• Dobré ráno, vážené panie poslankyne, dobré ráno, vážení páni poslanci. Otváram druhý rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie požiadali na dnešnom rokovacom dni títo poslanci: podpredseda Národnej rady Viliam Veteška, podpredsedníčka Anna Belousovová, poslanci Ľuboš Micheľ, Ján Slota a Anna Szögedi.

    Podľa schváleného programu pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    parlamentná tlač č. 1015, návrh na pridelenie do výborov je v rozhodnutí predsedu č. 1024.

    Slovo má teraz minister obrany Slovenskej republiky Jaroslav Baška a uvedie tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Účelom návrhu zákona je poskytovanie mesačného príspevku ako finančné ocenenie morálnych a historických aspektov služby pre vlasť účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách. Príspevok sa navrhuje poskytovať diferencovane v závislosti od priamej účasti oprávnených osôb na národnom boji za oslobodenie. Priamym účastníkom národného boja za oslobodenie sa navrhuje vyplácať príspevok v sume 20 eur mesačne a vdovám a vdovcom po týchto osobách v sume 10 eur mesačne. Navrhovaný príspevok bude vyplácaný spolu s dôchodkom, ale nebude podliehať každoročnej valorizácii.

    Z dôvodu navrhovanej právnej úpravy bolo nevyhnutné novelizovať aj ďalšie predpisy upravujúce a súvisiace s predmetnou problematikou.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a o jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Viliamovi Jasaňovi, ktorý uvedie spravodajskú správu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. marca 2009 č. 1024 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za uvedenie spravodajskej správy.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca.

    Preto uzatváram možnosť podania písomných, teda ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi, aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz v zmysle schváleného programu a dohodnutého postupu budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač 982. Poprosím teraz...

  • Hlasy v sále.

  • ... dobre, registrujem, áno, Poprosím teraz pána ministra kultúry Marka Maďariča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Rovnako by som požiadal určenú spravodajkyňu z výboru pre kultúru a médiá pani poslankyňu Magdu Vášáryovú, mám pocit, že v sále nie je. Pevne verím, že sa urýchlene dostaví. Poprosím pani poslankyňu Vášáryovú, pokiaľ je v blízkosti rokovacej sály, keby zaujala miesto. Dve minúty prestávka, ak dovolíte, vážení páni, ak sa nám podarí zohnať pani poslankyňu Vášáryovú.

  • Hlasy v sále.

  • Len pre informáciu, páni poslanci, do rozpravy sú prihlásení títo poslanci: pán poslanec Pavol Minárik, pán poslanec Pavol Abrhan, Ján Senko a Rafael Rafaj. Pokračovali by sme v tomto poradí aj v rozprave, ale o slovo v zmysle rokovacieho poriadku požiadal minister kultúry Marek Maďarič. Takže potom, ako zaujme pani poslankyňa miesto, poprosím ešte o chvíľu strpenia pána ministra.

  • 2-minútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené prítomné dámy poslankyne, páni poslanci, dovolím si v rozprave zareagovať predovšetkým na včerajšie dlhšie vystúpenie pani poslankyne Biró. Škoda, že tu nie je, keďže reprezentovala klub SMK, ale snáď obsah tohto vystúpenia sa k nej nejakým spôsobom dostane.

    Po včerajšom dojímavom, ja by som si dovolil povedať, takom bolestínskom vystúpení pani poslankyne by mal človek neznalý reality dojem, že na Slovensku maďarská národnostná menšina skončila a ak neskončila, žije v ťažkom útlaku, že nemá vlastné školy, od škôlky až po univerzitu, nemá divadlá, nemá múzeá, nemá vydavateľstvá, nemá noviny, nemá časopisy, nemá štátom dotovanú kultúru, nemá vysielanie v rozhlase, v televízii, maďarčina sa nemôže používať v zákonom stanovenej miere aj vo verejnom styku.

    Myslím si, dovolím si to povedať, že falošnosť vystúpenia pani poslankyne bola podčiarknutá tým, že kým Národná rada rokuje, rokovala včera, rokuje dnes o novelizácii zákona o štátnom jazyku, jej vystúpenie sa prevažne dotýkalo používania menšinových jazykov. Ak sa jej apely a kritika predsa len vzťahovali k novele zákona o štátnom jazyku, a aj to zase len v súvislosti s používaním menšinových jazykov, treba povedať dve zásadné veci:

    1. že používanie menšinových jazykov riešia a upravujú osobitné zákony,

    2. že základná koncepcia dnes platného zákona o štátnom jazyku zostáva aj po tejto novelizácii zachovaná.

    A treba si spomenúť, že práve pod tlakom SMK bol zákon o štátnom jazyku v roku 1999 zmenený. Ak však v roku 1999 jeho základná koncepcia a skelet bol zachovaný, prečo ho dnes SMK zásadne kritizuje?

    Pani poslankyňa poukázala napríklad na ustanovenie 2 v § 1, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. To je však aj v súčasnom zákone o štátnom jazyku. Ja by som skôr čakal, alebo aj by som čakal, keď pani poslankyňa tak naliehavo hovorila o potrebe, aby sme sa počúvali, že aspoň prizná ako človek poverený vystúpením za SMK, že navrhovaná novela odstraňuje viaceré bariéry pri používaní menšinových a cudzích jazykov vo verejnom styku.

    Veľmi pekne ste hovorili, pani poslankyňa, vo svojom vystúpení vo všeobecnosti o jazyku ako-takom, o jeho význame, a pod to sa plne podpisujem. Ale použili ste aj argument proti používaniu slovenského jazyka vo verejnom styku na území Slovenskej republiky a to taký, že slovenčina podľa ústavy nie je štátnym jazykom. Samozrejme, že je. A okrem toho existujú ešte minimálne aj dva rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z rokov 2004 a 2007, ktoré potvrdzujú, že ochrana štátneho jazyka zakladá štátu povinnosť zabezpečiť svojim občanom právo na dorozumenie sa v tomto jazyku aj vo verejnej sfére.

    Viackrát bola spomínaná dvadsaťpercentná hranica pre používanie menšinového jazyka vo verejnom styku ako nedostatočná, pretože sa tým údajne nenaplnila realizácia jazykového práva národnostných menšín garantovaného Ústavou Slovenskej republiky. Ale zabudlo sa, že ide o hranicu garantovanú zákonom prijatým v roku 1999, keď bola vo vláde SMK. Navyše, problém údajne nedostatočnej realizácie jazykových práv menšín nie je záležitosťou zákona o štátnom jazyku. Menšinový zákon z roku 1999 určuje, kde všade sa môžu v úradnom styku uplatniť menšinové jazyky a odkaz na tento zákon je v zákone o štátnom jazyku potrebný preto, aby bolo jasné, že rozsah práv pre jazyky menšín zostáva zachovaný.

    Zákon o štátnom jazyku teda nemôže byť v rozpore s Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov. Napokon pri uplatňovaní dvadsaťpercentnej klauzuly je Slovenská republika viazaná vlastným vyhlásením o dvadsaťpercentnej klauzule, ktoré zaslala Rade Európy 5. septembra 2001, keď bola SMK vo vláde. Čiže túto hranicu nestanovil zákon o štátnom jazyku, ani ju teraz nemení. Nie je vecou tohto zákona, aby sa ňou zaoberal.

    Kriticky ste poukázali aj na snahu konzervovať jazyk, ale to ste zrejme nečítali alebo zámerne ste vynechali § 11, ktorý jasne hovorí o tom, že sa nevylučuje používanie inojazyčných nových pojmov, termínov, ako aj používanie nespisovných jazykových prostriedkov. Inak povedané, zákon o štátnom jazyku pripúšťa používanie výrazov zo všetkých vrstiev jazyka aj slangových, aj nových, preberaných z cudzích jazykov. V tomto zmysle ale nielen vy šírite určité mýty a fámy o novele zákona o štátnom jazyku a diskusia sa vedie zavádzajúcim spôsobom, že ľudia budú trestaní za pravopisné chyby, čo je nezmysel. Pretože zákon nepripúšťa postihovanie individuálnych jazykových, rečových prejavov a v zákone sa prihliada len na kodifikovanú podobu, to znamená, takisto, že sa striktne nevyžaduje.

    Takisto nie je cieľom novely zákona o štátnom jazyku strážiť čistotu jazyka v turistickom zmysle slova. Nikto nie je taký naivný, aby si myslel, že jazyk nie je živý a dynamický systém. Na to netreba byť jazykovedcom. Ale je naozaj zbytočná akákoľvek starostlivosť o štátny jazyk? Alebo aj o menšinový? Je to tak? Sú zbytočné rôzne medzinárodné dohovory, dokumenty, odporúčania o zachovaní multilingválneho spoločenstva v zjednotenej Európe? Je zbytočný dohovor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, ktorého súčasťou sú aj národné jazyky? Mýli sa Európsky súd pre ľudské práva, keď vo svojej judikatúre konštatuje, že opatrenia na ochranu a podporu štátneho jazyka zodpovedajú ochrane práv a slobôd iných v zmysle čl. 8 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach a priznáva právo každého štátu na reguláciu používania svojho štátneho jazyka?

    Takže novela zákona o štátnom jazyku nie je žiadna štúrovská agenda, žiadne konzervovanie jazyka. Cieľ je iný, prirodzený a pragmatický. Štátny jazyk má integrovať všetkých občanov. Preto má vo verejnom styku zásadnú úlohu jednotného dorozumievacieho prostriedku. Preto štát okrem iného utvára v školskom systéme také podmienky, aby sa každý občan Slovenskej republiky naučil používať slovenský jazyk slovom aj písmom. Možno aj to by sme mali zrušiť, možno aj to je obmedzovanie slobody.

  • Potlesk v sále.

  • No a je pochopiteľné, že v Slovenskej republike je takýmto jednotným dorozumievacím prostriedkom slovenský jazyk, štátny jazyk, oficiálny jazyk. Iba jeho znalosť dokáže odstrániť bariéry medzi občanmi Slovenskej republiky, nech sú akejkoľvek národnosti. Preto štát zákonom reguluje používanie štátneho jazyka vo verejnom styku, podčiarkujem, vo verejnom styku. Vymedzuje rozsah jeho používania vo verejnom styku, pretože to je priestor, v ktorom má každý občan Slovenskej republiky právo rozumieť a dorozumieť sa. To je podstatou zákona. Zrovnoprávniť a spájať všetkých občanov Slovenskej republiky. A preto som presvedčený, že tak ako majú na Slovensku menšiny garantované právo vzdelávať sa vo svojom jazyku, pestovať ho prostredníctvom svojej kultúry, hovoriť ním a používať ho aj v zákonom stanovenej miere v úradnom styku, tak majú všetci občania tohto štátu právo na celom území Slovenskej republiky vo verejnej sfére sa dohovoriť a dorozumieť štátnym slovenským jazykom. To je obsah toho citátu, ktorý ste včera uviedli, pani poslankyňa, a na tom trvám. Pretože to neznamená, že súčasne nemôžu byť používané texty a prejavy v menšinových alebo cudzích jazykoch. Naopak, zákon o štátnom jazyku teda nie je o ich potláčaní, je o postavení a nezastupiteľnej úlohe slovenčiny vo verejnom živote. A je len príznačné, že keď bola novela zákona o štátnom jazyku predmetom rokovania v Rade vlády pre menšiny, všetci zástupcovia všetkých menšín ho privítali a podporili, s výnimkou jednej menšiny alebo zástupcov jednej menšiny, maďarskej.

    A na záver, pani poslankyňa, vy ste včera prirovnali zákon o štátnom jazyku k uhorskému zákonu z obdobia maďarizácie. Ja sa k tomu tiež musím vyjadriť, hoci to už včera glosoval trefne pán poslanec Podmanický. On pripomenul, ako to bolo s menšinovými právami v tom čase. Takže ja sa nebudem vracať do histórie, ale teraz to poviem úplne vážne. Vy si to možno neuvedomujete, ale takýmto prirovnaním alebo takéto prirovnanie to je podľa mňa veľká urážka a veľké opovrhnutie všetkým tým, čo sa pre menšiny v Slovenskej republike urobilo a ešte aj robí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami – pani poslankyňa Ágnes Biró, pani poslankyňa Jana Vaľová. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Biró.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, že pán minister vedie so mnou dialóg. Ja som veľmi krátko chcela v mojom príhovore za nás všetkých povedať, že sa cítime občanmi Slovenskej republiky a súčasne sa cítime aj ľudskými bytosťami a dožadujeme sa svojich ľudských práv. Ja si myslím, že tento zákon nebude chrániť suverenitu Slovenskej republiky. Aj tie štáty, ktoré nemajú štátne alebo úradné jazyky, sú suverénne, viď Českú republiku. Ja som hovorila proti filozofii tohto zákona, súčasného, a aj novely. Ja si myslím, že nepatrí do 21. storočia preto, lebo slovenský jazyk nie je ohrozený. Skúsila som aj rozviesť prečo. Týmto zákonom, pán minister, zavádzate exkluzivitu alebo potvrdzujete naďalej exkluzivitu jedného jazyka, keď uznáte, že aj my sme občanmi tejto republiky a chceme byť lojálnymi občanmi tejto republiky. Dokonca zvýhodňujete niektoré jazyky. Zákon č. 428/1990 o úradnom jazyku práve preto zanikol a vy to v dôvodovej správe píšete, že český jazyk ustanovil ako druhý úradný jazyk. To sa deje aj v tomto zákone. Nemám proti tomu nič. Ja si myslím, že je to správne, len potom tá vaša argumentácia je troška chybná. Všetky cudzie jazyky, cudzím jazykom dávate priestor – angličtine, nemčine, iba tým domovským jazykom nie.

    Čo sa týka rozsudkov Európskeho súdu, ja som si ich dala všetky preložiť. Všetky rozsudky, ktoré citujete, nie celkom komplexne...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Pán minister, ja vám plne rozumiem, pretože si myslím, že na tomto území, tak ako vy rozprávate, by mal byť jeden štátny a spisovný jazyk, aby odbúral bariéry medzi občanmi, aby si lepšie rozumeli. Pretože, ak pôjdeme na územie menšín a pôjdeme na územie menšiny maďarskej, nechcem sa nikoho dotknúť, tak si myslím, že všetci lekári, zdravotné sestry a personál ovládajú maďarčinu, ale majú tam problém slovenskí občania. Ak pôjdeme na územie zmiešaných Rusínov, myslím si, že nikoho tam nediskriminujeme, pretože určite sa rozpráva ich jazykom. Ja by som len chcela pripomenúť, že ak tu pani kolegyňa hovorí o menšinách, tak by mala zastávať ako poslankyňa všetky menšiny, nie iba maďarské. Pretože vieme, čo sa stalo v Prešove, keď za vlády, kedy bola aj maďarská koalícia, sa rusínske rádio národnostných menšín presunulo do Košíc, kde vôbec nežijú Rusíni a kde títo nemohli vôbec počúvať svoje vysielanie, kde sa znížil počet vysielacích hodín, kde sa písali petície, kde boli rôzne akcie, vtedy nikto nezakročil. Ja si myslím, že, samozrejme, menšiny majú právo, určite sú občania, vážime si ich. Ja som to aj sama povedala, že môj pradedko bol Maďar, mama je Rusínka, že s tým vôbec nemám problém. Ale myslím si, že by mali mať všetky menšiny rovnaké práva, ale zároveň občania, ktorí používajú štátny jazyk slovenský, by mali mať rovnaké právo sa všade dorozumieť a mali by mať rovnaké právo, aby nemali medzi sebou bariéry.

    Čiže ja tomu rozumiem, čo sa tu pán minister snaží predložiť týmto zákonom a myslím si, že žiadnej menšine neškodí, pretože všetci, ak budeme ovládať správne spisovný jazyk, tak sa budeme vedieť dorozumieť. A tam, kde zas používajú jazyky menšín, kľudne si každý môže rozprávať jazykmi menšín, ale nesmie diskriminovať ani tú časť ľudí, ktorí na Slovensku žijú a ktorí skutočne ovládajú iba slovenčinu. Jeden jazyk by mal byť naozaj spisovný a mal by ho každý ovládať slovom a písmom a malo by to byť v jeho záujme, pretože ak ho ovláda, dokáže si nájsť lepšiu prácu a lepšie uplatnenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave.

    Vystúpi pán poslanec Pavol Minárik. Pripraví sa pán poslanec Pavol Abrhan.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, tento zákon nie je ani nejako vyslovene protimaďarský, ani proti menšinám. Tento návrh zákona nezachraňuje slovenčinu a, chvalabohu, ani jej neškodí. Dámy a páni, tento návrh po učebnicovom a pamätníkovom zákone je ďalší zákon, ktorý nemá nejaký veľký praktický význam. Môže mať význam symbolický a také zákony môžeme prijímať, ak tie symboly chceme zvýrazňovať a ak ich postavíme len ako symboly pozitívne. Tento zákon však taký pozitívny nie je. Moja odpoveď, na čo tento zákon tu je. Je na vzbudzovanie a ukájanie vášní, nacionálnych vášní, na mobilizáciu potenciálnych voličov. Samozrejme, že mobilizuje na jednej i druhej strane. Na maďarskej i na slovenskej.

    Zo slovenskej strany sa zdá byť tá racionalita vyššia, pretože potenciál na maďarskej strane je obmedzený počtom maďarskej menšiny a zdá sa, že podobnými krokmi sa podarilo dosiahnuť to, že naozaj maďarská menšina už nerozmýšľa nijak inak, len v nacionálnych termínoch, a preto volí stále na tomto princípe a volí iba jednu stranu napriek tomu, že ich voliči sú úplne rovnako rozvrstvení na ostatných štiepnych líniách ako slovenskí voliči. Napriek tomu všetkému slovenský nacionalizmus v politickom živote sa ustálil na nejakých 10 % plus, mínus niečo. Dosť na strašenie, dosť na mobilizáciu, ale zase nič na sebabičovanie. Takéto číslo je tu v strednej a dokonca v celej Európe bežné a často prekračované. Do tohto rozsahu sa s nacionalizmom napriek tomu, že naozaj je to cesta do pekla, dá žiť a dá sa eliminovať. Dá sa eliminovať, ak všetci chcú, ak na nacionalistov vyvíjajú všetci ostatní tlak, nepúšťajú ich k moci a tak trošku nekalkulujú sami s nacionálnymi hlasmi.

    Je prirodzené, že na druhej strane u menšiny je tá nacionalizácia väčšia. Dokonca je prirodzené, keď je oveľa väčšia. Ale je prirodzené, aj keď je úplne opačná? Keď je nad tých 90 %? Keď je obrátená k tomu pomeru väčšinového národa? My, Slováci nacionalizáciu maďarskej menšiny môžeme posúdiť hlavne podľa toho, ako sa správa ich politická elita. Vy, páni z SMK, či všetky otázky vidíte len cez prizmu nacionálnu? Či neexistujú už žiadne iné štiepne línie? Ako máme my posudzovať, že Edit Bauer je v EPP? Ako my máme posudzovať to, či praví alebo ľaví liberáli sú stále len v otázkach maďarských maďarskí? Ako máme posudzovať to, že sa tu vyskytuje endemit, politický endemit Karpatskej kotliny – nacionálny liberál? Ako si to máme vysvetliť?

    Dámy a páni, každá akcia vyvolá reakciu a najväčší problém je, ak sa táto reťaz nekontrolovateľne stupňuje a nikto nemá silu ju prerušiť. Dámy a páni, vy a my, teraz hovorím, vy Maďari, my Slováci, vy viete, že v pokojných časoch nemôžete vyhrať. Beda, ak si budete myslieť, že v nepokoji by ste vyhrať mohli, lebo my vieme, že v pokojných časoch prehrať nemôžeme, ale v nepokojných by sme prehrať mohli. A preto sa v pokojných časoch musíme pripraviť na to, že môžu prísť aj nepokojné a to je naša veľkorysosť voči vám, to, že si vybudujeme medzinárodnopolitické postavenie, pretože v nepokojných časoch môžeme vyhrať len tým, že budeme mať medzinárodnú verejnú mienku za chrbtom.

    Dámy a páni, využime na to pokojné časy a uvedomme si, že spolu môžeme vyhrať len v pokojných časoch. Takže, udržiavajme ich, buďme tolerantní a vychádzajme si navzájom v ústrety. Keď budete brániť svoje práva, tak ich bráňte tu, v parlamente. Nech váš predseda Csáky sedí tu, keď hovoríte, že sa prerokúva taký dôležitý zákon, ktorý siaha na vaše práva. Tak ako tu mal sedieť pri učebnicovom zákone a tak, ako tu nesedel vtedy, nesedí tu ani dnes.

    Dámy a páni, ste tu štyria, štyria. Takto bránite svoje tak hrozne ohrozené práva? Sú dve cesty, ako sa vyrovnať s týmto nacionálnym problémom. Jedna cesta je cesta zvyšovania tlaku. Druhá cesta je ukázať pokojnú silu a z nej vyplývajúcu veľkorysosť. Takto sa pristupovalo aj k tomuto zákonu. Tento zákon prijala mečiarovsko-andelovsko-móricovská garnitúra v ´95. Prijala ho dokonca tak, že Ústavný súd ho už v ´97 musel korigovať a pod to bol podpísaný akademik Čič ako predseda Ústavného súdu.

    My sme v ´99 dvakrát tento zákon jemne uvoľnili, keď sme povolili vysvedčenia a nejakú zdravotnícku komunikáciu. A neskôr ešte raz, keď sa z tohto zákona vypustili sankcie. Dnes sa tam sankcie znova zavádzajú, dnes sa ten inkriminovaný, Ústavným súdom vypustený článok vracia, aj keď, samozrejme, v modifikovanej podobe, aby nenarazil na neústavnosť.

    Toto sú vaše prístupy, pán minister, to boli naše prístupy. To ukazuje, že naše pohľady v tomto sú rozdielne tak, ako prakticky vo všetkom, a preto som rád, že nie som s vami vo vláde a ak mi to niekto pripisuje, že nikto, kto má v názve kresťanský, s vami vo vláde nie je.

    Dámy a páni, napriek tomu, čo som povedal o maďarskej reprezentácii, pretože tento návrh nerieši nič, čo by bolo v tejto krajine skutočným problémom, resp. čo by bolo problémom pre Slovensko, slovenský národ a prijatie tejto novely by mohlo pre túto krajinu priniesť problémy minimálne v subjektívnom pocite nepohody niektorých občanov, dávam návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla nepokračovať v prerokúvaní tohto návrhu, t. j. postupovať podľa § 73 ods. 3 písm. b).

    Ešte jednu malú poznámku. Je mi trošku ľúto, že pri prerokúvaní tohto návrhu na spravodajskej stoličke nereprezentuje výbor pre kultúru a médiá niekto z dvojice poslancov Rafaj, Chelemendik. Dokreslilo by to zmysel návrhu a v druhom prípade aj zmysluplnosť tohto návrhu.

    Dámy a páni, ukážme svoju silu a kto je silný, môže byť aj veľkorysý.

  • S faktickou poznámkou – pán poslanec Ján Senko.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Senko.

  • Ďakujem. Ja si myslím, pán poslanec, na rozdiel od vás, že novela zákona má svoj význam. Má slúžiť všetkým občanom Slovenskej republiky. Cestou do pekla sú podľa mňa neracionálne diskusie ohľadom jeho znenia a to vtedy, keď sa odíde od podstaty návrhu a sleduje sa ozaj len politický konfrontačný štýl diskusie, hoci je zaobalený do jemnosti a distingvovaného prejavu a do pozornosti verejnosti sa vytiahnú témy nie jazykového charakteru, ale všetkého, čo môže poukázať akoby na porušovanie práv národnostných menšín. Aj vaše vystúpenie plnilo len propagandistický účel. Ďakujem.

  • Teraz pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Abrhan Pavol. Potom požiadal o vystúpenie podpredseda vlády Dušan Čaplovič.

  • Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona podľa môjho názoru neprispeje k zvýšeniu ochrany štátneho jazyka. Ak prispeje k niečomu, a to by som chcel na dvoch prípadoch poukázať, tak prispeje k posilneniu byrokracie ministerstva kultúry. Dokumentuje to § 5 ods. 7, ktorý pojednáva o nápisoch na pamätníkoch, pomníkoch, pamätných tabuliach. Ukladá, že sa uvádzajú len v štátnom jazyku, prípadne inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku.

    Podľa môjho názoru práve pamätníky, pomníky a pamätné tabule sú svedkom doby v danom regióne a zachovávajú svedectvo o tom, aký majú vzťah ľudia, ktorí v tom regióne žijú, k jednotlivým osobnostiam histórie. Ja chápem ministerstvo, že chcelo zabezpečiť, aby na celom území existoval na takýchto tabuliach aj slovenský text, ale ak už to chcelo, tak podľa môjho názoru úplne stačila tá prvá časť a nemuselo ukladať v druhej časti v ďalších vetách povinnosti stavebníkom, ktorí sú povinní požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli. To znamená, že ak hociktorý stavebník bude zriaďovať pamätník, pomník a pamätnú tabuľu, bude povinný požiadať o takéto záväzné stanovisko ministerstvo kultúry a ministerstvo kultúry ku každému pomníku, pamätníku a pamätnej tabuli sa bude takýmto spôsobom vyjadrovať.

    Druhá vec, ktorá tu už bola spomenutá, ktorá podľa môjho názoru zbytočne posilňuje byrokraciu, je znovuzavedenie sankcií. Ako už bolo spomenuté, tieto sankcie boli zrušené v roku ´99. Očakával som, ak ministerstvo navrhuje znovuzavedenie sankcií, že aj v dôvodovej správe uvedie, koľko upozornení v priebehu tých desiatich rokov ministerstvo kultúry vydalo alebo udelilo, v koľkých prípadoch v jednotlivých rokoch, či je ten trend narastajúci alebo či je ten trend klesajúci. Mať predstavu, že zavedením sankcie sa zvýši vymáhateľnosť práva, podľa mňa nie je v tejto oblasti opodstatnená. Ministerstvo uvažuje so zriadením dvoch nových štátnozamestnaneckých miest, keď počíta s nákladom vo výške 32 tisíc eur na zriadenie takto novovytvorených zamestnaneckých miest. Zároveň v Doložke o posúdení vplyvov uvádza, že keďže návrh zákona obsahuje aj sankčný mechanizmus ukladaním pokút, možno predpokladať, že schválenie novely zákona o štátnom jazyku bude mať istý pozitívny vplyv na štátny rozpočet. To znamená, že predpokladá, že zavedením na sankciách sa vyberie ako tých, alebo mierne viac ako tých 32 tisíc eur.

    V § 9a pokuty uvádza, že je možné udeliť pokutu od 100 do 5 000 eur. Ak by sme teda predpokladali priemernú pokutu na úrovni okolo 1 000 eur, tak môžeme počítať, že okolo 35 takýchto prípadov v priebehu roka by mohlo byť, alebo 40, nech ich je 50, je k tomu dôležité a je k tomu potrebné vytvárať dve nové štátnozamestnanecké miesta na ministerstve?

    A navyše, som presvedčený, že vzťah s národnostnými menšinami a ochrana štátneho jazyka takýmto silovým spôsobom sa nezabezpečí. Jediné, čo ministerstvo dosiahne, že podporí vznik mnohých, možno falošných hrdinov národnostných menšín, ktorí budú vydávať tlačoviny, ktorí budú organizovať a budú zriaďovať pamätníky len v jazyku národnostnej menšiny. Dostanú potom pokutu, k tejto pokute buď budú organizovať verejné zbierky a takýmto spôsobom sa nenaplní to, čo ministerstvo podľa mňa očakávalo. Čiže, preto by som poprosil pána ministra, ak sa rozhodol a ak považuje za správne zavedenie nových sankcií, aby buď vo svojom vystúpení aspoň argumentoval tým, koľko takýchto upozornení v priebehu tých desiatich rokov, koľko takýchto prípadov sa stávalo, prípadne možnože aj konkretizovať v akých oblastiach.

    Z týchto dôvodov, že považujem tento návrh len posilnením právomoci ministerstva a posilnením byrokracie ministerstva, tento návrh nepodporím do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami – pani poslankyňa Ágnes Biró, pán poslanec Halecký, pán poslanec Matejička.

    Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Biró.

  • Ja sa chcem len poďakovať a myslím si, že naozaj teraz už dvakrát odznelo, že nielen my máme pocit, že tento zákon nechráni slovenský jazyk ako-taký. Skôr tam prišli nové ustanovenia, ktoré umožňujú a nabádajú používanie cudzích jazykov, pričom predtým pán minister hovoril o tom, že pripraví zákon proti invázii cudzích jazykov na obmedzenie amerikanizmov, ktoré sa dostávajú do slovenského jazyka. Ja osobne si myslím a v druhom čítaní sa pokúsim tým aj zaoberať, že je tento zákon proti slobode myslenia preto, čo hovoril pán Abrhan, že tie paragrafy, ktoré prikazujú všetko napísať pre osoby fyzické aj podnikateľské prv v slovenskom jazyku. A ja som hovorila pri pamätníkoch, že si predstavte, že pri tých pamätníkoch sa používajú básne. A tie básne nie sú ešte preložené do slovenčiny a my ich musíme uviesť v slovenčine. Kto ich bude prekladať? Ministerstvo kultúry? Ja si myslím, že žiadne sankcie neprinútia človeka k tomu, aby niečo mal rád alebo mal k tomu pozitívny vzťah, že sa to má začať niekde inde. Možno v škole a možno príkladmi práve od politických elít a kultúrnych elít. Ak tí budú používať slovenčinu, nie je potrebné, aby jeden suverénny národ, ktorý je slobodný, mal a potreboval takýto jazyk namierený voči svojim menšinám.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel zdôrazniť, že jazykový zákon musí byť prospešný jednak pre väčšinový národ, ale aj pre národnostné menšiny. Jazykový zákon nesmie byť prostriedkom rozdeľovania, ale práve opačne, prostriedkom zjednocovania. A myslím si, že tento zmysel predložený jazykový zákon aj plní. A to z toho dôvodu, že v podstate zavádza určité pravidlá hry v oblastiach verejného kultúrneho, celospoločenského širšieho významu, avšak v lokálnej, v regionálnej a hlavne v individuálnej úrovni, myslím si, že absolútne nepotláča žiadne práva žiadnej národnostnej menšiny, pretože aj moje skúsenosti z oblasti severovýchodného Slovenska, teda z oblasti rusínskeho obyvateľstva svedčia o tomto. Svedčia o tom, že pokiaľ ľudia používajú jazyk na úradoch, v nemocniciach, v sociálnych zariadeniach a podobne, nikto nemá žiadnu pripomienku, aby s nimi nekomunikoval, aby aj na úradoch dokonca neboli vybavené veci tak, ako majú byť.

    Takže, bežných ľudí nebude diskriminovať tento zákon. Avšak v celospoločenskom meradle sú určité pravidlá hry potrebné. Aj to, čo sa tu hovorilo o textoch na tabuliach alebo na pamätníkoch, alebo dokonca napríklad na dopravných informačných tabuliach, musí byť podľa mňa prvá informácia uvedená v štátnom jazyku, až potom môže byť podľa určitých regulácií uvedená aj v jazykoch národnostných menšín. Ďakujem.

  • Slovo má pán poslanec Matejička.

  • Ďakujem. Pán poslanec, dosť ma prekvapilo tvoje vystúpenie, pretože žiješ v Nitrianskom kraji. Bol si osem rokov v koalícii so Stranou maďarskej koalície, tak neviem, kde ťa nosili, či na ten juh, na to zmiešané územie. Ja žijem v Komárne, čiže poznáš asi aj ty Komárno. Keď si spomenul tie tabule, tak príď aj teraz, ja ti poukazujem také tabule, ktoré možnože zmenia tvoj názor. A chcem ti len pripomenúť, že v tej všeobecnej časti je štátny jazyk prostriedkom vnútornej stability štátu v zmysle spoločenskom, kultúrnom aj politickom. Tak, donesiem ťa na také miesta, že budeš nemilo prekvapený, aké tabule sú tam. Nemyslím si, akože hneď chytili tvoju kartu, pani poslankyňa chytila na teba kartu, či sa budú aj básničky prekladať na tých tabuliach. Podľa mňa to nie je zmysel ministerstva kultúry, aby takéto historické básničky sa hneď prekladali a tam sú iné dôležité nápisy, ktoré si treba preložiť a čo tam vlastne je. Potom by si bol prekvapený.

    Ďakujem, to je všetko.

  • S reakciou na faktické poznámky – pán poslanec Abrhan, pán predseda výboru.

  • Ďakujem pekne pánom kolegom. Chcel by som na pána kolegu Matejičku – samozrejme, žijem v tom priestore a viem, aké tabule sú, ale v tom je asi rozdiel nášho pohľadu, že som presvedčený, že zavedením sankcií tieto tabule nevyriešime. Zavedením sankcií nevyriešime problém s tým, že skupiny obyvateľov si chcú a majú vôľu osadzovať takéto tabule, ale budeme vyrábať len to, čo som povedal, budeme vyrábať len možno falošných hrdinov národnostných menšín, či už na juhu alebo na severe Slovenska. A tomu som sa chcel vyhnúť, lebo som presvedčený, že ak chceme tieto problémy, či už s tabulami alebo s pamätníkmi riešiť, tak je to možné riešiť len v trpezlivej komunikácii s jednotlivými predstaviteľmi národnostných menšín. Žiadne silové riešenie neprinesie úspech, o tom som presvedčený.

  • Teraz vystúpi v rozprave podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Po ňom vystúpi pán poslanec Senko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister kultúry, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, očakával som, že tu zostane pani Biróová, pretože chcem reagovať na niektoré jej časti vystúpenia vo včerajšej rozprave a chcem niektoré veci dostať na správnu mieru, pretože niektoré informácie boli nepravdivé a išlo predovšetkým aj o tie v súvislosti s mojím vystúpením pri 10. výročí Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov, či Európskeho dohovoru o menšinových právach v Štrasburgu k 10. výročiu minulého roku, kde som mal úvodné vystúpenie na tomto podujatí, pretože sme to organizovali v spolupráci s Radou Európy v rámci nášho predsedníctva, Slovenská republika.

    Áno, hovoril som o právach národnostných menšín, ale znovu som zaklincoval jednu podstatnú vec a to je vec, ktorá je dôležitá. Keď hovoríme na jednej strane o právach, treba hovoriť aj o povinnostiach alebo o zodpovednosti. A zástupca, významný predstaviteľ Rady Európy pán Hammemberg mi dal za pravdu vo svojom vystúpení a, samozrejme, aj neskôr, keď bol v Bratislave, znovu zopakoval, že musíme začať hovoriť nielen o právach, ale musíme hovoriť aj o povinnostiach a zodpovednosti tých druhých. Ak sme boli veľkorysí pri prijímaní novely v súvislosti s užívaním učebníc na jazykovo zmiešaných územiach, najmä pre národnostné menšiny, očakával som, že podobne veľkorysí budú predstavitelia Strany maďarskej koalície a budú chápať, že tento návrh novely zákona nie je robený len pre väčšinový národ v tomto štáte, ale aj pre všetky menšiny. Ide o zákon, ktorý sa doťahuje tak, aby v skutočnosti príslušníci národnostných menšín boli rovnoprávni občania Slovenskej republiky, aby aj naši občania Slovenskej republiky dokázali poznať históriu, resp. označovanie rôznych významných epopejí ako v slovenskom oficiálnom či v úradnom jazyku, ale aj v menšinovom jazyku.

    To je, myslím si, najpodstatnejšie. A že my sme veľkorysí, dokazuje aj to, že sme pod mojou záštitou a záštitou bývalého pána ministra a vedúceho úradu vlády Maďarskej republiky – vypadlo mi jeho meno – v Skalici odhaľovali tabuľu maďarskému básnikovi Juhászovi, dvojjazyčnú. Dvojjazyčnú ako v slovenskom oficiálnom jazyku, tak aj maďarskom, čo sa často v rámci samosprávy, žiaľ, na jazykovo zmiešanom území nevyskytuje. A myslím si, že treba si vzájomne v tejto veci podať ruku, vyčistiť si tento chlievik a naozaj si vytvoriť všetky podmienky na to, aby občania aj väčšinového národa, aj Slováci, nežili na niektorých častiach územia Slovenska ako v cudzom štáte. Aby sa navzájom komunikovalo, aby napríklad aj to vysielanie, o ktorom sa tu hovorí, o regionálnom, pretože to vysielanie nie je len pre občanov maďarskej národnosti, dôležité je, aby vysielania pre národnostné menšiny boli uvádzané aj v oficiálnom jazyku, aby aj väčšina poznala život tejto menšiny. Toto je najpodstatnejšie a myslím si, že takto musíme pripravovať aj dvojjazyčnosť pri jednotlivých printových médiách, regionálnych, alebo pri elektronických médiách. To je cesta, ktorá nás navzájom zbližuje, navzájom nás ťahá k sebe a má k sebe čoraz viac a viac bližšie.

    Ja som mal niekoľko stretnutí aj teraz, nedávno s pánom hlavným komisárom alebo vysokým komisárom pre národnostné menšiny s pánom Vollebeakom. Nedávno som mal stretnutie s komisárom Európskej komisie pánom Leonardom Orbánom, to je komisár pre multijazyčnosť. A všade sme sa zhodli v tom, že treba vytvárať všetky podmienky pre to, aby príslušníci národnostných menšín neboli vytláčaní len do toho regiónu, v ktorom žijú, ale aby ovládali oficiálny či štátny jazyk. Aj tu by som trošku polemizoval, pretože som bol na 5. výročí založenia Univerzity Jánosa Selyeho aj s pánom prezidentom na pozvanie predstaviteľov tejto univerzity a boli tam zástupcovia, predstavitelia Maďarskej republiky, pán prof. Pálinkás, prezident Maďarskej akadémie vied, humanitný a sociálny vedec a bol tam aj predseda Rektorskej konferencie Maďarskej republiky a všetci hovorili, opakovane pre poslucháčov, pre občanov tohto regiónu, poznávajte a užívajte aj štátny jazyk, štátny jazyk, aby bol plnohodnotným jazykom. Hovorili o menšinovom jazyku, o cudzom jazyku ako angličtina, nemčina, ale hovorili jednoznačne o štátnom jazyku. A nikto mi to nemôže poprieť, vy ste tam väčšinou boli zo Strany maďarskej koalície, že sa takto nehovorilo.

    Preto si myslím, že naozaj, hľadajme to, čo nás spája a hľadajme to, že táto cesta, ktorú volí ministerstvo kultúry je aj v prospech občanov maďarskej národnostnej menšiny a v prospech občanov všetkých národnostných menšín, aby sa v podstate v našej Slovenskej republike, spoločnej Slovenskej republike cítili ako doma, aby mohli komunikovať tak vo svojom menšinovom jazyku, ale aby sa dohovorili aj vo svojom, aby sa dohovorili aj v oficiálnom, či tzv. štátnom, ak sa budeme o tom baviť, čo je štátne a čo nie je štátne. Nie som ústavný právnik, aby som to vysvetľoval ako pani Biróová včera pri svojom vystúpení v rozprave k tomuto návrhu novely zákona.

    A opakujem, prerokovali sme to, je tu prítomný pán Nagy, predseda výboru pre ľudské práva a menšiny a práva žien, na zasadnutí Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny, bolo to 18. decembra. Boli tam pripomienky a tieto pripomienky potom boli ešte aj z veľkej časti akceptované na ministerstve kultúry, a potom sa ten materiál rozoslal všetkým zástupcom jednotlivých národnostných menšín, ktorí sú členmi rady a znovu opakujem, podľa toho sme to dali aj na ministerstvo kultúry. Neboli vznesené k tomuto návrhu žiadne zásadné pripomienky. Malé pripomienky tam boli zo strany maďarskej národnostnej menšiny. Takže, naozaj nevidím problém, ak sa to aj v takomto poradnom orgáne, demokratickom orgáne, kde sa vyslovili. Niekedy sa tam riešia veľmi náročné témy aj v tejto oblasti a kde sa prijal istý konsenzus. Prečo to znovu otvárame teraz zo Strany maďarskej koalície na rokovaní nášho parlamentu? Čiže máte tam svojich zástupcov a každá národnostná menšina tam má svojich zástupcov a všetci príslušníci národnostných menšín. Neboli to zásadné, neboli to pripomienky zásadného charakteru. Teraz hovoríte o zásadných pripomienkach. Bolo to prijaté a takýmto spôsobom sme to poslali aj na ministerstvo kultúry.

    Čiže, neotvárajme znovu tento problém a pochopte, že naozaj vláda Slovenskej republiky a osobitne ministerstvo kultúry robí pre všetkých, aj v prospech vás a vám to všetkým pomôže.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou – pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Nagy, predpokladám tiež faktická, hej? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Berényi ešte registrujem. Dobre, uzatváram teraz možnosť, prosím, ideme tak, ako je to na tabuli, ak to nevadí.

    Pán poslanec Nagy.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, jeden aj druhý, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj som sa zúčastnil na rokovaní Rady vlády pre národnostné menšiny 18. decembra, avšak moja pamäť zaznamenala iné udalosti a iný spôsob prerokúvania ako pamäť pána podpredsedu vlády. Sám som bol tým aktérom zasadnutia. Predniesol som zhruba polhodinový prejav, argumentáciu, aké závažné nedostatky obsahuje tento návrh zákona, novely zákona. Okrem iného som argumentoval tým, že predloha zákona jednak porušuje Ústavu Slovenskej republiky, jednak ratifikované medzinárodné dohody, ktoré boli ratifikované týmto parlamentom, či už ide o Rámcový dohovor, či už ide o Chartu alebo aj o ďalšie dokumenty. A zároveň, keďže ja som iba prizvaným členom tejto rady, ale predseda Csemadoku, tiež prítomný na tomto zasadnutí, dal návrh na stiahnutie a nepokračovanie tohto zákona v rokovaní. Žiaľ, nebolo vyhovené tomuto návrhu. Takže iba by som rád dokreslil a doplnil slová pána podpredsedu vlády. A navyše, musím povedať, že z tých našich závažných pripomienok boli iba tie vzaté do úvahy, ktoré predstavovali naozaj len akúsi menšiu kozmetickú úpravu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som si teraz vypočula aj pána kolegu Nagya, takže to, čo chcem teraz povedať, vlastne musím nad tým aj trošku pouvažovať v tých intenciách, čo som si vypočula od predrečníka. Ale, pán podpredseda, mne sa veľmi páčilo vaše vystúpenie, aj vystúpenie pána ministra, lebo skutočne tak trpezlivo vysvetľujete, prečo je štátny jazyk potrebný a že nikoho nediskriminuje a som veľmi rada, lebo práve pri väčšine zákonov sa stretávame s tým, že sa pýtajú, kto mohol tieto zákony pripomienkovať. A keďže rozprávate, že ste si pozvali všetky menšiny a vlastne zástupcov týchto menšín, ktorí reprezentujú tieto menšiny, je jasné, že tento zákon neprišiel iba tak od zeleného stola, ale bol prerokovaný na rôznych úrovniach. A preto chcem aj povedať, že opäť ma trošku možno zaskočilo, že pripomienky boli zo strany maďarskej menšiny. Lebo ja stále hovorím, my nehovorme iba o maďarskej menšine, samozrejme, ale hovorme aj o rusínskej menšine. Zastupujeme názory všetkých menšín a ak tieto menšiny vlastne nevznášajú nijaké požiadavky, tak potom ja si myslím, že by tam mala byť nejaká reprezentácia, kde by sa tieto menšiny mali dohodnúť. Ale nevypichujme iba jednu menšinu pred druhou, lebo si myslím, že to nie je dobré a skutočne treba potom pristupovať ku všetkému takýmto spôsobom a verím, že aj pán podpredseda, aj pán minister určite sedeli so zástupcami všetkých menšín. A čo sa týka, či porušuje ústavu tento zákon, o tom môžu rozhodnúť len ústavní právnici a nič by som neprecizovala a verím tomu, že to prešlo aj Legislatívnou radou vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rád by som pripomenul ešte raz, že existujú aj odporúčania ministerského výboru Rady Európy z roku 2006 až 2007 a tie odporúčania sa práve týkajú rozširovania práv, jazykových práv národnostných menšín a o tom tu nikto nehovorí. Vláda odmieta realizáciu týchto odporúčaní. Na moju interpeláciu som dostal takú odpoveď, že vláda nepovažuje za aktuálne tieto otázky a práve preto sa tým nebude zaoberať. Je to poľutovaniahodné, že Slovenská republika takéto odporúčania medzinárodných organizácií realizovala a prebrala len pred vstupom do Európskej únie a len pred vstupom do Severoatlantickej aliancie. Vyzerá to tak, že po vstupe žiadne takéto odporúčania politickú relevanciu nemajú. Neviem, dokedy sa dá takýto postup legitimizovať v zahraničných inštitúciách, teda v medzinárodných inštitúciách. V každom prípade však tieto odporúčania sú naďalej aktuálne. Dokonca boli tu ďalšie monitorovacie výbory a tie ďalšie monitorovacie výbory pravdepodobne prídu s ďalšími návrhmi, ešte väčšími návrhmi ohľadom rozširovania práv, jazykových práv národnostných menšín a už dopredu vidím, že podobná bude odpoveď zo strany vlády, že nebudeme akceptovať a nebudeme realizovať a implementovať tieto odporúčania. Ak v prípade tohto návrhu jazykového zákona by bol paralelne predložený aj návrh novely zákona o používaní jazyka národnostných menšín, myslím si, že aj debata by bola iná. A ešte raz opakujem, je na to základ, sú na to odporúčania medzinárodných organizácií. Ja veľmi ľutujem, že táto vláda tieto odporúčania ignoruje.

  • O reakciu na faktické poznámky požiadal pán minister. Poprosím, pán minister, pardon, pán podpredseda vlády.

  • Ja musím naozaj, pán predseda výboru, pán Nagy, a, samozrejme, aj pán poslanec Berényi, niektoré veci napraviť a tie sú tu na papieri a ja som si tie papiere nevymyslel. A to je najpodstatnejšie. Na základe vašich pripomienok boli niektoré veci zapracované ministerstvom kultúry a naša sekcia pre ľudské práva a menšiny ich dňa 3. 3., ešte pred prerokúvaním vlády, zaslala všetkým členom rady, to znamená 12, ktorí sa môžu k tomu vyjadriť, sú zástupcovia jednotlivých národnostných menšín, nie experti, ktorí tam chodia, na prípadné vyjadrenie pred jeho predložením na rokovanie vlády. Členovia rady si neuplatnili pripomienky k prepracovanému materiálu. Neprišla ani jedna pripomienka zo strany zástupcu pána Hrubíka, zástupcu nie Strany maďarskej koalície, ale maďarskej národnostnej menšiny. A prečítam vám konkrétne to, čo chcela počuť pani Vaľová, my máme ďalšie národnostné menšiny, nie je tu len jedna národnostná menšina.

    Tu je stanovisko, ktoré nám bolo zaslané 3. 2: „Na základe preštudovaného návrhu novely predmetného zákona konštatujeme, že tento návrh v zásade zohľadňuje práva rusínskej národnostnej menšiny, ktoré zakotvuje aj Ústava Slovenskej republiky. Navrhované zmeny nie sú v rozpore s Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov, ku ktorej sa prihlásila aj Slovenská republika. Verím, že v ďalšom schvaľovacom legislatívnom procese nedôjde v jeho znení k takým zmenám, ktoré by mohli spôsobiť narušenie doterajšieho stavu v neprospech národnostných menšín, teda aj rusínskej národnostnej menšiny.“

  • To bolo 3. 2. na už upravený návrh.

  • Podpísaný Ivan Bandurič, člen Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny, ktorý tam bol aj za Pála Csákyho, členom rady a to je stanovisko rusínskej národnostnej menšiny. A také dostávame aj od rómskej a od ďalších.

    Tak naozaj, vážený pán kolega, pán predseda výboru László Nagy a pán Berényi, hľadajme skutočne, nestavajme sa tak a priori rigidne voči tomuto návrhu, lebo ten návrh naozaj bude slúžiť všetkým národnostným menšinám. A na Slovensku žije 11 národnostných menšín a jedna etnická skupina a to musíme akceptovať, a to vždy pripomínam na každom zasadnutí, či s Leonardom Orbánom s komisárom pre multijazyčnosť, či s pánom Hammambergom, či konkrétne s pánom Vollebeakom, s ktorým som nedávno rokoval. A všade v podstate akceptujú náš prístup. A musím zopakovať to, čo mi povedali zástupcovia nielen karpatských Nemcov – menšiny, ale priamo zástupcovia z Nemecka, ktorí povedali a priamo to bol predseda bavorskej vlády, ktorý povedal, že Slovenská republika, opakujem, toto je v záznamoch: robí dôslednú, perfektnú politiku v oblasti národnostných menšín, vrátane vzťahu aj ku karpatským Nemcom, ktorí žijú na našom území. Vieme o tom, že nejaký problém sa deje vo vzťahu k maďarskej menšine, že majú problémy v Maďarsku, ale to je už obvyklé v strednej Európe.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem. Vystúpenie pána podpredsedu vlády bolo v rozprave, čiže s faktickými poznámkami sa na jeho vystúpenie hlási pán poslanec Dušan Jarjabek ako jediný.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni kolegovia, pán podpredseda išiel k rečníckemu pultu, rešpektujem to, že to bolo vystúpenie v rozprave, na ktoré má nárok. Takže teraz máme možnosť vystúpiť s faktickými poznámkami. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Dušan Jarjabek ako jediný.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručný. Len som chcel povedať, že obdivujem vašu trpezlivosť, pán podpredseda vlády, a to držanie sa hesla: Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Len sa obávam, že toho chleba bude ešte treba veľa vyhádzať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Ján Senko. Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, venujme teraz pozornosť vystupujúcemu v rozprave, ktorým je pán poslanec Senko. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, milí hostia, ja by som sa chcel pozrieť na tento návrh zákona z pozitívnej strany. Prečo naša spoločnosť práve takýto zákon potrebuje? Odznelo tu, že je ohrozený jazyk. Ja si myslím, že tu vôbec nejde o ohrozenie jazyka, slovenského jazyka. Týmto zákonom sa vychádza v ústrety občanom Slovenskej republiky a chcem zdôrazniť, že všetkým občanom Slovenskej republiky. Tak to ja chápem.

    Z dôvodovej správy k predmetnému návrhu zákona vyplýva záujem štátu v oblasti jazykovej politiky rešpektovať nielen národnú reprezentatívnu, ale hlavne, a to chcem zdôrazniť, štátnointegratívnu funkciu slovenského jazyka ako štátneho jazyka na území Slovenskej republiky. Snahu po novej právnej úprave chápem aj z dôvodu používania a uplatňovania zákona v praxi. Poznatky z praxe sú svedectvom, že súčasný zákon sa v potrebnej miere v praxi neuplatňuje.

    Nie je cieľom môjho vystúpenia, aby som realitu života na národnostne zmiešanom území južného Slovenska dramatizoval. Ale pre zdokumentovanie problému je potrebné povedať aj nasledovnú realitu. Neraz som sa stretol, že sa občania sťažovali alebo sťažujú na správanie sa úradníkov na našom národnostne zmiešanom juhu, a nielen úradníkov. Kto nevie po maďarsky, má na tomto území problém. Môže sa doslova cítiť ako cudzinec. V miestnom rozhlase sa správy či oznamy vysielajú len v maďarskom jazyku. Ten, kto nevie po maďarsky alebo maďarčine nerozumie, má jednoducho smolu, aby príslušnú informáciu mohol pochopiť. Tu žijúci Slováci, ak sa chcú v tomto zmiešanom národnostnom prostredí, a nielen Slováci, ale aj ostatní príslušníci Slovenskej republiky, uplatniť, musia vedieť po maďarsky. Pre „domáce osadenstvo“ sa zdá, že je to normálne, že nemusí a väčšinou ani nechce komunikovať v štátnom slovenskom jazyku. Taká je realita z praxe.

    A aj z tohto, a nielen z tohto dôvodu si plne uvedomujem dôležitosť funkcie štátneho jazyka. Slovenský jazyk na území Slovenskej republiky plní funkciu všeobecného dorozumievacieho prostriedku občanov žijúcich na jej území. Jeho ovládanie by malo pre jej občanov zabezpečiť ich slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach na území Slovenskej republiky. Z hľadiska fungovania štátu je preto dôležité, aby štát právnym spôsobom reguloval jeho povinné a prednostné používanie v konkrétnych oblastiach verejného styku. Aby vytvoril podmienky, že občania žijúci na jeho území majú právo prijímať informácie, byť informovaní v štátnom jazyku. Túto úlohu predmetné znenie novely zákona o štátnom jazyku podľa môjho názoru spĺňa.

    Dôležité je vyžadovanie povinného používania štátneho jazyka vo verejnom styku. Je to odôvodnené, ako som už povedal, jeho osobitným postavením ako spoločného dorozumievacieho prostriedku. Túto jeho funkciu uznáva aj Európsky súd pre ľudské práva, uznáva ho ako jednu zo základných ústavných hodnôt. Aj z tohto dôvodu ochrana štátneho jazyka určite zakladá štátu povinnosť zabezpečiť, zdôrazňujem, zabezpečiť svojim občanom právo na dorozumenie sa v štátnom jazyku v súkromnej alebo vo verejnej správe o to viac, ak im toto právo zaručuje aj ústava.

    V období prípravy novely zákona odzneli vyjadrenia, aj teraz v rámci rozpravy, že novela porušuje Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. Vyjadril sa k tomu už aj pán minister. Že prijatie novely zákona o štátnom jazyku môže vyvolať medzinárodný problém. Treba však zdôrazniť, že navrhovaná novela sa menšinových jazykov nedotýka. Právo na používanie jazykov národnostných menšín, tak ako to už bolo vo vystúpení pána ministra spomenuté, vo verejnom styku je v Slovenskej republike zakotvené predovšetkým v zákone č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, ako aj v ďalších osobitných predpisoch. Ako príklad by som uviedol Občiansky súdny poriadok, zákon o Slovenskej televízii či zákon o Slovenskom rozhlase, zákon o periodickej tlači, agentúrnom spravodajstve, alebo aj Trestný poriadok, či zákon o reklame a mnohé ďalšie, v rámci ktorých je používanie jazyka národnostných menšín právne upravené.

    Novela zákona o štátnom jazyku teda rešpektuje platné zákonné práva príslušníkov národnostných menšín, ktoré sú garantované v už prijatých právnych predpisoch. Nijako ich neobmedzuje a ani do nich nezasahuje. Týka sa vyslovene, vyslovene používania štátneho jazyka vo verejnom styku. Vôbec nesmeruje proti individuálnym jazykovým či rečovým prejavom, nepostihuje ich. Nezaoberá sa, ak sa tak môžem vyjadriť, nespisovnými či slangovými vyjadreniami ľudí. Nedotýka sa ani jazykových vyjadrení verejných činiteľov, bežných ľudí alebo vyjadrení hostí v rámci rôznych diskusných relácií v médiách. A čo sa týka sankcií, ktoré tu spomínal aj pán poslanec, pán predseda výboru Abrhan, kritizované sankcionovanie chápem ako krajný prostriedok, ktorý sa použije len v prípade, keď po dvoch upozorneniach nebol stav odstránený. Tá časová lehota pri riešení jednotlivých prípadov môže byť rôzna a zrejme bude závisieť od celkovej náročnosti odstránenia predmetného nedostatku vo vzťahu k zákonu. Čiže, ešte raz, ja to chápem iba ako krajný prostriedok.

    V návrhu zákona sú zohľadnené aj niektoré návrhy, o ktorých hovoril pán poslanec Berényi, ktoré vyplynuli zo správy Výboru expertov ohľadom dodržiavania Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov s odporúčaním z roku 2006 najmä, čo sa týka komunikácie v jazyku národnostnej menšiny v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb napríklad. Ja si myslím, že predmetný návrh môže racionálnym spôsobom napomôcť napĺňaniu jedného zo základných cieľov Charty o porozumení a vzájomnom zbližovaní medzi jazykovými skupinami, ktoré žijú aj na území nášho štátu. A myslím si, že o porozumenie a vzájomné komunikovanie, ktoré je v prospech všetkých občanov našej republiky, nám všetkým ide. Aj vzhľadom na to predmetný návrh zákona podporujem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Senka sa prihlásila pani poslankyňa Ágnes Biró, ďalej pán poslanec Jozef Halecký, pán poslanec Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie rečníka v rozprave.

    A slovo má pani poslankyňa Ágnes Biró. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela len dve poznámky k tomu, čo odznelo. Už som dvakrát počula Európsky súd. K tomuto som chcela povedať, že som si dala preložiť obidve tie rozhodnutia a chcem vás doplniť, aby to bolo komplexné, v obidvoch prípadoch alebo v troch prípadoch išlo o používanie mena a priezviska. A v obidvoch prípadoch sa legislatíva týchto krajín tak zmenila, že meno a priezvisko sa môže používať aj v jazyku menšiny, aj v jazyku toho štátu. Takže, nešlo o to, o čom vy hovoríte.

    A čo sa týka právnych noriem, ktoré sú u nás, tak ten výpočet je tiež taký, že len jeden, jediný zákon máme, ktorý upravuje používanie jazyka národnostných menšín a je to zákon č. 184/1999. Ten upravuje úradný styk, ale aj úradný styk nie komplexne, v celom rozsahu, lebo vypadli z toho špecializované úrady. Ostatné zákony, ktoré pán kolega vymenoval, či tabuľový zákon, zákon o Slovenskom rozhlase alebo o televízii a ostatné, vôbec neupravujú používanie jazyka národnostných menšín. Jeden má len informatívny charakter – označenie obcí, ale nič iné. To znamená, ten veľký balík zákonov, ktoré by nám mali napomáhať, vôbec nie je realitou a nie je pravdou. A ja si myslím, že odporúčania Európskej charty týmto zákonom vôbec neboli naplnené a zaručené.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou – pán Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Súhlasím s tým, čo vo svojom vystúpení povedal pán poslanec Senko, že väčšina ľudí sa bude pýtať, čo im to prinesie, alebo čo im to zoberie, každý zákon, takže aj tento jazykový zákon. A čo je podstatné, je to, že pre bežných ľudí v úradnom alebo aj v inom styku neprináša žiadne zhoršenie postavenia, to znamená, že neprináša žiadne zhoršenie pri používaní jazykov národnostných menšín, či už na úradoch alebo v nemocniciach, alebo v domovoch dôchodcov. A myslím si, že aj vyspelosťou každého úradníka je, aby sa vedel dohovoriť aj s príslušníkom, ktorý neovláda, nevie hovoriť po slovensky. Myslím si, že táto požiadavka bude splnená.

    Avšak na druhej strane nie je možné nevyžadovať, aby na úradoch, v štátnych inštitúciách sa slovenský jazyk ako úradný, oficiálny prednostne nepoužíval. Je to aj určitý spôsob výchovy, ale aj integrácie jednotlivých obyvateľov. Chcem ešte a súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Senko, čo sa týka sankcií. Dôležité takisto pre ľudí je, aby neboli v bežnom kontakte, v bežnom styku znevýhodňovaní a myslím si, že nie je možné skoro zaznamenať príklad, aby títo ľudia boli nejako sankcionovaní, pokiaľ neovládajú aj slovenský jazyk. Avšak, opäť na druhej strane sa musí vyvinúť určitá aj celospoločenská požiadavka alebo celospoločenský tlak, hlavne u mladých ľudí, aby si cenili a vážili úradný, štátny slovenský jazyk a aby sa ho snažili naučiť a používať práve v spoločenskom úradnom styku.

  • Ďakujem. Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega, ja som presvedčený, že treba kultivovať a pestovať slovenský jazyk. Nakoniec, keď som nedávno robil akciu, kde som na tých žltých papieroch rozdal, čo a ako sa má správne v slovenčine hovoriť, tak som sa stretol pre mňa veľmi príjemne s pozitívnym ohlasom zo všetkých strán, z koalície aj z opozície. A je to svedectvo o tom, že predsa sú len ľudia, ktorým záleží na slovenskom jazyku.

    Na druhej strane, sám ste povedali, že súčasný zákon sa neuplatňuje. A tak si kladiem otázku, čo vyriešia sankcie. Som presvedčený, tak ako to povedal kolega Abrhan, že k ničomu nevedú, k ničomu, čo zlepší situáciu, skôr naopak, môžu byť zdrojom ďalších napätí. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Senko, chcete reagovať? Skúste sa prihlásiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Biró, ja som ozaj chcel len zdôrazniť tú dorozumievaciu funkciu štátneho slovenského jazyka na území Slovenskej republiky a myslím si, že v tomto prípade v tomto návrhu novely zákona o to ide. Novela zákona o štátnom jazyku, a to chcem ešte raz zdôrazniť, plne rešpektuje všetky doteraz platné zákonné práva príslušníkov národnostných menšín.

    Čo sa týka pána poslanca Fronca, zákon bez sankcie je mŕtvym zákonom. Je formálnym zákonom a musí byť nejaká východisková pozícia k tomu, aby, ak to tak môžem povedať, donucovacím prostriedkom, ktorý, v tomto prípade tú sankciu až tak nechápem, by vynútil možnosť, aby niečo v spoločnosti bolo uplatňované. A to nielen v tomto prípade, v prípade jazyka, ale ozaj je to len to krajné riešenie. Tento návrh zákona v celom svojom obsahu plní niečo úplne iné ako to, čo sa tu v mnohých prípadoch snažilo do diskusie vniesť. A ešte raz, to, aby neboli porušované práva občanov Slovenskej republiky, to, aby mohli prijímať informácie, ktorým rozumejú. Predovšetkým všetci občania Slovenskej republiky majú právo na to, aby informáciám rozumeli a tento zákon by im to mal aj garantovať. Ďakujem.

  • Teraz nasleduje vystúpenie posledného poslanca prihláseného do rozpravy, ktorým je pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, zdá sa, že tu máme opäť jeden zo zákonov, ktorému časť poslaneckej snemovne chce dať pečať istého politika, myslím politikum, ale on má len vecnú, pragmatickú a štandardnú formu aj oprávnenie nielen v európskom priestore, ale dokonca aj v transatlantickom, neskôr pripomeniem niektoré normy, ktoré sú obdobné našej norme a ktoré boli prijaté alebo sú stále prijímané aj v Spojených štátoch.

    Snažil som sa pochopiť, prečo toľko búrky je v pohári vody pri tomto návrhu zákona. A keď sa nás predstavitelia jednej menšiny na Slovensku snažia presvedčiť, aby sme boli empatickejší k ich potrebám alebo pocitu ohrozenia, ja zas poprosím, keby oni boli rovnako empatickí a pochopili našu historickú skúsenosť, pretože zápas o jazyk v slovenskom národe bol vždy zápasom o holú existenciu. To je naša historická pamäť, minimálne od roku 1728, keď Ján Baltazár Magin vydal nie sám od seba, ale ako reakciu na pána Michala Benčíka svoju slávnu Apológiu, čiže obranu slovenčiny, obranu Slovákov, obranu autochtónnosti a dnes tento výraz by sme mohli nazvať synonymom štátotvorného elementu alebo štátotvorného národa. Ergo, preto aj hovoríme o štátnom jazyku, pretože po prvé máme suverénny štát, máme vlastnú tradíciu práve v názvosloví, ktorým je používanie prívlastku štátny.

    Aj samotný zápas Matice slovenskej napríklad za éry bývalého demokratického Československa, 1. Československej republiky z roku 1932, keď sa zviedol zápas o kodifikáciu spisovnej slovenčiny, dokazuje, že nie je to len akési staromilstvo 18., 19. storočia, ale je to aj nedávna minulosť 20. storočia. Veď prvé úvahy o prijatí zákona na ochranu slovenčiny, pokiaľ si zoberieme len posledných 50 rokov, sme zaznamenali už v 60. rokoch za bývalého režimu, keď významný jazykovedec Jozef Ružička predložil návrh textu zákona o slovenčine. Bolo to v máji roku 1968. Zmyslom bolo vyhlásiť spolu s češtinou slovenčinu za štátny jazyk, zdôrazňujem, štátny jazyk vo vtedajšom spoločnom štáte a ustanoviť, že používanie spisovnej slovenčiny ako úradného jazyka vo verejnom živote na Slovensku je záväzné. Je dobré si pripomínať tento historický vývoj, aby sa jedna strana zriekla svojej jednostrannosti a aby sme sa vzájomne lepšie pochopili.

    Nedá mi nespomenúť v tom zápase, ktorý je našou historickou skúsenosťou o jazyk, rok 1848, vynechám štúrovcov a ďalšie generácie, a spomeniem len Mikulášske žiadosti. O necelé tri týždne si budeme pripomínať výročie. Bod 3: „Aby každý poslanec snemu staral sa o záujmy svojho národa, keby svoj národ zradil, bol by trestaný.“ Zakodifikovali autori Mikulášskych žiadostí.

    Bod 4: „Aby na území Slovenska národnou rečou bola slovenčina.“ Logické.

    Bod 5: „Aby Slováci mali školy na výchovu slovenskej mládeže.“ Nemali sme ani školy a nemohli sme vychovávať ani slovenskú mládež.

    Bod 6: „Aby zradcovia slovenského národa, ktorí svoju materinskú reč potupujú, nesmeli medzi Slovákmi úradovať.“ Nuž, asi naše rady by boli o málinko preriedené.

    Bod 7, posledný: „Aby Slováci mohli vydávať svoje vlastné slovenské noviny.“

    Na margo prítomnosti zástupcov tlače, aby si aj oni uvedomili, pokiaľ chýbali na dvoch semestroch histórie žurnalistiky a oživili si svoju pamäť, o čom vlastne je aj slovenská žurnalistika a kde sú jej korene. Je to takisto zápas o slovenčinu, o možnosť vydávať noviny a šíriť slobodu slova a názoru v slovenskom jazyku.

    Odvtedy sme, samozrejme, pokročili ďalej. Sme spoločnosťou, ktorá uznáva demokratické hodnoty a rešpektuje individuálne práva občanov, a preto v multikultúrnom svete je dôležitý prvok integrácie. To, čo nás spája, to, čo nás integruje, čo si uvedomujeme, že je pre nás spoločné, pretože základom dnešnej modernej spoločnosti je komunikovať. Nuž, a komunikačným prostriedkom, jedným zo základov komunikácie, ak si odmyslíme komunikátora prvého a druhého, je, samozrejme, jazyk.

    Keďže žijeme v priestore, kde sú entitami štát a národ, popri štátnej hymne, štátnej vlajke, štátnej pečati a štátnom znaku sa po prijatí zákona o štátnom jazyku v roku 1995 stal takýmto atribútom aj štátny jazyk a je to uvedené aj v dôvodovej správe. Pripomeňme si, že pred prijatím zákona o štátnom jazyku a pred získaním zvrchovanosti o jazykovej norme, resp. jej kodifikácii rozhodovali iné inštitúcie: Matica slovenská a potom v inej politickej situácii to bol Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Dnes je to prirodzene ministerstvo kultúry.

    Často hovoríme alebo polemizujeme o potrebe ochrany jazyka. Naši kolegovia z SMK zas používajú terminus ochrana práv národnostných menšín, čiže v slovese sa určite zhodneme. Významný jazykovedec pán Kačala si všimol toto spojenie slovesa chrániť s pomenovaniami aj iných hodnôt, pretože hovoríme v prípade jazyka o hodnote, ktoré sú v slovenčine normálnou súčasťou vyjadrovania v bežnej reči, ako i v odbornej terminológii, najmä právnej. Ale spomeňme si bežnú prax. Potrebujeme chrániť alebo chceme chrániť občana, prírodu, kultúrne, duchovné dedičstvo, čiže chceme chrániť isté hodnoty, aj jazyk. Štátny jazyk je takouto hodnotou všetkých rozumných, lojálnych ľudí, ktorí žijú v našom štáte.

    Ďalší jazykovedec Halvoník v roku 2000 sa zamýšľal nad tým, že jazyk je aj svedkom hĺbok, citujem: „Aj to nám pomôže uvedomiť si, že chrániť jazyk, resp. ochrana jazyka je legitímna kultúrna činnosť, za ktorú sa ani človekovi žijúcemu na prelome 2. – 3. tisícročia netreba hanbiť.“ Koniec citácie. Ja len zdôrazním, je legitímna kultúrna činnosť. Podľa mňa je úplne prirodzené, že ministerstvo kultúry konečne prišlo s takýmto návrhom a legitimizovalo túto kultúrnu činnosť. Aj keď si myslím, že oproti tomu pôvodnému návrhu, ktorý prešiel rôznym sitom pripomienkového konania, sa mnohé opatrenia z tejto normy odstránili, ktoré by možno odstránené byť nemuseli. Ale to je vec diskusie a predmetu rokovania v druhom čítaní, pretože predpokladám, že budú aj z jednej, aj z druhej strany, myslím tým koalíciu, aj opozíciu, pravdepodobne isté cizelovania tejto normy.

    Ak teda hovoríme o jazyku ako o spoločenskom jave, musíme uznať aj jeho vysoký stupeň stability a postupnosti vývoja, pretože je nositeľom tradícií. V dnešnom modernom svete je najväčšou hrozbou strata identity aj preto, že sa historická pamäť rozplýva.

    Tretí prameň podľa jazykovedcov, teda nielen politikov, zdôrazňujem, v prípade ochrany jazyka je národnoidentifikačný činiteľ. Je úplne prirodzené, ak v suverénnom štáte používame terminus štátny jazyk. Ja by som tým, ktorí majú záujem hlbšie sa oboznámiť s problematikou, odporučil túto publikáciu s priliehavým názvom Štátny jazyk v praxi. Prirodzene, niektoré citácie sú prekonané, pretože normy sa vyvíjajú, pretože nehovoríme len o štátnom jazyku, ale aj o ďalších právnych normách zákona, napríklad zákon o kartografii, školský zákon a ďalšie, ktorých sa úprava štátneho jazyka dotýka.

    Taktiež si pomôžem, ak dovolíte, názorom citovaného pána jazykovedca Halvoníka, ktorý k danej diskusii, myslím, veľmi trefne poznamenáva, že „v poslednom čase narastajú tendencie vzdať sa v mene univerzalizácie vlastného jazyka. Ak sa začne spochybňovať oprávnenosť jazykových noriem, jazykovej kodifikácie, jazykovej výchovy či starostlivosti o jazyk z úrovne inštitúcií a štátu“ – doplním, bohužiaľ, zazneli tu takéto pochybnosti, pokračujem ďalej – „je pravdepodobné, že za týmto spochybňovaním je i spochybňovanie jeho opodstatnenosti. Lebo ak sa má jazyk rozvíjať, nemôže sa rozvíjať len z úrovne vlastnej kodifikácie. Ak má byť plnohodnotným príspevkom do spoločnej pokladnice európskej či svetovej kultúry, musí mať pravidlá, ktorými sa dá identifikovať medzi inými jazykmi. Jazykové normy a pravidlá sú totiž inštitucionalizáciou jazykového vedomia a teda vedomia o nás samých.“ Koniec citácie.

    Veľmi dôležité, aby sme si aj my ako zákondarci uvedomili jazykovú zodpovednosť. A nie sme v tomto osamotení. Ja som už včera vo faktickej poznámke na pani poslankyňu Biró flashovo použil niektoré argumenty. Môžeme hovoriť o poľskom jazyku, pardon, o poľskom zákone o jazyku z roku 1999, kde v prvej kapitole v prvom článku sa píše, že: „Ustanovenia zákona sa týkajú ochrany poľského jazyka a jeho používania vo verejnej činnosti, ako aj v právnom styku na území Poľskej republiky.“ V bode III sa, pardon, v čl. III sa v 6 bodoch dokonca uvádza, v čom spočíva samotná podstata ochrany poľského jazyka. No, a druhá kapitola sa dokonca nazýva Právna ochrana poľského jazyka vo verejnom živote. Chrániť, to čarovné slovíčko, podľa istého významného slovenského etymológa má aj istú vnútornú silu, pretože spája slabiky „h“ „h“ a "r". Všimneme si, všade, kde sú tieto dve slabiky vedľa seba, tak nás to zamrazí: hrob, hrana, chrániť, hrad, atď.

    Včera som spomínal, že nie je pravda, že by francúzska norma, na ktorú sa odvoláva aj predkladateľ, bola len akousi vynútenou reakciou na expanziu angličtiny, pred ktorou sa bránia aj ostatné európske národy. Ochrana francúzskeho jazyka pochádza už z roku 1635, keď bola založená slávna francúzska akadémia kardinálom Richelieuom práve s úlohou dohľadu nad čistotou francúzskeho jazyka. Takže, nedevalvujme snahu o ďalší legislatívny proces v úprave používania štátneho jazyka len na akúsi vynútenosť alebo malosť Slovákov, alebo slovenčiny, cítiacich sa ohrozených vonkajším okolím. Zdôrazňujem, každý moderný štát, takmer každý, prijíma obdobné normy.

    Z členských štátov Európskej únie osobitné právne normy upravujúce používanie štátneho jazyka v praxi majú napríklad Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Slovinsko.

  • Vystúpenie prerušené podpredsedom NR SR.

  • Pán poslanec, chcem vás poprosiť o porozumenie na chvíľočku.

    Chcel by som privítať na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky vzácnu návštevu. Vítam pána predsedu Ústavného súdu Maďarskej republiky, pána Pétera Paczolaya.

  • A taktiež vítam predsedníčku Ústavného súdu Slovenskej republiky pani Ivettu Macejkovú.

  • Ďakujem, pán poslanec, za porozumenie.

    Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem pekne. Budem pokračovať a nadviažem na ďalšiu argumentáciu z francúzskeho prostredia. Podľa tohto Toubonovho zákona z roku 1994 používanie cudzieho jazyka, iného cudzieho jazyka bez francúzskeho je vo Francúzsku trestné. Je to trestný čin. Rovnako aj zavádzanie cudzojazyčných termínov do francúzštiny. My nejdeme takouto sankciou. To chcem zdôrazniť.

    Je zaujímavé, že práve zo strany tých, ktorí kritizujú, myslím súčasnej opozície, vzišlo už niekoľko návrhov na nepokračovanie prerokovania tohto zákona a je paradoxné, že práve v roku 2000, pokiaľ si spomínam, ministerstvo kultúry prijalo významný dokument, z ktorého môže čerpať aj súčasný rezort. Ďalej, v tom istom roku, v roku 2000 bol prieskum Mediálneho informačného centra, bolo to v septembri 2000, ktorý zistil, že organizovanie a prikazovanie v oblasti používania štátneho jazyka sa občanom neprieči. Takže tí, ktorí sa odvolávajú na vedomie občanov, sa zrejme neoboznámili s verejnou mienkou. Pretože väčšina ľudí si uvedomuje potrebu ochrany hodnoty štátneho jazyka, pretože ju prirodzene považuje za civilizačnú hodnotu. Podobne ako v Rakúsku, kde nemčina plní dokonca nadnárodnú funkciu, podobne ako v Nemecku, v Slovinsku, vo Francúzsku je dokonca Najvyššia rada francúzskeho jazyka, atď. Môžeme spomenúť ešte Írsko, Nórsko, Belgicko, Portugalsko, dokonca Španielsko, kde je veľmi silná jazyková menšina.

    Pokiaľ sme hovorili o Francúzsku, že vraj nemá menšiny jazykové, neviem. Ja viem, že tam majú bretónčinu. A tak je veľmi dôležité povedať, že neuznávame podobne ako v Poľsku, ale používajme presné termíny, dámy a páni. A podobne by som poprosil kolegov, keby hovorili nielen A, ale aj B v prípade medzinárodných noriem. Preambula Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov veľmi jasne hovorí o účele prijatia tejto normy. Je to pre vymierajúce a ohrozené jazyky. Prosím vás, povedzte mi, ktorý jazyk niektorej z oficiálnych menšín uznaných v zákone je ohrozený alebo vymierajúci. Ja taký na Slovensku nepoznám. Neviem. Nie je taký.

    Takisto by som poprosil, keby ste si všimli citáciu, ktorá je v preambule. Hovorí o potrebe ochrany jazyka menšín, ale za podmienky používania a učenia sa, potreby učenia sa oficiálneho štátneho jazyka. To sú veľmi dôležité podmienky, ktoré medzinárodné spoločenstvo dalo, pretože si rovnako uvedomuje potrebu štátnej, občianskej, spoločenskej integrity. Na toto sa, bohužiaľ, zabúda. Ale nezabudla na to Ústava Slovenskej republiky. Článok 34 bod c) rovnako zdôrazňuje, že používanie jazykov menšín, o ktorých ale v tomto prípade vôbec nehovoríme, to je len otázka diskusie, pretože to zaznelo a ja cítim potrebu dať istú informáciu na pravú mieru. Rovnako, takmer totožne cituje preambulu: „nesmie sa to diať na úkor štátneho jazyka“. Bohužiaľ, ďalšie prieskumy, ktoré máme predovšetkým z južného Slovenska, ale aj zo škôl, hovoria o nedostatočnosti ovládania spisovného jazyka, o nedostatočnom porozumení.

  • Hlasy z pléna.

  • Ja tam zahŕňam, pán poslanec, aj slovenské školy. Áno, máte pravdu, bohužiaľ.

    Takže, ak Francúzi cítia potrebu založiť si dokonca vlastnú medzinárodnú televíznu sieť na úrovni CNN, pretože chcú šíriť frankofónnosť, nuž, prečo by Slovensko, ktorého kultúra sa začala, myslím, písomná kultúra sa začala zo zvláštneho dôvodu až štvrtým evanjeliom zo štyroch synoptikov, Evanjeliom svätého Jána – „Na počiatku bolo slovo. A to slovo bolo u Boha a Boh bolo slovo.“ Čiže vierozvestci, ktorí prišli na Slovensko, nepreložili prvého synoptika, ale až štvrtého, svätého Jána, pretože sa potrebovali alebo cítili potrebu prihovoriť sa Slovákom práve tým, čo je im najbližšie – slovo. A preto je tu takýto dôraz, takáto diskusia, ktorú vítam k návrhu zákona o štátnom jazyku.

    Ja verím, že sme si vzájomne porozumeli o potrebe prijatia tejto normy. V mene Slovenskej národnej strany ďakujem predkladateľovi, že predložil normu, ktorá, pokiaľ sa nemýlim, je aj v programovom vyhlásení vlády, ktoré sme schvaľovali v tejto snemovni. Ja dúfam a pevne verím, že v druhom čítaní sa nám podarí vycizelovať takú normu, ktorá bude skutočne moderná, flexibilná a potrebná, nikoho nediskriminujúca, ale občanov Slovenskej republiky spájajúca.

    Ja vám ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Rafaja sa prihlásili pán poslanec Béla Bugár, ďalej Alexander Slafkovský, Magdaléna Vášáryová, József Berényi, Ágnes Biró, Ján Podmanický, Pavol Minárik a ako posledný pán poslanec Gyula Bárdos. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Béla Bugár.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Rafaj, vy ste sa pýtali hneď na začiatku vášho vystúpenia, prečo toľko búrky v pohári jednej vody a že sa ozývajú zástupcovia len jednej menšiny. Ja som citoval pána poslanca. Nuž, pán Rafaj, aj my máme zlé historické skúsenosti s uplatňovaním takýchto zákonov. Keď chcete jeden konkrétny príklad. V nedávnej histórii dokonca vaša strana použila dvojaký meter. Neviem, či si pamätáte, keď ste napadli a kritizovali Stranu maďarskej koalície za to, že na svojich billboardoch používala nápisy v maďarskom a slovenskom jazyku. Ale ani ste sa neozvali, ani vy, ale ani váš predseda, keď v Žiline, keď prišli zástupcovia Kie, bol len anglický billboard – Wellcome to Žilina mister, neviem, ako sa volal. A neozvali ste sa ani vtedy, keď sa objavili na Slovensku billboardy, že No smint, no kiss. Pamätáte sa? Takže my máme takéto zlé historické skúsenosti, že vy to zneužívate a používate len voči jednej menšine.

    Vážení páni poslanci a panie poslankyne z vládnej koalície, ale aj, pán minister, no ak naďalej platí vami spomínané status quo v menšinových právach, tak sa chcem opýtať aj vás, pán minister, ale aj, pán poslanec Rafaj, že ak uplatňovanie tohto zákona poruší určité práva, ale aj zvykové práva menšín, či sa ozvete a budete okamžite konať?

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Alexander Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Keďže pán kolega Rafaj si dovolil čítať alebo citovať Žiadosti slovenského národa z Liptovského Mikuláša z 10. mája 1848, dovolím si zacitovať tiež, a to bod 3: „Národné osobitné snemy, na ktorých sa povedú rady národné a to síce ako národného, tak všeobecne krajinského dobra sa týkajúce, ktorým cieľom sa majú vyznačiť medze národopisné, aby každý národ ku svojmu národnému sriedku mocne sa priťahovať mohol a smel a nebola prinútená menšina Maďarov väčšine slovenskej a menšina slovenská väčšine Maďarov slúžiť a sa poddávať a práve pre toto prísne chránenia slobôd a práv národných žiadame.“

    Keby ste si prečítali celé tie žiadosti, tak zistíte, že je tam mnoho textov, ktoré by sa dali dnes použiť v diskusnom príspevku komisára Európskej únie. A že Hodža, Hurban, Štúr, keď toto spisovali dohromady na fare v Liptovskom Mikuláši, tak naozaj mysleli za roh. Že pamätali na to, že jeden deň sa môže aj karta obrátiť a že jeden deň to môže byť všetko naopak. Že chceli, aby bolo pre všetkých rovnako, aby boli pre všetkých rovnaké práva na tomto území, že sa prejavili na jednej strane ako veľkí vlastenci, ale na druhej strane ako ľudia, ktorí vidia dopredu a sú si vedomí, že len v dobrom spolunažívaní všetkých spoluobčanov na jednom území je trvalá pohoda na tomto území. Na takom území potom nemôže stačiť zamávať jednou národnostnou kartou a vyhrať prezidentské voľby a vzápätí toho, kto má na svedomí tender s prúserom za dve miliardy, menovať ministrom. Len v takejto krajine...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani spravodajkyňa, pani Magdaléna Vášáryová. Nech sa páči.

  • Myslím si, že bude veľmi dobré, keď ešte trochu spresníme argumenty, ktoré ste používali, pán Rafaj. Ako ste sám povedali, keď niekto hovorí A, musí povedať aj B. Poľský jazykový zákon z roku 1999. Dovolím si pripomenúť, že vtedy bola pri vláde pravicová koalícia, ktorá v sebe mala aj veľmi ultranacionalistické malé skupiny, ktorých nároky boli zrejme týmto krokom a vložením takýchto slov do jazykového zákona uspokojované. Tento zákon sa neskôr prejavil veľmi zlým spôsobom v potlačovaní presadzovania slovenčiny na severnom, teda z nášho pohľadu severnom pohraničí. Dovolím si upozorniť, že som s tým ako veľvyslankyňa mala veľké problémy. Presadzovanie slovenčiny a obrana slovenčiny v kostoloch alebo na verejných zhromaždeniach. Tento jazykový zákon aj povzbudil vydávanie kníh, ktoré dodnes vychádzajú. Napríklad akože objektívne analýzy o tom, že gvara je vlastne materinským základom poľštiny. Vy viete veľmi dobre, že tieto argumenty sa objavovali v roku 1938, keď Poľsko a Maďarsko podpísali tajnú dohodu o rozdelení Slovenska. Bolo to všetko v tom nacionalistickom roku 1938. Ako viete, vyústilo to potom do vzájomného obsadzovania územia Poliakmi nás a potom my s Hitlerom ich. Preto si myslím, že treba povedať aj B, čo niektoré takéto slová v jazykovom zákone môžu znamenať.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec József Berényi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Keď už nás kolega pán Rafaj vyzval, aby sme povedali, ktoré sú jazyky, ktoré vymierajú na území Slovenskej republiky. Rád by som vám pripomenul, pán poslanec, to, čo aj vy viete, že je o 50 tisíc menej tých, ktorí používajú maďarský jazyk, porovnajúc s rokom 1991. A som veľmi zvedavý, aké budú výsledky sčítania obyvateľstva z roku 2011. Sú regióny, v ktorých de facto je maďarský jazyk teraz už vymierajúcim jazykom, napríklad Veľký Krtíš, Nitra alebo Levice, či chceme, alebo nechceme. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou – pani poslankyňa Ágnes Biró. Nech sa páči.

  • Ja tiež veľmi krátko. Ja sa chcem pána Rafaja opýtať, či si uvedomuje, že sme v 21. storočí a či uznáva, že Slovenská republika je suverénna a svojbytná. A potom, nakoľko spomínal viackrát Európsku chartu, jednu vetu z nej: „Prijatie osobitných opatrení v prospech regionálnych alebo menšinových jazykov, ktoré majú podporiť rovnoprávnosť medzi užívateľmi týchto jazykov s ostatným obyvateľstvom, alebo opatrení, ktoré prihliadajú na ich osobitné podmienky, nemožno považovať za diskriminačné opatrenia voči užívateľom rozšírených jazykov.“ Neviem, či zákon o štátnom jazyku v tejto forme a jeho novela, keď v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach sa nebude liečiť, ale bude sa starať v prvom rade o to, či pacient alebo klient vie, alebo nevie štátny jazyk, je správne. Či tá rovnoprávnosť je v tom, že jazyky menšín musia byť všade a vždy druhé, menšie, menším písmom napísané? Či sú tieto opatrenia naozaj ochranou a zveľaďovaním slovenského štátneho jazyka a či uznávate to, že slovenský jazyk, ktorý, ja chcem povedať, že si ctím, je živý organizmus, ktorý sa dennodenne obohacuje, či tento jazyk treba chrániť v nejakej zakonzervovanej forme alebo takýmto zákonom?

  • Ďalej s faktickou poznámkou – pán poslanec Ján Podmanický.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem doplniť pána poslanca Rafaja a zdôrazniť, že mám pocit, ako keby sme diskutovali my o koze, vy o voze, niektorí, ktorí v pléne vystupujú, pretože predložený návrh zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky nijakým spôsobom neobmedzuje používanie jazykov národnostných menšín. Treba povedať a zdôrazniť aj pre verejnosť, aj pre plénum a pre ostatných poslancov, ktorí sa možno tomuto problému nevenujú podrobne, že okrem zákona o štátnom jazyku, ktorý tu máme predložený, je množstvo osobitných zákonov, ktoré garantujú všetky práva národnostných menšín. Stačí spomenúť zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, zákon o používaní jazykov národnostných menšín, zákon o Slovenskom rozhlase, zákon o Slovenskej televízii, zákon o výchove a vzdelávaní a množstvo ďalších zákonov, ktoré v plnej miere a v európskych štandardoch garantujú používanie jazykov národnostných menšín.

    Predložený návrh zákona o štátnom jazyku, o ktorom rokujeme, má napomôcť zvýšiť funkciu ako dorozumievacieho jazyka Slovenskej republiky. Tak, myslím si, že naozaj sa tu vytvára búrka v poháre vody, pretože predložený návrh zákona o štátnom jazyku, opakujem, nijakým spôsobom nezasahuje do práv národnostných menšín v Slovenskej republike.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Len malé upresnenie. Synoptické evanjeliá sú len tri. Zhodou okolností podľa Marka, Matúša a Lukáša len, a práve to Jánovo medzi nimi nie je. Inak synoptický je prehľadne zostavený, zhrnutý, názorný podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka a práve preto sú tam len tie tri.

  • Posledným s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Gyula Bárdos. Nech sa páči.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Rafaj, s viacerými časťami vášho prejavu súhlasím a nemám žiaden problém s tým, že si treba ctiť a vážiť každý jazyk a, samozrejme, ja si vážim tým pádom aj slovenský jazyk, aj všetky jazyky. Nemám problém s ochranou jazyka. Ochrana jazyka je absolútne v poriadku. Ale takisto by som chcel podčiarknuť to, že nie sme v 19., ale sme v 21. storočí a podľa môjho názoru sa to nemôže robiť sankciami a nebude to efektívne. A najväčší problém mám s tým, že to všetko sa deje na úkor používania menšinových jazykov. Pán minister, ani pán podpredseda vlády o tom nehovorili, kedy chystajú taký návrh, ktorý umožní rozšírenie používania jazykov menšín. Ja hovorím a reagujem na to, čo tu odznelo, že tento zákon nie je o používaní menšinových jazykov, nie je to pravda. Tí, ktorí sme tu boli včera aj po 19.00 hodine, sme sa o tom mohli presvedčiť, keď pán kolega Jarjabek povedal, že keby všetci predstavitelia menšín hovorili tak po slovensky ako napríklad včera moja kolegyňa, alebo naša kolegyňa Ágnes Biró, tak by sme nemuseli prijať takýto zákon. Tým pádom úplne jasne poukázal na to, že tento zákon nie je iba na ochranu slovenského jazyka, s tým mám problém. Ja s ochranou jazyka nemám problém, je to v poriadku. Ale robí sa to takým spôsobom, že so sankciami, s tou metódou mám problém a robí sa to na úkor používania menšinových jazykov. A keď sa na tom dohodneme, tak môžeme pristúpiť aj k hlasovaniu. Strana maďarskej koalície napísala list aj pánovi premiérovi, že nechceli sme v Národnej rade o týchto otázkach hovoriť. Žiaľ, pán premiér nereagoval. Mohli by sme tieto otázky vyriešiť na rokovaní ešte pred plénom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Rafaj – vaša reakcia.

  • Ďakujem. Pokúsim sa to zrýchliť, pretože bolo veľa reagujúcich.

    Na margo poslanca Bugára. Pochopil som, že SMK má zlé historické skúsenosti z používania angličtiny, ale nechápem, prečo ste sa súčasne odvolali na anglosaský zvykový právny systém.

    K pánovi Slafkovskému. Konečne som pochopil, prečo už nie ste primátorom Liptovského Mikuláša. Dobre viete, že Štúr v roku 1848, keď v revolúcii spolu s Hurbanom a Hodžom bol na nich vypísaný zatykač 50 zlatých a trest smrti, asi to je to B, čo vy nevidíte a zrejme v živote vidieť nebudete. Je mi to ľúto.

    Rovnako k tomu B pani Vášáryovej. Ja neviem, či budeme uvádzať pri každom zákone, kto bol pri moci vo Francúzsku v roku 1994, keď tam prijali jazykový zákon, v 1999 kto bol v Litve a podobne.

    Pán Berényi, hovoríte o akomsi poklese, ale dobre viete, že rovnako ako Maďarov, aj Slovákov ubúda. Jednoducho máme zlú natalitu, čiže pôrodnosť. Mimochodom, zaujímalo by ma v tejto súvislosti, akú reč používajú deti z takzvaných zmiešaných manželstiev. To je otázka, ktorú sme doteraz neotvorili a neriešili.

    Pani Biró by som odkázal výrok Marka Aurélia, že: Čo je dobré pre roj, je dobré aj pre včelu. Ja pevne verím, že pochopíte, čo som tým chcel povedať.

    Nesúhlasím s pánom Minárikom, podľa mňa sú synoptici štyria veľmi jasne vydelení.

    Nuž, pán Bárdos, vy ste asi nepočúvali dobre, keď som hovoril o sankciách z Francúzska, ktoré majú trestnoprávny postih. Ja neviem, nenašiel som v našom zákone trestnoprávny postih. Finančná sankcia je za používanie nečistoty a nelojality a preto tvrdím, že táto norma je dobrá a ozývajú sa len tí, ktorí nechápu alebo nechcú chápať.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, ako navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Dobre.

    Ešte predtým, ako vám dám slovo, dámy a páni, vzhľadom na to, že je po 11.00 hodine a máme prerokovaný len jeden bod, o ktorom by sme mali hlasovať, a keďže ešte chce vystúpiť aj pán minister ako navrhovateľ, určite aj pani spravodajkyňa, navrhujem, aby sme hlasovali až o 17.00 hodine. Dobre. Ďakujem pekne, takže nebudeme teraz hlasovať.

    Pán minister – záverečné slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Na niektoré podstatné veci zo včerajšej rozpravy som reagoval na úvod dnešného rokovania. Takže teraz si dovolím reagovať na niektoré veci, ktoré odzneli v dnešnej rozprave.

    Pani poslankyňa Biró namietala o neprijateľnosti filozofie už aj súčasného zákona, ktorý ste mali možnosť zmeniť, nakoniec aj ste ho čiastočne menili v roku 1999 a hovorili ste o tom, že slovenský jazyk nie je ohrozený. Samozrejme, že nie je ohrozený. Ale vy stále odvádzate podstatu veci niekde inde, o čom norma nie je. Nie je ani o používaní menšinových jazykov, čo sa snažíte neustále vy a ďalší poslanci SMK vnucovať plénu aj verejnosti, a predovšetkým sleduje pragmatický cieľ, aby slovenský štátny jazyk bol tým integrujúcim dorozumievacím prostriedkom vo verejnom živote. To je podstata veci. Vy hovoríte, že touto novelou alebo zákonom o štátnom jazyku dostáva štátny jazyk určitú exkluzivitu. No, a nedáva mu exkluzivitu napríklad aj Charta menšinových a regionálnych jazykov, keď hovorí, že ani ochrana menšinových jazykov nemôže ísť na úkor ovládania oficiálnych jazykov? Samozrejme, že vždy má národný, štátny oficiálny jazyk nejakú mieru exkluzivity, ale v osobitných predpisoch požívajú nejakú exkluzivitu aj menšinové jazyky a je to aj v osobitných predpisoch v Slovenskej republike.

    Hovoríte, alebo ste dokonca tak namietali, až žiarlivo, že odstraňujú sa isté bariéry pri používaní českého jazyka. Ale tým sa len priznáva, že naozaj tu ide o zrozumiteľnosť a český jazyk na rozdiel od maďarského požíva základnú, všeobecnú podmienku zrozumiteľnosti. O to ide, aby vo verejnom styku si ľudia rozumeli a dohovorili sa, preto si môžeme dovoliť odstraňovať určité bariéry aj nejasnosti v súčasne platnom zákone o štátnom jazyku.

  • Ruch v pléne.

  • Prepáčte, pán minister. Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať, aby ste vytvorili podmienky, aby mohol pán minister zaujať stanovisko.

  • Včera aj dnes veľmi dobre vystúpila vo faktických poznámkach pani poslankyňa Vaľová. Ale jedno jej dnešné tvrdenie by som predsa len chcel poopraviť, keď hovorila, že každý musí ovládať slovenský jazyk. Nemusí. Nemusí a robí chybu ten, kto sa tomu nejakým spôsobom bráni. Ale štát musí zabezpečiť tým občanom Slovenskej republiky, ktorí ovládajú slovenský jazyk, aby sa vo verejnej sfére, vo verejnom styku ním dohovorili a to nie je o potláčaní menšinových jazykov.

  • Pán poslanec Minárik hovoril, že táto novelizácia má len symbolický význam a poprípade má slúžiť na nejakú mobilizáciu voličov a ukájanie nejakých vášní. Určite, že má aj symbolický význam, pán poslanec. A ja verím, že vy ako konzervatívny politik si to uvedomujete. Určite si uvedomujete aj to, včera to tu tiež bolo spochybňované, že vôbec na čo je potreba zákona o štátnom jazyku, že niekde ho aj nemajú. Má to svoje dôvody, prečo na Slovensku je zákon o štátnom jazyku. Tie dôvody sú v histórii 19. storočia, aj v histórii 20. storočia. Má to svoju logiku. Iné národy to možno nepotrebujú, ale tento národ sa konfrontoval so situáciou, kedy bol jeho jazyk popieraný na jednej strane a na druhej strane bol to práve jazyk, slovenský jazyk, vďaka ktorému sme prežili. A tie tendencie potláčať slovenský jazyk boli aj v 20. storočí. Bolo tu predsa obdobie, keď sa presadzoval nejaký, akože československý jazyk. Preto má určitú aj historickú logiku, že v Slovenskej republike je zákon o štátnom jazyku.

    Tá novela má aj svoj praktický a pragmatický účinok, ktorý som už popisoval. Ale, pán poslanec, vy ste presne povedali, že nerieši nič, čo je pre túto krajinu problémom. Človek je nielen chlebom živý, pán konzervatívny politik.

  • A slovenský národ možno nemá veľa tých hodnôt, ku ktorým sa vzťahuje, ktoré mu pomáhali aj v minulosti a aj dnes. Je to určite viera a je to určite aj jazyk, preto si myslím, že klásť otázku len v zmysle pragmatickom, že teraz niečo neriešime novelou zákona o štátnom jazyku, je hanbou povedať z úst konzervatívneho politika. Od vás by som očakával niečo úplne iné.

  • Potlesk v rokovacej sále. Hlasy a smiech z pléna.

  • Som rád, že sa veľmi zabávate. Aj, pani spravodajkyňa, sa zabávate. Vy ste uviedli príklad poľského zákona o štátnom jazyku, ktorý vám údajne spôsoboval veľké problémy, resp. spôsoboval slovenskej menšine napríklad v kostoloch. Ale aby to neznelo, že podsúvate niečo nášmu jazyku, tak treba aj povedať, že sa hovorí hneď v prvom paragrafe, že používanie liturgických jazykov je inak upravené a takisto aj používanie jazykov národnostných menšín upravujú v Slovenskej republike osobitné predpisy. Čiže, nemôže sa stať, že my by sme naším zákonom o štátnom jazyku potláčali práva cirkví alebo potláčali práva národnostných menšín. Mohlo to z toho vyplynúť, že si berieme taký vzor z poľského zákona, ktorým by sme poškodili napríklad používanie liturgických jazykov alebo jazykov národnostných menšín.

    Ešte k tomu vzbudzovaniu vášní. Viete, pán Minárik, keby to bolo tak, že tento zákon, táto novela by mala vzbudzovať vášne, bol by úplne iný priebeh rokovania už v pripomienkovom konaní o tejto novele. Ale my sme akceptovali aj hromadnú pripomienku verejnosti. My sme zo 17. pripomienok predstaviteľov maďarskej menšiny akceptovali 11. My sme tam z vlastnej vôle rozšírili niektoré práva, aj používanie jazykov národnostných menšín v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach a ďalšie iné. A ak by som chcel vzbudzovať vášne, tak ten zákon vyzerá úplne inak. A svedčí o tom aj to, že si nepamätám, že by s výnimkou Strany maďarskej koalície nejaká politická strana si robila nejakú politickú agendu. Ani Slovenská národná strana, nevnímam, že by tento zákon, túto novelu používala na vzbudzovanie vášní, lebo obsah tej novely taký ani nie je. Jedine SMK robí to, čo robí neustále. Otvára aj na báze tohto zákona problematiku práv národnostných menšín a žiada opäť ich rozširovanie.

    Pán poslanec Berényi, skúste sa aj vy pozrieť na to, ako vy reagujete na túto novelu, keď žiadate, aby sme rozširovali práva národnostných menšín. Či váš prístup k tejto novele zákona o štátnom jazyku je taký, aby v nás vzbudzoval dôveru, že vám ide naozaj aj, povedzme, o to, aby slovenský jazyk bol tým integrujúcim prvkom v Slovenskej republike. Myslím si, že vaše vystupovanie aj pri prvom čítaní o tom nesvedčí.

    Pán poslanec Bugár, viete, prečo je zmienka osobitných zákonov o používaní národnostných menšín v novele zákona o štátnom jazyku? Preto, aby bolo jasné, že rozsah práv v týchto osobitných predpisoch sa garantuje aj v zákone o štátnom jazyku. Tie práva sa v tejto novele nezmenšujú, naopak, rozširujú sa.

  • Pán poslanec Abrhan hovoril alebo sa pýtal, či existujú nejaké príklady alebo podnety, pre ktoré sa vlastne prichádza s novelizáciou zákona. Pravidelne sa pripravuje Správa o plnení Koncepcie starostlivosti o štátny jazyk, tak to bolo, myslím, pred 2 rokmi. Ministerstvo kultúry predkladá túto správu, predkladalo ju aj v minulom období a tam sa veľmi presne konštatujú konkrétne príklady porušovania súčasného zákona o štátnom jazyku a na druhej strane absolútna neschopnosť vymôcť nejakú nápravu. Takže, samozrejme, aj tieto správy, pán predseda, sú vám k dispozícii.

    Ale ak chcete konkrétny príklad, tak poviem nedávno jeden. Tabuľa na budove Csemadoku. Prečo len v maďarskom jazyku? Vôbec sa nebavím o obsahu tej tabule. Prečo sa nemôže občan Slovenskej republiky dočítať, čo je tam napísané aj v tom jazyku, pre ktorého porozumenie sa vytvárajú všetky predpoklady v školskom systéme na území Slovenskej republiky? Aký je to problém pre predstaviteľov SMK? Ja si myslím, že vy tu uberáte právo občanom Slovenskej republiky rozumieť, čo sa tam píše.

  • Ale ja ukážem aj ďalšiu ústretovosť. Aj dnes sú niektoré tabule dvojjazyčné. Zákon už dnes hovorí o tom, že na prvom mieste by mal byť nápis v štátnom jazyku a potom nápis v jazyku národnostnej menšiny. Samozrejme, že je rad príkladov, keď štátny jazyk je obchádzaný. Ale existujú aj tabule, kde je, povedzme, najprv nápis v jazyku menšiny a potom v štátnom jazyku. Pripúšťam pozmeňujúci návrh, ktorý upraví znenie novely v tom zmysle, že budeme akceptovať tie dvojjazyčné tabule, ktoré dnes sú a nebudeme trvať na tom, že sa musia vymeniť kvôli tomu, aby bol na prvom mieste štátny jazyk a na druhom mieste jazyk menšiny. Pretože mi ide o podstatu. Ide o to, aby sa občan slovenskej národnosti, aj maďarskej národnosti, aj ukrajinskej národnosti, aj nemeckej národnosti, ktorí ovládajú slovenský jazyk ako integrujúci prvok, dorozumeli, alebo, aby rozumeli vo verejnom živote nápisom, textom, jazykovým prejavom.

    Myslím si, že to boli tie najpodstatnejšie pripomienky, na ktoré bolo potrebné reagovať. Vo svojom včerajšom úvodnom vystúpení, aj v dnešnom som veľmi jasne vysvetlil potrebu, účel novely zákona o štátnom jazyku. Ešte ale predsa len jedna poznámka, pretože sa to tu objavilo. Včera aj dnes tu pani poslankyňa Biró znovu spomenula otázku používania jazykov v zdravotníckych zariadeniach. Vy viete, že ak ide o pacienta, ktorý neovláda štátny jazyk, tak je jasne napísané, že sa s ním komunikuje v tom jazyku, v ktorom sa s ním dá dorozumieť. A okrem toho rozširujeme a práve aplikujeme aj tú hranicu 20 % na túto oblasť, že tam, kde žije 20 % menšiny, tak keď aj ten pacient, ten človek ovláda slovenský jazyk, môže v sociálnych a zdravotníckych zariadeniach komunikovať v menšinovom jazyku. Je to rozšírenie súčasného zákona. Ale toto vy nikdy nepriznáte. Ale tento zákon nie je o používaní menšinových jazykov. Je o štátnom oficiálnom jazyku, ktorý má integrovať, zjednocovať, slúžiť ako nástroj dorozumenia pre všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi kultúry.

    Pani spravodajkyňa, chcete zaujať? Nech sa páči.

  • Dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa k tomuto zákonu zhrnula istým spôsobom debatu, ktorú sme tu zažili včera poobede a dnes doobeda.

    Počúvajúc včerajšie príspevky, siahla som ešte včera večer po diele jedného z najväčších kritických mozgov nášho národa, najväčšieho kritika aj v slovenskej literatúre – Alexandra Matušku – a čítam, akoby to bolo dnes a pritom to, čo teraz budem citovať, napísal v roku 1946. Ešte som nebola ani na svete. Takže: „Jazyk a národ jedno sú, tak to aspoň chápali naši otrokári, ktorí nás chceli vyradírovať z povrchu zeme tým, že nám brali reč a natískali nám sóju. Preto byť dobrým Slovákom, to nikdy u nás neznamenalo viac, ako hlásiť sa za Slováka a vedieť dobre po slovensky. Ale už M. M. Hodža napísal, Slovák odjakživa v každej reči bol príčinlivý a o vlastnú nedbal. Kto a čo ohrozuje dnes našu slovenčinu?“ pýta sa Alexander Matuška v 1946 roku. „Objektívne nič a nik. Len my sami, len naše nedbajstvo, ohrozujeme ju dnes sami väčšmi, než nám ju kto ohrozoval v minulosti. Čert vezmi náš pravopis. Kto ho ovláda? Čert vezmi aj knihy, málokto ich číta a ešte menej kupuje. Sú tu však noviny, ktoré sa jazykovými gebuzinami len tak hemžia a vysoko postavení páni, človek sa za nich červená, keď hovoria a zatína päste. Začíname vždy znova, o tento tragický svojráz niet u nás núdze. Azda by sme sa však aspoň sami nemali pričiňovať o stále nové začínanie vždy a všade.“ Koniec citátu z Alexandra Matušku.

    Čo k tomu dodať? On ľudí, ktorí sa v roku ´46 neustále zasadzovali o obranu slovenčinu, nazýval „prívrženci riadeného gazdovania v oblasti jazykovej“ a títo prívrženci gazdovania v jazykovej oblasti nám dnes predložili zákon a vypočuli sme si k nemu aj niekoľko referátov. Bohužiaľ, musím konštatovať, niektorí koaliční poslanci sa nezdržali a prezradili, že zákon by nebol potrebný, keby časť našich spoluobčanov prejavila vôľu hovoriť pekne po slovensky. Pocit, že zákon bol stvorený a predložený kvôli nedostatku práve tejto vôle a ničomu inému a to všetko ostatné je vlastne používané asi len na vytretie očí a dnes, keď som počúvala túto debatu, musím povedať znovu, že toto potvrdzovanie, že vraj tento zákon má byť len kvôli menšinám, pokračuje, pán minister. A nepodarilo sa to zvrátiť ani vám a ani pánu podpredsedovi vlády Čaplovičovi.

    Ale pozoruhodným momentom, na ktorý chcem upozorniť a na ktorý upozornil aj pán minister, je, že sa už my tu, na Slovensku nebojíme češtiny. A toľko sme sa nastráchali, niekoľko desiatok rokov. A zrazu sebavedomie je už tu a už sa nebojíme. Občas síce kolegom unikne nejaký ten bohemizmus, včera jeden z nich vehementne tvrdil, že mu niečo vadí, miesto, samozrejme, prekáža, ale to nás už nevzrušuje. Moderne povedané, bojom s češtinou sa dnes už politické body získať nedajú. Takže sa môžeme z tohto strachu konečne uvoľniť. A ako sme sa báli. Pamätáte sa? Aj sme Čechov domov hnali. Ale dnes to už nefunguje, zabubnovali všetky agentúry. Ani nemčina už nevykazuje tie známky, pre ktoré by ju bolo treba zákonom vysťahúvať a pritom germanizmy v používaní našich kolegov tu, v pléne len tak lietajú touto sieňou dennodenne.

    Ako je to teda s tou našou, ako to nazýva Matuška, frizírovanou slovenčinou? Dovoľte štyri body.

    1. Dnešné prvé čítanie poukázalo na to jasne aj s tou debatou, že ide o prvok minulosti miesto budúcnosti. Veď to môže byť politický program vyťahovať minulosť miesto budúcnosti, to uznávam, a ako sa ukazuje, je dnes tiež veľmi úspešný. Návrat dokazuje nielen návrat určitých bodov do tohto zákona zo zákona v roku 1995, ale aj dokonca celých paragrafov. Napríklad § 10, ktorý sa vracia zo zákona z roku 1995. Ešteže sa týka správy o stave slovenčiny a nejaký minister alebo náš pán minister ju bude nútený predniesť v roku 2012. Ak sa dožijeme, samozrejme. Tento návrat by ukazoval, že ide o uspokojenie určitých nacionalistických elementov vo vláde, ktoré, ale upozorňujem, nie je ohraničené len na Slovenskú národnú stranu, ale preniká všade v koalícii.

    2. Prijatie francúzskeho zákona kedysi proti americkým výrazom. Mimochodom, každý, kto trochu sleduje francúzsku politiku, vie, že sa už vlastne nedodržiava a zápal ochladol skoro hneď po tom, ako tento druh politického marketingu prestal zaberať a dnes si už skoro vo Francii nikto naň nespomenie, čo ale neznamená, priatelia, že nepríde čas, kedy ho bude treba v záujme zaujatia postoja oprášiť. Je pripravený. Ale teraz Francúzi vstúpili do NATO, teda do vojenskej časti NATO, takže to tak skoro asi zrejme nebude.

    Zákon ale zásadne robí jednu zmenu. Predvádza posun od užívateľov jazyka, teda občanov a expertov – jazykovedcov, ktorí sa jazykom zaoberajú. Napríklad, ktorí v predošlom znení zákona boli vždy žiadaní o názory, teraz už nie, teraz kodifikovanú podobu priamo uverejňuje bez toho, s kým sa bude riadiť ministerstvo na svojej internetovej stránke. Zákon sa posúva k expertom na robenie tohto druhu politiky na Slovensku. Otvára tri zásadné otázky. Kto bude určovať, čo je správne a čo nie? Podľa dikcie tohto zákona zrejme pán minister. Kto bude pokutovať? To zatiaľ nevieme, pretože tento paragraf o dohľade je formulovaný veľmi vágne. A kto bude udávať? To je posledná otázka. Kto bude udávať? Udavačov sa, pravdaže, vždy nájde dosť, v každom režime, len v demokracii je s tým spojený jeden, jediný problém. Mená udavačov sa hneď prevalia. Takže tu veľký priestor na úspech nevidím. Iba ak by sa podarilo vytvoriť krúžok neúspešných, zahorknutých kultúrnych činiteľov, akúsi zamračenú kultúrnu políciu. Mnohí z týchto ľudí, ktorých mená poznáme, stratili svoje poctivé meno už v 90. rokoch, takže tí by sa na to možno dali robiť túto zamračenú kultúrnu políciu.

    3. Príklad Albánska, ale aj celej sovietskej ríše, ktoré boli postavené na veľmi silnej myšlienke uzavretosti, bráneniu prieniku západnej modernity. Ako tomu hovorí Ľubomír Lipták „uzavretý priestor s vlastným historickým časom, vlastnými pravidlami, tempom a kritériami“, to je jeho popis, nám hrozí. Vynára sa v pozadí toho zákona. Sme dnes schopní postaviť železnú oponu pre náš jazyk? Ja o tom pochybujem. A myslím si, že to ani nikto z vás nechce. Preto je to zákon len tejto chvíle, teraz. Nemáme krízový rozpočet nášho štátu, nevieme, s čím vlastne hospodárime, prepadáme sa do recesie, ale budeme sa dnes rozprávať hlavne o slovenčine, ale bojovo, tak, ako to včera predviedol pán poslanec Vestenický a v pozadí bude na nás žmurkať politický klientelizmus na úrovni gramatiky.

    4. Včera padol aj argument, že tento zákon so sprísnenými pravidlami potrebujeme, lebo ten starý sa nedodržiava. Dnes v tejto diskusii sa to tiež objavilo. Áno, to je stredoeurópska vlastnosť. Zákony, ktoré sú prijaté zbytočne, alebo nám nevyhovujú, jednoducho neexekuujeme, nedodržiavame. Obchádzame ich a keď prijímame niektoré zákony, priznajme si to, kolegovia, občas to predpokladáme aj tu, v tejto sieni. Ľubomír Lipták pokladá v historickej politike, ktorú tu veľmi vehementne vždy zastáva pán poslanec Rafaj, pokladá za dôležité nielen zapamätávanie si, či už krívd alebo víťazstiev, prehier a podobne, ale aj zabúdanie.

    Priatelia, kto z nás si spomenie o 10 rokov na tento papier, ktorý tu dnes schvaľujeme? Možno nik. Je to veľmi pravdepodobné. Ale to neznamená, že nás to neovplyvní. Že to neovplyvní slovenčinu a že to neovplyvní aj náš štát, nás a slovenčinu, dobre alebo zle. Dovoľte, aby som citovala znovu Ľubomíra Liptáka, „je to vraj ako boj medzi kolkármi a šachistami, teda medzi dosažiteľným rozumným, medzi teda možným a neuskutočniteľným spolu s tými“, citujem ďalej, „ktorí popri tom rozmýšľajú len nad svojou súkromnou partiou“.

    A posledný citát z Alexandra Matušku, veľmi príhodný: „Občas sa zdá, že brzdivé momenty v minulosti“, píše Alexander Matuška v 48. roku, „a bolo ich nemálo, slovenčine uškodili. Ale boli jej zároveň aj užitočné.“ Píše Alexander Matuška. „Sotva v ktorom jazyku tak hneď vidno faloš, mam a klam ako v našom. Kto tára v slovenčine, ten sa okamžite sám odhaľuje.“ Napísal Alexander Matuška v 48. roku. Čo k tomu dodať?

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v programe 35. schôdze prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

    Je to tlač 1019.

    Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1027.

    Poprosím teraz pána ministra kultúry Marka Maďariča, aby uviedol vládny návrh.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa predkladá na základe uznesenia vlády k návrhu koncepcie zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi. Je o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Uznesením bola ministrovi kultúry uložená povinnosť pripraviť návrh novelizácie príslušných právnych predpisov s cieľom upraviť proces prípravy, schvaľovania a mechanizmu realizácie zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.

    Zmluvy so štátom budú vychádzať z tradičných princípov verejnoprávneho vysielania v Európe a z právneho poriadku Slovenskej republiky. Ich cieľom bude predovšetkým vytvorenie systému, ktorý zabezpečí stabilitu financovania verejnoprávnych vysielateľov a bude sa opierať o transparentné ekonomické a rozpočtové podmienky využívania úhrad za služby verejnosti a príspevku štátu.

    Predkladaný návrh zákona obsahuje legislatívne zmeny, ktoré súvisia s procesom prípravy, schvaľovania, realizácie a kontroly zmlúv so štátom, ako aj ustanovenia odstraňujúce niektoré nedostatky súčasnej právnej úpravy, ktoré spôsobujú problémy v aplikačnej praxi. Návrh zákona zároveň reaguje na zaradenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu medzi subjekty verejnej správy.

    V súlade s ustanoveniami navrhovanej právnej úpravy bude východiskom pre tvorbu zmlúv so štátom dlhodobá stratégia rozvoja programovej služby s dôrazom na verejný záujem a rozvoj príslušného verejnoprávneho vysielateľa. V rámci úpravy procesu prípravy zmlúv so štátom návrh zákona rozširuje pôsobnosť orgánov verejnoprávnych vysielateľov. Návrhy zmlúv so štátom, ktoré budú uzatvárané na obdobie piatich rokov, ako aj návrhy dodatkov k nim na príslušný kalendárny rok, budú generálni riaditelia verejnoprávnych vysielateľov povinní predložiť Rozhlasovej rade, resp. Rade Slovenskej televízie na zaujatie stanoviska predtým, ako príslušný návrh spolu so stanoviskom príslušnej rady predložia ministerstvu kultúry. Zmluvy so štátom a dodatky k nej uzatvárajú generálni riaditelia ako štatutárne orgány verejnoprávnych vysielateľov s ministerstvom kultúry, ktoré je zástupcom štátu.

    Navrhovaná novela zákona sa dotýka taktiež ustanovení upravujúcich financovanie verejnoprávnych vysielateľov a nahrádza súčasnú formu poskytovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu verejnoprávnym vysielateľom, určených na uskutočnenie niektorých programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na zabezpečenie vysielania Slovenského rozhlasu do zahraničia. Podľa terajšej právnej úpravy sa tieto prostriedky poskytujú na základe transferov a kapitálových transferov podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V súlade s návrhom zákona budú prostriedky určené na vyššie uvedené účely poskytnuté formou príspevku zo štátneho rozpočtu na základe zmluvy so štátom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Spravodajcom k vášmu návrhu je pán poslanec Rafaj. Poprosím ho, aby nás informoval.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci a prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

    Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku, to znamená, doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ďalej konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o dôvode potreby novej právnej úpravy a o finančnom dopade na verejné financie a zamestnanosť, podnikateľské prostredie a stav životného prostredia.

    Ďalej, že osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, že návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Som presvedčený, že návrh je dôležitý vzhľadom na účel, ktorým je ďalší posun vo vzťahu medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 27. marca navrhujem, aby zákon prerokovali nasledujúce výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Súčasne odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 20. júna 2009.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Abrhan. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Máte slovo, pán predseda výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, páni ministri, pani poslankyne, páni poslanci, tak ako bolo uvedené už pánom ministrom, tento návrh zákona pojednáva o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

    Prvý okruh problémov, ktorý rieši alebo ktorý navrhuje doplniť, sa týka predkladania výročných správ o činnosti Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu tým, že dopĺňa, že jednotlivé rady, teda Rada Slovenského rozhlasu aj Slovenskej televízie zaujíma stanovisko k správe o činnosti Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Podľa môjho názoru je to možné upraviť, samozrejme, zákonom, ale všetky tieto správy predkladá predseda rady, buď už predseda Rady Slovenskej televízie alebo Slovenského rozhlasu, a tým pádom, že túto správu predkladá, tak pokiaľ jednotlivé rady zaujmú k tomu stanovisko, tak toto stanovisko môže sám predniesť, čiže považujem to za nadbytočné upravovať zákonom.

    Ďalej, čo je veľmi správne a čo aj treba podporiť, je umožnenie, aby Slovenská televízia aj Slovenský rozhlas ako zdroj financií mohli používať úvery z bánk. Čiže, toto je druhá časť.

    No a tretia, podľa mňa kľúčová, ktorá rieši opatrenia týkajúce sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, je zmluva so štátom. No a práve pri tejto zmluve so štátom s veľkou pravdepodobnosťou mám alebo máme rozdielne stanovisko alebo rozdielny názor. Ja chápem, že aj vládna koalícia, aj ministerstvo kultúry potrebovalo nájsť určitú formu alebo spôsob ako dofinancovať Slovenskú televíziu aj Slovenský rozhlas. Chápem, že nechceli ísť cestou zvyšovania koncesionárskych poplatkov. To je pochopiteľné. Podľa môjho názoru však forma zmluvy so štátom týchto verejnoprávnych médií nie je najšťastnejším riešením. A to z toho dôvodu, že ak budeme riešiť dofinancovanie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie zmluvou so štátom, tak podľa mňa to nie je trend posilňovania nezávislosti týchto verejnoprávnych médií. Obávam sa, že týmto legislatívne vytvoríme priestor na posilnenie závislosti verejnoprávnych médií na ministerstve kultúry alebo na vláde Slovenskej republiky. Jednoducho z toho dôvodu, že ak bude Slovenský rozhlas kritizovať, alebo ak budú výhrady voči činnosti ministerstva kultúry, ak v tom období, práve v tom období budú prebiehať rokovania o dodatkoch alebo o zmluve so štátom medzi Slovenským rozhlasom a ministerstvom kultúry. Obdobne k podobnému tlaku môže prísť aj v Slovenskej televízii pri rokovaní obdobnej zmluvy medzi Slovenskou televíziou a ministerstvom kultúry. Preto si myslím, že nie je to najšťastnejšie riešenie.

    Chápem záujem dofinancovať verejnoprávne médiá, ale obávam sa toho, že sa môže vytvoriť priestor na ovplyvňovanie a ešte o to viac, že tá zmluva je síce na päť rokov, ale každý rok sa bude dopracúvať dodatok a v každom roku bude možné potom upravovať formou dodatku finančné príspevky, ktoré pre verejnoprávne médiá budú môcť ísť. Chcel by som len na tento problém vo svojom vystúpení poukázať. Pôvodne som myslel, že navrhnem, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona, ale vzhľadom na to, že som presvedčený, že je potrebné umožniť, aby Slovenský rozhlas aj Slovenská televízia mohla využívať ako zdroj financií aj úvery od bánk, rozšíriť tie možnosti financovania Slovenskej televízie a to v tomto návrhu zákona je. Preto takýto návrh nepredkladám.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami – pani poslankyňa Vášáryová, vy chcete aj faktickú alebo nie? Do rozpravy. Pán poslanec Galbavý, pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Galbavý, nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Chcel by som zareagovať na pána poslanca Abrhana. Áno, stotožňujem sa s jeho názorom v troch základných častiach.

    Po prvé financovať verejnoprávne médiá tak, ako vláda svojím uznesením prijala prostredníctvom zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi médiami, považujem naozaj za silný faktor prehĺbenia závislosti verejnoprávnych médií na politikov ako-takých. Už sami dobre poznáme staré príslovie bývalého podnikateľa Tomáša Baťu, ktorý hovoril: Náš zákazník, náš pán. Čiže, naozaj je tu obrovské potencionálne riziko, že top manažment a vôbec verejnoprávne médiá, ktoré by mali byť zo svojej podstaty nezávislé, si nebudú chcieť pohnevať miliardového zákazníka, ktorým v tejto chvíli sa stane štát.

    Po druhé financovanie verejnoprávnych médií prostredníctvom zmlúv je hlbokým zásahom do programovej štruktúry.

    A po tretie zákon hovorí aj o tom a nakoniec umožňuje, aby verejnoprávne médiá si brali úvery. V čase, keď neustále 13 rokov riešime problém neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi, dokonca boli, existujú podozrenia z tunelovania verejných zdrojov prostredníctvom externého prostredia, chceme dať kompetenciu top manažmentu, aby získal finančné zdroje, považujem za veľmi nezodpovedné a riskantné.

    Takže ja tento zákon nemôžem podporiť, pretože nepomáha financovať verejnoprávne médiá, skôr naopak, pomáha politikom posilniť si svoju pozíciu a posilniť si svoj vplyv nad týmito inštitúciami. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V nadväznosti na slová, čo hovoril náš pán predseda výboru. Pán predseda, my dnes veľmi dobre vieme, teda relatívne presne vieme odhadnúť, koľko Slovenská televízia a Slovenský rozhlas potrebuje finančných prostriedkov. Toto vieme, tam sme sa dopracovali aj na základe legislatívy, ktorú predložilo ministerstvo kultúry a vieme vyhodnotiť koncesionárske poplatky, reklamu a tak ďalej a tak ďalej. No, keď nie takto, ako si hovoril, keď teda nie takýmto spôsobom, no tak ako by si tento problém dofinancovania riešil, keď nie týmto spôsobom, ktorý je veľmi presný a transparentný a bude isté veci veľmi presne pomenúvať. A je paradoxné, že v tejto chvíli odsudzujeme takýto spôsob financovania verejnoprávnych inštitúcií, lebo však pred niekoľkými mesiacmi zo strany opozičných poslancov tu padol návrh na faktické zoštátnenie verejnoprávnych inštitúcií. Zoštátnenie v tom zmysle, že vlastne tu bol návrh, aby aj Slovenská televízia, aj Slovenský rozhlas boli financované priamo zo štátneho rozpočtu na základe istého percenta. Veď toto ste predsa povedali. Tak vy tu v tejto chvíli hovoríte o nejakej závislosti, resp. nezávislosti a pred 4 – 5 mesiacmi vám neprekážalo, že verejnoprávne inštitúcie budú financované priamo zo štátneho rozpočtu. Tak naozaj tomu nerozumiem, o čo sa opierajú tieto argumenty, prečo nie zmluva so štátom. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán predseda výboru, chcete reagovať? Nech sa páči. Zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem pekne. Budem reagovať na pána poslanca Jarjabka. Ja si myslím, že v návrhu, ktorý opozícia predkladala, bol zakomponovaný aj valorizačný mechanizmus, čiže nie každý rok by sa upravovali podľa toho, ako pôsobí Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia, finančné prostriedky, ale bolo by to schvaľované automaticky. To je prvá vec.

    Druhá vec, ja chápem ten problém ako dofinancovať a možno by som vám aj odpovedal na túto otázku a dokážem vám ju zodpovedať, ak budem minister kultúry, tak určite vám poviem, akým spôsobom by som to robil.

  • Do rozpravy – pani poslankyňa Vášáryová. Páni kolegovia, poprosím vás o...

  • Ruch v pléne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, pán spravodajca, 4. mája 2007, teda skoro presne pred dvoma rokmi oznámil minister kultúry Marek Maďarič svoj plán ako zlepšiť systém financovania verejnoprávnych médií. Na tlačovej konferencii informoval o možnosti zavedení zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi médiami. Citujem ho: „Sú často závislé od dotácie štátu, teda verejnoprávne médiá, sú vystavované politickému tlaku, čo ohrozuje ich nezávislosť a toto ich bude stabilizovať.“ Tvrdil. „Zmluva nebude direktívnym príkazom štátu.“ Hovoril vtedy pred dvomi rokmi. Naznačil, že pre Slovenskú televíziu by išlo napríklad o sumu 500 miliónov korún. To sme netušili, že tento zákon budeme prerokúvať o dva roky neskôr už v dobe eura, ale najmä v dobe dnes už viditeľnej a tragickej krízy Slovenskej televízie a nielen to, aj tenčiaceho sa štátneho rozpočtu roku 2009 a že tento zákon je posunutý, jeho účinnosť až do roku 2010. Čiže vyše tri roky od myšlienky. Veľa vody teda uplynulo a STV padá ku dnu, ako sme si mohli prečítať aj dnes v novinách. Dokonca na to takto reaguje aj predseda rady, ktorý je určite politicky blízky pánu ministrovi. Prijali sme ako záchranný pás nový zákon, zástrčkový zákon na stabilizovanie financií verejnoprávnych médií. Dnes sme už múdrejší a vieme, že predpoklady a nielen finančné tohto zákona sa nenaplnili a už sa ani nenaplnia vzhľadom na to, že podniky krachujú, prepúšťajú ľudí a rastie nezamestnanosť, to znamená, že bude oveľa menej tých, ktorí budú prispievať alebo budú platiť zástrčkovú daň.

    Pri prvom čítaní zákona je veľmi užitočné preštudovať si podrobne pripomienkové konanie. Pripomienok bolo veľmi veľa – 175, a to bolo okrem tých, ktoré poslali mimovládne organizácie a samotné verejnoprávne médiá, čiže dohromady ich bolo skoro 200. Niektoré z nich sú veľmi závažné.

    Dovoľte mi, aby som odcitovala pre pochopenie tohto zákona tie, ktoré pokladám za najdôležitejšie.

    Protimonopolný úrad pripomienkuje, citujem: „Navrhujeme prehodnotiť formu uzatvárania zmluvy, resp. subjekty zmluvného vzťahu. Nastavenie financovania činnosti Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie prostredníctvom zmlúv by malo byť upravené vo forme zmluvného vzťahu medzi Slovenskou televíziou a ministerstvom kultúry rovnako, ako to platná právna úprava už ustanovuje v prípade verejnoprávnej Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Nie je dôvod na odlišnú úpravu pri jednotlivých typoch verejnoprávnych ustanovizní, keďže cieľom je harmonizovať ich postavenie.“

    Aká bola odpoveď ministerstva na túto poznámku Protimonopolného úradu? „Návrh zákona vychádza z koncepcie zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti. Zmluvy so štátom sa budú uzatvárať na obdobie 5 rokov, ale ich obsah bude každoročne konkretizovaný prostredníctvom dodatkov, ktoré budú špecifikovať podmienky a účel poskytnutia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.“ To znamená, dotácia pre TASR je iná dotácia, hoci tiež je na obranu verejného záujmu, ako dotácia, ktorá je poskytovaná médiám. To budí moje podozrenie, prečo je to tak urobené.

    Ďalej pokračuje Protimonopolný úrad: „Navrhujeme jednoznačne špecifikovať podmienky v zákone, na základe ktorých budú finančné prostriedky prostredníctvom zmluvy poskytnuté. Takto by malo byť zabezpečené transparentné využitie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na také projekty, ktorých realizáciu si vyžaduje verejný záujem a zamedzilo by sa ich využitiu na iné účely, obdobne ako to ustanovuje v súčasnosti platná úprava verejnoprávnej tlačovej agentúry v zmysle zákona o TASR.“

    Na toto ministerstvo v podstate nedáva odpoveď. Národný kontrolný úrad píše, citujem: „Navrhované ustanovenie § 21a navrhujeme doplniť o ods. 2, ktorý znie: „V zmluve so štátom musí byť určený presný účel a podmienky použitia finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, definované požadované služby vo verejnom záujme financované z bežných výdavkov alebo obstaranie hmotného a nehmotného majetku financovaného z kapitálových výdavkov, nutného na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme. Ustanovenie navrhujeme doplniť z dôvodu efektívneho a hospodárneho použitia prostriedkov v súlade so zákonom o štátnom rozpočte Slovenskej republiky.“.“

    A ministerstvo odpovedá: „Uvedené skutočnosti sa stanú súčasťou zmluvy so štátom a budú konkretizované prostredníctvom jednotlivých dodatkov.“ To znamená, že to bude určovať pán minister a nie my formou zákona, my parlament. To bude právomoc exekutívy a nie zákona.

    Ďalej by som citovala Národnú banku Slovenska: „Vzhľadom na skutočnosť, že návrh umožňuje Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii prijímať úver, čo doposiaľ nebolo možné, považujeme za potrebné do návrhu zákona zaviesť zároveň ich povinnosť pred uzatvorením zmluvy o úvere písomne oznámiť ministerstvu kultúry a ministerstvu financií predpokladanú výšku úveru, ako i podrobnosti jeho čerpania a splácania.“

    Odpoveď ministerstva kultúry znie: „Ministerstvo financií, ani ministerstvo kultúry nemôžu ovplyvňovať uzatváranie súkromnoprávnych zmlúv medzi verejnoprávnymi vysielateľmi a tretími osobami, preto by takáto oznamovacia povinnosť bola samoúčelným inštitútom bez praktického významu. Problematickou by bola aj otázka právnych následkov porušenia tejto povinnosti,“ odpovedá ministerstvo kultúry.

    A potom dve veľmi zásadné pripomienky Ministerstva financií Slovenskej republiky: „Žiadame vypustiť slová „na uskutočnenie účelových investičných projektov“, pretože zmluva so štátom, zasahujúca cez financovanie investičných projektov do riadenia Slovenského rozhlasu by mohla byť v rozpore s jeho postavením ustanoveným v zákone. Z navrhovaného znenia možno tiež predpokladať finančné zabezpečenie poplatkov za dostupnosť“, a teraz počúvajte, „pri vybudovaní pripravovaného mediálneho komplexu, čím by sa konzekventne stavba a prevádzka mediálneho komplexu deklarovaného ako PPP projekt stala plne financovanou zo štátneho rozpočtu.“

    Ministerstvo kultúry odpovedá: „Financovanie účelových investičných projektov verejnoprávnych vysielateľov prostredníctvom zmlúv so štátom nepredstavuje zásah do ich riadenia. Na základe zmlúv so štátom bude možné poskytnúť prostriedky zo štátneho rozpočtu len na účelové investičné projekty, ktoré budú špecifikované v jednotlivých dodatkoch v zmluve so štátom.“ To znamená, zase mimo parlamentu a mimo zákona. „Mediálny komplex ako PPP projekt je samostatný projekt, ktorý nebude financovaný prostredníctvom zmlúv so štátom.“

    A ešte dve poznámky Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Prvá: „Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb kvantifikovať, pretože pri financovaní zo štátneho rozpočtu návrh sekundárne spôsobí, že občan platí za služby poskytované týmito médiami viac, ako je ustanovené v zákone č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a zároveň zásadne nesúhlasíme s možnosťou poskytovania úverov od bánk ako ďalšieho zdroja financovania Slovenského rozhlasu, pretože v súčasnosti nie je v možnostiach jeho rozpočtu zabezpečiť splácanie tohto úveru.“

    Takže, priatelia, to je obsah pripomienkového konania. Všetko toto, čo som vám prečítala, ministerstvo kultúry neuznalo, čiže ani Protimonopolný úrad, ani Národný kontrolný úrad, ani Národnú banku Slovenska, ani Ministerstvo financií Slovenskej republiky. To je jedna stránka trochu utajovanej agendy ministerstva kultúry. Možno zákon má umožniť konečne naštartovať výstavbu mediálneho centra, ktorého koncepcia, ako tvrdí pán minister, je stále rámcová, ale občania našej vlasti by za túto službu, za tento projekt mali platiť súkromnej spoločnosti do roku 2037. Zoberieme si túto povinnosť občana na svoje bedrá?

    Z celého zákona je ale najdôležitejší, zdá sa mi, § 21a, ktorý hovorí, a to tak pre rozhlas, tak pre televíziu je identický: „Presný a záväzný rozsah a povaha vzájomných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy so štátom na príslušný rok sa upravuje v dodatku v zmluve so štátom.“ A to je odpoveď aj na vašu otázku, pán poslanec Jarjabek. Každý rok v predklone sa dostavia zástupcovia vraj verejnoprávnych médií k ministrovi kultúry a budú ho žiadať, aby im podpísal dodatok k zmluve. Takže my nevieme, čo bude obsahom tejto zmluvy. Okrem vágnych ubezpečení v predkladacej správe, že tento mechanizmus zabezpečí transparentnosť, podporu pôvodných programov, investičných a iných účelových projektov. Jediné, čo je tu konkrétne, je zabezpečenie zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu oproti súčasnému stavu. Na akom nosiči, cez aký vysielač atď., to tu nie je špecifikované.

    Inak sa v zákone riešia, samozrejme, problémy, ktoré s týmto zákonom nesúvisia. Či už to, o čom hovoril pán predseda kultúrneho výboru, to znamená, oslabenie pozície generálneho riaditeľa. No chápeme, proste nedá sa odvolať. Posilnenie postavenia rád bez toho, aby mali posilnenú aj zodpovednosť. Nájdeme tu veľa hier so slovíčkami. Napríklad citujem: „Dlhodobá vízia rozvoja programovej služby s dôrazom na verejný záujem a strednodobá stratégia rozvoja programovej služby sú dokumenty, ktoré majú nahradiť dlhodobé plány a koncepcie rozvoja programovej služby.“ Aký je rozdiel medzi stratégiou, víziou a plánmi a koncepciami, ja naozaj v tomto ohľade nedokážem vysvetliť, hoci som filozoficky vzdelaná. Dokument, ako upozorňuje v pripomienkovom konaní Slovenský rozhlas, používa nešpecifikované, v tomto zákone nešpecifikované výrazy, ako je stratégia a vízia bez definovania, čo tým myslí, ako na to upozorňuje vo svojom pripomienkovom konaní aj syndikát novinárov.

    Ale zákon, priatelia a priateľky, otvára jednu podľa mňa Padnorinu skrinku, a to je, že si verejnoprávne médiá budú brať úvery a o tom hovoril aj pán predseda výboru. Teda namiesto toho, aby sme v tomto zákone mali jasne definované, že keď verejnoprávne médiá dostanú prostriedky z verejných rozpočtov, nebudú smieť robiť dlhy, čo, myslím si, že by mala byť normálna podmienka, nezodpovedné manažmenty budú mať možnosť zadlžiť verejnoprávne médiá na dlhé roky. Občania ich teda budú financovať trikrát. Cez zástrčkovú daň ako príspevok štátu podľa zmluvy zo štátneho rozpočtu a potom budú ešte musieť zaplatiť dlhy, ktoré manažmenty narobia. Je to úplne opačná cesta v kríze, ktorú by sme mali naštartovať. Miesto toho, aby sme sa v časoch krízy, keď budeme mať pravdepodobne ešte nižší hospodársky rast ako -2, -4 a mali by sme sa prikrývať, ako starí Slováci hovorili, perinou, na ktorú stačíme, budeme rozhadzovať.

    A ešte pár poznámok k tomu argumentu pána ministra...

  • Vystúpenie prerušené predsedom NR SR.

  • Pani poslankyňa, prepáčte, je po 12.00 hodine...

  • Dve minúty, končím. ... že zmluvy zabránia politickej ingerencii do verejnoprávnych médií. Politické riadenie verejnoprávnych médií sa predsa odvíja od obsadzovania rád, ktoré volia generálnych riaditeľov a tieto rady sa volia tu, v parlamente a už sme to tu za dva a pol roka zažili. Pokiaľ totiž rady nebudú jasne vyprofilované a nebude jasné, kto zastáva koho záujmy, ide len o predstieranie a ohurovanie slovíčkami. V radách dnes sedia politické bábky riadené poslancami a ministrami. Totiž, sedia za fiktívne mimovládne organizácie a poslušne čakajú na pokyn a všetci to vieme.

    Mám ale na vás, pán minister, nakoniec jednu otázku. Čo, keď jedno verejnoprávne médium nepotrebuje dodatočné peniaze od štátu? V dôvodovej správe máte napísané, že sú povinní. Myslím si, že by som vás poprosila, keby ste toto opravili, lebo je tam napísané, že verejnoprávne médiá sú povinné pripraviť zmluvu so štátom. Lebo by som bola veľmi rada, keby verejnoprávne médium, ktoré bude zodpovedne hospodáriť s financiami a ktoré má dosť peňazí od užívateľov zástrčiek, odmietlo uzavretie zmluvy a nevstúpilo by tak do každoročného vazalského vzťahu s ministerstvom kultúry.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami – pani poslankyňa Tóthová, Podmanický, Jarjabek, Galbavý.

    Chcem sa spýtať, kolegyne, kolegovia, chcete dokončiť tento bod alebo budeme pokračovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok a po hodine otázok sa vrátime.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode. Ešte pán poslanec Šimko, pán predseda výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja chcem len pripomenúť členom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že dnešné zasadnutie sa uskutoční o 12.30 hodine v priestoroch na Západnej terase na mínus dvojke. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Druhý deň rokovania

    35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 35. schôdze pravidelným bodom

    hodina otázok,

    ktorý otváram. Poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny 3 otázky predsedovi vlády a 12 otázok členom vlády.

    Overovatelia vyžrebovali poradie. Chcem upozorniť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú v rokovacej sále, sa nebude odpovedať.

    Poprosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomní na dnešnom rokovaní budú: pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanová, ktorá je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ju minister zdravotníctva pán Raši. A otázky nie sú postavené podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť Dušanovi Čaplovičovi, ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi a nie sú postavené ani ministrovi pôdohospodárstva Stanislavovi Becíkovi.

    Som pripravený v stanovenom limite odpovedať na otázky pánov poslancov a pani poslankýň.

  • Ďakujem pekne, pán premiér. Takže máte 15 minút, aby ste odpovedali na adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Branislava Bačíka a znie: „Vážený pán premiér, čo si myslíte o tvrdeniach opozície a jej hodnotení čerpania eurofondov Slovenskou republikou?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Neviem však, či ste mali na mysli skutočnú politickú opozíciu, ktorú predstavuje, ako samotní novinári hovoria, protivládna tlač, alebo formálnu parlamentnú opozíciu. Jedna druhej ako keby z oka vypadla a skôr sa podobajú na demolačnú čatu, pretože sa dôsledne držia hesla – čím horšie svetová hospodárska kríza poškodí Slovensko a tým vládu, tým lepšie. Chcem povedať, že to je hanebný a odsúdeniahodný postup. Držať sa filozofie, podľa ktorej Slovensko a jeho ľudia musia kvôli svetovej kríze trpieť, lebo to je jediná cesta ako poraziť vládnu koalíciu, je prejav absolútnej zbabelosti.

    Vážené dámy a páni, svetová kríza je silný protivník. Zráža na kolená najsilnejšie svetové ekonomiky a finančné inštitúcie. Nie je produktom politiky súčasnej slovenskej vlády a nemôžu za ňu ani naši ľudia. Môžem vám sľúbiť, že v boji proti nej urobíme všetko, aby sme prežili. Ak nás sediacich vo vládnych laviciach porazí svetová kríza, bude to čestný súboj, ale neporazí nás ani protivládna tlač, ani pravicová opozícia. Toto vám sľubujem.

  • Tvrdenia tlače a formálnej opozície o čerpaní eurofondov majú rovnakú hodnotu ako iné vyhlásenia. Včera sme sa napríklad dozvedeli, citujem: „že sme najskôr odmietli privatizáciu Carga a potom sme túto spoločnosť tak zle riadili, že to viedlo k nutnosti nalievania miliárd korún do tejto firmy.“ Aká je pravda? Nuž, pravda je taká, že za našej vlády v roku 2008 malo Cargo prvýkrát v histórii zisk a bol to prepad výkonov kvôli svetovej hospodárskej kríze o 40 %, ktorý spôsobil, že sme museli Cargu požičať peniaze na záchranu. Ja viem, ako by postupovala pravica, pretože takisto by nič nezmohla proti brutálnemu prepadu výkonov, ktorý je spôsobený hospodárskou krízou. Pravica by prepustila tisícky ľudí. My toto ale odmietame, toto nie je naša cesta. Ľudia za krízu nemôžu a my musíme za každú cenu pomôcť.

    Alebo včera sme sa dozvedeli, že sme plytvali peniazmi. Ako príklad nám včera opozícia vyrátala plytvanie 6,5 mld. pri elektronickom mýte, či 3,5 mld. pri výstavbe rýchlostnej komunikácie R1 medzi Zvolenom a Nitrou. Aká je pravda? Ani korunu sme neminuli. Všetko sú to cudzie investície, peniaze, ktoré prichádzajú zo súkromných fondov alebo z cudzích bánk. Navyše, v jednom aj v druhom prípade boli rozhodnutia odobrené Úradom pre verejné obstarávanie, ktoré má plne v rukách SDKÚ a SMK. SMK tam má predsedu, SDKÚ tam má podpredsedu. Neviem teda, na čo sa sťažujú. Ak nám to odobrili, to znamená, že je to dobré. Keby to nebolo dobré, tak nám to Úrad pre verejné obstarávanie neodobrí. Ako by postupovala pravicová opozícia? Nuž, zastavila by výstavbu diaľnic, ako to urobila v roku 1998. My však považujeme tieto investície do súkromných zdrojov na stavby verejného významu za jeden z najlepších spôsobov ako bojovať s krízou. V boji proti kríze sme zatiaľ použili 10 mld. korún a tie sme získali škrtmi vo vládnej spotrebe. Nedošlo k plytvaniu ani jednej koruny zo štátneho rozpočtu.

    Toto isté platí aj o eurofondoch, na ktoré sa, pán poslanec, pýtate. Môžeme s istotou povedať, že prostriedky štrukturálnych fondov, pokiaľ ide o roky 2004 – 2006, budú vyčerpané na 99 %. Niektoré korekcie môžu nastať ako dôsledok auditov Európskej komisie, ale takýto postup je štandardný a aplikovaný vo všetkých členských krajinách a konečné riešenia budú závisieť od našej schopnosti vyjednať čo najlepšie podmienky.

    Mal by som však pripomenúť, že ťažisko problémov obdobia rokov 2004 – 2006 vzniklo práve vďaka zle nastaveným systémom zo strany minulej vlády. Je zrejmé, že na obdobie rokov 2007 – 2013 máme na dosah bezprecedentný balík nenávratných prostriedkov v celkovej výške 13,4 mld. eur. Využitie týchto prostriedkov patrí k prioritám vlády a prirodzene všetkých rezortov a samospráv, ktoré sa na implementácii podieľajú. Nastáva čas ich reálneho čerpania, avšak za presne stanovených podmienok v rámci systému riadenia a hlavne novo schváleného zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktoré určujú pravidlá pre tých, ktorí prostriedky poskytujú a pre tých, ktorí prostriedky prijímajú.

    Chcem vás ubezpečiť, pán poslanec, že prijímame jedno opatrenie po druhom, vrátane zjednodušenia procedúr pre čerpanie fondov, vrátane navyšovania administratívnych kapacít. My si uvedomujeme, aký obrovský význam má rýchle a efektívne čerpanie fondov pre boj s krízou. Môžem potvrdiť, že aktívne Slovenská republika participuje na všetkých krokoch, ktoré súvisia so zjednodušením postupov pre urýchlenie realizácie programov financovaných z jednotlivých fondov, a to všetko v nadväznosti na Plán hospodárskej obnovy Európy, ktorý bol nedávno schválený. Dynamika čerpania akceleruje a množstvo výziev, objemy uzatvorených zmlúv o nenávratný finančný príspevok dávajú reálny predpoklad pre vyčerpanie záväzku, ktorý má byť čerpaný do konca roku 2010. Následne to platí po čerpaní do konca roku 2013 s uzatvorením zúčtovacieho obdobia do konca roku 2015.

    Počas návštevy členky Európskej komisie pani Hübnerovej minulý mesiac sme mohli konštatovať toto hodnotenie, pokiaľ ide o stav čerpania:

    1. bol vyzdvihnutý vysoký podiel alokácie a pozornosť, ktorá sa v rámci pomoci venuje vedomostnej ekonomike ako základu do budúcnosti,

    2. bola vyzdvihnutá pripravenosť a spolupráca s ministerstvom financií, ktoré zabezpečuje posudzovanie oprávnenosti výdavkov tzv. certifikáciou a kontrolou, a

    3. sa konštatovalo, že čerpanie fondov Európskej únie je štandardné a porovnateľné s priemerom iných členských krajín.

    Takže tvrdenie tlače a tvrdenie opozície je obyčajnou lžou. Väčšina operačných programov Národného strategického referenčného rámca bola schválená v druhej polovici v roku 2007, resp. ku koncu roku 2007, pričom pre čerpanie štrukturálnych fondov je z dôvodu potreby dôkladnej prípravy, či už programových dokumentov, resp. projektov, charakteristický pomalší rozbeh v začiatočných fázach. To je úplne normálne, že v prvom roku, v druhom roku nie je možné čerpať 80 % všetkých zdrojov. Súčasný stav čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rámci programového obdobia 2007 až 2013 zodpovedá faktu, že rok 2008 bol rokom, v ktorom boli vyhlásené prvé vízie na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, pričom celkovo bolo k 15. aprílu 2009 vyhlásených už 100 výziev v celkovom objeme 3,4 mld. eur. Následne boli na jednotlivé riadiace orgány doručené prvé žiadosti, ktoré prešli kontrolou formálnej správnosti, odborným hodnotením a výberom a boli podpísané prvé zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Reálne čerpanie zazmluvnených prostriedkov sa očakáva v roku 2009, pričom vzhľadom na celkovú výšku predložených projektov je predpoklad výraznej akcelerácie čerpania v najbližšom období.

    Pár informácií pre vás, vážené dámy a páni. Chcem napríklad uviesť, pokiaľ ide o jednotlivé operačné programy: Operačný program Technická pomoc – celková suma schválených oprávnených výdavkov 51 mil. €. Počet schválených žiadostí je 37, čerpanie na úrovni 44,6 %. To je najviac, pretože technická pomoc je dôležitá pre naštartovanie jednotlivých operačných programov. Zamestnanosť a sociálna inklúzia – 320 mil. €, 461 schválených žiadostí, čerpanie 25,5 %. Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast – 224 mil. €, 111 žiadostí schválených, čerpanie 24,7 %. Regionálny operačný program – 395 mil. €, 439 schválených žiadostí, čerpanie na úrovni 23,2 %. Myslím si, že akcelerujeme tak, ako sa dá a budeme určite patriť medzi najlepšie krajiny v rámci Európskej únie. Len pre zaujímavosť pri Regionálnom operačnom programe sa riadiaci orgán zameral v roku 2008 na výzvu na školskú infraštruktúru. V rámci tejto výzvy bolo prijatých 1 009 žiadostí, čo je takmer štvrtina všetkých žiadostí predložených na Slovensku vo všetkých 11 operačných programoch. V tejto výzve bolo už schválených 453 projektov v celkovej hodnote, ako som uviedol, v sume, ktorá je 330 mil. €, hovorím len o školstve, to znamená o obnove školských budov. Ak si zoberieme túto akceleráciu, môžeme konštatovať, že podľa odborných odhadov 1 mld. Sk (teda 33 mil. €) investovaná v stavebníctve vytvorí okolo 4 tisíc pracovných miest. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja predpokladá, že v tomto roku sa z Regionálneho operačného programu zrealizujú stavebné projekty v hodnote okolo 330 mil. €, čo je takmer 10 mld. Sk. V prepočte to znamená, že len z prostriedkov štrukturálnych fondov sa môže v roku 2009 vytvoriť okolo 40 tisíc pracovných miest. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja v súčasnosti vyhlasuje a pripravuje ďalšie výzvy, kde predpokladáme schválenie projektov ešte vo vyššej hodnote, ako to bolo v roku 2008. Týmto sa vytvorí záruka zachovania, ale aj nárastu vytvorených pracovných miest v roku 2010, čo napomôže preklenúť najkritickejšie obdobie hospodárskej krízy.

    Chcem pripomenúť aj to, že väčšina projektov je zameraných na zatepľovanie objektov, čo má ďalší významný prínos pri zvyšovaní energetickej efektívnosti budov, znamená to aj nižšie náklady samosprávy na prevádzku verejných budov, zníženie spotreby plynu a podobne. Chcem skonštatovať aj to, že sa snažíme dávať dohromady nielen prostriedky z fondov, ale aj ďalšie prostriedky, ktoré získavame. Napríklad v roku 2008 sa podarilo predať ministerstvu životného prostredia emisné kvóty v hodnote asi 2,1 mld. Sk. Všetky tieto prostriedky do poslednej koruny budú použité do programu zatepľovania v rámci Štátneho fondu rozvoja bývania. Celkovo suma, ktorou bude disponovať Štátny fond rozvoja bývania, bude takmer 6 mld. Sk. Dnes sa veľa hovorí o českom programe zatepľovania, ten zatiaľ nie je finančne krytý, my môžeme skonštatovať, že celkovo na podporu výstavby nájomných bytov, zatepľovanie, na odstraňovanie technických závad budeme mať k dispozícii sumu, ktorá bude naozaj vo výške, akú sme dosiaľ nepoznali. Verím, že všetky tieto aktivity nám napomôžu k tomu, aby sme mohli hospodársku krízu eliminovať, prinajmenšom eliminovať dôsledky, ktoré kríza spôsobuje našim občanom.

    Vážené dámy a páni, keďže to, čo teraz poviem, by médiá nikdy neuverejnili, dovoľte mi, aby som využil túto situáciu na jednu výzvu k slovenskému bulváru. Chcem požiadať slovenský bulvár, aby nepomáhal slovenským zločincom a poviem, o čom teraz presne hovorím. Slovenský bulvár uverejnil článok o asistentke jedného nášho poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prežíva veľmi ťažké obdobie. A v tomto článku je odfotený jej rodinný dom s presnou lokalitou a s týmto textom: „Už na prvý pohľad je zrejmé, že majiteľka nemá veľa času na domácnosť. Nenasvedčuje tomu len zanedbaný bazén v záhrade, ale aj vianočná výzdoba, ktorú ešte nestihla odstrániť z vchodových dverí. Za presklenou stenou zase jasne vidieť ozdobený vianočný stromček.“ Páni z bulváru, ďakujem, túto pani vykradli 2 dni po tom, ako tento článok vyšiel v slovenskom bulvári, s obrovskou škodou. Prestaňte pomáhať slovenským zločincom.

    Rovnako chcem povedať, že krátko po tom, ako slovenský bulvár uverejnil niektoré fotografie domov obetí z havárie v Polomke, nás požiadali ľudia, ktorí bývajú v mestách a obciach, kde tie domy boli odfotené, kde boli presne aj uverejnené miesta, ako tie domy vyzerajú, o policajnú pomoc. Bol som prítomný na tomto stretnutí aj s ministrom vnútra a minister vnútra musel požiadať Policajný zbor o zvýšenú ochranu týchto budov. Je to čosi nevídané, jednoducho, to sa môže stať len na Slovensku.

    Ďakujem veľmi pekne, že som mal možnosť povedať aj túto vec.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku pánovi premiérovi?

  • Ďakujem pekne. Pán premiér, ďakujem pekne za vašu odpoveď. Takisto nedá mi nepovedať iba jednu vec. Dôvodom položenia tejto mojej otázky bol ten tlačový výstup z besedy niektorých predstaviteľov SDKÚ ohľadom čerpania prostriedkov z eurofondov. Tí dvaja páni tu sedeli, bol to pán Kubovič a pán Kukan, ktorí, keď počuli tie iné čísla na pôde parlamentu, asi sa im to ťažko počúvalo, tak sa radšej zdvihli a odišli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán premiér, váš čas na odpovede na vyžrebované otázky vypršal. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať teraz odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Podľa poradia ako prvá bola vyžrebovaná otázka od pani poslankyne Sárközy. Je tu? A bola položená ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny pani Viere Tomanovej, ktorú dnes zastupuje pán minister zdravotníctva Richard Raši. Otázka znie: „Po spustení dôchodkovej reformy v roku 2004 sa začalo diskutovať aj o tom, že by sa v budúcnosti mal zaviesť univerzálny dôchodkový systém. Od nástupu tejto vlády sa o tom nehovorí. Aký máte na to názor vy osobne?“

    Pán minister, poprosím vás, aby ste v zastúpení odpovedali na otázku.

  • Dobrý deň prajem. Vážená pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som prečítal odpoveď pani ministerky Tomanovej.

    Podľa môjho názoru systém sociálneho poistenia by mal zaručovať právo na získanie dávky v zásade za rovnakých podmienok pre všetky ekonomicky aktívne skupiny osôb bez ohľadu na druh a formu ekonomickej, teda pracovnej aktivity. To však neznamená, že by sa nemalo prihliadať na špecifickosť výkonu služby poistencov v silových rezortoch. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je pripravené spolupracovať pri kreovaní systémov sociálneho poistenia, podotýkam však, že zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepatrí do vecnej pôsobnosti rezortu práce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku položiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. No ja by som možno chcela počuť aj váš osobný názor, ale teraz už len mimo. Ja som túto otázku položila pani ministerke kvôli tomu, že fakt od nástupu tejto vlády sa o tomto nediskutovalo a keď chceme o tom diskutovať a niečo spraviť do budúcnosti, to sa nedá spraviť za jeden rok, tak aspoň tá diskusia by sa mala začať. Ale pôvodne som túto otázku položila aj kvôli niečomu inému. Kvôli tomu, že všetci poznáme šikanu, ktorú spravili policajti v Košiciach na rómskych deťoch minulý týždeň. A okrem iného, dokonca sa dal počuť aj prezident odborového zväzu policajtov pán Litva a otázka bola naňho a ja som tú otázku chcela položiť aj pani ministerke. Tí policajti, ktorí boli preložení, teda prepustení z Policajného zboru, pretože spĺňajú určité podmienky, to znamená, majú odpracovaných 15 rokov, budú mať taký istý nárok na výsluhový dôchodok ako ostatní. Takže toto pokladám za veľmi zlé a diskriminačné. Určite sa touto problematikou treba zaoberať, pretože keď je to tak, ako to tvrdia poniektorí ľudia, tak myslím si, že to je zle nastavené.

    A po druhé, aj na tejto schôdzi je zákon o príspevku baníkom, potom tanečníkom a moja otázka by smerovala na pani ministerku, kde sa to zastaví. Tak potom každý poslanec nech príde s nejakou verziou, ja ako lekárka môžem prísť s príspevkom pre rádiológov, pre infekčných lekárov, pre psychiatrov. A potom moja otázka je, koľko dovolí rozpočet Sociálnej poisťovne, aby tieto príspevky boli vyplácané.

    Ďakujem pekne. Ale nie je tu pani ministerka, tak tú otázku asi nemôžem...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Pán minister, vzhľadom na to, že zastupujete pani ministerku, pravdepodobne... Viete odpovedať?

  • Budem vaše otázky tlmočiť pani ministerke. Ďakujem pekne.

  • Teraz budeme pokračovať odpoveďou pána ministra financií Jána Počiatka na otázku pána poslanca Farkasa, ktorá znie: „Pán minister, koľko zinkasovalo ministerstvo pôdohospodárstva od 1. 1. 2009 na poplatkoch za vyňatie pôdohospodárskej pôdy z pôdneho fondu?“

    Pán minister financií.

  • Šum v pléne.

  • Pán minister, koľko zinkasovalo ministerstvo pôdohospodárstva od 1. januára na poplatkoch za vyňatie pôdohospodárskej pôdy z pôdneho fondu? Ja tu mám, že je to na pána ministra Počiatka. Tak je to potom omyl? Na koho bola, pán poslanec, na koho ste? Na pána ministra.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Na rok 2009 kapitola ministerstva pôdohospodárstva rozpočtovala príjmy za odňatie poľnohospodárskej pôdy po prvýkrát. Na rok 2009 sú tieto príjmy v kapitole Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky rozpočtované vo výške 5 mil. 128 460 €. V I. štvrťroku 2009 bol v rámci rozhodovania o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné účely predpísaný celkový odvod vo výške 9 063,- €, z toho Krajským pozemkovým úradom Bratislava vo výške 7 167,- € a Krajským pozemkovým úradom Nitra vo výške 1 896,- €. Z predpísanej sumy, t. j. 9 063,- € bolo k dnešnému dňu reálne do príjmov odvodených 2 820,50 €.

    Ďakujem za položenú otázku.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, je doplňujúca otázka? Kolegyne, kolegovia, poprosím vás... Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, dovoľte, aby som vám položil doplňujúcu otázku. Myslím si, že vzhľadom na ten rozpočet nad 5 mil. € je táto čiastka, ktorú ste vyzbierali, vlastne vyzbieralo ministerstvo pôdohospodárstva za I. kvartál, I. štvrťrok, žalostne málo. A pýtam sa vás ministra financií, lebo keď sme vypracovali návrh zákona o ochrane pôdneho fondu, poľnohospodárskeho pôdneho fondu, tak tam odpísalo vaše ministerstvo, vaši úradníci, že ak prijmeme tú novelu, ktorú sme navrhli, tak potom hrozí, že bude značný výpadok príjmov z tohto titulu, z titulu ochrany pôdneho fondu a z titulu vlastne poplatkov za vyňatie pôdy z pôdneho fondu. Ja si myslím, že toto je dôkaz, čo ste povedali, že je tá suma strašne nízka a je to žalostne málo a tento váš argument alebo argument vášho ministerstva neobstojí. Poprosím vás, aby ste sa k tomu vyjadrili.

  • No nakoniec ste nepoložili žiadnu otázku v tom vašom príhovore, ale keď teda skúsim z toho vydedukovať, čo ste sa chceli spýtať, ja by som na to zareagoval tak, že je to predčasné po prvé hodnotiť, uvidíme, pretože ten rozdiel oproti predpisu je zatiaľ marginálny vzhľadom na absolútne číslo, o ktorom sa bavíme. Uvidíme, ako to dopadne za celý rok. Ale zámerom tohto zákona bola aj ochrana kvalitnej pôdy na Slovensku, a to bol asi hlavný zmysel toho celého. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Tretia otázka je od pani poslankyne Sárközy a položila ju pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi: „Pán minister, mohli by ste povedať, koľko študentov využilo sociálne štipendiá vlády na štúdium v zahraničí? Vyčerpal sa celý rozpočet?“

    Pán podpredseda, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady.

    Vážená pani poslankyňa, dňa 27. februára bolo schválené uznesenie vlády č. 144 z roku 2008 určujúce postup na poskytovanie sociálnych štipendií vlády Slovenskej republiky pre žiakov stredných škôl na štúdium na zahraničných stredných školách na obdobie rokov 2008 až 2011.

    Ministerstvo školstva v rámci uvedeného uznesenia vlády vyslalo v spolupráci s vyššími územnými celkami a krajskými školskými úradmi na jednoročné študijné pobyty v školskom roku 2008 až 2009 323 žiakov na štúdium cudzích jazykov. Z uvedeného počtu bolo vyslaných 130 žiakov do Írskej republiky, 62 do Francúzskej republiky, 36 do Veľkej Británie, 31 do Nemeckej spolkovej republiky, 31 do Španielskeho kráľovstva, 19 do Rakúskej republiky, 10 do Talianskej republiky a 4 do Ruskej federácie. Do Veľkej Británie bolo nominovaných 56 žiakov, ale zahraničné školy akceptovali po preverení jazykových znalostí žiakov 36. Pre 20 neakceptovaných žiakov našlo ministerstvo školstva náhradné riešenie a títo žiaci boli dodatočne umiestnení do Írskej republiky.

    Ministerstvo školstva intenzívne komunikuje a aktívne spolupracuje s príslušnými zastupiteľskými úradmi v zahraničí pri zabezpečovaní štúdia na jednotlivých zahraničných školách. V období roku 2008 v súlade s plnením uznesenia a rozsahom samotného projektu boli so zahraničnými partnermi uzatvárané zmluvné dokumenty zabezpečujúce bezpečnosť a podmienky pobytu študentov v zahraničí. Celkový počet nominovaných študentov bol 333, z čoho 10 študentov na študijný pobyt v zahraničí nenastúpilo.

    V priebehu I. polroka školského roka 2008/2009 predčasne svoj študijný pobyt v zahraničí ukončilo 19 žiakov – 5 v Spolkovej republike Nemecko, 7 v Španielskom kráľovstve, 3 v Írskej republike, 3 vo Francúzskej republike a 1 vo Veľkej Británii.

    Celkový počet žiakov študujúcich v príslušných štátoch k 31. 12. 2008 v rámci projektu sociálnych štipendií bol tak 304. Z dôvodu vážnych zdravotných problémov sa dočasne zo študijného pobytu v Taliansku vrátila 1 študentka.

    Celkové náklady na vyslanie žiakov boli 2 mil. 833 139 €, čo na jedného žiaka vychádza 8 771 € a celková suma je 85 mil. 351 163 Sk, čo tvorí 31,61 % z celkovej sumy, ktorá je pripravovaná na 3 roky. Čiže, je to presne jedna tretina.

  • Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister.

    Som tú otázku, ale v inom smere, zmysle vám položila aj v minulom roku. Teraz ma tieto čísla zaujímali kvôli tomu, že som chcela vedieť, aké sú tie skutočné čísla. Tak toto už je iné, čo ste teraz prečítali.

    Ale ja by som vám ešte položila doplňujúcu otázku, či rezort školstva v spolupráci s rezortom ministerstva práce a sociálnych vecí nejako prehodnotili tie kritériá, ktoré boli stanovené. Pretože vieme, že tam bolo kritérium, aby títo študenti boli, teda ich rodičia poberali dávku v hmotnej núdzi. A to sa potom nepokladalo za šťastné, pretože sa nenaplnil ten počet, tým pádom sa napríklad dostalo do cudziny aj dievča, dcéra bývalého poslanca, nie som si istá, či práve jej rodičia boli v hmotnej núdzi. Takže, táto otázka je dôležitá. A potom tie peniaze, ktoré sa takto získali, sa zrejme presunú na iný študijný rok, pretože tí, ktorí sa vrátili, tak tie peniaze, ktoré sa takto ušetria, čo sa s nimi stane. Presunú sa na budúci rok alebo čo s nimi bude. Ale mňa zaujímajú v tomto momente tie kritériá, či sa prehodnocujú, pretože prax ukázala, že neboli správne nastavené. Ďakujem pekne.

  • Áno, tretina, je to trojročný projekt, čiže, bolo by správne, keby sme vyčerpali 33 %, vyčerpali sme 31,61 %. Takže, 1,5 % je voľných, ktoré sa určite využijú v budúcom alebo v tom ďalšom roku, pretože ide o jednoročné pobyty.

    Pokiaľ ide o kritériá, áno, máte pravdu, boli stanovené ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. A pán poslanec, ktorý tam mal dcéru, tak jednoducho sa dostal do tých kritérií a to aj z toho dôvodu, že on bol niekoľko mesiacov nezamestnaný. A jednoducho spadol a má, myslím, tri deti, takže jednoducho sa do tých kritérií dostal a bolo by nekorektné ho z toho vyhodiť len preto, že bol niekedy pánom poslancom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Ďalšia otázka je od pána poslanca Bačíka na pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka a znie: „Vážený pán minister, neuvažujete o zavedení šrotovného i na niektoré vybrané elektrospotrebiče?“

  • Vážený pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za vašu otázku a môžem na ňu odpovedať veľmi krátko – nie. V súčasnom období ministerstvo hospodárstva o takejto, ani podobnej aktivite neuvažuje. Pre akýkoľvek použitý spôsob šrotovného sa totiž vyžaduje dôsledná kontrola každej jednej poskytnutej dotácie zo štátneho rozpočtu tak, aby nedošlo k jej zneužitiu, k špekulatívnym obchodom alebo k podvodom s poskytnutými dotáciami. Perfektnú a dôslednú kontrolu v takom veľkom rozsahu, ako ju predpokladalo vami nastolené šrotovné na niektoré elektrospotrebiče, je možné zabezpečiť jedine prostredníctvom špeciálneho kontrolného mechanizmu, najlepšie elektronického, nakoľko fyzická kontrola vzhľadom na predpokladaný počet záujemcov niekoľko stotisíc nie je možná.

    Kontrolný mechanizmus musí byť jednotný s vysokým stupňom ochrany a museli by ním disponovať všetci zúčastnení aktéri procesu, samozrejme, okrem zákazníkov, čiže autorizovaní spracovatelia, tiež importéri, zástupcovia jednotlivých značiek a zrejme aj jednotliví predajcovia, čo by si vyžadovalo nemalé investičné finančné prostriedky nielen na zabezpečenie kontrolného systému, ale aj na jeho prevádzku a tiež zaškolenie zúčastnených strán. Tieto prvotné náklady by museli znášať uvedené subjekty s tým rizikom, že ich využiteľnosť a návratnosť nevie nikto zaručiť a spočítať, čiže by predstavovali vysoké podnikateľské riziko, do ktorého nemôže štát nikoho vtiahnuť, ani nútiť. Je možné predpokladať, že tieto náklady by boli také vysoké, že by veľká časť podnikajúcich subjektov v tejto oblasti a komodite buď nevstúpila do procesu, alebo by mohlo dôjsť k výraznému zhoršeniu ich ekonomických výsledkov v podnikaní, čo by malo negatívny dopad na výšku odvedených daní a tým aj zníženie príjmov v štátnom rozpočte.

    Toľko k vašej otázke. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem pekne, pán minister.

    Pani poslankyňa Sárközy položila otázku aj pánovi ministrovi financií Jánovi Počiatkovi: „Pán minister, je podľa vás reálny rozpočet Sociálnej poisťovne aj v súčasnosti? Bol nastavený na úplne iné čísla, čo sa týka výberu odvodov, ako aj percent nezamestnanosti.“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ministerstvo financií v súčasnosti disponuje údajmi o skutočnom plnení príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne za mesiace január až február 2009, údaje za marec sú zatiaľ len predbežné. Celkové príjmy Sociálnej poisťovne, čo je výber poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, nedaňové príjmy, zostatok prostriedkov z predchádzajúceho obdobia a transfer zo štátnych finančných aktív, dosiahli 31 % rozpočtovaného celoročného objemu.

    Objemovo najväčšiu položku tvoria príjmy z poistného, ktorá v sledovanom období bola mierne pod úrovňou rozpočtovaného objemu príslušného obdobia. Očakávané nižšie plnenie príjmov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva je čiastočne kompenzované vyšším plnením nedaňových príjmov, ako sú úroky a penále a súčasne vyšším zostatkom finančných prostriedkov z predchádzajúceho obdobia.

    Predbežné čerpanie celkových výdavkov, vrátane správneho fondu v 1. štvrťroku 2009 je na úrovni 24,86 % schváleného rozpočtu.

    V sledovanom období sme zaznamenali zvýšené čerpanie u dvoch fondov a to v zákonnom fonde nemocenského poistenia a v zákonnom fonde poistenia v nezamestnanosti.

    Na základe počtu poberateľov dávok za január a február, marcové údaje zatiaľ nie sú k dispozícii, vyššie čerpanie výdavkov v zákonnom fonde nemocenského poistenia bolo spôsobené nárastom počtu poberateľov v dôsledku zvýšenej chorobnosti v zimnom období plus 16 tisíc prípadov a taktiež nárast evidovaných nezamestnaných na základe hromadného prepúšťania zamestnancov, ktorý sa premietol v zvýšení počtu poberateľov dávky v nezamestnanosti o 8 400 osôb.

    V nadväznosti na uvedené ministerstvo financií v tejto etape nevidí dôvod aktualizovať rozpočet Sociálnej poisťovne.

    Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Pani poslankyňa, doplňujúcu otázku nech sa páči.

  • Som rada, že ste povedali tieto čísla, pán minister. Takže ja som usúdila, že všetko je v poriadku. Sociálna poisťovňa disponuje dostatočným počtom zdrojov a netreba prehodnotiť rozpočet. Pevne verím, že toto poviete aj v máji. Ďakujem pekne.

  • Myslím si, že v máji bude situácia iná, ale v tomto momente je to tak, ako som povedal.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Szigeti položil otázku podpredsedovi vlády a ministrovi školstva pánovi Mikolajovi: „Kedy dostanú žiaci škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín učebnice, v ktorých geografické názvy budú uvedené dvojjazyčne v súlade s prijatou novelou školského zákona?“

  • Vážený pán poslanec, ministerstvo školstva pripravuje všetky potrebné veci k tomu, aby základné školy, gymnáziá a stredné školy ostatné mali nové učebnice podľa potreby, vrátane geografických názvov v zmysle zákona č. 245/2008 k dispozícii k začiatku školského roka, teda vrátane škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Tieto učebnice sa pripravujú v zmysle smernice č. 15/2008, ktorou sa upravuje postup ministerstva školstva a ďalších priamo riadených organizácií pri výbere materiálnych didaktických prostriedkov, ich autora, vydavateľa, výrobcu a edičná činnosť prostredníctvom edičného portálu. Uplatnenie školského zákona v praxi sa týka aj škôl s vyučovacím jazykom maďarským. V zmysle nového štátneho vzdelávacieho programu ministerstvo školstva pripravuje nové učebnice pre školy s vyučovacím jazykom a vyučovaním jazyka národnostných menšín.

    Vzhľadom na prebiehajúcu reformu ministerstvo školstva vyhlásilo v uplynulom roku konkurzy na učebnice a tiež na učebnice pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré nevyhovovali štátnemu vzdelávaciemu programu pre prvé ročníky, ktoré nastúpili do reformy, teda prvý, piaty a prvý ročník gymnázií a ostatných stredných škôl. Konkurzné komisie posudzovali návrhy predkladateľov materiálnych didaktických prostriedkov vzhľadom na ich didaktickú a odbornú správnosť. V konkurzných komisiách na tvorbe učebníc sa aktívne zúčastnili aj zástupcovia škôl s vyučovacím jazykom maďarským a to konkrétne ako členovia konkurzných komisií s právom hodnotiť autorské ukážky. Návrhy predkladateľov autorských ukážok vo forme textovej učebnej pomôcky museli obsahovať podrobný konspekt textovej učebnej pomôcky doplnený návrhom obsahu a údajmi o rozsahu textovej učebnej pomôcky alebo učebnice, ukážku spracovanej témy určenú konkurzom. Konkurzné komisie posudzovali predkladané návrhy textovej učebnej pomôcky, učebnice tak, aby bola zabezpečená anonymita jednotlivých autorov. Z konkurzov pre prvé ročníky reformy na základe recenzných analýz a pridelenia bodov k jednotlivým návrhom učebníc bolo odporučených 19. Z tohto počtu bude 15 učebníc pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. Tieto učebnice ministerstvo školstva zabezpečí v náklade pre potreby základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským v počte približne 180 tisíc kusov.

    Dňa 5. januára roku 2009 vyhlásilo ministerstvo školstva druhú etapu konkurzov na 61 titulov učebníc pre ďalšie ročníky reformy, teda druhý a šiesty ročník základných škôl a druhý ročník stredných škôl, vrátane škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Do konkurzu sa prihlásilo 44 autorov a autorských kolektívov. Z konkurzov pre druhé ročníky reformy na základe recenzných analýz a pridelenia bodov k jednotlivým návrhom učebníc bolo odporučených 42. Z uvedeného počtu bude 35 učebníc pre školy s vyučovacím jazykom maďarským.

    Tieto učebnice ministerstvo školstva zabezpečí v náklade pre potreby základných a stredných škôl v počte takmer 420 tisíc kusov. V závere tohto týždňa ministerstvo školstva výberovým konaním určí vydavateľov na tieto učebnice a časový harmonogram je spravený tak, aby sa nielen učebnice, ale aj ich preklady zabezpečili k začiatku školského roka. V prípade, že by sa niektoré učebnice nedokázali preložiť, pretože vydané budú všetky, ale preklad môže trvať dva, tri mesiace, možno štyri, plus musí byť oponentúra tohto prekladu, tak sa môže stať, že niekde nejaký týždeň budeme meškať. Ale myslím si, že to nie je žiadna tragédia, pretože sa budú používať tie učebnice, ktoré v súčasnosti sú, a tie, ktoré reforme vyhovujú.

    Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Pán poslanec, doplňujúca otázka.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Aj keď ste na moju konkrétnu otázku nedali odpoveď, popísali ste proces a tú procedúru, ako sa pripravujú nové učebnice v súvislosti s novým školským zákonom. K tomu len toľko, že obávam sa, že ani v tomto roku k 1. septembru nebudú mať žiaci potrebné učebnice nielen pre prvý a piaty ročník, ale, bohužiaľ, ani pre druhý a šiesty ročník. Ale podstata mojej otázky je v tom, kedy dostanú žiaci škôl s vyučovacím jazykom národnosti učebnice v súlade s novelizovaným školským zákonom. Predpokladám, že viete, na čo narážam, na dvojjazyčné geografické názvy. Mohol by som dať doplňujúcu otázku, kedy budú konkrétne učebnice vlastivedy uvedené a distribuované na školy s dvojjazyčnými geografickými názvami. Pretože Ústava Slovenskej republiky v čl. 34 jednoznačne hovorí o tom, že príslušníci národnostných menšín majú právo za zákonom ustanovených podmienok na výchovu a vzdelávanie vo svojom materinskom jazyku. Zákon č. 245/2008, jeho novelizácia, presne zadefinuje, akým spôsobom a ako majú vyzerať tieto učebnice pre národnostné školstvo. Myslím si, že konkrétna učebnica vlastivedy, ktorá je pre štvrtý ročník, nesúvisí s reformou školstva, pretože podľa nových učebných plánov sa má postupovať len v prvom a druhom ročníku. Takže ešte raz by som sa vás chcel opýtať, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, kedy dostanú žiaci týchto škôl tie učebnice a či tie učebnice budú v súlade s novelizovaným školským zákonom.

  • Učebnice na školách sú v súčasnosti. My prerábame len z toho dôvodu učebnice, že je školská reforma a že sú iné vzdelávacie programy. Sú iné. Po prvé sú o 30 % štíhlejšie a po druhé sú aj z hľadiska toho, že ideme podľa ISCED, čo je nová vec, tak sú aj iné. Čiže z toho jediného dôvodu sme povinní zabezpečiť, aby v rámci školskej reformy boli napísané učebnice, ktoré sú v súlade so štátnym vzdelávacím programom, a to sa týka všetkých učebníc.

    Pokiaľ by sa stalo, ale uvidíme, ten termín je rozpísaný, ja ho každý deň kontrolujem, je naozaj tak, aby sme ten 1. september stihli. Ale nič sa nestane podľa mňa, keď nejaké dva, tri týždne budeme s niektorou z tých učebníc – vždy to tak bolo – meškať, pretože učebnice v súčasnosti na školách sú, tie si deti domov neberú. Takže v tom by som žiaden problém nevidel. A, samozrejme, je na autoroch, ako učebnice budú napísané, my ich budeme oponovať.

  • Šum v pléne.

  • Ale ja neviem, čo máte za problém s vlastivedou vlastne? Ale ona je podľa nových vzdelávacích programov? Pokiaľ nie je podľa vzdelávacích programov, musí sa prepracovať, aby bola.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Pani Vášáryová je tu, položila otázku pánovi ministrovi kultúry Maďaričovi: „Pán minister, je pravda, že niektoré pripomienky rezortov v pripomienkovom konaní MK neuznáva z dôvodu kvantity pripomienok? – „aby to nevyzeralo zle?“ Mnohé kultúrne inštitúcie sa sťažujú, že ich pripomienky „nenachádzajú hlas“ na MK SR.“

    Pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážená pani poslankyňa, zaujímavo formulovaná otázka a pokúsim sa na ňu odpovedať tak, ako ste ju položili. Nie je teda pravdou, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v pripomienkovom konaní neuznáva pripomienky uplatnené a zaslané od iných rezortov z dôvodu kvantity ich pripomienok. Vďaka existujúcemu internetovému systému pripomienkového konania prostredníctvom portálu právnych predpisov nie je možné vynechať žiadnu pripomienku zaslanú platným spôsobom. Ministerstvo kultúry cez portál právnych predpisov vyhodnocuje pripomienky uplatnené v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou každého návrhu zákona predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky, doobeda ste nám napokon aj vy sama z jedného pripomienkového konania pomerne rozsiahlo citovali.

    Spomenutý princíp platí už od 1. júna 2008 a týka sa aj všetkých troch zákonov prerokúvaných na terajšej schôdzi Národnej rady v oblasti kultúrneho dedičstva a rovnako zákona, ktorým sa novelizuje zákon o štátnom jazyku, ako aj návrhu zákona o opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Pokiaľ nastane situácia, že subjekt uplatní pripomienku po termíne, na uplatnenie pripomienky napríklad priamo vo výboroch Národnej rady prostredníctvom poslanca bez toho, aby ju predtým uplatnil v pripomienkovom konaní, len ťažko je možné byť pripravený na „nachádzanie hlasu“, lebo tak ste sa pýtali, či nachádzajú alebo nenachádzajú hlas na ministerstve kultúry takéto pripomienky, a to nielen na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pani poslankyňa, doplňujúcu otázku? ´

  • Áno. Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, viete veľmi dobre, čo sa pýtam, tých pripomienok je veľmi veľa. Samozrejme, teraz nechcem hovoriť o tých, ktoré sa týkajú, že čiarka má byť tam alebo tam má byť „a“, alebo „ale“, hoci aj to v zákonoch hrá rozhodujúcu úlohu. Ale sama som vám dnes doobeda dokázala, že zásadné pripomienky napríklad Národnej banky Slovenska alebo Ministerstva financií Slovenskej republiky vaše ministerstvo vôbec nezobralo do úvahy. Odpovedáte neustále napríklad, že všetko sa to potom vyrieši, keď sa bude koncipovať zmluva. Toto isté ja stretávam v kultúrnych inštitúciách. Jednoducho niektoré pripomienky vám nevyhovujú, nevyhovujú, nechcem povedať vám osobne, ale vašim spolupracovníkom a nezaoberáte sa nimi. Ja len chcem pripomínať, že tým sa stáva, že prijímame zákony, ktoré sú buď nevykonateľné a upozornila som už dnes pri slovenčine, že to je – ja viem – ako prijať zákon a potom si ho nevšímať, je jednoducho stredoeurópska vlastnosť, ale na druhej strane tá kvalita zákonov znižuje vlastne tvorivý potenciál a jednoducho ohraničuje možnosť kultúrnych inštitúcií reagovať alebo pohybovať sa v prostredí, ktoré mu vy ako minister kultúry vytvárate. To nie je len tak, že som vám položila túto otázku. Ja si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby ste dali príkaz svojim podriadeným, aby všetky pripomienky kultúrnych inštitúcií brali naozaj vážne.

  • Pán minister, chcete reagovať, otázka nebola položená, takže...

  • Áno, ale rád by som zareagoval. Nejako implicitne tam bola obsiahnutá. Pani poslankyňa, my sa zaoberáme všetkými pripomienkami, ktoré sú riadne doručené, riadne postavené prostredníctvom toho spôsobu, ktorý je platný v Slovenskej republike. Možno sa líšime v tom, nakoniec, keď ste čítali aj tie pripomienky doobeda, no tak sme sa nimi zaoberali. Iná vec je, že daný subjekt môže pripomienku akceptovať, neakceptovať, čiastočne akceptovať, to už je naozaj otázka uhla pohľadu, kompetentnosti, zodpovednosti. Ale keď vaša otázka stojí tak, že by sme sa mali zaoberať, lebo sa nezaoberáme, ja vám tu tvrdím, všetkými pripomienkami, ktoré sú riadne zaslané v termínoch, sa musíme zaoberať. Neexistuje, že by sme sa nimi nezaoberali. To, ako posudzujete vy náš postoj alebo postoj príslušných pracovníkov ministerstva kultúry k daným pripomienkam, to je iná vec, ale zaoberáme sa pripomienkami.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pani poslankyňa Sárközy sa pýtala pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovej: „Koľko invalidných dôchodkov sa prehodnotilo od 1. augusta 2006, koľko ich zostáva ešte prehodnotiť a koľko invalidných dôchodcov po prehodnotení bolo vyradených zo systému?“

    Opäť v zastúpení odpovie pán minister zdravotníctva MUDr. Raši.

  • Dobrý deň prajem opäť.

    Vážená pani poslankyňa, Ústavný súd Slovenskej republiky svojím nálezom zo dňa 7. júna 2006 rozhodol, že ustanovenia § 263 ods. 2 a 4 až 7 zákona o sociálnom poistení nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    V dôsledku uvedeného Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravilo novelu zákona o sociálnom poistení č. 529/2006, ktorou bol predmetný zákon doplnený o ustanovenia § 263a a 263b, na základe ktorých Sociálna poisťovňa preskúmala invaliditu a nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok všetkých dotknutých poistencov bez podania žiadosti, to znamená automaticky, pričom sa uvedené dotýka približne 80 tisíc osôb. Lehota na preskúmanie spomínaných prípadov je zákonom ustanovená do 30. septembra 2009.

    Sociálna poisťovňa celkovo od októbra 2006 do 31. marca 2009 posúdila z dôvodu vyššie uvedenej zmeny 78 281 fyzických osôb. Do 30. septembra 2009 ostáva Sociálnej poisťovni posúdiť približne 5 000 fyzických osôb. Z dotknutých prípadov, ktoré boli posúdené v roku 2006, znovu Sociálna poisťovňa priznala 6 781 dôchodkov všetkým dotknutým osobám, ktorým boli pôvodne odobraté. V roku 2007 z počtu 10 913 dotknutých dôchodkov bolo 2 302 takých, ktoré síce neboli zvýšené k 1. 10. 2006, ale patril im doplatok za minulé obdobie, ostatným 7 611 dôchodcom boli dôchodky zvýšené tým poberateľom, ktorým bol dôchodok po prehodnotení znížený.

    V roku 2008 bol spätne zvýšený dôchodok opätovne tým poberateľom, ktorým bol dôchodok po prehodnotení znížený a tento počet je 9 311. V roku 2009 sú prehodnocovaní dôchodcovia, ktorým bol pôvodne znížený dôchodok až v roku 2006. Z uvedených údajov vyplýva, že za obdobie rokov 2006 – 2008 bolo opätovne priznaných alebo zvýšených 26 005 dôchodkov.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, doplňujúca otázka?

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ja teraz neviem prepočítať na percentá v rýchlosti tie čísla, ktoré ste uviedli. Ale z jednej analýzy, ktorú sme dostali z ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, sme sa dozvedeli, že bolo zo systému vyradených okolo 8,3 % invalidných dôchodcov a pán riaditeľ Sociálnej poisťovne povedal číslo, že ešte je tam približne 22 % ľudí, ktorí sú tam neprávom, takže je to asi 30 % ľudí. Tieto čísla uvádzam len kvôli tomu, že vždy nám je vytknuté, že sme poškodili invalidných dôchodcov, ale my sme chceli len ten systém vyčistiť, takže aj tie čísla, ktoré ste uviedli, svedčia o tom.

    Ďakujem vám za odpoveď.

  • Ďalšia otázka od pani poslankyne Sárközy smeruje na pána ministra kultúry Marka Maďariča: „Pán minister, kedy sa technicky upraví vysielanie rádia Patria tak, aby bolo dostupné pre všetkých poslucháčov na južnom Slovensku? V januári ste povedali, že je to otázka niekoľkých týždňov. 16. apríla by ste už mohli byť konkrétnejší?“

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážená pani poslankyňa, ja si vám dovolím tiež pripomenúť, že s touto otázkou by ste sa mali obrátiť na generálnu riaditeľku Slovenského rozhlasu a Rozhlasovú radu prioritne. Zabezpečenie dostupnosti signálu národnostného vysielania je iba v kompetencii vedenia Slovenského rozhlasu. O vzniknutom probléme dostupnosti vysielania rádia Patria som začiatkom roka komunikoval s generálnou riaditeľkou Slovenského rozhlasu a bol som ubezpečený, že problémom sa vedenie Slovenského rozhlasu zaoberá a robí všetko pre to, aby bol v najbližšej budúcnosti vyriešený. Vzhľadom na charakter verejnoprávnych médií a kompetencie ministerstva môžem v tomto prípade iba sprostredkovane tlmočiť názor a apelovať v prospech skorého vyriešenia problému.

    Dovolím si ešte raz pripomenúť aj to, že problém dostupnosti signálu národnostného vysielania Slovenského rozhlasu nie je problémom politickým. Je to problém výsostne technický a podľa vyjadrenia kompetentných časového horizontu dočasný. Ministerstvo požiadalo vedenie Slovenského rozhlasu o informáciu, v akom štádiu je riešenie dostupnosti signálu rádia Patria v súčasnosti.

    Tak ako začiatkom roka, aj teraz môžem poskytnúť informácie, ktoré v tejto veci poskytlo vedenie Slovenského rozhlasu. Ako som bol informovaný, v súčasnosti sa riešia zmluvné podmienky medzi Slovenským rozhlasom a prevádzkovateľom šírenia signálu. Ukončenie procesu pokrytia územia juhozápadnej časti Žitného ostrova a okolia Košíc prostredníctvom vysielania na stredných vlnách sa predpokladá v časovom horizonte do konca júna 2009. Územie Bratislavy a jej okolia je zabezpečené vlastným stredovlnným vysielačom financovaný z rozpočtu Slovenského rozhlasu. V súčasnosti je signál rádia Patria šírený prostredníctvom stredovlnných vysielačov, prostredníctvom siete VKV vysielačov, satelitným vysielaním a prostredníctvom retransmisie, t. j. káblovými rozvodmi, ako aj prostredníctvom internetu. Vysielaním prostredníctvom stredných vĺn je v súčasnosti pokryté metropolitné územie Bratislavy a podľa meraní Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, ktoré vychádza z výkonových diagramov VKV vysielačov, signál vysielania rádia Patria prostredníctvom siete VKV pokrýva cca 80 % územia obývaného maďarskou menšinou. Podľa vyjadrení Slovenského rozhlasu prechodná sieť VKV vysielače je finančne efektívnejší a snahou je získanie ďalších frekvencií v pásme VKV. Aj napriek viacerým spôsobom šírenia signálu problém dostupnosti signálu rádia Patria v niektorých častiach územia, ktoré obývajú občania maďarskej národnosti, vedenie Slovenského rozhlasu rieši.

    Ďakujem, skončil som.

  • Doplňujúca otázka, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. No ja na hodine otázok túto otázku môžem položiť rezortnému ministrovi, ktorým ste vy, nie generálnej riaditeľke Slovenského rozhlasu. Vy ste povedali, že sa táto situácia rieši, povedali ste termín – koniec júna. Budeme to pozorne sledovať. Ale druhou vetou ste povedali aj to, že momentálne je pokrytých asi 80 % územia, ktoré obývajú občania maďarskej národnosti, ale mňa zaujíma aj tých 20 % ľudí, ktorí obývajú a nemôžu počúvať, hlavne ide o poslucháčov na Žitnom ostrove. Takže by som vás aj touto cestou prosila, aby ste vynaložili všetko úsilie na to, aby ten termín koniec júna bol tým posledným termínom.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister, chcete ešte zareagovať?

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, aj mňa zaujíma táto otázka, určite. Aj ja by som bol rád, aby to pokrytie bolo 100-percentné. A zároveň, ak môžem povedať aj tú pozitívnu stránku veci, lebo aj tá mala zaznieť, tými opatreniami Slovenského rozhlasu sa aj rozširuje vysielanie národnostné na 12 hodín denne, čo umožní, že je to už nie len blokové vysielanie, ale prúdové vysielanie. Čiže, keď sa technicky vyrieši pokrytie, myslím si, že budeme spokojní nielen z hľadiska dostupnosti, ale aj možnosti poskytnúť lepšiu kvalitu obsahu vysielania.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Pán minister, poprosím vás, aby ste zotrvali na mieste, pretože aj ďalšia otázka, ktorú položila pani poslankyňa Vášáryová, je smerovaná na vás a znie: „Pán minister, je pravda, že p. Kulich už odlieva sochu Svätopluka pre Bratislavský hrad? Súhlasíte s tým, že bolo obídené výberové konanie súťaž návrhov, ako sa to deje v civilizovanom svete?“

    Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem. Ďalšia zaujímavá otázka, pani poslankyňa. Je pravda, že pán Kulich už odlieva sochu Svätopluka pre Bratislavský hrad? Ja neviem, čo robí pán Kulich. Vy to viete? Ja neviem.

  • Pani poslankyňa, doplňujúca otázka?

  • Ďakujem pekne, pán predseda. To ma veľmi nepotešila táto vaša odpoveď, pán minister, pretože ste ministrom kultúry Slovenskej republiky a ak za peniaze daňových poplatníkov vzniká niečo, čo je ako kultúrny artefakt a bude na dlhé desaťročia, mali by ste o tom aspoň vedieť. Myslím si to tak jednoducho. Myslím si, že je veľmi dôležité, či tu budeme mať nejakých koňov, na ktorých predtým sedeli nejakí iní partizáni alebo budeme mať naozaj nejaké za peniaze daňových poplatníkov, pán minister, niečo, čo tam bude môcť stáť dlhé roky. A myslím si, že by ste sa takýmito vecami ako minister kultúry Slovenskej republiky mali zaoberať. Myslím si, že je to vašou povinnosťou dokonca, pán minister.

  • Chcete reagovať, pán minister? Nech sa páči.

  • Áno. Ja neviem, vy viete jednak asi viac ako ja a ja mám možnosť mať vedomosť o tom, či niekto za štátne peniaze odlieva sochy alebo vydáva knihy, alebo nakrúca filmy, ak mu ministerstvo kultúry prostredníctvom grantového systému poskytne na to prostriedky. Ale ministerstvo kultúry pánovi Kulichovi žiadne prostriedky neposkytlo, tak ja neviem, možno, neviem, keby ste mi poradili, ako by som mal zistiť, čo robí pán Kulich alebo prípadne iný sochár. Naozaj neviem, ako mám tento váš apel naplniť. Naozaj.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Bačík sa pýtal pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanovej: „Vážená pani ministerka, neuvažuje vaše ministerstvo v II. polroku 2009 zvýšiť niektoré sociálne dávky alebo sociálne príspevky?“

    Pán minister zdravotníctva, je tu otázka.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán minister, čas vypršal, takže, pán poslanec Bačík, opäť niekedy.

    Pani poslankyne, páni poslanci, aj vo vašom mene sa chcem poďakovať členom vlády Slovenskej republiky, ktorí odpovedali na vyžrebované otázky. A končím tento pravidelný bod programu schôdze Národnej rady.

    Vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku a o 15.10 hodine budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode programu.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať kolegyne, kolegovia. Poprosím pána ministra kultúry Marka Maďariča, aby zaujal svoje miesto, aj pána poslanca Rafaja ako spravodajcu.

    Poprosím vás, ešte sme nedokončili prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

    Ostali nám faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, okrem toho, že ste sa vo vystúpení priznali, že nevnímate rozdiel medzi víziou, stratégiou a plánom, kritizovali ste aj zmluvy, že nie sú jednotné a že dodatky zmlúv na každoročný kontrakt bude určovať minister kultúry a citujem vás: „A nie my, parlament.“ Pani poslankyňa, dovolím si vás upozorniť, že parlament zmluvy neuzatvára.

    Takisto, ako ste doobeda povedali, „nezaoberá sa papiermi, na ktoré si za niekoľko rokov už niekto ťažko spomenie“. Pani poslankyňa, zobuďte sa! V parlamente sa papiermi nezaoberáme, ale tu riešime a prijímame zákony, ktoré sú dôležitým riadiacim prvkom spoločnosti. Pokiaľ si myslíte, že sa tu zaoberáme nejakými papiermi, na ktoré za niekoľko rokov si ťažko niekto spomenie, tak možno scenáre, ktoré ste čítali, tam to platilo. Ale na prácu parlamentu rozhodne nie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová mi zobrala ohľadne tých zmlúv trošku vietor z plachiet. Ale hovorím – pani poslankyňa Vášáryová tu nie je –, to jej vystúpenie by sa dalo asi charakterizovať jednou vetou. No a aby som to mal parafrázovať, tak by som mohol povedať, že neviem síce, čo tým chcete povedať, ale dopredu s tým nesúhlasím. Takéto bolo vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej. Jedným slovom ani čihi, ani hota. No a pani poslankyňa – len škoda, že tu teraz nie je – veľmi rada hovorí o slovenčine, o slovenskej výslovnosti. Tak by som ju chcel poprosiť, aby keď náhodou pri tej spúste povinností, ktorých má určite veľmi veľa, si opäť vypočula to, čo tu porozprávala a aby sa zamyslela nad tým, kde mäkčila a kde mäkčiť nemala a aby si vypočula všetky tie svoje falošné koncovky a iné pravopisné chyby, ktoré vo svojom príhovore povedala, preto, lebo pani poslankyňa sa niekoľkokrát sama seba šacovala na profesorku slovenčiny. Tak ja len kvôli tomu, aby si opravila sama sebe výslovnosť. Bude to určite veľmi veselé.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Galbavý tu nie je. Nie je tu ani pani poslankyňa Vášáryová. Preto, pán spravodajca, do rozpravy ešte? Alebo po rozprave. Takže, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Hoci tu nie sú tí poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, napriek tomu v stručnosti zareagujem na to, čo povedali.

    Najprv pán Abrhan. Prvá jeho pripomienka bola k tomu, či rady majú zaujímať stanovisko k výročnej správe. Tá novela vznikla v spolupráci alebo aj za účasti členov rád, ktorí chceli, aby sa tá novela využila aj na posilnenie kompetencií, to znamená, že dokonca chceli, aby tie výročné správy sa museli schvaľovať. Od toho sme odstúpili. Ostala tam v podstate takáto možnosť, že k tomu môžu zaujať stanovisko, nijako to nezväzuje konanie manažmentu a predkladanie aj výročných správ potom do parlamentu. Takže, myslím si, že to nie je na prekážku.

    S tým súvisí aj jedna poznámka, ktorú mala pani poslankyňa Vášáryová, že tento zákon oslabuje generálnych riaditeľov. Tak zrejme sa neoboznámila s aktuálnou verziou, pretože rady takisto mali ambíciu dostať do tohto zákona určité veci, ktoré by, áno, oslabili niektoré kompetencie generálnych riaditeľov. Takisto sme od toho odstúpili. Čiže, nič také sa v tejto aktuálnej verzii nenachádza. Ale podstata tej kritiky alebo diskusie bola o tom, že údajne tento systém zvýši závislosť verejnoprávnych médií. Musím povedať, že tento systém zmlúv je dobrá a osvedčená európska prax. To je prvá vec.

    Druhá vec. Neviem, o čo lepší je dnešný systém, kedy takisto verejnoprávne médiá sa uchádzajú o dotácie od štátu. Nemá to žiadny prvok takej transparentnej kontroly, takého jasného formulovania účelu a aj potom toho dlhodobého charakteru, čiže určitého prvku stability pre verejnoprávne médiá, ako je práve systém zmluvy. Veľmi správne poznamenala pani poslankyňa Tóthová, parlament zmluvy neuzatvára. Čiže, to je ďalšia odpoveď pani poslankyni Vášáryovej.

    Pán Galbavý hovoril, že to bude zásah do programovej štruktúry. Ale opak je pravdou, pretože práve sa zavádza mechanizmus a je to aj v tejto novelizácii, že zmluva musí vychádzať zo schválenej dlhodobej stratégie rozvoja a programovej služby. A túto stratégiu predkladá generálny riaditeľ, schvaľuje ju Rozhlasová rada alebo Rada Slovenskej televízie a z tohto materiálu sa potom vytvára zmluva. Čiže, to nie je zásah zvonka do programovej štruktúry. Naopak, zmluva vychádza zo stratégie programovej, ktorá je formulovaná zvnútra Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

    Pani Vášáryová sa zmienila aj o veci nenaplnenia predpokladov zákona o úhradách. Opäť sa mýli. Samozrejme, tá verejná diskusia na túto tému bola falošná a účelová. Aj v prvom nábehovom roku za osem mesiacov fungovania zákona o úhradách získali verejnoprávne médiá približne o 150 miliónov viac ako podľa predchádzajúceho spôsobu výberu, a to sme dokázali nezvýšiť tie úhrady, oslobodiť ďalšie skupiny obyvateľstva či už z hľadiska hmotnej núdze alebo zdravotne ťažko postihnutých, ale aj živnostníkov, napríklad samostatne zárobkovo činné osoby. A to bol nábehový rok, keď to platilo osem mesiacov. A môžem uviesť informáciu o plnení výnosov z úhrad za január až marec roku 2009, ktorý predstavuje 15 miliónov, vyše 15 miliónov eur, čo je 97-percentné plnenie plánu a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to prinieslo 32-percentný nárast. Takže si myslím, že zákon o úhradách funguje veľmi dobre bez toho, aby sme obyvateľstvo zaťažili vyšším poplatkom, naopak v rámci solidarity sme mnohé skupiny ešte oslobodili. Myslím, že to boli základné výhrady.

    Ďakujem, pán predseda, za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Som osobne rád, že môžem spravodajcovať tento zákon, keďže sa tejto problematike dlhodobo hĺbkovo venujem. Žiaľ, z diskusných príspevkov zatiaľ, hoci sme v prvom čítaní, nie je zrejmé, kam budú smerovať jednotlivé návrhy. Ja by som chcel poprosiť všetkých tých, ktorí sa tejto problematike venujú a určite predpokladám, že budú mať pripomienky alebo nejaké zmeny, keby sme mohli o nich spolu hovoriť, aby sme sa vedeli zhodnúť na niektorých strategických záležitostiach. V tejto súvislosti ešte cítim potrebu tiež sa vyjadriť k niektorým systémovým zmenám. Ako bolo povedané, myslím si, že ďalšia diskusia bude smerovať k tomu, či posilniť postavenie rád bez precizovania miery ich zodpovednosti a bez rozšírenia možnosti odvolať člena rady, pretože doteraz členovia rady pôsobia ako sputnik. Vypustíme ich na obežnú dráhu a čakáme, kedy ich zemská príťažlivosť pritiahne k zemi. Väčšinou je to šesťročná perióda.

    Takisto predosielam, že by sme sa mali zaoberať aj znížením počtu rád. Ja osobne som presvedčený, že aj v čase finančnej krízy mať 15-členné orgány, ktoré sú nehomogénne a názorovo nejednotne vyprofilované, je priveľkým luxusom a už dlhšiu dobu v spoločnosti zaznieva oprávnená kritika aj finančných nárokov na rozpočet tejto veľmi dobre platenej funkcie na to, že za jeden mesiac, teda v mesiaci jedenkrát sa stretnú, poberajú takýto príspevok. Čiže, podobne, ako začal pán minister pri zákone o tlačovej agentúre, myslím si, že redukcia k počtu deväť alebo sedem členov bude v budúcnosti určite optimálna.

    A ešte jedna pripomienka. Zmluva so štátom je určité dobré systémové riešenie, ale pokiaľ nepokročíme a nerozšírime predmet zmluvy okrem strednodobej stratégie, myslím tým programovej služby, aj na technologické dovybavenie a zaviazali sme verejnoprávnych vysielateľov v takzvanom digitálnom zákone na určité plnenia a dokonca v tomto je aj návrh, aby opustili analógový priestor o rok skôr. Myslím, že rovnako seriózne z našej strany bude zaoberať sa aj technologickou nevyhnutnosťou dofinancovania verejnoprávnych médií, pretože žijeme v treťom tisícročí a v digitálnom svete. Takže, toto je, myslím, okruh otázok, ktoré, predpokladám, budeme riešiť v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz v prvom čítaní rokovať o

    vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (stavebný zákon).

    Je to tlač 995. Návrh na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 1032.

    Poprosím teraz pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja, pána Igora Štefanova, aby vládny návrh zákona uviedol. Zároveň ho vítam pri jeho prvej prezentácii v Národnej rade.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku pripravilo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Zásadné koncepčné zmeny novej právnej úpravy problematiky územného plánovania a stavebného poriadku vychádzajú z koncepcie komplexnej úpravy v oblasti stavebného práva, ktorá bola prerokovaná vo vláde Slovenskej republiky v roku 2000 a ku ktorej bol následne vypracovaný návrh legislatívneho zámeru zákona o územnom plánovaní a návrh legislatívneho zámeru zákona o stavebnom poriadku.

    V roku 2000 nadobudla účinnosť rozsiahla novela platného stavebného zákona, do ktorej sa premietli nové postupy z pripravovanej novej právnej úpravy a implementujúca najmä v časti stavebný poriadok príslušné predpisy platné v Európskej únii. So zreteľom na to sa v súčasnosti platná právna úprava stala kompatibilnou s právom EÚ. Urýchľovanie prípravy úplne novej legislatívy upravujúcej uvedené odborne náročné oblasti verejnej správy stratilo opodstatnenie a návrh legislatívneho zámeru so súhlasom vlády nebol predložený na jej rokovanie. V priebehu ďalších rokov boli priebežne zabezpečované podklady pre novú právnu úpravu problematiky územného plánovania a stavebného poriadku. Bola vytvorená poradná skupina expertov pre územné plánovanie a pre stavebný poriadok, ktorá na svojich rokovaniach diskutovala o jednotlivých pracovných verziách zákona. Podklady pre prípravu novej právnej úpravy vypracované na základe výsledkov týchto rokovaní boli zverejňované na internetovej stránke ministerstva na verejnú diskusiu.

    Návrh zákona je koncipovaný ako ucelená komplexná právna úprava v oblasti územného plánovania a verejného stavebného práva, ktorá zahŕňa hmotno-právne ustanovenia, ako aj procesy obstarávania a schvaľovania územných plánov, umiestňovania, ohlasovania a povoľovania stavieb, kolaudácie stavieb a odstraňovanie stavieb, osobitných oprávnení stavebného úradu, štátneho stavebného dohľadu a sankcií.

    V návrhu zákona sa zavádzajú zásadné zmeny s cieľom racionalizácie a zefektívnenia preventívnej kontroly štátu pri výstavbe, najmä uloženie povinnosti obciam nad tisíc obyvateľov mať územný plán s určením prechodných období. Ďalej previazanie rozhodovania o umiestňovaní stavieb a činností na územnoplánovaciu prípravu s umožnením zjednodušených postupov v prípade, ak obec má územný plán. Zníženie administratívnej náročnosti povoľovacích konaní podľa novej diferenciácie stavieb vo väzbe na nové povoľovacie postupy, s prihliadnutím na stavebno-technickú náročnosť stavby. Ďalej vytvorenie inštitútu audítora stavby, posilnenie nástrojov kontroly sledujúcej uskutočňovanie stavby a odstránenia zistených nedostatkov.

    V samotnej časti zákona sú upravené kompetencie orgánov verejnej správy v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku, vrátane vymedzenia stavebných úradov, špeciálnych stavebných úradov a Slovenskej stavebnej inšpekcie. V súlade so závermi rokovaní so ZMOS-om stavebným úradom naďalej ostáva každá obec v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave a v Košiciach mestské časti, pričom zákonom sú ustanovené sídla spoločných obecných úradov, ktoré budú zabezpečovať podklady pre odborné, administratívne a organizačné úkony príslušných stavebných úradov. Obce, ktoré nie sú začlenené do spoločného obecného úradu, budú túto činnosť zabezpečovať svojím obecným úradom.

    Súčasťou návrhu zákona je aj návrh novely zákona o živnostenskom podnikaní, ktorý upravuje príslušné ustanovenia v oblasti získania oprávnení na výkon viazaných živností v časti stavebníctvo. Navrhovaný zákon nahradí v súčasnosti platný zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon v znení neskorších predpisov, s výnimkou inštitútu vyvlastnenia, ktorý bude upravený samostatným zákonom s rovnakou účinnosťou, ako je navrhovaná pre nový stavebný zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Spravodajcom je pán poslanec Juhász.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 494 z 2. apríla 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (stavebný zákon), tlač č. 995.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona bude mať dopad na rozpočty obcí pri výkone ich originálnej pôsobnosti ako orgánov územného plánovania. Nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a ani na životné prostredie a na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1032 z 30. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, preto sa pýtam, kto má záujem vystúpiť v rozprave. Pani poslankyňa Tóthová, Kahanec, Sabolová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Ako prvý požiadal do rozpravy pán poslanec Juhász.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, stavebný zákon z roku 1976 je veľmi dôležitým zákonom, ale je aj jeden zo zákonov, ktorý je v platnosti už veľmi dlhé obdobie a od roku 1976 bol tým pádom aj viackrát novelizovaný.

    Už predchádzajúce vlády začali pracovať na novelizácii tohto zákona, ale ministerstvo výstavby ako predkladateľ sa až teraz dostal do takej fázy prípravy tohto zákona, že ho predložil Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie ako komplexný návrh. Predchádzalo tomu veľa rokovaní s profesijnými organizáciami, so ZMOS-om a schvaľovanie na jednotlivých legislatívnych stupňoch. Máme tu komplexný návrh zákona, ale predsa sú tu určité pripomienky, s ktorými sa predkladateľ bude musieť vysporiadať a do druhého čítania predložiť také pozmeňujúce návrhy, ktoré tento návrh zákona vylepšia a pomôžu aj aplikačnej praxi.

    Najprv by som chcel diskutovať o niektorých návrhoch ZMOS-u. ZMOS vo svojom stanovisku z Rady ZMOS zo dňa 18. 3. 2009 z uznesenia č. 183 uviedol nasledujúce zásadné požiadavky, ktorými by sa bolo treba zaoberať a prosím predkladateľa, aby sa aspoň k niektorým týmto pripomienkam vyjadril. ZMOS požaduje zapracovať do návrhu zákona nasledovné zásadné požiadavky.

    Niektoré by som uviedol, čiže odstránenie príloh č. 3 a č. 4 z návrhu zákona a ich nahradenie kategorizáciou stavieb.

    Ďalšou pripomienkou alebo požiadavkou je vyžadovať hranicu pre povinnú autorizáciu projektantov nad 50 m2 podľa návrhu ZMOS k úprave kategorizácie stavieb a takisto stanoviť aj hranicu pre ohlasovanie stavieb nad 50 m2, ako to vyplýva z kategorizácie stavieb v návrhu ZMOS.

    Navrhujú tiež odstránenie inštitútu audítora stavby a zavedenie spravodlivejšieho mechanizmu stanovovania poplatkov.

    ZMOS vypracoval k týmto jednotlivým požiadavkám aj podrobnejšie vysvetlenie, ktoré tu nebudem uvádzať, ale bude asi doručené poslancom pred druhým čítaním. Ale musím podotknúť, že väčšina vychádza z aplikačnej praxe a má aj racionálne zdôvodnenie. Je potrebné povedať, že zásadné pripomienky ZMOS podľa ich názoru umožňujú zaviesť až dvojnásobné zvýšenie plošného limitu stavby pre ohlásenie stavby zo súčasných 25 m2 na 50 m2. Ich návrh však pozostáva realisticky pri zachovaní kontrolných mechanizmov na tejto úrovni a mne neprechádza do úplnej liberalizácie tohto limitu. Toľko k stanovisku ZMOS.

    Aj na komisii pre stavebníctvo a regionálny rozvoj pri výbore pre hospodársku politiku sme sa viackrát zaoberali touto novelou aj za účasti pána exministra Janušeka a na poslednom zasadnutí sa diskusia viedla hlavne o čiernych stavbách a pokutách. Viacerí prítomní poslanci vyslovili názor na sprísnenie pokút hlavne v tom duchu, že by pokuty bolo treba udeľovať z hodnoty stavieb, čím by sa tento proces stal priehľadnejším. Napríklad v Maďarsku sa výška pokút pre čierne stavby stanovuje na základe vyhlášky, kde sa stanovuje všeobecná hodnota budov a z toho sa potom počíta percentuálna výška pokút. Takéto riešenie by uľahčilo prácu aj starostom a primátorom, lebo momentálne je daná iba minimálna a maximálna výška pokuty, ale žiadne kritériá, na základe čoho sa má stanoviť výška pokuty. Bolo by žiaduce, aby sa prekladateľ zaoberal týmto problémom a do druhého čítania pripravil taký pozmeňujúci návrh, ktorý by tieto pripomienky zohľadnil.

    Tento komplexný návrh zákona považujeme za potrebný, ale vyžaduje si ešte určité úpravy, aby bol prínosom pre prax a aby sa zlepšila aj vykonateľnosť tejto právnej normy. Preto vyzývam predkladateľa, aby sa týmito vyslovenými námetmi do druhého čítania zaoberal.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Pán poslanec Kahanec.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Pred sebou máme v prvom čítaní dlho očakávaný, aj dlho pripravovaný vládny návrh zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, teda stavebný zákon.

    Návrh zákona tak, ako to už spomínal môj kolega poslanec, v procese prešiel obdobím príprav, obdobím zmien a text, ktorý bol predložený, ktorý predložil na úrad vlády, sa teda zmenil. Niektoré veci sa posunuli dopredu, niektoré zostali stáť pri pôvodnom návrhu. Dovoľte mi teda, aby som k tejto platnej právnej úprave, ktorá je z roku 1976 a je v rámci platných zákonných noriem veteránom, povedal niekoľko poznámok a niekoľko pripomienok. Napriek tomu, že zákon z roku 1976 bol viacnásobne novelizovaný od roku 1990 až po rok 2007, tieto novely riešili postupne veci, ktoré súviseli predovšetkým s novými spoločenskými pomermi, ale aj riešenie nesúladu s novými ústavnými pomermi a, samozrejme, aj ďalšie spoločenské potreby. Je fakt, že bolo potrebné v konečnom dôsledku pripraviť tento návrh zákona a dať ho tak, aby bol dobre aplikovateľný v praxi a aby mal aj dobrý výsledok pri jeho uplatnení v živote.

    Za roky platnosti tohto zákona sa teda mohol nazbierať dostatok skúseností, dostatok poznatkov, ale i problémov pri jeho napĺňaní, či pri jeho aplikácii v praxi. Navrhovaný zákon, ktorý nahradí v súčasnosti platný zákon z roku 1976, by teda mal v maximálne možnej miere zohľadniť tieto skúsenosti, zohľadniť tieto poznatky a minimalizovať problémy, s ktorými vlastne prichádzal cez jeho aplikáciu do styku. Široký okruh základných problémov, ktorý je uvedený aj v dôvodovej správe, obsahuje veľmi široké spektrum a je potrebné upozorniť aj na niektoré nezrovnalosti či vágne formulácie, ale aj niektoré možné latentné problémy, z ktorých nám niektoré môžu a niektoré určite budú po nadobudnutí jeho účinnosti v budúcnosti spôsobovať starosti.

    Dovoľte mi aspoň pár poznámok k niektorým riešeným okruhom, ktoré sú uvádzané. Spomeniem, že jedným z nich je napríklad využitie územia, ochrana dôležitých záujmov území na základe územného plánu. Je to, samozrejme, vec, ktorá by mala byť naším hlavným záujmom. Na druhej strane s tým kolidujú aj určité ďalšie okruhy, ktoré sú už viac problémové, a to je napríklad vymedzovanie určitých podmienok, ktoré nahrádzajú územné rozhodnutia pri zonálnych plánoch alebo pri niektorých stavbách, ktoré nevyžadujú ohlásenie, aj napriek dobrému úmyslu výrazne zrýchliť povoľovacie procesy alebo zefektívniť výkon štátneho dohľadu. Tiež sú tam možné problémy v budúcnosti pri danom návrhu ustanovení zákona. Totiž nie všetky zjednodušenia nám prinesú iba klady, ale prinesú nám aj problémy. Typickým problémovým bodom je napríklad problém zastavenia stavebných prác voči stavebníkovi, zhotoviteľovi a dodávateľovi.

    Možno teda očakávať rôzne problémy a tieto problémy budú z väčšej časti predovšetkým na pleciach obcí a miest. A keďže nie je jednoduché zabezpečiť dobrý výkon tohto zákona a keďže chceme, aby aj obce a mestá mali pri uplatňovaní tohto zákona čo najlepšie podmienky, tak si myslím, že je potrebné aj pripraviť dobrý návrh tohto zákona.

    Určite pre všetkých z nás by malo byť spoločným záujmom zabezpečenie kvality vykonávanej činnosti, či už stavebných úradov, ako aj preneseného výkonu štátnej správy, ale aj samotnej prípravy kvalitného návrhu stavebného zákona, a preto mi dovoľte upozorniť na niektoré ustanovenia zákona, ktoré nám tieto problémy môžu spôsobiť.

    A teraz už konkrétne k niektorým ustanoveniam.

    Ak začnem tu, kde sme, teda v Bratislave, tak samotné mesto Bratislava určite bude mať so spomínaným novým zákonom problémy, keďže spomínaným návrhom zákona, teda novelou zákona o Bratislave, pardon, keďže novelou zákona o Bratislave bol doplnený § 1 ods. 2, podľa ktorého mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy a v tomto rozsahu má postavenie obce. Platný stavebný zákon síce stanovuje, že účastník konania je obec, ak nie je stavebným úradom príslušným pre územné konanie. Ale v návrhu zákona sú ustanovenia, ktoré budú asi spôsobovať problémy. Je to § 79 ods. 1 písm. n) a § 122 ods. 2. Cez tieto ustanovenia, ktoré v podstate vymedzujú postavenie obce, nebudem ich teraz čítať, uviedol som paragrafy, tak z toho celkovo vyplýva, že Bratislava asi bude mať problém s tým, že na konkrétnom území budú vymedzené dve obce. Okrem mesta, ktoré je obcou a nie je stavebným úradom, aj ďalšia obec, príslušná mestská časť, ktorá je obcou a stavebným úradom príslušným pre územné konanie. To je prvý problém.

    V § 17 ods. 3, § 18 ods. 2, kde sa ukladá povinnosť pre správcov sietí viesť dokumentáciu a súvisiace veci, nechcem to teraz tu podrobnejšie rozvádzať, tak bude napríklad problém v budúcnosti s tým, ako sa budú v praxi aplikovať úhrady za tieto informácie, keďže to nie je jednoznačne definované.

    V § 19 je upravený inštitút územnoplánovanej informácie. Na druhej strane opäť tam absentuje, ako sa bude riešiť škoda. Je tam síce stanovené, že orgán, ktorý územnoplánovaciu informáciu vydal, znáša škodu, ale to ustanovenie je veľmi všeobecné z hľadiska definovania pojmu škody a nesprávnych údajov, ako aj ich vzájomnej podmienenosti.

    V ďalších paragrafoch 43, 58, 52 predkladateľ navrhuje, že obec sa bude musieť zaoberať rôznymi návrhmi na zmeny, ktoré bude musieť posudzovať, či majú náležitosti a potom rozhodovať, či bude obstarávať územný plán, resp. jeho zmeny. Nie je však už potom celkom jasné, kto rozhodne, či je potrebné obstarať tieto zmeny a doplnky, o ktorých obec musí zase bezodkladne a písomne upovedomiť navrhovateľa.

    Ďalší, možno jeden z tých najvážnejších problémov, je aj problém, ktorý sa týka § 46 ods. 5 a je to zabezpečenie budúceho využitia územia podľa pripravovaného územného plánu obce. Najneskôr pred začatím prerokovania návrhu územného plánu obce má podať návrh na začatie konania o stavebnej uzávere. Formulácia však podľa názoru tých, ktorí sa tejto problematike venujú, prakticky znemožní vydávanie rozhodnutia o stavebnej uzávere pri územnom pláne hlavného mesta. No ale myslím si, že tento zákon neplatí len pre Bratislavu.

    Takže, poďme aj k ďalším paragrafom, ktoré spôsobia problémy nielen v Bratislave, ale aj ostatným obciam a mestám.

    V § 80 ods. 2 či v § 123 ods. 3 písm. a) a § 125 ods. 5 písm. b) sa žiada spresniť spôsob preukazovania vzťahu k pozemku, na ktorom má byť stavba umiestnená s cieľom predísť rôznym interpretáciám a rôznorodej aplikácii v praxi. Práve takéto nejasne zadefinované veci veľmi často spôsobujú pri uvedení zákona do života problémy.

    V § 91 zase predkladateľ upravuje inštitút územného súhlasu, teda veľmi zjednodušene – povoľovanie stavby. Je to na jednej strane pozitívne z hľadiska zjednodušovania povoľovania umiestnenia stavby, ale na druhej strane treba brať do úvahy aj to, že je potrebné, aby stavebný úrad mal nástroj na zabezpečenie verejného záujmu na území obce.

    K zjednodušenému územnému stavebnému konaniu niekoľko bodov. Keďže návrh nového stavebného zákona obsahuje viaceré nástroje na zjednodušenie územného stavebného konania, tak dôraz by sa mal klásť nielen na zjednodušenie tohto konania, ale predovšetkým by sa tento dôraz mal klásť na zjednodušenie administratívnej záťaže. Lebo to, že sa zníži administratívna záťaž, je, myslím, v poriadku a žiaduce, otázka je, či každé zjednodušenie územného a stavebného konania v konečnom dôsledku prinesie ten najlepší efekt. A je to predovšetkým, vzhľadom na spôsobovanie možných problémov pri záujmoch obcí, chrániť verejný záujem na svojom území. Napríklad § 72 ods. 3, ktorý hovorí o tom, že sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby, ani územný súhlas napríklad pre informačné, propagačné, reklamné zariadenia s obmedzenou celkovou plochou, ktorá je tam uvedená 1,5 m2, či pre stožiare, vlajky zase limitované výškou do 8 m, tak tam zase môže dochádzať, či už k znehodnocovaniu fasád, verejných plôch, pamiatkových zón a podobne, bez akejkoľvek možnosti regulácie zo strany obcí.

    Je tam potom aj značný rozsah stavieb, pri ktorých sa vyžaduje len ohlásenie. Ja ešte raz zdôrazňujem, zjednodušenie veci a zjednodušenie predovšetkým administratívnej záťaže je žiaduce a potrebné, ale zároveň treba brať do úvahy, čo tieto zmeny vyvolajú, aby nevyvolali predpoklad problémov pri zabezpečení základných funkcií a povinností obcí a miest. Lebo ony budú musieť vzhľadom na tieto ustanovenia zákona vykonávať aj určité povinnosti a tie povinnosti budú predovšetkým na ich pleciach a niektoré ustanovenia im môžu výrazne komplikovať konanie. Napríklad: § 81 ods. 1 – problém, keď bude neúplná žiadosť, § 84 ods. 7 – prakticky je nerealizovateľné umiestňovanie verejných vyhlášok pri líniových stavbách, § 84 – zasa tam je problém nejednoznačnosti vzťahu k možným námietkam účastníkov konania, § 92 ods. 2 písm. d) – je absencia základnej definície, ako sa posudzuje, či realizácia stavby sa dotýka záujmov vlastníkov susediacich s pozemkom stavieb a podobne. A takisto môže byť aj problém pri § 136 ods. 2 v prípade kolaudačného konania pre vyšší počet účastníkov pri bytových domoch.

    Teda zjednodušené spôsoby O. K., ale treba brať do úvahy aj dôsledky určitých zjednodušení, aby v konečnom dôsledku tieto úpravy neboli kontraproduktívne.

    V časti, ktorá upravuje územné rozhodnutie, § 71 ods. 5 je zasa vec vydávania územného súhlasu, ktorý nevyžaduje územný súhlas a písomný súhlas s územným zámerom, ktorý si nevyžaduje územné rozhodnutie. Územný súhlas však nie je rozhodnutím podľa všeobecného predpisu o správnom konaní a treba si uvedomiť, že tým pádom proti nemu sa nemožno odvolať, to je ďalší problém.

    Obdobným problémom je aj problém kontroly. A prichádzam k problému nelegálnych stavieb, ktorý tu tiež už bol spomínaný mojím predrečníkom. Jednou z pripomienok bol návrh na zriadenie stavebnej polície, to v predloženom návrhu nie je akceptované. Sú tam určité zmeny, ale sú tam aj problémy. Napríklad v § 147 je špecifikovaná povinnosť k zastaveniu prác na stavbe uskutočňovanej bez rozhodnutia a bez súhlasu stavebného úradu. Je tam konštatovaná povinnosť vyzvať dodávateľa vody, elektrickej energie, nie sú tam už ďalej však vyjadrené veci týkajúce sa napríklad dodávok plynu, či dodávok tepla. Takisto je tam spomínané, že sa toto považuje za osobitne závažné porušenie, napriek tomu stavebný úrad môže iba po opakovanom zistení podať podnet na zrušenie živnostenského podnikania, živnostenského oprávnenia zhotoviteľa. Termín „môže“, je absolútne vágny termín. Tiež to tu bolo spomínané. Pokiaľ nespravíme určité hranice, tak si myslím, že potom udeľovanie pokút je absolútne bezprizorné a absolútne ľubovoľné. Preto si myslím, že práve pri týchto čiernych stavbách by mali byť tieto veci jasne špecifikované. A tiež sa prikláňam k tomu návrhu, ktorý tu už povedal predrečník, aby bola zabezpečená určitá klasifikácia pokút s tým, že by ich výška súvisela s investíciou alebo bola priamo úmerná k investícii stavby. Je predsa rozdiel, keď dostane pokutu milión, kto realizuje stavbu za 3 mil., a je predsa rozdiel, keď dostane niekto pokutu milión a realizuje stavbu za 300 mil. alebo za 1 mld. alebo za niekoľko miliárd. Pre toho je táto pokuta absolútne smiešna a môže si potom vlastne realizovať veci bez toho, aby rešpektoval stavebný zákon a bez toho, aby rešpektoval zákonné normy s tým, že dopredu započíta pokutu do svojej investície. Z pohľadu obcí a osobitne krajských miest sú preto zaujímavé tieto ustanovenia pre preventívno-represívne nástroje, ktoré by mohli riešiť čierne stavby.

    Aj paragrafy 144, 146, ktoré sa týkajú povinností vlastníka stavby a povinnosti odstránenia stavby, sú síce uvedené, týkajú sa, samozrejme, veci, keď bez súhlasu stavebného úradu stavebný úrad nariadi odstránenie stavby, tam je jasne špecifikované, že nariadi. To znamená, je to obligatórne ustanovenie a teda konanie ex offo. Ale na druhej strane v odseku 2 je ďalšie ustanovenie, podľa ktorého, ak jeho vlastník preukáže dodatočné povolenie, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, potom sa odstránenie nenariadi. No, ako sa bude toto posudzovať? Na jednej strane nariadime odstránenie stavby a na druhej strane, ak jeho vlastník preukáže, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, kto bude posudzovať, čo je v rozpore s verejnými záujmami? Ako to má vlastne preukázať, že to nie je v rozpore s verejnými záujmami? Je to, myslím si, takisto veľmi vágna formulácia a ani tam vôbec nie je určená žiadna lehota, do akej sa to má uskutočniť.

    Problémový je podobne aj § 47 – zastavenie prác na stavbe, kde, ako som už predtým spomínal, môže úrad vydať písomné opatrenie, v ktorom vyzve dodávateľa vody, elektrickej energie na zastavenie dodávok. Ale tu takisto je celá paleta a celé spektrum možností. Čo keď pri tom zastavení a odpojení vzniknú škody? Kto ich bude znášať? Ako sa budú tieto škody potom uplatňovať? Kto ich bude mať na krku? No, a o nerešpektovaní ustanovení zákona, že toto je sankcionované pokutami, som už hovoril, že pokiaľ sú tam len ustanovenia, „môže“ a je to aj príklad: „môže byť podaný podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia zhotoviteľa stavby a ďalšie súvisiace“, „môže“ je veľmi vágny termín a vôbec nie je jasné, ako bude v praxi uplatňovaný. Ak je zákonom definovaná možnosť „môže“ a to „môže“ sa týka veľmi veľkej investície, a to „môže“ sa týka veľkého rozsahu, resp. vo veľmi veľkom možnom rozsahu udeľovania pokút alebo odňatia licencie či živnostenského oprávnenia, tak si myslím, že potom bude platiť, akože Ferovi môže a Jožkovi nemôže. Myslím si, že toto by malo byť v zákone jednoznačne zadefinované.

    No a keď som už spomínal tú škodu, tak je takisto potrebné zvážiť, aké bude reálne uplatňovanie v praxi, ak stavebník pri zastavení prác bude v rámci odvolávacieho konania úspešný a vznikla mu predtým škoda z hľadiska zastavenia stavby. Kto potom a v akom rozsahu ju má uhradiť? Keďže stavebné konanie je prenesený výkon štátnej správy, teda ide o konanie za, resp. v mene štátu. Bude to uhrádzať štát? Zadefinujme to. Kto bude znášať tieto škody? Mali sme už množstvo precedensov aj s inými problémami. Či už to boli problémy s doručovaním, ktoré sa týkali napríklad Au Parku v Žiline či pezinskej skládky, keď jeden ignoroval doručenie, druhý zasa argumentoval, že stavebníkom je niekto iný a proste posúvali sa problémy, kto je stavebníkom, kto je účastníkom konania atď. Tieto veci by mali byť v zákone jasne zadefinované, aby sa nemohli vysvetľovať rozličným spôsobom. A, samozrejme, že rozhodovanie by malo záležať aj na tom, či je napríklad stavba ešte v štádiu zemných prác, lebo vtedy asi to zastavenie stavby je iné, ako keď už je stavba postavená a je nutné napríklad ju temperovať.

    Takže, to je taký prierez z hľadiska niektorých problémov, ktoré súvisia s predloženým návrhom zákona. Ja by som chcel takisto požiadať predkladateľa, aby k týmto problémom zaujali na svojom rezorte postoj a snažili sa odstrániť tie problémy, ktoré som vo svojom príhovore spomenul. Zhrnul som problémy, ktoré som si nevymyslel ja, lebo určite sa týmto osobne nezaoberám ako špecialista. Ale sú to problémy, ktorými sa zaoberajú profesionáli, ktorí nimi dennodenne žijú v obciach a mestách a ktorí na ne upozorňujú predovšetkým z dôvodu, aby v budúcnosti mohli dobre uplatňovať tento zákon a aby im nezostal v budúcnosti „Čierny Peter“ v hrsti a starosti na pleciach.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pán poslanca Kahanca sa prihlásila zatiaľ pani Katarína Tóthová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie rečníka v rozprave.

    A slovo má pani Katarína Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja som veľmi pozorne počúvala pána poslanca, opozičného poslanca a ako koaličná poslankyňa musím mu v mnohom dať za pravdu, pretože bolo vidieť, že to, čo hovoril, bolo ústami právnikov a pokiaľ viem, pán poslanec právnikom nie je. Skutočne zjednodušovanie, nedomyslené zjednodušovanie a, žiaľ, v zákone je nedomyslené zjednodušovanie, vyvoláva v praxi množstvo problémov a možno tipovať, že by zahrnulo súdy.

    Ja sa vyjadrím len k jednej otázke pokuty, percentá. Myslím si, že o tejto požiadavke budem hovoriť aj vo svojom vystúpení a plne súhlasím s pánom poslancom v jednom, ukladanie pokút nemôže byť v právnom štáte viazané slovom „môže“. Správna úvaha, teda úvaha konajúceho orgánu v právnom štáte nemá miesto s ukladaním pokuty. V právnom štáte, ak sa zistí, že zákon bol porušený, konajúci orgán musí, je povinný uložiť pokutu. Môže ju za určitých situácií zmierniť, môže ju v konaní, ak má na to v zákone stanovené, odpustiť individuálnym rozhodnutím, ale nemôže byť úprava, že „môže“. Už práce európskych právnikov jasne preukázali, že spájanie pokuty so slovom môže je prípad, ktorý dáva platformu pre korupčné správanie sa štátnych úradníkov. A to v právnom štáte, opakujem, je neprijateľné.

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Reagovať na faktickú poznámku pani poslankyne bude teraz pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

  • Ja by som sa chcel kolegyni poslankyni pekne poďakovať a bol som aj prekvapený, že sme sa tak zhodli na všetkých veciach a musím povedať, milo prekvapený. Lebo si myslím, že pri zákonoch, ktoré predkladáme v rámci Národnej rady, by nám malo ísť, všetkým, čo tu sedíme, o dobré zákony. Ja som chcel upozorniť na veci, ktoré sú problémové a podľa toho, čo povedala kolegyňa poslankyňa Tóthová, tieto veci považuje za problémové aj ona. A tak isto si myslím a chcem ešte raz zdôrazniť, aby sme tam nepresadzovali práve toto ňou spomínané, nedomyslené zjednodušovanie a aby sme tam vylučovali slovo „môže“.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Mária Sabolová. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem sa dotknúť niekoľkých momentov a niekoľkých paragrafov tohto stavebného zákona.

    Kolega predo mnou predniesol podrobné zásadné stanoviská, ktoré Kresťanskodemokratické hnutie predkladá. Chcem sa dotknúť ale hlavne časti, kde sa hovorí o meste Bratislava a o meste Košice, a teda všeobecne aj pri obciach, kde v dôvodovej správe k § 8 zákona sa hovorí o tom, že súčasný stav, kedy sa mohli obce dohodnúť a rozhodnúť, ktorý z príslušnej obce bude spoločnou úradovňou pre stavebné konanie, vraj bol nedostatočný a dá sa povedať, vzniká tu akási nedôvera voči obciam, ktoré v danej veci sa rozhodli zveriť svoju kompetenciu preneseného výkonu štátnej správy na inú obec, ktorá mala stavebný úrad. Zdá sa mi, že to nie je znalosť problému v reálnom živote, pretože pri týchto konaniach, možno na nejaké malé výnimky, sa vedeli obce dohodnúť a tento problém nebol. Čiže, aby sme my zo zákona presne určili a stanovili, ktorá obec má byť stavebným úradom bez ohľadu na to, čo to v tom danom území v rámci Slovenska prinesie, sa mi zdá nadbytočné a urobili sme zo zákona vykonávací predpis.

    A čo sa týka § 8, budem sa venovať, hovorím, týmto dvom náležitostiam, a to je mestu Košice a mestu Bratislava, hlavnému mestu.

    Čo sa týka mesta Košíc, len prednedávnom tento parlament, táto Národná rada kompetencie, ktoré boli v stavebnom konaní na mestských častiach, zverila mestu a mesto po veľkých problémoch a ťažkostiach, aby prenieslo celý výkon stavebného konania na mesto z mestských častí, túto činnosť začal vykonávať, zhruba sú to necelé dva roky. Rozbehla sa práca dobre, určil sa systém, čiže systém funguje. My dnes opäť ideme zo zákona určiť to, čo len nedávno v meste prešlo na mesto, ideme preniesť kompetencie stavebných úradov opäť na mestské časti a vytvorili sme štyri úradovne v Košiciach na štyroch kvázi bývalých okresoch, štyroch mestských častiach, je to Dargovských hrdinov, Juh za Staré Mesto a dokonca Šaca.

    Preto mne ako Košičanke a človeku, ktorý v samospráve pracoval, sa zdá tento postup rezortu a vlády, ktorá tento návrh predložila, len opäť komplikovať život v samosprávach či v Košiciach, či v Bratislave. Zdá sa mi, že systém, ktorý bol zverený a myslím si, že bol správny a som presvedčená o tom, že bol správny, kedy aj po novele zákona o Bratislave prešli kompetencie na jednotlivé mestské časti, a to tým, že mesto všeobecne záväzným nariadením alebo štatútom mesta určilo stavebné úrady a zverilo túto pôsobnosť mestským častiam to, čo bolo vlastne v pôvodnom odňaté mestu Košice. Čiže v § 8 ods. 1 návrhu zákona je stanovené, že stavebným úradom – a teraz sa budem dotýkať mesta Bratislavy – je obec v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave a v Košiciach mestská časť. Podľa prílohy č. 1 sú na území Bratislavy dva spoločné miestne úrady v Devínskej Novej Vsi pre Lamač a Devínsku Novú Ves a v Petržalke pre Petržalku, Jarovce, Rusovce a Čunovo. V procese prípravy nového zákona hlavné mesto požadovalo ponechať na samospráve určenie, kto bude vykonávať pôsobnosť stavebného úradu, pretože si myslím, že najlepšie pozná svoje územie. Ale novelou zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 1. 2009, čiže len pred chvíľou, bolo ustanovené, že podľa § 7a ods. 2 písm. i) mestské časti je vyhradené vykonávať agendu stavebného úradu hlavné mesto. Spomínanou novelou o Bratislave bol doplnený aj v § 1a ods. 2, podľa ktorého mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu obmedzenom zákonom a štatútom Bratislavy, v tomto rozsahu má postavenie obce.

    Platný stavebný zákon v § 34 ods. 1, súčasne platný, stanovuje, že účastníkom konania je obec, ak nie je stavebným úradom príslušným pre územné konanie. V stavebnom konaní obec nie je účastníkom konania. Naproti tomu v návrhu zákona podľa § 79 ods. 1 písm. e) účastníkom územného konania je obec, na území ktorej má byť navrhovaný zámer uskutočnený, ak nie je príslušným stavebným úradom, pričom podľa ods. 4 obec uplatňuje v územnom konaní námietky na ochranu záujmov obce a záujmov občanov obce. Toto je právny rozklad. A ešte podľa § 122 ods. 2 písm. a) účastníkom stavebného konania je obec, na území ktorej má byť navrhovaný zámer uskutočnený, ak nie je stavebným úradom alebo špeciálnym stavebným úradom. Z uvedených ustanovení navrhovaného zákona vyplýva, že v Bratislave sú na konkrétnom území dve obce. Okrem mesta, ktoré je obcou a nie je stavebným úradom, aj ďalšia obec, príslušná mestská časť, ktorá je obcou a stavebným úradom príslušným na územné konanie. Na takomto jednom príklade dvoch paragrafov je zjavné, že predkladateľ nedomyslel, akým spôsobom môže fungovať alebo ako by mal fungovať aj napríklad tento paragraf o účastníkovi konania v meste Bratislava.

    V súvislosti s obstarávaním a schvaľovaním územných plánov zón je potrebné po novele zákona o Bratislave, nakoľko môže mesto štatútom upraviť aj kompetencie mesta v oblasti obstarávania a schvaľovania územnoplánovacieho návrhu zóny, vzniknúť opäť problém, a je to napríklad, čo tu hovoril aj kolega, v § 46, kedy formulácia § 46 o stavebnej uzávere prakticky znemožní vydávanie stavebnej uzávery pri územnom pláne hlavného mesta a na zmeny a doplnky sa to nevzťahuje, lebo podľa § 2 ods. 5 sa postupuje pri ich obstarávaní primerane k § 47 a § 51.

    Myslím si, pán minister, pre vás ako pre človeka, ktorý nie je vo funkcii pomaly ani 24 hodín, je celé toto stavebné konanie, celé toto prerokovanie stavebného zákona, myslím si, že jedným veľkým otáznikom, lebo to nebola vaša agenda a toto nebola vaša parketa. A preto aj vzhľadom na uvedené skutočnosti, týkajúce sa možno len mesta Bratislavy a mesta Košíc a aj spochybnenia kompetentnosti obcí zvoliť si svoju úradovňu, nehovorím už o vecnom obsahu niektorých paragrafov, si myslím, že by bolo vhodné, ak chcete tento návrh zákona obhájiť, aby tento návrh bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie.

    A preto dávam aj procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), pretože už pri prvom vystúpení kolegu spravodajcu, či druhom vystúpení kolegu z poslaneckého klubu KDH je zjavné, že je príliš veľa nezrovnalostí a otáznikov, aby tento návrh zákona mohol byť v praxi uskutočnený a dobre vykonateľný. Nehovorím o odstraňovaní stavieb, kedy negarantuje úradom v prípade, že budú tu nelegálne stavby, jednoznačne výklad zákona. Preto by bolo vhodné, aby sme sa možno pri opätovnom prerokovaní zákona v pripomienkovom konaní rozprávali aj o tom, aby bolo možné zriadiť stavebnú políciu na výkon kontroly nad dodržiavaním zákona, aby sme mali úplne jasné a jednoznačné paragrafy a aby sme neurobili zo zákona vykonávací predpis, ale normu, ktorá sa dá zjednodušene a reálne uplatniť v praxi.

    Preto aj navrhujem, ak zákon prejde do druhého čítania, aby sa lehota na prerokovanie zákona vo výboroch predĺžila do konca 31. augusta 2009 a aby až na najbližšom septembrovom rokovaní bola prerokovaná táto novela v Národnej rade. Myslím si, že je to vážny dokument, pod ktorý, ak sa podpíše tento parlament, môže pre mestá a obce vyrobiť veľmi veľa problémov, ktoré aj dnes už v stavebnom konaní mnohokrát zaznamenávame. Je to procedurálny návrh pri lehote na prerokovanie, ak neprejde vrátanie na dopracovanie, dávam návrh, aby sme nechali lehotu do konca augusta.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Jediný s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Pavol Kubovič. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Kubovič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Chcem sa poďakovať pani poslankyni Sabolovej, že poukázala na problém, ktorý môže mať, podľa mňa bude aj legislatívnym problémom v rámci našej legislatívy na Slovensku. Pretože naozaj, mestská časť nie je definovaná v žiadnych našich zákonoch ako obec a myslím si, že zase zavádzame tento pojem mestskej časti ako obce do druhého alebo tretieho zákona, ktorý naozaj môže byť v rozpore so slovenskou legislatívou. Dnešný stav stavebných úradov, ktoré sú na mestských častiach v Bratislave, je oveľa, oveľa legitímnejší, pretože obec v tomto prípade reprezentuje hlavné mesto a v zmysle zákona o hlavnom meste má mesto prostredníctvom štatútu možnosť preniesť isté právomoci na mestské časti. V zmysle štatútu dnes hlavné mesto ako obec, teda Bratislava tieto právomoci preniesla na mestské časti a tie si zriadili stavebné úrady vo svojich mestských častiach. Ale treba povedať, že ak to zakotvíme dnes do zákona ako stavebné úradovne pod pojmom tak, ako bolo čítané v § 8, že na území hlavného mesta stavebným úradom sú mestské časti, teda na celom Slovensku obce a zrazu v Bratislave mestské časti, tak si myslím, že môže dochádzať k legislatívnym problémom v tomto bode.

    Ja si myslím, že nám vôbec nič nebráni v tom, aby sme ten stav ponechali taký, aký je, aby stavebným úradom bola Bratislava a aby naďalej bol prenesený tento výkon na mestské časti štatútom a nikto nebude môcť túto vec napadnúť. Bolo by vhodné, aby nový pán minister, samozrejme, týmto podľa mňa základným problémom, ktorý z tohto vyplýva, sa zaoberal. Treba povedať, že všetky ostatné veci, ktoré zjednodušujú stavebné konanie, sú na mieste a treba ich asi naozaj podporiť, aby ten proces bol čo najjednoduchší.

  • Pani poslankyňa Sabolová bude reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za podporu. Pretože si myslím, že vypichol to veľmi jasne v porovnaní s ostatnou legislatívou pán kolega Kubovič, že nikde v iných zákonoch mestské časti nemáme zadefinované. Čiže, buď budeme to používať ako technický pojem, ktorý sa potom určí aj v inej legislatíve, čo si myslím, že nie je správne, lebo mestom je mesto Košice a mestom je mesto Bratislava, ale majú štatút, ktorým môžu zveriť svoje kompetencie. A myslím si, že aj jednu vec, ktorú som chcela povedať, je dobré, že je zjednodušené konanie. Ale nesmieme vytvoriť priestor na to, aby vo veľkých aglomeráciách, ako je Bratislava, Košice alebo aj iné mestá, začali vznikať stavby, ktoré sa potom časom možno budú legalizovať a úplne sa naruší istá územná celistvosť zóny, ktorým by tie mestá, prípadne mestské časti vo veľkých mestách mali disponovať, aby vedeli, čo v tom svojom meste chce ten primátor, starosta, poslanci, kde a na akom mieste. A nie úplne bezhlavo, bez toho, aby sme mohli do toho reálne vstupovať. Čiže zjednodušenie áno, ale v primeranej forme a veľmi jasne zadefinované v zákone.

  • Teraz vystúpi v rozprave posledná prihlásená k tejto tematike a to je pani poslankyňa Katarína Tóthová.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som svoje vystúpenie začala tým, čo nielenže si považujem za povinnosť, ale predovšetkým za milú vec, aby som pogratulovala novému pánovi ministrovi k jeho funkcii. Chcem mu poželať, aby sa mu darilo. A veľmi ma mrzí, že prvý zákon, s ktorým prichádza do parlamentu, nie je tak spontánne a s takým súhlasom prijatý, prijímaný poslancami, ako by si to on určite predstavoval. Ale verím, že pripomienky, ktoré tu boli, ako minister dá prerokovať, bude hľadať riešenia a že budeme môcť tento zákon schváliť potom v treťom čítaní. Tak, pán minister, ešte raz veľa zdravia a nech sa vám darí.

  • Ja by som chcela uviesť, že tu bolo spomínané, že prerokúvaný legislatívny návrh je zmenou stavebného zákona ešte z roku 1976 a že už je to dávno a bolo veľa doplnení. Mne by to neprekážalo, keby mohol platiť ďalej, ale za podmienky, že by sme v stavbách a v realite, v praxi nemali toľko problémov a toľko nedostatkov, ako vlastne v súčasnosti máme. Netajme si, že množstvo čiernych stavieb, veľa čiernych nadstavieb, noviny v Bratislave poukazujú na Hviezdoslavovom námestí na nadstavbu, že nie je povolená, že sa stavia načierno. Chodím okolo, stavia sa ďalej, počúvam v televízii, že stavba je v rozpore s platným právom, nie je stavebné povolenie, stavba rastie ďalej. Je to veľmi smutné, pretože nielen stavby, ale aj demolácie stavieb sú bez akéhokoľvek povolenia. V Bratislave, blízko bývalej továrne Apolo zbúra sa historická stavba bez stavebného povolenia. Určí sa potom nejaká pokuta, ktorá je smiešna v porovnaní s tým, ako sa získa priestor. V historickom centre Bratislavy sa začne búrať Amfiteáter bez akéhokoľvek právoplatného stavebného povolenia.

    Ja si myslím, že toto sú dôvody, prečo treba nový stavebný zákon. Zákon, ktorý by tak územné konanie, ako aj stavebné konanie reguloval tak, aby to bol účinný nástroj na – a nebojím sa to povedať – zjednanie poriadku. Vážení, demokracia musí začať disciplínou a poriadkom. Základný prvok v demokracii a v právnom štáte je disciplína a poriadok.

    A preto nesúhlasím s názorom pána poslanca Kuboviča, že všetky zjednodušenia treba prijať. Vonkoncom nie. Nedomyslené zjednodušenia vyvolajú v praxi chaos a ďalší neporiadok. Chceme mať neporiadok v tejto oblasti? Susedské hádky, súdne spory, stavby, ktoré sú tŕňom v oku a nedá sa už s nimi nič robiť, pretože sa nedá, aj keby sa dalo a podobne. Čiže, navrhuje sa zvýšiť sankcie. Áno, aj to je jedna z ciest. Ale prosím vás pekne, nenastane taký stav, ako je dnes, že vonkoncom sa sankcie nevyvodzujú? Tak potom mi musí byť jedno, či sú tam stotisícové alebo desaťmiliónové pokuty, keď sa neukladajú. Ja musím nájsť takú regulu, takú právnu úpravu, ktorá mi zabezpečí alebo aspoň minimalizuje prípady, kedy sa nebudú sankcie ukladať. Teda zabezpečí, že tie sankcie sa skutočne budú ukladať. A ja súhlasím s tým názorom, ktorý tu bol povedaný a právne úpravy v zahraničí na to príklad máme. Ukladať sankcie podľa percent, áno, určitú stabilnú sankciu, ja neviem, do akej hodnoty stavby a potom stavby nad vyššie hodnoty podľa percent preinvestovaných financií na stavbe. Veď to už kole do očí, že niektoré plánované stavby a ich finančné krytie je vypočítané aj s prípadnými pokutami, zahrnuté sú už prípadné pokuty do financovania.

    Takže ja si myslím, že zjednodušenia, ktoré sú v predloženom zákone, napríklad v § 123 ods. 4, že stavebník nemusí preukázať vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo stavbe na ňom, ak ide o stavbu umiestnenú pod zemou, ktorá funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisí s existujúcimi stavbami alebo s využitím pozemku v budúcnosti – no ja sa domnievam, že to snáď nemôže byť pravda! Niekto môže začať rýpať a stavať niečo pod zemou bez toho, aby preukázal vlastníctvo k tejto stavbe? To sa mi zdá byť neuveriteľné a neprijateľné.

    Ďalej § 131 – zjednodušené stavebné konanie. Ja bez mučenia sa priznávam, že sa už 40 rokov zaoberám správnym konaním, predovšetkým v rámci výuky správneho práva na Právnickej fakulte v Bratislave a aj otázkami stavebného konania. Nuž, zjednodušenie, aké je v § 131, by som veľmi nerada videla v právoplatnej a účinnej, teda v platnej a účinnej právnej úprave.

    Osobne zastávam názor, že úloha audítorov pri stavbách a vyšaltovanie účastníkov terajších konaní a čo všetko sa môže pod tento paragraf v praxi skryť, čo aj nebude súladné so zákonom, ale keď to už bude stáť a bude sa stavať, budú s tým komplikácie, tak to sa domnievam, že toto ustanovenie by nemalo ostať v stavebnom zákone a že na základe osvedčenia audítora stavby by stavebný úrad nemal mať povinnosť vydať stavebné povolenie do 30 dní. Ja si myslím, že má prebehnúť riadne stavebné konanie.

    Ďalej, pri § 121 pri stavebnom súhlase treba presne vyšpecifikovať, na čo stavebný úrad ten súhlas môže dať bez vydania stavebného povolenia. Inak je to vágna úprava, opätovne v praxi vyvolávajúca nejasnosti. Som toho názoru, že pripomienky, ktoré dalo ZMOS, sú pripomienky, s ktorými sa bude treba vážne zaoberať. Som toho názoru, že v rámci druhého čítania tohto zákona bude treba urobiť viaceré a početné úpravy tohto zákona. A chcem vysloviť želanie, že predkladateľ vyjde pozmeňujúcim návrhom v ústrety, lebo osobne, ak by ostal zákon v tejto podobe, ja osobne by som mala problémy zatlačiť tlačidlo, že som za tento legislatívny návrh. Ale ako vravím, skutočne som presvedčená, že nájdeme spôsoby ako tieto ustanovenia upraviť a z parlamentu vyjde stavebný zákon, ktorý bude prínosný pre prax.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami – páni poslanci Stanislav Kahanec, Ľubomír Petrák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Myslím si, že vo väčšine vecí sa s kolegyňou poslankyňou zhodujeme. A to, že som uviedol, že zákon je veterán, mne takisto neprekáža to, že je veterán. A v texte som uviedol dôvody, pre ktoré, myslím si, že je nevyhnutné, aby sme ich dali do poriadku. Možno tie dôvody som v úvode pri tom „veteránovi“ nazval tak slušne: že nabrali sme skúsenosti, poznatky, problémy a problémy, ktoré treba vyriešiť. Ale chcem sa pripojiť k tomu, čo povedala pani poslankyňa, že malo by sa začať s disciplínou a poriadkom. A platí aj, ak zachováš poriadok, poriadok zachová teba, teda zachová aj tento štát a zachová aj naše podmienky v rámci životného prostredia, na ktoré je tiež veľký dosah práve z uplatňovania tohto stavebného zákona. A takisto ešte raz zdôrazním to, čo hovorila ohľadom jednoznačnosti udeľovania či už pokút alebo percent pri týchto pokutách. V zákone nemôže byť slovo „môže“ vtedy, keď sa píše, že na jednej strane to považuje za osobitne závažné porušenie zákona a pri opakovanom zistení môže podať podnet na zrušenie jeho živnostenského oprávnenia, teda pre zhotoviteľa a rovnako mu môže udeliť pokutu. A udeľovanie pokuty do 170 tisíc eur, teda do 5 miliónov. Slovo „do“ tam takisto byť nemôže. Musí sa jasne stanoviť, aká pokuta sa udelí. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou – pán poslanec Ľubomír Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Tóthová, s väčšinou vecí, ktoré ste uviedli vo svojom vystúpení, súhlasím a myslím si, že je potrebné v tomto zákone niektoré veci dopracovať. Ja osobne vykonávam funkciu starostu relatívne dlhé obdobie a takisto máme z titulu prenosu kompetencií na obce a mestá stavebný úrad. To znamená, že s týmito problémami som oboznámený a viem, kde samosprávu tlačí topánka. Ja by som poukázal na to, čo tu zatiaľ nebolo zásadne zmienené a myslím si, že sa treba tým vážnejšie zaoberať. Je to postavenie audítora stavby. Ja osobne si myslím, že ak spojíme postavenie audítora stavby s § 131 o zjednodušenom stavebnom konaní, kde audítor stavby osvedčením potvrdí úplnosť žiadosti o stavebné povolenie, projektovú dokumentáciu, jej súlad s územným plánom a tak ďalej, a tak ďalej a na základe tohto osvedčenia audítora stavby stavebný úrad vydá stavebné povolenie bez preskúmavania týchto otázok, tak potom sa spýtam, na čo je stavebný úrad ako-taký. Tak potom nech funkciu stavebného úradu plní audítor stavby. Jeden z nich je tu zjavne zbytočný.

    Z tohto môjho pohľadu si myslím, že nad takými závažnými vecami, ako je štátny dohľad, štátny stavebný dohľad nad uskutočňovaním stavby a plnením podmienok, jednoducho musí byť zachovaná ingerencia štátu prostredníctvom stavebných úradov a jednoznačne v ďalšom konaní sa budem prihovárať za prehodnotenie postavenia audítora stavby.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou teraz ešte na rečníkov, ktorí sa prezentovali faktickými poznámkami, pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za faktické poznámky. Chcem len doplniť, že súhlasím s pánom poslancom Petrákom. Mne sa tiež ten audítor nepáči, pretože on má len potvrdiť, že účastníci konania sú súhlasní, ale či to ozaj je a môžu mať ďalšie návrhy a podobne. Čiže, skutočne tu má byť stavebné konanie, pretože štát má dohliadať na stavebné konanie. V minulosti stavebným úradom mohol byť len ten, kto preukázal, že na ňom pracujú erudovaní pracovníci a každý jeden stavebný úrad jednotlivo sa vyhlasoval v Zbierke zákonov. To hovorím preto, aby sme si uvedomili, aké dôležité je stavebné konanie. Že za bývalej vlády prehodenie stavebného úradu na vyše 2 960 obcí bol jeden nedomyslený akt. Už to tu máme, škoda plakať. Ale treba si uvedomiť, že štátny stavebný dohľad musí byť a nie sú to veci jednoduché. Musí byť dohľad aj nad kvalitou. V zahraničí padajú koľké domy. Prečo? Lebo nie sú dodržané podmienky. Nefunguje štátny stavebný dohľad a podobne. Takže to, čo povedal pán poslanec Petrák, plne podporujem a ďalej ešte aj rozširujem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová bola posledná, ktorá bola prihlásená do rozpravy.

    Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce k rozprave zaujať stanovisko ako navrhovateľ. Pán minister sa vzdáva záverečného slova.

    Pán spravodajca? Pán spravodajca áno. Nech sa páči.

    Gy. Juhász, poslanec: Ja sa v krátkosti vyjadrím k rozprave. Naozaj tento zákon, ako už aj moji predrečníci spomenuli, je veľmi zložitým zákonom. Naozaj je vaším prvým zákonom, ktorý predkladáte v Národnej rade a myslím si, že do druhého čítania tu bude treba doriešiť pár vecí, aj čo sa týka audítorov stavieb, čo sa týka pokút, čo sa týka čiernych stavieb. Takže, ja si myslím, že aj v hospodárskom výbore, ktorý je gesčný výbor k tomuto návrhu zákona, sme pripravení na diskusiu, aj v komisii pre stavebníctvo a regionálny rozvoj a záleží, samozrejme, na predkladateľovi a poslancoch, ktorí budú predkladať pozmeňujúce návrhy, aký zákon sa prijme v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 17.00 hodine.

    A teraz v súlade so schváleným programom nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh má tlač 983 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 1031.

    Opäť prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja Igora Štefanova, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol pripravený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 v súlade s odporúčaniami vyplývajúcimi z dokumentu Koncepcia právnej úpravy v oblasti stavebného práva, v ktorej bola vyjadrená nevyhnutnosť vyčlenenia problematiky vyvlastnenia zo stavebného zákona do samostatnej právnej normy, do zákona.

    Otázky súvisiace s odňatím alebo obmedzením vlastníckych práv k pozemkom a stavbám určeným na zastavanie vyvlastnením musia byť vyriešené pred povoľovacími procesmi upravenými v stavebnom poriadku. Vyvlastnenie ako nútené obmedzenie alebo odňatie vlastníckeho práva je nesporne najzávažnejším a výnimočným spôsobom zásahu do nedotknuteľnosti vlastníckeho práva, ktoré pripúšťa aj Ústava Slovenskej republiky v článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

    Preto je možné len na kumulatívnom splnení zákonom stanovených štyroch podmienok. Jeho realizácia je možná iba vo verejnom záujme na základe zákona v nevyhnutnom rozsahu a za primeranú náhradu. V zákone sa podrobne doriešili procesné pravidlá vyvlastňovacieho konania, ako aj hmotnoprávne podmienky pre vyvlastnenie. Vyšpecifikované boli podklady nevyhnutné pre podanie návrhu na vyvlastnenie a rozhodovanie prvostupňového vyvlastňovacieho orgánu, najmä vo väzbe na to, že odvolacím orgánom bude súd.

    Jednoznačne sa určili práva a povinnosti účastníkov vyvlastňovacieho konania, vyvlastňovacieho orgánu a dôsledku vyvlastnenia. Novo sa upravujú aj podklady potrebné pre stanovenie primeranej náhrady za vyvlastnenie ako kompenzácie za nútené, resp. nedobrovoľné odňatie alebo obmedzenie vlastníckeho práva. Súčasťou náhrady sú aj vedľajšie finančné náklady, ktoré, je veľký predpoklad, že vzniknú vyvlastnenému alebo inej oprávnenej osobe v dôsledku vyvlastnenia alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, napríklad sťahovacie náklady alebo premiestňovanie rôznych druhov poľnohospodárskych kultúr na iný pozemok, alebo premiestnenie prevádzky. V týchto súvislostiach bolo potrebné nanovo riešiť aj otázku kompetencie na vyvlastnenie, t. j. príslušného vyvlastňovacieho úradu, ktorého rozhodnutím dôjde k prelomeniu Ústavou Slovenskej republiky zaručenej ochrany vlastníctva.

    Vyvlastňovacie konanie bude viesť a rozhodnutie vydá orgán štátu, ktorý priamo nerozhoduje o možnosti uskutočnenia stavby alebo opatrenia v danom území, ako je to pri stavebnom úrade, bude to krajský stavebný úrad. Ponecháva sa možnosť, aby osobitné zákony mohli určiť aj iný štátny orgán štátnej správy. Odvolávacím orgánom bude príslušný súd.

    Vzhľadom na to, že návrh novely zákona o vyvlastnení súvisí s návrhom nového zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ruší sa pôvodný stavebný zákon, navrhuje sa rovnaká účinnosť oboch zákonov od 1. júla 2010.

  • Ďakujem. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Marianovi Záhumenskému, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 31. marca ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2007. Cieľom je zakotviť právnu reguláciu vyvlastnenia v samostatnej zákonnej úprave. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v práve Európskej únie.

    Z doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie vyplýva, že návrh zákona nebude mať negatívny dopad na verejné financie, nebude mať dopad na hospodárenie obyvateľov, podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, na životné prostredie ani na tvorbu pracovných miest. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1031 z 30. marca 2009 a podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Pán predsedajúci, uviedol som spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    A otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona nedostal žiadnu písomnú prihlášku a preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Evidujem zatiaľ pani poslankyňu Máriu Sabolovú ako jedinú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo bude mať teraz pani poslankyňa Mária Sabolová. Pani poslankyňa, zvládneme to do 17.00 hodiny? Áno? Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, krátko a všeobecne zareagujem na predloženú novelu, na predložený návrh zákona.

    Aj keď ústava hovorí, že je možné vyvlastnenie v nevyhnutnej miere a na základe primeranej náhrady, chcem ale veľmi jasne podčiarknuť, že súkromné vlastníctvo a jeho ochrana patria medzi základné piliere hospodárskej prosperity. Existuje vedecky dokázaná pozitívna korelácia medzi úrovňou ochrany súkromného vlastníctva v krajine, ekonomickým rastom a tiež životnou úrovňou 10 % najchudobnejších obyvateľov krajiny. Týmto zákonom dokazuje vládna koalícia svoju neschopnosť komunikovať s obyčajnými ľuďmi a namiesto obojstranne výhodnej, aj keď dlhšie trvajúcej dohody, upevňuje inštitút násilného vyvlastnenia. Do budúcnosti tým vytvára riziko uchyľovania sa k rýchlym a neefektívnym riešeniam, ktoré môžu byť kryté politickými kontaktmi a vyústiť do ožobračovania jednoduchých ľudí. Je veľké nebezpečenstvo, ak pripustíme takéto návrhy zákonov, ktoré napádajú súkromné vlastníctvo osôb.

    Môže sa to, páni kolegovia, páni poslanci, dotknúť možno v budúcnosti aj vás osobne, a preto Kresťanskodemokratické hnutie tento návrh nepodporí a bude hlasovať proti tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa na vystúpenie pani poslankyne nehlási nikto. Preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A pretože pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa spýtať, pán minister, chcete zaujať stanovisko. Nie.

    Pán spravodajca, takisto nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať budeme o 17.00 hodine.

    Pretože máme ešte čas, budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, pána poslanca, Jozefa Ďuračku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Návrh máte ako tlač 961 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1005.

    Dávam slovo teraz poslancovi Jozefovi Ďuračkovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, v mojom úvodnom slove vás chcem oboznámiť s problematikou, ktorá obsahuje uvedený návrh a zároveň uviesť dôvod, prečo je potrebné túto novelu zákona prijať.

    V stručnosti k zavedeniu eura na Slovensku. Národná rada dňa 28. 11. 2007 prijala zákon č. 659/2007 o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje niektoré opatrenia a postupy súvisiace s prípravou na zavedenie a so zavedením meny euro v Slovenskej republike ako výlučného zákonného platidla, jednotnej meny a menovej jednotky podľa právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev.

    Cieľom tohto zákona bolo zabezpečiť organizovanie a plynulý postup pri zmene zákonných peňazí a menovej jednotky Slovenskej republiky v dôsledku prechodu zo slovenskej meny na menu euro. V konečnom dôsledku sa nám to podarilo veľmi dobre zvládnuť a od 1. januára 2007 sa stalo euro naším zákonným platidlom. Mám záujem, aby jeden zo základných princípov pri príprave prechodu na euro, t. j. princíp ochrany ekonomických záujmov občanov a spotrebiteľov, ako aj v prospech iných osôb a subjektov sa uplatňoval i naďalej po zavedení eura na Slovensku.

    V súvislosti so zavedením eura od 1. januára 2007 bolo celkovo vydaných alebo vyrazených 500 miliónov kusov euromincí. Podľa údajov Národnej banky Slovenska, emisia euromincí k 10. 3. 2009 dosiahla 235,9 milióna kusov v hodnote 79,3 milióna eur. Podiel euromincí na celkovom množstve emitovanej eurovej hotovosti predstavoval 82 %, ale v celkovej hodnote iba 2,9 %. V kusoch pri jeden, dvoj a päť centov to predstavuje 1-centovky 40,6 milióna kusov, 2-centovky 40,11 milióna kusov, 5-centovky 33,250 milióna kusov. Spoločný podiel týchto troch najnižších nominálnych hodnôt predstavuje 48,3 % celkového množstva emitovaných euromincí Národnou bankou Slovenska.

    Na základe získaných informácií odborníkov a neustálej diskusie si dovolím skonštatovať, že obdobie predzásobenia, obdobie duálneho obehu, ako aj obdobie vysokých príjmov euromincí do Národnej banky Slovenska je stabilizované. Národná banka Slovenska ešte stále hodnotí toto obdobie. Môj návrh už teraz má opodstatnenie v tom, že v peňažnom obehu nebudeme používať v takej miere ako doteraz euromince v hodnote 1, 2 prípadne 5 centov.

    Čo tým dosiahneme? Zníži sa počet najnižších euromincí v platobnom styku, ktoré sú v platobnom styku pre väčšinu občanov ťažko identifikovateľné. Znížia sa náklady so spracovaním týchto euromincí v bankách a ostatných inštitúciách, ako aj v samotnej Národnej banke Slovenska. Občania, fyzické osoby a právnické osoby po ukončení bezplatného...

  • Vystúpenie prerušené podpredsedom NR SR.

  • Prepáčte, pán kolega, poprosím všetkých poslancov, ktorí už prišli na hlasovanie, že ešte vystupuje navrhovateľ ďalšieho zákona. Buďte, prosím vás, aspoň elementárne slušní. Nech sa páči.

  • ... obdobia pri vklade euromincí budú pred menšou dilemou ich spoplatnenie od 1. 9. 2009, čiže kedy končí polročné obdobie bezplatného vkladu.

    Vážené dámy, vážení páni, cieľom predloženého zákona je teda navrhnutie novely zákona o cenách, je upraviť na Slovensku dobre známy spôsob zaokrúhľovania konečnej ceny nákupu platený v hotovosti tak, aby sa v praxi reálne znížila potreba hotovostného používania mincí s najnižšími nominálnymi hodnotami a aby zároveň sa znížila aj pre podnikateľskú sféru, celkové náklady na manipuláciu, spracovanie a zásobovanie mincami. V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že zaokrúhľovanie cien platných v hotovosti je známe aj v niektorých iných členských štátoch eurozóny, čo plne tolerujú aj inštitúcie Európskej únie. Napríklad po zavedení euromincí v roku 2002 sa medzičasom prestali 1-centové a 2-centové euromince používať v Holandsku a vo Fínsku sa dokonca už od zavedenia eura vôbec pri hotovostných platbách nepoužívajú 1-centové a 2-centové euromince. Fínsko vydáva veľmi limitovaný počet 1-centových a 2-centových euromincí, v podstate len pre numizmatické účely.

    Vážené dámy a páni, prosím vás o podporu predloženého návrhu zákona s tým, že v rámci druhého čítania som pripravený aktívne prispieť k úpravám predloženého návrhu zákona v záujme pozitívneho vyriešenia pripomienok obsiahnutých v stanovisku ministerstva financií k predloženej novele zákona o cenách, t. j. 10 na 5 centov. Druhé čítanie je až koncom júna. Čiže, čo bude zhruba po 6 mesiacoch od zavedenia eura v Slovenskej republike a nie je problém, aby Národná banka Slovenska pripravila do tohto termínu celkovú analýzu stabilného, kumulovaného vývoja emisie euromincí v peňažnom obehu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Michalovi Lukšovi, aby predniesol úvodnú informáciu, nech sa páči.

    Pani kolegyne, kolegovia, naozaj poprosím ešte o chvíľu pozornosti, aby sme tento zákon mohli aspoň dokončiť, pokiaľ ide o vystúpenie spravodajcu a prihlásenie do rozpravy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Ďuračku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 961, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne, pretože som nedostal žiadnu prihlášku písomne. Konštatujem, že nikto.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku a chcem požiadať všetkých, ktorí majú záujem zúčastniť sa na hlasovaní, aby prišli do rokovacej sály, 5-minútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, zaujmite, prosím, svoje miesta, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Budeme teraz hlasovať, dámy a páni, o prerokovaných bodoch programu.

    Ako o prvom budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách.

    Je to tlač 1015. Pán poslanec Jasaň bude v prvom čítaní uvádzať hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil nik, preto, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 129 bolo za, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 10. júna 2009 a gestorskému výboru do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 132 za, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Vášáryová bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 270 Z. z. o štátnom jazyku.

    Je to tlač 982.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Pán predseda, v rozprave odzneli dva návrhy. Návrh pani poslankyne Ágnes Biró a návrh pána poslanca Pavla Minárika na nepokračovanie v rokovaní o tomto zákone. Prosím, aby ste o tom dali hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 54 bolo za, 76 proti, 5 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 77 za, 21 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá, že výbory prerokujú návrh zákona v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 106 za, 12 proti, 18 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Rafaj bude teraz uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

    Je to tlač 1019.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pokiaľ som počúval, nepadol procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 77 za, 34 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať ďalej o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru pre kultúru a médiá a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že výbory prerokujú návrh zákona v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 101 bolo za, 6 proti, 29 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Juhász uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní, je to stavebný zákon, tlač 995.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (stavebný zákon).

  • Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave vystúpili štyria poslanci, z toho pani poslankyňa Sabolová podala procedurálny návrh a druhý návrh týkajúci sa lehôt prerokovania. Takže najprv by som dal hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Sabolovej, podľa § 73 ods. 2 písm. a) vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Podľa § 73 ods. 3 písm. a), prepáčte.

  • Hlasujeme o návrhu vrátiť...

  • Hlasy v sále.

  • ... navrhovateľovi na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 37 za, 72 proti, 27 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 102 za, 6 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

    Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. O lehotách budeme hlasovať osobitne.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 121 za, 1 proti, 14 sa zdržalo.

    Pridelenie do výborov sme schválili.

    Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Sabolovej o tom, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore do 31. augusta 2009 a návrh zákona v druhom čítaní na septembrovej schôdzi Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za, 71 proti, 6 sa zdržali.

    Tieto lehoty sme neschválili.

    Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o mojom návrhu, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

  • Hlasujeme.

  • 136 prítomných, 118 za, 1 proti, 17 sa zdržalo.

    Tieto lehoty sme schválili.

    Pán poslanec Záhumenský uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 983.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa a nepredložila žiadny procedurálny návrh, preto prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 76 za, 48 proti, 8 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 108 za, 7 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pridelenie do výborov, ako aj lehoty sme odsúhlasili.

    Pán poslanec Lukša bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Jozefa Ďuračku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 18 o cenách. Je to tlač 961.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (stavebný zákon).

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 30 za, 3 proti, 95 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Tým sme odhlasovali všetky prerokované body programu, dámy a páni.

    Chcem vás ešte informovať, že pán poslanec Gabura mi písomne oznámil, že berie späť ním predložený návrh novely ústavného zákona č. 357 o ochrane verejného záujmu. Je to tlač 1042 a je to bod programu č. 49. Pani poslankyňa Rošková? Nie.

    Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerokúvaní programu 35. schôdze prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Jána Slotu, Anny Belousovovej, Rudolfa Pučíka a Milady Belásovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 381 o povinnom zmluvnom poistení.

  • Ruch v pléne.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Anny Belousovovej, Rudolfa Pučíka a Milady Belásovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Poprosím pani poslankyňu Belásovú, aby za skupinu navrhovateľov uviedla návrh. Pani poslankyňa, chvíľočku počkáme, aby kolegyne a kolegovia, ktorí nemajú záujem sledovať prerokúvanie tohto návrhu zákona, opustili miestnosť.

    Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, účelom návrhu zákona je zabezpečiť presun pôsobnosti obvodných úradov vo veciach poistenia motorových vozidiel na správy finančnej kontroly. Podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obvodný úrad ukladá pokutu držiteľovi, vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorý neuzavrel poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

    Z hľadiska organizačného usporiadania verejnej správy uvedený platný právny stav nezohľadňuje odvetvový princíp výkonu štátnej správy na miestnej úrovni príslušným miestnym orgánom štátnej správy. Problematika v oblasti povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nepatrí do pôsobnosti ministerstva vnútra. Avšak napriek tejto skutočnosti citovaný zákon zveruje sankčnú právomoc obvodnému úradu.

    Podľa zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obvodný úrad ako miestny orgán štátnej správy vykonáva štátnu správu na úsekoch odvetvovej pôsobnosti ministerstva vnútra. Vo veciach patriacich do odvetvovej pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy je výkon vecnej pôsobnosti obvodným úradom opodstatnený najmä vtedy, ak na príslušnom úseku štátnej správy nejestvuje miestny orgán štátnej správy, ktorý by takúto pôsobnosť vykonával. Uvedeným princípom organizácie verejnej správy nekorešponduje teraz platný právny stav v predmetnej oblasti a preto je žiaduce vykonať navrhovanú zmenu. Podľa zákona č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov do pôsobnosti správy finančnej kontroly, ktorá je orgánom štátnej správy s vymedzenou územnou pôsobnosťou, patrí aj ukladanie pokút v rozsahu podľa osobitných predpisov § 3 písm. i).

    Predložený návrh zákona v súlade s citovaným zákonom zveruje správe finančnej kontroly ukladanie pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak neuzavrie príslušnú poistnú zmluvu. Navrhovaným riešením sa zabezpečí výkon miestnej štátnej správy vo veciach poistenia motorových vozidiel miestnym orgánom štátnej správy, ktorý z hľadiska obsahu svojej činnosti má k predmetnej problematike najbližšie. Výkon tejto pôsobnosti možno totiž zveriť len orgánu štátnej správy a nie neštátnemu subjektu a to vzhľadom na rozpočtové určenie výnosu z pokuty, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu. Presun inkriminovanej pôsobnosti z obvodného úradu na iný orgán požadujú aj prednostovia obvodných úradov. Toto mimoriadne dávam do pozornosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Spravodajcom je pán Ďuračka, pán poslanec Ďuračka. Dávam mu slovo.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predmetný návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Nie.

    Vyhlasujem ju za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Palko teraz uvedie za skupinu navrhovateľov v prvom čítaní návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Je to tlač 966.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme vám návrh, ktorý chce zmeniť Ústavu Slovenskej republiky. Je to návrh, ktorý sleduje dosť zásadnú zmenu volebného práva. Navrhujeme, aby rodičia mohli voliť okrem seba vo voľbách aj za svoje neplnoleté deti. Je to návrh, ktorý mnohí z vás budete považovať za neobvyklý a on je skutočne neobvyklý. Možno mnohí z vás nikdy o ničom podobnom nepočuli. Faktom je, že samotná myšlienka nie je z našej dielne KDS. Nechali sme sa inšpirovať príkladom z Nemecka, kde sa o tomto návrhu vedie v Bundestagu, v nemeckom parlamente, seriózna diskusia.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prečo teda prichádzame s neobvyklým návrhom? Je to preto, lebo sa domnievame, že treba reagovať na naprosto neobvyklú situáciu. Na neobvyklé veci, ktoré sa dejú okolo nás. A na neobvyklú situáciu obvykle treba reagovať neobvyklým spôsobom.

    Dámy a páni, prosím, skúsme sa na chvíľku, oslobodení od nejakých opozično-koaličných prekáračiek, zamyslieť nad úplnou neobvyklou situáciou, aká je v našich slovenských rodinách. Slovenská rodina, teda otec, mama, ich deti – dve, tri, štyri, bola kedysi základom spoločnosti a nie som si istý, či je to možné povedať ešte aj dnes. Pred 30 rokmi sa na Slovensku rodilo zhruba 100 tisíc detí ročne. Teraz už dvanásty rok po sebe je to niečo vyše 50 tisíc. Do rodičovského veku nám dorástla generácia tzv. Husákových detí, je to čo do počtu najsilnejšia generácia v slovenských dejinách. Táto generácia sa nežení, nevydáva, nemá deti alebo ak má, tak len málo. Demografi bijú na poplach. Hovoria, že nás čaká starnutie a potom úbytok obyvateľstva. Nebude to bezbolestný proces.

    Dámy a páni, nechcem teraz analyzovať príčiny tohto stavu, lebo to je na samostatné vedecké sympózium. Dámy a páni, ale skúsme si trochu vstúpiť do svedomia a skúsme sa spýtať sami seba, kedy sa tento parlament seriózne, nielen tak okrajovo, úchytkom, kedy sa seriózne zamyslel nad touto situáciou, kedy o nej seriózne diskutoval.

    Dámy a páni, skúsme sa na chvíľku zamyslieť nad dôsledkami, nad politickými dôsledkami demografického vývoja. Položme si otázku, aká je voličská sila rodín s deťmi. Ako sú politici, my všetci, čo sme tu, ako sú motivovaní zastupovať, zohľadňovať práve záujmy rodín s deťmi? Veľkú časť voličov tvoria dôchodcovia. Každý odborník pre volebnú štatistiku vám potvrdí, aká je to volebná sila. Ich zastúpenie medzi voličmi je značne vyššie, ako je ich zastúpenie v celej spoločnosti. Odrátajme si ešte bezdetné páry, odrátajme si tzv. singels, to znamená, ľudí, ktorí žijú sami a je ich stále viac a viac. A koľko ostáva na rodiny s deťmi? Pre politikov sú rodiny s deťmi voličsky stále menej a menej zaujímavé. Spomeňme si, koľko sme sa za posledné tri roky bavili v tomto parlamente o dôchodkoch a dôchodcoch. A je to dobré, že sme sa tým zaoberali. Ale nepomerne menej sa hovorilo o rodinách s deťmi. A treba si postaviť otázku, či sa politicky nedostávame do pasce. Keďže stále viac a viac klesá voličská sila rodín s deťmi, keďže ich je menej, tým pádom sa politici orientujú na iné voličské skupiny a tým pádom sa robia politicky opatrenia, ktoré nie sú v prospech rodín s deťmi, a tým pádom sa ďalej zhoršuje demografická situácia, a to je začarovaný kruh. Tento sa dá prelomiť, ak zvýšime spoločenskú prestíž rodín s deťmi.

    Riziko tejto pasce, tohto začarovaného kruhu si uvedomili napríklad v Nemecku. Minulý rok v júni 2008 niekoľko desiatok poslancov Bundestagu požiadalo spolkovú vládu, aby vypracovala práve návrh volebného zákona, ktorý umožní rodičom voliť i za svoje deti. Náš návrh vychádza presne z tejto filozofie. Dieťa, nedospelé dieťa má tiež svoje záujmy, ktoré by mal niekto zastupovať. Keďže samo nie je dostatočne rozumovo vyspelé, jeho prirodzeným zástupcom vo voľbách chrániacim záujmy dieťaťa by mal byť jeho rodič, resp. rodičia.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosíme vás o podporu nášho návrhu. A domnievame sa bez ohľadu na to, aký bude výsledok vášho hlasovania, že veľmi váženej diskusii o situácii slovenskej rodiny a o demografickom vývoji sa tak, či onak nevyhneme.

    Dámy a páni, ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Spravodajcom vášho návrhu je pán poslanec Lipšic.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma určil ako spravodajcu k návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v príslušných ustanoveniach zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 4. marca 2009 rovnako navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady, okrem zahraničného výboru, výboru pre európske záležitosti, mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ a výboru Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady a odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Toľko je moja spravodajská informácia. Otvorte, pán predseda, prosím rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Bauera.

  • Ruch v pléne.

  • Pani poslankyňa, páni poslanci, poprosím vás.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, najstaršia inštitúcia akú ľudstvo pozná, je rodina. Keby neexistovala rodina, ktorej základnou funkciou je umožniť novým ľudským stvoreniam príchod na svet, tak by ľudstvo dávno vyhynulo. Rodiča berú na seba úlohu zachovania ľudského rodu a nesú zodpovednosť nielen sami za seba, ale aj za svoje deti, za ich výchovu, za ich vzdelanie, za prípravu do života. Dnešný svet je, žiaľ, značne nepriateľský voči rodine a voči deťom. Deti nie sú v móde, rodina ako inštitúcia sa neteší dostatku ochrany a úcty od spoločnosti.

    Na jednej americkej konferencii o nových technológiách, zábave a dizajne, ktorá sa koná každoročne a ktorej vystúpenia je možné vzhliadnuť na portáli Youtube, profesor Hans Rössling na svojich pohybujúcich sa grafoch ukázal, že od roku 1960 sa podľa jeho slov kompletne zmenil svet. Je veľmi pútavé sledovať ináč nudné dáta a ich zmeny v čase na pohybujúcich sa grafoch. Krajiny sveta, ktoré na začiatku 60. rokov mali pôrodnosť 8 detí na jednu ženu a zároveň nízky priemerný vek obyvateľov i dožitia, za posledných viac ako 40 rokov zmenili svoje demografické správanie sa a dnes majú síce dlhší priemerný vek dožitia, ale rodiny s omnoho menším počtom detí, ľudia sú starší. Rovnako je to aj v krajinách, ktoré pred 40. rokmi mali menšiu plodnosť. Najhoršia je situácia v Európe a z Európy je najhoršia na Slovensku. V roku 1960 bol u nás počet narodených detí na jednu ženu asi 3,5; dnes je to cca 1,2. Jedno z najnižších čísel na svete. V absolútnych číslach to predstavuje priepastný pokles z viac ako 100 tisíc narodených detí za rok v minulosti na dnešných vyše 50 tisíc, ako to máte uvedené v dôvodovej správe a ako to uviedol aj predkladateľ, kolega – poslanec Vladimír Palko. Keďže však súčasne s týmto procesom dochádza k predlžovaniu dĺžky ľudského života, vymieranie nie je viditeľné v porovnaní počtu zosnulých a narodených za rok. S počtom detí, samozrejme, súvisí aj počet rozvodov. Od roku 1950, kedy na 100 sobášov bolo u nás len cca 6 rozvodov, dnes je to viac ako 40 rozvodov na 100 sobášov.

    Dovolil som si túto demografickú odbočku, aby som ukázal, že Slovensko je ohrozené a treba sa tým vážne zaoberať už tu a teraz. Nemci to pochopili omnoho skôr a dnes je diskusia v Nemecku o volebnom práve rodičov aj za deti omnoho ďalej ako u nás.

    Otázky pre takúto diskusiu sú tieto. Kto zastupuje záujmy detí v demokratických voľbách? Ako posilniť rodinu a zmeniť nepriaznivú situáciu rodín s deťmi? Ak sa narodí dieťa, nesú práve jeho rodičia zodpovednosť za život svojho dieťaťa od jeho počatia. Preto je úplne logické, že by mali mať možnosť rozhodovať nielen sami za seba, ale aj za svoje deti. Tak by každý rodič mal mať možnosť hlasovať akoby dvakrát. Najprv vo svojom mene a potom v mene svojich detí. Je totiž prirodzené, že človek, ktorý je spoluzodpovedný za rodinu, sa bude rozhodovať vysoko zodpovedne a uvážlivo. Takýmto spôsobom by zastupovali rodičia zvýšeným počtom hlasov vo voľbách aj práva svojich detí. Dnešný volebný systém brutálne diskriminuje rodiny s deťmi. Skupina bezdetných obyvateľov má na každého obyvateľa jeden hlas, to je na 100 obyvateľov 100 hlasov. Rodiny s troma deťmi majú na 100 osôb len 40 hlasov.

    Populistickí politici presadzujú všetky výhody pre starnúce bezdetné vrstvy obyvateľov, čo onedlho zaplatia deti z dvoj, trojdetných rodín. Veď rodiny s troma deťmi majú len 40 hlasov na 100 obyvateľov. Pre populistických politikov sú to teda menej ako poloviční ľudia.

    Na Slovensku vždy platil v minulosti systém troch grošov. Ak pracujúci zarobil tri groše, z jedného žil, jeden vrátil rodičom a jeden požičal deťom. Dnes dávame na generáciu s bohatými životnými skúsenosťami mnohonásobne viac než na financovanie detí, ich zdravie a vzdelávanie. Je evidentné, že zmenou vo volebnom práve, ktorú ako poslanci za Konzervatívnych demokratov Slovenska, za KDS navrhujeme, by sa posilnilo postavenie rodiny a postoj spoločnosti k rodinám a k deťom by sa mohol postupne meniť v prospech rodiny a detí.

    Výhody, ktoré by tento návrh priniesol, sú tieto: Po prvé politici sa budú musieť viacej starať o rodinu a záujmy detí.

    A po druhé ľudia sa budú slobodne rozhodovať mať viac detí, čo môže konečne zlepšiť nádej Slovákov na prežitie.

    Páni a dámy, prvé reakcie na tento ústavný návrh zmeny volebného práva boli u nás úsmevné a odrazom nepochopenia a nedostatku informácií. Verím, že aj dnešná rozprava tento deficit pomôže odstrániť a že návrh si postupne získa svojich stúpencov, a tak postupne bude táto zmena volebného práva na Slovensku možná, resp. vyvolaná diskusia prinesie nové idey na riešenie otázok, ktoré ju vyvolávajú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Bauera – páni poslanci Mikloško a Petrák. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Mikloško.

  • Chcem dodať k pánovi poslancovi Bauerovi. Ono je to možno úsmevná téma, ale v Spolkovej republike Nemecko beží osem rokov vážna diskusia na túto tému. Poviem mená ľudí, ktorí sa zaoberajú touto témou. Je to Roman Herzog, bývalý prezident Nemecka a bývalý predseda Ústavného súdu Nemecka. Je to ústavný sudca Kierghoff, bývalý tieňový minister financií za CDU ešte predtým, ako boli socialisti vo vláde. Je to predseda Bundestagu Thierse, socialista. A minulý rok, aby som doplnil pána kolegu Palka, to bolo 43 poslancov CDU, ktorí žiadali, aby vláda sa takýmto niečím zaoberala. Problém v Nemecku je ten, že jednak je tam prestarnuté obyvateľstvo, je obrovské množstvo dôchodcov, ktorí vo voľbách sa rozhodujú podľa svojho videnia sveta. A rovnako ľudia, ktorí nemajú deti, znovu sa rozhodujú a majú také isté volebné právo ako ľudia, ktorí majú viac detí alebo majú deti vôbec.

    Čiže, tá filozofia začína byť postavená takto a celý ten problém. Politika rodín, ktoré majú viacero detí, tieto rodiny sú jednoducho nejakým spôsobom nebrané do úvahy, sú to rodiny s úplne iným videním sveta, často s iným hodnotovým kritériom a o ich živote rozhodujú alebo ľudia prestarnutí, alebo ľudia, ktorí nemajú deti a ktorí ináč rozhodujú.

  • Pán kolega Rafaj, je taký vtipný, že to nebudem ani opakovať, lebo by sa musel hanbiť pred celým Slovenskom.

  • Toto je základ, ktorý vytvára diskusiu v Nemecku, ale, samozrejme, Slovenská národná strana zatiaľ rieši eurofondy. Čiže, ona tieto problémy dnes ešte necíti.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, no...

  • Pán poslanec Rafaj, poprosím vás.

  • Mám vcelku problém ako formulovať svoju faktickú poznámku. Ja som pri predložení tohto návrhu zákona neveril celkom, že ide o vážny návrh zákona, ale vidím z podania kolegov kresťanských demokratov či konzervatívnych demokratov, že oni myslia tento návrh úplne vážne. Ja si dovolím zacitovať z dôvodovej správy: „Predložený návrh zvyšuje spoločenskú prestíž rodín s deťmi a zvyšuje ich politickú váhu. Tým vytvára predpoklady pre zmeny klímy spoločnosti, ktorá môže vyústiť do prekonania demografickej krízy.“ Je to pre mňa zásadne nový pohľad na veci. Ja som si doteraz myslel, že sociálne istoty môžu vytvoriť predpoklady, pocit bezpečia a ďalších istôt v spoločnosti môže vytvoriť predpoklady na dobré životné podmienky, životné prostredie môže vytvoriť predpoklady a tak ďalej, a tak ďalej.

    Ale vidím, že moje myslenie doteraz bolo značne deformované, a preto sa chcem poďakovať za rozšírenie svojho obzoru. Pán poslanec Mikloško, ja by som sa len tak na okraj chcel spýtať, keď bojujete za posilnenie práv rodín s deťmi alebo mnohopočetných rodín, nebude vám ako tak trošku ľúto, že vzhľadom na rozsah svojich potomkov uberáte vplyv svojej rodine?

  • Pán poslanec Bauer, chcete reagovať? Nie.

    Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ruch v pléne.

  • Pán poslanec Minárik – do rozpravy. Poprosím vás, páni poslanci.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. To, čo neodznelo na mikrofónu, zopakujem na mikrofón.

    Pán poslanec Petrák, ste trápny. O vnútorných motiváciách Františka Mikloška, prečo sa neoženil v mladom veku, vie František Mikloško a vy o tom viete nič. Ak jemu hovoríte o tom, že nemá deti a že uberá vplyv svojej rodiny, neviete vôbec nič a vyjadrujete sa k jeho intímnym stránkam života. A ako si to dovoľujete? Takto siahať niekomu na to najosobnejšie? Tu máme diskutovať o politickom probléme, o probléme, ktorý sa volá volebné právo a jeho možná úprava. To, že to vyvoláva ironické, pobavené, povznesené úsmevy? Vážené dámy a páni, to je vážna téma. Naozaj to myslíme smrteľne vážne. Skúsme sa vysporiadať s námietkami. Ja som počul niekoľko, niektoré boli naozaj úsmevné, niektoré boli vážnejšie.

    Prvá sa objavila krátko po zverejnení nášho návrhu. Bolo to také z takej obce skôr právnickej a koniec koncov veľmi to formuloval právnik Benedik v nejakom článku v novinách. Išlo o to, že my sme si dovolili porušovať nejaké posvätné princípy demokratických volieb. Princípy, ktoré sa volajú priamosť, tajnosť a tak ďalej. Nebolo to veľmi vyargumentované. Skôr sa tam argumentovalo tým, že nejakí tmári, nejakí slaboduchí ľudia púšťajú nejaké nezmysly. To bolo v tom mäkšom prípade. V tom horšom prípade sa o nás pomaly vyjadrovali ako o dementoch.

    Vážené dámy a páni, čo sa týka vážnych právnych otázok, za posledných sto rokov volebné právo doznalo podstatne väčšie zmeny, ako niektoré iné základné práva. Napríklad také majetkové práva. O čo menej to bolo vyargumentované, o to viac to bolo útočné. Čo nie je možné naozaj robiť v demokratickej spoločnosti zmenu volebného práva? Za posledných sto rokov, o koľko skupín, napríklad etnických, sa rozšírilo volebné právo? Ako sa menilo volebné právo voči ženám? V niektorých kantónoch vo Švajčiarsku až v 60. rokoch. Ako sa znižovala veková hranica, ako sa odstraňovali cenzy? To boli také vážne zmeny volebného práva, že naozaj nie je možné v dnešnej demokratickej spoločnosti povedať, že daný stav je konečný a nemenný.

    Dámy a páni, tieto námietky veľmi rýchlo ustali potom, ako sa zverejnilo, že naozaj 40 poslancov Bundestagu požiadalo, aby nemecká vláda vypracovala takýto návrh zákona. Tieto námietky ustali práve, keď sa povedalo, že Thierse, Herzog, Kierghoff o tomto vážne diskutujú. O týchto ľuďoch sa zrazu začalo hovoriť ako o vážnych ľuďoch. My sme boli a sme pre mnohých ešte šašovia. Skúste to povedať o nemeckom ústavnom sudcovi, o bývalom nemeckom prezidentovi. Niektorí ľudia to pochopili skôr, niektorí to nepochopia do konca života.

    Ďalšia námietka, nie však tak medializovaná, pretože mnohí už vedia, čo sa v tejto spoločnosti patrí, že ten main streem treba držať a politickú korektnosť, bola, pred chvíľou to tu kolega Tomáš Galbavý formuloval – o chvíľu tu budeme mať prezidenta fyzika – inými slovami, problém Cigáni. Áno, je to problém, problém, s ktorým sa zavedením alebo nezavedením zákona tak či tak stretneme. Keď zavedieme, možno rýchlejšie, keď nezavedieme, určite o takých 15, 16 rokov. Ich dorast totižto dorastie. Náš dorast nedorastie, lebo nie je. A keď bude môcť byť o 15 rokov fyzik prezidentom, prečo by nemohol byť o 5 a prečo by vôbec nemohol byť fyzik prezidentom? Skúste niekto artikulovať tu tento problém za týmto mikrofónom. Môže byť aj matematik. Tomáš, prosím ťa, pán Galbavý, pán poslanec Galbavý, prihláste sa a povedzte to tu, za týmto mikrofónom tejto snemovni, že Róm nemôže byť prezidentom v tejto republike.

  • P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec.

  • Ale to nie je zásadný problém. Pozrime sa na volebné správanie a na volebné preferencie neprispôsobivých. Teraz je ten problém trošku širší, neprispôsobivých, pretože Rómovia sú vo veľkej časti aj neprispôsobiví a od iných sa líšia práve tým, že majú viacej detí. Najlepšie sa to dá dokumentovať na posledných prezidentských voľbách. Prvé a druhé kolo na Luníku.

    Aké bolo správanie ľudí v prvom kole? Luník – 3 091 voličov, v prvom kole volilo 58. A potom príde nejaký impulz zvonku a zrazu to tam funguje a dobre všetci vieme, aké tie impulzy sú. Jeden, jediný impulz na týchto ľudí funguje, matéria. A to je jedno či peniaze, či v lepšom prípade múka, alebo v horšom prípade borovička. Zrejme sa tam niečo stalo. V druhom kole rovnaký počet zapísaných voličov, 457 voliacich, 8 a polkrát toľko. To sa naozaj teda bojíme, že Rómovia budú prevolovať súčasnú majoritu? Nemusíme sa báť. Zdá sa, že títo ľudia chodia voliť len vtedy, keď sú kúpení, dámy a páni, a kupujú ich gadžovia. Kupujú ich bohaté, silné, v politike sa chcejúce presadiť skupiny. To je problém morálny, to nie je problém ich správania. To je problém správania sa tých ľudí, ktorí sú ochotní a schopní ich kupovať a ktorým takéto hlasy nesmrdia, pretože ich k tej moci vynášajú. Dámy a páni, takto sa to správalo aj v iných osadách a kupovali všetci, všetci, ktorí na to mali, či už silu alebo peniaze. Takže to nie je problém Rómov.

    Ďalšia námietka. Ako to dojča, ako to nemluvňa odovzdá svoju vôľu rodičom, aby hlasovalo tak, ako chce? No nijako. Ten rodič bude hlasovať tak, ako hlasuje za seba, pretože je za to dieťa v kojeneckom veku, za jeho prežitie plne zodpovedný a nikto iný tú zodpovednosť zaňho nemôže prevziať. On musí svoje dieťa priviesť do človečenstva, do stavu, kedy bude vychované a bude v tom príslušnom veku, možno v budúcnosti 16, dnes 18, voliť, voliť za seba, voliť vtedy, keď bude schopné rozoznávať dôsledky svojho rozhodnutia a zakiaľ nie je toho schopné, zatiaľ to bude realizovať rodič. Tak ako realizuje iné práva, napríklad majetkové pri správe majetku dieťaťa, ktoré nie je plnoleté a nikto sa dnes nad tým nepozastavuje.

    Stretol som sa aj s inými námietkami. Zväčša to boli námietky úsmevné a boli to pseudoproblémy. Kebyže nejaké vzídu z pléna, rád na to odpoviem. Poviem jeden za všetkých, aby bolo vidno, aké úsmevné boli. Doniesol ho kolega Bauer niekde z východu. Čo s ľuďmi, napríklad ako kňazi, resp. ktorí dobrovoľne žijú v živote bez manželstva, teda rozhodnú sa nemať deti? Nuž, nič. Budú mať jeden hlas. Veď nesú zodpovednosť do budúcnosti iba za seba. Bližšie sa týmto problémom nebudem zaoberať, resp. budem sa ním zaoberať, keď donesiete aspoň jedného celibátnika, ktorému by náš návrh prekážal.

    Ale úplne vážnym problémom pre demokraciu je, že má v sebe zabudované akési sebadeštrukčné mechanizmy. Tuším Winston Churchil okrem svojho slávneho výroku, že demokracia je to najlepšie z toho zlého, čo vieme, povedal aj inú, že ak chceme vedieť, v čom spočíva problém demokracie, stačí sa rozprávať s priemerným voličom. Dámy a páni, naozaj problém demokracie je v spôsobe realizácie volebného práva a najmä odvtedy, kedy sa štát stáva čoraz väčší a väčší sociálny zaopatrovateľ. Na jednej strane sú politici, ktorí sa usilujú o moc, na druhej voliči, ktorí chcú maximalizovať zisk z toho, že majú právo raz za x rokov svoj hlas odovzdať. Inými slovami, politici nadbiehajú voličom a voliči sa s radosťou nechajú korumpovať. To správanie je úplne prirodzené. Každý chce maximalizovať zisk zo svojho hlasu, a preto 100 dôchodcov, ktorých prehlasuje 40 matiek a otcov trojčlenných rodín, bude hľadieť na svoje záujmy, a nie na záujmy toho, či o 5, 10 alebo 15 rokov bude mať ešte kto ten štát držať a demokraciu prenášať na ďalšie generácie.

    Dámy a páni, to nie je problém ani rómskych rodín, ani nerómskych rodín. To je problém rodín, ktoré sú ochotné mať deti, prevziať za ne zodpovednosť, vychovávať ich tak, aby kontinuálne mohla naša spoločnosť takéhoto typu, západno-demokratického, európskeho trvale existovať. Preto dávame takýto návrh, aby sme podporili účasť rodín na verejnom živote väčšou mierou, ako je miera single.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Rafael Rafaj, takže ako prvý pán poslanec Ľubomír Petrák, ďalej pán poslanec Vladimír Jánoš, Viliam Jasaň, Ján Kvorka a ako piaty Rafael Rafaj.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Minárik, váš osobný útok na mňa bol absolútne neopodstatnený a neviem, na čom bol založený. To, čo ste povedali v závere svojho vystúpenia, bola podstata toho, čo som ja chcel povedať smerom k pánovi Mikloškovi. Vy si skutočne myslíte, že ten, kto zo zdravotných dôvodov aj z dôvodu svojho, povedzme, aj náboženského presvedčenia nemá deti, má byť spoločensky menejcenný a jeho názor v spoločnosti má byť menej vnímaný ako asociál s tuctom detí, ktorý okrem toho, že urobil deti, neurobil pre túto a neurobí pre túto spoločnosť nič? Ja osobne si to nemyslím a považujem váš útok smerom ku mne v tomto kontexte za úplne zvrátený.

  • Výkriky v sále.

  • Ďalej, poprosím o pokoj v rokovacej sále, skúste si to, čo nechcete povedať na mikrofón, povedať mimo tejto sály.

    A teraz má slovo pán poslanec Jánoš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja úplne chápem štyroch pánov poslancov, ktorí sa snažia vyvolať nejakým spôsobom celospoločenskú diskusiu, nejakú takú všeobecnú diskusiu, aby sa o tom vyprávalo možno ešte šesť mesiacov. Ak osem rokov o tom hovorí Bundestag, ja predpokladám, že bude o tom hovoriť ďalších osemdesiat rokov, pretože nie, že to vyvoláva len úsmev, ale z posledného príspevku pána poslanca som cítil aj akýsi atak alebo útok na dôchodcov. Prosím vás pekne, pán poslanec, ale veď tí dôchodcovia, veď mnohí, ak nie všetci, veď oni vychovali deti, prosím vás pekne, a prispievali aj do spoločnosti. Prečo ich dávate niekde o level nižšie ako ľudí, ktorí majú momentálne tri, štyri, možno päť, možno desať detí? Ja neviem. Toto som nepochopil, ani to nechcem pochopiť. Moji rodičia sú dôchodcovia a myslím si, že pracovali pre túto spoločnosť celý život a prispievali do tejto spoločnosti nielen materiálne na svojich odvodoch, daniach atď., budovali túto spoločnosť a vychovali deti. Takže toto som vcelku nepochopil a verím a predpokladám, že to bolo také odľahčenie v rámci jednotlivých bodov tejto schôdze a trošku sme sa vyrozprávali a ideme na vážnejšie témy.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Viliam Jasaň ako ďalší prihlásený s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si z toho určite srandu robiť nebudem, ale mám takýchto pár poznámok. Rozdeľovať volebné právo na dôležitejšie a menej dôležitejšie v porovnaní s dôchodcom a niekým iným sa mi nezdá to najsprávnejšie.

    Po druhé z histórie porovnávať právo ženy mať možnosť voliť a byť volený s právom dieťaťa je možno tiež také trochu zvláštnejšie. Ak chceme riešiť a ja chápem váš návrh, ako riešite demografické problémy, ktoré tu sú, ja by som skôr navrhoval inú cestu. Skúsme riešiť postavenie rodín, skúsme riešiť postavenie mladých ľudí, skúsme riešiť to, aby si mladí ľudia zakladali rodiny a aby sa plodili deti, aby sa neobávali o ich budúcnosť.

    Ďalšie také, možno tri otázky. Ešte jedna, čo sa týka Rómov. No ja vôbec nemám problém s tým, že sú tu Rómovia, alebo nie sú tu Rómovia. Možno je škoda, že tu žiaden z nich nesedí ako člen slovenského parlamentu. A tie otázky by som, že kto a na základe čoho bude určovať, kedy už môže rodič hlasovať za svoje dieťa. Odkedy? Od počatia, od nejakého mesiaca alebo na základe čoho, keď doteraz nie je vyriešený ani ten sporný problém, kedy máme chápať, že dieťa už je dieťaťom alebo nie je ešte dieťaťom? To mi je také nejasné.

    A ďalšia otázka. Ja som síce počul, že kolega Palko hovoril, že v matematike je všetko možné. Ako budeme alebo ako by ste teda riešili rozhodovanie rodiča alebo rodičov, ktorí majú nepárny počet detí, dva a pol hlasu, jeden a pol hlasu?

  • Ďalej s faktickou poznámkou – pán poslanec Ján Kvorka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mal som možnosť vypočuť si vystúpenie pána poslanca Minárika a v podstate by som chcel zaujať stanovisko k jeho vystúpeniu, čo sa týka tohto návrhu, ktorý predkladajú konzervatívni demokrati, kde hovoril, že nie je možné robiť zmenu volebného práva, volebného zákona. No, ja si myslím, že je možné robiť zmenu volebného práva, len je ju potrebné robiť profesionálne a kvalitne. Pretože z toho vystúpenia, ktoré som si pozorne vypočul, tak ja som nadobudol dojem, ako keby konzervatívni demokrati mali strach z Rómov, z Rómov na Slovensku, akoby Rómovia mali tu teraz ovládnuť, ja neviem, celú spoločnosť a mali by nám diktovať určité pravidlá atď. A to sa treba z pohľadu troška nad tým zamyslieť, pretože vieme, čo v dôsledku toho môže znamenať. No ale v tomto prípade ja by som nehľadal problém vo volebnom zákone. Ja si myslím, že v tomto prípade je potrebné riešiť problematiku Rómov, ktorá je tu, v tejto spoločnosti na Slovensku taká, aká je. Všetci dobre vieme, aká je. A myslím si, že tam je koreň úrazu a nehľadal by som spôsob riešenia tejto záležitosti cez volebné právo.

    Ešte by som sa pozastavil troška pri zastupovaní toho volebného práva. Kolega Jasaň to tu už povedal, nechcem sa opakovať. Ale mne tiež nie je jasné v podstate, ako to bude, keď ja budem mať viacero detí a ja budem chcieť voliť stranu A, moje dieťa, ktoré má 17 a pol rokov, stranu B a tretie dieťa bude chcieť voliť stranu C a ja im idem nanútiť, že teda som ešte za nich zodpovedný, lebo nemajú 18 rokov...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Posledný s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja musím naozaj oceniť tento návrh a významný posun v myslení konzervatívnych demokratov, ktorí sa posunuli k ultraliberálnemu spektru, pretože toto sú naozaj hlboko pokrokové myšlienky a idey, keďže napríklad Spojené štáty majú volebné právo až od 21 rokov a napriek tomu, ja si myslím a verím tomu, aj budem, že všetci ľudia sú si rovní – neviem, cez toto sa neviem preklenúť – a tým pádom majú aj všetci rovnaký volebný hlas. Ak chcete toto spochybniť, tak potom musíte spochybniť v podstate európsku civilizáciu.

    Ale čo mi na tom prekáža, je akýsi závan medzigeneračnej nevraživosti, ako tu už aj mnohí kolegovia namietali, voči dôchodcom. My tiež budeme o istý čas dôchodcovia a mám pocit, že tento návrh je ako keby naozaj zastavený v čase. Keby som si pomohol ešte inou asociáciou, tak by som povedal na margo istého poľského filmu, že toto tu je politická sexmisia, ktorú nemusím. Rovnako nemusím účelovo triediť spoločnosť na akési voličské kasty, kde všetkým nám je jasné, že keby tento návrh prešiel, tak by došlo k zneužívaniu rodín a samotných detí na rukojemnícku propagandu jednotlivých politických strán. Možnože ste si, konzervatívni demokrati, urobili nejaký prieskum verejnej mienky a toto je jediná cesta pre vás, ako sa dostať do budúceho parlamentu. Ale skúste možno pouvažovať o iných formách. A pokiaľ vás trápi budúcnosť, nuž, Slovenská národná strana napríklad prišla a realizuje program byty pre mladé rodiny, myslím si, že toto je schodnejšia cesta.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Toto určite nie je cesta do parlamentu pre KDS a určite nie priama, pretože, zdá sa, že na takúto tému ešte Slovensko nedozrelo. Ale tiež si myslíme, pán kolega Rafaj, že všetci ľudia sú si rovní. A predstavte si, ten človek, ktorý má v deň volieb 17 rokov a 364 dní, to volebné právo nemá. Sú si rovní?

  • Pán poslanec Minárik bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Chcem sa spýtať navrhovateľa alebo spravodajcu – už do rozpravy nie? Nie. Už len záverečné slovo. Takže slovo má teraz pán poslanec Palko ako zástupca navrhovateľa v záverečnom slove. Samozrejme, že som uzatvoril rozpravu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už uviedol na začiatku, návrh je neobvyklý a niektorým sa to zdalo divné, lebo oni o takom niečom nikdy nepočuli a to sa im zdá byť taký nejaký silný argument proti, ale to nemusí byť až taký silný argument za to, že oni to nepočuli.

    Už povedali kolegovia, kto všetko z európskych politikov to podporuje. Ak sme v takej spoločnosti, ako je Roman Herzog alebo Paul Kierghoff, alebo bývalý šéf nemeckého parlamentu Thierse, tak cítime sa byť v celkom dobrej spoločnosti a keď tam nie je pán poslanec Petrák alebo pán Rafaj, no tak už to nejakým spôsobom musíme oželieť. Čo sa dá robiť? Ale predsa len, pán poslanec Rafaj a Petrák, ani na Slovensku sme neboli my, KDS, prví, ktorí tento návrh zverejnili. Úplne prvý pred rokom s tým vyšiel Klub mnohodetných rodín, je to nezávislá NGO, nezávislá organizácia, nezisková, jej predsedom je pán Trnovec, združuje niekoľko stoviek mnohodetných rodín, každá z týchto rodín má 4 a viac detí.

    Vážení páni, keď tak počujem tieto vaše úsmešky, tú vašu iróniu, vás, sociálne cítiacich ľavicových politikov, tak ja som si nie celkom istý, že pri tejto katastrofálne nízkej pôrodnosti, či toto sú práve ľudia z Klubu mnohodetných rodín, ktorým sa treba vysmievať za to, že ako prví vyšli s týmto návrhom a KDS je dnes v parlamente iba ich hovorcom. Pán poslanec Rafaj, pán poslanec Petrák, aj vy budete raz dôchodcovia o nejakých 20 rokov a potom budete brať dôchodky z 1. piliera a budete sa tešiť zo zdravotného zabezpečenia a to všetko sú veci, ktoré budú platené z odvodov detí týchto ľudí, okrem iného týchto ľudí mnohodetných rodín, z ktorých sa tak ako nonšalantne usmievate. Viete čo, poďte sem, prihláste sa do rozpravy a povedzte tu, akí sú títo ľudia z Klubu mnohodetných rodín, akí sú smiešni, akí sú dementní, aké dementné návrhy navrhujú. Nech sa páči, majte tú odvahu, páni. Ale na to vy odvahu nemáte. Viete tak niečo povedať, šplechnúť a potom sa zbadáte, čo ste to vlastne povedali.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, takisto by som neargumentoval, ako pán poslanec Petrák povedal hneď nejakými asociálmi, ktorí sa nevedia starať o svoje deti. Toto je len krátka zmena ústavy. Ak by to bolo schválené, čo teda asi nebude, ale keby to bolo schválené, no tak príde nejaká rozsiahla novela konkrétnych volebných zákonov, kde by sa potom povedalo, akým spôsobom a ktorý rodič má právo, toto právo za svoje deti vykonávať. Pochopiteľne, že tam musia byť splnené aj niektoré podmienky. Ťažko sa môže dožadovať takého práva rodič, ktorý sám proti svojim deťom nejakým spôsobom hreší, napríklad tým, že ich nevie vychovávať, to je predsa úplná samozrejmosť. Na tom sa môžeme všetci veľmi ľahko zhodnúť.

    Pán poslanec Jasaň, oceňujem, že ste pristúpili trošku korektnejším spôsobom, ako niektorí vaši kolegovia, k tejto téme. Vymenovali ste niektoré otázky, o ktorých sa môžeme baviť, to už sú potom, ale odpovede na tieto vaše otázky by patrili skôr do tých konkrétnych noviel volebných zákonov. Aj keď som študoval tú výzvu poslancov Bundestagu spolkovej vláde, aby pripravili zákon, tak oni sa tiež nezaoberali detailmi. Uvedomovali si, že tie detaily tam sú, treba to riešiť konkrétne, ale to už je nie vec, tu ide o to, či sa vieme zhodnúť na tomto princípe.

    Spomenuli ste, že čo keď je nepárny počet detí, v kuloároch si to môžeme povedať. Tri verzie vám hneď môžem vymenovať a naozaj nepárny počet detí pre mňa ako matematika nie je problém, zlomky táto civilizácia pozná už tisíce rokov, takže to nie je žiadny problém. Takisto to, že rodič by volil inak ako to dieťa, no v tom je ten princíp. Rodič rozhoduje za to dieťa, pokiaľ nie je dospelé a nevie samo rozhodnúť. Veď zatiaľ stav je taký, že kým nemá 18 rokov, no tak to dieťa nemôže rozhodovať nijak a je to tak správne. Ale ide o to, či by zaňho nemohol rozhodovať rodič, lebo aj to dieťa je jedinec, ktorý napriek tomu, že ešte je mu priznaná rozumová schopnosť rozhodovať, ale záujmy má, legitímne záujmy má, tak prečo by nemalo mať právo na to, aby niekto tieto záujmy zaňho aj obhajoval, aby to jeho právo vykonával. Ak by to bolo argumentom, čo ste spomínali, že, povedzme, tak rodič by volil aj za, neviem, 16-ročné dieťa, ktoré by už politicky nejako myslelo a inak ako ten rodič, no ale veď prirovnávam to k niečomu inému. Dieťa má majetkové práva, môže niečo zdediť, a keď nie je plnoleté, nemôže s tým majetkom narábať plnohodnotne, má poručníka a ten jeho majetok spravuje a inak, ako to dieťa by si predstavovalo. A môže sa stať, že poručník to nejako spravuje, potom dieťa sa stane plnoletým a začne ono svoje právo vykonávať a už s tým majetkom nakladá úplne inak ako dovtedy ten poručník. Čiže, to je analógia z inej oblasti, z oblasti majetkového práva a rovnako to môže platiť v práve volebnom.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, povedzme si to na rovinu. Je to chyba, že sme uviazli v takej plytčine koalično-opozičných sporov, ktoré sú zbytočné. Proste príde opozičný poslanec alebo poslanci, niečo navrhnú a teraz poslanci vládnej koalície hneď nasadnú na toho koníka tých šarvátok. Nemám absolútne záujem na takýchto šarvátkach sa zúčastňovať. Je to proste vážna téma, dvanásty rok sa nám rodí 50 tisíc a niečo detí ročne, dvanásty rok, však to bolo desaťročia 80, 90, 100 tisíc, desaťročia. Toto bude mať vážne dôsledky. Ale my, bohužiaľ, myslíme stále spôsobom – no do najbližších volieb ako bodíky, ako dať seba do popredia, ako poškodiť opozíciu a tak ďalej. Nechceme sa na tom nijako zúčastňovať.

    A ešte takto, dôchodcovia. Nikto proti dôchodcom nič nepovedal, to si, prepáčte, trošku vymýšľate. Ale ja som videl aj na diskusii o dôchodkoch, ktorá sa nám tu vracia do týchto lavíc v tomto volebnom období, neustále, vidíme tu, povedzme, poslancov alebo politiku vládnej koalície, teraz hovorím v dobrom, zvolila si taký prístup, že chce posilniť prvý pilier, trošku oslabiť druhý pilier a tým ide po ruke veľkej voličskej skupine dôchodcov. Potom tu máme politikov opozície, najmä teda SDKÚ, ktorí obhajujú druhý pilier vehementne, medzi nami mne sa zdá, že tým vlastne vychádzajú najviac v ústrety skupine singles, ktorí si rodiny nezakladajú, sústreďujú sa na to, že robia, čím viac robia, tým viac si usporia v druhom pilieri a tešia sa na vyšší dôchodok. Druhý pilier je predsa len trošku proti ľuďom, ktorí chcú mať deti a proti tým mamičkám, ktoré chcú zostať doma, lebo keď sú doma, tak si nemôžu toľko ukladať do druhého piliera. Ja mám pocit, že keby sme vedeli presadiť volebné právo rodičov a voliť aj za svoje deti, no tak potom by sme vedeli presadiť aj naše predstavy o rodičovskom pilieri dôchodkového zabezpečenia.

    Prvý pilier má veľké nedostatky, kolegyne a kolegovia. Prvý pilier je založený na jednej zvrátenej veci, že čím viac máte detí a teda čím viac sa staráte o to, aby ten prvý pilier fungoval aj o 20 rokov, kedy už tie deti dorastú a budú robiť a budú len odvádzať, čím viac sa o to staráte, tým viac poškodzujete sami seba, najmä tá matka, čím viac má detí, tým viac je s nimi doma, tým menej pracuje a tým menej bude mať ona dôchodok z prvého piliera. Toto je zvrátenosť prvého piliera, na toto upozorňujeme.

    Druhý pilier má tiež svoje nedostatky, ktoré som už spomínal. Motivuje stále robiť, donekonečna robiť, aby sa čím viacej odviedlo na sporivý účet toho jednotlivca. Ale čo bude s nízkou pôrodnosťou? My navrhujeme medzigeneračný spôsob, medzigeneračnú solidaritu, ale najmä solidaritu v rámci jednej rodiny. Najprv by mal človek mať právo, pracujúci človek, že podporí na dôchodkoch svojich vlastných rodičov, až potom všetkých tých ostatných.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, diskusia sa nám teda už skončila. Nemôžem povedať, že by bola úplne nezaujímavá. Asi pri našom momentálnom rozpoložení, v našom vnímaní vážnosti problému nízkej pôrodnosti, ktorý je celoeurópsky, asi sa nedalo čakať o niečo viacej, ale predsa len odchádzam trošku povzbudený z tejto diskusie. Ja si myslím, že k tejto diskusii sa ešte vrátime, vrátime sa k nej ešte veľakrát. A je možné, že nakoniec sa aj dočkáme toho, že budeme schopní sa k tomu všetci postaviť nielen v rámci nejakých drobných šarvátok, ale tak ako sa má postaviť jeden vážny parlament k jednému veľmi vážnemu obrovskému problému, je to problém, povedal by som, problém storočia. Verím, že sa takej diskusie dočkáme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete záverečné slovo využiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Je to zaujímavé, že taký pomerne radikálny návrh podávajú konzervatívni poslanci. Chesterton raz povedal, že liberáli sú tí, ktorí robia chybné rozhodnutia a konzervatívci potom tie chybné rozhodnutia konzervujú. Musím povedať, že je to nádherný výrok. Ale teraz, samozrejme, to nie je tá situácia a chcem sa k tomu vyjadriť pomerne vecne, pretože si myslím, že ide o návrh, ktorý je legitímny a je potrebné o ňom diskutovať vecne, ale pomerne stručne.

    Snažil som sa nájsť princíp, ktorý je za týmto návrhom a ten princíp už bol spomenutý, ten princíp znamená, že rodičia sú zodpovední do plnoletosti za svoje deti. Tento princíp je formulovaný príliš široko, pretože v skutočnosti on v takejto šírke, ako je formulovaný, neplatí. To znamená, v mnohých oblastiach, teraz nemyslím len na situáciu, keď sa plnoletosť dosahuje skôr ako 18. rokom uzavretím manželstva, ale aj v iných situáciách, ako spomínal pán poslanec Palko, kedy rodičia zodpovedajú za správu majetku svojich detí ako zákonní zástupcovia. Ani tam to nie je tak celkom, pretože zodpovedajú len pri obvyklých veciach. V prípade, že by chceli napríklad vlastníctvo detí scudziť, darovať, tam už celkom to tak možné nie je, tam už musí byť rozhodnutie súdu. Čiže, neplatí to celkom tak, že zodpovedajú úplne za svoje deti. Neplatí to, samozrejme, ani v oblasti trestnoprávnej, tam už vôbec nie, tam deti do 14 rokov zodpovedné nie sú vôbec a po 14. rokoch zodpovedné sú, ale nie ich rodičia, v žiadnom prípade. Čiže, tam sa mi zdá, že ten princíp akoby nebol úplne dobre zadefinovaný. Jednak je trochu široko koncipovaný a na mnohé situácie sa nevzťahuje.

    Druhá vec, s ktorou by som možno trochu polemizoval, je, že toto je predsa len osobitná oblasť, to znamená, že koho voliť. Ten rodič rozhoduje za svoje deti v oblasti, ktorá sa týka akoby myslenia, slobody myslenia, toho, kto vás presvedčí, aby ste mu dali svoj hlas. To je taká tá najzákladnejšia sloboda podľa mojej mienky, ktorú ja som zatiaľ k tomu jednoducho neprekonal, by mal vykonávať jednotlivec sám bez akýchkoľvek vplyvov alebo bez akéhokoľvek zastúpenia. Proste, to ako vás niekto oslovuje a snaží sa vás presvedčiť, aby ste nejako hlasovali, politické strany, kde vlastne ide o to, aby vás zaujal nejakým presvedčením, diskusiou, argumentovaním, to je vec, ktorá sa deje na úrovni naozaj vedomia, svedomia jednotlivcov. Preto som taký háklivý na snahy obmedzovať slobodu prejavu a predpisovať zákonom, kto si čo má myslieť a čo má hovoriť. Tu je to niečo podobné.

    Posledná poznámka sa týka toho, čo spomenul pán poslanec Palko v závere, že veď potom by zákon už mohol definovať, že nie všetci rodičia by mali takéto právo. A to si zase ja nemyslím. Totižto, ak raz priznáme v ústave právo rodičov, aby vykonávali volebné právo za svoje neplnoleté deti, obávam sa, že potom už zákon nemôže žiadne ďalšie podmienky alebo akési majetkové, že len rodičia, ktorí platia dane. Obávam sa, že tam už by to celkom nešlo v situácii, keby neboli zbavení rodičovských práv. Obávam sa, že tam by to bolo trošku komplikované a tam by sme už išli do takých najzákladnejších princípov rovnosti vôbec, rovnosti volebného práva ako-takého.

    Takže, chcem to zhrnúť v tom, že je to podľa mňa zaujímavý návrh, o ktorom treba diskutovať, možno je tu prvýkrát, možno nie naposledy, ale zatiaľ ma nepresvedčil.

  • Ďakujem spravodajcovi. To bolo záverečné slovo, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme zajtra o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša, Júliusa Brocku a Ivána Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je pod tlačou 989, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 1009.

    Dávam slovo poslancovi Ivanovi Miklošovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, návrh novely zákona o dani z príjmov je jedným z návrhov zo širšieho balíka ochranného plánu proti kríze, proti finančnej a ekonomickej kríze. Je to teda súčasť širšieho balíka opatrení, ktoré by mali aspoň čiastočne eliminovať a znížiť dopady finančnej hospodárskej krízy, ale najmä by tieto zákony, tieto opatrenia mali vytvoriť predpoklady na to, aby, keď kríza pominie, a ona pominie, sme boli pripravení na to, aby sme mali vytvorené podmienky na vysoký a udržateľný ekonomický rast. Vysoký a udržateľný rast, samozrejme, nie je konečným cieľom. Je to prostriedok na vyššiu zamestnanosť, na viac práce, na vyššie platy a vyššiu životnú úroveň. Situácia je, žiaľ, taká, že vláda buď nekoná, alebo koná nedostatočne, alebo koná dokonca aj škodlivo a zároveň sa situácia neustále zhoršuje.

    O kríze sa na Slovensku začalo hovoriť v septembri minulého roka, teda ubehol viac ako polrok, takmer trištvrte roka a sme svedkami nečinnosti a bezradnosti zo strany vlády. Ešte na jeseň a na konci minulého roka predseda vlády Robert Fico tvrdil, že sa nás kríza nedotkne. Potom tvrdil, že budeme mať stále najvyšší ekonomický rast. Dnes už aj prvá oficiálna verejná inštitúcia Národná banka Slovenska predpokladá pre slovenskú ekonomiku v tomto roku recesiu vo výške 2,4 %. Desaťtisíce ľudí prichádzajú o prácu. Odhad odborníkov je, že v súvislosti s krízou aj kvôli nezvládnutiu krízy zo strany, nielen, ale aj kvôli nezvládnutiu krízy zo strany vlády príde o prácu 80 až 100 tisíc ľudí. V tejto situácii sme presvedčení, že je to mimoriadna situácia a aj preto opozícia od začiatku ponúka vláde pomocnú ruku. Aj preto od začiatku navrhujeme opatrenia, ktoré podľa nášho názoru by umožnili čiastočne eliminovať, alebo čiastočne znížiť dopad krízy na slovenskú ekonomiku a najmä, ktoré by vytvorili predpoklady na budúci rast. Pretože, či sa nám to páči, alebo nie, investície investorov budeme potrebovať a investori a investície budú ešte opatrnejšie, budú ešte viac zvažovať podnikateľské prostredie, podmienky, pružnosť trhu práce, daňové odvodové zaťaženie, vymožiteľnosť práva, úroveň vzdelania v tej-ktorej krajine.

    Pokúšali sme sa o týchto opatreniach opakovane diskutovať, opakovane sme boli odmietaní. Pokúšali sme sa tie zákony, o ktorých budeme teraz znovu diskutovať, predložiť formou uznesenia, kde sme navrhli vláde, aby si ich osvojila, aby v skrátenom legislatívnom konaní takéto zákony, takéto opatrenia boli prijaté, aby to slovenskej ekonomike pomohlo. Boli sme opakovane odmietnutí. Preto tu dnes stojím a budú tu stáť aj moji kolegovia, a preto predkladáme tieto návrhy vo forme poslaneckých návrhov noviel zákonov. Stratilo sa veľa času a, samozrejme, že štandardná forma schvaľovania zákonov je časovo náročná, takže čas sa bude, žiaľbohu, strácať naďalej.

    Chcem na jednej strane povedať a teraz prejdem k tým konkrétnym opatreniam, teda prejdem k zákonu o dani z príjmu, o ktorom je reč, že na jednej strane vláda prijala niektoré návrhy opozície a prijala ich, chvalabohu, že ich prijala, aj keď ich prijala neskoro, a tie sa týkali daní. Na jednej strane predseda vlády tvrdí, že znižovať dane je sabotáž, na druhej strane náš návrh, ktorý sme prvýkrát predstavili v auguste minulého roka a potom predložili do parlamentu na jeseň minulého roka, zvýšiť nezdaniteľný základ, teda znížiť efektívne zdanenie, bol vtedy odmietnutý zo strany koaličnej väčšiny, a potom v tomto roku, na jar tohto roka bol schválený, dokonca v tej istej výške, ako sme to predtým navrhovali. Fajn, chvalabohu, ale stratili sme minimálne pol roka.

    Teraz predkladám návrh novely zákona o dani z príjmu spolu s mojimi kolegami a v mene troch opozičných strán SDKÚ – DS, SMK a KDH, v ktorom navrhujeme dve veci. Navrhujeme zníženie sadzby dane z príjmu z 19 na 16 % a v druhej časti tohto návrhu navrhujeme zjednodušiť administratívu platenia daní a zároveň pomoc osobám s občasným alebo nízkym príjmom z pracovnej činnosti.

    K návrhu na zníženie daní chcem povedať, že je to nástroj, ktorý je všeobecne medzi ekonómami uznávaný a prijatý, že je to nástroj, ktorý pôsobí aj z krátkodobého hľadiska proticyklicky, pretože zvyšuje domáci dopyt, pretože ponecháva viac peňazí v rukách a vo vreckách ľudí, aj zamestnávateľov, aj zamestnancov. Zvýšenie domáceho dopytu je klasickým štandardným nástrojom a, samozrejme, že domáci dopyt môžete zvyšovať aj šrotovným, môžete ho zvyšovať aj adresnou pomocou alebo zvýhodňovaním niektorých na úkor iných. My si myslíme, že najlepšie systémové riešenie a spravodlivé riešenie je zvýšiť takto kúpyschopný dopyt všetkým, všetkým, teda nie predajcom áut na úkor predajcov iných výrobkov, nie štátnym podnikom na úkor súkromných podnikov, nie štátnym alebo štátom umelo vytvoreným sociálnym podnikom na úkor iných podnikov, ktoré pôsobia v tej istej oblasti, čím sa narúša rovnosť šancí a príležitostí a konkurenčné prostredie.

    Samozrejme, že krátkodobo môže znamenať zníženie dane rozpočtový výpadok. To platí, je to pravda a aj my v tomto návrhu predpokladáme, že by zníženie dane z 19 na 16 % malo rozpočtové dôsledky, malo krátkodobé negatívne rozpočtové dôsledky. Myslíme si, že by boli nižšie ako tie, ktoré sú vyčíslené priamo úmerným prepočtom, ktoré predpokladáme na rok 2009 zhruba na úrovni 150 miliónov eur, na rok 2010 – aj preto, že vlastne by ten zákon, keby bol schválený, mohol platiť najskôr od polovice tohto roka – pre rok 2009 vo výške 350 miliónov eur a pre rok 2011 vo výške 370 miliónov eur. Myslím si, že v skutočnosti by bol tento dopad nižší, pretože tak ako sa prejavili pozitívne nepriame efekty zníženia daní v roku 2004, čiastočne by sa prejavili aj teraz. Čo je ale podstatné a kľúčové, je to, že takéto zníženie daní, ak by sa urobilo spolu s ďalšími opatreniami, ktoré navrhujeme, by síce dočasne zvýšilo deficit, ale zároveň by tieto opatrenia vytvorili predpoklady na to, aby, keď skončí kríza, sme dosahovali vyšší ekonomický rast a vďaka tomuto vyššiemu ekonomickému rastu sme vedeli riešiť aj tento dočasne zvýšený deficit.

    Problémom opatrení, ktoré prijíma vláda, ktoré čiastočne zvyšujú domáci dopyt a teda aj zvyšujú deficit, je to, že deficit nám rastie, ale opatrenia, ktoré vláda prijíma, nevytvárajú impulzy pre to, aby ekonomika v budúcnosti rýchlo rástla a teda ani na to, aby vyriešila tento krízou alebo počas krízy vzniknutý vyšší rozpočtový deficit. Predseda vlády sa opakovane vyjadril, že navrhovať zníženie daní je sabotáž. Chcem pripomenúť, že je veľa krajín, ktoré znižujú práve v čase krízy dane, pretože tým dávajú, robia to aj ako krátkodobé, proticyklické opatrenie na zvýšenie domáceho dopytu, ale robia to aj z dôvodu vytvorenia strednodobých a dlhodobých impulzov pre vyšší ekonomický rast. Môžem menovať Kanadu, Spojené štáty, môžem menovať Britániu, Francúzsko, Nemecko, Českú republiku, Maďarsko a dalo by sa menovať aj ďalšie krajiny, kde jednoducho takýmto spôsobom k problému pristupujú a kde takýmto spôsobom riešia nielen oblasť daní, ale aj oblasť celkového podnikateľského prostredia, najmä oblasť pružnosti trhu práce a aj niektoré ďalšie oblasti, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie a práve vytvárajú tie impulzy, ktoré budú pôsobiť po skončení krízy.

    Ale aby som povedal aj takú najaktuálnejšiu informáciu, ktorá podľa môjho názoru veľmi jasne a jednoznačne potvrdzuje zmysluplnosť, efektívnosť nami navrhovaných riešení, teda zníženia daní, zníženia odvodov a zjednodušenia odvodov, riešenia Zákonníka práce a teda pružnosti trhu práce a zastavenia plytvania, to by som veľmi rád zdôraznil, pretože značná časť rozpočtových dôsledkov zníženia sadzby dane by sa mohla riešiť za predpokladu rozumnej a zodpovednej politiky tým, že by sme prestali plytvať a rozhadzovať. Táto vláda ďalej plytvá a rozhadzuje na nezmyselné predražené projekty, na projekty, ktoré by sa nemuseli realizovať teraz, mohli by sa realizovať neskôr, a tým vlastne spôsobuje, že verejné financie sa dostávajú do veľmi, veľmi obtiažnej situácie bez toho, aby sme vytvárali impulzy pre budúci vyšší ekonomický rast.

    No, ale jasným dôkazom toho, že zníženie daní a odvodov by situácii pomohlo a bolo by efektívnym nástrojom v boji proti kríze, je najnovšia správa, ktorá bola zverejnená dnes. Podľa tejto správy nemeckí, rakúski a francúzski investori, ktorí podnikajú na Slovensku, a to je veľká väčšina investícií, ktoré sú na Slovensku, sú práve z týchto troch krajín, takže nemeckí, rakúski a francúzski investori, ktorí podnikajú na Slovensku, žiadajú vládu Slovenskej republiky o zníženie daňového a odvodového zaťaženia. Vyplýva to z prieskumu, ktorý dnes prezentovala Slovensko-nemecká obchodná priemyselná komora. Jednoznačne sa všetky firmy zhodli na tom, že je bezpodmienečne potrebné znížiť odvodové zaťaženie. Aj sú tu podrobné výsledky tohto prieskumu, ktoré hovoria o tom, že zníženie odvodov, zníženie daní, ale aj zlepšenie vymožiteľnosti práva a riešenie vzdelania sú kľúčové predpoklady toho, aby investori na Slovensko ďalej prichádzali, alebo, aby neodchádzali, aby nezatvárali svoje fabriky a neprepúšťali ľudí.

    Takže aj preto predkladáme opakovane a opätovne návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorým navrhujeme riešiť zníženie sadzby dane z príjmov z 19 %, teda rovnej dane z 19 na 16 % a tiež riešenie dnešného právneho stavu, kedy zamestnávateľ odvádza daň z príjmu 19 % aj za brigádnikov, ktorých príjem je oslobodený od tejto dane a títo daňovníci si môžu až späť ex post uplatniť vrátenie odvedenej dane pri daňovom priznaní v nasledujúcom kalendárnom roku.

    Takže riešenie týchto dvoch vecí, najmä zníženie sadzby dane z 19 na 16 % považujeme za jedno z opatrení, jedno z opatrení, ktoré by umožnilo aj riešenie krátkodobej proticyklickej, bolo by krátkodobým proticyklickým opatrením z hľadiska zvýšenia domáceho dopytu, ale najmä by vytváralo impulz na ekonomický rast a na zatraktívnenie podnikateľského prostredia pre získavanie investorov v budúcnosti, pre udržanie si investorov, ktorí už na Slovensku podnikajú a na prilákanie ďalších investorov, ktorí sú potrební na to, aby dočasne zvýšená, verím, že dočasne zvýšená nezamestnanosť vplyvom krízy mohla byť riešená a aby ľudia mali prácu a za ňu aj primeranú plácu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, predsedovi tohto výboru, poslancovi Jozefovi Burianovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša, Júliusa Brocku a Ivána Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, dajte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Evidujem zatiaľ pána poslanca Ľubomíra Petráka ako jediného.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť stihnúť to v časovom limite do 19.00 hodiny, lebo je pokročilá doba. Napriek tejto pokročilej dobe mi dovoľte, aby som sa vyjadril pár poznámkami k predkladaným návrhom zákonov, lebo si myslím, že je potrebné o nich podiskutovať.

    Pán poslanec Mikloš vo svojom úvodnom slove povedal, že sú opatrenia vlády nedostatočné na to, aby sa zvládla kríza. Ja sa osobne spýtam, kde sú korene krízy. Korene krízy sú u nás, na Slovensku alebo korene krízy a tým pádom aj nástroje na jej zvládnutie sú predovšetkým v zahraničí?

    Hovorili ste o tom, že opatrenia vlády síce čiastočne stimulujú domáci dopyt, ale toto je nedostatočné a vaše návrhy sú zásadným spôsobom lepšie. V nadväznosti na to, čo som povedal pred chvíľočkou, sa spýtam, aká je štruktúra tvorby HDP z pohľadu domáceho dopytu a z hľadiska exportu. Môžeme stimuláciou domáceho dopytu na akejkoľvek úrovni výrazne zdvihnúť rast HDP na Slovensku a tým vytiahnuť Slovensko z hospodárskej krízy? Ja osobne sa domnievam, že nie, lebo ten pomer je približne 80 % export, 20 % domáci dopyt.

    Hovorili ste vo svojom úvodnom slove o krajinách, ktoré riešia hospodársku krízu tým, že znižujú dane. Áno, súhlasím s tým, že sú krajiny, ktoré znižujú dane a súhlasím aj s tým výpočtom krajín, o ktorých ste hovorili. Ale treba zase povedať úplne pre korektnosť, že väčšinou tie úpravy daní a daňových sadzieb sú kozmetické a znižovanie je o 1 – 1,5 % bodu, pričom váš návrh hovorí o znižovaní o 3 % body, ako je realita.

    Druhá pravda, ktorá je s týmto súčasne spojená, že aj v prípade znižovania daní z príjmov, či už fyzických alebo právnických osôb, väčšinou tieto krajiny zavádzajú kompenzačné opatrenia buď vo forme zvyšovanie spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty alebo niektoré iné kompenzačné opatrenia, ktoré znamenajú približne fiškálnu neutralitu. Mohol by som hovoriť o rade krajín, ak bude potrebné, môžeme sa k tomuto dostať.

    Ja zase na druhej strane chcem povedať, že z úst opozície dlhodobo nám boli dávané za hospodárske vzory krajiny, ako je Írsko, Estónsko, Litva. A skúsme povedať, že ak boli vtedy naším vzorom, tak aký je ich postoj pri riešení hospodárskej krízy, ktorá sa ich najviac dotkla dnes. Írsko – zvýšenie dane z príjmov o 1, resp. 2 percentuálne body, rozšírenie pásma zdaňovaného základnou sadzbou dane z príjmov, rozšírenie pásma, podčiarkujem, zvýšenie základnej sadzby DPH, zvýšenie dane z kapitálových ziskov z 20 na 22 %. Estónsko – zvýšenie zníženej sadzby DPH z 5 na 9 % a zároveň zúženie okruhu položiek, ktoré sa touto sadzbou zdaňujú. Litva – zvýšenie základnej dane z príjmov právnických osôb z 15 na 20 % a údaje o Maďarsku sa nám nejakým spôsobom líšia a v tejto chvíli neviem povedať, či je chyba v argumentácii na mojej strane alebo na strane pána poslanca Mikloša, lebo posledný návrh, ktorý tu ja mám datovaný zo 16. februára 2009, hovorí o zvýšení základnej sadzby dane z príjmov právnických osôb zo 16 na 19 %. Čiže, áno, došlo k zníženiu dane z príjmov právnických osôb, ale je opätovný návrh na jej zvýšenie na 19 %. Ale o týchto údajoch možno polemizovať a možno polemizovať aj o zdrojoch.

    Kolegyne, kolegovia, skúsme prejsť k pomocnej ruke, ktorá je podávaná zo strany opozície. Ja osobne si myslím, že tá pomocná ruka je v podobe neoliberálnej modlitby – znížme dane. Toto je jediná pomocná ruka, ktorú som zaznamenal zo strany opozície. Ja rozumiem tomu, že je vaším politickým cieľom znižovanie daní, ale pri týchto postupoch treba byť zodpovedný a treba si povedať prínosy a nedostatky. Vy vo svojej argumentácii dlhodobo hovoríte, že v období rokov 2002 – 2004, keď ste zavádzali daňovú reformu, ste boli tí reformátori, ktorí boli schopní zvládnuť negatívny stav na Slovensku. Liekom bolo zníženie daní a dnes ten istý liek mechanicky, podotýkam, mechanicky prenášate na súčasné obdobie. Ja osobne sa chcem spýtať: Vy nevidíte rozdiely medzi obdobím 2002 – 2004 z hľadiska celosvetového hospodárskeho prostredia a súčasnosťou? V tomto období bola fungujúca svetová ekonomika a problémom bolo zaostávanie Slovenska. Boli fungujúce trhy, bol nedostatok zahraničného kapitálu alebo kapitálu na Slovensku, ktorý bolo treba nejakým spôsobom pritiahnuť.

    Môžeme sa baviť o tom, či tým nástrojom alebo rozhodujúcim nástrojom bolo zníženie daní v tomto období alebo tými ďalšími nástrojmi, ktoré ja považujem dokonca za podstatne dôležitejšie, bol vstup Slovenska do NATO, čo znamenalo stabilizáciu a bezpečnosť prostredia, vstup Slovenska do Európskej únie, čo znamenalo znovu určité posilnenie stability a ratingu Slovenska a či to nebola náhodou aj lacná kvalifikovaná pracovná sila, ktorá vytvárala predpoklady pre ekonomickú efektívnosť investícií zahraničných investorov na Slovensku? Áno, nesporím sa v tom, že čiastočný prínos pre hospodársky rast v tomto období mohlo mať aj zníženie daní, ktoré bolo, treba podotknúť, výrazné. Prínos tohto zníženia daní okrem toho, že pritiahol kapitál, znamenal aj zníženie špekulácií. Lebo ak niektorá firma platí dane na úrovni 40 %, tak, samozrejme, má tendencie optimalizovať svoj daňový základ, optimalizovať znamená minimalizovať, a tým pádom platí čím ďalej menšie dane, a využívať na to nástroje aj v podobe daňových rajov. Iste, tým, že to posunieme do roviny, ak znížime dane z úrovne 40 na úroveň 20 %, to znamená na polovicu, o výrazný skok, vytvoríme predpoklady, že náklady na daňovú optimalizáciu sú oveľa väčšie ako zisk z týchto daní a svojím spôsobom sa to tým firmám ani neoplatí robiť. Toto považujem za prínos, ktorý je ale neporovnateľný so súčasnou situáciou. Absolútne neporovnateľný so súčasnou situáciou.

    Kladiem si otázku, ako je to s výpadkami a či je zníženie daní všeliekom. Ja osobne si myslím, že všeliekom určite nie je. Lebo ak by bolo všeliekom, presadzovali by ho všetky krajiny Európskej únie, dokonca aj sveta a nebolo by to len modlou slovenskej opozície. Ak máte problém s tým, že neprechádzajú vami navrhované opatrenia, a tie opatrenia sú opätovne len v znížení daní a odvodov, tak nehľadajte chybu vo vláde, ale hľadajte chybu vo svojich opatreniach a spôsobe ich presadzovania na Slovensku s tým, že nezohľadňujete všetky faktory a dôsledky, ktoré takéto kroky môžu mať.

    Zostanem pri výpadku štátneho rozpočtu. Inštitút finančnej politiky ministerstva financií v materiáli Prvý rok daňovej reformy alebo 19 % v akcii zo septembra 2005 uvádza tvrdenie, ktoré ja osobne považujem za správne a odcitujem ho: „Dôležitým cieľom daňovej reformy je približná fiškálna neutralita, t. j. požiadavka, aby z dôvodu reformy neprišlo k významnému výpadku príjmov verejnej správy. Inými slovami, celkový výnos daní pred reformou, resp. teraz pred zmenou zákona sa má približne rovnať celkovému výnosu daní po reforme.“ Áno, teória, ktorej sa držia takmer všetky krajiny sveta. Teória, ktorej ste sa držali vy, pán poslanec Mikloš, v čase, keď ste boli ministrom financií. Dnes tá teória absolútne neplatí, lebo dnes treba len znížiť dane, spôsobiť výpadok štátneho rozpočtu, tým pádom deštruovať verejné financie a zlomiť krk Ficovej vláde. Toto je vaša teória, s ktorou dnes prichádzate a ktorá nie je liekom na hospodársku situáciu, ale je liekom na zbavenie sa Ficovej vlády. Toto je celá podstata vašich návrhov.

  • Spýtam sa na ďalšie východiská, ktoré by boli v prípade daní z tejto krízovej situácie. Čítal som v príprave aj na toto vystúpenie vyjadrenia mnohých svetových ekonómov, ktorí hovoria o potrebe prestavby daňovej politiky, ale posilnenia z tzv. stavaných stabilizátorov. Stavané stabilizátory sú opatrenia fiškálnej politiky, ktoré pôsobia v ekonomike automaticky a nevyžadujú ďalšie rozhodnutie štátnych orgánov. Verím, že mnohí sa budete čudovať, ale poviem, že medzi takéto opatrenia patrí aj progresívna daň z príjmov. A ja chcem povedať, že, áno, ja súhlasím s tým, že progresívna daň z príjmov by mohla byť takýmto opatrením, ale treba povedať, kde by mala byť viazaná tá progresivita. Nie na absolútnu hodnotu zisku, ale na progresivitu závislosti na miere zisku, t. j. na podiele zisku k tržbám. Lebo ak budeme hovoriť o príčine súčasnej krízy, tak musíme povedať, že príčina súčasnej krízy z môjho pohľadu je kríza, poviem to vcelku veľmi vulgárne, kríza z nenažratosti kapitálu. A vaše riešenie je znížiť sadzbu z 19 na 16 %, teda ešte trošku prikŕmiť tých, ktorí si bezostyšne plnia bruchá bez ohľadu dopadov svojho konania na ostatných. Myslím si, že progresivita dane vo väzbe na skutočnosti, ktoré som povedal, môže obmedziť takéto nezodpovedné konanie určitých podnikateľských kruhov.

    Vaše tvrdenie, že investori žiadajú zníženie daňového a odvodového zaťaženia z 19 na 16 %, áno, možno povedať, že ak sa porovnáme s ostatnými krajinami OECD, tak daňový klin na Slovensku je 38,5 %, priemer krajín OECD je 37,7 %. Ale treba povedať, že ak analyzujeme ukazovatele hlbšie, tak problém je v nízkopríjmových skupinách obyvateľstva predovšetkým. V kategórii nadpriemerne zarábajúcich osôb sme na tom lepšie, ako je priemer krajín OECD. Adresným riešením na túto situáciu nie je plošné zníženie daní, ako ho navrhujete vy, ale zavedenie zamestnaneckej prémie a zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, ku ktorým pristúpila vláda Slovenskej republiky. Zníženie sadzby na 16 % pomáha predovšetkým stredne a vysokopríjmovým daňovníkom.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim schôdze.

  • Pán poslanec, naplnila sa 19.00 hodina. Prerušujem rokovanie. Budete môcť pokračovať ako prvý rečník zajtra ráno o 9.00 hodine.

    A prerušujem rokovanie schôdze do zajtra do 9.00 hodiny. Pán poslanec, ak by sme to nechali dokončiť po 19.00 hodine, potom budú faktické a nemám rád taký systém, že sa faktickými odpovedá ráno a niektorí máme naozaj program po 19.00 hodine. Viete, že viem byť aj ústretový v týchto veciach, ale nechcem, aby sa faktické riešili na druhý deň, keď už rečník a celá téma akýmsi spôsobom vyhorí.

    Takže, prajem vám všetkým príjemný zvyšok večera a dovidenia zajtra ráno.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.