• Dobré ráno. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram tretí rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    V zmysle tradičnej procedúry o ospravedlnenie požiadali na dnešnom rokovaní: pán podpredseda Viliam Veteška a poslanci Ferdinand Devínsky, Michal Lukša a Ján Slota.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 882.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo, pána poslanca Bobríka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy je ešte ústne prihlásený pán poslanec Jozef Halecký, ktorému teraz odovzdávam slovo.

  • Príjemné a dobré ráno prajem všetkým.

    Vážené dámy, vážení páni, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem aj ja prispieť k tejto problematike, k problematike, ktorá bola veľmi výstižne a veľmi dobre, a dá sa povedať, možno aj účinne predostretá pani profesorkou Tóthovou a pani poslankyňou Muškovou, pretože je to problematika, ktorá má svoje miesto práve v tejto dobe a je to problematika, ktorá je zrelá na riešenie, dá sa povedať, v tomto čase, pokiaľ to už nie je neskoro.

    Chcel by som sa k tejto otázke postaviť skôr z hľadiska medicínskeho ako lekár, ako kardiológ a poukázať na dôsledky, ktoré alkohol má na ľudí a predovšetkým na mladú generáciu a aké sú špecifiká tohto účinku práve na deti, na adolescentov.

    Musíme zdôrazniť, že boj s alkoholom je nielen problém dnešných dní, ale je to problém, dá sa povedať, dlhých rokov, desaťročí a storočí, pretože alkohol pôsobí nielen ako niečo negatívne v spoločnosti, ale má aj svoje pozitíva. O týchto sa, samozrejme, z tých propagandistických dôvodov nehovorí veľa a nehovorí často, ale je potrebné zdôrazniť, že alkohol je do určitej miery ako liek, čiže ako prostriedok, ktorý uvoľňuje napätie, uvoľňuje úzkosť. Je ako prostriedok, ktorý znižuje pocit ohrozenosti, zvyšuje sebavedomie, teda je to chemická látka a prostriedok, ktorý, dá sa povedať, v tom pozitívnom náhľade pomáha človeku prekonávať nielen bežné denné, ale aj tie dlhodobé problémy a ťažkosti. Samozrejme, ako každá chemická látka, ktorá má priaznivý účinok na organizmus v určitých dávkach a v určitých situáciách, pri zneužití, pri nadužívaní a v tom celkovom globálnom používaní má aj svoje negatívne dôsledky, ktoré majú hlboký ekonomický, finančný, ale aj zdravotný dôsledok.

    Ako vieme, alkohol spôsobuje celý rad chorôb. Uvediem ako príklad len súvislosť s cukrovkou alebo s diabetes mellitus, kde priama konzumácia alkoholu ničí bezprostredne bunky podžalúdkovej žľazy, znižuje množstvo hmoty, ktorá produkuje inzulín a tak vlastne dochádza k tomu, že predčasne u tých ľudí, ktorí nadužívajú alkohol, vzniká cukrovka a vieme, že je to problém sám osebe, pretože zapríčiňuje celý rad komplikácií ciev, mozgu, srdca, nervov a ostatných systémov. Je to len jeden príklad toho, že alkohol vplýva negatívne na organizmus, ale ako už bolo aj povedané, alkohol veľmi úzko súvisí s úrazmi, veľmi úzko súvisí so správaním sa dospelých, ale aj detí, súvisí, dá sa povedať, s podstatnými a rozhodujúcimi negatívnymi javmi v doprave, úrazovosti a v negatívnych dôsledkoch v kombinácii aj s ďalšími toxickými látkami, teda s drogami. Tí, čo užívajú alkohol, obyčajne aj fajčia a určité percento z týchto ľudí sa nakoniec v priebehu vývoja svojej osobnosti dopracuje aj k tvrdším, už spoločensky netolerovaným drogám.

    Z tohto pohľadu chcem zdôrazniť, pokiaľ hovorím ešte o týchto pozitívno-negatívnych dôsledkoch alkoholu, ako som spomínal, alkohol zapríčiňuje dôsledky aj psychické. Má vplyv na vývoj mozgu nielen dospelých, ale hlavne detí a adolescentov. Je vedecky proklamované, že jedno poldeci bežného alkoholu zapríčiňuje smrť alebo zničenie desaťtisíc mozgových buniek. Je pravda, že tých mozgových buniek je vyše desať miliárd, ale keď si predstavíme tých, ktorí užívajú alkohol dennodenne, tak tam vidíme, že sa to prejavuje aj na poškodení mozgu, ktoré má dokonca aj svoj názov, aj svoje morfologické a patologicko-anatomické charakteristiky.

    Chcem zdôrazniť túto skutočnosť, čo súvisí aj s predkladaným zákonom pani profesorky Tóthovej a pani poslankyne Muškovej, že u detí pôsobenie alkoholu má tú zvláštnosť a to špecifikum, že u nich sú dôsledky väčšie. To znamená, že poškodenie či už mozgových buniek, ale aj orgánov s vnútorným vylučovaním je častejšie, je vo väčšom rozsahu ako u dospelých. U detí a adolescentov alkohol má vplyv aj na psychický vývoj, sexuálny vývoj a má podstatný vplyv na poruchy správania, ktoré sa môžu v dospelosti fixovať. Kvôli zaujímavosti môžem uviesť, že alkohol napríklad u dievčat, kde je vyšší výskyt užívania alkoholu ako v relácii v dospelom veku, je zvýšená náchylnosť napríklad na obezitu, čo je základnou zdravotnou, ale možno povedať, aj určitou kozmetickou požiadavkou u dievčat v tomto veku dodržiavať diétu tak, aby mali primeranú postavu. Alkohol v tomto smere nielenže vplýva na psychiku, ale aj priamo na enzymologické procesy, ktoré zvyšujú náchylnosť na obezitu.

    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že interval medzi vznikom závislosti u dospelých a u detí je rozdielny. U detí a u adolescentov návyk na alkohol a strata kontroly je podstatne kratšia ako u dospelých. Čiže deti si skôr zvyknú na alkohol, skôr vzniká závislosť a potom vznikajú často aj kombinácie užívania spoločensky tolerovaných drog, ako sú cigarety, možno tu priradiť aj kávu, ale aj značne sa rozširujúce tvrdšie drogy v dospelosti. To znamená, že tento zákon, ktorý chráni hlavne deti a dospievajúcich, je v tom rozhodujúci, že má nielen určitý represívny charakter, ale hlavne výchovný, pretože tá výchovná časť je veľmi dôležitá hlavne v tomto veku, vo veku detí a vo veku dospievajúcich.

    Celé výchovné zameranie je väčšinou usmernené na stredoškolákov, to znamená, že väčšinou na mladých ľudí vo veku nad 12 rokov, avšak podstatné návyky, či už pozitívne, alebo negatívne, ale aj ten rozhodujúci vzťah k alkoholu sa fixuje, upevňuje v psychike, ale aj v povedomí medzi ôsmym a dvanástym rokom. To znamená, že aj výchovné pôsobenie, osobný príklad alebo pozitívny, alebo negatívny musí byť skôr, ako je to bežné v bežnej výchovnej praxi. Z tohto dôvodu vidím aj prínos prijatia tohto zákona u predkladateliek, že má aj mimo svojho represívneho obsahu hlavne výchovný charakter a charakter taký, že v spoločnosti vie a mal by vytvoriť atmosféru, že deti a hlavne ich rodičia by si mali uvedomiť, že je to nielen neprístupné dávať alkohol deťom, nielen trestné, ale aj z hľadiska výchovného malo by to vytvoriť v rodinách, na školách takú atmosféru, aby sa alkohol stal problémom už v samých začiatkoch detí a mládeže.

    Z tohto dôvodu pokladám za dôležité, aby sme presadili tento zákon do praxe, aj keď svoju určitú nejakú averziu celospoločenskú na začiatku mal, myslím si, že atmosféra v posledných mesiacoch, polroku, roku sa mení k tomu, že je tolerovaný v širšom zmysle slova a nakoniec bude akceptovaný nielen parlamentom, ale aj všetkými činiteľmi, ktoré majú podstatný vplyv na jeho prijatie. Preto ja odporúčam aj z hľadiska lekárskeho, aj z hľadiska celospoločenského venovať sa tejto problematike a presadiť tento zákon nielen v parlamente, aby bol platný a účinný, ale hlavne presadzovať ho potom v praxi a v praxi pôsobenia na deti, na mládež a, samozrejme, že aj na dospelých. Takže ja tento zákon s radosťou podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou – pán poslanec Pavol Minárik. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo. Napriek v závere deklarovanej podpore tomuto návrhu si dovolím, pán Halecký, k vám jednu poznámku. Treba si uvedomiť, že predkladateľky jasne špecifikujú tú cieľovú skupinu, na ktorú by to malo dopadnúť, do pätnásť a do osemnásť rokov. V tejto vekovej skupine hovoriť o alkohole a potrebe cez neho odreagovať sa a unikať z úzkosti, je podľa mňa úplne nemiestne. V tejto vekovej skupine užívať na akýkoľvek únik alebo odreagovanie sa z psychickej záťaže akúkoľvek psychotropnú látku možno podľa mňa užívať len pod dozorom lekára a takéto skupiny by ani nemali mať také ťažkosti, ak sa k nim budeme správať v celej spoločnosti trošku ináč ako dnes, tým myslím menej nevšímavo. Naozaj, hovoriť o alkohole ako pozitívno-negatívnom pre deti do 18 rokov nie je na mieste.

  • S reakciou na faktickú poznámku – pán poslanec Halecký. Má slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K tomu pozitívno-negatívnemu pôsobeniu som chcel len poukázať, že alkohol sa neužíva preto, že ľudia chcú, ale že ich to k tomu ťahá, že sú náchylní na to užiť prostriedok, ktorý uvoľňuje úzkosť a uvoľňuje a zlepšuje, dá sa povedať, ten štandard, kľud, uvoľnenosť v živote. To neznamená, že to odporúčam. Ja len hovorím, že alkohol sa neužíva náhodou, ale alkohol sa užíva preto, že má taký a taký účinok na ľudí. Už známy stresológ Selye, ktorý pochádzal z nášho územia, proklamoval tézu, že samotný stres v živote má väčšie dopady, negatívne aj konkrétne dôsledky ako samotné užívanie alkoholu a drog. To znamená, že alkohol je ako anxiolytikum, čiže uvoľňuje práve tento stres. Tu len chcem poukázať na to, že je snaha človeka, aby mal pohodu telesnú, duševnú a alkohol je jeden z prostriedkov. O tom, že je to problém, chcem len poukázať, že stačí si zájsť, či už v Bratislave alebo v mestách, ale aj na dedinách, že vinárne, reštaurácie, diskotéky sú plné mladých ľudí a tam sa užíva alkohol alebo je snaha užívať alkohol, a samozrejmá vec, že nie je žiadnym tajomstvom aj drogy vo veľkom rozsahu. A vtedy pôsobiť na 15- a 18-ročných je už neskoro. Už si s nimi nedajú rady ani rodičia, ani v škole, ani policajti. Toto pôsobenie o negatívnom vplyve musí byť skôr, pred 12 rokom a práve tento zákon by mal mať aj okrem iného tento dosah a význam.

  • Dobre. Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať, či pani navrhovateľka chce zaujať stanovisko. Má slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa touto cestou poďakovala všetkým tým kolegom, ktorí v rozprave vystúpili, podporili tento legislatívny návrh.

    Musím konštatovať, že okrem tých, ktorí vystúpili, viacerí, aj z opozície, mi tlmočili podporu tohto legislatívneho návrhu, takže verím, že do druhého čítania prejde. A tak ako to viacerí zdôraznili, naposledy pán poslanec Halecký, bude treba hlavne po jeho prijatí tlačiť na aplikačnú prax, aby ho realizovala. Osobne odmietam všetky úvahy, že predložený legislatívny návrh je nerealizovateľný. Nie je to pravda. Je realizovateľný pri dobrej vôle.

    Obdobné úpravy v zahraničí sa už dlhé roky realizujú a v mnohých štátoch úspešne. A čo chcem povedať k tomu, tlač, hlavne tlač veľmi prispieva k tomu, aby neboli tieto zákony porušované a aby boli vyvodzované dôsledky. Nemenované dcéry nemenovaného prezidenta si dovolili kúpiť alkohol a len ho ochutnať a celá tlač ich pranierovala. Pranierujú sa školy, kde sa to stane a podobne.

    V tejto súvislosti chcem povedať, že na Slovensku je dnes už katastrofálna situácia. Kto si dnes prečítal Nový čas alebo včera počúval Televízne noviny, nedá mi to nezverejniť, kde moderátor uviedol, citujem: „Dve študentky strednej školy v Partizánskom si vyučovanie spríjemňovali šokujúcim spôsobom. Počas vyučovania priamo pred očami svojej triednej učiteľky pili alkohol. Tá účasť nikomu neoznámila a preto zrejme dostane výpoveď. Bez trestu nezostanú ani žiačky.“ A čo bola podstata, študentky strednej školy prišli do školy na mol opité. Ich spolužiaci, ešte máme aj deti, ktoré sú kritické, všetko natočili na mobil. Natočili, ako si tieto žiačky miesto kníh vyložili na stôl fľaše s alkoholom. Bolo to počas vyučovacích hodín, nie počas prestávky. Tieto žiačky mali 16 rokov. Ich triedna učiteľka toto nutne musela vedieť, musela vidieť. Dve opité žiačky a proti dvom opitým žiačkam vôbec nezakročila. Práve naopak, celú vec sa snažila ututlať. Na videu, aj v spomínanom Novom čase sú presne uvedené zábery a televízni diváci, ktorí pozerali včera Televízne noviny JOJ, to mohli vidieť, doslova sa potácali po chodbách počas vyučovania a jedna z nich sa pri vychádzaní z triedy zrútila na podlahu.

    Vážení, ak je situácia taká, že nielenže deti pijú, ale pijú v škole a učitelia, žiaľ, niektorí to ani neohlásia, tak, prosím vás, kto mi hovorí, že nemáme dávať oznamovaciu povinnosť. Ja si myslím, že toto je dôkaz, že učiteľom treba dať oznamovaciu povinnosť, tak ako to my dávame zákonom. A neoznámenie už je nie porušenie príslušného školského poriadku, ale je porušenia zákona, kde potom už musia byť vyvodené vážne disciplinárne dôsledky, pretože to máme v predpisoch.

    Ďalej by som chcela zdôrazniť, pretože nielen pán poslanec Novotný včera, ale aj v tlači sa vyskytujú názory, že túto problematiku netreba dávať samosprávam na riešenie, že je to pokryté priestupkom. Rodič, ktorý má zaplatiť pokutu za maloleté dieťa, ktoré poruší zákon, musí zaplatiť pokutu a že sa to má vymáhať priestupkovým zákonom. Ja chcem povedať, že to nie je pravda. Priestupok je zavinené konanie. Priestupkové konanie možno uplatňovať len proti tomu, kto priamo niečo zaviní. Toto je správny delikt bez zavinenia. Rodič nezaviní konkrétne nič, ale nesie zodpovednosť za svoje dieťa do 15 rokov, teda delikt, správny delikt bez zavinenia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nebudem viac hovoriť, aj keď táto problematika je veľmi vážna. Bolo by ju treba rozdiskutovať ešte aj z hľadiska čo vylepšiť. Ja vás veľmi prosím, aby v druhom čítaní, čomu verím, že sa tento legislatívny návrh doň dostane, ste dávali pripomienky. Ak máte pocit, že pre vykonateľnosť v praxi by niektoré úpravy bližšie viac pomohli, bolo by to efektívnejšie, s pani poslankyňou Muškovou sme ústretové a nielenže tie pripomienky prijmeme, ale budeme vám za to aj povďačné.

    Posledná myšlienka. Tento zákon nie je neželateľný, plazivý zásah štátu do súkromnej sféry rodičovskej. Tento zákon je už legislatívna úprava, ktorá prichádza nie päť minút pred dvanástou, ale už desať minút alebo aj hodinu po dvanástej. Pretože vyberte si tabuľku, ktorú včera uviedol pán poslanec Novotný a uvidíte, koľko detí na ARO ide, ide do nemocnice ako na mol opité deti.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca chce zaujať stanovisko? Nechce. Ďakujem pekne.

    Ďakujem aj navrhovateľke, aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz, kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač č. 883. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 902.

    Máte slovo, pani poslankyňa, uveďte predložený návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, uchádzam sa o vašu priazeň s novelou zákona o lesoch, ktorej základným cieľom je, aby financie získané z predaja prebytočného majetku zostali tam, kde vznikli, v slovenských lesoch a boli prednostne použité na posilnenie zdravotného stavu a odolnosti lesných porastov.

    Boli sme svedkami rozpravy o zdravotnom stave našej mládeže a myslím si, že nemenej dôležité je, v akom zdravotnom stave sa nachádza aj príroda, v ktorej žijeme a s tým súvisí aj zdravotný stav lesov.

    Dovoľte mi, aby som odôvodnila v krátkosti predloženie tejto novely.

    Tým najzávažnejším dôvodom je materiál, ktorý vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva a ktoré mi bolo poskytnuté. Tento materiál sa zaoberá lesným hospodárením na Slovensku a súčasťou tohto materiálu je aj rozbor aktuálneho zdravotného stavu lesných porastov s prevládajúcim zastúpením smreka. V správe sa konštatuje, že po prvé jednak hrozí rozpad smrekových porastov, ktorý so sebou prináša sociálno-ekonomické a ekologické dôsledky a po druhé, že slovenské lesníctvo sa nachádza v zložitej finančnej situácii.

    Ministerstvo zároveň navrhuje okamžité a dlhodobé preventívne ochranné a obranné opatrenia na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesných porastov. Ja chcem k tejto iniciatíve ministerstva prispieť touto novelou, pretože mám aj ďalší dôvod na to. Prednedávnom sa objavila v médiách správa, že lesné pozemky vo Vysokých Tatrách sú dlhodobo poddimenzované v zásobovaní draslom v súvislosti s ničivou víchricou a požiarmi, ktoré lesy vo Vysokých Tatrách postihli.

    Správa ministerstva pôdohospodárstva definuje tri základné zdroje financovania ozdravných opatrení, a to:

    1. Program rozvoja vidieka – os 2.

    2. Vlastné zdroje z predaja prebytočného majetku.

    3. Prostriedky štátneho rozpočtu na roky 2009 a 2010 v kapitole ministerstva.

    Dámy a páni, cieľom predkladanej novely o lesoch je viazať prostriedky získané z predaja prebytočného majetku štátneho podniku Lesy na konkrétne preventívne ochranárske opatrenia, a to na monitorovanie zdravotného stavu lesov, vrátane pôdnych rozborov a po druhé na opatrenia na znižovanie kyslosti pôdy v lesných porastoch, najmä vápnením pôdy.

    Zhrniem, podčiarknem, ten hlavný dôvod na predloženie novely je to, aby prostriedky vytvorené činnosťou štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a získané odpredajom prebytočného majetku boli určené v prvom rade na posilnenie odolnosti lesných porastov, aby finančné prostriedky zostali a slúžili tam, kde boli vytvorené – v slovenských lesoch.

    Môžeme vychovávať zdravé deti, ak nebude zdravá príroda? Pýtam sa vás. Človek a príroda tvoria symbiotickú jednotu a zdravá príroda podporuje zdravie človeka. Preto si dovoľujem požiadať vás o podporu môjho návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, teda výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Pán poslanec Ľuboš Martinák má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 354 z 27. januára 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky relevantné informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, čo odôvodním v rozprave.

    V prípade, že Národná rada Slovenskej republiky sa uznesie v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, potom v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. januára 2009 č. 902 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Áno, ďakujem pekne. Takže otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, registrujem prihlášku do rozpravy pána spravodajcu. Ďalej registrujem – pán poslanec Lebocký, do rozpravy? Áno. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán spravodajca, potom vystúpi pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako bolo zrejmé, cieľom predkladanej novely zákona o lesoch je viazať prostriedky z predaja prebytočného majetku Lesy Slovenskej republiky, š. p. na konkrétne ochranárske opatrenia a to monitorovanie zdravotného stavu lesov, vrátane pôdnych rozporov a opatrenia na zníženie kyslosti pôdy v lesných porastoch, najmä vápnenie pôdy.

    Ďalej pani poslankyňa Jarmila Tkáčová správne uvádza v dôvodovej správe tri zdroje financovania: z Programu rozvoja vidieka, ďalej sú to vlastné zdroje z predaja prebytočného majetku a ďalej z prostriedkov štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva.

    Na predmetnom poslaneckom návrhu ako spravodajca vidím tri závažné nedostatky.

    1. § 55 ods. 1 znie, citujem: „S cieľom trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch štát z prostriedkov štátneho rozpočtu zabezpečuje rôzne činnosti, napríklad stratu z hospodárenia v lesoch, lesnícky výskum a štátne úlohy lesníckeho výskumu a medzi nimi je aj pod písm. j) monitorovanie zdravotného stavu lesa.“ Teda ja nevidím dôvod, prečo striktne dávať zákonom, aby tento výkon bol uhrádzaný z vlastných zdrojov z predaja prebytočného majetku, keď raz máme dané zákonom, že je tu na to štátny rozpočet. Nevidím dôvod, prečo zväzovať ruky obhospodarovateľovi lesa zákonom, v tom prípade podniku Štátne lesy Slovenskej republiky.

    2. Ten istý paragraf, to je § 55 v ods. 5 rieši činnosť uvedenú v ods. 1 písm. j), to je práve monitorovanie zdravotného stavu lesov s možnosťou použiť finančnú pomoc z rozpočtu Európskej únie. Nevidím opäť dôvod, prečo zväzovať ruky v oblasti financií práve z vlastných zdrojov z predaja prebytočného majetku pre štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, keď predmetný štátny podnik má možnosť túto finančnú pomoc získať z rozpočtu Európskej únie.

    3. Ďalší a možno najväčší nedostatok vidím z praktickej lesníckej činnosti. Každý z nás vie, že les je neustále sa vyvíjajúca geobiocenóza. Obhospodarovateľ lesa zodpovedá za zdravotný stav lesa, za ekologickú rovnováhu. Formou odborných lesných hospodárov tento obhospodarovateľ prevádza hospodárske výkony v lesoch na základe platného lesného hospodárskeho plánu. Ako lesník môžem zodpovedne povedať, že jednotlivé činnosti v lesoch na seba bezprostredne nadväzujú. My nemôžeme klásť niektoré výkony prioritou nad iné. Isteže, to, čo povedala pani poslankyňa, sú závažné problémy, ale rovnako závažné sú aj oblasti v ochrane lesa, oblasti v obnove lesa, kde napríklad priamo obhospodarovateľovi zákon ukladá zabezpečiť obnovu, to znamená, zalesnenie holín do dvoch rokov od vzniku holiny. Preto je tu daná finančná možnosť, odkiaľ čerpať prostriedky, konkrétne pre štátne lesy jednak z Programu rozvoja vidieka, jednak aj z prebytku prebytočného majetku, jednak z prostriedkov štátneho rozpočtu, ako sme sa dozvedeli v § 55 v ods. 5 aj z prostriedkov Európskej únie. A preto nevidím skutočne dôvod zväzovať ruky obhospodarovateľovi z prostriedkov z predaja prebytočného majetku a dávať to do zákona.

    A preto podávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom poslaneckom návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pani navrhovateľka, chcete vystúpiť teraz? Nech sa páči. Odpustite, pán poslanec, v zmysle rokovacieho poriadku má navrhovateľ prednosť.

  • Ja len veľmi krátko na rozpravu budem reagovať záverečným slovom, ale keďže pán spravodajca ako spravodajca nenavrhol procedúru podľa § 73 ods. 3 písm. c) pokračovať v rokovaní o návrhu, tak tento procedurálny návrh podávam v rozprave. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Tibor Lebocký, má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, sme v prvom čítaní, budem maximálne stručný, pokiaľ sa mi to podarí. Hneď v úvode chcem povedať, že samotná myšlienka, aby prostriedky, ktoré boli vyprodukované v lese, zostali v lese, sa aj mne veľmi páči a myslím si, že je to záležitosť, ktorou sa zaoberá aj súčasné vedenie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky v rámci určitých opatrení financovania lesníckych činnosti pre budúcnosť a rozhodne tieto opatrenia sú uvedené, resp. tieto východiská sú uvedené aj v materiáli, ktorý tu pani predkladateľka vo svojom úvodnom slove už spomínala.

    Nedá mi však, aby som nezareagoval v podstate na trošku iné dôvody a aby som neuviedol iné argumenty, týkajúce sa tohto samotného predloženého právneho predpisu.

    Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážená pani predkladateľka, vážení hostia, ak dovolíte v záujme dodržania § 73 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, sa vo svojom krátkom vystúpení nebudem venovať legislatívnotechnickým nedostatkom predloženého návrhu zákona, ale poukážem na podstatné skutočnosti, na ktoré by sa v rámci všeobecnej rozpravy malo v súvislosti s lokalizáciou podstaty zákona rozhodne upozorniť. Rád by som pani navrhovateľke pripomenul, že účelová viazanosť finančných prostriedkov sa uplatňuje len na prostriedky štátneho rozpočtu a podľa môjho názoru ju nemožno uplatňovať na finančné prostriedky samostatného podnikateľského subjektu, ktorým štátny podnik v zmysle zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov bezpochyby je. Pritom upozorňujem, samozrejme, na to, že § 50 a) sa vzťahuje len na štátne podniky, to znamená, v súčasnosti na Lesy Slovenskej republiky, š. p. Lesohospodársky alebo teda lesopoľnohospodársky podnik Ulič, š. p. a Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, š. p. Navyše sa takýmto prístupom porušuje ústavná zásada rovnakej ochrany vlastníctva, keďže štátny podnik pri rovnakom druhu podnikania bude mať aj iný rozsah práv a povinností ako iné podnikateľské subjekty v lesnom hospodárstve. Toto je, myslím si, veľmi vážny argument a zrejme nebude problém, aby ho pani navrhovateľka akceptovala, pretože ona sa vo svojich vystúpeniach často odvolávala na ústavnoprávne princípy predkladaných návrhov zákonov.

    Nie je správne, žiaľ, ani použitie odkazov na § 55 zákona o lesoch, pretože tento rieši len použitie prostriedkov zo štátneho rozpočtu, nemôže sa teda uplatňovať na prostriedky štátneho podniku, ktorý je samostatným podnikateľským subjektom. Návrh zákona navrhuje z prostriedkov štátneho podniku hradiť monitorovanie zdravotného stavu lesov vrátane pôdnych rozborov. Tieto činnosti však nezabezpečuje štátny podnik, ale v zmysle § 29 ods. 2 písm. a) orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa, ktorou v súčasnosti je Lesnícka ochranárska služba v Banskej Štiavnici ako organizačný útvar príspevkovej organizácie, v tomto prípade Národného lesníckeho centra zriadeného Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Štátny podnik by teda túto činnosť musel objednávať u vyššie uvedenej organizácie. Predkladateľka návrhu zákona mala pri tom možno na mysli zabezpečenie povinností obhospodarovateľa lesa vyplývajúcich z § 28 ods. 1 písm. a) zákona o lesoch, to znamená, zabezpečiť zisťovanie a evidenciu výskytu a vývoja škodlivých činiteľov a nimi spôsobeného poškodenia lesa.

    Povinnosť zabezpečiť preventívne opatrenia na ochranu lesov vyplýva pre každého, opakujem, pre každého z obhospodarovateľov lesov z § 28 zákona o lesoch. Je preto zbytočné túto povinnosť duplicitne riešiť, najmä, ak táto nie je riešená celoplošne pre všetky lesy, ale len na časti územia obhospodarovaného štátnymi podnikmi. Pritom štátne organizácie obhospodarujú len 55,5 % lesných pozemkov porastených lesom. Navrhované ustanovenia sú teda z hľadiska alebo z tohto aspektu, ako som uviedol, z hľadiska zabezpečenia celoplošnej ochrany lesa, nesystémové.

    Návrh zákona podľa dôvodovej správy nadväzuje na materiály predkladané Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky na rokovanie vlády Slovenskej republiky s cieľom zabezpečenia priaznivého zdravotného stavu lesov, najmä lesných porastov s prevládajúcim zastúpením smreka.

    V tejto súvislosti musím upozorniť na skutočnosť, že smrekové porasty sú v súčasnosti už značne poškodené a je potrebné v prvom rade vykonávať obranné opatrenia v už poškodených porastoch. Preto zameranie na preventívne opatrenia a viazanie množstva finančných prostriedkov na ne nebude dostatočne efektívne. Je preto potrebné nechať rozhodovanie o priorite jednotlivých opatrení, či už preventívnych alebo opatrení obranných, na posúdenie odborným lesným hospodárom, prípadne lesníckej ochranárskej službe.

    Vážené kolegyne, kolegovia, z uvedených dôvodov dávam procedurálny návrh v súlade s § 73 ods. 3 písm. b), aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pani navrhovateľky, už avizovala, máte slovo, pani navrhovateľka.

  • Dámy a páni, ani ma vôbec neprekvapuje spôsob, akým argumentujete, ani ma vôbec neprekvapuje, že nie ste ochotní v druhom čítaní sa rozprávať o tom, ako by sme to spoločne riešili lepšie, keď si myslíte, že to nie je dobre navrhnuté. Hovorí sa, že kto chce psa biť, palicu si nájde. A už som si zvykla pri všetkých návrhoch, ktoré predkladám, že si nachádzate rôzne pseudoargumenty.

    Štátny podnik Lesy vykonáva úlohy vo verejnom záujme, a preto nevidím dôvod, prečo by sme mu nemohli úlohy vo verejnom záujme ukladať zákonom. Podľa môjho názoru je prevencia, profylaxia prioritou, pretože je to najlacnejšie opatrenie a je to dlhodobé opatrenie. V posledných dňoch, možno v posledných mesiacoch vidíme, že si neviete so zdravotným stavom lesov dať poradiť. Pre vás je najlepšie opatrenie zobrať tony chémie a nasypať ich do našich lesov, aby ste zabili lykožrúta. Pritom, keby sa boli opatrenia urobili oveľa skôr vo forme profylaxie, toto opatrenie by nebolo dnes potrebné.

    Nastavujem vám zrkadlo a obraz, ktorý vidím, je nelichotivý. Jedno hovoríte, druhé konáte. Možno viete, možno neviete, že len lesy na Orave potrebujú miliardy korún na to, aby sa kyslosť v pôde znížila. Máte tieto prostriedky v rozpočte? Máte vybavené projekty v Európskej únii, ktorými by ste toto zabezpečili? Dôsledkom nezníženia kyslosti pôdy je vymieranie týchto lesov na Orave.

    Návrh, ktorý podávam, je, samozrejme, len doplnkovým financovaním a práve preto si myslím, že môže byť a mal by byť účelovo viazaný na prevenciu a profylaxiu, pretože je to lacnejšie opatrenie.

    Ešte raz zopakujem, bola by som veľmi rada, keby ste ustúpili z tej vašej tvrdohlavosti, keby ste návrh zákona posunuli do druhého čítania. Môžeme sa baviť o tom, ako profylaxiu a prevenciu zabezpečiť aj v súkromnom sektore. A preto dúfam, pretože ja stále verím v ľudskú dobrotu a zdravý sedliacky rozum, a chcem vás poprosiť, aby ste tento návrh zákona predsa len posunuli do druhého čítania.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani navrhovateľka, môžem vás ubezpečiť bez toho, aby to bolo nejaké chválenkárstvo, že pracujem v lesníckej prevádzke 26 rokov a skutočne viem, o čom rozprávam. Veď vy ste tu vystúpili ako sama proti sebe. Veď skutočne nechajme voľnosť obhospodarovateľovi, aby mohol použiť jednak prostriedky z Programu rozvoja vidieka, samozrejme, aj z vlastných zdrojov z prebytočného majetku a jednak z prostriedkov štátneho rozpočtu a dokonca z prostriedkov Európskej únie. Nedávajme, nenúťme obhospodarovateľa k tomu, aby vyslovene bol viazaný na prostriedky z predaja prebytočného majetku. Čo ak, aj sa to stáva, nepredá prebytočný majetok. Čo potom? Čo potom urobí odborný lesný hospodár pri previerkach lesného hospodárskeho plánu? Preto, vážené poslankyne, páni poslanci, rozhodnem sa jednoznačne pre to, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona, a to práve z dôvodu oživovania zdravotného stavu lesov a ekologickou rovnováhou v prírode. Pretože, bohužiaľ, či chceme, alebo nie, všetko dnes je viazané na finančné prostriedky a jednoducho, nech obhospodarovateľ má celú škálu finančných prostriedkov, aby sa mohol rozhodnúť, z ktorej kapitoly finančných prostriedkov nahradí predovšetkým ochranárske a pestovateľské práce.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem navrhovateľke aj spravodajcovi.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Júliusa Brocku, Márie Sabolovej a Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona má parlamentnú tlač č. 884 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 903.

    Slovo má teraz pani poslankyňa Monika Gibalová, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy a páni, pred štvrťrokom, keď bol prijatý zákon o sociálnych službách a diskusia k tomuto zákonu, som konštatovala už pri prijímaní zákona aj vo výbore, že návrh tohto zákona evidovaný ako parlamentná tlač č. 740 je nositeľom kvázi morovej nákazy.

    Generálnou líniou tohto schváleného zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách z novembra 2008 je vo všeobecnosti znemožnenie slobodného rozhodovania sa klienta pri výbere subjektu poskytujúceho sociálne služby. Tento zákon znamená praktické uzákonenie monopolu obcí a VÚC na vykonávanie sociálnych služieb. A znamená vytvorenie podmienok pre hospodárske zruinovanie neverejných, neziskových poskytovateľov sociálnych služieb.

    Skôr, než sa zmienim o návrhu novely, ktorou chcem spolu s kolegami z KDH – a verím, že za vašej podpory – odstrániť tie najvypuklejšie deformácie platného zákona, pozastavím sa pri niektorých momentoch, aj pri koreňoch zákona o sociálnych službách.

    Nedá mi nepovedať niekoľko veľmi podstatných vecí.

    V súvislosti so zákonom o sociálnych službách sa stretávam najmä s dvoma mystifikáciami. Tou prvou je tvrdenie, že návrh zákona vypracovaný ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a predložený vlani do parlamentu bol vyhovujúci. A druhou mystifikáciou je názor, že kvalitu schváleného zákona zásadným spôsobom ovplyvnila poslankyňa za Smer Jana Vaľová. Obidva tieto názory sú podľa môjho hlbokého presvedčenia výsledkom hlbokého nepochopenia filozofickej orientácie tvorcov tohto návrhu a aj procesu schvaľovania zákona v parlamente.

    Prvé tvrdenie, t. j. že návrh zákona vypracovaný ministerstvom práce a predložený do parlamentu v októbri 2008 bol vyhovujúci, nezodpovedá skutočnosti, pretože mal dva základné nedostatky. Predovšetkým nedával klientovi možnosť slobodne si vybrať poskytovateľa sociálnej služby a to napriek tomu, že právo slobodnej voľby bolo formálne deklarované v § 6. Jednotlivé ustanovenia návrhu zákona v skutočnosti zabezpečovali monopolné postavenie subjektom zriadeným obcami a VÚC-kami, znemožňovali konkurenciu neverejných neziskových poskytovateľov, pretože klient mal možnosť slobodne si vybrať poskytovateľa služby iba vtedy a len vtedy, ak obec alebo VÚC takúto službu nemôže poskytnúť.

    Návrh zákona, ten pôvodný, tiež finančne znevýhodňoval neverejné neziskové subjekty poskytujúce paralelné služby s obcami a znevýhodňoval aj klientov, ktorí sa rozhodnú využiť ich služby, tým, že im ukladal povinnosť zaplatiť náklady spojené s poskytovaním sociálnej služby v plnom rozsahu.

    Druhé tvrdenie, že kvalitu schváleného zákona zásadným spôsobom ovplyvnila poslankyňa za Smer Jana Vaľová, je výsledkom zastierania si očí pred realitou, pred skutočnými zámermi ministerstva a je aj výsledkom neznalosti pomerov v parlamente. Je pravdou, že kolegyňa Vaľová predložila pozmeňujúce návrhy až na rokovaní pléna v 53 bodoch, ktoré zaberali 12 strán formátu A4. Kto len trochu pozná pomery v parlamente, vie, že poslanec s kvalitami pani Vaľovej nie je schopný vypracovať kvalifikovane taký rozsiahly návrh. Tu sa ponúka jediné vysvetlenie. Tety z ministerstva potrebovali zasiahnuť do znenia návrhu zákona a mohli tak urobiť iba s pomocou koaličného poslanca ako obetného baránka, na čo využili pani poslankyňu a moment nášho prekvapenia. Súhlasím s tvrdením, že prednesením návrhov na poslednú chvíľu neposkytla pani Vaľová príležitosť vyjadriť sa k nim ostatným členom výboru pre sociálne veci a rodinu, ale ani subjektom, na ktoré sa vzťahuje.

    Preto musím, žiaľ, konštatovať, že pani poslankyňa Vaľová zo strany Smer je zvedená a opustená, pretože úradníčky z ministerstva a ani pani ministerka Tomanová kolegyňu Vaľovú v nasledujúcich rozhlasových ani televíznych diskusiách na túto tému vôbec neobhajovali, práve naopak, pomáhali vytvárať dojem, že išlo o jej osobnú iniciatívu a my s tým nemáme nič spoločné.

  • Jednoducho ju nechali v kaši, dali od nej ruky preč podľa hesla po použití odhodíme.

    Považujem za potrebné zdôrazniť, že pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli od úradníkov z ministerstva v podaní pani Vaľovej, nezmenili podstatu návrhu zákona, ale iba precizovali jeho znenie v tom smere, aby sa ešte dokonalejšie a jasnejšie a raz a navždy podľa predstáv tejto vlády a koalície obmedzila možnosť slobodného výberu poskytovateľa sociálnej služby, aby sa zabezpečil neotrasiteľný a jedinečný monopol sociálnych služieb poskytovaných obcami a VÚC-kami v duchu hesla iba jeden kohút na jednom smetisku a aby v horizonte niekoľkých rokov došlo k ekonomickej likvidácii neverejných, neziskových poskytovateľov sociálnych služieb.

    V zákone je už upravené aj znenie § 6, aby náhodou nevznikli ani najmenšie pochybnosti o tom, či klient má, alebo nemá právo slobodnej voľby poskytovateľa sociálnej služby, samozrejme, že má v mizivom počte prípadov. Chcem oživiť pamäť najmä kolegom z výboru pre sociálne veci a bývanie a vyvrátiť túto mystifikáciu, že tento zákon pokazila iba pani poslankyňa Vaľová. Keď sme mali výbor pred druhým čítaním, práve k týmto najzávažnejším skutočnostiam a obmedzeniam v zákone som dávala pozmeňujúce návrhy, ktoré, samozrejme, vo výbore neprešli. Keď som komunikovala s nemenovanými úradníkmi z ministerstva, bola som uistená, že toto sa zmení, keď som sa pýtala, kto to zmení, ako to zmení, no určite niekto z koalície. Žiaľ, musím povedať, že je to červená niť, ktorá sa tiahne celým týmto zákonom a dôsledky toho zákona budú rovnaké ako bačovanie komunistov po roku 1948, spôsobia úpadok sociálnych služieb, ale nieže spôsobia, oni už spôsobujú.

    Skupina poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie predkladáme novelu zákona o sociálnych službách, ktorou chceme odstrániť tie najvypuklejšie a najhoršie ustanovenia. Chceme vytvoriť prostredie, v ktorom bude klient rovnocenným partnerom, má prednostné právo zvoliť si typ sociálnej služby, formu služby a poskytovateľa služby. Tento náš návrh odstraňuje nerovnaký prístup k neverejným poskytovateľom sociálnych služieb pri poskytovaní sociálnych služieb v prípade, ak obec alebo vyšší územný celok poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie služieb nepožiadal.

    Vo všeobecnosti tento náš návrh zákona odstraňuje nerovnosť príležitostí poskytovateľom sociálnych služieb a hrubé narušenie proporcionality pri poskytovaní služieb a jednoznačne ukladá poskytnúť finančný príspevok neverejnému, riadne registrovanému poskytovateľovi, ktorý poskytuje služby, ak si ho vybrala fyzická osoba ako svojho poskytovateľa.

    Rovnako novela zákona definuje poskytovanie sociálnych služieb neverejným registrovaným poskytovateľom ako verejný záujem.

    Tým nechcem povedať, že touto minimálnou zmenou považujeme zákon ako-taký za dobrý. Nepovažujeme ho za dobrý, nie je dobrý, treba ho zmeniť, my sme to vždy hovorili, aj sme žiadali, aby bol prepracovaný vo fáze jeho schvaľovania, ale práve v interakcii na tieto skutočnosti, ktoré chceme zmeniť. Chcela by som vás upozorniť na výsledok jednej minianalýzy, ktorú som si pripravila v súvislosti so slobodnou voľbou poskytovaním finančných prostriedkov, a síce porovnávala som obligatórnosť a fakultatívnosť v tomto zákone, jednotlivých ustanovení vo vzťahu k slobodnému výberu a ak som porovnávala prvok obligatórnosti a fakultatívnosti v zákone o sociálnych službách podľa formy služby s priradením jednotlivých paragrafov a zaradením tejto služby medzi originálne kompetencie obce alebo VÚC, vyšlo mi veľmi zaujímavé číslo, výpočet percenta obligatórnosti zo 100 % v tomto zákone 21,32 % a to som si nevyveštila z kariet, to som poctivo vypočítala. Toto je výsledok riešenia rovnakých podmienok, rovnakého prístupu postavenia a financovania neverejných poskytovateľov, to je v hrubom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky vo vzťahu k neverejným poskytovateľom, ale aj ku klientom. Aj z tohto titulu je tento zákon sám osebe matériou na podanie na Ústavný súd. Ak sa podľa 195-ky – a vy viete, že som sa tomu stále venovala a donekonečna to opakovala –, financovanie sociálnych služieb vymykalo spod režimu zákona a podliehalo a bolo úplne závislé od politických rozhodnutí VÚC, dnes toto platí dvojnásobne.

    Toľko k zákonu a k nášmu návrhu. Samozrejme, že je tu viacej tých mystifikácii. Jednou z nich je aj argumentácia, že neverejní poskytovatelia sú drahší a že ak neverejný poskytovateľ poskytuje služby, klientovi nezostane žiaden zostatok. No to sú nepravdy, pretože, ak neverejný poskytovateľ uzavrie zmluvu a bude financovaný obcou alebo VÚC-kou, pre neverejného poskytovateľa budú platiť presne tie isté pravidlá financovania ako pre verejného poskytovateľa, čo je jasne už zadefinované v tomto zákone a to nepustí. Ak neverejný poskytovateľ poskytuje služby za úhradu so ziskom, v tomto zákone už je predsa zaradený medzi poskytovateľov, ktorí poskytujú sociálne služby na platforme zisku.

    Pani poslankyňa Vaľová, budete mať príležitosť sa k tomu vyjadriť a ja budem rada o tom diskutovať. Jeden malý príklad, ako je verejnosť zavádzaná, že sú drahšie služby u neverejného poskytovateľa. Do rany mi veľmi dobre prišla relácia Príklad v Rádiožurnále, kde som si vypočula príspevok o opatrovateľských službách v Ružomberku. Je to dobrý príklad toho, čo bude nasledovať, ak likvidovanie konkurencie obcami bude prebiehať v masovom meradle. Jednoducho monopol zabezpečený zákonom prinesie zvýšenie cien za služby. V príspevku pracovníčka Mestského úradu v Ružomberku obhajovala zvýšenie cien za opatrovateľskú službu, za čo mimochodom bola kritizovaná, teda mesto bolo kritizované, že zvýšilo v čase prechodu na euro ceny za opatrovateľskú službu, pritom sa mesto zbavilo konkurencie v poskytovaní opatrovateľskej služby poskytovateľom, ktorý túto službu poskytoval lacnejšie. Čo ma ale neskutočne zaujalo, bola informácia, že náklady na opatrovateľskú službu, ktoré mesto má, sú okolo 45 až 46 Sk za hodinu služby.

    Poďme si zobrať na pomoc matematiku. Ak budeme pracovať s informáciou, že náklady na jednu hodinu služby a to minimálne náklady sú 100 Sk – ja sa ospravedlňujem, že hovorím o slovenských korunách, ale psychologicky je to aj pre mňa a verím, že aj pre vás jednoduchšie –, ľahko si urobíme výpočet reálnych nákladov a ceny práce opatrovateľky, a to si musíme raz a navždy povedať, koľko stojí táto služba a chcem upozorniť aj na tú skutočnosť, že cenu 100 Sk za hodinu opatrovateľskej služby si nikto nevymyslel, keď sa ráno len tak jedného dňa prebudil. Ak zoberieme, že minimálna mesačná mzda je 8 900 Sk, ak pripočítame k tomu odvody a uvažujeme, že počítame to na jeden pracovný 8-hodinový úväzok na celý rok, tak minimálna cena pri minimálnej mzde, minimálna cena práce takejto opatrovateľky za rok je 144 tis. Sk. Fond pracovného času tejto opatrovateľky je 21 dní krát 8 hodín krát 12 mesiacov, je 2 000 hodín. Ak z toho celkového fondu odpočítame obligatórne straty, dovolenky, paragrafy, PN, obligatórne straty manažérske a zoberieme to, z toho ukrojíme len 25 %, tak fond pracovného času po odpočítaní je 1 500 hodín. Ak to vydelíme 144 000 : 1 500, cena práce, reálna cena práce na jednu hodinu je 96 Sk, to znamená, pri minimálnej mzde, kde je valorizácia, kde sú iné čiastky, ktoré sú povinné aj zo Zákonníka práce. Čiže, ak niekto tvrdí, že hodina služby stojí 45 až 46 Sk a také sú náklady na službu, tak buď si to nevie vypočítať alebo porušuje Zákonník práce, lebo v tom prípade by musela opatrovateľka pri plnom úväzku dostávať polovicu z minimálnej mzdy, t. j. niečo vyše 4 000 Sk.

    Čiže, konečne sa zbavme tohto tvrdenia, že neverejný poskytovateľ je drahší, či je to verejný alebo neverejný poskytovateľ, jednoducho náklady na tú službu sú také. Neverejný poskytovateľ je ešte aj v tej nevýhode aj pri ideálnych predstavách, že uzavrie zmluvu a bude financovaný podľa tohto zákona, že sa musí riadiť akousi prílohou a príspevky podľa tejto prílohy napríklad na opatrovateľskú službu tieto náklady nepokryjú ani túto minimálnu mzdu, to znamená, že prirodzene tento poskytovateľ je donútený žiadať úhradu od klienta, samozrejme, nie bezbreho, ale neverejný poskytovateľ v systéme, aký tu fungoval a funguje, a asi aj bude fungovať dlho, sa bude musieť veľmi ťažko obracať, aby si diverzifikoval zdroje a hľadal iné a iné zdroje, ak chce tieto služby vykonávať. Naproti tomu, vo výhode je verejný poskytovateľ, či je to mesto alebo VÚC-ka, pretože on si môže vo svojom rozpočte finančné prostriedky navýšiť tak, ako to schvália poslanci mestského alebo župného zastupiteľstva.

    Keď hovorím o trpkom ovocí zákona o sociálnych službách, tak hovorím o reálnom stave. To, že naša argumentácia o likvidácii neverejných poskytovateľov bola namieste, aj naše obavy, dokazujú aj také skutočnosti, ktoré môžem dokumentovať listom. Žilinský samosprávny kraj napríklad prostredníctvom svojej vedúcej odboru listom zo dňa 11. 12. požiadal subjekty poskytujúce sociálne služby, ktorých zriaďovateľom nie je, aby zaslali všetky žiadosti o poskytnutie sociálnych služieb čakateľov a náležitosti k žiadostiam na samosprávny kraj. Ja citujem: „V súvislosti s blížiacim sa nadobudnutím účinnosti nového zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona Vás touto cestou žiadame o bezodkladné postúpenie všetkých žiadostí o poskytovanie sociálnych služieb spolu so súvisiacou spisovou dokumentáciou v zmysle § 106 ods. 1 vyššie uvedeného zákona a zaslanie menného zoznamu klientov, ktorým sú poskytované sociálne služby vo vašom zariadení k 31. decembru 2008 a to najneskôr do 19. decembra 2008. Zároveň Vás touto cestou chceme informovať o povinnosti postúpiť všetky žiadosti, ktoré obdržíte po 31. decembri 2008, Úradu Žilinského samosprávneho kraja.“ Ešte nebol účinný zákon, úradníci si už vyžiadali a už rozdeľovali klientov do zariadení, ktoré si nevybrali sami, ale o ktorom rozhodli úradníci.

    Dámy a páni, možno pre mnohých nepodstatný, nepatrný, nepovšimnuteľný zákon, ktorý, žiaľ, aj pri schvaľovaní sa akosi zahmlieval, nehovorilo sa o ňom, bol na pripomienkovom, potom bol zase stiahnutý z pripomienkového, potom rýchlo, rýchlo len ho schváliť. O čo tu ide? Kdesi som počula, že strana Smer si dala predsavzatie do roku 2010 sa postarať o všetkých starých ľudí...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim schôdze.

  • Prepáčte, pani kolegyňa. Poprosím všetkých, ktorí chcú telefonovať alebo si niečo diskutovať, nech si to vybavia mimo rokovacej sály. Skúste zistiť, komu to zvoní a vyriešte to nejako. Ďakujem pekne.

  • Obávam sa, vážení kolegovia, že takáto argumentácia vyznieva iba smiešne a to je výsledok nielen tejto koalície, to je výsledok už vášho pôsobenia v opozícii a tieňového pôsobenia pani ministerky Tomanovej. Dosiahli ste, čo ste chceli, pripravili ste jeden zákon, ktorý je protiústavný a my ho na Ústavný súd podáme a jednoducho už sa nebudeme hrať v rukavičkách, pretože množstvo starých ľudí, starých opustených, ale aj ťažko zdravotne postihnutých ľudí týmto zákonom bude obmedzovaných a znásilňovaných do zariadení, do ktorých nechcú ísť.

    Ďakujem pekne, toľko na úvod.

  • Ďakujem. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 884. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 903 zo 14. januára 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh novely zákona odstraňuje diskriminačný postup pri uplatňovaní si finančného nároku ako príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb a zároveň odstraňuje prekážku definovanú v dotknutých ustanoveniach zákona, ktoré zamedzujú neodvolateľné právo výberu poskytovateľa sociálnej služby a týmto zakladajú nerovnaký prístup a nerovnaké postavenie pre fyzické osoby odkázané na sociálnu službu.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre financie, rozpočet a menu, ako i Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský v lehote do 14. apríla 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal písomnú prihlášku jedného pána poslanca a to pána poslanca Júliusa Brocku, ktorý sa prihlásil za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia. Po jeho vystúpení a prípadne faktických poznámkach bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor na vaše vystúpenie.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, vážení kolegovia, aj keď sme neschválili na začiatku tejto schôdze v programe, že budeme mať osobitný bod rokovania o hospodárskej kríze, tak si myslím, že v programe tejto schôdze je veľa bodov, pri ktorých môžeme o tom hovoriť, je veľa bodov, ktoré môžu napríklad zmierniť negatívne dopady z hospodárskej krízy na našich občanov. A chcem povedať, že jedným z takých zákonov, ktoré môžu pomôcť tejto krajine, občanom tejto krajiny, je aj poslanecký návrh zákona, ktorý pred chvíľou uviedla kolegyňa Monika Gibalová.

    Dámy a páni, základné v jednej vete riešenie hospodárskej krízy dnes je neplytvať a šetriť. Neplytvať a šetriť. Toto je možné v každej oblasti, dokonca aj v oblasti sociálnych služieb. Dnes je súčasný stav taký, aj vďaka, teda už ste aj vy spomenuli pani poslankyňu Vaľovú, ona je v tom tak trošku nevinne, lebo podľa môjho názoru nie teda 11-stranový, ale aj so zdôvodnením 21-stranový návrh, ktorý tu predniesla, nieže ostatní poslanci, ktorí sa tomu venujú alebo nevenujú, nemohli vedieť, o čo ide, ja som presvedčený, že ani pani poslankyňa Vaľová nevedela a nemohla domyslieť dôsledky toho zložitého a veľmi rozsiahleho pozmeňujúceho návrhu. Ja som len prekvapený, po tom, ako sa od nej dištancovala aj ministerka Tomanová v rozhlasovej relácii, či v iných, a ona to hodila na nás, na poslancov, že to sme my v parlamente zmenili, to nie ministerstvo, čiže je to naozaj obdivuhodné, že pani kolegyňa Vaľová ešte stále tu robí takú nadprácu za príslušný rezort, za pani ministerku a ona v ťažkej chvíli sa jej otočí chrbtom. Ale to je problém pani Vaľovej.

    Náš návrh, obsahom návrhu skupiny poslancov za KDH je vrátiť aspoň čiastočne veci späť do stavu, ktoré tu boli pred októbrom, kedy sme schválili návrh zákona o sociálnych službách. Pretože vtedy to bolo ľudskejšie, vtedy to bolo lacnejšie, vtedy to bolo prirodzenejšie a vtedy to bolo v súlade so záujmami občanov. Dnes im návrh zákona upiera ich základné práva.

    Moja kolegyňa Gibalová už hovorila o tejto stránke, ja tu poviem skôr ironicky, jednu vetu doplním, že ak by chceli doviesť v úvodzovkách „do dokonalosti tento centralizmus a štátny dirigizmus úradníkov“, tak už môžeme čakať, že budú rozhodovať aj o prideľovaní osobných asistentov zdravotne postihnutým ľuďom, že oni budú, úradníci budú vyberať, kto bude robiť asistenta človeku, ktorý potrebuje takúto službu. To neradím, ale hrozím sa toho, že po tomto môžeme čakať naozaj už len takéto návrhy. To, že to bolo lepšie pred prijatím zákona o sociálnych službách aj pre štát, je samozrejme a zrejmé, pretože pozrite sa, veď toto dnes pri riešení hospodárskej krízy, ak si niekto dovolí dávať nejaké návrhy a odporúčania, tak sú práve v takomto zmysle, že nech sa federálne a centrálne vlády a rôzne zoskupenia nesnažia robiť veci, na ktoré nemajú, že nech decentralizujú, nech posúvajú riešenie problémov nižšie na štruktúry, ktoré to vedia robiť lepšie. To znamená, aj v sociálnych službách nie centralizovať, ale naopak, decentralizovať sociálne služby. Dokonca som nedávno čítal, že niektorí odvážni prognostici predpovedajú rozpad nielen Spojených štátov amerických, ale aj Európskej únie, aj eurozóny, čo je, myslím si, celkom legitímny názor, pretože – tu trošku odbočím jedným takým prirovnaním – ak je ťažká hospodárska situácia a prirovnal by som to k búrke na mori, tak pre slovenskú ekonomiku, občanov Slovenska na malej lodičke určite v týchto časoch je pre nich bezpečnejšie, keď sú na tankovej veľkej lodi, tankovej lodi, to by som použil ako porovnanie alebo taký obraz eurozóny, ale toto je výhoda v ťažkých časoch. Ak sa more upokojí, ak budú riadne štandardné pomery, tak dobiehať vyspelé krajiny na tankovej lodi je oveľa, oveľa ťažšie ako na malej a rýchlej lodi, akou slovenská ekonomika je. Ale toto nebol zámer nás, predkladateľov, aby sme sa zaoberali teraz eurozónou.

    Ja sa vrátim k tomuto návrhu zákona, ktorý je príležitosťou pre Slovensko, že môžeme napríklad aj zvýšiť zamestnanosť. Lebo naozaj, ak sa zlikviduje a týmto spôsobom sme dali veľmi silnú ranu neziskovému sektoru, ktorý poskytuje sociálne služby, tak to znamená, že nielenže sa niektorým ľuďom, ktorí sú na tieto služby odkázaní, chorí, ľudia bez domova, ale aj prestárli občania, starí občania, jednoducho, keď takéto služby nebudú, na druhej strane nebudú ani pracovné príležitosti a pracovné miesta, pretože tento sektor je schopný viazať veľké množstvo pracovných miest a príležitostí. A tento problém je o to vypuklejší, že Slovensko nemá dostatočné kapacity na poskytovanie sociálnych služieb. Na Slovensku chýbajú sociálne služby aj pre rodiny, aj pre tých, ktorých som spomínal predtým. A jednoducho v tejto chvíli prichádzať s návrhmi, kedy obmedzujeme alebo bránime tým, ktorí chcú tieto služby vykonávať, tak to je, ako keby ste boli nepriatelia tejto krajiny. Naozaj, veď vy alebo ministerskí úradníci sa dokážu lepšie postarať o bezdomovcov alebo starých, opustených ľudí, ako to dokáže robiť charita alebo aj neziskový sektor? Mali by sme byť radi, že sú tu ľudia, ktorí sú to ochotní robiť miesto vás alebo miesto nás. Mali by sme im skôr pomáhať. Mali by sme im umožniť, aby mohli čerpať aj prostriedky z európskych fondov na rozširovanie týchto služieb. Osobitnou kapitolou je komunitná práca v rómskych osadách, ale o tom budeme hovoriť neskôr.

    Dámy a páni, mimovládne organizácie, ktoré v tejto oblasti pracujú, sa obrátili vtedy, keď sme zákon schválili, na prezidenta, aby ho nepodpísal, aby ho vrátil späť do parlamentu. Pán prezident vtedy nevyhovel tejto veľkej množine obetavých ľudí, a preto sa obracajú aj dnes na nás, aby sme aspoň tú najväčšiu a najhrubšiu chybu, ktorú sme urobili, ktorú ste vy odhlasovali, lebo my sme za to nehlasovali, aby sme ju odstránili a napravili. A ja sa teraz obraciam za poslanecký klub, v mene poslaneckého klubu KDH, aby sme pomohli tým, ktorí túto pomoc od nás očakávajú a neurobí to vláda, neurobí to Európska únia, ale môžeme to urobiť slobodne my. Nič nás to nebude stáť a určite urobíme tým dobrú vec.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Július Brocka bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie – pani poslankyňa Damborská, faktická poznámka alebo procedurálny návrh? Tak trojku skúste tlačiť. Čiže pani Damborská, pani Klára Sárközy, pani Jana Vaľová, Martin Fronc ako posledný. Prosím vás, tí, ktorí chcete ísť do rozpravy, skúste sa vymazať, a tí, ktorí chcete faktickými poznámkami reagovať na vystúpenie predrečníka, stlačte trojku. Stlačte, pani kolegyňa, toto, aby vám vypadlo dvakrát to meno z tabule. Ďakujem pekne. Čiže máme prihlásených s faktickými poznámkami pani poslankyňu Janu Vaľovú, Martina Fronca a Martu Damborskú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pani poslankyňa Jana Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem obsiahlejšia v rozprave. Ale jedna taká vec mi nedá, čo vás páli závisť, že som predložila taký pozmeňujúci návrh, že iný poslanec to nedokáže? Páli vás závisť? Tak skúste aj vy predkladať v takomto rozsahu. Ja si myslím, že je to moje právo.

    Druhá vec je, rozprávali ste o tom, že sociálne služby majú nedostatočné kapacity. No ja s vami plne v tom súhlasím a preto sa spýtam, ako potom obmedzujeme neverejných poskytovateľov, ak nemáme kapacity a ľudia čakajú od dvoch do desať rokov. Veď predsa my ich umiestňujeme. A umiestňujeme ich všade, pretože tí ľudia čakajú dva až desať rokov. A keďže ste sám povedali, že nemáme kapacity, tak nikoho nemôžeme v práci obmedzovať, pretože práve týchto zariadení potrebujeme ešte viac. Čiže v tomto s vami plne súhlasím.

    A ďalšiu vec, ktorú ste povedali o rómskych osadách, že sa k tomu budete vyjadrovať ako o terénnej práci. No počas vášho pôsobenia vo vláde tá terénna práca vyzerala, keď boli nepokoje a rabovačky v rómskych osadách! Skutočne ste predviedli, terénnu prácu v rómskych osadách ste nám naozaj ukážkovo ukázali, ako ju máme robiť. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ja chcem oceniť, že ste vysvetlili mechanizmus, akým spôsobom došlo k zmene tohto vládneho zákona v parlamente, aj to, že celý čas do poslednej chvíle ministerstvo ťahalo za nos poskytovateľov sociálnych služieb, neziskových poskytovateľov a dávalo im ubezpečenie, že budú mať rovnaké podmienky.

    Myslím, že je podstatné, že to zaznelo. A jedna poznámka, pán kolega, možnože nebolo dobré hovoriť o tom povinnom pridelení asistenta, pretože tak ako zaviedli nútenú ročnú prácu vysokoškolákov, tak sa obávam, že aj na budúcu schôdzu kolegyňa Vaľová toto uplatní. Ďakujem.

  • Posledná prihlásená s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Marta Damborská. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo. Musím skonštatovať, aj keď som koaličný poslanec, že zákon o sociálnych službách je skutočne nedokonalý. A hlavne ma mrzí to, že čakateľom, žiadateľom do sociálnych zariadení sa veľmi predĺži doba na umiestnenie. Všetci veľmi dobre vieme, akí občania sociálne služby potrebujú. Sú to veľmi ťažké stavy, ktoré často potrebujú okamžité umiestnenie do zariadenia, pretože niekedy hrozia, rozhodujú, prepáčte, rozhodujú hodiny až minúty v tom, aby občan prežil, to znamená, že v otázke života a smrti občana z dôvodu jeho nezaopatrenia až podvýživy. Pretože čas umiestňovania do zariadení sa bude značne predlžovať. Už aj teraz jednoducho to môžem konštatovať, pretože požiadavky, ktoré sme na samosprávny kraj dali v zmysle posudkov, ešte jednoducho sú bez odozvy. A čas pre týchto ľudí uteká a je neúprosný. Záleží teraz už len na tom, ako si bude vedieť rezort ministerstva práce kontrolovať a upravovať vybavovanie žiadostí, kontrolovať na samosprávnych krajoch a mapovať celú situáciu v tom-ktorom samosprávnom kraji.

    Áno, zákon nie je dokonalý a som presvedčená, že ešte dlho nebude, pretože na závažnosť problematiky, pokiaľ nebude slúžiť občanovi, ale bude prispôsobený požiadavkám predsedov samosprávnych krajov a jednotlivých poslancov podľa ich predstáv, nikdy nebude vyhovujúci, pretože títo tvrdej realite v sociálnych zariadeniach nerozumejú. Preto očakávam novelu zákona o sociálnych službách z dielne kompetentných ministerstva práce v čo najkratšom čase...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke, teraz bude pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

  • Pani Vaľová, vyrazili ste mi dych tou poznámkou, či ma páli závisť, že som ja nepredložil taký návrh. To ste, dúfam, nemysleli vážne alebo to bol pokus o vtip. Ale vážne, to, čo ste hovorili o tom, že sa roky čaká na Slovensku na umiestnenie do domova dôchodcov, no veď to je práve ten dôvod, že tieto služby štát nedokáže poskytovať a že sú tu spoločnosti, že sú tu ľudia, že sú tu organizácie, ktoré to chcú robiť nie ako zamestnanie, ktoré to robia ako povolanie a od štátu chcú len, aby im nekomplikoval život, aby im umožnil túto prácu robiť v prospech chorých a starých občanov. Veď váš minister musí teraz škrtať v každej kapitole a určite aj v kapitole ministerky Tomanovej, to znamená, ľudia budú viac čakať na umiestnenie do zariadenia. A vy miesto toho, aby ste túto službu ocenili, že by ste týmto ľuďom pomohli, tak vy im idete komplikovať život a likvidovať ich.

    Pán kolega Fronc, ja som len chcel varovať občanov, že môže byť aj horšie, že táto vládna koalícia je nevyčerpateľná v nápadoch, ktoré ohrozujú občanov, v tomto prípade starých a chorých.

    A čo sa týka pani Damborskej, myslím, že ona nereagovala na mňa.

    Ďakujem pekne za podporu návrhu.

  • Ďakujem.

    Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne. Konštatujem, že ústne sa do rozpravy hlási pani poslankyňa Klára Sárközy, ďalej pán poslanec Martin Fronc, pani poslankyňa Mária Sabolová, pani poslankyňa Jana Vaľová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor na vystúpenie v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani predkladateľka...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim schôdze.

  • Prepáčte, pani kolegyňa, poprosím všetkých, ktorí chcú diskutovať o niečom inom, ako je predmet rokovania Národnej rady, nech si to idú vybaviť mimo rokovacej sály. Ďakujem za porozumenie. Nech sa páči.

  • Dovoľte mi vyjadriť sa k poslaneckému návrhu zákona, ktorý predkladá skupina poslancov. Ja by som sa tiež vrátila na koniec minulého roka k októbru a novembru, keď sme tento zákon posudzovali jednak vo výbore pre sociálne veci a bývanie a potom v pléne Národnej rady. Mali sme vážne pripomienky aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Mali sme pozmeňujúce návrhy, no, samozrejme, tieto naše pozmeňujúce návrhy neprešli.

    Po rokovaní gestorského výboru a tesne pred konečným rokovaním na pléne Národnej rady, sa pamätám na ten čas, bolo to nejako okolo 18.45 hodine večer, bolo tu zopár ľudí v sále, keď pani poslankyňa Vaľová vystúpila s 50, ja si pamätám 52, možno, že to bolo 53 pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu predložila. Nič iné nám vtedy nezostalo, nakoniec v poslednej minúte sa mi podarilo vybaviť to, aby tieto pozmeňujúce návrhy išli do výboru pre sociálne veci a bývanie, ale to bolo tiež zbytočné, pretože tam tá matematika bola zase taká istá. Prijali sa tieto pozmeňujúce návrhy, hneď po prijatí opoziční poslanci, medziiným aj ja som sa vyjadrila aj pre médiá, že to je zákon, ktorý sa ocitne onedlho na Ústavnom súde.

    Pani predkladateľka to povedala aj teraz. Na poslednej schôdzi Národnej rady som kvôli tomuto prijatému zákonu interpelovala ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, aj pána podpredsedu vlády Čaploviča ako podpredsedu vlády pre rovnosť šancí. Ja budem čítať, pani ministerka mi odpovedala 19. septembra 2008 na moju interpeláciu: „Ohľadom zákona o sociálnych službách v súvislosti s ponukou služieb neverejnými poskytovateľmi vám predkladám nasledovné stanovisko.“ To stanovisko nebudem čítať, pretože na to bude možnosť, keď sa už budeme vyjadrovať k interpeláciám, ale prečítam len tú poslednú vetu. „Zmeny, ktoré sme my kritizovali, ktoré boli realizované v schválenom zákone, boli uskutočnené až na základe poslaneckých návrhov, až na základe poslaneckého návrhu pani poslankyni Vaľovej.“ Takže tým pádom pani ministerka pre mňa týmto povedala, že ona s tým absolútne nič nemá. Vôbec sa jej to netýka, že problém nastal poslaneckým návrhom pani poslankyne Vaľovej, nie poslancov, ale poslankyne Vaľovej.

    Čo tým teraz pani ministerka povedala? No jednak to, že ona si umýva ruky, nič s tým nemá. Ale druhá vec, čo je pre mňa dôležitejšie, tak všetci vieme, že tieto pozmeňujúce návrhy pripravila ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, zase až takí naivní nie sme. Naša naivita spočíva v tom, že pani ministerka si to aj uzná. Ale prečo toto spravila? Pretože vedela, že na medzirezortnom pripomienkovom konaní takéto pozmeňujúce návrhy jej neprejdú. Pretože na niektorých ministerstvách sedia múdri ľudia, ktorí vedia, že takéto pozmeňujúce návrhy by sa nemohli prijať, takže pani ministerka si bola vedomá toho, že jej to neprejde medzirezortným pripomienkovým konaním. Tak ona tie pripravené pozmeňujúce návrhy na poslednú chvíľu dala pani poslankyni Vaľovej. Ešte boli aj natoľko, dovolím si povedať to slovo, drzí, že sa neunúvali ani tým, aby prišli s týmto návrhom do výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Pred dvomi týždňami, keď sme mali rokovanie výboru, ja som túto problematiku tam začala, pretože už sme mali prvé signály z verejnosti, že s aplikáciou tohto zákona bude problém a je problém – pani poslankyňa Gibalová vo svojej úvodnej reči to aj povedala –, vtedy pani štátna tajomníčka, ktorá bola na rokovaní výboru, na otázku, či sa bude niečo s týmto zákonom robiť, alebo sa bude meniť, povedala, niet prečo, pretože nie sú žiadne podnety.

    Tak ja vám jeden podnet prečítam, ktorý som dostala. Je to od neverejného poskytovateľa sociálnych služieb. „Po oboznámení sa so zákonom č. 440,“ a musím to čítať, musím trošičku zájsť aj do paragrafového znenia minimálne, pretože poznajúc tú situáciu v Národnej rade, nebudeme sa môcť k tomu vyjadriť asi v druhom čítaní. „Po oboznámení sa so zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sme narazili na niekoľko nejasností a niekoľko zrejmých omylov, kedy sa prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov do zákona dostali a spôsobili protirečivosť niektorých jeho ustanovení, aj v budúcnosti budú spôsobovať existenčné problémy malým zariadeniam poskytujúcim sociálne služby. Vo väčšine prípadoch sa tieto problémy budú týkať hlavne neštátnych zariadení s menšou kapacitou. Zákon zavádza absolútnu nadradenosť VÚC a obcí nad neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb. Medzi poskytovateľov sociálnych služieb, verejných i neverejných, tak vniesol nenáležité výhody na strane verejných poskytovateľov. V konečnom dôsledku to môže viesť k postupnému útlmu neverejných poskytovateľov, až k ich postupnému zániku, nakoľko ich financovanie bude v plnom rozsahu závisieť od plánov a zámerov VÚC a obcí. Klient – občan tak stráca možnosť pôvodného výberu. Aj v oblasti sociálnych služieb by bola logická paralela s právom občana na slobodný výber, nakoľko je to u lekárov alebo napríklad u poisťovní. Niekto si môže vybrať, v ktorej poisťovni chce mať poistené auto, ale nemôže si vybrať, kam uloží svojho, ktorý klient sa do ktorej neštátnej organizácie dostane. Sporným momentom, ktorý vyplýva z príloh zákona je napríklad spôsob posudzovania zariadení vo vzťahu k miere odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osobe a z toho vyplývajúcu výšku finančných príspevkov.“ On sa vyjadruje aj k prílohám. „Podľa prílohy č. 3 zariadenia, ktoré u svojich klientov cieľavedomou prácou dosiahli zlepšenie stavu, pri posudzovaní potrieb klienta dostanú nižší finančný príspevok. Toto ustanovenie je v plnom rozsahu kontraproduktívne a domotivujúce, lebo čím kvalitnejšia bude práca pracovníkov zariadenia, tým nižší bude finančný príspevok pre zariadenia.

    Všeobecným trendom vo vyspelých európskych krajinách je atomizácia veľkokapacitne zariadených sociálnych služieb za súčasnej podpory zakladania a rozvoja malokapacitných zariadení. Zákon však podporu zakladania, prevádzky a rozvoja týchto zariadení nespomína. Rovnako zákon nepodporuje pokračovanie v transformačných procesoch“, o ktorom už bola reč, „ktoré v oblasti sociálnej práce začali v roku 2003 deinštitucionalizáciou veľkokapacít DDS-iek. Pritom tieto procesy boli financované z úveru, ktorý poskytla Rozvojová banka Rady Európy.“

    A mohla by som pokračovať, ale nebudem pokračovať, pretože si myslím, že pani predkladateľka vo svojom úvodnom prejave povedala všetko. Ja vás prosím, aj poslancov koalície, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, rozmýšľajte raz racionálne, veď s týmito klientmi sa stretávate aj vy. Pre klientov, ktorí budú preraďovaní z toho miesta, ktoré je pre nich najbližšie, myslím si, že pre nikoho nie je jednoduché, aby svojho príbuzného v tej poslednej chvíli musel dať do domova dôchodcov alebo sociálnych služieb, pretože prvoradé by bolo, aby sa to dialo v rodine. Ale niekedy môžu nastať také situácie, že je to potrebné alebo nutné. Pre každého klienta by bolo najideálnejšie, aby zostal najbližšie v tom teritóriu, kde je, kde býva a kde to pozná. A myslím si, že už by sme mohli dôjsť k tej situácii, keby nie administratívni pracovníci rozhodovali o tom, kde bude umiestnený klient, náš príbuzný, ale aby o tom mohla rozhodovať rodina. Žiadam vás alebo prosím vás o to, aby ste toto brali do úvahy a posunuli tento návrh zákona do druhého čítania, kde ho môžeme ešte rozšíriť alebo precizovať.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Kláry Sárközy sa hlási pani poslankyňa Mária Sabolová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pani kolegyni Sárközy za jej vystúpenie, pretože ona najlepšie pozná problematiku sociálnych služieb aj z iných politických strán, pretože je v parlamente dlho a chodí na rokovania výboru pre sociálne veci. Pozná zákulisie, pozná všetky skutočnosti a myslím si, že najlepšie pozná aj situáciu v regióne, pretože sa v tejto oblasti angažovala a verím, že jej slová nepadnú u koalície na neúrodnú pôdu a že si uvedomíte, vážení páni poslanci v koalícii, že treba otvoriť tento zákon, posunúť ho do druhého čítania. Pretože tak ako my, tak aj vy, ktorí sa venujete sociálnym službám, viete veľmi dobre, že je v ňom ešte veľmi veľa výbušných tém, ktoré sa môžu odzrkadliť aj na vašom ďalšom úspechu.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa nebude reagovať.

    Takže ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Martin Fronc. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor na vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, môj príspevok bude krátky. Po prvé sa chcem poďakovať navrhovateľke, že úplne jasne to tu povedala, že poskytovatelia sociálnych služieb boli ministerstvom zavedení a oklamaní, že do poslednej chvíle čakali, že ten zákon bude taký, aby naozaj bol v prospech starých ľudí, ľudí, ktorí sú s postihnutím a aby mohli normálne fungovať. Myslím, že to podstatné tu povedala a veľmi jasne.

    Druhá moja poznámka, ja som už párkrát povedal, že pomaly cítim, že tu je plazivý komunizmus, chcem sa opraviť, nie je plazivý, už normálne zúri komunizmus. Jednoducho, vzali ste si za cieľ, aby ste zlikvidovali slobodné rozhodovanie občanov o sebe. Začalo to v školstve, dnes prakticky na základe platnej legislatívy neexistuje naozaj plne slobodná voľba školy. To, že zriadiť inú školu ako obecnú je potrebný na to súhlas samosprávy, jednoducho obmedzuje túto možnosť. To, že ste zaviedli limity, percentuálne limity na prijímanie na gymnáziá, to obmedzuje slobodnú voľbu školy a keď už tomu neveríte, včera pri rozprave o zákone o odbornom vzdelávaní, ďalší zákon, ktorý také obmedzenie urobí, hovoril o tom vo svojom vystúpení pán poslanec Szigeti.

    A ja chcem teraz ale aj druhú vec povedať. Viete, aj z vládnej strany zo Smeru počúvam často o rodine, o dôležitej starostlivosti o rodinu. Ale rodina to je nielen rodina s deťmi, rodina to sú aj starí ľudia, ktorí sú často viac ohrození, pretože už nemajú schopnosti a sily postarať sa sami o seba. Sú odkázaní na rodinu. A ak už tá rodina nevie a nemá možnosti z dôvodov ekonomických a iných sa o nich plne postarať, tak by sme sa my mali aspoň snažiť o to, aby tá rodina aspoň akým-takým spôsobom to mohla prispieť. Ak obmedzíte to, že si rodina, ten starý človek nebude môcť vybrať svoje zariadenie, že jednoducho, áno, samospráva povie, tam mám zariadenie 50 km od obce, tam ho umiestnime, pretože tam máme voľné miesta, zabránite tomu, aby rodina aspoň aký-taký kontakt s ním mala. Možno ho potom raz za dva mesiace navštívi. Hoci dnes je pomerne veľmi dobrá príležitosť, niektoré školy sa napríklad zatvárajú, v obci sa dá zmeniť – a niekde to aj urobia – prestavať škola na sociálne zariadenie. Sú budovy, ktoré sa dajú takto upraviť a môže byť rodina v kontakte s tým svojím starým nevládnym človekom denne. Váš spôsob okrem iného prispieva aj k tomu, že keď príde starý človek alebo niekto, kto potrebuje, do charity, jednoducho povedia, my vás nemôžeme zobrať, my na vás ani peniaze nedostaneme. No myslím si, že toto, čo robíte, je naozaj likvidačné. Ja vás nebudem prosiť, pretože prosenie vládnej koalície o to, aby sa nad vecami zamýšľala, je hádzanie hrachu na stenu. Nebudem hádzať hrach, je to vaše rozhodnutie a vaša zodpovednosť.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Fronca sa prihlásil Július Brocka, Jana Vaľová, Stanislav Kahanec, Mária Sabolová, Klára Sárközy, Oľga Nachtmannová. Slovo má pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Július Brocka.

  • Pán kolega, rád by som zdôraznil to, čo si aj vo svojom vystúpení naznačil. Dnes, v čase hospodárskej krízy je oblasť sociálnych služieb priestor na vytváranie nových pracovných miest. Veď predsa sociálne služby sú dnes nedostatkový tovar. Nie sú na Slovensku voľné kapacity, treba budovať, zriaďovať nové zariadenia, a nie opačne likvidovať jestvujúce len preto, že sú neštátne. Dnes má každé mesto ľudí bez domova, rastie počet starších občanov, o ktorých sa nemá kto v starobe postarať a štát to tiež nedokáže. Preto likvidovať charitu, neziskový sektor považujem za pílenie konára, na ktorom spoločnosť sedí.

  • Skončili ste, pán poslanec? Poprosím všetkých, ktorí prišli kvôli 11.00 hodine do sály a chcem požiadať aj o váš súhlas, je prihlásených ešte 5 poslancov s faktickými poznámkami. Vzhľadom na to, že máme na hlasovanie iba 3 zákony, dávam návrh, že by sme dobehli faktické poznámky na vystúpenie pána rečníka. To bude trvať nejakých 7 minút a potom by sme pristúpili k hlasovaniu. Môžem považovať za súhlas? Ďakujem veľmi pekne.

    Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pani Jana Vaľová.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. No nemôžem súhlasiť s vami, pán Fronc, a to z toho dôvodu, že niektoré zariadenia nedostanú peniaze na klienta. Veď predsa peniaze idú za klientom a je jedno, v akom je zariadení, ale peniaze idú za klientom, tak je to v zákone.

    Ďalšia vec, že tento klient sa nedostane do zariadenia. No veď predsa my sme dali do zákona, že do 6 mesiacov musí byť klient umiestnený. Dodnes to tak nebolo. A rovnako, že nebudujeme, ale likvidujeme, no my predsa ideme budovať. Veď keď si zoberiete budovanie a rozvoj infraštruktúry z ministerstva regionálneho rozvoja, veď je tam vyčlenených na toto obdobie 300 miliónov eur na budovanie nových sociálnych zariadení. Viete, ja hovorím takto, že klamanie je zložitý proces. Musíte si pamätať, čo poviete, lebo sa sami zamotáte alebo jednoducho máte to aspoň dokázať. Hovoriť pravdu je jednoduchšie. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja sa stotožňujem s tým, čo povedal kolega poslanec Fronc, že týmto zákonom, vlastne nie zákonom, ale ministerstvom sú často poskytovatelia zavádzaní aj klamaní. Lebo na jednej strane propagujeme a proklamujeme sociálnu politiku, sociálne cítenie, ale v záujme čoho sa potom prijímajú takéto opatrenia, keď sa obmedzuje slobodný výber, keď sa môže odtrhnúť človek od svojich blízkych len preto, že musí byť umiestnený niekde, kde niekto zvrchu určí? Už som osobne zažil so svojou najbližšou rodinou, keď sme mali problém nájsť takéto zariadenie, kde by bolo možné umiestniť blízkeho človeka. A boli všetky maximálne preplnené. Prečo chceme obmedzovať poskytovanie týchto služieb pre tých, ktorí ich budú poskytovať dobre? Veď keď nebudú poskytovať dobré služby, ľudia si budú vyberať. Prečo chceme obmedziť ľuďom slobodný výber takýchto zariadení? Na základe čoho? Chceme to robiť v záujme sociálneho cítenia a sociálnej politiky alebo to chceme robiť iba v záujme niečích záujmov?

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, hovorili ste na začiatku, že je dosť vážna situácia kvôli starým ľuďom. Je tam veľmi široká oblasť tých, pre ktorých sú tieto služby poskytované a sú to nielen zdravotne postihnutí, ľudia v kríze, mladé rodiny, matky s deťmi bez pomoci, osamelí ľudia, a tak, aký bol aj do minulosti, ale trvá to do súčasnosti, prístup k sociálnym službám dosť veľmi obmedzený z dôvodu nedostatku sociálnych služieb, prijatím zákona, kedy sa neverejný poskytovateľ dostáva na vedľajšiu koľaj, myslím si, že táto služba bude ešte viacej diskriminovaná a obávam sa, aj tu na predrečníkov, že vybudujeme a dobudujeme neviem koľko miest. Tak rýchlo sa to nedá a tak rýchlo to nebude. Ja vo svojom vystúpení potom upozorním aj na iný fakt a budem sa snažiť venovať tej problematike komplexnejšie. Pán poslanec, ďakujem, že ako predkladateľ veľmi jasne vnímate tie veci a aj v súvislostiach, ktoré sa týkajú iných oblastí. Takže ďakujem.

  • Hluk v pléne.

  • Poprosím všetkých, aby trošku vyšší stupeň tolerancie prejavili ku svojim kolegom. Dohodli sme sa, že dobehnú faktické poznámky a potom bude hlasovanie. Ďakujem za porozumenie. Teraz vystúpi pani Klára Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja súhlasím s tým, čo povedal môj predrečník, pán poslanec Fronc, na čo som aj ja upozorňovala, že myslím si, že pre toho klienta je najdôležitejšie, aby sa dostal do toho sociálneho zariadenia podľa možnosti v mieste svojho bydliska alebo čo najbližšie, nie aby o tom rozhodovali úradníci či už na VÚC-kách alebo aj na obecných samosprávach, pretože klient sa môže rozhodovať len ako tretí. Najprv o tom rozhodnú tí najväčší úradníci, čo je pre neho dobré, keď tí najväčší nenájdu miesto, tak potom tí strední a ten klient, ten občan, ktorý by mal byť pre nás najdôležitejší, bude až na treťom mieste.

    A ešte jedna pripomienka na to, čo sme tu počúvali a čo počúvame aj pri tomto zákone. Vtedy, keď ministerstvo predkladalo zákon o sociálnych službách, aj dnes sme toho boli svedkami pred chvíľou, hovorilo o tom, že chce v čo najkratšom čase vybudovať nové sociálne zariadenia. Lenže mňa desí tá rétorika. My budeme, my budeme budovať, my budeme. Ja chcem, aby na to mal možnosť každý, kto sa do toho chce zapojiť, nielen privilegovaní ľudia, ako sme toho svedkami teraz a ako sme toho svedkami vtedy, keď sa prideľujú dotácie z európskych fondov alebo sa budú prideľovať dotácie z týchto fondov aj v budúcnosti. Takže nie my, vy, ale všetci. Ďakujem.

  • Posledná s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, prepáčte, budem osobná, ale vy vo svojom vystúpení ste plietli piate cez deviate. Pri zákone o sociálnych službách tu začnete rozoberať školstvo. Včera sme sa vzácne zhodli, že v odbornom vzdelávaní treba zaviesť poriadok a že je pozitívne, že sa odborné vzdelávanie plánuje. Vy ako štátny tajomník a neskôr ako minister školstva ste podporovali v školstve chaos a teraz pri každej príležitosti využívate, resp. zneužívate svoje vystúpenia. Evidentne vám prekáža, že sa v školstve robí poriadok, chaos vám evidentne vyhovoval viac. Ďakujem.

  • Reagovať na rečníkov, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami, bude pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať poslancom Brockovi, Sabolovej, Kahancovi, pani Sárközy za podporné stanoviská. Na táraniny kolegyne Nachtmannovej reagovať nebudem, to nemá cenu. A ku kolegyni Vaľovej, pani kolegyňa Vaľová, ak niekto, ak samospráva určí, že pôjde do takého zariadenia, príde klient do charitatívneho domu a bude sa tam chcieť umiestniť, pôjdu za ním peniaze? Odpovedzte mi na to. A keď hovoríte o klamaní, pani poslankyňa Vaľová, verejne vás tu vyzývam, aby ste povedali pravdu, či 21 strán, ktorými ste pozmenili zákon o sociálnych službách, bolo vaše autorstvo alebo ste to dostali z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Potom, ak toto poviete, hovorte o klamaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k hlasovaniu. Budem vám teraz navrhovať 3-minútovú prestávku s tým, že prosím všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť na hlasovaní, aby prišli do rokovacej sály. Po hlasovaní budeme pokračovať v rozprave o tomto bode.

    (Prestávka).

    (Po prestávke).

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Chcem vás požiadať, aby ste zaujali svoje miesta.

  • Hluk v sále.

  • Pán poslanec Bačík bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, tlač 873.

    Ešte chvíľočku vás poprosím, pán spravodajca. Kolegyne, kolegovia, ak ste si nevšimli, ideme hlasovať, bolo by aj vo vašom záujme, aby ste venovali pozornosť spravodajcovi, ktorý bude uvádzať hlasovanie. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 135 prítomných, 126 bolo za, 4 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 139 prítomných, 134 bolo za, 2 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz poprosím pána poslanca Bobríka, aby uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 219 o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Je to tlač 882.

  • Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Pán predsedajúci, v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) prosím, dajte hlasovať o tom, aby sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 135 prítomných, 125 za, 7 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, na základe vášho rozhodnutia navrhujem, aby sme prerokovali návrh zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a takisto vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. K poslaneckému zákonu navrhujem, aby bol gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a prerokoval sa tento návrh v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Martinák uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 883.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Ako prvý som vystúpil ja a predniesol som procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom poslaneckom návrhu zákona. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o mojom procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 75 bolo za, 62 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Procedurálny návrh sme schválili a nebudeme pokračovať v prerokovaní tohto návrhu zákona.

    Odhlasovali sme prerokované body programu.

    Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že dnes máme zasadnutie výboru a mikrobus ide spod schodov o 12.10 hodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Chcem pripomenúť členom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že dnešné zasadnutie výboru sa uskutoční o 12.30 hodine na Západnej terase na mínus dvojke.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Takisto chcem oznámiť, že zajtra o 8.00 hodine zasadá v obvyklých priestoroch Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ďakujem.

  • Áno, ďakujem. Chcem upozorniť členov výboru pre financie, rozpočet a menu, že dnes o 12.00 hodine v zasadačke výboru máme zasadnutie výboru k prejednávaniu dvoch bodov. Ďakujem.

  • Pán predseda, chcem vám oznámiť, dnes pri prvom hlasovaní o bode 31 mi vykázalo hlasovacie zariadenie, že som ako neprítomný a pritom nemohol som to proste ako zapnúť a včera takisto som mal problémy, pri tom hlasovaní o bode 30 mi vykázalo, že som bol ako neprítomný, ale ja som dvakrát stlačil.

  • Dobre, pán poslanec, do zápisu a poprosím techniku, aby skontrolovali aj kartu, aj zariadenie pána poslanca Korbu. Ďakujem pekne. Vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku a budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Poprosím pani poslankyňu Gibalovú ako navrhovateľku, aby zaujala svoje miesto a pána poslanca Horvátha ako určeného spravodajcu a poprosím aj pani poslankyňu Sabolovú, ktorá je prihlásená do rozpravy. Pani poslankyňa Sabolová tu nie je, takže pani poslankyňa Vaľová. Tiež tu nie je. Obidve panie poslankyne... A je tu pani poslankyňa. Tak, pani poslankyne, ako to bude? Teraz ste tu obidve. Stratili ste poradie. Dobre, tak pani poslankyňa Vaľová. Nebola tu ani pani poslankyňa Sabolová, ani pani poslankyňa Vaľová. Takže, dámy, skúste sa dohodnúť. Pravdou je, že pani poslankyňa Sabolová v momente, keď som vyzval pani poslankyňu Vaľovú, nebola v sále, to znamená, keďže ste stratili poradie, technici to nestihli prehodiť a vošli ste do sály prvá. Ale myslím si...

  • ... že obsah vašich vystúpení je určite kvalitný, takže radi si ho vypočujeme. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne aj za komentár, pán predseda, nie je nutný. Ale chcela by som sa len krátko vyjadriť k predloženému návrhu zákona, k novele o službách. Táto novela sa snaží odstrániť diskriminačný postup pri uplatňovaní si finančného príspevku a nároku pre neverejných poskytovateľov a aby to bol rovnaký príspevok pre všetkých poskytovateľov, pretože neverejný poskytovateľ, ktorý je registrovaný, má také isté a plné právo byť priorizovaný ako všetci ostatní poskytovatelia.

    V druhom a v hlavnom bode, v ktorom sa snaží táto novela poukázať na zlý zákon, ktorý sme prijali koncom minulého roku, je slobodná voľba, aby sa mohol občan sám rozhodnúť, pretože stratil slobodné právo na výber poskytovateľa, čiže na výber zariadenia, do ktorého chce byť umiestnený v prípade, že to potrebuje. Už tak ako kolegyňa vo svojom vstupe, pani kolegyňa Gibalová hovorila, ten zákon nebol dobrý, ani pôvodný, a že je ešte horší pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Vaľovej, resp. vládnym návrhom pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladá vždy poslanec, pretože už aj rukopis poznáme, je tento zákon ešte horší, je oveľa viac diskriminujúci a oveľa viac priorizujúci istých poskytovateľov.

    Zákon uprednostňuje bez výhrady verejných poskytovateľov sociálnych služieb, čiže zariadenia, ktoré sú v pôsobnosti VÚC a obcí. Keď si pamätáte možno na pripomienky aj týchto inštitúcií, obcí a miest a VÚC, ktorí namietali, že kompetencie sme im posunuli, ale financie nie. Klient, keďže žije v istom území, mal by mať právo vybrať si poskytovateľa, ktorý v tom území je, ktorý možno nemá naplnenú kapacitu a veľmi rád za jemu primeraných podmienok ho prijme, čo ale dnešný zákon neumožňuje.

    Už sami v programovom vyhlásení vlády, páni poslanci z koalície, ste naznačovali, že by klient alebo starý človek, postihnutý, ktorý je v nejakých zlých podmienkach, mal byť v domácom prostredí, ale dodnes sme nevytvorili podmienky na to, aby takýto klient mohol ostať v domácom prostredí. A vytvárame mu dnes ešte horšie zázemie, keď z tohto domáceho zázemia, resp. okruhu regionálneho sa môže dostať do úplne iného zariadenia, ktoré je v inom území Slovenskej republiky a kde aj dostupnosť jeho príbuzných, ktorí by ho prišli navštíviť, zdieľali s ním jeho osud, jeho niekedy tragické postavenie, sa narušuje a tým sa vlastne nenapĺňajú žiadne prísľuby vášho „sociálneho štátu“.

    A pani poslankyňa Vaľová sa vyjadrila aj v parlamente, pre médiá a to je taká citácia z jej uverejnených vyjadrení, že ak sa klient rozhodne a vyberie si poskytovateľa sám, príde o možnosť získať príspevok. Bude si musieť zaplatiť tú službu sám. Čo to je za sociálny štát, keď ja, ešte ani zákon nie je schválený, lebo jej výrok je z októbra minulého roka, už ho straším, že ak sa nerozhodneš pre to, čo my ti nadiktujeme, budeš si musieť za všetko platiť sám. Čistý monopol verejných poskytovateľov a dovolím si povedať, tak ako to odznelo aj v minulej rozprave pri prerokovaní tohto zákona, že ide o akúsi privatizáciu štátu, zoštátnenie, pretože, ak aj vyššie územné celky a obce nie sú štátne inštitúcie, ale majú istý vplyv, ktorý je obmedzujúci pre občana na to, aby si tú službu vybral.

    A veľmi konkrétne sa chcem vyjadriť k tej informácii, ktorá tu zaznela pri vstupe pani poslankyne z 11. decembra – list Žilinského samosprávneho kraja. Keď som o tejto skutočnosti hovorila s pani ministerkou v relácii na tému, ktorá nebola veľmi príjemnou reláciou, pretože slovník a jazyk pani ministerky je neprekonateľný, pretože 20 rokov byť v istých službách a za všetkých režimov, to ako vycibrí jazyk. Ale v tom čase pani ministerka alebo v tejto relácii pani ministerka jednoznačne povedala, že ak by sa takýto prípad stal, tak ona to prešetrí a toto nie je možné. Každý klient, ktorý si požiada o službu v nejakom zariadení, túto službu dostane v tom zariadení, o ktoré žiada, v ktorom regióne je.

    Takže myslím si, tento prípad, ktorý uviedla pani poslankyňa, je jasným príkladom, ako zavádzame verejnosť, ako manipulujeme s verejnou mienkou, ako v relácii, ktorú možno počúva pár ľudí v nočných hodinách, ale možno práve tých starších dôchodcov, ktorí nemôžu spať, my im povieme, že ja všetko zariadim, ja ministerka práce, sociálnych vecí všetko zariadim a toto sa nemôže stať. Skutočnosť je ale v realite iná a toto vám povedia všetci neverejní poskytovatelia, že sú tlačení do kúta a že podmienky, za akých majú fungovať, tak ako hovorila pani poslankyňa Gibalová, keď vyčíslila minimálnu mzdu opatrovateliek, keď vyčíslila 100 korún ako minimálne náklady na hodinu, sú likvidačné pre týchto poskytovateľov. A dovolím si dnes povedať, ak sme mali prijať taký zlý zákon, ktorý neslúži všetkým a všeobecnému a verejnému dobru, mohli sme pokojne slúžiť a fungovať so zákonom č. 195 o sociálnej pomoci a mohli sme možno tým ľuďom poskytnúť oveľa lepšie a kvalitnejšie služby, ak by sme boli vedeli aj financie dobre cieliť. Toľko aj k takému komentáru, ktorý tu zaznel od kolegyne v jej vstupnom vystúpení.

    A ešte, všetci ruku na srdce, že by boli drahšie služby u neverejných poskytovateľov, no hold, možno máme niektoré, kde máme nemenovaný subjekt, ktorý zdroje nevrátil, možno sú tam aj drahšie služby, lebo aj samotný názov Privilégium možno hovorí o privilegovaných persónach. Myslím si, že služby, tak ako ich poznám za roky práce v tomto parlamente a venovaniu sa problematike sociálnych služieb, sú na malé výnimky, ktoré sú vždy, zákon sa vždy dá využiť, použiť, zneužiť, sú tie, že neverejný poskytovateľ svoje peniaze zhodnocuje ako svoje vlastné.

    Dovolím si ešte odcitovať z listu, ktorý sme mali dostať na stôl. Zaviedli sa v parlamente isté praktiky, ale myslím si, že jasne vystihuje aj to, čo vo faktickej poznámke hovorila kolegyňa Vaľová, aké prostriedky sme vyčlenili na príspevok na rozširovanie týchto služieb. Myslím si, že holá pravda je v týchto číslach. Diskriminačný charakter vo vzťahu k neverejným poskytovateľom majú aj kritériá Regionálneho operačného programu pre získanie finančného príspevku zo štrukturálnych fondov. O nenávratný finančný príspevok sa môžu uchádzať len sociálne zariadenia, ktorých kapacita je vyššia ako 50 miest. Neziskové organizácie v súlade so súčasnými svetovými trendmi sa zameriavajú na poskytovanie terénnych ambulantných a nízkokapacitných služieb. Veď toto tu rozprávame možno od Mečiarovej vlády, Dzurindovej vlády, vašej vlády, akože zariadenia rodinného typu pre starých, pre deti, domovy mládeže, domovy dôchodcov sú lepšie ako veľkokapacitné. Na to niekedy by bol aj veľmi neprimeraný expresívny výraz. Čiže neziskové organizácie sa pokúšajú vytvárať pre tých rodinných príslušníkov podmienky, za ktorých by normálnym spôsobom tí ľudia mohli žiť a cítiť sa, že sú v rodine.

    Takže z Regionálneho operačného programu vylúčené v prospech veľkokapacitných zariadení, zdedených ešte zo socializmu sú isté výhody. Čo na tom, že samotný zákon o sociálnych službách hovorí, že prednosť má poskytovanie služieb v zariadeniach s kapacitou nižšou ako 40 miest? To je to, čo som hovorila. Zákon hovorí jednu vec a my Regionálny operačný program postavíme tak, aby mohli čerpať len verejní poskytovatelia veľkokapacitného zariadenia. Pýtam sa: Dobre rozumiem, čo ten zákon hovorí? Dodržiavame zákon? Fondy použijeme v iných a pre iných? Aká nevýlučnosť tých verejných?

    A ešte jedna odrážka, ktorú píšu predstavitelia SocioFóra. Zákon zasahuje do dôstojnosti žiadateľov o služby, pretože ich núti robiť rozhodnutia v rozpore s vlastnou vôľou. Osoby, ktoré majú úradný posudok o odkázanosti na sociálnu službu a na základe osobného poznania, či dôveryhodných informácií si vybrali zariadenie, v ktorom chcú žiť, môžu s ním uzavrieť zmluvu bez problémov len vtedy, ak ide o verejného poskytovateľa. A tam sú tie čakacie doby oveľa vyššie, ako hovorila pani poslankyňa, ale my ich tam budeme tlačiť. Však si počkajú viac ako 60 dní. V prípade, že si vybrali neverejného poskytovateľa, môžu byť žiadatelia šikanovaní úradným postupom až do tej miery, že budú musieť platiť plnú úhradu za poskytnuté služby, čo im odkázala v mojom predchádzajúcom konštatovaní pani poslankyňa Vaľová. Čiže, sociálny štát. Pritom platí, že právo občana na poskytnutie sociálnej služby má univerzálny charakter. V rovnakej a ešte horšej situácii sa ocitnú – a to sú aj tí iní, nielen tí starí, o ktorých mnohokrát hovoríme – obete domáceho násilia či obchodovania, ľudia v krízovej životnej situácii, ktorí potrebujú intenzívnu dôvernú intervenciu odborníkov a zákon od nich žiada návštevu samosprávneho kraja, samozrejme, v úradných hodinách. Presne možno rovná sa zákon o zdravotnej starostlivosti povinnosť pre psychiatrických pacientov a tých, ktorí by možno chceli istým spôsobom svoje ochorenie nechať vo svojom vlastnom a blízkom okolí, sa stáva toto isté. A ak my hovoríme dnes, že slobodná voľba by mala byť pre klienta, takáto slobodná voľba bola aj v zdravotníckych službách, ale my sa ju dnes novelami zákonov, takými veľmi zakrytými, snažíme strčiť do nejakého rámca, pretože ten občan je neschopný, on sa nevie rozhodovať, chudák, my mu chceme pomôcť.

    A na záver ešte jeden odsek, ktorý slúži možno na zváženie aj pre ostatných pánov poslancov, aby trochu počúvali, pretože ten materiál nedostali na stôl a neviem, koľkí z nich si ten materiál zo stola pri prezenčke, keď sa boli zapísať, zobrali. Ide o slobodu svedomia a náboženstva. Cirkvi v súlade so zákonom č. 308/1997 môžu zriaďovať účelové zariadenia pre poskytovanie všeobecnoprospešných služieb – vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, sociálne služby. Zákon o sociálnych službách, ktorý je platný od 1. 1., výrazne obmedzuje žiadateľov o sociálne služby, slobodnom výbere poskytovateľa potrebných služieb. To znamená, že občania, ani tí, ktorí sú duchovní alebo príslušníci rádov či náboženských spoločností, nemôžu slobodne uzatvoriť zmluvu o poskytovaní služieb so sociálnym zariadením, ktoré je zariadenie spravované cirkevnou charitou napríklad, či katolíckou, či evanjelickou diakoniou. Ak by tam urobili, hrozí sankcia týmto zariadeniam v podobe plnej úhrady nákladov na služby, čiže neposkytnutie žiadnych verejných prostriedkov na spolufinancovanie služby. Kde sme sa to dostali?

    Vážení páni poslanci, toto je niekoľko konkrétnych vecí od ľudí, ktorí robia v týchto sociálnych službách a ktorým oveľa viac a dlhšie, minimálne za 20 rokov, odkedy sa zmenil systém na Slovensku, záleží na všetkých obyvateľoch. Nikdy nedosiahneme, že bude všetko ideálne a že sa nezneužije systém v každom volebnom období, pokiaľ nebudeme garantovať, že sociálna legislatíva, zdravotnícka legislatíva, prípadne školská a možno ešte aj iná nebude garantovaná ústavným zákonom a nebude každá vláda robiť to, čo si myslí, že potrebuje len na podporu svojich voličov. A preto vás prosím, zamyslite sa, ide o ľudí, nejde o politiku. Skúste si prečítať tento materiál a posunúť tento zákon do druhého čítania, aby s odborníkmi mohol byť dopracovaný aj v tých paragrafoch, ktoré sme my, Kresťanskodemokratické hnutie do tohto zákona nedali, pretože považujeme tieto dve veci – financovanie a slobodnú voľbu za najdôležitejšie.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky – pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Kahaenc, Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť. Pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa pred chvíľou hovorila konkrétne prípady. Ja budem pokračovať. Mám tu konkrétny list alebo e-mail so SociaTransu zo Spišských Vlachov, ktorý okrem iného hovorí, vlastne upozorňuje na to, aké motivačné nástroje zákon zahŕňa. Prijatý zákon, ale aj ďalšie súvisiace predpisy, vrátane podmienok pre získavanie prostriedkov z fondov Európskej únie veľmi tvrdo znevýhodňujú niektoré zariadenia. Konkrétne, naše zariadenie sa nemôže uchádzať o prostriedky v rámci Regionálneho operačného programu, pretože má iba 30 klientov a pôsobí v meste Spišské Vlachy s 3 650 obyvateľmi, ktoré je preto kohéznym pólom rastu mimozáujmových území. Je našou snahou ďalej skvalitňovať podmienky pre našich klientov a perspektívne rozšíriť podmienky pre ich umiestnenie do zariadení podporovaného bývania. Na výstavbu našich zariadení však rovnako nemôžeme žiadať o príspevok, lebo mesto Spišské Vlachy má menej ako 5 000 obyvateľov. Toto je konkrétny príklad, ale mohla by som takýchto príkladov, keď ideme z východu na západ, spomenúť viac. A spomínala som okrem iného aj kvôli tomu, že sme tu počuli, že my budeme vytvárať zariadenia, my budeme dávať prostriedky. Tak oni sú tiež my? Sú naši, ktorí žiadajú od nás pomoc, ale tie parametre sú nastavené, že sa o túto pomoc nemôžu uchádzať.

    A ešte jedna veta. SocioFórum nám tiež zaslalo svoje stanovisko, ktoré sa tu nemohlo rozdať. „Človeka najviac ponížite, keď mu zoberiete možnosť rozhodovať o svojom živote. V zdravotníctve majú lekári rešpekt pred slobodným osobným rozhodnutím pacienta, zrejme si tento závažný fakt neuvedomili poslanci a poslankyne, ktorí hlasovali a podporili poslanecký návrh pred ukončením rozpravy. Upreli právo rozhodnúť sa, kde bude ďalej žiť a kto mu poskytne potrebnú pomoc.“

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pani poslankyňa Sabolová si na konci položila otázku, kde sme sa to dostali. Myslím, že je to fakt vážna otázka predovšetkým v súvislosti s tým, že kde sme sa dostali z hľadiska umožnenia nielen slobodného rozhodovania a výberu tohto zariadenia, ale aj podmienok, v ktorých človek by mal mať dôstojný život. A kde sme sa to dostali pri tvorbe zákonov, pri presadzovaní vecí z rezortov?

    Aj včera som upozornil na kauzu Privilégium, ktorá po dvoch rokoch, viac než po dvoch rokoch od pridelenia dvojmiliónovej dotácie zapadá prachom. Ale nie je to tak celkom zaprášená kauza. A súvisí práve s poskytovaním sociálnych služieb. A ešte raz poviem, na začiatku ju obhajoval aj pán premiér, aj pani ministerka, pritom napriek tomu sama šéfka Privilégia potvrdila, že toto zariadenie je predovšetkým pre solventných. Teda pre koho tie služby pri verejných poskytovateľoch chceme poskytovať? Tam to bude pre chudobných, ktorí musia ísť tam, kde im určia a pre solventných budeme dávať dotácie? Či pre tých obyčajných už dotácie fungovať nebudú a pomoc pre tých, ktorí chcú poskytovať seriózne sociálne služby? Hájili to tým, že sa nič neporušilo. Napriek tomu potvrdenie daňového úradu potvrdilo dlhy za roky 2004, 2005, 2006 a čiastka sa vyšplhala až do výšky 1,5 milióna, približne, v roku 2006. Tak, kde sme sa to dostali, pýtam sa?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som vo svojom vystúpení povedal, že neziskoví poskytovatelia sociálnych služieb sú diskriminovaní a uviedol som príklad. Poslankyňa Sabolová – chcem sa jej poďakovať, pretože uviedla ďalšie príklady, konkrétne príklady, ako sú diskriminovaní, či už v prípade toho operačného programu alebo pri poskytovaní stravovania. Takže ja len čakám, že vo svojom vystúpení pani kolegyňa Vaľová, ktorá to namietala, nám vysvetlí, že nemáme pravdu. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať? Do rozpravy – pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, musím reagovať na všetky tie, myslím si, že agendu KDH a ich názory, lebo považujem ich za ich názory, nie za názory verejnosti. Chcem povedať jedno. Ako poslanec mám právo dávať pozmeňujúce návrhy. Je to dôkaz, že pracujem, že sa zaujímam o dané problémy a vôbec to nevnímam, ako ste to chceli podsunúť a už sa vám to aj podarilo v Slovenskom rozhlase, pán Brocka, že je medzi mnou a pani ministerkou v tejto veci nejaký rozpor a vôbec to takto nevnímam, ako to cítite vy. Myslím si, že pani ministerka legitímne uznáva, že každý poslanec má právo predkladať pozmeňujúce návrhy a poslanci ich schvaľujú a vyjadria svoj názor. Čiže, keď tento návrh bol schválený, tak asi bol dobrý. Takže, prosím vás pekne, nepodsúvajte rozpory medzi ministerstvom práce a medzi poslancami. Je to vaša agenda. Ja vám ju neberiem, ale, bohužiaľ, v tomto prípade sa vám to nepodarí, ani sa vám to nebude dariť. Ďakujem. To je jedna vec.

    Potom budem reagovať trošku na pána Kahanca, pretože má miš-maš, čo je verejný a neverejný poskytovateľ, pretože Privilégium nie je verejný poskytovateľ, ale neziskovka. Čiže to, čo obhajujete, vzápätí kritizujete, čiže kritizujete financovanie v neziskových organizáciách.

    Ďalšiu vec sa spýtam otázkou do pléna a nech si všetci poslanci dajú ruku na srdce a nech si odpovedia. Koľko z vás má neziskové organizácie alebo ich založilo, má tam príbuzných a poskytuje tieto služby? Prečo taká horlivá agenda? Mohla by som ich menovať. Povedzme si pravdu, koľkí z vás, koľkí z vás majú? A bolo to aj v médiách. Tak si povedzme, prečo taká horlivá agenda a obhajovanie neziskových organizácií pred verejnými poskytovateľmi. Lebo máme tam svojich príbuzných, alebo, resp. sme v nich pracovali? Pretože, ak nazvete pani ministerku, že je to klientelizmus, že pracovala v Privilégiu, tak je to klientelizmus, lebo pani kolegyňa pracovala v Spišskej charite a obhajuje ju, ak má spory vo VÚC v Prešovskom kraji, ktoré, pán kolega, sedíte v Prešovskom samosprávnom kraji, neviete riešiť. Sú tam vážne problémy financovania, kde sú dlhodobo súdne spory. Tak si nalejme čistého vína a povedzme si, kto stojí na akej strane a kto skutočne a komu ide o verejný záujem. Pretože my nedávame alebo neuprednostňujeme nejaké súkromné organizácie, ale vypočuli sme a ja som osobne sedela so zástupcami ZMOS-u, VÚC-iek a obcí. A spolu s nimi vznikol, svetlo sveta dostal tento pozmeňovák.

    No a teraz prejdeme k zákonu ako-takému. Ešte jedna otázka. Pani kolegyňa Sabolová, koľko rokov ste v parlamente? 15, výborne. Koľko rokov ste povedali, že zákon nemohol uzrieť svetlo svetla. 19 rokov, je to z vašej rozpravy. Prečo? Lebo ste sa nevedeli dohodnúť s obcami, mestami. Nevedeli ste sa dohodnúť. Prečo teraz takúto agendu tu tak horlivo rozprávate a neboli ste schopní za celé volebné obdobie takýto zákon položiť na stôl? Prečo ste neboli schopní? Pretože neboli. Prečo? Lebo ste nemali peniaze, nevedeli ste sa dohodnúť, nevedeli ste čo s tým. Jednoducho ste nevedeli z tohto vyplávať von. My sme tú odvahu našli, urobili sme zákon o sociálnych službách, kde vidíte ani starostovia, ani obce, všetci sú spokojní a zrazu vy tak horlivo ste proti všetkému. Čo ste robili 8 rokov? Povedzte mi. Pani Gibalová hovorí, že ona roky rokúce, pani Gibalová ako ona strašne kričí, čo všetko sa deje v týchto sociálnych službách a nikto tento zákon dodnes nepoložil na stôl. No veď predsa ho položila táto vláda a títo poslanci. Takže sa zamyslite nad svojím pôsobením a potom kritizujte.

    Ďalšiu vec by som chcela povedať, že určite si vážim služby, ktoré sa poskytujú starým ľuďom, vážim si sociálne služby, vážim si obce, mestá, ale aj neziskové organizácie, ktoré tieto služby poskytujú a často ich navštevujem a podľa mňa konkrétne veci, kde som za posledné dni bola, s kým som sa rozprávala a ktoré zariadenia som navštívila, aby to nebolo len mlátenie prázdnej slamy, lebo ak niečo predkladám, tak si to vždy overím a idem na tvár miesta. Na tejto pôde by som sa chcela poďakovať obciam a mestám, pretože ony sú nositeľmi, vážení páni a dámy, sociálnych služieb, ony financujú tieto služby z podielových daní a na ich bedrách je aj určitá zodpovednosť. A chcem jasne povedať ešte jednu vec, že mestá a obce tento zákon, aj ten pozmeňujúci návrh starostovia, primátori kvitujú. Tak isto mnohé zariadenia mi povedali, že sú spokojné s tým, že jednoducho prešlo na obce a mestá, aby posúdili klienta, pretože, ak žijete v obci, ten starosta, ktorý vie, v akom prostredí klient žije, vie, aké má ťažkosti, vie, aké má zdravotné postihnutia a je najbližší, aby týmto ľuďom poradil, aké služby potrebujú a aké potrebujú aj zariadenie.

    Ďalšiu vec chcem povedať. Čo si myslíte, že v tých obciach žijú roboty alebo v tých VÚC-kách, čo tam sú roboty, ktoré s ľuďmi nevedia komunikovať? Lebo tu strašíte celý národ, čo všetko strašné tie VÚC-ky s nimi budú robiť a čo všetko strašné budú tie obce s nimi robiť, že ich vopchajú do zariadení. Pani Sabolová to povedala vo svojej rozprave, že ich tlačíme k verejným poskytovateľom a oni chudáci musia dlho čakať. No veď my sme dali do zákona, že do 60 dní budú umiestnení, nie vy ste to dali do zákona, že každý klient bude musieť byť do 60 dní umiestnený. My sme to dali do zákona, nie vy. A myslím si, že sme to dali správne. A ak klient odmietne zariadenie, ak obec nemá, tak požiada neverejného poskytovateľa. Dostala som otázku, zaplatí všade a u neverejného poskytovateľa omnoho viac.

    A ak chcete konkrétne, tak vám poviem, že som bola teraz v Poprade, bola som v Trsticiach, bola som vo Svite a poviem, ktoré zariadenia som si prešla. Trstice to je dokonca okres Galanta, kde je starosta za maďarskú koalíciu a sám mi povedal, že žiaden problém s týmto zákonom aj s týmto pozmeňujúcim návrhom nemá. A má tam zariadenie pre 170 klientov a prevádzkuje ho už viac ako 10 rokov. Čiže my sme upravili ten zákon, že vlastne do 60 dní klient musí byť umiestnený, aby nezostal doma, aby nezostal na niečích bedrách. Povedzte mi, koľké zariadenia, a dokonca mi to povedala dáma z parlamentu, ktorá tu pracuje ako pracovníčka, keď sme odchádzali z výboru: Pani poslankyňa, viete, čo som prežila? Hľadala som súkromné zariadenia, kde pýtali strašné peniaze, lebo verejné boli naplnené. Musela som dať sponzorské od 40 do 100 000 – zákon to nepovoľuje –, aby si mohla neziskovka budovať alebo aby si mohla niečo opraviť. A nakoniec, keď som tie peniaze nemala, tak mi ten klient zostal doma. Pretože ležal a keďže ležal, nemal oňho nikto záujem, pretože dostáva rovnaké peniaze, ako keby bol mobilný klient. Aj toto je súčasť môjho pozmeňováku, dámy a páni, čo ste nepovedali. Je to stupeň odkázanosti a tabuľka, čo zase kvitujú všetci poskytovatelia sociálnych služieb, či sú verejní, alebo neverejní. Podľa stupňa odkázanosti obodujeme klienta a povieme, koľko má dostať príspevok, pretože každý si vybral klientov, ktorí boli mobilní, s ktorými nemal veľa obslužných činností a jednoducho, na ktorých bral peniaze. Dnes máte tabuľku, kde štvrtý stupeň – klient, ktorý je najviac odkázaný, za ním pôjde najviac finančných prostriedkov.

    Ďalej chcem povedať, že nikoho tento zákon nepoškodzuje a nediskriminuje, lebo, ako som povedala, dnes klienti čakajú 2 až 10 rokov a táto možnosť v zákone nebola, že musia byť do 60 dní, ako sme to my dali. Čiže VÚC-ky a mestá by ich mali umiestniť do 60 dní. Je to na ich bedrách. Na rozdiel od súkromných zariadení, ktoré budú vytvárať vlastne zisk, tak klienti, ak sú v zariadeniach miest a obcí a vyšších územných celkov, majú, každý klient má právo na ochranu zostatku príjmu, to je 1/3 životného minima. Takisto, samozrejme, VÚC-ka, mesto alebo obec môže dobrú zmluvu vyjednať a vyrokovať aj s neverejným poskytovateľom. Spýtala sa ma pani v Poprade, že má zariadenie pre mentálne postihnuté deti, sedel tam aj primátor zo Svitu, čo bude – lebo vy o tom tak strašne v médiách rozprávate, ja sa potom nečudujem, že skutočne ľudia majú strach, lebo nevedia, zle ich informujete a tie médiá sú vám naklonené, aby vám v tom pomáhali –, tak sa ma spýtala pani, čo ona bude robiť, ak ona má takého klienta a ak jej ho mesto nedá. Tak som sa jej spýtala, vážená pani riaditeľka, povedzte mi, koľko zariadení je vo vašom okolí. Povedala, že žiadne, moje je jediné. Tak som sa spýtala pána primátora, pán primátor, kde dáte takéhoto klienta? No do zariadenia tejto pani. Pretože mesto široko-ďaleko v okolí takéto zariadenie nemá. Čiže som jej povedala, samozrejme, ak nemá, musí mu poskytnúť službu do 60 dní. Je to jasne v zákone napísané.

    No a aby som sa vrátila ešte k tej decentralizácii sociálnej služby. Dámy a páni, veď vy ste urobili decentralizáciu sociálnych služieb. Vy ste toto posunuli z priamej kompetencie obciam a mestám. Vy ste urobili to, že všetko budú platiť z podielových daní, dali ste im kompetencie, ale nedali ste im peniaze. Preto ste nemohli tento zákon v živote predložiť a preto dnes o tom rozprávate. Vždy rozprávate, ako by to malo byť, len nič ste v tom neurobili. To je na tom smutné.

    No a teraz ešte prečítam jeden list a pokúsim sa v skratke – tento list som dostala pred chvíľou, nečítala by som ho, ale pred chvíľou ste, pani kolegyňa Gibalová, povedali, čo všetko Žilinský kraj robí, ako si vyžiadal veci a povedala to aj kolegyňa Sabolová v médiách – tak ja tu mám stanovisko Žilinského samosprávneho kraja k tomu, čo ste povedali. Stanovisko odboru sociálnych vecí Žilinského samosprávneho kraja k slovám poslankyne Národnej rady Ing. Márii Sabolovej a k slovám poslankyne Národnej rady pani Gibalovej. Žilinský samosprávny kraj si touto cestou dovoľuje poskytnúť písomné stanovisko k časti diskusie, ktorá bola dňa 22. 2009 vysielaná naživo v štúdiu STV2 v programe Večer na tému Bude silný sociálny štát alebo Európa za účasti ministerky práce sociálnych vecí a rodiny Ing. Viery Tomanovej a poslankyne Národnej rady za KDH Ing. Márie Sabolovej. V tejto diskusnej relácii okrem iného odznelo z úst pani Sabolovej nasledovné, citujeme: „Vyšší územný celok“ – to odznelo aj od pani poslankyne Gibalovej, takže preto to tu čítam, „Vyšší územný celok Žilinského samosprávneho kraja požiadal poskytovateľov neštátnych, aby všetky zoznamy klientov, ktorí žiadajú službu u neho, boli odovzdané na vyšší územný celok a on zabezpečí a rozdelí a pridelí klientom úplne iné zariadenia, ako si títo klienti vybrali.“ Je to konkrétny príklad a myslím si, že aj počas rokovania parlamentu vám určite predložím aj konkrétny list z vyššieho územného celku.

    K vyjadreniu pani poslankyne Sabolovej predkladám nasledovné stanovisko oboru sociálnych vecí. Žilinský samosprávny kraj, odbor sociálnych vecí poslal v decembri 2008 po zverejnení nového zákona o sociálnych službách v Zbierke zákona usmernenie niektorým neverejným poskytovateľom sociálnych služieb v územnom obvode. List bol adresovaný len zariadeniam s celoročným pobytom pre seniorov, v ktorom sa písalo: „V súvislosti s blížiacim sa nadobudnutím účinnosti nového zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov touto cestou žiadame postúpenie všetkých žiadostí o poskytovanie sociálnych služieb spolu so súvisiacou spisovou dokumentáciou v zmysle § 106 ods. 1 vyššie uvedeného zákona na zaslanie menného zoznamu klientov, ktorým sú poskytované služby vo vašom zariadení k 31. decembru 2008, a to najneskôr do 19. decembra 2008. Zároveň vás touto cestou chceme informovať o povinnosti postúpiť všetky žiadosti, ktoré obdržíte po 31. decembri 2008, úradu Žilinského samosprávneho kraja na odbor sociálnych vecí. Predmetným listom boli zo strany Žilinského samosprávneho kraja oslovení teda len tí neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí poskytujú starostlivosť v zariadeniach domovov sociálnych služieb a zariadeniach chráneného bývania, resp. zariadeniach podporovaného bývania s trojročným pobytom. Týmto listom v zmysle § 106 ods. 1, podľa ktorého sa žiadosť občana, o ktorej sa pravdepodobne nerozhodlo do 31. decembra 2008, považuje za žiadosť o odkázanosti podľa zákona platného od 1. 1. 2009, ktorej vybavenie je v kompetencii vyšších územných celkov, mal v dobrom úmysle preveriť stav žiadostí občanov u neverejných poskytovateľov, čo sa nakoniec ukázalo ako veľmi prospešné, pretože drvivá väčšina z nich nemala kompletné dokumentácie. Žiadosti boli staré. Zistili sme aj to, že žiadosť sa viedla a občan bol už zosnulý. Tieto sme im po konzultácii s nami opätovne vrátili na skompletizovanie. Čiže sú organizácie, ktoré vedú zosnulých občanov.

    Útulky pre bezdomovcov, domovy pre osamelých rodičov a iné zariadenia na riešenie krízovej situácie v tejto veci oslovené neboli, pretože neposkytujú starostlivosť celoročne. Diskusná téma bola práve o bezdomovcoch. Ohľadne poskytnutia zoznamu občanov, ktorým sú poskytované služby k 31. decembru 2008, bol zo strany Žilinského samosprávneho kraja naplnený § 106 ods. 18, podľa ktorého sa neverejnému poskytovateľovi, ktorý poskytoval starostlivosť osôb do 31. decembra 2008 v zariadeniach sociálnych služieb s celoročným pobytom na základe zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb, poskytuje od 1. januára 2010 finančný príspevok na fyzickú osobu, ktorej sa sociálne služby v tomto zariadení...

  • Vystúpenie prerušené predsedom NR SR.

  • Pani poslankyňa, je po 12.00 hodine, chcem vás požiadať, aby sme dokončili po hodine otázok tento bod.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať po skončení hodiny otázok vzhľadom na to, že je aj viacero reakcií a určite budú chcieť aj navrhovatelia a spravodajca zaujať stanovisko. Pani poslankyňa, budete môcť potom pokračovať.

    Ďakujem vám pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime tradične k

    hodine otázok,

    ktorú jej uskutočnenie vo štvrtok ukladá zákon o rokovacom poriadku, takže túto hodinu otázok otváram.

    Chcem vám oznámiť, že poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny 34 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 35 otázok.

    Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem pánov poslancov, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Dovoľte mi, aby som privítal predsedu vlády Roberta Fica a požiadal ho zároveň, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Máte slovo, pán predseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný bude podpredseda vlády Dušan Čaplovič, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste. Zastupuje ho minister kultúry pán Maďarič. Neprítomná z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty aj pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanová. Zastupuje ju minister zdravotníctva pán Raši. A mimo územia Slovenskej republiky je aj minister zahraničných vecí pán Lajčák. Na neho nie sú ale postavené žiadne otázky.

    Pán predsedajúci, som pripravený odpovedať na otázky, ktoré postavili poslanci Národnej rady.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Dovoľte mi len pripomenúť, že v limite 15 minút je potrebné odpovedať na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvú otázku sme vyžrebovali otázku pani poslankyne Viery Mazúrovej a táto znie: „Vážený pán predseda vlády, čo si myslíte o vytĺkaní politického kapitálu opozíciou z ťažkostí súvisiacich so svetovou hospodárskou krízou?“

    Máte slovo, pán predseda. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne za otázku. A chcel by som veľmi jasne potvrdiť, že od septembra 2008 vláda Slovenskej republiky niekoľkokrát bez akýchkoľvek limitov a obmedzení vyhlásila, že najväčším nepriateľom vlády Slovenskej republiky v súčasnosti je finančná a hospodárska kríza. Tejto treba venovať všetku energiu, tak ako sme to napríklad ukázali aj pri riešení krízy plynovej.

    Rád by som povedal, že opozícia sa vo vzťahu k súčasnej vláde Slovenskej republiky už veľakrát prepočítala. Najskôr sa prepočítala pri Schengene, keď nám odovzdali najhoršie pripravenú krajinu. A máme na to písomné doklady. Jednoducho Slovensko bolo najhoršie pripravené na Schengen. Išli sme do Schengenu ako najlepšie pripravená krajina v tomto regióne. Potom sa prepočítala pri Lisabone, kde sme boli hrubo vydieraní, keď si opozícia myslela, že medzinárodne pohoríme. A potom sa prepočítala aj pri eure, kde očakávala naše zlyhanie. Ani v jednom prípade sa táto situácia nepotvrdila. A teraz sa všetci tešia, vážené dámy a páni, že nám krk vykrúti kríza, kríza, ktorá prišla do Európy a do celého sveta zo Spojených štátov amerických.

    Opozícia si najskôr krízu ani nevšimla. Po mimoriadnom rokovaní vlády už v septembri 2008, kedy prvýkrát zasadala vláda ku kríze, bol jeden veľmi zaujímavý citát opozičného lídra a ja ho teraz prečítam. Citujem: „Bol som veľmi prekvapený, keď som počul, že mimoriadne zasadá vláda a ešte viac som bol prekvapený, keď som sa oboznámil s témou – Riešenie situácie v oblasti finančnej krízy. Poviem to veľmi jednoducho. Predseda vlády by nemal na Slovensku vyvolávať paniku. Nie je najmenší dôvod na to, aby predseda vlády vyvolával paniku vo vlastnom štáte.“

    Čiže v septembri, keď vláda už intenzívne o kríze rokovala, opozícia si stále ešte nevšímala, čo sa jednoducho deje na finančných trhoch na celom svete. Potom, keď si to z nejakých dôvodov všimnú, že nejaká kríza je, či je tu už kríza plynová alebo hospodárska, a keď vidia, že vláda je mimoriadne aktívna, prijíma množstvo opatrení a predkladá množstvo návrhov, začínajú organizovať okrúhle stoly a volajú po politickom dialógu za okrúhlym stolom.

    Vážené dámy a páni, chcem to tu povedať s plnou zodpovednosťou, politické dišputy a hádky o kríze nikomu nepomôžu. O čom by napríklad bol okrúhly stôl o plynovej kríze, ku ktorému nás všetci stále volali? Povedzte mi, ako by vyzerala diskusia medzi Ficom, Mečiarom, Slotom, Hrušovským, Dzurindom a Csákym. Ja viem o čom. Bola by to hádka o nezmyselnej privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu.

  • Ale táto hádka by Slovensku plyn určite nepriniesla. Dôležitejšie ako okrúhly stôl bolo ísť tam, kde nám plyn reálne mohli dať – do Kyjeva, do Moskvy, do Prahy, komunikovať s Berlínom a komunikovať s Parížom.

    Ako hospodárskej kríze pomôže okrúhly stôl, po ktorom opozícia stále tak volá? Predstavte si, že sa za okrúhlym stolom stretnú politici, ktorí na jednej strane tvrdia, že všetko treba sprivatizovať, všetko treba odovzdať do cudzích rúk, štátu treba zobrať všetky regulačné a kontrolné právomoci, všetko treba deregulovať a títo politici by sa stretli s politikmi, ktorí majú na úlohu štátu v kríze úplne iný pohľad. Akoby tento okrúhly stôl dopadol a aký by mal význam, pre koho? Možno by to bola veľká zábava pre novinárov, možno veľká zábava pre niekoho, kto sleduje slovenskú politickú scénu, ale okrúhly stôl lídrov politických strán ku kríze nemá absolútne žiadny zmysel. Nepomôže nijako ani do budúcnosti a bude len priestorom na hádky a na tie, dámy a páni z opozície, hoci tu opäť nesedíte, či sa vám to páči, alebo nie, my vo vláde Slovenskej republiky čas nemáme. Rokovať treba s nimi, rokovať treba predovšetkým s tými ľuďmi, ktorí majú vplyv na financie, aj na ekonomiku. Ak chceme niečo v tomto štáte dosiahnuť a bojovať proti kríze, musíme rokovať s bankami, so zamestnávateľmi, so zamestnancami, musíme rokovať so Združením miest a obcí Slovenska, musíme rokovať s investormi. A s týmito treba prijímať aj riešenia, čo dôsledne robíme. Dokonca sme rešpektovali bez akéhokoľvek zaváhania aj expertnú nomináciu predstaviteľa opozície do Rady pre hospodársku krízu a ten tam má dostatočný priestor, aby predkladal všetky návrhy, o ktorých si myslí, že sú dôležité, počúva na ne názor, či už názor vlády alebo sociálnych partnerov.

    Vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že priestor na politiku v kríze je tu, v Národnej rade Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky aktívne podáva posledné týždne množstvo legislatívnych návrhov. Chcem požiadať opozíciu, aby tento priestor využila. Nech vystupuje v rámci diskusie o týchto návrhoch, ktoré vláda predkladá. Nech má opozícia k týmto návrhom konštruktívne pripomienky, nech predkladá vlastné alternatívy a nech sa nakoniec Národná rada rozhodne, čo je dobré a čo nie je dobré pre Slovenskú republiku. My ideme cestou predkladania len tých návrhov, ktoré majú podporu a súhlas sociálnych partnerov. A túto filozofiu nikdy neopustíme. Nepôjdeme sem do Národnej rady len s návrhmi, ktoré vzniknú za zeleným stolom a nebudeme ich predkladať len preto, lebo vieme, že máme v Národnej rade Slovenskej republiky podporu väčšiny a že by takéto návrhy aj mohli prejsť.

    V tejto situácii sa pýtam, o čom je teda nápad zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky o kríze. Pýtam sa, o čom je, keď teraz môžu hovoriť predstavitelia opozície o návrhoch, ktoré sú reálne predložené a ktoré môžu Slovenskej republike pomôcť minimalizovať dopady finančnej a hospodárskej krízy. Vážené dámy a páni z opozície, robte si mimoriadne schôdze v období konjunktúry, koľko len chcete – desiatky, stovky –, ale prosím nerobte to teraz, pretože len politikárčite a zavádzate (potlesk) paniku do ďalšej diskusie.

    Chcem využiť odpoveď na vašu otázku, pani poslankyňa, aby som sa opäť obrátil aj na slovenskú tlač. Úmyselne hovorím slovenskú tlač, aby prestala šíriť hystériu. Dovoľte mi, aby som preukázal na konkrétnom príklade, čo sa deje v slovenskej tlači, len tak pre zaujímavosť. Najčítanejší denník uviedol, myslím, že to bolo včera, že ľudia začínajú páchať samovraždy, pretože prichádzajú o prácu. Bola tam uverejnená fotografia človeka, ktorý vraj prišiel o prácu a preto spáchal samovraždu. Urobili sme veľmi jednoduchú vec. Obrátili sme sa na políciu a polícia nám poslala toto stanovisko. Kontaktovali sme sa s príslušnou firmou, v ktorej mal dostať tento človek výpoveď, na základe čoho sa mal teda obesiť, spáchať samovraždu. Citujem: „Nebohý bol v danej firme zamestnaný 12 rokov, pričom s ním nebolo vykonané žiadne rozviazanie pracovného pomeru, ani nebol podaný návrh na rozviazanie pracovného pomeru, pričom s ním v blízkej budúcnosti nebolo rátané ukončenie pracovného pomeru.“

    Prosím vás, čo to robíte v tých médiách? Hanbite sa!

  • Šíriť hystériu, používať takéto citlivé veci, ako sú samovraždy, len preto, aby ste zaútočili na vládu Slovenskej republiky, toto považujem naozaj za čosi hanebné, čosi, čo by sa jednoducho v iných krajinách určite nemohlo nikdy stať. Chápem slovenskú tlač, že by dala prednosť krachu Slovenska, lebo si myslí, že by to poškodilo vláde. Bol som na tlačovej konferencii u pána prezidenta a začul som rozhovor novinárov v takom hlúčiku, nebudem citovať tie škaredé slová, ktoré boli povedané, ale poviem obsah. Keby to tu všetko dobre pi, pi, pi... rachlo, aspoň by vláda dobre dostala na pi, pi, pi... na hubu. Toto povedali novinári v súkromnom rozhovore, pretože sú presvedčení, že to je jediná cesta ako túto vládu poraziť. Hanbite sa, páni z médií, pretože, ak chcete Slovenskú republiku potopiť len preto, aby ste (potlesk) poškodili vláde Slovenskej republiky, je to čosi, čo je nemorálne a nemožné, ja to absolútne odmietam.

    Vážené dámy a páni, a že to tak aj je, potvrdzujú zvrátené veci. Dnes som našiel, dali mi to z tlačového odboru, denník Sme prieskum a počúvajte otázku, ktorú dali do prieskumu: Zníži hospodárska kríza konečne preferencie SMERU – sociálna demokracia? Ste normálni v tých médiách? Čo tam, prosím vás, robíte? To o toto vám ide? O toto vám ide, aby ste takýmto spôsobom, za každú cenu útočili na vládu Slovenskej republiky?

    Vážené dámy a páni, chcem vám povedať, že nejde o preferencie, vôbec nejde o preferencie. Ide o štát, ide o ľudí, ide o sociálne istoty. Slovensko je dotknuté krízou a Slovensko si to nezavinilo samo. Kríza prišla z úplne iných oblastí. Slovensko bolo dobre rozbehnuté, darilo sa mu a my dnes stojíme pred jednou z najväčších výziev, aká kedy stála pred vládou Slovenskej republiky. Porovnal by som túto výzvu, ktorú mala vláda Slovenskej republiky v roku 1993, keď zakladala Slovenskú republiku a nebolo to pre ňu naozaj jednoduché. Našou povinnosťou dnes nie je starať sa o preferencie, ale rozhodne konať a nenechať sa vyrušovať politickou opozíciou, či už v podobe konkrétnych politikov alebo v podobe tlače.

    Krízu nikto neporazí sám, v tomto sa zhodli všetci experti, či už ide o Európu alebo ide o Spojené štáty americké a už vôbec nie Slovensko, ktorá je malá, proexportne orientovaná krajina.

    Dnes sa vláda Slovenskej republiky sústreďuje na 3 faktory, ktoré sú mimoriadne dôležité.

    Prvý faktor je, ktorý nás najviac ohrozuje, a to je pokles exportu. Tu robíme všetko, dokonca začína veľká iniciatíva vo vzťahu k tým krajinám, ktoré sú na Slovensko naviazané cez automobilový priemysel. Chceme vyvolať spoločný postup Slovenska, Francúzska, Nemecka, Českej republiky a ďalších štátov. Táto iniciatíva pôjde aj na Európsku radu v najbližších dňoch, pretože my veľmi závisíme od toho, ako sa kríza bude vyvíjať predovšetkým vo veľkých štátoch, kde je pre nás mimoriadne dôležitý trh, či to je Francúzsko, Nemecko alebo iné krajiny Európskej únie.

    Ďalej sa musíme sústrediť na zmrazenie finančných tokov. Dnes sme podpísali ďalšie memorandum s bankami. Ideme poskytovať úvery, kde štát preberá garanciu za klasické komerčné úvery vo výške 55 %, tieto úvery budú do výšky až 30 mil. Sk. A čo je dôležité, pripravili sme spoločný program ako pomôcť ľuďom, ktorí, keď prídu o prácu, by mohli prísť aj o svoje bývanie, ak majú na toto bývanie hypotekárny úver alebo nejaký iný stavebný úver. Dohodli sme sa, myslím si, že tento projekt je veľmi dobrý, pripomínam však, že sa nebude dať zneužiť, bude len pre tých, ktorí naozaj sociálne nebudú schopní zvládnuť platenie hypotéky, aby neprišli o strechu nad hlavou len preto, že kvôli kríze prišli aj o svoju prácu.

  • A tretí faktor, na ktorý sa chceme sústrediť, je nedôvera na vnútornom trhu, ktorá oslabuje domácu spotrebu. Chcel by som povedať, že boj, pokiaľ ide o zamestnanosť, boj, pokiaľ ide o udržanie ľudí v práci, je prvoradou povinnosťou vlády Slovenskej republiky.

    Prijali sme alebo prijímame opatrenia, ktoré nemajú obdobu. Štát ide zaplatiť zamestnancovi a zamestnávateľovi odvody počas obdobia 60 dní v kalendárnom roku, ak tento človek pôjde domov, nie preto, že bude vyhodený z práce, ale pretože nemá pre neho zamestnávateľ prácu a zostane na 60 % mzdy.

    Pripravili sme dnes projekt, a chcem sa poďakovať ZMOS-u, ktorý s tým súhlasil, zamestnaneckej prémie, ľudia to pocítia na mzdách už od apríla tohto roku a ZMOS je pripravený prebrať na seba zodpovednosť za 2,5 mld. korún, ktoré pocíti jednoducho na svojich rozpočtoch, lebo ide o daň z príjmu fyzických osôb.

    Rozhodli sme, že skrátime obdobie vrátenia DPH zo 60 na 30 dní a prijali sme ďalšie a ďalšie opatrenia v mnohých oblastiach.

    Akumulujeme domáce zdroje. Vážené dámy a páni, vláda škrtla 33 % z verejného obstarávania, z 30 mld., ktoré boli určené na verejné obstarávanie, sme 10 mld. zobrali a povedali, toto dávame teraz na stôl, aby sa za tieto peniaze financovali konkrétne programy.

    Určite robíme veľa aj na projektoch verejného charakteru, ako nám všetci rozprávali, že akí sme neústavní, keď prijímame zákony, ktoré urýchľujú PPP projekty. A zrazu všetci tvrdia, že to je jediná cesta ako bojovať s krízou. Pánboh zaplať, že Národná rada Slovenskej republiky a vládna koalícia mala dosť rozumu a prijala zákony, ktoré umožňujú, že o chvíľku podpíšeme zmluvu za 1,5 mld. € na R1, to je Nitra – Zvolen a (potlesk) predpokladám, že o niekoľko týždňov zmluvu, ktorú podpíšeme na východnú časť diaľnice v objeme 3,3 mld. €. To sú obrovské zdroje, ktoré budú v roku 2009 – 2010 na Slovensku preinvestované a veľmi to pomôže.

    Verím, že splníme 3 ciele, vážené dámy a páni. Prvý cieľ, že udržíme zamestnanosť, áno, rátame s rastom nezamestnanosti, ale udržateľným, verím, a toto je záväzok vlády Slovenskej republiky, nedotkneme sa ani jednej koruny, ktorú sme dali občanom v rámci sociálnych programov v roku 2008. Kríza nemôže ísť na úkor ľudí, ľudia krízu nevymysleli, ľuďom musíme v tejto kríze maximálne pomôcť. A po tretie, chcem povedať, že chceme udržať hospodársky rast tak, aby bol v prvej päťke krajín Európskej únie, teda jeden z 5 najvyšších hospodárskych rastov. Všimnite si, ako médiá zamlčiavajú, všetci hovoria, klesá na Slovensku hospodársky rast, ale to nepovedia, že v Írsku je to mínus 5, v niektorých baltských krajinách mínus 8 a že stále máme najvyšší odhad hospodárskeho rastu v celej Európskej únii. Aj toto je úspech politiky, ktorú momentálne na Slovensku robíme.

  • Vážené dámy a páni, budeme robiť cez deň, budeme robiť v noci a vám všetkým ďakujem za to, že podporujete vládu v opatreniach, ktoré sú pre boj s krízou životne dôležité.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán premiér.

    Uplynul 15-minútový limit určený na vaše odpovede, takže ani pani kolegyňa už nemôže položiť doplňujúcu otázku. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Józsefa Berényiho na ministra kultúry Marka Maďariča a táto znie: Akými opatreniami mienite pomôcť Slovenskému rozhlasu, aby vysielanie v jazyku národnostných menšín pokrylo celé územie Slovenskej republiky, na ktorom národnostné menšiny žijú? Pán Berényi tu nie je, pardon, ďakujem za upozornenie. Bohužiaľ, na túto otázku vzhľadom na neprítomnosť pána poslanca odpovedať nemôžeme.

    Takže prejdeme k druhej vyžrebovanej otázke. Túto položil pán poslanec László Köteles a položil ju ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Pán minister, existuje vôbec relevantný dôkaz – videozáznam z útoku fanúšikov na policajné orgány počas futbalového zápasu v Dunajskej Strede?“

    Máte slovo, pán minister. Prosím oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, myslím si, že polícia jednak predložila dôkazy aj ďalšie okolnosti, ktoré súviseli s týmto prípadom a nielen na pôde parlamentu alebo prokuratúre, ale aj svojim maďarským kolegom. Myslím, že všetkým sa zdali dostatočné, len myslím, že v tomto celom je najpodstatnejšie slovíčko „relevantný“, a to z vášho pohľadu nebude žiadny, ktorý by som vám poskytol. Preto si myslím, že tak ako sme uzavreli túto kauzu my a oboznámili sme s tým našich partnerov, či už u našich južných susedov alebo takisto na pôde parlamentu, povedali sme k tejto veci všetko. Myslím, že aj vám osobitne som niektoré veci ukazoval a aj naznačoval, čo bolo základným problémom celého tohto zápasu a som rád, že sme dokázali vo veľmi rýchlej dobe prijať aj všetky ďalšie opatrenia, ktoré zamedzia, aby takáto situácia v budúcnosti vznikla.

    Ale opäť sme pri tom, a to je asi to, o čo vám ide, aby náhodou nad niektorými vecami sa nezaspalo, aby čírou náhodou to nebolo spôsobom, že ste vyvinuli okolo toho obrovské haló a nakoniec bola opäť pravda na našej strane. Verím, že k tomu táto otázka smeruje, aj vaša doplňujúca otázka bude presne o tom istom, pán poslanec.

    Nech sa páči.

  • Ukončili ste odpoveď, pán minister? Áno, ďakujem.

    Pán poslanec, je známe, máte 2 minúty na položenie doplňujúcej otázky. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Mohli ste odpovedať tromi slovami. Nemáte k dispozícii.

  • Hlas podpredsedu vlády a ministra vnútra R. Kaliňáka: Existuje.

  • Dosiaľ nebolo to predložené, napriek tomu, že to tvrdil viceprezident Jankovič, ba aj potvrdil to aj policajný prezident Ján Packa. Boli by sme radi, keby ste predložili tie videozáznamy, čo sme považovali za relevantný dôkaz a teraz tak trošku voči maďarským poslancom v Budapešti ako odplatu by sme to mohli premietnuť teraz v Bratislave, keď budú pozvaní.

  • Pán minister, chcete na konštatovanie pána poslanca odpovedať?

  • Ja som sa snažil porozumieť, čo povedal pán poslanec, myslím si, že som vám jasne odpovedal, pán poslanec. To, čo sme chceli predložiť, sme predložili. Ja mám pocit, že nie úplne dostatočne sú vám jasné ústavné právomoci a postavenia jednotlivých orgánov. Tam, kde sme to mali predkladať, sme predkladali. Tí všetci skonštatovali, že je to v poriadku. My nie sme videopožičovňa, pán poslanec, my sme všetky veci, ktoré sme k tomuto mali, predložili. Takže z môjho pohľadu ich bol dostatok, ostatní ich považovali za relevantné. V najlepšom zmysle slova to, pán poslanec, chcem povedať, že čokoľvek by som vám ukázal, relevantné by nebolo, lebo vy nechcete, aby také niečo existovalo. To by vám neposlúžilo. To je celé, čo vám k tomu môžem povedať. Je mi to veľmi ľúto. Pekný deň. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda aj pán minister.

    Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec László Köteles. Položil ju ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: „Pán minister, ako hodnotíte efektivitu štátnej podpory pre podnik Siderit, resp. aj iné štátne podpory v okrese Rožňava?“

    Máte slovo, pán minister, prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Keď mi vláda dňa 4. 10. 2006 uznesením č. 816/2006 uložila pripraviť návrh postupu riešenia udržania ťažby a využitia domácich surovinových zdrojov na ložisku Nižná Slaná, mala na zreteli ťaživú sociálno-ekonomickú situáciu v okrese Rožňava, kde bol Siderit, s. r. o. Nižná Slaná kľúčovým zamestnávateľom. Samotný fakt prisľúbenia štátnej pomoci odvrátil v tom čase zánik Sideritu a zabezpečil podnikateľsky relatívne stabilný priebeh pre rok 2007 a prvý polrok 2008.

    Na základe úlohy z uznesenia vlády ministerstvo hospodárstva vypracovalo a na rokovanie vlády Slovenskej republiky predložilo návrh, ktorým vláda 10. januára 2007 schválila poskytnutie štátnej pomoci pre spoločnosť Siderit, a to vo forme priznania podpory na základe transparentného režimu regionálnej investičnej pomoci s cieľom napomáhať rozvoju najviac znevýhodnených regiónov prostredníctvom podpory investícií a zvyšovania konkurencieschopnosti podnikov vo výrobnej sfére. Ďalšie poskytnutie štátnej pomoci vláda Slovenskej republiky pre spoločnosť Siderit schválila 12. septembra 2007, a to vo forme finančnej dotácie vo výške 183 mil. 550 000 korún na krytie 50 % oprávnených nákladov súvisiacich s realizáciou investičného projektu na modernizáciu technologického procesu spoločnosti a sprístupnenie zásob ložiska Nižná Slaná - Manó - Kobeliarovo. Celkové investície tohto plánovaného projektu boli predpokladané vo výške 367 mil. 100 tisíc korún, zvyšných 50 % nákladov na projekt mala spoločnosť získať prostredníctvom úverov, pričom v čase prerokovania žiadosti mala aj prísľub bánk na takýto úver.

    Cieľom projektu bolo znížiť značne vysokú energetickú náročnosť spracovania sideritovej rudy, nárast výroby, zlepšenie ekonomiky výroby a zvýšenie konkurencieschopnosti pri dodávke vysokopecných peliet. Realizácia projektu mala viesť k racionálnemu využitiu domácich surovinových zdrojov a k udržaniu zamestnanosti v regióne s vysokou, v tom čase až 21,7-percentnou nezamestnanosťou. Sprístupnenie a predĺženie životnosti ložísk železnej rudy malo umožniť zvýšenie výroby a energetickú efektívnosť maximalizujúcu kapacitné využitie inštalovaných výkonov technologických zariadení. Návratnosť investícií sa predpokladala do 5 rokov. Schválená štátna pomoc vo výške 183 mil. 550 tisíc korún bola spoločnosti Siderit priebežne poskytovaná z rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva v závere roku 2007 a v priebehu roku 2008, pričom na účet Sideritu boli prevedené finančné prostriedky vo výške 112 mil. 902 248 Sk.

    V druhom polroku 2008 sa ale spoločnosť Siderit dostávala do zlej hospodárskej situácie a očakávalo sa vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti. Preto spoločnosť v súlade s uzatvorenou zmluvou na financovanie predmetného projektu vrátila na účet ministerstva hospodárstva zvyšnú časť finančných prostriedkov vo výške 87 mil. 510 549 korún. Z poskytnutej štátnej pomoci na pokrytie 50 % investičných nákladov bolo reálne vyčerpaných 25 mil. 391 698 korún predovšetkým na financovanie vyrazenia 504,6 metrov bežných banských diel na prepojenie ložísk Manó-Gabriela a Kobeliarovo.

    Na realizáciu projektu modernizácie a technologického procesu spoločnosti Siderit a sprístupnenie zásob ložiska Nižná Slaná – Manó-Kobeliarovo vynaložila spoločnosť Siderit zo svojich zdrojov čiastku 26 mil. 759 134 slovenských korún.

    Finančný podiel štátnej pomoci na pokrytie investičných nákladov projektu teda predstavoval intenzitu pomoci štátu vo výške 48,7 percenta.

    Na záver by som chcel k štátnej pomoci poskytnutej spoločnosti Siderit uviesť len toľko, že je ťažké sa vyjadriť k jej efektivite. Vláda Slovenskej republiky a tiež ministerstvo hospodárstva poskytnutím štátnej pomoci sledovali predovšetkým to, aby sa predišlo negatívnym sociálnym dopadom v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti. Z uvedených dôvodov hodnotím rozhodnutie vlády a poskytnutie štátnej pomoci kladne napriek tomu, že v dôsledku zásadných chýb manažmentu a vlastníkov došlo k zastaveniu tohto projektu a neskôr i celej činnosti podniku. Som toho názoru, že teraz sú na rade orgány činné v trestnom konaní, aby preverili chyby manažmentu a hlavne majiteľov tejto spoločnosti.

    Na druhú časť vašej otázky chcem odpovedať nasledovne. Okrem uvedenej štátnej pomoci spomeniem to, že regiónu Rožňava boli poskytnuté i ďalšie investičné stimuly. Predovšetkým je to UFT Production Slovakia, ktorý získal investičnú pomoc vo výške 51 mil. Sk. SCA Hygiene Products Slovakia s. r. o. získala investičnú pomoc vo výške 200 mil. korún a SEWON ECS Slovakia 214,16 mil. Sk. Tieto projekty sú v štádiu realizácie. Efektivita poskytnutých investičných stimulov sa môže vyhodnotiť komplexne až po ich realizácii, preto odpovedať na túto časť vašej otázky je predčasné.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec, máte možnosť položiť otázku v rozsahu 2 minút. Chystáte sa, máte slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Vaša odpoveď bola korektná ako vždy, ale buďme úprimní, že táto dotácia pre Siderit z jednej strany bola dobrá ako vôľa, ale efektivita skoro nulová, keď to teraz preberieme. Ale, pán minister, v období, keď v mestách v našom regióne napríklad Jelšava, Tornaľa, Rožňava atď. boli prepustené obrovské množstvá ľudí, tí podnikatelia, ktorí zubami - nechtami chránia aj pracovné miesta a využívajú každú možnosť, právom sa sťažujú, že oni nemajú prístup k týmto prostriedkom, pritom tí, ktorí dokážu to využívať – nechcem iné slovo použiť – dokážu používať alebo využívať tie prostriedky, nejako dostali štátnu pomoc aj v tejto situácii.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Je veľmi ťažké reagovať vo všeobecnej polohe, lebo neviem presne, o ktoré projekty ide, o ktorých žiadateľov. Pokiaľ by som mal presné zoznamy, vedel by som aj oveľa presnejšie odpovedať.

    Chcem povedať ale jednu vec. Prvýkrát sa Siderit do vládnych materiálov dostal na základe požiadavky okresného úradu, keď bolo prvé výjazdové zasadnutie vlády, ktoré bolo toľko kritizované zo strany médií. Ale vtedy sa to dostalo. Čiže, bolo deklarované, že samotný okres má záujem o podporu tohto zamestnávateľa. A keď sa nám okres, miestna samospráva zaručili za to, že toto je ten jeden z najlepších projektov, vláda nemala dôvod, aby to spochybňovala. Udialo sa to, čo sa udialo, čo som vám prečítal vo svojej odpovedi. Ale možno by som vám povedal pár slov, čo sa udialo vtedy, keď sa Siderit dostal do problémov. My sme okamžite kontaktovali spoločnosť, keď sme sa dozvedeli, že majú problémy. A hľadali sme riešenie.

    Boli dva základné problémy v tejto spoločnosti.

    Prvý problém bol, že nedokázali splácať dlh voči SPP, ktorý sa už v tom čase vyšplhal zhruba na nejakých 360 mil. korún.

    A druhý problém bol, že nevedeli nájsť spolufinancovanie na štátnu podporu tých 50 %. Urobili sme niekoľko stretnutí, ale v záverečných stretnutiach bolo dohodnuté za mojej prítomnosti s SPP, že SPP urobí veľmi korektný splátkový kalendár s tým, že sa nebudú faktúry robiť pred, to znamená, dovtedy bežal systém predfaktúr, ale povedalo sa, že sa budú robiť dekádne faktúry. To znamená, v dekádach bude Siderit platiť len to, čo reálne spotrebuje. A celý dlh 300 mil. sa odkladá až po realizácii novej technológie, lebo vtedy bol jediný reálny predpoklad, aby Siderit vôbec zo svojho kešu vedel splatiť tieto pohľadávky. SPP nebolo rado takémuto riešeniu, ale nakoniec súhlasilo s návrhom ministerstva hospodárstva, aby sa celý dlh 300 mil. posunul až na čas o rok a pol a potom sa dohodlo percentuálne splácanie z tohto dlhu s tým, že im nebudú fakturované ani penále za nezaplatené splátky. Myslím si, že toto bol veľmi unikátny, ale aj excelentný prístup, ako sa dá pomôcť podniku, ktorý je vo finančných problémoch.

    Druhý problém bol úver z bánk. Komerčné banky sa z pochopiteľných dôvodov bránili tomu, aby poskytli úver 180, skoro 190 mil. podniku, ktorý má v podstate prvotnú platobnú neschopnosť. Štát využil svoje možnosti a presvedčil Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, aby na čas odkúpila tieto pohľadávky a aby zaručila komerčným bankám, aby táto spoločnosť dostala úver. Toto sa takisto zrealizovalo.

    Ale v konečnom dôsledku tri dni po týchto dohodách manažment spoločnosti zbalil všetko, čo mal. Majitelia odniesli ešte aj kreslo od generálneho riaditeľa, vypratali celú spoločnosť, čo sa dalo odtiaľ zobrať, za tri dni odtiaľ všetko zobrali na Ukrajinu a spoločnosť nechali bez manažérov. Zostali tam v podstate len zamestnanci a zostali tam len odborári.

    Preto je aj tá moja poznámka v tomto príspevku, že teraz sú na rade orgány činné v trestnom konaní, lebo to bolo vyložene úmyselné zavinenie bankrotu tejto spoločnosti.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

    Ako štvrtú otázku sme vyžrebovali alebo bola vyžrebovaná otázka pani poslankyne Jarmily Tkáčovej. Položila otázku ministrovi obrany Slovenskej republiky Jaroslavovi Baškovi.

    A otázka znie: „Vážený pán minister, mala armáda v decembri roku 2008 výdavky na odhŕňanie snehu?“

    Máte slovo, pán minister. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za otázku, ktorú som dostal od pani poslankyne. Tá odpoveď bude veľmi krátka, pretože aj tá otázka je tiež veľmi krátka.

    Náklady na upratovanie vonkajších priestorov, zimnú údržbu za mesiac december 2008 podľa súčtu za jednotlivé posádkové správy budov v rámci celého Slovenska pod ministerstvom obrany predstavovali sumu 3 mil. 740 010 korún, t. j. 124 145,59 eura.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete využiť právo? Zapnite mikrofón pani poslankyni, má 2 minúty.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. Dobre som rozumela 3 milióny eur?

  • Dokonca takmer 4 milióny eur, lebo mám pocit, že v decembri ani sneh nebol. Tak sa vás chcem opýtať, či tieto výdavky boli opodstatnené. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Tie výdavky boli určite opodstatnené a nešlo sa len o sneh, ale o celé upratovanie vonkajších priestorov. Čiže, nebol tam len sneh zahrnutý. A možno pre vašu informáciu alebo aj kolegov poslancov, tie verejné obstarávania, ktoré sme robili znova minulý rok na vonkajšie, vnútorné upratovanie, tie staré tendre, ktoré boli, boli plánované na zhruba 3 mld. 883 mil. Nám sa podarilo podľa týchto obstarávaní, ktoré sme si odkonzultovali vopred s Úradom pre verejné obstarávanie, nám sa podarilo ušetriť v štátnom rozpočte počas nasledujúcich štyroch rokov viac ako 3 mld. Sk. Čiže, tie obstarávania, ktoré sme urobili znova na 10 PSB podľa zákona o obstarávaní, ušetrili daňovým poplatníkom 3 mld. Sk.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Piatu vyžrebovanú otázku položila tiež pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Položila ju ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Áno?

  • Ja by som mala záujem, aby mi odpovedal skutočne minister pôdohospodárstva. Ja nemám nič proti pánu ministrovi Chrbetovi, ale chcem diskutovať s pánom ministrom. Takže, nechám si otázku nabudúce. Ďakujem.

  • No dobre. Takže, mám vás považovať za neprítomnú v sále? Áno. Ďakujem.

    Šiestu otázku položil pán poslanec László Köteles. Položil ju podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušanovi Čaplovičovi. Otázka znie: „Pán podpredseda, kedy bude obnovené vysielanie v maďarskom jazyku v údolí Bodvy (okres Košice – okolie)?“

    V zmysle oznámenia predsedu vlády odpovedať bude pán minister kultúry. Má slovo. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, prečítam vám odpoveď pána podpredsedu vlády Dušana Čaploviča.

    Predpokladám, že interpelácia pána poslanca sa týka vysielania Slovenského rozhlasu, hoci to v jej texte nie je uvedené. Z hľadiska kompetencie podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny si dovoľujem informovať, že problematika národnostného vysielania rádia Patria bola prerokovaná na viacerých zasadnutiach Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny, ktorej členom je aj zástupca maďarskej národnostnej menšiny predseda Csemadoku pán Hrubík, za účasti predstaviteľov Slovenského rozhlasu, konkrétne na jej zasadnutí dňa 6. novembra 2007, dňa 30. júna 2008 a dňa 18. decembra 2008.

    Rada vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny okrem iného odporučila, aby sa v spolupráci s Rozhlasovou radou Slovenského rozhlasu komplexne po formálnej a obsahovej stránke prehodnotila vysielacia a programová štruktúra národnostného vysielania Slovenského rozhlasu. Rada vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny zároveň odporučila, aby Rozhlasová rada Slovenského rozhlasu konzultovala prípravu vysielacej a programovej štruktúry národnostného vysielania s pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov národnostných menšín.

    Na poslednom zasadnutí Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny dňa 18. decembra 2008 programový riaditeľ Slovenského rozhlasu pán Ľuboš Machaj informoval členov rady o aktivitách Slovenského rozhlasu v tejto oblasti týkajúcich sa predovšetkým vysielania pre rusínsko-ukrajinskú a rómsku národnostnú menšinu. Rada vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny s informáciou poskytnutou programovým riaditeľom Slovenského rozhlasu pánom Machajom vyjadrila nespokojnosť. Rada schválila, aby bola o závere k tomuto bodu informovaná vláda Slovenskej republiky prostredníctvom predsedu rady, ministerstvo kultúry prostredníctvom štátneho tajomníka pána Langa a výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prostredníctvom predsedu výboru pána Nagya.

    Programový riaditeľ Slovenského rozhlasu na zasadnutí rady zároveň informoval aj o pripravovaných zmenách vysielania, kde konštatoval, že nové VKV vysielanie programovej služby rádia Patria v maďarskom jazyku Slovenský rozhlas zabezpečil z frekvenčného spektra, ktoré doteraz používal na šírenie rádia Devín a rádia FM. Konštatoval, že pre redakciu maďarského vysielania táto zmena znamená rozšírenie vysielania z 8 na 12 hodín denne, kvalitnejší signál a prechod na prúdové vysielanie, pričom maďarská redakcia bude vysielať každý deň už od 6.00 hodiny, čo je oveľa dynamickejší spôsob vysielania oproti pôvodnému a týmto vstupuje maďarská redakcia do najpočúvanejšieho vysielacieho času. Jediným orgánom, ktorý má kompetenciu vstupovať do činnosti Slovenského rozhlasu ako verejnoprávnej inštitúcie, zriadený osobným zákonom, je Rozhlasová rada Slovenského rozhlasu.

    V tomto kontexte je jednoznačné, že vysielaniu Slovenského rozhlasu pre národnostné menšiny venuje podpredseda vlády a Rada vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny primeranú pozornosť. Nemajú však zákonnú kompetenciu riadiť vysielanie Slovenského rozhlasu, resp. šírenie jeho signálu. Čo sa týka šírenia signálu Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie, či akéhokoľvek iného elektronického média v ktorýchkoľvek konkrétnych geografických lokalitách Slovenskej republiky, vrátane lokality Moldavy nad Bodvou, nemá podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny túto problematiku vo svojej pôsobnosti.

    Podľa vyjadrenia generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu Miloslavy Zemkovej k priebehu prechodu rádia Patria zo stredných vĺn na VKV, ktoré som si vyžiadal, prechod prebehol dňa 2. 2. 2009 o 6.00 hodine bez kolízie. V prípade maďarskej redakcie rádia Patria došlo k zvýšeniu vysielacieho času z 8 na 12 hodín a prechodu na prúdové vysielanie. Slovenský rozhlas zároveň na tlačovej konferencii dňa 27. januára 2009 informoval, že v najbližších dňoch spustí vlastný stredovlnný vysielač na frekvencii Bratislava 1098 kHz.

    V súvislosti s pokrytím signálu Slovenského rozhlasu zároveň generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu konštatovala, že rovnako ako FM, signál rádia Patria ani signál ostatných 4 programových služieb Slovenského rozhlasu z technického hľadiska nepokrýva a nikdy ani nepokrýval celé územie Slovenskej republiky. Na terestriálne nepokrytých miestach šíri Slovenský rozhlas všetky svoje služby satelitom, retransmisiou káblových a telekomunikačných operátorov a internetom.

    Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút? Áno. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi.

  • Ďakujem, pán minister. Keď môžem byť úprimný, obrátil som sa na pán podpredsedu z toho dôvodu, lebo som presvedčený, že vysielanie v maďarskom jazyku súvisí s určitými právami minimálne jednej menšiny, jednej národnostnej menšiny s tým, že keď odvádzame dane, resp. príspevky, koncesionárske poplatky, právom očakávame, že za tých 80 rokov, odkedy funguje maďarské vysielanie na území Slovenska, tie práva, resp. možnosti budú zachované. Podľa odpovede som sa nedozvedel, že vysielanie na VKV bude obnovené, resp. môžeme to počúvať v údolí Bodvy, kde žije, berme tak, keď percentuálne beriem, 10 – 15 tisíc občanov Slovenska, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti. A takisto na území celého Slovenska v tých končinách, kde žijú hlavne národnostné menšiny, ktoré používajú v bežnom živote maďarský jazyk.

  • Ďakujem, pán minister. Chcete odpovedať? Máte slovo.

  • Pán poslanec, možno som to ja zle počul, ale to právo snáď patrí aj iným národnostným menšinám, nielen tej jednej, na národnostné vysielanie. A že tú odpoveď ste nedostali, myslím si, že je logické z toho, čo v odpovedi bolo, že jednoducho nie je v kompetencii pána podpredsedu vlády takéto veci zabezpečiť alebo priamo vplývať na rozhodnutia a konanie Slovenského rozhlasu. Ďakujem.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Pokračujeme podľa stanovených pravidiel, takže, ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku, siedmu vyžrebovali pánovi poslancovi Pálovi Csákymu, je adresovaná vám, pán minister kultúry, a otázka znie: „Pán minister, dňom 2. 2. 2009 bolo vypnuté vysielanie rádia Patria na stredných vlnách. Prechod na VKV bol nepripravený, minimálne 100 tisíc poslucháčov ostalo bez signálu. Riešením by bolo duálne vysielanie VKV-SV na obdobie, kým sa nedoplní systém VKV vysielačov. Prečo MK SR nekoná v tejto veci?“

    Máte slovo, pán minister, poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, nielen vy, ale aj iní poslanci SMK sa ma dnes pýtate rôznymi slovami na to isté, aké kroky urobí ministerstvo kultúry vo veci šírenia signálu národnostného vysielania, resp. prečo ministerstvo kultúry nekoná v tejto veci.

    Mohol by som odpovedať nasledovne a tým aj skončiť. Slovenský rozhlas je podľa § 2 zákona o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov verejnoprávna národná, nezávislá informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania. Medzi hlavné činnosti Slovenského rozhlasu patrí vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky. Z tohto titulu je Slovenský rozhlas povinný zabezpečiť vysielanie a kvalitné šírenie signálu rádia Patria z úhrad, predtým koncesionárskych poplatkov a štát nemá povinnosť túto službu financovať a čo je dôležité, nemá ani možnosť v tejto veci zasahovať do rozhodnutí a konania Slovenského rozhlasu. Nechcem však týmto považovať svoju odpoveď za vyčerpanú. Táto téma si zaslúži uviesť viac.

    Po prvé problém dostupnosti signálu rádia Patria pretrváva už dva roky, kedy urobila generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu v januári 2007 rozhodnutie o presune tohto vysielania z dovtedy bezproblémového režimu výlučne do pásma stredných vĺn a nezaznamenal som, pán poslanec, že by ste vtedy protestovali. Dnes tá istá generálna riaditeľka odchádza zo stredných vĺn a prechádza do pásma VKV. Toto vykazuje určitú mieru nekoncepčnosti z jej strany v zabezpečovaní dostupnosti vysielania, možno aj priznania, že vtedajší prechod na stredné vlny, výlučne stredné vlny, nebol správny.

    Na jednej strane otvárate túto otázku ako problém a on reálne je. Pretože podľa ohlasov poslucháčov je signál národnostného vysielania v niektorých oblastiach slabý alebo dokonca žiadny. Na druhej strane, ako by ste nevedeli o tom, že touto zmenou sa súčasne zásadne rozšíril denný rozsah národnostného vysielania tak, ako to vo svojej odpovedi uviedol pán podpredseda vlády. Ďalšie, zaznamenal som stanovisko Slovenského rozhlasu, že v najbližších dňoch spustí vlastný stredovlnný vysielač na frekvencii Bratislava, čo by malo odstrániť problém s nedostupnosťou signálu Patria v hlavnom meste a v okolí. A ja to chápem ako deklaráciu toho, že Slovenský rozhlas sa bude usilovať o riešenie dnešných výpadkov.

    Takže, hoci som ochotný súhlasiť s vami, že táto zmena mohla byť uskutočnená zodpovednejšie, mohla sa lepšie komunikovať aj s prísľubmi reálneho rýchleho doriešenia aktuálnych problémov, nemôžem sa zbaviť dojmu, že je to pre vás SMK predovšetkým vhodná politická agenda, ktorú pokiaľ viem, chcete opäť vytiahnuť aj na európskom fóre. A nedomnievam sa, že tento problém má rozmer takej katastrofy, ako avizujete.

    A neodpustím si ani nasledovný komentár. Pokiaľ ste si nevšimli, všetci sme skúšaní naozaj vážnymi problémami hospodárskej krízy, všetci sa snažia prispievať k riešeniu tejto hrozby, len SMK ako nekonečný príbeh prichádza so zveličovaním svojej menšinovej agendy. Naposledy to boli názvy v učebniciach, teraz je to národnostné vysielanie, ktorého rozsah sa dokonca rozšíril a zajtra to bude zasa niečo vyfabulované v rámci novelizácie zákona o štátnom jazyku. Začnite sa venovať, prosím vás, aj niečomu inému a nerobte z vecných a prechodných problémov politický a národnostný problém. Pokiaľ vyzývate ministerstvo kultúry, aby konalo, je to falošná politická výzva, pretože dobre viete, že ministerstvo kultúry nemá kompetenciu zasahovať, opakujem, do výkonu Slovenského rozhlasu.

    Čo môžem urobiť podobne ako vy, ale budem sa o to pokúšať vo vecnejšom duchu, je apelovať na generálnu riaditeľku, aby dovtedy, kým nebude mať trvalú kvalitnú náhradu dostupnosti signálu, rokovala so šíriteľom signálu a zabezpečila napríklad 2 mesiace paralelnej prevádzky pôvodného vysielania v pásme stredných vĺn s novým vysielaním v pásme VKV, na čo sa ma aj pýtate a ja aj s takýmto riešením súhlasím. Takéto technické možnosti kombinácie vysielačov sú a neboli by ani finančne také náročné, aby ich Slovenský rozhlas nezvládol, len treba rokovať s vysielateľmi signálu a k tomu generálnu riaditeľku Slovenského rozhlasu aj teraz vyzývam.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec Csáky, chcete využiť dve minúty? Zapnite mikrofón, prosím, pánovi Csákymu na položenie doplňujúcej otázky.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, chcem oceniť niektoré konštruktívne prvky vašej odpovede z prvej časti a zo záverečnej časti vašej odpovede. Chcem ale veľmi rozhodne odmietnuť to, čo ste povedali v tej druhej tretine, kde ste Stranu maďarskej koalície obviňovali z toho, že my potrebujeme túto agendu ako politickú agendu. Pán minister, to považujem za nezmyselný, nepravdivý, politicky nacionalisticky ladený výkrik z vašej strany. Odmietam to.

    My sme vás upozornili, ja som vás upozornil listom pred dvoma týždňami, že situácia je kritická. Naša podpredsedníčka rokovala aj s vami osobne, rokovala niekoľkokrát aj s vedením Slovenského rozhlasu. Pán minister, ja netvrdím, že prvotný problém je na ministerstve, prvotný problém je v Slovenskom rozhlase, preto sme včera vyzývali aj pani generálnu riaditeľku, aby sa vzdala svojej funkcie, pretože tento prechod bol absolútne nepripravený a veľmi šlendriánsky realizovaný. A musím vám povedať a pripomenúť aj vám, aj celej vláde Slovenskej republiky, že politickú zodpovednosť za menšinovú problematiku nesiete vy, vláda Slovenskej republiky aj v zmysle ústavy, aj v zmysle platných zákonov Slovenskej republiky, za vysielanie v oblasti menšinových jazykov nesiete zodpovednosť aj v zmysle Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov a Slovenský rozhlas má plniť aj svoju zákonnú povinnosť zo strany tohto zákona.

    Takže, pán minister, moja otázka je a chcem vás poprosiť a požiadať, dajme preč všetko a riešme vecný problém.

  • V rámci svojich možností sa určite budem snažiť prispieť k vecnému riešeniu problému. To je jedna súčasť mojej reakcie na vašu doplňujúcu otázku.

    A druhá, vláda v rámci svojej zodpovednosti za menšiny koná veľmi dobre a zodpovedne.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Branislav Bačík, ale nevidím ho v sále, takže na jeho otázku odpovedať nebudeme.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Tkáčová, nie je v sále, takže nemá nárok na odpoveď.

    Desiatu otázku položil pán poslanec Iván Farkas, pokiaľ sledujem, tiež nie je prítomný, alebo je, prosím? Nie je.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gyorgy Juhász. Je prítomný, prosím? Je, áno. Položil ju ministrovi životného prostredia Jánovi Chrbetovi. Otázka znie: „Ako vaše ministerstvo plánuje pomôcť obciam, ktoré nevedia čo si počať s vytriedeným odpadom PET fliaš, ktoré pomaly už nebudú mať kde skladovať a takmer sa nevykupuje?“

    Máte slovo, pán minister, prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, súčasná kríza a s ňou spojený pokles produkcie v poslednom období zasiahol aj trh s druhotnými surovinami. Dochádza k znižovaniu výkupných cien druhotných surovín, od ktorých závisia nielen spracovatelia, ale aj samotné samosprávy, v kompetencii ktorých je zabezpečovanie separovaného zberu. Dôslednom toho je, že spoločnosti vykonávajúce zber odpadu, ktoré ešte v minulosti platili za výkup druhotných surovín, v súčasnosti preberajú odpad buď bezodplatne, resp. žiadajú za jeho odobratie finančnú náhradu. Tento stav na trhu z druhotnými surovinami ovplyvňuje celý systém separovaného zberu odpadu, ktorý sa na Slovensku podarilo vybudovať a dnes začína fáza jeho intenzifikácie. Situácia, ktorá nastala v súvislosti so separovaným zberom odpadu, sa netýka len Slovenskej republiky. Ide o problém celosvetový, ktorého optimálne riešenie je potrebné hľadať nielen na základe domácej spolupráce, ale tiež na medzinárodnej úrovni spoločne s ostatnými krajinami v rámci Európskej únie.

    Dôsledkom situácie, ktorá nastáva v systéme separovaného zberu, by mohlo dôjsť aj k postupnému znižovaniu úrovne separovaného zberu, pričom obce a mestá avizujú negatívne dôsledky prejavujúce sa vo zvyšovaní množstva ukladaného odpadu na skládky komunálneho odpadu. Ministerstvo životného prostredia nemôže pripustiť, aby vyseparované zložky komunálneho odpadu skončili na skládkach nielen preto, že občania sa aktívne zapojili do separovaného zberu, pretože pochopili jeho dôležitosť, ale aj preto, že Slovenská republika sa zaviazala v súlade s európskou smernicou o odpadoch podporovať zhodnocovanie odpadov a redukovať množstvo odpadov ukladaných na skládkach. Je potrebné tiež konštatovať, že stav, v ktorom sa momentálne nachádza odpadové hospodárstvo, je oveľa komplikovanejší, než sa na prvý pohľad zdá, pretože separovaný zber predstavuje prepojenie komunálnej sféry so sférou podnikateľskou.

    Ministerstvo životného prostredia veľmi pozorne monitoruje a sleduje vzniknutý problém a už od minulého roka zároveň intenzívne hľadá možné riešenia, na ktoré sa vlastne pýtate aj vy. Obrátili sme sa na subjekty, resp. asociácie a združenia, ktoré sa priamo zúčastňujú, resp. podieľajú na organizácii a realizácii separovaného zberu, vrátane spracovateľov. Zaujímalo nás, ako sa súčasná kríza, ktorá má negatívny dopad aj na aktivity v oblasti odpadového hospodárstva, prejavuje v aktivitách oslovených subjektov, aké sú aktuálne problémy a aké sú predstavy, resp. návrhy na možné riešenie situácie.

    Je dôležité pripomenúť, že ministerstvo pri hľadaní východísk môže pôsobiť len v rámci, ktorý je vymedzený legislatívou v odpadovom hospodárstve a využívať k tomu príslušné nástroje, ktoré sú dostupné. Názory prezentované týmito subjektmi na pracovnom stretnutí, na ktorom som sa osobne zúčastnil, sa zhodli na tom, že je potrebné výraznejšie podporiť separovaný zber prostredníctvom vyšších príspevkov z Recyklačného fondu, vrátane ďalších legislatívnych opatrení, ktoré z dlhodobého hľadiska budú stabilizovať prostredie separovaného zberu v obciach a mestách, aby sa separovaný zber mohol ďalej rozvíjať. Prezentované boli niektoré možnosti krátkodobého riešenia, ktoré by umožnili preklenúť určité kratšie kritické obdobie, ale tie je potrebné ešte konzultovať s dotknutými stranami.

    Systémové riešenie v súčasnosti intenzívne hľadáme. A bolo by predčasné hovoriť o možných opatreniach, pokiaľ tieto nebudú prerokované s kompetentnými organizáciami. Vlastnými slovami môžem povedať iba toľko, že na budúci týždeň v utorok máme stretnutie znova so všetkými zainteresovanými stranami, východiská sú už prehodnotené a v prípade, že všetky zložky budú súhlasiť s danou realizáciou, myslím si, že pokročíme dopredu a tento problém, ktorý je, sa nám v rámci Slovenska podarí, myslím si, že veľmi dobre vyriešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec sa chystá položiť doplňujúcu otázku. Zapnite mu, prosím, mikrofón. Máte dve minúty, pán poslanec.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne aj za odpoveď, pán minister. Naozaj tá situácia je dosť vážna, nehovorím, že kritická, ale dosť vážna. Naozaj, nikto by nebol rád, keby obce boli nútené s triedením odpadu skončiť. Ale keď nebudú mať kde skladovať tento vytriedený separovaný odpad, tak naozaj k tomu môže dôjsť. Ja len jednu takú krátku doplňujúcu otázku by som položil. Ako vidíte časový harmonogram tých navrhovaných riešení? Dokedy asi ministerstvo s tými ostatnými zložkami nájde riešenie, aby aj obce, aj tí, ktorí separujú, s tým boli spokojní?

  • Ten čas potrebujeme veľmi krátky. Ja som povedal, v pondelok na ministerstve sa zúčastňujú všetky dotknuté strany, ktoré dali aj svoje pripomienky, svoje návrhy. Z týchto pripomienok a návrhov sme vybrali to, s čím môžu všetky tieto zúčastnené strany súhlasiť. Myslím si, že legislatívne do konca februára sme schopní tento problém riešiť.

    Ja si uvedomujem situáciu, ktorá je. Prebieha to aj na TA3, že máme plné zberné dvory a ja si myslím, že ministerstvo ani občania nemôžu dopustiť, aby sa finančné prostriedky, ktoré vynakladali na separovaný zber alebo ktoré boli vynaložené na separovaný zber, aby vyšli jednoducho nazmar a aby sme zrazu povedali ľuďom, že neseparujte, netrieďte, všetko ide na skládky. To dovoliť jednoducho nemôžeme. Takže toto je naša úloha momentálne a myslím si, že do konca februára aj legislatívne bude všetko urobené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Ešte máme dve minúty.

    Ďalšiu otázku sme vyžrebovali od pána poslanca Ivana Štefanca. Nevidím ho v sále, takže nemožno odpovedať.

    Aj trinásta otázka je od pána poslanca Štefanca.

    Štrnásta otázka – opäť ju položil pán poslanec László Köteles. Je tu? Je tu. Štrnásta otázka je pre ministra životného prostredia Jána Chrbeta, znie: „Pán minister, považujete za reálne zálohovanie PET fliaš?“

  • Ďakujem za otázku. Vážený pán poslanec, zavedenie zálohovania jednorazových nápojových obalov je závažným rozhodnutím, ktoré si vyžaduje nielen komplexný prístup, ale tiež aj riešenia, ktoré budú integrovať ekologické aspekty so súvisiacimi ekonomickými otázkami v zmysle princípu trvalej udržateľnosti. Ministerstvo životného prostredia už niekoľko rokov pozorne sleduje vývoj situácie v oblasti nakladania s odpadom z jednorazových nápojových obalov a problémy s tým súvisiace, ktoré sú stále rovnako aktuálne a zároveň komplikované ako v predchádzajúcom období. Zavedenie systému zálohovania pre tento typ obalov nie je len záležitosťou zmeny niekoľkých ustanovení v zákone, ale aj potrebné dať kvalifikovanú odpoveď na niekoľko základných otázok, a to, aký systém bude najvhodnejší pre podmienky Slovenskej republiky už aj vzhľadom na zavedený separovaný zber, ktoré typy obalov budú zaradené do systému zálohovania, aká bude ekonomická náročnosť a tiež udržateľnosť zvoleného systému, vrátane ekonomických dopadov. Neoddeliteľnou súčasťou ekonomického pohľadu na vec je napríklad výška zálohy, ktorá predstavuje tzv. motivačný prvok systému.

    Medzi priority ministerstva v oblasti odpadového hospodárstva patrí aj naďalej podpora separovaného zberu v obciach, mestách, zlepšenie logistiky systémov separovaného zberu v závislosti od miestnych podmienok a zvyšovanie zapojenia občanov do separovaného zberu zlepšovaním informovanosti o separovanom zbere a zhodnocovaní odpadov. Možnosť zaviesť zálohovanie niektorých jednorazových nápojových obalov je zakomponovaná aj v súčasnom platnom zákone o obaloch, aj keď táto možnosť sa v praxi nerealizuje. V predpokladanom návrhu zákona o obaloch si ministerstvo ponecháva možnosť...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim schôdze.

  • Pán minister, poprosím postupne ukončiť vzhľadom na to, že uplynula lehota.

  • ... zavedenia zálohovania jednotlivých nápojových obalov.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec, bohužiaľ, uplynul čas, takže už nemôžete realizovať prípadné právo na doplňujúcu otázku.

    Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu.

    Vážené kolegyne, ako viete, je potrebné prepnúť technické zariadenie, takže vyhlasujem krátku 5-minútovú technickú prestávku.

    Po 5 minútach potom budeme pokračovať v riadnom programe a budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Moniky Gibalovej, Brocku, Sabolovej a Fronca.

    Ďakujem pekne. Krátka prestávka.

  • Technická prestávka.

  • Po technickej prestávke.

  • Tretí deň rokovania

    32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

    5. februára 2009 o 15.13 hodine – po hodine otázok

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Júliusa Brocku, Márie Sabolovej a Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 884).

    Prosím pani poslankyňu Moniku Gibalovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Zoltána Horvátha, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Dnes dopoludnia neukončila svoje vystúpenie v rozprave ústne prihlásená pani poslankyňa Jana Vaľová, ktorá má teraz slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ak dovolíte, kolegovia, kolegyne, budem pokračovať v liste od pani magistry Marty Palkovej, riaditeľky odboru Žilinského samosprávneho kraja.

    „Ohľadne poskytnutia zoznamov občanov, ktorí sú poskytovateľmi služby k 31. decembru 2008, bol zo strany Žilinského samosprávneho kraja napĺňaný § 106 ods. 18, podľa ktorého sa neverejnému poskytovateľovi, ktorý poskytoval starostlivosť fyzickej osobe do 31. decembra 2008 v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, poskytuje od 1. januára 2010 finančný príspevok na fyzickú osobu, ktorej sa sociálne služby v tomto zariadení poskytujú a k 1. januáru 2010 podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

    Išlo o skontrolovanie zoznamu občanov k 31. 12. 2008, na ktorý Žilinský samosprávny kraj poskytuje príspevok, pretože na týchto občanov bude Žilinský samosprávny kraj explicitne poskytovať finančný príspevok aj v budúcnosti počas ich života v dotknutom zariadení.

    Považovali sme to za absolútne korektné, pretože títo občania budú aj naďalej financovaní z verejných zdrojov.

    Tvrdenia pani poslankyne Sabolovej a momentálne aj pani poslankyne Gibalovej považujeme z vyššie uvedených dôvodov za informácie, ktoré sa nezakladajú na pravde.

    Žilinský samosprávny kraj nepridelil, ani nerozdelil klientom iné zariadenia, ako si oni vybrali, ako tvrdila pani poslankyňa Sabolová.“

    Uvedeným listom boli oslovené iba zariadenia s celoročnou starostlivosťou domovov sociálnych služieb a zariadenia podporovaného bývania, ani útulky, ani domovy pre osamelých rodičov v tejto veci neboli oslovené, nakoľko sa ich predmetné ustanovenie netýkalo.“ Magistra Marta Palková, riaditeľka odboru.

    Chcela by som v tejto veci povedať, že rovnako zazneli informácie a dostali sa medzi poskytovateľov týchto služieb a spomeniem pána starostu z Trstíc, ktorý som povedala, že je tam za stranu SMK, keď som bola na návšteve v jeho zariadení. A keď sa takisto pýtal, že aký bude problém s klientmi, ktorých má v zariadení? No žiadny. Pretože títo klienti tam zostanú. Nikto ich nikde nepremiestňuje a nikto ich nedáva na iné miesto, tak ako sa tu opozícia snaží podsúvať takéto informácie.

    Chcela by som už iba dodať, že garantom poskytovania a zabezpečovania sociálnej služby je obec alebo vyšší územný celok. Nie je možné súhlasiť s tým, a opätovne to opakujem, že poslaneckým návrhom, teda mojím poslaneckým návrhom sa odstraňuje nedostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu a že zákon zaviedol nerovnosť príležitostí poskytovateľov sociálnych služieb. Práve garancia zabezpečenia alebo poskytnutia sociálnych služieb je zárukou dostupnosti sociálnej služby, ak ju klient potrebuje.

    Situácia, aká je na Slovensku, kde je nedostatok prevažnej väčšiny druhov sociálnych služieb, neznamená, že ak je garancia sociálnych služieb ponechaná na obciach a na vyšších územných celkoch, že neverejní poskytovatelia sú diskriminovaní a bude ohrozené ich poskytovanie sociálnych služieb.

    Právna úprava, naopak, vytvára dostatočný priestor, aby boli ešte vo väčšom rozsahu poskytované sociálne služby práve týmito subjektmi a s finančnou podporou z verejných zdrojov za predpokladu, že sú splnené zákonné ustanovenia podmienok.

    Mechanizmus financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb je nastavený tak, že pre obec alebo vyšší územný celok je z hľadiska nákladovosti sociálnej služby bezpredmetné, či ju poskytne verejný, alebo neverejný poskytovateľ, ba dokonca niekedy obec alebo pre samosprávu je v mnohých prípadoch ešte výhodnejšie, ak ju poskytuje neverejný poskytovateľ.

    Preto nevidím dôvod, prečo by si samosprávne orgány neobjednávali sociálne služby u neverejných poskytovateľov, ak chcú občanom poskytovať alebo zabezpečiť sociálnu službu.

    Zákon o sociálnych službách je nová komplexná, náročná právna norma, ktorá novým spôsobom upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb tak verejnými, ako aj neverejnými poskytovateľmi, ich financovanie a iné právne skutočnosti. Nové princípy a prvky, ktoré zákon zavádza, je potrebné v praxi najprv začať uplatňovať a až čas ukáže, či a do akej miery je potrebné a nevyhnutné ich zásadným spôsobom meniť. Všetko. Ďakujem pekne. Skončila som.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Šimko, Fronc, Kahanec, pani poslankyňa Sárközy a Rošková. Končím možnosť, pani poslankyňa Damborská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako prvá má slovo pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa Sabolová tu nie je, čiže stráca... Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem reagovať na pani poslankyňu, hoci je to trošku s odstupom času, pretože to hovorila pred obedom. Hovorila, že si váži sociálne služby. No, ja vám chcem, pani poslankyňa, povedať, že vám tu chýba trošku jeden zo základných možno princípov sociálnosti, a to subsidiarita.

    Sociálna teória hovorí, že ak niekto zo spoločnosti potrebuje pomoc, má ju hľadať najprv u blízkych osôb v rodine. Pri absencii rodiny nasleduje potom pomoc neverejných aktivít, až následne pri absencii tých nasleduje obec a pri absencii obcí v niektorých prípadoch potom je to kraj, VÚC-ka aj štát.

    Takisto ste pred obedom tvrdili, že sme nevedeli ako na to. No, viete len tak pre ilustráciu, teda ako to vlastne dneska funguje. Na mestskom alebo obecnom úrade si treba vyzdvihnúť žiadosť o umiestnenie, žiadosť si dať potvrdiť obvodnému lekárovi, ktorý posúdi zdravotný stav. Potvrdenú žiadosť musí priniesť naspäť na úrad, kde ju na sociálnom odbore posúdi posudkový lekár a vydá odporučenie. A aby toho nebolo málo, kompletnú žiadosť treba, samozrejme, zaniesť do vybraného zariadenia.

    Pritom vám chcem pripomenúť, že postup pred prijatím novely koncom roka bol oveľa jednoduchší. Na umiestnenie stačilo, keď potvrdenie vydal obvodný lekár. Teda neviem, komu ste spomínanými krokmi chceli pomôcť, ale byrokracii ste teda napomohli viditeľne. Napomohli ste tiež viditeľne privatizácii služieb zo strany štátu. Po 20 rokoch od Nežnej revolúcie...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Vaľová, vy ste sa vyjadrili, ako my by sme zhadzovali úplne zákon zo stola. My netvrdíme, že nie sú tam veci aj dobré. Ale my poukazujeme na to, čo je zlé a prečo sú diskriminovaní poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí nie sú verejní. Uviedli sme príklady a dôvody, keď nedostávajú financie. Žiaľbohu, na to ste vôbec neodpovedali a čakal som, že nám to vysvetlíte. To je moja prvá poznámka.

    Druhá. Povedali ste, že ste mali odvahu. No, odvaha nič nevypovedá o tom, či to je dobré, alebo múdre.

    A posledné, čomu sa mi ani veriť nechcelo, keď ste povedali o návrhu tohto zákona, že návrh bol schválený, a tak je dobrý. Prosím vás, to ste nemysleli snáď vážne. Keď táto snemovňa prijme uznesenie, že dvakrát dva je päť, schváli ho, tak to bude dobré alebo rozumné? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, vy ste hovorili niečo o tom, že mám mišmaš a že na VÚC-ke nevieme riešiť. No, mišmaš, sa mi zdá, že máte asi vy, lebo ste hovorili, že máme záujem o neziskovky. Pokiaľ ste si nevšimli, ja som vystúpil práve proti neziskovke Privilégium, ktorá nielenže neoprávnene dostala dotáciu od ministerstva, ale keď prebehol ten celý proces, ktorý už pár rokov prebieha, tak sú tam smutné veci. Vy ste hovorili o smutných veciach, sú tam smutné mnohé veci.

    Najprv obhajoba pánom premiérom a pani ministerkou, že je to pre chudobných ľudí. To vyvrátila sama manažérka tejto organizácie, Privilégia, ktorá skonštatovala, že to nie je pre málo solventných ľudí. Smutné je aj to, že šéfku tohto Privilégia, to znamená štatutárnu zástupkyňu Privilégia obžalovala okresná prokuratúra v Bratislave zo subvenčného podvodu.

    Smutné je aj to, že súd rozhodol, že sa vykoná exekúcia voči Privilégiu, ktoré nevrátilo neoprávnenú štátnu 2-miliónovú dotáciu.

    A smutný je ten celý proces, keď aj pani ministerka, aj pán premiér mali dosť možností na to, aby si preverili situáciu v danej spoločnosti, že bez overenia sa postavili za obhajobu tejto neziskovky a pán premiér dokonca vyhlásil, že „ak je to zločin, tak sa k tomuto zločinu hlásim aj ja“. Čo mi na to poviete? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. No, pani poslankyňa, lož má krátke nohy a ďaleko nedôjde. Dvakrát ste tu spomenuli meno, vlastne ste spomenuli starostu z Trstíc, nie teraz, ale doobeda, vzápätí, keď to tu odznelo, som mu zavolala. Mám na to svedka. Žiaľbohu, tu nie je náš predseda klubu. Ale bol vedľa mňa.

    Moja otázka znela. Je pravda, že nemáte žiadne výhrady voči zákonu o sociálnych službách?

    Kto to povedal? Nie je to pravda. Mám minimálne tri vážne dôvody, vážne výhrady a ešte sú tam administratívne, ktoré budeme vedieť len neskôr.

    Vy ste povedali, že ste rokovali so ZMOS-om predtým, ako ste predložili pozmeňujúce návrhy. Pani poslankyňa, vy ste vo výbore pre sociálne veci a bývanie priznali, že predtým ste s nimi nerokovali, až následne, keď už bol gestorský výbor.

    A po tretie. Pani poslankyňa, ja vás verejne vyzývam v mene mojom a v mene mojich kolegov za Stranu maďarskej koalície, aby ste povedali, ktoré neziskové zariadenia sociálnych služieb sú prepojené na náš klub. A to vás verejne vyzývam a inak vás prosím, aby ste to isté povedali aj o poslancoch za koalíciu. Keď toto nespravíte, tak budete zbabelec.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela podporiť a reagovať na to, čo povedala pani poslankyňa, lebo aj ja vidím v tom uvedenom poslaneckom návrhu novely o sociálnych službách dva také hlavné problémy.

    Prvý je v tom, že VÚC-cka alebo obce, ktoré by podľa tohto návrhu mali poskytnúť finančný príspevok neverejným poskytovateľom, a to aj v prípade, ak o túto službu nepožiadajú, lebo obec a VÚC priamo by mali na toho neverejného poskytovateľa platiť a reagovať. Pričom VÚC alebo obec môže mať svoj priestor a má dostatok vlastných kapacít. A tak by mohli ostať ich kapacity prázdne.

    A ďalší problém. V navrhovanej úprave v tom § 72 a § 73 by mohlo dôjsť k zvýšeniu platieb, a to tým, že keď by sa vypustilo v § 72 ods. 7 písm. a), čo by možno znamenalo, že prijímateľ sociálnej služby by platil za pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby inej fyzickej osobe pri úkonoch sebaobsluhy, a to by podľa môjho názoru značne mohlo navýšiť platby občanov odkázaných na tieto úkony. A v doterajšom zákone to tak nie je. Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. K pánu Šimkovi by som povedala, že plne s ním súhlasím, že najprv je rodina, potom je obec a kraj. Samozrejme, veď nikto človeka nevytrhne z rodiny. A keď človek tú rodinu má a tá rodina to nevládze, tak ho dá do zariadenia. Ale nikto predsa nehovorí, že rodina nie je tá, ktorá má prvá poskytovať sociálne služby.

    Ďalej by som chcela povedať pánu Froncovi. Pán Fronc, no, nechajme ten zákon, aby bol v praxi. Keď bude v praxi, potom sa k nemu môžeme vyjadriť, pretože ešte ani zákon nie je v praxi a vy už, je, ale málo, a vy už všetci vidíte, čo všetko sa stane. To je ako presne s rozpočtom, ako táto krajina skrachuje, čo všetko sa tu udeje v tejto republike po našich návrhoch potom, čo schválil parlament, čo robí vláda. Proste vy už všetko viete dopredu predpovedať.

    Nechajme prejsť medzi praxou, nebuďme nedočkaví a potom si povieme, či ten zákon je správny, alebo nie je. A to, že ste ho nedokázali urobiť za bývalé volebné obdobie, no, tak to si spytujte svedomie, keď to viete lepšie. Prečo ste to nedokázali za osem rokov? Mali ste na to možnosť.

    Pán Kahanec, ja sa už nebudem vracať k Privilégiu, lebo to je jediná téma, ktorú vy ovládate v sociálnych veciach a stále ju omieľate spredu dozadu. Len ste si neuvedomili, že ste povedali, že Privilégium je verejný poskytovateľ. A ja som vám povedala, že to je neziskovka. Tak si pozrite záznam. Lebo nerozoznáte ani vôbec, čo je to neziskovka, verejný, neverejný poskytovateľ.

    A, pani kolegyňa, ja som v Trsticiach bola. Pán starosta so mnou sedel, venoval sa mi celý deň a povedal, že nemá výhrady k zákonu. Dokonca sme telefonicky konzultovali aj s pani ministerkou niektoré veci, ktorým nerozumel. Tak asi odlišne nám odpovedal na otázku. A, prosím, tí, ktorí majú neziskovky, tak buď si ich nájdete v novinách, lebo sa o nich verejne píše, o tých poskytovateľoch a rodinných príslušníkoch, alebo potom ruku na srdce. Nech to povedia sami. Veď tí, ktorí ich majú, tí sú zbabelí, prečo to mám hovoriť ja. Ale ak si prečítate noviny, tak to tam určite nájdete, veď to píšu všade. Tak si to pokojne prečítajte, ktorých príbuzní majú tie neziskovky.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či chce zaujať k rozprave stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, vo svojom záverečnom vystúpení by som chcela reagovať na niektoré vyjadrenia najmä pani poslankyne Vaľovej.

    Pani poslankyňa Vaľová, vo svojom vystúpení ste pohovorili o všeličom, iba nie o podstate problému. Väčšinou ste čítali stanoviská, ktoré vám boli doručené. O neslobodnej voľbe poskytovateľa sociálnych služieb a monopole obcí a VÚC a o diskriminačnom financovaní subjektov poskytujúcich sociálne služby, čo platný zákon o sociálnych službách zabezpečujú v prechodnej miere, ste hovorili veľmi málo.

    Ja som, pani poslankyňa Vaľová, nečakala z vašej strany ani strany sebareflexiu, čakala som vecné argumenty aj preto, lebo tak ako som sa dočítala v Parlamentnom kuriéri, ste veľkou zástankyňou slobodného výberu v interakcii na druhý pilier. Bolo by dobré, keby ste si ujasnili filozofiu, ale asi tu máte tiež nerovnaký prístup, ale žonglovanie slovami vám ide vynikajúco. Pýtali ste sa, ako sa obmedzujú neverejní poskytovatelia? Nuž od 10.00 hodiny dnešného dňa sa snažíme vysvetliť, že zákonom.

    Ako prispievajú aj iné skutočnosti k diskriminácii neverejných poskytovateľov naznačila aj pani poslankyňa Sabolová, ktorá označila za diskriminačné aj kritériá regionálneho operačného programu pre získanie finančného príspevku zo štrukturálnych fondov, kde sa môžu uchádzať len tie sociálne zariadenia o finančné prostriedky, ktorých kapacita je vyššia ako 50 miest. Ale zákon samotný hovorí, platný, že prednosť má poskytovanie služieb v zariadeniach s kapacitou nižšou ako 40 miest.

    Schválili ste si štátny rozpočet, podľa ktorého z kapitoly ministerstva financií odchádza do niektorých vybraných miest a obcí priamo do zariadení sociálnych služieb týchto obcí a miest bohatá finančná dotácia. Mám k dispozícii zoznam týchto miest aj obcí, aj s finančnými prostriedkami môžem poskytnúť.

    Navyše obce a mestá môžu čerpať finančné prostriedky zo Štátneho fondu rozvoja bývania na účely výstavby zariadenia sociálnych služieb, obnovy zariadenia sociálnych služieb a obstarania bytu určeného na výkon opatrovateľskej služby. To sú také nadštandardné výhody len pre určitú skupinu poskytovateľov, že to nemá obdobie. To sú tie skutočnosti, ktoré diskvalifikujú neverejných poskytovateľov.

    Povedali ste, pani poslankyňa Vaľová, citujem, „že peniaze idú za klientom“. Áno, idú za klientom, ale tam, kam ich určí úradník. My chceme touto novelou, aby peniaze išli s klientom tam, kam si určí on sám.

    Hovorili ste o miliónoch, ktoré pôjdu na budovanie zariadení, ale ktorých? No vašich. Ostatné ste poslali ku dnu. Pripravili ste také legislatívne prostredie, aby sa nik okrem tých vašich nemohol uchádzať o finančné prostriedky.

    Aj to verím, pani poslankyňa Vaľová, že ste komunikovali so ZMOS-om a s niektorými VÚC-kami a obcami, veď väčšina z nich tvrdí, že oni jediní vedia poskytovať sociálne služby, jediní vedia najlepšie poskytovať sociálne služby a nikoho iného nepotrebujú na to, aby sa staral o iných ľudí, o ľudí odkázaných na tieto služby s výnimkou, uvediem trebárs Trnavský samosprávny kraj, ktorý sa korektne k neverejným poskytovateľom správal aj podľa stodeväťdesiatpätky, čo som viackrát už tu zdôraznila.

    Vo svojom vystúpení ste však veľmi správne uviedli, že obce financujú sociálne služby z podielových daní a za túto prostorekosť sa vám chcem poďakovať, pretože touto vetou ste trafili klinec po hlavičke. Obce a VÚC skutočne financujú sociálne služby nie z vlastných prostriedkov, ale z podielových daní, teda z prostriedkov všetkých občanov, a tak obce a VÚC vynakladajú prostriedky pochádzajúce z daní všetkých občanov a je správne, aby ich aj použili pre všetkých občanov bez rozdielu, teda aj pre tých, ktorí si pre seba alebo pre svojich najbližších želajú paralelne pôsobiaceho neverejného subjektu, neverejného poskytovateľa, ktorý nie je zriadený obcou alebo VÚC-kou.

    A ak zákon o sociálnych službách sankcionuje občana tým, že mu upiera právo dostať od samosprávy rovnakú finančnú dotáciu, akú dostane iný občan z jeho daní, a to iba preto, že si namiesto preferovaného poskytovateľa zvolil paralelne pôsobiaceho neverejného neziskového poskytovateľa, potom zákon hrubým spôsobom zasahuje do základných práv a slobôd občana. Ak zákon vytvára dve kategórie občanov a určuje rôzne sadzby za rovnaké služby, potom kresťanskí demokrati nepoľavia, kým nedosiahnu jeho zmenu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pokiaľ nepodporíte zmenu zákona o sociálnych službách, urobí to za vás Ústavný súd.

    Pani poslankyňa Vaľová, v jednom z jedných rozhovorov pre médiá ste vyslovili názor, a to citujem, „že budúcnosť sa predpovedať dá, karty naznačia určité situácie“, koniec citácie. Odporúčam vám, pozrite sa do tej sklenej gule, alebo si vyložte karty, pretože, ak je to pravda, potom sa dozviete, že diskriminačné ustanovenia z platného zákona o sociálnych službách skončia na smetisku dejín a s nimi aj tí, ktorí ich presadzovali.

    A ešte budem trošku osobná, pani poslankyňa, pretože chcem upraviť na pravú mieru isté veci. Včera aj dnes ste spomínali, alebo ste konkretizovali moje lobovanie k smerom charite. Ja sa priznám, že áno, ak sa zastávam charity a iných neverejných poskytovateľov, robím to vedome a dobrovoľne. Robím to preto, že som dostala na to mandát a som im to sľúbila. Ja nie som ani zriaďovateľom, ja som bola obyčajnou radovou zamestnankyňou, venovala som sa tomu z iných dôvodov ako len z nejakých finančných alebo materiálnych požitkov a ja som ich obhajovala a obhajujem nie preto, že dostávajú nadštandardné príjmy a dotácie od nejakých blízkych spolustraníkov, ale preto, že sú diskriminovaní a tie peniaze, ktoré mali dostávať a majú dostávať, nedostávajú. A v tom je, pani poslankyňa, podstatný rozdiel, ak ste poukázali na Privilégium a pána poslanca Kahanca, on hovoril o tom, že je to neziskovka, ale práve chcel poukázať, že do tejto neziskovky, vašej neziskovky idú peniaze, pretože vtedy sa tie peniaze nájdu, ak ide o vaše zariadenia a o vám blízke osoby.

    Čiže ja sa za to nehanbím, že bojujem za spravodlivé financovanie neverejných poskytovateľov, ja nie som neverejný poskytovateľ a sľubujem, že ďalej budem, pretože aj preto som tu, aj preto tu stojím.

    Ja keď som začala svoje vystúpenie dopoludnia, hovorila som o červenej niti, ktorá sa tiahne celým zákonom. Tento zákon bol naozaj vytvorený, pripravený pod patronátom nominantky SMER-u. Je pochopiteľné, že je taký, aký je, pretože, pani poslankyňa, ste známa absolutizovaním úlohy štátu v spoločnosti. Obce a VÚC-ky v zákone stelesňujú všemocný štát zospoločenštenými sociálnymi službami a občan je iba pán nímand.

    Ak hovorím o červenej niti v celom zákone, myslím to, samozrejme, obrazne, iba farba je doslovná. Keď siahnem na pupočnú šnúru strany SMER, privedie ma priamo k tým, ktorí sú známi Marxovi, Leninovi, Stalinovi, Mao Ce-tungovi a iným podobným velikánom reprezentujúcim ideológiu, ktorá v tom lepšom prípade zbedačila ľudí.

    Strana SMER vyvoláva dojem, a aj podľa reakcie, ktorú teraz počúvam, že s nimi nič nemáte spoločné a že nič vás s nimi nespája, avšak v skutočnosti ste podhubím existencie a ovocím, sú zákony súce do koša, ktoré reprezentuje napríklad aj zákon o sociálnych službách. Preto musím konštatovať, že tento zákon, ktorý ste pripravili a schválili, posadil neverejných neziskových poskytovateľov sociálnych služieb do dreveného člna vybaveného pre istotu niekoľkými časovanými bombami a odprevadil ich na rozbúrené more so želaním šťastnú cestu ku dnu.

    Takto vyzerajú podmienky pre vykonávanie sociálnych služieb v slobodnej a demokratickej spoločnosti v ponímaní vašej filozofie a vašej strany. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 899, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 905.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Tomášovi Galbavému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľujeme si vás osloviť so žiadosťou o podporu návrhu, ktorý mení a dopĺňa zákon o reklame. Čo je naším cieľom? Naším základným cieľom, obsahom tohto návrhu je zakázať reklamu na alkohol, a to na miestach – verejnom priestranstve, kde sa bežne pohybujú deti a mládež, napríklad na veľkoplošných bilbordoch, na reklamných stĺpoch, na zastávkach verejnej dopravy, na prostriedkoch verejnej dopravy s výnimkou miest, kde dochádza k priamemu predaju alkoholických nápojov.

    Podľa prieskumov je dokázateľné, že deti a mládež sú skupinou obyvateľstva, ktorá pomerne ľahko podlieha reklame, pokiaľ ide o reklamu agresívnu, sofistikovanú reklamu, kde mladí ľudia majú možnosť vidieť celebrity alebo osobnosti, ktoré obdivujú s fľaškou tvrdého alkoholu v ruke. Isteže musíte uznať, že je to útok na podvedomie toho mladého človeka a nakoniec mladý človek nedokáže rozmýšľať ako dospelý, nedokáže analyzovať alebo odolávať nástrahám, ktoré na neho číhajú na ulici aj prostredníctvom agresívnej reklamy.

    Je tiež všeobecne známe, že klesá vek ľudí, ktorí sa začínajú stretávať s pitím alkoholických nápojov. Určite koncom minulého roku si pamätáte, že všetky mestá boli doslova zafarbené nažlto. Mám na mysli bilbordy citrónovožlté, z ktorých sa na nás usmievali osobnosti, mladí sympatickí ľudia s nápisom No poďme, roztočíme to spolu na Silvestra, roztočíme to spolu do nového šťastného roku. Toto naozaj bola aj pre mňa silná káva. Tieto plagáty, bilbordy boli nalepené na električkách, na autobusoch, na zastávkach verejnej dopravy, skrátka boli všade.

    S pánom kolegom Janišom sme si povedali, že je to naozaj posledná kvapka trpezlivosti. Bol to pre nás silný a posledný impulz na to, aby sme sa pokúsili v parlamente zákonnou cestou zakázať reklamu na alkohol, ktorá, či chceme, alebo nechceme, najľahšie získava mladých ľudí, deti.

    Keď som dnes, napríklad včera a nakoniec sme svedkami, aj pani poslankyňa Tóthová to dnes hovorila, dnes, včera, posledné týždne toho, že sa začína hovoriť o tom, že je alarmujúci nárast dokonca otráv detí alkoholom. To je vážne varovanie na to, aby sme urobili všetko preto, pre ochranu našich detí, mládeže a rodiny pred požívaním alkoholických nápojov. Nikoho z vás nemusím presviedčať, o čom je alkoholizmus. Dnes sme tu mali zákon, boli tu naozaj veľmi fundované prednášky o jeho škodlivosti.

    Dámy a páni, alkoholizmus naozaj vážnym spôsobom poškodzuje spoločnosť. Dokáže zničiť nielen jednotlivca, ale dokáže zničiť existenciu celej rodiny. Alkohol je najpoužívanejšou alebo najrozšírenejšou užívanou drogou, a dokonca je to droga legálna.

    Vážené kolegyne, kolegovia, podstatou nášho návrhu, ešte raz zopakujem, je zakázať reklamu na alkoholické nápoje na miestach, kde sa bežne pohybujú deti a mládež. Neslobodno zabúdať na to, že reklama v záujme predať výrobok, nemusí pôsobiť priamo vychvaľovaním jeho predností.

    Už podľa súčasne platného zákona reklama na verejnom priestranstve nemôže byť udávaná v súvislosti s pozitívami tohto nápoja či vychvaľovaním, alebo hovoriť o liečivých účinkoch. Taktiež poznáme reklamy Kto by z nás nechcel mať susedov, s ktorými sa dá pozhovárať na balkóne v čase, keď aj muži majú svoje dni a kto má chuť sa zbližovať, tomu pomôže roky osvedčený prostriedok becherovka. Načo sa namáhať s nadväzovaním priateľských vzťahov, stačí ísť do obchodu a kúpiť si ich pekne koncentrované a vo veľkosti balenia podľa potreby.

    Panie kolegyne, kolegovia, v súčasnosti podám pár informácií, ako je dnes regulovaná reklama na alkohol, aké pravidlá v súčasnosti podľa súčasného platného zákona platia pre reklamu. V súčasnosti je u nás reklama na alkoholické nápoje regulovaná dvomi normami. Prvou je zákon o reklame, o ktorom dnes diskutujeme a máme záujem ho novelizovať. Ten stanovuje všeobecné pravidlá. Reklama napríklad nesmie tvrdiť, že alkohol má pozitívne účinky na telesnú alebo duševnú výkonnosť človeka. Ako som už spomínal, tiež nesmie tvrdiť, že alkohol má liečivé vlastnosti, že povzbudzuje alebo, naopak, upokojuje, prípadne že pomáha riešiť osobné a rodinné problémy. Reklama nesmie zosmiešňovať abstinenciu, nesmie vydávať vyšší stupeň alkoholu v nápoji za pozitívny a nesmie navádzať na nestriedme pitie. V žiadnom prípade reklama nesmie byť zameraná na mládež a deti, nesmie napríklad znázorňovať pijúce deti a mládež alebo osoby vyzerajúce ako deti či mladiství.

    Druhou normou upravujúcou reklamu na alkohol je zákon o vysielaní a retransmisii. Všetci dobre vieme, že dnes v rozhlase a v elektronických médiách, v televíziách nie je možné vysielať reklamu na alkohol v čase medzi šiestou a desiatou večer s výnimkou reklamy na pivo.

    V tejto súvislosti chcem upozorniť na rozdielny prístup pri reklame na tabak a v reklame na alkohol. Pri tabaku sú pravidlá oveľa reštriktívnejšie, nesmie sa objaviť v elektronických médiách ani v printových médiách. Na žiadnych pútačoch, na štadiónoch, mimo predajných tabakových výrobkov sa nesmú rozdávať žiadne vzorky cigariet ani reklamné predmety, napríklad tričká a peňaženky. Dokonca každé balenie tabakového výrobku musí niesť varovanie pred následkami požívania alkoholu.

    Tu som presne uviedol, že dnes na reklamu a tabak platia podstatne reštriktívnejšie a prísnejšie pravidlá. Nemám voči tomu výhrady. Tak ďaleko sa v reklame na alkohol nikdy neprikročilo ako v reklame na tabak. Rovnako sa nezaviedlo povinné označovanie fliaš alkoholu nápismi varujúcimi pred dôsledkami pitia. A tabak, nikto z vás nepochybuje, keď si dovolím tvrdiť, že je rovnako škodlivá a silná droga, ako aj alkohol.

    Kolegyne, kolegovia, chcem sa spýtať, prečo sa hráme na prísnych puristov v prípade mäkkých drog? Prečo sa hráme trochu na menších puristov v prípade, ak ide o tabak? A prečo neprijímame porovnateľné pravidlá, podmienky, pokiaľ ide o reklamu na alkohol? Tento nepomer je naozaj neopodstatnený, a to zvlášť v čase, keď hovoríme o tom, že deti a mládež nepijú už len na diskotékach, na žúrkach, ba dokonca v škole. Mladý človek nedokáže odolať sofistikovanej kvalitnej reklame, tak ako dokáže odolať človek dospelý so zdravým rozumom.

    Ctené kolegyne, kolegovia, nie, v žiadnom prípade nechceme, aby sa zakazovalo pitie alkoholu. Ono sa to ani nedá. To by neprinieslo zníženie spotreby alkoholu. Varovným príkladom môžu byť pokusy s prohibíciou v Amerike. Z dovtedy rozumnejších pijúcich Američanov sa stali pijani a na pokútne vyrábanom a distribuovanom alkohole zbohatla mafia.

    Podobne vidíme, kam vedú prísne obmedzenia v niektorých severských krajinách k výletným lodiam plných na doraz spitých pasažierov doháňajúcich cez víkend to, čo nedostihli vypiť cez týždeň. Znovu sa vrátim k tomu. Dnes tu bola veľmi fundovaná diskusia o alkohole, o alkoholizme, o jeho negatívnych stránkach.

    Takže, ctené kolegyne, kolegovia, ako som už povedal, nedúfam, že zákazom alkoholu alebo zákazom reklamy na alkohol dospejeme k tomu, že sa alkohol prestane piť. Nie som natoľko naivný, ale som o tom presvedčený, že je povinnosťou nás politikov, je povinnosťou slušnej krajiny ukázať, čo je správne a čo je nesprávne. Aké hodnoty reprezentujeme. Taktiež som o tom presvedčený, že ak uznáte tieto naše argumenty a zo zákona zakážeme reklamu na verejných priestranstvách, môže to pomôcť eliminovať nárast, ktorý je už alarmujúci, aby deti a mládež sa dokázali alkoholu vyhýbať. Ide naozaj o veľmi racionálnu prevenciu.

    Tu nejde v žiadnom prípade o politiku ľavicovú či pravicovú, konzervatívnu alebo liberálnu. Máme dve možnosti. Buď sa postavíme na stranu tých, ktorí alkohol produkujú, na stranu majiteľov bilbordov, alebo sa postavíme na stranu rodín, na stranu, ktorá pomôže ochrániť alebo zmierniť nárast, škodlivý nárast, ktorý naozaj badáme a vidíme na našich deťoch, na našej mládeži z pohľadu požívania alkoholických nápojov.

    Ctené kolegyne, kolegovia, z mojej strany je to všetko. Pevne verím, že podporíte tento návrh aj napriek tomu, že ide o opozičný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Stanislavovi Kahancovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 459 z 20. januára 2009 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákona v znení neskorších predpisov (tlač 899).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov, iné verejné financie, nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie a na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, podľa ktorej je táto problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 905 z 15. januára 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Janiš a pani poslankyňa Tóthová. Pán poslanec Minárik (hlas v sále), čiže beriete späť. Takže má ešte niekto záujem sa prihlásiť do rozpravy? Nie. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Slovo má pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, kolegovia, ja témy, ako boli prerokovávané včera večer a dnes dopoludnia ochrana pred zneužívaním alkoholických nápojov, téma reklama na alkoholické nápoje alebo téma takzvaný nefajčiarsky zákon považujem za témy a za oblasti ľudské v ľudskej rovine a vôbec nie v rovine politickej.

    Včera večer aj dnes tu bola dlhá vecná a poučná diskusia k návrhu zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov z dielne kolegýň pani Tóthovej a pani Muškovej. Môžeme debatovať o účinnosti tohto zákona v praxi, aká bude, ale ja chápem túto novelu ako krok k tomu, že v tej situácii, ktorá dnes je, je potrebné niečo robiť. Nenechať tento problém tak, nenechať ho nepovšimnutý. A v tomto smere je každý krok v boji proti zneužívaniu alkoholických nápojov dobrý. Každý krôčik, každý krok je dobrý.

    Náš návrh Tomáša Galbavého a mňa – návrh o zákaze reklamy na alkohol je tiež jedným z krokov v boji proti zneužívaniu alkoholu. Jedným z krokov. Náš návrh je o ochrane hlavne mladistvých. Náš návrh dotvára alebo je časťou tej skladačky boja proti alkoholu a snahy ochrániť od alkoholu hlavne mladistvých, lebo reklama nie je o ničom inom, len o upútaní pozornosti na výrobok, v tomto prípade na alkohol s cieľom tento alkohol predať. A keď sa ten alkohol predá, tak sa ten alkohol aj vypije.

    Reklama na alkohol, tak ako dnes ju dovoľuje naša legislatíva, nie je o ničom inom, len o navádzaní na kupovanie a pitie alkoholu. A, bohužiaľ, najzraniteľnejšia vrstva spoločnosti je spoločnosť mladých ľudí. Tu neobstojí ani fakt tých, ktorým táto novela nevyhovuje, že reklamovaný alkohol je alkohol značkový, reklamovaný alkohol je väčšinou alkohol veľmi drahý a cenovo nedostupný. Podstatné ale na tejto reklame je to, že sa predáva alkohol, že sa reklamuje alkohol. A je úplne jedno, či stojí sto korún, alebo tisíc korún.

    Podstatné na tomto je to, že reklamy alkoholu, alkohol na nás, a prepáčte za výraz, čumí z bilbordov po celom Slovensku, z tlače, z médií 24 hodín denne. Ak sa obmedzí reklama, a ak obmedzíme nástrahy alkoholu, možno budeme musieť prijímať oveľa menej represívnych opatrení, ktoré riešia už len následky toho, čo sa stalo. Obmedzenie reklamy naokolo vnímame ako prevenciu.

    Tak ako zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov od pani Tóthovej a pani Muškovej, tak aj naša novela o obmedzeniach reklamy na alkohol idú ruka v ruke. Ony sa v podstate dopĺňajú. A ak na tejto schôdzi Národnej rady pridáme ešte a podporíme ešte zákon z dielne vlády, z dielne ministra zdravotníctva, takzvaný nefajčiarsky zákon, tak sme pre spoločnosť a hlavne pre mladú generáciu niečo urobili. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Janiša sa prihlásili... Pani poslankyňa Mušková, chcete s faktickou poznámkou? Tak skúste, už je to dobre. Pani poslankyňa Ľudmila Mušková, pán poslanec Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pani poslankyňa Mušková.

  • Vážení kolegovia, ktorí predkladáte tento návrh zákona, chcem vám poďakovať, že ste tak promptne reagovali na neúnosnú situáciu s propagovaním alkoholu u nás. Toto propagovanie gradovalo najmä pred Vianocami. Pomaly na každom rohu ulíc hlavného mesta sme sa mohli stretnúť s pozvaním na žúrku s nejakým alkoholom. Mnohých ľudí to iritovalo a poukazovali na túto anomáliu a som rada, že ste sa tohto problému chopili a riešili ho, pretože vkladá sa ďalší kamienok do mozaiky, ktorá má vlastne chrániť našich mladých ľudí pred požívaním alkoholu, teda má chrániť ich zdravie. Ďakujem.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Viliam Jasaň. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ak to myslíte, páni kolegovia, úprimne to, čo predkladáte, tak som tomu naozaj rád. Ale ja ten pocit nemám. A poviem vám, prečo ho nemám. Bolo tu dosť času takejto reklame zamedziť už nejaké dlhšie obdobie. A ja osobne si nemyslím, že aj keď nemám rád takúto reklamu. Ale ja si nemyslím, že len reklama je dôsledkom toho alebo príčinou toho, že mládež pije. Zabúda sa totižto na niečo, čo sa v tejto spoločnosti dlho zanedbávalo, a to je vytváranie dobrých podmienok na mimoškolskú výchovu a vytváranie dobrých podmienok na užitočné využívanie voľného času mládeže. Tam niekde ja vidím problém, ktorý teraz chceme riešiť takýmto spôsobom, aj keď je to cesta, ktorú ja osobne podporím. Ale hovorím, prečo vám veľmi neverím.

    Po druhé. Aký je rozdiel medzi pitím piva, pitím vína a iným alkoholom? Ja si myslím, že žiaden. Buď teda všetko, alebo nič, alebo si myslíte na švejkovské, že zabránime reklamou pitiu piva a stratíme voliča? Snáď nie.

    Po ďalšie. Viete, zakázať reklamu na ulici, v kine je asi dobrá vec, ale tiež nedostatočná. Sedím v kine alebo pri televízii, pozerám film a čo vidím, „známe osobnosti, celebrity“, vidím v rukách alkohol. To sú vzory našich mladých ľudí a oni idú za nimi. Tá reklama je mŕtva, ale to, čo sa deje v tých kinách, to je živé. To priťahuje, žiaľ, i našu mládež. To by sme mali nejakým spôsobom tiež riešiť. Ale v princípe nemám výhrady voči tomu, čo ste...

  • S reakciou na vystúpenie rečníkov vo faktických poznámkach teraz vystúpi pán poslanec Janiš. Pán poslanec, trojku si treba stlačiť.

  • Ďakujem. Ďakujem za slovo aj upozornenie. Ďakujem za faktické pripomienky. Zákaz reklamy alebo obmedzenie zákazu reklamy na alkohol v podstate plus lepšia mimoškolská činnosť alebo lepšie využívanie času mladých ľudí ide ruka v ruke. To sa nebije a, samozrejme, každý takýto návrh je dobrý. Úprimne vám poviem, že máte pravdu, že vzory priťahujú. Tie, čo ani mne sa nepáčia – smotánky v televízii, kde takzvané celebrity sa predvádzajú s pohármi alkoholu v ruke, prehýbajúce sa stoly. Ani mne sa to nepáči, je to zlý vzor. Je to zlý vzor, len toto sa nedá ošetriť zákonom. To je smola.

  • Poslednou prihlásenou do rozpravy k tejto problematike je pani poslankyňa Katarína Tóthová. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, milí kolegovia, chcela by som nadviazať na jednu myšlienku, ktorá je nespochybniteľná. A nie je to myšlienka, je to dokonca neodškriepiteľný fakt, že prieskumom bolo zistené, že na reklamu alkoholu najviac reagujú deti a mládež. Znovu opakujem, na reklamu najviac, najintenzívnejšie, najviac to vpadá do vnútra detí a mládeže. Prečo to hovorím ako prvú myšlienku? Nuž bola by som asi rozpoltená osobnosť, keby som predkladala zákon, v ktorom sa zakazuje piť maloletým a mladistvým alkohol a so všetkými desiatimi by som nepodporila tento legislatívny návrh a nepovedala by som, že je to dobrý legislatívny návrh a nepovedala by som, že verím, že prejde nielen do druhého čítania, ale že bude schválený.

    Vážení, ja nepatrím medzi ľudí, ktorí by si mysleli, že mala by byť prohibícia. To je sprostosť. To už história potvrdila, nie je možné. Proste alkohol je niečo, čo sa vývinom vžilo ako tolerovaná, najviac používaná droga, ale v malej miere. My skutočne musíme dbať o to, aby sa pochopilo, že alkohol je niečo, čo treba užívať v malej miere a čo netreba propagovať. A nieže netreba, neslobodno. Neslobodno propagovať.

    Preto si myslím, že úplne opodstatnene predkladateľov tohto legislatívneho návrhu nahnevalo to, čo už uviedli, nebudem to opakovať. Úplne chápem vystúpenie faktických poznámok, kde sa hovorí, že v médiách sa tiež propaguje pitie, celebrity popíjajú, žiaľ, aj jeden veľmi dobrý nemenovaný seriál, ktorý svojím obsahom je pútavý, kultivovaný, hodnotný ponúka úplne reťazovite scény, kde sa popíja a pred chvíľou tu bolo povedané, nuž čo, keď to nie je regulované.

    Vážení, to nie je pravda. Veď zákon o vysielaní a retransmisii ukladá Rade pre vysielanie a retransmisiu, aby pokutovala tých prevádzkovateľov elektronických médií, ktoré uvádzajú do vysielania nielen reklamu a tak ďalej nedovolenú, áno, ale kde sa aj používa alkoholický nápoj v takom množstve, že to je už za hranou únosnosti a je to propagácia alkoholu.

    Čiže ja tu chcem povedať jedno. My nemáme problém v niektorých otázkach len v legislatíve. My máme veľký problém vo výkone. Pozrite sa. Je striktné ustanovenie, keď som spomenula Radu pre vysielanie a retransmisiu, znázorňovanie strelných zbraní a násilia v ponukách programov, to je v tých výstrižkoch, čo bude uvádzané, neslobodno uvádzať. Ďalej je uvedené, že za toto nemožno len upozornenie, nutne vždy pokuta. Aká je realita? Ja neviem, ktorý televízor, ktoré programy vy pozeráte. To, čo ja pozerám, to sú samé upútavky s používaním násilia a strelnej zbrane. Prečo toto hovorím?

    Vážení, my prijmeme a znovu hovorím, verím, že prijmeme tento zákon. Takisto verím, že prijmeme zákon o zákaze pitia alkoholických nápojov maloletých a mladistvých, no a budeme mať peknú platnú právnu úpravu, spravíme pár článkov, že legislatívne diery sa zaplnili, Slovensko si zlepšilo legislatívu. A aká bude realita? Nuž taká ako doteraz. Veď máme zákaz nalievania alkoholu mladistvým. Máme zákaz predaja alkoholu. Nalieva sa, predáva sa, dokonca deti poslali kúpiť, odfotografovali, v novinách odpublikovali a predáva sa ďalej.

    Ja si myslím, že nastal čas, áno, prijať rozumné návrhy. Myslím, že tu politikum, tak ako bolo povedané, nemá miesto, pretože toto je rozumný návrh, treba takéto legislatívne návrhy touto snemovňou schváliť, ale už konečne by sme mali aj otvorene povedať, že teraz musí nastúpiť realizácia, lebo inak naše snaženie a konečne povedané aj naša práca, výsledok nášho snaženia je nanič. Áno?

    Ja budem mať potom ešte niektoré obsahové, ale to jednak s predkladateľmi, a jednak v druhom čítaní. Nechcem teraz zaťažovať ctené publikum, chcem len opätovne jednoznačne povedať, že ja vítam tento legislatívny návrh a plne ho podporujem. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa prihlásil pán poslanec Jozef Halecký ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja sa stotožňujem s názorom pani poslankyne Tóthovej v súvislosti ich zákona, ktorí predkladajú, aj s týmto zákonom o reklame. Myslím, že obsahovo aj svojím zameraním ide správnym smerom a že bolo by možné ho podporiť a prípadne zrealizovať aj v praxi. Aj keď chýba mi tam jeden trošku taký deficit a zdôvodnenie, prečo pivo má ako alkoholický nápoj výnimku, čo sa týka reklamy, pretože je to najčastejšie užívaný alkoholický nápoj a možno povedať aj z bežnej, aj z odbornej praxe, že užívanie štyroch až piatich pív denne je prejavom u konzumentov alkoholu ľahkého alkoholizmu.

    Takže z tohto dôvodu si myslím, že túto otázku nepovažujem za dostatočne zodpovedanú a ten vplyv na mládež a na deti, myslím si, že je samozrejmý, aj keď ten údaj, že skoro 50 % detí, ktoré pozerajú reklamu, užívajú ten alkohol vo väčšom rozsahu, takisto sa to týka aj adolescentov, je trošku veľmi zaujímavý.

    Celkovo myslím si, tak ako hovorila aj pani poslankyňa Tóthová, je to v zmysle legislatívneho reťazca, ktorý tu dnes bol prezentovaný. Chcel by som ešte vedieť, prečo nie je to nejako trošku komplexnejšie, čo ja viem alkohol a tabakové výrobky, aby to bolo sumárne. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa zástupcu navrhovateľa, pána poslanca, či chce zaujať miesto, pardon, názor k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, možno len jednou vetou zareagujem na výhrady alebo nejasné vysvetlenie, prečo sme, alebo navrhujeme zakázať reklamu na alkohol s výnimkou piva. Priznám sa, že tento ústupok vychádzal z nášho pohľadu, ktorý naozaj bol ovplyvnený už súčasne platnou legislatívou, mám na mysli zákon pre vysielanie a retransmisiu, tam je tiež zakázaná reklama na alkohol s výnimkou piva.

    Ak budete ochotní a posuniete tento návrh do druhého čítania, nebránim sa diskusii, nebránim sa pozmeňujúcim návrhom, ktoré by, samozrejme, zmenili stav a rozšírili by tento zákaz reklamy, povedzme, aj na pivo, ale upozorňujem, že by sme museli taktiež novelizovať aj zákon pre vysielanie a retransmisiu. Veľmi pekne ďakujem za podporné stanoviská a ešte raz prosím s pánom kolegom Janišom o podporu tohto nášho návrhu. Určite spoločnými silami môžeme prispieť k tomu, aby sme ešte posilnili právny systém, ktorý bude chrániť, povedzme, deti, mládež pred nástrahami, ktoré na ne číhajú na ulici, na miestach, kde sa bežne pohybujú. Veľmi pekne ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Myslím si, že pri týchto vystúpeniach panovala vzácna zhoda v celom priereze parlamentu. Chcel by som takisto vyjadriť podporu predloženému návrhu a podporu Kresťanskodemokratického hnutia. Chcel by som tam doplniť niekoľko aj iných postrehov vzhľadom na to, čo tu odznelo. Často niektorí obhajujú či už tabak, alebo aj alkohol, že koľko to prináša do rozpočtu peňazí. Ale už taktne zamlčujú, koľko to prináša škôd, ktoré sa vynakladajú na liečbu či už po tabaku, alebo po alkohole.

    Druhá vec, na ktorú chcem upozorniť. Reklamy na nás trčia zo všetkých kútov, zo všetkých médií, zo všetkých nosičov – už tu boli spomínané. A je to predovšetkým o biznise, o ničom inom, o biznise. A k tomu, aby sa prijímali takéto zákony, ktoré sú proti tomuto biznisu, je potrebná predovšetkým odvaha. Ja chcem oceniť všetky predkladané návrhy vrátane tohto, ktoré majú odvahu do takýchto súbojov ísť, do súboja s tvrdým biznisom. Lebo nie je vždy biznis toto, čo je rozhodujúce a nie je všetko „superekonomický“ výsledok. Treba mať aj normálnu spoločnosť.

    Že to ovplyvňuje predovšetkým deti a mládež, to už tu odznelo. Tak nechcem to opakovať, ale zazneli tu aj iné poznámky. Doobeda sme prejavili výraznú podporu poslaneckému návrhu o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a ja predpokladám, že po tejto vzácnej zhode bude takáto podpora výsledkom aj pri hlasovaní o tomto návrhu.

    K pánovi poslancovi Jasaňovi nebudem diskutovať o tom, že či je to úprimné, alebo neúprimné. Keď je to predložené, ja to beriem ako úprimné, ale myslím, že ste správne poukázali na to, že nie je všetko len v reklame, že je to aj o výchove, ale tá reklama je to, čo ovplyvňuje, a ovplyvňuje veľmi silno. Pri akejkoľvek výchove reklama má svoj vplyv a vzhľadom na dnešný uponáhľaný život a na to, že deti sú často vystavené, vlastne od rána do večera, pokým prídu rodičia domov, práve aj tým vplyvom reklám, tak si myslím, že to je veľmi silný vplyv.

    Súhlasím i s lepším využívaním voľného času i so všetkým možným, len pri tej výchove nezabúdajme, aj vtedy, keď presadzujeme aj veci v školských podmienkach, v školských zákonoch a podobne, aby sme zase všetko netlačili len do vzdelania a do inteligencie. Lebo to ešte neznamená, že človek, keď bude vzdelaný, že je aj vychovaný.

    Spomínali sa tam vzory v televízii. Plne sa stotožňujem s pani poslankyňou Tóthovou. Myslím si, že ak chceme, tak nájdeme páky aj na iné veci a súhlasím aj s tým, že problém často nie je v legislatíve, ale vo výkone legislatívy. S tým sa teda stotožňujem, lebo, poviem príklad, zmenili sme tu podmienky z hľadiska reklamy v televízii, že nemá zvyšovať zvuk a podobne. Ja to doteraz registrujem. Načo máme potom Radu pre vysielanie a retransmisiu? A môžem len podotknúť, že v súčasnom stave máte vy, práve koaliční, silné zastúpenie v tejto rade. Tak je to predovšetkým na vás, aby ste tieto veci ovplyvňovali a my sa k tomu určite pridáme ako opozícia, lebo máme na tom záujem.

    Ja si myslím, že pri spoločnom úsilí koalície aj opozície je možné posilniť aj ten samotný výkon a je možné prijať aj taký zákon, aby sme reklamu využívali na dobré veci a nielen k tomu, čo som povedal na začiatku, k tvrdému biznisu.

    Preto chcem podporiť tento zákon, chcem aj vyjadriť spokojnosť, že panovala pri tomto zákone taká vzácna zhoda a takisto presvedčenie, že tento zákon silno podporíme aj do druhého čítania, a keď bude treba, tak pristúpime aj k tomu, čo tu odznelo. Ku komplexnejším riešeniam aj z hľadiska iných výrobkov či iných reklám. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, myslím, že k hlasovaniu pristúpime o 17.00 hodine a ďalším bodom schváleného programu je prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 900, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 906.

    Dávam teraz slovo poslankyni Márii Sabolovej, aby návrh zákona uviedla. Pani navrhovateľka, nech sa páči, je tu priestor pre vaše úvodné slovo.

  • Vážený pán podpredseda, ešte tu máme niekoho, kolegyne, kolegovia, trošku ma zaskočil pán podpredseda, lebo som rátala, že sú opačne tie návrhy zákonov, ale to nevadí, myslím si, že jeden aj druhý je veľmi vážny a na to, aby sme mohli hovoriť ako aj o čase, ktorý ako kto z nás na pôde parlamentu alebo aj mimo tejto pôdy parlamentu využívame a možno snáď taký nadpis jedného môjho vystúpenia do médií k týmto dvom návrhom zákonov je, že čas je veličina, ktorá sa vymyká koalično-opozičným vzťahom, a preto by sa politika mala viac a viac stávať nástrojom na jeho využitie.

    Myslím si, že tento parlament je v mnohých prípadoch nástrojom na to, že ten čas sa stáva zneužívaným, zneužiteľným a nevyužíva sa tak, aby slúžil možno na prospech nás, ale aj na prospech tých, pre ktorých v tomto parlamente rokujeme.

    A preto v rovnakých časových intenciách predkladám novelu zákona o rokovacom poriadku. Reagujem aj na aktuálnu prax zaobchádzania s časom, ktorý sa týka hodiny otázok. Skutočnosť je taká, že opýtaní členovia vlády, hoci im to rokovací poriadok ukladá, často nerešpektujú požiadavku stručnej odpovede. Zdá sa, že zámerne predlžujú odpoveď tak, že nezvýši čas ani na doplňujúcu otázku poslanca s cieľom vyhnúť sa možno aj nasledujúcej nepríjemnej podotázky.

    Taktiež sa stáva, že výklad nutnosti odpovedať na nezodpovedanú otázku poslanca písomne do 30 dní, ako to ukladá rokovací poriadok, dovoľuje neodpovedať na položenú otázku vôbec, a to len na základe uznesenia ústavnoprávneho výboru, ktorý povedal alebo napísal, že minister, člen vlády alebo opýtaný nie je povinný na nezodpovedanú otázku bezprostredne v rozprave odpovedať písomne. Čo sa mi zdá, že ani ústavnoprávny výbor, ani nikto z nás nemá právo na to, aby vykladal zákon, tak ako mu pasuje v ktorejkoľvek pozícii, či opozičnej, či koaličnej.

    A preto navrhujem, aby na nezodpovedanú otázku mal člen vlády povinnosť, nie subjektívne rozhodnutie, zodpovedať do 30 dní. Taktiež navrhujem časové limity pre odpovede a doplňujúce otázky, a to tak, aby otázka opýtaného na položenú otázku poslancom mala trvať tri minúty. Myslím si, že za tri minúty môžeme dostať relevantnú odpoveď. Prednes ústne položenej doplňujúcej otázky poslancom tak ako dnes dve minúty a reakcia opýtaného, ktorý odpovedá na doplňujúcu otázku, by nemala trvať viac ako jednu minútu, lebo sami mnohokrát vidíme, že podotázkou je zaskočený, a tak používa ten čas na to, že útočí, prípadne odpovedá od veci. Často sa tu čítajú nejaké kontrolné správy, len aby sme ten čas predĺžili a využili.

    A preto, vážení kolegovia, aj v úvodnom slove nič viac, lebo rešpektujem a vážim si čas, ktorý nám nepatrí a chcem prispieť k tomu, aby sme ho zmysluplne využívali a napĺňali aj v tejto Národnej rade.

    Preto vás prosím o podporu tohto návrhu z toho dôvodu, že hodina otázok by mala byť jednou pružnou hodinou otázok a komunikácie dialógu medzi ministrom alebo opýtaným a poslancom Národnej rady, a ak by sme dostali odpoveď od opýtaných písomne, naše otázky by sa neopakovali ani na najbližšej hodine otázok, alebo neboli by kladené niekoľkokrát počas hodiny otázok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor pánovi poslancovi Jaroslavovi Paškovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne, kolegovia, ctení hostia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 27. januára 2009 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 900).

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právnymi predpismi Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi a zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, štátny rozpočet, zamestnanosť, životné prostredie ani podnikateľské prostredie, čo zhodne tvrdí aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisko z 13. januára 2009.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 906 z 15. januára 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre Európske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej pre nezlučiteľnosť funkcií, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009. Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona s tým, že musím konštatovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Zatiaľ evidujem dvoch pánov poslancov – pán poslanec Gábor Gál, pán poslanec Peter Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo v rozprave má teraz pán poslanec Gábor Gál. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pani poslankyňa svojou novelou otvorila problém, ktorý nás už dávno trápi asi nielen v klube SMK, ale celú opozíciu. Inak škoda, pani poslankyňa, že nie je to návrh celej opozície, ale aj tak celý klub SMK tento návrh novely z dielne pani poslankyne Sabolovej podporí.

    Som druhé volebné obdobie poslancom. Bol som poslancom, keď sme boli v koalícii a teraz som v opozícii. Už aj ako koaličný poslanec som sa rád zúčastňoval tu priamo v pléne alebo pri televíznych obrazovkách hodín otázok, lebo vždy som sa niečo zaujímavé dozvedel. Bolo dobré, že aj našich ministrov opoziční poslanci niekedy zobrali na pranier. Taká dobrá kritika vždy len veci pomôže. A treba povedať, že aj z našich radov aj koaliční poslanci v minulom volebnom období dávali otázky ministrom, členom vlády, ale až na pár výnimiek to boli veľmi ťažké otázky, veľmi kritické otázky.

    Práve pani poslankyňa Sabolová bola jedna z mála tých poslankýň z vládnej koalície, ktorá dávala najnepríjemnejšie otázky. Preto má právo podať aj túto novelu. Dodnes si pamätám jej otázky adresované ministrovi zdravotníctva, že sa tu párkrát pán minister aj zapotil, ale pomohlo to veci, pomohlo to riešeniu tých najzávažnejších problémov.

    A teraz sme čoho svedkami? Robí sa tu vládna propaganda a skôr propaganda SMER-u počas hodiny otázok, počas inštitútu, ktorý by mal dať možnosť poslancom, aby sa opýtali verejne členov vlády na veci, ktoré ich trápia, na veci, ktoré sú pre spoločnosť dôležité, na veci, kvôli ktorým tu sedíme v tomto parlamente. Nesedíme tu kvôli tomu, aby sme počúvali agendu a politický program, politické vyhlásenie hlavne smerujúc odtiaľ do týchto radov. To poznáme. Netreba zneužívať rokovací poriadok a inštitút hodín otázok.

    Preto by som bol rád, keby nielen opozícia, ale aj aspoň časť vládnej koalície uvedomujúc si, že ešte aj raz oni budú v opozícii, podporili tento návrh. Nič nie je večné. Môže sa stať o jedno volebné obdobie alebo o dve, budete, dámy a páni z vládnej koalície, aj vy v opozícii. Ako sa vám bude páčiť, keď tá budúca vláda bude zneužívať hodinu otázok, ako to zneužívate teraz vy. Ako sa vám bude páčiť, keď vás bude trápiť nejaká relevantná otázka a odpoveď na ňu nedostanete, lebo sa prihlásia s tou istou otázkou tri tucty koaličných poslancov a cez žrebovanie v počítači nemáte šancu na úspech. Robíme to, že tú istú otázku v iných formách dávame my. To sa mi nepáči tiež, ale nemáme inú možnosť. Nemáme inak šancu sa dostať k odpovedi. A už to bolo na pranieri, že síce rokovací poriadok predpisuje, že otázka, ktorá nebola zodpovedaná, tak na tú otázku treba, aby člen vlády dal písomnú odpoveď. Vytiahlo sa nejaké uznesenie ústavnoprávneho výboru, že to netreba, no ale uznesenie ústavnoprávneho výboru podľa mňa nemôže negovať a nemôže ignorovať rokovací poriadok. Čiže aj v tomto treba dať veci na pravú mieru. Dúfam, že táto novela pomôže aj v tejto veci a že prejde do ďalšieho čítanie. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Gábora Gála sa prihlásili pán poslanec Stanislav Kahanec, ďalej pán poslanec Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

  • Pán kolega poslanec, chcem vás podporiť v tom, čo ste povedali. Samozrejme, že podporiť aj našu predkladateľku, kolegyňu poslankyňu Sabolovú. Ale chcem vám len povedať, že my to tu máme relatívne ešte veľmi dobré v opozícii, lebo nemáme obmedzený počet faktických vystúpení a môžeme sa prihlásiť. Ale na regionálnych úrovniach sú už urobené opatrenia na úrovni miest, nášho mesta, teda určite, že sa limitujú vystúpenia i pri rozprave, i pri faktických poznámkach.

    Takže nechcem tu teraz robiť zneužívanie vystúpenia vo faktickej poznámke, ale chcem poukázať, že to je vážny problém a že by sme sa tu nemali zhadzovať práve tým, čo ste povedali. Opakovanými otázkami a podobne alebo využitím tejto hodiny otázok na propagandu vládnucej strany. Takže plne sa s tým stotožňujem a máme šancu to zmeniť, pokiaľ budú súhlasiť aj koaliční poslanci. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Poprosím technikov, ešte pána Mojmíra Mamojku budeme rešpektovať ako prihláseného do faktickej poznámky, lebo v ten moment, ako som to ukončil, tak tam naskočilo je meno. Teraz má slovo pán poslanec Viliam Jasaň.

  • Ďakujem pekne. Ja len tri poznámky na pána kolegu. Ja nemám pocit, že by ste nemali možnosť dávať otázky. Ja viem, že vás to mrzí, že pán premiér, zvyčajne mu vylosujú otázku z koaličných a vy namiesto toho možno, keby ste tu sedeli a počúvali, možno by sme hľadali niekde nejakú zhodu. Ale vy tu jednoducho nie ste. To je prvá poznámka.

    Druhá. Viete, mňa veľmi mrzí, keď hovoríte o premiérovi ako o človeku, ktorý ako keby bol z inej planéty. Veď on je premiér slovenskej vlády, ktorá vládne na Slovensku a vy žijete tiež na Slovensku. Čiže je to aj váš premiér. To je po prvé.

    Po druhé. Nemám pocit, že by ste vy nemali možnosť klásť otázky našim ministrom, veď dnes tu takmer na všetky otázky alebo všetky otázky našim ministrom boli položené vašimi poslancami a dokonca niektorí ste tu ani neboli. Položili otázku, ani sem neprišli. Položili ďalšiu a oni tu zase neboli. Takže nesťažujte sa, že nemáte možnosť. Tú možnosť máte. Možno, že ju treba lepšie využívať.

    A, pani predkladateľka, lebo nemôžem na ňu reagovať, ale používa s istotou slová ako zneužívanie a zhadzovanie. Viete, my nič nezneužívame, my nič nezhadzujeme, využívame možnosti, ktoré ako poslanci máme. Ak vy to nazývate zneužívaním, je mi to veľmi ľúto. Ďakujem.

  • Teraz s faktickou poznámkou vystúpi ešte pán poslanec Mojmír Mamojka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len toľko, že vo väzbe na § 146 rokovacieho poriadku ide v tomto prípade jednoznačne o otázku, na ktorú mohol reagovať ústavnoprávny výbor, lebo sa týka procedurálnej záležitosti.

    Potom po druhé, čo pani poslankyňa Sabolová uvádzala aj kolegovia, tak to bolo dosť vytrhnuté z kontextu, pretože stanovisko ústavnoprávneho výboru zo 16. septembra 1997 má trištvrte strany. Nemusí s ním súhlasiť, lebo je, samozrejme, len odporúčajúce.

    Ale ja si myslím, že je dobrý úzus, keď sa rešpektujú tieto stanoviská ústavnoprávneho výboru, aj keď sú len odporúčajúce. No a to, čo bolo z neho prečítané, bola len časť. Tam je vcelku jasne povedané, kedy je povinný reagovať opýtaný do 30 dní, kedy písomne a kedy nemusí reagovať. Tam je to vyšpecifikované v troch alebo štyroch situáciách. Takže ja len odporúčam prečítať si ho celé v logickom a gramatickom kontexte a potom sa dá celkom z neho vychádzať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Gábor Gál chce reagovať.

    Pán poslanec, stlačte si trojku, aby vám tam nabehla faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V krátkosti by som reagoval na niektoré faktické poznámky. Ďakujem pánovi poslancovi Kahancovi za podporu.

    Pán poslanec Jasaň, že vy nemáte pocit, že nemáme možnosť klásť otázky, tak to je váš subjektívny názor. Objektívny názor na to môžete spraviť vtedy, keď si pozriete štatistiku, ale stačí pozrieť decembrovú, novembrovú schôdzu, októbrovú schôdzu, teraz to bola len výnimka, ale pozrite sa aj dnes na otázky položené predsedovi vlády. Netreba tu o ničom inom rozprávať, len pozrieť, koľko otázok bolo položených, aké otázky, ako sa často opakujú tie otázky, a to je celá záležitosť.

    Ale pozrite sa na to, vy ste tu v minulom volebnom období neboli, aký priestor tu mali vaši poslanci, vtedajší opoziční poslanci, a my sme sa tiež tešili na to, že tu bude atmosféra, ktorá napomôže veci. Áno, keď sú otázky zákerne jasné, aj také prípady sa stanú, ale taká dobrá oprávnená kritika, to len vždy pomôže.

  • Ďakujem. Posledným prihláseným do rozpravy k tomuto návrhu zákona je pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani kolegyňa, páni kolegovia, panie kolegyne, zdá sa, že verejnosť nemá záujem o takéto návrhy zákonov, ktoré upravujú vnútorné pomery fungovania najvyššieho zákonodarného orgánu. Podľa mňa je to veľmi, veľmi zlé.

    Prázdny balkón, keby sa tu niečo dialo o niečom inom, tak je ten balkón plný. Keď tu sedí nejaký predseda koaličnej strany, ktorý sa nahnevá, povie vulgárne slovo, sú toho plné noviny, ale hovoriť o tom, čo je podstatné v parlamente, čo je podstatné v parlamentarizme, je to, že rokovací poriadok je zákonom zákonov, ktorý má v tejto snemovni platiť. A tam je doslovne napísané, že opozícia a opozičné strany, kde sme dnes my, zajtra môžete byť vy, majú výsostné právo vládu a výkonnú moc kontrolovať. Majú na to určité mechanizmy, ktoré existujú v ústave, existujú v rokovacom poriadku. Nie je ich veľa, ale existujú. Je strašné a zlé, keď aj tie, ktoré existujú, vládna moc sa snaží určitými obštrukciami a smiešnymi, poviem to úplne otvorene, smiešnymi vecami obmedzovať.

    My máme právo na to, aby sme robili poslanecké prieskumy, aj s tým máme svoje skúsenosti. My máme právo na to, aby sme interpelovali členov vlády, ale máme na to právo aj klásť otázky a o tomto hovorí návrh pani poslankyne, mojej dobrej kolegyne. Som veľmi rád, že takýto podobný návrh som ja dával pred pol rokom a budeme ho dávať, až kým v tomto parlamente nezomrieme a kým sa nebude plniť.

    A poviem ešte niekoľko slov. Trošku ma k tomu vyzval môj priateľ Vilo Jasaň, pretože on svojím spôsobom nepolemizuje o tom, že na čo má slúžiť hodina otázok, len polemizoval nad tým, že my máme právo klásť otázky, my ich aj kladieme, len problém je, keď ten človek, ktorý je premiérom, odpovedá na jednu otázku a odpovedá spôsobom, čo je úplne jedno, kto ju položil, odpovedá spôsobom, že hovorí si svoje a hovorí to 15 minút napriek tomu, že tá otázka znie o celkom inom. Toto je problém.

    Hodina otázok, špeciálne tento zákon alebo návrh novely zákona hovorí o tom, že ustanovenie § 131 ods. 3, ktorých na položené otázky vystupuje pán premiér, by malo byť upravené tak, aby mal možnosť a povinnosť odpovedať na viac otázok. Samozrejme, je to vecou osobnosti premiéra, ten vzíde z regulárnych volieb v tejto krajine, ale myslím si, že by bolo dobré, vzácne a normálne, keby sa snažil v čase, ktorý mu to dovoľuje rokovací poriadok, ale aj z hľadiska rozumu odpovedať stručne na tie otázky, ktoré vie zodpovedať a vybaviť všetko tak, aby boli spokojní či už členovia vládnej koalície, alebo opozície.

    Teraz sa trošku alebo chvíľočku zastavím aj pri práve, keďže som podpredsedom ústavnoprávneho výboru, kde mám jednu takú nepríjemnú skúsenosť aj s hodinou otázok. V dobrej viere som jedného pekného dňa, bola to streda, položil otázku, na ktorú sa odpovedalo vo štvrtok, položil som ju premiérovi Ficovi a spýtal som sa ho, že prečo nerešpektuje jedno ustanovenie rokovacieho poriadku. Ja ho zacitujem, ak dovolíte.

    Paragraf 131 ods. 3. „Prvých pätnásť minút je venovaných,“ podotýkam, „otázkam položených predsedovi vlády.“ Odsek 4 hovorí: „Otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď. Poradie otázok sa určuje žrebom zo všetkých podaných otázok. Poslanec, ktorý písomne položil otázku, má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne. Na otázky, na ktoré opýtaný,“ opakujem, „na otázky“, teda nie kto ich kladie, kto má zodpovedať „na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní.“ To sa týka aj premiéra.

    Teraz k poznámke pána predsedu ústavnoprávneho výboru. Áno, myslím si, že je ďalšie ustanovenie v rokovacom poriadku, ktoré umožňuje v prípadoch, ktoré sa týkajú procesu prijímania zákonov a procesu v tomto parlamente, v sporných otázkach umožňujú výklad ustanovení rokovacieho poriadku dať do rúk ústavnoprávnemu výboru. Ale v ústavnoprávnom výbore sa hlasuje politicky. Dnes tam má väčšinu o dvoch členov vládna koalícia. Počet je dvanásť, to znamená, o dvoch má viac vládna koalícia. To znamená, akýkoľvek právny názor a výklad, ktorý prijme ústavnoprávny výbor teraz alebo v minulosti, vždy bude slúžiť tomu, komu by mal a mohol slúžiť. Hovorím to úplne otvorene, lebo je to bežné, ale nie je to dobré a poviem, prečo to nie je dobré.

    Preto to nie je dobré, lebo ja som prečítal ustanovenie, ktoré ani ústavnoprávny výbor nemôže zmeniť. To je dikcia zákona, kde nie je žiadny rozpor. Premiér predsa na otázky, na ktoré neodpovedal za pätnásť minút, má odpovedať. Má na to štáb ľudí, my máme právo vedieť odpovede na otázky, ktoré kladieme a to, čo tu zaznelo, že prečo my nedávame otázky, prečo sa nezúčastňujeme hodiny otázok, prečo sa nezúčastňujeme prvých pätnástich minút, to je veľmi jednoduché. Pokiaľ nám niekto neodpovie na otázku položenú a hovorí si stále svoje, no tak asi to nemá zmysel klásť ďalšie otázky. Ale vždy sa budeme uchádzať o to, aby parlamentná demokracia existovala, aby aj tí, ktorí si majú vážiť ústavu a rokovací poriadok, to dodržiavali.

    Mám taký pocit, že často sa tu pozastavujeme nad vecami, ktoré sú malicherné, ale toto je veľmi dôležité, o čom dnes rokujeme. Veľmi dôležité pre túto chvíľu, veľmi dôležité pre budúcnosť Slovenska a hlavne teraz, keď je kríza. Prosím, neberte nám inštitúty, kde môžeme klásť otázky. Aj otázky kladené úprimne môžu napomôcť, že vláda bude postupovať lepšie, kvalitnejšie a pomôže prekonať problémy, v ktorých Slovensko dnes je. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Miššíka sa prihlásili pán podpredseda parlamentu Miroslav Číž, ďalej páni poslanci Pavol Minárik, Martin Fronc, Mojmír Mamojka, Stanislav Janiš, Gyula Bárdos, Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pán podpredseda Miroslav Číž.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pozorne počúvame diskusiu, tentoraz väčšinovo z opozície. Počúvame vcelku korektné a dobrotivo prednášané slová o situácii v parlamente a o teda krivde alebo nekrivde a interpretuje sa nejako teda či súčasnosť, alebo minulosť nejakým spôsobom.

    Ja k tomu, myslím, že to si ani nezasluhuje ako vyjadrovať sa k tomu v osobitnom vystúpení, len teda veľmi fakticky aj pánovi kolegovi Miššíkovi. Veď spochybňujú sa totiž veci, kde z právneho hľadiska sa nemôžu brať ani vážne. Spochybňovať tu a teraz úlohu ústavnoprávneho výboru pri interpretácii jednotlivých ustanovení je minimálne podivuhodné.

    Pán kolega Gál, ale aj iní, ale aj ty, pán poslanec Miššík, ste hovorili o tom, že aké bolo idylické prostredie v predchádzajúcom období. No, chcem tu veľmi korektne povedať, že ale ani zďaleka sme to prostredie tak nevnímali. Problém je, že otázka premiéra ani zďaleka nie je ani úprimná, ani korektná.

    Toto prostredie ste začali hrubo, vážení kolegovia, v rozpore s právnou kultúrou zneužívať na to, aby ste urážali premiéra, aby ste ho zosmiešňovali a vytvárali si atmosféru, kde sme museli hľadať riešenie, ktoré sme hľadali v tom, že teda využijeme oprávnenia rokovacieho poriadku aj my.

    K problému rokovacieho poriadku ako takého? My sme si veľmi dobre pamätali ako opozičníci, ako sa dá zneužívať rokovací poriadok a chceli sme s vami hovoriť o tom, aby sme raz navždy urobili dobré a korektné prostredie pre diskusiu. Navrhovali sme vám komisiu, dokonca radu starších sme vymýšľali, aby nejakým spôsobom vyriešila ten problém, že v parlamente jednoducho rozhoduje väčšina. Pána Miššíka to mrzí, ale fungovalo to celý čas tak a nikdy mu to nevadilo. Ani zmienené stanovisko od ústavnoprávneho výboru z roku 1997 som, Peter, nikdy nepočul, že by ste ho boli atakovali v čase, keď ste boli v koalícii. Ponuka na korektnú spoluprácu je tu dodnes...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Miššík, máte nepochybne pravdu a ja to skúsim povedať trochu kratšie a zjednodušene, aby to bolo možno aj jasnejšie.

    Hodina otázok je bezpochyby kontrolný mechanizmus, a teda primárne opozičný inštitút, niečo, čo bolo samozrejmé ľuďom, ktorí tu boli pred štyrmi rokmi v koalícii a dnes sú v opozícii, ľuďom zo SMER-u jasné vôbec nie je.

    A preto sem musel prísť takýto návrh. Treba konštatovať, že už druhý v tomto volebnom období, pretože prax sa nemení. Nám to bolo jasné aj vtedy, keď sme boli v koalícii, a nám je to jasné aj teraz, keď sme v opozícii a pred štyrmi rokmi, pred troma rokmi, kde sme vládli, nikto z opozície nepotreboval predkladať takúto novelu, pretože v tom čase na to, aby sa odpovedalo na konkrétne otázky, aj nepríjemné otázky a hlavne opozičné otázky, na to stačila obyčajná slušnosť. Dneska na to obyčajná slušnosť nestačí. Dneska tu totižto obyčajná slušnosť absentuje. To nie je napadnutie premiéra. To je odpozorovanie z praxe, ako sa tu na každej hodine otázok správa. Tu nepanuje slušnosť, tu panuje neslušnosť SMER-u a neslušnosť premiéra, ktorá je zakotvená v jeho myslení spred roku 1989, pretože tak sa správa na každej hodine otázok.

  • Ďalším s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Miššík, ja chcem naozaj oceniť tvoje vystúpenie a poviem aj prečo. Bolo bez akýchkoľvek emócií, bolo faktické, bolo rozumné a jednoducho povedalo to, čo bolo podstatné, o čom je parlamentná diskusia, o čom je diskusia v demokracii.

    Je ľahké hovoriť aj pätnásť minút, ale je oveľa ťažšie sa naučiť načúvať a počuť, čo hovorí ten druhý. Ja chcem povedať, že ak niekto chcel v tejto chvíli z vládnej koalície aspoň trochu načúvať zbavený akýchkoľvek emócií, ale rozumom a slušnosťou, tak musel počuť to, čo som mu povedal a musel to vnímať ako pravdu. Ďakujem pekne.

  • Ďalším s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mojmír Mamojka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, ja som neraz povedal, že rokovací poriadok je dosť diskutabilný, je to veľmi zložitý, možno zbytočne zložitý procedurálny predpis a treba ho vylepšovať. Ja som vždy toto tvrdil.

    Na druhej strane ma ale trošku zarazilo, pán poslanec, že tvrdíš to, čo si neraz predtým nikdy nepovedal a väčšinou si tvrdil, čo sa týka ústavnoprávneho výboru, tak napriek niektorým diskutabilným procedurálnym ustanoveniam rokovacieho poriadku rokuje vysoko profesionálne, rokuje vysoko korektne. Teraz si povedal, že rokuje len politicky, čo je nezmysel s tým, že na to, že prerokúva všetky právne predpisy a všetky návrhy zákonov nemá ani čas, ani energiu prepolitizovávať rokovanie ústavnoprávneho výboru, aj keď to je, samozrejme, aj politická platforma. A ak teraz niekto hovoril vyslovene politicky, musím ti to povedať, tak si to bol ty. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Stanislav Janiš.

  • Zhodneme sa na tom, že novela rokovacieho poriadku je nutná a je nutná nielen pre opozíciu, ale je nutná v tejto časti hlavne pre koalíciu preto, lebo predseda vlády neodpovedá ani na otázky koaličných poslancov. Lebo ak ho dobre počúvate, aj dobre počúvate svojho predsedu vlády, tak hovorí od začiatku volebného obdobia jedno a to isté ako obohratá platňa. A vždy a vždy len k opozícii. Nadáva, posiela do väzenia a tak ďalej.

    V praxi to vyzerá tak, že vy mu položíte otázku, predseda vlády sa otočí k nám, k opozícii, síce do prázdnych lavíc a rozpráva a rozpráva, ale nie na vašu otázku, ale to, čo on v danej situácii potrebuje povedať a väčšinou to je jedno a to isté. Takže, ak chcete, aby na hodine otázok a odpovedal aj vám, tak potom by ste mali zahlasovať za túto novelu rokovacieho poriadku.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi Gyula Bárdos. Nech sa páči.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán kolega Peter Miššík, samozrejme, súhlasím s tým, čo si povedal a ako člen grémia Národnej rady bol by som veľmi rád, keby takýto návrh prišiel z grémia. To znamená, že aj koalícia, aj opozícia by mala byť pri tom riešení. Samozrejme viem, že aj ty si dával, aj my sme dávali, aj pani kolegyňa Sabolová teraz dáva takýto návrh a tento návrh by mal byť korektným návrhom a mal by byť prijatý v Národnej rade aj, samozrejme, s pomocou koalície, nie iba opozície.

    Otázka tu bola položená, že prečo takýto návrh nebol podaný počas minulého volebného obdobia. Preto, milé dámy, vážení páni, lebo to nebolo potrebné. Nikto to nezneužíval. Nikomu ani nenapadlo, že koalícia dá, čo ja viem, 50 otázok takých istých, aby mal vytvorený priestor premiér alebo určitý člen vlády a aby tu mohol hovoriť o tom, že ako si to predstavuje.

    To je jedno, kto je premiérom, kto je v opozícii, v koalícii. Hodina otázok by mala slúžiť na to, že legislatíva, to znamená zákonodarná moc kontroluje výkonnú moc, a to je legitímny prostriedok každého parlamentu.

    A ja by som ešte upriamil pozornosť aj na to, že sa treba pozrieť, ako to funguje inde. Veď tí, ktorí boli v anglickom parlamente, vedia, čo to znamená hodina otázok. Treba sa pozrieť aj do iných štátov a podľa takýchto štandardných metód by sme mali postupovať aj my a ja by som bol veľmi rád, keby sme tento návrh postúpili do druhého čítania a tam bude vytvorený priestor pre každého, aby podal svoj pozmeňujúci návrh alebo zlepšovací návrh a potom by sme mohli prijať takú právnu normu, ktorá bude aj pre koalíciu, aj pre opozíciu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Poprosím všetkých ešte o chvíľu trpezlivosti. Posledným s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Viliam Jasaň. Nechcem posúvať tých, ktorí chcú reagovať s faktickou poznámkou po hlasovaní, lebo už to môže byť neaktuálne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Ja len štyri poznámky na adresu pána kolegu, môjho priateľa Petra Miššíka.

    Po prvé. Myslím si, že ktorýkoľvek poslanec môže dať otázku takú, akú uzná za vhodné. To mi asi dáte všetci za pravdu. Tak neberte nám tú možnosť.

    Po druhé. Ak ste chceli niečo zmeniť, myslím si, že predseda parlamentu vytvoril na to priestor, komisiu, v ktorej ste mohli byť a mohli ste riešiť aj túto otázku.

    Po tretie. Myslím si, že ak sa premiér rozhodne odpovedať na otázku v dlhšom časovom úseku, asi má na to právo a asi vie, prečo to robí.

    A po štvrté. Povedať niečo také, že my vám berieme možnosť klásť otázky, veď to nie je pravda. Nikto z nás vám tú možnosť neberie, len vy ju jednoducho nevyužívate a znova opakujem, keď hovorí predseda vlády, alebo keď zodpovedajú na otázku ministri aj vašim opozičným otázkam, jednoducho v sále nie ste. To tiež o niečom svedčí. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že sa blíži hlasovanie, tak sa pokúsim byť stručný, ale nepočujem vlastné slovo, pán predsedajúci.

  • Prosím vás, kolegyne, kolegovia, zhodli sme sa na tom, že necháme vystúpiť tých, ktorí chcú faktickou poznámkou reagovať. Zachovajme elementárnu slušnosť, aby mohli hovoriť. Nech sa páči.

  • Dajte mu, prosím vás, dve minúty.

  • Ďakujem pekne. Budem zrejme reagovať len na tie veci, ktoré vzišli z radov vládnej koalície. Ďakujem mojim kolegom z opozície, že podporia tento návrh zákona a myslím si, že je veľmi dobrý.

    K pánu podpredsedovi Čížovi. Tak ako som vystúpil nekonfrontačne, a v živote konfrontačne vystupovať nebudem, pretože tu ide o právo, tu ide o demokraciu, tu ide o zásadné otázky fungovania parlamentu, kde musíme mať chladné hlavy, no, tak musím povedať, že pre mňa je podstatný zákon o rokovacom poriadku, ktorý je zákon zákonov v tejto snemovni a nemôže platiť nejaké uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktoré upraví nejakým výsledkom úplne presné znenie paragrafu, ktorý som citoval. To aj ako právnik, aj ako človek budem vždy presadzovať. Ja si ctím zákon a zákony, ktoré sú prijaté plénom, teda parlamentom sú určite silnejšie ako akékoľvek uznesenie ktoréhokoľvek výboru. To nezáleží na tom, či je to ústavnoprávny výbor.

    Viackrát tu zaznelo slovo, no keby ste boli v komisii, tak upravíme. Prosím vás, komisia na čo? Veď my tu máme normálne mechanizmy na to, aby sme prijímali zákony, aby sme mohli novelizovať aj rokovací poriadok. V minulom volebnom období neprešla veľká novela rokovacieho poriadku kvôli tomu, že tesne pred hlasovaním podalo HZDS návrh na zriadenie vyšetrovacích komisií. A 58 pozmeňujúcich návrhov odišlo niekam do neznáma.

    Pán kolega Mamojka, súhlasím. Ústavnoprávny výbor vždy rokuje nepoliticky, snažíme sa byť seriózni a snažíme sa to riešiť na základe práva, platného práva. Ale prepáč mi, hlasovania sú vždy politické. Hlasovania sú vždy politické. A teda aj uznesenie, akékoľvek uznesenie má nie nádych, ale jasnú...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miššík bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A, pani poslankyňa, ja viem, že chcete využiť právo záverečného slova, ale vzhľadom na to, že tu naozaj nie možné udržať pozornosť poslancov, budete mať tak možnosť, prípadne aj pán spravodajca po hlasovaní.

    Teraz vyhlasujem trojminútovú prestávku a prosím všetkých... Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prosím všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania, aby sa dostavili do rokovacej sály. Trojminútová prestávka.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz hlasovať o dvoch prerokovaných bodoch z programu 32. schôdze. Chcem požiadať pána poslanca Horvátha, aby uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Júliusa Brocku, Márie Sabolovej a Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448 o sociálnych službách. Je to tlač 884.

    Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať. Poprosím vás o pozornosť. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Konštatujem, že v rozprave neboli podané žiadne procedurálne návrhy, takže, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 61 za, 6 proti, 64 sa zdržalo.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Teraz požiadam pána poslanca Kahanca, aby v prvom čítaní uviedol hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Tomáša Galbavého a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147 o reklame. Je to tlač 899.

  • Pán predsedajúci, keďže v rozprave nepadli žiadne pozmeňujúce návrhy, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 71 za, 38 oproti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ruch a smiech v sále.

  • Pardon, človeka prekvapí, keď návrhy opozície sú schválené. Takže, pán predseda, nie (ruch a smiech v sále), pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 89 za, 2 proti, 41 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie. Budeme pokračovať, pán poslanec Valocký? Nie.

    Takže budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu poslankyne Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku. Je to tlač 900. Porosím pani navrhovateľku, aby zaujala miesto a pána spravodajcu. Pán poslanec Paška.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu pani poslankyne Sabolovej. Vzhľadom na to, že nie je prostredie, ktoré zodpovedá potrebám, vyhlasujem päťminútovú prestávku a poprosím všetkých, ktorí nemajú záujem sledovať záver rokovania o návrhu pani poslankyne, aby radšej opustili rokovaciu miestnosť. Takže budeme pokračovať o 17.23 hodine.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať. Bola ukončená rozprava o návrhu pani poslankyne Márie Sabolovej. Pýtam sa pani navrhovateľky, či sa chce vyjadriť?

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcem sa v záverečnom slove vyjadriť aj k diskusii, ktorá tu odznela, ale chcem ešte poukázať na niekoľko faktov, ktoré sa týkajú tejto témy rokovacieho poriadku a hodiny otázok. Keď som sa pred časom na hodine otázok a neskôr v interpelácii pýtala pána premiéra Fica, či by nemali ministri vlády odpovedať na otázky poslancov v Národnej rade, nakoľko im to rokovací poriadok ukladá, pán predseda, poprosila by som pokoj v sále. Počkám.

  • Kolegyne, kolegovia, pán poslanec Bačík. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Tak mi pán predseda v interpelácii odpísal, že nie sú povinní odpovedať písomne na otázky, ktoré boli predložené a na ktoré sa bezodkladne neodpovedalo, nakoľko existuje uznesenie ústavnoprávneho výboru, a tým to haslo dvoma vetami.

    Tak som ešte chvíľu čakala, lebo bolo to ešte skôr, ešte prvý rok vládnutia tejto vládnej koalície. A čakala som na to, ako bude vyzerať hodina otázok. Sama som dávala aj premiérovi veľmi korektné otázky, keď boli povodne a keď sa na nás obrátili starostovia bez ohľadu na politickú príslušnosť, ba čo viac, možno asi vaši starostovia vládnej koalície.

    A vtedy pán premiér odpovedal na otázku, musím povedať veľmi korektne, dokonca mi poďakoval za korektnú otázku. Myslela som si, že diskusia bude v tomto parlamente aspoň na hodine otázok, ktorá by mala patriť poväčšine všetkým poslancom, ale, myslím si, že je to priestor, inštitút na opozičný dialóg.

    No neskôr, keďže som človek, ktorý dáva otázky, tak ako hovoril aj môj kolega predrečník Miššík, že dávala som otázky, ale nie také predmítingové reči za minulej vlády, ale veľmi adresné a jasné otázky aj pánu ministrovi Zajacovi. To si určite aj pán predseda parlamentu, ktorý teraz vedie schôdzu, veľmi dobre pamätá, pretože mi išlo o vec. Nešlo mi o to, aby sme sa prezentovali. Aj to môžeme využiť.

    Každý poslanec má právo, pán poslanec Jasaň, využiť túto hodinu otázok, ale nie celkom som presvedčená, že až zneužiť. Ale myslím si, že poslanci ju využívajú, ale ministri a pán predseda vlády odpovede alebo tento čas zneužíva.

    A tu poviem konkrétnu skúsenosť opäť z mojej praxe hodiny otázok, keď som sa veľmi slušne snažila pýtať pána ministra Valentoviča, pani ministerky Tomanovej na závažné problémy slovenského zdravotníctva v sociálnej oblasti. Ale bola som veľmi sklamaná, ak druhá časť – 45-minútovka skončila vystúpením ministra Valentoviča s tým, že mi čítal správu, kontrolnú správu, ktorá bola zo záchranných zdravotných služieb a od slova do slova úplne nesúvisle s otázkou. Vydržal 45 minút.

    Podobne bol inštitút zneužitý ministerkou Tomanovou, keď sme sa pýtali na zákon o sociálnej pomoci a pani ministerka prečítala stanoviská, listy. Proste svoje názory opäť 40, 45 minút a nevyšlo na žiadneho poslanca, a nieto na doplňujúcu otázku.

    Preto sa mi zdá, že koalícia aj opozícia majú právo využiť tento inštitút do krajnosti aj s opakovaním otázok. Ale nepovažujem za dobré a správne, aby sme sa nedopracovali ani k odpovedi.

    Chcem ešte vám, páni kolegovia, ktorí ste určite precestovali už aj v tomto parlamente, aj v minulom mnoho nielen európskych parlamentov, ale aj možno ďalej za hranicami a že ste sa pýtali na to, ako fungujú, alebo poznáte, ako fungujú parlamenty. A mnohí z vás navštívili určite anglický parlament, maďarský parlament, taliansky parlament a mnohé iné, kde tento inštitút je skutočne dialóg opozično-koaličný a je veľmi prínosný, pretože ľudia jednak vidia, ako je zorientovaný minister, vidia, čo zastupujú poslanci, ako ich zastupujú v parlamente. A ten inštitút má presne stanovené pravidlá aj v minutáži. A preto som sa rozhodla tento návrh zákona predložiť.

    Chcem poďakovať obom pánom kolegom, aj pánu Gálovi, aj pánu Miššíkovi, za ich veľmi jednoznačný výstup ako dvoch dobrých právnikov a znalých rokovacieho poriadku, poslancov, ktorí vedia, ako to tu prebiehalo aj v minulom období. A myslím si, že len dotvorili tému, o ktorej tu hovoríme.

    A teraz by som sa ale rada v rámci tej mojej záverečnej témy vyjadrila ešte k diskusii, ktorá tu prebehla v rámci rozpravy a faktických poznámok.

    Pán predseda výboru Mamojka prečítal uznesenie. Ja viem, že to uznesenie je dlhšie ako jedna moja poznámka, ale už samotný fakt, že to uznesenie z roku 1997 nie je celkom najlepšou vizitkou na odpoveď premiéra vlády ani vás, pán predseda výboru, že my po 12 rokoch operujeme uznesením ústavnoprávneho výboru, že nie je potrebné odpovedať na nezodpovedané otázky.

    Treba vylepšovať, hovoríte pán predseda výboru Mamojka, ale výklad ústavnoprávneho výboru ako inštitútu na výklad rokovacieho poriadku považujem za veľmi zlý, pretože my parlament si môžeme, ak je potrebné, rokovací poriadok upraviť tak, aby sme nepotrebovali k rokovaciemu poriadku výklad. A aby sa nestalo ani to, že ústavnoprávny výklad pred časom dá výklad k možnosti predsedu parlamentu vystúpiť kedykoľvek bez ohľadu na to, či je, alebo nie je na to dôvod.

    Za roky, ktoré som v parlamente a myslím si, že aj starší poslanci ako ja sa takýmto spôsobom tento inštitút nezneužíval a, bohužiaľ, videli sme, ako bol zneužitý aj na začiatku tejto schôdze. Neupieram pánu predsedovi vystúpiť kedykoľvek, ale musí to mať aj preňho istý rámec rokovania parlamentu témy, bodov programu. A myslím si, že má na to možnosť otvoriť všeobecnú diskusiu v zmysle rokovacieho poriadku, kde môže hovoriť aj on, aj všetci poslanci o čomkoľvek. Čiže využívajme rokovací poriadok, ale nezneužívajme rokovací poriadok.

    Pán podpredseda Číž hovoril, že ani by nereagoval, lebo sú to také opozičné návrhy a že spochybňovanie výkladu ústavnoprávneho výboru sa mu zdá reakcia na pána poslanca Miššíka ako nie dobrá. Ale ja by som sa spýtala pána podpredsedu Číža, či jemu sa zdá dobré takýmto spôsobom vykladať rokovací poriadok, že je jasne zadefinovaná povinnosť členov vlády alebo opýtaných odpovedať a že oni nám nie sú povinní odpovedať len preto, lebo ústavnoprávny výbor politickou väčšinou rozhodol, že poslanec odpoveď nemusí dostať?

    A ešte snáď veľa a viac poznámok. Pán poslanec Jasaň, pán podpredseda Číž, pán predseda výboru hovoria o komisii v Národnej rade. Áno, ak by bola mala vzniknúť komisia pre rokovací poriadok, ani jeden opozičný klub nebol proti. Ale spojiť komisiu pre ústavu a rokovací poriadok je neadekvátne. A keďže neboli dôvody, alebo neboli ani jasné pravidlá, ako bude táto komisia pracovať, odmietli sme tento postup. Neskoršie sme sa vrátili k rokovaciemu poriadku, ale s tým, že sme dostali od pána poslanca Mečiara jeden veľký materiál – bývalú novelu rokovacieho poriadku. A ja si nemyslím, že rokovací poriadok treba otvárať kvôli vyšetrovacím výborom. Ja si myslím, že rokovací poriadok treba otvoriť preto, aby sme zachovali normálne opozično-kaoličné komunikácie a aby opozícia mala právo dostať relevantnú odpoveď od člena vlády na otázky, ktoré trápia občanov.

    A ešte snáď jedna poznámka. Pán poslanec Minárik, myslím, že vystihol celý problém. Hovoril, že stačí obyčajná slušnosť na to, aby sme nemuseli meniť rokovací poriadok, tak ako to bolo za osem rokov minulej vlády, pretože ústavnoprávny výbor má uznesenie z roku 1997 za bývalej Mečiarovej vlády. Osem rokov sme v parlamente vedeli hovoriť parlare, hovorili sme. Ale myslím si, že toto posledné trojročné obdobie je o monológu z tohto miesta tých, ktorí by práve nám opozičným poslancom mali odpovedať na otázky a problémy, na ktoré sa my nevieme dopátrať nejako ináč, pretože poslanecké prieskumy, riadne odpovede na interpelácie, ktoré by vystihovali problém, sú zahmlievané a poslanecké prieskumy snáď skoro v žiadnom výbore, minimálne môžem povedať v zdravotníckom, neprejdú. Čiže nepotrebovali ste, nepotrebovali sme nič meniť. A preto si myslím, že stačí slušnosť, ale obávam sa, že v tomto parlamente po utorňajšom vystúpení a komunikácii vládnej koalície s opozíciou už len slušnosť nestačí a treba na to pravidlo. A toto pravidlo je presný časový limit, presýpacie hodiny pre členov vlády, pre poslancov, aby sme sa naučili si vážiť čas, tak ako som začala, že čas je veličina, ktorá sa skutočne nás všetkých dotýka a presahuje koalično-opozičné vzťahy. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu pani poslankyne Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Je to tlač 901.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Pozrieť, koho ešte môžem osloviť v tejto sále. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia z každého poslaneckého klubu aspoň nejaká hŕstka. Hovorím z každého klubu. Takže opäť sa vraciam po roku k téme počas roka niekoľkokrát pertraktovanej, možno nie veľkej, možno veľmi malej, ale týkajúcej sa každého občana. Tak ako je pacient, tak ako je lekár, tak ako je každý jeden, každý jeden z nás. A opäť sa odpichnem od myšlienky, ktorú som povedala, že toto je aj téma, lebo ide aj o čas, aj pacienta, aj zdravotníckeho pracovníka, ktorá by sa mala vymykať koalično-opozičným vzťahom, a nieto ešte napätiu.

    Už rok sa snažím, aby pacienti a lekári neboli o tento čas zbytočne oberaní v podobe nezmyselného predpisu povinných, zdôrazním, povinných výmenných lístkov, pretože sa mi veľakrát podstiera to, že chcem zrušiť výmenné lístky. Nepopieram ich funkciu ako takú, len spochybňujem povinnosť ich vystavovania, ktorá na základe skúseností z minulého roka oberá zvlášť pacientov o čas a prostriedky, pretože mnohokrát cestujú a robí ich nesvojprávnymi, pričom predlžuje proces začiatku špecializovanej liečby pre pacienta.

    Ministerstvo prisľúbilo, že v novom roku prinesie v tejto otázke viac jasností v podobe, ktorú som navrhovala minulý rok už dvakrát. Preto som predložila opätovnú novelu, ktorá navrhuje určiť spôsob povinnosti vypisovať výmenný lístok všeobecným lekárom pre špecialistu, ktorý určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

    Predpis zavedie špecifikáciu poskytovateľov, lekárov špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ktorí budú poskytovať zdravotnú starostlivosť aj bez výmenného lístka.

    Pán minister Raši mal do konca minulého roku rozhodnúť, či pacient naďalej bude potrebovať na vyšetrenie výmenný lístok. Bol presvedčený, že lístky boli zavedené preto, aby pacienti nechodili na vyšetrenie k špecialistom poza chrbát svojho praktického lekára. A citujem, „chceme, aby bol praktický lekár v budúcnosti rodinný lekár, ktorý vie o nás všetko, keď sa pacient k nemu vráti, nepríde s hŕbkou vyšetrení, ale nebude vedieť, aké lieky berie“.

    Áno, môžem súhlasiť s pánom ministrom, ale chcem povedať, že ministerstvo už aj zanalyzovalo situáciu. Vieme dobre z médií, zo skúseností a z mojich teda konaní, že neklesol počet pacientov ani v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, dokonca možno stúpol u všeobecných lekárov práve preto, že si chodia po povinný výmenný lístok aj tí, ktorí by tú povinnosť nemuseli mať. Nerieši sa problematika, aby všeobecný lekár sa stal integrujúcim prvkom liečby. Bohužiaľ, bohužiaľ povinnosť sa minula účinku a obrala všeobecných lekárov ešte aj o ten čas, kedy boli úplne jasne špecifikované diagnózy, kde by ten pacient mohol ísť k špecialistovi.

    Už po roku by som očakávala, že ministerstvo príde s týmto návrhom a ani v poslednom alebo ostatnom výbore zdravotníckom s takýmto návrhom neprišiel ani jeden koaličný poslanec, kde by ministerstvo aj vedľajšou novelou predložilo do parlamentu návrh, kde by bolo vo vyhláške, vo všeobecne záväznom právnom predpise určené, ktoré špecializácie podliehajú potrebe výmenných lístkov. Napríklad, ako má vyzerať výmenný lístok? Čo má mať uvedené, čo sa s ním bude robiť v zdravotnej karte, lebo sa zapĺňa dokumentácia lístočkami? Či zdravotné poisťovne sú povinné kontrolovať tieto výmenné lístky v kartách? Čo má pacient doniesť späť všeobecnému lekárovi a mnoho, mnoho ďalších otázok, lebo toto všetko je nadbytočná administratíva, ktorá nič nerieši.

    Časť lekárov pritom tvrdí, že výmenné lístky pre nich znamenajú aj zbytočnú administratívnu záťaž. S ich súčasnou podobou nesúhlasí ani Asociácia súkromných lekárov. Problém je v tom, že súčasná podoba neurčila podmienky hry, kedy lístok treba a kedy nie. Keď pacient má ísť na očné kvôli okuliarom, lístok nepotrebuje, hovorí predstaviteľ asociácie. Ale tým, že mu komplikujeme život, ako keby sme mu bránili k prístupu k zdravotnej starostlivosti.

    Sama som povedala a vy dobre viete, že ten počet pacientov neklesol ani u jedných, ani u druhých a že nič to nerieši, lebo pacient potrebuje svojho poradcu na to, aby sa dobre rozhodol. Ním by mal byť všeobecný lekár. S tým plne súhlasím, lebo ani špecialista nie je rád, ak tam príde pacient, ktorý k nemu nepatrí či už územne, alebo základnou diagnózou, ale toto povinnosť výmenných lístkov nerieši.

    Zavedenie odporúčacích lístkov kritizujú a kritizovali aj zdravotné poisťovne, lebo ich súčasnú podobu nevnímajú ako prínosnú. Opäť hovoria o tom počty návštev a vôbec čo s tými výmennými lístkami máme urobiť.

    Z rozpravy za minulé obdobie, keď sme tu počas roka niekoľkokrát diskutovali, sa ukázalo aj u koaličných, aj u opozičných poslancov, že systém je takto zle nastavený, lebo preťažuje všeobecného lekára. Tým nehovorím, lebo kolega Zelník, ak ma počúva, alebo niektorí iní, môže povedať, že má kapitáciu, mal by robiť. Áno, samozrejme, ale nie robiť nadbytočnú administratívu. Treba mu rozšíriť kompetenciu, dať mu oveľa viac možností, aby pacienta liečil. Systém takto zle nastavený šikanuje pacienta pri jasne zdravotných ťažkostiach a vlastne len zahlcuje počtami. Odradí pacienta mnohokrát, ktorý potrebuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť od liečby, pretože nechce o svojich zdravotných ťažkostiach hovoriť a všetko sa nedá vyriešiť cez akútne ochorenia, aj keď sa to v praxi mnohokrát zahmlieva tým, že pacient, ktorý príde k lekárovi a ten ho nemá svedomie odmietnuť, ho zahrnie do akútnej zdravotnej starostlivosti.

    Teda šikanovanie pacienta, ale aj lekára pokračuje. Možno ešte na dôvažok vždy prídu nejaké maily, ktoré som tu ešte nepoužila a prídu nové a dovolím si prečítať jeden list a jeden krátky mailík.

    „Som proti výmenným lístkom, ktoré veľmi obťažujú najmä starších ľudí, ktorí nebývajú v meste, v ktorom majú odborného lekára. Zvážte, či pacient, ktorý je evidovaný desať rokov na internom alebo na kožnom, urologickom a podobne, musí každý problém riešiť najprv u obvodného lekára, ktorý je vzdialený aj 20, 30 km od odborného lekára. Starý systém bol oveľa lepší, nezaťažoval obvodného lekára a vždy sme kópiu z vyšetrenia predložili obvodnému lekárovi, lebo nám predpisoval lieky. Takto bolo dostatočne zabezpečené, že vedel o každom ošetrení pacienta odborným lekárom.“ Myslím jeden veľmi, veľmi rozumný názor.

    A tu v skratke, lebo nechcem čítať celý list, je od staršej pani, ktorá píše, že ju začala bolieť pravá päta, a tak musela v pondelok vyhľadať lekára. „Nakoľko neviem, kedy má ordinačné hodiny, lebo jeho služby potrebujem len málo, alebo nepotrebujem, informovala som sa, kedy ordinuje. Pracovníčka pri telefóne mi povedala, že pani doktorka je na dovolenke a zastupuje ju iný lekár. Prišla som do ambulancie, ostala som tam sedieť, pýtala som si výmenný lístok, buď bohu chvála, konečne mi ho vypísali, hoci nemuseli, lebo pani doktorka zastupovala. Potom som išla peši,“ a to je Bratislavčanka, „z Ľanovej ulice na ortopédiu do Ružinovskej polikliniky. Sestrička mi povedala, že ma objedná na dvadsiateho a ešte nejaké drobné marca. Povedala som jej, že zaplatím aj 300 korún za prednostné vyšetrenie. Pán ortopéd sa ma spýtal, prečo som taká bledá, už som mlela z posledného a keby mi do autobusu a z autobusu nepomohli dvaja mladí, neviem, ako by som prišla. Žiadna sanitka ani limuzína, ktorou sa vozíte vy, mi neboli k dispozícii. Nakoľko je ešte čas, aby ste tento návrh stiahli, alebo aby ste siahli toto používanie výmenných lístok, som vám opísala moju skúsenosť. Je to tu ešte expresívne vyjadrené, že či ste sa už načisto pomiatli a kto vymyslel takýto systém, lebo nás starých to zaťažuje. Pani poslankyňa, môžete tento list použiť pri prerokovaní v Národnej rade.“

    A na záver chcem povedať, že ročná prax znovu zavedenia povinnosti výmenných lístkov sa minula účinku. Nemáme vyriešený problém ani rodinného lekára, nemáme vyriešený problém ani platby, kapitácie kombinovanej, nemáme vyriešený ani problém možno zlepšenie revíznej služby. Zavedená povinnosť v dnes platnom zákone je zbytočná, pretože výmenné lístky boli, sú potrebné, ale nie povinné výmenné lístky. A preto navrhujem, aby sme túto povinnosť zrušili. Ak nie sme schopní už ju zrušiť v parlamente tým, že zrušíme paragraf, preto dávam ústretový návrh, ktorý rieši problém, aj ministrovi zdravotníctva, aby vydal všeobecne záväzný právny predpis, ktorým určí kedy, čo, ako, kde a ten by mohol byť jednou dobrou normou aj pre skvalitnenie zdravotnej starostlivosti občanov Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Markovič je spravodajcom k uvedenému poslaneckému návrhu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 901).

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uverejnené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Predložený návrh nemá dopad na verejné financie, štátny rozpočet, životné prostredie a podnikateľské prostredie. Návrh zákona nepredpokladá dopad na zamestnanosť.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 907 z 15. januára 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbor prerokoval do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

  • Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Pán poslanec Novotný. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani navrhovateľka, vážený pán spravodajca, dovoľte, aby som vystúpil k tejto už opakovane predkladanej novele z dielne pani poslankyne Sabolovej – novele zákona o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Až som zauvažoval, či by som mal znovu vystúpiť a povedať moje myslím, že už chronicky známe podporné stanovisko pre túto opakovane predkladanú novelu, ale myslím si, že vážnosť tejto krátke úpravy, ktorú navrhuje pani poslankyňa, je ľuďmi vnímaná a je naozaj pre ľudí dôležitá.

    Musím povedať, že naša dvojica – pani poslankyňa a ja je už vnímaná v súvislosti s výmennými lístkami v širokej odbornej aj laickej verejnosti. Dostal som dokonca už aj taký list, kde sme boli popísaní ako dvojica v tejto veci, lebo pani poslankyňa predkladá a ja stále vystupujem a naozaj myslím si, že je to trošku nepochopenie zo strany vládnej koalície a predovšetkým ministra zdravotníctva, že sa musíme dožadovať niečoho takého prirodzeného, ako je zrušenie odporúčacích výmenných lístkov. Prax totižto ukázala, že neviedli k cieľu, ktorý si vláda a ministerstvo zdravotníctva vytýčilo.

    Začal by som asi tak, aby som neopakoval chronicky známe frázy, že strana SMER v časoch, keď ešte bola v opozícii, veľmi vehementne kritizovala zavedenie 20-korunových poplatkov pri návšteve všeobecného lekára. Z dvadsaťkorunáčok sa stala veľká politická téma na Slovensku, rezonovala vo verejnosti a vláda hneď, ako sa ujala vedenia, v rozhodujúcej miere sa teda ujala vedenia strana SMER, zrušila vyberanie týchto poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nariadením vlády. Kto pozná volebný program strany SMER v časti zdravotníctva, vie, že strana SMER mala predstavu a asi aj stále má predstavu, aby akýmsi hlavným organizátorom zdravotnej starostlivosti bol všeobecný lekár, lekár prvého kontaktu, teda primárnej ambulantnej sféry.

    Tá predstava gate keepera, teda niekoho, ktorý by mal rozhodnúť o ďalšom pohybe pacienta v systéme, nie je ani nová, ani vo svete nezaužívaná, je pomerne typická pre anglosaské krajiny, ale aj napríklad pre Škandináviu, kde je takýmto spôsobom organizovaný systém. Treba vedieť, že na Slovensku sa systém od tých 60. rokov, 70. rokov organizoval trochu ináč. Predovšetkým na Slovensku máme veľmi veľa lôžkových zdravotníckych zariadení, to znamená, že ťažko nájdete okres, v ktorom nie je akýsi typ lôžkového zdravotníckeho zariadenia, väčšinou jednotková alebo dvojková nemocnica, aby som sa vyjadril po starom, a ten druhý trend, ktorý bol citeľný od 60., 70. rokov bola špecializácia v slovenskom zdravotníctve.

    My máme množstvo kvalitných špecialistov a títo špecialisti si otvárajú svoje špecializované ambulancie a máme veľmi kvalitnú špecializovanú ambulantnú sféru. Paradoxne primárna ambulantná sféra mešká za špecializovanou ambulantnou sférou, čo sa týka svojej kvality. Nemyslím to tým, že by tam boli horší lekári, myslím to tým, že špecializovaná ambulantná sféra sa stala takou samozrejmosťou pre pacientov v tejto krajine, že do určitej miery idú priamo k špecialistovi bez toho, aby navštívili lekára primárneho kontaktu.

    Na druhej strane, žiaľ, keďže sa trošku pozabudlo na týchto všeobecných lekárov, sú v situácii, ktorú tu teraz nechcem začať rozoberať, ale mnohokrát sú v situácii naozaj, že vypisujú tri papieriky – recept, péenku a výmenný lístok. Péenku a výmenný lístok.

    To znamená, že všeobecný lekár sa dostal do situácie, ktorá určite nevyhovuje ani jemu, určite nevyhovuje ani pacientovi. Samozrejme nechcem tým kritizovať takých všeobecných lekárov pre deti a dorast alebo pre dospelých, ktorí svoju prácu a profesiu vykonávajú veľmi kvalitne.

    Druhý problém, ktorý máme na úrovni primárnej ambulantnej sféry, je skutočnosť, že máme málo týchto lekárov a títo lekári starnú. Sú to veľké výzvy, ktoré stoja pred ďalším vzdelávaním v zdravotníctve. Veľké výzvy, ktoré stoja pred akoukoľvek vládou, ktorá to myslí v zdravotníctve vážne, aby dokázala odborníkov, ktorí sa radšej špecializujú, primäť k tomu, aby sa venovali všeobecnému lekárstvu, primäť k tomu, aby sa venovali či už otvoreniu všeobecnej ambulancie pre dospelých, alebo všeobecnej ambulancie pre deti a dorast. Toto je reálna situácia, v akej je ambulantná sféra dneska na Slovensku. No a do toho prišli výmenné lístky.

    Cieľom výmenných lístkov bolo, aby praktický lekár mal prehľad o pohybe pacienta. Aby praktický lekár vedel, kde jeho pacient ide, aby praktický lekár rozhodol o tom, kde pacient pôjde. Treba povedať, že takéto celoplošné zavedenie výmenných lístkov tento efekt nielenže nedosiahlo, ale k tomuto efektu sa ani nepriblížilo. Prečo? Preto, lebo pacienti vnímajú zavedenie týchto výmenných lístkov právom ako šikanovanie. Pretože, ak potrebujete ísť k očnému lekárovi, alebo potrebujete ísť k ortopédovi, ktorému chodíte dlhé roky, lebo máte problém s kolenom, je pre vás úplne nepochopiteľné, prečo musíte ísť svojmu všeobecnému lekárovi po lístok. Pacienti toto vnímajú do určitej miery aj ako sťaženie prístupu k zdravotnej starostlivosti, pretože naozaj sa vám môže stať, že toho lekára často nepotrebujete a potrebujete ísť na nejaké špecializované vyšetrenia, ale keď vojdete v chrípkovej epidémii do čakárne všeobecného lekára, tak vás prejde chuť tam čakať hodinu, dve, tri, štyri na lístok.

    Ďalšia skutočnosť je tá, že aj všeobecní lekári poväčšine, samozrejme, nedá sa to paušalizovať, vnímajú tieto výmenné lístky ako nepotrebný a zbytočne ich zaťažujúci prvok. Prečo? Keď to myslia naozaj vážne s tým pacientom, tak sa musia popýtať, na aké vyšetrenie potrebuje ísť, prečo tam ide, čo je cieľom tohto vyšetrenia, prečo si myslí, že má ísť na ortopédiu alebo na očné a potom mu vypíše výmenný lístok.

    Keďže máte ambulanciu čakáreň, lebo máme málo všeobecných lekárov, ako som už povedal, preplnenú pacientmi, ktorí vás potrebujú pre akútnu situáciu, akútny stav, väčšinou na takýto typ rozhovoru s pacientom všeobecný lekár čas nemá. Takže mu dá do určitej miery vopred pripravený napísaný výmenný lístok, respektíve to zaňho vybaví jeho sestrička. V tejto chvíli sa ale zmysel toho, aby rozhodol o posune pacienta smerom k špecialistovi stráca. Už to nemá žiaden zmysel, už to má len taký zmysel, že sestrička vydá o jedno tlačivo alebo pán doktor vydá o jedno tlačivo viacej.

    Tu nikto nechce spochybniť, minule sme o tom polemizovali, to, čo hovoril aj Štefan Zelník pri minulom prerokovaní tejto novely, že všeobecný lekár niekedy potrebuje poslať, dosť často poslať k odborníkovi pacienta, pretože jeho zdravotný stav si to vyžaduje. Tu nikto nechce zrušiť výmenný lístok ako spôsob komunikácie medzi lekármi. Ja tiež ambulujem, aj keď som špecialista, a keď si to stav vyžaduje, že pacient potrebuje cievne, interné vyšetrenie, neurologické, keďže som chirurgický odbor, vyšetrenie ortopedické vyšetrenie. Prvé, čo urobím, vypíšem lístok, kde popíšem príznaky pacienta a žiadam odborníka, aby mi dal odpoveď na otázku, je to jeho, nie je to jeho, aké ďalšie vyšetrenie by sme potrebovali. Táto komunikácia musí byť medzi lekármi a ona aj bude. Tu ide o to, aby sme nepaušalizovali každú návštevu špecialistu predchádzajúcou návštevou všeobecného lekára, ktorý mu má dať lístok, ktorý je v 70, 80 % prípadov úplne, úplne zbytočný

    Ďalší veľmi dôležitý moment je, že ak už má byť všeobecný lekár zberačom informácií o celkom zdravotnom stave pacienta, mala by existovať nejaká povinnosť, ktorú dáme pacientovi a tu sa dostávame už na veľký tenký ľad, aby výsledok vyšetrenia, na ktoré ho poslal všeobecný lekár, priniesol naspäť. Ale takáto povinnosť neexistuje.

    Čiže je možné, že vy potrebujete ísť k očnému lekárovi, tak si vystojíte rad na lístok, dostanete výmenný lístok, navštívite očného lekára a najbližšie prídete k vášmu všeobecnému lekárovi o rok, keď máte chrípku. A vtedy on síce má v zázname napísané, že vás poslal na očné a spýta sa, ako to dopadlo na tom očnom a vy sa na to už nebudete pamätať. Stráca sa zmysel toho, aby niekto komplexne zbieral informácie o pacientovi.

    Myslím si, že tento komplexný zber informácií budeme mať zabezpečený len vtedy, tá zdravotná dokumentácia u všeobecného lekára bude kompletná len vtedy, keď bude existovaťeHealth a keď tieto informácie si bude vedieť všeobecný lekár komplexne vybrať o svojom pacientovi, ktorého má kapitovaného.

    Takže, vážené dámy a vážení páni, treba sa pozrieť aj na ekonomickú časť celého tohto návrhu. Samozrejme, ministerstvo zdravotníctva opakovane tvrdí, že zavedenie výmenných lístkov nezvýšilo zaťaženosť ambulancií všeobecných lekárov. Ja o tom presvedčený nie som. Lebo každý všeobecný lekár vám povie, že ho to zaťažuje a že chodí omnoho viacej pacientov práve z dôvodu, že potrebuje výmenný lístok.

    Tu by som sa možno znovu vrátil k tomu opatreniu, teda k poplatkom za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Po zavedení poplatkov za služby súvisiace sa robil veľký reprezentatívny prieskum, či naozaj pacienti pociťujú zavedenie týchto poplatkov ako sťaženie prístupu k lekárovi. Nikto to takto nevnímal. Ale návštevy všeobecnej ambulancie poklesli o 10 % napriek tomu, že pacienti mali pocit, že chodia k lekárovi rovnako. To znamená, prestali chodiť tí, ktorí sa chodia vyrozprávať do ambulancie všeobecného lekára. Zavedenie výmenných lístkov ale otvorí nový rozmer. Otvorí rozmer, v ktorom zbytočne posielame pacienta k všeobecnému lekárovi len po lístok. A viete, je to tak, že môžeme povedať, že, samozrejme, všeobecný lekár má kapitačnú platbu. Čiže keď ho navštívi desaťkrát pacient do mesiaca alebo raz do mesiaca, alebo ani raz do mesiaca, stojí to zdravotnú poisťovňu rovnaký objem peňazí. Ale nie je to celkom pravda. Pretože, žiaľ, štatistika hovorí, že návšteva lekára na Slovensku sa končí v 99 % predpisom lieku.

    To znamená, že do určitej miery indukujeme preskripciu, ktorú by možno ten pacient ani nepotreboval, ale len čo sa k všeobecnému lekárovi dostane, tak využije túto možnosť. Veď predsa je to logické, keď už som si vystál taký dlhý rad, tak už sa chcem s pánom doktorom aj porozprávať, prípadne si predpísať nejaký liek.

    To znamená, dámy a páni, toto opatrenie sa v praxi ukázalo ako neúčinné a zbytočne zaťažujúce. Trošku nerozumiem tomu, ako sa k tejto situácii postaví ministerstvo zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva stále tvrdí, že upraví používanie a vypisovanie výmenných odporúčacích lístkov. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že to analyzuje, ministerstvo zdravotníctva už, už tvrdí, že pripravuje novelu a potom znovu, ako keby sa dostalo na začiatok tejto cesty a povie, že nič sa meniť nebude.

    Dámy a páni, máme teraz elegantnú možnosť, vzniká tu taká pekná súhra a pochopenie medzi koalíciou a opozíciou v boji proti zneužívaniu alkoholických nápojov a v boji proti reklame alkoholických nápojov. Verím, že tento pekný súzvuk medzi koalíciou a opozíciou bude aj budúci týždeň vo štvrtok, keď budeme schvaľovať zákon o ochrane nefajčiarov. Verím, že takisto sa budeme vedieť napriek celým politickým spektrom dohodnúť, a preto verím, že aj na takejto v podstate maličkosti, ktorá ale strpčuje život pacientom a strpčuje život všeobecným lekárom, akou je zrušenie výmenných lístkov, sa budeme naprieč celým politickým spektrom vedieť dohodnúť. Máme tu poslaneckú novelu, ktorú ja, samozrejme, podporím do druhého čítania a verím, že nás bude v tejto snemovni väčšina. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec bol jediný. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie v rozprave sa hlásia pán poslanec Peter Miššík, pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Peter Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Napriek tomu, že to je už, ja neviem koľkýkrát, Viliam, že si vystúpil k tejto téme, ale fantasticky. Ja to musím povedať, konečne aj trošku kratšie, že som tomu rozumel, ale musím povedať, že výmenné lístky sú považované medzi ľuďmi, kde naozaj chodíme, aj keď nás ľudia obviňujú, že nechodíme medzi ľudí, no chodíme. A prepitujem, považujú to za buzeráciu. Škaredé slovo, ale asi sa hodí. Okrem toho chcem povedať, že akékoľvek pokusy o to, ktoré tu boli predtým zo strany predkladateľky, napríklad na to, že skúsme urobiť nejaký ústupok, alebo pán minister vystúpil a povedal, no urobíme ústupok, urobíme nejaké opatrenie, urobíme vyhlášku, v ktorej to bude upravené tak, že aspoň u tých psychiatrov, o ktorých sme strašne veľa rozprávali aj pred polrokom a pred rokom a ešte sme hovorili o kožnom oddelení, ktoré bolo také celkom akože nepríjemná záležitosť, tak všetci súhlasili. A nič sa nedeje. Deje sa niečo? No nedeje sa nič, lebo opozícia niečo povie, niečo tu predloží, tu si pokecáme, nie je tu žiaden novinár, nikto o tom nevie, je to celkom fajn. Dobre sme sa porozprávali a dovidenia v pekle, priatelia.

  • Až na tú buzeráciu celkom fajn. Teraz by som poprosil pána poslanca Jozefa Haleckého. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som sa tiež pridal k podstate a k väčšine konštatovaní predsedu výboru. Chcem len zdôrazniť, že tie výmenné lístky skutočne sú problémom a je potrebné to riešiť a je to potrebné to rozriešiť, pretože obec jednak pacientska, ale aj lekárska volá za riešenie tohto problému. Na jednej strane celoplošné zrušenie výmenných lístkov, myslím si, že nebolo by ich správne a dobré.

    Po druhé, ponechať povinnosť výmenných lístkov tiež je otázna. Možno, že by stačila dobrovoľnosť týchto lístkov v tých prípadoch, keď je to účelné a žiaduce. To znamená tam, kde sú lekári preťažení, kde je potrebná, aby bola určitá regulácia prístupu pacientov k odborným lekárom, tam by som to ponechal. V prípadoch akútnych – psychiatria, kožné, pohlavné choroby, očné a tak ďalej, v tých známych odboroch, myslím, že tam nie sú potrebné tieto lístky. Pacient by mal mať možnosť ísť priamo.

    A čo je podstatné, myslím, že predsa len by túto otázku malo riešiť ministerstvo zdravotníctva, pretože je to dosť významný zásah do regulácie v činnosti v zdravotníctve medzi lekármi, lekármi a pacientmi a hlavne vyčleniť, ku ktorým lekárom by mal byť výmenný lístok, si to predsa len vyžaduje trošku analýzy, ale hlavne zodpovednosti, lebo kto také zákonné opatrenie prijme, musí niesť aj zodpovednosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne kolegom, ktorí v túto pokročilú večernú hodinu na mňa zareagovali. Naozaj pán kolega Miššík, pacienti to väčšinou vnímajú ako šikanovanie a zbytočné šikanovanie, čo som aj povedal vo svojom vystúpení, preto by sme im mali nejakým spôsobom vyjsť v ústrety. Podobne za šikanovanie to vnímajú alebo chápu aj všeobecní lekári, pretože ak potrebujete mať trochu pokoja v ambulancii, musíte mať taký pocit, že sa môžete pacientovi venovať. Veľkým problémom našich ambulancií a možno aj jedným z najväčších problémov nášho zdravotníctva je skutočnosť, že cez ambulanciu prejde také obrovské množstvo pacientov, že lekár nemá pokoj na rozhovor s pacientom, nemá pokoj na vyšetrenie pacienta, je stále pod tlakom. Tým, že sme mu zaviedli ešte povinnosť vypisovať nezmyselné výmenné lístky na vyšetrenia, kde aj tak pacient vie, že má ísť. Naozaj ten pokoj z ambulancie do čakárne nedonesieme. Ani pre pacienta nemôže by príjemné, keď príde do čakárne a vie, že je 27. alebo 42. v poradí, určite by mu bolo príjemnejšie, keby pred ním čakali dvaja pacienti.

    Čo sa týka vystúpenia pán predsedu výboru Haleckého, veľmi pekne ti ďakujem za to, čo si povedal. Áno, naozaj hľadajme riešenie, ak nechceme urobiť celoplošné zrušenie, tak urobme aspoň zrušenie tam, kde je to najkrikľavejšie a najmenej potrebné, ale ak sa ministerstvo zdravotníctva k tomu nemá, budeme to musieť urobiť my v Národnej rade poslaneckou iniciatívou, tak ako to urobila pani poslankyňa, alebo sa to snaží urobiť pani poslankyňa.

    A k výmenným lístkom ešte jednu poznámku. Úplne vtipne vyzerá toto opatrenie, keď už vyšetríte v špecializovanej ambulancii pacienta a potom mu poviete, že keď bude mať cestu okolo všeobecného lekára, nech vám dodatočne donesie lístok...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Novotný bol jediný prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať, pani navrhovateľka, áno, chce zaujať stanovisko. Takže máte právo záverečného slova. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za možnosť vystúpiť. Niekoľko zarážok. Len chcem povedať pánu kolegovi, predsedovi výboru pánu doktorovi Haleckému, presvedčte poslancov HZDS, nech zahlasujú za túto novelu, nech to ide do druhého čítania, pretože to, čo ste hovorili, presne rieši táto novela. Aby sme zákonom určili, že všeobecne právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, bude tá norma, podľa ktorej odborníci určia čo áno a čo nie. Čiže toto je už najústretovejší krok, aký môžeme v tom urobiť, že nerušíme, ale určíme presne, kto bude mať povinnosť a kto tú povinnosť nebude mať. Čiže najlepší spôsob, ako túto novelu posunúť do druhého čítania a schváliť, je toto riešenie, ktoré tu predkladáme a vy ho odobrujete a ste lekár. Myslím si, že tomu najlepšie rozumiete.

    Ministerstvo zdravotníctva síce deklaruje, že chce, aby lekári primárneho kontaktu boli manažéri pacientov. Ale za dva a pol roka tejto vlády a sľubov programového vyhlásenia vlády som v žiadnom zákone ešte nenašla návrh, ktorým by posilnili týchto lekárov primárneho kontaktu aj v kompetenciách, ale aj v tom, aby ich bolo dostatok, aby boli kvalitní, aby boli vzdelávateľní, aby mali možnosť vzdelávať sa a aby skutočne mali aj motiváciu. Ak manažujem pacienta, aj mám za to viac, a preto treba spojiť možno kapitáciu s výkonovou zložkou.

    A ešte na záver taká procedurálna záležitosť. Vo výbore pre zdravotníctvo sme prerokovali zákon o rozsahu, pretože prísľub, verejný prísľub aj pána ministra, aj koaličných poslancov, že už to príde po roku a už sa to niekde dá, som sa pokúsila v zákone o rozsahu navrhnúť pozmeňujúcim návrhom nepriamu novelu zákona tento môj pozmeňujúci návrh. V jednom zrušiť povinnosť výmenných lístkov, v druhom určiť právny predpis na to, aby sme tú špecifikáciu určili. Keďže návrh bol nad rámec a kolegovia nesúhlasili, pán minister nesúhlasil tiež s tým, že môžeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý ide nad rámec zákona. A preto sa pýtam, či očakávam ku koncu schôdze, keď budeme prerokovávať v druhom čítaní zákon o rozsahu, že uvidíme, veľká otázka, ktorý z koaličných poslancov vystúpi. Ten prísľub bol, že navrhne riešenie tohto problému v pléne. A tam sa budem pýtať. Tam už to nie je nad rámec tohto zákona?

    Čiže, páni kolegovia, stop šikanovaniu, listy, ktoré išli na ministerstvo v niekoľkých stovkách od občanov, od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, osobné naše návštevy, vaše návštevy, vaše skúsenosti, všetkých, myslím si, že koaličných aj opozičných, nech skutočne ten čas, ktorý ušetríme aj pacientom, aj poskytovateľom, nech slúži pre ich lepšie zdravie a pre ich spokojnosť s našou prácou. A preto vás chcem požiadať, nie poprosiť, požiadať, aby ste mali odvahu posunúť dobrú vec do druhého čítania a vecne diskutovať o problémoch ľudí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ešte o slovo požiadal v záverečnom slove pán spravodajca, pán poslanec Markovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte aj mne veľmi krátko len v niekoľkých poznámkach sa vyjadriť aj k meritu predkladanej novely a podporiť ju tak ako v predchádzajúcich prípadoch aj dnes. No, nedá mi to preto, lebo sme už dlhodobo aj zo strany ministerstva zdravotníctva nielen cez médiá, ale aj vo výbore, aj pri iných stretnutiach ubezpečovaní, že ministerstvo pristúpi k istému prehodnoteniu práve odporúčacích lístkov. Len už toto obdobie prehodnocovania trvá akosi dlho a to šikanovanie, ktoré všetci vnímame a z reakcií občanov pacientov veľmi intenzívne stále pretrváva. Preto by sme mali prikročiť my tu v parlamente k ráznemu kroku a dať odpoveď na to, že takáto prax nie je dobrá.

    Zavedenie lístkov sa ukázalo ako zbytočné administratívne v tejto forme opatrenie, pretože nesplnilo niekoľko tých hlavných úloh, ktoré malo. Na jednej strane súhlasím a nie je možné, aby tá komunikácia medzi aj všeobecným, aj odborným lekárom nejakým spôsobom vymizla, len dajme si odpoveď, či zavedením povinných odporúčacích lístkov táto komunikácia prebieha tak, ako by mala.

    Vieme, že odpoveď je taká, že nepredbieha a že informácie odborný či spätne všeobecný lekár o vyšetrení nemá, a keďže takáto povinnosť neexistuje, tak ani táto forma odporúčacích lístkov tento problém nerieši.

    Čo sa však stalo, je to, že návšteva u špecialistu sa skomplikovala. Už mnohokrát tu skloňovaná návšteva u očného lekára, ku ktorému veľa ľudí chodí a vie, že k nemu má ísť, potom v takých citlivých otázkach, ako tu zaznelo v prípade, povedzme, dermatovenerológie alebo pri takých problematických odboroch, ako je napríklad psychiatria, kde práve odporúčací lístok môže byť práve ten moment, ktorý zabráni vôbec človeku, ktorý má takéto problémy, navštíviť odborné vyšetrenie, pretože si musí ísť do ambulancie všeobecného lekára vypýtať odporúčací lístok preto, aby mohol psychiatrické vyšetrenie absolvovať.

    Naozaj s týmto by sme najmä v súčasnom stave, keď štatistiky hovoria o alarmujúcich číslach, by sme nemali hazardovať, a preto aj naše hlasovanie – odpoveď na túto otázku môže byť práve signálom pre takýchto ľudí, aby sme im zjednodušili prístup k takým citlivým vyšetreniam, ako je napríklad psychiatrické.

    Ďalší argument ministerstva, ktorý sa ukázal ako neopodstatnený, je argument poklesu nákladov, alebo ak chcete výdavkov vydávaných na zdravotnú starostlivosť, ktorý je podľa poisťovní, ja som o tom hovoril pri minulom prerokovávaní širšie. Samotné poisťovne hovoria, že návštevy u špecialistov nepoklesli napriek tomu, že sú tu povinne zavedené odporúčacie lístky a že teda nedošlo ani k žiadnemu šetreniu zbytočných nákladov, ktorým tiež ministerstvo zavedenie týchto lístkov obhajovalo.

    Preto si myslím, že už by sme nemali dlhšie prehodnocovať a mali by sme dať šancu zmeniť tento stav, a preto vás prosím aj ja osobne, určite tento návrh zákona podporím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A teraz budú nasledovať návrhy z dielne pána poslanca Miššíka. Ide o tri návrhy zákonov. Ako k prvému pristúpime k

    návrhu pána poslanca Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona má parlamentnú tlač č. 902 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 912.

    Dávam teraz slovo navrhovateľovi, poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, ctené auditórium, prázdne balkóny, asi budem hovoriť na tému, ktorá je na výsosť aktuálna, ktorá podľa môjho názoru by mala hýbať aj verejnou mienkou, malo by to zaujímať občanov, malo by to zaujímať predsedov vyšších územných celkov, nakoniec niektorí píšu aj blogy, aj k tomu sa vyjadrím. A malo by to zaujímať aj nás poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ak dovolíte, nechcel som zoširoka, ale začnem zoširoka. Okrem toho, že som podpredsedom ústavnoprávneho výboru, robím aj v jednom výbore, ktorý je veľmi zaujímavý. Má taký zvláštny názov, trošku dlhší, ja to skrátim, pre nezlučiteľnosť funkcií. A o tomto tu budem hovoriť teraz chvíľočku.

    Ale začnem inak. Ústava hovorí, akým sme štátom. Hovorí, že sme demokratickým štátom, pluralitným štátom. Znamená to, že máme politický systém, kde parlamentná demokracia, z ktorej predstavitelia parlamentu vychádzajú z priamych volieb, demokratických volieb, čo nikto doteraz za existencie Slovenskej republiky nespochybnil.

    Máme v parlamente ale systém pomerného zastúpenia politických strán, čo je špecifikum oproti možno iným krajinám, ktoré v Európe existujú. To znamená, že každý poslanec, ktorý zasadá v laviciach tohto parlamentu, sa sem dostal na kandidátke nejakej politickej strany. Toto problém nie je. To všetci uznávame, aj vieme, aké majú poslanci parlamentu povinnosti. Ukladá im tieto povinnosti ústava, skladajú sľub, skladali sme ho všetci, prisahali sme naň. A aj v tomto sľube je odkaz na to, o čom budem hovoriť.

    Poslanci sú podľa mňa v parlamente a toto je odpoveď na všetky ataky, ktoré som zažil od podania tohto návrhu zákona na to, aby v parlamente presadzovali dobré zákony. Opakujem, dobré zákony. Na to sme tu. Dnes už nie je doba, že samosprávy nemajú svoje peniaze. Dnes už nie je doba, aby samosprávy vyšších územných celkov alebo miest a obcí nemohli svoje veci upravovať svojimi rozhodnutiami. To znamená, ak niekto hovorí o tom, že je tu na to, aby presadzoval záujmy svojho regiónu, tak sa veľmi, ale hlboko mýli. My sme tu na to, aby sme z dôvodu svojich funkcií presadzovali dobré zákony, ktoré zasahujú celú republiku.

    Jednoduchá odpoveď na to je vo voľbách. Priamo vo voľbách, kto nás volil. Mňa nevolili len Nitrania. Mňa volili a našu politickú stranu, hlavne politickú stranu volili ľudia z jedného volebného obvodu, ktorým je územie Slovenskej republiky. Tomuto asi prestávajú rozumieť tí, ktorí si tu chcú budovať nejaké pašalíky, chcú byť trojjediní, stíhajú všetko, míňajú verejné prostriedky, podotýkam verejné prostriedky na svoje mzdy, a ak sa dotknem môjho priateľa, bývalého poslanca parlamentu, ktorý v jednom blogu napísal, že ho trošku vyrušuje, že navrhujem takýto návrh zákona a pomerne z jeho strany to zdôvodňoval normálne, ale mne sa to normálne nezdá, pretože dnes sú iné podmienky a poviem prečo.

    On mi odkázal cez médiá, že on ako bývalý starosta Petržalky priniesol do parlamentu poznatky z praxe, ktoré boli veľmi potrebné na to, aby sme mohli vykonať decentralizáciu finančnú a ostatnú. My sme ju urobili v tomto parlamente aj vďaka Vladimírovi Bajanovi, ale Vladimír Bajan je dnes predseda vyššieho územného celku, tak nech sa stará o vyšší územný celok. A to je také veľmi jednoduché, to je veľmi jednoduché, nikoho nenapadá, myslím si, že poslanec Peter Miššík je tu na to, aby sa staral do vecí, ktorým rozumie. Vladimír Bajan je na to, aby riadil veci vo svojom vyššom územnom celku, aby sa občanom darilo. Máme svoje povinnosti určené ústavou, zákonmi a nemýľme sa v niektorých názoroch.

    Možno, že to bude ešte oveľa ťažšie v ďalšom mojom návrhu zákona, ktorého sa dotknem potom, ale ako princíp, aby som ho nemusel opakovať, je nám všetkým zrejmý. My sme tu na to, aby sme robili zákony, ktoré pomôžu ľuďom tejto krajiny žiť spokojne a normálne.

    A ešte možno jedna taká pripomienka. Niekedy sa mi zdá, že aj my v parlamente máme úmysel upravovať všetky vzťahy medzi ľuďmi zákonmi, čo nie je dobré. Ja som celkom rád, že možno to bude znieť farizejsky, možno to bude znieť nie celkom dobre, ale v predchádzajúcom volebnom období, keď som bol poslancom, sme prijímali možno trojnásobný počet návrhov zákonov, ktoré aj prešli. Bolo to spôsobené ale aj tým, že sme sa chceli zaradiť do Európskej únie. To bolo gro tých zákonov, ktoré sme tu prijímali. Ja si osobne myslím, že zákonodarca a každý poslanec by mal mať toľko zodpovednosti, že navrhuje len také zákony, ktoré nebudú obmedzovať ľudí, ale im pomáhať, pomáhať im v rozvoji ich normálnych aktivít a ich normálnych schopností a toho, čo chcú v rodine a v živote docieliť.

    Dovoľte mi ešte v skratke, keďže som nehovoril o dôvodovej správe, dotknúť sa ďalšej veci a znova sa vrátim k tomu blogu, lebo bol krásny a dokonca aj v stanovisku ZMOS, ku ktorému budem hovoriť neskôr pri ďalšom návrhu zákona, sa uvádza, že kto to hovorí o tom, že to nie je dobré, keď starosta, poslanec VÚC je zároveň poslancom parlamentu. Prečo to hovorí? No, ja hovorím, no, asi je to z hľadiska tých ľudí, ktorí to robia, pocit, že sú dobrí vo svojom okolí, že zvládnu všetky funkcie. Ja osobne si myslím, že ak niekto poctivo robí čo i len jednu z týchto funkcií, tak nestíha a nevládze robiť ďalšie. Nehovoriac o tom, že v dôvodovej správe hovorím v úvodzovkách o takzvanom výkone. Myslím si, že aj predseda vyššieho územného celku je výkonným orgánom. On naozaj rozhoduje o veciach, on naozaj v spolupráci so zastupiteľstvom, ktoré prijíma rozhodnutie, priamo prispieva k tomu, ako žijú ľudia vo vyšších územných celkoch.

    V čom vidím konflikt. Tento konflikt z politickej aj inej roviny. Tento konflikt je v tom, že ak sedí v parlamente, tak má zrejme výhody. Rozpor vidím v tom, že tu hlasuje o štátnom rozpočte, že má možnosť, ak je členom náhodou vládnej koalície, čo sa stávalo aj našim ľuďom, tak v tomto prípade má veľkú výhodu vplývať zo svojej funkcie na ministrov, aby mal niektorý z krajov väčšie možnosti na získanie rozpočtových prostriedkov ako iné a podobne. Aj keď hovorím, že sme prijali fiškálnu decentralizáciu a toto by malo úplne zmiznúť do minulosti.

    Čo ma ale najviac trápi a pociťujú to občania, ktorých stretáme dennodenne, je to, že, a poukazujú na to, je kríza. No tak fajn, tak niekto sedí na troch stoličkách a berie tri platy. Vladimír Bajan sa nehanbil napísať, že áno, keď bol starostom Petržalky, vtedy platil zákon, že keď bol poslancom, bral poslanecký plat, ale bral minimálny plat, vtedy boli také predpisy. Dnes ale predseda vyššieho územného celku, poslanec parlamentu, možno aj, ale stačia tieto dve funkcie, poberá dva platy, ktoré sú vyššie ako plat premiéra tejto krajiny. A to je jedno, kto je premiérom. To nie je v poriadku.

    Ja neverím, že ktokoľvek v tejto krajine pri schvaľovaní tohto zákona nebude prihliadať na tie veci, o ktorých som hovoril. Ja neverím, že v tejto snemovni neodznejú napriek tomu, že je nás tu málo, hlasy, ktoré by mohli polemizovať, alebo opraviť môj návrh. Ja neverím, že toto nie je dobrý návrh.

    Preto vás veľmi pekne prosím, aby ste tento návrh podporili, aj keď som ho podal sám. Hovoril som s viacerými ľuďmi, kde som videl, že cez diapazón všetkých poslaneckých klubov to páni poslanci a panie poslankyne považovali za dobrý návrh, ale viem, že som len malý opozičný poslanec, ktorý sa nikdy nemôže páčiť koaličnej väčšine. Napriek tomu vás poprosím, páni koaliční poslanci a koaličné poslankyne, bol by som rád, keby niekoľko z vás zahlasovalo za tento dobrý návrh zákona. Ďakujem.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz poprosím určeného spravodajcu pána poslanca Gábora Gála určeného gestorským ústavnoprávnym výborom, aby podal úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán malý opozičný poslanec, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov.

    Konštatujem, že návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku. Z obsahu ustanovení možno vyvodiť, že návrh zákona nie je rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. V súlade s doložkou finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, ako i vyjadrení Ministerstva financií Slovenskej republiky možno konštatovať, že návrh predmetného zákona nemá dopad na verejné financie. Neovplyvní hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, životné prostredie ani zamestnanosť v Slovenskej republike.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. apríla a v gestorskom výbore do 14. apríla.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Tiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram teraz všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa preto pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Pán poslanec Pavol Minárik, pani poslankyňa Mária Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, skôr ako dám slovo pánovi Minárikovi, nech sa páči, pán Minárik, môžete ísť k mikrofónu, ale chcem vás len upozorniť na skutočnosť, že zajtra ráno v súlade so schváleným programom schôdze nebudeme pokračovať v týchto zákonoch, ale budú sa prerokovávať body 70 a 71, kde je navrhovateľom pán minister Baška. V prvom bode je spravodajcom pán poslanec Emil Vestenický a v druhom pán poslanec Martin Fedor. Čiže ráno o 9.00 hodine v súlade so schváleným programom nebudeme pokračovať v týchto poslaneckých návrhoch, ale idú najskôr dva zákony, kde je navrhovateľom pán minister obrany. Ďakujem za porozumenie. Hovorím to preto teraz, aby som to ešte mal aspoň komu povedať. Takže v tejto chvíli, pán poslanec.

    Pán poslanec, nech sa páči, vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podporil návrh kolegu Miššíka. Ja nemôžem hovoriť o tlači 902 úplne kompetentne, pretože to som na vlastnej koži nezažil, ale vzhľadom na to, že tlače 902 a 903 riešia prakticky tú istú problematiku, dovolím si vystúpiť už teraz a hovoriť prakticky k obidvom týmto návrhom a v tom druhom som to teda prežil úplne naplno.

    Prežil som to tak, že som tieto funkcie – jednu exekutívnu v samospráve a druhú poslaneckú tu v tomto parlamente zažil na vlastnej koži, aj keď tá prvá nebola priamo primátorovanie v hlavnom meste, ale výkon funkcie prvého námestníka. Musím povedať, že napriek tomu, že tam som zvolený tiež za poslanca, realizoval som exekutívnu funkciu, pretože ten vzťah s primátorom bol veľmi korektný a ten posun kompetencií bol pomerne v značnom rozsahu. Realizoval som ich tak, že som si netrúfol robiť ich obidve naraz.

    Napriek tomu, že na niekoľko mesiacov sa tieto dve funkcie prekrývali vzhľadom na to, že parlamentné voľby boli v tom čase v septembri a komunálne v decembri, sú to zhruba tri mesiace, poznajúc situáciu v hlavnom meste nemohol som si trúfnuť realizovať obidve tieto funkcie naraz, a preto som sa jednej z nich vzdal a nastúpil som do parlamentu. Možnože poviete, že nie som dostatočne šikovný, alebo že Bratislava je veľké mesto. No možno, že je to pravda, ale môj názor je, že priemerne šikovný som a takéto dve funkcie sa zvládať naraz nedajú. To je jeden problém, ktorý chce pán kolega Miššík riešiť a myslím si, že úplne oprávnene.

    Otázka by mohla byť pri malých obciach, kde starosta môže byť štvrtinovo úväzkový alebo pol úväzkový. No ťažko riešiť tieto dve problematiky nejako inak ako celoplošne na všetkých starostov a všetkých županov. Ale keby že aj je pravda argumentácia ZMOS-u týchto malých starostov, že nie sú plne vyťažení, je tu ešte iná argumentácia akéhosi permanentného konfliktu záujmov. Môžem to povedať s úplne pokojným svedomím, pretože pokiaľ som bol v tej strane, za ktorú som vykonával funkciu toho námestníka primátora a za ktorú som bol vtedy aj zvolený do parlamentu, tak v tejto strane sme takéto obmedzenie mali prijaté vnútrostranícky. A práve preto, aby nedochádzalo k tomuto vnútornému konfliktu, ktorý pre toho, kto realizuje na samosprávnej úrovni exekutívnu funkciu úplne jasne vyvstáva.

    A musím povedať, že na úrovni starostov a primátorov som sa stretával ako podpredseda pre komunálnu politiku s častým šomraním, že prečo to v iných stranách ide a u nás nie a prečo sú oni týmto vnútrostraníckym rozhodnutím znevýhodnení, pretože koľko dobrého by mohli pre tú svoju obec vďaka tomu, že by sedeli v parlamente dosiahnuť.

    A musím povedať, že keď sú v parlamente normálne vzťahy, tak je prístup k ministrovi aj z opozičných radov pre toho starostu úplne iná možnosť ako pre starostu, ktorý tým poslancom nie je. A keby že sme tu všetci starostovia, tak z tých 2 800 ich je tu iba 150. A nevidím ani najmenší dôvod, aby 150 poslancov bolo, alebo 150 starostov bolo oproti ostatným svojim kolegom tak zvýhodnených, že ich prístup k ministrom je bezprostredný. A to už nehovorím o tých 76 a viacerých, ktorí sú z vládnej koalície. A to už nehovorím pri takej vláde, kde premiér s pokojným svedomím povie, že treba stranícky projekt uprednostniť.

    Nie je dobré, aby ktorýkoľvek starosta narúšal svojím iným postavením rovnováhu medzi všetkými ostatnými. Ak poviete, že lobizmus parlamentných poslancov u ministrov by nemal mať silu, tak to vidíme, že to vôbec nie je pravda. Dnes sme zažili na to vynikajúce príklady. A to nebol ani starosta, ani primátor Martina. To bol len poslanec, ktorý chcel ako Martinčan preukázať, že do Martina prinesie ďalšie peniaze. A vy skoro 126, okrem nejakých pár výnimiek, ste schválili, že časť, čo je ako len málinko, ale o časti štátneho rozpočtu budú vďaka tomu, že tu sedí Martinčan, rozhodovať nie poslanci tohto parlamentu, alebo cez zmocnenie vláda v rámci opatrení rozpočtových, ale poslanci mesta Martin. To je taká nehoráznosť, ktorá by sa v žiadnom prípade nestala, keby že tu ten človek nesedí. A teraz si predstavte, koľko vecí vybaví koaličný starosta poslanec. A ako sa na to majú dívať všetci tí ostatní starostovia a primátori, ktorí takýto prístup k tomu nemajú. Konflikt záujmov ako vyšitý, a preto je, pokiaľ strany samotné vnútorne nenašli toľko vôle, aby mu zamedzili, je dobré, ak sa to upraví zákonom. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pavla Minárika sa prihlásili pán poslanec Viliam Jasaň, pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou a prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Viliam Jasaň. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Začnem tak ako vždy, keď počujem z úst opozičného poslanca, ktorý je členom strany, ktorá vládla osem rokov niečo podobné, ako som tu počul, že prečo mám ten pocit, že to nie je úprimné. Aj keď u Petra Miššíka by som tú výnimku možno urobil, že to myslí úprimne. Lebo ho nejaký piatok poznám.

    Takisto pán kolega Minárik. Poznáme sa tiež veľmi dlho a zdanlivo sa mi páčila taká zdanlivá úprimnosť. Ale jednoducho neverím vám a poviem, prečo vám neverím. Možno, keď mi zodpoviete na tieto otázky, možno, že vám uverím.

    Po prvé. Prečo až teraz? Prečo až po desiatich rokoch prichádzate s týmto návrhom? Veď ste mali starostov, mali ste primátorov, prečo ste neprišli s tým v tom čase, ale až teraz? Prečo? Po druhé. A čo lekári v tomto parlamente a čo právnici, čo vysokoškolskí učitelia, čo rôzni iní majitelia rôznych, ja neviem, právnických kancelárií a ja neviem čoho všetkého. Prečo? Oni nič nerobia? Oni sa nezúčastňujú na tej svojej činnosti, na praxi, aj keď akejkoľvek a napíše si, že prax len preto, aby nevyšiel z cviku. Veď tu sa pán kolega Novotný pred chvíľou priznal, že čo on ako lekára robí v ordinácii. Veď to tu povedal pred všetkými. On nie je na tej úrovni ako starosta? Takže ja len toľko. Ak mi zodpoviete na tieto dve otázky, možno, že vám uverím. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Mala by som čo povedať pánovi poslancovi Jasaňovi, ale nemôžem. Ale keďže viem, že Peter to povie, tak som pokojná. Chcem len vysloviť svoj súhlas s tým, čo hovoril pán poslanec Minárik v tomto prípade, a tým podporiť návrh zákona, ako ho predložil Peter Miššík.

  • Ďakujem. Reagovať na faktické poznámky bude teraz Pavol Minárik. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Na pani Žitňanskú nemám dôvod reagovať.

    Na kolegu Jasaňa. Ja som to vo svojom vystúpení zdôraznil. Nemal som dôvod do tejto úpravy ísť za svojich sedem rokov pôsobenia, pretože až do vlaňajška som bol v strane, ktorá takýto konflikt nemala. Pretože mala od roku 1991 uznesenie príslušného orgánu, kde sa takáto koincidencia zakazovala. A nikdy KDH nemalo tu primátora alebo starostu, ktorý by bol zároveň poslancom. To je prvá vec.

    K lekárom a podnikateľom, právnikom a tak ďalej...

  • Pán kolega Senko, skúsme rešpektovať, keď niekto rozpráva.

  • Pán kolega, keď mi poviete, že klamem, tak mi povedzte meno, minimálne od roku 1998, keď už som sa na tom prakticky podieľal aj ako podpredseda strany.

    K lekárom, podnikateľom, právnikom. Všetci títo ľudia sa nepodieľajú na výkone verejnej moci. A v rámci toho okruhu verejnej moci by mala byť prísne oddelená exekutíva od legislatívnej moci. Preto lekári, právnici tu sedieť môžu a starostovia a ministri by tu sedieť nemali.

  • Ďalej je prihlásená do rozpravy pani poslankyňa Mária Sabolová ako posledná.

  • Ďakujem veľmi pekne. Len by som veľmi kratučko chcela zareagovať, lebo...

  • Pani kolegyňa, prepáčte. Páni kolegovia, choďte si to vyrozprávať niekde mimo, prosím, dobre? Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, len krátko by som chcela podporiť túto novelu, pretože tak ako možno v tej faktickej poznámke teraz na záver zaznelo. Kresťanskodemokratické hnutie sa s touto vecou vysporiadalo na základe týchto dohôd, ktoré boli vo vnútri strany. A cítili sme, že ak chceme robiť dobre prácu poslanca Národnej rady, ktorá vyžaduje človeka naplno, nie je možné robiť ďalší výkon, ktorý tiež požaduje prácu naplno, a to je samosprávne funkcie primátorov, starostov, predsedov VÚC. A preto túto novelu podporujeme.

    Ja si myslím, že pre všetkých ostatných odborníkov a hlavne lekárov by sme mali umožnený istý úväzok, pretože stratia svoju kariérnu do budúcnosti profesiu. Po štyroch rokoch títo ľudia, ktorí majú istú kariérnu prax, odídu, napríklad nebudú v parlamente a lekár by musel robiť nové atestácie.

    Preto si myslím, že tento návrh je dobrý a správny, aby sme boli ľuďom k dispozícii na tých pozíciách, do ktorých sme sa dali zvoliť. A ja sama vidím za niekoľko rokov v tomto parlamente, že takto rozpoltení ľudia vo funkciách primátorov, starostov a županov sa stávajú aj istým nástrojom, ktorý nie vždy je objektívny a zároveň ale nevykonávajú tú svoju prax dostatočne dobre, lebo to robia za nich ich zástupcovia. Ďakujem pekne a podporu zákona Kersťanskodemokratické hnutie dá.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Gábor Gál ako spravodajca a pán poslanec Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, ale v prvom rade sa chcem sústrediť na tento zákon, potom príde ešte ďalší. Tento sa týka samosprávy vyšších územných celkov, čiže predsedov týchto samospráv. No, dá sa polemizovať o tom, že starostovia áno alebo nie. Povedzme, dostaneme sa k tomu, ale absolútne s vami súhlasím. Ja si neviem predstaviť, a máme tu takých pánov a takého pána, ktorý robí tieto dve funkcie. Poslanca Národnej rady a predsedu vyššieho územného celku. Nedá sa to zvládať. Nedá sa. Predseda vyššieho územného celku toho má na starosti toľko, že to jeden človek nezvláda, preto majú viaceré kraje aj podpredsedov a dlhodobo uvoľnených poslancov na výkon tých kompetencií, ktoré sú tam. A SMER sa tiež vysporiadal s týmto, lebo máte tam Juraja Blanára, ktorý nešiel do Národnej rady, lebo sa rozhodol. Aj Jozef Murgaš. Takže sú tu náznaky aj z tejto strany parlamentu, že to je zložitý zákon, dúfam, že k tomu aj potom takto pristúpia.

  • Ďakujem. Teraz s faktickou poznámkou ešte pán poslanec Viliam Jasaň. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja ďakujem kolegovi Gálovi, že to povedal za mňa, lebo my to tiež máme už dávno vysporiadané, s tým nemáme problém, to je akože v pohode. Len viete, ja znova zopakujem to, čo reagujem na pani Sabolovú, že prečo ste to nevyžadovali ako koaličný partner v tom čase od iných? Vy ste to mali vysporiadané. Hovoríte, že tu sedeli rozpoltení ľudia a neviem ešte akí, že nevykonávali dostatočne svoju povinnosť a vtedy ste vládli a nežiadali ste to od nich. Viete, preto ja akože neverím v úprimnosť. Mali ste tú možnosť to riešiť a doteraz ste to neriešili. A naraz? Prečo naraz? To je ten problém, ktorý mi vysvetlite. Ďakujem.

  • Reagovať bude teraz pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Len veľmi krátko, lebo chcem, aby vyšlo ešte aj pre predkladateľov. Nechcem už vystúpiť, pán kolega, k ďalšiemu návrhu zákona, a preto môžem povedať, že je to na tých županoch. Že sme to nevyžadovali v minulosti.

    Pán poslanec, vyžadovali sme to v minulosti. Diskutovali sme o tom aj v koalícii a nie je to taký ľahký problém na vyriešenie a vy sám uvidíte, čo keby ste s tým rovno stokrát súhlasili, čo to prinesie aj vo vašej koalícii. Nie je to ľahké, ale myslím si, že práca župana má taký vážny dosah v regióne a mali by tam sedieť aj primátori miest, že by tam mali sedieť, že ja by som bola veľmi rada, keby to bolo prešlo, ale myslím si, že toto je vždy vážny politický problém a treba mať naň odvahu a sedeli sme tu. Ja som netvrdila, že tu boli nejakí rozpoltení ľudia, ale je to istým spôsobom pracovná rozpoltenosť. Nie ste schopní vykonávať tú prácu na plný úväzok. Vy veľmi dobre viete a ja sama vidím na niektorých aj možno vašich poslancoch, že majú príliš veľa funkcií a pozícií na to, aby potom mohli robiť aspoň tú profesionálnu prácu dobre.

  • Pani poslankyňa bola posledná prihlásená do rozpravy, a preto uzatváram rozpravu k tomuto bodu a v záverečnom slove sa prihlásil ešte pán navrhovateľ, pán kolega Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že sme hovorili bez emócií k veci a pokúsim sa odpovedať najmä priateľovi Vilovi Jasaňovi, lebo to dvakrát zopakoval. A odpovedal v podstate na dve podstatné otázky. Dve vážne otázky. Tá prvá sa týkala, že prečo až teraz?

    Viliam, spolu sme nastupovali v roku 1998 do funkcií, ty si bol zástupca prednostu Krajského úradu v Bratislave, kde bol šéfom Branislav Longauer. Veľmi šikovný človek. Nominovalo ho ináč vtedy KDH, potom prešiel do SDKÚ. Chválil ťa celý život, aký si bol šikovný. Aj vďaka nám, keďže aj som robil vtedy náhodou prednostu Krajského úradu v Nitre, sme pripravovali návrhy na decentralizáciu verejnej moci smerom k samosprávam. My sme vymýšľali zákony, ktoré začali platiť až po tomto prvom našom volebnom období. To znamená, my sme zo svojej skúsenosti pripravovali zákony, aby sa štátna moc decentralizovala na vyššie územné celky a samosprávy. To je prvá odpoveď. Veľmi si k tomu prispel, to je odpoveď, že prečo teraz. No preto, že nielen právomoci prešli, ale aj vyššie územné celky, aj samosprávy majú aj svoje financie. Preto si myslím, že my sme tu na to, aby sme robili zákony, oni sú tam na to, aby sa starali o občanov. Sú k nim bližšie, poznajú ich problémy a na to sú tam. To je politický systém, ktorý je dnes v ústave a platí to.

    K druhej otázke. Prečo právnici, advokáti. Ja som to pochopil presne, advokáti, lekári a tak ďalej. No z jednoduchého dôvodu. Tento návrh hovorí o verejných funkciách, Viliam. O verejných funkciách. Ani lekár, ani advokát nie je verejná funkcia. Živia sa svojom prácou, nepoberajú plat z verejných zdrojov. Z verejných financií. Priatelia, toto je najpodstatnejšia vec, o ktorú tu ide. Okrem nezlučiteľnosti. Spýtajte sa vašich kolegov, ak stíhajú, robia to. Ak nestíhajú, čo vám váš predseda povie, ak nestíha poslanec kvôli niektorým veciam.

    A nakoniec dovoľte, nechcem byť ani drzý, ani zlý, naznačil to Gábor Gál. Ja sa pýtam, kde je ten, s ktorým som chcel dnes diskutovať? Asi má povinnosti vo VÚC-ke. Kde je Tibor Mikuš? Však Tibor má zrejme povinnosti vo VÚC-ke, a preto nemôže vykonávať teraz funkciu poslanca a debatovať so mnou o mojom návrhu, ktorý ho priamo ohrozuje. A ja mu ponúkam, že som možnože dal zlú účinnosť, preto tu nie je, lebo si uvedomujem, že ak účinnosť tohto zákona má byť 1. 5., tak zasahuje do jeho mandátu. Tak ja, ak to prejde do druhého čítania, priatelia, tak ja sám navrhnem zmenu účinnosti tohto zákona, aby platil až potom, keď budú vykonané voľby nových poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem, pán navrhovateľ, pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Upozorňujem ešte raz, že zajtra pokračujeme čítaním tlačou 838 a tlačou 888, kde je navrhovateľ minister obrany.

    Prerušujem rokovanie tejto schôdze Národnej rady a prajem vám všetkým príjemnú dobrú noc.

    Pán poslanec Jasaň, môžeme sa na chvíľočku..., len si vymeniť jeden názor?

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.