• Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme pokračovať v priebehu 32. schôdze Národnej rady slovenskej republiky.

    Otváram 7. rokovací deň 32. schôdze Národnej rady. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a poslanci Ľuboš Micheľ, Ján Slota a Boris Zala.

    V zmysle schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa a zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Parlamentná tlač tohto návrhu je 894 a spoločná správa výborov má číslo 894a.

    Slovo má podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák a odôvodní tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, už sme sa o tomto zákone v pléne Národnej rady bavili, preto budem opäť stručný. Je to jeden z posledných návrhov zákonov, ktoré smerujú k transformácii hasičov do profesionálneho odborného zboru, ktorý má plniť tie najnáročnejšie úlohy pri záchrane ľudských životov a hodnôt majetkovej povahy. Od vzniku Hasičského záchranného zboru už uplynulo viac ako 6 rokov a za tento čas sme postupne transformovali jeho zložky do podoby agilného a profesionálneho zboru. Vytvorili sme podmienky na fungovanie v rámci služobného pomeru, vytvorili sme podmienky v rámci fungovania sociálneho zabezpečenia pre hasičov a v tomto poslednom kroku chceme, aby sme narovnali, ale aj zlepšili platové podmienky a podmienky motivácie odmeňovania pre všetkých členov Hasičského záchranného zboru. Zároveň týmto zákonom upravujeme tieto podmienky aj pre Horskú záchrannú službu.

    Je veľmi dôležité, aby sme dokázali poskytnúť hasičom náležitú odmenu za ich veľmi náročnú prácu a aby sme tak isto motivovali mladých k vstupu do Hasičského záchranného zboru. Myslím si, že uvedený zákon takéto predpoklady vytvára, a preto sa chcem poďakovať aj za konštruktívnu diskusiu, ktorá v priebehu prerokovania tohto zákona v parlamente vládla a aj za to, že tento zákon doteraz získal hlasy celého politického spektra zastúpeného v Národnej rade. Veľmi ma teší, že táto zmena a postup v odmeňovaní hasičov nachádza podporu u všetkých poslancov. Veľmi ma to teší a zároveň chcem povedať, že aj všetky návrhy, ktoré boli prednášané v gestorskom výbore, boli racionálne a vecné, a preto, samozrejme, aj súhlasíme s tým, aby Národná rada prijala pripomienky k tomuto návrhu v znení predloženom gestorskému výboru.

    Naďalej veľmi pekne ďakujem za podporu tohto zákona.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Viliamovi Jasaňovi a bude informovať Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch a odôvodní závery a stanoviská gestorského výboru.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, pani ministerka, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada svojím uznesením č. 1232 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona, predmetný vládny návrh zákona výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Všetky výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré máte všetci pred sebou.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať o všetkých bodoch 1 až 7 spoločne, a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 230 na svojej 54. schôdzi.

    Všetko, pán predsedajúci. Otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za uvedenie spravodajskej správy.

    Otváram rozpravu. Informujem, že nemám písomnú prihlášku.

    Pýtam sa, vážené kolegyne, kolegovia, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pán poslanca Jána Richtera. Nikto iný, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Richter.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, pani ministerka, vo svojom vystúpení by som chcel predložiť pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, ktorý vychádza z rokovaní, ktoré sa uskutočnili medzi odborármi a vedením Hasičského a záchranného zboru. Tie rozhovory viedli k dohode, ktorá sa týka kolektívnej zmluvy, vyjednávania, to znamená, základných vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Tá dohoda dospela k tomu, že predkladám pozmeňujúci návrh, aby aj v podmienkach Hasičského a záchranného zboru platili všeobecne záväzné a teraz platné právne predpisy, ktoré sa týkajú kolektívnych zmlúv a vyjednávania. To znamená, že pôvodný návrh bol istým spôsobom nad rámec teraz platného zákona, a to, čo predkladám, je zosúladenie s teraz všeobecne platnými právnymi predpismi.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore a v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 894.

    1. „V bode 90 sa v § 189 vypúšťa odsek 3.“

    Odôvodnenie. Je to zosúladenie podmienok kolektívneho vyjednávania so všeobecne platnou právnou úpravou.

    Všetko, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením pána poslanca sme vyčerpali vystúpenia poslancov riadne prihlásených. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko pán minister, pán podpredseda vlády? Má slovo. Nie. Urobil si dobre.

    Pán spravodajca? Dobre, ďakujem. Prerušujem, vážené kolegyne, kolegovia, rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý tiež prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Parlamentná tlač tohto návrhu zákona je 940, spoločná správa výborov má číslo 940a.

    Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viera Tomanová teraz tento vládny návrh zákona odôvodní. Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu, ekonomickú situáciu v dôsledku radikalizácie prejavov globalizačnej a globálnej finančnej a hospodárskej krízy sa hľadajú všetky dostupné nástroje hospodárskej politiky a jej súčastí a politiky trhu práce na zabránenie devastačných dopadov finančnej a hospodárskej krízy na všetky oblasti hospodárskeho a sociálneho života tejto spoločnosti. Aktuálna ekonomická situácia si vyžaduje okamžité účinné riešenia, ktoré majú prispieť k udržaniu zamestnanosti na existujúcich pracovných miestach a účinné riešenie na podporu a vytvorenie nových pracovných miest, a to jednak prepúšťaním zamestnancov, ale aj uchádzačov o zamestnanie vedených v evidencii uchádzačov o prácu.

    Navrhujú sa nové aktívne opatrenia, ktoré smerujú do štyroch prioritných oblastí. Je to jednak udržanie existujúcich pracovných miest, jednak je to flexibilita a mobilita zamestnancov na trhu práce, miestna a lokálna zamestnanosť, Európsky sociálny fond ako európska solidarita.

    Ide o konkrétne opatrenia a to:

    - príspevok na podporu a udržanie pracovných miest,

    - príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta,

    - príspevok ku mzde zamestnanca,

    - príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti,

    - príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi.

    Dá sa povedať, že všetky tieto opatrenia smerujú na podporu zamestnávateľov, zamestnancov i uchádzačov na trhu práce.

    Súčasne sa navrhuje najmä:

    - zvýšenie príspevku na dochádzku za prácou na kratšie vzdialenosti,

    - vytvorenie podmienok pre urýchlenie priznania postavenia sociálneho podniku uvoľnením povinností plnenia podmienok pre ich vytváranie,

    - vytvorenie výhodnejších podmienok na zriaďovanie sociálnych podnikov obcou, samosprávnym krajom, združením obcí alebo rozpočtovou a príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, samosprávny kraj a to, umožnením prijímania do zamestnania v sociálnom podniku zriadeným týmito subjektmi vo všetkých skupinách uchádzačov o zamestnanie a to, pri zriaďovaní sociálneho podniku nevyžadovanie splnenie podmienky priemernej miery evidovanej nezamestnanosti na účely poskytovania investičnej pomoci formou príspevku na vytvorenie pracovného miesta.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie tohto vládneho návrhu.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch a aby odôvodnila návrh a stanoviská gestorského výboru.

    Máte slovo, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani ministerka, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 940 (ďalej len gestorský výbor) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1231 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Po tretie návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 566 zo 4. februára 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 446 z 5. februára 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 224 zo 6. februára 2009. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali tento pozmeňujúci návrh: V článku I v novelizačnom bode 3 v § 72 ods. 1 znie:

    1. Pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá požiada o priznanie postavenia sociálneho podniku do 31. decembra 2010, sa podmienky podľa § 50b ods. 1 písm. b) a c) na účel priznania postavenia sociálneho podniku považujú za splnené.

    Z dôvodu absolútne jednoznačného výkladu prechodného ustanovenia sa dopĺňa text, z ktorého je zrejmé, že výnimka z plnenia ustanovených podmienok sa vzťahuje iba na etapu priznávania sociálneho podniku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor to odporučil schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúceho návrhu schváliť.

    Po šieste gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 225 zo 6. februára 2009.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skočila som.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, za spravodajskú správu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pani poslankyňu Radičovú, pána poslanca Janiša, pani poslankyňu Gibalovú, pani poslankyňu Sárközy, pána poslanca Madeja. Ešte niekto? Pán poslanec Halecký, pán poslanec Madej. Ešte niekto, prosím?

    Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pani poslankyňa Radičová Iveta.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predniesť pozmeňujúce návrhy k predloženému zákonu o službách zamestnanosti. Sú to návrhy, o ktorých sme už diskutovali na sociálnom výbore a vznikla veľmi otvorená vecná diskusia o tom, do akej miery a s akými dopadmi by tieto návrhy mohli a mali byť priechodné. Keďže vznikli otázky, dovoľujem si ponúknuť na tieto otázky odpoveď a opäť tieto návrhy cez parlament a plénum posunúť na rokovanie.

    Chcem podčiarknuť, že naozaj hromadné prepúšťanie a stúpajúca nezamestnanosť v regiónoch je vážnym dôvodom na to, aby sme prijímali urýchlene opatrenia na podporu tvorby pracovných miest a na udržanie pracovných miest. V tomto je naozaj plná podpora vládnym návrhom a zhoda Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem sa vyjadriť k dvom návrhom, ktoré máme prerokovať.

    Ten prvý sa vzťahuje na medzitrh práce. Medzitrh práce je nástroj, ktorý znamená kombináciu dávky alebo príspevku od štátu a mzdy, teda príjmu z práce. Znamená, že ľudí a občanov, ktorí by za normálnych okolností zostali v evidencii úradu práce, poberali by dávku v hmotnej núdzi, motivujeme, aby sa zamestnali, zároveň motivujeme zamestnávateľa, aby takýchto pracovníkov zamestnal, pretože mu znižujeme celkové náklady na pracovnú silu. Inými slovami, každé zamestnanie takéhoto občana znamená nie zvyšovanie výdavkov štátneho rozpočtu, ale v konečnom dôsledku znižovanie výdavkov štátneho rozpočtu. Výhody takéhoto opatrenia sú preto bez diskusie. Je vždy lepšie, ak prispievame občanovi, ktorý má mzdu, ako ak prispievame a nechávame občana žiť na dávke v hmotnej núdzi bez príjmu a ďalšej mzdy, teda čistý výdavok navyše so znížením životnej úrovne našich občanov.

    Návrh medzitrhu práce, ktorý predkladá vláda, sa však vzťahuje na takýto príspevok len po úroveň minimálnej mzdy. Som presvedčená, že takéto opatrenie zužuje celý efekt medzitrhu práce, obmedzuje ho a navyše, bude tlačiť mnohých nezamestnaných, aby prijímali prácu za nižšiu mzdu, ako mali v predchádzajúcom období, aby kvalifikovaní pracovali za mzdu, ktorá je na úrovni mzdy nekvalifikovanej pracovnej sily.

    Navyše, za minimálnu mzdu pracuje cca 1,2 % zamestnancov. Keď sledujeme hromadné prepúšťania z akých odvetví, akých profesií, je zrejmé, že väčšina týchto prepustených sú kvalifikovaní zamestnanci a teda pracovali za vyššiu ako minimálnu mzdu. Zdôrazňujem, že 68 % našich zamestnancov pracuje pod úrovňou priemernej mzdy v našom hospodárstve a veľká časť práve prepustených z daných odvetví pracuje za mzdy, ktoré sú len máličko vyššie, ako je úroveň minimálnej mzdy. Týchto vyraďujeme z možnosti využitia tohto nástroja.

    Ďalší argument je, že, samozrejme, pokiaľ občanovi zvyšujeme príjem, tak sa nám to vracia aj iným spôsobom a to jeho vyššou spotrebou, teda ďalší príjem do verejných financií práve cez kúpyschopnosť obyvateľstva. Chcem zdôrazniť, že na sociálnom výbore jediná námietka proti môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý rozširuje medzitrh práce na zamestnancov do výšky priemernej mzdy, znela finančné dopady na štátny rozpočet a odhad dopadov.

    Tak mi dovoľte k týmto dopadom vážne poznámky.

    Po prvé dávku v hmotnej núdzi pre týchto nezamestnaných by sme vyplácali v plnej výške. Bol by to čistý výdavok štátnych financií bez akéhokoľvek príjmu spätného do verejných financií. Ak bude mať tento občan príjem, potom po prvé bude mať spomínanú vyššiu kúpyschopnosť, čo znamená príjem do rozpočtu cez spotrebu. Čím bude mať vyšší príjem, tým bude príjem do verejných financií nášho štátu vyšší cez dane a odvody, ktoré tento občan bude platiť. Pritom pri každom jednom klientovi výdavok štátu je rovnaký. Dávame mu rovnakú výšku príspevku. Ale tento rovnaký výdavok pri vyššej mzde znamená väčší prísun a návrat financií do verejného rozpočtu.

    Konkrétne, porovnajme si dve modelové situácie. Navrhovaný príspevok na úrovni minimálnej mzdy znamená, že tento občan dane neplatí, ale bude platiť odvody na zdravotné poistenie a sociálne poistenie. Pokiaľ by bral dávku, tak plus vo verejných financiách by bol presne 165,57 eura. Čiže, nie sú negatívne dopady. Medzitrh práce nevytvára negatívne dopady na verejné financie. Ak by sme hneď prijali argument ministerstva financií, že a čo keby sa títo ľudia zamestnali aj bez tohto príspevku, teda by sme ušetrili na daných dávkach, potom dobre, berme tento predpoklad, potom by to ale štát stálo iba mínus 10 eur pri minimálnej mzde. Inými slovami, to „keby“, keby si našli zamestnanie aj bez tohto príspevku, čo je veľká hypotéza, ťažko potvrditeľná, by nás stálo na jednom klientovi 10 eur vo verejných financiách. Pri predpoklade, že si nenájdu nejako inak zamestnanie, ideme do plusových čísel už pri minimálnej mzde. Opakujem, spomínaných 165,57 eura. Ak modelovo porovnám priemernú mzdu, potom i pri predpoklade, že by sa ten človek zamestnal bez nášho príspevku, teda neodpočítam ako výdavok túto dávku, tak získavame a sme v plusových číslach 241,80 eura na daniach, na odvodoch. V prípade, že by nám zostal na dávke, tak, samozrejme, odpočítanie tohto nákladu znamená, že ideme do plusových čísel 361,41 eura.

    Niet najmenšieho dôvodu neumožniť a nemotivovať zamestnávať ľudí za vyššie mzdy, ako je minimálna mzda. Preto predkladám tento pozmeňujúci návrh, pretože jeho dopady na verejné financie sú pozitívne. Čím vyššia mzda s rovnakým príspevkom medzitrhu práce, tým vyššie príjmy do verejných financií. Takže dovoľte mi odovzdať tento pozmeňujúci návrh. Obávam sa, že ho musím prečítať.

    Takže, pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

    „V čl. 1: „1. V bode 1 § 50 f) ods. 1 sa slová „najviac 1,7-násobok sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa mzda vypláca“, nahrádzajú slovami „najviac výšku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.“.“

    Odôvodnenie som povedala v úvode, ale na záver znova. Navrhovaný príspevok ku mzde zamestnanca zavádza do systému služieb zamestnanosti tzv. medzitrh práce, ktorý môže zásadným spôsobom podporiť tvorbu pracovných miest. Predkladaný návrh však obmedzuje príspevok len na nezamestnaných, ktorí sa zamestnajú za minimálnu mzdu, cca 300 eur.

    Dostupné údaje pritom jasne hovoria, že o prácu prichádzajú nielen nekvalifikovaní zamestnanci, ale aj kvalifikovaní, ako napríklad kvalifikovaní robotníci v podnikoch a títo nepracujú za minimálnu mzdu. Navrhuje sa preto rozšíriť nárok na príspevok ku mzde aj na zamestnancov, ktorí sa zamestnajú so mzdou až do výšky priemernej mzdy. Na podporu štátu tak bude mať nárok veľká väčšina evidovaných nezamestnaných. Náklady na podporu zamestnania jedného nezamestnaného pritom zostanú rovnaké, keďže na vytvorenie pracovného miesta sa aj naďalej buď poskytne príspevok zamestnancovi, alebo zamestnávateľovi.

    Takže, ak dovolíte, odovzdávam prvý pozmeňujúci návrh. A znovu opakujem, toto riešenie zvyšuje príjmy do verejných financií.

    Druhý pozmeňujúci návrh, o ktorom sme tiež diskutovali na sociálnom výbore, je pozmeňujúci návrh, ktorý sa vzťahuje na riešenie situácie udržania pracovných miest v prípade, keď nie je dostatok zákaziek a vyhraďujeme 60 kalendárnych dní možných pre zamestnanca, ak mu bude zamestnávateľom poskytnutá náhrada mzdy a my budeme, teda štát bude prispievať na odvody.

    Ten pozmeňujúci návrh je veľmi jednoduchý a iba modifikuje daný návrh tak, aby bol naozaj pružný a aby sme naozaj umožnili udržiavanie týchto pracovných miest, pretože sa to vlastne vzťahuje na veľké podniky, veľkých zamestnávateľov, kde rôzne výroby majú rôzny rytmus a môžu mať rôzne typy zákaziek. Niekde bude potrebné obmedzenie výroby možno na 20 dní, inde na 80 a viac dní. Beriem argument, že pre platenie odvodov sa výkazy robia na individuálneho zamestnanca. Ale riešime to dohodou so zamestnávateľom a ja som na sociálnom výbore prisľúbila navrhnúť technicitu riešenia. Preto predkladám pozmeňujúci návrh, v ktorom túto technicitu navrhujem a riešim tak, aby sme mohli zohľadniť tieto rôzne časy zákaziek a teda udržali väčší počet zamestnancov v práci jednoducho tým, že ten zamestnávateľ bude mať sumu kalendárnych dní na počet zamestnancov, priemernú, ktorú si môže vyčerpávať rôznym spôsobom podľa toho, ako obmedzuje danú výrobu.

    Technicky riešiteľné. Pre úrady práce žiadna záťaž, pretože metodiku musíme dávať tak, či tak. Je to úplne nový mechanizmus. Len sa v tej metodike pridá jeden, jediný krok, jeden, jediný krok.

    Dovoľte mi to, pani ministerka, predstaviť ako pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

    V čl. 1: „1. V bode 1 § 50 d) ods. 3 znie: „(3) Úrad poskytne zamestnávateľovi príspevok za dni, v ktorých bola zamestnancom vyplatená náhrada mzdy v úhrne najviac v rozsahu násobku 60 kalendárnych dní a počtu zamestnancov, ktorí boli u zamestnávateľa dotknutí obmedzením prevádzkovej činnosti podľa ods. 1. Príspevok podľa ods. 2 písm. b) zamestnávateľ vypláca zamestnancom mesačne pozadu spolu so mzdou v termíne určenom na výplatu mzdy.“.“

    „2. V bode 1 v § 50 d) ods. 5 písm. c) a d) znejú: „c) Počet zamestnancov, ktorí boli dotknutí obmedzením prevádzkovej činnosti podľa ods. 1 ich profesijnú štruktúru a predpokladaný rozsah náhrady mzdy týchto zamestnancov podľa osobitného predpisu a bod d) maximálny počet kalendárnych dní podľa ods. 3, na ktorý zamestnávateľovi vzniká nárok na poskytnutie príspevku pri vyplácaní náhrady mzdy.“.“

    Odôvodnenie. Príspevok na podporu udržania zamestnanosti má pomôcť zamestnávateľom preklenúť problematické obdobie výpadku zákaziek a motivovať ich neprepúšťať zamestnancov pri poklese zákaziek. Vo veľkých výrobných podnikoch však výpadok zákaziek môže mať rôzne dopady na rôzne profesie a rôzne sféry. Ak je však cieľom motivovať zamestnávateľa, aby nemusel prepúšťať, je potrebné vytvoriť mu také podmienky, aby pri obmedzení výroby mohol zamestnávateľ flexibilne aj naďalej prideľovať zamestnancom prácu.

    Navrhuje sa preto rozšíriť flexibilitu poskytovania príspevku, aby zohľadňoval celkový počet zamestnancov dotknutých obmedzením výroby a zároveň umožnil zamestnávateľovi pružne prideľovať prácu zamestnancom podľa aktuálneho stavu zákaziek. Príspevok bude naďalej vyplácaný len na zamestnanca, ktorý v danom mesiaci poberal náhradu mzdy. Zamestnávateľ však bude môcť na základe dohody so zamestnancom a zástupcami zamestnancov pružne určiť počet dní čerpania náhrady mzdy konkrétnym zamestnancom podľa reálnych potrieb v konkrétnom podniku a nie striktne u každého zamestnanca rovnako.

    Je to riešiteľné. Nie je problém. Je to len technicita určovania, pretože dohoda medzi zamestnávateľom a úradom práce na úvod musí byť podpísaná. Je tam, opakujem, len o krok navyše, aby sa z toho priemerného počtu kalendárnych dní prečerpalo len to množstvo, ktoré má zamestnávateľ k dispozícii a mohol to naozaj pružne rozdeľovať podľa sfér a výroby.

    Veľmi vás prosím, aby sme v tomto okamihu na chvíľu zabudli, kto návrhy predkladá. Ja vás o to prosím. Sú to dva návrhy, ktoré zvyšujú možnosť zamestnania našich občanov. Sú to dva návrhy, ktoré umožňujú udržať pracovné miesta pre viac zamestnancov.

    Prosím vás, toto nie sú ľavo-pravé riešenia. Toto sú riešenia, ktoré reagujú na vážnu situáciu ekonomickej krízy. Veľmi vás žiadam, podporte tie pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem veľmi za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou – pani poslankyňa Vaľová, pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Slovo má pani poslankyňa Vaľová ako spravodajkyňa zároveň.

  • Ďakujem veľmi pekne. Teraz skutočne sa nepozerám naľavo ani napravo, pani kolegyňa, ale chcela by som povedať, že určite sa zhodneme v tom, že je potrebné hľadať a diskutovať o opatreniach, ktoré zlepšia momentálne situáciu, ktorá nastala tlakom hospodárskej krízy, ale v jednej veci, obávam sa, že sa nezhodneme, a to pri výpočtoch a tie výpočty sú práve k bodu 2, v bode 2 § 50f. Nesúhlasím s navrhovanou úpravou v tom – alebo myslím si, že môj názor je trošku odlišný od vášho –, ktorá by znamenala podstatné rozšírenie okruhu osôb, ktoré by mali nárok na poberanie navrhovaného príspevku ku mzde zamestnanca. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2007 priemerná mzda dosahovala výšku 668,72 eur, čo je 24 146 Sk. Podiel zamestnancov, ktorých hrubá mzda bola do výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve v Slovenskej republike, sa na celkovom počte zamestnancov podstatne približoval k 66,42 %. Z uvedeného vyplýva, že takto zadefinovaná výška hranice pre poskytnutie príspevku ku mzde by sa týkala dvoch tretín zamestnancov, čo by vytváralo enormný tlak na zvýšenie finančných prostriedkov potrebných na tento účel. Samozrejme, ja som za, aby občanom tieto peniaze boli vyplatené, aby tieto peniaze dostali, len sa musíme zamyslieť aj nad tým, že kdesi zozadu už idú takéto informácie, že štáty začínajú kvôli kríze prijímať aj provizóriá rozpočtu. Čiže na jednej strane si musíme rozmyslieť, čo znesie rozpočet alebo či taká situácia je už aj u nás a na druhej strane si musíme tieto výpočty dať do poriadku, pretože je veľmi dôležité, aby to opatrenie zasiahlo tých, ktorí to potrebujú, a nie tých, ktorí to nepotrebujú, a bol vyšší a väčší tlak, čo sa týka štátneho rozpočtu. Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku – pani poslankyňa má slovo.

  • ...nefunguje, áno, ďakujem veľmi pekne. Musím zopakovať ešte raz. Súhlasím, rozšíri to okruh osôb, ale to rozšírenie okruhu osôb neznamená mínus vo verejných výdavkoch. Ale práve preto, že budú platiť dane a budú platiť odvody, to znamená vo verejných financiách plus. To po prvé.

    Po druhé argumentácia počtu zamestnancov pod priemernou mzdou je správna, ale nie všetci sú v evidencii nezamestnaných, to sa vzťahuje len na tých, ktorí sú v evidencii nezamestnaných a poberajú dávku. Čiže my im tú dávku budeme vyplácať tak či tak. Sú v evidencii. Preto ak im ich zaradíme do medzitrhu práce, tak tým verejné financie len získavajú. Opačne je to len čistý výdavok.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Janiš.

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna: Len jednu vetu, môžem?

  • Ako spravodajkyňa? Pardon, môže. Ešte v zmysle rokovacieho poriadku požiadala, ale potom prosím od mikrofónu. Môžete už požiadať iba o vystúpenie v rozprave. Máte slovo.

  • Samozrejme, pani poslankyňa Radičová, že s tým súhlasím, že vlastne takáto vec by bola veľmi prospešná. Len ja sa obávam jednej veci, že sa to bude dotýkať aj štátnych zamestnancov, ktorí neprídu o prácu. Aj tým budeme túto dávku vyplácať. Pretože majú nižšiu mzdu, ako je priemerná mzda v hospodárstve. Ale je to rovnaký prístup. Je to rovnaký prístup ku všetkým. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Budeme sa musieť vrátiť k štandardným formám, takže ďakujem pekne. Teraz v rozprave...

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne – pán poslanec Dzurinda, Radičová. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Radičová. Pardon, Dzurinda, prepáčte, pán poslanec, jasné.

  • Pani poslankyňa, veľmi by mi záležalo, keby došlo k základnému porozumeniu o podstate veci, lebo cítim vôľu možno hľadať spoločné riešenie. Naozaj, vy ste hovorili o tom, ako keby všetci zamestnanci, ktorí majú priemernú mzdu alebo nižšiu, prišli o robotu. Ale to je veľké nedorozumenie. Čiže tu sa pochopme, v čom spočíva ten pozmeňujúci návrh pani poslankyne Radičovej. Hovoríme len o ľuďoch, ktorí stratia robotu, potom si ju nájdu, majú šancu získať aj vyššiu ako minimálnu mzdu, pretože sú kvalifikovaní, ako hovorí kolegyňa. Prečo by sme týmto ľuďom nemali dať šancu využiť ten nástroj medzitrhu práce? To znamená, súbehu tej dávky a platu. Čiže vo vašom vystúpení dvakrát bolo veľké nedorozumenie. Nemôžeme hovoriť o všetkých ľuďoch, ktorí majú priemernú mzdu aj nižšiu.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Radičová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Naozaj, dámy a páni, hovoríme o tých, ktorí sú už v evidencii a nielenže sú v evidencii, ale už poberajú dávku. Už majú nárok na dávku, čiže skončilo poistné v nezamestnanosti a už nám idú na dávku. Súhlasím s tým, veď áno, vieme, máte to v programovom vyhlásení vlády, že sa máme snažiť týmto ľuďom, ktorí majú nižšiu mzdu ako priemernú, ju navyšovať. Títo ľudia sú kvalifikovaní a prichádzajú o prácu. Budú na dávke. Ja navrhujem, aby sme príspevok, ktorý vy ponúkate len zamestnancom s minimálnou mzdou, ponúkli i týmto ľuďom, ktorí pracovali na úrovni pod priemernou mzdou v korunách 10-, 12-, 13-tisíc, to je masa týchto ľudí, aby sme týmto umožnili rovnakú kombináciu, lebo dávame rovnakú výšku príspevku. Ale tým, že budú mať vyššiu mzdu, tak na daniach a odvodoch sme v plusoch vo verejných financiách. Prosím vás, tam nejdeme do mínusových čísel, naopak.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa asi nebude reagovať, pani spravodajkyňa, dobre. Takže pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Janiš, pripraví sa pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, pani ministerka, na celom Slovensku sa o ničom inom nehovorí, len o kríze. O opatreniach na elimináciu krízy, jeden balík, druhý balík, tretí balík, mimoriadne rokovania vlády, každý deň tlačovky, obrovská a mohutná prezentácia boja proti následkom krízy. Potom sú tam ešte aj také odkazy pod čiarou, ale veľmi čitateľné a viditeľné odkazy ľuďom, že odkazy opozícii – nechajte nás pracovať, nehádžte nám polená pod nohy, my bojujeme s krízou. Akoby iní s tou krízou nebojovali a nenosili na stôl svoje vlastné riešenia na elimináciu následkov krízy.

    Všetky tieto mediálne vystúpenia majú vytvoriť podmienky pre prácu vlády a ak náhodou zaznie niečo kritické, v tomto čase na vládu niekto niečo kritické povie, tak je spoluzodpovedný za krízu, pripíše sa mu na krk niekoľko stoviek nezamestnaných, bude pranierovaný za brzdenie opatrení. Jednoducho, ak niekto kriticky vystúpi na časť opatrení vlády, tak sa stane nepriateľom štátu a nepriateľom ľudí. Takto vediete svoju mediálnu kampaň, čo sa týka krízy. Ja budem kritický. A pritom nie som ani nepriateľ štátu, ani nepriateľ ľudí, ba práve pravý opak. Patrím do politickej strany, ktorá prevzala Slovensko na sklonku roku 1998. Prevzala Slovensko s 20-percentnou nezamestnanosťou, Slovensko s hospodárstvom na pokraji krachu. Slovensko, ktoré si požičiavalo v zahraničí na 30-percentný úrok. Slovensko s vykradnutými bankami, prevzali sme Slovensko vyradené z prístupového procesu k Európskej únií, Slovensko mimo NATO, Slovensko bez zahraničných investícií, Slovensko bez peňazí na výplaty.

    Vy ste, SMER prevzal Slovensko v roku 2006 s 10-percentnou nezamestnanosťou, s rastom 10 %, Slovensko so zdravými bankami, Slovensko v EÚ, Slovensko v NATO, Slovensko so stovkami miliárd zahraničných investícií, Slovensko pripravené na euro. Aké je Slovensko dnes? Slovensko s rastom blížiacim sa k nule, Slovensko na poslednom mieste z krajín V4, čo sa týka zahraničných investícií, Slovensko so stúpajúcou nezamestnanosťou a čo je najsmutnejšie, Slovensko, kde sa ľudia boja. Slovensko, kde sa ľudia boja. Ja nehádžem nikomu polená pod nohy. Nikomu. Jedine tým, ktorí chcú na kríze zbohatnúť, ktorí chcú z biedy a z krízy vyťažiť, ktorí sa chcú na kríze nabaliť. Týmto budem hádzať polená pod nohy.

    A preto budem veľmi kritický a to k mohutnej podpore sociálnych podnikov. Lebo sociálny podnik má síce pekný názov, tento názov sa veľmi dobre predáva, ale v skutočnosti sociálne podniky vo verzii Smeru nie je nič iné len protikrízový marketingový nástroj. Sociálne podniky Smeru v podaní pani ministerky sú tunel verejných financií od samého začiatku. Sociálne podniky v podaní Smeru sú tunel verejných financií.

    Najskôr pani ministerka pred šiestimi alebo siedmimi mesiacmi podľa straníckeho kľúča dala na rozbeh sociálnych podnikov, tuším 8, stovky miliónov korún. Teraz sa chystá ďalšia tranža do vzniku ďalších sociálnych podnikov, ale už v miliardách. Doteraz sociálne podniky nepriniesli žiadaný efekt. Nikto neprezentoval, ako fungujú, koľko zamestnali ľudí, akých ľudí zamestnali, v čom ich zamestnali, nikto nevie, na čo sa míňajú dotácie.

    Sociálne podniky v takomto podaní umožňujú bezkonkurenčne tunelovať a stali sa zo dňa na deň bezrizikovým biznisom pre členov a sympatizantov strany Smer. Sociálne podniky v takom objeme s toľkými miliardami korún podpory, ako chce vláda dať dnes, vážne narúšajú konkurenciu na trhu. Prečo nebudú sociálne podniky v tomto tzv. ozdravnom prostredí v skutočnosti pomáhať, ale budú v skutočnosti škodiť? Zdravé podniky bez štátnej pomoci, fungujúce podniky bez štátnej pomoci budú krachovať, lebo budú mať problémy, budú prepúšťať. Ale vedľa nich sociálny podnik so širokým spektrom možností podnikania, ktorému nielen mzdy a nielen odvody bude hradiť štát, ten sa bude spolupodieľať na krachu tých zdravých podnikov. Sociálne podniky si budú konkurovať aj navzájom a sociálne podniky budú v čase krízy topiť a posielať ku dnu aj živnostníkov. Živnostníci, ktorí živia seba a svoju najbližšiu rodinu, tým totižto nikto nezaplatí ani odvody, nikto im nedá ani na mzdy a ešte, aby to mali „ľahšie“, tak im pani ministerka od 1. 1. tohto roku zdvihla vymeriavací základ, teda im zvýšila odvody. Toto je tiež protikrízové opatrenie v podaní pani ministerky. Toto je „protikrízové opatrenie“, v úvodzovkách, pre 400 tisíc živnostníkov na Slovensku. Plaťte vyššie odvody od 1. 1.

    Argumentácia pani ministerky, že sociálne podniky budú zabezpečovať verejnoprospešné práce, tak nebudú konkurovať prostrediu, sú holým nezmyslom. Ak by toto platilo, tak na Slovensku budeme mať podľa pani ministerky asi 10 tisíc ľudí zamestnaných na verejnoprospešných prácach a tí, ktorí dnes robia verejnoprospešné práce v normálnych firmách, tí kde pôjdu, domov? Na ulicu? Alebo to mesto pozametajú raz technické služby z daňových peňazí mesta a potom nabehne sociálny podnik a vyzametá to mesto ešte raz z daňových peňazí štátu? To ozaj 10 tisíc pracovných miest na verejnoprospešných prácach?

    Sociálne podniky majú však svoje opodstatnenie v spoločnosti a veľmi veľké, ale nie v takej podobe, nie v takej mohutnej miliardovej podpore, ako navrhujete vy, pani ministerka. Majú opodstatnenie v chránených dielňach, majú opodstatnenie v sociálnej oblasti, majú opodstatnenie v zamestnávaní handicapovaných ľudí, samozrejme, bez problémov tam sociálne podniky a ich podpora zo strany štátu, zo strany verejných financií je úplne na mieste a je úplne nutná a za takúto podporu nemám problém zdvihnúť ruku.

    Vy, pani ministerka, dnes, čo sa týka sociálnych podnikov, sa môžete doteraz pochváliť len tým, že za viac ako polroka sa nepodarilo overiteľne rozbehnúť ani tých prvých 8 sociálnych podnikov, na ktoré ste už posunuli stovky miliónov korún. Sociálne podniky fungujú polroka. Či a ako pomohlo týchto 8 sociálnych podnikov, o tom zatiaľ neexistujú žiadne štatistiky.

    A tak dnes, v čase, keď idú miliardy korún na ďalšie podniky, od tých už zriadených počúvame len vyjadrenia typu, ešte nezamestnávame, pretože nemáme obstaranú potrebnú techniku alebo obstarávame technológiu, obstarávame zariadenia, ale už sme svedkami aj nakladania s týmito dotáciami, pani ministerka. Napríklad manažéri sociálnych podnikov zarábajú 1 200 korún na hodinu. To je pri bežnom pracovnom čase vyše 200 tisíc korún mesačne a pritom mesačná mzda v sociálnych podnikoch je minimálna. Alebo sme svedkami toho, ako sa používajú štátne dotácie, a to nám predviedol vami zriadený sociálny podnik v Revúcej. Píšu, že nikto v okolí nemá takého jeepa, takú Toyotu Land Cruiser, ako kúpil v čase krízy, v čase krízy sociálny podnik.

  • Podstatné je aj to, čo sa stane so sociálnym podnikom, keď prestanú chodiť dotácie a ony prestanú, lebo peňazí nebude, minú sa. Prestanú chodiť dotácie, sociálny podnik skončí svoju činnosť, ľudí prepustí, majetok predá. Samozrejme, predá aj toho jeepa, tú obrovskú osemmiestnu Toyotu predá. A preto, pani ministerka, púšťať sa dnes do masívnej podpory sociálnych podnikov, do miliardových dotácií, keď ani doterajšiu činnosť, pani ministerka, nemáte vyhodnotenú. Do dnešného dňa ste nepreukázali ani ich funkčnosť, ani ich transparentnosť a nepopreli ste ani plytvanie verejnými prostriedkami v týchto podnikoch, nepopreli ste, pani ministerka, a preto takáto masívna podpora. Preto ďalšie miliardy zo sociálnych podnikov mňa osobne navádza na najkrutejšiu myšlienku v čase krízy, najkrutejšiu myšlienku, pani ministerka, a to, že na kríze, na biede ľudí sa chce niekto za štátne nabaliť. A vy to ešte ľuďom mediálne predávate, že im pomáhate, mediálne marketingovo predávate, akože im ešte pomáhate. Podľa mňa je to veľmi smutné, pani ministerka, až kruté.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána, musím dať najskôr, pani kolegyňa, priestor na faktické poznámky, až potom sa môžete v súlade s rokovacím poriadkom prihlásiť. Čiže s faktickými poznámkami je prihlásená pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Madej, pán podpredseda Číž, pani poslankyňa Klára Sárközy, pán poslanec Július Brocka, pán poslanec Ľubomír Petrák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Porozumel som, že vy chcete ísť až do rozpravy. Preto teraz má slovo pán poslanec Robert Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, pripomínali ste Národnej rade politickú stranu, do ktorej patríte a čo všetko sa udialo v minulom období, tak ja vám chcem pripomenúť aj ďalšie skutočnosti. Patríte do SDKÚ, kde v minulom volebnom období za bývalých vlád Mikuláša Dzurindu sa privatizovalo, kde sa rozdávali najstrategickejšie, najlepšie podniky do rúk zahraničným monopolom a určite, určite by vyzerala aj inak plynová kríza a jej riešenie, keby SPP bolo v rukách štátu. Patríte do SDKÚ, kde za vlády SDKÚ sa pri kurzovej strate pri predaji SPP obral štát o 7 miliárd korún, za čo môžeme ďakovať pánovi Ivanovi Miklošovi. Patríte do SDKÚ, ktoré počas vlád, bývalých vlád, Mikuláša Dzurindu kupovalo poslancov v tomto parlamente, o čom verejne hovoria aj vaši kolegovia v opozícii. Ja by som vás len chcel poprosiť, keď budete hovoriť aj o veciach, o ktorých si myslíte, že sú pozitívne, zachovajte objektivitu a pripomeňte aj niektoré z týchto negatívnych vecí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán podpredseda Číž. Konštatujem, že nie je prítomný, a preto teraz dávam slovo pani poslankyni Kláre Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Janiš, súhlasím takmer so všetkým, čo ste hovorili, čo sa týka sociálnych podnikov, ale dovoľte mi spresniť to, čo ste hovorili. Vy ste hovorili, že pani ministerka, resp. táto vláda od 1. januára zdvihla odvody pre živnostníkov, pretože sa zvýšil vymeriavací základ a povedali ste, že je to pre živnostníkov v počte 400 tisíc. Ja vás poopravím, pretože pani ministerka asi pred mesiacom ma opravila, tých živnostníkov je 570 tisíc. Takže vyše pol milióna.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Brocka.

  • Pán kolega Janiš, súhlasím s vami a tiež si myslím, že tento návrh zákona by sme mohli so spokojným svedomím podporiť, ak by z neho vypadli úpravy, ktoré sa týkajú tohto inštitútu s takým honosným názvom, že sociálne podniky. Ja by som poprosil, keby prípadne kolegovia z vládnej koalície, ak to odtiaľ nechcú vyhodiť, aby ich premenovali na nové štátne podniky alebo inak na biznis za štátne. Tí, čo v strane Smer ešte nepodnikajú, po schválení tohto zákona budú môcť a veľmi úspešne. Štát im dá na platy, na odvody, na autá, na nájmy a nemusia mať ani nápady. Toto je využitie hospodárskej krízy ako príležitosť na zbohatnutie úzkej skupiny. Toto nie je využitie hospodárskej krízy ako príležitosť, že môžeme pomôcť zamestnávateľom, aby zvýšili motiváciu pracovať. Toto nie je využitie hospodárskej krízy ako motivácie pre podnikateľov, aby začali podnikať. Toto nie je využitie hospodárskej krízy pre štát, aby začal šetriť, aby neplytval peniazmi daňových poplatníkov. Toto je nápad, ako môžu príslušníci vládnej koalície na hospodárskej kríze zarobiť.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega, dôsledne sa držíte komunikačného manuálu SDKÚ – strašiť, škandalizovať a to všetko za každú cenu.

  • Ja osobne mám s tým, čo ste povedali, problém a poviem prečo. K zriaďovaniu sociálnych podnikov sa napríklad prihlásili aj obce a mestá v protikrízovom balíčku Združenia miest a obcí Slovenska. V tomto materiáli, ktorý ste pravdepodobne nedržali v rukách, kvantifikoval ZMOS možnosť vytvorenia 20 až 30 tisíc pracovných miest v sociálnych podnikoch so zmysluplnou pracovnou náplňou. Toto nie sú údaje, ktoré by vytvorila strana Smer, ani jej predstavitelia, ani predstavitelia vládnej koalície, ale predstavitelia ZMOS-u, medzi ktorými máte zástupcov aj vy z radov starostov a primátorov zvolených za SDKÚ a opozičné strany. Tak ja sa potom pýtam, čo ste vlastne okrem strašenia vládnou koalíciou chceli povedať vo svojom vystúpení.

  • Teraz vystúpi pán podpredseda Číž s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, teraz mi dovoľte zareagovať ako aj na predsedu klubu, lebo ste vy predsedom klubu. No použili ste naozaj to štandardné inštrumentárium. Máme obdobie krízy, zúfalo sa snažíme nájsť konštruktívne zrniečko, ktoré sa občas objaví, aj konštruktívny prístup, aby sme mali o čom diskutovať, ale vy ako predseda klubu prezentujete konfrontačný tón úplne štandardne, ako by sa nič nedialo, ktorý je u vás úplne známy. Pán kolega, váš názor na to, ako fungujú sociálne podniky a čo si o tom myslíte a môj názor na to, ako by mala vyzerať diskusia o tomto probléme, sa diametrálne líšia, ani nechcem vaše názory komentovať.

    Problém je, že ste uviedli to svoje vystúpenie tým štandardným, prebrali ste krajinu s 20-percentnou nezamestnanosťou, s neviem akým rastom a podobne. Pán kolega, už tisíckrát sme si toto povedali a pokiaľ teda napriek tomu opakujete toto isté, mne to pripadá ako verejne šírená lož. Takže dovoľte mi iba jedno slovo. V roku 1998 ste prebrali krajinu s 5,1-percentným rastom, s tuším 12-, maximálne 13-percentnou nezamestnanosťou, nie 20-percentnou nezamestnanosťou, krajinu, ktorá bola veľmi kritizovaná za plnenie kodanských kritérií, ale o ktorej sa hovorilo, že je taký veľký rast hospodárstva, že hrozí prehriatie ekonomiky. Ak neviete, kto o tom hovoril, nuž, vtedajší pán prezident Kováč vo svojom vystúpení v Správe o stave Slovenska v roku 1998, tuším v marci alebo apríli. Takže, prosím vás pekne, no a následný vývoj bol zrejmý. Naozaj, potom sme už vyskočili na viac ako 20-percentnú nezamestnanosť, začali sme hovoriť o tom, že 20 % ľudí je v hranici biedy a zhodou okolností ten 5,1-percentný rast sa premenil na mínusové čísla minimálne v rokoch 1999 a 2000 a možno aj v roku 2001, kde bol, ak vôbec rast, tak minimálny. Tie diskusie sú známe, prosím vás pekne, dbajte na svoju dôveryhodnosť v tomto smere a naozaj vráťme tú diskusiu do elementárnej roviny...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke, bude teraz pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Páni zo Smeru a hlavne pán Petrák, opäť ste rozprávali iba o tom, čo chcete urobiť, čo budete robiť, kto čo napísal, opäť je to o snahe. Ani slovko o tom, ako funguje 8 sociálnych podnikov, do ktorých ste naliali stovky miliónov korún. Ani slovo o ich fungovaní. Porovnávajte to, čo ste urobili, kde ste naliali 100 miliónov korún, ako sa minuli alebo ako sa míňajú. Ani slovko ste o tom nepovedali preto, lebo je to obyčajný tunel, po prvé.

    Pán podpredseda Národnej rady, ak dovolíte, ja sa s vami o číslach, ani o ekonomike baviť nebudem.

    A mladému pánovi kolegovi Madejovi, ja viem, vy si toho veľa nepamätáte, ale čo sa týka rozdávania majetku, pozrite sa okolo seba na svojich koaličných partnerov, pána Slotu a pána Mečiara, máte ich v koalícii, oni vám povedia, čo je to rozdávanie majetku. Máte ich vedľa seba vo vládnej koalícii.

  • Teraz v súlade s rokovacím poriadkom sa prihlásila o slovo do rozpravy pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som tak trochu zareagovala na pána kolegu Janiša, na to všetko, čo tu bolo povedané. Nebudem sa vracať, ale podporím pána kolegu Číža v tom, že určite náš rast sa neblíži k bode nula, ale máme 2,4 %, čo máme najviac z okolitých krajín. A ďalšiu vec, takú konkrétnu, ktorú by som chcela povedať z týchto poznámok, čo tu mám, ja som včera sedela so zástupkyňou americkej ambasády, s pani Baoom a ona sa pýtala, ako to je, alebo, ako to občania vnímajú, pretože okolité štáty to vnímajú veľmi pozitívne, tí, ktorí neprijali euro, ja som povedala, že je to veľmi pozitívne v čase hospodárskej krízy, bol to veľmi dobrý krok, ale tento krok prijala naša vláda. Nebudem vyčítať, čo ste urobili vy, čo sme urobili my, ale bol to základ. My sme dodržali maastrichtské kritériá. Keď si pamätáte, celá snemovňa vtedy kričala, že nedokážeme euro prijať. Dnes je taká situácia, že jednoznačne prijatím eura nám neklesá mena, jednoznačne prijatím eura my sme v tejto kríze urobili prvý a základný krok, ktorý túto krízu posúva a posúva ju k lepšiemu, pretože kríza nevznikla iba na Slovensku, pán Janiš, čiže naša vládna koalícia za to nemôže, kríza vznikla celosvetovo. Tak, prosím vás, nedávajte nám na plecia to, čo sa nesie celým svetom. Tak si povedzme pravdu o eure.

    Ďalšiu vec by som chcela povedať ohľadom sociálnych podnikov. Bola som v Slovenskej televízii s kolegom poslancom, pánom Štefancom. Pretože tu padli viackrát slová: Viete, ako funguje sociálny podnik? No vieme. Ale pán Štefanec, ak dostal túto otázku, povedal, že nevie. Pán Janiš, vy viete, ako fungujú sociálne podniky? Bola by som veľmi rada, keby ste mi na to odpovedali a či vôbec viete, čím sa týchto osem podnikov zaoberá a či ste sa ako poslanec vôbec boli pozrieť v týchto podnikoch, že ich tu verejne kritizujete a pranierujete, rozprávate o niečom, o čom nemáte ani šajnu.

  • Čiže, toto je moja odpoveď na to, že rozprávate stále o niečom, ako funguje, ako nefunguje. Nikto nedostal sto miliárd korún. Do sociálnych podnikov išli prvé zálohy desať miliónov korún, ktoré sa jednoducho budú zúčtovávať na základe, je to preddavok. Ak sa niečo kúpi, poviem hocičo, pero, čokoľvek a vy viete, je tam trojstupňová finančná kontrola, ukáže ako neoprávnený náklad, tento náklad nebude zaplatený. Čiže nevytýkajme tomu, že kto čo kúpil, alebo nekúpil. Sú to náklady, ktoré budú oprávnené a ktoré budú neoprávnené. A na to už sú iní, aby to posúdili a nie parlament. Na to sú odborné pracovné skupiny a nie my.

    Ďalej vám poviem, čo robia tieto sociálne podniky. Tieto sociálne podniky sa hlavne zameriavajú na krajinotvorbu. To znamená, že budú čistiť lesy urbariátov, budú čistiť lesy a budú spracovávať zdroje, ako sú drevoštiepka a pelepky. Pýtam sa vás, komu v tomto budú konkurovať, že vyčistia les. Myslíte si, že je toľko ľudí, ktorí chodia do lesa a zbierajú konáre? A takisto sa zaoberajú sociálnymi službami. Tak, pán Janiš, prosím vás pekne, príďte sa pozrieť na niektorý sociálny podnik, ako funguje, prečo funguje a nestojte tu a nekritizujte. Pretože mohli by ste potom kritizovať Francúzsko, kde tieto podniky sú od II. svetovej vojny. Mohli by ste kritizovať Taliansko, nech sa páči, kde je 7 tisíc sociálnych podnikov, ktoré sa osvedčili a osvedčili sa pre tých ľudí, ktorí sú na dedinách, ktorí žijú 40 km od mesta, kde ich stoja množstvo peňazí na cestovné. Sú to ľudia, ktorí sú nad päťdesiat rokov. Sú to ľudia s nízkym vzdelaním, ktorých je veľké percento v rade nezamestnanosti, a títo si nenájdu tak ľahko prácu. A práve preto, ak si pozriete – podporím pána Petráka –, ak si pozriete stránku ZMOS-u, pozrite si ju, čo píše ZMOS o sociálnych podnikoch. A na konci je veta – nemám to tu, ale ja to sem donesiem cez prestávku – na konci je veta: „ZMOS čaká, kedy štát zainvestuje do sociálnych podnikov a kedy štát vstúpi a bude lepšie financovať tieto podniky.“ Tak potom neviem, za koho rozprávate, pán Janiš, sám za seba alebo za svojich kamarátov?

    A ďalej vám chcem pripomenúť, že bol urobený poslanecký prieskum. Poslanecký prieskum nekonštatoval žiadne porušenie zákona. Všetci poslanci sa na ňom mohli zúčastniť a zúčastnili sa na ňom.

    A poslednú vetu, ktorú ešte chcem povedať. Nerozprávajme o mzdách, lebo tak, ako som minule povedala, takýto výkrik do tmy už bol povedaný, že manažéri a nebolo to na manažérov, ale bolo to na ľudí, ktorí školia, berú 1 200 korún za hodinu. My sme si vytiahli projekty z vašej éry, kde pani poslankyňa Radičová školila ľudí od 5 do 7 tisíc korún. Okamžite sa toto stratilo. Okamžite ten, kto s tým vyšiel, pani kolegyňa Sárközy okamžite s tým prestala. Pán Janiš, mám vám doniesť túto tabuľku cez prestávku? Ja vám ju donesiem.

  • A čo sa stane s tými podnikmi? No tieto podniky podľa zmluvy musia byť 5 rokov udržateľné, či budú dostávať peniaze, alebo nebudú, pretože tie financie potom musia vrátiť. A to je zase, pán Janiš, o neznalosti, ktorú nemáte.

    A poslednú vetu, ktorú chcem povedať. Veď všetky tieto opatrenia, vrátane sociálnych podnikov, ktoré tu máte, schválila Rada pre hospodársku krízu. Máte tam aj svojich zástupcov, boli tam zamestnanci a zamestnávatelia. Tak to neprikladajte pani ministerke Tomanovej, že je to jej výmysel. Bolo to schválené Radou pre hospodársku krízu. Máte tam svojho zástupcu, nevyjadril sa k tomu. A tieto sociálne podniky, ak sa idú rozširovať, tak sa idú rozširovať pre starostov, idú sa rozširovať pre obce a nejdú sa rozširovať pre súkromné osoby. Tak vás prosím, to, čo je vo svete už zaužívané, a to, čo pomohlo ľuďom, tak ja si myslím, že to pomôže aj na Slovensku, pretože by sme sa mali poučiť od iných štátov v tom, čo je dobré. Takže potom jednoducho aj Francúzi, aj Taliani, aj všetci dookola robia veľmi zlé kroky. Ale ja si myslím, že ich robia dobre, tak ako sú tieto opatrenia.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pán poslanec Brocka, pán poslanec Frešo, pán poslanec Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Július Brocka.

  • Vidíte, pani kolegyňa, že sociálne podniky vo vašom podaní sú problém. Áno, existujú v iných krajinách, ale ja neviem, akú majú skúsenosť a či je taká istá, ako máme my na Slovensku zo zneužívania tejto inštitúcie. Veď za stovkami miliónov korún do sociálnych podnikov stoja vaši ľudia, páni poslanci. Veď pani Laššáková by vedela o tom hovoriť, kto teraz z jej blízkeho okolia, mená, ktoré sú z tlače známe. Prosím vás, ja vám poviem jeden konkrétny príklad, pokojne. Ja vám poviem konkrétny príklad zo života. Napísal mi súkromník, majiteľ jednej píly, ktorý zamestnával vyše 25 ľudí, a píše: „Keď sme mali prijať euro, tak našu pílu likvidovala tvrdá koruna.“ Jednoducho bol ohrozený pevnejúcou slovenskou korunou a neviem, či aj neprepustil nejakých ľudí z tohto dôvodu, keď nechcel firmu zatvoriť. A on hovorí, teraz ma likviduje podľa vášho sociálny – ja tomu hovorím štátny podnik – píla, ktorá zamestná rovnaký počet ľudí, na týchto ľudí dostane od štátu na výplaty, na odvody, na platy tých vašich manažérov aj na ich auto a jednoducho zlikvidujete tohto človeka, ktorého nezlikvidovala silná slovenská koruna. To znamená, v jednej dedine 25 miest vytvoríte a v druhej dedine 25 miest zlikvidujete. Toto je sociálny podnik alebo po mojom štátny podnik v réžii strany SMER. Takéto sociálne podniky ani v Taliansku, ani vo Francúzsku nenájdete, vážená pani kolegyňa.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Za takú mimoriadne, povedal by som, až trápnu považujem tú vsuvku ohľadne hospodárskej krízy. SDKÚ – DS a menovite pán poslanec Mikloš raz, dvakrát, trikrát, každý krát, odkedy vôbec kríza bola, ešte skôr, ako ste si ju ráčili všimnúť v Smere, navrhoval, aby sme mali všeobecnú debatu o kríze na pôde parlamentu a musím uznať, že toto ste vždy odmietli a aj ten váš propagandistický zásobník nejako vyčpieva, lebo dnes hovoriť o istote 2,6-percentného hospodárskeho rastu, pani poslankyňa, som pevne presvedčený, že nepríde pán minister financií a nepovie, že máte pravdu. Už je to staré, treba vymieňať, treba vymieňať skutočne.

    A čo sa týka eura, to je taká otrepaná pesnička, že vy ste vlastne zaviedli euro. Vy veľmi dobre viete, že tesne po nástupe súčasnej vlády bola situácia, kedy premiér, ktorý sa vajatavo vyjadroval k euru, dokonca ho spochybňoval, vďaka padajúcemu kurzu koruny musel tento záväzok prijať. Ja si myslím, že to je pre Slovensko správne a rovnako si myslím, že je pre Slovensko správne, keď sa dnes bavíme o riešení hospodárskej krízy, o konkrétnych zákonoch, o návrhoch, ktoré predložila pani poslankyňa Radičová. Ale nemyslím si, že je správne, keď si tu skúšate propagandu, ktorú ste mohli urobiť v riadnom bode schôdze a toho ste sa veľmi, veľmi báli. A to, myslím si, že je hanba.

  • Posledný s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

  • Dve, tri krátke poznámky na kolegyňu Vaľovú. Najskôr o eure. Mám dojem, pani Vaľová, že vy ste ešte nevedeli, čo to je euro, keď sme my robili kroky na zavedenie eura. No ale v poriadku, no však dobre.

    Sociálne podniky, pani Vaľová, sú vaše dielo, vaše osobné dielo. Vy najviac bojujete za sociálne podniky. A vy dobre viete, prečo za ne bojujete. Vy veľmi dobre viete, prečo za ne bojujete. A práve vaše podráždené reakcie, tieto podráždené reakcie mi dávajú za pravdu, že som zaťal do živého, zaťal som do živého. Tak, ako sme opozícia zaťali do živého pri Privilégiu, pani kolegyňa, presne takto isto horlivo, zanietene, búchaním po stole, hádzaním špiny na opozíciu ste obhajovali Privilégium, pani kolegyňa Vaľová, takto isto horlivo. Akí sme my zlí, že si čosi dovoľujeme povedať. Takto isto horlivo, pani kolegyňa Vaľová, ste bojovali za Privilégium. A viete, kde je dnes Privilégium, pani kolegyňa Vaľová? Vy neviete, kde je Privilégium? Že Privilégium aj dotácia, za ktorú pán predseda vlády sa krvou podpisoval – a beriem to na seba –, že to Privilégium je dnes za túto dotáciu na súde, pani Vaľová? A to je kľudnučko, to nie je sto rokov dozadu. To bolo včera, pani Vaľová, včera. Takže poučenie. Opäť sa dožijeme toho, že aj sociálne podniky v podaní Smeru pre tunelovanie budú na súde? Toto chcete dosiahnuť, pani Vaľová? Zastavte to. Viem, že je to váš biznis, zastavte to.

  • Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke, teraz bude pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za všetky faktické poznámky.

    Pán kolega Janiš, no, nebúcham po stole, to všetci vidia, ja som úplne kľudná na rozdiel od vás, aj keby ste to chceli. Chcem povedať, čo sa týka Privilégia, išli sme v Privilégiu podľa dotácie 849 z roku 2005, a to podľa výnosu pani poslankyne Radičovej, kde nemáte právo skúmať, či niekto má, alebo nemá dlhy. Teraz sme sprísnili podmienky... Pán kolega, prosím vás, aby bolo ticho v sále.

  • Ruch v pléne.

  • Poprosím poslancov, aby sa upokojili a počúvali pani Vaľovú.

  • Teraz sme sprísnili podmienky tým, že netreba iba čestné vyhlásenie, ale každý dokladá, či dlhuje, alebo nedlhuje.

    Ďalšiu vec by som chcela povedať, že ak sa niečo udeje, čokoľvek, ja sa vás nechcem pýtať, čo vy všetko máte na súde, čo ste všetko spôsobili, že ste nemali odvahu – BMG Invest – ľuďom povedať, o koľko peňazí prídu a títo ľudia dnes, ktorí prišli o milióny, žiadajú našu vládu o odškodnenie. Ale nebudem zachádzať do histórie, pretože vlastne vy viete, že všetko maslo, čo máte na hlave, sa vám topí, až máte pod nohami kaluže. Ale nechám to tak.

    A pána poslanca Brocku by som poprosila, nech povie konkrétne, o ktorú pílu ide, lebo tu sú stále také výmysly. Keď som povedala, že naši školia za 1 200 Sk a pani poslankyňa Radičová školila za 5 000 až 7 000 Sk, nezdá sa vám to sociálne? No, maximálne. A ja vám ten dôkaz donesiem, ja ho mám. A donesiem vám ostatné dôkazy, ktoré sú na papieri. Tak, prosím vás, pán Brocka, povedzte, o akú pílu ide. A nevymýšľajte si. Ja si môžem vymyslieť, že napísala Marienka Krajčírka z tej a tej ulice, že je to tak a tak. Čiže, buďme konkrétni, prosím vás pekne, a nerozprávajme tu virtuálne veci, ktoré sme si vymysleli.

    A že sme prijali euro, samozrejme, kolegovia, že sme ho prijali my, samozrejme. A my sa tešíme z toho, pretože to euro nám dnes prinieslo silnú menu a bolo to zásluhou našej vlády, nášho ministra financií, že sme dodržali Maastrichtské kritériá. Viete, kto sa sme...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • V súlade s rokovacím poriadkom teraz požiadala o slovo pani ministerka ako navrhovateľ. Nech sa páči. Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, rada by som zastavila túto, dá sa povedať, zo strany opozície skutočne zlú, zlomyseľnú a nezmyselnú diskusiu, ktorú tu vediete. Apropo, pani poslankyňa Vaľová má absolútnu pravdu, že dotácia pre Privilégium bola jednoznačne schválená v súlade s výnosom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny schváleným, teraz pani poslankyňou Radičovou, vtedy ministerkou práce, ktorá pripravila tento výnos a podľa tohto výnosu sa presne postupovalo. A nebyť toho, že ministerstvo urobí kroky, ktoré urobilo, aby vyslalo kontrolu, tak by nebolo Privilégium tam, kde je. Takže prosím, aby ste skutočne zvažovali svoje vystupovanie aj v tejto veci.

    Ja si v tejto súvislosti dovolím pripomenúť pani poslankyni Sárközyovej jednu vec a to v súvislosti, keď vystúpila a povedala, že na základe tlače a osočila moju dcéru. Tlač sa ospravedlnila mojej dcére, dokonca jej bola na prvostupňovom súde priznaná odplata o nemajetkovej ujme, v rámci nemajetkovej ujmy jej bola prisúdená odplata.

  • Hluk v pléne.

  • Pani poslankyňa Radičová, ja v tejto súvislosti čakám na ospravedlnenie sa od vás mojej dcére za to, že ste šírili, aj keď ste poslankyňa, aj keď sa na vás vzťahuje poslanecký mandát, sú kroky, ktoré môže v občianskoprávnom konaní moja dcéra vydobyť...

  • Vystúpenie ministerky prerušené podpredsedom NR SRpre hluk v pléne.

  • Prepáčte, pani ministerka, poprosím a teraz naozaj...

  • Počkajte, ja vás chcem, ja vám chcem pomôcť, pani ministerka.

  • Poprosím poslancov a teraz naozaj aj z vládnej koalície, vaša pani ministerka hovorí, tak skúste ju rešpektovať.

  • Pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem.

    Ak dovolíte, k sociálnym podnikom, k opatreniam, ktoré sú tu predložené a ktoré boli výsledkom kompromisu a dohody a konsenzu zástupcov sociálnych partnerov, zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov, dokonca aj váš zástupca bol prítomný. Ja len pripomeniem, včera sa uskutočnila neformálna Rada ministrov v Lisabone, teda je to pri príležitosti regionálneho stretnutia sa predstaviteľov Medzinárodnej organizácie práce a tá rada sa konala za účasti aj eurokomisára, pána eurokomisára Špidlu. Slovenská republika so svojimi opatreniami, ktoré sme predstavili, sme boli vyhodnotení ako krajina s najlepším súborom opatrení, ktoré prijala s tým, že stáva sa taký určitý precedens. Vyberie sa ešte jedna krajina a tieto opatrenia a ich efektívnosť sa bude vyhodnocovať a majú byť a slúžiť vzorom pre ostatné štáty. Čiže ja by som na tejto pôde skutočne zvažovala a sypala oheň a síru na opatrenia, ktoré prinášajú ľuďom pomoc.

    K pani poslankyni Radičovej, ja som veľmi dobre rozumela tomu návrhu. Takže ten návrh – ako vždy pani poslankyňa v tomto prípade vykopáva otvorené dvere. A čo sa týkalo pani poslankyne Vaľovej, ona upozorňovala na to, že by sa to mohlo dotknúť aj zamestnancov v štátnej službe. Áno, nastúpi nezamestnaný človek so vzdelaním do štátnej služby, poviem konkrétne na úseku sociálnych vecí a jeho plat je od 12 tisíc, 13, 14 tisíc korún ďaleko pod hodnotou. Sociálni pracovníci sú ohodnotení zhruba o jednu tretinu nižšie, ako sú hodnotení, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Každému jednému štátnemu zamestnancovi budeme doplácať podľa pani Radičovej príspevok vzhľadom na to, že ich mzda je nižšia ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Takže, prosím, zvažujte aj toto.

    A ešte jednu vec, pán poslanec Janiš. Ja by som skutočne veľmi zvažovala slová. Zúčastníte sa na niektorých rokovaniach, neformálnych rokovaniach, formálnych stretnutiach ministrov k tejto problematike a zistíte, že Slovenská republika postupuje plne v intenciách a v súlade s krokmi Európskej únie.

    Nedá mi, aby som sa nevrátila k sociálnym podnikom. Ak sociálne podniky a teraz ich rozširujeme pre obecné úrady, teda zvyšujeme miestnu a lokálnu zamestnanosť a v prvom rade uvoľňujeme podmienky iba pri ich zriaďovaní a to pre obecné úrady, a vy všetci predsa veľmi dobre viete, že starostovia obcí a, samozrejme, aj poslanci sú volení ľuďmi, sú volení zástupcami a sú zástupcami ľudu. A kde inde ako v obciach a mestách je možná taká spoločenská kontrola, akú vlastne majú oni. Takže toto je jedna vec.

    A druhá vec. Pán poslanec Brocka, akú máte skúsenosť so sociálnymi podnikmi a kde? Uskutočnil sa prieskum, poslanecký prieskum, na ktorom sa zúčastnila aj zástupkyňa vášho Kresťanskodemokratického hnutia. Štrnásť ľudí sa venovalo poslaneckému prieskumu z ministerstva práce v piatok do večerných hodín do štvrť na osem, do pol ôsmej a keď skončili, záverečné slová boli, kde sa spytovali naši ľudia pod vedením štátneho tajomníka pána dr. Ing. Siku, či ste spokojní, či boli zodpovedané všetky otázky a či boli – áno, nikto nemal ani jedinú pripomienku a v tej chvíli, ako ste vyšli dolu, ste úplne zmenili názor, ba dokonca ste odmietli podpísať aj záznam z tohto rokovania, aby vaše slová boli akýmsi spôsobom potvrdené, že ste spokojný a že ste nezistili žiadne pochybenia.

    V tejto súvislosti pripomeniem, v decembri som sa zúčastnila alebo bola som sa osobne pozrieť na sociálne podniky, ktoré sú mesačne monitorované zo strany sociálnej implementačnej agentúry a všetky nedostatky – ľudia, ktorí pracujú, robia aj chyby –, takže všetky nedostatky, ktoré sa zisťujú, sú okamžite riešené. Okamžite, akonáhle vyplával problém a zopakujem, okrem mesačnej kontroly, ktorú robí sekcia riadenia Európskeho sociálneho fondu, okrem toho je tam štvrťročná kontrola zo strany kontroly a štátneho dozoru ministerstva práce. Zúčastnili sme sa osobitne, ja som doteraz prešla šesť podnikov a ešte prejdem aj posledné dva a v tejto chvíli by som pripomenula, že áno, akonáhle sa urobí nedostatok a rieši sa, tento nedostatok sa rieši a prijímajú sa opatrenia. Ak je zakúpené niečo, čo je neoprávneným výdavkom, nikto takýto výdavok nepreplatí. Takže bola by som veľmi rada, keby ste uviedli na pravé miesto to, čo sa v skutočnosti deje.

    Ide o pilotný projekt a ja vám môžem garantovať, že do týchto troch regiónov – Banskej Bystrice, Košíc a Prešova – smerujú ďalšie prostriedky a nie malé prostriedky, je to 10 miliónov eur v rámci globálnych grantov. Budú výlučne na projekty zamestnávania ľudí. Takže prosím vás pekne, o čom to tu hovoríte? Sociálne podniky sú ďalším nástrojom, kde predpokladáme zamestnať desaťtisíc ľudí. Starostovia obcí, primátori miest, Združenie miest a obcí privítalo takúto situáciu a privítalo tento nástroj. Na medzinárodnej úrovni, na európskej úrovni najvyššia organizácia, pán Somavio, generálny tajomník Medzinárodnej organizácie práce prišiel pogratulovať k takémuto súboru opatrení. O čom to tu rozprávate?

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani ministerky sa prihlásili pani poslankyňa Jana Laššáková, pán poslanec Ivan Mikloš, pán poslanec Július Brocka, pán poslanec Pavol Frešo, pán poslanec Ján Kvorka.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo dávam pani poslankyni. Ešte pán poslanec Janiš? Stlačte trojku, pán poslanec. Zapíšte, aha už je tam. Takže posledný – pán poslanec Janiš. Teraz uzatváram možnosť prihlásenia sa k faktickým poznámkam a slovo má pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Naozaj treba oceniť a ja osobne oceňujem všetky kroky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a osobne pani ministerky, ktoré robí od nástupu do vlády, teda od roku 2006 a hlavne teraz, v čase krízy. Všetky tieto reči, ktoré tu počúvame zo strany opozície, sú naozaj len strašenie a myslím si, že neviete ponúknuť a nemáte čo ponúknuť na riešenie problémov. Všetky opatrenia naozaj ľudia vnímajú veľmi dobre. A som tiež veľmi rada, že pani ministerka vysvetlila, a už niekoľkokrát a opakovane, sociálne podniky, čo je ich zmyslom a čo je ich cieľom a ja osobne nemám vôbec záujem, aby som na takéto lacné novinové reči reagovala, pretože si myslím, že osobne nie som zaangažovaná v sociálnych podnikoch vôbec. A chcem povedať, že v rámci nášho kraja zamestnávajú sociálne podniky už 200 ľudí. Skutočne asi treba možno počúvať a pozerať aj televíziu, pretože v decembri, keď bola pani ministerka, boli z toho správy. Takže fakt je ten, ja toto celé hodnotím len ako vašu určitú závisť, nazvem to, a nejakú propagandu, aby ste všetky kroky, ktoré robí táto vláda, svojou kritikou znemožnili a proste znechutili ľudí. Ale skutočne nepovažujem celú vašu kritiku za racionálnu. Ďakujem.

  • S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Janiš. Pán poslanec Janiš má procedurálny návrh.

  • Pán predseda, pán podpredseda alebo pán predsedajúci, vyhláste prestávku až do času, kým sa pani ministerka vráti.

  • Vzhľadom na skutočnosť, že tu naozaj nie je ani spravodajca, ani navrhovateľ, vyhlasujem 3-minútovú prestávku a prosím, ak sa nachádzajú v Národnej rade, aby sa dostavili do rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani ministerka, my tu máme takú službu, ktorá by vás obslúžila aj kávičkou, aj čajom, aj vodou, keď treba. Naozaj.

    No teraz po prestávke dávam slovo pánovi poslancovi Miklošovi, ktorý je ako ďalší prihlásený s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani ministerka, to najdôležitejšie, prečo som sa prihlásil, je, že ma šokovalo, doslova šokovalo, musím povedať, že z úst pani poslankyne Vaľovej až tak nie, tam som si už zvykol na všeličo, ale z vašich úst ma šokovala snaha prenášať zodpovednosť za kauzu Privilégium na Ivetu Radičovú. To je neuveriteľne drzá, perfídna lož. Na kauzu, ktorú spôsobila vaša členka, členka vašej strany, na kauzu, za ktorú sme navrhovali vaše odvolanie, za ktorú sme navrhovali, aby ste niesli politickú zodpovednosť, za kauzu, ktorá dnes je predmetom súdneho pojednávania, kde čelí táto vaša bývalá členka, ktorú ste potom vylúčili, žalobe, za túto kauzu sa snažiť preniesť zodpovednosť na Ivetu Radičovú, považujem za neuveriteľnú drzosť, za šokujúcu drzosť.

    Čo sa týka toho, ešte jedna vec ma mrzí na vašom vystúpení, keď ste povedali, citujem vás teraz, že „my opozícia sypeme popol a síru na vládne opatrenia, ktoré majú pomôcť ľuďom“. Tak vám chcem pripomenúť, pani ministerka, že to vôbec nie je pravda. Jediné, čo odmietame a kritizujeme, sú vami chápané sociálne podniky, ako ich vy chápete. My neodmietame sociálne podniky ako-také. Ale také, aké zavádzate vy, kde si z toho robíte kšefty pre vám blízkych ľudí – asi nie vy priamo, pani Laššáková, ale vám blízki ľudia – a také, ktoré plytvajú verejnými zdrojmi, také sociálne podniky, ktoré zavádzajú nekalú konkurenciu a likvidujú normálnych podnikateľov, ako to ukázal pán poslanec Brocka.

    A to, že nesypeme popol, naopak, navrhujeme, o tom najlepšie svedčí to, že návrh na zvýšenie nezdaniteľného základu sme tu dávali v októbri a vy ste ho odmietli. Návrh na medzitrh práce, ktorý dávate teraz, dávala pani poslankyňa Radičová v októbri, vy ste to odmietli. Návrh na odvodové daňové zvýhodňovanie živnostníkov sme dávali na jeseň, vy ste to odmietli. Tak kto sype popol? Vy alebo my?

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Július Brocka. Nech sa páči.

  • Pani ministerka, s vašou pani poslankyňou Laššákovou už v prestávke som jej odpovedal na jej rečnícku otázku, že opozícia nemá čo ponúknuť, tak hovorím, že všetky návrhy okrem tohto jedného, proti ktorému protestujeme, tak to sú vlastne návrhy opozície na pomoc alebo riešenie negatívnych dopadov hospodárskej krízy.

    Ale k vašej otázke. O čom to hovoríte? – Veď nás zo zahraničia chvália. Pani ministerka, vás zo zahraničia chvália od roku 2006. Aj po voľbách a chválili vás za vysoký ekonomický rast slovenskej ekonomiky, aj za euro. Ja mám taký pocit, že niektorí z tých, ktorí vás chválili, ani nepostrehli, že došlo ku zmene vlády v roku 2006.

    Ale k veci, k tomu štátnemu podniku. Pani ministerka, vy zavádzate nové štátne podniky a dali ste im alebo prevzali ste taký honosný názov – sociálne podniky. No proti tomu sa ťažko protestuje. Nakoniec, veď tie podmienky, ktoré dnes platia, tak sú veľmi prísne a ťažko sa dajú zneužiť – zamestnať 30 % znevýhodnených uchádzačov o prácu na trhu práce, istú časť a výraznú časť zisku znovu umiestniť do sociálneho podniku. A predstavte si, že pri tých prísnych podmienkach vaši ľudia to aj tak dokázali využiť. Mená – pani Grečková, Babič, teda pani Laššáková, pani Vaľová – tieto boli skloňované pri tých prísnych podmienkach. A vy ste to vedeli využiť. No viete si vy teraz predstaviť, čo bude, keď vy ste tie podmienky úplne uvoľnili? Už dnes je možné zamestnať kohokoľvek, keď to schválime, žiadnych znevýhodnených ľudí na trhu práce, žiadna podmienka, že musia zisk znovu použiť na vytvorenie nových pracovných miest. Pani ministerka, toto je čistý biznis pre vašich ľudí.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, čo sa týka kauzy Privilégia, tak si myslím, že najlepšie by ste urobili, keby ste boli ticho. Najlepšie by ste urobili, keby ste boli skutočne ticho preto, lebo vy ste boli tá, ktorá konala, až keď všetko prasklo. Vy ste boli tá, ktorá konala, až keď sme si všetko prečítali v novinách. Vy ste boli tá, ktorá celé týždne nedokázala urobiť jeden telefonát na daňové riaditeľstvo ohľadne svojho bývalého zamestnávateľa, a preto si myslím, že nemáte právo v tejto kauze nejakým spôsobom obhajovať svoj postup.

    Za vrcholne trápne považujem vaše útoky na pani poslankyňu Radičovú, vašu predchodkyňu. Hovoríte, že ste išli podľa jej výnosu, ale ja vám poviem, ako to bolo. Ja vám poviem, tak ako som vám to povedal vtedy, keď sme vás odvolávali, tak, aby sme na to naozaj nezabudli a verím, že to opakovanie vás nakoniec privedie k istej múdrosti.

    Bolo to tak, že komisie za pani poslankyne Radičovej vo väčšine boli obsadzované tak, ale väčšinu tam mali ľudia z externého prostredia. Za vás sa komisie zmenili, mali ste tam 7 ľudí z ministerstva a ďalších 2 z organizácií, ktoré sú ministerstvu podriadené. A práve títo ľudia pustili vášho bývalého zamestnávateľa Privilégium, vašu spolustraníčku do toho, aby dostala 2-miliónovú dotáciu, za ktorú dnes stojí pred súdom. Myslím si, že tú politickú zodpovednosť zo seba nezotriete a nič na tom fakte, že vás vaši koaliční kolegovia podržali, nezmení, že v inej krajine by ste už neboli dávno, dávno ministerkou. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážení páni, hlavne z SDKÚ, všetko toto, čo tu predvádzate teraz v tomto momente a dnes, má svoj zmysel. To jednoducho vidíme, že sa zvolebnieva. Vidíme, že treba jednoducho začať diskriminovať, potierať. To, čo robíte celý čas, obuli ste sa do Smeru a popri tom sa nedívate na to, že vy máte také možnosti a také isté práva, ako máme aj my. Urobilo sa 8 pilotných projektov, ktoré sa urobili na sociálne podniky, ktoré sú vyhodnocované, ktoré sú pod kontrolou a jednoducho vy máte možnosť, ktorýkoľvek z vás poslancov ísť na ministerstvo, zistiť si, opýtať sa, prečítať všetko možné a nerozprávať tu takéto veci, pretože viete, že to verejnosť sleduje, že ľudia sa na to dívajú a jednoducho robíte to účelovo. Rozprávate veci, nad ktorými sa mi jednoducho zastavuje rozum. Vy hovoríte, že na Slovensku sa ľudia boja. To je z vašich úst povedané. No viete, čo vám ja na to poviem? No, ľudia sa boja, ale vášho návratu. Ničoho iného, ak sa na tomto Slovensku boja.

  • To si musíte uvedomiť, pretože keby ste sa na seba pozerali a prehrajte si to alebo čo urobte, tak je ozaj smiešne všetko, čo predvádzate. Viete dobre, že je možnosť teraz na obecných úradoch, na mestských úradoch, máte takú istú možnosť, ako má ktorýkoľvek zo Smeru, ktorýkoľvek z koalície ísť, požiadať starostu, vášho starostu, máte svojich primátorov, o sociálne podniky a nerozprávať tu bludy, ktoré sa tu robia.

    A ešte jedna vec k hospodárskej kríze. Keď bola, tvrdili ste, trh to vyrieši, všetko spraví a bude, čo my robíme bu-bu-bu, bu-bu-bu, bu-bu-bu. Zavčasu premiér a predseda tejto vlády reagoval a pôsobil na to, že sa treba k tomuto....

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Pán poslanec, druhýkrát poprosím reagovať na pani ministerku a nie na rečníkov vo faktickej poznámke. Nechcem vám brať slovo, ale skúste rešpektovať rokovací poriadok. Ďakujem za porozumenie.

    A teraz má slovo pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Dve krátke poznámky na pani ministerku, že ak budú neoprávnené náklady v sociálnych podnikoch, tak ich sociálny podnik musí vrátiť, len mi už povedzte, z akých peňazí ich sociálny podnik vráti. Z akých peňazí vráti sociálny podnik aj tú Toyotu, toho jeepa veľkého, krásneho, pekného v tej Revúcej, keď zistíte, že je to neoprávnený náklad. No, z takých peňazí? Ako Privilégium? Dodnes ich nevrátilo a je tam exekúcia. Len mi povedzte, na čo bude exekúcia v sociálnom podniku, keď nič mať nebude.

    A ešte raz, pani ministerka, Privilégium. Pani ministerka, ja si vás dovolím požiadať, aby ste prestali za Privilégium obviňovať niekoho iného a tobôž nie pani Radičovú. Pani ministerka, neklamte a nezavádzajte. Už to tu bolo povedané. Je pravda, že vy ste zmenili komisiu, kde prevahu v komisii mal tretí sektor? Je to pravda? Je pravda, že vaši ľudia, prevaha vašich ľudí bola v tej komisii a že tí rozhodli a pridelili Privilégiu peniaze? Je pravda, že vy ste to Privilégium tu, na tejto pôde Národnej rady obhajovali, keď sme dali návrh na vaše odvolanie? Je to pravda. Pani ministerka, vrátilo Privilégium peniaze do dnešného dňa? Nevrátilo. Pani ministerka, čo tu zavádzate, že nejaký sociálny podnik, ktorý skrachuje, niečo vráti tomuto štátu. Čistý tunel, pani ministerka. Čistý tunel a biznis Smeru.

  • Chcete, pani ministerka, v reakcii na 2 minúty alebo do rozpravy?

  • Takže teraz má slovo v rozprave opäť pani ministerka. Nech sa páči.

  • Ešte raz. Je totálne zarážajúca vaša neznalosť, pán poslanec Janiš, v oblasti sociálnych podnikov. A poviem to len na základe jednej, jedinej veci. Vy ani to neviete, že je tu uzatvorené spolupartnerstvo s vyšším územných celkom. Vy ani to neviete, že je tu spoluúčasť na financovaní týchto pilotných projektov. A pokiaľ ide o poslancov, ktorí sa angažovali v sociálnych podnikoch a pomáhajú ľuďom, ktorí ich rozbiehajú, je úplne legitímna pomoc zo strany poslancov. Ak by to nerobili, pán poslanec, vtedy by sa dopúšťali porušenia sľubu, ktorý dávali ako poslanci Národnej rady.

    Pokiaľ ide o Privilégium, ešte raz zdôrazňujem, presne v súlade s výnosom 3749 II zo 14. decembra 2005, schválený a podpísaný pani Radičovou, sa postupovalo aj pri poskytnutí dotácií Privilégiu. Zodpovednosť za to, že dá niekto nepravdivé čestné vyhlásenie, nesie tá osoba, ktorá ho predloží. To je na objasnenie. Ja sa k tomu nebudem vracať. Dotácia bola poskytnutá na 44 polohovacích postelí pre najťažších pacientov a 44 nočných stolíkov. Všetky tieto postele a nočné stolíky boli nakúpené a sú tam a využívajú ich títo klienti. Ja som zvedavá, ako dopadne samotný súdny spor, ale to je už predmetom orgánov, teda v tomto prípade, už súdu, kam ministerstvo práce túto kauzu postúpilo. Toľko definitívne, čiže prosím, aby ste neklamali a nezavádzali vy.

    Pokiaľ ide o sociálne podniky, ešte raz zdôrazňujem, v súčasnosti sa overuje pilotný projekt. Sociálne podniky zamestnávajú viac ako 200 ľudí. Samozrejme, že určitá príprava a vybavenie a spustenie a najmä verejné obstarávanie, ktorým museli prejsť tieto podniky, si vyžiadali množstvo času. Čiže to je vlastne dôvod oddialenia spustenia podnikov. Dnes podniky začínajú fungovať a naberajú ľudí. Pracuje v nich viac ako 200 zamestnancov.

    Všetci poslanci a páni, konkrétne tí, ktorí sa zúčastnili na poslaneckom prieskume, mohli sa prísť pozrieť do terénu, ako sociálne podniky fungujú.

    Pán poslanec Janiš, nedá mi nezareagovať na živnostníkov. Kto nastavil živnostníkov tak, aby platili odvody z minimálnej mzdy? Pán poslanec Janiš, je to rečnícka otázka. Nekladiem vám ju. V skutočnosti, kto vlastne tento stav zapríčinil? Nuž, vy prijatím reformných krokov od 1. januára 2004. Od nástupu do vlády, počnúc 26., 27. a 28. júlom 2006 sa ministerstvo práce venuje tejto otázke. Bola zostavená pracovná skupina zo strany zástupcov zamestnávateľov i zamestnancov a táto pracovná skupina v decembri ukončila svoju činnosť a dohodla sa na jedinej veličine, z ktorej sa budú odvíjať odvody pre živnostníkov, a to je priemerná mzda s tým, že ešte nie je vyjasnená výška percentuálneho podielu, a to z toho dôvodu, že ministerstvo zdravotníctva, ktorého sa to tiež týka, z hľadiska nastavenia odvodov do zdravotníctva skutočne ešte pripravuje. V marci by mala byť pripravená legislatívna úprava a je výsledkom, hovorím, opätovne dohody zástupcov zamestnancov i zamestnávateľov. V rámci zamestnávateľov sú zastúpení, samozrejme, aj živnostníci. Túto veličinu, ktorú prijali, prijali na základe toho, že je to veličina, ktorá sa politicky nedá ovplyvniť. Čiže, prosím vás pekne, aj pokiaľ ide o živnostníkov, zvažujte.

    A ešte ďalšia vec. Uvedomuje si niekto, že pri platení takýchto odvodov z takejto výšky je spoločnosť v súčasnosti solidárna so všetkými živnostníkmi napríklad pri platení odvodov do zdravotného poistenia a spoločnosť bude musieť byť s nimi solidárna, keď pôjdu raz do dôchodku, pretože v porovnaní s priemernými dôchodkami, aké budú mať iní ľudia, títo budú mať jednu tretinu dôchodku? To znamená, že všetci budú v hmotnej núdzi a táto spoločnosť sa im bude skladať na dôchodky, a preto je potrebné veľmi citlivo a uvážlivo pomáhať živnostníkom. To neznamená, že predložený návrh práve, ktorý schvaľujete a ktorý je predmetom rokovania, neobsahuje opatrenia, ktoré pomôžu aj živnostníkom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani ministerky sa prihlásili vo faktických poznámkach pán poslanec Pavol Frešo, Stanislav Janiš, Iveta Radičová, Jana Vaľová, Ivan Mikloš, Stanislav Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pani ministerky. Slovo má pán poslanec Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, chcel by som vás informovať, že to, čo ste povedali, je veľmi, veľmi vážne, že tu existujú poslanci, ktorí držia istým spôsobom patronát nad sociálnymi podnikmi, že tu existujú poslanci, ktorí profitujú zo sociálnych podnikov a chcem vás upozorniť, že takýto poslanec pri tomto bode je v konflikte záujmov podľa ústavného zákona, ktorý sa na to vzťahuje a žiadny to doteraz nepriznal. Čiže z tohto dôvodu, vážená pani ministerka, by som vás chcel vyzvať, aby ste povedali, o ktorých poslancov v tejto sále ide, ktorí pomáhajú podľa vášho slovníka sociálnym podnikom, inými slovami, ktorí profitujú zo sociálnych podnikov, ktorí držia nejakým spôsobom patronát nad sociálnymi podnikmi, aby sme my, ich kolegovia vedeli, ako budú títo ľudia hlasovať teraz o vlastnom biznise, ktorý vy predkladáte. Je to vážna situácia. Pani ministerka, ešte raz vás o to žiadam. Povedzte zoznam poslancov, ktorí držia patronát nad sociálnymi podnikmi a kde.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

  • Pani ministerka, je mi smutno, ale musel som sa pozrieť na tie sociálne podniky. Samozrejme, na spoluúčasť VÚC-iek. Pani ministerka, a VÚC-ka s akými peniazmi hospodári? Nehospodári VÚC-ka s verejnými peniazmi? Nie sú to daňové peniaze? Takže, ak to bude ten skrachovaný podnik vracať, no tak to bude vracať z verejných peňazí, z daňových peňazí. Teda raz sa vyskladajú daňovníci na Toyotu, keď to skrachuje, no tak sa vyskladáme na vrátenie peňazí opäť za Toyotu. Tí istí ľudia, raz ju kúpia a potom ju zaplatia ešte raz. Pani ministerka, toto je váš systém.

    Zaujalo ma, pani ministerka, že na súčasné sociálne podniky ste povedali: „Overuje sa sociálny podnik, overujú sa“. Pani ministerka, overujú sa? Nikto nevie ako. Nikto nevie ich výsledky, ani vy sama a napriek tomu tu tlačíte miliardy do ďalších. Som zvedavý, ako zdôvodníte aj tú Toyotu, aj tie nákupy, aj všetky tieto veci. Po overení, že to funguje, že to niečo prinieslo a že ešte je priestor na vytváranie týchto sociálnych podnikov, nemám problém zahlasovať za ďalšie sociálne podniky alebo za ďalšie koruny. Ale zatiaľ, nie je to o ničom inom iba o biznise Smeru. O ničom inom nie sú sociálne podniky. Takže počkajme si na overenie, pani ministerka, však skrátené legislatívne konanie zo dňa na deň nie je žiadny problém. Predložte overenie súčasne fungujúcich, alebo nefungujúcich sociálnych podnikov, ale ako sami vravíte, po pol roku nefungujú. Ešte nefungujú. Takže, keď nefungujú, nie je čo overiť. Prečo dávate ďalšie miliardy?

    A čo sa týka živnostníkov, pani ministerka, vy im politicky zvyšujete vymeriavací základ. Politicky zvyšujete minimálnu mzdu. Tak vás prosím pekne, neroňte krokodílie slzy nad živnostníkmi, ktorých likvidujete.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Iveta Radičová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz a vecne. Podporujeme kroky, ktoré jednoznačne reagujú na dopady finančnej krízy, ktoré pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta a udržať pracovné miesta. K argumentu štátnych zamestnancov, pani ministerka, sú len dve situácie, kedy vaša argumentácia platí. Prvá, že sa vláda chystá prijať ďalších štátnych zamestnancov, rozšíriť stavy, alebo druhá, že ich idete prepustiť a o tri alebo šesť mesiacov ich s dávkou idete prijať. Žiadna iná situácia nastať nemôže. Pretože návrh sa týka tých, ktorí poberajú dávku, lebo sú nezamestnaní. Čiže, buď idete rozširovať stavy a prijmete z evidencie ľudí, alebo sa chystáte prepustiť, a potom ich o tri alebo šesť mesiacov znovu prijať. Takže tento argument naozaj neobstojí.

    A čo sa týka mojej účasti na sociálnych podnikoch, prosím vás, teda pardon, čo sa týka mojej účasti na kauze Privilégium, áno, vyhlášku som vypracovala, samozrejme. Čestné vyhlásenie, že nikto nič nedlží, ale to, že niekto podvádzal v čestnom vyhlásení, to skutočne nie je moja zodpovednosť a ja nepredpokladám podvod. Tu sa azda zhodneme.

    A ešte jedna poznámka. Pani ministerka, azda to bol len preklep, keď ste spomenuli moje priezvisko v súvislosti s požiadavkou ospravedlniť sa vašej dcére. Ja som v živote vašu dcéru...

  • Hlas v pléne.

  • Vy ste povedali moje priezvisko, je to v zázname. Poprosím vás, aby ste sa mi ospravedlnili.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Jana Vaľová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, ja si myslím, že táto debata nesmeruje k opatreniam, čo sa týka hospodárskej krízy, ale jednoducho opozícia tu naniesla vetu – podľa seba súdim teba. To znamená, že hľadá veci tam, kde nie sú. Hľadá míny a hľadá to, čo nám nastavila a to práve kvôli tomu, že presne vie, kde by ona tieto bez hanby tunely robila. A tieto tunely nám chce dnes pripísať. Povedali sme o školeniach za 1 200 korún. A ja som jasne povedala, že pani poslankyňa Radičová, keď naši ľudia školia, ktorí sú tam zamestnaní za 1 200 korún, pani poslankyňa Radičová tieto isté veci robila za 5 000 a 7 000 Sk mesačne. Vážení, toto sú tunely, ktoré robila opozícia a dnes ich chce pripísať nám.

    Ďalšiu vec, ktorú chcem povedať. Samozrejme, išli sme podľa výnosu pani poslankyne Radičovej. To sú všetko míny, ktoré sú nastavané, a kde teraz opozícia čaká, aby nám tie míny podsúvala. Čiže, vážení kolegovia, venujme sa hospodárskej kríze a nehľadajte veci tam, že podľa seba súdim teba, lebo toto ste tu dnes zaniesli do tejto snemovne. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi s faktickou poznámkou na pani ministerku pán poslanec Ivan Mikloš.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tri poznámky.

    Pani ministerka, čo sa týka kauzy Privilégium, vy osobne a predseda vlády ste prevzali zodpovednosť. Prihlásili ste sa k zodpovednosti za Privilégium, keď ste povedali, že sa tam nič nestalo. Tu, na tejto pôde sa to stalo. Či sa stalo, alebo nestalo, sa uvidí, ale každopádne bývalá členka vašej strany je dnes súdne stíhaná za túto kauzu.

    Čo sa týka sociálnych podnikov. Vy sa nám snažíte vkladať do úst, že my sme proti sociálnym podnikom. My nie sme proti sociálnym podnikom. My sme proti takým sociálnym podnikom, aké ich robíte vy, pretože je to biznis Smeru. Je to vec, cez ktorú sa plytvá verejnými zdrojmi, pani ministerka. Prvýkrát ste predložili na Radu pre hospodársku krízu návrh, že chcete použiť 6 miliárd korún na sociálne podniky. Potom sa to korigovalo. Nevieme, koľko to bude, ale vy chcete miliardy korún použiť spôsobom, ktorý sa ukazuje byť veľmi neefektívnym, ktorý sa ukazuje byť plytvaním peňazí, ktorý sa ukazuje byť biznisom Smeru, do ktorého sú namočení vaši poslanci a vy ste to hrdo dokonca priznali, keď ste povedali, že, áno, nesú nad tým patronát. Takže pripájam sa k výzve pána poslanca Freša a vyzývam vás, aby ste povedali, konkrétne ktorí poslanci Smeru sú zapojení v tomto biznise Smeru, pretože som presvedčený, že je to protiústavné.

    A čo sa týka minimálnej mzdy. Áno, je to zavesené na minimálnu mzdu. Minimálny vymeriavaci základ už od našej vlády, ale po prvé, vy ste zvýšili minimálnu mzdu tak, že ste zrušili vlastný zákon, na ktorom ste sa dohodli so zamestnávateľmi a s odbormi. A po druhé, vládnete tretí rok. Tak ak to nie je dobré riešenie a jediným výsledkom vášho trojročného vládnutia je, že ste zriadili komisiu, tak to je naozaj dosť málo a dosť pomalé, najmä v súčasnom stave krízy, keď treba konať rýchlo. Preto sme dali aj tento návrh.

  • Posledný je s faktickou poznámkou prihlásený pán poslanec Stanislav Kahanec.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, myslím si, že nikto z radov opozície nechce spochybniť sociálne podniky ako-také. Spochybňujeme akurát fungovanie týchto podnikov vo vašom podávaní. A to, že to nie je celkom ideálne, potvrdzuje aj vaša konštatácia, ktorú ste pred chvíľou uviedli. To znamená, že sociálne podniky sa riešia v spolupráci so samosprávnymi krajmi a tým ste vlastne len potvrdili, že je to spolupráca vládnej koalície s vládnou koalíciou. Predpokladám, že uznáte aj to, že štatutárni zástupcovia VÚC-ky sú iba z radov vládnej koalície. A ťažko potom uveriť ponukám zo strany koalície, že to môže myslieť aj vážne, keď tu ponúka, že to isté si môže riešiť aj opozícia či opoziční starostovia. Tomu sa uverí len veľmi ťažko.

    A k Privilégiu. Odvolávate sa síce na vyhlášku, ktorá v tomto prípade nie je podstatná. Podstatné sú fakty. Vy ste obhajovali pridelenie dotácie pre Privilégium bez záujmu preveriť stav hneď po úvodných výhradách k prideleniu dotácie. A pritom ste ešte navyše situáciu v Privilégiu poznali už aj predtým ako manažérka v tejto organizácii. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, pretože sa priblížila 11.00 hodina a máme prerokovaný, alebo je už 11.00 hodina za nami a máme prerokovaný iba jeden bod, a to je tlač 894 zákon o Hasičskom a záchrannom zbore, chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme neprerušovali rozpravu a pokračovali ďalej v rozprave s tým, že k hlasovaniu pristúpime o 17.00 hodine.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Keďže nie je všeobecný súhlas, vyhlasujem prestávku do 11.10 hodiny. A potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave. O 11.10 hodine bude hlasovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste zaujali svoje miesta, aby sme mohli hlasovať o prerokovanom bode programu.

    Pani ministerka, pani spravodajkyňa, prerušili sme rokovanie. Ideme hlasovať, takže vás poprosím, aby ste zaujali svoje miesta, pretože budeme potrebovať priestor pre spravodajcu.

    Pán poslanec Jasaň bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore.

    Je to tlač 894.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem, pán predseda.

    V dnešnej rozprave vystúpil pán poslanec Richter, ktorý predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k predmetnému návrhu vládneho zákona, preto dajte najprv hlasovať o skrátení lehoty na prerokovanie predloženého návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 122 za, 1 proti, 12 sa zdržalo.

    Máte súhlas, pán spravodajca, môžeme hlasovať.

  • Dajte hlasovať naraz o všetkých pozmeňujúcich návrhoch pod bodmi 1 až 7 zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 bolo za, 2 nehlasovali.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Dajte teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Richtera, ktorý predniesol v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 98 za, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Môžete dať teraz hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh vládneho zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, všetci boli za.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca.

  • Ďakujem. Dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, všetci boli za.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore.

    Pani ministerka, poprosím vás teraz, aby ste zaujali svoje miesto. Pani poslankyňa Vaľová. Ešte, pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči. Zapnite pani poslankyňu Laššákovú.

  • Ja len chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že dnes máme zasadnutie výboru. Autobus bude pristavený, resp. mikrobus bude pristavený o 12.10 hodine dole pod schodmi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ešte aj pán predseda európskeho výboru, nech sa páči. Zapnite pána poslanca Urbániho.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem poprosiť členov výboru pre európske záležitosti, o 12.15 hodine je výbor. Ďakujem pekne.

  • Ešte pán predseda školského výboru, pán poslanec Devínsky.

  • Ďakujem pekne. Dovoľujem si pripomenúť členom školského výboru, že dnes budeme mať o 13.00 hodine zasadnutie v našej zasadačke.

  • Členovia výboru na kontrolu Národného bezpečnostného úradu máme rokovanie o 12.00 hodine.

  • Dobre, to boli všetky oznamy, ktoré odzneli. A teraz budeme pokračovať v rozprave. Pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda, ja počkám chvíľu, ak dovolíte.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Páni poslanci!

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, pani poslankyne a páni poslanci, začnem tak netradične, obrátim sa na pána Petráka. Pán Petrák, pán poslanec Petrák, nemám k dispozícii žiadny komunikačný manuál ako vystúpiť k tomuto bodu programu a k sociálnym podnikom ma vedie úplne zdravý rozum. A súhlasím s tým, ako veci pomenoval pán poslanec Janiš, pán poslanec Brocka a musím povedať, že bol to klinček po hlave. O tom svedčí aj táto diskusia. Ak my pomenúvame veci pravdivo, vy nás obviňujete z konfrontácie. Súhlasím s mnohým, čo tu už bolo povedané, preto sa nebudem opakovať a budem veľmi stručná a vecná.

    Sociálny podnik podľa nás je subjekt, ktorý má pomáhať najmä znevýhodneným ľuďom, u ktorých ide súbežne núdza nezamestnanosti a zároveň nutnosť socializácie a povedala by som, až integrácie. Mala by to byť podpora tých znevýhodnených ľudí, ktorí ani v prekvitajúcej ekonomike nemajú šancu pracovať. Sociálny podnik nemôže mať taký biznis plán, ktorý by prinášal rozprávkovú produktivitu. Sú tu veľké riziká a ako sa ukazujú, platí to aj v prvej fáze u nás, že sú vysoké vstupné náklady a je tu otázka ziskovosti a z toho vyplýva otázka udržateľnosti sociálneho podniku. Aj keby bol manažment takého podniku najideálnejší, udržateľnosť takého podniku bez stálych finančných injekcií je diskutabilná a ak musia byť podľa vás, vážení páni z koalície, 5 rokov tieto podniky udržateľné, tak bude 5 rokov stála finančná injekcia do týchto podnikov a potom tri bodky. Preto si myslíme, že poňať zakladanie sociálnych podnikov ako jeden z pilierov sanácie hospodárskej krízy nie je veľmi účinný prostriedok a ak, len krátkodobo.

    Trošku mi to pripomína umelú zamestnanosť z čias socializmu, jednoducho je to dotovaná práca. Tento nástroj je, naopak, príležitosťou k straníckemu klientelizmu a tu to už odznelo, lebo si vieme veľmi ľahko domyslieť, kto bude podporený v tomto projekte. Už tie sociálne podniky, ktoré bežia v špeciálnom režime ako pilotné projekty, vzbudzujú podozrenie aj napriek tomu, že tam bol poslanecký prieskum a videli sme papierovo fungovanie, papierovo fungovanie sociálnych podnikov, ukázal sa problém. Výber bol netransparentný a tieto sociálne podniky sú neefektívne. Sú to projekty na jedno použitie a sú dobrou príležitosťou ako si uliať peniaze, pomoc iným je sekundárna vec. Veď nakoniec peniaze idú zo štrukturálnych fondov.

    Chcem povedať, že Kresťanskodemokratické hnutie sa nepridá k tomuto hazardu s verejnými financiami a dôverou ľudí. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Brocka, Kužma. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne, pani kolegyňa, že ste zdôraznili vo svojom vystúpení to, čo považujeme za podstatné aj v tomto návrhu zákona, ktorý predkladá pani ministerka Tomanová. KDH podporuje nové nástroje na zvýšenie alebo udržanie zamestnanosti na Slovensku v týchto ťažkých časoch hospodárskej krízy. Ale KDH je zásadne proti plytvaniu a zneužívaniu peňazí chudobných daňových poplatníkov. KDH protestuje proti tomu, aby minister financií v čase hospodárskej krízy nakupoval pretekárske autá pre policajtov za 117 mil. korún. KDH protestuje proti tomu, aby predseda vlády vyhadzoval 30 mil. korún na zbytočnú kampaň. KDH protestuje proti tomu, aby táto vláda vyhadzovala miliardy korún na predražené či nástenkové, alebo diaľničné tendre. Dámy a páni, o tomto to je. Vy zneužívate hospodársku krízu na rabovanie tohto štátu, na vlastné obohatenie. KDH je za to, aby ste vy v prvom rade šetrili, aby ste vy predali svoje drahé autá, aby ste vy chodili pešo.

    Dámy a páni, o tomto sú ťažké časy, musí každý šetriť. Vy v tejto chvíli plytváte, pani ministerka, a vaši ľudia na finančnej a hospodárskej kríze zarábajú. A darmo to maskujete sociálnymi podnikmi. Ja to chápem, proti sociálnemu sa ťažko bojuje. Ale toto nie sú sociálne podniky, toto sú socialistické podniky, toto sú štátne podniky a vaši ľudia ich chcú dirigovať. Vaši ľudia tam chcú zamestnávať, vy si chcete takto kupovať voličov. Dámy a páni, toto je podvod, toto je podvod v réžii strany SMER. Toto je pravda, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prvýkrát na Slovensku v prípade Privilégia sa stalo, že predseda vlády a ministerka priamo pred kamerami zobrali na seba osobnú zodpovednosť za konanie súkromného podniku. Všetci sme to videli. Ak tam nie je niečo v poriadku, zodpovednosť beriem na seba, boli slová. Ukázalo sa ale, že došlo k pochybeniam, peniaze Privilégium muselo vrátiť. Chcem sa vás spýtať, aká bude tá vaša zodpovednosť, ktorú voči sebe vyvodíte a či nemáte informácie, akú chce zodpovednosť pán premiér vyvodiť voči sebe, keď, znovu opakujem, povedal, ak tam bude niečo v neporiadku, beriem zodpovednosť na seba. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa Gibalová? Nie. Pani Sárközy – do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, dnes je 12. február a nastala historická chvíľa v tejto Národnej rade. Asi sme v rozprave klepli, teda chytili ten klinec po hlave, pretože sa stalo prvýkrát v histórii tohto parlamentu, že pani ministerka vystúpila v rozprave, dokonca dvakrát. My sme ju na to vyzývali viackrát, ale stalo sa to prvýkrát, dostane sa to do dejín, je to 12. február 2009. Prečo to hovorím? Preto to hovorím, pani ministerka, že aj pri prvom čítaní sme pristupovali k tomuto zákonu, aj k ostatným zákonom, ktoré vláda predložila na riešenie hospodárskej krízy, zodpovedne a vecne. Povedali sme, že podporíme všetky návrhy, ktoré budú viesť k tomu, aby sa dopady hospodárskej krízy na Slovensku zmiernili. Ale diskusia, ktorá tu bola pred chvíľou, hovorí o niečom inom.

    Ja som pôvodne chcela predložiť krátky pozmeňujúci návrh a zmieniť sa zopár vetami o tomto zákone, lenže treba reagovať aj na iné veci, ktoré tu odzneli. Pani ministerka, vy ste ma tu verejne vyzvali, aby som sa ospravedlnila vašej dcére. Ja vás prosím, vlastne nie prosím vás, ale ja si dám vybrať stenografický záznam, ja som vašu dcéru ani raz neosočila. To, čo mi dala do úst pani poslankyňa Vaľová, to je jej problém, ale ja sa kvôli niekomu ospravedlňovať nebudem.

    Odznelo to viackrát – kauza Privilégium. Treba sa toho dotknúť. Pani ministerka, vy a pán premiér ste povedali, „ak tam nastali nejaké problémy, beriem to na svoje tričko“. To sú slová pána premiéra. No v Privilégiu nastali problémy. Na pondelok bol zvolaný súdny proces, ktorý je teraz preložený na marec. To je jeden problém, tak asi tam niečo nie je v poriadku. A ten druhý problém je ten, že je tam síce exekútor, ktorý by mal zhabať majetok Privilégia, lenže Privilégium fakticky už neexistuje, pretože majetok pani Madlová, nominantka strany SMER toho času, teda bývalá nominantka strany SMER, prepísala tento majetok na svoje 2 dcéry. Takže môže tam byť exekútor, nič sa nebude diať, pretože nebude vedieť čo zhabať. Preto sa vraciame ku kauze Privilégium a vraciame sa kvôli tomu, že ste vy sama a pán premiér povedali, ak tam nastala chyba, tak tú chybu beriem na svoje tričko. A vy sa to pokúsite zahrať do autu s tým, že spomínate 44 polohovateľných postelí. Pani ministerka, koľko je domovov sociálnych služieb na Slovensku, ktoré by potrebovali polohovateľné postele? Koľko je hospicov, ktoré by potrebovali polohovateľné postele? Ja neviem, koľko ich dostali, ale poviete to. Ja pri tomto pulte v Národnej rade môžem hovoriť to, čo pokladám za správne. Pani ministerka, vy ma nemôžete v tom zastaviť, zatiaľ. Keď týmto urážam, aby ste povedali, koľko domovov sociálnych služieb je na Slovensku a koľko postelí dostali, tak túto urážku beriem na seba, pani ministerka, po vás akože.

    A teraz sa vrátim k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Môj pozmeňujúci návrh sa týka tých sociálnych podnikov, o ktorých už rozprávame od rána. Môj pozmeňujúci návrh prečítam. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 940:

    „V čl. 1 v treťom bode sa vypúšťa § 72 e). § 72 f) a § 72 g) sa označujú ako § 72 e) a § 72 f). Zároveň sa primerane upraví znenie úvodnej vety.“

    Odôvodnenie jednou vetou. Navrhujem ponechať súčasne platný právny stav úpravy inštitútu sociálneho podniku. Prosila by som kolegov, ktorí to berú zodpovedne, aby nepodporili pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe, ale podporili môj pozmeňujúci návrh a hneď vysvetlím prečo. Pani ministerka, ja som svoje obavy, čo sa týka sociálnych podnikov, povedala už v apríli, keď sa prijímal zákon o zamestnanosti. Vtedy tam bol prvýkrát definovaný pojem „sociálneho podniku“. Ten zákon je v platnosti od 1. mája 2008 a ten zákon meníme teraz, jednak aj zákon o zamestnanosti a jednak aj zákon o sociálnych podnikoch. Aj vtedy som povedala, že síce vo svete existujú sociálne podniky, vy ste tu spomínali Taliansko, Francúzsko, určite aj niekde inde. Slovensko s tým nemá skúsenosti, uvidíme, ako sa vyvinie a potom sa k tomu vyjadríme.

    Vzniklo 8 pilotných projektov. Boli sme na poslaneckom prieskume, ktorý tu toľko skloňujete. Ešte raz musím zdôrazniť, na poslaneckom prieskume sme dostali papierovo podložené veci, na ktoré sme sa pýtali, aj tam sme sa vyjadrili, že podľa nás nie je transparentné, keď sa k tomu vyjadrujú predstavitelia VÚC-iek a zhodou okolností práve tí, ktorí sú prepojení na stranu SMER. Pani ministerka, vy ste tu pred chvíľou povedali, že to je samozrejmá vec, že poslanci pomáhajú svojmu regiónu, ale v tejto Národnej rade je 150 poslancov, ktorí by veľmi radi pomohli svojim regiónom, nielen tým privilegovaným, tým ôsmym, ale, povedzme, aj na južnom Slovensku, napríklad aj v Banskobystrickom kraji, tam, kde je nezamestnanosť najvyššia. Pretože nie práve tam je najvyššia nezamestnanosť, kde sa utvorili sociálne podniky. A keď spomeniem napríklad Prešovský kraj alebo východ Slovenska, tak nie práve v Bardejove je najvyššia nezamestnanosť. To len na margo.

    Ale aby som teda povedala, pretože sme obviňovaní, že poslanci nevedia, čo je sociálny podnik, nevedia, o čom je reč, sú tu vyvolení, ktorí o tom vedia všetko a majú to preštudované. Ja vám prečítam, sú to tri kratučké odseky. Nechcem tým unúvať poslancov, ale chcem, aby o tom vedela verejnosť, čo to znamená sociálny podnik, pretože ľudia nie sú o tom informovaní. Oni počúvajú len to slovo sociálne a myslia si, že je to v ich prospech. „Pôvodný zákon“, teraz citujem, „ktorý je platný od 1. mája 2008. Sociálny podnik na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva zamestnancov, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v počte, ktorý predstavuje najmenej 30 % z celkového počtu jeho zamestnancov.“ Zrozumiteľné pre každého. „Poskytuje podporu a pomoc zamestnancom, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie, nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce. Najmenej 30 % z finančných prostriedkov získaných z príjmov z predmetu činnosti, ktoré zostanú po úhrade všetkých výdavkov na predné činnosti za príslušné zdaňovacie obdobie podľa daňového priznania, každoročne použije na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšovanie pracovných podmienok.“

    To boli podmienky, za ktorých vznikali sociálne podniky od 1. mája 2008. Možno s tým súhlasiť, pretože sociálne podniky prijímajú do pracovného pomeru ľudí, ktorí sú znevýhodnenými uchádzačmi na trhu práce. Možno s tým súhlasiť aj v tom zmysle, že 30 % z finančných prostriedkov musia vrátiť. No lenže vy v tej novele, o ktorej je reč teraz, meníte práve tieto podmienky. To znamená, už nemusia byť znevýhodnení na trhu práce, už sa môže zamestnať hockto a ten zisk, ktorý sa tam vytvára, nemusia vrátiť, ale môžu s tým robiť, čo chcú. S týmto máme, pani ministerka, vážne problémy.

    Vy ste tu spomínali, že tieto sociálne podniky po novom budú môcť zriaďovať obce a vyššie územné celky. Áno, je to v poriadku. Ja som sa rozprávala s predstaviteľmi ZMOS-u, pretože ste povedali, že ZMOS je s tým uzrozumený a oni mi povedali, áno, podľa nich je to správne a uvidia, čo to prinesie. Na moju otázku, či si nemyslia, že tam bude možný nejaký klientelizmus alebo protekcionizmus, mi povedali nie, pretože všetky tieto príspevky budú nárokovateľné. Ale potom mi povedali, že ale máte asi trošičku pravdy, pretože pani ministerka mi nedala jednoznačnú odpoveď na tú moju otázku, či tieto prostriedky budú nárokovateľné.

    Takže ja vám, pani ministerka, dávam túto otázku, pretože na Slovensku je 2 894 obecných samospráv, teraz VÚC-ky vynechám. Tak 2 916, áno, vy ste puntičkárka, áno, ďakujem za to, že máte lepšie čísla. Na Slovensku je 2 916 obecných samospráv. Všetky tieto samosprávy budú mať nárokovateľné príspevky na sociálne podniky? Samozrejme, treba spĺňať podmienky. Áno, to je to dobré, ak splnia podmienky. To, či splnia podmienky, alebo nie, o tom bude rozhodovať Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, klientelizmus ani tam nemôže byť, pretože keď to splnia, dostanú. Ja sa len pýtam – nechajme to číslo 2 916, zostaňme pri takom priemernom čísle 500 –, keď 500 obecných samospráv bez rozdielu na to, či sú na juhu Slovenska, na Orave, na Kysuciach, či je tam starosta za stranu SMER, SNS, HZDS, SMK, SDKÚ alebo KDH, pevne verím, že som nikoho nevynechala, splní podmienky, všetci dostanú rovnaké prostriedky v rovnakom počte? Keď poviete, že áno, ale musíte ma o tom presvedčiť. A tých žiadostí môže byť 600, 700, 800, no tak zrejme 2 916 ich nebude. Takže to je moja pripomienka k tomu, čo ste tu povedali, že nikto to nezneužije a každý bude mať rovnaké právo. Lenže nebude mať asi rovnaké právo, pretože pán premiér sa už raz vyjadril, že keď je tých žiadostí viac, tak, samozrejme, budú uprednostnení tí, ktorí sú nominovaní za stranu Smer. Vy ste povedali, že nie je tam kolónka za stranu SMER, ale tak potom sa dohodnite s pánom premiérom. Takže, keď všetky obecné samosprávy a vyššie územné celky, ktoré sa sem prihlásia, splnia podmienky, dostanú všetky prostriedky, tak potom budeme môcť hovoriť o sociálnych podnikoch, zatiaľ o tom nemôžeme hovoriť.

    A ešte jedna moja pripomienka, pani ministerka. Pevne verím, že táto moja pripomienka je správna, keď nie, tak vy sa k tomu vyjadrite. Ja mám také informácie, a vy ste to povedali vo svojej úvodnej reči, že sociálne podniky boli prerokované, teda novela zákona o zamestnanosti, to je samozrejmá vec, bola prerokovaná na Rade vlády, ktorá vznikla pre hospodársku krízu a súčasťou toho zákona o zamestnanosti sú aj sociálne podniky. Lenže podľa mojich informácií sociálne podniky neboli prerokované v tripartite. Myslím si, že sociálnodemokratická strana, keď ešte k tomu zmenila aj tento zákon, by to mala mať na svojom tričku a mala by to aj spraviť.

    Takže, pani ministerka, ja som povedala všetky svoje za a proti. Ešte raz zdôrazňujem, pani poslankyňa, však vystúpte aj vy, aj pani ministerka, bude to v poriadku. Povedala som stanovisko mojich kolegov za Stranu maďarskej koalície, podporíme všetky návrhy, ktoré budú riešiť súčasnú hospodársku krízu. Táto hospodárska kríza nie je koaličná, opozičná, nie je pravicová, ľavicová. Ale povedala som aj to, že ja a moji kolegovia zo Strany maďarskej koalície majú problémy so sociálnymi podnikmi tak, ako je to naformulované v tomto novom zákone, v žiadnom prípade podporiť nemôžeme.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami – poslankyňa Vaľová, Gibalová, Nachtamnnová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela na vystúpenie pani kolegyne povedať iba jedno. Nebudeme sa už vracať k sociálnym podnikom, pretože bol poslanecký prieskum, môžete si ho zopakovať, kedykoľvek môžete prísť na ministerstvo a kedykoľvek si môžete veci vyjasniť. Pretože rozprávať tu o niečom, kde mnohí poslanci ani nevedia, o čom rozprávajú. Tak ako som sa spýtala v televíznej debate a pán poslanec Štefanec mi povedal, že nevie, ako fungujú podniky, tak ja by som poprosila všetkých kolegov, aby prišli na ministerstvo práce, aby sme si tieto otázky vyjasnili, aby prišli opätovne na poslanecký prieskum, aby si dali predložiť materiály, resp. navštívili sociálne podniky.

    A čo sa týka pomoci poslancov, každý jeden poslanec má legitímnu povinnosť komukoľvek v regióne vysvetliť legislatívu, komukoľvek pomôcť a pomôcť aj ľuďom, ktorí pracujú v sociálnych podnikoch a to tým, že im legislatívne pomôže, vysvetlí a objasní veci. Čo túto legitímnu vec chcete poslancom zobrať? No veď predsa to nemyslíte vážne! Ešte raz opakujem, nebudeme sa viacej vyjadrovať k sociálnym podnikom, pretože je možný poslanecký prieskum, boli ste na ňom. Treba si tieto veci prísť vyjasniť a nerozprávať veci, ktoré sú nepravdivé, zavádzajúce a ktoré máte niekde útržkami. Čiže hovorím, nebudeme sa k tomuto viacej vyjadrovať. Nech sa páči, urobme si ďalší poslanecký prieskum, poďme priamo do terénu a potom sa môžeme o tom baviť.

    Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pani kolegyňa Sarközy, ja by som vás chcela uistiť, že viem, ako fungujú sociálne podniky v iných krajinách. A ešte by som vás snáď doplnila, že toto „vylepšenie podmienok“ vytvárania sociálneho podniku bude mať následok práve to, že tí, ktorí by mali byť cieľovou skupinou, v tomto sociálnom podniku budú vytesňovaní z možnosti zamestnať sa. Napríklad bude to skupina postihnutých ľudí, ktorí môžu pracovať, napríklad bude to skupina žiakov, ktorí ukončia praktickú školu v rámci zariadení sociálnych služieb. Nebudú mať šancu sa zamestnať a bude ich dosť aj vďaka zákonu o sociálnych službách, ktorého platnosť sa ešte len naplno ukáže a postihne aj týchto ľudí. Ja tu vidím tieto súvislosti, čiže doplnila by som ešte aj upozornenie na tieto súvislosti. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, je mi ľúto, ale tu ste prezentovali, že sa držíte zásady, tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Nie je to prvýkrát, čo zaznelo z radov opozície, že premiér verejne vyhlásil, že starostovia za stranu SMER budú uprednostňovaní. Takéto niečo nikdy nezaznelo, nikdy. On iba povedal, že nebudú diskriminovaní. A uveďte mi nejaký racionálny dôvod, prečo by mali byť starostovia za stranu SMER diskriminovaní len z dôvodu členstva v tejto strane a s nimi aj ich obce. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky – pani poslankyňa Sarközy.

  • Ďakujem za slovo. Tak začnem odzadu. Pani poslankyňa Nachtmannová, určite bude možnosť, aby som nabudúce predniesla doslovný prepis toho, čo povedal pán premiér. Ja som ho doslovne citovala.

    Pani poslankyňa Gibalová, súhlasím s tým, čo ste povedali. Áno, určite tu bude teraz skupina, keď sa prijme táto novela zákona, ktorá nebude môcť pracovať v týchto sociálnych podnikoch a určite súhlasím s tým, že je to skupina ľudí, pre ktorých by tieto sociálne podniky mali vznikať. A ja by som sa rada spýtala, čo je to legitímna povinnosť každého poslanca chodiť do terénu a vysvetľovať zákony. A ešte na tú poznámku, že sú to len útržky, ja som bola prekvapená, že niečo také tu odznelo, pretože ja som doslova čítala § 50 zo zákona o zamestnanosti, aby som nebola obvinená z toho, že nepoznám ten zákon, alebo hovorím z nich len útržok. Presne som čítala § 50b, bod 1, ktorý sa týka práve týchto sociálnych podnikov. Tak, keď už neveríme zákonu, ktorý je platný a ktorý máme pred sebou alebo v Zbierke zákonov, tak potom si myslím, že parlamentarizmus a zákonnosť na Slovensku sú tam, kde by asi nemali byť.

    Ďakujem za slovo.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, vo svojom príspevku sa chcem zamerať na to, aby sme vedeli určiť miesto sociálneho rezortu v období krízy a v období hospodárskeho útlmu, úlohu, akú by mal sociálny rezort a ministerstvo plniť a ako by sme mali po určitom čase jeho činnosť vyhodnocovať. Chcem povedať, že na tom, ako to bude s nezamestnanosťou u nás, ako to bude s hospodárskou krízou u nás, aké budú dopady, rozsah, nezávisí len od nás, nezávisí len od ministerstva. Faktory, ktoré podmieňujú činnosť v tejto problematike, sú v podstatnej miere mimo nás. Čiže to, aký to bude mať dopad na našich zamestnancov, naše podniky, sa rozhoduje mimo našich hraníc v podstatnej miere, teda ako sa bude vyvíjať hospodárska kríza v USA, v okolitých európskych krajinách a, dá sa povedať, na celom svete, ako sa bude prehlbovať alebo ako bude ustupovať, od toho budú závisieť aj naše kroky a naše opatrenia, ktoré robíme.

    Chcem pripomenúť, že rozhodujúce pre krízu je odbyt tovarov, odbyt výrobkov, ktoré dokážeme zrealizovať ani nie tak na vnútornom trhu, ktorý je redukovaný a možno povedať, do určitej miery aj vzhľadom na charakter nášho hospodárstva nie je ani podstatný, ale rozhodujúci je odbyt do zahraničia a tam vidíme, že kríza sa prehlbuje. Z tohto dôvodu aj naše opatrenia, ktoré robíme aj vo sfére hospodárstva, financií a bánk a takisto aj v sociálnej sfére, majú svoj obmedzený limitovaný charakter, to znamená, že ich dosah možno vyhodnocovať počas.

    Samozrejme, rezort sociálnych vecí musí dbať na to, aby tí, ktorí sa dostanú do situácie, že im hrozí, že stratia prácu alebo stratili prácu, aby vedel pomôcť, aby vedel zasiahnuť a ešte je dôležité, aby vedel pomôcť aj tým, ktorí sa dostanú do okruhu nezamestnaných a majú záujem, schopnosti, ale potrebujú určité podmienky, aby mohli vytvoriť nové pracovné miesto, či už z radov bývalých zamestnancov alebo živnostníkov, a tu je aj úloha štátu a úloha rezortu sociálnych vecí, aby vedel poskytnúť metodickú pomoc, finančnú pomoc tak, aby príslušný zamestnanec a živnostník už len formou toho, že nemusí poberať podporu v nezamestnanosti a dokáže aspoň sčasti na svoj život si vypracovať financie svojimi rukami, pomôže tým pádom aj štátu a takisto aj sebe.

    Ako už vyplynulo z doterajšej rozpravy, je zrejmé, že väčšina tých opatrení, ktoré predkladá sociálny rezort na posúdenie, či sú vhodné v tejto dobe nezamestnanosti, je dobrý, správny, pretože okrem problematiky sociálnych podnikov nejako širšie k ostatným, či už príspevkovým alebo iným formám sociálnej pomoci v nezamestnanosti sa venuje zo strany nás, poslancov malá pozornosť. Predpokladám, že sú dobré a ja takisto ich schvaľujem, podporujem, pretože na jednej strane pomáhajú svojimi príspevkami nezamestnaným, ktorí sa dostanú do tohto radu, ale na druhej strane aj aktívnou formou, formou rôznych príspevkov na vytvorenie nového pracovného miesta, príspevkov na vytvorenie miest pre samostatne zárobkovo činnú osobu dokáže formou príspevkových motivovať k tomu, aby vedeli aj sami vytvoriť pracovné miesto.

    Chcem však zdôrazniť, že z nášho hľadiska je ešte oveľa dôležitejšie, aby sme vedeli teraz, ale hlavne potom, neskôr vyhodnotiť a posúdiť, či tieto prostriedky sú vynakladané správne, efektívne, či pomáhajú tomuto účelu, na ktorý boli určené a hlavne, či v nich pokračovať ďalej. Aby sa nestalo to, že budeme podporovať pracovné miesta, podniky alebo niektoré právnické osoby také, ktoré z krátkodobého alebo možno z viacej dlhodobejšieho hľadiska perspektívu nemajú. Lebo vieme, že podľa odhadov ekonómov alebo ľudí, ktorí sú za túto problematiku zodpovední, v krátkej dobe dôjde k ich skrachovaniu alebo k likvidácii. Takže tam dávať financie na udržanie pracovného miesta alebo na vytvorenie nového pracovného miesta by nebolo účelné, a preto je úlohou aj sociálneho výboru, ale úlohou aj opozičných poslancov, tlače, médií, aby túto problematiku sledovali, vyhodnocovali a tým prispievali k efektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov.

    Chcem len pripomenúť, že tieto opatrenia sú dôležité aj z toho dôvodu, že na ich realizáciu sa vynakladá veľa finančných prostriedkov. Celkove, ako vieme, na boj s nezamestnanosťou a na podporu všetkých opatrení, či už hospodárskych alebo sociálnych v tomto smere, by sa malo vynaložiť vyše 332 miliónov eur, čiže vyše 10 miliárd korún. Je to významná suma a rezort sociálnych vecí by mal v tejto oblasti participovať zhruba 40-percentami. To znamená, že rezort práce, sociálnych vecí a rodiny by mal zrealizovať v priebehu dvoch rokov alebo troch rokov vyše 132 miliónov eur, čiže 4 miliárd korún. To je úctyhodná suma. Preto je dôležité, aby sme všetky tieto opatrenia, všetky príspevky posúdili, či sú dobré, či budú efektívne a potom vedeli v určitom intervale štvrťroka alebo polroka ich zhodnotiť a niektoré možno utlmiť, zrušiť a niektoré ešte vo väčšom rozsahu zabezpečiť. O tom, že všetky opatrenia sú dobré, svedčí aj to, že si vyžadujú väčšinou určitú mieru kontroly, to znamená, je tam skoro vo všetkých opatreniach povinnosť, aby boli uchádzači o príspevky v zozname uchádzačov o zamestnanie, čiže v zozname nezamestnaných aspoň tri mesiace.

    Všetky tieto prostriedky sú limitované na dobu dvoch rokov. Takže ich neefektívne plynutie v dlhšej dobe tým pádom je limitované, a čo je dôležité, tieto príspevky budú kontrolované z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na okresoch. Tam podľa mňa bude hlavné ťažisko, aby tieto úrady vedeli posúdiť žiadosti, tie individuálne a skupinové žiadosti, aby vedeli tie projekty vyhodnotiť a priebežne kontrolovať. To je podstatné, aby nedochádzalo k ich neopodstatnenému čerpaniu alebo zneužívaniu.

    Takže nástroje na to, aby sme vedeli aspoň podporiť nezamestnaných a aby sme sa pokúsili vytvoriť viacej pracovných príležitostí, je dosť. Ide o to, aby sme vedeli tie financie efektívne využívať, aby sme vedeli včas zareagovať a aby sme vedeli niektoré projekty, ktoré sa možno ukážu ako problematické, skorigovať.

    Chcel by som sa vyjadriť aj k sociálnym podnikom, lebo celá diskusia sa nesie len o sociálnych podnikoch a hlavne o tých negatívnych stránkach. Chcel by som pripomenúť, že sociálne podniky, ako už bolo povedané, nie sú nejakou svojvôľou terajšej vlády alebo terajšieho ministerstva. Je to nástroj aktívnej politiky práce, ktorý je už dlhé roky známy v Európe, využívaný, či už s efektom takým alebo onakým, ťažko nám hovoriť, ale u nás vlastne do tejto problematiky iba vstupujeme. Čo podľa mňa je podstatné pre sociálne podniky, je to, že štát, úrad, ministerstvo zorganizuje prácu pre tých, ktorí si sami nevedia zabezpečiť ani príspevok pre podnikanie, ani príspevok na udržanie práce, pretože oni nikde nechodia a nič nerobia, sú schopní prísť autobusom do práce, pracovať podľa pokynov vedúceho a odísť. Čiže pre tie skupiny ľudí, pre ktorých treba zorganizovať prácu, pre týchto je určený práve ten sociálny podnik.

    Ten pôvodný zámer, aby to boli ľudia, ktorí sú nezamestnaní a hlavne, ktorí sú znevýhodnení v uchádzaní sa o prácu, myslím, že to je pravá podstata sociálneho podniku. Ale pokiaľ v krízovej dobe to rozšírime aj o ďalších ľudí, nezamestnaných ľudí a umožníme im v sociálnych podnikoch pracovať, myslím si, že brať to za negatívum a hodnotiť ako negatívum nie je možné. Pretože treba pomôcť každému nezamestnanému. Samozrejme, že tomu, kto je dlhšiu dobu nezamestnaný a ktorý si nevie hľadať a nájsť prácu, treba pomôcť prvému, skôr. Ale myslím si, že aj to rozšírenie na obce, na mestá, ale aj na ostatné rozpočtové alebo príspevkové organizácie je dobré, pretože je tu možnosť, aby každý, tak sa zdá, že každý, aby sa zapojil, pokúsil, aby vytvoril projekt sociálneho podniku a tým, aby vedel zabezpečiť skupinovo prácu pre viacerých.

    Úloha, ktorú si ministerstvo dalo, že týmto by sa malo vytvoriť 10 000 pracovných miest, je dobrá, pretože predstavuje skoro štvrtinu alebo tretinu predpokladaného počtu nezamestnaných v priebehu nasledujúceho roka, dvoch, čo je podstatný príspevok k tomu, aby sme zamedzili, aby nezamestnanosť bola masová, aby ohrozovala sociálny zmier v krajine.

    K sociálnym podnikom chcem ešte povedať, že sme boli na poslaneckom prieskume na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a konštatoval som, tu to zopakujem, že nejaké porušenia zákonov alebo vnútorných usmernení v evidencii, výbere a posudzovaní uchádzačov o tie modelové sociálne podniky sme nenašli. Všetko bolo v poriadku a bez najmenšej chybičky. Dali sme si za úlohu tú, ktorú som teraz proklamoval, že sa budeme snažiť, tak ako chce aj opozícia, kontrolovať efektívnosť dodržiavania zákonnosti práve na okresoch v týchto sociálnych podnikoch. Ale tu má príležitosť a šancu každý poslanec sa pripojiť. Aj pani ministerka Tomanová vytvorila priestor, že každý, kto chce ísť, nielen zo sociálneho výboru, môže ísť priamo do sociálneho podniku, na príslušný okresný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Môže nazrieť do papierov, môže sa rozprávať so zamestnancami a môže sledovať cieľ práce, či je správny, či tie prostriedky sú vynakladané účelne a či tento podnik je perspektívny.

    Čiže, už teraz odsudzovať niečo, čo sa zavádza, je dosť, by som povedal, nesprávne. Tento záver môžeme vyhodnocovať minimálne po roku práce sociálnych podnikov a optimálne by bolo po dvoch rokoch, aby sme vedeli povedať, či charakter práce, nezamestnaní, ktorí sú tam, ktorí tam pracujú a hlavne manažéri, či majú primerané odmeňovanie, či sú primerane využívaní vo svojej práci, a potom môžeme robiť ďalekosiahle závery, či sú to správne formy a nástroje aktívnej politiky práce, alebo nie.

    Takže záverom chcem ešte len podotknúť, že sa zdá, že doba je zložitejšia a v priebehu nasledujúceho obdobia budeme musieť viaceré tieto projekty a viaceré príspevky vyhodnocovať, prehodnocovať a nevylučujem, že bude nutné, aby sa otvoril aj Zákonník práce, aby sa aj touto formou vedelo viacerým ľuďom pomôcť. Nie, aby sa znížilo postavenie zamestnanca, nie, aby znehodnotili jeho práva, ale aby sa v celom rozsahu využili všetky možné spôsoby ako prekonať hospodársku krízu, ako dosiahnuť to, aby sme v priebehu roka, dvoch alebo troch vedeli už pri naštartovaní celosvetovej, európskej politiky a ekonomiky u nás potom ísť smerom dole a znižovať počty nezamestnaných, stabilizovať všetky nástroje a niektoré utlmovať, ktoré sa ukážu, že splnili svoju úlohu v tomto období.

    Takže všetky tie opatrenia, ktoré sú nastolené ministerkou Tomanovou, podporím, považujem ich za všestranné. Ťažko povedať, či budú efektívne. To vyhodnotíme po polroku, po roku, ale zaiste, že aj ona sa bude o to snažiť a myslím si, že aj finančné prostriedky, ktoré jej boli pridelené v rozsahu skoro 40 %, svedčia o tom, že má dôveru v tejto dobe, aby zvládla jednu z najťažších úloh a to je úloha v boji o prácu, živobytie a rodinu a o ich starostlivosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, s faktickou poznámkou – pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, ja by som reagovala na jednu, jedinú vašu vetu, ktorú ste povedali, keď ste sa o tom vyjadrili: Vítam všetky tieto opatrenia, ktoré predkladá pani ministerka, pretože sú všestranné, no ťažko povedať, či budú efektívne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou – pán poslanec Halecký.

  • Áno, súhlasím s tým hodnotením, aj vaším, skutočne sú všestranné, pretože podporujú aj zamestnancov, aj zamestnávateľov, čiže podporujú jednu stranu aj druhú. Vytvárajú podmienku na to, aby si ľudia udržali prácu, aby si získali nové pracovné miesto nielen v priemysle, ale aj v poľnohospodárstve. A skutočne je to tak, či budú efektívne, na to sme tu my poslanci, aby sme to vyhodnocovali a na takýchto parlamentných stretnutiach povedali, či z tých, čo je len 30 nástrojov, 20 je zbytočných, lebo sa nevyužívajú alebo zneužívajú, tých 10 je efektívnych, ukázala to prax a náš poslanecký prieskum, naša poslanecká činnosť a tým, aby sme prispeli k tomu podstatnému, aby v dobe nedostatku financií sme vedeli usmerňovať ministerstvá, ktorou cestou môžu ísť a ktorou nie. Aby sme vytvorili určitý mantinel, kde by mali dojem, že sú kontrolovaní, ich činnosť sa sleduje, je o to záujem a je záujem všestranný aj parlamentu, aj vlády, aj poslancov, aj ministerských úradníkov, aby táto doba sa zvládla a aby Slovensko malo svoje pevné postavenie v centre Európy ako krajina, ktorá vie rozmýšľať a vie zabezpečiť aj prácu, aj primeranú životnú úroveň pre svojich obyvateľov.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, je 12.01 hodín, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať vystúpením po prestávke, po prerušení ešte jedného prihláseného do rozpravy pána Róberta Madeja. Ale chcem upozorniť, že je štvrtok, o 14.00 hodine je hodina otázok a zároveň aj bod interpelácie. Tak po ukončení týchto dvoch bodov a, samozrejme, odpovedí na interpelácie, takže po ukončení týchto bodov budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o tomto bode programu.

    Ďakujem za pozornosť a želám vám príjemnú a dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok popoludnie, v súlade s rokovacím poriadkom pristúpime k

    hodine otázok,

    ktorú týmto otváram. Chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní Národnej rady vzhľadom na to, že ďalšími bodmi programu sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov, teda po skončení hodiny otázok.

    Konštatujem, že boli splnené všetky podmienky, aby sme mohli pristúpiť k tomuto bodu.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 29 otázok na predsedu vlády a 56 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze z nich vyžrebovali poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, ktorí sú poverení ich zastupovaním.

    Na dnešnej hodine otázok a počas dnešných interpelácií bude neprítomný minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Janušek, zastupuje ho minister životného prostredia pán Chrbet. Mimo územia Slovenskej republiky je minister pôdohospodárstva pán Becík, zastupuje ho minister životného prostredia pán Chrbet a žiadne otázky neboli na podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti pána Čaploviča.

    Pani podpredsedníčka, som pripravený odpovedať v stanovenom limite na otázky pánov poslancov a pani poslankýň.

  • Ďakujem.

    Teraz vás prosím, pán predseda vlády, aby ste v 15-minútovom limite odpovedali na otázky, ktoré sú adresované vám podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Borisa Hradeckého a otázka znie: „Vážený pán predseda vlády, aký je váš názor na zavedenie eura?“

    Nech sa páči, pán predseda, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Pozdravujem aj poslancov opozície, ktorí ako obyčajne ignorujú (potlesk) hodinu otázok, hoci sa stále sťažujú, že by radi kládli otázky, ale keď tu nie sú, tak ťažko môžu klásť otázky.

    Zavedenie novej meny euro na Slovensku považujem osobne – a verím, že takto to vnímate aj vy, členovia slovenského parlamentu, ale určite takto to vnímajú aj naši ľudia – za jedno z najvýznamnejších strategických rozhodnutí v novodobej histórii samostatného Slovenska. A vnímame ho takto spoločne ani nie preto, že Slovensko sa stalo členským štátom eurozóny, ale najmä preto, ako zavedenie eura bolo načasované a ako nám dnes euro pomáha v rámci postupujúcej ekonomickej recesie v celosvetovom meradle. Je to obrovský a jednoznačný úspech Slovenskej republiky.

    Nakoniec, ak dnes sledujeme, čo sa deje v okolitých krajinách pri národných menách, potvrdzuje sa, že malé krajiny sa svojimi vlastnými menami pri otvorenej ekonomike podstatne ťažšie bránia dopadom krízy, ako to je v prípade Slovenskej republiky. Kto by povedal, že kríza bude tak znehodnocovať národné meny okolitých štátov, ako to dnes vidíme? Pozrime sa, čo kríza robí s maďarským forintom, čo robí s poľským zlotým alebo čo robí aj s českou korunou. Sú odhady, že to môže trvať už iba niekoľko týždňov a česká koruna bude na tej istej úrovni, ako bola slovenská koruna a môžeme aj konštatovať, že sa dostaneme k pomeru 1:1 alebo lepšie povedané 30 českých korún za 1 euro, čo bude pre ľudí žijúcich na Slovensku veľkým povzbudením, pretože to bude znamenať aj určité posilnenie. Preto zavedenie eura vnímam ako úspech všetkých našich občanov a ak dovolíte, vnímam ho aj ako úspech súčasnej vládnej garnitúry, Národnej banky Slovenska, Národnej rady Slovenskej republiky, ostatných verejných inštitúcií, ale najmä ako obrovský historický úspech našich spoluobčanov.

    Dovoľte mi, aby som sa veľmi krátko obzrel do nedávnej minulosti, najmä do obdobia júla, augusta 2006, keď sme prevzali zodpovednosť za riadenie Slovenskej republiky. Pamätáte sa, že ihneď po nástupe tejto vlády, ešte pred zverejnením jej vládneho programu, došlo k útokom na našu slovenskú korunu a boli vyvolávané rôzne negatívne emócie a predstavy. Nič také sa však nestalo, čo predpokladali mnohí tzv. kvázi analytici. Vláda začala napĺňať svoj vlastný program a jasne deklarovala, že bude realizovať potrebné kroky a prijímať také zákonné a iné opatrenia, ktoré zabezpečia definitívne začlenenie sa Slovenska do eurozóny 1. januára 2009.

    Nechcem teraz robiť nejaké porovnávania, ale keď raz nebudete mať čo robiť, tak sa pozrite na vyjadrenia aj opozičných politikov, aj médií, čo všetko narozprávali na nás v auguste roku 2006. Ako to nezvládneme, aký je to nereálny termín, ako nie sme na to pripravení, aká je to fikcia. Teraz čušia ako voš pod chrastou, keď sa nám podarilo euro mimoriadnym úsilím, naozaj mimoriadnym úsilím, najmä vo vzťahu k rozpočtu a k ďalším opatreniam, zaviesť.

  • Celková informovanosť obyvateľov o výhodách a nevýhodách zavedenia spoločnej európskej meny bola podľa mojej mienky na dobrej úrovni. Bola, pretože každý občan vedel, že ideme do spoločnej európskej meny, čo to pre neho bude znamenať. A to, ako hladko euro prešlo, ako sme technicky zvládli presun, len potvrdzuje, že miera informovanosti musela byť veľmi vysoká. V opačnom prípade by boli veľké sťažnosti, ako sme euro zavádzali.

    V spolupráci s Národnou bankou Slovenska vláda urobila pre propagáciu eura konkrétne kroky v podobe odborných domácich, medzinárodných konferencií aj za účasti najvyšších predstaviteľov krajín, kde už euro fungovalo, v rámci ktorých sme opakovane deklarovali, že zavedenie spoločnej európskej meny sme považovali za hlavnú ekonomickú prioritu.

    V čom je najväčší význam toho, ako sme postupovali v roku 2006? Pamätáte sa, ako nám všetci vykrikovali, že teraz prichádzajú do vlády nejaké ľavicové živly, ktoré všetko minú, zlikvidujú štátny rozpočet, rozhádžu verejné financie a nebudú schopné nič urobiť. Ak niekto znižoval deficit verejných financií, tak to bola táto vládna koalícia a mali sme najnižší deficit v histórii celej Slovenskej republiky.

  • A ak niekto súčasne pri znižovaní deficitu predstavoval rozsiahle sociálne programy, tak to bola súčasná vládna koalícia. Bol to program, kde sme dokázali garantovať veľkú stabilitu verejných financií, ale súčasne sme dokázali napĺňať to, čo hovorí Ústava Slovenskej republiky o Slovensku ako o štáte, ktorý má mať silný sociálny rozmer. Toto považujem za jedno obrovské víťazstvo, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť. Chcem sa poďakovať všetkým občanom Slovenskej republiky, ktorí sa k euru aktívne hlásili. Bola to prevažná väčšina, rešpektujúc názory aj tých, ktorí mohli mať oprávnené obavy a ktorí môžu mať na euro iný názor. Chcem sa poďakovať za politickú zhodu a podporu koaličným partnerom. Nikdy nebola diskusia v tejto koalícii o tom, či euro zaviesť, alebo nezaviesť, ako Slovenská národná strana, tak aj Hnutie za demokratické Slovensko – Ľudová strana od prvého dňa jednoznačne súhlasili s programom, ktorý bol nastavený, to znamená, na nízky deficit a na silné sociálne programy.

    Celý proces zavedenia eura prebehol veľmi bezproblémovo a pokojne, a to najmä vďaka veľmi dôslednej, včasnej a podľa môjho názoru aj veľmi dobrej príprave. Možno dnes, keď sme boli svedkami plynovej krízy alebo sme svedkami rôznych vášnivých diskusií na tému ekonomickej a finančnej krízy, sa môže zdať, že ako keby to euro ani nebolo. Dnes, v podstate po niekoľkých týždňoch, od 1. januára je euro bežnou súčasťou života na Slovensku, hoci my politici niekedy máme problém hovoriť v eurách, pretože ešte nemáme v hlavách celkom tie prepočty, ako by sme ich mali mať, ale celkovo, a to hovoria aj predstavitelia iných štátov a blahoželajú nám k tomu, bol to najtichší, najpokojnejší a najplynulejší prechod z národnej meny na spoločnú európsku menu (potlesk) a nebolo to len preto, že euro ako tému zakryla plynová kríza, potom kríza ekonomická a finančná, ale najmä preto, že sme nepodcenili všetky potrebné opatrenia ešte v priebehu roku 2008.

    Či to bola vláda, jej splnomocnenec, rezorty, Národná banka, komerčné banky, podniky, hlavne obchodníci, ale aj samosprávy, urobili obrovský kus práce, ktorej výsledkom bol taký hladký prechod na novú menu, aký si vyslúžil pochvalu a uznanie prakticky v celej Európe. Veď dobre viete, aká bola reprezentatívna účasť predsedov vlád 8. januára, keď sme euro zavádzali slávnostne v Bratislave v novej budove Národného divadla.

    Nemôžem, vážené dámy a páni, ani dnes obísť problém celospoločenského konsenzu, a znovu to tu zopakujem, pretože aj preto sem neradi chodia naši priatelia z opozície, lebo ťažko sa im to počúva. Všetci súhlasili s eurom, všetci. Nikto nemal problém prísť, sadnúť si za stôl a podpísať Dohodu o celospoločenskom konsenze, že ideme zaviesť euro. Každý bol pripravený niečo k tomu dať, nejakým spôsobom pomôcť.

    Boli dve skupiny, ktoré sa spoliehali najskôr na to, že to nezvládneme. To je skupina táto a tam hore.

  • To znamená, dve skupiny sa spoliehali na to, že konečne táto vláda dostane po nose, lebo nedokáže zabezpečiť prechod na euro. Keď videli, že všetko je v poriadku a prechádza to, tak sa začali veľmi tešiť tí dole, aj tam hore, že všetko zdražie a ľudia budú nadávať na túto vládu, lebo euro bolo zavedené. Ale v podstate nemôžeme povedať, že by došlo k nejakým extrémnym cenovým výkyvom. Samozrejme, cenové výkyvy boli, ale spôsobené trhom ako-takým. Čiže dvakrát sa prerátali. A prerátali sa aj preto, lebo v mene toho, že očakávali, že táto vláda padne na nos, odmietli podpísať Dohodu o celospoločenskom konsenze. Všetci podpísali, všetci. Vážim si, a znovu to poviem aj tu, najviac dôchodcov, ktorí nemali problém prísť a povedať, áno, euro je pre nás veľmi riskantné, pretože máme nízke dôchodky a bude dosť ťažké aj odolávať možno niektorým pokusom obchodníkov o nejaké prípadné zdražovanie, ktoré by mohlo byť, ale nemáme problém, vláda, sme tu, pomôžeme. A dôchodcovia urobili kus dobrej roboty, pretože chodili, presviedčali, kontrolovali, pomáhali mimovládnym organizáciám, pomáhali vláde. Ľudia, ktorí majú desaťtisícové dôchodky, nemali problém, ale páni, ktorí majú stotisícové platy, problém mali, lebo špekulovali a mysleli si, že poškodia tejto vláde a opäť sa prerátali. Toto je veľká hanba slovenskej opozície, čo urobili v súvislosti s eurom.

  • S potešením konštatujem aj to, že z medzinárodného hľadiska všetky kompetentné orgány ako hodnotiace komisie, ministri financií krajín Európskej únie, Európska centrálna banka, ale aj celá Európska únia posudzovali pripravenosť Slovenska objektívne, na základe skutočného vývoja našej ekonomiky a neuplatňovali žiadne dodatočné kritériá pre zavedenie eura. Takisto konverzný kurz bol stanovený reálne, na základe skutočného vývoja našej ekonomiky a postavenia slovenskej koruny bez špekulatívnych prvkov. My sme dostali konverzný kurz úplne na samý spodok, ako len bolo možné. Viete, že spodná hranica bola 30,126; už sa pod to nedalo ísť. Podarilo sa nám vyjednať v správnom čase najsilnejší kurz a ukázalo sa, že to bolo veľmi správne, pretože dnes slovenská koruna už prehodnotená na euro je v porovnaní s menami našich okolitých krajín vo výhodnom postavení.

    Slovensko zvládlo prechod na jednotnú menu aj z technickej stránky. Vláda venovala tomuto procesu obrovskú pozornosť, pretože sme vedeli, že jedna vec je splniť kritériá a druhá vec je všetko urobiť tak, aby euro od 1. januára reálne na Slovensku fungovalo. Od prvých sekúnd nového roka až do terajších chvíľ nenastal žiadny zásadný či systémový problém. Nakoniec už viacerí ministri, aj ja som bol prítomný, asi hodinu po polnoci 1. januára 2009 pri jednom z bankomatov a vyskúšal som si, či veci fungujú, alebo nefungujú, perfektne bolo všetko nastavené a nezaznamenali sme žiadne sťažnosti. V rovnakom čase fungovali aj bezhotovostné platobné terminály, celkovo plynulo prebehol aj celý 16-dňový duálny obeh, ktorý bol nastavený podľa zákona.

    Národná banka veľmi rýchlo stiahla prakticky všetku korunovú hotovosť, dnes už chýba sotva 8 % korún, ktoré sú ešte stále v obehu a ešte tu máme stále pred sebou viac ako 10 mesiacov na bezplatnú výmenu bankoviek, čiže času je ešte stále veľmi, veľmi veľa.

    Veľmi oceňujem aj postoj Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zaujala k citlivej tematike, a to poplatkom za spracovanie mincí v bankách. Túto tému poznáte, myslím, že ste prijali dobré riešenie. Po 6 mesiacoch sa môže definitívne táto vec upokojiť samotná, keď budeme hľadať aj iné riešenie. A je to riešenie, ktoré sa týka predovšetkým najmenších mincí, a to 1- a 2-centových. Tie sa ukazujú byť viac prekážkou než užitočným platidlom, pretože komplikujú život našim ľuďom pri platení, ale potom následne aj obchodníkom a bankám, lebo s tým musia pracovať a manipulovať.

    Bohužiaľ, nejde však o našu národnú menu, ale ide o menu, ktorá je spoločná, a preto nie je možné len tak jednostranne vyhlásiť, že tieto mince sú neplatné a nedajú sa používať, tak ako to bolo pri 10- alebo 20-haliernikoch v minulosti. My sa však zaoberáme teraz vo vláde témou, ako sa vyhnúť problémom súvisiacim s týmito mincami. Dokonca študujeme prax niektorých krajín, ktoré sa s týmto problémom vysporiadali a tiež spracúvame aj možný dopad väčšieho zaokrúhľovania na celkovú cenovú hladinu. Napríklad pri nejakom nákupe nad nejakú hodnotu by sa povedalo, že sa tam nebudú používať jedno-, dvojcentové, troj-, štvor-, atď. tieto čísla, ale budú sa používať zaokrúhlené sumy. Preskúmame to, ak to bude v poriadku, ponúkneme to ako riešenie Slovenskej republike a verím, že to bude mať takisto pozitívny dopad.

    Som rád, že funguje Cenová rada. Cenová rada dávala už aj konkrétne odporúčania na prípady zdražovania, ktoré boli z dôvodu špekulácie, nie z dôvodu trhu. Aj v tomto budeme veľmi intenzívne pracovať. Slovenská obchodná inšpekcia prijala v januári tohto roku 460 podnetov od občanov, 70 z nich už bolo konkrétne vyriešených. Máme ďalšie a ďalšie kontrolné mechanizmy, ktoré nám momentálne pomáhajú euro ako-také zvládnuť.

    My sme ešte pri zavádzaní eura otvárali aj na území Európskej centrálnej banky tému, či by nebolo možné vytlačiť jednoeurové bankovky. Bolo to odmietnuté, pretože by to vraj spôsobilo obrovské náklady Európskej centrálnej banke. Musíme preto pracovať s tou štruktúrou mincí a bankoviek, ktoré momentálne máme k dispozícii.

    Vážené dámy a páni, takže veľká vďaka občanom Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda vlády. Pán poslanec Halecký, Hradecký pardon, chcete položiť doplňujúcu otázku? Pardon. Čas určený, teda 15-minútový limit určený na odpovede predsedu vlády uplynul.

    Ďalej budeme preto pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Kláry Sárközy, adresovala ju ministrovi financií Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Pán minister, ako pokračujú práce na odpojení odvodov od minimálnej mzdy? Pri súčasnej hospodárskej kríze by to bola veľká pomoc pre podnikateľov.“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, táto otázka by mala byť podľa mňa položená ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže je táto úloha v gescii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a už v marci roku 2008 bola na toto zriadená pracovná skupina, ktorá skúma možnosti odpojenia minimálnych vymeriavacích základov od minimálnej mzdy. Podľa mojich vedomostí spomínaná skupina zasadla už trikrát a jej členovia momentálne analyzujú alternatívy veličín, na ktoré by mohol byť minimálny vymeriavací základ napojený.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. No, pán minister, ja viem, že to je v gescii pani ministerky Tomanovej, ale niečo do toho má aj vaše ministerstvo povedať. No, lenže ja som tú otázku dala kvôli tomu, lebo pani ministerky som sa toto už viackrát pýtala a nedostala som relevantnú odpoveď, ale vy ste teraz povedali, že v marci roku 2008 vznikla pracovná skupina.

    Pani ministerka doobeda v súvislosti s inou otázkou hovorila, že v marci roku 2009 bude mať táto skupina už nejaké výstupy alebo výsledky. Tak ja sa pýtam, Churchill svojho času, keď nevedel niečo vyriešiť, tak zriadil nejakú komisiu alebo výbor. Robí sa na tom rok, neviem, kedy dospeje k záveru táto komisia, ale myslím si, že práve teraz, keď je hospodárska kríza, by toto veľmi pomohlo našim živnostníkom. Takže moja otázka je, pán minister, na vás v tom zmysle, že neuvažujete o tom, aby sa toto urýchlilo, aby sa aj toto dostalo do tých balíčkov, ktoré pomôžu riešiť hospodársku krízu na Slovensku. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ja s vami súhlasím, že tieto práce treba urýchliť a v tomto duchu aj budem komunikovať s ministerkou, aby sa tento proces čo najviac urýchlil, pretože uznávam, že po roku práce, dúfajme, o to kvalitnejšej, by sme mohli dospieť už k výsledku. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položila opäť pani poslankyňa Sárközy. Otázku položila ministrovi pôdohospodárstva pánovi Stanislavovi Becíkovi, ktorý nie je prítomný a bude zaňho odpovedať pán minister Chrbet: „Pán minister, neplánujete zrušiť poplatky za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu? Tieto poplatky znevýhodňujú samosprávy pri získavaní investorov na juhu Slovenska pri zakladaní priemyselných parkov.“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Odňatie poľnohospodárskej pôdy pre priemyselné parky, ktoré sú významnými investíciami, je oslobodené od odvodov. V zákone č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je táto skutočnosť ustanovená v § 17a ods. 1 písm. g) a h) nasledovne:

    - v písm. g) oslobodenie odňatia poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu podniku, ktorému bolo vydané rozhodnutie o investícii vo verejnom záujme,

    - v písm. h) oslobodenie odňatia poľnohospodárskej pôdy pre stavby, o ktorých vo výnimočnom prípade rozhodne vláda Slovenskej republiky.

    Poľnohospodárska pôda na území Slovenska je podľa kódu zaradená do 9 skupín kvality. Podľa citovaného zákona osobitne chránená je poľnohospodárska pôda zaradená podľa kódu do 1. až 4. skupiny kvality. Pri návrhoch nepoľnohospodárskeho použitia takejto kvalitnej pôdy sa pri jej odňatí predpisujú odvody okrem záberov, ktoré sú podľa § 17a citovaného zákona oslobodené od odvodov.

    Pokladám za samozrejmé, že ak sa v katastrálnom území nachádza poľnohospodárska pôda s nižšou kvalitou, nebudú investori pre výstavbu priemyselných parkov zaberať pôdy vysoko kvalitné, a to bez ohľadu na to, či je, alebo nie je odňatie pôdy oslobodené od odvodov.

    Na základe uvedeného, ministerstvo neplánuje zrušenie odvodov. Skončil som.

  • Ďakujem. Doplňujúcu otázku chcete položiť, pani poslankyňa? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Tak je ťažko položiť otázku pánovi ministrovi, pretože minister pôdohospodárstva tu nie je prítomný, ale nemôžem súhlasiť s tým, čo vám napísal pán minister, pretože ja som túto otázku položila kvôli tomu, že práve ľudia v pohraničných oblastiach na južnom Slovensku sú prví, ktorí sú prepúšťaní z priemyselných parkov na území Maďarska. Vláda deklarovala aj na svojom výjazdovom rokovaní v Komárne, že bude všetko robiť pre to, aby títo ľudia získali čoskoro zamestnanie a mám taký dojem, že sa buduje priemyselný park v Chotíne. Ale darmo chcú naši starostovia prilákať investorov, keď investorov práve tieto vysoké poplatky odrádzajú, pretože to nevedia zaplatiť. Nemôžem súhlasiť s touto odpoveďou aj kvôli tomu, že investori by nemali stavať priemyselné parky tam, kde je vysoká bonita pôdy. Tak ako potom chcete riešiť nezamestnanosť na juhu Slovenska? Tam žijú tiež občania tohto štátu bez ohľadu na svoju národnosť. Takže, keby ste na to vedeli odpovedať. No asi ťažko odpoviete, ale sčasti je to aj vaša parketa. Ďakujem.

  • Nie je to, samozrejme, moja parketa, tak ako ste povedali. Ale, samozrejme, otázku, ktorú ste položili, som si zapísal a myslím si, pán minister pôdohospodárstva bude vedieť adekvátne odpovedať na otázku, ktorú ste dali, eventuálne na to, čo ste povedali na základe tejto otázky, že s tým nesúhlasíte. Ale myslím si, že ministerstvo pôdohospodárstva robí všetko pre to, aby pôdu, ktorá sa vyníma na stavbu priemyselných parkov, posudzovalo správne. Takže len toľko.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ivančo. Otázku položil ministrovi školstva a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, prečo doteraz neboli na školy dodané správne tlačivá k polročnému vysvedčeniu žiakov na základných školách, keď ich niektoré školy objednávali už v septembri?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán poslanec, aj z otázky vyplýva, že tie termíny nie sú celkom v poriadku, pretože nie už v septembri, ale až v septembri, pretože tlačivá sa objednávajú v októbri predchádzajúceho roka. September je už mimoriadne neskoro. Tlač a distribúcia školských tlačív prebieha v troch etapách. Pred každou tlačou je proces pripomienkovania a aktualizácie školských tlačív, a to k začiatku školského roka v mesiacoch február, marec, potom k polročnej klasifikácii to býva august a september a k ukončovaniu štúdia december a január. Následne podľa troch etáp prebieha aj distribúcia k začiatku školského roka v mesiacoch máj, august. K polročnej klasifikácii v mesiacoch december až január. A k ukončovaniu štúdia na stredných školách február, marec.

    V súvislosti so zmenou školskej legislatívy v rámci školskej reformy boli potrebné mnohé úpravy aj v tlačivách vysvedčení. Objektívne bolo z technických príčin pripomienkovanie, dizajnovanie, príprava do jazyčných verzií, korektúra, tlač, balenie, distribúcia, táto práca v tejto etape je náročná aj na časové termíny. V súvislosti so zmenou legislatívy sa všetky vyššie uvedené termíny v tomto školskom roku posunuli, nakoľko všetky tieto tlačivá bolo potrebné aktualizovať, vyrobiť a distribuovať. Pri príprave dodávok na jednotlivé školy sa tiež muselo prihliadať na špecifikáciu objednávaných počtov tlačív, a to z dôvodu rozdielnych vysvedčení pre reformné ročníky, teda prvý, piaty, a prvý ročník na strednej škole.

    V novembri boli všetky školy informované o potrebe doplnenia, a to písomným dodatkom k objednávke zaslaným na školy a zverejneným na www.sevt.sk/školstvo svoje objednávky na školský rok 2008/2009. Čiže v novembri už všetky boli upovedomené, že toto treba, aby si určili, koľko tlačív potrebujú pre žiakov 1. a 5. ročníkov a koľko tlačív pre žiakov, ktorí nepodliehajú zatiaľ školskej reforme, teda tie ročníky vyššie. Väčšina škôl však, nie všetky, ale väčšina škôl uvedené dodatky nerešpektovala, a preto až v priebehu januára prichádzalo do firmy, ktorá tieto tlačivá distribuuje, denne 300 objednávok zo škôl a tieto boli postupne vybavované. Vzhľadom na to, že školy si aj platia za tieto tlačivá, tak ich distribúcia závisela od toho, či bola uhradená príslušná faktúra. 23. januára, keď už bolo nevyhnutné odoslať všetky tlačivá, bol vydaný pokyn tejto spoločnosti, aby sa distribuovali tlačivá aj tým, ktorí nezaplatili.

    V budúcnosti takýto časový problém by sa už nemal vyskytnúť, nakoľko ministerstvo školstva v spolupráci so spoločnosťou vyvinulo nový program tzv. E tlačivá, ktorý prináša školám interaktívne školské tlačivá, čím sa celý proces v podstate vyrieši. V súčasnosti už máme tento program v testovacej prevádzke. Takže ja pevne verím, že budúci rok už bude absolútne bezproblémový.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, máte pravdu v tom, že distribúcia a objednávanie tlačív sa vlastne koná rok predtým, to je úplne v poriadku. Výnimočným rokom bol ten minulý rok preto, lebo sme prijímali školský zákon, čo je tiež dobré, že sa uviedol do života. Prečo som túto otázku však položil, je to, že vy ste túto odpoveď, ktorú ste mi dali dnes v Národnej rade Slovenskej republiky, mohli dať aj všetkým školám, ich riaditeľom, všetkým učiteľom vtedy, keď sa na to pýtali novinári, keď bol ten problém na slovenských školách, keď polročné vysvedčenia, hlavne v ročníkoch, ktorých sa reforma priamo týka, keď tieto polročné vysvedčenia jednoducho deti nedostali. Zákon ukladá vydať vysvedčenia, vy ste však podľa môjho názoru a na moje veľké počudovanie zbytočne obvinili riaditeľov škôl, zbytočne ste obvinili učiteľov škôl, že nečítajú zákon a že nie sú pripravení na školskú reformu. To sa mi zdalo, ako hovorím, veľmi zbytočné a kontraproduktívne vo vzťahu k slovenským učiteľom a riaditeľom škôl. Chcem pripomenúť, že rozumiem tomu, že nábeh do reformy je komplikovaný. Ale takéto podanie, aké ste urobili, že oni sú za to vinní, je pre mňa neprijateľné a ja verím, že to, čo ste urobili v auguste, 27. augusta presne, a preto som uviedol už v septembri, presne podľa vašich pokynov sa vychádzalo, že keď sa objednajú nové tlačivá v septembri, tak budú dodané na školy včas, teda k polročnému hodnoteniu. Nič iné sa neplnilo len to, aký pokyn vydalo ministerstvo školstva v tomto špecifickom roku. Takže z mojej strany je to všetko, pán minister. Ja si želám, aby sa takéto veci a verím, že aj vy...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Áno, len vo vzťahu, samozrejme, že ja som si dával veľký pozor, aby som neútočil proti školám, aj keď to, čo som tu povedal, je pravda, že absolútna väčšina škôl nedodržala ten termín do novembra a posúvali si to až na úplne, úplne poslednú chvíľu, na ten január. Ale to by nebol problém, pretože nám sa stala chyba aj vo vysvedčeniach pre národnostné menšiny, kde bola naozaj tlačová chyba a cez noc sme to opravili a cez noc sa to aj distribuovalo. Čiže stane sa, v poriadku. Tam bol iný problém, povedal by som, otočený, a to bol ten, že bol problém k slovnému hodnoteniu a klasifikačnému hodnoteniu. O tom som povedal, že v zákone, ktorý bol schválený v máji, už bolo povedané, že hodnotenie môže byť trojaké: slovné, klasifikačné alebo kombináciou. A nikto nezakázal slovné hodnotenia. A to som povedal, že si mali učitelia v zákone prečítať, samozrejme, sa to otočilo a potom už ten priestor nebol. Ale verte, že som si dával veľký pozor, aby som to neposunul na školy. No, ale, žiaľbohu, takto tá medializácia dopadla. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Lebocký. Otázku položil ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky pánovi Stanislavovi Becíkovi, za ktorého bude, keďže je neprítomný, odpovedať pán minister Chrbet. Otázka znie: „Vážený pán minister, mohli by ste informovať plénum NR SR o opatreniach prijatých na prerokovanie globálnej hospodárskej a finančnej krízy v podmienkach š. p. Lesy SR?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Hospodárska a finančná kríza sa v sektore lesného hospodárstva prejavuje predovšetkým v poklese cien a v znížení odbytu sortimentov surového dreva, predovšetkým piliarskej guľatiny.

    Kríza sa začala naplno prejavovať už v roku 2008, kedy výpadok v tržbách za drevo predstavoval sumu viac ako 500 mil. Sk a zvýšené náklady na spracovanie vetrovej kalamity v objeme 300 mil. Sk. Vedenie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky v úzkej spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a dozornou radou prijalo rad opatrení, ktorých cieľom bolo predovšetkým zníženie nákladov a hlavne režijných. V novembri roku 2008 sa realizovali na úrovni odštepných závodov hospodársko-ekonomické audity, ktorých výsledkom bola úspora nákladov v celkovom objeme okolo 400 mil. korún pre rok 2009. Prijali sa konkrétne opatrenia aj pre zníženie režijných nákladov, a to v oblasti zníženia počtu zamestnancov, predovšetkým u zamestnancov, ktorí mali možnosť odísť na starobný, resp. predčasný dôchodok a po dohode s predstaviteľmi odborov. Generálny riaditeľ štátneho podniku zriadil krízový štáb, ktorý analyzuje aktuálny vývoj na trhu s drevom a navrhuje operatívne opatrenia pre udržanie zamestnanosti a finančnej likvidity podniku a na výkon hlavných lesníckych činností. Sú pripravené alternatívy pre zvládnutie mimoriadne zložitej situácie na trhu s drevom, ktorý je dôsledkom výrazného prepadu cien a odbytu výrobkov z dreva.

    Ekonomiku podniku ovplyvňujú aj tzv. neproduktívne náklady, ktoré musí štátny podnik vykonávať, ako napríklad vysporiadanie lesného majetku štátu, správu drobných vodných tokov, správu neštátnych neodovzdaných lesov a zabezpečovanie verejnoprospešných funkcií lesov, ktoré ročne stojí podnik viac ako 500 mil. korún. Tieto nákladové položky sa Lesy Slovenskej republiky v úzkej spolupráci s ministerstvom čiastočne snažia sanovať z verejných zdrojov. Lesy Slovenskej republiky fungujú v súčasnosti v preventívnom krízovom režime, kedy pomocou priameho finančného riadenia je zabezpečovaný chod firmy, vykonávajú sa len najnutnejšie lesnícke výkony, zaviedli sa nákladové limity na tovary a služby a zvýšili sa marketingové aktivity pre zabezpečenie odbytu sortimentov surového dreva. Zamestnanci podniku sú pravidelne informovaní o aktuálnom vývoji a prijímaných opatreniach prostredníctvom intranetu. Členom krízového štábu je aj predseda Združenia závodných výborov Odborového zväzu drevo, lesy a voda.

    Pani podpredsedníčka, skončil som

  • Ďakujem, pán minister.

    Predtým, ako budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode, dovoľte mi, aby som privítala oficiálnu delegáciu Národného zhromaždenia Bulharskej republiky vedenú pánom, ktorú vedie pán Georgij Pirinský, predseda Národného zhromaždenia Bulharskej republiky. Vitajte.

  • Takže budeme pokračovať v programe. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka.

    Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Bolo to skutočne v komprimovanej forme spracované. Dovolím si tvrdiť, že, mal som pripravené aj nejaké tie doplňujúce otázky. Vzhľadom na rozsah podanej informácie, ale zhodou okolností dnes som si prečítal časopis Les a Letokruhy, kde je článok ekonomického riaditeľa pána Ing. Németha, ekonomického riaditeľa štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, s názvom Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik budú v roku 2009 hospodáriť so ziskom. Ja vyjadrujem z tohto miesta pri tejto príležitosti presvedčenie, že to tak skutočne bude a teda bude to nielen v roku 2009, ale aj v nasledujúcich rokoch.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jana Vaľová. Otázku adresovala ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: „Opozícia tvrdí, že dnes prekladané návrhy na zmeny zákonov v oblasti sociálnej politiky sú sčasti z jej dielne. Porovnajte, prosím, pani ministerka, predkladané návrhy bývalej a terajšej vlády a v čom sú odlišné?“

    Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hneď v úvode by som spomenula sociálny balíček, tzv. sociálny balíček vlády Mikuláša Dzurindu. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu po voľbách v roku 2002 zrušila 22 sociálnych zákonov prijatých vládou pred voľbami. Dôsledkom tohto rozhodnutia bolo:

    1. Protiústavné odňatie alebo zníženie vyplácania invalidných dôchodkov pre cca 23 000, viac ako 23 000 občanov.

    2. Sprísnenie vyplácania znížením výšky prídavkov na deti o 200 korún, sprísnenie podmienok a súbežné poskytovanie rodičovského príspevku obidvom rodičom a zrušenie poskytovania rodičovského príspevku pri poberaní pomoci v materstve.

    3. Sprísnenie podmienok vyplácania a zníženie výšky peňažných príspevkov a kompenzačných príspevkov pre občanov so zdravotným postihnutím. Úspora zhruba len pri tomto opatrení 1,5 miliardy, u dávok pomoci v hmotnej núdzi, teda u sociálnej pomoci zníženie maximálnej výšky sociálnej pomoci pre rodinu na maximálne 10 tisíc korún, u chudobných zníženie z dávky 1 965 na 1 450 korún, ak išlo o objektívne príčiny z 3 490 na 2 900.

    4. Sprísnenie pravidiel poberania dávky v nezamestnanosti a skrátenie doby nároku na dávku v nezamestnanosti na 6 mesiacov. Tieto opatrenia znamenali zníženie sociálnych dávok pre najchudobnejších v priemere o 500 korún na mesiac, čím vláda Mikuláša Dzurindu na škrtoch pre sociálne najslabšie skupiny ušetrila 5 miliárd korún.

    Na rozdiel od toho súčasná vláda Slovenskej republiky, ktorá nastúpila, prijímala ešte v druhom polroku 2006 opatrenia, kde prerozdelila 1 mld. 700 mil. pre seniorov. V roku 2008 navýšený rozpočet zhruba o 3 mld. korún, 2 mld. 900 mil. a v roku 2009 znamenal navýšenie zhruba 10 mld. korún.

    Okrem toho vláda Mikuláša Dzurindu zásadnou zmenou Zákonníka práce oslabila postavenie, právne istoty a sociálnu ochranu zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch a zásadne oklieštila odborárske práva. Od 1. 1. 2004 predĺžila dobu odchodu do dôchodku zo 60 na 62 rokov, u žien je to ešte dlhšie, pokiaľ ide o vek odchodu do dôchodku, pretože ženy odchádzali od 54 rokov do dôchodku. Zrušením zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve výrazne oslabila postavenie tripartity a sociálneho dialógu.

    A teraz poďme podrobnejšie k jednotlivým častiam.

    Oblasť sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia. V oblasti sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia možno ako negatívny krok predchádzajúcej vlády označiť spôsob vykonania reformy, nastavenie jej právnych a ekonomických parametrov. Napriek snahám o reformu sociálneho zabezpečenia sa ju skutočne podarilo zaviesť do praxe zákonom 461 o sociálnom poistení, ktorému predchádzalo prijatie zákona 413, avšak tento zákon nikdy nenadobudol účinnosť, pretože bol zrušený práve zákonom 461 prijatým 30. októbra 2003 a účinný od 1. januára 2004.

    Okrem toho, že na aplikáciu prijatého zákona nebola žiadna legisvakačná lehota, nebol dostatočne zmapovaný ani finančný dopad zavedenia nového systému sociálneho poistenia, pri prijímaní zákona o sociálnom poistení sa počítalo s finančnými prostriedkami priebežného financovania bez zohľadnenia odlivu finančných prostriedkov do II. piliera, ktorý bol následne zavedený od 1. januára 2005 zákonom č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení, o zmene a doplnení niektorých zákonov. Do systému sociálneho poistenia bolo okrem dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia začlenené aj úrazové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a garančné poistenie.

    Prax ukázala, že benevolentné nastavenie dôchodkového poistenia malo vysoké finančné dopady, ktoré presahovali možnosti základných fondov, z ktorých má byť dôchodkové poistenie financované. Dolaďovanie systému sociálneho poistenia po prijatí zákona o sociálnom poistení, zosúladenie priebežne financovaného piliera so sporivým pilierom a problémy so zabezpečením financovania sociálneho poistenia si vyžiadali do nástupu terajšej vlády 16 noviel zákona o sociálnom poistení. V dolaďovaní systému sociálneho poistenia bolo potrebné pokračovať ďalšími novelami aj po nástupe terajšej vlády. V rámci noviel realizovaných súčasnou vládou sa sprísnilo neodôvodnene nastavené obdobie dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok, ktoré zákonom o sociálnom poistení bolo skrátené z 25 rokov na 10 rokov. Od 1. januára 2008 sa toto obdobie predĺžilo na 15 rokov. Toto predĺženie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia sa vzťahuje aj na predčasný starobný dôchodok. Napriek predĺženiu potrebného obdobia dôchodkového poistenia je potrebné obdobie dôchodkového poistenia jedno z najkratších v porovnaní s mnohými európskymi krajinami, v ktorých sa toto obdobie, naopak, predlžuje, pripomeniem len Českú republika 35 rokov – povinná doba poistenia.

    Rovnako neodôvodnene mäkko boli nastavené podmienky na novú dôchodkovú dávku, a to na predčasný starobný dôchodok, pri ktorom sa vo veľmi krátkom čase prejavilo jeho zneužívanie a to najmä jeho priznávaním v nižšom veku a umožnením poberania predčasného starobného dôchodku bez obmedzenia pri súčasnom výkone zárobkovej činnosti a to dokonca od 43. roku veku človeka. Predčasný starobný dôchodok bol určený pre fyzické osoby, ktoré v období krátko pred dosiahnutím dôchodkového veku stratili zamestnanie a nové zamestnanie si už nedokázali nájsť. Tento účel, žiaľ, nebol naplnený.

    Pri invalidnom dôchodku sa v novom systéme sociálneho poistenia prevzali staré podmienky zo zabezpečovacieho systému, ktoré nekorešpondovali s podmienkami nároku na ostatné dôchodkové dávky sociálneho poistenia, pričom bol súčasne za poberateľov invalidného dôchodku zavedený transfer na starobné poistenie a to bez ohľadu na skutočnosť, že poberatelia invalidného dôchodku mali neobmedzené zárobkové možnosti a transferom sa pracujúcemu invalidnému dôchodcovi umelo navyšovali jeho osobne mzdové body, získané výkonom zárobkovej činnosti popri poberaní invalidného dôchodku, ktorý je prakticky vyplácaný solidárne, čím bol tento okruh poistencov neopodstatnene zvýhodňovaný proti ostatným poistencom. Neobmedzené, ničím nepodmienené nastavenie dobrovoľného poistenia popri trvaní povinného poistenia sa prejavilo zneužívaním, najmä pri určovaní výšky nemocenských dávok. Novela zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť od 1. augusta 2006 a bola prijatá v čase, v ktorom ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny bola Iveta Radičová, obsahovala také zmeny, ktoré neboli v súlade s poistnými princípmi, ale daný problém nebol riešený komplexne. Dôchodkový systém trpí do dnešného dňa absenciou celospoločenskej diskusie pri zavádzaní starobného dôchodkového sporenia.

    Zbytočnou uponáhľanosťou reformy a ignorovaním odbornej oponentúry, neúmerne vysoké nastavenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, umožnenie vstupu do systému všetkým záujemcom bez použitia kritéria veku, implantácia komerčných prvkov do povinného dôchodkového systému, dedenie, podstatným spôsobom znehodnotili spoločenský prínos reformy a urobili z nej len obyčajný výhodný obchod. Zo správy úspor dokonca aj v dobrovoľnom III. pilieri boli vylúčení vlastníci, ako aj platitelia príspevkov, zamestnávatelia, čo je krok pokladaný vyspelými európskymi krajinami prinajmenšom za neštandardný a pomocou nevhodnej legislatívy sa trh dôchodkového sporenia stal trhom, ktorý ovláda uzavretý kartel nadnárodných finančných spoločností.

    Oblasť sociálnej inklúzie a hmotnej núdze veľmi ťažko hodnotiť, pretože tu skutočne došlo k novele a reforme zrušenia častí zákona o sociálnej pomoci v časti vyplácania dávky ako pomoc v hmotnej núdzi a táto bola nahradená novým zákonom, zákonom 599/2003 a tak ako som v úvode povedala, znamenala decimovanie tých najchudobnejších a najmä rodín s väčším počtom detí.

    Opatrenia, ktoré boli prijaté počas pôsobenia tejto vlády. Novelou zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa zabezpečilo, aby bolo za bývanie na účely poskytovania príspevku na bývanie považované aj bývanie spojené s poskytovaním starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb celoročne, čím sme odstránili túto jednu diskrimináciu ľudí, ktorí za bývanie v zariadeniach sociálnych služieb platia úhradu.

    Ďalej novelou zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa s účinnosťou od 1. 1. 2008 zabezpečilo, aby sa do príjmu na účely hmotnej núdze nezapočítaval prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa alebo dávka toho istého druhu vyplatená v členskom štáte Európskej únie. V štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore alebo vo Švajčiarskej konfederácii najviac vo výške prídavku na dieťa, ustanovenej zákonom o prídavku na dieťa, zákonom 600/2003. Za významné z pohľadu sociálnej inklúzie dlhodobo nezamestnaných je možné v tejto súvislosti, a tiež prijaté opatrenia tejto vlády, považovať rozšírenie okruhu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Národná rada Slovenskej republiky 25. novembra 2008 schválila novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o zmene a doplnení niektorých zákonov a pre deti v hmotnej núdzi, ktoré riadne plnia povinnú školskú dochádzku, sa od 1. januára poskytuje dávka vo výške 500 korún mesačne v záujme zvýšenia podpory prístupu ku vzdelávaniu a pomoci rodinám, tým najchudobnejším. Naďalej sa pokračuje v poskytovaní podporných dotačných programov vo vzťahu k podpore rovnosti príležitostí dieťaťa ku vzdelávaniu, teda dotácia na stravu, dotácia na školské potreby a to už od predškolského vzdelávania – materské školy a na základných školách. Vzdelanie je kľúčovým nástrojom na predchádzanie chudoby, reprodukcie chudoby. Vzhľadom na úpravu, teda na zvyšovanie cien tovarov a energií a s tým súvisiace vyššie výdavky na všetky tovary a služby bolo nutné zvýšiť sumy dávky v hmotnej núdzi na všetkých úrovniach, ako aj príspevku na zdravotnú starostlivosť, aktivačného príspevku, príspevku na bývanie, ochranného príspevku. V tejto súvislosti pripomeniem, že pokiaľ ide o hmotnú núdzu, rodinám, napríklad matke s dvomi deťmi sme pridali na rok od pôsobenia našej vlády 28 150 korún, rodičom s dvomi deťmi 29 500 korún.

    Boli prijaté dve významné právne normy, a to zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý priniesol vlastne pomoc každému jednému občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý poberal pomoc a bola mu od 1. januára zvýšená na viac, taktiež znamená rozšírenie práve ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, na ktoré im bude poskytnutý príspevok.

    Veľmi dôležitý a súbežný s týmto zákonom je zákon o sociálnych službách, oblasť politiky zamestnanosti. Opatrenia, ktoré boli prijaté v čase Ivety Radičovej, pani poslankyne Ivety Radičovej, zaviedli povinnú spoluúčasť uchádzača o zamestnanie na spolufinancovaní vzdelávacích aktivít, čím sa oslabil záujem uchádzačov o zamestnanie k účasti na vzdelávaní pre trh práce. Taktiež boli sprísnené podmienky preukazovania náhradného plnenia a tento prístup ohrozil pracovné miesta na pracoviskách, v ktorých je zamestnávaných viac ako 50 % občanov so zdravotným postihnutím.

    Od 1. januára 2006 boli prijaté čiastkové legislatívne zmeny v oblastiach právneho rámca na zabezpečenie rovnakej kvality poskytovaných odborných poradenských služieb úradmi práce neštátnymi službami zamestnanosti. Rozšírenie vzdelávania, prípravy pre trh práce aj na dokončenie vzdelania na základnej škole alebo štúdia na strednej škole uchádzačom o zamestnanie alebo záujemcom o zamestnanie. Poskytovanie úhrady výdavkov na ubytovanie, cestovné, stravné záujemcovi o zamestnanie, ktorý je rodičom alebo občanom starším ako 50 rokov, ak mu úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečuje vzdelávanie a prípravu pre trh práce. Rozšírenie poskytovania príspevku na služby pre rodiny s deťmi aj na záujemcov o zamestnanie. Rozšírenie poskytovania príspevku podľa § 50 na podporu zamestnávania ďalších 4 skupín znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Zvýšenie príspevku absolventovi školy počas vykonávania absolventskej praxe na krytie jeho výdavkov na cestovné. A takto by som to mohla čítať ďalej.

    Opatrenia, ktoré prijala súčasná vláda, sú rozšírenie súboru aktívnych opatrení na trhu práce, prostredníctvom ktorých sa zvyšuje zamestnateľnosť a zamestnanosť najmä znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie a motivujú sa zamestnávatelia výrazne prispievať k prijímaniu týchto skupín do zamestnania. Zmenou právneho rámca na podporu zamestnávania zdravotne postihnutých občanov sme rozšírili možnosti podpory ich zamestnávania a udržania v zamestnaní, vrátane nových možností plnenia povinností zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím. Zmenou systému vzdelávania a prípravy pre trh práce, zvýšenie kompetencií úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pri vysielaní uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, úhrada nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce pre uchádzača o zamestnanie vo výške 100 % pre záujemcu o zamestnanie až do výšky 100 %. Poskytovanie dávky počas vzdelávania a prípravy pre trh práce v sume životného minima, postupné predlžovanie obdobia vzdelávania a prípravy pre trh práce na 6 až 12 mesiacov. Zabezpečovanie vzdelávania a prípravy pre trh práce v súlade s požiadavkami zamestnávateľov a trhu práce.

    K 1. máju boli prijaté nasledovné komplexné legislatívne zmeny, k 1. máju 2008:

    - rozšírenie podporovaných skupín znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v súlade s právnym rámcom Európskej komisie,

    - rozšírenie kompetencií verejných služieb zamestnanosti, zameraných na urýchlenie obratu v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

    - zvýšenie kvality služieb zamestnanosti poskytovaných neštátnymi poskytovateľmi služieb,

    - sprostredkovanie zamestnania za úhradu dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnania,

    - aktivizácia partnerstiev na regionálnej i miestnej úrovni, vytváraných na riešenie problémov regionálnej zamestnanosti, najmä na základe projektov alebo programov zapájaním miest a obcí a vytváranie združení na riešenie nezamestnanosti obyvateľov,

    - adresnejšie zacielenie nových aktívnych opatrení trhu práce na znevýhodnené skupiny uchádzačov o zamestnanie,

    - odpojenie aktívnych opatrení trhu práce od referenčnej veličiny minimálnej mzdy a napojenie na priemernú mesačnú nominálnu mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky,

    - definovanie národnej sústavy povolaní, ktorá má slúžiť ako východisko na zakladanie rozsahu a štruktúry prípravy na povolanie podľa požiadaviek zamestnávateľskej sféry a jej základným systémovým rámcom pre tvorbu národnej sústavy kvalifikácií, a to z dôvodu naliehavej potreby zmapovania požiadaviek na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach.

    Prehodnotili a zaviedli sme nové aktívne opatrenia na trhu práce i na podporu:

    - zvyšovanie zamestnateľnosti uchádzačov o zamestnanie, v rámci ktorých sa zásadne zmenil systém vzdelávania a prípravy pre trh práce v dôsledku zvýšeného dopytu zamestnávateľov po kvalifikovaných pracovníkoch v niektorých profesiách, účastníkovi absolventskej praxe mesačne sa poskytuje paušálny príspevok vo výške sumy životného minima 5 390 korún,

    - zvyšovanie zamestnanosti uchádzačov o zamestnanie, v rámci ktorých sa podporuje predovšetkým vstup a zotrvanie na trhu práce znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, najmä dlhodobo nezamestnaných,

    - udržanie v zamestnaní najmä dlhodobo nezamestnaných občanov, občanov so zdravotným postihnutím a občanov, ktorí nastúpili do zamestnania a najmä z dôvodu ich nízkej kvalifikácie vykonávajú nízko platené zamestnanie.

    Nové aktívne opatrenia na trhu práce ako príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, vytvorenie právneho rámca na zakladanie sociálnych podnikov, príspevok na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v sociálnom podniku, príspevok na podporu zamestnávania absolventov, vzdelávania, prípravy pre trh práce, príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec, príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby, príspevok na presťahovanie za prácou, príspevok na dopravu do zamestnania.

    Nový právny rámec v oblasti podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vhodne definuje napríklad prípravu na pracovné uplatnenie a poskytovanie dávky vo výške sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím, poskytovanie príspevku na udržanie v zamestnaní občana so zdravotným postihnutím, poskytovanie príspevku na obnovu a technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre zamestnávateľov alebo občanov so zdravotným postihnutím, ktorí vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť. Nový spôsob náhradného plnenia namiesto zamestnávania povinného podielu občanov so zdravotným postihnutím podporujúcim motiváciu uprednostňovania zadávania zákazok alebo odoberania výrobkov a služieb pred platením odvodov za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, vrátane možnosti kombinácie náhradného plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

    Ďalej je to rozšírenie kompetencií verejných služieb zamestnanosti v oblasti poskytovania služieb zamestnanosti na urýchlenie obratu uchádzačov o zamestnanie v evidencii. Zavedenie novej profesie, agent pre pracovné miesta. Určovanie periodicity návštev je plne v kompetencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a najmenej raz za kalendárny mesiac má uchádzač o zamestnanie povinnosť preukazovať úradu aktívne hľadanie si zamestnania, ale úrad má povinnosť ponúkať uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie alebo účasť na niektorom z aktívnych opatrení trhu práce. Vypracovanie individuálneho akčného plánu na základe ponuky úradu alebo na základe žiadosti znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Povinné vypracovanie tohto plánu je pre mladých uchádzačov o zamestnanie, starších dlhodobo nezamestnaných na 24 mesiacov a pre tých, ktorí boli dlhodobejšie mimo trhu práce z dôvodu ťažkostí pri zosúlaďovaní pracovného a rodinného života.

    Pokiaľ ide o oblasť pracovných vzťahov, treba povedať, že v tejto oblasti boli od roku 2003 prijímané opatrenia, ktoré znamenali znižovanie ochrany pracovnoprávneho vzťahu vo vzťahu k zamestnancovi. Počas pôsobenia tejto vlády sa medzi najvýznamnejšie novely radí práve novela Zákonníka práce. Je to zákon č. 348/2007, ktorý upravil najmä pojem závislej práce tak, aby nedochádzalo k vylúčeniu zamestnanca z pracovnoprávnej ochrany, ak jeho právny vzťah nenapĺňa znaky samostatného podnikania, napríklad podľa živnostenského zákona, čím sa odstraňuje právna neistota zamestnancov. Zabezpečenie prechodu práv a povinností zamestnancov pri nájme v súlade so Smernicou 2001/2003 Európskej únie. Obmedzenie reťazovitých uzatváraní pracovných pomerov na dobu určitú, zavedenie možnosti nového pracovnoprávneho inštitútu vykonávania telepráce pri využití moderných informačných prostriedkov. Povinnosť zamestnanca uhradiť škodu zamestnávateľovi vo výške priemerného mesačného zárobku, ak počas výpovednej doby nezotrvá u zamestnávateľa. Súbežné poskytnutie odstupného a plynutie výpovednej doby pri skončení pracovného pomeru výpoveďou. Pracovnú pohotovosť v súlade s európskou súdnou judikatúrou a jej zaratávanie do pracovného času, ak sa vykonáva na pracovisku. Zvýšenie mzdového zvýhodnenia zamestnanca pri rizikovej práci. Precizovanie rozsahu prekážok v práci pri výkone verejnej funkcie, vzdelávania a štrajku. Kompetenciu odborového orgánu pri zistení nedostatkov v oblasti bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, ktoré bezprostredne ohrozujú životy a zdravie zamestnancov. Opätovné zavedenie inštitútu dohôd o pracovnej činnosti a zvýšenie rozsahu počtu hodín ročne, pri dohodách o vykonaní práce z 300 na 350 hodín. Pokiaľ ide o pracovnú činnosť, je to 10 hodín týždenne. Pôsobnosť odborových orgánov a zamestnaneckých rád na pracovisku a ich minimálne nároky z hľadiska ochrany a ich pôsobenia na pracovisku.

    Pokiaľ ide o oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, za pôsobenia pani ministerky Radičovej, teraz pani poslankyne, bol vypracovaný a vládou schválený zákon č. 124 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2006. Jeho prijatie znamenalo najmä oslabenie participácie zástupcov zamestnancov, teda príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Opatrenia, ktoré sme prijali od nástupu do vlády, je zákon č. 309/2007, ktorý s účinnosťou od 1. septembra 2007 umožnil, aby zástupcovia zamestnancov dostávali potrebné informácie o nebezpečenstvách a ohrozeniach, preventívnych a ochranných opatreniach, opatreniach o postupe v prípade poškodenia zdravia alebo pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Zástupcom zamestnancov bol oznámený vznik registrovaného pracovného úrazu. Bez tohto oznámenia bolo právo odborového orgánu kontrolovať, či zamestnávateľ riadne vyšetruje príčiny pracovných úrazov a zúčastňovať sa na zisťovaní príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa § 149 Zákonníka práce, reálne neuplatniteľné. Zástupcovia zamestnancov mohli spolupracovať s bezpečnostno-technickou službou a pracovnou zdravotnou službou zriadenou u zamestnávateľa, ktorých poskytovanie služieb pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa týka všetkých zamestnancov. Týmto zákonom sa tiež upravili podmienky činnosti komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v záujme skutočného vykonávania jej opatrení u jednotlivých zamestnávateľov tým, že sa vymedzila minimálna periodicita jej rokovaní. Odstránila sa formálnosť pri vypracovaní koncepcie bezpečnosti...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Pani ministerka, prepáčte, preruším vás.

    Čas určený na hodinu otázok uplynul, preto končím tento bod programu. Zároveň vyhlasujem prestávku do 15.15 hodiny a chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní, pretože ďalšími bodmi programu budú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím členov vlády, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Budeme pokračovať bodom, ktorým sú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 10. decembra 2008,

    ktoré ste dostali ako tlač 871.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 871 nachádza.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili dvaja poslanci. Pani poslankyňa Monika Gibalová, aj pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

    Slovo má pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči. Nie je prítomná? Pardon. Moment. Písomne k tomuto bodu – ospravedlňujem sa, to boli prihlásení do bodu interpelácie poslancov –čiže k bodu písomné odpovede na interpelácie sa neprihlásil nikto.

    Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásila pani poslankyňa Sárközy. Ešte niekto má záujem? Pani poslankyňa Rosová sa hlási. To je všetko? Končím možnosť prihlásiť sa.

    A nech sa páči, pani poslankyňa Sárközy, máte slovo. Pani poslankyňa Gibalová, vy ste sa hlásili k tomuto bodu? Nie, teraz sú písomné odpovede. Tam ste písomne. Dobre.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som reagovala na písomné odpovede, ktoré som dala pánovi premiérovi, pánovi podpredsedovi vlády a pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanovej.

    Prvá moja interpelácia smerovala na pani ministerku Vieru Tomanovú. Interpelácia je pod číslom 1-30/2008-56045-2 a tá istá interpelácia smerovala aj na pána premiéra pod č. 97/2008/KPVOSV, aby som bola presná.

    Moja interpelácia sa týkala toho, že rezort práce, sociálnych vecí a rodiny z rozpočtu za rok 2008 vrátil 1 miliardu korún z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny do štátneho rozpočtu. Moja otázka bola, či je to správny krok a či je to v súlade s myšlienkou budovania sociálneho štátu. Pani ministerka mi na to odpovedala, že je to v poriadku. Pán premiér mi odpovedal, že je to v poriadku, pretože to prinieslo úsporu verejných financií. Úsporu verejných financií prinieslo množstvo prijatých legislatívnych opatrení a realizácia aktívnej politiky trhu práce, ktorú ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zrealizovalo v priebehu roku 2008.

    Nie som spokojná s touto odpoveďou ani zo strany pani ministerky, ani zo strany pána premiéra, pretože my tu minimálne dva a pol roka počúvame o tom, že pán minister Kaník toho času vrátil z rozpočtu 1,5 miliardy korún, takže teraz pani ministerka urobila to isté. Vrátila z rozpočtu miliardu korún. Nedá sa porovnávať rozpočet za uplynulú vládu a teraz. Vrátila 1 miliardu korún vtedy, keď nevalorizovala rodinné prídavky, pretože v rozpočte boli peniaze, mala na to možnosť. Podľa mňa sa to nedá spojiť s tou deklaráciou sociálneho štátu a sociálnej demagógie, ktorú táto vláda hlása. Takže, dovoľte mi nesúhlasiť s touto odpoveďou ani zo strany pána premiéra, ani zo strany pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Druhá moja interpelácia smerovaná na pána podpredsedu vlády Dušana Čaploviča pod č. 10106/2008 a tá istá interpelácia smerovala aj na pani ministerku pod č. 1-2008-30/56045-1 a interpelácia smerovala na obidvoch a to v tom zmysle, či nový prijatý zákon o sociálnych službách, ktorý bol prijatý 30. októbra 2008, nediskriminuje neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a hlavne v tom zmysle, že vláda minulý rok v novembri alebo v decembri prijala revidovanú Európsku sociálnu chartu. Obidvaja sa vyjadrili v tom zmysle, že nie je to všetko v poriadku, ale vieme, že prijatý zákon o sociálnych službách hovorí úplne o inom a to potvrdzuje aj prax v tom zmysle, že neverejní poskytovatelia nemajú rovnaký prístup k sociálnym službám ako napríklad sociálne služby, ktoré sprostredkuje samospráva alebo vyšší územný celok.

    Takže, nesúhlasím s odpoveďou ani pána podpredsedu vlády, ani pani ministerky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej má slovo pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, interpelovala som pána ministra školstva vo veci, o ktorej sme diskutovali v období, keď sa prijímal školský zákon. Ide o prijímanie žiakov do osemročných gymnázií. Ako pravdepodobne viete, zmena, ktorá nastala po prijatí nového školského zákona, spočíva v tom, že je taxatívne určené, že bude prijímaných 5 % žiakov do prvých ročníkov osemročných gymnázií od roku 2011, 2012.

    Ale na druhej strane ďalšia zmena, ktorá upútala možno menej pozornosti, ale je veľmi významná, spočíva v tom, že nebudú prijímaní do osemročných gymnázií žiaci zo štvrtých ročníkov, ale z piatych ročníkov základnej školy. A tu je kameň úrazu, na ktorý som v mojej interpelácii upozornila. Ide totiž o to, že táto zmena platí už od budúceho školského roka, čo znamená, že žiaci z ročníka, ktorí v minulom školskom roku absolvovali štvrtú triedu, odchádzali do osemročných gymnázií bez toho, aby bol vtedy ich počet regulovaný. Práve nový školský zákon reagoval na to, že tento počet bol privysoký a že dôsledkom toho bolo vyprázdňovanie základných škôl a odchod priemerných a nadpriemerných žiakov do osemročných gymnázií. Takže odišli nám vlaňajší štvrtáci, dnes sú z nich primáni na osemročných gymnáziách, resp. časť z nich, samozrejme, no a v triedach ostali tí, ktorí pokračovali v piatom ročníku. Ale v tomto školskom roku budú robiť práve tí, ktorí pokračovali v piatom ročníku, prijímačky opäť do osemročných gymnázií. Takže tá preriedená piata trieda bude znova ďalej preriedená o tých, ktorí ešte budú schopní, či už urobiť prijímačky alebo byť prijatí, to závisí od kritérií gymnázia, na osemročné gymnáziá bez toho, že by teda platil nejaký limit.

    Teoreticky je možné, že celý populačný ročník odíde na osemročné gymnáziá preto, lebo štvrtáci robiť prijímačky nemôžu, lebo nemôžu byť prijímaní. A osemročné gymnáziá, samozrejme, budú mať záujem, aby otvárali v budúcom školskom roku prvé ročníky. Problém je v tom, že neexistuje žiadne prechodné ustanovenie. Už sme tu mali, že sa menilo z deväťročnej dochádzky na osemročnú, potom naspäť z osemročnej na deväťročnú, ale vždy tieto prechody boli riešené nejakými postupnými krokmi, ktoré umožnili, aby nedochádzalo práve k takýmto absurdným situáciám.

    Ja som interpelovala v tejto veci pána ministra. Odpoveď, ktorú som dostala, sa ani najmenej, ale naozaj, ani najmenej netýka tohto problému. Dostala som odpoveď, že boli učitelia usmernení, resp. krajské školské úrady, ako majú riešiť tú klauzulu o tom, že má byť prijímaných len 5 % do ročníkov a ešte osobitne, ako bol riešený Bratislavský kraj, kde je problém vypuklý, lebo je tu o osemročné gymnáziá mimoriadny záujem. Takže evidentne nič z toho, čo som ako odpoveď dostala, nesúvisí s riešením toho problému, že sa nám v tomto školskom roku vyprázdnia budúce šieste triedy, že základné školy nebudú mať v šiestich triedach koho učiť a napokon aj kvalita tohto gymnaziálneho ročníka v osemročných gymnáziách bude otázna. To znamená, že pri najlepšej vôli nemôžem byť spokojná s touto odpoveďou pána ministra.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    To boli vlastne vystúpenia všetkých prihlásených rečníkov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.

    Ďalej otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo poslanci: pani poslankyňa Gibalová, pani poslankyňa Tkáčová a pani poslankyňa Mušková.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ešte ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Gibalová, po nej sa pripraví pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, mám dve interpelácie. Jedna je určená pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny a druhá pánovi ministrovi obrany Slovenskej republiky.

    Vážená pani ministerka Tomanová, žiadam vás o poskytnutie údajov skutočných výsledkov hospodárenia základného fondu poistenia v nezamestnanosti Sociálnej poisťovne v roku 2008 a údajov o predpokladaných výsledkoch hospodárenia základného fondu poistenia v nezamestnanosti v rokoch 2009 až 2012, jednotlivé menovite údaje o celkových príjmoch fondu, príjmoch z výberu poistného do fondu v jednotlivých rokoch, celkových výdavkoch fondu v jednotlivých rokoch, objeme prostriedkov presúvaných z fondu základného do základného fondu dôchodkového poistenia v jednotlivých rokoch, východiskách, na ktorých sa urobil odhad predpokladaných výsledkov hospodárenia základného fondu poistenia v nezamestnanosti pre roky 2009 až 2012.

    Rovnako vás žiadam o odpoveď na nasledujúce otázky. Aký bol celkový počet poberateľov dávky v nezamestnanosti v Slovenskej republike v roku 2007 a 2008? Aký bol počet poberateľov dávky v nezamestnanosti v Slovenskej republike v roku 2008 a v januári 2009 v triedení podľa veku a pohlavia? Aká bola priemerná dĺžka vyplácania dávky v nezamestnanosti v roku 2007 a 2008? Aký je odhad počtu evidovaných nezamestnaných a počtu poberateľov dávky v nezamestnanosti v rokoch 2009 až 2012? Ak vôbec nejaké odhady ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v tejto oblasti má.

    Ďalšia moja interpelácia je na pána ministra Jaroslava Bašku. Vážený pán minister, dňa 17. decembra 2008 som vás písomne požiadala o odpoveď na nasledujúce otázky. Akým spôsobom sa plní uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 548 z 29. mája 2002, v prípade ďalšie uznesenia vlády, ktoré na toto uznesenie nadväzujú? Či konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 2 ods. 7, 8, 9 a § 2 a ods. 6 a 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov s článkom I. ods. 1 prvou vetou, článkom II. ods. 2, článku 12 ods. 2, článku 23 ods. 1 a 3, článku 46 ods. 1, článku 66 ods. 2 a článku 67 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a skutočnosti vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 616/2006 Z. z. sú prekážkou uskutočnenia zámeru, ako je deklarovaný v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 548 z 29. mája 2002?

    Keďže som doteraz od vás nedostala odpoveď na tento list, interpelujem vás v tejto veci a svoje otázky dopĺňam takto:

    Ktoré konkrétne ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov napadnuté generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a poslancami Národnej rady na Ústavnom súde Slovenskej republiky sú prekážkou uskutočnenia zámeru, ako je deklarovaný v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 548 z 29. mája 2002? Aké boli celkové náklady na prevádzku vojenského priestoru Javorina v rokoch 2006, 2007 a 2008? A k akým úsporám finančných prostriedkov dôjde po uskutočnení zámeru, ako je deklarovaný v uznesení vlády č. 548? Aký počet zamestnancov príde o prácu po realizácii zámeru, ako je deklarovaný v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 548 z 29. mája 2002?

    Obom pánom ministrom, pani ministerke aj pánu ministrovi vopred ďakujem za odpoveď. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej má slovo pani poslankyňa Tkáčová, po nej vystúpi pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prítomní páni ministri, pripravila som si dve interpelácie.

    Tá prvá smeruje na ministra vnútra Roberta Kaliňáka a moja otázka sa týka situácie s parkovaním pred Nemocnicou na Kramároch a to pred detským oddelením. Na toto oddelenie prichádzajú rodičia v urgentných prípadoch, keď im dieťatko ochorie, má vysoké horúčky, je nepokojné, ubolené. Pred oddelením nemajú šancu zaparkovať, preto často zastanú v rozpore s predpismi. Mamičky, ktoré majú plné ruky práce s detskou sedačkou, s kočiarikom s chorým dieťaťom, jednoducho nemajú čas uvažovať, či zastali dobre, alebo zle. Na prvom mieste je choré dieťa. Aké je potom ich rozčarovanie a prekvapenie, keď po návšteve pohotovosti prídu k svojmu autu a nájdu si na ňom papuču. Tento problém je dlhodobým, chronickým problémom a nikto ho nerieši. Policajti namiesto toho, aby asistovali a pomáhali rodičom s chorými deťmi, vyslovene striehnu na nich ako na zločincov a obúvajú im autá do papúč.

    V Českej republike má polícia heslo Pomáhať a chrániť. A čo my, pán minister? Viete, čo hovoria ľudia, aké je heslo našej polície? Dorúbať a zinkasovať. A to som ešte preložila do spisovnej slovenčiny.

    Uvedomujem si, že v radoch Policajného zboru sú tisícky výborných policajtov, ktorí slúžia občanom, ale nájdu sa aj čierne ovce, ktoré nemajú ani základy slušného správania. A vaša úloha, pán minister, je túto burinu v radoch polície netrpieť. Preto, pán minister, obraciam sa na vás s prosbou, aby ste sa váhou svojej osobnosti postarali o riešenie danej situácie pred detským oddelením Nemocnice na Kramároch.

    Moja druhá interpelácia je veľmi krátka. Smeruje na ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka, ktorého sa pýtam: Kedy sa pohne podpisovanie zmlúv na projekty z opatrení 2.1 Obnova potenciálu lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení? Túto otázku, pán minister, vám mojím prostredníctvom kladú majitelia lesov a členovia urbariátov, ktorí už v júni 2008 podali projekty presne v súlade s požiadavkami. Sú to projekty na rekonštrukciu lesných ciest. Uskutočnili už obstarávania podľa predpisu, stavebné povolenia majú k dispozícii, majú vybavené úvery a čakajú skutočne už len na podpis daných zmlúv. A ďalej, pán minister, vás žiadajú, aby ste prehodnotili aj bodové kritériá, ktoré podľa všetkého vedia splniť len Lesy Slovenskej republiky.

    Ďakujem obom pánom ministrom za odpoveď.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej vystúpi pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, dovoľujem si interpelovať pána ministra životného prostredia, ktorého interpelujem vo veci zberu separovaného odpadu.

    V poslednom období sa na mňa obracajú starostovia a primátori s problémom umiestniť vyseparované komodity na spracovanie alebo do recyklačných zariadení. Obávajú sa, že ak by sa situácia nezlepšovala, bude tento stav pôsobiť na občanov, ktorí sa konečne naučili separovať domáci odpad, demotivujúco. Obce tiež upozorňujú, že nedokážu zabezpečiť likvidáciu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Ja len toľko. Chcem sa spýtať, pán minister, ako sa táto situácia plánuje riešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Chcem sa ešte raz opýtať, či chce niekto využiť možnosť z poslancov prihlásiť sa ústne v rámci tohto bodu interpelácie poslancov.

    Ak nie, pýtam sa členov vlády, či chce niekto z nich odpovedať na interpelácie hneď teraz. Takže ak nie, vyhlasujem tento bod za skončený.

    Pán minister, takže, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja som si chvíľu vypočul vašu interpeláciu. Predtým, než, samozrejme, spracujem písomnú podobu interpelácie, len dve slová k tomu. Samozrejme, v rámci nášho zboru vykonávame všetky opatrenia. Ale myslím si, že nie úplne bola interpelácia správne smerovaná vzhľadom na to, že statickú dopravu vo väčšine miest, tak aj v Bratislave, má na starosti mestská polícia, ktorá je v správe magistrátu mesta, ktorý zase, naopak, riadia, by som povedal, vám bližší nominanti ako práve my. Ale čo sa týka za políciu v Slovenskej republike alebo teda Policajný zbor Slovenskej republiky, už som túto situáciu dal zmeniť a zistiť a vypracujem vám príslušnú odpoveď. Ale potom treba otázku, pretože, by som povedal, najčastejší papučiari v tejto podobe, samozrejme, sa k tejto veci parkovania v meste venuje mestská polícia, ktorá nie je v správe ministerstva vnútra, ale v správe Magistrátu hlavného mesta Bratislavy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vyhlasujem tento bod za skončený. Ďakujem zároveň členom vlády za účasť na tomto bode.

    Ďalej, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní siedmeho dňa 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pokračovať budeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý, upozorňujem, prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Je to tlač 940.

    Keďže tu nemáme pani ministerku, pozerám, že ani spravodajkyňu, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 940.

    Prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov a spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyňu Janu Vaľovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy je ešte ústne prihlásený pán poslanec Robert Madej, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Veľmi pekne ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k predmetnému návrhu zákona už bolo naozaj skutočne povedané veľa. Myslím si, že veľmi často ubiehala téma diskusie mimo základného rámca problému, ktorý sa snaží tento návrh zákona, ako aj ostatné vládne návrhy zákonov riešiť a to je hospodárska kríza, ktorá na Slovensko prišla, samozrejme, z okolitého sveta. Problém je naozaj v tom, že je potrebné nájsť čo najväčšie množstvo účinných opatrení, ktoré môžu hospodársku krízu a jej dôsledky na Slovensku zmierniť, aby sme našli opatrenia, ktoré podporia rast ekonomiky, podporia udržanie si zamestnanosti a vytváranie nových pracovných miest a podporia a, samozrejme, ochránia aj v týchto ťažkých časoch zamestnancov.

    Ja som presvedčený, že dosiaľ návrhy zákonov, ktoré boli z dielne vlády Slovenskej republiky do parlamentu predložené, tieto atribúty absolútne spĺňajú a veľmi rád by som jednou témou prispel do tejto diskusie.

    Na úvod som hovoril, že v čase hospodárskej krízy je potrebné zabezpečiť niekoľko vecí, medzi nimi jedna z tých najdôležitejších je podpora udržania zamestnanosti. Je obrovský tlak v mnohých spoločnostiach, u mnohých veľkých, stredných a malých zamestnávateľov na znižovanie počtu zamestnancov aj vzhľadom na to, že sa znižuje množstvo objednávok pre nich, tým pádom nemajú možnosť dať ľuďom prácu. Ja osobne som presvedčený a verím, že ide o prechodné obdobie a že príde veľmi skoro čas, keď znova ekonomika začne rásť, keď znova bude rásť množstvo objednávok u zamestnávateľov, ale sme povinní a musíme o tom diskutovať, aby sme toto v súčasnosti, povedzme si, nie najľahšie obdobie preklenuli.

    Aj z uvedeného dôvodu si dovolím dať na diskusiu a predložiť návrh, na základe ktorého by sme mohli uľahčiť a pomôcť udržať zamestnanosť. To reaguje aj na pozmeňujúce návrhy SDKÚ, ktoré boli predložené počas rozpravy, kde flexibilné zohľadnenie pri príspevkoch z hľadiska pracovného času, si myslím, že aj bolo povedané v rozprave, rieši z hľadiska príspevkov zo strany štátu enormný nárast z hľadiska výdavkov zo štátneho rozpočtu a prinášam návrh, ktorý, som presvedčený, že je technicky lepší a odladenejší a z hľadiska principiálneho úplne iný. Čo by som chcel zopakovať kolegom z opozície, aby už prestali používať tie ich naozaj stále, stále sa opakujúce nezmysly o tom, že niekto niekoho kopíruje.

    Prednášam návrh, ktorý by znamenal otvorenie nového zákona v rámci tohto zákona a to Zákonníka práce. Hovorím to úplne otvorene, dámy a páni, z toho hľadiska, že v časoch, mimoriadnych časoch je dôležité diskutovať aj o mimoriadnych opatreniach, ktoré môžu pohnúť veci dopredu a zlepšiť prostredie, v ktorom sa nachádzame.

    Ide len o jeden, jediný návrh, dámy a páni, či už ho nazveme akokoľvek, či už ho nazveme ako flexikonto, nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času na vymedzené obdobie, či ho nazveme istý pracovný fond, fond pracovného času, ktorý zamestnanec odpracuje, je to jedno. Ale prakticky znamená to, že ak z vážnych prevádzkových dôvodov zamestnávateľ nebude môcť dávať prácu zamestnancovi a ak z tohto dôvodu bude prekážka na strane zamestnávateľa, ale zamestnávateľ bude na jednej strane pri neexistencii tohto návrhu nútený znižovať stavy zamestnancov, to my nechceme. My navrhujeme, aby sa znížil reálny výkon práce u zamestnanca, aby sa znížil počet odpracovaných hodín a vznikol určitý fond pracovného času, ktorý by odpracoval zamestnanec až v budúcnosti. Prakticky by sa stalo, že v prvej polovici obdobia by zamestnanec pracoval na menší úväzok, ale dostával by 100 % základného, teda tarifného platu, ale na druhej strane, v druhej polovici tohto vymedzeného obdobia by zamestnanec odpracoval to, za čo dostával mzdu v predchádzajúcom období.

    Ide o opatrenie, ktoré v čase, keď je znížené množstvo zákaziek, znížený dopyt po práci, umožní zamestnávateľom ďalej zamestnávať počet zamestnancov, neprepúšťať, platiť im 100 % tarifnej základnej mzdy s tým, že zamestnanci následne v druhej polovici obdobia túto mzdu, základnú mzdu, ktorú dostávali v predchádzajúcom období za čas, ktorý v skutočnosti neodpracovali, tento čas odpracujú s tým, že v tejto druhej časti obdobia im budú patriť všetky príplatky v súlade so Zákonníkom práce.

    Chcem ešte upozorniť na to, že všetky nároky zamestnancov z hľadiska prestávok v práci, z hľadiska povinnosti mať prestávky medzi tým, čo odpracovali, medzi jednotlivými zmenami zostávajú zachované. Týmto návrhom sa rozširuje predmetná novelizácia, ale je to aj odpoveď pre tých, ktorí do istej miery tvrdia, že je potrebné robiť niečo aj z hľadiska Zákonníka práce. Toto je veľmi účinné opatrenie na zachovanie zamestnanosti, pretože tak, ako som už povedal, toto opatrenie je veľmi účinné z hľadiska...

  • Vystupujúci prerušený podpredsedom NR SR.

  • Prepáčte, pán kolega, pani ministerka, naozaj sa to tu dá zabezpečiť, že nemusíte vy chodiť. Ja som v tejto chvíli požiadal toho chlapca, ktorí nás obsluhuje, aby doniesol pohár minerálky pánovi Madejovi. Poprosím vás.

  • Ďakujem veľmi pekne, ďakujem.

    Toto opatrenie zachová zamestnanosť, pretože nebude nútiť zamestnávateľov prepúšťať. Tak ako už bolo povedané, zamestnanci zotrvajú v pracovnom pomere a skrátený pracovný fond vrátia zamestnávateľovi neskôr. Je to návrh, som presvedčený, v prospech zamestnancov, pretože si zachovajú pracovný pomer. Je to návrh, ktorý je aj v prospech zamestnávateľov, pretože tí budú postavení už nie pred jednu voľbu a to voľbu prepúšťať, ale budú mať dve voľby. Na jednej strane túto, ktorú som spomenul a na druhej strane tú pozitívnejšiu, že všetci zamestnanci ostanú v pracovnom pomere u zamestnávateľa a zníži celkový čas, ktorý jednotlivec odpracuje u zamestnávateľa v danom období a s tým, že zamestnanci to zamestnávateľovi vrátia v druhej časti obdobia, keď očakávame, že dôjde už k rastu objednávok. Ďakujem pekne.

    Ďalšou výhodou je, že zamestnávatelia si udržia kvalifikované pracovné sily, keď už z obdobia predchádzajúceho kríze si veľmi dobre spomíname, že bol nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na Slovensku, na druhej strane musíme robiť všetko pre to, aby kvalifikovaná pracovná sila zostala na Slovensku u zamestnávateľov zamestnaná. Je to výhoda aj z hľadiska stabilizácie, pretože nič nie je horšie aj pre zamestnávateľa, ako je fluktuácia pracovníkov. Obdobie, ktoré sa navrhuje, ktoré bude možné rozvrhnúť do takéhoto pracovného, do takéhoto obdobia prvej polovice, kde zamestnanec bude dostávať aj za čas, ktorý neodpracuje a druhá časť, druhé obdobie, ktoré bude dávať, to znamená, bude pracovať ten pracovný čas, fond pracovného času, ktorý mal zaplatený a ktorý neodpracoval v prvej časti obdobia. Celkove toto obdobie bude, navrhuje sa od účinnosti zákona do 31. decembra 2012.

    Sme presvedčení, že tento rok, najneskôr budúci rok to zníženie objednávok sa môže prejaviť v tom, že zamestnanci môžu v rámci prekážky zamestnávateľa čerpať tarifnú mzdu v stopercentnej výške, aj keď odpracujú, samozrejme, nižší ako ustanovený týždenný pracovný čas a na druhej strane obdobie rokov, možno záver 2010, 11, prípadne 12 budú vlastne odpracovávať zamestnávateľovi ten pracovný fond, ktorý dostali zaplatený v prvom období. To znamená, čas, na ktorý je možné toto ustanovenie rozvrhnúť, je od účinnosti zákona, predpokladajme teda 1. marca 2009 do 31. decembra 2012.

    Chcem povedať, že takúto dohodu môže a bude môcť vykonať za zamestnancov odborová organizácia s tým, ak sa dohodne, samozrejme, so zamestnávateľom. Nikoho na uzavretie takejto dohody nebude môcť nútiť. Ja som presvedčený, že záujmy zamestnancov zostanú absolútne zachované, ako aj všetky nároky vyplývajúce zo Zákonníka práce.

    Myslím si, že som popísal a odôvodnil predmetný pozmeňujúci návrh dostatočne. Myslím si, že priamo súvisí s problematikou, ktorú sme tu rozoberali a v čase, v ktorom sa nachádzame, je nanajvýš dôvodné, aby sme tento návrh upravili tak, ako sa navrhuje.

    Dovoľte mi preto v súlade s rokovacím poriadkom predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý som už predtým na úvod odôvodnil a to nasledovne:

    „1. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: Čl. II: „Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002, zákona č. 408/2002, zákona č. 413/2002, zákona č. 210/2003, zákona č. 461/2003, zákona č. 5/2004, zákona č. 365/2004, zákona č. 82/2005, zákona č. 131/2005, zákona č. 244/2005, zákona č. 570/2005, zákona č. 124/2006, zákona č. 231/2006, zákona č. 348/2007, zákona č. 200/2008 a zákona č. 460/2008, to všetko Zbierky zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 142 ods. 4 sa vypúšťa slovo „inú“.

    2. Za § 252b sa vkladá § 252c, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 252c Prechodné ustanovenia účinné k 1. marcu 2009.

    (1) Ak v období od 1. marca 2009 do 31. decembra 2012 nemôže zamestnanec z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu, môže zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov podľa § 230 poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré patrí zamestnancovi mzda najmenej vo výške základnej zložky mzdy podľa § 119 ods. 3. Ak pominie prekážka v práci na strane zamestnávateľa podľa prvej vety, je zamestnanec povinný odpracovať poskytnuté pracovné voľno bez nároku na mzdu, ktorá bola poskytnutá podľa prvej vety, ak sa zmluvné strany nedohodnú na priaznivejšej úprave pre zamestnancov.

    (2) Ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol podľa odseku 1, nejde o prácu nadčas.

    (3) Čas pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi podľa odseku 1 sa posudzuje ako výkon práce.

    (4) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného voľna poskytnutého podľa odseku 1 a evidenciu pracovného času, v ktorom si zamestnanec nadpracúva pracovné voľno poskytnuté podľa odseku 1 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu.

    (5) Na účely zisťovania priemerného zárobku podľa § 134 ods. 1 sa do zúčtovanej mzdy nezahŕňa mzda vyplatená zamestnancovi podľa odseku 1 prvej vety. Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňa čas, počas ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa odseku 1 druhej vety.

    Bod 2. Doterajší článok 2 sa označuje ako článok 3, druhá veta v článku 3 znie: Ustanovenia § 50b až § 50h v článku 1 strácajú účinnosť 31. účinnosť 2010.“.“

    V súvislosti s navrhovaným doplnením je potrebné upraviť názov vládneho návrhu zákona takto: „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.“

    Toľko k pozmeňujúcemu návrhu.

    A dovoľte mi ešte, aby som v krátkosti na záver povedal, dámy a páni, jednu úvahu. Myslím si, že aj ohlásené návrhy, ktoré prichádzajú z iných štátov Európskej únie, konkrétne myslím Českú republiku, ja nepovažujem za úplne správne. Je obdobie, ktoré nie je ľahké najmä pre zamestnancov a tento návrh, tento pozmeňujúci návrh ich chráni najmä v tom, že zostanú v pracovnom pomere a, samozrejme, bude im garantovaná mzda.

    Na druhej strane vidíme v iných krajinách snahy znižovať výpovedné doby, skracovať výpovedné doby, odoberať ďalšie práva zamestnancom, napríklad uvoľňovať možnosti pre výpovede širšiemu počtu manažérskych funkcií a mnohé ďalšie. Takéto postupy, ktoré, môžeme si povedať, že určite považujem nie za ľavicové alebo sociálnodemokratické, ale sú čisto pravicovo-liberálnym videním z hľadiska pracovného práva, ja osobne nepovažujem za správne a nemyslím si, že v čase krízy by sa mali zapracúvať do slovenského Zákonníka práce.

    Mali by sme sa naozaj snažiť, aby aj v tejto oblasti, v oblasti pracovného práva sme sa vysporiadali s krízou návrhmi, ktoré sú logické, návrhmi, ktoré sú čo najviac v prospech zamestnancov, ale ktoré naozaj vyhovejú všetkým zmluvným stranám, ak hovoríme o zamestnancoch, zamestnávateľoch a, samozrejme, aj vládu. Preto si myslím, že je tento návrh hodný toho, aby sme o ňom rokovali, diskutovali a prosím vás, dámy a páni, o jeho podporu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Madeja sa prihlásili pán poslanec Stanislav Janiš, ďalej pani poslankyňa Klára Sárközy, pani poslankyňa Jana Laššáková, pán poslanec Peter Gabura a pán poslanec Gábor Gál. Uzatváram možnosť prihlásiť s reakciou vo faktickej poznámke na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Madej, otvárate Zákonník práce. Máte na to súhlas predsedu vlády? Otvárate Zákonník práce a časť Zákonníka práce dávate do podoby, ako sme ho pripravili my. Máte súhlas predsedu vlády? Znižovanie daní, znižovanie odvodov a otváranie Zákonníka práce ešte dva týždne dozadu bola vlastizrada. Pán kolega, vy ste príliš mladý, aby ste si sadli za vlastizradu, tak opatrne postupujte.

  • Pán kolega Madej, budete môcť reagovať vo faktickej poznámke, poprosím teda, aby sme rešpektovali rokovací poriadok. Teraz pani poslankyňa Klára Sárközy vo faktickej poznámke.

  • Ďakujem za slovo. Nuž, pán poslanec Madej, váš veľavážený pán premiér povedali, že Zákonník práce sa za žiadnych okolností otvárať nebude. Bodka. Vy ste otvorili nepriamou novelou pri zákone o zamestnanosti Zákonník práce. My s tým nemáme žiaden problém, pretože my sme chceli, aby Zákonník práce bol flexibilný. Toto tomu dopomôže, síce do roku 2012. Ja mám len jednu otázku. Bolo to odobrené a prerokované v tripartite? To k tomu, čo ste povedali. Mňa len mrzí, že to nebolo vo výbore pre sociálne veci a bývanie alebo to nie je v zákone, ktorý predkladá vláda v skrátenom konaní.

    A, pán poslanec, na začiatku ste povedali všeobecne svoje úvahy a niektoré veci vás znervózňujú. Dovoľte mi, aby som na to reagovala v tom zmysle, že pán premiér dal zvolať mimoriadnu tlačovú besedu 22. 8. 2008 k dotáciám sociálnym podnikom. Doslovne ho citujem: „V prípade udeľovania finančnej pomoci alebo dotácie, ktorá patrí do výlučnej rozhodovacej právomoci samotných členov vlády, nebudeme považovať za neprístupné, ak napríklad v prípade dvoch rovnocenných projektov s rovnakou kvalitou a rovnakým výsledným efektom člen vlády uprednostní starostu, či primátora za vládnu koalíciu.“ A ešte sa čudujete, pán poslanec, alebo, členovia vládnej koalície, že pri prerokovaní tohto zákona, čo sa týka zákona o sociálnych podnikoch, máme pochybnosti o tom, či tam nebude klientelizmus a protekcionizmus? Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Jana Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja na rozdiel od svojich kolegov nebudem spochybňovať právo poslanca podať pozmeňujúci návrh. Takéto svoje právo pán poslanec Madej využil a fakt je ten, že je to nepriama novelizácia, ktorú vkladá do iného zákona. Ale je čas krízy a treba využiť aj netradičné riešenia. A myslím si, že toto je jedným z nich a úprava flexibility pracovného času na dobu do roku 2012 je dobrým riešením. Máme zákon o zamestnanosti otvorený. Myslím si, že tie právne predpisy navzájom aj spolu súvisia. Takže v každom prípade takýto návrh pána poslanca treba podporiť a je to naozaj aj na riešení otázok, ktorých sme svedkami každý deň. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Peter Gabura. Nech sa páči.

  • Pokiaľ som si vedomý, vskutku ako hovoril kolega Janiš, ten návrh prichádzal sprava, ale nechcem ťahať do podstaty. Podstata veci je v tom, že otvoriť Zákonník práce bez prejednania v tripartite je odvaha. Odvaha, lebo vyvstanú ďalšie problémy a som toho názoru, že aj keď je komplikovaná a zložitá situácia, myslím si, že Zákonník práce je osobitná kapitola, ktorá by sa mala dôsledne prerokovať nielen tu, v pléne, ale aj vo výboroch. Ďakujem.

  • Posledný prihlásený s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Madeja je pán poslanec Gábor Gál. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Toto vystúpenie pána poslanca Madeja ma potešilo v tom, že aspoň vieme, že vyhlásenia pána premiéra nie sú neodvolateľné, nie sú nemenné dogmy. To ma potešilo, lebo pán premiér mal aj v minulosti také vyhlásenia. Bál som sa, že už nikdy s tým nič nespravíme. Ale je to taký vážny návrh, myslím si, ktorý asi po vážnej debate a možnostiach rozdebatovať si hlavne v odborných výboroch, preto by som bol rád, kebyže tento návrh by išiel aj do výborov, by sme radi podporili. Ale je to taký návrh, ktorý by určite stál za zmienku predebatovať to aj so sociálnymi partnermi. Neviem, či na to vaši sociálni partneri dali súhlas, odobrili tento návrh. Keďže čakáme trpezlivosť aj od zamestnancov, čo sa týka skrátenia pracovného času, čo sa týka skrátenia miezd, nebolo by dobré prerokovať tento návrh aj s odbormi?

  • Reagovať na rečníkov, ktorí sa prihlásili s faktickou poznámkou, bude teraz pán poslanec Madej. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí vystúpili. Samozrejme, ten návrh bol prednesený s tým, že všetci budú oboznámení s jeho znením aj v písomnej podobe. Ja vás chcem, panie poslankyne, páni poslanci, ale poprosiť, hlavne kolegov z opozície, že je veľmi ťažko reagovať, keď predkladáte niekedy naozaj neskutočné nezmysly, či už na tlačových konferenciách alebo aj tu, v pléne, technicky nerealizovateľné veci, ktoré potom skôr nepomôžu štátu, ako naozaj celej hospodárskej kríze. Toto je technicky vyriešený návrh, s ktorým nebudú mať problém ani zástupcovia zamestnancov, ani zamestnávatelia a hlavne, čo si treba povedať, všetkých to ale bude smerovať k jednému, čo ten návrh vyžaduje, dohodu sociálnych partnerov, to znamená, zamestnávateľov aj zamestnancov. Nie je to problém. Je to technické riešenie a veľmi dobrý návrh z hľadiska toho, že je to efektívne opatrenie v čase krízy na to, aby bola udržaná zamestnanosť.

    A ja som na záver, panie poslankyne, páni poslanci, povedal, že si nemyslím, že sú dobré tendencie meniť Zákonník práce v tom smere, že by sa krátili práva zamestnancov. To nie je dobré. Aj preto si myslím, že z hľadiska zmien v pracovnom práve je toto nateraz jediná podľa môjho názoru nevyhnutná vec, ktorú treba upraviť a ktorá veľmi pomôže najmä zamestnanosti v stredných a veľkých podnikoch. Preto vás prosím o podporu a o menej kritiky, keď už idete návrhy podporiť, aby ste si zachovali tvár.

  • Pán Minárik, s procedúrou? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Najprv procedurálny návrh. Chcem, aby sa hlasovalo, samozrejme, teraz sa nemôže, pretože nás je tu málo, ale aby sa hlasovalo, keď nás bude dosť, aby tento návrh bol vrátený späť do výboru, minimálne gestorského, sociálneho, pretože otvoriť Zákonník práce bez toho, aby sa to mohlo prerokovať v tomto výbore, sa mi zdá byť skoro nehoráznosť. Aj keď nepochybujem, že ide o veľmi dobrý návrh, najmä, keď to tvrdí predkladateľ. Nepochybujem, že ide o technicky vyriešený návrh, s ktorým však nikto nebol oboznámený. Teraz sme si to vypočuli a za 32 minút to máme odhlasovať. To je neuveriteľná drzosť. Pán poslanec bol posledný vystupujúci. Dalo sa na neho zareagovať akurát tak vo faktických poznámkach. Takýto návrh sa takýmto spôsobom nepredkladá.

  • Ďakujem, pán kolega. V súlade s rokovacím poriadkom vzhľadom na to, že teraz je zjavne nedostatočný počet poslancov v sále na to, aby som dal o vašej procedúre hlasovať, pristúpime k vášmu návrhu o 17.00 hodine.

    V tejto chvíli vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Chcem sa spýtať pani ministerky, či chce zaujať k rozprave stanovisko. Nech sa páči, pani ministerka. Rozprava je skončená a máte možnosť zaujať stanovisko k rozprave. Nie v rozprave, ale k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, v prvom rade chcem vyjadriť súhlas s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Madeja. A v tejto chvíli by som si dovolila poprosiť o neznižovanie dôstojnosti ľudí a medzi nimi predovšetkým pána premiéra, pretože v rámci rokovania Rady pre hospodársku krízu, v ktorej sú zastúpení zástupcovia zamestnancov i zamestnávateľov, opakovane zaznel návrh flexikonto, tzv. flexikonto, ktoré plne napĺňa predložený pozmeňujúci návrh pána poslanca Madeja a musím povedať, že žiadni, ani zástupcovia zamestnancov, ani zástupcovia odborov, ba dokonca ani zástupca opozície nebol proti takému návrhu. Pán premiér sa opakovane vracal k problematike a opakovane sa hovorilo o tom, že práve flexikonto je to, ktoré máme eminentný záujem podporiť.

    Takže v tejto chvíli by som povedala len to, čo som povedala. Vyjadrím sa iba k trom bodom, a to jednak k spolupartnerstvu a k sociálnym podnikom. Už je zbytočné čokoľvek povedať, pretože farizejstvo, zavádzanie ľudí a dokonca klamstvo je tu úplne evidentné a zrejmé, ale aj nevedomosť je zrejmá, pretože ak niekto si pomýli spolupartnerstvo s VÚC s finančnou spoluúčasťou, tak potom skutočne už nemám o čom hovoriť v tomto parlamente.

    V tejto chvíli by som sa dotkla ešte Privilégia a znovu zopakovala, že v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu postupu zo strany ministerstva práce, ktoré plne rešpektovalo a postupovalo s výnosom, vrátane poradného orgánu, teda komisie, ktorý rešpektoval výnos vypracovaný ešte za ministrovania pani ministerky Radičovej, teraz pani poslankyne. A jediným nedostatkom, na ktorý upozornilo ministerstvo, bola otázka predloženého čestného vyhlásenia. Dnes podľa výnosu, ktorý som schvaľovala ja, sa nepredkladá čestné vyhlásenie, ale predkladajú sa relevantné doklady. A otázkou, ktorá je sporná, je spornosť čestného vyhlásenia, ktorú skúma príslušný súd a na ktorú upozornilo práve ministerstvo práce a dalo túto otázku preskúmať orgánom činným v trestnom konaní.

    Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli predložené, musím povedať, že nesúhlasím s týmito pozmeňujúcimi návrhmi. Dotknem sa jedného, toľko diskutovaného tzv. medzitrhu práce, ktorý bol opakovane predkladaný. V prvom prípade, keď bol predkladaný a jeho riešenie, po dobu troch rokov som upozorňovala na to, že je v rozpore so Smernicou Európskej únie, účinnou od 1. januára tohto roku, že nemôže byť takáto pomoc na tri roky a podobne. Ale situácia skončila tam, že pani kolegyňa, pani Radičová, pani poslankyňa Radičová upozornila na to, že ideme zvyšovať počet zamestnancov v štátnej správe. Aj keď takéto kroky sa dejú vo vyspelých krajinách, kde sa rieši nezamestnanosť práve miernou prezamestnanosťou v rámci verejnej a štátnej správy, ja by som len pripomenula a nepredpokladala som, že pani poslankyňa nevie o tom, že zhruba 14 tisíc zamestnancov, ktorí sú na úradoch práce, že sa priebežne uvoľňujú miesta, a to či už odchodom do dôchodku, starobného a predčasného dôchodku, či na materskú, ale aj prirodzeným úbytkom z hľadiska toho, že niektorí ľudia prechádzajú na iné pracovisko.

    Ale ja pripomeniem, že toto sa netýka len zamestnancov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí. A spomeniem napríklad živnostenské úrady, kde tiež pracujú ľudia za 12, 14 tisíc korún a vlastne, ak by sme ľuďom, ktorí nastúpia na takúto prácu, doplácali do priemernej mzdy a vyjadrenie, že ide o zrovnoprávnenie, ja sa spytujem, čo potom s tými zamestnancami, ktorí sú zamestnancami a pracujú za 12, 14 tisíc.

    Je mi veľmi ľúto, poviem už len na záver, že opozícia nepodporí návrh zákona, ktorý včera bol mimoriadne dobre hodnotený v Lisabone na neformálnom stretnutí ministrov, ale aj samotným generálnym tajomníkom Medzinárodnej organizácie práce a pánom eurokomisárom Špidlom, a ktorý znamená v konečnej fáze vytvorenie pre rok 2009 minimálne 10 tisíc pracovných príležitostí v podmienkach miestnej i regionálnej samosprávy. Ja sa spytujem, kde inde môže byť väčšia spoločenská kontrola ako v podmienkach miestnej alebo regionálnej samosprávy, kde sú volení zástupcovia ľudu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chcem sa teraz spýtať, pani spravodajkyňa, nechcete zaujať stanovisko k rozprave. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasleduje v tejto chvíli ďalší bod schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame taktiež v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona má tlač č. 932 a spoločná správa výborov č. 932a.

    Prosím teraz ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte priestor pre vaše úvodné slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2009.

    Pomerne dlhá legisvakančná doba od schválenia zákona v Národnej rade po jeho účinnosť bola stanovená z dôvodu, aby zákon nevytvoril neprimeranú záťaž na podnikateľské subjekty z dôvodu prispôsobenia už uzatvorených dodávateľsko-odberateľských zmlúv na rok 2008 a aby zmluvné strany mali dostatočný časový priestor na uzatvorenie zmluvných vzťahov, rešpektujúcich predmetný zákon.

    Napriek dobre mienenému časovému priestoru rešpektovanie platného zákona, najmä zo strany odberateľov, boli identifikované také problémy pri uzatváraní zmluvných vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi ako:

    - podmieňovanie uzatvárania zmlúv zo strany odberateľov tým, že dodávateľ vyhlási, že nie je ekonomicky závislý od odberateľa,

    - vymáhanie poplatkov na reklamné a letákové akcie, vrátane poplatkov za tlač a distribúciu týchto tlačovín cez tretiu osobu v snahe obísť ustanovenie § 2 písm. e) zákona,

    - uzatváranie dodávateľsko-odberateľských zmlúv cez sprostredkovateľské firmy s cieľom vyhnúť sa aplikácii ustanovení zákona o zmluvných vzťahoch a nakoniec,

    - vyhnutie sa priamym sankčným postihom za porušenie zákona, resp. obchádzanie platného zákona.

    Návrh novely zákona reaguje v legislatívnej podobne na zistené poznatky a zamedzuje ich aplikovaniu hlavne úpravou uskutočňovania obchodných aktivít cez tretie osoby, aby prostredníctvom nich nedochádzalo k obchádzaniu zákona, ďalej zákazom vyberania peňažného plnenia za služby, ktoré neboli poskytnuté, možnosťou zvýšenia pokuty za marenie kontroly a prechodným ustanovením, ktoré obsahuje povinnosť zosúladenia zmlúv s platným zákonom.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Tibora Glendu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Po jeho vystúpení potom otvorím rozpravu. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov, tlač 932, v druhom čítaní v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1229 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov, tlač 932, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 6. februára 2009 a v gestorskom výbore do 10. februára 2009: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 564 zo 4. februára 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 468 z 10. februára 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 367 z 5. februára 2009.

    V časti IV spoločnej správy sú štyri pozmeňujúce návrhy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne, s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 470 z 10. februára 2009.

    Zároveň ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a o výsledku prerokovania návrhu zákona.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal písomnú prihlášku od pána poslanca Záhumenského. Je jediný, kto sa prihlásil do rozpravy písomne. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som na úvod môjho vystúpenia uviedol niekoľko faktov, ktorými chcem poukázať na ekonomickú silu obchodných reťazcov, na ich vplyv a pôsobenie v Slovenskej republike.

    Viac ako 60 % Slovákov nakupuje potraviny v hyper a supermarketoch. Slovenskí zákazníci takmer 70 centov z každého eura minú práve v supermarketoch a hypermarketoch. Z hľadiska saturácie hypermarketov je Slovensko v rámci európskeho regiónu druhé po Českej republike. 10 najväčších obchodných spoločností na Slovensku zaznamenalo v roku 2008 nárast obratu o 11 % a ich celkový obrat dosiahol viac ako 4 mld. eur, čo je viac ako 123 mld. korún, pričom v roku 2007 medziročný nárast dosiahol až 15 %. Najväčší podiel na celkových tržbách obchodných spoločností bol predaj potravín s podielom 65 až 90 % v závislosti od jednotlivých spoločností. Obchodné reťazce sa tak automaticky pre dodávateľov stávajú akýmisi vstupnými bránami agropotravinárskych výrobkov k spotrebiteľom.

    Treba však povedať, že od začiatku svojho pôsobenia na našom trhu začali uplatňovať praktiky, ktoré dovtedy naši dodávatelia – poľnohospodári a potravinári – nepoznali a ktoré sa nedajú označiť inak ako krajne neetické a likvidačné. Ich výsledkom je situácia, keď výrobca v boji o svoj trh ide, takpovediac, na doraz. Ak odmietnu neprimerané podmienky 5, 6 rozhodujúcich obchodných spoločností, nemá komu predávať a urýchli svoj koniec. Zneužívanie ekonomickej sily postupne ruinuje dodávateľov, najmä malé a stredné firmy so všetkými predstaviteľnými sociálnymi dôsledkami. Uvedené je realitou nielen na Slovensku, ale i v iných krajinách Európskej únie. Problematika nevyvážených a nekorektných vzťahov medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi potravinárskych produktov sa preto stáva predmetom intenzívnych rokovaní a konzultácií na európskej úrovni.

    Európskym návrhom a európskym právnym textom upravujúcim túto oblasť je Smernica 2005/35 o boji proti neskorým platbám v obchodných transakciách a stanovisko Európskeho sociálneho výboru z roku 2005 Veľkodistribúcia, trendy a dôsledky pre poľnohospodárov a spotrebiteľov. Po tom ako niektoré obchodné praktiky reťazcov presiahli únosnú hranicu, prikročila väčšina štátov k prijímaniu regulačných opatrení. Zákony upravujúce obchodné vzťahy existujú vo väčšine európskych krajín. Na ilustráciu uvediem príklady Francúzska, Veľkej Británie a Maďarska.

    Francúzsko je jedinou európskou krajinou, kde je legislatíva skutočne účinná, kde funguje kontrola a kde už boli za porušenie zákona vynesené súdne rozhodnutia a uložené vysoké pokuty. Francúzsko sa touto problematikou začalo zaoberať začiatkom 90. rokov a predmetné texty Obchodného zákonníka boli odvtedy niekoľkokrát novelizované. V novelách boli zakaždým upravované aj nové aspekty obchodných vzťahov, pretože veľkodistribúcia vždy našla spôsob ako platnú legislatívu obchádzať. Významné novely upravujú najmä stanovenie platobných lehôt pre poľnohospodárske produkty, zákaz predaja za stratu a sankcionovanie neprimerane nízkych cien. V súvislosti s rôznymi poplatkami bolo stanovené, že obchodník, ktorý požaduje v rámci takzvanej obchodnej spolupráce finančné podieľanie sa na marketingu, musí s dodávateľmi vopred uzatvoriť príslušnú zmluvu a dokázať, že služba, propagačná akcia, uvedenie v katalógu a podobne, ktorá funguje, bola skutočne poskytnutá, a že faktúra, fakturačná cena je zodpovedná. Rôzne zľavy a ani obchodná spolupráca nemôžu byť retroaktívne. Všetko musí byť vopred dohodnuté. Nemôže dôjsť k náhlemu ukončeniu obchodných vzťahov bez výpovednej lehoty. Možno so súhlasom štátu zablokovať marže obchodníkom. Stanovenie rámcových podmienok pre rôzne propagačné akcie, sankcie za jednostranné a neodôvodnené vrátenie tovaru, zákaz holandských dražieb poľnohospodárskych výrobkov a sprísňovanie sankcií. Práve Francúzsko je príkladom toho, že po dlhodobejšom úsilí je možné dosiahnuť aspoň čiastočné zlepšenie situácie najmä tým, že situácia sa stane transparentnejšou. Všetky inkriminované poplatky totiž z väčšej časti predstavujú čistú zadnú maržu obchodníka a nefigurujú tak v žiadnej štatistike, čo umožňuje obchodným reťazcom oficiálne deklarovať svoju ziskovosť na výrazne nižšej úrovni, než v skutočnosti je.

    Zaujala ma napríklad skutočnosť, že v zákone zadefinované formy zneužitia ako zákaz predaja pod výrobné náklady, stanovenie lehoty splatnosti a podobne sú vnímané ako ohrozenie všeobecných hospodárskych záujmov štátu, a nie ako vydieranie slabšieho zo strany silnejšieho. Je garantovaná anonymita obete na súde, pretože nemusia vystupovať v úlohe žalobcov. Rovnako je to i s ponímaním zmluvnej slobody. Zmluvné strany sa jednoducho nemôžu dohodnúť v rozpore so zákonom. Celý systém je založený na úzkej spolupráci medzi vyšetrovacími orgánmi a súdmi. Súd vstupuje do hry nielen v prípade odvolania sa proti právnej sankcii, ale hneď na jej začiatku.

    Vo Veľkej Británii viedla veľká nespokojnosť dodávateľov koncom 90. rokov k dvojročnému vyšetrovaniu komisie pre konkurenciu. Po odhalení závažných problémov sa štyri najväčšie britské obchodné reťazce zaviazali dodržať takzvaný supermarket kódu praktík, kód, ktorý v 25. bodoch uvádza neprimerané podmienky a povinnosti supermarketu a má právnu účinnosť. V súčasnosti je snahou kódex sprísňovať a zaviesť funkciu ombudsmana na dozor nad predmetnými vzťahmi, ktorý bude mať i právomoc ukladať supermarketom vysoké pokuty.

    V Maďarsku vstúpil v roku 2005 do platnosti zákon o podnikaní v obchode. V § 7 regulácia dominantného postavenia je zneužívanie dominantného postavenia zakázané. Zákon zakazuje alebo obmedzuje väčšinu známych foriem zneužívania ekonomickej sily. Ako príklad uvediem ods. 2 písm. h), ktorým sa zakazuje vyžadovať od dodávateľov rôzne vymyslené poplatky pre jeho zaregistrovanie do zoznamu dodávateľov alebo v databáze dominantného obchodníka.

    Podľa ods. 5 veľké obchodné spoločnosti majú povinnosť vypracovať zásady sebaregulačného etického kódexu, vrátane dôsledkov za ich porušenie. Vypracované etické kódexy za účelom schválenia je potrebné predložiť úradu pre ochranu hospodárskej súťaže.

    Legislatívu upravujúcu obchodné vzťahy pripravuje aj Česká republika, kde poslanecký návrh zákona o významnej trhovej sile a jej zneužitia už prešiel prvým čítaním v parlamente.

    Dlhodobá skúsenosť nielen u nás, ale i v zahraničí potvrdzuje, že obchodné reťazce zneužívajú svoju ekonomickú silu danú ich malým počtom a nevyhnutnosťou pre dodávateľov potravín mať ich za partnerov, ak chcú svoje výrobky dostať ku konečnému spotrebiteľovi. Je skutočnosťou, že veľké obchodné reťazce sa postupným vývojom dostali do postavenia neodmysliteľnej vstupnej brány agropotravinárskych výrobkov k spotrebiteľom. Inak povedané, výrobcovia potravín, ak chcú svoje výrobky predať, musia mať nutne dočinenia s obchodnými reťazcami. Vznikol tak vzťah skutočnej závislosti dodávateľa od odberateľov, ktorí túto situáciu do krajnosti zneužívajú. Je to dané obrovským počtom dodávateľov, v závislosti od krajiny od desiatky až stovky tisíc a na veľmi malý počet odberateľov.

    Preto zámerom zákona č. 172/2008 Z. z., ktorý prerokúvame, o neprimeraných podmienkach obchodných vzťahov a o doplnení zákona č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov je zabezpečenie aspoň čiastočnej rovnováhy a spravodlivosti vo vzťahu najmä medzi veľkými obchodnými systémami a ich dodávateľmi potravín.

    Zákon bol schválený v Národnej rade 11. apríla a nadobudol účinnosť až 1. januára 2009. Avšak ešte pred nadobudnutím účinnosti začali obchodné reťazce uplatňovať niektoré formy obchádzania predmetného zákona, tak ako ich vymenúva dôvodová správa – podmieňovanie uzatvárania zmlúv zo strany odberateľov, že dodávateľ nie je ekonomicky závislý od odberateľa. Ekonomická závislosť dodávateľa od odberateľa, ktorá je podmienkou uplatňovania zákona č. 172/2008 Z. z., je eliminovaná vyhlásením štatutárneho zástupcu dodávateľa, že dodávateľ nie je od odberateľa ekonomicky závislý. Toto vyhlásenie je podmienkou odberateľa k uzatvoreniu zmluvy o obchodných podmienkach. Ako príklad uvediem spoločnosť Metro Cash & Carry, ktorá dala svojim obchodným partnerom za účelom zaistenia a plného súladu oboch našich subjektov so zákonom vyplniť formulár, ktorý ich žiada o odpovede na nasledovné otázky:

    1. Vyhlasujem, že som si vedomý zákona č. 172/2008 Z. z. Vyhlasujem, že mi je zákon známy a že som si preštudoval zmluvnú dokumentáciu, ktorou sa riadi môj vzťah so spoločnosťou Metro Cash & Carry Slovakia (ďalej odberateľ) a v tejto súvislosti vyhlasujem, že nie som ekonomicky závislý na odberateľovi podľa § 1 písm. a) a § 2 písm. b) zákona.

    2. Ak som odpovedal na položenú otázku v bode 1 nie, vyhlasujem, že vykonám o tejto skutočnosti písomné oznámenie odberateľovi (riaditeľovi nákupného oddelenia) uvedené v zátvorke, uvedená e-mailová adresa a tak ďalej.

    3. Ďalej vyhlasujem, že všetky obchodné rokovania s odberateľom boli vykonané ako výhodné pre obe strany a bez akéhokoľvek nátlaku. V prípade, že zistím akékoľvek druhy nátlaku, písomne oznámim túto skutočnosť riaditeľovi nákupného oddelenia odberateľa.

    To sú praktiky, ktoré začal používať nielen tento reťazec, ale takmer všetky obchodné reťazce.

    Ďalšia podmienka, ktorá sa uvádza v dôvodovej správe – vymáhanie poplatkov za reklamné a letákové akcie, vrátane poplatkov za tlač a distribúciu týchto tlačovín a podobne cez tretiu osobu v snahe obísť ustanovenie § 2 písm. e) zákona. Aby sa marketingová podpora spojená s letákovými akciami nezapočítavala do trojpercentného limitu, väčšina obchodných reťazcov si vytvorila špecializované reklamné agentúry, u ktorých si dodávatelia objednávajú reklamné služby. Výšku poplatku stanovuje každý obchodný reťazec individuálne. Ceny sú od niekoľkých desiatok eur až pod 3 651 eur, to je 110 000 korún za jedno okienko v letáku pri cenovej inzercii. Cena letákov pritom preukázateľne nezahŕňa len náklady na tlač a distribúciu, ale ich samotné vydávanie je zdrojom zisku pre obchodný reťazec. V plnej výške ho hradia dodávatelia, čo znamená umelé navyšovanie cien. Výška marketingovej podpory je vo väčšine reťazcov stanovená exaktne a nie je možné o nej rokovať. Tovar s nižšou obratkovosťou dodávateľovi často nekryje ani náklady na leták. Podľa zmluvy má však povinnosť zúčastňovať sa na podpore predaja v určitom rozsahu tzv. marketingový bagged.

    Napríklad u Kauflandu povinná necenová imidž inzercia v novinách Kaufland navršuje fakturačnú cenu o 4 až 6 % u každého výrobku. Čiže, pri ročnom obrate 10 miliónov korún dodávateľ za jeden inzerát s vyobrazením svojich výrobkov na ploche jedného decimetra štvorcového, to je 10x10 cm, zaplatí 400 až 600 tisíc korún. Cena a hodnota služby, ktorú dodávateľ dostane, sú neporovnateľné, sú však vynútenou podmienkou obchodnej spolupráce. Za najvyššiu prioritu preto bude treba považovať zamedzenie zneužitia reklamy na iný účel, ako je deklarované použitie prostriedkov na ňu vykazovaných.

    Uvediem príklad, COOP Jednota Slovensko rozposlala formou listu všetkým svojim dodávateľom, s ktorými má uzatvorenú rámcovú kúpnu zmluvu, oznámenie o zmene marketingovej spolupráce, vydávanie letákov, v ktorom uvádza: „Na základe rozhodnutia predstavenstvo COOP Jednota Slovensko nebude od 19. decembra 2008 a v roku 2009 organizovať promočné akcie na podporu predaja vami dodávaných tovarov. Z uvedeného dôvodu nebude vydávať ani letáky pod ochrannou značkou COOP Jednota. Oznamujeme vám, že letáky vo forme inzertných novín pod ochrannou známkou COOP Jednota a podobne, a pod ochrannými známkami maloobchodných reťazcov COOP Jednota potraviny, COOP Jednota supermarket a COOP Jednota Terno supermarket bude vydávať spoločnosť Dual Production s. r. o., Lýcejná 4a Bratislava, ktorej sme na uvedený účel poskytli licenciu na predmetné ochranné známky.“

    Ďalšie identifikované problémy pri uzatváraní zmluvných vzťahov uvádzaných aj v dôvodovej správe sú: uzatváranie dodávateľsko-odberateľských zmlúv prostredníctvom sprostredkovateľských firiem s cieľom vyhnúť sa aplikácii ustanovení zákona v zmluvných vzťahoch, vyhnúť sa priamym sankčným postihom za porušenie zákona, resp. obchádzať platný zákon a vytvoriť právne relevantný dôvod prenesenia uložených pokút v prípade zistenia ekonomickej závislosti dodávateľa na odberateľovi s ohľadom na podpísanie vyhlásenia zo strany odberateľa o ekonomickej nezávislosti. Vyhnúť sa zosúladeniu zmluvných vzťahov s platným zákonom v prípade utvorených rámcových dodávateľsko-odberateľských zmlúv v prípadoch, keď tieto budú uzatvorené pred účinnosťou zákona a ich platnosť presahuje rok 2009.

    Ďalšie praktiky pri obchádzaní zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktoré používajú obchodné reťazce, uvediem, pri rozvoji obchodnej siete a logistickom bonuse. Dodávatelia naďalej platia za rozvoj obchodnej siete odberateľa, pritom sa nestávajú akcionármi príslušného reťazca, ale len jeho rukojemníkmi. Peniaze investované do rozvoja siete nútia dodávateľov zotrvávať aj v neprijateľnom a nerovnovážnom obchodnom vzťahu. Neakceptovanie obchodných podmienok odberateľa totiž automaticky znamená hrozbu vylistovania výrobkov dodávateľa a to bez náhrady za prostriedky vložené do rozvoja siete v minulosti. Napríklad Tesco hlása ďalšiu expanziu výstavby malých formátov predajní. Deje sa tak za peniaze dodávateľov pod hlavičkou realizácie reklamných služieb pre dodávateľa.

    Predmetom zmluvy o zabezpečení reklamných a propagačných služieb sú nasledovné: propagácia obchodného mena objednávateľa, loga objednávateľa napríklad umiestnením reklamných panelov a podobne. Ak by mali naplniť toto ustanovenie, tak by musel byť každý hypermarket oblepený logami jeho dodávateľov. Pokiaľ viem, nevšimol som si ani jedno logo žiadneho z dodávateľov do obchodných sietí.

    Po ďalšie, propagácia výrobkov alebo služieb objednávateľa u zákazníkov formou letákových predajov, upozorňovanie na nové výrobky objednávateľa, organizačná a technická spolupráca pri ochutnávkach a podobne, prieskum trhu, vrátane informácií o predajnosti tovaru a o počte reklamácií a konkrétnych podmienkach na kvalitu výrobkov objednávateľa. Za týmto predmetom zmluvy je však v skutočnosti len spôsob fakturácie nákladov, ktoré obstarávateľ, v tomto prípade Tesco, nikdy nevynaložil.

    Za rok 2008 Tesco otvorilo na Slovensku od januára do novembra 7 supermarketov a 5 hypermarketov. Pokiaľ má dodávateľ zalistovaných napríklad dvadsať druhov výrobkov, ktoré sa často líšia len chuťovým variantom, za reklamné služby po otvorení novej predajne zaplatí 20 krát 5 000 korún, to je 100 000, spolu za 12 predajní 1,2 milióna korún. Ak odmietne takúto zmluvu uzatvoriť, prestáva fungovať ako dodávateľ Tesca v celej jeho sieti. Zaujímavé pritom je, že podľa daňového zákona by malo Tesco za reklamné služby realizované v januári 2008 odviesť daň do 20. februára 2008. Pritom za celý rok 2008 fakturuje dodávateľovi tieto služby až v roku 2009, čím, samozrejme, porušuje daňový zákon o DPH. Pracovníci Tesca si nedajú ani tú námahu, aby o otvorení novej predajne a reklamnej službe dodávateľa informovali v aktuálnom čase. Robia to raz ročne po uplynutí kalendárneho roka a všetky reklamné služby vyfakturujú naraz. To znamená, že v čase účtovnej závierky za predošlý rok sa dodávateľ dozvie, že mu nabehli náklady takmer 40 000 eur. Tento hyenizmus pravdepodobne vzhľadom na neobnoviteľnosť reklamy sa nedá zastaviť. Ale dávam podnet, aby štát prijal zákon na obmedzenie ďalšej výstavby supermarketov a hypermarketov podľa určitých pravidiel. Tieto by mali zohľadňovať predajnú plochu na určitý počet obyvateľov.

    V bežnom hypermarkete a supermarkete sa nachádza okolo 8 000 potravín, okolo 8 000 druhov potravín. Ak zoberiem krát 5 000 korún na jeden zalistovací výrobok, je to 40 miliónov. Za 40 miliónov každý supermarket si nechá postaviť ďalšiu predajňu, ktorú zaplatia dodávatelia, samozrejmá vec, tými sú poľnohospodári.

    Obchádzanie zákona v neprehľadných podmienkach obchodných vzťahov, tzv. logistický bonus. Odberatelia predkladajú na potvrdenie dodávateľovi vyhlásenie, že tento nemá možnosť dodávať tovar na jednotlivé obchodné prevádzky odberateľa a využije pritom distribučnú sieť odberateľa. Týmto opatrením si obchodný reťazec zabezpečuje potvrdenie, že úhrada nákladov za logistické služby nie je neprimeranou podmienkou v zmysle zákona č. 172/2008 Z. z., paradoxne napriek zníženiu ceny PHM rastú logistické náklady. Tieto náklady nevie dodávateľ nijako ovplyvniť, ale podmienkou uzatvorenia obchodného vzťahu je akceptovanie predloženého návrhu odberateľa za logistiku. Nakoľko však miestom, kde dodávateľ odovzdá svoj tovar odberateľovi a vznik tým zdaniteľného plnenia, je veľkoobchodný sklad, resp. logistické centrum odberateľa, všetky ďalšie náklady súvisiace s maniupuláciou s tovarom sú jednoznačne vnútornými nákladmi odberateľa. Fakturácia týchto nákladov dodávateľovi nemá v žiadnej inej ekonomike žiadnu obdobu. Veď tovar po prevzatí vo veľkosklade je majetkom odberateľa a ako s ním nový majiteľ naloží, je len a len na jeho rozhodnutí. Prečo je do tejto činnosti zatiahnutý dodávateľ tovaru a na základe čoho by mali byť tieto jeho výdavky daňovo uznávané, keď ich výšku nevie ovplyvniť, nemám potuchy. Rovnako tak služby, ktoré si je dodávateľ nútený platiť za vykladanie, majetkovo už nie jeho, aj keď u neho vyrobeného tovaru, do regálov predajcu cez nejaké spoločnosti, je absurdným porušovaním obchodnej etiky a možno aj zákonov tejto republiky.

    Čo je zmyslom týchto praktík? Zastieranie faktu nerovnomerného rozloženia pridanej hodnoty na pultovej cene výrobku v reťazci – prvovýrobca, spracovateľ, predajca, štát. Exaktne možno na cene výrobku vyčísliť len podiel štátu daný DPH, čo je 19 %. Zostávajúcich 81 % predstavuje náklad a zisk prvovýrobcu, spracovateľa a predajcu. Vybrať určité výrobky a podrobiť ich cenovej analýze by bolo síce možné, ale kontrolovaný subjekt by sa bránil tým, že výber výrobkov bol tendenčný a iný výber by dopadol úplne opačne, zostane preto len v rovine zdravého úsudku.

    Počul niekto v súvislosti s krízou o prepúšťaní ľudí v obchodných reťazcoch? A o zatváraní niektorých obchodných spoločností? Ja nie. Práve naopak, realizuje sa ohlásenie na ich ďalšiu expanziu. Pomôže to Slovensku, ak sa súčasne rušia pracovné miesta vo fabrikách potravinárskeho priemyslu, ktoré by na seba mohli viazať ďalšie pracovné miesta v poľnohospodárstve, energetike či výrobe obalov? Asi ťažko.

    Poznám len jeden úspešný príklad na Slovensku, ktorý dokazuje, že spojenie výrobných aktivít a existencia vlastnej obchodnej siete v potravinárskom segmente je kľúčom k prosperite a k relatívnej nezávislosti a stabilite. Je to Milk Agro Prešov. Dávam preto na zváženie, aby v súvislosti s prerokúvanou problematikou vláda Slovenskej republiky v rámci protikrízových opatrení prerokovala možnosti podpory vzniku obchodných akciových spoločností slovenských výrobcov a prvovýrobcov, ktorí majú záujem vybudovať vlastnú maloobchodnú sieť a prezentovať tak slovenskému spotrebiteľovi svoje skutočné možnosti zníženia pultových cien potravín.

  • Vystúpenie poslanca prerušené podpredsedom NR SR.

  • Pán kolega, prepáčte. Je 17.03 hodina, chcem sa spýtať, na ako dlho ešte máte svoje vystúpenie k zákonu, ktorý prerokúvame ako zákon... Takže, ak to máte ešte dlhé, prerušujem toto vaše vystúpenie a budete môcť pokračovať vo svojom vystúpení po hlasovaní.

    A vyhlasujem teraz 3-minútovú prestávku a prosím všetkých, ktorí sú v Národnej rade, aby sa dostavili do sály, budeme o 17.06 hodine hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, aby sme mohli hlasovať o prerokovanom bode programu.

    Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Ešte predtým, ako budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu, dám hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Minárika vzhľadom na to, že nebola Národná rada uznášaniaschopná, keď ho podával. Pán poslanec dal návrh, aby sa pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Róbert Madej v rozprave k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2008 Z. z. o službách zamestnanosti, prerokoval v gestorskom výbore pre sociálne veci a bývanie. Budeme teraz o tomto procedurálnom návrhu hlasovať. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 57 bolo za, 52 proti, 22 sa zdržalo.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady.

  • Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 10. decembra 2008.

  • Je to tlač 871. Ale najprv budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenia poslankýň Kláry Sárközy a Tatiany Rosovej, že písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie č. 6, 7, 8, 9 a 11 nepovažujú za uspokojivé. Takže hlasujeme najprv o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 58 za, 53 proti, 21 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh poslankýň sme na vedomie nezobrali.

    Teraz dám hlasovať o uznesení, ktorým berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 79 za, 43 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili a zobrali sme na vedomie odpovede.

    Teraz budeme v druhom čítaní hlasovať o návrhu zákona, ktorý prerokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, a to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2008 Z. z. o službách zamestnanosti.

    Poprosím pani poslankyňu Vaľovú, ktorá je určená spravodajkyňa, aby uviedla hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili poslanci, pani poslankyňa Radičová, Janiš, Vaľová, Gibalová, pani poslankyňa Sárközy, Halecký a Madej. Pozmeňujúce návrhy podali poslankyňa Radičová – 2 návrhy, poslankyňa Sárközy – 1 návrh a poslanec Madej – 1. Najprv budeme hlasovať o jednom návrhu zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 77 za, 55 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch poslancov podaných v rozprave. Prosím, dajte hlasovať o prvom návrhu pani poslankyne Radičovej.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 58 za, 11 proti, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, dajte hlasovať o druhom návrhu pani poslankyni Radičovej. Hlasujeme, nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za, 6 proti, 70 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • O návrhu poslankyne Sárközy podľa § 37 ods. 1 sa už nebude hlasovať, lebo ho vylučuje schválený návrh zo spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať spoločne o návrhoch pána poslanca Madeja.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 119 za, 1 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca sme schválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy a prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Pani spravodajkyňa, sme v skrátenom legislatívnom konaní. Otváram rozpravu, sme v treťom čítaní, obmedzenia v skrátenom legislatívnom konaní neplatia. Čiže otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či niekto chce vystúpiť, dámy a páni. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú, budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

    Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 118 za, 13 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

    Bol to jediný bod, dámy a páni, ktorý sme mali ukončený, takže vyhlasujem prestávku do 17.20 hodiny. O 17.20 hodine budeme pokračovať vo vystúpení pána poslanca Záhumenského v prerušenom rokovaní o bode programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať. Poprosím pána poslanca Záhumenského, aby sa ujal slova, zároveň pána ministra, aby zaujal miesto a pána spravodajcu.

  • Pokračovanie rozpravy o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vzhľadom na vyššie, čo som uviedol v prvej časti svojho vystúpenia, si myslím, že predkladaná novela je potrebná, je správna.

    V prvom rade ide o pojem použitia ekonomickej závislosti. Zadefinovanie ekonomickej závislosti dnes v platnom zákone o neprimeraných podmienkach a najmä povinnosť skúmať ekonomickú závislosť v rámci kontrolnej...

  • Hluk v sále.

  • Pán poslanec, poprosím vás, dámy a páni, pokračujeme v rozprave. Chcem poprosiť všetkých, ktorí nemajú záujem o rozpravu, aby radšej opustili sálu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. ... robia vykonateľnosť zákona problematickú. Dôkazom sú vynútené deklarácie obchodníkmi dodávateľom, že títo poslední nie sú závislí, ktoré v obchodných reťazcoch podľa interpretácie právnikov zabezpečujú, že zákon sa na nich uplatňovať nebude. Čiže v prvom rade sa v každom jednotlivom prípade musí ekonomická závislosť preukázať. Vzhľadom na to, že je prakticky nemožné si predstaviť, ako sa daný postup bude uplatňovať v praxi, bude skúmanie ekonomickej závislosti značne obmedzovať v uplatňovaní zákona. Je skutočnosťou, že napríklad registrovací poplatok je u jednotlivých obchodných reťazcov veľmi rôzny a tie reťazce, ktoré ho majú relatívne nízky, si ho vykompenzujú inými vynútenými platbami a bonusmi. Výsledkom je skutočnosť, že v konečnom dôsledku sú obchodné podmienky, ktoré obchodné reťazce ponúkajú svojim dodávateľom potravín, skoro identické a preto si dodávatelia nemajú z čoho vyberať. Zlom, ktorý treba riešiť, sú preto výlučne neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch a nie ekonomická závislosť.

    Po ďalšie, lehota splatnosti. Je potrebné, aby sa lehota splatnosti 30 dní uplatňovala na všetky potravinárske výrobky. Dôvodom je skutočnosť, že v praxi bývajú vo väčšine prípadov do tejto lehoty predané i také produkty, ako sú napríklad konzervy a pivo a ďalšia lehota splatnosti potom znamená úverovanie obchodných vzťahov zo strany dodávateľa úplne zdarma. Okrem toho potravinári musia svojim dodávateľom platiť za dané suroviny a tiež veľmi rýchlo. Je preukázané, že 30-dňová lehota splatnosti faktúry je dostatočná na to, aby pri existencii obchodných podmienok a pravidelnom zásobovaní často aj 2-krát do týždňa za rovnaké obdobie na rovnaké odberné miesto odberateľ zinkasoval za svoj tovar od svojho zákazníka. Napríklad u istého dodávateľa potravín pre spoločnosť Metro bola agentúra, ktorú si Metro platí, vykázaná priemerná obrátka zásob 15 dní, pritom išlo o tovar s lehotou, minimálnou trvanlivosťou 3 roky. Čiže, odberateľ minimalizuje svoje zásoby na úkor navýšenia logistických nákladov u dodávateľa a pritom žiada splatnosť faktúr 60 a viac dní. Jednoznačne preto je správne, že ak odberateľ požaduje časté dodávky a nevytvára si zásoby napríklad na jeden mesiac, tak je splatnosť faktúr 30 dní absolútne korektnou podmienkou dodávateľa.

    Preto predkladám aj pozmeňujúci návrh, kde v čl. 1, bod 5 písm. d) znie: „V § 3 ods. 5 písm. d) znie: „d) Určenie dlhšej lehoty na splnenie peňažného záväzku ako 30 dní odo dňa doručenia faktúry za dodané potraviny“, s odkazom na 2. bod pod čiarou, ktorá nie je uvedená v pozmeňujúcom návrhu, ale stalo sa to preklepom.“.“

    Odôvodnenie. Je potrebné, aby sa lehota splatnosti 30 dní uplatňovala na všetky potravinárske výrobky a na všetky potraviny. Dlhodobý predaj za nižšiu cenu ako je nákupná cena. Myslím si, že by bolo dobré, aby zákon zakázal dlhodobý predaj potravinárskych produktov za cenu, ktorá je nižšia ako nákupná cena obchodného reťazca od výrobcu. Výnimkou môžu byť zriedkavé časovo obmedzené akcie a výrobky, u ktorých sa blíži koniec dátumu spotreby. Ako príklad môžem uviesť predaj troch kategórií piva: 8-, 10- a 12-stupňového, ktoré sa v jednom obchodnom reťazci predáva v rozpätí od 4,90 po 6,90, pričom jeho cena sa pohybuje približne 30 % pod nákupnou cenou od pivovarov. Predaj za dumpingové ceny kazí trh a hodnotové vnímanie spotrebiteľov predmetných potravinárskych výrobkov.

    V niektorých členských štátoch Európskej únie obchodné reťazce už tradične vykonávajú najagresívnejšie propagácie na základné potraviny, ktoré pôsobia ako pôvodcovia premávky, pretože ich treba kupovať často, pričom sa dvíhajú rozpätia u iných výrobkov, o ktorých dodávatelia veľa nevedia. Títo takzvaní pôvodcovia premávky sa často predávajú pod cenu. V Belgicku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Luxembursku, Portugalsku, Nemecku, ako aj v Španielsku a v Grécku je zákaz za istých okolností predaj potravín pod nákupnú cenu. Celkovo zákaz platí v 12 členských krajinách Európskej únie. Ak obchodník predáva alebo oznámi, že bude predávať výrobok taký, ako ho nadobudol, za cenu nižšiu, ako bola jeho skutočná nákupná cena, bude potrestaný pokutou až 75 tisíc eur. Táto pokuta môže dosiahnuť až na polovicu výdavkov za reklamu v prípade, ak reklamná informácia, bez ohľadu na akom nosiči bola uvedená, informuje o cene nižšej, akou je skutočná nákupná cena. Ukončenie takejto reklamy môže byť prikázané za podmienok stanovených v zákonníku. Skutočná nákupná cena je netto jednotková cena uvedená na nákupnej faktúre, znížená o všetky ostatné finančné príjmy, odsúhlasená predajcom, vyjadrená v percentách za jednotlivé ceny výrobkov a zvýšená o dane z obratu, o špecifické dane prislúchajúce k tomuto predaju spotrebiteľovi a o cenu dopravy.

    Tieto a iný rad ďalších, nanajvýš pochybných praktík, ktoré si obchodné reťazce môžu presadiť vďaka svojmu dominantnému postaveniu, majú viacero závažných dôsledkov.

    1. Dramatický pokles počtu dodávateľov, čo v konečnom dôsledku nie je nič iné ako znižovanie konkurencie. Obeťou sú najmä malé a stredné podniky. Podpora malého a stredného podnikania je pritom jednou z deklarovaných priorít Európskej únie. Likvidácia menších predajní, ktoré sa nachádzajú v blízkosti obydlí občanov, ale nemôžu uniesť konkurenčnú prevahu veľkých obchodných systémov dosiahnutú vďaka možnosti uplatňovať krajne neetické praktiky. I v tomto prípade ide o znižovanie konkurencie. Vo Francúzsku sa takto medzi rokmi 1966 až 1998 znížil počet menších obchodov s potravinami z 200 tisíc na 60 tisíc, čo je pokles takmer 70 %. Doplácajú na to slabšie sociálne vrstvy, najmä dôchodcovia, ktorí nemajú dopravné prostriedky.

    2. Sociálne dopady. Zánik časti dodávateľských firiem a menších predajní je zdrojom nezamestnanosti. Podľa odhadu Európskej poľnohospodárskej organizácie COPA-COGECA každoročne zaniká v Európskej únii 450 tisíc pracovných miest iba z dôvodu neskorých platieb. Obchodné reťazce orientujú svoj dopyt na dodávky väčších množstiev potravín, ktoré majú stále ako nemenné vlastnosti a akosť. Hoci bezpredmetný ekonomický záujem takéhoto prístupu je evidentný. Je v rozpore s niektorými deklarovanými prioritami Európskej únie, ktorými sú podpora regionálnej typickosti a transibility potravín, ktorá v konečnom dôsledku prispieva i ku kultivovaným spotrebiteľom. Nositeľmi regionálnych vlastností a vystopovateľnosti sú ale malé a stredné podniky, ktoré zanikajú. Dopad na spotrebiteľov, znižovanie sortimentu a stagnácie kvality potravín, výsledok permanentného tlaku na znižovanie cien a nedostatku prostriedkov na inovácie, pretože disponibilné prostriedky sa musia odovzdať obchodnému reťazcu formou zadných marží. V zložení niektorých základných potravín stále viac dominujú náhradné zložky, ako je napríklad sója alebo hydinový separát, namiesto mäsa a spotrebitelia sú otvorene zavádzaní spôsobom označenia a miestom predaja určitých výrobkov. Výrobok z náhradných tukov podobajúci sa na syr je predávaný medzi syrmi. Nakoniec dochádza aj k nárastu spotrebiteľských cien, ktorý je priamym dôsledkom odstránenia konkurencie. Na Slovensku sme to v nedávnej minulosti zažili u takých produktov, ako sú zemiaky, kapusta, cibuľa, u ktorých ceny stúpli až desaťnásobne.

    Chcel by som ešte zareagovať na pár poznámok, ktoré odzneli na hospodárskom výbore.

    Pán poslanec Janiš tu deklaroval, „obchodné reťazce by zneužili svoje postavenie, ak by v celom reťazci boli len obchodné reťazce, ale nielen na konci“. Uviedol príklad, že ak by obchodné reťazce chovali kravy a produkovali mlieko, potom ho spracúvali a následne predávali, že vtedy by sme mohli hovoriť o zneužívaní alebo dominantnom postavení.

    Ja mu chcem povedať, že nikdy k takémuto kroku obchodné reťazce nepristúpia, lebo by nemohli vysávať práve zdroje od prvovýrobcov a od spracovateľov. Nevieme, kto v tomto reťazci zneužíva svoju silu. Ja si myslím, že všetkým je jasné, kto má tú silu, aby ju mohol zneužívať a že to nie je ani prvovýrobca a tobôž nie spracovateľ. „Aby sa nestalo, že slovenskí producenti“ – to sú výroky, ktoré odzneli na hospodárskom výbore –, „aby sa nestalo, že slovenskí producenti to už nebudú mať komu predávať, a ak to budú predávať po večierkach a malopredajniach, tak to môžu zabaliť“. Máte pravdu. Predaj potravín sa absolútne presúva do veľkoobchodov a nieže to budú môcť zabaliť, ale slovenskí producenti jednoducho nebudú. Mne je úplne jasné, že v obchodoch nebudú chýbať potraviny. Bude tam aj mlieko, aj mäso, aj chlieb. Otázka je za akú cenu. Príkladom je zelenina, ktorú sme zlikvidovali na Slovensku, príkladom sú všetky komodity, ktoré sme na Slovensku zlikvidovali a musíme ich dovážať.

    Dnes dochádza k likvidácii mlieka tým, že aj svetová cena je nižšia, ale nie je tak nízko, ako sa deklaruje alebo sa realizuje na Slovensku. Bude to znamenať likvidáciu chovov kráv, produkciu mlieka a následne pri oživení trhu dôjde k veľkému zvýšeniu cien, s ktorými, myslím si, budú mať problém aj občania, aby si ten tovar mohli kupovať.

    Po ďalšie hovoriť, že obchodné reťazce podpíšu zmluvy v inej krajine, obídu naše zákony. Myslím si, že obchodné reťazce, ak majú predajne na Slovensku, musia sa riadiť slovenskými zákonmi a nemôžu ísť podľa zákonov inej krajiny.

    A jedna poznámka ma upútala obzvlášť, keď pán minister deklaroval, že s niektorými témami prichádzame v Európskej únii ako prví, a to je aj o obchodných reťazcoch, tak povedal, že ak prví zrušíme dotácie pre našich poľnohospodárov, zlikvidujeme si poľnohospodárstvo. Pán poslanec, gratulujem vám k poznaniu. Skutočne, to je prvýkrát, čo som od predstaviteľa SDKÚ počul, že ak zrušíme dotácie pre slovenských poľnohospodárov, tak si zlikvidujeme slovenské poľnohospodárstvo. Vážené kolegyne, pani poslankyňa Tkáčová nás tu neustále presviedča o tom, že je možné zrušiť dotácie len na Slovensku, že sa vlastne nič nestane, že slovenskí poľnohospodári v pohode dokážu v rámci voľného trhu existovať.

    Na záver chcem konštatovať, že z pozitív globalizácie a pôsobenia obchodných reťazcov budeme môcť ťažiť až po tom, ak budeme na tento proces pripravení z legislatívnej aj inštitucionálnej stránky, ale aj z hľadiska ľudských zdrojov. Verím, že cieľom predloženej novely zákona je, aby sa negatíva minimalizovali a pozitíva maximalizovali. Preto vás, ctené kolegyne, kolegovia, prosím o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie – páni poslanci Simon, Kužma, Kotian, Tkáčová, Tóthová a ešte raz pán Kužma. Nie. Samozrejme, len raz. Takže najprv, pán poslanec Simon, nech sa páči. Vy do rozpravy?

    Takže s faktickou pán poslanec Kotian. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Musím zareagovať na to, že keď sa minulý rok predložil tento zákon do parlamentu cez ministerstvo hospodárstva, bol z toho veľký šum. Hovorím to aj z toho dôvodu, že som bol spravodajcom tohto zákona v gestorskom hospodárskom výbore. Prebehlo niekoľko rokovaní vzájomne medzi obchodníkmi a prebehlo niekoľko rokovaní medzi obchodníkmi a predajcami. Tieto rokovania, dá sa povedať, boli náročné. Ale dohodlo sa na určitých pravidlách, ako tento zákon v parlamente prejde. Ja som fakt prekvapený, že sa zvolili rôzne obštrukcie zo strany obchodníkov, aby tento zákon mohli obísť. Boli tam rôzne dohody, že sa ešte účinnosť tohto zákona doslova o pol roka posunula o ďalšie obdobie, aby sa mohli vzájomne tie náležitosti dostať nejako do praxe. Vtedy sa hovorilo o určitom etickom kódexe, že nemusí tento zákon vôbec ísť do praxe. Obchodníci s dodávateľmi sa dohodnú a bude to fungovať bez akýchkoľvek problémov. Žiaľbohu, vidíme, že prax je celkom iná. A plne podporujem novelu tohto zákona, lebo tam vidím nekorektnosť a neserióznosť zo strany obchodníkov, akou formou tento zákon obišli.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V tomto parlamente, pán poslanec Záhumenský, toľko klamete, že si to už pomaly nikto ani neuvedomuje. Spoliehate sa na to, že tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou. A dnes ste opäť drzo a veľkohubo klamali, luhali, vkladali ste mi slová do úst, ktoré som nikdy nepovedala. Stále, keď hovorím o dotáciách, hovorím, že nemôžeme rušiť dotácie pre slovenských farmárov bez toho, aby sa zrušili minimálne v rámci celej Európskej únie. Toto si od vás vyprosím a prosím vás, prestaňte už klamať a zavádzať.

  • Ďakujem. Chcem vyjadriť názor, že ja osobne tento zákon vítam a som veľmi prekvapená, že v médiách aj také názory boli vyjadrené, teda odpublikované, že to je negatívny zákon, že to je zlý zákon. Dokonca budem citovať, v jednom denníku bolo uvedené, že „týmto zákonom štát pchá nos tam, kde ho pchať nemá“. Tak to je veľmi zavádzajúce. Zrejme autorovi nebolo zrejmé, že už aj na úrovni Európskej únie sa tieto otázky začínajú riešiť. Európska únia rozmýšľa, že by sa urobila deklarácia, aby sa všeobecné zásady pre obchodné reťazce a ich pôsobenie prijali. Konečne v niektorých štátoch už je právna regulácie dokonca aj toho, na akej ploche koľko takýchto obchodných reťazcov početne môže pôsobiť, aby nelikvidovali domácich malovýrobcov a maloobchody. Najsilnejšia tendencia sa prejavuje podľa znalostí, ktoré mám, v Taliansku a tam nikto nehovorí, že takého regulácie štátu sú pchatím nosa tam, kde štát ho nemá pchať. Teda jednoznačne vítam tento zákon a rozhodne ho podporím.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec, už dva roky bojujete s obchodníkmi a výsledkom je najväčšia drahota v strednej Európe. Nikde, nikde nie je tak draho ako dnes na Slovensku. Ak neveríte, choďte si urobiť nákup hocikde do okolia alebo vás vyzývam, zopakujte tie slávne Ficove košíky. Budete skutočne zhrozený, kam ste to dotiahli. Ale vám to zjavne nestačí. Vy ešte chcete bojovať proti tomu, aby sa niektoré tovary u nás nemohli predávať lacnejšie. To už je neuveriteľné. Ja neviem, či už chcete našich občanov úplne zodrať alebo ich vyhnať kupovať do zahraničia. A mám obavu, že týmto zákonom iba vyháňate slovenských dodávateľov z hypermarketov.

  • Pán poslanec Záhumenský – vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne. V krátkosti, pani poslankyňa Tkáčová, mne je jasné, že ste nervózna z toho, keď vám ktosi pripomína vaše výroky. Vyberte si záznamy z rokovaní a nájdete tam kopu vašich vyjadrení k tomu, že dotácie sú prežieraním peňazí, ľudovo povedané.

    Vrátim sa ale k pánovi poslancovi Kužmovi. Vy hovoríte, že je u nás najväčšia drahota. Pár čísel vám poviem. Kým poľnohospodár vyrobí a predáva kurča, nevyrobí ho, predáva kurča za 24 korún. Spracovateľ ho predáva obchodníkovi za 55 korún, ak odčítame zadnú maržu minimálne 20 %, pohybuje sa medzi 20 – 27 percentami, tak ho vlastne predáva za 41 korún. Viete, za koľko je na pulte? Za 75. Choďte do Auparku, tam si ho nájdete za 75 korún s DPH, to znamená 63 korún bez DPH, 22-korunová marža je pre obchodníka, 24 dostane farmár, ktorý ho robí pod svoju cenu, ale 22 korún zostáva u obchodníka.

    Rohlík stojí 1,90 dnes, na 1,90 vyšla cena vtedy, keď pšenica stála 8 000 korún. Dnes, keď cena pšenice sa pohybuje od 3 200 po 3 500 korún, je stále cena rohlíka 1,90. Preto sú drahé potraviny na Slovensku, lebo ste umožnili obchodným reťazcom sa správať tak, ako sa správajú. Dali ste im neobmedzenú moc, narástli, majú obrovskú moc, ekonomickú silu a zneužívajú svoje postavenie, a preto slovenský občan, bohužiaľ, musí platiť drahšie potraviny, ako sú v Rakúsku alebo v okolitých krajinách.

    Môžem hovoriť o ďalších komoditách, či je to mlieko. Dnes sa nakupuje mlieko za 5,50 – 8 korún. Ale cena na pulte neklesla. Jeden a polka mlieko stojí stále 22 korún. Prečo je to takto? Prečo nekopíruje pokles ceny pre farmárov a nižšie predávajú spracovatelia aj v obchodnom reťazci. Prečo stále obchodné reťazce si zvyšujú svoju maržu? To je asi odpoveď na vašu otázku, keď tomu nerozumiete.

    Ďakujem.

  • Potlesk a hlasy v pléne.

  • Páni poslanci, máte možnosť, je tu dosť mikrofónov, cez ktoré môžete komunikovať. Pán poslanec Kužma, prihláste sa do rozpravy.

    Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. Takže pán poslanec Simon, pán poslanec Kahanec. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

    Zs. Simon, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ani som nečakal, že táto jednoduchá téma vyvolá takúto búrlivú diskusiu v Národnej rade. Ale nedá mi, aby som nevystúpil a nepripomenul to, čo tu odznelo na 20. schôdzi Národnej rady vtedy, keď tento zákon sa prijímal a teraz tu máme novelu.

    Preto kúsok zhrnutia. V prvom rade mi na úvod dovoľte, aby som zacitoval prvú vetu z dôvodovej správy: „Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že prijme legislatívne opatrenia, ktoré zvýšia ochranu spotrebiteľov a spracovateľov pred zneužitím ekonomickej sily niektorých obchodníkov.“ Toľko z programového vyhlásenia vlády.

    Skúsme sa na to pozrieť, kam sme to dopracovali. Zneužívanie ekonomickej sily obchodných reťazcov bolo súčasťou zákona č. 358/2003. Minulý rok tento zákon zanikol, vtedy, keď sme prijali tento zákon, ktorý dnes novelizujeme. Má snahu riešiť niektoré obchodné reťazce. Dovoľte, aby som sa spýtal: Prečo vláda chce riešiť problémy iba niektorých obchodných reťazcov a nie všetkých? Preto, lebo sa bude dotýkať len tých, ktoré sú na území Slovenskej republiky, a nie tých, ktoré sú nadnárodné.

    Dovoľte mi, aby som zopakoval pár čísel, ktoré som povedal aj minulý rok. Tesco, spoločnosť z Veľkej Británie má na Slovensku 12,9-percentný podiel. Objem v miliardách korún 23,21. Metro, holandsko-nemecká spoločnosť – 7,8-percentný podiel na trhu 14 miliárd korún. Billa, rakúska spoločnosť – 10,6 mld. korún, 5,9 percenta podielu. Kaufland, Nemecko – 9,7 mld. korún, 5,4 percenta podielu. Ahold – 5,6 mld., 3,1 %. Lidl – 4,6 mld., 2,6 %. Carrefour – 2,6 mld., 1,4-percentný podiel.

    Všetky tieto spoločnosti, ktoré som vymenoval, nemajú najmenší problém, aby uzatvárali kontrakty mimo územia Slovenskej republiky. Ich distribučná sieť a centrála zásobovania na 99,9 % je mimo územia Slovenskej republiky. To znamená, že keď Tesco má zásobovanie z Maďarska alebo z Českej republiky, tak bude nakupovať tovar tam a bude zásobovať Bratislavu stade, skade on uzná za vhodné. To znamená, keď bude uzatvárať zmluvu v Prahe, tak naňho tieto zákony a táto legislatíva nie je platná, pretože tam sa vzťahuje medzinárodné právo a voľný obchod v rámci Európskej únie. Na tieto skutočnosti som upozornil ctenú snemovňu aj v minulom roku. Z toho dôvodu som upozornil na túto skutočnosť, že snaha vlády riešiť tento problém je síce pozitívna, ale spôsob, akým ho rieši, je neúčinný. Prečo hovorím, že je neúčinný? V minulom roku som vystúpil pred Národnú radu a musel som konštatovať, že podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodných reťazcov je cca 40 %. Dnes vďaka zákonu, ktorý bol prijatý minulý rok, môžem povedať, že tento podiel sa pohybuje medzi 25 až 30 %. To znamená, že vláda svojou snahou pomôcť slovenským prvovýrobcom, spracovateľom urobila pravý opak. Znemožnila im to.

    V čase hospodárskej krízy máme obrovský problém. Návrh zákona nerieši znevýhodnenie slovenských dodávateľov voči zahraničným obchodným reťazcom, ktoré vyžadujú od všetkých svojich dodávateľov medzinárodnú akreditáciu na kvalitu a postupy výroby na jednotlivé výrobky zvlášť, nie na celú fabriku, na konkrétny výrobok. Jedna takáto akreditácia medzinárodnou spoločnosťou stojí niekoľko stotisíc korún. To sa nerieši v tomto zákone. Pritom Európska únia rieši základné hygienické štandardy a kvality postupov na základe európskej legislatívy. Ale týmto návrhom sa to nedá vyriešiť.

    Som nesmierne rád, že poslanci Európskeho parlamentu minulý rok svojím podpisom podporili požiadavku vo vzťahu k Európskej komisii na spoločné riešenie daného problému. Je to jeden z návrhov, ako by mala Slovenská republika postupovať pri riešení tejto problematiky. Osobne som presvedčený, že jediná cesta v rámci voľného trhu na území Európskej únie vedie práve tadeto, a to z toho dôvodu, že dnes, keď Tesco či Metro, či Kaufland, či Lidl v centrále nakúpi vo Varšave alebo v Poľsku, alebo v Maďarsku, alebo v Nemecku, nemá problém na druhý deň ten tovar dodávať na územie Slovenskej republiky.

    Pokiaľ my na území Slovenskej republiky, kde je trh s piatimi miliónmi spotrebiteľov, prijmeme extrémne prísne kritériá, tie extrémne prísne kritériá budú pôsobiť práve len v rovine vytlačiť slovenských výrobcov z našich pultov. Pán minister, chápem, že máte snahu, len tá snaha musí ísť s lobingom v rámci Európskej únie.

    Podstatou návrhu zákona je, že na konanie neprimeraných podmienok obchodných vzťahov sa môže podieľať ministerstvo pôdohospodárstva. Dôvod tejto zmeny je, resp. bol, že ministerstvo hospodárstva počas platnosti zákona č. 358/2003 o obchodných reťazcoch nevykonalo jednu, jedinú kontrolu. Pokiaľ by sme si dnes položili otázku, v koľkých prípadoch ministerstvo hospodárstva či ministerstvo pôdohospodárstva začalo konanie voči obchodnému reťazcu za zneužitie ekonomickej sily, dostaneme odpoveď, v žiadnom. Po tejto novele, ktorá sa prijme, po tejto novele stav bude takmer taký istý. Dôvod? Podnet môže podať SPPK alebo iná organizácia mimo výrobcov, resp. spracovateľov. Snaha predkladateľov bola pre mňa jasná. Zabezpečiť, aby bola istá anonymita, kto napáda obchodný reťazec. V tej chvíli, čo SPPK alebo potravinárska komora, alebo iná organizácia príde s podnetom na ministerstvo hospodárstva, musí uviesť konkrétny výrobok. Je to tento jogurt. V tej chvíli obchodný reťazec dokáže so stopercentnou istotou identifikovať výrobcu. Vie, od koho to ide. V tej chvíli nemá problém konať a zamedziť, aby nemal priestor v obchodných reťazcoch a tento výrobok je z našich pultov vytlačený.

    Vrátim sa k tým číslam. Komu ublížime? Ublížime COOP Jednota, ublížime CBA, LABAŠ a maloobchodným prevádzkam. Maloobchodným prevádzkam na dedinách, kde ľudia nemajú inú možnosť nakúpiť. Budú mať veľmi prísne podmienky. Obchodné reťazce nie. Obchodné reťazce si to vyriešia z Prahy, z Budapešti, z Varšavy, z Berlína, z akejkoľvek inej centrály a budú obchádzať Slovenskú republiku. Ostatne, väčšina týchto obchodných reťazcov nemá centrálny sklad na území Slovenskej republiky. Väčšina týchto obchodných reťazcov nemá centrálne zabezpečenie nákupu na území Slovenskej republiky. Majú filiálky, ale zásobovanie ide z iného územia, z iného štátu.

    Minulý rok, keď sa zákon prijímal, vtedy som upozornil na to, že výsledok zákona bude nasledovný:

    - zníženie podielu slovenských výrobkov v obchodných reťazcoch zo 40 na 30, 10-percentný pokles,

    - zvýšenie ceny výrobkov.

    Pokiaľ sa pozrieme na cenové koše a pozrieme sa do tých obchodných reťazcov, tak ako to povedal pán kolega Kužma, jednoznačne evidentne vidíme, že spotrebiteľ má vyššiu cenu. A naďalej, keď sa pozrieme, nemá kvalitu. A to musím povedať, že pán Záhumenský poukázal správne na to, že tie výrobky neobsahujú mäso, ale sóju, obsahujú iné prísady, ale tým sa tento zákon nezaoberá. Tým sa zaoberá iný zákon, ktorý sa tiež neuplatňuje. To znamená, že nedá mi, aby som nepoukázal na skutočnosť, že vláda robí veľké gestá, veľkú deklaráciu, poukáže možno správne na problematické body, ktoré treba riešiť, ale jeho riešenie minie cieľ a dosiahneme pravý opak.

    Prečo to hovorím? Jeden z dôvodov. V spoločnej správe máme niekoľko pozmeňujúcich návrhov. V gestorskom výbore neboli prijaté, resp. gestorský výbor odporúča ich neschváliť. V mene klubu SMK môžem povedať, že my všetky tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, podporíme, a to z jedného, jediného dôvodu. Tieto návrhy zlepšujú daný zákon, ale neriešia podstatu problému. Zlepšujú, ale nevyriešia danú podstatu.

    Dámy a páni, vážení kolegovia, ja si myslím, že v tejto chvíli Slovenská republika by mala ísť skôr cestou kvality a ceny, pretože s tou kvalitou vieme preraziť. A čo sa týka neprimeraných podmienok, tak tam už dnes nie je možné riešiť tento daný stav na lokálnej úrovni ktoréhokoľvek štátu. Možno tie štáty, ktoré majú 40 miliónov obyvateľov, že majú veľkú rozlohu, tie ako-tak sa vedia o to postarať. Ale dnes už to nie je možné riešiť len v rámci Európskej únie v jednom štáte. A ja sa čudujem, prečo táto vláda nevyužila aktívny lobing vo vzťahu k Európskej komisii, keď poslanci Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku bez rozdielu politickej príslušnosti podporili, aby Európska komisia sa touto vecou zaoberala. Prečo nevyvinuli tlak aj na úrovni ministrov, aby to presadili, aby bola európska legislatíva a ošetrovala daný problém na úrovni Európskej únie? Pretože nie je možné ísť vo vzťahu k voľnému trhu a voľnému pohybu. To sú základné princípy, ktoré Európska únia nemôže poprieť. Pretože, keď ich poprie, tak sa tým stráca celá podstata Európskej únie.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky – páni poslanci Záhumenský, Tkáčová, Kužma. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem, pán predseda. V jednom, musím povedať, pán poslanec, že máš pravdu. A to je to, že kontrola musí byť podstatne aktívnejšia a účinnejšia. Myslím si, že tu je priestor na to, aby aj tento zákon, ktorý dnes v novele budeme schvaľovať, bol uplatnený v praxi. Ale v tom všetkom ostatnom, si myslím, že si úplne mimo. Je jedno, či je to nadnárodný reťazec alebo slovenský reťazec a je jedno, kde podpíše zmluvu. Pokiaľ je prevádzka na území Slovenskej republiky, tak sa musí riadiť zákonmi Slovenskej republiky, či už podpíše zmluvu v zahraničí alebo na Marse. A pokiaľ viem, tak všetky hypermarkety a supermarkety stoja na území Slovenskej republiky a sú zaregistrované a majú prevádzku tu. Ja rozumiem tomu, že slovenské zákony musia byť v súlade s komunitárnym právom Európskej únie. O tom niet pochýb. Ale všetky sa musia riadiť slovenskými zákonmi. A sú kontrolovateľné aj v zmysle tohto zákona, či porušujú, alebo neporušujú neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch. Tento zákon má riešiť neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch a vôbec je jedno, či to je slovenský reťazec alebo zahraničný reťazec, nadnárodný.

    Čo sa týka tvojho názoru, že to bude likvidovať malopredajne na dedinách, to je úplne na úsmev, lebo žiadna malopredajňa nie je schopná si vynucovať neprimerané podmienky. Tie sú schopné robiť len veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré majú veľkú ekonomickú silu a vedia tlačiť dodávateľov do takých praktík, akými sme svedkami.

    A keďže až 70 % potravín dnes ide cez hypermarkety a supermarkety a, bohužiaľ, čím ďalej, tým väčšie percento pôjde cez tieto reťazce, lebo sa budú likvidovať malopredajne na dedinách, lebo už dnes aj Metro, či pardon, Tesco ohlásilo vznik 20 ďalších nízkoplošných predajní po väčších obciach, tak tam zlikvidujú všetky malopredajne. Preto je nutné veľmi rýchlo voči týmto praktikám...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keď sme rokovali zhruba pred polrokom o tomto návrhu zákona, upozorňovala som kolegov na to, že taxatívne vymenovanie toho, čo je zneužívaním dominantného postavenia, je nesystémové, pretože reťazce si vždy nájdu spôsob ako nájsť nové spôsoby, ako tieto v zákone uvedené obchádzať. Bola som presvedčená, že budeme zákon novelizovať na každej schôdzi a nemýlila som sa, pretože zákon ešte ani poriadne nezačal platiť 1. januára a už ho máme na februárovej schôdzi. Vtedy sme sa aj zhodli na tom, že ten problém je tu, tento problém je veľký a je potrebné ho riešiť. Nuž, vládnete takmer tri roky. Veľa o tom hovoríte, ale takto to nevyriešite. Či sa vám to páči, alebo nie. Ale dávam vám do pozornosti, aj pánu ministrovi túto vec, že komisárka Európskej únie pre spotrebiteľov už zisťuje stav v jednotlivých členských krajinách a pripravuje pre Európsku komisiu analýzu dopadov správania sa reťazcov na malé a stredné podniky, pretože ten stav je už takmer v každej členskej krajine únie neúnosný. Aj ministri hospodárstva v týchto členských krajinách túto situáciu hodnotia ako neúnosnú a vyzerá to tak, že Európska komisia bude konať a bude konať podobne ako v prípade telekomunikačných operátorov a možno vtedy to už konečne bude účinné. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Simon, presne ste vystihli následky, ktoré tento zákon spôsobí a upozorňovali sme na to už, keď bol prijímaný pôvodný zákon. Spôsobí to vytlačenie slovenských výrobcov z našich pultov. Ak my zavedieme prísnejšie pravidlá ako ostatné krajiny EÚ, ale najmä naši susedia, doplatia na to naši výrobcovia i spotrebitelia. Totiž celé to zalistovanie, dovoz, reklamu si vyriešia medzi výrobcom a centrálnym skladom v zahraničí a tu už bude kontrakt len medzi materskou firmou a jej dcérou na Slovensku, ktorý bude z pohľadu nášho zákona čistý, lebo všetko si už vyriešili v zahraničí medzi sebou, čo si potrebovali vyriešiť. Tu už bude len jedna cena. A toto by si mali uvedomiť tí, čo predkladajú tento zákon. Ale i vy, pán kolega, ste si neuvedomili a nepochopili ste jednu vec, že táto vláda vládne tri roky, ale za to, že u nás je drahšie a že sa strácajú naše výrobky z trhu, za to môže predchádzajúca vláda.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec, v rozprave na úvod ste povedali, že ide o jednoduchú tému. Ono sa to zdá, že to je jednoduchá téma, ale keď to dáme do rovnice, na konci je zložitý problém, ktorý nastáva pre spracovateľov a prvovýrobcov. A práve tento zložitý problém, ktorý tu je, táto novela zákona teraz ide riešiť. Ja som tak trocha aj prekvapený, veď ste stáli na čele ministerstva pôdohospodárstva a vy ste tiež mali z praxe určité skúsenosti, aký je život poľnohospodárov, aký je život spracovateľov základných produktov a že posúvate túto oblasť do tej obchodnej časti. Ja vám neberiem úprimnú snahu o to, aby ste, dajme tomu, aj nejako vylepšili tento zákon nejakým vaším návrhom, ale je jasné, musíme si jasne povedať a poukázať na to, že neboli to prvovýrobcovia, neboli to spracovatelia, ktorí vybočili z línie tohto zákona, ktorý sme minulý rok prijali. Neboli to oni. Práve rôznymi obštrukčnými krokmi, ktoré robili obchodníci, sme sa dostali znovu do tohto stavu, ktorý momentálne riešime. Veď to mohlo ísť normálne ďalej. Tam nebol problém, aby sa uzatvoril etický kódex medzi spracovateľmi a prvovýrobcami a obchodníkmi. Veď obchodníci trvali na tom, aby sa tento kódex uzavrel. Žiaľbohu, takto to skončilo. Je nutné, aby sa to riešilo touto novelou, aby sa tieto vzťahy znova vyrovnali do...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Simon bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Záhumenský, k vašim postojom snáď len jedno. Mali by ste zaviesť kontrolu na hraniciach Slovenskej republiky pre dovoz potravín z Rakúska, z Maďarska, z Čiech a Poľskej republiky. Snáď vtedy by sa dal pochopiť asi váš cieľ, kam smerujete, pretože v každom prípade máte záujem uspokojiť len jednu skupinu obyvateľov, ktorí sú prvovýrobcovia, a nie riešiť daný problém ako celok. A ten sa v rámci Slovenskej republiky vyriešiť nedá. Týmito riešeniami a riešeniami, ktoré táto vláda doniesla, je explicitne vidieť zníženie podielu slovenských výrobkov na slovenských pultoch. To, že pokazené mäso sa dá na Slovensku kúpiť, že sa na to natrafí, to nie je problém. To je druhoradý problém. Darmo bola vládna deklarácia desaťmiliónová pokuta a viac, ani jedna sa neurobila. Presne tak, ako tento zákon sa neuplatnil v minulom období. Upozornil som na to aj vtedy.

    Pán kolega Kotian, snáď len toľko. Etický kódex je na dobrovoľnej báze. Dobrovoľná báza na 500-miliónovom trhu nepomôže 5 mil. spotrebiteľom a výrobcom na území Slovenskej republiky, ktorá je z hľadiska Európskej únie zanedbateľná. Slovenská republika, ak chce uspieť, môže uspieť jedine kvalitným lobingom. Kvalitný lobing v rámci Európskej únie končil výmenou a nástupom tejto vlády. Pretože, keď ministerstvo pôdohospodárstva žaluje Európsku komisiu, tam sa kvalitný lobing končí. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, myslím si, že práve v prechádzajúcej faktickej poznámke pán kolega, poslanec Simon len zdôraznil a trafil klinec po hlavičke, že ako komplex tento problém riešiť nechceme a nechce ho riešiť ani táto novela ako celok. Myslím, že to úplne sedí. Možno, že ste si nevšimli, že práve vy ste tento zákon prijali zhruba pred polrokom. Mohol byť prijímaný v najlepšej viere, ale už vtedy sme upozorňovali na to, že tento zákon nie je dobre pripravený. A aby som pripomenul to, čo povedali kolegovia, lebo opakovanie je matka múdrosti, možno ste si tiež nevšimli, že za chvíľu ubehnú tri roky, čo vládnete.

    Hneď na úvod chcem povedať, že vo svojom vystúpení vôbec nechcem hájiť možné nekalé praktiky obchodných reťazcov. Chcem však hájiť zdravý sedliacky rozum i zdravé normálne podmienky a pravidlá pre dodávateľsko-odberateľské vzťahy bez ich deformovania z úrovne štátu, rezortu, či iných štátu podriadených inštitúcií. Keď pán kolega Kotian hovoril práve o tom, že zákon bol len nedávno predložený a že prax nastala celkom iná, s tým môžem len súhlasiť. Áno, bol prijatý len nedávno a prax je celkom iná. No asi tento zákon nebol dostatočne pripravený na to, aby reťazce tento zákon obchádzať nemohli. To je prvá vec. Konštatoval takisto nekorektnosť a neserióznosť obchodníkov, ktorí tento zákon obišli. Tak trestajme túto nekorektnosť, trestajme túto neserióznosť, ale neriešme zase nejakým paušálnym spôsobom alebo celkom nenormálnymi podmienkami zmeny v tomto zákone. Za chvíľu k nim prídem. Prečo túto nekorektnosť a neserióznosť nerieši táto predkladaná novela? Prečo nerieši problém obchádzania zákona? Ja si osobne myslím, že táto novela to nerieši.

    Kolega, poslanec Záhumenský hovoril, že zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť v rozpore so zákonmi. No o tom sa určite presviedčať nemusíme. Ja si myslím, že aj podmienka, teda nová neprimeraná podmienka konštatuje len to, čo by malo byť normálne akceptované v normálnej spoločnosti. Predsa my nemusíme písať, že vynucovanie peňažných plnení za služby, ktoré neboli dodávateľovi zo strany odberateľa poskytnuté, že to vznikne ako neprimeraná podmienka? A kto má v našej spoločnosti platiť za neposkytnuté služby? Za neposkytnuté služby predsa nemôže platiť nikto. Ja nechápem, prečo to dávame do zákona. Keď niekto robí falšovanie, tak ho potrestajme za to falšovanie, za neposkytnuté služby. Ale prečo takú podmienku dávať do zákona? To celkom dobre nechápem. Uvádzal som to už aj skôr.

    Ďalšia vec, ktorá tu bola spomínaná, že sme ho len nedávno prijali a teraz zasa tento proces máme pripravený cez skrátené konanie. Prečo ho máme cez skrátené konanie a prečo obchádzame proces riadneho pripomienkovania tohto predloženého návrhu? Zase ho pripravíme narýchlo, bez akéhokoľvek pripomienkovania, ktoré by malo prebehnúť na všetkých úrovniach v rámci legislatívneho procesu a prijímame opäť narýchlo zákon, ktorý podľa mňa určite nevyrieši zásadný problém, to znamená, problém nekorektnosti v týchto vzťahoch.

    Spomínali ste, pán Záhumenský, že majú to riešené prísne v Británii, myslím, že riešia to v Maďarsku a že si tam vymýšľajú rôzne poplatky, že zneužívajú obchodné reťazce svoju silu a že by mali byť vypracované etické kódexy a podobne. Rozhodujúce je však konanie a zodpovednosť kompetentných subjektov v praxi. A ja si myslím, že keď sú tam veci, ktoré nie sú v súlade so zákonmi, a konštatoval to, prosím vás, Protimonopolný úrad a ten to asi nekonštatoval len tak nadarmo, keď konštatoval, že existencia akéhokoľvek písomného vyhlásenia nezbavuje príslušný správny orgán právomoci a povinnosti preskúmať konkrétny obchodný vzťah, konštatovať ekonomickú závislosť a prípadne udeliť sankciu za porušenie zákona. To konštatoval Protimonopolný úrad. Nedávno o tom hovoril kolega, poslanec Simon. Prečo sme neudelili žiadnu pokutu? Možno nejakú malú áno. Prečo to nerobíme v praxi? Prečo nepostihujeme nekorektné a neseriózne konanie? Zase pripravujeme zmenu zákona a tí, čo to môžu postihovať, nekonajú. Tak čo vyrieši nová novela?

    Spomínali ste takisto, ako sa tam znásilňuje v zmluvách, že sú v zmluvách hrozné vyhlásenia, že nie sú ekonomicky závislí, písomné vyhlásenia odberateľom, že všetky rokovania boli výhodné pre obe strany. No, ale veď takéto formulácie ja vo svojom živote som bežne videl pri hocijakých dohodách a zmluvách v inom prostredí a takisto sa tam na konci konštatuje, že obe strany vyhlasujú, že túto zmluvu podpisujú slobodne, vážne, bez nátlaku a bez časovej tiesne. Tak potom to riešme aj tam. Nie iba tu. Alebo budeme písať už fakt, že normálne veci sa majú normálne dodržiavať? Dnes to konštatoval kolega, poslanec Janiš, že my normálne veci začíname presadzovať zákonmi, čo by mali byť normálne. Ale pre tieto veci platia zákony. Platí určité právne prostredie, platí Obchodný zákonník a platia ďalšie právne normy, ktoré by mali tieto veci postihovať. Tak ja celkom dobre fakt nechápem, čo chceme touto novelou dosiahnuť.

    Ešte raz chcem zdôrazniť, ak niekto koná neseriózne, nekorektne v týchto dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, tak ich postihujme. Riešme ich nekorektné konanie. Ale nedávajme, prosím vás pekne, do zákona neprimerané podmienky, také, ktoré by mali byť v samozrejmom fungovaní úplne zrejmé, že sa dodržiavajú. Nedeformujme tieto dodávateľsko-odberateľské vzťahy. To, že ich táto novela deformuje, takisto potvrdzujú vyjadrenia Protimonopolného úradu, ktorý konštatoval, že môžu poškodiť domácich dodávateľov a ktorý takisto konštatoval, že táto novela vychýli dodávateľsko-odberateľské vzťahy v prospech dodávateľov. Konštatoval tieto tvrdenia úrad len tak, bez akéhokoľvek dôvodu? Nechápem takisto. Čiže, vy už nechcete ani vôbec brať ohľad na to, čo konštatujú. A mali by to byť nezávislé úrady, sú to úrady, ktoré sú v podstate konštituované v rámci personálneho obsadenia za vašej vlády. Tak fakt nechápem, na čo sú potom tieto úrady? Na čo je URSO, v ktorom máte svojho šéfa a preberá kompetencie rezort? Na čo je potom Protimonopolný úrad, ktorý niečo konštatuje, keď jeho vyjadrenia neberiete vôbec do úvahy? A čakal by som, že na tieto vyjadrenia zareagujete pri pozmeňujúcich návrhoch a dáte zmenu tejto novely. Zatiaľ som to nevidel.

    Takže, ja si myslím, že celá táto novela síce môže riešiť nejaké čiastkové vylepšenie, ale na druhej strane principiálne problém nerieši a o polroka sa tu môžeme opäť stretnúť s tým, že naďalej sa obchádzajú podmienky tejto ďalšej novely i novelizovaného zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kahanca nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa: Chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spoločný spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona máte ako tlač 934. Spoločná správa výborov má číslo tlače 934a.

    Prosím opäť pána ministra Jahnátka, aby odôvodnil tento vládny návrh zákona.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vám predkladám s cieľom vytvoriť také legislatívne prostredie pre riešenie stavu núdze v plynárenstve, ktoré by zamedzilo opakovanému ohrozeniu dodávok plynu pre odberateľov, zabezpečilo plynulosť týchto dodávok, zabránilo, resp. predchádzalo stavu núdze pri narušení dodávok a tým vytvorilo podmienky na ochranu odberateľov plynu zabezpečením plynulého zásobovania plynom.

    Uvedené sa navrhuje novelizáciou zákona o energetike, banského zákona a zákona o regulácii v sieťových odvetviach. V zákone o energetike sa navrhuje upraviť štandard bezpečnosti dodávok plynu tak, aby riešil dodávky plynu aj v prípade ich prerušenia alebo obmedzenia minimálne počas 30 dní v rozsahu najväčšieho denného objemu dodávky plynu, čo znamená, že dodávatelia musia garantovať dodávku, resp. mať zásoby plynu aj pre prípady úplného odstavenia dodávok plynu až na dobu 30 dní. Ustanoviť, aby prevádzkovateľ zásobníka v prípade stavu núdze bol povinný bezodkladne prerušiť ťažbu plynu zo zásobníka pre tých účastníkov trhu s plynom, ktorí uskladňujú plyn pre odberateľov mimo uvedeného územia Slovenskej republiky, a tieto kapacity následne využiť pre odberateľov v Slovenskej republike.

    Novelizáciou čl. 2 banského zákona sa navrhuje nová kompetencia pre ministerstvo hospodárstva, ktorému sa ukladá už v etape vydania osvedčenia na konverziu ložiska na zásobník vyčleniť časť kapacity podzemného zásobníka za účelom riešenia stavu núdze a predchádzania stavu núdze v plynárenstve a v spolupráci s hlavným banským úradom zabezpečiť budúce využívanie podzemného zásobníka vybraným podnikateľom.

    Novelizáciou čl. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti úradu pre reguláciu sieťových odvetví o reguláciu ceny za uskladňovanie plynu, aby sa dopad potreby uskladňovania zvýšených zásob plynu minimalizoval, uvedené v súlade s európskou legislatívou.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi Pavlovi Pavlisovi, ktorý bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní, v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Vládny návrh zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku v bode III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 15 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť v znení schválených doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Janiš, ktorému teraz odovzdávam slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia a pán minister, úvodom chcem podotknúť, že v spoločnej správe k návrhu zákona, o ktorom som ja povedal, že je šitý horúcou ihlou a nevidím dôvod na to, aby bol predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní, lebo nič nehrozí, ba práve opačne, prijatím tohto zákona hrozí Slovensku viac, ako hrozilo v januári, že v spoločnej správe bol prijatý takýto pozmeňujúci návrh, ktorý, čo sa týka rozsahu, je taký istý ako samotná novela zákona. Teda, ak som vravel, že je šitý horúcou ihlou, tak vravím, že je šitý horúcou ihlou a keď ešte chvíľku počkáme a trošku podebatujeme ešte viac vo vecnej a nie politickej rovine, tak by tu možno bol ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý bol znova taký veľký, ako je samotná novela a bol by možno ešte lepší, ako je tento pozmeňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh vzišiel z dielne koalície, teda z dielne navrhovateľa v krátkom čase. Vravím, kebyže ešte chvíľku počkáme a podebatujeme, tak by tu bol ďalší, ktorý by bol určite lepší ako tento. Tento pozmeňujúci návrh mierne vylepšuje, ale na zlej podstate boja proti kríze to až tak strašne veľa nemení.

    Dámy a páni, kroky, ktoré robí predseda vlády po skončení plynovej krízy, sa dajú úplne kľudne nazvať aj black out diverzifikácii. Totálna tma vlády, čo sa týka diverzifikácie. Čakal som, že prvé, čo príde do parlamentu, bude odpočet krokov distribútora plynu, ministerstva hospodárstva, čo sa udialo počas krízy, porovnanie s vládnym materiálom Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenska, ktorý vláda prijala v októbri minulého roku. A na základe porovnania toho, čo sa na Slovensku stalo, keď bol na Slovensku stav núdze, keď cez Kapušany nepretekal ani meter kubický plynu, že tento materiál Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenska bude vyhodnotený s tým, čo sa na Slovensku stalo a začneme debatovať o tom, čo robiť pre to, aby, keď sa toto znova stane, čo nikto nemôže vylúčiť, aby Slovensko nebolo také traumatizované, aby Slovensko bolo na toto lepšie pripravené. Lebo to, čo sa stalo, sa nestalo počas 40-ročnej histórie dodávania plynu z Ruska, ale stalo sa a môžeme očakávať, že to nebolo poslednýkrát.

    My sme totižto od toho Ruska závislí nielen od plynu. My sme od Ruska závislí aj od ropy na 100% a, bohužiaľ, aj na jadrovom palive na 100%. Teda naša energetická závislosť od Ruska je stopercentná a ak ste od niekoho stopercentne závislí, tak je to pre krajinu ako-takú veľmi, veľmi nebezpečné. Prvý signál nebezpečnosti tejto stopercentnej závislosti v reálnom živote nám Rusi spolu s Ukrajincami predviedli začiatkom tohto roka.

    Musím sa dvoma vetami vrátiť aj k Jaslovským Bohuniciam, aj keď návrh novely o tom nehovorí, ale spolu to súvisí. Poviem to otvorene, kľudne, aj keď to bude kritické, že Jaslovské Bohunice, prezentácia ich spustiť bolo zo strany vlády len divadlo a pasca na opozíciu. Asi taká skúška na opozíciu, ako sa zachová opozícia, ktorá doviedla Slovensko do Európskej únie a všetci vieme, že súvis bol aj s Jaslovskými Bohunicami, to je fakt, ako sa zachová táto opozícia v čase krízy, keď niekto predloží a povie národu, že pozor, budeme musieť spustiť Jaslovské Bohunice, lebo na Slovensku hrozí kríza, hrozí blackout, hrozí katastrofa a tá bývalá vládna koalícia, súčasná opozícia je tá zlá, ktorá dopustila zastavenie Jaslovských Bohuníc. Ja som komunikoval v tú sobotu to nečakané zasadnutie vlády aj v nedeľu a komunikoval som to tak, ako chcela opozícia, úplne chladnokrvne tak, že ak je energetická situácia v elektroenergetike na Slovensku taká závažná a taká vážna a dokážeme túto vážnosť vecne, a nie politicky zdôvodniť, tak to pustite. Čo sa stalo? Napriek tomu, že plyn neprúdil ani v nedeľu, ani v pondelok, ani v utorok, ani v stredu, ani vo štvrtok a tak ďalej, napriek tomu, že v sobotu bola tá situácia taká vážna večer o 19.00 hodine, že Jaslovské Bohunice musíme spustiť, o týždeň tá situácia, čo sa týka plynu, nebola o nič lepšia, bola presne taká istá, ak nie horšia, napriek tomu sa Jaslovské Bohunice nespustili. Upozorňujem na to preto, že tá situácia, tá kríza v energetike a v zásobovaní plynu je príliš vážna na to, aby sme z nej robili politikum. Čo sa tohto týka, treba sa držať tvrdo vecnosti, faktov, čísel a možností, a keď začneme na tomto robiť politiku, tak škodíme ako priemyslu, tak ľuďom. Toľko na margo Jaslovských Bohuníc, aby sme v tomto mali úplne jasno.

    Keď sa pozrieme na novely týchto zákonov, energetika, banícky a URSO, tak prvé, čo sa v tomto zákone hovorí, prvá skúsenosť – štandard dodávok. Štandard dodávok, t. j. rezervy plynu vo výške 30-dňových zásob, tie naj rezervy z toho 30-dňového priemeru najvyššej spotreby v zásobníkoch na Slovensku. Ak sa pozrieme na štandardy bezpečnosti dodávok a treba sa na ne pozrieť, tak hľadajme také racionálne riešenia štandardnosti bezpečnosti dodávok, aby sme mali tú bezpečnosť, ale zároveň, aby sme sa správali ekonomicky a obchodne tak, aby nám v budúcnosti nebola odoprená pomoc susedov. Tu niekde by sme mali hľadať priestor na štandard bezpečnostných dodávok plynu na Slovensku.

    Treba si hovoriť pravdu a treba si povedať to, že bezpečnosť dodávok plynu a energie vo všeobecnosti niečo stojí. Nie je to lacná záležitosť, to značí, že ak štát sa rozhodne zabezpečiť tak, ako je v novele zákona na 30 dní, ten najnižší bezpečnostný štandard, tak to bude aj asi niečo stáť, niekto to bude musieť zaplatiť alebo k tejto bezpečnosti priplatiť a budú to len daňoví poplatníci, či už priamo zo štátneho rozpočtu alebo v cene plynu. Áno, bezpečnosť je drahá, treba o nej rozprávať a keď chceme mať bezpečnosť, tak to niečo stojí. Lebo v čase aj teraz v januári, keď nebol plyn, tak otázka ceny plynu bola až na druhom mieste. Na prvom mieste bola otázka, aby ten plyn vôbec bol. Taký je fakt, taká je skutočnosť a na tomto nie je nič prekvapivé.

    Čo mňa prekvapilo v týchto novelách, a nezastávam toto riešenie, nie som zástancom tohto riešenia, je vstup zákonom do zmlúv na uskladňovanie plynu na území Slovenska. Na prvý pohľad to vyzerá veľmi dobre a pán minister to tu povedal v odôvodnení tohto návrhu zákona. Vyzerá to dobre na prvý pohľad, vyzerá to silácky, vyzerá to ako také buchnutie do stola. Nastane núdzový stav, všetko, čo je v zásobníkoch na Slovensku, je slovenské. Ak bude na území Slovenska vyhlásený núdzový stav, všetky zásoby plynu v zásobníkoch na Slovensku nezávisle od toho, kto bude vlastníkom tohto plynu v zásobníkoch, môžu byť použité len pre Slovenskú republiku. Je to tak, pán minister, vy to síce vravíte o baníckom zákone, o ťažbe, ale je to v preklade to isté, čo vravím ja. Prečítal som si zákon, pán minister, je to tak. Ťažobné výkony zo zásobníkov budú použité pre slovenskú potrebu. Je to tak?

  • Hlasy z pléna.

  • Takže plyn... Presne, nie, nie, vy to zahmlievate tým, že je to ťažobný výkon, ja hovorím, že plyn v zásobníkoch bude použitý prednostne len pre Slovensko. Ja mám obavu a myslím si, že úplne oprávnenú obavu, že tento postup nie je dobrý a nie je bezpečný, pre Slovensko nie je bezpečný.

    My sme krízu na Slovensku, tú januárovú, keď v Kapušanoch bol stav nula, zvládli vďaka solidarite a pomoci okolitých obchodníkov s plynom, vďaka normálnym a solidárnym vzťahom, aj vďaka reverznému chodu z Čiech smerom na Slovensko prvýkrát v dejinách, aj vďaka predaju plynu od RVS smerom na Slovensko a tak ďalej, a tak ďalej. Jednoducho boli sme podporení alebo pomáhali nám okolité štáty a okolité distribučné spoločnosti, aby sme túto plynovú krízu prekonali a aby sme v rámci solidarity a dobrých vzťahov zvládli aj ďalšiu krízu, aj ďalšiu, lebo ony prídu a nemôžeme ich vylúčiť, nemôžeme zo Slovenska vytvárať nejaký virtuálny ostrov, nejaký ostrovček, na ktorom si budeme nahovárať, že ďalšiu plynovú krízu po spustení tohto zákona do praxe prekonáme sami, bez okolitých štátov, bez okolitých distribútorov. Nie je to tak. Nezvládneme akúkoľvek ďalšiu krízu, tak ako sme nezvládli túto, bez pomoci a solidarity okolitých štátov a distribútorov plynu nezvládneme, pán minister.

    Nám sa nepáčil postoj Ukrajiny, ani mne, ktorá, že vraj si z tranzitujúceho plynu určeného pre západnú Európu, určeného aj pre nás, si Ukrajina, že vraj ukrojila pre svoju potrebu nezávisle na tom, kto si tento plyn od Rusov kúpil, nezávisle na tom, komu tento tranzitujúci plyn patrí, jednoducho Ukrajina si z neho ukrojila. Nám sa to nepáčilo. Oprávnene. Lenže my to, čo Ukrajina urobila s tranzitujúcim plynom, možno bez ukrajinského zákona o stave núdze, budeme doma na Slovensku robiť toto isté s plynom v zásobníkoch na území Slovenska. Za zmienku stojí to, že napríklad aj náš distribútor skladuje plyn v zahraničí a na počiatku krízy a počas krízy tento plyn dovážal a odčerpával zo zásobníkov, ktoré sú umiestnené v zahraničí.

    Ja by som práve z hľadiska bezpečnosti – je to tak, pán minister. Ja by som práve z hľadiska bezpečnosti dodávok plynu veľmi opatrne posúval zasahovanie štátu do platných zmlúv skladovania plynu na území Slovenska. Ako sa nám pri takomto postupe vlády bude zháňať pomoc a kupovať plyn zo zahraničia a otáčať trebárs chod kompresorov, ktorý je dnes nastavený smerom od východu na západ, od západu na východ, tak to si neviem predstaviť. Ale že môžeme očakávať od týchto okolitých distribútorov a štátov aj taký chladnejší postoj ako v januári, toto nemôžeme pri takomto postoji Slovenskej republiky vylúčiť.

    Ďalšiemu, čomu už vôbec nerozumiem, je novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach a to je regulácia cien za uskladnenie plynu v zásobníkoch. Plyn v zásobníkoch sa stal na základe tejto novely najmocnejší garant bezpečnosti dodávok plynu a ak zvyšujeme štandard bezpečnosti na zásobníkoch, podľa prvej novely je to 70 % na zásobníkoch, podľa tejto zmeny je to už len 50 %, tak potom by sme nemali pristúpiť k regulácii cien plynu v týchto zásobníkoch. A ak bude ÚRSO a teda Slovensko regulovať ceny za uskladnenie plynu, tak budú nižšie ako v okolitých štátoch, lebo prečo by sme ich potom regulovali. Ale prečo potom znižujeme ceny za uskladnenie plynu aj Nemcom, aj Francúzom, aj Rusom, aj neviem komu, aj Gaz de France, aj Ruhrgasu, aj RV a neviem, kto to tu všetko skladuje u nás, či Nafta Gbely alebo Pozagas. Prečo máme snahu im znižovať ceny za uskladnenie plynu? Tie ceny sú vygenerované normálnym tendrom. Tí, ktorí vlastnia podzemné zásobníky, v podstate z týchto peňazí, ktoré zaň utŕžia, stavajú nové zásobníky. Je to normálne proinvestičné prostredie. A ak my chceme, aby na Slovensku boli ešte väčšie zásobníky plynu, tak treba investovať do týchto zásobníkov plynu. Bez štátnej pomoci od roku 2003, ak ma pamäť neklame, na Slovensku pribudlo v podzemí asi 500 miliónov kubíkov priestoru na uskladnenie plynu a prevádzkovatelia týchto zásobníkov majú pripravené projekty na rozšírenie tejto kapacity o ďalších 500 miliónov kubíkov plynu. Bez štátnej pomoci, bez zásahu štátu, bez štátnych peňazí budujú bezpečnostný štandard pre obyvateľov a priemysel na Slovensku.

    Ak ponecháme súčasný stav a nie navrhovanú novelu, tak sa vytvára úplne normálne alebo zostáva úplne normálne investičné prostredie pre investovanie do zásobníkov, ktorú ste vy, pán minister, alebo vláda Slovenskej republiky postavili ako vlajkovú loď, ako prioritu zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu. Kto a za čo vám bude tieto nové zásobníky budovať, keď im zregulujete ceny? Neviem. Neviem, ale budúcnosť ukáže, či výstavba nových zásobníkov bude pokračovať takým tempom, ako pokračovala, keď ste do toho nezasahovali.

    Na Slovensku sme dlhé roky hovorili, že chceme otvárať trh, že sem chceme pozývať zahraničných investorov, ale v skutočnosti robíme pravý opak. Vytvárame bariéry trhu, ktoré určite nebudú na podporu vyššej bezpečnosti dodávok, v tomto prípade plynu. Pán predseda vlády však prekvapil asi všetkých a hlavne odbornú energetickú verejnosť ešte viac svojimi nečakanými obchodnými aktivitami. Diverzifikácia zdrojov plynu na slovenský spôsob pána predsedu vlády asi nemá obdobu. Krátko po vypuknutí plynovej krízy zavítal, po ukončení plynovej krízy zavítal na Slovensko prezident Gazpromu na svojej spanilej jazde po krajinách, ktoré boli bez ruského plynu a zavítal, samozrejme, aj k nám, však sme boli s Bulharmi asi na rovnakej lodi, možno Bulhari o milimeter horšie ako my. V čase, keď Bulharsko žiadalo od šéfa Gazpromu kompenzáciu strát, ktoré vznikli bulharskému priemyslu na základe odstavenia dodávok plynu, tak predseda slovenskej vlády v mene Slovenska sa uchádza o vytvorenie spoločného podniku s Gazpromom a ponúka Gazpromu priamu cestu do slovenskej distribučnej siete. To, čo sa nepodarilo Gazpromu vyvolať plynovou krízou na Ukrajine, dostal na Slovensku úplne v pohode do daru – vstup do distribučnej siete Slovenskej republiky. V čase, keď normálne európske krajiny diverzifikujú, rozmýšľajú, ako sa zbaviť závislosti na ruskom plyne, stopercentnej závislosti alebo 60-, alebo 80-percentnej, u nás stopercentnej na plyne a na Gazprome, ide predseda slovenskej vlády Robert Fico umocňovať riziko ďalšej plynovej krízy a pozýva ten monopol, ktorý plyn nedodával, ktorý ju priamo vyvolal, do slovenského distribučného prostredia.

    Takže si to zhrňme. Krajina, ktorá bola jednou z dvoch najviac postihnutých plynovou krízou a zároveň je stopercentne závislá na každom kubickom centimetri plynu, plynu od Ruska, teda Slovensko, ide pozývať do svojej distribučnej siete toho, kto ten plyn v januári nedodal. Toľko sa o tom blackout v médiách a na tlačovkách hovorilo, že mám dojem, že niekto ten blackout už chytil. Samotná schéma spoločného podniku má rovnako skratovú rovinu. Formát spoločného podniku je chaotický ako diverzifikácia v podaní vlády. Vytvorenie konkurenčnej distribučnej firmy Gazpromu a štátu, teda Slovenska, Gazprom a Slovensko na to, aby konkurovala distribučnej firme štát, v ktorej má štát 51 %, tak toto sa v zdravom sedliackom rozume nemôže zrodiť. Predseda vlády veľmi rád o opozičných protikrízových balíčkoch s obľubou vraví, že je to vlastizrada a sabotáž. Síce ich potom následne schvaľuje v skrátenom legislatívnom konaní, ale je to sabotáž v jeho ponímaní, takže predsedovi vlády stačil asi krátky pobyt medzi plynármi z východu, aby sa správal ako ich predĺžená ruka a privítal ich priamo vo vnútornostiach slovenskej distribučnej siete.

    A na záver, dámy a páni, keď prijmeme túto novelu energetického zákona, baníckeho zákona a zákona o ÚRSO, tento balíček, tak garantujem, že to bezpečnosť Slovenska, čo sa týka dodávok plynu, neposilní. A vravím, že ak po prijatí tohto balíka, čo bude možno zajtra, o týždeň Rus zastaví kohútik a na Slovensku nebude prúdiť plyn, budeme na tom oveľa horšie, ako sme boli v januári, oveľa horšie, ako sme mali v januári. Preto navrhujem, ale neprejde to, dávam do pozornosti takú možnosť, pán minister, že by ste kľudne toto pozdržali, počkali, vrátili normálne do pripomienkovacieho konania, ktoré ste obišli. Podebatujme o tom, a tak, ako ste svoj pôvodný návrh vylepšili za dva dni na základe pripomienok o toto, pán minister, skúsme ešte debatovať vecne, nie politicky a príde k všeobecnej zhode na tom, že aj Slovensko bude bezpečné, aj vy ako minister hospodárstva budete môcť kľudne spávať a aj ľuďom budeme môcť povedať – to, čo bolo v našich silách, sme urobili.

    Ďakujem. Ja viem, že „nelze“ vyhovieť, ale za pokus to stojí, pán minister, pokúsiť sa treba. Lebo energetika je v prvom rade o bezpečnosti a potom o politike. A ak predseda vlády dá do popredia politiku v energetike, tak robí veľmi zle, lebo vidíte, čo ste politicky vybavili na Ukrajine, čo ste vybavili u Tymošenkovej, čo ste vybavili u Putina. Viete čo? Nič. Takže robiť takú politiku, aby sme okolitými štátmi a okolitými distribučnými spoločnosťami neboli ohrdnutí vtedy, keď budeme potrebovať pomoc. Slovensko nie je ostrov. Slovensko je na sto percent závislé od Rusov. Robme tak, aby sme, keď ten Rus ešte raz zatvorí kohútik alebo potom ešte raz, aby sme na to doplatili oveľa menej ako teraz, pán minister. Tento váš návrh zákona alebo novela energetického zákona nie je v súlade s tým, čo som povedal, o energetickej bezpečnosti.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Janiša nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pelegrini, pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Pelegrini, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážené panie kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil krátky pozmeňujúci návrh k uvedenému návrhu zákona.

    V čl. III sa vkladá nový bod 17, ktorý znie: „17. § 14 sa dopĺňa novým odsekom 12, ktorý znie: „(12) Úrad cenové konanie zastaví, ak regulovaný subjekt nepredloží návrhy ceny a iné návrhy v cenovom konaní, schválené valným zhromaždením podľa osobitného predpisu 8a).“.“ Odkaz.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 8a) znie: „Zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov“.“ Nasledujúce body sa prečíslujú.

    Dôvodom tejto navrhovanej úpravy je zosúladenie postupu v cenovom konaní s osobitným predpisom, ktorý ustanovuje povinnosť obchodnej spoločnosti schváliť cenový návrh a iné návrhy valným zhromaždením pred jeho podaním Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

    Ďakujem pekne, poprosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Pelegriniho nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, myslím si, že pri tomto krízovom stave sme nabrali opäť aj ďalšie nové skúsenosti a zistili sme, akí sme zraniteľní a nielen my, ale aj európsky trh. Zistili sme, že obchod s energetickými surovinami môže byť bez problémov spolitizovaný a že spolitizované správanie sa Ruska i Ukrajiny nemalo problém riešiť svoje spory aj na úkor odberateľov. To nám jednoznačne preukázala januárová plynová kríza. Možno sa menili aj postoje politikov, či vládnych špičiek a rôzne pohľady na to, či treba Nabucco, alebo netreba, či sú také alebo onaké plány Ruska, alebo prehodnotenie aj postojov z Bruselu. Ale každopádne môžeme povedať, že spoľahlivosť a bezpečnosť dodávok energií je veľmi, veľmi dôležitá. Teraz sa to týkalo plynu. Takisto sme zistili, že v núdzi poznáme podporu susedov či priateľov, keď nám ochotne vyšla v ústrety Česká republika a pomohla nám prekonávať tieto problémy, keď práve tí sprivatizovaní a silní renomovaní investori boli schopní takisto vzájomnej solidarity a riešiť tento výpadok a že k tomu všetkému potrebujeme predovšetkým stabilné regulačné prostredie. Potrebujeme spoluprácu v rámci Európskej únie a potrebujeme aj spoluprácu, samozrejme, štátu i našich rezortov. Nebudem spomínať, že potrebujeme k tomu aj ďalšie veci, čo sa týka vnútorných pomerov, ale každopádne by sme mali zvažovať o investíciách do diverzifikácie a o investíciách a podpore energetickej efektívnosti i úspor.

    Potrebujeme integrovaný a konkurenčný plynárenský trh a solidaritu medzi spotrebiteľmi Európskej únie. Teraz sa spýtam, či tieto veci, ktoré potrebujeme, rieši táto novela. Celkom sa mi to nezdá, že toto rieši táto novela. Novela zákona č. 656/2004 o energetike rieši, zdá sa, nejaké tie deformované vzťahy. Zasa si chce vláda vyhradiť právo rozhodovať, kto bude prenajímať, kedy zaberie ťažobné kapacity, chce opäť regulovať ceny, za ktoré bude môcť prevádzkovateľ zásoby prenajať. Chce vstupovať aj do práv podnikania miesto toho, aby vlastne chránila a podporovala hospodársku súťaž, ktorá, myslím si, že pre zdravé a normálne fungovanie je nevyhnutná.

    Pokiaľ si doteraz mohli ceny medzi sebou dohadovať prevádzkovateľ zásobníka a záujemca o uskladnenie zásob plynu, tak keď prijmeme túto novelu, už zasa bude do toho zasahovať štát a určí regulované ceny, za ktoré budú dokonca nakupovať možno aj zahraničné firmy.

    Nikto nespochybňuje, že mimoriadne situácie treba riešiť mimoriadnymi spôsobmi. Otázka je, či spôsoby, ktoré navrhuje táto novela, sú tie, ktoré by sa mali urobiť.

    Zarazilo ma vyjadrenie pána ministra, keď konštatoval, citujem, teda súviselo to s ťažbou plynu zo zásobníkov, a citujem: „My sme to nemohli teraz spraviť, lebo sa to nerobí v demokratickom štáte, ale teraz to dáme do zákona“. Koniec citátu. No to už teraz budeme mať, keď prijmeme novelu, nedemokratický štát? Takže, aby sme nedopadli tak, ako sme boli silní pri zákone o poštových službách. Tam tiež sme nemali problém. Lebo boli prvé avíza z Európskej komisie, potom boli upozornenia a teraz je už tvrdá požiadavka, že máme to dať do poriadku. Stále čakáme až na to konečné štádium? Nemôžeme to riešiť trošku v predstihu?

    To, že SPP bude musieť držať rezervu v zásobníkoch, bude vyplývať z tejto novely a bude ju musieť držať na úrovni 30 dní. A bude ju musieť držať s tým, že štát rozhodne o regulovaných cenách. Ale my sme už mali možnosť prijať zákon aj o strategických zásobách plynu. Zatiaľ sme ho však neprijali. Keď bol záujem Nafty Gbely, aby sa výrazne zväčšili zásobníky Gajary – Baden, aby to bola investícia vo verejnom záujme, tak tam chcem aj teraz povedať pochvalne o rezorte hospodárstva, že tento toto zväčšenie zásobníkov podporoval, napriek tomu kancelária podpredsedu vlády toto stopla a tým pádom sa to nedostalo na rokovanie vlády. A ministerstvo hospodárstva s týmto návrhom do vlády ani neprišlo.

    Takže, keď môžeme riešiť určité problémy, tak ich stopneme ešte predtým, než sa dostanú tieto veci do úrovne vlády, a keď môžeme riešiť veci, ktoré by výrazne prospeli do budúcnosti, napríklad zväčšenie zásobníkov, a tu chcem podotknúť, že už za uplynulé obdobia sa kapacita zásobníkov násobne zväčšila práve preto, že tieto zásobníky obhospodarovali tí, čo boli schopní do tých zásobníkov aj investovať. A boli schopní si dohodnúť aj kontrakty odberateľov na dlhodobé obdobie aj zo zahraničia. Ja tu vôbec nechcem glorifikovať iba zahraničných investorov. Ale to, kým sme tieto veci mali iba v rukách štátu, tak sa tie zásobníky veľmi zúrivo nezväčšovali.

    Tak isto máme niekedy silné svaly v tom, že zákonom predpíšeme, že bude zakázaná ťažba z podzemných zásobníkov pre zazmluvných zákazníkov, pre tých, čo dodávajú do zásobníkov. No ale pokiaľ takéto opatrenie prijmeme, určite môžeme čakať rovnaké alebo podobné protiopatrenia z ich strany. Aká bude potom cezhraničná spolupráca, ktorá sa teraz prejavila pri tomto krízovom stave pozitívne? Veď cezhraničná spolupráca je jedno z nevyhnutných riešení pre bezpečnosť dodávok plynu z dlhodobého hľadiska.

    Čiže, urobila vláda nejaké kroky, aby zlepšila túto pozíciu Slovenska? Návrhy, ktoré mohla prerokovať na vláde, stopla. Mohla takisto dať plynu silnejšie postavenie, podobne ako je to pri rope, ktorá je súčasťou štátnych hmotných rezerv a osobitným zákonom definuje aj núdzové zásoby. Takisto tento návrh, ktorý síce prešiel cez vládny kabinet, nedostal zelenú a vláda tento predložený návrh zákona zo svojho rokovania stiahla. Ďalšia principiálna vec, ktorá mohla byť riešená, sa z rokovania stiahla. Ako potom chceme zlepšiť pozíciu Slovenska do budúcnosti? Chceme to zlepšiť iba tým, že budeme zasa silne vyhlasovať, že pre nás je jedinou reálnou možnosťou dovoz plynu z Ruska a je potrebné iba diverzifikovať tieto prepravné cesty z Ruska, ako vyhlásil pán premiér? Na druhej strane ten istý pán premiér, keď bol na návšteve s nórskym premiérom, vyhlásil, citujem: „Predovšetkým sme sa zhodli na tom, že je mimoriadne dôležité vytvárať na európskom kontinente vysokú mieru konkurencie, pretože iba konkurencia dokáže vplývať na vývoj cien.“ Koniec citátu.

    Čo sa týka skvapalneného plynu z Nórska, tu už pán premiér vyhlásil, že pokiaľ ide o skvapalnený plyn, boli sme informovaní o všetkých projektoch, ktoré Nórsko dnes realizuje, ale že je tam opäť problém, ako tento skvapalnený plyn ďalej dovážať a či cena nebude vyššia ako tá, ktorá je dnes za štandardný plyn. To povedal pán premiér.

    A teraz si povedzme, že keď budú častejšie tieto situácie, ktoré teraz vznikli alebo keby, nedajbože, táto situácia trvala dlhšie, aké by boli škody v našom hospodárstve? Čo by bolo väčšie, škody v hospodárstve alebo cena tohto dovážaného plynu? Čiže, myslím si, že tak ako napríklad v Českej republike je určité percento, ktoré je vykryté mimo dovozu plynu z Ruska, myslím si, že aj my máme možnosť uvažovať aj o takejto čiastkovej diverzifikácii dodávok plynu. Ale podľa premiéra to nie je potrebné. Ja si myslím na rozdiel od neho, že to potrebné je. A že pozícia tých, ktorí odoberajú plyn a sú stopercentne závislí, je veľmi zlá z hľadiska vyjednávania v týchto bilaterálnych vzťahoch ohľadne dodávok. Keď je niekto stopercentne závislý, tak potom veľmi ťažko si dohaduje svoje zmluvy. Aj príklad Poľska ukazuje, že aj po týždňoch od ukončenia sporu ešte stále malo, vzhľadom na spor medzi Ruskom a Ukrajinou, problémy s dodávkou plynu.

    Toto, samozrejme, nie je jednoduchá téma, bolo tu už spomínané a nie je to ani jednoduché riešenie. No, ale tak urobme predovšetkým dôkladnú analýzu všetkých technických i obchodných riešení. Skúsme hľadať cesty pre diverzifikáciu dodávok energií, v tomto prípade plynu, a nehádžme všetko iba do jednej pozície, že jediná cesta a jediný možný dovoz je iba z Ruska. A podporme napríklad aj zväčšenie zásobníkov napríklad tým, že zásobníky Gajary – Baden dáme do pozície investície vo verejnom záujme. Urobme to. Urobme opatrenia, aby sme mohli konštatovať, že vláda zlepšuje pozíciu Slovenska v zásobách plynu.

    Na záver možno už iba skonštatovať, že táto novela sa opäť predkladá v skrátenom režime. Sú to vážne veci, ktoré určite majú mnoho otázok a nie jednoduché riešenia. Prečo to opäť robíme v takejto skrátenej forme, bez tejto diskusie a bez hľadaní možných, aj ďalších riešení?

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kahanca nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, ako navrhovateľ, chcete k nej zaujať stanovisko? Nie. A pán spoločný spravodajca takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame takisto v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona máte ako tlač 945, spoločnú správu výborov tlač 945a.

    Znovu tento návrh zákona odôvodní minister hospodárstva. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám s cieľom vytvoriť určité zvýhodnenia podmienok na poskytnutie investičnej pomoci pre širší okruh podnikateľov, čo by mohlo prispieť k zvýšeniu počtu žiadateľov, ktorí majú oprávnenie požiadať o investičnú pomoc a zároveň získať motiváciu etablovať sa, resp. rozširovať výrobu a tým zvyšovať zamestnanosť na Slovensku.

    Cieľom tohto zákona je teda stimulovať a podporiť zakladanie nových a rozširovanie existujúcich podnikov, podporiť diverzifikáciu výroby podnikov na dodatočné výrobky či služby, resp. podporiť zásadnú zmenu výrobného procesu už v existujúcom podniku.

    Novelou navrhujeme:

    - zníženie minimálnej výšky investícií na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku na investičné projekty v odvetviach priemyselnej výroby na polovicu,

    - zníženie minimálnej výšky investícií na obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku na investičné projekty v odvetví cestovného ruchu na 9,960 tisíc eur, resp. 4,980 tisíc eur,

    - zníženie podielu nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely na hodnotu najmenej 40 % z celkovej hodnoty obstarávaného dlhodobého hmotného a nehmotného majetku v odvetviach priemyselnej výroby a v odvetviach cestovného ruchu na hodnotu 20 %.

    Takouto úpravou sa umožní započítanie i nových strojových a technologických zariadení obstaraných od majetkovo alebo personálne prepojených spoločností dopravných nákladov za predpokladu, že budú obstarané za trhovú cenu.

    Novelou sa súčasne do slovenského právneho poriadku transponuje novoprijaté nariadenie komisie č. 800/2008 týkajúce sa štátnej pomoci. Účinnosť tohto zákona je navrhovaná od 1. apríla 2009.

    Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať vás o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, ktorý bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1289 z 11. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore v termíne ihneď – ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor, výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodársku politiku.

    Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o tomto bode hlasovať s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 945a, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 476 z 11. februára 2009.

    Súčasne ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Chcem sa najskôr opýtať – ďakujem, pán spravodajca –, či je všeobecný súhlas, aby sme ešte zistili, keďže nie sú prihlásení písomne, aby sme vedeli teda odhadnúť čas, aspoň prihlášky do rozpravy ústne. Je súhlas? Áno.

    Takže otváram rozpravu, do ktorej som, ako som už povedala, nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa prihlásil pán poslanec Mikloš. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Predpokladám, pán poslanec, že máte príspevok na krátko. Takže je všeobecný súhlas, aby sme dokončili tento bod?

  • Hlasy z pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mikloš má slovo.

  • Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, dávam, pani podpredsedníčka, procedurálny návrh, v ktorom žiadam, aby sa hlasovalo pred hlasovaním o tomto zákone, a ten znie tak, že navrhujem, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode a požiadali uznesením Národnej rady vládu o dopracovanie tohto zákona tak, aby sa neopakovala situácia, ktorá vznikla v tomto roku, že väčšina stimulov, väčšina významných investičných stimulov poskytovaná je v najrozvinutejších častiach Slovenska a takmer žiadne významné stimuly nie sú poskytované na východnom Slovensku a v iných menej rozvinutých regiónoch.

    Zákon o štátnom rozpočte, ktorý sme schválili na tento rok, vymenúva 8 investičných stimulov, ktoré sú podporené zo štátneho rozpočtu. Ja viem, že je tam mnoho ďalších malinkých, ale z tých 8 najvýznamnejších, je 7 na západnom Slovensku v najrozvinutejších častiach Slovenska a jeden, jediný na východnom Slovensku. Žiaden napríklad na juhu stredného Slovenska. Vymenujem ich, aby bolo jasné, že je to tak. Je to Samsung Electronics LCD Business v Trnave, Sony Slovakia Nitra, Dell Bratislava, Johnson Controls Trenčín, Power-One Dubnica nad Váhom, ON Semiconductor Bratislava, Piešťany, Muehlbauer Technologies Nitra a jeden, jediný to je T-Systems Slovakia v Košiciach. Takže, toto je odôvodnenie môjho návrhu, o ktorom žiadam, aby sme hlasovali pred hlasovaním o zákone ako-takom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloša nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spoločný spravodajca? Pán spoločný spravodajca, stanovisko chcete zaujať? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň prerušujem aj rokovanie 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny. Budeme pokračovať návrhmi vládnych zákonov.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.