• Pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že ešte príslušné výbory, ktorým sme pridelili po prvom čítaní návrhy v skrátenom legislatívnom konaní, neukončili rokovanie, chcem vás požiadať o odklad, zatiaľ prekladám začiatok na 11.30 hod. Dúfam, že sociálny výbor a výbor pre financie, rozpočet a menu dovtedy ukončia rokovanie. Ďakujem pekne.

  • Posunutie začiatku rokovania schôdze.

  • Pokračovanie rokovania o 11.30 hodine.

  • Dámy a páni, podľa informácií, ktoré mám, rokovanie výborov sa skončilo, preto budeme môcť, tak ako som oznámil, pokračovať v rokovaní 33. schôdze. Preto vás chcem, dámy a páni, všetkých poprosiť, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni požiadali pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a páni poslanci Abrhan, Bauer, Hrušovský, Mamojka, Micheľ, Mikloško, Minárik, Kahanec, Prokopovič, Radičová, Sabolová a Slota. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady pán József Berényi.

    Ešte predtým, ako budeme pokračovať v druhých čítaniach o návrhoch, ktoré prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, o vystúpenie v Národnej rade požiadal predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico.

    Pán premiér, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, chcem poďakovať za možnosť vystúpiť pred Národnou radou Slovenskej republiky s niekoľkými poznámkami, ktoré sa týkajú súčasnej svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ako aj s informáciami o ďalšom postupe vlády Slovenskej republiky.

    Hlavným dôvodom, pre ktorý som požiadal o toto vystúpenie, je zavŕšenie procesu podpisovania dohôd o spolupráci medzi vládou Slovenskej republiky a sociálnymi partnermi v boji proti dopadom svetovej hospodárskej a finančnej krízy.

    Ako dobre viete, po tom, čo vláda Slovenskej republiky dosiahla takéto dohody s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska, s Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky, s komerčnými bankami, tak dnes ráno došlo aj k podpisu memoránd o spolupráci s najvýznamnejšími zamestnávateľskými organizáciami, a to Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Republikovou úniou zamestnávateľov a Klubom 500.

    Vážené dámy a páni, Slovensko ako nikdy predtým potrebuje dnes sociálny zmier a spoluprácu najvplyvnejších inštitúcií – vlády, parlamentu, odborov, zamestnávateľov, bankárov, starostov a primátorov, a preto mi dovoľte, aby som na tejto pôde poďakoval celej Národnej rade Slovenskej republiky za podporu návrhov zákonov v boji proti kríze, ktoré prišli z Rady pre hospodársku krízu.

  • Chcem konštatovať, že Rada pre hospodársku krízu ako inštitúcia sa mimoriadne osvedčila. Diskusiu v tomto orgáne nenarušujú ani politické, ani ideologické šarvátky. Je mi ľúto, že inštitúcia, na ktorej sa zhodli všetci sociálni partneri, inštitúcia, ktorej súčasťou je aj nominovaný predstaviteľ opozície, je nazývaná za akúsi skupinu lobistov. Je mi ľúto, že niektoré súčasti Rady pre hospodársku krízu, ako napríklad živnostníci, sú často hrubo atakovaní len preto, že mali vôľu sa dohodnúť s vládou Slovenskej republiky na krokoch, ktoré potom boli v Národnej rade Slovenskej republiky realizované.

    Prečo má Rada pre hospodársku krízu taký význam v súčasnom období? Nielen preto, že nie je rušená ideologickými a politickými šarvátkami, ale predovšetkým preto, že o návrhoch diskutujú zainteresovaní predstavitelia inštitúcií, ktorí majú právomoci a možnosti prispieť konkrétne v boji proti kríze. Opakujem ešte raz – význam dnes má rokovať predovšetkým s tými, ktorí môžu akýmkoľvek spôsobom prispieť k prijímaniu opatrení proti kríze.

    Opozícia nominovala svojho kandidáta. Zúčastňuje sa týchto rokovaní aktívne, či už na najvyššej alebo expertnej úrovni, má možnosť predkladať svoje návrhy. O jeho návrhoch sa, samozrejme, diskutuje a prijímajú sa aj konkrétne závery.

    Chcem však znovu potvrdiť, nepôjdeme do politických debát nejakých okrúhlych stolov, ktoré nemajú žiadny význam. Ak vláda potrebuje 2,5 mld. korún, napríklad na zamestnaneckú prémiu, tak opozícia nám to nedá. Dá nám to ZMOS. Musíme rokovať so ZMOS-om. Ak potrebujeme garancie od odborov, musíme rokovať s odborármi. Tí nám vedia dať garancie. Opozícia, či sa to jej páči, alebo nepáči, nám takéto garancie dať nemôže. Preto formát Rady pre hospodársku krízu zostáva aj naďalej nedotknuteľný v ďalšom období pôsobenia vlády proti kríze.

    Snažíme sa dôsledne rešpektovať zásadu, naozaj dôsledne – a môžeme si to overiť –, že vláda Slovenskej republiky schvaľuje len také opatrenia a predkladá len také návrhy zákonov, kde existuje zásadná zhoda členov Rady pre hospodársku krízu. Inak jednoducho to nerobíme, pretože iné rozhodnutia by boli nestabilné, nemali by podporu a zbytočne by vyvolávali šarvátky na slovenskej scéne, teraz nehovorím politickej, ale scéne zainteresovaných partnerov.

    Ako príklad by som uviedol poslednú diskusiu, ktorú máme na Rade pre hospodársku krízu ohľadne podpory cestovného ruchu, kde ministerstvo hospodárstva navrhuje uviesť do praxe takzvané cestovné šeky. Dochádza však k diskusiám, predovšetkým zo Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré tvrdí, že takéto opatrenie by mohlo znamenať ďalší výpadok na príjmoch pri rozpočtoch miest a obcí. A hoci vláda Slovenskej republiky je presvedčená o správnosti tohto kroku, že tieto poukážky by pomohli cestovnému ruchu, rešpektujeme nášho sociálneho partnera a nebudeme silou pretláčať zákony v parlamente, hoci máme možnosť vzhľadom na väčšinu takýto zákon aj prijať. Opačný postup by bol naozaj kontraproduktívny a narušoval by krehkú rovnováhu medzi sociálnymi partnermi, ktorí dnes pôsobia.

    Vážené dámy a páni, v boji proti dôsledkom svetovej krízy sme preto prijali rovnakú filozofiu ako pri zavádzaní eura, spoločnej európskej meny. Široká spoločenská zhoda, to je základ úspechu. Tak ako sme to dokázali pri eure, tak široká spoločenská zhoda môže byť aj základom úspechu Slovenska pri minimalizácii dopadov svetovej finančnej a hospodárskej krízy. Podpísané dohody so sociálnymi partnermi a ďalšími inštitúciami boli nepochybne základom toho, že euro bolo na Slovensku zavedené pravdepodobne najtichšie a najhladšie spomedzi všetkých krajín, ktoré už euro používajú. Ja sa stretávam s týmto hodnotením. Každý hovorí, toto sme ešte nevideli. Súhlasím, boli tu aj faktory, ktoré to ovplyvňovali, ako plynová kríza alebo svetová hospodárska a finančná kríza, aby krajina takto bezproblémovo, tak rýchlo zaviedla euro, ako to dokázalo Slovensko.

  • Navyše, a to ma teší veľmi, zaviedli sme euro v správnom čase, pretože dnes euro predstavuje pre nás nielen ochranný štít, pokiaľ ide o boj s krízou, ale znamená aj významné zhodnotenie úspor a vkladov našich ľudí. Navyše stačí, keď si dnes prerátame existujúce kurzy, mohli by sme kľudne povedať, dnes by euro stálo na Slovensku asi 40 korún aj 60 halierov. Ale my sme menili euro za 30 korún aj čosi. Toto je jeden obrovský úspech pre Slovensko napriek tomu (potlesk), že sú aj negatívne faktory, ktoré sú spojené s eurom.

  • Vážené dámy a páni, tak ako som poďakoval Národnej rade, celej Národnej rade Slovenskej republiky za podporu návrhov zákonov, ktoré prichádzajú z Rady pre hospodársku krízu, dovoľte mi, aby som vyslovil aj uznanie sociálnym partnerom za závažné záväzky, ktoré prijali.

    Združenie miest a obcí Slovenska prevzalo na seba záväzok, že pokryje sumu 2,5 mld. slovenských korún – ospravedlňujem sa za používanie slovenských korún, ale hovoríme o sumách, ktoré musia byť dostatočne jasné a zreteľné, že o čom hovorím – 2,5 mld. slovenských korún na zavedenie zamestnaneckej prémie, ktorá získala širokú politickú podporu tu, v Národnej rade Slovenskej republiky. Na druhej strane vláda sa zaviazala, že nebude prenášať ďalšie právomoci a zaťažovať mestá a obce ďalšími finančnými dopadmi. Takto napríklad sme sa dohodli, že pokiaľ ide o určité povinnosti obcí v oblasti životného prostredia, posúva sa účinnosť zákonov až na rok 2013. Dohodli sme sa, že nebudeme predkladať zákony, pokiaľ nebude súhlas jedného aj druhého partnera. Spomínal som príklad s cestovnými poukážkami.

    Osobitne oceňujem, vážené dámy a páni, oceňujem, záväzok Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky po prvé, že odbory nebudú zneužívať svetovú hospodársku krízu na akékoľvek prejavy sociálnej nespokojnosti. Toto je záväzok, za ktorý musím verejne poďakovať Konfederácii odborových zväzov. Takisto ako musím povedať, že je významným úspechom, ak sme sa dohodli, že odbory budú tlačiť na rast miezd tak, že budú pritom rešpektovať zásadné kritérium, a to je kritérium produktivity práce.

  • Vážené dámy a páni, je mi to ľúto, škoda, že tu nesedí pán predseda Kresťanskodemokratického hnutia, pán Hrušovský, ktorý na tieto záväzky odborov povedal, že to je podľa neho „servilné“. Prosím vás, čo je na tom servilné, keď chce niekto kľud v tomto štáte? Čo je na tom servilné, keď chce niekto, aby sa pri tlaku na rast miezd rešpektovali základné ekonomické pravidlá? Čo chce pán Hrušovský? Chce nepokoje, demonštrácie, chce rozbiť túto republiku?! Ja ďakujem odborom, pretože toto je opatrenie, ktoré má obrovský význam pre celý štát.

  • Pokiaľ ide o banky, dohodli sme sa na tom, že pri bankách bude existovať spoločný záväzok vlády a bánk pri takzvaných rizikových úveroch, kde cez Záručnú a rozvojovú banku štát preberá pri rizikových úveroch až 55 % zodpovednosti za daný úver a zvýšili sme aj sumu takéhoto úveru na 1 mil. eur s tým, že ad hoc v prípadoch môžeme ísť aj ďalej. Chcem potvrdiť, že sa tento mechanizmus v praxi osvedčuje a už sme aj individuálne riešili niekoľko slovenských firiem, ktoré takýmto spôsobom boli ovplyvnené a bolo im vyhovené a dnes majú možnosť čerpať prostriedky, ktoré by inak nedostali na základe klasického komerčného prístupu.

    Oceňujem aj to, že spolu s bankami riešime problém hypotekárnych úverov na aprílovú schôdzu Národnej rady. Bude predložený súhrn návrhov zákonov, ktoré zabezpečia, že ak občan príde kvôli kríze o prácu a stratí schopnosť splácať hypotekárny úver, nebude to pre neho automaticky znamenať aj stratu strechy nad hlavou, pretože nájdeme mechanizmy, ako predĺžime čas, v ktorom sa bude môcť takýto občan skonsolidovať. Dokonca sú aj krajné riešenia, ale nebude fungovať štandardný systém: neplatíš, automaticky prichádzaš o nehnuteľnosť, na ktorú máš hypotekárny úver. Vítam aj toto. Áno, môžu mnohí spochybňovať a hovoriť, že to nie je nejaký štandardný trhový princíp. Ale čo máme robiť? Ak dnes banky – a budem ešte o tom hovoriť – nedávajú úvery a sú zakonzervované a máme tu firmy, ktoré potrebujú 30-, 40-, 50-, 100-miliónový úver a je to dobrá firma a potrebuje prežiť, vláda musí nastúpiť a musí pomôcť. To isté je aj pri hypotekárnych úveroch, ak sa budú banky správať štandardne komerčne, tak ľudia môžu prísť o svoje hypotekárne úvery. Vláda musí prísť, pretože my vychádzame z filozofie: ľudia krízu nespôsobili. My dnes ľuďom musíme na Slovensku pomáhať. Toto je úlohou štátu. Toto je úlohou Slovenska, toto je úlohou vlády Slovenskej republiky.

  • A na záver chcem ešte zvýrazniť záväzky, ktoré sme dnes dosiahli podpísaním memoránd s predstaviteľmi zamestnávateľov. Je fantastické, že zamestnávatelia sa zaviazali, že nebudú znižovať pracovnoprávne, sociálnoprávne podmienky, v ktorých pracujú ľudia na Slovensku z dôvodu krízy. Veľmi pekne ďakujem. Toto potrebujeme, aby ľudia naďalej pracovali v štandardnom prostredí. V prostredí, ktoré nezneužije niekto, že teraz idem dávať menej ochranných prostriedkov na prácu, že budem špekulovať s nejakými prestávkami, že budem špekulovať, ako obísť Zákonník práce. Je to záväzok, ktorý si mimoriadne vážim.

    Na druhej strane vláda Slovenskej republiky povedala, že nebudeme zaťažovať zamestnávateľov ďalšími a ďalšími opatreniami, ktoré by na nich prenášali finančnú ťarchu.

    Chcem vás požiadať, poprosiť, vážené dámy a páni, dnes pravdepodobne dostanete aj jeden pozmeňujúci návrh v popoludňajších hodinách, ktorý sa týka spoločností, ktoré musia vytvárať rezervné fondy na účely nakladania so skládkami. Je to návrh, ktorý spôsobuje určitú úľavu, pokiaľ ide o vytváranie týchto rezervných fondov. Mnohé firmy nám hovoria, že im pomôžeme, pretože tieto peniaze musia vybrať z toku vlastných peňazí a zaťažuje ich to. Pozrite sa na to, ak bude tento návrh vyhovovať aj vašim predstavám, prosím, podporte ho, pretože firmy, aj veľké firmy, potrebujú takúto pomoc. Tento návrh vznikol pri stretnutí s najvyššími predstaviteľmi U. S. Steel v Košiciach.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi teraz urobiť jednu politickú výzvu.

    Chcem vyzvať slovenskú opozíciu, aby napravila chybu, keď odmietla spolupracovať pri eure a pri Lisabone, a chcem ju vyzvať, aby sa zaviazala – a ja to urobím za vládu Slovenskej republiky –, že nebude nikdy krízu zneužívať na politické politikárčenie a že nebude krízu zneužívať tak, ako sme zatiaľ svedkami toho, čo sa deje okolo mimoriadnych schôdzí Národnej rady. A budem veľmi vecný.

    Tak ako sa nikomu nepodarilo nič vytĺcť z toho, že opozícia nespolupracovala s vládou pri zavedení eura, hoci očakávala opozícia, že my to nezvládneme, a potom sa tešili, že keď to nezvládneme, tak nás budú môcť kritizovať. Tak ako ste nás vydierali, myslím, že o tom netreba vôbec hovoriť, pri Lisabone, bolo to hrubé vydieranie, mysleli ste si, že spôsobíte škodu vláde, hoci ste skôr spôsobili škodu Slovenskej republike. Chcem vám povedať, že ak budete politikárčiť s krízou ďalej, nezískate ani na kríze nič, ak budete pokračovať tak, ako ste pokračovali.

    A chcem teraz povedať ten náš záväzok.

    Vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky ani vládna koalícia ohľadne krízy nepolitikárči a my sa nevyhovárame na minulosť. Dnes je úplne zrejmé, čo je príčinou krízy. Príčinou krízy, a to, prosím, teraz môžem citovať Obamu, môžem citovať austrálskeho premiéra, môžem citovať kohokoľvek v rámci najpravicovejších ekonómov a politikov, príčinou krízy je tridsaťročný neoliberalizmus, ten, ktorý sme osem rokov mali na Slovensku.

  • Ale ja sa nebudem zaoberať teraz tým, ani sme sa nikdy nevyhovárali, ani vám tu nebudem robiť nejaké prednášky, ktoré dnes počúvam od mnohých politikov, fakt je ale ten, že v tomto je absolútna zhoda, že finančné trhy už nie sú samoregulovateľné a že štát sa nikdy nemôže vzdať zodpovednosti za udržanie ekonomickej stability.

    My navrhujeme za nás, za vládnu koalíciu, za vládu Slovenskej republiky, že nebudeme krízu zneužívať na politické súboje. Sme pripravení na pôde Rady pre hospodársku krízu aj tu, v Národnej rade Slovenskej republiky, hovoriť o vecných návrhoch, ale nie o návrhoch sabotáží, o ktorých sa ešte budem, samozrejme, vyjadrovať. Pretože poviem, v čom je dnes význam štátu a aký štát musí byť, aby sme dokázali s krízou zabojovať.

    Vážené dámy a páni, ja nebránim opozícii, aby atakovala túto vládu z pozície kontroly plnenia programového vyhlásenia vlády. Ak urobíme chybu v oblasti napríklad transparentnosti, máte právo nás kritizovať, máte právo na nás útočiť. Ale nepolitikárčte kvôli hospodárskej svetovej kríze. Túto krízu nespôsobila táto vláda, nespôsobili ju ani občania Slovenskej republiky. Spôsobil ju nejaký typ politiky, ktorý aj na Slovensku bol osem rokov, ale my vám to vyčítať nebudeme. Budeme hovoriť...

  • Ruch v sále.

  • Budeme hovoriť len a len o vecných riešeniach, ktoré treba v boji proti kríze priniesť. Prečítajte si vyjadrenia vašich politikov, na ktorých ste vždy dali, zo Spojených štátov a z ďalších krajín, veľmi rýchlo to zistíte.

    Vážené dámy a páni, chcel by som vás požiadať, aby sme nezneužívali zákonodarnú pôdu na zvolávanie zbytočných mimoriadnych schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky. Je na to právo, keď tridsať poslancov dá návrh na zvolanie schôdze, predseda Národnej rady musí takúto schôdzu zvolať. No nie je mi celkom jasné, o čom tá schôdza bola, keď nebol predložený ani jeden jediný návrh zákona do parlamentu. Včera na výbore pre integráciu som sa spýtal poslancov opozície: „Povedzte mi, kedy ste predložili návrhy zákonov do parlamentu?“ Odpoveď bola: „Nepredložili sme žiadny návrh zákona do parlamentu, asi ich ešte len teraz predložíme.“ O čom ste teda chceli rokovať? To ste naozaj chceli odporučiť vláde, aby si osvojila vaše návrhy zákonov? A vy už neviete rátať? Vy už neviete, o čom je demokracia? O čom sú väčšina a menšina, ako funguje systém vládnutia v demokratickom štáte?

  • Preto vám chcem povedať, nepolitikárčte, prijmite túto výzvu. My nebudeme využívať hospodársku krízu na politický súboj s opozíciou návratmi do minulosti.

    Vážené dámy a páni, musím sa zastaviť, sú návrhy, o ktorých sa dá rokovať, musím sa však zastaviť pri jednom návrhu, ktorý sa neustále opakuje, pokiaľ ide o boj proti svetovej hospodárskej kríze a ktorý aj médiá na Slovensku dostatočne často prezentujú. A to je návrh, ktorý sa týka zníženia daní z príjmov pri právnických osobách. Predpokladám, že to je zníženie daní z príjmov pri fyzických osobách z 19 na 16 %.

    Po prvé, ak si uvedomíme, že úloha štátu je dnes v boji proti kríze nenahraditeľná, a hovoria to všetci vrátane tých najpravicovejších politikov, všetci hovoria: „Bez štátu to nikto nezvládne.“ Všetci teraz len chodia: „vláda daj“, „štát urob“, „štát reguluj“, „štát kontroluj“, „štát prines“, pretože inak to prestáva fungovať. V takomto stave prísť s návrhom, že znížiť dane z 19 na 16 %, je opatrenie, ktoré významným spôsobom oslabuje úlohu štátu. Štát potom nie je schopný plniť si tie úlohy, ktoré dnes od štátu všetci na svete očakávajú. Americký prezident hovorí o silnom štáte. Európska komisia hovorí o silnom štáte. Predsedovia vlád hovoria o silnom štáte. Ale silný štát nemôže byť so šestnásťpercentnými daňami. Ako ten štát si potom má plniť svoje povinnosti?

    Navyše, aby bolo zrejmé, ktoréže to krajiny majú dnes najväčšie hospodárske a finančné problémy? Maďarsko. Akú majú daň z príjmu? Šestnásť percent. Rumunsko žiadalo v pondelok o obrovskú finančnú dotáciu. A akú majú daň z príjmu? Šestnásť percent. Ako to vyzerá s krajinami, ktoré sú na Pobaltí, napríklad pätnásťpercentná daň v Lotyšsku a pozrime sa, čo sa momentálne v Lotyšsku deje. O čom to hovoríte?

  • Ak chcete reálne, ak chcete reálne, aby sme prežili krízu, nenavrhujte tieto sabotážne opatrenia, to je znižovanie úlohy a funkcie štátu, takto sa jednoducho fungovať nedá.

  • Vážené dámy a páni, kým sa dostanem k ďalším postupom vlády Slovenskej republiky, chcem ešte povedať jednu požiadavku – a už som ju urobil niekoľkokrát, ale zopakujem ju znovu. Bez toho, aby som čokoľvek komentoval, chcem požiadať, naozaj chcem požiadať predovšetkým slovenskú tlač, aby konečne prestala s neobjektívnym informovaním o kríze a o tom, ako kríza na Slovensku vyzerá. Pretože tým, ako nepravdivo informujete o kríze na Slovensku, prehlbujete jeden z najvýznamnejších faktorov krízy a to je nedôvera. A život vám čoskoro ale ukáže, predovšetkým slovenskej tlači, že pracujete proti sebe, lebo prehlbovanie krízy pocítite veľmi zreteľne a budete vidieť, čo to znamená, ak prestanete prichádzať, ak prestanete mať reklamu, ak prestane fungovať ekonomické zázemie. Prestaňte vytvárať tento obraz. Už som to tu raz povedal, nie je predsa možné...

  • Ak by sme zrátali všetkých nezamestnaných, ktorých ste už prepustili, tak na Slovensku dneska nik nepracuje. O iných veciach ani nebudem radšej hovoriť. Len vyzývam v tomto objektívne. A neprehlbujte nedôveru, ktorá je tak či tak na Slovensku z hľadiska krízy veľká.

    Vážené dámy a páni, pokiaľ ide o ciele v boji proti dôsledkom svetovej krízy, dovoľte mi, aby som ich zadefinoval nasledovne.

    Prvý cieľ je bojovať za každé jedno zamestnanecké miesto. Za každé jedno. V tomto sme sa dohodli aj so zamestnávateľmi, že urobíme všetko, aby sme sa vyhli akýmkoľvek pokusom riešiť problém, ktorý vznikne vo firme vďaka kríze len tým, že zamestnanci budú okamžite prepustení a takto si bude zamestnávateľ riešiť svoje vnútorné ťažkosti, ktoré mu kríza celkom objektívne prináša. Tu vám chcem prisľúbiť, že vláda Slovenskej republiky urobí všetky opatrenia, ktoré budú nápomocné slovenským podnikom. Urobili sme jedno opatrenie, ktoré sa začína ujímať, ďakujem vám zaň, pretože ste hlasovali vy zaň, že sme schopní preplatiť 60 dní odvody, sociálne aj zdravotné, za zamestnancov aj zamestnávateľov, ak zamestnávateľ zamestnanca nechá doma, povedzme na 60-percentnú mzdu, ale ponechá si ho v pracovnoprávnom pomere. Toto je veľmi dôležité – zachovať pracovnoprávne pomery, lebo vtedy je aj väčšia istota. Akonáhle je človek poslaný preč, nemá krytie, ťažko sa vracia naspäť do tohto procesu.

    Pokiaľ ide o veľké strategické podniky, nevyčítajte nám, prosím, že podporujeme napríklad formou návratnej finančnej výpomoci Cargo. A čo máme s tými ľuďmi urobiť? Je tam 12-tisíc ľudí, ktorí pracujú v Cargu. Prvýkrát v histórii malo Cargo zisk v roku 2008, myslím, 60 mil. Sk. Dovtedy Cargo nikdy nemalo zisk. Čiže prešlo nejakou konsolidáciou Cargo, prvýkrát v histórii malo zisk. To znamená, že bolo schopné existovať samostatne a hospodáriť. Prišla kríza, o 50 % klesli výkony slovenského Carga. Máme tam 12-tisíc ľudí. Máme teraz prepustiť 5-tisíc ľudí len preto, že to tak je? Odmietam to! Tí ľudia predsa nemôžu za to, že je kríza! My dnes Cargu ako strategickému podniku Slovenskej republiky musíme pomôcť. A preto ide návratná pôžička vo výške 5 mld. Sk.

  • Reakcia z pléna.

  • Päť, päť miliárd, päť, lebo vláda schválila päť miliárd.

    Pokiaľ ide o ďalšie podniky, rokovali sme so strategickými podnikmi. Ak to bude nevyhnutné, pomôžeme, samozrejme, len vtedy, ak to má význam. Ak je to podnik, ktorý má absolútne nerealistický výrobný program, v takomto prípade uvažovať o pomoci je zbytočné. Ale dnes som vás požiadal a prosím vás ešte raz, aby ste podporili návrh, ktorý sa týka predovšetkým rezervného fondu, ktorý môže veľkým podnikom určite pomôcť. Druhý cieľ... Teda prvý cieľ – udržiavať zamestnanosť za každú cenu.

    Druhý cieľ – udržať deficit Slovenskej republiky tak, aby sa Slovensko nedostalo do procedúry nadmerného deficitu. Toto bude mimoriadne ťažký cieľ, robíme však na ňom, hoci treba si uvedomiť, že tak, ako klesá hospodársky rast na celom svete, niektoré krajiny sú v hlbokých mínusových hodnotách, aj nám klesá hospodársky rast, čo automaticky znamená aj zmeny v parametroch deficitu verejných financií. Napriek tomu snažíme sa a budeme tak robiť do poslednej chvíle, ako sa to len bude dať, udržať deficit na úrovni, aby Slovenská republika nebola zaradená medzi krajiny, ktoré majú s deficitom problémy, a aby proti Slovenskej republike nezačali príslušné opatrenia zo strany Európskej únie. Navyše treba si uvedomiť, že je to aj otázka kvality Slovenskej republiky ako podnikateľského prostredia, pretože Slovensko musí zostať atraktívne pre investorov. Myslím si, že sa ukazujú aj v tomto ťažkom období nové investičné aktivity. Dúfam, že v krátkom čase budeme môcť o nich informovať.

    Tretí cieľ je všemožne podporovať hospodársky rast. Všemožne. Ak podnikateľský sektor tvrdil, že potrebuje skrátiť vrátku DPH zo 60 na 30 dní, urobili sme to. Ak nám dnes živnostníci tvrdia, že je potrebné vrátiť ten stav, kedy 1,5 mil. Sk bola lehota na platenie DPH, lebo sa to znížilo na 1,050, urobili sme to, rokovali sme s Bruselom, mám informáciu, že Brusel vyhovel tejto požiadavke. Čiže malí podnikatelia, živnostníci budú mať opäť tú hranicu na úrovni 1,5 mil. Sk, teda približne na úrovni 50-tisíc eur, ak dobre rátam.

    Štvrtý cieľ sú sociálne programy. Znovu zdôrazňujem pred vami všetkými, vláda nepredloží do Národnej rady Slovenskej republiky žiadny zákon, ktorý by išiel proti našim záväzkom z roku 2008. Všetky sociálne programy, ktoré sme schválili, budú pokračovať aj v roku 2009. Filozofia je veľmi jednoduchá pre nás: svet nemôže fungovať tak, že v dobrých časoch na zisku participuje len menšina a v zlých časoch sa má strata rozdeliť medzi väčšinu ľudí. Bolo by to veľmi jednoduché teraz prísť a povedať: „Berieme vianočný príspevok, berieme príspevok pri narodení prvého, druhé, tretieho dieťaťa, berieme ďalšie a ďalšie formy, ktoré sme urobili.“ Takto to nepôjde a garantujeme, že sociálny štandard, ktorý bol zabezpečený v roku 2008, 2007, bude pokračovať aj v ďalšom období. Aj v tomto svetle...

  • Aj v tomto svetle, opakujem, nemôžeme akceptovať návrhy na znižovanie daní. Nemôžeme. Pretože to znamená obrovské výpadky v desiatkach miliárd korún, ktoré, ak má štát plniť úlohy, ktoré sa od neho očakávajú v sociálnej sfére, pri podpore hospodárskeho rastu a v ďalších oblastiach, bez takýchto peňazí štát prestane fungovať a plniť tieto funkcie.

    Chcem opäť potvrdiť, že po tom, čo sme zoškrtali vládnu spotrebu o 10 mld. Sk, teda o 330 mil. eur, som pripravený dať pokyn, ale to bude rozhodnutie Rady pre hospodársku krízu, ak sa na tom dohodneme, na ďalšie škrtanie. Ale len škrtanie vládnej spotreby, teda štátnej spotreby. Nesmie to mať vplyv na platy, nesmie to mať vplyv na sociálne dávky, na sociálne programy. Som na to pripravený a myslím si, že sú na to pripravení aj členovia vlády.

    Teda nejdeme cestou ani zadlžovania, nejdeme ani cestou umelého zvyšovania deficitu, naopak, chceme ten deficit držať v primeranej výške. Chceme, aby krajina v tejto kríze skončila s dobrými, zdravými financiami ako základom do ďalšieho obdobia.

    Rovnako sme presvedčení vo vláde Slovenskej republiky, že treba konať rýchlo a akčne. A toto je aj zhoda v Európskej rade. Všetci premiéri hovoria, že nie je čas ani na stratégie, ani na koncepcie, ani na analýzy. Aj preto sa používa v Národnej rade Slovenskej republiky inštitút skráteného legislatívneho konania. A opäť môžem len poďakovať celej Národnej rade, ako ste tu, že akceptujete toto skrátené legislatívne konanie, lebo prijímanie zákonov v niekoľkomesačných lehotách by nám určite nepomohlo.

    Pokiaľ ide o opatrenia, nebudem tu robiť zoznam a výpočet toho, čo sme urobili. Všetko prešlo cez vás, preto vám chcem ešte raz za to poďakovať.

    Vážené dámy a páni, máme jeden problém, na ktorý bude musieť vláda reagovať pomerne urgentne. A to je otázka poklesu úverov v januári 2009, ktorý sa týkal všetkých druhov úverov. Najvyšší medzimesačný pokles úverov, až vyše 70 %, bol v oblasti investičných úverov a úverov na nehnuteľnosti. Objem nových prevádzkových úverov sa znížil až o 31 %. Hoci medziročný pokles bol trošku miernejší, prepad objemu je aj tak výrazný.

    Sú tu dva dôvody, prečo to tak je. Prvý dôvod je, že banky sa začali správať podstatne opatrnejšie. Opatrnejšie a konzervatívnejšie. Druhý dôvod je aj, že došlo k výraznému poklesu dopytu po nových úveroch zo strany podnikov.

    Musím rovnako konštatovať pokles úverov, aj pokiaľ ide o obyvateľov, za január, objem novoposkytnutých spotrebiteľských úverov klesol medzimesačne o zhruba 50 %, medziročne viac ako 40 %. Ťažko akceptovať tento stav, kedy banky mali v roku 2008 historicky najvyššie zisky, sú v dobrom finančnom stave a nie sú schopné viac rozhýbať systém úverovania. My sme urobili všetko, čo bolo treba. Prevzali sme garancie vo výške 55 %. Rokujeme o hypotekárnych úveroch, kde opäť pomôžeme bankám, aby dokázali existovať. Musia nastať rokovania s bankovým sektorom a najmä ponúknuť zo strany štátu produkty, do ktorých banky budú môcť vhodnejšie a sebavedomejšie vstúpiť, pretože toto je základom krízy, že nie sú dostatočné finančné toky.

    Vážené dámy a páni, nikto, ani nositelia Nobelovej ceny za ekonomiku nevedia predpokladať ďalší vývoj svetovej krízy. Navyše kríza na Slovensku má nerovnomerný vývoj, pretože v niektorých odvetviach sa ešte ani neprejavila, kým v iných už pôsobí úplne naplno. To je zaujímavé, keď sledujeme jednotlivé segmenty slovenského hospodárstva, aké sú tu diametrálne veľké rozdiely. Toto vyžaduje veľa pružnosti a najmä intenzívneho dialógu medzi sociálnymi partnermi. A znovu to hovorím, budeme sa spoliehať na dialóg so sociálnymi partnermi, inak nebudeme predkladať žiadne návrhy zákonov.

    Okrem týchto krátkodobých opatrení, ktoré ste schválili, mi dovoľte, aby som zadefinoval, čo ideme urobiť v oblasti opatrení strednodobých, prípadne dlhodobých a systémových.

    Predovšetkým bolo veľmi prezieravé v roku 2008 tlačiť na dostavbu 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Ide o investíciu v objeme 2,8 mld. eur. Ak dobre rátam, je to (60 a 24) 84 mld. slovenských korún. Tento rok by sa mala výstavba rozbehnúť úplne naplno. Čiže bude to určite veľký príspevok, pokiaľ ide o hospodársky rast Slovenskej republiky.

    Ďalej chcem povedať, že dnes na vláde vláda Slovenskej republiky zaujíma postoj ku koncesnej zmluve, pokiaľ ide o PPP projekt na rýchlostnej komunikácii R 1 medzi Nitrou a Zvolenom. Vláda dnes dá ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Vážnemu splnomocnenie, aby túto zmluvu podpísal. Očakávame podpísanie zmluvy zo strany víťazného uchádzača v pondelok budúci týždeň, čo by znamenalo prakticky okamžité začatie prvých prác, ako je výrub stromov, a všetko, čo súvisí s týmto obrovským projektom. Objem stavebných prác, ak sa mýlim, sa ospravedlňujem, myslím, je do jednej miliardy eur, čo je ďalších 30 mld.

    O niekoľko týždňov budeme vo vláde rokovať o koncesnej zmluve na D 1 na východnú časť medzi Ružomberkom a Prešovom. Ten objem je tam podstatne väčší, ten je cez 3 mld. eur. Skoro ďalších 100 mld. korún, ktoré chceme dať do obehu v tomto roku.

  • Vážené dámy a páni, musím sa vyjadriť ešte k projektu, ktorý rezonuje a ktorý je aj do určitej miery atakovaný a dokonca sa zneužíva zase takým zaujímavým spôsobom. Je to problém širokorozchodnej železnice. Projekt, do ktorého nie je zakomponovaná len Slovenská republika, Rusko a Ukrajina. Vy akosi zabúdate, že sú tam aj Rakúšania. To je zaujímavé, že...

  • Reakcie z pléna.

  • To je zaujímavé... (Reakcie z pléna.) To je zaujímavé, to je zaujímavé, že keď hovoríme o širokorozchodnej železnici, nikto nechce povedať, že to je štvordohoda, na ktorej sa teraz pracuje a cieľom ktorej je predovšetkým definitívne rozhodnúť, či je to realizovateľný projekt, alebo nie je. Rozhodnutie padne v júli tohto roku, pretože sa vypracuje štúdia realizovateľnosti tohto projektu. Naša podmienka je veľmi jednoduchá a jednoznačná. Naša podmienka je veľmi jednoduchá, bez logistického centra na území Slovenskej republiky, to znamená, pri využití bratislavského prístavu a železničných uzlov nemáme záujem. Nemáme záujem o širokorozchodnú železnicu.

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, poprosím vás.

  • Je zaujímavé, je zaujímavé, keď tak kričíte, páni, pozrite sa spätne, čo ste dorobili na prekladisku v Dobrej. Keby sme nepodpísali teraz dohodu s ruskou stranou, tak na tej Dobrej máte sedemsto metrov betónu. Choďte sa tam korčuľovať! To je jediné, čo ste dokázali. Naliali ste za sedemsto metrov betónu (potlesk) a neurobili ste absolútne nič. Až teraz, až teraz došlo k dohode medzi slovenskou a ruskou stranou a toto prekladisko sa začína využívať.

    Opakujem, širokorozchodná bude len vtedy – veď je to projekt na dlhé roky –, ak to bude pre Slovensko výhodné. Ak to nebude pre Slovensko výhodné, v takom prípade budeme uvažovať o inom projekte. A to je projekt rýchlostnej železnice Východ – Západ použitím transregionálnych tratí na juhu Slovenska. Na tomto projekte sme začali intenzívne pracovať. Máme alternatívy.

    My nie sme na hlavu padnutí! My vieme, čo je pre Slovensko výhodné. Ak je to výhodné pre Rakúsko, bude to výhodné aj pre Slovensko. Predsa nie sme takí hlupáci, aby sme iba viedli cez Slovensko trasu, brali poplatky za tovar a za železnicu a smotanu bude lízať rakúska strana. To nás naozaj považujete za takých idiotov?! Snáď si nemyslíte, že nevieme rátať do tri alebo do štyri. Len vtedy to urobíme, ak bude logistické centrum na území Slovenskej republiky. Je to obrovský projekt, ktorý spája Západ s Východom. A pre nás je dôležité, aby Slovensko súčasťou tohto projektu určite bolo.

  • Vážené dámy, z ďalších systémových opatrení, ktoré chcem zdôrazniť – budeme o nich rokovať vo štvrtok budúci týždeň, bude mať aj predstaviteľ opozície včas podklady, pozrite sa na to a vyjadrite sa k tomu cez predstaviteľa v Rade pre hospodársku krízu –, sú dva významné projekty. Jeden projekt je štátny projekt, ktorého cieľom bude zosúladiť všetky mechanizmy, ktoré dnes na Slovensku máme, z ktorých sa dajú čerpať finančné prostriedky na zatepľovanie na účely energetických úspor. Možno ani nevieme, a občania to jednoducho vôbec už nevedia, aké sú všetky alternatívy čerpania finančných prostriedkov. Že to je štátny fond rozvoja bývania, že ministerstvo výstavby ako také má dotačný moment asi na sedemsto alebo osemsto miliónov korún. Titul, na základe ktorého môže o zatepľovaní rozhodovať. Že tu máme špeciálny fond, ktorý sa týka Jaslovských Bohuníc, ktorý možno použiť na zatepľovanie. Že ministerstvo hospodárstva má dva alebo tri projekty. Dohromady je tam niekoľko miliárd korún. Urobíme z toho jednu štátnu politiku. Spustíme jasnú informačnú kampaň pre verejnosť, čo všetko môžete čerpať, za akých podmienok. Dokonca som požiadal Stavebnú sporiteľňu, Štátny fond, ministerstvá, aby povedali, ako vieme zatraktívniť čerpanie týchto peňazí, aby sa ľudia k týmto peniazom dostali čo najrýchlejšie. Podmienka je jasná, zatepľovanie, výmena okien na energetické účely, využívanie domácich materiálov – okná aj zatepľovací materiál sa vyrábajú na Slovensku. Práce budú vykonávať živnostníci na Slovensku, čiže, alebo malé podniky, mohlo by to mať kumulatívny efekt. Verím, že to získa podporu Rady pre hospodársku krízu.

    Pokiaľ ide o druhý projekt, je to oblasť inovácií. Je fakt, že na Slovensku sú podniky, ktoré majú obrovský problém s výrobou. Tieto podniky ale súčasne majú aj inovačné programy, na ktoré nemajú zdroje. Chceme predstaviť na Rade pre hospodársku krízu mechanizmus, ako vytypovať slovenské firmy, ktoré majú zdravý inovačný program, ale nevedia si s ním poradiť vzhľadom na výpadky, ktoré dnes sú z hľadiska hospodárskej krízy. Ak dokážeme toto definovať a dohodneme sa na Rade pre hospodársku krízu, verím, že štát je pripravený pomôcť takýmto podnikom, aby prežili a najmä aby nastúpili do novej oblasti, lebo príde obdobie po kríze. A prežijú najmä tí, čo budú mať inovácie, budú schopní prinášať nové a kvalitnejšie veci.

    A toto sú dva veľké projekty, o ktorých budeme hovoriť na Rade pre hospodársku krízu.

    Vážené dámy a páni, chcem rovnako potvrdiť, že na Rade pre hospodársku krízu sa budeme na základe žiadostí aj opozičného predstaviteľa, aj Republikovej únie zamestnávateľov zaoberať finančnými otázkami. To znamená aktuálne informácie, kde sa nachádzame z hľadiska čerpania a míňania peňazí na boj proti kríze. My sme vyčerpali z tých 10 mld. prakticky už asi 8 mld. korún, ale presná informácia bude daná ministrom financií, plus musí minister financií predložiť Rade pre hospodársku krízu najnovšie odhady, ktoré sa stále menia. Jednoducho ťažko predvídať stav o dva alebo o tri mesiace. Veľmi úzko spolupracujeme aj s Európskou komisiou. A navyše musí minister prísť s návrhom, kde vziať ďalšie finančné prostriedky, ak bude potrebné podporovať či už povedzme zatraktívnenie tých zatepľovacích programov, alebo inovačné programy v rámci jednotlivých rezortov a podnikov.

    Opakujem, v tomto období, v tomto období znižovanie daní je likvidačné pre Slovenskú republiku a nemôžeme si to dovoliť.

    Vážené dámy a páni, na záver mi dovoľte ešte niekoľko poznámok k vzťahu Slovenska a Európskej únie. Slovenská republika aktívne využíva a vstupuje do spoločnej európskej snahy bojovať proti kríze. Ukazuje sa, že Európa má jedinečnú šancu v porovnaní s inými ekonomikami nastaviť svoje vnútorné parametre tak, aby sme prežili a boli úspešní. Som rád, že Európska komisia akceptovala iniciatívu vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k automobilovému priemyslu, pretože na Rade sa budeme zaoberať smernicami, ktoré sa týkajú šrotovného, budeme sa zaoberať ďalšími podkladmi, ktoré sa týkajú podpory celého priemyslu automobilov v celej Európe.

    Tu sa chcem vrátiť jednou myšlienkou k tomu šrotovnému. Bolo atakované to zase, že to je zlé a že to je nedobré a že to je zlý výmysel a podobne. Nikto z nás netvrdil, a znovu to tu opakujem, nikto z nás netvrdil, že šrotovné je nejaký všeliek na boj proti hospodárskej kríze. To nikto nepovedal. Vedeli sme, že to nemá nejaký významný vplyv na hospodársky rast. Ale vedeli sme niečo iné, že keď sa takto bude správať každá jedna krajina v Európe a jedna krajina za druhou zavádza šrotovné, tak nám z toho vzniká mechanizmus, systém, ktorý zapadá dohromady a veľmi to pomáha.

    Prvé informácie sú, aspoň dnes nás tak informovali zamestnávatelia, že začína byť pomerne zaujímavý záujem o šrotovné na Slovensku. Na tie šrotoviská sa vozia staré autá. Rovnako predajcovia áut hovoria, že dôjde k zvýšeniu predaja áut. Pánboh zaplať, keď sa len predá o pätnásťtisíc áut viacej na Slovensku. Ak sa v Nemecku predá o štyristotisíc áut, dohromady to môže pomôcť automobilovému priemyslu, lebo U. S. Steel Košice, ďalšie firmy sú odkázané predovšetkým na automobilový priemysel v Európe. Čiže šrotovné zatiaľ ide dobre. A jediným jeho cieľom je byť solidárny s Európou a dať možnosť aj na obnovu vozového parku a na likvidáciu starých vozidiel, ktoré nemajú čo po cestách chodiť.

    Vážené dámy a páni, chcem ešte povedať veľmi jasne, že vláda Slovenskej republiky veľmi pozorne sleduje kroky v rámci Európskej únie, ktorých cieľom je oslabiť vnútorný národný dohľad nad činnosťou komerčného bankového sektora a posilniť dohľad nadnárodný. Pre Slovensko by to znamenalo, pretože na Slovensku všetky banky boli sprivatizované, že by neexistoval efektívny dohľad vykonávaný Národnou bankou Slovenska, ale nejaký nadnárodný dohľad, ktorý by skôr asi pozeral sa, čo sa deje u matiek, a možnože by skôr pomáhal vo vzťahu k silným štátom. Budeme trvať, pretože sú takéto snahy aj naďalej v rámci Európskej únie, že ak sa zavedie nadnárodný dohľad nad bankovým sektorom, nesmie to byť na ujmu domáceho, vnútorného národného dohľadu, pretože taký pokus ešte nebol. A to potvrdzujem, že by sa snažila matka si riešiť svoj problém na úkor dcéry. Zatiaľ taký pokus nebol, ale treba sa pripraviť, že by takýto pokus mohol v budúcnosti nastať, a my k tomu potrebujeme efektívny vnútorný národný bankový dohľad, za ktorý budeme určite bojovať.

    Chcem v tomto duchu aj poprosiť a vyzvať Národnú banku Slovenska, aby bola mimoriadne iniciatívna. Urobili sa konkrétne opatrenia. Zvýšila sa likvidita. Naozaj, dnes máme banky ako-tak pod kontrolou.

    Po ďalšie, chcem potvrdiť, že vláda Slovenskej republiky odmietla všetky formy protekcionizmu v rámci Európy – a odmietla to celá Európa –, pretože je presvedčenie, že protekcionizmus v akejkoľvek podobe by viedol k prehĺbeniu krízy. Naopak, budeme presadzovať solidaritu. Solidaritu v rámci Európskej únie. Ak má dnes problém Maďarsko, ak má dnes problém Rumunsko, tak to nerobme tak, že problém má celá stredná a východná Európa, ale rokujme na báze individuálnej, Európska únia – Maďarsko, Európska únia – Rumunsko. A pomôžme. Aj Slovensko musí byť pripravené pomôcť krajinám, ktoré sú v Európskej únii. Inak Európska únia fungovať nebude, pokiaľ nebude fungovať princíp solidarity.

    Principiálne ale odmietam, urobili sme to aj na neformálnej rade, ktorá bola prvého v Bruseli. Odmietam vytváranie obrazu, že stredná a východná Európa ako celok má problémy. To nie je pravda. Dnes sú krajiny západnej Európy, ktoré majú podstatne väčšie problémy, ako má Slovensko. A dnes Slovensko nie je možné porovnávať s Maďarskom, Rumunskom alebo niektorými krajinami Baltu, kde vidíme, čo všetko sa tam deje, aké majú obrovské ťažkosti. Preto musíme si na to dať pozor, lebo inak poškodzujeme obraz Slovenskej republiky v zahraničí, ktorý však nie je objektívny.

    Veľmi podstatná bude diskusia na Európskej rade ohľadne znižovania štandardov pri zavedení eura. Štáty, ktoré euro nemajú, sa predbiehajú v tom, kto euro zavedie. Najmä Maďarsko požiadalo o skrátenie obdobia, počas ktorého musí byť krajina v RM II systéme. Toto sme všetci odmietli, pretože znižovanie štandardov pri zavádzaní eura bude na škodu nového štátu, ktorý bude mať euro. Jediné, o čom je Slovenská republika pripravená sa baviť, je Maastrichtské kritérium inflácie, ktoré je veľmi nespravodlivé pre štáty, ktoré majú hospodársky rast. My sme to zažili. Pri vysokom hospodárskom raste sme museli držať infláciu na určitej úrovni. Toto je jediná vec, kde sme pripravení pomôcť. Inak nevidím žiadny dôvod na to, aby Slovenská republika išla cestou znižovania štandardov, ktorými musela prejsť samotná Slovenská republika.

    Vážené dámy a páni, kríza na Slovensku bude bolieť, ale to sme všetci vedeli a od samého začiatku sme hovorili, že budeme mať veľké škrabance. Kríza je svetová, kríza prišla zo Spojených štátov amerických. Nikto na Slovensku nemá nič spoločné s krízou. Je preto naozaj našou povinnosťou chrániť ľudí. To je naša prvoradá povinnosť, nič iné nie je dôležité, len a len chrániť ľudí, aby sme prežili. Pretože trvalo dlhé roky, kým sa postupne, postupne títo ľudia nejako začali nadychovať, začal sa zvyšovať sociálny štandard. A teraz kvôli nejakým špekulantom, podvodníkom a nezodpovedným ľuďom títo ľudia zase majú prísť o svoje sociálne, pracovnoprávne a iné postavenie.

    Chcem vás o to poprosiť, aby sme v rámci spoločného porozumenia, že kríza na Slovensku nebola spôsobená vládou ani ľuďmi, ale že prišla zboku, spolupracovali. Pretože problémy v Maďarsku, Rumunsku, Írsku, baltských štátoch nám musia byť varovaním. A ja verím, že Slovensko nikdy nebude postavené pred také rozhodnutia a riešenia, také rozhodnutia a riešenia, ako sú nútené prijímať či už naše susedné krajiny, alebo iné členské štáty Európskej únie.

    Nemyslím to teraz nijako inak ako úprimne a vážne, chcem vám ešte raz poďakovať za podporu zákonov aj za to, že to schvaľujete v skrátenom legislatívnom konaní, ale súčasne som považoval v nejakom okamihu pristúpiť aj k stanoviskám, výzvam, ale aj k návrhom, ktorými sa chce zaoberať vláda Slovenskej republiky v boji proti kríze, aby ste mali ako orgán, ktorému je vláda Slovenskej republiky zodpovedná, určitý pohľad na to, čo chceme, čo môžeme a čo nechceme a neurobíme.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky.

    Na jeho vystúpenie chcú reagovať páni poslanci: Dzurinda, Brocka, Farkas, Fronc, Mikloš, Lipšic, Petrák, Jureňa, Novotný, Jaroslav Paška, Nachtmannová, Halecký, Kramplová, Richter, Galbavý a Senko. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predseda vlády, obrátili ste sa na opozíciu s výzvou, aby sme nezneužívali hospodársku krízu na politikárčenie. Považujem túto pasáž vášho vystúpenia za falošnú. V tom najlepšom prípade je to pokus vlámať sa do otvorených dverí. Sám ste vo svojom prejave niekoľkokrát ďakovali celému parlamentu, teda aj opozícii, za to, že sme podporovali nielen skrátené legislatívne konania, ale drvivú väčšinu, aj obsahovo, zákonov, ktoré ste predkladali do Národnej rady.

    Problém je ale v niečom inom a tomu ste sa vo svojom dlhom vystúpení vyhli. Problém je v otázke, či tie opatrenia zaberajú, alebo nezaberajú. Prišli ste medzi nás len dva dni po tom, čo Štatistický úrad zverejnil čísla o rekordnom prepade priemyslu. Rastie nezamestnanosť, hrubý domáci produkt, žiaľ, prudko klesá k nule. Tomu ste sa vo svojom vystúpení vyhli. A naozaj stojí otázka veľmi pokojne tak, či tie opatrenia, ktoré predkladáte, sú účinné alebo účinné nie sú. Žiaľ, účinné nie sú, pán predseda vlády.

    Keď sa vám nepáči znižovanie daní, poďme sa rozprávať o znižovaní odvodov, poďme sa rozprávať o oprave Zákonníka práce, poďte si vypočuť náš názor, kde si myslíme, že plytváte peniazmi občanov Slovenskej republiky.

    Vy ste mali výzvu k nám, dovoľte mne jednu výzvu k vám. Zostaňte teraz medzi nami. Ideme rokovať o štyroch zákonoch, vašich, hneď prvý je zákon, ktorým chcete kozmeticky, jemne znížiť odvody. Veľmi kozmeticky. Som presvedčený, že neúčinne. Máme pozmeňujúci návrh, pán predseda vlády. Rozdeľujete peniaze občanov, nie 29 %, ktorí volili SMER, ale všetkých občanov Slovenskej republiky, a preto je potrebné si vypočuť aj opozíciu. Potrebujeme vecný, pokojný dialóg aj v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Pán predseda vlády, hovorili ste, že váš, jeden z vašich cieľov je udržať pracovné miesta za každú cenu. Pán predseda vlády, to nie je pravda. Vy podporujete iba niektoré pracovné miesta, je pravda, že za každú cenu. Aj keď je to proti ľuďom, aj keď je to proti zdravému rozumu.

    Pán predseda, vláda zneužíva hospodársku krízu, keď si kupuje voličov plytvaním verejných peňazí. Peňazí, ktoré nepatria vám, vláde, peniaze, ktoré patria všetkým občanom, ktorí pracujú.

    Pán predseda vlády, vy ste tu dali výzvu opozícii, aby sme nezneužívali hospodársku krízu. Ak sú vaše slová úprimné, ja tiež mám jednu výzvu na vás, pán predseda vlády. Prijmite konečne po troch rokoch verejnú diskusiu v hociktorej televízii aspoň s jedným predsedom opozičnej strany. A keď sa bojíte, môžete ísť diskutovať aj so mnou alebo s hociktorým opozičným poslancom.

  • Reakcie a smiech v sále.

  • Pán predseda vlády, vaši poslanci sú nervózni.

  • Smiech v sále.

  • Vy ste spomínali amerického prezidenta Obamu, ste ho tu citovali, aj ja vám pripomeniem jeden jeho citát z posledných dní, keď americký prezident hovorí, že „ak chceme platiť za veci, ktoré potrebujeme, nesmieme míňať peniaze na to, čo nepotrebujeme“. Takto to už chápu aj v Amerike, mne je len ľúto, že táto jednoduchá múdrosť na Slovensko a k slovenskej vláde ešte neprišla.

  • Ďakujem pekne. Pán premiér, povedali ste, že opozícia je pozývaná k spolupráci v Rade pre hospodársku krízu, a to na najvyššej úrovni, ako aj na odbornej úrovni. Čo považujete, pán premiér, za najvyššiu úroveň? To, že ste vytesnili politikov opozície z tejto spolupráce? A politici, ministri, členovia vlády z koalície tam môžu byť prítomní? Samozrejme, chceme aktívne riešiť dopady hospodárskej krízy aj my. Je k tomu ale potrebná dávka empatie a chcieť tú spoluprácu aj z vašej strany.

    Aké sú dôvody na prerokovanie zákonov v zrýchlenom legislatívnom konaní, ak v návrhu zákona o sociálnom poistení v troch článkoch len jediný bod, t. j. jediná zmena súvisí s krízou? Ostatné body a články prečo chcete riešiť v zrýchlenom konaní, ak nesúvisia s hospodárskou krízou?

    Vo výbore pre financie, rozpočet a menu dnes z diskusie o návrhu zákona o cenných papieroch vyplynulo, že zámerom predkladateľa je úplne iná motivácia ako riešenie situácie drobných majiteľov akcií skrachovaných spoločností, keď musia platiť vysoké poplatky za vedenie účtu. Zámer je absolútne iný. Prečítajte si, pán premiér, návrh zákona spolu so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa dostali do spoločnej správy a ktoré zrejme poslanci vládnej koalície dnes aj odsúhlasia. Prečo asi nechcete riadny postup, teda pripomienkové konanie k tomuto návrhu?

    Na záver, pán premiér, dovoľte, ak by tu bola v posledných desiatich rokoch ľavicová vláda, tak by bolo Slovensko v podobnej hospodárskej situácii, ako je dnes Maďarsko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán premiér, ja vynechám jednoducho odpoveď aj na vaše niektoré politické tvrdenia a invektívy, ale vecne. Hovoríte, že diskutujete s odborármi, s Klubom 500, s inštitúciami, ktoré zastupujú stovky, možno tisíce ľudí, ale váš problém je ten, že odmietate diskutovať s tými, ktorí z ústavy to majú priamo v popise práce – s poslancami opozície, ktorí reprezentujú okolo 33 % voličov, to je pomaly milión ľudí. My nechceme diskusné stoly, ani okrúhle, ani hranaté, my chceme, aby sa diskutovalo tuná o tých veciach a hľadalo spoločné riešenie, pretože nezamestnaných naozaj nezaujíma, že či ste dali návrh vy, alebo my, ich zaujíma riešenie.

    A druhá moja poznámka. Ja som vás v priamom prenose v nedeľu v televízii istým spôsobom vyzval. Štátny rozpočet, ktorý bol prijímaný, bol prijímaný v situácii, keď bol ešte slušný hospodársky rast. Posledné čísla skôr hovoria o prepade. A preto sa vás chcem opýtať, pán premiér, kedy prídete do Národnej rady s revidovaným štátnym rozpočtom? Pretože keď hovorím, že robíte veci neskoro, celkom iste – a viem, ako to funguje na ministerstvách. Ministerstvá pomíňajú peniaze na veci, ktoré nemusia, a keď im ich aj zaviažete, nepomíňajú, ale nebudete ich mať na budúci rok, pretože ich zmluvne zaviažu a takýmto spôsobom vám znemožnia ich použiť. Preto sa vás chcem celkom vážne opýtať, kedy prídete s návrhom revidovaného štátneho rozpočtu? Ďakujem, pán premiér.

  • Pán premiér, spomínali ste, že vláda našla 10 mld. korún na riešenie niektorých dopadov krízy a ťažko ich v rozpočte hľadala a bude hľadať ďalšie. Pán premiér, vašu vládu stíha jeden škandál za druhým, kde sa miliardy vyhadzujú von z okna. Vy ste vyhlásili pred tromi rokmi vojnu škandálom. Povedali ste, že do troch minút odvoláte ministra, ktorý bude mať škandál. Ako táto vojna po troch rokoch dopadla? Škandály vyhrali. Pán premiér, pán minister Janušek ešte vo vašej vláde je? Vianoce ubehli, o chvíľku je Veľká noc a možno to dosiaľ ľuďom nevadilo, pretože situácia bola celkom dobrá.

    Ale čo si má pomyslieť obyčajný človek, ktorý možno príde o prácu, možno mu znížia mzdu, nedostane odmeny, keď príde domov, zapne si Televízne noviny a vidí tam ďalšie vyhodené miliardy v tendroch, ukradnuté miliardy z peňazí daňových poplatníkov? Ja vám nedám ekonomické recepty na krízu, lebo nie som ekonóm, pán premiér, ale dám vláde jeden recept, ktorý, myslím, že môže pomôcť v kríze obyčajným ľuďom – prestaňte kradnúť!

  • Ďakujem za slovo. Pán premiér, súhlasím s vami, že zníženie daní v súčasnosti by bolo hospodárskou sabotážou. Verejnosti sa totiž predostiera, že tento opozičný návrh pomôže všetkým, mne sa však žiada dodať, že pomôže všetkým im blízkym. Dovoľte, aby som uviedol pár čísiel, aby to tvrdenie nebolo len v čisto politickej deklaratívnej rovine, aby bolo jasné, komu o čo ide pri znížení návrhu sadzby dane z príjmu a aký bude dopad na jednotlivých obyvateľov a príjmové skupiny obyvateľov:

    - Ľudia s príjmom do úrovne 331 eur, čo je 9 960 korún, ktorých je 256-tisíc, nezískajú na tomto opatrení absolútne nič. Čiže dopad na nich bude nulový.

    - Ľudia s príjmom od 9 960 korún alebo 331 eur do 388 eur, čo je 11 680 korún, získajú 41 korún mesačne, ale pozrime sa na opačnú stranu tabuľky.

    - Ľudia s príjmom 89-tisíc a viacej, čo je 1 995 eur, ktorých je 22-tisíc, získajú 34 372 korún ročne.

    Tak tu je absolútne jasné z tohto, komu o čo ide. Takže ak by som to celé podčiarkol, z týchto benefitov, ktoré vzniknú pre ľudí, 61 % daňovníkov bude mať 18 % benefitov. Ja osobne sa domnievam, že čas krízy by mal byť o solidarite, mal by byť o solidarite aj bohatých s chudobnými. A protikrízové opatrenia nemôžu byť o tom, že bohatí budú bohatšími a chudobní chudobnejšími. To by si podľa mňa mala uvedomiť aj opozícia.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán premiér, vážené kolegyne, kolegovia, minister Becík je nominantom Ľudovej strany – HZDS, a preto som presvedčený, že spoločne nám záleží na tom, aby rezort pôdohospodárstva v tejto zložitej situácii obstál. Ja chcem len upozorniť na niektoré momenty v tejto súvislosti. Troška len v krátkosti.

    Súhlasím absolútne s tým, že osem rokov tzv. neoliberalizmu tu spôsobilo to, že my teraz musíme si vypiť tú horkú pilulku a dostalo rezort pôdohospodárstva do veľmi zložitej situácie. Ďalším dôležitým momentom je, pochopiteľne, spoločná poľnohospodárska politika, ktorá vytvára diskriminačný priestor. A to je ten priestor, že rakúsky poľnohospodár má 500 eur na hektár a slovenský má len 150 eur na hektár. Tuná však musím zdôrazniť, že v týchto peniazoch sa objavuje štátna pomoc a je teraz na nás, aby sme v rámci tejto štátnej pomoci – a mám na mysli nielen peniaze, konkrétne peniaze, ale celý rad opatrení – spoločne osobitne k tomuto rezortu pristúpili.

    Takže, vážený pán premiér, ja len využívam túto príležitosť a pochopiteľne, že všetci, ktorí sa zaujímame o tento rezort a o to, aby slovenské poľnohospodárstvo prežilo, najmä najkritickejšia oblasť mlieka, verím, že spoločne zvládneme. A preto len touto cestou by som tiež rád upozornil osobitne za riešenie týchto závažných úloh, ktoré momentálne v rezorte sú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda vlády, v prvom rade by som chcel oceniť vaše úsilie, ako aj úsilie celej vlády eliminovať dopady hospodárskej krízy na občanov Slovenskej republiky. Myslím si, že podporu zo strany parlamentu pri tomto úsilí budete mať aj naďalej.

    Takisto som toho názoru, že je potrebné zachovávať pracovné miesta na Slovensku, a som rád, že v závere tých programov, ktoré prichádzajú na rokovanie vlády, sa objavuje aj podpora inovácií. Ako človek z vysokoškolského prostredia totiž poznám konkrétny prípad, keď autori patentu a vynálezu, ktorý spracúvali 10 – 15 rokov, sa dopracovali k produktu, ktorý vyrobili, patentovali na Slovensku a o ktorý je obrovský záujem v zahraničí. Ale na to, aby ho mohli vyviezť do zahraničia, ho potrebujú patentovať aj v zahraničí, to sú ale náklady okolo dvoch miliónov korún, čo je pre týchto ľudí neúnosné. Takže produkt stojí už niekoľko rokov na Slovensku, dva roky sú podané žiadosti na ministerstvách Slovenskej republiky a žiadna podpora neprichádza. Určite by bolo možné pri rozšírení a distribúcii tohto výrobku do zahraničia zamestnať aj viacerých ľudí, bohužiaľ, podpora inovácií na Slovensku je zatiaľ mizerná.

    Takže ak sa takáto podpora objaví v najbližšom období, určite pomôže aj ďalším takýmto tímom, ktoré majú najmä v tých technológiách, biotechnológiách mnohé vynálezy, ktoré by bolo možné realizovať a uplatniť a proste presadiť sa aj v zahraničí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán premiér, ďakujem za vaše vystúpenie. Zároveň by som rada nadviazala na stanovenie príčiny krízy. Nedávno bol na návšteve Slovenska Angel Gurría, generálny tajomník OECD, ktorý racionálne od samého začiatku krízu hodnotí, postuláty neoliberalizmu padli. Stačí si prečítať najnovšie príspevky renomovaných svetových ekonómov. A treba oceniť, že mnohí dokázali priznať, že sa mýlili a netrvajú dogmaticky na niečom, čo sa ukázalo ako chybné, ako cesta, ktorá nikam nevedie.

    Kríza dokazuje, že reálne vytvorené hodnoty musia byť bázou zdravého fungovania spoločnosti a nie virtuálna realita, nie nejaká fikcia. Nie je predsa normálne a určite nie dlhodobo udržateľné, aby sprostredkovatelia hodnôt mali vyššie benefity ako ľudia, ktorí tieto hodnoty vytvárajú, či už v materiálnej, alebo duchovnej forme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda parlamentu, za slovo. Vážený pán premiér, dovoľte aj mne ako predsedovi sociálneho výboru, aby som vám skutočne poďakoval za sociálnu politiku, ktorú robíte v tejto krajine, aby som vám poďakoval za to, že vo svojich vystúpeniach hneď úvodom, hneď na začiatku garantujete ľuďom ich sociálne práva a zaväzujete sa, že ich úroveň neznížite v žiadnom prípade. Svedčia o tom aj všetky opatrenia, ktoré boli doteraz urobené.

    Vysoko kvitujem aj váš prínos pre živnostenský stav a pre osoby, ktoré sa živia vlastnou hlavou a vlastnými rukami, že myslíte na nich v prvom rade, aby oni mohli ochraňovať životnú úroveň a životné istoty vo svojich rodinách. Povedali ste už aj v dnešnom vystúpení o tom, že máte aj zámer pomôcť ľuďom v kvalite bývania, v šetrení energie a k rozvoju celého hospodárstva. Myslím si, že sú to dôležité veci a je potrebná ich podpora. Predpokladám, že v ďalšom období budete vyhodnocovať účinnosť všetkých desiatok svojich opatrení a budete robiť korekciu tak, aby financie boli účelne vynakladané.

    V závere chcel by som vám poďakovať, že ste vystúpili dnes tu, a chcel by som vás vyzvať, aby ste častejšie vystúpili pred poslancami, pretože to je veľmi dobré a efektívne. A chcem oceniť to, že vás kritizujú, že nevystupujete v televízii s opozičnými politikmi, ale myslím si, že teraz ich je tu dostatok a majú priestor, aby vám povedali, čo chcú, opýtali sa vás, na čo chcú, a žiadali hocijakú odpoveď. Je to dôležitejšie, ako vystupovať a nechať sa osočovať v televízii.

    Takže, pán predseda vlády, robíte to dobre, pokračujte ďalej, parlament vás bude držať...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou. Potlesk.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán premiér, osobne oceňujem snahu vlády hľadať riešenia a veľakrát aj nie príjemné riešenia na riešenie krízy. Dovoľte mi, aby som však zdôraznila, že riešením krízy je aj morálna obnova spoločnosti, udržanie zamestnanosti a podpora investícií.

    Hovorili ste pomerne podrobne ohľadne opatrení na udržanie zamestnanosti. Ja si dovolím vám dať jeden podnet, pokiaľ ide o podporu investícií. Z regiónov mám podnety a pri stretaní s ľuďmi som zistila, že podnikatelia, obce, poľnohospodári majú v súčasnosti problém so schválenými projektmi, kde čakajú na peniaze z európskych fondov. Totiž žiadatelia vždy participujú určitou finančnou čiastkou a tú finančnú čiastku mali sľúbenú z bánk. Dnes za súčasnej situácie banky im túto položku – niekde je to 10 %, niekde 34, 40, 50 % – im momentálne nechcú dať, pretože sú oveľa opatrnejšie. Z toho dôvodu by bolo nutné, aby sa prijali určité opatrenia, aby tie projekty, ktoré boli schválené, a sú to projekty na rozvoj Slovenska, aby dostali žiadatelia určité záruky z bánk a dostali tieto peniaze, je to mimoriadne dôležité.

    Okrem toho v rámci Programu rozvoja vidieka obce pripravujú projekty. Obce majú participovať piatimi percentami plus DPH, ktorá je v podmienkach na pridelenie projektu. Žiaľ, dnes obce odskakujú od týchto projektov a majú obavu predložiť projekt, pretože nemajú kryté finančné prostriedky. Čiže je to podnet z mojej strany, aby vláda urýchlene riešila túto záležitosť, aby sme z fondov čerpali to, čo máme možnosť v rámci štrukturálnej...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Pán premiér, myslím si po viacerých faktických vystúpeniach kolegov z opozície, že je veľmi dôležité povedať tu, na tejto úrovni, jednu skutočnosť, ktorá zaznievala vo vašom vystúpení hlavne na začiatku, a to je schopnosť zjednocovať. To sme predtým dve volebné obdobia tu nepoznali, od predsedu vlády vytvoriť sociálny zmier a schopnosť zjednocovať.

    Ja si veľmi dobre pamätám na vystúpenie českého premiéra pána Topolánka v Slovenskom národnom divadle pri akcii, ktorá súvisela so zavedením eura. Keď povedal: „Nezávidím Slovensku to, že predbehlo Českú republiku v rýchlosti zavedenia eura, ale to, čo im závidím, je schopnosť zjednotiť sa pre Slovensko.“ Tá schopnosť sa prenáša ďalej. Je tu opäť schopnosť zjednotiť ľudí a, pán Fronc, aj z tých 33 % voličov, ktorých v tej hospodárskej rade zastupujú aj vašich voličov, pretože sú tam bankári, podnikatelia.

    Vlastne Topolánek vám vyslovil nedôveru, lebo vy ste sa nedokázali zjednotiť. Vaši voliči vám vyslovili nedôveru, lebo prijali pozvanie a pôsobia v tej rade. A vyslovili vám ďalšiu nedôveru, pretože hlavné pripomienky, ktoré prijala, alebo teda priority, ktoré prijala tá hospodárska rada, sú v práci, v limitovanom deficite a podpore hospodárskeho rastu – čo je pre nás dôležité a čo pripomínam – pri zabezpečení sociálnych programov.

    Kladiem si otázku: Necítite sa byť úplne zbytoční, kolegovia z opozície?

  • Ďakujem za slovo. Chcel som hovoriť o niečom inom, ale to, čo tu vo faktických poznámkach odznelo zo strany zástupcov opozície, je potrebné povedať a verejnosť upozorniť, že čo hovoria: Čím horšie, tým lepšie.

    Opäť ste nechceli pochopiť úprimne mienené slová pána premiéra, opäť sa úplne jasne prejavuje, že ani chápať to nechcete a ani nebudete, len a len budete chcieť politikárčiť, lebo to je vaším cieľom. Vaším cieľom nie sú ľudia. Ešte raz opakujem – nie sú vaším cieľom ľudia. Vaším cieľom je váš osobný prospech a vytĺkanie kapitálu z tejto situácie pre seba. Len pre seba a nie pre ľudí.

    Myslím si ale, že ľudia to už pochopili a celebrity, za ktoré sa vy pasujete, to nepochopili alebo zámerne ani nechcú chápať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Začal by som pripomienkami pána poslanca Brocku a pán poslanca Lipšica.

    Páni poslanci, to, čo ste teraz povedali vo svojich faktických pripomienkach, je to, prečo som ja sľúbil, že keď prehrám voľby, nikdy si nesadnem do tejto poslaneckej lavice. Vy máte plné ústa ľudí? Vy? Vy si nespomínate, ako ste ošklbali invalidov? Dvadsaťtisíc invalidom ste zobrali invalidné dôchodky, palice ste im zobrali, zobrali ste im invalidné dôchodky – takto ste šetrili peniaze v štátnom rozpočte!

  • Vy mňa chcete poučovať? Vy mňa chcete poučovať, pán Brocka, čo ste urobili takéto sociálne špinavosti, že ste brali ľuďom palice, vy nás chcete poučovať o sociálnej politike?! Myslím si, že toto je dôvod, prečo ja nikdy si nesadnem do lavice ako opozičný poslanec a nebudem vykrikovať na novú vládu, pretože vám dvom nezostáva nič iné, len byť ticho za to, čo ste napáchali na pozíciách ako poslanci, ako ste napáchali ako členovia vlády. Môžete sa akurát len hanbiť! Obviňovať túto vládu a hovoriť tejto vláde o ľuďoch, o pracujúcich ľuďoch – kde ste boli osem rokov?! Osem rokov ste kašľali na pracujúcich ľudí a dnes sa tvárite ako najväčší zástancovia!

  • Teraz ale vecne k pánovi Dzurindovi. Pán poslanec Dzurinda, ja som za to, aby ste využili ten priestor, ktorý teraz bude v podobe návrhov zákonov, a predkladajte v tých návrhoch zákonov vaše návrhy, ktoré máte. Demokracia je taká, buď získate podporu na vaše návrhy, alebo nezískate. Ak je otvorený zákon o dani z príjmov, napríklad, môžete sa postaviť a môžete návrh predložiť – buď získate podporu, alebo nezískate podporu. Ale načo je dobré zvolávať schôdzu Národnej rady bez programu štyri hodiny alebo päť hodín po tom, čo zvolá riadnu schôdzu predseda Národnej rady? Toto je celý problém.

    Jednoducho ja vás vyzývam, aby sme nepolitikárčili, pokiaľ ide o politikov.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže ešte raz opakujem, predseda Národnej rady zvolal schôdzu vo štvrtok večer a v piatok ráno posielal informáciu, vy ste došli poobede.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem krátku prestávku a budeme pokračovať v programe rokovania o 12.45 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz v druhom čítaní prerokovávať

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 971.

    Spoločná správa je tlač 971a. Upozorňujem, že sme v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pani ministerka práce, pani Vierka Tomanová nám odôvodní v druhom čítaní návrh zákona. Máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, dovoľte mi uviesť, že týmto vládnym návrhom sa navrhuje novelizovať zákon o sociálnom poistení a zákon o službách zamestnanosti a zákon o zdravotnom poistení.

    Jednak sa navrhuje z právnej úpravy sociálneho poistenia vypustiť inštitút minimálnej mzdy a tento inštitút nahradiť pomernou časťou jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. pomernou časťou priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Súčasne sa navrhuje vyhovieť požiadavke zástupcov podnikateľov Slovenskej republiky na zníženie odvodov, a to formou zníženia povinného poistného do rezervného fondu solidarity. Výpadok príjmov zo Sociálnej poisťovne v dôsledku tohto zníženia sa navrhuje riešiť finančnými prostriedkami štátu.

    V čl. II sa navrhuje novelizovať zákon o službách zamestnanosti s cieľom vytvoriť právny rámec na skvalitnenie, ale najmä na zefektívnenie vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti vrátane prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránených dielňach a v chránených pracoviskách a znížiť administratívnu a finančnú náročnosť spojenú s poskytovaním príspevku na úhradu prevádzkových nákladov v chránenej dielni chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

    V čl. III v zákone o zdravotnom poistení sa navrhuje odpojenie minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny, ktorá bola základom pre výpočet minimálneho vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, a to u samostatne zárobkovo činných osôb a platiteľov podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení a základom na určenie minimálneho vymeriavacieho základu u samostatne zárobkovo činných osôb a uvedených platiteľov bude 44,2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu.

    Ďakujem za pozornosť. Skončila som, pán predsedajúci, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Určenou spravodajkyňou je pani Jana Vaľová. Poprosím ju, aby nás informovala o priebehu rokovania vo výbore.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som prečítala spoločnú správu. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 971), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „gestorský výbor“), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1336 z 10. marca 2009 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    III. Návrh zákona odporučil schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 575 z 11. marca 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 232 z 11. marca 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 480 z 11. marca 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 147 z 11. marca 2009. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu do rokovania gestorského výboru návrh neprerokoval.

    IV. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce návrhy tak, ako je to v čl. II. Tieto návrhy máte v písomnej podobe. Sú to dva pozmeňujúce návrhy, ako boli predložené v spoločnej správe.

    V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    VI. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne v bodoch 1 až 2 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy s návrhom schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru Janu Vaľovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 234 z 11. marca 2009.

    Ďakujem. Skončila som, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem penke, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne mám do rozpravy prihlášku pána predsedu SDKÚ – DS Mikuláša Dzurindu za klub a pána Brocku za klub Kresťanskodemokratického hnutia. Ešte sa písomne prihlásil aj pán poslanec Mikloš.

    Takže, pán poslanec Dzurinda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, máme na stole otvorený jeden praktický, konkrétny zákon, ktorého otvoreniu rozumiem tak, že je potrebné reagovať na zlú a, žiaľ, zhoršujúcu sa ekonomicko-sociálnu situáciu na Slovensku. Je to zákon, ktorého snahou je zmierniť daňovo-odvodovú a v tomto prípade skôr odvodovú ako daňovú záťaž. Chcel by som skôr, ale dopredu chcem povedať, že je to jeden zo zákonov z tej veľkej väčšiny zákonov, ktorý podporíme bez ohľadu na to, či jeho snaha z nášho pohľadu o vylepšenie bude úspešná, alebo nebude. Ale to kľúčové, nad čím sa zamýšľam a chcem sa zamyslieť aj z tohto miesta, je otázka, či opatrenia vo vládnom návrhu zákona zaberú, alebo asi nezaberú. Toto považujem za kľúčovú otázku.

    Myslím, že pri hľadaní odpovede na takúto otázku by sme mali vychádzať z poznania ani nie tak situácie, ale trendu, tendencie, ktorú pozorujeme na základe čísel, ale aj osobných skúseností z častých návštev našich fabrík, našich regiónov. Štatistický úrad celkom nedávno publikoval, že kým ešte v 3. štvrťroku minulého roku bol hospodársky rast 6,6 %, posledný štvrťrok už to bolo iba 2,5 %. Viete, že aj odhady štátnych inštitúcií, aj vládnych, aj nezávislých, ako centrálna banka a niektoré ďalšie, nevyzerajú dobre.

    Ako som už povedal vo faktickej pri predchádzajúcom vystúpení predsedu vlády, v pondelok nás všetkých sa nemilo dotkla informácia, že priemysel sa prepadol o rekordnú proporciu najnižšie od roku 1999 za posledných desať rokov. Rovnako vidíme, že rastie miera nezamestnanosti. Opäť v niektorých regiónoch, Rimavská Sobota, Revúca, ale aj niektorých ďalších, sa nebezpečne šplhá až k 30 %.

    Dovolím si preto vysloviť názor alebo len konštatovať, to je skôr konštatovanie, že tá situácia sa nezlepšuje, že opatrenia doposiaľ prijímané nezaberajú, ale že sú nedostatočné. Vidíme to celoslovensky, vidíme to regionálne. Ak nezaberajú, je potom celkom zrozumiteľné, keď poviem, že potrebujeme opatrenia také, aby zabrali, aby boli účinnejšie.

    Vy, ktorí sa zaujímate o túto kľúčovú problematiku dnes na Slovensku aj širšie, viete, že my vidíme opatrenia, ktoré by mali zabrať v štyroch oblastiach: v zásadnom znížení daní, v zásadnom zjednodušení a aj znížení odvodov, ale aj v oprave Zákonníka práce a v oblasti zastavenia plytvania peniazmi ľudí, ktorí pracujú a ktorí potom, samozrejme, odvádzajú aj odvody, aj dane. Máme otvorený zákon, ktorý sa dotýka odvodov. Môžeme hovoriť v súlade s rokovacím poriadkom teda iba o odvodoch. Ale chcem jednu politickú poznámku urobiť, že je veľkou chybou, že nemáme priestor, kde by sme mohli hovoriť aj o ďalších veciach.

    Len jednu odťažitú poznámku poviem, ale chcem ju povedať. Predseda vlády sa veľmi mýli, keď hovorí o zmysluplnosti širokorozchodnej trate. Kde mu to mám povedať? Kde sa máme o tomto porozprávať? Tu naozaj nie je na to priestor a ja chcem rešpektovať zákony vrátane rokovacieho poriadku. Samozrejme, takýchto problémových okruhov, kde by sme mali prijímať opatrenia, účinné opatrenia, je omnoho viac.

    Teda späť k zákonu, ktorý máme otvorený. Ako som už predoslal, sme presvedčení a kolega Mikloš alebo Štefanec, alebo obidvaja, budú veľmi konkrétni, keď vo svojej konkrétnosti podporia výrok, že považujeme opatrenia navrhnuté vo vládnej predlohe za nedostatočné. Za nedostatočné preto, lebo tá úľava v oblasti odvodov je veľmi, veľmi slabá, mierna. Ja poviem len dve-tri čísla, ostatné iste povedia kolegovia. Tá úľava znamená 245 korún mesačne, pričom ale viete dobre, že vláda zvýšila minimálnu mzdu, a teda prakticky keď porovnáme to, čo bude platiť po uvedení prerokúvaného zákona do platnosti oproti minulému roku, je vlastne len 43-korunová úprava, niečo vyše jedno slovenské euro mesačne pre občanov. A to je naozaj zásah kozmetický, nie zásah podstatný. Mnohí kolegovia z lavíc vládnej koalície hovorili, že znižovanie rovnej dane je dobré iba pre bohatých. No ale znižovanie odvodov je dobré aj pre chudobných. Denne sa o tom presviedčame nielen z teoretických podkladov, ale aj z početných rozhovorov, ktoré vedieme s občanmi, naposledy v pondelok v Stropkove a v niektorých priľahlých obciach.

    Sme presvedčení, že práve zásadné zjednodušenie odvodov a v kontexte na dane, ale aj zásadné zníženie tohto daňovo-odvodového bremena by malo byť a mohlo a bolo by tým citeľným impulzom, ktorý potrebujú občania a ktorý potrebuje naša ekonomika. Viete veľmi dobre, že keď je človek motivovaný, tak premýšľa, nielen ako si udržať prácu doterajšiu, ale ako využiť svoje vzdelanie, zručnosť, skúsenosti, aby si vytváral prácu novú. Takto premýšľajú aj drobní živnostníci, drobní podnikatelia, ktorí by vedeli a chceli zamestnať, ale, samozrejme, pod podmienkou, že to daňovo-odvodové bremeno sa zníži.

    Teda náš príspevok k otvorenému zákonu spočíva a bude spočívať v pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložia kolegovia a ktorý bude smerovať k zásadnej zmene a úľave tohto odvodového zaťaženia. Samozrejme, sme presvedčení, že to samo osebe nebude stačiť. Že tých opatrení, ktoré by mali byť konkrétne, vzájomne previazané a potom, samozrejme, aj účinné, že takýchto opatrení je potrebné omnoho viac. Ale na to je potrebné otvoriť viacero ďalších zákonov.

    Preto sa uchádzame a budeme uchádzať o isté porozumenie, aby sme mohli takéto návrhy zákonov do Národnej rady predkladať. Pokus, ktorý sme urobili v piatok a včera, nevyšiel, preto budeme voliť pokusy ďalšie, pretože sme presvedčení, že v tejto krízovej dobe treba omnoho viac, ako zatvárať ústa opozícii a zlým médiám. Že je potrebné dať hlavy dohromady, že je potrebné ukázať vôľu, aby sme vedeli načúvať jeden druhému, aby sme sa neurážali, aby sme naozaj nevytĺkali politický kapitál, ale aby sme v pokojnej a tvorivej diskusii hľadali cestu, ktorá zmierni, maximálne zmierni dopady svetovej finančnej krízy, ktorá uľahčí ľuďom a ktorá aj urobí slovenskú ekonomiku tak atraktívnu, tak atraktívnou, že investori, ktorí sa časom nepochybne budú obzerať, kde investovať, budú voliť radšej Slovensko ako ktorúkoľvek inú krajinu.

    Návrh, ktorý prednesie kolega Mikloš alebo Štefanec, pôjde týmto smerom zásadného daňového, opravujem sa, odvodového uľahčenia našim ľuďom. A po tom veľmi volajú aj veľkí, aj malí, aj zahraniční, aj domáci. Toto je naša konkrétna skúsenosť z početných ciest po Slovensku od jesene minulého roku až doposiaľ.

    Takže vopred vás chcem poprosiť, aby ste sa nad týmto pozmeňujúcim návrhom zamysleli a aby ste ho potom po svojom uvážení prípadne aj podporili.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Dzurindu sa hlási pán poslanec Pavol Frešo, pán poslanec Gyula Bárdos. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má teraz pán poslanec Pavol... Ešte pán poslanec Mikuš? Tak myslím, že sa dohodneme, že môžeme ešte zaregistrovať aj prihlášku pána poslanca Mikuša. Takže traja poslanci.

    Slovo má teraz pán poslanec Pavol Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ja by som nadviazal na predrečníka v tej časti, kde hovoril o tom, že odvody, naozaj zníženie odvodov je požiadavkou ľudí po regiónoch. Skutočne, ja keď chodím po regióne bratislavskom, aj západného Slovenska, veľmi často sa stretávam s tým, že ľudia sa obávajú krízy a to, že najnižší vymeriavací základ pre odvody je z minimálnej mzdy, ich vo veľmi veľa prípadoch odradzuje od toho, aby uvažovali o založení vlastnej živnosti.

    Pokiaľ by sme to stiahli na životné minimum, ako bude obsahovať návrh SDKÚ – DS, a myslím si, že teraz je k tomu veľmi vhodná debata, tak by sme vlastne znížili obavu ľudí o to, čím sa budú živiť, keď ich kríza postihne. Inými slovami, vyslali by sme živnostenskému stavu jeden veľmi, veľmi silný impulz, že keď už štát nedokáže pomôcť, tak aspoň im nebudeme klásť bariéry, nebudeme im klásť prekážky. V tomto zmysle vítam, že vláda začala túto tému, ale hodnotím to ako zatiaľ nedostatočné, nakoľko radikálne zníženie práve týchto najnižších odvodov je správnou cestou.

    Jednu vetu poviem ku daňovému zaťaženiu, nakoľko tu bola aj debata aj predtým o tom, ako aj po vystúpení pána premiéra, to zníženie daňového zaťaženia nie je len pre ľudí, ktorí sú bohatí, je to hlavne pre podnikateľský sektor ako signál, že má zmysel na Slovensku investovať, že má zmysel na Slovensku ostávať, a poviem to úplne jednoducho a ľudsky, že keď sa budú rozhodovať, ktorú prevádzku zatvoria, tak aby to nebola tá slovenská.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Gyula Bárdos, nech sa páči.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcel by som v krátkej faktickej poznámke sa pripojiť k tomu, čo odznelo vo vystúpení pána Mikuláša Dzurindu, a chcel by som upriamiť pozornosť všetkých tých, ktorí ešte sledujú túto debatu, že pán premiér nás vyzval, aby sme rokovali počas schôdze, ktorá bola zvolaná pánom predsedom Národnej rady. Všetci dobre vieme, že nebolo nám umožnené hovoriť o našich návrhoch počas mimoriadneho rokovania, lebo prvýkrát koaličná väčšina obštruovala, čo nie je štandardný spôsob v parlamentnej demokracii, a druhýkrát nám neumožnila, aby sme otvorili rokovanie, a po niekoľkých sekundách, resp. po jednej minúte bolo po mimoriadnej schôdzi Národnej rady.

    Aj teraz pred kamerami vystúpenie, ktoré bolo, samozrejme, venované občanom a médiám a premiér nás vyzval, aby sme nepolitikárčili, takisto nás vyzval, aby sme sa vyjadrili vecne k téme. Tak myslím, že pán expremiér tu predviedol to, že vecne sa vyjadril k problematike, ktorá zaujíma všetkých občanov bez rozdielu toho, či sú občania, ktorí volili vládnu koalíciu alebo opozíciu.

    A teraz, keď sa pozriem doprava, tak nikto tu nesedí okrem pani ministerky a okrem pani spravodajkyne, ktoré tu musia sedieť. Teraz došiel, áno, pán predseda, teraz telefonoval tam, a preto je tu a teraz dvaja poslanci prichádzajú, traja, pardon, aj tak, no myslím, že to nie je celkom v poriadku a nie takto vyzerá štábna kultúra a nie takýmto spôsobom by sme mali rokovať o vážnych témach v Národnej rade.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Mikuš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem nadviazať na svojho predrečníka v tom zmysle, keď hovoril, že opatrenia, ktoré prijíma vláda, nezaberajú. Nielen to, že sú ozaj kozmetické a niektoré, ktoré vládna koalícia preberá od opozície, prichádzajú neskoro. Chcem pripomenúť, že v januári podľa Štatistického úradu sme zaznamenali pokles priemyselnej produkcie o 27 %. Je to suverénne najviac na okolí. Keď porovnávame, Francúzsko má okolo 13,8, Nemecko podobne. Ak chceme urobiť zásadný obrat v ekonomike, zásahy musia byť oveľa väčšie, silnejšie. Zníženie daňového alebo odvodového zaťaženia by mohlo byť takým zásahom. A chcem potvrdiť aj tú druhú časť vystúpenia môjho predrečníka, že Zákonník práce, ktorý zmenila táto vládna koalícia, myslím si ja osobne, že už nestačí ho vrátiť len do pôvodného stavu spred troch rokov, ale musíme trh s pracovnou silou spraviť oveľa flexibilnejší a pružnejší. Treba si uvedomiť, že sme v čase krízy a je to mimoriadne dôležité.

    A takisto som si všimol, ako povedal kolega Bárdos, že prerokovávame vládny návrh zákona z balíčka skrátených legislatívnych konaní a z balíčka opatrení proti hospodárskej kríze. A okrem pani spravodajkyne teraz sú tu nejakí traja poslanci vládnej koalície. Je to aj taký menší dôkaz toho, ako funguje táto vládna koalícia, že parlament je len taký hlasovací stroj.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda nebude reagovať na faktické.

    Takže ďalší do rozpravy prihláseným za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia vystúpi teraz pán Július Brocka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, dámy a páni, milí kolegovia, ani by som vlastne pri takomto zastúpení vládnej koalície nediskutoval, lebo takmer niet s kým. Ale keďže mám pozmeňujúce návrhy a chcem, aby sa o nich hlasovalo, tak nedá sa nič robiť, musím vystúpiť. Tak sa ospravedlňujem vám z opozície, ktorí ste tu a že mohli by ste byť tiež niekde inde ako páni poslanci z vládnej koalície.

    Pred dvomi hodinami sme rokovali o tomto návrhu zákona vo výbore – vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Prišlo také silné zastúpenie, že boli dokonca dvaja štátni tajomníci, aj zo sociálnych vecí, aj z ministerstva zdravotníctva. A tak som sa prihovoril pánu štátnemu tajomníkovi z ministerstva zdravotníctva, že či vie, že čl. III, ktorým sa novelizuje zákon o zdravotnom poistení, nadobudne účinnosť až 1. januára budúceho roku. Čiže máme dosť času, sa ešte, dúfam, stretneme, aj on príde do výboru, aby sme rokovali o nejakých dôležitých a zásadných zmenách, ktoré sa týkajú napríklad zdravotného poistenia. Usmial sa, neodpovedal, rozumel som tomu, že rád príde aj inokedy na výbor.

    Ale to nie je len čl. III, to je aj čl. I, ktorý má 10 bodov a z tých 10 bodov body 1 až 9 všetky nadobudnú účinnosť 1. januára budúceho roku. A čl. II, to je zasa novela zákona o službách zamestnanosti, ktorý by sme pokojne mohli a, samozrejme, aj s účasťou tých, ktorí sa zúčastňujú pripomienkového konania, toho normálneho, štandardného, že by sme mohli určite tento návrh zákona v pohode a v pokoji vylepšiť.

    Čiže vlastne dôvod na novelu troch zákonov, ktoré sú na mnohých stranách tu popísané, tak je v podstate len jeden bod v článku I. Ja som sa aj pokúsil vo výbore pre financie, rozpočet a menu to zjednodušiť, že vypustíme veci, kde nie je dôvod na skrátené konanie, a budeme rokovať len o tom jednom, ten, ktorý znižuje odvody živnostníkom, čiastočne.

    Môj návrh opozičného poslanca dopadol tak ako mnohé predchádzajúce...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán kolega, poprosím tých dvoch poslancov z koalície, ktorí sú tu, keby zistili, ktorý mobil to zvoní, niektorého z ich kolegov, ktorí odišli, a nech nám umožnia rokovať, aspoň nám. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči.

  • Aj preto som navrhol, aby sme čl. III z návrhu zákona vypustili. Aj preto som navrhol, aby sme vypustili aj body 1 až 9 v čl. I, pretože tieto body živnostníkom odvodové zaťaženie zvyšujú.

    Dámy a páni, je síce pravda, že živnostníci, ktorí boli zastúpení v tej Rade pre hospodársku krízu, chválili tých, ktorí podporili ich záujem odpojiť vymeriavací základ, z ktorého sa platia poistné odvody z minimálnej mzdy a urobiť to nejako inak, len oni nepostrehli, že tak ako to vláda urobila, tak to v podstate pre nich znamená odvody zvyšovať. Totiž, ak priemerná hrubá mzda na Slovensku vlani, teda myslím v roku 2007, stúpla o 8,1 %, tak 44,2 % z uvedenej sumy bude 9 627 korún, ale minimálna mzda je 8 900, to je rozdiel takmer o 800 korún. Čiže páni živnostníci, ktorí budú platiť minimálne odvody, tak z tohto dôvodu zaplatia takmer o 300 korún viac. Inými slovami, keby som to chcel zhrnúť, vláda v tomto návrhu zákona im opasok o jednu dierku uvoľňuje, to je to čiastočné zníženie odvodov, ale od nového roka o dve dierky priťahuje. Takže živnostníci minimálne by to mali zvážiť pri účasti na rokovaniach s predstaviteľmi vlády, alebo chodiť tam minimálne s kalkulačkou.

    Samozrejme by som a bol som pripravený, že budem hovoriť o hospodárskej kríze aj trochu širšie, ale zdá sa mi, že opakovať to kolegom z opozície, o tom my hovoríme na spoločných rokovaniach, v tejto chvíli to nepovažujem za potrebné, a preto prejdem k pozmeňujúcim návrhom, ktoré chcem v tejto chvíli uplatniť.

    Návrhy KDH, ktoré teraz prednesiem, sú návrhmi, ktoré v čase hospodárskej krízy môžu oveľa, oveľa účinnejšie pomôcť tým, ktorí sú hospodárskou krízou postihnutí alebo ňou ešte len budú postihnutí. Tieto návrhy sa týkajú rodín s deťmi, rodičov, ktorí chodia do práce, ešte prácu majú, ako by sme im mohli pomôcť zmenšiť to bremeno, ktoré je na ich bedrách. Rovnako navrhujeme pomôcť tým, ktorí o prácu prídu. Navrhujeme pomoc, ktorí už o prácu prišli, nezamestnaným. Navrhujeme znížiť odvody všetkým živnostníkom, ale aj všetkým zamestnávateľom, aj tým, ktorí teda zamestnávajú. To z toho dôvodu, že to je návrh, ktorý pomáha všetkým, ktorý prispieva k udržaniu pracovných miest, ale ako som povedal aj v reakcii na pána premiéra, nie za každú cenu, lebo vláda sa o to usiluje za každú cenu, aj keď je to na škodu aj zamestnaných, aj nezamestnaných, keď je to proti zdravému rozumu. To znamená vtedy, keď vláda plytvá, keď vláda vyhadzuje peniaze daňových poplatníkov. Toto v tom našom návrhu nie je. Dovoľte, aby som ich teraz prečítal, a je ich jedenásť.

    V § 67 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c). Druhý. V § 67 aj v odseku 2 sa vypúšťa písmeno c). O týchto dvoch poprosím v návrhu, aby sme pri hlasovaní hlasovali spoločne.

    Týmto návrhom sledujeme zmenu úpravy podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok. Viete, že tie podmienky sú dnes tri, že musí byť ten, kto chce požiadať o predčasný dôchodok, musí byť dva roky pred splnením podmienky veku odchodu do dôchodku, musí jeho vypočítaný dôchodok byť vyšší ako 1,2-násobok životného minima, a teda nemôže to byť skôr ako dva roky pred dovŕšením veku. My navrhujeme vypustiť tú podmienku, ktorá sa viaže na 1,2-násobok životného minima. Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí celé roky žili alebo z minimálnej mzdy, alebo na verejnoprospešných prácach, a jednoducho títo ľudia dnes sú pred dôchodkovým vekom a práve aj by šli na dôchodok, aby im suma, ktorú by im vyrátali, na vidieku, ak sa oni sami o seba starajú, vo svojej záhrade si niečo dorobia, aj by mohli. Ale práve preto, že neplnia tú podmienku, že výška toho vypočítaného dôchodku je taká, akú predpisuje zákon, tak vlastne nemajú nárok.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 104, v odseku 1 sa slová „štyroch rokoch“ nahrádzajú slovami „troch rokoch“ a slová „najmenej tri roky“ nahrádzajú slovami „najmenej dva roky“. A ďalej v § 104 ods. 2 sa slová „štyroch rokoch“ nahrádzajú slovami „troch rokoch“.

    Takisto o bodoch 3 a 4 poprosím hlasovať spoločne. Tu navrhujeme zmiernenie podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti úpravou dĺžky obdobia poistenia v nezamestnanosti z najmenej troch rokov v posledných štyroch rokoch na dva roky v posledných troch rokoch.

    Ďalší pozmeňujúci návrh do § 105 ods. 1, tento znie: „Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti, ktoré je pre poistencov do 55 rokov veku uplynutím 10 mesiacov, pre poistencov od 55 rokov veku uplynutím 12 mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.“

    Tento pozmeňujúci návrh je istým zmäkčením terajších podmienok nároku na podporu v nezamestnanosti. Ale chcem upozorniť, že tento pozmeňujúci návrh súvisí s naším návrhom, ktorý predkladáme do Národnej rady, novely Zákonníka práce, v ktorom sprísňujeme podmienky pre zamestnaných ľudí a znižujeme mzdové, resp. náklady na prácu pre zamestnávateľov. A toto je istá kompenzácia vo vzťahu k tým, ktorí prídu o prácu. Samozrejme, tak ako vláda navrhuje mnohé zo svojich opatrení ako dočasné, aj toto opatrenie chápeme ako dočasné opatrenie v situácii v čase hospodárskej krízy.

    Ďalší pozmeňujúci návrh k § 108 ods. 1 znie: „Výška dávky v nezamestnanosti

    a) 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov podporného obdobia v nezamestnanosti,

    b) 50 % denného vymeriavacieho základu do ukončenia trvania podporného obdobia v nezamestnanosti.“

    Ďalší pozmeňujúci návrh. V § 108 ods. 2 druhá veta znie: „Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu poistenca uvedeného v § 104 je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.“

    A bod 8, teda 8. pozmeňujúci návrh k § 108 ods. 3, tento znie: „(3) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú 2 roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti poistenca uvedeného v § 104, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.“

    O pozmeňujúcich návrhoch uvedených ako bod 6, 7, 8 rovnako poprosím, aby sa hlasovalo spoločne.

    Ďalší pozmeňujúci návrh je k § 131, v ktorom sa dopĺňa nový odsek 3, tento znie: „(3) Sadzba poistného na starobné poistenie podľa odseku 1 písm. a), c) a d) a odseku 2 písm. a), c) a d) sa znižuje za každé nezaopatrené dieťa poistenca o jeden percentuálny bod. V prípade, že nie je možné znížiť poistné na starobné poistenie poistenca, znižuje sa sadzba poistného zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b).“

    Tento návrh znamená zníženie poistných odvodov zamestnaným rodičom. Zamestnaným rodičom, ktorí zároveň majú nezaopatrené deti a ich deti sú budúci klienti priebežného, minimálne priebežného dôchodkového piliera. To sú tí, ktorí budú raz prispievať na vaše, naše dôchodky. A touto úpravou navrhujeme, aby v čase, keď sa rodičia, keď sú zamestnaní, keď sa starajú o nezaopatrené deti, aby mali nižšie odvody v závislosti od počtu vyživovaných detí.

    Ďalší pozmeňujúci návrh je k § 137, v písmenách a), b) a c) sa slová „4,75 %“ nahrádzajú slovami „0,25 %“.

    Toto je návrh na výrazné zníženie poistných odvodov, ale nielen živnostníkom, ale aj zamestnancom tak, aby to pomohlo na trhu práce, aby to znížilo cenu práce, a vytvorí sa tým priestor nielen na udržanie terajších pracovných miest, ale je možné počítať, že z tohto prijatia takéhoto opatrenia mnohí zamestnávatelia vytvoria aj nové pracovné miesta. To je zníženie poistných odvodov zamestnávateľom.

    Posledný môj pozmeňujúci návrh. Za § 293bf sa vkladá nový § 293bg, ktorý znie: „Ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. májom 2009, podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzujú a jej výška sa určuje aj po 30. apríli 2009 podľa zákona účinného pred 1. májom 2009.“

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec, odovzdajte návrhy pani spravodajkyni, aby sa mohli rozmnožiť aj pre ostatných, s tým, že s faktickými poznámkami teraz na naše vystúpenie sa prihlásili pán podpredseda Národnej rady, pán Miroslav Číž, ďalej pani Jana Vaľová, Jozef Halecký, Klára Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má teraz pán podpredseda Miroslav Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, mňa vyprovokovala k faktickej poznámke tá noblesná úvodná časť vášho vystúpenia, kde ste dramaticky poukázali na neprítomnosť poslancov v sále. No, váš prejav si vypočuli dvaja predstavitelia vášho klubu, dvaja vaši kolegovia z KDH a traja vážení kolegovia z SMK, ktorí tiež teda kritizovali túto situáciu v parlamente, a tretí pán, ktorý to kritizoval, ako vás nechceme počúvať a diskutovať, ten pre istotu okamžite odišiel po tej kritike. Takže buďme aspoň trošku korektní, už aj v takýchto veciach sú náznaky, že či chceme dehonestovať, alebo chceme vecne riešiť problémy.

    Pán poslanec, vy pre mňa osobne, odpustite mi túto osobnú rovinu, ste vystupovali celý čas s najneoliberálnejšími predstavami o fungovaní ekonomiky, ktoré som zažil v parlamente, to dokonca aj popri vás aj pán poslanec Mikloš z môjho pohľadu mal v sebe silný sociálnodemokratický akcent. Napriek tomu sem prichádzate neustále a začínate nádherne svoje prejavy, ako kde všetci cítime vašu nesmiernu intelektuálnu prevahu, a poučujete. A poučujete a zároveň ticho a vcelku opäť noblesne urážate. Je to úplne zbytočné, pán poslanec. Úplne zbytočné to je. Elementárnu korektnosť. Dvaja kolegovia pociťovali potrebu vás počúvať a štyria členovia SMER-u. Boli sme v prevahe, pán kolega.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa dotknem tých predčasných dôchodkov, ale v prvom rade musím povedať, stále v tejto sále zaznieva, ako vaša vláda, bývalá vláda veľmi sporila, aby my sme mohli rozdávať. Tak, pán Brocka, ja vám niečo poviem o tých predčasných dôchodkoch, ktoré ste zaviedli ako vaša bývalá vláda. Keď ste zavádzali súbeh predčasných dôchodkov, tak ste tvrdili, že bude vyplácané zo Sociálnej poisťovne 400 mil. korún. Dneska sme sa dostali na sumu 7 mld. Toto je podľa vás šetrenie vašej bývalej vlády? Z čoho chcete tieto vaše opatrenia realizovať, ak dnes je už sekera v Sociálnej poisťovni 26 mld.?

    Ja som za. Pomôžme občanom, ale očakávala som od vás ako od bývalého ministra, že budete racionálne tieto veci riešiť, nie populisticky porozprávate, čo všetko by bolo dobré, a že teda jasne poviete, že zrušme súbehy predčasného dôchodku s prácou. Pretože ja chodím tiež po Slovensku a títo ľudia nemajú, mladí, prácu a my vyplácame vzájomne súbeh predčasného dôchodku a súbeh práce. Kto má nárok na predčasný dôchodok, nech nejde pracovať, a ten, čo nejde pracovať, nech má dôchodok. Dotýka sa to práve vysokých funkcionárov, ktorí pôsobia vo svojej funkcii a pred tým si vyplácajú a pred tým sa dajú na predčasný dôchodok.

    Chcela by som povedať, že my sme tento návrh už predložili do parlamentu na začiatku, ale vy ste ho nepodporili. Vy ste ho nepodporili a nechávate tunelovať Sociálnu poisťovňu naďalej vašimi návrhmi a ešte idete rozprávať o tom, ako vy ste sociálni, aký ste nám tu koláč nechali a z čoho máme my rozdávať. A vy tu rozdávate a myslíte si, že ako vy ste nám našetrili. No vy ste nám sekery narobili, nie ste našetrili!

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pán poslanec Brocka, chcel by som povedať, že tieto návrhy, ktoré ste predkladali, sú inšpiratívne, sú, by som povedal, zaujímavé, ale musia vždycky vychádzať z finančných možností, ktoré v danej dobe je možné venovať na ich realizáciu. A myslím si, že už len v kapitole predčasných dôchodkov a ich súbehu sa ukázalo v predchádzajúcom vystúpení, že tá finančná čiastka niekedy je nielenže limitujúca, ale skoro, by som povedal, ohrozujúca sociálny systém.

    Ale chcem sa hlavne vyjadriť k tomu, čo ste hovorili k novele tohto zákona, ktorý teraz prerokúvame, že je zlý, že zvyšuje, dokonca že zvyšuje odvodové zaťaženie živnostníkov. Chcem pripomenúť, že pokiaľ by to tak bolo, by to bolo absolútne nelogické, aby také niečo novela zákona riešila, a to z toto dôvodu, že túto kritiku a tú sumu, ktorú ste venovali, je to možno za rok 2008 u tých živnostníkov, ktorí ešte musia dobehnúť svojimi platbami v roku 2009. Ale od roku 2009 – a tu je aj, by som povedal, jadro toho, že prečo účinnosť tohto zákona je až od 1. januára 2010, že živnostníkom sa tie odvody budú znižovať a postupne podľa možností, ktoré štátny rozpočet a štátna politika tejto vlády dovoľuje. Ale podstatné je, že tento princíp sa presadil. A ešte čo je viacej rozhodujúce, odsúhlasili alebo dokonca iniciovali to živnostníci cez svoje oficiálne orgány a s týmto riešením boli spokojní. Tí dokonca to privítali a súhlasili. Takže to pokladám za najdôležitejšie.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Klára Sárközy, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja som podporila pána poslanca Brocku, pretože som podpísala ten jeho pozmeňujúci návrh. Chcem s ním – a on pozná môj názor – polemizovať v jednej jedinej veci a to je zjemnenie nároku na predčasný dôchodok.

    Myslím si, že toho času, keď sme tam zavádzali ten 1,2-násobok životného minima, sme mysleli aj na to, aby sa títo ľudia neprepadli do hmotnej núdze. Zrejme v záverečnom slove to tu odznie. Ale teraz žijeme inú dobu. Žijeme v čase hospodárskej krízy, takže myslím si, že pre tú skupinu, ktorú tu zdôraznil pán poslanec Brocka, by to určite pomohlo aj na prechodné obdobie. Pretože môžeme tu hovoriť o tom, koľko ľudí pracuje v štátnej správe za vysoké predčasné dôchodky, ale, pre boha živého, však pán poslanec to vysvetlil, jedná sa o tých, ktorí boli dlhý čas na aktivačných prácach alebo boli dlhý čas nezamestnaní a ktorí nedosiahnu sumu životného minima, to znamená 1-2-násobok životného minima. Hovoríme tu o päť- alebo šesťtisícových dôchodkoch. Koľko majú tí, ktorí sú zamestnancami štátnej správy a popri predčasných dôchodkoch robia? Povedzte mi, koľkí sú v tejto skupine, ja by som rada počula to percentuálne vyjadrenie. Takže dajme veci na pravú mieru.

    A to, že či sme my hlasovali za ten zákon o súbehu práce a dôchodku, alebo nie, to sa nedostalo na rokovanie Národnej rady, pretože váš koaličný partner Hnutie za demokratické Slovensko bolo proti tomu. Ale povedzte tu občanom a povedzte, že áno, ste za to, že od prvého januára nebude možný súbeh práce a dôchodku, alebo od 1. júna, alebo od 1. júla. Vystúpte a povedzte to ľuďom tejto krajiny, ako používate tieto frázy vy.

    Ďakujem.

  • Reagovať na tých, ktorí sa vyjadrili vo faktických poznámkach na jeho vystúpenie, bude teraz pán poslanec Július Brocka, nech sa páči.

  • Vážený pán kolega Číž, moji neprítomní kolegovia z klubu sú na pohrebe a sú aj ospravedlnení.

    Ale vecne k výhrade pani Vaľovej alebo k poznámke pána Haleckého, ale rovnako i kolegyne Sárközy. Áno, prosím vás, veď ja vás nekritizujem za to, keď opravujete veci, ktoré keď život ukázal, že to je treba zmeniť, napríklad problém predčasných dôchodkov. A tri roky. Veď už ste niečo aj upravili a ja som dokonca za to hlasoval a môžeme aj ďalej vylepšovať ten systém. Ale ja som upozornil na jednu skupinu občanov, ktorých dôchodok vypočítaný dva roky pred dovŕšením veku 62 rokov je okolo 6-tisíc korún. Tí ľudia bývajú na vidieku a teraz celé roky, doteraz žili z oveľa menšieho príjmu a prežili. Prežili. Ale Sociálna poisťovňa im žiadosť zamietne, lebo nespĺňajú podmienku, že ich vypočítaný dôchodok je 1,2-násobok životného minima.

    Ale popritom sú tu mnohí predčasní dôchodcovia, ktorým vyrátali desaťtisícový dôchodok, a oni možno ďalej pracujú. A keď umožňujeme takéto odčerpávanie nedostatočných zdrojov Sociálnej poisťovne tými solventnejšími, keď si to môžeme dovoliť, pani ministerka, tak ja navrhujem, aby sme cítili s tými chudobnejšími, aby sme to týmto umožnili, lebo oni dokážu aj s takouto sumou dnes na Slovensku prežiť. To som chcel týmto svojím návrhom povedať.

  • Ďakujem. Teraz posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Ivan Mikloš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, zákon, o ktorom rokujeme, teda novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je spomedzi siedmich zákonov, ktoré predložila vláda na prerokovanie na tejto schôdzi, jediný zákon, ktorý sa týka opatrenia, ktoré môže mať efekt v zmierňovaní krízovej situácie, ktorá v slovenskej, ale nielen v slovenskej ekonomike je.

    Problém tohto zákona je ale v tom, že nerieši situáciu, resp. rieši ju len nedostatočným kozmetickým spôsobom. Odvodové zaťaženie je na Slovensku jedno z najvyšších na svete, takmer polovica, presne 48,6 %, z hrubej mzdy veľkej väčšiny zamestnancov sa odvádza do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Aj z našich ciest, nakoniec aj z analýz, nezávislých analýz, ktoré existujú, je evidentné, že odvodové zaťaženie ako z hľadiska výšky, tak aj z hľadiska zložitosti tohto systému je prekážkou a bolo prekážkou vyššieho ekonomického rastu a konkurencieschopnosti aj v dobách pred krízou, ale o to viac je to problémom v dobe krízy. Preto vlastne všetci – a naozaj som sa nestretol ešte so žiadnym zamestnávateľom, či už malým, alebo veľkým, alebo so živnostníkom, ktorý by nesúhlasil s názorom, že zníženie odvodov a zjednodušenie odvodového zaťaženia je asi tou podstatnou a kľúčovou vecou, na ktorú by sme sa mali sústrediť.

    V tomto zmysle považujem vládny návrh za absolútne nedostatočný. Zníženie, resp. úľava pre živnostníka z tohto vládneho návrhu bude mesačne 8,1 eur, čo je asi 245 korún, ale zároveň treba dodať, že v dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy od 1. januára tohto roka, a teda v dôsledku zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu sa zvýšilo odvodové zaťaženie pre živnostníkov o 202 korún. Takže čistý prínos v tomto roku oproti minulému roku bude 43 korún mesačne, takže ani niečo vyše jedného eura.

    Takéto opatrenie je absolútne nedostatočné a poslanec Brocka má podľa môjho názoru pravdu, ak hovorí, že odvodové zaťaženie od 1. 1. 2010 stúpne. Jednoducho stúpne preto, že ten vymeriavací základ stúpne, že mzdy stúpnu. Podľa mojich prepočtov by ten nárast od 1. 1. 2010 napriek prijatiu vládneho návrhu mal byť 75 korún mesačne, teda asi 2,5 eura mesačne.

    Predkladáme návrh – a je to alternatíva proti návrhu pána poslanca Brocku – na omnoho zásadnejšie zníženie odvodov. Predložím pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam, jeho presné znenie, ktorý navrhuje, aby sa zrušila povinnosť prispievať na nemocenské poistenie a do rezervného fondu solidarity, čím by pre samostatne zárobkovo činné osoby, samozrejme, toto opatrenie by znamenalo pokles ich odvodového zaťaženia o 9,15 percentuálneho bodu, 4,4 percenta na nemocenské poistenie a 4,75 percenta do rezervného fondu solidarity.

    Zachytil som informácie, neviem, či sú relevantné, alebo nie, že pani ministerka by možno ani nemala problém s tým zrušením povinnosti, a teda so zdobrovoľnením platenia na nemocenské poistenie zo strany SZČO.

    Tento návrh ale ide ďalej. Navrhuje okrem toho iný mechanizmus zníženia minimálneho vymeriavacieho základu pre platbu poistného, pre sociálne poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby, a to zo súčasnej úrovne minimálnej mzdy na úroveň životného minima, teda inak, ako to rieši vláda, toto by znamenalo zníženie odvodového zaťaženia.

    A ďalej navrhujeme to, čo vláda nerieši a nenavrhuje riešiť vôbec, zníženie odvodového zaťaženia pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov, a to zavedením odpočítateľnej položky z vymeriavacieho základu, ktorá by znížila podnikateľským subjektom náklady na zamestnávanie v priemere o 8,8 eur, to je asi 266 korún mesačne, a zamestnancom by zvýšila ich čistú mesačnú mzdu v priemere o 3,3 eurá, teda asi o sto korún. Túto odpočítateľnú položku navrhujeme zaviesť iba na prechodné obdobie do konca roku 2010, pričom Národná rada, navrhujeme, aby, to navrhujeme v inom bode, o ktorom sa vlastne už rokovať nebude, ale navrhovali sme a navrhujeme, aby Národná rada požiadala vládu, aby zjednotila výber daní a odvodov tak, aby tento zjednotený výber mohol platiť od 1. 1. 2011.

    Dovoľte mi teda prečítať návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    1. V článku I sa vkladajú body 1 až 15, ktoré znejú:

    „§ 3 Zárobková činnosť

    Zárobková činnosť na účely tohto zákona je

    a) na účely dôchodkového poistenia

    1. činnosť zamestnanca,

    2. činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne dôchodkovo poistená,

    b) na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti činnosť zamestnanca.“

    2. V § 14 odsek 1 znie: „(1) Povinne nemocensky poistený je zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.“

    3. V § 15 ods. 1 písmeno b) znie: „b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako dvanásťnásobok vymeriavacieho základu určeného v § 138 ods. 9.“

    4. V § 21 ods. 1 sa vypúšťajú slová „nemocenské poistenie a povinné“.

    5. V § 21 ods. 2 sa vypúšťajú slová „nemocenské poistenie a povinné“.

    6. V § 21 ods. 3 sa vypúšťajú slová „povinného nemocenského poistenia a“.

    7. V § 21 ods. 4 sa vypúšťajú slová „nemocenské poistenie a povinné“.

    8. V § 26 ods. 2 sa vypúšťajú slová „povinné nemocenské poistenie a“.

    9. V § 26 ods. 4 sa v prvej vete vypúšťajú slová „povinné nemocenské poistenie a“ a tiež slová „povinne nemocensky poistenej a“ a v druhej vete sa vypúšťajú slová „povinné nemocenské poistenie a“.

    10. § 31 vrátane nadpisu znie: „Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.“ A potom tento § 31 by znel:

    „(1) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak

    a) splnila podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a

    b) zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrnne nižšia ako 3,32 eur.

    (2) Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

    (3) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku jej nemocenského poistenia počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku jej nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

    11. V § 33 odsek 1 znie: „(1) Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu 50 (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“).“

    12. V § 34 odsek 1 sa vypúšťajú slová „Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a“.

    13. V § 37 odsek 2 sa vypúšťa čiarka a slová „povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby“.

    14. V § 49a sa vypúšťajú slová „povinne nemocensky poistenej a“.

    15. V § 57 odsek 2 sa vypúšťajú slová „a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby“.

    Body 1 a 2 návrhu zákona sa prečíslujú na body 16 a 17, za bod 17 sa vkladajú body 18 až 24, ktoré znejú:

    18. V § 128 odsek 1 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).

    19. V § 128 odsek 11 sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).

    20. V § 130 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno b) sa označuje ako písmeno d).

    21. V § 137 sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).

    22. V § 138 odsek 6 sa vypúšťajú slová „povinne nemocensky poistenej a“.

    23. V § 138 odsek 7 sa vypúšťajú slová „povinne nemocensky poistenej a“.

    24. V § 138 odsek 9 sa slová „minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí“ nahrádzajú slovami „životného minima platného“.

    Za bod 25 sa vkladajú body 26, 27, ktoré znejú:

    26. V § 138 odsek 11 písm. h) sa vypúšťa čiarka a slová „povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a“.

    27. V § 138 odsek 12 sa vypúšťajú slová „povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a“.

    Bod číslo 4 návrhu zákona sa prečísluje na bod 28. Za bod 28 sa vkladá bod číslo 29, ktorý znie: V § 138 odsek 18 sa vypúšťajú slová „povinne nemocensky poistenej a“.

    Body číslo 5, 6, 7 návrhu zákona sa prečíslujú na 30, 31, 32.

    33. Za § 138 sa vkladá § 138a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    „§ 138a Odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu

    (1) Vymeriavací základ vypočítaný podľa § 138 ods. 1 až 19 a 23 a 24 sa na účely výpočtu poistného znižuje o sumu 35 eur za kalendárny mesiac.

    (2) Zníženie vymeriavacieho základu podľa odseku 1 sa nevzťahuje na zamestnancov a zamestnávateľov, ktorým štát poskytuje príspevok na podporu udržania zamestnanosti podľa osobitného predpisu.

    (3) Zníženie vymeriavacieho základu podľa odseku 1 nemá vplyv na výšku nároku na vyplácané dávky zo sociálneho poistenia.“

    27. V § 139 odsek 2 sa vypúšťajú slová „povinne nemocensky poistenej a“.

    28. V § 140 odsek 1 sa vypúšťajú slová „povinne nemocensky poistená a“.

    29. V § 140 odsek 3 sa vypúšťajú slová „nemocensky poistená a povinne“.

    30. V § 142 odsek 4 sa vypúšťajú slová „povinne nemocensky poistenej a“.

    31. Za § 294a sa vkladá § 294b, ktorý znie:

    㤠249b

    Ustanovenie § 138a stráca účinnosť 31. decembra 2010.“

    Článok II: „Tento zákon nadobúda účinnosť od 1. apríla 2009“, ale to bolo pripravené ešte, áno, na skrátené, keďže je v skrátenom, tak to platí. Čiže článok II: „Tento zákon nadobúda účinnosť od 1. apríla 2009.“

    Ešte by som chcel, to je znenie toho pozmeňujúceho návrhu. Ešte by som chcel povedať, aké sú rozpočtové dôsledky takto navrhovaného zníženia odvodov, aby som urobil zadosť aj tomu, pretože tento návrh znamená zníženie príjmov Sociálnej poisťovne podľa nášho odhadu 9,6 mld. korún, čo je čiastka značná, ale znamená aj to, že práve v tomto objeme by sa uľahčilo a znížilo odvodové zaťaženie najmä pre živnostníkov, ale nielen pre nich, aj pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov.

    Čo sa týka krytia týchto rozpočtových dôsledkov tohto návrhu, vidíme možné krytie v znížení stále pokračujúceho obrovského plytvania s verejnými zdrojmi. Na ilustráciu v oblasti, kde je možné ušetriť verejné zdroje, chcem uviesť nasledovné:

    - Je to celkom určite zvýšené omnoho vyššie čerpanie európskych fondov, ako je dnešné použitie, a teda ušetrenie tých peňazí, ktoré by mohli byť nahradené nie konkrétne v Sociálnej poisťovni, ale v iných oblastiach verejných financií. Zmena alebo použitie európskych fondov na financovanie tých vecí, ktoré sú financované z iných verejných výdavkov.

    - Je to celkom určite zrušenie nezmyselných tendrov, na ktorých štát prichádza o miliardy korún, napríklad tender na diaľničné mýto alebo predraženého projektu, PPP projektu rýchlostnej komunikácie R 1.

    - Celkom určite sú to zbytočne vyhodené peniaze na nezmyselný projekt širokorozchodnej trate, na ktorý vláda už vyčlenila peniaze na jeho projektovú prípravu.

    - Celkom určite je možné odložiť alebo zrušiť investičné nákupy a výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, ktoré nepomáhajú zlepšovať konkurencieschopnosť krajiny a nepomáhajú zvyšovať tvorbu pracovných miest ani neprispievajú k zmenšovaniu regionálnych rozdielov. Je to napríklad neúmerne a nezmyselne navýšená investícia rekonštrukcie Bratislavského hradu. Je to napríklad nákup nových vojenských lietadiel, nákup áut pre ministerstvá a tak ďalej atď.

    - Je to celkom určite aj novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá by, ak by bola schválená, ak by boli schválené tie zmeny, ktoré opakovane už vyše roka navrhuje kolegyňa poslankyňa Žitňanská, umožnili by znížiť verejné výdavky v rozsahu miliárd až desiatok miliárd korún.

    Preto sme presvedčení, že tieto rozpočtové dôsledky vo výške zhruba do desiatich miliárd korún, ktoré vyplývajú z tohto zníženia odvodov, by pri zmene spôsobu práce vlády pri narábaní s verejnými zdrojmi a pri väčších úspornejšom a zodpovednejšom nakladaní s týmito zdrojmi, že by nebolo problémom rozpočtové dôsledky tohto návrhu riešiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ivana Mikloša sa prihlásili, pani Klára Sárközy tiež? Nie. Tá asi do rozpravy. Takže pani poslankyňa Janka Laššáková, Jozef Halecký, Jarmila Tkáčová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, pozorne som si prečítala váš pozmeňujúci návrh, aj som vás počúvala, keď ste ho prečítali, a chcem vám povedať, že nemôžeme a ja osobne ho nemôžem podporiť, pretože je zmätočný. Zmätočný je v tom, že máte nepresne uvedené určité ustanovenia, a poviem hneď ktoré.

    V bode 20 ste aj prečítali: „V § 130 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno b) sa označuje ako písmeno d).“ Čo s tým?

    Ďalej ste neprečítali a v návrhu je uvedené: „Bod "tu" návrhu zákona sa prečísluje na bod 25.“ Zrejme sa jednalo o bod 3 a bod 3 sa mal prečíslovať na bod 25 a za bod 25 sa vkladajú ďalšie body. To znamená, že ďalšia chyba je tu.

    Ďalej navrhujete prečíslovať body, ale nemáte riešené vo svojom pozmeňujúcom návrhu, čo bude s bodmi 8, 9, 10 návrhu zákona. Pretože som si porovnala váš pozmeňujúci návrh s predloženou novelou zákona. A potom, keďže vo svojom návrhu upravujete nové právne vzťahy, je potrebné, aby boli aj prechodné ustanovenia, ktoré by riešili a reagovali na tie vaše úpravy, ktorými riešite určité veci, odkedy, čo, ako sa má zmeniť.

    Takže pokiaľ by sme aj prijali aj pri všetkej dobrej snahe takýto pozmeňujúci návrh, zrejme by nebolo možné ho ani uverejniť v Zbierke zákonov, pretože legislatívnotechnicky nespĺňa náležitosti...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej pán poslanec Jozef Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu pána poslanca Mikloša chcem povedať, že bolo to dosť bodov a dosť zaujímavých, avšak v tej rýchlosti je dosť ťažko ich dať do nejakého kontextu. Zaiste, že človek by to musel mať preštudované podrobnejšie a vyžadovalo by si to väčšiu dobu, dlhší čas.

    Chcem sa však opýtať na koncepčnú záležitosť, väzbu odvodov zdravotných a sociálnych na životné minimum, pretože myslím si, že je to nemožné a neprípustné, pretože väzba odvodov musí byť vždycky na príjem. Čiže buď na priemernú mzdu, minimálnu mzdu, ale na samotný fenomén životného minima nie je možná. Musím priznať, že koncepčne je to výhodnejšie pre živnostníkov, pretože pokles, rýchlosť poklesu, ale aj rozsah by bol väčší a výhodnejší pre živnostníkov. Avšak zvoliť koeficient, predpokladám, že ste mysleli na 1,0, čiže ako životné minimum je dosť ťažké. Pretože my sme to prepočítavali a aby nebol veľký deficit v štátnom rozpočte a hlavne v Sociálnej poisťovni, nám to vychádzalo na koeficient životného minima 1,57. Vtedy by to bolo prípustné aj z hľadiska ekonomického.

    Chcem sa ešte v závere opýtať, či predpokladáte, že je možné podporiť opozičný návrh, ktorý má vyčíslenie svojich nákladov, resp. deficitu Sociálnej poisťovne skoro 10 mld. Či by to bolo možné aj za garde pozície za predchádzajúcej vlády?

    A nakoniec chcem sa opýtať na jednu technickú vec. Boli tu predložené dva podobné návrhy – pána poslanca Brocku a váš. Aká bude technika postupu pri hlasovaní, pokiaľ by ste získali podporu aj ďalších...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. A teraz posledná s faktickou poznámkou prihlásená je pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem povedať, že podporujem pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikloša, pretože na rozdiel od svojich vládnych kolegov si myslím, že nie je dôležitá forma, ale obsah. A keby bol záujem riešiť veci, tak sa o forme vieme dohodnúť. Máme tu dosť právnikov, ktorí by to vedeli správne učesať.

    To, že riešime dnes odvody, znižovanie odvodov – aj to len kozmetické – pre živnostníkov, je dôkazom toho, že vláda so svojou radou pre riešenie hospodárskej krízy rieši iba čiastkové požiadavky zúčastnených skupín. Pán Fico dnes povedal, že mu záleží na každom pracovnom mieste, ale návrhy, ktoré predkladáte do parlamentu, svedčia o niečom úplne inom.

    O čo horšie je pracovné miesto v malom súkromnom podniku napríklad od pracovného miesta v Cargu alebo v U. S. Steele? Ale tieto veľké podniky sa riešia. Malé podniky sa neriešia. Pritom kľudne sa môže stať, že zamestnanec malého súkromného podniku býva vedľa toho zamestnanca U. S. Steelu, ale vláda pracovné miesto jedného z nich chráni a bonifikuje a na druhom mu vonkoncom nezáleží.

    Ale náš návrh, ktorý predkladáme, chráni každé pracovné miesto, a to plošným znižovaním odvodov. Ak totiž pri klesajúcich tržbách chce zamestnávateľ svoje pracovné miesta udržať, my mu musíme znížiť náklady na prácu. Tá konštrukcia odvodov je taká, že z každých 100 eur si zamestnanec zaplatí 12 %, to je 12 eur, zostáva mu 88 eur a zamestnávateľ k tomu prikladá 36 eur ako odvody zamestnávateľa. Čiže jeho cena práce je 136 eur. Ak on v týchto podmienkach chce zvyšovať mzdy alebo udržať pracovné miesto, my mu musíme pomôcť znížiť pracovné náklady. A to sa plošne dá na každé pracovné miesto práve znížením odvodov.

  • Ďakujem. Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pani poslankyni Laššákovej. Ja si uvedomujem, že sú tam niektoré formálne nedostatky, ale ak sa zhodneme na tom, že vecne to pomôže riešiť, tak ich poďme spoločne spoločnými silami odstrániť.

    Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec, predseda výboru Halecký, nemyslím si, že by minimálny vymeriavací základ nemohol byť naviazaný na životné minimum. On proste musí byť naviazaný na nejakú sumu. Tá suma je dnes, ak sa nemýlim, 5 300 Sk. Čiže áno, myslí sa 1,0-násobok životného minima. A či je reálne, aby koalícia hlasovala za opozičný návrh, ktorý má rozpočtové dôsledky 10 mld. Sk? No my sme preto ponúkli tento návrh, lebo toto je vlastne identický návrh s tým, ktorý sme ponúkli vláde, aby o ňom rokovala, aby ho analyzovala, aby prípadne na ňom aj niečo zmenila, ale aby ho predložila v skrátenom konaní ako vládny návrh, aby mohol platiť čo najskôr.

    Pretože ak sa zhodneme na tom – a na tom, myslím, je v zásade zhoda –, že odvody sú najväčšou prekážkou a že výška odvodov je problémom, prichádzame s návrhom inštitútu odpočítateľnej položky, ktorý veľmi úspešne funguje pri daniach, kde aj vládna väčšina vlastne navrhla teraz zvýšenie nezdaniteľného základu, my sme to podporili, prešlo to. Čiže ak je podstata toho, že či toto ide dobrým smerom, či naozaj by to uľahčilo všetkým, a to zdôrazňujem, všetkým, aj malým, aj stredným, ale najmä tým najmenším živnostníkom, tak potom by to nemusel byť problém, lebo oblasti, kde by sa dalo šetriť, som spomenul.

    Čo s návrhom pána Brocku? My sme aj do tej mimoriadnej schôdze to predkladali alternatívne. Čiže jeden možný pohľad je takýto – cez odpočítateľnú položku, iný možný pohľad je plošné zníženie a zníženie cez počet detí. Je na tom, aby ste si vybrali.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloš bol posledným, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. A teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ja vás evidujem, pani spravodajkyňa, len teraz v súlade s rokovacím poriadkom dávam priestor tým, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne. Čiže pani poslankyňa Klára Sárközy, pán poslanec Viliam Novotný, pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A o slovo v súlade s rokovacím poriadkom požiadala teraz pani poslankyňa, spravodajkyňa k tomuto zákonu, pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči.

  • Reakcie z pléna.

  • Po jej vystúpení a prípadných faktických poznámkach potom pôjdeme v poradí tak, ako ste sa prihlásili do rozpravy ústne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som v prvom rade veľmi rada využila teda svoje právo spravodajcu a reagovala na pani poslankyňu Tkáčovú, ktorá povedala, že my si nevážime miesta malých a stredných podnikateľov.

    Keď sme boli na minulej schôdzi, tak sme vlastne robili pozmeňujúce návrhy k zákonu o zamestnanosti, kde práve tieto opatrenia smerovali k malých a stredným podnikateľom, a to z toho dôvodu, že ich tam takisto ako vo veľkých podnikoch snažíme sa riešiť, odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, aby týmto podnikateľom boli rovnako vyplatené, ak sa ich podnik alebo ich firma ocitne v stave núdze a budú musieť ísť na 60 %. Čiže tam sme riešili presne to, o čom rozprávam, aby sme nielen vytvárali nové pracovné miesta, ale aby sme udržali aj pracovné miesta tie, ktoré... aby teda zamestnávatelia nemuseli prepúšťať. To len na margo.

    Ak dovolíte, chcela by som sa vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu pána Mikloša, a to tým, že pani Laššáková sa vyjadrila po stránke formálnej, ja by som sa rada vyjadrila po stránke vecnej. A stotožňujem sa v určitých bodoch aj s pánom poslancom Haleckým.

    Čo sa týka pána Mikloša, tak by som sa chcela vyjadriť k dvom bodom a to je vlastne k tej úrovni životného minima, kde chce pán Mikloš navrhnúť zníženie minimálneho vymeriavacieho základu na poistné zo sociálneho poistenia zo samostatne zárobkovo činných osôb minimálnej mzdy na úroveň životného minima.

    Zníženie minimálneho vymeriavacieho základu pre platbu poistného na sociálne poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby zo súčasnej úrovne minimálnej mzdy na úroveň životného minima. Podľa v súčasnosti platného zákona o sociálnom poistení platia živnostníci odvody na sociálne poistenie minimálne z minimálnej mzdy, t. j. 33,15 % z 295,50 eur, čo je 8 900 Sk, rovná sa 97,90 eur, čo je 2 951 Sk. V prípade, že ich minimálnym vymeriavacím základom bolo životné minimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ich odvody by sa mesačne znížili o 38,6 eur, a to z 97,90 eur na 59,3 eur, čo znamená 33,15 % zo 179 eur. Uvedené predstavuje pokles mesačnej výšky odvodov na sociálne poistenie cca 60 %.

    V prípade prijatia návrhu živnostníkov je potrebné si uvedomiť, že tento návrh znamená výrazné zníženie príjmov do Sociálnej poisťovne, čo znamená 2,2 mld. Sk. Hovorím to preto ešte stále v korunách, aby si to vedela aj verejnosť predstaviť, resp. 74,6 mil. eur. Opatrenia budú mať priamy dopad na výšku nemocenských dávok, na výšku dôchodkových dávok a samostatne zárobkovo činnej osoby. Dôchodková dávka a nemocenská dávka sa samostatne zárobkovo činnej osobe vypočítava z nižšie uvedeného vymeriavacieho základu, a preto bude poskytovaná v nižšej sume. Už v súčasnosti je suma dávky vypočítaná z minimálnej mzdy veľmi nízka a samostatne zárobkovo činné osoby vyjadrujú nespokojnosť s týmito dávkami.

    Podotýkam, že máme vlastne na stole aj novelu v skrátenom legislatívnom konaní, kde v súčasnosti je návrh na odpojenie odvodov zo Sociálnej poisťovne od minimálnej mzdy pre samostatne zárobkovo činné osoby, dobrovoľné poistné osoby a vybraný okruh poistencov štátu (opatrovatelia, asistenti) a jej nahradenia percentom z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov vo výške 44,2 %. Uvedené opatrenie je aj výsledkom, a to chcem podotknúť, pretože na tomto opatrení sa nepodieľali poslanci, ale na tomto opatrení sa podieľalo spoločné rokovanie so zástupcami živnostníkov Slovenskej živnostenskej komory, Slovenskej asociácie malých podnikateľov a Slovenského živnostenského zväzu. Zároveň podotýkam, že životné minimum nie je veličina, ktorá súvisí s príjmom samostatne zárobkovo činných osôb, pričom zákon o sociálnom poistení je postavený na príjme poistencov, či už na vykonanú prácu, alebo z podnikania. V tomto sa úplne zhodujem s pánom kolegom Haleckým.

    Ešte si pomôžem otázkou, ktorú pán kolega Halecký, predseda výboru, dal do pléna a pýtal sa, že či by bolo možné, ak by bolo opačné garde za vašej vlády urobiť takýto výpadok v Sociálnej poisťovni? Pretože ďalšie opatrenie pána Mikloša prinesie ďalší výpadok, čo by tvorilo 10 mld. Sk. A my vieme, že dnešným nezodpovedným nastavením druhého piliera, ktorý ste za vašej vlády zaviedli, je výpadok v Sociálnej poisťovni vyše 26 mld. Týmto opatrením by bolo 36 mld. ročne, čo by bol obrovský hazard s dôchodkami – a vy to veľmi dobre viete. A opätovne opakujem, to vaše šetrenie, o ktorom rozprávate, to, čo ste nám našetrili, no vy ste nám nenašetrili, vy ste nám urobili obrovské dlhy a obrovské problémy. A dneska sa tvárite, že by sme mali rozdávať. No neviem z čoho, keď dnes už máme schodok 26 mld. Sk ročne v Sociálnej poisťovni a vašimi opatreniami, keby sme ich prijali, tak by bolo 50 mld. Ale myslím si, že naše opatrenia sú dostatočné. A dostatočné sú už tým, že je Rada pre hospodársku krízu a táto rada tam, kde ste, kolegovia a kolegyne, podcenili živnostníkov, že nemajú kalkulačky, ste ich urobili, ja si dovolím nazvať, ste ich dehonestovali, že nemajú svoj názor, tento názor bol práve predložený zamestnávateľmi a my sme tento názor prijali a si ho osvojili.

    Idem k druhému bodu z pozmeňujúceho návrhu pána Mikloša a to je zaviesť odpočítateľnú položku 35 eur z vymeriavacieho základu, ktorá zníži podnikateľským subjektom náklady na zamestnávanie v priemere 8,8 eura mesačne a zamestnancom zvýši ich čistú mesačnú mzdu v priemere o 3,3 eura do konca roka 2010. Prijatie uvedeného návrhu by znamenalo výpadok zase v Sociálnej poisťovni na úrovni 232 mil. eur, čo je 7 mld. Sk. Keď to spočítame, už tu máme 10 mld. Bez ohľadu na výpadok príjmov Sociálnej poisťovne nepovažujeme predmetný návrh za systémové riešenie, nakoľko ministerstvo práce spolupracuje s ministerstvom financií na zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov, pričom predpokladom je postupné zjednocovanie vymeriavacích základov. A týmto návrhom naopak dochádza k ďalšiemu okliešteniu vymeriavacích základov. Odpočítateľná položka podľa môjho názoru nie je adresným riešením, nakoľko je určená všetkým zamestnancom a zamestnávateľom bez ohľadu na výšku ich príjmu.

    Ja si myslím, vážení kolegovia a kolegyne, že moja posledná veta znamená: kríza je tu a treba pomôcť slabším a nie tým, ktorí finančne sú na tom dobre a zarábajú, ešte aj im znižovať odvody. Ďakujem pekne. Toto je názor, čo sa týka po vecnej stránke, čiže vieme, že názor pána Mikloša má diery po formálnej stránke, a myslíme si, že má vážne diery aj po vecnej stránke.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani spravodajkyne – pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Petrák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo. Celkom na úvod svojej poznámky, pani Vaľová, chcem sa opýtať, hovoríte, že vy chcete v čase krízy pomáhať tým najslabším, tak sa opýtam – šrotovné dostanú ľudia, ktorí majú v hotovosti minimálne 250-tisíc korún na auto, myslíte si, že to je tá sociálna skupina úplne odkázaná na pomoc štátu? To je prvá poznámka.

    Ale, pani Vaľová, opatrenia, ktoré robí vláda, parafrázujem slová pána Fica, bez analýz koncepcie a stratégie, to povedal dnes na obed, a ony presne tak aj účinkujú – nijako. Vaše opatrenia sú neefektívne a môžete sa spokojne opýtať zamestnávateľov, a keď máte záujem, poviem vám to aj ja, pretože môj manžel zamestnáva 35 ľudí. Vaše opatrenia sú totiž systémom ohník, vedro vody, ohník, vedro vody, veľa dymu, veľa kriku, ale horí ďalej.

    Pani Vaľová, my sme vám v roku 2006 odovzdali prestretý stôl. Hostina sa skončila a vy neviete čo ďalej, ale, nehnevajte sa, účet budete platiť vy.

  • Teraz má slovo pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja na rozdiel od predrečníčky budem súhlasiť s vašimi vyjadreniami a ja v podstate ešte doplním niektoré údaje.

    Pokiaľ ste hovorili o dopade na celkové hospodárenie Sociálnej poisťovne, je to absolútna pravda. Len jednorazovo sa zvýši deficit Sociálnej poisťovne o viac ako 10 mld. Sk z 26 na 36 mld. Sk. Ale to je len časť pravdy. Lebo ak ste spomenuli číslo 50 mld. Sk, ja sa opriem o čísla, ktoré boli pri zavádzaní dôchodkovej reformy druhého piliera, kde sa očakáva v období rokov okolo roku 2050 deficit Sociálnej poisťovne viac ako 3 % HDP. To znamená, ak by sme urobili tento jednorazový krok v znížení odvodov, ten deficit Sociálnej poisťovne bude vyšší ako 4 % HDP, možno sa bude blížiť k 5 % HDP. A ja sa spýtam – aká ekonomika utiahne takýto deficit Sociálnej poisťovne? To je absolútne nezodpovedné, nezodpovedné opatrenie.

    Okrem toho táto minca má aj druhú stranu, ktorá sa týka samotného dopadu na živnostníkov ako takých. A povedzme si úprimne, že živnostníci sú skupina podnikateľov, ktorí najviac optimalizujú svoje daňové základy. To znamená, ich cieľom je platiť čo najnižšie dane. Ale okrem toho, že dnes im zostane viacej v peňaženke, si treba postaviť otázku – a čo budú robiť, keď dožijú dôchodkový vek? Pokiaľ si budú sporiť v druhom pilieri, tak sa môžu dostať do stavu, že nebudú mať nasporený dostatočný objem peňazí v druhom pilieri a nebudú môcť ísť do dôchodku napriek tvrdej práci, ktorú vykonávajú, ani v 62. roku života, ale možno pôjdu v šesťdesiatpäťke alebo v sedemdesiatke, kedy sa im začne vyplácať dôchodok.

    Ak chceme byť zodpovední a seriózni, no tak upozorňujeme aj na tieto riziká a nehovorme len, že dneska budete mať o 100, 200 alebo 300 korún viacej v peňaženke, ale hovorme aj o tom, že v období, keď sa nebudete môcť starať sami o seba, môžete mať vážne problémy.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické spravodajkyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky.

    Pani Tkáčová, ja musím takú vážnu vec povedať, nerozprávajte do vetra, lebo vy rozprávate do vetra. Ako podnikatelia mohli povedať, že naše opatrenia nepomáhajú, keď ešte boli zavedené do praxe len od 1. marca? Koľkého marca je dneska? Koľkého, pani Tkáčová? Dňa 1. marca 2009 boli zavedené opatrenia a vy už dneska viete, že sú zlé v praxi. No ako to viete, keď tie opatrenia ešte len teraz uzreli svetlo sveta? Čiže rozprávate do vetra.

    A prosím vás pekne, ak rozprávate, nehovorte svoje subjektívne názory, ale objektívne. Ja sa vás pýtam, ak si dnes niekto uplatní šrotovné, ak si dnes niekto uplatní šrotovné a má staršie auto ako desať rokov, chcete povedať, že to je bohatá skupina ľudí? Veď bohatá skupina ľudí si vymení auto po troch až piatich rokoch. Veď týmto predsa my nebudeme dávať príspevky! Takže o čom teraz rozprávate? Prosím vás pekne, netárajte do vetra a choďte medzi ľudí.

    Ďakujem.

  • Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Klára Sárközy, pripraví sa pán poslanec Novotný.

  • Ja by som sa len spýtala, kto je náhradný spravodajca pri tomto návrhu zákona? Lebo raz tu sedí pani poslankyňa Rošková, raz pán poslanec Kvorka, to sa na výbore pre sociálne veci treba vždy dohodnúť, kto je náhradný spravodajca. Takže nestalo sa to prvýkrát, takže by ma to zaujímalo. Som na vine, lebo som to mala pozrieť.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Ja hovorím o rokovacom poriadku, mňa subjektívne názory nikoho nezaujímajú.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • ... prerokovávame, prerokovávame návrh zákona.

  • Včera som sa vyjadrila už k skrátenému legislatívnemu konaniu a povedala som širšie súvislosti, čo sa týka tohto návrhu zákona, takže pokúsim sa byť krátka a vecná. Asi sa to nebude dariť, pretože budem musieť reagovať aj na tie veci, ktoré tu odzneli pred chvíľou.

    Pani poslankyňa Tkáčová hovorila o tom, že tie čiastkové zmeny, ktoré robí vláda pre zamestnávateľov, nepomáhajú. Tu sme pred chvíľou počuli, že ako môžeme my vedieť, či to šrotovné funguje, alebo nie, či pomáha, alebo nie, keď je to v účinnosti od pondelka, to bolo, tuším, deviateho a dnes je jedenásteho. No pán premiér to povedal doobeda. Tak potom, keď premiér hovorí od buka do buka, tak ja neviem, či vy veríte tomu, čo hovorí premiér, alebo neveríte. No ja neverím, ale to je môj problém, pretože ja som opozičná poslankyňa, ja mu nemusím veriť. Lenže vy ste mu tu všetci tlieskali.

    A to, že či to šrotovné pomáha tým ľuďom, ktorí majú hotovosť 250-tisíc korún, a nepomáha pre tých, ktorí túto hotovosť nemajú, pretože si nemôžu kúpiť auto na lízing, tak tu pred chvíľou odznelo, že no tak to je bohatá skupina. No lenže vy ste rozšírili, vážení, šrotovné aj na podnikateľov, aj na právnické osoby. Dokonca ste zvýšili tú sumu. Ja by som sa teraz v tomto momente tiež spýtala, koľko je tých podnikateľov alebo právnických osôb, ktorí idú meniť vlastne vozový park...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, šrotovné máme až ďalší zákon, až bod štyri. Teraz máme iný, prosím k veci.

  • ... vozový park, vozový park... Pán podpredseda, pani ministerka včera pri tomto zákone hovorila o druhom pilieri. Nikto ju nenapomenul, takže buďte taký dobrý, buď meriate rovnakým metrom aj pre opozičného poslanca, aj pre mňa.

  • Lenže ja som neviedol, teraz vás poprosím k veci, pani poslankyňa.

  • Súvisí to so sociálnym poistením.

  • Neurážajte sa. V dobrom. Poprosím k veci.

  • To sú nepríjemné veci, no aj tak to poviem. Koľko je tých podnikateľov alebo právnických osôb, ktorí po desiatich rokoch menia vozový park?

    A teraz k meritu tohto zákona. Pán podpredseda, už budem hovoriť k tomuto. Ja dám jednu otázku pani ministerke, na ktorú nedostanem odpoveď. A teraz už vonkoncom nie, lebo odišla pani poslankyňa Vaľová, takže si tu ani vzadu nemôžu povedať svoje výhrady, ale mňa by zaujímalo to, čo pred chvíľou tu prečítala pani poslankyňa Vaľová. Ona vedela, čo tu povie pán poslanec Brocka alebo Mikloš, už dopredu, pretože tu prečítala stanovisko ministerstva. Stanovisko vašich podriadených, pani ministerka. Stotožňujete sa s tým, alebo nie? Pretože ja si myslím, keď tu sedí minister (reakcia ministerky), minister podľa zákona, tak by mal prečítať stanovisko svojich podriadených, keď s ním súhlasí. Nemusíte sa stotožniť so mnou, ale ja sa pýtam, pani ministerka, stotožňujete sa s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov? Stotožňujete sa so všetkým, čo je v tomto návrhu zákona?

  • Reakcia ministerky: Nestotožňujem sa s vami, pani poslankyňa.

  • Ja som sa nepýtala, či sa stotožňujete... No len preto sa pýtam, lebo neviem potom, či sa stotožňujete s tým čl. II. Pretože čl. II mení zákon o zamestnanosti. Ja som naschvál prečítala vládny návrh zákona, tu sa o zákone o zamestnanosti nič nehovorí. Tak buď máte taký úkaz pre vašich poslancov, že čl. II, ktorý nepriamo mení zákon o zamestnanosti, bude neprijatý, alebo keď bude prijatý, tak treba zmeniť hlavičku tohto zákona, pretože inak táto novela nemôže meniť zákon o zamestnanosti. Preto som sa pýtala, či sa s tým stotožňujete.

    Včera som už povedala, ale opakovanie je matka múdrosti, prerokovávame tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Okrem dvoch bodov v tomto zákone, okrem § 293 b), g) a okrem § 72h, ani jeden bod okrem týchto dvoch nereaguje na súčasnú hospodársku alebo finančnú krízu. Ale prerokovávame to v skrátenom legislatívnom konaní. Ešte ste vytiahli včera § 89 rokovacieho poriadku.

    Takže, pani ministerka, a ešte by som sa chcela spýtať, pretože ja som sa snažila sledovať pána premiéra, no bolo to dosť ťažké, pretože on viackrát vyzval opozíciu, aby nevyužívala hospodársku krízu na politikárčenie v Národnej rade. Dve poznámky. Národná rada je o politike a politikárčení. Ale kto tu využil a zneužil Národnú radu, bol to premiér Slovenskej republiky, ktorý sa volá Robert Fico, pretože on sem prišiel a začal hovoriť, začal zneužívať pôdu Národnej rady na politikárčenie. Ale povedal jednu vetu, ktorú som si zapamätala, po rokovaní s Asociáciou zamestnávateľských zväzov, podľa internetovej stránky vlády to rokovanie malo byť dnes, zrejme už to bolo po rokovaní, keď sem prišiel pán premiér a toto povedal, sa dohodli na tom, že sa bude meniť garančný fond: Behom dnešného poobedia sem dostanete pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude týkať tohto návrhu zákona, ktorým bude zmenený garančný fond. Ja len suplujem jeho, nedarí sa mi to. No zatiaľ ten pozmeňujúci návrh tu nie je. A ešte sa prihlásia dvaja moji kolegovia a skončíme rozpravu.

    Moja otázka je: Kedy príde tento pozmeňujúci návrh, o ktorom hovoril pán premiér? To zrejme sa zvolá mimoriadna alebo nemimoriadna schôdza, kde to bude zase nám prestreté ako v balíčku zákonov, ktorým táto vláda sa pokúsi meniť dosahy hospodárskej krízy? Pretože toto povedal pán premiér, ja som si to zapísala hneď, aby som na to nezabudla, a ja ho takmer dôstojne som sa pokúsila interpretovať. Takže nedáte mi na to odpoveď, pretože nevystúpite v rozprave, ako je to už od vás zaužívané.

    Ale ešte jednu poznámku dovoľte, pani ministerka. Vláda prijala tento návrh zákona a rozhodla o tom, že to pôjde do Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní minulú stredu. Pevne verím, že na tomto sa aspoň dohodneme. Do Národnej rady to prišlo asi v piatok. Včera sme o tom začali rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. My sme upozorňovali na tieto veci, o ktorých hovoríme aj dnes. Vy ste povedali, tento zákon je v poriadku, nie sú tam žiadne zmeny, so všetkým súhlasíte. Od stredy uplynul presne týždeň. Dnes na výbore pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňa za vládnu stranu SMER už predkladala pozmeňujúci návrh k tomu návrhu, ktorý vláda prijala a odporučila na skrátené legislatívne konanie pre parlament, aby o tom rokoval parlament minulú stredu. Takže neprešiel týždeň a je tu už pozmeňujúci návrh k skrátenému návrhu, ktorý ste predkladali. Samozrejme, ten pozmeňujúci návrh sa týka zákona zamestnanosti, ktorý som tu ja hovorila. Čo tým chcem povedať? Takisto ako tento návrh zákona, aj ten, o ktorom budeme rozprávať alebo budeme preberať v nasledovnom bode, je nedostatočne pripravený. A o tom, aké chyby sú v tom druhom zákone, budem hovoriť pri tom druhom bode.

    Takže tieto poznámky som bola nútená povedať, takže predkladáte zákon v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý okrem tých bodov nemáte kvôli čomu predkladať v skrátenom legislatívnom konaní. A ten zákon ešte predtým, aby to prišlo takmer do Národnej rady, už mení vami predloženú novelu, pretože vy ste to predkladali. A už je tu pozmeňujúci návrh.

    Takže toto sú stanoviská mňa a mojich kolegov, čo sa týka tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami poslanci Tkáčová, Senko, Vaľová, Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa hovorila na úvod svojej reči o subjektívnom názore pani Vaľovej. Chcem poprosiť pani kolegyňu Sárközy, aby vysvetlila pani Vaľovej, čo to je subjektívny a objektívny, pretože ona rozdiel medzi tým nepozná, pretože mi odporúčala, že nemám hovoriť svoje subjektívne názory, ale objektívne. Objektívny je totiž nezávislý od ľudskej vôle, poviem to veľmi tak polopatisticky, a subjektívny je závislý od ľudskej vôle. To znamená, že keď mám hovoriť objektívne názory, tak vlastne nemám hovoriť svoj názor. Ale my sme tu nato, aby sme hovorili svoje názory. A je problém vás, koaličných poslancov, že vy svoje názory nemôžete hovoriť, a preto musíte hovoriť vaše objektívne názory.

  • Potlesk a smiech v rokovacej sále.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, vaše vystúpenie opäť potvrdzuje filozofiu myslenia opozície, opozičných poslancov: Čím horšie, tým lepšie. Destabilizácia, skepsa, strašenie ľudí, to je cieľom vašich vystúpení. Aj opatrenia, ktoré verejnosť víta, znevažujete.

    Premiér využil svoje právo. Konal v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Vy mu toto právo chcete zobrať?

    Máte svojho zástupcu v Rade pre hospodársku krízu. Verím, že je akčný. Dúfam, že ste ho do tejto rady nominovali s dobrým úmyslom. Ak to tak nie je, tak si spytujte svoje vlastné svedomie.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová. Je tu? Stráca možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážená kolegyňa, vy ste mali pripomienky k pozmeňujúcim návrhom. Budem reagovať len na to, čo je skutočne právne akceptabilné, lebo to, čo tu bolo všetko povedané, mnohé patrí úplne inde ako do parlamentu.

    Pozmeňujúci návrh, pokiaľ je predložený v súlade s rokovacím poriadkom, tak môže byť v druhom čítaní predložený. Ja neviem, čo máte, aký máte problém? A hlavne v skrátenom legislatívnom konaní, kde skutočne ide o veci, a vieme, že tu mnohé otázky prichádzajú z odborných analýz a niekedy sa tie názory veľmi dynamicky za tejto situácie menia. To je po prvé.

    Po druhé, neviem, aký ste mali problém s čl. II? Veď predsa aká zmena názvu predloženého vládneho návrhu, keď sa hovorí: „ktorým sa dopĺňa zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Veď to tam máte v nadpise.

    To je zaužívaná prax. Ja ju síce nikdy moc nepodporujem, ale vy ste prichádzali s takýmito návrhmi, kde ste o predpisoch do Horskej služby dávali predpisy o cestnej premávke. A to vám nevadilo, áno. Čiže všetko je tu v poriadku. Všetko je tu podľa platných predpisov o rokovaní v parlamente v poriadku.

    A dovolím si povedať, že tento môj názor je skutočne objektívny, lebo vychádza z objektívne existujúcej reality. A je zároveň aj subjektívny, pretože si ho myslím, aj vám ho hovorím a som presvedčená, že to, čo ste predviedli, je skutočné...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou. Potlesk.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. No som rada, pani poslankyňa, že ste uznali, že to, čo som predviedla, bolo skutočné, pretože ja som hovorila o tom, a vy ako právnička by ste si mali predčítať tu predlohu tohto návrhu zákona. Ale poďme ďalej.

    Či sa môžu predkladať pozmeňujúce návrhy, alebo nie? No ja hovorím jedno, pani poslankyňa, vláda predložila a schválila tento návrh zákona v stredu. Svoj vlastný návrh. A tá istá vláda prostredníctvom pani ministerky o týždeň, o necelý týždeň predkladá pozmeňujúci návrh. A predkladá to nie ku garančnému fondu alebo nie k zmene vymeriavacieho základu, ale predkladá to k sociálnym podnikom. Tento zákon absolútne s tým nemá nič spoločného.

    Pán poslanec Senko, vy hovoríte o tom, že je to filozofia myslenia opozície. No a som veľmi rada, že opozícia má inú filozofiu myslenia. A myslím si, že sa so mnou stotožňujú všetci moji kolegovia, ako máte vy.

    A že strašíme ľudí. No tak ten, kto počúval dnes prejav pána premiéra a tú jeho metakomunikatívnu komunikáciu, tak sa pýtam: Kto straší ľudí – pán premiér alebo my? A pozrite sa niekedy aj na vystúpenie vašich poslancov, ktorí tu so zdvihnutými prstami a rukami útočia na poslancov opozície len preto, že jednak majú iný názor alebo, nedajbože, predkladajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú dobré, lenže za nich nemôžete hlasovať. Ale tieto pozmeňujúce návrhy si potom zosobníte, adoptujete a prichádzajú sem o pol roka. Ale to nie je problém. My za to hlasujeme aj teraz, aj o pol roka. My to nepotrebujeme vysvetľovať. To je vaša úloha.

    Ďakujem.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Novotný. Pripraví sa pán predseda výboru Halecký.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k predloženému vládnemu návrhu zákona. Podľa názvu by som vystupovať nemal, lebo je to zákon o sociálnom poistení, ale keďže sa tam píše, že je aj o zmene a doplnení niektorých iných zákonov, rád by som sa vyjadril k čl. III, ktorý novelizuje zákon o zdravotnom poistení. Tá diskusia je tu stále o zákone o sociálnom poistení a službách zamestnanosti, tak si myslím, že niekto z výboru pre zdravotníctvo by sa mohol vyjadriť aj k tomuto čl. III. Rád si túto možnosť osvojím a vyjadrím sa teda k tomu.

    Musím povedať, že keď som si prečítal program tejto schôdze, najprv ten úvodný, s troma bodmi a potom už ten definitívny, ktorý sme schvaľovali včera na začiatku rokovania, tak ma milo potešilo, že aj rezort zdravotníctva intenzívne bojuje proti dopadom svetovej hospodárskej krízy, predovšetkým zákonom o kontrole hluku. Musím povedať, ten bol takým základným pilierom, lebo ten jediný na tejto schôdzi predkladal minister zdravotníctva. Ja som k tomuto zákonu včera vystúpil a vecne som sa vyjadroval k tomu, čo tento zákon prináša a čo nepovažujem za dobré, ale teraz nechcem o tom hovoriť. Skutočne ale treba povedať, že práve zákon o hluku a po tom, čo včera minister školstva stiahol zákon o vysokých školách, tak zákon o stimuloch pre výskum a vývoj boli príčinou a dôvodom zvolania mimoriadnej, teda riadnej schôdze, aby som bol presný, ale každopádne trošku truc schôdze, ktorá má byť o opatreniach na zastavenie nepriaznivých dopadov svetovej hospodárskej krízy.

    Musím ale povedať, že rezort ministerstva zdravotníctva sa teda na znížení týchto nepriaznivých dopadov podieľa aj týmto vládnym návrhom zákona, aj keď ho predkladá pani ministerka práce a sociálnych vecí, lebo čl. III – novela zákona o zdravotnom poistení je protikrízová novela zákona o zdravotnom poistení, nijako ináč ju nemôžem nazvať. Škoda, že pán minister zdravotníctva nedostal toľko dôvery od vlády Slovenskej republiky, že nemohol túto významnú vládnu novelu predkladať sám, pretože si myslím, že by si zaslúžila táto novela zákona o zdravotnom poistení rovnakú pozornosť ako novela zákona o škodlivých vplyvoch a kontrole hluku, pretože svojím významom sú tieto dva zákony na zastavenie negatívnych dopadov svetovej hospodárskej krízy veľmi podobné a budú mať rovnaký účinok – žiadny.

    Takže čo prináša čl. III – novela zákona o zdravotnom poistení? Zmenu minimálneho vymeriavacieho základu pre platbu zdravotného poistenia pre samostatne zárobkovo činné osoby, teda pre živnostníkov, zjednoduším to. Ide o to, že tento minimálny vymeriavací základ už nebude minimálna mzda, ale 42,2 % z priemernej mesačnej mzdy predminulého roka.

    Musím povedať, že odpojenie vymeriavacieho základu pre platenie odvodov na zdravotné poistenie od minimálnej mzdy je správny krok. Zobral som kalkulačku, chvíľu som počítal a vychádzalo mi, že 44,2 % je to isté ako minimálna mzda. Ale keďže možno zle počítam, tak si pomôžem vládnym návrhom zákona, lebo môžem tomu nerozumieť dobre, a budem z neho citovať: „Odhad vplyvov na zdravotné poistenie. Pri odhadovanom počte samostatne zárobkovo činných osôb 227 535 sa očakáva zníženie príjmov v roku 2010 o 136 521 eur.“ Prenásobené 4 mil. korún. Tak tu už som začal naozaj byť veľmi pozorný, lebo keď má 227-tisíc živnostníkov zaplatiť len o 4 mil. Sk menej v roku 2010, to asi nebude veľa na jedného živnostníka. A mám pravdu, keď otočím hneď na druhú stranu, zistil som, že v roku 2010 bude vymeriavací základ pre jedného živnostníka, minimálny vymeriavací základ, nie 321,60 eur, ale 321,27 eur, čím na preddavkoch jeden živnostník mesačne ušetrí, dámy a páni, celých 5 centov.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • V roku 2010 by to teda jednému živnostníkovi malo hodiť nie menej ako 60 centov, teda 18 korún!

    Vážená vládna koalícia, ja by som chcel hovoriť skôr k ministrovi zdravotníctva ako k pani ministerke práce a sociálnych vecí, ale jediná tu zastupuje vládu, takže opýtam sa všeobecne: Vážená vládna koalícia, prosím vás pekne, čo to tu predstierate? To je akože čo, čo prerokujeme dnes – novela zákona o zdravotnom poistení? Musím povedať, že to hodnotím ako marketingové predstieranie znižovania odvodov pre živnostníkov. V skutočnosti ich len zavádzate. Toto nie je znižovanie odvodov pre živnostníkov, hovorím o zdravotnom poistení, toto je kamufláž, toto je „sranda“.

    Viete, trošku mi to pripomenulo, ja som to dnes ráno aj na výbore pre zdravotníctvo povedal, ako keby za mnou prišiel pacient, ja som chirurg, teda praktik, ako keby za mnou prišiel pacient s vážnym nálezom na mozgu, aby som mu povedal, že jediné, čo mu môže pomôcť, je operácia a on by súhlasil s operáciou, potom by som ho zobral dole na operačnú sálu, trošku by som mu poškrabal kožu a presviedčal ho na druhý deň, že to je operačná rana, že už je po operácii. Presne toto idete spáchať so zákonom o zdravotnom poistení! Kamufláž, predstieranie, že sa živnostníkom znižujú odvody. Výborný marketingový message. Vláda k tomu pristúpila, chceme pomôcť živnostníkom. A naozaj im pomôžeme! Nie v tomto roku, žiaľ, lebo teraz je kríza, tak nie v tomto roku, až od budúceho roka. A ja si myslím, že 60 centov na rok je veľmi významná položka, ktorá primä živnostníka k tomu, aby nevrátil živnostenský list, aby naďalej bojoval s nepriaznivými dopadmi svetovej finančnej krízy na jeho živnosť.

    Na výbore pre zdravotníctvo ma uistili koaliční poslanci, že tomu nerozumiem dobre. Aj som sa zľakol, že je to o tých 60 centoch, že to nie je o 60 centoch, ale je to o odpojení platenia odvodov na zdravotné poistenie od minimálnej mzdy. Dámy a páni, beriem. Tento argument beriem. Ale potom prečo skrátené konanie? Potom prečo zachraňujeme, nemôžeme stratiť ani minútu, povedal pán premiér, ani mesiac, ani týždeň, ani deň, ani hodinu, musíme konať hneď! Tak musíme konať hneď, aby v roku 2010 ušetrili 60 centov? Veď to sme mohli v októbri schváliť. Potom prečo teraz? Prečo v skrátenom konaní? No lebo je to skvelý marketingový ťah. Je to o tom, aby vláda predstierala, ako pomáha živnostníkom, ako im ide dať úľavy na odvodoch, ako sa im bude lepšie podnikať, ako cíti s týmito živnostníkmi, ako im chce pomôcť! A naozaj chce budúci rok 2010, každému zostane vo vrecku o 60 centov viac.

    Musím povedať, že tento vládny návrh zákona, a zopakujem to ešte raz, v časti týkajúcej sa novely zákona o zdravotnom poistení je obyčajnou kamuflážou, ktorá nepomôže živnostníkom čeliť negatívnym dopadom svetovej hospodárskej krízy na ich živnosť, ktorá slúži naozaj len na to, aby vláda predstierala, že v skrátenom legislatívnom konaní niečo významné rieši, čo má pomôcť živnostenskému stavu na Slovensku.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyne, poprosím len pre budúcnosť, keď skončí rečník a nie je žiadny na prihláške s faktickou poznámkou, tak obvykle mám zato, že nie je taká prihláška, takže prosím, registrujem pani poslankyňu Tóthovú. Ešte niekto prosím? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že som bola natoľko unesená prednesom, že som nestihla hneď a zaraz stlačiť, ja sa vzdávam faktickej poznámky.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Takže v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, vážení páni poslanci, pán poslanec Novotný tak ma vyviedol tiež z rovnováhy, že sa neviem skoncentrovať, čo som vlastne chcel povedať svojím vystúpením.

  • Smiech v sále.

  • Ale jediné, čo som si zapamätal, je to, že pokiaľ by tie radikálne, a venoval sa iba vplyvu odvodov na zdravotníctvo, pokiaľ by sa pristúpilo k radikálnemu riešeniu v zdravotníctve, vieme, aká je situácia v zdravotníctve, ten výpadok by bol veľký, pretože táto novela zákona rieši aj fond solidarity a tam výpadok už na budúci rok by bol trištvrte miliardy korún, takže zdravotníctva by sa to dotklo tiež nepriaznivo.

    Ale aby som sa venoval tejto problematike. Chcem povedať, že novela tohto zákona o sociálnom poistení je nielen protikrízová. Protikrízová je v tej časti, kde sa hovorí o znížení, v dôsledku tejto novely, odvodov vo fonde solidarity. Tam, ako som už v úvodnej vete povedal, ten prínos pre živnostníkov je výraznejší. A v tej prvej časti, ktorej sa vždycky nejako dotýkame a ktorú hodnotíme ako nesprávne načasovanú, alebo vzhľadom na skrátené legislatívne konanie, teda odpojenie odvodov od minimálnej mzdy, skôr považujem ako za reformný krok alebo krok, ktorý je uspokojením požiadaviek živnostníkov a ostatných samostatne poistených osôb. A to z toho dôvodu, že táto požiadavka živnostníkov je už na stole tri roky a myslím si, že bola aj za predchádzajúcej vlády dlhšie obdobie a nebolo možné alebo nebolo síl ju nejako zrealizovať. Z tohto dôvodu aj krízové obdobie, pokiaľ chcem byť trošku ironický, môžem považovať aj za určité obdobie, kedy tie reformy alebo tie opatrenia skôr sa prijímajú ako lepšia nejaká objektívna atmosféra, keď sa hovorí o subjektivite a objektivite procesov. Takže to z tohto dôvodu ten prínos tejto novely zákona je hlavne v tej druhej časti mimo tohto odpojenia.

    Chcem sa vyjadriť k princípu odpojenia odvodov zdravotných a sociálnych od minimálnej mzdy, je to požiadavka, ktorá, ako som už spomínal, bola avizovaná v predchádzajúcom období, jej riešenie bolo možné v niekoľkých variantoch. Dokonca je možné u živnostníkov uvažovať o napojení odvodov od obratu. Od tohto momentu sa upustilo, pretože by to bolo dosť nepredvídateľné u živnostníkov, a takisto sa zrejme upustilo, keďže novela je o priemernej mzde, je aj upustenie od životného minima. Myslím si, že k tomu sa ešte vyjadrí aj pani ministerka. Ale ja sa nazdávam, že napojiť odvody na životné minimum nie je možné, pretože je to možné iba od veličiny, ktorá je príjmom živnostníka. Takže z tohto pohľadu aj všetky návrhy opozičné, či už z dielne SDKÚ, alebo z KDH, boli principiálne na tomto jednom fenoméne tak chybné, že nie je možné o nich uvažovať a ich prijať.

    Čo sa týka minimálnej mzdy, hovoril tu aj predseda výboru pán Novotný, že keď to prepočítal, že vychádza, že tých 44,2 % z priemernej mzdy je skoro životné minimum alebo že je to, vlastne nie je to žiadna reforma, lebo nie je to žiadne protikrízové opatrenie. Chcem len podotknúť, že aj cieľom nebolo nejako výrazne narušiť aj štátny rozpočet, ale aj príjmy v zdravotníctve, dajme tomu ako som už spomínal, ale bolo v princípe za úlohu to, aby v priebehu ďalšieho obdobia ten nárast odvodov pre živnostníkov bol pomalší, v nižšom rozsahu, čiže aby to bolo niečo, čo im pomôže. A aj tak, keď možno to považovať, tých 44,2 % z priemernej mzdy ako skoro neutrálne opatrenie, myslím si, že princíp tohto zákona je ten, čo chceli živnostníci, súhlasili s ním aj na výbore a bez nejakých pripomienok, myslím, že ho akceptoval aj zástupca opozície ako pozitívny krok. Takže to z tohto dôvodu považujem za správne aj vhodné.

    Chcem však pripomenúť, že riešenie tejto otázky je ešte možné aj v ďalšom období podľa vývoja ekonomickej situácie aj tak, že tých 44,2 % z priemernej mzdy sa môže znížiť. Môže sa znížiť na 40 %, 35 % atď., ale musia byť na to ekonomické predpoklady, ale hlavne musí byť na to postavená výkonnosť ekonomiky, potom je možné uvažovať o tomto čísle, ktoré je správne nastavené, aj v inom a väčšom rozsahu. Toto, čo spomínal aj predseda výboru pán Novotný o vplyve na zdravotníctvo, tiež chcem pripomenúť, že aj väzba zdravotných a sociálnych odvodov je možná tiež na iné číslo, čo sa týka priemernej mzdy. Dokonca môže byť vyššia alebo nižšia v závislosti od toho, koľko financií chceme mať v rezorte a aký vplyv chceme, aby to malo v ekonomike.

    Iný dosah tento fenomén má na živnostníkov a iný na príslušné inštitúcie a na zamestnancov. U zamestnancov to znamená absolútne inú záležitosť ako u živnostníkov. Preto nejako to porovnávať práve v rezorte zdravotníctva nie je veľmi správne. Toto odpojenie od minimálnej mzdy a napojenie na priemernú mzdu bolo myslené hlavne na živnostníkov, ako im pomôcť do budúcnosti.

    Avšak chcem sa vyjadriť k fondu solidarity, pretože toto bol hlavný kameň tohto zákona, ktorý bol protikrízový, pretože zníženie príspevku do fondu solidarity zo 4,75 na 2 % je to výrazné zníženie a pomôže hneď v nasledujúcom období o štvrť miliardy a v ďalšom roku o trištvrte miliardy, to znamená, je to suma, ktorá keď sa rozpočíta aj skoro na tú masu 400- alebo 500-tisíc živnostníkov a samostatne činných osôb, je to výrazné. A aj keď musíme vždy pozerať na tú štátnu kasu, aby sme ju príliš neoslabili, pretože výdavky aj v krízovom období je dosť ťažké znižovať. Videli sme a počuli sme, že premiér hovoril, že sociálne istoty a hodnotu aj finančnú chceme zachovať u nášho obyvateľstva. A je nám jasné, že zdravotníci už teraz plačú, že majú málo financií nielen na platy, ale aj na prevádzku zdravotníckych odvodov. Takže posudzovať tento zákon je potrebné aj z tohto pohľadu.

    Takže celkove si myslím, že zákon je správne načasovaný, má správne určené priority, len je potrebné ho bližšie pochopiť a myslím si, že je prínosom aj v tejto dobe a hlavne je prínosom pre širokú skupinu ľudí v strednej vrstve, ktorých si veľmi nevšímala predchádzajúca vláda, aj keď sa pokladala za vládu, ktorá reprezentuje hlavne strednú vrstvu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami – pán poslanec Novotný, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda sociálneho výboru, pán Halecký, mal pravdu v tom, že výraznejšie zníženie odvodov na zdravotné poistenie by znamenalo výraznejší výpadok príjmov zdravotných poisťovní. Ale otázka je, či chceme tým živnostníkom pomôcť, tým 227-tisíc živnostníkom, ako to píše zákon, alebo im nechceme pomôcť. Či chceme, aby zostali živnostníkmi, alebo chceme, aby z nich boli nezamestnaní. To je tá správna otázka. Pretože výpadok príjmu zdravotných poisťovní bude omnoho väčší, ak sa z týchto živnostníkov stanú nezamestnaní. Zdravotné poisťovne budú dostávať platbu len od štátu za týchto poistencov, ktorá je vo výške 4 % priemernej mzdy za predminulý rok. A plus títo nezamestnaní zaťažia štát, aj čo sa týka sociálnych výdavkov.

    Dneska pán premiér povedal, že prvoradou úlohou je držať zamestnanosť. Držať zamestnanosť. A keď je niekto samoživiteľ, samostatne zárobkovo činná osoba, tak mu pomôžme, aby túto živnosť vedel udržať, aby sa z neho nestal nezamestnaný. Takže otázka znie, či je lepšie dopredu plánovane mať o 2 mld. menší príjem v zdravotnom poistení, ale udržať si zamestnanosť týchto živnostníkov, alebo držať rovnaký príjem a čakať, ako nám bude klesať v dôsledku toho, že sa z týchto živnostníkov budú stávať nezamestnaní. Plus nám budú rast dvakrát náklady pre štát: prvýkrát preto, lebo za nich štát bude platiť poistné a nebudú si ho platiť sami, a druhýkrát preto, lebo, samozrejme, budú chcieť podporu od štátu vzhľadom na to, že budú nezamestnaní.

    Takže takto treba kalkulovať, trošku v súvzťažnosti, nielen v tom, že bude nám chýbať miliarda alebo dve v príjmoch zdravotných poisťovní. No tak treba šetriť aj tam, aj o tom budeme hovoriť pri ďalších zasadaniach Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Ďakujem. Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Haleckého. Myslím, že to bolo veľmi objektívne, triezve vystúpenie, a som rada, že poukázal na to, že v predloženom legislatívnom návrhu ide na prechod na výpočty z minimálnej mzdy na priemernú mzdu a že vlastne tým nepriamo vysvetlil, že nejaké to 60-centové „vraj“ zvýšenie, ktoré ironicky malo byť ako, ja viem, protikrízové opatrenie pre živnostníkov, že to vôbec tu takto nie je. Že to vyšlo z prepočtu vlastne minimálne mzdy na priemernú mzdu, čiže je to matematický dôsledok niečoho a nie prostriedok vylepšenia, čo tu bolo dosť ironizované. Žiaľ, ironizované.

    Ďalej chcem poukázať na jedno a som rada, že pán poslanec nehovoril o kontrole hluku ako o protikrízovom opatrení, ktoré sa dáva v skrátenom konaní. Prosím vás pekne, kolegovia, všimnite si program. Veď tento legislatívny návrh vôbec nejde v skrátenom konaní. To nie je niečo, čo my predkladáme ako záchranu pred krízou. Čo vy tu fabulujete? Aké konštrukcie robíte? Veď s takýmito vašimi prístupmi sa nedá diskutovať. Preto aj bolo správne rozhodnutie, že nech diskutujú odborníci a vy príďte s legislatívnymi návrhmi. Žiaľ, neprišli ste.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán poslanec, pán poslanec Halecký, čo je tu protikrízové opatrenie? Čo je protikrízové opatrenie v tomto zákone? Vy hovoríte o reformnom kroku – odpojenie od minimálnej mzdy. Fajn. Áno, naozaj toto bolo treba, bolo to požadované predtým. Ale toto bolo, toto je taká závažná vec, že kvôli tomuto bolo treba zvolať mimoriadnu schôdzu, alebo teda nie mimoriadnu schôdzu, riadnu schôdzu, ale v neplánovanom termíne? Neplánovanú riadnu schôdzu? Čo teraz? Odpojenie od minimálnej mzdy? Nie. Zníženie odvodov o 60 centov? Nie. To sme azda pochopili všetci, že nie. Tak čo?

    Nebudem reagovať na vás, pani profesorka, ale jeden z tých zákonov, kvôli ktorému bola zvolaná riadna neplánovaná schôdza, je zákon o hluku a v rámci toho je aj novela zákona o zdravotnom poistení. Kvôli tomuto bolo treba zvolávať neplánovanú schôdzu? Kvôli odpojeniu? No to azda nie! Kvôli 60 centom, to tiež nie! Tak to len svedčí o systematickosti práce tejto vlády a o jej premyslenom postupe v boji s hospodárskou krízou. Nič iné mi nenapadá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci riadne...

    Ešte s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Halecký, má slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. V reakcii na pána predsedu Novotného asi toľko, že žiaden zákon nemôže mať všetky atribúty optimálne, žiadne atribúty a hodnoty maximálne výhodné alebo optimalizované, to znamená, že tu ide o to, či ide tento zákon správnym smerom a či plní cieľ, ktorý si stanovil, a rozsah bude prispôsobovaný podľa potrieb, možností a podobne.

    V súvislosti s tým by som chcel odpovedať hneď aj na otázku a na konštatovanie pani prof. Tóthovej, s jej názormi sa plne stotožňujem a myslím, že toto, čo tu argumentovala, môžem len s tým súhlasiť.

    K reakcii na pána poslanca Pada chcem pripomenúť, že pokiaľ, čo sa týka skráteného legislatívneho konania, že pokiaľ dôjde zákon v 15-dňovej lehote pred konaním schôdze do parlamentu, musí byť zaradený, či je protikrízový, či je, neviem, aký charakter má, pretože legislatíva nepozná mimoriadne zasadnutie, riadne, pred parlamentom je tu zákon či proti hluku, alebo v niečom inom, musí byť prerokovaný.

    Čo sa týka toho, čo je reformné alebo čo je skôr protikrízové v tejto novele zákona o sociálnom poistení, chcem povedať toľko, že reformné je to, že sa presadilo niečo, čo sa nemôže presadiť 10 rokov. To je reformné. Päťstotisíc ľudí hovorí, že treba, žiadajú si to zo životných dôvodov, pretože zahynú, a teraz sa to presadí v tejto dobe, myslím, že je to reformné, aj keď hlavne za ekonomický a finančnoreformný prvok pokladám zníženie príspevku do fondu solidarity. Zníženie príspevku o viacej ako 100 % je reformné. Je vlastne protikrízové, pretože znížiť náklady...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Uplynul čas, ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci riadne prihlásení v rozprave, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať k diskusii stanovisko navrhovateľka?

    Máte slovo, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Ja skutočne len veľmi stručne by som sa dotkla pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Brocku a chcem povedať jednu vec, že nesúhlasím s týmto poslaneckým pozmeňujúcim návrhom vzhľadom na to, že táto situácia, pričom sama by som v podstate asi zastávala, ale treba to riešiť systémovo, riešenie vyplácania predčasných starobných dôchodkov a podmienky, ktoré boli nastavené, pripomínam, v roku 2004, kedy vlastne bolo umožnené človeku 43-ročnému, pri súbehu príjmu vôbec nestratil dôchodok, súčasne poberať predčasný starobný dôchodok. Podotýkam, ak to bol muž, tak do 19 rokov by sme mu vyplácali predčasný starobný dôchodok. Ale navyše by som pripomenula, že je 1,2-násobok – zase ste pomáhali len ľuďom s vyššími príjmami, pretože ten nízkopríjmový človek nemohol odísť do predčasného dôchodku ani v tom prípade, keby bol jeden deň pred dovŕšením dôchodkového veku.

    Pokiaľ ide zase o zvýhodňovanie rodičov v rámci odvodových povinností, jednak je to absolútne nesystémový krok. Vaša vláda ho zaviedla, pán poslanec Brocka, bol to váš pozmeňujúci návrh a vaša vláda ho, samozrejme, aj svojím spôsobom znovu zrušila. Takže asi by som sa k tomuto nevracala.

    A pokiaľ ide o úpravu podmienok poskytovania podpory v nezamestnanosti, možnože by sme vedeli spoločne nájsť cestu, ktoré podmienky na poskytovanie podpory v nezamestnanosti by sme mohli sprísniť, ale nie je možné postupovať tak, aby sme na jednej strane niekomu pomohli a iného znevýhodnili, to ste robili v predchádzajúcom období a mohla by som pripomínať množstvo legislatívnych opatrení, ktoré ste urobili a ktoré boli v neprospech spoločnosti. Nielen pánom predsedom vlády spomínaných 23-tisíc invalidov, ktorých ste pripravili o ich dôchodky, zrušili ste pravidelnú valorizáciu prídavkov na dieťa, znížili ste prídavky na dieťa, sprivatizovali ste starobu a podobne. A v rámci dôchodkovej reformy ste narobili množstvo diskriminačných prvkov vo vzťahu k jednotlivým skupinám dôchodcov.

    Ale v tejto súvislosti predsa len tu odzneli aj dobré návrhy, ktoré, teda ja skutočne zastávam názor, že áno, budeme sa určite venovať problematike, a to ale znovu poviem, problém vznikol v roku 2004, kedy bola prijatá dôchodková reforma a fondy v systéme sociálneho poistenia neboli vybilancované. Vzhľadom na to, že neboli vybilancované, je potrebné, nastala situácia, ktorá bola aj za vás, samozrejme, niektoré fondy sú prebytkové a niektoré, hovorím predovšetkým o starobnom fonde, starobnom poistnom fonde dôchodkovom, je vysoko stratový. Čiže situáciu je treba riešiť komplexne, a to v rámci projektu, ktorý máme prichystaný a na ktorom pracujeme – zreálnenie a harmonizácie sadzieb poistného pre všetkých poistencov. Určite sa tomu budeme venovať a v tejto súvislosti sa určite budeme venovať aj otázke nemocenského poistenia vo vzťahu k živnostníkom.

    Pokiaľ ide o odporúčanie čerpania Európskych fondov, ja by som len pripomenula, Európsky sociálny fond, tak ako sme ho našli, audit z konca mája a začiatkom júna 2006 jednoznačne konštatoval vo všetkých bodoch neuspokojivé výsledky, následne nám boli zastavené platby zo strany Bruselu vo všetkých troch fondoch, či sa jednalo o SOP ľudské zdroje, jednotný programový dokument, alebo iniciatívu spoločenstva XEQUAL a čerpanie napríklad na JPD sme v roku 2006 našli na úrovni 3,03 %. Takže v tejto súvislosti by som o tom, ako boli čerpané fondy, o tom, ako sme opakovane museli zavádzať krízové riadenie fondu Európskeho sociálneho fondu, aby sme ako-tak nastavili čerpanie prostriedkov z tohto fondu, by som asi považovala za minimálne provokujúce alebo ironické.

    Pokiaľ ide o zdravotné poistenie. Ja si veľmi ctím a vážim to, že je tu snaha pomôcť živnostníkom, a ja osobne mám tiež záujem pomôcť živnostníkom, ale nie je možné pomôcť jednej skupine nad rámec iných. Pán poslanec Petrák absolútne excelentne odôvodnil problém platenia odvodov zo strany živnostníkov. Platí ich 227-tisíc živnostníkov. Prosím, tých 513- alebo 517-tisíc je vydaných živností, nie počet živnostníkov; 82,4 % živnostníkov platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, teda, poviem, zhruba z 295 eur, teda 8 900 korún. To znamená, že ich odvody sú minimálne.

    Pokiaľ ide o zdravotníctvo. Prosím vás pekne, tam je, skutočne všetci sú solidárni s tými živnostníkmi, ktorí platia z minimálnych odvodov, pretože výkon a poskytovanie starostlivosti, teda dávka zo systému zdravotného poistenia je okamžitá, plná v 100-percentnej hodnote. Ak povieme, že nám je úplne jedno, či budú chýbať 2 mld. korún v zdravotnom poistení a nebude na nevyhnutné úkony zachraňujúce život, prosím vás pekne, ak tomu živnostníkovi nezachránim život, potom zbytočne mu o 35 eur znížim odvody do zdravotného poistenia. Znížim vôbec odvody.

    A cieľom odpojenia minimálnej mzdy od vymeriavacieho základu nebolo zníženie sumy na platenie odvodov. Cieľom bolo tempo rastu, akým spôsobom rastie priemerná mzda, akým spôsobom minimálna mzda, a dopad je z toho nulový. Čiže tých 60 centov, ktoré tu boli vystavené na posmech, ja v tejto chvíli musím povedať, že skutočne úprimne človeka pobavili. Ale od lekára by človek asi čakal, že bude tak, ako hájili zamestnanci ministerstva zdravotníctva, rezortu zdravotníctva každú jednu korunu do zdravotného poistenia, tak by som ju očakávala od každého lekára.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pani spravodajkyňa, chcete k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, chcem vás požiadať o súhlas, aby sme pred tým, ako budeme rokovať o druhom návrhu, ktorý predkladá pani ministerka Tomanová, vzhľadom na to, že pán minister spravodlivosti Harabin tu nie je a zastupuje ho pán podpredseda vlády a minister vnútra Kaliňák, ktorý má pracovné povinnosti, požiadať, či nemôžeme tento zákon prerokovať vzhľadom na, hovorím o novele Trestného zákona, predtým, ako budeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona č. 43 o starobnom dôchodkovom...

  • Reakcia pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Takže je mi ľúto. Vzhľadom na to, že nie je dostatok poslancov v rokovacej sále, nedám o tom hlasovať. Budeme pokračovať. Je mi ľúto, pán podpredseda vlády. Aspoň vidíte, ako konštruktívnu opozíciu máte v parlamente. Dobre.

    Takže budeme pokračovať teraz v zmysle programu rokovaním o návrhu zákona č. 43, ktorý...

    Požiadam teraz pani ministerku Tomanovú.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 973.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, predloženým vládnym návrhom zákona sa navrhuje novelizovať zákon o starobnom dôchodkovom sporení, ktorého cieľom je nastavenie nových parametrov pre stanovenie výšky odplát súvisiacich so správou finančných prostriedkov sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

    Dôvodom tejto navrhovanej úpravy je optimalizácia výšky odplát v závislosti nielen od objemu spravovaných finančných prostriedkov, ale aj od výkonnosti jednotlivých dôchodkových fondov. Navrhovanou právnou úpravou sa súčasne zavádza do starobného dôchodkového sporenia nový inštitút, ktorým je garančný účet dôchodkového fondu zaradený dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, a to osobitne pre každý dôchodkový fond. Týmto spôsobom a touto navrhovanou úpravou garantujeme skutočne lepšie zhodnocovanie peňazí, a keď dôchodková správcovská spoločnosť, ktorá v súčasnosti je jediná, ktorá profituje zo systému starobného dôchodkového sporenia, resp. investovania, tak do budúcnosti po nadobudnutí účinnosti tejto novely skutočne vylepšujeme hospodárenie v prospech sporiteľa. Čiže je to v každom prípade krok, ktorý je spojený so zabezpečením väčšej sumy peňazí na účte sporiteľa tak, aby si raz, keď bude odchádzať do dôchodku, mohol kúpiť doživotnú rentu.

    Majetok uložený na uvedenom účte sa navrhuje použiť na úhradu navrhovanej odplaty v prípade zhodnotenia majetku v dôchodkovom fonde a na zvýšenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty v prípade straty.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Opäť je spravodajkyňou pani poslankyňa Vaľová. Poprosím vás, aby ste nás informovali o priebehu rokovania vo výboroch.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pani ministerka, vážený pán minister, podpredseda vlády, spoločnú správu, dovoľte mi, aby som prečítala spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „gestorský výbor“), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1337 z 10. januára 2009 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

    III. Návrh zákona odporučil schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 576 z 11. marca 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 233 z 11. marca 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu do rokovania gestorský návrh neprerokoval.

    IV. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako sú uvedené v tejto spoločnej správe. V písomnej podobe bolo sedem pozmeňujúcich návrhov.

    V. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 7 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrhy a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 235 z 11. marca 2009.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som, prosím o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne je do rozpravy za klub SDKÚ – DS prihlásený pán poslanec Kužma. Potom sú ešte písomne prihlásení páni poslanci Štefanec a pán poslanec Janiš. Potom dám možnosť prihlásiť sa ústne.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, pán poslanec? Nech sa páči. Je tu podpredseda vlády. Pán poslanec, pán poslanec, skúsme, skutočne čas je drahý. Poďme, je tu podpredseda vlády. Je generálne splnomocnenie.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Dúfam, že ten čas nie je tak drahý, že každá minúta rozhoduje ako u toho zdravotného poistenia, že môžeme o dva roky 60 centov získať, keď ušetríme minútu.

  • Pán poslanec, nepochybujem, že váš briskný prístup nás niečím obohatí. Venujte sa bodu programu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, ja chcem vystúpiť k jednému bodu tohto zákona a predložiť pozmeňujúci návrh. Tento zákon mení aj výšku odplaty, ktoré majú správcovské spoločnosti. Naším problémom nie je to, že sa tá odplata, výška odplaty mení, ale tá podľa nás priveľká razancia a priveľká zmena, ktorá prichádza, dá sa povedať, až na jednu tretinu. Nehovorím, že netreba meniť, ale je otázka, či táto zmena nemá skôr za úlohu nie tak pomôcť ľuďom, ktorí sporia, ale zlikvidovať samotné spoločnosti. Trošku to vo mne evokuje dobu, keď po 48. roku ľudia nechceli vstúpiť do družstiev, tak sa im zo začiatku nehovorilo, že musia povinne, ale jednoducho sa dali také kontingenty, ktoré nikto nevládal splniť a ktoré zničili týchto ľudí a následne potom ten ich majetok išiel do družstiev. Čiže toto vo mne vyvoláva ten dojem, že skôr sa nám jedná tuná o likvidovanie týchto spoločností, a tým následne aj našich, lebo ja som sporiteľ, i našich sporiteľských účtov.

    Hovorím to aj preto, lebo inštitúcia, ktorá má dohľad a ktorá sa najviac danej veci venuje, tak táto inštitúcia Národná banka prišla s úplne iným číslom a pracovala na tejto analýze niekoľko mesiacov. Myslím si osobne, že mali by sme dôverovať Národnej banke, dôverovať jej analýzam, a preto navrhujem, aby v čl. I bod 3 sa slová „0,025 percenta“ nahradili, „0,025“, hej, dobre hovorím, „0,025 percenta“ nahrádzali slovami „0,0...“, môžeš si písať, „0,047“. Hej, dám ti, hej, ale aby si vedela, že presne hovorím. Je to návrh, ktorý zodpovedá práve návrhu banky.

    Viem, že možno mi budete oponovať analýzou ministerstva financií, ktoré hovorilo o tom nižšom čísle, ale asi sa nebudete na mňa hnevať, keď nebudem vôbec dôverovať analýzam inštitúcie, ktorá v decembri dokázala predpovedať hospodársky rast na tento rok 6,5 %. Nehnevajte sa, ak táto inštitúcia má takých analytikov, že v decembri si neuvedomili, že vo svete je hospodárska kríza a počítali s rastom 6,5 %, s hospodárskym. V čase, keď už rok, keď už mesiac bol pokles slovenského priemyslu, za november bol pokles, tak nehnevajte sa, analýzy tejto inštitúcie mi nepripadajú tak dôveryhodné, ako sú analýzy Národnej banky.

    Preto vás prosím, skutočne podporte tento návrh, nie je to len náš názor a nechcem hovoriť, že v čase, keď ministerstvo hovorilo o 6,5 percentách, my sme hovorili o kríze a navrhovali, čo s krízou robiť včítane, možno si spomeniete, pán Petrák sa usmieva, ale jeden z našich návrhov bol práve zatepľovanie, na ktoré je nedostatok peňazí a veľa požiadaviek a že to pomôže všetkým, všetkým remeselníkom, dnes to oznámil pán premiér. Čiže je to veľké víťazstvo opozície, síce po piatich mesiacoch, ale doslova, že si pán premiér osvojil náš názor, je to názor vlastne z ministerstva, kde som pracoval, čiže som veľmi spokojný, že po piatich mesiacoch bojov sme presvedčili premiéra, aby si osvojil náš názor.

    Preto aj teraz, keď vás o niečo žiadame, tak trochu verte nám. Ako ste nám neverili s tým zatepľovaním, ako ste nám neverili s tým zvyšovaním nezdaniteľnej položky, ktoré ste teraz po mesiacoch vlastne dali, tak verte nám aj v tomto, verte Národnej banke a dohodnime sa na tomto pozmeňujúcom návrhu. Menej verte skutočne tým, ktorí po veľkých analýzach vymysleli v decembri, že budeme mať 6,5-percentný rast. Keď sa niekto takto sekne, to už tá dôvera musí byť veľmi silne narušená.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami – pani poslankyňa Belásová, Vaľová, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Frešo. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Belásová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec, skôr, vidím, že odchádzate, no skôr než sa dotknem vašej obavy o prežitie DSS-ky alebo DSS-iek, je potrebné zadefinovať, resp. pripomenúť postavenie a úlohu DSS-iek v dôchodkovom systéme. DSS-ky by sme mali vnímať ako prestížnu záležitosť, kde štát vybral a poveril, teda resp. druhý pilier by sme mali vnímať ako prestížnu záležitosť, kde štát vybral a poveril licenciou na základe určitej analýzy dôveryhodné finančné subjekty z neprehľadného finančného trhu na správu povinných odvodov občanov. To ale neznamená, že to bude nosný zárobkový produkt finančného konzorcia, ktoré môžu využiť databázu získaných klientov v druhom pilieri na zdravú súťaž v ponúkaní ostatných produktov, napríklad tretieho piliera, a tam zarábať. Zo skúseností vieme, že ľudia reagujú tak, že dávajú všetko väčšinou pod jednu strechu. Čiže druhý pilier je konkurenčná výhoda aj po znížení a nevzdávajú sa ho ani pri 0,025 %.

    A prečo si myslím, že 0,025 % je dostatočné na prežitie DSS-ky? No lebo bežné peňažné fondy majú odmenu okolo 0,2 až 0,3 ročne, čo je približne mesačne 0,025 a fungujú v poriadku, pritom majú oveľa, by som povedala, sťaženejšie podmienky ako DSS-ky, pretože DSS-ky majú sústavne prísun klientov a s tým aj finančné prostriedky do svojich ústavov. Takže nemyslím si, že by to bolo nejaké zlé.

    Čo sa týka toho samotného návrhu, musím povedať...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela vašimi vlastnými slovami, no, pán kolega, verte nám. Lebo ja sa vás opýtam, ako vy garantujete, vy ste tento zákon nastavili, ako vy garantujete sporiteľom, aby na účte nestrácali? No nijako. Lebo dodnes strácajú. A tu je jasné, že tu chýba prvok garancie a ochrany vkladov. Čiže, pán kolega, verte nám! Nejdeme zlikvidovať druhý pilier, ale ideme dať viacej garancie a ochrany pre sporiteľov.

    Ja by som len ozrejmila jednu vec, aby občania mali predstavu. Jedno percento si berú DSS-ky za vedenie účtu. Ďalej si berú 0,025 %, ak im ho znížime, berú si vlastne z čistého majetku v dôchodkovom fonde, čiže sa to mení tá fixná hodnota. A tretiu, novú odplatu, ktorú zavádzame, je za zhodnotenie majetku 5,6 % z dosiahnutých výnosov. Veď predsa nechceme, aby DSS-ky brali také odmeny, ako majú, sedeli pri monitore, pozerajú, ako padajú fondy – a ich odmena sa nemení!

    Veď jednoznačne ich musíme motivovať. A tým, že ich motivujeme k výkonu a k správnemu investovaniu, jednoznačne vytvárame garančný účet z tých 5,6 dôchodkového fondu. A prvú časť použijeme na výplatu odplaty na zhodnotenie a druhú časť použijeme na dorovnanie majetku v dôchodkovom fonde. Čiže tam, kde stratili sporitelia, tam z tohto garančného fondu im dorovnáme, aby sme im garantovali výšku ich sporenia, aby sme im garantovali dôchodok. Neviem, čo na tom vidíte zlého, ale ja jednoznačne hovorím, že dodnes takýto prvok nebol.

    Ďalším prvkom, ktorý je v tomto zákone, je, že budú musieť uverejňovať DSS-ky svoje štatistiky a všetko na nete, aby ľudia mali vôbec prehľad, aby vôbec aj vedeli o skrytých poplatkoch, ktoré sú spojené so zmluvami.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kužma, chcem podporiť váš pozmeňujúci návrh. Vy ste uviedli, že takúto sumu poplatkov navrhuje Národná banka Slovenska a či máte veriť Národnej banke Slovenska alebo ministerstvu financií, ktoré tu mali iné prepočty aj pri hospodárskom raste alebo pri stanovení rozpočtu.

    No ale ja tú otázku položím inak. Ja mám veriť ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo tejto sume, ktorú tu máme teraz? Pretože takú istú sumu, 0,047 %, ako ste uviedli vy, navrhovalo do vlády ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Tak preto teraz pani ministerka tu behá, pretože je to pre ňu tvrdý oriešok, tak by som asi povedala, že ministerka mieni, vláda mení, nemôžem teraz povedať, že pán premiér, pretože teraz vláda to zmenila. A môžeme tu rozprávať o iných veciach, ktoré sú v tom zákone. Ja vystúpim a spýtam sa pani ministerky, no nebude mi odpovedať, ale teraz ten tvrdý oriešok ste postavili, položili na stôl, pán poslanec Kužma – teraz komu máme veriť? Ministerka stojí za tým, s čím išla do vlády, alebo sa stotožňuje s tými výpočtami, ktoré má ministerstvo financií. No ale ja ako opozičný poslanec a poslankyňa, ktorá tu zastupujem viac ako 100-tisíc ľudí, ktorí sú v druhom pilieri, by som aj rada vedela, či tie prepočty, ktoré dáva Národná banka Slovenska, sú dôveryhodné. Pretože myslím si, že o tomto tu teraz rokujeme a ešte sme sa na výbore dopočuli aj to, no tak keď krachujú DSS-ky, tak nech krachnú. No áno, ale to treba povedať ľuďom, že to týmto chcem dosiahnuť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som tiež chcel podporiť tento pozmeňujúci návrh a naozaj ho treba vnímať v kontexte toho, ako vznikol. Čiže keďže sa jedná o variantu vlastne toho, čo predložilo pôvodne ministerstvo do vlády, keďže sa jedná o veľmi renomovanú inštitúciu, ako je Národná banka Slovenska, ktorá dlhodobo na týchto analýzach pracuje, tak by som chcel apelovať aj na poslancov vládnej koalície, aby sme v tomto legislatívnom, no nie už v chvate, ale priam záchvate, nekonali v neprospech sporiteľov.

    Tu treba povedať, že tento návrh, alebo resp. tento pozmeňujúci návrh už nie je o DSS-kách, je o elementárnej ochrane úspor obyvateľov v druhom pilieri. Jedná sa o jeden a pol milióna občanov, ktorí majú exkluzívnych zástupcov, teda poslancov priamo tu v parlamente. Myslím si, že tá debata o poplatkoch je legitímna, môžeme ju viesť veľmi dlhodobo, ale v žiadnom prípade by sme medzi tým nemali priškrtiť kohútik do tej miery, že peniaze ľudí budú ohrozené. V tomto zmysle by som chcel ešte raz podporiť tento pozmeňujúci návrh, znova apelovať aj na pani ministerku, aj na vládnu koalíciu, aby zvážila renomé, ktoré Národná banka Slovenska má, nešili sme to horúcou ihlou a skutočne sme konali v prospech občanov.

    Jeden citát, ktorý som počul, keď tu dnes vystupoval premiér, bol, že nie je čas na analýzy, no ale keď nie je čas na analýzy a niekto urobil inú analýzu a je dosť renomovaný, v tomto prípade Národná banka Slovenska, tak radšej konajme podľa analýzy Národnej banky Slovenska, ako by sme mali ohrozovať súkromné peniaze našich občanov. Je to naša zodpovednosť a je to súčasť toho, čo sme sľúbili, keď sme do tejto Národnej rady vchádzali.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Kužma, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Belásová, pani kolegyňa Vaľová, ja neviem, či vy si šetríte v druhom pilieri. Ja áno, ja si šetrím, čiže na rozdiel od vás obidvoch, aj na rozdiel od pani ministerky, ja hovorím aj za seba. A na rozdiel od vás ja tie poplatky aj reálne platím. To je ten obrovský rozdiel medzi nami, medzi mnou a vami. A platím ho zo svojho. A ako sporiteľ pokladám dôchodkové správcovské spoločnosti len ako inštitúciu, ktorú som si ja osobne vybral a vyberal som si z niekoľkých, aby mi spravovali moje peniaze, a ja im za to platím.

    Čiže než sa pustíte do tejto kritiky, tak si skutočne treba uvedomiť, že sú tu ľudia, ktorí tomu systému veria, ktorí si šporia peniaze a ktorí platia poplatky za to, že niekto sa im o tie peniaze stará a ten niekto to som napríklad ja. A ja mám tú predstavu, že by to tak mohlo byť.

    Je zaujímavé, že ľudia, ktorých sa to svojím spôsobom netýka, tak majú iný názor, lebo vždycky najkrajšie sa bojuje za iných, hej? Ale spýtajte sa nás, či sme spokojní, čo tam sme, čo platíme, a začnite s prvým človekom, ktorého sa spýtate, a som to ja, lebo ma tu máte.

  • Do rozpravy pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, dámy a páni, pani ministerka, milí hostia, počuli sme v odôvodnení tohto návrhu zákona, že je tu snaha predkladateľa naviazať viac poplatky na výnosnosť fondu. Ja mám jeden pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí takisto s dôchodkovými fondmi, ale nie s druhým, ale s tretím pilierom, keďže sme v situácii, kedy vláda síce permanentne útočí na druhý pilier, ale poplatky v treťom pilieri sú väčšie. Takže ak to myslí vládna koalícia úprimne, verím, že tento pozmeňujúci návrh bude podporený.

    V súčasnosti je situácia taká, že poplatky sa v treťom pilieri stanovujú tak, že nesmú presiahnuť 3 % priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Ten môj návrh hovorí o tom, aby nepresiahli 3 % z reálneho zhodnotenia. Dovolím si predložiť teda nasledovný pozmeňujúci návrh.

    Za čl. I sa vkladá čl. II, ktorý znie: Čl. II: Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:

    V § 35 odsek 2 znie: „(2) Odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu za jeden rok správy doplnkového dôchodkového fondu určená v štatúte doplnkového dôchodkového fondu nesmie presiahnuť 3 % z nového dosiahnutého zisku. Nový dosiahnutý zisk je definovaný ako rozdiel medzi priemernou ročnou čistou hodnotou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na konci príslušného obdobia a predchádzajúcou najvyššou priemernou ročnou čistou hodnotou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde v ľubovoľnom predchádzajúcom období, pokiaľ je stav v súčasnom období vyšší. Na výpočet odplaty za správu doplnkového dôchodkového fondu sa použijú údaje o čistej hodnote majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde za príslušné obdobie.“

    Pôvodný čl. II sa prečísluje na čl. III.

    Moje odôvodnenie je nasledovné: Uvedenou úpravou sa upravia poplatky sporiteľov v treťom dôchodkovom pilieri tak, že budú platiť doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam odplatu iba z reálneho zhodnotenia ich úspor, ktoré sú zhodnocované v doplnkovom dôchodkovom fonde.

    Dámy a páni, doteraz predkladané návrhy v rámci protikrízových opatrení zo strany vlády považujem za čiastkové, kozmetické, nie je to tak v rámci predkladaného zákona, lebo podľa môjho názoru hrubo útočí na fungovanie druhého piliera. Preto tiež z tohto miesta chcem podporiť pozmeňujúci návrh kolegu Kužmu. No a tak, ako som odôvodnil, dovolím si vás požiadať o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ste povedali, pán Štefanec, že hrubo útočíme na druhý pilier. Ja som dostala takéto informácie do ruky a spýtam sa vás. V rámci riadenia investícií chybná právna úprava, tzv. short sellingu, keď niektoré spoločnosti využívajú v rámci riadenia investícií aj také špekulatívne operácie, keď v jeden deň daný cenný papier nakúpia a vzápätí ho aj predajú. Vyhodnocujete to ako štandardný spôsob riadenia investícií v rámci tzv. dlhých peňazí, ktorých správa budúcich dôchodkov určite nie je.

    Ďalší materiál takisto pojednáva o tom, že dohľad na mieste zistil, že DSS-ky sa správajú ako štandardné súkromné spoločnosti, ktoré prijímajú obchodné rozhodnutia o spôsobe nakladania s vlastným majetkom bez ohľadu na to, že vlastný majetok spoločnosti je účelovo viazaný pre prípad jeho doplnenia do dôchodkového fondu v prípade porušenia ustanovenia o tzv. benchmarkingu, § 91 ods. 9 zákona o DSS-kách.

    Ešte stále si myslíte aj po týchto slovách, po tých vetách, ktoré sa mi dostali, odborných, do rúk, že my útočíme na druhý pilier? Tak sa treba nad týmito slovami zamyslieť a povedať si, kde sú garancie, kde je slušnosť a kde sú pravidlá tak, ako ste ich nastavili v DSS-kách.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani poslankyňa Vaľová, áno, hrubo útočíte na druhý pilier a najlepším dôkazom je váš štátny rozpočet, ktorý bol odsúhlasený v Národnej rade, kde máte takmer 10 mld. slovenských korún na tento rok zo 150-tisíc ľudí, ktorých chcete vyhnať z druhého piliera. To je najlepší dôkaz vašich útokov na osobné účty sporiteľov z druhého piliera.

    Vždy sme prístupní na debatu o garanciách, vždy sme prístupní na debatu o poplatkoch, svedkom ste boli sama. Môj predchádzajúci rečník pán poslanec Kužma predložil pozmeňovák, ktorý znižuje poplatky, ale nie na takú úroveň, aby boli likvidačné. Ako vieme, DSS-ky sú pod dennodenným dohľadom Národnej banky Slovenska. Ak máte záujem zlepšiť garanciu úspor obyvateľov, vždy sme pripravení na túto tému debatovať o garancii, o poplatkoch, vždy sme otvorení hovoriť, ale nie o likvidácii. Váš návrh, tak ako je predložený, považujem za likvidačný pre druhý pilier. A znovu si dovolím zopakovať, ak to myslíte vážne so znižovaním poplatkov, tak verím, že podporíte ten návrh, ktorý som predložil, týkajúci sa tretieho piliera.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Posledný do rozpravy písomne prihlásený je pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, pani ministerka, ja budem veľmi, veľmi stručný a možnože pani ministerka mi neuverí teraz, čo poviem, ale, pani ministerka, ja zahlasujem, možno budete prekvapená, za váš návrh. Fakt zahlasujem dnes úplne s čistým svedomím za váš návrh, ktorý ste predložili do vlády. Za 0,047, za váš návrh, ktorý ste predložili do vlády.

  • Vystúpenie pána Janiša bolo posledné vystúpenie poslanca prihláseného do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pani poslankyňu Kláru Sárközy, pána poslanca Haleckého. Ešte niekto, prosím? Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Sárközy, pripraví sa pán poslanec Halecký.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu zákona, ktorý v legislatívnom konaní predkladá vláda Slovenskej republiky, o starobnom dôchodkovom sporení.

    Na začiatok by som mala procedurálny návrh. Podľa § 73 ods. 3 písm. a) žiadam Národnú radu, aby rozhodla o tom, že vráti tento návrh zákona navrhovateľovi na prepracovanie, aj to zdôvodním.

    Zdôvodňujem to tým, že dnes na výbore pre sociálne veci a bývanie bol predložený návrh pána poslanca Madeja, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, je to návrh, ktorý podľa mňa mení celú filozofiu vami predloženého návrhu zákona. A by som bola rada, keby sa k tomu vyjadrili aj ostatné ministerstvá hlavne preto, lebo vláda rozhodla minulý týždeň v stredu o tom, že tento návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní, tým obišla medzirezortné pripomienkové konanie, obišla širokú verejnosť, ktorá by sa k tomu mohla vyjadriť. A teraz tým pozmeňujúcim návrhom vlastne ste obišli aj vašich kolegov vo vláde. Už vtedy, keď sa prijímal minulý týždeň v stredu tento návrh zákona vo vláde a médiá a opoziční poslanci upozorňovali na to, že niet dôvodu na to, aby sa to prerokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, pretože účinnosť zákona je od 1. januára 2010, pán premiér tam povedal, že môže nastať situácia, že príde pozmeňujúci návrh na zmenu účinnosti zákona, tak on to už vtedy vedel, samozrejme. Ten pozmeňujúci návrh, čo sa týka účinnosti, prišiel dnes a podľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Madej, účinnosť by mala byť od 1. júla 2009.

    Pýtam sa, pani ministerka, prečo toto treba prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní? Pretože či tá účinnosť zostane od 1. januára 2010, či tá účinnosť bude od 1. júla 2009, Národná rada by stihla prerokovať v normálnom legislatívnom procese tento váš návrh zákona.

    Dovoľte mi, pani ministerka, nebolo by jednoduchšie, keby ste vy raz vystúpili v rozprave? Viete, aj pre vás to musí byť nepríjemné, vždy vstať, povedať to pani poslankyni, aby to povedala miesto vás, potom aby prišli vaši zamestnanci, povedali vám to pri dverách. Prijmite to, čo som navrhovala ja. Odložme, máme čas, na aprílovej schôdzi to môžeme prerokovať v kľude, bez problémov, môžeme prerokovať ten pozmeňujúci návrh, ktorý tu dal pán poslanec Kužma a s ktorým ste išli do vlády vy. Asi aj toto odtajíte, ale ten pôvodný návrh, ktorý išiel do vlády, bola zmena poplatkov na 0,047. Na vláde z ministerstva financií prišli iné čísla.

    Pani ministerka, ešte raz sa zodpovedne pýtam na to, mám veriť vašim číslam, mám veriť číslam, ktoré predkladá ministerstvo financií, alebo mám veriť tým číslam, ktoré sme dostali z Národnej banky Slovenska v pondelok v tomto týždni? To sú veľmi dôležité otázky, na ktoré by som od vás žiadala, nie prosila, žiadala odpoveď, pretože my tu zastupujeme tiež našich voličov, ktorí sú v druhom pilieri, oni nám tieto otázky dajú. Takže vám dávam tiež túto otázku – komu mám veriť? Takže na toto by som rada od vás počula odpoveď.

    A ešte raz sa vrátim k prerokovaniu tohto zákona dnes na výbore pre sociálne veci, pomaly už sa naučíte aj posunkovú reč, takže ja to len kvitujem, na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výbore. Vy ste na ten výbor neprišli, boli ste vo vedľajšej miestnosti, ale počuli ste to, čo sme tam hovorili, aké otázky sme tam dávali. Okrem iného kvôli tým poplatkom tam odznela absolútne bezproblémovo jedna veta, že tak keď krachujú DSS-ky, nech krachujú. Áno, bez problémov. Ale ešte raz zdôrazňujem, povedzte to tu, ide vám o to, aby sa toto stalo.

    A, pani ministerka, teraz sa vrátim k meritu tohto zákona, ktorý prerokovávame v druhom čítaní. Mne tu chýbajú – a hlavne po tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Madej – prechodné ustanovenia v tomto zákone. Tieto prechodné ustanovenia nie sú, neviem, ako sa s touto situáciou vyrovnáme.

  • Šum v sále.

  • Ja mám čas.

    Chýbajú mi tu prechodné ustanovenia, tak by som bola rada, hlavne po tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Madej, ako sa tento zákon s tým vysporiada. Prídu potom ex post v nejakom inom zákone alebo to vyriešite podzákonnou normou? Túto vetu používa pán premiér.

    A ešte by som sa chcela spýtať, sú tu v dvoch paragrafoch, a to v § 91 a 91a, úlohy pre Národnú banku Slovenska. Ja tomu moc dobre nerozumiem. To je strašne zlaté, lenže nás na to upozorňovala aj legislatíva, legislatíva Národnej rady Slovenskej republiky na výbore, že toto nie sú doriešené, pani ministerka. Mňa ako opozičného poslanca zaujímajú tieto návrhy, ktoré nie sú dotiahnuté do konca. Pretože my sme svedkami toho, koľkokrát sa vrátili sociálne zákony z vašej dielne práve po tom, ako boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré pán prezident musel vrátiť, pretože boli nevykonateľné. Teraz sú tu dva paragrafy...

    Pani ministerka, vystúpte v rozprave, ja vás veľmi rada vypočujem.

  • Reakcia ministerky.

  • Ale musíte ma počúvať, pretože ja vás tiež musím počuť. Nemusíte, no tak to môžete kľudne vyjsť, absolútne, kľudne môžete vyjsť. Bude vás, pán podpredseda zastúpi bez problémov, no. Paragraf 91, pán podpredseda, myslím si, že by ste mali viesť schôdzu Národnej rady.

    Pani ministerka, prechodné ustanovenia – otázka, odpoveď na to žiadam, § 91 a 91a, ustanovenia, ktoré sú pre Národnú banku, ako to mám vysvetliť.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Vaľová ako spravodajkyňa.

  • Ja by som chcela povedať, že už včera bolo neskoro chrániť garancie vkladov sporiteľov. Vážení, už si to konečne uvedomte, že vy ste tento druhý pilier nastavili tak, že dnes sú prepady na akciových trhoch, ľudia strácajú, majú obrovské poplatky. Už včera bolo neskoro, nie že skráteným legislatívnym, ale raketovým sme to mali urobiť, a snažíme sa to urobiť, aby sme vklady týchto obyvateľov zachránili a uchránili, aby mali na dôchodky. Správame sa na rozdiel od vás zodpovedne.

    Pani kolegyňa, vy nie ste v druhom pilieri, tak ako je váš kolega, pretože asi to nie je taký med lízať a taká dobrota byť v tom druhom pilieri, aby to každému vyhovovalo. A my nikoho nevyháňame z druhého piliera. Ale práve tým, že ideme garantovať, aby ochranu vkladov, aby tieto vklady boli zachované, aby sa neprepadávali, a keď DSS-ka zle zainvestuje, aby to dala na internet a rovnako aby vyrovnala vklady sporiteľov, práve týmto pádom pomáhame sporiteľom v druhom pilieri. A opakujeme to donekonečna a neviem, asi je to veľmi ťažké pochopiť, ak chceme, aby DSS-ky boli zodpovedné a aby investovali zodpovedne, ak urobia zlú investíciu, aby túto investíciu sporiteľom nahradili. To sú úplne jednoduché slová. Čiže ja hovorím, už včera bolo neskoro chrániť a garantovať úspory vkladateľov. Pretože vy ste tento druhý pilier takto nastavili od 5. marca a dnes sa tu idete veľkodušne rozprávať, že akí vy ste prístupní. Vy ste ešte len prístupní rozprávať k tomu, ako budeme garantovať, ako budeme jednoducho garantovať vklady. No my už dnes sme tu vytvorili takúto zmenu, aby tieto vklady boli garantované. Nejdeme o tom iba diskutovať, my už na tom reálne pracujeme.

  • S reakciou na faktickú poznámku pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa len pýtam, odkedy chránite vklady sporiteľov? Pretože ak si dobre pamätám, táto vláda dostala mandát od Národnej rady Slovenskej republiky 4. augusta 2006. Dnes je 11. marca 2009. Takže tri roky bránite vklady sporiteľov, a už včera bolo neskoro.

    Pani poslankyňa, a ešte by som na vás mala jednu osobnú otázku. Ako viete, či ja alebo niekto iný z Národnej rady je v druhom pilieri, alebo nie je v druhom pilieri? Už sme vás raz dali na Úrad na ochranu osobných údajov. A včera ste ma vyzvali, či mi to nevadí, že tam nie som. No vadí mi to. No lenže, žiaľbohu, ja s pokorou prijímam svoj vek a viem, či sa do toho druhého piliera oplatilo toho času prihlásiť, alebo nie. Ale na rozdiel odo mňa je tam štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je hrdý na to, že je v druhom pilieri. A pevne verím, že sú tu aj poslanci zo strany SMER, ktorí sú v druhom pilieri, ale medzi vašimi voličmi, medzi tými 1 500-tisíc, ktorí sú zapojení v druhom pilieri, určite sú aj vaši voliči, práve kvôli tomu sa tak bojíte zrušiť a znárodniť ten druhý pilier.

    Takže ešte raz, bola by som rada, keby ste vy nerobili s osobnými údajmi ako s trhacím kalendárom. Ja som vás na to nesplnomocnila, ani na to, aby ste mali odo mňa alebo o mne a o mojich kolegoch údaje. Takže buďte taká dobrá a vysvetlite, odkiaľ viete, kto je v druhom pilieri a kto nie je? Myslím si, že tých 1 500-tisíc ľudí by to moc zaujímalo.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz v rozprave vystúpi ako posledný ústne prihlásený pán poslanec Halecký, má slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, chcem tiež prispieť niekoľkými svojimi názormi alebo skôr už možno aj hodnotením novely zákona o dôchodkovom sporení, ktorá sa dotýka veľmi citlivej oblasti, zdá sa, že aspoň podľa reakcií médií a poslancov, to znamená úpravy finančnej úhrady pre fondy v DSS-kách pre správu majetku sporiteľov.

    Myslím si, že už od začiatku tohto funkčného obdobia tejto vlády sa hovorilo, že ochrana vkladov je nedostatočná, je slabá a navrhovali sa hneď na začiatku niektoré opatrenia, ktoré zrejme dozrievali až do tejto doby a dostali sa do realizácie v novele tohto zákona. Myslím si, že ešte si pamätáte, pokiaľ predseda Ľudovej strany pán Mečiar medzi štyrmi bodmi, ktoré tuná vysvetľoval, ktoré boli ako požiadavkou Ľudovej strany na určitú reformu dôchodkovej reformy, dá sa povedať v úvodzovkách, bol aj tzv. garančný alebo garantovaný fond, prípadne ako alternatíva štátna alebo verejnoprávna DSS-ka. Boli to prvky, ktoré mali garantovať, ochraňovať sporiteľov, že ich prostriedky nebudú zneužité alebo nebudú investované v takom rozsahu, že môžu utrpieť stratu.

    Ja osobne pokladám za podstatne dôležitejšie pri dôchodkovom sporení zmenu základných parametrických prvkov, tak ako to vysvetľujeme už dlhší čas, to znamená, že aj zmenu percentuálnych odvodov, lebo toto je podstatnejšia časť, ale aj prvok ochrany je dôležitý, pretože garantuje vklady sporiteľov a hlavne garantuje ich v tých krajných situáciách.

    Kritizované percento, ktoré sa má zmeniť z 0,065 % úhrady na 0,025 %, pokladám tie za radikálne a za významné. Osobný môj názor, pokiaľ by som sa mal nejako rozhodnúť, by bolo 0,047 %, čiže miernejší pokles, pokles o tých 30 % alebo maximálne do 50 %. Ale rešpektujem rozhodnutie koalície, rozhodnutie vlády, ministerstva financií, ktoré prepočítalo a zistilo, že úprava výšky, ale aj úprava štruktúry tohto poplatku bude garantovať prežitie, existenciu a dobré fungovanie jednotlivých fondov. A dokonca v prípade, že bude DSS-ka spravovať svoje fondy dobre, bude ich dobre investovať, dokonca môže získať ešte viacej, ako je terajších 0,075 %. Stane sa to vtedy, pokiaľ by investície fondov na medzinárodnom trhu boli dobre alokované a ich výnosnosť by bola nad 10 %, to znamená, že ony by nestratili ani jednu stotinu, ani jednu tisícinu, dokonca by mali ešte vyššie percento na úhradu, na spravovanie dôchodkového fondu.

    Na druhej strane je pravda, že pokiaľ ich výnosnosť bude sa pohybovať okolo nuly alebo v hodnotách mínusových, to znamená, že tam skutočne im zostane väčšinou tá fixná časť úhrady a tá variabilná časť úhrady, ktorá je vlastne tá motivujúca, bude skoro nulová, takže bude ich to nútiť, aby skutočne investovanie bolo efektívne. Myslím si, že je to prvok, ktorý pomáha sporiteľom, preto ho možno privítať. Je to prvok, ktorý zvyšuje aktivitu, ale hlavne, čo je dôležité, zvyšuje aj konkurenciu medzi jednotlivými fondmi a DSS-kami, aby investovali lepšie, efektívnejšie ako ich partner na našom dôchodkovom a finančnom trhu. Takže to z tohto dôvodu aj koalícia, aj opozícia považuje za pozitívne.

    Zhodnotiť presne výšku a správne nastavenie poplatkov za spravovanie fondu je ťažké, pretože bez nejakých významnejších dopadových štúdií, ktoré by sme mali možnosť preštudovať, vidieť alebo sa hlbšie oboznámiť s touto problematikou, v takomto časovom úseku nie je možné, preto tu zostáva len ten prvok dôvery vláde a koalícii, že to rozhodnutie je správne a je odôvodnené.

    Takže chcem ešte pripomenúť jednu časť a to je tá, že úpravou tohto poplatku občania sporitelia získavajú na konci svojej činnosti zhruba okolo 10 % finančných prostriedkov, čiže desatinu plus, čo nie je zanedbateľné, a je to, dá sa povedať v úvodzovkách, fixné, isté. Takže pokiaľ budú hospodáriť DSS-ky v kľudovom období, mimokrízovom, dá sa očakávať, že ich výnosnosť bude od 5 do 10 %, aby boli efektívne, musia mať nad 5 %, pretože potom by aj investovanie bolo nedostatočné. A myslím si, že miera investícií v rozsahu 5 až 10 % alebo nad 10 % je prijateľná. Čo je však problematické, je to, že touto úpravou väčšina fondov bude, aj DSS-iek, sa snažiť skôr investovať v tom konzervatívnom štýle, takže investovanie v rastových fondoch bude dosť vysoké riziko aj pre ich existenciu a pre ich príjmy.

    Takže aj keď prijímam to opatrenie trošku s rozpakmi, ja osobne túto zmenu na 0,025 % podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky – poslanci pani Tóthová, Vaľová, Senko, Pado, Belásová. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Nadväzujem na vystúpenie, kde pán poslanec zdôraznil, že vlastne ide o zvýšenú ochranu, zvýšenú ochranu tých vkladov v týchto poisťovniach, ktoré si občania tam sporia. Vážení, ja neviem, opozícia, ako na základe tohto môžete do médií hovoriť, že vlastne sú ohrozené ich peniaze, že ich strácajú, keď vlastne my ich viac ochraňujeme. To je pravý opak. Ako z tohto možno vyvodiť takýto záver?

    A jedna veta, ktorú toľko, keď hovorí opozícia v médiách, ktorú nepovie a ktorú ja čakám, kedy už konečne povie, že, vážení, naše nastavenie ochrany týchto fondov, teda vašich peňazí v týchto fondoch, bolo také, že už, vážení, niektorí tam máte menej, než ste si vložili. Menej máte peňazí, ako ste si vy myslíte, že ušporili ste si. Toto prečo nepoviete? Prečo tieto slová nepoviete, keď podľa informácií, ktoré mám a ktoré tu už v parlamente odzneli, je takáto situácia?

    Preto ešte raz nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Haleckého a som rada, že tieto súvislosti on v širších vetách a v širších poznatkoch uviedol, než ja som vo svojej faktickej poznámke skrátila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Pani Tóthová, trafili ste klinec po hlavičke, pretože práve tomuto sa DSS-ky bránia a práve preto ich bráni opozícia, že ten garančný fond dorovná peniaze tam, kde sporitelia, ktorí si sporili a majú menej, ako si nasporili, tam budú musieť DSS-ky dorovnať cez garančný fond, ktorý vytvoria práve tými percentami cez to, ako investovali.

    Ja by som ešte jeden prvok ochrany poznamenala, ktorý teraz navrhujeme, a je to prvok, že budú musieť na internete presne napísať, koľko percent sú akcie, za koľko kúpili akcie, dajme tomu ak bude 10 % akcií, 20 % dlhopisov a 70 % budú termínované vklady, sporiteľ sa dozvie, že toto je konzervatívny fond a s takýmto portfóliom narába DSS-ka a musí to dodržať päť rokov. Ale ak bude vidieť, že je tam 70 % akcií nakúpených, 20 % je termínovaných vkladov a 10 % sú dlhopisy, budeme vedieť, že táto DSS-ka má päť rokov vysoko rizikové portfólio, kedy nakupuje akcie. A vtedy sa sporiteľ môže zodpovedne rozhodnúť, či zostane v tejto DSS-ke, alebo odíde do inej. Čiže zvolí si mieru rizika.

    A rovnako dodnes sa fondy medzi sebou porovnávali a teraz bude index a index určí Národná banka a túto referenčnú hodnotu bude musieť každá DSS-ka dodržať, čo sa týka konzervatívneho fondu. A potom, ak si zvolí iné, tak aj referenčná hodnota bude iná. Nebudú sa DSS-ky medzi sebou porovnávať.

    Čiže aj toto sú veci, ktoré jednoznačne sprehľadnia obchodovanie DSS-iek a jednoznačne garantujú určité financie. A myslím si, že sporiteľ nemôže niesť stopercentné riziko bez toho, aby ho mohol ovplyvniť, bez toho, aby si mohol vybrať DSS-ku a akým portfóliom narába, aby sa mu nedorovnali finančné prostriedky, ak DSS-ka zle investuje.

    Ešte raz hovorím, za toto sa nemajú vyplácať odmeny, že niekto dneska sedí za počítačom a pozerá, ako pozerá akciové trhy a jeho sa to netýka...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Teraz má slovo pán poslanec Senko.

  • Súhlasím s názorom pána poslanca Haleckého. Žijeme v období, keď si poriadne ani neuvedomujeme všetky dôsledky hospodárskej aj finančnej krízy, ktorá dopadá nielen na Slovensko. Fondy padajú. Ich výnosnosť je diskutabilná. Čítal som jednu analýzu, ktorá sa zaoberá aj dôchodkovými fondmi. Hovorí aj o dopadoch na finančný sektor. Aj na dôchodkové sporenie. Je predpoklad, že rok 2009 bude aj o rekordnom znehodnocovaní úspor v rámci dôchodkových úspor sporiteľov na dôchodkových fondoch. Vklady budú znehodnocované. Čo je podstatné, občania majú v súčasnom období možnosť, sporitelia, teraz možnosť z tohto piliera vystúpiť. Sú úvahy, že v dôsledku zlého hospodárenia bude musieť zasiahnuť štát. Samotné DDS-ky budú požadovať od štátu, aby im podal pomocnú ruku. Prevzal ich záväzky. Som zvedavý, ako sa potom vy budete dívať na tento problém, keď k takejto situácii dôjde. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda Halecký, vy ste hovorili, dotkli ste sa garancií, záruk, predtým odznelo veľa rečí o tom, ako sa snažíte a tento návrh zákona ako sa snaží zaručiť a vytvoriť vlastne garanciu vkladov občanov v druhom pilieri.

    Tak, dámy a páni, vy negarantujete nič. Negarantujete absolútne nič! A jedna forma garancie, ktorá mohla byť, tú ste vlani odmietli, ústavný zákon o ochrane vkladov. To ste odmietli, to by bola garancia, ktorá by znemožnila takýmto zásahom do sporenia, do druhého piliera. A toto ste odmietli. Takže garantovať dnes, že bude o pätnásť rokov vďaka vašim každoročným troj-, štvornásobným zásahom do systému sporenia dosť peňazí, to je, to je to isté, ako ste garantovali Privilégium, ako garantujete tieto sociálne podniky a čokoľvek iné. O rok, o dva môžete urobiť rovnaké zmeny, ako robíte teraz, či sa vám to, pani ministerka, páči, alebo nie. Nám sa to tiež nepáči, čo robíte, a tiež len krútime nechápavo hlavou nad hlúposťami, ktoré sa snažíte realizovať v tomto živote. Takže negarantujete nič!

    A o pätnásť rokov, keď sa začnú vyplácať prvé dôchodky, si na vás už nikto nespomenie, a keď, tak len v tom prípade, že tam nebude mať peniaze vďaka vašim zásahom. Vďaka vašim zásahom, pretože ste odmietli ústavný zákon, ktorý by ochránil peniaze pred tým, čo s nimi chcete urobiť.

    Ďakujem pekne.

  • Slovo má pani poslankyňa Belásová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Halecký, vy ste vo svojom príhovore hovorili aj o tom, že teda ako HZDS predkladalo v minulom, uplynulom období určité návrhy, aj čo sa týka otázky garancie, aj teda návrhov na správcovské poplatky.

    No ja musím povedať, že, samozrejme, aj my ako Slovenská národná strana sme predkladali takisto návrhy, predkladali sme aj ohľadom garancie. My sme mali návrh, aby sa z terajšieho konzervatívneho fondu vlastne vytvoril po určitých úpravách garantovaný, pretože by to bolo podľa nášho názoru oveľa efektívnejšie a lacnejšie. Takisto v otázkach správcovských poplatkov. No ja musím povedať, že my sme asi pred, zhruba pred rokom prišli, Slovenská národná strana, práve s týmto návrhom, aby sa siahlo na správcovské poplatky. My sme mali trochu iný variant, s akým prišlo ministerstvo. My sme ho mali skôr taký degresívnejší, nie radikálnejší, s tým, že sme chceli správcovský poplatok, to zhruba jednoročné percento, postupne po piatich, desiatich až eventuálne pätnástich rokoch postupne znižovať, čiže viac degresívne.

    Súhlasím s vami, že tento návrh je trochu radikálnejší, sám ste to pomenovali. Ale takisto musím povedať, že keďže som už v predchádzajúcom mojom vystúpení povedala, že keď môžu aj iné peňažné fondy fungovať na takomto princípe a s horšími podmienkami, tak si myslím, že aj tento variant je, si myslím, prijateľný a zvlášť pre nás ako SNS, keďže je v prospech občanov klientov. Samozrejme, že je pre nás takisto prijateľný a budeme zaň hlasovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Halecký bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja iba sumárne, globálne na všetky tieto pripomienky a faktické poznámky. Ďakujem za ne.

    Chcem len zdôrazniť jednu vec, že je to dôležitá vec – ochrana sporiteľov, ochrana ich vkladov a dôležité je takisto aj zvýšenie efektívnosti činnosti DSS-iek, ich konkurencieschopnosti a konkurencie, ktorá bude mať práve vplyv na väčšiu výnosnosť. Ale predsa len za zásadné veci pokladám zmenu štrukturálnych parametrických zmien, ktoré by mali v DSS-kách nastať tak, aby tá efektívnosť vyplývala už z ich podstaty. Celým problémom je to, že zhruba 90, možno aj 95 % sporiteľov ani nevie, o čom je reč. Nesleduje danú problematiku, málokedy vedia zhodnotiť výpis zo svojho osobného účtu a tobôž aby vedeli doň zasiahnuť účinnou a hlavne kvalifikovanou formou. Takže vlastne investovanie skoro je v podstatnej miere pre manažérov jednotlivých fondov a jednotlivých DSS-iek a tam je potrebné, dôležité tú efektívnosť zvýšiť.

    Takže z tohto pohľadu ja pokladám tie zmeny za správne. Hovorím o miere úhrady. Sú polemiky a zrejme, že budú, ale nič nie je večné. Pokiaľ sa ukáže v určitom časovom úseku, že sú to blízko likvidačné tieto stanovené poplatky, je možná okamžite náprava. Takže vzhľadom na to, že sa zvýši určitá prísnosť, efektívnosť, konkurencieschopnosť, tento návrh, myslím si, že má svoju logiku a opodstatnenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Takže to boli vystúpenia v rámci rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani ministerka, chcete sa ako navrhovateľka k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, musím povedať, že to, čo som si tu vypočula skutočne zo strany opozície, tu nejde o hájenie záujmov občanov, ide výlučne o záujmy a chránenie záujmov dôchodkových správcovských spoločností.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci z opozície, ste hovorcami DSS-iek. A ešte raz, nehájite záujmy ľudí. V súčasnosti jediný, kto profituje na tomto systéme, sú dôchodkové správcovské spoločnosti, samozrejme, aj DDS-ky. A je pravdou, návrh, ktorý tu bol daný, aby sa upravili poplatky v treťom pilieri, áno, pracujeme na tom a určite ich upravíme.

    Musím povedať, že ľudia majú dnes evidentne na svojich účtoch, tí, ktorí sporia, teda investujú, evidentne menej peňazí, ako keď do systému vstupovali. Pani redaktora Onuferová v SME uverejnila aktuálny výpis dôchodkového účtu, kde skutočne dokazuje, že v druhom polroku 2006 začalo byť zhodnotenie majetku na dôchodkovom účte stratové od mínus 0,4 do deviateho mesiaca 2008 mínus 7,5 %.

    Dámy, páni, jednoznačne dôchodkové správcovské spoločnosti dokonca posielajú výpisy domov sporiteľom, teda investorom, ale tieto účty sú veľmi ťažko čitateľné. Častokrát sú rozkladané na dve strany, zahmlievajú údaje, aby sporiteľ, investor mal problém sa v nich orientovať. Čiže z tohto dôvodu ministerstvo práce má na webovej stránke presný popis a návod, ako je potrebné čítať vlastne výpisy z účtov, aby sa občania vedeli ľahšie zorientovať.

    V tejto súvislosti k pani poslankyni Sárközyovej musím pripomenúť jednu vec. Veľmi ma to mrzí, ale ak si niekto pletie fond rezervy a solidarity so správnym fondom, ak niekto hovorí o tom, že riaditeľovi bola daná odmena Sociálnej poisťovne a nevie, že zákon presne usmerňuje, aký postup, že predseda Dozornej rady ju musí predložiť do vlády a vláda schvaľuje – a nič také nebolo.

    Ak niekto tu hovorí o tom, že je pochybnosť a v roku 2003 schvaľoval a bol pri schvaľovaní zákona, pardon, v roku 2004 bol pri schvaľovaní zákona č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a nepamätá si na ustanovenia, ja vyberiem len niektoré, pretože ich tam je strašne veľa: § 60 ods. 3, § 61 ods. 7, § 105 ods. 4, § 110 ods. 3. Všetky tieto paragrafy a všetky tieto odseky, ktoré som citovala, hovoria o tom, že ďalšie veci ustanoví Národná banka Slovenska všeobecne záväzným právnym predpisom. V tejto súvislosti pripomínam, že ide o údaje, ktoré okrem Národnej banky Slovenska nemá nikto.

    Ďakujem za pozornosť. A poprosím skutočne pravdivo informovať ľudí o tom, že tento právny predpis, ktorý dnes by mal byť predmetom postúpenia aj do tretieho čítania a predmetom schvaľovania, je v prospech ľudí, v prospech sporiteľov a garantuje im aspoň to, že na ich účtoch by nemala byť nižšia suma, ako na ne vložili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pani spoločná spravodajkyňa, žiadate si záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 975, spoločná správa výborov má tlač 975a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, aby v zastúpení ministra spravodlivosti vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister tu nie je, päťminútová prestávka.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže, pardon.

    Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zastúpení pána ministra Harabina uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005, to znamená Trestný poriadok, v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, predkladá ministerstvo spravodlivosti ako iniciatívny návrh. Účelom návrhu zákona je ochrana osôb, majetku, hodnôt a záujmov chránených Trestným zákonom pred páchateľmi mimoriadne závažných zločinov, za ktoré možno uložiť najprísnejšiu možnú zákonnú sankciu, t. j. trest odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.

    Aplikačná prax ukazuje, že pre túto kategóriu trestných vecí nepostačí obmedzenie celkovej lehoty väzby v trestnom konaní najviac na obdobie štyroch rokov. Túto lehotu je potrebné v odôvodnených prípadoch predĺžiť najviac však na obdobie piatich rokov, inak hrozí, že v súčasnosti i v budúcnosti vedených konaniach dôjde k prepusteniu osôb, ktoré môžu byť odsúdené na vyššie uvedené tresty, v dôsledku čoho vzniká nebezpečenstvo nielen pre spoločnosť a konkrétne osoby, ale aj z hľadiska narušenia, ba dokonca degradácie základných princípov spravodlivosti a právneho štátu.

    Novozavádzaná zákonná možnosť predĺžiť maximálnu lehotu väzbu v trestnom konaní musí byť viazaná na rozhodnutie súdu a táto lehota musí byť ohraničená zákonom, aby boli splnené kritériá čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, keďže ide nielen o budúce, ale i o v súčasnosti vedené konania pred súdmi Slovenskej republiky.

    Predkladaná úprava neznesie odklad.

    Dovolím si vás požiadať, vážené panie poslankyne, páni poslanci, o podporu uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 975. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. marca č. 1338 sa uzniesla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámi v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona tak, ako je to uvedené v ustanovení § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 11. marca 2009 č. 577 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 11. marca 2009 pod číslom 186. Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky vyplynuli tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe pod bodom IV. Jedná sa o tri pozmeňujúce návrhy a gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1, 2 a 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 11. marca 2009 pod číslom 578. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločnú spravodajkyňu, aby na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru.

    Predniesla som spoločnú správu, prosím, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lipšic. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Lipšic má slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, budem pomerne stručný, vyjadrím sa k návrhu novely a potom k súvisiacim otázkam.

    Návrh novely Trestného poriadku v parlamente podporím. Pokiaľ ide o boj proti najzávažnejšiemu zločinu, je mi jedno, kto si pripíše zásluhy. Už keď tu bola predchádzajúca novela Trestného poriadku, ktorú tiež v druhom čítaní obhajoval pán minister Kaliňák, som vystúpil s tým, že by bolo rozumné zmeniť rozhodovanie o väzbe spôsobom, aby po prvostupňovom odsudzujúcom rozhodnutí lehota väzby neplynula, pretože novela Trestného poriadku zaviedla vybalansovane iný režim, že prvostupňový oslobodzujúci rozsudok, aj keď neprávoplatný, znamená automatické prepustenie z väzby.

    Tento návrh, ktorý je rešpektovaný ustálenou rozhodovacou praxou Európskeho súdu, je podľa mojej mienky dobrým návrhom a návrhom systémovým. Európsky súd posudzuje dĺžku väzby len do prvostupňového, aj keď neprávoplatného rozhodnutia. Je to, opakujem, ustálená judikatúra desiatky rokov.

    Nechcem, a už vôbec nie verejne, polemizovať o vzniku tejto novely. Ja som si myslel, že v politike sú nejaké hranice pre klamstvo, ale zdá sa mi, že nie. Fajn. Beriem na vedomie. Opakujem ešte raz, pre mňa dôležitý je efekt, výsledok. A ten výsledok je, že vláda a predseda vlády dotlačili ministerstvo spravodlivosti k predloženiu tejto novely, čo oceňujem. V princípe je mi jedno, ktorý návrh novely prejde, či ten, ktorý som predložil pred niekoľkými týždňami, alebo tento. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Čím vznikajú, lebo aj včera v prvom čítaní bola polemika a trošku aj na výbore, ale na výbore už potom menšia, čím vznikajú...

  • Reakcia z pléna.

  • Dnes na výbore, kde si, pán podpredseda, nebol, áno. Čím vznikajú prieťahy v konaní? Aj v konkrétnej kauze, ktorá sa týka jednej odnože východoslovenskej mafie. No v tomto konkrétnom prípade vznikajú, žiaľ, využívaním až zneužívaním svojho postavenia zo strany obhajcov, ktorí častokrát účelovo maria pojednávania či reálnymi, alebo fiktívnymi PN-kami, žiaľ, už sú rozširované aj na náhradných obhajcov, ktorí boli ustanovení v tejto kauze. A ja som človek, ktorý sa nerád úplne zameriava na minulosť, skôr na budúcnosť a nie na riešenie vinníkov, nie na hľadanie vinníkov, ale na hľadanie riešení.

    Ale keď ideme do minulosti, tak si neodpustím jednu vec. Keď prišiel návrh Trestného poriadku do parlamentu pred štyrmi rokmi, rezort spravodlivosti pod mojím vedením navrhoval zavedenie verejných obhajcov. Verejných obhajcov pre situácie jednak ustanovenej ex offo obhajoby, jednak pre prípady náhradnej obhajoby. Verejných obhajcov, ktorí by boli štátnymi zamestnancami, na ktorých by mal štát dosah, ktorí by nemohli takýmto spôsobom zneužívať svoje procesné práva. Ako tento návrh dopadol? Vďaka lobingu Slovenskej advokátskej komory ho poslanci naprieč politickým spektrom z návrhu vyčiarkli. Nechcem menovať konkrétnych poslancov. Ale keď hovoríme o systémových riešeniach, tak si pamätajme aj vlastné hlasovanie. Aj vlastné hlasovanie, lebo inak to podľa mojej mienky vyznieva nepoctivo.

    Ja si myslím znovu, že systémové riešenie je v úvahe zaviesť verejných obhajcov. Napriek lobingu advokátskej komory, ktorí by neobmedzovali nijako práva na obhajobu. Teda ak si obžalovaný zvolí svojho obhajcu z radov advokátov, fajn. Ale ak si ho nezvolí, ak je obhajoba ex offo alebo ak je ustanovený náhradný obhajca, čo je mimoriadne dobrý inštitút, ktorý sme zaviedli, ten by už bol ustanovený z radov verejných obhajcov. Považujem to za dobrý návrh a nerobím si ilúzie, že ten návrh prejde. Neprejde. Slovenská advokátska komora je jedna z najefektívnejších lobistických organizácií, čo myslím teraz v dobrom, je. A aj ja som nakoniec advokát, aj keď uvidíme...

  • Reakcie z pléna.

  • Uvidíme, uvidíme, že, ja už som pri rekodifikácii hovoril, keď sedeli predstavitelia komory na balkóne, že dúfam, že ma nevylúčia z komory kvôli tomu, čo sme v nových kodifikáciách presadili.

    A teraz pôjdem ešte k tej ďalšej veci, čo považujem za kľúčové a kde chcem, už som to vyjadril aj na predchádzajúcom rokovaní Národnej rady v decembri, oceniť ešte jeden krok vlády, ktorým bola zastavená novela Trestného poriadku, tzv. veľká novela Trestného poriadku, ktorá bola predložená na rokovanie vlády niekedy začiatkom minulého roku. V tejto novele – a to sa týka priamo prípadov organizovaného zločinu – bol návrh, aby nebolo možné v takom rozsahu ako dosiaľ využívať spolupracujúcich obvinených, ktorých médiá nazývajú korunní svedkovia. Chcem povedať, že zavedenie tohto inštitútu do trestného práva v roku 2003, ktorý prebrali aj trestné kódexy nové, je kľúčovým prvkom, ak chceme odhaľovať organizovaný zločin. Nebolo by žiadnej kauzy Okoličány ani kauzy Adamčo, ani kauzy kyselinári, ani kauzy Devín banky, ani Černákových káuz, ktoré teraz sa podarilo odhaliť, nebyť možnosti využívať spolupracujúcich svedkov, spolupracujúcich obvinených, ktorí majú postavených korunných svedkov.

    Žiadne riešenie v zákone nie je magickým riešením. Ani toto. Ale považujem ho za tak kľúčové, ak myslíme vážne boj proti mafii, tak kľúčové, že by som považoval za vážne ohrozenie boja proti najzávažnejšiemu zločinu, ak by sa vláda rozhodla tento inštitút skresať.

    A oceňujem, že zatiaľ táto novela bola zastavená a dúfam, že do parlamentu nikdy nepríde. Aj keby som si mohol želať ako politik opozície, keby novela prišla do parlamentu, niet lepšie ničoho, ako proste verejne vystúpiť a kritizovať vládu. Ten boj sa v tomto prípade nedá prehrať politicky – ale o to mi nejde. Ide mi o výsledky. Ide mi o výsledky. A v tomto je jedno, ktorá vláda si tie výsledky pripíše.

    Takže to oceňujem a opakujem, že dúfam, že tá novela Trestného poriadku, tá veľká novela nakoniec do parlamentu nikdy nepríde a naše orgány činné v trestnom konaní budú mať k dispozícii inštitút, ktorý sa za šesť rokov jeho účinnosti v boji proti mafii osvedčil tak, že nikto z nás nepredpokladal, aké bude mať na boj proti najzávažnejšiemu zločinu efekty.

    Čiže ešte raz, tento návrh novely my podporíme, predpokladám, že prejde jednohlasne, a som vďačný tomu, že predseda vlády a možno aj vy, pán minister, ste nakoniec zabezpečili, aby novela do parlamentu prišla.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána ministra, či ako navrhovateľ chce zaujať k nej stanovisko. Nie. Pani spravodajkyňa? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má tlač 969, spoločná správa výborov má tlač 969a.

    Slovo dávam ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky spolu s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a Fondom národného majetku Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný na základe záverov rokovania vlády Slovenskej republiky zo dňa 25. februára 2009, kedy sa prijal záver, že je potrebné vypracovať a predložiť čo najskôr návrh legislatívnych zmien platnej právnej úpravy, kde sa odstráni nežiaduci stav vo veci spoplatňovania účtov majiteľov cenných papierov, ktoré súvisia s vedením tzv. bezcenných cenných papierov, a zároveň nájsť riešenie, na základe ktorého by sa majitelia dotknutých cenných papierov mohli rozhodnúť, či sa „zbavia“ týchto cenných papierov, a tým sa oslobodia od povinnosti platiť poplatky za vedenie účtu.

    V nadväznosti na uvedené predkladaný návrh zákona obsahuje tieto právne úpravy:

    1. novelu zákona o cenných papieroch, čo je zákon č. 566/2001 Z. z., kde sa ustanovuje povinnosť Centrálnemu depozitáru najmenej raz ročne poskytovať majiteľom účtov, ktoré spoplatňuje, výpis z účtu, a to bezodplatne;

    2. obsahuje novelu zákona o tzv. veľkej privatizácii, čo je zákon č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby, ktorý predstavuje aj nosnú časť navrhovaných legislatívnych zmien. Touto novelou sa ustanovuje možnosť pre majiteľov dotknutých účtov previesť na Fond národného majetku Slovenskej republiky predmetné cenné papiere, pričom Fond národného majetku Slovenskej republiky okrem toho môže prevziať na seba aj záväzky týkajúce sa týchto cenných papierov, a to predovšetkým poplatky za vedenie účtu, a to za kalendárny rok, v ktorom sa prevod uskutočnil, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok;

    3. obsahuje novelu zákona o obchodnom registri, čo je zákon č. 530/2003 Z. z., kde cieľom úpravy je uľahčiť a zrýchliť proces výmazu spoločnosti z registra emitenta v Centrálnom depozitári cenných papierov, a to takým spôsobom, že sa sprístupní databáza obchodného registra pre Centrálny depozitár cenných papierov, ktorý bude môcť na základe takto získaných informácií urobiť príslušné kroky. Po zistení skutočností, že spoločnosť je vymazaná z obchodného registra, môže vymazať aj register emitenta, následne cenné papiere na účtoch majiteľov a pristúpiť aj k zrušeniu samotných účtov.

    Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo dávam spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, ktorý bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v mene výboru pre financie, rozpočet a menu podal spoločnú správu výborov k návrhu zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1339 z 10. marca 2009 pridelila vládny návrh zákona výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Uvedené výbory prerokovali návrh v stanovenom termíne. V tejto spoločnej správe bolo podaných päť pozmeňujúcich návrhov, pardon, šesť pozmeňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor navrhuje schváliť. Zároveň výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený návrh zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Zároveň výbor určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu a súčasne ho poveril po prvé predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Miklós László a pán poslanec Mikuš. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Miklós, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, sprevádzali ma kolegovia takými slovami, že toto nie je o životnom prostredí ani o Tatrách a ja som sa sám prekvapil, prečo musím vystúpiť do tejto rozpravy. Totižto ja do cenných papierov sa vôbec nevyznám. Ale na veľké prekvapenie sme zistili, že do tohto návrhu sú vložené dva články, ktoré sa týkajú environmentu, to, o čom sme nič nevedeli, nemali sme to kedy ani prečítať, takže len naozaj narýchlo, možno preto aj moje vystúpenie bude dosť kusé. No, ale v každom prípade sme to zachytili a sú tu dva články: nepriama novela zákona o odpadoch a nepriama novela o Environmentálnom fonde. Predovšetkým som absolútne presvedčený, že sa to netýka krízy, ale pôjdem poporiadku.

    No, čl. IV hovorí o tom, že prevádzkovatelia skládky odpadov budú vytvárať tzv. rezervu, po slovensky budem hovoriť, rezervu na budúce uzatvorenie a rekultiváciu skládky nie v plnej výške, koľko sa bude vyžadovať alebo koľko vyžaduje rekultivácia skládky, ale len 50 %, a to s takým odôvodnením, že toto uvoľní určité finančné rezervy pre prevádzkovateľa skládky.

    No toto je veľký problém. Treba k tomu vedieť nasledovné. Po prvé, že kto sú to relevantné subjekty, ktorých sa to týka a ktoré by mohli manipulovať s tými uvoľnenými prostriedkami, ktoré nezaplatia do toho fondu na budúcu rekultiváciu skládky? Keď sú to normálni prevádzkovatelia skládok, tak, prosím vás pekne, k tomu treba povedať, že tie peniaze, ktoré majú normálni prevádzkovatelia skládok, to platia občania. To oni nevyrobili nejakým iným spôsobom, to sú poplatky od občanov. A z tých poplatkov od občanov si vytvárajú túto rezervu na budúcu rekultiváciu, aby už nezaťažovali skládky občanov, tých občanov, ktorí za to platili.

    To znamená, že hneď prvá otázka je, že keď budú vytvárať len 50 % potrebných peňazí na uzatvorenie z tých skládok, tak odkiaľ bude tých druhých 50 %? Zakryjeme len polovičku skládky alebo len na polovičku, alebo len polovičnou vrstvou hliny zakryjeme, alebo čo budeme s tým robiť? Alebo zlikvidujeme len polovičný smrad z tej skládky, alebo len polovičné priesaky do podzemnej vody? Jednoducho, proste toto je nedoriešené. No je riešenie, čoby nie. No pridal by tie peniaze štát. Pridal tie peniaze štát. No ale ako to rieši krízu? Toto celkom iste nerieši krízu.

    Ale ešte je tu aj iné. Lebo toto by bolo jednoduché. No tie odvody, tá rezerva sa tvorí tak, že vždycky k 31. januáru daného roka sa odvádzajú poplatky za minulý rok, to sa už stalo, za minulý rok. To znamená, že najbližšie uvoľnené, teoreticky uvoľnené prostriedky sa môžu vytvoriť budúci rok, ďalší rok, ďalší rok, ďalší rok.

    No toto je, samozrejme, ešte raz, je to predstaviteľné, ale stále ostáva otázka, kto dodá tých ďalších 50 %. A druhá vec je, čo to rieši? Pretože ešte raz opakujem, platia občania. Ja som nepočul, ani tu nie je, že by sme boli išli do toho smeru, že znížime poplatky pre občanov, aby sme uľahčili občanom. Tým pádom, keď znížime poplatky od občanov, tak tí prevádzkovatelia skládok budú mať menšie príjmy a nebudú stačiť prevádzkovať skládku z tých menších príjmov. To by som chápal. Ale o tomto tu nie je ani slovo. Tu je len povedané, že nemusia odvádzať. A pritom občania platia to isté, množstvo odpadu je to isté. To nie je tak, že niekto nemá záujem teraz o nové autá. Tie skládky sa napĺňajú rovnakým spôsobom ako predtým, lebo je rovnaké množstvo dopadu. Čiže rovnaký príjem pre tých skládkarov.

    Takže ani to som nepočul, žeby skládkari teraz, keď je čas krízy, by rozmýšľali o nejakých extra veľkých investíciách do nových skládok alebo nových technológií, ktoré by naozaj teraz, v tomto momente, teraz, keď je čas krízy, by chceli investovať. Ani to sme nepočuli.

    No, takže toto sú, by som povedal, tí normami skládkovatelia. No medzitým som dostal informáciu, že toto je asi kvôli U. S. Steelu a ku jej skládke škvary, to je trošku iná otázka. A musím tuto trošku mierniť aj svoje mierne rozhorčenie, a to v tom zmysle, že sú takí skládkari, ktorí sú prevádzkovateľmi skládok vlastného odpadu. Čiže tam nedostávajú peniaze od občanov, ale jednoducho musia skládkovať vlastný odpad, napríklad tú škvaru, čo U. S. Steel má. Ale rezervu na zakrytie musia mať. No ale zase, no tak keď majú odvádzať len 50 %, kto im dodá tých ďalších 50 %? To je stále otázka, to je alfa a omega celého. A po druhé, že sa to týka len budúceho roka. A po tretie, ja som presvedčený, ja by som aj celkom prijal, že áno, U. S. Steelu treba pomôcť, je to možné riešiť iným spôsobom, nie plošne. Pretože U. S. Steel je jediná skládka z niekoľkých sto skládok na Slovensku. A toto sa týka všetkých skládok. Toto je o článku IV.

    Článok V sa týka zákona o Environmentálnom fonde. Podľa informácií ja sa na to, musím sa priznať, ani nepamätám, ale toto isté sme tu už raz mali a parlament to odmietol. Prosím vás, tu hovorí odôvodnenie veľmi strohé, pán kolega, pán predseda výboru: „Navrhovanou úpravou sa vytvorí priestor pre poskytnutie podpory.“ No to je fakt dobré, že sa vytvorí priestor na poskytnutie podpory. Nech, keď je tu niekto z rezortu, ale asi nie je tu, tu dávam srdce a dušu, že som stále bojoval o to, aby organizácie a podniky v zriaďovacej a zakladateľskej pôsobnosti životného prostredia mali čo najviac peňazí, lebo som presvedčený, že ich majú málo. Aj teraz ich majú málo. Aj teraz ich majú málo. A som zato, aby mali viacej. Ale to, aby týmto spôsobom sme to riešili, som určite proti.

    Totižto viete, čo hovorí novela? Novela hovorí o tom, že „postup podľa odsekov 1 až 6 sa nevzťahuje na žiadateľa, ktorým je organizácia v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti ministerstva“. A odseky 1 až 6 hovoria to, že čo majú plniť tí, ktorí predkladajú žiadosti o peniaze. A teraz vám prečítam, čo je to. Čiže toto sa vzťahuje na organizácie ministerstva životného prostredia, ktoré

    - nebudú musieť povedať miesto a čas realizácie činnosti,

    - nebudú musieť povedať výšku požadovaných prostriedkov,

    - nemusia povedať druh podpory,

    - nemusia povedať výšku celkových rozpočtovaných nákladov na činnosť,

    - nemusia povedať výšku nákladov na činnosť vynaložených ku dňu podania žiadosti,

    - nemusia zdôvodniť účelnosť činnosti,

    - nemusia povedať opis technického riešenia,

    - nemusia dodať prílohy.

    Čo to znamená? No bol som ministrom osem rokov. No ja sa rozhodnem, že toľko vám dám. Alebo príde riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia: Toľko chcem, dáš mi? Dám. Bez ohľadu na to, čo hovorí zákon. No ja som, verím, chcem veriť, že to takto nebude, že to takto nebude, ale táto novela hovorí o tom, že kedykoľvek minister...

    Jaj, a ešte je veľmi dôležitá vec, nemusia podávať žiadosti ku 31. októbru bežného roka, tak ako všetci ostatní. To znamená, kedy si minister zmyslí, prepáč, Janko Chrbet, keď tu nie je, ale ja otvorene hovorím, tak môže dať bez ohľadu na to, že nebol podaný projekt, nemusia uvádzať nič. Jednoducho sa rozhodne, že dá päť miliónov korún alebo desať miliónov korún tomu a tomu. No tak toto by som bol určite proti, aj keby som bol ministrom.

    Takže prosím vás a druhá vec je, zase sa vrátim k tomu, no čo toto má spoločné s riešením krízy? No riešenie krízy by bolo možno to, že trošku obmedzíme aj možnosti poskytovania alebo sprísnime možnosti poskytovania z Environmentálneho fondu.

    Takže, vážení priatelia, ešte raz hovorím, mal som na to minimum času, aby som toto vystúpenie pripravil, ale v každom prípade žiadam, aby sa bod 6 vyňal na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miklósa – pán poslanec Slabý a pán poslanec Köteles. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Slabý, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, je mi úplne jasné, keď hovoríš, že aj ako minister by si bol proti tomuto. Ja totiž veľmi dobre viem a myslím, že to vie dosť ľudí, aká sekera bola zanechaná v oblasti protipovodňových opatrení na Slovensku. Tento mechanizmus umožní, aby sa aj do Slovenského vodohospodárskeho podniku dokázali nejaké finančné prostriedky akútne rýchlo presunúť a použiť.

    Skús sa na túto vec opýtať, aký názor na to majú ľudia povedzme v tých obciach, ktoré minulý rok na východnom Slovensku boli kruto postihnuté povodňami, kde neboli predtým, prepáč, ale ty si to začal, ako by si bol proti tomu, takto používať peniaze na ľubovôli ministra. To si skutočne myslíš, že ktorýkoľvek minister, nevynímajúc teba, by dal peniaze na niečo, čo by nemalo opodstatnenie? To si skutočne myslíš?

    Skús sa opýtať, čo si o tomto myslia ľudia povedzme z Kružlova. Áno? Preto, lebo tam, keby sa dali peniaze, keby náhodou bol tento mechanizmus, nemuselo dôjsť až k toľkým škodám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Rád by som doplnil pána poslanca Miklósa z toho hľadiska, že správne nás upozornil na nebezpečenstvo, že keď odsúhlasíme návrh zo spoločnej správy, teda nepriamu novelizáciu zákona o odpadoch, to by znamenalo, že prevádzkovatelia zabezpečia stopercentnú náhradu za rekultiváciu týchto skládok. Teda štát bude to dodatočne dotovať, ako sa to stalo aj dosiaľ, to znamená, že nepriamo zvýšime odvody za odvádzanie odpadkov.

    Veľmi ľutujem, že pán poslanec sa neobrátil na pána ministra z tohto dôvodu, aby sa vyjadril k týmto návrhom. Jednak k návrhu o odpadoch a takisto k návrhu o Environmentálnom fonde. Ale nepriamo sa môžem obrátiť aj ja na pána ministra.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Miklós, chcete reagovať? Nech sa páči, reakcia na faktické poznámky. Už máte zapnutý mikrofón.

  • Áno, ďakujem pekne. No reakciu na pána predsedu výboru Slabého. Ja som povedal pri pulte dve základné veci, že som za to, aby životné prostredie dostalo oveľa viacej, ako má, a som za to, aby sa riešili najvýznamnejšie veci, a že verím, že nedôjde k zneužitiu. To si počul.

    Ale znovu: Táto novela hovorí o tom, čo nemajú, čo nemusí urobiť, bod 1 a 6 hovorí, čo nemusí urobiť. Nemusí povedať, kde bude tá povodeň, kde to chce použiť. Nič nie, nič nie. To je o zákone. To nie je o dobrosrdečnosti. Ja verím, že Janko Chrbet je poctivý človek a bude to rozdeľovať tak, ako je treba.

    Po druhé, na povodne vlani boli vyčlenené osobitné peniaze z rozpočtu, aj teraz boli rozdelené. Boli vyčlenené osobitné peniaze z rozpočtu. Čiže to sa... A okrem toho tu sa nehovorí len o vodohospodárskom, teda Slovenskom vodohospodárskom podniku, tu sa hovorí o všetkých.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš Jozef. Ešte chcete minútu?

  • Prosím. Pán poslanec Mikuš, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, včera v prvom čítaní som hovoril o tom, že prečo rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o tejto novele a prečo vôbec rokujeme o tejto novele zákona. Je to vlastne tým, že Centrálny depozitár cenných papierov zavedením sadzobníka určil platiť za vedenie účtov aj akcionárom, ktorí vlastnia akcie spoločností už po ich likvidácii. To bola hlavná príčina, prečo táto novela vznikla, alebo hlavný dôvod.

    Musím povedať, že ministerstvo zakomponovalo do návrhu novely aj iné návrhy. Hodnotím pozitívne to, že občania budú informovaní a ročne na výpisoch svojich účtov budú vedieť o svojom stave z hľadiska akciových účtov. A zároveň táto novela rieši aj to, čo tiež hodnotím pozitívne, že zrušenie akcií po likvidovaných firmách sa bude diať u správcu na základe oznámenia príslušným obchodným súdom.

    Avšak v novele sa rieši aj to, že Fond národného majetku za dosiaľ nestanovených podmienok, ktoré si nejakým spôsobom dodatočne stanoví sám, môže prevziať od fyzických osôb aj akcie spoločností, ktoré dosiaľ neboli zrušené príslušným obchodným súdom. Tento právne dosť komplikovaný predpis v tejto časti novely zákona, ako sme sa aj dozvedeli na rokovaní výboru pre financie, rozpočet a menu z úst zástupkyne legislatívneho odboru Národnej rady, riešime bez pripomienkového konania. A to si myslím, že nie je celkom správne. Tento návrh zákona mal prísť skôr, ako bol určený sadzobník Centrálneho depozitára cenných papierov, a mal prísť v normálnom legislatívnom procese.

    Keďže riešenie o technike, akým spôsobom bude riešiť získavanie a nakladanie s akciami Fond národného majetku, dovolím si aspoň krátky pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka toho, že ak sa občan rozhodne, že chce odovzdať bezodplatne svoje akcie Fondu národného majetku, tento to bude musieť robiť nielen na základe možnosti, ale na základe povinnosti.

    Takže ten môj pozmeňujúci návrh znie:

    V čl. II v bode 4 úvodná veta odseku 11 znie: „Ak fyzická osoba ponúkne bezodplatne Fondu národného majetku zaknihované cenné papiere, je Fond národného majetku povinný túto ponuku prijať na tento účel...“ ďalej pokračuje text, ktorý je v návrhu zákona.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa týmto textom zmeniť možnosť Fondu národného majetku nadobúdať zaknihované cenné papiere na povinnosť, ak sa majitelia cenných papierov rozhodnú bezodkladne ich previesť na Fond národného majetku.

    Ďakujem pekne. A dúfam, že tento pozmeňujúci návrh ctená snemovňa podporí.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikuša nie sú.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako navrhovateľ, chcete k nej zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem. Pán spoločný spravodajca? Takisto nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny. Po nej bude nasledovať hlasovanie. Ešte raz poprosím všetky panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, o 17.00 hod. budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite, prosím vás, svoje miesta, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Gabániovú, aby uviedla v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 2 o posudzovaní a kontrole hluku, je to tlač 927.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 461/2008 Z. z. a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 927.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 76 za, 29 proti, 20 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 106 za, 3 proti, 17 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehotu na prerokovanie.

    Teraz poprosím pána poslanca Švidroňa, aby v prvom čítaní uviedol hlasovanie o vládnom návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj, je to tlač 936, zákon č. 595/2003 Z. z.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 936.

  • Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda, ctení kolegovia, v prvom čítaní v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Devínsky, pani poslankyňa Rosová, a predniesli zhodný návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 48 za, 77 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) v súlade s rozhodnutím predsedu parlamentu bolo podľa § 73 ods. písm. c) rokovacieho poriadku hlasované o uznesení, že návrh zákona sa postúpi do druhého čítania.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 77 za, 17 proti, 32 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s vaším rozhodnutím, pán predseda, č. 982 a rozhodnutím č. 985 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s vaším rozhodnutím určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 116 za, 10 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Budeme teraz hlasovať o štyroch vládnych návrhoch, ktoré sme prerokovali v druhom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ako o prvom v druhom čítaní budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 971.

    Pani poslankyňa Vaľová bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili poslanci: pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Brocka, pán poslanec Mikloš, ja ako spravodajca, pán poslanec Novotný a Halecký. Pán poslanec Brocka a pán poslanec Mikloš podali pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a 2. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 79 za, 44 sa zdržalo.

    Tieto dva body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch podaných poslancami v rozprave. Prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Brocku nasledovne, a to po prvé o bodoch 1 a 2 spoločne.

  • Čiže hlasujeme najprv o bodoch 1 a...

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a 2 z návrhu, ktorý podal pán poslanec Brocka.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 46 za, 31 proti, 44 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tieto dva body sme neschválili.

  • Po druhé o bodoch 3 a 4 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 47 za, 24 proti, 53 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • Po tretie o bode 5 samostatne.

  • Hlasujeme o bode 5 z návrhu pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 47 za, 16 proti, 62 sa zdržalo.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 46 za, 11 proti, 66 sa zdržalo.

    Ani tieto body sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 47 za, 10 proti, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 45 za, 19 proti, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 48 za, 13 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Tým sme ukončili hlasovanie o návrhoch pána poslanca Brocku. A prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Mikloša, o všetkých spoločne. Prosím o hlasovanie o návrhu pán poslanca Mikloša, o všetkých bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 47 za, 40 proti, 38 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy, pán predseda, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o zákone ako o celku.

  • Áno, schváliť. S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 119 za, 5 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

    Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43 o starobnom dôchodkovom sporení, je to tlač 973.

    Opäť pani poslankyňa Vaľová bude uvádzať hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 973.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili poslanci pán Kužma, Štefanec, Janiš, Sárközy a Halecký. Najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Sárközy vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasujem o procedurálnom návrhu vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 48 za, 71 proti, 6 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 7 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 7 spoločne, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 78 za, 40 proti, 7 sa zdržali.

    Body 1 až 7 sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch podaných poslancami v rozprave. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Kužmu.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 48 za, 55 proti, 22 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Štefanca.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 46 za, 13 proti, 65 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 78 za, 30 proti, 17 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.

    Pani poslankyňa Laššáková teraz uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 975.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, nebol predložený žiaden pozmeňujúci návrh. Budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy tak, že budeme hlasovať o bodoch 1, 2 a 3 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1, 2 a 3 spoločne, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 124 za, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Schválili sme body spoločnej správy, keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní.

  • Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 123 za, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh novely Trestného poriadku.

    Posledné hlasovanie bude uvádzať pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Burian, a bude to hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566, je to tlač 969.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 969.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci a pán poslanec Miklós vybral na osobitné hlasovanie bod č. 6 a pán poslanec Mikuš dal pozmeňujúci návrh. Čiže najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré prešli v spoločnej správe. Budem dávať hlasovať o bode 1 až 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 1 až 5. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 78 za, 46 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem. Budeme teraz hlasovať o bode, ktorý vybral na osobitné hlasovanie pán poslanec Miklós.

  • Odporúčanie výboru je schváliť.

  • Hlasujeme o bode 6. Odporúčanie výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 78 za, 24 proti, 21 sa zdržalo.

    Bod 6 sme schválili.

  • Budeme teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mikuša.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mikuša.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 120 za, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, sme v treťom čítaní, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 78 za, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili novelu zákona o cenných papieroch.

    Tým sme odhlasovali prerokované body programu.

    Kolegyne, kolegovia, ďakujem za spoluprácu počas týchto dvoch dní a vyhlasujem 33. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

    Dovidenia.

  • Rokovanie 33. schôdze NR SR sa skončilo o 17.28 hodine.