• Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prajem vám príjemný deň, otváram tretí rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky pani Anna Belousovová, pán Miroslav Číž, pán Viliam Veteška a ďalej poslanci Ľuboš Micheľ a Ján Slota.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša, Júliusa Brocku a Ivána Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh máte ako tlač 989.

    Prosím teraz pána poslanca Ivana Mikloša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu, predsedu tohto výboru, poslanca Jozefa Buriana, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Včera neukončil svoje vystúpenie do rozpravy ústne prihlásený jediný poslanec, pán poslanec Ľubomír Petrák, ktorému teraz dávam slovo, aby svoje vystúpenie mohol ukončiť.

    Nech sa páči, pán poslanec, je tu váš priestor v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, príjemné ráno vám prajem, tým, ktorí ste tak skoro ráno merali cestu do poslaneckej snemovne. Ak dovolíte, pokračoval by som v podstate tam, kde som včera skončil, aby som opätovne nezačínal s rozpravou, ktorá tu už odznela, aj keď ako sa pozerám na tváre, ktoré sú v tejto miestnosti, auditórium sa svojím spôsobom dosť podstatne zmenilo.

    Včera sme skončili pri posudzovaní z môjho pohľadu, či sú efektívne opatrenia znižovania dane z príjmu z 19 na 16 %, a skončil som v podstate pri tvrdení pána poslanca Mikloša, ktorý sa opieral vo svojom vystúpení o správy z Nemeckej obchodnej komory alebo prieskumu Nemeckej obchodnej komory, ktorej záverom bolo, že investori žiadajú zníženie daňového a odvodového zaťaženia na Slovensku.

    Ja som si, samozrejme, takisto pozrel tento materiál, a ak dovolíte, zacitujem niektoré pasáže z tohto materiálu. Lepšie povedané, budem citovať z článku, ktorý je uvedený na stránke obchodnespravy.sk a citujem. Citujem slová Alexa Mallenera, vedúceho závodu Brose v Bratislave, ktorý je subdodávateľom automobilového priemyslu, ako aj ďalších, ktorí boli oslovení: „Podľa môjho názoru momentálny skôr pesimistický tón prieskumu odzrkadľuje všeobecnú hospodársku situáciu.“ To znamená, nehovorme len o podmienkach na Slovensku, ale hovorme aj o všeobecnej hospodárskej situácii. „Slovenskú republiku aj naďalej pokladám pre zahraničných investorov za zaujímavú krajinu. Účastníci ankety pozitívne hodnotia členstvo v Európskej únii, ako aj výkonnú pracovnú silu pri relatívne nízkych nákladoch.“ To sú aj tie veci, o ktorých som včera hovoril, pán poslanec, pokiaľ som hodnotil situáciu v období rokov 2002 až 2004, kedy ste pripravovali daňovú reformu a kedy ste vychádzali z určitých predpokladov, ktoré na tú dobu mohli priniesť určitý efekt, a porovnával som to so súčasnou situáciu, kde som sa opieral o presne takéto tvrdenia, ako to aj dneska – aj dneska, podotýkam – vidia aj zahraniční investori.

    Aby to bolo objektívne, pomenujme aj to, kde vidia potrebu zmien zahraniční investori. „Veľkú potrebu zmien vidia firmy v oblasti vymožiteľnosti práva.“ S tým ja plne súhlasím. Ja osobne si myslím, že toto je jeden z najväčších problémov Slovenska, ktorý je potrebné v tejto chvíli urgentne riešiť. Ale nie je to daňová otázka, je to vymožiteľnosť práva. Áno, vo svojich tvrdeniach sa dotýkajú aj daňového a odvodového zaťaženia, kde tvrdia, že vidia potrebu týchto zmien, ale z pohľadu dlhodobého udržania atraktivity Slovenska. Z dlhodobého pohľadu na udržanie atraktivity Slovenska. Záver: „Veľká väčšina opýtaných firiem, presne 84 %, by opäť zvolila Slovensko za destináciu svojich investícií.“ Z tohto pohľadu nevidím žiadne katastrofické scenáre, nevidím žiadne dôvody na paniku a nevidím žiaden, ani ten najmenší dôvod na spôsob riešenia daňovej situácie spôsobom znižovania z 19 na 16 %.

    Ak dovolíte, ja sa pozriem na pohľad znižovania dane aj z pohľadu, komu to prospieva predovšetkým v oblasti daní z príjmov fyzických osôb. Zníženie dane na 16 % je plošné a pomáha predovšetkým stredno- a vysokopríjmovým skupinám daňovníkov. Hovorím o dani z príjmov fyzických osôb. Naopak, nepomáha vôbec zamestnancom s príjmom okolo minimálnej mzdy. Tí už v súčasnosti platia nulovú daň, a preto im zníženie sadzby dane nezvýši žiadnym spôsobom disponibilné príjmy, a tým pádom to nemôže ani podporiť dopyt, domáci dopyt. Zníženie sadzby dane na 16 % zvyšuje disponibilné príjmy predovšetkým vyššie príjmovým daňovníkom, ktorí majú vyšší sklon k úsporám, a dodatočné disponibilné príjmy by sa tak z veľkej časti usporili a nepodporili dopyt, ktorý je v súčasnosti problematický.

    A opätovne všetci hovoríme, a to dúfam, že hovoríme všetci, že to nie je kríza o nedostatku financií, to je kríza dopytu. A ideme riešiť krízu dopytu. Ak budeme hovoriť o tom, kde ten dopyt smeruje, ja som tu už včera vo svojom vystúpení začal, tak 19 % celosvetovej spotreby sa spotrebuje v Spojených štátoch amerických. Ak povieme, že vývozcom z veľkej časti, vývozcom z Európskej únie alebo export z Európskej únie tiež z veľkej časti smeruje na územie Spojených štátoch amerických, tak tam je niekde spôsob riešenia krízy dopytu. Alebo podporenie dopytu na území Európskej únie, a to predovšetkým, treba povedať, na území veľkých ekonomík, ako je Nemecko, Francúzsko, ktoré majú na to potenciál. A myslím si, že toto by mohla byť téma na rozmýšľanie aj do budúcnosti, aby celosvetová ekonomika nebola stavaná len na otázkach spotreby Spojených štátov amerických, ale aby spotreba bola rovnomernejšie rozdelená na území sveta.

    Zníženie sadzby dane na 16 % značne znižuje solidaritu v daňovom systéme, pretože neznižuje efektívne daňové zaťaženie u nízkopríjmových pracujúcich a zároveň výrazne znižuje zaťaženie vysokopríjmových zamestnancov. A myslím si, že ak použijem toto tvrdenie a strana SMER – sociálna demokracia má solidaritu ako hlavný pilier svojej politiky, tak myslím si, že vôbec sa nemôžete čudovať našim názorom na vaše návrhy ohľadom znižovania dane z 19 na 16 %.

    Zníženie dane z príjmu nestimuluje dlhodobo nezamestnaných hľadať si prácu a nemotivuje nízkopríjmové skupiny obyvateľov zotrvať na trhu práce aj pri nízkom príjme. Výraznejšia adresná podpora nízkopríjmových zamestnancov je efektívnejšia z hľadiska štruktúry nezamestnaných, kde 71 % nezamestnaných tvoria dlhodobo nezamestnaní s nízkou kvalifikáciou a plošné zníženie daní by sa ich v žiadnom prípade nedotklo. Zníženie sadzby dane na 16 % nezvyšuje disponibilné príjmy nízkopríjmových pracujúcich, preto nemá žiadne pozitívne stimulačné efekty u tejto najproblematickejšej skupiny občanov.

    A ja, ak dovolíte, poviem aj čísla. Pri príjme do 331 eur, hovorím o mesačnom príjme, čo predstavuje 9 960 korún, a do tejto skupiny patrí 11 % pracujúcich, je dopad vašich opatrení nula. Nula. Pri príjme do 388 eur, čo je 11 680 korún, je dopad plus 41 korún mesačne. Dopad, ktorý je svojím spôsobom absolútne minimálny.

    Ale pozrime sa na opačnú tabuľku alebo na opačný koniec tejto tabuľky. Pri príjmoch 2 955 eur a viacej, čo je viac ako 89-tisíc slovenských korún, je ročný dopad plus 34 372 korún, alebo ak chcete, mesačne 2 864 korún.

    Ak budeme hovoriť o príjmovej skupine od 1 699 eur do 2 955 eur, čo je nad 44 400 slovenských korún, a celá táto skupina predstavuje spolu 4 % obyvateľov, je ročný výnos plus 19 159 korún. Tak na jednej strane hovoríme, že skupina 11 alebo 18 % sa nedotýka buď vôbec, alebo len, len veľmi málo, ale skupina obyvateľov, ktorá je tvorená jedným alebo tromi percentami, má z toho výrazné benefity.

    Takže ak by som to povedal v nejakom globále, tak musím tvrdiť, pri znížení sadzby dane na 16 % sú benefity rozložené predovšetkým v prospech vyšších príjmových pásiem a z celkového vplyvu, ktorý by takéto opatrenie malo, čo predstavuje zhruba 9,1 mld. slovenských korún alebo 302 mil. eur, len 66 eur je distribuovaných daňovníkom s príjmom do 692 eur, čo je 20 850 korún, teda približne hranica priemernej mzdy na Slovensku, pričom najnižšie príjmové skupiny z tohto nebenifitujú vôbec.

    Takže 61 % daňovníkov má len 18 % benefitov a zostávajúce benefity zo zníženia sadzby dane majú tí bohatí. Ja sa spýtam. Pýtam sa to vás, páni z opozície: Má byť protikrízové opatrenie o tom, že bohatí budú ešte bohatšími a chudobnejší budú ešte chudobnejšími? To snáď nemyslíte vážne!

  • Potlesk. Reakcia z pléna.

  • Ešte jednu? Pán Frešo, niečo budem venovať možno aj vám.

  • Reakcia predkladateľa.

  • To som si všimol. To som si všimol.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Pán kolega, budete mať možnosť sa vyjadriť, a ak dovolíte, budem pokračovať.

    Inštitút finančnej politiky ministerstva financií v materiáli Prvý rok daňovej reformy zo septembra 2005, a to je obdobie, keď ste boli na ministerstve financií vy, pán poslanec, uvádza: „Pod spravodlivosťou zdaňovania sa myslí vertikálna spravodlivosť, ktorá zmierňuje príjmové rozdiely medzi skupinami obyvateľstva. Vertikálna spravodlivosť hovorí, že subjekty s väčšími príjmami majú platiť väčšiu daň ako subjekty s nižšími príjmami.“ To je vo vašom materiáli. A ja sa k tomu plne hlásim a s tým absolútne súhlasím.

  • Reakcia predkladateľa.

  • A pozrime sa na to. Dnes ste nabrali výrazne sociálnu rétoriku, ale činy sa rozchádzajú so slovami. Vaše návrhy o znižovaní daní hovoria o presnom opaku. Čísla, ktoré som tu uviedol pred chvíľou, hovoria absolútne jasnou rečou. Opäť ide iba o presadzovanie neoliberálnych teórií za každú cenu a pre tento účel neváhate zneužiť ani obdobie krízy. Toto je vaša pravá tvár, páni z opozície, a vaše návrhy nehovoria o ničom inom len o tom, aby sa deštruovali verejné financie, aby to bola dobrá voda na modrý mlyn pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami v roku 2010.

  • V tomto materiáli, ktorý som pred chvíľočkou citoval, je aj nasledujúce tvrdenie, ktoré opäť ja považujem za správne: „Dôležitým cieľom daňovej reformy je približná fiškálna neutralita, to je požiadavka, aby sa z dôvodu reformy neprišlo k významnému výpadku príjmov verejnej správy.“ O tomto som hovoril už aj včera. Pozrime sa na dopad opatrení. Návrhy, ktoré sú predložené, ktoré sa týkajú zníženia sadzby z 19 na 16 %, hovoria o výpadku, je to z údajov Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií:

    - Rok 2009: výpadok mínus 254 mil. eur alebo 7 600 mil. korún, zhruba.

    - Rok 2010: výpadok 300 mil. eur alebo zhruba 11,5 mld. slovenských korún.

    Pozrime sa na to ešte aj trošku inak a spojme to s tým, že už bolo prijaté, to je bonus a zamestnanecká prémia. Ak prirátam výpadky štátneho rozpočtu z týchto dvoch opatrení, tak celkový výpadok v roku 2010, ak by sa prijal váš koncept, by znamenal pre štátny rozpočet mínus 402 mil. eur, čo je viac ako 12 mld. slovenských korún, a v roku 2010 je to takmer 600 mil. eur alebo 18 mld. slovenských korún.

    Toto považujete za výpadky, ktoré v súčasnej kríze môže tento štát ustáť? Ja osobne si myslím, že absolútne nie.

    Pozrime sa na to aj ešte z iného pohľadu. Voláte po tom, aby sa viac čerpali európske fondy. Pre čerpanie európskych fondov v každom prípade potrebujete mať spolufinancovanie zo strany štátneho rozpočtu a potrebujete mať spolufinancovanie zo strany tých, ktorým sa tie prostriedky poskytujú, a jedným z tých prijímateľov tejto pomoci sú aj obce a mestá. Ak by som prehodnotil dopad vašich opatrení spolu s tým, čo už bolo prijaté na rozpočty obcí a miest, tak v roku 2009 by to znamenalo mínus 281 mil. eur, čo je približne 8,5 mld. slovenských korún, a v roku 2010 mínus 420 mil. eur, čo je zhruba 12,5 mld. slovenských korún. Tak ja sa vás spýtam, ak zoberieme obciam a mestám 12,5 mld. slovenských korún v roku 2010 a chceme, aby v masívnej miere sa realizovali europrojekty, ja sa spýtam – kde naberú peniaze na spolufinancovanie? Druhú otázku sa vás spýtam, konzultovali ste dopady, alebo akým spôsobom chcete vyrovnať dopady vašich opatrení vo vzťahu k obciam a mestám?

    Postup vlády Roberta Fica je úplne transparentný a jednoznačný. Sú súčasťou Rady pre hospodársku krízu, kde sa prihliada na ich názory a kde sa prihliada aj na to, či sa ich opatrenia dotýkajú, alebo nedotýkajú. Vy tak, ako ste boli zvyknutí v predchádzajúcom období, opätovne strieľate od stola, všetko riešite od zeleného stola v Bratislave a kašlete na to, aké to má dopady na tých, ktorých sa to dotýka.

    Aby som povedal už len pár konkrétnych čísiel a dopadov, ktoré vyplývajú z vašich ďalších návrhov, lebo vy ste vo svojom úvodnom slove, pán poslanec Mikloš, hovorili aj o ďalších návrhoch, o ktorých budú hovoriť vaši kolegovia, takže dotknem sa aj tejto témy, ak dovolíte.

    Tlač 992 – zákon o sociálnom poistení, riešite zhruba štyri okruhy otázok: podmienka nároku na predčasný dôchodok, poistenie v nezamestnanosti, zníženie sadzby do rezervného fondu v nezamestnanosti, zľava poistného na starobné poistenie za každé nezaopatrené dieťa. Pozrime sa na dopady pre Sociálnu poisťovňu:

    - Rok 2009: mínus 451 mil. eur, čo je viac ako 13,5 mld. slovenských korún.

    - Rok 2010 mínus 866 mil. eur, viac ako 26 mld. slovenských korún.

    Tlač 991, opätovne sociálne zákony, dopad mínus 232 mil. eur v roku 2009, čo je viac ako 7 mld. slovenských korún.

    Ak zrátam tieto dve položky, ak zrátam súčasný deficit Sociálnej poisťovne, ktorý je spôsobený zlým nastavením parametrov dôchodkovej reformy, tak celkový dopad sa šplhá v Sociálnej poisťovni v roku 2010 cez 50 mld. slovenských korún. Dopad na Sociálnu poisťovňu mínus 50 mld. slovenských korún, dopad na štátny rozpočet mínus 18 mld. slovenských korún. A z čoho to chcete sanovať? Veď toto je absolútna „púha“ demagógia s cieľom zlikvidovať verejné financie a podkopať pozíciu vlády Roberta Fica.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni z opozície, ak dovolíte, poviem vám ešte okrem čísiel, lebo vidím, že týmto číslam zjavne nerozumiete, a vidím tu hlavných dvoch aktérov (reakcie z pléna), vidím tu dvoch hlavných aktérov predchádzajúcich reforiem a viem, že človek je senzitívny predovšetkým na prostredie svojho materinského jazyka. Takže, páni, ak nerozumiete číslam – a adresujem to predovšetkým, pán Dzurinda, vám a, pán Mikloš, vám a tým ukončím svoje vystúpenie: „A co vy šaľeni?“

  • Potlesk a smiech v sále.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili na vystúpenie pána poslanca Petráka – pán poslanec Martin Fronc, pán poslanec Mikuláš Dzurinda, pán poslanec Štefan Kužma, pán poslanec Pavol Frešo, ďalej pán poslanec Stanislav Janiš, pán poslanec Stanislav Kahanec, pán poslanec Iván Farkas, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Poprosím, keby ste mi to ešte, páni technici, priblížili. Ďakujem pekne. Ďalej pani poslankyňa Mária Sabolová, posledného vnímam na tabuli pána poslanca Jána Kvorku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Martin Fronc.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Petrák, dve poznámky. Hovoríte, že ten hlavný problém je tu vymožiteľnosť práva. Moja otázka je, ste tri roky vo vláde. Čo ste urobili pre to, aby tá vymožiteľnosť práva bola väčšia?

    Ale druhá vec, ktorú ste vraveli, že toto je kríza vlastne krízou dopytu. No mám pocit, že som ako Alenka v ríši divov, pretože normálny gazdovský rozum nás učil, že keď je kríza, že treba šetriť, a vy hovoríte, že treba ešte šialenejšie míňať. Možno by bolo dobré si uvedomiť, čo sa všeobecne uznáva, že kríza vznikla v Spojených štátoch cez hypotéky na domy, ktoré si ľudia kupovali, na ktoré nemali, čiže cez šialené míňanie. A váš recept je – míňajte ešte šialenejšie.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Mikuláš Dzurinda, nech sa páči.

  • Pán poslanec, podľa môjho názoru za obyčajné frázy schovávate neschopnosť riešiť pálčivé problémy občanov Slovenskej republiky, obyčajných ľudí, ktorí si chcú udržať prácu. Ukazujete stále viac svoju absolútnu neschopnosť čeliť týmto vážnym problémom, čeliť prepúšťaniu, rastúcej nezamestnanosti. Urobili ste tu akýsi exkurz, v ktorom ste pojednávali o benefitoch bohatých alebo chudobných, ak prijmeme návrh, ktorý predniesol kolega Mikloš.

    Chcem sa vás opýtať, pán poslanec. Je benefitom pre človeka s nízkymi príjmami, ak vďaka takýmto opatreniam stimulujúcim ekonomiku, motivujúcim podnikateľské prostredie, ak si takýto robotník udrží prácu? Je to sociálne alebo je nesociálne, keď bránite prijímať opatrenia, vďaka ktorým si aj ľudia s nízkymi príjmami môžu udržať prácu alebo prácu nájsť a získať? Toto je vaša solidarita? Brániť prijímaniu opatrenia alebo opatrení, aby ľudia si udržali robotu, aj tí, ktorí majú najnižšie príjmy?

    O tom to celé je, pán poslanec, o tomto to celé je. Tie frázy boli veľmi falošné. Solidarita, ktorú hlásate, povedie k ďalšiemu prepúšťaniu a k dokazovaniu, že ste absolútne neschopní riešiť problémy obyčajných ľudí.

    A ešte jedna poznámka. Hovorili ste, že riešime problémy od zeleného stola. Bolo to smutné vás počúvať, pán poslanec. S kolegom Miklošom som tohto roku navštívili asi 17 fabrík. Od Kechneca v priemyselnom parku cez Martin povedzme až po Považie, kde sme boli v šiestich fabrikách. Váš predseda vlády sa zašil do Bratislavy, chodí len po kuloároch, a keď sa raz vyberie do terénu, aj to urobí „prúšvih“ ako v Opatovciach.

  • Potlesk a reakcie z pléna.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Kužma. Poprosím kolegov, keď chceli rozprávať, mali možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán Petrák, odmietate naše návrhy s neuveriteľnou pýchou – ale na čo ste pyšní? Po vašich opatreniach dosiahlo Slovensko za prvé dva mesiace najhoršie, opakujem, najhoršie výsledky z celej Európy. Máme najväčší prepad výroby v celej Európskej únii. I v januári i vo februári sme dokonca mali horšie výsledky ako Maďarsko, z ktorého si ešte nedávno robil predseda vlády posmech, kam sme to dotiahli. Máme horšie výsledky ako Maďarsko.

    Vy ste vždycky mali veľmi pekné reči, ale je fakt, že ste prevzali ekonomiku s najvyšším rastom v Európe a dotiahli ste ju na najhoršie čísla v Európe. Z prvého na posledné. Pozrite si januárové, februárové výsledky Štatistického úradu. Tak toto, čo maďarskí socialisti dosiahli za 7 rokov, tak to sa vám podarilo za 3 roky. Sme na tom horšie ako Maďarsko tohto roku.

    Domáci dopyt ste úplne zlikvidovali drahotou, ktorá tu ešte nebola. Pán Fico nech ide, keď má charakter, kúpiť tie svoje preslávené košíky a sa mu zrazia oči, aké sú dnes rozdiely a aké boli vtedy. V Maďarsku o 6 korún lacnejšia nafta? O Poľsku ani nehovorím. Drahotou chcete riešiť krízu? Vy si myslíte, že solidarita je to, keď všetci naši najjednoduchší občania majú ceny o tretinu vyššie ako v okolitom zahraničí? To je solidarita s našimi ľuďmi?

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pavol Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Petrák, chcel by som vám ukázať iný pohľad na tento zákon, nielen pohľad zo strany závisti bohatým voči chudobným. Takže zníženie daní má ten charakter, že platí aj pre firmy. A pokiaľ znížite daň pre firmy, tak sa dostanete do situácie, dostanete sa do situácie, kedy znížené dane spôsobia, že firmy ostanú na Slovensku. To znamená, že naozaj tá robota zostane na Slovensku a naozaj na Slovensku fabriky budú môcť zamestnávať ľudí. A pokiaľ si budú môcť vybrať, pokiaľ si budú môcť vybrať ľudia, alebo pokiaľ si budú môcť vybrať majiteľa týchto fabrík, tak ich nebudú umiestňovať do zahraničia, ale budú ich umiestňovať na Slovensku.

    Druhá vec, ktorú by som rád vám povedal, rád by som si to od vás vyprosil, tie paranoidné idey o tom, že poslanci opozície predkladajú návrhy, aby rozvrátili štátny rozpočet. Naozaj by som si to rád od vás vyprosil! Možno je to spôsob, akým uvažujete vy, vaši kolegovia, možno nejakí vaši známi, ale naozaj to nie je spôsob, akým SDKÚ – DS alebo opozícia uvažuje a naozaj ako mne je to úplne zbytočné týmto smerom sa uberať.

    Celkovo to vaše vystúpenie pôsobilo dojmom, že ste boj s krízou vzdali. Boj s krízou vzdali, o čom svedčí aj to, že na túto schôdzu nevidíme žiadnu vážnu legislatívnu úpravu, ktorá by s krízou viedla akýkoľvek zápas, vidíme tu len, povedal by som, také veľmi ideologické až do nejakých 50. rokov patriace vystúpenia, čo je ale veľká škoda. Čo je ale veľká škoda. Chcel by som vás povzbudiť, nevzdávajte to, naozaj, ľudia vám dali mandát, pokúste sa, pokúste sa, inšpirujte sa nami, smelo vpred! Budeme vás podporovať.

    Ďakujem pekne.

  • Janiš Stanislav, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Zopár otázok k tým eurofondom, keď tu je o nich toľko reči. Prečo Ján Slota spolu s Robertom Ficom takmer za tri roky vlády z darovaných 331 mld. eur vyčerpali, minuli 337 mil.? 0,1 % ste minuli! Prečo stagnuje regionálny Operačný program po troch rokoch vlády? V regionálnom Operačnom programe len tri výzvy! Prečo neboli doteraz z regionálneho Operačného programu zverejnené dlho očakávané výzvy, napríklad infraštruktúra sociálnych služieb? Toto sú prostriedky pre starých ľudí ležiacich na starých posteliach v starých budovách. Keby títo ľudia vedeli, ako by mohla vyzerať ich staroba, keby Slota s Ficom dokázali čerpať europeniaze, tak by vás okamžite vymenili. Hanbite sa, sociálna vláda, hanbite sa!

    To isté, podpora a rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu, regenerácia sídiel, ani výzva. Nieto míňanie. Ani výzva! Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Nič! Ani výzva. Alebo za posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov považujete, keď Fico vyhlási Jánošíka za svoj vzor a prezident Gašparovič si zahrá na fujare? Hanbite sa!

    Ale zato v pohode objednávate zo slávneho nástenkového tendra z programu Technická pomoc 170-tisíc za 30-sekundové šoty. Objednávajú sa lektori po 70-tisíc korún na deň. Právne služby 3,5 tisíca koruny na hodinu. Reklamné konzultácie 3,5 tisíca na hodinu. O logách za milióny ani nehovorím.

    Toto je to pravé sociálne cítenie Roberta Fica a prezidenta Gašparoviča?! Čerpanie europeňazí na diaľnice, na potápajúcu sa loď, vlajkovú loď Roberta Fica – nula. Ani cent! Ale zato si požičiavate drahé súkromné peniaze na PPP projekty. Vo všetkých rozvojových programoch v regiónoch Slovenska ste zlyhali. Hanbite sa!

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Petrák, hovorili ste, že netreba strašiť ľudí, a použili ste nejaké slová, nerobme paniku a podobne. Ale aj na začiatku tejto krízy pán premiér hovoril, že sa nás nebude týkať, že netreba robiť paniku. Zrazu je to celkom iná situácia.

    Hovorili ste o pravej tvári opozície. Napriek tomu fakty v čase, keď táto koalícia (terajšia opozícia) robila opatrenia, preukázali, že bol prudký nárast hrubého domáceho produktu, a teda že bol aj nebývalo veľký rozvoj hospodárstva. U vás je to trošku ináč. A myslím si, že je len otázkou času, kým občania dostatočne spoznajú pravú tvár súčasnej koalície. A myslím, že vy ako vládna koalícia sa o to aj dostatočne snažíte. Napríklad predraženými tendrami na ministerstve dopravy, 6 mld. hore-dole, použijeme radšej drahší tender, netransparentným nástenkovým tendrom na ministerstve výstavby, kde sa jedná o 3,6-miliardovú kauzu a pri ktorom pán premiér čakal pol roka na to, aby ho to presvedčilo, že je potrebné odvolať ministra. Urobili ste to aj šrotovným, ktoré prinieslo hlavne prínos pre cudzie krajiny, nie pre Slovensko. Zabezpečili ste akurát zadlženie ľudí práve v období krízy, kým oni potrebujú predovšetkým to, aby nestrácali svoju robotu. A myslím si, že vrcholom a zlatým klincom, ktorý ste dali, je výmena ministra Januška za jeho nástupcu, ktorý bol v rozhodujúcej miere zodpovedný za tento tender.

    Ďakujem.

  • Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Iván Farkas, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Petrák, dovoľte, aby som reagoval na vaše včerajšie slová, a vy ste boli v pomykove, keď ste kroky maďarskej vlády ohľadne znižovania daňového odvodového zaťaženia podnikateľov, skutočne mal pravdu pán poslanec Mikloš, ešte bývalý kabinet Gyurcsanya znížil daňové a odvodové zaťaženie podnikateľov aj korporácií, spoločností. Máte pravdu, že mal záujem potom o mesiac schváliť zvýšenie daňových a odvodových sadzieb, ale k tomu už nedošlo. Chcel zvýšiť, ale k tomu už nedošlo. A na druhej strane treba povedať, že nový kabinet Gordona Bajnaiho zrejme navrhne nové opatrenia a tam dôjde asi s najväčšou pravdepodobnosťou k ďalšiemu zníženiu daňového a odvodového zaťaženia.

    Pán poslanec Mikloš povedal, že tie kroky, ktoré vlastne spôsobia prípadné prijatie tohto zákona, tejto novely, pri znižovaní daňového zaťaženia na 16 %, spôsobia krátkodobé zníženie výnosu dane z príjmov. Vy ste to značne kritizovali včera, ale musím povedať, že áno, je to pravda, ale treba to chápať v súvislostiach. Samozrejme, k tomu musí dôjsť šetrením na strane výdavkov. Musíte obmedziť verejné obstarávania, musíte obmedziť nákup drahých automobilov pre niektoré vyvolené rezorty, musíte obmedziť investičnú výstavbu, musíte, skrátka, obmedziť šafárenie. A podľa súčasnej analýzy dnes, aká je situácia, čo sa týka hospodárskej krízy, klesá vývoz, klesá spotreba obyvateľstva a na druhej strane narastá spotreba verejnej správy. Tu je tá cesta, tá schodná cesta, ktorou musíme ísť.

    A dovoľte ešte jednu poznámku k tomu, čo povedal pán Kužma. Maďarsko dosiahne hlavný ukazovateľ Maastrichtských kritérií, a to schodok verejných financií, nižší v tomto roku zrejme ako 3 % HDP. Ale na Slovensku to bude opačne. Všetky ukazovatele u nás smerujú k tomu, že u nás to bude oveľa vyšší ukazovateľ ako 3 %.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásená poslankyňa Oľga Nachtmannová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja vám ozaj ďakujem. Veľmi priezračne ste ilustrovali podstatu tohto poslaneckého návrhu, o ktorom práve hovoríme. Zaznelo tu v podstate všetko podstatné. Ja by som len chcela akcentovať jeden moment z vášho vystúpenia, ako ste spomenuli, a pevne verím, že väčšina, resp. všetci v tejto snemovni vieme o tom, že podľa platného daňového zákona nízkopríjmové obyvateľstvo dane vôbec neodvádza. Teda treba zdôrazniť, že ľudí s najnižšími príjmami sa toto opatrenie zníženia sadzby daní vôbec, ale vôbec netýka a pomôže len vysokopríjmovým skupinám obyvateľstva. Oveľa efektívnejšie pre nízkopríjmové a strednopríjmové skupiny obyvateľstva je zvyšovanie nezdaniteľnej časti základu dane, čo sa napríklad od 1. marca tohto roku aj stalo.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem vrátiť k včerajšiemu vystúpeniu ešte pána poslanca Petráka. Pán poslanec, vy ste sa včera snažili spochybniť kompetentnosť pána poslanca Mikloša, ako aj celej bývalej vlády, čo si to vlastne ona dovoľuje a čo my vlastne predkladáme. Ale zabudli ste na to, že len vďaka bývalej vláde a samotnému bývalému ministrovi financií sa vytvorili podmienky na to, aby ste tu mohli dva a pol roka pokojne fungovať a žiť si tak spokojne, že tu ani ekonomika nie je. Až svetová hospodárska kríza s vami trochu zatriasla a zbadali ste sa, že treba aj riadiť, aj riešiť ekonomiku aj na Slovensku. Ale vy veľmi dobre viete a vidíte, že dnes pán minister Počiatek, ktorý by mal vlastne reagovať na túto situáciu, mlčí, ale vy ste len slabá náhrada za ministra financií, pretože on zodpovedá za to, čo sa na Slovensku deje. A dokonca sa bojíte – a o tomto ste mali hovoriť, ja nechcem hovoriť ku konkrétnym veciam, nie som ekonóm –, ale dokonca sa bojíte zverejniť, ako dnes, v akom stave sú verejné financie, štátny rozpočet, ako funguje vôbec ekonomika na Slovensku. Lebo gazdovanie vašej vlády je veľmi zvláštne a nie je prosociálne, ale vytvára do budúcnosti veľmi nebezpečné prostredie práve pre sociálne skupiny, ktoré po hospodárskej kríze sa môžu dostať ešte do ťažšej situácie.

  • Posledný s faktickou poznámkou, ktorý sa prihlásil na vystúpenie pána poslanca Petráka, je pán poslanec Ján Kvorka, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, no je potrebné povedať, že pán poslanec Petrák sa trafil do čierneho. Ja si myslím, že preto tu nastalo aj také pobúrenie v tejto ctenej rokovacej sále, pretože s vystúpením pána poslanca treba plne súhlasiť. Totižto my sme si už tuná, v parlamente, akosi zvykli na trápne výhovorky a osočovanie premiéra Slovenskej republiky. To vy, páni z opozície aj panie poslankyne z opozície, robíte pri každom vašom vystúpení a ani si neuvedomujete, že leziete týmto na nervy už všetkým obyčajným ľuďom, ktorí majú možnosť sledovať toto vystúpenie. Mali by ste sa nad tým zamyslieť! Pretože toto, čo robíte a strašíte, jednoducho pravda je totižto iná.

    Premiér Robert Fico bol ten, ktorý prvý upozornil na to, že ide dajaká kríza, celosvetová kríza a tu v tejto rokovacej miestnosti som počul z úst vás, opozície, že čo tuná straší slovenský národ, pretože trh všetko vyrieši. No, tak trhli ste si vy niektorí, trh nevyriešil nič a situácia je taká, že ekonomická kríza nadobudla nekonečné rozmery, je to celosvetová kríza, s ktorou ste ani vy nerátali a s ktorou ste nerátali, že aké bude mať dopady.

    A to, že sa vám to nedarí týmto spôsobom poukazovať, je posledný príklad – prezidentské voľby. Nepomáha vám to, môžete robiť, páni z opozície, čo chcete, aj tak sa vám nepodarí týmto spôsobom zničiť túto vládu ani dosiahnuť a poškodiť to, čo poškodí všetkým ľuďom na Slovensku.

  • Pán poslanec Petrák bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som veľmi rád, že moje vystúpenie vyvolalo takéto živé reakcie, lebo svojím spôsobom to bolo aj cieľom, aby sme o týchto problémoch, ktoré sa dotýkajú všetkých obyvateľov Slovenska, hovorili. A relatívne sa zatiaľ o tom hovorí jednostranne zo strany opozície. Nemôžem reagovať na všetkých, ktorí ma poctili svojou faktickou poznámkou, tak preto sa dotknem len niektorých vystúpení.

    Pani poslankyňa Sabolová, chcem povedať, že ja spochybňujem navrhované opatrenie. Nespochybňujem ľudí ako takých, lebo to by som si nedovolil, ale spochybňujem opatrenie a hovorím a opieram sa o tvrdenia, ktoré sú aj v materiáloch OECD, aj v materiáloch Európskej komisie, kde sa hovorí, že plošné znižovanie daní v čase krízy nie je efektívne opatrenie ani podľa týchto medzinárodných inštitúcií vzhľadom na všeobecne vyšší skon k úsporám obyvateľstva v tomto čase. Dodatočné disponibilné príjmy by sa tak z veľkej časti usporili a nepodporili by dopyt, ktorý je v súčasnosti problematický.

    Pán poslanec Janiš, no vy ste si zjavne nevšimli, že už skončila prezidentská kampaň pani Radičovej, a pokračujete v nej aj naďalej, ale to nie je môj problém, to je váš problém.

    Pán poslanec Dzurinda, ak by opatrenia, ktoré navrhujete, podporovali, stimulovali ekonomiku a vyvádzali Slovensko z hospodárskej krízy, verte, že by sme ich podporili a začali by sme s vami spolupracovať. Ale dnes je tá pomocná ruka o tom, čo som hovoril vo svojom vystúpení včera, len o neoliberálnej modlitbe „znížme dane“.

    Ďakujem.

  • Ešte máte 20 sekúnd, ale zrejme už nie. Pán poslanec Petrák bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy k tejto problematike, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať v záverečnom slove stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Petrákovi za jeho vystúpenie, pretože mi umožňuje reagovať na mnohé veci. Pôvodne som chcel oceniť aj tón a spôsob, akým vystúpil, ale to sa týkalo včerajšieho vystúpenia. Neviem, či ste medzitým boli na školení u vášho predsedu, ale dnes miera demagógie, ktorú ste tu dnes púšťali, bola neuveriteľná a bola neporovnateľná s vaším včerajším vystúpením. Takže to nemôžem urobiť, nemôžem, žiaľbohu, oceniť ani tón, ani spôsob vášho vystúpenia.

    Pán poslanec Petrák, ja začnem možno tým, čo považujem za podstatné a kľúčové. A to podstatné a kľúčové je to, že opatrenia, ktoré sme v minulosti robili a teraz navrhujeme, sú podobného alebo rovnakého typu a fungovali, pretože vďaka týmto opatreniam za osem rokov našej vlády klesla nezamestnanosť z 20 % na 10 %, za osem rokov našej vlády vzniklo 200-tisíc nových pracovných príležitostí, za osem rokov našej vlády vďaka takýmto opatreniam 200-tisíc živiteľov rodín mohlo lepšie živiť svoje rodiny. Vďaka vašej nečinnosti a neschopnosti dnes 10-tisíce ľudí prácu strácajú. To je ten podstatný rozdiel. Nechcete to vidieť, nechcete konať, nekonáte, ak konáte, konáte nedostatočne a neskoro.

    Pani poslankyňa Nachtmannová teraz objavila, aké skvelé opatrenie vláda prijala, že zvýšila nezdaniteľný základ, vďaka ktorému ľudia menej platia daní od 1. marca. Áno, odkopírovali ste náš návrh, ktorý ste odmietli v októbri, presne v tej istej výške. Keby to bolo schválené v októbri, tak ľudia majú viac peňazí už od januára.

  • Vďaka vašej neschopnosti to tri mesiace mešká.

    Opatrenia, ktoré robíte, pán poslanec Petrák povedal, že my chceme deštruovať verejné financie. Tak vás chcem upozorniť, pán poslanec, že keď sme preberali vládu, tak verejný dlh bol vyše 50 % hrubého domáceho produktu, keď sme ju odovzdávali vám, Robertovi Ficovi, tak to bolo a je dnes 30 % hrubého domáceho produktu. A za vašej vlády za posledné mesiace sa Slovensko znovu začína zadlžovať. Minuli ste všetky štátne finančné aktíva, ktoré sme aj z výnosov z privatizácie odložili. Minuli ste ich a už teraz nemáte na to, aby ste riešili požiadavku Medzinárodného menového fondu na pôžičku, nemáte na to, aby ste riešili náklady dôchodkovej reformy, pretože ste tieto peniaze minuli. Minuli ste ich neefektívne. Dali ste ich podnikom, ktoré, vy ste tvrdili, že budú fungovať lepšie, že štátne podniky fungujú lepšie a že vy to dokážete. Dôkaz je taký, že všetky štátne podniky, ktoré riadite, fungujú horšie, zadlžujú sa a musíte im dávať miliardové injekcie, ktoré vy vyhlasujete za pôžičky, ale každý vie, že vrátené nebudú. Znovu zadlžujete a deštruujete verejné financie a ekonomiku Slovenskej republiky.

    Čiže vy vytvárate ten dlh tak či tak, ale nevytvárate tým, keďže to robíte takými opatreniami, ktoré sú neefektívne, ktoré sú zlé, ktoré ekonomike nepomáhajú, ktoré nevytvárajú impulzy, tak tie verejné financie rozvrátite tak či tak, ale nevytvoríte impulzy na to, aby ekonomika po skončení krízy mohla rásť, aby mohli vznikať nové pracovné miesta a aby ľudia mali prácu. V tom je ten zásadný problém a ten zásadný rozdiel.

    A teraz budem reagovať na niektoré vaše vyjadrenia. Začali ste svoje vystúpenie tým, že ste povedali, kde sú korene krízy – u nás doma alebo vo svete? A povedali ste, sú vo svete. Povedali ste dokonca, že nemôžeme stimulovať domáci dopyt. Takže ja z toho usudzujem, pán poslanec, že vy tvrdíte, že vláda by si mala založiť ruky, keďže príčiny krízy sú v zahraničí a nerobiť nič. Vláda sa tvári ale, že robí. Robí ale opatrenia, ktoré nepomáhajú, alebo sú zlé, alebo sú škodlivé. Áno, zásadná príčina, väčšina príčin krízy leží vo vývoji svetovej ekonomiky, s tým s vami súhlasím, ale nesúhlasím s tým, že je jedno, čo vláda robí, alebo že sa nedajú robiť opatrenia, ktoré by mohli pomôcť.

    Ako sa napríklad dá stimulovať domáci dopyt tak, aby to naozaj pomohlo všetkým? Určite nie šrotovným. Určite nie šrotovným, ktoré viedlo k tomu, že sme pomohli českej Škodovke, ktorá zavádzala mimoriadne pracovné soboty, a v tom istom čase Volkswagen vyhlásil ďalšiu nútenú prestávku vo výrobe v dĺžke dvoch týždňov. Čiže určite nie šrotovným. Ale znížením daní a znížením odvodov by sme uľahčili každému zamestnancovi a každému zamestnávateľovi, bolo by to spravodlivé, bolo by to systémové a pomohlo by to ekonomike.

    Ale dám vám aj príklad iného opatrenia, ktoré by mohlo fungovať a ktoré vláda nerobí, alebo robí v absolútne nedostatočnej miere. A to je zatepľovanie. Zatepľovanie by naozaj pomohlo domácej ekonomike, domácemu dopytu, pretože by dalo prácu malým a stredným stavebným firmám, umožnilo by ľuďom, aby si zateplili byty a domy a menej platili za elektrickú energiu a plyn a väčšina tých materiálov, ktoré by sa na to používali, sa vyrábajú na Slovensku. Zamestnali by sa živnostníci, zamestnali, mohli by sa zamestnať a dostať, získať prácu malé a stredné firmy. Viete, aká je realita? A poviem to na porovnaní s Českou republikou.

    V Českej republike idú dať dotácie na zatepľovanie vo výške 25 mld. českých korún, dotácie. Dotácie idú platiť až 50 % z nákladov na zateplenie jednotlivých bytov a domov, ak si ľudia takéto zateplenie zvolia. Viete, kde na to zobrali peniaze? Z predaja emisných kvót, ktoré predali transparentne medzinárodným tendrom, naposledy japonskej vláde za 10 eur za tonu. Viete, ako vaše ministerstvo životného prostredia predalo tieto kvóty? Predali ich pod rukou bez tendra za 6 eur za tonu, na čom štátny rozpočet stratil miliardy korún, ktoré keby sa to predalo, Japonsko to chcelo kúpiť aj od nás, aj iné vlády to chceli kúpiť aj od nás, keby sa to nebolo predalo pod rukou a pod cenu, tak sme mohli mať miliardy, ktoré sa dali použiť ako dotácia na zatepľovanie.

    Vaša vláda s veľkým humbugom ide vyčleniť 2 mld. korún ako pôžičku na zatepľovanie. Dve miliardy korún. V Čechách 25 mld. ako dotáciu, na Slovensku 2 mld. ako pôžičku. Ako pôžičku, aby sa ľudia v čase krízy zadlžovali tak, ako sa mnohí zadlžili vďaka šrotovnému. Toto je ten zásadný rozdiel. A vy, toto by bolo opatrenie, ktoré by stimulovalo domáci dopyt, nerobíte ho alebo ho robíte v tej miere, ktorá je absolútne nedostatočná.

    Používali ste príklady viacerých krajín, Írska, Estónska, Litvy, Maďarska. Pán kolega Farkas vás jasne usvedčil, že to tak nie je, ako ste hovorili v prípade Maďarska. V prípade Írska ste mali pravdu, treba ale dodať, že Írsko má daň 12,5 %, a ak dnes zvyšuje daň o 1 až 2 %, tak stále je to výrazne nižšie ako úroveň, na ktorú to navrhujeme urobiť my. A čo sa týka Estónska a Litvy, rozdiel medzi situáciou, v akej je slovenská ekonomika a v akej Estónsko a Litva, je, myslím, zrejmý. A ten rozdiel, slovenská ekonomika bola v omnoho lepšom postavení, v omnoho lepšej, pozitívnejšej pozícii vďaka politike, ktorá sa tu v minulosti robila, vďaka reformám, ktoré sa tu robili. Aj vďaka vstupu do eurozóny, čo bola aj naša, aj vaša, aj zásluha vašej vlády. Takže v tom je zásadný rozdiel a pre to tu priestor je.

    Poprosil by som vás, aby ste, vy neustále používate takú floskulu, že neoliberálna modlitba „znížme dane“. Ale máte veľmi ťažkú pozíciu, viete, lebo odôvodňovať neodôvodniteľné a prieskum, ktorý vydala Slovensko-nemecká priemyselná obchodná komora, vyvracať tým, že oni vlastne navrhujú aj zvýšenie vymožiteľnosti práva, je trápne. Ja som to včera povedal. Navrhujú tri veci: zníženie odvodov a daní, zvýšenie vymožiteľnosti práva a zlepšenie vzdelania ako hlavné závery. Áno. Tak ako môžete spochybňovať, že to zníženie odvodov a daní tam je. Dokonca na znížení odvodov sa zhodli úplne všetci, úplne všetci. Ani jeden z tej ankety nepominul, nezabudol zdôrazniť, že treba znížiť odvody. Máte tu ďalší zákon, ktorý budem predkladať o chvíľu, ktorý znižuje odvody, zavádza odpočítateľnú položku. Ale aj zníženie daní z toho vyšlo ako jedno z potrebných opatrení.

    No a pýtali ste sa a citovali ste z materiálu ministerstva financií, ktorý hovoril, ktorý vydalo ministerstvo financií za môjho ministrovania, ktorý hovoril, že daňová reforma bola konštruovaná tak, aby bola v zásade fiškálne neutrálna. Presne tak. A pýtali ste sa ma, či nevidím rozdiel medzi rokom 2002 až 2004 a terajškom. No práveže vidím. Práveže vidím, ale vy ho nevidíte. Práveže vidím, áno, v roku 2002 až 2004 nebola kríza a v roku 2009 kríza je. Aj preto dočasné zvýšenie deficitu, a teda fiškálna deficitnosť zníženia daní je akceptovateľná, pretože je mimoriadna situácia. Práveže vidím ten rozdiel, vy ho nevidíte.

    Ale ten rozdiel zásadný je v tom, že vy to zadlženie urobíte tak či tak. Robíte ho každý jeden deň. Ale nerobíte ho takými opatreniami, ktoré by boli systémové, ktoré by dali ekonomike impulz, ktoré by zmiernili terajší prepad a najmä umožnili, keď kríza skončí, aby ekonomika začala rásť. V tom je zásadný rozdiel medzi nami. Áno, aj my hovoríme, že našimi opatreniami by sa čiastočne deficit prehĺbil, ale my zároveň hovoríme o zastavení plytvania. My zároveň hovoríme o zastavení takých nehorázností, ako je tender na diaľničné mýto, kde prerobíme 6,5 mld. korún, ako je prvá etapa R 1, kde prerábame 3,5 mld. korún.

    A viete, v čom je zásadný rozdiel? Je v tom, že tých 6,5 mld. korún budú vyplatené, nemuseli vôbec byť zaplatené a skončia na Cypre. Ony nepodporia domáci dopyt tu, tak ako by podporilo zatepľovanie. Ten rozdiel, o koľko sme lacnejšie predali emisné kvóty, ten rozdiel skončil na Cypre u špekulantov napojených na vaše politické strany. Keby tie peniaze, keby tie emisné kvóty CO2 boli predané za také ceny, za aké predávala Česká republika alebo dokonca Ukrajina, Ukrajina predávala za vyššie ceny emisné kvóty, ako sme ich predávali my, tak tie miliardy korún, ktoré skončili na cyperských účtoch špekulantov napojených na vaše strany, mohli fungovať na zateplenie, mohli pomôcť slovenskej ekonomike, mohli pomôcť zamestnanosti, mohli pomôcť slovenským stavebným firmám. V tom je ten zásadný rozdiel. A ak vy máte tú trúfalosť hovoriť o solidarite, hovoriť o tom, že vaša politika je solidárna, tak ak toto nazývate solidaritou, pán poslanec, tak je to výsmech, je to výsmech, obyčajný výsmech.

  • Potom ste povedali veľmi zaujímavú tézu, že nie reformy, ale vstup Slovenska do NATO, do Európskej únie a lacná pracovná sila vytvorili ten rast, ktorý na Slovensku bol. Pán poslanec, tomu nemôžete veriť. Tomu nemôžete ani veriť, lebo keby to tak bolo, tak mi povedzte, prečo tak nerástlo Maďarsko? Veď Maďarsko vstupovalo do NATO dokonca skôr ako my, do Európskej únie sme vstúpili vtedy, keď oni pracovnú silu tiež zjavne nemajú oveľa drahšiu. Prečo nie Poľsko? Prečo nie Česká republika? V čom bol rozdiel? Vy nevidíte rozdiel medzi rastom 5 a 6 % a 10 %? To naozaj nevidíte rozdiel medzi týmito dvoma číslami? To je úžasné! To je úžasné.

  • Reakcie z pléna.

  • No dobre.

    K daniam. Vy, ináč musím povedať, že niektoré vaše výroky som sledoval s pobavením a prekvapením, pokiaľ si dobre pamätám, vy ste boli predsedom Strany demokratickej ľavice, ktorú ste úspešne predali potom SMER-u. Tak so Stranou demokratickej ľavice sme sa natrápili až-až, čo sa týka znižovania daní. Dnes od bývalého predsedu SDĽ počuť, že zo 40 na 19 % zníženie bolo skvelé aj v tom, že vytvorilo impulz, že znížilo daňové úniky a aj preto ten prepad daní nebol taký veľký. Skvelé! Super! Akurát viete, čo je problém? Že toto sme do vás päť rokov hučali a vy ste to absolútne odmietali.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Vy ste to absolútne odmietali. Vaša ministerka financií tvrdila, že keď urobíme zníženie nie na 19, zo 40 na 25, že rozvrátime verejné financie, že rozvrátime verejné financie a že nebude, nebude na zdravotníctvo, nebude na sociálne veci. Viete, aká bola realita? Realita bola taká, že znížili sme zo 40 na 25 a dosiahli sme taký istý výnos pri 25, ako sme mali pri 40. Vy to dnes dokonca oslavujete. Skvelé. Dobré ráno.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Takže, pán Petrák, ten zásadný rozdiel medzi nami – a môžeme mať rôzne názory, to je úplne v poriadku –, ale zásadný rozdiel medzi nami je ten, že my sme to robili. My sme to robili a ono to fungovalo. Kým vy ste tomu bránili, aby sa to urobilo, takisto ako dnes bránite, aby sa urobili ďalšie veci, ktoré sú potrebné, aby kríza nedoliehala tak, ako dolieha na ľudí. A máte plné ústa ľudí a solidarity. Je to farizejské, je to pokrytecké.

    A hovoríte, že keby zníženie daní bolo všeliekom, tak by ho robili všetci. Po prvé my nehovoríme, že zníženie daní je všeliekom. My navrhujeme aj riešenie odvodov, navrhujeme riešenie Zákonníka práce, navrhujeme vám veľmi konkrétne veci, kde by ste mali prestať plytvať a rozhadzovať peniaze v čase krízy, a navrhujeme aj ďalšie veci, ako je napríklad vymožiteľnosť práva, ako je napríklad zmena zákona o verejnom obstarávaní a ďalšie veci.

    No hovoríte, že chceme deštruovať verejné financie, že naším cieľom je deštruovať verejné financie. Tak vám musím oznámiť, ak vám to ešte ušlo, že vláda intenzívne pracuje, vláda Roberta Fica a ministerstvo financií pod vedením Jána Počiatka intenzívne pracujú na deštrukcii verejných financií. Ako inak sa dá nazvať postoj, keď minister financií sa tvári, že sa nič nedeje. Prepad priemyslu v januári 30 %. Prepad priemyslu vo februári 28 %, prepad výberu najvýnosnejšej dane z pridanej hodnoty za prvé tri mesiace takmer 40 % a minister financií pošle východiská štátneho rozpočtu s predpokladaným rastom na tento rok plus 2,4 %. Pár dní nato Národná banka vydá svoju prognózu mínus 2,4 %, načo minister financií povie, že on považuje prognózu Národnej banky za realistickú. Výborné! Akurát, že pár dní predtým poslal rozpočet s tým istým číslom, len s opačným znamienkom.

    A na otázku, kedy bude ministerstvo financií revidovať svoje odhady a štátny rozpočet, odpovie, že to budú robiť v júni. No tak toto, nehnevajte sa na mňa, toto je tak neuveriteľná deštrukcia, dokonca vedomá, dokonca demonštratívne ukazovaná, verejných financií, že inú si neviem predstaviť. Dnes všetky mestá a obce, už aj malé obce revidujú svoje štátne rozpočty, pretože vedia, že situácia sa mení, a ministerstvo financií a slovenská vláda sa tvári, že sa nič nedeje. No deje. Deje, pretože dnes už nikto neverí, že slovenská ekonomika nepadne do recesie, napriek tomu, že predseda vlády ešte v decembri vyhlasoval, že nás sa kríza vôbec nedotkne. Potom tvrdil, že síce bude vplyv krízy aj na slovenskú ekonomiku, ale že budeme aj tak mať jeden z najvyšších rastov.

    Viete, aká je realita? Realita je taká, že budeme mať jeden z najväčších prepadov, že za dva roky, ak by sme vzali len prognózu Národnej banky, ak za dva roky pôjdeme z 10,4 % na mínus 2,4 %, tak to je takmer mínus 13 %, čo je jeden z najväčších prepadov. V takej situácii vláda nekoná, ministerstvo financií nekoná, nepripravuje revíziu rozpočtu, odmieta na opakované návrhy opozície predložiť revíziu štátneho rozpočtu do Národnej rady, odmieta diskutovať o opatreniach, ktoré sú potrebné na riešenie tejto situácie.

    Aké ďalšie dôkazy chcete o tom, že vláda intenzívne deštruuje verejné financie, intenzívne deštruuje slovenskú ekonomiku? Vy idete obviňovať opozíciu z toho, že ide deštruovať verejné financie a ekonomiku? Veď to je absurdné!

    Čo sa týka toho, tej vašej, vy ste dokonca povedali, že to, čo my navrhujeme, je v rozpore s tým, čo tvrdíme v našich materiáloch ešte z čias Dzurindovej vlády, že daňový systém by mal obsahovať vertikálnu spravodlivosť, a teda že bohatší, ľudia s vyššími príjmami, by mali platiť vyššiu daň ako ľudia s nižšími. Ale to len svedčí, pán poslanec, nehnevajte sa na mňa, o tom, že tomu absolútne nerozumiete. Ale absolútne tomu nerozumiete! Vy ste dokonca, ja mám obavy, že vy ste dokonca nepostrehli, že náš systém dane z príjmu fyzických osôb je stále progresívny. Je stále progresívny, pretože dokonca odpočítateľná položka je tak vysoká, že značná časť ľudí neplatí žiadnu daň a potom s narastajúcim príjmom je efektívna miera zdanenia od nuly po 19 %. Čiže my sme nezmenili progresivitu, to, že by sme zrušili progresívne zdanenie a ani týmto návrhom to nemeníme. Dokonca, naopak, zvýšením nezdaniteľného minima sme ešte túto mieru progresivity zvýšili.

    Takže nie sú pravdivé tieto vaše tézy. Poprosil by som naozaj naštudovať si to, pozrieť si to. Ten systém, dokonca miera progresivity je ešte vyššia, ako bola v minulosti. Akurát, že sa znížilo marginálne zdanenie z bývalých 38 % na 19 %. Ale systém je naďalej progresívny.

    A keď už teda chcete ho mať tak progresívny, ako vy vraj veríte, sociálni demokrati, no prečo to neurobíte? Veď vládnete tretí rok. Veď ste v predvolebnej kampani sľubovali, že zrušíte všetky reformy, aj daňovú, tak prečo to neurobíte? Prečo to neurobíte? Čo ste v tých daniach vlastne vymysleli? Jedinú vec, ktorú ste vymysleli, dve veci ste vymysleli: preradenie do nižšej dane z pridanej hodnoty liekov a kníh, čo nie je až také ťažké vymyslieť, aj keď efekty to neprinieslo, mimochodom, lieky nie sú lacnejšie, naopak, sú omnoho drahšie. A druhé, čo ste vymysleli, to vám vymyslel Sulík, ešte znižovanie nezdaniteľného základu pre vyššie príjmové skupiny, čím ste, mimochodom, nezasiahli tých najbohatších, tých vašich mecenášov, čím ste zasiahli vyššiu strednú vrstvu. Pretože tam vplyv zníženia toho nezdaniteľného základu je väčší, ale u miliardárov je nulový. A vy idete mať reči o tom, ako vám ide o nízkopríjmových?! Je to farizejstvo, je to falošné.

    A ten efekt, o ktorom sme hovorili, no pozrite sa, pán poslanec, ja vám navrhnem jednu stávku, ak chcete, ale možno nie stávku, možno len takú výzvu. Pozrite sa, ako za roky 2000 alebo 1998, ak chcete, až 2006 sa vyvíjala miera chudoby, ako sa vyvíjala miera chudoby za vlád Mikuláša Dzurindu, a ja sa s vami som ochotný staviť na tomto mieste, že miera chudoby za vlády Roberta Fica bude výrazne narastať, pričom miera chudoby za vlády Mikuláša Dzurindu klesala. Tak kde je tá vaša sociálnosť potom? Ale však k tomu sa vrátime, ale takto verejne vám dávam takúto ponuku na stávku. Tak pracujte, robte, veď vládnete tri roky, veď niečo robte!

  • Reakcia z pléna a smiech v sále.

  • No obce a mestá. Tvrdíte, že teda náš návrh, my sme tento návrh, ktorý dávame, spájame – a vždy sme ho spájali – aj s tým, aby sa rezerva, ktorá sa nevypláca pri tých 6,5 % výnosu dane z príjmu fyzických osôb, aby sa táto rezerva dala obciam a mestám. Vy ste schválili zvýšenie nezdaniteľného minima tak, že to má dopad niekoľkých miliárd pre obce a mestá, a nekompenzovali ste im to ničím. Ani jednou jedinou korunou. Neviem, čo ste, na čom ste sa s nimi dohodli, že mlčia, že im to nevadí, ale celý dopad ste preniesli na obce a mestá, zvýšenia nezdaniteľného základu.

    Potom štátny tajomník sa preriekol na výbore a povedal, že to bola dohoda so ZMOS-om a ponúkli sme ako na druhú stranu, na druhú misku, že už nebudeme prijímať zákony, ktorými budeme presúvať kompetencie bez peňazí. To je nádherné! Vy ste im sľúbili, že už nebudete porušovať zákon. Lebo zákon jasne hovorí, že nesmiete preniesť žiadne kompetencie bez peňazí, bez finančného krytia. Takže vy ste doteraz tento zákon porušovali. Teraz ste sľúbili ZMOS-u, že ho porušovať nebudete a nechali ste na jeho tričku celý dopad zo zvýšenia nezdaniteľného základu. A vy tu idete rozprávať o tom, ako my ignorujeme obce a mestá.

    No a na záver mi dovoľte povedať, že to vaše tvrdenie, že my chceme deštruovať a že vám ide o solidaritu, považujem za neuveriteľne falošné. Ak solidarita v podaní SMER-u znamená – a predseda vlády tu včera, ešte toho sa dotknem, lebo predseda vlády tu včera spochybnil, že diaľničné mýto alebo že R 1, PPP na R 1, že to, spochybnil, že to zaplatia občania, lebo že to vraj ide zo súkromných peňazí. No samozrejme, že to zaplatia občania, pretože to budú od roku 2010, za diaľničné mýto bude menší príjem štátneho rozpočtu o 6,5 mld. korún, lebo o 6,5 mld. korún viac si stiahne z toho mýta tá spoločnosť, ktorá to robí, to je od začiatku, mimochodom, J & T. Ja by som vám navrhoval, aby ste premenovali SMER zo SMER – SD na SMER – J & T.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • To by bol výraz toho, akú skutočne solidaritu a solidárnu politiku robíte.

  • To bolo záverečné slovo pána navrhovateľa. Zrejme aj pán spravodajca chce využiť právo záverečného slova.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tejto téme a vrátil sa v podstate k podstate tejto témy, čo je teda návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z., lebo myslím si, že tu bolo plno diskusných príspevkov, ktoré veľmi okrajovo súviseli práve s týmto zákonom.

    Na úvod zase musím povedať, že tak ako teda stručné rétorické cvičenie predviedol pán spravodajca, pardon, pán predkladateľ, bolo veľmi dobré rétorické cvičenie, ale faktom je, že veľmi málo súviselo s predkladanou témou. A ja musím zase povedať, že práve preto súviselo s inými témami, lebo ja celkom neverím tomu, že myslí vážne tento návrh. A myslím si, že – a zdôvodním to, prečo si myslím, že nemyslí celkom vážne. A som hlboko a teda stopercentne presvedčený o tom, že pán predkladateľ by takýto návrh, ak by bol na mieste tejto vládnej koalície, vôbec by ho nepredložil. A svoje tvrdenie vychádzam z toho, čo vlastne aj nepriamo potvrdil pán predkladateľ, pán poslanec Mikloš. A vráťme sa teda k daňovej reforme, ktorá bola urobená v roku 2004.

    Daňová reforma bola jednoznačne fiškálne neutrálna, ale dnes podsúva tento návrh ako fiškálne nie neutrálnu, ale s vysokým dopadom na verejné financie Slovenskej republiky. Čiže znamená to v zjednodušenej podobe, že ak nie som pri moci, tak jednoducho každé riešenie, ktoré prináša deštrukciu verejných financií – lebo tvrdím, že je to deštrukcia verejných financií –, je dobré, ale na mieste toho, ak by som sedel na mieste ministra financií, nikdy, ale nikdy by to nebolo zrealizované. Jednoducho neverí ani predkladateľ, lebo jednoducho sa tu bavíme o iných témach, ktoré vôbec nesúvisia s touto predkladanou novelou zákona dane z príjmov.

    A skúsim to na príklade, ktorý jasne dokumentuje to, že pán predkladateľ hovorí niečo, čomu jasne neverí. Skúsme si len premietnuť situáciu, ktorá bola v roku 2004. Veľmi dobre si pamätáte, za akých podmienok bol prijatý tento návrh zákona. Ja si dokonca poznám čísla, keď sa hovorilo o tom, ako nahradiť, ako nahradiť fiškálne neutrálnu túto reformu. Áno, znížime dane, ale tu sa zabudlo na malý detail. Tým malým detailom je zvýšenie dane z pridanej hodnoty, ktorá sa univerzálne týka všetkých ľudí, na 19 %. To bolo to veľkolepé riešenie, kde sa znížili priame dane na úkor nepriamych daní. A to bolo to geniálne riešenie!

    A keď to nestačilo, tak upozorňujem ctenú snemovňu a podstatná časť týchto ľudí bola aj v predchádzajúcom volebnom období, to znamená to, že v roku 2004 zistilo sa, že výpadok na dane z pridanej hodnoty nepostačuje na pokrytie príjmov alebo výdavkov štátneho rozpočtu, tak geniálne pán predkladateľ tohto zákona, bývalý exminister financií, prišiel s návrhom zvýšiť spotrebné dane. Takže tu nešlo o to, že ideme nejakou metódou znižovania daní aj za cenu fiškálneho deficitu, ale v roku 2004 na pol roka, čuduj sa svete, prišlo sa s návrhom, a nebola kríza, upozorňujem, prišlo sa s návrhom rozpočtu, zmeny štátneho rozpočtu, aby sa zvýšili spotrebné dane. Zvýšením spotrebných daní sa narovnávali výdavky a vtedy pán predkladateľ nemal plné ústa o tom, akým spôsobom sa majú šetriť peniaze vo verejných rozpočtoch. Naopak, poďme, hurá, poďme zvýšiť, zvýšime jednoducho spotrebné dane.

    A to bola tá geniálna myšlienka, len jednoducho nebolo povedané, bolo povedané len a, ale nebolo povedané b – kde sa zobrali tie peniaze? A to je isté i pri tomto návrhu. Ak som takýto šikovný, tak poviem, áno, poviem a, zoberiem peniaze z dane z príjmov, kde to nahradím. V čase krízy? Mimochodom, všetci analytici v tom období do 25 rokov tvrdili, akým spôsobom bola úžasne urobená táto reforma. Teraz títo istí analytici, možno o niekoľko rokov starší, tvrdia, že to nie je dobré riešenie. Ja neviem, o aké znalosti alebo aké podklady sa opiera tento návrh, lebo tento návrh nemá ani podporu tých, ktorí to ospevovali v predchádzajúcom období. Tak ak v čase krízy hovorí aj OECD, aj Medzinárodný menový fond a iné organizácie, Európska komisia odporúča, že to nie je dobrým riešením v čase krízy znižovanie daní, tak dnes prichádza opozícia s veľmi populárnym opatrením, v ktoré, ja si osobne myslím, že veľmi tomu neverí, ale je to populárne. Každý občan rád počúva, že sa mu znížia dane.

    No ale čo sa stáva v čase krízy? V čase krízy predsa neinvestujú tí, ktorí získajú na tejto dani. V prvom rade musí investovať štát – a to je odpoveď aj na pána Farkasa, keď tvrdil, že jednoducho v čase, v tomto čase investuje štát z verejného rozpočtu alebo z verejných financií viac, ako povedzme podnikateľská časť. Čo je logické. Je maximálne logické, lebo tí ľudia, ktorí majú vyššie príjmy, majú sklon k sporivosti, nie k niečomu takému, aby investovali. Veď si uvedomme, že je to základná poučka celej krízy. My neuvažujme o tom, že tí ľudia, ktorí získajú na dani, budú jednoducho investovať. Budú mať veľké problémy na to, aby zabezpečili udržateľnosť svojho podniku, svojej firmy alebo svojich domácich financií. To je základná úloha ľudí, ktorí získajú na tejto daňovej reforme, ak by bola presadená opozíciou.

    Hovoríme o tom, že sklon k míňaniu peňazí alebo k tomu, aby zabezpečili svoje riadne vyžitie, majú ľudia s najnižšími príjmami. Preto je logické, že v krajinách sveta, berieme príklad v krajinách Európskej únie, majú ľudia s najnižšími príjmami nulovú daň alebo minimálnu daň. Práve preto aj sa zvýšila nezdaniteľná časť, aby práve títo ľudia jednak, že mali väčší príjem, lebo títo ľudia nemajú sklon k sporivosti, lebo nemajú toľko peňazí, aby dokázali realizovať svoje príjmy.

    Problém je, a to je vlastne aj problémom hospodárskej krízy, je prebytočná kapacita. Prebytočná kapacita a práve preto tie podniky, ktoré by teoreticky mali aj zisk, tieto peniaze nepoužijú na rozvoj firmy. Práve preto dnes prichádza vláda s opatreniami na to, aby podporila agregovaný dopyt na to, aby jednoducho stavali sa diaľnice, aby sa jednoducho postavili alebo dokončili jadrové elektrárne, na to, aby povedzme aj za pomoci PPP projektov realizovali projekty, ktoré si mimochodom dala do vienka aj predchádzajúca vláda. Dokonca pripravila návrh zákona, a keď zistila, že jednoducho nemá zrealizované, nazveme to, odštátnenie ciest alebo, pardon, pozemkov pod týmito predpokladanými diaľnicami, jednoducho stopla tento zákon a nepokračovala ďalej. Dnes je to práve ten impulz, ktorý môže priniesť tejto ekonomike ďalšie pracovné miesta a synergiu týchto pracovných miest.

    Čiže jednoducho tento zákon, pri všetkej úcte, ja pokladám fakt za niečo, čo je skôr farizejstvom, o ktorom práve hovoril pán predkladateľ, z iného uhla pohľadu. Ja práve preto beriem, že neverí tomu podľa môjho názoru ani opozícia.

    A keď teda sa vrátim k iným štátom, ktoré povedzme uvažujú o znížení daní, no musíme sa porovnávať s inými krajinami. Ak Slovensko je tretie alebo je v prvej trojke krajín v rámci Európskej únie s najnižším daňovým a odvodovým zaťažením, tak, čuduj sa svete, iné krajiny znižujú alebo príklady iných krajín predsa sú tie pre nás, ktoré majú 40- alebo 45-percentné dane. Toto predsa nie je príklad pre Slovensko.

    Slovensko nie je problémom investovania na Slovensku tým, že máme vysoké daňové a odvodové zaťaženie. To, čo prezentoval aj ten prieskum, a myslím, že sa k tomu vyjadril aj pán poslanec Petrák, hovorí iba o tom, každý, každý a každý z vás, ktorý tu sedí, by určite povedal, áno, znížte dane, znížte odvody. To je logické. Ale nie je to prekážkou a to jednoznačne v tej správe je prekážkou pre investovanie na Slovensku. Slovensko, ak by nebola hospodárska kríza, pokračuje vo svojich dobrých nastavených parametroch a funguje ďalej. Boli tu pripravení investori a investori, ktorí mali záujem investovať na Slovensku. Problém hospodárskej krízy je tak hlboký, že neovplyvní ho ani vláda v konečnom dôsledku. A ja by som bol veľmi rád, aby konečne slovo „eliminovanie“ dopadov hospodárskej krízy vymizlo z týchto lavíc a hlavne z rétoriky opozície, lebo eliminácia je zrušenie, medzi nami, zrušenie a rozloženie nejakej časti. Jednoducho, ak by ste mali ten liek na to zrušenie hospodárskej krízy, tak myslím si, že budúca Nobelova cena za ekonomiku určite by stihla tých predkladateľov, ktorí predložili na mimoriadnej schôdzi alebo mali záujem predložiť na mimoriadnej schôdzi názov, ten názov si všimnite, „eliminácia dopadov hospodárskej krízy“. Návrhy opozície.

    Takže, mimochodom, musím povedať, že ak toto by bola pravda, tak už dnes máme tu vyriešenú svetovú hospodársku krízu a myslím, že títo ľudia by určite boli hlavnými prednášateľmi na stretnutí krajín G 8, najrozvinutejších krajín v rámci sveta, a určite tieto témy by boli asi predmetom tohto riešenia.

    Musím povedať, že som si prečítal s veľmi, veľmi veľkým záujmom všetky tie prípravné opatrenia, ktoré pripravujú krajiny G 8. Musím povedať, že je veľký problém. Krajiny nie že len nespolupracujú, ale každá krajina hľadá svoje individuálne riešenie. A neexistuje všeobecný liek na hospodársku krízu. Ak by tým liekom bolo zníženie daní, myslím si, že každá krajina na svete by tu pristúpila k tomu a, myslím, že každá krajina by musela riešiť zníženie daní aj tou druhou stranou, kde získa tieto peniaze v schodku vo svojom rozpočte. Ja myslím si, že túto tému možno budeme rozvíjať ďalej ako pri ďalších možno zákonoch, ale je to nespočetne, by som povedal, mínusov, ktoré sú a jednoznačne pripravia tento štátny rozpočet o príjmy. Nehovoriac o tom, že ak hovoríme o farizejstve, tak hovoríme o polopravdách.

    Pán poslanec Mikloš, vy ste tu deklarovali to, že vaším záujmom bolo rozdeliť časť medzi obce a mestá, tú, ktorú dostáva do štátneho rozpočtu štát, t. j. dane z príjmov fyzických osôb, čo je viac ako 5 %, ale to predstavuje „pouhých“ 2,5 mld. slovenských korún. Ak by som to prepočítaval na eurá, nie je to ani nejakých 30, pardon, ani 60 mil. eur. Ak by som vychádzal z tejto premisy, tak musím povedať, že výpadky sú podstatne, ale podstatne významnejšie ako to, čo vy navrhujete. A nejaké opatrenie, to, že presunieme časť dane z príjmov fyzických osôb na mestá a obce a vyššie územné celky, zapríčiní iba to, že bude ešte väčší deficit na strane štátneho rozpočtu.

    Osobne si myslím, že tento návrh tejto novely je pritom, akým spôsobom bol prezentovaný a ako sa prezentovali všetky iné opatrenia alebo všetky iné úvahy o všelijakých tendroch, ja neviem, premenovaním strany atď., myslím si, že je len slabou náplasťou toho, a ja pevne verím, že opozícia tento návrh nemyslela vážne.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95 Z. z. o poisťovníctve, je to tlač 990.

    Návrh na pridelenie výborom je tlač 1010.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo, uveďte svoj návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 990.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto je druhý zo série zákonov, ktorými opozícia už od jesene navrhuje riešiť, resp. zmierniť – keď sa slovo čiastočná eliminácia pánovi poslancovi Burianovi nepáči, lebo to je typický príklad, my hovoríme o čiastočnej eliminácii, on to čiastočne nepovie a potom zosmiešňuje, že niekto chce eliminovať krízu. Takže aby to nebolo zneužívané, tak budem používať slovo zmiernenie. Je to ďalší zo série návrhov na zmiernenie dopadu svetovej finančnej a hospodárskej krízy a najmä na vytvorenie stimulov na to, aby slovenská ekonomika bola v budúcnosti konkurencieschopná, aby rástla a aby vznikali pracovné miesta.

    U daní je pravda, že nie je stopercentná zhoda na tom, či plošné znižovanie daní áno, alebo nie, aj keď väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že aj dane. Ale u odvodov nie je pochybnosť žiadna.

    Ak som spomínal tú anketu, ktorú robila Slovensko-nemecká obchodná priemyselná komora medzi nemeckými, rakúskymi a francúzskymi investormi, ktorí investovali na Slovensku, tak ani jeden nezabudol, ani jeden z tých anketovaných podnikov nezabudol zdôrazniť, že odvodové zaťaženie na Slovensku je vysoké a neprehľadné a že by sa malo riešiť. To, že vláda v tejto oblasti nekoná, je evidentné a zrejmé aj z toho, akým spôsobom odložila jedno z možných efektívnych riešení, ktorým je jednotný výber daní a odvodov. Projekt jednotného výberu daní a odvodov bol pripravený vo vláde Mikuláša Dzurindu a schválený ešte v roku 2005. Bol schválený aj harmonogram, ako odvody a dane zjednocovať. A v tomto harmonograme bol cieľový rok, od ktorého mal platiť jednotný výber daní a odvodov 1. január 2009. Ak by vláda Roberta Fica len pokračovala v tomto harmonograme, mohli sme mať jednotný výber daní a odvodov, ktorý podľa odhadu odborníkov by umožnil znížiť odvodové zaťaženie zhruba o 2,5 až 3 %. Výsledok vládnutia vlády Roberta Fica je ten, že povedal, áno, budeme zjednocovať výber daní a odvodov, ale urobíme tak až 1. 1. 2013. Počujete dobre, vláda si dala záväzok urobiť tak tri roky po skončení svojho funkčného obdobia. Napriek tomu, že to bolo pripravené, ak by práce len pokračovali tak, že už to mohlo platiť.

    No, keďže to neplatí, tak prichádzame s iným riešením, a teda v reakcii na hospodársku krízu navrhujeme zníženie minimálneho vymeriavacieho základu pre platbu poistného na zdravotné poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby zo súčasnej úrovne minimálnej mzdy, teda z úrovne 44,2 % priemernej mzdy platnej od 1. januára 2010, na úroveň životného minima. Toto opatrenie by znížilo finančnú záťaž existujúcich živnostníkov a zároveň by slúžilo na uľahčenie uplatnenia prepustených zamestnancov v oblasti drobného podnikania.

    Ďalej navrhujeme zaviesť odpočítateľnú položku a to je ten hlavný návrh, pretože ten prvý návrh – zníženie minimálneho vymeriavacieho základu, ten by sa týkal len živnostníkov, ale zavedenie odpočítateľnej položky pri odvodoch z vymeriavacieho základu by pozitívne zasiahlo všetkých. Teda všetkých zamestnancov aj všetkých zamestnávateľov. Konkrétne u zdravotného poistenia, teda u tejto tlače, navrhujeme zaviesť odpočítateľnú položku z vymeriavacieho základu, ktorá zníži podnikateľským subjektom náklady na zamestnávanie v priemere o 3,5 eurá mesačne a zamestnancom zvýši ich čistú mesačnú mzdu v priemere o 1,4 eura. Odpočítateľná položka sa navrhuje zaviesť iba na prechodné obdobie do konca roku 2010, pričom navrhujeme, aby Národná rada zaviazala vládu na reformu systému odvodov tak, aby už od 1. januára 2011 platil jednotný výber daní a odvodov, teda aby sa skrátila tá vládou schválená lehota, ktorá je dnes platná, schválená od 1. 1. 2013.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Spravodajcom k vášmu návrhu zákona je pán predseda výboru pre zdravotníctvo, pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, dámy a páni, dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu v prvom čítaní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve (tlač 990). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ďalej sa v dôvodovej správe uvádza, že návrh zákona predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť. Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí alebo rozpočty VÚC, ktorý je vyčíslený v doložke vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1010 z 19. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, kolegyne, kolegovia, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán poslanec Mikloš opäť teraz uvedie v prvom čítaní návrh svojho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 Z. z. o sociálnom poistení, je to tlač 991.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 991.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dámy a páni, vážení kolegovia, je to vlastne analogický návrh ako pri zdravotnom poistení, aj pri sociálnom poistení, čiže ide o návrh na zmenu platieb, na zmenu minimálneho vymeriavacieho základu z minimálnej mzdy na životné minimum a zavedenie odpočítateľnej položky z vymeriavacieho základu, ktorá by znížila podnikateľským subjektom náklady na zamestnávanie v priemere o 8,8 eur mesačne a zamestnancom by zvýšila ich čistú mesačnú mzdu o 3,3 eurá mesačne.

    Čiže rád by som to zhrnul. Tieto dva návrhy, ten o zdravotnom poistení a o sociálnom poistení, by znamenali, že ak by boli schválené, tak zamestnávateľovi by sa znížili náklady na zamestnávanie o 371 korún mesačne, teda o 12,3 eur mesačne, a zamestnancovi by sa zvýšila, každému zamestnancovi, zdôrazňujem, zvýšila čistá mesačná mzda o 142 korún mesačne, teda o 4,7 eurá. Tieto opatrenia by zlepšili situáciu v tom a najmä vo väzbe na krízu, že by zvýšili čisté disponibilné príjmy zamestnávateľov aj zamestnancov, znížili by náklady na zamestnávanie a vytvorili by lepšie podmienky najmä u malých živnostníkov na to, aby si otvorili živnosti, čo platí najmä pre tých ľudí, ktorí stratia prácu v súvislosti s krízou, a tých ľudí nebude málo.

    Chcem vás upozorniť, že podľa odhadov analytikov a odborníkov sú predpoklady, že v súvislosti s poklesom, s recesiou, ktorá je daná aj krízou, ale nielen krízou, by som rád zdôraznil aj v reakcii na to, čo tu zaznelo vo vystúpení predsedu výboru Buriana, keď povedal, že celý pokles je daný krízou. Nie je to tak, pretože slovenská vláda v prvej predikcii na tento rok, kde nepočítala so žiadnym vplyvom krízy, tá predikcia bola z leta minulého roka, predpokladala, že rast v tomto roku bude 6,5 %. Ale pred dvoma rokmi bol 10,4 %. Takže pokles, výrazný pokles z 10,4 na 6,5 bol predpokladaný samotnou vládou bez akéhokoľvek vplyvu krízy. Dnes je tu aj kríza a ten pokles je výrazný.

    A práve preto som presvedčený, že takéto opatrenia, ktoré riešia zníženie odvodového zaťaženia, sú potrebné a mohli by zmierniť dopady krízy a vytvoriť lepšie podmienky pre ekonomický rast a rast zamestnanosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Spravodajcom k návrhu pána poslanca Mikloša je pán poslanec Horváth. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu zákona pána Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 991), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 242 z 1. apríla 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1011 z 19. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Tento návrh zákona reaguje na hospodársku krízu a navrhuje zrušenie povinnosti prispievať na nemocenské poistenie a do rezervného fondu solidarity pre samostatne zárobkovo činné osoby. Súčasne sa navrhuje zníženie minimálneho vymeriavacieho základu pre platbu poistného na sociálne poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, ako i Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 10. júna a gestorský výbor v termíne do 12. júna 2009.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, takže dávam možnosť, kolegyne, kolegovia, prihlásiť sa do rozpravy, ak je záujem, ústne. Nie je záujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne, páni.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 Z. z. o sociálnom poistení, je to tlač 992.

    Pán poslanec Brocka. Je tu pán poslanec? Chvíľočku počkáme, aby... Pán poslanec, nech sa páči, uveďte za skupinu poslancov návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 992.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, skupina poslancov Národnej rady predkladá návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh je, tak ako tie predchádzajúce poslanecké návrhy, reakciou na globálnu finančnú a hospodársku krízu a jeho cieľom je zmierniť negatívne dôsledky tejto krízy na obyvateľstvo, rodiny s deťmi, na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie i na podnikateľské prostredie. Nechcem ...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o kľud. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Táto všeobecná veta o tom, že je to reakcia na globálnu krízu, sa objavila aj v predchádzajúcich návrhoch zákonov a zopakujem ju aj v nasledujúcom návrhu zákona, pretože naozaj tento návrh je inšpirovaný práve zhoršujúcou sa situáciou na Slovensku a znižovaním sa konkurencieschopnosti Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, konkurencieschopnosť je to kľúčové slovo, kľúčové slovo pre ekonomický rast, rast v globálnom, v globalizovanom svete. Výrobcovia, investori hľadajú okrem zvyšovania produktivity najlepšie miesto na výrobu, najlepšie miesto na podnikanie tam, kde sa ľahšie vyrába, tam, kde sa lepšie podniká, tam nakoniec zakotvia investície. Tieto dnes cestujú po svete, ak sa...

  • Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, poprosím tých, ktorí nemajú záujem o vystúpenie pána poslanca, aby radšej odišli a nerušili.

  • Ak sa výhodnejšie vyrába v Číne alebo v Indii, alebo na Slovensku, tak investori si tieto miesta veľmi rýchlo nájdu. Nakoniec Slovensko donedávna bolo veľmi atraktívnou krajinou pre investorov najmä vďaka opatreniam, ktoré na Slovensku boli zrealizované predchádzajúcu vládou alebo predchádzajúcimi vládami po roku 2000. Uskutočnili sa dôležité štrukturálne reformy, výrazne sme znížili dane, zjednodušili sme podmienky na podnikanie, zmenil sa Zákonník práce výrazne a výsledok sa dostavil v podobe vysokého ekonomického rastu, nezamestnanosť klesala, zvyšovali sa príjmy štátneho rozpočtu. Jednoducho Slovensko bolo atraktívnou krajinou a všetkým sa to oplatilo, aj tým, ktorí na Slovensko prichádzali, ale najmä tým, ktorí na Slovensku žijú.

    Ako to je dnes? Už o tom bola reč aj v predchádzajúcich bodoch programu, ako sa výrazne zhoršuje pozícia Slovenska v Európe, ako sa výrazne zhoršuje pozícia Slovenska vo vzťahu k okolitým krajinám, samozrejme, susedným okolitým krajinám. Je to komplikovanejšie, samozrejme, preto, že je dnes svetová hospodárska kríza, ale o to viac je potrebné robiť opatrenia, ktorými Slovensko nestratí zo svojej atraktívnosti. A to môžeme, to musíme urobiť, lebo to je záujem všetkých občanov, lebo v opačnom prípade nás to všetkých bude stáť veľa, veľa prostriedkov a bude to veľmi drahé. Že Slovensko stráca svoju konkurencieschopnosť a svoje výhody oproti iným krajinám, vidieť aj zo správania sa nielen investorov, ale vidieť zo správania sa aj našich občanov. Donedávna, ešte aj keď som v jednej televíznej relácii pred tromi mesiacmi hovoril ministerke Tomanovej, že občania, ktorí susedia s Poľskom, Českom a Maďarskom, a nielen teda na hraniciach, ale aj hlboko vo vnútrozemí, míňajú svoje ťažko zarobené peniaze v susedných krajinách a, samozrejme, tým slovenská ekonomika stráca, tak ma vysmiala. Myslím, že dnes už, keď má vláda v rukách posledné štatistiky zo Štatistického úradu o prepade maloobchodného obratu, informácie o miliardách, o desiatkach miliárd korún, ktoré zostávajú v zahraničí a sú to príjmy našich občanov, tak to má nedozerné negatívne dôsledky pre slovenskú ekonomiku. Samozrejme, o šrotovnom v tejto chvíli nemám ani potrebu, ani chuť hovoriť.

    Chcem zdôrazniť to, že občania sa správajú rozumne. Občania sa vo všeobecnosti správajú tak, ako to je pre nich výhodné. A teraz ide o to, aby sa takto správala aj vláda, aj verejný sektor. Aby vláda vytvárala podmienky a motivovala ľudí k zodpovednému správaniu, preto je potrebné v našej legislatíve prijať viacero opatrení, ktoré ocenia napr. zodpovedný spôsob života. To, že napr. niekto zodpovedne vychováva svoje deti a snaží sa investovať do ich vzdelania, aby sa v živote ľahšie uplatnili. Jednoducho toto je takisto jeden z príkladov, kde vláda, ak by výraznejšie pomáhala práve takémuto spôsobu správania, tak v budúcnosti sa to v konečnom dôsledku odrazí aj na vyšších príjmoch štátneho rozpočtu a na nižších výdavkoch do sfér, ktoré sú mnoho ráz dôsledkom zlyhania štátu.

    A teraz konkrétne, čo je obsahom novely zákona o sociálnom poistení, ktorú predkladá skupina poslancov. Návrh v prvom rade umožňuje predčasný dôchodok všetkým poistencom, ktorým do dovŕšenia dôchodkového veku chýbajú najviac dva roky a ktorí zároveň splnili podmienku minimálnej doby poistenia 15 rokov bez ohľadu na dosiahnutú výšku sumy predčasného starobného dôchodku. Navrhované riešenie umožní, aby poistenci s nižšími príjmami mali stabilný príjem aj v prípade, ak nedosiahnu požadovanú hranicu príjmu 1,2-násobku, resp. 0,6-násobku sumy životného minima. To 0,6-násobok sumy životného minima sa týka vlastne vzdialenej budúcnosti, ak budú títo záujemcovia o predčasný dôchodok už poberateľmi predčasného dôchodku aj z druhého piliera. Ale táto podmienka 1,2-násobok výšky životného minima, to znamená výška vypočítaného predčasného dôchodku, ak nie je splnená, tak mnoho ráz tí občania, ktorí v posledných rokoch, najmä na vidieku, pracovali za minimálnu mzdu alebo mali vo svojom produktívnom veku obdobia, keď boli bez práce a bez príjmu, tak ich dôchodok môže byť výrazne nižší ako ostatných občanov. Ale keďže dnes majú títo oveľa ťažšie možnosti uchytiť sa na trhu práce, ale na druhej strane sú ochotní žiť aj z menšieho príjmu, lebo napr. mnohé veci si vedia opatriť sami vo svojich záhradách alebo záhradkách. Toto opatrenie vlastne vytvára priestor, aby sme pomohli najmä tým najchudobnejším a ktorí sú najviac znevýhodnení na trhu práce.

    Ďalší návrh zmierňuje podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti tým, že upravuje dĺžku obdobia poistenia v nezamestnanosti z minimálne troch rokov v posledných štyroch rokoch na minimálne dva roky v posledných troch rokoch. Skrátenie časových intervalov je opodstatnené z toho dôvodu, že vývoj na trhu práce núti poistencov častejšie meniť zamestnanie bez časovej nadväznosti.

    Ďalej tiež sa upravuje dĺžka poberania podpory v nezamestnanosti. Toto opatrenie je opatrením v súvislosti s novelou Zákonníka práce, o ktorej budeme rokovať v nasledujúcom bode. Práve v tom Zákonníku práce, kde v novele Zákonníka práce, kde navrhujeme znížiť náklady zamestnávateľa pri rozviazaní pracovného pomeru, preto navrhujeme predĺžiť dobu poberania podpory v nezamestnanosti. Dĺžka obdobia poberania dávky v nezamestnanosti sa upravuje v závislosti od veku poistenca. Pre poistencov, ktorí sú mladší ako 55 rokov, sa predlžuje obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti zo 6 na 10 mesiacov a pre starších ako 55 rokov na obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti sa navrhuje predĺžiť na 12 mesiacov, keďže osoby v staršom veku sa dokázateľné ťažšie uplatňujú na trhu práce a po strate zamestnania potrebujú dlhší čas na nájdenie pracovného miesta.

    Toto opatrenie je súčasťou návrhov, ktoré majú dočasnú platnosť. Samozrejme, v dobrých časoch, keď ekonomika prosperuje a je potreba pracovných síl, tak ochrana zamestnancov v nezamestnanosti by sa mala logicky znižovať, aby motivovala ľudí hľadať si prácu, ale keď tej práce je menej, tak aj v súvislosti s podporou domáceho dopytu je potrebné upraviť podmienky nároku na podporu v nezamestnanosti.

    Zaregistroval som, že týmto návrhom alebo podobným návrhom sa zaoberali aj na Rade pre hospodársku krízu, a očakávam, že ak by tento môj návrh neprešiel, tak sa určite ním budeme zaoberať na niektorej z ďalších schôdzí, či na mimoriadnej, alebo na riadnej, a tentoraz už ako návrhom vládnym.

    V návrhu novely sa tiež upravuje výška dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky jej poberania. Dávka v nezamestnanosti sa zvyšuje pre všetkých poistencov z 50 na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti. Po uplynutí troch mesiacov sa táto dávka znižuje na 50 % denného vymeriavacieho základu. Navrhované opatrenie má zmierniť nepriaznivé dôsledky straty príjmu v prvých troch mesiacoch v nezamestnanosti a zároveň motivovať nezamestnaného nájsť si prácu v období poberania relatívne nižšej dávky v nezamestnanosti.

    Ďalej sa odstraňuje znevýhodnenie skupiny poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti, pre ktoré je v súčasnosti dĺžka podporného obdobia štyri mesiace.

    Obsahom návrhu novely zákona je aj výrazné zníženie poistných odvodov. Je to iná alternatíva zníženia poistných odvodov, ako sme o nej diskutovali pred niekoľkými hodinami. Znižuje sa výška poistných odvodov zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne dôchodkovo poistených osôb do rezervného fondu solidarity o 4,5 % z vymeriavacieho základu, čím sa dosiahne zníženie nákladov zamestnávateľov a vytvorí sa väčší priestor na udržanie jestvujúcich pracovných miest i pre vznik nových pracovných miest. Prijatím návrhu sa vytvoria podmienky na vytvorenie okolo 60-tisíc nových pracovných miest, teda ak počítam spôsobom, akým počíta aj vláda, keď navrhuje nejaké opatrenie, tak je to takéto číslo.

    Zároveň sa navrhuje znížiť poistné odvody aj zamestnancom. Tento návrh som už navrhoval aj osobitnou novelou pred nejakým časom. Navrhujeme znížiť poistné odvody na starobné poistenie poistencovi na každé nezaopatrené dieťa o jeden percentuálny bod. Rodiny týmto opatrením získajú zvýšenie svojho príjmu rádovo o 400 korún na dieťa a mesiac, čo v čase hospodárskej krízy môže výrazne prispieť k zlepšeniu sociálnej situácie mnohých rodín s deťmi i k zvýšeniu domácej spotreby.

    Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na verejné financie. Bude na jednej strane znamenať zníženie príjmov Sociálnej poisťovne rádovo o 287 mil. eur v roku 2009, ale na druhej strane zvýšenie aj jej výdavkov o 22,1 mil. eur. V roku 2010 sa odhaduje výpadok príjmov na úrovni 430 mil. eur a zvýšenie výdavkov na úrovni 30 mil. eur. Navrhovaná úprava bude mať priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie, na rast zamestnanosti, čo v konečnom dôsledku povedie k rastu príjmov aj štátneho rozpočtu, aj Sociálnej poisťovne. Návrh je v súlade s ústavou a s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, prihováram sa za vašu podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Spravodajkyňou k vášmu návrhu je pani poslankyňa Sárközy. Poprosím ju o informáciu.

  • Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi prečítať spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1012 z 19. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Skupina poslancov predloženým návrhom reaguje na globálnu finančno-hospodársku krízu a jeho cieľom je zmierniť negatívne dôsledky tejto krízy na obyvateľstvo, rodiny s deťmi, na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, na podnikateľské prostredie.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    Pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Nie. Vyhlasujem ju za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz opäť pán poslanec Brocka v prvom čítaní uvedie návrh poslancov pána poslanca Brocku, Mikloša a pani poslankyne Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311 Zákonník práce (tlač 993).

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Ivana Mikloša a Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 993.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, Slovensko dnes viac ako inokedy potrebuje moderný Zákonník práce. Pred niekoľkými rokmi sme ho potrebovali preto, aby sme zvýšili konkurencieschopnosť krajiny v súťaži o zahraničné investície, v súťaži s inými krajinami o vyšší ekonomický rast, o vyššiu zamestnanosť.

    Novela Zákonníka práce v réžii súčasnej vlády dopadla inak. Zákonník práce je preto dnes strnulý, rigidný, vyhovuje viac odborovým predstaviteľom ako zamestnancom či zamestnávateľov. V dobrých časoch, v čase vysokého ekonomického rastu, v čase dopytu po kvalifikovanej a lacnej pracovnej sile, keď zamestnávatelia zvyšujú výrobu, keď majú zabezpečený odbyt svojej produkcie, aj zlý Zákonník práce nemusí byť neprekonateľnou prekážkou či výraznou brzdou pre ekonomiku. Situácia sa však radikálne mení, keď prichádzajú pre ekonomiku zlé časy, keď klesá spotreba, keď klesá export a prepadávajú sa svetové trhy. V čase finančnej, hospodárskej krízy môže byť ťažkopádny a strnulý Zákonník práce pre našu otvorenú a silne proexportne orientovanú ekonomiku priam pohromou. Môže byť balvanom, ktorý brzdí ekonomický rast, znižuje zamestnanosť, ohrozuje jestvujúce pracovné miesta, a dokonca môže niektorých zamestnávateľov likvidovať, a tým paradoxne ohrozuje sociálne istoty najmä zamestnancov.

    Dnes platný Zákonník práce škodí celej ekonomike a štátu, lebo znižovanie zamestnanosti vedie k poklesu aj príjmov štátneho rozpočtu a k zvyšovaniu jeho výdavkov cez sociálne dávky. Aj najnovšie štúdie Európskej únie o zamestnanosti konštatujú, že prísne právne predpisy v oblasti ochrany zamestnancov majú vplyv na znižovanie dynamiky pracovného trhu a zhoršujú perspektívy najmä starších a mladších pracovníkov a tiež ťažšie zamestnateľných uchádzačov o prácu.

    Z týchto dôvodov navrhuje skupina poslancov novelu Zákonníka práce, ktorá odstraňuje jeho najväčšie deformácie s cieľom spružniť ho a urobiť flexibilným, aby viac prispieval k zlepšeniu podmienok na podnikanie, k zlepšeniu podmienok na vytváranie nových pracovných miest a neohrozoval zamestnanosť na Slovensku. Neúmerné vysoké náklady zamestnávateľov pri organizačných zmenách sťažujú vytváranie nových pracovných miest, preto navrhujeme zníženie týchto nákladov.

    Návrh tiež umožňuje zamestnávateľovi dohodnúť sa so zamestnancom v prípade potreby na zvýšenom počte nadčasových hodín, rozširuje maximálny rozsah dohôd o vykonaní práce i dohôd o pracovnej činnosti, ďalej odstraňuje diskrimináciu zástupcov zamestnancov, zamestnaneckých rád a tiež sa vracia k pôvodnému inštitútu minimálnej mzdy, ktorej výšku určuje vláda Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, návrh je v súlade s ústavou a s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely uvedeného zákona bude mať priaznivý vplyv na štátny rozpočet i verejné financie, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a tiež prispeje k rastu zamestnanosti na Slovensku, nebude mať vplyv na životné prostredie.

    Ďakujem za vašu pozornosť a za prípadnú podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Spravodajcom k návrhu, ktorý ste predniesli, je pán poslanec Šimko. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 993), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 242 z 1. apríla 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1013 z 19. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Skupina poslancov navrhuje novelu Zákonníka práce s cieľom spružniť ho a urobiť flexibilným, aby viac prispieval k zlepšeniu podmienok pre podnikanie, k zlepšeniu podmienok na vytváranie nových pracovných miest a neohrozoval zamestnanosť na Slovensku.

    S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rokovacím poriadkom a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Súčasne za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 10. júna 2009 a gestorský výbor v termíne do 12. júna 2009.

    Pán predseda, skončil som svoju spravodajskú informáciu, Môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Keďže nemám prihlášku písomnú, pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem trojminútovú prestávku a budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite, prosím, svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní programu 35. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pána poslanca Ďuračku, aby uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Jána Slotu, Anny Belousovovej, Rudolfa Pučíka a Milady Belásovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, je to tlač 962.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Anny Belousovovej, Rudolfa Pučíka a Milady Belásovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 962.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 99 za, 5 proti, 27 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 991 z 3. marca 2009 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj výboru ústavnoprávnemu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009. Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 122 za, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Lipšic bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, je to tlač 966.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 966.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 11 za, 72 proti, 32 sa zdržalo, 22 nehlasovalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Burian uvedie teraz hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Ivana Mikloša, Júliusa Brocku a Ivána Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, je to tlač 989.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša, Júliusa Brocku a Ivána Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 989.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 63 za, 62 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Novotný uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána Ivana Mikloša, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580 o zdravotnom poistení, je to tlač 990.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 990.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 62 za, 66 proti, 9 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať ďalej v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Horváth v prvom čítaní uvedie hlasovaní o návrhu poslanca Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 991.

    (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 991)).

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 63 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania a nebudeme pokračovať.

    Pani poslankyňa Klára Sárközy uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 992.

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 992)).

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje novelu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 56 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    A pán poslanec Šimko bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Júliusa Brocku, Ivana Mikloša a Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311 Z. z. Zákonník práce, je to tlač 993.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Ivana Mikloša a Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 993.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 62 za, 60 proti, 15 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Odhlasovali sme prerokované body. Dámy a páni, chcem vás ešte požiadať o súhlas pri niektorých zmenách, ktoré chcem navrhnúť. Pán guvernér Národnej banky ma požiadal, aby mohol predniesť Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky za rok 2008 v utorok budúci týždeň. Navrhujem ako prvý bod o 9.00 hod. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Takisto pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu ma požiadal, aby mohol predniesť Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ za rok 2008 v utorok. Navrhujem, aby to bol bod číslo dva po správe guvernéra Národnej banky. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na to, že v utorok minister obrany pozval pri príležitosti výročia vstupu do NATO aj poslancov členov osobitných výborov, chcem požiadať o súhlas, aby sme v utorok nehlasovali o 11.00 hod., ale až o 17.00 hod., aby sa tí páni poslanci a pani poslankyne, ktorí chcú prijať pozvanie ministra obrany, mohli tohto podujatia na ministerstve obrany zúčastniť. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    A posledný návrh je, aby sme tajné hlasovanie, tak ako ich máme zaradené v programe, vykonali budúci týždeň v stredu hneď po hlasovaní o 17.00 hodine. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám pekne.

    Takže krátka prestávka do 11.20 hod. a budeme pokračovať v prerokovávaní bodov programu schôdze.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní programu 35. schôdze prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Kataríny Cibulkovej, Márie Sabolovej a Gyulu Bárdosa na vydanie zákona o zrušení Fondu národného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 994.

    Pani poslankyňa Cibulková za skupinu poslancov návrh uvedie. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej, Márie Sabolovej a Gyulu Bárdosa na vydanie zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky), tlač 994.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Kolegyne, kolegovia, začali sme prerokovávať návrh zákona.

    Nech sa páči.

  • Dovoľte mi uviesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Kataríny Cibulkovej, Márie Sabolovej a Gyulu Bárdosa na vydanie zákona o zrušení Fondu národného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    I tento návrh zákona predkladáme ako jedno z opatrení, ktoré by malo pomôcť zmierniť dopady krízy a ušetriť v štátnom rozpočte okrem 5 mil. eur – a pre lepšiu predstavivosť bude ďalej uvádzať aj prepočty v slovenských korunách –, čo je teda asi okolo 160 mil. korún, ktoré sú určené na náklady Fondu národného majetku, ale i 4,4 mil. eur, čo je asi 132 mil. korún, ktoré fond ročne vydáva napríklad na zaistenie činnosti spojených s privatizáciou, pričom nie je celkom jasné, na aký účel sa tieto sumy míňajú, keďže Fond národného majetku si od nástupu vlády Roberta Fica neplní svoju hlavnú funkciu.

    V roku 1991, keď fond vznikal, mal svoje jasné politické, ale i ekonomické opodstatnenie. Po páde komunistického režimu bol jedným zo základných a nevyhnutných predpokladov zmeny práve vznik fungujúcej trhovej ekonomiky. Bolo teda prirodzené, že sa využívali nástroje, aby táto zmena nastala. Zmyslom existencie Fondu národného majetku, a teda jeho hlavnou činnosťou, je prevod majetku štátu určeného na privatizáciu na neštátne subjekty.

    Vláda Slovenskej republiky však vo svojom programovom vyhlásení v časti Privatizácia jednoznačne vyhlásila, že nebude pokračovať v privatizácii a doprivatizácii majetkovej účasti štátu strategických podnikov. Vláda tiež deklarovala, že bude rešpektovať výsledok privatizácie a garantovať nemennosť podmienok v privatizovaných podnikoch, ak sa proces privatizácie uskutočnil v súlade so zákonom. Zároveň však zdôrazňuje, že v strategických podnikoch s majetkovou účasť štátu bude vláda Slovenskej republiky dôrazne uplatňovať záujmy štátu.

    Vláda Slovenskej republiky teda jasne deklaruje, že nebude pokračovať v privatizácii, čo aj v praxi realizuje. Ale Fond národného majetku však napriek tomu stále existuje, i keď podľa súčasnej vlády by mal stratiť svoje opodstatnenie.

    Existencia Fondu národného majetku v čase hospodárskej a finančnej krízy je nákladná, a to najmä s ohľadom na počet, na rozsiahlu štruktúru orgánov a počet zamestnancov, ale aj vzhľadom na náklady a výdavky, ktoré sú spojené s existenciou Fondu národného majetku a s rozsiahlymi výdavkami na outsourcing najmä právnych a ekonomických služieb.

    A teraz mi dovoľte, aby som uviedla na osvieženie pamäti niekoľko faktov. Orgánmi fondu sú Prezídium, Výkonný výbor a Dozorná rada. Prezídium Fondu národného majetku má 9 členov, Dozorná rada má 7 členov a Výkonný výbor, ktorý je štatutárnym orgánom Fondu národného majetku, má 11 členov. Jednotliví členovia Výkonného výboru okrem jeho predsedu stoja na čele konkrétnych sekcií Fondu národného majetku, teda Fond národného majetku sa okrem troch početných orgánov člení na 10 sekcií. Členovia orgánov fondu, ktorí nie sú zamestnancami fondu, majú za výkon funkcie nárok na odmenu mesačne do výšku platu poslanca Národnej rady. Prezidentovi Prezídia sa takto určená odmena zvyšuje o 100 %, predsedovi Dozornej rady 50 % a podpredsedovi Dozornej rady o 20 %. Členovia orgánov fondu majú popri odmene nárok na náhradu cestovných a ďalších nákladov spojených s výkonom ich funkcie v preukázateľnej výške.

    A teraz si priblížme tieto sumy v konkrétnych číslach. Šéf Výkonného výboru má základnú mzdu 2 070 eur a k tomu 100 % mesačnú odmenu. Desať členov má mesačné mzdy vo výške 3 450 eur, mzda šéfa Prezídia sa pohybuje asi vo výške 4 000 eur, 8 členov Prezídia má približne mzdu 2 000 eur.

    Vládni poslanci schválili v novembri 2008 rozpočet nákladov na činnosť Fondu národného majetku na roky 2009 až 2011. Rozpočet okrem iného počíta i s odmenami členov orgánov v spoločnosti v sume cca 466 000 eur, čo je asi 14 mil. slovenských korún, reprezentačné vo výške cca 23 000 eur, čo je 700 000 korún, či nájomné firme Doprastav vo výške cca 660 000 eur, čo je približne 20 mil. slovenských korún. Na obnovu tzv. zastaranej kancelárskej techniky má ísť 16 000 eur, približne 500 000 korún.

    Som presvedčená, že musíme vážne zvážiť, či je nevyhnutné tieto milióny eur dať práve na tieto účely. A to som ešte, vážené kolegyne a kolegovia, nespomenula právne analýzy, ktoré si fond dáva vypracovávať napríklad i za účelom potvrdenia svojho opodstatnenia. Spomeňme si tiež, ako Fond národného majetku išiel presviedčať verejnosť o svojej opodstatnenosti cez súkromnú agentúru, pričom tá v projekte uvádzala, že cieľom spolupráce je presvedčiť verejnú mienku o opodstatnenosti existencie Fondu národného majetku. Pričom fond za toto poradenstvo mal zaplatiť viac ako 1,1 mil. korún.

    Je naozaj nevyhnutné v čase, keď fabriky prepúšťajú stovky zamestnancov, aby členovia dozorných rád dostávali tisícové odmeny v eurách, čo predstavuje v korunách státisíce? Je nám všetkým veľmi dobre jasné bez ohľadu na stranícke tričko, že šetrenie verejných financií v tomto čase je nevyhnutnosťou, ba, povedala by som, priam povinnosťou.

    Predložený návrh zákona bude mať pozitívny dopad na verejné financie, aj keď jeho skutočnú výšku nie je možné presne kvantifikovať. Zrušením Fondu národného majetku by teda došlo k zániku spomínaných orgánov, k stopnutiu odmien členom Prezídia a Dozornej rady. Odpadla by taktiež položka týkajúca sa zabezpečenia existencie a činnosti Fondu národného majetku ako inštitúcie a v neposlednom rade by došlo k výraznej úspore aj ukončením rozsiahleho outsourcingu externých, najmä právnych a ekonomických služieb, ktoré – ako som už spomínala vyššie – nie sú lacnou záležitosťou najmä v čase prehlbujúcej sa krízy.

    Právnym základom na zrušenie Fondu národného majetku je ustanovenie § 40a zákona o veľkej privatizácii. Uvedené ustanovenie predpokladá, že o ukončení činnosti fondu, likvidácii fondu a spôsobe použitia zostatku na účte fondu rozhodne Národná rada Slovenskej republiky zákonom.

    Predložený návrh zákona neobsahuje ustanovenie o likvidácii Fondu národného majetku, pretože sa navrhuje delimitácia majetku Fondu národného majetku na štát. Návrh zákona, ktorý predkladáme, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky i ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša s republika viazaná.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ak myslíte úprimne a vážne vaše heslá o šetrení verejných financií a solidarite, iste nebude problémom zahlasovať za predložený návrh zákona a posunúť ho do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kahanec je spravodajcom určený príslušným gestorským výborom.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, predložiť spravodajskú informáciu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 494 z 2. apríla 2009 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej, Márie Sabolovej a Gyulu Bárdosa na vydanie zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky), tlač 994.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona bude mať pozitívny dopad na verejné financie, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov, nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie a zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1014 z 19. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto chce vystúpiť v rozprave? Pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Pavlis. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, krátko sa chcem aj ja vyjadriť ako predkladateľ návrhu zákona a chcem sa trošičku vrátiť aj do minulosti a chcem hovoriť krátko, veľmi krátko v niekoľkých odrážkach o postavení fondu.

    Privatizácia ako proces zmeny vlastníckych vzťahov v ekonomike je v Slovenskej republike od začiatku uskutočňovania celkovej transformácie bývalej direktívnej ekonomiky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na ekonomiku trhovú zviazaná inštitucionálne i organizačne so vznikom a samostatným pôsobením Fondu národného majetku.

    Fond je právnickou osobou od roku 1991. Jeho zmyslom jeho existencie a hlavnou činnosťou je a bol prevod majetku štátu určeného na privatizáciu na neštátne subjekty. Prevod sa vykonával podľa zákona č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu. Po právnej stránke je majetok fondu oddelený od majetku štátu a možno ho použiť len na účely ustanovené zákonom.

    Ešte jedna odrážka k takému historickému exkurzu. Prostriedky fondu sú používané taktiež na podporu rozvojových programov Slovenskej republiky. Rozsah použitia finančných prostriedkov na uvedené účely schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky na návrh fondu. A preto si predkladatelia teda myslíme a predkladáme tento návrh zákona, že nič nebráni tomu, aby sme previedli všetky úkony, všetku zodpovednosť, všetky financie a majetok fondu do rezortu kapitoly ministerstva zdravotníctva, ktoré by určilo jeho použitie v rámci štátneho rozpočtu. A aj tak Národná rada tak, ako dnes musí rozhodnúť o použití prostriedkov a výťažku z Fondu národného majetku, bude rozhodovať aj pri predkladaní z ministerstva financií. Filozofia Fondu národného majetku je naplnená. Splnila poslanie, a preto splynutie alebo prevod kompetencií na ministerstvo financií je oveľa hospodárnejším riešením a hlavne ešte v období, v čase hospodárskej krízy.

    Zákonom, ktorým rušíme Fond národného majetku, presúvame kompetencie, ako hovorila kolegyňa, na ministerstvo financií. A v čase hospodárskej krízy – a to treba zdôrazňovať aj po jej zdôvodnení a vyčíslení, ako administratívne fungovanie jedného ústredného orgánu je ekonomicky náročné alebo zaťažuje rozpočet verejných financií – je potrebné v čase hospodárskej krízy šetriť aj na takýchto výdavkoch.

    Jednou z inštitúcií, ktorá si práve koncom roka, keď sme už zaznamenali vážne hospodárske problémy nielen vo svete, ale aj na Slovensku, vyplatila najvyššie odmeny ako akýkoľvek iný štátny orgán a myslím si, že toto je v rozpore aj s dobrými mravmi. Čiže tu netreba hovoriť len o hospodárskej, ekonomickej situácii, ale aj o istých etických, o etickom správaní sa predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy.

    Týmto zákonom ušetríme verejné zdroje. Možno sa zdá a aj ministerstvo financií hovorí, že to nie sú, a aj kolegovia z koalície sa nechali počuť, keď ten návrh zákona prišiel do parlamentu, aj niektorí predstavitelia vlády, že sa tým veľa neušetrí. Ale len takýmito postupnými racionálnymi krokmi je možné aj v Slovenskej republike aj vo verejných financiách získavať zdroje pre iné programy, aby sa mnohé veci a mnohé sociálne aktivity či v zdravotníctve, v sociálnej sfére mohli naplniť.

    A preto vás prosím, páni kolegovia, aby ste tento návrh zákona podporili. A tak ako aj vy ste deklarovali už vo svojom programovom vyhlásení, že privatizácia tak, ako tu prebiehala po minulé roky, je už prekovaná, aby ste aj vy dnes tento inštitút, tento ústredný orgán štátnej správy zrušili a vrátili pod ministerstvo financií.

    Ďakujem za podporu.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne pán poslanec Štefanec. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Máte slovo, pán Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som podporiť predkladateľov aj pani poslankyňu Sabolovú pri predložení tejto novely zákona, pretože stačí sa pozrieť na webovú stránku Fondu národného majetku, kde je napísané doslova, citujem: „Zmyslom jeho existencie, a teda aj hlavnou činnosťou je prevod majetku štátu určeného na privatizáciu na neštátne subjekty.“ Koniec citátu. Ak teda v programovom vyhlásení vlády sa doslova uvádza, že vláda nebude privatizovať, nevidím žiadny zmysel existencie Fondu národného majetku.

    Podobnú situáciu vyriešili napríklad v Česku už tým, že Fond národného majetku tam neexistuje, a myslím si, že zrušenie Fondu národného majetku na Slovensku práve dnes v čase prehlbujúcej sa ekonomickej krízy by bolo najlepším dôkazom zastavenia plytvania s verejnými zdrojmi.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa? Nie. Pán poslanec Pavlis do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, „Fond národného majetku ako akcionár spoločnosti s majetkovou účasťou fondu nakladá s týmto majetkom v rozsahu vymedzenom zákonom. Vykonáva práva akcionára v nich založených v akciových spoločnostiach a práva spoločníka v iných než akciových spoločnostiach“, to je citácia zo zákona.

    Vláda Mikuláša Dzurindu sa ho po uskutočnených privatizáciách chystala zrušiť. Chystala, ale nezrušila. Je teda namieste otázka – prečo? Možno preto, že žiadna skartácia dokumentov nemôže byť taká dokonalá ako zlikvidovanie inštitúcie samostatnej. Dáte mi, dámy a páni z dnešnej opozície, asi za pravdu, keby to bolo také jednoduché, už by sme dnes na túto tému nediskutovali. Lenže diskutujeme a dokonca na váš podnet. Život je asi trochu zložitejší, akoby sme si ho predstavovali, a vy z opozície viete o tom nepochybne svoje.

    Pre menej zainteresovaných prejdem teraz v hustom lese len zopár úsekov po modrej turistickej značke, aby bolo zrejmé, aké pasce na nás pri neopatrnosti a ľahkovážnosti číhajú.

    To základné nebezpečenstvo viem pomenovať jednoznačne. Fond národného majetku stále vykonáva vo veľkom rozsahu činnosti vyplývajúce z predchádzajúceho privatizačného procesu. Mám na mysli približne 300 súdnych sporov, ktoré po vás treba riešiť. Modrým či skôr čiernym bonusom pre súčasnú vládu, vládnu garnitúru je zhruba 250 neukončených privatizačných zmlúv. Na túto tému sa môžu baviť niektorí poslanci dobre na maškarnom plese v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici, ale realita je však ďaleko prozaickejšia. Tých 250 neukončených zmlúv je potrebné sledovať, kontrolovať a vysporiadať pohľadávky Fondu národného majetku z nich vzniknuté. Mám na mysli aj 37-tisíc ešte nevyplatených dlhopisov. Na fonde sa totiž každoročne aj v tomto období vybavujú tisícky prípadov občanov, notárov, exekútorov, ktoré súvisia s vyplácaním dlhopisov. Fond je aj vlastníkom okolo stovky majetkových účastí v akciových spoločnostiach, v ktorých je nutné vykonávať akcionárske práva.

    Možno len jeden príklad. Nebyť aktívnej činnosti Fondu národného majetku, dnes by fond a štát nebol znova vlastníkom bratislavského letiska. A fond by ako majoritný akcionár nemohol aktívne vstupovať pri financovaní výstavby terminálu.

    A keď už na tom vašom neoliberálnom srdci zrazu tak máte starosť o občana, tak si vám dovolím pripomenúť novelu zákona o veľkej privatizácii, ktorá stanovuje Fondu národného majetku povinnosti vykupovať bezcenné cenné papiere z kupónovej privatizácie od zhruba jedného milióna fyzických osôb.

    Páni kresťanskí demokrati, to sú gaštany, ktoré vskutku ležia na zemi a treba ich zodvihnúť a práve na riešenie stručne načrtnutých problémov v minulosti ide značná časť rozpočtu Fondu národného majetku.

    Máte pravdu, keby sme si v uplynulom období poctivo vykonávali svoju prácu, mohli sme dnes značnú časť týchto peňazí vynaložiť ináč. Keby sa tak nestalo vždy a všade, súdne spory sa v nejednom prípade budú ťahať ešte niekoľko rokov a neukončené privatizačné zmluvy budú strašiť nielen Roberta Fica, ale aj dvoch-troch jeho nasledovníkov. A zhodneme sa aspoň na tom, že to bude stále drahší a drahší špás. V politike by sme si mali vziať príklad z matematiky. Keď pri riešení rovnice sme úspešní vtedy, keď sa ľavá strana rovná pravej. Pri rovnici o troch neznámych FNM by sme zistili, že náklady na zrušenie fondu by prevýšili úsporu, o ktorej tu hovoríte v súvislosti so zrušením fondu, a tak by nám skúška správnosti asi nedopadla dobre.

    V čase krízy hľadáte opozičné chodníčky na šetrenie štátnych peňazí. Máte v žalúdku 4 mil. eur, teda zhruba 120 mil. korún, ktoré podľa vašich slov čerpá fond z pokladnice štátu. A teraz to najpodstatnejšie, o čom by sme tu vôbec nemuseli diskutovať, o čom by sme sa nemuseli baviť. Nakoľko základný dokument upravujúci postavenie fondu, čím sa myslí zákon č. 92/1991, totiž hovorí jasnou rečou, že príjmy a výdavky fondu nie sú súčasťou štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Fond ako právnická osoba hospodári so svojimi vlastnými finančnými prostriedkami, nečerpá peniaze zo štátneho rozpočtu, ale naopak, do štátneho rozpočtu prispieva prostredníctvom ministerstva financií, ktoré mu každoročne uvoľňuje príjmy zo získaných dividend na posilnenie štátnych finančných aktív. Aj po zastavení privatizácie je fond schopný pokryť svoje režijné náklady z vlastných zdrojov, v súčasnosti najmä z úrokov.

    Uvedomujete si vôbec, aký balvan by ste štátu zavesili na krk zrušením tejto inštitúcie? Tak ja vám to pripomeniem. Aby som vám oživil pamäť, v rámci privatizačného procesu v minulých volebných obdobiach vznikli na strane Fondu národného majetku potenciálne záväzky v hodnote približne 40 mld. korún. Zobral som si kalkulačku do rúk a v porovnaní so 120-miliónovým rozpočtom fondu je to 333-násobok toho. Toto číslo hovorí samo osebe. V prípade zrušenia Fondu národného majetku a prevedenia jeho aktív a pasív na štát to môže mať katastrofálny dopad na výšku štátneho dlhu. Uvedomujete si vôbec veľkosť rizika vášho návrhu alebo je to zámer z opozičného bestselleru Ficovu hlavu XXII?

    Z opozičnej strany v tejto sále počúvam, že v prípade Fondu národného majetku ide o nepotrebnú inštitúciu. Keď vám to vyhovuje, dokážete celé minúty citovať pasáže z materiálu OECD, Svetovej banky alebo Medzinárodného menového fondu. Ak dovolíte, zoberiem si z vás na chvíľku príklad a tiež si pomôžem skúsenosťami z vyspelého štátu. Je totiž jasné, kde sa jasne hovorí, že inštitúcie obdobného charakteru, ako je náš Fond národného majetku, spravujúci majetkové účasti štátu v akciových spoločnostiach, úspešne využíva 12 z 21 členských štátov Európskej únie vrátane Francúzska, Veľkej Británie, Španielska či Talianska. A to sú štáty, ktorým by ste slovenskú privatizačnú cestu museli dlho vysvetľovať, a obávam sa, že by tomu aj tak neporozumeli.

    Sú to štáty, kde Mikloškov, pardon, Miklošov bájny expert na privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu Michal Šušák z Credit Swisse Boston ani za éry Margaret Thatcherovej nedokázal vysvetliť, ako prinútil legitímnu vládu zaplatiť za 51 % akcií, hoci v skutočnosti jej zostalo v rukách len 49. Keď najbližšie pôjdete do Prahy, zaklopte na dvere a spýtajte sa, čo všetko prinieslo rozhodnutie o zrušení Fondu národného majetku v Českej republike.

    V našom prípade by bolo potrebné novelizovať cca 30 právnych predpisov, nájsť právneho nástupcu fondu a v prípade prevedenia doterajšej majetkovej účasti Fondu národného majetku na niektoré ministerstvo by hrozil aj konflikt záujmov. Nech to znie paradoxne a nech sa vám to pozdáva, nech sa vám to počúva strašne nepríjemne, bývalá koalícia má, čuduj sa svete, najväčšiu zásluhu na tom, že Fond národného majetku je potrebné zachovať. Fond národného majetku sa svojej zodpovednosti nezbaví, ak chceme riadne vysporiadať celý privatizačný proces uplynulého obdobia, na to je potrebné najmenej 5 rokov. Na tieto nášľapné míny nemôžeme zasadiť odmínovaciu techniku Božena ani inú techniku. Tu si musí veci vysporiadať Fond národného majetku. Tak sofistikovane ste viedli privatizačný proces.

    Preto by som aj na pôde slovenského parlamentu skôr očakával zmysluplnú diskusiu o ďalšom smerovaním Fondu národného majetku. V takejto výmene názorov sa zhodneme na potrebe reštrukturalizovať, rekonštruovať, modernizovať, ozdraviť alebo zregenerovať. Nazvime to, ako chceme, v konkrétnej praxi to nemôže byť samoúčelný krok.

    Ak teda povieme nie zošrotovaniu Fondu národného majetku, potom treba povedať aj b, teda čo ďalej s ním. Ako vhodná alternatíva prichádza do úvahy postup, pri ktorom by došlo k úplnej transformácii doterajšieho Fondu národného majetku na novú, osobitným zákonom zriadenú právnickú osobu, ktorá by sa stala právnym nástupcom terajšieho fondu. Inač povedané, prakticky naplnením takého návrhu by prišlo k recyklácii, teda k zrušeniu doterajšieho bez likvidácie. Právny nástupca Fondu národného majetku by predstavoval modernú a súčasným európskym trendom prispôsobenú inštitúciu, ktorá by disponovala majetkovou samostatnosťou a nezávislosťou od verejného rozpočtu. Takto koncipovaný právny nástupca Fondu národného majetku by zabezpečoval najmä centrálnu správu majetkovej účasti štátu a evidenciu, poradenstvo, prípadne aj riadenie nakladania so štátnym nehnuteľným majetkom. Centralizované riadenie zo strany právneho nástupcu Fondu národného majetku umožňuje použiť know-how všetkého dobrého, čo sa pod strechou Fondu národného majetku koncentrovalo, dlhoročné skúsenosti existujúcej inštitúcie nevynímajúc. Dá sa pritom oprieť aj o relatívnu rozpočtovú samostatnosť, zužitkovať črtajúcu sa väčšiu flexibilitu v realizácii investorských a obchodných zámerov vlády. Z hľadiska riadenia by nová inštitúcia bola podriadená vláde, ktorá by vymenúvala aj jeho riadiaci orgán. V tomto prípade by do úvahy prichádzala externá kontrola zo strany NKÚ a Úradu vlády a tiež interné kontroly prostredníctvom Dozornej rady.

    Každé zlo je na niečo dobré. Kríza na trhu práce posilňuje pracovné miesta v štátnom sektore. Musím súhlasiť s tvrdením pána poslanca Mikloša, ktorý v rozhovore pre Hospodárske noviny podčiarkol potrebu minimalizovať v čase krízy prepúšťanie zamestnancov vo verejnej sfére. Fond národného majetku nevynímajúc. Tento princíp by sme mali zohľadniť aj pri rekonštrukcii fondu, pritom treba otvorene priznať, že citlivé znižovanie počtu zamestnancov a zefektívnenie chodu fondu je trvalým javom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie, pán poslanec – pani poslankyňa Sabolová, Štefanec, Janiš, Farkas, Fronc, Mikuš. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Niekoľko poznámok. Možno prvá hneď k tomu, že keby som počula váš osobný názor, pán poslanec, bola by som možno sa dala aj niečím presvedčiť, ale myslím, že je to dobre spracovaný materiál, ktorý sme tu počuli. Samozrejme, že bránite Fond národného majetku, pretože po nástupe do vlády ste vymenili všetky orgány fondu, a tak bránite svojich ľudí, pretože je tam, majú celkom slušné príjmy, ktoré vlastne odčerpávajú zdroje, a to je jedno, či z rozpočtu ministerstva financií, alebo je to priamo z kapitoly, ktorú má Fond národného majetku.

    Ak neprivatizujete, druhá poznámka, na čo je vám inštitúcia, ktorá bola založená hlavne pri prevode majetku štátu na neštátne subjekty?

    Tretia poznámočka je k začiatku vášho vystúpenia, keď ste hovorili o tom, čo všetko musí fond dokončiť. Samozrejme, veď my nechceme, aby zanikol a všetko sme hodili do koša. My navrhujeme, aby všetky kompetencie a právne úkony aj celá ekonomika prešla pod kapitolu, pod ministerstvo financií, kde môže byť podkapitola, o ktorej sa môže samostatne rozhodovať v tejto Národnej rade. Ale chcem sa vás opýtať, pán poslanec. Nie sú tam náhodou súdne spory a neukončené zmluvy ešte z roku 1994, keď vládol váš koaličný partner a privatizácia išla šírom-šárom, ako sa len dalo? Nie sú to spory, ktoré ostali ešte z roku Mečiarovej vlády?

    A štvrtá poznámka, hovoríte, že podľa zákona č. 92/1991 príjmy nie sú príjmom ministerstva financií, ale fondu, samozrejme, veď to nikto z nás nespochybňoval, ale veď to je len také vysporiadavanie si. My aj tak rozhodujeme o tom, na čo budú použité, keď neplatí fond ministerstvu, ministerstvo fondu, ale vždy sa to vzájomne musí vysporiadavať. Čiže v súčasnosti je najlepším riešením na šetrenie nadbytočných...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Pavlis, mám pocit, že snažíte sa obhajovať neobhájiteľné, pretože ani slovom ste tiež nespomenuli, že fond, zmyslom existencie fondu je privatizácia a vaša vláda privatizáciu nerobí. To, že ste spomínali správu aktív a súdne spory ako činnosť fondu, je pravdivé, ale predsa tak, ako to je v materiáli navrhované, tieto činnosti majú prejsť na ministerstvá. Fond má rozpočet zhruba 170 mil. korún ročne, je to viac ako 5,5 mil. eur, tie úspory, ktoré navrhujeme vplyvom zrušenia fondu, dosahujú 4 mil. eur. Myslím si, že to je nemalé číslo na to, aby sme sa vážne touto myšlienkou zaoberali najmä v čase krízy. V čase krízy práve potrebujeme zastaviť plytvanie s verejnými zdrojmi a nie udržovať nepotrebné finančné inštitúcie.

    A ešte jednu poznámku. Prečo to navrhujeme pod ministerstvom financií? No práve preto, aby sme zabránili takým nezmyselným sporom, aké sa dejú teraz medzi ministerstvom financií a Fondom národného majetku, keď aj minulý rok, keď sme boli na poslaneckom prieskume na Fonde národného majetku, sme riešili spor medzi ministerstvo financií a fondom, keď ministerstvo uložilo miliónovú pokutu fondu za to, že nemali jednotný výklad pravidiel, tých istých pravidiel. Je nezmyselné, ak štátne inštitúcie sa medzi sebou hádajú, ukladajú si pokuty. Je racionálne, aby takáto správa bola pod jednou strechou.

    Fond národného majetku nemá žiadny zmysel v súčasnosti, jeho existencia je zastaraná, dokázateľne to pochopili aj v iných krajinách, myslím si, že by sme to mali pochopiť aj na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Len kratučké poznámky. Pán kolega, fond žije z vlastných zdrojov. No figu borovú! Z akých vlastných zdrojov? Fond národného majetku žije s nakladaním alebo nakladá s majetkom štátu, nakladá s majetkom daňových poplatníkov. Fond národného majetku nie je súkromná firma, teda žije zo zdrojov štátu daňových poplatníkov, takže nie z vlastných.

    K privatizácii. Ak by ste boli pokračovali v privatizácii letiska, štátny rozpočet by dostal 10 mld. korún cash, 9 mld. by bolo, dnes z 9 mld. sľúbených investícií by bolo 6 mld. investovaných, bol by dnes nový terminál, pristávacia dráha, parkoviská, hotely. To, čo máme dnes, z Bratislavy už nelieta nikto. Do Bruselu, kde chodí vláda a Národná rada, poslanci, tak lietame všetci zo Schwechatu. To, čo dokázalo štátne letisko, je postaviť stany.

    O Cargu v bledomodrom to isté. Ak by ste boli sprivatizovali Cargo, dokončili, tak by štát dostal 13 mld. korún cash plus 5 mld. preberal rakúsky kupujúci. Cargo podvyživené by bolo kapitálovo posilňoval, rakúske Cargo, nový investor by priniesol nové tovary na slovenské železnice, vtiahol by Cargo do medzinárodných prepravných koridorov. Toto by bolo naozaj zlaté vajce, ktoré by prinášalo Cargu prácu a slovenskému štátnemu rozpočtu a slovenským koľajniciam peniaze. To zlaté vajce podľa Roberta Fica dnes vyzerá tak, že rakúske Cargo kúpilo maďarské Cargo, presmerovalo toky z východu na západ na maďarské koľajnice, tržby Carga klesajú, štát dnes sanuje Cargo 5 mld. korún daňových poplatníkov. Toto je...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Podobne ako pán kolega Pavlis aj ja som kedysi pracoval v orgánoch Fondu národného majetku, teda môžem hovoriť k vám zo skúseností. Chcel by som poukázať na to, že jedna strana sú slová a iná strana sú činy súčasnej vlády. A prečo?

    V programovom vyhlásení vlády je zakotvené, že táto vláda nebude preferovať žiadnu formu z privatizácie, nebude privatizovať štátny alebo národný majetok. Práve z tejto prezumpcie vyplýva, že nie je treba živiť takúto organizáciu, akou je Fond národného majetku. Túto agendu, ktorú ona vedie a spracúva, skoršie privatizačné agendy, ktoré doznievajú dodnes, správa ich aktív a pasív, to by kľudne mohlo byť presmerované na ministerstvo financií v rámci nejakého oddelenia.

    Ja viem, že zánikom Fondu národného majetku by sme neušetrili ročne tú plnú výšku 5,5 mil. eur, ale značná časť z tejto sumy by mohla byť ušetrená, a tým pádom by sme mohli za volebné obdobie, za štyri roky ušetriť stámilióny korún. A práve v tomto to je, že tieto peniaze mohli byť nasmerované na sociálne programy v rámci existujúcich paragrafov zákona o sociálnej starostlivosti alebo na rôzne formy udržania pracovných pozícií, pracovných miest alebo vytvárania v rámci aktívnej politiky trhu práce konkrétne pracovné miesta. A takto mohli by sme aktívne prispieť k tomu, že by sme mohli aspoň pár tisícom rodín uľahčiť situáciu v dnešnej neľahkej dobe, v dnešnej dobe ekonomickej a hospodárskej krízy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, keď ste nastúpili ako koalícia do vlády, pán premiér ohlásil 20-percentné zníženie štátneho aparátu. No ten projekt minimálne, jemne povedané, sa nevydaril, zostala z toho viac-menej bublina, ale to bolo v čase, keď hospodárstvo vykazovalo takmer 10-percentný rast. Dnes už Národná banka hovorí o 2,5-percentom poklese, dokonca najnovšie správy niektorých ekonómov hovoria, že ku koncu roku to bude až 6-percentný pokles.

    Tak sa vás chcem opýtať, kde chcete šetriť na štátnej správe na výdavkoch, aby ste mali peniaze na to, čo bude potrebné? Na nezamestnaných, na dôchodky, na školstvo a podobne. Pretože tak, ako deklarujete, ste sociálna vláda a verím, že tie peniaze budete mať a pokryjete tieto veci. No ale nie je dobré, ak to budete riešiť tak, že budete len krajinu zadlžovať a jednoducho potom sa ocitne v zlej situácii. A preto navrhnite vy, ja vás vcelku otvorene vyzývam, navrhnite vy to, čo si myslíte, že je miesto na ušetrenie peňazí v tejto zlej hospodárskej situácii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, neviem, odkiaľ máte informácie, ktoré ste nám tu hovorili, ale ja vám poviem pár údajov z Výročnej správy Fondu národného majetku, z vašej Výročnej správy Fondu národného majetku.

    Fond národného majetku zamestnáva 110 zamestnancov, z toho 16 politických nominantov v Prezídiu a Dozornej rade, 11 riaditeľov, 26 riadiacich pracovníkov, spolu náklady 150 mil. korún. Fond národného majetku má aktíva vo výške 86 mld., z ktorých najväčšia časť je spravovanie podielov v akciových spoločnostiach. Ale prakticky v ničom nerieši svoju akcionársku povinnosť alebo možnosť, pretože takmer polovica výšky z týchto korún sú vlastne spoločnosti v konkurze a v štyroch najväčších, SPP, Elektrizačnej a prenosovej sústave, v Slovenských elektrárňach a v Slovenských telekomunikáciách, v ktorých vlastní fond hodnotu 45,5 mld. korún, vlastne je v kompetencii rezortných ministerstiev. V ďalších sekciách, v ktorých pracuje Fond národného majetku, napríklad v právnej, viac ako polovicu právnych sporov zastupovali externí pracovníci. V príprave a realizácii projektov riešil sedem spoločností, z ktorých päť riešili externí pracovníci.

    Fond národného majetku nemá agendu v podstate a nemá ani prácu. Je to výborná organizácia pre tých ľudí, ktorí tam pracujú a dnes sú už v pozícii, že vlastná organizácia musí brániť svoju existenciu. Vy jej pomáhate tým, že napríklad jej hľadáte novú agendu, ako ste spomenuli, aj zákonom o cenných papieroch. K tomu sa zrejme ešte v budúcnosti vrátime, ale toto je veľmi nešťastná agenda pre Fond národného majetku.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pán poslanec?

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Budem sa snažiť reagovať na všetky pripomienky, ktoré som predniesol v mojom príspevku. Ale vo všetkých príspevkoch sa opakuje jedno a to isté, na to by som spoločne snáď odpovedal.

    Vláda sa zaviazala, že nebude privatizovať. Ale na Fonde národného majetku, čo sa týka privatizácie, je len jedna sekcia, ktorá vykonáva tieto činnosti, a tá sekcia má 7 ľudí. Takže to, že fond vykonáva aj iné činnosti, svedčí o tom, že sú tam aj iné sekcie. A čo sa týka privatizácie, je len jedna jediná sekcia, ktorá zamestnáva 7 ľudí, ktorá má na starosti privatizáciu. Takže keď hovoríme o úspore 7 ľudí pri 110 ľuďoch, tak je to neporovnateľné.

    Vrátim sa teraz naspäť k niektorým tým pripomienkam.

    Pani kolegyňa Sabolová spomínala, že ušetrí sa v štátnom rozpočte, ale jedná sa naozaj iba o 15 ľudí, ktorí sú platení zo štátneho rozpočtu a sú to členovia Dozornej rady a členovia Prezídia. Členov Prezídia je 9 ľudí a 7 ľudí v Dozornej rade, kde sedí aj váš zástupca z opozície.

    Keď hovoríte o tom, že by prešli tieto kompetencie na ministerstvo financií, ale ako som spomínal v mojom príspevku, ministerstvo financií, myslím, že nemá kapacity na to, aby to mohlo robiť so svojimi ľuďmi, to znamená, že na miesta do ministerstva financií by muselo prísť ďalších minimálne 50 ľudí, ktorí by robili túto agendu, ktorú doteraz vykonáva Fond národného majetku, to znamená, že je to nárast alebo nápor na štátny rozpočet. Pretože fond je mimo štátneho rozpočtu.

    Keď hovoríte o privatizácii z rokov ´94 až ´96, ja som sa týmto súdnym sporom nevyhýbal, ja som nepovedal, že tie súdne spory tam nie sú. Sú tam aj súdne spory z roku ´94 až ´96, ale tých je už dneska minimum.

    Pán kolega Štefanec, spomínali ste privatizáciu, na to som už odpovedal, na tom ministerstve financií súdne spory...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcel by som krátko zhodnotiť rozpravu a v úvode by som chcel zareagovať práve na posledné slová kolegu Pavlisa, keď hovoril, že sú nedostatočné argumenty, že sa nebude privatizovať, že sa ušetrí iba 15 ľudí alebo že sa budú musieť rozšíriť kapacity ministerstva. No ja na tieto argumenty doplním zopár slov.

    K tomu, že sa nebude privatizovať, o chvíľu poviem zopár bodov, pre ktoré je určite dobré zrušiť Fond národného majetku. A to, že si vláda predsavzala, že nebude privatizovať, to je len jedna vec. Ale na druhej strane si predsavzala takisto, že bude znižovať stav úradníkov a šetriť verejné výdavky. A to si myslím, že si predsavzala úplne jasne a že je to aktuálne najmä teraz, v čase krízy, šetriť verejné výdavky. To je prvá vec.

    To, že sa ušetrí len 15 ľudí? Keď si pozrieme, ako skončil Fond národného majetku v Čechách, ktorý tu tiež kolega spomenul, tak tam z pôvodných 198 ľudí postupne transformačným procesom sa znižoval stav a do rezortu financií malo prejsť 63. To znamená, zhruba tretina. Sám ste to potvrdili, pán poslanec, keď ste povedali, že bolo by asi potrebných ďalších 50 ľudí. To znamená, ušetrilo by sa. Súčasný stav, ktorý je na fonde, je viac ako dvojnásobný. Čiže ušetrila by sa polovička na ľuďoch.

    No a čo sa týka tých ďalších vecí, pre ktoré by sa oplatilo zrušiť tento fond, tak poviem zopár príkladov. Fond národného majetku dostal miliónovú pokutu pre vklady do J & T banky a pre vklady do komerčných bánk. Jasne to potvrdila kontrola. A kontrola uskutočnená na Fonde národného majetku, ktorá sa uskutočnila z NKÚ, konštatovala, že fond, to citujem: „Fond vynaložil finančné prostriedky nehospodárne, neefektívne, porušil finančnú disciplínu.“ Koniec citátu. To sa citovalo v záverečnej správe úradu. Týkalo sa to vypracovania analýz a ďalších vecí, ďalších zistení, nechcem ich teraz špecifikovať, aby som nimi neuberal čas. Ale každopádne kontrola Najvyššieho kontrolného úradu konštatovala vo viacerých veciach, že fond míňa peniaze zbytočne.

    Takisto mal výhrady aj samotný predseda vlády, ktorý sám kritizoval fond za schvaľovanie neprimerane vysokých odmien väčšinou fondu. A nakoniec to stopol a museli vrátiť vyplatené, resp. časť vyplatených odmien. Museli si ich znížiť. Pán predseda vlády dal žltú kartu aj šéfovi fondu, nominantovi SMER-u. Myslím si, že to je tiež jeden vážny dôvod, ktorý o niečom svedčí. A svedčí o tom, že fond nehospodári tak, ako by sa malo. A keď je ešte aj zbytočný z hľadiska toho, že už sa neprivatizuje, tak si myslím, že je úplne namieste tento fond zrušiť.

    Ale to hlavné, čo by malo byť a čo by sa malo uplatňovať teraz, práve v čase krízy, je to, čo som povedal na začiatku. Vláda jednoznačne proklamuje, že chce znižovať stav úradníkov, chce šetriť verejné výdavky, a ja sa čudujem, že v čase krízy a v čase horších podmienok sa teraz bráni zrušiť tento fond ako jednu z možností tieto výdavky šetriť. Ale myslím, že všetko dozreje tak, ako dozrela aj kauza na ministerstve výstavby a ďalšie kauzy, Privilégium a podobne, keď po dlhšom čase a s odstupom času aj sám premiér sa rozhodol, že tieto veci treba jednoznačne zmeniť. A ja pevne verím, že dospejeme aj do toho štádia, že zmeníme aj tento postoj zo strany vládnej koalície, teda že zmeníte, a že dospejeme k zrušeniu Fondu národného majetku ako zbytočnej organizácie, ako organizácie, ktorá zbytočne požiera verejné výdavky všetkých občanov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. To bolo vystúpenie pána spravodajcu na záver prerokovaného bodu, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Ivanča a Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 1027 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1030.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Jaroslavovi Ivančovi, aby uvedený návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, milé dámy, vážení páni, ďakujem pekne za slovo hlavne, dovoľte mi, aby som na dnešnom rokovaní uviedol návrh zmeny zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

    Chcem uviesť, že na základe, táto zmena sa dala na základe podnetov o zriaďovateľoch, riaditeľov škôl a pedagogických zamestnancov škôl, ako aj rodičovskej verejnosti a ukazuje sa potreba úprav a precizovanie niektorých ustanovení platného znenia. Za kľúčové navrhovatelia považujú návrh na špecifikovanie pojmu slovné hodnotenie a na konkrétnu formuláciu cieľa vzdelávania v oblasti cudzích jazykov, a to chcem osobitne zdôrazniť, povinné vyučovanie anglického jazyka ako cudzieho jazyka.

    Podstatnou zmenou reagujúcou aj na dôsledky finančnej krízy a s tým súvisiace problematické financovanie samospráv, ale aj zosúladenie platného znenia so zákonom o štátnej správe v školstve vytvárame možnosť efektívnej prevádzky škôl a školských budov spájaním škôl do jednej právnickej osoby pri zachovaní špecifík výchovno-vzdelávacieho procesu jednotlivých druhov škôl spojených do jednej právnickej osoby.

    Za prínos návrhu pre aplikačnú prax považujú predkladatelia navrhované zmeny v používaní učebných textov, učebných materiálov a moderných informačných zdrojov pri definovaní zodpovednosti za súlad s princípmi výchovy a vzdelávania definovaných v zákone so zodpovednosťou u riaditeľa školy. Rozširuje sa okruh osôb, ktoré budú oprávnené poskytovať individuálne vzdelávanie žiakov prvého stupňa, a dochádza tak k lepšej dostupnosti tejto formy vzdelávania.

    V reakcii na aplikačné problémy slovného hodnotenia zavádzame individuálny prístup k slovnému hodnoteniu a zavádzame záverečné vyjadrenie slovného hodnotenia, ktorým definujeme príslušný stupeň.

    Zmenou smerom k učiteľskej, žiackej a rodičovskej verejnosti je aj návrh na zverejňovanie výsledkov monitorovania a hodnotenia škôl štátnou školskou inšpekciou, keďže tak školy, ako i štátna školská inšpekcia je financovaná z verejných zdrojov, myslíme si, že rodičovská verejnosť má právo poznať kvalitu monitorovania a hodnotenia škôl vykonávaných touto štátnou inštitúciou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz poprosím pána poslanca Martina Fronca, ktorého určil gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ako spravodajcu k tomuto zákonu, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Jaroslava Ivanča a Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, a to uznesením č. 156, podal spravodajskú informáciu. Návrh zákona bod doručený poslancom ako parlamentná tlač 1027.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady. Súčasne predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1030 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorsky výbor na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady.

    A tak s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa vyplývajú ako spravodajcu výboru, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona sa uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, že Národná rada takto učiní, navrhujem, aby bol v druhom čítaní tento návrh zákona pridelený ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona do 10. júna a gestorský do 12. júna 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal jednu písomnú prihlášku, a to pani poslankyne Tatiany Rosovej, ktorej teraz dávam slovo. Po jej vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme tento návrh novely školského zákona prakticky rok po tom, ako táto snemovňa začala rokovať o novom školskom zákone z dielne ministerstva školstva. Je nesporné, že tento rok ukázal mnoho problémov, ktoré vyvolal tento školský zákon. Prakticky všetky tie problematické otázky, na ktoré sme upozorňovali, a všetky naše varovania sa týmto zákonom naplnili. Ale navyše sa ukazuje množstvo ďalších problémov, ktoré nie sú vyvolané priamo znením zákona, ale ktoré sú vyvolané aplikačnou praxou ministerstva a ním riadených organizácií.

    Netvrdím, že v našej novele riešime všetky problémy, ktoré vyvolal školský zákon. Predovšetkým ťažko môžeme poslaneckou novelou riešiť to, že zákon nenaplnil očakávania, ktoré sa doň vkladali, a to teda očakávania od toho, že prinesie do škôl reformu, že prinesie do škôl slobodu. Ale naše návrhy riešia tie problémy, ktoré je obsiahnuteľné riešiť poslaneckou novelou.

    O čo nám teda ide v predkladanom návrhu zákona? Ide nám o to, aby sme po prvé rozšírili možnosť používať učebné materiály, zdôrazňujem materiály, pretože v dnešnom zákone je možné používať okrem schválených učebníc aj učebné texty a pracovné zošity, ale to je všetko. Takže rozširujeme túto možnosť na učebné materiály, a to aj o učebné materiály vo všetkých podobách. Prax, samozrejme, ukazuje, že sa na školách používajú aj elektronické učebné materiály, ale keby sme sa dôsledne držali litery zákona, mohli by sa školy ocitnúť v problémoch. Takže minimálne túto slobodu im dávame aj zo zákona, aby náhodou pri ďalších inšpekciách nedošlo k rozporom alebo k spochybneniu súladu činnosti školy so zákonom. Čo je dôležité, zodpovednosť za súlad používaných učebných materiálov so štátnym vzdelávacím programom chceme jednoznačne prenechať na riaditeľa školy.

    Takže prvý bod, rozširujeme možnosť používať učebné materiály o nielen učebné texty, ale aj o všetky typy materiálov vrátane aj alternatívnych učebníc. Považujeme to za dôležité nielen preto, že principiálne považujeme za dôležité, aby mali učitelia slobodu v tom, z čoho učia, pokiaľ je to, samozrejme, v súlade so zákonom a v súlade so štátnym vzdelávacím programom. Ale považujeme to za dôležité aj preto, čoho sme v súčasnosti svedkami. Vieme, že sa v absolútnom časovom strese pripravujú nové učebnice, od ktorých – vzhľadom na proces, ktorým sa pripravujú – nie je možné očakávať, že prinesú naozaj novú kvalitu.

    Ospravedlňujem sa všetkým autorom, verím, že sú profesionáli, ale proces, ktorým musia oni prechádzať, za profesionálny nepovažujem. Preto sa nedá očakávať, že dosiahneme skutočne najlepšie výsledky, pokiaľ ide o učebnice, a preto chceme ponechať učiteľom, aby mali možnosť vybrať si učebnice lepšie než tie, ktoré im vyberie ministerstvo.

    Ďalšia dôležitá zmena, ktorú jednoznačne ukázala prax ako potrebnú, je slovné hodnotenie. Zákon, ktorý sme, ktorý ste schválili, síce umožňuje slovné hodnotenie, ale na druhej strane zároveň striktne predpisuje slová, ktorými toto hodnotenie má vlastne byť realizované. To znamená, že popiera samotný princíp slovného hodnotenia tak, ako sme ho poznali, ako jednu z alternatív dosiaľ. Učitelia na to prišli, žiaľ, až na polroku, keď boli vystavení pred úlohu vystaviť polročné vysvedčenia. My sme na to síce upozorňovali, ale, žiaľ, neboli sme vypočutí.

    Preto jednoznačne chceme, aby bolo slovné hodnotenie individuálnym hodnotením. Preto sme to zaviedli ako pojem v zákone, a preto aj umožňujeme, alebo teda žiadame, aby – pokiaľ ide o slovné hodnotenie – malo jednoznačne aj individuálnu časť. To je zmysel slovného hodnotenia, aby učiteľ vyjadril osobné charakteristiky žiaka, jeho individuálny pokrok alebo prípadne negatívnu zmenu. Samozrejme, uznávame, že aj slovné hodnotenie by malo mať nejakú klasifikačnú funkciu, preto chceme, aby v závere slovného hodnotenia boli použité také formulácie, aké dosiaľ v zákone sú.

    No ďalším bodom, ktorý je možné a je podľa našej mienky aj nutné prijať, je zavedenie angličtiny ako povinného cudzieho jazyka. Tu už naozaj neobstoja žiadne argumenty ani výhovorky. Urobila tak už väčšina krajín Európskej únie. Mnohé to neurobili len preto, že to považujú za absolútnu samozrejmosť. Nedá sa argumentovať, že nemožno vybrať, ktorý jazyk áno, ktorý nie. Jednoducho otvorte si internet, otvorte si stránku Európskej únie, ktorúkoľvek vlastne zo stránok Európskej únie, prvý jazyk, na ktorý narazíte, je angličtina, nech sa tvárime a niekedy aj Európska komisia tvári akokoľvek. Keď naše deti nebudú vedieť po anglicky, jednoducho nebudú vedieť komunikovať so svetom. Ja by som nechcela, aby sme aj za tridsať rokov mali povedzme prezidenta, alebo prezidentku, ktorý sa nevie dorozumieť po anglicky.

    Takže jednoznačne si myslíme, že angličtina ako povinný jazyk prospeje Slovensku, prospeje vzdelaniu budúcej generácie a je to trend, ktorý sa nedá zastaviť. Tak či tak rodičia si vyberajú angličtinu ako prioritný jazyk, ale nie všetci. Samozrejme, má to aj technickú alebo praktickú stránku, pokiaľ máme aspoň jeden jazyk ako povinný, vyhneme sa tým diskontinuite vo výučbe jazykov, vyhneme sa tým problémom, ktoré sú pri prechodoch zo školy na školu. Ale to je len sekundárne.

    Ďalej navrhujeme, aby bolo možné spájanie škôl aj odlišného typu a odlišného stupňa. Čiže aby bolo flexibilnejšie spájanie škôl, než to umožňuje dnešný zákon. Máme prípady povedzme gymnázia s jazykovou školou, ktoré sídlia v jednej budove, ale musia to byť dve školy. Zhodou okolností poznám prípad, keď majú obe identickú riaditeľku, a napriek tomu musia mať oddelenú administratívu a tak ďalej. Čiže to zlepšiť, zjednodušiť život tým školám, ktoré sídlia v spoločných budovách. Ale myslíme si, že táto flexibilita by aj obohatila ponuku škôl. Keby sme vedeli spájať odborné školy s gymnáziami, keby sme vedeli spájať rôzne typy škôl, umožní to aj obohatiť ich školské programy a využívať vlastne spoločné kapacity. Myslíme si, že toto opatrenie je aj opatrením, ktoré reaguje na potrebu efektívnejšieho narábania s finančnými prostriedkami v čase hospodárskej krízy.

    Ďalšou problematickou otázkou, ktorú priniesol zákon a ktorú by sme chceli pomôcť vyriešiť naším návrhom zákona, je otázka prijímania na osemročné gymnáziá.

  • Kýchnutie v sále.

  • Na zdravie. My sme tiež toho názoru, že bezbrehý nárast osemročných gymnázií neprospieva kvalite vzdelania na Slovensku. Sme za to, aby osemročné gymnáziá, ak ich už máme, plnili tú funkciu, ktorú mali plniť, aby to boli gymnáziá pre deti, ktoré majú špeciálne predpoklady, ktoré majú mimoriadny talent, a aby sa im umožnilo tento talent rozvíjať. Samozrejme, takých detí je relatívne obmedzené množstvo v každej spoločnosti a myslíme si, že preto je rozumné nájsť nástroje, ako redukovať počet žiakov na osemročných gymnáziách. Ale určite si nemyslíme, že je správne určiť päťpercentnú taxatívnu hranicu bez toho, aby sme povedali, aké kritériá majú títo žiaci spĺňať.

    Naráža to už dnes na veľa problémov, ktoré sú prakticky nevyriešiteľné a ktoré už samy teraz vytvárajú tlak na protekcionárstvo, na korupciu. Predovšetkým v Bratislave, ale domnievam sa, že nielen v Bratislave je už tento problém viditeľný. Hoci tento školský rok ešte nemusíme túto otázku riešiť, pretože tento školský rok paradoxne prakticky nebude kto mať ísť na tie osemročné gymnáziá. Tým, že sa zmenil ročník, z ktorého sa odchádza, a vlastne dnes budú robiť prijímačky na osemročné gymnáziá žiaci z už preriedených piatych ročníkov, pretože ich spolužiaci, ktorí mali lepšie predpoklady, už boli prijatí vlani do prímy zo štvrtého ročníka. Toto ministerstvo vonkoncom neriešilo žiadnym svojím opatrením. Vyprázdnia sa nám teda piate triedy. No ale to je už nad rámec toho, čo v našom zákone riešime, pretože to ani nie je otázka zákona.

    Takže prijímanie na osemročné gymnáziá navrhujeme upraviť tak, aby sa pri prijímaní zohľadňovali úspechy, nadanie a predpoklady žiaka. Myslíme si, že najlepším spôsobom, ako to objektivizovať, sú kvalitné a dobré, objektívne celoštátne merania. Pokiaľ budú teda tieto merania také, akými byť majú, považujeme za veľmi správne, aby práve výsledky týchto meraní boli kritériom a aby mali možnosť byť prijatí na osemročné gymnáziá tí žiaci, ktorí sa umiestnia v prvom decile pri celoplošnom hodnotení. Predpokladáme, že nie všetkých 10 % bude mať záujem, preto teda hovoríme o prvom decile.

    Ďalej. To, čo školský zákon vôbec nerieši, je možnosť verejnosti získať informácie o kvalite škôl a o kvalite vzdelávania vôbec. Pokiaľ hovoríme o kvalite vzdelávania, mám tým na mysli informácie o výsledkoch celoplošných meraní. Samozrejme, nie individualizované, ale komplexné informácie v čo najpodrobnejšej podobe.

    No ale myslíme si, že ďalším prvkom k transparentnosti nášho školstva a k slobodnej voľbe a k možnosti rozhodovania sa rodičov o tom, na akú školu umiestniť svoje dieťa, je zverejňovanie správ štátnej školskej inšpekcie. Toto je prax, ktorá je pomerne bežná aj v iných krajinách, a myslíme si, že je správne, aby bola zavedená aj na Slovensku.

    Okrem toho dávame na správnu mieru medzinárodnú klasifikáciu stupňov vzdelávania, pretože to bola jedna z tém, ktorou sa pán minister hrdil, ale ktorú považujeme v tomto zákone za celkom spackanú.

    Taktiež navrhujeme drobné úpravy, ktoré by zjednodušili neuveriteľne komplikovanú dokumentáciu.

    To je asi to, čo sme z pozície poslancov identifikovali ako hrubé a ľahko odstrániteľné chyby. Tie ťažšie odstrániteľné chyby, s tými sa budeme musieť vyrovnávať v budúcnosti.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Rosovej sa prihlásila pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Konštatujem, že ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, rovnako ako návrh zákona, tak aj vaše vystúpenie bolo plné rozporov. Na jednej strane apelujete na to, že by mali mať žiaci všetci povinne anglický jazyk. Zdôvodňujete to tým, aby bol uľahčený prípadný prestup medzi školami. Ale na druhej strane hovoríte v ďalšom paragrafe o tom, že by každá škola mala mať možnosť vlastného výberu učebníc a učebných materiálov. Veď to je zjavný rozpor. Ako potom budú žiaci môcť prestupovať medzi školami, keď budú mať odlišnú bázu?

    Zároveň, keď si prečítam tento bod, konkrétne „za súlad s cieľmi výchovy a vzdelávania zodpovedá riaditeľ“. Jednak nemá na to kompetenciu podľa súčasnej právnej úpravy. To po prvé. A po druhé, čo keď to nebude v súlade, čo potom? Kedy sa na to príde?

    Ďalej ďalší rozpor. Na jednej strane apelujete na slobodu, argumentačne to podporujete práve tým výberom učebníc, na druhej strane ale túto slobodu priamo potláčate. Stanovený výber angličtiny. Správne ste poznamenali, nech to rozhodnú rodičia, samotný žiak k čomu inklinuje. Toto sme tu už raz mali, raz sme mali povinnú ruštinu a vieme, aký sme k nej mali vzťah. To isté sa môže stať potom s angličtinou.

    A spomeniem ešte jeden rozpor z hľadiska slobody, 20. a 21. bod nariaďujete, aby o zdravotne znevýhodnenom žiakovi rozhodovalo centrum špeciálnopedagogického poradenstva. Prečo to nemá rozhodnúť on sám? Prečo chceme diskriminovať tohto žiaka v porovnaní so zdravým žiakom?

    Ďakujem.

  • Reagovať na faktickú poznámku pani poslankyne Nachtmannovej bude teraz pani poslankyňa Rosová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem, že ste počúvali môj príhovor.

    No, pokiaľ ide o možnosť kontinuálneho prechodu zo školy na školu pri odlišných učebniciach, samozrejme, že je to možné, veď na to máme štátny školský program. Tie učebnice môžu byť odlišné z hľadiska metodiky, ale nemôžu mať iné ciele, pretože musia byť v súlade so štátnym školským programom. Takže toto je absolútne vyriešené. Žiaden rozpor.

    Kedy sa na to príde, či to je alebo nie je v súlade so štátnym vzdelávacím programom? No vtedy, keď sa takisto príde na to, či vôbec školský program je v súlade so štátnym vzdelávacím programom. To znamená pri kontrole inšpekcie. Na to máme nástroje. Opäť žiaden rozpor.

    Potláčanie slobody pri výbere angličtiny. No a keď sme vybrali, že sa žiaci budú učiť chémiu, to je nie potláčanie slobody? Myslím, že v tom nie je žiaden rozdiel. A keď to porovnávate s ruštinou, tak ten rozdiel je teda ale celkom zásadný. Pretože nevedeli nám zodpovedať na otázku, prečo sa máme učiť ruštinu. Ale na otázku, prečo sa majú žiaci učiť angličtinu, existuje tisíc dobrých odpovedí. A navyše to, že sme sa tú ruštinu učili s neláskou, nie je preto, že bola povinná, ale je preto, ako sa k nám choval Sovietsky zväz. Do ´68 sa učili ľudia ruštinu oveľa radšej ako po ňom.

    No a pokiaľ ide o poslednú pripomienku, tak ste asi neveľmi čítali, čo navrhujeme, pretože my navrhujeme, aby o spôsobe skúšok rozhodovali tieto inštitúcie a nie o žiakovi ako takom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz dávam priestor a možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Predpokladám, že pán navrhovateľ sa hlási do rozpravy. V záverečnom slove? Takže, pardon, ešte. Čiže do rozpravy sa ústne nehlási nikto, a preto vyhlasujem rozpravu za ukončenú.

    A dávam teraz slovo pánovi navrhovateľovi v záverečnom slove, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. V záverečnom slove si dovolím uviesť pár poznámok aj na to, čo tu zaznelo vo faktickej poznámke pani kolegyne Nachtmannovej k predloženému návrhu.

    Angličtina. Pri vyučovaní cudzieho jazyka angličtina si dajme, pani kolegyňa, jednu otázku a táto otázka je bežná dnes. Táto otázka je bežná, tak ako študijný materiál v rôznych zamestnávateľských zväzoch, podnikateľských, aliancií atď., táto otázka je bežná v rôznych materiáloch týkajúcich sa uplatnenia absolventov na trhu práce. A táto otázka znie: Čo vlastne chceme, aby vedel absolvent dnešnej školy? Čo chceme, aby vedel absolvent dnešnej školy?

    Je, myslím si, že v tejto snemovni už úplne jasné, že dnešný svet, dnešné uplatnenie absolventa školy na trhu práce vyžaduje tri kľúčové kompetencie. Tou prvou je určite znalosť štátneho jazyka, perfektná znalosť, komunikácia v štátnom jazyku, komunikácia v jazyku krajiny, v ktorej sa daný absolvent chystá, chce alebo uplatňuje. Tou druhou kompetenciou je určite znalosť a ovládanie informačno-komunikačných technológií. To je nespochybniteľné, že dnešný svet to od absolventa, ktorý chce mať reálne uplatnenie v živote, vyžaduje. Ale väčšina a veľká väčšina všetkých týchto štúdií a analýz hovorí aj o tom, že jednou z podstatných kompetencií pre uplatnenie absolventa na trhu práce je ovládať – a teraz podotýkam – nie jeden cudzí jazyk, je ovládať anglický jazyk a k tomu ešte nejaký cudzí jazyk už. Ovládať anglický jazyk a ešte nejaký cudzí jazyk. To je podstatná, kľúčová kompetencia, teda tri. Angličtina, informačno-komunikačné technológie, aj štátny jazyk, v ktorom sa nachádza.

    Preto sme navrhli zaviesť povinné vyučovanie anglického jazyka, tak ako to urobili v Poľsku, tak ako to, teraz som čítal na internete pred chvíľou, robia v Austrálii. V Austrálii povinný vyučovací jazyk je anglický jazyk ako cudzí jazyk, pretože majú problémy s miestnymi obyvateľmi. Preto aj Slovensko musí nastúpiť do tohto vlaku, ak chceme, aby naši absolventi boli uplatniteľní minimálne na trhu práce v Európskej únii. A toto by sme mali žiadať od absolventa dnešnej školy, ak chceme, aby bol uplatniteľný.

    Čo sa týka vecných poznámok k učebným materiálom. Pani kolegyňa, dnes riaditeľ školy zodpovedá a má kompetenciu v školskom zákone za súlad celého školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, ale aj za súlad s princípmi výchovy a vzdelávania definovanými, myslím, že v § 3 školského zákona. Ja nevidím problém, aby sme nadefinovali aj zodpovednosť riaditeľa školy za to, aké učebné materiály sa na škole používajú. Pri dnešnej ponuke, pri dnešnom modernom svete je predsa jasné, že v zákone nemôžeme ani časovo stíhať to, čo všetko prináša svet. Preto riaditeľ školy je posledná inštancia, ktorá bude zodpovedať za to, s akými učebnými materiálmi na škole sa pracuje.

    Čo sa týka bázy vedomostí, tá je definovaná štátnym a školským vzdelávacím programom. Tam nejde o to, akú učebnicu, aký materiál, či sa to budeme učiť z CD, z DVD, z textu alebo z internetu. A na to máme aj tie celoslovenské testovania jednotlivých populačných ročníkov, aby sme vedeli, akými rôznymi cestami alebo k akému stupňu vedomosti sa žiaci dopracovali. A my ten obsah máme definovaný práve prijatým školským zákonom a štátnym vzdelávacím programom. Ja nehovorím, či je tento obsah šťastný alebo nešťastný, dobrý alebo zlý, ale je tam definovaný. Preto si myslím, že riaditeľ školy môže zodpovedať za to, aké učebné texty, učebné materiály vrátane internetových zdrojov, multimediálnych zdrojov sú na škole, pri vyučovaní použijú.

    Posledná poznámka, to je k bodu 21., 22. Ja pokladám za veľmi zlé, za veľmi zlé, že pri žiakoch, ktorí vyžadujú osobitný prístup pri záverečných skúškach, maturitných skúškach a pri rôznych druhoch skúšania, si formu skúšky má povedať rodič alebo žiak, ak je plnoletý. Veď ten rodič ani žiak nevie, aké sú možnosti. Nevie, aké sú možnosti! Načo potom máme tie centrá poradensko-psychologických služieb definovaných v zákone? Veď my hovoríme o tom, že tieto centrá majú odporúčať. Odporúčať. Presne v bode 21 hovoríme „na základe odporúčania“, aby ten žiak, ten rodič bol v podstate nútený navštíviť toto centrum, aby po rozhovore s odborníkmi mu dané centrum odporúčalo formu skúšky a on s týmto dokladom od odborníkov príde do školy za riaditeľom školy a povie, že na základe odporúčania odborníkov z centra poradensko-psychologických služieb žiadam vás o takúto formu skúšania. Myslím si, že je to z hľadiska vecnosti podstatná oprava znenia platného školského zákona.

    Úplne na záver dodávam, že nebolo našou ambíciou touto – a to chcem podotknúť – prvou navrhovanou novelou školského zákona pristúpiť k tzv. možno filozofickej zmene, pretože my pokladáme školský zákon za taký nereformný a taký slabý, že na to, aby sme predstavili úplne nový prístup, bude treba úplne nový zákon, nie takéto čiastkové zmeny a opravy textúry a opravy niektorých vecných chýb. Na to pripravíme ďalšie zmeny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. To bolo záverečné slovo navrhovateľa.

    Pán spravodajca, chcete využiť právo záverečného slova? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skoro by som povedal, že tým, ktorí tu sedia, kolegom, sú tu siedmi statoční, ktorí zostali a počúvajú o tom, čo sa deje v školstve. Len, viete, musím povedať, že veľmi ma mrzí, že takýto záujem o vzdelanie v krajine existuje a že je to tak, keď sa objaví trebárs zlý výsledok v PISA, tak každý hovorí, aké je to naše školstvo biedne, ako sa zle učí. Ja si nemyslím, že sa zle učí, ale myslím si, že celá spoločnosť – a tuná ani v tomto smere ani poslanecký zbor nevynímam – v skutočnosti nemá nejaký záujem tomu nášmu vzdelávaniu pomôcť. Česť výnimkám.

    A druhá moja poznámka k predkladanej novele zákona, ja sa chcem tak trošku priamo pléna opýtať. Vy si myslíte, kolegovia, že dať dostatočne dobré informácie obyvateľom, ľuďom je niečo zlé? Ja pokladám dokonca za zlé, ak tie informácie o výsledkoch kvality našich škôl štátnej školskej inšpekcie o výsledkoch testovania sa nedostávajú ľuďom a sú, naopak, skôr utajované. Veď to je proti zmyslu toho, čo sa robí. Je to preto, aby tí rodičia naozaj mali dostatok informácií a mohli si dobre vybrať školu, najlepšiu školu pre svoje dieťa. Kvôli tomu bola prijatá vyhláška, ktorú som kedysi dal o povinnej výročnej správe každej školy, kde boli údaje o tom, čo tá škola kedy dosahuje. Ja si myslím, že tieto výsledky testov a výsledky hodnotenia štátnej školskej inšpekcie, aj keď budú vyvolávať problémy, samozrejme, lebo dotknutí sa obyčajne ozvú, ale sú dôležité. A je skôr podľa mňa trápne pre spoločnosť a v tomto prípade aj pre ministerstvo školstva, že sa to musí riešiť zákonom, že to nie je celkom prirodzené.

    Toľkoto som chcel povedať. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, to bolo vystúpenie spravodajcu na záver. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 1028 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí tiež č. 1028.

    Dávam slovo teraz poslankyni pani Zdenke Kramplovej, aby návrh zákona uviedla. Je tu priestor na vaše úvodné slovo, pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedla návrh novely zákona potravinárskeho, teda č. 152/1995 Z. z. K novele tohto zákona nás viedli dva hlavné dôvody, a to bolo:

    1. nesprávne je transponovaná smernica Európskeho spoločenstva 2000/13 z roku 2000 a

    2. máme záujem, aby väzby, ktoré sa pretrhli medzi výrobcami a spotrebiteľmi, aby boli obnovené a aby spotrebiteľ mal právo vedieť, kto je výrobcom potraviny, ktorú kupuje a ktorú konzumuje.

    Pokiaľ ide o transponovanie smernice, s tým nie je problém. Momentálne po schválení návrhu bude identická s danou schválenou smernicou Európskych spoločenstiev.

    Pokiaľ ide o zabránenie pretrhnutiu väzieb medzi výrobcami a spotrebiteľmi, táto otázka je pomerne komplikovaná a veľmi často býva diskutovaná medzi konzumentmi aj medzi výrobcami. Avšak výrobcovia o týchto otázkach radšej nehovoria, pretože sa obávajú toho, že odberatelia, hlavne maloobchodné reťazce, im skomplikujú život v tom, aby sa dostali vôbec na trh.

    Pokiaľ ide o otázku uplatnenia výrobkov na slovenskom trhu, tu vzniká jeden základný problém a to je ten, že dominantné postavenie maloobchodu si v podstate určuje podmienky. Veľakrát sme o tomto rozprávali, bolo to aj v súvislosti so zákonom č. 172/2007, následne bol novelizovaný v tomto roku. Ale to, čo je veľmi dôležité, aby v rámci trhového hospodárstva mali priestor tak výrobcovia, ako spotrebitelia aj predávajúci.

    Častokrát počujem od občanov a myslím si, že aj vy, ktorí ste tu, ale aj ktorí tu nie sú, chodíte nakupovať a veľakrát sa chcete dozvedieť, čo daný výrobok obsahuje, prípadne kto ho vyrába, prípadne ďalšie údaje, ktoré je nutné, aby mal tento výrobok v súlade so zákonom č. 152. Ono v podstate ten výrobok obsahuje všetky náležitosti. Teda je tam napísané všetko, čo potrebujete. Ale potrebujete lupu a tie lupy nie sú u nás pri regáloch a nepožičiavajú ich pri pokladniach, aby ten, kto má záujem, si prečíta to, čo je na tom štítku, aby vedel si to prečítať, pretože bežne dostupným spôsobom to nie je možné. Ja osobne tiež v kabelke nosím lupu, a keď chcem vedieť, čo tam je napísané, tak si tú lupu vytiahnem a prečítam si.

    Touto otázkou som sa zaoberala už v minulom roku, avšak nie je to len problém slovenských spotrebiteľov, je to problém aj spotrebiteľov v iných členských štátoch Európskej únie. A Európska únia pripravuje nariadenie, ktoré sa bude týkať jednotného označovania potravín veľkosťou písma, teraz je v tom návrhu 1,2 milimetre, pôvodne to boli 3 milimetre. Dva roky sa pripravuje táto smernica. Mala som informáciu, že bude schválená počas českého predsedníctva. Zatiaľ nebola schválená a mám informáciu, že mala by byť schválená do konca roka. To je jedna stránka veci.

    Druhá stránka veci je to, že smernica Európskeho spoločenstva umožňuje – a je to rovnako aj v našom zákone a v našom právnom systéme –, aby obchodné reťazce mali možnosť, a majú ju, uplatňovať názov výrobku podľa obchodného reťazca alebo teda predajne alebo môžu mať nejakú ochrannú známku. V tom prípade nemusí byť uvedený výrobca, ale na našich výrobkoch väčšinou je ten výrobca uvedený, ale je tak malinký, že ho v podstate nenájdete alebo musíte párkrát otáčať výrobok, aby ste našli, kto ho vyrába. U nás sú ľudia zvyknutí na to, že sú spokojní s určitými výrobkami, ktoré vyrába určitý výrobca. A chcú tie výrobky nakupovať, avšak tým, že im je zabránené, aby si vedeli prečítať, že ten výrobca je ten výrobca, ktorého hľadajú, tak v tom vzniká ten zásadný problém.

    Preto v našom návrhu navrhujeme, aby v prípade, že je výrobok označený ochrannou známkou alebo znakom obchodnej predajne, aby bol rovnakým písmom, veľkosťou aj typom písma označený aj výrobca. Tu ide totiž aj o to, aby intimita našich výrobcov sa nestávala každodennou skutočnosťou a aby hrdosť našich potravinárov, ktorí musia vyrábať kvalitné výrobky, pretože dodržiavajú normy Európskej únie, rovnako ako aj naše vnútroštátne normy, aby sa nemuseli skrývať len preto, lebo chcú predať svoje výrobky za minimálne ceny pod značkou buď reťazca, alebo ochrannej známky.

    Naši občania si uvedomujú, že aj slovenské výrobky sú kvalitné. Môžu sa na ne spoľahnúť, sú to výrobky, ktoré sú vyrobené väčšinou zo slovenských surovín. Presadzovanie toho, že „kupujte slovenské potraviny“, to je takým, by som povedala, už ošúchaným faktom. Ale keď spotrebiteľ si má možnosť pozrieť, kto vyrába daný výrobok, z návrhov, ktoré som dostala, si myslím, že je to návrh, ktorý je uplatniteľný, použiteľný a ktorým sa dáva aj pomocná ruka našim potravinárom, aby nezostávali v intimite.

    Potravinársky priemysel celkovo na Slovensku sa dostáva do strašnej defenzívy. Keď by som spomenula len údaje, pokiaľ ide o Európsku úniu, kde potravinársky priemysel predstavuje 13,5 % z celkového objemu priemyslu, na Slovensku sú to len 2 %, v Európskej únii v tomto rezorte pracuje 13,6 % obyvateľov Európskej únie, na Slovensku je to len 2,6 %. Pritom potravinárstvo má dlhodobú tradíciu na Slovensku. Naši potravinári sa pred vstupom do Európskej únie museli prispôsobiť tvrdým podmienkam Európskej únie. Tí, ktorí nemali financie alebo sa neprispôsobili, dnes nie sú na trhu, zostávajú len tí najlepší. A myslím si, že tým, že budú propagovať výrobky, ktoré oni predávajú, to znamená, že bude uvedené ich meno rovnakou veľkosťou písma ako názov výrobku pod ochrannou známkou alebo pod značkou reťazca, budú mať šancu presadiť sa aj vo vzťahu k spotrebiteľovi.

    A na dôvažok ešte jednu informáciu. Veľakrát počúvame na rôznych medzinárodných fórach o potravinovej bezpečnosti. Mnohí tvrdia, že je to ošúchaná téma, že je to neaktuálna téma. Ja si dovolím tvrdiť, že tejto otázke aj v súvislosti s potravinárskym priemyslom je nutné venovať viac priestoru aj vo vláde, aj v parlamente. Pretože potravinová bezpečnosť sa začne alebo začne byť aktuálna v tom období, keď bude potravín síce dostatok, ale cenovo nebudú prístupné, keď bude dostatok v určitých častiach planéty, ale v ďalších častiach ich bude nedostatok. A predpokladám, že riešenie nadbytku potravín v Európskej únii je práve možné riešiť tým, že nadbytok potravín budeme posúvať tam, kde ich je nedostatok. Verím, že otázka potravinovej bezpečnosti sa stane aktuálna aj pre nás v budúcom roku hlavne z toho dôvodu, že poľnohospodári v tomto roku nemali možnosť založiť v takom množstve úrodu, v akej boli pripravení, pretože nemali dostatok finančných prostriedkov. A potom opätovne budeme hovoriť o tom, aké je veľmi zlé, keď Slovenská republika nemá zabezpečenú potravinovú bezpečnosť pre svojich obyvateľov, ale, žiaľ, ani Európska únia v celom svojom globále nemá zabezpečenú potravinovú bezpečnosť.

    Takže tento náš príspevok, ktorý dávame v novele zákona č. 152/95, je aj jedným z našich príspevkov k tomu, aby sa hovorilo o potravinárstve, aby sa hovorilo o potravinovej bezpečnosti a aby sme pomohli slovenským potravinárom presadiť sa na slovenskom trhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani navrhovateľka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Jánovi Čechovi, nech sa páči, je tu priestor.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pani Zdenky Kramplovej a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/95 o potravinách v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh v zmysle § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia tohto poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika tohto poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 27. marca 2009 č. 1028 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Súčasne odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Zrejme je to tak zrozumiteľné, pani navrhovateľka, že niet už čo viac dodať. Takže konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy. Uzatváram všeobecnú rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pretože je už pokročilá hodina, chcem vám zaželať pokojný víkend a prerušujem 35. schôdzu do utorka rána. Dopracovali sme sa symbolicky k bodu č. 35. Prvý týždeň v utorok ráno, tak ako to už bolo oznámené predsedom, začíname o 9.00 hod. správou guvernéra Národnej banky Slovenska a po jeho správe bude nasledovať správa Najvyššieho kontrolného úradu.

    Ešte raz príjemný zvyšok dňa, príjemný víkend a dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 12.58 hodine.