• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška, poslanci Ferdinand Devínsky, Martin Fronc, Štefan Kužma, Jozef Líška, Ľuboš Micheľ, Ján Slota, pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a Jana Vaľová a pán poslanec Boris Zala.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona má tlač 947, spoločná správa výborov má tlač 947a.

    Dávam slovo ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi, ktorý vládny návrh zákona odôvodní. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, s cieľom zmiernenia vplyvu celosvetovej krízy predovšetkým na nízkopríjmovú skupinu zamestnancov, vytvorenia lepších podmienok pre malé a stredné podnikanie a tiež zosúladenie postupu pri poskytovaní niektorých daňových zvýhodnení v rámci Európskej únie.

    V prípade nízkopríjmovej skupiny zamestnancov sa v súvislosti so snahou na zmiernenie pôsobenia celosvetovej krízy zvyšuje nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka zo sumy 3 435,27 eur na 4 025,70 eur, čo nepriamo vyvolá aj zvýšenie sumy zamestnaneckej prémie pre nízkopríjmovú skupinu zamestnancov, ktorá sa bude po prvýkrát vyplácať za rok 2009. Táto úprava má dočasný charakter a dotýka sa dvoch zdaňovacích období, a to rokov 2009 a 2010.

    Ďalej táto novela rieši zlepšovanie podnikateľského prostredia množstvom opatrení, ale to najmä:

    - zjednodušenie daňovej evidencie tak, že pre podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, sa poskytuje výnimka z povinnosti viesť účtovníctvo za predpokladu, že nezamestnáva žiadnych zamestnancov a jeho príjem nepresahuje sumu 170-tisíc eur,

    - zjednodušenie vedenia agendy v súvislosti so spotrebou pohonných hmôt, ruší sa možnosť vedenia knihy jázd,

    - zvýšenie vstupnej ceny odpisového hmotného majetku z 996 eur na 1 700 eur a nehmotného majetku z 1 660 eur na 2 400 eur,

    - sa skracuje doba odpisovania niektorých druhov hmotného majetku, napr. strojov pre potravinársky, textilný, odevný a kožiarsky priemysel, traktorov a ostatných zariadení pre poľnohospodárstvo a lesníctvo, zdvíhacích a manipulačných zariadení, elektrických, rozvodných a ovládacích zariadení, tlačiarenských strojov,

    - sa predlžuje lehota na podávanie daňových priznaní; táto úprava sa vzťahuje už na rok 2008,

    - novela rieši zosúladenie postupov v rámci Európskej únie, kde sa v nadväznosti na upozornenie Európskej komisie zavádzajú rovnaké podmienky pre možnosť uplatnenia nezdaniteľných častí základu dane, daňového bonusu, aj pre daňových nerezidentov. Uplatniť si túto možnosť môže len taký nerezident, ktorý bude dosahovať zdaniteľné príjmy na území Slovenskej republiky vo výške najmenej 90 % z celosvetových príjmov.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo dávam spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, ktorý bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu k návrhu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nasledovnú správu.

    Národná rada uznesením č. 1290 z 11. februára pridelila vládny návrh zákona o dani z príjmu výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Odporúčanie pre Národnú radu bolo schváliť uvedený návrh zákona. V spoločnej správe prešli štyri pozmeňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru schváliť, a preto výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča ako gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa Národnej rady v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením výboru č. 461 z 11. februára a výbor určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu, súčasne ho poveril po prvé predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky: písomne sa do rozpravy prihlásil za klub SDKÚ pán poslanec Mikloš, za klub KDH pán poslanec Brocka, ďalej sa písomne prihlásila pani poslankyňa Gibalová a pán poslanec Farkas.

    Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Ivan Mikloš za SDKÚ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, budem hovoriť aj o zákone o dani z príjmov, predložím aj konkrétne pozmeňujúce návrhy, ale najskôr mi dovoľte vyjadriť sa k širšej problematike, ktorej táto novela zákona je vlastne súčasťou, a to je problematika, ktorou žije celé Slovensko, ale dnes celý svet, ekonomická, najskôr finančná, dnes už aj ekonomická kríza.

    Musím, žiaľbohu, využiť túto príležitosť, nemôžem hovoriť na schôdzi, resp. na špeciálnom bode, ktorý sme sa už trikrát pokúsili zaradiť na schôdzu Národnej rady a trikrát bol vládnou väčšinou, koaličnou väčšinou odmietnutý.

    Je to smutné, myslím si, že sme asi jediný parlament v Európe, ktorý odmieta diskutovať o takej vážnej veci, o veci, ktorá zaujíma, ktorou doslova žijú všetci občania Slovenskej republiky. Je to smutné, pretože sme tu preto, sedíme tu preto, aby sme sa zaoberali tým, čím ľudia žijú, a aby sme riešili problémy, ktorými ľudia žijú. Preto musím skonštatovať, že je naozaj zarážajúce, ak vládna väčšina odmieta čo i len diskusiu v parlamente na túto tému.

    Na druhej strane musím konštatovať a vyjadriť istú spokojnosť, že vývoj je pozitívny v tom zmysle, že kým vláda najskôr pripravovala skôr marketingové opatrenia, opatrenia, ktoré nemali reálny vplyv a šancu veci ovplyvniť, postupne pod tlakom reality, pod tlakom zhoršujúcej sa situácie, pod tlakom prepúšťania postupne je ochotná prijímať aj niektoré návrhy, s ktorými my sme vychádzali už v minulosti. Žiaľbohu, je to stále nedostatočné, a to je to najdôležitejšie, že aj keď vláda sa v posledných týždňoch už snaží, aj keď vláda prijíma niektoré opatrenia, ktoré môžu pomôcť, stále je to nedostatočné a zároveň je to neskoro.

    Dovoľte mi pripomenúť iniciatívy, ktoré viacerí opoziční poslanci mali ešte v priebehu minulého roka, ktoré boli odmietané a ktoré dnes sú predkladané zo strany vlády, vládnej koalície alebo poslancov vládnej koalície.

    Moja kolegyňa Lucia Žitňanská sa už vyše roka snaží zmeniť zákon o verejnom obstarávaní aj zákon o rozpočtových pravidlách tak, aby to prinieslo menej plytvania, aby to prinieslo štátu viac zdrojov, ktoré by mohol použiť pre prospech občanov. Tieto návrhy boli doteraz odmietané. Teraz, čuduj sa svete, sú predkladané poslancami vládnej koalície. Hovorím o návrhoch, ktoré sa týkajú zákona o verejnom obstarávaní.

    Ďalším príkladom je práve tento zákon, ktorý teraz prerokovávame. V auguste minulého roka som oznámil iniciatívu SDKÚ – DS, oznámil som náš návrh na zvýšenie nezdaniteľného základu, a teda na zníženie daňového zaťaženia zvýšením nezdaniteľného základu o 18-tisíc korún ročne z úrovne 103-tisíc, ktorá platí od 1. januára tohto roka, na úroveň 121-tisíc korún, ale aj zmenu valorizácie určovania nezdaniteľného základu. V októbri sme tento návrh predložili tu v parlamente ako opozičný návrh, bol odmietnutý. Dnes je predkladaný vládnou koalíciou. Hovoríme chvalabohu, ale zároveň hovoríme, keby ste ho neboli odmietli, už to mohlo od 1. januára platiť.

    Iným príkladom sú návrhy na zriadenie na predĺženie doby, v ktorej sa môže uplatňovať takzvané flexi konto. Prišli sme s týmto návrhom pred niekoľkými týždňami. Včera vystúpil pán poslanec Madej pri inom zákone a navrhol predĺženie tohto flexi konta. Fajn, chvalabohu.

    Ďalším príkladom je riešenie odvodov pre nových živnostníkov. Poslanec Štefanec navrhoval ešte na jeseň minulého roka daňové a odvodové prázdniny a zvýhodnenie týchto nových živnostníkov. Bolo to odmietnuté. Dnes to navrhuje vláda. Navrhuje to síce menej efektívnym spôsobom, ale v zásade ide o to isté.

    Ďalším príkladom je súbeh mzdy a sociálnej dávky, tzv. medzitrh práce, ktorý poslankyňa Radičová navrhovala na jeseň. Odmietli ste to hlasovaním. Dnes s tým prichádzate, aj keď zase vo forme, ktorá nie je tak efektívna a nepokrýva, nerieši až tak efektívne problém, ako to bolo v návrhu Ivety Radičovej, čo sa pokúšala vylepšiť svojím pozmeňujúcim návrhom.

    Ďalší návrh, kde som sa v médiách dopočul, že SNS navrhuje väčšiu podporu nájomného bývania, rekonštrukcie a zatepľovania bytov. Fajn. Ale takýto návrh, ktorý dávala Iveta Radičová, ste na tejto schôdzi odmietli, pani poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície.

    Takže na ilustráciu, a mohol by som toho hovoriť viac, na týchto príkladoch chcem ukázať, že naozaj by sme sa mali zamýšľať nie nad tým, kto ten návrh dáva, lebo stalo sa tu pravidlom, že keď návrh dáva opozičný poslanec, odmietnete to a potom, o niekoľko mesiacov, prídete presne s tým istým alebo len kozmeticky upraveným návrhom. Na týchto príkladoch som chcel predovšetkým poukázať na to a vyzvať vás, aby ste naozaj hlasovali nie podľa toho, kto ten návrh dáva, ale podľa toho, či dáva zmysel, či pomôže, či pomôže ľuďom.

    Čo sa týka krízy a opatrení, ktoré zatiaľ vláda a vládna koalícia predkladá, chcel by som ich rozdeliť na niekoľko oblastí a vyjadriť naše stanovisko k týmto opatreniam a potom prejdem k zákonu o dani z príjmov.

    Za opatrenia, s ktorými súhlasíme, ktoré podporujeme a podporili sme ich, náš nominant v Rade pre hospodársku krízu ich podporil, podporujeme ich verejne, za tri najdôležitejšie považujeme:

    - zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, teda to, o čom tu teraz rokujeme,

    - skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty zo šesťdesiat na tridsať dní, čo bolo tiež opatrenie, ktoré už dlhšie navrhujeme, od jesene minulého roka,

    - a príspevok na odvody za zamestnancov, ktorí nepracujú a dostávajú 60 % mzdy, pričom sme navrhli vylepšiť toto opatrenie tak, aby sa to vzťahovalo na priemerný počet, na celkový počet zamestnancov, nie na každého zamestnanca. Pretože podniky majú niektoré prevádzky, kde nemusia obmedzovať výrobu napríklad, ale iné prevádzky, kde ju musia obmedziť viac, ako im umožňuje, keby sa to vzťahovalo na jednotlivého zamestnanca.

    Tento návrh už dala Iveta Radičová pri zákone, ktorý sa toho týkal.

    Naopak, za škodlivé opatrenie považujeme sociálne podniky chápané tak, ako ich chápe a realizuje vládna koalícia. Sociálne podniky tak, ak ich vy realizujete, považujeme za plytvanie verejnými zdrojmi, za zdroj netransparentnosti a korupcie vrátane politickej korupcie, ku ktorej sa tu včera pani ministerka Tomanová hrdo a otvorene prihlásila. Takéto plytvanie zvlášť v dnešných časoch jednoznačne, zásadne odmietame, kritizujeme a budeme kritizovať. A nič nie je lepším symbolom tohto plytvania ako luxusná Toyota Land Cruiser v sociálnom podniku v Revúcej.

    Niektoré ďalšie opatrenia, ktoré vláda pripravuje, je ich množstvo, síce považujeme v zásade za pozitívne, za také, ktoré môžu trochu pomôcť, ale myslíme si, že by nemali byť financované z tých 10 mld. korún, ktoré chce vláda ušetriť, ale mali by byť financované predovšetkým z európskych fondov, ktoré nie sú dostatočne využívané. Myslíme napríklad na opatrenie typu zvýšenie podpory malým a stredným podnikom, zvýšenie podpory výskumu a tak ďalej. Tieto opatrenia totižto nemajú zásadný význam. Nedajú ekonomike dostatočný impulz, ktorý by prispel k udržaniu zamestnanosti a k vytváraniu nových pracovných príležitosti. Čiže navrhujeme, aby sa peniaze, ktoré zatiaľ vláda vyčlenila, že chce ušetriť, aj keď doteraz nepovedala kde a ako presne, ale k tomu sa dostanem neskôr, navrhujeme, aby tieto peniaze boli použité na opatrenie, ktoré môže zásadne pomôcť najmä živnostníkom a malým a stredným podnikateľom. A to je na odvody, na časť odvodov, resp. na časť príjmu, ktorá by nebola zaťažená odvodmi. Čiže navrhujeme zavedenie odpočítateľnej položky, ktorá sa dnes používa pri dani z príjmov, aby sa uplatňovala aj pri platbe odvodov.

    Navrhujeme, aby sa z prvých 1 000 korún – budem zatiaľ hovoriť v korunách, sme na to zvyknutí, sme stále v roku duálneho oceňovania, takže myslím si, že je to lepšie zatiaľ a zrozumiteľnejšie – čiže navrhujeme, aby z tých prvých 1 000 korún, čo je zhruba 35 eur, aby sa neplatili odvody. Toto by ušetrilo 371 korún zamestnávateľovi a 141 korún zamestnancovi. Takže spolu by tá úspora bola vyše 500 korún, úspora pre zamestnávateľa aj pre zamestnanca. Pomohlo by to najmä živnostníkom, malým a stredným podnikateľom.

    Ďalej navrhujeme zrušiť viaceré body novely Zákonníka práca, ktoré sme schválili počas tejto vlády a ktoré bránia ľuďom pracovať aj vtedy, keď pracovať chcú a keď sú ochotní na tom sa dohodnúť so svojím zamestnávateľom. Súčasné znenie Zákonníka práce obmedzuje slobodu na trhu práce, a tak ohrozuje pracovné miesta. Jedným z takýchto bodov, ktoré sú vyslovene škodlivé, je napríklad povinné rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv aj na firmy, ktoré s tým nesúhlasia. Ďalším príkladom je obmedzovanie práce nadčas.

    Ďalej navrhujeme, aby vláda začala okamžite rokovania s Európskou komisiou o dočasnom zvýšení hranice obratu pre povinnú registráciu platiteľov dane z pridanej hodnoty. Od 1. januára tohto roka došlo k zníženiu tejto hranice pôvodne z 1,5 mil. korún na 1 mil. korún, 35-tisíc eur, čo postihuje najmä drobných a malých živnostníkov a zhoršuje im to situáciu.

    Ďalej navrhujeme okamžite zaviesť krízové riadenie s cieľom rozbehnúť čerpanie európskych fondov. V tejto oblasti je situácia naozaj zlá a neudržateľná a v tomto programovacom období sa takmer peniaze nečerpajú, aj keď už beží tretí rok tohto programovacieho obdobia. Čiže tých 10 mld. korún, ktoré chce vláda ušetriť, navrhujeme použiť najmä na zavedenie odpočítateľnej položky pri platbe odvodov, čo podľa našich prepočtov by zhruba stálo 9,6 až 10 mld. korún.

    Navrhujeme ďalej ďalšie opatrenia, ktoré majú rozpočtové dôsledky, a niektoré z nich predložím teraz pri tomto zákone, ale zároveň povieme, ako navrhujeme tieto rozpočtové dôsledky kryť.

    Navrhujeme znížiť sadzbu dane z príjmu z 19 na 16 %. V súčasnosti počuli sme od pána predsedu vlády, že je to sabotáž a že nikde dane neznižujú. Myslím, že bolo dokázané veľmi jasne, jednoznačne aj v médiách, že to nie je pravda. Takmer všade dane znižujú. Len námatkovo poviem od Západu na Východ, že je to Kanada, sú to Spojené štáty, je to Francúzsko, je to Veľká Británia, je to Nemecko, je to Maďarsko, včera oznámilo obrovské zásadné znižovanie daní Rusko. Teda takmer všade dane znižujú. Zníženie daní môže byť spolu s ďalšími opatreniami, ako je zníženie odvodov, ako je zmena Zákonníka práce, ďalšie zlepšovanie podnikateľského prostredia, toto môžu byť skutočné a zásadné opatrenia, ktoré síce nezabránia tomu, že teraz budú niektoré firmy prepúšťať, ale mohli by viesť k tomu, že sa bude prepúšťať menej. A najmä by tieto opatrenia vytvorili podmienky na to, aby keď k oživeniu dôjde, aby rast slovenskej ekonomiky, rast zamestnanosti, rast tvorby pracovných miest, rast platov a životnej úrovne bol omnoho vyšší, aby sme boli konkurencieschopní.

    Kapitál a investície boli vždy opatrné, ale teraz tá opatrnosť bude omnoho, omnoho väčšia. Teraz investori budú omnoho starostlivejšie zvažovať, porovnávať jednotlivé krajiny z hľadiska podmienok, z hľadiska podnikateľského prostredia, z hľadiska daňového a odvodového zaťaženia. Tie krajiny, ktoré sú si toho vedomé a konajú, budú vo veľkej výhode. My máme istý predstih. My na rozdiel napríklad od Maďarska, od Spojených štátov, od ďalších krajín tu krízu nepociťujeme až tak dramaticky vďaka reformám, ktoré sme v minulosti robili, aj vďaka ozdraveniu bankového sektora napríklad, ku ktorému došlo v rokoch 1999 až 2000. Ak túto šancu, túto výhodu, ktorú dnes máme, nevyužijeme, tak to bude trestuhodné. Jeden z krokov, ktorý by v tomto mohol zásadne pomôcť, je zníženie rovnej dane z 19 na 16 %. Navrhujeme preto takéto zníženie.

    Ďalšie opatrenie, ktoré navrhujeme, sa týka živnostníkov. Živnostníci, a mimochodom tu tiež by som ilustroval to, že vláda síce na mnohé veci zabúda, mnohé veci robí, ale robí neskoro, ale nechá sa inšpirovať, chvalabohu. Stretli sme sa minulý týždeň, myslím, že vo štvrtok, so živnostníkmi, v piatok pán predseda vlády zistil, že sú tu aj živnostníci, začal konať, chvalabohu, aj vo vzťahu k živnostníkom, len musím skonštatovať, že zase aj neskoro, aj nedostatočne. A živnostníci, ktorí doteraz nemali zastúpenie v Rade pre hospodársku krízu, po tejto našej iniciatíve toto zastúpenie získali. Fajn, sme radi.

    Živnostníkov je na Slovensku vyše štyristotisíc. Živnostníci sú najviac ohrození. Sú viac ohrození ako veľké podniky a veľkí podnikatelia, pretože často nemajú rezervu na to, aby mohli utlmiť svoju výrobu alebo svoju činnosť a prečkať tie ťažšie časy. Preto by sme živnostníkov mali riešiť prednostne a špeciálne. Preto navrhujeme, okrem toho prvého, čo som už hovoril, aby vláda rokovala o zvýšení minimálnej hranice pre povinnú registráciu na platbu DPH, navrhujeme aj ďalšie opatrenia vo vzťahu k živnostníkom. Navrhujeme, aby minimálny vymeriavací základ bol zmenený z minimálnej mzdy na životné minimum.

    Minimálna mzda, a pani ministerka Tomanová včera povedala, že veď to naviazanie vzniklo ešte za našej vlády v roku 2004. Áno, má pravdu, vzniklo, ale zároveň je dôležité aj, ako sa minimálna mzda vyvíja. Vy, vo vašej vláde Roberta Fica, ste schválili mechanizmus, s ktorým my sme súhlasili a hlasovali sme tu zaň, že keď sa sociálni partneri nedohodnú, tak sa minimálna mzda zvyšuje maximálne o vývoj miezd a infláciu, z 50 % podľa vývoja miezd, z 50 % podľa inflácie. Potom ste to vy sami zrušili, vy sami ste zrušili zákon, ktorý ste si vy sami schválili, po dohode so sociálnymi partnermi ste ho schválili, potom ste ho zrušili napriek nedohode na zrušení a dvihli ste minimálnu mzdu tak, že to likviduje najmenších živnostníkov, pretože z titulu vyššieho rastu minimálnej mzdy sa im zvýšilo odvodové zaťaženie. Čo spolu so zvýšením toho minimálneho obratu, resp. znížením minimálneho obratu za povinnú platbu DPH, najmä pre najmenších živnostníkov, znamená doslova, v súvislosti aj s krízou, doslova likvidačné prostredie.

    Preto navrhujeme túto zmenu, o ktorej nám pani ministerka povedala, že oni uvažujú a že zriadili pracovnú komisiu. Tretí rok vládnete, jediný výsledok riešenia tohto bodu napríklad je, že ste dokázali zriadiť pracovnú komisiu. To považujem za veľmi málo, a preto navrhujeme, aby sa to zmenilo okamžite. Ten rozdiel je taký, že kým minimálna mzda je dnes 8 900 korún, životné minimum je 5 390. Okrem toho navrhujeme, aby živnostníci mohli platiť nemocenské poistenie dobrovoľne, rovnako ako je to v súčasnosti pri poistení v nezamestnanosti. Tým by ušetrili ďalších zhruba 240 korún.

    Ďalej navrhujeme podporiť zo štátneho rozpočtu zatepľovanie bytov a domov. Navrhujeme, aby každý, kto sa rozhodne zatepliť si svoj byt alebo dom, dostal od štátu dotáciu vo výške 25 % nákladov na zateplenie, samozrejme, s istou hornou hranicou, aby sme nezatepľovali vily za desiatky, stovky miliónov korún. Navrhujeme, ak sa človek rozhodne, že si zateplí dom ešte v tomto roku, aby ten príspevok bol vyšší, 40, 50 %. Ten dôvod je ten, že na jednej strane chceme nechať ľuďom viac peňazí znížením daní a znížením odvodov, ale na druhej strane ich chceme motivovať, aby tie peniaze minuli, aby ich, aby jednoducho peniaze sa v ekonomike točili. Myslím, že u väčšiny ľudí, ktorí sú nízkopríjmoví, to netreba ani špeciálne stimulovať, pretože žijú z ruky do úst a tam je predpoklad, že tie peniaze, ktoré im ostanú navyše, minú, ale napr. u strednej vrstvy, nižšej strednej, strednej vrstvy, kde by mohlo toto riziko, riziko z hľadiska toho, že to teraz ekonomike nepomôže, hroziť, tam by sme ich mohli stimulovať aj týmito dotáciami na zatepľovanie bytov a domov.

    Dotácie na zatepľovanie bytov a domov majú aj tú výhodu, že pomáhajú ekonomike plošne, že pomáhajú nielen v tých regiónoch, kde napríklad začnete nejakú veľkú investičnú akciu, ale pomáhajú všade, na celom Slovensku. Tento program by mal aj tú výhodu, že by pomáhal najmä malým a stredným stavebným podnikom a živnostníkom, teda rezortu, ktorý je jeden z najviac postihnutých krízou popri automobilovom priemysle, prípadne elektronickom. Takže preto si myslíme, že toto opatrenie by malo byť dôležité a že by sa naň mali nájsť peniaze.

    Teraz kde navrhujeme získať zdroje na tieto opatrenia? Zdroje na zníženie odvodov cez odpočítateľnú položku, to je tých 10 mld. korún, ktoré vláda už našla, čiže tie navrhujeme použiť z tejto sumy na ďalšie opatrenia, ako je zníženie dane z 19 na 16 %, zatepľovanie bytov a tie ďalšie, ktoré som potom spomínal, sme presvedčení, že sa peniaze dajú nájsť, ak by sa prestalo plytvať alebo ak by sa aspoň menej plytvalo vo verejnom obstarávaní a v nakladaní s verejnými zdrojmi. Na verejné obstarávanie ide veľa peňazí. V roku 2007 to bolo 130 mld. korún. Vo verejnom obstarávaní sa plytvá. Plytvá sa tak, ako sa nikdy v histórii Slovenskej republiky neplytvalo. Za všetky príklady uvediem len niektoré.

    Tender na diaľničné mýto nás bude stáť o 6,5 mld. korún viac, ako musel. Ak sa snažia niektorí členovia vlády povedať, že o to štát neprichádza, lebo to sa zaplatí vlastne z výnosu z toho mýtneho, tak chcem povedať, že to nie je pravda. Štát to samozrejme zaplatí, lebo na výnose z mýtneho dostane o 6,5 mld. menej, ako by dostal, keby ste to boli dali firme, ktorá ponúkala cenu o 6,5 mld. korún nižšiu. O 6,5 mld. korún viac dostanú firmy, ktoré, bolo to zverejnené, ktoré to sú, ktoré stoja za touto veľkou zákazkou a ktoré zároveň stoja za financovaním vašej strany. Teraz hovorím o strane SMER – sociálna demokracia.

    6,5 mld. korún je veľa peňazí a je veľký rozdiel, či 6,5 mld. korún skončí na účtoch na Cypre nejakých finančných skupín alebo či 6,5 mld. korún použijeme napríklad na program zatepľovania, ktorý prinesie pre desaťtisíce ľudí a rodín zateplené byty, ktorý prinesie pre stovky a tisíce živnostníkov, malých, stredných stavebných firiem prácu a zákazky, ktoré prinesie pre tisíce ľudí, ktorí v týchto firmách robia, prácu a ktoré by prinieslo pre desaťtisíce rodín nižšie náklady, nižšie výdavky na elektrinu, teplo a plyn. Je v tom zásadný rozdiel a tento tender sa stal ukážkou toho, akým spôsobom sa plytvá s verejnými zdrojmi. Dokonca tá až bohorovnosť a drzosť nemá hraníc, keď Národná diaľničná spoločnosť odmieta zverejniť zmluvy. Odmieta zverejniť zmluvy, v dôsledku ktorých prídu občania, prídu o verejné financie, o 6,5 mld. korún v prospech finančných skupín.

    Iným príkladom je slávny nástenkový tender.

    Iným príkladom je prvý zrealizovaný PPP projekt na rýchlostnú komunikáciu R 1, ktorá podľa odhadov nás bude stáť o 3 až 4 mld. viac, ako mohla, keďže tam boli aj lacnejšie ponuky.

    Takže ak sa pýtate kde, tak len tieto dve veci, len diaľničný tender a PPP projekt na rýchlostnú komunikáciu vám dáva 10 mld. korún.

    Iný príklad toho, aké je plytvanie, chcem ilustrovať slovami vášho predsedu. Predseda vlády Fico, keď sa stal predsedom vlády, povedal, že podľa jeho dohadov za našej vlády dochádzalo k plytvaniu vo verejnom obstarávaní vo výške 30 až 40 %. To sú citáty, ktoré si môžete nájsť, keďže v roku 2007 sa obstarávalo verejne za 130 mld. korún, viete si ľahko vypočítať, koľko z toho je 30 až 40 %. Pričom tvrdím, že ak je pravda, čo tvrdí predseda vlády, že za nás bolo plytvanie 30 až 40 %, tak dnes je najmenej 40 až 50 %. Pretože miera nesúťažných foriem verejného obstarávania počas vašej vlády narástla. Počas vašej vlády za rok 2007, máme zatiaľ presné čísla, narástli nesúťažné formy, t. j. priame zadania, o 13 % oproti roku 2006. Takže ak sú pravdivé slová Roberta Fica, ak by sme ho mali brať vážne, tak plytvanie vo verejnom obstarávaní dnes dosahuje objem 40 až 50 %, čo pri 130 mld. korún by mohlo znamenať až 65 mld. korún. Myslím si, že toto číslo je nadsadené, ale každopádne som presvedčený, že hovoríme o desiatkach miliárd korún.

    Iným príkladom plytvania sú sociálne podniky pod patronátom poslancov SMER-u. Tento biznis SMER-u už dnes stojí daňových poplatníkov desiatky, možno stovky miliónov korún. Pani ministerka podala návrh na Radu pre hospodársku krízu zvýšiť prostriedky na tieto účely až do výšky 6 mld. korún. Počujete dobre, 6 mld. korún. Potom sa to korigovalo, že asi toľko to až nebude. Ale ďalší príklad neuveriteľného plytvania, ďalší príklad toho, kde môžete nájsť prostriedky na to, aby sme znížili sadzbu dane z 19 na 16 % bez toho, aby to viedlo k ohrozeniu verejných financií a k zvýšeniu deficitu.

    Takže máme aj ďalšie oblasti, kde by sa ale šetriť dalo. Napríklad zrušiť nadbytočné úrady. Vy ste vyhlásili doktrínu neprivatizácie a živíte Fond národného majetku. My sme privatizovali, zároveň sme ho chceli zrušiť. Za našej vlády v rokoch 2005 – 2006 prebiehali intenzívne práce na zrušenie Fondu národného majetku, ktorý, mimochodom, v Českej republike zrušili asi pred piatimi rokmi, a to privatizujú. Načo, načo živíte Fond národného majetku? Prečo ho nezrušíte?

    Dám vám ale aj iné typy. Mnohé verejné inštitúcie sa stali cestovnými kanceláriami. Predseda Úradu pre normalizáciu už pobehal celý svet, chodí do takých exotických destinácií, kde ani metre nemajú. Ale nielen predseda pre normalizáciu, mohli by sme sa pozrieť aj do parlamentu na niektorých vašich ctených kolegov, ktorí a niektorí sa učia angličtinu v Oxforde už pol roka.

    Takže tých príkladov, kde by štát naozaj mohol menej plytvať, je veľmi, veľmi veľa. A nakoniec najlepším dôkazom toho, že sa plytvá, je to, a že si to uvedomujete, aj keď konáte zatiaľ len veľmi vlažne, je to, že už sami ste si osvojili návrhy, ktoré rok odmietate, ktoré predkladá poslankyňa Žitňanská ohľadom verejného obstarávania, či už elektronické obstarávanie, alebo zverejňovania tendrov alebo ďalších vecí.

    Takže toľko všeobecne ku kríze. Teraz by som prešiel k pozmeňujúcim návrhom, ktoré navrhujem, k ich odôvodneniu a predloženiu.

    Ako som už spomenul, tým najdôležitejším návrhom je zníženie sadzby dane z príjmu, teda tzv. rovnej dane, dane z príjmu fyzických a právnických osôb z 19 na 16 %. Tento návrh som vlastne už odôvodnil, takže ho ďalej odôvodňovať nebudem. Odôvodnil som aj spôsob, akým navrhujeme kryť výpadok príjmov z tejto zníženej sadzby dane, pričom by som chcel ešte podotknúť, že tie odhady ministerstva financií považujem za možno reálne, možno nie, ale považujem ich za maximálne. V skutočnosti si myslím, že ten dopad by bol nižší tak, ako bol nižší v rokoch 2000 – 2004, keď sme viackrát dane znižovali. Napriek zníženiu sadzby dane došlo k zvýšeniu výnosu daní. Nemyslím si, že by k tomu došlo teraz, že pri znížení sadzby by došlo k zvýšeniu, to nie, ale tvrdím, že ten výpadok by bol nižší, ako je odhad ministerstva financií.

    Len na ilustráciu, za štyri roky po zavedení rovnej dane, po znížení daní, za roky 2004, 2005, 2006 a 2007 boli daňové príjmy, len daňové príjmy, o 60 mld. korún vyššie, ako boli odhady ministerstva financií, ktoré boli v štátnom rozpočte. Za štyri roky o 60 mld. korún. Táto tendencia pokračovala aj v roku 2008, ale za rok 2008 ešte nemáme, samozrejme, čísla, tie budeme mať neskôr.

    Takže tie reči o tom, že je to sabotáž, že to spôsobí rozvrat verejných financií, nie sú pravdivé. Samozrejme, nie sú pravdivé za predpokladu, že by ste prestali plytvať, že by naozaj sa urobili opatrenia, ktoré tu spomíname, a vtedy by ten výpadok, ku ktorému by došlo, ale bol by menší, ako odhaduje ministerstvo financií, bolo možné pokryť.

    Takže to je ten prvý návrh. Ja ho prečítam asi. Čiže v § 15 v úvodnej vete sa číslovka „19“ nahrádza číslovkou „16“ a v § 35 ods. 2 v prvej vete sa číslovka „19“ nahrádza číslovkou „16“. Nech sa páči.

    Druhý návrh súvisí so zvýšením nezdaniteľného základu a súvisí tak, že v súčasnosti 93,8 % výnosu dane z príjmu fyzických osôb je príjmom samosprávy; 70,3 % je príjmom obcí a miest a 23,5 % je príjmom vyšších územných celkov. Tým, že zvyšujeme nezdaniteľný základ, čím znižujeme dane, mimochodom, teda robíme niečo, vláda sama navrhuje to, čo predseda vlády jedným dychom zásadne odmieta, ale, chvalabohu, že to navrhuje. Čiže týmto znížením daní cez zvýšenie nezdaniteľného základu prichádza k výpadku na výnose dane z príjmov fyzických osôb podľa ministerstva financií, a nemám dôvod spochybňovať ten údaj, o 4,5 mld. korún. Zároveň obce prídu aj o ďalšie peniaze z titulu nižšieho odhadu rastu. Ako viete, rozpočet je nastavený na 4,6-percentný rast, najnovšia prognóza ministerstva financií je 2,5 %, obávam sa, že skutočnosť bude ešte nižšia, ale pri 2,5-percentnom raste oproti 43,6-percentnému na tejto dani zníženie príjmu sa predpokladá o 1,4 mld. korún. Čiže na dani z príjmu fyzických osôb z titulu nižšieho rastu a zvýšenia nezdaniteľného základu by sa malo vybrať spolu o 5,9 mld. korún menej. A keďže 93,8 % výnosu je príjmom obcí, miest a VÚC, tak zníženie pre obce, pre samosprávy znamená zhruba 5,5 mld. korún. Čiže z týchto dvoch dôvodov obce a mestá budú mať menej o 5,5 mld. korún v budúcom roku.

    Čuduj sa svete, vláda sa dohodla – čomu dosť dobre nerozumiem, ale dohodla – so ZMOS-om na tom, že obce, mestá, VÚC-ky nechcú žiadne kompenzácie. Dohodla sa ale tak, a to je súčasťou tohto zákona a s tým nebudeme súhlasiť, že uvoľňuje rozpočtové pravidlá. Dohodla sa tak vláda, že doteraz pomerne prísne rozpočtové pravidlá, ktoré odlišujú bežné a kapitálové rozpočty, ktoré neumožňujú napríklad výnosy z predaja majetku míňať na bežnú činnosť, toto vláda do roku 2010 obciam, mestám a VÚC-kam uvoľňuje.

    Tá istá vláda, to isté ministerstvo financií, ktoré počas uplynulých dvoch rokov kritizovalo obce a mestá, že sa príliš zadlžujú, že príliš veľa míňajú a že to má vplyv na verejné financie. Tá istá vláda, to isté ministerstvo financií takto mení rozpočtové pravidlá, čo bude mať veľmi negatívne dôsledky, pretože nehovorím, že všetky, ale mnohé obce, mestá, mnohé VÚC-ky to celkom určite využijú, zadlžia sa a jednoducho spôsobia problémy do budúcnosti, ktoré budú musieť občania platiť.

    Takúto dohodu považujem za zlú a považujem za nepochopiteľné, ja naozaj nie celkom chápem, ako ZMOS mohol na takúto dohodu pristúpiť a navyše pán štátny tajomník Kažimír sa preriekol na výbore a povedal, že súčasťou dohody je, že uzavrú pakt so ZMOS-om, že do roku 2010 vláda nebude predkladať žiadny presun kompetencií, ktorý nebude krytý peniazmi. Neuveriteľná vec! Vláda sa zaviazala, že nebude, že odteraz nebude porušovať zákon, a pre ZMOS je prísľub neporušovania zákona zo strany vlády dostatočným argumentom a dostatočnou ponukou na to, aby súhlasil, že nežiada kompenzáciu.

    Takže v čom je náš pozmeňujúci návrh? Náš pozmeňujúci návrh z dôvodu toho, že už zvýšenie nezdaniteľného základu berie obciam, mestám a VÚC-kam 4,5 mld. korún, ale aj z dôvodu toho, že nami navrhované zníženie sadzby, zníženie sadzby z 19 na 16 % by znamenalo ďalšie zníženie príjmov pre obce, mestá a VÚC-ky, navrhujeme zmenu takú, že tých 6,2 %, ktoré dnes ostávajú príjmom štátneho rozpočtu pri dani z príjmov fyzických osôb, by sa proporcionálne zvýšil ten podiel a rozpustili by sa v prospech obcí a miest. Preto navrhujeme, aby po novom 75 % výnosu dane z príjmu fyzických osôb dostávali obce a 25 % dostávali vyššie územné celky.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý toto mení, znie nasledovne: v čl. II v § 2 sa číslovka „70,3“ nahrádza číslovkou „75“, v § 3 sa číslovka „23,5“ nahrádza číslovkou „25“.

    Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III. Odôvodnenie som povedal, nech sa páči.

    Tretí pozmeňujúci návrh, ktorý dávame, sa týka zvýšenia nezdaniteľného základu, s ktorým súhlasíme, ale zároveň si myslíme, že nie je riešený iný problém. Problém, vďaka ktorému vlastne vzniklo to, že teraz to navyšujeme. Pokúsim sa to vysvetliť. Ten problém je v tom, že nezdaniteľný základ, ktorý bol nastavený na pôvodnú výšku v rámci daňovej reformy od 1. 1. 2004, sa valorizuje každoročne, ale valorizuje sa podľa vývoja životného minima. Zároveň ale priemerná mzda rastie rýchlejšie, ako rastie životné minimum, a tým dochádza k nárastu skrytého zdanenia, tým, že vlastne mzdy rastú rýchlejšie, ako sa valorizuje nezdaniteľný základ. Preto sme navrhli ešte v auguste a v októbri tu v parlamente, aby sa to zvýšilo o 18-tisíc korún. Tých 18-tisíc korún zo 103- na 121-tisíc korún ročne nebolo vybratých náhodne, to je práve tá suma, o ktorú sa zvýšilo skryté zdanenie za roky 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008. Za päť rokov, keby sme od začiatku, a to bola chyba, ktorú sme urobili, pretože keby sme na začiatku boli valorizáciu nastavili podľa priemernej mzdy a nie životného minima, tak by v tomto roku nezdaniteľný základ bol práve tých 121-tisíc korún, bol by práve o tých 18-tisíc korún vyšší, o ktoré sme navrhovali to zvýšiť a ktoré prebrala aj vláda. Čiže to, že vláda nezmenila tú výšku, akceptovala presne náš návrh z augusta a z októbra tu z parlamentu a zvyšuje nezdaniteľné minimum práve o tých 18-tisíc korún, je akceptovanie argumentu, že došlo o tých 18-tisíc korún k skrytému zvýšeniu zdanenia.

    No ale problém vládneho návrhu je v tom, že síce rieši ten problém za posledných päť rokov, ale zároveň nemení systém valorizácie. Čiže teraz sme vyriešili zvýšením nárast skrytého zdaňovania za posledných päť rokov, ale keďže budeme ďalej valorizovať podľa životného minima, tak zase nám bude problém do budúcnosti vznikať a zase bude narastať to skryté zdanenie. Preto navrhujeme zmenu, navrhujeme, aby sa to do budúcna nevalorizovalo podľa životného minima, ale podľa priemernej mzdy. Toto nemá rozpočtové dôsledky na budúci rok, samozrejme, do ďalších rokov by to isté rozpočtové dôsledky malo, ale nie zásadné.

    Prečítam teraz ten pozmeňujúci návrh, ktorý toto rieši. Takže navrhujeme vypustiť bod 34 z vládneho návrhu zákona a doplniť nasledovne:

    1. V § 2 sa v písmene v) na konci vety mení bodka za čiarku a za písmeno v) sa vkladá nové písmeno x), ktoré znie: „x) priemernou mzdou v národnom hospodárstve priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok predchádzajúci príslušnému zdaňovaciemu obdobiu (ďalej len „priemerná mzda v národnom hospodárstve“).“

    2. V § 11 ods. 2 písm. a) sa slová „100-násobok sumy platného životného minima“ nahrádzajú slovami „32-násobok sumy priemernej mzdy v národnom hospodárstve“ a slová „19,2-násobku sumy platného životného minima“ sa nahrádzajú slovami „6-násobku sumy priemernej mesačnej mzdy“.

    3. V § 11 ods. 2 písm. b) sa slová „100-násobok platného životného minima“ nahrádzajú slovami „32-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve“ a slová „44,2-násobku platného životného minima“ sa nahrádzajú slovami „14-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve“.

    V § 11 ods. 3 písm. a) sa slová „176,8-násobok platného životného minima“ nahrádzajú slovami „56-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve“.

    V § 11 ods. 3 písm. a) bod 1 sa slová „19,2-násobku platného životného minima“ nahrádzajú slovami „6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve“.

    V § 11 ods. 3 písm. a) bod 2 sa slová „19,2-násobku platného životného minima“ nahrádzajú slovami „6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve“, a to v obidvoch častiach vety.

    V § 11 ods. 3 písm. a) bod 3 sa slová „19,2-násobku platného životného minima“ nahrádzajú slovami „6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve“.

    V § 11 ods. 3 písm. b) sa slová „176,8-násobok platného životného minima“ nahrádzajú slovami „56-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve“.

    V § 11 ods. 3 písm. b) bod 1 sa slová „63,4-násobku platného životného minima“ nahrádzajú slovami „20-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve“.

    Odôvodnenie som povedal, takže tento návrh tiež odovzdávam.

    Dovoľte mi na záver povedať, že návrhy, ktoré som predložil, považujem za také, ktoré by viedli k tomu, že by slovenská ekonomika dostala silnejší impulz, viedli by k tomu, že by v súčasnosti menej pracovných miest zanikalo. A jasným dôkazom toho, lebo môžu byť rôzne teórie, rôzne názory rôznych teoretikov, rôznych politikov, ale nám to povedali ľudia, ktorí zamestnávajú ľudí, keď sa náš predseda opýtal jedného zamestnávateľa v Martine, ktorý má podnik v Rakúsku, Maďarsku aj na Slovensku a prepúšťa a ide prepúšťa všade, keď sa ho opýtal, čo by sme mali urobiť, aby prepúšťal v Rakúsku a Maďarsku, ale nie na Slovensku, povedal: „Znížte dane a odvody.“ A potom povedal: „A zmeňte Zákonník práce.“

    Preto navrhujeme tieto veci. Preto sme presvedčení, že zníženie daní, zníženie a riešenie odvodov, zmena Zákonníka práce a zároveň úspora tam, kde sa plytvá, a použitie peňazí tam, kde to pomôže, sú zásadnými opatreniami, a preto si myslíme, že aj tieto naše návrhy by mohli pomôcť.

    Ak budete mať, a predpokladám, že budete mať, aj ministerstvo financií, aj pán minister, že bude mať výhrady, či už z fiškálnych dôvodov, alebo z dôvodov ideologických, alebo iných, tak naozaj navrhujem, aby sme teraz tieto či už ideologické, alebo osobné spory dali nabok, aby sme sa naozaj zamýšľali nad tým, čo pomôže a čo vec vyrieši.

    Ako príklad poviem, pri rokovaní vo výbore o tom treťom návrhu, ktorý som dal, tak viacerí aj koaliční poslanci povedali, že to má logiku a že si vedia podporiť, dokonca jeden, nebudem ho menovať, za to aj hlasoval. Takže myslím si, že toto je naozaj príklad toho, aby sme to naozaj neposudzovali nejako úzko, ani ideologicky, ani stranícky, ani z hľadiska nejakých osobných animozít, z hľadiska toho, kto ten návrh predkladá alebo či ho predkladá opozícia, alebo ho predkladá koalícia, ale podľa toho, či môžu pomôcť. Ja som presvedčený, že pomôcť môžu, a preto vás žiadam o podporu týchto návrhov.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloša – pán poslanec Mikuš, Minárik, Halecký, Bauer, Burian. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Mikuš Jozef.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nadviažem na svojho predrečníka kolegu Mikloša v tom pozitívnom duchu, kedy hovoril o tom, že vláda objavila živnostníkov a niektorými tými opatreniami zlepšuje ich postavenie. Vo svojom vystúpení v prvom čítaní som pozitívne hodnotil aj to, že prvýkrát počujeme z úst ministra financií aj o zlepšovaní podnikateľského prostredia, čiže vítam aj toto. A ako pozitívne určite môžeme hodnotiť aj niektoré tie konkrétne opatrenia, hlavne odpočítateľnú položku a podporu nízkopríjmových občanov.

    Veľmi zlá správa je však to, že ozaj sú to len veľmi kozmetické úpravy, ktoré ťažko môžu nejakým zásadným spôsobom pomôcť hospodárskej kríze. A tak ako môj predrečník povedal, čo by zásadnejšie mohlo pomôcť, je razantnejší zásah do zníženia daňového a odvodového zaťaženia, hlavne do Zákonníka práce, ktorý, podotýkam, nie je parketou pána ministra, na spružnenie trhu práce. Nevylučujem, že sa dočkáme aj týchto opatrení, pretože ako vidíme, vláda pracuje v určitom časovom posune.

    Súhlasím s predrečníkom aj v tom, že všetci šetria – domácnosti, občania, podnikatelia, živnostníci, ale zo strany vlády necítiť zmenu v rámci nejakého konkrétneho opatrenia alebo aspoň apelu na zvýšenie šetrenia v rámci verejných financií. Koniec koncov je to aj v programovom vyhlásení vlády. A s tým úzko súvisí aj to, že nevieme, resp. nie sú vyšpecifikované konkrétne sumy, z akých zdrojov a koľko budú stáť jednotlivé konkrétne opatrenia z tohto balíčka zákonov, hlavne teda ekonomických a sociálnych.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, váš pohľad sa mi zdá byť triezvejší na protikrízové opatrenia, ako je pohľad vlády, a ak mi konvenujú niektoré opatrenia, ktoré sa teraz navrhujú, tak sú to skôr z tej vašej dielne ako opačne. Aj keď aj vláda má niektoré opatrenia, ktoré znižujú hlavne daňové zaťaženie.

    Preto ma prekvapilo, ako ste v stredu hlasovali v hlasovaní č. 130, to bolo hlasovanie, ktorým sa postupoval do druhého čítania návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a verejnej správy, pretože tam sa pravidlá zvoľňovali a umožňovalo sa na bežné výdavky obciam čerpať tie prostriedky, ktoré sú z kapitálových príjmov. To, že ste to dneska prehodnotili, ma to veľmi potešilo, pretože naozaj v tú stretu hlasoval celý klub SDKÚ za tento návrh.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja len by som chcel podotknúť, že s pánom poslancom Miklošom súhlasím, že tie opatrenia je vhodné, aby boli v určitej koordinácii aj koalície, aj opozície, pretože kríza prichádza raz za 10, za 20 rokov, či už vo väčšej, alebo menšej perióde, a preto je rozhodujúce, ako sa zvládne, ako pomôže ľuďom, ako zachrániť zamestnanosť. Na druhej strane si myslím, že práve na pôde parlamentu je vhodný priestor, aby odznievali aj názory opozície v celom rozsahu tak, ako ich podal pán poslanec Mikloš, a koalícia podľa svojho rozhodnutia, v akej finančnej čiastke je možné ich realizovať, po posúdení, po korekcii a po určitom vývoji v priebehu týždňov alebo mesiacov, ako ukazuje aj prax, ich môže zrealizovať aj v tejto protikrízovej politike. Takže vidím prínos v tom, že názory sa prezentujú v parlamente, že o nich sa diskutuje, a myslím, že po čase je možné už či v Rade pre hospodársku krízu, alebo aj cez ďalšie zasadnutia parlamentu tieto veci možnože v modifikovanej podobe dostať aj do realizačnej praxe.

    Chcem ešte pripomenúť, že aj ja vidím, že v oblasti Zákonníka práce je priestor, kde by sa mohli prijať opatrenia, ktoré pomôžu ľuďom, hlavne tým, ktorí stratili prácu, tí, čo sú ohrození, a hlavne by vyriešilo situáciou to u vyšších vekových skupín, ktoré nevedia podnikať, ktorí nevedia sa rozhodnúť cestovať za prácou ďalej, takže túto kategóriu je potrebné riešiť čím skôr.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa vyjadriť k trom bodom. K návrhu, ktorý dal pán poslanec Mikloš, ktorý sa týkal miest, obcí a vyšších územných celkov. Plne podporujem tento návrh, pretože výpadok v príjmoch územnej samosprávy je takisto vážny. Mestá, samosprávne kraje zabezpečujú osobné sociálne služby, hospodária s vyrovnaným rozpočtom. Nemajú také možnosti, ako má štátny rozpočet, ísť do deficitu, a preto by takého výpadky 5,5 mld. korún boli vážne. Toto trošku zmierňuje dopad hospodárskej krízy na rozpočty miest, obcí a samosprávnych krajov.

    Po druhé, myslím si, že najvážnejší návrh, ktorý tu padol, to je návrh zníženia odvodového zaťaženia, čiže zavedenia akejsi odpočítateľnej položky aj z odvodov a takisto úpravy Zákonníka práce. Toto je návrh, ktorým by sa mala vláda a jej odborné tímy naozaj veľmi vážne zaoberať, pretože aj keď má relatívne veľký dopad na finančné príjmy, ale je veľmi účinný. Takmer všetci unisono volajú po znížení odvodového zaťaženia a som presvedčený, že toto má vysokú efektivitu pri zmierňovaní dôsledkov hospodárskej krízy.

    Po tretie, tretia poznámka, chcem sa vyjadriť aj k tomu rozlišovaniu medzi koalíciou a opozíciou. Od začiatku tohto volebného obdobia koalícia rozlišuje, kto podáva návrh. Je to také detinské, čiernobiele videnie. Ten z koalície je dobrý návrh, ten zo zlej opozície je automaticky a priori zlý návrh. Tým ste znížili úroveň politickej kultúry aspoň o dve úrovne nižšie...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Burian, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ja využijem tú možnosť, ako spravodajca sa vyjadrím na záver možno k tej diskusii. Ale teraz také technické v podstate veci.

    Prvá vec – zníženie povinnej registrácie. Ja by som skôr navrhoval a ja nie som celkom najspokojnejší s tým, nie tým opatrením sa zníži daň z pridanej hodnoty, tá vrátka dane z pridanej hodnoty, o 30 dní, ale skôr by som sa možno vrátil, to, aby začala Európska únia uvažovať o tom, že len zaplatená daň je teda možnosťou odpočtu dane. Lebo tam nastáva problém, že s tou daňou z pridanej hodnoty sa určitým spôsobom nakladá niekedy cez rôzne karuselové a iné operácie veľmi nešetrne. A dokonca myslím si, že prijíma, alebo podľa môjho názoru do budúcna to bude problém aj v rámci Európskej únie, aj v rámci Slovenska na to, aby sa zamedzilo možno takýmto, by tom povedal, zlým praktikám, aby sa obchádzalo. A ja som skôr, zase fakt opakujem, a to nemám problém ani skrátenia na 30 dní, možno aj na 15 dní, pokiaľ nájdeme spôsob, aby sme zamedzili tomu, aby sa DPH nestalo nástrojom na špekulácie, akým spôsobom si, nekalým spôsobom zarobiť. Pokiaľ sa týka znižovania daní, to len taký malý detail.

    Pokiaľ ide o daňové a odvodové zaťaženie Slovenska, my sme v podstate po Írsku asi druhá krajina s najnižším daňovým odvodovým zaťažením meranom na hrubom domácom produkte. Myslím, že toto nie je základný problém Slovenska. Ja som sa viackrát vyjadril, pokiaľ by aj Slovensko malo nulové dane, nerieši to základný problém. Základný problém je 80-percentná ťarcha hrubého domáceho produktu na vývoze a to nerieši problém ani zníženia daní. Akurát to bude vyšší výpadok.

    Ja si myslím, že bude tu veľká polemika možno aj o znížení vymeriavacieho základu. Tam treba si uvedomiť ale dôsledky, dôchodkové dôsledky tých ľudí, ktorí takýmto spôsobom by sme riešili. Nemám s tým problém...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke, teraz chce pán poslanec Ivan Mikloš. Poprosím, zapnite mu...

  • Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať všetkým, lebo myslím, že tie faktické naozaj boli veľmi konštruktívne a vecné.

    Pánovi poslancovi Minárikovi chcem vysvetliť, prečo sme hlasovali za, aj keď ten náš postoj je taký, aký je. Jednoducho preto, že tieto dve veci sú previazané, je zákon o rozpočtových pravidlách a zákon o dani z príjmov aj vo väzbe na pozmeňovák, ktorý dávam, spolu súvisí. Čiže ak by prešiel náš pozmeňujúci návrh, môj pozmeňujúci návrh, ktorý som dal, tak, samozrejme, ten problém je vyriešený pre obce a mestá a vôbec netreba robiť tento obchod, ktorý je zlým obchodom, a potom by naozaj nemalo zmysel uvoľňovať rozpočtové pravidlá. Ak neprejde, tak potom istá miera kompenzácie, aj keď zlá, zlou formou možno bude mať svoje opodstatnenie. Aj keď ja za seba hovorím, že za ten zákon nebudem hlasovať pri konečnom hlasovaní o ňom, aj keď neprejde tento zákon, pretože ten obchod považujem za zlý. Ale pretože tieto dve veci spolu súvisia, tak som hlasoval za to, aby sme ho posunuli, aby sme mohli o nich tu hovoriť a aby sme mohli toto riešenie ponúknuť.

    A čo sa týka tej DPH, áno, ja súhlasím, tam sú určite aj iné ďalšie veci, niektoré pani poslankyňa Gibalová bude navrhovať, ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý by mohol pomôcť najmä malým a stredným podnikateľom, čo sa týka DPH. Čiže my sme otvorení a my aj tie návrhy, ktoré vláda dáva, vládna koalícia dáva a ktoré považujeme za rozumné, my ich podporujeme, schvaľujeme. Veď preto hlasujeme o väčšine týchto zákonov, ktoré teraz diskutujeme, hlasujeme za ne. Ale zároveň vo veciach, kde nesúhlasíme, to veľmi jasne hovoríme, napríklad sociálne podniky, a zároveň zdôrazňujeme to najdôležitejšie, že síce väčšina tých opatrení je dobrých a má zmysel, ale nestačia. Nie sú dostatočné. To je ten hlavný problém toho, ako vláda rieši krízu. Nedostatočne a v mnohých oblastiach aj neskoro. To je zásadný problém, a preto prichádzame s našimi návrhmi.

  • Ďakujem. Ďalším prihláseným do rozpravy písomne k tomuto návrhu zákona tentoraz za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia je pán poslanec Július Brocka. Nech a páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, v týchto časoch potrebuje Slovensko dobré správy. A dobrou správou v týchto ťažkých časoch je, že znižovanie daní už nie je sabotáž.

    Pán minister, ja nebudem hovoriť všetko, čo som hovoril v prvom čítaní pri rokovaní o tomto návrhu zákona, len pripomeniem, a teda vás v istom zmysle aj pochválim, že mnohé z tých návrhov, ktoré sú v tomto zákone, Kresťanskodemokratické hnutie podporuje. Aj znižovanie daní, aj zlepšovanie podnikateľského prostredia, či cez zrýchľovanie odpisov, či cez skracovanie lehoty vracania DPH, a ďalšie opatrenia, ktoré napríklad, zvyšovanie nezdaniteľného základu, to všetko sú návrhy, ktoré pomôžu v dnešnej situácii, ktoré sú dobrou správou pre ľudí, ktorí sa obávajú o stratu zamestnania. Je to dobrou správou pre ľudí, ktorí dnes pracujú.

    Samozrejme, využívame rokovanie o tomto zákone my opoziční poslanci aj na širšiu diskusiu o iných opatreniach, ktoré by pomohli v tejto ťažkej situácii, pretože nebol ten priestor v osobitnom bode rokovania, alebo aby sme mohli sa vyjadrovať aj širšie k tým veciam, tak dovoľte aspoň krátke odbočenie, aj keď to nie je odbočenie od riešenia hospodárskej krízy, ale možno krátke odbočenie od zákona o daniach z príjmov.

    Spomínali kolegovia, že sú účinné opatrenia, ktoré treba urobiť napríklad v oblasti znižovania odvodov. Sú opatrenia, ktoré treba určite prijať v súvislosti s novelou Zákonníka práce. A pri tom by som chcel povedať teraz pár slov. Prosím vás, Zákonník práce, ktorý dnes platí, tak nemusí byť problémom pre krajinu, keď je vysoký ekonomický rast, keď sa firmám darí, keď vytvárajú pracovné miesta a keď je nedostatok pracovníkov alebo tých, ktorých môžu zamestnať. V takom prípade im je jedno, že či je ten Zákonník práce rigidný, či ten Zákonník práce zvyšuje ich náklady napríklad v súvislosti s prepúšťaním. Jednoducho v dobrých časoch tento Zákonník práce ste možno nemuseli meniť, alebo sme nemuseli novelizovať, ale dnes sú zamestnávatelia v úplne inej situácii. Dnes čítate v novinách správy, že niektorým firmám klesajú zákazky o 40, o 50 %, niekomu úplne. A teraz si predstavte, že ten zamestnávateľ nemá na výplaty svojich zamestnancov, nemá na ich odvody, pretože si oni jednoducho svojou prácou na to nezarobia, a on, ak teda keďže ich nemá ako zamestnať, by ich chcel prepustiť, tak aj prepustenie, aj tento fakt je pre zamestnávala Jóbova správa. Pretože v kombinácii s odstupným je odchodné taký balvan a také bremeno, že ak ho nezlikvidovali napríklad sťažené podmienky v čase hospodárskej krízy, tak firmy, ak by mali postupovať podľa Zákonníka práce, tak to ich ak nie zlikviduje, tak výrazne k tomu prispeje.

    To, čo sme schválili včera, samozrejme, je pomoc pre mocných, pre silných. Ale tí, ktorí nezamestnávajú toľko ľudí, ktorí nedostanú takú pomoc od štátu ako veľké firmy, tak by určite privítali, keby ten Zákonník práce takisto bol, a samozrejme v širšom rozsahu, zahrnutý medzi zákony a medzi opatrenia, ktorými vláda chce prispieť k riešeniu hospodárskej krízy. Čiže pohromou alebo sabotážou na dnešnej hospodárskej situácii, si myslím, nie sú návrhy na znižovanie daní, odvodov, ale je súčasný stav Zákonníka práce alebo pracovnoprávnej legislatívy.

    KDH, keďže na tejto schôdzi to už možné nie je, ak bude mimoriadna schôdza po tejto riadnej alebo na najbližšej riadnej schôdzi Národnej rady Kresťanskodemokratické hnutie má pripravený návrh novely Zákonníka práce, ktorým chceme ponúknuť vláde, aby riešila tento problém aj touto formou.

    Teraz sa vrátim k zákonu o daniach z príjmov. Problém, ktorý som spomenul v prvom čítaní sčasti teda po ochote aj poslancov vládnej koalície, sa navrhuje riešiť v spoločnej správe po rokovaní rozpočtového výboru, to je ten problém posúvania lehoty na podávanie daňových priznaní. Áno, toto ak by v pléne, verím, že to prejde, tak by to nekomplikovalo a nezväčšovalo problémy tých poctivých, tých, ktorí platia, odviedli dane štátu v preddavkoch, tí, ktorí pracovali na dohody. Jednoducho dostanú ich tak, ako očakávali.

    Samozrejme, je tu ešte jeden problém a ten navrhujem riešiť, keďže cez výbor táto moja iniciatíva neprešla, boli k tomu výhrady, a to je ten problém úverovania štátu tými najchudobnejšími, a pritom najzodpovednejšími. Dnes je na Slovensku tisíce, možno desaťtisíce vysokoškolákov, ktorí si na svoje štúdium zarábajú cez prázdniny prácou na dohodu. Títo ľudia, samozrejme, sú aj dôchodcovia, ktorí si chcú zlepšiť svoju situáciu a takto pracujú, takisto sú tými, ktorí úverujú štát. Vlastne ich peniaze rok otáča alebo narába s nimi štát, a pritom títo ľudia by potrebovali tieto peniaze, pretože patria skôr medzi tých, ktorí sú v núdzi.

    Navrhujem, aby 19-percentná daň z príjmu, ktorú zamestnávateľ zo zákona povinne odvádza štátu, aby túto daň neodvádzal a aby ju títo zamestnanci, ktorí pracujú na rôzne druhy dohôd či na brigádnickú prácu, aby ich dostali vo svojej výplate. Týchto 19 % je nemalá čiastka. V prípade 50-tisíc korún, čo je suma, ktorú si môžu študenti cez prázdniny zarobiť, to predstavuje takmer 10-tisíc korún, ktoré rok spravujú daňové úrady, prípadne minister financií, a tieto peniaze patria tým, ktorí si ich zarobili. Totiž oni sú oslobodení od platenia dane, to znamená, tak či tak im to štát musí vrátiť. Štát dokonca v tejto veci je tak nekorektný, že dokonca formulármi daňových priznaní navádza týchto ľudí, že nemusia si to pýtať späť. V tom formulári je napísané, že ten, koho príjem nebol vyšší ako 50-tisíc korún, nemusí podávať daňové priznanie. No keď sa podľa tohto niekto riadi, tak tých 10-tisíc korún svojich od štátu nedostane. Štát mu ich nedá, a pritom štátu nepatria.

    Preto si myslím, že aj argumenty, že sú ľudia, ktorí pracujú na viacero dohôd u viacerých zamestnávateľov, a teda že môžu zarobiť aj viac, ako je tá hranica, kedy sú oslobodení, neobstoja, pretože oznamovacia povinnosť zamestnávateľa daňovému úradu úplne postačuje. Daňový úrad má prehľad o tom, kto koľko cez rok zarobí, u koľkých zamestnávateľov pracoval. To znamená, ak daňový úrad vie, že tento človek zarobil viac a že nedal si daňové priznanie, tak môže si od tohto človeka tú daň vymáhať. Je to návrh, ktorý štát nebude stáť ani korunu. Je fakt, že štát prestane zarábať na tých chudobných, na študentoch, dôchodcoch, na ľuďoch, ktorí sú bez práce, a na ich rodinách.

    Ďalšie návrhy, ktoré máme k tomuto zákonu o daniach z príjmov, bude prednášať potom v rozprave ďalej moja kolegyňa Monika Gibalová.

    Ďakujem za podporu tohto užitočného návrhu.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Brocku sa prihlásil pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel len pripomenúť k vystúpeniu pána poslanca Brocku, že tak ako sa presadzujú plošné a skoro všetky opatrenia, či už v tejto daňovej oblasti, a hlavne v daňovej oblasti, je problematické všetko prijímať a hlavne v takom vyšponovanom výraznejšom rozsahu, pretože aj rezervy a, dá sa povedať, príjmy štátnej kasy tiež niečo vyžadujú, takže preto aj koalícia zvažuje, ktoré opatrenia sú najefektívnejšie, v akom rozsahu ich môže zrealizovať. A myslím si, že celý rad tých opatrení je skoro už neprehľadných, je ich veľa, takže nakoniec bude vhodné po čase ich vyhodnotiť, ktoré boli prínosné a ktoré nie.

    Chcem sa zastaviť pri rekonštrukcii Zákonníka práce, ktorú opakovane avizuje pán poslanec Brocka. Chcem zopakovať svoj názor, že ja tiež vidím priestor, aby v Zákonníku práce nie v oblasti ochrany práv zamestnancov sa urobili niektoré korekcie, ktoré pomôžu ľuďom v tejto ťažkej hospodárskej krízovej situácii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz sa o slovo písomnou formou prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Monika Gibalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, na jeseň minulého roka som predkladala novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou som chcela presadiť zmenu a zmiernenie podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti úpravou dĺžky obdobia poistenia v nezamestnanosti, upraviť dĺžku obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca a upraviť výšku denného vymeriavacieho základu tak, aby opatrenia zmiernili dôsledky straty príjmu nezamestnaného. Žiaľ, nenašla som pochopenie podľa nás pre účinný nástroj pomoci pre ľudí, ktorí stratili prácu, a to chcem podčiarknuť, v období, v období, keď ešte sme nemali hospodársku krízu. Čiže ja som chcela zekonomizovať prostriedky, ktoré sme mali a máme k dispozícii.

    Naliehavosť urgentnej pomoci ľuďom, ktorí stratili zamestnanie alebo im hrozí strata zamestnania, je zrejmá a snáď dnes nikto v tejto snemovni o tom nepochybuje. Preto dozrel čas, aby sme sa opäť týmto zaoberali. Aj keď teda súčasná vláda, vládna koalícia hľadá všetky možné aj nemožné spôsoby, ako udržať zamestnanosť, v tých možných ju kresťanskí demokrati podporujú, v nemožných tvrdo kritizujú. Dôkazom toho je náš prístup k sociálnym podnikom a la SMER. Mám dojem alebo je to tak, že vláda úplne ignoruje osoby, ktoré sa už ocitli na dlažbe, a ignoruje aj skutočnosť, že rady nezamestnaných sa v blízkej budúcnosti podstatne rozšíria. Na Slovensku počet uchádzačov o zamestnanie iba v decembri vzrástol o 13 326 osôb a január nebude o nič lepší. Vedľa nás u susedov v Česku napríklad vzrástol počet nezamestnaných v januári o takmer 46-tisíc osôb.

    Návrh, s ktorým prichádza Kresťanskodemokratické hnutie, pomáha zlepšiť situáciu najohrozenejších z radov nezamestnaných a to sú osoby v preddôchodkovom veku, ktoré už nemajú šancu nájsť si nové zamestnanie. Preto mi dovoľte predložiť pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    V súvislosti s novým článkom je potrebné zmeniť názov zákona. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    Čl. II – Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/205 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006, zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 590/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 a zákona č. 449/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    V § 67 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c).

    V § 67 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).

    V § 104 ods. 1 sa za slová „štyroch rokoch“ nahrádzajú slovami „troch rokoch“ a slová „najmenej tri roky“ nahrádzajú slovami „najmenej dva roky“.

    V § 104 ods. 2 sa slová „štyroch rokoch“ nahrádzajú slovami „troch rokoch“.

    V § 105 odsek 1 znie: „Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti, ktoré je pre poistencov do 55. roku veku uplynutím šiestich mesiacov, pre poistencov od 55. do 60. roku veku uplynutím deviatich mesiacov a pre poistencov od 60 rokov veku uplynutím dvanástich mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.“

    V § 108 odsek 1 znie: „Výška dávky v nezamestnanosti je

    a) 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov podporného obdobia v nezamestnanosti,

    b) 50 % denného vymeriavacieho základu do ukončenia trvania podporného obdobia v nezamestnanosti.“

    V § 108 ods. 2 druhá veta znie: „Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu poistenca uvedeného v § 104 je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.“

    V § 108 odsek 3 znie: „Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti poistenca uvedeného v § 104, denný vymeriavací základ sa zistí z toho kratšieho obdobia.“

    Pri bode 9 chcem upozorniť, že pri prepise sa stala chyba. Prosím o opravu.

    Bod 9. Za § 293 bf) sa vkladá nový § 293 bg), ktorý znie:

    „ § 293 bg

    Ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. marcom 2009, podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzujú a jej výška sa určuje aj po 28. februári 2009 podľa zákona účinného pred 1. marcom 2009.“

    V tejto súvislosti je potrebné prečíslovať čl. II.

    A teraz prosím o pozornosť pre odôvodnenie k bodom 1 a 2: Pre poskytnutie predčasného starobného dôchodku musia byť dnes splnené tri podmienky, a to dĺžka dôchodkového poistenia 15 rokov, počet chýbajúcich rokov najviac dva do dovŕšenia dôchodkového veku a predčasný starobný dôchodok vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima u poistencov, ktorí nie sú sporiteľmi do druhého dôchodkového piliera, resp. 0,6-násobok sumy životného minima u poistencov, ktorí sú sporiteľmi do druhého dôchodkového piliera. Navrhovaná úprava vypúšťa tretiu podmienku pre priznanie predčasného starobného dôchodku pre poistencov, ktorí nie sú sporiteľmi v druhom dôchodkovom poistení, ako aj pre poistencov, ktorí sú sporiteľmi v druhom dôchodkovom poistení. Súčasne ponecháva v platnosti podmienku chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku. Občania v preddôchodkovom veku, vo veku okolo 60 rokov, ktorí stratia zamestnanie, sa môžu rozhodnúť buď na evidovanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberanie dávky v nezamestnanosti, kde sa navrhuje predĺženie podpornej doby pre túto vekovú skupinu, alebo požiadať o predčasný starobný dôchodok. Občanom s nižšími príjmami sa navrhovaným riešením poskytne možnosť mať stabilný príjem, a to aj v prípade, ak nedosiahnu požadovanú hranicu príjmu 1,2-násobku, resp. 0,6-násobku sumy životného minima. Keďže životné minimum sa každoročne zvyšuje, sprísňuje sa aj kritérium pre odchod do predčasného starobného dôchodku a klesá počet osôb, ktorým by takýto nárok vznikol.

    K bodom 3 a 4: Navrhuje sa zmiernenie podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti úpravou dĺžky obdobia poistenia v nezamestnanosti z najmenej troch rokov v posledných štyroch rokoch na najmenej dva roky v posledných troch rokoch. Skrátenie časového intervalu je opodstatnené z dôvodu, že v tejto situácii sú ľudia donútení častejšie meniť zamestnanie bez časovej nadväznosti.

    K bodu 5: Navrhuje sa upraviť dĺžku obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca. Pre poistencov po dovŕšení 55. roku veku sa predlžuje obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti zo šesť na deväť mesiacov a po dovŕšení 60. roku veku sa predlžuje obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti na dvanásť mesiacov, keďže osoby v staršom veku sa dokázateľne ťažšie uplatňujú na trhu práce, o to viac v tomto období. Zároveň sa odstraňuje znevýhodnenie skupiny poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti, pre ktoré je v súčasnosti dĺžka podporného obdobia štyri mesiace.

    K bodom 6, 7 a 8: Navrhuje sa upraviť výšku dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky. Dávka v nezamestnanosti sa zvyšuje pre všetkých poistencov z 50 na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti. Po uplynutí troch mesiacov sa dávka zníži na 50 % denného vymeriavacieho základu. Navrhované opatrenie má zmierniť nepriaznivé dôsledky straty príjmu v prvých troch mesiacoch nezamestnanosti a zároveň motivovať nezamestnaného nájsť si prácu v období poberania relatívne vyššej dávky v nezamestnanosti. Dôvody skrátenia časového intervalu z troch rokov na dva roky sú rovnaké, ako je uvedené v odôvodení k bodom 2 a 3. Zároveň sa tým odstraňuje odlišný prístup ku skupinám poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a skupine osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti.

    K bodu 9: Navrhuje sa, aby v prípadoch poistencov, ktorým nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. marcom 2009, podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzovali a jej suma sa určila aj po 28. januári 2009 podľa zákona účinného pred 1. marcom 2009.

    Toľkoto k pozmeňujúcemu návrhu. Snáď by som k tomu ešte doplnila toľko, čo možno vyprovokuje aj vaše otázky ohľadom financií a môžete sa opýtať, z čoho to zaplatíme. Na tento účel netreba hľadať žiadne peniaze, pretože peniaze na krytie nezamestnanosti sú tam, kde si ich zamestnaní odkladajú pre prípad potreby, pre prípad v núdzi, teda v Sociálnej poisťovni v základnom fonde poistenia v nezamestnanosti. Dnes sa pre potreby nezamestnaných z tohto fondu, ktorý vytvárajú nezamestnaní pre seba samých v prípade núdze, používa iba 20 % prostriedkov a zvyšok je v istom zmysle defraudovaný zo zákona, pretože sa používa prevažne na úplne iný účel.

    Predložený pozmeňujúci návrh by zvýšil využitie prostriedkov fondu možno na 30 % a návrh, aby sa potreby nezamestnaných saturovali z fondu určeného pre nezamestnaných, považujem za systémové riešenie finančného krytia nezamestnanosti. Preto prosím o podporu tohto nášho pozmeňujúceho návrhu a zároveň aj o veľkorysosť k nezamestnaným.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Konštatujem, že s faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa nehlási nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ivánovi Farkasovi, ktorý je posledný prihlásený do rozpravy písomne. Pán poslanec, nech sa páči. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach otvorím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený panie poslankyne, páni poslanci, celý balík opatrení, tretí vládny balíček, zavádza tisíc drobných riešení, tisíc drobností, medzi ktorými sú aj potrebné, užitočné návrhy.

    Prvý balík z novembra vlaňajšieho roka nestal ani za reč, druhý balík už naznačil nejaké efektívne riešenia a tento tretí balík vlastne zavádza potrebné návrhy. Keď už vláda nechcela komunikovať s opozíciou v parlamente o dopadoch hospodárskej krízy a možných riešeniach, východiskách alebo vlani na jeseň na základe nášho návrhu za okrúhlym stolom medzi šiestimi parlamentnými stranami – mimochodom, tento inštitút je značne využívaný v niektorých susedných krajinách, ale aj v iných krajinách západnej Európy, v členských krajinách Európskej únie v ťažkom, kritickom období –, tak nás teší iná forma vzájomnej komunikácie medzi vládou a opozičnými stranami.

    Táto forma vychádza z toho, že ministerstvo financií a vláda konkrétne v tomto návrhu zákona dane z príjmov zapracovala odborné návrhy, ktoré opozícia permanentne nastoľuje od leta vlaňajšieho roka. Opozícia ale bola doteraz vždy vytesnená v Národnej rade, doteraz naše návrhy neboli akceptované, nedostali sa do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Teší nás tiež, že si ministerstvo financií a vláda osvojili odborné návrhy zamestnávateľov, podnikateľských združení, aliancií a zväzov. Je to nezvyčajná forma komunikácie, ale je to vždy lepšie ako nič. Je to prebratie, prevzatie myšlienok, návrhov a riešení iných. Nazdávam sa, že opozičné pozmeňujúce návrhy, ktoré boli a budú predložené, kvalitatívne zlepšujú tento vládny návrh zákona o dani z príjmov.

    Pán minister, pouvažujte nad tým, že by ste schválili, odklepli tieto rozumné a myslím si, že logické návrhy opozície.

    Čo ale vyčnieva z rozumného rámca tohto návrhu zákona, je posunutie hraničného termínu podávania daňových priznaní o jeden mesiac. Nielen preto, že niektorí daňoví poplatníci dostanú vrátky späť o jeden mesiac neskôr, nielen preto, že niektorí podnikatelia živnostníci budú úverovať štát, štátny rozpočet viac o jeden mesiac, bude to mať negatívny, nepríjemný dopad na miestnu a regionálnu samosprávu. Miestna a regionálna samospráva totiž participuje na výnose daní z príjmov fyzických osôb pomerom 93,5 %. Charakteristika príjmov samospráv tzv. podielov na dani z príjmov fyzických osôb je nasledovná: Miestne a regionálne samosprávy dostávajú v januári a februári menej než 1/12, dostávajú menej ako mesačný priemer, ale v apríli, teda po odovzdaní všetkých daňových príjmov, vlastne daňových priznaní, dostávajú oveľa viac ako ten priemer, dostávajú oveľa viac ako je 1/12 toho podielu.

    Vážení starostovia a primátori, vážení predsedovia samosprávnych krajov, toto posunutie znamená, že vy dostanete ten väčší balík peňazí o jeden mesiac neskôr.

    Vďaka nerozumnému návrhu v inak rozumnom, aj keď na základe návrhov opozície a profesijných združení zostavenom návrhu zákona bude to pre vás nepríjemné. Ľudia s najnižšími príjmami, žiaľ, nie je ich málo v tomto štáte, nebudú platiť na daniach viac, lebo oni dane neodvádzajú. A ľudia s vyššími, o čosi vyššími príjmami ako minimálna mzda budú odvádzať menej na daniach, lebo sa zvýši odpočítateľná položka z daňového základu.

    Toto je rozumné riešenie. Je to pozitívne, žiaduce riešenie, aspoň o niečo sa zvýši vnútorná spotreba a dopyt po tovaroch a službách. Vláda a ministerstvo financií si asi neuvedomuje, že následkom toho ale budú nižšie príjmy na daniach, nakoľko sa zníži výnos dane z príjmov fyzických osôb a prioritne to zasiahne opäť samosprávy. Preto je rozumný návrh opozície, aby sa rozpustila rezerva vo výške 6,5 %, čo je viac ako 3 mld. korún pre miestne a regionálne samosprávy. Tieto financie by boli potrebné na kompenzáciu negatívnych dopadov na miestne a regionálne samosprávy.

    Ak dno nedosiahneme v tomto roku, ak sa kríza predĺži a ak by sa hospodársky rast ďalej prepadával, hrozí nám, že výnosy daní sa v budúcnosti znížia. Receptom na riešenie je citeľne znížiť výdavky, treba viac šetriť, pán minister.

    Prvý balík šetrenia – viazanie 300 mil. eur na výdavkovej strane rozpočtu – je prvý náznak, prvý konkrétny krok vedúci k šetreniu, nazdávam sa, že nebude posledný. Treba uvažovať o šetrení v predstihu, netreba počkať, keď nastane stagnácia alebo nedajbože v budúcnosti aj recesia. Čím skôr a čím intenzívnejšie budete šetriť na výdavkovej strane rozpočtu, tým viac urobíte pre krajinu, pre ozdravenie slovenského hospodárstva.

    Ak neviete, kde šetriť, dávame vám návod, už to povedali viacerí z opozičných radov. Sociálne podniky, kam mierite 200 mil. eur, čiže viac ako 6 mld. korún. Pričom tvrdím, že sociálne podniky sú neštandardným hybridom, môžu byť zmesou personálnej agentúry, štátneho podniku a VPP (všeobecnoprospešných prác) alebo aktivačných prác a taktiež rodinnej eseročky s jedným jediným cieľom – vyčerpaním zdrojov z Európskeho sociálneho fondu.

    V utorok som hovoril o tom, že mi chýba z toho balíka návrhov otvorenie Zákonníka práce, chýba mi sflexibilnenie pracovného trhu. Čuduj sa svete, včera sme o tomto hlasovali a musím povedať, že sme za tento návrh zahlasovali, nakoľko aj tento návrh bol pôvodom návrhom opozície. Nekritizovali sme ale výsledok – otvorenie Zákonníka práce, a vôbec túto zmenu, prepotrebnú zmenu, my sme kritizovali spôsob, akým sa toto urobilo. Nie prvýkrát, sa nazdávame, to bolo znásilnením rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Aj sflexibilnenie pracovného trhu bolo návrhom opozície. A, pán minister, z tejto logiky vám odporúčam, aby ste zvážili podporu všetkých opozičných pozmeňujúcich návrhov k tomuto návrhu o dani z príjmov, pretože podľa doterajších skúseností je možné, že vy budete také isté návrhy predkladať na budúcom rokovaní pléna Národnej rady v apríli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. A poprosím teraz o chvíľu strpenia, pretože technici majú trošku problém, lebo bol výpadok elektriny, či je možné spustiť systém, aby sa mohli poslanci hlásiť s faktickými poznámkami. Ak mi poviete, technici, že nie, tak potom budem evidovať prihlášky do faktickej poznámky zdvihnutím ruky. Poprosím vás, páni poslanci a poslankyne, ja si to budem písať, technika nám momentálne hapruje. Kto je ten, kto sa chce prihlásiť na vystúpenie pána poslanca Farkasa s faktickou poznámkou? Pán poslanec Petrák ako prvý, ďalej pán poslanec Halecký. Čiže zatiaľ evidujem dvoch poslancov prihlásených do faktickej poznámky. Chcem byť tolerantný, tak sa pozerám, že či ešte niekto. Nie, čiže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Chcem vás poprosiť, páni technici, či by ste mohli teraz zapnúť pána poslanca. Nedá sa. A dá sa faktická poznámka realizovať aspoň od rečníckeho pultu? Áno.

    Pán poslanec Petrák, poprosím vás. Pán poslanec, nech sa páči, máte dve minúty.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Farkas, ja mám v podstate len jednu veľmi krátku technickú poznámku k vášmu vystúpeniu, ktorá sa bude týkať výnosu miestnych samospráv z dane z príjmu fyzických osôb. Tá vaša obava, ktorá bola povedaná vo forme, že posunutie termínu podávania daňových priznaní pre živnostníkov, lebo týkalo sa to len kategórie živnostníkov, netýka sa to kategórie zamestnancov, nebude mať takmer žiaden dopad na hospodárenie obcí a miest a nebude to znamenať žiaden výpadok.

    Dôvod je úplne jednoduchý, je to pomer prostriedkov na daniach, ktoré sú vybraté zo závislej činnosti od fyzických osôb, ktorý je rádovo takto vysoký, a podiel prostriedkov, ktoré sú vybraté od živnostníkov, ktorý je voči tomuto pomeru zanedbateľne malý. Čiže z tohto pohľadu absolútne žiaden dopad na hospodárenie obcí a miest. A okrem toho, pokiaľ som dobre informovaný, tak na gestorskom výbore bol prijatý pozmeňujúci návrh, o ktorom budeme hlasovať, že je zjednotený termín podávania daňových priznaní tak, ako to bolo doteraz.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. A teraz poprosím pána poslanca Haleckého, taktiež keby išiel k mikrofónu k rečníckemu pultu, lebo máme naozaj technický problém. Pán poslanec, nech sa páči. Časomiera, ktorá je na meranie času pre vystúpenie vo faktickej poznámke, nám našťastie funguje.

    Takže nech sa páči, váš priestor na vystúpenie s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu pána poslanca Farkasa som mal len tú pripomienku, že ťažko je odhadnúť, či sme už na dne, či tá kríza vrcholí, alebo či ešte je na vzostupnom ramienku. Preto aj rozsah, počet, ale aj kvantifikácia všetkých tých opatrení, ktoré zasahujú do financií, či už v daňovej, alebo v ďalšej fiškálnej oblasti, musí zrejme asi byť veľmi starostlivo preštudovaná, gradovaná, odhadovaná, aby to malo nakoniec celkový efekt dobrý.

    Dovolím si ešte poznámku aj k ďalším veciam, ktoré som v predchádzajúcom vystúpení nemohol povedať, že tiež si myslím, že aj v oblasti Zákonníka práce dozrieva, a myslím, že už je zrelá doba, aby sa uvažovalo reálne o niektorých opatreniach, ktoré by zmiernili následky tejto hospodárskej krízy. Pretože skutočne je už, ako bolo spomínané, 40-tisíc ľudí, ktorí majú záujem aj na ďalších ako daňových a niektorých iných riešeniach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Farkas, chcete reagovať na rečníkov? Poprosím vás taktiež k rečníckemu pultu, pretože zrejme s technikou bude ešte chvíľu problém. Ďakujem za porozumenie. Máte taktiež dve minúty.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Halecký, samozrejme, ja som už povedal v tej reči, že som nekritizoval otvorenie Zákonníka práce, ale ide o to, že prečo sa to nerobí štandardným spôsobom, prečo ste to nechceli normálne na základe uznesenia vlády alebo rozhodnutia vlády sem priniesť do parlamentu a tu by sme normálne o tom návrhu rokovali. A jednak aj vo výboroch by bol ten priestor. A nie obísť celý mechanizmus, celú procedúru a takýmto spôsobom znásilnením rokovacieho poriadku a nepriamou novelou vlastne vnášať do iného zákona. Nič viac, nič menej.

    Ale dovoľte, ak ešte mám istý časový priestor, aby som upriamil pozornosť na šetrenie, nakoľko som tam spomenul len jeden jediný prípad a to boli tie sociálne podniky. Ja sa pýtam, prečo ste nedodržali, pán minister, uznesenie vlády o znížení pracovníkov o 20 % v každom rezorte, v každej štátnej inštitúcii, vôbec v štátnej správe?

    Druhá vec. Momentálne sa deje napriek kríze, napriek negatívnym dopadom slovenského hospodárstva, hromadný nákup osobných vozidiel vo viacerých rezortoch a na polícii. Prečo nie je možné, keď už ten balík opatrení a v rámci toho balíka vlastne bolo viazanie 300 mil. eur na výdavkovej strane rozpočtu, že sa obmedzia verejné obstarávania, že sa obmedzí nákup investícii, tak prečo niekto môže, iný nemôže?

    Je tu tender na diaľničné mýto. Je tam priestor na šetrenie vo výške 6,5 mld. korún. Za rok 2007 bolo investičných obstarávaní súťažnou formou len v objeme 75 % v porovnaní s rokom predchádzajúcim, za rok 2006. To je istý dôkaz o tom, že je tam priestor, aby ste robili všetko seriózne a všetko v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. A práve preto tie pozmeňujúce návrhy pani Žitňanskej, pani poslankyne, sú rozumné, sú jednoznačne smerujúce k tomu, aby to bolo stransparentnené, aby sa tým mohli ušetriť finančné prostriedky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy písomne. A teraz sa pýtam, kto z prítomných poslancov a poslankýň sa chce prihlásiť do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne? Evidujem, ak dovolíte, mám pocit, že prvá bola pani Žitňanská, potom bola pani poslankyňa Biró, prepáčte, budem si to aj písať, pani poslankyňa Biró, ďalej pán poslanec Lukša, ďalej ešte sa hlási pán poslanec Petrák. Je ešte niekto? Zatiaľ evidujem štyri mená. Je ešte niekto, kto sa chce prihlásiť? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si predniesť pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov. Pozmeňujúci návrh, ktorého obsahom bude to, o čom som hovorila pred pár dňami v súvislosti s novelou zákona o verejnom obstarávaní, ktorú predkladajú páni poslanci Madej a Pelegrini.

    Dovolím si predložiť vo forme pozmeňujúceho návrhu moje návrhy teraz ako čl. II k zákonu o dani z príjmov preto, pretože som presvedčená, že návrhy, ktoré predkladáme, preukázateľne dokážu ušetriť peniaze štátneho rozpočtu. A dnes nie je jedno, či táto právna úprava bude účinná 1. marca, alebo či bude účinná až 1. júla. Váhala by som možno, pretože je to legislatívne neštandardný postup, pretože k návrhu novely zákona o dani z príjmov navrhnem ako čl. II novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Neváham po tom, čo sa udialo včera, keď pán poslanec Madej tak pekne hospodárskou krízou zdôvodnil aj takéto menej štandardné postupy v rámci legislatívneho procesu, a keďže som presvedčená, že práve v čase hospodárskej krízy nie je jedno, či budeme šetriť peniaze štátneho rozpočtu od 1. marca alebo až od 1. júla, dovolím si uchádzať sa o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý si dovolím prečítať a následne zdôvodniť.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 947):

    Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    Čl. II – Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 102/2007 Z. z., zákona č. 232/2008 Z. z. a zákona č. 442/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. § 9 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „(5) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa štandardov kvality a finančných limitov ustanovených pre obstarávanie jednotlivých tovarov a služieb v súlade so všeobecne záväzným predpisom.“

    2. V § 25 sa vypúšťa odsek 2, doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

    3. V § 42 sa vypúšťa odsek 3, doterajšie odseky 4 až 10 sa označujú ako odseky 3 až 9.

    4. V § 42 ods. 3 písm. b) sa vypúšťajú slová „alebo tri“.

    5. V § 42 sa vypúšťa odsek 4, doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 3 až 8.

    6. V § 43 odsek 3 znie: „(3) Vo verejnej súťaži, v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri zadávaní zákazky použije elektronickú aukciu, ak možno presne určiť technické požiadavky týkajúce sa predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže použiť elektronickú aukciu aj pri zadávaní zákazky v rámci dynamického nákupného systému a pri opätovnom otvorení súťaže medzi všetkými účastníkmi rámcovej dohody. Pri elektronickej aukcii sa § 41 nepoužije.“

    7. V § 154 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „(3) Ministerstvo financií Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom štandardy kvality a finančné limity pre obstarávanie jednotlivých tovarov a služieb podľa § 9 ods. 5.“

    8. Za § 155b za dopĺňa § 155c, ktorý vrátane nadpisu znie:

    㤠155c

    Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2009.

    Verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg, súťaž návrhov alebo koncesie, ktoré sa vyhlásia do 1. marca 2009, sa dokončí podľa doterajších predpisov.“

    V súvislosti s prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu je potrebné upraviť aj nadpis zákona o dani z príjmov.

    Dovoľte mi krátke zdôvodnenie, aj keď to v tejto sále už odznelo na tejto schôdzi, ide o tri opatrenia, ktoré navrhujeme vo verejnom obstarávaní, aby všade tam, kde je to možné a typ zákazky to umožňuje, štátna správa povinne používala elektronickú aukciu na nákup tovaru a služieb. Súkromná sféra, rovnako samospráva, každým dňom dokazuje, že elektronickou aukciou možno preukázateľne nakupovať tovar a služby lacnejšie. Konzervatívny odhad priemernej úspory je 10 %. Stále vychádzam z toho, že v roku 2007 sa obstaralo v rámci štátneho rozpočtu tovar a služby za 127 mld. Sk. Aj malá úspora, 10-percentná úspora predstavuje viac ako 10 mld. Sk.

    Druhé opatrenie spočíva v tom, aby už nebolo možné vylúčiť zo súťaže uchádzača len preto, že ponúkol do súťaže najnižšiu cenu. Dovoľte, aby som použila príklad, čerstvý príklad, obstarávanie výstavby diaľničného úseku R 1. Najnižšia ponuka, ktorá bola práve z tohto dôvodu vylúčená zo súťaže Strabag-Poor ponúkol službu v cene 41,6 mld. Sk. Víťaz, ktorý nakoniec túto zákazku dostal, ju dostal za cenu, ktorá je skoro o 4 mld. drahšia, ako bola najnižšia ponuka, ktorá bola zo súťaže vylúčená.

    A tretím naším opatrením, ktoré opakovane navrhujeme, je, aby vláda stanovila limity pre nákup tovarov, cenové limity pre nákup tovarov. Hovoril to predo mnou pán poslanec Farkas, tiež si myslím, že nie je normálne, aby v týchto časoch sa nakupovali na ministerstvách drahé autá, keď autá potrebujeme, treba stanoviť cenový limit tak, aby tie autá boli takej úrovne, ktoré slúžia svojmu účelu, ale nie najdrahšie, aké existujú na trhu.

    Ďakujem pekne. Uchádzam sa o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Jana Laššáková, pán poslanec Ivan Štefanec, pani poslankyňa Katarína Tóthová a pán poslanec Róbert Madej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Madej nie? Nie. Tak iba traja – pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Štefanec, pani poslankyňa Tóthová. Teraz uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, samozrejme, že je tvojím právom dať pozmeňujúci návrh a aj ho odôvodniť, len nerozumiem tomu dosť dobre, pretože sme schválili v prvom čítaní novelu zákona o verejnom obstarávaní. Je priestor na diskusiu aj vo výboroch a takýto pozmeňujúci návrh môžeš kľudne predložiť v druhom čítaní. Takže nevidím opodstatnenie, prečo by sme mali tvoj pozmeňujúci návrh podporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som podporiť pani poslankyňu Žitňanskú, pretože považujem jej návrhy za veľmi dôležité. Zefektívnenie verejnej správy a osobitne zavedenie opatrení do verejného obstarávania, najmä zavedenie povinného elektronického verejného obstarávania, boli opatrenia, s ktorými sme prišli ako protikrízovými už 17. októbra 2008. Niektoré z týchto opatrení si konečne po takmer štyroch mesiacoch osvojila aj vládna koalícia, ja by som bol veľmi rád, keby si osvojila aj tieto návrhy, pretože pomôžu šetriť peniaze daňových poplatníkov a stransparentnia celý proces verejného obstarávania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja som si vypočula vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej. Vidím určitú logiku v tom, že by sa uchádzač, ktorý ponúka najnižšiu cenu, nevyraďoval z verejnej súťaže, ale preto, že to psychologicky, nech sa na mňa nikto nehnevá, psychologicky to pôsobí, že radšej hodím trošku vyššiu cenu, aby som nebol vyradený.

    Ale mňa zaujíma jedno. Pani poslankyňa Žitňanská už dala aj v ústavnoprávnom výbore niektoré pripomienky a my keď to dôkladne prediskutujeme z každej strany, tak nemôže tu vyhlásiť, že veľký počet jej pozmeňujúcich návrhov sme už v ústavnoprávnom výbore prijali. Čiže ja si myslím, že v druhom čítaní v pléne prichádzať s návrhmi, ktoré treba aj s rezortom a v širších súvislostiach, nie je to pravé orechové.

    A už len nemôžem sa vyhnúť pripomienke, že minulé volebné obdobie sme s pánom poslancom Madejom dávali novelu zákona o verejnom obstarávaní, kde boli niektoré veci, ktoré dneska pretláčame. A vtedy bola pani poslankyňa ministerkou spravodlivosti a negatívne stanovisko došlo od ministerstva, od vlády. Takže ja sa pýtam, prečo, keď my sme boli v opozícii a sme dochádzali s niektorými návrhmi, neboli dobré a dnes opozícia ich ako vynikajúce predkladá?

  • Ďakujem pekne. Dovolím si krátko navrhnúť. Chcem povedať pani poslankyni Laššákovej, ja ich určite predložím v druhom čítaní k novele zákona o verejnom obstarávaní, ak dnes tieto návrhy neprejdú, a predložím ich aj vo výbore. Ja som nikdy netvrdila, že najmä vo výbore mi niektoré pozmeňujúce návrhy neprešli.

    Ale ja som na úvod svojho vystúpenia povedala, že predkladám to s odvahou dnes preto, pretože pán poslanec Madej včera predložil pozmeňujúci návrh Zákonníka práce presne takýmto spôsobom, z presne tých istých dôvodov, z akých ja dnes predkladám novelu zákona o verejnom obstarávaní. Pretože si myslím, že nie je jedno, či sa budú šetriť peniaze od 1. marca, alebo až 1. júla.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, došlo vzhľadom na výpadok prúdu k poruche na informačnom systéme a hlasovacom zariadení, chcem vás požiadať, aby ste všetci vyňali svoje registračné hlasovacie karty. Chcem zároveň navrhnúť, aby sme nehlasovali teraz o prerokovaných bodoch, ale aby sme rokovali ďalej až do 13.00 hodiny a aby sme po preverení informačného hlasovacieho systému hlasovali o prerokovaných bodoch až v utorok budúci týždeň o 11.00 hodine.

    Takže poprosím, budeme pokračovať v rozprave. Pani poslankyňa Biró do rozpravy.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme pokračovať v rozprave. Pani poslankyňa má slabší hlások, takže je potrebné, aby bol v sále kľud. Kolegyne, kolegovia, poprosím ešte raz, prepáčte, že trošku zvyšujem hlas, zaujmite miesto v poslaneckých laviciach, pokračujeme ďalej v rozprave. Pokiaľ je potrebné, môžem vyhlásiť aj prestávku, ak o to niekto požiada, ale ak pokračujeme ďalej, prosím, potrebujeme mať v sále pokoj a dôstojné prostredie.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Vyhlasujem trojminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Pani poslankyňa Biró vystúpi v rozprave. Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní. Pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní. Chcem vás požiadať všetkých, ktorí nevenujete pozornosť vystúpeniu v rozprave pani poslankyne Biró, aby ste radšej opustili rokovaciu sálu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Mňa skutočne veľmi ctí, že toľkí poslanci sú v sále a budú počúvať. Budem naozaj veľmi krátka, nebudem nikoho unavovať. Chcem len jednu poznámku a ľutujem, že pán minister nie je tu, nie je možné, aby...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, chcem požiadať pána ministra financií, aby zaujal svoje miesto navrhovateľa.

  • Ja by som potom ešte chvíľku počkala na neho.

  • Chvíľočku, pani poslankyňa, predpokladám, že pán minister je určite v priestore Národnej rady, len... Dobre, takže nech sa páči, pani poslankyňa. Pán minister, poprosím ťa, zaujmi miesto.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tak veľmi krátko. Všetci vieme, keď je skrátené legislatívne konanie, tak je veľmi málo času, aby sme si tak dôkladne prezreli to, čo je pred nami, alebo nie všetci máme túto šancu, to znamená, šije sa niečo horúcou ihlou a vtedy tie chyby sa „vlúdia“. A ja nechcem veľa hovoriť ani nejako sporiť sa a všetky súboje politické chcem nechať mimo, len chcem pánovi ministrovi dať do pozornosti, nakoľko prejednávame zákon, ktorý sa nás všetkých týka a môže komplikovať život najmä tým, ktorých sa to dotkne, na dve veci, ktoré som si všimla v zákone.

    Jedná sa mi o bod 6. Ten bod 6 vo vašom návrhu sa týka § 11 ods. 8. A nakoľko neviem, či to viete naspamäť, ja vám ho prečítam: „Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 3 a 4 aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa § 16 v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov zo zahraničia.“

    K tomu by som chcela povedať toľko, že je mi zrejmé, že táto zmena sa musí uskutočniť, a to v nadväznosti na upozornenie Európskej komisie preto, aby sa zabezpečili rovnaké pravidlá pri zdaňovaní osôb bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, teda daňových nerezidentov, ktoré poberajú celý príjem alebo jeho podstatnú časť zo zdrojov na území Slovenskej republiky, sa navrhuje aplikácia rovnakých daňových zvýhodnení, aké platia pre osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, teda daňových rezidentov. To je tá podstata, aby sme to vyrovnali.

  • Ruch v sále.

  • V súčasnom znení zákona o dani z príjmov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, chvíľočku vás preruším, prepáčte, pretože kolegyne, kolegovia majú záujem o všetko, len nie o vaše vystúpenie. Dámy a páni, skutočne venujte pozornosť vystúpeniu kolegyne.

  • Budem skromná, mne stačí, ak pán minister bude mať záujem.

  • Smiech poslankyne a smiech v sále. Potlesk.

  • S pánom ministrom môžete viesť konštruktívny dialóg.

  • No vidíte, páni poslanci, že vás zaujala pani poslankyňa, takže venujte jej pozornosť.

  • V súčasnom znení zákona o dani z príjmov sa daňovým rezidentom v Slovenskej republike priznávajú len niektoré zdaniteľné časti základu dane a nepriznáva sa im ani nárok na daňový bonus. Preto táto zmena.

    Vzhľadom na to, že daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky si v Slovenskej republike priznáva len príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky, presne je to v tom § 16, a príjmy zo zahraničia nepriznáva, je splnenie tej podmienky, čo ste napísali, teda porovnanie, aký má príjem u nás a aký má v zahraničí, a povedať, že mu prináležia výhody len vtedy, ak v tom porovnaní vyjde pomer, že 90 % jeho celkových príjmov je na území Slovenskej republiky ako nepreukázateľné. Preto môj názor je ten, že uvedený dôvod a túto podmienku, že porovnať je treba vybrať z toho zákona, lebo daňovníci si s ním, teda daňové úrady si s tým neporadia, bude to pre nich neskontrolovateľné, a preto treba to z tohto návrhu odstrániť.

    Ja by som aj navrhla, nestihla som spraviť pozmeňujúci návrh k tomu, ale si myslím, že ak by nás počúvali alebo mňa trošku vypočuli aj kolegovia zo SMER-u a si to zobrali za svoje, stačili by dve malé škrty v súčasnom daňovom zákone. A ja by som navrhla, aby z § 11 ods. 8 sa vypustil celý odsek a takisto z § 33, kde je daňový bonus, sa vypustil odsek 10. Preto, lebo tieto dva odseky hovoria o tom, že môžu tieto výhody mať len daňoví rezidenti Slovenskej republiky. Ak túto zmenu spravíte, máte tú vec vyriešenú, lebo naozaj nie je možné pre daňové úrady túto kontrolu spraviť.

    To isté, ja som to nestihla celé porovnať, lebo trošku je to zložité a naozaj veľa zmien bolo, ale s týmto súvisí aj bod 29, ktorý by som z vášho návrhu taktiež vypustila z tohto istého dôvodu. V tomto bode 29 do ustanovenia § 45 sa navrhuje doplniť bod, ktorý určuje, že „ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti, zo zdrojov v zahraničí a sú tam preukázateľne zdanené, na zamedzenie dvojitého zdanenia sa daňovníkovi umožní uplatniť metódu,“ – ja teraz na to, na čo chcem, čo ste si tam napísali, chcem vás upozorniť – „ktorá je preňho výhodnejšia“, teda on si môže vybrať, „bez ohľadu na metódu, ktorá je uvedená v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia.“

    Vážený pán minister, táto navrhovaná úprava podľa môjho názoru je v rozpore s ustanovením § 1 ods. 2 vášho zákona, ktoré určuje, že „medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, má prednosť pred zákonom“. Takže ak ste si tam dali, že ten si môže vybrať, tak si nemôže vybrať a bude to v rozpore s § 1.

    To sú moje pripomienky. Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

  • Faktická poznámka – pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, bezpochyby vaše vystúpenie bolo zaujímavé, ale ja musím povedať, že, žiaľ, pokiaľ je už zákon v druhom čítaní, v pléne môžete podať takýto pozmeňujúci návrh v zmysle rokovacieho poriadku len písomne s pätnástimi podpismi. Takže asi ten apel na poslancov SMER-u, že by sme to mohli takto spraviť, v túto chvíľu je absolútne nepriechodný, pretože by sme porušili rokovací poriadok a jednoducho to nejde. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa? Nech sa páči. Ešte pán spravodajca chcel. Prepáčte, pani poslankyňa, ešte pán spravodajca chcel ako faktickú na vaše vystúpenie a potom budete reagovať.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len veľmi krátko. Pani poslankyňa, máte pravdu v tom, že tých 90 % príjmov na Slovensku bude ťažšie skontrolovať. Je na konkrétnom daňovníkovi, aby ten daňovník v podstate jednoducho priznal, že či teda tých 90 príjmov je, teda má na území Slovenska. Ale zároveň je, teda chcem len pripomenúť, že daňovník na území Slovenska zdieľa výhody všetkých výhod, mimo teda tých odpočítateľných položiek, čo sa týka na manželku, na hypotekárne financovanie, pardon, nie na hypotekárne, akože odpočítateľnou položkou na tretí pilier, pardon, nie na hypotekárne. Čiže tam je len taký malý detail. A myslím si, že kvôli tomu nejaký daňovník nebude si takýmto spôsobom zámerne sťažovať pozíciu, aby kvôli nejakým malým čiastkovým výhodám takýto ústupok robil, ale berie sa to, že to je naplnenie zámerov Európskej komisie, ako ste to povedali vo svojom príhovore. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Páni, poslanci z SDKÚ, pán poslanec Janiš, pán poslanec Galbavý, chcem vás požiadať...

    Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete reagovať.

  • Ďakujem za slovo. Veľmi rýchlo. Pani kolegyňa Laššáková, ja viem, aj som to uviedla, že nemala som už priestor a možnosť kvôli tomu, že je to vo veľmi rýchlom tempe robené, ale chcela som, aby ste si všimli tú chybu, lebo táto vec sa vám vráti z daňových úradov a v budúcnosti to napravili.

    Ja ešte raz a pánovi Burianovi chcem povedať, že nemáte pravdu. Európska komisia upozornila, my musíme tie podmienky vyrovnať. A vy ste spravili s tou jednou vetou problém pre naše daňové úrady, lebo ony môžu poskytnúť tieto výhody len vtedy, ak 90 % príjmov je z územia Slovenskej republiky. Lenže tento daňový nerezident, ten si neprizná len tie príjmy, ktoré sú na území Slovenskej republiky. Ako má ten daňový kontrolór alebo úradník skontrolovať, či je to z jeho celkových príjmov 90 %, 50 % alebo 100 %? Ja som vás chcela len jasne upozorniť, že je to tam spravené problematicky. To je všetko.

  • Pán poslanec Lukša do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    K čl. I v bode 34 sa v odseku 6 suma „1 660 eur“ nahrádza sumou „1 700 eur“.

    Odôvodnenie: Ide o spresnenie návrhu v nadväznosti na bod 17, v ktorom sa vstupná cena hmotného majetku zvyšuje zo sumy 996 eur na sumu 1 700 eur.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Petrák mi oznámil, že sa vzdáva svojho vystúpenia, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Pán spravodajca, chcete k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja veľmi krátko zareagujem na to, čo tu už bolo povedané. Ale budem sa snažiť obmedziť iba na to, čo som nestačil vo faktickej poznámke deklarovať vo veľmi zjednodušenej podobe.

    Ja som očakával, že táto diskusia, ktorá je najdôležitejšia, lebo daň z príjmu je zákon zákonov, pokiaľ sa týka daňových zákonov, že k tomuto návrhu zákona bude vystupovať čoraz viac poslancov vzhľadom na to, že sa tu domáhame verejnej diskusie o finančnej kríze, domáhame sa nejakých nových, by som povedal, nápadov, ktoré teda budú chrliť zo strany opozície. No ja som dosť prekvapený, lebo pokiaľ som dostal pozmeňujúce návrhy, tak som dostal šesť pozmeňujúcich návrhov. Z toho iba jediný pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán Mikloš, a to bol ten prvý pozmeňujúci návrh, hovorí o nejakej zmene, ktorú navrhuje opozícia, to je zníženie dane z 19 na 16 %. Ostatné návrhy priamo nesúvisia s finančnou krízou, sú to technické opatrenia, ktoré hovoria buď o nejakom princípe výpočtu teda príjmov pre obce, mestá, vyššie územné celky, rozdelenie medzi štátom, alebo sa hovorí o tom, akým spôsobom sa technicky upraví výpočet minimálnej alebo odpočítateľnej položky. Ďalšie pozmeňujúce návrhy sú rozšírením zákona č. 461, ktoré sú len rozšírením článkov, dokonca tu bol návrh pani poslankyne Žitňanskej, ktorý hovorí o verejnom obstarávaní.

    Čiže ja len sumárne chcem povedať, že všetky tie diskusie o nejakých obrovských pozmeňujúcich návrhoch alebo o nejakých zmenách, ktoré navrhuje opozícia, sa zúžil na jeden pozmeňujúci návrh, ktorý mimochodom podľa môjho názoru v tomto štádiu vývoja ekonomiky je zlý a nerieši vôbec žiadne skutočnosti, nehovoriac o tom, že tu už boli argumenty ako, že ostatné krajiny znižujú daň z príjmu. Tak to musím upozorniť na to, že to, čo som už aj vo faktickej poznámke hovoril. Slovensko nemá problém s daňovým a odvodovým zaťažením, lebo má jednu z najnižších v rámci Európskej únie. Druhá vec, ak znižujú štáty, ako je Kanada, Spojené štáty americké, Francúzsko, to sú krajiny, ktoré majú dosť výrazné zaťaženie daňové. A ak by sme teda boli v takomto vysokom daňovom zaťažení, asi by som možno uvažoval o tom, že by tu bol možno návrh dobrý na zníženie daňového zaťaženia, ale znižovať povedzme z nejakej úrovne 30- až 40-percentnej o nejaké to percento dole, je určite nie tým argumentom, prečo Slovensko by malo pristúpiť k tomuto.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým čítaním v skrátenom konaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, je to tlač 467, pardon, je to tlač 949.

    Pán minister, poprosím vás, aby ste odôvodnili vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Hlavnými dôvodmi, ktoré viedli k vypracovaniu tohto predkladaného návrhu, je potreba efektívnejšieho vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu pri správe tejto dane, zlepšenie podnikateľského prostredia v danej oblasti a zavedenie legislatívnych nástrojov na účinnejšie potláčanie šedej ekonomiky.

    S cieľom šetriť prostriedky štátneho rozpočtu sa navrhuje obmedziť prítomnosť správcu dane v daňových skladoch. V oblasti potláčania šedej ekonomiky a následne aj eliminácie daňových únikov bolo potrebné vykonať účinnejšie úpravy pre priznávanie a odoberanie štatútu oprávnených príjemcov a stanoviť podmienky pre denaturáciu liehu v colných režimoch.

    Na druhej strane sa navrhuje v prípade daňovo spoľahlivých podnikateľov zníženie skladania zábezpeky na daň pri preprave s cieľom umožniť takýmto podnikateľom disponovať finančnými prostriedkami, ktoré im boli doteraz vo vysokých objemoch zadržiavané. Súčasťou návrhu je aj zníženie administratívnej náročnosti, a to zrušením niektorých oznamovacích povinností.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Určeným spravodajcom je pán poslanec Lukša, takže mu dávam slovo, aby nás informoval o výsledku rokovania vo výboroch a odôvodnil stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výboru Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1291 z 11. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli dva pozmeňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 462 z 11. februára 2009. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výboru a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa chcem spýtať, či chce niekto k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpiť v rozprave. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú a predpokladám, že pán minister nechce nič povedať, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Je to tlač 951. Spoločná správa výborov je tlač 951a.

    Pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, tlač 951.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, zámerom novely tohto zákona o dani z pridanej hodnoty je skrátiť lehotu na vrátenie nadmerných odpočtov platiteľov dane zo 60 dní na 30 dní. Toto legislatívne opatrenie sa navrhuje na základe uznesenia vlády č. 969 zo 17. decembra 2008 k návrhu aktualizácie opatrení vlády Slovenskej republiky na prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy.

    Ďalším zámerom novely je zavedenie možnosti skupinovej registrácie ako zjednodušenia uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby, ktoré umožňuje čl. 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Podľa citovaného článku môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú právne nezávislé, ale sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými alebo organizačnými väzbami. Dodávky vo vnútri skupiny, t. j. medzi zdaniteľnými osobami v skupine, sa nepovažujú za zdaniteľné obchody. Dodávky tovarov a služieb voči tretím osobám, ako aj dodávky tovarov a služieb prijatých od tretích osôb sú zdaniteľné. Tento systém, ktorý už bol predstavený vo viacerých členských štátoch Európskej únie, je zaujímavý najmä pre finančné a poisťovacie spoločnosti vzhľadom na charakter ich činnosti.

    Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je taktiež upraviť postup zdaniteľnej osoby, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo túto povinnosť splnila oneskorene s cieľom umožniť týmto podnikateľom uplatniť si nárok na odpočet dane a vysporiadať svoje povinnosti aj za toto obdobie, čím sa súčasne zabezpečí neutralita dane z pridanej hodnoty.

    Zavádza sa taktiež možnosť uplatniť si nárok na odpočet dane v ktoromkoľvek zdaňovacom období po splnení podmienok stanovených zákonom. Za účelom eliminácie daňových podvodov v obchodoch s drahými kovmi a železným a neželezným šrotom a odpadom sa navrhuje zaviesť tuzemský sektorový reverse charge mechanizmus, čo znamená, že povinnosť platiť daň bude prenesená z dodávateľa tovaru na príjemcu tovaru.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spravodajcom je opäť pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu. Chcem ho požiadať, aby nás informoval o prerokovaní vo výboroch.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu výboru pre financie, rozpočet a menu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a zákon č. 511/1992 o správe daní a poplatkov.

    Národná rada uznesením č. 1292 z 11. februára pridelila vládny návrh zákona výborom pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali s odporúčaním Národnej rade, gestorský výbor odporúča Národnej rade tento vládny návrh zákona schváliť.

    Zároveň určil spoločného spravodajcu Jozefa Buriana a súčasne ho poveril po prvé predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Biró. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, naozaj budem zase veľmi stručná, len k jednému bodu tohto vládneho návrhu by som chcela pripomienku, ale aj pozmeňujúci návrh. To som stihla.

    Pán minister povedal: DPH – neutrálna daň. Hovoril pán Mikloš, keď vystupoval k dani z príjmov, o malých živnostníkoch, podnikateľoch, aj o tom, že vláda prijíma celý rad takých opatrení, o ktorých vyhlásila, že majú pomôcť slovenskej ekonomike, našim podnikateľom, aj tým malým podnikateľom, teda majú pomôcť našim ľuďom.

    V tejto súvislosti ma tak zaujalo, že v bode 24, čo už aj médiá vyhlásili, budeme vracať nadmerný odpočet, teda skrátime lehotu zo 60 na 30 dní. Hurá, som si pomyslela, to je naozaj fajn, je to krásne gesto! Až keď som si pozrela, že za akých podmienok, tak som zistila, že tento nadmerný odpočet sa vráti len platcom, teda mesačným platcom DPH.

    Nuž všetci si pamätáme, v tom vystúpení už citovanom pána Mikloša sa povedalo, že vďaka nám od 1. 1. rozšírili sme rady platcov DPH. Podľa daňového riaditeľstva cca o 10-tisíc nových ľudí preto, lebo Európska komisia nás zaviazala k tomu, aby sme znížili hranicu povinnej registrácie DPH na 35-tisíc eur, to znamená z milión a pol na jeden milión, aby sme aj v tej slovenskej mene, duálne povedali, musia mať títo ľudia obrat. Teda tí, ktorí majú taký miliónový obrat, už povinne sa musia registrovať. A títo ľudia sa registrovali od 1. 1. 2009. Samozrejme, týmto ľuďom pribudlo, to sú poväčšinou teda tí menší podnikatelia, ďalšie, celý rad administratívnych povinností. Mnohí z nich si musia zaplatiť účtovníka, lebo naozaj táto agenda DPH vykrúti aj tých, ako by som povedala, tých zdatnejších znalcov tejto problematiky, lebo je veľmi zložitá.

    Nuž nebudem zbytočne „tláchať“, idem k podstate veci. Navrhujem v bode 24 nové znenie a to nové znenie je nasledovné:

    V § 79 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

    „(2) Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a platiteľ nemá v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov.

    (3) Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.“

    Teraz sa ešte chcem spýtať pána ministra. Pán minister, povedali ste, že DPH je neutrálna daň. V tom prípade som sa tak zamyslela, že prečo to viažete v tomto zákone aj na podmienku, že musí splniť okrem daňových svojich povinností aj platenie odvodov a poistného? Potom som si povedala, dobre, naozaj je to štátna pomoc a skrátená lehota, tak nech teda vyžadujeme platobnú disciplínu prísnu. Potom som si prečítala tretí odsek vášho návrhu a tam je napísané, že ako to preukáže. No preukáže to tak, že v tom daňovom priznaní za DPH budeme mať kolónku a v tej kolónke to napíšeme alebo tam spravíme x. Že? A teraz som si tak myslela, že, ej, mali sme tu už takéto prípady, kde také čestné vyhlásenia, také ixky, že som čestný. Áno...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni kolegovia, poprosím vás, pán Minárik...

  • Riskuje podvod. Je to tak, riskuje podvod. No ale čo? Daňový úrad nemá možnosť kontrolovať, že tento človek riskuje podvod, no a už keď mu vráti nadmerný odpočet za kratšie obdobie, čo sa stane? V tom zákone tento podvod ničím nebudete trestať. No. Takže ja o tom, na jednej strane tá prísnosť, na druhej strane je taká určitá benevolentnosť, ale nechám to na vás. Mne sa jedná len o to, aby tento zákon bol prísny, aby neboli výnimky z výnimiek a aby nadmerný odpočet v skrátenej lehote mohli dostať aj tí čestní platcovia DPH, malí živnostníci, SHR, ktorí sú kvartálnymi platcami DPH. To je všetko.

    Ďakujem pekne. Odovzdávam pozmeňujúci návrh.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Boli ste jediná prihlásená do...

  • Reakcie z pléna.

  • Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zareagovať? Nie. Pán spravodajca? Pán spravodajca, chcete zareagovať? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 953. Spoločná správa výborov je tlač 953a.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, hlavnými dôvodmi, ktoré viedli k vypracovaniu predkladaného návrhu zákona, sú potreba zlepšenia podnikateľského prostredia v danej oblasti, ako aj zavedenie legislatívnych nástrojov na účinnejšie potláčanie šedej ekonomiky v oblasti spotrebných daní.

    Zo zistení správcu dane vyplýva, že súčasná právna úprava v oblasti výroby metylesteru repky olejnej, tiež nazývaného mero, je nepostačujúca. Systém sa v praxi často zneužíva, pričom dochádza k daňovým únikom.

    Vzhľadom k uvedenému sa navrhuje zjednotiť podmienky pre všetkých výrobcov mera a tak aj zefektívniť kontrolu jeho použitia ako pohonnej látky. Súčasne sa navrhuje oslobodiť od dane poľnohospodárov, ktorí vyrábajú biogénne látky z vlastnej produkcie plodín. V oblasti potláčania šedej ekonomiky a následne eliminácie daňových únikov bolo potrebné vykonať účinnejšie úpravy pre priznávanie a odobratie štatútu oprávnených príjemcov. Na druhej strane sa navrhuje v prípade daňovo spoľahlivých podnikateľov zníženie skladania zábezpeky na daň pri preprave.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Určeným spravodajcom je pán Ivan Varga, ktorý nás bude teraz informovať o výsledkoch rokovania výborov a o stanovisku gestorského výboru. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výboru pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila na prerokovanie vládny návrh zákona výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali tento návrh. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania žiadne stanoviská poslancov v zmysle rokovacieho poriadku. Jednotlivé výbory prerokovali tento návrh a odporúčajú návrh schváliť.

    Gestorský výbor dostal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý máte uvedený v spoločnej správe, a navrhuje Národnej rade schváliť návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi. Mňa určil ako spravodajcu výboru na prednesenie tejto spoločnej správy a poveril ma navrhovať Národnej rade postup pri hlasovaní.

    Ďakujem, skončil som, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Chce niekto, dámy a páni, vystúpiť v rozprave k uvedenému návrhu v druhom čítaní? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže nebola rozprava, pravdepodobne pán minister nevystúpi ani spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz, pán minister, vás chcem požiadať, aby ste v druhom čítaní uviedli

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, je to tlač 955.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, materiál bol vypracovaný v nadväznosti na verejnú diskusiu, do ktorej sa zapojila široká podnikateľská verejnosť, a jeho cieľom je znížiť náklady účtovných jednotiek v účtovnom období, ktoré sa budú končiť po dni účinnosti tohto zákona.

    Návrh zákona rozširuje možnosť vedenia jednoduchého účtovníctva, umožňuje použiť v účtových jednotkách, zvyšuje veľkostné podmienky pre povinnosť auditu účtovnej závierky a zvyšuje veľkostné podmienky pre povinnosť zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky. Uvedené zmeny znížia náklady účtovných jednotiek na audit, na konsolidované účtovné závierky a budú mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec Hradecký je určený spravodajca k tomuto návrhu zákona, podá nám informáciu o prerokovaní vo výboroch a stanovisku gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1294 z 11. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z., týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z., stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť. Z unesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 464 z 11. februára 2009. Výbor určil poslanca Borisa Hradeckého za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril po prvé predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, preto sa pýtam, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Pani poslankyňa Biró. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán minister hovorí, že som najaktívnejšia, ja sa mu priznávam, že posledné noci som mala najobľúbenejšie moje čítanie tu, v parlamente, tri zákony, jeho tri daňové zákony. Takže chcem veľmi krátky pozmeňujúci návrh podať k zákonu č. 431/2002 o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Môj pozmeňujúci návrh sa týka bodu 6, ktorý navrhujem v nasledovnom znení:

    V § 19 ods. 1 písm. a) znie: „(1) Individuálnu účtovnú závierku musí mať poverenú audítorom účtovná jednotka

    a) ktorá je obchodnou spoločnosťou, okrem akciovej spoločnosti, ak povinne vytvára základné imanie družstvom, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:

    1. celková suma majetku presiahla 825-tisíc eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položku podľa § 26 ods. 3,

    2. čistý obrat presiahol 1 650 000 eur, pričom čistý obrat na tento účel sú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav,

    3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol dvadsať.“

    Veľmi krátke odôvodnenie. Smernica Európskej únie nepovažuje za porušenie, ak si krajiny stanovia tvrdšie kritériá, ako ukladá smernica, v prípade Slovenskej republiky sú tieto kritériá veľmi tvrdé a veľké. A ďalšie radikálne zvýšenie týchto kritérií by spôsobilo, že by v Slovenskej republike podliehal auditu výrazne menší počet účtovných jednotiek, ako je v ostatných krajinách Európskej únie. Navrhovaná zmena sa týka hlavne podnikateľských subjektov do počtu odhadom cca 1 000. Pri menších účtovných jednotkách práca audítora je viac než podanie správy auditu, ale poväčšinou spolupracuje aj s podnikateľom a pre podnikateľa je významným zdrojom informácií o zmenách v účtovníctve a v daniach. Tieto by si musel podnikateľ – keď hovoríme o jeho obratoch, o 30 miliónoch, nie je až taký malý – získať iným spôsobom, možno aj nákladnejším. A v období tejto krízy pre týchto podnikateľov v každom prípade tá audítorská správa sprístupní cestu k úverom, nakoľko banky tieto správy vyžadujú.

    Preto navrhujem také šalamúnske riešenie, aby hranice neboli až tak prísne zdvihnuté, ale aby boli zdvihnuté o 25 %. Takže to je môj pozmeňujúci návrh a krátke odôvodnenie. A ten pozmeňujúci návrh by som dala.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Boli ste jediná prihlásená. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete reagovať na pani poslankyňu? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ešte jeden návrh v druhom čítaní prednesie pán minister financií a je to

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je tlač 957.

    Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, účelom novely zákona je umožniť obciam a vyšším územným celkom použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj ďalšie zdroje, a to kapitálové príjmy a finančné prostriedky z minulých rokov. V súvislosti s predpokladaným znížením výnosu dane z príjmov fyzických osôb z titulu opatrení prijatých v daňovej oblasti a v rámci protikrízového balíčka sa územnej samospráve umožní operatívnejšie reagovať na výpadok týchto príjmov zo svojich rozpočtov. Aktuálna ekonomická situácia si vyžaduje okamžité a účinné riešenie a toto je jedno z nich, aby samosprávy vedeli flexibilnejšie riešiť svoju hospodársku situáciu.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán poslanec Ďuračka je určeným spravodajcom z gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu, bude nás informovať o priebehu prerokovania.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu k uvedenému zákonu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1295 z 11. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali uvedený vládny návrh zákona v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady stanovisko s odporúčaním schváliť. Z uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh vládneho zákona schváliť.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 238 z 11. februára 2009. Výbor určil poslanca Jozefa Ďuračku za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, vzhľadom na to, že sme prerokovali vopred dohodnutý rozsah druhých čítaní v skrátenom legislatívnom konaní, prerušujem rokovanie 32. schôdze a budeme pokračovať v utorok ráno o 9.00 hod. rozpravou, ktorá bola prerušená, o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov. Zároveň vás chcem upozorniť, že o 11.00 hod. v utorok budúci týždeň budeme hlasovať o všetkých neodhlasovaných a prerokovaných bodoch, aj tých, ktoré sme prerokovali včera a dnes, vzhľadom na problémy s technickým zariadením.

    Želám pekný víkend. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.