• Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pozval tých pánov poslancov, ktorí sa chcú dnes osobne zúčastniť rokovania 32. schôdze, ktoré začíname dneska 17. februára, aby zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

    Takže dovoľte mi, aby som otvoril deviaty rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Obligátne informácie. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a poslanci Tibor Bastrnák, Milada Belásová, Marta Damborská, Gábor Gál, Jaroslav Paška a Boris Zala.

    V rokovaní pokračujeme v porušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 465/2005 Z. z., parlamentná tlač 844.

    Pán minister zdravotníctva už zaujal miesto určené pre navrhovateľa, rovnako ako spravodajca z výboru pre zdravotníctvo pán poslanec Anton Bobrík miesto pre spravodajcu. Do rozpravy sú ešte, páni kolegovia a kolegyne, teda, vážené kolegyne a kolegovia, ústne prihlásení páni poslanci Martin Fronc, Peter Markovič, Anton Bobrík, Viliam Novotný a Katarína Tóthová. Takže teraz dávam slovo pánovi poslancovi Froncovi. Pripraví sa pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, pôvodne som ani nechcel vystúpiť, pretože som istým spôsobom zaujatý ako jeden z tých, ktorý fajčí, ale diskusia o tom, teraz si myslím, že by mohla byť aj dobrá, pretože sme tu v takom komornom zložení, a keď je tu menej poslancov, tak býva skôr diskusia vecná a menej politická. Tá diskusia, ktorá prebiehala o tomto zákone, ma viedla k niečomu inému, a to k tomu, ako fungujeme ako Národná rada. Myslím si, že fungujeme nie dobre, keď jednu vec za druhou, ktorá je problémom, snažíme sa riešiť zákazmi, obmedzeniami.

    A uvediem niekoľko príkladov. Nedávno sme prijali školský zákon, kde sme povedali, že je veľa detí na osemročných gymnáziách, a preto sme povedali, že len 4 % môžu nastúpiť na osemročné gymnázium z populačného ročníka. No, neviem, že či sme tým pomohli občanom. Celkom iste si myslím, že pokiaľ dôjde u vás k tomu, že budete potrebovať dostať dieťa na osemročné gymnázium, tak ho dostanete, ale iní nie.

    Uvediem ďalší príklad. Cestný zákon. Pozrite sa, čo sa deje v Bratislave, keď sme povedali, že parkovať na chodníkoch sa nemá. A zakázalo sa. Tak jednoducho krúžia tu autá, ktoré odťahujú jedno za druhým a skôr spôsobujú problémy ľuďom, pretože nikto z majiteľov áut svoje nezošrotuje a tých miest na parkovanie nie je. Problém sme nevyriešili. Ani sme len v tomto smere nepostúpili ani o krok ďalej a celkom iste skôr by bolo riešením, áno, zakázať parkovať na chodníkoch, ale v tom prípade, keď ponúkneme alternatívu.

    Chcem povedať, tu je diskusia o tom, že zakázať propagandu na alkohol. Mimochodom si myslím, že ten alkohol je podľa mňa oveľa horší ako fajčenie, pretože ja nepoznám fajčiarov, ktorí spôsobujú nešťastia a tragédie za volantom ani rozvrátené rodiny kvôli fajčeniu a trpiace deti. Časom predpokladám, že sa dostaneme do obdobnej situácie, ako je, povedzme, vo Francúzsku pri tomto postupe, že váš obľúbený makovník už nebudete mať. Vo Francúzsku mak nekúpite. Len v lekárni niekoľko gramov a nie tak, aby ste si mohli upiecť makovník. Je to droga.

    To sú všetko príklady o tom, že riešenie, ktoré tu urobíme a ktoré bude len toho druhu, že povieme, zakážeme, obmedzíme, si myslím, že problém nevyrieši. Nakoniec aj v kuloárnych debatách, s kým som sa rozprával, každý povedal, že darmo bude zákaz vo vidieckych krčmách, že tam sa situácia nezmení. A preto chcem povedať, že aj ako fajčiar som ochotný podporiť návrh zákona, ak bude jeho návrh rozumný, a nie extrémny. Ak nájde priestor aj pre tých 38 % obyvateľov, ktorí fajčia. Áno, nemám problém s tým, že budú existovať oddelené priestory, aj stavebne oddelené priestory v reštauráciách a kaviarňach pre fajčiarov a nefajčiarov, ale mám problém s návrhmi, ktoré tu zaznievali, ktoré viedli k úplnému zákazu, obmedzeniu, ktoré viedli k zákazu predaja tabakových výrobkov a vôbec distribúcie a dovozu. Myslím si, že sú to všetky veci, ktoré neprospejú ničomu. Mimochodom, taký návrh môže prospieť len tomu, že sa rozmôže čierny trh a mafia, ako sa v 20. rokoch rozmohla v Spojených štátoch pri prohibícii.

    A preto vás chcem požiadať, aby sme skôr diskutovali a hľadali rozumné riešenie, ktoré nájde priestor pre jedných i pre druhých, pretože jedni i druhí potrebujú existovať pod týmto slnkom a sú to občania krajiny, čiže nesnažme sa hľadať riešenie, ktoré istým spôsobom skupinu ľudí posunie do situácie, by som povedal, takého geta. Toľko môj príspevok.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja dúfam, že v tomto zmysle ma podporí aj pán minister.

  • Ďakujem pekne. Teraz s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Katarína Tóthová. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fronc, asi si neuvedomujete, čo je úlohou práva. Právo nastupuje tam, kde morálka a spoločenské zvyklosti nemôžu dosiahnuť požadovaný cieľ. Je pravdou, že treba ponúknuť alternatívy. Ale tie alternatívy v spoločnosti čakáme už veľmi dlho. A niekedy, keď ste spomenuli cestný zákon, niekedy vytvorenie podtlaku vyvolá aktivity k riešeniu alternatív.

    Ja si myslím, že v Bratislave vznikne taká situácia, že občania budú tlačiť na samosprávu, na inštitúcie, aby stavali podlahové garáže, aby tieto otázky riešili, pretože, ak sa zákon bude dodržiavať, nastane situácia, ktorá bude skutočne vyvolávať určitú aktivitu občanov.

    A vrátim sa k fajčeniu. Pán poslanec, zrejme ste sa neoboznámili so závermi, kde v zahraničí absolútne zakázali v baroch a v reštauráciách, tam, kde sa podáva jedlo, fajčiť. Vôbec sa neznížila účasť, ale čo sa jednoznačne preukázalo, že sa znížil počet fajčiarov. Takisto pri zdražení cigariet to viedlo k zníženiu fajčenia. A snáď nechcete povedať, že spoločnosť nemá mať záujem na znížení fajčenia, ak toto fajčenie spôsobuje ďalekosiahle zdravotné škody na jednotlivcoch. A keby to bola len ich súkromná vec, ale má to dopady na celý spoločenský vývoj a na...

  • S reakciou, pán poslanec Fronc, má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ak je pre vás riešením to, že ľuďom skomplikujeme život zákazom a potom nech oni vyvolávajú tlak, tak to je váš postup. Ja si myslím, že tento postup nie je dobrý a že sme tu preto, aby sme hľadali riešenia, ktoré sú dobré a užitočné pre všetkých občanov a nepostupovali takýmto spôsobom.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Peter Markovič. Pripraví sa pán poslanec Bobrík.

  • Prajem dobré ráno. Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne v krátkosti sa vyjadriť k téme o ochrane nefajčiarov, na ktorú dnes hľadáme riešenie.

    Môj pocit ale z celej tejto diskusie, ktorá sa síce začala minulý týždeň a dnes ju končíme, a dovoľte mi sa k nej vrátiť, je skôr iný. Skôr sa mi zdá, že sme riešili iné témy, ako je napríklad obmedzenie fajčenia alebo regulácia tabaku. A už menej alebo len veľmi nepriamo sa venujeme téme ochrany tých, ktorí nefajčia.

    Každá ochrana býva do istej miery reštrikciou nejakej inej činnosti. V tomto prípade fajčenia. Preto by mala vždy znieť otázka, do akej miery by sme mali a do akej miery vôbec môžeme zasahovať a obmedzovať práva nejakej skupiny ľudí, jednotlivcov a vstupovať do ich práv.

    Som nefajčiar, nikdy som nefajčil a už asi ani nebudem. Prekáža mi fajčenie, prekážajú mi zafajčené priestory a vždy som zastával pomerne tvrdé postoje voči fajčiarom.

    Ale napriek tomu si myslím, že dnes sme urobili veľmi málo preto, aby sme prišli s dobrým riešením, ak chcete optimálnym riešením. A to riešením pre obidve skupiny. Pre nefajčiarov aj pre fajčiarov. Veď súčet týchto dvoch skupín dáva celú populáciu. Všetci sú občanmi tejto republiky, všetci sú aj našimi voličmi. Všetkých my tu dnes zastupujeme. Myslím, že pristupovať k takej citlivej téme, ako je vstupovanie do práv a slobôd nejakej skupiny ľudí, by si zaslúžilo od nás viac pozornosti a viac snahy, ako som bol aj minulý týždeň svedkom v tomto pléne.

    Mrzí ma, že diskusia sa obmedzila na akési predháňanie sa v tom, kto má väčší bič na fajčiarov. Myslím si, že sme mohli urobiť viac. Ja osobne som sa ešte cez výbor pre zdravotníctvo snažil predložiť návrh riešenia, môj pohľad na jednu z alternatív, ktorú som ja videl ako akýsi optimálny variant, ktorý nie je dokonalý, tak ako aj ostatné riešenia. Ale myslím si, že bol zreteľa hodný, že bol hodný diskusie. Dnes ho nepredkladám, pretože diskusia, ako ju ja hodnotím, sa vyvíja úplne iným smerom, a ak mám pravdu povedať, nevidím vôľu ísť viac do hĺbky a mal som pocit, že moja snaha sa stretla s pomerne veľkým nepochopením.

    Pán minister napríklad môjmu návrhu vyčítal, že nedostatočne chráni zamestnancov fajčiarskych podnikov, ktorých aj ja osobne som mal na zreteli, keď som o tom rozprával v prvom čítaní. Ale to robí aj návrh pána ministra, lebo po stavebných úpravách bude musieť niekto zákazníkov vo fajčiarskej miestnosti tiež obsluhovať. Takže ani jedno, ani druhé riešenie nebolo dokonalé napriek tomu, že môjmu návrhu bol, povedzme, práve tento moment vytknutý. A dalo by sa pokračovať.

    Navrhované stavebné úpravy sú podľa mňa nesprávne, nadbytočne zaťažia podnikateľov a v perspektíve úplného zákazu fajčenia, ktoré pripúšťa aj ministerstvo zdravotníctva, sú podľa mňa zlým riešením. Preto podporím aj pozmeňujúce návrhy, ktoré túto otázku riešia inak.

    Jedným dychom chcem však povedať, že tému boja proti fajčeniu považujem za tému správnu a pravdivú. Tému, ktorá si zaslúži našu pozornosť nielen okrajovú, ale primárnu. Preto sa dnes napriek môjmu hodnoteniu pripájam k tým, čo hovoria, že práve dnes treba konať, ak tu máme takýto návrh predložený. Akurát ja osobne mám na to len iný názor.

    To, čo som povedal v prvom čítaní, platí. Myslím však, že je trochu pokrytecké rozsiahle hovoriť o škodlivosti fajčenia, o škodlivosti tabaku, nikotínu pre zdravie fajčiarov, ale aj nefajčiarov, pasívnych fajčiarov, ale na druhej strane akceptovať status quo, keď tabak nie je na zozname nedovolených látok napríklad. Možno trochu úsmevne, ale v princípe a v podstate súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Urbáni.

    Dnešná diskusia je správna a podľa môjho názoru, ale jej niečo chýba. Mala by byť spojená s inou právnou úpravou. O škodlivosti fajčenia, napríklad o boji proti fajčeniu, o škodlivosti tabaku, o jeho vplyve na zdravie alebo podobne. Ale myslím si, že meritórne v obsahu sme sa ochrane nefajčiarov pomerne vzdialili, a to na úkor inej skupiny občanov, voličov, daňových poplatníkov. Mrzí ma to, ale napriek všetkému chcem, aby sa téma boja proti fajčeniu posunula ďalej, aby sme viac hovorili o škodlivosti tabaku na ľudské zdravie, upozorňovali fajčiarov na riziká, spoločensky pôsobili na elimináciu takýchto návykov, aj lepšie a určite viac chránili nefajčiarov, ktorí sú vystavení negatívnym vplyvom fajčenia. Preto určite podporím pozmeňujúce návrhy, ktoré považujem za dobré, ale aj novelu ako celok napriek tomu, že ju nepovažujem za dobrú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Miššík, pán poslanec Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcem sa poďakovať Petrovi Markovičovi za to, čo tu hovoril. A chcem pripomenúť zjednodušene, čo bol jeho pôvodný pozmeňujúci návrh. Ten hovoril o tom, že bolo na výber dané tomu, kto zriaďuje reštaurácie a bary, či to bude fajčiarske, alebo nefajčiarske pracovisko.

    Ja ale musím povedať, že ako štvrtý deň nefajčiaci fajčiar podporím návrhy, ktoré absolútne zakazujú fajčenie vo všetkých zariadeniach. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Na margo pána kolegu Markoviča. Chcem ho mierne doplniť v tom, že optimálne riešenie pre spoločnosť a pre nás všetkých je schváliť zákon minimálne v takom znení, ako ho predložil pán minister, len bez priečok. A osobne som presvedčený, že schválením zákona sa v konečnom dôsledku nič také strašné nestane, len väčšia časť populácie bude môcť slobodne dýchať. Schválením zákona nezakazujeme fajčiť, len by sme prinútili tých, ktorí zdravie ničia iným, aby toto praktizovali tam, kde to nikomu neškodí. O tomto je ten zákon.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem pekne aj pánovi poslancovi Janišovi, aj pánovi poslancovi Miššíkovi, ktorého len veľmi doplním, trošku spresním. Môj návrh obsahoval riešenie, ktoré v reštauráciách úplne zakazovalo fajčenie a len v baroch a v kaviarňach povoľovalo fajčenie na výnimku v niektorých. Ale v každom prípade chcem veľmi pekne poďakovať a určite nespochybním zámer tohto zákona, preto ho aj podporím a týmto aj gratulujem pánovi poslancovi Miššíkovi k tomu, že nefajčí.

  • Ďakujem pekne. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Bobrík, pripraví sa pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nechcel som ti, pán kolega Miššík, pogratulovať, len ti chcem držať palce, aby si vydržal. Myslím si, že práve to je tiež jeden z príkladov, čo ten zákon a prerokovaný zákona prináša. Je to ten pozitívny. A to je tiež aj vlastne účelom takýchto reštriktívnych opatrení, ktoré prijímame v zákonoch.

    Je to, samozrejme, vždy zásah do zásad práv právom chránených záujmov iných skupín, ale musí byť vždy tá spoločenská hodnota posudzovaná, čo je teda výhodnejšie a lepšie pre spoločnosť, pretože sme členmi tejto spoločnosti, tohto štátu, takže naozaj tu prevažujú, ako v diskusii aj odznelo, či to boli, myslím si, že pán kolega Markovič, odznelo dosť informácií o tom, aké je aj to pasívne fajčenie škodlivé. Takže naozaj sa môže každý slobodne rozhodnúť a podporiť návrhy, ktoré sú z dielne ministerstva zdravotníctva predložené.

    Ja si myslím, že každý tento krok, ktorý schválime, tú zmenu v tomto zákone, je zasa príspevkom k tomu, aby sa obmedzil negatívny vplyv fajčiarov na nefajčiarov. A to je vlastne účel toho zákona.

    Ja by som chcel však v rozprave navrhnúť, pretože nebude správa, ale bude informácia predložená, navrhnúť spôsob hlasovania. Ja odporúčam, aby sme, a odporučím v hlasovaní, aby sa o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18 a 20 hlasovalo spoločne a potom zostáva nám samostatne hlasovať o bodoch 4, 7, 11 a 19 tak, aby sme mohli vytvoriť priestor pre tie návrhy, ktoré sú v protiklade. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Novotný, pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

  • Dobré ráno, vážený pán podpredseda, dobré ráno, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vystúpim nebývalo krátko a nebudem vás zabávať internetovými informáciami o škodlivosti fajčenia, lebo tie si viete všetci prečítať. Skôr by som si vás dovolil upozorniť na to, ako vyzerá spoločná správa a o čom vlastne budeme hlasovať.

    Po krátkom rozhovore s mnohými mojimi kolegami aj z vládnej koalície, aj z opozície som zistil, že síce všetci bojujeme intenzívne proti škodlivosti fajčenia, ale málokto vie, čo máme v spoločnej správe a o čom vlastne budeme hlasovať.

    Takže, ak dovolíte, rád by som sa prizastavil pri jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch a vysvetlil vám, ako to bude vyzerať, keď to schválime v rôznych kombináciách, k čomu sa po vyňatí niektorých bodov pánom spravodajcom schyľuje.

    Na úvod chcem naozaj povedať, že európsky trend, ktorý je stále citeľnejší v západoeurópskych krajinách, ale už aj v krajinách takzvanej novej Európy nás vedie k tomu, že bude úplný zákaz fajčenia vo všetkých zariadeniach spoločného stravovania, ale aj v tých zariadeniach, kde sa podávajú nápoje, len nápoje. Hovorím to preto, lebo je tu pozmeňujúci návrh, ktorý zo zariadení spoločného stravovania chce vyňať zariadenia, kde sa podávajú len nápoje.

    Tento európsky trend je citeľný a som o tom presvedčený, tak ako je o tom presvedčená aj pani poslankyňa Rosová, že v priebehu dvoch, troch, možno piatich rokoch bude úplný zákaz fajčenia všade tam, kde sa konzumuje prirodzenou vecou aj na Slovensku. Tento trend je tu pritom.

    Druhá vec je, v akej situácii sa momentálne nachádza naša verejnosť, v akej situácii sa nachádza spoločenská prijateľnosť alebo neprijateľnosť fajčenia, čo je veľmi dôležité, pretože niekedy sa nedá urobiť krok číslo tri, kým sa neurobí krok číslo jeden a krok číslo dva.

    Chcem povedať, že si vážim, že pôvodný ministerský návrh, o ktorom zamýšľal pán minister, bol o úplnom zákaze fajčenia vo všetkých zariadeniach spoločného stravovania. Teda aj tam, kde sa podáva len pivo. Je mi veľmi ľúto, že, samozrejme, pán minister musel ustúpiť záujmom a tlakom iných rezortov a prišiel s priečkovou verziou zákona o ochrane nefajčiarov.

    To, čo máme na stole ako vládny návrh, je priečková verzia. Síce sa všade zakazuje fajčiť, ale fajčiť sa môže, ak prevádzkovateľ postaví priečku a viac ako 50 % plochy svojho zariadenia ponechá pre nefajčiarov. O tom hovorí vládny návrh zákona. Ja s priečkovou verziou veľmi nadšený nie som. Ja nie som nadšený tým, aby živnostník, ktorý prevádzkuje pohostinstvo, aby živnostník, ktorý prevádzkuje malú reštauráciu, kde večer čapuje pivo, teraz staval priečku, pretože o dva roky tú priečku bude búrať, lebo bude zbytočná. Ja viem, odpoveď bola aj vo výbore pre zdravotníctvo, no však nech ju nestavia. Nech ju nestavia, ale on ju asi stavať bude, pretože ho k tomu budú možno tlačiť aj jeho zákazníci. Pozrite sa, keď nevieme schváliť dneska nič lepšie, schváľme tie priečky a spoliehajme sa na to, že živnostníci vo fáze hospodárskej krízy nebudú mať chuť vyhadzovať finančné prostriedky na hermetické uzatváranie časti svojej prevádzky. Ako pristúpme k tomuto kroku, ak lepšiu verziu dneska nevieme schváliť.

    Chcem povedať, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Markoviča, ktorý nepodal v pléne, ale o ktorom sme diskutovali vo výbore pre zdravotníctvo a ktorý podal vo výbore pre zdravotníctvo, chcel riešiť to, aby sa priečky stavať nemuseli. V tej chvíli sme síce boli obvinení, ako rozumiem tým poslanci za SDKÚ – DS vo výbore pre zdravotníctvo, že sme nejakí agenti fajčenia. Chcem vás uistiť, že nie som žiaden agent fajčenia a nefajčím na verejnosti. Sem-tam si doma dám cigaru, ale neobťažujem tým nikoho, ani svoje deti, lebo to robím pri otvorenom okne. Takže naozaj pre mňa môže byť úplný zákaz fajčenia v celej reštaurácii, v bare a v kaviarni, ja tam nefajčím, cigarety som nikdy nefajčil, o to nejde, ide len o to, aby sme sa vyhli priečkam.

    To, čo chce riešiť pán poslanec Markovič, a začnem ním, bolo o priečkach. Bolo o tom, že tam, kde sa je, a budem hovoriť veľmi ľudovým jazykom, tam, kde sa je a varí, tam sa nefajčí. Tam, kde sa len pije, sa rozhodne prevádzkovateľ, či sa bude fajčiť, alebo nebude. Označí to na dvere – fajčiarska prevádzka, nefajčiarska prevádzka. Tento pozmeňujúci návrh ale dneska k dispozícii nemáme, takže viac o tom rozprávať nebudem.

    Máme ale v spoločnej správe pod číslom 3 pozmeňujúci návrh, ktorý dal pán poslanec Pelegrini. Veľmi nenápadný, malý pozmeňujúci návrh, ale pomerne obsahovo významný. Ono niekedy mi hovorili, že tie zákony sú komplikované, lebo zmeníš jedno písmeno a hneď to má iný zmysel, tak to je toto ustanovenie. Toto je presne toto ustanovenie. Pozmeňujúci návrh číslo 3 pána poslanca Pelegriniho, teda výboru pre hospodársku politiku, aby som bol presný, kde sa slovo „alebo“ nahrádza spojkou „a“. Bude to znamenať toľko, že oddelíme od seba zariadenia, kde sa pripravujú a podávajú jedlá od zariadení, kde sa podávajú len nápoje.

    Čiže, ak schválime tento pozmeňujúci návrh v kombinácii s ministerským návrhom, bude to vyzerať nasledovne. V reštaurácii bude zákaz fajčenia, len ak si niekto postaví priečku. Potom sa za priečkou bude môcť fajčiť. V baroch a v krčmách sa fajčiť bude môcť, keď schválime Pelegriniho pozmeňujúci návrh v kombinácii s vládnym návrhom zákona. To aby sme vedeli, o čom budeme hlasovať a potom neboli prekvapení z výsledku.

    Ďalší pozmeňujúci návrh dala pani poslankyňa Rosová. Je to pozmeňujúci návrh číslo 11 v spoločnej správe. Volá sa, že pozmeňujúci návrh výboru pre vzdelanie, mládež a vedu, samozrejme, lebo prešiel tým výborom, kde sa mení znenie písm. h) v príslušnom paragrafe a hovorí sa „len v zariadeniach spoločného stravovania“. To znamená, že ak schválime tento pozmeňujúci návrh v kombinácii s vládnym návrhom zákona, bude to znamenať, že v zariadeniach spoločného stravovania, medzi ktoré patrí aj krčma, kde sa čapuje len pivo, nič iné, ani oriešky sa tam nedávajú, bude úplný zákaz fajčenia.

    Zvlášť by som chcel upozorniť na pozmeňujúci návrh číslo 7, ktorý dala pani poslankyňa Nachtmannová, ktorý hovorí o možnosti predaja, takže máte tam napísaný, pod sedmičkou je tam napísaný tiež výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, lebo, samozrejme, mená poslancov tam nie sú, ktorý hovorí o tom, že sa nebudú môcť predávať cigarety v stojane pri pokladni v potravinách, zjednoduším to, aby sme nehovorili komplikovaným jazykom, v potravinách máte pokladňu a hore je stojan, kde stoja cigarety. Tam sa cigarety nebudú môcť predávať, budú sa môcť predávať len v samostatnom priestore umiestnenom mimo pokladne pri východe z predajného priestoru.

    V podstate s tým pozmeňujúcim návrhom súhlasím, ja ho aj podporím, musím ale upozorniť na jeden malý problém, že v dedine, kde je jedna predajňa potravín a jedna predavačka, to môže byť značný problém. O to väčší, že cigarety si nemôže nikto zobrať sám, cigarety mu musíte podať. To znamená, buď bude bežať od pokladne podávať ku dverám, alebo tam bude mať ďalšieho podávača cigariet, čo znamená, že v dedine, kde je 400 ľudí, to v tých potravinách neufinancuje. To si treba čestne povedať, aj keď mne sa osobne tento pozmeňujúci návrh z hľadiska zníženia propagácie tabaku páči, lebo viete, je to tak, že idete platiť v pokladni a najprv si musíte pozrieť, aké značky cigariet sú k dispozícii. Čiže mne sa tento pozmeňujúci návrh páči, ale musím upozorniť na túto jeho súvislosť.

    Veľmi dôležité sú tiež pozmeňujúce návrhy 19 a 20. Buď schválime jeden, alebo schválime druhý v spoločnej správe, ony sa totižto navzájom vylučujú. V pozmeňujúcom návrhu 19 sa „1. marca“ nahrádza slovami „1. apríla“. Pozmeňujúci návrh pod číslom 20 hovorí, „s výnimkou písmena h), kde je až 1. septembra“. O čo ide. To písm. h) k 1. septembra sa vzťahuje na vládny návrh zákona k stavebným úpravám. Pretože už keď chceme tie stavebné úpravy, keď už majú byť tie priečky, tak treba dať trošku tým živnostníkom čas, aby tú priečku postavili, lebo veľmi ťažko od nich chceme, aby za dva týždne mali priečku urobenú. To znamená, že je to o priečke.

    Ak schválime verziu s priečkami, poprosil by som, aby sme schválili aj pozmeňujúci návrh číslo 20, aby keď už majú mať priečku, aby sa mohli aspoň nadýchnuť a tú priečku si v lete postaviť, ak prípadne dotácia, ale to už nie je môj výbor, k tomu sa nevyjadrujem.

    Chcem povedať, že ak neschválime verziu s priečkami, ale schválime verziu pani poslankyne Rosovej, to znamená bez priečok, úplný zákaz, potom je ideálnejšie hlasovať za pozmeňujúci návrh 19, aby to platilo celé už od 1. apríla, lebo priečku stavať nemusia a fajčiť môžu zahasiť hneď k prvému 1. aprílu cigarety v kaviarni. Čiže je to lepšia verzia, takže chcem aj na to upozorniť.

    Zvlášť chcem povedať, že môže vzniknúť ešte jedna veľmi zaujímavá kombinácia, to znamená, že schválime pozmeňujúci návrh č. 3 z výboru pre hospodárstvo a schválime pozmeňujúci návrh č. 11, to je kombinácia, ktorá oddeľuje, trojka, o ktorej som už hovoril z výboru pre hospodárstvo, oddeľuje miesta, kde sa je, od miesta, kde sa len pije v kombinácii s úplným zákazom pani poslankyne Rosovej.

    V pozmeňujúcom návrhu 11 to bude vyzerať nasledovne. Priečky nebudú, v reštaurácii sa fajčiť nebude smieť, v pohostinstvách a v baroch sa fajčiť bude môcť, pretože definícia v trojke zužuje pojem zariadenia spoločného stravovania a keď v nich v bode 11 zakážeme fajčiť, bude sa to týkať len reštaurácií, v baroch, v kaviarniach, tam, kde a neje, sa bude môcť fajčiť.

    Dámy a páni, toľko pozmeňujúce návrhy. Myslím si, že som chcel byť skôr tak metodicko-didaktický, lebo je to dôležité si povedať, aby sme sa potom sami sebe nečudovali, čo sme to schválili.

    Niektoré pozmeňujúce návrhy vybral na samostatné hlasovanie pán poslanec Bobrík, ktorý je spravodajcom k tomu návrhu. Nestihol som si presne zapísať, čiže ja poviem, ktoré navrhujem ja vybrať, ak sa náhodou pri niektorom stretneme, tak len rozširujem tvoju množinu. To znamená, navrhujem, aby sme vyňali na samostatné hlasovanie pozmeňujúci návrh č. 3, pozmeňujúci návrh č. 4, pozmeňujúci návrh č. 5, pozmeňujúci návrh č. 7, pozmeňujúci návrh č. 11, pozmeňujúci návrh č. 19 a pozmeňujúci návrh č. 20. Čiže ešte raz 3, to je oddelenie reštaurácií od barov a krčiem, 4 a 5, lebo keď schválime 3, o 4 a 5 nemôžeme hlasovať alebo naopak, 7, to je to, aby sa nepredávali cigarety na stojanoch, 11 úplný zákaz fajčenia v zariadeniach spoločného stravovania, 19 platnosť zákona od 1. apríla a 20 platnosť zákona od 1. apríla, ale priečky od 1. septembra.

    Dámy a páni, na záver mi dovoľte ešte povedať, že si veľmi prajem, aby sme schválili dobrý zákon o ochrane nefajčiarov. Ja budem hlasovať za čo najprísnejší zákon o ochrane nefajčiarov, hoci keby žiaden pozmeňujúci návrh neprešiel, zahlasujem aj za vládny návrh, lebo je lepší, aký máme v súčasnosti. Ten trend naozaj povedie k tomu, že bude úplný zákaz fajčenia, o tom som presvedčený, o 2, o 3, možno o 5 rokov, ale dôjdeme k tomuto kroku.

    Chcem poprosiť aj pána ministra, aby vplýval predovšetkým na vládnu koalíciu, pretože opozícia má viac-menej jasné asi, ako bude hlasovať. Nehovorím, že kedy, ale väčšina, ale aby vplýval predovšetkým na vládnu koalíciu, chcem ho upozorniť na to, teraz to myslím naozaj dobromyseľne, že keď sme schvaľovali na jeseň zákon o zdravotných poisťovniach, tak v podstate prešiel pozmeňujúci návrh pána poslanca Urbániho, ktorý sa týkal toho, že zdravotná poisťovňa nebude musieť predkladať vláde Slovenskej republiky na schválenie svoj rozpočet, iba na prerokovanie svoj rozpočet, tiež sa zmenilo len jedno slovíčko, ale vlastne sme ani neschválili vládny návrh novely zákona o zdravotných poisťovniach, len tú košieľku, viete z dvoch strán, len to sme schválili, lebo to, čo doniesol pán minister, už neplatilo.

    Chcem ho upozorniť aj na to, že keď sme schvaľovali zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, ten neprešiel o 1 hlas, vládny návrh, ktorý riešil protialkoholické záchytné izby. To znamená, že hovorím to naozaj v dobrom, aby sme sa vyvarovali, aby pán minister dohliadol na to, aby sme sa vyvarovali toho, že znovu síce schválime zákon o ochrane nefajčiarov, ktorý je celospoločensky veľmi sledovaný, zapnem rádio v aute a už len počujem, že kedy o tom budeme hlasovať, majú lepšie informácie ako ja niekedy, keďže sa mení program schôdze. Je spoločensky veľmi sledovaný a bol by som rád, aby sme do tretice z vládneho návrhu neschválili len obal, respektíve neschválili nič. To znamená, že budeme mať síce veľký zákon o ochrane nefajčiarov, akurát nikoho nebudeme chrániť. Uvedomujem si, že tento zákon je spojený s veľkými lobistickými tlakmi. Je to úplne prirodzené, že je spojený s veľkými lobistickými tlakmi a záujmami skupín, ktorí distribuujú, predávajú cigarety, ktorí majú pohostinstvá a krčmy, a bol by som rád, keby sme dneska vo vládnej koalícii predovšetkým, lebo oni majú väčšinu, ale aj napriek celým týmto poslaneckým zborom nepodliehali tomuto tlaku lobistických skupín, ale schválili dobrý zákon, ktorý bude naozaj v praxi nie bojovať proti fajčiarom, ani nie zakazovať distribúciu tabakových výrobkov, ani bojovať proti nikotínu, ale ktorý naozaj fyzicky ochráni nefajčiarov. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami poslanci Rosová, Janiš, Pelegrini, Ďuračka, Senko, Tkáčová. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne a ďakujem tiež môjmu kolegovi Vilovi Novotnému za jeho veľmi dôležitý príspevok. Ten zdanlivo technický prejav bol dôležitý preto, lebo nás upozornil, že hrozí reálne riziko, že namiesto toho, aby sme splnili cieľ tohto zákona a chránili nefajčiarov, môžeme situáciu oproti dnešnému stavu dokonca zhoršiť. Nebolo by to prvýkrát, stalo sa tak v Českej republike, ako je vám iste známe, a naozaj to, čo spomínal, môže viesť aj na Slovensku k takémuto dôsledku.

    Chcem povedať, že ak umožníme fajčiť v kaviarňach a v baroch a respektíve v iných zariadeniach, ktoré by sa nejako vydelili oproti reštauráciám, zhoršíme dnešný stav preto, lebo dnes musia aj v týchto zariadeniach byť aspoň čiastočne vymedzené priestory pre nefajčiarov. V prípade schválenia toho pozmeňujúceho návrhu, o ktorom hovoril pán Novotný, by neplatilo ani len toto. Vyvarujme sa, prosím, kolegovia, tomu a racionálne sa správajme aj pri hlasovaní, veľmi o to prosím.

    No a pokiaľ Vilo Novotný hovoril o tom, že postupujeme a postupne sa určite aj u nás dopracujeme k úplnému zákazu fajčenia v zariadeniach spoločného stravovania, chcem povedať, že niektoré veci nie je veľmi rozumné robiť na dvakrát. Nie je veľmi rozumné postupne napríklad na dvakrát preskakovať priepasť. A ja si myslím, že teraz by sme sa ocitli v podobnej situácii. Ďakujem.

  • Ďakujem za exkurz kolegu Novotného, aby do toho gulášu, ktorý tu teraz vzniká v súvislosti s vládnym návrhom zákona, v súvislosti so spoločnou správou a v súvislosti aj s pozmeňujúcimi návrhmi. Ja zopakujem to, čo som tu raz povedal a považujem to veľmi dôležité, že považujem za nenormálne, aby sme na normálne veci museli prijímať zákon. Za normálne považujem to, že sa nefajčí.

    A na margo pripravovaného hlasovania hlavne zo strany SMER-u, pozri návrh na hlasovanie od spoločného spravodajcu, že vraj, aby sa zmäkčil zásah do práv iným skupinám, chcem povedať len toľko, že keď obchodníci, krčmári, barmani chcú slobodne nakladať so svojím majetkom, tak nefajčiari chcú slobodne, dobrovoľne nakladať so svojím zdravím. Keď právo na slobodu nakladania s majetkom, obchodovania by sme mali povyšovať nad právo človeka na zdravie, tak je to veľmi, veľmi zle.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Ďuračka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takisto chcem poďakovať pánu poslancovi Novotnému za to, ako nás previedol celým zákonom a so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi. Takisto som fajčil 35 rokov, fakticky som vlani s tým skončil. Ja si myslím, že treba si brať vzor z Európy a z tých veľkých a silných fajčiarskych krajín, ako bolo Taliansko, Francúzsko a podobne. Čiže úplne sa prikláňam k totálnemu zákazu fajčenia v reštauračných zariadeniach.

    Na druhej strane nesúhlasím s tým návrhom, aby v malých potravinách a podobne po dedinách, ako pán poslanec Novotný spomínal, nemohli mať priamo pri tej pokladni tie regály s cigaretami. Pretože úplne by sme odbúrali tlak, on vravel, že by musela behať ku dverám a spätne, a to je nelogické. Čiže relatívne troška by sme diskriminovali týchto menších živnostníkov a potraviny, kde sa predávajú. Toľko asi. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Senko.

  • Tiež by som sa pozastavil pri pozmeňujúcom návrhu, ktorý je v spoločnej správe pod číslom 7 a ktorý reaguje na predaj tabakových výrobkov pri pokladniach. Ja si tiež osobne myslím, že je to veľmi dobrý návrh. A aj skúsenosť v praxi dokazuje, že sa to technicky dá riešiť. Sú toho dôkazom aj niektoré obchodné reťazce, ktoré už v súčasnom období nepredávajú tabakové výrobky pri pokladniach, predávajú ich v samostatných priestoroch a toho príkladom sú aj samostatné predajne potravín v malých obciach, ktoré takisto nepredávajú cigarety, alebo tabakové výrobky pri pokladniach. Tak osobne si myslím, že je to ľahko riešiteľný problém, skôr si myslím, že tam nie je záujem predovšetkým veľkých obchodných reťazcov tieto veci riešiť. Treba si uvedomiť jedno, že na uvedených miestach je sústredený reklamný tlak na spotrebiteľa. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolega Novotný, ty si bol nakoľko didaktický, že si zneistil aj predkladateľa. Dúfam ozaj, že to hlasovanie nedopadne dramaticky a že napríklad nezakážeme v reštauráciách aj jesť. Ja osobne som proti stavaniu priečok, sú to zbytočné náklady pre podnikateľov, hoci sa mi zdá logické, aby tam, kde sa je, sa nefajčilo. Ale. Spýtam sa, koľko máme po dedinách na Slovensku krčiem, kde večer chlapi idú len na pivko a na cigaretu? Ja som zvedavá, keď zakážeme fajčiť aj v takýchto krčmách, čo krčmár povie chlapom, že pivko bude, ale cigaretka von? Obávam sa, že potom nám budú vznikať tajné krčmy. Na toto treba dávať pozor.

  • Ďakujem. Teraz ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Ešte dovoľte jednu technickú poznámku pre pána spravodajcu. Vznikla nám situácia, ktorá už bola tehotná situácia, že vznikne, že sú dva návrhy na hlasovanie. Čiže musíme hlasovaním rozhodnúť, na základe ktorého návrhu budeme hlasovať. Takže len odporúčanie spravodajcovi vyriešiť pred hlasovaním potom tento problém, ktorý tu vznikol. Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa ako posledná, ako to už bolo povedané, vyjadrila k danej problematike. Pripájam sa k všetkým tým, ktorí povedali, že zákon má svoje pozitíva. Je to krok dopredu. Najmä oceňujem zákaz predaja tabaku v automatoch a niektoré ďalšie otázky.

    Áno, alergickým bodom je otázka ľudovo nazvané priečky. Všetko, čo tu pán poslanec Novotný uviedol, zhrniem do jednej vety. Pozmeňujúce návrhy, zahmlievajúce návrhy, výsledok lobingu. Áno, tak ako on povedal, silný lobing k tomuto zákonu. Ja si myslím, že by sme si mali vziať rozum do hrsti a ujednotiť sa na najlepšej verzii.

    Pán poslanec Novotný hovoril, že ak lepšiu verziu nemáme. Ale my tu máme. A najlepšiu verziu. Je to pozmeňujúci návrh v spoločnej správe bod 11. Úplný zákaz. Hry na priečky sú skutočne podľa mňa už dnes neúnosné. Vážení, kto si pozrie históriu, veď my sme to tu už mali. Nebolo to presne vymodulované na stavebné oddelenie – časť fajčiarov, nefajčiarov, ale keď som robila legislatívu ako podpredsedníčka vlády, vtedy vznikol legislatívny návrh, ktorý hovoril o povinnosti oddeliť fajčiarske časti od nefajčiarskych v reštauráciách, kaviarňach, baroch tak, aby dym neprenikal. Nebolo tam slovo stavebné, ale bol zvrat, aby cigaretový dym neprenikal.

    Aká bola realita? V Košiciach som prešla Hlavné námestie, že sa naobedujem, inak som to aj odpublikovala, prešla som päť reštaurácií. Všetky boli zadymené. Čo sa robilo? Nič sa nerobilo. Taká situácia môže nastaťaj v súčasnosti, že výkon bude pokrivkávať za znením zákona, ak tam bude slovo stavebná priečka. Pretože stavebnú priečku dnes môžete spraviť aj zo sadrokartónu, ktorý neurobí izoláciu a dajú sa také tie „lietajúce“ dvere, cez ktoré ten dym bude krásne ešte poháňaný, aby sa rozplýval aj do nefajčiarskej časti.

    Musíme uvažovať, že každý, kto bude toto realizovať, bude hľadať najlacnejšiu alternatívu. Pretože každý rozumne rozmýšľajúci človek vie jedno. Vie, že za dva, tri roky nutne, nutne prídeme v rámci vývoja k úplnému zákazu. Že to je skutočnosť, dovoľte, aby som citovala: „V roku 2004, ktoré štáty prijali úplný zákaz fajčenia: Írsko, Švédsko, Nórsko, Čierna Hora, Irán, Nový Zéland. V roku 2005 niektoré štáty Spojených štátov amerických a Taliansko.“

    To, čo tu bolo v prvom čítaní povedané o Taliansku, že stačí vstúpiť do klubu a môžete fajčiť v reštauráciách, to je klam. Klam je v tom, že sa môžete stať členom klubu, ale vy môžete ísť si zafajčiť len do toho klubu. Čiže nemôžete v reštauráciách. Nemôžete v baroch, nemôžete v kaviarňach. Tak, prosím vás, prosím toho kolegu, ktorý toto tu uviedol, nech neuvádza veci, ktoré nemá celkom overené.

    Rok 2006 viaceré – ďalšie – štáty Spojených štátov amerických zakotvili do svojich zákonov úplný zákaz fajčenia v reštauráciách, baroch a v pohostinstvách. Rok 2007 veľký nárast – Belgicko, Fínsko, Veľká Británia, Austrália, Slovinsko a niektoré štáty Spolkovej republiky Nemecko, rok 2008 ďalšie štáty Nemecka, 2008 Čína, Holandsko.

    Vážení, po tomto množstve štátov sa pýtam, prečo Slovensko nemá guráž taktiež pristúpiť k takémuto riešeniu? Prečo Slovensko hovorí, že obmedzujeme ľudské práva? Veď tieto štáty, myslíte, že išli cestou obmedzenia ľudských práv? Veď sa nezakazuje fajčenie. Len sa teritórium a miesta určujú, kde fajčiari nemôžu fajčiť. Ak chcú, nech si fajčia doma, niekde vonku a podobne – tam nemajú zakázané fajčenie.

    Nemôžem sa nevyjadriť k absolútnemu zákazu fajčenia a predaju cigaretových výrobkov, čo navrhol môj kolega. Kolega, nekolega, musím povedať, že absolútna prohibícia je nereálna. Považujem to za vtip, ktorý len zdržuje a vedie tlač, že nerieši a neinformuje o základných problémoch, ale pokiaľ ste si všimli, všetky noviny si túto skutočnosť odpublikovali, sa s tým zaoberali.

    Takže dovoľte, aby som si položila niekoľko otázok, ktoré súvisia s tým, keď som dala rečnícku otázku, prečo nemáme guráž absolútne zakázať fajčenie v reštauráciách, baroch a v pohostinstvách, keď vývoj ide jednoznačne tým smerom, že sa preukázalo, že týmto podnikom tržby neklesli, a keď štatistiky jednoznačne poukazujú na to, že klesol počet fajčiarov.

    Prvá otázka, ktorú kladiem. Je fajčenie zdraviu škodlivé? No jednoznačne áno. Jednoznačne áno, to hovoria lekári, to dokazujú štatistiky a tak ďalej. Prečo parlament nemá záujem ísť cestou, ktorá môže znížiť počet fajčiarov, a teda to zdraviu škodlivé minimalizovať. Ja nesúhlasím s názorom, že slobodne možno nakladať so svojím zdravím. To je veľmi relatívne. Ak chce niekto slobodne nakladať so svojím zdravím, nech tak robí len tam a len na tých miestach, kde to neškodí aj iným. A aj tá sloboda nakladania je podľa mňa určitý mantinel, je tam, že spoločnosť má naňho vplývať, keďže negatívne dopady nie sú dopady len na toho jedinca. Sú dopady na spoločnosť v tom ohľade, že sa skracuje jeho život, že sa stáva invalidom, že spoločnosť musí vynakladať financie na jeho liečenie, na podporu v invalidite a podobne.

    Čiže na prvú otázku – je fajčenie zdraviu škodlivé a mala by mať spoločnosť záujem teda minimalizovať, ísť cestou minimalizovania fajčenia – odpoveď áno. Druhá otázka. Chcú tí, komu túto právnu reguláciu ponúkame, aby taká právna regulácia bola? Myslím na tie priečky. Chcú to? Sú tým nadšení? Pomôže im to riešiť ich finančnú alebo inú situáciu? Čiže my robíme pravidlo správania sa, ktoré ide s priečkami do určitej skupiny adresátov a my sa nepýtame, či to chcú, alebo nechcú. Oni to totiž nechcú!

    Prečítam vám. Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky podporuje ochranu nefajčiarov a nestotožňuje sa s tým, aby bola prijatá alternatíva priečok, pretože by to zhoršilo finančnú situáciu, dokonca hovoria o diskriminácii. Toto ich vyjadrenie vyšlo aj v TA SR. Vážení, tak prečo chcete vy, aby takáto právna regulácia bola prijatá? Prečo to máme prijať, keď tí, koho sa to má týkať, nechcú, nie sú stotožnení? Viete, kto to chce? Výrobcovia tabaku! Tí, ktorí robia v tomto parlamente lobing, nechcú to tí, koho sa dôsledok priečkovej regulácie týka. Čiže mi vychádza druhý záver, že prečo sa máme báť, prečo nemáme mať guráž prijať pozmeňujúci návrh číslo 11. Takto to v skratke poviem. Pre vás to je ten, ktorý vyšiel z výboru pre školstvo a tak ďalej.

    Ďalej. Aké je stanovisko občanov? To by nás tiež malo zaujímať. Veď boli urobené prieskumy a zistilo sa, že prevažná časť občanov je za úplný zákaz fajčenia v reštauráciách, v baroch a v pohostinstvách. Dokonca aj vy ste dostali do počítačov petíciu, kde vyše 200 ľudí, mám ju tam, nedoniesla som si ju k mikrofónu.

    Ďalej je informácia na ďalšie na internete urobené prieskumy, kde na jeden prieskum, pokiaľ niekto má záujem, poviem vám presne www a tak ďalej, vyše 2 000 ľudí sa vyjadrilo, že je za úplný zákaz. Na ďalšej internetovej adrese www, znovu, žiaľ, nedoniesla som si poznámku, ale máte všetci v počítači túto informáciu, poslanci, vyše 4 000 občanov.

    Tak ja sa pýtam, vážení poslanci, koho stanovisko tu v parlamente zastávame? Veď prevažný počet občanov je jednoznačne za úplný zákaz fajčenia v reštauráciách, baroch a v pohostinstvách.

    Z toho mi vychádza, že ja ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky vôbec nepochybím, keď budem jednoznačne hlasovať za pozmeňujúci návrh č. 11. Tak ako pán poslanec Novotný, aj ja upozorňujem, je mi veľmi ľúto, ale pán kolega Pelegrini, keby sa bol váš pozmeňujúci návrh prijal, tak sú veľké komplikácie s výkladom v praxi. Ja na to ako právnička upozorňujem a tiež dávam za pravdu pánovi poslancovi Novotnému, ktorý ako lekár povedal, že každé písmeno má svoj význam a dovolím si tvrdiť, že v praxi by mohol byť s týmto pozmeňujúcim návrhom problém.

    Keďže som povedala, ktoré dôvody vedú pre jednoznačnú podporu pozmeňujúceho návrhu č. 11, chcem poukázať, prečo hospodársky výbor mal iné stanovisko a ktoré boli dôvody tohto výboru. Nuž financie. Že by sa mohol príjem do štátneho rozpočtu znížiť. Vážení, je to krátkozraké, to si už uvedomili vo viacerých štátoch. Oveľa väčšie výdavky z rozpočtu budú, ak si fajčiari neuvedomia, aké dôsledky má fajčenie.

    Preto ja chcem poďakovať pánu ministrovi zdravotníctva, že prvú verziu do vlády doniesol s úplným zákazom. Ja si myslím, že tento jeho pôvodný cieľ by sme mali v parlamente podporiť, pretože vie, prečo takúto alternatívu doniesol a nepodliehať lobistickým tlakom, znovu hovorím o priečke, tých, ktorých sa toto ustanovenie v praxi nebude týkať. Lebo tí, ktorých sa toto ustanovenie, táto právna regulácia bude týkať, jasne sa vyjadrili, že nie sú za ňu a nechcú ju. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pani poslankyne, ktorá bola posledná prihlásená do rozpravy, sa prihlásili páni poslanci František Mikloško, ďalej pán podpredseda Národnej rady pán Miroslav Číž, ďalej Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, vy ste vo svojom vystúpení horlili za úplný zákaz fajčenia a citovali ste krajiny, ktoré tak už urobili. Pamätám sa, ako sme raz sedeli v kruhu s kniežaťom Schwarzenbergom a on povedal doteraz pre mňa najkrajšiu definíciu strednej Európy. Stredná Európa je tam, kde v nedeľu ide po svätej omši starý pán do kaviarne, zoberie si noviny, dá si kávičku a zapáli si cigaretu.

    Pani poslankyňa Tóthová aj všetci, čo horlíte za úplný zákaz fajčenia. Prosím vás, neberte nám strednú Európu. Ja som v živote nefajčil, ani nie som pod tlakom žiadnych lobistických skupín, ale neoberajte život o normálny, prirodzený charakter, ktorý tu je. Ja som za to, aby sa v čase obeda nefajčilo, lebo tam chodia ľudia, normálne pracujúci na menu.

    Tu kolega Janiš sa usmieva. On tiež patrí dneska do tej bruselskej skupiny, ktorá preberá všetko, čo od malých uhoriek až po zákaz fajčenia.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, ešte navyše mi aj skáče do reči. No tak, to už je znovu tá galiba.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ale reagujte na predrečníčku.

  • Ale áno, áno, ale nech ma nevyrušujú vaši spolukolegovia.

    Dámy a páni, vám nevadia tieto bilbordové hamburgery, vám nevadí nič a odrazu vám vadí toto? Lebo to je dnešný trend, o tom sa hovorí, zákaz fajčiť. Je úplne normálne, že niekde v reštaurácii sú vymedzené priestory, je tam ventilácia a niekto si po obede chce dať cigaretku. Je to úplne normálne a nikomu to nemôže ničiť zdravie. Oberáte život o jeho prirodzenú formu, o jeho nejaký prirodzený štýl a, bohužiaľ, takýto je dneska trend vo všetkých týchto smeroch, ktoré prichádzajú z takzvaných týchto veľkých kultúr. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi podpredseda parlamentu pán Miroslav Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Robím chybu, že sa zapájam do tejto diskusie cez faktickú poznámku, ale považujem to zo svojej strany za statočné.

    Pani profesorka, odpustite, ja nemám také názory ako vy, ale nepovažujem za korektné, aby ste vzhľadom na to, že nebudem hlasovať ako vy, takže ma obviňujete s nejakými lobizmami, s lobistami. Nestretol som sa s nikým a, bohužiaľ, až ma to trošku možno mrzí, ani ma nikto neoslovil. Pani profesorka, obidvaja sme právnici a vieme, že v spoločnosti funguje viacero normatívnych systémov etických, náboženských a neviem akých a posledné dve storočia sú trošku aj o tolerancii. Ja som presvedčený, že sú agresívne netolerantní fajčiari, ale sú aj agresívne netolerantní nefajčiari.

    Svet, v ktorom žijeme, stojí aj na tom, že musíme rešpektovať nejakú mieru imisií. Ak v diskusii povieme, že lekári a väčšina, že fajčenie je taký nebezpečný spoločenský jav, že ho teda úplne zakážeme alebo niečo podobné, bude počúvať a, samozrejme, o nič iné mi nejde, len aby som mal možnosť vyjadriť svoj názor k tomu ako občan.

    Ja registrujem jednu politickú dimenziu. Vy sama ste, tuším, povedali, že 38 %, alebo pán Markovič, že 38 % je fajčiarov. Vy horlíte za zákaz fajčenia v baroch, krčmách IV. cenovej skupiny, kde ste podľa mňa ani neboli. A ja nerozumiem tomu, prečo teda týmto spôsobom asi nepočkáme, že aký je spoločenský význam toho celého, že tí chlapi jednoducho majú životné návyky, žijú nejakým spôsobom a je to ich priestor, v ktorom fungujú. Pri trošku tolerancie dá sa urobiť všetko pre to a som hlboko za to, aby sme urobili všetko, aby sme chránili nefajčiarov, ale vyprávať teda, že či bude umakartová, alebo neviem aká priečka medzi tým a budú si to zľahčovať, nepochybne, to sa všetko dá dodatočnou kontrolou vyriešiť.

    Problém je elementárna miera tolerancie, aby naozaj mal možnosť ten, ktorý fajčiť chce a keď mu to tá spoločnosť dovoľuje, aby nebol vylúčený z verejného života len tým, že teda chránime niečo takým nadštandardným spôsobom, že vlastne tým 38 % zoberieme kus toho, čo majú na živote radi, ak dovolíte, musel som...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Posledný s faktickou poznámkou je prihlásený pán predseda výboru pán Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej chcel by som len poznamenať, že každá problematika, a teda aj každý zákon má svoj určitý vývoj, ktorý sa musí rešpektovať. V tomto prípade samozrejme, že musíme rešpektovať hlavný strategický cieľ, to znamená, že ochranu nefajčiarov, ale musia sa vziať do vzájomnej väzby a posúdiť aj všetky ostatné faktory, či už ekonomické, finančné a hlavne tie, ktoré by urobili finálny zákon kvalitný a ktorý by bol prakticky vykonateľný. Ako sme už tu počuli, je tu veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré aj svojimi krátkymi vstupmi podstatne môžu zmeniť charakter tohto zákona.

    Takže ja vidím za veľmi dôležité, aby sme sa pridržiavali vládneho návrhu zákona v ochrane nefajčiarov a hlavne aby pán minister, ale aj pán spravodajca a prípadne poverený poslanec, ktorý bude usmerňovať hlasovanie, veľmi podrobne preštudovali túto problematiku, ich nadväznosť a dopady, aby nakoniec celý zákon bol pokrokom v boji a ochrane nefajčiarov, a nie nejakým zákonom, ktorý by bolo potrebné v krátkej dobe z nejakých dôvodov novelizovať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, teraz bude pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Je fajn, že boli reakcie a každý si dal svoj názor do verejnosti. Pokiaľ mám čas, budem postupne, ale prv by som chcela reagovať na Ferka Mikloška.

    Ferko, možno ste romantik, a to, čo hovoril dotyčný minister zahraničných vecí, ten je tuhý fajčiar, ja sa nečudujem. Ale keď tak po tej romantike bažíte, aby nebola porušená, tak si pozrite filmy, kde v parlamentoch, anglický parlament pri diskusiách aj v snemovni pofajčievajú, kde v európskych dianiach, na plesoch, všade sedia pri stoloch, pofajčievajú. Únik tejto romantiky vám nevadí? Len vám vadí únik romantiky, kde sa konzumuje jedlo a sedia tam aj deti? A ja keď pojedám objednanú stravu, sedí oproti mne niekto, kto fúka dym alebo z vedľajších priestorov ide na mňa dym? Len to vám vadí? Len táto romantika, že po kostole si ide dať kávičku a cigaretku? Prečo nehorlíte teda aj za romantikou v parlamente fajčiť počas diskusií, na spoločenských akciách, kde sa diskutuje popri tanci a fajčí sa a podobne? A nikde už v týchto priestoroch sa nefajčí. Prečo? Pretože romantika je jedna vec a zdravý rozum a triezve uvažovanie a určitý vývoj je druhá vec. Ja nikomu neberiem právo fajčiť. Ja vôbec nie som proti fajčiarom. Ale tam, kde to budú...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Tóthová bola posledná prihlásená do rozpravy. Skôr ako vyhlásim rozpravu za skončenú, pýtam sa pána ministra a pána spravodajcu, či v rozprave chcete vystúpiť? V rozprave nie? Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a teraz pravdepodobne v záverečnom slove pán minister. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keď pán poslanec Novotný povedal, že bude nezvyčajne krátky, teda krátky príhovor, že bude mať, tak som pôvodne chcel mať príhovor nezvyčajne dlhý, ale svoje dobré zvyky si chcem zachovať, takže príhovor budem mať štandardný, niekoľko vetný.

    Myslím si, že všetko bolo povedané. Tento zákon sme predkladali ako zákon odborný. Predkladal som ho so svojím osobným presvedčením aj za pozmeňujúce návrhy, za ktoré som hlasoval teraz, respektíve, ktoré som podporil, som robil ako zdravotník lekár a minister zdravotníctva.

    Aj v prvom čítaní boli mnohé názorové rozdiely, ktoré nezohľadňovali príslušnosť k politickému spektru, ale už dnes sme videli aj vo vystúpení pána poslanca Novotného, že hlasovanie sa blíži a je priestor z toho vytĺcť možno aj niečo pozitívne politické. Tak, pán poslanec Novotný, na to si mal čas štyri roky predtým, aby si tento zákon v spolupráci s ministrom Zajacom predložil a akúkoľvek jeho verziu dal schváliť. Čiže pre mňa je podstatné to, aby zákon prešiel, pretože okrem priečok rieši ten zákon minimálne ďalších desať ustanovení, ktoré súvisia čisto s ochranou nefajčiarov. Takže toľko k zákonu.

    A teraz jeden osobný príhovor, teraz, respektíve osobné záverečné skonštatovanie. Chcem len poprosiť, aby ste si uvedomili, že každý z nás, keď bude chcieť chrániť nefajčiarov, tak to sám môže robiť, a preto ťa chcem ako mladšieho kolegu poprosiť, doktor Novotný, nefajči doma cigary pri otvorenom okne, lebo aj to je pasívne fajčenie, ktoré môže poškodiť tvojim deťom.

    A ďalšia vec, čo je dôležitá, existuje aj terciárne fajčenie, t. j. život s nefajčiarom v jednej domácnosti, kde je podľa najnovších výskumov zistené, že takisto to škodí. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, pán spravodajca, chcete využiť právo záverečného slova? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz v súlade so schváleným programom pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskou sociálnou chartou (revidovanou) Rady Európy z roku 1996 Slovenskou republikou.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 868 a spoločná správa výborov má tlač 868a.

    Návrh odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viera Tomanová. Prosím ju, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Európska sociálna charta (revidovaná) Rady Európy z roku 1996, ktorú s výhradou ratifikácie podpísal v mene Slovenskej republiky 18. novembra 1999 vtedajší minister práce, sociálnych vecí a rodiny, patrí medzi štyri základné ľudskoprávne dohovory Rady Európy. Sú to Dohovor o ochrane ľudských práv, Európsky dohovor na zabránenie mučenia, Európska charta regionálnych a menšinových jazykov spolu s rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín z roku 1995.

    Ratifikácia revidovanej Európskej sociálnej charty po vstupe Slovenska do Schengenu a po prijatí eura je naším tretím najvýznamnejším medzinárodnopolitickým krokom, ktorý má oporu v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Revidovaná Európska sociálna charta svojím obnoveným obsahom garantuje občanom primeranú ochranu v sociálnom pracovnom zákonodarstve, hospodárskom, ekonomickom živote spoločnosti. Je revidovanou zmluvou Európskej sociálnej charty z roku 1961, ktorou je Slovenská republika viazaná od roku 1998.

    Revidovaná Európska sociálna charta má okrem odborného a vecného rozmeru aj celospoločenský význam. Práve tento je potrebné zvýrazniť v období súčasnej globálnej, finančnej a hospodárskej krízy. Ide o medzinárodný dokument, ratifikácia ktorého garantuje našim občanom ich základnú ľudskú dôstojnosť, zamestnancom primeranú prácu i odmenu za ňu. Garantuje rodinám sociálne štandardy, ktoré vychádzajú z charakteristiky modernej spoločnosti na začiatku 21. storočia.

    Ratifikáciou revidovanej Európskej sociálnej charty má Slovensko ambície posunúť sa k modernému poňatiu sociálneho štátu, tak ako to odznelo aj na tohtoročnom svetovom ekonomickom fóre v Davose. Okrem toho, že tu prítomní vrcholoví riadiaci pracovníci štátov hovorili o výzvach, ktorým čelí globálna ekonomika, viacerí si súčasne kládli v tejto súvislosti otázku, či mohol zatracovaný často sociálny systém Európy nakoniec stať sa modelom 21. storočia.

    Odporcovia a niekoľkí naši kritici revidovanej Európskej sociálnej charty vyhlasujú, že jej záväzky môžu ešte viac prehĺbiť dopady celoslovenskej krízy na svetovú ekonomiku, že jej prijatie by bolo nezodpovedné v dnešnej ťažkej dobe. Treba si však uvedomiť, že ide o planý poplach tých, ktorí od štátu v dnešnej dobe žiadajú pomoc vo forme záruk. Pravicoví liberálni politici a ich dvorní analytici kričia, aby sme dnes dali štátne záruky bankám, finančným inštitúciám, aby sme pomáhali zamestnávateľom, ale keď máme pomôcť zamestnancom a máme pomôcť ľuďom podať im pomocnú ruku, garantovať im istoty, tak to už je spiatočnícke, nemoderné, zlé.

    Takýto prístup je zo strany zodpovedných politikov štátu neudržateľný. Ratifikácia Európskej sociálnej charty je naším záväzkom voči súčasným, ale aj budúcim generáciám. Nie je to žiadna dogma, ktorej by sme sa mali báť a s ktorou by sme mali strašiť ľudí v tejto zložitej dobe. Revidovaná Európska sociálna charta nehovorí o okamžitom splnení príslušných ustanovení, ale hovorí o budúcich víziách a cieľoch, ktoré chceme v záujme skvalitnenia života všetkých našich občanov postupne dosiahnuť.

    Návrh na ratifikáciu Európskej sociálnej charty revidovanej sa predkladá po vykonaní rozsiahlej právnej analýzy o súlade nášho právneho poriadku s ustanoveniami charty za účasti všetkých zainteresovaných strán i rezortov. Tento multilaterálny dokument Rady Európy sa navrhuje ratifikovať v rozsahu, v akom ho schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 26. novembra 2008 a uznesením vlády č. 847.

    Právna analýza ukázala, že takmer všetky ustanovenia charty sú ratifikovateľné Slovenskou republikou. To znamená, že slovenská legislatíva napĺňa obsah týchto ustanovení, preto návrh vyhlásenia Slovenskej republiky o prijatí záväzkov vyplývajúcich z charty obsahuje konkrétne ustanovenia charty, ktorými sa považuje Slovenská republika viazaná.

    Návrh uvedeného vyhlásenia je súčasťou navrhovaného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe vykonanej právnej analýzy vláda nenavrhuje ratifikovať nasledovné: čl. 13 ods. 4, čl. 15 ods. 3, čl. 18 ods. 3, čl. 19 ods. 2, 3, 4 písm. c), čl. 8, 10 a 12 a čl. 31 ods. 1, 2 a 3.

    Dôvodom je jej neratifikovateľnosť Slovenskou republikou v súčasnom období. Je možné ich v budúcnosti ratifikovať, ak sa splnia požiadavky, ktoré vyžadujú tieto ustanovenia charty. Európska sociálna charta ratifikovaná je medzinárodná zmluva prezidentskej povahy, ktorá má prednosť pred našimi zákonmi v súlade s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Ratifikácia charty nemá negatívne finančné, ekonomické, environmentálne vplyvy a nemá ani negatívne vplyvy na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Nevyžiada si dodatočné výdavky zo štátneho rozpočtu. Bude zabezpečovaná v rámci schválených limitov, rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie poslanca Róberta Madeja, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskou sociálnou chartou (revidovanou) Rady Európy v roku 1996 Slovenskou republikou v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu s Európskou sociálnou chartou podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 17. decembra 2008 č. 884 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že návrh prerokovali a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky tieto výbory.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 218 z 21. januára 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 178 z 28. januára 2009 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 137 z 29. januára 2009 s tým, že tieto výbory Národnej rade Slovenskej republiky odporúčali vysloviť súhlas s Európskou sociálnou chartou (revidovanou) Rady Európy z roku 1996 Slovenskou republikou a s vyhlásením Slovenskej republiky o prijatí záväzkov z charty. A po b odporučili rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh dňa 27. januára 2009, ale neprijal platné uznesenie, lebo návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

    Z uznesení výborov, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky žiadne návrhy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor na základe uznesení výborov uvedených v druhej časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po a vysloviť súhlas s Európskou sociálnou chartou (revidovanou) Rady Európy z roku 1996 Slovenskou republikou a s vyhlásením Slovenskej republiky o prijatí záväzkov z charty. A po b rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a že táto má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania uvedeného návrhu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 220 z 3. februára 2009.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky tvorí prílohu spoločnej správy, ktorá je predložená poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorej sa bude po skončení rozpravy hlasovať.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov a teraz otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, a preto teraz dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Pán poslanec Štefan Kužma ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Štefan Kužma. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, dámy a páni. Pani ministerka, obrovsky ste ma prekvapili výrokom, že liberálni politici alebo až ultraliberálni, alebo ako ste to nazvali, teraz navrhujú záruku i bankám a podporu zamestnávateľom. To je prvýkrát, keď niekto z vlády pomenoval Roberta Fica ultraliberálnym politikom a keď túto vládu nazval nie sociálnou, ale ultraliberálnou, lebo, ak si dobre pamätáte, a dúfam, že toto neodtajíte, tak návrh na záruky bankám dala vláda Roberta Fica. Pani ministerka, je to tak. Veľmi, veľmi vážte slová, než niečo poviete.

    Máme tu niekoľko zrýchlených konaní, niekoľko zrýchlených konaní tu máme, ktoré sú na podporu zamestnávateľov. Hádajte, ktorá vláda ich dala. Neviem, či máme dve vlády na Slovensku, jedna, v ktorej vy sedíte, a jedna, ktorú vedie pán predseda Robert Fico, ale vláda Roberta Fica dala tieto návrhy na podporu zamestnávateľov. Tak potom ja ich schvaľujem, ale hlasovali sme za ne, ale z toho vyplýva, čo pani ministerka povedala, tak sa nám Robert Fico zmenil na ultraliberálneho politika a vláda na ultraliberálnu, lebo tí navrhujú podľa nej tieto opatrenia v prospech zamestnávateľov a záruky bankám, a keďže je jasné, ktorá vláda to dala, takže to z toho úplne jasne vyplýva.

    Čiže niekedy veľmi, veľmi vážiť slová alebo sa potom prihlásiť otvorene a čestne k určitým trendom. Chcem vás poprosiť, pani ministerka, tak ako sme vás neraz prosili, aby ste nešli do niektorých vecí, ktoré sťažia prostredie pre naše podniky a ktoré hlavne v tomto čase krízy nie sú dobré pre nás. Nepodporme v týchto dňoch túto chartu, lebo nám zviaže ruky a nebudeme môcť urobiť určité opatrenia, ktoré sú nutné, aby sa Slovensko čo najskôr dostalo z krízy.

    Skôr než mi budete odporovať, poprosil by som vás, aby ste si pripomenuli, ako ste voči nám vystupovali, keď sme v októbri hovorili o tom, že problémom Slovenska nebude finančná kríza, ale hospodárska kríza. Vtedy sme predložili náš plán rast, v ktorom mnohé veci, ktoré teraz robíme v zrýchlenom konaní už boli a sú tam ďalšie veci, o ktorých som absolútne presvedčený, že ich možno na najbližšej schôdzi dať v zrýchlenom konaní, lebo podľa vás pôjde o každý deň. Pritom v októbri sa tieto veci mohli prijať.

    Bolo to presne v čase, pani ministerka, a to sa týkalo práve vášho rezortu, keď predseda vlády Fico navštívil Vietnamskú socialistickú republiku a presvedčoval Vietnamcov, aby prišli pracovať na Slovensko za tých istých podmienok, ako majú Slováci, lebo tu veľmi potrebujeme ich pracovnú silu. Bol to október, keď my sme hovorili o opatreniach proti kríze. Predseda vlády tvrdil, že sa kríza Slovenska nedotkne, že tu bude nedostatok pracovnej sily a pozýval vietnamských pracovníkov. No keby nám tu začali prúdiť z Česka, kde im teraz dávajú stimuly, aby odišli, a naplnili tak víziu vášho predsedu vlády alebo nášho predsedu vlády, asi by to bolo dobré nešťastie.

    Čiže skutočne človek sa vie zmýliť, aj múdry schybí. Minister financií v novembri tvrdil, že sa nás kríza nedotkne a skoro 7-percentný rast zakomponoval do štátneho rozpočtu. V novembri, keď bol už prepad priemyslu 3 %, vlastne už dokonca v decembri sme schvaľovali rozpočet. A už novembrové čísla boli mínus 3 % v priemysle. Áno, aj múdry schybí. Toto ja uznávam, ale potom prečo tá pýcha, keď má niekto iný názor. Prečo, keď vás prosíme, aby ste nerobili opatrenia, ktoré nám môžu poškodiť. Prečo si myslíte, že len vy máte patent na rozum, keď sa jasne ukázalo, ako ste to v prípade tejto krízy neodhadli.

    V októbri predseda vlády žiadal Vietnamcov, aby prišli sem robiť. V decembri minister financií hovoril, nie hovoril, do oficiálneho dokumentu najdôležitejšieho v roku zakomponoval skoro 7-percentný rast. Proste stala sa chyba, áno.

    Takže z toho vyplýva, že skutočne nie ste jediní, čo máte patent na rozum. Z toho vyplýva skutočne, že my sme to oveľa lepšie, a to musíte priznať, v tom októbri odhadli, keď sme hovorili o kríze a keď sme predložili plán, z ktorého sa časť, chvalabohu neskoro, ale predsa plní vo februári. Môžem vám dať k dispozícii tento program rast. Aj správy z tlačových konferencií, ktoré sme mali, kde sme prosili vládu, aby konala. Dva mesiace predtým, než minister financií ešte stále tvrdil, že kríza na Slovensku nebude a dal 7-percentný rast.

    Preto rovnako ako vtedy – ako v októbri, vás znovu prosíme, neprijímajte teraz túto chartu, nehorí nám, ak ju prijmeme, potom bude neskoro. Aspoň raz zanechajte svoju pýchu a dajte si povedať aj od tých druhých. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Štefana Kužmu sa prihlásili pani poslankyňa Jana Vaľová, pán predseda výboru Jozef Halecký, pani poslankyňa Klára Sárközy a pán poslanec Dušan Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pani poslankyňa Jana Vaľová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, mňa len prekvapuje, že v takej ťažkej situácii, ako je hospodárska kríza, sa tu budeme baviť o tom, že či vy si myslíte, že táto vláda je neoliberálna, liberálna alebo sociálna. To je hra slov. Pre nás je podstata toho, čo robíme, tá je veľmi dôležitá. A táto vláda tým, že podporí podnikateľov, nikdy proti podnikateľom nebojovala, pretože my si vážime každého podnikateľa aj toho, ktorý sa sám zamestná a vytvorí si sám pracovné miesto. A táto vláda práve tým, že podporí podnikateľa a podporí aj zamestnancov, čiže nevyníma podnikateľov a nerobí rozdiely, snaží sa, aby pracovných miest bolo viac, aby nezhoršovala sociálnu situáciu, ale zlepšovala. Alebo vy to chcete oddeliť? No my to oddeliť nechceme, pretože všetky opatrenia, ktoré robíme, sú určite v prvom rade sociálne a sú v prospech občana. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec, predseda výboru Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja si myslím, že podporiť a prijať túto revidovanú Európsku sociálnu chartu nerobí žiaden problém a je dokonca povinnosťou, pretože neobsahuje žiadne ustanovenia, žiadne záväzky, ktoré by boli pre našu krajinu neprijateľné, škodlivé. A nakoniec si myslím, že tá Európska sociálna charta je skôr takou víziou, je skôr nejakým plánom, k čomu v sociálnej oblasti a v sociálnej problematike bude smerovať Európa, a teda aj naša krajina.

    Mňa by však ešte v tejto súvislosti predsa len zaujímalo, pokiaľ by vedela pani ministerka vysvetliť, aká je situácia na trhu práce v súvislosti s touto Európskou sociálnou chartou hlavne v rezorte zdravotníctva a s otázkou nadčasovej práce, s otázkou zabezpečenia pohotovostných služieb, pretože sme mali v predchádzajúcom období určité požiadavky aj na Európsky parlament, aby prijal niektoré ustanovenia, ktoré v týchto rozvojových, dá sa povedať, krajinách v úvodzovkách, ktoré vstupujú do Európskej únie, sa zvládla sociálna, ale aj zdravotná problematika a aby počty lekárov, počty zdravotníckych pracovníkov boli v súlade aj s tými požiadavkami, ktoré už na kvalitu stanovuje staršia vyspelejšia časť Európy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Tak jedna vec je prijať Európsku sociálnu chartu, zahlasovať za to. A druhá vec je tie body, ktoré sú v tejto sociálnej charte, aj splniť.

    Pani ministerka, ja by som vybrala tri pre mňa dôležité body a bola by som rada, keby ste na to dali odpoveď, ako chcete túto problematiku riešiť.

    Článok 1 hovorí o práve na prácu. Na zabezpečenie účinného výkonu práva na prácu sa zmluvné strany zaväzujú prijať za jedny zo svojich hlavných cieľov a zodpovednosti dosiahnutie a udržanie podľa možnosti najvyššej a najstabilnejšej úrovne zamestnanosti s cieľom dosiahnuť plnú zamestnanosť.

    Pani ministerka, v dnešnej dobe, keď denne počúvame, koľko ľudí je prepustených z pracovného pomeru, aby ste mi na to dali odpoveď, ako toto chce Slovenská republika dosiahnuť, keď túto chartu podpíše.

    Článok 4 hovorí o práve na primeranú odmenu. V bode 1 priznať pracovníkom právo na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň. Keby ste povedali, čo je podľa vás dôstojná životná úroveň, len potom by sme mohli zrušiť dávky v hmotnej núdzi.

    A posledné. Článok 31 právo na bývanie. Na zabezpečenie účinného výkonu práva na bývanie sa zmluvné strany zaväzujú prijať opatrenia určené na podporu prístupu k bývaniu na primeranej úrovni. To isté. Čo je to primerané bývanie, pani ministerka.

    A ešte by som chcela povedať. Z krajín V4 ani jedna krajina túto revidovanú sociálnu chartu nepodporuje. Podporilo ju Albánsko, Azerbajdžan, Moldavsko a podobné krajiny.

    Ja som tiež za to, že prijmime túto Európsku sociálnu chartu, ale nie v dnešnej dobe, pretože od roku 1999, keď to podpísal pán minister Magvaši, bola možnosť a bola možnosť tri roky prijať na jeseň minulého roku, keď boli aj podmienky na trhu práce úplne iné na Slovensku ako teraz. Ďakujem.

  • Ďakujem. Posledný, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou, je pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, je pre mňa naozaj obdivuhodné a ja vás obdivujem v tom, ako vy ste so sebou spokojný. A bez ohľadu na to, aký režim tu je a čo vlastne máte riešiť. Proste tá spokojnosť, ktorá z vás vyžaruje, to je naozaj nesmierne obdivuhodné. A povedzme si otvorene, veď vy vystupujete a vlastne celá opozícia vystupuje v tejto chvíli len z toho dôvodu, že máte pocit zbytočnosti. Aj my máme pocit vašej zbytočnosti, pán kolega, a konečne je tu v tejto chvíli jedna situácia, v ktorej sme sa absolútne všetci zhodli. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Kužma chce reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa Vaľová, predpokladám, že vaša výčitka o zaťahovaní liberalizmu a neoliberalizmu do diskusie patrila pani ministerke, ktorá túto tému otvorila. Plne s vami súhlasím, nebolo to namieste, že s tým začala.

    Čo sa týka opatrení v prospech výroby. My vám vytýkame jedno, že ich robíte so štvormesačným oneskorením a nerobíte ich dostatočne.

    A jediný dôvod, keďže mnohé z nich znovu vy predkladáte ako vaše, ale stratili sme štyri mesiace, bola vaša neskonalá pýcha prijať nejaký nápad od opozície. Život ukázal a fakty, ktoré neviete poprieť, ukázali, že v tom októbri, novembri, decembri sme my mali pravdu, a nie vy. Znovu opakujem. My sme hovorili, že treba robiť opatrenia proti kríze a navrhli sme mnohé z nich, ktoré tu dnes sú na stole. Vy ste hovorili o 7-percentnom raste a o tom, že sa nás kríza nedotkne a že tu potrebujeme dovážať ľudí zo zahraničia. To sú proste fakty.

    Čo sa týka, pán kolega Jarjabek, ja by som aj vám odpovedal, keby ste trošku počúvali a nebavili sa s inými. Necítime sa zbytoční, veď nakoniec aj tá naša práca v tom októbri nebola zbytočná, lebo časť týchto opatrení, ktoré sa dnes berú v zrýchlenom konaní, sú tie, ktoré sme navrhli. Čiže mali ste možnosť niečo opísať a dali ste chvalabohu. Len stále hovoríme, že je to málo a je to neskoro. Preto, prosím vás, dávajte tie veci hneď, keď ich navrhneme, a nie o štyri mesiace ako zrýchlené konanie.

  • Pán poslanec Kužma bol jediný prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce v záverečnom slove vystúpiť pani ministerka alebo pán spravodajca? Pani ministerka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, je úplne zarážajúce a smiešne prekrúcanie slova. Preto ja ich zopakujem a poviem, čo som povedala.

    Pravicoví liberálni politici a ich dvorní analytici kričia, aby sme dnes dali štátne záruky bankám, finančným inštitúciám, aby sme pomáhali zamestnávateľom. Ale keď máme pomôcť ľuďom podať im pomocnú ruku, garantovať im istoty, tak to už je spiatočnícke, nemoderné, zlé. Odznelo to tu znovu.

  • A ja len pripomeniem, pretože, pán poslanec Kužma, nič iné ste neuviedli iba to, ako negatívne dopadne prijatie tejto charty na zamestnávateľov. Čiže potvrdzujete moje slová a to, čo som povedala. Neuviedli ste jediný konkrétny argument alebo výhradu voči rozsiahlej vykonanej analýze, ktorá je obsiahnutá v materiáli, ktorý je 332 strán, na ktorej sa podieľali všetky zainteresované rezorty. A v tejto súvislosti mi dovoľte ešte aj k tomu uviesť, pretože skutočne človek sa nestačí čudovať, čo sa tu dozvie. Ale jednoznačne na základe vašich argumentov, ktoré vlastne neodzneli, na základe žiadnej neuvedenej konkrétnej výhrady iba potreby ochrániť zamestnávateľov uvádzam.

    Je to úplne naopak. Je zodpovedné, ak štát v súčasnom období v čase prebiehajúcej svetovej finančnej krízy dáva na jednej strane zákonné záruky na ochranu podnikateľov, bánk, finančných inštitúcií a poisťovní a na vyváženie sa týmto dokumentom zaväzuje udržiavať zákonmi aj minimálne sociálne štandardy, ako je dôstojná práca, primerané odmeňovanie, sociálna a zdravotná politika, školstvo a ďalšie pre občanov Slovenska.

    V tejto chvíli si dovolím pripomenúť, je to práve predseda vlády Robert Fico, ktorý neustále opakuje pri prijímaní akýchkoľvek opatrení. Dnes máme pripravený tretí balíček opatrení, ktoré predkladá vláda.

    Vaše opatrenia smerovali a smerujú stále – znižovanie daní, znižovanie odvodov, smerujú predovšetkým k podpore horných desaťtisíc. Naše opatrenia smerujú k podpore nízkopríjmových a strednopríjmových ľudí. Navyše naše opatrenia nie sú také nákladné ako vaše.

    Ku krajinám, ktoré ešte neratifikovali revidovanú Európsku chartu, patria staršie štáty Európskej únie, ktoré sa zaviazali plniť predovšetkým opatrenia zamerané na voľný pohyb a získanie štatútu emigranta zo zmluvných strán.

    V tejto súvislosti musím povedať, že máme všetky opatrenia a všetky zákonné normy a v prvom rade podporujeme na domácom trhu našich vlastných zamestnancov.

    Takže, prosím, aby ste pán Kužma neprekrúcali slová a nehovorili o tom, čo tu vlastne nie je.

    Pokiaľ ide o pani poslankyňu Sárközy, uviedla okrem iného, aj vo výbore sa hovorilo o otázkach týkajúcich sa čl. 1 a zaväzovať sa k opatreniam, ktorých cieľom je plná zamestnanosť. Myslím si, že bola dostatočne zo strany všetkých poslancov a dokonca aj vašich poslancov uvedená neinformovanosť pani Sárközy na pravú mieru. A pokiaľ ide o čl. 31, právo na bývanie, práve tento článok je jedným z článkov, ktorý táto navrhovaná ratifikácia revidovanej Európskej sociálnej charty nenavrhuje.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete vystúpiť?

  • Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, ja by som si len veľmi v krátkosti dovolil zareagovať na prednesenú rozpravu. Niekedy sa neviem vynadívať a vynačudovať na to, čo naši kolegovia z opozície hovoria. V prvom rade treba uviesť, že keď už niekto nemá argumenty, ako by kritizoval túto vládnu koalíciu, tak je veľmi detinské, keď na každé opatrenie, ktoré vláda a vládna koalícia prináša, rozpráva, že to sme už navrhovali my. To je taká otrepaná pesnička, že to sa naozaj nedá počúvať.

    Ale, samozrejme, ľudia si môžu utvoriť obraz, že nič iné v súčasnosti v rozprave a pri akomkoľvek bode programu kolegovia z opozície nevedia povedať, len to, že si spomínajú, že toto sme navrhovali my. Niektoré opatrenia, ktoré možno sú podobného charakteru, sme určite dávali technicky zrealizovateľnejšie a mnohé z nich, o nich ani opozícia dávno nevedela a táto vláda, vládna koalícia ich predkladá, aby vyriešila dôsledky krízy.

    K samotnej Európskej sociálnej charte, k revidovanej sociálnej charte. Keď si pozriete ustanovenia tejto Európskej sociálnej charty, tak zistíte, že mnohé z nich sú realizované alebo realizovateľné. Európska sociálna charta ukazuje tendenciu, smer, ktorým sa každý štát, ktorý k nej pristúpi, má pri svojej legislatívnej činnosti približovať a cieľ, ktorý má dosiahnuť. Tu chcem vlastne trošku aj zareagovať na to, čo povedala pani poslankyňa Sárközy vo vzťahu práve na prácu. Veď ale samozrejme, že cieľom každej vlády je zabezpečiť zamestnanosť, aby čo najviac ľudí bolo zamestnaných. To je predsa prirodzeným cieľom. Pokiaľ to nie je vaším, môžete voličom vysvetľovať niečo iné. To je cieľ.

    A druhá vec je, treba si naštudovať okrem revidovanej Európskej sociálnej charty aj vyhlásenie záväzkov Slovenskej republiky a tam pani poslankyňa zistí, že k čl. 31 právo na bývanie zatiaľ Slovenská republika nepristupuje, to znamená, záväzok vyplývajúci z tohto článku nepreberá a to je tiež odpoveď na otázku, ktorá bola v rozprave.

    Európska sociálna charta si myslím, že má význam aj v čase hospodárskej krízy. Ja neviem, za koho kandidujú kolegovia z opozície, pretože stále rozprávajú len o firmách, podnikoch a tak ďalej a tak ďalej. Vládna koalícia a my sme tu hlavne pre ľudí.

    Keď si zoberiete ten rozdiel, panie poslankyne, páni poslanci, tak pochopíte, že ak je to prospešné pre ľudí, pre zamestnanosť, tak vládna koalícia podporí zamestnávateľov v záujme udržania zamestnanosti a zvyšovania zamestnanosti. Na tom nie je nič nelogické, keď aj vláda, ktorá má sociálnodemokratický charakter, niečo také robí. Ale veľké firmy, podniky, ktoré, určite si myslíte, že ste mali pravdu, ale vôbec to nie je pravda, že v minulom volebnom období bolo dobre, že ste ich sprivatizovali. Naše zlatonosné bane hospodárstva, čo sa ukázalo aj pri plynovej kríze, tak na druhej strane je sociálnodemokratická vláda, ktorá chce pomôcť ľuďom, zamestnanosti a prostredníctvom podnikov a zamestnávateľov aj ich podporí, v konečnom dôsledku pomáha ľuďom. Pre nás samotné podniky, veľké firmy, zamestnávatelia nie sú cieľom, len sú prostriedkom na to, ako cez ich podporu pomôcť ľuďom v záujme dosiahnutia vyššej zamestnanosti. A to je, vážené dámy a páni, medzi opozíciou a koalíciou ten najzásadnejší rozdiel. Ďakujem veľmi pekne.

  • Prerušujeme rokovanie o tomto bode programu a nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 850 a spoločná správa výborov je uverejnená ako tlač 850a.

    Teraz dávam slovo poslancovi Jánovi Richterovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

    J. Richter, poslanec:

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám v druhom čítaní za skupinu navrhovateľov poslaneckú novelu zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

    Podľa Ústavy Slovenskej republiky poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nemožno trestať ani disciplinárne stíhať, ani vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Možno však prejednať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon. V nadväznosti na ústavu zákon o priestupkoch ustanovuje, že podľa tohto zákona možno prejednať konanie poslanca Národnej rady, ktoré je priestupkom, spáchaním, porušením zákona, používať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky pri vykonávaní činnosti, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo poškodeniu majetku. Doterajšie skúsenosti pri vykonávaní tohto zákona ukázali, že je žiaduce jeho konkretizovanie, a to konkrétne o možnosť prejednať konanie poslanca ako priestupok, ak sa odmietne podrobiť vyšetreniu na prítomnosť alkoholu alebo inej návykovej látky, ak je účastníkom dopravnej nehody.

    Za navrhovateľov uvádzam, že pripomienky, ktoré predložil legislatívny odbor Národnej rady, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe k účinnosti tohto zákona akceptujeme.

    Vážené kolegyne, kolegovia, týmto sa u vás uchádzame o podporu schválenia tejto poslaneckej novely. Ďakujem.

  • A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 850) vo výboroch Národnej rady.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor tento návrh prerokoval, prerokoval pripomienky výborov a predkladá túto spoločnú správu s tým, že Národná rada svojím uznesením č. 1207 z 9. decembra 2008 pridelila návrh ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Výbory tento predmetný návrh prerokovali v stanovenej lehote. Poslanci, ktorí nie sú členovia týchto výborov, ktorým bol tento návrh pridelený, nepredložili žiadne pripomienky do výboru.

    Výbory prerokovali návrh a prijali nasledovné uznesenia. Ústavnoprávny výbor č. 558 z 27. januára 2009 súhlasil s návrhom s pripomienkami. Výbor pre verejnú správu uznesením č. 250 z 22. januára 2009 s návrhom súhlasil s pripomienkou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 222 z 20. januára 2009 s návrhom zákona súhlasil s pripomienkou.

    Z uznesení výborov vyplynula iba jediná pripomienka, a to je zmena účinnosti, kde z 1. marca sa navrhuje účinnosť 1. apríla vychádzajúc z toho, v akom termíne sa prerokováva tento návrh v Národnej rade tak, aby lehoty boli zosúladené.

    Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Zároveň gestorský výbor odporúča Národnej rade tento poslanecký návrh zákona schváliť s touto jedinou pripomienkou. Určil ma za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady, zároveň aj navrhol, ako pokračovať v hlasovaní ihneď po prerokovaní tohto poslaneckého návrhu zákona, respektíve pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď po prerokovaní a odsúhlasení druhého čítania. Toľko spoločná správa.

    Pán predsedajúci, prosím, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Pán poslanec Jarjabek ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo dávam pánovi poslancovi Jarjabkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja skutočne veľmi krátko. Ja si myslím, že to, čo páni poslanci predkladajú, by sa malo týkať od pána prezidenta po posledného pána bezdomovca, skutočne všetkých. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa na vystúpenie pána poslanca Jarjabka nehlási nikto. Pretože on bol jediný, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dávam teraz prestávku do 11.00 hodiny, čiže poprosím všetkých, ktorí sú v priestoroch Národnej rady, aby sa dostavili na hlasovanie, ktoré sa začne o 11.00 hodine. Prestávka na tri minúty.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o prerokovaných bodoch programu 32. schôdze. Budeme teraz hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, je to tlač 932. Upozorňujem, že rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pán poslanec Glenda bude ako spravodajca uvádzať hlasovania.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili traja páni poslanci – pán poslanec Záhumenský, pán poslanec Simon a pán poslanec Kahanec. Pán poslanec Záhumenský podal jeden pozmeňujúci návrh. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3 a 4 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 16 za, 64 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý podal pán poslanec Záhumenský. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Záhumenského, ktorý podal v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 75 za, 16 proti, 41 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i z rozpravy. Sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či chce niekto vystúpiť? Pán poslanec Rydlo do rozpravy? Nie, to je asi omyl. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 77 za, 8 proti, 49 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 172 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.

    Pán poslanec Pavlis uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike (tlač 934).

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci – pán poslanec Janiš, pán poslanec Pelegrini a pán poslanec Kahanec. Pán poslanec Pelegrini podal jeden pozmeňujúci návrh. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 15 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 121 za, 14 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý podal pán poslanec Pelegrini. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 77 za, 4 proti, 52 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i z rozpravy. Sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Sme v treťom čítaní. Pýtam sa, či chce niekto využiť možnosť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 78 za, 56 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona o energetike.

    Pán poslanec Pelegrini uvedenie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o investičnej pomoci. Je to tlač 945.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec – pán poslanec Mikloš, ktorý podal procedurálny návrh, a to vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby sme vrátili navrhovateľovi zákon na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 57 za, 66 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o jedinom bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy. Sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je schváliť návrh zákona ako celok.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 117 za, 20 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona o investičnej pomoci.

    Pán poslanec Burian uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Je to tlač 947.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili siedmi poslanci. Bolo podaných sedem pozmeňujúcich návrhov. Najprv budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 108 za, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body sme schválili.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré prešli v rozprave. Budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mikloša.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Mikloša.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za, 6 proti, 71 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mikloša.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 62 za, 5 proti, 71 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mikloša.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 5 proti, 68 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 4 proti, 73 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej v rozprave vystúpila pani poslankyňa Gibalová, ktorá podala pozmeňujúce návrhy a faktom je, že tieto pozmeňujúce návrhy súvisia so zákonmi o sociálnom poistení,zákona č. 461. Ja sa pýtam,alebo som nepočul súhlasné stanovisko pána ministra, či trvá na tom, aby sme hlasovali o týchto pozmeňujúcich návrhoch? Predpokladám, že áno. Nebolo žiadne vyjadrenie súhlasu od pána ministra, že môžeme rozširovať...

  • Pán spravodajca, buď dajte návrh hlasovať, alebo nedajte.

  • Dobre. Dáme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za, 5 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme neschválili.

  • Ďalšou v rozprave vystúpila s pozmeňujúcim návrhom pani poslankyňa Žitňanská. To je to isté – nepriama novela zákona o dani z príjmu. Budeme hlasovať o tomto tiež pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 57 za, 6 proti, 74 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o poslednom pozmeňujúcom návrhu, ktorý vzišiel z rozpravy,pána poslanca Lukšu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Lukšu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 129 za, 9 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

    J. Burian, poslanec:

    Ďakujem, pán predseda, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Ďakujem, pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, návrh je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci boli za.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona o dani z príjmov.

    Pán poslanec Lukša bude v druhom čítaní uvádzať hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105 o spotrebnej dani z liehu. Je to tlač 949.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1, 2 spoločne s návrhom gestorského návrhu uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 89 za, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Sme v treťom čítaní.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 92 za, 46 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona o spotrebnej dani z liehu.

    Pán poslanec Burian v druhom čítaní uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222 o dani z pridanej hodnoty (tlač 951).

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v spoločnej správe nebol žiadny pozmeňujúci návrh. V rozprave vystúpila pani Ágnes Biró, ktorá podala jeden pozmeňujúci návrh. Poprosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Biró.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 64 za, 2 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, sme v treťom čítaní, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Vyhlasujem ju za skončenú. Budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Schválili sme novelu zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Teraz pán poslanec Varga uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Je to tlač 953.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto budeme hlasovať o jedinom bode spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 90 za, 47 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 115 za, 21 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov.

    Pán poslanec Hradecký uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (tlač 955).

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Biró a predložila jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Zo spoločnej správy výborov nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Biró.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 63 za, 1 proti, 72 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 133 za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona o účtovníctve.

    Pán poslanec Ďuračka uvedie hlasovanie o zmene zákona č. 583 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Je to tlač 957.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave ani v spoločnej správe neboli prijaté žiadne pozmeňujúce návrhy. Sme v treťom čítaní, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru zákon schváliť.

    P. Paška, predseda NR SR:

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 83 za, 55 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

    Pán poslanec Bobrík bude teraz uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377 o ochrane nefajčiarov. Je to tlač 844.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo celkom deväť poslancov – páni poslanci a poslankyne pán Bastrnák, Urbáni, Rosová, Mušková, Fronc, Markovič, Bobrík, Novotný a pani poslankyňa Tóthová. Z nich dvaja – pán Urbáni a Mušková podali pozmeňujúce návrhy.

    Pán predsedajúci, v zmysle § 80 ods. 2 navrhujem na základe predloženého spôsobu hlasovania pánom poslancom Novotným postup hlasovania takto. Body z informácie, ktoré sú 1, 2, 6, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18 hlasovať o nich spoločne. Ostatné body 3, 4, 5, 7, 11, 19, 20 dám potom hlasovať samostatne.

  • Takže môžeme dávať, prosím, hlasovať o spoločnom hlasovaní o bodoch 1, 2, 6, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 131 za, 1 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Na samostatné hlasovanie bol vyňatý bod 3. Prosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasujeme o bode 3 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 95 za, 11 proti, 26 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Bod 3 sme schválili.

  • Keďže sme schválili bod 3, o bode 4 nemožno hlasovať. Bod 5, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o bode 5 z informácie. Hlasujeme o bode 5 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 84 za, 10 proti, 40 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento bod sme schválili.

  • Teraz, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 7 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 12 za, 59 proti, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento bod sme neschválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o bode č. 11 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 59 za, 51 proti, 25 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento bod sme neschválili.

    Poprosím fajčiarov a nefajčiarov, keby trošku umožnili v tejto sále väčší pokoj, aby sme náhodou neodhlasovali niečo, čo sa nám potom nebude páčiť.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 19 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 59 za, 54 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 20 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 106 za, 1 proti, 29 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, ktorý prvý predložil pán poslanec Urbáni.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý predložil v rozprave pán poslanec Urbáni.

    (Hlasovanie). 137 prítomných, 14 za, 72 proti, 38 sa zdržalo, 13 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalší návrh, o ktorom budeme hlasovať, predložila pani poslankyňa Mušková. Prosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Mušková.

    (Hlasovanie). 137 prítomných, 45 za, 7 proti, 80 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Kolegyne, kolegovia, ešte chvíľočku a už bude jasno, kto bude fajčiť a kto nie.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o všetkých návrhoch z informácie, ako aj o pozmeňujúcich návrhoch, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 117 za, 5 proti, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto využiť možnosť a vystúpiť v rámci tretieho čítania? Nie. Vyhlasujem tretie čítanie za skončené a budeme hlasovať o návrhu zákona so zmenami, tak ako sme ich schválili ako o celku.

  • Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasujeme v treťom čítaní o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 111 za, 8 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov.

    Pán poslanec Madej teraz uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskou sociálnou chartou (revidovanou) Rady Európy z roku 1996. Je to tlač 868.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, prosím, dajte hlasovať o uznesení tohto znenia: Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskou sociálnou chartou (revidovanou) Rady Európy z roku 1996 Slovenskou republikou.

    Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po a vyslovuje súhlas, po prvé, s Európskou sociálnou chartou (revidovanou) Rady Európy z roku 1996 Slovenskou republikou, po druhé, s vyhlásením Slovenskej republiky o prijatí záväzkov z charty. Po b rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.

    Pán predseda, prosím, aby ste o tomto uznesení, ktoré som predniesol, dali hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 82 za, 14 proti, 23 sa zdržalo, 14 nehlasovali.

    Vyslovili sme súhlas s návrhom uznesenia.

    Pán poslanec Cabaj uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 850).

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto z poslancov. Zo spoločnej správy máme jediný pozmeňujúci návrh s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 125 za, 6 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ukončili sme druhé čítanie. Pán predseda, mám splnomocnenie výboru navrhnúť, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Budeme hlasovať o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 130 za, 5 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či niekto chce vystúpiť? Nie. Vyhlasujeme rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o poslaneckom návrhu ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 129 za, 2 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

    Odhlasovali sme všetky prerokované body programu, dámy a páni. Vyhlasujem prestávku.

    Ešte pán predseda výboru Halecký.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja zvolávam Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na 12.00 hodinu do zasadacej miestnosti výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže vyhlasujem prestávku do 11.40 hodiny a budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o programe 32. schôdze.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, využijeme ešte čas do obedňajšej prestávky a budeme rokovať o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Je to tlač 839.

    Poprosím teraz pána poslanca Rafaja, aby odôvodnil za skupinu poslancov návrh zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, sme v druhom čítaní novely zákona o obecnom zriadení, ktorého cieľom je zabezpečiť primeranosť a efektivitu...

  • Prepáčte, pán poslanec, kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rokovaní o programe schôdze. Nech sa páči, pán poslanec.

  • ... ktorým je zabezpečiť primeranosť a efektivitu právnej úpravy, ktorá upravuje možnosť využiť verejné priestranstvo obcí na účely umiestňovania pamätných a umeleckých predmetov súvisiacich s jej históriou, významnými udalosťami a osobnosťami obce, ktoré sa príslušne viažu k danej obci alebo historickej udalosti.

    Je to reakcia na spoločenskú prax, tak ako bolo už povedané v prvom čítaní, keď sloboda k úcte k niektorým osobnostiam alebo k historickým udalostiam bola, dá sa povedať, neodôvodnene zbrzdená alebo zahataná buď starostom, primátorom, alebo zastupiteľstvom. Myslím, že tuná bolo všetko povedané aj vo výboroch, kde sme konštruktívne diskutovali.

    Ja využijem situáciu, pán predseda, a v odôvodnení prečítam aj pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný v laviciach. Nové znenie § 8 ods. 5 sa mení nasledovne. Citujem: „Obec nemôže z etnických, náboženských alebo politických dôvodov obmedziť využitie verejného priestranstva v obci na účely umiestňovania pamätníkov, pamätných tabúľ, sôch, súsoší, štátneho symbolu Slovenskej republiky alebo jeho častí (ruch v sále)...

  • Páni poslanci, poprosím vás, pán poslanec, uvádzate teraz za navrhovateľov, keď bude rozprava, budete chcieť navrhovať, samozrejme...

  • Dobre, ospravedlňujem sa. Takže...

  • Nech sa páči, budeme pokračovať. Ale keď uvediete, otvorím rozpravu a môžeme okamžite. Môžete hneď prvý vystúpiť.

  • Ja si myslím, že som už povedal všetko. Každý bude hlasovať, tak ako chce, ako mu svedomie káže, ako mu jeho rodoľubstvo káže. Takže ja som skončil s odôvodnením a hlásim sa do rozpravy.

  • Dobre. Takže najprv ale dáme slovo spravodajcovi. Nech sa páči, pán poslanec Šaško je spravodajca. Potom hneď otvorím rozpravu. Ako prvý vystúpi pán poslanec Rafaj.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 839) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 839) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1209 z 9. marca 2008 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 839) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kde z celkového počtu 12 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 9. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 4 poslanci, 4 poslanci hlasovali proti návrhu a 1 poslanec sa hlasovania zdržal.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Z celkového počtu 13 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj bolo prítomných 12 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 6 poslanci, proti návrhu nehlasoval nikto, 6 poslancov sa hlasovania zdržalo.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Z celkového počtu 11 poslancov Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien bolo prítomných 6 poslancov. Za návrh uznesenia hlasovali 3 poslanci, proti návrhu hlasovali 3, nikto sa hlasovania nezdržal.

    Gestorský výbor prerokoval informáciu o priebehu rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky a túto schválil na svojej 54. schôdzi dňa 3. februára 2009. Výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov informovať Národnú radu Slovenskej republiky v súlade s § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov o prerokovaní predloženého návrhu zákona vo výboroch.

    Súčasne ma poveril predniesť informáciu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu v zmysle § 83 ods. 4 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce ešte okrem pána poslanca Rafaja prihlásiť do rozpravy? Mal som písomnú prihlášku pána poslanca Bastrnáka, ale nie je prítomný, takže stráca poradie. Takže do rozpravy je ešte pani poslankyňa Vášáryová, Berényi, Slafkovský, Juhász, Bárdos, Minárik. Končím možnosť sa prihlásiť. Samozrejme ako prvý požiadal do rozpravy pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za udelenie slova. Myslím si, že moje vystúpenie a prednesenie pozmeňujúceho návrhu rozširuje možnosti na priechodnosť a podporu tejto novely. Takže, ak dovolíte, oboznámim vás s pozmeňujúcim návrhom, ktorým meníme pôvodný text alebo znenie v § 8 ods. 5, ktorý meníme nasledovne podľa nového pozmeňujúceho návrhu.

    Citujem: „Obec nemôže z etnických, náboženských alebo politických dôvodov obmedziť využitie verejného priestranstva v obci na účely umiestňovania pamätníkov, pamätných tabúľ, sôch, súsoší, štátneho symbolu Slovenskej republiky alebo jeho častí, alebo iných umeleckých diel vyjadrujúcich pamiatku a úctu k historickým miestam, udalostiam alebo nekontroverzným osobnostiam viažucim sa k histórii Slovenska alebo k histórii obce budovaných alebo vytváraných vo verejnom záujme,“ koniec citácie.

    Ak dovolíte, v stručnosti odôvodním. Návrh spresňuje podmienky, ktoré musia plniť žiadatelia na osadenie sôch a podobných umeleckých artefaktov viažucich sa nielen k samotnej histórii obce, ale aj celoslovenským historickým významom a ďalej upresňuje, že by nemalo ísť o kontroverzné osobnosti, čím sa eliminujú výhrady tých, ktorí môžu mať problém s niektorou historickou osobnosťou alebo či jej náleží, alebo neprináleží takáto pocta.

    Návrh tiež spresňuje, že dôvodom zamietnutia obcou nemôžu byť politické, náboženské alebo etnické výhrady, čím sa sleduje ochrana základných ľudských práv a slobôd. Aj akýsi kompromisný alebo ústretový postoj Združenia miest a obcí Slovenska, pokiaľ som si ho pozorne vypočul v jednom z výborov v druhom čítaní, tak smeroval k návrhu riešiť túto problematiku cez antidiskriminačný zákon, čo by bolo ale, samozrejme, zasa nepriama novela. Ale tá podstata zostáva. Je to ochrana tých základných ľudských práv v tom, aby niekto nemohol byť poškodený či už z hľadiska svojej etnicity, náboženského vyznania, alebo politických dôvodov, a tým sa myslí aj skupina ľudí alebo osoba, ktorá podá takýto návrh na vzdanie úcty niektorej z historických osobností alebo k udalosti, pretože spoločenská prax, bohužiaľ, v časti Slovenska alebo ojedinele je taká, že sú výhrady buď z náboženských dôvodov, keď je obec inak v súčasnosti religiózne orientovaná, bol tu spor v minulosti katolíkov, evanjelikov alebo aj iných cirkví, alebo z etnických dôvodov v prípade, že ide o slovenského národného dejateľa alebo slovenskú historickú udalosť s významom pre štátotvorný národ. Tak zasa na jazykovo zmiešanom území Slovenskej republiky dochádzalo k zablokovaniu rozhodnutia v prospech umiestnenia takejto pamätnej tabule alebo pre dejateľov práve z etnických dôvodov.

    A potom tu máme ešte tretiu kategóriu, ktorá je rovnako citlivá a ktorú môžeme vidieť aj v istej bratislavskej časti, a to sú zase dôvody politické, pretože Slovensko má pomerne bohatú, rozporuplnú a turbulentnú históriu a zástancov takej alebo onakej názorovej línie.

    Ale sochy ako vyjadrenie úcty či už k danej udalosti, alebo k osobnosti za to často nemôžu a mali by sme byť podľa môjho názoru tolerantní a zároveň aj kultúrotvorní k tomu, aby sme vo svojom okolí takúto úctu našich spoluobčanov dokázali pozitívne motivovať práve stvárnením týchto osobností alebo pripomenutím si konkrétnej udalosti, pretože stále platí a bude platiť, kto nepozná svoju minulosť a neváži si ju, nebude si vážiť ani svoju prítomnosť. A ak si nebudeme vážiť svojich, nebudú si nás vážiť ani cudzí.

    Takže ja vás poprosím o pozorné preštudovanie si tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý okrem toho pôvodného, ktorý sme dávali, rozširuje tieto možnosti aj na stvárnenie štátneho symbolu alebo jeho časti, čo je myslím si v mnohých vyspelých štátoch sveta úplne prirodzené a ja verím, že v rozprave sa vyjadria zástancovania pre aj proti a potom by som, ak dovolíte, na konci ako predkladateľ ešte využil svoje právo. Takže zatiaľ vám ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky pán poslanec Cabaj a Juhász. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Cabaj.

  • Pán predseda, kolegyne, kolegovia, niekoľko poznámok k vystúpeniu. V podstate celý svoj život sa venujem oblasti verejnej správy a štátnej správy ako za výdobytok úspešných rokoch. Po roku 1989 som si vždy považoval prijatie zákona č. 369 o obecnom zriadení. Aj keď tento zákon prešiel niekoľkými zmenami noviel, dokonca sa hovorilo pred dvomi rokmi o tom, že je potrebné prijať nový zákon o obecnom zriadení na minulom sneme ZMOS-u.

    Zástupcovia a tí, ktorých sa to bezprostredne týka, odporučili práve neprijímať nový zákon, ale pripraviť novelu zákona č. 369 o obecnom zriadení, ktorá je momentálne v štádiu prípravy a budúci týždeň by predkladatelia mali konzultovať tieto veci vo výbore skôr, ako to pôjde do medzirezortného pripomienkového konania.

    Som posledný ten, ktorý by si nevážil minulosť, tak ako to už bolo povedané, lebo iba ten, kto pozná minulosť, má nárok aj myslieť na budúcnosť. Ale nie je mi celkom jasné, po prvé, prečo chceme vstúpiť do kompetencií obcí, keď tieto sme zabudovali do zákona o obecnom zriadení a konečne sme mali samostatnosť obcí bez akejkoľvek podriadenosti nejakého úradníka alebo neviem koho, kto bude ten, kto bude vyberať a rozhodovať o tom, že teraz obecné zastupiteľstvo, starosta ako jediné orgány obecného zastupiteľstva a obce nemajú právo svojho rozhodovania, to, čo mali doteraz, ale o tom rozhodne nejaký úradník.

    A potom jednu poznámku k tej nekontroverznej osobnosti. Kto už na Slovensku nemôže byť kontroverzný, alebo môže byť nekontroverzná osobnosť? Každý, každý sa dá spochybniť.

  • Pán poslanec Juhász.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja k tomu pozmeňujúcemu návrhu by som mal jednu otázku, lebo začína sa ten pozmeňujúci návrh takto: „Obec nemôže z etnických, náboženských a politických dôvodov obmedziť.“ Ja sa chcem opýtať, ktorý orgán rozhodne, že či obec obmedzila z etnických, náboženských, politických dôvodov vybudovanie nejakého pamätníka? Či to bude prokuratúra, krajský stavebný úrad, alebo aký úrad rozhodne, lebo to je v rozpore aj so stanoviskom ZMOS-u, ktoré hovorí, že jedine volení predstavitelia jednotlivých miest a obcí sú tí, čo by mali mať právo rozhodovať o tom, ako bude ich obec či mesto vyzerať. Takže na toto by som chcel odpoveď. Ďakujem.

  • Pán poslanec Rafaj, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Áno, rád by som zareagoval. Je pravda, že kompetencie sa na obce prenášali. Prenášal ich cez zákon práve tento zákonodarný zbor. Len chcem pripomenúť, že vstup nejakého úradníka, ako bolo namietnuté pánom poslancom Cabajom, je už v tomto rozhodovacom konaní tak či tak a je to v prípade stavebného konania, pod ktorý podlieha výstavba alebo osadenie sochy väčšieho významu. Tam je potrebné stavebné konanie a v rámci tohto riadneho stavebného konania je možný aj odvolací inštitút.

    Takže už teraz sme v stave, že niekto iný v rámci základných ľudských práv, že každý má možnosť na odvolanie alebo na vypočutie vo svojej veci, sa už v súčasnosti realizuje. Takže to nie je nijaké obmedzenie kompetencie samosprávy.

    Tá záležitosť je daná, pán poslanec Juhász, primárne. V odôvodnení predpokladám, že nijaký samosprávny orgán si nedovolí neodôvodniť alebo nezdôvodniť, prečo danej iniciatíve dáva červenú. A práve v tom zdôvodnení, pokiaľ by sa objavilo, že sú tam etnické, politické alebo náboženské dôvody, tak je zrejmé, že ide mimo rámca tohto zákona a že jeho stanovisko je automaticky nulitné.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Vášáryová.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme druhým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Pokračovať budeme v rozprave. V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Vášáryová, po nej sa pripraví pán poslanec Berényi.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Spravodajcu máme takisto? Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Duchovný otec našich štúrovcov povedal raz, teda Hegel, „duchovno národa sa prejavuje v troch oblastiach: v právach, v náboženstve a v umení.“ A dnes sa tu prelínajú dve roviny z tohto, a to je právo a umenie. Ja som túto novielku zákona, ktorý predkladajú naši kolegovia, nazvala novelou o jednej vete. Lebo je to vlastne len jedna veta.

    My sme tu už mali a zažili sme v parlamente v posledných mesiacoch niekoľko pokusov zmeniť fungovanie demokratických princípov, na ktoré sa snažíme zvyknúť, ktoré sa snažíme kultivovať a ktoré sme tu nastolili po roku 1989. Čo iné ako zmena fungovania takýchto demokratických princípov znamená neočakávané podanie pozmeňujúceho návrhu na poslednú chvíľu. To sa nám tu opakuje už teraz skoro na každej schôdzi. Nedodržiavanie organizačného poriadku v Národnej rade v mene väčšiny. Alebo útoky na inštitút vlastníctva, ktoré je ústavne zabezpečené, kde nie vlastník má rozhodovať, ale všemocný úrad.

    V tomto zmysle táto novela o jednej vete je návrh skrz na skrz socialistický. Aj podobné sme tu už mali. Spomeňte si na stavebný zákon, kde mal krajský úrad rozhodovať. Spomeňte si na vyvlastňovanie súkromných pozemkov pod stavbu diaľnice. A teraz ide o znárodnenie právomoci občanov a nimi volených samospráv. Takto to vidím ja.

    Zaklínacie slovo Európskej únie subsidiarita, s ktorým sa mnohí predkladatelia toť nedávno oháňali, stráca pôdu pod nohami v Slovenskej republike. O všetkom má rozhodovať úrad, alebo keď už nie úrad, tak politická strana, ktorá stojí za týmto úradom. A tí budú rozhodovať v mene čoho? To je jedna moja otázka.

    Úradník musí rozhodovať v mene svojho šéfa, inak ho vyhodí. Tak to platí dnes na Slovensku. A politická strana rozhoduje v mene svojej straníckej ideológie. Ale to sme tu už predsa raz mali. Už sa stavali pomníky jednej strany, samozrejme, že to bolo v mene národa. Samozrejme, že to bolo v mene svetlých zajtrajškov a áno, bolo to aj v mene poznania lepšie našej národnej minulosti. V tomto mene sa vždy vymazávali a tvorili nové, čím ďalej tým falošnejšie a falošnejšie dejiny. Vždy je to tak a vždy sa to tak stane, keď o jedinej správnej ceste majú rozhodovať len politici z vrcholkov politickej moci.

    A položme si otázku, vážení priatelia, čo zostalo všetko z tých betónových monštier nastavaných po Slovensku v minulosti? Nič. Nič. Žiadna kultúrna hodnota. Nič povznášajúceho. Len bolesť nad strateným časom nás všetkých.

    Za najväčší symbol si menujme ten veľký betónový, železobetónový pomník Gottwaldovi, ktorý mal pretrvať na večné veky, ako ho potom museli rozstrieľať a dávať tam obrovské množstvá dynamitu. Tony cementu sa zmárnili a zostalo nám zničené námestie. Ale aj naše duše a životné prostredie. Ak máme nejaké poučenie z našej národnej minulosti, tak to je to, že betónové opachy nevydržia. To je zákon o jednej vete, ktorý na Slovensku naozaj platí.

    Ale pozrime sa na kultúrne implikácie tejto novely o jednej vete. Čo zostalo ako bohaté kultúrne dedičstvo správ umelcov zoradených pod šíkom jednej ideológie? Pod jediným správnym názorom? Čo zostalo z pomníkov postavených i vypísaných na oslavu vodcu, strany, národa jasajúceho pod führerom alebo Biľakom, veď na tom nezáleží pod kým. Nič. Zostali prázdne regály po knižkách, ktoré išli do zabudnutia a prázdne podstavce. A to nielen preto, že pod zástavu tých jediných správnych ideí sa grupujú väčšinou treťotriedni umelci a tlmočníci správnych myšlienok, ktorí len uberajú národu, keď už tak chcete, čas, priestor a peniaze skutočným umelcom prvého rangu.

    Umožniť takejto umeleckej elite cez novelu jednej vety dominovať považujem priam za protinárodné sprisahanie proti slovenskej kultúre. Čo všetko by mohlo vzniknúť a čo všetko mohlo vzniknúť, keby nebol skostnatený Martin s jedinou ideológiou, keby nie jediné na večné veky platné myšlienky a pochody pod jedine dovolenými zástavami. Mohli vzniknúť diela, ktorými by sme sa dnes pýšili v Európe. A prečo sa, vážení kolegovia, nezaoberáte radšej záchranou dedičstva Jurkoviča? Napríklad jeho unikátne drevené cintoríny. To by bolo treba zachraňovať.

    Pod jednou ideológiou môžu márniť talenty. Ale aj hodnotní umelci za určitú skyvu pozornosti a chleba. A tak vznikajú sochy aj dobrých umelcov od Lenina až po Svätopluka a ten sa vraj už aj odlieva, možno vznikne zo starej sochy v tom ateliéri, ktorý patril nejakému vodcovi alebo poprednému komunistovi, lebo tak to ide najrýchlejšie. Len hlavy sa zmenia.

    História 20. storočia nás učí aj na Slovensku, že politická strana akákoľvek a s akýmkoľvek veľkohubým národoľubstvom nemá vkus. Vkus majú iní ľudia. S tým sa nedá nič robiť, stačí sa poobzerať okolo.

    Táto novela o jednej vete je o nedôvere jednej politickej strany aj k svojmu národu. Tak to vidím. Je to nedôvera k ľuďom v samosprávach. K ľuďom a aj k ľuďom, ktorí si tieto samosprávy sami zvolili. Akoby nám táto jedna veta hovorila, my im musíme niečo naoktrojovať. Oni tomu nerozumejú. Oni sú hlúpi. My z moci politickej strany alebo z moci úradu, my im musíme povedať, ako sa majú správať.

    A nakoniec trošku humorne. Ja rozumiem, že v zvieracej ríši si samce potrebujú značkovať svoje prostredie. Označkujeme si v mene jednej politickej strany naše Slovensko? Teda kus svojej vlasti, ktorý považujeme za slovenský? Alebo oni za slovenský?

    Pán poslanec Rafaj dodal. Nekontroverzné osobnosti by sa mali zobrazovať, alebo by sa im mali robiť sochy. Máme tu najnovší príklad, škoda, že ho nespomenul. Tabuľa na počesť Gustáva Husáka v Dúbravke. Skutočne kontroverznej osobnosti, ktorá skončila veľmi neslávne v časoch normalizácie a zanechala nám aj veľmi kontroverzný obsah. Na tabuli, ktorá má byť pripevnená v obci Dúbravka, nie je ale napísané, že bol kontroverzný. Tam sú vyzdvihnuté len tie svetlé alebo tie stránky, ktoré chcú tí, ktorí to chcú presadiť, vidieť ako svetlé. A čo s tým urobí tento zákon? Aj za toto budete hlasovať, milí páni? A že vraj potom nepoznáme minulosť. Pán kolega Rafaj sa tu sťažoval, že musíme poznať minulosť. No, ja neviem, ktorú minulosť chce on poznať, ale z jeho rečí sa obávam, že ja poznám trošku inú minulosť, ako pozná on. A o tom to je, páni. Vy nemôžete určovať, čo má byť kontroverzné a čo má byť nekontroverzné.

    Táto novela o jednej vete je dôkazom, že niektorí si asi poriadne preštudovali, ako to chodilo za totalitných režimov, obidvoch, že sa jednoducho zabránilo samosprávam, zabránilo sa samotným občanom rozhodovať o tom, čo kde bude. Čo oni považujú za dôležité pre svoju históriu, pre chápanie svojej minulosti a pretože sa to v demokracii nedá celkom presadiť, máme tu túto novelu o jednej vete.

    Pán Rafaj hovoril o tom, že nepoznáme minulosť, stále sa vracia k minulosti. Nuž ja v tomto prípade budem hlasovať za budúcnosť Slovenska. To znamená proti tejto novele o jednej vete. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Berényi, po ňom sa pripraví pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Moja predrečníčka pani poslankyňa Vášáryová už hovorila čiastočne o tom, aký zaujímavý pojem je nekontroverzné osobnosti. Dovoľte mi pokračovať v tejto myšlienke s tým, že nedávno v tejto sále sme schválili malú novelu školského zákona. A vlastne skupina poslancov hovorila neustále, že návrh predkladaný pánom predsedom parlamentu Pavlom Paškom je nejasný, nakoľko obsahuje pojem vžité a zaužívané názvy a nemôžeme hlasovať za takýto návrh, nakoľko je to nejasné a legislatívne nevyčistené. Sú to nevyčistené pojmy, vžité a zaužívané názvy.

    A na moje veľké prekvapenie tí istí, ktorí spochybňovali pojmy vžité a zaužívané názvy, predkladajú pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o nekontroverzných osobnostiach a hovorí o tom, že podľa tohto návrhu zákona by sa dali umiestňovať pamätné tabule, sochy, súsošia a tak ďalej pre nekontroverzné osobnosti. A preto sa naskytá otázka, kto určí skupinu nekontroverzných osobností? Ktorý úrad bude mať na starosti určenie práve tých, ktorí sú kontroverzní a ktorí sú nekontroverzní?

    Nedávno sme taktiež schválili v tejto sále zákon o zásluhách Andreja Dubčeka. Viete koľko poslancov za to hlasovalo? Sedemdesiatsedem. Pardon, Alexandra Dubčeka.

  • Hlasy v sále.

  • Viete koľko poslancov za to hlasovalo? Presne sedemdesiatsedem. Tak Alexander Dubček je kontroverzná osobnosť, alebo nie je kontroverzná osobnosť na základe hlasovania poslancov Národnej rady?

    Napriek tomu, že vžité a zaužívané názvy sú vlastne v niektorých dokumentoch OSN definované, ja som ešte nenašiel medzinárodný dokument, ktorý by určil, ktoré sú nekontroverzné osobnosti a kontroverzné osobnosti slovenskej histórie.

    A ďalej je tu otázka, čo keď tento návrh bude schválený, urobí prezident Slovenskej republiky? Prezident nepodpísal zákon o učebniciach pre národnostné školy preto, lebo vžité a zaužívané názvy sú nevyčistené, legislatívne neurčené a nezachytené v slovenských právnych normách, a preto by som bol veľmi zvedavý, čo by na to povedal prezident Slovenskej republiky, že či sú vyčistené kontroverzné osobnosti alebo nekontroverzné osobnosti práve v slovenských legislatívnych normách. Ak by bol podpísal prezident takýto zákon, tak pravdepodobne by podľahol znovu politickým tlakom a zároveň tí, ktorí nebudeme hlasovať za tento návrh, len pomáhame teraz prezidentovi, aby som ho nediskvalifikoval pred voľbami prostredníctvom aj tohto návrhu zákona.

    Viem si predstaviť zase, že keď bude schválený tento návrh, tak my poslanci SMK máme ho navštíviť a požiadať ho, aby nepodpísal tento návrh, nakoľko legislatívne sú tam nečisté výrazy, čo by bolo treba upresniť.

    Páni poslanci, ktorí ste predkladali tento návrh, musím povedať, že ste nekonzistentní. Máte dvojaký meter, keď chcete presadiť svoje záujmy a vôbec neberiete do úvahy právnu konzistentnosť vašich návrhov. Nástroje vyberáte podľa potreby a vysvetľujete podľa potreby, podľa toho, čo je práve ten váš pôvodný cieľ. A preto za tento návrh my hlasovať nemôžeme už aj z toho dôvodu, aby tu bola právna čistota ohľadom schválených právnych noriem. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Berényiho. Pani poslankyňa Biró, to je faktická poznámka? Takže pani poslankyňa Biró chce reagovať s faktickou poznámkou. Ešte niekto? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja tiež chcem podčiarknuť to, čo pán Berényi hovoril. Mňa tiež zaujalo to, že na jednej strane odsúdime jeden zákon preto, lebo je nepresný, nejasný, dokonca nevykonateľný a na druhej strane pripravíme zákon, teda pripravia poslanci zákon, kde sa takisto použije nejaký pojem, ktorý je nevyjasnený v našej legislatíve a mňa tiež zaujalo a zaujímalo by ma to, že kto bude tým historikom, ktorý bude rozhodovať o tom, ktorá historická osobnosť je kontroverzná alebo nekontroverzná.

    Ale priznám sa, že jeden čas som rozmýšľala nad tým, že tento zákon podporím. Podporím to preto, lebo je tam ešte jedna zaujímavá vec. Totiž tieto sochy sa stavali tým osobnostiam, ktoré sa viažu k histórii Slovenska alebo k histórii obce.

    Nuž ja mám skúsenosť s tým, že veľmi ťažko sa našiel priestor pre Františka Rákóciho II. v Košiciach práve preto, lebo rozhodovalo o tom mesto, ale na druhej strane, ak teda súčasťou Slovenska sú aj uhorské dejiny, ja by som mala návrh na postavenie niektorých skulptúr, napríklad v Kežmarku pre Tököliho, vo Zvolene pre Grünwalda, v Hrádku pre Berčéniho, v Košiciach teda pre Rákóciho, v Galante pre Eszterházyovcov a v Toporci pre Artúra Görgelyho. To sú všetko významné osobnosti uhorských dejín, ktoré si zaslúžia sochu a ktoré sa viažu k histórii Slovenska aj k histórii týchto obcí a miest.

    Takže chcela by som dokončiť myšlienkou pani Belousovovej, že si treba nosiť kultúrne dedičstvo v srdci, ale nepleťme...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Takže budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Slafkovský, po ňom sa pripraví pán poslanec Juhász. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k zákonu alebo k návrhu zákona, ktorým sa vstupuje do práv samospráv takým spôsobom, akého by sa, myslím si, Národná rada mala do budúcnosti zdržať. Je to vstup, ktorý je výsostne účelový a je účelový za takým účelom, ktorý nie je pre Slovensko prospešný, nie je prospešný pre túto republiku ako takú. Pretože je to jeden precedens, ktorý môže priniesť na Slovensko obrovské problémy.

    V krčme IV. cenovej skupiny sa bitka začne obyčajne po prvej facke a my si tu sami koledujeme o to, aby sme si schválením takéhoto návrhu zákona tú prvú facku v rámci Slovenska dali a zmenili Slovensko na krčmu IV. cenovej skupiny. Potrebujeme to? Aby si tu jedni, ktorí za sebou budú mať štátnu moc v podobe krajského stavebného úradu a odvolajú sa na zákon, že podľa tohto zákona my môžeme postaviť, nechcem teraz konkretizovať čo, ale dajme svojím spôsobom, nech je to aj Cyril a Metod na námestí v Komárne. Tak táto skupina ľudí si to cez štátnu moc, cez stavebný úrad bude môcť vymôcť.

    Ja si myslím, že pokiaľ táto snemovňa je pri zdravom rozume, a verím, že je, tak takýto návrh zákona nemôže podporiť. Už tu bolo hovorené o porušení samosprávnych princípov. Je to absolútna pravda. Nejdem o tom hovoriť ďalej.

    Chcem hovoriť ešte o tom, že každý zákon a každé takéto opatrenie má dva konce. Viete si predstaviť, páni navrhovatelia, že pri Martine na vŕšku, ktorý pred vstupom do Martina je po ľavej strane a hovorí sa mu Attilov hrob, si teraz nejaká skupina ľudí, ktorí budú občanmi Martina, majú tam trvalé bydlisko a rozhodnú sa, že chcú tam postaviť pamätník Attilovi, alebo postaviť sochu Turula. Potrebujeme si takéto facky dávať navzájom? Páni kolegovia, kto vás na toto nahuckal? Choďte mu vrátiť tú facku vy z kratšej cesty. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Slafkovského pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Rafaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Vášáryová, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. V nadväznosti na to, čo povedal môj kolega pán poslanec Slafkovský. Uvedomme si, že pre niektorých musí byť aj postava Svätopluka kontroverzná. Veď Svätopluk vyhnal Metodových žiakov, otočil slovenské dejiny definitívne smerom k západnej Európe. Je len našou schizofréniou, že oslavujeme Svätopluka spolu s Cyrilom a Metodom. Je to naše určité historické bezvedomie. Ale uvedomme si, že Svätopluk je zodpovedný za to, že nemáme cyriliku, nemáme pravoslávne náboženstvo a že sme jednoducho súčasťou západnej Európy nielen jazykovo. Jednoducho sme súčasťou tej civilizovanej západnej Európy. Pre mňa je to tiež kontroverzné a som zvedavá ako sa tí, ktorí sa tu oháňajú neustále slovanskými bratstvami a myšlienkami, budú stavať k soche Svätopluka. Nie je to pre vás, páni, kontroverzné?

  • Pán poslanec, pri všetkej úcte, ale tá vaša poznámka o Attilovi a jeho nejakom pamätníku pri Martine neviem, prečo by mala byť opodstatnená, ak si niekto nazve vŕšok. Pokiaľ viem, tak táto historická postava, ale bez nejakých konkrétností o jeho úmrtí a mieste lokalizácie je odkázaná len na mytológiu a tá mytológia hovorí, že bola odklonená rieka, kde pochovali Attilu a potom koryto rieky bolo opäť vpustené. Takže neviem si predstaviť, ako by niekto odôvodňoval, že koryto rieky vystúpilo až na Attilov vŕšok pri Martine. Takže pre mňa je to nerelevantné a neviem, akým spôsobom by dokazovali, že Attila konkrétne pri Martine na tom mieste, či už prechádzal, alebo tam niečo konkrétne vykonal. A pokiaľ viem, napriek tomu, že keď sa v Čilistove postavila trojmetrová socha Attilu a niekto tam argumentoval, že aký to bol veľký európsky formát, no tak bič Boží je asi dostatočne kontroverzná osobnosť. Pre mňa určite áno.

  • Pán poslanec Slafkovský bude reagovať na faktické poznámky. Pán poslanec Švidroň, neskoro ste sa prihlásili.

  • No, pán kolega, vy ste ma vôbec nerozumeli, ale princíp je v tom, že keď sa raz občania nejakej obce, ktorí tam majú trvalé bydlisko, dohodnú na niečom, o čom si myslia, že môžu použiť tento zákon a nikto im to nedokáže, pokiaľ neurobí archeologický prieskum, či tam naozaj Attila, Rákoci alebo Cyril a Metod na tom mieste stáli, tak môžu sa domáhať toho, aby tam postavili pamätník. Potrebujeme my takýto kontroverzný zákon, aby ho vždy z moci úradnej niekto mohol zneužiť v prospech tých, ktorí sú práve pri moci? Veď takto sa nebuduje krajina s normálnymi dlhodobými dobrými vzťahmi pre všetkých svojich občanov. Takto sa dá budovať len niečo, čo sa môže zvrhnúť, ako sa zvrhla tretia ríša.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Juhász, po ňom sa pripraví pán poslanec Bárdos. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, momentálne prerokúvame návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

    Už na začiatku rozpravy bolo spomenuté, že s týmto zákonom budú mať do činenia aj stavebné úrady. Dvadsiateho druhého mája 2008 sa v Národnej rade prijal zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. V tomto zákone bol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý znel: „Ak ide o uskutočnenie stavieb pamätníkov, verejných pomníkov, pamätných miest a stavieb podobného druhu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v konaniach podľa tohto zákona krajský stavebný úrad.“ Tento zákon prezident republiky vrátil na prerokovanie, vetoval tento zákon a v odôvodnení tohto svojho kroku v druhom bode píše v tom návrhu o vrátení zákona z 22. mája 2008.

    Citujem rozhodnutie prezidenta: „Podľa čl. I tretieho bodu nového § 117b schváleného zákona, ak ide o uskutočňovanie stavieb pamätníkov, verejných pomníkov, pamätných miest a stavieb podobného druhu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v konaniach podľa tohto zákona krajský stavebný úrad. Túto pôsobnosť v súlade s § 117 ods. 1 stavebného zákona vykonáva obec ako stavebný úrad v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Schválením čl. I tretieho bodu § 117b sa teda presúva pôsobnosť pri uskutočňovaní stavieb pamätníkov, verejných pomníkov, pamätných miest a stavieb podobného druhu s orgánom samosprávy, ktorým je obec na orgán štátnej správy, ktorým je krajský stavebný úrad.

    Podľa čl. 4 ods. 3 Európskej charty miestnej samosprávy oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 336/2000 Z. z., ktorou je Slovenská republika viazaná, vykonávajú vo všeobecnosti správu verejných vecí prednostne tie orgány, ktoré sú k občanovi najbližšie. Priznanie kompetencie inému orgánu by malo zohľadňovať rozsah a charakter úlohy i požiadavky efektívnosti a hospodárnosti. V ods. 6 sa ustanovuje, že všetky záležitosti, ktoré sa priamo týkajú miestnych orgánov sa v procese plánovania a rozhodovania, pokiaľ je to možné, včas a primerane s nimi prerokujú.“

    Toľko citát o rozhodnutí o vrátení zákona zo dňa 22. mája 2008. Tento návrh zákona z 22. mája o stavebnom plánovaní a územnom plánovaní a stavebnom poriadku a toto veto prezidenta Národná rada neprelomila, čiže tento zákon neprišiel do platnosti. Myslím si, že keď sa v júli Národná rada rozhodla, že prijme tento názor prezidenta, ktorý som citoval pred chvíľkou, tak si myslím, že tento názor platí a aj teraz sa Národná rada rozhodne múdro a tento návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme, nepodporí. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Juhásza nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Bárdos. Po ňom sa pripraví pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som rád, že viacerí poslanci sa už vyjadrili v druhom čítaní a povedali svoj názor o tomto návrhu skupiny poslancov, ktorí chcú meniť zákon o obecnom zriadení.

    Keď sme tu mali prvé čítanie, tak ja som bol jediný, ktorý vystúpil a, žiaľ, môj procedurálny návrh nebol prijatý, lebo ja som navrhoval, aby sme nepokračovali pri prerokovaní tohto návrhu a práve vtedy som vyzdvihol tie dôvody, ktoré sú relevantné a o ktorých tu už viacerí predrečníci aj tu v rozprave povedali svoj názor. Dokonca aj pán prezident povedal svoj názor a viacerí sa vyjadrili a je úplne jasné, že kolegovia z Národnej rady, zo Slovenskej národnej strany predložili účelový návrh zákona.

    Veď aj v odôvodnení je napísané, kvôli čomu dali takýto návrh, lebo keď nemohli presadiť, a buď tá skupina nevedela presadiť v niektorej obci svoj názor, tak treba zmeniť zákon o obecnom zriadení. No tak, páni, ste na veľkom omyle, lebo to nie je riešenie a vtedy, keď som vystupoval v prvom čítaní, som uviedol, že nie kvôli tomu hovorím svoj odmietavý názor, lebo vy ste poslanci za Slovenskú národnú stranu, ja som predstaviteľ Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja, ale z toho hľadiska a z toho dôvodu, že tento návrh ide proti princípu samosprávnosti, ako tu už uviedli viacerí predrečníci už počas tejto rozpravy.

    Takže keď podávate takýto návrh, tak musíte počítať s tým, že sú v Národnej rade, samozrejme, aj poslanci, ktorí majú iný názor na to, a aby to nebolo braté tak, že ja kvôli tomu, že som predstaviteľ SMK a vy ste poslanci za SNS, lebo by som mohol reagovať, pán kolega Rafaj, na to, čo ste vy povedali s tým vŕškom vedľa Martina, že čo s tým má Attila a tak ďalej, že by som sa vás pokojne mohol opýtať, čo majú obyvatelia Sládkovičova, Tešedíkova, Štúrova a tak ďalej s tými dejateľmi, ktorí vlastne dali meno tým mestám alebo tým obciam. Ale myslím si, že to nie je správny smer. Lebo ja tu teraz nechcem vyťahovať takéto veci, lebo nejde o to, že by sme si mali takýmto spôsobom tu riešiť svoje problémy a počas tejto rozpravy v Národnej rade by sme sa mali venovať vášmu návrhu.

    A dovoľte, aby som si pomohol aj stanoviskom Združenia miest a obcí Slovenska. To nemôžete povedať, že Združenie miest a obcí Slovenska je politickou stranou alebo nejakým spôsobom nadržiava SMK alebo určitej skupine opozície, alebo koalície. Viete veľmi dobre, že v rámci ZMOS-u sú predstavitelia viacerých strán, dokonca sú tam, samozrejme, nezávislí primátori a starostovia a chcem, aby to odznelo aj tu počas prerokovania tohto návrhu v druhom čítaní, že aké je stanovisko združenia miest a obcí.

    „ZMOS nesúhlasí,“ citujem teraz ich stanovisko, „ZMOS nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (tlač 839) a žiada nepokračovať v legislatívnom procese k nemu.“ To bolo v prvom čítaní. Aj vtedy som citoval tento návrh a dovoľte, aby som aj z listu, aj zo stanoviska ZMOS-u prečítal ešte niekoľko viet. Citujem: „Upozorňujeme súčasne na to, že predložený návrh s veľkou pravdepodobnosťou môže v praxi spôsobovať vznik konfliktných situácií s nepredvídateľnými následkami. Podľa návrhu zákona obec nebude môcť obmedziť využitie verejného priestranstva na účely umiestňovania pamätníkov, pamätných tabúľ, sôch, súsoší a podobných diel, ktoré sa viažu k histórii obce alebo k historickým osobnostiam či udalostiam, a teda sú budované či vytvárané vo verejnom záujme. Zo zákona je základnou úlohou obce pri výkone samosprávy starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

    Preto Združenie miest a obcí Slovenska zastáva od začiatku legislatívneho procesu stanovisko, že jedine volení predstavitelia jednotlivých miest a obcí sú tí, čo by mali mať právo rozhodovať o tom, ako bude ich obec či mesto vyzerať. Získali totiž vo voľbách do orgánov samosprávy obcí mandát od svojich voličov na zastupovanie ich záujmov a možno nie všade chcú mať obyvatelia sochu či súsošie v parku alebo na inom verejnom priestranstve, hoci by spĺňali kritériá navrhované predkladateľmi a ich hmotnoprávne podmienky stanovené stavebným zákonom. Obec ako vlastníctvo ich verejných priestranstiev by mala jedine rozhodovať o tom, čo a kde postaviť alebo nepostaviť. Volení zástupcovia obyvateľov by mali v prvom rade vykonávať vôľu voličov, preto by im nemala byť upieraná sloboda rozhodovať o úprave a vzhľade vlastného životného prostredia a okolia, v ktorom žijú.“ Toľko zo stanoviska Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré stanovisko podpísal Michal Sýkora, predseda združenia ZMOS-u.

    Pán kolega, ja keď som vystupoval v prvom čítaní, viackrát som povedal, že toto riešenie by malo byť riešením Národnej rady, takže nesúhlasím s vaším návrhom, lebo je to proti princípu samosprávnosti a vy hovoríte o tom, že dokonca ste dali pozmeňujúci návrh, k vlastnému návrhu zákona ste dali pozmeňujúci návrh, ktorý podľa mňa nerieši situáciu. Dokonca, keď vy vyčítate alebo nechcete dovoliť obciam, aby nemohli z etnických, náboženských alebo politických dôvodov obmedziť využitie verejného priestranstva, tak vy to robíte teraz, že cez Národnú radu, cez váš návrh chcete prinútiť obec, aby nie tí, ktorí dostali mandát vo voľbách o tom rozhodovali, ale my tu v Národnej rade, respektíve vy tu v Národnej rade rozhodnete, že namiesto nich vy budete tí správni ľudia, ktorí majú na to mandát.

    Takže jednoducho to nemôže byť politická otázka. Ja som to povedal aj v prvom čítaní. To nie je opozičná otázka, to nie je koaličná otázka, to je zákon o obecnom zriadení a tento zákon o obecnom zriadení je podľa môjho názoru jeden z najlepších zákonov, aj keď bol viackrát novelizovaný, ale vždy citlivo treba pristupovať k týmto návrhom.

    Aj kolega Tibor Cabaj, ktorý je vaším koaličným partnerom, povedal ako predseda výboru, že takéto riešenie je účelové a nie je dobré. Ja iba chcem upriamiť pozornosť aj ostatných poslancov, a to jedno, či sú z opozície, alebo z koalície, že vaše riešenie nie je riešenie. Vaše riešenie je znásilnenie vlastne jednotlivých obcí a predstaviteľov miest a obcí a som toho istého názoru ako predstavitelia ZMOS-u, že váš návrh by sa nemal prijať v Národnej rade. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bárdosa pán poslanec Švidroň, Simon, Rafaj, Berényi. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Švidroň.

  • Pán poslanec, ja verím, že vám vyhovuje súčasná dikcia, ale to ešte neznamená, že vyhovuje väčšine občanov Slovenska. To ako červená niť sa ťahá celým naším rokovaním akási disproporcia medzi štátnou správou a verejnou samosprávou. No štátna moc alebo štátna správa je inštitút legálny, prospešný a potrebný. Vnáša poriadok do právnych vzťahov širšieho významu, ako je záujem niektorých obcí alebo niektorej obce.

    Aký je rozdiel medzi štátnou mocou, ktorú predrečníci tu nazvali, že je to nevolená, že sú to úradníci, ktorí o niečom rozhodujú, a samosprávou, ktorá je volená. No tak, nie je to tak. Volení sú tam poslanci, volený tam je starosta, primátor, ale úradníci sú tam alebo tam rovnakí a dovolím si povedať z mojich skúseností oveľa, oveľa menej skúsení, ak nechcem hovoriť o kvalifikácii. Jedno aj druhé robia ľudia.

    Takže ak by mala napríklad obec rozhodovať o iných veciach, než sa teraz bavíme. Mala by rozhodovať napríklad o nejakej líniovej stavbe, ktorá je prospešná pre celý štát a ona bude napríklad blokovať také veci. Toto sme už neraz riešili. Môže ísť o cestu, ktorú je potrebné ťahať aj južným Slovenskom. Môže ísť o ropovod alebo, ja neviem, iné líniové stavby. Tam jednoducho sa nedá nechať celé riešenie na obci, pretože je to potom scestné.

  • Pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Bárdos, mali ste v plnej miere pravdu vtedy, keď ste povedali, že tento návrh vnáša do spolunažívania napätie. Zákon o obecnom zriadení je založený na demokratickom princípe na vôli občanov dole v obci, v meste a rozhodujú občania. Keď oni rozhodujú, potom koho budú mať v miestnom zastupiteľstve. Oni rozhodujú o tom, že kto, kde a akým spôsobom chcú mať sochy a iné stavby.

    Máme rad príkladov, kde občania protestujú, vypisujú petície, nechcú mať. Prečo im chceme nanútiť takéto rozhodovanie priamo z Národnej rady? Ja som našiel jeden jediný dôvod. Niekto si chce postaviť pamätník, chce zanechať stopu po sebe, tak ako na večné časy štyridsať rokov trvajúce, aby mohol nanútiť svoju politiku, svoju aroganciu na miestnych obyvateľov. Mali by sme s tým prestať, mali by sme si jeden druhého vážiť a neútočiť na miestnu samosprávu a občanov. Pretože to nie tá správna politika. Hlavne v hospodárskej kríze asi je to najšťastnejšie riešenie.

  • Mám pocit, že tak ako kedysi sa začínali všetky traktáty s odvolaním sa na robotnícke tradície a vedúcu úlohu strany, tak dneska niektorí páni poslanci hovoria a v čase krízy, čo by bolo. Ja si myslím, že to je nedôstojné a vrátim sa k pánovi poslancovi Bárdosovi. Nuž veľmi jednoduché a odpoveď.

    Pokiaľ by páni starostovia alebo primátori Tešedíkova, Komárna, Nových Zámkov a ďalší neboli rozhodovali arogantne voči 30, 40, 50 % obyvateľov ich obce, ale, bohužiaľ, inej etnicity alebo inej národnosti, ktorí tam chceli mať sochy dejateľov, ktorých miestna príslušnosť a historické miesto im patria a boli by im vyhoveli, tak dnes máte pravdu, nemuseli by sme riešiť návrh takouto formou – novelou zákona.

    Čiže akcia vyvoláva vždy protireakciu, pán poslanec. A na margo tých, veď pokiaľ má každý návrh zákona dôvodovú správu, nie je to náhodou vysvetlenie účelu toho zákona?

  • Takže, pán poslanec Bárdos, budete reagovať na faktické poznámky? A pardon. Ešte pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tak pán poslanec Bárdos, on mi pekne poukázal na to, že akým spôsobom je to dnes spravené a akým spôsobom dnes rozhodujú miestne samosprávy. A rozhodujú väčšinou správne o týchto otázkach.

    Škoda, že na to nebol priestor. Ale dalo by sa dlhšie hovoriť o tom, že aj miestna samospráva v Komárne, akým spôsobom rozhodovala práve v minulom roku v máji v Komárne, prijala rozhodnutie, že súhlasí s umiestnením súsošia Cyrila a Metóda. Takže neargumentujme predsa takými vecami, kde je už súhlas miestnej samosprávy. A dalo by sa pokračovať ďalej, ako to uviedol pán poslanec Bárdos, že akým spôsobom sa snažia miestne samosprávy vyjsť v ústrety miestnym iniciatívam a akým spôsobom sa snažia riešiť takéto citlivejšie otázky. Ďakujem.

  • Takže pán poslanec Bárdos bude reagovať na faktické poznámky.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne všetkým, ktorí sa vyjadrili k tomu, čo som sa snažil povedať v rozprave.

    Páni kolegovia zo Slovenskej národnej strany, keď niektorú vec, a teraz dajme bokom, že je to socha alebo tabuľa, ale teraz ideme na to z princípu, že niečo sa vám nepodarí presadiť v danej obci, tak je to normálne, že zmeníme zákon? Že nejakú parciálnu vec nevieme presadiť v obci hornej, dolnej alebo v dolnej, hornej, teraz nechcem menovať naschvál žiadnu obec a žiadne mesto. Keď sa niečo nepodarí vašim alebo našim, alebo hociktorej skupine poslancov presadiť v obci a je platný zákon o obecnom zriadení, tak je to riešenie podľa vás, že v Národnej rade dáme novelu zákona, lebo my sme vyššie, my sme v Národnej rade a my môžeme takýmto spôsobom zmeniť pravidlá hry pre občanov.

    Tak je to nehorázne. Je to proti princípu demokracie. Je to proti princípu samosprávnosti. A ja som na to chcel upriamiť pozornosť. Ja som z toho nechcel urobiť etnickú otázku. Lebo teraz sú to sochy a tabule, zajtra to môžu byť iné potrebné parciálne záležitosti, ale parciálne záležitosti. A vy kvôli tomu idete meniť zákon. Zákon o obecnom zriadení, ktorý sa prijal v Národnej rade veľmi ťažko, a keď sa prijal, som o tom presvedčený, že jeden z najlepších zákonov. A hovorím, každá novelizácia zákona o obecnom zriadení je veľmi citlivou záležitosťou. A budem veľmi rád a dúfam, že Národná rada nepristúpi na tú vašu hru a nepripustí to, aby sa to dostalo...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik, ktorý je posledným z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy a páni, pri odôvodňovaní tohto návrhu zákona sme sa vo výbore dozvedeli, že ide o liberalizáciu nášho právneho poriadku.

    Ja som namietal, že nejde o liberalizáciu, ale o anarchizáciu, pretože každý si bude môcť pomerne vágnu formuláciu zo zákona vysvetľovať po svojom a bude môcť konať. Bude môcť konať a bude sa obhajovať formuláciami, ktoré sú veľmi ťažko uchopiteľné, ako stavanie sôch vo verejnom záujme, pamätník pre nekontroverznú osobu.

    Dámy a páni, toto nie je dobrá cesta. Pán Juhász hovoril, že dúfa, že v tejto snemovni prevládne zdravý rozum a bude sa postupovať múdro. Nuž, ja tiež verím, že by sa mohlo, pretože v tomto prípade prakticky nejde o peniaze. A v takomto prípade by koaličné strany mohli postupovať celkom samostatne. Táto otázka však nebola nastolená v maďarsko-slovenských rozhovoroch a premiér k tejto otázke nič nesľúbil. Takže som skôr k tomu múdremu rozhodovaniu skeptický.

    Dámy a páni, tento návrh predkladajú poslanci SNS. Vystupovali traja poslanci SMK a padli ešte nejaké faktické poznámky z ich strany. Podľa toho by to vyzeralo, že ide o nejaký nacionálny problém. Ale podstata nie je takáto. Podstata je o niečom úplne inom. Podstata je v tom, že sa pomerne v značnom rozsahu popiera samosprávnosť a princíp subsidiarity. To je podstata tohto návrhu.

    Dámy a páni, ak sa nám niečo nepodarí v konkrétnej obci, jednej, dvoch, troch lokalitách a okamžite to ideme riešiť zákonom a spochybníme schopnosť obcí vykonávať na svojom území rozvoj obce, tak ako si to predstavujú jej volení predstavitelia, napadáme samotnú podstatu zákona č. 369 o obecnom zriadení. Ten zákon tu vydržal 20 rokov. Samozrejme s novelizáciami a bol to asi jeden z najprogresívnejších zákonov, ktorý tu v tejto krajine bol kedy prijatý. Ak takú lokálnu disproporciu, aj keď ide o taký rozsah, povedzme, ako bolo neumiestňovanie súsošia svätých Cyrila a Metoda v Komárne. A nebudem menovať tie ďalšie prípady, ideme riešiť takýmto zákonom, nie je to možné nazvať nijak inak ako účelovo. Nie je preto podľa mňa dobré, aby sa samosprávnosť kvôli takýmto prípadom obmedzovala. Môžeme s tým byť akokoľvek nespokojní. A ja som s tým veľmi bol nespokojný. A do súsošia svätých Cyrila a Metoda som sa aj osobne angažoval.

    A treba povedať aj kolegom z SMK, keby neboli takéto prípady ako Tešedíkovo a ako Komárno, aj keď to vlani vyriešili a neviem, prečo to nemohli vyriešiť pred siedmimi rokmi, neboli by ani takéto návrhy.

    Dámy a páni, ak niečo vyprovokujeme, potom sa nečudujme. Ale ak aj niečo vyprovokujeme a príde na to neadekvátna odpoveď, nemusíme túto odpoveď akceptovať. Ak ju akceptujeme akúsi mimoriadne účelovú novelu, ako je táto.

    Dámy a páni, v tomto prípade je najväčší, naozaj najväčší problém, a ten nevymizol ani pozmeňujúcim návrhom, vágnosť tých formulácií. Je pravda, že sa tam dostalo, že nemôže sa z etnických, náboženských alebo politických dôvodov obmedzovať umiestňovanie takéhoto pamätníka, sochy, tabule.

    Dámy a páni, a z akého sa teda môže? Ak mi predkladateľ povie, z akého sa môže, zaručujem vám, že žiadna samospráva to neurobí z etnického, náboženského alebo politického dôvodu, ale odôvodní to práve tým dôvodom, ktorý dokáže dneska vypovedať predkladateľ.

    Je tam taká malá kontroverzia, ktorá sa tam dostala teraz preformulovaním, že ide o umiestňovanie štátneho symbolu alebo jeho časti. Tam by si mali poslanci zo SNS uvedomiť, že štátne symboly sú zadefinované v zákone a ich používanie je zadefinované v zákone. A ako také by sa s nimi malo zaobchádzať s úctou a nemali by sa deformovať napríklad používaním ich častí.

    Štátny symbol je presne vydefinovaný v zákone a akékoľvek jeho okliešťovanie mimo formy, ktoré sú v prílohách a ktoré sú popísané, nie je dobré. Ale to je len malý problém tohto zákona. Väčší problém je, samozrejme, nekontroverzné osobnosti a vytváranie a budovanie vo verejnom záujme. Kto posúdi nekontroverznosť osobnosti? A ktorá zaujímavá osobnosť mohla byť nekontroverzná a stať sa zaujímavou a známou? Bol spomínaný Dubček v tomto parlamente, bol spomínaný Andrej Hlinka.

    Pán predkladateľ, boli tieto osobnosti nekontroverzné? Majú zákon a v tomto parlamente prebehli neuveriteľne búrlivé diskusie. A to k tomu Hlinkovi, keby že tam boli sedeli ešte poslanci z komunistickej strany, pani Bollová, to by ste videli, aká by tu bola kontroverzia. A napriek tomu majú zákon a napriek tomu je v parlamente busta Andreja Hlinku.

    Kto teda posúdi, kto je kontroverzný a kto nekontroverzný. A aby sme neboli len pri nacionálnych problémoch. Kto posúdi Tisu, ale potom aj Tuku, Macha, Husáka, Mináča, či je kontroverzný, alebo nie. Pre mňa sú teda Clementis a Mináč a Husák mimoriadne kontroverzní. Váš alebo koaličný minister umiestnil jeho bustu do budovy ministerstva zahraničných vecí. Váš, respektíve koaličný predseda parlamentu umiestnil Mináčov citát na budovu historickej Národnej rady. Pre mňa sú tieto osobnosti neprijateľné ako predstavitelia komunistického režimu. A sú tam. Čo mám teraz ako. Mám prijímať alebo navrhovať nejakú účelovú novelu, aby sa tieto dve veci v tejto chvíli hneď a zaraz odstránili?

    Ako budeme postupovať v prípade Macha a Tuku. Pretože pre niektorých to môžu byť osobnosti, ktoré si zaslúžia pomník. Takisto ako pre niektorých Dúbravčanov je to Husák.

    Tento návrh nie je dobrý, dámy a páni, pretože vylučuje samosprávu z toho, aby povedala, čo je vo verejnom záujme a kto to bude rozhodovať. Dáme potravu súdom? Súdy budú rozhodovať, že či svätý Cyril a Metod v Komárne, spolupatróni Európy sú také osobnosti, aby boli dostatočne nekontroverzné a aby sa mohli v Komárne umiestniť? Alebo či Husák je dostatočne nekontroverzný, aby mohol byť umiestnený na verejnej budove v Dúbravke? Kto, keď nie samospráva. Potom musíte povedať, kto iný rozhodne o tom, že kto je nekontroverzný a kto je vo verejnom záujme.

    Dámy a páni, ale toto podľa mňa nie je ani tak účelom predkladania novely. Predkladaná novela slúži skôr na to, aby sa mohli umiestňovať niektoré kontroverzné osoby na veľmi kontroverzné miesta, aby boli problémy.

    Dámy a páni, pred rokmi sme mali tabuľovú vojnu. Ktoré obce budú mať pod tou bielou tabuľou ešte modrú. A boli z toho vášne. Teraz budeme mať pamätníkovú a vojnu sôch.

    Dámy a páni, toto určite neslúži pokoju v tejto krajine.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Minárika pán poslanec Andruskó, Slafkovský, Švidroň, Rafaj, Juhász. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Andruskó.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Minárik, dovoľte mi len dve alebo tri vety. Čo sa týka Komárna, som aj poslancom mestského zastupiteľstva v Komárne. Dovoľte mi, aby som prečítal prvé uznesenie a posledné uznesenie, čo sa týka umiestnenia súsošia svätého Cyrila a Metoda.

    Prvé uznesenie je pod č. 240/1992. Mestské zastupiteľstvo v Komárne súhlasí s umiestnením súsošia svätého Cyrila a Metoda vo vnútorných priestoroch vojenského kostola v Komárne. To bolo prvé uznesenie.

    Posledné uznesenie, citujem, „Mestské zastupiteľstvo v Komárne po a berie na vedomie žiadosť Domu Matice slovenskej v Komárne zo dňa 4. marca 2008 vo veci vydania stanoviska vlastníka pozemku Komárna k stavebnej činnosti, ktorá je predmetom stavebného konania vo veci umiestnenia súsošia svätého Cyrila a Metoda na priečelí budovy Domu Matice slovenskej v Komárne a po b schvaľuje,“ ešte raz opakujem schvaľuje, „umiestnenie súsošia svätého Cyrila a Metoda na priečelí budovy Domu Matice slovenskej v Komárne nachádzajúcej sa na pozemku v Komárne, ktorého vlastníkom je mesto Komárno.“ Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. V krátkosti chcem doplniť kolegu Minárika. To, čo hovoril, mi tak troška do pamäti prinieslo alebo mi pripomenulo výroky nebohého Jula Satinského o tzv. ômo pikolo. Ômo pikolo ako človek malý, človek malý, malý svojím duchom, svojím rozmerom, ako človek, ktorý nemá dostatočnú sebadôveru v sám seba a svoje sily.

    No tak návrh tohto zákona mi presne pripomína dielňu takýchto ômo pikolo. Vari sme národ malých ľudí? My máme dosť veľkorysých ľudí, ktorí sa dokážu nad krátkodobým problémom povzniesť a riešiť ho troška vznešenejšie. Máme takýto problém na Slovensku? Nevieme sa správať troška nadčasovo? Nevieme sa správať, tak ako sa patrí na ľudí, ktorí chcú spolunažívať v jednej krajine, o ktorej si hovoria svoja vlasť a svoje rodisko? Kým sa budeme správať ako ômo pikolo alebo takí pikolíci, tak sa budú objavovať takéto návrhy zákonov na pôde Národnej rady. Ďakujem.

  • Pán poslanec Minárik, osobne ste sa angažovali za súsošie a nepodarilo sa vám to. To vás citujem spred chvíle. No nepodarilo sa to väčšine občanov Slovenska a na to majú právo, a to už je vážna vec. To už je štát, to je úroveň nejednej obce, ako som to už aj predtým hovoril. Sú to patróni Slovenska zo stránky jednak štátnej a zo stránky religiozity, takže jednoducho ste si dali rečnícku otázku, ako sa dá prinútiť tie obce. No nijak ináč, len zákonom. Áno, keď je zákon a nie je dobrý, tak sa to robí potom jeho novelizáciou, prípadne teda zmenami inými, zákonnými. Takže len zákonom, legálne a na to je oprávnená Národná rada ako vrcholný zákonodarný orgán našej republiky. Takže ak sa riešia veci podľa zákona, podľa ústavy, tak to netreba tak horibilne kritizovať, pretože tu tieto veci treba riešiť a sám ste hovorili, že sa vám to nepodarilo. No bez zákona sa to nepodarí. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka je prihlásený pán navrhovateľ Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, práve ste predviedli, ako je to s výkonom známeho príslovia – Daj malíček, zoberú ti celú ruku. Boli ste to práve vy aj vy, ktorí ste argumentovali vo výboroch. Počúval som pozorne aj ostatných kolegov, pretože vo všetkých výboroch som to odôvodňoval, a tak som sa snažil spolu s kolegami vypočuť vaše pripomienky a výsledok je v pozmeňujúcom návrhu, pretože jednou z tých otázok, ktorými ste namietali novelu, bolo, že či všetkým osobnostiam mimochodom. A keď sa upresní, že nemalo by to byť z dôvodov náboženskej príslušnosti, politickej orientácie alebo jej etnicity, čo už dostatočne zužuje ten priestor a vymedzuje aj podľa Listiny základných ľudských práv, tak si zasa nájdete nejaké typické slovenské pochybnosti – a kto je to teda tá konkrétna nekontroverzná osobnosť?

    Podstatné na tom je, že vy ste uviedli niektoré príklady, ale ja som si ich zaradil práve pod tie politické výhrady. Pokiaľ som tomu ja teda tak správne porozumel. Takže vidíte, že vieme reagovať aj konkrétne v praxi a posudzovať aj konkrétnosti. A neviem, čo má spoločné Čumil alebo Paparazzi s Bratislavou? To, ako keď ste boli viceprimátor, ste tieto veci neovplyvňovali? Ako vy ste súhlasili s takýmto neslovenským, nekresťanským, neaktuálnym umiestňovaním sôch. A to už nehovorím o predaji pozemkov súkromnej firme pod Slovenské národné divadlo.

  • Posledným s faktickou poznámkou prihláseným na vystúpenie pána poslanca Minárika je pán György Juhász. Nech sa páči.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Minárik sa teraz vo svojom vystúpení pýtal, kto posúdi, či tá osoba je kontroverzná, alebo tá osobnosť je kontroverzná, alebo nie. Ja som sa na začiatku rozpravy spýtal predkladateľov, že kto posúdi, či tie dôvody sú etnické, náboženské alebo politické dôvody? Zoberme si taký príklad, že nejaké zastupiteľstvo mestské alebo obecné na Slovensku, a vôbec tuná nejde o národnostný princíp, či so slovenskou, alebo s maďarskou väčšinou prijme nejaké uznesenie. Starosta podľa zákona do 10 dní to uznesenie podpíše. Tak sa pýtam, aký bude ďalší postup? Kam to má ten starosta poslať, kto to má posúdiť, aký úrad, stavebný, okresná prokuratúra, alebo kto to má posúdiť, či to uznesenie odporuje tomuto zákonu, či to uznesenie obmedzuje z etnických, z náboženských alebo politických dôvodov využitie verejného priestranstva. Čiže tá vykonateľnosť tohto zákona je podľa mojej mienky dosť ťažká. Ďakujem pekne.

  • Reagovať teraz na tých, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami, bude pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ozvali sa obidve strany a ani jedna ma teda nepochválila. Zdá sa, že som asi trafil aj tú časť, že má tento problém aj určitý nacionálny rozmer.

    K pánovi Andruskó. Medzi citovanými uzneseniami ste v Komárne prijímali aj také odporúčania, aby sa sv. Cyril a Metod umiestnili ako kiriatídy na jeden balkón na Námestie Európy, čo ani ikonograficky nezodpovedá, a kým ste prijali také uznesenie, ktoré dovolilo tie sochy umiestniť, tak to teda trvalo a nebol tam jeden jediný racionálny dôvod. Pretože sv. Cyril a Metod sú rovnako svätí ako svätý Štefan.

    K pánovi Švidroňovi. No, dá sa aj neprinútiť, dá sa aj strpieť, dá sa podľa potreby diskutovať, a keď treba aj kritizovať, tak ako som ja teraz napríklad kritizoval SMK a ich prístup v Komárne, ale nie znásilniť. Neznásilniť ľudí, samosprávy a zákon.

  • Pán poslanec Minárik bol posledný, ktorý z poslancov bol prihlásený do rozpravy. Teraz skôr, ako uzatvorím rozpravu, pán kolega, do rozpravy alebo...? Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a o slovo sa v záverečnom slove prihlásil pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pri všetkej úcte, pán kolega Bárdos, už som v rozprave bol, takže mohli ste reagovať, ja som predsa v rozprave povedal na začiatku, že vystúpim na konci, férovo som vám to povedal a že zhrniem moje vystúpenie na základe vašich pripomienok. Čiže opäť veľmi pozorne počúvam, čo hovorí predovšetkým opozícia.

    Takže, páni, tu mám preukaz poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vydaný na moje meno. Pravdepodobne na základe dôvery voličov z celého Slovenska. Tu mám preukaz poslanca miestneho zastupiteľstva a zástupcu starostu. Pravdepodobne tiež z vôle občanov konkrétnej mestskej časti v Bratislave. Takže toto je základný problém, ktorý my tu dnes riešime. Tu sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a máme právomoc meniť akýkoľvek zákon, pretože ani jeden zákon nie je nedotknuteľný. Dokonca aj ústavu, keby sa našlo 90 poslancov, môžeme meniť.

    A zacitujem hneď z § 1 predmetného zákona, ktorý sa chystáme novelizovať, odsek 2. „Základnou úlohou obce,“ takže zákonodarcovia v roku 1990 určili, či sa to niekomu páči, alebo nie úlohy obce, „pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov.“ Všestranný. Bohužiaľ, aj v tých prípadoch, ktoré máte v dôvodovej správe, je z nich zrejmé, že nešlo pri rozhodovaní o všestranný rozvoj potrieb obyvateľov, pretože sa vyhovelo iba jednej časti, a to, bohužiaľ, dokonca z etnických dôvodov.

    To rozhodnutie zastupiteľstva v Nových Zámkoch je totiž veľmi, veľmi jasné a explicitné. Tam sa hovorí, prečo nemohlo mesto Nové Zámky umiestniť pamätnú tabuľu československým legionárom? Nuž preto, citujem dosť alebo pomerne presne, „lebo by sa to dotklo národnostného cítenia časti obyvateľov obce“.

    Takže si to preložme. Zrejme časť obyvateľov obce maďarskej národnosti sa obrátila na mestské zastupiteľstvo a primátora a namietalo, aby nepovolil umiestnenie pamätnej tabule, ktorá sa viazala k roku 1919, konkrétne k histórii obce, pretože tá obec v roku 1919 bola oslobodzovaná československými legionármi Milana Rastislava Štefánika a tak, čo sa stalo, jednoducho tam takáto tabuľa nie je. Takže podľa môjho názoru došlo k neformálnemu porušeniu základnej úlohy a povinnosti obce sledovať všestranný rozvoj a potreby všetkých jej obyvateľov.

    Pokiaľ niekto namietal, že by sa narúšal princíp samosprávnosti. Nuž pre niektorých je možno tento zákon fetišom, ale, bohužiaľ, tento fetiš bol 32-krát novelizovaný od roku 1990. Takže až taký fetišistický ten zákon asi nie je a navyše, v dôvodovej správe ZMOS-u sa hovorí, že v súčasnosti prebiehajú práce na vládnej novelizácii zákona o obecnom zriadení a tak ďalej a daná problematika by sa údajne mohla primerane upraviť v tejto vládnej úprave. Nechápem ale potom, prečo nie v tejto poslaneckej, keď vo vládnej by sa už mohla. Posledný odsek stanoviska ZMOS-u.

    Ďalej ZMOS vraj namieta, čo a kde postaviť alebo nepostaviť. S tým nesúhlasím. Nejde o to, čo a kde, ale či vôbec postaviť. Kde je v plnej kompetencii obce. Ale my tu riešime primárnu otázku, či vôbec postaviť, alebo nepostaviť. A toto je základný problém, na ktorý sme my reagovali, pretože si myslíme, že právom občanov je, aby mali túto možnosť ovplyvniť, či vôbec o tom kde a čo rozhoduje tak či tak samospráva, volení zástupcovia.

    Pri všetkej úcte, keďže som vám ukazoval obidva preukazy, viem, ako je to s výkonom prenosu vôle občana na konkrétneho poslanca či už lokálneho, miestneho, alebo celoslovenského. Hádam si tu nebudeme klamať do očí, že všetko, s čím sa obrátia občania na konkrétneho poslanca, povedzme toho lokálneho, tak im bude vyhovené. To by neboli potom petície, ktoré si môžete pozrieť na každom miestnom alebo mestskom úrade. Čiže samotní občania, ktorí majú právo o tom rozhodovať, sa dožadovali takýchto zmien. A keďže takýchto zmien sa nedočkali tam, kde by očakávali primárne v rámci subsidiarity na lokálnej úrovni, no tak sa obrátili na celoslovenských poslancov, aby to riešili v zákone. Veľmi jednoduchý princíp.

    Pokiaľ sa tu pertraktovala otázka samosprávnosti a vraj jej zneužívania, prosím vás, viete, kde bola zneužitá samosprávnosť? V Kosove. Tam máme rok výročia toho, ako bolo zneužité právo samosprávnosti, presne to isté, s ktorým sa odvoláva tu neprítomný poslanec Duray a hovorí, že má niekto právo v rámci suverénnej Slovenskej republiky na samosprávne určenie. Tu hovoríme aj o samosprávnom určení.

  • Hlas v sále.

  • Neskáčte mi do reči, poprosím.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Takže nemôžem s vami súhlasiť, aj keď vás veľmi pozorne počúvam, či je, alebo nie je princíp samosprávnosti takto nemenný, alebo či môžeme, povedzme, obmedziť využitie, alebo určiť možnosti na využitie verejného priestranstva. Veď hovoríme o verejnom priestranstve a neviem, niekto tu pochybuje, že by, povedzme, socha Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy a patrónov Slovanov nemala byť umiestnená kdekoľvek, v akejkoľvek obci na území Slovenskej republiky? A nehovorím len o Komárne, veď Cyril a Metod je aj v Žiline a v iných mestách a obciach. Prečo len niekde môže byť problém s takouto osobnosťou. A to sa týka aj ďalších osobností alebo ďalších udalostí. No pretože tam nie je politická vôľa. Čiže nie my tu rozhodujeme politicky, ale tam dole, bohužiaľ, niekto si dá politické klapky alebo politické zábrany a vytvorí trasovisko, cez ktorého vôľa občana nie je naplnená. A potom, akým spôsobom sa odvolávate na vôľu občana. Majú občania počkať 20, 30 rokov, 50 rokov, kým sa tam vymení politická garnitúra a kým tam budú mať, povedzme, sochu dejateľa, trebárs v Tešedíkove Tešedíka.

    Ja som zdôrazňoval už pri vysvetľovaní vo výboroch, že územie Slovenskej republiky je jednotné a z tejto dikcie vyplýva, že celé spoločenstvo má nárok kdekoľvek si postaviť národného dejateľa alebo dejateľa s takýmto rozmerom. My tu zdôrazňujeme, že by to malo byť v kontexte primárne s históriou danej obce.

    Zaujali ma isté dohady alebo isté pochybnosti, ale akoby od nich sa malo odvíjať ďalšie rozhodovanie, ale predsa na dohadoch nemôže byť postavené právo ako také. Tých, ktorí namietali, že kto, čo bude, alebo či Grünwald bude vo Zvolene. No asi šéf odnárodňovacieho spolku, pani poslankyňa, pri všetkej úcte k vám dovolím si tvrdiť a využiť svoju slobodu slova, ktorú tu mám, že asi by nemal byť v tom Zvolene Béla Grünwald, určite nie. Je mi to ľúto. Ale viete, ako odvážal deti z Kysúc a Oravy na Dolnú zem a ešte k tomu nielen etnicky to potreboval skrížiť, ale aj nábožensky, pretože katolícke deti išli špeciálne do luteránskych rodín, tak hovorím Grünwald nie. Vo Zvolene nie, možno inde, ale vo Zvolene nie pri všetkej úcte k pánovi podžupanovi, hej.

    Takže odmietam aj tie argumenty, ktoré ste hovorili o nejakej účelovosti, pretože už som to povedal, každý zákon predsa, ktorý tu schvaľujeme alebo novelu zákona a novelu noviel, má svoj konkrétny účel. Veď o 11.00 hodine schvaľovali zúženie poslaneckej imunity kvôli konkrétnej príčine, kvôli konkrétnej udalosti, že jeden poslanec trikrát po sebe odmietol fúkať. Bol to účelový zákon podľa vás? Bola to účelovka?

    Iné prípady. Veď máme povinnosť reagovať na spoločenskú prax, takže ja odmietam, že by išlo o nejakú účelovosť alebo politikum. Práve naopak. Politika sa deje tam dole, my len určíme presné rámce, ktoré sú jasne vymedzené, z akých dôvodov, povedzme, nemôže obec práve v tom zamietavom odôvodnení, pretože ona je tá, ktorá rozhoduje primárne, či postaví, alebo nepostaví. Pokiaľ povie, že nemáme námietky, v poriadku, Cyril a Metod môže byť, povedzme, aj v Galante, no nič sa nedeje, predsa zákon a konkrétna zmena paragrafu sa neuplatní. To je hádam logické každému.

    Ale pokiaľ nikto povie, že hop, Cyril a Metod v Galante nemá čo robiť, tak potom už áno, nastupuje poistka, ktorá prekračuje tú mieru subsidiarity na lokálnej úrovni, pretože Cyril a Metod, hold, sú nielen celoslovenské, ale podľa môjho názoru aj celoeurópske osobnosti, ktoré by mali mať miesto, pokiaľ je tam dôvod na to, aby sa im vzdávala úcta na konkrétnom mieste, v konkrétnej obci alebo v konkrétnom meste.

    Takže hovorím, že tento návrh, páni poslanci, je lepší ako súčasný stav. Klamal by som sám seba a aj vás, keby som povedal, že je ideálny, pretože nepoznám ideálny zákon, ale je určite stav zlepšujúci oproti súčasnému jestvujúcemu stavu, a preto si myslím, že by mal byť prijatý či už v tom pôvodnom novelizačnom návrhu, alebo v návrhu, ktorý sme predložili s kolegom poslancom Šaškom, ktorý reagoval predovšetkým na proces v druhom čítaní vo výboroch na tie vaše výhrady, že sú tam niektoré nejasnosti. Takže je len na vás, čomu dáte prednosť. Či nášmu pôvodnému návrhu, ktorý je rámcový, alebo tomu, ktorý bližšie špecifikuje, za akých podmienok je vlastne možné obmedziť používanie verejného priestranstva, zdôrazňujem, na verejné účely a vo verejnom záujme, ktorý nepochybne kultúrny rozmer pamätníkov, sôch, osobností či historických udalostí majú. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Petrák, akokoľvek by som chcel, tak právo záverečného slova nie je obmedzené pre poslancov, ktorí sú navrhovatelia. Pán poslanec Šaško, pýtam sa, či chcete vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slabého, Rudolfa Pučíka a Jána Čecha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 848 a spoločná správa výborov je uverejnená ako tlač 848a. Teraz dávam slovo poslancovi Jánovi Slabému, aby za navrhovateľov návrh zákona odôvodnil.

    Pán predseda výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dynamicky sa rozvíjajúci trh s nehnuteľnosťami výrazne ovplyvňuje požiadavky užívateľov na informácie o vlastníckych a iných právach k nehnuteľnostiam a ich poskytovanie službami katastra nehnuteľností. Požiadavky na služby katastra v štátoch Európskej únie sa orientujú na určité informácie, ktoré sú dostupné prostredníctvom portálových služieb v reálnom čase na celom území a s využitím priameho elektronického spojenia.

    Aktuálne sú aj požiadavky na sprístupnenie informácií z katastra medzi krajinami Európskej únie navzájom. Spresnenie niektorých ustanovení zákona je zamerané v prvom rade na zjednodušenie konania o povolení vkladu, rozšírenie kompetencie správ katastra tak, aby informácie z katastra nehnuteľností mohli poskytovať, aj reálne poskytovali všetky správy katastra z celého územia Slovenskej republiky, ďalej na spôsob poskytovania informácií formou výpisu z katastra nehnuteľností len ako verejnej listiny, spresnenie ustanovenia týkajúce sa obnovy katastrálneho operátu.

    Ťažiskovou úlohou je sprístupniť katastrálne služby elektronicky, teda aby tieto elektronické služby zahŕňali nielen poskytovanie informácií z katastra, ale v konečnom dôsledku aj podávanie návrhov na zápis do katastra nehnuteľností.

    Dovolím si, ak teda ešte je tu ten priestor, ešte upozorniť, že v doterajšom legislatívnom procese boli niektoré legislatívnotechnické nepresnosti upravené a niektoré sporné otázky formou pozmeňujúcich návrhov vo výboroch Národnej rady vyriešené.

    Z toho dôvodu by som chcel ešte raz poďakovať všetkým poslancom a poslankyniam, ktorí aj touto formou prispeli k skvalitneniu nami predkladanej novely. Ďakujem a prosím vás ďalej o podporu.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán predseda a navrhovateľ. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1214 z 9. decembra 2008 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, tak ako ich máte uvedené v spoločnej správe výborov v časti IV s návrhmi gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy 1 až 37 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 365 z 3. februára 2009.

    V citovanom uznesení výbor ma poveril za spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Predsedajúci som v tejto chvíli. Otváram rozpravu. Chcem konštatovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, a to od pána poslanca Zsolta Simona. Keď skončí jeho vystúpenie a po prípadných faktických poznámkach sa bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne. Čiže jediným písomne prihláseným pán poslanec Zsolt Simon, ktorému teraz udeľujem slovo. Nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou rozsiahlu poslaneckú novelu zákona o katastri, takzvaný katastrálny zákon. Už sa stalo zvykom, že zákony, ktoré sa nepresadia vo vláde ako vládne, dostaneme do poslaneckých lavíc ako poslanecké. Tým, že tento zákon umožňuje elektronické podávanie, posúva kataster bezpochyby dopredu. Pod pláštikom elektronického podávania písomností sa tento návrh týka aj mnohých oblastí, ktoré nie sú v dôvodovej správe takto deklarované.

    V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že Správa katastra Slovenskej republiky nie je len registračným úradom, ale aj rozhodujúcim úradom vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva. To znamená, že vlastníctvo vzniká nie podpísaním kúpno-predajnej zmluvy, ale dňom jeho registrácie a povolení vkladu na úrade katastra nehnuteľností.

    Samozrejme o tejto skutočnosti sa musíte dozvedieť a musíte dostať informáciu. Podotýkam, že tento zákon sa týka každého jedného občana tejto republiky. Vzhľadom na to, že tento návrh zákona zasahuje do vlastníckych práv, podávam procedurálny návrh nepokračovať v prerokovaní daného poslaneckého návrhu.

    V prípade, že by tento procedurálny návrh nebol prijatý, čo viac-menej hraničí s istotou, pretože som politik z opozície, podávam aj pozmeňujúce návrhy, ktoré čiastočne vylepšujú tento poslanecký návrh.

    Ako prvý bod. Bod 37 návrhu v § 57a ods. 1 sa vkladá nové písm. d), ktoré znie: „Úprava a vyrovnanie hraníc katastrálneho územia na základe výsledku pozemkových úprav.“ Prečo? Tento návrh zákona sa týka aj úpravy hraníc katastrálneho územia. V súčasnosti prebieha niekoľko stoviek katastrov pozemkovej úpravy. Na schválenie pozemkových úprav treba 100 % súhlas každého jedného vlastníka. V prípade, keď v minulosti došlo k úprave vodných tokov, tak hlavne v hraničných tokoch mohlo dôjsť k úprave prirodzenej hranice katastra nehnuteľností a práve z tohto dôvodu, pokiaľ všetci vlastníci súhlasia, tak hranice katastrálneho územia v tomto prípade by sa mali dať meniť a úrad by nemal o tejto skutočnosti rozhodovať, ale akceptovať vôľu 100 % vlastníkov na danom katastrálnom území.

    Bod 2. V bode 17 návrhu v § 31 ods. 6 sa vypúšťajú slová „návrh na obnovu konania, ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania“. Prečo navrhujem toto vypustenie? Pôvodné a doteraz platné znenie takúto prísnu reguláciu neobsahuje. Nazdávam sa, že je mnoho takých vlastníkov, ktorí nadobudnú vlastníctvo alebo de facto prišli o svoje vlastníctvo. Neviem, z akého dôvodu by mali byť podaní na prokuratúru a prečo by prokuratúra mala voči nim začať konanie a prečo na základe takéhoto potupného spôsobu kataster napravoval chybu, ktorú spôsobil. Možnože som sa vyjadril trošku komplikovane, ale skúsim to povedať jednoducho.

    Stalo sa aj mne osobne, že som kúpil pozemky, v ktorých 29 štvorcových metrov pôvodný vlastník nadobudol nelegálne. Prečo hovorím nelegálne. Pretože jeho pôvodná kúpno-predajná zmluva neobsahovala zmluvu na tých 29 štvorcových metrov. Stalo sa to chybou katastra nehnuteľností. Kataster nedokáže túto chybu autoremedúrou spätne o pol roka, o trištvrte roka napraviť v prospech pôvodného vlastníka. Sám som upozornil na to, že je tam 29 štvorcových metrov, ktoré zostali visieť, čo nebolo ošetrené, prečo to tak je. Neprekonateľná bariéra.

    Z uvedeného dôvodu navrhujem, aby takáto prísna sankcia, aby nebolo možné sa odvolať voči konaniu, ani preskúmať mimo odvolacieho konania, nie je opodstatnené, aby sme to dávali do toho návrhu zákona, pričom si treba uvedomiť, že tento zákon sa skutočne týka každého jedného vlastníka. V takomto postupe kataster zvyčajne postupuje tak, že podá podnet na prokuratúru, prokuratúra začne konať a pozemok sa vráti naspäť. Pýtam sa, prečo, akým právom voči občanovi, ktorý neurobil žiadnu chybu, aby mala konať prokuratúra. Je to nezmyselné a úrad by mal mať priestor na to, aby si napravil svoju chybu.

    Ďalším bodom je zmena v bode 17 návrh § 31 ods. 6 sa vypúšťa slovo „Žilina“ a nahrádza sa slovami „ktorá registráciu vykonala“. K dôvodom.

    Dámy a páni, aj médiá sa zaoberali touto skutočnosťou a jeden z vypracovateľov tohto návrhu pán kolega Slabý uviedol, že preto je tam uvedená Žilina, a nie Trebišov, lebo pán Slota je zo Žiliny, a nie z Trebišova. V podstate pokiaľ chceme vytvoriť pracovné miesta v Žiline, budiš, nech je vôľa. Ale nevidím dôvodom, prečo, keď kataster v Trebišove, v Košiciach, v Rimavskej Sobote alebo kdekoľvek inde vykoná registráciu, prečo by nemal mať právoplatnosť a nemal oznámiť túto skutočnosť priamo z katastra nehnuteľností tam, kde sa to vykonalo.

    Z uvedeného dôvodu navrhujem, že keď už by malo byť centrálne rozposielanie týchto dokumentov a oznámenie má dôjsť, tak potom pri centrálnom rozposielaní by nemal byť veľký problém, že tam bude odtlačok okrúhlej pečiatky správy katastra, ktorá vklad povolila. Nech už to bude rozposielané z Bratislavy, Žiliny, z Trebišova či z ktoréhokoľvek kúta Slovenskej republiky, nehovoriac, že jeden z dôvodov, prečo zavádzajú páni kolegovia riešenie centrálneho rozposielania dokumentov, čo je bezpochyby krok späť, je to, že v Žiline sú priestory. Budiš. Ale tým pádom my budeme znižovať počet pracovníkov v Rimavskej Sobote, v Trebišove, v Košiciach a inde a budeme prijímať pracovníkov práve v Žiline. Nemyslím si, že toto je správny prístup k riešeniu danej problematiky.

    Ďalším pozmeňujúcim bodom je vypustenie bodu 35 návrhu, a týka sa to vypustenia § 37 pôvodného zákona, kde navrhujem, aby zostal v platnosti. Z dôvodu – § 47 pôvodného zákona len na osvieženie hovorí o oznámení o zápise. Správa katastra oznámi účastníkom konania, a tým fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra nehnuteľností. Nevidím dôvodom, prečo by kataster nemal oznamovať aj dotknutým osobám zápis v danom katastri. Je to ich prospech a týka sa to hlavne oblastí, kde sú byty a spoluvlastnícke podiely, preto by kataster takúto povinnosť ďalej nemal mať. Toto navrhujem, aby sme zanechali.

    Vrátim sa k pozmeňujúcemu návrhu č. 3, ktorý som podal, ktorý sa týka procesu centrálneho rozposielania dokumentov. Dnes je to tak, že na správu katastra prídu žiadosti, je tam 9 ľudí, ktorí majú oprávnenie konať, môžu rozhodnúť o zápise do katastra, prekontrolujú celý materiál, prekontrolujú zmluvy, rozhodnú o povolení na vklad, vytlačia všetky potrebné doklady, zároveň naobálkujú a sekretárka to rozpošle. Dnes tým, že bude centrálne rozposielanie dokumentov, ich práca z tohto hľadiska nebude veľmi uľahčená, len zavedieme plus jeden krok, že bude tam správa Žilina, čo úplne si nemyslím, že je to správne.

    Dovoľte mi, aby som upozornil na ďalší fakt, ktorý tento poslanecký návrh ale nerieši. V podmienkach Slovenskej republiky máme viacej ako 12 miliónov parciel právneho stavu. Už Mária Terézia pri uplatnení pozemkovej knihy v roku 1896 zaviedla pravidlo, že jeden vlastník, jeden kataster, jeden zápis. To znamená, že na jednom zápise mal každý vlastník, koľko parciel mal. Keď tých parciel mal dvesto, tak aj tak to bol jeden zápis. Dnes my máme ku každej parcele jeden vlastný zápis, to znamená, že máme 12 miliónov zápisov.

    Problém ale vnímam v tom, že pokiaľ sa pozrieme v tomto návrhu zákona, koľko treba platiť poplatok za vydanie kópie z katastra mapy alebo mapy bývalého pozemkového katastra, alebo parciel, alebo kópiu originálu listu vlastníctva, tak za 20 parciel treba zaplatiť 8 euro. Je absolútne bežné, že vlastník, ktorý má nie veľkú výmeru jeden, dva hektáre, má možno 20, 50, 100 parciel. Pretože z hľadiska rozbitia štruktúry a podielnického vlastníctva je to realita. To je zberstvo a vydieranie obyčajných vlastníkov na to, aby platili štátnym úradom. Prečo nie je možné sa vrátiť k tomu, čo sa už raz osvedčilo a v jednom katastri jeden vlastník, jeden zápis. Potom nech, trebárs, ten poplatok nie je 8 eur, nech je 28 eur, aj tak to bude lacnejšie pre toho vlastníka ako práve v tomto spôsobe a pri takomto riešení.

    Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predbehol možnože mojich kolegov, ale v poslaneckých laviciach sa zjavil pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý sa týka čl. III. Je to nepriama novela zákona č. 587/2004 Z. z. o environmentálnom fonde.

    Kolegyne, kolegovia, neviem, či si uvedomujete, čo je podstatou tejto novely. Podstatou tejto novely je, že na žiadateľa, ktorým je organizácia v zriaďovateľskej alebo v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva sa postup podľa ods. 1 až 6 nevzťahuje. To znamená, že minister môže bez akýchkoľvek žiadostí, bez podkladov, bez neviem čoho všetkého rozhodnúť o použití environmentálneho fondu. Ja si myslím, že to do takéhoto poslaneckého návrhu ako nepriama novela takýmto spôsobom nepatrí. A nedalo mi, aby som na to neupozornil, lebo možnože to bude prednesené, možnože to nebude prednesené, ale myslím si, že toto nie je ten správny spôsob.

    Vo výbore pre pôdohospodárstvo sme mali možnosť pred časom mať jednu inú novelu, kde by minister bez uvedenia dôvodu mohol odvolať a menovať iných nových členov Rady environmentálneho fondu. Vtedy to neprešlo. Bohužiaľ, teda na poslednú chvíľu sa to podarilo zastaviť, teraz je to iný návrh na spôsob použitia. Takéto použitie, aj keď je to v rámci zriaďovateľskej pôsobnosti samotného ministerstva, neprispieva k zvýšeniu transparentnosti, ale myslím si, že takéto riešenia alebo netransparentnosť je asi novým logom tejto vlády alebo takéhoto prístupu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zsolta Simona sa hlási pán poslanec pán Dubravay? Skúste trojku stlačiť. Najskôr sa, dobre, pán poslanec Slabý, pán poslanec Čech a pravdepodobne pán Dubravay. Skúste zaregistrovať. Pán poslanec do rozpravy? No tak musíte počkať, kým zrealizujeme faktické poznámky. Takže najskôr pán poslanec Slabý a potom pán poslanec Čech. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Ján Slabý. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V prvom rade by som uviedol na správnu mieru citáciu pána kolegu pána poslanca Simona. V tej televíznej relácii som hovoril, že je šťastím pre Trebišov, že odtiaľ nepochádza pán Slota, lebo potom by aj Trebišov bol nevhodný, tak ako je nevhodná Žilina. Čiže v tomto kontexte. Dobre? A tak som to aj myslel, a tak som to aj povedal. A to je dosť podstatný rozdiel.

    No a potom k tomu, čo vy hovoríte ohľadom znižovania počtu zamestnancov v rámci celého Slovenska a navyšovania v Žiline. Počas vašej vlády v Žiline fungoval ústav, teda takzvaný katastrálny ústav. Tento ústav bol v minulom roku zrušený. Tým pádom skoro 200 pracovných miest bolo v Žiline znížených. Do týchto priestorov my ideme teraz umiestniť tú centrálnu expedíciu písomností, navrhujeme toto umiestnenie, kde bude zamestnaných 6, možno 8 zamestnancov na obsluhu tohto zariadenia. Navyše sa touto cestou ušetrí zhruba 60 zamestnancov, ale keď hovoríme v dôvodovej správe o ušetrení počtu zamestnancov, je to v tom, že nebudú musieť lepiť obálky a vypisovať tie adresy, čo napríklad len v bratislavskom úrade Správy katastra Bratislava predstavuje tisíc písomností denne. A títo ľudia sa budú môcť venovať odbornej práci, na ktorú zrejme na tom katastri aj sú. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Čech. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nechcem vo svojom kratučkom vystúpení alebo poznámke hodnotiť vystúpenie pána poslanca v tej časti, že koľko má pravdy a koľko má polopravdy, čo povedal, čo predniesol. Vychádza mi z toho, ako ho zabila tá Žilina aj na rokovaní nášho výboru aj dnes. To znamená, že keď sa povie, prednieslo Žilina, to znamená, že nejaké červené súkno keby sa natiahlo pred neho a potom ide. Proste vychádza tento názor z toho, čo som počul aj vo výbore a čo som počul aj dnes.

    Nedá mi, aby som sa nepozastavil nad tým, čo povedal, aká sa mu stala chyba na katastri. Áno, stala sa mu chyba, ktorú teda nevedel napraviť. Ale tento stav tu existuje niekoľko rokov dozadu, desiatok možno rokov, nie teraz. My sa snažíme tento stav riešiť. A len pre vašu informáciu, pán poslanec, neviem, či ste sa stretli s tými číslami, ktoré hovoria o tom, že koľko takýchto chýb na katastroch je. Za posledných sedem rokov, pokiaľ ma pamäť dobre neklame, bolo z nejakých 17 miliónov podaní nejakých 400 alebo 440 riešených na prokuratúre. To znamená, že prokuratúra z toho celkového počtu riešila asi 0,03 %, ale aj z týchto podaní, ktoré riešil prokurátor, vlastne boli podania, ktoré tam dal samotný katastrálny úrad, čo zistil chyby, on chyby v zápisoch, chyby v notárskych overeniach a podobne. To znamená, že oni sami dali tie podnety na to, aby prokurátor preskúmal tieto veci. Takže nejaké konštatovanie, že kataster chybuje, alebo koľko chýb sa vyskytuje na katastrálnych úradoch v tejto veci zápisov a nejaké, že teda vlastnícke právo by mohlo byť týmto narušené, nejaké konštatovanie v tejto súvislosti a na základe týchto čísiel nemyslím si, že je relevantné dneska o ňom hovoriť. Ďakujem pekne.

  • Teraz bude reagovať na tých, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Pán kolega Slabý, povedali ste, že minulý rok ten ústav bol zrušený. Teda za vašej vlády. Teraz chcete v Žiline vytvoriť pracovné miesta a sám ste povedali, že 60 znížite inde. To znamená, že je evidentné, že na ostatnom území Slovenskej republiky dôjde k zníženiu a v Žiline dôjde k navýšeniu. Pán kolega, táto vláda zachraňuje každé jedno pracovné miesto, je sociálne cítiaca, toto je názorný príklad, ako treba riešiť a zachraňovať pracovné miesta takýmto spôsobom

    Čo sa týka počtu zápisov. V prvom rade si treba uvedomiť, že od 1. januára počet zápisov enormne klesol na každom katastrálnom úrade z jedného jediného dôvodu. Finančná kríza a nákup pôdy, nákup nehnuteľností a nákup vecí, ktoré eviduje Úrad geodézie a kartografie poklesol. Je evidentný pokles. Nevidím dôvod, prečo pristupovať k takémuto prístupu. Nevidím dôvod, prečo nemôže zasielať samotný kataster Bratislava samotnej Bratislave. Stráca de facto istú samostatnosť, a keď to už má byť centrálne z ktoréhokoľvek kúta republiky a bez červeného súkna, tak prečo to nemôžem dostať so zápisom príslušného katastra, ktorý v rozhodnutí povolil alebo vykonal.

    Čo sa týka toho červeného súkna. Ja si myslím, že nie je tomu úplne tak. Ale pokiaľ sa pozrieme na vodohospodársky podnik, kde rozhodovanie pomaly o katastri skončí, tak je evidentné, kam veci smerujú a nie sme prvý deň v politike, aby sme nevideli ten skutočný záujem. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Zsolt Simon bol jediný prihlásený písomne. Skôr ako dám priestor na to, aby ste sa prihlásili do rozpravy k tomuto návrhu ústne, chcem vás informovať, že dnes o 16.30 hodine zvoláva predseda parlamentu poslanecké grémium. Poprosím, pretože nás je tu málo, aby ste informovali svojich predsedov poslaneckých klubov aj tých, ktorí sú členovia poslaneckého grémia, aj podpredsedov Národnej rady, že o 16.30 hodine v miestnosti, kde zasadáva poslanecké grémium je dnes zvolané predsedom Národnej rady poslanecké grémium.

    Teraz otváram možnosť prihlásiť sa k tomuto návrhu zákona do rozpravy ústne. Kolegovia a kolegyne, poprosím o pokoj. Do rozpravy sa ústne prihlásili pán poslanec Ján Slabý, pán poslanec Peter Dubravay, pán poslanec Zsolt Simon. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má poslanec Ján Slabý. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ono to už sa stane takto klasikou, že všetko, čo poviem, bude pán Simon prekrúcať. Ja som predsa nepovedal, že sa budú prepúšťať ľudia a že sa ušetrí 60 pracovných miest zhruba, ktoré budú môcť na týchto úradoch vykonávať lepšiu prácu ako písanie adries a lepenie obálok. Toto som povedal, ale budú na tých úradoch. Nikoho neprepustia.

  • Reakcie v sále.

  • Ušetríme tých, ktorí doteraz robili prácu, ktorá nemala bohvieaký význam, aby robili odbornú prácu. V tomto zmysle je to šetrenie.

    No a ak dovolíte, mal som to síce pripravené ako záverečné stanovisko, ale môžem teraz o tom povedať, keď je takým obrovským problémom tá centrálna expedícia písomností.

    Tak najprv o tom, o čo ide. V roku 2008 bolo do katastra nehnuteľností zapísaných 355 813 verejných listín a vydaných 338 396 rozhodnutí o povolení vkladu, čo predstavuje vyexpedovanie viac ako 2,8, páni, teraz by bolo dobré možno počúvať, keď hovorím čísla, viac ako 2,8 milióna zásielok ročne.

    V podmienkach najväčšej správy katastra, správy katastra Bratislava sa denne expeduje cca tisíc písomností. Vzhľadom na takéto obrovské množstvo písomností expedovaných zo správ katastra Úrad geodézie, kartografie a katastra ako jedno zo strategických opatrení v rámci našej novely navrhol zriadenie centrálnej expedície písomností, ktorej cieľom je zjednodušená, zrýchlená a efektívna distribúcia písomností. Pre umiestnenie automatickej obálkovacej linky sa využila budova, v ktorej bol umiestnený, ako som už spomínal, Katastrálny ústav v Žiline, ktorý bol v dôsledku znižovania počtu zamestnancov zrušený. Čiže ak sme počas našej vlády v Žiline znížili skoro 200 pracovných miest, tak to ako bolo v richtiku, v poriadku. Počas vašej vlády ste v Žiline bez problémov zamestnávali 200 ľudí necelých, 180. Takí ste vy čistí dobráci.

    No a teraz, keď sme to zrušili, tak vám vadí, že tam 6 až 8 ľudí bude obsluhovať nový stroj, ktorý sa bude o niečo starať. No ale ja mám taký dojem, a teraz, ak dovolíte, trošku pôjdem na tú rétoriku ako pán Simon. Ak je teda problém Žiliny v tom, že tam žije pán Slota, tak si myslím, že by nebolo zlé navrhnúť, aby Žilina získala štatút takzvaného zakázaného mesta, aby sa všetky ustanovizne, ktoré sú v Žiline vysťahovali za hranice mesta do vzdialenosti bezpečnej, ktorú určite vy určíte, ktorá je bezpečná, alebo napríklad aj taký Váh, nech netečie cez Žilinu, lebo to je nevhodné. Ja viem, preháňam a podobne, ale na niektoré vaše argumenty sa snáď inak ani nedá odpovedať. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Jána Slabého je prihlásený Zsolt Simon ako jediný. Uzatváram možnosť s faktickou poznámkou sa prihlásiť a teraz má slovo pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Pán kolega Slabý, povedali ste, že v Žiline bude 6 ľudí. Nikoho, žiadnych 60 neprepustíte v rámci územia Slovenskej republiky, k úspore nedôjde. Všetko by mohlo fungovať tak, ako to funguje teraz, len jednoducho treba kúpiť stroj, ktorý bude automaticky robiť tie obálky za niekoľko desiatok miliónov korún. Potom je tento tender v zákulisí tohto návrhu zákona? Alebo je za tým riešenie 2,8 miliónov zásielok pre Slovenskú poštu?

  • Pán poslanec Zsolt Simon bol jediný, ktorý sa prihlásil. Chcete reagovať, pán kolega? Nie. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Dubravayovi, ktorý je ďalej prihlásený do rozpravy ústne. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladaná novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov má za cieľ doplniť a spresniť právnu úpravu výkonu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností. Katastrálny zákon č. 162/1995 nadobudol účinnosť 1. januára 1996. Za toto obdobie bol viackrát novelizovaný. Navrhovaná novela katastrálneho zákona je predkladaná ako siedma. Rozvoj trhu s nehnuteľnosťami, vstup nových investícií do nášho hospodárstva, rozvoj infraštruktúry, výstavba diaľnic a podobne výrazne ovplyvňujú požiadavky užívateľov na informácie z katastra nehnuteľností.

    Z predkladaných spresnení a doplnení jednotlivých ustanovení zákona je dôležitou úlohou poskytovať katastrálne služby elektronicky tak pre podávanie informácií, ako aj podávanie návrhov na zápis do katastra nehnuteľností.

    Nemenej dôležitou úpravou je rozšírenie kompetencií správ katastra tak, aby informácie z katastra nehnuteľností poskytovali všetky správy katastra z celého územia Slovenskej republiky. Zjednodušenie konania o povolenia vkladu do katastra nehnuteľností, zmenu hranice katastrálnych území, náležitosti upravuje pôsobnosť katastrálnej inšpekcie, ako aj ustanovení týkajúcich sa obnovy katastrálneho aparátu, najmä konania o námietkach k obnoveniu operátu a vyhlásenie jeho platnosti.

    Poskytovanie informácie z katastra nehnuteľností podlieha povinnosti zaplatiť správny poplatok podľa sadzobníka správnych poplatkov položka 10, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Od správnych poplatkov tejto položky sú oslobodené obce, vyššie územné celky na účely usporiadania vlastníckych práv k pozemkovým komunikáciám a školám v ich pôsobnosti a tiež Slovenská správa ciest a Národná diaľničná spoločnosť na účely usporiadania vlastníckych práv k pozemkom pod pozemnými komunikáciami, diaľnicami a rýchlostnými cestami a cestami I. triedy.

    Vážené panie poslankyne, poslanci, z uvedených dôvodov i z dôvodov, ktoré už tu odzneli, novelu zákona klub Slovenskej národnej strany jednoznačne podporí.

    Dovoľte zároveň, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slabého, Rudolfa Pučíka a Jána Čecha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    V návrhu zákona navrhujem vykonať nasledovné zmeny. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie. Zákon č. 587/2004 Z. z. o environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z., zákona č. 276/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z. a zákona č. 514/2008 Z. z. sa dopĺňa takto. V § 9 sa na konci dopĺňa úsek 11, opakujem, v § 9 sa na konci dopĺňa úsek 11, ktorý znie: „Na žiadateľa, ktorým je organizácia v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti ministerstva na postup podľa úsekov 1 až 6 sa nevzťahuje.“ Doterajšie články III a IV sa označujú ako články IV a V a súčasne sa vykoná legislatívna úprava aj v názve zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Skôr ako dám priestor tým, ktorí chcú na vás reagovať vo faktických poznámkach, by som si dovolil teraz privítať na balkóne Národnej rady zástupcov Výboru pre verejnú správu, teritoriálne plánovanie a ekologickú rovnováhu Snemovne reprezentantov a Výboru pre verejnú správu, teritoriálne plánovanie a životné prostredie Senátu parlamentu Rumunska. Buďte ešte raz srdečne vítaní.

  • No a budeme teraz pokračovať. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Dubravaya sa neprihlásil nikto, a preto teraz dávam priestor pre vystúpenie v rozprave poslednému, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne, a to je pán poslanec Zsolt Simon.

    Pán poslanec, nech sa páči. Skôr ako príde pred rečnícky pult, chcem ešte raz zopakovať, že 16.30 hodín je zasadnutie poslaneckého grémia z iniciatívy pána predsedu pána Pašku s tým, že poprosím tých, ktorí tu nie sú, predsedovia klubov a tí, ktorí sú členovia grémia, aby sa to od vás láskavo dozvedeli. Ďakujem pekne.

    Zs. Simon, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, snáď ešte jedna myšlienka. O všetkých bodoch mojich pozmeňujúcich návrhov žiadam hlasovať osobitne. A, pán kolega Slabý, nie všetko červené súkno, čo je Žilina. Ale pre mňa z Gemera je skôr zásada, že Pán Boh nad nami vysoko, Bratislava ďaleko, nech je hlavným mestom Slovenskej republiky Banská Bystrica so Zvolenom. To je ku mne stále bližšie a v takomto počasí ešte stále viac. Ďakujem.

  • Reakcie v sále.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Zsolt Simon bol naozaj druhýkrát prihlásený a predpokladám, že to, čo chcel povedať, čo sa má dostať do zákona, už povedal vo svojom prvom vystúpení. Pretože bol posledný prihlásený do rozpravy ústne, tak sa teraz pýtam, pán navrhovateľ v rozprave alebo v záverečnom slove? V záverečnom slove. Takže dovoľte, aby som vyhlásil rozpravu za skončenú a slovo teraz dostáva pán poslanec Ján Slabý, ktorý má právo teraz vystúpiť v záverečnom slove. Potom, ak bude treba, respektíve bude chcieť sa môže prihlásiť aj pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, len veľmi krátko. Pozmeňujúci návrh číslo 2 pána poslanca Simona je vlastne terajšia právna úprava. Áno, rozumel som to správne? Áno. Len v závere chcem povedať to, čo tu možno v tých dosť hektických debatách mohlo znova uniknúť. Teda ten hlavný cieľ predkladaného návrhu novely katastrálneho zákona. Tým hlavným cieľom je zrýchlenie katastrálneho konania a elektronizácia katastrálnych služieb ako súčasť elektronizácie celej verejnej správy. Touto novelou sa snažíme pomôcť vybudovať na Slovensku moderný a funkčný kataster nehnuteľností, ktorý bude lepšie slúžiť občanom. A na to by sme zrejme aj pri debate, tá môže byť niekedy pre účasť médií dosť zvláštna, ale hlavne pri hlasovaní na toto by sme mali v prvom rade zrejme myslieť. Teda aby to, čo tu schválime, umožnilo v správe katastra nehnuteľností lepšie slúžiť občanom. Toto je asi to, o čo vás chcem poprosiť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca si žiada záverečné slovo? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme ďalej pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 758, spoločná správa výborov je uvedená ako tlač 758a. Teraz odovzdávam slovo pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby tento návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som uviedla v druhom čítaní legislatívny návrh, o ktorom sa už teda od októbra minulého roku diskutuje v parlamente a ktorý vlastne mal byť schválený už v októbri minulého roku nebyť toho, že pán prezident Slovenskej republiky vrátil návrh zákona o cestnej premávke opätovne do parlamentu. A keďže tento legislatívny návrh nadväzuje aj na cestný zákon, bolo treba vyšpecifikovať konkrétny paragraf, konkrétne číslo zákona a problém bol v tom, že nemali sme číslo presné, nemali sme číslo paragrafu, tak až teraz sa dostáva na rad na prediskutovanie. Preto budú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré budú posúvať jednak účinnosť zákona, a jednak budú proste dopĺňať príslušné ustanovenia cestného zákona.

    Prečo poslanci prišli s týmto legislatívnym návrhom? Nebudem hovoriť dlho, chcem len pripomenúť, že bola to Ľudová strana – HZDS, ktorá sa už v minulosti zaoberala otázkou výživného. Prvý legislatívny návrh vyšiel z našej dielne a poukazovali sme vždy aj poukazujeme na to, že výživa detí, platenie výživného nie je otázkou, ktorá sa viaže k rodičom, ale na základe Deklarácie práv dieťaťa prijatej OSN 20. novembra 1959, ku ktorému sme pristúpili ako signatári. V čl. VI sa ako právo dieťaťa uvádza právo na jeho sociálne zabezpečenie. Tomuto právu dieťaťa odpovedá povinnosť rodičov zaoberať sa a plniť si povinnosti k zabezpečeniu sociálnych práv dieťaťa vrátane práva plniť si vyživovaciu povinnosť.

    Vyživovaciu povinnosť tam, kde nie je dobrovoľne plnená, určuje súd. No napriek súdnemu určeniu mnohí povinní rodičia si túto povinnosť neplnia. Preto dochádza k exekúcii. Exekučný prostriedok býva obvyklý, neraz trvá dlho, pokiaľ exekútor s doteraz možnými prostriedkami výživné vymôže. Ale máme aj náhradné výživné. To sme riešili prípady, keď rodičia nie sú sociálne a finančne takí solventní, aby si túto povinnosť plnili a dneska predkladáme legislatívny návrh, keď rodič je solventný, ale napriek svojej solventnosti si neplní vyživovaciu povinnosť, a to tým spôsobom, že by exekútor mohol obrátením sa na Policajný zbor žiadať zadržanie vodičského preukazu, a to do doby, pokiaľ nie je splatené výživné.

    Vážení, chcem upozorniť, že ešte počas prvého čítania v parlamente viaceré denníky uviedli, že ide o zhabanie vodičského preukazu. Žiadali sme opravu, žiaľ, nie všetky denníky túto opravu uskutočnili. Preto upozorňujem aj z tohto miesta, že exekučným prostriedkom nebude zhabanie vodičského preukazu, ale len zadržanie, a to do času, pokiaľ si rodič nesplní vyživovaciu povinnosť.

    Dovoľte, aby som citovala myšlienku spolupredkladateľa pána poslanca Vladimíra Mečiara, ktorý uviedol. „Ak má rodič, povinný rodič financie na kŕmenie svojho motorového vozidla a jazdí a kŕmi toto vozidlo, musí predovšetkým mať peniaze na nakŕmenie svojho dieťaťa.“ Toto je základná myšlienka. Nie je to úplná prvotina, pretože už v Poľsku bol prijatý obdobný legislatívny návrh a na základe realizácie tejto veľmi jednoduchej exekučnej možnosti sa výrazne zvýšilo plnenie vyživovacej povinnosti.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem zaťažovať toto rokovanie dlhým úvodným traktátom. Zrejme všetci chápeme, o čo ide. Verím, že všetci vnímate, že ide o záležitosť, o legislatívny návrh, ktorý nemá politický podtón, má ľudský podtón, pretože má zabezpečiť výživné pre deti, ktoré takéto výživné potrebujú a majú naňho právny nárok určený súdom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážená predkladateľka, panie poslankyne, páni, poslanci, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 758.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení neskorších predpisov podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2008 č. 1020 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona tak, ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 491 z 15. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 414 zo 14. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 186 zo 14. októbra 2008. Všetky tri výbory bez pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien o návrhu nerokoval, nakoľko sa na schôdzu výboru nedostavil navrhovateľ. To znamená, že v spoločnej správe nemáme žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 20. októbra 2008 číslo uznesenia 500. Týmto uznesením výbor ma zároveň poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predniesla som spoločnú správu, tak ako bola schválená gestorským výborom. Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Ústne sa prihlásil pán poslanec Richter, Halecký, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Slovo má pán poslanec Richter. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, v uplynulých dňoch v súvislosti s účinnosťou cestného zákona bola otvorená aj polemika k § 52 ods. 2, ktorého obsahom je parkovanie na chodníkoch a jedenapolmetrový priestor pre priechod pre chodcov. Médiá otvorili polemiku takzvanej dvojitej negácie alebo dvojitého záporu. Zdôvodňovali, že v tomto prípade platí to, čo je aj v matematike dávno známe, že vlastne mínus krát mínus sa rovná plus. Dal som aj verejný prísľub, že túto jazykovo-gramatickú úpravu textu odstránime pri najbližšej novele cestného zákona.

    Keďže táto poslanecká novela, ktorá je dnes predložená na rokovanie Národnej rady, otvára aj cestný zákon, pokladám za vhodné aj túto gramaticko-jazykovú úpravu riešiť. S navrhovateľom som obsah pozmeňujúcich návrhov prerokoval.

    Znenie pozmeňujúceho návrhu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 758). V čl. II v navrhovanej novele zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 8/2009 Z. z. sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: Po prvé. V § 52 ods. 2 sa vypúšťa slovo „nie“. Tým sa vlastne odstráni tá dvojitá negácia jazykovo-gramatická, ktorú som spomínal v úvodnom vystúpení. Doterajší novelizačný bod obsahujúci novelizáciu § 71 sa označuje ako bod 2.

    Odôvodnenie. Ide o gramaticko-jazykovú úpravu textu, aby tento bol úplne v súlade so zmyslom zákonného ustanovenia. Navrhovaná úprava sa vykonáva, aj keď z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nález č. III Ústavný súd 34/7–38 vyplýva, že v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu, alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad ratio legis, teda zmysel a účel zákona pred doslovným gramatickým, respektíve jazykovým výkladom.

    Na záver môjho vystúpenia by som chcel aj oceniť, čo tu možno často nezaznieva v tejto sieni, médiá, že jednoducho na túto jazykovo-gramatickú nezrovnalosť upozornili. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Richtera nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Teraz vyhlasujem prestávku do 16.55 hodiny, keďže o 16.30 hodine bude politické grémium, ktoré už avizoval pán podpredseda Hort a zvoláva ho predseda Národnej rady. Takže prestávka do 16.55 hodiny, kedy budeme pokračovať.

  • Prerušenie rokovania o 16.25 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prichádza prezident Slovenskej republiky.

  • Príchod prezidenta Slovenskej republiky za znenia slávnostných fanfár.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky privítal pána prezidenta Slovenskej republiky pána Ivana Gašparoviča.

  • Pán prezident podľa čl. 102 písm. p) Ústavy Slovenskej republiky chce využiť svoje právo a pred Národnou radou dnes vystúpiť so správou o stave Slovenskej republiky.

    Zároveň vítam pána predsedu vlády Slovenskej republiky, ako aj ostatných členov vlády (potlesk) a teraz už odovzdávam slovo pánovi prezidentovi.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážený pán generálny prokurátor, vzácni hostia, drahí spoluobčania, využívajúc svoje ústavné právo som požiadal pána predsedu Národnej rady o vystúpenie pred poslancami. Chcem hovoriť k situácii, ktorá dneska je, v živote občanov Slovenskej republiky nie je jednoduchá, ktorú vy ako poslanci Národnej rady a vláda musíte riešiť.

    Vývoj Slovenska je dynamický proces. Závisí nielen od našich záujmov a rozhodnutí, ale aj od závažných svetových procesov, ktorých sme dneska súčasťou. Túto cestu aj s bremenami nových nárokov sme si vybrali sami. Preto je našou povinnosťou niesť za ňu zodpovednosť a popasovať sa s prekážkami a požiadavkami, ktoré táto cesta prináša. A to bez ohľadu na stranícke programy, lebo na stole dnes nie je otázka, kto s kým a kto proti komu, ale nutnosť riešenia rozsiahleho množstva závažných každodenných problémov. Týkajú sa všetkých. Aby sme nápor nových starostí zvládli, musíme ich riešiť v spolupráci s odbornými tímami na tej najvyššej úrovni.

    Vážená Národná rada, znižuje sa výroba, pribúda nezamestnaných. No aj v tejto nepriaznivej situácii je našou povinnosťou poďakovať sa našim občanom, lebo úspechy, ktoré sme dosiahli, sú najmä ich dielom. Žiaľ v čase, keď sme sa usilovali prilepšiť im, dostali sme sa pod nečakaný ekonomický tlak. Aj preto dostáva prednosť schvaľovanie tých zákonov, ktoré riešia otázky zamestnanosti, alebo inak pomáhajú občanom predchádzať sociálnej núdzi.

    Svetová kríza odhalila svetu nielen nepríjemné fakty, ale aj silu medzinárodných väzieb a spoluzodpovednosti. Je teda aj skúškou súdržnosti a solidarity Európskej únie a pevnosti spoločnej európskej meny. Tento a nasledujúci rok ukážu, na akých základoch dneska stojíme. Či Európska únia bude pokračovať len ako politické zoskupenie, alebo si uchová kredit stabilného ekonomického priestoru, v ktorom sa nebudú presadzovať záujmy jedných na úkor druhých. Slovensko je za rozvoj politicky a ekonomicky silnej Európskej únie. Celku, no aj jeho jednotlivostí. Budeme teda musieť potvrdiť, že nám ide aj o ekonomicky, sociálne a morálne pevné Slovensko, občiansky a štátoprávne jednotné.

    Aj keď jednotlivé minulé obdobia boli okorenené prirodzenými koalično-opozičnými súbojmi, za rozhodujúci považujem fakt, že Národná rada Slovenskej republiky pristupovala a pristupuje k plneniu našich záväzkov voči Európskej únii a aliancii zodpovedne. Za to jej skutočne patrí uznanie.

    Napriek tomu treba zdôrazniť, že exekutíva to má vždy najťažšie. Je permanentne vystavená konfrontáciám. Práve preto jej treba dnes priznať, že za šestnásť rokov práce pre samostatnú a suverénnu Slovenskú republiku vykonala kus mimoriadne náročnej práce. Aj keď občania neboli so všetkými jej rozhodnutiami a krokmi spokojní. Jednotlivé vlády sú však za svoje rozhodnutia trvalo zodpovedné. Hoci si priznali viaceré chyby, ktoré sa postupne naprávali a naprávajú. Aj preto boli v roku 2008 prijaté viaceré opatrenia sociálnej politiky štátu: nárast minimálnej mzdy, dvojnásobná valorizácia starobných dôchodkov, zvýšenie prídavkov na deti a podobne.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, naša ekonomická a sociálna realita nie je vo viacerých oblastiach dobrá. A ako ukazuje život, ani to dobré nie je samoudržateľné. To si určite uvedomujeme všetci. A uvedomujeme si aj to, že okrem pitnej vody, ktorá bude mať hodnotu zlata, úrodnej pôdy a vzácnych lesov nedisponuje Slovensko iným, rovnako významným prírodným bohatstvom.

    Na margo pitnej vody ako strategickej suroviny tohto storočia chcem vyzdvihnúť náš úspech na svetovej výstave v Zaragoze. No zároveň považujem za nevyhnutné upozorniť, že podľa článku 4 Ústavy Slovenskej republiky nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Inak povedané: je vlastníctvom všetkých našich občanov. Preto žiadam príslušné orgány, aby tomuto strategickému vlastníctvu, jasne vymedzenému našou ústavou, venovali mimoriadnu pozornosť. Aby preverili všetky zmluvy, ktoré sú spojené s článkom 4 našej ústavy.

    Existuje aj bohatstvo, ktoré je súčasťou spoločnosti, no patrí len konkrétnemu človeku, nikto mu ho nemôže vziať. Je to duchovné bohatstvo. Oceňujem, že sa konečne začína venovať napriek kríze zvýšená pozornosť vzdelávaniu, výchove, ale aj citovej výchove. Najmä zo strany vlády, súkromných investorov i cirkevných inštitúcií. Keď sa ma v čase prepuknutia finančnej krízy ľudia v regiónoch pýtali, do čoho by mali investovať svoje ušetrené peniaze, odpovedal som: do vzdelania. Samozrejme, výsledky takýchto investícií nie sú viditeľné okamžite. No ako nás varuje súčasná kríza – žiť len pre dnešok a na dlh je krátkozraké!

    Mladé generácie musíme vzdelávať v potrebných odbornostiach, ale aj vychovávať k humanizmu. Práve dnes, keď sa ľudskosť akosi nenosí. Budúci svet nebude o nič prívetivejší než ten dnešný, ak ho nezačnú poľudšťovať najmä nastupujúce generácie.

    Všetci sa musíme zaujímať o svet mladého človeka. O to, v čom žije, ako žije, pre čo žije, čo ho láka, čo teší, ale aj čo znepokojuje. Zvlášť učitelia. Diferencovaný prístup je dnes vo výchovnej a vzdelávacej práci dôležitejší než v minulosti. Aj na ten potrebujeme financie, ale predovšetkým pevnú vôľu a trpezlivosť. Aj ony sú investíciou do budúcnosti.

    Okrem neustáleho zlepšovania všetkého nášho konania máme pred sebou aj požiadavku nevyhnutnosti. To, čo sme si mysleli, že musíme mať dnes, zajtra budeme musieť podrobiť novému prístupu: všeličo možno odložiť na neskôr. Budeme sa musieť uskromniť. No nemali by sme sa vzdať význačných cieľov, zodpovednosti a ľudskej dôstojnosti. Pretože súčasná svetová hospodárska kríza je výsledkom krízy hodnôt.

    Slovensko má však aj dnes predpoklady byť úspešne sa rozvíjajúcou ekonomikou. Aj keby bol v roku 2009 rast nášho HDP len dve percentá, bude podľa OECD najviac v rámci celej Európskej únie. To však neznamená, že máme prestať konať uvážlivo, či prestať pomáhať tým, ktorí pomoc skutočne potrebujú. Základom modernej politiky je politika realistická, spravodlivá a najmä sociálne humánna.

    Za múdre považujem aj stanovisko, že znižovanie výroby a prepúšťanie z práce sa nedá riešiť bez realizácie nových investičných projektov a rekvalifikácie, bez podpory pracovných príležitostí a mobility pracovných síl. To sú dnes rozhodujúce investície do našej priamej účasti na stabilite Európy.

    Stabilita Európy by sa mala posilniť aj definovaním novej politickej architektúry vo vzťahoch medzi Európskou úniou, Spojenými štátmi a Ruskou federáciou. Jej základom by mal byť rovnostranný trojuholník. Obrazne povedané: mala by to byť trojnožka, ktorej každá noha nesie rovnakú zodpovednosť za stabilitu – za stabilitu celého sveta. Bez tejto rovnakej zodpovednosti sa budeme len ťažko zviechať zo súčasnej celosvetovej hospodárskej krízy.

    Vážená Národná rada, zahraničná politika Slovenskej republiky získala vážnosť, uznanie a hodnovernosť. Je výsledkom uplatňovania troch zásad: prvá – presadzovanie medzinárodného práva a multipolarity súčasného sveta; druhá – pripravenosť rozvíjať priateľské vzťahy so všetkými krajinami a, samozrejme, chrániť našich občanov; tretia – trvalý záujem o riešenie konfliktov mierovými prostriedkami a o všestrannú hospodársku spoluprácu.

    Rezortmi citlivými na výkon medzinárodnej spolupráce sú aj obrana a vnútro. Spoločnosť očakáva, že zákony, ktoré vstúpili a vstupujú do života príslušníkov ministerstva vnútra, skvalitnia jeho personálnu výbavu a ukážu, že s policajtom Slovenskej republiky sa spája bezpečnosť, požadovaná autorita a dodržiavanie zákona.

    Dosiahli sme stopercentnú profesionalizáciu našej armády, avšak zatiaľ nie je jej pripravenosť na stopercentné nasadenie, aké od nás očakávajú naši spojenci. Najmä vo vybavenosti bojovej techniky. V súčasnosti by ju mali zvýšiť aj spoločné cvičenia.

    Vážená Národná rada, prudké spoločenské zmeny a uprednostňovanie ekonomiky sa nepriaznivo podpísali na sociálnom a kultúrnom kapitáli našej spoločnosti. Dlho oslabovali sociálne väzby, sociálne istoty i lojalitu k autoritám. Vytráca sa kultúrnosť, rastie nedôverčivosť, medziľudské vzťahy sú poznačené egoizmom. Preto je dobré, že podstatnou črtou súčasného rozvoja spoločnosti je proces obnovy týchto druhov kapitálu. Ten sa už začal, ale sme iba na jeho samotnom začiatku. Preto dnes podporujem súčasný parlament a vládu v ich úsilí o sociálne reformy. Lebo nie porazeným, ale víťazom reforiem musí byť občan.

  • Znepokojuje ma, keď sa zodpovednosť a vedomie starostlivosti o celok považujú za staromódne. Že sa naším reálnym problémom stalo udržanie slovenskej identity a súdržnosti našej spoločnosti. V tomto ohľade sú okolité krajiny oveľa pevnejšie. Zrejme nie sme dosť kritickí voči vlastným nedostatkom, inak by sa predsa nemohla prejaviť slabnúca medziskupinová, medzigeneračná solidarita, čo je v príkrom rozpore s našimi tradíciami.

    Takmer polovica dospelej populácie sa nevie vyrovnať s faktom značnej príjmovej diferenciácie. Útoky na znižovanie sociálnych rozdielov sú podľa môjho názoru nekorektné. Prichádzajú najmä od tých, ktorým nevyhovuje princíp sociálnej solidarity, ktorí sa skalopevne držia neoliberálnych koncepcií a svojich záujmov. Tak ako moc v štáte vyšla v čase ekonomických reforiem v ústrety im, tak dnes v čase sociálnych reforiem by mali vyjsť oni v ústrety moci, ktorá je delegovaná a prepožičaná občanmi tohto štátu.

    Vláda nielenže musí – som rád, že to dneska aj chce – zastupovať záujmy všetkých našich občanov. Nielen úzke skupinové, ale aj celospoločenské. A tie sú v prvom rade ekonomické a sociálne. Ako hlboko sú previazané, o tom nás dennodenne presviedča súčasná svetová ekonomická kríza. Samotná vláda jej dosah na našu realitu ťažko zvládne. Preto podporujem jej snahu o dialóg, ktorý sa dnes koncentruje najmä v Rade pre hospodársku krízu.

    Napríklad po konzultáciách v rade odbory súhlasili s takzvanou flexikontom, čo je zásah do Zákonníka práce. Alebo s ukazovateľom produktivity práce ako rozhodujúcim pri vyjednávaniach o zvýšení miezd.

    Združenie miest a obcí Slovenska prebralo v roku 2009 a 2010 na seba ťarchu takzvanej zamestnaneckej prémie. Vláda si zoškrtala 33 % zo svojej spotreby, najmä verejné obstarávania a podobne. Mohlo by to byť príkladom aj pre ostatných.

    Význam Rady pre hospodársku krízu je aj v tom, že do vlády a Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú len vykonzultované riešenia a aktuálna politická väčšina nezneužíva svoje postavenie v Národnej rade Slovenskej republiky, takže si hlasuje o návrhu bez ohľadu na názor iných. Pokiaľ by tak postupovala v minulých rokoch pri najvýznamnejších rozhodnutiach ako napríklad zmene dôchodkového systému, dnes by určite neboli tieto turbulencie, ktoré tu sú.

    Rovnako citlivou ako sociálny zmier je aj oblasť v starostlivosti o zdravie občana. Reformy v zdravotníctve nám nepriniesli veľa radosti. Skôr zbytočne stratený čas. Odchod odborníkov do zahraničia, nevyváženosti v lôžkovej a liekovej politike a, žiaľ, aj devastáciu či zatváranie zdravotníckych zariadení. Práve preto ešte ako predseda Národnej rady som preferoval napríklad dostavbu nemocnice Rázsochy. Ak sa pre ňu rozhodneme, mali by sme ju koncipovať ako moderné komplexné národné zdravotnícke pracovisko schopné realizovať vrcholné lekárske výkony a systematickú výchovu lekárov. Vidím to tak, že toto pracovisko by sa mohlo stať vzorom, ale aj ťahúňom nevyhnutnej reformy nášho zdravotníctva.

    Vážená Národná rada, dnes sa volá po vedomostiach, tvorivosti a inováciách. Musíme ísť do vedomostne náročných projektov, na cene by mal získavať v tomto prípade rozum a zručnosť. Ak je to tak – a všetko tomu nasvedčuje, že to už ďalej inak ani nemôže byť – potom musíme klásť za slová vzdelávať sa a vychovávať jeden veľký výkričník. Celá spoločnosť sa dneska zhoduje v tom, že vzdelanosť a tvorivosť majú budúcnosť. Považujeme ich za hlavnú strategickú úlohu rozvoja našej spoločnosti.

    Preukážme, že nám ide o vedomostnú spoločnosť, o bohatstvo našej prírody, o úspechy našich ľudí. Ani o význame Tatranského národného parku nerozhoduje v konečnom dôsledku niekto iný, niekto cudzí, rozhodneme o ňom predovšetkým my občania Slovenska. Ak aj ustúpime, ešte to neznamená, že sa nevieme pobiť o víťazstvo s ekologickými hrozbami. Pobime sa oň, lebo sa oň pobiť nielen musíme, ale som presvedčený, že aj chceme. Životné prostredie považujeme za súčasť slovenského národného bohatstva. Rovnako tak pôdu. Starostí s pôdou a zábezpeku základných potravinových článkov nebude ubúdať, význam a cena pôdy stále rastie. Súvisí s ňou totiž potravinová bezpečnosť nášho štátu. A na tú sme akosi pozabudli.

    Naša kultúra je základným znakom našej identity – slovenskej identity. Jej jedinečnosť sa posilňuje aj cez otvorenosť, zbližovanie a výmenu kultúrnych hodnôt. Naša kultúra je naším základným posolstvom Európe a svetu. Dnes jej chýba väčšia odvaha v pohľade na nás i na okolitý svet. Potrebujeme nadčasové pohľady, odmietanie vraku a rýchlych komerčných úspechov. Týka sa to najmä časti pôvodného umenia, ktoré začalo kopírovať lacné zahraničné úspechy. Biznis dnes tvrdo šliape po kvalite kultúry. Musíme to zmeniť a podporiť každú snahu v tomto smere. Napríklad citeľne chýba zákon o knihe, ktorého sa dožadujú spisovatelia.

    Pani poslankyne, páni poslanci, výrazným činiteľom, ktorý dnes vstupuje do obrazu našej spoločnosti, je samospráva. Získala závažné kompetencie, výrazným spôsobom vstupuje do života miest, obcí a regiónov. Tým sa zvýšila aj jej zodpovednosť. Mojich vyše tristo ciest do regiónov a priame informácie od volených zástupcov a občanov ma oprávňujú vyhlásiť, že regionálna politika má správny kurz, pretože sa viditeľne približuje k občanovi. Teda smer je správny. No ešte vždy je dosť sporných vecí, ktoré musí doriešiť najmä súčasná legislatíva. Najmä súčinnosť verejnej a štátnej správy a zvlášť pri efektívnom využívaní eurofondov.

    Pretože niektoré funkcie štátu sú nezastupiteľné, občania Slovenskej republiky očakávajú väčšiu osobnú angažovanosť, súčinnosť a transparentnosť konania od všetkých zodpovedných. Len tak môžeme predchádzať nedorozumeniam, podozreniam a určitým pocitom krivdy. Tvrdenia typu západ našej krajiny žije na úkor východu, sever na úkor juhu sú nepravdivé, zľahčujúce a berú chuť meniť pomery k lepšiemu. Ľuďom musíme hovoriť pravdu o skutočnosti a skutočnosť spájať s tými, ktorí sú za jej stav zodpovední. Aj v konkrétnom regióne.

    Súčasťou moderného európskeho demokratického štátu je účasť občianskych združení a spolkov na riešenie vecí verejného záujmu. Ich hlas by mal byť hlasom verejnosti, nie iba samozvaných odborníkov, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku. Tí by si nemali vynucovať len oprávnenú všeobecnú pozornosť, ale niesť za svoje vstupy do rozhodovania o veciach verejného záujmu aj priamy diel zodpovednosti. Lebo demokracia nie je len naplnenie práva na vypočutie, ale aj naplnenie povinností – niesť za svoje vypočutie zodpovednosť.

    Ústavný súd, Najvyšší súd a Generálna prokuratúra patria medzi nezastupiteľné nástroje uplatňovania demokratickej moci. Najmä ony rozhodujú o dôvere našich občanov v také hodnoty demokratickej spoločnosti, akými sú zákonnosť, miera spravodlivosti a najmä vymožiteľnosť práva.

    Prieťahy v súdnom konaní a vymožiteľnosť práva patria totiž medzi tie skutočnosti fungovania našej spoločnosti, ktoré nás stále omínajú. Od zvýšenia počtu sudcov na súdoch právom očakávam, že sa nám postupne podarí prekonať nahromadené problémy v justícii. Tu by som chcel povedať, že zabúdame na niektoré povinnosti, ktoré vyplývajú z postavenia funkcií či už predsedov súdov, alebo nakoniec Súdnej rady. Zriadili sme špecializované súdy. Mysleli sme si, že sa skráti lehota rozhodovania. Asi niečo nie je v poriadku, ak v procesoch sa päťkrát alebo viackrát preruší pojednávanie kvôli neprítomnosti advokáta.

    Predsa Súdna rada sa môže opierať o zákony, o procesné zákony, ktoré tu sú a tieto problémy riešiť so sudcom. To nie je zásah do nezávislosti súdu. Tu je zákon, podľa ktorého sa sudca musí riadiť. Tu si myslím máme viacej sľubovať aj od prevencie. Najmä prevencie v boji s kriminalitou. Žiaľ, v tejto oblasti nám chýba dôsledná kooperácia a možno aj ucelená metodika.

    Vážená Národná rada, žijeme v dobe porovnávaní, ktoré sa nás pýtajú, či ideme správnou cestou, či a do akej miery musíme korigovať naše predošlé rozhodnutia a ciele. Úspechy posledných období nás povzbudzovali k odvážnym plánom a predstavám o našej budúcnosti. Súčasná svetová kríza, charakterizovaná výrazným deficitom úverových financií vo svete, poznačila rozhodnutia, ktoré prijímame a budeme musieť prijať. Pozorne vnímam, ako vláda reaguje na aktuálny stav nepriaznivého svetového vývoja a ako rozpracúva riešenia, ktorými chceme eliminovať vznikajúce škody.

    Som na strane tých, ktorí jednoznačne presadzujú právne pevnú ruku štátu. Pri ochrane najmä slovenských národno-štátnych záujmov. Teda aj pri ochrane majetku a finančného imania našich občanov. Hovorím to aj preto, aby nikto nepochyboval o mojom zástoji pri uplatňovaní zákonného konania, ktoré smeruje k zábezpeke štátnych záujmov.

    Musíme robiť takú politiku, ktorá posilňuje nevyhnutnú stabilitu a mravnosť, dôstojnosť života občanov v našom štáte. Mojím cieľom je dôstojný život pre všetkých. O taký nám ide. O taký nám musí ísť vždy. Aj vtedy, ak by sa naša situácia výrazne zhoršila a vonkajšie okolnosti boli voči nám kruté a niekedy nekorektné.

    Zasadzujem sa za snahu znižovať našu závislosť od dovozu potravín a energie i za budovanie diaľnic. Aj za citlivé zváženie ponuky na vybudovanie širokorozchodnej trate. Tou môžeme ponúknuť ľuďom novú prácu, zvýšiť ekonomické úžitky Slovenska. No významnou mierou tým odbremeníme aj naše cestné komunikácie od kamiónovej dopravy a nákladov na rekonštrukciu ciest. Ale aj posilniť zdravý vývoj životného prostredia. No projekt širokorozchodnej trate nie je jednoduchý. Má však aj svoje zápory. Preto ho treba posúdiť veľmi dôkladne. Súhlasím s tými, ktorí si vyžadujú práve rozpravu k tomuto projektu.

    Preto vyzývam tento parlament na úzku a korektnú spoluprácu. Vyzývam aj podnikateľské subjekty – národné, ale aj domáce –, aby pristupovali k svojim rozhodnutiam citlivo a zodpovedne. Ako sa ukazuje, značnú pomoc budú potrebovať najmä naši živnostníci, malé a stredné podnikateľské subjekty. Sociálne ohrození dôchodcovia, ale aj mladé rodiny. A pomoc štátu tu dneska prichádza.

    Konštatujem, že hlavné vývojové trendy slovenskej spoločnosti dnes predstavujú: zmena obrazu sociálnej štruktúry; naštartovanie procesu obnovy ľudského, sociálneho a kultúrneho kapitálu; udržiavanie stability základných životných princípov a potrieb. Pretože pre našich občanov sú trvalo najdôležitejšou životnou hodnotou práca a rodina.

    V rodinách s deťmi sa šíri strach z možnej straty zamestnania, ale aj z kriminality. Rodičia sa boja púšťať deti vo voľnom čase medzi rovesníkov, čím sa obmedzuje formovanie ich osobnostného rozvoja. Obavy z kriminality prenasledujú aj našich seniorov, ktorí sa stávajú čoraz častejšou obeťou násilníkov a podvodníkov. Verejnosť to vníma ako úpadok mravov a prejav beztrestnosti mafiánskeho podsvetia. Kladie si otázky, či je práca polície efektívna a či justícia meria spravodlivo.

    Zdôrazňujem, opatrenia štátu musia dominantne smerovať do prostredia rodín, ktoré sú základom pevnosti štátu a mravného zdravia spoločnosti. Nevšímavá ulica ešte nikoho k slušnému a zodpovednému konaniu nevychovala.

    Vážená Národná rada, ako sa denne presviedčame, zdravý rozum a solidarita môžu priniesť skutočný úžitok len vtedy, ak je ich presadzovanie záujmom nás, nás všetkých. A tí, ktorí pomocou štátu opovrhovali, sú dnes za ňu vďační. Chcem tým naznačiť, že nikto z nás nevie, čo ho v živote stretne a koho pomoc bude potrebovať. Pretože sme v istom zmysle odkázaní každý na každého, všetci na všetkých. Aj keď je to pre niekoho, najmä neoliberálnych ekonómov ťažko prijateľná predstava. Ale oni pýtajú dneska od štátu veľké pomoci.

    Tu by som chcel vyzdvihnúť aj podiel občanov hlásiacich sa k národnostným menšinám. Na úspech Slovenskej republiky väčšina občanov patriacich k národnostným menšinám má pozitívny vzťah k Slovenskej republike ako k svojej domovine. Chcem, aby sa ich kultúry rozvíjali ako súčasť kultúrneho boja bohatstva Slovenskej republiky, ktorej sú plnohodnotnými občanmi. S právami i povinnosťami, ale aj lojality k štátu.

    Štát má eminentný záujem o posilňovanie vlastenectva a občianskej spolupatričnosti v celej populácii Slovenskej republiky. Nechceme zbytočné problémy, ktoré poškodzujú občianske spolunažívanie. Sú zdrojom zbytočných nedorozumení a napätia, nielen vo vnútri štátu, ale aj mimo neho. Nedôstojné riešenia sú pre náš štát neprijateľné a v konečnom dôsledku môžu mať bolestivé následky i pre jeho obyvateľstvo. Pre všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Slovensko nie je osamelý, uzavretý, sebestačný ostrov. Už najbližší čas ukáže, ako sa dokážeme popasovať s novou situáciou vo svete, ktorá ešte stále neukázala všetky nástrahy. Veľa bude záležať na tom, ako sa dokážeme stmeliť – my občania Slovenska i členské štáty Európskej únie. Čaká nás vypätie, obdobie dvoch rokov, ktoré bude skúškou správnosti pre všetkých. Pre Slovensko, pre Európu aj pre svet.

    Keďže svetová hospodárska kríza je globálny úpadok, nedá sa pred ním nijako uniknúť. Zasahuje všetky krajiny – vyspelé aj rozvojové. Európska únia sa snaží voči kríze postupovať spoločne, no mali by sme rešpektovať aj naše národné špecifiká. Hoci sa začala hypotekárnym prepadom, jej príčiny sú oveľa, oveľa širšie: nadmerná spotreba, virtualizácia finančného sveta, zadlžovanie populácie, nedocenenie solidarity.

    Naša ekonomika je závislá od exportu. Ale aj od spotreby v Nemecku, Francúzsku či Rakúsku. Export dvíha naše ekonomické zisky a dvíha aj domácu spotrebu. Výrazný pokles produkcie automobilového priemyslu narobil problémy finalizujúcim i subdodávateľským firmám. Potešiteľná je v tejto súvislosti aj správa, ktorá prichádza z Nemecka o podpore automobilového priemyslu. Aj preto, že to, čo sa ešte na jeseň minulého roka ukazovalo ako istota – rast hospodárstva a miezd, generovanie zdrojov –, stratilo dneska na svojej sile. Slovensko má však i za tejto situácie v porovnaní s okolitými krajinami Európskej únie určité výhody. Bankový sektor je zatiaľ v lepšej situácii a nevyžaduje sanačné zdroje ako v Nemecku, Rakúsku či Maďarsku. Zadlženosť štátu i obyvateľstva je podstatne nižšia. A po tretie, 70 % malých a stredných firiem závisí od domáceho dopytu.

    Tieto výhody musíme využiť. Rada pre hospodársku krízu s týmto kapitálom pracuje. Jej zriadením sme posilnili našu akčnosť i garancie. Už jej rozhodnutia potvrdzujú, ako som už povedal, že finančné zdroje možno nadobudnúť úsporou rezortov aj celej verejnej správy, viazaním rozpočtových zdrojov, racionalizáciou a zefektívnením výdavkov na priority. Nový programový akcent získavajú infraštruktúrne projekty: diaľnice, železnice, energetická infraštruktúra a logistika pre firmy. Ale aj ekonomická dimenzia diplomacie. S väčšou naliehavosťou sa nám núka združovanie rozpočtových zdrojov Slovenskej republiky, zdrojov verejného sektora a zdrojov z Európskej únie. Ciele sú jednoznačné: oživenie podnikateľského prostredia a riešenie sociálnych dôsledkov krízy.

    Jednou z ciest riešenia sociálnych dôsledkov je podpora spotreby. Prvé rozhodnutie vlády v tomto smere už existuje – zvýšenie nezdaniteľného základu. Úvahy smerujú i k úhrade odvodov a príspevkom na pracovné miesta.

    Predpokladám, že medzi opatreniami sa čoskoro ocitne aj program úspory energií. V ňom aj potreba zatepľovania, ku ktorej som vyzýval tu v Národnej rade pred dvoma rokmi. Podľa odborníkov je to projekt vo výške 15 miliárd eur a na niekoľko, možno desiatok rokov. No najmä s využiteľnosťou dostupných pracovných síl, s prácou pre malé a stredne veľké podniky, ale aj pre živnostníkov.

    Chcem povedať, že nedávne problémy s plynom nás pomkli k naliehavejšiemu hľadaniu jeho získavania. I k netradičným riešeniam. Práve pri tejto nepríjemnosti sme si uvedomili, aká dôležitá je akčnosť vlády, ale aj naše členstvo v Európskej únii, súručenstvo a vzájomná pomoc krajín Únie. V mene občanov Slovenskej republiky aj z tohto miesta chcem vysloviť poďakovanie všetkým, ktorí pochopili našu situáciu a pomohli nám.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi na záver zdôrazniť, čo som už predoslal. Ako prezident Slovenskej republiky vás chcem požiadať v mene svojom, v mene všetkých našich občanov, aby ste v tejto zložitej situácii hľadali také riešenia celospoločenského záujmu, ktoré nás uchránia pred naplnením hrozivých scenárov.

    Dnes nestojí otázka, kto je spojencom koho. Dnes je pred nami potvrdenie základnej úlohy – politici musia byť v prvom rade spojencami občanov, ktorých zastupujú. Žiadam vás preto, aby ste pri každom svojom rozhodnutí mali pred očami najmä to, o čo nám pri predchádzajúcich rozhodnutiach za posledných šestnásť rokov malo ísť predovšetkým – dôstojný život pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Dámy a páni, dovoľte poďakovať aj vo vašom mene pánovi prezidentovi. Vyhlasujem teraz krátku prestávku. Po nej budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby ste zaujali svoje miesta. Budeme hlasovať o dvoch prerokovaných bodoch.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovanom návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Je to tlač 839.

    Dámy a páni, zaujmite, prosím, svoje miesta. Poprosím pána poslanca Ivana Šaška, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o tomto poslaneckom návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k zákonu vystúpili siedmi poslanci, a to poslanci Rafaj, Vášáryová, Berényi, Slafkovský, Juhász, Bárdos a Minárik. Pán poslanec Rafaj podal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Z informácie gestorského výboru nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Vzhľadom na to, že pozmeňujúci návrh bol podaný dnes, navrhujem, aby sme hlasovali o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasujeme.

    Ešte raz opakujte, pán poslanec, pretože sú tam...

  • Námietka? Ide o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 81 za, 11 proti, 18 sa zdržalo, 13 nehlasovali.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Keďže sme odsúhlasili skrátenú lehotu, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 44 za, 35 proti, 39 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem ako určený spravodajca, aby sme predložený návrh zákona prerokovali v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 54 za, 43 proti, 27 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili. Budeme hlasovať zajtra o návrhu. Pán spravodajca... Neprešiel do tretieho čítania.

  • Reakcie v sále.

  • Budeme hlasovať zajtra.

    Poprosím teraz pána poslanca Martináka, ktorý bude v druhom čítaní uvádzať hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slabého, Rudolfa Pučíka a Jána Čecha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (tlač 848).

    Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, venujte pozornosť...

  • Vážený pán, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili traja poslanci, preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 99 za, 2 proti, 19 sa zdržalo, 11 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

  • V rozprave vystúpili traja páni poslanci, z ktorých dvaja podali celkom päť pozmeňujúcich návrhov, z toho pán poslanec Simon štyri, pán poslanec Dubravay podal jeden pozmeňujúci návrh. Pán poslanec Simon navyše podal procedurálny návrh v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nepokračovať v prerokúvaní poslaneckého návrhu zákona.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Simona nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 64 za, 58 proti, 5 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Keďže sme procedurálny návrh neschválili, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 37 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch spoločnej správy, odporučenie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 114 za, 1 proti, 10 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Ako prvý vystúpil v rozprave pán poslanec Simon, ktorý podal štyri pozmeňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch jednotlivo. Dajte teda, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána Simona.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 57 za, 42 proti, 28 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 53 za, 27 proti, 45 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 75 za, 26 proti, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 56 za, 27 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďalší v rozprave v rozprave vystúpil pán poslanec Dubravay, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dubravaya.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 63 za, 28 proti, 37 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy i pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 76 za, 4 proti, 50 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu, pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rámci rozpravy v treťom čítaní? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Je to poslanecký návrh, nie vládny.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 58 za, 30 proti, 36 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme neschválili poslanecký návrh zákona.

    Odhlasovali sme prerokované body, vyhlasujem krátku prestávku a budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás pozval do poslaneckých lavíc. Prosím, budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Pani navrhovateľka v mene navrhovateľov pani Katarína Tóthová zaujala miesto, spoločná spravodajkyňa z ústavnoprávneho výboru Janka Laššáková rovnako zaujala svoje miesto, pokračujeme teda v prerušenom priebehu. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážená pani predkladateľka, vážená pani spravodajkyňa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na zefektívnenie predkladaného zákona a na zosilnenie mechanizmu, ktoré si vyžaduje jeho právnu vynútiteľnosť v ďalšom období predkladám pozmeňujúci návrh poslankýň Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 758).

    Po prvé. V čl. I za bod 3 dopĺňa sa bod 4, ktorý znie: „V § 192 ods. 1 sa suma 3 310 eur nahrádza sumou 30 000 eur.“ Odôvodnenie. Pri vymáhaní nepeňažného plnenia exekútora ako exekučný prostriedok môže použiť pokutu. Súčasná suma 3 310 eur, teda zhruba 100-tisíc Sk pri vymáhaní nepeňažných plnení najmä u právnických osôb, keďže ide o najvyššiu úhrnnú sumu pokút, sa stáva neefektívnou. Túto sumu viaceré právnické osoby bez problému zaplatia ako možnosť oddialenia plnenia súdom stanovených povinností.

    Po druhé. Článok II znie: „Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: V § 71 sa za ods. 7 vkladá nový ods. 8, ktorý znie: Orgán policajného zboru, ktorý vodičský preukaz vydal, zadrží vodičský preukaz na základe doručeného exekučného príkazu. Zadržaním vodičského preukazu môže poveriť aj policajta. O zadržaní vodičského preukazu sa vydá potvrdenie.“ Odôvodnenie. Ide o číselné prispôsobenie sa novému zneniu cestného zákona.

    Po tretie. V čl. III sa slová „1. januára 2009“ nahrádzajú slovami „1. apríla 2009“. Odôvodnenie. Zmena účinnosti bola vyvolaná termínom prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky. Skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz ešte registrujem prihlásenú do rozpravy, pani navrhovateľka? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení kolegovia, kolegyne, chcem za predkladateľov overiť súhlas na rozšírenie predloženého legislatívneho návrhu o opravu dvoch negácií v prijatí cestného zákona, do ktorého my vstupujeme a kvôli ktorému vlastne je aj oddialené prerokovanie v druhom a treťom čítaní tohto nášho legislatívneho návrhu. Osobne som toho názoru, že takúto gramatickú chybu treba čo najskôr opraviť.

    Ďalej. Pán poslanec Halecký opravoval účinnosť, ktorá je nevyhnutá, keďže v októbri bol predložený v prvom čítaní prerokovaný legislatívny návrh. Ďalej ustanovenie, ktoré prečítal, vlastne bolo ako bod 2, bolo vyjadrenie číselného a paragrafovaného znenia cestného zákona, kvôli ktorému číslu a paragrafu bol celý tento legislatívny návrh odložený a zároveň aj predkladatelia súhlasia so zvýšením účinnosti opatrení exekúcie.

    Dovoľte, aby som ja osobne tiež, aj keď to nie je zvykom, dala pozmeňujúci návrh, a to je vyhovenie stanoviskám viacerých poslancov, ktoré vyjadrili v prvom čítaní. A síce, bolo z povinnosti a možnosti odobrať vodičský preukaz pre neplatenie výživného. Z tejto zásady boli vybratí vodiči z povolania. Poslanci, myslím, aj KDH, aj SDKÚ, aj niektorí poslanci, myslím, zo SMER-u v prvom čítaní uvádzali, že nie je presné vymedzenie, kto je vodič z povolania a zároveň sa uvádzalo, že tu dochádza k nejednotnému postupu, k rôznemu prístupu.

    Preto si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh, ktorý toto zjednotí a vodiči z povolania už nebudú v ustanovení. Tá druhá veta sa vlastne vynechá a každý, kto neplatí výživné a exekútor zvolí ako prostriedok, či je vodič, či nie je vodič z povolania, môže exekučný prostriedok zadržanie vodičského preukazu uplatniť. Vychádza sa z toho, že vlastne tu sa realizuje právo dieťaťa na zabezpečenie, materiálne zabezpečenie, čo v úvodnom slove som uviedla, že vyplýva z Deklarácie práv dieťaťa a nemôže byť druh zamestnania rodiča pri zabezpečení tohto práva rozhodujúci.

    Pozmeňujúci návrh znie. Čítam ho. V čl. I sa v bode 3 v § 179a ods. 1 vypúšťa druhá veta, ktorá znie: „Ak neplatič výživného je vodič z povolania, exekútor takýto príkaz nevydá.“ To znamená, takýto exekučný prostriedok sa bude môcť uplatňovať aj voči vodičom z povolania. Teda nejasnosť tohto pojmu neprichádza do úvahy. Opakujem, vyhovujeme pripomienkam, ktoré v pléne zazneli v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť. Pán spravodajca, dávam písomné prevedenie pozmeňujúceho návrhu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás v závere, a to ešte v rozprave, nie v záverečnom slove, požiadať o podporu tohto legislatívneho návrhu. Ide skutočne o zabezpečenie plnenia výživného, ktoré je povinný na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia platiť rodič, ktorý je k tomu zaviazaný. Tento spôsob exekúcie, ktorý navrhujeme, zvyšuje percento vymožiteľnosti práva, vymožiteľnosti práva dieťaťa. Viackrát uvádzame, že máme problémy s vymožiteľnosťou práva a aj s vymožiteľnosťou práva určeného súdom, toto je krok k zefektívneniu vymožiteľnosti práva. Preto vás prosím, podporte tento legislatívny návrh. Nemá žiadne finančné nároky na štátny rozpočet a je v súlade s ústavou. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vystúpenie s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Minárik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja malú otázku na predkladateľku. Pre mňa mala tá veta, ktorú ste navrhli vypustiť, veľkú vnútornú logiku, pretože, ak ide o vodiča z povolania, ako bude zabezpečovať výživu pre dieťa, ak mu na druhej strane zoberieme ten chlieb, na ktorý si zarába práve výkonom povolania vodiča z povolania.

  • S reakciou na faktickú poznámku pani navrhovateľka Tóthová.

  • Pán poslanec, aj on si uvedomí, že to musí robiť priebežne, a keď pracuje priebežne, má platiť. Bude musieť mať nad sebou ako to nebezpečenstvo ako každý iný, že má povinnosť k dieťaťu a tú si nemá plniť až vtedy, keď nastupuje exekútor, ale má si ju plniť priebežne. A keď nastúpi exekútor, určite, určite pozháňa tie financie, práve pretože nebude môcť vykonávať ďalej zamestnanie. Aj v Poľsku to platí všeobecne a neverili by ste, ako rýchlo sa nájdu peniaze hlavne u tých, ktorí ten vodičský preukaz nutne potrebujú, aby si vyrovnali svoje podlžnosti k vlastnému dieťaťu. Takže myslím si, že to bude účinné. Znovu opakujem, kto má peniaze na to, aby jazdil, aby kŕmil autíčko, predovšetkým musí mať peniaze na to, aby si plnil svoje povinnosti voči tým, ktorí sú od neho závislí, a to sú detičky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete, pani navrhovateľka, ešte zaujať stanovisko? Pani navrhovateľka, prosím, chcete zaujať stanovisko k rozprave ešte? Nie. Ďakujem, pani spravodajkyňa. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona o suverenite v priamych daniach a odvodoch. Tento návrh ústavného (reakcie v pléne)... Áno, ďakujem pekne.

    Takže naozaj toto je ďalší návrh zákona, takže teraz v zmysle schváleného poradia týchto návrhov pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa ktorým sa mení zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh zákona má parlamentnú tlač 907 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 927.

    Slovo má pán poslanec Pavol Minárik a uvedie v mene skupiny navrhovateľov tento návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, opakovane predkladáme so spolupredkladateľmi novelu zákona č. 171/2005 o hazardných hrách do tohto parlamentu. Chcem pri tomto úvode povedať, že aj pán kolega Bauer by bol spolupredkladateľ, ale technicky to vtedy nevyšlo. Keď sme to podávali a bol mimo Bratislavy, bol mimo republiky, takže to nemohol podpísať, ale ináč sa zaoberá touto novelou aj on.

    V našom úsilí sa veľmi podobáme na pani poslankyne, kolegyne Tóthovú a Muškovú. Zdá sa, že nám ide o rovnakú vec, aj keď trochu v inej oblasti. Aj ony idú tvrdo za vecou, hoci v predchádzajúcom pokuse neuspeli. Teraz myslím ich starosť o našu budúcnosť, o naše deti a mládež pri jej ochrane pred alkoholom.

    To, že ide o deti a mládež, je dostatočným vysvetlením pre ich aj našu uvzatosť pri riešení týchto veľmi podobných problémov. Aj keď zdanlivo v tejto oblasti alkohol a hazardné hry sú od seba ďaleko, sú si veľmi podobné, pretože devastujúce účinky alkoholu a hazardného hrania sú si veľmi podobné. Lákadlo je to podobné a tiež sa podobajú v tom, že na obidvoch veciach sa veľmi, veľmi dobre zarába. A tiež sa podobajú aj v tom, a to určite povie aj pán kolega Halecký, že prinášajú určité psychické uvoľnenie, takže tá motivácia hrať a piť je pre niektorých ľudí, hlavne frustrovaných a deprimovaných veľmi vysoká.

    Preto majú kolegyne Mušková a Tóthová našu podporu a pochopenie najmä dnes, keď ten svoj návrh upravili a už neingereujú do tej súkromnej oblasti, ale obmedzujú sa len na verejný priestor. Áno, je správne, aby aj funkcionári samosprávy konali a nemysleli si, že ich úlohou je iba ukazovať sa v dobrom svetle za verejné peniaze. Áno, musia preberať aj niektoré nepríjemné úlohy.

    Treba brať celú zodpovednosť za vývoj v krajine aj v obci, nielen tie benefity, ktoré z funkcií vyplývajú. Treba ju brať aj vtedy, keď je to skutočne nepríjemné. Áno, je dobré, aby konali starostovia, poslanci, ale aj policajti a učitelia. Je to plne oprávnená požiadavka, pretože, ak si napríklad tí učitelia, a teraz hovorím trošku k zákonu o alkohole, nárokujú na vyššiu ochranu a pri dnešnej neúcte k ich povolaniu je to plne oprávnené, vyššiu ochranu aj trestnoprávnu, aj status verejného učiteľa, musia zobrať aj to nepríjemné, čo zo stránky funkcie verejného činiteľa vyplýva.

    A toto nehovorím len preto, že by som očakával od týchto dvoch poslankýň nejakú reciprocitu. Toto hovorím preto, lebo naozaj deti a mládež za to stoja. Skúsim však trošku iný prístup k obhajobe môjho návrhu alebo nášho návrhu, ako urobila pani poslankyňa Tóthová. Nebudem už hromadiť argumenty za, aby sme sa skôr prepracovali k diskusii. Totižto od môjho predchádzajúceho predloženia návrhu sa nič zásadné nezmenilo. Nič zásadné sa nezmenilo na dopadoch hrania tak na hráča, ako aj na jeho blízke i vzdialené okolie. Dopady sú rovnako devastujúce, rovnako zničujúce dnes, ako boli pred trištvrte rokom.

    Nič sa nezmenilo ani na náročnosti liečby, či už akútnej, teda tej bezprostrednej, keď niekto tejto vášni prepadne, ani na potrebe dlhodobej liečby v terapeutických skupinách. A úspešnosť liečby sa nezvýšila tým, že sme sa dostali o trištvrte roka ďalej a 50-percentná účinnosť sa stále považuje za veľmi, veľmi dobrú. V tomto sa alkohol a hranie neuveriteľne podobajú.

    Netreba hovoriť ani o tom, že hranie je tvrdý kriminogénny faktor. Tak na strane hráčov, ale aj na zgrupovaní sa rôznych živlov pri prevádzkovaní hazardných hier. Ani v tomto sa za trištvrte roka nič nezmenilo. Hráči naďalej prehrávajú, pretože v hazardných hrách sa vyhrať nedá, naďalej si musia zháňať peniaze na ďalšiu hru, respektíve na splácanie dlhov, ktoré predchádzajúcim hraním vyprodukovali.

    Hranie rovnako ako pred trištvrte rokom devastuje tak hráča, ako aj ich rodiny, a to fyzicky, psychicky a finančne. Prudký rast hrania nemusím ani odôvodňovať. Sami ste uznali všetky tieto nepriaznivé vplyvy na ľudí vo vystúpeniach kolegu Bauera, myslím, že pani Tóthová tiež veľmi dobre, pána Haleckého, Bobríka.

    Prudký rast hrania zaznamenávame kontinuálne od roku 2005, keď predmetný zákon, ktorý chceme novelizovať, vstúpil do účinnosti. Dokumentoval som to minule číslami, ktoré boli naozaj ohromujúce. Rast za prvý rok účinnosti 40 %. Samozrejme, že tie ďalšie roky nebol rast taký prudký, pretože saturácia odvetvia bola výrazná hneď na počiatku, ale v niektorých mestských častiach Bratislavy a Košíc sa počet hracích automatov, výherných hracích automatov za tie roky od 2005 dodnes zdvojnásobil. V tomto sme na absolútnej európskej špičke, okrem hráčskych rajov a Čiech, nie je nikde viac hracích automatov na počet obyvateľov ako u nás. Oficiálne čísla za predchádzajúci rok som ešte k dispozícii nemal, takže ich nebudem uvádzať, ale neoficiálne správy hovoria, že aj v minulom roku rast bol.

    Dámy a páni, čo sa zmenilo za trištvrte roka je atmosféra spoločnosti. Pred trištvrte rokom sme boli v akomsi šťastnom období. Nebol problém zohnať prácu, nebol problém s rastom platov, a to nie je presne ten faktor, ktorý by hraniu pomáhal. Napriek tomu sa prehrávalo čím ďalej, tým viac. Dnes sa dostávame aj my do vzostupnej fázy ekonomiky. Ľudia o zamestnanie skôr prichádzajú, platy nerastú, frustrácia rastie, a to nie je z tohto pohľadu dobrá vyhliadka.

    V takýchto časoch sa, bohužiaľ, ľudia uchyľujú k vidine možného rýchleho zbohatnutia aj cez hazard. Keby sme boli tento zákon prijali pred trištvrte rokom, mohli dnes obce prijímať nejaké účinné opatrenia. Bohužiaľ, keďže sme to neprijali, bude to možné, ak to prijmeme, aspoň od budúceho roku. A neverím, že by sa rast hrania zastavil.

    Skúsim sa zamerať teda skôr na to, kde boli námietky. Prvá námietka bola, že predkladaná novela je mäkká, slabá. Dámy a páni, skúsil som to teda s mäkkou a slabou novelou, ale nestretol som sa s odozvou. Mám výrazne pritvrdiť? Pritvrdili sme v tejto novele, ale nie nejako výrazne, pretože, ak nenachádzate pochopenie pre aspoň malý krok, ako máte veriť, že tento parlament bude ochotný spraviť krok veľký.

    Iná námietka bola, že sme svojím VZM, to myslím hovoril o Kopčanoch kolega Bobrík, tento problém vyriešili presne tak, ako ho navrhuje riešiť zákon. Bohužiaľ, takéto riešenie na lokálnej úrovni naozaj nie je možné. A práve náš návrh by mal legalizovať ich všeobecné záväzné nariadenie, ak ho ešte majú, ak ho nemuseli pre prokurátorský protest zrušiť a aby ho mali úplne v poriadku.

    Bolo by podľa mňa veľmi zlé, keby že svoje dobré nariadenie musia pre prokurátorský protest zrušiť. A bolo by naozaj tristné, keby že ho musia zrušiť na podnet a ktorý celkom oprávnene dá prokurátorovi nejaký hrubokrký. To by bolo naozaj veľmi smutné.

    Ďalšia námietka, ktorá odznela, bola, že ZMOS a obce takúto úpravu nechcú. Povedal to predseda ZMOS-u pán Sýkora. Ja si nemyslím, že pán Sýkora v takejto veci konzultoval 2 800 obcí na Slovensku, a to, že to nechce pán Sýkora, neznamená, že sa nenájdu statoční poslanci alebo starostovia, čo i len v zopár obciach na to, aby takéto všeobecne záväzne nariadenia, a Kopčany sú príkladom, nechceli uviesť do praxe.

    Naši poslanci nie sú nejako mimoriadne iní ako poslanci v Čechách a tam dnes existuje, síce neformálne, ale predsa len združenie miest, ktoré sa podobnej úpravy domáha. A musím povedať, že úplne oprávnene, pretože, ako som spomínal, Česi a my sme v tejto oblasti v saturácii hracích automatov na absolútnej špičke.

    Dámy a páni, ja by som sa videl na špici radšej v úplne iných oblastiach. A koniec koncov tým samosprávam naším návrhom ani nehovoríme, že to majú urobiť, že to musia urobiť a že sa majú vzdať časti svojich príjmov. Ale chceme im otvoriť cestu, aby mohli na svojom území tento problém aspoň trochu regulovať.

    Posledná námietka, ako nechcem to povedať, že to bola hlúposť, bola, že otvárame naším návrhom korupčný priestor. Sám som v prechádzajúcich uvedeniach, ale aj pri schvaľovaní toho pôvodného zákona podporoval práve protikorupčnosť zákona č. 171/2005. Bol to hlavný dôvod, prečo som v predchádzajúcom volebnom období za zákon hlasoval napriek tomu, že teraz predkladané námietky som už vtedy formuloval a dostal som prísľub, že podľa vývoja v praxi príslušný rezort, teda ministerstvo financií bude konať, ak sa ukáže, že rast v tomto odvetví bol enormný a že sme k hrám pritiahli ďalších a ďalších ľudí. To sa ukázalo, ale rezort nekonal. A nekonal ani nikto iný, kto hovoril, že nami predkladaný návrh je slabý, mäkký, nekomplexný. Nikto nepriniesol komplexnejší, tvrdší a lepší.

    Dámy a páni, v takej situácii si myslím, že máme právo opätovne sa dožadovať toho, aby sme danú oblasť lepšie regulovali.

    Teraz k tej podstate, ako náš návrh otvára korupčný priestor. Namietal to kolega Hort, ktorý s tým prišiel a doteraz mi nevysvetlil ako.

    Dámy a páni, samosprávy sa bránia, a je to celkom prirodzené. Chceme im dať priestor, aby museli ukázať svoju statočnosť. Aby poslanci a starostovia ukázali svoju statočnosť. Nie je nič príjemné, keď si predstavíte, kto zväčša realizuje tento biznis, sa proti týmto ľuďom postaviť. Ale ako otvárame korupčný priestor? Pred kým máme chrániť tú samosprávu? Pred občanom, aby nevytvárali tlak? Aby nemohli vytvárať tlak na svojich poslancov? Alebo vytvorenie tlaku je tá korupcia? Vyhrážka, že nezvolím vás, ak sa nebudete starať? To je korupcia? No tak takú korupciu, to je jediná korupcia, ktorú by som teda pripustil. Aby občan, volič vytváral na svojho poslanca tlak. Alebo budú korumpovať prevádzkovatelia? Prečo? Aby si obmedzovali vlastný priestor? To absolútne nemá logiku. Takže k tejto námietke sa naozaj nechcem ďalej venovať.

    Dámy a páni, my nie sme motivovaní tiež nijak ničím iným, len snahou obmedziť to, čo v našej spoločnosti robí mnohým občanom veľký problém. Nemôže to byť žiadna iná motivácia. Kto by na nás mal zatlačiť na to, aby sme sa snažili hazard obmedziť. Je to, myslím tak ako u pani poslankyni Muškovej a Tóthovej, len a len starosť o našu budúcu generáciu a naše budúce generácie a je to len a len tlak svedomia. Preto pokiaľ budeme mať možnosť, budeme túto novelu stále predkladať. A pokiaľ nebude prijatá, budeme touto novelou vaše svedomie vyrušovať. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi Ivánovi Farkasovi. Pán spravodajca, buď nevydržal počúvať, alebo z dôvodu... Sekundičku, práve, alebo z dôvodu obštrukcie. Takže chvíľu počkáme, hej, keďže je šanca, že príde. Je tu. Ďakujem pekne. Takže ešte raz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Ivánovi Farkasovi a uvedie spravodajskú správu k predloženému návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika, Vladimíra Palka, Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 907) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručení návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za spravodajskú správu. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil písomne jeden pán poslanec, a to Rudolf Bauer. Má slovo.

  • Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte, aby som na podporu predkladaného zákona uviedol zopár osudov gamblerov podľa práce košického novinára Mariána Betíka.

    Košičan Marián sa z cesty gamblera zatiaľ dokázal vrátiť. Niekoľko mesiacov pokušeniu odoláva. Šikovný remeselník je zvyknutý tvrdo pracovať, jeho príjmy sú na slovenské pomery nadpriemerné. Má tri deti, pekný rodinný dom, manželku. A predsa nebol ďaleko od momentu, kedy by o všetko toto prišiel.

    Hrať na automatoch som začal asi pred piatimi rokmi, začína svoju spoveď Marián. Spočiatku šlo o malé sumy. Hrával som vždy iba v jednej krčme neďaleko nášho domu. Keď som už začal prehrávať ozaj veľké peniaze, chodil som vždy do inej herne. Stávalo sa, že som nechal v herni aj 5-tisíc korún. Občas sa prihodilo, že mi v peňaženke neostala jediná koruna.

    Patologické hráčstvo je choroba. Lieči sa rovnako ako iné ťažké závislosti v Ústave na Prednej Hore. Aj Marián tam strávil dva mesiace. Bol blízko totálnej katastrofy. Žena bola odhodlaná rozviesť sa, podala už návrh. Marián žil zhruba dva mesiace u rodičov. Jeho tradičným večerným rituálom bolo vyraziť si do mesta a zapadnúť do herne. Jedného dňa prešla trpezlivosť aj rodičov. Kategoricky mu oznámili, že ďalej u nich bývať nemôže. Úpenlivé Mariánovo prosenie dokázalo ešte poslednýkrát obmäkčiť manželku. Dala mu ešte jednu šancu. Zatiaľ nie som v takom štádiu závislosti, že mi na ničom nezáleží. Mám niekoľko takýchto známych. Nezáleží mi už na ničom. Kašlú aj na vlastné deti, automaty sú v ich živote najdôležitejšie. Ale ja milujem svoje deti, veľmi chcem, aby sme všetci žili pokojne a bez abnormálnych stresov, ktoré moji najbližší prežívali. Stávalo sa, že sme nemali ani na chlieb a museli nám ho kúpiť moji rodičia. Nikdy viac nechcem také trápnosti prežívať, zdrvene prezrádza muž, pre ktorého nie je problém krásne zarobiť, no automat na jeden záťah viackrát zhltol plácu za dva týždne tvrdej driny od svitu do mrku.

    Podrobil som sa liečbe na Prednej Hore. Bol to múdry krok, hoci som sa tomu dlho vzpieral. Keď raz máte nulovú šancu dostať sa k automatu, proste nehráte. Zoznámil som sa s viacerými ľuďmi aj s takými, ktorí sa závislosti zbavili a niekoľko rokov nehrajú. Ich životné príbehy sú naozaj tragické. Spoznal som aj smutné ľudské drámy s tragickým koncom, v ktorých bol ústrednou rekvizitou práve hrací automat, kladie namáhavo Marián slovo k slovu.

    Je jedným z približne 50-tisíc gamblerov na Slovensku, toľko ich je podľa odhadov odborníkov. Reálne číslo je pravdepodobne ešte o čosi vyššie. Neexistuje žiaden sociologický údaj, ktorý by bol pre všetkých chorobných hráčov spoločný. Hrajú muži aj ženy, mladí aj starí, bohatí aj chudobní, vysokoškolsky vzdelaní aj jednoduchí ľudia.

    Príbeh druhý. Kamil je úspešný 26-ročný muž, finančný maklér. Nikdy by nepredpokladal, že ho môže niekto či niečo úplne ovládnuť. No stalo sa. Ešte pred troma mesiacmi bol jeho svet zredukovaný na podsvietené políčka a primitívne melódie hracích automatov. Pripadali mu úchvatnejšie než Beethovenova Osudová. Jeho osudom sa na desať mesiacov stali hracie automaty. Keď sa jeho hráčska mánia vystupňovala do extrému, Kamil našiel v sebe silu vzoprieť sa. Zdôveril som sa svojmu najlepšiemu kamarátovi a ten so mnou zašiel psychológovi. Už tri mesiace sa ambulantne liečim zo závislosti. Ešte zďaleka nemám vyhraté. Voľný čas trávim úplne ináč než predtým. Mám čerstvú známosť. Nová priateľka netuší, čo mám za sebou. Stretávame sa takmer denne a ja by som veľmi chcel, aby sa to nikdy nedozvedela. Aby to bola raz a navždy uzavretá kapitola, pokojne rozpráva Kamil.

    Príbeh tretí. Štyridsaťdvaročný Jozef je rozvedený invalidný dôchodca s dvoma takmer dospelými deťmi. Väčšinu mesiaca je to obyčajný jednoduchý chlap, ktorý nie je ničím nápadný. V deň výplaty jeho dôchodku sa Jozef zmení na nepoznanie. Pravidelne každý mesiac zapadne aj s dôchodkom do herne a sadne si k automatu. Ja to robím pre zábavu. Nahádžem tam pár korún, zľahčuje svoju mániu. Keď si poviem, že nebudem hrať, vydržím aj rok, tvrdí pevným hlasom. Skutočnosť je iná. Vždy v deň dôchodku sa zašije do jednej prázdnej krčmy, ktorá je doobeda vymretá, a prehrá väčšinu svojho dôchodku. Známi z jeho štvrte ho majú za kreatúru, a keď ich svätosväte presviedča, že už dlho vôbec nehrá, rehocú sa. Jozef si nechtiac získal status šaša a slabocha, ktorého slovo nemá absolútne žiadnu váhu. Izoluje sa od ľudí, pretože sa v spoločnosti známych cíti menejcenný. Zároveň sladko sníva, predstavuje si, ako jedného dňa príde a všetkým poplatí. Získa si ich rešpekt.

    Spúšťačom niekedy býva túžba napraviť si zlú finančnú situáciu, vraví doktorka Ingrid Šefčíková, psychologička, ktorá lieči aj tento druh závislosti. Gamblermi sa teda často stávajú ľudia v sociálnej núdzi. Ale mám aj klientov, ktorí nikdy núdzou netrpeli. Majú nadštandardný príjem, napriek tomu začali hrať. Zväčša ide o ľudí vo veku od 20 do 35 rokov. Máloktorý gambler si uvedomuje, že sa dostal do chorobnej závislosti od hry. Väčšina z nich je presvedčená, že má všetko pod kontrolou. No ich príbuzní, partneri, priatelia vnímajú veci diametrálne odlišne. Patologický hráč postupne odsúva do úzadia všetko, čo je pre bežného človeka dôležité. Prácu, rodinu, záľuby. V jeho mysli sa uhniezdi nutkavá potreba hrať, ktorá vytláča všetko ostatné.

    Základným problémom gamblerov je to, že si nechcú pripustiť svoj problém. Popierajú jeho existenciu. Zvyčajne ich donútia vyhľadať odbornú pomoc partneri, príbuzní, priatelia. Je skutočnou zriedkavosťou, že ku mne príde človek sám od seba, uvedomujúc si, že potrebuje psychoterapiu, opisuje vnútorný svet gamblerov doktorka Šefčíková.

    Prvoradým cieľom odborníka je zistiť, v akom štádiu hráčskej závislosti sa pacient nachádza. Typickým javom býva to, že hráč zavádza, klame, nie je ochotný priznať, koľko peňazí prehral, koľko si napožičiaval. U mojich pacientov sa táto suma najčastejšie pohybuje od 50 do 200-tisíc korún, no sú aj prípady, kedy je dlh vyšší, konštatuje doktorka Šefčíková a dodáva. Ak klient pochopí, že hráčska závislosť je jeho závažným osobným problémom, spravil prvý krok. Samozrejme musí urobiť ešte veľa ďalších.

    Gamblerstvo ľudia vnímajú ako zvláštny, osobitný typ závislosti. Pretrváva názor, že hráčska závislosť je výlučne psychickou záležitosťou. Narkoman či alkoholik je predsa závislý od návykovej látky, kým gambler nie. Rada by som to dala na pravú mieru, upozorňuje doktora Šefčíková. Gambler v rozvinutom štádiu závislosti môže trpieť vážnymi psychickými problémami rovnako ako narkoman alebo alkoholik. Silné depresie, úzkostlivé stavy, samovražedné sklony. Neprestajné nutkanie hrať. Pravda, všetky tieto príznaky dokážeme čiastočne zmierniť aj vhodnými liekmi. Ale ťažisko liečby spočíva v dlhodobej systematickej psychoterapii, približuje jednu stránku liečby psychologička.

    Štatistika uvádza, že komplexná odborná liečba je úspešná u 40 % gamblerov. Tí sa k hre už nevrátia. U ostatných sa skôr či neskôr vyskytne recidíva a veľa z nich končí opäť v bludnom kruhu prehier, pôžičiek a večných dlhov. Po úspešnej psychoterapii ešte zďaleka nemáme vyhrané, zdôrazňuje doktorka Šefčíková. Aj po ukončení liečby hrozby pretrvávajú. Existujú aj povolania, ktoré sú pre gamblerov vysoko rizikové. Trebárs, ak pracujú ako zástupcovia obchodných firiem, majú možnosť narábať s peniazmi.

  • Pán poslanec, prepáčte, len je 19.00 hodín, takže, ak máte ešte dlhé vystúpenie, tak potom... Máte ešte dlhé, vynikajúce.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem dnešné rokovanie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu na dnešný deň. Príjemnú dobrú noc. Pokračujeme ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.