• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám príjemný deň. Otváram šiesty rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali podpredseda Národnej rady pán Viliam Veteška a ďalej poslanci pán Vladimír Mečiar, pán Ľuboš Micheľ a pán Boris Zala.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe nášho rozhodnutia pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač č. 945 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 969.

    Vítam na rokovaní Národnej rady teraz pána ministra Ľubomíra Jahnátka a prosím ho, aby vládny návrh zákona uviedol. Po jeho zákone potom pôjde šesť zákonov z dielne ministerstva financií, tak ako sme si to odsúhlasili v grémiu a ako to máte aj v podkladoch.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona predkladám s cieľom vytvoriť určité zvýhodnenie podmienok na poskytovanie investičnej pomoci pre širší okruh podnikateľov, čo by mohlo prispieť k zvýšeniu počtu žiadateľov, ktorí majú oprávnenie požiadať o investičnú pomoc a zároveň získať motiváciu, etablovať sa, respektíve rozširovať výrobu, a tým zvyšovať zamestnanosť na Slovensku.

    Cieľom tohto zákona je teda stimulovať a podporiť zakladanie nových a rozširovanie existujúcich podnikov, podporiť diverzifikáciu výroby podnikov na dodatočné výrobky či služby, respektíve podporiť zásadnú zmenu výrobného procesu v už existujúcom podniku.

    Novelou navrhujeme zníženie minimálnej výšky investície na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku na investičné projekty v odvetviach priemyselnej výroby na polovicu, zníženie minimálnej výšky investície na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku na investičné projekty v odvetví cestovného ruchu na 9 960-tisíc eur, respektíve 4 980-tisíc eur. Ďalej zníženie podielu nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely na hodnotu najmenej 40 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku v odvetviach priemyselnej výroby pôvodná hodnota bola 60 % a zníženie podielu nových technologických zariadení v odvetví cestovného ruchu na hodnotu najmenej 20 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, kde pôvodná hodnota bola 40 %.

    Takouto úpravou sa umožní započítanie i nových strojných a technologických zariadení obstaraných od majetkovo alebo personálne prepojených spoločností do oprávnených nákladov za predpokladu, že budú obstarané za trhovú cenu.

    Novelou sa súčasne do slovenského právneho poriadku transponuje novoprijaté nariadenie Komisie č. 800/2008 týkajúce sa štátnej pomoci. Účinnosť tohto zákona je navrhovaná od 1. apríla 2009.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu.

    Súčasne by som vás chcel poprosiť, kolegyne, kolegovia, viem, že si máte ráno čo povedať, ale neskutočným spôsobom tie vaše raňajšie diskusie udierajú na toho, kto práve reční. Tak poprosím o toleranciu z tohto pohľadu. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 473 z 10. februára 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 945).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 969 z 9. februára 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodársku politiku.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite aj vy miesto určené pre spravodajcov a otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne? Evidujem prihlášku pána poslanca Ivána Farkasa ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má teraz v rozprave pán poslanec Iván Farkas. Zrejme čakáme na naštartovanie počítača, hej, pán poslanec?

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, dovoľte mi v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja zapojiť sa do diskusie k tomuto prepotrebnému návrhu zákona.

    Finančná kríza obišla Slovensko, banky a finančné ústavy sú doteraz, chvalabohu, zdravé. Finančný sektor nevykazuje nezdravé tendencie. Zaviedli sme euro, tým na rozdiel od susedov máme stabilnú menu. Nedá sa to ale povedať o hospodárskej kríze. Táto zasiahla Slovensko tvrdou ranou, lebo slovenské hospodárstvo je otvorené hospodárstvo. Viac ako 80 % slovenského HDP tvorí export.

    Výkonnosť slovenskej ekonomiky teda v značnej miere stojí a padá na situácii na zahraničných trhoch. Panika, nedôvera spotrebiteľov, drastické zníženie dopytu po tovaroch a službách v zahraničí, ale aj na Slovensku spôsobuje radikálne zníženie objednávok smerujúcich do fabrík na Slovensku.

    Príčiny hospodárskej krízy sú teda zväčša objektívne. Krízu nespôsobila nezdravá štruktúra alebo nízka konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, alebo zastarané výrobné programy. Za normálnych okolností sú produkty fabrík na Slovensku konkurencieschopné. Ocitli sme sa ale v prechodnom období hlbokej hospodárskej krízy. Ide o to, ako dlho bude trvať, kedy dosiahneme dno výkonnosti hospodárstva, kedy bude situácia najhoršia, kedy sa zastaví pokles zamestnanosti, teda nárast nezamestnanosti, kedy pocítime náznaky ozdravenia ekonomiky. Či to bude v lete tohto roku, na jeseň, alebo až v budúcom roku, nedajbože ešte neskôr.

    A čo potom? Bude schopný výrobný sektor plynulo nabiehať, manažéri fabrík sa pripravia aj na nábeh výroby, keď sa situácia na zahraničných trhoch zlepší, vymania sa štáty západnej Európy, teda naši odberatelia z recesie a objem objednávok sa zvýši. Musím skonštatovať, že návrhy vlády, ktoré predložila do Národnej rady na schválenie, sú prvými efektívnymi skutočnými riešeniami dôsledkov hospodárskej krízy. Návrhy, ktoré pomôžu podnikateľom, zamestnávateľom na oživenie hospodárskej krízy v prvom slede a budú potrebné asi ďalšie balíčky opatrení.

    Tieto návrhy sa môžu označiť za tisíc drobných vecí, ktoré v tomto kritickom období uľahčia dýchanie podnikateľom, zamestnávateľom, čiastočne utlmia hroziaci nárast nezamestnanosti, najmä návrh zákona o dani z príjmov utlmí hroziaci pokles vnútornej spotreby, hroziaci pokles dopytu. Mne len chýba z tohto balíka otvorenie Zákonníka práce, v novele ktorého by sme našli návrhy vlády na sflexibilnenie pracovného trhu. Tieto návrhy vlády sa čiastočne prekrývajú s návrhmi opozície, ktoré boli odprezentované v novembri a v decembri vlaňajšieho roka.

    Na druhej strane kritik môže povedať, že nedeje sa nič svetoborného, veď vláda robí tie isté kroky, ktoré urobili v posledných mesiacoch vlády členských štátov Európskej únie zasiahnutých hospodárskou krízou.

    Iný kritik tvrdí, že stimulácie, dotácie a nalievanie zdrojov do systému je nežiaduce, lebo krízu treba pretrpieť, so zaťatými zubami treba preležať a treba sa pripraviť na ďalšiu fázu konjunktúry. Že všetky vynaložené miliardy sú zbytočné, neriešia vzniknutú situáciu. Myslím si, že toto nie je celkom korektné.

    Pamätáte sa ešte, keď premiér a niektorí ministri vlády Slovenskej republiky, reagujúc na vývoj hospodárstva v iných krajinách, vyhlásili, že hospodárska kríza sa nedotkne Slovenska? Týmto argumentovali, keď koncom novembra vláda znížila odhad hospodárskeho rastu v roku 2009 zo 6,5 % rastu HDP na 4,6 % a korigovali tým deficit štátneho rozpočtu schváleného vo vláde a žiadali poslancov Národnej rady, aby hlasovali o korigovanom odhade hospodárskeho rastu a korigovanom deficite štátneho rozpočtu.

    Takto argumentovali, keď som navrhol dva týždne pred začatím rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu v Národnej rade, aby vláda stiahla návrh rozpočtu a zreálnila východiskové čísla, hospodársky rast, mieru nezamestnanosti a odhad miery inflácie, aby tým zreálnila štátny rozpočet. Tvrdili, že nie je to potrebné, veď hospodárska kríza sa nedotkne Slovenska.

    Dôkazom toho bol prvý balíček opatrení, ktorý sa zrodil v novembri vlaňajšieho roka. Bol vágny, prázdny, nekonkrétny, boli tam politické vyhlásenia typu treba zlepšiť podnikateľské prostredie. A keď sme sa pýtali ako, nedostali sme konkrétnu odpoveď. No proste vláda podcenila situáciu, podcenila hroziaci vývoj hospodárstva ešte koncom vlaňajšieho roka. Bolo žiaduce, prepotrebné, aby vláda predložila konkrétne opatrenia na riešenie dopadov hospodárskej krízy a aj keď s oneskorením, ale predsa máme na stole konkrétne návrhy.

    Keď už lídri koalície nechceli komunikovať s opozičnými stranami o hospodárskej kríze a riešení dopadov či už na pôde parlamentu, alebo na politických a odborných rokovaniach za okrúhlym stolom, medzi parlamentnými stranami, mimochodom, susedné krajiny a krajiny s hlbšou históriou demokracie tento inštitút alebo túto formu komunikácie poznajú a využívajú ju v kritických situáciách. Tak som rád, že máme konkrétny balík konkrétnych opatrení na stole a môžeme tak diskutovať s členmi vlády o tom, či tieto navrhnuté riešenia budú efektívne, či budú postačujúce do budúcnosti.

    K návrhu zákona o investičnej pomoci musím povedať, že to môže byť prvým nástrojom k tomu, aby sa Slovensko na poli potenciálnych investícií úspešne pobilo s okolitými krajinami o potenciálnych investorov. Lebo čuduj sa svete, aj počas hospodárskej krízy sú takí, ktorí by radi zainvestovali voľné zdroje, alebo ináč povedané, sú takí, ktorí najmä za takýchto podmienok sú ochotní zainvestovať.

    Minister hospodárstva, ale aj riaditeľ agentúry SARIO sa prednedávnom vyjadrili, že majú dostatok potenciálnych záujemcov, len ich treba presvedčiť. Nebolo by potrebné presvedčiť aj tých, ktorí tu pôsobia. Presvedčiť ich o tom, aby tu zostali? Aby nepresunuli výrobu do Rumunska, na Ukrajinu, do Číny alebo do inej krajiny Ázie? Napríklad daňovými prázdninami. Predsa len je pre krajinu v momentálnej situácii v období zúriacej hospodárskej krízy žiaduce, aby zachovali výrobný program, aby zachovali pracovné miesta aj za cenu prechodného obdobia, keď nebudú platiť daň z príjmov. Veď nie všetky fabriky sú rovnako zasiahnuté dôsledkami hospodárskej krízy. Nie všetky fabriky pociťujú pokles zákaziek, a tým sú nútení redukovať výrobu. Treba ich presvedčiť, lebo Slovensko sa stáva drahou krajinou z pohľadu ceny práce, z pohľadu mzdových nákladov, najmä po zavedení eura.

    Treba vítať takúto iniciatívu vlády zakotvenú do tohto návrhu zákona. Treba vítať návrhy na zjemnenie podmienok investičnej stimulácie. Nevnímam v tomto návrhu zákona zmenu v teritoriálnych podmienkach. Z toho vyplýva, že naďalej budú preferované zaostalé, hospodársky menej výkonné regióny ako východné Slovensko, južná časť stredného Slovenska a Poiplie.

    Žiaľ, medzi ohrozené regióny sa dostáva dolné Pohronie, Podunajsko najmä vďaka tej skutočnosti, že sa do týchto regiónoch vo veľkom počte vracajú bývalí pracovníci nových fabrík v severnom Maďarsku, ktorí dostali výpoveď, nakoľko aj tam zúri hospodárska kríza a dopady krízy sú oveľa horšie ako na Slovensku a tiež zato, že v pracovných pozíciách sú prednostne domáci pracujúci.

    Donedávna pracovalo v týchto fabrikách na severe Maďarska viac ako 30-tisíc spoluobčanov, z ktorých veľká časť, žiaľ, sa vráti domov a väčšina z nich bude nezamestnaná. Ako výkričník na nás zapôsobila správa z Okresného úradu práce a sociálnych vecí v Nových Zámkoch, podľa ktorej len za posledné dva týždne v januári sa zvýšil počet nezamestnaných v okrese o 1 300. A do tohto počtu ešte neboli zarátaní prepustení z automobilky v Ostrihome. Neviem, či vláda má nástroj na riešenie tejto situácie, veď donedávna viac ako 200-tisíc spoluobčanov si našlo prácu len v štyroch krajinách Európskej únie, a to vo Veľkej Británii, v Írsku, Českej republike a v Maďarsku.

    Čo sa týka tohto návrhu zákona, vítame, tento návrh skutočne istým spôsobom zlepší podnikateľské prostredie, istým spôsobom dáva Slovensko ako vzor, že môže ponúknuť čosi navyše, čo doteraz platilo na Slovensku pre potenciálnych investorov, a to aj domácich alebo zahraničných.

    Na druhej strane sa pýtame, že aj v čase konjunktúry, keď hospodárstvo prekvitalo, keď hospodársky rast bol zjavný, bol jeden z najvyšších v Európskej únii, či vtedy bolo rozumné dotovať cez investičné stimuly, cez stimuly, ktoré boli zakotvené v návrhu rozpočtu za rok 2009 z osem investičných stimulov sedem na západnom Slovensku a len jeden jediný v Košiciach.

    Či bolo rozumné aj v tom období nedodržať celkom korektne zásady a program zakotvený v programovom vyhlásení vlády, že jeden z najväčších problémov Slovenska sú regionálne disparity, sú rozdiely v hospodárskej sile jednotlivých regiónov, a tým pádom toto bol dôkaz, že nie celkom korektne vláda splnila toto kritérium zakotvené do programového vyhlásenia vlády.

    Tu sa otvára možnosť a myslím, že aj za kritickej situácie, za situácie hospodárskej krízy je možnosť istým spôsobom dať pomocnú ruku zaostalým regiónom, regiónom, kde nezamestnanosť je vysoká a ďalej narastá vplyvom hospodárskej krízy, a týmto pádom sa otvára možnosť aj cez tieto investičné stimuly, aby vláda nasmerovala potenciálnych investorov, nových investorov do tých zaostalých regiónov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Farkasa v rozprave sa s faktickými poznámkami hlási Jozef Halecký ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel povedať, že v reakcii na pána poslanca Farkasa, že tie jednotlivé body, ktoré boli predložené pánom ministrom, majú svoju logiku a svoju perspektívu a myslím si, že sú vhodné na to, aby riešili novo vznikajúcu situáciu. Predovšetkým som si všimol hlavne tú skutočnosť, že tieto projekty už v polovičnom profile sú schopné realizovať projekt, ktorý by mal byť v tejto dobe perspektívny pre rozvoj zamestnanosti.

    Chcel by som však, ako to vidí pán Farkas, čo sa týka situácie súkromných podnikov a živnostníkov, aká je situácia na tomto úseku, či tieto investičné stimuly sa aspoň okrajovo dotknú aj týchto postupov, pretože ja ich vidím, že sú skôr zamerané na verejné zdroje, verejné investície, čo je z hľadiska perspektívy vhodné pre zvýšenie zamestnanosti.

    Chcel by som ešte upozorniť a opýtať sa, kto bude rozhodovať o tom, že tie nové stimulujúce investičné postupy sú perspektívne, ktoré sú neperspektívne a ktoré sú vhodné preto, aby boli práve v tejto dobe vhodné na rozvoj zamestnanosti, podporu exportu, a tým pádom na riešenie situácie, ktoré si terajšia doba a terajšia situácia vyžaduje. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na pána poslanca Haleckého sa hlási ešte pán Iván Farkas. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Halecký, myslím si, že tieto otázky sú namieste. Dokonca sa stotožňujem s týmito vašimi otázkami, ale aj tieto by mali byť nasmerované na pána ministra hospodárstva a dúfam, že pán minister využije možnosť v poslednej reči a zodpovie aj tieto vaše otázky. Ďakujem pekne.

  • Pán Farkas bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem v tejto chvíli rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať. Áno? Tak nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pôvodne som nechcel vystúpiť, ale keď ma pán poslanec Farkas vyzval, že či zareagujem na tieto pripomienky, rád využívam túto príležitosť.

    Po prvé. K tej poznámke o odchádzajúcich investoroch chcem podotknúť. My chápeme, že zahraniční investori majú, môžu mať a zrejme budú mať aj v budúcnosti, v najbližšej budúcnosti určité problémy. Ale my sme pripravení s každým investorom rokovať a vy navrhujete, aby sme im napríklad teraz dali daňové prázdniny. Ja vás uisťujem, že oni majú všetci daňové prázdniny. Všetci majú daňové prázdniny a napriek tomu odchádzajú. A odchádzajú niektorí ešte aj takým spôsobom, že nám ani neoznámia, že odchádzajú, len to pustia do médií a my sa pozeráme, čo sa vlastne deje. Samozrejme okamžite štartujeme s nimi dialóg, že vlastne, čo sa deje a prečo. Ale väčšinou povedia, no, ideme do Číny, kde je priemerný plat 80 dolárov a je to pre nás oveľa výhodnejšie, ako dneska podnikať na Slovensku.

    Čiže tu sa skôr ukazuje iný fenomén, že vlastne každý hľadá tú najlacnejšiu pracovnú silu a Čína dneska otvorila priestor, má dostatočné devízové rezervy, má prebytok 280 miliárd dolárov. Čiže Čína vie dať oveľa lepšie podmienky ako Slovensko pre podnikanie. Čiže uisťujem vás, všetci, ktorí sú tí veľkí, ktorí sú spomínaní v médiách, majú daňové prázdniny a napriek tomu odchádzajú.

    Čo sa týka regionálneho pohľadu. Tento zákon hovorí o jednom. Na polovicu sa znižujú tie predpísané hodnoty o investíciách, ktoré boli pôvodne definované v zákone. Ale neruší sa regionálny princíp. Čiže znovu. My za mernú jednotku, podľa ktorej posudzujeme, aká výška stimulov a aký typ stimulov môže byť uplatnený pre daný podnikateľský zámer považujeme okres. Okresy sú rozdelené z hľadiska možnosti čerpania stimulov do troch kategórií. Okresy, kde je nezamestnanosť menšia, ako je priemerná nezamestnanosť na Slovensku, majú dosť tvrdé podmienky na to, aby tam investor dostal vhodné investičné stimuly, musí relatívne veľa preinvestovať a väčšinou dostáva len daňové úľavy.

    V regiónoch, kde je nezamestnanosť menšia, ako je jedenapolnásobok priemernej nezamestnanosti na Slovensku, má zmiernené podmienky a o polovicu má zhruba menšiu zainteresovanosť na investovaní ako v tom predchádzajúcom prípade. A potom sú tie najcitlivejšie regióny, kde je nezamestnanosť väčšia, ako je jedenapolnásobok priemernej nezamestnanosti Slovenska, kde sú doslova voľné, veľmi voľné podmienky na investovanie a v týchto prípadoch dostáva investor v podstate všetky tri druhy investičnej pomoci. To znamená cashovú pomoc, daňové úľavy a podporu na zamestnanecké miesta.

    Ako to vlastne vyzerá v tých regiónoch. Ja som tu už hovoril niektoré čísla, že za rok a pol, čo sme my hodnotili od polovice roku 2006 do konca roku 2007, tá štatistika bola výborná pre investorov, lebo sa nám podarilo za rok a pol podporiť 61 projektov, oproti tomu za päť a pol roka predchádzajúceho vládnutia bolo len 21 projektov. My sme vytvorili 22-tisíc pracovných miest, predchádzajúca garnitúra za päť a pol roka 14-tisíc. Ale nechcem sa teraz k tomu vracať.

    Pán poslanec, uisťujem vás, že regionálny princíp zostáva zachovaný a my máme eminentný záujem, aby nám investori išli predovšetkým do regiónov, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Bohužiaľ, nevieme ani cez diferencované podmienky na investovanie donútiť zmenu rozhodnutia investora. Investori si väčšinou vyberajú miesta, ktoré im už predtým určili nejaké firmy, ktoré sa tu pred začatím rozhovorov o investičných stimuloch pohybujú možno dva roky a tí im povedia, ktorý región je pre ich firmu najvhodnejší a my už toto rozhodnutie veľmi ťažko vieme zmeniť.

    Môj názor, kde by som chcel tlačiť investície, je veľmi jednoznačný a ja ho veľmi často hovorím. Od Bystrice ďalej, ale aj smerom na juh. Veď aj ten južný región máme v katastrofálnom stave. Ja sa tomu nebránim, len nemáme niekedy tú silu, aby sme tých investorov presvedčili, aby išli práve do týchto regiónov.

    Takže budeme sa snažiť, ale máte jeden dobrý postreh v tom, že nie je dneska doba, že len všetci utekajú. Skutočne my rokujeme o niekoľkých dobrých projektoch s investormi, ktoré by mohli byť možno aj v krátkej dobe prezentované ako úspešné a idú sa realizovať. Len nechceme dopredu o nich hovoriť, lebo väčšinou teraz tí investori vyčkávajú. Ale ja si myslím, že aj v roku 2009 zaznamenáme nejaké výrazné investičné akcie na Slovensku a príchod nových investorov. Ďakujem.

  • Pán spravodajca nechce využiť právo záverečného slova. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme teraz pokračovať v schválenom programe zákonmi, ktoré sú z dielne pána ministra financií. Prvým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 947 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 971.

    Prosím teraz ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s cieľom zmiernenia vplyvu celosvetovej krízy predovšetkým na riziko na nízkopríjmovú skupinu zamestnancov, vytvorenia lepších podmienok najmä pre malé a stredné podnikanie a tiež zosúladenie postupu pri poskytovaní niektorých daňových zvýhodnení v rámci Európskej únie.

    V prípade nízkopríjmovej skupiny zamestnancov sa v súvislosti so snahou na zmiernenie pôsobenia celosvetovej krízy zvyšuje nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka zo sumy 3435,27 eur na 4025,70 eur, čo nepriamo vyvolá zvýšenie sumy zamestnaneckej prémie pre nízkopríjmovú skupinu zamestnancov, ktorá sa bude po prvýkrát vyplácať za rok 2009. Táto úprava má dočasný charakter a dotýka sa dvoch zdaňovacích období, a to v rokoch 2009 a 2010.

    Ďalej návrh obsahuje množstvo opatrení, ktoré sú zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia ako najmä zjednodušenie daňovej evidencie tak, že podnikatelia, ktorí sú fyzickou osobou, majú poskytnutú výnimku z povinnosti viesť účtovníctvo za predpokladu, že nezamestnávajú žiadnych zamestnancov a ich príjem nepresahuje sumu 170-tisíc eur.

    Ďalej zjednodušenie vedenia agendy v súvislosti so spotrebou pohonných hmôt ruší sa možnosť vedenia knihy jázd. Ďalej zvýšenie vstupnej ceny odpisového hmotného majetku z 996 eur na 1 700 eur a nehmotného majetku z 1 660 eur na 2 400 eur.

    Ďalej sa skracuje doba odpisovania niektorých druhov hmotného majetku, napríklad strojov pre potravinársky, textilný, odevný a kožiarsky priemysel, traktorov a ostatných zariadení pre poľnohospodárstvo a lesníctvo, zdvíhacích a manipulačných zariadení, elektrických rozvodných a ovládacích zariadení, tlačiarenských strojov. Ďalej sa predlžujú lehoty na podávanie daňových priznaní a táto úprava sa vzťahuje už na rok 2008.

    Ďalšou časťou je zosúladenie postupov v rámci Európskej únie. Tu sa v nadväznosti na upozornenie Európskej komisie zavádzajú rovnaké podmienky pre možnosť uplatnenia nezdaniteľných častí základu dane, daňového bonusu aj pre daňových nerezidentov. Uplatniť si túto možnosť môže len taký nerezident, ktorý bude dosahovať zdaniteľné príjmy na území Slovenskej republiky vo výške najmenej 90 % z celosvetových príjmov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov odporúčam vysloviť súhlas. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz poprosím spoločného spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, predsedu tohto výboru pána poslanca Jozefa Buriana, aby uviedol spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vystúpil ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala o prerokovanie tento vládny návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a v zmysle rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Zároveň z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné riešiť spôsobom, ako je uvedené v predmetnom návrhu.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Chcem vás informovať, že do rozpravy k tomuto návrhu zákona sa prihlásili písomne dvaja poslanci. Za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Július Brocka a za poslanecký klub Strany maďarskej koalície pán poslanec Iván Farkas. Po ich vystúpeniach, prípadných faktických poznámkach bude potom možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Dámy a páni, vážený pán minister, aj keď nás nebudete potrebovať, pán minister, ako hovoríte, dovoľte, aby som predsa len povedal pár slov za Kresťanskodemokratické hnutie k tomuto návrhu zákona.

    Chcem vás pochváliť, aj keď nás nepotrebujete. Ja považujem za veľkú vec, povedali ste to v úvode, že vláda znižuje dane, že zjednodušuje administratívu daňových predpisov alebo daňových povinností. Že vláda zlepšuje podmienky na podnikanie, napríklad že skracuje lehoty vratiek DPH zo 60 na 30 dní. Že zrýchľujete odpisy. To sú veľké veci. Pre niekoho možno malé, ale od tejto vlády pre mňa veľké veci. Mne je len ľúto, že muselo byť horšie a museli prísť ťažké časy, aby vláda pristúpila k opatreniam, ktoré sú naozaj užitočné, rozumné a účelné zároveň, samozrejme aj efektívne.

    A na rozdiel od predsedu vlády si nemyslím, že to je sabotáž. Pán predseda vlády sa pravdepodobne dal uniesť pri svojej tlačovej konferencii, keď ešte netušil, s akými návrhmi prídete vy, pán minister. Ja nepovažujem za sabotáž to, čo navrhujete, keď navrhujete výrazným spôsobom znížiť daňové zaťaženie tých, ktorí chodia každý deň do práce. Veď ten výpadok, ktorý tým pádom bude v rozpočtoch miest a obcí alebo VÚC-iek, nie je zanedbateľný. Ale ja som rád, že aj oni chápu vážnosť situácie a že nedemonštrujú, že im vláda siaha na ich peniaze. Áno, tieto opatrenia, s ktorými prichádzate, pán minister, poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie podporujú.

    Samozrejme čakal by som od vás aj v tejto ťažkej situácii trošku viac skromnosti. Trošku viac skromnosti, pretože budete potrebovať aj opozíciu. Možno nie pri hlasovaní, ale možno pri tých nápadoch, pri prichádzaní s novými podnetmi, lebo aj v tomto návrhu je viacero podnetov, s ktorými prišla práve opozícia. Tá konzervatívna, tá pravicová, čiže naozaj sú to návrhy, ktoré si dnes osvojujú aj čisto ľavicové, alebo neviem aké vlády.

    Čiže v tomto smere by som vás poprosil, keby ste sa voči nám správali alebo danej situácii primerane a myslím si, že tá skromnosť by bola namieste, pretože situácia sa tak zhoršuje z mesiaca na mesiac, že vaše alebo vašich kolegov prognózy spred niekoľkých mesiacov sú dnes rojčením. A to spomeniem len to, ako sa jedna vaša kolegyňa z vlády pred niekoľkými mesiacmi vyjadrovala, že ohrozených je niekoľko tisíc miest na Slovensku. A keď sa pozriete do jedného okresu, tak za mesiac v tom okrese toľko pribudlo nových uchádzačov o zamestnanie, a to počúvame každý deň vo večerných správach.

    Čiže v tomto ohľade by som vás teda poprosil, keby ste nielenže nás vypočuli, ale že by ste k týmto návrhom pristupovali s iným prístupom, aký sme zaregistrovali napríklad včera. Poučenia z kríz, ktoré svet zažíva, a teda opakujú sa cyklicky v rôznych častiach sveta a po celom svete, sú také, že treba robiť opatrenia aj na strane príjmov, aj výdavkov.

    Tie príjmové opatrenia, ku ktorým vláda teraz pristúpila, sú správne, naozaj to, čo štátu príde na výnosoch na daniach, si myslím, že práve, keď zostane v rukách ľudí, ktorí žijú z ruky do úst, to znamená, že nemajú úspory a naozaj ich správanie sa dnes mení v tom smere, že nekupujú ani veci, na ktoré boli zvyknutí v predchádzajúcich mesiacoch, že kupujú menej kvalitné výrobky, ale myslím aj na stravu. Samozrejme, dá sa šetriť na tom, že ľudia nebudú chodiť do reštaurácií, ale keď budú ľudia šetriť na potrebnej a základnej strave, tak sa to, samozrejme, odrazí na iných výdavkoch aj štátu, aj verejných financií.

    Čiže podporovať tie príjmové opatrenia znižovaním daní áno. Samozrejme, boli tu aj návrhy z našej strany. Navrhovala to moja kolegyňa, ktorá stojí tam vzadu, Monika Gibalová, že treba podporovať aj posilňovanie automatických stimulátorov. To znamená, ak je tu nejaká skupina ľudí ohrozených, ktorí nemajú takú možnosť sa uplatniť na trhu práce, že sú znevýhodnení, lebo majú vek a majú iné nevýhody, že sú v regióne, kde je menej pracovných príležitostí, tak tam je namieste aj to, že im treba pomôcť napríklad predĺžením doby poberania podpory v nezamestnanosti.

    V tomto období a v tomto čase prosím, lebo, samozrejme, niekto, kto je v zrelom veku a má dom, ja neviem, vo Veľkom Krtíši a príde o prácu, tak toho motivovať príspevkom, aby sa sťahoval za prácou do Bratislavy, tak to ho asi nepritiahneme. Mladý človek nemá problémy, je slobodný. Odíde aj do cudziny, možno aj do Číny, keď tu pán minister Jahnátek hovorí, že tam sú lepšie podmienky na prácu a podnikanie. Ale, samozrejme, treba robiť opatrenia aj na výdavkovej strane. A tam by som očakával od vlády, aby sa angažovala v oblasti, kde sa nebude angažovať súkromný sektor.

    Vytláčať súkromný sektor z investovania v oblastiach, kde je to skôr zaujímavé pre súkromných investorov ja považujem za plytvanie verejnými prostriedkami, teda verejnými, myslím tým nielen slovenské, ale aj európske.

    Pán minister, teraz k veciam, ktoré sú tam v daniach z príjmov ako isté nedopatrenie a poprosím vás, bude druhé čítanie a vy to môžete zmeniť skôr ako my opoziční poslanci, aby sa nestalo, že a priori, keď to navrhne Brocka alebo niekto z KDH, alebo z opozície, tak preto budú koaliční poslanci hlasovať proti. Ale myslím tým na jeden návrh, ktorý tam je, a to je, že sa posúva lehota na daňové priznania. Prosím vás, posunúť lehotu na daňové priznania z marca na apríl pre živnostníkov, pre fyzické osoby, pre brigádnikov, pre dôchodcov, ktorí pracujú, je hovadina. Teda prepáčte za takýto hrubý výraz. Ja si viem predstaviť, pre koho to je výhodné, pre niekoho, kto zaspal, kto zasa bude posledný a jemu problém posledný deň v marci prísť na daňový úrad a akože pre tie rady, ak si myslíte, že na konci marca, aby neboli rady, tak to posuniete na koniec apríla a pre právnické osoby na koniec júna, tak sa stane len to, že tí, čo tam čakali na konci marca, tak oni budú čakať na konci apríla, ale vytrestáte všetkých poctivých, slušných ľudí, ktorí už celé mesiace čakajú na peniaze, ktoré im zadržiava štát.

    Veď zoberte si napríklad, a to je môj návrh, ktorý som zasa za KDH navrhol, že keď je ťažká situácia, aj vy chcete zvýšiť ľuďom viac peňazí v peňaženkách, napríklad teraz, ako to robíte cez zvýšenie nezdaniteľného základu, no tak je tu desaťtisíc, možno stotisíc ľudí alebo aj viac, ktorí pracujú na dohody. Cez prázdniny si študenti tak zarábajú na svoje štúdium a oni sú oslobodení od dane z príjmu, lebo ich príjem nie je väčší ako 50-tisíc korún po starom. Ale zamestnávateľ im automaticky odvedie 19 % a oni musia čakať, dokonca, ak chcú svoje peniaze dostať, tak si musia dať daňové priznanie do konca marca, dnes podľa dnes platnej legislatívy. Teraz, keď to navrhneme posunúť o mesiac, tak do konca apríla. Ale keby si oni aj tento deň, dnes, vo februári dali daňové priznanie a už po roku, to znamená z ich desaťtisíc korún tisícdeväťsto má daňový úrad a štát, minister financií, tak im ich nevrátia pri daňovom priznaní teraz, dnes, ale im ich vrátia až po štyridsiatich dňoch po tom termíne, keď je teda posledný termín na podanie daňového priznania.

    To znamená, všetci študenti, ktorí si zarábali na štúdium vlastnými rukami v lete minulého roka, tak od štátu dostanú naspäť tie peniaze, ktoré sú ich, nie štátu, lebo oni neplatia dane. Tak ich dostanú v polovici tohto roka. O rok neskôr. A, samozrejme, aj tí dôchodcovia, ktorí si tak zarábajú.

    Čiže ja sa prihováram za to, že marec, apríl, tie lehoty podávania daňových priznaní sú naozaj v poriadku. Tu sa musí vláda, by som povedal, usilovať o to, aby bol poriadok. Ako v daniach. Vy musíte mať poriadok, pán minister, v peniazoch, že čo kam ide, kde sa plytvá a kde sa neplytvá. Alebo kde vidíte isté rezervy racionálne. Ale posúvať termíny daňových priznaní, to považujem za nedopatrenie. Naozaj myslím si, že by sme to v druhom čítaní mohli z tohto zákona dostať.

    Nie je to veľká vec. Je to možno pre niekoho maličkosť. A určite by ste potešili tým, dokonca ja navrhujem, a teda to je opatrenie, ktoré navrhuje KDH v rámci týchto opatrení krízy, ako môžete pomôcť, že by ste súhlasili s naším návrhom, že všetci, ktorí pracujú na dohody, to znamená tí študenti, dôchodcovia, ktorí si privyrábajú, vôbec všetci, ktorí pracujú a sú oslobodení od dane, lebo ich príjem nie je vyšší ako tých štyridsaťdeväťtisíc aj niečo, tak jednoducho nech títo ľudia, nech im zamestnávateľ neodvádza štátu tie peniaze, ale nech im ich nechá.

    A jednoducho tomu, kto zarobí desaťtisíc, tak mu zostane o tisícdeväťsto korún viac. Ten, kto zarobí tých päťdesiattisíc, tak mu zostane z päťdesiattisíc skoro desaťtisíc viac. A ja si myslím, že to už sú peniaze, ktoré pomôžu tým, ktorí to potrebujú.

    Čo by mala vláda ešte robiť pri tomto návrhu. Musím sa priznať, že mi napadajú rôzne veci, ani nie, že by súviseli s týmto zákonom o daniach z príjmov, ale s peniazmi to súvisí. Dovolím si to povedať teraz, lebo neplánujem vystupovať aj v tom ďalšom bode programu. A keďže je to prvé čítanie, takže to sú, by som povedal, isté aj politické postoje. Ja som za to a som rád, že vláda robí drobné pozitívne zmeny, že ich je viacero, že mnohí ľudia sa tam nájdu, mnohým to pomôže.

    Tu by som, samozrejme, čakal, že otvoríme ešte aj dve skrinky, ktoré sú veľmi dôležité a môžu pomôcť. Zatiaľ predseda vlády tvrdo odoláva tomu tlaku, a to je oblasť pracovnej legislatívy a odvody.

    Zákonník práce. Veď ja som zachytil, že on sa vyjadril, že aspoň na rok. No veď tak ako robíte aj pri iných zákonoch o bankách, tu kolegovia z vládnej koalície idú navrhovať veci, ktoré budú len pár mesiacov platiť, že jednoducho aj Zákonník práce, ak chcete pomôcť zlepšovať podnikateľské prostredie, tak aj v Zákonníku práce sú veci, keby ste aj z vášho pohľadu takým spôsobom, ako to robíte pri daňových zákonoch, urobili isté úpravy, tak naozaj by to mohlo prispieť k tomu, že niektoré pracovné miesta nie že nezaniknú, ale že vzniknú nové pracovné miesta.

    A odvody. Pozrite sa. Znižovanie daní nepomôže. Nepomôže, teda okrem zamestnaneckého bonusu, nepomôže veľkej časti daňových platcov, pretože ich príjem je taký, že ich daň je dnes nulová. To znamená, len keď sa im dáva daňový bonus, len vtedy dostanú niečo. Ale odvody sa platia z každej koruny. A ja som presvedčený, že na Slovensku sa odvody platia nespravodlivo. Platia sa nespravodlivo a teraz je priestor, keď nemáte odvahu a guráž na veľké zmeny, tak aspoň to urobiť spravodlivejšie.

    Navrhujem napríklad, že tí, ktorí pracujú a majú deti, a na tých stojí priebežný pilier, ktorý je vašou, by som povedal, srdcovou záležitosťou, tak nech tí, ktorí tento systém držia a budú ho v budúcnosti držať, aby neboli diskriminovaní. Naozaj dôchodkový systém dnes preferuje, aby ľudia nemali deti. Preferuje slobodných. Naopak tí, na ktorých to stojí, tak tí v tomto systéme sú znevýhodnení. Viacej možno pri inom bode programu.

    No a ešte teda k tomu, čo by vláda nemala robiť. Vláda by nemala plytvať. Pozrite, platenie za hypotéky, prebrať zodpovednosť za tých, ktorí boli na tom dobre a mohli si dovoliť hypotéku z banky a teraz, keď prídu o prácu a vláda sa postaví, že im to zaplatí, no, to nie vláda zaplatí. To zaplatia tí, čo si nemohli dovoliť hypotéky. Vláda nemá svoje peniaze. Vláda zaplatí len z peňazí daňových poplatníkov. A komu zaplatí? Zaplatí tým, ktorí proste míňali bez rozmyslu. Veď dnes aj hypotéky, banky ponúkali také produkty, že keď vy, pán kolega, stratíte zamestnanie, no tak sa môžete poistiť. A platíte vyššie hypotekárne splátky a prosím, prídete o prácu, tak sa nemusíte obávať, že nemá kto platiť vašu hypotéku. Máte to poistené. A teraz si predstavte, že my za týchto ľudí sa budeme skladať bankám? Však toto spustilo hypotekárnu krízu v Amerike, že banky mali istotu, že federálna vláda to zaplatí. Čiže to tu zatiaľ nemáme. Zatiaľ tu nemáme ten návrh a ja verím, že sem ani nepríde, že to bol taký úlet predsedu vlády.

    Predseda vlády odmietol protekcionizmus medzi krajinami Európskej únie. No, na Slovensku ten protekcionizmus sa volá klientelizmus. A ten táto vláda silno podporuje. Podporuje to aj takými návrhmi ako napríklad ten, že keď sú dva rovnaké projekty, tak čo je na tom, že to dostane ten, ktorý je blízky SMER-u.

    Samozrejme tiež mi vadí, že v tomto období taká inštitúcia ako Fond národného majetku nemá problémy si vyplácať horibilné sumy na odmenách. Inštitúcia, ktorá je úplne zbytočná. Úplne zbytočná a ja by som sa prihováral za to, aby kompetencie Fondu národného majetku prebral minister financií alebo minister hospodárstva, ak tu ešte je.

    Prosím vás, urobte to a máte stodvadsať miliónov k dobru, pán minister. Táto inštitúcia zožerie nie na luxusných autách, ale proste prejedia tí, ktorí tam zbytočne sedia. A to, čo oni robia, dokáže váš rezort, vaše ministerstvo alebo ministerstvo hospodárstva ľavou zadnou.

    Jednoducho rezervy tu sú. A ja by som poprosil, aby ste začali, alebo teda pripomenuli predsedovi vlády, že treba siahnuť na tie rezervy. Občania už šetria. Podniky, súkromníci už šetria. Konečne by mala začať šetriť aj vláda.

    O odvážnych témach som hovoril. Zákonník práce, odvody. O šetrení som tiež hovoril. A, pán minister, aj keď to teda nečakáte a nebudete potrebovať, poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie návrh zákona o daniach z príjmov, tak ako ste ho navrhli, podporíme a, samozrejme, s dvomi zmenami, že budeme sa usilovať, aby ste tú lehotu predlžovania daňových priznaní odtiaľ vyhodili a aby ste oslobodili a skutočne oslobodili od platenia daní tých, ktorí sú od tých daní aj oslobodení naozaj. Už teraz podľa dnes platnej legislatívy. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci a poslankyne pani Jarmila Tkáčová, pán poslanec Jozef Halecký, pán poslanec Ľubomír Petrák, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán kolega, len z mojej strany, nemôžem reagovať, steak zo sviečkovej, použijúc váš slangový výraz, je tiež hovadina a myslím, že mnohí z nás by sme uvítali, keď je dobre urobený. Myslím, že rozumiete, kam mierim.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Stotožňujem sa s pánom poslancom Brockom vo viacerých jeho tvrdeniach. Aj s tým, že posunutie termínu podávania daňových priznaní, ja to poviem tak normálne, je to sprostosť. Jednak si už zvykli podnikatelia podávať daňové priznanie k tridsiatemu prvému. Je to zbytočné vnášanie chaosu do toho, čo už sú navyknutí, ale dovolím si v súvislosti s tým poukázať na ďalší problém, aj keď to pán minister od nás nepotrebuje a spolieha sa na svojich odborníkov v radoch koalície, ale súvisí to aj s platením preddavkov, pretože preddavky sa platia podľa poslednej známej daňovej povinnosti. Teda z roku 2007. Tá menšia daňová povinnosť vás zaväzuje platiť preddavky štvrťročne a vyššia daňová povinnosť mesačne.

    A tým, že vy posuniete podávanie daňových priznaní o mesiac alebo o štvrťrok, vlastne posúvate aj termín zúčtovania dane za rok 2008. A tým pádom vlastne tí, ktorí budú platiť menšiu daňovú povinnosť za rok 2008, vás budú úverovať mesiac alebo celý kvartál.

    Takže myslím si, že vy počítate s tým, že za rok 2008 bude výber na dani z príjmu nižší, a tým pádom si chcete podržať prostriedky aj fyzických osôb, aj právnických osôb. To je bod č. 1.

    Bod č. 2. Vláda urobila prvý krok. Snaží sa podporiť zamestnancov, snaží sa podporiť fyzické osoby. Fajn, ale buďte odvážni a urobte krok číslo dva. Podporte zamestnávateľov, pretože to sú tí, ktorí držia pracovné miesta, ktorí ich vytvárajú. A zbytočne budete podporovať zamestnancov, ak sa nezlepší podnikateľské prostredie. To znamená, znížiť dane, znížiť odvody každopádne, pružný Zákonník práce, aby si udržali prácu aj tí, ktorí pri súčasnej výške minimálnej mzdy jednoducho na svoju mzdu...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja si osobne myslím, že všetky tieto opatrenia z rezortu ministerstva financií zlepšia situáciu v tomto krízovom období či už u fyzických osôb, ale mňa hlavne zaujímajú malí a strední podnikatelia. Aj u týchto hlavne tým zjednodušením daňovej evidencie a daňových povinností sa tiež vytvárajú podmienky na to, aby boli efektívnejšie.

    Ale ja by som sa chcel obrátiť na pána poslanca Brocku a zastaviť sa pri toľko kritizovanej DPH, dani z pridanej hodnoty. Volá sa za jej urgentným a výrazným znížením. Považuje sa za jednu z dominantných, rozhodujúcich a tých najdôležitejších faktorov v tejto dobe. Chcel by som sa opýtať, či skutočne je presvedčený o tomto kroku, či by vedel uviesť aspoň jednu krajinu alebo skupinu krajín, alebo percento krajín, ktoré v tejto dobe znižujú DPH, o koľko percent a či skutočne je to krok, ktorý má oporu aj skúsenosti iných krajín Európskej únie alebo v širšom rozsahu.

    Čo sa týka jeho pripomienky k tomu, že Zákonník práce je ešte nedotknutý a tiež obsahuje viacero bodov, ktoré by mohli situáciu v tomto krízovom období zlepšiť, osobne si myslím, že je to možné. A je to pravdivé a predpokladám, že v nasledujúcich mesiacoch dôjde aj k určitým zmenám v Zákonníku práce, ktoré budú nevyhnutné, aby zlepšili postavenie nezamestnaných a takisto nepriamo aj situáciu v jednotlivých malých, drobných, ale aj v tých veľkých podnikoch. Ďakujem.

  • Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.

    Zapnite, prosím vás, pánovi poslancovi mikrofón.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Brocka, s drvivou väčšinou vášho vystúpenia v podstate ja nemôžem absolútne súhlasiť. Je tam rad logických nezmyslov, ak odpustíte tento výraz, ktoré treba jednoducho odmietnuť.

    Tvrdenie, že posunutie termínu v podaní daňových priznaní je len preto, aby si štát podržal prostriedky daňovníkov na svojom účte, je absolútne holý nezmysel. A ja sa vás pýtam a potom skracujeme termín vratky DPH zo 60 na 30 dní preto, aby sme držali tieto peniaze na účte? Veď len tento jednorazový akt znamená dopad na štátny rozpočet viac ako 400 miliónov eur.

    Hovoríte ďalšie veci. Dotknem sa už len jednej – zníženie odvodov. Čo bude znamenať zníženie odvodov? Zvýšenie zamestnanosti v tejto krajine v čase, keď hlavným problémom je dopyt, a nie cena práce? Ja si osobne myslím, že toto je jeden závažný problém, ktorý nerieši nič. Prehĺbi to jedine deficit dôchodkového systému, ktorý budeme musieť sanovať z verejných zdrojov a jediným verejným zdrojom, z ktorého sa to dá sanovať, je príjem štátneho rozpočtu z daní, čo považujete aj vy, aj my za netransparentné a nesystémové opatrenie.

    Ak budeme hovoriť znovu o odvodoch a o dôchodkovom systéme, tak dovolím si už pripomenúť len jednu jedinú vec, a to je zázrak v podobe druhého piliera, ktorý hospodárska kríza dostáva absolútne na kolená a s ktorým sa možno o rok, o dva, o tri budeme musieť úplne vážne zaoberať, lebo tí ľudia nebudú mať na dôchodky celkom nič.

  • Poslednou prihlásenou do rozpravy s faktickou poznámkou, myslím, je Oľga Nachtmannová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, zaujalo ma vaše stanovenie príčiny súčasnej krízy. Vy ste tu povedali, že základnou príčinou krízy bolo to, že americké banky mali istotu, že im federálna vláda zaplatí za ľudí, ktorí nedokážu splácať hypotéky. Ako ekonóm musíte uznať, že tu ste úplne, ale úplne vedľa. Príčina krízy je v úplne niečom inom. Príčina je v tom, že za hodnoty sa považovala vyslovene virtuálna realita, fikcia niekoho, že napríklad riziko je nejaká hodnota a v tomto duchu pracovala veľká osmička, veľké audítorské firmy. Veď ako je napríklad možné, že Island nedávno dostal vysoké hodnotenie, tri áčka. Nebolo to tak dávno, čo mal takéto hodnotenie z veľkej osmičky. O tomto už viackrát hovoril generálny tajomník OECD Angel Gurría. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Brocka. Má slovo.

  • Za dve minúty sa nedá reagovať na také množstvo postrehov, najmä teda tých, ktoré som zachytil od kolegu Petráka a pani Nachtmannovej.

    Pani kolegyňa, ja som sa prioritne venoval zákonu o daniach z príjmov, a ak som kritizoval to, že táto vláda chce splácať hypotéky za tých, ktorí prídu o prácu, tak som povedal, že to je jedna z príčin krízy, ktorá vznikla – hypotekárna kríza v Amerike. Za tým si stojím. Ja som nehovoril, čo všetko bolo príčinou finančnej krízy, ale dobre, môžeme o tom diskutovať aj inokedy.

    Pán kolega Petrák, s drvivou väčšinou nemôžete súhlasiť, čo som hovoril? Veď drvivá časť môjho vystúpenia bola, že som chválil to, čo minister predkladá, napríklad aj tie vratky, skrátenie vratiek DPH zo 60 na 30 dní. Áno, ale to druhé, čo ste hovorili, tomu zjavne nerozumiete, ale vysvetlila to moja kolegyňa Tkáčová, čiže nebudem to opakovať.

    Pani kolegyňa Tkáčová hovorila, že sa chcú podržať peniaze ľudí, vlastne, že štát chce podržať peniaze ľudí práve tým posunutím termínu podávania daňových priznaní. No, ja som to nenazval tak, že to vláda tak chce zámerne urobiť. To nepredpokladám takýto zlý úmysel od vlády. Preto som to nazval takým výrazom, podpredseda Národnej rady to nazval steak z hovädzieho. No naozaj, ja neupodozrievam ministra financií, že má zlý úmysel, že chce zadržať peniaze, ktoré mu nepatria, lebo je teraz iná situácia. Ja som to nazval, že to je omyl, naozaj to je chyba a mnohých by to postihlo a ocenia mnohí, teda živnostníci, podnikatelia, ale aj študenti, dôchodcovia a brigádnici, keď to vyhodíte zo zákona, lebo to je omyl.

    K pánu Haleckému sa už nestihnem vyjadriť, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Dobre. Teraz by mal vystúpiť v rozprave pán poslanec Iván Farkas, ale hlási sa do rozpravy v zmysle rokovacieho poriadku pán spravodajca, takže má slovo. Pán poslanec Farkas má slovo hneď vzápätí potom. Slovo má pán spravodajca.

  • Ja som sa obával takisto, že nebudem mať asi v tých dvoch minútach čas na vysvetlenie toho problému, ktorý je odborný alebo ktorý teda už tu načrtol pán poslanec Brocka. Chcem uistiť, že nebolo to vôbec a pani Tkáčová takisto deklarovala, nebol to úmysel o tom, aby boli zadržiavané dane.

    Skúsim to veľmi v zjednodušenej forme vysvetliť. Čiastočne máte pravdu, ale v inej oblasti. Už dnes je možné podľa platných zákonov, a bolo to aj v predchádzajúcom období, že podnikateľ, ktorý nedosahuje svoj príjem taký ako v predchádzajúcom období, môže požiadať daňovú správu alebo daňový úrad, môže požiadať o zníženie platenia preddavkov. To je, pokiaľ je to kvartálny alebo mesačný platca. Čiže už dnes je to existujúce. Tí, ktorí uvideli, že v poslednom kvartáli majú veľký výpadok, povedzme, toho zisku alebo veľký výpadok v obrate, a teda, že nedosiahnu ziskovosť minulého roku, už to požiadali.

    Ďalej ďalší fakt je ten, tí podnikatelia, ktorí nestačili podať daňové priznanie, už dnes v existujúcom zákone mohli požiadať o preloženie svojho daňového priznania s tým, že boli tam ďalšie podmienky, povedzme, preverenie daňovníkom a tak ďalej, mohli požiadať o svoje predĺženie daňového priznania po následnom súhlase daňovej správy alebo daňového úradu o tri mesiace, čiže mohli to posunúť do 30. 6.

    Čiže dnes neplatí ten argument, že dnes vláda chce práve tým, že predĺži tieto lehoty, chce nejakým spôsobom si zvýšiť príjem. Ja skôr by som povedal, že čiastočne preto s vami súhlasím, alebo myslím si, že by to nemalo byť po predošlom súhlase daňovej správy alebo daňového riaditeľstva, ale možno by sme sa dohodli v tom pozmeňujúcom návrhu na tom, aby teda ten, ktorý nestihne ten termín 30. 3. bez súhlasu, len s oznámením daňovej správe alebo daňovému úradu, mohol by si predĺžiť daný termín na 30. 6., aby to nebola procedúra, ktorá bude takýmto spôsobom s nejakým spôsobom zmenšovať možnosti pre toho daného daňovníka.

    Čiže iba jediný detail. To, že teda nech je to daňové obdobie do 30. 3. s tým, že oznámenie konkrétneho podnikateľa alebo konkrétnej firmy o to, že chce predĺžiť do 30. 6., bolo by automatickým predĺžením toho termínu do 30. 6. Tým by sme sa vyvarovali nejakých podozrení o tom, že vláda by kumulovala peniaze z toho, že predĺži tú splatnosť, teda daňovú splatnosť do 30. 4. pre živnostníkov a do 30. 6. pre právnické subjekty. Takže toto je nejakým vyústením toho riešenia.

    Jednu malú poznámku si ale nenechám odpustiť. To je vlastne to, čo tu bolo povedané o tej sabotáži. Ja chcem povedať, že sabotáž, nehovorilo sa o zvýšení nezdaniteľnej čiastky alebo zvýšenie teda nezdaniteľnej položky, ale ide o to, že tá sabotáž sa myslela v kontexte toho, čo tu už myslím, že aj Iván Farkas v predchádzajúcom výstupe, pán poslanec Farkas povedal, že našou dominanciou je vývoz 80 %, dokonca viac ako 80 % je Slovensko závislé od zahraničného obchodu, teda od exportu výrobkov a znížením daní čo aj na nulu nepodporíme to, že sa dnes bude exportovať zo Slovenska viac týchto výrobkov. Čiže sabotáž bola o tom, že sa len tu znížia dane bez následného efektu a ten dopad sa odhaduje asi na 50 miliárd Sk. Čiže toľko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie spravodajcu pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Brocka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, som veľmi rada, že uznáte, že niekto z opozície môže mať pravdu. To ma dosť prekvapilo. A práve preto si myslím, že nie je potrebné meniť ten termín, keď už existujú v platnom zákone existujúce nástroje na to, ak niekto nestíha tento termín. Čiže bola by som rada, keby ste sa dokázali vo výbore v druhom čítaní dohodnúť na tom, že netreba podporovať ľahšiu cestu, ale treba ponechať zákonný stav. A ja si veľmi dobre pamätám, ako váš predseda a predseda vlády na návrh SDKÚ na zníženie daní povedal, že to je sabotáž. Len sa vás chcem opýtať, čo to je zvýšenie nezdaniteľnej čiastky? To je presne zníženie daní. O tom hovoril kolega Brocka. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Brocka.

  • Teraz mám príležitosť vlastne zopakovať alebo povedať o vetu viacej aj pre kolegu Petráka, keďže som to v predchádzajúcom vstupe faktickej poznámky nestihol. To je z dnes platného zákona a zároveň to bude platiť aj po prijatí tejto novely, to je § 63, pán kolega. Preplatok na dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Čiže keď bude lehota nie v marci, ale v apríli, no tak dostane ten človek tie peniaze neskôr. To som chcel tým povedať.

    Pán kolega, no veď ak niekto zarobí 100-tisíc korún pred rokom a čaká na tých 19-tisíc od štátu, lebo on neplatí daň a štát mu tie peniaze musí vrátiť, tak týmto vaším pričinením bude o mesiac dlhšie čakať na svoje peniaze. No, čiže už tomu rozumiete. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem povedať, že bez ohľadu na túto diskusiu sme už vo výbore po včerajšom sedení, teda pri skrátenom legislatívnom konaní sme preberali tento problém a máme pripravený variant, ktorý som prezentoval tu. Nejde teraz o dokazovanie si, kto mal pravdu, alebo kto nemal pravdu. Ide o to, aby tá cesta pre toho podnikateľa bola čo najjednoduchšia, najľahšia, transparentná a aby nemal problém s tým, to, čo ste dnes čítali, nemal problém, aby prestali nejaké úvahy o tom, že či štát chce, alebo vláda chce zadržiavať nejakú daň.

    A čo sa týka tej sabotáže, ja ešte raz, ja neviem, či po slovensky vysvetľujem, ale ešte raz vysvetlím a poslednýkrát. Ešte raz zopakujem, ak pre právnické subjekty sa zníži daň čo aj na nulu, nerieši to problém exportu slovenských výrobkov. Tým pádom sa hovorilo o sabotáži dane z príjmov právnických osôb, jej dopad je na 50 miliárd Sk, čo nepomôže tejto ekonomike. Ja neviem, či to ešte raz mám vysvetliť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Iván Farkas.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, ak návrh zákona o investičnej pomoci je impulzom pre veľkých investorov a veľkých zamestnávateľov, tak tento návrh zákona o dani z príjmov, táto novela jednoznačne smeruje k živnostníkom, malým a stredným podnikateľom a občanom podľa princípu viac im zostane vo vreckách, v peňaženke a menej si z ich hrubého príjmu odkrojí štát cez vyššiu nezdaniteľnú časť.

    Týmto návrhom, pán minister, pán premiér, dávate za pravdu čiastočne opozícii a profesionálnym združeniam. Poviem prečo. Do tohto návrhu zákona sa premietli návrhy opozície, ktoré boli vyrieknuté v parlamente aj v tlači permanentne od júna vlaňajšieho roka, viackrát boli dokonca predložené do Národnej rady, konkrétne návrhy zákonov, novelizácie zákonov, neboli ale prerokúvané v tomto parlamente, v tejto Národnej rade, nakoľko koalícia ich nepustila nikdy do druhého čítania.

    Do tohto návrhu zákona o dani z príjmov boli premietnuté návrhy rôznych združení a aliancií podnikateľov, živnostníkov, zamestnávateľov. Návrh zákona obsahuje potrebné opatrenia. Tieto opatrenia vítame, samozrejme, zahlasujeme za ne, lebo sú užitočné pre občanov, ale najmä pre podnikateľov, pre zamestnávateľov. Myslíme si ale, že tieto opatrenia sú prvým krokom a, žiaľ, budú potrebné ďalšie balíčky opatrení, lebo ešte nevidíme svetlo na konci tunela.

    Týmto návrhom zjednodušujete daňovú agendu, zjednodušujete daňovú záťaž podnikateľov či už pri odpisovaní majetku pri zvýšení nezdaniteľných častí základu dane, pri hraničných hodnotách registrácie za platcu DPH pri inom zákone. Pre najväčšiu skupinu občanov, pre zamestnancov zarábajúcich nie viac ako priemernú mzdu bude značným uľahčením situácie, keď na daniach zaplatia menej, lebo sa im zvýši nezdaniteľná časť základu dane. Mám ale pochybnosti o jednom opatrení, a to o posunutí hraničného termínu predloženia daňového priznania až ku koncu apríla. Podobne sa pripájam k tejto diskusii, ktorá tu odznela.

    Pán minister, ja sa pýtam, nebude to mať negatívny dopad na miestne a regionálne samosprávy? Lebo ony participujú na 95 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb. A vieme, aká je charakteristika, aký je diagram ich výnosu na tejto dani, pretože každým rokom, a to môžu potvrdiť primátori, starostovia, každým rokom v januári, februári dostávajú menej ako jednu dvanástinu, doslova menej ako priemer, celoročný priemer, a potom v apríli dostanú oveľa viac ako jednu dvanástinu, a to najmä vďaka tomu, že daňovníci podávajú svoje daňové priznania, do konca marca, a tým pádom vlastne ten výnos do štátneho rozpočtu sa vtedy zvýši.

    Pýtam sa ďalej. Nebude to mať negatívny dopad na tých, ktorí zaplatia viac na preddavkoch a čakajú z daňového úradu na vrátenie preplatku? Aj im sa, samozrejme, tá lehota vrátenia posunie o jeden mesiac. Na druhej strane máte pravdu, že tí, ktorí platia dane a tí ktorí možno mali vysoký daňový základ vlani a musia zaplatiť teraz daň a možno, že vďaka hospodárskej kríze nemajú toľko peňazí, toľko likvidity, toľko finančných prostriedkov, tak budú mať možnosť vlastne o ten jeden mesiac tú daň zaplatiť neskôr.

    S navrhnutými opatreniami súhlasíme a na druhej strane dovoľte, aby som sa tiež dotkol a opäť sa vyjadril podobne ako pri prvom vystúpení dnes, že mi chýba v týchto opatreniach, v tomto balíčku opatrení otvorenie Zákonníka práce, nedosiahnutie vyššej flexibility na trhu práce. Chýba mi zníženie odvodov živnostníkov, zamestnancov, ale celková transformácia systému odvodov. Lebo daňové zaťaženie sa za posledných päť rokov značne znížilo, a to pocítili pozitívne najmä živnostníci, podnikatelia. Na druhej strane sa zaťaženie odvodmi neznížilo a vykazovanie, administratíva odvodov sa na druhej strane značne sťažila.

    Preto si myslím, že by bolo potrebné, aby v tom druhom nasledujúcom balíčku vláda reflektovala na tieto požiadavky, ktoré vychádzajú z radov živnostníkov, podnikateľov. Na druhej strane zas v čom konkrétne, aby som sa vrátil k tomuto návrhu zákona o daniach z príjmov, tak, samozrejme, za náš klub môžem potvrdiť, že zahlasujeme, lebo si myslíme, ako som povedal v úvode, že sú potrebné pre podnikateľov, ale najmä aj pre občanov, pre živnostníkov. Skrátka je to istým impulzom na oživenie ekonomiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Halecký. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som sa aj vás, pán poslanec Farkas, opýtal, pretože predstavujete názor alebo záver Strany maďarskej koalície, či skutočne považujete znižovanie daní či už fyzických, právnických osôb, alebo dane z pridanej hodnoty, alebo odvody či už sociálne, alebo zdravotné za rozhodujúce, podstatné a nevyhnutné kroky v tejto dobe, v dobe hospodárskej krízy.

    A opakujem otázku, či poznáte krajiny, či už susedné v stredoeurópskom priestore, alebo aj v širšom, ktoré by tento krok využívali za posledný štvrťrok, alebo za posledný polrok, čiže, aby znižovali vami proklamovaný hlavný rozhodujúci a dominantný krok riešenia tejto hospodárskej situácie. Ja takéto krajiny nepoznám, takže rád by som si doplnil svoje vedomosti v tejto oblasti. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Farkas.

  • Ďakujem pekne za otázky, pán poslanec Halecký. Myslím si, že ako odpoveď na vašu otázku môžem potvrdiť, že je taký štát, dokonca susedný štát, je to Maďarsko, ktoré upravilo sadzby za posledný štvrťrok a dokonca aj odvodové zaťaženie a dosť značným podielom. Takže si myslím, že je na to príklad, je na to precedens, ale vrátiac sa na Slovensko, tak ja si myslím, že v tomto období skutočne platí to, čo som povedal. Za posledných päť rokov značným spôsobom to daňové zaťaženie podnikateľov, občanov sa znížilo, ale máte pravdu, bolo to v čase konjunktúry. Momentálne sme v opačnej situácii, ekonomika padá, a tým pádom je otázne, akým spôsobom to riešiť.

    Hovorím, že keby sme išli cestou znižovania odvodov, bolo by to žiaduce, lebo tie odvody sú vysoké, aj v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie sú privysoké a myslím si, že toto by mohla byť schodná cesta, akou sme sa mohli pohnúť z tejto situácie. Ale na druhej strane zas je otázne, že práve teraz v týchto časoch, keď ekonomika stráca dych a keď ekonomika ide dolu z kopca, tak či by bolo efektívne za takéhoto režimu istým spôsobom ďalej otvárať sadzbu daní. Je to polemika, ktorú sme viedli aj v hospodárskom klube Strany maďarskej koalície za účasti bývalého ministra financií pána Mikloša aj pána Štefanca. Bola to veľmi zaujímavá diskusia a myslím si, že toto by bolo nutné istým spôsobom ďalej rozanalyzovať a rozkúskovať a bolo by vhodné to riešiť čím skôr. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže máme za sebou vystúpenia kolegov poslancov za poslanecké kluby, teda prihlásených písomne, takže teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Kužmu, Mikuša. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Kužma.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, vážený pán minister, chcem povedať tiež, že, samozrejme, vítame tieto opatrenia, ale na druhej strane úplne jasne hovoríme, že prichádzajú neskoro a sú nedostatočné. Veľmi, veľmi sme prosili a už niekoľko mesiacov prosíme, aby bolo diskutované aj s opozíciou. Neviem, čo tomu bráni, ja mám obavu len, že určitá arogancia a pýcha sú dôvodom toho, že diskusie s opozíciou sú odmietané. Myslím si, že by sa veci boli pohli skôr dopredu a dnes už by sme z toho mohli žať určité ovocie.

    Ja tuná mám napísané návrhy, ktoré sme mali na riešenie krízy ešte v lete a na jeseň, dokonca sme robili, aj keď to nešlo ináč, aj cez tlačové konferencie sme vyzývali, ja tu mám aj z mojej tlačovej konferencie tlačovú správu. Vtedy sme hovorili, že nie je problémom Slovenska, tak ako to bolo, zdôrazňujem vládou v tom čase finančná kríza ako taká, že banky vďaka opatreniam, ktoré urobila minulá vláda, tak máme zdravé, ale že je tu doslova, môžem aj citovať, že je tu hrozba hospodárskej krízy. Žiaľ, vtedy to nebolo vypočuté.

    Nedá mi nespomenúť, že presne v tom čase skoro na deň chodil predseda vlády po Vietnamskej socialistickej republike a presvedčoval miestne úrady, aby nám sem posielali vietnamských pracovníkov, že máme konjunktúru a máme nedostatok pracovných síl. Nikdy nezabudneme, že to bolo presne v tej istej dobe v októbri. Čiže treba priznať, že obrovsky sa vtedy predseda vlády mýlil v odhade situácie, ktoré Slovensko očakáva. Alebo aspoň a ja som presvedčený, že tu nepotrebujeme momentálne vietnamských pracovníkov, aby nám sem prišli.

    Zároveň aj vy, pán minister, ešte mesiac po tom ste nám predkladali rozpočet so 6,5-percentným rastom, ktorý skutočne nepredpokladal krízu. Ale stane sa. Ja len chcem ukázať, že aj múdry schybí, že aj predseda vlády môže urobiť veľký omyl v odhade situácie a že aj ministerstvo financií môže urobiť obrovský omyl v odhade situácie. Myslím si, že dneska si už nemyslíte, že to bude 6,5 %. Čiže toľko k tej komunikácii. Keby sme vtedy boli komunikovali spolu, keby ste vtedy aspoň trošku dali na nás, tak tuná čítam dva body, ktoré sme navrhovali v tom čase a ktoré dnes sú vo vašom balíčku opatrení.

    Čiže stratili sme skoro pol roka len tým, že ste mali veľmi zlý odhad ako vláda situácie na jednej strane, ale na druhej strane ste ani nechceli debatovať s tými, u ktorých sa ukázalo, že ten odhad mali skoro úplne presne. Ja vám môžem dať aj dôvody, ktoré sme vtedy hovorili, že to tak bude a ukázalo sa, že to tak presne je.

    Dnes sme znovu vo veľmi podobnej situácii, znovu hovoríme, komunikujte s nami, treba ráznejšie opatrenia. Hovoríme, treba ísť do odvodov, je to problém, myslíme si, že treba ísť do daní, ale odvody sú vážnejší problém. Myslíme si, že treba ísť do Zákonníka práce. To je ďalšia vec, kde vláda veľmi zle odhadla. Menili ste drasticky Zákonník práce presne opačným smerom, ktorý nepredpokladal zlú situáciu, a dnes sa ukázal ako veľmi nešťastne. Keby nebol menený, tak už vlastne pol roka, ako je u nás kríza, už by sme niektoré problémy nemuseli riešiť, ale budeme ho musieť riešiť.

    Nehovorím, že neprivítame, ak na aprílovej schôdzi prídete s tými istými našimi návrhmi v skrátenom legislatívnom konaním, lebo to bude treba urobiť. Len vás prosím, poďme do toho už teraz.

    A ešte jednu vec vám chcem povedať. Dobrý hospodár myslí dopredu. Tak ako sme vám hovorili, že v tučných rokoch treba myslieť na ťažké roky a neverili ste nám, tak teraz vám hovoríme, aj každá kríza sa raz končí. A potom bude štartovacia čiara pre rozbeh novej konjunktúry. A kto bude mať najlepšie podmienky pre podniky, tam sa tá konjunktúra bude rozbiehať.

    Čiže keď hovoríme o daniach, o odvodoch, tak sme presvedčení, že to pomôže teraz, ale bude to obrovsky dôležité v momente štartu, obratu. Lebo veľké podniky vyrábajú v mnohých krajinách, a keď ten štát začne, tak začnú naberať ľudí a zvyšovať výrobu v tých krajinách, kde im budú vytvorené najlepšie podmienky ako daňové, odvodové, Zákonník práce.

    Čiže v tejto situácii, ktorá je zlomová, majme odvahu, urobme veci, ktoré už sa dajú urobiť dnes, nečakajme dva alebo štyri mesiace a potom skráteným konaním dobiehajme veci, ktoré sú, komunikujme spolu. Neposmievajte sa nám, keď hovoríme o odvodoch, keď hovoríme o daniach, keď hovoríme o Zákonníku práce, ale pripravme také podmienky, aby Slovensko bolo najkonkurencieschopnejšou krajinou v rámci tohto európskeho priestoru. Aby keď niekto obmedzuje vo svojich závodoch výrobu, obmedzoval najmenej u nás, lebo výroba nepôjde na nulu, obmedzí sa, a keď sa začne znovu rozbiehať, aby Slovensko bolo tou krajinou, kde začne ako prvý rozbiehať, lebo tam to má najvýhodnejšie z každej stránky. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami poslanci Petrák, Halecký, Nachtmannová, Tkáčová. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Petrák.

  • Pán kolega Kužma, ja v podstate len pár krátkych poznámok. Prvú poznámku, ktorú si neodpustím, a to je stála argumentácia SDKÚ, že opatrenia, ktoré predkladá vláda, prichádzajú neskoro. Ja sa vás chcem spýtať. Ak by tieto opatrenia boli predložené o mesiac skôr, no podľa vášho názoru by sa hospodárska kríza ďalej neprehlbovala? Ja si osobne myslím, že tu vôbec nie je otázka jedného mesiaca, či to malo byť skôr, alebo to nemalo byť skôr, ale tam nie je podstata.

  • Hlas v sále.

  • Pán kolega, poprosím, využívať štandardné spôsoby.

  • ... vy ste povedali, že je problém v tom, ako sa táto vláda stavia a premiér namiesto toho, aby riešil otázky hospodárskej krízy, chodil po Vietname. Ale ja vám chcem povedať, že problém je niekde inde. Premiér s ministrom financií v období, ktoré vy označujete, že sa mali riešiť iné veci, pracovali na zavedení eura a zavedenie eura sa ukázalo ako jeden z najlepších nástrojov vo forme ochranného dáždnika pre ekonomiku Slovenskej republiky. Čiže tu je niekde pravda a treba povedať aj to, že pri zavádzaní eura bola jediná opozícia, ktorá sa k týmto krokom neprihlásila a nepodporila konkrétne opatrenia na zneužívanie a neodôvodnené zvyšovania cien. To znamená, táto vláda pracovala zodpovedne a riešila prioritné veci, ktoré v tej dobe boli jednoznačne zavedenie eura.

  • Ďakujem. Predpokladám, že pán Kužma je tam omylom nejako prihlásený s reakciou na faktickú poznámku, takže slovo má teraz pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som sa vás, pán poslanec Kužma, chcel opýtať tou istou otázkou, ako som sa opýtal aj predstaviteľa KDH, či by vedel uviesť príklady znižovania daní a odvodov ako dobrý efektívny nástroj na riešenie tejto hospodárskej a finančnej krízy. Ako sme počuli, pán Brocka nestihol odpovedať, pán Farkas uviedol Maďarsko ako príklad, ale vieme, že Maďarsko je prakticky v katastrofálnej situácii pred bankrotom. Takže neviem, aké tie opatrenia mohli byť účinné.

    Takže aj vás ako predstaviteľa SDKÚ, kde máte túto problematiku rozpracovanú, pretože ju prezentujete v médiách ako dominantnú a rozhodujúcu, či poznáte krajiny, kde už zavádzajú, či poznáte krajiny, kde uvažujú, alebo či poznáme krajiny, kde aspoň teoreticky pripúšťajú možnosť znižovania daní fyzických, právnických osôb, znižovania dane z pridanej hodnoty a či to považujú za taký dôležitý a rozhodujúci fenomén v liečení tejto hospodárskej a finančnej situácie. Ja si myslím, že aj to, čo je tu predkladané, úprava nezdaniteľnej časti základu dane, je tým nepriamym nástrojom riešenia tejto situácie. Je to vlastne variant riešenia daňovými nástrojmi hospodárskej situácie.

    Takže chcel by som, keby ste mi vedeli povedať, či okolité krajiny Poľsko, Česko, Nemecko, Francúzsko alebo Taliansko, Británia, USA alebo Japonsko skutočne pristupujú tými daňovými opatreniami k riešeniu v terajšej dobe, nie pred rokom, pred piatimi rokmi tejto situácie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Nechcela som reagovať, ale to vaše sugestívne vystúpenie aj s tými výzvami. Hovorili sme vám, odkladajte na horšie časy. Veď práve to táto vláda od začiatku robila. Zodpovedne pristupovala ku všetkým problémom. Veď si len spomeňte, v akom stave ste nechali hranice. Boli sme najhoršou krajinou pripravená na Schengen a skončili sme ako najlepšia. To je jedna vec.

    Ďalšia vec. V roku 2006, aký bol deficit verejných financií? Aký bol? Štyri celé dve percenta. Spĺňali sa týmto Maastrichtské kritériá? Nespĺňali. Táto vláda od začiatku robila všetko pre to, aby spĺňala Maastrichtské kritériá.

    Veľmi dobre všetci o tom vieme, že minister Počiatek bol vyhodnotený ako najlepší minister eurozo..., tak nech bol medzi šiestimi, pán Mikloš sa tam nikdy neocitol (reakcie z pléna) a kvôli čomu bol? Pretože zodpovedne pristupoval k deficitu verejných financií. Takže, prosím vás, takýmito sugestívnymi vetami by ste nemali začínať. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Oceňujem skutočne zmierlivý tón môjho kolegu Kužmu, pretože nie je čas na demagógiu a na pobúrené reakcie, ale je čas, aby sme skutočne debatovali o tom, ako pomôcť krajine v týchto ťažkých časoch. Ja sa prihováram rovnako ako kolega Kužma za znižovanie odvodov, pretože môžem vám povedať ako človek, ktorý zamestnáva ľudí, je to limitujúci faktor pre tvorbu pracovných miest.

    Ak tam nedokážeme nájsť zhodu, tak tá pripravenosť tvoriť pracovné miesta zamestnávateľov bude nízka. A neobstojí ani argument, že sa absolútny výber bude znižovať, pretože každým zvýšením minimálnej mzdy sa zvyšujú platy každého v podniku. Pretože Zákonník práce jednoznačne hovorí o koeficientoch, ktorými musíte násobiť minimálnu mzdu pri každej kategórii zamestnancov. Od zamestnancov bez vzdelania s faktorom jedna celá až po najvyšších manažérov s týmto faktorom násobenia 2,0.

    A zachytila som, že premiér sa včera vyjadril, že minimálna mzda sa zvyšovať bude, to znamená, že aj výbery z odvodov sa zvyšovať budú. Ale môžem vás upozorniť, že týmto zabetónujeme dlhodobo nezamestnaných, ktorí nebudú mať najmenšiu šancu nájsť si prácu, pretože nedokážu vytvoriť hodnotu vo výške minimálnej mzdy. A práve tejto skupine ľudí treba pomôcť, treba zaviesť opatrenia medzitrhu práce a treba spružniť Zákonník práce aj v tom, že minimálna mzda sa zruší. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Petrák, ak na mesiacoch nezáležalo, ktoré sme stratili, ako ste povedali, tak prečo teraz naháňame dni, prípadne týždne cez skrátené legislatívne konanie. Čiže vôbec nemá logiku, čo ste povedali, alebo potom nemá logiku, čo robí váš minister financií.

    Pán Petrák, to premiér v tom Vietname pracoval na prijatí eura, predpokladám, keď hovoril Vietnamcom, poďte k nám robiť, my máme dosť miesta a tu je nedostatok pracovných síl v októbri. Hej, to vtedy robil na eure vo Vietnamskej socialistickej republike. Že?

    Podobne sme boli napádaní, pán Halecký, už keď sme išli prvýkrát do znižovania daní vtedajšou opozíciou, čiže Slovensko je dobrým príkladom z minulosti a odkopírovali to mnohé krajiny, my sme vtedy schytili náskok, ktorý, žiaľ, iní dobehli.

    Keď sa pýtate na situáciu dnes, tak teraz som si vytiahol, kolega mi vytiahol z internetu Francúzsko, Británia, USA, Japonsko, Dánsko, už sú všetci, Nemecko, ktoré dane idú znižovať, títo všetci idú znižovať. Susední Česi uvažujú. Čiže myslím, že tu ani nemáme krajinu, ktorá by nešla do nejakej formy znižovania daní. Môžete si to prísť pozrieť, keď chcete. No a keď beriete za dobrú vec, a ja s vami súhlasím, zvýšenie odpočítateľnej položky, ktoré sa teraz robí, tak sa chcem spýtať, prečo ste to nepodporili, keď sme to my navrhovali. Bola to len arogancia, pýcha za to, že opozícia? Bez ohľadu na dopad na štát? Lebo predpokladám, keď to navrhujete, že je to dobrá vec. A to je to, o to vás prosím, robme veci dobre bez toho, kto ich...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Teraz má slovo pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne, Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja sa úvodom svojho vystúpenia vrátim ešte vzhľadom na to, že budem hovoriť o všetkých zákonoch v skrátenom legislatívnom konaní k predchádzajúcemu zákonu o investičných stimuloch a také nedopovedanie záverečného vystúpenia pána ministra o používaní hlavného nástroja vlády na zmenšovanie regionálnych rozdielov, a to investičné stimuly.

    Musím povedať, že pán minister hovoril pravdu o tom, ako sa správajú podnikatelia, keď sú určené nejaké pravidlá hry v rámci nášho štátu. Nepovedal však to, že pravidlá, ktoré prijala bývalá vláda – rozdelenie Slovenska na zóny podľa miery nezamestnanosti, kritériá prideľovania investičných stimulov vláda v novembri roku 2006 zrušila a dnes sme prakticky bez akýchkoľvek pravidiel, čo, samozrejme, všetci podnikatelia využívajú a potom je ťažké individuálne dohadovať, nechoď do Galanty, ale choď do Rimavskej Soboty.

    Pretože to už nejde, výsledok ale potom je taký, že za posledné tri roky súčasná vláda pridelila investičné stimuly v pomere západné Slovensko zhruba 60 %, stredné Slovensko 10 a východné Slovensko 30. Čiže svojím spôsobom vláda popiera alebo potiera svoje programové vyhlásenie, v ktorom hlavný nástroj, ktorý má v rukách, a to priame dotácie štátu, rozdeľuje tak, že regionálne rozdiely sa za posledné tri roky nie zmenšovali, ale zväčšovali.

    A teraz mi dovoľte vyjadriť sa k balíčku opatrení z dielne ministerstva financií. Máme pred sebou niekoľko zákonov, ktorých spoločným znakom je, že majú uľahčiť situáciu jednotlivých subjektov, ktoré sa ocitli v zložitej situácii a ktorá nastala prepadom ekonomických aktivít. Ide o zjednodušenie financovania potrieb samospráv, o menšie cashové zaťaženie podnikateľov podnikajúcich v oblasti minerálnych olejov a liehu, nižšie viazanie peňazí pre platiteľov dane z pridanej hodnoty, zjednodušenie účtovníctva pre drobných podnikateľov a, napokon, aj zníženie daňového zaťaženia pre najmenej zarábajúcich občanov. Áno, štát má konať v takej situácii, v akej sa dnes nachádzame, dokonca má povinnosť konať.

    A s predloženými návrhmi možno súhlasiť, ale s dôležitým dôvetkom, ako tu hovorili aj moji kolegovia, že opatrenia prichádzajú oneskorene a orientujú sa hlavne na čiastkové problémy a neriešia problém, ako ich vláda finančne pokryje.

    Vyzerá to, ako keby vláda začala hasiť veľmi prepukajúci požiar na poslednú chvíľu s pár striekačkami a s poloprázdnou cisternou. Neviem ešte, aké nádrže budeme potrebovať a hlavne, ako ich krytie budeme riešiť.

    Problémy súčasnej spoločnosti sú rovnakou výzvou pre nás všetkých. Či sedíme na vládnych stoličkách, alebo sedíme v parlamentných laviciach. Ťažkosti už šípila SDKÚ – DS pred pol rokom a spolu s opozíciou pripravila vlastné návrhy na riešenie. Keďže ich sama v spojení s inými opozičnými poslancami z hľadiska jednoduchej parlamentnej matematiky nedokázala presadiť, obracala sa na vládu, aby konala.

    Vláda však, žiaľ, pokojne spala dlhé jesenné mesiace, o tom tu bola reč aj pred chvíľkou, a tvrdila, že Slovensko kríza obíde. Zobudila sa až pred koncom roka, keď musela podporiť dôveru obyvateľov v banky, ale aj to až pod tlakom podobných pohybov v iných európskych štátoch.

    Ešte vlani v decembri písala vláda vo svojich vládnych materiáloch iba o finančnej kríze. Mesiac jej trvalo, kým priznala hroziacu hospodársku krízu. Na jednej strane by sme sa mohli tešiť, že vláda napokon prijala niektoré naše čiastkové návrhy, ale je to slabá útecha. Darmo sa teraz požiar hasí zrýchleným rokovacím konaním, vhodný čas na tieto návrhy sme prepásli.

    Vláda si osvojila iba niektoré a pridala k nim pár svojich ďalších a tvári sa, že bude stačiť, aspoň zatiaľ. Keď ich spočítame, tak ako ich vláda prijala v novembri a upravila v decembri a potom na dvoch tohtoročných februárových rokovaniach, vyjde nám číslo, ako som ho napočítal ja, 69. Možno ich je viac, možno o trošku menej. Do toľkých bodov sú zadelené. Číslo síce treba znížiť, lebo niekoľko opatrení z minulého roka a tohto roka sa prekrýva, ale stále to bude viac ako 50 navrhovaných opatrení. Toto číslo je skutočne úctyhodné. Mohli by sme nadobudnúť dojem, že pod takým náporom sa musí zatriasť každá kríza. Ale číslo klame. Skôr vyjadruje prezentačnú schopnosť vlády zľahčovať, zahlcovať občanov kvantitou. Potom však stačí jedine štatistické číslo, že sa priemyselná produkcia na Slovensku v decembri prepadla o jednu pätinu, čo spôsobil najmä výpadok automobiliek a všetky tie balíčky s opatreniami zblednú.

    Keď sa opýtame firiem, čo by privítali v skvalitnení podnikateľského prostredia, nepovedia, že je to v skrátení termínov vratiek DPH alebo v menších colných zábezpekách, ale v kvalitnejšej a jednoznačnej legislatíve, v lepšej práci súdov, v pružnejšom pracovnom práve, v nižšom zaťažení prace odvodmi. Áno, nebudú sa brániť, keď ponúknete pružnejšie podmienky pre cashové peniaze alebo štátne príspevky na udržanie zamestnancov. Ale to nerieši ťažkosti, len sú to príjemné, ale kozmetické pomôcky.

    Prečo nedokážeme firmám ponúknuť skutočné riešenia? Prečo im nedáme pružnejšie pracovné právo, prečo nerozhýbeme súdy alebo neznížime odvody? Mnohí povedia, že ide o dlhodobé opatrenia, na ktoré dnes nie je čas. Ale čas bol vyše dvoch rokov, ale SDKÚ – DS sme na to upozorňovali. Keby sa prijali nové reformné kroky, alebo keby sa aspoň neboli schválili škodlivé úpravy, ako napríklad pri Zákonníku práce, dnes sme mohli byť v lepšej kondícii, lepšie pripravení na príchod ťažkých časov. Možno by od nás zahraničné firmy neutekali alebo, naopak, sťahovali sa sem, aby tu ľahšie prežili celosvetový prepad. Iní možno povedia, odvody či dane dnes nemôže znížiť, veď príjmy verejného sektora začínajú vážne haprovať.

    Ja hovorím, že odvody mohli ísť dole, keď už nie o iné percento, tak aspoň o to, čo by sa odhalilo ako plytvanie, keby sa v sociálnom systéme urobil poriadok, keby sme nepúšťali peniaze dole potokom, ako to ukázali viaceré kauzy na ministerstve práce. Na odvodové sadzby sa ozaj ťažko siaha, keď je hospodárenie Sociálnej poisťovne napäté. My ho však napíname do nasledujúcich rokoch ešte viac, keď vyháňame sporiteľov zo súkromného piliera a ako budúcich dôchodcov ich posielame na adresu štátnej Sociálnej poisťovne, ktorá im bude musieť vyplácať celé dôchodky. Takže vysoké odvodové zaťaženie, čo zaraďujú podnikatelia za tri najväčšie problémy podnikania na Slovensku, je vlastne problémom dôchodkovej reformy, ktorú vláda tak hrubo napadla.

    Živnostníci, malí podnikatelia budú na tieto vládne protikrízové opatrenia reagovať podobne ako firmy. Samozrejme, že každý malý podnikateľ privíta, ak posuniete povinnosť podať daňové priznanie o jeden mesiac, alebo mu ponúknete úrokový bonus na úver. Ale keď sa ho opýtate, čo ho najviac ťaží, povie vám, že neustále sa meniace zákony a administratíva spojené s byrokraciou úradov.

    Čo sa v tejto oblasti spravilo za posledné dva roky? Ako pokročila elektronizácia verejnej správy? Čo sa urobilo v komplikovaných povinnostiach vo výkazníctve, napríklad v podávaní ročného zúčtovania? Zúčtovania zdravotného poistenia. Pomáha im vláda v zorientovaní sa v džungli právnych predpisov, ktoré sama tak často mení?

    Tešiť sa načim aspoň z jednej veci. Vláda v tomto ťažkom období objavila, čo pre spoločnosť znamená podnikateľ. Takmer tri roky mu nevedela prísť na meno a dnes zrazu vidíme, že vláda chápe, aký ortieľ je zabezpečovať ľuďom prácu. Zamestnávateľov si obchádza, začala im ponúkať kadejaké bonusy, len aby ľudí neprepúšťali. Chce sa priblížiť aj živnostníkom, čo sú vlastne tí najmenší podnikatelia, ktorí nesedia doma a nenatŕčajú prázdnu ruku štátu, ale starajú sa o seba.

    Vláda objavila efekt samozamestnávania, ide živnostníkom v ústrety, len aby ostali pri podnikaní a nebežali na najbližší sociálny úrad po podporu. Vláda prestala hovoriť o tom, že štátny sektor sa o svojich zamestnancov postará najlepšie, lebo v určitom momente sa bude musieť aj štát začať správať ako klasický zamestnávateľ, a to vtedy, keď bude mať prázdnu kasu, lebo nebude mať dosť daňových príjmov na výplaty.

    Keď sa človek pozrie na tých 69 opatrení, ktoré doteraz poprijímala vláda na svojich sedeniach, stále ostane veľmi veľa opatrení, ktoré zasiahnu do súčasného zákonodarstva. Ide väčšinou o účelové úpravy pripravované v strese. Ich prijatie bude znamenať nebezpečenstvo ďalšieho skomplikovania a zneprehľadnenia zákonov. Chyby si budú vyžadovať ďalšie novelizácie.

    V týchto ťažkých časoch je preto menej nebezpečné robiť jednoduché zmeny s veľkým a plošným dosahom. My teraz ideme opačným smerom. Ďalej komplikujeme predpisy. Azda je to v týchto zlých časoch aj ospravedlniteľné, lebo sa vyskytli mimoriadne okolnosti. Ale nezneužívajme situáciu. Tento pocit ma premkol, keď som pozrel na trojbalíčkový súbor 69 opatrení. Už tam je nahádzané čokoľvek. Veď balík je balík a do toho sa zmestí veľa. Občanov netreba klamať telom, že vláda urputne koná, keď vysedáva nad opatreniami a prijíma jeden balíček za druhým.

    Posledná vec, na ktorú chcem poukázať, sú náklady opatrení. Náklady jednotlivých opatrení vláda finančne vyčísľuje veľmi sporadicky. Hovorí sa pri nich zväčša iba o okrúhlych balíčkových číslach. Privítal by som odhady vyčíslenia finančných dopadov jednotlivých opatrení. Iba tak sa dostaneme k zodpovednému odhadu, čo budú stáť celé balíčky. Iba tak budeme môcť porovnať, ktoré opatrenie nás koľko stojí, aby sme ich všetky vedeli pretriediť a vybrať také, kde bude použitie verejných zdrojov najefektívnejšie.

    Dobre použiť peniaze daňových poplatníkov, v prvom rade znamená nemrhať nimi. V čase krízy je dva razy nevyhnutné sledovať efektívnosť štátnych výdavkov v konkrétnych kapitolách na jednotlivých ministerstvách vo verejnom obstarávaní. Toto by mal byť úplne prvý krok a som presvedčený, že aj tu sa nájdu veľké rezervy. Veď stačí sa pozrieť na medziročné rasty výdavkov jednotlivých ministerstiev za posledné roky. Predstaviteľom vlády garantujem, že vyhľadanie a použitie takých rezerv by oslovilo občanov viac ako mrákava opatrení.

    Ak by na zabezpečenie financovania konkrétnych protikrízových krokov nestačili ani tieto peniaze, čo tak porozmýšľať nad plošným šetrením v úradoch. Vlani v decembri sa pri predstavovaní podobného balíčka protikrízových opatrení rozhodla vláda v Lotyšsku predložiť občanom ústretový krok a znížiť plošne mzdy vo verejnom sektore o 15 %. Mala by súčasná, sociálne cítiaca vláda odvahu ísť týmto smerom? Niečo už naznačil aj môj kolega Brocka. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vystúpenie pána poslanca bolo posledné v rozprave, takže mi dovoľte, aby som vyhlásil všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Pán minister nechce. Pán spravodajca? Nechce. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona má č. tlače 949 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 973.

    Pán minister, poprosím opäť, aby ste tento vládny návrh zákona uviedli.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predkladám mimo plánu legislatívnych úloh vlády na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Hlavnými dôvodmi, ktoré viedli k vypracovaniu tohto návrhu, je potreba efektívnejšieho vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu pri správe tejto dane, zlepšenie podnikateľského prostredia v danej oblasti a zavedenie legislatívnych nástrojov na účinnejšie potláčanie šedej ekonomiky.

    S cieľom šetriť prostriedky štátneho rozpočtu sa navrhuje obmedziť prítomnosť správcu dane v daňových skladoch. V oblasti potláčania šedej ekonomiky a následne eliminácie daňových únikov bolo potrebné vykonať účinnejšie úpravy pre priznávanie a odoberanie štatútu oprávnených príjemcov a stanoviť podmienky pre denaturáciu liehu v colných režimoch.

    Na druhej strane sa navrhuje v prípade daňovo spoľahlivých podnikateľov zníženie skladania zábezpeky na daň pri preprave s cieľom umožniť takýmto podnikateľom disponovať finančnými prostriedkami, ktoré im boli doteraz vo vysokých objemoch zadržiavané. Súčasťou návrhu je aj zníženie administratívnej náročnosti, a to zrušením niektorých oznamovacích povinností. Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Michalovi Lukšovi a žiadam ho, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 949) ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 32. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Ďakujem. Skončil som.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám, preto dávam možnosť, aby ste sa, vážené kolegyne, kolegovia, prihlásili do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca, preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem ministrovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz v rámci schváleného programu v rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 951. Návrh na pridelenie výborov má č. 975.

    Opäť, pán minister, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, zámerom novely tohto zákona o dani z pridanej hodnoty je najmä skrátiť lehotu na vrátenie nadmerných odpočtov platiteľom dane zo 60 dní na 30 dní. Toto legislatívne opatrenie sa navrhuje na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 969 zo 17. decembra 2008 k Návrhu aktualizácie opatrení vlády na prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy.

    Ďalším zámerom novely tohto zákona je zavedenie možnosti skupinovej registrácie ako zjednodušenia uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby, ktoré umožňuje čl. 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

    Podľa citovaného článku môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú právne nezávislé, ale sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Dodávky vo vnútri skupiny, t. j. medzi zdaniteľnými osobami v skupine sa nepovažujú za zdaniteľné obchody.

    Dodávky tovarov a služieb voči tretím osobám, ako aj dodávky tovarov a služieb prijatých od tretích osôb sú zdaniteľné. Tento systém, ktorý už bol predstavený vo viacerých členských štátoch Európskej únie je zaujímavý najmä pre finančné a poisťovacie spoločnosti vzhľadom na charakter ich činnosti.

    Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je taktiež upraviť postup zdaniteľnej osoby, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, alebo túto povinnosť splnila oneskorene s cieľom umožniť podnikateľom uplatniť si nárok na odpočet dane a vysporiadať svoje povinnosti aj za toto obdobie, čím sa súčasne zabezpečí neutralita dane z pridanej hodnoty. Zavádza sa aj možnosť uplatniť si nárok na odpočet dane v ktoromkoľvek zdaňovacom období po splnení podmienok stanovených zákonom. Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi gestorského výboru navrhnutého pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Burianovi. Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na konanie dnešnej 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, aký je navrhnutý v tomto zákone.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vzhľadom na to, že nemám písomnú prihlášku, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadnu prihlášku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte máme dve minúty. Stihneme. Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 953. Rozhodnutie predsedu o návrhu na pridelenie č. 977.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, hlavnými dôvodmi, ktoré viedli k vypracovaniu predkladaného návrhu zákona je potreba zlepšenia podnikateľského prostredia v danej oblasti a zavedenie legislatívnych nástrojov na účinnejšie potláčanie šedej ekonomiky v oblasti spotrebných daní.

    Zo zistení správcu dane vyplýva, že súčasná právna úprava v oblasti výroby metylesteru repky olejnej, ako aj používaná skratka MERO je nepostačujúca. Systém sa v praxi často zneužíva, pričom dochádza k daňovým únikom. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje zjednotiť podmienky pre všetkých výrobcov MERA, a tak aj zefektívniť kontrolu jeho používania ako pohonnej látky.

    Súčasne sa navrhuje oslobodiť od dane poľnohospodárov, ktorí vyrábajú biogénne látky z vlastnej produkcie plodín. V oblasti potláčania šedej ekonomiky a následnej eliminácie daňových únikov bolo potrebné vykonať účinnejšie úpravy pre priznávanie a odoberanie štatútu oprávnených príjemcov.

    Na druhej strane sa navrhuje v prípade daňovo spoľahlivých podnikateľov zníženie schválenia zábezpeky na daň pri preprave. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán minister, ďakujem pekne. Určeným spravodajcom je pán Ivan Varga. Poprosím ho o informáciu z gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov ako spravodajca určený výborom pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný vládny návrh bol doručený do Národnej rady poslancom s tým, že vláda požiadala o prerokovanie tohto návrhu prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady zaradil tento návrh na rokovanie tejto schôdze. Ako spravodajca Národnej rady určený výborom pre financie, rozpočet a menu zastávam stanovisko, že vládny návrh zákona splnil všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku.

    Predložený návrh zákona vychádza z navrhovaných opatrení vlády na elimináciu dopadov hospodárskej krízy na Slovenskú republiku, preto jeho prijatie bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce, dámy a páni, niekto vystúpiť v rozprave? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.05 hodiny a o 11.05 hodine budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu a po odhlasovaní prerokovaných bodov vykonáme tajné voľby, tak ako sme sa dohodli. Takže poprosím teraz všetkých, aby zaujali miesto.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o ústretovosť, ak je vôľa. Ostali nám na prerokovanie ešte dva návrhy v prvom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní. Či by sme predsa len vzhľadom na to, že je tu predkladateľ minister financií pred hlasovaním neprerokovali aj tieto dva body. Ak sa nám to podarí, aby sme o nich mohli hlasovať, aby mohli výbory zasadnúť pred zajtrajším druhým čítaním. Je to možné? (Hlasy z pléna áno).

    Ďakujem pekne. Takže budeme teraz ešte chvíľu pokračovať v programe a v prvom čítaní budeme rokovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Pán minister financií, poprosím vás, máte slovo.

    Poprosím pána spravodajcu Hradeckého, aby sa pripravil ako spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, materiál bol vypracovaný v nadväznosti na verejnú diskusiu, do ktorej sa zapojila široká podnikateľská verejnosť a jeho cieľom je znížiť náklady účtovných jednotiek už v účtovnom období, ktoré sa bude končiť po dni účinnosti tohto zákona.

    Návrh zákona rozširuje možnosti vedenia jednoduchého účtovníctva, umožní použiť v účtovných jednotkách, zvyšuje veľkostné podmienky pre povinnosť auditu účtovnej závierky a zvyšuje veľkostné podmienky pre povinnosť zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky. Uvedené zmeny znížia náklady účtovných jednotiek na audit, na konsolidované účtovné závierky a budú mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Hradecký ako spravodajca v prvom čítaní uvedie informáciu.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu za účelom podpory prekonania dopadov globálnej finančnej krízy.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či niekto z kolegýň, kolegov má záujem vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Ešte vás, dámy a páni, poprosím o chvíľočku pozornosti.

    Posledný návrh v skrátenom legislatívnom konaní je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 957.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, účelom novely zákona je umožniť obciam a vyšším územným celkom použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj ďalšie zdroje, a to kapitálové príjmy a finančné prostriedky z minulých rokov. V súvislosti s predpokladaným znížením výnosu dane z príjmov fyzických osôb z titulu opatrení prijatých v daňovej oblasti sa územnej samospráve umožní operatívnejšie reagovať na výpadok takýchto príjmov vo svojich rozpočtoch.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem. Spravodajcom je pán poslanec Ďuračka.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 957) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 32. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ďakujem, dámy a páni, za vašu trpezlivosť. Tým, že sme prerokovali prvé čítania v skrátenom legislatívnom konaní, umožníme výborom, aby sa mohli zaoberať v druhom čítaní návrhom zákonov, ak prejdú. Budeme teraz pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS žiadam, aby sme o zákone o súdoch (tlač 841) hlasovali dneska o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Vy ste aj spravodajkyňa, pani poslankyňa, teda ako spravodajkyňa súhlasíte, budeme hlasovať o 17.00 hodine o tomto návrhu.

    Teraz poprosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Mamojku, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (tlač 845).

  • Pán predseda, ďakujem za slovo s tým, že poprosím najsamprv dať hlasovať o skrátení lehoty na hlasovanie, pretože medzi predložením návrhu zákona a hlasovaním je kratšia lehota, ako uvažuje rokovací poriadok. Takže, prosím, hlasujeme o návrhu skrátiť.

  • Hlasujeme o návrhu skrátiť lehotu.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 126 za, 1 proti, 3 sa zdržali.

    Máte súhlas, takže môžeme pristúpiť k samotnému hlasovaniu.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dámy, páni, gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: po a hlasujeme spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4 a 5 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 140 za, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďalej, pán predseda, prosím, dajte hlasovať osobitne o bodoch 6 a 8 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 6 a 8. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, všetci boli za.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďalej je tu zase návrh osobitne hlasovať o bode 7 s návrhom gestorského výboru neschváliť, ale v rozprave vystúpila pani poslankyňa Laššáková, ktorá, je to možné podľa § 37 ods. 3 rokovacieho poriadku, navrhla pri hlasovaní rozdeliť hlasovanie o tomto bode 7 tak, že najsamprv by sme hlasovali o čl. II tohto bodu 7.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 2 proti, 58 sa zdržalo.

    Túto časť bodu 7 sme schválili.

  • Ďalej hlasujeme o druhej časti bodu 7, to je III.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 1 za, 69 proti, 73 sa zdržalo.

    Túto časť sme neschválili.

  • Vzhľadom na to, že bol schválený bod 6 a 8, tak nebudeme hlasovať o bode 9, pretože tie sa navzájom vylučujú, nie je potrebné o bode 9 hlasovať s tým, že...

  • Bod 7 sme odhlasovali celý, pán spravodajca?

  • Áno. Ďalej, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 62 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do tretieho čítania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či chce niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Ďalej, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu ako o celku, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 62 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 244 o rozhodcovskom konaní.

    Teraz pán poslanec Babič bude uvádzať hlasovanie o návrhu uznesenia k Informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2008 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2009 (tlač 909).

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o prijatých aproximačných nariadeniach vlády v II. polroku 2008 a o zámere ich prijatia v II. polroku 2009. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 138 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Pelegrini teraz v prvom čítaní bude uvádzať hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561 o investičnej pomoci, o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 945.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 142 za, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodársku politiku. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 143 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán predseda výboru Burian uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov, je to tlač 947.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie rozpočet a menu ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.

    Poprosím, dajte hlasovať, pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 za, 1 nehlasoval.

    Schválili sme príslušné výbory a lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Lukša uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu, je tlač 949.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 141 za, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 273 z 9. februára 2009 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 143 za, 1 nehlasoval.

    Výbory sme odsúhlasili, ako aj lehotu.

    Pán predseda Burian opäť uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222 o dani z pridanej hodnoty, je to tlač 951.

  • Ďakujem. Vážený predseda, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku prideliť okrem výboru pre financie, rozpočet a menu výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Poprosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval.

    Odsúhlasili sme výbory a lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Varga uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98 o spotrebnej dani z minerálneho oleja, je to tlač 953.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že postúpime tento vládny návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pridelení prerokovania tohto návrhu výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že za gestorský výbor hlasovaním určíme výbor pre financie, rozpočet a menu a termín na prerokovanie ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za, 1 nehlasoval.

    Odsúhlasili sme výbory a lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Hradecký teraz uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431 o účtovníctve (tlač 955).

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 za, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 979 z 9. februára 2009 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.

    Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu.

    Pán poslanec Ďuračka uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 583 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Je to tlač 957.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení uvedeného návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 136 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďalej, vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že okrem výboru pre financie, rozpočet a menu prerokujú uvedený návrh zákona aj ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehotu.

    Ešte predtým, ako vykonáme tajnú voľbu, poprosím pána predsedu výboru pre kultúru a médiá Pavla Abrhana, aby z poverenia výboru uviedol

    návrh na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

    Je to tlač 908, dámy a páni.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2009 je potrebné zvoliť štyroch členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. A to odborníka z oblasti práva, ekonómie, žurnalistiky a odborníka v oblasti informačných technológií.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 12. decembra 2008 č. 1542 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné, občianske združenia pôsobiace v oblasti médií, kultúry, audiovízie, vedy, vzdelávania reprezentujúce alebo zastupujúce profesijné združenia, národnostné menšiny alebo etnické skupiny, iné menšiny alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrh kandidátov na členov správnej rady.

    Gestorský výbor posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a konštatoval, že šesť kandidátov spĺňa všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými podľa § 9 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov. Dvaja kandidáti uvedení pod čiarou nespĺňajú určené vzdelanie podľa § 9 ods. l písm. a) citovaného zákona.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 182 z 10. februára 2009 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby, po prvé, konštatovala, že podľa § 9 ods. 1 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2009 je potrebné zvoliť štyroch členov Správnej rady Tlačovej agentúry.

    Po druhé. Zvolila podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 385 o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov štyroch členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky: po a jedného odborníka z oblasti práva, po b jedného odborníka z oblasti ekonómie, jedného odborníka z oblasti žurnalistiky a po d jedného odborníka z oblasti informačných technológií na funkčné obdobie päť rokov, ktoré začne plynúť dňom zvolenia všetkých päť členov správnej rady.

    Po tretie. Voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov tak, aby členovia správnej rady zastupovali profesijné oblasti práva, ekonómie, žurnalistiky a informačných technológií.

    Po štvrté. Uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený z navrhovaných kandidátov zástupca z oblasti práva. Do druhého kola postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov.

    Po piate. Nová voľba členov správnej rady sa uskutoční v prípade, že nebude zvolený zástupca z oblasti práva, zástupca z oblasti ekonómie, zástupca z oblasti žurnalistiky alebo zástupca z oblasti informačných technológií na nasledujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi predsedovi výboru pre kultúru a médiá. Ja vidím pánov predsedov výborov a pánov poslancov, ktorí chcú zrejme niečo oznámiť, ale teraz musím otvoriť rozpravu k návrhu. Takže pýtam sa, či chce... Poprosím technikov, aby tento screen skryli, ak sa to dá. Chce niekto vystúpiť v rozprave k návrhu? Takže nie. Rozpravu vyhlasujem za skončenú a pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    Chcem vás informovať, že hlasovanie bude prebiehať tak, že dostanete štyri hlasovacie lístky, a to na voľbu odborníka z oblasti práva, ekonómie, žurnalistiky a z oblasti informačných technológií. Hlasovacie lístky sú označené písmenami A, B, C a D. V prípade voľby odborníka z oblasti práva platný je ten, na ktorom je označená alternatíva za najviac u jedného kandidáta. Pri voľbe odborníkov z ďalších oblastí platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená len jedna z alternatív.

    Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená, alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný.

    Poprosím overovateľov, aby sa ujali funkcie a pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.

    A teraz, nech sa páči, pani poslankyňa Kramplová.

  • Áno, ďakujem pekne. Chcela by som pozvať členov zahraničného výboru, aby sa po odhlasovaní dostavili na rokovanie zahraničného výboru, ktoré bude v miestnosti č. 33. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru Prokopovič.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja pripomínam členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS, že zasadnutie výboru sa začne o 12.00 hodine v režimovej zasadačke na Západnej terase. Ďakujem.

  • Taktiež si dovolím, ďakujem za slovo, pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že zasadnutie výboru je o 12.00 hodine v zasadačke výboru. Ďakujem.

  • Zvolávam zasadnutie výboru pre verejnú správu na 12.15 hodinu v našej zasadačke.

  • Pán poslanec Jarjabek. Chcete niečo? Môžete, prihlásili ste sa. Zapnite pána poslanca Jarjabka.

  • Ďakujem pekne. Ja som len chcel trošku podrobnejšie k tej technológii tej voľby povedať preto, lebo to je prvý raz, čo ideme voliť takýmto spôsobom a ako sa rozprávam so svojimi kolegami, nie všetkým je to skutočne jasné. Čiže treba znovu pripomenúť, že sú to štyri koše a v rámci tých štyroch košov volíme jedného človeka. Ďakujem pekne.

  • Áno. Ešte raz. Vzhľadom na to, že zákon určuje, aké má byť zastúpenie z hľadiska odbornosti a kvalifikácie, museli sme rozdeliť voľbu štyroch členov na štyri ako keby voľby na samostatných volebných lístkoch. Takže je potrebné, aby na každom zo štyroch volebných lístkov ste niekoho označili, ak, samozrejme, máte takúto vôľu. Je to po prvýkrát, kedy vykonávame tajnú voľbu nie na jednom lístku zo všetkých tých, ktorí prešli výborom, ale sú štyri samostatné lístky, pretože zákon určuje, aké má byť zloženie Správnej rady Tlačovej agentúry. Ďakujem pekne.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Pani poslankyne, páni poslanci, upozorňujem, že som pripravený vyhlásiť tajnú voľbu za skončenú. Pýtam sa, či každý už využil svoje právo a bol voliť? Pravdepodobne áno, takže vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Poprosím overovateľov, aby sa ujali funkcie a vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine vyhlásením výsledku tajnej voľby a potom podľa schváleného programu. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 11.54 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím teraz poverenú overovateľku pani poslankyňu Moniku Smolkovú, aby oznámila výsledok tajných volieb. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prečítam vám zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady TASR oblasť práva, ktoré sa konalo 11. februára 2009.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady TASR oblasť práva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 127 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady TASR oblasť práva jeden poslanec neodovzdal hlasovacie lístky.

    Zo 126 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 28 neplatných a 98 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Borisa Chovanca hlasovalo za 66 poslancov, proti 13 a zdržalo sa hlasovania 19.

    Za Milana Škultétyho hlasovalo za 17, proti 49, zdržalo sa hlasovania 32.

    Za Ľuboslavu Vendrínsku hlasoval za 1, proti 55 a zdržalo sa 42.

    Na voľbu na člena Správnej rady TASR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady TASR oblasť práva zvolený Boris Chovanec.

    Ďalej to bolo hlasovanie oblasť ekonómie. Dovoľte, aby som vám prečítala zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady TASR oblasť ekonómie, ktoré sa konalo 11. februára 2009.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady TASR oblasť ekonómie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 127 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady TASR oblasť ekonómie jeden poslanec neodovzdal hlasovacie lístky.

    Zo 126 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 22 neplatných a 104 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Vladimíra Masára hlasovalo za 88 poslancov, proti 5, zdržalo sa hlasovania 11.

    Na voľbu člena Správnej rady TASR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Vladimír Masár bol zvolený za člena Správnej rady TASR oblasť ekonómia.

    Ďalšia voľba bola oblasť žurnalistiky.

    Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady TASR oblasť žurnalistiky, ktoré sa konalo 11. februára 2009.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady TASR oblasť žurnalistiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 127 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady TASR oblasť žurnalistiky žiaden z poslancov neodovzdal hlasovacie lístky.

    Zo 127 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 21 neplatných a 106 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Jána Sanda hlasovalo za 86 poslancov, proti 12, zdržalo sa hlasovania 8 poslancov.

    Na voľbu člena Správnej rady TASR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Ján Sand bol zvolený za člena Správnej rady TASR oblasť žurnalistiky.

    A napokon oblasť informačných technológií.

    Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady TASR oblasť informačných technológií, ktoré sa konalo 11. februára 2009.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady TASR oblasť informačných technológií bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 127 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady TASR oblasť informačných technológií bolo odovzdaných 127 hlasovacích lístkov.

    Zo 127 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 22 neplatných a 105 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Petra Alakšu hlasovalo za 86 poslancov, proti 5, zdržalo sa hlasovania 14.

    Na voľbu člena Správnej rady TASR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Peter Alakša bol zvolený za člena Správnej rady TASR oblasť informačných technológií.

    Pani predsedajúca, skončila som.

  • Ďakujem pani poslankyni. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, tak ako ich uviedla pani poverená overovateľka.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 879. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 892.

    Poprosím znovu pána ministra financií Slovenskej republiky pána ministra Počiatka, aby tento vládny návrh zákon uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 817 z 26. septembra 2007.

    Vládny návrh zákona upravuje prechod zastavaných pozemkov z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov nachádzajúcich sa pod stavbami, ktoré na základe osobitých právnych predpisov prešli z majetku štátu do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov.

    Zastavané pozemky neprešli do vlastníctva územnej samosprávy spolu so stavbami, pretože boli v správe iného subjektu, než boli stavby. Keďže rozdielne vlastníctvo pozemkov a stavieb spôsobuje obciam a vyšším územným celkom veľké problémy pri ich správe a nakladaní so svojím majetkom, navrhuje sa prechod týchto pozemkov do vlastníctva územnej samosprávy.

    Do návrhu zákona boli premietnuté aj zmeny, ktoré reagujú na poznatky z aplikačnej praxe. Precíznejšie sa upravuje postavenie obcí a vyšších územných celkov ako vlastníkov majetku postavením rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií ako správcov majetku vo vlastníctve územnej samosprávy a správa tohto majetku. Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu je pán poslanec Jozef Ďuračka, ktorému teraz odovzdávam slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov (tlač 879) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej 32. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne?

    Ústne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Burian. Ešte niekto má záujem? Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a slovo má pán poslanec Burian.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vzhľadom na nejakú horlivú diskusiu, ktorá vznikla vo výbore ohľadom spoplatňovania mincí, predložil svoj pozmeňujúci návrh. Zároveň žiadam, aby na osobitné hlasovanie bol vybraný pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe – bod 4 a 5 s tým, že podám pozmeňujúci návrh, ktorý bude, by som povedal, reflektovať na tento pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel vo výbore.

    Chcem len dať do pozornosti, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel vo výbore, je v zásade dobrý, ale hľadali sme riešenie, ktoré by bolo zhodné, alebo ktoré by bolo, by som povedal, riešenie, ktoré by zabezpečovalo synergiu riešenia jednak vo vzťahu k bankovým inštitúciám, a jednak, aby teda prechodné obdobie, ktoré je s prijatím eura, aby zabezpečilo kontinuitu a pri preberaní mincí v každom prípade banky vstupom teda alebo prijatím novej meny a ich poplatky neboli adekvátne stavu počtu mincí, ktorý pri vstupe alebo teda pri zavedení eura bol.

    Tie poplatky nechali na pôvodnej sume, tým pádom nastávali až doslova kuriózne situácie, že za jeden cent bol poplatok v podstate jeden cent v niektorých bankách. Vzhľadom na tieto náležitosti bola dlhá diskusia jednak vo výbore a jednak bola aj s bankovou asociáciou, jednotlivými bankami, kde sa našlo nejaké kompromisné riešenie, ktoré by som rád prečítal. Takže pozmeňujúci návrh, ktorý predkladajú poslanci, ktorí sú podpísaní pod týmto pozmeňujúcim návrhom, znie: Po prvé. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: „Čl. IV zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2002 Z. z., č. 510/2002 Z. z., ...

  • Prepáčte, pán poslanec, ale sme v prvom čítaní.

  • To je druhé čítanie. Nie?

  • Tak to potom akože podľa mňa sa ospravedlňujem, ja som si potom akože bral, že zákon, ja som si bral, že už tie zákony preberáme, ktoré sú v druhom čítaní, ktoré preberáme. Aha, tak to je ten prvý, ešte v prvom čítaní zákon. Ja sa ospravedlňujem, beriem späť. Takže aj končím tým svoj príspevok. Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže faktické poznámky, predpokladám, že nebudú. Uzatváram rozpravu. Teda vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pod tlačou 885, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 908.

    Slovo má opäť minister financií. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, cieľom navrhovanej právnej úpravy je odstrániť rozdielnosť právnej úpravy finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, ktorá existuje v platných právnych predpisoch pre jednotlivé sektory finančného trhu a zároveň pokryť aj tie oblasti trhu, ktoré neboli regulované vôbec. Kde je to však nevyhnutné a odôvodnené špecifickými podmienkami konkrétnej oblasti finančného trhu alebo odôvodnené existenciou právnej úpravy v súlade s právom Európskych spoločenstiev, sú prvky osobitnej právnej úpravy v návrhu zákona zachované.

    Hlavným zámerom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečenie ekvivalentnej ochrany spotrebiteľa pri vstupe do zmluvných vzťahov, na základe ktorých sú poskytované finančné služby. Navrhovaná právna úprava má dosah na celý finančný trh a určuje spoločné princípy ochrany spotrebiteľa vo všetkých sektoroch finančného trhu. Ide o zabezpečenie primeranej ochrany klientov, najmä tých, ktorí sú ovplyvniteľní a zraniteľní a ich vedomosti a znalosti o fungovaní finančného trhu nie sú dostatočné na to, aby mohli prijímať dostatočne kvalifikované rozhodnutia.

    Návrh zákona upravuje definície finančného sprostredkovania a finančného poradenstva. Napriek tomu, že obsah týchto činností sa v mnohom prekrýva, účel, pre ktorý tieto činnosti vykonávajú, sa výrazne líši.

    Cieľom finančného sprostredkovania je zabezpečiť distribúciu finančných služieb klientom, poskytovanie informácií, analýz, odborných stanovísk a odporúčaní, ktoré sa týkajú ponúkaných finančných služieb. Naopak, finančné poradenstvo sa vykonáva za účelom poskytnutia informácií, odborných stanovísk alebo osobných odporúčaní spotrebiteľovi dostatočných na to, aby mohol vykonať zodpovedné rozhodnutie o vstupe do zmluvného vzťahu s finančnou inštitúciou. Zároveň tieto informácie, nestranné analýzy, odborné stanoviská a osobné odporúčania nevychádzajú z obmedzenej ponuky finančných služieb.

    Návrh zákona stanovuje podmienky udelenia povolenia na vykonanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu. Zavádza sa jednotný register osôb, ktoré môžu vykonávať sprostredkovateľskú činnosť a poradenskú činnosť.

    Táto jednotná registrácia, ktorú vedie Národná banka Slovenska, umožní klientom jednoducho si overiť, či osoba disponuje požadovaným povolením, alebo nie. Upravujú sa aj organizačné požiadavky a všeobecné pravidlá osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo tak, aby bola zabezpečená odborná starostlivosť v záujme klienta. Taktiež sa ustanovuje predmet a rozsah dohľadu nad činnosťou finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorý je v kompetencii opäť Národnej banky Slovenska. Do návrhu zákona boli zapracované aj skúsenosti a podnety získané od organizácií zastupujúcich spotrebiteľov a ostatných vecne príslušných inštitúcií. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Znovu má slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Jozef Ďuračka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 a podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej 32. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Ďakujem za slovo. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračovať budeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 875, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 901.

    Znovu má slovo minister financií, aby uviedol tento vládny návrh zákona. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, cieľom predloženého návrhu zákona je v súlade s Harmonogramom legislatívnych krokov na zavedenie eura v Slovenskej republike zabezpečenie legislatívnej konformity v nadväznosti na zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Preto sa navrhuje zmena tých ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže, v ktorých sú uvádzané sumy v slovenských korunách.

    Ďalším cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečenie úprav určitých problémových okruhov, ktoré vyplynuli z uplatňovania platného zákona v praxi. Predovšetkým ide o úpravu oblastí koncentrácií podnikateľov, kde sa navrhujú isté zmeny s cieľom zabezpečiť väčšiu právnu istotu a odstrániť praktické problémy pri aplikácii súčasného znenia zákona. Konkrétne sa ruší 30-dňová lehota na oznámenie koncentrácie s cieľom umožniť podnikateľom podávanie kvalifikovaných oznámení bez hraničnej lehoty. Podnikatelia tak nebudú pod tlakom zákonnej lehoty podávať menej kvalitné či neúplné oznámenia koncentrácií.

    Novým prvkom, ktorý reaguje na požiadavku praxe, je zavedenie povinnosti oznamovať koncentráciu po oznámení ponuky na prevzatie. Táto úprava reaguje na prax iných súťažných autorít Európskej komisie a požiadavky podnikateľskej verejnosti. V súvislosti s touto povinnosťou sa upravuje aj nová výnimka zo zákazu vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie.

    Ďalším novým inštitútom v oblasti slovenského súťažného práva, ktorý tento predkladaný návrh zákona zavádza, je tiež možnosť oznamovať zámery koncentrácií, t. j. oznamovať koncentrácie pred uzavretím zmluvy alebo pred tým, ako nastane iná skutočnosť zakladajúca zlúčenie, splynutie, získanie kontroly alebo vytvorenie spoločného podniku, a to za predpokladu, že zrejmým výsledkom takejto aktivity bude koncentrácia.

    V neposlednom rade sa navrhuje úprava výšky obratov účastníkov koncentrácie, na základe ktorých sú podnikatelia povinní oznámiť koncentráciu úradu. Úprava obratových kritérií zohľadňuje dynamiku obratov za sledované obdobie v jednotlivých sektoroch.

    Návrh zákona tiež prináša zmenu v oblasti sankčnej politiky úradu, kde podľa poznatkov z aplikačnej praxe úradu, ako aj trendov nastavených Európskou komisiou a súťažnými úradmi členských krajín Únie je doterajší mechanizmus ukladania sankcie za nepredloženie informácií, podkladov alebo za predloženie nepravdivých alebo neúplných informácií a podkladov podľa zákonom pevne stanovenej sumy nevyhovujúci. Z tohto dôvodu je potrebné spresniť mechanizmus ukladania sankcií, a to v podobe percentuálneho bodu z obratu podnikateľa, ktorý zabezpečí požadovaný preventívny aj represívny účinok sankcií.

    V oblasti sankčnej politiky sa tiež navrhuje rozšírenie existujúcej úpravy aplikácie takzvaného programu zhovievavosti, kde sa zavádza pre podnikateľov možnosť plnej imunity pred sankciami zo strany úradu, a to v prípade predloženia informácií a dôkazov rozhodujúcich pre vykonanie inšpekcie s cieľom získania rozhodujúceho dôkazu o existencii kartelovej dohody.

    Predkladaný návrh tiež vypúšťa ustanovenie § 2 ods. 6 zákona z dôvodu nepresnosti pri jeho interpretácii, ako aj na základe požiadavky Európskej komisie vyplývajúcej z formálneho oznámenia v začatom konaní pre porušenie zmluvy o Európskom spoločenstve. Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Slovo má spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pán poslanec Miroslav Kotian.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 459 z 20. januára 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizovaní ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 875).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov, iné verejné financie, nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie a na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 901 zo 14. januára 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Ústne sa nehlási nikto. Uzatváram možnosť podania do rozpravy. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 833, spoločná správa výborov je uvedená ako tlač 833a.

    Prosím pána ministra Počiatka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona upravuje postup pri majetkoprávnom usporiadaní týchto zastavaných pozemkov do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov. Tieto pozemky neprešli do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov podľa osobitných právnych predpisov spolu so stavbami, pretože nie sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

    Majetkoprávne usporiadanie zastavaných pozemkov sa navrhuje riešiť zámennými zmluvami poskytnutím náhradných pozemkov z vlastníctva obcí alebo vyšších územných celkov. Ak nebudú pozemky usporiadané zámenou, navrhuje sa riešiť ich majetkoprávne usporiadanie v rámci konania o pozemkových úpravách podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz má slovo spoločný spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Boris Hradecký, ktorý bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec. Pána spravodajcu tu nemáme? Päťminútová prestávka. Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať. Slovo dávam spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Borisovi Hradeckému, ktorý bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, ospravedlňujem sa za túto prestávku, ktorú som vyvolal. Ospravedlňujem sa a dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní a o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1160 z 28. novembra 2008 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal na začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy 1, 4 a 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bodoch spoločnej správy č. 2 a 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 444 z 3. februára 2009.

    Výbor určil poslanca Borisa Hradeckého za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa prihlásil pán poslanec Burian, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Pásztor a pán poslanec Ďuračka. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Slovo má pán poslanec Burian. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, skúsim repete, lebo pri odznení návrhu zákona o majetku obcí som vnímal, že to je zákon, ktorý je už v druhom čítaní, takže chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý bude hovoriť síce nie priamo o zákone o majetku obcí, ale bude hovoriť o probléme, ktorý je dosť aktuálny, a probléme, ktorý súvisí so zavedením meny eura na Slovensku. Sú to mince, ktoré sa začali spoplatňovať. Spoplatňujú sa alebo banky to spoplatňovali podľa pravidiel, ktoré mali na báze korún. A keďže tie poplatky alebo teda tie mince, je podstatne väčší objem tých mincí, tak tie poplatky boli veľmi vysokého rázu. A dokonca v niektorých prípadoch jednomincovky boli spoplatnené jednou mincou.

    Čiže vzhľadom na to, aby sa našlo nejaké kompromisné riešenie, tento problém sme prerokúvali aj za prítomnosti ministerstva financií, asociácie bánk, Národnej banky Slovenska a jednotlivých najväčších bánk Slovenska. Potom, aby sa hľadalo kompromisné riešenie, bol návrh vo výbore, ktorý aj po ďalšom prerokúvaní s asociáciou sme nejako hľadali kompromisné riešenie, ktoré by riešilo dočasne, alebo riešilo tú časť tých mincí tým spôsobom, aby sa do 31. augusta obmedzili poplatky, alebo teda aby neboli žiadne poplatky na prijaté mince, ktoré budú vkladmi v jednotlivých bankových inštitúciách s tým, že po 31. marci sa uvidí, akým spôsobom banky pristúpili k tomuto riešeniu, ako prijali opatrenia na to, aby takéto, by som povedal, výrazné alebo významné výšky poplatkov neboli uplatňované na tieto mince.

    Faktom je, že je to obdobie, keď aj banky musia prehodnotiť svoju filozofiu, tak ako to, povedzme, riešia v okolitých krajinách. Čo sa týka veľkých zberačov mincí a jednoducho, aby tieto náklady pre tieto banky boli čo najnižšie. V opačnom prípade, ak do 31. augusta sa nebude javiť, že tieto budúce poplatky budú reálne nízke alebo také, ktoré zodpovedajú reálnej skutočnosti, tak určite sa bude hľadať to pristúpenie k nejakému ďalšiemu obmedzovaniu. Ale v tomto prípade je ten polrok využitý na to, aby po nástupe eura, aby, by som povedal, po nejakej takej polročnej dobe, ktorá by bola práve tým riešením, takým nejakým riešením na to, aby sa skonsolidovali veci a zároveň vychádzam z toho, že to predzásobenie tými mincami bolo v roku 2009 na začiatku roka veľmi významné vzhľadom na to, že teda zamestnávatelia očakávali väčšie požiadavky, alebo dali si väčšie požiadavky na mince. Javí sa, že dnes v obehu je možno 100 až 200 miliónov mincí viac a práve aj to je dôvod na to, že v tomto období toho pol roka sa vlastne zreálni potreba vôbec mincí na území Slovenska.

    Chcem dať pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh znie: Po prvé. Za článok III sa vkladá nový článok IV., ktorý znie: „Čl. IV zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2002 Z. z., č. 510/2002 Z. z., zákona č. 165/2003 Z. z., zákona č. 603/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z. zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 214/2006 Z. z., zákona č. 664/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., č. 552/2008 Z. z. sa dopĺňa takto: Za § 122i sa vkladá § 122j, ktorý znie: Prechodné ustanovenie účinné od 1. marca 2009.“

    Paragraf 122j. Banka ani iná úverová inštitúcia, pobočka zahraničnej banky, pobočka inej zahraničnej úverovej inštitúcie, zahraničná banka a iná zahraničná inštitúcia, ktorá vykonáva bankové činnosti na území Slovenskej republiky je od 1. marca 2009 do 31. augusta 2009 povinná prijímať pri vkladoch v hotovosti eurobankovky a euromince bezodplatne a bez obmedzenia ich nominálnej štruktúry alebo ich celkového počtu. Pri bezodplatnom prijímaní eurobankoviek a euromincí nesmie účtovať žiadny poplatok, náklady ani protiplnenie za prijatie, spracovanie, počítanie, ani za žiadne iné úkony alebo činnosti, ktoré súvisia s vkladom v hotovosti. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o hotovostnom peňažnom obehu a o výmene slovenský bankoviek a slovenských mincí za eurá.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 98 a 99 znejú: 98) Napríklad § 17a a § 17b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 99) § 3 ods. 4 a 9 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedením meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení iných zákonov.

    Odôvodnenie. Navrhovaným ustanovením sa zavádza povinnosť pre banky a úverové inštitúcie nevyberať akýkoľvek poplatok za vklad v hotovosti v období od 1. marca do 31. augusta 2009.

    Po druhé. Pôvodný čl. IV sa označuje ako článok V., ktorý znie: „Článok V. Tento zákona nadobúda účinnosť 1. marca okrem článkov I, II a III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2009.“ Navrhovaným ustanovením sa dopĺňa účinnosť nového článku číslo IV.

    Na záver chcem len povedať, že sme hľadali tento kompromis a ja chcem poďakovať aj poslancom z nášho výboru, ktorí predložili, konkrétne pán Ďuračka, ktorý predložil pozmeňujúci návrh, ktorý, aj sme hľadali kompromis na to, aby aj jeho pozmeňujúci návrh bol, by som povedal, takýmto spôsobom nie obmedzovaný, len proste dočasne riešený.

    Takže ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Buriana pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Janiš, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Ten návrh, ktorý predložil pán poslanec Ďuračka a je v spoločnej správe, je dobrý. Je dobrý. Podnikatelia pri prechode na euro, tých sme tlačili, aby sa predzásobili, aby sa dobre pripravili, aby bol prechod na euro plynulý. Museli si nakúpiť pokladnice, softvéry, celé know-how si museli v podstate kúpiť, lebo s eurom nepracovali, euro nepoznali. Banky toto všetko mali. Banky sú dcéry zahraničných bánk, kde euro frčí 10, 15 rokov. Tí nepotrebovali nakupovať nič. Mali rozum, akurát, čo im chýbalo, mohli si dokúpiť tie sčítacie automaty. Neurobili tak. Jednoducho sa vrhli a po skončení duálneho obehu skoro výpalnícky začali vyberať peniaze za to, že tam niekto vkladá na účet peniaze v minciach.

    Z toho dôvodu banky mali so svojím opatrením prísť skôr, mali dosť času na prípravu. Nech si nakúpia stroje, nech si nakúpia tie na mince, nech robia to, čo robia v zahraničí.

    Neobstojí ani to, že niekto sa tu bojí nejakej mincovej turistiky. No už chcem vidieť aj toho Rakúšana, ktorý sadne do auta a beží s vedrom mincí do Bratislavy, keď si za 30 centov v automate vymení v Rakúsku.

    Ten návrh pána Ďuračku je dobrý a banky sa tiež musia spamätať a správať sa aj v tejto situácii, aká je. Nie tak, ako sa správajú voči podnikateľskému sektoru v tomto konkrétnom prípade.

  • Pán poslanec Burian, budete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem upozorniť pána poslanca Janiša, že práve preto to robíme, aby ste teda tie banky a dali im priestor na to, aby sa spamätali, aby našli to riešenie, ktoré je bežne štandardné v rámci krajín Európskej únie. Tieto banky tiež museli prejsť na euro. Ja upozorním pána Janiša, že žiadna táto banka, pretože je pobočkou zahraničných bánk, nemá jednoducho preklápací systém na to, aby sa jednoducho prešlo na euro a bez problémovo riešilo. Tým nechcem zdôvodňovať a nechcem ani byť zástancom bánk, len tvrdím, že ani euro v Európskej únii nebolo zavedené 15 rokov. Len upozorňujem, že je to rok 1999. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tkáčová, po nej sa pripraví pán poslanec Pásztor.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Najprv na úvod svojho vystúpenia sa vyjadrím k predmetu, ktorý upravuje vládna novela, a to je, opatrenia pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, lebo toto je hlavný program, o ktorom v tomto bode rokujeme.

    V čl. I § 4 ods. 2 zákona sa navrhuje uložiť vlastníkovi pozemku pod stavbou povinnosť trpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorého obsahom má byť držba a užívanie pozemku až do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Vzhľadom na to, že strpenie vecného bremena možno považovať za nútené obmedzenie výkonu vlastníckeho práva, malo by byť toto obmedzenie primerane kompenzované. Bol priestor v druhom čítaní, keď sme na tento problém poukazovali, ale predkladateľ tieto naše pripomienky neriešil.

    Ja vecne chápem problém obcí a miest, ktoré majú problém s čerpaním eurofondov, pretože nemajú vlastnícke právo k pozemku, ale spôsob, ktorý je zvolený, nepovažujem za právne dostatočný, pretože zriadenie vecného bremena bez primeranej kompenzácie považujeme za obmedzenie vlastníckeho práva. Preto ja nemôžem tento vládny návrh zákona, ktorý je uvedený v článku I podporiť.

    A teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k článku IV, ktorý sa pri tomto návrhu zákona vyskytol akosi znenazdajky, a to je problém, ktorý trápi, myslím si, väčšinu z nás, a to je problém s euromincami.

    Mohli sme si nedávno prečítať a vypočuť aj v médiách, ako šofér autobusu celkom jednoducho vyhodil cestujúcu z autobusu z mestskej hromadnej dopravy, pretože chcela platiť eurocentmi a on jednoducho povedal, centíky neberiem, a ak nemáte normálne peniaze, tak vypadnite z autobusu. Myslím si, že takéto správanie nie je namieste. Nadávajú aj bankári, pretože musia prenášať kilá a tony kovu. Nadávajú aj obchodníci, pretože každý večer sedia hodiny pri spočítavaní tržby v minciach, a potom ich vo vedierkach nosia do bánk, kde si za to banky účtujú pomerne vysoký poplatky. No a nadáva aj pán premiér na banky, že si účtujú nehorázne poplatky a chce im to zakázať.

    Pán poslanec Burian vystúpil s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by mal tento zákaz, len dočasný zákaz do 31. augusta realizovať. Vecne nemám problém s tým, že mince sú problém a že vysoké poplatky za vklad mincí v hotovosti je problém. Ale z právnej stránky jednoducho v právnom štátne je neprípustné, aby Národná rada zákonom zakázala poplatky za vklad mincí a dokonca aj bankoviek bankám.

    Dôvodov na to mám niekoľko. Jednak vklad mincí robí Národná banka Slovenska bez poplatkov, to mi potvrdí pán minister, jednak banky si tento výpadok vyriešia nejakým iným spôsobom. Viem si dosť dobre predstaviť, že za vedenie účtu sa zdvihne o, ja neviem, o 15 centov mesačný poplatok a je vybavené. Čiže jednoducho za službu musí byť zaplatené a nezaplatia to za nás Marťania, ale zaplatíme to my zákazníci. No a je to rovnaký právny nezmysel, ako by sme zákonom zakázali napríklad pekárom predávať rožky. De facto im prikázať, že musíte rožky dať zadarmo, lebo to je vo verejnom záujme. To sú také principiálne výhrady k pozmeňujúcemu návrhu pána Buriana a k úmyslu dočasne zrušiť poplatky za vklad.

    Ešte by som k tomu pozmeňujúcemu návrhu. Pán Burian, vy navrhujete aj za vklad bankoviek tieto poplatky rušiť, ale vždy, vždy zatiaľ, čo sa pamätám, vklad v hotovosti v bankovkách aj minciach bol spoplatňovaný. Nebol len problém s mincami, lebo slovenské koruny neobiehali v takom veľkom množstve, aby ich podnikatelia alebo občania nosili do bánk. Čo však neplatí pri tom, keď sme prešli na euromenu.

    Ja vám poviem svoje osobné zážitky z prechodu na euromenu, lebo však vy viete všetci, že som z podnikateľskej rodiny a veľmi blízko a dôverne som bola v každej fáze v podniku, ktorý prechádzal na menu, na novú menu na euro. Takto pred rokom vo februári sme sa museli rozhodnúť, koľko tej euro hotovosti si objednať. No, buďte múdri pred rokom. Koľko mi bude treba. Čo ja viem päťsto jednocentoviek, tisíc? To nikto nevedel. Dnes som múdra. Viem, že nám stačilo objednať tretinu z toho, čo sme objednali a myslím si, že to bol problém každého jedného podnikateľského subjektu, že sa predzásobili viac, ako bolo potrebné, to už spomínal aj kolega Burian. A som aj o tom presvedčená, že do pol roka sa tieto prebytky na minciach dostanú cez banky naspäť do skladov a problém s mincami nebude až taký akútny, ako je dnes.

    Veľmi ma potešila tá atmosféra, keď 2. januára sme otvorili obchod a teraz prichádzali zákazníci tak nesmelo, ale s úsmevom, veľmi pokojní a dostali vydané nové centíky pekné lesklé, si to tak obzerali v rukách. A vadí mi na tej situácii jedna vec, že štátnici ako prezident alebo premiér nepoďakovali obyvateľom krajiny, všetkým tým, ktorí za zúčastňovali na zavedení novej meny, že táto výmena prebehla v podstate bez nejakých väčších problémov. Aj vy ste ďakovali, pán minister? Tak som to nezachytila, ale myslím si, že tá vďaka fakt patrí hlavne obyvateľom tejto krajiny.

    Ako som už spomínala, najväčší problém je denné počítanie tržieb v minciach. Zamestnáva to jednak pracovníkov v pokladniach, zamestnáva to ale aj obchodníkov. Ten pracovný týždeň vyzerá tak, že pol dňa si v týždni musíte vyhradiť na roztriedenie mincí a odvlečenie tých vedierok do banky.

    Takže, pán kolega Burian, aj keď vecne by som s vami súhlasila, že to je dobrý návrh, my ako zákonodarcovia musíme hlavne pozerať na tú právnu stránku návrhu a v tom už nie som presvedčená, že to dobré je.

    Ja si myslím, že riešenie by bolo v tom, aby Národná banka Slovenska dočasne na tú dobu, keď problém s mincami je, rozšírila svoje expozitúry, pretože podľa mojich informácií iba sedem pobočiek Národnej banky je otvorených a aby predĺžili aj úradné hodiny alebo otváracie hodiny, nazvime si to akokoľvek, pretože tie otváracie hodiny sú len doobeda. Vydávajú sa časenky a kto nestihne prísť do krajského mesta a vybrať si časenku, tak jednoducho išiel s mincami zbytočne.

    Takže, pán minister, ja by som navrhovala, že by ste skúsili v tomto smere riešiť problém s mincami, pretože Národná banka Slovenska ako strážca národnej meny stratila svoju úlohu, pretože euro stráži Európska centrálna banka a že by dočasne na ten polrok, rok, kým sa stiahnu prebytočné mince z obehu, aby túto úlohu, ktorú zo zákona musí bezplatne robiť Národná banka Slovenska aj vykonávala. Ďakujem vám za pochopenie. Aj vám kolegovia.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami poslanci Ďuračka, pán poslanec Halecký. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Ďuračka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som mal iba jednu otázku na pani kolegyňu poslankyňu. Povedala, že bola rada, keď otvorili ako familiárne 2. januára obchod. Ja sa jej chcem spýtať, či vyberala od tých návštevníkov, ktorí jej tam išli robiť tržbu, peniaze za to, že tam vstúpili? Ja si myslím, že nie. Ona robí obchod. Obchod robí preto, aby predala tovar alebo nejaké pekárenské výrobky alebo podobne.

    Takže aj banka. Banka žije na niečom inom. Nie na tom, že zákazník jej donesie peniaze, s ktorými ona robí. Má robiť úvery, úroky, pôžičky a podobne. To je hlavný systém bánk, ale nie za to, že občan jej dá svoje peniaze alebo firma, alebo podnikateľ a už na to máme, ako bolo dané zo začiatku, dve až tri percentá z hodnoty prinesených peňazí.

    To isté, keby došiel návštevník do reštaurácie, tak nech ho hneď „skásne“ na začiatku čašník za to, že ešte len navštívil tú reštauráciu. Nie ten hotel, tá reštaurácia je na niečo iné takisto stanovená. Na poskytovanie iných služieb, za čo sa platí. Takže aj banka, aj za niečo iné. Má zarábať a jej hlavná podnikateľská činnosť je. Takže asi toľko.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel k vystúpeniu pani poslankyne Tkáčovej povedať, že ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Buriana sa mi pozdáva, a to z toho dôvodu, že rieši hlavne situáciu pri vkladaní euromincí a eurobankoviek tých bežných ľudí, ale aj pre tie malé drobné firmy, pretože pre nich je to možnože aj technicky, aj fyzicky dosť ťažko predstaviteľné, aby dennodenne túto činnosť vykonávali a aby boli, dá sa povedať, relatívne na tom stratoví. Takže pokiaľ je toto obmedzenie do konca augusta, je to dočasné. Myslím si, že možno to strpieť a od 1. septembra, myslím si, že sa nájde riešenie, ktoré bude určitým väčším kompromisom a praktickejším vstupom pre obidve strany. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Tkáčová.

  • No, pán kolega, vy ste to veľmi presne pomenovali, pán kolega Ďuračka. Samozrejme každý, kto podniká, tak si účtuje za tovary a za služby. Tak ako si ten pekár účtuje za tovar, tak si banka účtuje za službu. A vklad v hotovosti je jednoducho služba. Na tom nezmeníme ani vy, ani ja nič. Ja som ani raz nepovedala, že problém nie je. Problém je a je veľký, pretože hlavne malí živnostníci musia behať s vedrami plnými mincí a nikto im za toto nezaplatí. V tomto sa my zhodneme. Toto problém je.

    Nezhodneme sa v tom, ako to chcete riešiť. Ja som vám povedala, kde je riešenie. Máme Národnú banku Slovenska, stratila pozíciu strážcu národnej meny, tak nech vykonáva službu pre občanov, pre obchodníkov, pre živnostníkov, pre každého. Nech preberá mince bezplatne. A to zo zákona aj robí. Takže nie je problém v tom, že sa zhodneme, kde nás topánka tlačí, ale problém je v tom, ako to právne vyriešime. Myslím, že tým som aj pánovi Haleckému odpovedala. Ďakujem.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pásztor. Pripraví sa pán poslanec Ďuračka.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, rokujeme o vládnom návrhu zákona, o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obec a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý podľa dôvodovej správy je potrebný preto, lebo do pôsobnosti územnej samosprávy prešli právomoci v rôznych oblastiach života a zároveň s decentralizáciou prebehla aj decentralizácia majetku, ktorá súvisí s výkonom jednotlivých právomocí.

    Takto sa do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov dostali stavby bez pozemkov, na ktorých stoja a ktoré aj v súčasnej dobe sú vo vlastníctve pôvodných vlastníkov. Do roku 1990 dochádzalo k výstavbe zariadení spadajúcich pod pojem národného majetku aj bez majetkoprávneho usporiadania vlastníctva stavby s pozemkom pod ňou.

    To znamená, že v súčasnej dobe sú vo vlastníctve obce a vyšších územných celkov stavby, pod ktorými pozemky nie sú vo vlastníctve, ale osôb, predovšetkým fyzických osôb. Nakoľko vlastníkmi týchto pozemkov vo väčšine prípadov, ako som už uviedol, sú fyzické osoby, moje vystúpenie k tomuto návrhu zákona bude predovšetkým z pohľadu v záujme týchto osôb.

    Samotná dôvodová správa uvádza, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov v ustanovení § 141 umožňoval vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky zastavané stavbami, ktoré boli pred 1. 10. 1995 vo vlastníctve štátu a pri ktorých dosiaľ neprišlo k majetkoprávnemu vyrovnaniu na návrh obce, ktorá návrh na vyvlastnenie mohla podať najneskôr do 31. 12. 2000. Z uvedeného je zrejmé, že do 31. 12. 2000 obce mali účinný právny prostriedok na to, aby sa vyriešilo vlastnícke právo k pozemkom pod stavbami v ich vlastníctve.

    Nemôžem súhlasiť s názorom vlády prezentovanom v dôvodovej správe, že obce tento inštitút nevyužili vzhľadom na zdĺhavý proces dodatočného vyvlastňovania, na ktoré bolo potrebné zabezpečiť vypracovanie nových geometrických plánov, vyžiadania listov vlastníctva a zistenia nesúhlasu vlastníka pozemku s predajom.

    Vypracovanie geometrického plánu, zabezpečenia listov vlastníctva ani zisťovanie súhlasu vlastníkov pozemkov s predajom nebolo také náročné, že by sa to nedalo zvládnuť v priebehu piatich rokov. Pritom stačilo podať návrh do 31. 12. 2000 a rozhodnutie o dodatočnom vyvlastnení mohlo byť vydané neskôr.

    Od roku 1990 do doby predĺženia tohto návrhu zákona tak obce, ako aj vyššie územné celky riešili otázku získania vlastníckeho práva k pozemkom pod stavbami v ich vlastníctve, a to odkúpením od pôvodného vlastníka alebo zámenou za iný pozemok.

    Nevidím dôvod na to, aby zákonom bol upravený postup pri zámene pozemku s vlastníkom pozemku pod stavbou vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku. Najmä ak vláda určuje, že náhradný pozemok môže byť poskytnutý iba v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok zastavaný a na tom istom katastrálnom území.

    Takto zásadne zasiahnuť do pôsobnosti samosprávnych orgánov nie je odôvodnené, lebo každý prípad je iný a súčasná právna úprava ohľadom nakladania s nehnuteľným majetkom týchto samosprávnych orgánov ukladá schválenie prevodu vlastníctva vrátane zámeny zastupiteľstvom. Existuje teda účinný prostriedok kontroly v tom, že o zámene rozhoduje nadpolovičná väčšina poslancov, ktorí pri rozhodovaní berú do úvahy osobitosti každého prípadu a záujmy tej územnej samosprávy, v ktorej sú poslancami.

    Z tohto návrhu zákona mám dojem, akoby vláda chcela primäť občanov k tomu, aby svoje pozemky pod stavby vo vlastníctve týchto územných samospráv čo najskôr vyriešili, lebo v opačnom prípade im bude poskytnutý náhradný pozemok v rámci konania o nariadenie pozemkových úprav a v tomto konaní je už naozaj otázne, akú bude mať skutočnú hodnotu náhradný pozemok.

    Z hľadiska právnej istoty vlastníka budovy za odôvodnené považujem z celého návrhu iba § 4, ktorý rieši otázku vzniku vecného bremena k pozemku pod stavbou na základe tohto zákona. Toto vecné bremeno umožňuje vlastníkovi stavby držbu a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Ak v tomto ustanovení sú dostatočne určito a jednoznačne upravené práva vlastníka stavby, pýtam sa, prečo je potom potrebné zbaviť vlastníka pozemku jeho vlastníckeho práva, ak sú práva vlastníka stavby dostatočne garantované.

    Spôsob riešenia tohto problému cez zriadenie vecného bremena považujem za dostačujúci a tento sa už osvedčil v prípade bytových domov, keď vzniká podľa zákona č. 189/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Teraz má slovo pán poslanec Ďuračka.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcel som využiť možno dvojminútový limit, ale tam by som to asi nestihol, pretože odznelo okolo tých bánk niekoľko vecí a tým iniciátorom okolo tých mincí som bol ja z niekoľkých dôvodov. Pretože, keď si prečítame zákon o bankách, tak je tam napísané, že banky sa majú správať v prvom rade seriózne voči svojim klientom. Keby sme tie peniaze, ako tuná hovorila pani kolegyňa Tkáčová, nechali doma v trezoroch, vo vreckách a podobne, tak tie banky by mohli zaniknúť. Pretože nemali by relatívne z čoho existovať, nemali by čo robiť, nemali by komu čo poskytovať.

    Čiže keď si prejdeme päť kilometrov za hranice do Kittsee alebo zoberme Hainburg a podobne, tá istá banka, nebudem ju menovať, ktorá má dcéru na Slovensku, tam sa deje to, čo hovoril pán Janiš. Donesieme vedro mincí rôznych druhov, vysypeme do mašinky, mašinka zráta, dáme svoju kreditnú kartu, pekne na účet prečíta a pripíše, zoberie za to 0,3 eura, poďakujeme sa alebo nám sa poďakujú, že sme vôbec tie peniaze do tej banky doniesli, aby mohla s nimi pracovať a ideme pekne spokojní domov.

    Ale na Slovensku sa udialo niečo iné. A to malo niekoľko dôsledkov. Po prvé. Na euro sme sa tešili všetci určite. Pretože to bol posledný krok k tomu, aby sme boli plnoprávnou krajinou Európskeho spoločenstva. To, čo je. Boli tam spojené tri krát šestnásť. To bolo, 16 rokov sme mali korunu, boli sme 16. krajina, ktorá vstúpila do euro platidiel a 16. januára sa končilo fakticky duálne používanie koruny aj eura. Prišli k tomu Vianoce, prišiel nový rok, prišli prázdniny. Banky povedali 5. januára začneme až účinkovať. Od 1. januára už boli v platnosti kreditné karty alebo platobné karty, nazvime si to tak ale, bohužiaľ, vis maior došla do toho energetická kríza.

    Čiže pán premiér a myslím si vláda a ministri sa museli venovať niečomu inému. Venovali sa tomu, aby táto krajina vôbec existovala. Klobúk dolu. Banky namiesto toho, aby takisto troška pomohli tomuto všetkého a tej kríze, ktorá sa vo svete deje a, samozrejme, postihuje Slovensko a dosť značne, to teraz začína takisto vplývať, jednoducho 16. januára nenahodili percentá, tak to bolo na koruny, lebo je rozdiel brať 2, 3 % zo 100 korún a je rozdiel brať 2, 3 % z hodnoty vložených mincí. To bolo publikované, to tak bolo. Preto ma viedlo k tomu to, že som vôbec toto predložil. A všetko sa to týkalo hlavne tých malých živnostníkov, malých podnikateľov, novinové stánky, tabaky, malé reštaurácie, pohostinstvá a tak ďalej. Pretože ma prekvapilo, keď sme mali sedenie s asociáciou bánk, ako povedali, že s veľkými hypermarketmi a podobnými veľkými obchodmi majú dohodnuté iné percentá, iné provízie a podobne. Takže to je ešte niečo nehoráznejšie. Pretože v tomto prípade ten občan, ten malý živnostník zostal až na tom poslednom mieste.

    Dneska som si prečítal pár takých, povedal by som, štúdií, čo poskytla Národná banka, poskytlo ministerstvo financií a poskytla takisto asociácia bánk. Je tam dosť zaujímavých vecí, ale najdôležitejšie, čo je asociácia bánk, samozrejme, kde sú združené všetky banky na Slovensku, konštatuje, že sa nič nezmenilo, iba prerátali konverzným kurzom svoje poplatky, svoje percentá a tak ďalej.

    Je to nehorázna lož, pretože, keď si zoberieme, že do konca roka 2008, pokiaľ ste platili platobnou kartou v korunách, tak ste mali poskytovatelia služieb, či to boli pohostinstvá, hoteliéri, hypermarkety a podobne dohodnuté percentá. Percentá napríklad na korunové sadzby boli, ako kto mal dohodnuté, ja poviem konkrétny príklad, čo sa týkalo okolo mňa, bolo okolo 1,2 %.

    Pokiaľ ste platili kartou v zahraničnej mene, to bolo euro, bola to libra, dolár a podobne, tak znova boli dohodnuté percentá a tie boli podľa toho, ako kto zasa mal, 2 – 2,5, 3 – 3,5 % až. Prišiel prvý január, slovenskou menou sa stalo euro. Ale banky, bohužiaľ, na to zabudli. A znova na to zabudli.

    Čiže pokiaľ ste platili kreditnými kartami, vás sa to netýkalo, vám strhnú to, čo platíte, ale opýtajte sa poskytovateľov služieb, koľko im stŕhajú. Stŕhajú im percentá, ako keby ste platili cudzou menou. Až po stretnutí s asociáciou bánk a s bývalou, napríklad tu konkrétne, čo mala sporiteľňu na starosti pani Ovesny Straka, došlo k tomu, že odrazu aj tých mojich priateľov navštívili a začali ponúkať služby, nové zmluvy. Ale prečo nedali tie zmluvy, ktoré boli v slovenskej mene dakedy v roku 2008? Čiže keď mala v slovenskej mene v korunách sadzbu danú 1,2 %, prečo nám tu neponúkli banky 1,2?

    Do minulého týždňa podobne, a u niektorých to ešte aj dneska platí, platia 2,5 %, 3 % a tak ďalej, rozumiete ma. Čiže znova stále tieto banky berú, že na Slovensku zatiaľ nie je národná mena euro, ale stále euro je ako cudzia mena.

    Čiže mali by sa tie banky troška spamätať, mali by zabudnúť na to, ako zarábali na kurzových rozdieloch, keď zaplatil v eurách, najprv to išlo premenou, dve koruny zarobili na rozdiele v eurách, na korunový účet dali o dve koruny menej, popri tom strhli 3,5 % z toho, že to bola zahraničná platba. Toto keď si narátate, mňa osobne alebo moju manželku, ja už to nemám, to stálo ročne okolo 700- až 800-tisíc na malom hotelíku, pretože mal som tam, samozrejme, zahraničnú klientelu. Väčšinou všetky platby boli v kreditných kartách, takže toto im všetko padlo.

    A teraz oni nevedia, veď oni sú takisto podnikatelia, ako je podnikateľ ten predajca, ako je podnikateľ nejaký obchodník, nejaký šuster, hocikto iný, lenže banky, to je niečo osobitné u nás, na to sa nesmie siahnuť, banky treba brať, klaňať sa im a neviem čo. Nie, mali by ich zistiť a padnúť takisto troška na zem a tie svoje zisky takisto na takú úroveň, akú majú bežní normálni podnikatelia, pretože banky dostali očistené od bývalej vlády, dostali ich pekne čisté, kúpili si ich, ja nehovorím, že dostali zadarmo, kúpili si ich, neboli tam žiadne veľké dlhy a podobne, došli na to, že podnikali. Tak nech podnikajú seriózne aj dneska, keď na Slovensku platí euro a euro je naša národná mena. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Neregistrujem žiadnu faktickú poznámku, takže mi dovoľte, aby som vyhlásil rozpravu za skončenú. Pýtam sa ministra, či chce k rozprave zaujať stanovisko? Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďalej nasleduje

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s použitím štátnych finančných aktív na úhradu výdavkov v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci porušenia cenovej disciplíny spoločnosťou Slovnaft, a. s.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač číslo 898, správa výboru je 898a.

    Pán minister, máte slovo a uveďte tento materiál.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v roku 2005 udelilo ministerstvo financií spoločnosti Slovnaft, akciová spoločnosť za porušenie cenovej disciplíny pokutu vo výške 44,5 milióna eur, čo je 1 341,6 miliardy Sk.

    Najvyšší súd Slovenskej republiky znížil výšku pokuty, ktorú spoločnosť Slovnaft, a. s. už zaplatila. Pretože Ministerstvo financií Slovenskej republiky neuspelo s mimoriadnym opravným prostriedkom proti verdiktu Najvyššieho súdu, boli všetky opravné prostriedky zo strany ministerstva financií vyčerpané. Na základe tohto je potrebné spoločnosti Slovnaft, akciová spoločnosť zaplatiť 16 713 401, 61 eur, čo v prepočte zodpovedá 503 507 937 Sk. Na úhradu rozdielu zaplatenej pokuty a pokuty potvrdenej v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky navrhuje vláda Slovenskej republiky použiť štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií.

    V súlade s § 13 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o použití štátnych finančných aktív na výdavky štátneho rozpočtu rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky. Na základe uvedeného navrhuje vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky, aby vyslovila súhlas s použitím štátnych finančných aktív. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jozefa Buriana, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády. Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podal správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s použitím štátnych finančných aktív na úhradu výdavkov v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci porušenia cenovej disciplíny spoločnosťou Slovnaft, a. s.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor prerokoval danú správu. Gestorský výbor nedostal od začiatku rokovania k návrhu na vyslovenie Národnej rady s použitím finančných aktív v nadväznosti na rozsudok žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, a preto ako gestorský výbor odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh o použití štátnych finančných aktív na úhradu výdavkov v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu a vysloviť súhlas.

    Zároveň predmetná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s použitím štátnych finančných aktív na úhradu výdavkov v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu v právnej veci porušenia disciplíny bola schválená uznesením gestorského výboru 441 z 28. januára 2009. Výbor zároveň určil Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu a zároveň ho poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia tvorí prílohu spoločnej správy.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som písomnú prihlášku, samozrejme, je tu možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pýtam sa, kto sa do nej hlási? Pokiaľ nikto, ďakujem. Uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem ministrovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Takže myslím, vážené kolegyne, kolegovia, že sériu návrhov zákonov, ktoré predkladal pán minister financií, máme za sebou. Teraz je ďalším bodom prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač č. 880, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom máme v rozhodnutí predsedu č. 900.

    Slovo má teraz pán minister zdravotníctva Richard Raši a uvedie tento vládny návrh zákona.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008 z dôvodu úpravy § 27 týkajúceho sa kategórií zdravotníckych pracovníkov a s ním súvisiacich ustanovení zákona.

    V predkladanom návrhu zákona sa riešia aj ďalšie témy vyvolané aktuálnou potrebou, a to umožnenie vzniku špecializovaných centier na sústreďovanie vybraných zdravotných výkonov, doplnenie ustanovení týkajúcich sa inštruktorov a kurzov prvej pomoci, registrácia zdravotníckeho pracovníka, podmienka výkonu zdravotníckeho povolania, možnosti zrušenia registrácie, povinnosť poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť plne uhrádzanú alebo čiastočne uhrádzanú na základe verejného zdravotného poistenia, ak má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným jej poistencom.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Teraz by mal dostať slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pán poslanec Valocký, ale neregistrujem ho v sále. Dobre, tak poprosím krátku minútovú prestávku, zrejme je nejaký dôvod. Áno ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ešte raz. Spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor je pán poslanec Valocký a prednesie spravodajskú správu k tomuto návrhu zákona.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, podávam správu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 880).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 880).

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    V návrhu zákona sa okrem zákona o poskytovateľoch novelizujú v článkoch II, III a IV aj ďalšie zákony – zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe, zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočet obcí, vyšších územných celkov.

    Predložený návrh právne upravuje existenciu tých centier, ktoré sú už v poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zriadené. Z toho dôvodu návrh zákona nebude mať finančný dopad na rozpočet verejnej správy a nepredpokladá sa dopad na zamestnanosť. Úprava nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 900 zo dňa 14. januára 2009 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbor prerokoval do 8. apríla a gestorský do 14. apríla. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za spravodajskú správu. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pána poslanca Novotného. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, nechcem dlho hovoriť k zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách. Myslím, že to, čo povedal pán minister v úvodnej reči, by som musel len opakovať, keby som chcel popisovať tento zákon a nechcem sa pustiť ani do nejakých konkrétnych politických hodnotení, pretože ide viac-menej o technický zákon, ktorý chce vylepšovať niektoré ustanovenia, ktoré aplikačná prax ukázala, že je potrebné pozmeniť. Nebudem veľmi diskutovať ani s názorom pána ministra na zmenu názvu danej komory, ktorá je uvedená v tomto zákone, respektíve na zaradenie nejakých ďalších zdravotníckych povolaní do zoznamu povolaní.

    Chcem sa pristaviť ale pri dvoch momentoch tohto zákona. K jednému budem podávať pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, ale chcem naň len upozorniť. A čo sa týka druhej veci, tu ma bude skôr zaujímať názor pána ministra, pretože sme už o tom diskutovali vo výbore pre zdravotníctvo.

    Myslím si, že v čl. I v bode 3 vládneho návrhu, ktorý sa týka § 7 ods. 3 písm. a), v ktorom sa upravujú jednotlivé typy ambulancií, sme pod č. 3 zaradili lekársku službu prvej pomoci, a to 3a lekársku službu prvej pomoci pre dospelých, lekársku prvej pomoci pre deti a dorast, ako aj špecializovanú zubnú lekársku službu prvej pomoci. Myslím si, že prax ukázala, že toto stále nie je ešte dostatočné triedenie a možno by bolo vhodné zaradiť aj ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých a pre deti a dorast. Teda kombinovanú lekársku službu prvej pomoci.

    Odôvodnenie. Vzhľadom na akútny nedostatok lekárov na celom Slovensku, najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, a vzhľadom na zabezpečenie dostupnosti lekárskej služby prvej pomoci je nevyhnutné zriaďovať zmiešanú ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci tam, kde je to potrebné, nevyhnutné a kde sa ináč veľmi ťažko dá vykryť lekárska služba prvej pomoci, kde by ošetroval všeobecný lekár pre dospelých, deti a dorast a pediater dospelých pacientov.

    Do roku 2004 platilo odborné usmernenie č. 30 z roku 1998 o lekárskej službe prvej pomoci, ktorým bolo možné prevádzkovať zmiešanú lekársku službu prvej pomoci. Súčasný návrh zákona pozná ambulanciu LSPP, nerieši v ňom ale personálne zabezpečenie lekárov, ktorých je na Slovensku nedostatok, aby sa mohli navzájom zastupovať, teda, aby ich mohli pediatri ošetrovať dospelých a všeobecní lekári mohli ošetrovať deti. Po vydaní zákona č. 578 odborné usmernenie prestalo platiť a žiadna legislatíva, ktorá by ukazovala poskytovanie LSPP alebo upravovala, nebola vydaná.

    Mám informácie, že pripomienku v tomto znení podala na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky aj Asociácia súkromných lekárov, aj VÚC Žilina, žiaľ, nebola podaná ako záväzná, preto ju ministerstvo zdravotníctva asi nezobralo do úvahy. Mám tu jeden konkrétny príklad, nejdem vás s tým zabávať, ktorý poslali lekári z regiónu Horehronia v Závadke nad Hronom, to je región Polomka, Telgárt, Pusté Pole, kde v krátkom čase zomreli dvaja lekári. Žiaľ, jedna lekárka je zo zdravotných dôvodov na dôchodku a v súčasnosti tu pracuje päť všeobecných lekárov pre dospelých a traja pediatri. Vedúca odboru zdravotníctva a sociálnej práce ich zaviazala od 1. 1. 2009 zabezpečiť do služby dvoch lekárov súčasne z toho dôvodu, že podľa súčasnej legislatívy nemôže ošetrovať pediater dospelých pacientov a všeobecný lekár nemôže ošetrovať deti. Je pochopiteľné, že cez deň nemôže dospelý pacient mať svojho ošetrujúceho lekára pediatra.

    Účinnosť zákona č. 578/2004, ktorým sa zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre denné ambulancie, sa pripisuje aj na LSPP, keďže nie je žiadna iná legislatíva. Je absurdné, že podľa súčasnej legislatívy stredný zdravotnícky pracovník v rýchlej zdravotníckej pomoci bez lekára môže každému podať zdravotnú pomoc a lekár pediater v lekárskej službe prvej pomoci nemôže ošetriť, teda podať prvú lekársku pomoc dospelému pacientovi a všeobecný lekár dieťaťu, ale na pokyn operačného strediska Rýchlej zdravotníckej pomoci musí lekár LSPP ísť podať prvú lekársku pomoc každému. Vtedy nikoho nezaujíma či je pediater, alebo všeobecný lekár. V LSPP však nemôže všeobecný lekár pre dospelých vybrať dieťaťu kliešťa, čo je teda dosť smiešne a v prípade poškodenia zdravia, prípadne smrti z dôvodu odmietnutia je zodpovedný práve ten lekár, ktorý pomoc podľa súčasnej legislatívy odmietne. Treba pripomenúť, že pediatri vo svojej ambulancii môžu mať v zmysle zákona pacientov do 26 rokov, čo sú už dospelí ľudia.

    V tomto konkrétnom prípade je naozaj veľký technický problém, je doslova technicky nemožné zabezpečiť dvoch lekárov súčasne, preto by som sa chcel aj uvedením tohto konkrétneho príkladu prihovoriť za také riešenie, aby sme dali možnosť zriadiť ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých a pre deti a dorast, kde by slúžil, povedzme, v takomto regióne v takejto situácii jeden lekár, či už všeobecný lekár pre dospelých, alebo všeobecný lekár pre deti a dorast.

    Druhý moment, pri ktorom by som sa rád pozastavil, je novelizovaný článok III, ktorým sa novelizuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, a to § 7 ods. 6, kde sa upravujú slová prevádzkovať lekársku službu prvej pomoci a nahrádzajú sa slovami, nejdem čítať celý tento text. Chcem v tejto súvislosti len upozorniť, že s veľkou pravdepodobnosťou by sme mohli využiť v druhom čítaní v apríli tento čl. III vo vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch, týkajúci sa zákona o zdravotnej starostlivosti na to, aby sme riešili lekársku službu prvej pomoci.

    Ako iste viete, v januári rezonovala vo verejnosti petícia, ktorú podpísalo bezmála 100 všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast, ktorú prerokoval aj výbor pre zdravotníctvo a týkala sa veľmi nevyhovujúceho riešenia lekárskej služby prvej pomoci v súčasnosti na Slovensku.

    K tej genéze vývoja lekárskej služby prvej pomoci treba povedať, že pri schvaľovaní zákonov v roku 2004 bola vtedajšia predstava ministerstva zdravotníctva taká, že lekárska služba prvej pomoci ako forma poskytovania zdravotnej starostlivosti nebude existovať. Ale že všeobecní lekári pre dospelých, respektíve všeobecní lekári pre deti a dorast sa navzájom dohodnú v danom subregióne v danej oblasti v rámci okresu alebo časti mesta, ako si navzájom v poobedňajších a nočných hodinách budú zabezpečovať nepretržitú 24-hodinovú starostlivosť o kapitovaných pacientov.

    V tom čase ale prešiel aj pozmeňujúci návrh poslancov v Národnej rade, ktorý ponechal lekársku službu prvej pomoci ako samostatnú formu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Musím povedať, že novela zákona o zdravotnej starostlivosti v roku 2007, vládna novela doviedla celú túto situáciu podľa mňa do absurdnej roviny, v ktorej sa dneska nachádzame, keď jeden poskytovateľ zdravotnej starostlivosti – súkromný všeobecný lekár pre dospelých alebo všeobecný lekár pre deti a dorast musí zo zákona vykonávať lekársku službu prvej pomoci u iného súkromného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý má vydané povolenia a licenciu na prevádzkovanie LSPP.

    A z toho vznikajú všetky ďalšie problémy, ktoré ste určite zachytili na verejnosti, že majú nízke ohodnotenie, že v niektorom kraji majú päť služieb, v inom kraji vyjde jedna služba všeobecnému lekárovi za tri mesiace, že je porušovaný Zákonník práce, že nemajú právo na oddych po takejto nočnej službe, pretože musia ísť do vlastnej ambulancie, kde ich nemá kto zastúpiť a všetky ďalšie problémy.

    Preto by som chcel vyzvať pána ministra aj v zmysle uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prijal po prerokovaní petície, ktorú vzal na vedomie a ktorou požiadal ministra zdravotníctva predložiť Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo informáciu o riešení problematiky LSPP v termíne do 31. marca 2009, takže verím, že ak do 31. marca 2009 ministerstvo zdravotníctva pripraví nejaké optimálnejšie riešenie, budeme vedieť využiť otvorený zákon o zdravotnej starostlivosti v čl. III predloženej novely zákona o poskytovateľoch na to, aby sme to hneď aj legislatívne upravili. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Laššáková, poslanec Urbáni, pán poslanec Halecký. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa pristavím pri tej časti vystúpenia pána poslanca, kde hovoril o lekárskej službe prvej pomoci a umožniť ju rozšíriť s tým, že v tých odľahlých miestach by mohli túto službu vykonávať aj všeobecní lekári, aj pediatri. Aj ten list, ktorý tu prečítal, som o ňom informovaná, lebo práve ide o náš kraj, kde sa na mňa obrátili, a teda ma požiadali, pokiaľ tento zákon bude v legislatívnom procese, aby sme tieto veci riešili. A ja si myslím, že bude dobré, ak aj v zdravotníckom výbore, a myslím si, že je tu ochota, aby sme tieto veci riešili, preto by som chcela poprosiť pána ministra, aby v týchto prípadoch vyšiel v ústrety hlavne v tých odľahlých oblastiach, aby bola tá lekárska služba prvej pomoci dostupná pre všetkých. Lebo si myslím, že je to zbytočný luxus tam, kde nie sú lekári, aby bola osobitná pre dospelých a osobitná pre deti. Predsa na lekársku pohotovosť ide človek, keď potrebuje akútne, má zhoršený zdravotný stav a nejaké akútne vyšetrenia, liečenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, od začiatku 90 rokov upozorňujem tých, ktorí na Slovensku vykrikovali, že máme strašne veľa zdravotníckych pracovníkov, či sestier, či lekárov, že ich máme len zle alokovaných a jeden deň budeme mať problém. Sú o tom mnohé dokumenty, hlavne zo začiatku tohto storočia, kde som publikoval, že nemáme dosť lekárov, prečo naše lekárske fakulty produkujú len 400 lekárov ročne, prečo nie 600, ako je kapacita, možno aj viacej, lebo bude krízové obdobie, lekári nám odídu a zostanú nám mladí a starí a tá najvýkonnejšia stredná vrstva tu nebude.

    Táto otázka je aj u všeobecných lekárov. Treba prijať nejaké opatrenia, aby na prechodné obdobie mohli všeobecné lekárstvo, kým si spravia atestáciu záujemcovia, sme v tomto prípade riešili nejako ináč.

    Máme územia alebo lokalitu na Slovensku, kde nie je dostatok, ako povedala aj pani poslankyňa Laššáková, dostatok pediatrov a dostatok všeobecných lekárov, aby pokryli všetky služby lekárskej pohotovostnej služby. Je potrebné, aby bola zachovaná, alebo aby sme odsúhlasili kombinovanú, kde by mohli pediatri slúžiť všeobecní a všeobecní pediatrov. Robilo sa to roky, ja nehovorím, že to je najmodernejší trend, ale nie je iná možnosť. Možnosť by bola len tá, o ktorej tu hovoril aj kolega Novotný, že by si každý obhospodaroval svoj rajón, potom ale ešte nie sú na to pripravení ani poskytovatelia, ani pacienti, lebo tam treba súčinnosť veľmi veľká aj s pacientmi.

    Čiže prihováram sa na prechodné obdobie, aby bola kombinovaná a hľadať do budúcnosti dlhodobé riešenia, ktoré túto situáciu vyriešia, aby pacient mal prístup k zdravotníckym službám v každom jednom regióne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel podporiť takisto stanovisko všetkých, ktorí vystúpili predo mnou, či už predsedov pána Novotného, pána Urbániho aj pani poslankyňu Laššákovú, že riešenie, o ktorom hovoria a ktoré navrhujú, je žiaduce, potrebné a dokonca nevyhnutné v praxi lekárskej služby prvej pomoci hlavne v okresoch, ktoré majú nízky počet obyvateľov, z toho vyplývajúci nízky počet lekárov či už vo sfére všeobecných lekárov, praktických lekárov, alebo detských lekárov.

    Takže návrh, aby legislatívne bola stanovená a upravená nejaká kombinovaná ambulancia pre deti a pre dospelých v rámci služby lekárskej prvej pomoci je odôvodnená a myslím si, že je teraz vhodný čas, vhodná doba, aby sa to legislatívne upravilo.

    Myslím si, že prakticky a bezprostredne by to mohol riešiť už lekár vyššieho územného celku, ktorý by mohol zvážiť, ktoré lekárske služby prvej pomoci, ktoré okresy alebo ktoré mikroregióny si vyžadujú takéto riešenie a mohol by už prakticky ako prechodné riešenie, ale aj ako možnosť trvalého riešenia tieto veci prakticky realizovať. Takže za tie kombinované riešenia lekárskej služby prvej pomoci pre deti a pre dospelých, myslím si, že väčšina lekárskej obce sa prihovára. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Novotný. Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať všetkým, ktorí na mňa reagovali a cítil som naozaj vecný tón aj podporu tohto riešenia, tohto nápadu. Koniec koncov, tento nápad naozaj, ako povedala pani poslankyňa Laššáková, prichádza z terénu a mali by sme ho akceptovať. Mohol by byť riešením nielen v Banskobystrickom kraji, ale možno aj v Prešovskom a Košickom kraji, kde je naozaj veľký problém so všeobecnými lekármi pre deti a všeobecnými lekármi pre dospelých.

    Každopádne treba povedať, nech nájdeme už akékoľvek riešenie na lekársku službu prvej pomoci, možno aj čiastočnú profesionalizáciu, o tom budeme určite ešte diskutovať, lebo nie je to predmetom tohto zákona. Som o tom presvedčený a musím súhlasiť s pánom poslancom Urbánim, že proste títo lekári, takáto profesia všeobecný lekár nám na trhu zdravotníckych služieb chýbajú. My musíme nájsť model, ako zatraktívniť túto profesiu pre mladých kolegov, možno pre internistov, možno pre iné špecializácie, ktoré sú v nemocniciach, aby proste bolo zaujímavé ísť na zdravotnícky obvod, aby som sa ľudovo vyjadril, aby bolo zaujímavé pre lekára byť všeobecným lekárom. A nie je to vždy len o platbách. Nie je to vždy o tom, že zvýšime kapitačnú platbu alebo urobíme kombinovanú platbu a máme to vyriešené. Naozaj nám chýbajú títo lekári a zvlášť na východe republiky, odkiaľ pochádzam, kde bývam, sa tie oká v sieti veľmi zvyšujú. Tie spádové oblasti pre jedného všeobecného lekára sa pohybujú pomaly pri čísle 3 000 pacientov, čo je naozaj už problém kvalitne poskytovať zdravotnú starostlivosť a mať prehľad o týchto pacientoch. Čiže je to veľká výzva pre to, aby sme našli model, ako zatraktívniť profesiu všeobecného lekára pre mladších kolegov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či pán minister chce zaujať stanovisko? Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Budem hovoriť veľmi krátko, lebo nás čakajú ešte zaujímavé zákony. Dôležité je to, vieme, samozrejme, že na jednej strane máme regióny, kde nemáme dostatok všeobecných lekárov aj dostatok pediatrov, na druhej strane si musíme uvedomiť aj jednu vec. Keď sa stane pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, kto bude niesť následky, keď dospelý lekár bude mať problém alebo odmietne ošetriť dieťa, lebo sa nebude cítiť kompetentný? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som len chcel upresniť, ako sme počuli pána poslanca Novotného, zákon prijatý v roku 2004 predpokladal nemať LSPP, čiže lekársku službu prvej pomoci. To znamená, aby nevznikol dojem, že my nechceme, táto vládna koalícia lekársku službu prvej pomoci. Naopak, my ju chceme a treba dotiahnuť všetky dôsledky, tak ako pán minister povedal, či detský môže ošetrovať dospelých, či dospelý môže ošetrovať deti. Myslím si, že to bude ešte diskusia v odbornej verejnosti, v zdravotnom výbore. Predpokladám, že LSPP zostane a budeme tieto aktuálne situácie riešiť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh má parlamentnú tlač č. 829 a spoločná správa výborov je uverejnená ako tlač 829a.

    Slovo má opäť pán minister Raši a uvedie tento vládny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom návrhu zákona je zavedenie opatrení na efektívne využívanie verejných zdrojov pri praktickej realizácii liekovej problematiky. S problematikou liekovej politiky pri liekoch a zdravotníckych pomôckach a dietetických potravinách novela zákona súvisí tak, že určuje najmenej štyri termíny kategorizácie liečiv a liekov v súlade so smernicou Rady č. 89/105.

    Ďalej sa v návrhu zákona navrhuje doplnenie medicínsko-ekonomického rozboru dietetickej potraviny a dopĺňajú sa ustanovenia, podľa ktorých sa ministerstvu zdravotníctva ustanovujú úlohy v oblasti kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.

    Zo zákona sa vypúšťajú z prílohy č. 2 niektoré ustanovenia o očkovaní vzhľadom na pripravenú vyhlášku, ktorou sa upravujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, ktorá sa vydáva ako vykonávací predpis k zákonu č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona reaguje aj na konanie proti Slovenskej republike o porušení zmluvy, o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 zmluvy v platnom znení. Slovenská republika sa zaviazala odstrániť nedostatky vo veci vykonávania smernice Rady č. 89/105.

    Vážený pán predsedajúci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Jánovi Zvonárovi a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodní návrh a stanoviská gestorského výboru. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo bol určený ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 829).

    V zmysle § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam informáciu o výsledkoch rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Zákon bol prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, uznesenie č. 549 z 27. januára 2009.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti a neprijal platné uznesenie.

    Gestorský výbor neprijal spoločnú správu z dôvodu, že nebol uznášaniaschopný. Z prerokovania výborov vyplýva 16 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v informácii o rokovaní vo výboroch v bode IV. O týchto návrhoch dám hlasovať pri hlasovaní naraz.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za uvedenie spravodajskej správy. Otváram rozpravu, písomnú prihlášku som... Pani Mušková, procedurálny návrh? Nie? Ďakujem. Takže otváram rozpravu. Keďže nie je písomná prihláška, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Áno, pani poslankyňa Mušková do rozpravy. Ďalej prosím? Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa v krátkom vystúpení venovala navrhnutej novele zákona, kde chcem poukázať na niektoré nezrovnalosti, kde by som poprosila o podporu. Chcela by som venovať pozornosť prvému bodu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa spomenutý zákon. Dovoľujem si upozorniť, že nie je logický a vnáša chaos a najmä možnosť rôznych výkladov § 2 ako celku. Ak si všimneme body 1 a 2 návrhu zákona, zistíme, že sú identické. Ich úlohou je zaradiť medzi úkony plne hradené na základe verejného zdravotného poistenia tri druhy očkovania, a to, povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určitý vek, povinné očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku vybraných nákaz a povinné mimoriadne očkovanie v rozsahu určenom alebo nariadenom orgánmi štátnej správy.

    V prípade bodu dva v návrhu zákona ide o logické začlenenie v súlade so štruktúrou a stavbou zákona, keď sa menované očkovania zaraďujú tam, kam patria, do § 3 pôvodného zákona, kde teda patria medzi zdravotné úkony. Avšak v prípade bodu 1 ide o začlenenie duplicitné, nesprávne, keď sa očkovanie nelogicky začleňuje do úplne iného paragrafu, než kam patria, a to do § 2 medzi preventívne prehliadky. Jeho vypustením by sa nezmenil teda text, ktorý je v pôvodnom zákone a ktorý hovorí o tom, prečítam teda písmeno l pôvodné, aby mi niekto nepovedal, že ja vypúšťam preventívne očkovanie alebo preventívne prehliadky.

    Písmeno l znie, pôvodné teda, ktoré by zostalo: „l) preventívne prehliadky a preventívne očkovania v rozsahu určenom alebo nariadenom orgánmi štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva na ochranu zdravia a na predchádzanie prenosným ochoreniam.“ Teda v podstate by zostávalo tak, ako bolo.

    Dovolím však upozorniť na to vnášanie chaosu pri výklade tohto paragrafu. Chcem upozorniť, že zákon č. 280/2002 o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov § 3 ods. 2 viaže výplatu rodičovského príspevku na dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu § 2 zákona č. 577/2004. Ak by sa práve do tohto paragrafu včlenilo očkovanie, ako je to v návrhu zákona v bode 1, automaticky by bolo dané vyplácanie rodičovského príspevku do súvislosti s podrobením sa povinnému očkovaniu.

    Ja som toto konzultovala s viacerými právnikmi a stretla som sa s rôznymi výkladmi v tejto súvislosti. Takže navrhnutú úpravu zákona vnímam ako pritvrdenie toho, čo tu už bolo, pretože sankčný postih za nepodrobenie sa povinnému pravidelnému očkovaniu je už stanovený v zákone o verejnom zdravotníctve, kde jeho maximálna výška za každé neočkovanie je až 10-tisíc korún.

    Odňatie rodičovského príspevku za nepodrobenie dieťaťa povinnému očkovaniu by bolo neúmerným zvýšením sankcie a vlastne zdvojením postihu za ten istý priestupok, čo je neprípustné. Chcem upozorniť, že ani ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny si nekladie ako požiadavku viazať výplatu rodičovského príspevku na očkovanie, ale len na preventívne prehliadky dieťaťa.

    A by som chcela poprosiť, ak pán minister tu povie, že skutočne sa očkovanie neviaže na odobratie rodičovského príspevku, tak netrvám na tomto pozmeňujúcom návrhu, ale výklad rôznych právnikov je rôzny a skutočne sa môže stať, že za jeden prečin je sankcionovaný rodič dvakrát. Chcem povedať tiež, že nie som proti očkovaniu, myslím si, že je potrebné, aby sa zachovalo zdravie, ale treba skutočne uvažovať, ak náhodou je dieťa kontraindikované a niekto ho núti, teda rodiča očkovať, aby matka mala možnosť, rodič, ktorý je zodpovedný za dieťa, povedať aj nie. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Zelník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že predkladateľ to veľmi dobre naformuloval, ak sprísnil podmienky, a to, že ak si rodič nesplní svoju povinnosť, tak príde o dávky na deti. Treba si uvedomiť jedno, že tu máme istú skupinu, poviem, veľmi jednoduchých alebo neprispôsobivých obyvateľov a donútiť túto skupinu obyvateľstva, aby rešpektovali povinné očkovanie, je veľmi problematické. Pokuta, ktorá tam je, neviem si celkom predstaviť, ako by sme tú pokutu od nich vymohli, ale keď sa siahne na rodinné prídavky, tak toto ich primä k tomu, aby sa o mladú generáciu a práve o deti postarali. Treba si uvedomiť jedno, že demografická krivka je jednoznačná, a počet tohto obyvateľstva narastá. V styku s bežnou populáciou v školách môžu priamo ohrozovať ostatnú detskú populáciu. Preto si myslím, že veľmi správne ministerstvo alebo vláda reaguje na tento jav a že sa podmienky povinného očkovania sprísňujú. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktickú poznámku pani poslankyňa Mušková.

  • Ja chcem povedať, že, žiaľ, zákon platí pre všetkých obyvateľov Slovenska absolútne rovnako. A ak sa chce dať sankcia odobratie rodičovského príspevku, tak treba potom zrušiť tú sankciu pokuty. Lebo jednoducho dve pokuty alebo dve sankcie za jeden prečin sú aj z právneho hľadiska neprijateľné.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Máte slovo, pán minister.

  • Ja len veľmi krátko, lebo pán poslanec Zvonár bude mať dlhší príhovor. Teda naozaj nám ide iba o medicínsku vec, o nič iné, aby očkovania, o ktorých sme rozhodli, že sú povinné, teda ich považujeme za života potrebné pre naše deti, aby sa všetci občania týmto očkovaniam museli prispôsobiť, o nič iné. Ide vyslovene o to, aby nám neprepukla možná epidémia kvôli nezaočkovanosti malej časti populácie v danom regióne. O nič iné nejde, čisto o medicínu a o ochranu tých, ktorí sa očkujú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Záverečné slovo spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vo svojom záverečnom slove sa budem venovať pozmeňujúcemu návrhu, ktorý dala poslankyňa Mušková. Vo svojom návrhu hovorí, že jej návrh je náprava zbytočnej duplicity, ktorá vnáša chaos do zákona. Myslím si, že celý chaos do zákona a zahmlievanie zákona robí jej pozmeňujúci návrh, ktorý nie je nápravou zbytočnej duplicity, ale je veľmi podstatným zásahom do zákona.

    Paragraf č. 2 hovorí o preventívnych prehliadkach a o očkovaní v rámci preventívnych prehliadok. Paragraf č. 3 hovorí o neodkladnej zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych výkonoch. Miešať tieto dva paragrafy dokopy je, si myslím, jedna neznalosť celej problematiky.

    Vypustením bodu 1 z návrhu vládneho zákona by sme sa dopustili toho, že nám povinné očkovanie vypadne z preventívnych prehliadok u detí, pri tých preventívnych prehliadkach, ktoré sú robené v určitom veku života a ktoré nám pomohli vyrovnať sa s tými najnebezpečnejšími chorobami preventívnym opatrením, a to povinným očkovaním.

    Myslím si, že akýkoľvek zásah, ktorý by mal narušiť preventívne zameranie nášho zdravotníctva, je nevhodný a nedobrý, aj vám odporúčam tento návrh neprijať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 840. Spoločná správa výborov má tlač 840a.

    Znovu poprosím pána ministra zdravotníctva pána Richarda Rašiho, aby aj tento vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som stručne uviedol tento zákon, ktorý prináša niekoľko všeobecne prospešných zmien. Účelom navrhovanej úpravy je novelizácia zákona č. 139, pričom ide najmä o doplnenie prílohy č. 1, o novú syntetickú psychoaktívnu látku benzilpiperazín, ktorá má na základe rozhodnutia Rady EÚ podliehať kontrolným a trestnoprávnym ustanoveniam.

    Ďalšou dôležitou navrhovanou zmenou je úprava podmienok pre pestovanie konopy siatej na vlákno a na semeno, ak pestovateľ je poberateľom priamych platieb podľa príslušných právnych predpisov Európskej únie. Cieľom návrhu zákona je umožniť poľnohospodárom, ktorí sú poberateľmi priamych platieb podľa nariadenia Rady a nariadenia Komisie pestovať odrody konopy siatej uvedené v prílohe 2 nariadenia Komisie č. 796 z roku 2004 bez povolenia.

    Dohľadom nad dodržiavaním vymenovaných právnych predpisov budú poverené organizácie v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a to Pôdohospodárska platobná agentúra a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave.

    Pre žiadateľov o pestovanie maku siateho sa zmierňuje administratívna záťaž pri podávaní žiadosti o vydanie povolenia. Cieľom je podporiť pestovanie maku, ktorý je nielen cennou potravinou, ale aj cennou vstupnou surovinou na výrobu alpiových alkaidov pre slovenského spracovateľa tejto suroviny.

    Návrhom zákona sa dopĺňajú ustanovenia o dôvodoch na dočasné pozastavenie činnosti alebo na zrušenie povolenia a ustanovenia o pokutách. V čl. II sa navrhuje doplnenie zákona č. 308 a zákona č. 195 tým, že sa ustanovuje kontrola skrytej reklamy psychotropných látok vo vysielaných programoch.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, žiadam o podporu uvedeného zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Slovo má spoločná spravodajkyňa z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyňa Darina Gabániová, ktorá bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážení prítomní, uznesením výboru č. 131 z 19. novembra 2008 som bola v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky určená za spoločnú spravodajkyňu. Ako spoločná spravodajkyňa podávam informáciu o výsledku rokovania výborov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo bol určený ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 840).

    V zmysle § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podávam informáciu o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona a návrhy na ďalší postup.

    Návrh zákona bol pridelený výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona dňa 27. januára 2009 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, uznesenie č. 550 z 27. januára 2009.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval vládny návrh zákona dňa 27. januára 2009 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, uznesenie č. 346 z 27. januára 2009.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon a tak ďalej a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, uznesenie č. 136 z 26. januára 2009.

    Gestorský výbor nerokoval o spoločnej správe výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a príslušných zákonoch, lebo v zmysle § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Kramplová. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pri prerokovávaní tohto návrhu zákona v prvom čítaní som vystúpila a podporila som tento návrh hlavne z toho dôvodu, že jadrom celého návrhu je hlavne rozšírenie časti o povolenie pestovania konopy siatej pre tie odrody, ktoré sú povolené v nariadení Európskej únie. V krátkosti som hovorila o nutnosti pestovania maku u nás, o jeho význame.

    Dovoľte mi, aby som teraz v krátkosti povedala zopár slov o konope siatej, pretože konopa siata si za posledné obdobie vyslúžila také rôzne nemilé prívlastky a mnohí ľudia ju vnímajú ako niečo zlé, čo škodí a čo je možné využiť hlavne na získavanie drogy, a teda hašiša a na fajčenie.

    Bohužiaľ, osveta v tomto smere je veľmi slabá a verím, že prijatím tejto novely zákona aj prostredníctvom osvety budeme vedieť dostať do povedomia mnohých mladých ľudí, ale najmä odborníkov, ktorí rozhodujú o ďalšom smerovaní slovenského poľnohospodárstva, aby konopu siatu využívali v plnej miere a podporili pestovaním konopy aj slovenskú ekonomiku. Možno sa tu vám mnohým zdá čudné, prečo o tom hovorím. Hovorím o tom preto, že konopa siata ako rastlina, z ktorej je možné využiť všetko, to znamená, či sú to byle, či je to semeno, či je to olej, proste kompletne sa dá využiť rastlina, ktorej právom patrí prívlastok hlavný obnoviteľný zdroj na zemi.

    Myslím si, že pre tretie tisícročie je to veľká výzva, a keď si predstavíme, že mnohé ekonomiky, ktoré pestujú konope, dostávajú významný príjem práve z vlákna, ktoré sa získava z konopy siatej a tieto vlákna sú silnejšie ako vlákna bavlny. Je možné z konopy získavať aj papier alebo celulózu a je možné uchrániť aj životné prostredie.

    Len ako taký základný príklad by som možno uviedla taký akýsi konopný dom, ktorý je možné zrealizovať a postaviť a na tomto príklade by som chcela uviesť, aká je nesmierne široká využiteľnosť konopy siatej. Je zaujímavé, že dom, izolačné materiály, podlahy, nábytky, stropy, všetko je možné vyrobiť z vlákien konopy siatej. Rovnako je možné využiť konopu siatu v rámci zariadenia, a to kobercov, kozmetiky, dokonca je ju možné používať aj ako stravu.

    Takže jej využitie je nesmierne veľké a som veľmi rada, že súčasná vláda si uvedomila nutnosť uvoľniť ruky slovenským poľnohospodárom aj pre konopu siatu, pretože Európska únia na konopu siatu, na uznané odrody, ktoré sú uvedené v nariadení Európskej únie 769/2004, povoľuje a dáva dotácie na tieto odrody, a to sú dotácie jednak na plochu, ale aj dotácie ako na energetické plodiny a súčasne aj pri spracovaní konopy siatej.

    Verím, že mnohí vedci sa vrátia aj k ďalším možnostiam využitia konopy siatej, pretože to, čo sa dá vyrobiť z uhľovodíkov, sa dá vlastne vyrobiť aj zo sacharidov a vlákien konopy siatej. Preto si myslím, že tak ako je prijatý zákon, a oddiskutovala som si to aj s legislatívcami ministerstva zdravotníctva, bude veľmi užitočnou pomôckou pri rozvoji aj slovenského poľnohospodárstva a v prípade, ak by sa vyskytli problémy, ktoré súvisia so znovupestovaním konopy v rámci slovenského poľnohospodárstva, myslím, že budeme sa vedieť potom dohodnúť s ministerstvom, s pánom ministrom, aby sme tieto veci riešili možno pri ďalšej novele, ale dnes táto novela postačuje a uvidíme, čo nám prinesie prax. Ešte raz, pán minister, ďakujem za tento návrh v mene slovenských poľnohospodárov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Kramplovej pani poslankyňa Sániová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Sániová má slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem len vyjadriť takisto podporné stanovisko, a to, čo povedala kolegyňa Kramplová, že nie je zanedbateľné použitie tejto rastliny aj na výskumné účely. Treba si to uvedomiť, pretože dneska výskum v tomto veľmi ďaleko pokročil, a preto určite aj ja podporím návrh tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa, na faktickú poznámku?

  • Ďakujem. Takže to bola jediná, ktorá bola prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako navrhovateľ sa nechce vyjadriť. Pani spoločná spravodajkyňa takisto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej bude nasledovať druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 465/2005 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 844. Spoločná správa výbor má č. tlače 844a.

    Znovu tento vládny návrh zákona dôvodní minister zdravotníctva. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí študenti, dúfam, že aj po tomto návrhu zákona si navzájom zatlieskame a nezavrhneme ho do podoby neschválenia.

    Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 465/2005 Z. z. rozširuje okruh miest, na ktoré sa vzťahuje zákaz predaja tabakových výrobkov, zakazuje sa predaj tabakových výrobkov prostredníctvom automatov.

    Zákaz fajčenia vo verejnej doprave okrem pravidelnej dopravy osôb sa rozširuje aj na jednorazové alebo nepravidelné spoje verejnej dopravy. Zakazuje sa fajčenie na otvorených a krytých zastávkach, ktoré súvisia s touto dopravou.

    Obmedzuje sa fajčenie v zariadeniach spoločného stravovania a úplne sa vylučuje okrem tých zariadení, ktoré si stavebne oddelia časť pre fajčiarov od časti pre nefajčiarov. Ak sa rozhodnú zariadenia pre zriadenie fajčiarskej časti, je podmienkou, aby stavebne a nezameniteľne oddelili nefajčiarsku časť od fajčiarskej. Stavebným oddelením sa rozumie taká stavebná úprava, ktorá vylúči prenikanie dymu z horenia tabakových výrobkov z fajčiarskej do nefajčiarskej časti.

    Ďalej sa navrhuje zavedenie nových pojmov, a to zriadenie spoločenského zariadenia v predajniach z dôvodu jednotného výkladu týchto pojmov v praxi. Za zariadenie spoločného stravovania sa pokladá zariadenie, ktoré poskytuje služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov.

    Zakazuje sa fajčenie v celom areáli zdravotníckeho zariadenia. Umožňuje sa fajčiť len vo vyhradených priestoroch alebo fajčiarňach na psychiatrických oddeleniach.

    Navrhované zmeny zlepšia ochranu nefajčiarov a zamestnancov pred účinkami pasívneho fajčenia taktiež v úradných budovách, divadlách, výstaviskách, obchodných domoch, kinách, múzeách a galériách, a to nielen vo verejne prístupných priestoroch týchto zariadení.

    Ustanovuje rovnaké podmienky pre tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie, ale neobsahujú tabak. Vzhľadom na to, že sa na trhu vyskytli výrobky ako elektronická cigareta či bylinné cigarety, je potrebná ich regulácia s cieľom ochrany nefajčiarov.

    Návrh zákona zavádza definíciu pojmu spotrebiteľské balenie v zmysle kompatibility s inými právnymi predpismi a jednotného výkladu tohto pojmu. Za spotrebiteľské balenie sa považuje také balenie, ktoré je určené na priamy predaj konečnému spotrebiteľovi.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz má slovo spoločný spravodajca z výboru pre zdravotníctvo pán poslanec Anton Bobrík, ktorý bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí študenti a všetci prítomní, predkladám informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 465/2005 Z. z.

    K tomuto vládnemu návrhu zákona bol určený ako gestorský zdravotnícky výbor. Predkladám informáciu vzhľadom na to, že výbor nebol uznášaniaschopný a neprerokoval záverečnú správu. Samozrejme podľa úloh, ktoré boli po prvom čítaní, gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorí nie sú členmi výborov.

    Návrh zákona bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, ktorý návrh zákona odporúča schváliť so zmenami a doplnkami. Takisto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport prerokoval vládny návrh a odporúča ho schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku takisto odporučil schváliť so zmenami a doplnkami tento vládny návrh zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo takisto prerokoval vládny návrh a takisto ho odporučil schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Z týchto schválených doplňujúcich návrhov a zmien vyšlo spolu dvadsať pozmeňujúcich návrhov a zmien, ktoré máte rozdané v laviciach, ako už bolo povedané, informáciu č. 844a.

    Ďakujem, pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu, do ktorej som dostala tri písomné prihlášky.

    Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Bastrnák, pán poslanec Urbáni a pani poslankyňa Rosová. Ako prvý vystúpi pán poslanec Bastrnák. Po ňom sa pripraví pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja osobne považujem tento návrh zákona za dobrý, potrebný v podmienkach Slovenskej republiky.

    Nakoľko prerokovaný návrh je úplne bez politických podtónov, vo svojom príspevku sa budem orientovať aj ja na niektoré všeobecné aspekty zákona. Štatistické údaje nám ukazujú, že viac ako 60 % obyvateľov Slovenskej republiky je nefajčiarov. Preto so zákonnou normou zabezpečiť ochranu ich zdravia korešponduje aj očakávanie občanov. Myslím si, že teraz v prvom kroku v rámci tohto zákona treba vytvoriť podmienky na dosiahnutie korektného, ale kompromisného stavu.

    Svetový trend sa uberá takým smerom, že v reálnom čase bude fajčenie zakázané na verejných priestranstvách asi vôbec. Napriek tomu navrhovaný kompromis v tomto zákone v súčasnosti vyhovuje potrebám spoločnosti.

    Treba schváliť taký zákon, ktorý chráni nefajčiarov a nech zároveň neznemožňuje život fajčiarov a nezasahuje do ich života neprimeraným spôsobom. Osobne si však myslím, že v budúcnosti budú potrebné aj ďalšie permanentné kroky za dosiahnutie toho, aby dym fajčiarov vôbec nevyrušoval nefajčiarov. Je to potrebné aj z hľadiska štatistických ukazovateľov, ktoré dokazujú, že na následky pasívneho fajčenia na Slovensku ročne umiera asi jedenásťtisíc ľudí. Toto číslo nám dokazuje, že fajčenie, respektíve jeho následky sú vážnymi nepriateľmi spoločnosti, a preto musíme urobiť všetko pre to, aby sme aj takýmto spôsobom prispeli k záchrane ľudských životov, ochrane nášho bezprostredného životného prostredia. Preto ja tento návrh osobne podporím. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bastrnák nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má ďalej pán poslanec Urbáni a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, na úvod dovoľte, aby som povedal, že vystupujem tu ako fajčiar. Nehanbím sa to povedať. Vystupujem tu za svoju osobu ako poslanec. A možno môj prednes bude trošku kontroverzný a so zaujímavým návrhom. Ale po rokoch štúdia tejto problematiky som dospel k záveru, že mali by sme si trošku viac povedať, za čo bojujeme a prečo bojujeme. A preto dovoľte na začiatok, aby som zašiel trochu do histórie, čo to ten tabak vlastne je, kedy vznikol a čo dneska chceme dosiahnuť.

    Začiatok pestovania tabaku sa pohybuje niekde 6 000 rokov pred naším letopočtom. Na medicínske a obradné účely sa začal tabak používať v 1. storočí nášho letopočtu. Krištof Kolumbus bol obdarovaný indiánmi tabakom a doviezol ho na konci 15. storočia do Európy. V 16. storočí sa tak tabak začal používať v Európe.

    Sedemnáste storočie nazývame obdobím fajok. Niektoré údaje, ktoré sú historicky dôležité a treba si ich zapamätať, čo vlastne s tým tabakom bolo. V roku 1565 kapitán sir John Hawkins uviedol tabak anglickej spoločnosti a do 19. storočia bolo fajčenie výsadou mužov.

    V roku 1571 španielsky lekár Nicholas Monardes napísal knihu o liečivých rastlinách, kde tvrdil, že tabak môže liečiť tridsaťšesť zdravotných problémov vrátane bolesti zubov, parazitov a rakoviny. Neriešil neslušnosť kolegov, ktorí vyrušujú, ale asi nefajčia. Tabak vždy priťahoval prísnu kritiku.

    Kráľ Anglicka Jakub I. ako prvý začal v roku 1603 prvú vládnu protifajčiarsku kampaň so svojou známou rozpravou Energický protest proti tabaku.

    Prvá vládna protifajčiarska kampaň sa datuje od začiatku 17. storočia. Krátko na to Jakub I. zvýšil dovozné clo za tabak presne o 200 %. Jeho poddaní sa vyhýbali daniam pašovaním a domácim pestovaním. A tak Jakub zmenil znovu taktiku a v roku 1615 spravil z dovozu tabaku kráľovský monopol. Najsilnejší odporca fajčenia sa stal užívateľom jeho benefitov.

    A napokon sa spotreba tabaku napriek tejto polemike rozšírila do celého sveta v priebehu niekoľkých storočí. Moderný tabakový priemysel však vznikol až vynájdením účinného stroja na výrobu cigariet v roku 1880, ktorý vyrábal 200 cigariet za minútu. Hromadná výroba predznamenala pokles cien cigariet, čo umožnilo jeho hromadnú spotrebu.

    Ešte trošku späť. V roku 1610 sir Francis Bacon poznamenal, že fajčenie môže byť návykové. V roku 1616 prvá loď nového tabaku z Virgínie bola poslaná do Anglicka. V 18. storočí, ktoré sa nazýva obdobím šnupavého tabaku, začali vznikať prvé továrne v Amerike v roku 1730.

    Znovunastolenie monarchie v roku 1660 a návrat dvoranov Karola II. z exilu v Paríži späť do Londýna priniesol zvyk francúzskeho dvora, a to šnupavého tabaku.

    V roku 1710 Nicholas Andryle Boisregard varoval, že mladí ľudia užívajúci veľa tabaku trpia nestabilným trasom rúk, závratmi a ochabnutím ich citlivých miest.

    V roku 1761 John Hill vykonal pravdepodobne prvú klinickú štúdiu o účinkoch tabaku a poznamenal, že užívatelia šnupavého tabaku boli náchylní na rakovinu nosa. O tridsať rokov neskôr uviedol konkrétne prípady.

    V roku 1795 Samuel Thomas von Soemmering poukázal na rakovinu pier u fajčiarov fajok.

    V 19. storočí, čo je obdobie cigár, móda sa rozšírila do Španielska a v roku 1826 bol objavený čistý nikotín. Po roku 1860 bolo fajčenie čoraz viac akceptované na verejných miestach. Anglické železnice zriadili fajčiarske vozne vo vlakoch a otvorili sa fajčiarske salóny.

    Medzi rokom 1830 až 1870 sa spotreba tabaku takmer zdvojnásobila zo 400 na 700 gramov na hlavu. Cigarety pôvodne pochádzajú z Krymskej vojny, kde britskí vojaci napodobňovali ručné točenie tabaku od ich tureckých nepriateľov.V roku 1854 londýnsky trafikant Philip Morris začal vyrábať ručne točené cigarety. Ako som už spomínal, prvá fabrika vznikla v Anglicku v roku 1856.

    V 20. storočí je to obdobie cigariet. James Duke bol prvý, ktorý začal používať cigarety vyrábané strojom a v roku 1890 sformoval americkú tabakovú spoločnosť. V roku 1901 pod hrozbou prevzatia Američanmi sa 13 britských tabakových spoločností spojilo a založili britskú tabakovú spoločnosť. O rok neskôr americká a britská spoločnosť uzavreli dohodu ostať každá vo svojej krajine a zlúčiť sa do britsko-americkej tabakovej spoločnosti.

    Fajčenie medzi mužmi sa ďalej veľmi zvýšilo cez druhú svetovú vojnu, kde dokonca cigarety boli súčasťou proviantu vojakov. Fajčenie medzi ženami bolo spoločensky neprijateľné až do dvadsiatych rokov 20. storočia, do hnutia sufražetiek, keď veľa žien začalo fajčiť. Tabakový priemysel sa zameral na ženy, čoho dôsledkom bol prudký nárast fajčenia cigariet medzi oboma pohlaviami, hlavne v roku 1930 – 1940.

    Tabak, dámy a páni, je produkt z listov niektorých druhov rastlinného rodu tabak nicotiana, ktorá pochádza z Ameriky, ako som už spomínal. Má podobnú históriu, ako má kukurica, ako majú zemiaky, kokakola alebo rockenrol, ak chcete, pochádzajú z Ameriky.

    Teórie, ktoré tvrdili, že už v starom Egypte poznali tabak, sa dodnes nepotvrdili. Na výrobné účely už sú výhodné iba dva druhy tabaku, tabak virgínsky – nicotiana tabacu a tabak sedliacky – nicotiana rustica. Obsahuje alkaloid nikotín. Pestuje sa hlavne na výrobu cigariet a cigár. Tabak sa vyskytuje v oblasti aj medzi 45. rovnobežkou severnej šírky a 30. južnej šírky v 117 štátoch sveta. Tabakové polia, ako vieme, sú aj na Slovensku.

    V minulosti sa najviac tabaku pestovalo v Severnej Amerike. V roku 2005 najviac tabaku vyprodukovala zaujímavo Čína 2,51 milióna ton, ďalej Brazília 0,88, India 0,6 a Spojené štáty len 0,29 v porovnaní s týmito štátmi. V Indonézii sa ďalej pestuje hodne tabak v Južnej Afrike, Rhodézii, Zambii a je kvalitný, môžem povedať. Celkove sa vo svete v tom roku vyprodukovalo 6,38 milióna ton tabaku v minulom roku. Je to strašne veľké číslo.

    Tabak, vlastne prečo je taký zaujímavý? Vďačí práve za svoj úspech alkaloidom, ktoré obsahujú, a sčasti nikotínu. Jeho duálny sedatívny a stimulačný účinok vyvoláva príjemný pocit, ale látky, ktoré tabak obsahuje, zohrávajú škodlivú úlohu v zdravotnom stave konzumenta, vedú k nebezpečenstvu vzniku rôznych ochorení, rakoviny, kardiovaskulárnych ochorení a tak ďalej.

    Navyše farmakologická závislosť sa kombinuje psychologickou a je veľmi ťažké sa jej zbaviť. Ostal dodnes kontroverzným, a predsa na svete ľudia dodnes fajčia. Je to droga. Je to silné aditívum, ktorého sa jednotlivec, ktorý ho používa pravidelne, ťažko vie zbaviť.

    Tabak predstavuje v Európskej únii najčastejší dôvod úmrtia, ktorému, ako hovoria niektorí, sa dalo predísť. Pracuje sa na zvýšení povedomia, že tabak je škodlivý a o jeho škodlivých účinkoch sa veľa hovorí, aby sa pomohlo ľuďom zabrániť začať fajčiť. Pomohlo fajčiarom prestať. Chránilo ľudí pred tabakovým dymom a obmedzilo reklamu a marketing tabakových výrobkov.

    Prvá kontroverzia, chceme pomôcť im prestať, na druhej strane chceme ochrániť nefajčiarov, schizofrénia. Budem hovoriť o nej ďalej. Napriek tomu, že sa dosiahol výrazný pokrok, fajčiari v Európskej únii stále tvoria viac ako tretinu populácie, ale podieľajú sa na úmrtí, podľa niektorých štatistík až 650-tisícami. Čo je ale tá zlá stránka, že polovica z týchto úmrtí je vo veku medzi 35 a 60 rokov. Výrazne menej, samozrejme, ako je priemerná dĺžka života. S rastúcim povedomím o škodlivých účinkoch tabaku nefajčiari čoraz nástojčivejšie požadujú ochranu pred ochoreniami, postihnutím a úmrtím, ktoré im môže spôsobiť pasívne vdychovanie dymu. Ja si myslím, že táto požiadavka je plne akceptovateľná každým inteligentným človekom na svete. Ale nesmie byť spojená s ďalšími kontroverznými požiadavkami.

    Európska únia sa na tomto poli venuje najmä prijímaniu legislatívnych opatrení, financovaniu projektov zameraných na kontrolu spotreby tabakových výrobkov a informačným kampaniam, na ktoré uplatňuje spoločný komplexný prístup. Takisto Európska únia zapracovala kontrolu nad výrobou a spotrebou tabakových výrobkov do série ďalších svojich politík, napríklad do daňovej, poľnohospodárskej a tak ďalej. Okrem toho zohráva aktívnu úlohu v celosvetovom úsilí o kontrolu výroby a spotreby tabaku, najmä prostredníctvom Rámcového dohovoru o kontrole tabaku, prvej medzinárodnej zmluve o zdraví v dejinách, ktorý zaväzuje krajiny po celom svete prijímať opatrenia v prospech zníženia počtu úmrtí a ochorení spôsobených fajčením a vytvára rámec pre čoraz prísnejšiu kontrolu tabakových výrobkov.

    Dámy a páni, nie je to kontroverzné? Budem hovoriť ďalej. Škodí to, ale prijímame opatrenia nejako to korigovať. Dnes, keď Európska únia prehodnocuje v tejto hospodárskej kríze aj Pakt stability a rastu, keď sa Maastrichtské kritériá zvoľňujú, neviem, či je tá najlepšia doba znižovať príjem do štátneho rozpočtu.

    Veľa sa popísalo, a nebudem vás tým veľmi zdržiavať, o zákaze fajčenia v zariadeniach spoločného stravovania. Absolútne je logické, že v týchto zariadeniach, školských zariadeniach, v zdravotníckych zariadeniach, v kanceláriách, že si to ľudia neprajú, že tento zákaz by mal platiť a nemalo by sa fajčiť. Problematické zostávajú reštaurácie, krčmy, bary, kaviarničky.

    I keď mnoho štatistík hovorí a samotná asociácia hotelov sa toho neobáva, viete, že Írsko bolo krajinou, ktorá prvá začala prísny boj proti fajčeniu a ochranu nefajčiarov. Štatistiky, ktoré vydávajú a vychádzajú z Írska hovoria, že sa zlepšilo životné prostredie v priestoroch, kde sa predtým fajčilo, že nemajú s tým problém občania, že prakticky táto kampaň priniesla úspech. Napríklad podľa autorov štúdie publikovanej aj v správe WHO The Europe tobacco control report 2007, aplikácia zákona rovnako na všetky uzatvorené pracoviská vyústila do zákona, ktorý je jasný a pochopený všetkými stranami. A zase kontroverzné.

    Kolega, nepozeraj sa na hodinky, ja sa roky touto témou zaoberám, veľa tu hovoríme kontroverzného, prídem k ďalšiemu, čo budem chcieť predložiť pred vás. Sme pokrytci všetci, pretože je to kontroverzná látka, ktorá sa tu predáva. O chvíľu vám to vysvetlím a ukážem.

    Je mnoho názorov, iste ste dostali aj vy od komory živnostníkov, spotrebiteľov, od Strany zelených, nejdem vás tým zaťažovať, poznáte to, ale neklamme sa, prosím vás. Ja sa pamätám za socializmu, keď som hrával futbal, moji kolegovia, ktorí boli takzvane amatéri, boli zamestnaní vo fabrikách, v živote neboli na pracovisku, dostávali peniaze, ale pokrytecky sme hovorili do sveta, že sme amatéri. Toto isté je dnes, dnes mi to evokuje tento súvis.

    V Taliansku zakázali fajčiť. Čo vytvorili? V reštauráciách je zákaz fajčiť, tak nazvali reštaurácie kluby. A v kluboch predsa nie je zákaz. V klube si robím, čo chcem, podám aj jedlo, aj fajčím. Smerujem k tomu, aby sme neboli pokrytci, prijmime niečo, čo má logiku. Nemám rád extrém ani na jednej strane, ani na druhej strane.

    Samozrejme, že sú pozitívne účinky legislatívy zamerané na boj s fajčením vo veľa štúdiách. S tým možno súhlasiť, ale absolútne rešpektujem právo nefajčiarov na svoju ochranu a zákon, ktorý ich ochraňuje, by mal zabezpečovať dostatočnú prevenciu pre nefajčiarov. Ale na druhej strane nemôžem súhlasiť s diskrimináciou druhej skupiny, ktorá je skoro 50-percentná, od 30 do 50 v rôznych krajinách, ktorí sú fajčiari.

    Pokladám za absolútne logické, že v zdravotníckych zariadeniach, ako som už spomínal, v školských, verejných stravovaniach, kde sa zhromažďujú ľudia, ktorým by fajčenie mohlo škodiť, že tam sa fajčiť nebude. Ale v týchto zariadeniach je takisto potrebné vytvoriť vhodné priestory, dôstojné priestory s vhodnou klimatizáciou aj pre nefajčiarov. Občan podľa môjho demokratického cítenia musí mať voľbu. Ak voľbu nemá, či v politike, či v ekonomike, či v iných oblastiach, náboženstve, tak to nie je potom demokracia a je to znásilňovanie, a to by dneska nemalo existovať.

    Takisto za diskriminačné označujem varovné označenie na škatuľkách tabakových výrobkov – Fajčenie v tehotenstve škodí vášmu dieťaťu, Fajčenie môže zabíjať. Z akého titulu? Takisto tu boli prednášané návrhy, ja som nebol prítomný, že by sa nemali predávať pri pokladniach. A komu vadí táto škatuľka, ktorá je vzduchotesne utesnená a či bude položená na tom regáli alebo na onom regáli. Nechoďme do extrémov.

    Zabíja fajčenie viac ako niektoré potraviny, dámy a páni? Slanina má horšie a iné potraviny, účinok na kardiovaskulárny systém ako cigarety. Tak napíšme aj na slaninu – môže zabíjať. Ja sa pýtam, dámy a páni, čo povedia o 50 rokov generácie po nás, keď verím, že sa už nebude fajčiť, že tí, ako nás nazvú? Predávali, napísali na škatuľku, že môže zabíjať a oni to predávali. Ja to pokladám za absolútne pokrytectvo. Povoľujeme pestovanie tabaku, dávame nakoniec naň dotácie, štát získava z predaja tabakových výrobkov v spotrebnej dani 15,6 miliardy korún za minulý rok.

    Tak, dámy a páni, spravme si v tom jasno. Nebude sa fajčiť, tak kde zoberieme tých 15,6 miliardy? Škrtneme v školstve, v zdravotníctve, v tejto hospodárskej kríze, keď už nechodia pomaly nákladiaky po cestách, lebo nemajú čo prepravovať, železničné vagóny stoja v depách, lebo nie je čo prepravovať, výroba klesá, tak škrtajme. Tých, ktorí chcú absolútne zakázať všetko a diskriminovať fajčiarov týmto štýlom, nech láskavo povedia, kde chcú zobrať 15,6 miliardy na kompenzáciu tých činností, z ktorých tie peniaze sú dnes platené.

    Tak ako vznikla pred niekoľkými rokmi masívna kampaň až hystéria proti fajčeniu, ktorých hlavným iniciátorom bol profesor Fodor z Ottawy, s ktorým som mal možnosť rozprávať, je to kardiológ, pochádza z južného Slovenska, on začal túto kampaň v Kanade, preniesol ju do Ameriky, tam sa chytila a bezhlavo prešla do Európy. Ja nie som proti tomu, že sa poučujú ľudia o tom, že fajčenie škodí, ale po rokoch úvahy a po špekuláciách, čo s tým robiť a ako to robiť som dospel k názoru, že najlepšie by bolo zakázať pestovanie tabaku, produkciu tabakových výrobkov, ich distribúciu a predaj, i keď si uvedomujem všetky dôsledky, ktoré spôsobuje prohibícia, i keď si uvedomujem, že sme v Európskej únii a je voľný pohyb tovarov. Ale keď chceme niečo, alebo vyhlasujeme niečo za škodlivé, píšeme na škatuľky, že zabíja, tak predsa to nepredávajme.

    A prečo nemôže byť Slovensko pionierom, tak ako profesor Fodor a cez Kanadu a Ameriku začal kampaň proti fajčeniu, pionierom Slovensko v tom, že nebude testovať, vyrábať tabakové prostriedky a predávať. Nech si berú druhý od nás príklad. Budem veľmi rád, ak sa to ujme v celom svete. A všetko to, o čom sa tu rozpráva, ako fajčenie škodí, ako nás navzájom vyrušuje, padne a nemusíme o tom hovoriť.

    Dámy a páni, chcem povedať jednu vec a musím ju dnes povedať. Bude niekedy ľudstvo normálne? Ja osobne verím, že je možné zlikvidovať obchod s drogami, že je možné zlikvidovať čierny obchod so zbraňami, že je možné zlikvidovať čierny obchod s bielym mäsom, že je možné zlikvidovať podvodné obchody s naftou, ropu a plynom, ale musí to ľudstvo chcieť a takisto verím, že je možné zlikvidovať všetky iné špekulatívne obchody, a keby sme likvidovali, nemuseli sme dôjsť ani do finančnej a hospodárskej krízy.

    Ale v štáte a na zemeguli, v ktorej žijeme, kde 10 % žije z prospechu 90 % a tých 90 % si to nechá, ja nevidím iný dôvod, nehnevajte sa na mňa a hovorím to úplne s triezvou hlavou po rokoch uvažovania, čo robiť s tabakom. Zakázať výrobu, predaj, a to isté by sme mohli hovoriť aj o alkohole. Znížiť reklamu, obmedziť reklamu, dať za regál škatuľky, viete dobre, že to neplatí. Čiže tí, ktorí, keby nemali prístup k tabaku a bola by kontrola ako takisto aj v drogách, to nie je o tom, že sa nedá zlikvidovať drogový biznis, nechcú ho ľudia zlikvidovať, ľudstvo ho nechce zlikvidovať, niektorí z tých 10 %, ktorí zarábajú na tých 90 %.

    Čiže toto je moja myšlienka, a preto po zrelej a triezvej úvahe, a nie z recesie som navrhol tomuto parlamentu a predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 465/2005 Z. z. (tlač 844).

    Článok I sa dopĺňa novým bodom 3, ktorý znie. Bod 3 § 6 vrátane nadpisu – § 6 zákaz uvádzania tabakových výrobkov do obehu, zakazuje sa uvádzať tabakové výrobky do obehu na celom území Slovenskej republiky.

    Odôvodnenie. Širšie som povedal pred chvíľou, ale vzhľadom na dokázané škodlivé účinky splodín v tabakových výrobkoch, všetky doteraz navrhnuté opatrenia neriešia zásadný problém prístupu k tejto škodlivine. Preto sa navrhuje, aby sa tabakové výrobky nemohli na území Slovenskej republiky distribuovať, predávať, t. j., aby sa stali nedostupnými. Slovenská republika sa stane tak príkladom pre ostatné štáty. Nezahrnul som tam produkciu tabaku, pretože by to bolo nad rámec tohto zákona.

    Čiže, dámy a páni, ja som pokladal za svoju povinnosť toto tu dnes už prečítať, pretože pred pár rokmi, keď sa prijímal ten zákon, som o tom hovoril, ale asi nedostatočne dôrazne. Takže sa nehnevajte, že som zdržal váš ctený čas, ale toto som tu musel predniesť, aby som bol spokojný sám voči sebe a myslím si, že to sú cesty, a nie pokrytectvá a hľadania nejakých cestičiek aj ťa mám rád, aj ťa nemám. Raz niečo škodí, tak by sa nemalo predávať. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Urbániho pani poslankyňa Sárközy, Tkáčová, pán poslanec Novotný, pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Janiš, Fronc, Halecký, Kahanec, Senko, Köteles. To je všetko. Končím možnosť prihlásiť sa, pán poslanec Palko. Ešte niekto sa chce prihlásiť faktickou poznámkou? Pán poslanec Gál dvanásty. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Gál je posledný. Slovo má pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, musím povedať na začiatok, že celý život som bojovala aj budem bojovať za ochranu nefajčiarov. Preto vítam vládny návrh zákona, ktorý v podstate o tom hovorí. Vy ste vo svojom prejave povedali, že nepoďme do extrémov, citujem vás. No, pán poslanec, ale vy ste išli do tých extrémov. Ja sa vás len pýtam. Vy ste v dôvodovej správe aj napísali, že zakazujete uvádzať tabakové výrobky do obehu preto, aby sa nemohli distribuovať na území Slovenskej republiky, to znamená, aby sa stali nedostupnými.

    Moja otázka na vás, pán poslanec, je tá, mám dve otázky, tá prvá, keď zakážeme distribuovať tabakové výrobky na Slovensku, tak tí, ktorí to distribuovali, budú pašovať tieto tabakové výrobky?

    A druhá otázka. No čo spravíme s farmakologickými ani nie firmami, ale viete veľmi dobre ako lekár, že nikotín pri mnohých liekoch je dôležitou zložkou. Ako sa dostanú farmaceutické laboratória alebo tí, ktorí vyrábajú liečivá k základnej forme tabaku, to znamená k nikotínu. Takže keby ste mi odpovedali na tieto dve otázky a ešte raz zdôrazňujem, že vy ste síce povedali, že nepoďme do extrému, ale vy ste týmto pozmeňujúcim návrhom išli do extrému. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega, váš návrh sa mi páči. Skutočne sa mi páči. Ja som tiež nefajčiarka a sa mi nepáči, že moja dcéra fajčí, ale keďže už má 21 rokov, tak s tým neviem nič urobiť. Ja sa stotožňujem s vami, že fajčenie je závislosť od drogy. Skutočne je. A kým človek začne fajčiť, má stále možnosť voľby. Môže sa rozhodnúť – budem, nebudem fajčiť. Ale tí, ktorí okolo týchto ľudí musia žiť, túto možnosť nemajú.

    A súhlasím aj s druhým vaším argumentom, že zrovnoprávnenie žien prinieslo aj zrovnoprávnenie v týchto zlozvykoch – alkohol, cigarety a musíme mať na pamäti, že fajčenie ohrozuje ženu a jej poslanie matky. Mamy darkyne života, mamy vychovávateľky a opatrovateľky detí. Sú vzorom pre svoje deti už od prvých chvíľ života. Málo o tom hovoríme, ale najohrozenejšia skupina sú práve deti pred narodením. Štatistiky uvádzajú, že až 30 % tehotných fajčiarok porodia poškodené dieťa.

    Preto by som s týmto vaším návrhom súhlasila. Je ozaj radikálny, extrémny, ale je nedomyslený. Kto fajčiť chce, cigarety si dovezie, a to váš návrh nerieši, pretože len hovoríte o uvádzaní tabakových výrobkov na trh, čo súkromný dovoz nerieši a potom sa spýtam. Máte ho prediskutovaný s ministerstvom financií, o koľko by prišla štátna kasa? Ja riešenie, kolegovia, vidím v spoločenskom odsúdení fajčenia. Ale dôslednom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Určite sme boli svedkami revolučného vystúpenia a neviem, či v niektorom parlamente Európskej únie vystúpil poslanec s podobným návrhom. Ale dobre, že to tu odznelo, aj keď musím povedať, a možno o tom budem hovoriť viackrát dneska v priebehu rozpravy k tomuto zákonu, že si niekedy mýlime zákon, o ktorom hovoríme. My dneska neprerokúvame zákon o boji proti fajčeniu ani zákon o zákaze fajčenia, ani o boji proti fajčiarom. My schvaľujeme zákon o ochrane nefajčiarov. To by som chcel zvlášť podčiarknuť a pripomenúť.

    Chcem povedať, že ak by sme tento návrh pána poslanca Urbániho mysleli vážne a chceli ho dopracovať, bolo by treba sa určite dostať aj k Trestnému poriadku, pretože to, že to zakazujeme, je síce pekné, ale aká bude sankcia za tento zákaz, a to chýba v tomto návrhu a veľmi sa to ani do tohto zákona nehodí.

    Treba naozaj povedať, ja som sa pozrel aj do dnes platného zákona o ochrane nefajčiarov, kde sa v § 2 základné pojmy uvádza, že nikotín sú alkaloidy nikotínového typu. Vieme z medicínskeho hľadiska, že vedú k závislosti, a vieme, že ťažko môžu poškodiť ľudský organizmus. Teda v predchádzajúcom zákone sme mali tú možnosť ho zradiť medzi omamné a psychotropné látky, lebo naozaj nikotín je omamná a psychotropná látka bez debaty, len akosi sa spoločensky toleruje.

    Na záver chcem povedať len toľko, že nie som si celkom istý, pán poslanec, či to tvoje vystúpenie bolo trošku donkichotovské, že bojuješ s veternými mlynmi, ale keďže si označil veľa poslancov za pokrytcov, môžeme povedať, že bolo aj trošku pokrytecké, lebo myslím si, že vieš, že tento pozmeňujúci návrh nemôže v tomto pléne prejsť, aj keď ťa uisťujem, že ja zaň zahlasujem a uvidíme, koľkí ešte sa pridajú k tomuto hlasovaniu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Urbáni, chcela som povedať do veľkej miery to, čo povedal môj predrečník. Totiž naozaj teraz rokujeme o ochrane nefajčiarov, a nie o zákaze fajčenia. A keby ste si boli tento drobný rozdiel uvedomili, možno by tie kontroverzie, ktoré sa vám javili na základe tých vašich analýz, nevyzneli tak kontroverzne. Ide nám o to, aby ľudia, ktorí nechcú fajčiť, neboli vystavení nedobrovoľnému pasívnemu fajčeniu. A aby teda fajčiari fajčili tam, kde ich tomu nevystavujú aj preto, že je to jednoducho slušné. No a ten váš návrh je nepochybne zaujímavý a ja už teraz vidím, ako drogová mafia nadšene tlieska, lebo rádovo by sa jej rozšírili trhy.

  • Ďakujem za slovo. Nezvyčajné vystúpenie na lekára. Nezvyčajné. Ja vychádzam z toho, že čo je normálne, že či fajčiť, alebo nefajčiť. Ja mám v tom jasno, Milan, normálne je nefajčiť. Ale je smutné, že na ochranu normálneho musíme prijímať zákony. Je smutné, že na ochranu nefajčiarov musíme prijímať zákony.

    A to tvoje prirovnanie, že cigarety verzus slanina a alkohol. No je v tom taký veľký rozdiel. Ak ty budeš vedľa mňa fajčiť, tak mi to škodiť bude. Ak ty budeš vedľa mňa piť vodku, tak mi to škodiť nebude.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, priznám sa, že som nepochopil, či si za, alebo proti fajčiarom, alebo si proti slanine. Ale jedno je celkom isté, ak bolo tiež cieľom, že si chcel zaujať, tak si zaujal. Ja mám len k tvojmu, ktorý si povedal, že nie je ironický, len jednu poznámku. V 20. rokoch sa na základe prohibície v Spojených štátoch chytila tak mafia, že dodnes sa s ňou celkom Spojené štáty nevysporiadali. Čiže tento návrh zákona, tak ako si ty podal, by zrejme s veľkou pravdepodobnosťou viedol k niečomu inému. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja si myslím takisto, že zrejme asi ten svoj pozmeňujúci návrh pán poslanec Urbáni až tak príliš vážne nemyslel. Ale jedine, čo sa mu podarilo vyvolať výrazný záujem o túto problematiku minimálne v tejto našej snemovni a myslím si, že je v širšom okruhu, a to asi bolo aj cieľom jeho vystúpenia, jeho pozmeňujúceho návrhu.

    Chcem len však poukázať na dve veci, že fajčenie, to isté možno povedať aj o alkohole, sú prostriedkami, ktoré svoj určitý účel a cieľ majú. Sú to spoločensky tolerované, overené praxou prostriedky na znižovanie stupňa úzkosti, anxiozity alebo, dajme tomu, nervozity. To znamená, sú to prostriedky, ktoré ľuďom pomáhajú, ale na druhej strane ničia ho v tom, že čo do obsahu dechtu, nikotínu sú hlavnou príčinou srdcovo-cievnych, nádorových a ostatných degeneratívnych chorôb. Takže o tom, že fajčenie škodí, to je jasné a zmyslom celého toho nášho rokovania bude asi v ďalšej časti praktický dôvod, to znamená ochrana nefajčiarov. Takže ja by som položil aj otázku pánovi poslancovi Urbánimu, či je za oddelené reštaurácie a bary pre fajčiarov a nefajčiarov.

    A druhú otázku by som mu položil, že tento zákon sa zrejme nebude týkať nás poslancov. To znamená, že my môžeme fajčiť, ako keby sa nič nestalo, pretože ochrana bude pod inštitútom priestupku a my máme imunitu, takže či sa náhodou nebudeme zbavovať o chvíľu imunity, aby nás mohli policajti alebo verejní zdravotníci, alebo z mestského úradu trestať za to, že zákon porušujeme. Ako rozriešime fajčenie u poslancov? Pýtam sa.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Prepáčte ešte, pán poslanec, potom mu vráťte čas. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme nechali ešte pred hlasovaním doznieť faktické poznámky.

  • Nie je všeobecný súhlas. Takže vyhlasujem trojminútovú prestávku, po ktorej bude nasledovať hlasovanie.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu. Poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta.

    Pani poslankyňa Laššáková bude v druhom čítaní uvádzať hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, je to tlač 841.

  • Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne. Chcem uviesť, že v rozprave vystúpili štyria páni poslanci. Pán poslanec Miššík navrhol, aby sme najprv hlasovali o bode C spoločnej správy a o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú tam uvedené. Potom v rámci rozpravy vyhlásil, že netrvá na tom, ako sme prednostne hlasovali o tomto bode.

    Pán poslanec Mamojka podal pozmeňujúci návrh a žiadal vyňať bod 61 na osobitné hlasovanie.

    Pán poslanec Vestenický predniesol pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhoval zmeniť poradie hlasovania a vytvoril šesť blokov hlasovaní.

    V rozprave som vystúpila aj ja a navrhla som, aby sme hlasovali tak, ako to bolo uvedené v spoločnej správe, teda aby sme spoločne hlasovali o bodoch 5, 7, 10, 12, 38, 44, 51. Osobitne aby sme hlasovali o bode 36 a 60, tak ako ich vyňal na osobitné hlasovanie pán poslanec Vestenický.

    Ďalej, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 18, 27, 39, 49, 55 a osobitne aby sme hlasovali o bode 61, tak ako ho navrhol vyňať na osobitné hlasovanie pán poslanec Mamojka.

    Potom, aby sme hlasovali spoločne o bodoch, ktoré sú uvedené v céčku a ďalej (ruch v sále a potlesk), aby sme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v bode C spoločnej správy nehlasovali, pokiaľ odhlasujeme zmenu účinnosti uvedenú v bode B.

    Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o to, aby sme sledovali spravodajcu. Padlo viacero návrhov. Pani spravodajkyňa.

  • Aby ste dali hlasovali spoločne o bodoch 5, 7, 10, 12, 38, 44 a 51 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 76 za, 1 proti, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili. Ďalej.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať osobitne o bode 36 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    P. Paška, predseda NR SR:

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za, 12 proti, 42 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Aj tento bod sme schválili.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 60 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 60 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento bod sme schválili.

  • Teraz hlasujme spoločne o bodoch 18, 27, 39, 49 a 55 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 73 za, 1 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 61, odporúčanie gestorského výboru je schváliť, ale pán poslanec Mamojka to vyňal na osobitné hlasovanie a má lepší pozmeňujúci návrh.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 1 za, 64 proti, 73 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz, prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 8, 9, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 37, 42, 43, 45, 46, 47, 48, 53, 54, 59 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 42 za, 64 proti, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto všetky body sme neschválili.

  • O bodoch 19, 20, 28, 29, 40, 41, 50, 52, 56, 57, 58, 62 a 63 nemôžem hlasovať, lebo sme odhlasovali zmenu účinnosti uvedených pod písm. c) spoločnej správy.

    Teraz, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mamojku.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Mamojku.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 86 za, 55 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Odhlasovali sme všetky body spoločnej správy aj pozmeňujúci návrh, ktorý bol prednesený v rozprave a mám splnomocnenie, aby sme hlasovali o postúpení zákona do tretieho čítania.

    Prosím, pán predseda, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 93 za, 29 proti, 16 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rámci tretieho čítania? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani spravodajkyňa.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 93 za, 37 proti, 5 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 757 o súdoch.

    Pán poslanec Ďuračka bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Slovenskej národnej rady č. 138 Zb. o majetku obcí. Je to tlač 879.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že postúpime uvedený návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 89 za, 1 proti, 42 sa zdržali, 5 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďalej súčasne odporúča v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, aby bol uvedený návrh v druhom čítaní prerokovaný okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj v ústavnoprávnom výbore a výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 119 za, 1 proti, 19 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehoty.

    Poprosím vás, pán poslanec, aby ste uviedli v prvom čítaní hlasovanie aj o vládnom návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Je to tlač 885.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení uvedeného návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 94 za, 47 sa zdržalo.

    Postúpili sme návrh zákona do druhého čítania.

  • Ďalej dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o tom, že okrem výboru pre financie, rozpočet a menu bude uvedený návrh zákona prerokovaný v ústavnoprávnom výbore a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 130 za, 1 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Kotian bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Je to tlač 875.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 83 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 1 proti, 61 sa zdržalo.

    Postúpili sme návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 125 za, 1 proti, 12 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Hradecký uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami. Je to tlač 833.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy a páni, v rozprave vystúpili štyria poslanci, z ktorých jeden predložil pozmeňujúci návrh. Vzhľadom na skutočnosť, že od prerokovania spoločnej správy výborov neuplynula zákonom stanovená lehota, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 110 za, 2 proti, 27 sa zdržalo.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Najskôr o bode 1 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 1 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 92 za, 49 sa zdržalo.

    Bod 1 sme schválili.

  • Ďalej o bodoch 2 a 3 spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Spoločne. Odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 18 za, 66 proti, 55 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme neschválili.

  • Body 4 a 5 boli vybraté na osobitné hlasovanie. Dajte, prosím, hlasovať o nich.

  • Spoločne hlasujeme o bode 4 a 5. Alebo o každom samostatne?

  • Spoločne. Takže hlasujeme spoločne o bodoch 4 a 5.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 51 za, 5 proti, 79 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Tieto body sme neschválili.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Buriana.

  • Hlasujeme o návrhu pána predsedu finančného výboru.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 103 za, 2 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca Buriana sme schválili.

  • Keďže sme odsúhlasili všetky body zo spoločnej správy aj pozmeňujúci návrh, mám splnomocnenie výboru dať návrh na postúpenie zákona do tretieho čítania. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 85 za, 5 proti, 49 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Ďakujem. Na základe splnomocnenia gestorským výborom dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku ihneď s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Návrh je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 3 proti, 55 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky.

    Pán predseda výboru pán poslanec Burian uvedie teraz hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s použitím štátnych finančných aktív na úhradu výdavkov v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci porušenia cenovej disciplíny spoločnosťou Slovnaft. Tlač 898.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s použitím štátnych finančných aktív na úhradu výdavkov v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci porušenia cenovej disciplíny spoločnosťou Slovnaft, a. s.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 18 proti, 38 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Valocký bude teraz uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Je to tlač 880.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Nedal procedurálny návrh.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 77 za, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbor prerokoval do 8. apríla a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 119 za, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Zvonár teraz uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577 o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Tlač 829.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila jedna poslankyňa, ktorá dala jeden pozmeňujúci návrh. Vzhľadom na to, že neuplynula zákonná lehota, dajte hlasovať o tom, že podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národná rada súhlasí so skrátením lehoty.

  • Hlasujeme o vyslovení súhlasu so skrátením lehoty na prerokovanie návrhu, ktorý odznel v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 113 za, 2 proti, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhoch z informácie, tlač 829a 1 až 16 naraz.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 16 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 137 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Všetky body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasujeme.

  • 138 prítomných, 64 za, 1 proti, 69 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh vládneho zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 3 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 77 za, 1 proti, 60 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 577 o rozsahu zdravotnej starostlivosti.

    Pani poslankyňa Gabániová bude v druhom čítaní uvádzať hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Je to tlač 840.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, v zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, dajte, prosím, hlasovať o návrhoch z informácie, a to o bodoch 1 až 5 spoločne.

  • Hlasujeme o bodoch z informácie všetkých piatich spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Tieto body z informácie sme schválili.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, ktorá vystúpila v rozprave, nepodala pozmeňujúci návrh, takže prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Keďže sa neprihlásil nikto, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu ako o celku so všetkými prijatými doplňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 za, 1 proti, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach.

    Teraz budeme rokovať o

    návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie. Je to tlač 930.

    Pán predseda výboru pre kultúru a médiá pán poslanec Abrhan nám tento návrh uvedie. Po tomto návrhu bude nasledovať tajná voľba.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č.16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov sa skončilo funkčné obdobie členke Rady Slovenskej televízie magistre Oľge Peruškovej.

    Kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na člena rady. Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov na člena rady: pána Fifíka, Petrenka, pani Šrámkovú, pán Tuhovčáka.

    Gestorský výbor prerokoval predložené návrhy kandidátov na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a konštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými v § 10 ods. 2 až 6 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 183 z 10. februára 2009 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby, po prvé, konštatovala, že po a podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov sa dňom 20. januára 2009 vzdala funkcie členky Rady Slovenskej televízie Mgr. Oľga Perušková. Po b podľa § 11 ods. 4 zákona o Slovenskej televízii je potrebné zvoliť jedného člena Rady Slovenskej televízie na funkčné obdobie do 31. marca 2014.

    Po druhé. Zvolila podľa § 9 ods. 2 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii jedného člena Rady Slovenskej televízie z kandidátov navrhovaných v prílohe správy na funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom zvolenia.

    Po tretie. Voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    A po štvrté, uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený člen Rady Slovenskej televízie z navrhovaných kandidátov. Do druhého kola postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú najvyšší počet hlasov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto v rozprave k uvedenému návrhu vyjadriť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prikročíme k vykonaniu tajnej voľby.

    Kolegyne, kolegovia, chcem vás ešte upozorniť, že zároveň vykonáme aj odloženú tajnú voľbu predsedu Telekomunikačného úradu. Návrh bol prerokovaný minulý týždeň. Dostanete dva volebné lístky. Na každom treba označiť jedného kandidáta. Tento lístok bude platný. Žiadam teraz overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. Po voľbách a po vyhlásení výsledku volieb budeme pokračovať v prerušenej rozprave k návrhu zákona o ochrane nefajčiarov. Chcem len upozorniť, že zajtra ráno, tak ako sme schválili bez ohľadu na to, ako sa bude vyvíjať situácia v rozprave k návrhu zákona o ochrane nefajčiarov pokračujeme od 9.00 hodiny ráno druhými čítaniami skrátených legislatívnych konaní alebo návrhov zákonov, ktoré boli v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Kolegyne, kolegovia, využil každý svoje právo voliť? Tak vás poprosím, aby ste išli vykonať tajnú voľbu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ešte raz sa pýtam, či každý bol vykonať tajné hlasovanie. Takže vyhlasujem hlasovanie za skončené. Vyhlasujem teraz krátku prestávku, predpokladám, že do takých desiatich minút by mohli byť výsledky. Necháme vyhlásiť výsledky a budeme potom pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Miššík, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vonku som sa dozvedel, keď som sa pohyboval medzi novinármi, že vraj ma hlasovacie zariadenie zaznamenalo, že som hlasoval proti zrušeniu vojenských súdov. Nie je to pravda, hlasoval som za, že vraj som hlasoval za zrušenie vojenských súdov. Nie je to pravda, hlasoval som proti zrušeniu vojenských súdov, tak ako to vidieť aj z ostatných hlasovaní. Prosím, aby to všetci zobrali na vedomie.

  • Dobre. Pán poslanec, je to v zázname. Takže ďakujem pekne. Krátka prestávka do vyhlásenia výsledkov volieb.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v rokovaní. Prosím teraz poverenú overovateľku pani poslankyňu Moniku Smolkovú, aby nás oboznámila s výsledkami volieb. Najskôr prosím, aby nás oboznámila s výsledkom tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 116 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 116 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky všetci 116 poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 116 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 14 neplatných, 102 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Ladislava Mikuša hlasovalo za 70 poslancov, proti 10, zdržalo sa hlasovania 22 poslancov.

    Na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Tibor Mikuš bol zvolený za predsedu Telekomunikačného úradu.

  • Ďakujem pani poslankyni Monike Smolkovej. Len, pani poslankyňa, chcem upresniť informáciu, pretože ste sa pomýlili pri krstnom mene.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila pána Ladislava Mikuša...

  • ...za predsedu Telekomunikačného úradu na prvé funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom zvolenia. Poprosím do zápisu túto informáciu.

    A teraz ešte vás raz poprosím, pani kolegyňa, aby ste oznámili výsledok voľby člena Rady Slovenskej televízie. Nech sa páči.

  • Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 116 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 116 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie všetci 116 poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 116 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 20 neplatných a 96 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Ľubomíra Fifíka hlasovalo za 17, proti 48, zdržalo sa hlasovania 31 poslancov.

    Za Martina Petrenka hlasovalo za 66 poslancov, proti 13, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.

    Za Elenu Šrámkovú hlasovalo za 1 poslanec, proti 54, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov.

    Za Jozefa Tuhovčáka hlasovalo za 6 poslancov, proti 49, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov.

    Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady Slovenskej televízie zvolený Martin Petrenko.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Čiže konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila Martina Petrenka za člena Rady Slovenskej televízie na funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom zvolenia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, a teraz budeme pokračovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 465/2005 Z. z. Tento vládny návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 844 a spoločná správa výborov je uverejnená ako tlač 844a.

    Pán minister, poprosím vás, keby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov, myslím tým pána ministra zdravotníctva, a takisto poprosím pána poslanca Antona Bobríka, ktorý pri tomto návrhu plní funkciu spoločného spravodajcu.

    Rozpravu sme prerušili vystúpením pána poslanca Urbániho, ktorý bol prihlásený písomne do rozpravy. Ešte nám treba uskutočniť päť faktických poznámok, do ktorých sa prihlásili páni poslanci Stanislav Kahanec, Ján Senko, László Köteles, Vladimír Palko a Gábor Gál.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Stanislavovi Kahancovi vo faktickej poznámke. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Pán poslanec Urbáni, vy ste na začiatku tým výrokom, že všetci sme pokrytci, podľa mňa chceli odviesť pozornosť od jadra problému a od toho, že každá taká úprava, ktorá prospeje zlepšeniu stavu, je dobrá. Na jednej strane ste vyhlásili, že chcete vytvoriť vhodné a dôstojné priestory aj pre fajčiarov a že občan musí mať slobodnú voľbu. Ale na druhej strane, pýtam sa, ako bude mať dôstojné priestory ten, ktorý je nefajčiar a robí napríklad ako personál vo fajčiarskom kolektíve? Ako bude mať dôstojné priestory, keď bude vo fajčiarskom prostredí? A ako bude mať tú slobodnú voľbu, keď musí byť v tom zafajčenom prostredí ten, ktorý je nefajčiar?

    Takisto ste spomínali, že dotácie na pestovanie tabaku sa dávajú. No iste. Je to schizofrénia dávať dotácie na pestovanie tabaku, keď potom si vyrábame zasa výdavky a že pre štát fajčiari produkujú 15,6 miliardy korún. No, ale taktne ste zamlčali, že koľko sa minie na liečbu. A na liečbu chorých fajčiarov či tých, ktorí boli nútení fajčiť pasívne, sú výdavky násobkami vyššie.

    Štúdie uvádzajú, že tieto výdavky predstavujú násobky. Napríklad odhadované za rok 2007: prínos zo spotrebnej dane z tabaku je 17 miliárd, pričom výdavky na zdravotnícku a sociálnu sféru podľa príslušnej metodiky sa odhadujú na 60 miliárd. Takisto sú iné štúdie z Čiech a podobne. Takže hovorme veci všetky, nielen to, čo vyhovuje. Ďakujem pekne.

  • Ďalším s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Ján Senko. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Zaujímavé vystúpenie, upútalo, vzbudilo pozornosť a o to asi išlo. Čo z neho vyplynulo? Že tak ako sa fajčilo, tak sa fajčiť bude. A práve preto sa spoločnosť musí snažiť ochraňovať nefajčiarov pred nežiaducimi účinkami fajčenia a musí hľadať riešenia, ktorými sa bude snažiť znižovať počet fajčiarov. Lebo tak ako je pre spoločnosť podľa tvojich slov, pán poslanec, výhodné mať príjem z tabakových výrobkov, z jeho predaja, tak je pre ňu nevýhodné vynakladať financie na liečbu chorôb z požívania tabakových výrobkov.

    Preto chápem kroky vlády na ochranu nefajčiarov a zdá sa mi celkom prirodzené hľadať riešenia, ktoré môžu viesť k obmedzovaniu ponuky tabakových výrobkov a ich dostupnosti v sieti predajní.

    Takisto chápem aj potrebu znižovania propagácie tabakových výrobkov v rámci spoločnosti a ich predaja v rámci najfrekventovanejších miest a v najfrekventovanejších predajniach, ktoré sú na našom trhu.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Vladimír Palko. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Urbáni, chcem vám zablahoželať k vášmu doteraz najlepšiemu vystúpeniu v tomto volebnom období v parlamente. Navrhli ste zakázať vlastne obchod, vôbec obchod s tabakom a s cigaretami. Je to veľmi zaujímavý návrh. Ja som celoživotný nefajčiar. Ja som v živote nefajčil, nemal som ani cigaretu v ústach. Možno som takýto jediný v tejto miestnosti, ale nie je nás veľa, takže ja som bol naklonený tomu, že by som to podporil. Ale v tom prejave ma niečo strašne, strašne znepokojilo, pán poslanec.

    To je tá slanina. Viete, ja som pochopil, že ten absolútny zákaz obchodu s cigaretami, to je pre vás len prvý krok. To je pre vás len prvý krok. Ja by som sa nechcel dožiť štátnych propagandistických kampaní – slanina zabíja – bacon kills a tak ďalej. To by som naozaj nerád. Takže toto nie. Toto nie, pán kolega.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Gábor Gál. Prosím vás, nedávajte mu ešte čas. Ja sa len chcem spýtať, ja som tu mal poznačené aj pána poslanca Kötelesa. Čiže vy ste sa vzdali vystúpenia s faktickou poznámkou? Dobre, registrujem, aby sme vás náhodou neukrátili. A teraz poprosím zapnúť mikrofón pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi. Konštatujem, že ani pán poslanec Gábor Gál nakoniec s faktickou poznámkou nevystúpi, a preto teraz dávam priestor pánovi poslancovi Urbánimu, ktorý chce reagovať na tých, ktorí s faktickou poznámkou reagovali na jeho vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Najskôr k pánovi Palkovi. Ďakujem za kompliment, ja ho vraciam. Fakt aj to bola vaša prvá normálna reakcia na mňa (smiech). Ale poďme trošku k otázkam, ktoré boli položené.

    Pani poslankyňa Sárközy, extrém. Ja som extrém hovoril, je to medzi fajčiarmi a nefajčiarmi. Tam si spravme poriadok. Môj návrh nebol extrémistický, bol možno nadčasový. Ja si pamätám, keď sme po chodbe v nemocnici chodili a fajčili po oddelení. Dneska by to už asi nikto nezniesol. Takže myslím, že tá nadčasovosť je v tom, že možno o 20, 30 rokov tiež sa bude zdať čudné tým generáciám, keby sa predávali cigarety.

    Pánovi poslancovi Froncovi. Nie je zákaz predaja cigariet a mafia s čiernym obchodom s cigaretami existuje. Čiže vyjasnime si. Prečo len predaj som dal. Lebo tento zákon nedovoľuje niekam vstúpiť doňho viacej, aj tak to bolo tak na hrane legislatívnej, ale rozhodne nechcel som čakať s tým, ale chcel som toto dať do povedomia. Nech si zoberú aj druhé štáty príklad, tí, čo tak bojujú proti tomu.

    K pani poslankyni Rosovej. Ja by som bral, keby boli označené reštaurácie fajčiarska a nefajčiarska a nediskriminovať nikoho. Kto chce ísť do fajčiarskej, nech ide. Kto do nefajčiarskej, nech ide do nefajčiarskej.

    Čo sa týka zamestnancov, pán poslanec. Nech tam nejde robiť, to je ďalšia voľba. A čo sa týka tých 60 miliárd, ak ste to mysleli za rok, tak potom ste sa veľmi sekli, pretože pri 120-miliardovom rozpočte by to bolo 50 % rozpočtu, a to asi myslím, že máte zlé čísla alebo je to neznalosť. To nechcem polemizovať.

    K nemenovanému poslancovi Janišovi, ktorý tu nie je, hovorí, že on ako môže sedieť vedľa fajčiara. No tak ja mám také isté výhrady, keď niekto ožratý vedľa mňa sedí, tak sa nemá piť potom. Mne to takisto môže vadiť ako dakomu fajčenie. Čiže tu je stále...

  • Ďakujem pekne. Tuším som prvýkrát zaregistroval, že ste reagovali, pán kolega, na niekoho, kto na vás nereagoval. Pán poslanec Gál, myslím, nereagoval, ale nevadí. Teraz dávam priestor pani poslankyni Tatiane Rosovej, ktorá je prihlásená ako posledná písomne. Po jej vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán minister, pani ministerka, milé kolegyne, milí kolegovia, keď budeme hlasovať o tejto predlohe zákona, máme veľkú príležitosť. Máme príležitosť vyjsť v ústrety všetkým tým, ktorí si želajú, aby aj na Slovensku mohli v reštauráciách, kaviarňach, puboch dýchať čerstvý vzduch.

    Podľa prieskumov je ich až 80 %. Znamená to logicky, že sú to tak priaznivci vlády, ako priaznivci opozície, že sú to rovnako voliči ľavice aj pravice. Ja som to už dnes povedala, ale dovolím si to povedať aj na tejto pôde. Je to iste preto, lebo ani cigaretový smrad, ani rakovina nie sú ani ľavicové, ani pravicové.

    Rokujeme o novele zákona na ochranu nefajčiarov a o jeho definitívnej podobe s tým, že viacerí predstavitelia súčasnej vlády niekedy na začiatku volebného obdobia deklarovali svoj úmysel vytesniť cigaretový dym zo slovenských reštaurácií, zo slovenských zariadení, kde sa podáva strava a nápoje. Myslím, že ministerstvo zdravotníctva vypracovalo svoj návrh v duchu takého zámeru, lenže práve v rokovacom konaní došlo k ústupku voči ministerstvu hospodárstva a napokon máme taký návrh, aký máme, ktorý teda zamýšľa umožniť fajčiť v takých zariadeniach, kde je stavebná úprava, stavebné oddelenie fajčiarskych a nefajčiarskych priestorov.

    Možno by sa na prvý pohľad zdalo, že tu zdravie ustúpilo ekonomickému záujmu. Ja teraz nemám poruke presné čísla, ale pán Kahanec naznačil, a hovoria o tom aj štatistiky, že ten ekonomický záujem na strane štátu je ťažko obhájiteľný preto, lebo výdavky, ktoré sú spojené s liečbou, rozhodne presahujú príjmy. Ale možno, že je to tak, že zdravie ustúpilo ekonomickému záujmu, nie však ekonomickému záujmu Slovenska, ale ekonomickému záujmu niektorých konkrétnych jednotlivcov a skupín. Bola by škoda, keby sme to podporili aj v tomto parlamente.

    Ja som predložila vo výbore pre mládež, vzdelanie, vedu a šport pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne vracia podobu zákona do tej pôvodnej verzie, to znamená do takej verzie, ktorá by zakázala fajčenie vo všetkých stravovacích zariadeniach, teda v tých zariadeniach, kde sa podávajú jedlá a kde sa podávajú nápoje. A náš výbor na moju radosť môj pozmeňujúci návrh schválil. Ten pozmeňujúci návrh sa dočkal podpory aj z úst pána ministra zdravotníctva, ale dočkal sa podpory aj z mnohých rôznych asociácií mimovládnych organizácií, od mnohých jednotlivcov. Napokon aj stanovisko zväzu hotelov a reštaurácií podporuje úplný zákaz fajčenia.

    Napriek tomu sa tu stále skloňuje slovo kompromis. Dnes sme ho už v rozprave počuli niekoľkokrát. Ja nie som proti kompromisom, ale som presvedčená, že keby existoval múdry a rozumný kompromis, ktorý na jednej strane dostatočne chráni nefajčiarov a na druhej strane uspokojuje aj fajčiarov, iste by sme sa s ním už stretli v krajinách, ktoré sa touto problematikou zaoberajú omnoho dlhšie. To, že sa s ním nestretávame, a to, že tie krajiny prijímajú radikálne zákony, napokon aj s veľkým úspechom a pozitívnou odozvou u obyvateľstva, je dôkazom, že nejdeme správnou cestou. Mali by sme ísť tou cestou, ktorou vykročili ony.

    Chcem ale teda povedať niekoľko argumentov o tom, prečo som presvedčená, že tento navrhovaný kompromis v skutočnosti nefajčiarov nechráni a v mnohom situáciu zhoršuje, najmä situáciu podnikateľov.

    Takže po prvé. Nefajčiarov je v populácii dvakrát viac ako fajčiarov. Potvrdil to aj pán Urbáni vo svojej obsiahlej analýze. Majiteľom zariadení fajčenie tiež komplikuje život. Cigaretový dym je agresívny voči náterom, maľovkám, ničí zariadenia. Majitelia sa môžu aj dnes rozhodnúť, či budú mať fajčiarske, alebo nefajčiarske zariadenie. Môže si aj nálepku nalepiť, ako hovorí pán Urbáni. Napriek tomu sa absolútna väčšina z nich rozhodne predsa len vo svojich zariadeniach fajčenie umožniť. Je to zdanlivo logický nezmysel. Ten zdanlivý nezmysel ale vyplýva jednoducho z nášho a vôbec všeobecného zvyku, ktorý ťažko akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, a to jednoducho z tej skutočnosti, že len čo je v spoločnosti, a nezáleží na tom, či ide o dvojicu, alebo či ide o spoločnosť piatich, šiestich ľudí, čo len jeden fajčiar, veľmi prirodzene sa nefajčiari fajčiarovi prispôsobujú a vyhľadávajú zariadenie, ktoré umožňuje fajčiť. Tak to je a tak to bude, kým budú takéto zariadenia existovať. A je jedno, či tie zariadenia budú mať na druhej strane priečky, aj priestor pre nefajčiarov. Nefajčiari budú spolu s fajčiarmi, pretože sa, samozrejme, nebudú v spoločnosti rozdeľovať.

    Často sa v kaviarňach odohrávajú pracovné stretnutia. Myslím si, že väčšina tých ľudí, ktorých vidíme v pracovnej dobe v takýchto zariadeniach, je tam za nejakými povinnosťami. Rokujú v súvislosti s výkonom svojej práce. No a v prípade, že klientom alebo nadriadeným v takomto stretnutí je fajčiar, tak ten nefajčiar skutočne nemá možnosť voľby. Musí nielen navštíviť to zariadenie, kam je pozvaný, ale aj dýchať cigaretový dym, ktorý naň je dýchaný.

    Takže to je môj prvý dôvod. Jednoducho, pokiaľ budú takéto zariadenia, vždy budú nefajčiari vystavovaní cigaretovému dymu a ich možnosť voľby bude veľmi, veľmi obmedzená iba na situácie, keď sú sami, a keď teda navštívia tie nefajčiarske priestory.

    Po druhé. Stavebne oddelené priestory, ako už tu dnes aj zaznelo vo faktických poznámkach, nič neriešia na situácii zamestnancov v týchto zariadeniach. Ba dokonca, pokiaľ pôjde o čisto fajčiarske priestory, budú menšie a dá sa predpokladať, že dym v nich bude ešte koncentrovanejší, takže oni budú vystavení ešte väčšiemu riziku.

    No po tretie. Väčšina malých kaviarní a bistier, ktoré sú obživou pre mnoho živnostníkov, jednoducho nemá vôbec takú možnosť stavebne oddeliť fajčiarsku a nefajčiarsku časť. To znamená, že ak by prešiel navrhovaný zákon v takej podobe, ako ho predložilo ministerstvo, museli by byť nefajčiarske. To by síce bolo dobré a neohrozilo by to tie, ktoré nemajú vôkol seba žiadnu konkurenciu, ale takých je veľmi málo. Tie, ktoré sú vystavené konkurencii väčších zariadení, ktoré budú môcť urobiť stavebné úpravy, sa boja o to, či vôbec v takejto konkurencii prežijú. A sú skúsenosti, ktoré hovoria, že sa boja oprávnene.

    No a, napokon, po štvrté. Európska komisia už niekoľkokrát zverejnila svoj zámer prijať smernicu o zákaze fajčenia v stravovacích zariadeniach všetkého typu, ktorá bude záväzná pre všetky krajiny Európskej únie.

    A je jedno, či to niekto považuje za diktát Bruselu, alebo nie. Jednoducho sme členskou krajinou Európskej únie a budeme sa musieť prispôsobiť. Znamená to, že náklady, ktoré by vynaložili teraz podnikatelia na stavebné úpravy svojich zariadení, by boli vynaložené celkom zbytočne.

    Počúvame, samozrejme, aj argumenty proti takémuto riešeniu, proti úplnému zákazu fajčenia v stravovacích zariadeniach. Tých argumentov je viacero. Jeden z nich, že je to diskriminácia fajčiarov. Ja by som chcela zdôrazniť, že teraz naozaj nerokujeme o obmedzovaní fajčiarov alebo o zákaze fajčenia. Pán Urbáni tu mal taký návrh, ale ja určite nechcem fajčiarom siahať na ich cigarety. Cieľom je, aby, ak chcú fajčiť, fajčili tam, kde nikoho nevystavujú nedobrovoľnému riziku pasívneho fajčenia.

    A ak hovoríme o diskriminácii, no kto je diskriminovaný? Fajčiar, ktorý môže fajčiť, akurát mu určíme, kde fajčiť nesmie? Alebo je diskriminovaný nefajčiar, ktorý sa jednoducho musí vystaviť cigaretovému dymu, či chce, či nechce. Nefajčiar, či dospelý, či dieťa.

    Ďalšia obava a protiargument je, že takýto návrh vyprázdni bary, vyprázdni puby, že klesnú tržby. Podnikatelia skrachujú. Najmä sa hovorí o tradičných vidieckych krčmách. No odpoveď na tieto výhrady, našťastie, dávajú skúsenosti z tých stále pribúdajúcich krajín, ktoré takéto opatrenia zaviedli.

    V mnohých prípadoch možno nie štatisticky významne, ale v konkrétnych podnikoch je tomu dokonca naopak. Existujú zariadenia, ktorým takéto opatrenie prospelo v tom, že sa im zvýšili tržby od ľudí, ktorí sa im dovtedy vyhýbali, že sa im zvýšili tržby za stravovacie služby preto, lebo v čistom vzduchu určite lepšie chutí jesť.

    No a pokiaľ ide o tie vidiecke krčmy. Ja nemám obavu, že by do nich ľudia prestali chodiť. Myslím, že to je celkom nereálne a myslím si a hovorím to aj zo skúsenosti z jednej vidieckej krčmy, ktorá zaviedla takéto opatrenie práve preto, že nemá konkurenciu okolo seba, mohla si to dovoliť, že si štamgasti pokojne zvykli chodiť na cigaretku von. A dokonca túto možnosť vítajú, sami sa trochu vyvetrajú.

    No silný argument je, že je to obmedzenie slobody podnikania. Silný len zdanlivo. Po prvé, keby to tak bolo, tak by celkom iste zväz hotelov a reštaurácií, v ktorom sú združení podnikatelia, nepodporoval takýto návrh.

    No a čo je to dnes? Je to dnes sloboda podnikania, keď pod tlakom konkurencie sú nútení aj tí, ktorí by nechceli mať fajčiarske zariadenia, umožniť vo svojich zariadeniach fajčiť. Myslím si, že určite menšia ako to, čo by sme prijali, keby sme prijali môj návrh.

    Počuli sme v prvom čítaní aj výhradu, že to je nedemokratické. No, možno by sme mohli o tom polemizovať, ale skúsim snáď len toľko, že potom sú nedemokratické krajiny, ako je Veľká Británia alebo Spojené štáty americké.

    Na záver by som rada spomenula moju skúsenosť z posledných dní. Je zrejmé, že čím je prijatie tohto zákona aktuálnejšie, tým je jasnejšia a silnejšia odozva verejnosti. Tým silnejšie vyjadruje veľká časť verejnosti svoju vôľu po tom, aby sme sa pridali k európskym krajinám, ktoré prijali zákaz fajčenia vo všetkých stravovacích zariadeniach.

    Prejavuje sa to jednak na internete. Existujú rôzne skupiny. Spontánne vypísaná petícia, ktorá, myslím, bola uverejnená v piatok, už má asi dva pol tisíc podpisov, na face bookových skupinách je viac ako päťtisíc ľudí, ktorí sa prihlásili k hnutiu Za čistý vzduch v slovenských puboch. Takže to hnutie sa začína výrazne rozmáhať. Máme tu hnutie Za čerstvý vzduch a mali by sme naň brať ohľad.

    Dnes sme tu mali na návšteve stredoškolákov. Mladých ľudí, ktorí sú aktívni pri všetkých kampaniach Ligy proti rakovine, ktorých učíme, vzdelávame, hovorím im, že fajčenie je škodlivé, že rakovina je hrozba, ktorej sa možno prevenciou vyhnúť. A teraz chceme týmto mladým ľuďom zasmraďovať naďalej ich obľúbené zariadenia, ich puby? Nemali by sme.

    Medzi tými ľuďmi, ktorí podporujú petíciu, alebo nejakým spôsobom sa vyjadrujú na podporu návrhu, aby sme vytesnili cigaretový dym z našich kaviarní, reštaurácií, barov, pubov je aj mnoho fajčiarov. Sami sa k tomu priznávajú. Je medzi nimi mnoho mladých ľudí, ktorí majú nejakú skúsenosť či už zo štúdia, alebo z práce v zahraničí. Vracajú sa sem a zvykli si na čistý vzduch vo svojom voľnom čase. Akosi ťažko si zvykajú na náš slovenský zadymený svet.

    Preto, dámy a páni, v mene všetkých týchto ľudí a v mene všetkých tých, ktorých zdravie pasívne fajčenie ohrozuje, vás prosím, aby sme spoločne prijali progresívny návrh, ktorý posunie Slovensko do rodiny moderných európskych krajín. Myslím, že pri takomto hlasovaní by deliaca čiara určite nemala ísť ani medzi koalíciou, opozíciou, medzi ľavicou a pravicou.

    Ja tu vidím vlastne len jednu deliacu čiaru. Medzi tými, ktorí podporujú zdravie, podporujú čistý vzduch, a medzi tými ostatnými. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Rosovej sa hlásia pani poslankyňa Katarína Tóthová, ďalej pani poslankyňa Zdenka Kramplová, pán poslanec Viliam Jasaň, pán poslanec Stanislav Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Chcem povedať len toľko, že skutočne mám pred sebou vyjadrenie Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky, ktorí podporujú, aby bol zákaz, teda ochrana nefajčiarov a nestotožňuje sa so stavebným oddelením pre fajčiarov.

    Kto pozná históriu tejto otázky, musí vedieť, že toto už sme v legislatíve mali. Tento kompromis sa spravil, bola som predsedníčka legislatívnej rady, a dali sme do zákona, čo potom zase vypadlo, že stavebným oddelením je povinnosť oddeliť časť fajčiarov od nefajčiarskej časti.

    Vážení, tie stavebné oddelenia alebo oddelenia boli absolútne nehermetické. Absolútne sa to nepresadilo do praxe. Podniky to obchádzali. Sankcie sa nevyvodzovali za oddelenie fajčiarskej a nefajčiarskej časti. Čiže sa tu navrhuje niečo, čo už slovenská prax mala a čo sa neosvedčilo. Ja si myslím, že ochrana nefajčiarov bude len vtedy, ak vo všetkých zariadeniach verejného stravovania sa zakáže fajčiť. A považujem za úplne, ale úplne nenáležité s touto otázkou hovoriť o finančných prínosoch pre štátny rozpočet. Mnohonásobne väčší je výdavok na negatívne dôsledky fajčenia, čo by sa dalo ikskrát zdokumentovať.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Zdenka Kramplová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja sa veľmi rada pridám k vášmu návrhu, pretože si uvedomujem, že ľudia v našej spoločnosti, a nielen u nás, sú veľmi citliví na životné prostredie. Snažia sa ho ochraňovať. Žiadajú viac finančných prostriedkov. A práve pre túto aktivitu na ochranu nefajčiarov tak veľa peňazí ani nepotrebujeme.

    Oveľa viac peňazí potrebujeme na ochranu životného prostredia, oveľa viac peňazí potrebujeme na liečenie ľudí, ktorí dostali rakovinu pľúc v dôsledku fajčenia alebo pasívneho fajčenia a podľa informácií, ktoré mám, až päťkrát viac potrebujeme vydať peňazí zo spoločného. Aj nefajčiari sa skladáme na tých, ktorí ochorejú v dôsledku fajčenia.

    A možno dám jednu takú otázku. Je demokratické, aby 38 % populácie, ktorá fajčí, diskriminovali zvyšok populácie len preto, že sa cítia príjemne? Myslím si, že to riešenie naozaj by malo byť striktné a malo by byť veľmi silné pre ochranu ľudí, ktorí sa snažia zdravo žiť, zdravo využívať aj voľné chvíle a momentálne v podstate majú problém s tým, aby si išli sadnúť, alebo naobedovať sa, alebo navečerať sa tam, kde nebudú mať zafajčený priestor. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Viliam Jasaň. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani kolegyňa, ja som tiež v živote nefajčil a možno aj preto sa mi vaše vystúpenie celkom pozdávalo, len škoda, že takéto vystúpenie a hlavne ten návrh neprišiel možno za ministrovania, čo ja viem, pána ministra Zajaca. Možno by sme už teraz ten problém nemali, lebo mali ste väčšinu v parlamente. Mali ste ministra. Už sme s tým mohli mať pokoj. Ale napriek tomu sa mi to páči, čo ste hovorili, pretože ja určite som ten, ktorý nemá rád, keď v mojom okolí fajčia. A zvlášť nemám rád tam, kde sú deti alebo matky s deťmi, alebo podobne. To je jasné.

    Ale napriek tomu by som bol veľmi rád, keby to bolo bývalo už v tom čase a možno, že už by sme naozaj ten problém nemali, ale ja sa vrátim možno tromi poznámkami niekde inde. Nemyslím si, že zakázať dospelému človeku, ktorý fajčí niekoľko rokov, teraz mu povedať, že nesmieš fajčiť. To sa mi zdá trochu viac pritiahnuté za uši. Ale vytvorme legislatívne taký rámec, že sa nebude fajčiť tam, kde ľudia, ja neviem, jedia, kde sú deti, kde je mládež, kde sú matky s deťmi. Proste všade tam, kde sa pohybujú nefajčiari. S tým problém absolútne nemám. Len ten váš návrh, akokoľvek sa mi páči a možno, že ešte neviem, aj zahlasujem za, lebo sa mi naozaj páči, len neviem, či je to momentálne to najšťastnejšie. Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou vystúpi teraz pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som vás, pani poslankyňa, nepochopil s tým, že chcete zakázať fajčiarom fajčiť. Ale je to zákon o ochrane nefajčiarov. To znamená, ja som vás pochopil tak, že chcete chrániť nefajčiarov a tí nefajčiari sú všade, počnúc od prevádzok, v ktorých musia byť v zafajčenom prostredí, a končiac, neviem kde inde vo verejných a iných priestoroch, kde sú vlastne fajčením obmedzovaní.

    Možno na doplnenie, aby tie údaje boli nejako porovnateľné, tak každopádne na Slovensku asi nemáme celkom zmapovanú situáciu. Ale v Českej republike z roku 2003, rozdiel medzi výdavkami na náklady s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ďalšie veci súvisiace s liečením fajčiarov predstavovali o 14 miliárd väčšiu sumu ako prínosy z predaja tabakových výrobkov. Štrnásť miliárd je, myslím, slušná suma, ktorá sa dá použiť aj dnes, keď hľadáme 10 alebo 15 miliárd na balíček opatrení.

    Takisto chcem povedať, že zažil som to pred časom, keď sme nemali takéto predpisy z hľadiska fajčenia a keď vlastne záležalo na tom, či šéf fajčí, alebo nefajčí. A potom sa fajčilo na pracovisku. A tí ostatní, ktorí nefajčili, museli znášať všetkých tých, ktorí tam fajčili. Teraz sme už trošku ďalej a ja preto podporím všetko, ktoré aj súčasný stav posunie zasa o krok ďalej pre ochranu nefajčiarov, lebo zákon nehovorí o zakázaní fajčenia, zákon hovorí o ochrane nefajčiarov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz bude reagovať na tých, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami pani poslankyňa Tatiana Rosová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem kolegyniam a kolegom. V mojej reakcii začnem od konca, pretože pán poslanec Kahanec mi pomohol zodpovedať na pripomienku a faktickú poznámku pána poslanca Jasaňa. Skutočne ja som nikdy nehovorila o tom, že by sme mali fajčiarom zakazovať fajčiť. Naozaj mi ide o ochranu nefajčiarov a v tom sa teda zhodneme. Som za to, aby fajčiari nemohli fajčiť všade tam, kde sa pohybujú nefajčiari.

    Či to mal, alebo nemal predkladať bývalý pán minister. Pán kolega, ja som presvedčená, že ani teraz nebude hlasovanie jednoznačné tak v opozícii, ako v koalícii, že toto nie je politický návrh, a preto si myslím, že keby v minulom volebnom období bol aj zo strany bývalej opozície takýto návrh, nie je vylúčené, že by sa preň bola našla podpora. Ale teraz je teraz, máme šancu, máme skúsenosti z krajín, ktorých pribúda, vieme, že to nebolí, takže využime túto príležitosť.

    Milé panie kolegyne, obom vám veľmi pekne ďakujem, stotožňujem sa s vašimi pripomienkami a veľmi ma oslovilo to, čo povedala pani Kramplová, pretože si naozaj musíme zvážiť to, že toto opatrenie je na jednej strane mimoriadne efektívne, ukazujú to už aj výsledky zdravotníckych prieskumov, a na druhej strane mimoriadne lacné. Kedy máme takúto príležitosť? Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rosová bola posledná, ktorá bola prihlásená do rozpravy písomne. A teraz sa pýtam, kto z prítomných poslancov a poslankýň sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, že sa hlásia nasledovní poslanci: pani poslankyňa Ľudmila Mušková, pán poslanec Martin Fronc, pán poslanec Peter Markovič, pán poslanec Viliam Novotný, pán poslanec Anton Bobrík, potom pán poslanec Viliam Novotný a pani poslankyňa Katarína Tóthová. Celkom šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo dávam teraz pani poslankyni Ľudmile Muškovej. Pani poslankyňa, zvládneme to za desať minút? Áno? Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán minister, dovoľte, aby som uvítala predložený návrh zákona a hneď na úvod aj predložila pozmeňujúci návrh, ktorý by mal zabezpečiť lepšiu ochranu detí a tehotných žien pred nedobrovoľným pasívnym fajčením, a to zákaz fajčenia pri dieťati alebo tehotnej žene a presný návrh môjho pozmeňujúceho návrhu je, že v § 7 ods. 1 navrhujem doplniť nové písmeno, ktoré znie: „Vo vzdialenosti menej ako 10 metrov od dieťaťa alebo tehotnej ženy.“ Ostatné body sa posunú. Navrhujem teda to písmeno, momentálne je tam písm. j) a toto by mohlo byť písm. k), ale nevieme, či ešte nebudú ďalšie, takže aby som nerobila legislatívcom problémy, takže navrhujem len teda nové písmeno.

    Navrhujem tento môj pozmeňujúci návrh kvôli tomu, aby bremeno starosti o to, aby dieťa alebo tehotná žena nemuseli vdychovať škodlivý cigaretový dym a toto bremeno spočívalo na nej, ale, naopak, na tom, ktorý fajčí. To znamená, aby sa fajčiar rozhliadol okolo seba, či svojou cigaretou niekoho neohrozuje, a aby sa nemusela starať matka alebo budúca matka, aby, ak fajčiar si chce zapáliť, odstúpil bokom, aby nefajčil na frekventovaných chodníkoch, kde všetkých okolo seba robí pasívnymi fajčiarmi, aby v lete pri vode nedymil deťom na susednej deke, ale aby vstal a našiel si na fajčenie miesto, kde iných neohrozuje a podobne. Momentálne to totiž v praxi vyzerá tak, že keď matka nechce, aby jej dieťa vdychovalo škodliviny z cigarety, musí na každom kroku striehnuť, presúvať sa, doprosovať sa, na chodníkoch pre dlhý rad ľudí s dieťaťom kľučkovať, aby sa vyhli hromadiacemu sa alebo prúdom vzduchu unášanému dymu.

    Dnes dokonca aj na miestach, kde je zakázané fajčiť, ako sú prístrešky MHD či detské ihriská, musia matky tvrdo a často márne bojovať s drzosťou a aroganciou fajčiarov, ktorí zákaz porušujú. Neúmerne zhoršená je situácia vo veľkých mestách na frekventovaných chodníkoch, kde bezohľadný fajčiar vie znepríjemniť presun ulicami desiatkam ľudí a takýchto fajčiarov, bohužiaľ, neúnosne pribúda aj u mladých ľudí. Ale nakoniec si musíme priznať, že neraz sme videli aj na uliciach, kde sú vonku reštaurácie, verandy, vidieť samotných rodičov v spoločnosti svojich detí ako pri kávičke fúkajú cigaretový dym priamo svojmu dieťaťu do nosa. Cigaretový dym je jedovatý produkt, ktorý nebezpečne zamoruje naše životné prostredie. V tabaku okrem nikotínu a dechtu sa nachádza kyselina kyanovodíková, kyanovodík, oxid uhoľnatý, amoniak, dusík, etylén. Vedci objavili v dechte, ktorý sa tvorí pri spaľovaní 100 rôznych smôl takých ako benzapyrén, benzadracén a okrem toho arzén. Rádiooktívny draslík tiež a niektoré ďalšie karcinogény.

    No ukazuje sa, že najväčšia škodlivosť je v rádioaktívnosti tabakového dymu. Dym cigariet obsahuje rádioaktívne polónium 210, ktoré sa v organizme hromadí a predpokladá sa, že zapríčiňuje vývoj zhubných nádorov. Pri horení cigarety sa iba 20 % nikotínu dostáva do organizmu fajčiara, 25 % sa zničí pri horení tabaku, 5 % zostáva v nedopalku a až 50 % nikotínu unikne spolu s dymom do okolitého ovzdušia.

    S týmto vedomím by sme mali pristupovať aj k tvorbe legislatívy ochraňujúcej človeka pred týmto jedovatým plynom a k jej uplatňovaniu v praxi. Mám svedectvo od matky, ktorá mi nedávno hovorila, ako vulgárne sa k nej správali a doslova fyzicky ju napadli dvaja fajčiari sediaci na zastávke MHD, keď žiadala, aby zhasli cigaretu. Táto žena sa mi sťažovala, že ak chce svoje dieťa uchrániť pred nepriazňou počasia a pred cigaretovým dymom, musí sa viackrát za mesiac dožadovať dodržiavania zákona a je pritom často pri arogancii týchto fajčiarov bezmocná, pretože jej fajčiari jej žiadosť ignorujú a dokonca aj neraz sa stáva, že jej vynadajú. Pýtala sa ma, čo má robiť. Musím povedať, že nestačí len samotný zákon, ale je tu nutná i súčinnosť polície, aby dala verejnosti na vedomie viditeľným spôsobom, teda pokutovaním fajčiarskych prehreškov, že proti bezohľadným fajčiarom zasahuje a zasahovať bude. Len ak si títo narušitelia verejného poriadku budú uvedomovať, že im skutočne hrozí pokuta za ohrozovanie zdravia iných, len vtedy sa môže očakávať, že situácia sa zmení a že sa bude zákon dodržiavať.

    Vážení páni kolegovia, verím, že môj návrh, ktorým ma inšpiroval francúzsky zákon, podporíte a že podporíte aj ďalšie návrhy, ktoré sprísňujú tento návrh zákona pri ochrane nefajčiarov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto. Sú štyri minúty do skončenia času vyhradeného na rokovanie schôdze. Pán poslanec Fronc, stihnete vaše vystúpenie za štyri minúty, alebo to necháme? Nie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie aj rozpravu o tomto bode programu s tým, že vás chcem informovať, že zajtra ráno o 9.00 hodine budeme pokračovať druhými čítaniami tých zákonov, ktoré vláda predložila v skrátenom legislatívnom konaní a po skončení a odhlasovaní týchto zákonov budeme pokračovať týmto návrhom zákona, ktorého predkladateľom je pán minister zdravotníctva.

    Prajem vám všetkým príjemnú dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 18.57 hodine.