• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady pán Viliam Veteška, ďalej, poslanci Imre Andruskó, Stanislav Kahanec, Ľuboš Micheľ, Martin Pado a Boris Zala. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán Milan Urbáni.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uvedený ako tlač 918, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 935.

    Slovo dávam poslancovi Róbertovi Madejovi, ktorý návrh zákona uvedie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorú s pánom poslancom Pelegrinim predkladáme na rokovanie parlamentu.

    Účelom novelizácie zákona o verejnom obstarávaní je venovať sa istej časti procesov vo verejnom obstarávaní, ktoré sa týkajú tzv. neprioritných služieb.

    Navrhujeme okrem riešenia aj tejto problematiky, aby sa zvýšila možnosť kontroly a kompetencií zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. Navrhujeme, aby Úrad pre verejné obstarávanie vykonal kontrolu zadávania zákaziek nielen z vlastného podnetu, ale aby Úrad pre verejné obstarávanie vykonával kontrolu zadávania zákaziek aj z podnetu Úradu vlády, Najvyššieho kontrolného úradu a aj samotného obstarávateľa. V týchto prípadoch by bol Úrad pre verejné obstarávanie povinný začať výkon kontroly, čo podľa nášho názoru sprísni a do istej miery stransparentní aj verejné obstarávanie.

    Ďalej navrhujeme znížiť limit pri neprioritných službách zo súčasných 6 mil. eur na 3 mil. eur tak, aby tento limit spôsobil to, aby už od nižšej sumy, teda od 3 mil. eur pri obstarávaní neprioritných služieb bolo povinné použiť transparentnejšiu a prísnejšiu metódu obstarávania, podlimitnú metódu, nakoľko pri sume nižšej by sa tak ako doteraz, pod 6 mil. eur, uskutočňovalo formou podprahovej metódy obstarávania. Zníženie tohto limitu spôsobí, že od nižšej sumy sa bude vykonávať verejné obstarávanie prísnejšie, metódou, ktorá zabezpečí transparentnejší výber dodávateľa služieb.

    Ďalším opatrením, ktoré sa v poslaneckej novele navrhuje, je okrem zníženia limitu aj stransparentnenie nižších výberov, nižších zákaziek, a to tou formou, že obstarávateľ bude povinný zaslať informáciu o zadávaní zákazky Úradu pre verejné obstarávanie. Táto informácia bude uverejnená na stránke Úradu pre verejné obstarávanie. Ak sa donedávna uskutočňovali také prípady, že zverejnenie zadania zákazky bolo uverejnené na tabuli, resp. na nejakej nástenke obstarávateľa, následne sa to zmenilo na webstránku obstarávateľa, ani to podľa nášho názoru nestačí, pretože v mnohých prípadoch by takéto informácie mohli byť ťažko nájditeľné pre širokú verejnosť. Snažíme sa scentralizovať tieto informácie, aby verejnosť sa mohla dostupne dostať k informáciám o všetkých jednotlivých obstarávateľoch, o všetkých zákazkách, ktoré sa na Slovensku dejú v tejto oblasti, aby sa jednoducho dozvedela o tom z centrálneho zdroja, ktorým bude webstránka Úradu pre verejné obstarávanie. Myslíme si, že v takomto prípade nevznikne pochybnosť o tom, že informácie o následne vyhlasovanej súťaži by neboli dostatočným spôsobom zverejnené, nakoľko stránka Úradu pre verejné obstarávanie túto informovanosť zabezpečovať bude. Jednoduchým spôsobom povedané, ak niekto bude chcieť poskytovať služby, nebude musieť vyhľadávať množstvo tisíc stránok jednotlivých obstarávateľov, obcí, inštitúcií, či už verejnoprávnych alebo štátnych, bude mu postačovať pozrieť sa na webstránku Úradu pre verejné obstarávanie. A tam, podľa ohlásených predmetov týchto súťaží zistí, kde sa mu pozrieť oplatí a kde nie.

    Celé tieto opatrenia podľa nášho názoru zvýšia konkurenciu pri poskytovaní služieb štátu, čo spôsobí podľa nášho názoru aj nižšiu cenu pri samotných zákazkách. A to spôsobí úsporu pre štát, ktorá je v súčasnej dobe, v čase hospodárskej krízy, tak nevyhnutná, určite pre všetkých.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu predmetného návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Slovo dávam spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Tiborovi Glendovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma svojím uznesením č. 459 z 20. januára 2009 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 918). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený zákon prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 935 z 19. januára 2009 a § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

    Pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Žitňanská, ktorej dávam slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán navrhovateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vyjadriť sa k tomuto návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní.

    Vopred chcem povedať, že túto novelu zákona o verejnom obstarávaní podporím, pretože som presvedčená, že zlepšuje fungovanie verejného obstarávania, zlepšuje podmienky pre transparentnejšie verejné obstarávanie. A keďže táto téma je mojou prioritou a prioritou SDKÚ – DS, tak tento návrh podporím. Podporím ho aj preto, pretože obsahuje návrhy, ktoré som minulý rok v máji tu v tomto pléne predkladala, žiaľ, s čiastočným úspechom. Musím ale povedať, že to, že od 1. júla minulého roku nástenkový tender nie je možný, je aj vďaka tomu, že táto snemovňa prijala môj pozmeňujúci návrh, aby každý tender musel byť keď nie publikovaný vo Vestníku verejného obstarávania, tak na webovej stránke obstarávateľa. Hovorím, tie návrhy, ktoré som predkladala, boli len čiastočne úspešné, dnes sú tu na stole, a preto ja ich podporím. Čo je mi jediné ľúto, je, že táto úroveň transparentnosti verejného obstarávania, ktorú dnes máme v návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, mohla platiť rok.

    Verejné obstarávanie je nevyhnutnosťou, pretože verejné obstarávanie slúži na to, aby štát mohol zabezpečiť svoje potreby na poskytovanie služieb občanom, aby bol vôbec funkčný. Na verejné obstarávanie sa ročne vynakladajú miliardy slovenských korún, dnes eur. V roku 2007 to bolo okolo 130 mld. Sk. Každá úspora, aj 10-percentná úspora predstavuje, vychádzam z tej sumy 127 mld., čo bol objem verejného obstarávania v roku 2007, okolo 13 mld. Sk. Keď by sme zobrali sumy za rok 2008, bolo by to o niečo viac. Preto vo verejnom obstarávaní každá aj malá úspora znamená veľké zdroje. A myslím si, že práve dnes, keď riešime hospodársku krízu, keď navrhujeme opatrenia, ako zmierniť dopady hospodárskej krízy, keď všetci musia šetriť, tak je našou povinnosťou nastaviť systém verejného obstarávania tak, aby sa minimalizoval priestor pre plytvanie verejných zdrojov v rámci verejného obstarávania. Preto som presvedčená, že ak možno pred rokom stačil tento návrh, tak dnes nestačí, pretože dnes treba pritlačiť viac a prinútiť štát, štátne orgány, aby obstarávali takým spôsobom, aby priestor pre plytvanie verejnými zdrojmi bol minimálny.

    Preto si dovolím zopakovať návrhy, ktoré v tejto snemovni tiež už odzneli, návrhy, ktoré jednoznačne dokážu usporiť verejné zdroje, pretože jednoznačne preukázateľne dokážu na verejnom obstarávaní usporiť prostriedky. Sú to tri opatrenia, ktoré navrhujeme.

    Je to elektronická aukcia na nákup tovaru a služieb. Súkromný sektor elektronickú aukciu používa s úspechom. Tie mestá a obce, ktoré začali pracovať s elektronickou aukciou, majú veľmi dobré výsledky, 10 % úspory v priemere pri obstarávaniach elektronickou aukciou je konzervatívny odhad z toho, čo som mohla vidieť v mestách a v obciach tam, kde začali elektronickú aukciu používať. Preto si myslím, keďže štát sa nemá k tomu, aby začal využívať elektronickú aukciu, treba túto povinnosť uložiť zákonom, aby všade tam, kde je to možné, aj štát a štátne orgány obstarávali elektronickou aukciou tovary a služby.

    Po druhé, som presvedčená, že je potrebné vylúčiť možnosť, aby mohol byť uchádzač vylúčený z tendra len preto, že dal najnižšiu cenu. Videli sme to teraz naposledy pri obstarávaní diaľničného úseku R1, uchádzač s najnižšou cenou bol z tendra vylúčený. V súlade so zákonom, ja nehovorím, ale považujem túto právu úpravu za zlú, pretože najnižšia cena, to je predsa to, čo chceme dosiahnuť. A pokiaľ ten uchádzač dá ponuku, ktorá spĺňa všetky ostatné kritériá verejného obstarávania, nie je dôvod, aby najnižšia cena bola tým dôvodom, pre ktorý môže byť z tendra vylúčený.

    A tretie opatrenie, ktoré navrhujem, je zavedenie cenových limitov na nákup tovaru. Som presvedčená, že tak ako to funguje v niektorých iných štátoch, vláda by mala povinne definovať limity štandardnej kvality a cenovej úrovne na nákup tovarov a služieb, ktoré obstarávajú ministerstva a iné štátne orgány. Mali by byť limity na to, koľko má stáť auto štátneho úradníka. Tie limity môžu byť rôzne pre rôzne úrovne funkčného zaradenia, ale som presvedčená o tom, že nie je dôvod, a najmä dnes v čase hospodárskej krízy, keď všetci musia šetriť, aby sa len tak dávali verejné zdroje na nákup tovaru a služieb bez toho, aby existovali nejaké racionálne hranice a limity na ceny tovaru, ktorý štát obstaráva.

    Toto sú tri návrhy, ktoré navrhneme v pozmeňujúcom návrhu tejto snemovni, a okrem toho chcem upozorniť ešte na jednu možnosť, pre ktorú nie je potrebné urobiť legislatívne opatrenie. Ale táto vláda sľubovala aj spoločné verejné obstarávanie. Je to tiež spôsob, akým sa dajú ušetriť verejné zdroje, pretože sa dá zefektívniť týmto spôsobom verejné obstarávanie, ale zatiaľ so spoločným verejným obstarávaním sme sa nestretli.

    Opakujem, dnes v čase hospodárskej krízy, myslím si, sme povinní prijímať také opatrenia aj legislatívne, aby sme zabezpečili úsporu verejných zdrojov, aby sa v rámci verejného obstarávania neplytvalo verejnými zdrojmi. Som presvedčená, že naše návrhy, ktoré v tejto súvislosti predložíme, takúto úsporu dokážu garantovať, a preto sa budem uchádzať o vašu podporu pre tieto návrhy v rámci druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej, pán poslanec Pelegrini, Štefanec, Ďuračka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať kolegyni Žitňanskej za to, že vyjadrila podporu našej novele zákona o verejnom obstarávaní. Ja chcem uistiť, že tak ako sme urobili pri prerokovávaní zákona o verejnom obstarávaní minulý rok, keď sme sa stretli zástupcovia aj všetkých koaličných strán, aj opozičných a hľadali sme nejaké prieniky tých možných pozmeňujúcich návrhov, tak určite budeme o návrhoch, ktoré povedala, diskutovať, ale na druhej strane si dovolím pripomenúť, že to, že máme na stole v krátkej dobe ďalšiu novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá má za cieľ sprísniť a stransparentniť samotný proces obstarávania, znamená, že táto vláda má reálny záujem, aj poslanci vládnej koalície, naozaj tieto podmienky sprísňovať. A ide už o druhý počin v rámci tohto volebného obdobia. Chcem len pripomenúť, že počas predchádzajúcej vlády až tak často k sprísňovaniu podmienok a k stransparentňovaniu zákona o verejnom obstarávaní nedochádzalo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chcel by som podporiť pani poslankyňu Žitňanskú v jej návrhoch, pretože som presvedčený, že ak to predkladatelia novely myslia vážne, tak podporia aj tieto návrhy, osobitne povinné verejné elektronické obstarávanie, zavedenie limitov a štandardov do verejného obstarávania a v neposlednom rade zákaz vylúčenia ponuky s najnižšou cenou z výberového konania. Som presvedčený, že čo je možné v súkromnom sektore urobiť, a takmer pravidlom už v súkromnom sektore, tak je to možné urobiť aj vo verejnej správe. A všetky tieto doplnenia by mohli len pomôcť a vylepšiť zmienený návrh. Koniec koncov tieto návrhy nie sú novinkou, pani poslankyňa bola spolupredkladateľkou už niekoľkých noviel zákonov. Zatiaľ v tomto volebnom období sa to nepodarilo, verím, že v rámci tejto novely sa nájde konsenzus a tieto pozmeňujúce návrhy budú prijaté. Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka, ďakujem vám za slovo. Takisto sa mi páči to, že pani poslankyňa Žitňanská podporila uvedený návrh zákona. Myslím si, že je potrebné, aby bol čo najskôr na svete. A takisto v druhom čítaní niektoré tie námety, ktoré boli spomenuté, by sa tam mali podľa mňa zapracovať. Čo je, samozrejme, ďalšia veľmi dôležitá vec a páči sa mi na tom zákone, je, aby bol jeden portál, kde záujemca, uchádzač a tak ďalej nemusí listovať v ďalších www-čkách ap., na jednom portáli, aby boli zverejnené všetky obstarávania, či to bude štátu, obcí, miest a tak ďalej. Čiže to sa mi takisto na tom veľmi dobre páči. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Žitňanská, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Krátko. Ďakujem pekne. Rada som si vypočula od kolegov z koalície, že v rámci druhého čítania sú pripravení o mojich návrhoch diskutovať, teším sa na debatu, kolegovia. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Žitňanská bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy písomne, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Keďže sa do rozpravy neprihlásil nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete k rozprave zaujať stanovisko? Nie.

    Pán spravodajca, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Takisto nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 504/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 919, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 936.

    Slovo dávam pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, milí hostia, novela zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách má za cieľ znovu obnoviť konkurenciu v segmente hybridnej pošty. Po zmene vlády v roku 2006 stále fungovala konkurencia v tomto segmente, bohužiaľ, novelou poslaneckého návrhu zákona č. 507/2001 Z. z. sa tento stav zmenil a obnovil sa kedysi dávny monopol Slovenskej pošty. Mojím cieľom predloženia tejto novely je teda znovu zaviesť konkurenciu, znovu zaviesť lepšie služby a najmä férovejšie ceny, pretože som presvedčený , že najmä v možnosti voľby je výsledkom najspravodlivejšia cena.

    Keď sme prerokovávali tento návrh zákona minulý rok, viackrát som upozornil na možné negatívne dôsledky nielen zo strany monopolizácie trhu, ale aj zo strany možných sankcií v rámci európskej legislatívy. Žiaľ, tieto slová sa naplnili. A 17. 12. 2008 Európska komisia začala právne konanie voči Slovensku práve vzhľadom na súčasne platnú legislatívu. Mojím návrhom vlastne teda chcem suplovať vládu Slovenskej republiky, ktorá zatiaľ nemala záujem dostať tento právny stav do polohy takej, ktorý by bol kompatibilný s európskou legislatívou, a snažím sa o to ja.

    Som presvedčený, že tento návrh zákona je dobrý nielen z hľadiska podnikateľského prostredia, nielen z hľadiska štátneho rozpočtu, ale predovšetkým pre občanov Slovenskej republiky, ktorí nakoniec môžu profitovať vzhľadom na férovejšie ceny.

    Vzhľadom na legislatívny proces navrhujem platnosť zákona od 1. júna 2009. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, podľa rokovacieho poriadku podávam ako spravodajca v prvom čítaní informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu je tiež zrejmý účel aj cieľ navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení ako spravodajcu odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Ďalej navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku a výbor pre hospodársku politiku aby prerokoval návrh zákona aj ako gestorský výbor.

    Pani podpredsedníčka, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Keďže sa do rozpravy neprihlásil nikto, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračovať budeme prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 920, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 937.

    Slovo má pán poslanec Vladimír Jánoš, ktorý návrh zákona uvedie. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, ctení hostia, dovoľte, aby som predniesol dôvodovú správu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 461/2003 Z. z . o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Na úvod tejto dôvodovej správy by som rád pripomenul, že tento predmetný návrh novely zákona už bol prerokovaný v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, avšak pre určité dôvody, keď nedošlo k vzájomnej zhode medzi zamestnávateľmi a zamestnancami alebo zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov, bol tento predmetný návrh zákona z pléna Národnej rady stiahnutý. Nakoľko sa podarilo dosiahnuť konsenzus medzi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov, návrh zákona v upravenej podobe opätovne predkladám na prerokovanie a schválenie do pléna zákonodarného zboru.

    Ctené dámy, vážení páni, hlavným dôvodom, prečo sa vypracoval tento návrh zákona a prečo sa aj predkladá tento návrh zákona, bola určitá snaha reagovať na skutočnosť, že baníci sa podľa štatistických údajov dožívajú výrazne nižšieho veku ako zvyšná časť populácie. Toto bol jeden z hlavných dôvodov. No a, samozrejme, navrhovanou novelou zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom sa vlastne táto disproporcia sčasti vyvažuje, a to práve priznávaním osobitnej dávky baníkom v preddôchodkovom veku, to znamená vo veku od 55 rokov do 62 rokov, ktorí odpracovali 15, resp. 20 rokov priamo v podzemí hlbinných baní a dosiahli vek 50 rokov počas trvania zamestnania v baníctve. Nárok na poberanie osobitného príspevku vzniká oprávnenej osobe dovŕšením veku 55 rokov. Uvedený príspevok bude mať formu osobitnej dávky za fyzické, duševné a iné opotrebenie osoby baníka. Návrh zákona pamätá taktiež aj na bývalých zamestnancov baní, ktorí prestali vykonávať banícke povolanie či už zo zdravotných, organizačných alebo racionalizačných dôvodov, ako aj bývalých zamestnancov baní, ktorí okamžite skončili pracovný pomer z toho dôvodu, že zamestnávateľ im nevyplatil mzdu, náhradu mzdy alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Uvedenej skupine oprávnených osôb návrh novely taktiež priznáva nárok na poberanie osobitného príspevku. Táto kapitola sleduje alebo odráža skutočnosti, ktoré sa pred časom udiali práve v spoločnosti Siderit Nižná Slaná. Ďalej by som chcel uviesť, že v súvislosti s výškami príspevkov baníkom je potrebné zdôrazniť, že i napriek existencii splnomocňovacieho ustanovenia pre vládu neboli tieto nárokovateľné príspevky už takmer 20 rokov zvyšované. Návrh novely o. i. mierne zvyšuje aj nároky tých, ktorí v dôsledku dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície alebo pre ohrozenie chorobou z povolania z doterajšieho zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky prestali vykonávať túto prácu. Zvýšenie pre túto skupinu osôb je však výrazne nižšie, keďže ide o osoby, ktoré sú spôsobilé vykonávať ľahšiu, a teda inú prácu.

    Okrem zvyšovania návrh novely zákona odstraňuje aj vývojom už prekonané pojmy a ustanovenia či ustanovenia odvolávajúce sa na dnes už zrušené právne predpisy. Návrh novely zákona je vypracovaný v súlade so zásadou adresnosti, vysporadúva sa aj s otázkou súbehu osobitného príspevku baníkom ako dávky za fyzické, duševné a iné opotrebenie osoby baníka, ako som už spomenul, s inými dávkami podľa zákona o sociálnom poistení. V nadväznosti na to tento návrh zákona novelizuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to tak, že ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť poskytovať vyplácajúcej inštitúcii informácie potrebné na posudzovanie nároku na osobitný príspevok baníkom.

    Záverom tejto správy si vám, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem ešte upresniť tabuľkovú časť predloženej dôvodovej správy, kde je v dôsledku chyby v písaní uvedený nie celkom presný odhad dopadov na štátny rozpočet v časti Odhad dopadov na štátny rozpočet. Správny údaj odhadu dopadov z titulu úprav osobitného príspevku baníkom na štátny rozpočet pre rok 2009 je suma 1,4 mil. eur, čo predstavuje zhruba 42,2 mil. Sk. A na ďalšie roky už je tento údaj správny, teda vo výške 2,4 mil. eur čiže 72,3 mil. Sk na rok.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, dovolím si vás touto cestou požiadať o prerokovanie tejto novely zákona a o posunutie celej novely zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Jane Vaľovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 920), ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 219 z 21. januára 2009 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako predmetná tlač 920.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 937 z 19. januára 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Novela zákona reaguje na skutočnosť, že baníci sú skupinou zamestnancov, ktorá sa štatisticky dožíva nižšieho veku než zvyšná časť populácie. Táto disproporcia sa sčasti vyvažuje touto novelou, a to priznaním osobitnej dávky baníkom v preddôchodkovom veku, ktorí odpracovali 15, resp. 20 rokov v podzemí hlbinných baní a dosiahli vek 50 rokov počas trvania zamestnania v baníctve.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Ďakujem, pani podpredsedníčka, to je koniec mojej spravodajskej informácie.

  • V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, navrhujem prideliť toto na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálnej veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor v lehote do 14. apríla 2009. Ďakujem pekne, to je koniec mojej spravodajskej informácie.

  • Ďakujem.

    Takže otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostala jednu písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Kotian, ktorý má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka, Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som veľmi rád, že ministerstvo hospodárstva a ministerstvo práce a sociálnych vecí pripravilo dobrý zákon, ktorý pozdvihne takpovediac stavovský stav baníkov, že pripravilo zákon, ktorý v tomto smere baníkom pomôže, ako to bolo aj zdôvodnené v úvode. A ja osobne môžem povedať len toľko, že si vážim banícky stav aj z toho dôvodu, že som nielen v teoretickej polohe, lebo som v bani pracoval 15 rokov a viem, čo to je banícka práca, aká je banícka práca namáhavá. Banícka práca si vyžaduje viac, aby sa v spoločenskom hodnotení dostala do takého postavenia, v akom má byť.

    Ja som osobne však prekvapený, že keď sa tento zákon legislatívne pripravoval na ministerstve hospodárstva za spolupráce ministerstva práce a sociálnych vecí, sa zrazu posunul, resp. je v pozícii poslaneckého návrhu. Hľadal som nejaké podnety, resp. nejaké informácie, aby to bolo nejako zdôvodnené. Žiaľ, nedopátral som sa, kvôli čomu tak to je. Mám taký osobný názor, že pán poslanec sa potrebuje nejako prezentovať alebo dokázať, že pomáha baníkom, resp. možnože chce znova vstúpiť do komunálnych volieb v Prievidzi a po neúspešných komunálnych voľbách znova sa nejako prezentovať. Je to môj názor, ale, pochopiteľne, je to určitá etická a morálna záležitosť pána poslanca Jánoša, aby sa s tým sám vysporiadal.

    Ale nedá mi, aby som viacej o tomto zákone nepovedal, aj ako to prebiehalo prvom kole, ako to povedal pán poslanec, že už raz tento zákon bol v pléne Národnej rady. Ako to prebiehalo? Bolo to povedané, tak nejako takticky a zaobalene, že nebola dohoda medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Ale ten problém bol niekde inde a ten problém je asi nasledovný, ktorý vám chcem teraz vysvetliť.

    Zákon, ktorý bol pripravovaný na ministerstve hospodárstva a na ministerstve práce a sociálnych vecí, bol daný do východiskovej, čistej polohy, ktorý napĺňal programové vyhlásenie vlády, že vláda bude plniť sociálny program, ktorý si v programovom vyhlásení vytýčila. Aké bolo moje prekvapenie, keď tento návrh prišiel do Národnej rady? Pochopiteľne, pozorne som sledoval aj v prvom čítaní, ako tento zákon pôjde ďalej. Nič sa nestalo, všetko bolo v poriadku. Až v druhom čítaní zrazu prišiel jeden pozmeňujúci návrh, ktorý negoval totálne tento zákon a baníkov dostával do veľmi nevýhodnej a nekorektnej pozície. Tento pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Boris Hradecký. A preto som reagoval. A som sa ho pýtal: Pán poslanec, máte nejaké skúsenosti s baníckou prácou, keď týmto pozmeňujúcim návrhom chcete baníkov poškodiť? Pán poslanec Boris Hradecký mi odpovedal, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý on predložil, mu dal pán poslanec Jánoš a on ho má len prečítať. Ja len môžem poďakovať pánovi poslancovi Hradeckému za úprimnosť a za korektnosť a za určitú otvorenosť, akože povedal pravdu, v čom je podstata veci. Tento pozmeňujúci návrh automaticky dostal baníkov do takej pozície, že aj tí baníci, ktorí museli odísť zo Sideritu Nižná Slaná, boli mimo tohto zákona. To znamená, že automaticky podľa tohto pozmeňujúceho návrhu baníci, ktorí dali výpoveď v Siderite Nižná Slaná, nemali nárok a nespĺňali tieto požiadavky, ktoré tento pozmeňujúci návrh dával.

    Následne na to, aby sa anuloval tento pozmeňujúci návrh pána Borisa Hradeckého, prišiel pozmeňujúci návrh od pani poslankyne Vaľovej, ktorý tento stav negoval. A v odôvodnení sa jasne deklaruje, kvôli čomu to bolo. Citujem: „Pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje, aby nárok na poberanie osobitného príspevku baníkom vznikol aj bývalým zamestnancom baní, ktorí okamžite skončili pracovný pomer, z toho dôvodu, že zamestnávateľ im nevyplatil mzdu, náhradu mzdy alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Týmto návrhom budú riešení aj zamestnanci Sideritu Nižná Slaná, ktorí okamžite skončili pracovný pomer z toho dôvodu, že zamestnávateľ im nevyplatí mzdu za viac ako 2 mesiace.“

    Vážené dámy a páni, bol som veľmi nemilo prekvapený, keď určité blato, ktoré tuná vzniklo, sa začalo hádzať na mňa aj z toho dôvodu, lebo som vysvetlil, že tento pozmeňujúci návrh nie je dielom pána poslanca Borisa Hradeckého. Pán poslanec Jánoš na to reagoval, že tento pozmeňujúci návrh je z ministerstva hospodárstva a ministerstvo hospodárstva žiada, aby tento pozmeňujúci návrh bol v pléne Národnej rady. Bol tu osobne pán minister Jahnátek, ktorého som sa opýtal: Pán minister, je tento pozmeňujúci návrh z vašej dielne? Pán minister Jahnátek sa od tohto dištancoval. A povedal, že takýto návrh z ministerstva hospodárstva neprišiel.

    Následne prebiehalo zákulisné, povedal by som, lobovanie zástupcov Hornonitrianskych baní, vedenia spoločnosti, úzkym kontaktom s pánom poslancom Jánošom, aby tento zákon aj s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý dal pán Boris Hradecký, prešiel v takej polohe, ako bol daný do pléna.

    Osobne ma oslovili zástupcovia Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu Slovenskej republiky na čele s pánom predsedom Škrobákom, aby som im pomohol riešiť situáciu a ohrozenie, ktoré by tu prijatím tohto zákona v pléne Národnej rady vzniklo. Dohodli sme sa na určitom postupe. A začali oslovovať aj zástupcovia odborového zväzu jednotlivé poslanecké kluby. V poslaneckom klube za HZDS bola táto otázka veľmi jasná. Boli nezhody v poslaneckom klube SNS, kde taktiež potom zvážili, že tento pozmeňujúci návrh nepodporia. Naďalej sme hľadali ešte podporu u všetkých poslancov, pochopiteľne, hľadal som tu podporu aj u poslancov za Smer, aby sa nedali zmiasť týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý nepodpísal ani pán poslanec Jánoš. Viete, posunul sa tento pozmeňujúci návrh na pána poslanca Borisa Hradeckého, ale on sám osobne sa na tomto poslaneckom návrhu nepodpísal, nerozumiem tomu. Prečo? Asi preto, lebo by sa ukázalo, že tieto podpisy, ktoré sú tu, a ja to považujem za veľmi nekorektné, považujem to fakt za veľmi nekorektné, že tento účel ste posunuli na svojho kolegu. Váš kolega, keby bol schválený tento pozmeňujúci návrh, by bol v tej pozícii toho zlého, ktorý pre baníkov chce to najhoršie. A bol som prekvapený, že sa dostal na pozmeňujúci návrh podpis aj pána poslanca Antona Bobríka, ktorý tvrdo bojuje za záujmy baníkov, aj v Bani Čáry na Záhorí, kde tie podmienky sú veľmi zlé, aj v tej ďalšej oblasti, keby som chcel viac rozobrať stav baníctva na Slovensku. Pochopiteľne, ale to nie je teraz otázka môjho diskusného príspevku. Toto sa možnože rozoberie ešte v druhom čítaní, kde si musíme ujasniť stav baníctva medzi jednotlivými akciovými spoločnosťami, ktoré na Slovensku dobývajú uhlie. To je ďalšia taká parketa, ktorá je stále problémová. A osobne som sa zúčastnil rokovania aj s niektorými poslancami na Bani Čáry, kde sme tieto informácie dostali. Boli veľmi negatívne.

    Aby som išiel k veci. Po konzultácii pracovníkov so zástupcami Odborového zväzu, s pánom predsedom Škrobákom a s tajomníkom, baní, geológie a naftového priemyslu Slovenskej republiky sme sa dohodli, že napíšu poslancom taký prípis, aby oboznámili poslancov s tým, čo tu hrozí pre baníkov, keď sa prijme tento pozmeňujúci návrh. Ja osobne som tento prípis, ktorý vám o chvíľu prečítam, rozdával všetkým poslancom do lavíc, aby tento pozmeňujúci návrh nepodporili. Ja si vám ho dovolím prečítať:

    „Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, práve v týchto dňoch vrcholí naše úsilie o to, aby sa aspoň sčasti zmiernili sociálne dopady na zamestnancov, pracujúcich v Rudných baniach po zrušení pracovných kategórií. Naše návrhy na riešenie formou tzv. výsluhových dôchodkov alebo i na úroveň postavené ďalšie riešenia mali byť plnohodnotnou náhradou za zrušené preferované kategórie dôchodkového zabezpečenia pre zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie pod zemou v hlbinných baniach tak, ako to riešila právna úprava obsiahnutá v zákone č. 100/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení, platná do 31. 12. 1999.

    Odborový zväz pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu od samého začiatku na všetkých rokovaniach, či na politickej alebo odbornej úrovni, presadzoval prijatie legislatívnej úpravy, ktorá by v plnej miere kompenzovala bývalé banícke dôchodky a ktorá by pre zamestnancov pracujúcich v podzemí hlbinných baní v konečnom dôsledku znamenala možnosť zanechania tejto náročnej práce v prípade splnenia podmienky odpracovania potrebného počtu rokov v podzemí, 15 alebo 20 rokov, ba dávala možnosť v čase dosiahnutia 55 rokov veku uplatniť si nárok na poberanie osobitného príspevku až do dosiahnutia dôchodkového veku. Snaha zástupcov, zamestnancov je objektívne a nespochybniteľne podložená tým, že pri dlhodobom výkone baníckeho povolania dochádza k podstatnému opotrebovaniu organizmu baníkov a k priamemu poškodzovaniu zdravia s následkom invalidity. Je teda fakticky vylúčené vykonávať fyzicky ťažkú prácu v podzemí hlbinnej bane až do veku 62 rokov, čo je dôchodkový vek podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení. Na základe viacerých rokovaní, najmä so zodpovednými zástupcami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pri ktorých boli prehodnotené viaceré alternatívy riešenia Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu Slovenskej republiky, nakoniec akceptoval stanovisko ministerstva, že legislatívna úprava v rámci novely zákona o sociálnom poistení by bola v tomto smere nesystémová, a súhlasil s návrhom, aby uvedená problematika bola riešená formou novely zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov. Tak ako je uvedené v dôvodovej správe návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov, ide o právny predpis, ktorý reaguje na skutočnosť, že baníci sú skupinou zamestnancov, ktorá sa štatisticky dožíva nižšieho veku než zvyšná časť populácie. Navrhovanou novelou uvedeného zákona sa táto disproporcia sčasti vyvažuje, a to priznávaním osobitnej dávky baníkom v preddôchodkovom veku.

    Odborový zväz pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu Slovenskej republiky považoval za potrebné uviesť celú genézu vývoja danej problematiky vzhľadom na potrebu objektívne posúdiť pripravovanú novelu zákona o osobitnom príspevku baníkom a reagovať na obštrukcie časti zamestnávateľov, ktorých snahou je vyriešiť si vlastné problémy vyplývajúce z dlhoročného a trvalého podhodnocovania ceny práce v baníctve.

    Odborový zväz pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu Slovenskej republiky zásadne nesúhlasí s požiadavkami, ktoré sa zamestnávatelia snažia presadiť prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu. Tieto požiadavky smerujú proti základným princípom návrhu zákona, ktoré je možné vyjadriť nasledovne. Baníctvo nemôže byť považované za celoživotné povolanie. Zdravie baníkov je nevyhnutné chrániť pred enormným nárastom chorôb z povolania a ďalších všeobecných ochorení. Baníci majú nárok tak ako všetky ostatné profesie užiť si priemerný dôchodkový vek aspoň v relatívnom zdraví. Novelizovaný zákon nesmie mať za následok vznik novodobých vazalov, baníkov, ktorí budú musieť pracovať v podzemí na najťažších prácach do dosiahnutia veku 55 rokov, aby mohli získať osobitný príspevok baníkom, napr. ako odmenu za 35-ročnú prácu vykonanú v podzemí. Hlavnou úlohou novelizovaného zákona nie je riešiť problémy zamestnanosti v baníctve, i keď sekundárne ich riešenie pozitívne ovplyvní. V tejto súvislosti považujeme za nevyhnutné upozorniť na fakt, že novela zakotvuje prísnejšie podmienky na získanie nároku na osobitný príspevok baníkom, ktoré spočívajú najmä v skutočnosti, že veková hranica na získanie nároku na osobitný príspevok baníkom sa zvýši oproti platnej právnej úprave v súlade so zvýšením dôchodkového veku z 50 na 55 rokov veku. Prepočty, ktoré skupina lobujúcich zamestnávateľov podsúva ako ohrozenie štátnych financií, nie sú prepočtami, ktoré by zodpovedali štandardným postupom pri stanovení dopadu konkrétneho návrhu zákona na štátny rozpočet. Napokon stačí ich porovnať s prepočtami pripojenými k poslaneckému návrhu.

    Náš odborový zväz v žiadnom prípade nemieni robiť na ústavné orgány nátlak a vytĺkať nezaslúžené výhody. Očakávania baníkov sú však v tomto prípade predsa len podstatne odlišnejšie od predstáv ich zamestnávateľov. Žiadame vás preto, vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, o podporu novely zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v takom znení, ako bola predložená do prvého čítania, a nepodporili také pozmeňujúce návrhy, ktoré budú zásadným spôsobom meniť podstatu novely zákona a budú v neprospech baníkov.

    S pozdravom predseda Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu Jozef Škrobák.“

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto bol ten materiál, ktorý ste mali k dispozícii vtedy, keď sa prvýkrát predkladal do Národnej rady tento pozmeňujúci návrh.

    Ešte by som chcel doplniť jednu vec, že na pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Vaľová, je 21 podpisov. Pochopiteľne, tento pozmeňujúci návrh bol v prospech baníkov. A tu sa už objavil aj podpis pána poslanca Jánoša, lebo tam je to, dá sa povedať, pozitívne. Tam, kde to nebolo do takej oblasti pozitívne, tam sa pán poslanec nepodpísal.

    Ja som si podrobne preštudoval aj druhé podanie tohto návrhu do parlamentu, kde došlo k určitým zmenám a sú zakotvené v tomto zákone aj určité náležitosti, ktoré boli dané aj v tom poslaneckom návrhu pani poslankyne Vaľovej, pochopiteľne, aj ďalšie veci, je tam jedna rozdielna podstatná vec a to je tých 5 rokov. Ale, pochopiteľne, o celom zákone budeme viac debatovať a komunikovať na jednotlivých výboroch v druhom čítaní.

    Ja by som chcel povedať, že pri tom určitom lobistickom tlaku, ktorý tu nastal, resp. určitých riešeniach pri prvom predkladaní tohto zákona to ohrozenie, že tento zákon a tento pozmeňujúci návrh v Národnej rade neprejde, bolo veľké. Preto pán poslanec sa musel rozhodnúť, ako bude ako predkladateľ pokračovať ďalej. Musel sa rozhodnúť, a poviem to otvorene a na plné ústa, medzi Audi A8 a tým, či hodí cez palubu všetkých baníkov, ktorí si zaslúžia, dá sa povedať, aby tento zákon v takom predložení bol schválený, ako to bolo z ministerstva hospodárstva. Viete, pán poslanec Jánoš neváhal ani sekundu. On hodil cez palubu všetkých baníkov, a tým ukázal, ako mu záleží na baníckom stave. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Kotiana má pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len ako spravodajkyňa budem vo faktickej konštatovať, že je vidieť, že tento zákon vlastne prechádza veľmi zložitými konzultáciami v parlamente. A možno je to dobré, myslím si, že tento návrh je už momentálne v poriadku, je tak legislatívne upravený a, samozrejme, v druhom čítaní sa môže zmeniť alebo nemusí zmeniť, ale myslím si, že je v takej podobe, že by mal prospieť baníkom. Čiže to je veľmi dôležité a to je dobrý odkaz vlastne pre baníkov aj pre ľudí, čo je veľmi podstatné. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kotian, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči. Mikrofón zapnite pánovi poslancovi Kotianovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Vaľová, ja vám ďakujem za pripomienku, ktorú ste povedali, som rád, že aj vy ste konštatovali, že to bolo dosť zložité rokovanie a dosť zložitý problém pri prvom vstupe. A tie zákulisné ťahy sa tu fakt diali a ja si osobne myslím, že už konečne sa ten zákon dostal do určitej prijateľnej polohy. Ale budeme mať ešte, myslím, dosť práce na jednotlivých výboroch. A osobne si myslím, že pán poslanec Jánoš príde tento zákon zdôvodniť aj do hospodárskeho výboru, lebo predtým tento hospodársky výbor bol vynechaný. A neviem, z akého dôvodu to bolo, lebo baníctvo ako také patrí pod tento výbor. A budeme sa snažiť tento zákon ešte vylepšiť v prospech baníkov tak, aby tá spokojnosť bola namieste, resp. aby sa naplnilo aj programové vyhlásenie vlády. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kotian bol jediný, ktorý bol prihlásený písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete k rozprave zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni kolegovia, som veľmi rád, že sa rozprúdila takáto diskusia, ale, žiaľ, len v podaní jedného pána poslanca. A, žiaľ, musím skonštatovať, že práve tento diskusný príspevok bol plný klamstiev a zavádzajúcich informácií. Som z toho nemilo prekvapený

  • Hlas z pléna.

  • , pretože ide o pána poslanca z koalície, pán kolega mi pomohol, ale budem musieť reagovať na niektoré klamstvá a dezinformácie, ktoré tu boli v takom rozsiahlom, už asi predvolebnom, pán poslanec, mítingovom prejave odprezentované.

    No v prvom rade, čo sa týka tvorby tohto zákona, veľmi dobre ste to podotkli, len ste zabudli na jednu vec, že ja ako predkladateľ som bol takisto spolutvorca tohto zákona. A veľmi podrobne som konzultoval všetky body tohto zákona a celý obsah tohto zákona jednak s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože sa dotýka aj zákona č 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ako to bolo spomenuté v úvodnej reči, no a bezpochyby aj s ministerstvom hospodárstva, aj so samotným pánom ministrom, pretože ministerstvo hospodárstva, ak si preštudujete podrobnejšie zákon, zistíte, že je práve gestorom nad vlastne vykonávaním tohto zákona, pokiaľ dôjde k jeho prijatiu.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, áno, boli v pléne dva pozmeňujúce návrhy, avšak nedošlo k odprezentovaniu ani jedného pozmeňujúceho návrhu, pretože nakoniec pred druhým čítaním som celý tento zákon stiahol. Tak ako som v úvode povedal, môžem to obšírnejšie odprezentovať, aký bol hlavný dôvod. No áno, tento zákon sa bude dotýkať zamestnávateľov, a, samozrejme, aj zástupcov zamestnancov, je to pochopiteľné. Ak si vezmeme, že len na hornej Nitre pracuje v baníctve vyše 4 500 ľudí, tak jednoducho je to zákon, ktorý sa týka alebo bude sa dotýkať veľkej masy ľudí. Ale z tohto procesu nemôžeme, pán poslanec, vyňať ani skupinu zamestnávateľov, ktorí majú priamu zodpovednosť za to, aby sa mohlo ťažiť uhlie, aby boli splnené plány, dodávky, hlavne do energetických zdrojov, ktoré sú v Novákoch. Ale, samozrejme, nesmieme z tohto procesu vyňať ani zástupcov zamestnancov, ktorými sú odbory, ktorí tu sedia a sledujú celý proces prijímania tohto zákona.

    Tak ako som spomenul, nedošlo k zhode. Čo je na tom zlé, že nedošlo k zhode, pán poslanec? To je normálny, prirodzený jav. Ak znovu si vezmeme do úvahy, že sa to týka veľkej masy ľudí, tak jednoducho je to jav prirodzený. Každý si háji svoje záujmy. Čo je na tom zlé, že si zamestnávatelia hája záujem ten, že jednoducho mali obavu. Čo ak z bane odíde príliš veľký počet zamestnancov a jednoducho plány sa nebudú môcť naplniť, elektráreň by sa odstavila, čo by ste v takom prípade robili? Samozrejme, chápem aj stranu zamestnancov, ktorí takisto si hája záujmy práve pracujúcich v podzemí. Chcem tým povedať iba toľko, že je to proces prirodzený a nevidím na tom nič zvláštneho.

    Keďže došlo ešte v minulom roku na predchádzajúcej schôdzi k nezhode medzi týmito obidvomi veľkými, podotýkam, veľkými skupinami, zvolil som radšej taktiku, že som tento zákon aj napriek tomu, že sa chystal do druhého čítania, stiahol. A vám vysvetlím, pán kolega, hlavne vám vysvetlím, prečo som tak urobil, lebo zrejme ste nepochopili celú podstatu tohto zákona. Ten zákon totižto nie je len o jednotlivých paragrafoch, ten zákon bude mať aj určitý spoločenský dopad práve na skupinu baníkov, ktorý, ako ste aj uviedli správne, sa štatisticky dožívajú omnoho nižšieho veku ako ostatné skupiny pracujúce v národnom hospodárstve. Prečo som tak urobil? No jednoducho preto, že po prijatí tohto zákona, pán kolega, nemôže nastať stav, že bude tu víťaz a porazený. Nechcel som, k takémuto stavu aby prispelo prijatie tohto zákona. Čo by to asi znamenalo, to som vám už vysvetlil. Je otázka, či to pochopíte.

    Okamžite po stiahnutí tohto zákona som inicioval okrúhly stôl, kde boli účastní zástupcovia zamestnancov za účasti predsedu Odborového zväzu baní, geológie a naftového priemyslu, samozrejme, aj ostatní predsedovia odborových zväzov. No a, samozrejme, na druhej strane boli účastní aj predstavitelia zamestnávateľov, ktorých z tohto procesu nemôžme vynechať. Sedeli sme trikrát a môžem s radosťou skonštatovať, že sme sa dohodli aj na základe toho, že som predložil tzv. kompromisný návrh a išli sme z tej pomyselnej päťdesiatpäťky, z tých 55 rokov na 50 rokov súbehu zamestnania. Na moje milé prekvapenie obidve strany tento môj kompromisný návrh prijali. Ako zo strany zamestnávateľov, tak aj zo strany zamestnancov bol tento môj návrh pozitívne prijatý.

    Myslím si, tak ako som to odprezentoval aj po stiahnutí tohto návrhu, čakal som na najbližšiu schôdzu Národnej rady, aby som čo najskôr a opätovne mohol tento zákon predložiť práve preto, aby baníci, ktorých sa bude týkať osobitný banícky príspevok, neprišli o časť vyplácania tohto baníckeho príspevku, ak dôjde k zhode.

    Som trošku prekvapený z tých nezmyslov, ktoré ste tu, pán poslanec, vyrozprávali, pretože...

  • Reakcia z pléna.

  • Kľud, pán poslanec, kľud, kľud, kľud, mali ste priestor. Takže nechápem absolútne podstatu, nechápem absolútne, o čom ste hovorili. Ak hájite záujmy zamestnancov baníkov, pracujúcich v bani, no jednoducho mohli ste kedykoľvek prísť s takýmto návrhom zákona. Myslím si, že ste sedeli v Národnej rade ešte niekedy dávno, samozrejme, za inú politickú stranu, za akú sedíte teraz, podotýkam, no ten priestor ste mali kedykoľvek.

  • Hlas z pléna.

  • Takže jednoducho mohli ste, kľud, pán poslanec, kľud, mohli ste sa kedykoľvek ujať iniciatívy. Ja budem veľmi rád, ak dôjde k zhode a ak bude tento zákon prijatý, pretože znovu na záver musím podotknúť jednu dôležitú vec, baníci sa dožívajú štatisticky omnoho nižšieho veku ako ostatní pracujúci v iných odvetviach národného hospodárstva.

    Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, teším sa na diskusiu v jednotlivých výboroch a predpokladám a dúfam, že táto novela zákona nájde podporu naprieč celým politickým spektrom. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o školských autobusoch.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 921, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 938.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Froncovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, iste ste zaregistrovali, že tento návrh zákona predkladám znovu po uplynutí šiestich mesiacov, a preto môj úvod bude v celku stručný.

    Som presvedčený, že naše deti si zaslúžia ochranu, že naše deti si naozaj zaslúžia to, čo môžeme nazvať, ak do toho dobre investujeme, národným bohatstvom. A aj zárukou toho, ak budeme podporovať ich vzdelanie, tak budú prosperity spoločnosti. Na druhej strane je všeobecne známe, že deti, čo sa týka účastníkov dopravy, sú najzraniteľnejšou skupinou. O úrazoch detí počas ich pohybu v cestnej premávke počujeme, čítame v tlači veľmi často, a preto môj návrh je vcelku jednoduchý návrh, ktorý nie je výmyslom. Nie je to niečo, čo nie je vyskúšané. Tento systém v rôznych obmenách funguje v mnohých vyspelých krajinách, jednoducho sú zavedené školské autobusy, ktoré majú špeciálne označenie, špeciálne výsady a ktoré prepravujú deti v tých najfrekventovanejších časoch do školy a zo školy. A ten návrh, samozrejme, umožňuje prepravovať deti aj na iné akcie, ktoré sa týkajú mimoškolskej a mimovyučovacej činnosti detí. Čiže ten základný princíp je, aby naše deti boli chránené, aby bezpečne boli prepravované do školy a zo školy.

    A druhá dôležitá vec je, to je takisto, myslím, všeobecne známe, že v prostriedkoch hromadnej dopravy sa deti stretávajú s mnohými vecami, ktoré jednoducho poškodzujú ich zdravý vývoj. Stretávajú sa tam často s ľuďmi, ktorí sú pod vplyvom alkoholu, ktorí sa správajú násilne, vulgárne a podobne. Myslím si, že je to aj o kultúre pri prepravovaní našich detí.

    Návrh, a by som to vcelku jednoducho povedal, je taký, že postupne by sa zaviedla sieť školských autobusov, kde na nákladoch na zavedenie takejto siete by participovali jednak samospráva a jednak štát. Je to model dve tretiny a jedna tretina z nákladov. Je to model, ktorý navrhuje, aby to postupne nabiehalo. Čiže nepredpokladá sa, že naraz budú veľké výdavky, ale v priebehu piatich rokov by postupne mohol byť taký systém zavedený.

    Často sa tu podáva, vychádzajúc aj z dôvodovej správy, ktorú tam uvádzam, že ten proces bude znamenať likvidáciu malých škôl. To v tomto návrhu zákona nie je nikde povedané. Ten proces môže umožniť, aby sa školy spájali a jednoducho, keď sa spoja, aby boli lepšie podmienky na fungovanie škôl a súčasne aj na prepravu detí. Ale nikde nenariaďuje, nikde nenúti samosprávu sa rozhodnúť, že zavrie svoju školu a spojí sa s inou školou v inej obci. Jednoducho je to na ich zodpovednom a dobrovoľnom uvážení. Vytvára to len podmienky aj pre to, a ja predpokladám, že v niektorých prípadoch k tomu by mohlo dôjsť, a tým by, samozrejme, takisto mohlo dôjsť zase k istému ušetreniu prostriedkov, ktoré sú vynakladané na školy, ale nie je tam daná v tejto veci žiadna povinnosť.

    Myslím si, že je to naozaj zákon, ktorý môže pomôcť našim deťom a vôbec fungovaniu toho školského systému, nie je to zákon v ničom politický. A môžeme o ňom diskutovať, môžeme, ak ho posuniete do druhého čítania, hľadať ešte cesty, ako ho zlepšiť. To, si myslím, je veľmi otvorená téma, ktorá by nás mala všetkých zaujímať. A v tomto smere si myslím, že by nemala zaujímať len poslancov, ktorí sú vo výbore pre vzdelanie. Ja si myslím, že školstvo je oblasť, ktorá sa veľmi často ocitá na okraji záujmu. Vždy tuná je vzrušená debata, keď ide o ekonomické veci, ale vzdelanie a budúcnosť našich detí, to sú aj ekonomické veci, ekonomické veci v tom, že ak investujeme finančné prostriedky do týchto detí, ak budú dobre vzdelané, tak vždy nájdeme cestu aj z takých ťažkých situácií ekonomických, ako sú teraz a aké nás ešte len v najbližších mesiacoch a možno rokoch čakajú, pretože tí, ktorí sú dobre vzdelaní, dobre pripravení pre svoj život, sú aj schopní jednoducho potiahnuť tú krajinu. Veď je všeobecne známe, že napr. niektoré myšlienky, niektoré firmy ťahajú celé krajiny a ich autormi boli práve ľudia, ktorí boli vzdelaní a múdri. Z tohto pohľadu vás prosím, aby ste zvážili, hlavne teda sa obraciam na vládnu koalíciu, a podporili predkladaný návrh zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Lászlóovi Szigetimu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podal spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o školských autobusoch.

    Návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak moje odporučenie bude úspešné a bude schválené, tak odporúčam, aby návrh zákona bol pridelený v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. A odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Súčasne sa do rozpravy hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ešte predtým ako otvorím všeobecnú rozpravu, chcem vás informovať, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva poslanecké grémium na 10.50 hodinu, teda pred hlasovaním.

    Takže otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Aha, prepáčte, pán Szigeti, vy ste sa hlásili? Takže ústne sa prihlásil pán poslanec Szigeti. Ešte niekto má záujem prihlásiť sa do rozpravy? Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi stručný. K tomuto návrhu som sa vyjadril aj pred niekoľkými mesiacmi. A podobne ako vtedy, tak aj teraz považujem túto iniciatívu pána poslanca za zmysluplnú a dobrú. Myslím si, že naše školstvo si zaslúži to, čo mnohé okolité krajiny ohľadom školských autobusov už dosiahli, pričom majú aj tento spôsob osvedčený. Máme otvorený zákon o financovaní škôl a školských zariadení. Myslím si, že pokiaľ v rezerve ministerstva školstva sa nájdu prostriedky na financovanie prístavby, výstavby, modernizáciu, rekonštrukciu škôl a školských budov, tak by sa mali nájsť finančné prostriedky aj na školské autobusy. Samozrejme, si nemyslím, že sa to dá urobiť za jeden rok, ale myslím si, že by to mohla byť permanentná úloha pre ministra školstva v nasledujúcom desaťročí. A za takéto obdobie táto úloha sa dá zvládnuť. V mene svojom a v mene poslaneckého klubu SMK – MKP chcem vyjadriť názor, že budeme podporovať tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Szigetiho má pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Halecký má slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Chcel by som trošku viacej informácií, čo sa týka predkladaného návrhu, lebo myslím si, že objektívna realita je taká, že znižovaním počtu obyvateľov a tým pádom aj detí na vidieku, na dedinách, ale súčasne aj znižovaním počtu obyvateľov v mestách sa uvoľňujú kapacity v mestských väčších alebo menších centrách a vytvára sa priestor pre to, aby bol záujem aj zo strany miest, aby túto problematiku takto vnímali a riešili. Takže chcel by som len vedieť, či túto realizáciu tejto myšlienky by malo finančne, organizačne zabezpečovať len ministerstvo školstva alebo aj mestské, obecné samosprávy a akým spôsobom hlavne možno vyriešiť tú finančnú stránku realizácie dochádzky detí z vidieka, dajme tomu, do uvoľnených priestorov mesta. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Szigeti, chcete reagovať na faktickú poznámku?

  • Samozrejme, financovanie školských autobusov sa myslí takým spôsobom, že je tam spoluúčasť aj zriaďovateľa, to znamená buď teda obce, mestá, alebo samosprávy. Určite sa to nedá urobiť takým spôsobom, že len a len ministerstvo školstva by hradilo tieto autobusy, ale jednoznačne uvažuje sa aj so spoluúčasťou zriaďovateľov.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, aj tým, ktorí vystúpili a diskutovali a ktorí vyslovili podporu návrhu tohto zákona.

    Je to naozaj o tom, a ja to ešte skúsim trošku upresniť, aby v tomto procese finančne participoval aj štát, ale nielen štát, lebo vždy je to tak, že keď len štát zaplatí, tak potom sme schopní vecami plytvať, keď to nejde z nášho vrecka. Čiže je tam navrhnutý model, že zriadenie autobusu z dvoch tretín môže hradiť štát a minimálne z jednej tretiny ho hradí samospráva, ktorá sa rozhodne takýto autobus alebo takéto autobusy, ak ich mesto mať viac, čo predpokladám, zriadiť. A nerieši to len dopravu pre deti z obcí do miest, ale aj v rámci veľkých miest.

    A takisto si myslím, že v niektorých mestách zorganizovať takúto dopravu tých detí zo škôl a do škôl môže vyjsť aj tú samosprávu v konečnom dôsledku lacnejšie, ako ich to stojí teraz, pretože asi viete, a tí, ktorí sa stretávajú so samosprávou to vedia, že často tá doprava je značne dofinancovávaná z prostriedkov samosprávy. Autobusy chodia, cestujem s podporou vyššieho územného celku toho a toho. Obce musia zo svojho rozpočtu, ak chcú mať autobus, ktorý ide v čase školského vyučovania, nemalé prostriedky zaplatiť dopravným spoločnostiam. Čiže aj z tohto pohľadu, si myslím, to môže byť ekonomicky výhodné.

    Toľkoto na doplnenie. Ďakujem ešte raz za vyslovenú podporu.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Júliusa Brocku a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uvedený ako tlač 922, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 939.

    Dávam opäť slovo pánovi poslancovi Martinovi Froncovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nechcem, aby moje vystúpenie oveľa dlhšie, ako je samotná novela tohto vysokoškolského zákona. A chcem povedať, že v podstate sa snaží aspoň urobiť istú minimálnu korekciu novely vysokoškolského zákona, ktorú urobilo ministerstvo školstva a o ktorej som sa vyjadril, že je prakticky neopraviteľná tá novela. Čiže je to skôr zúfalý pokus aspoň trošku niečo opraviť. A týka sa v podstate toho, že v prípade študentov, ktorí študujú dlhšie, ako je štandardná doba štúdia, to znamená, ľudovo povedané, povedzme, opakujú ročníky, alebo ktorí študujú súbežne, tak musia už čiastočne prispievať podľa platného zákona na úhradu nákladov za vysokoškolské štúdium. Tento princíp bol zavedený už v roku 2002, prijatím zákona, ktorý predkladal vtedajší minister Milan Ftáčnik, len zmenou, čo sa udialo. V pôvodnom znení zákona sa to vzťahovalo len na nové študijné programy, ktoré prešli akreditáciou nanovo. To znamená, že na to, čo bolo v minulosti retroaktívne, sa to nevzťahovalo a postupne v nasledujúcich rokoch prebehla akreditácia všetkých študijných programov, urobil sa iný systém. Čiže na tie sa to vzťahuje. Touto zmenou, ktorá sa udiala tuná v zákone, sa stalo to, že jednoducho sa to vzťahuje aj na študentov, ktorí študovali, povedzme, pred desiatimi rokmi. Ak sme nedávno počúvali rozpravu o školskom zákone, ktorý predkladali kolegovia z SMK, tak vieme, že keď prezident vrátil tento zákon, v odôvodnení hovoril o právnej istote ako jednom princípe, prečo to vrátil. No ja som presvedčený, že právna istota v tomto smere je oveľa viac napadnutá, pretože ak niekomu niečo dám ako povinnosť za čosi, čo sa udialo pred desiatimi rokmi, tak si nemyslím, že je to v poriadku.

    Druhá vec. A to chcem veľmi jasne povedať. Vnímali ste tie mnohé nepokoje študentov v tejto veci, ktorí nepovedali, že nebudú platiť. Však zorganizovali iniciatívu za férové školné, ale proti tomuto mali výrazné výhrady, že toto nie je naozaj spravodlivé. Ja si myslím, že to nie je spravodlivé. A dokonca je to aj dnešné vyberanie takéhoto školného veľmi rozporuplné, podľa mňa nie je ani v súlade so zákonom, len na základe istej úpravy, ktorú vydalo pre vysoké školy ministerstvo školstva. A poviem aj prečo. Ak si pozriete ten zákon, tak je po novele ministra Mikolaja povedané v zákone, že takéto poplatky sa vyberajú na verejných vysokých školách, opakujem, na verejných vysokých školách. To je dikcia zákona. Súčasne je tam úprava, že tí, ktorí študovali kedysi dávno, majú takisto za tú dobu štúdia platiť, keď sa im zaráta do tej dĺžky a presiahne tú štandardnú dĺžku štúdia. Inými slovami, platia za niečo, čo sa neudialo a nevzťahuje na verejnú vysokú školu, pretože vysoká škola sa stala verejnou, aspoň časť tých vysokých škôl, niektoré sú súkromné, niektoré zostali štátne, ale verejnými sa stali až po prijatí zákona v roku 2002 a následnej transformácii v roku 2002, teda k 1. januáru 2003 na verejné vysoké školy. Až prijatím tohto zákona sa stali verejnými vysokými školami. A v tom je podľa mňa ďalší rozpor, ktorý tuná existuje. A preto je to istý pokus aspoň túto malú vec upraviť.

    A obraciam sa na vás s prosbou, aby ste sa snažili vyriešiť problém, ktorý podľa mňa ani nie je právne čistý a naozaj ani nie je spravodlivý. A myslím si, že by aj predsa len istým spôsobom pomohol niektorej časti študentov, ktorí platia podľa môjho presvedčenia nie oprávnene. Ďakujem pekne zatiaľ.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pani poslankyni Tatiane Rosovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Júliusa Brocku a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 922), ako určená spravodajkyňa výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 142 z 22. januára 2009 a aby som podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol poslancom doručený ako parlamentná tlač 922.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil poslanecký návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 939 z 19. januára 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Ďakujem, pani predsedajúca. Skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 923, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 940.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc, máte slovo, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Je to posledný návrh zákona, podľa toho, čo kedysi zavádzal aj môj kolega, trikrát a dosť. Takže je to tretí návrh, ďalej už nebudeme mať ďalší. Ale okrem tejto nadľahčenej poznámky chcel by som povedať aj pár slov o návrhu tohto zákona.

    Viete, veľmi často hovoríme, čítame a počujeme o tom, že vzdelanie, ktoré poskytujú naše školy, nie je kvalitné, čo sa robí s kvalitou, ako zlepšiť kvalitu. Musím povedať, že keby som to mal podeliť, tak o tom je slov minimálne 90 % a skutkov, a to som ešte veľký optimista, ani nie 10 %. V tomto smere si myslím, že ani ministerstvo školstva nerobí prakticky nič alebo, ak nebudem veľmi zlý, tak poviem, že len veľmi málo. A skôr sa uberá cestou tvrdých administratívnych rozhodnutí. A uvediem aj príklad. No mali sme tuná nedávno školský zákon, kde sa jednoducho rozhodlo, áno, niekde máme veľa detí na osemročných gymnáziách, tak zákonom povieme, maximálne 4 – 5 % môže študovať z populačného ročníka v danom kraji na takomto gymnáziu. Ja netvrdím, že niekde to naozaj je neúmerne veľa. A je to aj tým, že, samozrejme, celkom prirodzene školy sa snažia zabezpečiť finančné prostriedky pre školu, ktoré im prinášajú žiaci. Ale toto riešenie, ja som ho kritizoval, je zlé.

    Druhá vec, ktorú chcem povedať. Ak sa dobre pamätám, myslím, že o význame vzdelania a kvalite sa hovorí aj v modernizačnom programe, ktorý predkladala vláda a o ktorom sme tuná rokovali. A ja by som bol rád a chcem, aby sa aj vecne naplnilo to, o čom sa tam hovorí, konkrétnymi krokmi pre zlepšenie kvality vzdelávania. Mimochodom, ja nehovorím, že naše školstvo nemá problém s kvalitou vzdelávania, ale toľkokrát, koľkokrát som počul odsúdenie nášho vzdelávacieho systému, že aké je to mizerné ap., proti tomu sa vždy ohradím, pretože má aj mnoho naozaj veľmi dobrých výsledkov náš vzdelávací systém. A znova by som len pripomenul, že v mnohých súťažiach, medzinárodných súťažiach dokážeme mať žiakov a študentov, ktorí sú mimoriadne úspešní.

    A teraz k samotnému návrhu tohto zákona. Ten zákon hovorí o tom, že ak škola dosahuje vynikajúce výsledky, čo sa týka kvality, tak že má byť aj motivovaná a má byť aj za to odmenená. A motivácia a odmenenie, to nemôžu byť len slovné pochvaly, ale musí to byť aj čosi hmatateľné, čo tej škole pomôže ďalej takto fungovať. A teda sa navrhuje, aby také školy mohli dostať väčšie finančné prostriedky na žiaka, inými slovami, aby normatív na žiaka mohol byť pre takéto školy zvýšený o 10 %. Samozrejme, tu stojíme potom pred jednou otázkou, ktorá je to tá škola, ktorá dosahuje vynikajúce výsledky a ako to zobjektivizovať. Myslím si, že dnes to môžeme už urobiť. Nemohli sme to urobiť v minulosti, pretože sme nemali systém celoštátnych objektívnych meraní. A v zákone sa hovorí, že toto môže byť navýšené, teda ten normatív môže byť zvýšený len vtedy, ak je to naozaj na základe celoštátnych objektívnych meraní. A tie merania máme dnes aj pre stredné školy, aj pre základné školy. Už sú zavedené. Sú to externé maturity, zjednodušene povedané, tie externé testy alebo je to monitor deviatakov. To sú celoštátne merania. Ja predpokladám, že v budúcnosti budú aj ďalšie merania a takisto to nastúpi aj po ukončení ja neviem 1. stupňa základnej školy. Tam minimálne, si myslím, je to nutné. Ale aspoň tieto dve máme. Čiže dnes už sa dá vychádzať z objektívnych porovnaní kvality škôl. A ako to bude fungovať pre tú školu? No ak dnes niekto povie, že trebárs na gymnáziu by takých a takých žiakov nemali zobrať, pretože nemajú predpoklady na to, tak tá škola sa bude istým spôsobom inak rozhodovať. Si povie, „ja dostanem dostatok prostriedkov za to, že som kvalitná, môžem mať menej žiakov, menej študentov, lepšie sa nám bude pracovať a tie prostriedky si zabezpečím práve za tú kvalitu“. A to má motivovať tie školy, aby aspoň časť z nich sa sústredila vo svojom vzdelávacom procese práve na kvalitu. Je to celkom jednoduchý mechanizmus, celkom jednoduchý nástroj, ktorý tomu má pomôcť.

    A na záver chcem naozaj vás požiadať, aby ste sa nad návrhom zákona zamysleli, aby sme mohli spoločne hľadať cestu k zlepšeniu kvality vzdelávania.

    A jednu poznámku ešte si neodpustím. Ja som tento návrh niekoľkokrát hovoril pánovi ministrovi, nech to spraví. On bol o tom informovaný. Však ja nemám s tým problém, ak to pomôže školstvu, ak ho dá on. No za celý čas, za to obdobie vyše dvoch rokov, žiaľbohu, nič v tejto veci nespravil, tak prichádzam s návrhom spolu s kolegami z nášho poslaneckého klubu a sme pripravení naozaj, ak ho posunieme do druhého čítania, hľadať spoločne ešte cesty, ako návrh novely zákona zlepšiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Lászlóovi Szigetimu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podal spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

    Návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak tento návrh prejde, navrhujem, aby v druhom čítaní prerokovali predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Odporúčam otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Szigeti. Má ešte niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy? Nie. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Zároveň keďže na 10.50 hodinu je zvolané poslanecké grémium, prerušujem rokovanie, pokračovať budeme po hlasovaní, o 11.00 hodine bude hlasovanie.

  • Prerušenie rokovania o 10.50 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, po skončení stretnutia poslaneckého grémia budeme pokračovať v rokovaní 32. schôdze odhlasovaním prerokovaných bodov.

    Ešte mi dovoľte v krátkosti vás informovať o dohode z poslaneckého grémia. Potrebovali sme vzhľadom na potrebu zaradiť sedem návrhov na skrátené legislatívne konanie, ktoré prišli zo včerajšieho mimoriadneho zasadnutia vlády Slovenskej republiky, upraviť program. Podrobnosti vám sprostredkujú predsedovia vašich klubov, ale chcem vám podať informáciu, ako budeme pokračovať.

    Budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch, potom budeme pokračovať v rokovaní o plánovaných bodoch. Po poludňajšej, obedňajšej prestávke budeme pokračovať, tak ako to bolo dohodnuté, vystúpením pána eurokomisára Figeľa a v rokovaní o príslušných súvisiacich bodoch. Po skončení rokovania o týchto bodoch, predpokladám, že to môže byť tak okolo 15.00 hodiny popoludní, budeme prerokovávať prvý návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorého predkladateľom je minister hospodárstva Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že pán minister financií je v zahraničí a je schopný fyzicky sa dostaviť do Národnej rady až okolo pol piatej, začneme jeho návrhy, tých návrhov je šesť, prerokovávať o 16.30 hodine a budeme o nich rokovať, hovorím teraz o návrhoch na vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu s ich prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní, až do záverečného prerokovania všetkých šiestich týchto bodov a potom budeme hlasovať o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu s nimi. Vzhľadom na to, že je veľmi ťažké odhadnúť, aká bude miera diskusie a jej rozsah, dohodli sme sa, že v prípade ak bude potrebné, budeme o týchto návrhoch na skrátené legislatívne konanie rokovať aj po 19.00 hodine, aby sme ich mohli dnes odhlasovať tak

  • Zazvonil mobilný telefón.

  • , po krátkej hudobnej vložke dovoľte pokračovať, aby zajtra ráno o 9.00 hodine sme mohli tieto návrhy, ak získajú súhlas, prerokovať v prvom čítaní. Ten ďalší postup je dohodnutý. A ja poprosím organizačný odbor, aby potom rozdal do lavíc, ako bude prispôsobený program. Prioritou je prerokovať návrhy na skrátené legislatívne konanie. A body schváleného programu 32. schôdze, tak ako sme ich schválili do programu na úvod schôdze, budeme vždy zaraďovať, alebo budeme postupovať podľa nich v čase, keď budeme mať priestor po prerokovaní jednotlivých čítaní v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ešte jedna zmena súvisí s vládnymi návrhmi zákonov z dielne ministerstva zdravotníctva. A tam sme sa dohodli na tom, že body 79 až 82, to je pôvodné číslovanie z programu, ktoré bude predkladať minister zdravotníctva pán Raši, budú prerokované v stredu 11. februára po prerokovaní bodov týkajúcich sa návrhov ministra financií.

    Ešte k tajnému hlasovaniu. Mali sme vykonať troje tajných volieb. Návrh je, aby sme v stredu 11. februára po 17.00 hodine, po hlasovaní, vykonali voľbu predsedu Telekomunikačného úradu, člena Rady STV a členov Správnej rady Tlačovej agentúry. U členov Správnej rady Tlačovej agentúry čakám na postoj pána predsedu výboru, výboru pre kultúru a médiá, dnes zasadnú, vzhľadom na trošku kontroverzný výklad nového zákona. A potrebujeme jasnú dohodu, akým spôsobom túto voľbu vykonáme. Keď dôjde výbor k riešeniu, zaradím v stredu aj túto voľbu, pokiaľ nie, počkám kým, nenájdeme riešenie.

    Toľko k návrhu programu. Pokiaľ máte otázky a nejasnosti, vaši predsedovia a zástupcovia klubov a zástupcovia na grémiu sú informovaní.

    Budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Poprosím teraz pána poslanca Patakyho, aby v prvom čítaní uvádzal hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného, Petra Markoviča a Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 911.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nepodali žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 58 za, 58 proti, 21 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Nebudeme pokračovať v prerokúvaní uvedeného návrhu zákona.

    Pán poslanec Petrák teraz bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov.

    Je to tlač 914.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Poprosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní v súlade s § 73 ods. 3 písm. c).

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 59 za, 45 proti, 36 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Pán poslanec Čech teraz uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 917.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 56 za, 39 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nebudeme pokračovať v prerokúvaní návrhu zákona.

    Pán poslanec Glenda bude v prvom čítaní uvádzať hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 918.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Žitňanská, ktorá nepodala žiadny procedurálny návrh, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, všetci boli za.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 bolo za, 1 bol proti.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili lehotu na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Janiš bude uvádzať teraz hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 919.

  • Ďakujem. V rozprave nikto nevystúpil, pán predseda, dajte hlasovať o mojom návrhu ako spravodajcu, aby sme prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 36 proti, 42 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pani poslankyňa Vaľová bude uvádzať teraz v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 920.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 110 bolo za, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor v lehote do 14. apríla 2009. Pán predsedajúci, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 130 bolo za, 8 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme pridelili do výborov na prerokovanie a určili aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Szigeti teraz v prvom čítaní uvedie hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o školských autobusoch.

    Je to tlač 921.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave okrem spoločného spravodajcu nevystúpil nikto, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že prerokuje návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o školských autobusoch v druhom čítaní. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 63 bolo za, 7 proti, 70 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nepostúpili sme návrh zákona do druhého čítania.

    Pani poslankyňa Rosová teraz uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Júliusa Brocku a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 922.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že prerokuje návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Martina Fronca, Júliusa Brocku a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 55 bolo za, 61 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body programu. Vyhlasujem krátku prestávku, budeme pokračovať o 11.30 hodine.

    Ešte mi dovoľte, aby som predsa len uviedol jednu dôležitú vec z pohľadu zmeny v programe rokovania, a to, že druhé čítania o všetkých vládnych návrhoch zákonov, ktoré prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, budeme prerokovávať vo štvrtok od 9.00 hodiny ráno. Chcem len upozorniť, že tie prvé štyri skrátené legislatívne konania sme odsúhlasili pri prvom čítaní, že budú prerokované v stredu. Takže aby to išlo v ucelenom balíku, presúvame aj tie prvé štyri, ktoré sme prerokúvali minulý týždeň, do jedného balíka od 9.00 hodiny ráno vo štvrtok. Dobre? Takže to je ešte jedna dôležitá zmena, ale máte to uvedené v tom návrhu zmien programu.

    Ešte pán predseda výboru Novotný.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás v mene výboru pre zdravotníctvo pozval na tretí ročník projektu „Hyperdialóg“, v rámci ktorého vám každoročne ponúkame možnosť kontroly vašej hladiny cholesterolu, krvného tlaku a cukru v krvi priamo v Národnej rade. Okrem tradičných každoročných vyšetrení sme pripravili aj možnosť hĺbkového vyšetrenia tukových zložiek krvi (tzv. dobrý a zlý cholesterol) a triacylglycerolov. Budete mať jedinečnú možnosť urobiť si analýzu stavby svojho tela pomocou špeciálnej váhy. Nájdite si preto chvíľku pre vaše zdravie zajtra, v stredu 11. februára od 9.00 do 16.00 hodiny v miestnosti č. 143, v zasadačke výboru pre zdravotníctvo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi navrhnúť procedurálny návrh stiahnuť z rokovania parlamentu mnou predkladaný návrh zákona o službách zamestnanosti č. 5/2004 Z. z. z programu Národnej rady (tlač 924). Zdôvodnenie je: Návrh medzitrhu práce je obsahom vládneho návrhu, rokovali sme o tom na sociálnom výbore, nevidím dôvod rokovať o dvoch zákonoch súbežne. Skôr sa prikláňam k návrhu, aby som mohla predložiť pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, vy ste navrhovateľ, tak ako ste mohli navrhnúť zákon, tak ho môžete aj stiahnuť.

    Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pripomínam všetkým členom výboru pre hospodársku politiku, že o 12.00 hodine máme rokovanie výboru v zasadačke výboru pre európske záležitosti tu na ľavej strane 149.

  • Ďakujem pekne. Pripomínam členom výboru pre kultúru a médiá, zasadnutie výboru sa uskutoční o 12.15 hodine. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda finančného výboru Burian.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem upozorniť členov výboru pre financie, rozpočet a menu, že o 12.00 hodine v zasadačke výboru pre financie, rozpočet a menu bude mať výbor rokovanie práve k týmto návrhom zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 11.35 hodiny a budeme potom pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti.

    Požiadam pána navrhovateľa, aby zaujal svoje miesto.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť podporné stanovisko v niektorých myšlienkach k návrhu zákona pánov poslancov Fronca, Hrušovského a pani poslankyne Gibalovej o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Tento zákon v podstate máme otvorený, pretože minulý týždeň sme rokovali o jeho novelizácii.

    V tom vládnom návrhu sa hovorí o tom, že z rezervy ministerstva ministerstvo bude môcť podporovať rôzne aktivity v rámci kapitálových výdavkov. A to je prístavba, výstavba, modernizácia, rekonštrukcia a tak ďalej škôl a školských budov. Musím súhlasiť s pánom poslancom Froncom, že v poslednej dobe sa skutočne veľmi veľa hovorí o tom, že naše školstvo, naša výchova, vzdelávanie nie je kvalitné a školy, školské zariadenia nepripravujú mladých ľudí na život a práve súvisí to s nekvalitou nášho výchovno-vzdelávacieho procesu. Každá vláda vo svojom programovom vyhlásení veľmi pekne napíše, že výchova a vzdelávanie, školstvo je priorita číslo jedna, bohužiaľ, ostáva to vždy deklaráciou. Práve preto si myslím, že iniciatíva kolegov poslancov je naozaj premyslená a dobrá, pretože len a len kvalitou môžeme dosiahnuť lepšie výsledky. Len problém je v tom, že pokiaľ máme kvalitné výkony v našich školách, tak to nie je ocenené. A pokiaľ to nie je ocenené, tak je to demotivujúce. Práve preto si myslím, že treba hľadať a nájsť nástroje, akým spôsobom by sme mohli motivovať, stimulovať školy, aby dosahovali ešte lepšie, ešte kvalitnejšie výkony. Tak ako to naznačil, pán kolega, máme tu merateľné veci v oblasti výchovy a vzdelávania, či to je monitor alebo maturitná skúška, jej externá časť. Ale mohol by som spomínať aj medzinárodné merania (PISA) alebo ostatné, ale takisto aj rôzne predmetové olympiády, kde skutočne naši žiaci dosahujú vynikajúce výsledky. Práve preto si myslím, že nestačí raz za rok zvolať najšikovnejších žiakov, možno aj pedagógov, ktorí tie úspechy s nimi spolu dosiahli, a oceniť ich nejakým spôsobom na ministerstve školstva, ale treba to ustanoviť aj do zákona, že škola, ktorá dosahuje pravidelne vynikajúce výsledky, môže byť motivovaná istou formou ďalšej finančnej podpory, a to navrhnutým spôsobom, navýšením normatívneho financovania. Vlani v máji sme schválili nový školský zákon, kde sme vlastne vytvorili nový inštitút: Ústav certifikovaných meraní. To znamená, že nemôže to byť problémom, akým spôsobom zobjektivizovať tento proces, pretože máme na to štátny inštitút, novovytvorený inštitút s patričným personálom a finančnými možnosťami.

    V novom školskom zákone sme hovorili o tom, že v rámci každého kraja vytvoríme jednu špičkovú strednú školu, jedno špičkové gymnázium a toto gymnázium môže dostať navyše finančné prostriedky. Ja si myslím, že to, čo sme vtedy prijali v zákone, a to, čo je v návrhu pánov poslancov, je takmer totožné, ide o motiváciu škôl, pedagógov, žiakov, aby skutočne sa preukázala tá kvalita, na ktorú už tak veľmi dlho čakáme.

    Chcem vyjadriť podporu tomuto návrhu zákona a pevne verím, že prejde do ďalšieho čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste poznamenali, že vládny návrh zákona je posunutý do druhého čítania. Takže ja osobne nevidím dôvod, aby rovnomenný návrh zákona z dielne pánov poslancov Fronca, Hrušovského a pani poslankyne Gibalovej bol posunutý do druhého čítania. Môžeme sa o týchto veciach, ktoré ste tu predostreli, baviť v rámci druhého čítania pri vládnom návrhu zákona o financovaní škôl. Ďakujem.

  • Pán poslanec Rafaj, chcete mať tiež faktickú? Dobre. Poprosím vás potom sa prihlásiť vždy včas. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som tiež sa odvolal na istú etiku nasadzovania alebo podávania návrhov v tom, že pokiaľ je tu rovnocenný alebo rovnomenný vládny návrh zákona, dá sa to riešiť, samozrejme, v druhom čítaní pozmeňujúcimi návrhmi. To je tá systémová stránka veci. Takže pravdepodobne, páni predkladatelia, tento návrh nezíska podporu pre druhé čítanie.

    A chcem upozorniť, že sú tu ešte aj ďalšie rizikové veci, pretože už sme asi pred polrokom schvaľovali isté školské normy, kde sme v tejto sále preberali otázku, akým spôsobom zaviesť alebo motivovať exkluzivitu alebo výnimočnosť študentov. Vtedy sa tu argumentovalo istým rovným prístupom, ktorý by mohol deformovať výnimočnosť. Ja sa obávam, že v tomto prípade pokiaľ by sme nenastavili naozaj objektívne certifikované konanie, mohlo by dôjsť k akejsi súťaživosti neobjektívnej rôznych škôl, ktorá by viedla k snahe získavať tieto finančné prostriedky.

    A na margo testov už len malá poznámka. Asi si treba prečítať tú pasáž prezidenta amerického Obamu, ktorý zmietol zo stola tento pôvodne americký systém testov ako zbytočný a tretinovo aj pre hlúpych veľmi nádejný.

  • Ďakujem pekne. Len stručne by som zareagoval na slová pani poslankyne Nachtmannovej. Ja, samozrejme, sa nemôžem vyjadrovať v mene navrhovateľov, ale, ak ich poznám, minimálne dvoch som poznal dobre, tak im nejde o exhibicionizmus. Ale ide o to, aby sa vecné veci nejakým spôsobom riešili.

    Ja oceňujem to, čo ste povedali, že keď je otvorený zákon o financovaní, tak riešme to tam, len aby sme to nejakým spôsobom riešili, aby sa veci pohli dopredu, aby bola možnosť vytvorená na ocenenie kvality jednotlivých škôl, pretože určite to bude stimulom a motívom pre ďalší rozvoj.

    Samozrejme, k meritu, čo ste navrhli, musia sa vyjadriť navrhovatelia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte do rozpravy sa chce prihlásiť pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem vystúpiť v rozprave, aby ste mohli reagovať prípadne.

    Pani kolegyňa Nachtmannová, pán kolega Rafaj, no, po prvé, nikto nevie a nevie povedať, kto dal kedy návrh novely zákona o financovaní škôl a školských zariadení. Čiže to nie je o žiadnom predbiehaní.

    Druhá poznámka. No nedá sa to riešiť, ako hovoríte vy, v novele, ktorú predložilo ministerstvo. Podľa legislatívnych pravidiel môžeme, len vtedy, riešiť niektoré veci v novele a môžeme vstupovať len to tých vecí, ktoré sú otvorené v novele. To znamená, ja nemôžem nič iné navrhnúť bez súhlasu navrhovateľa, len to, čo tam má ministerstvo. A naopak, ministerstvo nemôže vstúpiť do tejto časti mojej bez môjho súhlasu. A sú to rôzne veci, ktoré riešime.

    Mimochodom, chcem vám pripomenúť, pán kolega Rafaj, jednu vec, že novelu tohto zákona o financovaní my sme z KDH podporili. Ja som to tu aj povedal, keď bola predkladaná.

    A posledná poznámka. Pán kolega Rafaj, chcel by som povedať jedno. Ja som nebol nikdy nadšencom amerického vzdelávacieho systému. A pokiaľ som si všimol a poznám vaše vyjadrenia, tak môžem povedať, že ani vy ste ním neboli. V tom sa zhodneme. Ale preto aj by som nebol rád, keby sme sa odvolali na kroky, ktoré sa robia v americkom vzdelávacom systéme, či už je to strany terajšieho prezidenta alebo minulého prezidenta. Myslím si, že to nie je cesta. Ja som vždy pripravený diskutovať o tom, čo je dobré a čo sa dá aj prebrať, ak je to dobré. Ak to nie je dobré, tak mne je to jedno, či to je taká veľká hviezda a taká veľká krajina alebo nie, nie som ochotný to prebrať. Čiže v tomto asi máme aspoň sčasti podobný názor. Ďakujem pekne.

  • Faktickú poznámku na vaše vystúpenie, áno, má pán poslanec Rafaj. Ešte niekto? Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Pán poslanec.

  • Ďakujem. Už keď som bol vyzvaný priamo v rozprave, tak zareagujem veľmi kratučko. V tomto, máte pravdu, pán poslanec, sa určite zhodneme, len treba potom sebakriticky aj zhodnotiť v minulosti podporu práve takémuto testovaciemu systému alebo snažiť sa o zmenu tak, ako o tom hovoril inaugurovaný prezident Spojených štátov. Tým som nechcel povedať, či ho odmietam alebo prijímam. Ja len konštatujem, že patrí medzi isté osobnosti. A patril tu aj v minulosti tento inštitút pre mnohých našich politikov, ktorí sa odvolávali práve na tieto vzory. A ja môžem len s vami súhlasiť, že mali by sme kráčať svojou vlastnou slovenskou cestou.

  • Reakcia? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcete sa vyjadriť, pán navrhovateľ, k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Pán spravodajca, ešte pán navrhovateľ chce využiť svoje právo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Nebudem dlho rozprávať, ale niektoré veci potrebujem predsa len na záver povedať.

    Po prvé, mám skúsenosť, že čím menej poslancov tu sedí, tým je rozprava lepšia. V piatok o pol jednej mal som pocit, že to celkom normálna rozprava vecná a takmer nebola vôbec politická. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. A to poviem zase všeobecne. Viete, mne sa nezdá, že poslaním Národnej rady je vydávať zákazy, ale je ním hľadanie cesty, ako problémy riešiť. A hovorím to v súvislosti s tým, že na tejto schôdzi máme tuná niekoľko zákonov, ktoré zakazujú, zakazujú niečo, čo nepopieram, že je to dobré, ak fajčíme. Ale hľadáme cestu reštrikcie. Bol to tu o alkohole, zákaze reklamy na alkoholické nápoje a podobne. Alkohol piť určite aspoň vo väčšej miere nie je dobré. Možnože je škodlivejšie ako fajčenie. Zase je tu zákaz. A toto, si myslím, nie je dobré. A aj v školskom zákone, ktorý som spomínal, je viacej zákazov, napr. zákaz pre deti nastupovať, povedzme, na osemročné gymnáziá, rozhodne o tom numerus clausus, 4 % a tak ďalej.

    Moje predstavy sú, že my by sme tu mali hľadať riešenia také, ktoré pomôžu k tomu, aby tie veci išli a aby to, čo je nesprávne, ľudia sami zobrali za svoje, aby ich to motivovalo. No a tento návrh zákona má presne o. i. motivovať školy k tomu, aby jednoducho sa sami snažili o kvalitu, na základe toho, ak budem kvalitný, dostanem viac finančných prostriedkov a istým spôsobom má to pre mňa zmysel, oplatí sa mi to, to je základný princíp.

    A ešte snáď jedna poznámka v súvislosti s touto filozofiou. Viete zase, no teraz sa diskutuje o zákone, ktorý bol schválený vo vláde, o pedagogických zamestnancoch. Presne obdobná filozofia je o učiteľovi ako verejnom činiteľovi. Len to bolo to, čo jednoducho pán minister, keď mu to poviem, a uvádzal som viac vecí, nie je ochotný prijať, a nie je ochotný diskutovať o nich, pretože majú tie isté problémy, v Čechách, v Poľsku, v Maďarsku s deťmi. Áno, je tam veľa nespratníkov. A koľkokrát si v škole nevedia s nimi poradiť. Ale cestu túto odmietli, preto, že v konečnom dôsledku to bude skôr bič na učiteľa a on bude prvý, ktorý bude postihnutý tým, že ako verejný činiteľ je oveľa prísnejšie sankcionovaný Trestným zákonníkom a podobne. A, toto si myslím, nie je dobré. Preto to aj pripomínam, že o mnohých veciach diskutujeme takpovediac kuloárne, nedokážeme diskutovať, povieme, no mrzí ma, že ani tie veci, ktoré sú v prospech tých, pre ktorých tu máme fungovať, to znamená, v tomto prípade keď hovorím o školách pre žiakov a učiteľov, nie sme ochotní prebrať, pretože sú z dielne druhého tábora. Nemyslím si, že sa takto dlhodobo dá tá politika tu v Národnej rade ťahať, dôsledky budú, poviem, pre oboch. Myslím si, že občania budú stále viac a viac z nás otrávení, pretože nedokážeme nachádzať vecné riešenie aspoň vo veciach, o ktorých si myslím, že by sme ich tam mohli nachádzať. A tu nechcem povedať, že v parlamente nemajú byť spory a hádky a že to je súčasťou toho.

    Toľko som pokladal za dôležité povedať a, samozrejme, chcem vás požiadať o podporu návrhu predloženej novely zákona o financovaní škôl a školských zariadení. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Návrh, ktorý mal nasledovať ako tlač 924, vzala pani poslankyňa Radičová späť. Bol to zákon o službách zamestnanosti. Pani poslankyňa má aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 925. Využijeme päť minúť alebo...

  • Hlasy z pléna.

  • Ktorý myslíte, pani poslankyňa?

  • Odpoveď z pléna.

  • Vyhlasujem prestávku a budeme pokračovať, ale o 14.00 hodine vystúpi pán eurokomisár pán Ján Figeľ, takže potom tak, ako sme si dohodli zmeny. Dobre? Ďakujem. Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som privítal medzi nami člena Európskej komisie pána Jána Figeľa.

  • Teraz pristúpime k prerokovaniu Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009. Materiál vlády, ktorý je uverejnený ako tlač 935, má dve časti, a to

    Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2009 a správu o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 pre Slovenskú republiku.

    Prosím teraz člena Európskej komisie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež pána Jána Figeľa, aby sa ujal slova a uviedol Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2009. Nech sa páči, pán eurokomisár, je tu priestor pre vaše vystúpenie.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, ctená snemovňa, dámy poslankyne, páni poslanci, je pre mňa aj peknou príležitosťou, aj poctou byť tu znovu po istom čase a opäť vám, ako už môžem povedať tradične, predložiť pracovný a legislatívny program Európskej komisie na nastávajúci rok. Nemohol som tak urobiť v januári, keďže plénum sa zišlo teraz vo februári, ale o to viac som rád, že môžeme aspoň v istej reflexii diskutovať o spoločných a aj špecifických záležitostiach pre agendu, ktorá ovplyvňuje európske inštitúcie, ale aj členské krajiny Európskej únie. Ako viete, Európska komisia má výlučné právo iniciovať európsku legislatívu. A teda zmyslom tohto dokumentu je predložiť informáciu o týchto zámeroch.

    Dokument, ktorý ste obdržali, obsahuje súbor prioritných akcií a zámerov Komisie na tento rok v oblasti hospodárskeho rastu, zamestnanosti, boja proti klimatickým zmenám, za udržateľnú Európu, spoločnej imigračnej politiky, ako aj v rámci iniciatív, ktoré majú špecifické názvy (občania na prvom mieste, Európa ako svetový partner a lepšia regulácia). Dokument uvádza aj tzv. komunikačné priority, teda hlavné témy, na ktoré sa chcú zamerať Komisia, Rada a Európsky parlament. Ctené dámy a páni, rád by som vám preto ponúkol aj taký širší kontext, v rámci ktorého sa tento dokument predkladá a v rámci ktorého sme sa ocitli politicky ako spoločná Európa.

    Keď sa začínal minulý rok 2008, mnohí sa pýtali, či to bude rok v znamení tej pomyselnej magickej osmičky v našich dejinách. Dnes, keď sme už aj na Slovensku začali intenzívne pociťovať výrazné ekonomické dopady, ktoré spôsobil kolaps finančného systému v Spojených štátoch amerických, je jasné, že rok 2008 zlomovým je, resp. bol. Vo svojom rozsahu obrovský, bezprecedentný rozmach úverovania podnikateľskej sféry, ako aj spotreby domácností sa zasekol na hypotekárnom trhu na druhej strane Atlantiku. Vznikol veľmi rýchly a dosiaľ pokračujúci proces znehodnocovania aktív na burzách, ktorý prehlbuje naďalej stratu dôvery, istoty, ba aj solventnosti čím ďalej, tým väčšieho počtu podnikov, ale aj domácností, ľudí, čoho priamym dôsledkom je prepúšťanie a prudký nárast nezamestnanosti, nedôvery, obáv o blízku budúcnosť. Je to síce prirodzená reakcia na objektívnu situáciu, nárast obáv v ekonomike, ale nepomáha ju riešiť, skôr naopak, ešte ju zhoršuje. Toto nie je bežná kríza. Som presvedčený, že príčiny a korene tejto krízy boli nielen finančné a nielen ekonomické a systémové, ale aj etické. Ide o krízu systému, v ktorom nemožno oddeliť finančnú sféru od výrobnej sféry. Oddeľovať svet financií od sveta tzv. reálnej ekonomiky je umelé a rovnako umelé a skutočnosť skresľujúce, ako oddeľovať umelo svet ekonomiky od sveta politiky. Dnes už je otázne len, do akej miery sa svetová ekonomická kríza prejaví aj na Slovensku a v strednej Európe svojimi dôsledkami. A práve preto ide o problém výsostne a naliehavo politický. Pravda, ak ho budeme chápať výlučne v zmysle lokálnej politiky, veľmi rýchlo narazíme na mantinely, ktoré nás nepustia ďalej, a nebudeme si vedieť rady. Skutočnosť je taká, že my sme súčasťou väčšieho celku, a to nielen v európskom rozmere, ale aj vo svetovom rozmere. Slovensko má svoje miesto a úlohu v globálnom svete, inak povedané, v medzinárodných ekonomických a v medzinárodných obchodných vzťahoch. Naša pozícia pritom nie je ničím unikátna. Veď ktorá priemyselne vyspelá krajina nie je proexportne orientovaná, ktorá vyspelá ekonomika dnes nie je otvorená? V kontexte celosvetového hospodárskeho prepadu začína byť zrejmé, že Slovensko v konečnom dôsledku čelí tomu istému problému ako napr. Nemecko.

    Slovensko je plnoprávnym členom Európskej únie, jedného z dnes smerodajných aktérov v celosvetovom merítku. Sme členom, nie pasažierom. Únia je priestorom stability a solidarity. To znamená, máme nové možnosti oproti nečlenom, oproti kandidátom Únie a nesieme aj svoju zodpovednosť za postoje a aktivity Únie. Rozsah škôd spôsobených krízou bude o to menší, o čo rýchlejšie a efektívnejšie sa jej dokážeme postaviť jednotlivo, ale aj spoločne. Integrovaní do Európskej únie zdieľame spoločné hodnoty. Prežívame spolu dobré, ale i zlé. Keď z dynamiky jednotného trhu a uvoľňovania obchodu Slovensko profitovalo, prejavilo a pretavilo sa to do vysokého tempa hospodárskeho rastu. V rovnakej miere sa táto dynamika však prejavuje teraz záporne. A práve tu je ukrytá veľká výzva, ale aj riziko.

    Začali sa silnejšie ozývať hlasy protekcionistov. V medzinárodných vzťahoch akoby začalo prituhovať. Naprieč Európou sa začínajú množiť prejavy sociálnej a občianskej nespokojnosti a na politickú scénu sa s nárastom xenofóbie vehementne predierajú aj silnejúce radikálne prúdy volajúce po väčšom ochranárstve. Európa bude vystavená zaťažkávacej skúške. Už tohtoročné voľby do Európskeho parlamentu môžu mnohé napovedať, vychádzať pri politických kalkuláciách a stratégiách z nízkej volebnej účasti ako normálneho, ba dokonca želaného javu je v demokracii vždy krátkozraké, nezabúdajme, že Slovensko vo svojich prvých voľbách zaznamenalo účasť menej ako 17 % oprávnených voličov. Bol to nevítaný európsky volebný rekord. Demokracia nie je len o matematickej väčšine, to všetci zdieľame, ktorá prehlasuje menšinu, hlavne na spoločnej úrovni, na európskej úrovni je o hľadaní spoločných výziev a formulácii postupov, ako im čeliť, ako aj o schopnosti vyjednávať, presviedčať, formovať koalície. V takomto prostredí záleží na každom.

    Aj počtom menšie a nové členské krajiny môžu prinášať riešenia, budovať dôveru, prispievať svojím potenciálom k akcieschopnosti celého spoločenstva, lebo ako napísal najslávnejší sučiansky rodák Milan Hodža, spomínam ho preto, lebo zajtra má deň narodenia, 11. februára, každý národ, veľký či malý, musí prežiť a prežije len vtedy, keď prispeje primeranou časťou k spoločným morálnym a materiálnym hodnotám ľudstva. A tak sa vlastne aj na vás obraciam s výzvou, aby sme aj v tomto európskom volebnom roku využili všetky možnosti na zapojenie sa do myšlienkového a politického diania na európskej úrovni.

    Dovoľte mi pripomenúť, že ak tu pred vami stojím a predstavujem vám náš legislatívny a pracovný program na tento rok 2009, je to aj vďaka tomu, že v roku 2006 začala Európska komisia politickú iniciatívu, ktorej potenciál sme dodnes dostatočne nedocenili. Komisia nadviazala priamy neformálny dialóg, politický dialóg s národnými parlamentmi členských štátov. Nielenže samotný predseda a členovia kolégia pravidelne a v hojnejšej miere navštevujú národné parlamenty, ale hlavne ako Rade ministrov a Európskemu parlamentu, tak aj vám začala Komisia systematicky posielať všetky svoje návrhy a konzultačné dokumenty. Vznikla teda možnosť sa k týmto dokumentom vyjadriť, tlmočiť Komisii zásadné politické stanoviská ku kľúčovým otázkam z pohľadu národného zákonodarcu, a to ešte skôr, ako sa naštartuje samotný legislatívny proces. Od vzniku tejto iniciatívy národné parlamenty už Komisii týmto spôsobom adresovali viac ako 380 stanovísk či pripomienkujúcich listov. Ani jedno z týchto stanovísk nie je pozíciou tohto slovenského parlamentu.

    Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, legislatívny a pracovný program Komisie na tento rok je dôkazom, že táto inštitúcia sa zameriava na opatrenia finančné, ekonomické a sociálne. Už v decembri sme zverejnili plán ekonomickej obnovy Európy. Je to prvý impulz. Mimochodom, práve dnes jednotlivé výbory Európskeho parlamentu k tejto iniciatíve dokončujú svoje pripomienkové konanie a diskusia o tomto pláne je aj na programe vášho spoločného rokovania v Bruseli 16. a 17. februára. V krátkosti poviem, o čo ide. V prvom rade ak máme v ekonomike zastaviť prepad, musíme obnoviť dôveru, musíme zastaviť aj prepad dopytu. Komisia navrhuje, aby bolo vo forme finančných stimulov z rozpočtov členských štátov, ako aj mobilizáciou rozpočtových rezerv samotnej Únie vyčlenených celkovo 200 mld. eur na podporné opatrenia, ktoré by viedli k včasným, cieleným a prechodným investičným impulzom, avšak pri zachovaní Paktu stability a rastu. Po dohode o celkovom finančnom rámci je potrebné dosiahnuť dohodu aj o jej detailoch. Komisia preto tiež navrhuje, aby členské štáty postupovali koordinovane pri výbere odvetví, do ktorých budú nasmerované investície. Okrem investícií do dopravnej, energetickej a informačnej infraštruktúry by sme sa mali sústrediť predovšetkým na podporu a rozvoj technológií, ktoré umožňujú dosiahnuť úspory energií. Jednou z takýchto aktivít je napr. zatepľovanie bytov, zatepľovanie budov. S cieľom urýchliť uvoľňovanie zdrojov Komisia navrhuje súbor konkrétnych opatrení, ktorých cieľom je odbúrať niektoré administratívne prekážky a zároveň zmeniť niektoré pravidlá na čerpanie európskych fondov, predovšetkým Európskeho globalizačného fondu a sociálneho fondu. Tento plán hospodárskej obnovy je prvým svojho druhu. Sme omnoho ďalej ako pri zárodku európskej koordinácie hospodárskej politiky. Tú poznáme pod značkou Lisabonská stratégia. Ešte nikdy členské štáty na komunitárnej úrovni tak intenzívne nespolupracovali. Od septembra sme mohli pozorovať sériu urgentných rokovaní včítane prvého summitu eurozóny a rozhodnutí na medzinárodnej úrovni, ktorá je istým typom krízového manažmentu. Potrebujeme koordinovaný postup pri sanácii bankového a poisťovacieho sektora.

    Vo svojom legislatívnom a pracovnom programe na tento rok Komisia nezabúda ani na ďalšie dôležité úlohy. Pracujeme na zmene právneho rámca, ktorý reguluje finančný sektor. Pod drobnohľadom sú už dlhšie napr. ratingové agentúry, tie, ktoré udeľovali výborné známky finančným produktom, ktoré sú dnes bezcennými papiermi. Okrem toho sa v tomto roku budeme zaoberať špekulatívnymi a investičnými fondmi, ako aj trhom s finančnými derivátmi. Zvýšenú pozornosť chceme venovať aj otázkam vzdelávania, odbornej prípravy a kvalifikácií, ktoré spadali pod moju zodpovednosť. Bolo by naozaj chybou, ak by sme zoškrtali výdavky na školstvo, na vedu, výskum, keby sme práve teraz nepripravili dostupnejšie a lepšie nástroje na zabezpečenie potrebnej odbornej rekvalifikácie pre ľudí v zvlášť exponovaných odvetviach. V čase hlbokého ekonomického prepadu na začiatku deväťdesiatych rokov päťmiliónové Fínsko prijalo 7-bodový plán na prekonanie ekonomickej krízy. Jedným z opatrení bolo aj zvýšenie investícií do školstva, do vedy, výskumu a inovácií. Kríza raz pominie a profitovať budú tie krajiny, ktoré sa na pokrízové obdobie dobre pripravia, vlastne ju týmto smerom aj rýchlejšie prekonávajú. Investície do ľudských zdrojov sú práve tie, ktoré sa nám najviac vrátia. Toto je kľúčový aspekt aj samotnej Lisabonskej stratégie. Chceme prispieť v apríli k politickým dokumentom o dôležitosti spolupráce a partnerstva medzi univerzitami a podnikmi, v júni otvoreniu diskusie o spôsoboch a zdrojoch na zvýšenie vzdelávacej mobility mladých ľudí v Európe. A v kontexte hospodárskej krízy zostáva boj proti klimatickým zmenám našou spoločnou prioritou. Postupný prechod na tzv. nízkouhlíkovú ekonomiku môže predstavovať mohutný stimul pre nový priemyselný vývoj. Vďaka čerstvo schválenému energetickému a klimatickému balíku prídeme na svetovú konferenciu v Kodani na sklonku roka ako Európa pripravení. Našou ambíciou je dospieť k dohode a ovplyvniť konečné znenie tejto dohody.

    Zložité sú aj medzinárodné súčasné vzťahy vo svete. Len nedávno pridusený rusko-ukrajinský plynový spor, ozbrojený konflikt v Gruzínsku, na Strednom, na Blízkom východe, ale aj v Afrike, stále pretrvávajúce napätie na Balkáne, to všetko sú medzinárodnopolitické výkričníky a výzvy súčasnosti. Preto budeme v tomto roku pokračovať v podpore obnovy a reforiem v Gruzínsku, ako aj v stabilizačnom a asociačnom procese na západnom Balkáne, budeme pokračovať v predvstupových rokovaniach s Chorvátskom a Tureckom. A po stredomorskej dimenzii prichádza rad aj na Východné partnerstvo, na východnú Európu. Mimochodom, práve dnes sa v Prahe na pôde Senátu Českej republiky koná pravidelné stretnutie predsedov parlamentných výborov národných parlamentov pre európske záležitosti na túto tému. V tomto roku by sa mal dokončiť aj ratifikačný proces reformnej zmluvy. Podľa jeho výsledku bude fungovať Európska únia buď v novom, alebo v doterajšom zmluvnom rámci. Verím, že zvlášť skúsenosti z posledných rokov vrátia politickej diskusii širší rozhľad a silnejší pocit zodpovednosti.

    Vážené dámy poslankyne a páni poslanci, z každej krízy vedie cesta, buď do ďalšej, ak sme pasívni či nepoučiteľní, alebo k novému rozvoju, k silnejšej a k zrelšej spoločnosti. Verím, že aj v tomto náročnom období sa obnoví vedomie, že v jednote je sila. Dovoľte mi na záver ešte raz pripomenúť štátnika európskeho formátu Milana Hodžu: „Ak musíme a chceme byť účastníkmi medzinárodnej súčinnosti vo všetkých oblastiach umenia, vedy a hospodárstva, musíme spočítať svoje sily.“ Vlastne všetky jednania a všetky kompromisy alebo dohody nech majú cieľ, skutočné riešenia. Zároveň si pripomeňme, že tu v strede Európy sme pred dvadsiatimi rokmi prešli pádom jedného systému a zažili veľké otrasy, veľké zmeny, pozitívne, k slobode, k transformácii do nových politických a ekonomických podmienok. Bol to ťažký proces, ale veľmi potrebný a v mnohých oblastiach ešte vyžadujúci ďalšie rozhodnutia.

    Ctená snemovňa, na základe môjho návrhu a schválenia európskych inštitúcií bol rok 2009 Európskou úniou vyhlásený za Európsky rok tvorivosti a inovácie. Prajem vám všetkým odkaz tohto pozvania a cez vás aj celej slovenskej spoločnosti, aby sme dokázali ako veľakrát v našich dejinách naši otcovia viac tvoriť ako troviť, aby sme ctili a rozvíjali talenty, lebo sme ich všetci dostali, a aby sme prinášali inovácie nielen do priemyslu a služieb, ale aj do stratégií procesov, postupov. A základom každej obnovy, každej ľudskej obnovy je však etická, morálna zmena. Osobitne teda prajem všetkým, aby tento čas prinášal etickú obnovu nášho vedomia, svedomia, mentality a vzťahov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi Figeľovi. A poprosím ho, aby zaujal miesto naľavo odo mňa za predsedníckym stolom.

    A teraz poprosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Dušana Čaploviča, ktorý v súlade so schváleným programom uvedie druhú časť tohto bodu, ktorou je správa o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 pre Slovenskú republiku. Po jeho vystúpení potom a po vystúpení spravodajcu bude otvorená rozprava k týmto dvom bodom. Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán komisár, vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci tejto schôdzi, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v podstate urobiť dodatok za Slovenskú republiku k veľmi obsažnému a zaujímavému vystúpeniu pána komisára Jána Figeľa, ktorý predstavil už viac-menej reagujúci program Európskej komisie na nové zmeny, ktoré sa odohrávajú v spoločnosti, ktoré sa odohrávajú nielen v globálnom svete, ale aj v európskom a osobitne v prostredí Európskej únie.

    Keďže Slovenská republika je členským štátom Európskej únie, musí, prirodzene, reagovať na mnohé odporúčania Komisie, musí sa snažiť mnohé veci konzultatívne riešiť, aby tie názory, ktoré odznievajú na tej najvyššej úrovni, sa postupne dostávali v zmysle procesu aj do jednotlivých národných programov a osobitne v tomto prípade aj Slovenskej republiky.

    Pán komisár hovoril o tom, že tak ako minulý rok inicioval Európsky rok viackultúrnosti, mnohokultúrnosti, tento rok je Európskym rokom tvorivosti a inovácie. Keď sa zo strany vedenia Komisie a osobitne prístupom pána komisára Jána Figeľa pristúpilo k tomuto návrhu, ani sa vtedy nepočítalo ešte tak, ako bude dôležitá pre Európsku úniu a, samozrejme, pre občanov Európskej únie a jednotlivých národných štátov v súčasnosti tvorivosť a inovácia v tomto krízovom čase, v čase hospodárskej a finančnej krízy. Samozrejme, netýka sa to len občanov, týka sa to predovšetkým politikov, ktorí musia v národných vládach, ale, samozrejme, aj na úrovni samospráv, nižších samosprávnych celkov, či už regionálnych v našom prípade, ale aj miestnych a obecných a mestských samospráv, ale, prirodzene, aj na tých vyšších úrovniach reagovať na to, čo sa deje vo svete, aby procesy, ktoré sú nezvratné a ktoré veľmi ťažko zasahujú každodenný život občanov, boli čo najmiernejšie, aby boli zmiernené, aby sme dopady, ktoré prichádzajú a budú prichádzať ešte viacej v priebehu tohto roka, vedeli riešiť.

    Celý tento materiál, ktorý sa skladá z dvoch častí, je orientovaný na celý legislatívny plán Európskej komisie aj v zmysle toho, o čom hovoril, v súvislosti s prioritami, pán komisár Ján Figeľ.

    Prvá časť je Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2009 v pôvodnom nezmenenom znení. Samozrejme, vyplývajú z neho nové úlohy, na ktoré bude potrebné, prirodzene, aj z nášho hľadiska veľmi rýchlo prostredníctvom jednotlivých rezortov reagovať. Je to materiál, ktorý publikovala Európska komisia dňa 10. novembra 2008.

    Druhá časť materiálu, a tá je podstatná, z môjho hľadiska, je správa o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 pre Slovenskú republiku, ktorá bola vypracovaná v úzkej spolupráci s ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy.

    Samotný materiál podáva stručnú informáciu o zámeroch Európskej komisie na nasledujúci kalendárny rok, to znamená tento rok, rok 2009. A zároveň dáva základný prehľad o tom, ako korešpondujú so zámermi vlády Slovenskej republiky mnohé úlohy, ktoré pre nás vyplývajú, ako sa návrhy, konkrétne Komisie, odrazia na ekonomickom, sociálnom a legislatívnom prostredí Slovenskej republiky.

    Prílohu k materiálu tvorí tabuľka prioritných úloh Európskej komisie stanovených v Legislatívnom a pracovnom programe Európskej komisie na rok 2009 a z toho vyplývajúce priority pre Slovenskú republiku. Príloha je vytvorená na základe podkladov zo všetkých rezortov. Každá úloha Komisie je ohodnotená stupňom priority, pričom predstavuje stupeň 1 najvyššiu prioritu a stupeň 3 najnižšiu. Hodnotenie bolo vykonané na základe materiálu k uzneseniu vlády Slovenskej republiky č. 1120 z roku 2004. Ku každej úlohe z najvyššou prioritou je pripojené krátke odôvodnenie. Zároveň si dovoľujem upozorniť, že v hornej časti kolónky vyhradenej na určenie gestorstva sa nachádzajú tie rezorty a ústredné orgány štátnej správy, ktorých sa daná problematika dotýka, prirodzene, najviac, a pod nimi sa nachádzajú rezorty, ktoré sú spolugestormi plnenia týchto úloh.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, materiál, samozrejme, bude, prirodzene, musieť reagovať na nové a nové úlohy a nové a nové výzvy, ktoré budú prichádzať z prostredia Európskej komisie aj v tomto volebnom roku do Európskeho parlamentu, a zmeny Komisie, členov Komisie. Myslím si, že bude tu veľa práce pre každého, nielen na úrovni jednotlivých ministerstiev, na úrovni ministrov a vlády Slovenskej republiky, ale, pevne verím, v súčinnosti a v spolupráci aj s výbormi Národnej rady a plénom Národnej rady, teda, prirodzene, s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi preto takýmto spôsobom otvoriť tento materiál a poprosiť vás o to, aby sme v najbližšom období, v období náročných úloh nachádzali predovšetkým to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz poprosím povereného člena výboru pre európske záležitosti, pána poslanca Maroša Kondróta, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vašu spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 a správy o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 pre Slovenskú republiku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti prerokoval uvedené materiály na 56. schôdzi dňa 20. januára 2009 a vo svojom uznesení č. 252 odporučil Národnej rade zobrať ich na vedomie.

    Dovoľte mi teraz povedať niekoľko slov k samotnému legislatívnemu programu Európskej komisie a k správe o prioritách vyplývajúcich pre Slovenskú republiku.

    Európska komisia vydala dňa 10. novembra 2008 Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2009. Je to dokument zásadného významu, ktorý predstavuje harmonogram legislatívnych, ale aj nelegislatívnych aktivít Európskej komisie na nasledujúci kalendárny rok. Jeho význam možno prirovnať k Plánu práce vlády Slovenskej republiky, resp. k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.

    Národná rada Slovenskej republiky nie je jediným parlamentom, ktorý rokuje o legislatívnom pláne Európskej komisie. Okrem nás ho prerokujú všetky parlamenty členských štátov Európskej únie. Zaviazali sme sa k tomu už v roku 2004 na základe iniciatívy Konferencie výborov pre európske záležitosti známej pod skratkou COSAC.

    Výbor pre európske záležitosti bude plánovať svoje aktivity v oblasti výkonu kontrolnej pôsobnosti voči vláde v súlade s týmto pracovným programom Európskej komisie. Pri prerokúvaní nových legislatívnych návrhov Európskej únie sa zameria najmä na tie návrhy, ktoré ministerstvá označujú ako prioritné z pohľadu záujmov Slovenskej republiky.

    Výbor pre európske záležitosti pri prerokovaní nevyslovil žiadne zásadné pripomienky k prioritám stanovených v uvedenej správe. Ak členovia výboru dospejú k názoru, že predkladaný konkrétny návrh bude mať zásadné dopady na Slovenskú republiku, výbor uplatní možnosť stanovenú v rokovacom poriadku a požiada o stanovisko vecne príslušný parlamentný výbor.

    Dovoľte mi ďalej vás informovať o tom, že okrem prerokovania Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 z pohľadu priorít pre Slovenskú republiku výbor vybral jeden legislatívny návrh. A je to právny nástroj pre procesné právo a v trestnom konaní, ktorý odporučil do ďalšieho projektu kontroly subsidiarity a proporcionality v rámci COSAC-u. Takýmito projektmi sa národné parlamenty už štvrtý rok pripravujú na budúcu úlohu kontrolórov dodržiavania dôležitých právnych princípov, ktorými sa riadia rozhodovacie procesy v Európskej únii.

    Ak by skončilo referendum o Lisabonskej zmluve v Írsku úspešne, dnes by bola Lisabonská zmluva platná a účinná a Národná rada by sa už aktívne zapájala do kontrol legislatívneho procesu v EÚ.

    Vážený pán predsedajúci, na základe uvedenej informácie mi dovoľte predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie 1. Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2009 a 2. správu o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 pre Slovenskú republiku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram teraz rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto z prítomných poslankýň a poslancov k tejto problematike prihlásiť do rozpravy ústne. Evidujem prihlášky pani poslankyne Márie Sabolovej, pána poslanca Józsefa Berényiho. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo dávam teraz pani poslankyni Márii Sabolovej. Nech sa páči, pani kolegyňa, máte priestor v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán eurokomisár, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nechcem v tejto časti vecne vystupovať, očakávam diskusiu skôr od členov výboru pre európske záležitosti, ale snáď dve poznámočky, jedna vecná k tomu čo tu zaznelo v tom prvom vystúpení pána eurokomisára, a to k tomu, že Slovenská republika nevyslala zatiaľ vážne signály do Európskeho parlamentu, resp. Európskej komisie s tým, aby sme zaujali aj niekedy iné názory alebo poslali svoje stanoviská k témam, ktoré sa nás bezprostredne dotýkajú a sú záležitosťou národných štátov. Myslím si, že mali by sme v tom byť oveľa adresnejší, oveľa iniciatívnejší a výbor pre európske záležitosti by mohol byť oveľa konkrétnejší v tých politikách, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky ako národného štátu.

    A druhý môj príspevok je len osobne k pánu eurokomisárovi, keď sa chcem mu poďakovať za jeho prácu, ktorú ako eurokomisár robí a urobil doteraz pre Slovenskú republiku, pretože si myslím, že neviem, už na pôde slovenského parlamentu či bude táto príležitosť, či sa v priebehu nejakého polroka ešte s ním tu máme možnosť stretnúť. A preto chcem vysloviť akési poďakovanie, ale aj uznanie, že počas svojho mandátu sa stále správal tak, že chcel Slovenskej republike byť nápomocný, že sme nepočuli žiadne vážne ani žiadne problémy, ktoré by sa týkali jeho samotného komisariátu. A preto, pán eurokomisár, skutočne myslím si, že je to nielen v mene poslancov za frakciu parlamentu, za ktorú hovorím, lebo myslím si, že všetci vás takto naprieč politickým spektrom vnímame. A myslím si, že ste boli skutočne nadstraníckym eurokomisárom. A za to vám patrí vďaka.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa prihlásili pán poslanec Alexander Slafkovský, ďalej, pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len pár slovami by som sa chcel pozastaviť pri tom, čo hovorila pani kolegyňa Sabolová. Áno, výbor pre európske záležitosti by mohol byť konkrétnejší, mohol by byť presnejší, ale narážame tu na jeden problém, ktorý je nadviazaný na prácu Európskej komisie a na prácu vlády a vládnych úradníkov. Je to veľmi často oneskorené doručovanie podkladových materiálov ku rokovaniu, kde nám zostane niekedy len niekoľko hodín na to, aby sme si naštudovali často pomerne rozsiahle texty. Ešte je šťastie, že ku niektorým sa opakovane vraciame, že možno sa k tomu vrátiť neskôr, ale veľakrát na prvé rokovanie to príde veľmi, veľmi neskoro a je problém byť adresný a konkrétny.

    A dovoľte mi pripojiť sa slovami chvály na adresu pána nášho komisára. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Posledným s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa prihlásil pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel k tomu niekoľko poznámok. Myslím si, že aj problematika, ktorej sa venoval pán eurokomisár pán Figeľ, aj to, k čomu diskutovala pani poslankyňa Sabolová, je zaujímavé, a to z toho hľadiska, že vývoj, ku ktorému smerujeme v tejto dobe, je ťažko dosť odhadnuteľný. Mňa by zaujímal aj názor pána eurokomisára, ako vidí to, čo sa týka rozsahu, ale aj trvania dĺžky tejto krízy hospodárskej a finančnej, ktorá teraz je, zo svojho pohľadu a z pohľadu pôsobenia v Bruseli, či je nejaká spolupráca, koordinácia medzi Európskou úniou a, dajme tomu, inými krajinami, Spojenými štátmi americkými napr., pretože od týchto veľkých hospodárskych a finančných celkov závisí aj vývoj a priebeh tejto krízy u nás, či sú nejaké oficiálne alebo neoficiálne rokovania. A predovšetkým chcel by som sa pána aj eurokomisára opýtať, či v sociálnej sfére Európska únia a Európska komisia sa už zaoberala, aké opatrenia a aké dosahy to bude mať a či je určitá previazanosť aj medzi Európskou úniou a jednotlivými členskými krajinami. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec József Berényi. Pán eurokomisár, vzhľadom na to, že sú na vás kladené otázky, ako spolunavrhovateľ máte právo aj vystúpiť v rozprave alebo v záverečnom slove, podľa toho, ako sa rozhodnete. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo v rozprave.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, Vážený pán komisár, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, chcel by som využiť túto výnimočnú šancu, že sa dá komunikovať na pôde parlamentu s komisárom Európskej komisie, samozrejme, aj s podpredsedom vlády, no ale s ním sa dá častejšie aj na pôde výboru, ale s pánom komisárom až tak nie často diskutovať, a preto som sa prihlásil. A je to taký krátky prejav, v ktorom skôr by som chcel položiť otázky pánovi komisárovi.

    Ale najprv by som poznamenal, že v poslednom čase, keď sme svedkami rôznych kríz, či už sú to vojenské konflikty na Blízkom východe alebo plynová kríza, alebo hospodárska kríza, pozitívne treba vnímať, že Komisia sa snaží reagovať veľmi pružne a efektívne, samozrejme, v rámci možností Európskej únie a Európskej komisie. Nebolo to vždy tak. Podľa mňa práveže pán predseda Komisie Barroso vykonal v tejto oblasti veľmi dobrú, úspešnú a efektívnu prácu, samozrejme, za pomoci všetkých komisárov. A možnože aj vďaka tomu aj dnes som pozeral jednu televíziu, kde bolo vidieť, že predsa hospodárske výsledky Európskej únie sú nie až také zlé, samozrejme, horšie, ako sme očakávali, ale nie sú také zlé ako v Spojených štátoch amerických, Japonsku alebo inde na svete. Vyzerá to tak, že Európska únia, samozrejme, je ovplyvnená krízou, ale zatiaľ ešte drží celkom úspešne svoje hospodárske výsledky a táto kríza nezasiahla tak hlboko zatiaľ Európsku úniu ako Spojené štáty americké, hovorím, je to zatiaľ, nedá sa, samozrejme, predvídať, ako to bude v tomto roku.

    Ďalej by som chcel poznamenať, že už aj odtiaľto som počul veľmi zaujímavé hodnotenie tejto hospodárskej krízy, že je to kríza akejsi liberálnej ekonomiky. A tu je moja prvá otázka na pána komisára, či vy vnímate podobne túto krízu ako krízu liberálnej ekonomiky. Ja som s veľkým počudovaním hodnotil alebo som si vypočul tento názor, už aj z toho dôvodu, že jedna z najväčších kríz západoeurópskych krajín je práve v Španielsku a v Španielsku vládnu už druhé volebné obdobie socialisti, ktorí tak ako všetky socialistické vlády posilňovali štát veľmi silným spôsobom v posledných rokoch, napriek tomu najväčšia kríza je momentálne práve v Španielsku. A z toho dôvodu ja veľmi ťažko môžem hodnotiť, resp. vôbec nemôžem hodnotiť túto krízu ako krízu liberálnej ekonomiky, môžeme hovoriť o kolapse bánk, najmä v Spojených štátoch amerických, o kolapse finančných kontrol, či už štátnych finančných kontrol alebo medzinárodných inštitúcií, ale veľmi ťažko sa dá hovoriť vo všeobecnosti o kríze liberálnej ekonomiky podľa teda môjho posúdenia. A preto by som sa rád obrátil s touto otázkou na pána komisára, akým spôsobom prebieha hodnotenie tejto krízy, čo sa týka ekonomického pohľadu, finančného pohľadu v rámci Komisie.

    Ďalej tá moja otázka znie ohľadom boja proti protekcionizmu. Boli sme svedkami toho práve v týchto dňoch, že vysokí predstavitelia jednotlivých členských štátov, teda najmä Francúzska vyslovili názor, že treba brániť domáci trh, domáce produkty a domácu produktivitu. A jednoznačne presadzovali znovu myšlienku protekcionizmu. A ako to vníma Komisia? Veď predsa slobodný pohyb tovaru, služieb, zamestnancov, ale aj zamestnávateľov a výroby samotnej je základným pilierom Európskej únie a takéto myšlienky do istej miery idú proti základnej filozofii Európskej únie alebo existencie Európskej únie. A preto ďalšia moja otázka je, ako vníma Komisia nové myšlienky presadzovania protekcionizmu ekonomického a či chce bojovať proti tomu.

    Ďalej tá ďalšia otázka je, či politika energetiky Európskej únie bude trošku efektívnejšia ako doteraz, boli sme svedkami toho, že je množstvo materiálov už pripravených. Je množstvo papiera a rôznych myšlienok, sme už mohli počúvať a prečítať si to z Európskej komisie, ale zatiaľ konkrétnych prác je menej, konkrétnych výsledkov sme až tak veľmi nevideli, a z toho dôvodu, práve či táto plynová kríza na začiatku tohto roka posilní politiku energetiky v rámci Európskej únie, či už pristúpime ku konkrétnejším krokom, resp. Komisia pristúpi ku konkrétnejším krokom ako doteraz.

    A posledná moja otázka sa týka ľudskoprávnej dimenzie Európskej únie, vždy keď je hospodárska kríza, tak väčšinou sa zabúda na ľudské práva. A mám obavy, že nebude to inak ani teraz, či a ako to vnímate, pán komisár a pán podpredseda vlády, či táto hospodárska kríza nepotlačí ľudskoprávnu dimenziu Európskej únie, resp. aktivít Európskej komisie, či už smerom navonok k Európskej únii, smerom k takým krajinám ako Čína, Kuba a tak ďalej, ale aj dovnútra. Teraz sa pripravujú nové volebné programy jednotlivých politických strán, teraz sa pripravuje nová politika novej Komisie, resp. už sa rozmýšľa v členských krajinách o tom, aká by mala byť nová politika Európskej únie, či táto ľudskoprávna dimenzia nebude slabšia, ako keby tu tá kríza nebola. Ďakujem, to je asi všetko.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa na vystúpenie pána poslanca Berényiho prihlásil pán poslanec Martin Fronc ako jediný. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pozorne som si vypočul vystúpenie pána komisára a zaujalo ma jeho vyjadrenie sa aj vo vzťahu k činnosti Komisie o tom, ako von z krízy, ako podporovať vzdelanie. Myslím si, že tuná by som rád skôr položil a doplnil otázky o otázku, ktorá by smerovala k navrhovateľovi pánovi podpredsedovi vlády Čaplovičovi, ako Slovensko urobí opatrenia v prospech budúcnosti a investícií práve do vzdelania v kontexte, ako o tom hovoril pán komisár Figeľ. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz o slovo v rozprave požiadal člen Európskej komisie pán Ján Figeľ. Čiže je to vystúpenie v rozprave s cieľom, aby ste mohli potom ešte príp. faktickými poznámkami na neho reagovať.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále. O slovo požiadal v rozprave pán eurokomisár. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja som permanentne za dialóg, ale tiež, samozrejme, s časovými limitmi, aby som aj stihol potom ďalej. Chcem poďakovať aj za podnety, aj za otázky.

    Viete, keď som hovoril o tých číslach a podnetoch voči Komisii. Tak to nie je povinnosť, to je možnosť. A zároveň Komisia každý rok už v predstihu predkladá celoročný program, zámery. Väčšinou aj ten konkrétny bod sa vždy vyvíja od polohy konzultácie, cez samotný návrh a až potom je definitívne riešenie. A je to už tradičná procedúra. A zároveň je to o istej kultúre legislatívy, lebo 27 štátov, polmiliardový priestor prijíma rozhodnutia o sebe a pre seba a zároveň aj pre svet, často veľmi dôležité. A je potrebné, aby sme sa v tom nielen orientovali, ale aj ovplyvňovali. A o tom je možno aj spôsob administrovania a zvolávania a prípravy na body, ktoré sú v prílohe materiálu, ktorý máte. A už vopred je možné niektoré témy lepšie pripraviť aj na pôde tejto Národnej rady. Takže na strane Komisie nájdete otvorenosť. A zároveň je to pozvanie, nie povinnosť.

    K tým niektorým otázkam. Asi nikto nevie odpovedať precízne. Vidíte, ako sa menia predikcie. Aj samotná Komisia, ale aj OECD alebo Svetová banka a Európska centrálna banka, národné inštitúcie menia čísla, a to k horším. A nevieme, či už sme narazili na dno alebo ešte je ďalej cesta. A môj alebo náš odhad, ktorý je aj diskutovaný v Komisii, je nie skôr ako na budúci rok. Takže by malo nastať, mohlo by prísť oživenie ak. No a to sú podmienky, ktoré sú aj globálne, aj lokálne, to znamená, ako začne konať napr. americká administratíva, ekonomika, politika po dlhšom období prechodu alebo odovzdávania moci, ako sa budú chovať veľkí partneri, Čína, Rusko, India. No a, samozrejme, Európska únia, aby sme nehovorili za iných alebo čo máme urobiť my, je zároveň výzvou pre nás i pre druhých, lebo tým môžeme prispieť.

    Európska únia napr., to je len ako jeden z konkrétnych bodov. Ja som ho aj spomenul, prvý summit. Za desať rokov nikdy nebol summit eurozóny, ale až teraz. No niekedy nás kríza pritlačí, niekedy rozum pomôže. Ale je dôležité, aby sme sa schádzali a hľadali cestu, zároveň upevňovali dôveru. Ak si spomínate, tak viete, že pred tým summitom prišiel Gordon Brown, veľká európska ekonomika, ktorá nie je v eurozóne, Spojené kráľovstvo. A ona je veľmi dotknutá krízou. Minule predseda Komisie povedal, že štáty mimo eurozóny sú naozaj oveľa viac zasiahnuté v Európe. A ako príklad slúži Island alebo Británia, ale, samozrejme, aj bližšie štáty, Maďarsko, Ukrajina. A teraz nechcem ani porovnávať, len povedať, že eurozóna je istým priestorom stability a len potrebujeme k tomu dodať aj to druhé, rast. A o tom je tá diskusia, o tom sú mnohé z tých stimulov. Tam pomôže len koordinácia a kombinácia toho, že to musí byť cielené, prechodné a dočasné, nie typu, že si na to zvykneme ako na nejaké barličky, nie narúšanie hospodárskej súťaže, ale jej posilňovanie.

    Takže už prechádzam aj do tej druhej otázky, k tomu, čo povedal pán Berényi, ale aby som to dopovedal, prejdem k opatreniam Komisie, pán Halecký. Komisia skôr navrhuje, ponúka a je to vec štátov. My napr. sme teraz vo fáze završovania prípravy Lisabonskej stratégie na ďalšie obdobie, ktorá má svoj rámec celkový a zároveň tzv. národné opatrenia. Komisia ich sleduje istým spôsobom, komentuje, lebo sa dotýkajú aj spoločných záujmov, aj spoločných záväzkov. A je dobré, že tá Lisabonská stratégia sa zameriava napr. na sféru vedomostí, inovácií a napomáha takej účinnosti tejto politiky v rámci Európy, lebo keď Európa nebude inovatívna, najlepšie mozgy budú stále utekať inde, ťažko sa tu bude dariť inováciám vo výrobe, ale aj v celkovej takej schopnosti odolávať tlakom, krízam už či z hľadiska globalizácie alebo lokálnym dopadom.

    Európska únia iniciovala summit G20 v novembri v Spojených štátoch vo Washingtone, ktorý si položil za métu reformovať medzinárodný finančný systém, to je veľká téma. Po vojne sa to postavilo. A od druhej svetovej vojny, čo už málokto pamätá, je čas na zmenu, je 21. storočie. Druhý diel bude 2. apríla v Londýne na európskej pôde. A je dôležité, aby Európa ponúkla aj riešenia, nielen zvolávala summity. A dnes Európa je schopná už čímsi prispieť, prinajmenšom nástrojmi, ako sú napr. spoločná mena, čo predtým nebolo. Len jeden poznatok poviem. My sme tam zastúpení, pretože sme v Únii. Keby sme v nej neboli, tak sa dozvedáme o tom len z médií alebo je to pre nás vzdialená téma. Bol som na stretnutí so švajčiarskym prezidentom v decembri, najcitlivejší bod komunikácie bol, že Švajčiarsko nie je pozvané na summit G20. A je to najbohatšia krajina na tomto kontinente. Ale je v izolácii, nie je tu členom. Nehovorím, že toto je odkaz, ale dnes sa opatrenia alebo dohody, alebo rozhodnutia dejú na iných fórach. A je dôležité pri tom byť a ovplyvňovať tieto fóra. Pre nás to je istá až geopolitická výzva užšieho vzťahu na východ alebo na západ, aby sme si to uvedomili a získavali z toho.

    Ďalšie opatrenia a dosahy. Snažíme sa pomáhať aj európskym investíciám tak, aby sociálne dopady boli zmierňované, ale základ je národná politika a koordinácia týchto politík.

    Pán Berényi, kríza liberálnej ekonomiky. Ja som povedal vo svojom tom komplexnom rámci situácie, v ktorej sme, že na začiatku bolo skôr etické zlyhanie. A permanentné zadlžovanie bez schopnosti reálneho splácania, čo je až neuveriteľné, kam to dospelo, do akých čísel, aké pyramídy narástli, otočené pyramídy, dole hlavou vo svete, skôr vidím toto všetko ako volanie nielen po zodpovednosti a etike, ale po uchovávaní slobody, ktorá však je viazaná so zodpovednosťou, áno slobode, ale áno aj zodpovednosti. Sú to dve strany jednej mince, ak je len sloboda, tak to vedie k takýmto deviáciám až deformáciám. Ak je len regulácia, len štát, len etatizmus, tak, samozrejme, kde je sloboda? A teraz ide o to, ako nastaviť viaceré pravidlá. Napr. je až amorálne, ak tí, ktorí sú v ratingovej agentúre na finančnom trhu, sú aj v predstavenstve bánk a sebe dávajú vysvedčenie, akí sú dobrí, pričom ľudia podľa toho požičiavajú alebo rozhodujú o svojich či firmách alebo domácnostiach.

    Transparentnosť, úplne neznáme produkty, úplne neznáme veci, o ktorých je ťažké prečítať, kde majú korene alebo aké majú konzekvencie. Takéto veci je potrebné zmeniť. A to je výzva aj pre národné legislatívy, ale aj pre európske. Dnes už banky podnikajú poza hranice, štvrtina európskych peňazí, európskych bánk je za hranicami vlastného štátu. A to je pozvanie na prinajmenšom väčšiu transparentnosť v bankovom dohľade, kto je za čo zodpovedný, kto dáva ten certifikát a ako to dávame, aby sme si dôverovali, aby tu rástla dôvera, lebo narástli obavy. A vedie to, samozrejme, k takej rétorike, ako ste spomínali, pán kolega, že „bližšia košeľa ako kabát“. Áno, každý to tak aj cíti, ale my potrebujeme aj spoločný kabát. A keď budeme ten kabát roztrhávať, tak ho aj roztrháme. A Európa na to doplatí, lebo tie automobilky neodídu naspäť do Francúzska, ale pôjdu ďalej do Číny, do Indie, na východ a prehráme všetci. Takže buď rozumne, alebo nerozumne, ale dôsledky vždy budú, a podľa Komisie nie protekcionizmus, ale ochrana, ktorou je aj spoločný postup, spoločný postoj Európskej únie ako veľkého najsolventnejšieho trhu, tie odpovede sú typu inovácie, zlepšovania prostredia podnikateľského, či už je to zatraktívňovanie alebo stransparentňovanie. My sme za pravidlá, ktoré adaptujú na krízu isté nové možnosti, flexibilnejšie, viac peňazí napr. ako vo forme štátnej pomoci na vedu, výskum, pre regióny alebo pre firmy. Toto všetko je súčasťou dnešnej politiky konkurencie alebo štátnej pomoci. Zrýchlili sme rozhodovania napr. o bankách. Do 24 hodín alebo do niekoľkých dní sa predtým dlhé zložité procedúry skrátili, aby sme konali rýchlo a v záujme ekonomiky. Ale protekcionizmus určite nie je riešením. Ja len pripomeniem v prvých rokoch nášho členstva v Únii také signály, že nové štáty majú nízke dane a chcú fondy. Táto krajina, ktorú poznám, ku ktorej sa hlásim, predsa daňami nestratila v príjmoch, ale navýšila príjmy. Proste viac odviedla do spoločného rozpočtu, čo je vlastne odpoveď na podozrenia, či my si kompenzujeme cez nízke dane európskymi fondmi výpadok príjmov. Nie. To je seriózny prístup a je možno aj návodom pre iných, aby takto postupovali.

    Energetika. Keď som začínal v Prodiho komisii, pamätám, že v Prodiho období nebolo možné hovoriť o spoločnej stratégii, a to z viacerých príčin. Niektorí vravia, že Británia ešte stále bola čistým vývozcom energií. Za ten čas boli niekoľké tvrdé zimy alebo zimné cvičenia, pomenili sa viaceré veci, neskutočné zmeny v cenách. Takže sme aj možno vyškolení viac. Teraz sa nám darí diskutovať o spoločnej stratégii a aj niečo preto robiť. Zase neidealizujem, ale viacero rozhodnutí sa v tomto smere prijalo. Podľa mňa v budúcej Komisii bude nielen komisár pre energetiku ako samostatná osoba, ale aj direktoriát, to znamená ministerstvo. Dnes je direktoriát pre energetiku a direktoriát pre dopravu spolu v jednom celku. Tá agenda si to zaslúži. Samozrejme, vznikli viaceré podnety pre efektívnosť, pre bezpečnosť aj pre udržateľnosť energetickej stratégie. A ja by som ju považoval za jednu z kľúčových pre budúcnosť Európy ako takú, už či z hľadiska nezávislosti alebo mieru alebo usporiadania vývoja na kontinente, lebo vidíte, čo to robí so vzťahmi medzi štátmi, ak energetická situácia je predmetom nespoľahlivosti alebo ešte horších javov. Nemalo by to oslabovať podľa mňa ľudskoprávne aspekty, Únia je úniou štátov a občanov. Skôr ten ľudský rozmer narastá tým, že sa otvárajú možnosti nielen pre slobodný pohyb pracovníkov, ale aj študentov, pre kvalifikácie. Takže ten občiansky a ľudský rozmer, ktorý narastá, zároveň hovorí o tom, že občan nie je turista, občan má svoje postavenie v Európskej únii. Takže nemyslím si, že by to malo byť oslabené, skôr nové členské krajiny aj svojimi skúsenosťami spred 20 rokov aj teraz v novej zmluve podobne ten dôraz robia oveľa silnejším.

    Skončím pri téme, ktorou je vzdelanie, kde, som presvedčený, nie menej, ale viac investovať je cestou, aj keď to znie veľmi zložito v takomto období. Tam, kde sa znižujú výdavky na vzdelávanie, na vedu, výskum, to je ako keby sa prejedala budúca úroda, sadivo, osivo. Tak odporúčam, samozrejme, takto zmýšľať. Verím, že to pomôže aj pri diskusiách o slovenských postupoch.

    Chcem vám poďakovať za doterajší prístup alebo kolegialitu, keďže je to moje posledné vystúpenie tu, tak aj za to, že ste to nejako oceňovali alebo oceňujete. Je dôležité, aby ten dialóg bol otvorený, konštruktívny aj teraz, aj do budúcnosti, ak ktokoľvek bude zastupovať Slovensko v Európskej komisii. Prajem vám všetko dobré.

  • Ďakujem pekne členovi Európskej komisie za jeho vystúpenie v rozprave. Nie sme tu často svedkami toho zo strany navrhovateľov. A preto teraz otváram možnosť reagovať na neho vo faktických poznámkach.

  • Hlas z pléna.

  • Ale to bolo vystúpenie v rozprave, pán kolega.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Alexander Slafkovský ako jediný. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán komisár, ja mám svojím spôsobom len jednu takú zásadnú otázku. Občas sa o týchto nových krajinách, ktoré pristúpili do Európskej únie, v kuloároch objavili reči, že sa možno správame niekedy ako čierni pasažieri Európy, proste podľa toho, čo nám vyhovuje alebo nevyhovuje. Ale zasa na druhej strane som bol zhrozený, keď som počul vyjadrenia pána prezidenta Sarkozyho. On si to, zdá sa, vzápätí aj uvedomil a zareagoval opačne. Čiže chcem týmto spôsobom akosi vyzvať ku konzistentnej politike Európskej komisie pro futuro. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Môžete ešte reagovať v dvoch minútach, pán komisár. Nech sa páči. Skúste zapnúť pánovi komisárovi jeho mikrofón.

  • Ďakujem pekne. Takže kartičku som odovzdal v roku 2004.

    Veľmi presne ste to pomenovali, že to bol prezident konkrétnej členskej krajiny, a nie Komisia. Takže my naozaj sa snažíme nieže o vybalansovaný prístup, ale o jasné pomenúvanie nielen problémov, ale aj riešení. Nie je to ideálna zostava ľudská, samozrejme, ale v Komisii také nejaké delenie na starých, nových nie je, treba ho prekonávať, práve pokiaľ ide o nových, priniesli oživenie do Európy, istý priestor aj pre hospodársky rast starších krajín. Po piatich rokoch sú tieto veci evidentné, merateľné, štatistiky to potvrdzujú. A je dôležité, aby toto vedomie nadobúdali aj západnejší alebo starší a chápali, že rozšírenie bolo posilnením pre Európu, nie oslabením.

    A tie jednotlivé prístupy. No sú niekedy dovnútra orientované, niektoré pre Európu, ale treba aj pokoj, aj konštruktívny prístup zachovať, hlavne zo strany nových členských krajín. Toto považujem za to najlepšie ako odpoveď na či kritiku alebo takéto vystúpenia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    A pýtam sa teraz pána podpredsedu vlády, ako navrhovateľ či chce záverečné slovo využiť. Nie. Pán spravodajca, chcete využiť záverečné slovo? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem aj komisárovi Európskej komisie Jankovi Figeľovi a želám mu aj ja z tohto miesta ešte veľa síl, aby v týchto ťažkých časoch dokázal svoju misiu úspešne zakončiť. Všetko dobré.

  • A teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej.

    Návrh vlády má tlač 867 a spoločná správa výborov je pod tlačou 867a.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi privítať ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka, ktorý po prvýkrát sa zúčastňuje na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Prajem mu z tohto miesta veľa pracovných úspechov a súčasne ho prosím, aby sa teraz ujal slova a návrh vlády odôvodnil. Pán minister, nech sa páči, rečnícky pult je teraz určený pre vás.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za milé privítanie. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, tak trochu symbolicky predkladám dnes na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej.

    Dohoda bola podpísaná spoločne všetkými splnomocnenými zástupcami zmluvných strán na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 16. júna 2008 v Luxemburgu. Za Slovenskú republiku dohodu podpísal vedúci Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii.

    Rada Európskej únie 21. novembra 2005 prijala rozhodnutie, ktorým poverila Komisiu, aby dojednala túto dohodu. Rokovania sa začali 25. novembra 2005 a uskutočňovali sa v úzkej spolupráci s pracovnou skupinou pre západný Balkán a členskými štátmi Európskej únie. Konečné znenie dohody v anglickom jazyku bolo k dispozícii v máji v roku 2007.

    Dohoda sa zameriava predovšetkým na zabezpečenie politického dialógu s Bosnou a Hercegovinou, zabezpečenie regionálnej spolupráce vrátane perspektívy zriadenia zón voľného obchodu či perspektívy zriadenia zóny voľného obchodu medzi Európskou úniou a Bosnou a Hercegovinou.

    Vláda Slovenskej republiky schválila dohodu uznesením č. 731 na svojom zasadnutí dňa 15. októbra 2008. Keďže dohoda je v podmienkach Slovenskej republiky medzinárodnou politickou zmluvou a medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky. Súčasne je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o tom, že dohoda má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Po vyslovení súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky bude dohoda predložená na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky.

    Pre vašu informáciu. K dnešnému dňu bol vnútroštátny schvaľovací proces ukončený v dvoch členských štátoch Európskej únie, v Estónsku a v Maďarsku. Listiny o ratifikácii boli uložené na Generálnom sekretariáte Rady Európskej únie.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami na strane jednej a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej súhlas. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru pána Pavla Kuboviča, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej (tlač 867) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 893 z 8. januára 2009 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2009 č. 559, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 20. januára 2009 č. 250 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. januára 2009 č. 136 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 140 z 29. januára 2009. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal, preto sa pýtam, kto sa, prosím, do rozpravy hlási ústne. Neregistrujem žiadneho pána kolegu ani pani kolegyňu.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi ministrovi, rovnako pánovi spravodajcovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne.

    Takže môžeme pokračovať, vážené kolegyne, kolegovia, teraz nasleduje rokovanie o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh vlády bol uverejnený ako tlač 944.

    Teraz prosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh na skrátené legislatívne konanie odôvodnil. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám na rokovanie Národnej rady v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Účelom návrhu zákona je vytvorenie legislatívnych predpokladov na riešenie špecifickej situácie spôsobenej globálnou finančnou krízou.

    S ohľadom na predchádzanie hrozbe značných hospodárskych škôd štátu je v tomto špecifickom období dôležité zaviesť určité zvýhodnenia podmienok na poskytovanie investičnej pomoci pre širší okruh podnikateľov, čo prispeje k zvýšeniu počtu žiadateľov, ktorí by boli oprávnení požiadať o investičnú pomoc a zároveň by boli motivovaní etablovať sa investovať a rozširovať výrobu a tým zvyšovať zamestnanosť na Slovensku.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 944).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 9. februára 2009 č. 968 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 944), s termínom ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 65. schôdzi 10. februára 2009. Uznesením z 10. februára 2009 č. 472 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za prednesenie spravodajskej správy.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy som neobdržal, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca, preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi a ďakujem aj pánovi spravodajcovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej na vydanie zákona...

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Odpovede z rokovacej sály.

  • Toto je o dani z príjmov, prosím.

    Takže podľa schváleného programu, vážené kolegyne, kolegovia, by sme mali pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 925).

    Návrh na prerokovanie výborov je v rozhodnutí predsedu č. 942.

    Pani poslankyňa Radičová tu nie je. Máme nejakú informáciu? Potrebuje nejaký krátky čas alebo...

  • Odpovede z pléna.

  • Vyhlasujem krátku dvojminútovú prestávku.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne. Takže problém máme odstránený. Pani poslankyňa, môžeme pristúpiť k uvedeniu návrhu? Tak by som vás poprosil, keby ste uviedli tento váš poslanecký návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predstavila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Všetci sa snažíme prispieť minimálne do diskusie, ak nie podávaním návrhov, na doriešenie, dolaďovanie, zmierňovanie dopadov ekonomickej krízy. Návrhy boli predovšetkým doposiaľ z dielne rezortu práce a týkali sa možnosti riešenia, udržania a vytvárania nových pracovných miest. Ale tým vážnejším problémom, ktorý tu je a ktorý je jednou z bariér práve možnosti zamestnať sa, nájsť si prácu, je mobilita za prácou. Sú regióny, v ktorých situácia je lepšia, sú regióny, v ktorých situácia je oveľa, oveľa nevýhodnejšia. Naozaj, najvyššie čísla opäť nám raz dosahuje Gemer, Novohrad, ale aj Spiš a časti východného Slovenska. A jedným z riešení, ako prispieť k vytváraniu pracovných miest a k zamestnaniu sa, je naozaj umožnenie mobility za prácou. A mobilita za prácou pre každého občana znamená predovšetkým vyriešiť, či odchádza sám, či bude riešiť problém kyvadlovo, či so sebou zoberie i ostatných členov svojej rodiny a či to bude riešiť i zmenou bývania. A často práve spomínané bývanie je hlavným problémom pre rozhodnutie sa ísť za prácou do vzdialenejšieho regiónu, do inej oblasti. Predkladám teda návrh, ktorý rozširuje doterajšie oprávnené daňové výdavky zamestnávateľa o dve nové možnosti, a to o zabezpečenie starostlivosti o deti svojich zamestnancov, teda na zladenie rodiny a práce, a ten druhý, čo považujem za najdôležitejšie, náklady spojené so zabezpečením nájomného bývania pre zamestnancov.

    Samosprávy ani zďaleka nestačia pokrývať finančne a kapacitne požiadavky na nájomné bývanie. Umožniť takéto podieľanie sa na riešení situácie v bývaní zamestnávateľom je dobrým, vyskúšaným a overeným nástrojom pre podporu sociálnej mobility. Je to rovnaká filozofia, akú máme pri iných zvýhodneniach daňových pre zamestnávateľa. Je to rovnaká filozofia, ako ich zvýhodňujeme pri starostlivosti o zdravie, starostlivosti o rekreáciu, o aktivity vo voľnom čase. Je to len rozšírenie filozofie zákona. To, do akej výšky by tieto zvýhodnenia boli garantované, je na vyhláške konkrétneho ministerstva podľa možností, ktoré má štátny rozpočet. Prosím vás preto o podporenie tohto návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pani navrhovateľka, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu poslankyne Národnej rady pani Ivety Radičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne za uvedenie spravodajskej správy.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Opäť sa preto pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca. Preto uzatváram možnosť podanie ústnej prihlášky.

    A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ďakujem za tento návrh pani navrhovateľke aj pánovi spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pani navrhovateľka ešte zostane, pretože teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 926).

    Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 243.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, uveďte, prosím, tento návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, druhý návrh sa dotýka rovnako vážnej témy. Po januárových udalostiach a vážnej energetickej kríze a jej dopadoch sú namieste riešenia, ktoré zabezpečia rozloženie našej závislosti od jedného zdroja, pretože sa to dotýka života každého nášho občana, každej našej domácnosti.

    Nie je v mojej možnosti navrhovať a rozbiehať rokovania o rozložení zdrojov energetických, ale ako poslankyňa mám možnosť ponúknuť na schválenie tomuto parlamentu návrh, ktorý podporí alternatívne zdroje energií pre používanie na Slovensku. Teda týka sa možnosti získavania štátneho príspevku na využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

    Tento štátny príspevok aby som nemusela dlho vysvetľovať, má, poviem, rovnakú filozofiu a základ, ako to máme v prípade podpory mladomanželov, keď sa na nich vzťahuje štátny príspevok v prípade hypotekárneho úveru. Toto je úplne rovnaká filozofia. Čiže máme tu tento precedens. Máme to vyskúšané, nemôže dochádzať k žiadnym zneužívaniam systému. Je to nárokovateľné. Zároveň je to motivujúce pre všetkých tých, ktorí si buď zabezpečujú nové bývanie, alebo rekonštruujú staršie bývanie. Netýka sa to len konkrétnych jednotlivcov. Môžu sa o to uchádzať i zariadenia väčšieho rozsahu. Máme príklady ojedinelé na Slovensku, keď už časť miest alebo celé mestá sú na alternatívnych zdrojoch. Dnes totiž je situácia taká, že alternatíva, iný zdroj ako plynový je stále veľmi nevýhodný v porovnaní so štandardným systémom vykurovania. Toto by znamenalo, opakujem, motiváciu, zároveň alternatívny zdroj a reakciu aj na potenciálne ďalšie energetické problémy, ktoré máme.

    Aby sme s tým mohli kalkulovať a seriózne to prijať, navrhujem účinnosť zákona až od budúceho roka, teda od januára 2010, aby sme mali šancu potom zohľadňovať nový štátny príspevok cez štátny rozpočet a zohľadňovať aj jeho výšku.

    Ja vás veľmi požiadam o podporu takéhoto návrhu, pretože je to jedna z ciest, ako Slovensko má a môže zareagovať na ostatnú krízu v januári tohto roka. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi. Poprosím, pán poslanec, uveďte spravodajskú správu. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 926, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej, 32. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    A z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie spravodajskej správy.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, pýtam sa preto, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľke aj spravodajcovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 843 a spoločná správa výborov je uverejnená ako tlač 843a.

    Mám však informáciu, že pán minister vzhľadom na trošku sťažené podmienky bude chvíľočku meškať, predpokladám 5 minút, vyhlasujem, prosím, päťminútovú prestávku a po nej budeme pokračovať. Takže je krátka, päťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme pokračovať, sme kompletní.

    Ja ešte opäť uvediem pre záznam, že budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii (parlamentná tlač 843, spoločná správa výborov ako tlač 843a).

    Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, úvodom mi dovoľte ospravedlniť sa za neskorší príchod, ale bolo to spôsobené tými posunmi, ktoré iste vnímate lepšie ako ja, čo sa udiali v tom presunutí bodov niektorých.

    Takže teraz k vlastnému návrhu zákona. Dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 6. novembra 2008 a prijala k nemu uznesenie č. 806.

    Cieľom návrhu zákona v článku I je rozšírenie pôsobnosti služby mýtnej polície a úprava oprávnení a povinností policajtov služby mýtnej polície. Navrhované oprávnenia a povinnosti budú smerovať k zabezpečeniu efektívnej a účelnej kontroly dodržiavania povinnosti vo vzťahu k meraniu hmotnosti nápravových tlakov a rozmerov vozidla, ktoré budú vykonávané v súčinnosti so správcami komunikácií.

    Cieľom návrhu zákona v článku II je rozšírenie pôsobnosti služby mýtnej polície aj do oblasti kontroly dodržiavania povinností označenia motorového vozidla nálepkou pri použití vymedzených úsekov diaľnic, ciest pre motorové vozidlá alebo ciest I. triedy.

    V článku III, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, sa navrhuje upraviť pôsobnosť služby mýtnej polície pre riešenie priestupkov v blokovom konaní.

    Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a ani na životné prostredie. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na zlepšenie kvality cestnej infraštruktúry, nakoľko z dopravného prúdu budú vylúčené vozidlá spôsobujúce nadmerné deformácie povrchu vozoviek.

    Dovoľujem si požiadať vás o podporu predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie. Skončil som, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Petrovi Pelegrinimu a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, páni ministri, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 843), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1195 zo 4. decembra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 28. januára 2009 a v gestorskom výbore do 30. januára 2009 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 554 z 27. januára 2009, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 438 z 28. januára 2009, výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 455 z 20. januára 2009 a výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 220 z 20. januára 2009.

    Časť IV spoločnej správy obsahuje celkovo 5 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 5 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením gestorského výboru č. 463 z 3. februára 2009. Súčasne ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim.

  • Ďakujem pekne. Predpokladám, ako prvý využívate svoje právo, registrujem to.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Vzhľadom na to, že opäť písomnú prihlášku nemám, pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Jána Richtera. Ešte niekto sa hlási do rozpravy? Pán Prokopovič. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má prvý pán spravodajca v zmysle rokovacieho poriadku, pripraví sa pán poslanec Ján Richter.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, dovoľte mi veľmi krátko predložiť jeden pozmeňujúci návrh k uvedenému vládnemu návrhu zákona, ktorý je legislatívnotechnického charakteru. Dovoľte, aby som ho zacitoval.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa mení takto:

    V článku III sa vypúšťajú slová „spáchané prekročením užitočnej hmotnosti vozidla“.

    Vypustením uvedených slov dôjde k zosúladeniu článku III predloženého vládneho návrhu zákona s platným znením § 22 ods. 1 písm. i) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zmenené zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Takže zostane v tom zákone o priestupkoch len odkaz na paragraf bez popisu toho deliktu, ktorý sa už v zmysle novely zákona o cestnej premávke nazýva inak. Ďakujem pekne za podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické neregistrujem, takže teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Richter a pripraví sa pán poslanec Prokopovič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh k presunutiu podriadenosti Železničnej polície z ministerstva dopravy pod Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

    Na zdôvodnenie uvádzam. Zákonom o elektronickom mýte sa zverila pôsobnosť Železničnej polície aj na pozemných komunikáciách v súvislosti s kontrolou výberu mýta. Na tento účel sa v zákone v Železničnej polícii zriadila aj osobitná zložka, ktorou je mýtna polícia. Predloženým vládnym návrhom zákona sa činnosť mýtnej polície na pozemných komunikáciách rozširuje aj o ďalšie činnosti, konkrétne o kontrolu diaľničných nálepiek, o kontrolu hmotnosti váženia vozidiel, pričom sa zároveň umožňuje mýtnej polícii prejednávať porušenia zistené pri tejto činnosti v blokovom konaní. Uvedené oprávnenie má aj Policajný zbor. V záujme jednotného postupu Policajného zboru a Železničnej polície pri výkone oprávnení na pozemných komunikáciách sa javí ako účelné podriadiť obidve tieto zložky pod riadenie jedného ministra. Pozmeňujúcim návrhom sa preto navrhuje presunúť podriadenosť Železničnej polície spod ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na ministra vnútra Slovenskej republiky.

    V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom by som chcel zdôrazniť, že tento návrh v žiadanom prípade nezasahuje do pôsobnosti Železničnej polície ani jej organizácie, teda všetky úlohy, ktoré Železničná polícia plní podľa doterajších predpisov a ktoré sa navrhujú v predkladanom vládnom návrhu, zostávajú zachované.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 843):

    Po prvé. V článku I sa za bod 1 vloží nový bod 2, ktorý znie: „V § 2 ods. 1 písm. e), v § 40 ods. 1, v § 57da ods. 10, v § 59b ods. 3 a v § 62 ods. 6 sa slová „dopravy, pôšt a telekomunikácií“ nahrádzajú slovom „vnútra“.“ Ostatné body následne sa prečíslujú.

    Odôvodnenie k tomuto prvému bodu. V záujme zabezpečenia jednotného spoločného pôsobenia Železničnej polície a Policajného zboru na pozemných komunikáciách navrhuje sa začleniť Železničnú políciu pod Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a vytvoriť tým právne a organizačné predpoklady na jednotné riadenie obidvoch bezpečnostných zborov pri výkone služobnej činnosti a výkone oprávnení príslušníkov Železničnej polície a príslušníkov Policajného zboru na pozemných komunikáciách.

    Po druhé. Za článok III sa vložia nové články IV až VII, ktoré znejú:

    Článok IV: „Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 351/2004 Z. z., zákona č. 405/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 654/2004 Z. z., zákona č. 78/2005 Z. z., zákona č. 172/2005 Z. z., zákona č. 474/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 456/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 617/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z. a zákona č. 583/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 8 ods. 1 sa vypúšťa písmeno i).

    2. V § 11 písm. a) sa za slovo „premávky“ vkladajú slová „ochranu bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy“.

    3. V § 11 písm. d) sa za slová „Policajný zbor“ vkladá čiarka a slová „Železničnú políciu“.“

    Článok V: „Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z. a zákona č. 445/2008 Z. z. sa mení takto:

    1. V § 1 ods. 4 písm. a) sa vypúšťajú slová „Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky alebo“.

    2. V § 1 ods. 4 písm. c) sa za slovami „Slovenskej informačnej služby“ čiarka nahrádza slovom „a“ a vypúšťajú sa slová „a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky“.“

    Článok VI: „Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona č. 463/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., 519/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z. a zákona č. 449/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 2 ods. 1) sa za slová „Policajný zbor“ vkladajú slová „alebo Železničná polícia“ a vypúšťajú sa slová „Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky alebo Železničná polícia“.

    2. V § 2 ods. 2 sa vypúšťajú slová „minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky“.“

    Článok VII: „Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 110 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú slová „a Železničnú políciu“.

    2. V § 110 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e).“

    Doterajší článok IV sa následne označí ako článok VIII.

    Odôvodnenie k bodu 2. Ide o zmeny, ktoré súvisia s bodom 1 a ktoré je potrebné vykonať v súvisiacich zákonoch v súvislosti so zmenou podriadenosti Železničnej polície. Skončil som, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou registrujem pána poslanca Jozefa Šimka, pokiaľ nikoho iného, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No myslím si, že tento prednesený pozmeňujúci návrh môžeme ozaj považovať za niečo, čo sme tu asi ešte nezažili.

    V prvom rade chcem povedať, že takýto pozmeňujúci návrh asi nemá nikto na stole. A skutočne poviem, aby sme si uvedomili, a, pán poslanec, teda vás obdivujem, že ste sa prepožičali na to, aby ste takýto pozmeňujúci návrh predniesli, prosím vás aj ostatných, veď mi týmto pozmeňujúcim návrhom ideme preniesť pôsobnosť Železničnej polície alebo teda kompetenciu alebo zriaďovateľskú funkciu pod ministerstvo vnútra. A toto sa deje poslaneckým návrhom. Skutočne pýtal by som sa na to aj pána ministra, toto ma ozaj prekvapilo, či sa rešpektuje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa istého ustanovenia meniť podriadenosť rozpočtových organizácií je možné od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií, teda či to vôbec bolo. Takéto by sme si niečo asi predstavovali.

    Ja by som sa rád aj spýtal, keby som bol o tom vedel, tak by som sa prihlásil do rozpravy, ako to bude so štruktúrou Železničnej polície. Veď to je trošku iné, ako to má Policajný zbor. Súčasné členenie útvarov Železničnej polície je z dôvodu efektivity viazané na hlavné uzly železničnej dopravy a medzinárodné koridory.

    Takže, prosím vás, toľko je tu veľa otáznikov, toľko neznámych. A skutočne si myslím, že si nezaslúžime, tu čo sedíme, poslanci, aby takýto pozmeňujúci návrh išiel ako poslanecký návrh. Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku, pán poslanec Richter, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ono z hľadiska prvého počutia to vyzerá veľmi zložito vzhľadom na veľký obsah zákonov, ktoré je potrebné v súvislosti s týmto meniť. Ale v podstate zásadná jedna zmena je tá, ktorá vychádza z presunutia podriadenosti Železničnej polície z jedného rezortu pod druhý, nič viacej.

    A odpoviem na tú vašu pripomienku, isté riziká, ktoré v tom vidíte, ja som zadefinoval. A ten návrh je legislatívne tak postavený, že do pôsobnosti Železničnej polície a jej organizácie sa zmenou podriadenosti rezortu nebude zasahovať. To znamená, bude si plniť tú istú úlohu na tých istých železničných staniciach ako doteraz, len bude zložkou iného rezortu, ako samostatná zložka, niečo podobné, ako je dopravná polícia a ostatné druhy polície, len bude pod jedným aj metodickým a, samozrejmá vec, aj velením a riadením. Všetko.

  • Ďakujem.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Prokopovič.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ťažko sa mi hovorí teraz, pretože toto, čoho sme teraz svedkom, nemá obdobu ani v banánovej republike. Rušiť ozbrojenú zložku, funkčnú ozbrojenú zložku, rušiť ju poslaneckým návrhom bez toho, aby niekto o tom vedel, skutočne toto sa nedeje ani vo Venezuele, ani nikde inde. A s plnou zodpovednosťou to hovorím. Ak mi niekto neverí, nech zavolá hociktorým priateľom do Českej republiky. Pred štyrmi alebo piatimi rokmi v Českej republike presne takto, lenže zákonom, nie poslaneckým návrhom presunuli Železničnú políciu pod Policajný zbor, dneska už neexistuje, ale pre Slovensko toto prinieslo jeden pozitívny efekt, že všetci vreckári zo Slovenska sa presunuli do českých vlakov. Ak mi neveríte, spýtajte sa ľudí na moravsko-poľsko-slovenskom pohraničí, na vlaky, ktoré idú do Poľska, kto ich vykráda. Sú to naši slovenskí vreckári, pretože tam už polícia nechodí po vlakoch. A darmo nás budete, pán poslanec, presviedčať, že ak to bude tak ďalej, tak to bude pokračovať. Nebude to tak, ako to zdôvodňujete, iba možno pol roka, potom už tí policajti z vlakov budú len na stanici a za ďalší polrok už nebudú ani na stanici, normálne splynú s Policajným zborom. Takže nezavádzajte nás, tu ide jednoznačne o koncentráciu ozbrojenej moci do jedných rúk.

    Mrzí ma to, že to nevadí absolútne legislatívcom, že to nevadí právnikom. Mrzí ma, že to nevadí poslancom z HZDS, pretože za ministrovania pána ministra Jasovského sa zriadila Železničná polícia. V roku 1998, keď som sa dostal do parlamentu, ma doslovne prosil pán Jasovský, ktorý vtedy odchádzal z postu ministra, aby som sa ako podpredseda hospodárskeho výboru zasadil za Železničnú políciu. A skutočne urobil som všetko, čo sa dalo, lebo už vtedy boli takisto snahy, ale bola diskusia a stále v diskusii sa prijali tie kladné, pozitívne veci, ktoré Železničná polícia robí. A nikdy k tomu nedošlo. A práve preto to teraz robíte takýmto spôsobom, aby žiadna diskusia nebola, aby sa nedalo povedať na to, prečo je Železničná polícia dobrá taká, ako je.

    Takže skutočne som nie sklamaný, ale som absolútne pobúrený tým a vyzývam vás všetkých, páni poslanci, aby sme neodhlasovali tento spiatočnícky pozmeňujúci návrh. Apelujem na poslancov, a je to jedno, či sú z koalície či z opozície, ktorí chodia IC-čkom a pýtam sa: Je zle, že tam chodia tí železniční policajti a je poriadok, bezpečnosť, dobré cestovanie vo vlaku? Vám garantujem tu, že do jedného roka tam už tí policajti chodiť po vlaku nebudú, budú na uliciach, budú v mestách, budú na iných postoch. Ale už to nebude Železničná polícia. Už tie funkcie robiť nebude. O tom som stopercentne presvedčený, práve po skúsenostiach z Českej republiky. Ak mi pán kolega Richter neveríš, zájdi do Českej republiky, zájdeme tam spolu a presne toto ti všetci povedia. Tak to je. Takže naši vreckári pomaly budú sa môcť sťahovať naspäť na Slovensko.

    A nakoniec, pán minister, apelujem aj na teba. Tebe to nevadí, že ti berú z rúk takú silnú zložku, zložku, ktorú si mohol presunúť, keď si ju potreboval na letisku, keď to potrebuješ, môžeš ju na iné veci presunúť, zložku, ktorej sme pred štyrmi rokmi z vlastných zdrojov vytvorili jednotku rýchleho nasadenia, tzv. kukláčov, ktorí zasahujú, kde treba, pri futbalových zápasoch, na staniciach a podobne? Toto ti nevadí, že toto ti berú len takýmto poslaneckým návrhom z ruky?

    Prosím vás, stiahnime ten návrh, neschváľme ho. Ak je taký záujem, nech sa urobí novela zákona, diskutujme o tom, hľadajme za a proti, ale nie takto, lebo urobíme niečo, čo sa už potom nedá zobrať naspäť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Prokopoviča sa prihlásili pán poslanec Ján Richter, pán poslanec Jozef Šimko, pán poslanec Stanislav Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka v rozprave.

    A slovo má teraz pán poslanec Ján Richter. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, veľmi stručne zopakujem to, čo som povedal aj pri svojom vystúpení, keď som predkladal pozmeňujúci návrh. Zásadne odmietam tvrdenie, že týmto návrhom rušíme Železničnú políciu. Ten návrh, ktorý som predložil, garantuje pôsobnosť v železničnom prostredí, tak ako tomu bolo v doterajšom období. Opakujem ešte raz, ten návrh garantuje pôsobnosť Železničnej polície v tom prostredí, v ktorom pôsobila aj doteraz. Jediné, čo sa mení, je otázka podriadenosti, ktorá prechádza pod iný rezort. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Šimko.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel ešte raz pripojiť k pánovi poslancovi Prokopovičovi. A myslím si, nie je žiadny relevantný dôvod, aby ku zmene zriaďovateľa malo dôjsť mimo štandardného termínu. K prvému dňu nasledujúceho roku takáto zmena veď by mala prejsť štandardným legislatívnym procesom a prerokovaním, napr. aj v Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky s nejakým dostatočným predstihom. Tak, prosím, nech sa diskutuje a nech vznikne tu nejaký časový priestor a nech sa to pripravuje k 1. 1. 2010. Skutočne treba si uvedomiť, že ide tak o zásadnú zmenu filozofie zákona č. 57/1998 Z. z. Železničná polícia tu viac ako 16 rokov pôsobí v systéme bezpečnostných zborov v podmienkach Slovenskej republiky. Veď toto si, prosím vás, uvedomme. Dlhoročná činnosť Železničnej polície sa preukázala, že je schopná samostatne plniť stanovené úlohy aj pri plnení spoločných úloh s Policajným zborom. Tak vlastne o čo tu, prosím vás, ide, že sa tak ponáhľame a nedodržujeme termín prenosu kompetencie, prosím vás, pod ministerstvo vnútra? Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Posledný s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Stanislav Janiš. Nech a páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Tento pozmeňujúci návrh nie je o ničom inom, iba o obrovskej sile, o obrovskom ťahu po kumulácii moci. Tento ťah po kumulácii moci a hlavne nad ozbrojenými zložkami je neskutočný. Železničná polícia funguje. A práve pod tebou, pán minister dopravy, sme jej rozšírili kompetencie, aby také poriadky, ako robí na železnici, v rýchlikoch, v IC-čkách, na železniciach, aby také okamžité rýchle zásahy mohla robiť aj na diaľniciach, ktoré patria výsostne pod ministerstvo dopravy, aby robila poriadky. Vy dnes pod ministra Kaliňáka pod obrovskou kumuláciou moci pod jedného človeka ťaháte celú Železničnú políciu? To nie je o tom, že zostávajú, že zostanú na železniciach, je to o tom, kto bude tejto polícii veliť, či bude komplet policajným zložkám na Slovensku, všetkým ozbrojeným, veliť len Kaliňák alebo sa táto sila moci bude troška diverzifikovať. A tým pádom to zneužitie tejto moci budeme eliminovať. Toto nie je o ničom inom. Veď toto sú päťdesiate roky, snaha ovládnuť silové zložky štátu, najlepšie jedným človekom. A potom mu ešte podriaďte aj súdy a ešte aj prokuratúru a dokonáte svoj sen o socializme a komunizme.

  • Reagovať teraz na vystúpenie tých, ktorí sa prihlásili s faktickou poznámkou, bude pán poslanec Pavol Prokopovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Už teraz kľudnejšie trošku, bez emócií, pán kolega Richter, skús zájsť na tie Čechy a spýtať sa. A potom tie tvoje garancie sa budú javiť v úplne inom svetle. Také isté garancie vtedy dávali českí predstavitelia ministerstva vnútra a choď sa pozrieť, ako to dneska vyzerá. Takže myslím si, že ani sám tomu neveríš, že tie garancie takto pôjdu.

    A po druhé. No keď už tak vehementne hovoríš o tých garanciách, že takto to bude a takto je to v zákone, načo sa to potom robí? No povedz mi dôvod, načo sa to potom robí, keď všetko zostane tak, ako je, Železničná polícia bude plniť to, čo plnila doteraz, bude sa volať Železničná polícia, no načo sa to potom robí, veď to stráca zmysel.

    Apelujem ešte raz na pána ministra dopravy. Pán minister, ešte, je to nad rámec zákona, máš možnosť zamietnuť tento pozmeňujúci návrh. Je to nad rámec zákona. Ešte raz podotýkam pre všetkých, je to nad rámec tohto zákona a máš právo v tomto smere urobiť poriadok. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Prokopovič bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

  • Hlas v pléne.

  • Pán minister, hlásite sa do rozpravy alebo do záverečného slova?

  • Odpoveď z pléna.

  • Takže v tejto chvíli vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A v záverečnom slove sa prihlásil navrhovateľ, pán minister dopravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dámy a páni, samozrejme, mám moc to zvrátiť, ale rozprávali sme sa s ministrom vnútra o lepšej funkčnosti pri takejto podriadenosti s tým, že naozaj, a úprimne to hovorím, v žiadnom prípade nejde o politické alebo vnútrostranícke boje. Priznám, že štartér takéhoto postupu je mýtna polícia. Avšak stále zastávam názor, že ozbrojená zložka, ktorou Železničná polícia bezpochyby je, bude lepšie riadená v rezorte, ktorý je na riadenie ozbrojených zložiek ustanovený, prispôsobený, či už po metodickej, odbornej, monitorovacej aj kontrolnej stránke. A týmto rezortom je ministerstvo vnútra.

    Čo sa týka funkčnosti a akcieschopnosti Železničnej polície Slovenskej republiky, bol by som sám proti sebe, keby som pristúpil na nejakú zámenu, ktorá by znefunkčnila alebo znížila na železniciach bezpečnosť, ochranu osôb, tovaru, ale aj preventívnu funkciu, ktorú si Železničná polícia dobre vykonáva, t. j. po vykonaní takejto zmeny zostane Železničná polícia samostatnou zložkou. Na rozdiel od Českej republiky u nás nebude včlenená do Policajného zboru, ale bude samostatná rozpočtová organizácia podriadená priamo ministrovi. A svoje poslanie si bude zabezpečovať tým istým rozpočtom a bez zmeny ďalej. A dôjde v podstate len k zmene zriaďovateľa. Čiže nevnášal by som sem nejaké emócie, ako bude zajtra zle a ako vreckári vybehnú a budú okrádať cestujúcich. Určite k tomu nedôjde tým, že sa zmení zriaďovateľ. A ak si bude Železničná polícia plniť svoju funkciu tak ako doteraz, tak nemá k tomu prečo dôjsť.

    Zdôrazňujem to, že rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií nie je prispôsobený na to, aby riadil ozbrojenú zložku, pretože, ešte raz, z metodickej, kontrolnej, monitorovacej stránky je vybavený na to presne rezort vnútra.

    Teraz k vystúpeniam jednotlivých poslancov.

    Ako to bude ďalej. Pán poslanec Šimko, už som na to asi odpovedal. Bude to teda tak, že bude to samostatná rozpočtová organizácia, nevčlení sa do Policajného zboru, nedôjde k nejakému prelínaniu činností a bude si vykonávať tú istú funkciu a to isté poslanie, čo vykonávala doteraz. V rezorte dopravy to bude vykonávať pod rezortom vnútra a zmena pôsobenia sa absolútne nezmení.

    Tu padli tiež také emotívne názory od pána poslanca Prokopoviča, že ideme rušiť ozbrojenú zložku. Tak myslím, že na to som už odpovedal, v Českej republike aká katastrofa sa stala. Čiže na Slovensku sa taká katastrofa nestane, pretože, opakujem, bude Železničná polícia pôsobiť a tú istú činnosť vykonávať naďalej. Samozrejme, aj na to slúži rozprava, aby sa rozvinula diskusia k takémuto návrhu zákona.

    Čo sa týka letiska, letisko má vlastnú ostrahu, takže zatiaľ, pokiaľ si dobre pamätám za môjho pôsobenia, nebola Železničná polícia nasadená na letisko ani raz a nebola tam taká potreba. Samozrejme, ak taká potreba vznikne, tak vie ju takisto účelne a zmysluplne zabezpečiť rezort vnútra buď cez policajné zložky, alebo cez Železničnú políciu.

  • Reakcia z pléna.

  • Padlo to tu v diskusii, o letisku, tak nechcem to ďalej rozvíjať.

    Čo sa týka kumulácie moci, pán poslanec Janiš, a zneužitia moci, to už sú také silné výrazy. Na to odpoviem len to, že na to existuje mechanizmus kontrolnej funkcie Národnej rady Slovenskej republiky. A tento kontrolný mechanizmus treba využívať, ale v každom štáte funguje kumulácia moci aj to, že ozbrojené zložky sú pod jedným rezortom alebo dvomi rezortmi (ešte ministerstvo obrany).

    Takže v zásade, ako som už povedal, nenamietam proti takémuto zlúčeniu alebo presunu pod Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Dosledoval som to, aby Železničná polícia fungovala s tým istým vedením, s tým istým rozpočtom a plnila si svoje poslanie pod metodickou, kontrolnou aj monitorovacou funkciou ministerstva vnútra, na čo ministerstvo dopravy nie je tak zmysluplne ustanovené a pripravené, aby túto funkciu vedelo zabezpečovať.

    Čo sa týka poslaneckého návrhu pána poslanca Pelegriniho, ako aj s poslaneckého návrhu pána Richtera, s obidvomi návrhmi súhlasím. Skončil som. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete využiť právo záverečného slova? Nech sa páči.

  • Ja len veľmi krátko. Tak ako som pozeral na ten pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán kolega, vidno, že naozaj sa v zákone o Železničnej polícii ako takom dotýka len tej podriadenosti. Takže zatiaľ k zmene fungovania organizácie ako takej nedochádza, lebo zákon o Železničnej polícii sa zatiaľ nemení. V prípade, že by sa zákon o Železničnej polícii menil, tak budeme musieť diskutovať aj o tejto veci.

  • Reakcie z pléna.

  • To hovorím teraz technicky, nie ako žiadnu emóciu. Hovorím technicky, ako to tak je. Iné teraz hovorím. Nechajte ma dohovoriť, pán kolega.

  • Poprosím všetkých kolegov a kolegyne, aby nereagovali, lebo pán spravodajca vystupuje v záverečnom slove, nie v rozprave. Poprosím, aby ste nereagovali.

  • Chcem povedať, to moje vystúpenie teraz sa konkrétne týka len toho obsahu. To znamená, zatiaľ sa nemení v zákone o Železničnej polícii nič, čo sa týka jej organizačných zložiek, jej organizácie práce, jej úloh a tak ďalej, len podriadenosti. To je 1. bod. Samozrejme, ak bude nasledovať 2. bod, zmena ďalšieho zákona o Železničnej polícii taká, kde by hrozilo začlenenie tých zložiek, jej rozpustenia a tak ďalej, to je už potom iná otázka. Potom diskutujme naozaj o tom, či k jej zániku dôjde alebo nie. Týmto ešte k jej zániku dôjsť by nemalo.

    Ja len na záver som chcel apelovať na pána ministra vnútra, v prípade, že tento pozmeňujúci návrh prejde, aby Železničná polícia aj potom po prijatí takýchto zmien mala stále maximálnu snahu zabezpečovať v oblasti mýtnej polície maximálnu kontrolu výberu mýta, pretože, samozrejme, tej polície, pokiaľ bola pod ministerstvom dopravy, a príjmy z mýta sú príjmom organizácie pod vedením ministerstva dopravy, tá snaha bola asi väčšia. Ja pevne verím, že aj pod vedením ministerstva vnútra tá snaha a motivácia mýtnej polície bude minimálne taká istá a mýtna polícia sa bude venovať kontrole mýta a nebude regulovať križovatky niekde vnútri mesta. Ďakujem pekne. To je všetko.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Tým, že hlasovať budeme, tak ako sme sa dohodli, po tom, čo budú dnes prerokované návrhy zákonov v skrátenom čítaní...

  • Hlasy v sále.

  • Vyhlasujem teraz trojminútovú prestávku, po troch minútach budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, na poslaneckom grémiu sme sa dohodli, že keď sa vráti pán minister zo zahraničnej pracovnej cesty, tak pôjdu hneď jeho zákony, pretože ide o skrátené konania, tak, aby tí, ktorých sa týkajú a ktorí budú chcieť vystúpiť, sa mohli na ne pripraviť, myslím potom na prvé čítanie a na druhé čítanie. Tak v tejto chvíli budem rešpektovať dohodu z poslaneckého grémia a pristúpime k rokovaniu o skrátených konaniach zákonov z dielne vlády, ktorých navrhovateľom a predkladateľom je pán minister financií pán minister Počiatek.

    Takže pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 946.

    A prosím teraz ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Aktuálna ekonomická situácia, negatívne vplyvy celosvetovej krízy si vyžadujú okamžité a účinné riešenia aj v oblasti pôsobnosti zákona o dani z príjmov.

    Cieľom týchto predkladaných riešení je zmiernenie vplyvu tejto negatívnej situácie predovšetkým na nízkopríjmovú skupinu zamestnancov tým, že dôjde k zvýšeniu nezdaniteľnej časti základu dane, čo vyvolá na druhej strane zvýšenie sumy zamestnaneckej prémie a vytvorenie lepších podmienok najmä pre malé a stredné podnikanie zavedením vhodných a atraktívnych prvkov, ktoré by zainteresovali alebo podporili túto skupinu na podnikaní, daňová evidencia, zjednodušenie niektorých administratívne náročných činností. Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    A teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore. Pán predseda výboru, nech sa páči, máte priestor na úvodnú spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som z poverenia výboru vás oboznámil s návrhom uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor na svojom zasadnutí prerokoval návrh zákona na skrátené legislatívne konanie, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a A. súhlasí s návrhom na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmu, B. určuje poslanca Jozefa Buriana ako spravodajcu výboru, C. odporúča Národnej rade podľa § 87 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady prerokovať návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z prímov v znení neskorších predpisov.

    Pán predsedajúci, skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    A v tejto chvíli otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa chce do rozpravy k tomuto návrhu na skrátené konanie prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády máte ako tlač 948.

    Opäť prosím ministra financií pána Jána Počiatka, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, z dôvodu, že hrozia štátu značné hospodárske škody v súvislosti s prebiehajúcou globálnou ekonomickou a finančnou krízou, navrhujem podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Aktuálna ekonomická situácia si vyžaduje okamžité účinné riešenia, ktoré majú prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia s cieľom zabrániť rozsiahlym finančným stratám v hospodárstve Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na uvedené je potrebné urýchlene umožniť zmenou zákona o spotrebnej dani z liehu vytvorenie legislatívnych podmienok, ktoré prispejú k zlepšeniu podnikateľského prostredia. Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz poprosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Michala Lukšu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie aj o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a súhlasí s návrhom na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nedostal som ani k tomuto návrhu žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. V tomto prípade konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Návrh máte ako tlač 950.

    Pán minister, nech sa páči, odôvodnite aj tento návrh vlády.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, z dôvodu, že hrozia štátu značné hospodárske škody v súvislosti s prebiehajúcou globálnou ekonomickou a finančnou krízou, je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Vzhľadom na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v dôsledku radikalizácie prejavov globálnej finančnej a hospodárskej krízy sa hľadajú všetky dostupné nástroje hospodárskej politiky na zabránenie devastačných dopadov finančnej a hospodárskej krízy na všetky oblasti hospodárstva a ekonomického života spoločnosti.

    Vzhľadom na uvedené je potrebné urýchlene umožniť zmenou zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov a prijatie ďalších opatrení. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    A opäť dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore. Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v mene výboru pre financie, rozpočet a menu uviedol návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, A. súhlasí s návrhom na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, B. určuje poslanca Jozefa Buriana ako spoločného spravodajcu, C. odporúča Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prerokovať návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Pán predsedajúci, skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Ani pri tomto návrhu na skrátené konanie som nedostal žiadnu prihlášku formou písomnou, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási teraz ústne. Konštatujem, že sa hlási pán poslanec Stanislav Janiš ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Dámy a páni, pán minister, pár slov k tomuto balíku, ale hlavne k systému jeho podania, lebo rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní piatich či šiestich či koľkých návrhov zákonov. Je normálne, že v skrátenom legislatívnom konaní prijímame niečo, na čo sme prišli teraz a čo sa objavilo teraz a je nutné a potrebné to rýchle zaviesť do legislatívy, aby sme pomohli. Ak sa však pozrieme na balíček týchto sedem zákonov, ktorý máme prijímať v skrátenom legislatívnom konaní a hľadáme v nich niečo nové, niečo, čo sa objavilo včera, pred týždňom, pre desiatimi dňami, no tak tam nič takéto nenájdeme. Potom padá úplne normálne otázka, prečo je to v skrátenom legislatívnom konaní, veď nič nové pod slnkom. Pozriem investičné stimuly. Čo nové je na investičných stimuloch? To, čo pomôže systému investičných stimulov, je to, aby ste ich stransparentnili, aby ste sa vrátili k tomu, čo sme zaviedli my, aby alfou a omegou pre podporu podnikateľov bola nezamestnanosť a aby sme vyrovnávali regionálne rozdiely. Vy ste od tohto upustili. A viac-menej keďže nie je táto dotácia nárokovateľná, no tak potom je tam možnosť klientelizmu, protekcionizmu a neviem čoho všetkým. Teda nič ste nezmenili na systéme, ktorý by ozaj pomohol. Ale zmenili ste to, že znížili ste investičnú výšku, aby mohli investičné stimuly dostávať viacerí. To je všetko okej, ale pokiaľ to necháte, tak ako to je, tak nič ste nezmenili, nič ste nezlepšili. Na dani z príjmov fyzických osôb, odpočítateľnej položke, čo je na tom nové? Skoro rok dozadu sme tu predkladali návrh, aby sme zvýšili odpočítateľnú položku, preto, aby ľuďom zostalo viac vo vreckách, aby sme udržali tú ekonomiku. Vtedy ste odmietli, zmietli zo stola odpočítateľnú položku, dnes to je zrazu v skrátenom legislatívnom konaní ako univerzálny alebo polouniverzálny liek na riešenie hospodárskej krízy.

    Keď si to pozrieme ďalej, tak tiež tam neobjavíme nič nové pod slnkom, nejakú administratívnu pomoc alebo menšie administratívne bariéry podnikateľom pri ďalších zákonoch, či už o spotrebnej dani a tak ďalej. To nie sú systémové kroky, to sú kroky, ktoré rok ležia na stole a podnikatelia do nich búšia, aby sa to konečne zmenilo. A my sme to teraz vytiahli a hovoríte, že idete zachraňovať Slovensko a podnikateľský sektor a zamestnanosť týmito opatreniami. Nie je to nič nové pod slnkom.

    Verejné obstarávanie, to je to isté. Rok dozadu ste odmietli verejné obstarávanie a dnes vlajková loď boja za oživenie ekonomiky a boja proti hospodárskej kríze je novela zákona, ktorú sme tu dnes mali. Keď sme my to navrhovali pred rokom, tak to neprešlo, zmietli ste to zo stola, možnože aby ste mohli dokončiť tendre na mýto, aby ste mohli urobiť nástenkové tendre, aby ste to čím ďalej, tým viac mohli zadávať priamym rokovacím konaním bez zverejnenia, teda, povedzme to otvorene, priamym zadaním.

    Aj tieto zákony, ktoré sú tu, sú nedostatočné, slabé opatrenia, je to málo opatrení, ale aj keď ich je málo, aj keď sú nedostatočné, predsa aspoň je niečo, a preto podporíme skrátené legislatívne konanie o týchto zákonoch, lebo je lepšie neskoro ako nikdy.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Janiša sa prihlásili pán poslanec Štefan Kužma, Jozef Halecký, Ivan Štefanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Štefan Kužma. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, hovoríte a doslova ste povedali v úvode, že hrozia hospodárske škody štátu, ak neprijmeme tieto zákony v zrýchlenom konaní. Aké potom hospodárske škody štátu ste spôsobili, keď ste tieto zákony neprijali pred rokom alebo pol rokom, keď boli predkladané? Keď teraz dni a týždne spôsobia škody, aké vašou vinou mesačné alebo až ročné odklady týchto zákonov spôsobili škody? Pán minister, prosím vás, buďte aspoň teraz chlap a povedzte ľuďom: „Prepáčte, zmýlili sme sa, tieto zákony, ktoré teraz dávame ako záchranu, boli predkladané pred pol rokom, pred rokom, my sme ich odmietli, urobili sme chybu.“ Aspoň toto chlapsky povedzte.

  • Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel zase opačne povedať, že nie je dobré bagatelizovať tieto opatrenia, pretože predsa len idú správnym smerom, čo je podstatné, zlepšujú postavenie či už zamestnancov, ale, čo je pre mňa dôležité, aj živnostníkov, zlepšujú podnikateľské prostredie, dá sa povedať, v krízovej situácii, čo je, myslím, dosť dôležitá vec. A nakoniec je potrebné zdôrazniť, že tieto opatrenia sú kvitované aj opozíciou, pretože avizuje, že podporí podstatnú časť týchto návrhov zákonov. Takže aj z hľadiska opozície sú to opatrenia, ktoré sú prijateľné a sú dobré. A rozsah opatrení, ktoré navrhuje opozícia, myslím si, len v malom rozsahu vylepšuje alebo rozširuje tento stupeň a počet týchto opatrení tak, že aj v rozsahu tých 10 mld. vo vyjadrení slovenských korún, myslím si, je to v druhej fáze dobrý štart ekonomických, daňových opatrení, ktoré zlepšia situáciu všetkých zúčastnených na tejto hospodárskej kríze, či už zamestnancov, živnostníkov alebo aj podnikateľov. Takže aspoň dočasne zmiernia tú krízu, ktorá nastupuje. Zaiste, radikálne opatrenia musia sa udiať v Európe, v Amerike a potom má to dosah aj na našu ekonomiku, ale to, čo môžeme doma robiť, myslím si, robíme razantne, rýchlo a správnym smerom a v správnom rozsahu. Ďakujem.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ako povedal pán poslanec Janiš, viaceré z týchto opatrení už predkladala opozícia v minulom roku. Ja som osobne rád, že naše opatrenia si získali takú spoločenskú podporu, že ich konečne predkladá aj vláda. Ďakujem pekne.

  • Reagovať na vystupujúcich s faktickou poznámkou teraz bude pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem za pripomienky. A ja to troška rozšírim. A trošku pán kolega Halecký mi dal, keď spomenul živnostníkov. No vláda alebo Robert Fico živnostníkom ako pomoc prichádza s ročným oneskorením. Najskôr im k 1. 1. 2009 dvihnete odvody cez minimálnu mzdu a dnes tu idete vykrikovať, ako im idete pomáhať. No vôbec im nejdete pomáhať a ak áno, tak ich neliečite. Vy im nedávate lieky, vy im dávate len také slabučké vitamíny niekde v Tescu kúpené. Ale dobre, lepšie je aj vitamín zobrať ako liek, takže my aj za ten vitamín zahlasujeme, ale vravím, že opatrenia sú neskoré, slabé a riešiace len tak kozmeticky.

  • Pán poslanec Janiš bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy k tomuto návrhu zákona.

  • Hlasy v sále.

  • Pán minister, hlásite sa do rozpravy či v záverečnom slove? Takže uzatváram rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú.

    A v záverečnom slove teraz sa prihlásil pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Nepredpokladal som, pán Janiš, že urobíte z tohto opäť teatrálny výstup, ale nikto vám nebráni, nemusíte vôbec zahlasovať za toto skrátené konanie, vôbec sa nesiľte do tej polohy. Ak s tým máte naozaj taký problém, vôbec to nemusíte podporiť. Nakoniec vás na to ani nebude treba. To som vám adresoval.

  • V záverečnom slove, pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ja len veľmi krátko. Tiež len zareagujem. A tiež ma to celkom dojalo. Myslím, že tento príspevok bude vlastne príspevkom asi celej opozície k týmto skráteným legislatívnym konaniam. Myslím, že teda dokonca by sme sa mali skôr venovať tým legislatívnym opatreniam, ktoré sa týkajú ministerstva financií možno aj nie, teda tým, čo sa týkajú teda zákona, ktorý bude o investičných stimuloch a ktorý bude predkladať pán minister hospodárstva.

    Zásadný rozdiel, čo ja vidím, teda medzi tým a tým, teda čo tu prebehlo, je to, že prebehla široká verejná diskusia. A to je pre mňa obrovský rozdiel medzi tým, ako sa prijímajú, povedzme, neštandardné veci, pričom tá široká diskusia práve viedla k tomu, že sa našiel konsenzus, po veľa rokoch sa našiel konsenzus na to, aby sa otvorene riešili problémy, ktoré ťažia, povedzme, aj tú zamestnávateľskú časť aj tie asociácie, odborové zväzy, všetkých tých, ktorí sú zúčastnení tohto konania.

    A na margo toho, teda že je málo tých opatrení. Tak ja, bohužiaľ, si myslím, že práve preto je málo opatrení, lebo páni poslanci veľmi málo čítajú tie zákony. Takže ja by som mohol zopakovať, koľko všetkých vecí je riešených, či je to už zníženie odpisových sadzieb v strede skupín z druhej do prvej, či je to komponentné odpisovanie, či to je navýšenie teda jednorazového odpisu hmotného investičného majetku, teda zvýšenie z 30 000 na 50 000, potom nehmotného investičného majetku zvýšenie z 50 000 na 70 000. Tá jedna vec vybraná z toho kontextu, zvýšenie odpočítateľnej položky, o ktorom ste vy nejako ešte rozprávali v tom predkladacom období, musím povedať, je iba jednou malou časťou, povedzme, z nejakých 20 opatrení, ktoré sú vylepšením zákona a prinášajú zlepšenie efektívnosti jednak aj ekonomického pôsobenia týchto firiem.

    Ja nechcem tu, by som povedal, rozprávať o tom zamestnaneckom bonuse ďalších opatreniach, možno bude čas v prvom čítaní, keď si možno viac rozoberieme tieto časti, ale dehonestujete to iba na jednu časť, ktorú vy ste prezentovali v nejakom období pred nejakými troma, šiestimi mesiacmi. To neviem, fakt neviem. A neviem si, by som povedal, presne vydefinovať ten čas, viem len o niekoľkých poslaneckých návrhoch, ktoré ale boli veľmi zlé, ktoré otvárali práve ten priestor na špekuláciu, nie na riešenie konkrétnych vecí. A to boli zákony, ktoré pripravoval pán poslanec Štefanec, Mikloš. A neviem, kto ešte bol súčasťou tých predkladaných zákonov, ale boli veľmi, veľmi zlé po stránke legislatívnej a nie práve pomáhali, ale pomáhali špekulácii na daňovom trhu. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh je uverejnený ako tlač 952.

    Pán minister, prosím, ujmite sa slova.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, z dôvodu, že hrozia štátu značné hospodárske škody v súvislosti s prebiehajúcou globálnou ekonomickou a finančnou krízou, navrhujem podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem.

    A prosím teraz povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Ivana Vargu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a rozhodol, že A. súhlasí s návrhom na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona, B. určuje mňa ako poslanca Národnej rady za spravodajcu výboru, C. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. prerokovať návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, D. ukladá predsedovi výboru podať predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy k tomuto návrhu na skrátené konanie, preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Štefan Kužma ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo má pán poslanec Štefan Kužma. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, pán minister, pán minister môže mať názory rôzne na veci. A každý človek, ktorý robí, niekedy urobí aj chybu, niekedy si ju prizná, niekedy povie dôvody, prečo konal ináč. Ale s takou pýchou a takou aroganciou, keď ste pred chvíľou vystúpili na to, keď som hovoril len to, že tento zákon alebo jeho časť tu bola, bolo by fér povedať, áno, vtedy sme to neprijali, ale teraz sme zmenili názor. Som obrovsky z toho prekvapený. A to, že ste asi boli prvý v histórii tohto parlamentu minister, ktorý vyzval poslancov, aby nepodporili jeho návrh, to tu ešte skutočne nebolo. Nehnevajte sa, ale to je prejav absolútnej pýchy a absolútnej arogancie.

  • Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, a preto vyhlasujem v tejto chvíli rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce reagovať pán minister v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • Vy ste ma asi nepočúvali úplne presne, ja som povedal, že keď nechcete, nemusíte to podporiť. Tak prejavte svoj názor, ak máte k tomu máte také kritické výhrady. Ja som vás nevyzýval, aby ste to nepodporili, len aby ste to zvážili.

  • Hlasy v sále.

  • Ale to asi nie sú vaše návrhy, keď sú to naše návrhy.

  • Smiech v sále.

  • Pán spravodajca, chcete využiť právo záverečného slova? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som si dovolil pár poznámok k tomu, čo tuná zaznelo. Myslím si, že situácia nie je jednoduchá a nebude jednoduchá ani ďalej, a preto teda treba prijať niektoré opatrenia, ktoré v dobe, keby nebola hospodárska kríza, asi by neboli potrebné. Ale som prekvapený z reakcií tuná niektorých pánov z opozície, pretože na výbore prerokovanie týchto zákonov bolo iné. A teda musím kladne hodnotiť kolegov z opozície. Na výbore bola, myslím si, rozumná diskusia, aj padli rozumné slová. Tuná, čo predvádzate vy, tak to je také naozaj smiešne politikárčenie. Takže ja si myslím, že z toho to je aj vidieť. A treba porovnať tých poslancov jednotlivých z jednotlivých klubov, ako vystupujú. A ja si myslím, že nepatrí to mne hodnotiť, ale myslím si, že tá verejnosť to ohodnotí. Ďakujem za slovo.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme teraz rokovaním o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Návrh máte ako tlač 954.

    A prosím pána ministra, aby aj tento návrh odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodu, že hrozia štátu značné hospodárske škody v súvislosti s prebiehajúcou globálnou ekonomickou a finančnou krízou. Navrhujem podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ďakujem, skončil som.

  • Dávam slovo teraz poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Borisovi Hradeckému, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predniesol uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu z 10. februára 2009.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a A. súhlasí s návrhom na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, B. určuje poslanca Borisa Hradeckého za spravodajcu výboru, C. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nedostal som ani k tomuto návrhu na skrátené konanie žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto z prítomných kolegýň alebo kolegov sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    Posledným zo série zákonov o návrhu na skrátené legislatívne konanie z dielne ministerstva financií je

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh je pod tlačou 956.

    Pán minister Počiatek, prosím vás o odôvodnenie aj tohto ostatného návrhu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vláda schválila 9. februára 2009.

    Aktuálna ekonomická situácia si vyžaduje okamžité účinné riešenia, ktoré majú prispieť k zmierneniu dopadov finančnej krízy v rozpočtoch obcí a vyšších územných celkov z titulu očakávaného výpadku výnosu dane z príjmov fyzických osôb, s cieľom zabrániť rozsiahlym finančným stratám v hospodárstve Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na uvedené je potrebné urýchlene umožniť zmenou zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvorenie legislatívnych podmienok, ktoré prispejú k vytvoreniu priestoru v rozpočtoch obcí a vyšších územných celkov pre využitie všetkých disponibilných zdrojov územnej samosprávy na plnenie ich samosprávnych funkcií. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem.

    A teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Ďuračkovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 956), a A. výbor súhlasí s návrhom na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, B. určuje Jozefa Ďuračku za spravodajcu výboru, C. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prerokovať návrh v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Opäť som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku a teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz vyhlásim päťminútovú prestávku.

    Prosím všetkých, ktorí majú chuť zúčastniť sa hlasovania, o účasť na hlasovaní. Budeme hlasovať o 17.05 hodine s tým, že po hlasovaní a po odhlasovaní všetkých jednak skrátených konaní, ako aj doposiaľ prerokovaných návrhov bude pokračovať riadny program schôdze zákonmi, ktoré predkladá pán podpredseda vlády pán minister Harabin, potom pani Tomanová a tak ďalej, do 19.00 hodiny.

    Zajtra ráno o 9.00 hodine začneme prerokovávaním prvých čítaní zákonov, ktoré predložila vláda v skrátenom konaní. Druhé čítania potom budú na programe v súlade s dohodami z poslaneckého grémia vo štvrtok ráno o 9.00 hodine.

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku a žiadam všetkých, ktorí sa nachádzajú v priestoroch parlamentu, aby sa dostavili do rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste zaujali svoje miesta, po prestávke budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaniami.

    V prvom čítaní teraz budeme hlasovať o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Poprosím pána poslanca Szigetiho, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Takže prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky postúpi návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 53 za, 56 proti, 21 sa zdržalo.

    Konštatujem, že nebudeme pokračovať prerokúvaním návrhu zákona v druhom čítaní.

    Poprosím kolegov a kolegyne, tých, čo mali problém s hlasovaním, aby vytiahli kartu a zaregistrovali sa znovu.

    Teraz pán predseda výboru pán poslanec Kondrót uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Legislatívnemu a pracovnému programu Európskej komisie na rok 2009 a správe o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 pre Slovenskú republiku.

    Je to tlač 935.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nebol podaný žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. A na základe uvedenej informácie, dovoľte predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Legislatívny a pracovný program Európskej únie na rok 2009 a správu o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 pre Slovenskú republiku.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 130 bolo za, 4 sa zdržali.

    Návrh uznesenia sme prijali.

    Poprosím teraz pána poslanca Kuboviča, aby uviedol ako poverený spravodajca zahraničného výboru hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej.

    Je to tlač 867.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej a rozhodla, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 132 bolo za, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhoch vlády na skrátené legislatívne konania, tak ako sme ich prerokovali, a ako o prvom budeme hlasovať o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 944).

    Pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, pán predseda, prosím, aby sme dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v skrátenom legislatívnom konaní na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 130 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Vyslovili sme súhlas so skráteným legislatívnym konaním o návrhu zákona.

    Pán poslanec Štefanec uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 925.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby sa Národná rada uzniesla, že odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, hlasujeme o návrhu pani poslankyne Radičovej. To nie je skrátené legislatívne konanie.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 53 za, 47 proti, 28 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Mikuš uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 926.

  • Ďakujem, pán predseda. Odporúčam, prosím, hlasovať o mojom odporúčaní, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 55 za, 12 proti, 68 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Pelegrini uvedie teraz v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 843.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili traja páni poslanci, z toho dvaja podali pozmeňujúce návrhy. Keďže sa tak udialo počas dnešného rokovania, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty na prerokovanie.

  • Hlasujeme o návrhu skrátiť lehotu na prerokovanie, návrhoch, ktoré zazneli.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 77 za, 48 proti, 8 sa zdržalo.

    Máme súhlas.

    Pán spravodajca, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy.

  • Ďakujem pekne. Najprv budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 5 zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 81 bolo za, 53 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Pelegriniho z rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 76 za, 2 proti, 52 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Váš návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave predložil pán poslanec Richter.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Richter.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 72 za, 53 proti, 3 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ako i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 79 za, 50 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto zaujať stanovisko v zmysle § 85? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 83 prítomných, 78 bolo za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii.

    Teraz pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 946.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, dovoľte mi, aby som uviedol návrh súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu so skráteným legislatívnym konaním.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 128 bolo za, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Národná rada vyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním o návrhu zákona.

    Pán Michal Lukša uvedie teraz hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 948.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 132 za, 2 sa zdržali.

    Národná rada vyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním o návrhu zákona.

    Pán predseda výboru Burian uvedie hlasovanie o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 950.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada súhlasí s návrhom na skrátené legislatívne konanie o návrhu novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, všetci boli za.

    Vyslovili sme súhlas so skráteným legislatívnym konaním o návrhu zákona.

    Pán Ivan Varga uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 952.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada súhlasí s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 133 bolo za, 1 nehlasoval.

    Vyslovili sme súhlas so skráteným legislatívnym konaním o návrhu zákona.

    Pán poslanec Hradecký uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 954.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 129 bolo za, 4 nehlasovali.

    Národná rada vyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním o návrhu zákona.

    Pán poslanec Ďuračka uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 956.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby Národná rada prerokovala uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 132 bolo za, 1 sa zdržal.

    Vyslovili sme súhlas s návrhom uznesenia.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme všetky prerokované body programu, vyhlasujem prestávku do 17.35 hodiny a budeme pokračovať v programe a ďalším bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch.

    Ešte vás chcem informovať, že keďže sme prerokovali všetky návrhy na vyslovenie súhlasu so skráteným legislatívnym konaním o návrhoch zákonov, dnes budeme rokovať riadne do 19.00 hodiny. Zajtra ráno o 09.00 hodine začneme prvými čítaniami v skrátenom legislatívnom konaní tých návrhov, ktoré sme odsúhlasili.

    Takže teraz je krátka prestávka do 17.35 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, chcem vás poprosiť ešte o chvíľočku pozornosti. Kolegyne, kolegovia, výbor pre kultúru a médiá dospel k dohode, akým spôsobom realizovať v súlade so zákonom voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry. Vzhľadom na to, že je potenciálne vysoko možné druhé opakované kolo navrhujem, aby sme zajtra o 11.00 hodine po hlasovaní o prerokovaných bodoch programu hlasovali o členoch Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní. aby ak vznikne potreba druhého kola, sme potom, tak ako sme boli dohodnutí, po 17.00 hodine spolu s hlasovaním o predsedovi Telekomunikačného úradu a o členovi televíznej rady hlasovali aj v druhom kole o členovi správnej rady. Je všeobecný súhlas? Áno. Čiže vás chcem poprosiť, zajtra o 11.00 hodine budeme najprv hlasovať o prerokovaných bodoch a potom uskutočníme tajnú voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Ďakujem.

    Budeme pokračovať, kolegyne, kolegovia, v programe rokovania 32. schôdze druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 841.

    Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Štefana Harabina, aby odôvodnil vládny návrh zákona. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona bol vypracovaný v nadväznosti na vecný zámer návrhu zákona...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Poprosím vás, pán podpredseda vlády, o strpenie. Pán poslanec Jarjabek, je chvályhodné, že udržujete vzťahy s opozíciou, ale poprosím vás, robte tak mimo sály, aby ste nerušili pána podpredsedu.

  • Návrh zákona bol vypracovaný v nadväznosti na vecný zámer návrhu zákona o zrušení vojenských súdov, ktorý schválila vláda 27. augusta 2008 uznesením č. 566.

    Návrhom zákona sa rušia vojenské súdy ako samostatné zložky sústavy súdov, a to formou ich zlúčenia s určenými okresnými súdmi, resp. krajským súdom.

    Návrhom zákona súčasne dochádza k scivilneniu doterajšej vojenskej zložky súdnictva v Slovenskej republike. To znamená, že sudcovia doterajších vojenských súdov sa stávajú zo zákona sudcami určených okresných súdov a krajského súdu, pričom zo zákona skončí ich služobný pomer profesionálneho vojaka. To znamená, že ich status sudcov zostáva nedotknutý. To platí primerane aj pre administratívny personál zrušovaných vojenských súdov.

    Súčasne dochádza k prechodu výkonu súdnictva zo zanikajúcich vojenských súdov na nástupnícke všeobecné súdy. Doterajšiu agendu vojenských súdov budú po prijatí návrhu zákona vybavovať zákonom určené okresné súdy, v prvom stupni Okresný súd Bratislava I, Zvolen a Prešov a zákonom určený Krajský súd v druhom stupni Trenčín.

    Vychádzajúc zo štatistického zisťovania o stave a pohybe agendy na jednotlivých súdoch možno dospieť k záveru, že vojenské súdy sú v porovnaní s ostatnými všeobecnými súdmi vyťažené v rozsahu, ktorý vytvára rezervy, ktoré možno efektívne využiť v rámci všeobecného súdnictva pre naplnenie základných ústavou garantovaných práv občanov.

    Z hľadiska personálneho obsadenia vojenských súdov možno konštatovať, že sú personálne obsadené porovnateľne ako okresné súdy a krajské súdy. Samozrejme, uvedený zámer sa týka, pochopiteľne, len trestnoprávnej agendy, pričom ich potenciálna výkonnosť zostáva nevyužitá, a to aj z dôvodu rozsahu ich vecnej pôsobnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na fakt, že v priebehu posledných rokov došlo k výraznému obmedzeniu personálnej pozornosti vojenských súdov, pričom ich pôsobnosť sa vzťahuje primárne už len na trestné činy profesionálnych vojakov.

    Návrh zákona bude mať dopady na verejné financie v rozsahu, ktorý je vyjadrený v príslušnej doložke. Návrh zákona nebude mať vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry, na zamestnanosť a na životné prostredie.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie,

    zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona bol vládou schválený 6. novembra 2008.

    Vzhľadom na určité diskusie ohľadne potrebnosti, účelnosti, zrušenia vojenských súdov treba povedať, že v predmetnom prípade nejde o nič iné, len o to, dostať vojenských sudcov do reálneho výkonu. Títo sudcovia budú naďalej vykonávať pojednávanie, pokiaľ ide o vojenské trestné činy, ale budú vykonávať pojednávanie, pokiaľ ide ešte aj o iné prípady trestné na súdoch, na ktoré budú jednotliví sudcovia pridelení. Takže títo sudcovia budú mať zachované všetky statusové záležitosti, navyše ešte dostanú aj odstupné, ale už nebudú končiť 0,3 veci mesačne, ale tak ako ostatní sudcovia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pani poslankyňa Laššáková je určenou spravodajkyňou z ústavnoprávneho výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, pán predseda, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 841, v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 5. decembra 2008 č. 1205 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený na prerokovanie, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tak ako to ustanovuje rokovací poriadok.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 555 z 27. januára 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 252 z 22. januára 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 221 z januára 2009.

    Z uznesení výborov vyplynulo celkom 63 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 5, 7, 10, 12, 36, 38, 44, 51, 60 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, spoločne o bodoch 18, 27, 39, 49, 55, 61 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 8, 9, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 37, 42, 43, 45, 46, 47, 48, 53, 54, 59 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich, spoločne o bodoch 19, 20, 28, 29, 40, 41, 50, 52, 56, 57, 58, 62, 63 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 841, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 841), schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch, ktorú máme ako tlač 841a, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 2. februára 2009 a uznesenie má číslo 561. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, predniesla som spoločnú správu, ako bola schválená v ústavnoprávnom výbore. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, ústne do rozpravy sa hlásia pán poslanec Miššík, pán predseda ústavnoprávneho výboru Mamojka, pán poslanec Vestenický a pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Miššík, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, asi niekoľkýkrát vystupujem k tejto téme. Asi niekoľkýkrát znova zopakujem, že SDKÚ – DS bola zásadne proti zrušeniu vojenských súdov, že SDKÚ – DS od začiatku považovala kroky vládnej koalície, ktorá začínala tým, že spod jurisdikcie vojenských súdov najprv zobrala policajtov, tým pádom vojenské súdy mali menej práce, tým pádom to bolo úplne jasné, za to, že cieľom vládnej koalície je úplne zrušiť vojenské súdy.

    Ja teraz nebudem rozoberať to, čo už tu bolo rozoberané x-krát o tom, prečo si myslím, že policajti by pod vojenské súdy mali patriť, prečo si myslím, že vojenské súdy mali mať pod jurisdikciou aj policajtov, prečo si myslím, že spretŕhanie tých miestnych väzieb, ktoré zabezpečovali vojenské súdy, mohlo byť výhodou. Hovoriť o tom viac nebudem. Ja sa skôr sústredím na spoločnú správu a na to, čo by sme v tejto snemovni, v tomto parlamente mali na základe takto predloženého vládneho návrhu zákona schvaľovať, pretože tá spoločná správa hovorí o postupe hlasovania, ktorý podľa môjho názoru nie je dobrý. Poviem, prečo si to myslím. Počas druhého čítania vo výboroch bol predložený poslanecký pozmeňujúci návrh pána poslanca Vestenického, ktorý v určitej miere zachováva vojenské súdnictvo s tým, že ho zoštíhľuje. A rieši problém v časti, ktorý je uvedený v časti c) so všetkými tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tam uvedené sú. Ja ich nebudem menovať, ale chcem poprosiť pani spravodajkyňu, môj návrh znie, aby sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Vestenického, ktoré nemožno rozčleniť, hlasovali spoločne najprv, pretože ak prejdú, je zrejmé, že nedôjde k zrušeniu vojenských súdov a potom zrejme nastane situácia, na ktorú bude reagovať aj pán minister spravodlivosti, lebo som sa dopočul, že si vypýtal na vláde Slovenskej republiky možnosť stiahnuť tento návrh zákona v prípade, ak by tento pozmeňujúci návrh vyšiel. Konštatujem a potvrdzujem, že klub SDKÚ – DS tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Vestenického na zachovanie vojenských súdov podporí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Mamojka.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, dámy, páni, ja si dovolím navrhnúť vyňatie bodu 61 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie a neschváliť ho, pretože ten môj návrh v podstate sa snaží precizovať alebo dať určité ratio legis do účinnosti niektorých častí zákona s tým, že ak dovolíte, toto moje presné znenie alebo návrh toho znenia je takýto: Ide o článok XVI, ktorý by mal znieť takto podľa môjho návrhu: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2009 okrem čl. X bod 1 a body 9 až 13, ktoré nadobúdajú účinnosť 2. apríla 2009, a okrem čl. XIII bod 30, ktorý nadobúda účinnosť 31. marca 2009.“

    Stručné odôvodnenie. Navrhujem to preto, že posunutie účinnosti týchto bodov 1, 9 až 13 v článku X, ktorými sa novelizuje zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, znamená to, že bez posunutia účinnosti týchto bodov by nebolo možné vypočítať viac-menej výsluhové a odchodné náležitosti bývalých profesionálnych vojakov vo funkcii sudcu alebo justičného čakateľa. Ide o toto. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Vestenický.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako ju máte v tlači 841a, podporím, ale len v časti, kde nepopiera návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, a tam, kde nelikviduje inštitúciu vojenských súdov ako takú. Vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť som 20. januára predložil svoj pozmeňujúci návrh s cieľom síce zredukovať, ale každopádne zachovať vojenské súdy ako inštitúciu potrebnú na podporenie funkcií ozbrojených síl Slovenskej republiky. V tomto výbore môj návrh získal podporu všetkých zúčastnených poslancov okrem dvoch a vyústil do uznesenia, ktoré bolo doručené gestorskému výboru. A ako v spoločnej správe výborov Národnej rady č. 841a vypracovanej gestorským, ústavnoprávnym výborom vidíte, dáva sa odporúčanie, aby návrh vyplývajúci z uznesenia výboru pre obranu a bezpečnosť vami schválený nebol.

    Dámy a páni, nebudem polemizovať s nikým o škodlivosti zrušenia vojenských súdov, chcem len upriamiť vašu pozornosť na potrebu ich zachovania. A ponúkam možnosť realizovateľnej a neškodiacej voľby, a to aj preto, že následky ich zrušenia nie sú až také významné pre súdy samotné, ani pre sudcov, ako by sa mohlo zdať, ako budú škodlivé pre spôsobilosť ozbrojených síl plniť svoju zákonom stanovenú funkciu. Moje dôvody, ktoré vyústili do podania návrhu zachovať vojenské súdy, sú v stručnosti nasledovné, aj keď tá stručnosť bude dosť dlhá.

    Vojenské súdy nikde na svete nevznikali preto, že by bol býval nedostatok pracovných príležitostí, alebo nadbytok civilných sudcov. Prečo by teda mali zanikať z bizarného dôvodu, že dnes je v spoločnosti taký stav, keď štátna moc je zahrnutá nadbytkom prípadov vyžadujúcich si súdne rozhodnutia civilných súdov a sudcovia v civile, Boh ich ochraňuj, nestačia plniť na nich kladené požiadavky? Konštatujem, že takto vyvinutú taktickú situáciu, stvorenú nespôsobilosťou civilných súdov zvládať množstvo im patriacich súdnych prípadov, ideme, dámy a páni, riešiť strategickým rozhodnutím v podobe rušenia osvedčených vojenských systémových štruktúr, a to bez komplexného zváženia hroziacich následkov, hovorím, bez komplexného zváženia, pretože argumentovať jednostrannou, dočasnou výhodou komplexné rozhodne nie je. Myslím, že by sa tu žiadala obsažnejšia analýza existujúceho stavu, príčin vzniku takého stavu, ako aj taký návrh rozhodnutí, ktoré nie sú iba domnelé, ale so zárukou povedú v stanovenom časovom horizonte k jeho zlepšeniu, teda k odstráneniu časových prieťahov na súdoch a všade tam, kde sa zatiaľ ešte naši občania obracajú na štátnu moc s dôverou, hoci podľa mojej mienky v početných prípadoch rozhodne spokojní nie sú. Kto z čestných, povestne tolerantných, zákon ctiacich občanov našej republiky by tiež bol spokojný s nezmyselnými prieťahmi a zákonom vytváranými výhodnými podmienkami na kľučkovanie pre očividného páchateľa, ktoré mu platný zákon pod rúškom demokratickosti spoločnosti umožňuje, kto okrem tých, ktorí majú z celého stavu zištný prospech? Tu je potrebné súhlasiť s návrhmi ministerstva spravodlivosti, tu je potrebné súhlasiť s poukazovaním na nedostatky zo strany všetkých, ktorí majú dočinenia nielen s ochranou práv obžalovaného, dámy a páni, ale hlavne s ochranou práv poškodeného, ktorý je dnes v značnej nevýhode. Ale mylná je predstava, že žiadaný cieľ, žiadaný cieľový stav dosiahneme zrušením vojenských súdov. Myslím si, že práve opak bude pravdou. Takýto krok poslúži iba na odstránenie tej časti súdnictva, ktorá mala rešpekt a veľký preventívny účinok v ozbrojených silách, ale aj vo verejnosti a spôsobí, bohužiaľ, škody na obranyschopnosti Slovenskej republiky.

    Vojenské súdy vznikli preto, aby držali ozbrojenú silu štátu v podriadenosti jeho politickej moci, v medziach platných zákonov a vládnucej politickej vôle, v podmienkach pre civilný život neštandardných. Táto sila má nezvyčajné pracovné nástroje a nezvyčajné postupy v procese ich používania. Nositelia tejto sily sú tlakom diktovaných pracovných podmienok psychologicky tak silno ovplyvňovaní, že ak prevládne benevolencia a aj štátnický romantizmus, tak sa môžu vymknúť z procesu rešpektovania bežných ľudských hodnôt. A to všetko sa udeje pod ochranou zákona a zdanlivo v záujme presadzovania platnej, ale aj budúcej politickej vôle.

    V čom sa teda líši vojak a príslušník ozbrojených síl od iného občana republiky. Poviem to aspoň v náznakoch. Jeho samozrejmým pracovným nástrojom je zbraň, moderná zbraň, spôsobilá kedykoľvek v záujme dosiahnutia stanoveného cieľa kývnutím prsta ničiť, ublížiť, zabíjať. Zabíjanie, podotýkam zabíjanie, nie vraždenie je v bojovej operácii síce kontrolovaný, ale bežný pracovný postup a štandardný operačný proces. Ak táto veta znie pre niekoho neprijateľne, tak si neuvedomuje zodpovednosť politika podpisujúceho dokument prikazujúci, povoľujúci alebo umožňujúci bojové nasadenie vojska. Aby vojaci v kritických momentoch nezlyhali, musia byť výcvikom pripravení znášať obrovský, pre mnohých nezúčastnených nepredstaviteľný a dlhotrvajúci stres, a to nielen z vlastného bytostného ohrozenia. Ako s bežnou, takmer nevyhnutnou nutnosťou musia rátať s nedostatkom materiálneho, ale aj iného zabezpečenia každého druhu a vedieť sa rýchlo, so samozrejmosťou v prospech stanovenej úlohy bez sťažností rozhodovať a konať v situáciách pre bežný život občana nemožných. Títo ľudia sú denne vystavovaní postupom, v ktorých je omeškanie sa s činnosťou, vinou obyčajnej všeobecnej, bežnej nerozhodnosti a vinou do krajnosti nedovedenej potreby rešpektovať im síce neznámu, ale prebiehajúcu akciu suseda či zabezpečovaného, pravidelnou príčinou neúspechu s následkom zranení všetkých stupňov a trvalých následkov po nich, vrátane smrti a tiež nenapraviteľných strát aj škôd, mnoho razy až historického významu, za čo sú, samozrejme, braní na zodpovednosť. Denne sú títo ľudia cvičení a vystavovaní tlaku potreby pripraviť a vydať rozhodnutia, ktoré musia byť jednoznačné a nezvratné. A nesmú sa nerozhodnúť, ak nemá vzniknúť hrozba z omeškania pre iných. A keď rozhodnutie spustia, už niet žiadnej cesty späť. Už, a to mi nedá pripomenúť, nie je prípustné ani mysliteľné nejaké „prepáčte“, už nie je mysliteľné konštatovať: „Ja som sa pomýlil alebo urobil som chybu a je mi to ľúto, nehnevajte sa, prosím, zmažme to a začnime od znova.“ V tomto duchu a s takými cieľmi sú vojaci denne podrobovaní nátlakovému, viac-menej účinnému výcviku. To vplýva na ich hodnotovú orientáciu i tvorbu schém reflexného konania. A rozhodne ich to nenechá bez zmeny. Vykonávatelia si to uvedomovať nepotrebujú, ale zákonodarcovia by si to uvedomovať mali.

    Vždy je lepšie zlu predchádzať, ako neskôr riešiť jeho následky. Taký je myšlienkový základ akejkoľvek prevencie. Potreba stotožnenia sa spoločnosti s bežne neprípustnými hodnotami sprevádzajúcimi však ako samozrejmosť bojovú akciu či operáciu je teda u vojaka podstatne, podstatne vyššia než u iného občana. Týka sa to, samozrejme, i prípadných vojnových zajatcov. Tento jav, vznikajúci následkom špecifickosti úloh kladených na ozbrojené sily spoločnosťou, má pre spoločnosť aj svoje nepríjemné dôsledky. Nepríjemnosť spočíva v tom, že ospravedlňovanie aj nezmyselného ničenia čohokoľvek vojakmi a uplatňovanie surovej svojvôle sa môže veľmi ľahko dosahovať účelovými zámienkami, s poukazovaním na nevyhnutnosť takého postupu, podmieneného plnením rozkazu alebo povelu, ak mal byť dosiahnutý stanovený cieľ. V takej veci potom môže rýchlo, pravdivo a spravodlivo rozhodnúť len podstaty a spôsobov dobre znalý odborník. Nedostatok času a potreba rýchlo konať pri nastoľovaní spravodlivosti je v ozbrojených zložkách mimoriadne dôležitá, napr. aj z dôvodu zachovania bojaschopnosti, ktorej čo i len chvíľkovú absenciu môže protivník, pri rozmeroch nášho štátu, využiť bez možnosti osudu poskytnúť nešťastníkom, a tými budeme my, nejakú ďalšiu šancu.

    Hodnotím, že podnety a príčiny, ktoré viedli ku vzniku vojenských súdov, ani v podmienkach našej republiky ešte nezanikli. Práve naopak, ostatnou dobou sa rozširujú a prehlbujú. Preto tvrdím, že odhodlať sa na ich zrušenie povedie ku škodám na možnosti brániť suverenitu, zvrchovanosť, nezávislosť a nedotknuteľnosť hraníc Slovenskej republiky a slobodu jej občanov. Podotýkam však, že obsah slov „zrušiť alebo nezrušiť“ nie je ekvivalentný obsahu slov „meniť či nemeniť“ organizačné štruktúry, hoci aj spôsobom, ktorý má už v armádnych podmienkach príchuť zlomyseľnosti a volá sa reorganizácia. To vo svojom návrhu prednesenom 20. januára rešpektujem, a preto z neho vyplýva pokles počtu z troch vojenských obvodových súdov na jeden, tak, aby aj redukcia celkových početných stavov ozbrojených síl bola súbežne sledovaná. Viem veľmi dobre, že vojenské súdy nie sú všemocné, tak ako v prirovnaní nie sú všemocné v medicíne antibiotiká. Preto im neprikladám bezpodmienečný všeriešiaci význam. Som ale presvedčený, že štát bude fungovať lepšie s nimi ako bez nich. Myslím si, že ich netreba rušiť, skôr by bolo užitočnejšie rozšíriť ich pôsobnosť. Preto ponúkam všetkým hlasujúcim, podporte, prosím, návrh schválených Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Aby sa tak mohlo stať, je potrebné realizovať tento procedurálny návrh. Pani spravodajkyňa ja ho prečítam. V tej súvislosti odporúčam zmeniť poradie hlasovania navrhnutého gestorským výborom v spoločnej správe, a to z poradia a), b), c), d), tak ako je uvedené ku koncu správy, na poradie a), b), c), d), e), f) s týmto obsahom jednotlivých častí, budem citovať, hlasovať v bode a) o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 8, 9, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 37, 40, 42, 43, 45, 46, 47, 48, 52, 53, 54, 57, 58, 59, 62 spoločne, b) osobitne o bode 36, c) osobitne o bode 60, d) spoločne o bodoch 5, 7, 10, 12, 38, 44, 51, e) spoločne o bodoch 18, 27, 39, 49, 55, 61, f) spoločne o bodoch 19, 28, 41, 50, 56, 63.

    Spýtate sa ma, prečo to navrhujem.

    No je to preto, že účinok skutku by nemal predbiehať skutok sám. Tým skutkom je rozhodovanie o schválení alebo neschválení zrušenia vojenských súdov. Prosím, rozhodnime najprv o ich zrušení alebo nezrušení a až potom rozhodujme o následkoch, ktoré z toho plynú. Obrazne povedané, ak niekto stanoví, že poprava odsúdeného bude vykonaná zastrelením, tak už vopred rozhodol, že súd musí vyniesť rozsudok smrti. A zo stanoveného poradia v spoločnej správe je táto moja logika naprosto oprávnená. Nechcem byť ironický, ale zvážme, kto všetko sa nám potom bude posmievať.

    Po druhé. Ak aj, dámy a páni, podľahnete pôsobivému čaru následkov zrušenia vojenských súdov, bude pre nerušený chod zákonom stanovených následných činov užitočné vybrať na osobitné hlasovanie bod 36. Tento bod je síce v spoločnej správe hodnotený ako legislatívnotechnická úprava, ale nie je to celkom pravda. Je to totiž norma podmieňujúca možnosť vypočítať výsluhové a odchodové náležitosti sudcom vojenských súdov, ak táto norma zanikne, v ten istý deň ako ich služobný pomer, nebude možné bez uplatnenia mimoriadnych právomocí vypočítať pre nich, a teda im ani dať to, čo im podľa platného práva patrí.

    Ďalej, dámy a páni, ak schválime mnou navrhovanú časť bodov a), tak potom po častiach b), d), e), f), ktoré sa od nej priamo odvíjajú, nebude vôbec potrebné hlasovať. Alebo ak ju neschválime, nič nám nebráni slobodne hlasovať o ďalších bodoch, pretože tie z pôvodného schválenia vyplývajú.

    Dámy a páni, pán minister, nechcem byť zlým prorokom, a preto mi dovoľte obrátiť sa k slovám básnika, k veršíku, ktorý mi utkvel v pamäti ešte v časoch, keď som začínal nosiť uniformu. Je to síce v českom preklade, ale ak to nevadí mne, tak predpokladám, že nikomu v sále to vadiť nebude. A za nekvalitu prednesu sa vopred ospravedlňujem, keby tu bol pán Jarjabek, požiadal by som ho o pomoc. Takže básnik hovorí: „Na tento svět, jenž zdá se lidem malý, se každým dnem vždy nové davy valí, jen aby pohrdnuvše zkušeností věků, zas dávné omyly nanovo prožívaly.“ Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Vestenického majú pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Laššáková a pán poslanec Kovarčík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chcel by som zareagovať trošku voľnejšie, ale vyplynulo to z rečí, ktorú tu predniesol pán poslanec generál Vestenický. Myslím si, že už v čase, keď sme spod jurisdikcie vojenských súdov v tomto parlamente hlasovali o tom, že policajti nebudú patriť pod jurisdikciu vojenských súdov, tak už vtedy ma oslovilo niekoľko policajtov, a opakujem, neboli dvaja, bolo ich oveľa, oveľa viac, ktorí mi povedali: „Trošku sa obávame toho, že v prípade, ak nás nebudú súdiť vojenské súdy, tak máme obavy, že na všeobecných súdoch tí, ktorí sú ľuďmi, ktorí spáchali trestný čin, sa z toho vykrútia a tí, ktorí sú nevinní, budú mať problémy.“ Hovorím, citujem názory niekoľkých policajtov. Z celej reči pána generála Vestenického mi vyplynulo, že táto obava je zrejmá aj u vojakov. A musím povedať, že naozaj ide o špecifické súdy.

    A trošku možno polemizovať s tým zdôraznením tej špecifikácie, ktorú pán Vestenický uviedol, lebo žijeme v demokratickej krajiny a niektoré veci, ktoré uvádzal sú trošku veľmi, veľmi silno prichytené za vlasy. Ale musím zároveň súhlasiť s tým, že je dobré zachovať vojenské súdy, je dobré, aby súdili trestné činy vojakov, a je zároveň dobré, aby boli zoštíhlené tak, aby vyhovovali podmienkach celej republiky aj armády Slovenskej republiky.

    Myslím si, že aj spôsob hlasovania, ktorý nakoniec som aj ja vo svojom vystúpení navrhoval, upresnil pán poslanec Vestenický...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo. No pozorne som si vypočula, pán poslanec, vaše vystúpenie, ale myslím, že obhajovať teraz vojenské súdy v čase, keď spod ich jurisdikcie boli vyňatí policajti, a zachovávať naďalej vojenské súdy je naozaj luxus podľa môjho názoru. Takže ja sa prikláňam k tomu, aby sme podporili vládny návrh zákona, tak ako bol schválený vo vláde a ako nám bol predložený do Národnej rady. Predpokladám, že pán minister má riadne spočítané zdôvodnenie. Takže skutočne myslím, že je potrebné, aby vojenskí sudcovia posilnili všeobecné súdy.

    A čo sa týka vášho návrhu hlasovania, domnievam sa, že takýto návrh nie je možný a nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Poslanec pokiaľ podá pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka niektorého bodu spoločnej správy, môže tento bod spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie alebo môže dať osobitne hlasovať o jednotlivých bodoch. Ale gestorský výbor, tak ako je to uvedené v rokovacom poriadku, je výbor, ktorý zhromažďuje pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené vo výboroch, navrhuje spôsob hlasovania a odporúča, ako o týchto návrhoch hlasovať. To, ako ste to vy, pán poslanec, uviedli, asi teraz ťažko posúdiť. A zrejme asi sa poradíme aj s legislatívou, ako v tomto prípade postupovať. Ale zrejme ten celý návrh, ktorý dal gestorský výbor, je v podstate týmto nabúraný. A myslím si, že, aspoň ja sa nepamätám, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vážený pán kolega, ja som bol jeden z tých, ktorý sa snažil, a napomáhal som vážne pritom, keď sme vynímali policajtov spod vojenských súdov. Ja mám skúsenosti veľmi pozitívne zo stretnutí s policajtmi, ktorí chválili tento krok. A myslím si, že pán minister spravodlivosti v tomto prípade urobil veľmi dobrý krok, keď policajtov vyňal spod vojenských súdov. Teraz riešime zrušenie vojenských súdov. Ja som presvedčený o tom, že nakoľko sa nám radikálne znížil počet vojakov základnej vojenskej služby, resp. vojakov základnej vojenskej služby už dneska ani nemáme, je absolútne absurdné, aby sme vojenské súdnictvo vôbec ešte nechávali v sieti. Treba brať do úvahy aj to, že nám tisícky spisov stoja na civilných súdoch a na riešenie týchto záležitostí občania čakajú niekoľko rokov, zatiaľ čo vojenskí sudcovia vlastne nemajú pomaly do čoho vstúpiť. A pri porovnávaní miezd, ktoré majú sudcovia v civilnom sektore a ktoré majú sudcovia na vojenských súdoch, je to skutočne na zamyslenie. Takže v tomto prípade by som sa prikláňal k tomu, aby sme vojenské súdy zrušili a kvalitných sudcov z vojenských súdov presunuli do civilného sektora. Ďakujem.

  • Pán poslanec Vestenický bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Dámy a páni, ďakujem za reakcie. Začnem po poriadku.

    Pán Miššík, ďakujem za pochopenie filozofie, ktorá ma viedla k podaniu návrhov, klobúk dole.

    Násilie. V tej časti s vami nesúhlasím, pretože násilie samo osebe je vždycky prichytením a ťahaním za vlasy.

    Pani spravodajkyňa, ja som nedával pozmeňujúci návrh, hovoril som o procedurálnom návrhu, o postupe hlasovania. Zároveň sa domnievam, že rokovací poriadok nie je slepecká palica. My nie sme otrokmi zákona, zákon slúži nám.

    A, pán Kovarčík, vieš, Janko, ja som ti to vysvetlil na výbore pre obranu a bezpečnosť, ako to je. Opakujem znova, redukovať túto záležitosť len na súdy a sudcov je samotným pochybením v princípe. Ide tuná o niečo úplne iného. Ide o ozbrojené sily tejto republiky a vytvorenie podmienok pre ich normálnu prácu a zároveň ako prostriedok prevencie proti javom, ktoré sú nežiaduce.

    Pán minister, buďte pozdravený. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som prispela do tejto diskusie, pretože si to považujem za svoju povinnosť.

    V období rokov 1992 a 1994 som bola ministerkou spravodlivosti. A z tohto titulu som dostala prehľad o súdoch, o zaťažení sudcov a aj o činnosti vojenských súdov. Už v tom čase sa hovorilo, že sudcovia vojenských súdov, tí to majú oveľa lepšie, pretože nie sú natoľko zaťažení, že aj problematika, ktorou sa zaoberajú, nie je tak široká ako u ostatných sudcov, najmä sudcov, ktorí začali rozhodovať vo veciach správnych, čo sú problémy a početnosť predpisov takmer až, ako poslucháči právnickej fakulty niekedy zvyknú hovoriť, bezbrehé predpisy, ktoré sa dynamicky menia, pričom oni musia rozhodovať podľa predpisov v čase konania, keď došlo k činu, o ktorom sa rozhoduje. Takže skutočne už v tom čase sa uvádzalo, že vojenskí sudcovia, tí to majú oveľa ľahšie a majú to krásne.

    Po vyňatí z jurisdikcie vojenských súdov príslušníkov polície skutočne, ako to povedala pani poslankyňa Laššáková, okruh problémov, ktoré môžu vyvolať subjekty, sa výrazne zúžil. Ak vezmeme do úvahy, neviem, či už bolo schválené, ale viem o tom, že bolo pripravované uznesenie vlády, podľa ktorého sa počet príslušníkov ozbrojených síl zo 14 000 má znížiť na 8 000, tak tu už začína byť úplne jasné, že početnosť a nápady na vojenské súdy ešte výrazne sa znížia.

    To, čo hovoril pán generál a poslanec Vestenický o výcviku vojakov a o zlepšovaní sa vzťahov ap., to všetko mi hovorí práve opačne, že zlepšovaním a zintenzívňovaním činnosti ozbrojených zborov budú delikty príslušníkov ozbrojených síl sa zmenšovať, teda znižovať. Ak sa zlepšuje riadenie, zlepšuje sa disciplína ap., tak delikvencia bude sa znižovať.

    Je veľmi známy problém s vymožiteľnosťou práva na súdoch. Je veľmi známe, že sudcovia sú doslova v niektorých kauzách a v niektorých oblastiach až preťažení. Keď jeden sudca mesačne končí 28 až 30 káuz, samozrejme, nemyslím tu tie megakauzy na trestných súdoch, kde senát rieši jeden prípad aj niekoľko mesiacov, ale v priemere ide o 25 až 30 káuz, potom, keď sa pozrieme na efektívnosť činnosti sudcov vojenských súdov, vidno, že v priemere na každého sudcu vychádza 0,3 kauzy. Vážení, tu skutočne je to do očí bijúci nepomer, do očí bijúci nepomer.

    Preto veľmi podporujem navrhovanú zmenu a vôbec nesúhlasím s tým, že nebudú vojenskí sudcovia súdiť vojenské veci. Veď to nie je pravda, nie je pravda, že sa absolútne v každom okrese vytvorí nový vojenský alebo budú tam vojenské veci podliehať. To tiež nie je pravda. Im tie kauzy ostanú. Opakujem, vojenskí sudcovia, ktorí sú dnes ako špeciálne vojenskí sudcovia, ostanú špecializovaní na veci vojenské. Ten istý počet 20 sudcov, ktorý je dnes, aj v budúcnosti bude súdiť vojenské veci. Čiže všetko, čo sa tu uvádzalo v prospech, aby vojenskí sudcovia súdili vojenské veci, ostáva zachované. Tak ja nerozumiem, v čom je problém. Problém je len v tom, že im budú pridelené niektoré trestné veci, aby vôbec sa rozložilo a urýchlilo trestné konanie na súdoch. Veď to nie je možné, aby u sudcov, ktorí riešia a pracujú, ich výkonnosť bola 0,3 kauzy mesačne a vedľa boli sudcovia, ktorí musia tak končiť 25 až 30 káuz. Veď to je do očí bijúci nepomer. Takže nevidím, v čom je problém. Vidím v tom zefektívnenie činnosti súdnictva.

    A čo nie je zanedbateľné, pretože boli aj finančné dopady vyčíslené, pretože každý legislatívny návrh musí mať vyčíslené finančné dopady, ktoré prekontroluje ministerstvo financií, je, že táto legislatívna úprava prináša úsporu plus-mínus 20 mil. korún. A, vážení, v súčasnej situácii finančnej a hospodárskej krízy ja si myslím, že každá koruna je dobrá. Niekto povie, čo je to v štátnom rozpočte 20 mil. Ale, vážení, aj najväčšie more sa skladá z malých kvapiek. A preto kde možno, aj tieto kvapky, ak možno, treba podchytiť. Opakujem, dvadsaťmiliónová úspora hovorí v prospech tohto legislatívneho návrhu popri dôvodoch, ktoré som pred chvíľou uviedla.

    Preto tento legislatívny návrh ako bývalá ministerka spravodlivosti bez akéhokoľvek problému a pochybností s plným svedomím a vedomím podporím a verím, že podporia ho aj kolegovia z klubu Ľudovej strany – HZDS. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej majú pán poslanec Vestenický, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Vestenický.

  • Pani profesorka, pani poslankyňa Tóthová, ctím si vás mnohonásobne ako odborníčku, ako poslankyňu, ako pedagóga, ako ženu. Ctím si vás, pretože máte prenikavý intelekt, rýchlo si osvojujete informácie a pohotovo reagujete. Ale dávate to nateraz, myslím si, do služby chybných predpokladov. Prosím, pamätajte na slová básnika. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka za slovo. Chcel by som sa opýtať pani poslankyne Tóthovej, či ide o 0,3 prípadu na deň, týždeň alebo mesiac, lebo som nerozumel tomu, myslím si, že na deň by to bolo málo. Pokiaľ je to na mesiac, tak to je extrémne málo. A zdá sa, že to je otázka skutočne na riešenie.

    A osobne si myslím, že neutrpí kvalita súdov, ani vojenských, ani civilných, pokiaľ k legislatívnemu zámeru pána ministra dôjde, zvýši sa, myslím, kvalita a hlavne využiteľnosť, efektivita, čo v tejto dobe, keď klesajú počty vojakov dole a je veľká preťaženosť civilných súdov, myslím si, je smerovanie tým správnym smerom, že tá efektivita a kvalita neutrpí. Takže osobne si myslím, že je to ešte predsa len pozostatok minulej doby, že neviem, či vojenské súdy vo svete teraz vôbec existujú alebo klesajú, či niekde vznikajú. Ale skôr očakával by som, že zanikajú.

    Takže tento legislatívny zámer pána ministra podporím, takže jeho podporu má takisto aj u mňa. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Halecký, pravdepodobne som sa nie dostatočne jasne vyjadrila, za čo sa ospravedlňujem, ale je to mesačne. Ono nebolo by ani logické, aby jeden sudca 29 a 30 prípadov denne vyriešil. Je to na mesiac. A ja si myslím, tak ako som už povedala, ako aj vy ste naznačili, je to skutočne veľký nepomer. Je to veľmi veľký nepomer, prihliadnuc ešte na tú okolnosť, že okruh právnych problémov, v rámci ktorých sa títo vojenskí sudcovia pohybujú, je veľmi úzky. Čiže námaha vyriešiť právny problém pred súdom je minimálna. Takže je tam ešte tolerancia a je tam priestor pre to, aby mohli pribrať aj riešenie problémov napr. trestného konania, súdneho, ktorý je veľmi obdobný a podobný rozhodovaniu vojenských súdov. Ďakujem.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásila spravodajkyňa. Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len pre poriadok vystupujem v rozprave, pretože v rámci rozpravy odzneli tu návrhy, a to pán poslanec Miššík navrhol, aby sme najprv hlasovali o bode c), pán poslanec Vestenický dal procedurálny návrh, v ktorom zmenil poradie hlasovania a určil, ako by sa malo hlasovať. Ja len chcem znova povedať, že úlohou gestorského výboru v zmysle rokovacieho poriadku je navrhovať spôsob hlasovania a poslanec môže vyňať na osobitné hlasovanie aj jednotlivé body. To znamená, ja navrhujem, aby sme hlasovali, tak ako navrhol gestorský výbor, teda spoločne, ako je to uvedené v bode a), ako je to uvedené v bode b), potom v bodoch c) a d) s tým, že uvidíme, podľa toho, ktoré návrhy schválime, ako budeme potom hlasovať o ďalších blokoch návrhu s tým, že budeme osobitne hlasovať aj o bode 36, aj o bode 60, tak ako to navrhol pán poslanec Vestenický, a budeme osobitne hlasovať aj o bode 61, ako to navrhol pán poslanec Mamojka, ktorý zároveň dal aj pozmeňujúci návrh. Takže môj návrh znie, aby sme sa pri hlasovaní riadili odporúčaním gestorského výboru, hlasovali v blokoch a hlasovali o jednotlivých bodoch tak, ako ich vyňali páni poslanci. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Laššákovej majú pán poslanec Miššík a pán poslanec Cabaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Miššík, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Musím konštatovať, že pani spravodajkyňa má plnú pravdu. V zmysle rokovacieho poriadku treba takýmto spôsobom postupovať. Ja som mal len trošku obavu z toho, keď pán poslanec Vestenický povedal, že je to procedurálny návrh a zároveň v tom procedurálnom návrhu chcel navrhnúť osobitne hlasovať napr. o bode 36. Ale ty si to upresnila, že to vynímaš ty, takže ty si to vyňala na osobitné hlasovanie. V tomto prípade niet čo namietať. A teda postup pri hlasovaní bude určite v poriadku. Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Nič?

    Pani poslankyňa Laššáková, chcete reagovať?

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa Laššáková bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pán navrhovateľ chce zaujať k rozprave stanovisko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, ja skutočne iba v stručnosti zareagujem na pána poslanca Miššíka ako prvého v poradí. Ja som trošku prekvapený tým, že práve pravicové spektrum dnešného parlamentu cestou poslancov SDKÚ a, je mi to avizované, aj cestou poslancov KDH chce zachovať vojenské súdy, nech už v pôvodnej polohe alebo v tej redukovanej, ako navrhuje pán generál Vestenický, pretože je nesporné, že vojenské súdy sú reliktom totalitného režimu. To je nesporné. My v krajinách Európskej únie, do ktorej aj Slovensko patrí, a stali sme sa členmi Európskej únie za predchádzajúcej vlády, sme sa zaviazali k určitým povinnostiam a k určitým štandardom, ktoré tam platia. A v krajinách Európskej únie nemáme vojenské súdnictvo. A ani v krajinách V-4 nie sú. Česi to urobili hneď. Poliaci to urobili tak, že majú s tým problémy doteraz. A poviem, akého charakteru sú, lebo s pánom generálom sme o tom rozprávali. Oni ich zrušili, ale vojenská loby vždy presadí presunutie účinnosti zákona o zrušení. Teda zákon je prijatý a každý rok sa presúva jeho účinnosť. Je to asi štvrtýkrát. Posledný minister spravodlivosti, ktorý tu bol na návšteve, profesor Ćwiaķalski povedal, že on to už nikdy neurobí, že by to predložil. Čiže my sme v tomto priestore Európskej únie poslednou krajinou, ktorá má tieto vojenské súdy.

    A ja by som predkladal návrh na zrušenie vojenských súdov. aj keby bola jurisdikcia vo vzťahu k policajtom. Poviem vám prečo. Teraz je štatistika 0,3 veci, ktorú robí vojenský sudca mesačne. A keď tam boli policajti, tak to boli tri veci mesačne. Čiže ani za existencie jurisdikcie vo vzťahu k policajtom nemali opodstatnenie už vojenské súdy. Ale ja súhlasím s tým, že pre mňa môže byť ten váš návrh určitým podnetom, aj pre vás nakoniec. A ja dokážem zariadiť cestou predsedov súdov, že vojenskí sudcovia, ktorí prídu do civilného rozhodovacieho procesu, do trestnej agendy okrem toho, že budú riešiť vojenské trestné veci, teda vojakov, budú riešiť aj policajtov, lebo teraz policajtov neriešia. Čiže my môžeme dosiahnuť to, čo vy práve chcete, že tých policajtov budú riešiť títo vojenskí sudcovia. A my môžeme krátkou novelou, a novela Trestného poriadku nás čaká, pretože čakáme na Ústavný súd v súvislosti so špeciálom, že urobíme v rámci vecnej a miestnej príslušnosti to, že trestné činy policajtov budeme koncentrovať na Okresný súd Prešov, kde prejdú vojenskí sudcovia z Vojenského obvodového súdu Prešov, na Okresný súd do Banskej Bystrice, kde prejdú vojenskí sudcovia z Banskej Bystrice, na Okresný súd Bratislava I, kde prejdú sudcovia Vojenského obvodového súdu Bratislava. Čiže dosiahneme to, čo vy chcete. Ja s tým súhlasím. A tam budeme mať túto špecializáciu, že vojenskí sudcovia, ktorí robili túto agendu do 1. apríla 2008, ju budú naďalej robiť na týchto súdoch, a nie už na vojenských súdoch, ale, samozrejme, budú riešiť aj ďalšie trestné veci, o čo mi hlavne ide. No takisto pokiaľ ide o Krajský súd v Trenčíne, aj v tomto sa dá urobiť novela Trestného poriadku, že teda policajné odvolacie veci budú koncentrované na Krajský súd do Trenčína, kde to budú robiť títo siedmi sudcovia z Vyššieho vojenského súdu Trenčín, ktorí tam prejdú.

    Ja si pána generála Vestenického vážim nielen ako človeka, ale aj ako vojaka a aj ako poslanca. Vážim si ho aj preto, že vždy má svoj názor na vec. S mnohými názormi, sme debatovali, v dialógu súhlasím, myslím, vo všeobecnosti. S týmto, samozrejme, jeho prednesom premietnutým do tohto pozmeňujúceho návrhu nemôžem súhlasiť, pretože zrušením vojenských súdov nezaniká agenda vojenského súdnictva, agenda trestných činov vojenských. Ona nezaniká. Túto agendu budú vybavovať zákonom stanovené okresné súdy a vojenskí sudcovia. A aj v prípade vojny a vojnového stavu môže minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany navýšiť počet týchto sudcov, ktorí budú riešiť vojenské trestné činy. Čiže nič sa nemení. Jednoducho dostaneme len do reálneho výkonu týchto sudcov, ktorí berú o 10 000 väčší plat a robia 0,3 veci. O nič iné mi nejde. Nevnášam tu politiku, chceme odbúrať stav nevybavených vecí.

    Ja súhlasím s procesným postupom, ktorý vychádza z gestorského výboru. Súhlasím s tými pozmeňujúcimi návrhmi tam v tej časti, kde teda sa mení nástupnícky súd, že nebude vo Zvolene, ale v Banskej Bystrici.

    A súhlasím aj s tým, čo navrhol pán poslanec Mamojka. Tam tieto dni treba na ten výpočet, na čo v podstate upozornil aj pán generál vo svojom návrhu.

    Ja si myslím, že keď ten materiál prejde, pomôžeme slovenskej justícii, pomôžeme v konečnom dôsledku občanovi Slovenskej republiky, ktorý čaká roky na svoj súdny spor, aby bol ukončený. Toto nie je jedno z opatrení, my sme do výkonu súdnictva dostali už 150 nových ľudí. A toto bude ďalších 20 ľudí. Robíme celý rad iných opatrení, procesných, organizačných, kontrolno-riadiacich, posilňujeme postavenie predsedu súdu, no proste celú škálu a toto je jeden z týchto momentov a prvkov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pani spoločná spravodajkyňa, chcete záverečné slovo? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračovať budeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 845. Spoločná správa výborov je uverejnená ako tlač 845a.

    Znovu prosím pána ministra spravodlivosti Štefana Harabina, aby teraz odôvodnil tento vládny návrh zákona.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hlavné ciele navrhovanej právnej úpravy sú zabezpečiť, aby bol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania do vlastných rúk, zabezpečiť, aby bolo možné rozsudok o plnení zo spotrebiteľskej zmluvy vždy napadnúť žalobou o zrušenie na všeobecnom súde, ak boli porušené právne normy na ochranu spotrebiteľa, dosiahnuť, aby rozhodcovský súd prihliadal na ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a záväzných právnych aktov Európskeho spoločenstva, ktoré sú určené na ochranu spotrebiteľa, dosiahnuť rovnakú úroveň ochrany spotrebiteľa, aká je garantovaná už podľa úpravy de lege lata v prípade porušenia boni mores, teda dobrých mravov.

    Hlavný cieľ navrhovanej právnej úpravy je posilniť prvky určené na ochranu spotrebiteľa v rámci rozhodcovského konania, ktoré ako alternatíva voči občianskemu súdnemu konaniu predstavuje efektívny prostriedok vymožiteľnosti práva.

    Pokiaľ ide o spotrebiteľské vzťahy, niektoré prvky rozhodcovského konania sú totiž neudržateľné, jednak z pohľadu záujmu spoločnosti na ochranu spotrebiteľa a jednak so zreteľom na judikatúru Európskeho súdneho dvora v tejto oblasti.

    Jedným z cieľov je aj, aby bol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania do vlastných rúk. Doterajšia právna úprava umožňuje dokonca aj doručovanie písomností len tým, že sa odošlú na adresu účastníka, čo pri možnosti rozhodovania bez pojednávania nepredstavuje žiadnu ochranu účastníka rozhodcovského konania.

    Ďalším z cieľov je, aby každý rozhodcovský rozsudok, ktorým sa nereflektovalo na ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa, mohol preskúmať súd. Sudca všeobecného súdu je povinný ex offo určiť nečestné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Obdobná povinnosť sa navrhuje aj rozhodcovskému súdu, ktorý bude mať povinnosť prihliadať na ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a záväzných právnych aktov Európskeho spoločenstva určených na ochranu spotrebiteľa, čím sa môže dosiahnuť minimalizovanie počtu žalôb o zrušenie rozhodcovských rozsudkov. Pre prípad, ak by sa tak nestalo, teda ak by rozhodca neprihliadal na ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a záväzných právnych aktov Európskeho spoločenstva určených na ochranu spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní, navrhuje sa, aby bolo možné rozsudok o plnení zo spotrebiteľskej zmluvy napadnúť žalobou o zrušenie na všeobecnom súde, ak boli porušené právne normy na ochranu spotrebiteľa.

    Stanovisko k spoločnej správe. Predkladateľ návrhu súhlasí s pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti spoločnej správy výborov Národnej rady okrem pozmeňujúceho návrhu v bode 9. Predkladateľ apeluje najmä na nutnosť prijať pozmeňujúci návrh v bode 7, pretože je akútne potrebné riešiť problémy, ktoré sa vyskytli v praxi. Pokiaľ ide o článok II, po zavedení meny euro nastal stav, že nie je možné splniť podmienky na založenie spoločnosti, t. j. nie je možné zaplatiť poplatok v kolkoch alebo v hotovosti súčasne pri podaní návrhu na zápis spoločnosti. Tento stav nastal novelou zákona o súdnych poplatkoch. Pokiaľ ide o článok III, pozmeňujúci návrh rieši súbeh zápisov majetku do jednotlivých súpisov v rôznych konkurzných veciach a odstraňuje právnu neistotu osôb, ktorých sa takýto zápis týka, a ukladá povinnosť osobám, ktoré súpis vyhotovili. Navrhuje sa, aby rozhodujúcim momentom pre posúdenie práva bolo zverejnenie zápisu majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Mojmírovi Mamojkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som prezentoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 5. decembra 2008 č. 1206 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon v znení zákona č. 521/2005 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, a to uznesením č. 456 z 20. januára 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, a to uznesením č. 179 z 28. januára 2009, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 9 pozmeňujúcich návrhov, sú veľmi obsiahle a detailne odôvodnené, reprezentujú v spoločnej správe 9 alebo 10 strán. Máte ich všetci pred sebou, ste s nimi oboznámení, takže nebudem ich tu detailne čítať a zdôvodňovať. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: a) spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, b) osobitne o bodoch 6 a 8 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, c) osobitne o bode 7 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho, d) osobitne o bode 9 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z., vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z., v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 2. februára 2009 č. 562. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. To je všetko.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Hlásite sa do rozpravy, pani poslankyňa Laššáková? Ďalej, má ešte niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy? Ak nie, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. A pani poslankyňa Laššáková má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ja by som chcela podať krátky návrh a vyjadriť sa k návrhom, ktoré sú v spoločnej správe, a to k bodu 7 čl. II. Pri prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní bol na hospodárskom výbore a do spoločnej správy sa dostal pozmeňujúci návrh, ktorým sa návrh zákona dopĺňa ďalším článkom II a článkom III. Článok II rieši súdne poplatky, ako tu už aj pán minister uviedol, pretože do 1. januára roku 2009 súdy prijímali platby súdnych poplatkov v kolkoch a v hotovosti do výšky 25 000 korún, po zmene legislatívy je v súčasnosti taký stav, že poplatok pre prvozápis družstva, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, ako aj spoločnosti s ručením obmedzeným je stanovený výške 331,5 eura a pri založení akciovej spoločnosti je poplatok vo výške 829,5 eura, súdy umožňujú navrhovateľovi zaplatiť poplatok v kolkoch vo výške 300 eur a nad túto výšku nemôžu už prijímať žiadne platby a to spôsobuje v praxi problém. Ja navrhujem teda vyňať na osobitné hlasovanie v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku z článku VII článok II s tým, že keďže článok III obsahuje aj články II aj III, ja navrhujem, aby sme osobitne hlasovali o článku II. A zároveň pre poriadok chcem upresniť, že pred odôvodnením v spoločnej správe k týmto pozmeňujúcim návrhom je uvedené, že zároveň sa mení aj názov zákona. A ja tu by som chcela upresniť, a vyňala som na osobitné hlasovanie len článok II, že pokiaľ rozhodneme hlasovaním o tom, že tento pozmeňujúci návrh, a teda článok II bude schválený, pre poriadok bude potrebné aj upresniť návrh zákona tak, že bude znieť: „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z. a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch.“ To je celé na upresnenie. Keďže ide len o návrh, čo sa týka hlasovania vo vzťahu k spoločnej správe, nedávam ho teda v písomnej podobe. Ďakujem a prosím o podporu môjho návrhu.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Laššákovej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister ako navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Keďže nám ostala posledná minúta do skončenia, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme prebrali ešte

    informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2008 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2009.

    Je to materiál, ktorý má tlač 909.

  • Súhlasné odpovede z pléna.

  • Slovo má podpredseda vlády a minister spravodlivosti. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci, ďakujem vám skutočne za priestor, ktorý presahuje aj rámec 19.00 hodiny, pretože by som sem musel prísť zajtra znovu o deviatej.

    Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady na podklade § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorého ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.

    V hodnotenom období vláda prijala a bolo publikovaných 34 aproximačných nariadení vlády uvedených v prílohe č. 1.

    V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády, ktoré vláda predpokladá prijať v prvom polroku 2009. Celkom ide o 31 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcií európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.

    V súlade s ustanovením § 4 ods. 3 už citovaného zákona má Národná rada možnosť požiadať vládu Slovenskej republiky, aby právnu úpravu navrhovanú vo forme aproximačného nariadenia predložila ako vládny návrh zákona. Informácia v predloženom znení bola vládou schválená 14. januára 2009.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu a schválenie predmetného uznesenia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo dávam poverenému členovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Jánovi Babičovi, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som podal spravodajskú informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky za II. polrok 2008 a o pripravovaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2009.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 19. januára 2009 č. 945 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Informáciu predkladá vláda Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V polročných intervaloch je vláda písomne povinná informovať Národnú radu Slovenskej republiky o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období a súbežne predložiť zámer ich prijímania v najbližšom polroku. Platný zákon vymedzí oblasti, v ktorých vláda môže nariadenie vydávať, podmienky ich vydávania a tiež kontrolný mechanizmus. Uvedená povinnosť vlády je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu.

    Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenie predložila ako návrh zákona.

    V hodnotenom období bolo prijatých 34 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Je predpoklad, že v I. polroku tohto kalendárneho roka bude prijatých 31 nariadení daného druhu. Väčšina z nich bola aj bude z oblasti pôdohospodárstva, životného prostredia, dopravy a technických predpisov.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu vlády 27. januára 2009 na svojej 71. schôdzi a uznesením č. 556 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň prerušujem aj rokovanie 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny, pokračovať budeme podľa dohodnutého programu.

    Prajem príjemný večer všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.