• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pekné popoludnie. Vítam vás opäť v budove Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme mohli otvoriť 35. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás požiadať, aby sme sa prezentovali. Konštatujem, že sme uznášaniaschopní a budeme pokračovať.

    Na 35. schôdzi budú overovateľmi páni poslanci Vestenický a Markovič, ich náhradníkmi budú pán poslanec Podmanický a pán poslanec Kahanec.

    O ospravedlnenie požiadali pán podpredseda Veteška a páni poslanci Micheľ a pani poslankyňa Radičová.

    Dovoľte mi, aby som vás ešte informoval, že predseda poslaneckého klubu SMK ma informoval o tom, že pán poslanec Zsolt Simon vystúpil z poslaneckého klubu a bude pôsobiť v Národnej rade ako nezávislý poslanec.

    Návrh programu 35. schôdze vám bol rozdaný. Upozorňujem, že niektoré body majú stanovený už teraz konkrétny termín svojho prerokovania. Ďalej vás chcem informovať, že pán poslanec Lipšic mi písomne oznámil, že berie späť predložený návrh novely Trestného poriadku, bola to tlač 965, ktorý už nie je v návrhu programu 35. schôdze.

    Takisto k bodu 39 vás chcem informovať, že pani poslankyňa Mazúrová zobrala späť svoj podpis ako navrhovateľka, a tým pádom zostali navrhovateľmi len pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Zelník.

    Ešte predtým, ako budete môcť doplniť a dať návrhy na doplnenie alebo zmeny programu, chcem vás informovať, že na návrh gestorských výborov správy a materiály predložené v súlade s príslušnými zákonmi uvedú vždy predkladatelia, tak ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave je potrebný náš súhlas, súhlas pléna. Preto navrhujem, aby sme schválením programu 35. schôdze zároveň vyslovili aj súhlas pre vystúpenie navrhovateľov, samozrejme, pokiaľ nemáte iný návrh. Pokiaľ máte, chcem vás požiadať, aby ste takýto návrh predložili. Teraz vás chcem poprosiť, aby ste dali svoje návrhy na doplnenie alebo zmenu programu.

    Pán poslanec Mikloš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dávam návrh na rozšírenie programu o návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 30 dní predložila Národnej rade revidovaný štátny rozpočet na rok 2009 a revidované verejné rozpočty na rok 2009.

    Tento návrh odôvodňujem tým, že sa výrazne zmenili predpoklady, na ktorých stojí schválený štátny rozpočet, zmenili sa v dôsledku finančnej hospodárskej krízy, ale aj v dôsledku krokov, často nepremyslených krokov a nedostatočných krokov vlády Roberta Fica, ktoré v tejto oblasti robí.

    Najnovšia prognóza Národnej banky hovorí o tom, že slovenská ekonomika padne do recesie vo výške 2,4 percenta a tomu treba prispôsobiť aj štátny rozpočet. Revidujú sa rozpočty obcí a miest, mala by vláda predložiť revidovaný štátny rozpočet.

  • Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby si Národná rada Slovenskej republiky uctila povstaním necelých tristo obetí zemetrasenia v Taliansku.

  • Pán poslanec, potom dobre, ako odznejú všetky návrhy. Pán poslanec Kukan.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, v mene poslaneckých klubov SDKÚ – DS, Kresťanskodemokratického hnutia a SMK – Magyar Koalíció Pártja navrhujem program tejto schôdze doplniť o bod pod názvom Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k piatim rokom členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Navrhujem tiež, aby tento bod bol prerokovaný dňa 30. 4. 2009.

    Odôvodnenie. Piate výročie vstupu Slovenskej republiky do EÚ je dobrou príležitosťou pripomenúť si cestu, ktorou Slovensko prešlo. Potvrdí hodnotový priestor, ktorý je pre nás Európska únia a politiky, ktoré má v nej Slovensko presadzovať. Zamyslieť sa nad tým, ako posilniť našu spôsobilosť získavať pre záujmy našej vlasti širšiu podporu pri spoločnom európskom stole. A napokon aj v čase pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu prijať zodpovednosť za ich priebeh, výsledok, ale aj volebnú účasť.

    Kolegyne a kolegovia, chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dávam návrh na rozšírenie programu, aby Národná rada schválila uznesenie, ktorým zaväzuje vládu Slovenskej republiky predložiť na 35. schôdzu Národnej rady správu o stave verejných financií, štátnych finančných aktív a návrh opatrení na elimináciu nekontrolovateľného nárastu deficitu verejných financií.

    Návrh odôvodňujem tým, že vláda doteraz vôbec nereaguje na aktualizované negatívne prognózy NBS o slovenskom ekonomickom vývoji a nezohľadňuje teda súčasný vývoj. Reálne obavy o stav verejných financií sú založené aj na tom, že štátne finančné aktíva sú vybielené do dna a požiadavky sú väčšie ako objem peňazí, ktorý tam zostal najmä z príjmov z privatizácií minulých vlád. Nekompetentná politika vlády a jej neschopnosť spravovať peniaze občanov môže takto viesť len k ďalšiemu zadlžovaniu občanov Slovenska a zhoršovaniu ich situácie.

  • Pán poslanec, chcem vás len upozorniť, že nie je možné na 35. schôdzu predložiť správu. Správa zo zákona, vláda má 30 dní na pripravenie správy, takže buď preformulujete ten návrh. Chcete informáciu, to je možné žiadať aj v priebehu schôdze, ale na správu má vláda vždy 30 dní. Takže nie je možné dostať to do programu 35. schôdze. Takže do 30 dní. Takže potom až na budúcu schôdzu. Dobre. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kubovič.

  • Ďakujem, pán predseda. Dávam návrh na doplnenie programu o uznesenie. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby na rokovanie tejto schôdze, respektíve do 30 dní predložila správu o čerpaní eurofondov za programovacie obdobie 2007 až 2013.

    Odôvodnenie. Prešlo zhruba 30 % času z programovacieho obdobia, ale Slovensko má nakontrahovaných 5,33 % prostriedkov a vyčerpaných len 0,39 %. Hoci je začiatok obdobia vždy horší, aj tak je situácia po dva a pol roku blízka katastrofe a sme na najlepšej ceste k najhoršiemu výsledku. Napríklad na cestnú infraštruktúru máme k dispozícii 1,14 miliardy eur, čo je viac ako 33 miliárd Sk, nakontrahovaná je nula. Zato na druhej strane máme predražené PPP projekty. Železničná infraštruktúra má k dispozícii 0,9 miliardy eur, teda 27 miliárd Sk a nakontrahovaná je opäť nula. Zato vyrábame štúdie na nezmyselnú širokorozchodnú železnicu.

  • Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Navrhujem, aby sme bod 62 programu (tlač 879) – vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov presunuli a zaradili ho ako bod 92.

    Krátke odôvodnenie. V ústavnoprávnom výbore bol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý treba ešte odkonzultovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Po dohode so spolupredkladateľom pánom poslancom Pučíkom beriem späť návrhy uvedené pod bodmi 34, 35, teda tlač 1008 a 1009.

  • Ďakujem, pán predseda. Môj návrh sa takisto týka verejných financií, keďže situácia je veľmi vážna, a dávam návrh, aby vláda na túto schôdzu, povedzme, za bod 91 pripravila informáciu o vývoji v štátnom rozpočte, ako sa napĺňajú príjmy od začiatku roku, aké sú výdavky, aké boli finančne náročné doterajšie opatrenia proti finančnej hospodárskej kríze a aké rozpočtové opatrenia ministerstvo financií chce navrhnúť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam v mene poslancov Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja návrh na vyradenie z programu 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to bod č. 21 vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 982). Odôvodňujem to tým, že návrh zákona nie je v súlade s ratifikovanou Chartou regionálnych a menšinových jazykov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dávam návrh, aby do programu schôdze bola zaradená informácia vlády o situácii v Policajnom zbore v Košiciach a o riešení dôsledkov bezprecedentnej vyšetrovacej metódy policajtov. Odôvodnenie je myslím evidentné. To, čo sa udialo, je vec, ktorá nemá obdoby a je potrebné sa ňou zaoberať aj tu v Národnej rade. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Odzneli všetky návrhy, dámy a páni, na doplnenie alebo zmenu programu 35. schôdze. Budeme teraz o vašich návrhoch hlasovať v poradí, ako ste ich predniesli.

    Ako prvý pán poslanec Mikloš žiada, aby sme prijali uznesenie, ktorým zaviažeme vládu, aby do 30 dní predložila revidovaný štátny rozpočet na rok 2009, ako aj revidované rozpočty verejnej správy na rok 2009. Hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 61 za, 48 proti, 36 sa zdržalo.

    Tento návrh pána poslanca Mikloša sme neschválili.

    Pán poslanec Rydlo, myslím si, že nemusíme o vašom návrhu hlasovať. Hneď, ako odsúhlasíme program schôdze, myslím, že kolegyne, kolegovia nebudú mať námietky, aby sme si uctili obete zemetrasenia v Taliansku.

    Takže budeme hlasovať teraz o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Kukan a žiada, aby sme ako Národná rada prijali vyhlásenie k 5. výročiu nášho vstupu do Európskej únie a chce, ak prijmeme takýto návrh, rokovať o tomto vyhlásení. Dobre som rozumel 30. 4.? Takže hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 65 za, 1 proti, 79 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Štefanec žiada, aby sme prijali uznesenie, ktorým zaviažeme vládu, aby predložila do 30 dní správu o vývoji a stave finančných aktív Slovenskej republiky. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 62 za, 30 proti, 54 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Kubovič žiada prijať uznesenie, ktorým zaviažeme vládu predložiť správu o čerpaní z európskych fondov. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 19 proti, 61 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neprijali.

    Pani poslankyňa Laššáková žiada, aby sme urobili zmenu v programe, a to tak, aby bod 62 bol presunutý až ako bod číslo 92 programu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 119 za, 1 proti, 21 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Túto zmenu v programe sme odsúhlasili.

    Pán predseda výboru Slabý zobral späť dva návrhy, čiže o tom hlasovať nebudeme.

    Pán poslanec Bauer žiada, aby vláda pripravila ešte na túto schôdzu informáciu o vývoji príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 61 za, 14 proti, 71 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Bárdos žiadal vyradiť bod 21. Je to návrh zákona o štátnom jazyku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 51 za, 72 proti, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    A pán poslanec Fronc žiadal, aby vláda predložila informáciu o stave a situácii v Policajnom zbore v Košiciach. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 60 za, 17 proti, 68 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neprijali.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu programu 35. schôdze. Hlasujeme o programe 35. schôdze.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 99 za, 32 proti, 15 sa zdržalo.

    Schválili sme program 35. schôdze.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte požiadať vás, aby sme si uctili pamiatku obetí v Taliansku.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať podľa schváleného programu. Ešte vás chcem informovať, dámy a páni, že hlasovať budeme o 17.00 hodine a o 11.00 hodine, tak ako to býva zvykom. Dnes o 17.00 hodine budeme hlasovať o prerokovanom prvom bode, ktorým je podľa schváleného programu zákon, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Čiže nebudeme hlasovať hneď po prerokovaní, ale až o 17.00 hodine spolu s ostatnými bodmi, ktoré stihneme prerokovať.

    Poprosím teraz pána poslanca Buriana, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby uvádzal ako spoločný spravodajca druhé a tretie čítanie o

    zákone z 11. marca 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Je to tlač 1052.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 11. marca 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rade Slovenskej republiky správu.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 11. marca v roku 2009 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a o doplnení niektorých ďalších zákonov. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon. Prezident vo svojom rozhodnutí č. 1556/2009 uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Na základe toho predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1052 z 31. marca 2009 pridelil podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku tento vrátený návrh zákona výborom pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre financie, rozpočet a menu. Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh v stanovenom termíne.

    Prezident vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila s týmito zmenami. Články IV a V sa vypúšťajú. Doterajší čl. VI sa označuje ako čl. IV.

    K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky nasledovné stanoviská, t. j. schváliť tento zákon bez pripomienok aj výbor pre financie, rozpočet a menu, aj ústavnoprávny výbor. Gestorský výbor teda odporúča pripomienky prezidenta Slovenskej republiky neschváliť.

    Zároveň určil spoločného spravodajcu Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu výborov a zároveň určil postup pri hlasovaní pri vyjadreniach pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.

    Pán predseda, poprosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme teraz pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 875.

    Pán minister financií Počiatek uvedie vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa predkladá v súvislosti so zavedením jednotnej meny euro a tiež z dôvodu potreby riešenia situácií, ktoré vyvstali v dôsledku aplikačných poznatkov súťažnej autority Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je v súlade s harmonogramom legislatívnych krokov zavedenia eura v Slovenskej republike zabezpečenie legislatívnej konformity v nadväznosti na zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Preto sa navrhuje zmena tých ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže, v ktorých sú uvádzané sumy v slovenských korunách.

    Ďalším cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečenie úprav určitých problémových okruhov, ktoré vyplynuli z uplatňovania platného zákona v praxi. Predovšetkým ide o úpravu v oblasti koncentrácií podnikateľov, kde sa navrhujú isté zmeny s cieľom zabezpečiť väčšiu právnu istotu a odstrániť praktické problémy aplikácie súčasného znenia zákona. Konkrétne sa ruší 30-dňová lehota na oznámenie koncentrácie s cieľom umožniť podnikateľom podávanie kvalifikovaných oznámení bez hraničnej lehoty. Podnikatelia tak nebudú pod tlakom zákonnej lehoty podávať menej kvalitné či neúplné oznámenia koncentrácií.

    Novým krokom, ktorý reaguje na požiadavku praxe, je zavedenie povinnosti oznamovať koncentráciu po oznámení ponuky na prevzatie. Táto úprava reaguje na prax iných súťažných autorít Európskej komisie a požiadavky podnikateľskej verejnosti. V súvislosti s touto povinnosťou sa upravuje aj nová výnimka zo zákazu vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie.

    Ďalším novým inštitútom v oblasti slovenského súťažného práva, ktorý predkladaný návrh zákona zavádza, je tiež možnosť oznamovať zámery koncentrácií, t. j. oznamovať koncentrácie pred uzavretím zmluvy alebo predtým, ako nastane iná skutočnosť zakladajúca zlúčenie, splynutie, získanie kontroly alebo vytvorenie spoločného podniku za predpokladu, že zrejmým výsledkom takejto aktivity bude koncentrácia.

    V neposlednom rade sa navrhuje úprava výšky obratov účastníkov koncentrácie, na základe ktorých sú podnikatelia povinní oznámiť koncentráciu úradu. Úprava obratových kritérií zohľadňuje dynamiku obratov za sledované obdobie v jednotlivých sektoroch.

    Návrh zákona tiež prináša zmenu v oblasti sankčnej politiky úradu, kde podľa poznatkov z aplikačnej praxe úradu, ako aj trendov nastavených Európskou komisiou a súťažnými úradmi členských krajín Únie doterajší mechanizmus ukladania sankcie za nepredloženie informácie, podkladov, respektíve za predloženie nepravdivých alebo neúplných informácií a podkladov podľa zákonom pevne stanovenej sumy je nevyhovujúci. Z tohto dôvodu je potrebné spresniť mechanizmus ukladania sankcií, a to v podobe percentuálneho bodu z obratu podnikateľa, ktorý zabezpečí požadovaný preventívny aj represívny účinok sankcií.

    V oblasti sankčnej politiky sa tiež navrhuje rozšírenie existujúcej úpravy aplikácie takzvaného programu zhovievavosti, kde sa zavádza pre podnikateľov možnosť plnej imunity pred sankciami zo strany úradu, a to v prípade predloženia informácie a dôkazov rozhodujúcich pre vykonanie inšpekcie s cieľom získania rozhodujúceho dôkazu o existencii kartelovej dohody.

    Predkladaný návrh tiež vypúšťa ustanovenie § 2 ods. 6 zákona z dôvodu nepresnosti pri jeho interpretácii, ako aj na základe požiadavky Európskej komisie vyplývajúcej z formálneho oznámenia v začatom konaní...

  • Prepáčte, pán minister, dámy a páni, chcem vás požiadať o pozornosť k vystúpeniu pána ministra.

  • ... aj napriek ich nepozornosti som už skončil. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Spravodajcom vládneho návrhu je pán poslanec Kotian.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 875) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1300 z 11. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a v znení a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 875) na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 31. apríla 2009, číslo uznesenia 583, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 8. apríla 2009, uznesenie číslo 474, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením z 2. apríla 2009 číslo 488. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením 8. apríla 2009 pod číslom 497. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Pán poslanec Cabaj. Končím možnosť sa prihlásiť. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil jeden stručný pozmeňujúci návrh pri prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, teda tlači 875.

    Pozmeňujúci návrh znie. Za čl. I sa vkladá nový čl. II., ktorý znie. Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej správy v znení zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 351/2004 Z. z., zákona č. 405/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 645/2004 Z. z., zákona č. 78/2005 Z. z., zákona č. 172/2005 Z. z., zákona č. 474/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 456/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 617/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z. a zákona č. 575/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto.

    Po prvé. V § 6 písm. a) znie. „(a) Priemysel s výnimkou spracovania dreva, biotechnológií, potravinárstva a stavebných výrobkov.“

    Druhý bod. V § 9 ods. 1 sa dopĺňa písm. k), ktoré znie. „(k) Spracovanie dreva vrátane biotechnológie.“ Označenie čl. II sa mení na čl. III.

    Odôvodnenie. Predložený návrh novely zákona má za cieľ prevedenie kompetencie v oblasti spracovania dreva vrátane biotechnológií z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Týmto krokom dôjde k efektívnejšiemu riešeniu problémov, ktoré sú viazané s lesným hospodárstvom a ich následné pokračovanie v spracovaní dreva, čo je mimoriadne významné aj v súčasnom období prehlbujúcej sa finančnej a hospodárskej krízy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám aj zodpovedný počet podpisov pánu spravodajcovi tak, aby sme sa mohli pri hlasovaní týmto pozmeňujúcim návrhom zaoberať. Verím, že tento pozmeňujúci návrh získa vašu podporu, za čo vopred ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, boli ste jediný v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave a k návrhu?

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvými čítaniami. Prvým bodom je

    vládny návrh zákona v prvom čítaní, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 943).

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Novela zákona na základe uznesenia vlády číslo 145 z 27. februára 2008 zakotvuje colníkom vyšetrovacie kompetencie, ktoré im umožnia vykonávať trestné stíhanie bez ohľadu na výšku uloženého trestu. Zavádza sa povinnosť colníka vykonať záverečnú vyšetrovateľskú skúšku a uvádza sa taxatívny výpočet činností, ktoré môže vykonávať vyšetrovateľ, čakateľ.

    V tejto súvislosti sa súčasne novelizuje zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj Trestný poriadok.

    Predkladaný návrh novely zákona novo upravuje základné podmienky prijatia občana do služobného pomeru a kvalifikačné predpoklady na funkciu colníka. Upravuje inštitút služobného hodnotenia, prepustenia zo služobného pomeru, skončenia služobného pomeru. Novo ustanovuje získanie zvyšovania a prehlbovania kvalifikácie colníkov a modifikuje niektoré ustanovenia týkajúce sa konania vo veciach služobného pomeru colníka.

    Navrhovaným znením sa upravuje možnosť vyslania colníka na zahraničnú služobnú cestu a zavádza sa nový inštitút činnej zálohy, do ktorej je colník zaradený počas vyslania do zahraničia na výkon štátnej funkcie a služby.

    V nadväznosti na celý rad nových právnych predpisov týkajúcich sa ochrany zdravia pri práci sa novo upravuje výkon štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, ako aj príplatok za takúto službu.

    Novela colného zákona upravuje povinnosti osoby prepravujúcej leteckou alebo železničnou dopravou tovar cez colnú hranicu spoločenstva. Upravujú sa aj náležitosti rozhodnutí v colnom konaní a v súvislosti s modernizáciou a elektronizáciou colných postupov. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister, spravodajcom je pán poslanec Hradecký.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 943) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, či chce niekto, dámy a páni, vystúpiť v rozprave? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister financií.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1017.

    Pán podpredseda vlády Slovenskej republiky Dušan Čaplovič uvedie vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážené auditórium, návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe bol predsedom vlády Slovenskej republiky predložený na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 235 zo dňa 25. marca 2009.

    Predložený návrh zákona novelizuje zákon o kontrole v štátnej správe, ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený dňa 14. decembra 1995 a účinný bol dňom 11. januára 2006.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je novelizovať v ustanovení § 16 sumy poriadkových pokút z dôvodu zjednodušenia aplikačnej praxe, používania minimálnych a maximálnych hodnôt týchto súm a tiež reagovať na zmenu národnej meny v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Predložený návrh zákona neupravuje len zmenu peňažných súm zo slovenských korún na eurá, ale z dôvodu právnej istoty a prehľadnosti aj výšku týchto súm smerom nadol, čo nie je v rozpore s princípmi a zásadami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 70/2008 Z. z., ďalej len generálny zákon. Úprava dolnej a hornej hranice výšky poriadkových pokút na celé čísla sa javí ako optimálne riešenie z hľadiska praktickej aplikácie týchto ustanovení v zákone všeobecného typu, akým je zákon o kontrole v štátnej správe.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Spravodajcom k vládnemu návrhu je pán predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pán poslanec Cabaj. Nie je tu. Sme v prvom čítaní. Je tu niekto z výboru, kto by mohol odspravodajcovať? Nie je tu nikto? Formálne uveďte v prvom čítaní. Vyhlasujem krátku technickú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže budeme pokračovať. Pán poslanec.

  • Pán predseda, ja sa ospravedlňujem, ale dokončil som jeden bod a hneď do druhého som vletel. Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predseda, pán podpredseda vlády, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (tlač 1017).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 35. schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 aj v § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadujúce informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 31. marca 2009 č. 1041 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby uvedené výbory tento vládny návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Skončil som, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať, keď príde pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, prvým čítaním

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1016.

    Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1039.

    Pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Ľubomír Vážny by mal uviesť návrh. Nevidím ho tu.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ospravedlňujem sa. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vláda Slovenskej republiky návrh prerokovala dňa 25. 3. 2009 a prijala k nemu uznesenie č. 230. Účelom návrhu zákona je reagovať na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe subjektov pri uplatňovaní zákona a sú v ňom premietnuté zmeny vecného charakteru s cieľom spresnenia a precizovania právnej úpravy.

    Ide najmä o doplnenie režimu opätovného schválenia vozidla vyradeného z evidencie vozidiel, ktoré bolo predmetom krádeže a po nájdení a vrátení pôvodnému vlastníkovi absentoval postup opätovného schválenia a následného zaevidovania vozidla.

    Ďalej o úpravu postupu súvisiaceho s prideľovaním náhradného identifikačného čísla vozidla, takzvaného VIN, ďalej úpravu problematiky dočasného a trvalého vyraďovania vozidla z premávky na pozemných komunikáciách, ktorá v doterajšej právnej úprave bola nedostatočne riešená. Ďalej zavedenie povinnosti do konca roka 2012 prihlásiť do evidencie vozidlá, ktorým bolo vydané technické osvedčenie vozidla a neboli prihlásené do evidencie vozidiel a podobne.

    Dovoľujem si požiadať vás o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Spravodajcom je pán poslanec Pelegrini.

  • Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 494 z 2. apríla 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1016).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1039 z 31. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister dopravy Ľubomír Vážny uvedie teraz v prvom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1020.

    Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona predkladá Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008. Predkladaný zákon je krátkou novelou leteckého zákona, ktorá upravuje tieto oblasti. Útvar odborného vyšetrovania nehôd a incidentov prechádza z Leteckého úradu Slovenskej republiky do organizačnej štruktúry ministerstva z dôvodu vyhovenia medzinárodným auditom, ktoré požadujú jasné preukázanie nezávislosti orgánu vyšetrovania od orgánu, ktorý vykonáva dozor a dohľad. Zavádza sa osobitný systém financovania Leteckého úradu zo spoločného systému spoplatňovania leteckých navigačných služieb, upravuje sa poskytovanie dotácií v oblasti civilného letectva.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Spravodajcom k vášmu návrhu je pán poslanec Prokopovič. Dávam mu slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku ma svojím uznesením č. 494 z 2. apríla 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, tzv. letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sme dostali ako tlač 1020.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku preto podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Ďalej konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhov zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami.

    Ďalej o tom, že návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet a verejné financie, nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a ani na životné prostredie a na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc preto z oprávnení ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku budem po rozprave odporúčať, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1040 z 31. marca tohto roku a podľa § 71 rokovacieho poriadku budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, ktorý zároveň budem navrhovať ako gestorský výbor.

    Ďalej budem odporúčať, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom hospodárskom výbore do 12. júna 2009.

    Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu teraz nasledujú štyri vládne návrhy zákona, ktoré bude z poverenia vlády Slovenskej republiky v prvom čítaní uvádzať minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Ľubomír Jahnátek. Pristúpime teda k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 981. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1018.

    Teraz prosím pána ministra hospodárstva pána Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol. Pána ministra tu nemáme. Desaťminútová prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 14.11 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.18 hodine.

  • Budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorý som uviedla, tlač 981. Prosím pána ministra hospodárstva pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, panie poslankyne, v prvom rade sa chcem ospravedlniť za môj oneskorený príchod, ale keď som dostal informáciu, že mám ísť do parlamentu, okamžite som išiel, no, bohužiaľ, čakali ste na mňa, takže sa ešte raz ospravedlňujem.

    Predkladám vám na prvé čítanie vládny návrh novelizácie zákona o hospodárskej mobilizácii. Základným cieľom predloženého návrhu je doplniť vyššie územné celky, Sociálnu poisťovňu a štátnu pokladnicu za nové subjekty hospodárskej mobilizácie a zároveň pre tieto subjekty určiť povinnosti. V dôsledku prenesenia kompetencií štátu na samosprávu sa upravujú aj úlohy obvodným úradom a obciam.

    Návrhom zákona sa tiež upresňujú povinnosti a práva určeným subjektom hospodárskej mobilizácie a fyzickým a právnickým osobám oprávneným na podnikanie, ktoré nie sú subjektmi hospodárskej mobilizácie. Niektoré úpravy súvisia s potrebou definovať nové pojmy a opatrenia najmä v súvislosti so zoznamom opatrení Národného systému reakcie na krízové situácie, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky.

    Schválením vládou navrhovanej právnej úpravy sa exaktnejšie vymedzia úlohy hospodárskej mobilizácie zodpovedajúce súčasným spoločenským, politickým a ekonomickým podmienkam. Schválený zákon bude mať vplyv na verejné financie, ktoré v roku 2009 bude realizovať ministerstvo hospodárstva v rámci schváleného limitu svojej rozpočtovej kapitoly a finančné prostriedky na roky 2010 a 2011 sa budú riešiť pri plánovaní príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva hospodárstva v medzirezortnom podprograme 06H01 podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Slovo má spoločný spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pán poslanec Milan Rehák. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 494 z 2. apríla 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veci ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, máme to v tlači 981.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ďalej o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ako i o tom, že návrh zákona bude mať dopad na verejné financie, ale nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a ani na životné prostredie a na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1018 z 26. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a na záver Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Kahanec má slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, nechcem sa nejako hlboko rozvádzať o tomto materiáli. Myslím si, že je potrebné riešiť úlohy, ktoré je potrebné zabezpečovať z hľadiska hospodárskej mobilizácie a vlastne touto zmenou zákona sa vymedzujú určité nové subjekty, povinnosti. Zaujala ma akurát jedna vec, ktorá je uvedená v závere dôvodovej správy. Na plecia samosprávnych krajov a obcí a miest postupne pribúdajú kompetencie a v rámci týchto kompetencií im často neboli garantované finančné prostriedky na zabezpečenie týchto presúvaných kompetencií.

    Preto sa chcem spýtať pána predkladateľa, že vlastne ako to bude v budúcnosti, lebo v závere sa tam píše, že na rok 2009 budú tieto prostriedky čiastočne zabezpečené v rámci schváleného limitu kapitoly ministerstva hospodárstva, ale že v roku 2010 a v nasledujúcich rokoch bude ministerstvo hospodárstva „požadovať navýšenie“. Keď je to vyslovene presun kompetencií v zmysle preneseného výkonu štátnej správy na vyšší územný celok, a teda aj na obce, tak by som tam očakával formuláciu, že navýši finančné prostriedky pre obce a vyššie územné celky v rámci zabezpečovaných úloh.

    Tak len toto sa chcem spýtať, prečo sa tam dáva, že sa „bude požadovať“ navýšenie. Prečo sa tam rovno nenapíše, že „sa navýši“, keď to je vyslovene prenesený výkon štátnej správy. To len poznámka k formulácii v dôvodovej správe a predpokladám, že v praxi to bude zabezpečené vykrytím týchto prostriedkov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kahanca nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Môžem odpovedať. Presne tak, ako ste to povedali, tieto prostriedky budú navýšené do kapitoly ministerstva hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva bude refinancovať týmto aktérom tej služby tieto prostriedky, tieto náklady.

  • Spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 987. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1022.

    Znovu má slovo pán minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Ľubomír Jahnátek, ktorý uvedie tento vládny návrh zákona. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona upravuje ministerstvo hospodárstva postup pri udeľovaní licencií na dovoz a vývoz výrobkov, ktorých držanie sa v Slovenskej republike obmedzuje z dôvodu rizík, ktoré môžu ohroziť ekonomické, zahraničnopolitické a bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky.

    Postup udeľovania licencií na dovoz a vývoz týchto výrobkov v súčasnosti upravuje vyhláška ministerstva hospodárstva č. 15/1998 Z. z. o podmienkach udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb, ktorej právna úprava je už nepostačujúca.

    Návrhom zákona sa upravujú tiež podmienky prepravy takýchto výrobkov z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky a naopak.

    Predloženým návrhom sa ďalej mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, a to z dôvodu prechodu kompetencií pri preprave výbušnín a pyrotechnických výrobkov z Hlavného banského úradu na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Tiborovi Glendovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 494 z 2. apríla 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami, ktorého držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 987).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1022 z 27. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je v tlači 988. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1023.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôvodom na predloženie návrhu zákona je potreba implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a tiež transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou, ktorá už bola predtým transponovaná do iných existujúcich právnych predpisov.

    Cieľom návrhu je stanoviť, respektíve zlepšiť podmienky výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a z vysoko účinnej kombinovanej výroby. Podpora je pritom smerovaná na zdroje s menším inštalovaným výkonom, čo je v súlade s princípom rovnomernejšieho rozloženia decentralizovaných zdrojov na území Slovenskej republiky.

    Návrhom zákona sa odstraňuje bariéra krátkej garancie cien, ktorá spôsobovala nízky nárast výroby elektriny z týchto zdrojov. Preto sa pre výrobcov elektriny spĺňajúcich podmienky tohto zákona navrhuje dlhodobá garancia cien v lehote 15 rokov od uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky. Takto stanovená dlhodobá garancia sa vzťahuje na výkupnú cenu, ktorú bude určovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ako aj na povinný odber takto vyrobenej elektriny distribučnou sústavou.

    Výrobcovi takejto elektriny z návrhu zákona vyplýva nárok na prednostné pripojenie svojho zariadenia do regionálnej distribučnej sústavy, na prednostný prístup do distribučnej sústavy, na prednostný prenos, na prednostnú distribúciu a dodávku elektriny bez ohľadu na výkon zariadenia.

    Návrhom sa tiež upravujú práva a povinnosti výrobcu špecifického druhu obnoviteľného zdroja energie, ktorým je biometán. Biometán návrh zákona definuje ako upravený bioplyn, ktorého technické parametre sú porovnateľné s technickými parametrami zemného plynu. Výrobca biometánu, ktorého povinnosťou je zabezpečiť kvalitu a meranie množstva dodaného biometánu, má pritom podľa návrhu zákona právo na jeho prednostnú distribúciu v distribučnej plynárenskej sieti.

    Návrhom zákona sa rovnako upravuje vydávanie potvrdení o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a z vysoko účinnej kombinovanej výroby a potvrdení o pôvode biometánu, ktoré vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a ktoré slúžia pre výrobcov ako doklady pre nárok na podporu výroby elektriny.

    Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, a to znížením emisií skleníkových plynov do ovzdušia, značný pozitívny dopad na naplnenie záväzných cieľov v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie v roku 2020 a bude mať tiež priaznivý dopad na podnikateľské prostredie prostredníctvom podpory výstavby a rekonštrukcie zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zariadení na kombinovanú výrobu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz má slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pán poslanec Pavol Pavlis. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 494 z 2. apríla 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračovať budeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 1025, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1056.

    Prosím pána ministra Ľubomíra Jahnátka, ministra hospodárstva, aby tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

    Predložený návrh zákona je vypracovaný v nadväznosti na zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 70/2008 Z. z.

    Cieľom návrhu zákona je legislatívna úprava príslušných ustanovení zákona o výške pokút v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike. Obsahom predkladaného návrhu zákona je zároveň legislatívna úprava tých ustanovení zákona, riešenie ktorých si vyžiadala aplikačná prax a ktoré vyvstali v dôsledku aplikačných poznatkov z praxe.

    Navrhovanou právnou úpravou dochádza k zosúladeniu ustanovení zákona, ktoré charakterizujú použitie pohotovostných zásob pri vyhlásení mimoriadnej situácie a vypúšťa sa znenie ustanovenia týkajúce sa dane z pridanej hodnoty, ktoré spôsobovalo v praxi zbytočné problémy.

    Prijatie predloženého návrhu zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, iné verejné financie, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb na životné prostredie a na zamestnanosť.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Miroslavovi Kotianovi. Nech a páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 494 z 2. apríla 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov (tlač 1025).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli v predloženom návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona bude mať dopad na verejné financie, nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a ani na životné prostredie a na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1056 z 31. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto.

    Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 976. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1015.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Stanislava Becíka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, predloženým vládnym návrhom zákona sa mení doterajšie znenie § 45 zákona č. 39/2007, ktorým sa ustanovuje poskytnutie úhrady za náklady a škody, ak sa vyskytne niektorá z chorôb uvedených v prílohe č. 1, čím dochádza k zosúladeniu uvedenej právnej úpravy s nariadením Komisie Európskeho spoločenstva č. 1857 po uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky pôsobiace v poľnohospodárskej prvovýrobe.

    Návrh zákona rieši aj ďalšie problémy, ktoré sa vyskytli pri aplikačnej praxi zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, ako aj ďalšie zmeny legislatívy Európskych spoločenstiev a Európskej únie v oblasti zdravia zvierat a pohody zvierat dovozov z tretích krajín, vývozov do tretích krajín, tranzitov cez Európske spoločenstvo a obchodu v rámci Európskeho spoločenstva v oblasti nakladania so živočíšnymi vedľajšími produktmi neurčenými na ľudskú spotrebu, kde dochádza k pojmovému a obsahovému zosúladeniu platnej právnej úpravy a právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Predložený vládny návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov na zamestnanosť, životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.

    Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predkladaného návrhu zákona a jeho odporučenie do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz má slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pán poslanec Miroslav Jureňa. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 384 z 31. marca 2009 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 35. schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i iné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 99/2008 Z. z.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1018. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1025.

    Opäť prosím pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Stanislava Becíka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

    Dámy poslankyne, páni poslanci, predloženým vládnym návrhom zákona sa mení doterajšie znenie § 45, ktorým sa ustanovuje poskytnutie úhrady za náklady a škody, ak sa vyskytne niektorá z chorôb uvedených v prílohe č. 1, čím dochádza k zosúladeniu uvedenej právnej úpravy s nariadením Komisie Európskeho spoločenstva č. 1857/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky pôsobiace v poľnohospodárskej prvovýrobe.

    Návrh zákona rieši aj ďalšie problémy, ktoré sa vyskytli pri aplikačnej praxi zákona č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti, ako aj ďalšie zmeny legislatívy Európskych spoločenstiev a Európskej únie v oblasti zdravia zvierat a pohody zvierat dovozov z tretích krajín, vývozov do tretích krajín, tranzitov cez Európske spoločenstvo a obchodu v rámci Európskeho spoločenstva a v oblasti nakladania so živočíšnymi vedľajšími produktmi neurčenými na ľudskú spotrebu, kde dochádza k pojmovému a obsahovému zosúladeniu platnej právnej úpravy s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Predložený vládny návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov na zamestnanosť, životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.

    Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predkladaného návrhu zákona a jeho odporučenie do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyni Magde Košútovej. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 389 z 31. marca 2009 určil ako spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 99/2008 Z. z.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu v súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu je upravená v práve Európskych spoločenstiev i v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. marca 2009 č. 1025 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalšími štyrmi bodmi programu sú vládne návrhy zákona, ktoré bude z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladať v prvom čítaní minister pôdohospodárstva pán Stanislav Becík v zastúpení ministra životného prostredia, ktorý sa z rokovania Národnej rady ospravedlnil z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty.

    Pristúpime k prerokovaniu prvého z týchto bodov programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 941. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 989.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol vypracovaný z dôvodu potreby dôslednej transpozície smernice v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie, na ktorú Slovenskú republiku upozornila Komisia Európskych spoločenstiev svojou výzvou z januára 2008.

    Návrh zákona reaguje na všetky výhrady uvedené vo výzve z januára 2008. Najrozsiahlejšia časť návrhu zákona obsahuje novú úpravu rozdelenia navrhovaných činností a najmä ich zmien z hľadiska, či budú podliehať povinnému hodnoteniu, zisťovaciemu konaniu alebo vydávaniu vyjadrení o tom, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, alebo nie. Napriek tejto úprave sa nezmenila doterajšia príloha č. 8 stanovujúca limity pre povinné hodnotenie a pre zisťovacie konanie.

    Realizácia navrhovaných opatrení v návrhu zákona bude mať finančný vplyv na štátny rozpočet. Prostriedky budú zabezpečené v rámci schválených limitov kapitol Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

    Návrh zákona bude mať priaznivý vplyv na zamestnanosť a pozitívny environmentálny vplyv. Vplyv na rozpočty obcí, vyšších územných celkov ani nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie sa nepredpokladá.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz má slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pán poslanec Anton Korba. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 383 z 31. marca 2009 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jej prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. marca 2009 č. 989 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Áno, ďakujem, pán poslanec, my sme sa medzitým vymenili.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pokiaľ nikto, dovoľte mi uzatvoriť rozpravu a vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi a prerušujem prerokovanie...

  • Prepáčte, pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, lebo som nevedel, že ste prebrali...

  • Jasné. V poriadku. Jasné. Ďakujem. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Parlamentná tlač tohto návrhu má č. 1021. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1053.

    Pán minister, opäť vás poprosím, aby ste sa ujali slova a uviedli tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súvislosti s potrebou uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva č. 842/2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch a nariadeniach Komisie, ktoré bolo prijaté na vykonávanie tohto nariadenia.

    Cieľom navrhnutých opatrení a požiadaviek vyplývajúcich z návrhu zákona je obmedziť emisie určitých fluórovaných skleníkových plynov a predchádzať im.

    Návrh zákona upravuje povinnosti a požiadavky článkov nariadenia určitých fluórovaných skleníkových plynov a vyplývajúce z jednotlivých príslušných nariadení Komisie.

    Návrh zákona o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanovuje povinnosti právnických osôb, fyzických osôb a prevádzkovateľov, ktorí nakladajú s fluórovanými skleníkovými plynmi, výrobkami a zariadeniami, pôsobnosť orgánov štátnej správy, zodpovednosť za sankcie za porušenie ustanovenia a nariadenia tohto zákona.

    Stanovuje podmienky na zamedzenie úniku fluórovaných skleníkových plynov, ukladá povinnosť evidencie a oznamovacej povinnosti, upravuje podmienky na získanie odbornej spôsobilosti na nakladanie s určitými fluórovanými skleníkovými plynmi.

    Návrh zákona bol predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala a schválila. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Ľubošovi Martinákovi a požiadam ho, aby uviedol spravodajskú správu. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 390 z 31. marca 2009 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť v dôvodovej správe obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. marca 2009 č. 1053 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Zdá sa, že nikto. Preto, vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem opäť ministrovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/22001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, č. tlače 1022, návrh na prerokovanie výborom predsedu je v rozhodnutí č. 1054.

    Pán minister, opäť máte slovo a uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, dámy poslankyne, páni poslanci, v súlade so schváleným programom dnešnej schôdze predkladám v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Hlavným dôvodom pre vypracovanie návrhu zákona je potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady o batériách a akumulátoroch a o použitých batériách a akumulátoroch.

    Návrh zákona reaguje na potrebu zabezpečenia dôslednej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady o odpade z elektrických a elektronických zariadení a smernice Európskeho parlamentu a Rady o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach v znení zmien a doplnení, ktoré neboli dostatočne transportované do národnej legislatívy, na čo Slovenskú republiku upozornila Komisia Európskych spoločenstiev.

    Realizácia navrhovaných opatrení v návrhu zákona bude mať finančný vplyv. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2009 nebude uplatňovať zvýšené výdavky na štátny rozpočet. Návrh zákona bude mať priaznivý vplyv na zamestnanosť a pozitívny environmentálny vplyv.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 25. 3. 2009 ako vládny návrh zákona. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Teraz má slovo spravodajca z navrhnutého gestorského výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pán poslanec Tibor Lebocký a uvedie spravodajskú správu. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 391 z 31. marca 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev. V práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. marca 2009 č. 1054 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Neregistrujem žiadnu prihlášku do rozpravy, preto uzatváram možnosť podania ústnej prihlášky do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem tak navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister ešte zostane, pretože ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1023 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1055.

    Pán minister, máte slovo, uveďte vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, dámy poslankyne, páni poslanci, hlavným dôvodom na vypracovanie novely vodného zákona, ktorú predkladám na schválenie, je transpozícia smerníc Európskeho parlamentu a Rady o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality, čiastočná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady o riadení kvality vody určenej na kúpanie, pripomienky Európskej komisie k nedostatočnému prebratiu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva.

    Návrh zákona upravuje zisťovanie výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd, hodnotenie stavu podzemných vôd, opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd v oblasti povodí, spresnenie environmentálnych cieľov, úhradu nákladov za vodohospodárske služby, program opatrení a doplnenie chýbajúcich pojmov a ich definícií.

    V podnikateľskom prostredí návrh zákona podporuje zodpovednejší prístup k ochrane vôd, čo bude mať pozitívny vplyv na rozvoj nových podnikateľských aktivít týkajúcich sa napríklad rozvoja služieb v oblasti cestovného ruchu.

    Uvedené je potrebné zdôrazniť, pretože ak budeme chcieť hospodárne využívať vodu na rôzne účely, musíme ju aj dostatočne chrániť. Pri nedostatočnej ochrane vôd bude potrebné vynaložiť nemalé finančné prostriedky na zabezpečenie technologických postupov na jej úpravu, hlavne na pitné, výrobné a rekreačné účely. V tejto súvislosti považujem za potrebné zdôrazniť, že ministerstvo životného prostredia veľmi ústretovo reagovalo aj na dodatočne vznesené pripomienky priemyselných zväzov. Akceptovateľné návrhy na úpravu konkrétnych ustanovení boli po vzájomnej dohode do návrhu novely zapracované. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi Jánovi Slabému a uvedie spravodajskú správu. Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev. V práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. marca 2009 č. 1055 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Neregistrujem žiadneho z pánov poslancov, preto mi dovoľte, aby som uzatvoril možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlásiť zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú. Poďakovať pánovi ministrovi za celú sériu predložených návrhov, rovnako spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz trošku zmeníme tému, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 1013, návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí predsedu č. 1038.

    Slovo má pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Štefan Harabin a uvedie tento vládny návrh zákona. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Notársky poriadok, zákon o advokácii a katastrálny zákon. Ide o kompromisný návrh medzi Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Do pôvodného návrhu sa totiž premieta aj návrh spomínaného úradu na elektronizáciu katastra.

    Problematiku prevodov nehnuteľností ministerstvo spravodlivosti rieši druhýkrát a tentoraz už kompromisným návrhom bez povinnej notárskej zápisnice. Ministerstvo spravodlivosti nepovažuje za šťastný súčasný systém a postupnými krokmi sa snaží ho vylepšiť.

    Ministerstvo spravodlivosti spolupracuje aj s rakúskym ministerstvom spravodlivosti najmä v súvislosti s oboznamovaním sa s rakúskou pozemkovou knihou tzv. grumbuchom. Je výhodné, že aj na našom území platila rovnaká pozemková kniha, teda aj historické hľadisko je v prospech našich zámerov. Nepôjde však o nejaké rozloženie katastrov, práve naopak, katastre budú predstavovať základ nového systému evidencie nehnuteľností, ibaže na princípe tribunálov a s posilnením nezávislosti pri rozhodovaní.

    Predkladaný návrh zákona považujem za dôležitý aj v súvislosti s prebiehajúcou finančnou krízou. Občania, ktorí prišli o prácu, môžu doplatiť pri pôžičkách stratou bytu alebo domu. Úradník na správe katastra v písomnom konaní nie je v kontakte s účastníkmi zmluvy. Chcem však vidieť toho notára alebo advokáta, ktorý by sa podpísal pod nemorálnu zmluvu celej navrhovanej právnej úpravy.

    Po prvé, možnosť vybrať si bezpečný, jednoduchý a rýchly prevod nehnuteľností cez notára, respektíve advokáta s povinným poistením. Po druhé, sprísnenie podmienok osvedčovania pravosti podpisu. Po tretie, sprísnenie zodpovednosti notárov a advokátov. Po štvrté, odbremenenie správ katastra od posudzovania občiansko-právnych aspektov zmlúv o notárovi, respektíve advokátovi s cieľom dosiahnuť podanie vkladu v pomerne krátkej dobe.

    Sprísnenie formy splnomocnenia pri prevodoch nehnuteľností. Potom ako notár alebo advokát spíšu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, správa katastra sa môže sústrediť už len na súladnosť zmluvy s katastrálnym operátom, a tým pádom je možné spravodlivo žiadať, aby správy katastra tento ušetrený čas využili na rýchlejšie povolenie vkladu.

    Presúva sa tiež zodpovednosť na notára a advokáta, čo môže ovplyvniť rozsah uplatňovaných nárokov proti štátu reprezentovaného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

    Legalizácia totožnosti sa navrhovanou právnou úpravou nezúži len na súčasné osvedčovanie pravosti podpisu po predložení dokladov totožnosti na príslušnej matrike alebo administratívnou silou notára, ale bude výsledkom odbornej starostlivosti notára či advokáta v rámci notárskeho úkonu, teda spísanie notárskej zápisnice alebo autorizácie advokátom. Reaguje sa na zneužívanie splnomocnení. Každá plná moc sa tak dostane do notárskeho centrálneho registra a úradník, ktorý koná v písomnom konaní sa tak bude môcť oboznámiť, či skutočne splnomocnenie bolo spísané notárom a bude vylúčené pozmenenie listiny zaregistrovanej v notárskom centrálnom registri.

    Predkladateľ odmieta argumenty, že ide o málo podvodov, a preto netreba nič riešiť. Vzhľadom na to, že na súdoch sa nevedú štatistiky o počte určovacích žalôb, nie je možné zistiť skutočný počet chybne zavkladovaných zmlúv. Predkladateľ má ambíciu v budúcnosti riešiť kvalitnejší systém s finálnym cieľom, ktorým je materiálna publicita katastra. Za tým účelom je potrebné udržať tie prvky, ktoré sú k tomu potrebné, posudzovanie platnosti zmluvy, a prijímať opatrenia na zvýšenie bezpečnosti prevodov. Prax časom ukáže, či je udržateľné, aby prevody nehnuteľností, keď ide spravidla o miliónové hodnoty a následkom miliónových podvodov boli vykonávané bez toho, aby bol známy právnik, ktorý zmluvu spísal. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády a pán minister. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, to znamená ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Janke Laššákovej, ktorá uvedie spravodajskú správu. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesla spravodajskú informáciu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 31. marca ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 1013.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Predkladaný vládny návrh zákona je iniciatívnym materiálom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev.

    Navrhovateľ predpokladá, že návrh zákona nebude mať neutrálny vplyv na štátny rozpočet, neutrálny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1038 z 31. marca 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009. Uviedla som spravodajskú informáciu.

    Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne za uvedenie spravodajskej správy. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravu nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Zdá sa, že nikto.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajkyni, avšak pána navrhovateľa poprosím, aby zostal, pretože teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. u sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 1014, návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí predsedu č. 1026.

    Takže, pán podpredseda, máte opäť slovo a uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákona v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Účelom navrhovanej právnej úpravy je posilnenie nezávislosti súdnictva v Slovenskej republike formou rozšírenia zákonných záruk nezávislosti v oblasti organizácie, riadenia a správy súdov prenesením príslušných zákonných oprávnení v personálnej, organizačnej a finančnej oblasti na Súdnu radu Slovenskej republiky, respektíve Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súlade s predpokladmi a zámermi ústavodarného orgánu, ktoré boli určujúce a ktoré formovali výsledné znenie ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa menila a doplnila Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Inak povedané, rozhodovanie o najdôležitejších a miestami existenčných otázok v oblasti organizácie riadenia a správy súdov, ktoré boli doteraz zákonom zverené do výlučnej pôsobnosti výkonnej moci reprezentované v tomto prípade ministrom spravodlivosti, respektíve Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky sa navrhovanou právnou úpravou prenášajú na vrcholné orgány reprezentujúce súdnu moc, t. j. Súdnu radu a Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Z hľadiska praktickej realizácie ústavných princípov nezávislosti súdnictva, ktoré nachádzajú svoje vyjadrenie v zákonnej právnej úprave vydanej na základe príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky, napríklad čl. 141a ods. 6, čl. 143 ods. 2 a 3, čl. 148 ods. 2 a 3, čím sú ústavné garancie nezávislosti súdnictva dopĺňané o zákonné záruky nezávislosti súdnictva možno konštatovať, že pozitívne očakávania na posilnenie nezávislosti súdnej moci vyslovené v súvislosti so schvaľovaním citovaného ústavného zákona, najmä v oblasti organizácie riadenia správy súdov boli a sú naplnené len čiastočne. Keďže v mnohých prípadoch sa vývoj zákonnej právnej úpravy uberal opačne, teda tak, že sa prehlboval štátny dohľad ministerstva spravodlivosti, t. j. z výkonnej moci.

    Navrhovaná právna úprava ďalej rieši niektoré čiastkové zmeny zákonnej úpravy postavenia Justičnej akadémie a kreovanie jej orgánov, a to v duchu posilnenia postavenia súdnej moci. Taktiež dochádza k čiastkovej zmene zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorej nutnosť vykonania vyplýva z celkovej zmeny mechanizmu tvorby rozpočtu súdov a ich financovania. Takto koncipované zmeny v riadení a správe súdov nadväzujú na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa justície.

    Súčasne je potrebné uviesť, že od prijatia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ide o najzásadnejšiu zákonnú právnu úpravu v oblasti organizácie riadenia a správy súdov v Slovenskej republike.

    Súčasne je potrebné vyjadriť, že navrhovaná právna úprava nijakým spôsobom nenarúša ústavou zakotvenú participáciu zákonodarnej, teda parlament a výkonnej moci vláda a prezident na kreovanie Súdnej rady a prostredníctvom nimi nominovaných zástupcov na riadení a správe justície v Slovenskej republike.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Návrh zákona nezakladá negatívne nároky na verejné financie, nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie. Práve naopak, predpokladá sa úspora minimálne 1 milión eur ročne. Návrh zákona bol vládou Slovenskej republiky schválený 25. marca 2009. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister a podpredseda vlády. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Kataríne Tóthovej. Požiadam ju, aby k tomuto vládnemu návrhu zákona predniesla spravodajskú správu. Takže, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ďakujem za slovo. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som si splnila spravodajskú povinnosť, na ktorú som bola rozhodnutím ústavnoprávneho výboru z 31. marca tohto roku poverená a podľa zákona o rokovacom poriadku ako spravodajkyňa podávam v prvom čítaní nasledujúcu správu.

    Po prvé, konštatujem, že predložený vládny návrh spĺňa z formálnej a právnej stránky všetky požiadavky vyplývajúce zo zákona o rokovacom poriadku.

    Ďalej chcem informovať, že predložený vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich predkladá ministerstvo spravodlivosti ako iniciatívny návrh a, samozrejme, aj novelizuje niektoré súvisiace právne predpisy.

    Z návrhu zákona je zrejmý účel, pre ktorý sa tento legislatívny návrh podáva, a dôvodová správa uvádza, že predložený legislatívny návrh je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj zákonmi a právom Európskej únie. Pripojená doložka zlučiteľnosti dáva informáciu, že predložená problematika nie je upravená v práve Európskeho spoločenstva.

    Návrh zákona bude mať dopad na verejné financie, tak ako je to v doložke uvedené a tak ako to bližšie uviedol pán minister vo svojom úvodnom slove.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z príslušného rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky potom uzniesla na tom, aby vládny návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní a aby sa týmto legislatívnym návrhom zaoberal ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, tak ako to navrhol predseda Národnej rady Slovenskej republiky a za gestorský výbor bol určený ústavnoprávny výbor s tým, že výbory predmetný vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 10. júna a gestorský výbor do 12. júna.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, uviedla som spravodajskú správu. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, za uvedenie spravodajskej správy, otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem, samozrejme, prihlášku pani spravodajkyne, ďalej pani poslankyňa Žitňanská. Neregistrujem už žiadnu ďalšiu prihlášku, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani spravodajkyňa, ktorá v zmysle rokovacieho poriadku má prednosť a po nej vystúpi pani poslankyňa Žitňanská. Máte slovo, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem uviesť veľmi stručne, že predložený legislatívny návrh prehlbuje, modeluje teóriu trojdelenia štátnej moci, na ktorej je budovaná naša ústava a podľa ktorej sa požaduje oddelenie výkonnej moci, zákonodarnej moci a súdnej moci. Predovšetkým pred vstupom do Európskej únie bola vypracovaná hodnotiteľská správa na stav vzájomného vzťahu výkonnej moci a súdnej moci na Slovensku, dosť rozsiahla hodnotiteľská správa, v ktorej bolo jednoznačne vytýkané Slovenskej republike, že nedosiahla ešte taký požadovaný stupeň oddelenia výkonnej a súdnej moci, aký by mal byť v právnom štáte.

    Predovšetkým sa vytýkali široké kompetencie ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k súdnictvu, respektíve k správe súdnych záležitostí. Slovenská republika v tejto správe bola nabádaná, aby prijala opatrenia, ktoré takéto oddelenie výkonnej moci od súdnej moci prehĺbia.

    Poznáme v Európskej únii viaceré stavovské sudcovské organizácie, vypracovali rôzne projekty, ktoré sa už realizovali v niektorých štátoch, ktoré sú členmi Európskej únie. Z východného bloku napríklad v Maďarskej republike už dávno z ministerstva spravodlivosti prešlo riadenie niektorých otázok súdnictva na ich obdobný orgán našej Súdnej rady.

    Preto osobne nemôžem inak jedine uvítať tento legislatívny návrh, ktorý presúva časť kompetencie ministerstva spravodlivosti na Súdnu radu, poprípade na Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Chcem aj reagovať na rôzne články a stanoviská, ktoré boli publikované v dennej tlači, a to v printových médiách, a taktiež kde sa uvádzalo, že dochádza ku skresľovaniu, poprípade k nenáležitému kroku, ktorý je iniciovaný určitými perspektívnymi personálnymi úvahami a vôbec došlo k dehonestovaniu tohto legislatívneho návrhu.

    Chcem ako spravodajkyňa uviesť, že vlastne tento legislatívny návrh ide v trende hodnotiacej správy EÚ, ktorá bola vypracovaná pre Slovenskú republiku pred jej vstupom vrátane odporúčaní, ktoré boli v tejto hodnotiacej správe. Ďakujem za pozornosť, skončila som.

  • Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi poslankyňa Lucia Žitňanská. Má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si krátko sa vyjadriť v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Moje stanovisko je zásadne odlišné, ako prezentovala pani poslankyňa Tóthová, spravodajkyňa tohto návrhu.

    Ja si myslím, že dnes stojíme na vážnej križovatke pre justíciu a možno aj preto, že máme na tejto schôdzi dva návrhy zákonov, ktoré sa týkajú justície. Jeden je ten, o ktorom rokujeme práve teraz a dovolím si vopred predoslať, že o druhom budeme rokovať neskôr. Je to poslanecký návrh SDKÚ – DS, ktorý som podpísala, ktorý ide úplne opačným smerom ako tento návrh zákona.

    Pretože to, čo ja vidím za týmto návrhom zákona, je totálna koncentrácia moci nad justíciou v iných rukách. Nie v rukách výkonnej moci, ale v rukách vo vnútri justície, ale totálna koncentrácia moci v rukách Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu. Ja v tej súvislosti chcem povedať, že áno, nezávislá justícia je základný stavebný kameň demokratickej spoločnosti. Áno, nezávislosť justície nie je ale samoúčelná.

    Nezávislosť justície tu je na to, aby bolo garantované nestranné rozhodovanie súdov, ktoré nebude ovplyvňované zo strany výkonnej moci, zákonodarnej moci, ale ani nie ľuďmi, ktorí budú mať koncentrovanú moc vo vnútri justície. Čiže ide o nezávislú justíciu ako predpoklad nestranného rozhodovania a myslím si, že to si musíme uvedomiť. To znamená, ak hovoríme o trojdelení moci, tak hovoríme nie o absolútnom vákuu medzi tromi mocami v tomto štáte, ale preto zároveň a je to súčasťou teórie trojdelení moci, hovoríme o vzájomných brzdách a pákach a hovoríme o vyvážení týchto mocí tak, aby existoval balans a zároveň kontrola týchto mocí, pretože nepreniknuteľnosť súdnej moci neznamená nezávislosť súdnej moci, ktorá by garantovala nestranné rozhodovanie.

    A podľa mňa tento návrh zákona smeruje k nepreniknuteľnosti do súdnej moci, k absencii akejkoľvek kontroly, keď len predovšetkým ľudia zvolení vo vnútri v justícii, pretože to je polovica ľudí, ktorí tvoria Súdnu radu a predseda Najvyššieho súdu volený touto Súdnou radou budú mať absolútnu moc nad justíciou. A ja tu nevidím garanciu pre nestranné rozhodovanie. Nie, nebude to minister spravodlivosti, ktorý bude dvíhať telefón, bude to predseda Najvyššieho súdu, ktorý bude dvíhať telefón. A podľa mňa je to rovnako nebezpečné, pretože my potrebujeme garantovať nestranné rozhodovanie, pretože to je cieľ a tak musí byť nastavené právne prostredie.

    Preto tento návrh považujem za veľmi nebezpečný. Ja som kritizovala aj predchádzajúci návrh, ktorý predložila vláda, a to je stav, ktorý je účinný od 1. januára, keď časť kompetencií ministra spravodlivosti sa posilnila. Áno, kritizovala som to, pretože si myslím, že určitý balans, ktorý tu bol a nemusel byť dokonalý, ale bol, určitý balans sa priklonil príliš na stranu ministra spravodlivosti.

    Po troch mesiacoch tu máme úplne opačný extrém, ktorý totálne dáva moc do rúk predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. A preto áno, budem v tomto prípade aj mierne osobná. Pre koho to chystáte, pán minister? Pre seba? Pretože nič iné človeku v tejto súvislosti napadnúť nemôže.

    Spomeniem, nebudem hovoriť detaily môjho návrhu, o ktorom budem hovoriť vtedy, keď ho budeme prerokovávať, ale myslím si a je to ponuka do diskusie. Cestu, ktorú ja vidím, je otvorenie justície pre občiansku kontrolu, preto to budem obhajovať v mojom návrhu. Obhajujem verejné výberové konania, verejné justičné skúšky, náhodný výbor disciplinárnych senátov, občiansky prvok do disciplinárnych senátov, aby tento uzatvorený kruh, keď právnici rozhodujú sami o sebe, keď sudcovia rozhodujú sami o sebe sa nestal absolútne nepreniknuteľný, pretože tu hrozí vážne nebezpečenstvo, že justícia nebude garantovať nestranné rozhodovanie. Preto tento návrh zákona odmietam, a preto dávam návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vystúpenie pani poslankyne bolo posledné v rozprave. Takže môžete vystúpiť, ale potom, pani poslankyňa, so záverečným stanoviskom vzhľadom na to, alebo áno? Takže, ak dovolíte, uzatváram rozpravu a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. K rozprave chce zaujať stanovisko pán podpredseda vlády. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ja skutočne žasnem nad totálnym obratom pani poslankyne Žitňanskej, asi ani nie polroka dozadu, je to o 180 stupňov obrat. Ja žasnem nad tým, že pani Žitňanskej je ľúto, že už nikdy, keď by táto právna úprava prešla, a verím, že prejde, nebude môcť ani ona, ani nikto iný z politikov ovplyvňovať a riadiť sudcov a súdy, tak ako to predvádzala tu predchádzajúca vládna garnitúra predchádzajúcich osem rokov, keď robila osobitne tlačové konferencie v živých kauzách, kde ministri a štátni tajomníci, vedúci úradu vyjadrovali svoje názory, aká je ich predstava o tom, aký má byť výsledok súdneho rozhodnutia. Takže, pani poslankyňa Žitňanská, ja sa vám nečudujem, že vám je ľúto za týmto obdobím, ktoré sa už asi nevráti.

    Pokiaľ ide o právne modely v zahraničí. Už pani profesorka Tóthová jednoznačne povedala, že tieto modely nie sú výnimočné v Európe. Zoberme si Maďarsko, kde Súdna rada rozhoduje o všetkých personálnych a ekonomických otázkach.

    Zoberme si určité modifikácie modelov Poľsko, severnej Európy, Ruská federácia, hoci nie je členom EÚ, Španielsko, Portugalsko, Grécko a takisto aj Slovinsko. To, že nepôjde o žiaden nekontrolovaný systém, o tom svedčí samotné znenie ústavy, ktoré jasne hovorí, že výkonná moc reprezentovaná vládou a prezidentom bude delegovať šiestich členov do Súdnej rady a Národná rada troch. Zároveň rozpočet Súdnej rady aj Najvyššieho súdu, a teda aj všetkých súdov bude vytváraný po rokovaniach ministerstva financií so Súdnou radou a nakoniec ho bude schvaľovať a predkladať vláda a v konečnej etape parlament a potom prezident republiky.

    Pani Žitňanská, ešte jednu vec, nechcem byť tiež osobný ako vy. Vy viete, že váš nominant, respektíve teda nominant opozície alebo nominant KDH pán Karabín nevyhrá voľby v Súdnej rade. Vy ste Sibyla, jasnovidka, alebo máte iné predispozície? Čiže k tejto osobnej stránke a už posledná vec, čo tu navrhujete verejné výberové konania, verejné skúšky.

    Pani poslankyňa, ukážte mi, alebo prezentujte čo i len jednu právnu úpravu v zahraničí, o ktorú by sme sa v tomto smere mohli oprieť. Vy si viete predstaviť výberové konanie na chirurga, ktoré verejne bude kontrolovať murár a strojný zámočník? Viete, tie otázky verejnosti do výberových konaní a transparentnosti, ktoré tu ako motiváciu uvádzate na vaše návrhy, sú zrejme podmienené aj tým, že v minulosti ste boli súčasťou určitej koalície, ktorá vyslovene z titulu politickej moci nechala urobiť aj adeptom, ktorí nikdy na súdoch neboli justičné skúšky.

    To bol váš transparentný verejný spôsob prípravy budúcich sudcov, keď ľudia, byrokrati na ministerstve spravodlivosti, ktorí nikdy na súde neboli, dostali cez politicky ovládané ministerstvo spravodlivosti možnosť urobiť justičnú skúšku evidentne v rozpore so zákonom.

    Pani poslankyňa, toto vás netrápilo? Ale mne to pripadá tak, ako keby ste tu chceli zavádzať mítingy po družstvách, v závodoch, aké sa robili v 50. rokoch o tom, že o človekovi, ktorý bol obžalovaný v politických procesoch sa rozhodovalo na odborových schôdzach a verejných straníckych schôdzach v tom smere, že ten je vinný, ten vinný a ten je vinný. Vy ste sa asi neodosobnili ešte od tých 50. rokov. Neviem, aké putá vás k tomuto obdobiu viažu. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz požiadala o záverečné slovo pani spravodajkyňa. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Budem reagovať na stanoviská uvedené v rozprave. Ja by som chcela uviesť, že minister je nesporne politická nominácia a minister si nevyzlieka svoje politické tričko. A pokiaľ má určité kompetencie vo vzťahu k justícii, tak ho uskutočňuje v tomto politickom tričku. Zahraničné analýzy vykonávané predovšetkým stavovskými organizáciami sudcov veľmi dôrazne akcentujú požiadavku, aby minister, ktorý je v politickom tričku, mal čo najmenšie oprávnenia vo vzťahu k súdnictvu. Toto dozaista nikto nemôže poprieť. Mám doma hodnotiacu správu a tam sú uvedené aj požiadavky jednotlivých týchto združení európskych sudcov a môžem to, čo hovorím, jasne dokumentovať. Táto správa bola vypracovaná, ako som už uviedla, Európskou úniou.

    A taktiež nemôžem súhlasiť s názorom, že tento legislatívny návrh uzatvára rozhodovanie len medzi sudcov, teda, že sa budú dusiť vo vlastnej šťave.

    Vážení, podľa platného zákona členov do disciplinárneho konania navrhuje parlament a je možnosť navrhnúť a myslím si, je to aj želateľné, nesudcov, čiže sú tu otvorené dvere. Pre kontrolu, ako chcete to tak nazvať, zvonku v Súdnej rade troch členov volí parlament. Kde je zábrana tomu, aby títo traja členovia neboli „zase“ povedané zvonku nie v sudcovských radách. Takisto prezident má túto možnosť. Takže tu ten nesudcovský prvok je v tom systéme dnes už zakotvený, len ho treba realizovať.

    A ja si myslím, že kolektívne rozhodovanie o devätnástich členoch je menej politicky ovplyvniteľné, kde sedí aj osem sudcov, ktorí majú byť apolitickí než kompetencia jedného politického nominanta, ktorý zastáva funkciu ministra spravodlivosti.

    Takže tento pohľad, ktorý tu bol prezentovaný, nie je pre mňa pohľadom, ktorý by ma presvedčil o tom, čo tu bolo uvedené. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme ďalej v našom programe. Ďakujem pánovi podpredsedovi aj pani spravodajkyni.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač číslo 958 a návrh na pridelenie zákona výborom je v rozhodnutí predsedu číslo 990.

    Slovo má podpredseda vlády a uvedie vládny návrh zákona.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s uznesením vlády číslo 120 zo dňa 9. februára si dovoľujem Národnej rade Slovenskej republiky uviesť a odôvodniť vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona vychádza z koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme a legislatívneho zámeru zákona schváleného vládou Slovenskej republiky.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je zvýšiť spoločenské a finančné ocenenie pedagogických zamestnancov, vytvoriť také legislatívne a ekonomické rámce, aby pedagogickí a odborní zamestnanci v čo najväčšej miere spĺňali odborné a morálne predpoklady na výkon tohto náročného povolania, zvýšiť ochranu pedagogických a odborných zamestnancov pred nadmernou psychickou záťažou, legislatívne upraviť ochranu učiteľov pred agresivitou zo strany žiakov a rodičov, zlepšiť prípravu pedagogických zamestnancov v praxi a za týmto účelom podporovať vzdelávacie programy pre pedagogických a odborných zamestnancov na všetkých stupňoch škôl, umožniť kariérny rast pedagogických a odborných zamestnancov v kariérnom systéme, vytvoriť motivačný kariérny systém a v rámci tohto systému prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania zabezpečiť zvyšovanie profesijných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov.

    Na splnenie cieľov a zámerov tohto zákona samotný návrh zákona definuje práva a povinnosti pedagogického a odborného zamestnanca, upravuje postavenie pedagogického a odborného zamestnanca ako verejného činiteľa, umožňuje postaviť pedagogického a odborného zamestnanca, takzvanú mimoslužbu pri začatí jeho trestného stíhania, rozširuje kritériá bezúhonnosti a aj nedbanlivostné trestné činy súvisiace s výkonom povolania.

    Ďalej určuje kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti, zavádza komplexný a motivačný systém kontinuálneho vzdelávania s umožnením kariérneho rastu či už vo vertikálnom, alebo horizontálnom smere, ďalej motiváciu kvality práce naďalej ponecháva riaditeľovi školy v rámci osobného ohodnotenia, odmeny či osobného platu.

    Zákon slúži motivácii k odbornému rastu pedagógov prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania a zavádza takzvaný kariérny systém s možnosťou platového postupu, kreditových príplatkov, špecializačných príplatkov a poskytovania dní voľna na účasť na vzdelávaní alebo vykonaní atestačnej skúšky a navrhuje systém sociálnych výhod pre pedagógov, ako je napríklad zabezpečenie psychologickej starostlivosti, regeneračné pobyty, preventívne očkovania a podobne.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, prosím o prerokovanie predloženého návrhu a žiadam jeho podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pani poslankyni Monike Smolkovej. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 958) ako určená spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením číslo 155 zo 7. apríla 2009 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač s číslom 958. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom. Súčasne predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 990 z 2. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Písomne sa do rozpravy prihlásil za klub SMK pán poslanec Szigeti, ďalej sa písomne prihlásil pán poslanec Imre Andruskó. Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Szigeti. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, úvodom snáď toľko, že skutočne som rád, že po niekoľkoročnom úsilí Ministerstvu školstva Slovenskej republiky sa podarilo pripraviť návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a v priebehu dnešného dňa máme možnosť prerokovať tento návrh zákona v prvom čítaní.

    Skutočne si myslím, že naši pedagógovia si zaslúžia, aby mali vlastný zákon, aby mali samostatný zákon o tom, aké práva a aké povinnosti majú pedagógovia a, samozrejme, podstatou tohto návrhu zákona je vytvoriť istý rámec na zabezpečenie ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov.

    Ako som spomínal, som rád, že je na svete tento zákon, ale priznávam sa, že teda na jednej strane sa teším, ale na druhej strane mám obavy. Mám obavy, pretože neviem celkom dobre a presne odhadnúť, čo prinesie tento návrh zákona pre naše školy, pre pedagógov a aký bude efekt z prijatia tohto zákona.

    Určite som presvedčený o tom, že po prijatí tohto zákona, aj keď možno s istými zmenami naši pedagógovia, naši učitelia určite budú múdrejší, budú vzdelanejší, budú mať vyššie kvality, ale myslím si, že každý zákon musí sledovať isté, možno vážnejšie ciele. A tým cieľom v tomto prípade by malo byť skvalitňovanie a zvýšenie úrovne vzdelávania na našich školách a v školských zariadeniach. V tom už nie som si istý, že s prijatím tohto zákona sa tento cieľ dosiahne.

    Určite tento zákon obsahuje obrovské motivácie pre pedagógov, aby sa vzdelávali, ale nie som si istý, že vďaka tomuto vzdelávaniu budú výchovno-vzdelávacie výsledky našich škôl lepšie. Nie som presvedčený o tom, že pedagóg, ktorý v zmysle a na základe tohto zákona bude naháňať kredity, bude sa usilovať získať čo najskôr prvú a druhú atestáciu, či bude mať podobný prístup aj vo výchovno-vzdelávacom procese, či sa bude usilovať o to, aby čo najkvalitnejšie a najlepšie odovzdával vedomosti, informácie a poznatky pre deti, pre žiakov tej ktorej školy. Určite čas všetko vyrieši a práve preto si myslím, že ešte stále je čas, aby sme to, čo je potrebné zmeniť na tomto zákone zmenili.

    V prvom čítaní nebudem mať, samozrejme, konkrétne pozmeňujúce návrhy, ale aspoň by som naznačil niektoré, možno pre mňa neuralgické body tohto zákona. Hneď by som začal s názvom zákona, s ktorým ja osobne mám problém.

    Názov zákona je jednoznačný – zákon o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vždy som mala takú predstavu, že pedagogickými zamestnancami sú učitelia, vychovávatelia, majstri, špeciálni pedagógovia a tak ďalej a tak ďalej. Veď v samotnom názve zákona je to tak uvedené. Na moje najväčšie prekvapenie, tento zákon rozdeľuje pedagogických zamestnancov na dve veľké kategórie, jedna kategória sú samotní pedagogickí zamestnanci a druhá kategória sú takzvaní odborní zamestnanci. Keď sme už zaviedli dve tieto kategórie, tak si myslím, že názov by mal byť zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, alebo teda buď nezaviesť dve kategórie, a keď už som zaviedol kategórie, tak nech je to aj v samotnom názve tohto zákona.

    Samozrejme je dobré, že už konečne sú zadefinované práva a povinnosti, kvalifikačné, odborné predpoklady pedagogických zamestnancov, ale dovoľte mi niekoľko pripomienok napríklad k tým predpokladom, ktoré sú uvedené v zákone na výkon pedagogickej činnosti a odbornej činnosti.

    V § 6 hneď v prvom bode zákon vymenuje predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti, s ktorými sa dá viac-menej súhlasiť, súhlasiť možno na 90 %. Chýba mi ale jeden predpoklad, ktorý si myslím, že by bolo treba nejakým spôsobom zapracovať do zákona.

    Slovenská republika je multikulturálnou krajinou, na Slovensku máme rôzne školy. Máme väčšinou školy s vyučovacím a výchovným jazykom slovenským, ale máme tu aj národnostné, takzvané národnostné školstvo. Myslím si, že v dnešnej dobe by malo byť určité kritérium, aby pedagogický zamestnanec mal predpoklad ovládať vyučovací jazyk tej ktorej školy, pretože si myslím, že pre toho žiaka, pre rodičov je to základným kritériom alebo predpokladom pre dobrú komunikáciu medzi pedagógom a rodičom, aby ten pedagóg, či je to zástupca riaditeľa, alebo riaditeľ ovládal ten jazyk.

    Na juhu Slovenska máme mnohé takzvané dvojjazyčné školy s vyučovacím jazykom štátnym, ale aj vyučovacím jazykom národnostných menšín, kde si myslím, že by nebolo najšťastnejším riešením, keď riaditeľ takej školy by neovládal vyučovací jazyk školy. Takže určite v druhom čítaní podám pozmeňujúci návrh, aby medzi týmito kritériami, čo sa týka predpokladov na výkon pedagogickej činnosti bol aj predpoklad ovládania vyučovacieho jazyka školy, samozrejme, nemám úmysel vyžiadať tento predpoklad od zahraničného lektora alebo od pedagóga, ktorý na bilingválnej škole vyučuje cudzí jazyk, alebo v iných špeciálnych prípadoch, ale myslím si, že v zákone tie špeciálne prípady môžeme vymenovať.

    Takisto si myslím, že by bolo treba pouvažovať o tom a zvážiť tú časť zákona, kde sa hovorí o právach a povinnostiach pedagogického zamestnanca. Určite je správne uvedené, že pedagogický zamestnanec má právo na kontinuálne vzdelávanie a profesijný rozvoj za podmienok ustanovených týmto zákonom v jazyku, v ktorom pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť vykonáva.

    Priznám sa, že ma príjemne prekvapila táto časť zákona, pretože to považujem za skutočne európsky prístup k takémuto zákonu, avšak v zákone nie je uvedené, ako sa postará ministerstvo k realizovateľnosti tohto práva pedagógov prostredníctvom trebárs svojich priamo riadených organizácií, ktoré možno majú v náplni činnosti ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov. Možno by sme mohli rozšíriť zákon, kde by sme to nejakým spôsobom kompletnejšie ustanovili.

    Čo sa týka jednotlivých ďalších paragrafov, kde sa hovorí o kariérnych stupňoch, kariérnych pozíciách, myslím si, že je to celkom dobré a správne sformulované, avšak vidím isté problémy, a to predovšetkým problémy pre začínajúcich pedagogických zamestnancov. Pre začínajúceho pedagogického zamestnanca, aby sa z neho stal takzvaný samostatný pedagogický zamestnanec, je potrebné adaptačné vzdelávanie. Nuž tak a tu vidím problém, lebo adaptačné vzdelávanie sa dokončuje istou formou skúšania pred komisiou a tá komisia je vytvorená v podstate z kolegov pedagógov danej školy.

    Skúsme modelovať jednu takúto situáciu. Uvažujme o nejakej malej obci, kde je málotriedka, kde sú možno traja alebo štyria učitelia. Vychádzame z toho, že v danom roku sú tam traja, prijmú ďalšieho mladého pedagóga, ale postupne začne klesať počet žiakov na tejto škole. Riaditeľ aj pedagógovia prídu na to, že jeden z nich je nadbytočným. Určite, keď dôjde k tomu, aby niekoho prepustili, tak tým, ktorý má odísť bude ten začínajúci pedagóg, pretože on má zložiť skúšku pred komisiou, ktorej členmi sú jeho kolegovia a určite sa neobetuje ani jeden zo starších pedagógov, ale nejakým spôsobom sa budú usilovať o to, aby ten začínajúci pedagóg neprešiel tou skúškou a keď neurobí ani reparát, tak v tomto prípade ho zamestnávateľ prepustí. To znamená, že tu vidím nedostatok návrhu zákona, ale stále máme čas na to, aby sme to nejakým spôsobom korigovali alebo zmenili.

    Najväčším problémom a nedostatkom návrhu zákona vidím finančné pozadie a zabezpečenie finančných tokov. Myslím si, že nestačí zadefinovať, kto má právo, alebo kto bude mať práva na zabezpečenie takzvaného kontinuálneho vzdelávania aj na zabezpečenie organizácie, organizovania atestačných skúšok.

    Na jednej strane je to v poriadku, že taxatívne je to v zákone vymenované, ale problém vidím v tom, že nie sú jednoznačne už určené a zadefinované finančné toky, z čoho a ako budú hradené tieto formy ďalšieho vzdelávania, či to je kontinuálne vzdelávanie, alebo rôzne atestačné skúšky.

    Najväčší problém vidím v tom, že napriek tomu, že v zákone sú uvedené aj také veci, že proste sa to môže robiť takou formou, že aj fyzická, aj právnická osoba môže byť zapojená do tejto činnosti, len nebudú mať rovnaké šance, čo sa týka financovania.

    Ministerstvo školstva má svoje priamo riadené organizácie, ktoré v pracovnej náplni majú aj zabezpečenie ďalšieho vzdelávania, či to bude kontinuálne vzdelávanie, alebo atestačné skúšky. A tieto priamo riadené organizácie v štátnom rozpočte majú alokované finančné prostriedky na tieto účely.

    Porovnávajme možnosti iných organizácií, či to je fyzická, alebo právnická osoba, či bude mať také finančné pozadie ako napríklad metodicko-pedagogické centrá alebo ŠPÚ, alebo iné ministerstvom školstva vytvorené organizácie, ktoré zo štátneho rozpočtu môžu tieto veci financovať.

    Bude poskytovať ministerstvo školstva aj fyzickým, aj ostatným právnickým osobám také isté finančné pozadie na organizáciu a zabezpečenie ďalšieho vzdelávania v rámci kontinuálneho vzdelávania? Obávam sa, že nie. Nemôžeme sa spoliehať na tie veci, ktoré sú síce v zákone uvedené, že to bude hradené a zabezpečené z prostriedkov zamestnávateľa, z prostriedkov miestnej samosprávy, z prostriedkov regionálnej samosprávy, z príspevkov, z darov a tak ďalej. Myslím si, že nebude vytvorená rovnaká šanca na organizovanie a zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania pedagógov. V tomto smere si myslím, že treba tieto finančné toky stransparentniť tak, aby rovnosť šancí bola zachovaná.

    Dovoľte mi ešte niekoľko pripomienok predovšetkým ku kreditným príplatkom. Určite pedagógovia a učitelia budú motivovaní, pretože na konci tunela bude každývidieť 6-percentné alebo 12- percentné zvýšenie tarifných platov. Len sa obávam, že sa len veľmi ťažko bude robiť plán ďalšieho vzdelávania na školách, pretože určite každý bude chcieť hneď v tej prvej skupine sa na začiatku prihlásiť a absolvovať toto ďalšie vzdelávanie, získať atestácie a môže to robiť veľké problémy pre zamestnávateľa, pre riaditeľa školy, aj keď je jasne uvedené v zákone, že plán ďalšieho vzdelávania sa robí na základe hodnotenia pedagogických zamestnancov. To hodnotenie vykoná riaditeľ školy. Ťažko povedať, či to hodnotenie bude objektívne, alebo nebude objektívne a myslím si, že to môže viesť k rôznym problémom v rámci pedagogického zboru.

    Nehovoriac o tom, že školy skutočne nebudú mať dostatok financií na zabezpečenie ďalšieho vzdelávania a obávam sa, že aj organizácie, ktoré získajú akreditáciu na ministerstve školstva často to môžu zneužiť, pretože z minulosti máme také skúsenosti, že často na víkendové dni plánované trojdňové ďalšie vzdelávanie pedagógov či v rámci kontinuálneho vzdelávania, alebo inej formy vzdelávania sa skracujú na jeden deň, začína sa to v piatok poobede, samozrejme, v piatok poobede sa už nikomu nechce, v piatok večer už prednášajúci položí otázku a chce sa vám tu ešte ostať aj v nedeľu? Nebolo by vhodnejšie, keby sme to ukončili už v sobotu večer? Takže organizácia získa na ďalšie vzdelávanie finančné prostriedky na trojdňové, urobí sa to za jeden deň a efekt je z toho taký, že pedagóg síce získa kredit, ale za tým kreditom pravdepodobne vedomosti nebudú.

    Ešte jedna pripomienka k registrom. Nie je mi úplne známy zámer ministerstva školstva, prečo vlastne potrebujeme register. Ja si myslím, že informácie, keď potrebuje zamestnávateľ, zriaďovateľ na úrovni obce, mesta alebo vyššieho územného celku, tak tie informácie veľmi ľahko v dnešnej dobe získa. Neviem, či je potrebné sa vracať k takým praktikám, ktoré sme tu mali možno 50 rokov. Viesť evidenciu, register o každom pedagogickom zamestnancovi, ale nielen o pedagogickom, ale aj o školníkovi, aj o upratovačke, aj o ostatných, veď v tom paragrafe, kde sa hovorí o registroch je vymenovaných minimálne 20 údajov o týchto pedagogických zamestnancoch. Myslím si, že je to nadbytočné a mali by sme zvážiť, či skutočne ten register je potrebný, alebo nie je potrebný.

    Takže záverom toľko. Vítam tento návrh zákona, zároveň mám obavy, či to prinesie to, čo zákonodarca s tým chcel priniesť do nášho školského systému, predovšetkým, či budeme mať na to dostatok finančných prostriedkov, či rovnosť šancí pri zabezpečovaní organizácie ďalšieho vzdelávania bude evidentná – pre mňa z tohto zákona to nevyplýva –, a či v štátnom rozpočte vzhľadom na známu ekonomickú a finančnú situáciu na Slovensku, a to nielen v tomto roku, ale aj v budúcom období bude dostatok finančných prostriedkov, aby sme dikciu zákona aj dodržali, teda aby sme hradili zo štátneho rozpočtu príplatky za atestácie, za kredity, za špeciálny výkon pedagogickej činnosti, mám na mysli uvádzajúceho pedagóga alebo triedneho učiteľa. Obávam sa, že v štátnom rozpočte sa tieto finančné prostriedky nenachádzajú a môžu byť problémy aj v nasledujúcich rokoch. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Szigetiho nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andruskó. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi veľmi stručne a krátko vystúpiť k vládnemu návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a podrobnejšie až v rámci druhého čítania.

    Pedagogická obec očakáva podobný zákon už dlhší čas, veď učitelia už rôznymi spôsobmi, napríklad prostredníctvom svojich odborových organizácií niekoľkokrát vyjadrili záujem o korektné a vyhovujúce riešenie svojho spoločenského postavenia.

    Práve z uvedeného dôvodu veľká väčšina nich a priebeh tejto parlamentnej rozpravy sleduje s veľkým záujmom. Nakoľko ja osobne pracujem v pedagogickom kolektíve a z bezprostrednej blízkosti môžem sledovať život a každodenné pracovné problémy učiteľov, dúfam, že mi uveríte, že neočakávajú len jednostranné kroky, napríklad lepšie platy, ale sú v záujme toho ochotní položiť viac na náš imaginárny spoločenský stôl.

    Ešte raz zdôrazňujem, som presvedčený, že ak nové zákonné normy napomôžu zlepšenie spoločenského postavenia učiteľského povolania, od väčšiny pedagógov môžeme v dobrom zmysle slova očakávať aj ďalšiu pridanú hodnotu vo svojej práci. A to nie je preto, lebo by sa doteraz nesnažili dostatočne, ale hlavne z toho dôvodu, lebo v oblasti vzdelávania doteraz nemali efektívne a viditeľné výsledky svojho snaženia sa. Práve tento zákon bude mať za následok korektne definované podmienky pre učiteľov.

    Moje každodenné skúsenosti s vedením pedagogického kolektívu ma však upozorňujú na niektoré skryté problémy, ktoré po schválení zákona môžu mať aj záporný dopad na celkovú situáciu na školách. Nový systém síce vyrieši otázku zlepšenia finančnej situácie učiteľov, no na druhej strane však pre niektorých riaditeľov škôl a školských zariadení bude znamenať ťažko riešiteľný problém, nakoľko v záujme zlepšenia vlastnej situácie na rôzne formy kontinuálneho vzdelávania sa bude hlásiť relatívne veľký počet učiteľov, môže sa stať, že v niektorých vyučovacích dňoch bude na školách nedostatočný počet učiteľov.

    Ak však riaditeľ v záujme zabezpečenia plynulého chodu školy začne po istom čase selektovať, koho pustí a koho nepustí na školenia, skôr-neskôr to bude mať za následok aj osobné konflikty na školách. Systém by naplnil svoje poslanie len vtedy, ak by podujatia v rámci kontinuálneho vzdelávania boli organizované výlučne mimo vyučovacieho času, čo je, samozrejme, nereálne.

    Preto osobne považujem za nevyhnutné paralelne so schválením zákona a jeho uvedením do praxe aspoň na úrovni nižších právnych noriem ošetriť aj túto otázku a predísť situáciám, ktoré by rozdeľovali doteraz kompaktné pedagogické kolektívy.

    Ak však selekciu ponecháme na riaditeľov škôl, bude to viesť k umelým a zbytočným problémom a k zhoršeniu medziľudských vzťahov. Zdravý rozum káže, aby sme ešte teraz pred nástupom skutočných problémov hovorili aj o tejto otázke, riešenie ktorej je v plnej kompetencii zákonodarných a riadiacich štruktúr Slovenskej republiky. Bez toho sa totiž môže stať, že jeden veľmi potrebný zákon bude mať aj opačný efekt, aký jeho tvorcovia a pedagogická obec neočakávajú.

    Návrh sa nezaoberá dostatočným spôsobom ani s prípadom učiteľov, ktorí svoje kvality už niekoľko rokov dokazujú permanentnými vynikajúcimi výsledkami napríklad na predmetových olympiádach. Prečo takýto pedagóg nemôže svojimi výsledkami získať taký počet bodov – kreditov, ktorý by bol adekvátny jeho práci, respektíve sa vyrovná počtu bodov kreditov získaných rôznymi školeniami za školský rok. Ako napríklad v niektorom školskom roku až dvaja žiaci učiteľa reprezentujú Slovenskú republiku na medzinárodnej predmetovej olympiáde, prečo táto skutočnosť nestačí za plnohodnotnú náhradnú všetkých možných bodov získaných za školský rok na rôznych školeniach.

    Ako to predtým povedal pán kolega Szigeti, v dnešnej dobe, v dobe finančnej a hospodárskej krízy návrh zákona neobsahuje žiadne garancie ani na krytie finančných nákladov súvisiacich so zvýšením kvalifikácie pedagogických zamestnancov. Neobsahuje mienku o valorizácii platov ani o finančnom krytí bodov, kreditov získaných v procese kontinuálneho vzdelávania učiteľov.

    Zo znenia návrhu zákona nevyplýva jednoznačne ani použitie kreditných bodov získaných v procese kontinuálneho vzdelávania. Ak totiž pedagóg za istý počet rokov pozbiera potrebný počet bodov – kreditov, nie je jednoznačné, že všetky jeho body zostanú platné za sedem rokov, alebo v každom roku stratí zo svojich bodov tie, ktoré boli získané pred ôsmimi rokmi. Ak totiž napríklad pre ôsmimi rokmi získal na školeniach nadpriemerný počet bodov – kreditov, pri takomto štýle získaním ročného priemerného počtu bodov nemá možnosť znovu dobehnúť potrebný počet bodov na postup do ďalšej kategórie.

    Práve preto prosím vážených prítomných, aby sa snažili premyslieť tento problém a pred schválením zákona dosiahnuť, aby existovali zákonné záruky zdravého a efektívneho fungovania systému kontinuálneho vzdelávania. V opačnom prípade totiž budeme svedkami aj takých prípadov, keď sa systém zmení na bezočivú súťaž učiteľov pri zabezpečovaní svojej účasti na podujatiach kontinuálneho vzdelávania. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Andruskó nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. To sme vyčerpali vystúpenia všetkých rečníkov, ktorí boli do rozpravy prihlásení písomne. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Fronc a pán poslanec Ivančo. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Slovo má pán poslanec Fronc.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovolím si mať päť pripomienok k predmetnému návrhu zákona. Prvá sa týka názvu. Viete, ak by pán minister išiel do obchodu a kúpil si domáce maslo a keby to rozbalil, zistil by malú zmenu, že tam je margarín, asi by sa mu to nepáčilo. Tento zákon sa nazýva zákonom o pedagogických zamestnancoch, ale keď si ho pozriete, tak zo 48 strán 37 je venovaných vlastne vzdelávaniu pedagogických zamestnancov a ich kariérnemu rastu. Podľa legislatívnych pravidiel názov má zodpovedať tomu, čo je obsahom zákona. Nakoniec upozorňoval na to už aj kolega Szigeti. Prvá poznámka.

    Druhá poznámka sa týka rozsahu toho zákona. Sú tam mnohé veci tak detailne, že si myslím, že do zákona nepatria. Dokonca niekedy mám pochybnosti o niektorých, či vôbec majú byť vo vyhláške, či to nemá byť ešte v nižšom právnom predpise, ale povedzme vo vyhláške. Dozvieme sa tam o tom, koľko akých rôznych druhov vzdelávania máme, koľko kreditov môže za také vzdelávanie dostať a teraz, keď život a prax ukáže, že to nezodpovedá skutočnosti, tak príde znova pán minister sem a znova sa budeme zaoberať takýmto zákonom a novelizovať ho. Ja si myslím, že tak by to nemalo byť.

    Tretia moja poznámka sa týka registra. Register, ktorý tuná zavádzame, je pokračovaním toho, čo by som nazval, úspešné budovanie policajného štátu. Na čo sú potrebné informácie v takom rozsahu toľkým rôznym inštitúciám o všetkých, ako tu už bolo spomínané o všetkých zamestnancoch škôl. Nielen o pedagógoch. Takže milí pedagógovia, keď raz napríklad zistíte, že vám nejaká firma posiela všelijaké svoje ponuky, budete nemilo prekvapení, že vás tým otravujú, nuž nečudujte sa, informácie z takého množstva rôznych registrov sa predsa veľmi ľahko prevalia aj nezákonným spôsobom a potom sa stáva, že majú o vás informácie, ktoré nechcete.

    Štvrtá poznámka sa týka odmeny pedagógom za to, že sa budú vzdelávať. Mnohé veci sú nejasné, ale, žiaľ, treba povedať, že mnohé veci, o ktorých tu pán minister v úvode hovoril a chválil ich, čo by bolo aj dobré, ja neviem trebárs to povinné očkovanie, alebo keď v paragrafe, myslím, 54, 53 sa hovorí o povinnom očkovaní a o piatich dňoch, ktoré dostane pedagóg voľna na vzdelávanie. Áno, ale keď sa pozriete do prechodných ustanovení, dozviete sa o tom, že to bude dávno za horizontom tejto vlády. Až v roku 2012. Prvý január 2012. Ja si myslím, že tak, ako sa hovorí o povinnostiach pedagógov v tomto zákone, k tomu nie sú adekvátne upravené odmeny za vykonanú prácu.

    A posledná moja poznámka sa týka jednej časti, ktorá už bola vo verejnosti diskutovaná, a to je to, že pedagóg má byť verejný činiteľ. Ja chcem varovať pred týmto rozhodnutím, pretože byť verejným činiteľom znamená nielen istú zvýšenú ochranu, ale aj naopak, oveľa zvýšenejšiu zodpovednosť. A obávam sa, že tá ochrana pred žiakmi, ktorých väčšina nedosahuje ani 14 rokov, a to znamená, že v zmysle aj súčasného Trestného poriadku nie sú trestne stíhateľní, i keď sme už posunuli tú hranicu v minulom volebnom období na tých 14 rokov, tak naopak, pedagógovia sa ocitnú v problémoch za niečo, čo možno ani nie celkom urobili alebo niekedy, keď im trochu zlyhajú nervy. Poviem to takto a ja som presvedčený, že takéto postavenie pedagóga mu skôr ublíži. Som za to, aby sme hľadali cestu, ako chrániť pedagóga, ale táto cesta podľa mňa nie je dobrá. Toľko moje poznámky k návrhu zákona.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivančo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani spravodajkyňa, ctený pán minister, kolegyne, kolegovia, po pomerne rýchlom priebehu dnešného prvého rokovacieho dňa sme sa zastavili v diskusii na zákone, ktorý, zdá sa, je pre túto snemovňu, pre členov a zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov dôležitý.

    Chcem však povedať, že táto norma nie je dôležitá len pre snemovňu ako takú a pre diskusiu ako takú, ale je veľmi dôležitá, je kľúčová pre jedno z najvážnejších povolaní vo verejnej sfére. A to je povolanie učiteľa, profesia učiteľa.

    Tak ako moji predrečníci už uviedli aj za klub SDKÚ – DS vítame, musím povedať, že po mnohých rokoch sa podarilo dať na papier pomerne slušný materiál, ucelený text, ktorý má riešiť postavenie, a to už kolegovia spomínali pedagogických zamestnancov, aj keď zavádza aj novú kategóriu, zavádza zamestnancov odborných, ktorých my, ktorí pracujeme v školstve sme zatiaľ nemali. Ale napriek tomu si myslím, že zavedenie toho termínu je a môže byť prínosom pre prax.

    Chcem povedať, že keď tak zhodnotíme doterajšiu činnosť rezortu školstva, tak pán minister Mikolaj patrí medzi najagilnejších ministrov tejto vlády, pretože v podstate prichádza skoro na každé zasadnutie s návrhmi legislatívnych zmien, ktoré v podstate reflektujú volanie verejnosti po zmenách.

    Vzniká však otázka a aj samotná prax ukazuje pri školskom zákone, pri tej kľúčovej legislatívnej norme, ktorá sa prijala v tomto období, vzniká otázka, či aj materiály, testy, ktoré tu prerokúvame, ktoré tu pripomienkujeme, o ktorých tu diskutujeme, kde predkladáme návrhy, či aj prinášajú reálnu zmenu do učiteľskej, do školskej praxe, do praxe v celom vzdelávacom systéme.

    Zdôrazňujem, že nemôžeme vyčítať, že sa na stôl Národnej rady predkladajú zmeny a táto norma, ktorú máme teraz pred sebou takisto vznikla po tlaku verejnosti, odbornej verejnosti, ale aj samotnej učiteľskej verejnosti. Má však len v samotnom texte mnohé otázniky, ktoré sa budeme snažiť v druhom čítaní čiastočne vyriešiť, mnohé otázniky, ktoré vyplývajú z toho, ako dopadne, tak ako školský zákon, ako dopadne tento materiál, tento zákon pri aplikácii v praxi.

    Je potom otázkou, aká je nielen kvalita, ale čo získame tým, že prerokujeme materiál, že ho uvedieme do praxe. A musím povedať, že aj pri tomto návrhu sú mnohé ustanovenia podľa môjho skromného názoru v reálnej praxi minimálne málo uskutočniteľné. Sú tam ustanovenia, sú tam vety, a to je kritika, pán minister, ktoré pomerne slušne opisujú už aktuálny stav. Pomerne slušne popisujú aktuálny stav personálnej práce jednotlivých manažérov, riaditeľov aj zriaďovateľov škôl na samotných školách, len v tomto zákone sme to pomenovali, dali sme to do legislatívnej štruktúry a jednoznačne treba povedať, že to treba aj privítať.

    Nevadia mnohé príkazné ustanovenia, o ktorých, ako som povedal, budeme hovoriť v druhom čítaní. Budeme sa ich snažiť z tohto dostať a, samozrejme, sú tam ustanovenia, už to spomínal, myslím, že pán kolega Szigeti o tých registroch, ktoré sú pre mňa absolútne nepochopiteľné, načo takéto registre ideme budovať, keď dnes každý zriaďovateľ má riaditeľa školy, svojho manažéra a od neho vie dostať akúkoľvek štruktúru zamestnancov, samozrejme, zriaďovateľ to posiela na ministerstvo školstva a robí sa výkaz, myslím, že P01 sa to volá. Takže (hlasy v sále) už z tohto výkazu viete štruktúru zamestnancov. To znamená, že pre mňa je tento register momentálne nepochopiteľný, načo nám vlastne bude, aké bude jeho, ako som povedal v úvode, reálne využitie.

    Môj osobný názor je, že zákon neprináša naplnenie toho, čo sme od neho asi tak vo väčšine očakávali. Je to, samozrejme, tlak, to, čo aj, pán minister, zdôrazňujete, tlak na otvorenejší, pružnejší, efektívnejší, flexibilnejší a môžeme tu použiť rôzne prívlastky školský systém. Čo však riešia, lebo je tu snaha a nedá sa to uprieť, rieši spôsob odmeňovania mnohých činností v učiteľskej profesii, ktoré doteraz odmeňované neboli, ktoré boli len na vôli alebo nevôli manažérov, ale, samozrejme, keďže hovoríme o odmeňovaní, mnohokrát to bolo aj tak, že samotná škola cez normatívne zdroje nemala ani peniaze na to, aby niektoré tieto činnosti vrátane vzdelávania učiteľov ako nosného problému v tomto materiáli dokázala škola odmeniť. Ale som presvedčený, že ak by peniaze na to boli, tak samotné školy by takéto vzdelávanie učiteľov už vedeli odmeňovať a vedeli by aj učiteľov posúvať v jednotlivých svojich vnútorných štruktúrach.

    Ak máme dosiahnuť cieľ zlepšiť spoločenský status učiteľa, musím povedať, že tento návrh to pravdepodobne, ak to vôbec prinesie, a to poviem neskôr, prečo si myslím, že ani tak neprinesie, tak to pravdepodobne bude len v tom, že sa môže zlepšiť odmeňovanie učiteľov, ktorí sa budú vzdelávať. Ktorí sa budú vzdelávať, to chcem zdôrazniť. Nechcem povedať aj to, že sa zlepší odmeňovanie učiteľov, ktorí budú aj reálne lepšie učiť, čo by malo byť naším spoločným cieľom. To je pre mňa dosť dôležité.

    My vytvárame slušný legislatívny priestor, a to opakujem, na odmenenie tých, ktorí sa budú vzdelávať. Ale to ešte vôbec neznamená, dámy a páni, že budú aj lepšie učiť. My vytvárame aj istý tlak na vznik pretekov. Preteky, kto bude vzdelanejší? Učitelia alebo žiaci, ktorých majú títo učitelia učiť? Teoretická báza, ktorú dostanú učitelia, vôbec neznamená, že ju budú vedieť uplatniť v praxi, ale z tejto normy vyplýva ešte jeden vážny problém, či budú mať čas ju uplatniť v praxi, ak budú chcieť byť odmeňovaní, ak budú chcieť absolvovať všetky možnosti a formy vzdelávania.

    Chýba mi v tomto návrhu decentralizácia a vytvorenie konkurenčného a flexibilného prostredia v oblasti ponuky vzdelávania pre učiteľov. Mám taký pocit, že sme sa sústredili len na inštitúcie riadené ministerstvom školstva a nevytvorili sme dostatočný motivačný priestor pre vstup do tohto segmentu aj iných zriaďovateľov súkromných, mimovládnych organizácií a tu som takisto hlboko presvedčený o tom, že učitelia nepotrebujú poznať len názor štátny, štátnej doktríny, ktorá ide z ministerstva školstva, ale potrebujú poznať aj iné formy a metódy, o ktorých hovoria mimovládne organizácie. My poznáme rôzne druhy škôl a ja netvrdím, že ich máme zaviesť do praxe, ale minimálne učitelia by mali poznať aj tieto názory a mali by možnosť sa uchádzať o vzdelávanie aj v tomto segmente mimo štátnej štruktúry.

    Tu chcem byť kritický, že nevytvárame dostatočný priestor na to, aby tento systém bol otvorený. Myslím si, že je veľmi nesprávne znenie § 3, § 4 a § 5, keď sme zaradili učiteľov, alebo je snaha zaradiť učiteľov, keďže sme len v prvom čítaní, do postavenia verejných činiteľov. Tá snaha vyplýva z toho, ako sa deklarovalo vo všeobecnosti, že na školách je zvýšené násilie, kriminalita mladistvých a tak ďalej.

    Chcem však povedať, že zavedenie týchto ustanovení a postavenie učiteľa ako verejného činiteľa aj vzhľadom na to, že právomoc učiteľov nie je tak presne definovaná, ona sa ani nedá presne definovať, keďže robíme so živým materiálom, ktorého máme ovplyvňovať, vychovávať, ponúkať mu svoje myšlienky.

    Keďže robíme s takýmto materiálom, keďže vychovávame v plnom slova zmysle, nemôžeme ani presne definovať štruktúrovanie povinností učiteľov. V tomto smere sa mi zdá, že porovnanie s kontrolórmi, s právom finančnej kontroly a neviem čo je porovnanie, ktoré absolútne nepatrí ani do dôvodovej správy k tomuto návrhu. Vytvára to hrozbu, že (hlasy v sále)..., ja už končím. Vytvára to hrozbu, že učitelia budú mnohokrát zo strany rodičov obviňovaní zo zneužití právomoci verejného činiteľa a vnesie to zbytočné napätie do vzájomných interakcií medzi, a to chcem zdôrazniť, pán minister, medzi žiakmi a učiteľmi, lebo ten rodič je tam tretí prvok. Ale dennodenný život v škole sa odohráva v interakcii žiak a učiteľ.

    Absolútne podľa mňa sú nad rámec pochopenia postavenia pedagogických zamestnancov ustanovenia o daroch, myslím, že § 5 alebo § 6, kde máte presne vymedzené, kedy môže učiteľ prijať dar, a to je Deň učiteľov, stužková slávnosť a myslím, že tam je ešte aj koniec školského roka.

    Na škole sú žiaci prvého a štvrtého ročníka mnohokrát, ktorí majú skutočne vynikajúci vzťah s učiteľom a dajú mu kytičku alebo darček symbolicky, chcem podotknúť, na narodeniny. Ale niektorí z tých rodičov obviňujú učiteľa, že je to zneužitie právomoci verejného činiteľa a vzniká z toho vážne napätie, pretože vy, keď ste dali do zákona presne vymedzené skutočnosti, kedy ten učiteľ dar môže prijať, to znamená, že všetky ostatné sú nad rámec zákona a sú jeho porušením.

    Postavenie verejných činiteľov bude mať tak za následok, že učiteľom bude za vymedzené trestné činy možné ukladať v podstate len prísne tresty, ale vôbec to nerieši situáciu a vôbec to nerieši problém fyzického a verbálneho násilia voči učiteľom zo strany žiakov vo veku 13 a myslím, že pán kolega Fronc spomínal to zníženie hranice trinástich, štrnástich rokov. Tento problém v podstate škole zostane a budú na to doplácať podľa môjho názoru práve tí dobrí učitelia.

    Na záver mi pripadá smiešne, pán minister, a to hovorím ako človek, ktorý tento zákon ide podporiť, znenie § 53 ods. 4, kde hovoríte o tom, že zamestnávateľ má zaplatiť vakcináciu proti chrípke zamestnancovi, ale zároveň v dôvodovej správe hovoríte, že vás to nebude nič stáť a nebude to mať žiadne dopady na verejné financie, pretože už teraz túto vakcínu zaplatí zdravotná poisťovňa.

    No podľa môjho názoru je to úplne zbytočné ustanovenie a dúfajme, že sa raz aj rezort školstva dostane k tomu, že bude mať toľko zdrojov, že zaplatí učiteľom vakcináciu, ale aj ten rekondičný pobyt. Tu ma totiž zaujal dátum 1. január 2012. Vyhodíte to? Tak vyhodíme.

    Prvý január 2012 totiž je rok po nástupe ďalšej vlády, a keďže pán minister je skúsený manažér, tak presne vie, čo robí, ale ja teraz, pán minister, musím povedať, že vám prajem, aby ste vládli, lebo ak nebudú peniaze, tak potom vy to budete musieť vyhodiť. Pretože, ak si pozriete dôvodovú správu, koľko finančných zdrojov si tento zákon vyžiada, tak potom sa mi zdá, kolegyne aj kolegovia, smiešne, že pri návrhu štátneho rozpočtu som dal návrh na úpravu platov na 780 miliónov korún a tento ste zamietli.

    Dôvodová správa k tomuto návrhu obsahuje čísla v miliardách navyšovania rozpočtu. Takže prajem tým, ktorí budú vládnuť po roku 2010, aby tento zákon, ktorý pán minister predložil a rezort školstva, aby tento zákon aj reálne bol v praxi naplniteľný a uskutočniteľný. Ja osobne musím povedať, že by som to privítal a za klub SDKÚ – DS hovorím, že my v prvom čítaní tento návrh podporíme.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Ivanča pán poslanec Szigeti. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Szigeti, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Som veľmi rád, že pán kolega Ivančo veľmi správne a výstižne poukázal na možné riziká tohto zákona. Tiež mám obavy, že tento zákon môže byť kontraproduktívny a dokonca kontraselektívny a predovšetkým kreditový systém. Totiž po uvedení do praxe tohto zákona nemusí to byť na našich školách tak, že ten najlepší pedagóg bude mať prvú alebo druhú atestáciu.

    Nemusí to tak byť, že tí najlepší učitelia budú mať kreditové príplatky, ale môže to byť tak, že sa na Slovensku vytvorí, podobne ako na vysokých školách sme mali alebo máme lietajúcich profesorov, možno na Slovensku budeme mať takzvaný kreditový turizmus, kde pedagógovia budú naháňať svoje kredity a, bohužiaľ, nie ten ozajstný najlepší pedagóg, ktorý aj v mimoškolskej činnosti bude venovať svoj čas a pozornosť žiakom, ktorý bude ochotný prísť pred siedmou do školy, aby sa zaoberal s tými slabšími, bude ochotný ostať v škole poobede, ktorý bude ochotný pripravovať žiakov na predmetové olympiády a mohol by som menovať ďalšie veci, ktoré súvisia s vynikajúcim výkonom pedagogickej činnosti, nebudú naháňať kredity a možno budú o niekoľko tisíc menej zarábať ako tí, ktorí v priebehu možno pár rokov získajú dostatočný počet na pridelenie takzvaného kreditového príplatku. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ivančo, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem. Takže vyčerpali sme vystúpenia všetkých rečníkov prihlásených do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete ako navrhovateľ k nej zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Budem sa snažiť byť stručný. Vážený pán poslanec Szigeti, teda chcel by som na úvod poďakovať za to, že oceňujete, že sa po dlhých rokoch podarilo pripraviť zákon o pedagogických zamestnancoch, a to z toho dôvodu, že zákony alebo ciele, ktoré boli navrhované, boli podľa môjho názoru tak vzdialené od reality, že až teraz, keď sa to podarilo trošku zjednodušiť a zreálniť, až teraz ten zákon ísť musí.

    Dôležité je ale to, že zavádzame kariérny systém a kreditový systém do pedagogického procesu, čo je po prvýkrát aj v histórii, si dovolím povedať, kedy bude v rámci verejnej správy niekto odmeňovaný podľa kvality. Takýto princíp doteraz nebol a myslím si, že toto je asi najcennejšia vec tohto zákona, že sa nám toto podarilo do zákona zakomponovať.

    Ak si zoberiete výsledky, ktoré sme dosahovali v PISE alebo v niektorých ďalších, tak sa ukazuje, že zmena je nevyhnutná, že niečo sa naozaj udiať musí, a to nie je kvôli tomu, že je to tlak, ale kvôli tomu, že cítime všetci, že reforma ísť ďalej musí a že tento zákon ako druhá taká nosná časť reformy je nevyhnutná, pretože jednoducho pedagógom treba vytvoriť lepšie podmienky, ako v súčasnosti sú.

    Pokiaľ ide o vyučovací jazyk. Ja by som bol opatrný, pán poslanec, pretože môže ísť o diskrimináciu najmä u riaditeľov, ktorých ste spomenuli. Sú to štátne školy a tak ďalej, takže tam predpisovať znalosť jazyka národnostnej menšiny ako povinnú u riaditeľa školy by som považoval za diskrimináciu, to poviem otvorene.

    Pokiaľ ide o začínajúcich pedagógov, ak ste si všimli v zákone, tak tam máme uvedené, že on musí mať to adaptačné vzdelanie, ale plat bude mať taký istý. Čiže aby sme ho nediskriminovali, tak ho dávame do tej istej platovej triedy.

    Pokiaľ ide o finančné pozadie, tak poviem príklad. Tohto roku máme napríklad na zvýšenie platov takmer 10 %, ale teraz sa plat bude skladať z troch častí. Bude to tarifa, bude to platová trieda a bude to kreditový príplatok. Čiže 4 % by mohli ísť v rámci valorizácie na zvýšenie taríf, 3 % povedzme na platovú triedu a 3 % na kreditový príplatok.

    Na druhej strane treba povedať, že budeme využívať aj eurofondy, pretože keby neboli eurofondy, tak ja sa do takejto reformy nepustím. Tam máme 21 miliárd Sk a tie budú slúžiť na to, aby sme ich mohli zaviesť.

    Register nie je nič iné, len informačný systém. Ukážte mi jednu firmu, ktorá nemá dnes informačný systém. Choďte sa pozrieť do zahraničia, ako fungujú informačné systémy. Sú vety o žiakoch, kde sú uvedené všetky informácie, všetky vysvedčenia, všetky hodnotenia, to je informačný systém. Nemôžete povedať, že ho nechcete alebo, že nebude, po prvé.

    Po druhé. Učiteľov takisto platí štát. To znamená, že štát musí vedieť, že máme eduzber. Takže ísť proti registrom a zoberiem si príklad vysokých škôl, kde bol neuveriteľný neporiadok. To vy veľmi dobre viete, kde sme mali garantov na toho istého na dvoch, troch vysokých školách. Dnes je centrálny register, je informačný systém. Je pokoj.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Andruskó, 90 % je to, čo povedal, ak sa neurazíte.

    Pán Szigeti, áno, bude vyhláška, ktorá bude hovoriť o kreditoch a tie olympiády sú tam. Čiže ten, kto sa stará, kto má výsledky so svojimi žiakmi ohľadne olympiád, tak dostane určitý počet kreditov. Je to na verejnej diskusii. V druhom čítaní vyhlášku donesiem a tieto veci sú na základe dohody. Dnes ich robí skupina expertov.

    Pán Fronc, máte päť pripomienok. Názov sme sa snažili, aby bol jednoduchý. Môžem ho doplniť o odborných zamestnancov. To si myslím, že stačí. Vzdelávanie pedagógov je súčasťou tohto zákona. Hovoríte o niektorých detailoch, ale v tej prvej verzii tých detailov tam bolo päťnásobne viac. Tam už je len to minimum, ktoré sme chceli, aby aspoň ten maximálny počet kreditov nech je stanovený. Registre, to som už hovoril.

    Odmena. Po prvýkrát je stanovená určitá kvalita zamestnanca voči jeho platovej triede. Doteraz bola nivelizácia – všetci rovnako.

    Verejný činiteľ. Áno, verejný činiteľ je z dôvodu zvýšenia spoločenskej ochrany, je to pravda, aj z hľadiska spoločenského ocenenia vážnosti výkonu, a aj to je, čo v ste povedali, je to aj zvýšenie zodpovednosti pedagógov voči žiakom. To priznávam, kvôli tomu sme to tam dali. Je to nevýhoda, ja to osobne považujem za veľkú výhodu.

    A na záver pán poslanec Ivančo. Áno, reforma nie je pod tlakom učiteľov. Ja som na začiatku definoval, že reforma má štyri zákony. Je to školský zákon, zákon o pedagogických pracovníkoch, zákon o odbornom školstve, zákon o financovaní a ešte navyše bude zákon o celoživotnom vzdelávaní. To som nadiktoval, to je reforma. Dnes som tu s druhým zákonom, s druhým krokom.

    Registre. Dnes máme 49 štatistických registrov, ktoré vy musíte zrejme vyplňovať alebo krajské školské úrady. Chceme jeden. Stačí jeden, a preto musí byť centrálny informačný systém. Že vám to vadí, ja tomu celkom dobre nerozumiem. Prečo by sme nemohli mať informácie o učiteľoch.

    A potom ešte posledná vec. Hovoríte, že učitelia budú financovaní podľa vzdelávania, a nie podľa kvality. Ale máme kritériá kvality? Vieme dneska nadefinovať kritériá kvality učiteľov, povedzme, podľa výsledkov žiakov a bolo by to spravodlivé, aby sme dneska hodnotili učiteľov podľa výsledkov žiakov, keď máme aj 8-ročné gymnáziá a keď niekto povie, že má viac talentovaných a druhých menej. To by bolo nekorektné. Ale na druhej strane, keď chceme, aby sa učitelia vzdelávali, tak prečo ich nezaplatíme? Podľa mňa je to korektné a myslím, že takto je to aj správne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Budeme pokračovať v rokovaní programu 35. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Budeme teraz hlasovať v druhom a treťom čítaní o zákone z 11. marca 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Je to tlač 1052. Chcem vás upozorniť, že na opätovné schválenie je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady.

    Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian bude uvádzať hlasovanie podľa pripomienky pána prezidenta.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, najprv budeme hlasovať o pripomienke pána prezidenta. Článok IV a článok V sa vypúšťajú s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 58 za, 15 proti, 65 sa zdržalo.

    Pripomienku pána prezidenta sme neodsúhlasili.

  • Pán predseda, keďže sme v treťom čítaní, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Ešte pán spravodajca, otváram rozpravu. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a teraz budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 82 za, 29 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme po opätovnom prerokovaní schválili novelu zákona o cenných papieroch, ktorú vrátil prezident republiky na prerokovanie.

    Budeme teraz hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Je to tlač 875.

    Pán poslanec Kotian bude uvádzať hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, a to pán poslanec Cabaj, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, najskôr je však potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 108 za, 33 sa zdržalo.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Pán predseda, spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý predložil poslanec Tibor Cabaj.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 4 proti, 56 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme o pripomienke z rozpravy hlasovali a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 83 za, 58 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto využiť možnosť a vystúpiť v rozprave? Nie. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať v treťom čítaní.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru tento zákon schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 82 za, 58 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže.

    Pán poslanec Hradecký bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov (tlač 943).

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 87 za, 52 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 988 z 2. marca 2009 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 122 za, 1 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    V prvom čítaní teraz pán poslanec Cabaj uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (tlač 1017).

  • Prosím, pán predseda, keby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 107 za, 1 proti, 26 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, že tento vládny návrh zákona bude v súlade s vaším rozhodnutím pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Zároveň, aby sme týmto hlasovaním za gestorský výbor určili výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, určili lehoty na prerokovanie, a to výbory do 10. júna 2009 a gestorský do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 132 za, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Pelegrini uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (tlač 1016).

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 111 za, 29 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 136 za, 5 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Prokopovič bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/19989 Z. z. o civilnom letectve. Je to tlač 1020.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 88 za, 53 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a ďalej, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výbore do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 130 za, 1 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Rehák uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii. Je to tlač 981.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, nepredložil žiadny pozmeňujúci ani procedurálny návrh.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 81 bolo za, 60 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 124 za, 1 proti, 9 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Glenda uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami, ktorých údržba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov. Je to tlač 987.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 116 za, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 133 za, 6 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Pavlis uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Je to tlač 988.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 139 za, 3 sa zdržali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre hospodársku politiku, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 137 za, 4 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a schválili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Kotian uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách. Je to tlač 1025.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 84 za, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 128 za, 13 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Jureňa v prvom čítaní uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve. Je to tlač 976.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 82 za, 25 proti, 33 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

    Môžeme druhé hlasovanie, pán poslanec.

  • V súlade s vaším rozhodnutím, dajte hlasovať o pridelení výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor bol určený výbor pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 10. júna a gestorský výbor do 12. júna.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 119 za, 7 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Košútová uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Je to tlač 1018.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 112 za, 1 proti, 28 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory prerokujú vládny návrh zákona v termíne do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 130 za, 8 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu.

    Pán poslanec Korba bude teraz uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Je to tlač 941.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 113 za, 3 proti, 22 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 129 za, 8 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Martinák uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o fluórovaných skleníkových plynoch. Je to tlač 1021.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 136 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Lebocký bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Je to tlač 1022.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom. Prepáčte.

  • Budeme hlasovať najprv o postúpení do druhého čítania.

  • Dajte hlasovať v prvom rade teda o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 87 za, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Teraz dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o tom, že v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje Národná rada Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 123 za, 1 proti, 14 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a schválili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Slabý uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách. Je to tlač 1023.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 137 za, 4 sa zdržali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 134 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehotu na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Laššáková uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (tlač 1013.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 82 za, 14 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pridelení predloženého vládneho návrhu zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 127 za, 3 proti, 9 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Tóthová bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Je to tlač 1014.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Jaj, pardon, bol procedurálny návrh. Áno, prepáčte.

    Pán predseda, v rozprave vystúpili...

  • Prepáčte, pani spravodajkyňa, vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné. Poprosím techniku, budeme najprv hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý odznel v rozprave.

  • Áno. Vystúpili dve poslankyne. Pani poslankyňa Žitňanská dala procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto legislatívnom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu nepokračovať. Hlasujeme o procedurálnom návrhu, ktorý bol v rozprave, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto vládnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 60 za, 76 proti, 4 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 82 za, 56 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať aj o tom, že v súlade s vaším rozhodnutím sa na prerokovanie prideľuje predložený vládny návrh zákona výborom dvom, a to ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej za gestorský výbor sa určí Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokujú predložený legislatívny návrh do 10. júna a gestorský výbor prerokuje predložený legislatívny návrh do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 109 za, 10 proti, 22 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Smolková uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 958).

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci, ktorí nepodali žiadne procedurálne návrhy, preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 104 za, 31 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím pridelí návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s vašimi rozhodnutiami určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 129 za, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Kolegyne, kolegovia, odhlasovali sme všetky prerokované body programu. Vyhlasujem trojminútovú prestávku, po nej budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Poprosím pána ministra kultúry pána Maďariča, aby uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 982).

    Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o sledovanie programu. Pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo kultúry pristúpilo k novele zákona o štátnom jazyku najmä preto, aby zákon, ktorý tu máme od roku 1995, nebol len formálnou deklaráciou o ochrane štátneho jazyka, ale aby bol tým, čím má byť, to znamená fungujúcou právnou normou, ktorá sa reálne uplatňuje v spoločenskej praxi.

    Nebolo cieľom meniť základné pravidlá používania štátneho jazyka vo verejnom styku, pretože tak, ako sú nastavené v súčasnom platnom zákone, zabezpečujú postavenie slovenského jazyka v pozícii štátneho jazyka na území Slovenskej republiky spôsobom, ktorý je štandardný rovnako z pohľadu medzinárodného práva, ako aj z pohľadu podobných právnych predpisov v iných krajinách.

    Ak hovorím o iných krajinách, mám na mysli predovšetkým členské štáty Európskej únie, ktoré v rámci svojej jazykovej politiky prijali samostatné právne predpisy upravujúce používanie štátnych jazykov, alebo si postavenie štátneho jazyka zadefinovali vo svojich ústavách.

    Vo väčšine z týchto krajín pôsobia na úseku starostlivosti o štátny jazyk okrem kompetentných orgánov štátnej správy aj osobitné celoštátne inštitúcie, ktorých náplňou je výkon štátneho dohľadu nad používaním štátneho jazyka.

    Slovenský jazyk ako jeden z úradných jazykov Európskej únie má v Slovenskej republike postavenie štátneho jazyka a ako taký si vyžaduje účinnú právnu ochranu. Vieme, že zákon o štátnom jazyku v súčasnom znení neumožňuje ministerstvu kultúru v dostatočnej miere plniť štátom zverenú úlohu na úseku starostlivosti o štátny jazyk.

    V prípade nerešpektovania ustanovení zákona sa totiž ústredný štátny orgán dostáva do pozície prosebníka, ktorý môže porušovateľa zákona iba upozorňovať na nedodržanie konkrétneho ustanovenia a v prípade vytrvalého ignorovania platného právneho stavu nezostáva ministerstvu kultúry nič iné, len konštatovať ďalšie porušenie zákona.

    Je nepochybné, že takýto stav je neúnosný, pretože pôsobnosť štátneho orgánu, ktorý má kompetencie v danej oblasti sa nemôže zúžiť len na úlohu pozorovateľa, respektíve štatistika zbierajúceho údaje o porušovaní právnej normy bez akejkoľvek možnosti prispieť k dosiahnutiu nápravy.

    Z tohto dôvodu dôležitým bodom novelizácie zákona o štátnom jazyku bolo znovuzavedenie sankčných opatrení, ktoré sa zo zákona o štátnom jazyku vypustili po prijatí zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. Tu treba zdôrazniť, že zo strany predkladateľa tohto zákona o používaní jazykov menšín išlo o absolútne nepochopiteľný krok, pretože zákon o štátnom jazyku nerieši postavenie menšinových jazykov vo verejnom styku a nijakým spôsobom nezasahuje do platných zákonných práv príslušníkom národnostných menšín.

    Zákon o štátnom jazyku, ako aj predkladaná novela v plnej miere rešpektuje právnu úpravu používania menšinových jazykov tak, ako je zakotvená v iných osobitných predpisoch. Je dôležité tiež si uvedomiť, že zavedenie sankčných opatrení nie je len o tom, aby sa dosiahlo dôslednejšie uplatňovanie zákona o štátnom jazyku v praxi, ale je predovšetkým o samotnej existencii alebo neexistencii zákona o štátnom jazyku.

    Viacročná aplikačná prax a vedomé ignorovanie potreby riešiť otázky postavenia štátneho jazyka a uplatňovania zákona v predchádzajúcom období potvrdili, že neúplná právna norma prestáva plniť svoju základnú funkciu, ktorou je usmerňovanie spoločenskej praxe v danej oblasti, čím v podstate prestáva byť zákonom v pravom zmysle slova.

    Novela zákona však neprináša len takzvané sprísnenie v podobe sankčných opatrení, práve naopak, predloženou novelou sme reagovali aj na oprávnené požiadavky z praxe a všade tam, kde to bolo možné sa popri povinnom používaní štátneho jazyka umožňuje aj používanie iných jazykov.

    Upravilo sa používanie českého jazyka v úradnom styku, ktoré doteraz v podstate nijaká právna norma neumožňovala v takom rozsahu, ako sa navrhuje v predloženej novele.

    Zmiernili sa požiadavky aj v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, pri ktorom sa už striktne nevyžaduje, aby hlásatelia, moderátori a redaktori používali štátny jazyk, čím sa napríklad umožňuje aj účinkovanie českých moderátorov a redaktorov v slovenskom vysielaní.

    Napriek tomu, že úlohou zákona o štátnom jazyku nie je úprava postavenia menšinových jazykov, zavádza sa doplnením § 8 ods. 6 nové zákonné právo pre príslušníkov národnostných menšín, a to v oblasti používania menšinových jazykov v zdravotných a sociálnych zariadeniach. Vychádzame tak v ústrety odporúčaniam Výboru expertov Rady Európy uvedeným v správe o implementácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov zo 16. januára 2006, v ktorej výbor expertov upozornil na možný rozpor tohto konkrétneho ustanovenia zákona so záväzkami vyplývajúcimi z charty.

    Takisto sa odstraňuje prekážka na vysielanie audiovizuálnych diel pre deti do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín. Súčasné znenie túto možnosť nepripúšťa. Rozširuje sa počet výnimiek v prípade kultúrnych a výchovno-vzdelávacích podujatí o ďalšie prípady, pri ktorých nie je povinné použiť štátny jazyk.

    Dopĺňajú sa výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov a divadelné hry s pôvodnými textami. Takisto písomné právne úkony v pracovnoprávnom vzťahu, finančná a technická dokumentácia a ďalšie dokumenty a písomnosti sa môžu popri znení v štátnom jazyku vyhotovovať aj v inom jazyku, čím sa odstránila prekážka uplatnenia cudzích jazykov v tejto oblasti.

    Výraznou zmenou oproti súčasnému stavu je aj rozdelenie kompetencií pri výkone dohľadu, ktorý podľa súčasného znenia bolo povinné zabezpečovať len ministerstvo kultúry. V navrhovanej novele sa dohľad nad používaním štátneho jazyka o vysielaní zveruje Rade pre vysielanie a retransmisiu, oblasť reklamy sa prenecháva dozorným orgánom, ktoré v súčasnosti vykonávajú dohľad nad dodržiavaním zákona o reklame, v oblasti súdneho konania sa kompetencie presúvajú na predsedov súdu a periodická tlač s ohľadom na zachovanie slobody prejavu sa ponecháva na samoreguláciu.

    Dámy a páni, zákon o štátnom jazyku v znení predloženej novely môže prispieť k účinnejšiemu výkonu štátneho dohľadu nad uplatňovaním zákona, pričom súčasne utvára priestor aj na uplatnenie iných jazykov vrátane menšinových v súlade s požiadavkami spoločenskej praxe. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá pani poslankyni Magdaléne Vášáryovej, aby nás oboznámila s úvodnou spravodajskou informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom v rokovacom poriadku podľa § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o finančnom dopade na verejné financie a zamestnanosť, podnikateľské prostredie a stav životného prostredia.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. marca 2009 č. 1019 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. júna a gestorský výbor do 12. júna.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov a otváram teraz všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jednej pani poslankyne, a to pani poslankyne Ágnes Biró, ktorá vystúpi za poslanecký klub SMK. Po jej vystúpení potom bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, hovorí sa, že nie náš jazyk je taký ako my. Ale my sme takí ako náš jazyk. Jazyk je vzácnou duchovnou hodnotou kultúrneho dedičstva, ktorý sa cibril po stáročia, v ňom sa nachádza všetko to, čo formuje každého z nás ako človeka, to, čím sme. Naše myšlienky dostávajú konkrétnu podobu prostredníctvom jazyka, v maďarskom jazyku, alebo u nás sa hovorí aj to, že jazykom sa zrodil a v jazyku, vo svojom jazyku žije každý národ.

    Preto je dôležité, aby si človek ctil a vážil svoj materinský jazyk, a ak si ho ctí, je schopný podobnou úctou pristupovať k jazyku iných národov. Slovensko chápe mnohokultúrnosť a mnohoetnickosť za svoju veľkú devízu, ktorú je schopné príkladne rozvíjať a podporovať. Hovoril to vo svojom príhovore podpredseda vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny pán Dušan Čaplovič na konferencii k 10. výročiu nadobudnutia platnosti Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín a Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov a tvrdil, že naša spoločnosť, znova ho citujem, „nebráni sa diskusii, je ochotná načúvať a viesť tolerantný dialóg a odborný spor za niečo, a nie proti niekomu“. Potiaľ citát.

    Vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, ja vás k tomuto dialógu vyzývam vo viere, že sme ochotní navzájom sa počúvať. Dovoľte mi, aby som sa na úvod pristavila pri samotnom označení predmetu zákona, o ktorom rokujeme, totiž pri pojme štátny jazyk. Citujem: „Autoritatívna definícia štátneho alebo oficiálneho jazyka neexistuje.“ Napísal to Eduard Chmelár a píše ďalej. „Niektoré štáty – Švédsko alebo USA nemajú vo svojej legislatíve vôbec stanovený štátny alebo úradný jazyk, Česká republika dokonca nemá tento termín ani definovaný.“ Potiaľ citát.

    Ale ako je to v našej legislatíve? Podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, citujem, „na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk“. Potiaľ citát. A ďalej podľa odseku 2 toho istého článku, citujem, „používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon“. Ešte raz. Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon.

    Logika celého článku 6 napovedá, že pod štátnym jazykom by sme mali rozumieť všeobecný prostriedok komunikácie v úradnom styku, teda ten jazyk, ktorý sa obyčajne nazýva jazyk úradný. Z akého iného dôvodu by zákonodarca cítil potrebu osobitne vyzdvihnúť odkaz na používanie iných jazykov než štátneho jazyka práve v úradnom styku. Navyše, ak sa v čl. 34 ods. 2b ešte raz a osobitne uvádza právo používania materinského jazyka v úradnom styku pre osoby patriace k národnostným menšinám a etnickým skupinám.

    Skutočnosť, že pod štátnym jazykom podľa čl. 6 ústavy treba chápať jazyk úradný, naznačuje aj oficiálny preklad ústavy na stránke Úradu vlády Slovenskej republiky. Článok 6 ods. 1 je tu v anglickom preklade uvedený takto. Teraz sa ospravedlňujem tým, ktorí perfektne ovládajú angličtinu, teda v anglickom jazyku. „The Slovak language is the official language of the Slovak Republic.“ To znamená, že nie štátny, ale „official language“.

    Zákon o štátnom jazyku č. 270/1995 a jeho teraz predkladaná novela idú nad rámec toho, čo predpokladá ústava. A nad rámec toho, čo prezentuje vláda Slovenskej republiky smerom k zahraničiu na svojej webovej stránke. Zákon o štátnom jazyku totiž rozširuje pôsobnosť pojmu štátny jazyk na de facto všetky oblasti verejného styku. Dokonca novým odsekom 5 § 1 rozširuje pôsobnosť zákona okrem štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy aj na, a citujem, „iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby – podnikateľov a čo je nové, fyzické osoby v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom“. Potiaľ citát z novely. Zasahuje teda aj do súkromnej sféry a neprípustne tým obmedzuje slobodu prejavu súkromných, právnických a fyzických osôb.

    Zákony podobné nášmu zákonu o štátnom jazyku sú v Európe skutočnou raritou, pán minister. I keď sa dôvodová správa odvoláva na niekoľko štátov, kde sú prijaté jazykové zákony, jedným z týchto uvádzaných príkladov je Maďarsko a jeho zákon o uverejňovaní hospodárskych reklám, obchodných nápisov a jednotlivých oznamov verejného záujmu v maďarskom jazyku z roku 2001. Tento zákon sa však týka výhradne ochrany záujmu spotrebiteľa, a nie verejného styku vo všeobecnosti.

    Maďarský zákon vyslovene uvádza, že jeho ustanovenia nijakým spôsobom neobmedzujú používanie hospodárskych reklám a obchodných nápisov v jazyku menšiny v obciach, ktorých podľa zákona o menšinách, lebo aj také majú, pôsobia menšinové samosprávy a už vôbec sa netýka oblasti kultúry, školstva či styku pacientov so zdravotníckym personálom. Je pritom dôležité vedieť, že menšinové samosprávy v Maďarsku môžu vznikať v obciach už v prípade, keď o ich vytvorenie požiada aspoň päť voličov patriacich v danej národnosti s trvalým pobytom v danej obci.

    Keď si to porovnáme s obmedzením, ktoré platí v používaní menšinových jazykov na Slovensku, vidíme zjavný nepomer. Slovenská republika sa hlási k tomu, že národnostné práva ako ľudské práva sú práva individuálne a ako také sú neodcudziteľné, nedeliteľné a neodňateľné.

    Aj v zmysle Rámcového dohovoru Rady Európy by teda mali prislúchať všetkým občanom patriacim k národnostným menšinám, ktoré sú na území štátu menšinami domovskými. Zákon o štátnom jazyku, ako aj iné zákony regulujúce používanie jazykov menšín však toto právo obmedzujú a obce s minimálnym podielom 20 % príslušníkov danej národnostnej menšiny bez dostatočného vysvetlenia, prečo je táto hranica taká vysoká.

    Ako som na to poukázala v Maďarsku, v krajnom prípade stačí päť občanov, aby sa uplatnili ich jazykové práva v danej obci. Na Slovensku niekedy nestačí ani 10-tisíc v prípade Košíc, či 20-tisíc v prípade Bratislavy občanov patriacich k národnosti. Odkaz na jazykový zákon v Maďarsku teda nie je korektným uvádzaným príkladom.

    Pre väčšinu národnostných menšín 20-percentná hranica znamená absolútnu prekážku pre uplatnenie ich jazykových práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky v teoretickej rovine. Z 12 evidovaných národnostných menšín preto toto ústavné právo môže efektívne využiť len päť komunít: maďarská, rómska, rusínska, ukrajinská a nemecká, ale aj tá len v prípade jednej jedinej obce. No aj pre tých päť je hranica značne obmedzujúca, pretože vylučuje z možnosti uplatnenia daného práva neúmerne veľký počet jednotlivcov patriacich k danej národnosti. Vylučuje sa až tak neúmerne vysoký podiel príslušníkov menšín, až je odôvodnená otázka, či toto právo v Slovenskej republike má reálny obsah, či nie je len prázdnou formou.

    Preskúmanie opodstatnenosti uvedenej 20-percentnej hranice pre komunikáciu so správnymi orgánmi bolo a je jedným z odporúčaní ministrov Rady Európy po ukončení prvého monitorovacieho cyklu implementácie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z ratifikácie Charty regionálnych alebo menšinových jazykov.

    Vláda v odpovedi na toto odporúčanie uvádza, citujem: „Uvedený podiel vychádza jednak z vysokého počtu národnostných menšín na území Slovenskej republiky, ich vysokého podielu na obyvateľstve Slovenskej republiky a súčasne zo stavu osídlenia Slovenskej republiky, ktoré je charakterizované vysokým počtom obcí s malým počtom obyvateľstva.“

    Nezdá sa vám, vážení kolegovia, že táto odpoveď je protirečivá? Vychádzame z faktu vysokého počtu národnostných menšín a ich pomere vysokého podielu na celkovej populácii. Výsledkom zákonnej úpravy je však obmedzenie priznaného práva na čo najmenší počet národnostných menšín a na čo najmenší počet ich príslušníkov, ktoré týmto právom reálne dokážu disponovať. Pričom opakujem, východisková axióma ľudsko-právnej politiky Slovenskej republiky je téza, že ľudské práva vrátane práv národnostných sú právami individuálnymi.

    Dôvodová správa sa ďalej odvoláva na jazykové zákony v troch pobaltských štátoch – Estónsku, Lotyšsku a Litve. Lenže viete sám dobre, pán minister, že v pobaltských štátoch je problém úplne iný. Tam nemajú uspokojivo vyriešený ani problém občianstva. Ruská menšina je rozdelená do dvoch kategórií na osoby, ktoré mali trvalý pobyt na území zmienených štátov pred rokom 1940, a tých, čo sa tam prisťahovali počas nasledujúcich 50 rokov považovaných pobaltskými národmi za obdobie ruskej okupácie. Tri pobaltské jazyky sa počas tohto obdobia naozaj dostali na pokraj fyzického zániku, a preto je pochopiteľné, že novovzniknuté štáty sa zamerali na ich zvýšenú ochranu.

    Navyše materinská krajina ruských menšín nie je krajinou Európskej únie. A ak sa pobaltské štátny obávajú o svoju suverenitu zo strany Ruska, určite na to majú svoje dôvody. Poukazovania na podobnú paralelu, ktoré občas počúvame aj z vládnych kruhov a o nebezpečenstvách číhajúcich z Maďarskej republiky, člena NATO a EÚ na Slovenskú republiky, tiež člena NATO a EÚ sú však, ako dúfam, uznáte, pán minister, čírou demagógiou.

    Ak máte o tom pochybnosti, obráťte sa na pána ministra zahraničných vecí, možno vám dá kvalifikovanú odpoveď. Napokon neviem, či považujete za príklad hodný nasledovania estónsku právnu úpravu, ktorá prikazuje aj poslancom miestnej územnej samosprávy v čisto ruských mestách ako Narva, všetci sú a pripomínam Rusi, viesť zasadnutie v estónčine. Oni to riešia tak, že sa zídu hodinu či dve hodiny pred zasadnutím, všetko prerokujú v ruštine a potom sa stretnú oficiálne a o pár minút formálne odsúhlasia v estónčine všetko, na čom sa predtým dohodli.

    Ďalším príkladom, o ktorom som chcela hovoriť a na ktorý sa odvolávate, je jazykový zákon Slovinskej republiky. Tento jazykový zákon z roku 2004 upravuje používanie slovinského jazyka v úradom a verejnom styku a zavádza aj pomerne vysoké sankcie za jeho porušovanie. Len zabúdate na jednu vec. V Slovinsku sú autochtónna talianska a maďarská menšina uznané za štátotvorné entity a v oblastiach, ktoré sú obývané ich príslušníkmi platí oficiálna dvojjazyčnosť. Talianske a maďarské názvy sa uvádzajú dokonca aj na mapách vydaných slovinskými úradmi a príslušníci menšín môžu slobodne používať talianske a maďarské národné symboly aj na verejnosti.

    V národnostne zmiešaných obciach sú týmito symbolmi, napríklad maďarskými zástavami označené aj verejné budovy. Vidíte, že filozofia slovinského a slovenského jazykového zákona sa dosť zásadne odlišujú. Náš zákon o štátnom jazyku výslovne stanovuje, že slovenský jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území štátu, pričom to zdôvodňuje tým, že Slováci sú jediným štátotvorným subjektom Slovenskej republiky. Nuž tak toto je značný rozdiel oproti slovinskej úprave. A ostáva mi už len posledný zákon spomenutý v dôvodovej správe, a to francúzsky jazykový zákon. A zase neovládam francúzštinu, tak sa ospravedlňujem, nazývaný aj Loi Toubon.

    Na francúzsky jazykový zákon sa slovenský zákon o štátnom jazyku dosť značne podobá. Francúzska legislatívna norma vo svojom čl. I stanovuje, že citujem: „Francúzsky jazyk, jazyk republiky podľa ústavy je základným prvkom osobitosti a kultúrno-historického dedičstva Francúzska.“ Potiaľ citát.

    V preambule zákona o štátnom jazyku sa uvádza nasledovné: „Slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity Slovenskej republiky a všeobecným dorozumievacím prostriedkom jej občanov, ktorý zabezpečuje ich slobodu a rovnosť v dôstojnosti a v právach na území Slovenskej republiky.“ Potiaľ citát zo zákona o štátnom jazyku.

    Ale hlavným motívom francúzskeho jazykového zákona je ochrana francúzštiny pred vplyv amerikanizácie. Rozširovaním multinacionálnych korporácií a rozvojom informačných technológií začiatkom 90. rokoch sa francúzština začala čoraz väčšmi vytláčať z oblasti hospodárskeho života, zmluvných vzťahov a z oblasti informačnej spoločnosti.

    Loi Toubon bol predovšetkým reakciou na tieto javy. Ako viete, Francúzsko je krajina, ktoré národnostné menšiny oficiálne neuznáva, neexistujú tam. Štát uznáva len niektoré regionálne a kultúrne jazykové odlišnosti. Napriek tomu v čl. XXI francúzskeho zákona sa vyslovene uvádza, citujem: „Ustanovenia tohto zákona, francúzskeho jazykového zákona sa uplatňujú bez predsudkov k zákonom a pravidlám vzťahujúcim sa k regionálnym jazykom Francúzska a nepredstavujú prekážku ich používaniu.“ Potiaľ citát.

    Slovenský jazykový zákon si však nekladie za primárny cieľ zabrániť amerikanizácii jazyka. Nekladie si za primárny cieľ ani ochranu jazyka ako kultúrnej hodnoty napriek tomu, že sa k tomuto cieľu v dôvodovej správe prihlásil. Slovenský jazyk ako kultúrnu hodnotu je totiž potrebné chápať v jeho celistvosti vrátane širokého spektra nárečí, ktoré sú súčasťou nevyčerpateľného bohatstva slovenského kultúrneho dedičstva. Jazyk je potrebné chápať v jeho dynamickom vývoji, a nie v jeho strnulosti, zakonzervovanom vždy na určité obdobie jazykovými príručkami.

    Zákon o štátnom jazyku aj jeho novelizácia nie je o ochrane jazyka ako kultúrnej hodnoty a nie je ani o ochrane pred jeho amerikanizáciou. Je mi ľúto, ale najvýstižnejšie podstatu zákona a jeho novely vrátane ustanovenia o sankciách ste vystihli po rokovaní vlády vy, pán minister, keď ste odpovedali na otázku jedného z novinárov a povedali ste, budem vás citovať. Povedali ste, „že sa nemôže stať, aby čo i len jediný občan slovenskej národnosti na Slovensku sa stretol s textom, ktorému nerozumie.“ Potiaľ citát. Pričom ste mali na mysli predovšetkým južné Slovensko a mali ste na mysli, predpokladám, maďarčinu, jazyk 10 % občanov tohto štátu. Súhlasím s vami. Pripravme také prostredie, aby sa každý občan Slovenskej republiky bez problémov dorozumel s jej ktorýmkoľvek iným občanom.

    Niekedy k tomu nie sú potrebné zákony, pán minister, páni kolegovia, kolegyne, stačí a stačila by len dobrá vôľa a dostatočne rozvinutá kultúra politických a ľudských vzťahov. Tá však musí prýštiť zhora z najvyšších poschodí. Ak sa odtiaľ šíri nenávisť a intolerancia, ťažko očakávať, že úradníci na nižších stupňoch hierarchie či bežní občania budú vo svojich vzájomných vzťahoch sledovať idylické princípy kresťanskej lásky a porozumenia. Je však veľmi zvláštne až orwellovské, pretože podobný výraz nenájdeme ani v jednom jazykovom zákone, keď sa povie, že štátny jazyk je výrazom suverenity štátu či prostriedok, ktorý zabezpečuje slobodu a rovnosť občanov v dôstojnosti a právach.

    Vaša vláda, pán minister, vo svojom programovom vyhlásení, ktorý, ja dúfam, že ešte platí, sa prihlásila k cieľu a budem citovať: „Rozvíjať multietnický a multikultúrny charakter spoločnosti občanov Slovenskej republiky.“ Potiaľ citát. A k tomuto cieľu sa prihlásil a tento potvrdil pán podpredseda vlády na už spomínanej konferencii k 10. výročiu nadobudnutia platnosti Rámcového dohovoru a charty, ale ja neviem, či má vláda dostatočne preštudované, čo znamená multikultúrna spoločnosť. Určite nie takú spoločnosť, kde jazyk jednej skupiny obyvateľstva, i keď väčšinovej má vždy, všade a za každých okolností prednosť pred jazykom menšiny.

    Určite nie spoločnosť, kde menšina nemá možnosť efektívne ovplyvniť rozhodnutia, ktoré sa týkajú identity jej členov, alebo ak chcete jej národnostných práv. Toto nie je efektívna rovnosť. Toto je princíp, všetci sme si rovní, ale niektorí sú rovnejší. Koncepcia štátneho jazyka tu už nadobúda podobu akejsi ideológie v štáte, ktorý sa podľa článku 1 zase len našej ústavy na žiadnu ideológiu neviaže.

    No vyššie citované ustanovenia z preambuly nášho jazykového zákona sa nenachádzajú ani vo francúzskom jazykovom zákone, ale aj keby sa nachádzali, Francúzsko predsa nemá národnostné menšiny, alebo aspoň oficiálne neuznáva ich existenciu. Slovenská republika sa však, naopak, hrdí na všetkých medzinárodných fórach, že práva národnostných menšín zaručuje na nadštandardnej úrovni. Škoda, že navrhovateľ nenechal v dôvodovej správe odkaz aj na úpravu jazykového práva vo Fínsku, ktorý sa tam nachádza v prvej verzii. Možno by sme sa dozvedeli, čo je skutočná občianska rovnosť v oblasti používania jazyka.

    Vo Fínsku, kde švédska menšina netvorí ani 10 % obyvateľov, je ich len 6 %, je švédsky jazyk druhým štátnym jazykom. Na územiach, kde žije švédska menšina, je úplne rovnocenným úradným jazykom. V obciach, kde žijú Švédi, vo väčšine sa všetky nápisy uvádzajú najprv vo švédčine a až potom vo fínčine. Považuje sa to za absolútne prirodzené, za znak toho, že občania patriaci k rôznym národnostiam sú si skutočne rovní. A pretože rovnosť nie je v tom, ako sa to snaží vsugerovať náš zákon o štátnom jazyku, že menšina sa musí vždy prispôsobiť väčšine, a ak sa jej jazyk vôbec môže používať, tak vždy a za každých okolností až v druhom rade. Alebo až v treťom či v x-tom rade. Veď mnohé štátne inštitúcie či iné štátne, či neštátne subjekty bez problémov poskytujú informácie v rôznych cudzích jazykoch.

    Štátne orgány si považujú za povinnosť informovať verejnosť v angličtine, pozri webové stránky. Chcete si zakúpiť lístok v automate na stanici? Môžete to urobiť. V španielčine, v taliančine, ruštine. Chcete si vybrať peniaze z automatu? Môžete to urobiť vo francúzštine. No nie v maďarčine či inom jazyku domovskej menšiny. Turisti sú zrejme pre tento štát dôležitejší ako vlastní občania. Štát si dokonca vyhradzuje právo nepoužívať jazyky 15 % svojich, zdôrazňujem, svojich občanov, ale svojim 15 % občanov stanovuje povinnosť hovoriť v štátnom jazyku. Nie štát je tu pre občanov, ale občania pre štát.

    Slovenský zákonodarca sa správa k slovenskému jazyku, ako keby bol menšinový jazyk, ktorý je ešte navyše aj v ohrození. Štruktúra zákona o štátnom jazyku verne sleduje štruktúru Charty regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy.

    Náš zákon rieši používanie slovenského jazyka v úradnom styku, v školstve, hromadných informačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach a na verejných zhromaždeniach, v súdnom a správnom konaní, v hospodárstve, v službách, v zdravotníctve, v ozbrojených silách, v ozbrojených zboroch a v požiarnych zboroch, pričom vláda v predloženej novele navrhuje doplniť aj ďalší odsek s názvom, citujem: „Používanie štátneho jazyka v oblasti geografických názvov.“

    Charta menšinových jazykov obsahuje vo svojej záväzkovej časti nasledovné kapitoly. Porovnajte. Vzdelávanie, súdnictvo, správne orgány, verejné služby, t. j. úradný styk, médiá, kultúrna činnosť a kultúrne zariadenia, ekonomický a sociálny život, cezhraničná spolupráca s jedinou odlišnosťou. Ide teda o rovnaké oblasti akurát v inom poradí. Naozaj si slovenská politická elita tak málo dôveruje, že si v 21. storočí potrebuje chrániť svoj jazyk podľa vzoru Charty menšinových jazykov?

    Výbor ministrov Rady Európy vo svojom odporúčaní na záver prvého monitorovacieho cyklu charty navrhuje orgánom Slovenskej republiky, aby preskúmali obmedzenia v používaní regionálnych alebo menšinových jazykov, ktoré vyplývajú zo zákona o štátnom jazyku. Vláda toto odporúčanie odmietla. Jej odpoveďou je ďalšie sprísnenie zákona o štátnom jazyku. Vláda nechápe, že Rada Európy pri implementácii charty očakáva od štátu aktívny prístup k podpore používania menšinových jazykov, nie politiku typu, ak už niečo existuje, nech to čert vezme, ale viac menšinám a hlavne Maďarom nedáme ani za svet.

    Štát stále nechápe, že jeho úlohou nie je ľudské práva dávať či rozdávať. Jeho úlohou je ľudské práva garantovať. Verte mi, ako bývalá štátna tajomníčka ministerstva kultúry i ako občianka Slovenskej republiky si ctím a vážim slovenský jazyk, ctím a vážim slovenskú kultúru.

    Rovnaký vzťah k týmto základným hodnotám slovenského národa majú aj moji kolegovia a drvivá väčšina Maďarov žijúcich na Slovensku. Naozaj nemajú žiadny problém s tým, ak si slovenský národ chce chrániť svoj jazyk a pestovať a rozvíjať svoju kultúru. Želajú si však, aby štát rovnako rešpektoval aj ich jazyk a ich kultúru a aby ich rešpektoval aj ako ľudské bytosti.

    Dámy a páni, je to taká nepochopiteľná túžba? Je bezpodmienečne nutné, aby štát namiesto alarmujúceho stavu zdravotníctva a zabezpečenia štandardných služieb pre všetkých pacientov riešil otázku, kto akým jazykom hovorí, keď sa dostane v ťažkostiach do nemocnice? A či je ešte nemocnica v norme 20 %? Alebo už túto hranicu prekročila? Je normálne, ak štát zasahuje aj do slobody myslenia v materinskej reči a zákonom núti občanov k tomu, aby svoju reč používali len ako preklad, ako to prikazujú novonavrhované odseky 5 a 7 § 5 zákona?

    Ja som naozaj zvedavá, čo sa stane, ak niekto alebo niektorá obec, alebo kultúrna organizácia bude chcieť na pamätnej tabuli uviesť citát z básne či diela menšinového autora, ktoré zatiaľ nie je preložené do slovenčiny. Podujme sa pán minister kultúry, ministerstvo kultúry vytvoriť rovnocenný originál v slovenskom jazyku, aby sa potom text mohol akože spätne preložiť do maďarčiny?

    Pred chvíľou som poukazovala na zahraničné jazykové normy, na ktoré sa odvoláva predkladateľ pri zdôvodnení svojho návrhu. Zdôvodnila som, že slovenská norma zachádza v mnohých pohľadoch ďaleko nad rámec všetkých uvádzaných zákonov. Predsa som však našla jeden zákon, na ktorý sa slovenský zákon o štátnom jazyku veľmi podobá. Je to zákonný článok IV o názvoch obcí a iných o verejných názvoch prijatý uhorským snemom v roku 1898. Dovoľte mi citovať z tohto zákona. „§ 1. Každá obec...

  • Prepáčte, pani kolegyňa. Poprosím o pokoj v rokovacej sále, budete sa môcť vo faktických poznámkach vyjadrovať. Nech sa páči, pokračujte.

  • „ Paragraf 1. Každá obec môže mať len jeden oficiálny názov. Paragraf 5. Na verejných listinách, pečiatkach obcí, iných pečiatkach a orientačných tabuliach, ďalej v úradnom styku inštitúcií a organizácií v priamej podriadenosti štátu, orgánov verejnej správy a obcí, v učebniciach a na mapách používaných vo verejných školách, ako aj v notárskych spisoch bez ohľadu na to, či sú uvedené spisy, učebnice, tlačivá, pečiatky, pečatidlá redigované v oficiálnom jazyku štátu alebo v inom jazyku sa používa výhradne oficiálny názov obce podľa ortografie uvedenej v štátnom katalógu obcí.

    V učebniciach používaných vo verejných školách a na tlačivách vydávaných týmito školami sa môžu vedľa oficiálneho názvu uviesť informačným s cieľom aj historické alebo zaužívané označenia odlišujúce sa od úradného názvu.“ Potiaľ citát z uhorského zákona. Paragraf ešte pokračuje a špecifikuje, ktoré inojazyčné označenia kde sa môžu používať.

    A teraz mi dovoľte citovať z predlohy, ktorú máme pred sebou ako novelu. Predtým ste počuli uhorský zákon a teraz návrh zákona o štátnom jazyku, novelu. Citujem: Je to § 3a. „V štátnom jazyku sa uvádzajú názvy obcí a ich častí, názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, iné geografické názvy, ako aj údaje na štátnych mapových dielach vrátane katastrálnych máp. Označovanie obcí a označovanie ulíc a iných miestnych geografických značení v jazykoch národnostných menšín upravujú osobitné predpisy.“ Potiaľ citát a pod čiarou sú uvedené osobitné predpisy, ktorými sú zákon č. 191/1994, takzvaný tabuľový zákon, ale ten vo svojom § 1 stanovuje, že dopravné značky s označením obce v jazyku národnostnej menšiny sa umiestňujú pod dopravnými značkami s názvom obce, ktorý sa uvádza vždy v štátnom jazyku.

    Ďalej stanovuje vo svojom druhom paragrafe, že v úradnom styku najmä na verejných listinách, pečiatkach obcí, v kartografických dielach a v poštovom styku sa používajú názvy obcí výlučne v štátnom jazyku.

    Nezdá sa vám, vážení kolegovia, že tieto dve právne normy sú si až veľmi podobné? Pritom ich rozdeľuje časové obdobie 100 rokov. Ale ten uhorský zákon neobmedzoval používanie neoficiálneho označovania obcí v inom jazyku na 20-percentnú hranicu, ani nezakazoval používanie neoficiálneho označenia v prípade obcí pomenovaných po významných národných dejateľoch a ani nemohol, lebo až tak ďaleko nezašiel.

    Vážený pán minister, vážená snemovňa, nebudem sa ďalej podrobne venovať jednotlivým paragrafom predloženého návrhu zákona. Náš klub má totiž zásadné výhrady s jeho celkovou koncepciou a filozofiou. Podľa nás ide nad rámec toho, čo predpokladá čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďalej nie je v súlade s čl. 12 ústavy v nadväznosti na čl. 34 a nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z Rámcového dohovoru z Charty regionálnych alebo menšinových jazykov a zo slovensko-maďarskej základnej zmluvy.

    Preto navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla tak, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Záverom by som vás chcela, vážené kolegyne a kolegovia, zdvorilo požiadať o jednu vec. Ak budete na moje vystúpenie reagovať, sústreďte sa na jeho vecnú stránku a neuchyľujte sa k ideologickej či urážlivej argumentácii. Ja dôverujem vo vašu galantnosť a kultúrnosť. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie sa s faktickými poznámkami hlásia pani poslankyňa Jana Vaľová, ďalej pán poslanec Rafael Rafaj, ďalej Katarína Tóthová, Dušan Jarjabek, Juraj Horváth, Ján Senko, Ján Podmanický, Emil Vestenický, Ľubomír Petrák, Anton Bobrík. Poprosím technikov, pán Bobrík je posledný? A ešte pán poslanec József Berényi. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Je vás celkom 11. Pravdepodobne dobehneme faktické poznámky, aby sme to nenechávali na zajtra.

    Slovo má teraz pani poslankyňa Jana Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená kolegyňa, vy ste snáď možno boli galantná, ale určite ideologická. Zákon o štátnom jazyku myslím, že nie je namierený voči nikomu a určite nie proti menšinám a myslím si, že garantuje ľudské práva nielen menšinám, ale aj väčšine slovenských občanov, ktorí hovoria po slovensky.

    A budem vecná. Spomenuli ste trikrát vo svojom prejave sociálny život, sociálne služby a nemocnice. Pozrime sa na § 8 ods. 2, kde sa píše: „Agenda v zdravotníckych zariadeniach sociálnych služieb sa vedie v štátnom jazyku. Komunikácia personálu v týchto zariadeniach s pacientmi a klientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku. Ak ide o pacienta neovládajúceho štátny jazyk, komunikácia sa môže viesť v jazyku, v ktorom je možné s pacientom alebo klientom dorozumieť sa.“ Ale ja prečítam poslednú vetu. „Členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny.“

    Pani kolegyňa, ja sa vás pýtam, ja pochádzam zo zmiešaného územia, kde žijú Rusíni, Ukrajinci, Poliaci aj Maďari. Myslíte si, že by to nebolo diskriminačné voči tým ľuďom, ktorí by si mali hľadať prácu, voči tým, ktorí vedia iba slovenský jazyk? Pretože myslím si, že to nie je povinnosť, ale je to vážna vec, aby občan Slovenskej republiky ovládal slovenčinu a mal by ju vedieť ovládať. Ja som bola aj v Spojených štátoch amerických, mám tam 19 príbuzných. Sú lekári, zdravotné sestry. Všetci ovládajú angličtinu a je jednoznačné, že nemôžete dostať prácu, kde sa komunikuje s ľuďmi, ak neovládate anglický jazyk. Čiže myslím si, že je potrebné vedieť štátny jazyk pre dobrú komunikáciu a určite nie som proti tomu. Chcem len jednu vec povedať. Väčšinou sa ozývajú maďarskí spoluobčania, nepočula som ešte Rusínov, Ukrajincov, aby voči tomuto zákonu mali nejakú námietku. Ja sama mám mamu Ukrajinku a dedo zo strany môjho nebohého otca je Maďar. Takže vôbec nemám dôvod, aby sa nepoužíval menšinový jazyk, ale si myslím, že na tomto území musí platiť štátny jazyk, ktorému budú rozumieť všetci a v ktorom budú vedieť všetci komunikovať. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem, ja budem pokračovať v trende. Takisto budem galantný, pretože pokúsim sa byť v dvoch minútach vecný.

    Pani poslankyňa, nemali ste pravdu, keď ste hovorili, že vo Francúzsku reagujú iba na módny trend zavádzania anglických názvov, pretože Francúzska akadémia bola založená už v roku 1635 kardinálom Richelieu a bola založená s cieľom dohliadať na čistotu francúzskeho jazyka a je najstaršou z piatich akadémií francúzskeho inštitútu. Takže nie je to len reakcia na súčasné negatívne trendy, ktoré ohrozujú všetky európske jazyky.

    Hovorme teda o jazykovej politike. Vo Francúzsku, Španielsku je regulácia jazyka zavedená. Citovali ste Nórsko a Fínsko, ja k tomu ešte pridám aj Belgicko, je jazykové plánovanie. Vo Švédsku, Nórsku a Dánsku je starostlivosť o jazyk zverená špeciálnym vládnym inštitúciám, takzvaným jazykovým radám. V španielskej ústave, aj keď neexistuje španielčina, je uvedené, že úradným jazykom je španielsky jazyk, čiže kastílčina. To by sme už potom nemohli vo Francúzsku hovoriť o takzvanom tubonovom jazykovom zákone z roku 1994, zabudli ste len povedať, že má aj trestnoprávne sankcie. Ktokoľvek použije iný názov okrem francúzskeho, je trestne stíhaný. V Kanade je Taylorova právna ochrana francúzskeho jazyka a takto by sme mohli pokračovať ďalej.

    Ja sa to pokúsim, samozrejme, bližšie a hlbšie rozviesť vo svojom vystúpení, ktorým sa chystám presvedčiť vás, že multikulturalizmus, o ktorom hovoríte, je ako multivitamínový džús. Máte tam strašne veľa ovocia, ale neviete, aké pijete.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, vy ste uviedli vo svojom vystúpení, že si ctíte slovenský jazyk. Ja vám to plne verím, pretože ste to dokázali aj vo svojom vystúpení svojou dobrou slovenčinou, ktorú ste tu prezentovali. Ale navyše ste prezentovali aj apeláciu na kresťanstvo.

    Pani poslankyňa, čo je na tom nekresťanské, že štátny jazyk je prejavom suverenity štátu, lebo túto súvislosť ste dali vo vystúpení za sebou. Myslíte si, že štát má existovať bez štátneho jazyka? Ja si myslím, že nie. Máme na to v Európe a vo svete veľa dôkazov, že štátny jazyk je právom zakotvený.

    Ďalej. Čo je na tom zlé, že na území Slovenska je štátotvorný slovenský národ. Veď aj maďarský národ je štátotvorný, ale na území Maďarskej republiky. Čiže to má svoju logiku a má to svoju, aj keď chcete určitú reciprocitu. Takže nevidím v tom nič zlé, nič nelogické. A ja si myslím, že vôbec nie som nejako proti menšinám naladená, ba práve naopak, ja v rodine žijem v takom zmiešanom manželstve a dokonca rodina z manželovej strany ovládala prevažne len maďarčinu a...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ja som veľmi pozorne počúval váš príhovor, aj obsahovo, aj formálne, a myslím si, že nie je namieste ani martýrstvo, ani ublíženosť. Keď už hovoríme o tej galantnosti, myslím si, že dopredu sa ospravedlňujem, vy ste neboli trošku galantná preto, lebo ja ako poslanec, ako občan Slovenskej republiky sa trošku vaším vystúpením cítim citovo vydieraný. Dopredu sa ospravedlňujem.

    Ja sa dotknem len jednej veci. Kritizujete, že zdravotnícke dokumenty musia byť v štátnom jazyku. Ale keby nebolo tohto ustanovenia, ohrozujete zdravie tých, ktorí nebudú mať patričné dokumenty v slovenčine už len preto, že keď zmenia napríklad nemocnicu, ktorá je na južnom Slovensku, povedzme nemocnicu v Banskej Bystrici, v tej Banskej Bystrici, kto to bude prekladať, ako sa dozvie lekár, aký je vlastne stav pacienta, keď tieto materiály nebudú v slovenčine?

    No a celkom na záver jedna malá poznámka. Hovoríte veľmi pekne po slovensky. Skutočne veľmi pekne po slovensky a myslím si, že keby každý tak hovoril po slovensky a rozumel po slovensky ako vy, o žiadnom možno takomto zákone by sme nemuseli rokovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Juraj Horváth. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, veľmi pozorne som tiež počúval váš prejav. Zmienili ste sa o používaní jazykov v bankomatoch. Ja nemám pocit, že by štát bránil bankám, ktoré sú neštátnymi inštitúciami používať či už v bankomatoch, alebo v iných dokumentoch maďarský jazyk rovnako ako anglický, francúzsky, nemecký alebo niektorý iný, ale ak sa mýlim, prosím, opravte ma.

    A mám ešte jednu otázku. Pozorne som počúval váš prejav, kde ste veľmi explicitne hodnotili novelu, používali argumenty. Mám pocit, že niekde tak implicitne v tom vašom prejave zaznievalo miestami niečo, čo by som mohol nazvať návrhom alebo želaním, ktoré vyjadrujete, aby sa zaviedli pravidlá a podmienky pre rovnaké používanie slovenčiny a jazykov národnostných menšín na Slovensku, ktorých je tu viac.

    A moja otázka smeruje k tomu, či som dobre rozumel, že či navrhujete, či môžem tomu vášmu prejavu tak rozumieť, že navrhujete, aby sa uzákonili rovnaké podmienky a pravidlá pre slovenčinu a všetky ostatné jazyky národnostných menšín žijúcich na Slovensku? Alebo navrhujete bilingvizmus, teda len slovenčinu a maďarčinu, aby mali rovnaké postavenie s úpravou rovnakých pravidiel používania. Toto je niečo, čomu som celkom presne nerozumel, a teda poprosím vás, aby ste to spresnili. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Ján Senko. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, nikomu nechceme a ani nemienime ubližovať. Snažíme sa len racionálne uvažovať. Tiež si myslím, že stačí len dobrá vôľa. Keby tá dobrá vôľa bola, tak by asi zákon nebol potrebný. Na Slovensku žije väčšie množstvo národností. Je tu asi potrebná istá regulácia, ale regulácia v prospech ľudí.

    Vo vašej argumentácii zaznievalo, že to nie je potrebné. Táto regulácia je v prospech garancie ľudských práv. To neznamená, že niekto z nás si neváži to, čo ste vy tu hovorili, kultúru niekoho iného. Kultúru, jazyk niektorého iného národa. Ja si myslím, že slovenský národ je dostatočne tolerantný a tolerantne sa aj k ostatným národnostiam, aj národom správa.

    Používanie štátneho jazyka spoločne s jazykom národnostných menšín si myslím, že pomáha napĺňať jeden zo základných cieľov Charty o porozumení a vzájomnom zbližovaní medzi jazykovými skupinami žijúcimi v danej oblasti. Bez toho by to asi nebolo.

    Na druhej strane by som vás rád ale upozornil aj na jedno, že predmetný zákon, ktorý je tu, nerieši právo používania jazykov národnostných menšín vo verejnom styku. Novela zákona o štátnom jazyku plne rešpektuje všetky platné zákonné práva príslušných...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ján Podmanický. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, vaše vystúpenie bolo z formálnej stránky príjemné. Bola to určitá vaša taktika, ako aj tie možno ostrejšie obsahové záležitosti podať jemným spôsobom, ale, napokon, k vám to patrí, vy ste príjemná žena. O to viac ma, pani poslankyňa, trápi obsah toho, čo ste povedali, a hoci spočiatku v tej prvej časti vášho vystúpenia som chcel povedať len tak mierne, že som nemilo prekvapený, že tak otvorene spochybňujete právo Slovenskej republiky a jej občanov chrániť si svoj jazyk. Doslova som skamenel hrôzou tým vaším prirovnaním k uhorskému maďarizačnému zákonu z 19. storočia, ktorým sa tvrdo pomaďarčovalo celé Slovensko aj ostatné národy uhorskej monarchie.

    Pani poslankyňa, neviem, ako to nazvať, či to mám nazvať drzosť alebo odvaha, no prirovnávať tento zákon s uhorským maďarizačným zákonom, k právnemu predpisu, ktorý je práve predmetom tohto rokovania, no, to bola naozaj veľmi silná káva. Áno, vy ste citovali tú maďarizačnú normu, ale povedzte mi, pani poslankyňa, zacitujte z toho obdobia aj iné právne predpisy, ktoré chránia, povedzme, práva Slovákov, Rumunov, Srbov, Chorvátov používať svoje jazyky. Vy dnes tieto normy máte. Máte množstvo osobitných zákonov, ktoré chránia vaše práva. Tento zákon ich nijakým spôsobom neobmedzuje. A vy ste vytrhli veci z kontextu, povedali ste a prirovnali ste tento zákon, ktorý nijakým spôsobom do vašich práv nezasahuje a prirovnali ste ho k uhorským maďarizačným zákonom. No, prepáčte, pani poslankyňa, podľa mňa ste to troška prehnali.

  • Ďalším s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Emil Vestenický. Prepáčte, ešte pán poslanec, ja vám vrátim tie sekundy. Keď sa skončia faktické poznámky, bude ešte možnosť prihlásiť sa do diskusie, a tým ukončíme vlastne dnešné rokovanie. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, chceli ste vecnú stránku, tak ju majte, ale, prosím, ale aj vy ju sama ctite, a to v každom vašom nasledujúcom vystúpení odteraz až na veky vekov. A potom môže byť aj amen.

    Použili ste vo svojom vystúpení zvláštne pojmy svedčiace o vašej podivnej skrytej hodnotovej orientácii, ktorá ma núti konštatovať, že ak chcete dávať príklady z Maďarska a maďarského štátu, neviem, prečo práve odtiaľ, a presadzovať jeho symboly, tiež neviem prečo, veď ste poslankyňa Slovenskej národnej rady, dávajte ich, prosím, komplexne. Opakujem komplexne, teda aj s pohľadom na istoty a záruky, ktoré všetkým svojim občanom, teda aj príslušníkom národnostných menšín poskytuje ten štát, ktorý vy dávate za príklad účelovej, vašim záujmom lahodiacej oblasti, a to aj v dnešných podmienkach finančnej hospodárskej krízy, ktorá zmieta, až povedal by som, mláti o zem tými, ktorých propagujete.

    A proti dosiahnutým výsledkom v úsilí o blaho občana, ktorého záujem, ako tvrdíte vy, obhajujete, postavte vecne pravdivo. Štát, ktorý sa volá Slovenská republika a vy jeho pozitíva vidieť nechcete, ale kritika ktorého vám zrejme robí potešenie. Profesionálne potešenie. Kto je tu naozaj hodný nasledovania, ak má byť preferovaný skutočný, nie iba deklarovaný záujem občana Slovenskej republiky? Kto? Chcete mať túto Slovenskú republiku suverénnu ako poslankyňa Národnej rady a medzinárodne istú, chrániacu svojich občanov, alebo je vo vašom záujme pestovať pochybnosti a vytvárať podmienky na jej demontáž. Čo povedať na záver? No, Boh s vami, vecnú stránku ctiaca, pani poslankyňa.

  • Poprosím o pokoj. Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, nie je to len otázka galantnosti, ale myslím si, že to vaše vystúpenie bolo obsahovo veľmi dobré. Napriek tomu, že na mnohé veci mám diametrálne odlišný pohľad a s mnohými vecami zásadne nesúhlasím, napriek tomu ho považujem za obsahovo dobré. Ak ho hodnotím ako celok, musím povedať, že už tak spokojný nie som, a hovorili to aj kolegovia predo mnou.

    Vadí mi, že z tohto vystúpenia sršal pocit ukrivdenosti, ktorý je absolútne neodôvodnený. Ja si myslím, že nebudem hľadať to, čo nás rozdeľuje, ale stále chcem hľadať to, čo nás spája a robím to takmer dve desaťročia na pozícii starostu v národnostne zmiešanej obci a už som to tu v tejto snemovni hovoril. My sme nemali problémy ani s tým, aby na obecných symboloch boli aj maďarské národné farby, lebo, prirodzene, na tom území žijú dve národnosti – Slováci aj Maďari, ktorí tam historicky žili a historicky tam žiť budú.

    Ale ak sa chceme dorozumieť na tomto našom spoločnom území, na ktorom žijeme, ak sa chceme pochopiť, tak sa musíme najskôr porozumieť. Jedno slovenské príslovie hovorí, že nemému dieťaťu ani vlastná mater nerozumie. A o tom to je. Ak sa nechceme pochopiť, alebo ak nevieme, čo hovorí ten druhý, tak sa nemôžeme pochopiť.

    Pani kolegyňa, vy ste sa pýtali na cieľ alebo ste spochybňovali cieľ zákona, alebo inak by som to povedal, vy ste v tom návrhu zákona hľadali niečo, čo nie je cieľom predkladateľa. Vy ste si pravdepodobne neprečítali dobre dôvodovú správu, a preto mi dovoľte zacitovať druhú vetu zo všeobecnej časti dôvodovej správy. Prostredníctvom štátneho jazyka sa štát usiluje udržiavať a prehlbovať politickú a sociálnu integrovanosť všetkých svojich občanov a zabezpečovať efektívny výkon štátnej správy a jednotný informačný tok. Chceme tak veľa, aby sme sa porozumeli? Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Anton Bobrík s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Už tu predo mnou odzneli hádam všetky pripomienky, ktoré som mal, ale naozaj ma zarazilo jedno, že si myslíte, alebo ste o tom presvedčená, že slovenský národ si potrebuje obraňovať svoj jazyk týmto zákonom. Tak ako to tu povedal kolega Petrák, jednoznačne tu nejde o obranu slovenského národa a jeho jazyka, ale tu ide o štátny jazyk, ktorý má byť univerzálny dorozumievací prostriedok medzi ľuďmi žijúcimi na Slovensku. A to je podstata. Myslím si, že v tomto je vaše pochybenie. A preto jazykový zákon vidím aj po vašom vystúpení, že je veľmi potrebný. Ďakujem.

  • Posledným s faktickou poznámkou prihlásený je pán József Berényi. Nech sa páči, po ňom bude potom reagovať pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. To, že prečo je tento zákon potrebný, povedala aj pani poslankyňa, ale povedali ste aj vy, ktorí ste sa vyjadrili v rozprave. Veď tu odzneli slová, že a keby každý rozprával tak pekne po slovensky ako ona, tak možno, že ten zákon by bol nepotrebný. Tým pádom je vlastne explicitne povedané, prečo je ten zákon potrebný. Len sa mýlite, kolegovia, pani poslankyňa bola v tejto veci pravdivá, že lojalita sa nerovná znalostiam slovenského jazyka. Človek, ktorý ovláda krásne slovenčinu, môže byť veľmi zákerným občanom istého štátu, a človek, ktorý neovláda možno až tak pekne slovenčinu, môže byť maximálne lojálnym občanom, takže si nemýľte lojalitu so znalosťami slovenského jazyka. Priamo to niekedy až tak veľmi nesúvisí.

    Treba ešte raz podčiarknuť to, že, bohužiaľ, dôvodová správa sa odvoláva na najhoršie prípady jazykových zákonov momentálne v Rade Európy a v Európskej únii. A to sú práve baltické krajiny a Francúzsko. Tí, ktorí sme členmi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, veľmi dobre vieme, že tieto štáty sú najviac kritizované práve zo strany Rady Európy, že tieto zákony nie sú v súlade s hodnotami Rady Európy.

    Ďalej treba povedať, že aj keď sa vám to nepáči, ale, bohužiaľ, to porovnanie s 19. storočím a začiatkom 20. storočia je namieste. Ja som to povedal, aj keď sme prerokovali zákon, teda návrh zákona o zemepisných názvoch, takto ľudovo povedaný zákon, vtedy som povedal, že táto debata už raz odznela v Uhorskom parlamente, len mocenské pomery boli iné. Vtedy štyria poslanci Slovenskej národnej strany rozprávali a obhajovali svoje zemepisné názvy podobným spôsobom, ako sme my obhajovali vtedy v tomto parlamente...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Reagovať teraz na všetkých rečníkov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, bude pani poslankyňa Ágnes Biró. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Čas mám malý, tak pokúsim sa veľmi krátko.

    Pani poslankyňa Vaľová. Ja vám prečítam jednu vetu z charty a zo záväzku Slovenskej republiky. Naša republika sa zaviazala zabezpečiť, že v zariadeniach sociálnej starostlivosti, v nemocniciach bude poskytovať opateru vo vlastnom jazyku tým osobám, ktoré používajú regionálny alebo menšinový jazyk. Ak jazyk menšiny v týchto zariadeniach môžu použiť len náhodne, tak to nie je právo.

    Pán Rafaj, ja si myslím, že francúzsky zákon zdôrazňuje to, že sa nebude uplatňovať na regionálne jazyky. To by som chcela podčiarknuť.

    Pani Tóthová, ja sa vás chcem spýtať, že tie štáty, ktoré nemajú štátny jazyk, tie nie sú suverénne?

    Pán Jarjabek, ja som nehovorila o zdravotníckych dokumentoch, hovorila som o styku lekárov alebo zdravotníckeho personálu s pacientmi. A tí sa môžu dohovoriť len vtedy, ak sú v takej nemocnici, kde je 20 % , prekročí sa hranica, keď nevedia štátny jazyk, tam je druhá podmienka a tretia podmienka je v zákone to, že ak personál ovláda jazyk menšiny. Takže preto bola tá moja poznámka.

    Pán Senko, ja si myslím, že ten zákon nespĺňa chartu, ktorú ste spomínali, nesleduje porozumenie a vzájomné zbližovanie.

    A už veľmi rýchlo pán Vestenický. Preto som doplnila jednotlivé zákony...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne všetkým vystupujúcim aj za kultúrnosť tejto ťažkej témy, myslím kultúrnosť prejavov a teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomu návrhu zákona ústne. Konštatujem, že ústne sa do rozpravy hlásia pán poslanec Pavol Minárik, pán poslanec Pavol Abrhan, pán poslanec Ján Senko, pán poslanec Rafael Rafaj. Konštatujem, že sú štyria ústne prihlásení. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť.

    Pani spravodajkyňa, môžete kedykoľvek v zmysle rokovacieho poriadku.

    Chcem vám dať ešte jednu informáciu. Čiže uzatvoril som možnosť prihlásiť sa ústne. Máme štyroch prihlásených. Zajtra ráno o 9.00 hodine v súlade so schváleným programom schôdze bude mať prednosť bod č. 7, to znamená vládny návrh zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme pod tlačou 1015. Myslím, že je to krátky zákon. Tam asi nebude žiadny rozpor, takže tento prerokujeme, jeho predkladateľom je pán minister Jaroslav Baška, a potom sa vrátime k prerušenej rozprave k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne všetkým za pozornosť až do tejto večernej hodiny. Prajem pekný zvyšok večera a dovidenia zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 19.11 hodine.