• Príjemný deň, vážené kolegyne, kolegovia, otváram štvrtý rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie požiadali podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a poslanci Pavol Abrhan, Ferdinand Devínsky a Boris Zala.

    Ak dovolíte, teraz pristúpime podľa schváleného programu k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 219/2006 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento zákon máme označený ako parlamentnú tlač 838 a spoločná správa z výborov je uverejnená ako tlač 838a.

    Pán minister Jaroslav Baška, prosím, aby ste tento vládny návrh zákona odôvodnili.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, účelom návrhu zákona je predovšetkým zmeniť súčasnú právnu úpravu tak, aby účastníkovi protikomunistického odboja politickému väzňovi bolo priznávané postavenie veterána protikomunistického odboja. Odstráni sa tým systémová chyba, ktorá vznikla zlúčením dvoch rôznych kategórií osôb, a to tých, ktorí so zbraňou v ruke bojovali proti fašizmu, resp. sa zúčastnili na vojenských misiách, a na druhej strane s osobami, ktoré sa zapojili do protikomunistického odboja. Nadobudnuté práva pri poskytovaní rekreačnej kúpeľnej starostlivosti sa zachovávajú a bude ich naďalej finančne zabezpečovať ministerstvo obrany.

    V návrhu zákona sa upravuje konanie o priznaní postavenia vojnového veterána in memoriam osobe, ktorá zahynula pri plnení služobných povinností alebo v súvislosti s nimi. Z dôvodu navrhovanej právnej úpravy bolo nevyhnutné novelizovať aj ďalšie predpisy, upravujúce predpisy, ktorých sa táto novela zákona týka.

    Návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti, postavenie žien a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Ministerstvo obrany akceptuje pripomienky zo spoločnej správy výborov.

    Vážený pán predseda, vážené páni poslankyne, poslanci, chcem vás požiadať o schválenie tejto predloženej novely. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Emilovi Vestenickému so žiadosťou, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1194 zo 4. decembra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 219/2006 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, ako ich máte uvedené v tlači 838, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali tento návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Všetky výbory Národnej rady, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s ním a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť tak, ako ho máte uvedený v tlači 838 a v správe 838a v bodoch 1 až 4.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som písomne nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Neregistrujem žiadnu prihlášku, takže mi dovoľte uzatvoriť možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi.

    Ale pán minister ešte zostane, pretože pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na vyslanie vrtuľníkovej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine.

    Parlamentná tlač má č. 888 a správa výboru 888a.

    Pán minister Baška, prosím, aby ste aj tento materiál uviedli.

  • Áno, ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, predkladám vám na schválenie materiál Návrh na vyslanie vrtuľníkovej jednotky ozbrojených síl SR do vojenskej operácie EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine.

    V predkladanom materiáli navrhujeme vyslať vrtuľníkovú jednotku ozbrojených síl v počte do 35 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky s dvoma dopravnými vrtuľníkmi typu MI 17 s požadovaným vojenským výstrojom a materiálom na dobu od 19. februára do 15. júna 2009, čiže na tri mesiace. Hlavné úlohy vrtuľníkovej jednotky v priestore operácie budú transportné lety, špeciálne lety na základe rozhodnutia veliteľa EUFOR a výcvikové lety. Jednotka bude pôsobiť na území celej operácie ALTHEA v Bosne a Hercegovine vrátane ostatného územia Balkánu.

    Náklady na vyslanie a udržateľnosť vrtuľníkovej jednotky počas tých troch mesiacov vo výške 1 033 869 eur (čiže 31 146 225 Sk) budú hradené z rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky z kapitoly, z časti rozpočtu Operácie mimo územia štátu.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o súhlas s vyslaním tejto vrtuľníkovej jednotky ozbrojených síl do vojenskej operácie EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine.

    Ďakujem veľmi pekne za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Martinovi Fedorovi a podá nám správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som prečítal správu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania tohto návrhu.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z januára 2009 pridelil návrh na vyslanie vrtuľníkovej jednotky ozbrojených síl do vojenskej operácie EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine Zahraničnému výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.

    Zahraničný výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokovali návrh na vyslanie vrtuľníkovej jednotky do vojenskej operácie EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním vrtuľníkovej jednotky ozbrojených síl do vojenskej operácie v Bosne a Hercegovine. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Áno, ďakujem. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa opäť, kto sa hlási do rozpravy ústne? Neregistrujem žiadnu prihlášku, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi a ďakujem aj spravodajcovi.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 903.

    Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 913.

    Pán poslanec, máte slovo a odôvodnite svoj návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dobré ráno, veľmi sa teším, že je tu opäť veľký počet poslancov, ktorých zaujímajú moje návrhy zákonov, ktoré, si myslím, že sú celkom dobré.

    Dnes budem stručnejší, lebo včera sme podstatu veci podchytili mojou novelou zákona o samospráve vyšších územných celkov, kde som navrhoval, aby nebola zlučiteľná funkcia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s funkciou predsedu vyššieho územného celku. Dnešný môj návrh je v podstate obdobou, len sa dotýka väčšieho okruhu ľudí, teda nie ôsmich predsedov samosprávnych krajov, ale veľkého počtu primátorov a starostov miest a obcí.

    Dnes platná legislatíva umožňuje vykonávať starostom súčasne aj funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ja som včera vysvetlil, prečo si myslím, že nie je dobré, keď takúto funkciu naraz môže vykonávať aj predseda vyššieho územného celku, a veľmi stručne odôvodním, prečo si myslím, že by to nemal robiť ani primátor, ani starosta.

    Myslím si, že ak by sme mali zamedziť akémusi klientelizmu, tak musíme si povedať, že určite ten, ktorý tu sedí a je primátorom, nehovorím teraz o starostoch malých obcí alebo menších obcí, tak má určite vyššie možnosti preferovať svoje mesto vo vzťahu k získavaniu nejakých výhod, ktoré, nehovorím, že sú výhodami, ktoré sú v rozpore so zákonom, ale určite sú výhodami, ku ktorým prichádza práve kvôli tomu, že je napríklad z niektorej koaličnej strany. A to je jedno, či sme boli pri moci my, alebo ste pri moci dnes vy, vládna koalícia.

    Ďalej, nemyslím si, že je dobré, ak tak závažné funkcie, ako primátorov miest, primátorov krajských miest, starostov väčších obcí, možno to môže byť trošku diskutabilné u starostov menších obcí, o tom predpokladám, že pán kolega bude hovoriť v rozprave alebo vo faktickej poznámke, myslím si, že nie je správne, pokiaľ niekto vykonáva viac takýchto vážnych funkcií a poberá za ne plat z verejných zdrojov, opakujem, plat z verejných zdrojov, neobmedzený plat z verejných zdrojov. Potom nastáva situácia, keď v krajskom meste, poviem príklad, v krajskom meste Nitra, keby bol primátor mesta Nitry Jožko Dvonč zároveň poslancom parlamentu, tak by mal 150 % platu premiéra Slovenskej republiky, čo podľa mňa nie je v poriadku, lebo premiér sa narobí, tak ako Mikuláš Dzurinda, aj terajší premiér sa narobí, dosť na to, aby teda mohol mať aj vyšší plat. Ale – to uznáme všetci, že? – ale zároveň uznajme, že to nie je normálne, aby niekto vykonával nielen dve, možno niekde aj tri funkcie, aj to sa stalo, môžeme ísť aj do vlastných radov. Prednedávnom to dokázal Martin Kuruc, ktorý vykonával až tri funkcie a prejavilo sa to aj v jeho plate, je to môj kamarát, bývalý kamarát aj terajší kamarát, ale musím povedať, že naozaj aj pri jeho ročnom príjme to bolo vidieť, že mal vlastne najvyšší príjem v Národnej rade Slovenskej republiky a takmer všetky príjmy boli z verejných zdrojov. Takže Martin to stíhal, je šikovný človek, ale nemyslím si, že je to dobré.

    Nehovoriac o tom, že tu ide o zvýhodnenie aj politické. Včera som o ňom nehovoril a dnes to poviem. Je to aj vnútri politických strán zaujímavý fenomén. Včera nám povedali priatelia z Kresťanskodemokratického hnutia, že oni to majú vnútorne usporiadané v stanovách. Vilo, ja som povedal, že SMER to má vysporiadané, neviem, či v stanovách, ale určite úzus majú, že jednoducho predseda vyššieho územného celku nemôže zároveň byť poslancom parlamentu.

    Ja si myslím, že som včera povedal dôvody, dnes som ich zopakoval. Bol by som veľmi rád, napriek tomu, nechcel som pôvodne, napriek tomu, čo mi napísal ZMOS a čo všetkým nám napísal ZMOS, by som sa chcel dotknúť len poslednej veci, a to je naozaj to vyjadrenie tohto významného Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré má miesto nielen na slovenskej občianskej scéne, verejnej scéne, ale nakoniec aj v politickej scéne. Je to naozaj záujmové združenie, je to združenie ľudí, ktorí pre túto republiku robia veľa a ich názor je aj pre mňa podstatný.

    Musím však povedať, že som očakával uvedenie iných dôvodov ako to, že mi priložia tabuľku s tým, že ktorý poslanec starosta koľkokrát hlasoval a koľkokrát bol prítomný v parlamente. Priatelia, o to tu vôbec nejde. Ja som povedal, že som zároveň členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a mňa zaujíma to, či táto funkcia môže niekoho zvýhodniť oproti iným kolegom v parlamente, alebo nie. Osobne si myslím, a myslí si to väčšina ľudí v tejto snemovni, že je to určite zvýhodnenie.

    Chcem zároveň povedať na stanovisku ZMOS-u, že je pekne napísané, ale vôbec sa netýka tej zásadnej otázky, ktorú som tu položil, a to bolo, aj včera som o tom hovoril, že dnes my poslanci parlamentu tu máme nie zastupovať regióny a vybavovať v „pašálikoch“ to, že niekto dostane čističku odpadovej vody a podobne. Toto nie je náš problém. Toto je problém samosprávy, či už na úrovni vyššieho územného celku, alebo na úrovni miest a obcí. Majú na to financie, majú decentralizované kompetencie, my tu máme robiť zákony, aby ľudia v tejto krajine mohli žiť lepšie, a my tu robíme zákony pre celú Slovenskú republiku.

    Z tohto pohľadu si myslím, že aj rozličné ataky, ktoré boli v poslednej dobe od niektorých funkcionárov, ktorých sa to dotýka, na moju adresu, nie sú namieste. Ja nie som konfrontačný. Aj včera by som bol rád, keby som mohol s kolegom Tiborom Mikušom o téme hovoriť. Dnes tu zas nie je, tak neviem, či stíha aj Národnú radu, aj výkon svojej funkcie v rámci Trnavského samosprávneho kraja. Nevidím ho tu. Včera tu nebol, dnes nie je, tak neviem, ale v dobrom to myslím. Rád by som s Tiborom hovoril, lebo si myslím, že je to múdry človek, a rád by som prijal od neho nejaké podnetné veci.

  • Reakcia z pléna.

  • Včera tu bol, Janko, áno? Dobre, ďakujem pekne. Ale keď som ja hovoril, tak tu nebol.

    No takže chcem snáď ešte alebo rád by som ešte povedal na záver, naozaj to, čo som nemohol v tejto novele urobiť, napriek tomu, že som mal ten pocit, že toto môže byť drobný nedostatok tejto novely, a to starostovia malých obcí. Viete, zákon o obecnom zriadení tak, ako je napísaný, mi nedovoľuje rozlišovať medzi primátorom krajského mesta, starostom veľkej obce a starostom malej obce. A uvedomujem si, že to môže byť hendikep tohto návrhu, pretože starosta malej obce, ktorá má 200 duší, a je tam na úväzok, no, aký by to bol konflikt záujmov, aj keď si uvedomujem zásadnú podstatu, ktorú som hovoril, že aj ten môže pre tých 200 duší vybaviť tuto v parlamente cez pána ministra nejaké „pašáliky“ a nejaké výhody, ktoré nie sú, opakujem, nie sú ani trestnoprávneho charakteru, ani v rozpore so zákonom, ale je to výhoda oproti tým, ktorí tu nie sú.

    Ľubo Petrák, ty si slušný človek, ale potom mi povedz, že či si niečo naozaj pre obec nevybavil navyše, keď si tu? Ak si nevybavil, tak ťa zožerú ľudia, ak si vybavil, tak to povedz, potom ťa zožeriem ja.

    Chcem vás poprosiť o podporu môjho návrhu zákona a dúfam, že budete hlasovať aj za ten včerajší a za ten dnešný tak, aby prešiel a aby sme mali možnosť umiestniť viac ľudí do verejnej správy, ktorí si to zaslúžia a ktorí tú prácu vedia vykonávať tak, že nemajú zdvojené alebo strojené funkcie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, teda ústavnoprávny, pánovi Gáborovi Gálovi, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán navrhovateľ, ešte stály, malý, opozičný?

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam túto spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že návrh zákona obsahuje z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z obsahu ustanovení možno vyvodiť, že návrh zákona nie je v rozpore s ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. V súlade s doložkou finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, ako i vyjadrením Ministerstva financií Slovenskej republiky možno konštatovať, že návrh predmetného zákona nemá dopad na verejné financie. Neovplyvní hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, životné prostredie ani zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem za spravodajskú správu.

    Otváram rozpravu. Prihlášku do rozpravy som písomne nedostal. Teda dávam možnosť, aby sme sa prihlásili do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Petráka. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Myslím, že som bol aj tak nepriamo, možno aj priamo vyzvaný od pána predkladateľa na nejakú reakciu, takže ja sa reakcii na tento zákon určite v žiadnom prípade nebudem brániť. No je to, samozrejme, otázka pohľadu a ja nemám vo všetkých veciach absolútne totožný pohľad s predkladateľom. Myslím si, že ten problém je podstatne komplikovanejší a že toto vysporiadanie sa s týmto problémom je príliš zjednodušené a dokonca by som povedal, že je takým útokom odboku. Ja poviem prečo.

    Pán predkladateľ, vravel si, že stanovisko ZMOS-u nie je nejakým spôsobom obsahovo dobre podložené, ale ja osobne si myslím, že to stanovisko je veľmi dobré, a ja budem vo svojom vystúpení niekoľkokrát dnes z neho citovať.

    Ale vrátim sa k tomu, prečo to považujem za taký obchvat a pokus riešiť nejaké veci odboku. Máme zákon o konflikte záujmov, to je ten zákon s tým komplikovaným názvom, ktorý riešime v rovnakom výbore, ktorého sme obaja členovia, a v podstate vieme, že tam sú vymenované funkcie, ktoré sa nemôžu vykonávať súčasne. To je podstata obmedzenia výkonu funkcie verejných funkcionárov, pokiaľ ide o parlament, ale aj všetky ostatné úrovne. Tuto to nie je zahrnuté. Možno si myslíš, že nemáš dosť politickej sily, možno nie je politická vôľa, možno to nie je ani potrebné a tento návrh nie je správny, a preto hľadáš riešenie, ako neísť cestou ústavného zákona, ktorým je zákon o výkone funkcie verejných funkcionárov, ale ísť cez novelizáciu 369-ky o obecnom zriadení.

    No ale ja sa vrátim do debát, ktoré boli pred prijatím zákona o konflikte záujmov. Záver tohto stanoviska ZMOS-u, ktorý je uvedený, jasne hovorí: „V roku 2002 v súvislosti s poslaneckým návrhom ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov jeho predkladateľ Dr. Orosz pripustil, že nejde v prípade súbežného výkonu funkcie poslanca Národnej rady a starostu obce za klasický prípad nezlučiteľnosti funkcií, a preto bolo toto ustanovenie z návrhu vypustené.“ To znamená, tieto debaty tu prebiehali ix rokov dozadu a ja osobne si nedovolím povedať, že názory Dr. Orosza, ktorý bol predsedom ústavnoprávneho výboru, ktorý je dneska ústavným právnikom, sú názory, ktoré sú laické. Ako myslím si, že je to vysoko odborný názor, ktorý si ja vážim, a jednoducho, ak vtedy sa preukázali odborné rozpory pri posudzovaní tejto veci, tak dneska na to ísť nejakým obchvatom sa mi nezdá úplne kóšer a považujem to za neúprimné, tak ako to povedal včera Vilo Jasaň, a považujem to za politicky účelové, čo budem dokumentovať na nasledujúcich faktoch.

    Tie nasledujúce fakty sú úplne jednoznačné. Zoberte si, priatelia, kolegyne, kolegovia, výpis starostov a primátorov, ktorí sú z vládnej koalície a z opozície. Vládna koalícia šesť, opozícia jeden. Špeciálne poviem, SDKÚ ani jeden. No, čo si mám o tom myslieť? Je to úprimný odborný problém, ktorý ideme riešiť, alebo je to problém politický, keďže my nemáme žiadneho, nás sa to nedotýka, no tak ich trošku prevetráme. Tu si myslím, že to je absolútne jasne politická hra, ktorú v takejto podobe musím úplne jednoznačne odmietnuť.

    Ak, pán kolega, hovoríš úplne jasne o tom, že v parlamente sa dajú niektoré veci zariadiť a že je to svojím spôsobom o politickom klientelizme, no ja sa ťa idem spýtať – a poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec vyššieho územného celku nemá presne takú istú možnosť ovplyvňovať chod veci verejných na regionálnej a komunálnej úrovni?

  • Reakcia poslanca.

  • No ak bude nasledovať ďalšia novela, no tak by som bol vcelku rád, aby sme pomenovali problém ako úplne komplexne. Ale ja ti poviem, prečo to nie je predložené v tomto zákone. Lebo ak si zoberiem počty, tak poslancov, ktorí sú v týchto orgánoch za opozíciu, je šestnásť a poslancov, ktorí sú v týchto orgánoch za koalíciu, len trinásť. Takže je to politická hra, lebo tam by sa vás to dotklo, alebo je to odborný problém, ktorý mohol byť predložený komplexne? No, urobte si všetci o tom svoj názor, je to úplne jednoznačná politická hra.

    Ak dovolíte, ja sa dotknem aj niektorých ďalších vecí, ktoré sa týkajú dôvodovej správy a tvojho úvodného vystúpenia. Ja som ho veľmi pozorne počúval a my máme za sebou rad diskusií na túto tému, nakoľko obaja sme členovia ústavnoprávneho výboru aj výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, to znamená, že o týchto problémoch diskutujeme dva a pol roka, permanentne hľadáme riešenie, ako vylepšiť aj tieto zákony, ktoré upravujú tieto veci.

    Budem sa dotýkať teraz dôvodovej správy: „Na základe praktických skúseností s niekoľkoročným fungovaním obecnej samosprávy je nevyhnuté rozšíriť okruh nezlučiteľnosti výkonu funkcie starostu, primátora obce s výkonom funkcie poslanca Národnej rady.“ Povedz mi rad praktických skúseností, ktoré by vyvolávali celospoločenskú potrebu riešenia tohto problému? No ja ak budem akokoľvek loviť vo svojej pamäti, nájdem možno jeden prípad. A to je prípad exposlanca Danka a primátora mesta Poprad, ktorý bol široko medializovaný ohľadne dotácie na halu a bolo to aj v súvislosti s kupovaním poslancov. Toto je jediný prípad. Vtedy ste ten problém neriešili, lebo ste to potrebovali nejakým spôsobom využiť? Ak toto považujete aj z vašej strany SDKÚ za splácanie morálneho dlhu, po ktorom volá Daniel Lipšic, ako beriem to. Beriem to ako splácanie morálneho dlhu, ktoré je z vašej strany potrebné, ale potom nech nemá predseda SDKÚ problém sa postaviť za tento rečnícky pult a povedať, áno pochybili sme, je to náš morálny dlh a ideme ho splácať. Nie je potreba...

  • Nie je potreba predkladať takéto zákony poza búčky.

    A, pán poslanec, ja si ťa aj z odbornej stránky vysoko vážim, ale myslím si, že túto nadprácu, stranícku nadprácu, ty nepotrebuješ robiť.

  • S faktickou... Pardon, nech sa páči.

  • Ešte pokračujem, ak dovolíte, pán podpredseda.

  • Reakcia poslanca.

  • Nemám problémy s tým, že by som to mal pripravené, takže, pán kolega, môžeme ísť aj na ďalšie odborné veci a to je, znovu z dôvodovej správy budem citovať: „Oddelenie výkonnej moci od zákonodarnej so zvýšením nezávislosti v rozhodovaní samosprávnych orgánov má zamedziť klientelizmu a zvýhodňovaniu jedných na úkor iných.“ Ja som to už pomenoval. V tomto skutočne nevidím absolútne žiaden problém, ale myslím si, že ten problém ani reálne neexistuje, lebo ak by existoval, aj stanovisko ZMOS-u by bolo trošku iné. V Rade ZMOS-u, kde je vyše sto starostov a primátorov, je možno päť za vládnu koalíciu.

    Pán kolega, ty si skutočne myslíš, že v stočlennom zastupiteľskom orgáne samosprávy, kde je od nezávislých po vašich starostov a primátorov, by sa nenašli hlasy, ktoré by pomenovali tento problém, ak by skutočne existoval? No ja si myslím, že by sa určite našli a to stanovisko ZMOS-u by nebolo také, ako je.

    V stanovisku ZMOS-u sa hovorí: „Niektoré mimovládne organizácie veľmi citlivo vnímajú, že je mimoriadne ťažké vykonávať takéto funkcie súčasne.“ A stanovisko ZMOS-u hovorí aj ďalej: „Podotýkame, že ani jeden z predstaviteľov v týchto organizáciách si to nevyskúšal v praxi.“ Vyslovuje v nej tiež vlastné presvedčenie, že „verejný funkcionár môže naplno vykonávať zodpovedne len jednu z týchto funkcií“. A ja sa spýtam, ako riešenie tlaku mimovládnych organizácií, kde sa poukazuje na to, že sú to skúsení 20-roční analytici so širokým odborným rozhľadom a so širokými životnými skúsenosťami, ktorí môžu zodpovedne posudzovať veci verejné, že títo ľudia majú ovplyvňovať výrazne verejnú mienku? Ja sa nebránim debatám o tomto probléme. Ako áno, môže nastať situácia, že to môže byť problém. Nebránim sa tomu a poďme možno aj predchádzať problémom, ale nie je to problém tak, ako je pomenovávaný dneska, lebo ten problém reálne neexistuje.

    Ak dovolíte, ja sa dotknem ešte niektorých súvislostí, či má sedieť starosta, primátor, a včera sme aj otvárali otázku iných funkcií, možno šéf VÚC-ky, ale otváral tu kolega Jasaň aj otázku, ako je to s inými funkciami. Nie funkciami, ale povolaniami, aby som bol úplne presný, právnici. Diskusia sa viedla v tom duchu, že podstata problému nie je v tom, že či nejakú činnosť vykonávam, ale či mám z nej benefity a či mám právo čerpať plat dvakrát z verejných zdrojov, asi tak by som to povedal. Otázku čerpania dvojnásobného platu alebo dvakrát platu z verejných zdrojov sa dá upraviť nejako inak, ale na druhej strane si myslím, že toto nie je jediný problém.

    Ak budeme hovoriť o otázke benefitov a ak má byť jediným benefitom nejaký čiastkový plat alebo aj keď plný plat starostu obce, mestá, mestskej časti a keď túto činnosť vykonáva v prospech občanov, no ja v tom nevidím absolútne žiaden problém. Ak je to problém, že sú to výdavky z verejných zdrojov, no obmedzme to a myslím si, že s tým nikto nebude mať zásadný problém. Ak je to problém, že sú to výdavky z verejných zdrojov, no obmedzme to a myslím si, že s tým nikto nebude mať zásadný problém.

    Ale ak budeme obhajovať právnikov, ktorých tu relatívne veľa sedí, v tejto miestnosti, no tak povedzme, že či sa dá dosiahnuť pri plnohodnotnom vykonávaní funkcie poslanca Národnej rady šesťmiliónový príjem ako advokát. No ak to nie je niečo iné za tým, ak nerobí celý tím ľudí na tom, tak nemôže plnohodnotne ten človek zarobiť šesť miliónov korún.

  • Reakcia poslanca.

  • Ja nezávidím, ale hovorím, že ak budeme hovoriť o benefitoch, ak budeme hovoriť o benefitoch, no tak to porovnávajme. Toto nie je otázka závisti, to je otázka postavenia tvojej otázky, či môžeme naraz vykonávať – a či je na to dostatok kapacít – dve funkcie a byť plno vyťažení. Ak vykonávanie funkcie poslanca Národnej rady, kde je ten príjem na úrovni zhruba 600-tisíc slovenských korún v plate, ak 10-násobok zarobím ako advokát, no tak potom asi na 10 % vykonávam funkciu poslanca Národnej rady. Tak tu potom si povedzme, aká je tá miska váh a na ktoré veci ideme poukazovať a na čo ideme útočiť. Ako ten problém je ďaleko, ďaleko širší a ďaleko komplexnejší.

    Poďme postaviť otázku, že či funkcie starostov a primátorov môžu byť prínosom aj pre Národnú radu. Ja som tu označovaný aj v rámci svojich kolegov z poslaneckého klubu za zmosáka, ktorý presadzuje záujmy obcí a miest, tu to zásadne odlíšim, presadzuje záujmy obcí a miest, nie záujmy svojej obce, aby sme si úplne jasne rozumeli. To znamená, že keď bojujem za záujmy obcí a miest, za to, aby ľudia vo svojich domovoch žili slušne, mali zabezpečený odvoz smetí, svietenie, dobrú technickú infraštruktúru, aby tá kvalita života sa zvyšovala, to je závada? Je to ďaleko škodlivejšie, ako keď niekto hrá celé svoje obdobie pôsobenia v Národnej rade na svoje triko a stará sa len o to, aby zarobil sám pre seba. No ja si to osobne nemyslím a myslím si, že každý primátor a starosta, ktorý je tu, je prínosom pre túto Národnú radu, lebo omnoho bezprostrednejšie prenáša aj podnety od občanov a problémy, ktoré sa dotýkajú reálneho života občanov, do Národnej rady. Ak je toto problém, ak má byť Národná rada orgán odtrhnutý od reálneho života, no poďme to urobiť. Ale postavme si, že či toto je naším cieľom.

    Dámy a páni, mohol by som hovoriť o týchto veciach hodne dlho, ale myslím si, že podstatné, čo som chcel povedať, bolo vypovedané. Poďme hľadať riešenia, ktoré pomôžu tejto krajine, nepoďme politikárčiť. To je všetko.

  • S faktickými poznámkami – páni poslanci Ďuračka, Gabura, Bauer, Fronc, Vaľová. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pani Sabolová, pán Janiš, registrujem ešte, ďakujem. Aj pani Sabolovú, keby sme tam... Dobre, takže posledná bude pani Sabolová, áno, siedma. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámku.

    Slovo má pán poslanec Ďuračka.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán poslanec Petrák veľmi dobre na konci to ukončil slovom, že nepolitizujme. Ja si takisto myslím, že toto nie je politický problém až tak silný, je to o niečom inom. A na druhej strane sa mi páčilo, keď boli označené koaličné strany a konkrétne strana SMER, ktorá to má v niektorých fázach dané priamo v stanovách. Tak by som sa chcel spýtať pána predkladateľa, či aj oni ako strana to majú v stanovách a takisto sa tým zaoberajú. Lebo vytiahnuť niečo, čo nemáme doma ustlané, tak to sa mi tiež nepáči. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade vítam túto malú novelu, ktorú predkladá pán Miššík. Ja si myslím, že je veľmi potrebné, aby sme, dá sa povedať, čistili zákony a práve čistota zákonov aj zaručí určité postavenie jednotlivých funkcionárov. Pretože tieto pomiešané funkcie na rôznych úrovniach prinášajú spoločnosti len podozrenie a vskutku ten klientelizmus sa dá orientovať práve na tieto spojenia funkcií.

    Ja som presvedčený, že zákon o konfliktne záujmov v blízkej dobe pre určité absolútne nelogickosti bude novelizovaný, pretože tam sú položené priame výzvy. Priame výzvy k tomu, že či vskutku je účelné dávať z verejných zdrojov viacej platov jednej osobe, ktorá sa zrejme ide roztrhať pre záujmy štátu. Aspoň tak som to vnímal z vášho prejavu, pán Petrák. Ale keď ste na záver povedali, poďme hľadať riešenia, ktoré pomôžu tejto krajine, tak poďme. Aspoň takýmito maličkosťami, keď nemôžeme veľkými vecami v tejto snemovni a keď sú všetky zákony zamietnuté, tak poďme takýmito maličkosťami čistiť legislatívu a poďme pomôcť a len drobnými krôčikmi odbúravať korupciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Bauer.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Petrák, vaše vystúpenie nebolo pre mňa dôveryhodné, lebo ste v konflikte záujmov, lebo ste dotknutý týmto zákonom, preto vaša argumentácia je veľmi slabá. Keby vystúpil nejaký kolega, ktorý by nebol starostom, primátorom, pravda, bral by som to ináč. Po prvé.

    Po druhé. Vy ste odišli od podstaty veci. Podstatou veci je konflikt medzi exekutívnom funkciou a legislatívnou a toto je podstata veci. K tomu ste sa vôbec nevyjadrili. Je dobré, že vlastne máte určité zvýhodnenie, ale čo je smutné, že aj občania, aj verejná mienka to akceptuje, že je dobré, keď náš starosta je aj poslancom Národnej rady. To je smutné a to je aj ten dôvod, prečo je to potrebné riešiť na úrovni zákona.

    Ja si myslím, že nedajú sa dobre vykonávať dve takéto vážne funkcie. Lebo aj funkcia starostu, primátora sa musí robiť naplno, aby ste boli k dispozícii vo svojom prostredí v komunite, aj funkcia poslanca Národnej rady sa má robiť naplno, na 100 %, preto to nie je zlučiteľné. Môžem povedať zo svojej skúsenosti, ja som sa rozhodoval, či robiť dva funkcie, aj poslanca Národnej rady, aj funkciu župana, tak som okamžite vylúčil takúto možnosť, pretože to nie je zodpovedné.

    Chcem povedať, že podporujem tento návrh a nemyslím si, že išlo zo strany pána predkladateľa o nejaké politikárčenie, lebo náhodou sú počty takéto, že koalícia proste má viacej starostov a primátorov. Je to problém, ktorý dobre, že bol nastolený, a ktorý je potrebné riešiť.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Petrák, váš príspevok bol zaujímavý, až na ten záver o politikárčení. To by ste si mohli akosi trošku odpustiť. Ale vecne k tomu.

    Po prvé chcem vám povedať, že mne osobne neprekáža, ak má niekto dvakrát benefity, ak vykoná naozaj reálne dvakrát tú prácu. Ak je vykonaná práca, tak ju treba zaplatiť. S tým nemám problém. S čím mám trochu problém, že ja takisto neverím, že sa dá naozaj plnohodnotne vykonávať. Ak niekto tu bol, a teraz nechcem menovať, od vás županom a súčasne poslancom alebo primátorom krajského mesta alebo podobne, myslím si, že to sa naozaj nedá v skutočnosti vykonávať a že to je tak trochu zavádzanie. Na druhej strane takisto si myslím, že je tu istý konflikt záujmov. Aj ja si myslím, že treba tento zákon podporiť, ale predsa len jednu výhradu mám.

    Čo vnímam tuná, ako keď debatujeme teraz nie tak politicky, že v tejto snemovni vlastne každý problém ideme riešiť tak, že: aha, keď ho nevieme a neplní sa to, čo by bolo normálne, takpovediac citom a slušnosťou, tak jednoducho zákaz, zákaz a zákaz. To mi trochu v celej filozofii tejto snemovne prekáža. A videli sme to v ostatných dňoch pri zákonoch, ktoré boli predkladané z dielne ministerstva školstva a ktoré sa týkali nakoniec aj takých vecí, ktoré sú citlivé, alkoholu a podobne. To je vec, ktorú si myslím, že treba hľadať iným spôsobom riešenie, nielen zákazmi. Nakoniec život, viete, to je tak, zákon príde, zákaz bude a život sa aj tak presadí trochu inak, ak tých ľudí nepresvedčíme, aby zákon naozaj zobrali za svoj a žili tak, ako je jednoducho myslená miera toho zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa skôr zapojila do takej diskusie k tomuto príspevku môjho kolegu. Myslím si, že skutočne, ak by sme tých starostov, ktorých je na tisíce, malých obcí tak vymedzili z takého nejakého diania, že nemôžu byť v Národnej rade, tak by to bolo skutočne odtrhnutie od reality. Pretože tí starostovia aj tí primátori majú ten náhľad iný. Vedia, čo sa deje v regiónoch, pretože ja sama počúvam mnohokrát od ľudí, že aj poslanci Národnej rady sedia v laviciach za zeleným stolom a keby prišli do regiónu, tak ich nikto nezvolí. Nemajú šancu sa stať starostom, nemajú šancu sa stať poslancom miestneho zastupiteľstva. Čiže je to aj o tej nejakej zvoliteľnosti. Samozrejme, v tomto náhľade by som povedala, že čo sa týka tých županov, ako hovoríme, ale sú to predsedovia vyšších územných celkov, by som povedala, že ich je osem. Je to trošku iné. A, samozrejme, aj ten rozsah práce a rozsah i časový harmonogram, ktorý je potrebný na vykonanie funkcie, je určite omnoho, omnoho zložitejší a omnoho, omnoho dlhší, ako je to u starostov obcí alebo u poslancov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Janiš.

  • Je úplne také zvláštne, ako dokážete, pán kolega, takýto problém, o ktorom sa dá normálne debatovať a diskutovať, otočiť na politickú rovinu, dokonca na morálku a tak ďalej. Nejdem spomínať vašu morálku spred dvoch dní, kedy predseda SNS povedal, že ste kupčili s SMK ohľadom zákona. Ohľadom zákona o geografických názvoch v učebniciach. To je príklad spred dvoch dní a vy tu vyťahujete niečo takzvané spred piatich rokov. Ale dobre, je to váš nástroj politiky, tak si ju nechajte.

    Ale čo sa vás týka, vy ste bojovali v tomto svojom príspevku sám za seba z postu zákonodarcu poslanca Národnej rady, ktorý má šancu dávať a prijímať zákony, ste ovplyvňovali doslovne priamo svoju inú funkciu vo verejnej správe. Úprimné na vašom mieste by bolo mlčať o tejto novele, pri hlasovaní vytiahnuť kartu, nechať to na iných kolegov rozhodovať o mne. A ináč ten spôsob, ktorý ste zvolili, tak je jedinečný príklad konfliktu. Konfliktu v priamom prenose. No lepší príklad konfliktu ako vy vystúpením v rozprave a angažovaním sa proti tejto novele ste ani v praxi nemohli predviesť.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán Petrák, ja som aj vás počúvala veľmi pozorne mimo sály a záver som počula tu v sále a chcem zareagovať hlavne na ten záver, kedy ste povedali, že Národná rada je potom odtrhnutý orgán, ak tu nesedia poslanci, ktorí sú starostovia a primátori. Pozrite si, dobre si pozrite to, čo ste povedali na záver. Ja si to vôbec nemyslím. Pretože Národná rada je orgán, kde by mali sedieť ľudia, ktorí chcú robiť legislatívu. A keď sa pozriem aj na ten príspevok, ktorý sme dostali e-mailom zo ZMOS-u, tak tej legislatívnej iniciatívy a vás, kde je nula, a možno aj iných tiež nie je veľa.

    Čiže myslím si, že máte veľmi zlý pohľad na to, ak si myslíte, že poslanci, ktorí sú starostovia a primátori, sú takým veľkým prínosom pre Národnú radu. Nechcem hovoriť o viacerých, lebo majú možno jednu iniciatívu, niektorí majú tri iniciatívy, pretože navrhovali odvolať, zmeniť zákon pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tak ďalej, zmenu zákona o Košiciach – jedna iniciatíva.

    A myslím si, že to, čo som aj včera hovorila pri predchádzajúcom návrhu, KDH sa s týmto vysporiadalo už aj v minulosti. A ja si myslím, že nie je to na ujmu ani politickej strany, ani poslancom, ani legislatívnej činnosti, a myslím si, že tí starostovia, ktorí sú v obciach, primátori, ktorí sú tam s tými ľuďmi v dennodennom kontakte, si myslím, že majú oveľa lepší kredit ako tí, ktorých musia zastupovať ich zástupcovia, prípadne iní ľudia v tom meste alebo v obci.

    A moji predrečníci tu už úplne jasne povedali, že ste preukázali ten konflikt priamo v priamom prenose.

  • No, ja začnem od konca. Pani kolegyňa, ja si vôbec nemyslím, že úlohou poslanca vládnej koalície je mať rozsiahle zákonodarné pôsobenie, a ja vám poviem prečo. V prípade, ak poslanec vládnej koalície príde so zákonodarnými iniciatívami, je to vždy z vašej strany vnímané, akože exekutíva sa cez poslanecký návrh snaží niečo obísť. Toto je vaše vnímanie, ktoré účelovo používate raz tak a raz inak. Takže tu k tomu je úplne jasné vyjadrenie.

    Že by pôsobenie starostov a primátorov, keby tu neboli, nebolo na ujmu, ja netvrdím, že by to bolo na ujmu, netvrdím ani, že by to nebolo na ujmu, vždy to závisí od konkrétnych osôb a od posudzovania ich práce. Ale jednoducho som sa stretol s radom názorov vo výbore aj v politických diskusiách mimo priestoru rokovacej sály, no tak toto im neschválime, tým starostom a primátorom, z jednoduchého dôvodu, no tak my povieme, čo sa v tejto republike bude diať. Tak ale si myslím, že asi tadiaľto cesta nevedie, lebo ak máme obhajovať záujmy občanov, tak poďme hľadať podstatu veci a nie to, kto to navrhne. Ak to navrhnú starostovia a primátori, no tak my veľkí poslanci to neschválime? Myslím si, že tadiaľto takisto cesta nevedie. Ak budeme hovoriť o takýchto formách, tak aj takéto názory sa objavujú v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Bauer, pokiaľ ide o spájanie zákonodarnej a výkonnej moci, vy ste regionálny politik, bývalý, to znamená, duálny systém, ktorý je na Slovensku, kde je oddelená samospráva od štátnej správy, kde starosta, primátor, poslanec je predstaviteľom samosprávy, vy považujete za exekutívnu moc v tomto štáte?

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vyhlásil rozpravu za skončenú.

    Vidím, že chystá sa vystúpiť pán navrhovateľ, má slovo.

  • Ak dovolíte, myslel som si, že budem stručný, ale nebudem, lebo Ľubo Petrák tu hovoril veci, ktoré sčasti musím odmietnuť a dať veľmi vážnu výhradu. Ja som nikdy v tejto snemovni na nikoho politicky nezaútočil. Ja sa snažím udržať mieru môjho rozumu tak, aby som to vedel zdôvodniť a snažil sa diskutovať s niekým. Takže nezdvihnem túto rukavicu a považujem to za najväčšiu slabosť tvojho príspevku, že si sa pustil do politiky, lebo tu sa bavíme o vážnych veciach. Ja chodím tiež medzi ľudí, nielen ty ako starosta, a bol by si prekvapený, a možno nebudeš prekvapený alebo to dokonca sám vieš, že tých ľudí to strašne, ale strašne hnevá, že niekto môže robiť dve, tri funkcie a berie za to tri platy, dva platy. Pýtam sa, je to tak?

  • Reakcia poslanca.

  • No je to problém. To vôbec nie je iný problém.

    Hovoril si o benefitoch. Aké benefity má ten poslanec, ktorý tu je? No tak ja poviem aké benefity. Napríklad, ak je niekto predsedom vyššieho územného celku alebo ak je niekto primátorom mesta, tak má určite služobné auto, má telefón, má všetky vymoženosti, čo len existujú, a poberá tu pekne ako poslanec Národnej rady paušál, ktorý má mať práve na tieto veci ako poslanec parlamentu, že si to z tohto platí. To tiež nie je v poriadku, tam to vidím. Ale najväčší konflikt záujmov vidím, absolútne najväčší konflikt záujmov vidím v tom, že má poslanec parlamentu ako starosta, aj ako primátor väčšie možnosti vylobovať pre svoje mesto, obec viac ako ten primátor, starosta, ktorý tu nesedí. Bodka. Myslím si to, myslí si to väčšina ľudí, dokonca si myslím, že si to myslí aj väčšina ľudí na ZMOS-e.

    Trošku prejdem k tomu, čo pán poslanec Petrák hovoril o tom, čo ma motivovalo na podanie tohto návrhu zákona. Nič viac, len to, že sme naozaj spolu v tom výbore, nič viac, len to, že som naozaj si pozrel to, čo hovoril Dr. Orosz v 90. rokoch, ale zároveň som si vypočul a pozrel, lebo je to v archívoch Národnej rady, čo hovoril na túto tému tiež dobrý odborník a podľa mňa tiež ústavný sudca a dobrý odborník Dr. Brňák. Ten zastával skôr názor, o ktorom dnes hovorím, a neprešlo to len presne pre to isté, čo neprejde dnes v tomto parlamente, lebo si to neželala väčšina vtedajšej vládnej koalície.

    Pánovi poslancovi Ďuračkovi...

    Ja som chcel ešte dlhšie hovoriť nebudem, verím tomu, že väčšina z vás tento môj návrh zákona podporí.

    Ak pán poslanec Ďuračka dal otázku, že ak sa s tým vysporiadalo KDH, ak to majú usporiadané v SMER-e, či to urobíme aj my. My sme mali debatu o mojich návrhoch zákonov na našom klube a bola všeobecná podpora k tomu, že ak to neprejde v parlamente, tak ja verím a dúfam, že ten všeobecný názor, čo tam zaznel, ktorý potvrdil predseda našej strany, že to do našich stanov dostaneme. A verím tomu, že to prispeje k tomu, že ak sa to nedá upraviť v parlamente, tak nech to upravia strany, ktoré sa cítia, že sú demokratické, a ktoré si ctia to, aby každý človek robil to, na čo má, za čo berie plat, aby to robil zodpovedne a dobre.

    Takže vás chcem všetkých opätovne poprosiť o podporu tohto môjho návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko v rozprave? Máte slovo.

  • Áno, chcem zaujať stanovisko. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, začalo sa to politikárčiť. Nemám rád, že neťahajme do toho politiku, však sme politici, robíme politiku, čiže politika je v tom. Ale politikárčenie, to už je iná vec. Do tejto rozpravy sa práve vnieslo to politikárčenie, lebo nebavili sme sa o merite veci. Kvôli tomu aj ja teraz budem skôr odpovedať na to politikárčenie a potom sa vyjadrím aj odborne k téme, politicky.

    Vidím, že závisť je ešte stále silným indikátorom, a tak sa stane, že sa pomiešajú hrušky s jablkami. Ale keď chcem byť presný, tak ani nie hrušky s jablkami, my máme v maďarčine také, že Jezuska a géppuska, čiže Ježiško a guľomet, lebo toto sa teraz pomiešalo. Preto ja keď som to prečítal prvýkrát, ten návrh zákona, tiež mi napadlo, že prečo to nie je v zákone č. 357. Ale odpoveď je veľmi jednoduchá. Ten zákon rieši konflikt medzi verejným záujmom a osobným záujmom. A čo sa tu teraz rieši, aj v tom predchádzajúcom zákone, tak sa tam riešia iné veci.

    Idem ďalej v tom politikárčení. Ja nemám žiaden morálny dlh ani to nejdem splácať, pán poslanec, a predsa sa vyjadrujem k tomuto zákonu. A nechám to na plénum. Mám o tom svoju mienku, ale keď chodíme po zahraničných pracovných cestách ako výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, kde ste sa párkrát zúčastnili aj vy, tak vidíme, že v rôznych častiach sveta to je rôzne upravené. Niekde to povoľujú, niekde nie. Je to na nás, ako sa rozhodneme hlasovaním.

    A pani poslankyňa Vaľová, ktorá povedala, že keď niekto je starosta, tak má prehľad, vie, čo sa deje v regióne. Tak to si vyprosím! Ja nie som starosta, nie som primátor a tiež viem, čo sa deje v regióne. Lebo som medzi občanmi, stretávam sa so mojimi voličmi, máme stranícke akcie, stranícke schôdze, kde tiež sa dozvedám, čo sa deje a čo je v regióne.

    A vrátim sa ešte k odborným záležitostiam a to je tento zákon, ústavný zákon o ochrane verejných záujmov pri výkone verejných funkcií, tak je tu jeden čl. 6 ods. 1: „Verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu o veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť svoj osobný záujem a vec predtým, ako na rokovaní vystúpi.“ No bavili sme sa o tom aj vo výbore, aj s ostatnými kolegiálnymi výbormi z iných krajín, aj s médiami, aj s inými odborníkmi, že prečo sa u nás toto v praxi nezrealizuje? Moja odpoveď vždy znela, lebo je to príliš všeobecné, príliš pružný paragraf tým, že určité chvíle sú, kde by mal ten dotyčný povedať, či je v konflikte záujmov, napokon párkrát sa to stalo, aj pani poslankyňa Laššáková to povedala, ale pri takých zákonoch, ako je zákon o dani, zákon o rozpočte, to sme všetci, ktorí vystupujeme, v tom prípade to nepovažujem za potrebné. Ale práve toto vaše vystúpenie sa dá subsumovať pod ten článok. Presne toto. To sú tak individuálne záležitosti, že ste dotknutí týmto zákonom, že ste si mali robiť.

    My v Strane maďarskej koalície máme troch starostov, čiže aj vaše informácie nie sú presné, že opozícia má len jedného starostu, my máme jedného primátora a dvoch starostov, my máme tiež obmedzenia vnútrostranícke a či to povýšime na zákonné obmedzenie, tak je to na nás a nech hlasovaním rozhodneme.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má číslo tlače 904. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu číslo 914.

    Návrh zákona logicky opätovne prednesie pán poslanec Miššík, má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Tentoraz ide o rýdzo odborný návrh zákona, je to novela Obchodného zákonníka. Pokúsim sa byť veľmi stručný.

    Navrhovaným znením novely bude možné písomnou dohodou zmluvných strán určiť maximálnu výšku, do ktorej si pri porušení zmluvnej povinnosti môžu uplatňovať tieto strany nárok na náhradu škody. Pre platnosť takejto dohody sa bude vyžadovať nielen písomná forma, ale vzhľadom na citlivosť tejto problematiky aj úradne osvedčené podpisy, to znamená podpisy u notára. Týmto sa dá zabrániť zneužitiu takéhoto inštitútu, pričom úradná moc osvedčí skutočnosť, že sa zmluvná strana k takejto možnosti dobrovoľne zaviazala.

    Navrhovaná úprava sa bude dotýkať iba obchodnozáväzkových vzťahov, pričom pre bežného občana, pre potreby jeho ochrany je už teraz takáto možnosť v Občianskom zákonníku vylúčená, čo si myslím, že je veľmi, veľmi podstatné. Rovnako sa zavádza možnosť v prípade nejasností obrátiť sa na súd, ktorý rozhodne o primeranosti, resp. štandardnosti takéhoto zmluvného dojednania, a tento potom získava právomoc takúto dohodu zrušiť. To znamená v konečnom dôsledku o akýchkoľvek pochybnostiach, ktoré by mohli nastať pri vzniku takejto zmluvy, na návrh jednej zo zmluvných strán by mal súd možnosť takúto dohodu zrušiť.

    Navrhovaná úprava pritom reflektuje na právne názory významných teoretikov a myslím si, že aj dôvodná správa, ktorú som uviedol k tomuto návrhu zákona a ktorú tu nebudem prednášať, pretože je veľmi široká, dáva za pravdu tomu, že možnože touto novelou Obchodného zákonníka by sme mohli prispieť aj k tomu, aby bolo menej sporov na súdoch, a tým trošku aj zrýchlili súdne konanie.

    Navrhujem aj účinnosť tohto zákona od 1. mája 2009 a myslím si, že pokiaľ by tento návrh prešiel v parlamente, tak s touto lehotou problém nebude.

    Chcem poprosiť ctených kolegov a kolegyne o podporu tohto môjho návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, to znamená ústavnoprávny výbor, pani poslankyňu Janku Laššákovú. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som nebola v ústavnoprávnom výbore poverená ako spravodajkyňa, ale teraz zastúpim kolegyňu Žitňanskú. Takže dovoľte, aby som predniesla v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. (tlač 904), túto spravodajskú informáciu. Ústavnoprávny výbor... Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že návrh zákona obsahuje z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z obsahu navrhovaného zákona možno konštatovať, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a pán predkladateľ ho zdôvodnil vo svojom vystúpení. V súlade s doložkou finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, ako i vyjadrením Ministerstva financií Slovenskej republiky možno konštatovať, že návrh predmetného zákona nemá dopad na verejné financie. Z doložky tiež vyplýva, že navrhovaná právna úprava nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, vplyv na životné prostredie alebo zamestnanosť.

    Vychádzajúc z oprávnení, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 914 z 15. januára 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhuje Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

    Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    A teraz otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pán poslanec a predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka. Neevidujem ďalšiu prihlášku, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo dávam pánovi poslancovi Mamojkovi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dámy, páni, dovoľte pár slov k tomuto návrhu s tým, že znova začnem tak, ako poslanec Petrák, obdobne, že si ťa vysoko vážim ako „profíka“ právnika i poslanca z bojarskou cťou, ale tuto podľa mňa strieľaš totálne vedľa a poviem ti prečo.

    Ide o to, že Obchodný zákonník, predsa vieš veľmi dobre, že je kódex podnikateľský, to znamená, stojí na nejakých tých princípoch. A tým prvým vedúcim princípom jednoznačne je princíp zmluvnej slobody. Okrem iných sú iné, ktoré ešte spomeniem, nebudem dlho zdržovať, s tým, že inštitút nároku na náhradu škody je jediný z podstatných inštitútov obchodnoprávnych, ktorý nie je zmluvný, ale nárokový. To znamená, v akejkoľvek obchodnoprávnej zmluve podnikateľ, ktorý utrpí škodu, tak nemusí mať v zmluve vetu, ktorú tam v často podnikatelia zbytočne dávajú, že v prípade, ak dôjde ku škode, tak si ju môže uplatňovať, pretože na náhradu škody má nárok zo zákona, napriek tomu, že Obchodný zákonník stojí na princípe zmluvnej slobody.

    Ja myslím, že § 386 je absolútne dostatočný a veľmi múdry v tom, že on stavia na tom, že čo je účel, čo je „ratio legis“ právnej úpravy – preventívna i represívno-repračná funkcia náhrady škody s tým, že podnikateľský kódex, ktorý počíta s rizikom podnikateľským, tak obsahom toho podnikateľského rizika je aj to, že keď už je niekto hochštapler a nedrží „pacta sunt servanda“ a spôsobí, alebo iným porušením, škody, no tak si musí nasypať popol a dopadne sankcia v podobe škody. Akejkoľvek škody! Preto je to nie Zákonník práce, preto je to nie sociálna ochranná funkcia Zákonníka práce, kde je škoda limitovaná, okrem výnimočných prípadov, ale je to obchodnoprávny kódex, kde už keď niečo „pokafrem“, tak nech mi dá ten zákon zabrať.

    Takže ja si myslím, že limitovať v podnikateľských vzťahoch akýmkoľvek spôsobom po dohode výšku škody, ktorá je neobmedzená preto, a práve preto, že je to obchodnoprávny kódex, kde núti podnikateľa plniť si záväzky aj pod hrozbou toho, že budem hradiť mnohomiliónové škody, že ten účel je dobrý. A jediná možnosť zmluvná je tu, a myslím, že dobrá, že si dokonca nemôžu oni obmedziť, dopredu sa nemôžu vzdať nároku na náhrady škody, veď vieš. Dopredu sa nemôže vzdať, ale nebráni tomu nič a to je vlastne riešené to, čo chceš teraz riešiť, že ak už škoda vznikne, no tak potom si môžu dohodnúť, samozrejme, nižšiu náhradu škody po jej vzniku. Tam sa môžu dohodnúť, že súd zníži, alebo dokonca ju nebudú vymáhať v súkromnej sfére. To nie je štátna firma alebo štátny podnik, kde je viazaný správou o ochrane majetku a rozpočtovými pravidlami atď. To znamená, tu majú podnikatelia absolútnu voľnosť po vzniku škody znížiť si tú výšku alebo neuplatniť ju.

    Takže si myslím, že toto je návrh, ktorý je naozaj neopodstatnený, domnievam sa pevne, s tým, že tam aj spomínaš v tej dôvodovej správe pocity teoretikov, ja sa tiež trošku pokladám za teoretika aj pocitového, ja nemám taký pocit, že by to bolo treba nejako upravovať s tým, že odsek 2, čo tu navrhuješ, pardon, odsek 4, kde je tiež povedané: „V prípade, ak je dohoda v zmysle odseku 3 pre ktorúkoľvek stranu neprimeraná alebo vzhľadom na povahu záväzkov vo vzťahu neštandardná“, sám vieš, tebe to netreba hovoriť, to sú v citlivej otázke strašne vágne pojmy „neprimeraná“, „neštandardná v ich záväzku“, preto je tam zmluvná sloboda a záväzok, že je ich vec a ich pocit rizikový-nerizikový, čo si dohodnú, čo nie. S tým, že jedna veta ešte na zmluvnú pokutu, však je v Obchodnom zákonníku zmluvná pokuta, ktorá je paušalizovanou náhradou škody, a dokonca je tu možnosť limitu, keď sa kríži porušenie povinnosti a nárok na náhradu škody, i uplatnenie zmluvnej pokuty, tak tu myslí zákon na určitú vyváženosť a platí princíp „ne bis in idem“ („nie dvakrát v tej istej veci“). To znamená, ak ja uplatním za to isté porušenie povinnosti zmluvnú pokutu, už nemôžem náhradu škody, resp. odpočítava sa tá suma z tej druhej.

    Takže ja si osobne myslím a možno som nekritický k mojej láske, zvanej Obchodný zákonník, že je to upravené dobre a je to zbytočné, táto úprava. Dalo by sa o tom veľa hovoriť, ale nechcem viacej zdržovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Mojmír Mamojka bol jediný prihlásený do rozpravy. Poprosím skôr s tými faktický poznámkami. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mamojku – pán Rudolf Bauer ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A dávam slovo pánovi poslancovi Bauerovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem povedať, že podporujem návrh predkladateľa pána poslanca Miššíka a predpokladám, že sa týka nielen súkromného práva, ale aj zmlúv, ktoré uzatvárajú verejné inštitúcie, a práve tam sa mi zdá na základe skúseností, ktoré máme na Slovensku, veľmi vhodné dať povinnosť pri uzatváraní takýchto zmlúv limitovať výšku možnej pokuty na základe skúseností, ktoré máme, či je to ministerstvo financií, či ministerstvo spravodlivosti, alebo ministerstvo hospodárstva, aby daňoví poplatníci nemuseli platiť drahé pokuty alebo proste zmluvné pokuty, alebo pokuty, ktoré si nárokuje po rokoch, po dlhom časovom odstupe si nárokuje nejaká súkromná firma z verejného rozpočtu.

  • Ďakujem. Pán predseda výboru nechce reagovať. On bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa pána poslanca Miššíka... Áno, chce reagovať, nech sa páči, v záverečnom slove.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Môžem povedať len toľko, že si veľmi vážim, že konečne niekto vystúpil v parlamente erudovane a polemizuje s návrhom odborne. Veľmi si to vážim.

    Musím však reagovať na pána predsedu ústavnoprávneho výboru a fakt dobrého obchodného fanatika v práve, a síce tým, že možno ma nie celkom pochopil aj pán poslanec Bauer. A chcem tu povedať, že princíp zmluvnej slobody ja nenarúšam absolútne. Jednoducho tu je daná len možnosť zmluvných strán, ak sa rozhodnú uzavrieť takúto dohodu, tak ju uzavrú. Ak sa nedohodnú, no tak platí terajší právny stav. Nič viac, nič menej.

    V ostatnom polemizovať nebudem, lebo s časťou názorov pána poslanca predsedu ústavnoprávneho výboru súhlasím. Myslím si ale, že tento môj návrh môže prispieť k tomu, aby sa časť sporov nedostávala aj vo vzťahu k ťažkým sporom o náhradu škody, keď vieme, aké sú tieto spory o náhradu škody ťažké, dlhotrvajúce, ktoré zaťažujú justíciu, tak preto si dovoľujem tento návrh podať a poprosiť vás o jeho podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi navrhovateľovi. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 905 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 926.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Gaburovi ako navrhovateľovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení kolegovia, kolegyne, účelom navrhnutého zákona je zvýšiť úroveň solidarity daňového mechanizmu voči ľuďom s nižšími príjmami. Jednotná sadzba dane z príjmov bola zaujímavým experimentom, ktorý sa však v širšom prostredí ani Európskej únie veľmi neujal.

    Myšlienka, že ľudia s vyššími príjmami by mali do spoločnej pokladnice prispievať väčším dielom, nielen väčšou sumou, má dlhodobú tradíciu a vychádza z predpokladu, že ľudia s nízkymi potrebami platia dane často na úkor uspokojovania svojich základných životných potrieb, kým ľudia s vyššími príjmami majú možnosť platiť dane z nadbytku.

    Na zabezpečenie určitého štandardu dôstojného života pre každého je preto solidarita úspešnejších a bohatších s menej úspešnými a chudobnými nevyhnutná. Preto navrhovaný zákon obsahuje alebo navrhuje vrátiť sa k tejto tradícii solidárneho daňového systému.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a s inými medzinárodnými dokumentmi, ktorým je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona bude mať istý dopad na verejné rozpočty vzhľadom na to, že občania s nízkymi daňami budú odvádzať nižšie dane. Tento dopad však podľa nášho názoru nebude veľmi vysoký, pretože nižšiu daňovú sadzbu navrhujeme len pre ľudí s najnižšími príjmami, t. j. dvojnásobok minimálnej mzdy, tam je tá hranica. Mnohí z týchto ľudí sa vďaka takémuto opatreniu nebudú musieť obracať o pomoc na sociálny systém alebo sa budú naň obracať v nižšej miere, takže tam môže dôjsť k istej úspore prostriedkov, ktoré patria taktiež do oblasti verejných financií.

    Návrh neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

    Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz poprosím pána poslanca Júliusa Brocku, ktorého učil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu ako spravodajcu, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Návrh z formálnej stránky spĺňa všetky náležitosti poslaneckého návrhu zákona.

    Pán predseda Národnej rady ho zaradil na rokovanie tejto schôdze a myslím si, že svojím obsahom zapadá do tej atmosféry vážnej hospodárskej krízy a je to dôvod na diskusiu, že či napríklad toto je takisto jedno z opatrení, ktorým by sme mohli prispieť k zmierneniu negatívnych dopadov na obyvateľstvo. Ja si myslím, že áno. Je to síce návrh skôr pravicový, je to skôr návrh konzervatívnych strán, pretože ide o znižovanie daní, to je agenda strán skôr napravo od stredu a ja tento návrh budem podporovať, aj moji kolegovia z poslaneckého klubu KDH.

    Aj keď som trošku skeptický, teda z pohľadu, ako tento návrh v sále dopadne, myslím si, že je to dobrý návrh. Pozrite sa, ministerstvo financií tak lakonicky vo svojom stanovisku konštatovalo, že tento návrh je nesystémový, lebo my máme rovnú daň. A bodka. Čiže kolega Gabura navrhuje znížiť priame dane, dane z príjmu, pre časť daňovníkov z 19 na 15 %. Ministerstvo financií oznamuje, že keby to bol systémový návrh, to znamená znížiť rovnú daň 19 na 15 %, čiže aj DPH, tak asi by to podporili z ministerstva financií. Samozrejme, keďže poznám vyjadrenia premiéra Fica, ktorý považuje návrhy na znižovanie daní a odvodov za priam sabotáž, tak nerobím si žiadne ilúzie o výsledku rokovania o tomto návrhu. Ale myslím si, že cesta, ako zatraktívniť slovenské podnikateľské, ekonomické prostredie v súťaži s inými krajinami, je cesta znižovania daní a odvodov. Aj keď sa to niekomu ťažko počúva, alebo ľavicoví politici to dokonca nevedia, nedá sa to spočítať, život ukazuje, že naozaj nižšie dane, nižšie odvody sú jedným z atraktívnych znakov príťažlivej, ekonomicky príťažlivej krajiny.

    Slovensko doteraz takou krajinou bolo. To, že v ťažkých časoch, teraz, keď sa prijímajú v iných susedných krajinách aj neštandardné opatrenia, samozrejme, to našu situáciu výrazne zhoršuje. Ale, bohužiaľ, je to návrh jedného poslanca, je to návrh, ktorý podporia možno opoziční poslanci, preto na takéto riešenia bude pravdepodobne musieť slovenská verejnosť počkať. Počkať, neviem, či po kríze, alebo po voľbách.

    Ďakujem za vašu pozornosť. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem za radu. Poprosím teraz tých, ktorí by sa chceli prihlásiť do rozpravy ústne, nech tak učinia, pretože písomne som do rozpravy nedostal žiadnu prihlášku k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že sa do rozpravy nehlási nikto. Pán navrhovateľ? Nie. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pardon, pán spravodajca, neporozumel som, že pán navrhovateľ chce ísť v záverečnom slove, ešte skúste zaujať miesto.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ďakujem kolegovi za podporu tohto návrhu. Chcem povedať len, že tento návrh ma podporný cieľ. Chceme zabezpečiť pre najslabšie zárobkové skupiny zvýšený príjem v parametri 4 percentá, to je vo výške priemerného nárastu mzdy v národnom hospodárstve ročne. A je predpoklad a je vážny predpoklad, že tento rok ten nárast jednoducho nebude, že zamestnávatelia nebudú mať prostriedky, aby zvyšovali mzdy, a tento návrh vlastne zvyšuje tie mzdy o 4 % zamestnancom.

    Chcem povedať, že sme aj vyformovali skupinu, koho sa to týka, je to dvojnásobok minimálnej mzdy. Teda nie je toto riešenie tak smerované ako skryté riešenie odpočítateľnej položky vládou, ktoré je nasmerované plošne a ktoré sa proste dotýka všetkých zamestnancov a všetkých podnikateľov. Ale my smerujeme k tomu, aby aspoň tí najchudobnejší pocítili aspoň tú trošku toho, že sa im zľavuje to bremeno života.

    Totiž budem veľmi jasný. V predchádzajúcom období, keď predchádzajúca vláda bola nútená robiť tieto transformačné zmeny, tak predseda SMER-u s obľubou rozprával, že máme tu najlacnejšiu pracovnú silu. Len do dnešného dňa sa na tom nič nezmenilo, tú najlacnejšiu pracovnú silu na Slovensku stále máme a nič s tým nerobíme. A ja si myslím, že keď máme urobiť ten prvý krok, tak ho urobme smerom k tomu najslabšiemu ohnivku reťaze, k tým najchudobnejším ľuďom. Myslím si, že tento návrh by mohlo podporiť aj vládne zoskupenie, lebo viac-menej im to nahráva takisto na smeč, čo sa týka sociálneho cítenia k občanom.

    Chcem povedať len toľko, že samotný návrh smeruje v rámci legislatívnych pravidiel, ja ako poslanec nemôžem predkladať také návrhy, ktoré by vyvolávali okamžitú účinnosť. To znamená, že aj tá účinnosť zákona je nastavená len v rámci legislatívneho parametra, to je od 1. januára 2010. Totiž na to, aby sa tento parameter mohol posunúť bližšie, si to vyžaduje vôľu vlády a vôľu skočiť do tohto daňového mechanizmu a do pomerne zložitejších prepočtov, ktoré nastanú na daňových úradoch. To znamená, keby tá účinnosť nastúpila v tomto roku, tak by to vytvorilo určité väčšie komplikácie, tak z toho dôvodu som uvádzal aj ten dátum 1. 10. 2010.

    Je to ponuka a chcem povedať toľko, že chudobnejší ľudia, keď im zdvihne zárobok zhruba o 300 korún, tak vedia, čo urobia s týmito peniazmi – a tieto peniaze pôjdu do spotreby. Na rozdiel teda od vládneho návrhu v odpočítateľných položkách, keď narastú bohatším ľuďom peniaze, idú do úspor, to znamená, ani tie prostriedky potom z toho návrhu, ktorý urobila vláda a nepriamym spôsobom znížila dane, tak vlastne netrafila ten cieľ a zbytočne mrhá peniazmi. Takže týmto by som skončil a poprosil by som vás o podporu toho návrhu. A ďakujem kresťanským demokratom za podporu.

  • Ďakujem. Ešte sa hlási o slovo pán spravodajca v záverečnom slovo, nech sa páči.

  • Nebýva to zvykom, ale ak dovolíte, by som zareagoval na predkladateľa, nie je to úplne tak. Len pre objektívnosť, aby bolo jasné, ak sa zníženie dane z príjmu o 4 % percentá týka len tých, ktorí majú príjem nižší ako dvojnásobok minimálnej mzdy, tak treba povedať pre objektívnosť, že v tejto množine je väčšina ľudí, ktorí neplatia žiadnu daň. To znamená, že zníženie dane aj na nulu nebude mať žiaden efekt, lebo každý, kto je zamestnaný, môže si uplatniť pri zdaňovaní nezdaniteľný základ, z ktorého sa daň neplatí, a to je dnes okolo 103-tisíc korún. Vláda reaguje... Dnes práve bude rokovať Rada pre hospodársku krízu a vláda ide znižovať dane, že toto nezdaniteľné minimum chce zvýšiť na 120-tisíc. Ale keby to aj neprešlo, ale to prejde, tak dnes ten, kto má príjem na úrovni 103-tisíc korún, tak má nulovú daň. A to je slobodný človek, to znamená ten, ktorý nemá žiadne deti. Ale daň vlastne takýmto opatrením, týmto návrhom by platili len tí, ktorých príjem je menší ako dvojnásobok minimálnej mzdy, to je dnes asi 160-tisíc, čiže 160-tisíc bez 103-tisíc a z toho rozdielu by platili nie 19, ale 15 %, ale to slobodní a bezdetní. Ale každý, kto má jedno, dve, tri deti a viac detí, kolega Gabura ich má viac, by neplatil žiadnu daň, lebo jednoducho má ďalšiu daňovú úľavu. Čiže toto opatrenie, keby prešlo, tak sa týka veľmi malej skupiny a zhodou okolností tých, ktorí to ani tak nepotrebujú. Teda tí, ktorí sa starajú sami o seba, že nemajú ešte ďalšie vyživované osoby vo svojej starostlivosti.

    Ale považujem, keďže toto je diskusia o opatreniach hospodárskej krízy, ja si myslím, že návrh alebo cieľ, ktorý sleduje kolega Gabura – prehĺbiť solidaritu, tak to sa dá cez odvody, lebo odvody platí zamestnaný človek z každej koruny. Tam nemá úľavu. A napríklad na deti, to si viem predstaviť, to je návrh napríklad KDH. A považujem to za zmysluplné, spravodlivé a pomohlo by to aj v tejto ťažkej hospodárskej situácii mnohým rodinám a pomohlo by to aj štátu, pomohlo by to aj zamestnávateľom znížiť odvody. Napríklad o toľko percent, o koľko navrhuje on znížiť dane, tak ja by som navrhoval skôr znížiť odvody o takú sumu a to sa dotkne každého a najmä tých chudobných, lebo tí budú mať o to viac peňazí vo svojich peňaženkách. Samozrejme, ale aj napriek tomu, čo som povedal, návrh kolegu Gaburu podporujeme.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Skôr ako dám slovo pánovi Gaburovi k ďalšiemu zákonu, dovoľte mi v dobrom, páni kolegovia, jednu poznámku.

    Máme tu inštitút rozpravy, do ktorej prednostne sa môže prihlásiť aj navrhovateľ, aj spravodajca. Ak sa do rozpravy neprihlási nikto a potom ide navrhovateľ aj spravodajca hodnotiť rozpravu v záverečnom slove, tak si myslím, že odchádzame od podstaty rokovacieho poriadku. Poprosím aspoň vy, poslanci Národnej rady, využívajte inštitút rozpravy tak, aby sa dalo s vami diskutovať. Ďakujem za porozumenie.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 906, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 915.

    Znova dávam slovo poslancovi Petrovi Gaburovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor na vaše úvodné slovo.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, zaradením učiteľov do kategórie verejných činiteľov v trestnom práve sa navrhuje zvýšiť úroveň ich ochrany pred útokmi, zároveň však sprísniť pravidlá pre riadny výkon oprávnení, ktoré s výkonom učiteľského povolania súvisia. Výchova mladej generácie je jedným z najdôležitejších verejných záujmov každého národa, a preto je celkom náležité, aby tí, ktorí popri rodičoch nesú hlavnú zodpovednosť zo strany spoločnosti, patrili do kategórie verejných činiteľov.

    Návrh zákona reaguje aj na nepriaznivý vývoj v súčasnom svete, keď sa práve učitelia stávajú často terčom najbrutálnejších útokov.

    Je celkom prirodzené, aby pre takéto prípady používali učitelia zvýšenú trestnoprávnu ochranu, tak ako iní verejní činitelia. Rovnako je však dôležité v záujme spoločnosti, aby sa chránila aj prostriedkami trestného práva, aby chránila hlavne mladých ľudí pred zneužívaním oprávnení zo strany tých, čo by ich mali učiť.

    Trestnoprávnu ochranu navrhujeme pre učiteľov všetkých troch základných stupňov našej výchovno-vzdelávacej sústavy, teda pre učiteľov základných škôl, stredných škôl, učiteľov a zamestnancov špeciálnych výchovných zariadení, ako aj pre učiteľov vysokých škôl. Zároveň sa navrhuje vypustiť povinnosť vedúcich pracovníkov, učiteľov pracujúcich v režime práce vo verejnom záujme podávať majetkové priznania. Táto povinnosť je spoločensky žiaduca predovšetkým tam, kde jestvujú právomoci, ktoré by mohli viesť k nelegitímnemu obohateniu sa.

    Učiteľské povolanie takéto pokušenia nevytvárajú, a preto považujem za účelné túto povinnosť učiteľom neukladať. Navyše jestvujúci stav zakladá nerovnoprávnosť medzi vedúcimi pracovníkmi, učiteľmi škôl, ktoré sú zriadené orgánmi verejnej moci na jednej strane a vedúcimi pracovníkmi, učiteľmi súkromných škôl.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a s inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

    A teraz poprosím pána poslanca Miššíka, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor za spravodajcu, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda, a zároveň mi dovoľte netradične začať. Dnes má pán podpredseda narodeniny, takže mu gratulujem a želám veľa zdravia a úspechov.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 27. januára 2009 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že návrh zákona obsahuje z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je z nej tiež zrejmé, že nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo v judikatúre súdu I. stupňa. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 915 z 15. januára 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov, pán kolega.

    Otváram rozpravu s tým, že ani pri tomto návrhu zákona som písomnú prihlášku nedostal, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Konštatujem, že nikto, a preto uzatváram všeobecnú rozpravu a budeme o tomto zákone hlasovať o 11.00 hodine. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Teraz by sme podľa schváleného programu mali pristúpiť k tlači 907, to je návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška, ale po dohode s predsedom parlamentu sa tento bod odkladá na neurčito s tým, že sa dozvieme z úst predsedu parlamentu, kedy bude zaradený do programu, a preto teraz budeme pokračovať prvým čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného, Petra Markoviča a Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 911 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 928.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi, predsedovi zdravotného výboru Viliamovi Novotnému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol poslanecký návrh poslancov Viliama Novotného, Petra Markoviča a Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.

    Návrh zákona reaguje na súčasnú úpravu odvolávania predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, člena Dozornej a Správnej rady, ktorá umožňuje zneužitie politickej moci pri odvolávaní predsedu úradu, člena Dozornej a Správnej rady, ktorí môžu byť odvolaní aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v zákone o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.

    Táto zmena zákona konkretizuje dôvody, za ktorých môže dôjsť k odvolaniu z vyššie uvedených funkcií, a mení alebo vypúšťa ustanovenia, ktoré umožňujú politickú svojvôľu pri dôvodoch odvolania, a robí tak proces odvolávania transparentným. Cieľom tejto novely je odpolitizovanie úradu, odstránenie možnosti politických tlakov na úrad, a tým zabezpečenie efektívneho fungovania úradu.

    Preto navrhujeme úpravu, podľa ktorej minister zdravotníctva navrhne vláde odvolanie predsedu úradu z jeho funkcie, ak predseda úradu pri výkone svojej funkcie konal v rozpore s týmto zákonom, resp. nekonal v zmysle zákona, alebo svojím konaním spôsobil škodu. Zároveň navrhujeme vypustiť ustanovenia zákona, v zmysle ktorých predsedu úradu, člena správnej rady môže vláda, člena dozornej rady Národná rada Slovenskej republiky odvolať aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v zákone.

    Vážené dámy, vážení páni, v priebehu rozpravy vystúpim ako predkladateľ aj s omnoho konkrétnejšími dôvodmi, ktoré nás viedli k príprave a predloženiu tejto poslaneckej novely.

    Na úvod mi dovoľte, aby som ju predstavil len tak, ako ju predstavuje všeobecná časť dôvodovej správy. Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tejto poslaneckej novely zákona.

    Ďakujem pekne. Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz poprosím spoločného spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pána poslanca Jána Patakyho, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Viliama Novotného, Petra Markoviča a Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovaniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, máte to pod tlačou 911. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Predložený návrh nemá dopad na verejné financie, štátny rozpočet, životné prostredie a podnikateľské prostredie. Návrh zákona nepredpokladá dopad na zamestnanosť.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 928 z 19. januára 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbor prerokoval do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Rovnako aj pri tomto návrhu zákona som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Evidujem zatiaľ prihlášky pánov poslancov Petra Markoviča a pani poslankyne Márie Sabolovej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo dávam teraz pánovi poslancovi Petrovi Markovičovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som sa aj ja ako jeden z predkladateľov v krátkosti vyjadril k predloženej novele zákona. Ako už kolega Viliam Novotný hovoril vo svojom úvodnom slove, predloženie novely zákona malo dva hlavné dôvody:

    1. Upraviť možnosť odvolávania predsedu úradu, členov Správnej a Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vládou, resp. Národnou radou na návrh vlády, aj z iných dôvodov, ako sú explicitne uvedené v zákone.

    2. Táto novela určuje podmienku odvolania predsedu úradu, ak predseda poruší zákon, nekoná v zmysle zákona alebo ak jeho konanie spôsobí škodu.

    Dovoľte mi krátko vysvetliť, čo sa vlastne zmenou jednotlivých ustanovení sleduje. Po prvé je to zavedenie jasných a transparentných pravidiel do odvolávania predsedu úradu, členov správnej a dozornej rady, vypustenie možnosti odvolať predsedu a členov správnej a dozornej rady z iných dôvodov, ako sú dôvody, ktoré jasne definuje zákon, a odstrániť tak možné nevhodné až, by som povedal, škodlivé politické tlaky na vedenie úradu. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by mal byť apolitický, má byť vysoko odborný. Veď takéto výsledky od tohto úradu všetci očakávame, či už my tu ako poslanci parlamentu, ale takisto aj občania-pacienti. Akékoľvek politické snahy o ovládanie či ovplyvňovanie úradu sú nielen nesprávne, o tom sa snáď nebudeme sporiť, ale aj veľmi škodlivé. Hneď poviem, prečo si to tak myslím, a zároveň to bude aj vysvetlenie druhej navrhovanej zmeny v zákone, tá hovorí o tom, že minister navrhne odvolanie predsedu úradu, ak koná proti tomuto zákonu alebo aj keď nekoná v jeho zmysle a jeho činnosťou, resp. nečinnosťou môže vzniknúť, resp. môže byť spôsobená škoda. A tu sa tieto dve problematiky spájajú. Možnosť vyhnutia sa politickým tlakom, resp. ovplyvňovaniu, o čom som hovoril pred chvíľou, a konanie, resp. nekonanie úradu a škoda, ktorá tak môže vzniknúť – pomôžem si konkrétnym príkladom z nedávnej minulosti a to je prípad Európskej zdravotnej poisťovne.

    Podľa môjho názoru Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nekonal v tomto prípade tak, ako mu ukladá zákon. Nekonal, a to či už z dôvodu neodbornosti a nerozhodnosti, či už pod vplyvom politických tlakov alebo iných vplyvov, resp. z dôvodu jedného aj druhého. Škodu, ktorá tak evidentne vznikla takýmto postupom, nebudú kryť akcionári poisťovne, v tomto prípade jedna už dobre známa finančná skupina, ale pravdepodobne daňoví poplatníci, čo určite nie je správne. Ak úrad nepostupoval, nekonal správne, nevyužil svoje kompetencie, nemali by za to pykať daňoví poplatníci. A preto si myslím – a náš návrh práve tento moment upravuje –, že ak úrad nekoná, ak predseda úradu nekoná, tak by mal v takomto prípade minister konať a takéhoto predsedu úradu odvolať.

    To boli v stručnosti podľa môjho názoru jasné dôvody na to, prečo je potrebné takúto novelu zákona prijať, aby sa podobné situácie, ako to bolo v prípade aj Európskej zdravotnej poisťovne, už neopakovali, a ak by sa opakovali, aby minister konal jasne a predsedu úradu, tak ako je to dnes, aby konal a aby ho odvolal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Markoviča sa neprihlásil nikto. A teraz dávam slovo pani poslankyni Márii Sabolovej, ktorá je druhá prihlásená do rozpravy a posledná k tomuto návrhu zákona. Po nej, ak to stihneme do 11.00 hodiny, ešte vystúpi v rozprave pán navrhovateľ, ktorý sa v tejto chvíli prihlásil o slovo.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, len krátko chcem sa vyjadriť k predkladanej novele zákona. Chcem za Kresťanskodemokratické hnutie vysloviť podporu tomuto návrhu, pretože sa vracia do stavu, keď bolo úplne jasne zadefinované, z akých dôvodov by mal byť odvolaný predseda Úradu pre dohľad, prípadne ako by mali byť vymieňaní členovia Správnej rady. Je to dobrý návrh, pretože je jasne zadefinovaný v zákone a nedáva voľnosť alebo svojvoľnosť sa rozhodnúť, aké sú dôvody na to, že predseda úradu či člen Správnej rady porušil nejaké pravidlo.

    Nikde inde v žiadnom inom predpise nie je zadefinované, čo by mohol daný človek porušiť, a tak si myslím, že táto jasná formulácia, tak ako aj bola v minulosti v zákone o zdravotných poisťovaniach a Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, je veľmi dobrou úpravou, a preto vás, páni kolegovia, všetkých, ktorí poznáte, ako sa veľmi ľahko dá vytvoriť precedens, dá sa vytvoriť veľmi ľahko motív na odvolanie človeka, ktorý je v pozícii, aby ste tento návrh zákona podporili.

  • Ďakujem. Teraz o slovo požiadal v rozprave pán navrhovateľ, pán poslanec Viliam Novotný, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vystúpil aj v rozprave k tejto poslaneckej novele zákona a trošku v širších súvislostiach vysvetlil, čo nás viedlo k podaniu tejto novely práve teraz a prečo ju považujeme za dôležitú a že ju nepodávame len preto, lebo sme sa tak rozhodli v tejto chvíli, ale preto, že to má nejakú genézu, ktorá sa odvíja od jesene 2006.

    Na jeseň 2006 bola v Národnej rade schválená poslanecká novela zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá prakticky znamenala politické ovládnutie Úradu pre dohľad. Na základe tejto novely môže v súčasnosti dôjsť k odvolaniu predsedu a Správnej rady Úradu pre dohľad na základe takzvaných iných dôvod, teda politických dôvodov. Vláda dlho neváhala, hneď v januári 2007 na základe tejto novely v čase, keď zákon platil len 9 dní, bol vtedajší predseda úradu s nádychom retroaktivity odvolaný z funkcie. Krátko za ním vo februári 2007 vláda Slovenskej republiky svojím uznesením odvolala Správnu radu Úradu pre dohľad a vymenovala novú Správnu radu znovu z iných dôvodov. V júli minulého roku vláda požiadala Národnú radu o odvolanie štyroch členov Dozornej rady a Národná rada ich aj odvolala a zvolila troch nových členov Dozornej rady Úradu pre dohľad.

    Už na jeseň 2006 a v priebehu nasledujúcich dvoch rokov upozorňovala opozícia a SDKÚ – DS na riziká takéhoto politického ovládnutia Úradu pre dohľad. Argumentovali sme tým, že Úrad pre dohľad stratil politickú nezávislosť, a teda aj schopnosť nestranne a rozhodne konať. Žiaľ, dianie na jar 2008 okolo Európskej zdravotnej poisťovne, akciovej spoločnosti, nám dalo za pravdu.

    Dovoľte mi preto, aby som sa vrátil k najzávažnejšej a podľa názoru SDKÚ – DS k nezvládnutej kauze Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. SDKÚ – DS so znepokojením sledovala okolnosti zániku Európskej zdravotnej poisťovne, ako aj konanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tomto procese. Dôvodom boli indície o zlyhaní Úradu pre dohľad v procese pred a po zániku Európskej zdravotnej poisťovne.

    Poslanec Národnej rady Ivan Mikloš preto prostredníctvom výboru pre financie, rozpočet a menu inicioval poslanecký prieskum na Úrade pre dohľad, ktorý sa uskutočnil 18. septembra minulého roku. Na základe môjho návrhu výbor pre zdravotníctvo schválil vypracovanie Správy o okolnostiach zániku Európskej zdravotnej poisťovne a činnosti Úradu pre dohľad v tomto procese, ktorú výbor prerokoval na svojom rokovaní 23. septembra. Na základe výsledkov poslaneckého prieskumu a obsahu vyššie uvedenej správy opakovane konštatujeme, že Úrad pre dohľad pod vedením predsedu úradu Richarda Demoviča v celom procese zániku Európskej zdravotnej poisťovne, akciovej spoločnosti, opakovane pochybil.

    Od konca januára 2008 Úrad pre dohľad vedel, aká bola predbežná účtovná závierka Európskej zdravotnej poisťovne za rok 2007. V tej chvíli bolo zrejmé, že boli naplnené ustanovenia zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovaniach, na základe ktorých mal Úrad pre dohľad navrhnúť ozdravný plán a v prípade jeho neschválenia zaviesť nútenú správu. Úrad pre dohľad však konal nedostatočne. V polovici februára už uvažoval síce o nútenej správe, ale neurobil ju. Nezačal ani dohľad nad finančnou stabilitou Európskej zdravotnej poisťovne, robil len takzvaný dohľad na diaľku. Čakal vraj na správu audítora, tá však prišla až 2 mesiace po likvidácii Európskej zdravotnej poisťovne.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, kolegyne, kolegovia, pokračuje ešte rozprava k návrhu zákona. Poprosím všetkých, ktorí si potrebujú niečo povedať, nech ešte sú trošku tolerantní voči navrhovateľovi, ktorý vystupuje v rozprave. Ďakujem.

  • Druhého mája 2008 Európska zdravotná poisťovňa ohlásila svoj zánik a vstup do likvidácie. Správa audítora bola k dispozícii až 27. júna 2008. Aké teda boli dôvody nekonania Úradu pre dohľad, resp. nedostatočného konania Úradu pre dohľad? Bola to neodbornosť a nerozhodnosť vedenia Úradu pre dohľad na čele s jeho predsedom? Alebo to bol politický tlak? Lebo v tom čase bol už úrad plne pod politickou kontrolou vlády a ministra zdravotníctva. Ale najpravdepodobnejšie to bola kombinácia neodbornosti a politického tlaku.

    Treba povedať, že tu táto kauza zániku Európskej zdravotnej poisťovne neskončila. Nekompetentné rozhodnutia Úradu pre dohľad pokračovali ďalej.

    Šiesteho mája 2008 Úrad pre dohľad rozhodol o dočasnom prevode poistného kmeňa Spoločnej zdravotnej poisťovni. Ani sa nepokúsil o odplatný prevod poistného kmeňa napriek tomu, že o neho v tom čase bol záujem a mohli sa tak získať finančné prostriedky na uspokojenie pohľadávok veriteľov, predovšetkým poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

    Koncom augusta 2008 rozhodol Úrad pre dohľad o prevode poistného kmeňa na inú zdravotnú poisťovňu bez toho, aby špecifikoval na akú. A podľa hovorcu Úradu pre dohľad mal o tomto prevode rozhodnúť likvidátor, čo je v jasnom nesúlade so zákonom č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach.

  • Ruch v sále.

  • V predmetnej veci ohľadom okolnosti zániku Európskej zdravotnej poisťovne som interpeloval ministra zdravotníctva na ostatnej decembrovej schôdzi. Dnes už mám k dispozícii odpoveď ministra zdravotníctva. K objasneniu týchto podivných a čudných okolností prevodu poistného kmeňa poskytlo na moju konkrétnu otázku ministerstvo zdravotníctva nasledujúce vysvetlenie: „Zákon č. 581/2007 Z. z. dáva likvidátorovi kompetenciu k zabezpečovaniu prevodu poistného kmeňa, pričom likvidátor predkladá úradu iba návrh tohto prevodu. Prevod schvaľuje v konečnom dôsledku iba úrad. Priestor na zabezpečenie trvalého prevodu poistného kmeňa bol vytvorený práve počas dočasného prevodu na Spoločnú zdravotnú poisťovňu. Keďže do augusta 2008 rokovania so záujemcami o prevod neviedli ku kladnému výsledku, úrad vydal rozhodnutie, ktorým likvidátorovi nariadil do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia predložiť návrh trvalého prevodu tohto kmeňa a určiť preberajúcu zdravotnú poisťovňu. Proti rozhodnutiu sa likvidátor odvolal. Úrad vydal dňa 14. 10. druhostupňové rozhodnutie, ktorým nariadil trvalý prevod poistného kmeňa na Spoločnú zdravotnú poisťovňu.“

    Žiaľ, s touto odpoveďou nesúhlasím. Zákon č. 581/2007 v čase týchto prevodov neumožňoval likvidátorovi ponúkať a obchodovať s poistným kmeňom. Úrad pre dohľad to však umožnil, dokonca ako sa píše v odpovedi na moju interpeláciu, Úrad pre dohľad vytvoril priestor na trvalý prevod poistného kmeňa. Dámy a páni, a to v rozsahu piatich mesiacov – od 6. mája do 14. októbra. Len na pripomenutie...

  • Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, pán navrhovateľ vystupuje v rozprave, predpokladám, že chce dokončiť svoje vystúpenie.

  • Reakcia rečníka.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, budeme pokračovať až po hlasovaní vaším vystúpením, lebo zrejme sa nedá dosiahnuť v rokovacej sále konsenzus, aby vás dopočúvali.

    V tejto chvíli vyhlasujem prestávku na tri minúty a poprosím všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania, aby sa dostavili do rokovacej sály. Samozrejme, prerušujem zatiaľ rokovanie o tomto bode programu.

    (Prestávka).

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o zaujatie vašich miest v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní 32. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Pán poslanec Paška bude ako určený spravodajca uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pani poslankyne Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, je to tlač 900.

    Dámy a páni, ideme hlasovať, poprosím vás o pozornosť.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 900.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 61 za, 54 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Markovič uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani poslankyne Márie Sabolovej, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, je to tlač 901.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 901.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 58 za, 50 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní tohto návrhu.

    Pán poslanec Gál uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve, je to tlač 902.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, tlač 902.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, že návrh zákona postúpime do druhého čítania.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 130 prítomných, 61 za, 46 proti, 19 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Vestenický teraz bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 219/2006 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 838.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, v rozprave k navrhovanému zákonu nevystúpil nikto, preto pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 838a, body 1 až 4, spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 136 prítomných, 133 za, 3 sa zdržali.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

    (Hlasovanie). 136 prítomných, 134 za, 2 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 136 prítomných, 130 za, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 463 Z. z. o vojnových veteránoch.

    Pán poslanec Fedor teraz uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslanie vrtuľníkovej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie EUFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine, je to tlač 888.

  • Ďakujem. Pán predseda, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie vrtuľníkovej jednotky ozbrojených síl do vojenskej operácie EUROFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním vrtuľníkovej jednotky do vojenskej operácie EUROFOR – ALTHEA v Bosne a Hercegovine.“

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 133 za, 1 sa zdržal.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Gál, poprosím vás, aby ste uviedli v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, je to tlač 903.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 42 za, 48 proti, 34 sa zdržalo, 10 nehlasovalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pani poslankyňa Laššáková uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, je to tlač 904.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, nebol predložený žiaden návrh, preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 54 za, 54 proti, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani o tomto návrhu zákona nebudeme rokovať v druhom čítaní.

    Pán poslanec Brocka teraz uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, je to tlač 905.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec k tomuto návrhu zákona. Poprosím vás, dajte hlasovať o tom, že budeme o zákone rokovať aj v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, len 33 za, 49 proti, 48 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Miššík teraz uvedie ako spravodajca hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, je to tlač 906.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 552//2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, tlač 906.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 32 za, 50 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Odhlasovali sme všetky prerokované body. Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem krátku prestávku do 11.23 hodiny a budeme potom pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som tam, že s odpoveďou na moju interpeláciu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Pataky, môžem vás poprosiť, ste spravodajca, aby ste zaujali svoje miesto, prepáčte, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Skončil som tam, že s odpoveďou na moju interpeláciu ohľadom okolností zániku Európskej zdravotnej poisťovne, akciová spoločnosť, ktorú mi poskytol minister zdravotníctva, nesúhlasím, pretože zákon č. 581/2007 v čase týchto prevodov neumožňoval likvidátorovi ponúkať a obchodovať s poistným kmeňom. Úrad pre dohľad to však umožnil, dokonca, ako sa píše v odpovedi na moju interpeláciu, Úrad pre dohľad vytvoril priestor na trvalý prevod poistného kmeňa, dámy a páni, a to v rozsahu piatich mesiacov, od 6. mája do 14. októbra.

    Len na pripomenutie, práve na ostatnej schôdzi Národnej rady v decembri minulého roku sme schválili vládnu novelu zákona o zdravotných poisťovniach aj s pozmeňujúcim návrhom, podľa ktorého sa má zjednoznačniť práve tento proces. Pozmeňujúci návrh explicitne určuje, že prevod poistného kmeňa môže urobiť len Úrad pre dohľad a nie likvidátor. Podľa môjho názoru zákon o zdravotných poisťovniach aj v predchádzajúcom znení neumožňoval nikomu inému ako Úradu pre dohľad prevádzať poistný kmeň. Tým, že to Úrad pre dohľad pripustil, dokonca na to vytvoril priestor, aby v prípade Európskej zdravotnej poisťovne o trvalom prevode poistného kmeňa mohol rozhodovať likvidátor, bolo a je v jasnom nesúlade so zákonom o zdravotných poisťovniach. Som presvedčený o tom, že zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach pamätá na všetky možnosti, ktoré sa v tomto procese udiali, a pri jeho dôslednom dodržiavaní nemuselo dôjsť k takým škodám ako v tomto prípade. Keďže Úrad pre dohľad pod vedením predsedu Demoviča v procese zániku Európskej zdravotnej poisťovne opakovane pochybil tým, že nevyužil zákonom stanovené možnosti na minimalizáciu škôd, bude musieť záväzky Európskej zdravotnej poisťovne voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti s najväčšou pravdepodobnosťou znášať štát.

    Dňa 29. októbra som spolu s podpredsedom SDKÚ Ivanom Miklošom poslal ministrovi zdravotníctva otvorený a medializovaný list, v ktorom sme konštatovali, že pán Richard Demovič podľa nášho názoru stratil odborné predpoklady, ako aj dôveryhodnosť na vykonávanie funkcie predsedu úradu. V tomto liste sme žiadali ministra zdravotníctva, aby v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach neodkladne navrhol vláde odvolanie predsedu úradu. Žiaľ, na tento list som odpoveď nedostal. Na ostatnej decembrovej schôdzi, ako som už spomínal, som interpeloval ministra zdravotníctva v predmetnej veci. Pán minister zdravotníctva vo svojej odpovedi vyjadril nesúhlas s vyššie uvedenými skutočnosťami a pochybeniami Úradu pre dohľad a predsedu úradu Demoviča vláde nenavrhol odvolať.

    Sme o tom presvedčení, hovorím teraz za predkladateľov návrhu, že novela zákona, na základe ktorej môže vláda odvolať predsedu a správnu radu úradu na základe svojvoľného rozhodnutia, sa nemalou mieru podpísala na celej kauze. Áno, sme o tom presvedčení, že strata politickej nezávislosti úradu sa výraznou mierou podpísala nad nekonaním úradu či jeho konaním v rozpore so zákonom o zdravotných poisťovniach. Predseda úradu nekonal v celej kauze nielen z neodbornosti, ale aj preto, lebo bol a je pod politickým tlakom. Predseda úradu sa bál prijať akékoľvek rozhodnutie, aby neuškodil J & T, 100-percentnému akcionárovi v Európskej zdravotnej poisťovni, lebo čo ak bude preto odvolaný? Zase na druhej strane chcel chrániť aj poistencov, tak predsa len dvakrát rozhodol o prevode poistného kmeňa, raz v dočasnom, raz v trvalom, a aj to tak, že Čierny Peter zostal v rukách štátu.

    Poslanecká novela, ktorú predkladáme, chce reagovať na túto situáciu. Jej cieľom je, aby ani predseda, ani správna, ani dozorná rada úradu nemohli byť odvolaní z tzv. iných dôvodov. Teda aby ich vláda, resp. Národná rada na návrh vlády odvolala na základe politických pohnútok. Cieľom je odpolitizovanie úradu a posilnenie jeho nezávislosti. Navrhujeme ale, aby bola v zákone explicitne napísaná povinnosť ministra zdravotníctva navrhnúť vláde odvolanie predsedu úradu z jeho funkcie, ak pri výkone svojej funkcie pochybil, a to najmä tým, že konal v rozpore s týmto zákonom alebo svojím konaním spôsobil škodu. Čo sa podľa nášho názoru stalo v kauze Európska zdravotná poisťovňa.

    Dámy a páni, chcem vás ešte raz požiadať o podporu tejto poslaneckej novely.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky – páni poslanci Markovič, Halecký, Slafkovský. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel podporiť pána predsedu výboru pre zdravotníctvo v tom zmysle, že tie poznatky o fungovaní Úradu pre dohľad, analýzy činností aj počas fungovania Európskej zdravotnej poisťovne, dá sa na základe toho vysloviť názor, že Úrad pre dohľad za súčasného vedenia nezvládol vzniknutú situáciu, a to z toho dôvodu, že samotný proces už vzniku dvoch nových poisťovní, resp. ich rozbehu v roku 2007, nedostatočne monitoroval, zrejme ak vôbec nesprávne vyhodnocoval situáciu nielen ekonomickú, ale v správe zdravotnej poisťovne. Množstvo vykonaných dohľadov, či už na diaľku, alebo na mieste, zameraných najmä na novovzniknuté poisťovne nepreukázal také nedostatky, ktoré by viedli úrad k regulačným krokom. A čo je podstatné, resp. tieto nedostatky tam existovali, avšak zodpovední pracovníci nesprávne vyhodnocovali situáciu, či už z nedostatku kvalifikácie, skúseností alebo zámerne.

    No a podobný problém sa v tejto súvislosti potom vynára aj v prípade ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií, ktoré takisto priamo od zdravotných poisťovní dostávajú predbežné a konečné ekonomické a hospodárske výsledky zdravotných poisťovní v zmysle vyhlášky o predkladaní účtovníctva a štatistickej evidencie, ktoré takisto pravdepodobne pochybili v tomto prípade.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. K vystúpeniu predsedu zdravotného výboru poslanca Novotného chcem pripomenúť len jednu záležitosť. Požadoval alebo žiadal politickú nezávislosť predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo politické ovládnutie považuje za neprimerané. Len chcem pripomenúť, každá funkcia alebo každý „úradu“, ktorý schvaľuje parlament, je vždy politický. To znamená, že rozhoduje tu koaličná, resp. spolurozhoduje opozičná zostava. Takže požiadavka politickej alebo apolitickosti takéhoto vedúceho pracovníka v realite sa nenájde. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som k vystúpeniu môjho kolegu chcel povedať len toľko, že to, čo predviedol Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, je presne to, čo by úrad nemal robiť. Ak v tejto krajine nebude nikto, kto bude môcť byť sudcom a rozhodcom a kontrolórom v sporoch medzi zdravotníkmi, teda poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti, a tými, ktorú ju majú zaplatiť, tak nikdy nebudeme mať poriadok v zdravotníctve. Úrad by mal systematicky pracovať na tom, aby si vybudoval takú pozíciu, že ho všetci budú brať ako najvyššiu autoritu v tejto krajine v sporoch o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a o procedúre poskytovania zdravotníckej starostlivosti vrátane likvidácie poisťovne. Ak toto úrad nebude, ak úrad nebude na tomto pracovať, tak nikdy z neho nebude taká inštitúcia, akú bytostne na Slovensku potrebujeme. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým, ktorí na mňa zareagovali faktickou poznámkou.

    Na názor pána predsedu sociálneho výboru Jožka Haleckého si dovolím zareagovať. Áno, je to pravda, že predsedu úradu vymenúva vláda na návrh ministra zdravotníctva, vymenúva ho do funkcie vláda, je pravda, že správnu radu môže odvolať a vymenovať vláda, je pravda, že vláda navrhne Národnej rade Slovenskej republiky zvolenie alebo odvolanie členov dozornej rady. Ide o to, za akých podmienok to môže urobiť. Čiže v tomto tá politická závislosť, samozrejme, musí zostať, lebo je závislá od vlády Slovenskej a od Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ale ak predsedu úradu možno odvolať podľa § 22, keď bol právoplatným rozsudkom súdu odsúdený za úmyselný trestný čin, keď bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo keď začal vykonávať takú funkciu alebo povolanie, ktoré je nezlučiteľné s funkciu predsedu úradu, sú tu jasne explicitne stanovené podmienky, ktoré mu dávajú značnú nezávislosť a možnosť rozhodne konať aj v citlivých, často s politickým podtónom sa vyvíjajúcich kauzách. S tým, že ale poslanecká novela umožnila ho odvolať aj z iných dôvodov, stal sa úplne závislý od politickej svojvôle, od kedykoľvek rozhodnutia ministra zdravotníctva, ktorý sa v jedno ráno v stredu rozhodne navrhnúť vláde odvolať predsedu úradu a nemusí uviesť ani dôvod. To, čo chceme my, aby bol nezávislý, ale v okamihu, ak spôsobí svojím konaním vážne škody, ako v prípade Európskej zdravotnej poisťovne, alebo nekoná v súlade s platnými zákonmi, aby ho minister zdravotníctva mohol navrhnúť vláde odvolať. Takže v tomto je iná naša novela.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete sa vyjadriť ešte? Nech sa páči. Pán spravodajca, chvíľočku. Pán navrhovateľ.

  • Ja sa chcem všetkým, ktorí vystúpili k tejto poslaneckej novele, len poďakovať a chcem vás ešte raz všetkých poprosiť o podporu tejto poslaneckej novely a o zvýšenie nezávislosti Úradu pre dohľad, o odpolitizovanie rozhodnutí Úradu pre dohľad, lebo je to v záujme lepšieho fungovania zdravotníctva a vyváženosti rozhodnutí jednotlivých zložiek v zdravotníctve. Myslím si, že ak už máme Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na Slovensku, mal by to byť úrad nezávislý, kompetentný a rozhodný. Nemal by to byť len úradu pro forma, kde môžeme umiestniť politických nominantov. Mal by to byť úrad, ktorý naozaj bude fungovať ako arbiter medzi poskytovateľmi, arbiter medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami a ktorý bude mať všetky nástroje na to, aby v rozhodujúcej chvíli, aká napr. bola pri zániku Európskej zdravotnej poisťovne, mohol nezávisle, odborne a rázne konať.

    Chcem vás ešte raz veľmi pekne poprosiť o podporu tejto poslaneckej novely. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov.

    Je to tlač 914. Návrh na pridelenie prerokovania vo výboroch je pod č. 931.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi zdôvodniť predloženie návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov.

    Ako viete, v roku 2005 bola prijatá úprava zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorú zrušil Ústavný súd. Tento návrh, ktorý sčasti vychádza z talianskej právnej úpravy, je pozmenený vládny návrh zákona z roku 2003, ktorý podporila aj vtedajšia opozícia, resp. jej časť, teda strana SMER, a ktorej cieľom je možnosť odňať majetok osobám, ktoré nevedia preukázať legálnosť zdroja tohto majetku.

    Dôvodom na vypracovanie návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, bola potreba zabezpečiť, aby majetok na území štátu bol nadobúdaný z preukázateľných príjmov získaných v súlade s právnym poriadkom nášho štátu a odstrániť disproporcie medzi legálne nadobudnutým majetkom a skutočným reálnym stavom majetku fyzických a právnických osôb.

    Legitímnym cieľom, od ktorého sa odvíja celá právna úprava obsiahnutá v návrhu zákona, je zabezpečovanie uplatňovania a zachovania verejného záujmu spočívajúceho v zabránení nadobúdania majetku z nelegálnych príjmov. Verejný záujem v danom prípade možno vyjadriť ako snahu štátu zabrániť nadužívaniu až zneužívaniu ústavne garantovanej slobody subjektov súkromného práva nadobúdať majetok a nakladať s ním na úkor ostatných subjektov a štátu v rozpore s platnou právnou úpravou. Tento verejný záujem sa procesnoprávne v návrhu zákona realizuje prijímaním preventívnych opatrení, čo je práve taliansky model, ktoré spočívajú v dočasnom obmedzení nakladania s peňažnou zábezpekou zloženou za majetok nadobudnutý fyzickou osobou alebo právnickou osobou z nelegálnych príjmov. Tieto opatrenia môžu viesť až k postihnutiu tejto osoby prepadnutím zloženej peňažnej zábezpeky v prípade, že v dodatočne určenej lehote nevyjdú najavo dôkazy, pomocou ktorých preukáže, že majetok nadobudla z príjmov získaných v súlade s právnym poriadkom.

    K obdobným záverom, pokiaľ ide o prijímanie majetkových opatrení proti osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, došli aj iné vyspelé demokratické štáty, ktoré sa rozhodli nedostatky a medzery v trestnoprávnom postihovaní za protiprávne konania vyplniť zavedením civilnej právnej úpravy umožňujúcej siahnuť na majetok, získanie ktorého nie je v súlade s právnym poriadkom. Inštitút odňatia majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov je obsiahnutý v občianskoprávnych i trestnoprávnych úpravách viacerých európskych i mimoeurópskych štátov, napr. v Taliansku, vo Veľkej Británii, Írsku, Spojených štátoch amerických, Kanade, Hongkongu a Austrálii. Pri príprave návrhu zákona boli využité poznatky najmä z obdobných úprav v Taliansku, Írsku a vo Veľkej Británii. V týchto, ale aj v iných krajinách spoločnosť prostredníctvom štátnej moci pristupuje k zásadným ekonomickým opatreniam v civilnom súdnom konaní, pokiaľ nie je z niektorých neodstrániteľných dôvodov možné osobu pristihnúť iným spôsobom, teda pri páchaní konkrétneho trestného činu.

    Pri príprave návrhu zákona boli zohľadnené aj príslušné ustanovenia Európskeho dohovoru a judikatúra Európskeho súdu a predtým Európskej komisie pre ľudské práva. Rozhodnutie súdu v občianskoprávnom konaní o nadobudnutí majetku z nelegálne získaných príjmov nie je rozhodnutím o vine osoby za spáchanie trestného činu ani trestnosť za trestný čin. Aj z tohto dôvodu orgány dohovoru, teda Európsky súd a Európska komisia, považujú civilné právne úpravy odnímanie majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov za zlučiteľné s požiadavkami dohovoru, pretože ich hodnotia ako dovolenú kontrolu používania majetku v súlade so všeobecným záujmom.

    Ťažiskovým ustanovením dohovoru pre oblasť právnej úpravy, ktorú upravuje návrh zákona, je najmä čl. 1 protokolu č. 1 k dohovoru. Z jeho znenia a z výkladu, ktorý sa presadil v rozhodovacej praxi Európskeho súdu zreteľne vyplýva, že štát uplatňuje a môže uplatňovať omnoho širší rámec voľnej úvahy, pokiaľ ide o kritérium verejný záujem, ako je to v súvislosti s hľadiskom nevyhnutnosti demokratickej spoločnosti upravené inými článkami dohovoru, ktoré sa týkajú napr. práva na súkromie alebo práva na slobodu prejavu. Európsky súd pre ľudské práva pri šetrení viacerých prípadov i vo svojich rozhodnutiach vyslovil myšlienku, že dohovor ako celok formuluje požiadavku nastoliť rovnováhu medzi záujmami komunity a základnými právami jednotlivca. Ďalej poznamenal, že v súvislosti s odobratím majetku obmedzením jeho užívania alebo podobnými otázkami je tiež spravodlivé poskytnúť poškodenému jednotlivcovi právo odvolať sa proti rozhodnutiam štátu o zbavení majetku, kontrole jeho užívania alebo kompenzácii.

    Európsky súd rozpracoval svoje predstavy o rovnováhe medzi záujmami súkromných osôb a záujmom verejným v prípadoch Litgou a iní proti Spojenému kráľovstvu a James a iní proti Spojenému kráľovstvu. Európsky súd vyhlásil: „Pojem verejný záujem je nevyhnutne rozsiahly,“ teraz citujem, „súd považuje za prirodzené, že rámec voľnej úvahy ponechaný zákonodarcovi pri uskutočňovaní hospodárskej a sociálnej politiky by mal byť široký, a preto súd bude rešpektovať zákonodarcu v jeho predstave, čo je verejný záujem okrem prípadu, ak by jeho úsudok zjavne nemal rozumný základ.“ Prevod dotknutého majetku realizovaný v zhode s legitímnou sociálnou, hospodárskou alebo inou politikou môže byť vo verejnom záujme, aj keď spoločenstvo vo svojom celku daný majetok priamo neužíva, resp. nepožíva jeho plody.

    Z početnej judikatúry a iných rozhodnutí, ktoré majú bezprostredný vzťah k problematike odnímania majetku v občianskom súdnom konaní, je potrebné uviesť rozhodnutie Európskeho súdu vo veci Raimondo proti Taliansku, Welsh proti Spojenému kráľovstvu, Philips proti Spojenému kráľovstvu a ďalej tiež čiastočné rozhodnutia bývalej Európskej komisie o prípustnosti sťažnosti vo veci M proti Taliansku a vo veci Honeckerová, Aksenová, Teubnerová a Josifová proti Nemecku. Uvedené, ako aj ďalšie rozhodnutia boli použité ako podklad na vypracovanie predkladanej právnej úpravy.

    K vymedzeniu rešpektovania verejného záujmu pri prijímaní a praktickej aplikácii zákonov z hľadiska súladu s ústavou ako základnej právnej formy štátu sa vyjadril vo svojich nálezoch a uzneseniach i Ústavný súd Slovenskej republiky. Vo výroku uznesenia pléna Ústavného súdu z roku 1995 spisová značka PL.US11/95 sa uvádza, citujem: „Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode. Ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavu chráneného vlastníckeho práva a ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu vlastníka, podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú. Článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa vlastníkovi priznáva len ochrana majetku, ktorý nadobudol“ – a teraz podčiarkujem – „v súlade s platným právnym poriadkom.“

    Uznesením pléna Ústavného súdu z roku 1995 spisová značka PL.US16/95 sa konštatuje, citujem: „Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvalo garantovala právna istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s právnym poriadkom, s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu.“

    Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že ochrana vlastníckeho práva sa poskytuje podľa čl. 20 ods. 1 ústavy len vlastníckemu právu, ktoré bolo získané spôsobom, ktorý je v súlade s platným právnym poriadkom. Čl. 20 ústavy totiž chráni len vlastnícke právo nadobudnuté lege artis, teda v súlade so zákonom. Tomu nasvedčuje i dikcia druhej vety odseku 1 tohto článku, ktorá znie: „Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“ V prípade majetku nabodnutého z nelegálnych príjmov však ide o nadobudnutie majetku non lege artis, teda v rozpore so zákonom, ktoré nie je chránené ústavou. Postihnutie osoby vo forme predbežných opatrení, ktorá nadobudla majetok z nelegálnych príjmov, teda fakticky v rozpore s platným právnym poriadkom, rozhodnutím súdu o uložení preventívneho opatrenia zloženia peňažnej zábezpeky s následnou možnosťou jej prepadnutia nie je porušením uvedeného ustanovenia ústavy, o to viac, že o väčšine prípadov nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov možno o vzniku vlastníckeho práva k tomuto majetku odôvodnene pochybovať.

    Návrh zákona by sa mal používať aj na majetok nadobudnutý pred jeho účinnosťou. Z dôvodu, že finančná polícia, prokuratúra i súd musia vziať ohľad i na majetok, ktorý fyzická alebo právnická osoba vlastnila i pred nadobudnutím účinnosti zákona. V danom prípade sa jedná o takzvanú nepravú retroaktivitu, ktorá nie je v občianskom práve zakázaná. V uvedenej súvislosti ide najmä o ochranu odporcu v konaní, ktorý musí mať šancu brániť sa majetkom a príjmami z minulosti, inak povedané, ťažko si predstaviť situáciu, že napríklad o dva roky niekto postaví dom za 200- alebo 300-tisíc eur a súd bude môcť vziať do úvahy len majetkový prírastok za tieto dva roky, t. j. o účinnosti zákona, a odporca sa nebude môcť brániť preukázateľne nasporeným majetkom z minulosti. Ešte inak povedané. Pri tomto type zákona bod nula nie je a nemôže byť jeho účinnosť. Bod nula nemôže byť určovaný ani iným dátumom, pretože by situácia odporcu bola rovnaká. Bodom nula je tu vlastne začiatok ekonomickej aktivity človeka alebo v niektorých prípadoch aj začiatok života. Dokazovanie musí smerovať teda aj do čias pred účinnosťou zákona. Dôležité je len to, aby majetok existoval v čase po účinnosti zákona, resp. v čase, kedy sa spôsob nadobudnutia majetku začne skúmať.

    K pojmu a chápaniu retroaktivity vo všeobecnosti je potrebné tiež uviesť niekoľko teoretickoprávnych informácií. Zákaz retroaktivity je založený na presvedčení, že právo pôsobí do budúcnosti. Pri jeho zmysle preto napríklad nikoho nemožno sankcionovať za také správanie sa, ktoré v čase, keď sa uskutočnilo, nebolo sankcionovateľné a tiež nie sú prípustné zákony, ktoré by pôsobili spätne, t. j. ktoré by zakladali alebo zvyšovali občanom akúkoľvek verejnoprávnu povinnosť. Základom tohto prístupu je presvedčenie, že spoľahlivosť správneho poriadku v určitom čase zabezpečuje predvídateľnosť právnych následkov správania sa každého jednotlivca, a tým aj jeho vlastnú zodpovednosť za vedenie vlastného života. V európskom priestore bol obsah tohto princípu vyjadrený už v čl. 8 Deklarácie práv človeka a občana z roku 1789 a neskôr bol zakotvený aj v čl. 2 francúzskeho Občianskeho zákonníka z roku 1804. Uvedené však v žiadnom prípade neznamená, že by štát nemohol od určitého dátumu meniť určité a už existujúce povinnosti do budúcnosti.

    V súvislosti s problematikou spätnej účinnosti preto neprekvapuje, že právna teória európskych krajín už pomerne dlho rozlišuje medzi tzv. pravou a nepravou spätnou účinnosťou právnych predpisov, teda medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Význam uvedeného rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu právneho štátu, nepravá retroaktivita sa za určitých okolností akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených cieľov verejnej moci.

    Pri uvedenom rozlišovaní je nevyhnutné si uvedomiť, že za pravú retroaktivitu sa pokladá také konanie zákonodarcu, pri ktorom tento v novom právnom predpise neuzná práva založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho právneho predpisu. Za nepravú retroaktivitu, ktorá však akceptovateľná v civilnom práve je, sa pokladá také konanie zákonodarcu, pri ktorom tento v novom právnom predpise uzná právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti skoršieho zákona, no zároveň priniesli určité zmeny práv, ktoré vznikli na základe týchto právnych skutočností alebo na ich základe zavedie aj nové práva a povinnosti. Nepravá retroaktivita jednoznačne umožňuje zákonodarcovi vstúpiť do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy, a meniť ich režim. Nepravá retroaktivita teda nepripúšťa, aby neskoršia právna norma neuznala právne skutočnosti, na základe ktorých došlo k vzniku určitých právnych vzťahov podľa predchádzajúcej právnej normy, no jednoznačne pripúšťa zmeny tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe prijatej právnej normy. Výsledkom rozlišovania medzi pravou a nepravou retroaktivitou je poznanie, že nie zďaleka každú zmenu, ktorú prinesie nový zákon na právne vzťahy založené v predchádzajúcom zákone, je možné spájať s jeho spätným pôsobením a ako takú odmietať.

    Ako jeden z mnohých príkladov prístupu k uvedenému rozlišovaniu možno spomenúť aj rozhodnutie Ústavného súdu Spolkovej republiky Nemecko ešte z roku 1961, pri ktorom tento označil zákon, ktorým sa zvyšovali dane z predaja nehnuteľností a ktorého účinky sa vzťahovali aj na predaj nehnuteľností uskutočnené ešte pred jeho prijatím, za zákon obsahujúci pravú retroaktivitu a odporujúci princípu právneho štátu. V ďalšom svojom rozhodnutí pri posudzovaní ústavnosti spolkového zákona, ktorý do budúcnosti zakazoval spájanie činnosti osôb v oblasti daňového poradenstva s niektorými ďalšími aktivitami, však tento orgán dospel k záveru, že neexistujú dôvody na jeho označenie za neprípustne retroaktívny, nakoľko tento neukladal sankcie voči osobám, ktoré v minulosti spojili svoju činnosť v oblasti daňového poradenstva s inými aktivitami. Pokiaľ teda v prvom prípade Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko rozpoznal a odmietol ako neprípustnú pravú retroaktivitu právneho predpisu, v druhom prípade hovoril iba o nepravej retroaktivite, nakoľko zákon, citujem „iba neuspokojoval očakávania, ktoré založil predchádzajúci právny predpis“.

    Tento návrh zákona zakotvil aj nepravú retroaktivitu, a preto som presvedčený, že je v súlade s textom našej ústavy. Ako viete, po rozhodnutí Ústavného súdu sa vláda rozhodla, že pripraví nový návrh zákona. Tento nový návrh zákona sa ale nepripravuje štandardným spôsobom, ale sa pripravuje legislatívny zámer, ktorý inicioval obrovskú kritiku tohto zámeru, nakoľko pri parametroch tohto legislatívneho zámeru by tento zákon bol zbytočný. Ak by bolo možné uplatniť túto právnu úpravu len v situácii, kedy zároveň prebieha paralelné trestné stíhanie pre konkrétny trestný čin, tak takáto úprava je zbytočná.

    V Trestnom zákone máme teraz trest prepadnutia majetku, a preto umožňovať viesť civilné konanie na prepadnutie majetku len v súvislosti s rovnako prebiehajúcim trestným stíhaním je absolútne zbytočné a k ničomu nevedie. Preto som presvedčený, že vláda tento návrh zákona do parlamentu v tomto období nikdy neprinesie. A zdá sa mi, že znovu sa jedná o akési divadlo, ktoré vláda predvádza na to, aby predviedla a simulovala svoj záujem prijať takúto právnu úpravu. Hovorím, čo si myslím. Ten legislatívny zámer je absolútne, absolútne zbytočný a predpokladám, že potom, ako boli vznesené výhrady zo strany justičných inštitúcií, tento zámer sa nedostane nikdy ani ďalej do vypracovania paragrafovaného znenia.

    Dnes tu máme vypracovaný návrh zákona, za ktorý hlasovali poslanci SMER-u v roku 2003 v prvom čítaní, ktorý bol pozmenený v druhom čítaní tak, že sa stal nevykonateľný. Ako minister spravodlivosti som ho vzal späť napriek kritike vtedajšej vládnej koalície a schvaľovaní zo strany SMER. Takže ak chceme byť konzistentní a prejavovať nie v parlamente len divadelné vystúpenia a simulovať nejaký záujem o niečo, čo už podľa mňa ľudí nebaví, tak by sme sa mali začať zaoberať reálnymi vecami, skutkami a tie prejavujú poslanci hlasovaním. Preto by som vás chcel v závere požiadať o podporu tohto návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Určeným spravodajcom k vášmu návrhu je pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že návrh zákona obsahuje z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Konštatuje tiež, že návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné financie. Upozorňujem, že vyvoláva však nepriamy dopad na výdavky zo štátneho rozpočtu a bude zakladať nároky na nové pracovné sily, zvýšenie počtu zamestnancov Policajného zboru a prokurátorov tak, ako sa to uvádza v dôvodovej správe. S uvedeným nesúhlasí Ministerstvo financií Slovenskej republiky, keď vo svojom stanovisku z 15. januára 2009 imperatívne hovorí o zabezpečení požiadaviek v rámci schválených limitov počtu zamestnancov, ako aj limitov výdavkov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok. Ďalej z nej vyplýva, že návrh zákona nebude mať dopad ani na zvýšené nároky na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Upravená je v práve Európskej únie. Úloha prijať predmetný zákon nie je súčasťou záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku a odporučila uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 931 z 19. januára 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som a súčasne chcem využiť svoje oprávnenie a vystúpiť v rozprave ako prvý. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, takže máte slovo, zároveň dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť. Takže budete, pán spravodajca, jediný v rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda, pán predkladateľ, no trošku ma prekvapil záver vášho vystúpenia pri uvádzaní tohto návrhu zákona, kde ste svojím spôsobom zaútočili na stranu SMER a vládnu koalíciu, že ide len o nejaké divadlo z jej strany. Ja osobne si myslím, že kroky politickej strany SMER v celom predchádzajúcom období sú veľmi úzko spojené s legislatívnymi iniciatívami v tomto odbore. Zoberte si všetky legislatívne návrhy, ktoré predkladal sám predseda Fico, zoberte si aj pozmeňujúce návrhy k zákonu, ktorý zrušil Ústavný súd, predkladali takisto poslanci za politickú stranu SMER, aj keď treba korektne dodať, že po širšej politickej dohode. Takže v tomto smere vaše útoky, že to je len divadlo, absolútne neobstoja. Mňa toto vaše zaútočenie vcelku vážne mrzí, lebo myslím si, že tento problém je potrebné upraviť a je potrebné sa s ním takisto vysporiadať, aby po 20 rokoch, od roku 1989, tu platili nejaké pravidlá aj pre tých, ktorí nadobúdajú majetok z nelegálnych zdrojov a nelegálnym spôsobom. Tuto sa úplne zhodneme.

    Mňa ruší spôsob, akým tento návrh zákona predkladáte opätovne vy. Predkladáte ho ako vlastnú iniciatívu bez širších konzultácií, pričom opätovne vydávate svoj právny názor za názor, ktorý je jediný správny a o ktorý sa je možné oprieť. Ak v tomto kontexte poukazujete na divadlo zo strany vládnej koalície, ja mám obavu, či toto nie je len priestor pre vašu osobnú prezentáciu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ale prejdem aj k obsahovej stránke predkladaného návrhu. Na úvod si neodpustím jednu poznámku aj v súvislosti s tým, čo som povedal, a mohol by som byť zlý a povedať, že s navrhovaným zákonom ste si príliš veľa práce nedali, nakoľko ste zobrali len návrhy, ktoré boli na stole v roku 2003, pričom ste zabudli aj prepísať dátum, ktorý predkladáte tak, ako je uvedený v zákone. Ale pominiem tieto okolnosti, lebo to je taká klasická počítačová chyba, takže nechcem ísť touto cestou.

    Vráťme sa k obsahu zákona a k pripomienkam, ktoré vyjadril k predchádzajúcemu návrhu zákona Ústavný súd. Boli tam dva problémy. Problém presunutia dôkazného bremena. S týmto problémom ste sa vysporiadali s tým, že v tejto chvíli musí prokurátor preukazovať nadobudnutie majetku z nelegálnych zdrojov. Áno, ale to je súčasný právny stav. Aj dnes musí prokurátor preukazovať nadobudnutie alebo rozdiel v majetku alebo nejaké nezrovnalosti vo svojom dôkaznom konaní. To znamená, že z tohto pohľadu podľa môjho názoru nie je potrebné prijímať, nie je potrebné prijímať túto právnu normu.

    Druhý vážny problém, ktorý bol v rozhodnutí Ústavného súdu, sa týkal retroaktivity. Problém retroaktivity bol obsiahnutý v pôvodnom návrhu zákona v § 9. Ja si dovolím zacitovať: „Ak prokurátor v konaní pred súdom preukáže existenciu rozdielu vo výške minimálne tisícnásobku minimálnej mzdy medzi preukázateľnými príjmami odporcu, ktoré mohol dosiahnuť aj jeho skutočným majetkom, súd rozhodnutím vysloví, že tento majetkový rozdiel uvedený v návrhu podľa § 8 ods. 2 odporca nadobudol z nelegálnych príjmov a prepadá v prospech štátu. Ak v konaní pred súdom odporca preukáže opak, súd návrh podľa § 8 ods. 2 zamietne.“

    Tu ste to rozdelili v podstate na dve veci. Súd namietal aj prepadnutie majetku, to ste obišli vcelku elegantne, podľa môjho názoru cez zábezpeku. Ako tam o tom sa dá v podstate polemizovať. Otázka je, akým spôsobom sa podstatne zmenilo znenie § 9. Nová povinnosť je obsiahnutá v § 8, ktorý, citujem: „Prokurátor v konaní pred súdom preukazuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že odporca nadobudol majetok z nelegálnych príjmov. Odporca v konaní pred súdom preukazuje, že majetok, ktorého hodnotu prokurátor v návrhu uviedol, nadobudol z nelegálnych príjmov získaných v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.“ Nevidím tam ja osobne žiadnu podstatnú zmenu okrem toho, že konkrétna výška rozdielu v majetku sa presunula do § 2, kde ste zadefinovali, čo je majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov.

    Aj po konzultáciách s právnikmi, ktorí sa zaoberajú touto problematikou, dospievam k názoru, že s problémom retroaktivity sa tento návrh zákona nevysporiadava úplne. Je to návrh, o ktorom sa vždy bude dať diskutovať, lebo je to návrh, ktorý je na hrane ústavy, a je to vždy aj otázka právneho názoru. Vzhľadom na to, že tento problém je skutočne vážny a že môžeme opätovne dospieť do štádia, že o rok, dva, tri znovu Ústavný súd na základe tých skutočností, ktoré uvádzam, rozhodne, že návrh zákona je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, myslím si, že by tieto problémy bolo potrebné podstatne do hlbšej miery prediskutovať a nájsť širšiu zhodu, ktorá by mala väčšiu istotu v tom, že predložený návrh zákona nebude v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ja si myslím, že to sú korektné racionálne východiská, ktoré by bolo treba zohľadniť pri predkladaní tohto návrhu zákona a oprieť sa o širší právny názor vzhľadom na to, že je to na hrane Ústavy Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na tieto skutočnosti ja osobne a myslím si, že odporučím aj svojim kolegom, nebudeme s predkladaným návrhom zákona súhlasiť s tým, že otvárame všetky dvere tak, ako sme to robili po celú dobu, sadnime si spoločne a nájdime riešenie, aby sme sa o ďalších 20 rokov nemuseli vracať k tomuto problému.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec bol jediný. Faktická poznámka – pán poslanec Bárdos. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán kolega Petrák, veľmi krátko by som zareagoval na vaše vystúpenie. S viacerými časťami, ktoré ste povedali, súhlasím. A som toho názoru, že návrh, takýto návrh, ktorý je problematický, by sa mal predkladať po rozhovoroch a minimálne po širšej podpore poslancov Národnej rady. S tým súhlasím. A bol by som rád, keby taký návrh mohol byť naprieč politickým spektrom a mohol byť podaný v Národnej rade.

    Ale v tom nesúhlasím s vami a v tom súhlasím s predkladateľom, že každý má príležitosť sa vyjadriť a každý má príležitosť dať návrh a na konci môže povedať svoj názor hlasovaním. A v tom má pán predkladateľ pravdu, že veľa sa hovorí o týchto záležitostiach, ale keď treba konať, tak je málo tých, ktorí veľmi smelo hovoria hlavne v médiách, ale keď treba stlačiť ten gombík, tak majú s tým problém.

    Ja chcem teraz využiť aj túto moju faktickú poznámku na to, že mne je to úplne jedno, či to podá sám poslanec alebo či to podá skupina poslancov, ja som za takýto návrh hlasoval aj budem hlasovať. A preto som sa prihlásil s tou faktickou poznámkou, že myslím, že nie je to dobré riešenie, že nedáte možnosť Národnej rade a tomuto návrhu, aby sa o tom rokovalo tu, v pléne. Myslím, že je tu pôda na to, aby sa o tom rokovalo, a preto ja budem hlasovať za to, aby sa táto norma dostala do druhého čítania. A bol by som veľmi rád, keby to tak robili aj ostatní. A som o tom presvedčený, že takýmto spôsobom aj moji kolegovia z poslaneckého klubu prispejú k tomu, aby sme o tom mohli hovoriť aj v ďalšom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Petrák, chcete reagovať na pána poslanca Bárdosa? Nech sa páči, zapnite pána spravodajcu.

  • Pán kolega, ja súhlasím s tým, že každý má právo vysloviť svoj názor v legislatívnom procese a potvrdiť ho aj svojím hlasovaním. Ako to určite nikto nikomu neupiera. Ale na druhej strane musím povedať, že pokiaľ to pôjde ako návrh, ktorý pôjde širším pripomienkovaním, môže tu pravdu podstatne zobjektívniť a vyhnúť sa určitým rizikám. To znamená, mne nejde o to, aby sme to niekde zmietli zo stola. Mne ide o to, aby sme našli riešenie, ktoré nebude, tak ako je to doteraz, 20 rokov úspešne torpédované. Toto je podstata toho, o čom ja hovorím, a myslím si, že na tomto by sme sa mohli zhodnúť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Najprv by som sa poďakoval pánovi spravodajcovi za jeho vystúpenie a za jeho názor. Budem najskôr reagovať vecne k tým pripomienkam, ktoré vzniesol, a potom poviem niečo aj teda nad rámec toho.

    Najskôr k dôkaznému bremenu. Dôkazné bremeno je tu rozdelené podobne, ako bolo rozdelené v zákone, ktorý bol schválený. To znamená, že prokurátor znáša len bremeno tvrdenia, v skutočnosti, že ten majetok reálny, ktorý existuje na jednej strane, a tie príjmy legálne, z ktorých mal byť získaný, je tam nepomer vyšší ako určitá čiastka. Ak preukáže toto tvrdenie, tak potom sa prenáša dôkazné bremeno na odporcu, ktorý môže preukázať, že predsa len má ďalšie príjmy, z ktorých ten majetok získal. Lebo nehovoríme o tom, či sa majetok získal legálnym úkonom. On sa môže získať legálnym úkonom kúpnou zmluvou z peňazí, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti. Čiže tam nie je problém, ako sa ten majetok akým právnym úkonom získal, ale z akých zdrojov sa získal.

    Táto úprava rozdelenia dôkazného bremena nie je v našom právnom poriadku nová. Je absolútne rovnaká v antidiskriminačnej legislatíve. Ale absolútne rovnaká.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja viem, ja viem, ale čiže v tomto musím trochu ja polemizovať s niektorými závermi Ústavného súdu, ktorý si zrejme nevšimol, že rovnaká právna úprava rozdelenia dôkazného bremena je v iných právnych predpisoch, kde by sa tiež ťažko dokazovalo všetko navrhovateľovi. Napríklad, že bol vyhodený zo zamestnania kvôli príslušnosti k nejakej rasovej alebo etnickej skupine.

    Druhá vec – retroaktivita. Áno, povedali ste, že je to pomerne elegantne riešené peňažnou zábezpekou. Ja si myslím, že tiež to beriem ako kompliment. Ale inak to riešiteľné nie je. Ak je iný názor, že je možné určiť účinnosť zákona, alebo teda účinnosť zákona len od doby, kedy bude schválený, taký zákon neprijímajme. To nemá zmysel. Predstavte si, že by zákon bol taký, že je možné vziať do úvahy len majetok nadobudnutý, alebo príjmy nadobudnuté po roku 2009. A niekto by mal obrovské majetky a viedlo by sa voči nemu konanie o 5 rokov a on by povedal, no však áno, tento príjem ja tých 20 miliónov to mám z obchodovania s drogami. Ale to bolo v roku ´95, to už je premlčané. Však ja to priznávam, je to z nelegálnych príjmov, ale zákon je účinný len od doby, kedy ho schválime. Čiže to bolo predtým.

    Veď to by bola paródia, to by nemalo žiaden zmysel. Čiže preto si myslím, že ten návrh tým, že nezavádza pravú, ale nepravú retroaktivitu, je dobrý, že iný, takpovediac, on sa môže vylepšovať, samozrejme, v druhom čítaní, ale zákon postavený na iných princípoch by bol zbytočný, by nemal zmysel podľa mojej mienky.

    Teraz k tomu, o čo v skutkoch ide a nejde. Ja si naozaj myslím, pán poslanec, že to nie je myslené, nie z vašej strany ako osoby, ale zo strany mnohých iných poslancov vládnej koalície ako úprimné. Poviem vám, prečo si to myslím. Myslím si to z viacerých dôvodov. Keď malo byť rozhodované na Ústavnom súde, bola snaha predlžovať rozhodnutie Ústavného súdu z dôvodov, ktoré pre mňa boli neznáme. Ešte pred tým bol podaný ústavný zákon, bol odmietnutý s tým, že pokiaľ prebieha konanie na Ústavnom súde, tak nemôžeme tú úpravu nejako riešiť, počkajme na rozhodnutie Ústavného súdu. To ste povedali ako princíp v tejto snemovni. O pár mesiacov na to ste novelizovali zákon o vyvlastňovaní diaľnic, ste rozšírili možnosti stavať na súkromných pozemkoch, napriek tomu, že konanie na Ústavnom súde prebieha. Tam už tento princíp neplatil, zrazu. Proste zdá sa mi, že je to celé neúprimné.

    Hovoríte, že by sme nemali podávať individuálne návrhy zákonov, ale nájsť dohodu naprieč. Ale tá dohoda naprieč sa dá nájsť v situácii, keď nejaký návrh na stole je. Koniec koncov pamätáme si, ako bol prijatý pôvodný návrh zákona. Podal ho váš predseda individuálne, bez dohody naprieč spektrom, a potom...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale tak to bolo. A potom sme vstúpili do rokovaní, ja osobne spolu s ním a dohodli sme znenie, ktoré bolo akceptovateľné naprieč politickým spektrom, ale žiadna dohoda sa nehľadala pred podaním návrhu. Takže pozor. Ak vám to vtedy nevadilo a dávate to ako príklad, tak som prekvapený, že vám to vadí dnes, keď sa len zmenili osoby a obsadenie, ja som o tom presvedčený.

    Čiže v zásade ja nehovorím, že text návrhu je ideálny a nie je ho možné zlepšiť, určite je ho možné zlepšiť, ale podmienkou tohto je, aby návrh zákona do druhého čítania išiel. A poviem vám svoj odhad, pán poslanec. Ja si myslím, že ak tento návrh zákona v Národnej rade neprejde a zasa tých opozičných návrhov veľa neprechádza, tak vláda do konca volebného obdobia s vlastným návrhom zákona proste nepríde. Bude komisia, budú diskusie, bude rokovať a návrh zákona do pléna parlamentu proste nepríde, nebude tu. Máme rok do volieb v princípe alebo ešte rok činnosti parlamentu. Čiže som ochotný ešte aj sa staviť s vami o to, pán poslanec, že ten návrh zákona nepríde.

    A tam sa mi zdá, že je tá úprimnosť, že či naozaj budeme o tom len hovoriť, hovoriť, hovoriť, áno, je to dôležité, potrebujeme to a my to naozaj chceme, ale v skutočnosti realita je, že ten zákon nepríde, nebude sa na ňom reálne pracovať, či cez vládu, alebo cez nejakú dohodu naprieč politickým spektrom, to sa mi zdá. Inak je to evergreen ako imunita, pán poslanec, to isté. A viete, ako to vieme vyriešiť – schváľme to. Evergreen v tom zmysle slova, že áno, všetci o tom hovoríme do médií, áno, treba tú imunitu riešiť, treba ju riešiť, treba ju zužovať, a potom prídu návrhy a nič sa neudeje. To je ten problém, pre ktorý...

    Viete, ekonomická kríza podľa mňa je krízou dôvery do určitej miery, do veľkej miery. A toto je tiež problém dôvery, lebo ak ľuďom hovoríte päť rokov, že ste za zúženie imunity, že ste za preukázanie pôvodu majetku, ale potom hlasujete vždy naopak – tak čo si o tom ľudia majú myslieť? Že to myslíte úprimne alebo že je to zasa len také divadlo? A to sa mi zdá, že je problém. Tak dajte takýto návrh, pán poslanec, ak ho dáte pozmenený aj na budúci mesiac, ja tento stiahnem, ja nemám záujem, aby môj zákon prešiel, nemám s tým problém, ja mám záujem, aby prešla táto právna úprava alebo podobná právna úprava.

    Pred mesiacom pani poslankyňa Mušková v inej súvislosti mi oznámila, že podáva novelu zákona ohľadne informovaného súhlasu pri interrupciách. Návrh, ktorý som ja podával pred rokom a ktorý tesne neprešiel. Mne to nevadí, nech ho proste aj okopíruje, nech prejde, nech je tam jej meno, mne to nevadí, ale hlavne proste, že to bude schválené.

    Takže ak poviete v záverečnom slove, pán spravodajca, že takýto návrh na budúcu schôdzu predložíte, alebo podobný, lepší, fajn, bez počítačových chýb napríklad, tak ja ho stiahnem a bude to váš zákon. Nemám s tým absolútne žiaden problém. Ale myslím si, že ľudia majú právo na Slovensku, aby takýto zákon bol, pretože každý na Slovensku možno pozná situácie, kedy sú ľudia, ktorí sú nezamestnaní alebo aj zamestnaní, ale vlastne obrovské majetky, lietadlá, jachty, haciendy a nič, a smejú sa slušným ľuďom do očí, ktorí chodia každý deň do práce, platia dane, platia odvody, vychovávajú svoje deti, platia inkaso – a nič sa nedeje. A podľa mňa ľudia sú z toho frustrovaní. A budú oveľa viac v čase ekonomickej krízy, tak s tým niečo spoločne robme. Ja nemám problém kedykoľvek naozaj podporiť váš návrh zákona, len tu musí byť. Nehovorme len o tom, že by mal byť a robíme na ňom, proste predložte ho.

    Čiže ja si myslím, že je to dôležitý zákon, ak chceme hovoriť o dôvere. Na úvode schôdze vystúpil pán predseda Národnej rady s prejavom o dôvere, ja nechcem reagovať na neho, reagoval som, keď vystúpil, ale to je tiež o dôvere, tento zákon, o dôvere, ktorú môžu alebo nemusia mať naši občania v náš právny poriadok, v to, čo vidia okolo seba. To sa mi zdá, že je najzákladnejší problém, a preto si myslím, že ten návrh zákona by mal dostať šancu, keď toľko hovoríme o dôvere. A preto ak ho podporíte do druhého čítania, tak, samozrejme, môžeme ho pozmeniť, vylepšiť, alebo keď dáte vlastný návrh na budúcu schôdzu, ja sľubujem, pán poslanec, že tento návrh zákona vezmem späť.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Chcete, pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Bolo tu povedané veľa, ale ako drvivú väčšinu z toho, pán kolega, musím úplne jasne odmietnuť. Ja osobne sa nedomnievam, že postup, ktorý bol zvolený doteraz, priniesol nejaký efekt. Povedzte mi, aký efekt je doteraz? Bol niekto odsúdený doteraz?

    Ale ja sa vrátim aj k otázkam, na ktoré ste dali ťažisko a ktoré sa viaže aj s úvodným vystúpením pána predseda. Kríza dôvery, áno, zákon o preukazovaní pôvodu majetku, dôvera v exekutívnu (výkonnú) moc, áno, je to problém, ktorý svojím spôsobom je potrebné vyriešiť. Ale ja sa vrátim k dôvere ako takej, ktorú ste vy mohli riešiť nejaké obdobie, a prepáčte mi, že sa vrátim do obdobia späť, lebo znovu je to o dôvere, ktorou sa dneska oháňate voči nám.

    Koľko bolo obvinených zo závažných trestných činov v období rokov 1998 až 2006?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Veľa. Ja sa spýtam, koľko z tých, ktoré mali možno aj politický podtón, bolo odsúdených?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • No ja si vám dovolím tvrdiť, že z tých, ktorí boli citlivo verejnosťou vnímaní, ani jeden. Ani jeden z nich nebol odsúdený. Vy ste nevyriešili kauzy, ktoré ste mali ťažiskom svojej politickej agendy za uplynulých osem rokov, a mali ste všetky nástroje v rukách, mali ste exekutívne nástroje v rukách a mali ste aj legislatívne nástroje v rukách, lebo ste mali parlamentnú väčšinu. Takže dneska hovoriť o tom, čo je úprimné a čo je dôveryhodné, no, ako ťažko povedať, ale jednoducho myslím si, že tuto ste zlyhali v tomto predchádzajúcom období a tu jednoducho niet o tom čo ďalej diskutovať.

    Aby som to príliš dlho nezdržiaval, ja sa dotknem ešte otázky obsahu. Vy ste spomínali, že tu problém s retroaktivitou nie je. Ja si dovolím zacitovať jeden právny názor napriek tomu, že nie som právnik, alebo možno práve preto sa budem opierať o právny názor niekoho iného. „Napriek tomu, že sa v dôvodovej správe zmieňuje a snaží sa podať výklad retroaktivity s poukázaním na rozdiely medzi retroaktivitou priamou a nepriamou, v legislatívnom texte návrhu zákona nie je obsiahnutá v prechodných ustanoveniach žiadna úprava. Tým sa tento návrh stáva bez ďalšieho textom, ktorý má pôsobiť pro futuro, a majetok, ktorý niekto vlastní pred dňom účinnosti návrhu zákona, a takýto majetok by vykazoval definičné znaky nelegálneho majetku, nebude možné začať konanie podľa tohto návrhu zákona. Pri spätnom pôsobení právnej normy je potrebné sa vyrovnať s týmto faktom v texte zákona jasne a bez pochybností.“

    Je to jeden z právnych názorov, ja nehovorím, že je to ten úplne správny, ale nehovorím, že ani ten váš je úplne správny, to znamená, je tu problém, ktorý je potrebné vyriešiť. Ak prijmeme návrh zákona v nejakej takejto podobe, aká je predložená, tak sa dostaneme opätovne do stavu, že možno o päť rokov skonštatujeme – tadiaľto cesta neviedla. Ja sa skutočne domnievam, že „práca kvapná, málo platná“, ako hovoria bratia Česi, platí aj v tomto prípade.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme v utorok. Teraz by sme mali pristúpiť k prvému čítaniu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška, opätovne o tom rokovať teraz nebudeme a neviem v tejto chvíli ani povedať, kedy budeme o tom rokovať, bude to po dohode na poslaneckom grémiu, pravdepodobne.

    A preto budeme pokračovať ďalším schváleným bodom programu, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona máte ako parlamentnú tlač 917 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 934.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Pavlovi Frešovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, je tu priestor pre vás, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte, aby som uviedol novelu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda novelu stavebného zákona. Je to krátka novela, je to novela, ktorá reaguje na absolútne akútny stav, ktorý nám vzniká na Slovensku, ktorého príklad môžeme vidieť v Pezinku, vzniká pri budovaní skládok, a to skládok veľkého nadregionálneho rozsahu alebo regionálneho rozsahu, a pri budovaní skládok nebezpečného odpadu, ako príklad môžem uviesť Smolenice, najčerstvejší príklad.

    Zmyslom tejto novely je, aby do procesu, kedy sa vydáva stavebné rozhodnutie alebo vôbec sa povoľuje takáto veľká skládka, mohli aktívne zasiahnuť priamo volení zástupcovia ľudí, ktorých sa to dotýka. Inými slovami, jedná sa o to, aby keď sa dotýka nejaká stavba zdravia ľudí, keď sa nejaká stavba dotýka kvality života ľudí, a to skládka bezpochyby sa dotýka, aby volení zástupcovia na miestnej úrovni a volení zástupcovia v rámci regiónu mohli hlasovaním rozhodnúť o tom, či chcú, alebo nechcú v katastri svojej obce mať príslušnú skládku.

    Toto riešenie alebo tomuto riešeniu ma vlastne primäla situácia v Pezinku, ja by som ju veľmi krátko zhrnul, kde sa tam nachádzame. Situácia v Pezinku je taká, že platný územný plán podľa istého právneho výkladu alebo väčšinového právneho výkladu neumožňuje stavať skládku. Napriek tomu a napriek rozhodnutiam, ktoré tam urobilo mesto Pezinok, tak napriek tomu tá skládka je prakticky dnes dobudovaná. Celý minulý rok sa občania Pezinka pokúšali, aby tento ich názor, ktorý vyjadrovali, aby vo všeobecnom záväznom nariadení v územnom pláne bol rešpektovaný. Občania sa o to pokúšali nielen tým, že ich úrad vydával rozhodnutia a konal, občania sa o to pokúšali aj tým spôsobom, že ich občianska iniciatíva „Nechceme, skládka nepatrí do mesta“, ich občianska iniciatíva usporiadala mítingy, oslovovala poslancov, oslovovala ministerstvo životného prostredia, dokonca sedela u samého pána premiéra.

    Výsledok je ten, že prakticky skládka dnes tam je takmer dobudovaná, a výsledok je ten, že občania, ktorí nechcú mať skládku v Pezinku, jednoducho majú pár sto metrov od centra. To, že ju tam naozaj nechcú mať, sa mohol presvedčiť každý, kto sa zúčastnil čo len jednej takejto akcie. Sám som bol na takých akciách, kde ľudia s deťmi prešli niekoľko kilometrov peši, aby videli, aká skládka sa buduje, proti čomu vlastne protestujú. Sám som bol na akciách, kde sa stovky až tisíce občanov na námestí zhromaždili, aby dali svoj protest jasne najavo. Cez rôzne právne kľučky, cez rôzne konania, ktoré ešte spomeniem vo svojom vystúpení, nakoniec táto skládka existuje a občania Pezinka sa domáhajú v odvolacom konaní toho, aby nebola nakoniec povolená.

    Čo je dôležité povedať, je, že štát v tomto zlyhal a orgány, ktoré o tom mali rozhodnúť, jednoducho zlyhali. Prehadzovali si celý problém ako horúci zemiak, niekoľkokrát sme to tu mali dokonca na pôde Národnej rady, kde SDKÚ – DS navrhovalo, aby sme o tom rokovali v pléne, aby sme sa porozprávali o tom, ako je možné, keď občania jedného stredne veľkého mesta nechcú mať skládku, prečo ju musia mať pár sto metrov od centra. Vďaka hlasom koalície bolo zablokované takéto rokovanie. Mali sme dokonca dva poslanecké prieskumy, kde sme sa stretli s takou obrovskou aroganciou zo strany úradníkov, že keď sme hovorili, že na skládke sa pracuje, tak boli úradníci, ktorí povedali, že nie, nepracuje sa. Nie, nepracovalo sa v konkrétny deň, stretávali sme sa s úplnými absurdnosťami.

    Občania Pezinka sa dostali do situácie, kedy majú pocit, že čelia istej mašinérii a nemôžu tú mašinériu nejakým spôsobom zastaviť. Úplný vrchol tej mašinérie bol vlastne niekde v druhej polovici minulého roka, kedy sa občania Pezinka dozvedeli, že pôvodný majiteľ, ktorý je mimochodom previazaný so stranou SMER, že pôvodný majiteľ zase skládku už nebuduje, že ju buduje istá anonymná zahraničná spoločnosť a že vlastne s tým nemá nič spoločného, takisto ako aj majiteľ pozemku pod skládkou, ktorý bol zhodou okolností šéfom krajského stavebného úradu, ktorý o jednom tom povolení v celom tom reťazci aj tento krajský stavebný úrad rozhodol. Vtedy nastala istá ďalšia mašinéria, obracali sa občania Pezinka na ministerstvo životného prostredia rôznymi podaniami, ktoré sa snažilo doručiť tejto zahraničnej spoločnosti rôzne rozhodnutia, aby po niekoľkých mesiacoch takéhoto divadla sa nakoniec zistilo, a to bude skoro presný citát, že vnútorným auditom táto zahraničná spoločnosť zistila, že s tou skládkou nemá nič spoločné. Nemá nič spoločné a, samozrejme, stavia ju pôvodná spoločnosť, v ktorej sú zaangažované osoby blízke vládnej strane.

    V tomto prípade mi nejde o to, aby sme preberali len tú politickú rovinu, či je správne, aby vládna strana cez svojich ľudí mala nejakým spôsobom prsty v skládke, či je správne, aby vládna strana ignorovala hlas občanov. To sa nakoniec ukáže vo voľbách. Ukáže sa vo voľbách, či občania budú natoľko neprezieraví, že znova budú voliť politikov, minimálne v regióne Pezinok, ktorí im tú skládku svojím nekonaním umožnili vlastne mať pod nosom.

    To, prečo si myslím, že je alebo čo je dôležité na pôde Národnej rady, o čom rozprávať, je, ako tomu zabrániť? Ako tomu systémovo zabrániť, aby sa podobný jav nestal nielen v Pezinku, ale napríklad teraz najbližšie aj v Smoleniciach. A aj po porade s kolegami nenašiel som iné riešenie, nenašiel som iné riešenie, ako pripraviť takú novelu zákona, že ten, kto bude chcieť vystavať skládku regionálneho rozsahu alebo bude chcieť vystavať skládku pre nebezpečné odpady, alebo bude chcieť exitujúcu skládku týmto spôsobom rozšíriť, si bude musieť vypýtať priamo súhlas zastupiteľstva v tej konkrétnej obci a priamo súhlas vyššieho územného celku.

    Pre tých pozornejších, aj z radov koalície, podobný návrh zákona som predkladal na jeseň v parlamente a skutočný záujem o to, aby sa na Slovensku podobné veci, ako sa dejú v Pezinku, nestávali, aby bolo dokonca podobným veciam zabránené zákonom, ma viedlo k tomu, že som tento návrh upravil. Tú najproblémovejšiu vec, ktorá bola kritizovaná zo strany koalície, ale aj časti opozície, a to bola tá, že sa povinne vyžadovali súhlasy zastupiteľstiev okolitých obcí, som vypustil a teraz máme pred sebou taký zjemnený variant tohto zákona, ktorý ale plne nasleduje účel, pre ktorý tento zákon vznikol. Plne nasleduje účel, pre ktorý tento zákon vznikol.

    Ja ten účel opíšem jednoducho. Keď sme v krajine, kde zlyhávajú štátne inštitúcie, keď sme v krajine, kde je problém s rešpektovaním všeobecne záväzného nariadenia, keď sme v krajine, kde sa nerešpektuje územný plán, a je jedno, z akého dôvodu, tak potom sa treba obrátiť na tých najpovolanejších. Treba sa obrátiť na tých najpovolanejších, ktorí to môžu rozhodnúť. Tými nie sú štátni úradníci, ktorí tvrdia oproti jasným fotografiám, že na skládke sa nepracuje, keď sa pracuje. Tými nie sú ani ministri, ktorí nedokážu doručiť rozhodnutie o pozastavení prác na skládke firme, o ktorej sa neskôr ukáže, že so skládkou nemá nič spoločné. Tými nie sú ani funkcionári SMER-u, ktorí s touto skládkou súvisia, a tými nie sú ani iné osoby s veľmi, veľmi pochybnou minulosťou, ktoré sa do celého procesu zapoja. Dokonca tými nie sú ani súdy, o ktorých rozhodnutiach, verím, že ešte budeme polemizovať aj v prípade pezinskej skládky.

    Tými najpovolanejšími, ktorí o tom môžu rozhodnúť, a mali by rozhodnúť v týchto prípadoch, sú ľudia, ktorí budú nútení žiť, nútení žiť naozaj v špine a smrade konkrétnej skládky, ktorí budú nútení žiť a chodiť v iných prípadoch okolo skládky nebezpečného odpadu so svojimi deťmi. To sú ľudia, ktorí budú mať strach, že ich dieťa dostane práve kvôli takejto skládke rakovinu alebo v lepšom prípade, v úvodzovkách, alergiu. To budú ľudia alebo to by mali byť ľudia, ktorí majú právo v demokratickej spoločnosti na životné prostredie, ktoré ich neohrozuje, a na kvalitu života, ktorá je na úrovni.

    Preto som zvolil ten model, že priamo volení zástupcovia, to znamená poslanci obce alebo mestského zastupiteľstva a poslanci vyššieho územného celku, hlasovaním a prijatým uznesením, ktoré sa povinne bude vyžadovať v podobných prípadoch, pokiaľ tento zákon prejde.

    Je úplne evidentné, že pokiaľ by Národná rada Slovenskej republiky prijala takýto zákon, tak by vlastne prinútila investorov, aby sa chovali k občanom priateľsky. Aby sa chovali k občanom priateľsky a vyjednávali s ich zvolenými zástupcami, ktorí by mali v ruke túto páku, o tom, kde umiestniť takúto skládku, aké parametre má mať takáto skládka a hlavne ako zabezpečiť, že občania sa touto skládkou alebo nejakou inou nebudú cítiť ohrození.

    V podstate by zrovnoprávnila ten veľmi nerovnoprávny vzťah a v Pezinku až úplne, až by som povedal, hororové rozmery nadobúdajúci vzťah medzi tým, kto má záujem niečo vybudovať, ergo skládku, a kto sa kľudne skrýva za zahraničné spoločnosti, pričom vieme všetci, kto to je. Pričom vieme všetci, kto to je, a dokonca týchto ľudí má niekto v straníckych štruktúrach. Vieme všetci, kto to je, a napriek tomu sa bude skrývať, a občanmi mesta, ktorí sú jasní ľudia, ktorí si zvolili svoju reprezentáciu, a títo ľudia vlastne sú v nerovnoprávnom postavení zoči-voči takémuto stavebníkovi.

    Tento zákon umožní alebo táto novela zákona umožní zrovnoprávniť toto postavenie. Dá do rúk mestám a obciam patričnú zbraň, dá do rúk vyšším územným celkom, ktoré napríklad v prípade Pezinku mlčia. Mlčia, až to je úplne trápne. Nielenže mlčia poslanci, ktorí sú poslanci VÚC dokonca aj z Pezinka, mlčia o tomto prípade, ale mlčí aj samotný župan. Dá im do ruky zbraň, proti ktorej budú musieť takíto stavitelia skládok začať praktizovať to, čo je u nás v spoločnosti žiadané a čakané – a to je slušné chovanie. Budú musieť vyjednávať o tom, keď budú chcieť skládku nebezpečného odpadu alebo veľkú skládku vybudovať, budú musieť jednoducho vyjednávať s príslušnou obcou a s príslušným vyšším územným celkom.

    Na potenciálnu námietku, že vlastne takúto legislatívu máme, by som veľmi, veľmi rád každému odporučil, aby sa išiel do tej skládky v Pezinku pozrieť. Nielenže legislatívu máme, máme mnoho všelijakých brzdných mechanizmov, ktoré majú zastúpiť práva občanov, ale zároveň máme aj jednu veľkú skládku pár sto metrov od centra Pezinku, ktorú nikto nechce. Čiže vtedy je čas pre nás zákonodarcov prísť s riešením, dokonca si myslím, že pre zodpovedných zákonodarcov je čas prísť s jednoduchým riešením, veľmi ťažko právne napadnuteľným. Ťažko sa bude kľučkovať pri pár riadkoch a jasnej reči, obráťme sa na demokraticky zvolených občanov, ťažko sa bude kľučkovať rôznym právnym kanceláriám, ťažko sa bude kľučkovať rôznym osobám s pochybnou minulosťou, ťažko sa bude kľučkovať dokonca aj straníckym nominantom, ktorí zastupujú obe strany, to znamená na jednej strane svoje vrecko a na druhej strane štát. Veľmi ťažko sa bude kľučkovať.

    A preto by som vás chcel poprosiť, pokiaľ si myslíte, že je dobré, aby občania nemali strach o svoje zdravie, pokiaľ si myslíte, že je dobré, aby deti vyrastali v prostredí, ktoré nebude škodlivé, pokiaľ si myslíte, že občania majú právo si vybrať, pokiaľ sa jedná o životu nebezpečné látky, tak zahlasujte za zákon, ktorý sme do parlamentu predložili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Jánovi Čechovi, aby predniesol svoju úvodnú spravodajskú informáciu.

    Len pre vašu informáciu potom bude nasledovať návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Róberta Madeja a Petra Pelegriniho. Poprosím organizačný výbor, aby zabezpečili ich účasť v sále, aby sme mohli pokračovať v súlade s programom. A keby náhodou ešte vyšiel čas, tak potom ďalší bod, ktorého navrhovateľom je pán poslanec Ivan Štefanec, to je tlač 919, tam je spravodajcom pán poslanec Janiš.

    Teraz dávam slovo pánovi spravodajcovi, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 359 z 27. januára 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša na vydanie prerokovaného zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. januára 2009 č. 934 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Najprv vás poprosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    A teraz otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Evidujem prihlášku pani poslankyne Lucie Žitňanskej ako jedinej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona.

    A slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Ďakujem pekne, môžete zaujať miesto určené pre vystupujúcich v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, veľmi krátko mi nedá nevystúpiť k tejto téme, pretože ako som to povedala, už keď pán poslanec Frešo predkladal obdobný návrh zákona na minulej schôdzi, tento návrh zákona by tu dnes na stole nebol, pokiaľ by v našom štáte fungovali štandardné právne mechanizmy tak, ako majú.

    Ja som sa už niekoľkokrát vyjadrila, že kauza skládky v Pezinku je kauza zlyhania štátnych orgánov, ktoré namiesto ochrany verejného záujmu, na ktoré sú zriadené, uprednostnili záujmy súkromných osôb, a dokonca v tomto prípade sme to mali personifikované v tom, že ten, kto rozhodoval alebo mal pozíciu v štátnom orgáne, na ktorom sa o skládke v Pezinku rozhodovalo, mal zároveň svoj osobný záujem na tom, aby skládka v Pezinku sa vybudovala. Čistý konflikt záujmov.

    Skládka v Pezinku alebo kauza skládky v Pezinku dnes je synonymom toho, ako nemá fungovať právny štát, a dnes je jednou z tých káuz, ktoré vyvolávajú v občanoch nedôveru v právny štát, nedôveru v systém štátnych orgánov, justície, nedôveru v to, že v tomto štáte sa dá dovolať spravodlivosti. Skládka v Pezinku dnes je kauza, ktorá je monitorovaná aj zahraničím. A keď sa rozprávate s ľuďmi zo zahraničia, tak sa vás pýtajú na kauzu skládky v Pezinku. Myslím si, že je to dobrý príklad, na ktorom sa treba pozrieť na systém fungovania štátnych orgánov a súdnictva vôbec a pozrieť sa systémovo na to, ako zabrániť tomu, aby takéto kauzy v budúcnosti nepribúdali, a ako prinavrátiť ľuďom dôveru v štátny aparát a v justíciu.

    Tento návrh, ktorý predkladá pán poslanec Frešo, je pokusom posilniť pozíciu občanov v tomto procese. Ako som povedala, tento návrh by nebol na stole, pokiaľ by štandardné mechanizmy právneho štátu v našej krajine fungovali tak, ako majú, preto tento návrh budem podporovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie v rozprave sa prihlásil pán poslanec Stanislav Kahanec. Pozerám, že ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Kahancovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa poukázala na skládku v Pezinku, ale v podstate tento problém je, myslím, rozsiahly po celom Slovensku a je to stále problém, keď sa presadzujú osobné alebo podnikateľské záujmy nad záujmy občanov, či už v príslušnom meste, alebo v príslušnom regióne. Súvisí to, samozrejme, so samosprávami niekedy viacerých obcí v regióne, niekedy jedného mesta a myslím si, že tak, ako tu poukázala, je potrebné predovšetkým posilniť pozíciu občanov.

    My sme pred časom dávali kompetencie pre územnú samosprávu tým, že sme decentralizovali kompetencie zo štátu do úrovne samospráv. Chceli sme posilniť princíp subsidiarity, aby si rozhodovali samosprávy doma, a na druhej strane práve takýmito krokmi, keď obmedzujeme pozíciu občanov v ich rozhodovaní v tom, čo chcú vo svojom území, alebo v tom, čo si chcú presadiť, či už sú to ich požiadavky, názory a tak ďalej, tak v tomto ich vlastne obmedzujeme cez rozhodnutia štátnych orgánov. A to je ten najväčší problém, lebo tí štátni úradníci, ktorí o tom rozhodujú, nie sú absolútne pod drobnohľadom týchto občanov. Pod drobnohľadom občanov sú ich volení zástupcovia. A preto treba jednoznačne vrátiť a presunúť tieto kompetencie na ich volených zástupcov, aby o tom rozhodli v zastupiteľstvách, či už miestnych, alebo regionálnych, a každopádne títo ľudia o štyri roky, keď pôjdu do volieb, tak budú skladať účty pre občanov, ako hlasovali.

    Takže v tomto smere plne podporujem tento návrh na zmenu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa nebude reagovať na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou. Pretože pani poslankyňa bola jediná, ktorá bola prihlásená do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete využiť právo záverečného slova? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Očakával som osobne, že v tejto diskusii vystúpia aj ľudia z koalície a povedia, akým spôsobom rozmýšľajú o budúcnosti tohto zákona. A očakával som to preto, lebo pán premiér niekoľko dní dozadu, v pondelok, hovoril niečo o tom, že návrhy z opozície a priori budú ignorované, a ja teraz naozaj neviem, či sa to týka aj návrhov, ktoré zápasia o zdravie detí. Neviem, či sa to týka aj návrhov, ktoré sa dotýkajú toho, že ľudia majú jednoducho strach.

    Spomeniem svoju osobnú skúsenosť, keď pred, myslím, necelými troma rokmi v Bratislave horel jeden sklad nebezpečného odpadu a tiahol sa taký veľmi čierny mrak, čierny mrak ponad Bratislavu, bolo cítiť taký štipľavý zápach a dokonca aj pre tých nejakých ľudí, ktorí boli trochu viac citliví, už dostávali alergické reakcie. Pamätám si, ako ľudia boli v uliciach vystrašení. Pamätám si, ako ľudia nevedeli, čo majú robiť, či majú okná otvárať, okná zatvárať, kam majú ísť, či majú ísť preč, či majú zostať. Pamätám si to preto, lebo vtedy sa vlastne nič nestalo. Možno niekomu začala, sa spustila nejaká reakcia, ktorá neskôr vyústi v nejakú vážnu chorobu. To neviem. Ale zase sa nestalo nič vážne také, aby si to zvyšok ľudí niekde, možno v rámci celého Slovenska, všimol.

    Ale práve takéto príklady sú zlé. Práve takéto príklady sú zlé, lebo hovoria, čo všetko sa môže stať, keď ignorujeme záujem občana. Čo všetko sa môže stať, keď sa bezohľadne buď staviame na stranu toho, kto skládky stavia, a vo všetkom mu vyhovieme, lebo je to možno náš stranícky nominant, možno je to náš priateľ, možno je to niekto, kto nás dostal do strany, možno je to niekto, kto nás dostal vyššie. Alebo je to čisto len preto, že máme strach – prečo ja?

    A ja odpoviem, prečo by bolo treba sa v tomto zaangažovať. Preto, lebo sa to môže stať kdekoľvek inde. To znamená, to, čo dnes zažívajú občania Pezinka, je to, čo sa môže stať zajtra v Smoleniciach. Ja som čítal o prípadoch alebo som sa dokonca oboznámil s prípadmi, podobný prípad v Žiline, podobne, ako hovoril kolega Kahanec, je veď predtým aj v Prešove. Takýto podobný prípad môže nastať.

    A ja sa chcem opýtať, že kedy už bude, kedy už bude dosť? Kedy bude dosť, že budeme niečo s tým robiť, že to nie je v poriadku? Keď to nebude 280 metrov od centra Pezinka alebo keď to bude 50 metrov, alebo keď to bude rovno na námestí, alebo keď to bude rovno na námestí a znova to bude stavať nejaký stranícky nominant, tak je to v poriadku? A ja hovorím, nedovoľme to, aby to zašlo takto ďaleko! Nedovoľme to, lebo to, čo sa dnes deje v Pezinku, sa bude opakovať po Slovensku. Bude sa opakovať po Slovensku a nie je jedno, ako Národná rada rozhodne o návrhu, ktorý tomu môže systémovo zabrániť.

    Ja nehovorím, aby sme tu rozhodovali o každom prípade individuálne. Ja hovorím, aby občania Smoleníc, keď teraz sa bude budovať skládka nebezpečného odpadu u nich, mohli cez svojich zástupcov rozhodnúť, či tam bude, alebo nebude. Či veria príslušnej firme, že dokáže zabezpečiť zdravie ich detí, alebo neveria. Ja hovorím, že keď je podobný prípad niekde v strede krajského mesta, či na strednom Slovensku, alebo na východnom, aby občania, ktorých sa to týka, mohli priamo cez svojich volených zástupcov rozhodnúť, či chcú byť ohrození, alebo to ohrozenie je eliminované, alebo veria tomu, že to je úplne ako niečo, čo sa ich netýka, ale nech môžu rozhodnúť. A to je to právo, ktoré v Pezinku nebolo naplnené. Nebolo naplnené! Lebo fakt je ten, že drvivá väčšina občanov Pezinka skládku nechce. Skládku nechce, napriek tomu skládka stojí.

    Dokonca majú veľmi negatívnu skúsenosť s tým, čo sa nazýva „stará jama“. Majú veľmi negatívnu skúsenosť a obávajú sa toho. To je jeden z dôvodov, prečo sa tentoraz rozhodli aj pre tie masové protesty, lebo neveria tomu. Neveria tomu, že štát ich dokáže účinne ochrániť.

    A ja hovorím, dajme im jednoduchý, dajme im nespochybniteľný a dajme im zrozumiteľný nástroj do rúk, akým môžu predchádzať týmto situáciám. A dajme ho rovnako do rúk občanom Pezinka, dajme ho rovnako do rúk občanom v Smoleniciach a dajme ho rovnako do rúk občanom na celom Slovensku.

    Pevne verím, pevne verím, keďže hlasovanie bude až v utorok a keďže v tomto prípade som si dal veľmi záležať, aby som oboznámil všetky poslanecké kluby so svojou iniciatívou, a oslovil som ich, keďže tento zákon nemá v sebe žiadne politikum pravo-ľavé, nemá v sebe žiadne politikum, ktoré by súviselo nejako s krízou, s populizmom, tento zákon má v sebe len jednu vec a to je, keď sa jedná o zdravie ľudí, keď sa jedná o zdravie detí, nech občania majú možnosť do toho vážne prehovoriť, nech sú vážnym partnerom zoči-voči niekedy bezohľadným, niekedy dokonca až mafiánskym praktikám tých, ktorí skládky chcú stavať bez ohľadu na to, či títo za sebou majú silné stranícke štruktúry, či dokonca za sebou majú niekoho z vlády alebo či sú to len veľké peniaze. Nech títo stavitelia vedia, že na Slovensku ľudia budú rozhodovať o tom, kde skládka bude stáť, že na Slovensku ľudia budú rozhodovať o tom, čo ich ohrozuje a čo nie, a nie peniaze a nie nejaké stranícke známosti.

    Veľmi pokorne hlavne poslancov vládnej koalície by som chcel znova poprosiť o podporu tohto zákona. Je to pre ľudí a je to pre deti našich ľudí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ, za vaše záverečné slovo. Pán spravodajca, chcete využiť právo? Nie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vzhľadom na to, že je presne jeden a pol minúty pred 13.00 hodinou, prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady s tým, že pokračovať budeme v utorok ráno o 9.00 hodine.

    Prajem všetkým pokojný víkend, šťastlivý návrat domov.

  • Prerušenie rokovania o 12.59 hodine.