• Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vítam vás v rokovacej sále Národnej rady a otváram 33. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať, aby sme sa prezentovali a zistili, či sme uznášaniaschopní.

  • Prezentácia.

  • 115 prítomných.

    Konštatujem, že sme uznášaniaschopní a môžeme pokračovať v rokovaní 33. schôdze.

    Na 33. schôdzi budú overovateľmi poslanec Tibor Glenda a pani poslankyňa Szögedi, náhradníkmi budú pán poslanec Vestenický a Markovič.

    O ospravedlnenie požiadali pán podpredseda Viliam Veteška a páni poslanci Abrhan, Mamojka, Micheľ, Mikloško, Kahanec, Prokopovič, Radičová. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci: pán poslanec Berényi a pani poslankyňa Kramplová.

    Návrh programu máte rozdaný a pristúpime teraz k schváleniu programu, samozrejme, ešte predtým vám každému umožním v rozsahu jednej minúty podať návrh na doplnenie alebo zmeny v programe 33. schôdze. Takže, nech sa páči, kto chce doplniť program? Páni poslanci Štefanec, Mikloš. Končím možnosť...

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dávam návrh, aby sme do programu tejto mimoriadnej schôdze zaradili tlač 964 – návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie opatrení eliminujúcich dopady hospodárskej krízy a na ochranu a tvorbu pracovných miest. Je to uznesenie, o ktorom by mala rokovať druhá mimoriadna schôdza, ktorá je zvolaná nadnes na 17.00 hodinu. Ak odsúhlasíme zaradenie tohto bodu do programu dnešnej mimoriadnej schôdze, de facto budeme rokovať len na jednej jedinej mimoriadnej schôdzi Národnej rady. V tomto uznesení odporúčame vláde prijať v skrátenom legislatívnom konaní zákon o dani z príjmov, zákon o sociálnom poistení, zákon o zdravotnom poistení, zákon o verejnom obstarávaní, ako aj zákon o zrušení Fondu národného majetku. Ďalej žiadame vládu o 16 opatrení, ktorými by prispela k riešeniu krízového stavu na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dávam návrh, aby Národná rada ešte pred bodmi, ktoré sú zaradené na túto mimoriadnu schôdzu, rokovala, schválila uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby predložila do 30 dní do Národnej rady revidovaný štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy, ktorý bude zohľadňovať neustále sa zhoršujúce odhady ekonomického rastu a ekonomického vývoja na Slovensku. Revidovaný štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy, ktorý zreálni príjmy štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy a navrhne také úsporné opatrenia na strane verejných výdavkov, ktoré zabránia tvorbe nadmerného deficitu a neúmerného zadlžovania budúcich generácií. Odôvodňujem tento návrh tým, že štátny rozpočet, ktorý dnes platí, bol schvaľovaný pri predpoklade 6,4-percentného rastu, aktuálny odhad je 2,4 %, ale aj to asi nebude reálne a rast bude nižší, takže malo by byť povinnosťou vlády predložiť takýto revidovaný...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Boli to dva návrhy, o ktorých budeme teraz, dámy a páni, hlasovať. Najprv o návrhu pána poslanca Štefanca.

    Dovoľte, aby som využil aj túto príležitosť a najmä aj pre novinárov, ale aj vám všetkým povedal, že nie sme na mimoriadnej schôdzi, sme na riadnej 33. schôdzi, ktorú som zvolal v zmysle zákona o rokovacom poriadku, a mimoriadna je 34. schôdza. Je to taká schôdza, ktorú zvolávam a musím zvolať na základe požiadavky minimálne pätiny poslancov. Takže len aby sme si to trošku ujasnili.

    Takže budeme teraz hlasovať. A, pán poslanec, vy ste mali zrejme na mysli návrh uznesenia, ktorý je súčasť tlače mimoriadnej, 34. schôdze, čiže keď dovolíte, chcete, aby sme zaradili návrh uznesenia Národnej rady na prijatie opatrení eliminujúcich dopady hospodárskej krízy, áno? Čiže to číslo tlače nemôžeme používať. Takže hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 55 za, 41 proti, 34 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mikloš žiadal, aby sme prijali uznesenie, ktorým zaviažeme vládu Slovenskej republiky, aby do 30 dní predložila Národnej rade revidovaný návrh štátneho rozpočtu, ako aj návrh rozpočtov verejnej správy. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 54 za, 39 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o

    návrhu programu 33. schôdze

    tak, ako vám bol rozdaný do lavíc, keďže sme neschválili žiadny návrh na zmenu.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 101 za, 5 proti, 18 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili program 33. schôdze Národnej rady.

    Dámy a páni, ešte vás chcem informovať, že o štyroch návrhoch vlády na skrátené legislatívne konanie budeme hlasovať hneď po ich prerokovaní a potom o 17.00 hodine prerušíme rokovanie 33. schôdze a budeme sa snažiť pokračovať v rokovaní 34., mimoriadnej, schôdze, ktorú sme nemohli otvoriť v piatok, pretože sme neboli uznášaniaschopní. O všetkých štyroch naraz budeme hlasovať, takže prerokujeme návrhy na skrátené legislatívne konanie a po ich prerokovaní budeme o nich hlasovať. Vzhľadom na potrebu prerokovať návrhy vlády, ktoré prichádzajú ako legislatívne zmeny z dôvodu alebo v snahe eliminovať dopady krízy, privítal by som, keby sme v návrhoch o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu diskutovali naozaj vecne k tomu, či áno, alebo nie legislatívne konanie. Ďakujem pekne.

    Teraz ideme rokovať o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 970.

    Pani ministerka Tomanová, pani ministerka... Pani ministerka Tomanová, môžem vás poprosiť, keby ste odôvodnili návrh na skrátené legislatívne konanie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, z dôvodu, že hrozia štátu značné hospodárke škody v súvislosti s prebiehajúcou globálnou ekonomickou a finančnou krízou, je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aktuálne ekonomická situácia si vyžaduje okamžité účinné riešenia, ktoré majú prispieť k podpore a udržaniu podnikania a výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti a lepšej pripravenosti občanov na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Vzhľadom na uvedené je potrebné urýchlene umožniť zmenou zákona o sociálnom poistení, zákona o službách zamestnanosti a zákona o zdravotnom poistení vytvorenie legislatívnych podmienok, ktoré prispejú k naplneniu uvedeného cieľa.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Pani poslankyňa Vaľová je poverená členka výboru pre sociálne veci a bývanie, ako spravodajkyňa nám podá teraz informáciu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som prečítala správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 970).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 999 z 5. marca 2009 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uvedený návrh vlády prerokoval na svojej 53. schôdzi dňa 10. marca 2009 a uznesením č. 229 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, ústne do rozpravy pán poslanec Brocka, pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, dámy a páni, milí priatelia, chaos sa zväčšuje. Chaos na Slovensku sa zväčšuje, výrazom toho je aj program tejto schôdze Národnej rady, ktorá sa koná z vôle slovenskej vlády. Pôvodne, dámy a páni, sme nemali v programe rokovať v pléne Národnej rady, ale ak si pozriete program, keď ste boli pozvaní na rokovanie tejto schôdze, tak boli tam zaradené návrhy zákonov o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí ako opatrenie na riešenie dôsledkov hospodárskej krízy. Aj ďalší návrh o vysokých školách, kolega Fronc ma upozornil, aby som toto nekritizoval, lebo toto je návrh, kde idú zasa kradnúť.

    Dámy a páni, sú tu aj návrhy, ktoré boli zaradené dodatočne a v tejto chvíli sme o nich rozhodovali, napríklad novela Trestného poriadku. Prosím, s týmto návrhom súhlasím, lebo reaguje na aktuálnu situáciu, ktorá vznikla. Rovnako aj návrh novely zákona o cenných papieroch, aj keď mi trošku uniká, prečo by sme mali rokovať o tomto zákone napríklad v skrátenom konaní. Rovnako je na programe aj zákon o sociálnom poistení a tento ako prvý sčasti súvisí s riešením hospodárskej krízy, ale keďže...

  • Ruch v sále.

  • Pán kolega...

    Pán predseda, môžem vás poprosiť, rád by som pokračoval v rozprave.

  • Ale keďže väčšina bodov napríklad návrhu zákona o sociálnom poistení, o ktorom teraz rokujeme v skrátenom konaní, nadobudne účinnosť až 1. januára budúceho roka, tak takisto si myslím, že by sme o tom nemuseli rokovať v skrátenom konaní, lebo do januára budúceho roka ešte bude, predpokladám, viacero riadnych schôdzí a mohli by sme rokovať o týchto opatreniach a zmenách po riadnom pripomienkovom konaní. Určite by to bolo v záujme aj tohto návrhu zákona.

    Dámy a páni, začal som tým, že sa chaos zväčšuje. Ak toto má byť reakcia vlády na hospodársku krízu, tak mám vážne obavy, že táto vládna koalícia a vláda si neuvedomuje vážnosť situácie. Ak dovolíte, poviem aspoň jeden príklad a rád by som vyvolal aspoň krátku diskusiu, pretože je to opatrenie, ktoré vláda prijíma z vlastnej kompetencie a môže to urobiť aj na základe dnes platnej legislatívy, a keďže ide rádovo o tisíce miliónov korún, ide o prostriedky daňových poplatníkov a sú to vyhodené peniaze do vzduchu, tak si myslím, že by sme o tom mali diskutovať, minimálne diskutovať, ak táto vláda nezmení svoje správanie.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Pán predseda, že ma minister nepočúva, to mi nevadí, lebo ten sedí za mnou, ale poprosím, keby ste upozornili kolegov, ktorých nezaujíma toto skrátené konanie vlády vo vážnej situácii, aby ste ich upozornili, že diskutovať môžu aj inde.

  • Dámy a páni, poprosím vás, venujte pozornosť kolegovi.

  • Ďakujem pekne. Vy, ktorí pracujete s internetom a s mailovou poštou, tak máte skúsenosť s vírusmi. Vírusy vám môžu skomplikovať život, lebo ak ste robili na niektorých veciach dlhý čas a jeden vírus vám zničí vašu prácu, tak je to, je to dosť nepríjemné. Ja si myslím, že vírusy sa nešíria len po internete, ja si myslím, že po Európe a po svete sa šíria vírusy aj v súvislosti s riešením hospodárskej krízy. Ako príklad takého vírusu, ktorý sa nebezpečne po Európe šíri, tak spomeniem príklad, nazval som to, že „šrotovné 1“.

    Dámy a páni, šrotovné, ktoré naša vláda vlastne už zaviedla od včera, je tisíc miliónov korún vyhodených do vzduchu. Poviem vám ako. Argument, že ho zaviedli aj v iných krajinách, je síce v tejto súvislosti pre niekoho možno zaujímavý, ale na príklade šrotovného chcem poukázať, ako šrotovné nepatrí medzi účinné a efektívne opatrenia v súvislosti s riešením problémov hospodárskej krízy. Keď v Nemecku zaviedli šrotovné, tak do dnešného dňa sa vypredali v Nemecku všetky Dacie. A potom veľa značiek Škoda Fabia. Vďaka šrotovnému v Nemecku dnes v Rumunsku a v Českej republike vyrábajú Dacie a Škody Fabie aj v druhých zmenách. Čiže mohli by sme to nazvať aj inak, ako bratská pomoc nemeckého národa rumunskému alebo českému národu. Niečo podobné bude aj na Slovensku. Neviem, koľko sa predá Dacií, koľko sa predá značiek Škoda Fabia alebo Škoda Octavia, možno to budú autá, ktoré sa vyrábajú lacnejšie v Ázii, ale „šrotovné 1“ bude mať aj, a hovorím to preto a spájam to s tým vírusom, aj iné škodlivé účinky na správanie sa občanov. Nemyslím teraz na tých, ktorí si vymenia vďaka šrotovnému svoje druhé alebo tretie auto, staré s pomocou štátu za nové. Sú aj takí, ktorí si to môžu dovoliť. Ale na Slovensku je skupina občanov, ktorí boli odolní voči vírusom vďaka zdravému rozumu, napríklad ak im ponúkali pochybné finančné inštitúcie peniaze hneď a bez ručenia. Jednoducho sú takí, ktorí sa dali chytiť, a dnes nemajú ani peniaze, ani strechu nad hlavou. Ale tí, čo mali zdravý rozum a čo si to vedeli spočítať, či si môžu dovoliť splátky a úroky zo svojej nízkej mzdy, tak jednoducho nepodľahli takýmto lákavým ponukám. Ale teraz prichádza nová ponuka zo strany vlády a táto vláda ponúka tým ľuďom, ktorí si nemôžu dovoliť auto, že my vám dáme 30-, 60-tisíc a vy si požičajte, lebo už dnes riešia problém pre ľudí, ktorí na to nemajú, že by to mohli na lízing. To znamená, že ak máte prácu a vyrátate si, že si môžete kúpiť tú Daciu zo svojich výplat a zo svojej splátky, tak my vám to umožníme. Ak tí ľudia zajtra prídu o prácu, tak budú mať síce nové auto, to najlacnejšie, ale budú mať problém, ako vrátiť požičané peniaze. Keby tu bol Peter Weiss, tak ten by možno, ja si ho pamätám, on v takýchto prípadoch, keď vláda plytvala, alebo teda ľudí dostala do zlej situácie, tak hneď argumentoval, že koľko pribudne samovražedných prípadov.

    Dámy a páni, aj takto sa budú niektorí ľudia na Slovensku správať. Samozrejme, tie peniaze nedáva štát, nedáva vláda, samozrejme, tieto peniaze dávajú tí, ktorí prácu budú mať, ktorí napríklad sa nedajú chytiť vláde a nekúpia si to auto, lebo oni zvažujú, či si môžu dovoliť napríklad ísť do reštaurácie na nedeľný obed. Alebo v obchode zvažujú, že či už budú kupovať v Tescu, alebo v Kauflande, alebo pôjdu len do Lidlu. Jednoducho, taká je dnes situácia na Slovensku. A rozumní ľudia zvažujú, čo si môžu dovoliť. Jednoducho rušia svoje naplánované dovolenky, rušia mnohé investície. Samozrejme, oni majú rozum. Slovenská vláda, mám pocit, že ho stráca.

    A teraz „šrotovné 2“, taký je môj pracovný názov pre návrh, s ktorým prišla ministerka Tomanová, a tak trošku súvisí s týmto zákonom a s dôchodkovým systémom. Pani ministerka Tomanová pred dvomi dňami prišla s nápadom, keď usilujú dostať ľudí z druhého piliera, to znamená tých, ktorí si sporia, tak pani ministerka Tomanová prišla so zaujímavým návrhom. Vy, ktorí vystúpite z druhého piliera, môžete svoje peniaze minúť hneď. Samozrejme, budú uvažovať, že na čo by to bolo, aby to nemohlo byť na všetko. Už nebudeme my míňať vaše peniaze, ktoré si šetríte na dôchodok, ale môžete, nám stačí, keď to urobíte vy, ako keď ich miniete teraz a hneď. Prosím vás, ak by sme urobili súťaž...

  • Reakcia z pléna.

  • Pani kolegyňa, hovorím k tomu, pani kolegyňa, hovorím k tomu. Ak budete trpezlivá, tak budete počuť, ako sa to dotýka i tohto zákona.

    Ak by sme urobili súťaž z tej stovky návrhov, ktoré táto vláda urobila v rámci riešenia hospodárskej krízy, tak tento nápad, si myslím, že to je návrh na Oscara. Dámy a páni, naozaj, ak takýmto spôsobom bude vláda nahovárať ľudí, aby dnes, keď treba šetriť, aby bezhlavo míňali peniaze, a keď kritizujú odborníci vládu, že to nie je rozumné, tak vláda to chce hodiť na občanov a ešte ich takýmito spôsobmi ako lákať, aby prejedali svoju budúcnosť, tak to považujem za neslýchanú nezodpovednosť tejto vlády.

  • No a teraz to, čo je obsahom tohto návrhu zákona, novela zákona v skrátenom konaní, ktorú privítali aj živnostníci na Rade pre hospodársku krízu. Dámy a páni, obávam sa, že tí, ktorí reprezentovali na tej Rade pre hospodársku krízu, ktorí reprezentovali živnostníkov, tak nemali so sebou kalkulačku. Lebo keby mali so sebou kalkulačku, tak by vedeli a videli, že táto vláda im cez tento zákon opasok o jednu dierku posúva od 1. apríla, že budú mať nižšie odvody do rezervného fondu, zo 4,75 na 2 %. Ale zároveň v tomto zákone im navrhuje, že od 1. januára im tie dierky, ten opasok utiahne rovno o dve dierky, dámy a páni, lebo sa odpútava platenie poistných odvodov od minimálnej mzdy a bude sa viazať na priemerný zárobok. Ale keďže mzda rástla rádovo skoro o 800 korún za minulý rok, to znamená, že milé odvody živnostníkov nebudú menšie, ale budú väčšie, čiže o tej dierke a o tých dierkach to platí.

    Dámy a páni, tak ako pristupuje táto vláda k riešeniu hospodárskej krízy, aj z toho vidieť, že si neuvedomujú vážnosť situácie, že všade vo svete vlády, ľavicové, pravicové, dávajú dokopy svoje múdre hlavy, to znamená aj opozičné. Ako využívajú ten odborný potenciál všetkých spoločností, aby prijímali opatrenia, ktoré naozaj povedú k riešeniu hospodárskej krízy. A riziká, ktoré sú tu a ktoré nemôžeme inak ovplyvniť, lebo sú zvonku, tak jednoducho hľadajú riešenia a využívajú všetky.

    Jedine slovenská vláda pyšne a arogantne vysmieva opozíciu. Odmieta dokonca diskutovať o našich návrhoch, a pritom si myslím, že keby ste vy miesto toho „šrotovného 1“ alebo „šrotovného 2“ tie peniaze, ktoré vy inak potrebujete, keby ste ich vy rozdali ľuďom napríklad vo forme nižších poistných odvodov, aj pre živnostníkov, aj pre všetkých zamestnávateľov a zamestnancov, tak by ste pomohli jednotlivcom, by ste pomohli zamestnávateľom, pomohli by ste celej krajine. Ale vy to robíte úplne opačne.

    Vy rozhodujete o miliardách. Napríklad pani ministerka veľmi často používa príklad, ako ľudia, ktorí si sporili a sporia, že prichádzajú o svoje výnosy, lebo v poslednom roku klesli výnosy o 3, o 5, o 7 %. Ale zamlčuje to, že výnosy napríklad štátnych železníc, ako sa ukazuje, lebo priemyselná produkcia veď klesla o 35 % a že ich výnosy klesnú nie o 5 %, o 50 %. A preto musí slovenská vláda tam naliať nie tisíce, milióny, ale rovno 6 mld.! Uvedomujete si, prečo ona potrebuje, aby ľudia prestali sporiť na svoje dôchodky? No lebo ona tie peniaze potrebuje hneď do štátnych železníc. O tom nehovorí, že s nimi nevie urobiť poriadok.

    Jednoducho, naozaj nebudem hovoriť o všetkom, ale toto sú jasné, jasné signály, že táto vláda nevie spravovať túto krajinu nie v dobrých časoch, lebo oni v dobrých časoch nič nenašetrili. Nič nenašetrili, keď tu bol 10-percentný ekonomický rast. Táto vláda nevie túto krajinu spravovať ani v ťažkých časoch.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami – pani poslankyňa Vaľová, Halecký, Sabolová, Senko, Jarjabek, Horváth, Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť. Ešte pani poslankyňa Tóthová.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem pekne. Ja som dlho rozmýšľala, ako začať, ale začnem vašimi vlastnými slovami, pán kolega. Ozaj, vy ako poslanec sám, a možno aj opoziční poslanci niektorí, sa chcete implementovať ako ten vírus, máte pravdu, do myslenia ľudí a do krokov tejto vlády, deštruovať ju. Pretože od začiatku, odkedy tu sedíte, stále len predpovedáte katastrofy: že neprijmeme euro, že Zákonník práce bude ľuďom škodiť – a tieto katastrofy sa nepotvrdili. Tak prečo rozprávate o opatreniach tejto vlády, ktoré ešte neprišli iba do praxe, opäť aké sú katastrofické? Veď vy ste ten vírus, ktorý tu chcete zaviesť, aby vlastne tie kroky, ktoré sú dobré, aby boli deštruované.

    Ďalej nerozumiem, ako dlhodobý poslanec, teda že máme rozpravu o legislatívnom skrátenom konaní o sociálnom poistení a vy tu rozprávate o šrotovnom a spomínate tu také veci, ktoré vôbec k tomuto legislatívnemu skrátenému konaniu nepatria. Tak ja vás prosím, nechovajte sa ako vírusy a potom tým pádom, ktorí chcú ozaj deštruovať tento národ a rozprávajú, ako všetko bude zlé, a nič zatiaľ, čo ste veštili, sa nepotvrdilo. A neodmietajte – prosím vás pekne, nikto vás neodmieta. Ale vy stále zavádzate iba pesimizmus, nie ako riešiť problém, ale ako to, čo navrhujeme, je zlé. O tom je celá vaša diskusia a o tom je všetko, čo vysielate, je ako message pre tento národ.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Brocka, chcel by som povedať, že neviem, či ste sa vyjadrili, či súhlasíte, alebo nesúhlasíte so skráteným legislatívnym konaním, predpokladám, že nie. Ja na rozdiel od vás, myslím si, že je to odôvodnené, a to z týchto dôvodov.

    Po prvé vieme, že živnostníci tento problém platenia odvodov a nadväznosť na minimálnu mzdu majú už dlhodobo a za posledné tri-štyri roky sa to nepodarilo riešiť. Stále sa to analyzovalo, kalkulovalo a teraz je tá vhodná doba, príhodná, aby sa tento problém vyriešil. Je to systémový problém, dotýka sa všetkých živnostníkov. A myslím si, že je tým správnym smerom, lebo uľahčuje ich odvodové zaťaženie a uľahčuje ich mierou, by som povedal, nie zanedbateľnou a uľahčuje túto záležitosť všetkým živnostníkom. Takže správny smer, myslím si, že aj správny rozsah, aby to nenabúralo štátny rozpočet. A nakoniec toto, čo ste spomínali, zvyšuje to aj spotrebu obyvateľstva. Aspoň je predpoklad, pokiaľ takéto peniaze v rozsahu možno jednej miliardy budú v najbližších mesiacoch, rokoch v rozpočte. Takže tento návrh ja považujem za odôvodnený a som za to, aby v skrátenom legislatívnom konaní bol prerokovaný. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa vrátila úplne k začiatku vystúpenia pána poslanca Brocku k procedúre. Ak by ste mali poctivý úmysel riešiť vážnu situáciu, aj pán predseda, ale aj vôbec celá vládna koalícia, bola by táto schôdza ako mimoriadna schôdza. Pretože ten manéver, že je to riadna schôdza s tými troma zákonmi, bol síce fajn, ale nič neriešiaci. A aj tak sme zaradili ako prvé čítania skrátené konania, čiže hospodársku krízu.

    Netvárme sa, že nie je mimoriadna situácia, lebo tu už pani kolegyňa predo mnou to spochybnila, že my nejako strašíme. Ja si myslím, že nestrašíme, ale treba byť obozretný a opatrný. A návrh, ktorý je predložený, tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní a potom v ďalších čítaniach skutočne nerieši hospodársku krízu v žiadnom prípade.

    A ja sa chcem ale aj poďakovať aj pánu poslancovi práve za to, že urobil istý exkurz do toho, aká je vážna situácia a aké sú nerozumné kroky tejto vlády, pokiaľ navrhuje opatrenia, ktoré sú nič neriešiace a ktoré skutočne označil ako šrotovné – a my budeme len šrotovať, ale nebudeme vyrábať.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Brocka, to je neskutočné, čo ste dokázali zo seba vypotiť. Dúfam, že ste sa pritom ani veľmi nezapotili. Ľuďom treba odkázať, aby vás nebrali vážne, pretože ak by vás brali vážne, tak by im museli po tele naskakovať zimomriavky.

    Vláda si zodpovedne plní svoje povinnosti. Operatívne reaguje na problémy, o ktorých ste hovorili. Je veľmi zodpovedná. Skôr vaše reči sú nezodpovedné. Silou mocou chcete do spoločnosti vnášať pesimizmus. Takáto situácia by vám zrejme vyhovovala. Ale nie je to tak.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Brocka, plných 15 minút ste zneužívali rokovací poriadok, prvých preto, lebo prvých 15 minút ste hovorili absolútne mimo témy, o ktorej ste mali z rokovacieho poriadku hovoriť. Len vďaka veľkorysosti a benevolencii predsedu parlamentu ste si to mohli dovoliť, čo pochopiteľne zneužívate, a predpokladám, že na tejto schôdzi budete zneužívať ešte veľa ráz. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. K vašim, teda tým ďalším hodnoteniam. Keby táto vláda nadviazala s vami dialóg, teoreticky, boli by ste prvý, ktorí by ju za to kritizovali, a boli by ste prvý, ktorý by sa tejto vláde za to vysmieval.

    Tretia poznámka. Hovorili ste veľa o šrotovnom. Keď som vás počúval, tak si myslím, že vláda skôr mala vymyslieť „poslanecké“ – pre vás.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega Brocka, prosím, odpovedzte mi na otázku, súhlasíte so skráteným legislatívnym konaním o sociálnom poistení, o zákone o sociálnom poistení? Na toto som nedostal odpoveď vo vašom vystúpení. O tomto tu rokujeme. Dostal som odpoveď, že ste zásadne proti šrotovnému, že členovia Rady pre hospodársku krízu, myslím, že z radov živnostníkov, tých ste, myslím, pomenovali, nemajú kalkulačku, a teda môžeme ich považovať za hlupákov. Ale nemám odpoveď na zásadnú otázku, o ktorej tu rokujeme. Teda že či súhlasíte, alebo nesúhlasíte so skráteným legislatívnym konaním v rokovaní o zákone o sociálnom poistení.

    A ešte mi, prosím, dovoľte jednu poznámku. Je pravda – dozvedel som sa, a preto sa to rovnom pýtam – je pravda, že tie návrhy zákonov, ktoré KDH pripravilo, ktoré pred nejakým nedávnym časom na svojej tlačovej konferencii prezentovalo, nenašlo oporu medzi opozičnými partnermi? Že to je dôvod, prečo boli problémy so zvolaním mimoriadnej schôdze? Že teda nie je konsenzus v opozícii?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dobre, ja by som rád povedal, aby sme sa tuná nehrali a nerobili prestrelky. Naozaj hovoríme o veciach, ktoré sú vážne pre túto krajinu, o kríze. A beriem v istom zmysle aj niektoré návrhy vlády takto.

    Ak kolega Brocka povedal, že v podstate zatiaľ sa správate ako tí, ktorí majú patent na rozum, a odmietate akúkoľvek diskusiu, ja si myslím, že ukážka toho bolo to, že návrh na zmenu programu od kolegu Štefanca ste jednoducho znova odmietli. Ale to nebude večne. Ja som presvedčený, že príde okamih, keď pochopíte, že jednoducho treba hľadať spoločné riešenie, pretože pre ľudí, tých, ktorí sú nezamestnaní, je absolútne jedno, že ten návrh príde z koalície alebo z opozície. Nezamestnaného zaujíma iba riešenie jeho vážneho problému.

    Aj preto si myslím, že by sme mali o týchto veciach trochu serióznejšie diskutovať a nerobiť tu z toho politické prestrelky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nadviažem na to, čo bolo povedané. Aj pán poslanec Brocka začal hovoriť, ako treba vážne diskutovať, pretože je situácia mnohých skutočne až ťažko únosná. A práve preto, že je tak ťažko únosná pre mnohých občanov, nemožno tak diskutovať, pán poslanec, ako ste diskutovali vy. To bolo niečo, čo je v Predanej neveste stvárnené do jednej hlavnej postavy. Vy ste tu rozprávali, rozprávali a nevyjadrili ste sa k predmetu bodu. Vy ste nepovedali, či ste za skrátené legislatívne, alebo nie ste. Ešte by som uniesla, keby ste išli do merita zákona, ktorý má byť v skrátenom legislatívnom konaní, a to je vymeriavací základ, výška 44, 2 %. Vy ste sa toho ani nedotkli, aby ste povedali, že či takéto skrátené konanie pre tento problém je potrebné, alebo nie je potrebné. O tom tu teraz rokujeme!

    A nie o všetkom, čo ste vy tu zhrnuli, bez hlavy a bez päty. Vás to nemrzí, že tí ľudia čakajú na riešenia? Áno, chcete stále diskusiu. Veď teraz ste ukázali, že diskutujete absolútne od veci. Absolútne len vo vašej rovine takých vecí, ktoré nie sú konkrétne. Na korektnú diskusiu treba aj korektných partnerov. To, čo ste tu teraz ukázali, skutočne, mňa to úplne šokuje, keď takto budeme dneska rokovať, tak sa ani nedozvieme o čom. Ste za skrátené alebo nie ste? Veď ste to nepovedali.

  • Pán poslanec Brocka, vaša reakcia. Zapnite pána poslanca Brocku.

  • Poprosím mikrofón. Budem reagovať od posledného predrečníka.

    No, pani Tóthová, ako chcete s nami diskutovať, bolo vidieť, ako sa správate ku schôdzam, napríklad k tej, ktorú iniciovala opozícia. Pýtate sa, že som k meritu veci nediskutoval, a spomenuli ste 44,2-percentný vymeriavací základ. No, pani kolegyňa, veď to som spomínal, ale účinnosť týchto ustanovení je od 1. januára 2010! Pani kolegyňa, a prečo o tom rokujeme v marci, 10. marca v skrátenom konaní? Je marec a toto vláda navrhuje s účinnosťou od 1. januára 2010. Rozumiete, prečo nesúhlasím v tejto veci so skráteným konaním?

    K pánu Horváthovi. Pán kolega, no, lebo tento návrh je guláš! Naozaj, sú tam opatrenia, s ktorými súhlasím, napríklad, aby od 1. apríla živnostníkom boli znížené poistné odvody, my navrhujeme, aby boli nielen živnostníkom, ale všetkým zamestnancov a zamestnávateľom znížené odvody. Ale napríklad to, čo pani Tóthová si všimla, že tam je iný vymeriavací základ, ale až v januári. Pán kolega, toto patrí do skráteného konania?

    No a, pán Jarjabek, pán kolega, vás už som počul aj lepšie vystupovať. Ak si vy myslíte, že my opozícia budeme vystupovať tak, že sa vám to bude páčiť, a len vtedy vystupovať, no tak budete ešte veľmi dlho čakať. Aspoň kým bude táto vláda pri moci.

    A teraz, pán kolega Senko, vraj že som sa veľmi nezapotil.

  • Povedané so smiechom.

  • No musím vám, pán kolega, povedať, že ja som sa nezapotil, ale myslím si, že ani vaša vláda sa veľmi nezapotila pri vypracovaní tých návrhov, ktoré nám poslala do Národnej rady.

    Pán kolega Halecký, no, ste sa pýtali to isté, že či som za, alebo nie. No je to veľký problém. Lebo v tom zákone je tretina...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Sárközy do rozpravy.

  • Reakcia z pléna. Ruch v sále.

  • Pani kolegyňa, poprosím vás.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, pán podpredseda vlády, ja sa pokúsim vyjadriť v princípe k tomu, o čom tu dnes rokujeme. Najprv k mimoriadnej schôdzi a potom k skrátenému legislatívnemu konaniu.

    Pán predseda, pán Paška, vy ste povedali, že toto nie je mimoriadna schôdza, ale je to riadne zvolaná schôdza. No ja nemôžem s vami súhlasiť, ale pevne verím, že môžem mať na to iný názor. Pretože my sme začiatkom roka dostali harmonogram schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky na rok 2009, ktorý bol odsúhlasený poslaneckým grémiom niekedy na konci minulého roka. Podľa tohto harmonogramu mala byť schôdza, sa mala nasledujúca schôdza začať 15. apríla. Pretože rokujeme mimo tohto harmonogramu, tak ja si to vysvetľujem tak, že všetky schôdze okrem toho, čo sú uvedené v tomto harmonograme, sú mimoriadne schôdze. Ale to len na okraj.

    Ja sa tiež musím zastaviť pri tom, minulý týždeň sme dostali pozvánku, návrh programu na 33. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Táto pozvánka prišla po tom, ako opoziční poslanci na okrúhlom stole minulý týždeň v utorok zahlásili, že idú zbierať podpisy na mimoriadnu schôdzu. Vtedy ešte reč o mimoriadnej schôdzi nebola, ani o teda nasledujúcej schôdzi, táto pozvánka prišla až ex post. Ja som si to prečítala, musím sa vám priznať, druhýkrát som dostala takúto pozvánku, ja sa aspoň nepamätám okrem mimoriadnych schôdzí, že tam boli tri body. Na marcovej schôdzi sme mali pôvodne rokovať o troch dôležitých bodoch, a keď som si ten prvý bod prečítala, že budeme rokovať o posudzovaní a kontrolovaní hluku na vonkajšie prostredie a o zmene zákona Národnej rady o tejto problematike, tak som si povedala, že tak ja som včera sedela na opozičnom okrúhlom stole, kde sme predostreli rámec hotových zákonov, ktorými chceme riešiť hospodársku krízu, ktorá zastihla aj Slovensko. A keď sa pozrieme dookola, nielen okolité krajiny, ale aj do ostatnej Európy, myslím teraz Francúzsko alebo Nemecko, tak všade vláda a poslanci hľadali možnosť, ako zmierniť dopady tejto hospodárskej krízy. No nebola som si istá, že zákon o hluku je ten najdôležitejší, ktorý by mal prísť. Musím sa priznať, ja som až dnes na stole našla novú pozvánku, samozrejme, na internete som si to mohla pozrieť, kde je už 11 bodov.

    A teraz sa vyjadrím ku skrátenému legislatívnemu konaniu.

    Pani ministerka, vy ste v tej predkladacej správe povedali, že ste využili § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, a hovorili ste, predkladáte „tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, pretože štátu hrozia značné hospodárske škody“. Môžem teraz s touto vašou vetou sčasti súhlasiť a vysvetlím prečo. Preto, poviem zrejme to isté, čo povedal môj predrečník pán poslanec Brocka, keď som si prečítala tento návrh zákona, ktorý predkladáte v skrátenom legislatívnom konaní, tak účinnosť tohto zákona je 1. apríla 2009 okrem 1. bodu až 9. bodu a § 293bh a § 293bi 10. bodu článku I a článku III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009. To znamená, vy predkladáte zmenu zákona, novelu zákona o sociálnom poistení v skrátenom legislatívnom konaní a okrem dvoch paragrafov, to znamená okrem § 293bg a okrem § 72 všetky ostatné paragrafy a všetky tri články, ktoré sú tu, budú účinné od 1. januára 2010.

    Preto aj ja sa ťažko vyjadrím aj vo svojom mene, aj v mene mojich kolegov z klubu Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja, ako budeme za tento zákon hlasovať. Pretože môžeme súhlasiť s § 293bg, to znamená zníženia odvodov do rezervného fondu, hoci sme si to my predstavovali inak a v tom zákone, ktorý ste predložili, je to iné, takže s tým bodom by som súhlasila a v tomto prípade súhlasím aj so skráteným legislatívnym konaním. Ale nemôžem súhlasiť s tými ostatnými bodmi, ktoré predkladáte v skrátenom legislatívnom konaní, pretože pokiaľ sú účinné od 1. januára 2010, tak ma o tom nemôžete presvedčiť, že teraz 10. marca 2009 to musíme prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní, to znamená bez toho, aby tento návrh zákona prešiel pripomienkovým konaním, aby sa k tomu mohla vyjadriť širšia verejnosť a jednako aj ostatné ministerstvá.

    To, čo povedal pán poslanec, a poviem to len jednu vetu, pretože to už je v zákone a k tomu sa vyjadrím až pri prvom čítaní, čo sa týka vymeriavacieho základu. Áno, súhlasím s tým, že živnostníci, ktorí boli alebo ktorí sú delegovaní v Rade pre hospodársku krízu a si asi v rýchlosti nevedeli vypočítať, čo to znamená, som za to, že sa konečne niečo deje s odpojením odvodov od vymeriavacieho základu, čo sa týka minimálnej mzdy. Lenže keď si to prečítate a spočítate, tak tu nedošlo k žiadnej zmene. K zmene pôjde zrejme ex post až vtedy, keď budete naďalej zvyšovať minimálnu mzdu, a vtedy sa už odvody zvyšovať nebudú. Ale pre živnostníkov tým, že odpojíte minimálnu mzdu a bude sa to vzťahovať na priemernú mzdu a na 44,2 % vymeriavacieho základu už to neplatí.

    Takže v tomto momente ja nemôžem povedať za seba, ako budem pri tomto zákone hlasovať, čo sa týka skráteného legislatívneho konania. Zrejme si k tomu budeme musieť ešte sadnúť a môžem vám povedať, že pri tomto zákone snáď to podporím kvôli tomu, čo som povedala, kvôli tým dvom paragrafom, čo sa týka § 293bi a § 72. Ale v žiadnom prípade by som to nepodporila, čo sa týka tých ostatných bodov, ale myslím si, že poslanec musí rozmýšľať a v tomto prípade, či sa to páči mne, alebo nie, asi budem hlasovať za menšie zlo.

    Koaliční poslanci, vyberte si z toho, čo som povedala, ako budem o tom hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Brocka, Vaľová, Farkas, Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

  • Pani kolegyňa, doplním vás, aj keď to nebola vaša povinnosť povedať, ako budú hlasovať poslanci za KDH pri tomto návrhu zákona, ale keďže viacero predrečníkov položilo túto otázku a ja som nestihol odpovedať na všetkých prihlásených, tak jedna informácia, že poslanci za KDH sa pri tomto vládnom návrhu zdržia hlasovania z toho dôvodu, že návrh na zníženie odvodov, ktorý navrhuje KDH, považujeme za lepší. Znížiť poistné odvody systémovo všetkým, ktorí vytvárajú pracovné miesta, všetkým, ktorí sú zamestnaní, tak to je lepší prístup teraz v čase hospodárskej krízy, vôbec to neznamená plytvanie verejných prostriedkov a povedie to k želanému cieľu. To znamená, aby sa pracovné miesta, ktoré sú ohrozené, udržali, aby, naopak, zamestnávatelia, ktorí potrebujú pracovnú silu, aby mohli pri nižších nákladoch vytvoriť nové pracovné miesta.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa dotknem, čo hovorila pani kolegyňa Sárközyová, chcem povedať, že som prekvapená, že z jej názoru vyplýva, pretože to, čo sme schválili, bolo schválené v hospodárskej rade pre krízu na tripartitnom, kde je tripartitné zastúpenie. Čiže, pani kolegyňa, ja dám jednu otázku. Podľa vás Republiková únia zamestnávateľov ani Komora živnostníkov, ani Asociácia zamestnávateľov Slovenska nerozmýšľajú? Lebo vy ste povedali, že treba rozmýšľať a rozmýšľajú iba poslanci. Ja sa na to pýtam, či nerozmýšľajú, ak s takýmto návrhom súhlasili, to je prvá vec.

    A druhú vec by som chcela povedať, že ja sa plne stotožňujem s pánom predsedom Paškom, predsedom parlamentu, že zvolal normálnu schôdzu rokovania, pretože ak jednoducho, ak sú tam zákony, ktoré by mohli prísť do platnosti skôr a boli doručené do Národnej rady a mohli by pomôcť občanom, a ja prečítam ten zákon, kde je jasne napísané, je to ochrana zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a je to zákon o posudzovaní a kontrole hluku na vonkajšom prostredí a nevidím na tom nič zlé, že to skôr bude platiť a že sme nečakali do aprílovej schôdze. Ja neviem, čo vidíte na tom zlého, že takýto zákon príde skôr do platnosti?!

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Iván Farkas, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som v tejto reči podporiť vystúpenie pani poslankyne Sárközy. Myslím si, že pre živnostníkov nedôjde na základe tohto návrhu zákona k žiadnej pozitívnej zmene a v tomto pani poslankyňa mala pravdu.

    Pani ministerka, možnože vplyv živnostníkov v Rade pre hospodársku krízu nepovažujete za dostatočný, možnože pre vás 512-tisíc živnostníkov, ktorí momentálne pôsobia na Slovensku, je nedostatočný počet ani z politického hľadiska. Ja vás ubezpečujem, že naše návrhy zákonov, návrhy opozície, riešia aj problém živnostníkov, je tam viac návrhov, na základe ktorých chceme uľahčiť ich pôsobenie momentálne na Slovensku v slovenskom hospodárstve.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Posledný s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Jozef Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu pani poslankyne Sárközy chcem len pripomenúť, že už len to, že uvažuje a váha, či podporiť tento vládny návrh, dá sa povedať, už zákona, alebo či podporí len niektoré body, svedčí o tom, že ten zákon má v sebe niečo dobré a niečo pozitívne.

    Po druhé, myslím si, že nie je možné čakať, až pokiaľ bude maximalistický dobrý zákon, ale pokiaľ ide správnym smerom a aspoň sčasti zlepšuje finančnú a ekonomickú situáciu takej veľkej skupiny, ako živnostníci sú, je potrebné to podporiť.

    A v neposlednom rade si myslím, že práve ukazuje skúsenosť z tejto doby, že práve v období ekonomickej krízy vláda sa správa rozumne, vláda je nútená prijímať také opatrenia, ktoré sú veľmi prospešné a ktoré v tom kľudovom, mimokrízovom období veľmi neprijíma. Svedčí o tom práve aj prijímanie týchto opatrení pre živnostníkov. Vieme, že 3-4 roky sme rokovali, uvažovali, boli rôzne neúspešné stretnutia a teraz vidíte, že v krátkej dobe stačí, aby sa prijalo opatrenie, ktoré sme nemohli prijať v priebehu troch rokov.

    Takže len zopakujem, že zdá sa, že nielen koalícia a vláda, ale aj opozícia v období krízy sa začína správať rozumne a správne.

    Ďakujem.

  • Reagovať na poslancov, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami, bude teraz pani poslankyňa Klára Sárközy, nech a páči.

  • Ďakujem za slovo. No, pán predseda výboru Halecký, môžem s vami súhlasiť, len k tomu dodám, že opozícia rozmýšľa zodpovedne, čo sa týka zákonov, ktoré by riešili hospodársku krízu alebo na čo sme upozorňovali už od augusta. Napríklad Strana maďarskej koalície mala prvé vystúpenie k tomuto 5. októbra. Ja len spomeniem, pretože to musím spomenúť. Na hodine otázok som pani ministerke niekedy v novembri dala otázku, ako sa bude týkať hospodárska kríza, ktorá sa už rozmáhala vtedy v Európe, nezamestnanosti na Slovensku. Ona mi povedala – a ja som si to číslo zapísala, môžete si to vytiahnuť všetci –, aby som tu nešírila paniku, pretože bude sa to týkať 6 694 ľudí, ktorí budú v dôsledku hospodárskej krízy prepustení. To bolo síce v novembri. Vieme, tá situácia teraz je iná, pretože denne dochádza k hromadnému prepúšťaniu. A súhlasím s pánom poslancom Brockom v tom zmysle, že tie návrhy, ktoré predložila opozícia, sú lepšie, pretože tie, čo sa týka znižovania odvodov alebo daní, týkajú sa všetkých. Takže nie som za takéto čiastkové zmeny, preto som povedala, že som vo veľmi ťažkej situácii a musím rozmýšľať, ako budem hlasovať. A teraz hlasujeme o skrátenom legislatívnom konaní.

    Takže ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa vyjadrili faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Klára Sárközy bola posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy k tomuto skrátenému konaniu návrhu zákona. Pýtam sa, predpokladám, že ani pani ministerka, ani pani spravodajkyňa v rozprave nechcú vystúpiť, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pýtam sa, že či chce využiť právo záverečného slova.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, nedá mi, aby som nezareagovala na slová „kradnúť“. Kradnúť komu a čo? Poprosím jasne povedať. Alebo „podľa seba súdim teba“, používate toto porekadlo. Ja skutočne by som asi zvážila slová na adresu 512-tisíc živnostníkov. Päťstodvanásť vydaných živností, myslím, že 517 ja mám posledný údaj, skutočných živnostníkov je 227-tisíc a z toho 82,4 % živnostníkov platí z minimálnej mzdy.

    Vrátim sa k tomu „kradnúť“ komu a čo a „podľa seba súdim teba“.

    Vážené dámy, vážení páni, ja som v relácii Na telo v nedeľu položila prakticky rečnícku otázku, kde som povedala, že je to moja momentálna myšlienka, a predvetie k tejto vete znelo, kde som povedala, že prechádzajúca vláda schválila tieto zákony a povedala, že tieto peniaze sú peniaze, ktoré si sporia v druhom pilieri, sú peniaze sporiteľov. V roku 2007 v júli, keď som uvádzala zákon do medzirezortného pripomienkového, novelu zákona č. 43 do medzirezortného, som znovu zopakovala túto istú vetu a povedala som, že bola to predchádzajúca vláda, ktorá povedala, že ide o peniaze sporiteľov.

    V tejto súvislosti si dovolím vysvetliť, peniaze, ktoré platia zamestnávatelia z odvodov hrubých miezd 18 %, z toho 14 % do dôchodkového fondu a 4 % do invalidného, platia a sú vlastne verejné zdroje. Prichádzajú do Sociálnej poisťovne a ten, kto sa rozhodol vstúpiť do druhého piliera a uzatvoriť zmluvu so súkromnou správcovskou spoločnosťou, odrazu 9 % z tých 18 % verejných zdrojov, z ktorých neplatil ani odvody, ani dane, dostáva tieto peniaze do svojho vlastníctva. Ten, kto vstúpil do druhého piliera, uzatvára zmluvu, hovorím zmluvu, o tom, komu tieto peniaze odkáže. Odkazuje ich fyzickej, právnickej osobe, napríklad môže ich odkázať spokojne nejakému záhradníctvu a podobne a nie svojim deťom. Jedinou spoločnou črtou vlastníctva, keď by ste skúmali Občiansky zákonník, zistíte, že je dedenie. Otázka dedenia je tu zase problémová, pretože čo hovoríme o neopomenuteľných vlastníkoch, hovorím o deťoch. Vážené dámy, vážení páni, spamätajte sa!

    A vrátim sa k tej mojej rečníckej otázke, ktorú som položila v relácii Na telo a kde keď hovoríte o tom, že „kradneme peniaze sporiteľom a prejedáme tieto peniaze“, ja sa spytujem, či vyplácanie dôchodkov našim rodičom, starým rodičom, vyplácanie dôchodkov našim invalidným príbuzným alebo vdovských, vdoveckých alebo sirotských dôchodkov je prejedanie peňazí alebo kradnutie? Asi nie!

  • Ak som povedala, že tieto peniaze v prvom momente a prvá myšlienka bola použiť napríklad na hľadanie zložitého systému riešenia dopadov hypotekárnych úverov, kde ľudia prichádzajú o strechu a budú prichádzať o strechu nad hlavou, napríklad na to, aby sme pomohli preklenúť obdobie alebo za účelom vzdelávania, ja sa spytujem, pretože tá otázka smerovala k jednej jedinej veci, ak kradneme, ak zneužívame tieto peniaze tým, že z nich vyplácame dôchodky ľuďom, ktorí 43,8 roka, priemerný údaj k 31. 12. 2003, do systému platili, ja sa spytujem, koho hájite, keď poviem, že tie peniaze vyplatíme ľuďom? Koho hájite? Jednoznačne ste hovorcami dôchodkových správcovských spoločností, kde ste zabezpečili zákonom hromadenie peňazí, a to aj peňazí zo štátneho rozpočtu, zhruba za 223-tisíc občanov platíme zo štátneho rozpočtu do súkromných dôchodkových spoločností, kde platíme poplatky skryté i zo zákona a kde tieto peniaze prepadajú.

    Ako prepadajú, aké bolo hodnotenie? Zoberiem si z novín, pretože tie tak zvyknú hovoriť podľa vás a niektorých pravdu, a pritom zavádzajú mnohých ľudí, ale poviem, zhodnotenie majetku na dôchodkovom účte od roku 2006 od 6. mesiaca, teda druhá polovica, je záporné od 0,4 %, mínus 0,4 % do 9. mesiaca 2008 mínus 7,5 %. Naozaj si takto predstavujete narábať s peniazmi zo štátneho rozpočtu? Odvádzať ich do súkromných dôchodkových správcovských spoločností, ktoré tie peniaze znehodnocujú a si nehanebne z nich stŕhajú poplatky?!

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Pani ministerka, musím ako predsedajúci vás upozorniť, že keď chcete dávať otázky poslancom, treba to urobiť v rozprave, lebo v záverečnom slove to akosi už nie je možné na vás reagovať. Pán kolega Brocka, nedávam vám slovo, lebo faktickou poznámkou nemôžete reagovať na pani ministerku, ktorá využije právo záverečného slova. Pani spravodajkyňa, pýtam sa, chcete? Nie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať po prerokovaní všetkých štyroch návrhov zákona, ktoré sú v skrátenom konaní.

    Teraz pristúpime k

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, návrh vlády je pod tlačou 972.

    Pani ministerka, nech sa páči, odôvodnite aj tento návrh vlády.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ja som vo svojom vystúpení žiadnu otázku nepoložila. Ja som hovorila o rečníckej otázke.

    K návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie si dovolím len uviesť, účinnosťou od 1. januára 2005 sa zaviedol systém starobného dôchodkového sporenia. Jednou z odplát, na ktorú má dôchodková spoločnosť právo, je odplata za správu dôchodkového fondu. Navrhuje sa zníženie maximálnej výšky tejto odplaty, čím sa pozitívne ovplyvní výška hodnoty majetku v dôchodkovom fonde, a tým aj výška budúceho dôchodku z druhého piliera. Takýmto riešením sa posilní naplnenie účelu starobného dôchodkového sporenia, ktorým je spolu so starobným poistením zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe, t. j. právo na primerané hmotné zabezpečenie, tak ako to ustanovuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 39.

    Z uvedených dôvodov je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov navrhnúť, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem pekne, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A znova dávam slovo poverenej členke výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona v príslušnom výbore. Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 972).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1001 z 5. marca 2009 pridelil uvedený návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uvedený návrh vlády prerokoval na svojej 53. schôdzi dňa 10. marca 2009 a uznesením č. 230 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie. Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na skutočnosť otváram rozpravu k tomuto návrhu na skrátené konanie. Konštatujem, že som písomne nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto z prítomných poslankýň alebo poslancov sa hlási do rozpravy ústne? Evidujem pána Júliusa Brocku, pani Kláru Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, čiže celkovo dvaja kolegovia, resp. kolegyňa a kolega.

    A slovo má teraz pán Július Brocka, nech sa páči.

  • Pani Vaľová sa ma pýta, že či budem to isté čítať, čo som čítal pri predchádzajúcom bode.

  • Povedané so smiechom.

  • Pani kolegyňa Vaľová, ja som to na rozdiel od vás nečítal, ale ak dovolíte, využijem... (Reakcia spravodajkyne.) Áno, ale nemuseli by ste, už ste tu nejaký piatok.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Ale k veci.

    Dostal som, dostal som otázky od pani ministerky a potom som sa dozvedel, že to neboli otázky, na ktoré by bolo treba odpovedať, že to boli len rečnícke otázky. Dovoľte, aby som pri rokovaní o tomto bode v skrátenom konaní odpovedal aj na niekoľko rečníckych otázok pani ministerky Tomanovej.

    Pani ministerka Tomanová, vyplácanie dôchodkov našim rodičom nie je prejedanie peňazí. Áno, v tomto jednom s vami súhlasím. Je to naša povinnosť, aby sme sa o svojich rodičov postarali. Ale rovnako je naša povinnosť, aby sme sa postarali a mysleli aj na tých, ktorí dnes prispievajú na dôchodky svojich rodičov, aby aj oni, keď budú v dôchodku, tak mali dôchodok. To je naša povinnosť.

    Vyplácanie dôchodkov, to nie je prejedanie peňazí. Ale prejedanie peňazí, to je napríklad nabádanie ľudí na šrotovné. A o tom už nebudem hovoriť, lebo som hovoril v predchádzajúcom bode. Prejedanie peňazí je napríklad vyplácanie štátnych dotácií firmám, kde sa udržiavajú pracovné miesta za každú cenu, aj keď tí ľudia nemajú v práci čo robiť. To považujem za prejedanie peňazí daňových poplatníkov! To nie sú peniaze vlády, ani Roberta Fica, ani vládnej koalície.

    No a čo je kradnutie peňazí? Pani ministerka, kradnutím peňazí daňových poplatníkov, to je, keď tieto peniaze daňových poplatníkov nalievate do gágora blízkym firmám, vašim blízkym firmám, ktoré vyhrávajú v tendroch. Privyrábate im, prihadzujete im zákazky, milióny a miliardy. Toto ja považujem za kradnutie!

    No a aby som mohol sa vyjadriť aj k meritu veci, aby ste sa nemuseli pýtať vo faktických poznámkach, že aký máme postoj k prerokúvanému návrhu zákona, vám musím povedať, že pri tomto návrhu zákona nemáme problém, že či niečo áno, niečo nie. A nepovažujem sa, pani ministerka, za hovorcu DSS-iek. Jednoducho za tento návrh nebudeme hlasovať preto, že s riešením hospodárskej krízy toto nemá absolútne nič spoločné. Toto, čo vy robíte vo vzťahu k tým, ktorí majú spravovať peniaze tých, ktorí si chcú sporiť a investovať v druhom pilieri, to považujem, by som povedal, za útok alebo revanš zo strany vlády voči tým, ktorí nechcú tancovať tak, ako vy pískate. Jednoducho, veď ak ste vy zmenili podmienky nároku na dôchodok z druhého piliera, tak po troch rokoch fungovania tohto systému prvý poberateľ toho dôchodku príde o dvanásť rokov. O dvanásť rokov! Ja si myslím, že už by malo byť po kríze, že by malo byť po kríze a najmä teda ak chcete upraviť poplatky, voči tomu ja nemám výhrady. Áno, môžeme o tom diskutovať. Ale nie takto poza, skráteným konaním, že obídete všetkých, aby sme o tom diskutovať nemohli a že si to, máte na to dosť hlasov, že si to takto schválite. Je to, je to úder, je to útok na sporiteľov, lebo toto je ďalšia tehlička, ktorú vy vyberáte z toho systému. Naozaj, ak ho treba vylepšiť, v tom vám my brániť nebudeme, ale vy schválením tohto návrhu zákona tento systém likvidujete a popri tom ešte prejedáte peniaze a okrem toho ešte aj kradnete.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Júliusa Brocku sa prihlásili pani poslankyňa Jana Vaľová, pán poslanec Iván Farkas. Neevidujem ďalšie prihlášky, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má teraz pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, pán Brocka, ja si myslím, že čo sa týka prejedaných peňazí, tak ich umožňujete, aby DSS-ky tieto peniaze, nie že prejedali, aby sa prežierali. Nie že prejedali, ale prežierali! Pretože ešte ani neurobili to, aby sporitelia im zabezpečili plusové výnosy a už dneska berú niekoľkotisícové odmeny. A práve v tomto legislatívnom skrátenom konaní, pán Brocka, vy to veľmi dobre viete, ideme urobiť garančný fond, aby sme mysleli na budúce dôchodky aj na budúcich sporiteľov, a ak im DSS-ky nezhodnotia ich peniaze, aby im dokázali dorovnať tieto finančné prostriedky, pretože berú peniaze a odmeny za to, že zle hospodária – a vy im to umožňujete. Toto je prežieranie. To je prvá vec.

    A druhú vec, ale o tom budeme rozprávať v prvom a druhom čítaní a určite vysvetlíme aj sporiteľom, že myslíme to vážne a dobre a myslíme to dobre s ich peniazmi a s ich dôchodkami do budúcna. A, pán Brocka, ja som rada, že som vás upozornila, lebo zase ste chcel rozprávať o šrotovnom, ale už ste sa zháčil, tak sa teším, že sme sa dozvedeli aj niečo nové.

    Ďakujem.

  • Druhým prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Iván Farkas, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte, aby som podporil slová kolegu pána poslanca Brocku a k tomu, čo on povedal, pripomeniem niektoré slová. Aký je, prosím vás pekne, rozdiel medzi zamestnancom ŽSR Carga a zamestnancom súkromného prepravcu, šoféra kamióna? V prvom prípade idete zachraňovať tieto pracovné miesta a existenciu tých pracovníkov, ich rodín napriek tomu, že nemajú prácu. V druhom prípade prečo nekonáte podobne? V mojom okolí, v našom regióne skrachovalo veľa prepravcov, a tým pádom títo kamionisti, títo šoféri sa dostali na ulicu.

    Konkrétne k tomuto zákonu o starobnom dôchodkovom sporení si myslím, že ide o vytesňovanie investorov, ide o to, aby vlastníci DSS-iek opúšťali rad po rade Slovensko. Nie je to korektné minimálne z toho pohľadu, že ja tiež som poistený v DSS-ke v druhom pilieri a myslím si, že týmto krokom konáte nielen proti môjmu záujmu, ale proti záujmu 1,5 mil. sporiteľov, ktorí vstúpili do druhého piliera, a chcete zneistiť ich situáciu, ich budúcnosť. A čo bude potom po zániku týchto DSS-iek s ich nasporenými peniazmi?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Reagovať teraz bude pán poslanec Július Brocka, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa Vaľová, nebojte sa, veď ja som ochotný diskutovať s vami o úprave poplatkov a o zmene – ale prečo v skrátenom konaní? Povedzte! Prečo toto musíme riešiť v rámci opatrení hospodárskej krízy a odvádzať pozornosť ľudí, ktorí sú naozaj v strachu, že prídu o robotu? Veď toto nijako k ich udržaniu pracovného miesta neprispeje. Vy plytváte, vláda, energiou, že, by som povedal, akoby z istej pomsty, skoro, útočí na tých, ktorí jej nejdú po ruke. Vy, ktorí máte v tomto štáte všetku moc v rukách, myslím teraz stranu SMER.

    No a (povedané so smiechom) ste povedali, že som sa, že „vy ste sa zháčil“. Pani kolegyňa, správne by to malo byť asi, že „vy ste sa zháčili“, lebo môj kolega Fronc by vás opravil, ale nesedí tu, tak to robím ja.

    Nezháčil som sa, pani kolegyňa Vaľová. Názor Národnej banky Slovenska, dokonca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pani ministerka Tomanová má iný názor, ako schválila vláda a poslala do Národnej rady. Predstava Národnej banky Slovenska v úprave poplatkov je iná! Aj ministerstva sociálnych vecí! Čiže o tom by sme mohli hovoriť, predpokladám, že to poviete, pani ministerka, v záverečnom slove, keď nechce v rozprave vystupovať.

    No a keď vám vadia tie odmeny, prosím, veď to aj mne vadí, ale vás poprosím, urobte to, kde to máte v rukách. Napríklad Fond národného majetku, tí vaši tam si dávali mimoriadne odmeny, veľké a v čase, keď je hospodárska kríza, keď ľudia prichádzajú o prácu, o výplaty. Tam...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej do rozpravy ako posledná prihlásená je pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči, pani kolegyňa, máte priestor na vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení, pani ministerka, pán minister, na začiatku odpoviem jednu dôležitú vetu. Pred chvíľou, keď sme hovorili o skrátenom legislatívnom konaní pri sociálnom zákone, novele zákona o sociálnom poistení, som povedala, že som v ťažkej situácii, pretože, úprimne povediac, sa neviem rozhodnúť, ako budem hlasovať. No, pani ministerka, počúvajúc vaše záverečné slovo, ste mi uľahčili moju situáciu. Ale môžem na začiatok povedať, ani ja, ani moji kolegovia zo Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja pri tejto vašej novele problém nemajú. Budeme jednoznačne hlasovať proti. Nezdržíme sa. Budeme hlasovať proti.

    A bola by som rada, pani ministerka, a hlavne, vážení poslanci vládnej koalície, keby ste merali rovnakým metrom. Pred chvíľou, keď pri skrátenom legislatívnom konaní pán poslanec Brocka zašiel trošičku hlbšie, načrel tú problematiku z inej stránky, keď chcel hovoriť o skrátenom legislatívnom konaní, ste tu kričali a vystupovali, že to nepatrí k skráteniu. Pani ministerka, vaše záverečné slovo čo malo spoločné so skráteným legislatívnym konaním pri sociálnom poistení? Ste v Národnej rade, zatiaľ vaše zákony schvaľuje Národná rada. Samozrejme, máte teraz väčšinu, bez problémov schválite všetko, takže ten meter, keby bol rovnaký aj pre koaličných poslancov, aj pre opozičných. Som rada, že pán podpredseda na to upozornil.

    A teraz k meritu veci. No ja vás musím aj ľutovať, pani ministerka. Ja som to už viackrát povedala. Pretože od augusta 2006, ako ste nastúpili, ako ste prijali program tejto vlády, ste museli neskutočne veľa nocí rozmýšľať o tom, ako zničíte ten druhý pilier. Nedarí sa vám to, musím vám povedať. Robíte vrátnika, otvárate a zatvárate. Pozícia vrátnika všade je dôležitá vec, pretože do Národnej rady bez toho, aby vás nezastavil vrátnik, sa nedostanete. Vy robíte toho vrátnika pri druhom sporení. Ale toho šéfa tej ustanovizne robí niekto iný a ten človek sa volá Robert Fico, premiér tejto vlády.

  • Robíte to, čo vám káže pán premiér. Či s tým súhlasíte, či s tým nesúhlasíte. Viď teraz posledne tri dni.

    Minulý týždeň ste prišli s návrhom, treba znížiť poplatky pre dôchodcovské správcovské spoločnosti. Ja osobne pri tomto pulpite som na to upozorňovala ixkrát. Áno, poďme o tom rokovať, bez problémov. Bez problémov sme otvorení na túto diskusiu. Zatiaľ to hovoríte, otvárate a zatvárate pilier, ale ešte ste nič nepredložili.

    Teraz je situácia iná, pretože minulý týždeň ste začali o tomto rozmýšľať. Prečo? Lebo vám horí strecha nad hlavou. Je pilier otvorený od 15. novembra, druhý pilier, druhýkrát a ešte zopárkrát bude. Tých 7 mld. korún, ktoré ste už rozdelili a prejedli, nie a nie dostať od tých ľudí. Posledné číslo je 6-tisíc. To je z minulého týždňa. Na to, aby ste naplnili ten váš pôvodný cieľ, váš, čo sa týka 30-tisíc, a ten iný cieľ, čo sa týka 150-tisíc, sa vám nejako nedarí. Ja viem, že na vás tlačí pán premiér, takže ja vás po tejto stránke preto ľutujem, je veľmi ťažké takto robiť tú ťažkú prácu, ktorú máte. Asi preto ste prišli minulý týždeň s číslami, s ktorými sa nestotožnilo ministerstvo financií. A, pani ministerka, vám nevadilo – ale určite vám nevadilo –, keď minulý týždeň na stretnutie s dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami, ten zákon predkladáte vy, išiel pán premiér, pán minister financií a pán štátny tajomník Kažimír? Ministerka práce, ktorá je garantom druhého piliera, tam nebola. Vy ste prišli s číslami, ktoré behom dvoch hodín predložil iný, minister financií alebo ministerstvo financií. Nevedeli ste sa dohodnúť.

    Na moje najväčšie prekvapenie včera Národná banka Slovenska vydala uznesenie, všetci to poznáme, kde hovorí okrem iného o tom, že keď tento návrh zákona bude schválený v takejto podobe, tak to negarantuje možnosť pôsobenia dôchodcovských správcovských spoločností v takom počte na Slovensku, ako sú teraz, a negarantuje konkurenciu. A preto, aby som ja v budúcnosti alebo tí, ktorí sú v druhom pilieri, mohli rozmýšľať o tom, alebo tí, ktorí budú vstupovať, ktorú DSS si vybrať, tak nebudú mať na to možnosť. Minulý týždeň... A preto to predkladáte v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa k tomu nemohla vyjadriť širšia verejnosť. Národná banka Slovenska má možnosť, vydala včera tlačovú správu, ale nemajú možnosť vyjadriť sa k tomu v medzirezortnom pripomienkovom konaní ostatní a nemôže sa k tomu vyjadriť širšia verejnosť.

    A preto hovorím, že vám ten druhý pilier robí nočnú moru, pretože už ste o tom druhom pilieri, pani ministerka, o tom, že na Slovensku demografická kríza nie je, hovorili od začiatku. Potom ste hovorili o tom vlani, keď boli tie výroky pána exriaditeľa Sociálnej poisťovne Bernátka, ktorý povedal, že si za to môžeme kúpiť elektroniku, vy ste vtedy povedali, že môžu sa tie peniaze vyplatiť do ruky, cash. Potom ste pred dvoma týždňami povedali, že ešte táto vláda nejde znárodňovať druhý pilier. Ešte nejde. No Chávez to tiež nechcel zo začiatku, trvalo mu to zopár rokov, no teraz sa mu to podarilo. No vám sa to zrejme nepodarí, lebo asi tu už toľko rokov nebudete.

    Pani ministerka, a mohla by som takto pokračovať. Teraz ste prišli, včera, s tým, alebo minulý týždeň, že sa z toho budú môcť platiť hypotéky. Takže bolo by dobré, bolo by dobré, keby ste sa už konečne dohodli. Vlani 25. februára som povedala, že 25. február bolo okrúhle výročie roku 1948 a 2008, znárodnite ten druhý pilier. Teraz okrúhle výročie nie je, tak povedzte, áno, toto je náš cieľ a plán, ale sa nám to nedarí. Tak teraz v skrátenom konaní predkladáte túto novelu.

    Pán poslanec Brocka to povedal, ja to len zopakujem, prvé dôchodky z druhého piliera sa budú vyplácať v roku 2020. Ako to súvisí s touto krízou? Nikto nevie, či ešte bude pokračovať, alebo nie, ale v tejto podobe hospodárstvo roku 2020 nebude vyzerať.

    Pani ministerka, už len na to, čo som tu počúvala, že aké odmeny si vyplácajú dôchodcovské správcovské spoločnosti. Súhlasíme, treba to znížiť, ale nie takýmto spôsobom. Ale keď hovoríme o tých poplatkoch, tak spomeňme aj tie poplatky v Sociálnej poisťovni, rezervný fond.

    Počas našej vlády rezervný fond Sociálnej poisťovne sa neustále znižoval. Od roku 2006 sa neustále zvyšuje. Teraz je 3,9 %. Koľko peňazí sa vypláca manažérom dôchodcovských správcovských spoločností? Pani ministerka, koľko prémií sa vypláca pre manažérov sociálnych podnikov, ktorí vytvorili pilotný projekt v minulom roku, tých osem sociálnych podnikov? Môžete si pozrieť noviny tento týždeň. Minulý mesiac na rokovaní Národnej rady ste povedali, že doteraz sa tam vytvorilo 86 pracovných miest, pretože sa tieto projekty rozbiehajú, nakupujú sa technológie, stroje, ja by som k tomu dodala, aj terénne vozidlá. Teraz sme sa dozvedeli, tento týždeň z médií, že manažérom sociálnych podnikov, kde je momentálne zamestnaných 86 nezamestnaných ľudí, sa vyplácajú stotisícové, ba polmiliónové odmeny. Tak povedzme rovno aj toto. Síce je to z Európskeho sociálneho fondu, akoby nás to nemalo zaujímať, ale tieto sociálne podniky, toho času ste nám vysvetľovali, že vznikli kvôli niečomu inému. My sme na túto problematiku upozorňovali.

    Takže ešte raz nakoniec zdôrazním to, čo som povedala, pani ministerka, pri tomto zákone a pri skrátenom legislatívnom konaní poslanci Strany maďarskej koalície nemajú problém, budeme hlasovať všetci, ktorí sú prítomní v sále z nášho klubu, proti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy – pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Halecký, pán poslanec Brocka, pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Kvorka. Ešte niekto má záujem prihlásiť sa s faktickou poznámkou? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Vaľová, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pred chvíľou tu z tých istých úst opozície zaznelo, že občan čaká a nerozmýšľa o tom, či je to koaličný, alebo opozičný návrh, a o chvíľočku počujeme, že vám vadí spôsob. So všetkým súhlasíte, so znížením poplatkov, ale spôsob. Tak si teraz povedzme, ten občan, nie je mu jedno, aký to je spôsob, ak je to opatrenie preňho, ak je to opatrenie, že nepríde o svoje finančné prostriedky? Tak, vážené kolegyne, kolegovia, dohodnite sa!

    A ďalšiu vec, ktorú chcem povedať, je, že ministerstvo práce musí čerpať analýzy z Národnej banky Slovenska a z ministerstva financií. Je to normálna, legitímna záležitosť a neviem, o čom tu, pani kolegyňa, ste rozprávali, o nejakých jednaniach. Ak pani ministerka išla takýto zákon vytvoriť, tak musela tieto podklady mať z Národnej banky a z ministerstva financií.

    A, samozrejme, priemer v ostatných krajinách, kde majú takéto správcovské spoločnosti, je 0,025 %, tak ako sme ho my uviedli vo svojom návrhu. Nikomu nič strašidelne kresať nejdeme, len ideme vyprovokovať správcovské spoločnosti, aby sa snažili, aby sa snažili pre občanov, ktorí tam v dobrej viere vložili svoje peniaze, vytvoriť pre nich zisk. Aby to bolo pre ich dôchodky kladným gestom.

    A takisto dôchodcovské správcovské spoločnosti majú prísun zdrojov pravidelný. Čiže keď sa pozrieme na iné podobné inštitúcie, tieto majú oveľa nižšie poplatky za svoje služby a musia bojovať o každého klienta, zatiaľ čo dôchodcovské správcovské spoločnosti majú jednoducho príjem a ten zdroj stále vlastne pravidelný.

    Čiže, kolegovia, nezamýšľajte sa nad spôsobom, ale zamyslite sa nad účelom, pretože tento účel pomôže sporiteľom, ktorí dnes prichádzajú o „spústu“ peňazí, ktoré doslova, ako vy hovoríte, „prežierajú“ dôchodcovské správcovské spoločnosti za to...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Pani poslankyňa Sárközy, nechcem sa vyjadrovať k poplatkom pre správu fondov, pretože nemám dostatok informácií, dostatok podkladových štúdií, aby som vedel zaujať nejaké exaktné stanovisko, to ponechám na odborníkov. Ale chcem sa pozastaviť pri druhom pilieri, pretože ste ho spomínali opakovane. Chcem len poukázať na jednu skúsenosť. O problematike, o ktorej sme hovorili, teda o živnostníkoch.

    Dosť značná časť týchto podnikateľov, dá sa povedať, sú v druhom pilieri. Viete veľmi dobre, že odvody platia z minimálneho vymeriavacieho základu, takže ich dôchodok bude ohrozený a bude si možno v budúcnosti vyžadovať aj od štátu sociálne dávky. Že je to zložité, chcem len poukázať na to, že vysvetľovanie, dá sa povedať, dvojročná dobrá informačná služba médií, ale aj možno zástupcov parlamentu nesvedčí o tom, že by v tejto skupine obyvateľstva došlo k nejakému presunu. Takže problematika druhého piliera je závažná z tohto dôvodu, že sú tam ľudia, ktorí si nenasporia na druhú časť dôchodku v druhom pilieri v takom rozsahu, aby to bolo dostatočné. Blížia sa k tomu, že za 20-30 rokov budú mať dôchodok na úrovni minimálneho dôchodku alebo dokonca ešte pod úrovňou požadovaného minimálneho dôchodku a budú si vyžadovať starostlivosť štátu v rozsahu nie jednotlivcov, ani desiatok tisíc, ale stotisíc ľudí. A to už je závažný problém, ktorý skutočne riešiť je potrebné.

    Ďakujem.

  • Ja chcem na rozdiel od pani poslankyne Vaľovej oceniť vystúpenie pani poslankyne Kláry Sárközy. Ale dá sa asi aj niečo vytknúť, pani kolegyňa, vášmu vystúpeniu, lebo ste nedostatočne vysvetlili vaše výhrady, že prečo o tomto návrhu máme rokovať v skrátenom konaní. Pani poslankyňa Vaľová to doteraz ani po vašom vystúpení nechápe a že sa zaoberáte spôsobom a nemáte sa zaoberať spôsobom. No to je tá nevýhoda alebo ten nedostatok vášho vystúpenia, že pani poslankyni Vaľovej to nie je jasné, čo je nám všetkým jasné, že v prípade tohto zákona nie je dôvod na to, aby sme rokovali o ňom v skrátenom konaní.

    A, pani kolegyňa Vaľová, poprosím vás, vy ste nás vyzvali, aby sme sa nezamýšľali nad formou a spôsobom, poprosím vás, keby ste sa zamýšľali nad obsahom tých kolegov, ktorí v rozprave vystupujú, lebo aj vaša faktická poznámka by potom vyzerala možno – možno – inak.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Sárközy, rokujeme o vládnom návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o starobnom dôchodkovom sporení. O tomto v zmysle rokovacieho poriadku máme rokovať, či sú, alebo nie sú splnené podmienky na to, aby sme – a k tomu by ste sa mali vyjadrovať, či sú, alebo nie sú splnené podmienky na to, aby to skrátené legislatívne konanie tu bolo namieste.

    A ja sa pristavím len pri vašej, v rámci vášho vystúpenia pri vašej kritike odmien manažérov sociálnych podnikov. Je známe a známa ste tým, že proti tomuto neustále vystupujete, ale nehnevajte sa, pani poslankyňa, ak beriete za relevantné nejaké odmeny, ktoré sú popísané v bulvárnom denníku, a pritom ste členka sociálneho výboru a môžete si nejaké veci overiť, verte, že, a z toho robiť to, že je to zneužívanie alebo niečo podobné, verte, že naozaj ma to mrzí, keď k tomu takto pristupujete. A odporúčam vám, pokiaľ chcete naozaj kvalifikovane k tomu zaujať stanovisko, nech je to na inom fóre, pri inom prerokovaní návrhu zákona a aby ste mali kvalifikované podklady a nie podklady z bulvárnych médií.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, akosi účelovo vo svojich vystúpeniach aj pri predošlom zákone, aj pri terajšom zákone využívate túto situáciu na politikárčenie. Jednoducho poukazujete na veci a vraciate sa k témam, ktoré nemajú v mnohých prípadoch nič spoločné s prejednaným zákonom. Čiže robíte to kvôli tomu, aby ste mohli poukazovať a znehodnocovať prácu tejto vládnej koalície.

    Ono je potrebné povedať k tým poplatkom jednoznačne, že tie poplatky musia poukazovať na výnosnosť fondov. Pokiaľ tie výnosné fondy budú naďalej znehodnocované, tým pádom sú znehodnocované aj peniaze týchto sporiteľov a týchto ľudí, no tak jednoznačne je potrebné s týmto dačo robiť. Veď to je normálna, prirodzená záležitosť. Sporitelia prichádzajú na základe tohto o poplatky a vieme, že to, čo určilo ministerstvo financií, že tie poplatky majú byť vo výške 0,025 %, je jednoducho ešte aj tak viacej, ako sú dané náklady, ktoré sú prerátané, a nie sú to prerátané náklady u nás, je to v zahraničí. Je to overené, že poplatky sú vo výške 0,165, čiže je tu rozdiel k dobru. A preto nevidím dôvod, prečo by ste mali zaujímať také stanovisko a dopredu hovoriť, že vaša strana nebude za to hlasovať.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky – pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem pekne. Odznelo tu veľa reakcií, keby ste ma počúvali, vážení koaliční poslanci, ja som na začiatku aj pri predchádzajúcej novele, aj teraz povedala, aký máme názor o skrátenom legislatívnom konaní. Ja som reagovala na to, čo tu odznelo od koaličných poslancov a hlavne, pani ministerka, od vás v záverečnom slove, čo nemalo absolútne žiaden súvis so skráteným legislatívnym konaním.

    Pani poslankyňa Laššáková, toho času kauzu Privilégium začali bulvárne noviny. Teraz je to na súde. Túto kauzu začali rozmotávať bulvárne médiá. My sme boli na poslaneckom prieskume, kde sme neboli úplne spokojní s tým, čo sme tam videli. Počkajme si, kde skončia sociálne podniky, kde skončí 600 mil. korún, ktoré išli z európskych fondov pre 86 nezamestnaných, momentálne, a pre stotisícové až polmiliónové odmeny pre manažérov. Ja len ľutujem, pani poslankyňa, že vás nezaujímajú tieto odmeny, ale zaujímajú vás bulvárne médiá – a to už je problém.

    A, pán poslanec Halecký, na to budem mať ešte zrejme času, vy hovoríte o tom, že živnostníci, ktorí sú väčšinou v druhom pilieri, budú mať nízky dôchodok, pretože málo peňazí vložili do toho piliera. Pán predseda, ale pri tejto príležitosti ja opakujem tú istú otázku a položím to aj teraz a vy viete na to aj odpoveď. Tí, ktorí budú mať málo peňazí z druhého piliera, z prvého piliera koľko budú mať peňazí, keď majú nízke odvody, také isté ako z druhého piliera? Toto povedzme na rovinu. Pretože kremnické zlaté bane nebudú vyrábať peniaze, tie centy alebo eurá ani v prvom pilieri, ani v druhom pilieri. Musia sa títo ľudia postarať o seba. A o tom hovoríme a o tom je druhý pilier. Ako budú vyzerať dôchodky...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Sárközy bola posledná, ktorá vystúpila v rámci rozpravy. Vyhlasujem rozpravu preto za skončenú.

    Pani ministerka, chcete ako navrhovateľka zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v každom prípade absolútne treba súhlasiť s pani poslankyňou Tóthovou, čo tu povedala, že ani k jednému zákonu nebolo vyjadrené, ani k jednému návrhu nebolo vyjadrené to, čo malo byť. A moja reakcia sledovala vaše reakcie. Takže sa ospravedlňujem za to, že som sa odklonila od predloženého návrhu, budem však znovu reagovať.

    A teraz, prepáčte, lebo toto nie je môj slovník a ja teda zopakujem slová pána poslanca Brocku – „nalievate do gágora“. „Nalievate do gágora“ súkromným spoločnostiam, dôchodkovým správcovským spoločnostiam, kde sa zo zákona odvádza každý mesiac 9 % z verejných zdrojov, ktoré majú slúžiť na výplatu dôchodkov v prvom pilieri našim rodičom, starým rodičom – a už to nebudem donekonečna opakovať. Z týchto peňazí platia vysoké poplatky sporitelia a hovorím o poplatkoch, ktoré vyplývajú zo zákona, ale hovorím aj o skrytých poplatkoch, tie, ktoré znamenajú znižovanie vkladov sporiteľov alebo investorov, aby to bolo presne povedané, tam, kde sú. Nikto z vás doteraz nehovoril o tom, že tieto peniaze neustále strácajú až do 9,38 %, a to, hovorím, na istine strata, vôbec nehovorím o výnosoch. Výnosy sú nulové, hovorím o strate na istine.

    A nedá mi nepovedať, pani poslankyňa Sárközyová, odvod do fondu, do rezervného fondu a solidarity 4,75 % bol nastavený od 1. 1. 2004, ani sa nezvyšuje, ani sa neznižuje, tento fond bol nastavený pri dôchodkovej reforme k 1. 1. 2004, ktorú súčasná opozícia pripravila a urobila.

    A ešte mi nedá, pretože vy mi vždy vkladáte do úst veci, ktoré som nepovedala, v zmenenom kontexte. Tak poviem, keď som hovorila v októbri a novembri, vystupovala som, a v decembri a v každom mesiaci, vždy hovorím o ohrozených pracovných miestach v aktuálnom čase a o počtoch daných výpovedí.

    V tejto súvislosti by som pripomenula, že 5. marca bola zverejnená správa slovenského Štatistického úradu, kde zamestnanosť v priemere za IV. štvrťrok oproti rovnakému obdobiu roku 2007 sa zvýšila o 2,8 %, t. j. o 67,7-tisíc občanov, osôb, t. j. na 2 466-tisíc osôb. Celkový počet pracujúcich v priemere za rok 2008 dosiahol 2 433,8-tisíc osôb. Zamestnancov bolo 2 094,2-tisíc, podnikateľov bez zamestnancov 254,3-tisíc, podnikateľov so zamestnancami 77,9-tisíc a vypomáhajúcich členov v domácnosti 3-tisíc.

    V tejto súvislosti ešte mi nedá, aby som nepripomenula, že medziročný rast zamestnanosti sa prejavil aj vo vyššej miere zamestnanosti osôb vo veku 15 až 64 rokov a v porovnaní s rokom 2007 vzrástla o 1,6 percentuálneho bodu, teda na 62,3 %. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila na 70 % a žien 54,6 %.

    Nezamestnanosť. V priemere za IV. štvrťrok 2008 sa medziročne znížil počet nezamestnaných o 14,9 % na 234,4-tisíc osôb a miera nezamestnanosti klesla o 1,6 percentuálneho bodu na 8,7 %. V priemere za rok 2008 v porovnaní s rokom 2007 klesla nezamestnanosť o 34,4-tisíc osôb, t. j. o 11,8 %, na 257,5-tisíc osôb. Miera nezamestnanosti sa znížila o 1,4 percentuálneho bodu na 9,6 %. Počet nezamestnaných dlhšie ako jeden rok sa znížil o 37-tisíc na 169,9-tisíc a ich podiel sa naďalej udržoval nad polovicou všetkých nezamestnaných, t. j. 66 %. Klesla aj nezamestnanosť od šiestich mesiacov do jedného roka o 1 100 a od jedného do troch mesiacov o 0,4-tisíc. Vzrástol počet nezamestnaných do jedného mesiaca o 3,1-tisíc a od troch do šiestich mesiacov o 0,9-tisíc osôb.

    Čiže poprosím, aby ste tieto údaje brali na vedomie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len pár viet, a keďže už sme tu začali s rečníckymi otázkami, tak ja sa spýtam kolegyne Sárközyovej, že či ju netrápi, že ja už som to vyhlásila, že ona nie je v druhom pilieri, že je v prvom, či ju netrápi, ak tí živnostníci, ktorí si platia nízke odvody, nasporia si tak, že budú mať dôchodok vo výške životného minima a budú musieť dostať dávku v hmotnej núdzi, ktorú im bude vyplácať opäť štát, a budeme sa na ňu skladať opäť my všetci a padnú do sociálnej siete a padnú opäť do Sociálnej poisťovne, ale kde pôjdu poplatky? No poplatky celú dobu sporenia pôjdu do druhého piliera a pôjdu na odmeny manažérov!

    A či netrápi, pani kolegyňa, všetkých kolegov to, že vlastne ak zamestnávateľ neplatí Sociálnej poisťovni, tá je povinná odviesť všetky finančné prostriedky bez toho, aby – kým vymôže náhradu do druhého piliera. A či netrápi takisto ostatných tých, že druhý pilier nemusí garantovať výnosy, že nevieme, koľko bude stáť životná renta, že nevieme, koľko títo ľudia budú mať vôbec dôchodky. A či ich to netrápi, že berú takéto poplatky na odmeny manažérov.

    No, vážení kolegovia, kolegyne, nás to trápi, a preto chceme urobiť garančný fond. A preto sa chceme postarať aj o sporiteľov v druhom pilieri, aj o budúce dôchodky. Ale musíme sa starať aj o terajšie dôchodky našich rodičov, našich starých rodičov, aj vás, pani kolegyňa Sárközyová, pretože nie ste v druhom pilieri.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme rokovať o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh vlády ste dostali ako tlač 974.

    Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Štefana Harabina, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci, návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení Trestný poriadok, predkladám na rokovanie z dôvodu potreby bezodkladného prijatia predloženého zákona. Predkladaná úprava má v odôvodnených prípadoch zabrániť tomu, aby osoby obídené z najprísnejšej trestnej kategórie obzvlášť závažných zločinov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, boli prepustení na slobodu napriek tomu, že priebeh vyšetrovania podmienil podanie obžaloby a v súdnom konaní nebolo doposiaľ o vine týchto osôb rozhodnuté.

    Vyskytujú sa aj prípady, keď došlo k uznaniu viny a bol uložený vyššie uvedený trest. Uplynutie celkovej lehoty väzby doposiaľ ustanovenej zákonom však môže spôsobiť prepustenie obvinených na slobodu pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku vzhľadom k možnej potrebe prejednať vec v odvolacom konaní. Tieto okolnosti možno vzhľadom k závažnosti prejednávaných vecí charakterizovať ako ohrozenie bezpečnosti a ohrozené sú i základné ľudské práva tretích osôb, ktoré môžu byť zasiahnuté vzhľadom na naplnenie obavy, na ktorej je založený dôvod tzv. kolúznej alebo preventívnej väzby, teda nelegálny postup voči svedkom alebo spoluobvineným za účelom ovplyvňovania dokazovania v trestnom konaní alebo ďalšie páchanie trestnej činnosti. Keďže zväčša ide o osoby obvinené z organizovanej násilnej trestnej činnosti, takýto postup môže smerovať i voči ľudským životom, zdraviu a, samozrejme, tiež majetku.

    Návrh zákona sa vzťahuje na všetky prípady rovnakého druhu a neurčitého počtu, a to nielen pokiaľ ide o budúce možné väzobné stíhanie, ale aj pokiaľ ide o aktuálne vedené konania, preto je potrebné na dosiahnutie účelu zákona prejednať návrh v skrátenom legislatívnom konaní tak, aby mohol nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia bez zbytočného odkladu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto skráteného legislatívneho konania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo má poverená členka ústavnoprávneho výboru pani poslankyňa Jana Laššáková, ktorá bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o rokovaní výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 5. marca tohto roku č. 1003 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 974, s termínom ihneď.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie ohľadne Trestného poriadku neprerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.

    Vážená pani predsedajúca, navrhujem otvoriť rozpravu a postoj Národná rada Slovenskej republiky k návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie vyjadrí hlasovaním.

    Navrhujem ako poverená spravodajkyňa, aby Národná rada Slovenskej republiky súhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 974, s tým, že vládny návrh zákona prerokuje na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa prihlásil pán poslanec Brocka a pán poslanec Miššík. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Brocka má slovo. Pán poslanec Brocka tu nie je, takže stráca poradie.

    Pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja sa budem snažiť byť veľmi stručný a dotknem sa len procedúry, pretože tá ma dosť trápi. Sama pani poverená spravodajkyňa či poverená členka výboru povedala, že je poverená členka, v úvode, potom povedala, že je poverená spravodajkyňa, § 73 rokovacieho poriadku je úplne jasný a hovorí o tom, že návrh zákona uvedie navrhovateľ, tak ako sa to stalo, po ňom má vystúpiť spravodajca, ktorého určí navrhnutý gestorský výbor. Gestorský výbor dnes nebol zato, že sa ho nezúčastnil dostatočný počet poslancov, z ktorých teda chýbali aj poslanci a hlavne poslanci vládnej koalície, ktorí neboli schopní urobiť uznášaniaschopný tento výbor napriek tomu, že ja za opozíciu som tam bol.

    Takže poprosím pani poverenú členku výboru, aby mi toto vysvetlila. Ináč k meritu veci sa vyjadrovať nebudem.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na pána poslanca Miššíka nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ešte raz dávam slovo pánovi poslancovi Brockovi, ktorý stratil poradie. Keďže tu nie je, stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Vyčerpali sme všetky vystúpenia v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Pani spravodajkyňa?

  • Áno, zaujmem stanovisko o tom, v akom postavení vystupujem na tejto schôdzi. Vzhľadom na to, že nebol uznášaniaschopný ústavnoprávny výbor, pani podpredsedníčka výboru, pani Katarína Tóthová, ma poverila, aby som plnila pri prerokovaní tohto návrhu zákona, aby som plnila úlohu spravodajkyne. Takže je to v súlade s rokovacím poriadkom, preto tak činím. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať rokovaním o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh vlády je uvedený ako tlač 968.

    Prosím teraz pána ministra financií Slovenskej republiky, pána Jána Počiatka, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o cenných papieroch je potrebné prijať v skrátenom legislatívnom konaní v zmysle záverov z rokovania vlády Slovenskej republiky zo dňa 25. februára 2009, keď vláda vyhodnotila situáciu za mimoriadnu a za situáciu, ktorá si vyžaduje okamžité riešenie.

    Ide o pretrvávajúci problém spoplatňovania uvedených účtov, ktoré vyvolal veľkú a neoprávnenú nespokojnosť veľkého počtu občanov. O mimoriadnu okolnosť ide vzhľadom na skutočnosť, že môže dôjsť k ohrozeniu základného ľudského práva, a to práva na majetok v dôsledku toho, že majitelia účtov sú povinní uhradiť poplatok podľa schváleného a platného sadzobníka, ale ide o úhradu za službu spojenú s bezcenným alebo nereálnym majetkom, pričom úhrada sa vykonáva z reálneho majetku.

    Z uvedených dôvodov je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov navrhnúť, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o cenných papieroch.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, ktorý bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ku skrátenému legislatívnemu konaniu o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách.

    Výbor súhlasil s návrhom na skrátené legislatívne konanie a odporúča Národnej rade podľa § 81 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prerokovať návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Otváram rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Keďže sme prerokovali všetky návrhy na skrátené legislatívne konania, po ktorých teraz by malo nasledovať hlasovanie, vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

    Poprosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, o desať minúť budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch. Poprosím vás o zaujatie miesta v rokovacej sále.

    Budeme teraz hlasovať o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 970.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, uveďte, prosím, hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 121 za, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Vyslovili sme súhlas s návrhom prerokovať návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ešte uveďte, poprosím vás, pani spravodajkyňa, aj hlasovanie o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 972.

  • Uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 972, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 81 za, 44 proti, 5 sa zdržali.

    Národná rada vyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním.

    Pani poslankyňa Laššáková uvedie hlasovanie o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, je to tlač 974.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu znesenia, ktorým Národná rada súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, s tým, že vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, všetci boli za.

    Návrh na skrátené legislatívne konanie sme vyslovili.

    A ešte potrebujeme odhlasovať návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 566 o cenných papieroch, je to tlač 968.

    Pán predseda výboru Burian uvedie hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 968.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov s tým, že prerokuje návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách. Poprosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 129 za, 1 sa zdržal.

    Vyslovili sme súhlas na skrátené legislatívne konanie.

    Odhlasovali sme súhlasy na skrátené legislatívne konania a budeme pokračovať teraz prvými čítania.

    Ako o prvom budeme v prvom čítaní rokovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 971.

    Pani ministerka Tomanová je v budove Národnej rady?

  • Reakcie z pléna.

  • Takže máme tu pani ministerku. Pani ministerka, poprosím vás, budeme teraz v prvom čítaní rokovať o zákone o sociálnom poistení.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládnym návrhom zákona sa navrhuje novelizovať zákon o sociálnom poistení a zákon o službách zamestnanosti a zákon o zdravotnom poistení.

    V čl. I sa v zákone o sociálnom poistení navrhuje vypustiť z právnej úpravy sociálneho poistenia inštitút minimálnej mzdy a tento inštitút nahradiť pomernou časťou jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. pomernou časťou priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Súčasne sa navrhuje vyhovieť požiadavke zástupcov podnikateľov Slovenskej republiky na zníženie odvodov, a to formou zníženia povinného poistného do rezervného fondu solidarity. Výpadok príjmov Sociálnej poisťovne v dôsledku tohto zníženia sa navrhuje riešiť finančnými prostriedkami štátu. V dôsledku legislatívnych zmien v oblasti štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je možné využiť doterajšie skúsenosti Sociálnej poisťovne na účely hodnotenia bezpečnostného rizika jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie. Z tohto dôvodu sa navrhuje predĺžiť obdobie, počas ktorého zamestnávatelia budú platiť poistné na úrazové poistenie v jednotnej sadzbe 0,8 % do konca roku 2011.

  • Ruch v sále.

  • V čl. II sa navrhuje novelizovať zákon o službách zamestnanosti s cieľom vytvoriť právny rámec na skvalitnenie a zefektívnenie vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti vrátane prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránených dielňach alebo na chránených pracoviskách. Znížiť administratívnu a finančnú náročnosť spojenú s poskytovaním príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Zámerom je reagovať na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v dôsledku radikalizácie prejavov globálnej finančnej a hospodárskej krízy, ktorá zasiahla aj oblasť samotnej zárobkovej činnosti. Z tohto dôvodu sa navrhujú ďalšie opatrenia, ktoré prispejú...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Kolegyne, kolegovia, chcem požiadať tých, ktorí nevenujú pozornosť vystúpeniu pani ministerky, aby radšej opustili sálu.

  • ... ktoré prispejú k lepšej pripravenosti občanov na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Zároveň sa navrhuje na prechodné obdobie vytvoriť priaznivejšie legislatívne podmienky pre priznávanie postavenia sociálnych podnikov s cieľom podporiť rozvoj lokálnej a regionálnej zamestnanosti ľudí postihnutých dopadom globálnej finančnej krízy a hospodárskej krízy.

    V čl. III sa v zákone o zdravotnom poistení navrhuje odpojenie minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny, ktorá bola základom pre výpočet minimálneho vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, a to u samostatne zárobkovo činných osôb a platiteľov podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení. Základom pre určenie minimálneho vymeriavacieho základu u samostatne zárobkovo činných osôb a uvedených platiteľov bude 44,2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza rozhodujúcemu obdobiu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Pani poslankyňa Vaľová je určenou spravodajkyňou.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 971), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 2341 z 10. marca 2009 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1000 z 5. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona, ktorým sa navrhuje novelizovať zákon o sociálnom poistení a zákon o službách v zamestnanosti, predkladá vláda v súlade so závermi Rady pre hospodársku krízu.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave a podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedenom v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne ihneď.

    Pán predseda, prosím, ďakujem, skončila som, dajte otvoriť rozpravu k tomuto zákonu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania... Vy ste sa chceli, pán Mikloš, pardon. Čiže pán poslanec Mikloš. Ešte niekto? Nikto. Pán poslanec je jediný, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prihlásil som sa do rozpravy preto, že vláda predložila, resp. vládna koalícia zorganizovala túto schôdzu ako reakciu na krízovú situáciu, ktorá bezpochyby v slovenskej ekonomike, ale nielen v slovenskej ekonomike, je. Zároveň ale sme presvedčení, že program tejto schôdze tomu nezodpovedá, že zákony, ktoré sú predkladané, buď s krízou vôbec nesúvisia, alebo riešia, snažia sa riešiť dôsledky krízy veľmi nedostatočným, doslova len kozmetickým spôsobom.

    Snaha znížiť odvody je síce sympatická, a toto je jediný zákon, to by som veľmi rád zdôraznil, tento zákon, o ktorom rokujeme teraz, je jediným zákonom, ktorý sa krízy týka a ktorý sa snaží riešiť problematiku vysokých odvodov, ale aj vôbec odvodovú problematiku, ale rieši ju absolútne nedostatočným spôsobom.

    Najlepšie o tom svedčí nedostatočný prístup vlády a vládnej koalície, porovnanie programu tejto schôdze a porovnanie toho, čo navrhujeme naším uznesením a odporúčame vláde a žiadame vládu schváliť, kde zároveň predkladáme aj konkrétne novely zákonov, a to zákon o dani z príjmov, zákon o sociálnom poistení, zdravotnom poistení, verejnom obstarávaní, zákon o zrušení Fondu národného majetku a novelu Zákonníka práce. Jediný prienik pri porovnaní je práve zákon o sociálnom poistení, o ktorom hovoríme teraz, ale tu je návrh vlády absolútne nedostatočný a ja by som to rád vyjadril aj číslami, aby to bolo porovnateľné a zreteľné a aby sa to bolo viditeľné.

    Takže aký efekt vznikne, ak schválime tento vládny návrh, koľko sa uľahčí živnostníkom a podnikateľom? Efekt z vládneho návrhu bude 245 Sk mesačne, to je zníženie tých platieb do rezervného fondu. Zároveň ale z titulu zvýšenia minimálnej mzdy k 1. januáru tohto roka a z neho odvodeného zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu, z ktorého platia odvody živnostníci, malí živnostníci, sa im zvýšilo odvodové zaťaženie o 202 korún. Čiže čistý efekt, čistý efekt, teda zlepšenie po tejto novele oproti stavu do konca roka, bude 42, pardon, 43 Sk mesačne, niečo cez 1 euro.

    Ak by boli schválené, ak by bola schválená novela zákona o sociálnom poistení a o zdravotnom poistení, ktorú navrhuje opozícia, ktorá je prílohou uznesenia, o ktorom sme ešte nerokovali, tak tento efekt pre živnostníkov by bol 2 549 Sk mesačne. A len o trochu nižší efekt by bol pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov, pretože ten efekt by bol nielen zo zmeny výpočtu minimálnej výšky odvodov, ale aj zavedením odpočítateľnej položky pri platbe odvodov, čo by pocítili pozitívne všetci zamestnanci a všetci zamestnávatelia.

    Takže aj z tohto je zrejmé a evidentné, aký zásadný je rozdiel v opatreniach a návrhoch, ktoré predkladá alebo snaží sa predkladať, snaží sa o nich diskutovať, keďže aj diskusia je odmietaná, ktoré sa snaží navrhovať a ponúka vládnej koalícii opozícia. Myslíme si, že návrhy, ktoré predkladáme, sú nielen výraznejšie, by pomohli aj živnostníkom, aj podnikateľom, aj zamestnancom, ale sme predovšetkým presvedčení, že by pomohli ekonomike, že by pomohli viac chrániť existujúce pracovné miesta, že by menej pracovných miest zanikalo a že by sa najmä vytvorili podmienky na to, aby vznikali pracovné miesta nové.

    Takže musím konštatovať, že aj keď tento zákon odvody rieši, ale rieši ich aj správnym smerom, ale absolútne nedostatočným spôsobom. A ani tento zákon a už ďalšie vôbec nie, proste ochrana proti hluku asi krízu nevyrieši, ale ani ostatné zákony, ktoré prekladané sú. Preto potom v druhom čítaní chcem avizovať, že predložím pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorým vlastne navrhnem rozšíriť túto novelu o opatrenia, ktoré by naozaj pomohli, a to je zavedenie odpočítateľnej položky pri platbe odvodov a zníženie, resp. väzbu minimálneho vymeriavacieho základu nie podľa minimálnej mzdy, ani teda nie podľa toho, ako to navrhuje vláda, ale podľa životného minima, čo by výraznejšie znížilo odvodové zaťaženie najmenších, malých živnostníkov, ktorých je veľa a ktorí sú krízou ohrození zrejme najviac alebo vo väčšej miere ako ešte iní zamestnávatelia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloša nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Mikloš bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani ministerka, chcete k nej zaujať stanovisko ako navrhovateľka? Nie. Pani spravodajkyňa? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 973, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1002.

    Slovo má opäť pani ministerka Tomanová, nech sa páči, pani ministerka, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, páni, predloženým vládnym návrhom zákona sa navrhuje novelizovať zákon o starobnom dôchodkovom sporení, ktorého cieľom je nastavenie nových parametrov pre stanovenie výšky odplát súvisiacich so správou finančných prostriedkov sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Dôvodom navrhovanej úpravy je optimalizácia výšky odplát v závislosti nielen od objemu spravovaných finančných prostriedkov, ale aj od výkonnosti jednotlivých dôchodkových fondov.

    Navrhovanou právnou úpravou sa súčasne zavádza do starobného dôchodkového sporenia nový inštitút, ktorým je garančný účet dôchodkového fondu zriadený dôchodkovou správcovskou spoločnosťou pre každý ňou spravovaný dôchodkový fond. Majetok uložený na uvedenom účte sa navrhuje použiť na úhradu navrhovanej odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde a na zvýšenie aktuálnej dôchodkovej jednotky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Znovu má slovo spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 973), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 231 z 10. marca 2009 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1002 z 5. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Cieľom vládneho návrhu zákona je aj nastavenie nových parametrov pre stanovenie výšky odplát súvisiacich so správou finančných prostriedkov v systéme starobného dôchodkového sporenia.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne ihneď.

    Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončila som spravodajskú informáciu a prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomu návrhu zákona.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Frešo, pán poslanec Hort, pán poslanec Halecký, pán poslanec Janiš. Ešte niekto má záujem prihlásiť sa do rozpravy? Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, v prvom čítaní máme návrh zákona, ktorý radikálne mení podmienky, za ktorých majú ľudia uložené svoje osobné úspory, resp. sporitelia svoje osobné úspory na svojich osobných účtoch.

    K tomuto vystúpeniu ma vedie záujem, záujem sporiteľov, záujem o úspory týchto sporiteľov, resp. ochranu úspor týchto sporiteľov, ktoré majú dnes na osobnom účte. Keďže sme ako poslanci Národnej rady zvolení občanmi tejto republiky a z nich 1,5 milióna má svoje prostriedky uložené v druhom pilieri, mali by sme zodpovedajúcim spôsobom s nimi nakladať, mali by sme zodpovedajúcim spôsobom prijímať rozhodnutia, ktoré sa týkajú 1,5 milióna občanov, a nebojím sa povedať, mali by sme zodpovedajúcim spôsobom prijímať rozhodnutia, ktoré sa týkajú dôchodkov nielen tejto generácie, ale aj nasledujúcej generácie.

    Rád by som v tomto prvom čítaní skonštatoval, že návrh, ktorý priniesla vláda v skrátenom legislatívnom konaní, nie je návrh, ktorý je pripravený dobre. Je to návrh, ktorý je ušitý horúcou ihlou, a je to návrh, ktorý je pripravený doslova z noci na ráno. Keďže viem, že vážená koalícia málo dá na názory opozície, tak uvediem tri argumenty, ktoré pochádzajú jeden z neutrálnej dielne a dva z koalície, ktoré by mohli presvedčiť aj koaličných poslancov, aby sa správali v tomto prípade zodpovedne.

    Prvý argument je vyjadrenie Národnej banky Slovenska. Rešpektovaná inštitúcia, ktorá je nezávislá na vláde aj parlamente, hovorí, že „táto navrhovaná úprava zavádza taký systém poplatkov, ktorý nebude postačovať správcovským spoločnostiam na vykrytie prevádzkových nákladov v najbližšom období a výrazne ovplyvní podmienky podnikania“. Inými slovami, naši voliči, sporitelia v druhom pilieri budú mať peniaze v inštitúciách, ktorých podmienky budú radikálne zmenené. A Národná banka Slovenska upozorňuje nielen vládu, ale aj parlament, aj občanov Slovenska, že nebudú stačiť tieto poplatky na vykrytie nákladov.

    Druhý argument pochádza priamo od pána premiéra, resp. z Úradu vlády. Prečítam: „Vláda nepozná analýzu NBS.“ Vláda nepozná analýzu NBS, ktorá teda hovorí o tom, že tento návrh je zlý. Povedala to hovorkyňa pána premiéra pani Glendová. Z tohto dôvodu je úplne zrejmé, že každý súdny človek, každý súdny minister by takýto návrh nepodával do parlamentu. A myslím si, že to je dosť výrazný signál, keď naša vláda nepozná názor NBS v tomto prípade, ktorý je negatívny k tomuto návrhu, aby vláda ďalej nepokračovala a naozaj sa aspoň zoznámila s názorom NBS.

    Tretí argument pochádza z ministerstva financií, ktoré ústami svojho hovorcu hovorí, že sa k tomu názoru NBS vyjadrí neskôr, presne povedané, v najbližších dňoch. Tu by som chcel veľmi apelovať na poslancov vládnej koalície, aby sme nerobili zlé rozhodnutia v neprospech ľudí, aby sme brali ohľad na to, že sa jedná o ich osobné peniaze na ich osobných účtoch a naozaj v situácii, keď aj ministerstvo financií hovorí, že sa vyjadrí neskôr, neprijímali žiadne rozhodnutia.

    V tomto zmysle chcem podať procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, je to § 73 ods. 3 písm. a) – vrátiť návrh zákona vláde na dopracovanie. Vrátiť návrh zákona vláde na dopracovanie preto, lebo aj SDKÚ – DS si myslí, že debata o poplatkoch je rozumná debata, ale debata o poplatkoch v čase, keď dva vážne orgány, to znamená premiér a ministerstvo financií, nepoznajú názor NBS, podľa ich vlastných slov, a keď NBS má názor, že tento návrh zákona nezabezpečuje ani pokrytie prevádzkových nákladov tých spoločností, kde ľudia majú uložené svoje peniaze. Inými slovami hovoríme o tom, že 1,5 milióna ľudí bude mať uložené peniaze v spoločnostiach, v ktorých z vyjadrenia NBS vyplýva, že nebudú pokryté náklady, tak sú tieto peniaze v ohrození. Tento rýchly postup ohrozuje peniaze sporiteľov. Ohrozuje peniaze sporiteľov, v tomto zmysle podávam predmetný procedurálny návrh.

    Pár slov ku celkovej atmosfére, v ktorej je tento návrh predkladaný. Pani ministerka Tomanová a súčasná vláda je notoricky známa tým, že sa snaží rôznymi opatreniami vypudiť sporiteľov z druhého piliera. Pani ministerka Tomanová dokonca hovorí, že milión ľudí by tam nemalo byť, hovorí to priamo pred kamerami televízií. Myslím si, že je ťažko uveriť, že tento rýchly legislatívny chvat je len výsledkom záujmu o sporiteľa. Vôbec sa tomu nedá uveriť, keď Národná banka Slovenska hovorí presný opak, hovorí presný opak a veľmi vážne kritizuje tento návrh zákona.

    A myslím si, že aj pani ministerka Tomanová, aj vláda by mala veľmi zvážiť, čo s poplatkami spraví. Myslím si, že koaliční poslanci by mali rozpoznať nebezpečenstvo, ktoré hrozí úsporám obyvateľov v druhom pilieri, a mali by vrátiť tento návrh zákona v zmysle mnou navrhnutého procedurálneho návrhu, vrátiť naspäť vláde na dopracovanie, aby prešiel riadnym legislatívnym procesom, aby sa k tomu vyjadrili všetky inštitúcie, aby sa aj ministerstvo financií, aj Úrad vlády, aj pani ministerka Tomanová a jej ministerstvo stihli dôkladne oboznámiť s tým, čo si myslí o tom nielen Národná banka Slovenska, ale aj ostatní experti, a priniesli na pôdu Národnej rady taký návrh, ktorý by zachoval veľkú mieru istoty pre sporiteľov, pre 1,5 milióna sporiteľov, že neprídu o svoje peniaze len kvôli tomu – a poviem to úplne jasne –, že priškrtíte kohútik. V tomto zmysle by som chcel poprosiť nielen opozičných, ale aj koaličných poslancov o podporu, triezvy rozum a poctivé zastupovanie občanov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Freša – pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Pán poslanec Frešo, no zhodli by sme sa v tom, že sa menia podmienky pre sporenie v druhom pilieri v prospech sporiteľa. Ja by som povedala, že v prospech sporiteľa. Znižujú sa odmeny manažérov v DSS-kách a dávajú sa do garančného fondu na vykrytie strát sporiteľov, o ktoré prišli aj zlým investovaním týchto manažérov.

    Nikoho nevypudzujeme z druhého piliera, čo je dôkazom, že momentálne dávame takýto zákon, že práveže chránime a garantujeme finančné prostriedky sporiteľov v druhom pilieri tým, ak DSS-ky budú zle investovať, budú musieť vrátiť z garančného fondu straty sporiteľovi.

    Na druhej strane v tomto zákone sa hovorí, že majú povinnosť na internete informovať svojich sporiteľov, v akej DSS-ke sa nachádzajú, čo tam u nich prevláda. Či sú to fondy rizikové, alebo sú to fondy, čiže rastové, alebo sú to fondy konzervatívne. Veď vaša kolegyňa Iveta Radičová jasne povedala, že väčšina sporiteľov by mala ostať v konzervatívnom fonde. Ako sa toto dozvedia tí, ktorí tam sporili, ak DSS-ky nemajú povinnosť informovať, aké je ich portfólio investovania?! Veď my to predkladáme, aby si to zakotvili do svojich stanov, aby to mali na internete. Nerozumiem, o čom tu teraz rozprávate?!

    My chránime peniaze sporiteľov. V tom sa určite zhodneme a berieme tieto peniaze z odmien DSS-iek, ktoré si ich nezaslúžili, pretože ako ja môžem dostať odmenu alebo niekto odstať odmenu, keď nevytvára plusové hodnotenie nejakej firmy alebo podniku? To isté je v DSS-kách. A tieto peniaze vraciame sporiteľom tam, kde o ne prišli a kde sú straty formou garančného fondu.

  • Reakcia na faktickú poznámku – pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená poslankyňa pani Vaľová, ja súhlasím s tým vaším tvrdením, keď hovoríte, že nerozumiete, o čom sa tu rozprávame. Skúsim vám to vysvetliť veľmi jednoducho.

    Národná banka Slovenska je renomovaná inštitúcia, ktorá hovorí, že priškrtíte toky týmto návrhom takým spôsobom, že nebude zabezpečený, nebudú zabezpečené prevádzkové náklady, inými slovami, riskujete krach týchto spoločností, čo nepovažujem za správne, nakoľko 1,5 milióna ľudí tam má svoje úspory. Takže ja z toho vyvodzujem, týmto návrhom a týmto chvatom legislatívnym a tým, že nie ste ochotní sa zoznámiť s tým, čo si Národná banka Slovenska o tom myslí, no a to som citoval naozaj výroky aj ministerstva financií, aj Úradu vlády, riskujete a hazardujete s peniazmi sporiteľov. Toto je hlboko nesprávne, je to hlboko amorálne!

    Mali by ste sa nad sebou zamyslieť spolu so svojimi kolegami a naozaj si uvedomiť, že tu nezastupujete nejakú politickú líniu socializmu alebo neviem proste, čo propaguje pán premiér, tu na pôde Národnej rady zastupujete záujmy občanov. A 1,5 milióna ľudí si sporí na dôchodok a v tomto zmysle hazardovať, aj keď vás Národná banka Slovenska upozorní, že hazardujete s ich úsporami, nemá svoje miesto. Veľmi by som bol zvedavý, aký názor má na to pani ministerka. A pokiaľ chce položiť aj rečnícke otázky, predpokladám, že naberie tú odvahu, že ich položí v riadnej rozprave, nie v záverečnej reči, kedy sa nedá na to reagovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán podpredseda Národnej rady Hort, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, na úvod dnešnej schôdze nás pán predseda Národnej rady požiadal, aby sme v tej prvej časti, keď sa rokovalo o skrátenosti alebo neskrátenosti konania o týchto zákonoch, sa vyjadrovali iba k náležitostiam, či sú splnené vo vzťahu k skrátenému konaniu. Nehlásili sme sa vtedy do rozpravy. Svoje stanovisko k tomuto návrhu sme vyjadrili hlasovaním, keď sme všetci za náš poslanecký klub presvedčení, že náležitosti skráteného konania nie sú v tomto návrhu zákona splnené.

    A teraz by som si dovolil vystúpiť v prvom čítaní tak, ako o tom hovorí rokovací poriadok, čiže chcem len konštatovať, že pri tom hlasovaní väčšiny v Národnej rade bol porušený rokovací poriadok.

    Teraz by som chcel prejsť k prvému čítaniu, kde by sme sa mali porozprávať niečo aj o filozofii. Prečo takýto zákon prichádza do parlamentu? Keď si spomenieme dozadu o tom, ako sa vo vzťahu k druhému pilieru, k sporiteľom v druhom pilieri a k financiám, ktoré sú v druhom pilieri, začala chovať strana SMER prostredníctvom pani ministerky, ale hlavne prostredníctvom pána premiéra, je jasné, že tento zákon zapadá do mozaiky, ktorá hovorí o tom, že cieľ je zbúrať druhý pilier a ukradnúť peniaze ľuďom, ktorí sporia v druhom pilieri.

    Zažili sme nepredstaviteľnú vec pri tvorbe rozpočtu, že 10 mld. korún, ktoré nie sú zatiaľ ničím kryté a počíta sa s tým, že určité množstvo ľudí vystúpi z druhého piliera, sú už zaplánované vo výdavkovej aj v príjmovej časti, výdavkovej a v príjmovej časti rozpočtu na rok 2009. Zatiaľ tam akosi neprichádzajú napriek tomu, že sa otvára a zatvára druhý pilier, napriek tomu, že prichádzate opäť s takýmto návrhom, ktorý iba pokračuje v tom vašom cieli – získať tieto peniaze pre seba a pre vykrytie tých dier, ktoré by ste vedeli vykryť iným spôsobom, len by ste museli byť národohospodári.

    Ja chcem ešte upozorniť na dve veci, ktoré tu a teraz treba povedať vo vzťahu k tejto vašej iniciatíve. Cez médiá sme sa dozvedeli, že sú ľudia, ktorí sú zamestnaní v Sociálnej poisťovni, atakovaní svojimi šéfmi, pretože má Sociálna poisťovňa urobený presný rozsah a sumu, zoznam tých ľudí, ktorí sú v druhom pilieri, čiže sú títo ľudia atakovaní, aby vystúpili z druhého piliera, v opačnom prípade budú, obrazne povedané, odídení zo svojich postov v Sociálnej poisťovni. Ak to nie je pravda, ja sa pýtam: Prečo v súlade s vami schváleným mediálnym zákonom ste už dávno nepožiadali o určité kroky v súlade s mediálnym zákonom, aby, ak je to lož, sa táto vec vyjasnila? Zatiaľ ste neurobili ani jeden krok a máme informácie aj my, že sa tieto veci dejú.

    A nedeje sa iba toto. Dovoľte, aby som vás informoval o jednej inej skúsenosti: 4. 3. 2009 Obvodný úrad vo Veľkom Krtíši, tak ako je to povinnosťou pred voľbami, zvolal starostov veľkokrtíšskeho regiónu, aby ich vyškolil vo vzťahu k povinnostiam starostov a ich pracovníkov k prezidentským voľbám v roku 2009. Div sa svete, na tejto pracovnej porade k voľbám – k ničomu inému, iba k voľbám a k metodickým pokynom k voľbám – vystúpila zástupkyňa Sociálnej poisťovne z okresu Veľký Krtíš. Mala polhodinovú prednášku o tom, akým spôsobom je škodlivé, ak ľudia zostávajú v druhom pilieri. Čiže zneužila, hrubo zneužila prípravu prezidentských volieb na vyháňanie ľudí z druhého piliera. A ešte aj každý starosta obdržal tlačivo, ktoré má rozširovať medzi svojimi občanmi, vyhlásenie sporiteľa nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení. Je tam odporučenie, ako sa to vypĺňa, je tam jeho čestné vyhlásenie, poučenie atď. Toto tlačivo obdržali na, prosím pekne, na školení o prezidentských voľbách starostovia okresu Veľký Krtíš. Nech sa vám to páči.

    Pani kolegyňa, zistite si to, ja som vám povedal aj okres, aj termín, kedy to bolo. A malo by to byť vo vašom záujme, aj v záujme pani ministerky, aby ste sa dopátrali pravdy, aby sa také hrubé porušovanie zákonov a úzov v našej krajine nedialo, lebo predpokladám, že vám predovšetkým ide ako vládnej koalícii o to, aby sme boli právny štát.

    Ale mňa oslovilo v dnešnom vašom vystúpení, pani poslankyňa Vaľová, pri predchádzajúcej diskusii, keď sa o týchto zákonoch alebo o tomto konkrétnom zákone diskutovalo, v skrátenom konaní ste niekoľkokrát povedali, že tento návrh prichádza preto, lebo sa „prežierajú“ peniaze. To slovo „prežierajú“ ste, myslím, povedali dvakrát. Ja by som vás chcel upozorniť, nebudem hovoriť o prežieraní, budem hovoriť o plytvaní.

    Viete, pani poslankyňa, pokiaľ by ste našli odvahu a na štvrtýkrát by ste boli schopní zahlasovať za náš návrh diskutovať tu, v tomto parlamente, o tom, čo je kríza, ako sa môže kríza zmierniť, ako sa môže aj opatrenie alebo opatrenia tu, z tejto Národnej rady, premietnuť pozitívne do hospodárstva, keby ste jedenkrát zahlasovali za to, aby sa tu začalo o tom diskutovať, tak z toho návrhu, ak dovolíte, by som vám prečítal zopár našich opatrení, ktoré nehovoria o znížení a skrátení prežierania, vašim slovníkom, ale o znížení plytvania.

    Tak napríklad, a myslím, že ten materiál máte, je to bod C, v tomto bode C sme žiadali vládu opatreniami:

    „C.4: Okamžite zrušiť nezmyselný a pre Slovensko škodlivý projekt predlžovania širokorozchodnej trate cez Slovensko do Rakúska a peniaze vyčlenené na prípravu tohto projektu použiť na urýchlenú prípravu a spustenie prepojenia východného Slovenska s Poľskom a Maďarskom rýchlostnou komunikáciou R 4.“ Tí, ktorí tam bývajú, vedia, že sa jedná o Vyšný Komárnik, Svidník, Prešov, Košice, Milhosť, Miškolc. Je to jedno z opatrení, ktoré hovorí o tom, že by sa prestalo plytvať a by sa tie peniaze účelovo využili ďalej.

    „C.5: Odložiť, resp. zrušiť investičné akcie a nákupy, ktoré nie sú nevyhnutné, nepomáhajú zlepšovať konkurencieschopnosť krajiny, a zvažovať tvorbu pracovných miest, a neprispievajú k zmenšovaniu regionálnych rozdielov, napríklad rekonštrukcia Bratislavského hradu, nákup nových vojenských lietadiel, luxusné a športové autá pre ministerstvá a políciu.“

    Vy ste si do médií dali informáciu, že 10 mld. korún chcete ušetriť, do dnešného dňa nikto nevie, z ktorého rezortu koľko a akým spôsobom.

    My vám tu dávame konkrétne návrhy, ešte prečítam ďalší, „zrušiť tender na diaľničné mýto, ktorý bude stáť o 250 mil. eur, čo 6,5 mld. Sk, viac, ako boli iné reálne ponuky“. Pri tomto ste vylúčili firmy, ktoré už niečo dokázali, a dali ste to firme, ktorá nikde ešte nikdy nič také nerobila a navyše ani neviem, kde presne vlastne je jej sídlo.

    Pani kolegyňa, toto sú návrhy, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom znížiť plytvanie a akým spôsobom pomôcť ekonomike. Nebudem hovoriť o PPP projektoch, nebudem hovoriť o tom, že ste do dnešného dňa nevyčerpali ani jeden cent z európskych fondov. A máme tam ešte jeden pekný návrh, to by vás mohlo zaujímať, „obmedziť neopodstatnené benefity odborárskych funkcionárov uhrádzaných zo zdrojov zamestnávateľov“.

    Čiže chcel by som na záver povedať, že o tomto návrhu, samozrejme, sme ochotní diskutovať, v druhom čítaní je na to priestor, čo si myslíme, že by sa mohlo zmeniť. Ale ak hovoríte o plytvaní, tak potom skúste si prečítať tie naše návrhy a skúste k niektorému z nich povedať, že je neopodstatnený. Ak nám to dokážete vysvetliť v diskusii, ktorú by ste mohli normálne v demokratickom parlamente prijať, tak budeme vám za to veľmi povďační.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady Horta – pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Petrák a pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Keďže ste ma už tak toľkokrát vyzývali, pán Hort, aj k veciam, ktoré nepatria do sociálneho výboru, ale čo budem vedieť, sa rada vyjadrím.

    Prvá vec. Čo sa týka slovníka „prežieranie“ a „rozkrádanie“, to bol váš slovník. My sme naň iba zareagovali, že ak niekto prežiera peniaze, teda ja som zareagovala, tak to nie je určite Sociálna poisťovňa. Čiže to bol váš slovník. Prosím vás pekne, nezamieňajte si, kto, čo povie prvý, treba dôsledne sledovať rozpravu v parlamente a potom sa k tomu môžete vyjadrovať, čiže to bolo iba moje následné konštatovanie.

    Čo sa týka toho tlačiva Sociálnej poisťovne, ja som si ho pozrela, nie je tam žiaden podpis, nie je tam žiaden papier ako niečí, tak ja neviem, ako môžete tvrdiť, lebo je to tvrdenie proti tvrdeniu. A viete, ako sa hovorí, kde nie je žalobcu, nie je ani sudcu. Ja si myslím, povedzte, ktorý starosta to povedal, a teda nech to zverejní, pretože v rámci demokracie by to bolo správne.

    My ak sme, ak pán predseda vlády prišiel porozprávať o tom, ako pán Dzurinda rozprával v škole na pôde gymnázia o pánu premiérovi, že kradne, tak sme o tom mali natočený materiál a mali sme o tom fotografie a bolo to natočené normálne na páske, kde boli autentické zábery pána Dzurindu. Čiže nezavádzajte vy tu, že jeden starosta kdesi, ktosi povedal a dáte tu papier bez akéhokoľvek podpisu a rozprávate o Sociálnej poisťovni, ako niekoho školila. Tak povedzte tak, ako sme my, ak niečo tvrdíme, tak dáme dôkaz a dali sme dokonca dôkaz filmom, že pána Dzurindu natočili študenti. A nehanbili sa, poslali to ako dôkaz, uverejnili meno. Tak treba povedať takisto, čiže nehovorme tu o tom.

    A čo sa týka, pán podpredseda Hort, čo ste povedali, no ja sa nebudem rozširovať nejako o širokorozchodnej koľaji, ale viem, že bola zatiaľ zadaná iba štúdia, o ktorej sa bude rokovať a rozprávať. Bola zadaná štúdia a ostatné veci patria do hospodárskeho výboru a nie do sociálneho, takže sa k týmto otázkam nebudem vyjadrovať.

    Takže asi toľko by som chcela k týmto veciam. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Hort, vy ste sa vo svojom vystúpení trošku rozpakovali nad použitím slova „prežieranie“, ale ja v podstate chcem povedať, veď toto slovo nie je vám úplne cudzie, nakoľko sa nachádza aj v predkladacej správe k návrhu uznesenia. Takže ja vás poprosím, že aby ste si prečítali svoju vlastnú predkladaciu správu k návrhu uznesenia, potom uvidíte, že toto je váš slovník, ktorý sme prebrali my do svojho portfólia.

    Druhú vec, ktorú chcem nejakým spôsobom povedať, aj keď ste priamo na to nepoukazovali vo svojom vystúpení, chcem sa len spýtať. Ak by aj počas platnosti tohto zákona došlo k redukcii počtu dôchodkových správcovských spoločností a zefektívnilo by sa vynakladanie prostriedkov sporiteľov na činnosť týchto dôchodkových správcovských spoločností, bolo by to v neprospech samotných sporiteľov a výšky ich budúcich dôchodkov?

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, odznela tu taká rečnícka otázka, ako môžu dostať odmenu správcovia, teda dôchodcovské správcovské spoločnosti, keď nezhodnocujú peniaze, ktoré tam majú uložené sporitelia, alebo aspoň nie v takom percente, ako by sme si to predstavovali. A ja sa pýtam: Ako môžu dostať státisícové odmeny manažéri sociálnych podnikov, manažéri pilotných projektov? Týchto privátnych sociálnych podnikov je osem, všetky tieto podniky sú blízke strane SMER alebo ich manažéri, z Európskeho sociálneho fondu tam išlo 660 mil. korún, manažéri dostávajú státisícové odmeny. Pani ministerka na poslednej schôdzi Národnej rady povedala, že tieto sociálne podniky do konca februára vytvorili 86 pracovných miest, to znamená, zamestnali 86 dlhodobo nezamestnaných ľudí. Pre tieto sociálne podniky, poniektoré, ich činnosť končí v tomto roku alebo v budúcom roku.

    Takže keď sa zaoberáme – a ja som rada, že sa zaoberáme – odmenami manažérov v dôchodcovských správcovských spoločnostiach, ale potom sa zaoberajme aj so státisícovými odmenami ľudí, ktorí sú blízko strany SMER, a potom sa zaoberajme aj státisícovými odmenami pre riaditeľa Sociálnej poisťovne a pre vysokých funkcionárov Sociálnej poisťovne, ktoré dostali na konci minulého roka.

    Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať podpredseda Národnej rady pán Hort, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Vaľová, ja som vás upozornil, aj pani ministerku, akým spôsobom školenie starostov a primátorov sa dá zneužiť na presadzovanie vašich záujmov vo vzťahu k finančným prostriedkom konkrétnych ľudí, ktorí si sporia v druhom pilieri, ktorí podľa nás smerujú celkovo nakoniec k znárodneniu. Akým spôsobom sa dá zneužiť školenie starostov a primátorov k prezidentským voľbám zo strany ľudí, ktorí sú vami dosadení do funkcií v štátnej správe.

    Ukázal som vám tlačivo, ja vám ho presvietim, ktoré tam bolo rozdávané, a hovorím vám ešte raz, štvrtého tretí, Veľký Krtíš, môžete si to preveriť. Dať vám mená starostov, ktorí sa na nás obrátili, no naozaj nemáme istotu, aby ste nezačali s nimi nakladať spôsobom ako s tými, ktorí sú ešte dnes v druhom pilieri a majú z toho strach, lebo sa tu znova takéto spôsoby v tejto krajine zavádzajú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký a po ňom sa pripraví pán poslanec Janiš. Chceli ste reagovať ako spravodajca? Čiže vystúpiť ako spravodajca?

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová požiadala ako spravodajkyňa o slovo.

  • Ďakujem. Ja iba v krátkosti, pretože už keď sme tu dneska začali otázkami, ja som už minule pánu Janišovi, nie Janišovi, ale položila som minule kolegovi, ja si spomeniem hneď na meno, keď sme boli v estévečke, otázku, či vedia, ako fungujú sociálne podniky. Odpovedal mi, že nevedia. Štefancovi. Ak mám taký pocit, že ani pani kolegyňa Sárközyová nevie, pretože ak niekto povie, že sociálny podnik prestane fungovať do roka alebo do dvoch rokov, tak sa veľmi mýli. Pretože my ixkrát opakujeme, sociálne podniky dostávajú zálohy. Tieto zálohy vyúčtujú. Sú tam náklady, ktoré sú oprávnené alebo ktoré môže kontrola uznať ako neoprávnené, to znamená, a tieto podniky sú povinné 30 mesiacov vykonávať aktivity, ktoré majú, a sú povinné byť udržateľné päť a viacej rokov. To by som chcela povedať.

    A takisto, čo sa týka toho školenia, ešte raz opakujem, je to tvrdenie proti tvrdeniu, pretože ja si dnes môžem vymyslieť a takisto aj bulvár si môže vymyslieť odmeny.

    Keď sme boli na prieskume na sociálnych podnikoch, vtedy konštatovala opozícia, že je všetko v poriadku, neboli absolútne žiadne výhrady. A dokonca keď stále rozprávali o tom, lebo ja som už minule povedala, že stále sa niečo, niečo sa predostrie občanom, aby sa o tom diskutovalo, lebo ako povedal Goebbels, „tisíckrát opakovaná lož je pravda“, a keď ste predostreli, že manažéri berú za hodinu 1 200 korún, tak ste to dovtedy opakovali, kým sme vám nepredložili potvrdenie, že poslankyňa Iveta Radičová pred tým, ako sa stala ministerkou, brala za hodinu školenia od 7- do 9-tisíc korún. Keď sme vám to povedali, v tú ranu ste okamžite prestali rozprávať o tom, že manažéri, ktorí majú ľudí, ktorí jednoducho majú základné vzdelanie, školitelia, a majú ich tam 30, 40 v skupine, berú 1 200 korún na hodinu. Odvtedy sa to už nikde neobjavilo, keď sme povedali, že kolegyňa Radičová si v pohode berie od 5- do 9-tisíc korún za hodinu školenia pre ľudí vzdelaných. Rovnako teraz opakujete svoje tvrdenia. Tak nech sa páči, poďme znovu, opäť vyžiadajme si kvalifikované správy a prestaňme rozprávať a prestaňme tu hádzať blato na stenu, pretože to blato, aj keď spadne a sa očistí, ten fľak zostane. A už by ste si to, kolegovia a kolegyne, mali uvedomiť, že nie sme tu nejakí „táraji“, ale dajme veci podložené, ak chceme niekoho napádať, ak chceme niekoho kritizovať.

    Pred chvíľou sa jasne ukázalo, a ako povedal pán kolega, že dokonca to máte aj v správe, „prežieranie“, „kradnutie“ – veď to sú vaše slovníky! Keď to niekto zopakuje, okamžite to otočíte na nás, pretože snažíte sa vlastne to, čo bežne je vo vašom slovníku a čo bežne, a keď my chceme zopakovať, alebo „vírusy“, alebo čokoľvek sa snažíte také povedať, aby ste zaujali médiá, akonáhle to zopakujeme, tak to vkladáte nám do úst.

    Bolo by omnoho serióznejšie, aby ste si pozreli materiály, aby ste si veci naštudovali, aby ste rozumeli veciam, o ktorých rozprávate. Aby ste rozumeli fungovaniu sociálnych podnikov, ktoré sú tu od roku 1990, Európska únia, Rada Európskej únie prijala sociálnu ekonómiu, kde hovorí o sociálnych družstvách, kde napáda celú Európsku úniu, aby zakladala takéto sociálne družstvá, prenesene sociálne podniky. Kde Francúzsko od 2. svetovej vojny bežne prevádzkuje sociálne podniky a kde všade to napomohlo k tomu, aby vlastne sa tá nezamestnanosť tých marginalizovaných skupín vlastne znížila.

    Ale vy potrebujete tieto podniky dehonestovať, vy potrebujete dehonestovať výzvy, vy potrebujete dehonestovať veci, presne ako povedal pán Brocka, sa stotožňujem, potrebujete byť „vírusmi“ a nabúrať celý systém a program. Pretože spomeniem slová jedného pána poslanca, nech si dá ruku na srdce, ktorý to je, nebudem opakovať, ktorý povedal v tejto sále: „My a kríza vám ešte ukážeme!“

    Vážení poslanci, toto je message, toto je odkaz pre občana, že „my a kríza vám ukážeme“!? Čo chcete ukázať? Komu? Vládnej koalícii? Veď to ukážete občanom.

    Tak, prosím vás, správajte sa zodpovedne a naučte sa, ak chcete k niečomu diskutovať, ako fungujú veci.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani spravodajkyne sa prihlásili pani poslankyňa Klára Sárközy, ďalej Ivan Štefanec, Pavol Frešo, Štefan Kužma, Martin Pado, Stanislav Janiš, Gábor Gál. Celkovo sedem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Tak sme zaťali do tuhého, na čo je táto vládna koalícia, hlavne strana SMER, obzvlášť alergická – kauza Privilégium, kauza sociálne podniky, druhý pilier, pretože ľudia nie a nie z toho vystupovať.

    Ale zistila som, že v tejto republike je jediná jedna osoba, ktorá maximálne rozumie fungovaniu sociálnych podnikov – a to je pani poslankyňa Vaľová. Takže zrejme to toho času vyveštila v tých 90. rokoch, pretože teraz ste povedali, že sociálne podniky v Európskej únii fungujú od roku 1990. No, pani poslankyňa, u nás do roku 1989 bol ešte hlboký socializmus, poniektorí vaši poslanci, kolegovia, ktorí tu sedia, v tom hlbokom socializme aj vtedy mútili vodu. Takže od roku 1990 sme s tým až tak moc spraviť nevedeli. Takže zase sme svedkami toho, že sme zaťali do tuhého, čo sa týka sociálnych podnikov. Toho času, keď sme otvorili kauzu Privilégium, počúvali sme tu, čo všetko je pravda a nie je pravda, menil sa zákon a nemenil sa zákon, kauza je na súde. Teraz tu hovoríme o sociálnych podnikoch.

    Ja sa len pýtam, keď ste boli takí múdri a vedeli, kto, koho, kedy, koľko dostal za hodinovú mzdu pri tých prednáškach, prečo ste s tým niečo nerobili? My sme toto zistili. Zistili sme, že tí manažéri dostávajú státisícové odmeny, a my kričíme. Sme tu kvôli tomu.

    Pani poslankyňa, už to obdobie je za nami, aby sme si tu nemohli otvoriť ústa. Pani poslankyňa Vaľová, vy nám tu ústa nezatvoríte, či sa vám to páči, či nie, pani ministerka Tomanová takisto a ani pán premiér. Určite sa budete o to usilovať, ale, žiaľbohu, dariť sa vám nebude.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No, pani poslankyňa Vaľová, ja oceňujem, že ste ma osobne spomenuli vo vašej bohatej reči, a oceňujem aj vašu bujnú fantáziu a, samozrejme, sa ohradzujem proti slovám, ktorými ste dezinpretovali moje výroky, nič také som nikdy nepovedal. Povedal som to, čo poviem aj teraz ešte raz: Sociálne podniky sú sociálne len pre poslancov SMER-u, nie pre ľudí. Takáto je situácia.

  • A sociálne podniky, bohužiaľ, najviac škodia ľuďom a najviac tým, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Je to škodná a ryžujete z toho len vy. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Pavol Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. K tej téme sociálnych podnikov by som chcel teda pani poslankyňu upozorniť, ale aj pani ministerku, ktorá tu sedí, že minule na predminulej schôdzi pani ministerka hovorila o poslancoch vládnej koalície, ktorí stoja za sociálnymi podnikmi, okamžite ju aj kolega Mikloš, aj ja sme vyzvali, nech povie mená týchto poslancov, ktorí z vládnej koalície, ktorí stoja za sociálnymi podnikmi. A to sú presne tie fľaky a blatá, ktoré súčasná vládna koalícia robí.

    Takže vás veľmi pekne poprosím, vážená pani poslankyňa, alebo presvedčte aj pani ministerku, vystúpiť môže kedykoľvek, aby nám povedala zoznam poslancov vládnej koalície, ktorí stoja za sociálnymi podnikmi. Ten dôvod je veľmi jednoduchý, lebo podobnými slovami, akými ste teraz obhajovali sociálne podniky, že však tie peniaze sú iba zálohované, sa vrátia, tak takisto peniaze isté sa mali vrátiť z Privilégia, všetci ste nás tu presviedčali o tom, ako je to transparentné, čisté. Dodnes sa tak nestalo. Naopak, je tam súd za trestný čin. To znamená, že máme veľa dôvodov nedôverovať tomu. Myslím si, že by bolo veľmi správne, keby ste povedali zoznam poslancov, ktorí stoja za sociálnymi podnikmi, tak, aby si opozícia mohla urobiť obraz, pre koho tieto sociálne podniky sú skutočne sociálne.

    Na záver mi nedá nedodať, že celé vaše vystúpenie bolo vlastne odpútavaním pozornosti od témy naozaj radikálneho zásahu voči úsporám obyvateľov v druhom pilieri, ktorý je tu dnes v skrátenom legislatívnom procese. Myslím si, že by sme sa mali vrátiť naspäť k tejto téme, aby sme skutočne slobodne a zodpovedne rozhodli o tom, či pôjdeme cestou obrovského ekonomického hazardu zoči-voči peniazom sporiteľov v druhom pilieri, alebo naozaj vrátime tento zákon naspäť vláde, nech donesie taký návrh, ktorý bude zodpovedný voči...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej pán poslanec Štefan Kužma, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, vy tu hovoríte o stokrát opakovanej lži a ja si pamätám vyjadrenie dvoch ľudí, jeden tu sedí, ktorí povedali, že „osobne ručím za to, že v Privilégiu je všetko v poriadku, a keď sa ukáže, že nie, beriem na seba zodpovednosť“. No veľmi čakám na zobratie tejto zodpovednosti. Chvalabohu, je to na kamerách, toto, že už neocigánite, neodtajníte, je to na kamerách, tieto výroky, len celý štát čaká na vyvodenie osobnej zodpovednosti.

    Druhý problém, čo máte samotní poslanci SMER-u, a znovu na kamery sa priznali, že oni už pripravovali sociálne podniky skôr, než nejaký zákon existoval. Čiže v rámci strany ste si túto akciu pripravili dopredu a potom ste až začali robiť zákony, aby sa náhodou nestalo, že peniaze pôjdu niekomu inému ako smerákom. Čiže znovu vaši ľudia a znovu na kamery vás usvedčili z toho, aký je to tunel.

    No a ďalšiu vec, ktorú vám chcem už dlhšie vysvetliť, že je obrovský rozdiel medzi odmenou za školenia a mzdou. Ja keď niekoho vyškolím a budem sa pripravovať týždeň alebo dva na školenia, koho školím hodinu, a dostanem 5-tisíc, je iné, ako keď niekomu platím 1 200 korún každý deň. Potom zistím, že keď raz v týždni školí, tak som mu skutočne za tie dve hodiny školenia dal 40 krát 1 200 korún. Čiže neporovnávajte externistu, ktorému neplatím telefón, ktorému neplatím auto, ktorému neplatím kanceláriu, ktorú nevykurujem, ktorému neplatím sekretárku, hej, keď urobí školenie s človekom, ktorý má všetky tieto náklady. Čiže keď budete hovoriť, porovnávajte tieto veci, všetky náklady...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej pán poslanec Martin Pado, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa Vaľová, vy ako najväčší odborník na sociálne podniky pravdepodobne preberáte aj zodpovednosť za to, čo bude s tými podnikmi, len či ju preberáte tak ako predseda vlády za Privilégium, lebo potom sa môžeme rozlúčiť aj s peniazmi zo sociálnych podnikov tak ako s peniazmi, ktoré išli do Privilégia.

    Pani poslankyňa, čo hovoríte na informáciu, ktorá vyšla dnes v médiách, že jedna z manažérok sociálnych podnikov dostala stotisícovú odmenu, a ona o tom ani nevie, že ju dostala. Čo hovoríte na takú informáciu? Či ani tá sa k vám nedostala?

    A, pani poslankyňa, k tomu „prežieraniu“. Viete, to slovíčko je nepríjemné, nie je pekné, je súčasťou slovenského jazyka, ale podstata ani tak nie je v tom, kto to slovíčko používa, ale podstata je v tom, kto peniaze prežiera, a v tomto momente ste to, bohužiaľ, vy, vaša koalícia, vaša vláda.

    Ďakujem pekne.

  • Pardon. Ďakujem. Stanislav Janiš ďalej s faktickou poznámkou.

  • Ja budem stručný. Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Mne sa veľmi páči, keď dnes v čase krízy hovoríte o tom, že sociálny podnik musí a musí fungovať päť, sedem rokov. Dnes iné podniky nevedia, iné giganty nevedia, či budú fungovať rok, dva, nieto že budú perfektne fungovať päť až sedem rokov. Ak toto dokážete, pani kolegyňa Vaľová, bez štátnych dotácií a bez peňazí daňových poplatníkov, tak potom kľudne môžete vytlačiť Roberta Fica z postu predsedu vlády, lebo toto nedokáže ani on.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa Vaľová, sociálna tematika nie je moja parketa, nechcem sa ani k tomu vyjadriť, ale vaše vystúpenie ma dosť pobúrilo. Pani poslankyňa, v parlamentnej demokracii sa diskutovať dá tak, že si vymieňame navzájom názory, argumentujeme faktami a proste z toho sa vytvorí nejaká diskusia. A nie tak, že odvádzam pozornosť od hlavnej témy tým, že na nás poslancov opozície zvyšujete hlas, že nás poúčate, čo máme vedieť, čo nevieme. Lebo ja si myslím, že nie sme ani na Kube, ani v KĽDR, ani vo Venezuele. A neusilujte ani o to, lebo sa dostanete do rozporu s našou ústavou. Diskutujme tu na tému, ktorá je daná, to je návrh zákona, a nie o tom, že nás tu budete poúčať, čo máme, čo môžeme, aby sme boli ticho, aby sme nerozprávali.

  • Reagovať na faktické poznámky bude teraz pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za veľa faktických poznámok a skúsim to takto dokopy.

    Pán Gál, pani kolegyňa Sárközy povedala, že vám zatvárame ústa, nikto vám ich nezatvára, ale vy ste svojou faktickou mi povedali, že ja nemôžem ani zvýšiť hlas. Je to môj prejav a rétorika. Čiže vy nie že nám zatvárate ústa, ale vy nám ešte chcete diktovať, či môžeme zvyšovať alebo nemôžeme zvyšovať hlas, či máme dávať mäkčeň, bodku alebo čokoľvek. Čiže ja si myslím, že by ste sa mali ozaj nad sebou zamyslieť, pretože my vám nezatvárame ústa a vôbec vám nehovoríme o tom, aký máte mať prejav a rétoriku – na rozdiel od vás.

    Pán Štefanec, pozrime si nahrávku z estévečky. V jednej veci sa vám ospravedlňujem, že túto otázku vám položil redaktor STV 2, nie ja. A vy ste povedali, že nepoznáte fungovanie sociálnych podnikov, čiže pozrime si tú nahrávku, lebo zavádzanie vám ide.

    Pán Frešo, zabúdate stále rozprávať, že to, čo ideme teraz urobiť, pán poslanec, že ideme garantovať sporiteľovi, aby na účte nestrácal, aby na účte nestrácal – a to je hlavné posolstvo tohto zákona, aby tento človek na účte nestrácal, aby tam bol garančný fond.

    Pán Kužma, no treba si pozrieť veci, lebo zrejme neviete, o čom rozprávame. My rozprávame o školeniach za hodinu, treba si to pozrieť, ja tie tabuľky vám môžem ich doniesť, na rozdiel od vašich tvrdení nejakých papierov. Presne v ktorom projekte pani kolegyňa Radičová brala od 7- do 9-tisíc a brala ich takisto za hodinu, brala ich za školenie, tak ako v našich projektoch je 1 200 korún za hodinu.

    Kto má zodpovednosť za sociálne podniky? Pán Pado, príďte na poslanecký prieskum, pozrite si zmluvu, zodpovednosť majú 100-percentnú za celý objem peňazí manažéri, ktorí za to budú zodpovedať, a ak budú neoprávnené náklady, sú povinní ich vrátiť. Ale veď ste boli minister, veď viete usmernenia Európskej únie, viete ako to funguje a viete, že sú veci, ktoré musíme zákonne dodržiavať. Takže neviem, od vás by som nečakala takúto neznalosť zákona, ale beriem to.

  • Reakcia z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Jozef Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja sa vyjadrím len k niektorým praktickým otázkam alebo možnože aj k otáznikom, ktoré vyplývajú z tejto novely zákona, pretože myslím si, že túto novelu zákona a novelizáciu týchto bodov, o ktorých tuná hovoríme, sme očakávali. Očakával sa aj spôsob garantovania dôchodkov alebo garantovania výnosnosti. Takže dá sa povedať, že táto novela zákona napĺňa tie očakávania, ktoré už sme mali za posledný polrok alebo trištvrte roka.

    Chcem len pripomenúť, že garančný účet daného fondu v podstate vystihuje to, čo aj Ľudová strana v predchádzajúcom období žiadala ako garantovaným alebo garančným fondom, to znamená, aby garantovala výnosnosť primeranú alebo únosnú pre sporiteľov. Takže z tohto hľadiska vyslovujem spokojnosť, že táto otázka sa rieši spôsobom, ktorý myslím si, že v etape riešenia všetkých otázok možno považovať za správny a uspokojivý.

    Chcem však pripomenúť, že garancia v tom širšom zmysle slova bude zrejme pokračovať aj v nasledujúcom období a v nasledujúcich rokoch, pretože pre nás je rozhodujúcim, aby sporiteľ, ale takisto aj poistenec na konci tohto celého procesu mal taký dôchodok, ktorý mu zaistí dôstojný život a život, ktorý bude v určitej korelácii aj s jeho prínosom v práci a v činnosti v danej spoločnosti. To znamená, že bude rozhodujúce, či aj tie dôchodky z druhého piliera, o ktorých tu hovoríme, a kde je ten najväčší rozpor, či výška príjmu a z toho vyplývajúce odvody, či má vplyv na výšku dôchodku v druhom pilieri, v prvom pilieri, či zodpovedá tomu, čo tvrdí koalícia alebo opozícia. Pretože tento bod zdá sa byť, že je jeden z najrozporuplnejších, pretože otázka doby sporenia a vplyvu na prvý a druhý pilier, myslím si, že tu taký veľký rozpor neexistuje, avšak čo sa týka výšky príjmu a odvodov, tu ten veľký rozpor je.

    A čo je ešte dôležitejšie, aby sme garantovali dôchodok na konci tohto reťazca, bude závisieť aj od činnosti životných poisťovní, ktoré budú zase vyjednávať, určovať na základe nových poplatkov a na základe nových kritérií dôchodok v tom konečnom dôsledku. Takže garancia dôchodkov je vec, ktorá je dlhodobejšia, ktorá má aj viacej meradiel a rozmerov ako garančný účet fondu. Ale myslím si, že garančný účet fondu zabezpečuje minimálne to, aby dôchodcovské správcovské spoločnosti a ich fondy sa správali účelne, aby vyhľadávali všetky formy, ako zaistiť takú formu spravovania prostriedkov sporiteľov, aby bola čím najúčelnejšia.

    Chcem len ešte podotknúť, že na to, aby sporenie pre sporiteľov bolo výnosné a aby tie dôchodky boli primerané, je potrebné, aby všetky fondy vytvárali výnosy minimálne na úrovni 5 %, optimálne vzhľadom aj na to, že niečo pôjde aj na tie poplatky, okolo 7 %. To znamená, že terajšia doba krízová predsa len vytvára prostredie, aby sme sa touto otázkou zaoberali a aby práve teraz sme ju aj riešili.

    K výške poplatkov v činnosti jednotlivých fondov nejako veľmi sa vyjadrovať nechcem alebo k jej akútnosti, ale chcem pripomenúť, pokiaľ bude dobrá činnosť fondov a dobrá činnosť DSS-iek, aj vládou navrhovaný poplatok 25 tisícin percenta za správu fondu by mal postačovať na to, aby ten celkový výnos bol plusový, to znamená, aby to bolo prínosné aj pre činnosť DSS-iek. Už ako to bude vo výnosoch celkových okolo, by som povedal, strednej hodnoty alebo stredného rozsahu, okolo piatich, troch percent, je to otázne. A zaiste, pokiaľ výnosy budú okolo nula percent alebo mínusové, tam to bude stratové.

    Chcem ešte pripomenúť, že nový prvok, ktorý vstupuje aj do tejto činnosti, je Národná banka Slovenska, ktorá mimo tej regulačnej funkcie bude mať aj tú úlohu, že bude trošku predsa len určovať takisto, aspoň sčasti, aj pravidlá hry, to znamená, že bude určovať alebo bude mať oprávnenie po rokovaniach určiť aj všeobecne právny predpis, ktorý bude porovnávať jednotlivé výnosy v jednotlivých fondoch. A to nielen v konzervatívnych, ale aj vo vyvážených, aj v rastových, a tým pádom, dá sa povedať, na vysokej odbornej úrovni by mala zabezpečovať, že tieto prvky, ktoré v tejto novele sa zavádzajú do praxe, by mali byť správne a dobre chápané a efektívne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Haleckého sa prihlásil aj pán poslanec Martin Pado ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda výboru, myslím si, že tá krízová doba naozaj vám veľmi hrá do karát vo vašich snahách. Nie konkrétne vo vašich, ale v snahách vládnej koalície – vyhnať ľudí z druhého piliera. Asi, asi aj keď to obdobie je veľmi ťažké a spôsobuje mnohé iné problémy, ale v tejto vašej snahe, v tomto vašom urputnom boji so sporiteľmi vám toto veľmi napomáha.

    A druhá vec, čo sa týka poplatkov, spomenuli ste tu NBS-ku, bolo by veľmi dobré, myslím si, pokiaľ by vstúpila vláda, ak to ešte neurobila, a ministerstvo do komunikácie s Národnou bankou Slovenska, aby ste zistili, prečo Národná banka Slovenska sa takýmto spôsobom vyjadrila k navrhovanej výške poplatkov pre DSS-ky. Čo je vlastne dôvodom pre toto jej stanovisko a podľa toho sa zariadiť a nehodnotiť výšku poplatku na základe toho, čo sa vám zdá alebo čo sa zdá niekomu inému. Pretože ľuďom sa zdajú rôzne veci, od čiernych po ružové sny, a nemusí to byť často, bohužiaľ, pravda a často, chvalabohu, pravda. Takže aj toto by bolo dobré, aby to nebolo na základe nejakých zdaní, ale aby to bolo na základe reálnych čísiel.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Reagovať na pána poslanca Pada bude teraz pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Chcel by som zareagovať na vaše argumenty, čo sa týka vyháňania poslancov. Myslím si, že je to termín, ktorý nie je, vyháňania dôchodcov z druhého piliera, prepáčte, myslím si, že nie je to adekvátny termín, pretože dôchodcu sporiteľa v druhom pilieri sa vyhnať nedá. Je to jeho vlastné rozhodnutie, či vystúpi, či nie. Takže o vyháňaní tam, myslím si, že nie je správne hovoriť.

    Otázka je, aké argumenty sa mu predkladajú. To je pravda. Pokiaľ sú objektívne a pravdivé a on sa na základe týchto argumentov správne rozhodne pre svoju budúcnosť a pre svoj dôchodok, tak to je správne a to je aj účelom, myslím si, snaženia koalície, aby pri korekcii tej reformy z roku 2004 práve na základe poznania sporiteľov, ale aj poistencov došlo k samoregulácii vlastnej bez toho, že by nejaké násilnejšie spôsoby sa presadzovali.

    Čo sa týka výšky poplatkov, súhlasím s vami, že skutočne aj ja som tiež by potreboval viacej dopadových štúdií, viacej analýz, viacej príspevkov odborníkov, prípadne odborných inštitúcií, ktoré by sa k tomu vyjadrili. Ale na výbore dnes pani ministerka zdôrazňovala, že aj tá výška poplatkov 25 tisícin je v rámci stredných hodnôt v krajinách, ktoré využívajú kombinovaný systém prvý a druhý, a že by nemalo ohroziť existenciu dôchodcovských správcovských spoločností a nemalo by ohroziť aj spôsob investovania, ktorý by bol nevýhodný pre sporiteľov. Takže predpokladám, že k tomu sa ešte pani ministerka vyjadrí a bude ešte priestor v ďalšom, aby sme aj o tejto otázke kontroverznej pohovorili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Posledným prihláseným do rozpravy k tomuto návrhu zákona je pán poslanec Stanislav Janiš. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, pani ministerka, celé toto rokovanie alebo tento návrh, ktorý tu je, nie je o ničom inom, všetko je to o likvidácii druhého dôchodkového piliera. Áno, pani ministerka, môžete sa čudovať, ale je to tak. A vy to veľmi dobre viete, ešte lepšie ako my.

    Všetko je to o tom, že peniaze, ktoré majú ľudia našetrené na svojich účtoch na svoj dôchodok, chce vláda Roberta Fica minúť teraz. A ja budem slušnejší, ja nepoviem, že ich chcete prežrať, ja poviem, že ich chcete prejesť teraz, keď ste vo vláde.

    Chcete ich na svoje rozmary, ako širokorozchodná 120 mld., mýto 6,5 mld. navyše, športové bavoráky pre ministerstvo vnútra, predražené diaľnice. Miliardy, ktoré tlačíte do vašich sociálnych podnikov, ktoré tunelujete.

    Potrebujete, pani ministerka, prachy. Potrebujete prachy na míňanie, potrebujete prachy na svoje rozmary. A keďže vám nestačí štátny rozpočet na vaše rozmary, tak idete ľuďom ukradnúť nasporené peniaze na ich vlastných účtoch, na svojich vlastných, na svoj vlastný dôchodok. A používate na to rôzne metódy. Jedna metóda je legislatívna, a tie sa tu opakujú stále, ktorú máme dnes na stole, ale používate na to aj zákernejšie metódy, pani ministerka.

    Ministerstvo práce a sociálnych vecí, ako to odznelo v médiách, ktoré má ľudí sanovať, tých ľudí, ktorí prišli o prácu, porušuje základné pracovné práva zamestnanca a vydiera svojich vlastných ľudí, ktorí sú zamestnaní v Sociálnej poisťovni. Vyhráža sa im, že ak nebudú solidárni so Sociálnou poisťovňou a nevystúpia z druhého piliera, môžu prísť o prácu, môžu mať v práci problémy. Nehorázne! Šírenie strachu a porušovanie Zákonníka práce priamo v centre Sociálnej poisťovne je asi najväčšou bezočivosťou tejto vlády voči bezbranným, obyčajným ľuďom, a to ešte v čase krízy.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Ľubomír Petrák ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Janiš, nie je to o likvidácii úspor ľudí, o ktoré vy voláte. Ako je to o niečom inom a ja som pri tejto rozprave dnes pochopil, čo je podstata toho vášho obhajovania.

    Ideme vyriešiť jeden problém dôchodkových správcovských spoločností, výšku prostriedkov na spravovanie fondov. Je to o peniazoch, ktoré dostanú, ktoré si ulejú dôchodkové správcovské spoločnosti z úspor ľudí – tie obhajujete vy. Je to o platoch manažérov dôchodkových správcovských spoločností, ktorých vy obhajujete. Toto obhajujete vy. Vy neobhajujete ľudí, vám nejde o ľudí! Vám ide o príjmy dôchodkových správcovských spoločností a platy ich manažérov. To je podstata toho, čo je.

    Ak sa tu dneska domáhate nejakých analýz, no ja sa spýtam: A prečo ste sa nedomáhali analýz, keď ste zavádzali druhý pilier dôchodkového sporenia? Vtedy keď sme sa pýtali pracovníkov odborných útvarov ministerstiev, aké budú dopady na ľudí, aký bude vývoj z hľadiska zadlženosti štátu a celého dôchodkového systému, odpoveď bola jednoduchá: My nemáme povinnosť robiť analýzy, my máme pripraviť riešenie na základe politického zadania. Takáto je pravda. Vtedy ste analýzy nepotrebovali. Dneska sa domáhate rôznych analýz.

    Skutočnosť, život ukázal, že hospodárenie dôchodkových správcovských spoločností nie je dobré, vytvárajú problémy a úspory ľudí nie sú bezpečné. My nič iné nerobíme, len riešime tento problém.

  • Reagovať bude teraz pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega, hlboko sa mýlite. Pán kolega, hlboko sa mýlite. Tu ide o druhý pilier. Tu ide aj o tých 7 mld., či koľko ste si to naplánovali minúť v štátnom rozpočte v roku 2009, keď 150-tisíc ľudí vyženiete z druhého piliera. Nemáte pravdu, jednoducho klamete ľudí. Naplánovali ste si ich minúť, naplánovali ste si ich minúť a teraz robíte všetky možné opatrenia, ja som použil dve. Používate legislatívu, minulý rok, predminulý rok, predĺžili ste dobu sporenia, vyhnali ste ľudí z piliera. Rozdávate letáčiky na sociálnych poisťovniach, choďte tam, pozrite si návody, šípky, vystúpte, vystúpte, vystúpte. Nedarí sa vám to, pristupujete k zákernosti.

    Pristupujete k tomu, že zamestnancom Sociálnej poisťovne je vyhrážané a doporučené, aby vystúpili z druhého piliera. Dvetisíc zamestnancov, ste si nechali vytiahnuť softvérovo, je poistených v druhom pilieri. Týchto dvetisíc zamestnancov, im sa vyhrážate o zamestnanie. A to robíte v čase krízy. Toto považujem za zákernosť. Toto už nie je legislatíva. Máte väčšinu, prevalcujte si. Aj to zrušte, aj to znárodnite, aj na to máte, máte väčšinu. Ale nepoužívajte aspoň takéto zákernosti!

    Nevyhrážajte sa v čase krízy, keď sa ľudia boja o zamestnanie, o živobytie svojich rodín, aby ste im vy vyhrážali vyhodením z roboty! Aby ste im vy podprahovo dávali návody, že vystúpiš a nebudeš mať problémy, a keď nevystúpiš, budeš mať problémy. Toto je sociálna vláda? Toto robí Sociálna poisťovňa, ktorá má ľudí chrániť a sanovať, keď prídu o zamestnanie? No výborne! Ďakujem za takúto pomoc!

  • Pán poslanec Janiš bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je nastavenie nových parametrov na stanovenie výšky odplát súvisiacich so správou finančných prostriedkov sporiteľov v systéme starobného dôchodkového sporenia. Dôvodom tejto navrhovanej právnej úpravy je optimalizácia výšky odplát, a to v závislosti nielen od objemu spravovaných prostriedkov, ale aj od výkonnosti jednotlivých dôchodkových fondov.

    Navrhovanou právnou úpravou sa zároveň zavádza do systému starobného dôchodkového sporenia úplne nový prvok, ktorým je garančný účet dôchodkového fondu. Z tohto účtu sa navrhuje doplnenie majetku účastníkov starobného dôchodkového sporenia, teda občanov, ktorí sú sporiteľmi alebo investormi v dôchodkových fondoch v zákonom stanovených prípadoch. Tento krok je výlučne v záujme občanov sporiteľov, investorov, aby mali na účte viac peňazí v záujme možnosti v budúcnosti kúpiť si z týchto peňazí doživotnú rentu.

    Je mi ľúto, že k tomuto návrhu nikto nič konkrétne nepovedal.

    O tom, čo tu bolo povedané, čo rozprávate, klamstvá, urážky, ktoré zaznievajú z úst stále vlastne tých istých, a ja si dovolím povedať, že skutočne nie je seriózne, aby tu ľudia urážali, tak ako teraz urazil pán Janiš konkrétne mňa v tom, že potrebujem „prachy“ a klamem a chcem brať ľuďom peniaze. Myslím si, že to je vrchol drzosti a vrchol urážky. A ja budem hľadať akékoľvek kroky na to, aby pán Janiš tieto slová stiahol.

    A použijem v tomto prípade dve slová, ktoré používa pán poslanec Mikloš, ak „nemáte argumenty“. Ale ja poviem, spokojne klamete, pretože neuviedli ste jeden konkrétny argument. Nikdy ste nezdôraznili, že skutočne tento zámer nehovorí o prejedaní, nehovorí o kradnutí peňazí, nehovorí o tom, aby ľudia vystúpili z druhého piliera. Tento návrh hovorí o tom, ako ľuďom zabezpečiť úspory z druhého piliera. Je to skutočne starosť o občanov a starosť o sporiteľov.

    Vážené dámy, vážení páni, ja by som do budúcnosti skutočne si odpustila všetky tieto slová, ktoré tu odzneli a ktorými ste sa stali opozícia jednoznačne hovorcami DSS-iek a ochrany ich ziskov. Nechránite sporiteľov, nechránite občanov. Chránite ich zisky.

    Myslím si, že slová, ktoré tu boli spojené s „liatím cez gágory“, ja to neviem ani zopakovať, „prežieranie“, „kradnutie“, patria niekde inde a nie do parlamentu Slovenskej republiky. Myslím si, že si to občania Slovenskej republiky nezaslúžia. A tieto slová svedčia iba o úbohosti ducha a o úbohosti morálnych zásad.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, chcete na záver vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 975, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1004.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Štefana Harabina, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pretože na 17.00 hodinu je zvolaná mimoriadna schôdza na základe podpisu a na základe žiadosti a podpisov 30 poslancov, pred 17.00 hodinou prerušíme rokovanie o týchto návrhoch zákonov.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, predložilo ministerstvo spravodlivosti do legislatívneho procesu ako iniciatívny návrh. Účelom návrhu zákona je ochrana osôb majetku a iných hodnôt a záujmov chránených Trestným zákonom pred páchateľmi mimoriadne závažných zločinov, za ktoré možno uložiť najprísnejšiu možnú zákonnú sankciu, to jest trest odňatia slobody na 25 rokov alebo na doživotie.

    Aplikačná prax ukazuje, že pre túto kategóriu trestných vecí nepostačuje obmedzenie celkovej lehoty väzby v trestnom konaní najviac na obdobie štyroch rokov, ale túto lehotu je potrebné v odôvodnených prípadoch predĺžiť najviac však na obdobie piatich rokov. Inak hrozí, že v súčasnosti i v budúcnosti vedených konaniach dôjde k prepusteniu osôb, ktoré môžu byť odsúdené na vyššie uvedené tresty, v dôsledku čoho vzniká nebezpečenstvo nielen pre spoločnosť a konkrétne osoby, ale aj z hľadiska narušenia alebo dokonca degradácie základných princípov spravodlivosti a právneho štátu.

    Na druhej strane novozavádzaná zákonná možnosť predĺžiť maximálnu lehotu väzby v trestnom konaní musí byť viazaná na rozhodnutie súdu a táto lehota musí byť ohraničená zákonom. Nesmie byť ustanovená na neurčito, aby boli splnené kritériá čl. 17 ods. 5 ústavy. Keďže ide nielen o budúce, ale i v súčasnosti vedené konania pred súdmi Slovenskej republiky, predkladaná úprava neznesie odklad.

    Ja ten záver som zvýraznil len preto, lebo tu paralelne beží poslanecký návrh, ktorý sa snaží predĺžiť lehotu väzby po vynesení prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolacieho konania na časovo neobmedzené obdobie. Tak to je nonsens, aby väzba nebola ohraničená v zmysle ústavy konkrétnou dobou a už je absolútnym paradoxom a neprávnym riešením, že by väzba sa predlžovala na neurčitú dobu ex lege, zo zákona, a nie na podklade rozhodnutia súdu.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. A teraz dávam slovo poslankyni z navrhnutého gestorského ústavnoprávneho výboru, pani poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, je tu priestor na vašu úvodnú spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v prvom čítaní podala spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 975.

    Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa. Návrh zákona obsahuje z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Vyplýva z nej, že návrh zákona nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. marca 2009 č. 1004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní ihneď.

    Predniesla som spravodajskú informáciu, prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne? Pán poslanec Gábor Gál ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec, máte slovo v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, táto novela je teraz nevyhnutná. Vieme to všetci. Aj tak k tomu pristupujeme, ale okrem toho, že je predostretá táto novela, máme tu v skrátenom legislatívnom konaní, treba ísť ďalej. Treba urobiť všetko pre to, či v Trestnom poriadku alebo v zákonoch týkajúcich sa polície, aby trestné činy boli vyšetrované rýchlejšie, lebo spravodlivosť má zmysel vtedy, keď je rýchla.

    Viete, tým poškodeným, keď sa nejaký páchateľ odsúdi po neviem koľkých rokoch, aký má zmysel? Treba, aby sme ukázali tejto spoločnosti, že vieme rázne, razantne zakročiť voči páchateľom. Čiže toto je jedna vec. Toto je teraz nevyhnutné. Bohužiaľ, to je zas zákon, ktorý sa týka jednej osoby? Ale treba spraviť aj v rámci iných procedúr tie kroky, aby vyšetrovania a ďalšie úkony mohli byť čo najúčinnejšie a najrýchlejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Katarína Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Súhlasím s pánom poslancom, že táto novela je nevyhnutná. Ale povedzme si aj prečo. Nie kvôli jednému prípadu, ale kvôli tomu, že prax ukázala, že Trestný poriadok, ktorý bol navrhnutý a tu presadzovaný bývalým ministrom spravodlivosti, pánom poslancom, terajším, Lipšicom, skutočne tak, ako sme uvádzali v parlamente, nie je vyhovujúca procesná úprava a dovolím si citovať slová generálneho prokurátora, ktorý v tom čase pri uvádzaní tohto procesného zákona jasne povedal, že je to „procesný predpis pre advokátov, pretože toľko možností im dáva na predlžovanie konania, že to v praxi bude mať negatívne dopady“. Došlo na jeho slová, došlo na slová naše, ktoré sme tu v parlamente uvádzali. A aká bola reakcia? Sme boli poslanci, ktorí sú ústretoví rôznym kriminálnym živlom a tak ďalej.

    Takže veľmi nerada, ale musím konštatovať, že došlo na slová, ktoré sme v parlamente uvádzali a ktoré bývalá vládna garnitúra nechcela akosi akceptovať. A sme boli pre nich friendly kriminalite, friendly.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, pardon. Pán minister, chcete v záverečnom slove? Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A v záverečnom slove dávam priestor pánovi ministrovi, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, hlavne vážený pán poslanec Gál, my z hľadiska sfunkčnenia justície robíme všetky kroky na to. Vy ste museli sám zaregistrovať, že tie ťažké kriminálne kauzy, o ktorých sa robili len tlačové konferencie, teraz sa všetky končia. Práve preto sa končia, pretože osobne sledujem všetky trestné veci aj v týchto ťažkých kauzách.

    A na margo tohto Trestného poriadku. Tento Trestný poriadok, ktorý novelizujeme, to nie je lex Černák, ako v minulosti bola väzba. Toto je iba riešenie osobných zlyhaní predchádzajúceho ministra v kauze prijatého Trestného poriadku. Takých istých osobných zlyhaní, ako bolo v kauze kupovania poslancov.

    My musíme len hasiť všetky problémy a chyby, ktoré tu umelý laboratórny človek, ktorý robil pokusy v trestnom práve, zavádzal do Trestného poriadku. Čiže táto novela rieši nie prípad – ako vy ste mali na mysli – jeden, ale rieši do budúcna všetky také prípady, aby sa nám v týchto ťažkých kauzách, kde je táto sadzba, o ktorej som hovoril, nedostávali títo nebezpeční zločinci von. Pretože aj sa stávajú rôzne obštrukcie zo strany advokátov. Niekedy treba priznať, že aj neschopnosťou niektorých sudcov, to ja ako priznávam. Pretože si zoberme kauzu Černák, ktorú pojednáva sudca v Prešove, ktorý si urobil v pojednávacej miestnosti poriadok. Má tam náhradných obhajcov, pojednáva plynule, bez obštrukcií, nedovolí žiadnu obštrukciu, je to mimoriadne komplikovaná kauza. A naproti tomu druhý sudca v inej kauze v Pezinku sedemkrát nedokáže, alebo päťkrát, otvoriť pojednávanie.

    My mapujeme všetky tieto prípady a reagujeme na to. A nám skutočne záleží na tom, aby títo ťažkí zločinci sa von nedostávali. Ale nám nejde o mediálnu „šaškárinu“ ani o mediálne hry a ani väzbu na desať rokov bez časového obmedzenia, ako tu je podaný paralelný poslanecký návrh, bez rozhodnutia súdu.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, nebudete reagovať? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prosím všetkých, aby sa dostavili do rokovacej sály, pretože bude nasledovať ďalšia schôdza Národnej rady.

    Teraz vyhlasujem trojminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dohodli sme sa, že o 17.00 hodine prerušíme rokovanie a budeme rokovať alebo pokúsime sa otvoriť 34. schôdzu. Chcem sa spýtať, keďže nám zostalo ešte jedno prvé čítanie v skrátenom legislatívnom konaní, či by sme neprerokovali v prvom čítaní vládny návrh zákona...

  • Reakcie z pléna.

  • Nie? Keď nie, tak počkáme, budeme...

  • Po prestávke pokračovalo rokovanie 34. schôdze NR SR.

  • Po skončení 34. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 33. schôdze NR SR o 17.10 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 33. schôdze. Ešte predtým, ako dám slovo pánovi ministrovi financií, vás chcem informovať, že zajtra budeme pokračovať druhými a tretími čítaniami vládnych návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní až o 11.00 hodine, aby od rána mohli byť zvolané všetky výbory, ktorým boli návrhy zákonov pridelené. Takže dnes, teraz po prerokovaní tohto posledného návrhu v skrátenom legislatívnom konaní budeme hlasovať o všetkých štyroch návrhoch, potom budeme rokovať o ďalších bodoch programu, o 19.00 hodine rokovanie prerušíme a zajtra budeme pokračovať, ale až o 11.00 hodine, aby mohli byť od rána príslušné výbory. Budeme potom zajtra rokovať bez prestávky, aby sme mohli po prerokovaní bodov programu 33. schôdze o nich hlasovať. Ďakujem pekne.

    A teraz v prvom čítaní uvedie pán minister financií Ján Počiatek vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566 o cenných papieroch, je to tlač 969.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 969.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky spolu s Ministerstvom spravodlivosti SR a Fondom národného majetku Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný na základe záverov z ostatného rokovania vlády zo dňa 25. februára 2009, kde sa prijal záver, že je potrebné vypracovať návrh legislatívnych zmien platnej právnej úpravy, ktoré odstránia nežiaduci stav vo veci spoplatňovania účtov majiteľov cenných papierov súvisiacich s ich vedením tzv. bezcenných cenných papierov a zároveň nájsť riešenie, na základe ktorého by sa majitelia dotknutých cenných papierov mohli rozhodnúť, že sa „zbavia“ týchto cenných papierov, a tým sa oslobodia od povinnosti platiť poplatky za vedenie účtu.

    V nadväznosti na uvedené predkladaný návrh zákona obsahuje tieto právne úpravy:

    1. novelu zákona o cenných papieroch, zákon č. 566/2001 Z. z., ustanovuje sa povinnosť Centrálnemu depozitáru najmenej raz ročne poskytovať majiteľom účtov, ktoré spoplatňuje výpis z účtu, a to bezodplatne;

    2. novelu zákona o tzv. veľkej privatizácii, zákon č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby, ktorý predstavuje nosnú časť navrhovaných legislatívnych zmien. Touto novelou sa ustanovuje možnosť pre majiteľov dotknutých účtov previesť na Fond národného majetku Slovenskej republiky predmetné cenné papiere, pričom Fond národného majetku okrem toho môže prevziať na seba aj záväzky týkajúce sa týchto cenných papierov, a to predovšetkým poplatky za vedenie účtu, a to za kalendárny rok, v ktorom sa prevod uskutočnil, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok;

    3. obsahuje novelu zákona o obchodnom registri, zákon č. 530/2003 Z. z. Cieľom tejto úpravy je uľahčiť a zrýchliť proces výmazu spoločnosti z registra emitenta v Centrálnom depozitári cenných papierov, a to takým spôsobom, že sa sprístupní databáza obchodného registra pre Centrálny depozitár cenných papierov, ktorý bude môcť týmto pádom na základe takto získaných informácií urobiť príslušné kroky. Po zistení skutočností, že spoločnosť je vymazaná z obchodného registra, môže vymazať register emitenta, následne cenné papiere na účtoch majiteľov a pristúpiť k zrušeniu týchto účtov.

    Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Určeným spravodajcom je pán predseda výboru Jozef Burian.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene výboru pre financie, rozpočet a menu ako spravodajca výboru v súlade s § 73 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a v znení a o doplnení neskorších ďalších predpisov a zákonov.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 33. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca k tomuto návrhu v prvom čítaní vyslovujem z vecného hľadiska stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, kto z poslankýň a poslancov chce vystúpiť? Pán poslanec Mikuš, pán poslanec Farkas. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Jozef Mikuš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o predloženom návrhu zákona. Sme v prvom čítaní. A je aj načim si položiť otázku, či je republika v ohrození alebo či existujú nejaké možnosti veľkých hospodárskych škôd.

    Dôvodom, prečo rokujeme vôbec o tomto zákone, je, že Centrálny depozitár cenných papierov vyrubil majiteľom účtov s bezcennými cennými papiermi z kupónovej privatizácie na začiatku tohto roka poplatky za vedenie účtov za rok 2008 podľa nového sadzobníka. A ako dôvod ministerstvo pri uvádzaní tohto návrhu uvádza: „V nadväznosti na uvedenú situáciu sa majitelia týchto účtov obrátili so sťažnosťami a podaniami v tejto veci na ministerstvo financií“, a preto riešime dnes zákonnú normu, ktorá toto chce riešiť.

    Treba si položiť otázku: Kto to zapríčinil, prečo sa toto stalo?

    Depozitár cenných papierov alebo Centrálny depozitár je v stopercentnom vlastníctve Burzy cenných papierov, ktorá je v 75-percentom vlastníctve Fondu národného majetku. To znamená, svojím spôsobom to zapríčinil Fond národného majetku. A je až zarážajúce, že za bezcenné akcie skrachovaných podnikov táto vládna garnitúra alebo predstavitelia tejto vládnej garnitúry zavedú poplatky, ktoré sa spätne potom riešia skráteným legislatívnym konaním a ministerstvo financií sa to snaží uhasiť. Ale nie je to ako pomoc tým, z ktorých mnohí ani nevedia, že sú držiteľmi ešte týchto akcií, a ako to aj bolo medializované, ale je to, ako som povedal, hasenie toho, čo spravili predstavitelia Fondu národného majetku.

    Preto, pán minister, viem, že asi nemôžete prijať náš návrh na zrušenie Fondu národného majetku, ale mohli by ste prísť s takým návrhom aj vy. A možno nielen preto, aby ste museli hasiť nejaký lapsus, ktorý vám tento fond vyvedie, ale preto, že by ste ušetrili mnoho peňazí, ktoré hlavne v čase krízy budete potrebovať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Farkas – do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, vážený pán minister, na dnešnom zasadnutí Výboru pre financie, rozpočet a menu Národnej rady Slovenskej republiky som chcel navrhnúť poslanecký prieskum členov finančného výboru na Centrálnom depozitári cenných papierov. Z dôvodu, že ste predložili návrh zákona, ktorý rieši vzniknutý problém na Centrálnom depozitári, samozrejme, sa to vyrieši elegantnejším spôsobom – zákonom. V Centrálnom depozitári nastal problém, vy, pán minister, problém hasíte až následne, ex post. Mali ste ale konať skôr. Oveľa skôr. Mali ste tomuto vzniknutému problému zamedziť ešte vlani.

    Na zasadnutí výboru nám pán predseda odkázal, že ak sa chceme na kompetentných obrátiť s konkrétnymi otázkami, na ďalšie zasadnutie výboru nám predvolá šéfa výkonného výboru Fondu národného majetku. Omyl. Fond národného majetku nepredkladá návrhy zákonov. Veď majoritným vlastníkom Centrálneho depozitára je Burza cenných papierov. Majoritným vlastníkom Burzy cenných papierov je Fond národného majetku. A ten patrí do pôsobnosti vlády.

    Mali ste, pán minister, konať oveľa skôr. Mali ste cez svojich nominantov predbežne monitorovať návrhy a zámery ľudí v Centrálnom depozitári. Politická zodpovednosť za zlyhanie je vaša, pán minister. Súhlasíme s návrhom tohto predloženého zákona. Treba riešiť zúfalú situáciu drobných akcionárov čím skôr, ktorí vlastnia bezcenné akcie skrachovaných spoločností, hoci vysokej nominálnej hodnoty. Otázna je retroaktivita zákona. Ako chcete, pán minister, zadosťučiniť tých, ktorí už vysoké poplatky zaplatili? Spätne to budete riešiť cez Fond národného majetku? Alebo akým spôsobom chcete ich zúfalú situáciu vyriešiť?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Juhász. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Máte slovo.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne. Zareagoval by som na slová pána poslanca Farkasa. Táto novela zákona rieši poplatky pre drobných a...

  • Vypol sa mikrofón.

  • Technici.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem. Ešte raz.

    Pripájam sa k slovám pána poslanca Farkasa. Táto novela rieši poplatky drobných akcionárov, ale v súčasnosti aj obce a mestá na Slovensku obdržali faktúry z Centrálneho depozitára cenných papierov. Obce a mestá, ktoré sú akcionármi napríklad vodárenských spoločností, ktoré majú nominálnu hodnotu niekde medzi 10 a 20 mil. korún, tak tí dostali 12-tisícové faktúry, niektoré obce a mestá, ktoré majú väčšiu hodnotu tých nominálnych akcií, dostali faktúry na 25-tisíc korún. Toto je enormný nárast poplatkov pre Centrálny depozitár cenných papierov. Takže upriamil by som aj pozornosť pána ministra na tento problém, ktorý sa tiež bude musieť riešiť.

  • Ďakujem pekne. Chcete reagovať, pán poslanec Farkas? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister financií, chcete sa vyjadriť? Pán predseda výboru? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 17.30 hodiny a budeme hlasovať o prerokovaných prvých čítaniach návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní 33. schôdze hlasovaním v prvom čítaní o prerokovaných vládnych návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ako o prvom poprosím pani poslankyňu Vaľovú, aby uvádzala hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Je to tlač 971.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 971.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Poprosím vás podľa oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú podľa § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Pán predseda, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 127 za, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, aby ho prerokovali v termíne ihneď. Pán predseda, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Poprosím teraz ešte, pani poslankyňa, keby ste uviedli v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, je to tlač 973.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 973.

  • Ďakujem, pán predseda. Najprv však budeme hlasovať o procedurálnom návrhu poslanca pána Freša, vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca vrátiť návrh na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 57 za, 70 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 78 za, 35 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, aby ho prerokovali v termíne ihneď. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať, pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 111 za, 6 proti, 18 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Laššáková teraz v prvom čítaní uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 301 Trestný poriadok, je to tlač 975.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 975.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prosím, dajte hlasovať o tom, že prerokujeme predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Teraz, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 134 za.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehotu na prerokovanie.

    Posledné hlasovanie uvedie pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Burian, a je to hlasovanie o zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. Je to tlač 969.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 969.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, a o tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 132 za, 1 nehlasoval.

    Aj tento návrh zákona sme pridelili na prerokovanie do výborov a určili lehotu na prerokovanie.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prvé čítania návrhov v skrátenom legislatívnom konaní. Ešte pán predseda výboru Halecký.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zvolávam Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie nazajtra na 10.00 hodinu v zasadačke výboru. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru pre zdravotníctvo, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, zvolávam rokovanie výboru pre zdravotníctvo s jediným bodom – vládny návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý prerokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, nazajtra na 9.00 hodinu ráno do našej zasadačky. Ďakujem pekne.

  • Áno, ďakujem za slovo. Vzhľadom na zmenu začiatku schôdze zvolávam zasadnutie ústavnoprávneho výboru na 9.30 hodinu. Zmena termínu na 9.30 hodinu.

  • Ďakujem. Pán predseda výboru Nagy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Informujem členov výboru pre ľudské práva, že naše zasadnutie zajtra bude o 9.00 hodine na č. 32. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem krátku prestávku, budeme pokračovať o 17.45 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 33. schôdze, chcem vás požiadať, aby ste zaujali miesto, pokračovať budeme v programe prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2 o posudzovaní a kontrole hluku, je to tlač 927.

    Pani poslankyňa Vaľová, poprosím vás, budeme rokovať, pán minister zdravotníctva, pán Richard Raši, uvedie vládny návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 461/2008 Z. z. a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 927.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 461/2008 a o zmene zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa predkladá ako iniciatívny materiál ministerstva zdravotníctva.

    Cieľom navrhovaného právneho predpisu je odstránenie problémov vyplývajúcich z niektorých ustanovení zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov na základe skúseností z bežnej praxe a tiež sa aktualizujú a upresňujú niektoré ustanovenia na základe zmien vykonaných v legislatíve v poslednom období.

    Uvedený právny predpis ukladá obci s najväčším počtom obyvateľov v aglomerácii vyhlásenej orgánom samosprávneho kraja povinnosť zabezpečiť vypracovanie strategických hlukových máp pre územie aglomerácie. Strategické hlukové mapy sú predovšetkým nástrojom miestnej samosprávy slúžiacim pri strategickom rozhodovaní v území. Financovanie ich vypracovania rezortným štátnym rozpočtom nie je bežné ani v ostatných európskych krajinách.

    Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujeme ustanovenie § 11 zákona č. 2/2005 Z. z. vypustiť. Ustanovenie § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám prevádzkujúcim zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií povinnosť zabezpečiť objektivizáciu a hodnotenie v časovom intervale raz za rok. Skúsenosti z praxe však vzhľadom na neúmerne vysoký počet zdrojov hluku v porovnaní s počtom držiteľov osvedčenia odbornej spôsobilosti na meranie hluku v životnom prostredí poukazujú na nesplniteľnosť takejto požiadavky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme § 27 v ods. 1 tohto zákona upraviť.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi zdravotníctva.

    A pani poslankyňa Gabániová bude spravodajkyňa, ktorú určil gestorský výbor pre zdravotníctvo.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 461/2008 Z. z. a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 927). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republike a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet a na rozpočet vyšších územných celkov. Uvedenie návrhu zákona do praxe zvyšuje nároky na rozpočet obcí zabezpečujúcich vypracovanie strategických hlukových máp a akčných plánov ochrany pred hlukom. Finančné prostriedky môžu obce získavať zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Nepredpokladá sa nepriaznivý dopad na zamestnanosť.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 985 z 26. februára 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Áno, pán predseda výboru Novotný, pán poslanec Šimko Jozef, pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Novotný, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto vládnemu návrhu zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí.

    Dámy a páni, musím povedať, že keď som si v návrhu tejto schôdze prečítal ako bod č. 1 vládny návrh zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí, veľmi ma to potešilo. Potešilo ma to, že ministerstvo zdravotníctva tiež nesmierne intenzívne bojuje proti dopadom svetovej hospodárskej krízy. Zákon o kontrole hluku sa naozaj stal jedným z troch pilierov na zvolanie tejto mimoriadnej, vlastne riadnej, no každopádne truc schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Naozaj treba povedať, dámy a páni, že nebyť zákona o kontrole hluku a dvoch školských zákonov, nebola by schôdza, nemala by program.

    Treba čestne priznať, že ministerstvo zdravotníctva sa na prebiehajúcej schôdzi zúčastňuje aj inou novelou, a myslím, že pomerne výrazným a významným protikrízovým zákonom, a to zákonom o zdravotnom poistení, ktorý je ako čl. III súčasťou zákona o sociálnom poistení. Škoda, že pán minister zdravotníctva nedostal takú dôveru od vlády Slovenskej republiky, aby mohol toto vážne protikrízové opatrenie, teda novelu zákona o zdravotnom poistení, predložiť ako samostatnú novelu. Lebo skutočne zníženie odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré budú od roku 2010 platiť na zdravotnom poistení ročne o 60 centov menej, teda o 18 slovenských korún menej, je naozaj svojím významom na zastavenie dopadov svetovej hospodárskej krízy porovnateľné opatrenie ako predložená novela o kontrole hluku vo vonkajšom prostredí.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • A teraz k samotnému vládnemu návrhu zákona. Osobne s ním nesúhlasím a budem aj odporúčať svojim poslancom a kolegom v poslaneckom klube, aby za tento vládny návrh zákona nehlasovali.

    Ako povedal pán minister zdravotníctva vo svojom úvodnom slove, zákon č. 2/2005 Z. z. ukladá obci s najväčším počtom obyvateľov v aglomerácii, túto obec určí samosprávny kraj, povinnosť zabezpečiť vypracovanie strategických hlukových máp pre územie aglomerácie s tým, že náklady na vypracovanie tejto hlukovej mapy hradí štát. Minister zdravotníctva sa v dôvodovej správe posťažoval, že v rokoch 2005 až 2007 mal štát uhradiť a hradiť 70 mil. slovenských korún, ale že rezort zdravotníctva od vlády za týmto účelom dostal len 20 mil. slovenských korún, a tak ministerstvo zdravotníctva muselo 50 mil. korún uhradiť z vlastného rozpočtu. A tak sa ministerstvo zdravotníctva a vláda Slovenskej republiky rozhodli, že preto, lebo strategické hlukové mapy sú predovšetkým nástrojom miestnej samosprávy slúžiacim pri strategickom rozhodovaní v území, financovanie ich vypracovania rezortným štátnym rozpočtom nie je bežné ani v ostatných európskych krajinách, na základe vyššie uvedených skutočností navrhujeme toto ustanovenie vypustiť.

    To znamená, že najväčšia obec v aglomerácii, ktorú určí samosprávny kraj, bude mať povinnosť túto hlukovú mapu urobiť, akurát štát jej na to nedá ani jeden cent, ani tých 60 centov, čo tam ušetrí, na to nedá. A keďže ministerstvo zdravotníctva odhadlo, že náklady na vypracovanie strategických hlukových máp sa odhadujú približne vo výške 4 eurá na obyvateľa, 4 eur na obyvateľa, ja s takýmto prenesením zodpovednosti bez financovania nesúhlasím.

    Treba povedať, že nesúhlasím ani s druhou časťou, ktorá má trošku racionálne ratio alebo racionálne opodstatnenie, pretože zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia dnes platný ukladá fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám prevádzkujúcim zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií povinnosť zabezpečiť ich objektivizáciu a hodnotenie v časovom intervale raz za rok. V predkladacej správe sa minister zdravotníctva odvoláva na to, že je to v praxi veľmi ťažko zrealizovateľné, pretože na Slovensku existuje len málo osôb, ktoré sú odborne spôsobilé na túto činnosť, na meranie tohto hluku a vibrácií, a preto sa ministerstvo zdravotníctva rozhodlo upraviť toto ustanovenie. A upravilo ho tak, že fyzická osoba podnikateľ a právnická osoba sú povinné zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc. To znamená krok vzad. Nebude musieť obci hlásiť ani Úradu verejného zdravotníctva, ako sa mení zaťaženie obyvateľstva hlukom, nebude to musieť pomerať, stačí, že to má zabezpečiť. No tak on napíše starostovi, že to zabezpečil.

    Dámy a páni, s predloženým vládnym návrhom zákona nesúhlasím.

    Čo sa týka zákona o zdravotnom poistení, k tomu budem diskutovať zajtra na výbore pre zdravotníctvo a v druhom čítaní. Osobne tento vládny návrh zákona o kontrole hluku nepodporím.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky – pani poslankyňa Vaľová, Markovič. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja už som raz na tejto schôdzi povedala, že to nie je mimoriadna schôdza, ako povedal pán predseda Paška, ale že to je riadna schôdza. A opakujem, že nevidím nič zlé na tom, ak minister zdravotníctva pripravil zákon o ochrane zdravia ľudí a o rozvoji verejného zdravia a tento urýchlene predložil na schôdzu Národnej rady. Pretože bude platiť skôr. Čiže nie je to proti občanom, ale je to v prospech občana.

    A rovnako tých osemnásť bodov, ktoré, pán kolega, kritizujete, zdravotné poistenie. No za vašej vlády sa neudialo žiadne zníženie, skôr zvýšenie. Ale vy to bagatelizujete tak, ako ste bagatelizovali rodinné prídavky, kedy KDH zrušilo valorizáciu rodinných prídavkov. A keď sme ju my navýšili, tak potom ste tu plieskali, trieskali, že o koľko korún. Ale že vy ste to dokonca zrušili a takisto ste v živote neznížili tieto prídavky, tak o tom už nerozprávate. Tak, prosím vás, nebagatelizujte opatrenia, ktoré sú v prospech občana.

  • Ďakujem pekne. Ja si dovolím prvýkrát možno trošku nesúhlasiť s kolegom Novotným, pretože ja som naopak rád, že pán minister sa odhodlal ako jediný priamo doslova utlmiť dopady hospodárskej krízy, a to tak, že predložil návrh zákona o hluku.

  • Teraz má slovo s reakciou pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne tým, ktorí na mňa reagovali.

    Ja si nemyslím a nesúhlasím s pani poslankyňou Vaľovou v tom, že tento zákon bude významný z hľadiska ochrany zdravia ľudí. Tento zákon z hľadiska ochrany zdravia ľudí nemení skoro nič, iba fyzickým osobám podnikateľom trošku uľavuje v tom, že nebudú musieť merať hluk, ktorým možno zaťažujú svoje okolie, pravidelne každý rok, len majú zabezpečiť, aby neboli veľmi hluční. A určite to obyvateľom nepomôže, že náklady na vypracovanie týchto hlukových máp bude v čase svetovej hospodárskej krízy znášať samospráva. To určite občanom nepomôže, lebo si myslím, že každý starosta v obci, ktorý bude mať v danej aglomerácii za úlohu túto hlukovú mapu pripraviť, by vedel 4 eurá na jednu osobu, na jedného obyvateľa využiť omnoho efektívnejšie na skvalitnenie služieb obce pre občana ako na vypracovanie hlukovej mapy, ktorú mala pôvodne zafinancovať vláda Slovenskej republiky.

    Ja sa nebudem vracať k zákonu o zdravotnom poistení, budeme o ňom diskutovať ešte zajtra a poviem tam možno trochu viacej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Šimko, pripraví sa pán poslanec Alexander Slafkovský.

  • Vážený pán predsedajúci, pán predseda, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj keď v centre pozornosti dnešnej schôdze sú iné zákony, tak myslím si, že nie je to taký zanedbateľný zákon, ktorý teraz prejednávame. Takže dovoľte mi, aby som sa aj ja v krátkosti vyjadril v tomto prvom čítaní k tejto predloženej novele.

    Vďaka tejto novele o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a ochrane zdravia ľudí, ktorú predložilo ministerstvo zdravotníctva, budú musieť aglomerácie vyhlásené orgánom samosprávneho kraja vypracovať do polovice roka 2012 hlukovú mapu a budú mať povinnosť, samozrejme, aj túto mapu aktualizovať. Financovať ju však budú musieť z vlastného rozpočtu.

    Ministerstvo zdravotníctva má síce pravdu, že k vypracovaniu hlukových máp nás zaväzuje európska legislatíva, keďže smernica Európskeho parlamentu vyžaduje, aby Slovensko vypracovalo hlukové mapy, z ktorých by bolo jasné, aké hladiny hluku sa kde vyskytujú. Samozrejme, musíme si uvedomiť, že pokiaľ budú prekročené medzinárodné normy, je potrebné urobiť opatrenia na zníženie hluku.

    V dôvodovej správe z rokovania vlády sa tiež uvádza, že problémy so získavaním prostriedkov spomaľujú vypracovanie máp. Neviem teda, či to nie je protirečenie s tým, čo táto novela má priniesť, lebo ozaj neviem si predstaviť v dnešnej situácii, odkiaľ získajú samosprávy prostriedky skôr ako štát.

    Dnes je taký trend alebo je v móde, že prerokovávame tu zákony, ktoré prešli najprv prerokovaním so zainteresovanými inštitúciami alebo organizáciami a potom vlastne idú sem, idú do vlády a do parlamentu. Moja možno taká prvá otázka by bola aj na pána ministra, že či aj tento návrh zákona bol prerokovaný s niektorou tou takou reprezentatívnou organizáciou, ktorá zastupuje samosprávu. Lebo ja si dovolím poukázať aspoň na jedno konštatovanie, ktoré tlmočil generálny sekretár Únie miest Slovenska Marián Minarovič, ktorý upozorňuje, že tento navrhovaný krok je pre samosprávy neprijateľný. Štát podľa neho sa zbavuje zodpovednosti. Aby som ho ešte citoval: „Nemôžem s tým súhlasiť, že nám dávajú na krk toto. Je to úloha štátu, ktorú musí aj štát financovať.“ Uviedol Minarovič.

    Kladiem si preto ešte raz otázku, či tento krok, ku ktorému posúva návrh ministerstvo zdravotníctva, je dobrý krok v čase hospodárskej krízy?

    A pretože aj pán minister je z Košíc a sú tu aj viacerí Košičania, si dovolím poukázať práve na druhé najväčšie mesto na Slovensko – Košice. V Košiciach boli ešte v roku 2007 vypracované čiastkové hlukové mapy v okolí dvanástich ciest, na ktorých bol v roku 2006 počet prejazdov vozidiel vyšší ako 6 mil., stálo to 1,5 korún. Tohto roku by mal byť spracovaný akčný plán, čiže konkrétne riešenie na odstránenie hluku na miestach s výrazným zdrojom hluku. Na to v rozpočte majú Košice vyčlenené 3 mil. korún, čiže je to 100-tisíc eur.

    Úpravy a riešenia miest, kde bude potrebné lokality riešiť, si určite vyžiadajú oveľa viac financií. Určite to bude stáť aj milióny eur. Pričom hluková mapa pre celé mesto Košice by mohla stáť podľa predbežných odhadov 30 mil. korún, čiže 1 mil. eur.

    Zdá sa mi teda, pán minister, že ministerstvo zdravotníctvo len zhadzuje zo stola problém, ktorý nedokáže riešiť, a prenáša bremeno na plecia samosprávy. Pýtam sa to aj preto, že čo sa bude diať, koho zodpovednosť bude, keď nenaplníme smernicu Európskej únie? Bude za to zodpovedná samospráva?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Viliam Novotný, pani poslankyňa Tkáčová Jarmila. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len chcel doplniť pána poslanca Šimka, že nie je to prvýkrát v tomto funkčnom období, a dokonca ani v poslednom období, kedy ministerstvo zdravotníctva chce riešiť nejaký problém, ktorý vyriešiť nevie, spôsobom, že to prenesie na plecia samosprávy. Chcel by som len pripomenúť, ako sme tu prerokovávali zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Bol to vládny návrh zákona, ktorý predkladal minister zdravotníctva a v ktorom bola predstava, že protialkoholické záchytné izby zriadi obec, aj si ich zaplatí.

    Čiže boj proti alkoholizmu je problémom obce, nie je celospoločenskou záležitosťou. Takisto hluková mapa je problémom obce, nie je celospoločenskou záležitosťou. Čiže najprv sme to v zákone vyriešili tak, že obce to majú urobiť, ale štát im na to prispeje v rámci preneseného výkonu štátnej správy. V súčasnosti si to už majú zaplatiť samy. A to si myslím, že vôbec nie je protikrízové opatrenie. Pretože keď obciam hrozí, že budú mať výpadok príjmu, z daní z príjmu fyzických osôb a ešte im chceme prenášať ďalšie kompetencie, ktoré si majú hradiť z vlastných príjmov, z originálnych príjmov, začína byť naozaj, začína u mňa naozaj byť podozrenie, že ministerstvo zdravotníctva chce vyriešiť ožehavé problémy spôsobom, že to jednoducho prenesie na obce. A nech sa obce starajú, ako to bude fungovať.

    Takže chcel som len doplniť pána poslanca v tom, že tento trend je citeľný, a viem to v našom rezorte dokladovať minimálne na týchto dvoch zákonoch.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, hovorili ste o Košiciach, a keďže som Košičanka, tak mi nedá, aby som nepovedala niekoľko poznámok. Máme tu zákon o hluku, hovorili ste o protihlukových mapách. Ja sa chcem opýtať, ale čo z toho budú mať konkrétne obyvatelia mesta Košice? Pretože ja napríklad bývam na sídlisku Nad jazerom a krížom cez celé sídlisko ide električková trať. Keď v našej prevádzke mali merať hluk, pretože každá nová prevádzka musí mať zmeranú hlučnosť, tak hlučnosť nemohli zmerať, pretože okolité električky jednoducho prekryli každý zvuk. Ráno 4.20, keď ide prvá električka, nepotrebujem budík, pretože ma zobudí. A myslím si, že to je problém každého obyvateľa Na jazere, ktorý má okná zo spálne obrátené na električkovú trať.

    Takže ja tiež si myslím, že sa niekto chce zbaviť svojej zodpovednosti a hodiť to na plecia samosprávy, ktorá sama nemá ani finančné možnosti, ani, ja neviem, organizačné možnosti, aby tento hluk, konkrétne na tomto sídlisku v meste Košice, vedela pre občanov odstrániť.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni aj pánovi poslancovi za ich pripomienky.

    Mohol by som aj konkrétne pani poslankyni možno odpovedať, čo sa týka aj Košíc, pretože mám aj takú presnejšiu analýzu, čo sa jedná o Košice. Pretože podľa údajov Slovenskej správy ciest z roku 2007 ide o komunikáciu I/50 cez Košickú Novú Ves a cestu do Šace, ďalej Vyšné Opátske, Prešovská, Sečovská ulica alebo sídlisko Dargovských hrdinov. Tak neviem, či to zasiahne, či môže to nejakým týmto spôsobom priniesť nejaký úžitok.

    Ale ja si myslím, že treba povedať, že meníme tu pravidlá hry v priebehu volebného obdobia. Dá sa povedať, že budeme musieť alebo budú musieť samosprávy siahnuť do rozpočtu, upraviť si rozpočet a určite tie problémy budú ďaleko väčšie, iné, ako práve, ktoré sa budú týkať tejto problematiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Slafkovský, má slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som v krátkosti sa vyjadril k návrhu tohto zákona, ktorý ma na jednej strane prekvapil, že je, a na druhej strane ma potešil, že je predložený do Národnej rady, aj keď je to v takomto termíne, v akom to je. Pretože ja som sa k nemu dosť vehementne vyjadroval na jar v roku 2007, keď som aj cestou výboru chcel presadiť to, aby mestám a obciam bolo umožnené, aby mohli zmerať hluk ony samy svojimi silami. Niečo sa do zákona dostalo. Dostalo sa tam jedno slovíčko v paragrafe, teda jeden odsek v § 27, kde sa hovorí, že „obec je oprávnená objektivizovať expozíciu obyvateľov prostredníctvom odborne spôsobilej osoby“. Dneska sa dozvedám, že na Slovensku je tak málo odborne spôsobilých osôb, že dokonca z podnikateľských prevádzok, ktoré sa každú chvíľu menia, menia sa tam hladiny a produkcie hluku, odrazu majitelia nebudú mať za povinnosť raz do roka si skontrolovať, aký hluk produkujú. Teda sa pýtam, či ministerstvo je tu pre ochranu verejného zdravia, alebo pre ochranu peňaženiek podnikateľov.

    Predsa treba hľadať riešenie, aby ten hluk mohol byť meraný, to ustanovenie v tom zákone, si myslím, je normálne, má európsky štandard, aby si raz do roka ten, kto hluk produkuje, si to aspoň orientačne zmeral. A pokiaľ by bol niekde v limite, mal by nejaký problém, tak nech je potom nejaký ďalší druhý krok, kde na to požiada Úrad verejného zdravotníctva, regionálny Úrad verejného zdravotníctva, aby mu to prišiel zmerať. Totižto ono to vôbec nie je také jednoduché pri tých pravidlách, aké máme dnes. A sú na to dve samostatné vyhlášky, ktoré v auguste 2007 aj ministerstvo prijalo, ale tieto vyhlášky veľmi nezjednodušujú ten spôsob merania. A možno ďalšou vyhláškou by sa dalo dosiahnuť to, aby sme sa priblížili aspoň troška úrovni Európskej únie, v ktorej v mnohých krajinách majú pracovníci miest a obcí kompetenciu zmerať úroveň hluku. A pokiaľ je to, ja poviem, mládenec na motorke s odrezaným výfukom alebo niekto, kto má na aute namontovaný špeciálny Abarth výfuk alebo klaksónom ruší pri výjazde z mesta, zdraví húkaním celé mesto ako zaoceánsky parník len preto, že vychádza kamión z mesta, majú možnosť to zmerať jednoducho, veľmi jednoducho zamestnanci obce.

    Preto si myslím, že by bolo treba skôr v rámci toho zákona hľadať riešenie, aby tí, ktorí ten hluk produkujú, aby si mohli orientačne svoju hladinu hluku zmerať a potom, ak by sa pohybovali niekde na hranici limitu, kde by sa blížili k tomu, že môžu dostať teoreticky pokutu od úradu pre verejné zdravie až do výšky 500-tisíc korún, aby si to teda nechali zmerať. Také jedno zmeranie stálo okolo 500 eur, zhruba, v prepočte na novú menu. Nie je to lacný špás, nedá si to merať každý. Ale zasa na druhej strane z osobnej skúsenosti viem, keď som prišiel upozorniť ako bývalý primátor mesta prevádzku, že je veľmi hlučná, majiteľ vyšiel von, vytiahol také niečo ako mobil, šťukol, ukázal, pozrite, hluk 41 decibelov, norma je 45 – a mohol som ísť preč. A nič viacej k tomu nepotreboval.

    Predsa hľadajme cestu v tom zákone, aby sme chránili občanov, nie aby sme tu chránili lobistické záujmové skupiny, ktoré prídu s tým, že im sa to nechce merať, pretože to stojí 15-tisíc korún. No tak hľadajme cestu, ako to vyriešiť! Veď na to doplatia len tí občania, ktorí v tom našom, v tých našich mestách a obciach žijú.

    Druhá vec je, že vcelku, už sa nechcem vyjadrovať k tomu, že tie mapy zhadzujete na obce a na samosprávne kraje, keď vláda deklarovala opakovane, že obciam už nepridá nič, keď im hodila na krk v rámci sociálnej starostlivosti 2,5 mld. korún a zobrala im, kríza im teda zoberie zhruba 7 mld. korún z rozpočtov a ešte dostanú aj takýto podarúnok, tak sa potešia. No ale keď ich chcete nahnevať, prosím, konajte tak, kľudne ich naštvite!

    Zaráža ma ešte jedna skutočnosť. V rámci toho rokovania pred dvoma rokmi na výbore mi bolo povedané, že budú hľadať cesty, ako to vyriešiť, aby sa to dalo merať jednoducho, aby sa k tomu zmeraniu aj obec mohla dostať cez obecnú políciu. Bohužiaľ, neprišlo k takej náprave, k takýmto ustanoveniam. Nie je možné, aby obec jednoducho hluk zmerala, pretože proces je taký, aký je, drží si nad tým monopol ruku, teda monopolnú ruku regionálny Úrad pre verejné zdravotníctvo s tým, že to ako nechce, nedávajú druhým možnosť sa k tomu vyjadriť alebo urobiť to. A samostatné meranie je taká záležitosť, že keď zavoláte, aby vám prišli odmerať hluk diskotéky alebo prevádzky, tak sa tam nainštalujú naprostred ulice, všetci vidia, čo sa deje, hneď sa hluk stiahne a oni nič nenamerajú. To je ako, to je bežný úkaz, že proste tam prídete a dopadnete tak, že vás vysmejú, že čo tu chcete, ako chcete napraviť nejaký problém s hlukom, však žiadny hluk predsa nie je, tak nech sa páči, merajte si.

    No to je taká absolútne neoperatívna situácia v zákone, akú tam máme, a nikto sa s tým na ministerstve nezaoberá, že je to niečo úplne nepredstaviteľné pre normálne fungovanie miest a obcí, kde toho hluku je mimoriadne, a tí, ktorí by to mohli vyriešiť, tak sa im vôbec k tomu legislatívno-technické prostriedky nedávajú. Zákon umožňuje obci objektivizovať takouto osobou, ktorá je odborne spôsobilá, ale keď to zmeria, tak výsledok musí poslať v rámci správneho konania na úrad pre regionálne zdravotníctvo. A namiesto toho, aby na mieste uložil pokutu, ja neviem, 100 eur alebo 1 000 eur, keď môže dostať 200, 300 za prekročenie rýchlosti, tak za hluk by takisto mohol dostať niekto kľudne 300 eur. Toto urobiť nemôže, musí to poslať na regionálny Úrad verejného zdravotníctva a tam sa to začne naťahovať, potulovať a nikdy sa to v podstate nedorieši.

    Záverom z môjho vystúpenia by som chcel povedať len toľko, že keďže otvárate tento zákon, ja som tu len v kocke naznačil problémy, s ktorými sa samosprávy v praxi stretávajú a veľmi by prijali, keby sa prijali také ustanovenia, ktoré im reálne umožnia odmerať hluk, pokutovať a dosiahnuť nápravu. Treba tam len nájsť strednú cestu a nepohybovať sa v kruhoch laboratórnych technických cvičení, keď chceme odmerať bežnú hlučnosť na ulici pred diskotékou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Ivančo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, ja pri počúvaní názorov predrečníkov, aj pána kolegu Slafkovského, ale aj v súvislosti s celou atmosférou, ktorá sa vytvorila pri tomto návrhu, mám taký dojem, že môžeme konštatovať, že nebyť veľkého hluku pri finančnej kríze a hospodárskej kríze, tak ani hluk by nám nebolo treba merať zo strany ministra zdravotníctva alebo zo strany obcí, na ktoré to chcete, pán minister, presunúť, aby ste si splnili svoje záväzky ako orgán štátnej správy, ako ministerstvo zdravotníctva.

    Zaujíma ma však jedna vec v súvislosti s tým, čo sa udialo 13. februára 2009. 13. februára 2009 totiž vláda Slovenskej republiky podpísala so ZMOS-om Memorandum o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú spoločnosť. V článku I, myslím, že bod 7, sa konkrétne uvádza záväzok, záväzok vlády nepredkladať a odmietnuť dokonca také legislatívne návrhy, ktoré by spôsobovali finančné dopady, na ktorých presun kompetencií by spôsoboval finančné dopady na mestá a obce zo strany štátu.

    Chcem sa vás spýtať, pán minister, aké finančné krytie, aké finančné krytie poskytnete vy, ministerstvo zdravotníctva, resp. vláda Slovenskej republiky, mestám a obciam v súvislosti s tým, že tento zákon, že kompetencie vyplývajúce z tejto zmeny prejdú na mestá a obce, keď ste ako člen vlády určite informovaný o tom, že 13. februára bolo podpísané mnou spomínané memorandum? Budem rád, ak sa nevyhnete odpovedi na túto otázku a skutočne mi dáte relevantnú odpoveď.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou pán poslanec Slafkovský, má slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel doplniť ešte jednu vec, troška som na to zabudol pred chvíľkou, ale využijem takúto možnosť, pretože kolega Ivančo mi to viac-menej pripomenul, a preto chcem povedať, že v tom roku 2007 sme predkladali pozmeňujúci návrh, ktorý by v prípade toho, že obec bude môcť jednoducho odmerať hluk, výnos z pokút sa bude deliť na 50 % medzi štát a obec. Ministerstvo, si myslím, má v rukách nástroje na to, aby zjednodušilo spôsob merania do určitého stupňa. Nejdem sa tu teraz rozširovať o technikách a metódach, ktoré by som si vedel predstaviť. Ale ja by som to riešil tak, že jednoznačne dám právomoc samosprávam odmerať, pokutovať a výnosy z pokút si rozdeliť na polovicu medzi štátom a obcou, a tým by sa mnoho vecí možno vyriešilo a veľa boľavých problémov, ktoré mestá a obce majú a nevedia riešiť, by sme takto pomohli zniesť zo sveta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram rozpravu a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k diskusii? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Veľmi pekne ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz by malo nasledovať prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o vysokých školách (tlač 928), ale chcem informovať, že pán minister požiadal predsedu Národnej rady, aby stiahol z rokovania tejto schôdze tento návrh zákona a prerokoval sa až na najbližšej riadnej schôdzi Národnej rady.

    Takže teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 936.

    Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 982.

    Slovo má podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj a uvedie tento vládny návrh zákona. Máte slovo, pán podpredseda.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Zákon o stimuloch pre výskum a vývoj rozširuje možnosti podpory vedy a techniky v Slovenskej republike, čím prispeje ku zvýšeniu kapacít výskumu a vývoja v samotných podnikoch a ku zvýšeniu investovania do výskumu a vývoja z podnikateľských zdrojov, a to v súlade s cieľmi Lisabonskej stratégie, Rámcom Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie a nariadením Komisie Európskeho spoločenstva č. 800 z roku 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa čl. 87 a 88 zmluvy.

    Na základe tohto zákona bude môcť podnikateľ, či už mikropodnikateľ, malý podnikateľ, stredný alebo veľký, ktorý vytvorí alebo rozšíri pracovisko výskumu a vývoja, požiadať o štátnu pomoc pre výskum a vývoj vo forme dotácie na podporu základného výskumu alebo aplikovaného výskumu, alebo experimentálneho vývoja, vypracovanie štúdie realizovateľnosti projektu, zabezpečenie ochrany priemyselného vlastníctva, dočasné zapožičanie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja a súčasne úľavu na dani z príjmu. Táto úľava bude do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane z príjmu podnikateľa. Pomerná časť základu dane z príjmu sa vypočíta tak, že základ dane z príjmu podnikateľa v danom finančnom roku sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel vlastných nákladov podnikateľa a súčtu nákladov z vlastných prostriedkov podnikateľa a dotácie zo štátneho rozpočtu. K úľave na dani dáva vyjadrenie Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

    Vstupnou podmienkou pre podanie žiadosti o stimuly je minimálna výška celkových oprávnených nákladov. Záverečné schválenie poskytnutia stimulov na základe komplexného hodnotenia vykonáva do 2 mil. eur Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, nad 2 mil. eur vláda Slovenskej republiky. Čerpanie poskytnutých stimulov a ich použitie bude kontrolované a odpočtované v Európskej komisii. Dotácia bude podnikateľom poskytovaná v rámci limitov prostriedkov štátneho rozpočtu schválených v ich rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

    Predmetný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a ďalšími medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Záverom mi dovoľte požiadať o schválenie tohto vládneho návrhu a predloženie na ďalší legislatívny proces.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Valentínovi Švidroňovi a uvedie spravodajskú správu. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o stimuloch pre výskum, vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ako určený spravodajca a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač 936. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 10. februára 2009 a rozhodnutím z 26. februára 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie a určil, navrhol gestorský výbor a lehoty. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    A v tomto prípade v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Rovnako v súlade s návrhom predsedu Národnej rady za gestorský výbor navrhujem výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za uvedenie spravodajskej správy.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pána poslanca Devínskeho, pani poslankyňu Rosovú. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má ako prvý v zmysle rokovacieho poriadku pán spravodajca, máte slovo.

  • Tak, vážené dámy, vážení páni, Slovenská republika dosiaľ nemá ucelený systémový nástroj stimulácie výskumu a vývoja. Takto je upravená len jeho priama podpora, ale časom sa ukázalo, ako je málo efektívna. Nepriama podpora výskumu a vývoja v právnom poriadku Slovenskej republiky zatiaľ nie je systematicky upravená. Nanajvýš tam, kde všeobecne záväzné predpisy umožňovali umiestnenie istého percenta zaplatenej dane do odvetvia podporovaného týmto zákonom, ale na toto nebol dostatočný stimul využívať to cieľavedomejšie.

    Na druhej strane Rámec Európskeho spoločenstva pre štátnu pomoc a výskum, vývoj a inovácie stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci v členských štátoch Európskej únie, ktoré sú východiskom pre stanovenie podmienok poskytovania štátnej pomoci v každom členskom štáte. Ide o napĺňanie Lisabonskej stratégie, jej cieľov a jej implementácie do našej legislatívy. Aj porovnanie s inými štátmi Európskej únie vyznieva v prospech urýchleného prijatia navrhovaného zákona.

    Cieľom predkladateľa je stanoviť pravidlá pre poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi zo všetkých odvetví národného hospodárstva tak, aby boli motivovaní vo väčšej miere zakladať svoje podnikateľské zámery a rozvoj na výsledkoch výskumu a vývoja. Cieľom je tiež absolútne aj relatívne zväčšenie výdavkov štátu na výskum a vývoj bez vytláčania doteraz vynakladaných prostriedkov zo súkromnej sféry.

    Pripomínam, že pod stimulom sa v zákone zásadne rozumie vyvážená súčinnosť dotácie zo štátneho rozpočtu a úľav na dani z príjmu.

    Navrhovaný zákon dopĺňa aj pravidlá pre kontrolu použitia prostriedkov poskytnutých na tieto stimuly. Kontrolné orgány tu budú postupovať v súlade so súčasne platnými zákonmi v znení noviel a doplnení.

    Je potrebné tiež zdôrazniť, že na jednej strane je dôležitým predpokladom súkromných investícií ochrana práv duševného vlastníctva prostredníctvom legislatívy, na druhej strane však v našej historicko-právnej vede a legislatíve je zakotvená aj zásada, že každé vlastníctvo, teda aj vlastníctvo duševné, zaväzuje vlastníka konať v prospech dobra a v celospoločenskom záujme. Toto vymedzenie je aj v našom právnom systéme. V súčasnej spoločenskej situácii sa azda uplatnia takéto ustanovenia napríklad vo vzťahu k exkluzivite a podobne.

    Len v krátkosti ešte pripomeniem, že finančný, ekonomický a environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie vo všetkých detailoch tohto zákona jednoznačne je pozitívny. Stáva sa súčasťou opatrení vlády na zmiernenie dôsledkov krízového vývoja vo svete s dosahom na našu ekonomiku, hospodárstvo a vôbec sociálny status. Preto odporúčam návrh zákona postúpiť na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Devínsky, pripraví sa pani poslankyňa Rosová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, ctené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, je nepochybné, že podpora výskumu a vývoja je kľúčovou agendou nielen v Európskej únii, ale aj v Slovenskej republike a musí byť nielen taká v časoch, keď je dobre, ale aj predovšetkým v časoch finančnej krízy, a preto sme s očakávaním prijali správu, že aj ministerstvo školstva pracuje na návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj, ktorý dnes pán minister predložil na rokovanie.

    Po jeho prečítaní však musíme konštatovať, že celý návrh má pomýlenú koncepciu a je to vlastne naruby obrátená Lisabonská stratégia. Lisabon totiž hovorí, že kým štát by mal prispievať na financovanie výskumu a vývoja 1-percentným podielom z HDP a súkromný sektor by mal zaistiť ďalšie 2 %, teda súkromný sektor by mal svoje peniaze vraziť do výskumu a vývoja a teda mal by byť vo výške asi 2 %, predkladaný návrh je presne opačný a hovorí o tom, že verejné zdroje v nemalom rozsahu sa budú nalievať do súkromného sektora na nejaký predpokladaný výskum a vývoj. Dokonca v takých rozsahoch, ktoré sa ani zďaleka nemôžu priblížiť tomu, čo ministerstvo vyčleňuje na podporu výskumu a vývoja pre vysokého školy a Slovenskú akadémiu vied, teda tam, kde je najvyššia koncentrácia odborníkov, ktorí vedia výskum a vývoj robiť.

    Napríklad, len aby sme získali obraz o tom, že v akej miere pôjdu tieto peniaze, minimálna výška príspevku pre malého podnikateľa je 250-tisíc eur, pre veľkého podnikateľa až 1 mil. eur na základný výskum. Na aplikovaný výskum alebo experimentálny vývoj podľa tohto návrhu zákona je to pre malého podnikateľa 1,5 mil. eur, pre veľkého 3,5 mil. eur. To sú minimálne sumy, ktoré sa budú prideľovať v rámci, ak tento návrh zákona prejde, tak v rámci tohto zákona.

    Tieto prostriedky sa pridelia ministerstvom školstva na základe dvoch odborných posudkov, ktoré vypracujú dvaja slovenskí alebo zahraniční odborníci – a to je jediný náznak súťaživosti v tom návrhu. Pretože o pridelení alebo nepridelení peňazí do 2 mil. eur, a to už povedal pán minister, rozhodne ministerstvo, teda pán minister, nad 2 mil. rozhodne vláda.

    A teraz si treba položiť otázku, že na základe čoho sa bude rozhodovať? No na základe metodického postupu, ktorý vydá ministerstvo školstva. Návrh tohto všeobecne záväzného právneho predpisu nie je súčasťou materiálov, ktoré sme dostali na rokovanie, teda keď budeme o návrhu hlasovať, nebudeme vedieť, ako a na základe čoho sa budú prostriedky rozdeľovať.

    Ja by som chcel zdôrazniť, že v programe SDKÚ je výskum a vývoj jednou z najvyšších priorít a určite ho chceme a budeme podporovať, ale chceme, aby boli takéto prostriedky, ktoré sú teda v enormnej výške, rozdeľované transparentne, kontrolovateľne, na báze súťaživosti a tak, aby ich dostali tí najlepší, u ktorých je predpoklad pozitívnych výsledkov z takýchto investícií.

    Návrh zákona nespĺňa tieto kritériá, a preto k nemu podávam procedurálny návrh, pán spravodajca, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz v rozprave ako posledná vystúpi pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, človek by povedal po tom, čo sme počuli z úst pána predkladateľa aj pána spravodajcu, úžasné, zatlieskajme, konečne nejaký zásadný krok na to, ako pritiahnuť podnikateľský sektor do vedy a výskumu. Zaplatíme podnikateľom a oni budú participovať na vývoji a výskume.

    Ale nie je niečo náhodou naopak? Nie je niečo v neporiadku? Nie je problém Slovenska práve v tom, že absolútne zaostávame za Európou a svetom v podiele súkromného kapitálu vo vede a výskume? Tam je totiž pes zakopaný. A táto novela, resp. tento zákon, ktorý máme teraz na stole, v žiadnom prípade a nijako tento problém nerieši.

    Iste, zrejme navýši štátne zdroje, ktoré sú investované do vedy a výskumu, a to tiež nie je zlé, ale podiel podnikateľského sektora sa tým nijako nezvýši. Dokonca sa môže stať, že sa zhorší preto, lebo vláda sa v tomto zákone zaväzuje k ohromným vysokým čiastkam, ako už tu bolo uvedené, ktorými bude dotovať podnikateľské subjekty. Ale tie majú svoje povinnosti vyjadrené len akýmsi vecným plnením, ktoré nikde nie je finančne vyjadrené. To znamená, v zákone neexistuje žiaden jasný pomer medzi tým, že ak vláda dá toľkoto, podnikateľ musí investovať v svojich nákladoch toľko.

    Takže vlastne problém, ktorý na Slovensku máme, sa tým nerieši, rieši sa tým niečo iné. Rieši sa tým to, že konkrétne firmy bez súťaže, ako bolo povedané, budú mať šancu získať ohromné prostriedky. Keby pánovi ministrovi nešlo práve o toto, o vysávanie peňazí zo štátneho rozpočtu smerom k nejakým konkrétnym firmám, myslím, že by konal inak. Keby mu totiž išlo naozaj o podporu vstupu súkromného kapitálu do vedy a výskumu, v prvom rade by uplynulý rok – a naozaj už je to rok, odkedy sme počuli výsledky evaluácie Európskej asociácie univerzít – bol by teda tento rok venoval tomu, aby aplikoval odporúčania, ktoré z tejto evaluácie vzišli. Tie odporúčania jednoznačne a zásadným spôsobom mali šancu smerovať slovenskú vedu a výskum ku kvalite. No a som presvedčená, že práve kvalitná veda, kvalitný výskum a dobre fungujúce inštitúcie, ktoré robia vedu a výskum, sú tým najlepším stimulom pre súkromný kapitál, aby participoval v tejto oblasti.

    No a keby chcel pán minister tento proces naozaj podporiť a mal na to zdroje, ako evidentne má, a keby nešlo teda o to, čo som uviedla na začiatku, teda podporiť nie vedu a výskum, ale konkrétne firmy, tak by vytvoril jednoducho grantový systém. Nie pre firmy, ale pre výskumné inštitúcie, výskumné tímy. Podmienkou grantu by bola garancia konkrétneho podielu súkromného kapitálu na danom projekte. Samozrejme, že o pridelení grantov by nerozhodovali akési kuloárne stretnutia na ministerstve alebo v prítmí kaviarní, ale by o nich rozhodovali nezávislé medzinárodné odborné komisie. To je moja predstava o tom, ako by sa dal pomerne elegantne a transparentne pritiahnuť súkromný kapitál do našej vedy a výskumu. Lenže kto by potom nasmeroval dotácie k tým správnym firmám, kamarátom, kolegom, spolužiakom?

    Preto teda tvrdím, že tento zákon nie je o podpore vedy a výskumu. Tvrdím, že tento zákon je o podpore podnikateľov. A nie všetkých, ale konkrétnych, vyvolených pánom ministrom. Preto sa prikláňam k návrhu môjho predrečníka, aby Národná rada nerokovala o tomto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, vaše vystúpenie bolo posledné z poslancov riadne prihlásených do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán minister chce zaujať stanovisko?

    Má slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poviem hneď na úvod, že som ako dosť príjemne prekvapený, poviem úprimne, že ako ste pochopili celý tento zákon z hľadiska toho, že ste našli jeho záporné stránky.

    O čo ide? Áno, pani poslankyňa, ja to spojím. Áno, je to o podpore podnikateľského sektora. Tam je to jasne napísané. Tento zákon o investičných stimuloch je o podpore podnikateľského stimulu pre vedu a výskum. Je. Pretože na podporu verejných vysokých škôl máme iné grantové schémy. Je ich asi sedem alebo osem. Máme agentúru APV na podporu výskumu a vývoja, kde je 1,2 mld. slovenských korún, ktorá je na 90 % používaná pre verejný sektor, máme rozpočet ministerstva školstva, kde na 100 %, na 100 % všetky výdavky, ako bolo správne poznamenané, idú na verejné vysoké školy, na verejný sektor. Máme grantové schémy v rámci Európskej únie, kde za 10 mld. slovenských korún išli výzvy pre verejný sektor. Ale kde je súkromný? Prečo by sme nemohli pomôcť súkromnému sektoru?

    Zoberme si príklady z praxe, čo robila vaša vláda – a toto robila dobre. Zoberme si KIU. Na KIU bolo nejaké výberové konanie? Nejaký tender? Nebola to individuálna žiadosť podnikateľského sektora? Na Volkswagen bolo nejaké výberové konanie? Nebola to individuálna, toto sme odpísali od vás, že akým spôsobom. Ale inak sa to robiť nedá. Toto naozaj nie je o všeobecných grantoch.

    Toto je naozaj o tom, že pokiaľ pán podnikateľ chce doniesť vedu a výskum na Slovensko, prečo by tu mala byť iba priemyselná výroba? Ja keď som diskutoval aj s majiteľmi KIE, tak som povedal, doneste sem vedu, výskum. Ale nemáme podmienky, nemáme na to zákon. Čiže doteraz nesmeli doniesť vedu a výskum. Mohli tu urobiť len tvrdú priemyselnú výrobu. No tak prečo by sme im neumožnili, keď ste ich vy sem pustili s priemyselnou výrobou, aby sem mohli doniesť aj vedu, aj výskum. A toto, ten zákon je presne o tom, aby mohli svoje investície, ktoré sú už tu, rozšíriť aj o vedu a výskum.

    Takže je mi ľúto, že ste to nepochopili, lebo na to to celé je stanovené.

    Tie pripomienky, ktoré boli, veď tie vyplývajú z európskych smerníc. Veď ty, pán poslanec, predsa musíš vedieť, že existuje aj európska smernica, ktorá presne definuje minimálnu výšku stimulu, maximálnu výšku stimulu a intenzitu stimulu. Čiže Európska únia povie, že až 100 % môže ísť na základný výskum a na experimentálny výskum 45. Čiže to sme odpísali z európskych smerníc. To nie je môj výmysel! A keď s tým nie si spokojný, nech sa páči, do Bruselu. Veď o tom je štátna pomoc. Či napádaš to, čo sa schválilo v Bruseli a čo sú definície štátnej pomoci? Tu je to jasne napísané, že všetky pravidlá sú v rámci štátnej pomoci. Aj minimálna, aj maximálna výška.

    Čiže to nie je o mojom protežovaní, že komu dám viac, komu dám menej. Nech sa páči, všetky tie smernice, sú dve, sú tu vydefinované. Ja viem, že ona je až z novembra minulého roka a že možno nebolo veľa času si ju naštudovať, ale, žiaľ, pardon, z augusta, ale smernica, žiaľ, platná je a celý materiál sa na ňu musí odvolávať. Takže nesnažte sa, aby som to menil a aby som to robil nejako inak, ako povedzme vy máte svoj osobný názor.

    Toľko k filozofii zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko v rozprave. Nie. Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň mi dovoľte, aby som prerušil vôbec schôdzu Národnej rady vzhľadom na to, že sme prerokovali ten program, ktorý sme prerokovať mohli, a prerušujem schôdzu až do 11.00 hodiny zajtra vzhľadom na to, že dovtedy od 8.00 hodiny budú zasadať výbory.

    Takže vám želám všetkým príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 18.52 hodine.