• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemné dobré ráno.

    Otváram druhý rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Veteška a ďalej poslanci Ferdinand Devínsky, Gábor Gál, Zsolt Simon a Ján Slota.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 940).

    Vítam pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Vieru Tomanovú, ako aj pani spravodajkyňu Janu Vaľovú. Prosím ich, aby zaujali svoje miesta.

    Včera v rozprave vystúpili všetci písomne a ústne prihlásení poslanci a všeobecná rozprava bola vyhlásená za skončenú.

    Teraz dávam slovo pani ministerke ako navrhovateľke v záverečnom slove. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, pekne dobré ráno želám a dovoľte mi uviesť, že vláda predložila na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá má pomôcť pri riešení dopadov globálnej celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku, na uchovanie čo najväčšieho počtu existujúcich pracovných miest, ale aj na podporu zamestnávateľov, samotných zamestnancov, a to aj občanov pri vytváraní nových pracovných miest. Ide o opatrenia, ktoré sú výsledkom širšieho konsenzu dohody medzi vládou, sociálnymi partnermi, keď hovorím o sociálnych partneroch, sú nimi aj zástupcovia zamestnávateľov, odborárov. Je to veľmi dôležitý fakt. A k týmto opatreniam si dovolím pripomenúť, že neboli zásadné výhrady ani zo strany opozície. Všetci sme si vedomí, že dopady krízy, ktorej príčiny treba hľadať primárne v nekontrolovanej moci finančných korporácií, maklérskych a realitných spoločností, môžeme zmierniť nielen systematickými opatreniami, ale aj rozhodnutiami, ktoré sú neštandardné, majú krátkodobý význam. Ale prichádzame s nimi v dobrej viere, že pomôžu tak zamestnávateľom, ako i zamestnancom.

    Z hľadiska včerajšej diskusie niektorých, hlavne opozičných poslancov si dovolím reagovať na dva základné okruhy nastolených otázok.

    Veľmi krátko, téma sociálnej podniky. Bolo x-krát niektorým poslancom vysvetlené, ukázané, ako fungujú sociálne podniky, ako prebehol výber prvých ôsmich pilotných projektov. A už sa to nedá nazvať inak ako ľudskou malichernosťou a zlobou, keď tu vy tí istí poslanci opoziční hovoríte o klientelizme, netransparentnosti v tejto oblasti. V tejto súvislosti si dovolím uviesť, že pre obecné sociálne podniky, teda príp. obecné podniky alebo podniky sociálne, ktoré budú zriaďovať vyššie územné celky, úľava na tom, že nemusia zamestnávať 30 % znevýhodnených uchádzačov, je iba v čase založenia podniku, nie v čase prevádzkovania tohto podniku, zdôrazňujem, je iba v čase založenia, a to z dôvodu, aby sme čo najrýchlejšie založili čo najväčší počet sociálnych podnikov, aby sme vytvorili pracovné miesta. Potom sa musia riadiť aj, ak si to niekto prečíta, v prechodných ustanoveniach ustanovením § 72, v tejto chvíli to neviem, ale myslím si, že je to písmeno f), tak zistí, že je to len pri zakladaní sociálneho podniku. Ja viem, že tie zákony sú pomerne zložité, že toho máte veľmi veľa, páni poslanci, dámy poslankyne, ale treba čítať veľmi pozorne.

    Pokiaľ ide o sociálne podniky, bolo založených 8 sociálnych podnikov. A napr. pani poslankyňa Sárközy mala možnosť osobne sa zúčastniť poslaneckého prieskumu na ministerstve práce. Dostala odpovede od všetkých kompetentných zamestnancov. Venovalo sa jej 14 ľudí, ktorí aj v čase svojho osobného voľna, pretože to trvalo do večerných hodín, boli ochotní odpovedať na všetky jej otázky týkajúce sa sociálnych podnikov. Ja si plne uvedomujem, že nemôže vedieť do hĺbky človek, ktorý nepracuje s touto problematikou, poznať všetky problematiky. Ale pani poslankyňa nemá štipku hanby naďalej, a to ja na pôde parlamentu, zavádzať a klamať. Znevážila mojich kolegov, ktorých ja považujem za skutočne kompetentných kolegov. A pripomeniem, každý, kto pracuje, robí aj chyby. Ale v tomto prípade žiadne nedostatky neboli zistené. A budem zvažovať najtvrdšie kroky spolu so svojimi kolegami a postup voči tomu, aby sa dostalo zadosťučinenia a ospravedlnenia mojim kolegom za ohováranie a osočovanie ich kompetentnosti. V tejto súvislosti pripomínam, ani jeden sociálny podnik nebol schválený per rollam. Predtým ako boli návrhy sociálnych podnikov z ôsmich, jeden založilo mesto a 7 podnikov je výsledkom partnerstva. Sú to neziskové organizácie partnerstvom obcí a partnerstvom vyšších územných celkov, kde je ďaleko vyššia celospoločenská kontrola ako pri hociktorých iných organizáciách, kde tieto inštitúcie neparticipujú. Ja v tejto súvislosti pripomeniem, prvá kontrola bola kontrola na riadiacom orgáne, následne bola kontrola všetkých týchto projektov v rámci vecnej pôsobnosti z príslušných sekcií. A tretia kontrola prebiehala na internom, dozornom a monitorovacom výbore, ktorý odporučil tieto podniky schváliť, tak ako boli. A k jednému mal pripomienky, a to z tohto dôvodu, že žiadal presnejší popis technickej stránky popisu. V tejto súvislosti v súlade so štatútom, ktorý bol predložený pani poslankyni Sárközyovej na poslaneckom prieskume, bolo jej ukázané, že je možné v takýchto prípadoch per rollam po doplnení projektu v niektorých týchto technických podmienkach, ktoré sa týkali konkrétne projektu Humenného, schváliť to, ale nie, prosím, výber projektu a schvaľovanie celého a všetkých stupňov schvaľovacieho systému projektov.

    Chcem zdôrazniť, že novela v oblasti sociálnych podnikov vychádza z európskych skúseností. Je to štandardný nástroj aktívnej politiky trhu práce. Ide v ústrety miestnej i regionálnej samospráve. Zjednodušuje pravidlá pre fungovanie a vytváranie podmienok prevádzkovania takéhoto podniku. Takýto podnik bude pod verejnou kontrolou, pretože samospráva takejto kontrole podlieha oveľa viac ako súkromný privátny podnik, nehovoriac o tom, že ide o projekt, ktorým chceme riešiť hlavne lokálnu, miestnu zamestnanosť v prospech rozvoja miest a obcí. Pripomeniem, že všetky tieto podniky sú podrobené mesačnému monitorovaniu. Ja som si dala tú námahu, že som sa bola pozrieť, ako fungujú tieto sociálne podniky. Stretla som sa v Humennom so siedmimi starostami obcí. A ja si dovolím povedať jednu zásadnú vec. Títo starostovia obcí nemajú základ slov „starať sa“ len vo svojom názve „starostovia obcí“, ale majú ho aj v srdci, a to preto, pretože skutočne robili všetko pre to a robia všetko pre to, aby sa postarali o svojich spoluobčanov, aby pomohli obci, aby obec skutočne vracala občanom to, čo občania do obce vkladajú. Ja by som bola veľmi rada, keby som sa nestretala s útokmi na ľudí práce, na ľudí, ktorí robia dobrú prácu. A absolútne odmietam akýkoľvek klientelizmus. Je predsa nemožné na ministerstve práce, aby sme hľadali akékoľvek príbuzenské vzťahy, ktoré môžu byť z tretieho kolena. Naviac, ani pri jednom sociálnom podniku tak, ako to bolo včera tu v parlamente uvedené opozičným poslancom, neboli zistené akékoľvek rodinné a príbuzenské vzťahy. Takže prosím toto veľmi zvažovať.

    K druhej poznámke, revidovanej Európskej sociálnej charte. Moje druhé vystúpenie má priamy súvis s kritikou revidovanej Európskej sociálnej charty. Som veľmi prekvapená, že sa k očierňovaniu jedného z najdôležitejších európskych dokumentov zapojili práve poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, ktorým by oblasť sociálnych práv, solidarity s handicapovanými ľuďmi či pomoci rodinám alebo seniorom mala byť absolútne blízka a najbližšia. Charta je totižto dokument, ktorý garantuje občanom zamestnancom ich základnú ľudskú dôstojnosť, garantuje rodinám minimálne životné štandardy, ktoré vychádzajú z modernej spoločnosti, spoločnosti na začiatku, zdôrazňujem, 21. storočia. Sme si vedomí, že Slovensko i celý svet sa dnes nachádza vo vážnej situácii, ale táto vláda odmieta robiť rozhodnutia, ktoré vrátia sociálne istoty občanov na koniec 19. storočia. Ja si dovolím tvrdiť, že táto vláda v žiadnom prípade, ani pod rúškom riešenia krízy, nebude kradnúť základné práva občanov, nebude ich kradnúť. Európska sociálna charta je naším záväzkom voči súčasným i budúcim generáciám. Nie je to žiadna dogma, ktorej by sme sa mali báť a ktorou by sme mali strašiť ľudí v tejto neľahkej dobe, ba naopak, dáva im istotu, že sú súčasťou modernej doby. Dnešná vážna situácia sa dá prekonať len a len spoločnou solidaritou všetkých zainteresovaných strán, zvýrazňovaním a dožadovaním sa sociálnej kohézie, tak ako to zaznieva na každom jednom stretnutí na pôde Európskej únie, hovorím o sociálnej kohézii, teda o súdržnosti, o spoločnej zodpovednosti, ktorú musí niesť nielen vláda, ale aj zamestnanci, zamestnávatelia. V žiadnom prípade nesmieme dopustiť, aby dopady krízy niesli na pleciach tí, ktorí ju vôbec nezapríčinili, teda naši spoluobčania, ľudia práce. A revidovaná európska charta práve práva, o ktoré ich nebudú môcť obrať neoliberálni politici, reformátori a hazardéri, garantuje. Ďakujem za pozornosť.

  • Chcem sa spýtať pani spravodajkyni, či chce využiť právo záverečného slova. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    No a teraz v súlade so schváleným programom schôdze pristúpime v prvom čítaní k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona máte pod tlačou 894 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 921.

    Pozerám sa, či je tu, áno, už sa blíži pán minister Kaliňák. Poprosím o trochu strpenia. Pán minister, je tu priestor už na vaše úvodné slovo k zákonu, ako som ho uviedol. Nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, povedal som už včera, keď sme uvádzali skrátené konanie o tomto zákone, že cieľom tohto návrhu je predovšetkým upraviť systém odmeňovania príslušníkov Hasičského a záchranného zboru.

    Za posledné obdobie sme urobili viacero úprav, ktoré jednak Hasičský záchranný zbor zrovnoprávňovali s ostatnými ozbrojenými zložkami. A z tej zadnej pozície sme ich dali do tej pozície prednej, možno aj preto, že spolu s policajtmi aj ostatnými ozbrojenými zložkami nasadzujú život medzi prvými na to, aby ochránili náš život.

    Myslím si, že po tom, čo sme zaradili hasičov do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, je toto takým tým posledným krokom, ktorý zavŕši vlastne vytvorenie atraktívneho prostredia pre prácu, zaslúženej odmeny pre tých, ktorí naozaj veľmi tvrdo pracujú a ktorí sa, mimochodom, tešia aj medzi občanmi Slovenskej republiky najvyššej dôveryhodnosti.

    Pre nás je veľmi podstatné, aby sme jednak stabilizovali celý systém a aj našich hasičov v ňom práve kvôli tomu, pretože každý hasič stojí, samozrejme, veľké náklady štát na jeho výcvik, jeho špecializáciu, a nás teší, že tá fluktuácia v Hasičskom a záchrannom zbore je naozaj veľmi malá, možno práve preto, že služba v Hasičskom a záchrannom zbore nie je len obyčajným zamestnaním, ale pre mnohých z nich poslaním. A pre mnohých z nich je to predovšetkým na celý život.

    Teším sa preto, že aj vo Výbore Národnej rady pre obranu a bezpečnosť sa tento návrh stretol s plnou podporou. Myslím si, že sme sa ho snažili spracovať čo najkvalitnejšie. A v prípade, že budú ešte nejaké úpravy k lepšiemu, budeme sa len tešiť, samozrejme.

    Posledné vety iba doplním, že v tomto kole nejde len o príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ale, samozrejme, aj o Horskú záchrannú službu. Tento útvar však nie je taký veľký rozsahom, ale bezpochyby nasadenie našich horských záchranárov je takisto mimoriadne náročné a po určitom období, samozrejme, sa vždy odzrkadlí na zdravotnom stave, a preto si rovnako myslím, že systém odmeňovania na úrovni, ktorú definuje tento nový zákon, dokáže aspoň sčasti ohodnotiť ich ťažkú a kvalitnú prácu. Veľmi pekne ďakujem za podporu, vážené dámy a páni.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby predniesol spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máte to ako tlač 894. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. januára 2009 č. 921 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 10. februára 2009 a gestorský výbor do 11. februára 2009. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Teraz otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som k tomuto návrhu zákona do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Evidujem zatiaľ prihlášku pani poslankyne Márie Sabolovej ako jedinej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, rada by som dala jednu otázku pánu ministrovi už v prvom čítaní, aby sme príp. v druhom čítaní mohli aj konkrétnejšie rozhodnúť. Niektoré poslankyne ženy sme dostali list od pracovníčok, ktoré pracujú v Hasičskom a záchrannom zbore. Ja prečítam len jednu časť, aby som nič viac a nič menej nepridala. A zdá sa mi, že by bolo dobré túto vec možno vyriešiť aj pri tomto rokovaní. Možno o nej pán minister aj niečo vie. Obracajú sa na nás, aj na koaličné, aj na opozičné poslankyne, s takouto požiadavkou, keď vedia, že návrh zákona ide do parlamentu, a žiadajú nás, aby sme sa ako ženy pričinili o odstránenie jedného negatívneho javu, ktorý ony v Hasičskom záchrannom zbore vnímajú. Okrem príslušníčok a príslušníkov pracuje aj zopár zamestnankýň na ôsmich krajských riaditeľstvách. A na každom sú cirka asi štyri zamestnankyne, na dvoch krajských riaditeľstvách je možno päť žien zaradených do verejnej služby. Na okresných riaditeľstvách Hasičského a záchranného zboru vo verejnej službe je zaradená asi jedna žena, ktorá má na starosti pokladňu, kde prichádza do styku s rozpočtovými peniazmi a vybavuje ostatné zložité ekonomické agendy. Všetky ostatné ženy sú zaradené ako príslušníčky. Toto zaradenie bolo chybné už pri zrode existujúceho zákona č. 315/2001 Z. z. Chyba sa stala na Prezídiu Hasičského a záchranného zboru v Bratislave, kde nebolo bývalé vedenie schopné zaradiť tých pár žien do štátnej služby. Na krajských riaditeľstvách sú vo verejnej službe zaradené len mzdové a finančné účtovníčky, ostatné ženy ako napr. rozpočtárky, majetkárky sú zaradené v štátnej službe. Keď sme sa na to spýtali bývalej pani riaditeľky ekonomického odboru, bolo nám povedané, že nemáme veľa do toho hovoriť. A to si dovolím povedať verejne, lebo môžu prísť všetky ženy, ktoré pracujú na ekonomických a osobných úradoch, vyzlečené z uniformy. To bola odpoveď.

    S uvedeným zaradením nesúhlasíme už od prijatia a nadobudnutia účinnosti zákona z 1. apríla 2002. Viackrát sme sa obrátili na príslušné inštitúcie či na Prezídium Hasičského a záchranného zboru, ministerstvo vnútra ešte pod vedením pána ministra Palka. Obrátili sme sa prostredníctvom bývalého pána poslanca Blanára, aby sa priamo v parlamente pýtal pána ministra, ako napraví chybu. A odpoveď znela, že postupne sa to napraví. Ale do dnešného dňa nebolo nič vykonané. Vtedy sa sľubovalo a aj v hodine otázok dostal pán poslanec Blanár odpoveď, je o tom písomný záznam, že sa to nejako do budúcnosti vyrieši. Písali aj na Úrad pre štátnu službu pánu Plaiovi, ktorý ani neviem ale vyšiel z hasičského zboru.

    Nechcem možno viac rozoberať túto problematiku. Viaceré terajšie zamestnankyne tam, ďalej sa v liste píše, má dve strany, pracujú 20 – 30 rokov. My veľmi dobre vieme, čo je záležitosť byť v štátnej službe, čo je záležitosť vo verejnej službe. A preto, pán minister, dávam aj túto vec možno na diskusiu, možno na riešenie, pretože by bolo dobré, aby všetky ženy, ktoré možno plnia, dá sa povedať, podobné úlohy na príslušnom útvare, boli zaradené do jednej kategórie štátnej služby. Prihováram sa za to, nie som odborník, neviem to a nechcem to posudzovať, je to veľmi čerstvá informácia, ale myslím si, že stojí za to, aby bola povedaná pri prvom čítaní, a nie až pri druhom čítaní, keď už je dať zbytočne nejaký návrh, ktorý nebude vecne a odborne podložený. Toľko z mojej strany a poprosím, keby ste mohli na to zareagovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa prihlásili pani poslankyňa Magda Košútová a pán poslanec Martin Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Magda Košútová. Nech sa páči.

  • Pani kolegyňa ja len toľko, že ten list sme dostali aj ostatné, len ja som si to dala preveriť. A z tých informácií, ktoré som dostala na tieto poznámky, je dosť nejasné, aký je rozdiel medzi účtovníčkou, ktorá je u požiarnikov alebo v Hasičskom a záchrannom zbore a vykonáva čisto účtovnícke práce, a účtovníčkou, ktorá je v inej sfére štátnej služby ja neviem na stavebnom úrade, na živnostenskom úrade, na životnom prostredí. Ja si myslím, že tie výhody, ktoré majú mať požiarnici, by mali byť obzvlášť pre tých, ktorí bezprostredne prichádzajú do zásahov a sú bezprostredne ohrození, a nie pre účtovníčky, ktoré sú v takom istom zaradení, v takej istej zodpovednosti ako na iných úradoch. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja k tej veci, o ktorej hovorila pani poslankyňa Sabolová, sa chcem pripojiť, lebo si pamätám z toho roku 2001, keď sa vlastne organizovala stála štátna služba. A problém spočíva nie v tom, že jedny robia to a druhé robia to, ale problém je v tom, že v čase, keď sa organizovala štátna služba, verejná služba, nie každá inštitúcia mala toľko kolónok, aby mohla pracovníkov umiestniť do stálej štátnej služby. Takže tam, kde mali viacero miest, tam sa dostali aj tie dámy alebo páni, ktorí vždy tú činnosť nevykonávali, ale dalo sa to urobiť. Na druhom mieste ľudia, ktorí vykonávali takú istú prácu, ale nebolo tých kolónok dostatok, sa do tejto stálej štátnej služby nedostali. Problém je teda v tom, že tú istú prácu vykonávajú v rôznych inštitúciách ľudia, ktorí jedni sú v stálej a druhí sú vo verejnej službe. Takže preto by bolo azda vhodné nájsť to riešenie, ako ich zrovnoprávniť, aby pri výkone svojich činností mali rovnaké zaradenie. A to je možné vždy dvomi smermi. Pán minister, tie smery určite poznáte, aké sú tie možnosti. Takže ja sa prihováram za to, aby sa táto vec riešila tak, aby boli v rovnakej pozícii všetci tí, ktorí vykonávajú rovnaké činnosti. Ďakujem pekne.

  • Teraz s reakciou na faktické poznámky sa hlási pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za názory. Pani poslankyňa, ja som skutočne na začiatku povedala, že sme to dostali viacerí. A preto očakávam, že sa treba aj verejne opýtať na to a verejne zastať. Ja mám názor taký ako vy na tých, ktorí sú v zásahu a sú priamo v službe. Ale tí sú zaradení v iných platových kategóriách, v inej triede. Čiže to nie je o štátnej a verejnej službe, je to o tom, ako sú zaradení už potom v tých kategóriách. Čiže ja verím, že pán minister, ak má vedomosť, bude odpovedať teraz, ak ju nemá, určite bude odpovedať na výbore. Ale bola by som rada, aby sme to nekategorizovali. Ak sa stala chyba, nie som odborník v tejto oblasti, skúsme sa tých ľudí zastať a urobiť to tak, aby to bolo nediskriminačné voči a teraz nielen ženám, ale aj mužom, tam je možno aj pár mužov, nemusia to byť len ženy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Sabolová bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, a preto v tejto chvíli vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, predovšetkým reakcia na vás. Poviem vám, že ono to úplne nesúvisí s týmto zákonom, keď teda mám byť úplne presný. A, samozrejme, tak ako ste čítali ten návrh, čítali ste aj otázky pána poslanca Blanára, vy ste dlhoročná poslankyňa, takže veľmi dobre si pamätáte, v ktorom čase tu pán poslanec Blanár bol a kedy tieto otázky kládol a kto bol vtedy ministrom. Dokonca ani nebudem úplne súhlasiť s pánom poslancom Padom, dnes výnimočne, že niekedy bola snaha riešiť tú situáciu. Podľa mňa nebola snaha ju riešiť a podľa mňa takto to je zadefinované aj v Policajnom zbore. To je proste rozdiel. Pani poslankyňa, jednak to nerieši tento zákon, ani to v ňom riešiť nevieme. To je prvý bod. Čiže môžeme využiť diskusiu o tomto zákone a k tejto téme, ale sám o osebe to nerieši ani to riešiť nevie.

    Po druhé, existuje tzv. zloženie tabuliek a počtov, pán poslanec to bude veľmi dobre vedieť, a toto schvaľuje do určitej miery vláda. A je to veľmi závislé od rozpočtu. Treba však povedať, že niekedy okolo roku 2004, si myslím, to bolo, keď hasiči vstúpili do služobného pomeru, nejde už o štátnu službu klasickej podoby, ako ju poznáme z iných úradov. To znamená, to je služobný pomer hasičov. A toto je štátna správa alebo verejná služba. Tak na okresných riaditeľstvách polície, na obvodných oddeleniach polície, na krajských riaditeľstvách polície sú tabuľky civilné a sú tabuľky tzv. policajné alebo vojenské, v tomto prípade hasičské. A jednoducho tendenciou mojich predchodcov, s ktorou ja som súhlasil, mimochodom, a rád v tých šľapajach idem, je scivilňovať miesta, ktoré nevyžadujú a nemajú priamy súvis s týmto výkonom.

    Čiže po tom, po čom jednak aj predchádzajúca vláda volala, kde my v tom nastúpenom trende z veľkej miery pokračujeme, je nie trend, ktorý požadujú dámy, ktoré vás oslovili, ale trend presne opačný. A myslím, že vo svojom príhovore som to mal na mysli presne ako pán poslanec Pado. To znamená, miesto, ktoré je policajné, ho tak nazvem, alebo hasičské v tej podobe služobného pomeru, jednak je miesto, samozrejme, veľmi drahé a jednak ho čo najviac potrebujeme v priamom výkone služby, resp. v prevencii, resp. u vyšetrovateľov príčin našich požiarov. A preto práve administratívne úlohy nemôžeme dávať do uniformy, keď to poviem zjednodušene, práve naopak, ani ten smer nie je ani nebude, pretože to, prečo sú hasiči v služobnom pomere a majú osobitný plat, zvýrazňuje presne ich náročnú činnosť. A ja aj keď každému by som doprial čo najvyšší plat a najvyššiu triedu, faktom je, civilné miesto je civilné miesto a ozbrojené alebo uniformované miesto je uniformované miesto. A toto ale platí aj v polícii. Aj tam si nepamätám, že by slúžila jedna uniformovaná mzdárka alebo účtovníčka. Neexistuje to. Taká vec nebola. Nikdy ten systém tak plánovaný nebol. Historicky dávno, to je pravda, boli všetci policajti, ale de facto vtedy bolo aj strašne veľa všetkých tých ostatných špeciálnych policajných služieb. Čiže bavíme sa o tom, že má byť ten rozdiel medzi civilnou a uniformovanou službou a hlavne to nesúvisí s týmto zákonom. Čiže musím v tomto prípade asi skôr sklamať dámy, že budeme sa určite venovať alebo sa všetci venujú pravidelným aj tohtoročným valorizáciám v štandardnej civilnej a verejnej správe, ale neviem si úplne dobre predstaviť, že by mi niekto odsúhlasil navýšenie tabuliek uniformovaných pre úradnícke miesta. Čiže skôr je trend úplne opačný. My by sme to privítali v Hasičskom a záchrannom zbore, myslím, v jeho zásahovej časti. Dokonca minule mi hovorili hasiči, že sa jedna v Trenčianskom kraji odvážlivkyňa dala aj na testy, aj na všetky veci, len, bohužiaľ, má to asi problém v obmedzeniach, ktoré súvisia s bremenami a s podobnými záležitosťami. Naozaj často je to veľmi tvrdá, ťažká manuálna práca. A mohlo by dôjsť k väčšiemu ohrozeniu života, ako je to nevyhnutné. Ale je to pravda. Ale ja som veľmi rád, že aspoň na úseku vyšetrovania alebo prevencie máme veľmi významné alebo slušne významné zastúpenie žien práve v uniforme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete vystúpiť v závere? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A taktiež budeme o ňom hlasovať o 11.00 hodine.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 878 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 899.

    Opäť vás prosím, pán podpredseda vlády, o uvedenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom predloženej novely je podrobnejšie upraviť doterajšie a doplniť nové práva a povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi pre právnické osoby a fyzické osoby.

    Novelou sa navrhuje tiež ustanoviť, ktoré presne vymedzené povinnosti musia dodržiavať špecifické subjekty, a to vlastníci bytových domov, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcovia bytového domu. Vzhľadom na špecifiká protipožiarnej ochrany lesov sa tiež navrhujú nové povinnosti pre vlastníkov správcov a obhospodarovateľov lesa.

    Novela upravuje postup pri overovaní vedomostí a vydávaní osvedčení o odbornej spôsobilosti na úseku ochrany pred požiarmi, rozširuje okruh osôb, ktorým možno vydať osvedčenie o odbornej spôsobilosti na základe absolvovania strednej školy s odborným vzdelaním v oblasti požiarnej ochrany alebo na základe toho, že fyzická osoba pôsobila v Hasičskom a záchrannom zbore.

    Predloženým návrhom zákona sa navrhuje ďalej upraviť niektoré ustanovenia, ktorých zmeny vyplynuli z aplikácie zákona o ochrane pred požiarmi, ako aj spresniť znenie niektorých splnomocňovacích ustanovení na vydanie vykonávacích predpisov, tak aby bolo možné v uvedených predpisoch presnejšie rozpracovať zákonnú úpravu. Ďakujem pekne za podporenie tohto zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    A dávam slovo teraz spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Vladimírovi Matejičkovi, aby uviedol spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (tlač 878). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 14. januára 2009 č. 899 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že ani pri tomto zákone som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto.

    Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 892, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 919.

    Pán podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák, uveďte aj tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, podnetom na novelizáciu zákona o ochrane svedka bola skutočnosť, že niektoré ustanovenia sa po takmer desaťročnej účinnosti zákona ukázali ako prekonané.

    Predložený návrh spresňuje podmienky začatia vykonávania programu ochrany, opätovného predkladania návrhov do komisie na zaradenie doň, resp. na vykonanie neodkladných opatrení, ako aj dôvody zániku tohto programu.

    Zmenou ustanovení o odstúpení od ochrannej dohody dochádza k sprehľadneniu procesu ukončenia vykonávania programu ochrany. Odstúpiť od ochrannej dohody môže chránený svedok alebo o odstúpení od nej môže z taxatívne uvedených dôvodov rozhodnúť komisia.

    Návrh rozširuje možnosť odstúpiť od ochrannej dohody rozhodnutím komisie z dôvodov, ak svedok úmyselne zamlčal skutočnosti, ktoré mali podstatný význam pre jeho zaradenie do programu ochrany svedka, odstúpením zaniká program ochrany svedka. Rád by som len zdôraznil v tomto prípade, že ide predovšetkým o sprehľadnenie celého tohto systému. Často sa stáva, že tento program býva využívaný osobami, ktoré práve to postavenie nemajú alebo nie adekvátne by ho využívali, nehovoriac o tom, že ochrana svedka je mimoriadne nákladný a náročný program. Preto ďakujem za podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. januára 2009 č. 919 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Ani pri tomto zákone som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto z prítomných sa hlási do rozpravy ústne. Nikto.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    V súlade so schváleným programom teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 858 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 874.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Štefana Harabina, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, predložilo ministerstvo do legislatívneho procesu ako iniciatívny materiál.

    Účelom návrhu zákona je upraviť problematiku extrémizmu, ktorá bola pripravená už v rámci návrhu v oblasti novelizácie Trestného zákona, o ktorej prerušila vláda rokovanie 9. apríla 2008.

    Naliehavosť potreby zmeny dotknutých ustanovení vyplýva z gradácie násilných aktov spojených aj s trestnou činnosťou, ku ktorým dochádza v súčasnosti vo zvýšenej miere a za okolností, ktoré v predchádzajúcich obdobiach nenastali alebo nastali len v menšej intenzite. Ide najmä o výtržnícke správanie sa skupín divákov na športových podujatiach, ktoré je spojené s prejavovaním názorov, resp. s propagáciou hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd občanov, taktiež o podnecovanie k násiliu, nenávisti z dôvodu rasy, farby pleti alebo národa, verejné ospravedlňovanie genocídia, zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov, resp. ich verejné popierane alebo vážne zľahčovanie bez ohľadu na to, či ide o holokaust alebo akékoľvek iné obdobné činy. Pokiaľ mohli byť aj doposiaľ niektoré z týchto konaní považované za trestné činy, postih sa sprísňuje.

    V tejto spojitosti chcem povedať, že Slovenská republika dáva týmto návrhom novely Trestného zákona jasnú odpoveď na návrh dvoch iniciátorov diskusie o vypustení trestnej zodpovednosti za holokaust z Trestného zákona, Jána Čarnogurského a Daniela Lipšica, ktorí v novembri, dá sa povedať, hanebným spôsobom na 60. výročie holokaustu otvorili v Domine fórum túto diskusiu o vypustení trestnej zodpovednosti za holokaust. Čiže v tomto smere môj názor je absolútne jasný, nieže to vypustíme z Trestného zákona, naopak, rozširujeme a sprísňujeme o. i. aj trestný postih.

    Konkrétne návrh zmeny a doplnenia Trestného zákona zahŕňa definíciu extrémistickej skupiny (§ 129 ods. 2), extrémistického materiálu (§ 130 ods. 8 a 9), osobitného extrémistického motívu (§ 140 písm. d) a f)), definíciu trestných činov extrémizmu ich výpočtom a súvislosťou s extrémistickým motívom (§ 140a), úpravy v skutkových podstatách trestného činu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 a výtržníctva podľa § 364 a v dotknutých skutkových podstatách dvanástej hlavy osobitnej časti (§ 421 až § 424) a prijatie nových skutkových podstát v tejto hlave (§ 422a až § 422c a § 424a).

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem za slovo.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pánovi predsedovi tohto výboru poslancovi Mojmírovi Mamojkovi. Pán predseda, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2009 ma určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ako aj jej naliehavosť, pretože v súčasnej etape sledujeme a vidíme výraznú gradáciu naozaj násilných aktov spojených s trestnou činnosťou ako výtržnícke správanie skupín divákov na športových podujatiach spojené často s propagáciou hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd občanov, podnecovanie k násiliu alebo nenávisti z dôvodu rasy, farby pleti, národa a iné.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti k návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa všetky náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená je.

    Z doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie je zrejmé, že návrh zákona nezakladá žiadne nároky na verejné financie, nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nebude mať ani priamy vplyv na životné prostredie a zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 874 z 1. decembra 2008 podľa ustanovenia § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto Výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

    Všetko zatiaľ z mojej strany. Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Nikto.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že k hlasovaniu pristúpime o 11.00 hodine.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 863 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 883.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby aj tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Účelom návrhu zákona je reagovať na požiadavky aplikačnej praxe v snahe odstrániť nedostatky a nepresnosti platnej právnej úpravy, najmä ju doplniť o chýbajúcu úpravu voľby predsedu rady prostredníctvom jej členov.

    Do legislatívneho procesu bol návrh zákona predložený ako iniciatívny materiál.

    Ďalším cieľom návrhu zákona je doplniť, resp. aktualizovať zákonnú právnu úpravu najmä v oblasti pôsobnosti jednotlivých orgánov Justičnej akadémie, spôsobu ich kreovania, upraviť zloženie pedagogického zboru a skúšobných komisií v Justičnej akadémii, je v snahe vytvoriť všetky predpoklady pre riadne a efektívne fungovanie tejto inštitúcie tak, aby Justičná akadémia mohla plniť zákonom uložené úlohy a povinnosti v oblasti vzdelávania. V rámci úpravy pedagogického zboru sa upúšťa od doterajšieho delenia členov tohto zboru na stálych a externých vyučujúcich a zavádza sa ich členenie na vedúcich katedier a externých členov, pričom vedúcimi katedier budú môcť byť aj iné osoby ako sudcovia a prokurátori. V predkladanej novele zákona sa súčasne upravuje aj právna úprava vykonávania justičných skúšok vyššími súdnymi úradníkmi.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem za slovo.

  • Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej, nech uvedie úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 863.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2009 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá ako iniciatívny materiál.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nepredpokladá finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 883 zo 17. decembra 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

    Predniesla som spravodajskú informáciu, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Ani k tomuto návrhu zákona sa do rozpravy nikto neprihlásil písomne, a preto sa pýtam teraz, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto.

    A preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu aj v tomto prípade za skončenú.

    A prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu do hlasovania o 11.00 hodine.

    Ďalšími šiestimi bodmi programu v súlade so schváleným programom tejto schôdze sú návrhy, ktorých predkladateľom je z poverenia vlády Slovenskej republiky minister pôdohospodárstva pán minister Stanislav Becík, ktorého srdečne vítam na rokovaní Národnej rady.

    Pristúpime k prerokovaniu prvého z týchto bodov programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona má tlač 826 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 863.

    Pán minister, prosím, uveďte tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy poslankyne, páni poslanci, v súčasnosti platný zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a vykonávacie predpisy k nemu už nezodpovedajú aktuálnym spoločensko-politickým, ekonomickým a ekologickým podmienkam.

    Návrh nového zákona je výsledkom práce komisie expertov zo všetkých oblastí, ktorých sa návrh zákona dotýka, je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh zákona nadväzuje na tradíciu poľovníckeho zákonodarstva a súčasne sa zameriava na zabezpečenie trvalo udržateľného, racionálneho, cieľavedomého obhospodarovania a využívania voľne žijúcej zveri ako obnoviteľného prírodného zdroja a súčasných prírodných ekosystémov takým spôsobom, aby zostali v prírode zachované všetky druhy zveri v optimálnom množstve, kvalite a v dobrom zdravotnom stave.

    Sprehľadňuje a zjednodušuje uznávanie poľovných revírov, ich zmeny, registrovanie zmlúv o nájme poľovných revírov.

    Určuje, komu možno prenajať výkon práva poľovníctva, pričom okrem poľovníckych organizácií umožňuje tento prenájom aj subjektom, ktoré vykonávajú poľnohospodársku a lesnícku činnosť, ako aj vlastníkovi spoločného revíru a školám a organizáciám, ktoré majú v náplni odbornú alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

    Zavádza veľkoplošné poľovnícke plánovanie, ktoré sa osvedčilo vo väčšine európskych štátov, kde sa tento zákon aplikuje.

    Návrh zákona znižuje administratívne zaťaženie štátnej správy poľovníctva, posilňuje jej kontrolnú funkciu a rozširuje pôsobnosť poľovníckej samosprávy, ktorá bude poverená niektorými činnosťami orgánov štátnej správy, ako sú skúšky z poľovníctva, vydávanie poľovníckych lístkov, riešenie disciplinárnych previnení držiteľov poľovných lístkov a tak ďalej.

    Ďalej, zavedením podmienky súhlasu dvojtretinovej väčšiny vlastníkov so žiadosťou o uznanie, resp. o zmenu hraníc poľovného revíru sa do značnej miery stabilizujú hranice poľovných revírov a ich počet.

    Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov ani na zamestnanosť a na životné prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne súhlas s požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Európskeho spoločenstva a zároveň sa vytvoria priaznivejšie podmienky na uplatňovanie ochrany voľne žijúcej zveri a výkonu práva poľovníctva v Slovenskej republike.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti si dovoľujem vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho odporučenie do druhého čítania. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo Tiborovi Lebockému a žiadam ho, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážený pán minister, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 353 z 27. januára 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní o predmetnom vládnom návrhu zákona nasledovnú spravodajskú informáciu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, to znamená najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na rokovanie dnešnej, 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách tvorby záklonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, predpísaná systematika členenia návrhu zákona je dodržaná.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o zdôvodnení potreby novej právnej normy a o zhodnotení súčasného stavu z vecného a systémovo právneho hľadiska, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o úprave problematiky v práve Európskeho spoločenstva a o úplnom stupni zlučiteľnosti s právom ES a EÚ, o vzťahu k iným zákonom a medzinárodným zmluvám, o ekonomickom, finančnom a environmentálnom dopade a o vplyve na verejné financie a štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po všeobecnej rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. novembra 2008 č. 863 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pekne.

    Takže nedostal som, vážené kolegyne, kolegovia, žiadnu písomnú prihlášku, tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Áno, v zmysle rokovacieho poriadku registrujem prihlášku spravodajcu. A pýtam sa ešte na tabuli, či sa hlási niekto do rozpravy. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má poslanec Lebocký.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán minister, vážení hostia, miesto poľovníctva v spoločnosti, poľovnícka etika a kultúra sú na národnej úrovni determinované legislatívnym rámcom upravujúcim hierarchiu priorít štátu v rámci harmonizácie svojho právneho systému s právom Európskej únie. Pre krajiny strednej a východnej Európy pristupujúce do Európskeho spoločenstva je proces aproximácie práva objektívne najnáročnejším v tých odvetviach, ktoré sa vo svojej podstate v čase prístupových rokovaní a negociácií najvýznamnejšie líšili od stavu a vývoja rovnakých odvetví väčšiny zakladajúcich štátov. Medzi takéto odvetvia na Slovensku rozhodne patrilo poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, poľovníctvo a ochrana prírody.

    V podmienkach Slovenskej republiky sme boli svedkami postupu, keď možno aj v dôsledku platných ustanovení tzv. kompetenčného zákona, teda zákona č. 575/2001 Z. z. v platnom znení prebehla transpozícia práva Európskej únie do národnej legislatívy niektorých príbuzných rezortov pomerne diskontinuálne. Legislatívny proces tvorby zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch vrátane niektorých súvisiacich predpisov, ale najmä dlhodobá absencia transformácie zákona o poľovníctve, tieto skutočnosti rozhodne nie je a nebolo možné najmä z aspektu ich medzirezortnej koordinácie považovať za pozitívny jav. Proces tvorby nového zákona o poľovníctve a turbulencie, ktoré ho najmä v uplynulom volebnom období sprevádzali, vytvorili dojem, že odklady novelizácie legislatívneho rámca poľovníctva boli skôr cieľom ako prostriedkom na racionálne riešenie problémov aplikačnej praxe legislatívy tohto odvetvia v meniacich sa spoločenských podmienkach. Čím dlhšiu dobu sa zákon riešil a nedoriešil, tým viac verzií sa medzi zainteresovanými objavovalo. Najznámejšie boli dve, tzv. ministerská, pochádzajúca z dielne sekcie lesníckej Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a tzv. zväzová, z dielne Slovenského poľovníckeho zväzu. Samotný tento fakt nebol šťastným východiskom. Zbytočne navodil atmosféru akejsi konfrontácie, spôsobil úbytok konštruktívnej komunikácie a, čo bolo najhoršie, spôsobil zbytočnú stratu času. Kým sa riešili, a pritom nevyriešili komunikačné problémy, štátna správa lesného hospodárstva a poľovníctva sa na všetkých úrovniach trápila s narastajúcim počtom napadnutých rozhodnutí, súdnych pojednávaní a predbežných opatrení.

    Po nástupe novej vlády bol zákon o poľovníctve v Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2007, teda na predminulý rok pôvodne zaradený na december 2007. Je potrebné objektívne priznať, že vzhľadom na stav, ktorý v názorových rozdieloch medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a najväčšou poľovníckou organizáciou, Slovenským poľovníckym zväzom, panoval do októbra 2007, teda ten október 2007 spomínam preto, že vtedy bol IX. snem Slovenského poľovníckeho zväzu, sa dva mesiace do konca roka ukázali ako príliš krátka doba na serióznu konsolidáciu názorov a zodpovednú prípravu novej právnej normy. Za najproblematickejšie sa považovali ustanovenia o tom, kto si môže prenajať a kto môže obhospodarovať poľovné revíry. Rôzne názory boli na proces uznávania hraníc poľovných revírov v súvislosti s podmienkou súvislostí poľovných pozemkov, diskutovalo sa o nájomnom a náhradách za užívanie poľovných revírov na základe dohody o prednostných právach doterajších bezúhonných užívateľov poľovných revírov, o rozsahu prenosu kompetencií štátnej správy na jednotnú poľovnícku organizáciu, o samotnej definícii a charakteristike jednotnej poľovníckej organizácie. Výsledkom množstva odborných diskusií je návrh zákona, ktorý vytvára podmienky pre všetkých poľovníkov vrátane poľovníkov z povolania prostredníctvom modernej poľovníckej samosprávy komorového typu zúčastňovať sa na zveľaďovaní slovenského poľovníctva v súlade s jasne definovanými záujmami štátu a na princípe presadzovania priorít zainteresovanej väčšiny.

    Podľa aktualizovaného Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2008 mal byť návrh zákona o poľovníctve predložený na rokovanie vlády v júli 2008. Istý časový posun, teda hovoríme o časovom posune z decembra 2007 až do septembra 2008, ba až do novembra, nie je možné považovať z objektívnych dôvodov za významný. A všeobecná podpora názoru navrhovateľa, teda Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, najmä v čase ministrovania pani ministerky Kramplovej tu prítomnej, aby sa poskytol dostatočný časový priestor pre verejné pripomienkové konanie, sa ukázala ako odôvodnená a správna. Skúsenosti z nedávnej minulosti potvrdzujú, že interaktívne pôsobenie niektorých ustanovení tohto zákona na slovenské spoločenské a politické prostredie je významné a nebolo by správne ohroziť prijatie tak dlho očakávanej právnej normy pre formálnu chybu alebo zbytočne neriešený rozpor. Medzirezortné pripomienkové konanie zákona o poľovníctve prebehlo netradične v dvoch etapách. Prvá sa ukončila 30. apríla 2008. Následne prebehlo predbežné vyhodnotenie 295 pripomienok, z toho 60 zásadných, čo vzhľadom na počet pripomienok k predchádzajúcemu zneniu zákona o poľovníctve pripomienkovanému v predchádzajúcom volebnom období predstavuje výrazný pokles. V druhej etape s termínom ukončenia do 19. júna 2008 boli k pripomienkovanému zákonu pripojené aj návrhy vyhlášok, resp. vykonávacia vyhláška, ktorá obsahuje ustanovenia o veľkoplošnom poľovníckom hospodárení, o projektoch zverníc a bažantníc a o výhľadovom plánovaní, o chovateľských prehliadkach. Po konečnom vyhodnotení pripomienkového a rozporového konania navrhovateľ informoval v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov o akceptovaných návrhoch na zmeny a doplnky predložených pripomienkujúcimi subjektmi. Musím konštatovať, že z aspektu oprávnených záujmov Slovenského poľovníckeho zväzu nie všetky sú v súlade s riešením, ktoré navrhoval zväz. Po posúdení v Legislatívnej rade vlády a vo vláde bol zákon zaradený na rokovanie dnešnej, 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorským výborom pre tento zákon bude určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Verím, že odborná úroveň a pragmatický prístup väčšiny členov gestorského výboru môže byť dostatočnou zárukou na konečnú úpravu paragrafového znenia prostredníctvom prípadných pozmeňujúcich návrhov tak, aby bol garantovaný účel zákona v súlade so záujmami rozhodujúcich záujmových skupín.

    Na základe uvedených faktov a skutočností si dovoľujem, milé kolegyne a kolegovia, vás požiadať o podporu posunutia tohto zákona o poľovníctve do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k vystúpeniu poslanca v rozprave zaujať stanovisko pán minister? Nie, ďakujem pekne.

    Pán spravodajca pravdepodobne nechce zaujať stanovisko k rozprave. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz, pán minister, budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

    Tento návrh zákona má tlač 872 a návrh na jeho prerokovanie vo výboroch má č. 887.

    Máte slovo, pán minister, a uveďte vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe je ustanoviť výkon štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, práva a povinností fyzických a právnických osôb podnikajúcich v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby a ich registráciu, inšpekčnú organizáciu na výkon kontroly ekologickej poľnohospodárskej výroby, označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a sankcie za porušenie povinností ustanovených navrhovaným zákonom.

    Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov.

    Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky 10. decembra 2008.

    Prijatím navrhovaného zákona sa produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby budú vyrábať v súlade s požiadavkami stanovenými podľa právneho rámca Európskeho spoločenstva.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a odporúčanie návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Slovo má teraz pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pán poslanec Ján Slabý. A prosím ho, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej, 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. januára 2009 č. 887 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Kolegyne, kolegovia, nedostal som písomnú prihlášku, pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Košútová. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Košútová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerokovávame návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktorý je národným predpisom upravujúcim systém ekologickej poľnohospodárskej výroby a ktorý v zmysle legislatívnych pravidiel môže každý členský štát upraviť pravidlami, ktoré neinterferujú s európskymi pravidlami. Ekologická poľnohospodárska výroba v členských štátoch Európskej únie podlieha pravidlám, ktoré sú na európskej úrovni ustanovené nariadením Rady a nariadením Komisie. Od 1. januára 2009 sa stáva účinné nové nariadenie Rady 834/2007, ktorým sa zrušuje nariadenie 2092/1991, čo je aj hlavným dôvodom vypracovania predloženého návrhu zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Rozprávam o tom preto tak obšírne, lebo ekologické poľnohospodárstvo a výroba biopotravín sú postavené na jasných pravidlách a princípoch upravených našou aj európskou legislatívou, ktorých dodržiavanie je garantované štátom. Aktuálne európske nariadenie o ekologickom poľnohospodárstve definuje, ako sa musia pestovať rastliny a chovať hospodárske zvieratá, vyrábať potraviny a krmivá, aby bolo možné označiť ich pojmom ekologické. V súlade s týmto európskym nariadením sa vyžaduje, aby boli produkty označené logom Európskej únie pre ekologické poľnohospodárstvo. Je tiež povinné na tomto označení uvádzať názov alebo kód inšpekčných organizácií, ktoré vykonávajú inšpekcie a certifikáciu ekologických výrobkov. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky zase poveruje v činnosti kontrolné organizácie, ktoré priamo na ekologických farmách a vo výrobniach biopotravín kontrolujú dodržiavanie pravidiel. Výrobky tak môžu byť certifikované ako produkty ekologického poľnohospodárstva, iba ak spĺňajú legislatívne podmienky. Certifikovanú biopotravinu spozná spotrebiteľ podľa národného loga EKO a kódu príslušnej kontrolnej organizácie. Tento režim označovania bol vypracovaný preto, aby spotrebiteľom vo všetkých členských štátoch Európskej únie zaručil, že produkty, ktoré kupujú, sú ekologického pôvodu. Logá národné i logá Európskej únie sú zas vytvorené za účelom lepšieho rozpoznávania ekologických produktov medzi spotrebiteľmi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v ďalšej časti môjho vystúpenia upriamila pozornosť na poslanie, ciele, ako aj možnosti ekologického poľnohospodárstva v Slovenskej republike, ako aj na niekoľko faktov z histórie jeho vzniku a kreovania sa. Ekologická poľnohospodárska výroba predstavuje komplexný systém pravidiel manažmentu poľnohospodárskych fariem, spracovateľských jednotiek, výroby biokrmív, bioosív, biopotravín a ich distribúcie. Predstavuje spôsob pestovania rastlín a chov zvierat, priaznivý voči životnému prostrediu, ktorého cieľom je trvalo udržateľné poľnohospodárstvo. Využíva predovšetkým miestne obnoviteľné zdroje a ekologicky šetrné technologické postupy. Jeho mottom je zdravá pôda, zdravé rastliny a zvieratá, zdraví ľudia. Trvalo udržateľný rozvoj je v súčasnosti významne presadzovaný a podporovaný politikou Európskej únie, ktorá si uvedomuje nutnosť ochrany zdravia a života aj pre ďalšie generácie. Prioritou 7. rámcového programu Európskej únie pre rozvoj vedy a výskumu sa stala podpora zdravia, poľnohospodárstva, potravinárstva a biotechnológií so zameraním na prevenciu chorôb, zlepšenie ekologického stavu prírody, produkciu zdravotne bezpečných potravín a podporu regionálneho rozvoja. Všetky tieto priority sú obsiahnuté v zásadách ekologického poľnohospodárstva.

    Z pohľadu histórie bola prvou formou ekologického poľnohospodárstva biodynamická, má najdlhšiu históriu a jej začiatky siahajú do obdobia dvadsiatych rokov minulého storočia. Medzi dvadsiatymi a štyridsiatymi rokmi sa začalo rozvíjať organické poľnohospodárstvo. V súčasnosti najrozšírenejším je organicko-biologické poľnohospodárstvo, ktoré vzniklo pričinením doktora Hansa Müllera a jeho manželky Márie vo Švajčiarsku v tridsiatych rokoch minulého storočia aj ako následok pomeru v poľnohospodárstve tých čias ovplyvnený veľkou hospodárskou krízou. Organicko-biologické poľnohospodárstvo si dalo za cieľ znížiť negatívny dopad krízy pre poľnohospodárov prostredníctvom postupov, ktoré mali znížiť produkčné náklady a zaistiť odbyt dorobených produktov zvýšením kvalitatívnej úrovne bioproduktov a biopotravín. Že by to bola paralela s dnešnými dňami? V sedemdesiatych rokoch sa začali ekologickí farmári združovať do národných zväzov a neskôr do národných zoskupení. V posledných rokoch mimoriadne rastie záujem o pestovanie ekologických plodín. Ekologické poľnohospodárstvo sa tak všeobecne stáva akceptovaným odvetvím poľnohospodárstva, ktoré sa v súčasnosti uplatňuje takmer vo všetkých krajinách sveta. A jeho podiel z poľnohospodárskej pôdy neustále stúpa. Rovnako narastá počet ekofariem.

    Ekologické poľnohospodárstvo sa v súčasnosti praktizuje vo viac než 120 krajinách sveta a celková výmera ekologicky obhospodarovanej pôdy predstavuje 22 mil. hektárov. Z toho viac ako štvrtina je v Európskej únii. Na prvých troch miestach sú Austrália s 10,5 mil., Argentína s 3,2 mil. a Taliansko s 1,2 mil. hektárov. V celosvetovom meradle sa hospodárenie na ekofarmách počíta v desaťtisícoch. Veď je ich len v Taliansku 50 000, v Rakúsku 18 500 a u našich západných susedov v Čechách 810. Na Slovensku ich máme zatiaľ 350. V Európskej únii tvorila v roku 2005 ekologicky obhospodarovaná pôda plochu 3,9 % z celkovej poľnohospodársky využívanej pôdy. Najväčší podiel ekologicky obhospodarovaných plôch je v Rakúsku, a to 11 %, v Taliansku, 8,4 %, v Českej republike a Grécku, 7,2 %, ale lídrami medzi európskymi krajinami sú Švédsko, Dánsko a Maďarsko. Vlády viacerých krajín, medzi nimi Nemecka, Švédska, Veľkej Británie, plánujú zvýšiť podiel ekologických potravín na potravinovom trhu až na 20 %.

    Uvedené krajiny a tiež USA v nasledujúcich piatich rokoch počítajú so zdvojnásobením obratu s biopotravinami. Tým podporujú ekologické pestovanie plodín a ich spracovanie v mnohých krajinách orientovaných na export. Medzi ne sa radí aj Slovensko, ktoré prakticky vyváža celú svoju produkciu, 98 %. Obchod s biopotravinami sa tak stáva jedným z najdynamickejších odvetví na svetovom trhu. Štúdie odhadujú, že trh s ekologickými produktmi narastá ročne o 10 až 15 %, zatiaľ čo podiel ekologických produktov na celkovom trhu s potravinami vzrástol z 0,5 na 4 %. Hodnota spotreby biopotravín v Európe je viac ako 15 mld. eur ročne a jej rast je výrazne rýchlejší ako rast spotreby celého trhu s potravinami. Najväčší trh je v Nemecku, kde ročné tržby dosahujú 4 mld. eur. Ďalej nasleduje Taliansko a Francúzsko. Rast predaja biopotravín vo väčšine stredoeurópskych a východoeurópskych krajín dosiahol vlani desiatky percent. A očakáva sa, že dopyt po biopotravinách, bionápojoch a ekologickom tovare sa bude naďalej prudko zvyšovať. Dnešný spotrebiteľ je najmä v oblasti potravín a nápojov ekologicky a eticky vzdelanejší než kedykoľvek predtým. Zvyšuje sa spotreba zákazníkov a vedomosti, odkiaľ pochádzajú potraviny, ktoré konzumujú.

    Príčiny úspechu ekologického poľnohospodárstva v jednotlivých krajinách Európy sú rôzne a závisia od stupňa podpory pre farmárov, od akčného plánu, dostupnosti ekologických produktov, existencie spoločného loga, ale aj od uvedomelosti konzumentov, existencie poradenského servisu pre farmárov, ale aj od informovanosti farmárov. Situácia na Slovensku je podobná ako v okolitých krajinách.

    Ekologické poľnohospodárstvo zažíva od vstupu Slovenska do Európskej únie nebývalý rozmach a v súčasnosti je ekologické poľnohospodárstvo najdynamickejšie sa rozvíjajúcou zložkou agrosektora. Dôvodom jeho rastu nie je len dotačná politika Európskej únie v oblasti podpory biopotravín, ale aj rastúci dopyt spotreby po kvalitných a zdravých potravinách. V našich podmienkach sa tak ekologické poľnohospodárstvo môže stať významným prvkom pri zvyšovaní zamestnanosti na vidieku, pretože vytvára nové pracovné príležitosti a poskytuje zdroj príjmov. Jeho sociálny aspekt spočíva tiež v rozvoji agroturistiky, výroby tradičných biopotravín, udržiavaní krajiny v kultúrnom stave. Má veľmi pozitívny vplyv na rozvoj vidieka.

    Rozvoj ekologického poľnohospodárstva na Slovensku spadá do deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď v roku 1991 predpísaným spôsobom začalo hospodáriť 37 fariem na výmere 14 773 ha nadväzujúc na skúsenosti a vývojové trendy západoeurópskych krajín. Uvedená výmera v tom čase predstavovala len 0,59 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Základným regulatívnym rámcom v tom čase sa pre systém ekologického hospodárenia stali pravidlá organického poľnohospodárstva platné pre územie Slovenskej republiky. Až po ukončení trojročnej konverzie mohlo týchto 37 evidovaných subjektov označovať organickú produkciu z úrody 1994 ako BIO. Avšak len veľmi malá časť tejto produkcie sa realizovala na domácom trhu, nakoľko domáce spracovateľské a veľkoobchodné organizácie s potravinami neprejavili o ich spracovanie dostatočný záujem. Aj preto sa ekologickí prvovýrobcovia orientovali a aj naďalej orientujú na odbyt produktov do štátov západnej Európy.

    Veľká väčšina slovenskej bioprodukcie ide na vývoz ako surovina na ďalšie spracovanie. Trh s biopotravinami sa na Slovensku zatiaľ viac-menej ešte len rodí. Relatívne úzky sortiment biopotravín je dostupný v niekoľkých špecializovaných predajniach zdravej výživy a v niekoľkých supermarketoch. V rámci systému ekologického poľnohospodárstva na Slovensku sa darí pestovaniu bioobilia, všetkých bežných druhov strukovín, zeleniny, rôznych druhov ovocia a výrobe biovín. Pestujú sa tiež liečivé rastliny, rastliny na kozmetické účely. Na ekologických farmách je pomerne silno zastúpený chov zvierat. Prevažuje však chov prežúvavcov, t. j. hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Začína sa s produkciou tradičných syrových výrobkov. Veľké rezervy máme v chove ošípaných a hydiny, pričom záujem spotrebiteľskej verejnosti, aj zahraničnej, je veľký, a to najmä o biovajcia, biobravčovinu a o mäso hrabavej i vodnej hydiny v kvalite BIO.

    Dnes máme na Slovensku spolu 418 registrovaných prevádzkovateľov v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby a 350 činných biofarmárov, ktorí obhospodarujú viac ako 136 000 ha poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike. Máme registrovaného jedného ekologického chovateľa včiel biovčelára. Znamená to, že v súčasnosti je na Slovensku 7 % poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologicky. Týmto podielom sa Slovenská republika radí na popredné miesta v rámci Európskej únie, najväčší podiel má Rakúsko, a to 11 %.

    Ukazuje sa, že ekologická poľnohospodárska výroba a produkcia biopotravín nie je iba módny trend, ale že ide o stabilnú a perspektívnu podnikateľskú možnosť pre poľnohospodárov a potravinárov. Hlavným stimulom rozvoja nie je štátna podpora, ale narastajúci dopyt spotrebiteľov po biopotravinách. Ten sa potom odráža v náraste počtu výrobcov biopotravín, ale aj v rozširujúcich sa plochách certifikovanej ornej pôdy, sadov a vinohradov. Označovanie a spracovanie nespracovaných bioproduktov sa vykonáva v súlade s ustanoveniami platnými pre ekologickú poľnohospodársku výrobu v Európskej únii. Slovenská republika používa grafický znak použiteľný v zelenej a čierno-bielej farebnej verzii, ktoré sú súčasťou navrhovaného zákona. Pri čierno-bielej tlači, tzv. negatívnej verzii by bolo vhodné ju doplniť o jednofarebnú tlač, preto budem vo výbore Národnej rady predkladať pozmeňujúci návrh.

    Na záver chcem zdôrazniť, že za dôležité považujem to, aby komodity vyrobené v ekosystéme viac sa finalizovali na Slovensku, zásobovali domáci trh a príp. sa s pridanou hodnotou vyvážali. Ekologické poľnohospodárstvo nemá ambície vyrábať potraviny iba pre vyvolených, ale chce byť plnohodnotným riešením kľúčových problémov, akými sú klimatické zmeny, pokles biodiverzity či dostatok bezpečných potravín. Na dosiahnutie týchto cieľov a zásad boli preto vypracované všeobecné postupy, ktorých cieľom je minimalizovať ľudský zásah do prostredia a zabezpečiť, aby poľnohospodársky systém pracoval čo najprirodzenejšie tak, aby ste zakaždým, keď si kúpite biojablko vo vašom obchode alebo si z nápojového lístka vo vašej obľúbenej reštaurácii vyberiete vína vyrobené z biohrozna, mali istotu, že tieto boli vyrobené podľa prísnych pravidiel, ktorých cieľom je rešpektovať životné prostredie a život.

    Verím, že podporíte predkladaný návrh zákona. A za to vám vopred ďakujem. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Nie.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 895 a návrh na jeho pridelenie výborom je pod č. 922.

    Pán minister Becík, máte opäť slovo a uveďte, prosím, tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je upraviť schvaľovacie postupy pri aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy, výkon štátnej kontroly a podávanie správy o plnení smernice Rady č. 86/278 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o ochrane životného prostredia, najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve.

    Kal z čistiarne odpadových vôd a dnové sedimenty vodných stavieb a vodných tokov obsahujú organické látky a živiny vhodné pre výživu rastlín, čo je dôvodom pre ich využitie aplikáciou do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy. Súčasne však môžu obsahovať škodlivé látky vrátane patogénnych mikroorganizmov a ťažkých kovov, ktoré môžu znečisťovať pôdu, poľnohospodársku produkciu a vodné zdroje. Riadenou aplikáciou čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy je zabezpečená zvýšená ochrana životného prostredia, najmä pôdy povrchových vôd a podzemných vôd.

    Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a rozpočty vyšších územných celkov ani na rozpočty obcí.

    Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky 14. januára 2009.

    Prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne zvýšená ochrana pôdy, povrchových a podzemných vôd pri aplikácii čistiarenských kalov a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a odporúčanie návrhu zákona do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo Jánovi Čechovi, poslancovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, a prosím ho o predloženie spravodajskej správy.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 356 z 27. januára 2009 ma určil za spravodajcu k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. januára 2009 č. 922 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Takže písomnú prihlášku nemám. Vážené kolegyne, kolegovia, takže pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi.

    Ale pána ministra ešte poprosím, aby zostal, pretože teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách a o doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 896. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 923.

    Pán minister, ujmite sa, prosím, slova a uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh nového zákona o pozemkových spoločenstvách a o doplnení niektorých zákonov, ktorý má nahradiť doterajší zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

    Potreba novej právnej úpravy vzniku právneho postavenia, hospodárenia a zániku pozemkových spoločenstiev, ako aj niektorých práv, povinností a vzájomných vzťahov členov pozemkového spoločenstva a úpravy otázok súvisiacich s činnosťou pozemkových spoločenstiev vyplynula zo skúseností s existenciou a činnosťou pozemkových spoločenstiev a ich orgánov, z podkladov a návrhov zástupcov neštátneho sektora vlastníkov lesa a takisto z porušovania zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

    Predložený návrh zákona novým spôsobom rieši najmä vznik a registráciu pozemkových spoločenstiev vlastníkov pozemkov, ktoré nie sú spoločnou nehnuteľnosťou, vznik členstva v pozemkovom spoločenstve a postavenie členov spoločenstiev, možnosť rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti, postavenie Slovenského pozemkového fondu vo vzťahu k pozemkovým spoločenstvám, predaj podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu spoločenstvu a vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti, ak o to prejavia záujem, konanie o zápise do registra pozemkových spoločenstiev a konanie o zápise zmien údajov, ktoré sa do registra pozemkových spoločenstiev zapisujú, správne delikty a sankcie za porušovanie povinnosti podľa tohto zákona, ďalšie postavenie pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity.

    Vzhľadom na to, že predloženým návrhom zákona sa umožní odstrániť nedostatky predchádzajúcej právnej úpravy, sprehľadniť činnosť pozemkových spoločenstiev, usporiadať a zjednodušiť ich vzťahy k štátu a zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností, dovoľujem si vás požiadať o posunutie tohto návrhu do druhého čítania. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona.

    Opäť dávam slovo predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Jánovi Slabému a žiadam ho, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej, 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. januára 2009 č. 923 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za uvedenie spravodajskej správy.

    Písomnú prihlášku opäť nemám, pýtam sa teda, ústne či sa niekto hlási do rozpravy. Registrujem prihlášky pani poslankyne Tkáčovej, pána poslanca Miklósa a pani poslankyne Kramplovej. Ešte niekto iný sa hlási do rozpravy? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené dámy poslankyne, vážení poslanci, moje vystúpenie bude veľmi krátke. Ja by som chcela upozorniť na tie časti novely zákona, na ktoré pán minister vo svojom úvodnom slove neupozornil. Pán minister, hovorili ste o prvej časti návrhu ministerstva, o zákone o pozemkových spoločenstvách. Na tomto návrhu zákona oceňujem hlavne to, že pozemkové spoločenstvá sa stanú právnickými osobami, čo im umožní čerpať prostriedky z európskych fondov, ale vašu pozornosť, dámy a páni, si dovolím upriamiť na ďalšie časti tejto novely, časti dva, tri a štyri, ktoré novelizujú ďalšie zákony.

    V druhej a v tretej časti ide o novelu reštitučných zákonov č. 229/1991 Zb. a č. 503/2003 Z. z. V dôvodovej správe sa ako dôvod uvádza uľahčenie vydávania náhradných pozemkov. Ale spôsob, akým to vláda prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva navrhuje, je vylúčenie predkupného práva spoluvlastníkov podľa Občianskeho zákonníka. To znamená, že zavádzame dva druhy vlastníkov, vlastníkov, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond, tam sú pozemky vo vlastníctve štátu, tam sú pozemky nezistených vlastníkov, a vlastníkov tej druhej skupiny, ktorá nebude mať predkupné právo, to sú tí ostatní vlastníci. S tým ja zásadne nemôžem súhlasiť, pán minister. Určite vo výbore vám navrhneme tieto dve časti vypustiť, pretože ústava hovorí, a dovolím si zacitovať, v článku 20: „Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“ Nie je mojou právomocou vykladať ústavu, ale keď sa pozriem na znenie textu ústavy a na to, čo navrhujete, tak môžem povedať, že je to v rozpore.

    A dovoľujem si vás, kolegovia ešte upozorniť na IV. článok novely, ktorý novelizuje zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy, opäť, ako dôvod sa uvádza uľahčenie zmeny druhu pozemku, ale, čuduj sa svete, iba v prípade vinice. Odpovedzme si sami na otázku, prečo je to iba pri viniciach. Toľko, pán minister, na výbore budeme pokračovať ďalej. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky nie sú na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, takže pán László Miklós je ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len pár poznámok v tom zmysle, že všetky tieto poznámky budeme asi môcť rozpracovať medzi prvým a druhým čítaním. Predpokladám, že tak cítim, že znenie navrhovaného zákona je prepracované, možno prepracovanejšie ako doteraz platný zákon. Napriek tomu by som si dovolil upozorniť na štyri také okruhy otázok, ktoré budeme môcť snáď lepšie a podrobnejšie prebrať počas legislatívneho procesu.

    Prvý okruh je zvýšenie administratívnej náročnosti, finančnej náročnosti s dopadom na pozemkové spoločenstvá a štátne organizácie. Tu mám mnoho takých drobných poznámok, ktorými vás nebudem obťažovať, lebo majú mnohokrát technický a, by som povedal, taký administratívny charakter. Je to napr. § 29 a § 30 o zápise do registra, potom, že na účely dane z príjmov sa ustanovuje, že tieto činnosti vykonáva pozemkové spoločenstvo za účelom podnikania, a ďalšie a ďalšie také drobné úpravy, ktoré snáď nebudú mať žiaden problém, nemajú politický charakter a budeme môcť prebrať.

    Druhý okruh problémov sa týka stabilizovania pozemkových spoločenstiev spoločne obrábanou nehnuteľnosťou, ktoré pracovne možno nazvať ako nehistorické spoločenstvá. Tu ide o to, že pri historických pozemkových spoločenstvách je stabilita zákonom zabezpečená, ale napr. v prípade lestných spoločenstiev je možné relatívne ľahko vystúpiť z týchto spoločenstiev. Tu máme tiež určité návrhy, ktoré nebudem teraz rozoberať, len upozorňujem na to aj prvom čítaní.

    Tretí okruh problémov má charakter sociálneho dopadu. Ide o otázky zdaňovania príjmov. To tiež nebudem teraz rozoberať. Znovu si myslím, že je to možné prediskutovať počas legislatívneho procesu, tak teraz by som zbytočne len zdržiaval, aj tak to teraz nevyriešime.

    A potom mám niekoľko poznámok charakteru iných aspektov a technických upresnení, kde takisto si myslím, že miesto na to bude počas legislatívneho procesu, a nie teraz.

    Ja si myslím, že tento zákon je potrebný, treba sa ním zaoberať. Samozrejme, netvrdím v tomto momente, že je dokonalý, a ani to nemôžem povedať, hovorím teraz za seba, a nie za klub, že klub to automaticky podporí, ale celkom iste si myslím, že je tu priestor na debatu, diskusiu a upresňovanie tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ako ďalšia je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Kramplová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadrila k tomuto návrhu zákona. Mnohí vieme o tom, že ľudia v pozemkových, lesných alebo pasienkových spoločenstvách už dávnejšie volali po takomto zákone. A je veľmi dobré, že dnes ho máme na stole. Tento zákon v podstate sa pripravoval aj počas môjho pôsobenia. A gro tohto zákona je vlastne tá časť, ktorá bola pripravená a na ktorej sa potom už následne nepracovalo.

    Zákon konečne rieši právne postavenie spoločenstiev. A dovolím si tvrdiť, že vnáša systém do ich registrácie. Prináša systém, pokiaľ ide o orgány a kompetencie spoločenstva. A to, čo je najdôležitejšie, je, že väčšina spoločností, a teda spoločenstiev uvíta možnosť rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti za presne stanovených podmienok, ktoré sú uvedené v zákone. Súčasne tento zákon umožní, aby bolo možné riešiť pozemky pod stavbami, ale aj mnohé pozemky v záhradkárskych osadách či v priemyselných parkoch alebo v tzv. hnedých dvoroch.

    Vážený pán minister, ako som povedala, gro zákona je to znenie, ktoré bolo pripravené za môjho pôsobenia. Sú tam však aj viaceré otázniky. Bolo by dobre, keby sa vyriešili v rámci druhého čítania. A mám záujem na tom, aby tento parlament prijal kvalitný zákon o pozemkových spoločenstvách. Preto si dovolím položiť vám štyri otázky. A verím, že odpovede na ne dotvoria informácie poslancov na to, aby aj rokovanie vo výboroch potom sa odrazilo od určitého logického základu.

    Prvá otázka sa týka § 8 ods. 2. Tu sa píše, že Slovenský pozemkový fond ponúkne prevod podielov vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti. To je citácia. Pýtam sa, ktorým vlastníkom to ponúkne. Ak všetkým, treba to definovať, ale ak len niektorým, pýtam sa, prečo len niektorým a prečo len niektorým vybraným alebo cielene pripraveným na kúpu vlastníctva alebo podielu Slovenského pozemkového fondu.

    Druhá otázka sa týka rovnako § 8, ale odseku 5. V návrhu zákona je stanovená kúpna cena, ktorá je splatná do 10 rokov. Myslí sa tým kúpna cena v prípade predaja podielu Slovenského pozemkového fondu. Súčasne v návrhu je uvedené, že Slovenský pozemkový fond bezodkladne po uzavretí zmluvy dáva vklad do katastra o prevode podielov, samozrejme, nadobúdateľ má automaticky hneď zabezpečené hlasovacie právo v spoločenstve, dokonca môže brať výnosy, ale nemá zaplatený nadobudnutý podiel. Aký má zmysel táto časť v danom § 8?

    A posledné otázky sa dotýkajú článku IV, čo je v podstate nepriama novela pôvodného zákona č. 220/2004 Z. z. alebo, ak chcete, zákona č. 219/2008 Z. z., ktorého účinnosť začala byť od 1. 1. tohto roku. Chcela by som vedieť, aký je vzťah tohto článku a tejto nepriamej novely k danému návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách. To je jedna otázka. A druhá otázka je v prípade, že som nepostrehla tento vzťah a je tu určitý vzťah, prečo sa odopiera právo vlastníkovi, aby mal možnosť vyjadriť sa k zmene druhu pozemku, pretože podľa môjho názoru pri zmene druhu pozemku sa môže meniť kvalita pozemku, môže sa kvalita znížiť, ale môže byť aj zvýšená. Preto si myslím, že s týmto článkom, ak by tam vôbec mal byť, treba popracovať, a to v záujme najmä vlastníka.

    Verím, že zákon ako taký bude podporený aj v druhom čítaní. A verím, že tento parlament prijme naozaj kvalitný a dobre fundovaný zákon o pozemkových spoločenstvách.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Tkáčová, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa veľmi trefne použila slovné spojenie „odopieranie práv vlastníka“. Netýka sa to len článku IV, týka sa to aj článkov II a III, ako som to už vo svojom vystúpení povedala, kde sa spoluvlastníkom odopiera predkupné právo, ktoré momentálne v zákone zadefinované je. A tu by som použila oveľa ostrejší výraz, a to výraz „vyvlastnenie“, pán minister, „vyvlastnenie“. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcete reagovať, pani poslankyňa Kramplová? Nie. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Je 11.00 hodín, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku, aby sa všetci tí, ktorí sa zúčastnia hlasovania, mohli dostaviť do rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o prerokovaných bodoch programu 32. schôdze.

    O prvom budeme v prvom čítaní hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Glenda ako určený spravodajca bude v prvom čítaní uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, pán poslanec Kahanec a pán poslanec Kužma.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kahanca, ktorý navrhol vrátiť predmetný zákon na dopracovanie. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca, aby sa vrátil návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 51 za, 75 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kužmu, ktorý navrhol nepokračovať v rokovaní o tomto zákone. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o ďalšom procedurálnom návrhu v zmysle § 73, aby sme nepokračovali v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 37 bolo za, 74 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 bolo za, 11 proti, 47 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 6. februára 2009 a v gestorskom výbore do 10. februára 2009, aby sa druhé čítanie na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnilo 11. februára 2009 o 14.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 110 za, 5 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 934.

    Pán poslanec Pavlis bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý nepodal žiadny pozmeňujúci návrh. Preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 za, 2 proti, 57 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 6. februára 2009 a v gestorskom výbore do 10. januára 2009 tak, aby sa druhé čítanie na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnilo 11. februára 2009 o 14.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 108 za, 4 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Pani poslankyňa Vaľová bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 940.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Pán predsedajúci, prosím vás, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za, l sa zdržal.

    Konštatujem, že návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a navrhujem, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď a gestorský výbor v termíne ihneď s tým, že druhé čítanie prebehne na schôdzi v stredu 11. 2. po 14.00 hodine. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 1 proti, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili do výborov a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Jasaň uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 894.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 10. februára 2009 a gestorskému výboru do 11. februára 2009 tak, aby sa druhé čítanie uskutočnilo v stredu 11. februára popoludní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili do výborov a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Matejička uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 878.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 90 za, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím vaším prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 8. apríla 2009 a gestorskému výboru do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 133 za, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Kovačócy uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 892.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 86 za, 55 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 8. apríla 2009 a gestorskému výboru do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 126 za, 14 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán predseda ústavnoprávnemu výboru pán poslanec Mamojka uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 858.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods.3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za, 1 proti, 57 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 120 za, 2 proti, 18 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme pridelili do výborov a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

    V prvom čítaní teraz uvedie pani poslankyňa Laššáková hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 863.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 za, 6 proti, 52 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Teraz, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a o tom, aby Národná rada za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 111 za, 2 proti, 25 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Lebocký uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 826.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vo všeobecnej rozprave vystúpil jeden poslanec, nepodal žiadny návrh, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 97 za, 44 sa zdržalo.

    Takže sme postúpili tento návrh zákona, ktorý poteší poľovníkov, do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 129 za, 1 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán predseda výboru pán poslanec Slabý uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

    Je to tlač 872.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, chcem vás požiadať ešte o pozornosť, aby sme dohlasovali prerokované body.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť vládny návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 97 za, 43 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 127 za, 1 proti, 13 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Čech uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 895.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 90 za, 49 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 125 bolo za, 1 bol proti, 12 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Teraz opäť pán predseda výboru pán poslanec Slabý uvedie v prvom čítaní hlasovanie, a to o

    vládnom návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách a o doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 896.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 40 proti, 18 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 108 za, 4 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Tým sme, kolegyne, kolegovia, odhlasovali prerokované body programu.

    Dovoľte mi ešte, vážené pani poslankyne, páni poslanci využiť túto príležitosť na to, aby som vás aj napriek tomu, že ste určite dostali pozvánky osobne, pozval na krátke podujatie, stretnutie, ktoré bude o 12.15 hodine vo foyer, kde chceme spoločne ukončiť rok prvej Slovenskej národnej rady, ktorým sme si pripomenuli 160. výročie vzniku prvej Slovenskej národnej rady, kde zároveň uvedieme do života aj knihu Slovenskej akadémie vied „Slovenské národné rady a cesta parlamentarizmu“. Takže ešte raz dovolím si vás všetkých, ktorí máte chuť, pozvať na toto krátke milé stretnutie. Ďakujem pekne.

    Ešte pán predseda výboru Nagy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Upozorňujem členov výboru pre ľudské práva, že zasadnutie výboru namiesto o 12.00 hodine sa uskutoční o 13.00 hodine v miestnosti č. 32. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda ústavnoprávneho výboru Mamojka.

  • Ďakujem. Dovolím si pripomenúť alebo oznámiť členom výboru, že o 13.15 hodine budeme mať zasadnutie ústavnoprávneho výboru v zasadačke výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku, po nej budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 32. schôdze.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o právnej ochrane odrôd rastlín.

    Poprosím pána ministra Becíka, aby návrh uviedol.

    Je to tlač 897.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto návrhom sa nahrádza právna úprava ochrany práv k novým odrodám rastlín podľa zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov.

    Predloženým vládnym návrhom zákona sa vykonáva ustanovenie článku 3 nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 2100 o právach spoločenstva k odrodám rastlín, ktoré umožňuje členským štátom udeľovať národné ochranné práva k odrodám rastlín, a ustanovenie článku 92, ktoré zakazuje kumulatívnu ochranu práva spoločenstva, ochranu práv k odrode na základe šľachtiteľského osvedčenia.

    Ak by Slovenská republika nemala právnu úpravu udeľovania šľachtiteľských osvedčení, nebolo by možné zabezpečovať právnu ochranu odrodám rastlín obchodne využívaným na území Slovenskej republiky v prípade, že právna ochrana odrôd rastlín by sa nezabezpečovala na základe práva udeleného Úradom spoločenstva pre odrody rastlín.

    Každý šľachtiteľ, teda aj slovenský šľachtiteľ má možnosť výberu právnej ochrany ním vytvorenej alebo objavenej odrody, pričom si túto právnu ochranu môže zabezpečovať buď vo všetkých členských štátoch Európskeho spoločenstva na základe práva udeleného Úradom spoločenstva pre odrody rastlín, alebo iba na území Slovenskej republiky na základe šľachtiteľského osvedčenia udeleného Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Výber druhu právnej ochrany závisí od rozsahu obchodného využívania odrody podľa toho, či sa predpokladá výroba množiteľského materiálu a jeho uvádzanie na trh iba na Slovensku alebo aj v Európskom spoločenstve.

    Samotný vládny návrh zákona upravuje udeľovanie šľachtiteľských osvedčení v správnom konaní vykonávaných Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky primerane s konaním vykonávaným Úradom spoločenstva pre odrody rastlín podľa štvrtej časti nariadenia Rady Európskeho spoločenstva.

    Predložený vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí, vyšších územných celkov, na zamestnanosť, životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.

    Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie navrhovaného zákona a jeho odporučenie do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pani poslankyňa Košútová je určeným spravodajcom. Poprosím ju, aby nás informovala.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 358 z 27. januára 2009 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o právnej ochrane odrôd rastlín.

    Návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady návrh zaradil na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. januára 2009 č. 924 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory vládny návrh zákona prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Opäť poprosím teraz pána ministra Becíka, aby v druhom a treťom čítaní odôvodnil

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru na ochranu nových odrôd rastlín (International Convention for the Protection of New Varieties of Plants) z 2. decembra 1961, revidovanému 10. novembra 1972, 23. októbra 1978 a 19. marca 1991.

    Je to tlač 859, správa výboru je pod tlačou 859a.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, dohovor z roku 1991 sa vzťahuje na ochranu práv šľachtiteľov všetkých rastlinných druhov, kým dohovor z roku 1978, ktorým je Slovenská republika viazaná v súčasnosti, sa týka len vymenovaných rastlinných druhov.

    V predkladanom dohovore sú zavedené nové inštitúty a pojmy a usmernenia, ktoré je potrebné uplatniť na ochranu nových odrôd rastlín a z nich vyrobených výrobkov aj na národnej úrovni.

    Dohovor je medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy a zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat. Pred jej ratifikáciou sa podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Depozitárom dohovoru je generálny tajomník Medzinárodnej únie na ochranu nových odrôd rastlín a dohovor nadobudne platnosť pre Slovenskú republiku jeden mesiac po uložení listiny o prístupe. Dohovor nezakladá nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky nemá prednosť pred zákonmi.

    Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na prístup Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru na ochranu nových odrôd rastlín svojím uznesením č. 813 z 12. novembra 2008.

    Vzhľadom na potrebu ochrany práv šľachtiteľov odporúčam materiál schváliť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec Čech je určený spravodajca. Bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vaším rozhodnutím č. 880 zo dňa 9. decembra 2008 pridelili ste návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru na ochranu nových odrôd rastlín z 2. decembra 1961, revidovanému 10. novembra 1972, 23. októbra 1978 a 19. marca 1991 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s lehotou prerokovania návrhu do 30. januára 2009.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k medzinárodnému dohovoru a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k tomuto medzinárodnému dohovoru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor schválil túto správu svojím uznesením č. 363 z 3. februára 2009, v ktorom určil mňa za spravodajcu a súčasne ma poveril vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Toto uznesenie je súčasťou tejto správy.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Pýtam sa, kto má záujem vystúpiť v rozprave? Nemám prihlášku.

    Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi.

    Teraz požiadam pána podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby uviedol v prvom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 876.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na posúdenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona bol vypracovaný na základe úlohy a uznesenia vlády z marca tohto roka, na základe bodu 4.2, návrhu legislatívneho zámeru zákona o odbornom vzdelávaní, odbornej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý schválila vláda v auguste tohto roka.

    Účelom návrhu novely zákona č. 597/2003 Z. z. je doplnenie ďalšieho zdroja financovania škôl, príspevky od zamestnávateľa a zamestnávateľských zväzov, spresnenie účelu použitia finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom zo štátneho rozpočtu a ďalších zdrojov financovania štátnych, cirkevných a súkromných škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení, zavedenie príspevku pre obce, VÚC, krajský školský úrad a cirkev, na prístavbu, výstavbu, modernizáciu a rekonštrukciu škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, a príspevku zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení na rekonštrukciu a modernizáciu.

    Ďalej sa navrhuje, aby ministerstvo školstva mohlo posielať finančné prostriedky priamo na samosprávne kraje.

    Návrh zákona ďalej rozširuje aj dohľad nad dodržiavaním tohto zákona. Navrhuje sa, aby aj krajský školský úrad vykonával dohľad nad dodržiavaním zákona.

    Zákon prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky dňa 17. decembra 2008. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pani Monika Smolková je určený spravodajca. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 141 z 22. januára 2009 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač 876.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 898 z 13. januára 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil pán poslanec Fronc.

  • Hlasy v sále.

  • Prepáčte, pán poslanec, budete mať dlhšie vystúpenie?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre. Takže prerušujem rokovanie a budeme pokračovať, pán podpredseda vlády, o 14.00 hodine.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a ešte raz si vás všetkých dovolím pozvať na 12.15 hodinu do foyer, do Hurbanovej siene, aby sme ukončili slávnostne rok 160. výročia vzniku prvej Slovenskej národnej rady. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Príjemné popoludnie, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím tých, ktorí majú záujem zúčastniť sa rokovania v sále, aby zaujali svoje miesta v poslaneckých laviciach, vzhľadom na to, že je 14.00 hodín, budeme pokračovať v schválenom programe. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (tlač 876).

    Máme za sebou uvedený návrh zákona, ktorý uviedol pán minister Mikolaj, a máme za sebou aj spravodajskú správu, zaujala aj pani spravodajkyňa miesto určené pre spravodajcu, takže otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vám pripomenúť, že písomne je prihlásený do rozpravy pán poslanec Martin Fronc. Takže mu dávam slovo. Po jeho vystúpení otvoríme možnosť pre prihlásenie sa do rozpravy ústne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už to nemôžem povedať ako ani v tej známej Chalupkovej

  • Či Bottovej?

  • , bolo nás 11, už nás je len 10, ale dobre.

    Hovoríme o novele zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, to je na upresnenie, aby si to uvedomil aj pán minister. Ja začnem otázkou, ako by sa vám páčilo, keby k vášmu dieťaťu bol iný prístup ako, povedzme, k dieťaťu pána ministra alebo môjmu a podobne, ak by bol iný prístup k škole. A to je jedno, či sa to týka prístupu vo vzdelávacom procese alebo pri financovaní. Základným princípom, základným ústavným princípom je rovnosť občanov v právach a povinnostiach. A z tohto pohľadu si myslím, že tá rovnosť sa vzťahuje rovnako aj na žiakov. Preto pri financovaní škôl a školských zariadení treba vychádzať z rovnosti žiakov, a nie z rôzneho pohľadu na školy podľa zriaďovateľa.

    O čo ide v tejto novele. Tak štandardne je tam ešte upresnenie alebo sprísnenie niektorých podmienok, čo sa týka sankcií vo vzťahu k súkromným školám. To ma ani tak neprekvapuje, ale tá zásadná zmena sa týka toho, že sa umožňujú financovať z rozpočtu ministerstva školstva aj školské stavby alebo prístavby podľa potrieb a, samozrejme, možnosti rozpočtu tejto kapitoly. Len problém je v tom, že sa to robí zase len selektívne a súkromné školy sú z tohto vynechané. Keď si pozriete podrobne dôvodovú správu, tak uvidíte, že by to mohlo vyvolať dojem, že sa to týka všetkých škôl. Je to hlavne ten prvý bod v dôvodovej správe. Ale vzhľadom na to, pán minister, že § 6a nie je nijakým spôsobom upravený, celkom iste sa to nemôže týkať iných škôl ako škôl, ktoré sú dnes pod samosprávou, alebo cirkevných škôl. Ja viem, že keď ste boli v opozícii, ste s obľubou používali takú mantru, že som bol ministrom len pre cirkevné školy. Ale ja som zaviedol financovanie rovnaké pre všetkých, bez ohľadu na to, na akú školu ten žiak chodil, pretože každý žiak, každé dieťa je dieťaťom daňového poplatníka rovnakého. A preto aj v zmysle ústavy má mať rovnaké úžitky a benefity ako aj iný. A je to tak trochu paradoxné, pán minister, keď si uvedomujem, že pred pár dňami prešiel vo vláde návrh novely vysokoškolského zákona, kde sa chystáte financovať nie súkromné, ale dokonca zahraničné vysoké školy. Musím povedať, že nie celkom tomu rozumiem, pretože v tomto smere už nedodržiavate ani ten princíp, nehovoriac o tom, že o chvíľu budeme rokovať o zákone o odbornom vzdelávaní, kde takisto idete jednu skupinu zvýhodňovať. Ale k tomu sa vrátime a budeme hovoriť v okamihu, keď budeme prerokovávať návrh zákona o odbornom vzdelávaní.

    Chcem povedať, pán minister, že v zásade nie som proti tomu, aby taká zmena, ktorá to zabezpečí za istých podmienok a relevantných potrieb, bola urobená, teda tá, ktorá sa týka aj istého kapitálového financovania škôl. Na druhej strane musím povedať, že mám pochybnosti o tom, že to bude naozaj objektívne a spravodlivé po skúsenostiach, ktoré máme, o to viac, že ja v tom zákone som nenašiel ani základné pravidlá na to, ani dokonca zmocňovacie ustanovenie, ktoré predsa len určí isté mantinely, akým spôsobom sa to bude robiť. Ja si myslím, že toto je potrebné, aby v tomto zákone bolo. A preto chcem povedať, že pokladám za dôležité, a budeme sa o to pokúšať v rámci druhého čítania, aby došlo k zmenám, aby sme zaviedli rovnaký princíp. Na druhej strane keďže k tej samotnej myšlienke nemám zásadnú výhradu, tak som pripravený v prvom čítaní aj tento návrh zákona podporiť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Ivanča a pána poslanca Szigetiho. Ešte niekto sa hlási do rozpravy, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Ivančo, pripraví sa pán poslanec Szigeti.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani spravodajkyňa, pán minister, dovolím si v krátkosti uviesť pár poznámok k predloženému návrhu novely zákona o financovaní, skrátene, škôl, uvedenému pod parlamentnou tlačou 876.

    Hneď na úvod, keďže vystupujem po pánovi Froncovi, tak, ako on končil, ja začnem, len nie v celom rozsahu, ale v tom, že tento návrh je pre poslanecký klub SDKÚ – DS len na zdržanie sa, a to len preto, lebo zdá sa nám, že zakladá nerovnosti vo financovaní jednotlivých zriaďovateľov škôl, samozrejme, myslíme aj na nové pravidlá, čo sa týka súkromných zriaďovateľov, a vznikajú otázky, prečo sankcie sa majú týkať len súkromných zriaďovateľov. To sú dôvody, pre ktoré sa pravdepodobne zdržíme pri posunutí návrhu zákona do druhého čítania.

    Ale musím povedať, že zákon prináša pozitívne zmeny v rozšírení či už možnosti podpory zriaďovateľa v investíciách. Tam snáď by možno bolo treba vyriešiť ten problém, ktorý, myslím, pripomienkoval aj ZMOS ohľadom investícií a zákona o účtovníctve, teda vkladaní peňazí do vlastného majetku zriaďovateľa, ale, samozrejme, nedá mi nepovedať aj to, že, podobne ako aj pán poslanec Fronc hovoril, v zákone chýba vymedzenie pravidiel, chýba jasné zmocňovacie ustanovenie, čo s tým, aký bude postup pri prideľovaní týchto peňazí. Ale hovoríme veľmi chvályhodne, že sa takto uvažuje a že zakladá sa takáto možnosť.

    Pozitívnou zmenou minimálne pre nás je to, že ministerstvo školstva pristúpilo k tomu, že peniaze, normatívne výdavky budete presúvať na samosprávne kraje. A snáď v začiatkoch to malo svoj zmysel, ale potom ako sa normatívny systém financovania zaviedol, myslíme si, že samosprávne kraje majú dostatočné kapacity na to, aby vedeli svoje peniaze na školy si rozdeliť a tým pádom aj úradne a administratívne spracovať, takže vítam aj túto zmenu.

    Ako som v úvode povedal, kľúčová výhrada je k tomu, aby sa nevstupovalo do zdrojov, do mimonormatívnych zdrojov súkromným zriaďovateľom, a to v tom, že my si myslíme, že väčšinou títo ľudia, ktorí začali podnikať v tak náročnej oblasti, ako je vzdelávanie, nie sú ľudia, ktorým ide prioritne o zisk zo vzdelávania. A neodpustím si aj krátku poznámku, ktorú vy ste povedali v jednom rozhovore, že vy máte záujem teda, že tie peniaze, ktoré prídu súkromníkovi, aby išli do výchovy a vzdelávania. Ma nenapadá nič iné, len to, že potom by takáto úvaha možno bola aj pri tom, keď stavebná firma postaví diaľnicu a zo zisku by potom mala postaviť ďalšiu diaľnicu. A vy ste cestár, tak iste by ste to privítali, aby takto stavebné firmy zase svoje získané peniaze z podnikania investovali ďalej do tej istej oblasti, kde ich zarobili. To je, myslím si, paralela aj pri podnikaní v oblasti výchovy a vzdelávania.

    Povedal som všetky naše výhrady. Myslím si, že niet viac o čom tu diskutovať, až na krátke poznámky negatívne. Tento zákon, myslím si, je dobrou lastovičkou zo strany ministerstva školstva a, samozrejme, aj s tým, čo máme hneď ako ďalší bod, a to je zákon o odbornom vzdelávaní. To je z mojej strany všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec László Szigeti.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie kolegyne, páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi vysloviť niekoľko pripomienok k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Zákon, ktorý chceme novelizovať, sme v roku 2008 novelizovali dvakrát, trikrát, niekedy 22. mája, keď sme prijali nový školský zákon, a potom niekedy na jeseň. Naskytne sa teda otázka, prečo je potrebné novelizovať opäť o niekoľko mesiacov neskôr ten istý zákon. Ak by novela neobsahovala 17 bodov, možno by sa dalo súhlasiť s myšlienkou, ktorá je uvedená v dôvodovej správe. Dovoľte, aby som citoval: „Účelom návrhu novely zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov je najmä doplnenie ďalšieho zdroja financovania škôl. Ako ďalší zdroj financovania škôl, predovšetkým stredných odborných škôl, sa navrhuje príspevok od zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov.“ Žiaľ, táto argumentácia však neobstojí, pretože len dva body, a to body 2 a 3, sa zaoberajú doplnením ďalšieho zdroja financovania škôl, a to príspevkami od zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov pre všetkých zriaďovateľov, čo, samozrejme, je v poriadku a vítame a úzko súvisí s pripravovaným zákonom, čo je vlastne ďalším bodom nášho rokovania o odbornom vzdelávaní, a najmä podporou vzdelávania žiakov stredných odborných škôl. Všetko by bolo v poriadku, keby ministerstvo školstva do toho nevstupovalo pri ďalšom zákone opätovne a keby sa nenovelizoval ten istý zákon, o ktorom teraz rokujeme, pretože ak ste si všimli v článku X, aj v tom zákone ideme novelizovať ten istý zákon, zákon o financovaní škôl.

    Zdá sa, že účelom návrhu novely zákona môže byť skôr snaha, aby ministerstvo školstva zo štátneho rozpočtu prideľovalo finančné prostriedky obciam, samosprávnym krajom a ostatným zriaďovateľom na prístavbu, výstavbu, modernizáciu a rekonštrukciu škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Myslím si, že je to správna myšlienka, pokiaľ štátny rozpočet na to má, pokiaľ krajina na to má, tak to robme. Nebol by to žiaden problém, keby sme nemali, žiaľ, aj na Slovensku vážne problémy s čoraz viac sa prehlbujúcou finančnou a ekonomickou krízou. A v čase, keď vláda Slovenskej republiky hľadá a chce ušetriť vo svojom rozpočte minimálne 332 mil. eur, teda takmer okolo 10 mld. korún, neviem, či je namieste a či je reálne uvažovať o možnostiach, že ministerstvo školstva zo svojej rezervy dokáže uvoľňovať prostriedky na spomínané účely. Bodaj by sa našli tieto prostriedky, ale obávam sa, že vláda Slovenskej republiky pristúpi buď k rovnakému viazaniu v každom rezorte, alebo k diferencovanému viazaniu. A neviem teda, odkiaľ sa nájdu tie spomínané prostriedky v rezerve ministerstva školstva. Uvedomujem si, že zákon sa pripravuje na dlhšie obdobie. Bodaj by bolo tomu tak, že na budúci a ten ďalší rok už tá finančná situácia bude priaznivejšia a nájdu sa tieto prostriedky. V takejto ťažkej ekonomickej a finančnej situácii nevidím reálnu šancu na zabezpečenie potrebných zdrojov z rozpočtovej rezervy Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Ešte raz zdôrazňujem, myšlienka je dobrá, zámer je dobrý, ale obávam sa, že je neuskutočniteľný. Nie sú jednoznačné, dá sa povedať, ani kritériá poskytovania príspevku ako napr. naliehavosť riešenia výstavby, prístavby, modernizácie, rekonštrukcie alebo kritérium počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Uznávam, v tom pán minister má pravdu, že máme na Slovensku regióny, kde natalita je vysoká, demografická situácia je priaznivá a miest a lavíc v školách je málo a treba to riešiť, ale myslím si, že na riešenie takýchto prípadov hlavne v očakávanej ťažkej finančnej a ekonomickej situácii vláda musí nájsť iné nástroje, iné spôsoby, ako v naliehavých prípadoch skutočne riešiť situáciu so školskými budovami.

    Novela zákona, si myslím, neadekvátnym spôsobom porušuje princíp plurality škôl, keď súkromným a cirkevným školám dáva povinnosti, ktoré štátne a obecné školy nemajú. O tom hovorili moji predrečníci obidvaja. Nepovažujem to za šťastné riešenie, aby tieto súkromné školy boli sankcionované a trestané, avšak považujem za pozitívny krok, treba to uznať, riešenie, podľa ktorého ministerstvo školstva bude posielať finančné prostriedky priamo na samosprávne kraje. Považujem krajský školský úrad za zbytočný medzičlánok v tomto smere. Najväčší problém však vidím v tom, že na jednej strane znižujeme kompetencie krajských školských úradov s tým, že teda prostriedky budú posielané priamo samosprávam, ale ich na druhej strane zvyšujeme konkrétne tým, že sa navrhuje, aby krajský školský úrad vykonával dohľad nad dodržiavaním zákona č. 597/2003 Z. z. Myslím si, že je to zbytočný krok. Považujem to za ďalší orgán a ďalší dôvod na zvyšovanie byrokraticko-administratívneho aparátu. A rád by som pripomenul slová pána premiéra, ktorý pred dvoma rokmi spomínal a hovoril o tom, že je potrebné o 20 % znížiť zamestnancov v štátnej správe. Hovorilo sa o tom, že krajské školské úrady by mali ísť do útlmu a majú byť zrušené. V podstate tým pádom, že im dávame ďalšie kompetencie, neviem, či z toho niečo bude alebo nebude.

    Nedá mi, aby som nehovoril kriticky o tom, čo mi najviac vadí v tejto novele. Zákon sa novelizuje, ako som spomínal, v sedemnástich bodoch. Z toho minimálne polovica, možno aj viac sú korekcie, úpravy a spresnenia z novely tohto zákona z 22. mája, čo znamená, že ministerstvo školstva buď neodborne, alebo nezodpovedne pristupuje k legislatívnemu procesu, keď vlastné chyby, nedostatky je nútené o niekoľko mesiacov neskôr ďalšími novelami odstraňovať. Medzi inými sa rozširuje ďalšia sankcia alebo ďalšia pokuta pre zriaďovateľov. Doposiaľ ministerstvo mohlo zriaďovateľov sankcionovať a trestať v dvanástich prípadoch, teraz sme pridali ešte jednu sankciu, už ich budeme trestať a pokutovať v trinástich prípadoch. A ak bude najčerstvejšia novela, budeme môcť sankcionovať a trestať aj samotné školy, ak teda nebudú dodržiavať dikciu tohto zákona. Keby bolo ministerstvo dávalo väčší pozor v máji, keď sme prijímali nový školský zákon, keď sme vstupovali do zákona o financovaní, tak tých sedem bodov by sme tu dneska nemali mať a v podstate sme mohli túto novelu pekne umiestniť v novom zákone o odbornom vzdelávaní a príprave v tom článku X, kde tiež vstupujeme do zákona o financovaní škôl.

    Na záver chcem poprosiť pána ministra, vzhľadom na to, že v podstate sme novelizovali vlani dvakrát zákon o financovaní, teraz to ideme novelizovať, vstupujeme do zákona, v zákone odbornom vzdelaní v článku X, vzhľadom na časté novelizácie, kvôli prehľadnosti navrhujem na zváženie, či by ministerstvo školstva nevydalo úplné znenie zákona č. 597/2003 Z. z., lebo momentálne je to v piatich a možno v budúcnosti to bude v šiestich zákonoch. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Švidroň. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ja len krátko k tým školským úradom. Pán poslanec, veď to bolo vaše dielo vašich vlád zriadené na ten účel, aby bol ten medzičlánok. Tak zrazu sa vám nehodí. A keď sa má príslušný orgán v svojej kompetencii obohatiť o kontrolné právomoci v oblasti financovania, tak komu to môže vadiť? Veď verejnosť volá po vymožiteľnosti práva. Sankcia, to je jeden z prostriedkov. Ja si myslím, že mnoho zákonov je takých, v ktorých práve sankcie chýbajú. Sankcia, to je pre inštitúciu, pre zriaďovateľa, ktorý hospodári podľa zákona, irelevantná záležitosť. A ak má byť, tak je to potom namieste. Takže len toľko snáď na jeden moment vášho príspevku.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, s reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Szigeti má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Len veľmi stručne, pán kolega Švidroň. V dobe, keď sa kreovali krajské školské úrady, som mal úplne iný názor na tieto úrady. Takže ja som nezastával ten názor, že sú potrebné. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Registrujem, že chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister. Má slovo.

  • Či by ste si nemali sadnúť spolu s pánom Froncom, ale idem postupne, tak ako to bolo.

    Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Fronca. Veď ani doteraz nebola rovnoprávnosť alebo rovnaké podmienky. Ani po tomto zákone ešte nebudú. Prvý rozpor je predsa v platoch. Veď učitelia na verejných a štátnych školách majú limitovaný plat, ktorý vychádza z normatívov, starých, ale tí, čo sú na súkromných školách, naviac k tomu môžu mať z príspevkov rodičov zvýšený plat, čo na tých verejných nesmú mať. A toto je rovnosť? To je tiež disproporcia, čiže máme, ste spomenuli pri tých vysokých školách dve kategórie žiakov, teraz dve kategórie učiteľov. Ale to tu neriešime, aspoň nie úplne, hoci také názory sú, že máme dve kategórie učiteľov, čo je ako nespravodlivé.

    Ale druhá nerovnosť bola v tom, že kapitálové výdavky predsa nesmeli ísť na tzv. neštátne školy (A to nebola disproporcia?), ale na verejné áno, alebo formou daní, a na cirkevné a na súkromné nie. A aj z tohto vznikla táto novela. A my púšťame, aby cirkevné školy mohli mať aj kapitálový príspevok z ministerstva školstva, lebo to majú, ak keď nie takto, ale cez dane, ale súkromné zatiaľ nie, pretože si nemyslíme, že štát by mal financovať súkromný majetok, jeho investičnú výstavbu, povedzme.

    Spomenuli ste jednou vetou, pán poslanec Fronc, aj vysoké školy. Ale veď to predsa vyplýva z pravidiel Európskej únie. Veď naše vysoké školy takisto môžu si otvoriť svoje pobočky v celej Európskej únii. My nesmieme diskriminovať zahraničné vysoké školy na Slovensku, čiže keď je verejná zahraničná vysoká škola vo Francúzsku, má právo pôsobiť na Slovensku za takých istých podmienok, ako ich má slovenská vysoká škola. Si prečítajte chartu. Aj naopak, naša verejná vysoká škola si môže otvoriť svoju pobočku v celej Európskej únii za tých istých podmienok, aké majú domáce vysoké školy. To bola ťažká deformácia, ktorá v tom zákone bola. Ale o tom sa budeme rozprávať o mesiac aj pol.

    Systém dotácií. Áno, ja uznávam, a môžeme to tam aj doplniť v druhom čítaní, to zmocňovacie ustanovenie. Ale my sme systém dotácií prevzali od vás. Tak ako bol nastavený, tak sme ho prevzali, tak ho používame. Sú smernice na to. Takže využívame to, čo bolo. A ak je potreba, že pri týchto kapitálových výdavkoch bude treba smernicu

  • Prečo nie?

  • , dáme si to zmocňovacie ustanovenie a môžeme takúto smernicu v spolupráci dokonca s vami vypracovať. Pán poslanec Ivančo, takisto tie nerovnosti financovania boli doteraz, lebo tie kapitálové výdavky, ako som spomínal, nesmeli ísť ani na cirkevné školy. A cirkevné školy keď si zoberiete, pýtam sa: Z čoho majú cirkevné školy dneska financovaný majetok? Z výnosov daní nie, to má len samospráva, tak si to pozrite, z dodatku, ktorý má z ministerstva kultúry, ale tam toto nie je. Čiže tam je systémová chyba. A cirkev nemá z čoho financovať svoje školy. Ďalšia vec je rómska otázka. Máme obce, kde je 200 nových detí ročne. Chcete povedať že to z normatívu vyfinancuje buď cirkev, alebo verejná základná škola? Takže to tu musí byť. A preto sme to tam dali.

    Sankcie. No veď my sme nemali na súkromné vysoké školy, my nemáme žiadnu možnosť kontroly. Zriadia si eseročku a tým to pre nás končí. Môžeme si pozrieť daňové priznanie, nič viac, nepustí nás to. A odkiaľ my máme vedieť, či štátne dotácie, ktoré štát dáva, a financujú si z toho aj mzdy a celú prevádzku, naozaj tam idú a či sa z toho, povedzme, nevydržiava byt, čo sa stáva? Takže my musíme mať právo kontroly. A prečo sa niekto kontroly bojí? Takže kontrola nejako je a sankcia je dôsledok kontroly, ináč tá kontrola je formálna, nemá žiaden význam. Čiže sankcia je aj výsledok kontroly. A my sme doteraz nesmeli ísť s tým na súkromné školy a jednoducho sme sa k tomu nedostali. Teraz budeme musieť aj rodičom, pokiaľ rodič platí, aj školskej rade to ísť, pretože, opäť, podmienky musia byť na všetkých školách rovnaké a doteraz to tak nebolo. Súkromné a cirkevné mali výnimku, dokonca nemuseli mať ani školské rady.

    Pán poslanec Szigeti, áno, dávame nové príspevky, pretože školstvo je z viaczdrojového financovania absolútne podvyživené, preto je aj ten ďalší zákon, ku ktorému sa zatiaľ dostaneme, ale v tomto zákone musí byť o tom zmienka. Musí byť tam tá zmienka.

    O kapitáloch som rozprával, tak isto aj o Rómoch, preto to tam dávame, aby táto možnosť bola.

    Povinnosti pre súkromné len preto, že doteraz neboli a na štátne boli. Však my si štátne môžeme kontrolovať bez problémov, ale súkromné nie. Preto to doplňujeme, že aj súkromné budú musieť byť kontrolované minimálne z toho normatívu ktorý štát tam platí. Veď to je naša povinnosť. No a má to robiť krajský školský úrad. Kto iný to má robiť, rozpočet, tých 220 ľudí na 3 200 škôl? Keď si pozriete reformu, školský zákon pre krajské školské úrady, uvidíte, že len na dohľad vyplýva 17 nových úloh. Napr. je tu ten dodatok na päťročné deti, však dávame príspevok na päťročné deti. No kto to skontroluje, či je to naozaj tak? A ako tie peniaze tam pošleme? Veď to nejde. Cez jeden krajský školský úrad tečie 6 mld. až 7 mld. Sk, kontrola, alokácia. Čiže to je obrovská zodpovednosť. Obce a VÚC-ky majú prenesený výkon kompetencií, štát to financuje. Takže my musíme mať nástroj. Vo Francúzsku máte štátny školský dohľad. Pozrite sa, čo je to za sieť. Čiže my sme povinní minimálne, tie štátne prostriedky, ktoré do škôl a do všetkých škôl idú, aby to nejakým spôsobom skontroloval, plus sú maturity a tak ďalej a tak ďalej. Takže krajské školské úrady sme znížili o 26 %, zoštíhlili, to sa stalo, nie o 20 %, ale o 26 %, ale sú nevyhnutné, niekto tú miestnu školskú správu vykonávať musí. Čo sa nám nedarí, to je to, čo vy ste zaviedli, to sú tie miestne školské úrady, tých je len 40 %, tam nie sú žiadne pravidlá. Môže sa spojiť jedna obec s druhou obcou na druhej strane republiky a nemusí ju mať vôbec. Tak teraz dávame 100 mil. Sk na to, aby to robili namiesto nich krajské školské úrady, lebo 60 % nezriadilo si školský úrad, ani to nikto nevykonal. Takže aj kvôli tomu potrebujeme, aby tie krajské školské úrady nám zatiaľ fungovali ako výkon miestnej štátnej školskej správy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko. Nie.

    Ďakujem pekne aj pánovi ministrovi, aj pani spravodajkyni.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán podpredseda vlády a minister Mikolaj bude ale ďalej pokračovať vzhľadom na to, že nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (parlamentná tlač 877).

    Návrh na pridelenie výborom je v tlači 897.

    Pán podpredseda a pán minister, ujmite sa znovu slova a uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Takže ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov je komplexná právna úprava podmienok na zabezpečenie odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike s cieľom pripraviť absolventov na život a prácu v podmienkach vedomostnej spoločnosti a trhu práce.

    Návrh právneho predpisu nadväzuje na zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda v súvislosti s tým aj zákona o pedagogických zamestnancoch a návrhu zákona o celoživotnom vzdelávaní, ktorý ešte len predložíme. Vzhľadom na túto skutočnosť návrh zákona rieši vymedzenú oblasť odborného vzdelávania a prípravy, oblasť tzv. formálneho odborného vzdelávania v stredných odborných školách a školských zariadeniach.

    Navrhovaný predpis vytvára funkčný systém koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom zriadenia tzv. Rady vlády pre odborné vzdelávanie a prípravu, ďalej, krajských rád pre odborné vzdelávanie a prípravu a systém sektorových rád pre odborné vzdelávanie a prípravu, stanovuje práva a povinnosti všetkých účastníkov systému odborného vzdelávania a prípravy, vytvára motivujúci priestor pre vstup zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov do odborného vzdelávania a prípravy a pre vstup súkromného investičného kapitálu do odborného vzdelávania a prípravy. Vstup zamestnávateľa a zamestnávateľských zväzov je v návrhu zákona riešený prostredníctvom plánovania vzdelávacích potrieb trhu práce spoluúčasťou pri tvorbe nového obsahu vzdelávania a pri inovácii existujúceho obsahu vzdelávania, spoluúčasťou na uskutočňovaní odborného vzdelávania na hodnotení kvality vzdelávania a prípravy a v rámci ukončovania štúdia. Návrh zákona vytvára podmienky pre využívanie daňových stimulov pre zamestnávateľov vo vzťahu k odbornému vzdelávaniu a príprave. Daňové stimuly sú zamerané na zohľadnenie výdavkov zamestnávateľov, ktoré preukázateľne vynaložia do oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

    Návrh zákona schválila vláda na svojom rokovaní dňa 17. decembra 2009. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie tohto návrhu.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pani poslankyni Oľge Nachtmannovej. A uvedie spravodajskú správu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážený pán minister kultúry a iní prítomní, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 877) ako určená spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 142 z 22. januára 2009 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač s číslom 877.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil vládny návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 897 z 13. januára 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pani poslankyňu Rosovú, poslanca Fronca, poslanca Szigetiho. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Rosová, pripraví sa pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, prihlásila som sa do tejto rozpravy s veľkou chuťou preto, lebo je to veľmi výnimočná situácia, keď mám príležitosť vyjadriť sa pozitívne o návrhu, ktorý sme dostali z dielne ministerstva školstva. Vo všeobecnosti myslím si, že naozaj ide o návrh, ktorý jednak rieši veci alebo okolnosti, ktoré riešené neboli, a jednak má šancu aj efektívne tieto veci pomôcť vyriešiť. Samozrejme, druhá vec je, že ide skôr o návrh, ktorý je do dobrých čias, než do čias krízy, ale myslím, že aj v tomto ťažkom období môže minimálne pribrzdiť prepad, ktorý by mohol hroziť odbornému školstvu. Môžem len trošku poľutovať to, že ministerstvo financií na moje podnety v takomto smere, ktoré čiastočne riešili niektoré daňové otázky, ktoré tento zákon rieši, reagovalo negatívne pred viac než dvoma rokmi, no ale radšej niekedy ako nikdy. Áno, určite je v záujme Slovenska, aby odborné školstvo bolo kvalitnejšie a aby tým pádom alebo zároveň s tým aj rástol záujem a podiel tých stredoškolákov, ktorí študujú na odborných školách.

    Myslím si, že na tomto návrhu zákona je potrebné vyzdvihnúť jednak to, akým spôsobom umožňuje vstup zamestnávateľov, a na druhej strane ale to, čo oceňujem, je aj povinnosť samosprávnych krajov strategicky pristúpiť k plánovaniu vzdelávacích potrieb v oblasti odborného školstva, a to teda v širokej spolupráci s ďalšími zainteresovanými. Myslím si, že tým sa zabráni tomu, aby tieto materiály strategického charakteru boli formálne, ale aby naozaj mali aj svoj efekt. Treba si položiť, samozrejme, aj otázky, či nie je niečo, čo by bolo možné vylepšiť na tomto návrhu zákona.

    To, čo mne sa zdá otázne a o čom, myslím, bude dobré hovoriť aj v druhom čítaní, je otázka Fondu rozvoja odborného vzdelania a prípravy. Jednak z hľadiska toho, ako má byť tento fond financovaný, nie je dosť dobre možné predpokladať, aké v ňom budú finančné prostriedky. Takže je otázne, či zriaďovať potom takýto fond aj s riaditeľom na čele a s celým aparátom skutočne má zmysel. Myslím si, že možno by tá úvaha mohla smerovať k tomu, aby mohli takéto fondy alebo nejakým spôsobom finančné zdroje sústreďovať skôr stavovské organizácie, pretože sa mi vidí pravdepodobnejšie, že zamestnávatelia budú ochotní dobrovoľne podporovať zdroje na financovanie odborného vzdelávania v svojej oblasti, pôsobnosti než akési všeobecné. S týmito fondmi, myslím, nie je úplne najlepšia skúsenosť. Nebola by som rada, keby aj tento fond nadobudol také pomerne málo efektívne parametre, ako podľa mojej mienky má dnes fond pre študentské pôžičky, kde vlastne to, čo investoval do budovy, by zabezpečilo minimálne sto rokov nájom pre takýto fond, a z roka na rok klesá finančný objem pravidelných pôžičiek, až sa obávam, že klesne pod objem, ktorý sa rovná ročnému platu riaditeľa fondu. Takže pochybujem trošku o zmysluplnosti zakladať tento fond. Myslím si, že je dobré sústreďovať prostriedky zamestnávateľov, ale že by to malo byť na báze dobrovoľnosti a, opakujem, skôr na báze stavovských organizácií.

    Ale každopádne vrátim sa k tomu, čím som začala. Myslím si, že prerokúvame dôležitý zákon, že prerokúvame dobrý zákon, že prerokúvame potrebný zákon a takémuto zákonu dáme svoju podporu. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ivančo, pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Máte slovo, pán Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, chcem nadviazať na moju predrečníčku a kolegyňu z poslaneckého klubu, na jej vystúpenie pri časti, keď hovorila o Fonde rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, ktorý sa navrhuje v danom znení zákona. Pokladám to tak ako aj ona za zbytočný fond. Myslím si, že v konečnom dôsledku nebude tento fond napĺňaný tak, ako by sme si to všetci vrátane ministerstva školstva predstavovali, pretože mne sa zdá, že chýba tam kľúčová motivácia všetkých tých zúčastnených prvkov, aby tam vkladali peniaze. Myslíme si, že by bolo lepšie, ak by tento fond bol tvorený na nižšej úrovni. A dokonca nemôžem sa ubrániť v tejto fáze pocitu, že v konečnom dôsledku tento fond zoberie časť peňazí práve odborným školám, ktoré by mali väčšiu možnosť vytvárať si vzájomné väzby so zamestnávateľmi.

    Chcem ešte povedať, že pokladáme zákon za isté osvieženie v celej práci ministerstva školstva, ale nedá mi nepovedať aj inú vec. A to je tá, že v súčasnosti, keď nevieme, čo bude so slovenskou ekonomikou, keď sa prehlbuje kríza a keď sami zamestnávatelia nevedia presne odhadnúť dopady budúceho vývoja, tak nedá mi nepovedať, že tento zákon je zákon do lepších časov, ako teraz idú. A myslím si, že zamestnávatelia budú mať dosť vážnych problémov so súčasnou zamestnanosťou a nebudú sa príliš chcieť venovať tvorbe novej stratégie a nejakým novým novinkám, čo sa týka...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Uplynul čas.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec... Ešte, prepáčte, spravodajkyňa, áno, požiadala tiež o faktickú na dve minúty, hoci, pravda, ako spravodajkyňa má právo vystúpiť aj na dlhšiu dobu.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela oceniť konštruktívny tón vystúpenia pani poslankyne Rosovej. Jedine by som nesúhlasila s tým, že nie je to dobre načasované. Myslím, že práve v tomto čase je návrh zákona nanajvýš aktuálny. Svojho času zákon o odbornom vzdelávaní pomohol hospodárskemu rozvoju takých krajín, ako je Nemecká spolková republika, Rakúsko. Práve v čase krízy treba veľmi cielene postupovať, treba sa snažiť, aby financie išli práve do tých oblastí, do ktorých sú potrebné, treba presne vyšpecifikovať požiadavky na práce, ktoré sú na trhu nedostatkové. Teda táto cielená využiteľnosť financií je ozaj nanajvýš aktuálna, aby sme nevychovávali ľudí pre úrady práce, ako sa, žiaľbohu, často v posledných rokoch dialo, ale ozaj pre trh práce. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Takže teraz v rozprave vystúpi... S reakciou na faktickú poznámku, pani poslankyňa Rosová, ešte máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne za reakcie. Chcem ešte doplniť, čo som zabudla v mojom vystúpení pripomenúť, že pokiaľ ide o ten fond, akokoľvek som čítala, nedočítala som sa, kto vlastne menuje dozornú radu fondu. Myslím si, že to bude treba napraviť.

    Pokiaľ ide o to, či je to zákon do týchto čias alebo nie. No ja som povedala, že lepšie teraz ako nikdy, ale v každom prípade ten zákon podstatne viac rieši tie problémy, s ktorými sme sa stretávali ešte pred rokom. A to je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a nie problém nezamestnanosti. Ale myslím si, že treba sa na dobré časy pripravovať na jednej strane a na druhej strane že tento zákon môže pomôcť aj pribrzdiť tie problémy, ktoré budú prichádzať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Takže teraz budeme pokračovať v riadnej rozprave. Slovo má pán poslanec Fronc, pripraví sa pán poslanec Szigeti.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude krátke, ale nedá mi predsa len sa nevyjadriť k niektorým veciam. Pán minister, plat je o niečom inom ako normatíve na žiaka. Plat je za vykonanú prácu. A to, čo ste povedali, som pochopil, že vy chcete, aby platy mali všetci učitelia rovnaké? Potom s tým zákonom, o ktorom hovoríte a ktorý pripravujete, ma veľmi prekvapujete. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka. Nadtarifné zložky závisia od zriaďovateľa. A aj obecné školy, školy pod samosprávou to niekde majú. Pozrite si veľmi zaujímavé nadtarifné zložky platu. Druhá vec sú kapitálové výdavky. Veď vy ten zákon dávate preto, aby ste mohli financovať kapitálovými výdavkami dostavbu a prestavbu. A jednoducho doteraz pokiaľ by ste neurobili zmenu, havarijné prostriedky kapitálové mohli ísť. Vy ste to zmenili, že nemohli ísť všade rovnako. Takže bolo by dobré si niektoré veci uvedomiť...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Prepáčte, veľmi nerád vás prerušujem, ale bod programu je iný. Ďakujem vám za porozumenie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. K tomu zákonu o odbornom vzdelávaní. Treba si pozrieť štruktúru toho zákona. Necelá tretina sa týka odborného vzdelávania a viac ako dve tretiny sa týkajú fondu, fondu pre odborné vzdelávanie. Čiže zdá sa mi do istej miery, že ten návrh alebo názov zákona je klamlivý. Mal by byť to zákon skôr o fonde pre odborné vzdelávanie.

    Ale to, čo pokladám za dôležité povedať tuná v súvislosti s tým fondom, už to tu zaznelo, je, že nie jasné, kto ho de facto bude napĺňať. Je tam povedané, kto tam môže prispievať, ale vecne. Domnievam sa aj podľa toho, že predsedom rady fondu zo zákona je minister, že hlavné gro prostriedkov pôjde zo štátneho rozpočtu. Ak to tak nebude, budem rád. Ale to potom musí byť jasne povedané v zákone. Ale ak takto to bude, tak si potom treba uvedomiť jedno riziko, a to chcem, aby to tu veľmi jasne zaznelo, že tie prostriedky pôjdu potom na úkor normatívov pre ostatné školy. Jednoducho z kapitoly sa vydelia prostriedky na fond a znížia sa normatívy v konečnom dôsledku pre základné školy, stredné, všeobecnovzdelávacie a podobne. A toto je podstatné, čo musí byť jasné v tom zákone, aby toto nenastalo. Ak to má nastať, no tak musím povedať, že s takýmto návrhom zákona nemôžem súhlasiť, pretože v tomto prípade je to takpovediac by-pass, ktorý pomôže, ja nemám problém s tým, aby to pomáhalo iným, aby to pomáhalo odborným školám, ale nie na úkor základných a iných škôl. Toto pokladám za podstatné, a preto zatiaľ si nemyslím, že je dôvod posunúť tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne niekoľko myšlienok k vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Snáď nikto v tejto krajine ani v tejto snemovni nemá pochybnosti o tom, že ak nejaký zákon, nejaká legislatívna úprava v oblasti výchovy a vzdelávania je potrebná, tak je to určite zákon o odbornom vzdelávaní a príprave. Priznám sa, že vlani, keď sme prijímali nový školský zákon, bol som sklamaný, že odbornému vzdelávaniu a príprave sa ten zákon venuje možno v dvoch-troch paragrafoch na jednej alebo na jednej a pol strane. Vtedy pán minister sa vyjadril tak, že pripravuje sa nový zákon o odbornom vzdelávaní, že buďme kľudní a že o niekoľko mesiacov predloží tento zákon do Národnej rady. No tak tento zákon tu máme, ale priznám sa, že to moje sklamanie naďalej trvá. A možno súvisí to aj s úvodnými slovami pána ministra, ktorý podľa môjho posúdenia tak trošku protirečivo uviedol tento zákon, pretože úvodom hovoril o tom, že táto právna úprava je komplexnou právnou úpravou. O niekoľko sekúnd alebo minút neskôr hovoril o tom, že táto právna úprava, tento zákon rieši vymedzenú oblasť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Tak teda je to komplexná právna úprava alebo rieši len vymedzenú oblasť odborného vzdelávania a odbornej prípravy? Ja sa domnievam, že platí skôr to druhé. A, bohužiaľ, rieši len vymedzenú oblasť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

    Zákon je stručný, krátky, má 17 strán. A na prvých šiestich stranách sa naozaj meritórne zaoberá problematikou odborného vzdelávania a prípravy. A priznám sa, že s týmito paragrafmi viac-menej sa dá súhlasiť. Oceňujem to, bolo to potrebné napísať a bolo to potrebné asi na 90 % v tejto podobe napísať tak, ako je to uvedené. A na zvyšných jedenástich stranách ten zákon hovorí o vytvorení Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy a o ďalších nutných novelizáciách jedenástich ďalších zákonov. Nie som proti vytvoreniu fondu, skôr som zaň. A som veľmi rád, že ministerstvo školstva uvažuje o vytvorení Fondu pre rozvoj odborného vzdelávania a prípravy, ale domnievam sa, že samotný fond, hlavne keď bude prázdny a štát nebude doň prispievať zo štátneho rozpočtu, môže byť bezzubým kolosom. Okolité krajiny, kde funguje takýto podobný fond, majú veľmi dobré skúsenosti s fondom. Skutočne sa to dá využívať na skvalitňovanie odborného vzdelávania a odbornej prípravy. V zákone o fonde sa píše, že to má byť neštátny fond. Sú tam uvedené zdroje fondu. Pre mňa nie je jednoznačný. Rád by som dostal odpoveď od pána ministra, či tento fond počíta aj s príspevkami zo štátneho rozpočtu, pretože ak zo štátneho rozpočtu nebudú tiecť prostriedky do tohto fondu, tak, bohužiaľ, ten fond nemôže splniť svoj účel.

    Ako som naznačil, s prvými trinástimi paragrafmi nemám problém, ale považujem to za málo na to, aby sa odborné vzdelávania a príprava pohli dopredu, aby sa zvýšil záujem zo strany mladých ľudí, žiakov o stredné odborné školy, pretože v súčasnosti na Slovensku najväčším problémom je práve nedostatok záujmu žiakov o tento typ a druh štúdia. Jednoducho nemajú záujem sa prihlásiť na stredné odborné školy. Myslím si, že v tomto zákone sa príliš spoliehame na zamestnávateľov a stavovské organizácie. A domnievam sa, že bez konkrétnych krokov a pomoci štátu zlepšenie nenastane. Vo vyhlásení vo vládnom programe je uvedené, že pre súčasnú vládu je vzdelávanie jednoznačnou prioritou. Nuž tak málo je spoliehať sa na zamestnávateľov. Aj vláda musí preukazovať impulzy k tomu, ak teda myslí to vážne so skvalitnením odborného vzdelávania a prípravy. A myslím si, že chýbajú opatrenia typu ako jednoznačná racionalizácia siete stredných odborných škôl, racionalizácia študijných a učebných odborov, inovácia vzdelávacích programov, posilnenie financovania stredných odborných škôl hlavne pre chýbajúce povolania so zvýšeným normatívom pre stredné odborné školy. Som toho názoru, že ak chceme, aby sa v oblasti odborného vzdelávania a prípravy veci pohli ďalej, tak tie normatívy by mali byť o niečo zvýšené. V opačnom prípade ten záujem, tá kvalita sa nedostane.

    Považujem za mimoriadne dôležité, aby sme dávali viac prostriedkov do rozvoja infraštruktúry, na zabezpečenie moderných technologických zariadení, na vyčlenenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, na zabezpečenie normatívu priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti. Myslím si, že by bola potrebná špeciálna motivácia pedagógov pôsobiacich na stredných odborných školách. Ďalej si myslím, že je potrebná inovácia prípravy pedagógov pre stredné odborné školy, lebo, či sa nám to páči alebo nie, je to špeciálna oblasť, sú tam špeciálne prvky v tom pedagogickom procese, na čo potrebujeme aj špeciálne pripravených pedagógov. Tiež si myslím, že je potrebná väzba na ďalšie vzdelávanie pedagógov pôsobiacich na stredných odborných školách, aj keď uznám, že pán minister spomínal, že sa pripravuje ďalší zákon o pedagogických zamestnancoch, ďalej, o celoživotnom vzdelávaní, takže predpokladám, že tieto veci budú riešené tam. A tiež si myslím, že je potrebné posilnenie existujúcich a vytvorenie nových inštitúcií typu, ako máme v podstate Štátny inštitút odborného vzdelávania, pretože kvalitné odborné vzdelávanie, lukratívne odborné vzdelávanie a motivovať mládež, aby mala záujem o túto formu štúdia, sa dá dosiahnuť len kvalitným tzv. hinterlandom. A ten hinterland má pripraviť služby pre odborné vzdelávanie. O ŠIOV nie je slovo ani myšlienka. A pritom si myslím, že je to inštitúcia, ktorá významným spôsobom má čo hovoriť do rozvoja odborného vzdelávania. Takisto si myslím, že je potrebné, aby sme viac prehlbovali možnosť priechodnosti medzi jednotlivými študijnými odbormi, medzi jednotlivými učebnými odbormi a, samozrejme, v rámci študijných aj učebnými odbormi. Samozrejme, mi chýba aj väzba na rekvalifikáciu, na rekvalifikačné procesy. A tiež by sme mohli hovoriť o vzdelávaní dospelých, aj keď sa to dá urobiť aj v tom pripravovanom zákone.

    Ako som už spomínal, k prvým trinástim paragrafom nemám pripomienky, až na niektoré výnimky. A konkrétne by som rád pripomenul, keď píšete o subjektoch koordinácie odborného vzdelávania na úrovni ústredných orgánov, myslím si, že životné prostredie ekológie v súčasnosti je tak pertraktovaná záležitosť, že by nebolo od veci, keby okrem tých deviatich ministerstiev mohli byť prítomní aj predstavitelia ministerstva životného prostredia, lebo to súvisí s mnohými študijnými a odbornými aj učebnými odbormi. Chýbajú mi predstavitelia rodičov, veď máme na Slovensku Zväz rodičovských združení, myslím si, že by tam mohli sedieť aj predstavitelia rodičov, veď sú objednávateľmi služieb v rámci odborného vzdelávania a prípravy. Takisto si myslím, že na úrovni samosprávneho kraja keď hovoríme o subjektoch koordinácie, mala by tam byť územná školská rada. Veď školská rada je samosprávnym orgánom. Prečo táto územná školská rada by nemohla byť prítomná ako subjekt koordinácie odborného vzdelávania?

    S čím nesúhlasím a k čomu mám vážne výhrady, to sú kompetencie samosprávneho kraja. A teraz mi to nie je jasné, pretože v paragrafovej verzii zákona je uvedené to, že samosprávny kraj sa vyjadruje k požiadavkám na vznik novej strednej odbornej školy. V dôvodovej správe je uvedené, že s tým musí súhlasiť. Tak teraz vyjadruje sa, lebo v zákone je vyjadruje sa, a v dôvodovej správe je, že súhlasí. Bolo by zle, keby tu bol potrebný súhlas samosprávneho kraja, pretože budujeme pluralitný školský systém. A nebolo by to dobré, lebo, no uznajte, kto by chcel konkurenta vo svojom regióne. Samosprávny kraj je zriaďovateľ väčšiny týchto stredných odborných škôl, tak určite nerád by pustil ďalšieho konkurenta do svojho revíru. Viem si predstaviť, vyjadrí sa, ale v žiadnom prípade nie je potrebný súhlas.

    Ešte pár pripomienok. Kvitujem a považujem za dobrý krok to, že žiaci by mali mať v budúcnosti aj finančné, aj hmotné zabezpečenie, ale problém vidím v tom, že je to len možnosť pre zamestnávateľov. A keď je to možnosť, tak viete, ako to zvykne byť. Skôr si myslím, že v niektorých prípadoch by to mohla byť povinnosť pre tých zamestnávateľov, aj keď viem, že s tým by mohli byť problémy. V materiáli sú uvedené také výhľadové štatistické údaje, že ak sa podarí presadiť tento zákon, tak sa očakáva, že v roku 2010 sa zvýši počet žiakov, ktorí sa pripravujú pre zamestnávateľov, o 1 100, v nasledujúcom školskom roku o 25 % a tak ďalej. Považujem to za veľmi nízky podiel. Vlastne sú to možno 3 – 4 % z celkového počtu žiakov, ktorí sa nachádzajú na stredných odborných školách. A pokiaľ to ostane tak nízko, tak môžu byť problémy. Toľko z mojej strany.

    Ešte raz. Trošku som sklamaný. Očakával som viac od tohto zákona. To, čo je uvedené v zákone, sú pozitívne veci, dobré veci, ale je to málo a bolo by potrebné rozšíriť tento zákon. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pani poslankyňa Tatiana Rosová, pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pani poslankyňa Tatiana Rosová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Szigeti hovoril o probléme nízkeho záujmu o odborné vzdelávanie. Áno, ten problém je. Aj preto som ja vyzdvihla, že máme tento zákon, ktorý môže trošku prekonať ten nízky záujem. Ale myslím si, že len tento zákon nejakým zásadnejším spôsobom neprelomí nezáujem, že to musí ísť ruka v ruke jednak s náročnejšími kritériami na prijímanie na gymnáziá, jednak s reálne skutočne objektívnou maturitnou skúškou, ktorá bude adekvátne náročná taktiež na gymnáziách, čo mnohé deti, ktoré gymnáziá študujú a aj absolvujú bez toho, že by boli na to dostatočne talentované alebo nadané, by mohlo motivovať k tomu, aby išli práve na odborné školy. To je jedna vec.

    A druhá vec, ktorá, myslím, je tiež nie otázkou tohto zákona, ale otázkou školskej politiky a školského zákona, je umožniť v školskom zákone väčšiu flexibilitu rôzneho spájania škôl a taktiež aj nie tak rigidne definovať typy škôl, aby bolo možné naozaj oveľa flexibilnejšie pôsobiť a formovať ponuku aj na strane škôl, a teda aj samospráv ako zriaďovateľov. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcem vystúpiť z toho dôvodu, že v predchádzajúcich vystúpeniach aj v predchádzajúcom vystúpení pána poslanca dosť sa relativizuje dôležitosť, význam tohto zákona. Ja si myslím, že, práve opačne, je to dosť významný zákon z toho dôvodu, že je, dá sa povedať, originálny. Vstupuje do problematiky, ktorá sa za posledné roky dosť pertraktovala s tým, že je potrebné riešiť odborné školstvo a je potrebné riešiť financovanie tohto školstva. A myslím, že tento zákon to zabezpečuje.

    Čo je dôležité, je to zákon samostatný. Nerieši to len ako parciálnu záležitosť v niektorom z iných zákonov. Rieši regionálne problémy a regionálne potreby praxe, závodov, možnože aj jednotlivých oblastí. A umožňuje, aby cez školské vzdelávacie programy sa zostavoval program v školách taký, aký je potrebný, žiadaný a perspektívny. Takže myslím, že odstraňuje náhodnosť spolupráce so zamestnávateľmi a dáva podklady aj, dá sa povedať, daňové stimuly, aby zamestnávatelia mali dôvod, motív a potrebu na základe tohto zákona vychovávať takých svojich budúcich pracovníkov, akých v regióne a v závode potrebujú. Takže tento zákon považujem za veľmi dôležitý, veľmi dobre pripravený, aj keď možnože niektoré dielčie otázky bude potrebné časom zmeniť. To však ukáže až prax. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky sa pán poslanec nehlási.

    Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, pretože pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

    Pýtam sa pána ministra, či chce využiť právo záverečného slova. Nech sa páči.

  • Na úvod by som chcel, pani poslankyňa Rosová, naozaj vám veľmi pekne poďakovať za korektnosť. Veľmi si to vážim. Neviem, či by som to ja dokázal, ale ste to dokázali, takže klobúk dole.

    Pokiaľ ide o praktické pripomienky, najviac bolo pripomienok k samotnému fondu. Tam by som chcel povedať, že fond sme zriadili alebo navrhujeme zriadiť na podnet podnikateľského sektora. To nebol náš nápad, to poviem úprimne. Ale podnikatelia hovorili, že či už ide o konsignačnú daň a príspevky z nej, ktoré chcú do odborného školstva dať, toto by bol mechanizmus, ktorý by toto všetko riadil. Totiž zatiaľ ich môžu len tam dať, kde je istota, čo s tými prostriedkami bude. Ale keď zavedieme mechanizmus, systém a, samozrejme, vo vedení budú ľudia, ja som povedal, my vám zriadime ten fond, vy tam dáte peniaze a kľudne si ho riaďte vy. Hovorím, prečo by ho mal riadiť štát? Ale chceli, aby bol minister na čele tohto fondu formálne, aby bola istota, že to bude mať nejaké pravidlá hry, pretože my sme len predsa štátna správa, že sa tie finančné prostriedky využijú dobre. Ale na čo sa využijú, toto tu nie je. Na čo sa využijú, to budú navrhovať páni podnikatelia, ktorí chcú pomôcť odbornému školstvu. A to je celá filozofia toho fondu. Ostatné je postavené už len na pravidlách, ako má byť vytvorený.

    Pravdu má pán poslanec Fronc, myslím, naproti vám, že tam nepatria štátne prostriedky. Ja si myslím, že tam nepatria štátne prostriedky, pretože ten samotný by-pass teda, to ma ani zas nenapadlo, že by sme nezneužívali. Ešte ho nemáme a ty už hneď rozmýšľaš, ako ho obísť, to ma fakt nenapadlo. Ale na štátne prostriedky máme iné mechanizmy, korektnejšie. Takže načo by sme tam dávali štátne prostriedky? Toto je na to, aby viaczdrojové financovanie fungovalo, aby od podnikateľov bola istota, že s tými prostriedkami sa korektne seriózne bude nakladať. Uvidíme, ako to pôjde. Možnože po začiatkoch, kým sa tá dôvera vytvorí, pomalšie, ak bude dôvera, tých prostriedkov tam bude postupne oveľa viac.

    Tá štruktúra toho zákona, ona sa nedá hodnotiť celkom podľa počtu strán, že keď je 16 strán, takže je zle. Ale zákon má štyri také hlavné body, to sú rady, k tým sa ešte vrátim, daňové stimuly, fond rozvoja a príspevok zamestnateľnosti. To sú štyri také nosné body celého toho zákona a ostatné už je len technika alebo podpora toho.

    No teraz k tomu systému, pán Szigeti, ktorý ste vy navrhovali, že čo ešte a čo viac by tam malo byť. Tak, samozrejme, my sme rozmýšľali nad technikou, ako pomôcť odbornému školstvu. Fakt je aj ten, že boli názory, že odborné školstvo nevychováva to, čo potrebuje prax. Ale teraz, keď sa nám to vracia, a tie čísla posledné hovoria, že sa nám vráti asi 1 500 kvalifikovaných ľudí, tak zrazu už tento problém prestáva byť. Takže, v poriadku, ale uvidíme, čo bude po kríze. Ale ten mechanizmus, ten systém nás napadol len taký, aký sme tu dali, s tým, že do toho zakomponujeme samosprávy. Totiž samospráva, povedzme, regionálna samospráva, by podľa nášho názoru mala byť tá, ktorá by tú reštrukturalizáciu a tú efektívnosť, ale aj nové študijné programy definovala samotná. Mali by mať predstavu, čo v tom kraji, čo na Orave, čo na Kysuciach, čo na južnom Slovensku, čo na východe je prioritné, či je to cestovný ruch alebo niečo iné. A podľa toho by definovali potreby a štruktúru, lebo kto iný by to mal robiť. No a ako by to malo byť? No tak sme povedali, že urobíme rady, dáme im kompetencie a tam nech sa to odzrkadlí. Samozrejme, musia vytvárať nejaké koncepcie a systémy. Ale nech ich aj oponujú aj podnikatelia, povedzme, aj štát, aj samospráva. A nech sa na niečom tam skúsia dohodnúť, lebo iný mechanizmus, nejaký absolútny systém podľa mňa nemá šancu. Áno, bude ešte zákon o pedagogických zamestnancoch. Možnože budúcu stredu ho dostanem do vlády, dnes ešte máme jedno rozporové konanie. A posledný zákon, ktorý by mal uzavrieť celú tú štruktúru reformy, je zákon o celoživotnom vzdelávaní, ktorý bude posledný. A ten príde niekedy na jeseň.

    Ministerstvo životného prostredia, môžeme doplniť, nie je problém. S rodičmi je to zložitejšie, lebo nie je jednoduché, aby tu bol nejaký zástupca za 1,6 mil. rodičov.

    Územná školská rada, v poriadku.

    A ešte pokiaľ ide o tú štruktúru odborných škôl a gymnázií, my dneska nemáme tú štruktúru takú, máme z detí 73 % na odborných školách a 27 % na gymnáziách, čiže v priemere to nie je zlé, deformovaná je Bratislava, kde je to cez 50 %. Čiže neviem, či potrebujeme to číslo zistiť, ale myslím, že 70 % je dobrých. Ale druhá vec je tá, že 70 % z týchto detí z odborných škôl nám ide na vysoké školy. A to tiež neviem, či je dobré alebo zlé, či je toto cieľom odborných škôl, aby 70 % išlo študovať na vysoké školy. To si musíme povedať. Ale zatiaľ je to tak. Čiže, potom tie odborné školy nie tak celkom zodpovedajú potrebám praxe, pretože len 30 % nám do tej praxe odchádza. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa vás, pani spravodajkyňa, či chcete využiť možnosť vystúpiť na záver. Nech sa páči.

  • Ja budem ozaj veľmi stručná. Ja by som ešte podčiarkla jednu vec, ktorá tu nezaznela. Tento zákon vznikol vyslovene na základe požiadaviek hospodárskej praxe.

    A ešte by som sa rada zastavila na jednej veci. Povedal to už aj pán poslanec Halecký. Ide tu o komplexnú právnu úpravu. Doteraz to riešilo niekoľko zákonov, ale vždy len parciálne v oblasti odborného školstva. Ukázalo sa to ako neefektívne. Dokázala to prax. Sú výrazne otvorené nožnice medzi určitými profesiami. Mám na mysli ich nadbytočnosť a nedostatkovosť. Aj v období hospodárskej krízy sú profesie, ktoré sú nedostatkové, príp. špecifikované inak, ako si to vyžaduje prax. Je proste potrebné plánovať potreby vzdelávania pre každý odbor, v akom časovom horizonte majú byť, je potrebné špecifikovať požiadavky na charakteristiky jednotlivých prác. A o tomto návrh zákona o odbornom vzdelávaní hovorí. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že k hlasovaniu pristúpime o 17.00 hodine.

    A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona je pod tlačou 890 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 910.

    Vítam teraz ministra kultúry Slovenskej republiky pána Maďariča na rokovaní Národnej rady a žiadam ho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, základné dôvody a ciele predloženého návrhu zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty spočívajú v potrebe skvalitniť právny rámec na pôsobenie múzeí a galérií v Slovenskej republike, ako aj zvýšiť profesionalizáciu ich výkonov pri realizácii základných odborných činností a chcel by som teda v stručnosti prejsť tie základné ciele, jednak skvalitniť legislatívne podmienky na realizáciu Stratégie rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2011, jednoznačne stanoviť podmienky na registráciu múzeí a galérií ako inštitúcií zriaďovaných a zakladaných na profesionálnu záchrannú ochranu a prezentáciu zbierkových predmetov ako súčasti kultúrneho dedičstva, upraviť nadobúdanie hnuteľných archeologických nálezov múzeami zriadenými orgánmi verejnej správy v súlade s prerokovanou novelou zákona o ochrane pamiatkového fondu, stanoviť práva a povinnosti múzeí a galérií pri elektronizácii údajov o zbierkových predmetoch a ich digitalizácii a pri budovaní centrálnej evidencie zbierkových predmetov vytváranej Slovenským národným múzeom a Slovenskou národnou galériou ako súčasť informatizácie spoločnosti, jednoznačne definovať základné odborné činnosti, ktoré sú múzeá a galérie povinné vykonávať pri nadobúdaní, ochrane a prezentácii zbierkových predmetov, upraviť povinnosti pri evidencii predmetov kultúrnej hodnoty pre orgány verejnej správy a nimi zriaďované organizácie s cieľom zabezpečiť ich ochranu a trvalé zachovanie, definovať výkon kontroly a štátneho odborného dohľadu pri zabezpečovaní nadobúdania ochrany a prezentácii zbierkových predmetov a napokon upraviť aj sankčné postihy za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

    Zjednodušene povedané, návrh zákona by mal vytvoriť podmienky na modernizáciu múzeí a galérií a na realizáciu spomenutej stratégie ich rozvoja. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Jánovi Senkovi, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku v zmysle § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze Národnej rady.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie tejto schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode potreby novej právnej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, ako aj doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 15. januára 2009 č. 910 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Vážený pán predsedajúci ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa teraz pýtam, či je niekto z prítomných poslancov a poslankýň, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pani Magdaléna Vášáryová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A slovo má pani Magdaléna Vášáryová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, dobrý deň, ešte sme sa v tomto roku nevideli tuším, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte na začiatok, aby som uzavrela takú malú dohodu, tichú, s pánom ministrom v záujme slovenčiny. Aj mňa už dlhšie trápi, pán minister, že v slovenčine neustále realizujeme. Všimla som si, že aj vy ste to teraz štyrikrát použili len v tomto vašom krátkom vstupe. Na mňa sa to už tiež chytá, tiež všetko realizujem. Je to taký veľký vírus. Čo keby sme sa vy ako minister kultúry a ja ako podpredsedníčka výboru dohodli, že nebudeme už realizovať. Máme na to normálne slovenské výrazy. A tento new speak, kto by to mal začať, keď nie my dvaja? Čo vy na to? Prijmete túto moju výzvu? Bude to veľmi ťažké, lebo všetci realizujú. Tak čo keby sme aspoň my dvaja nerealizovali?

    Ale máme tu zákon o múzeách a galériách. Veľmi dlho sme naň čakali. Ja som bola veľmi zvedavá. A možno, priznávam sa, pán minister, som mala veľké očakávania, aj keď chcem oceniť, že konečne máme tu krok dopredu v spravovaní múzeí, teda múzeí, lebo však aj galérie sú považované v tomto zákone aj za múzeá. Čiže, aby som to skrátila, budem hovoriť o múzeách. A prečítala som si ho veľmi pozorne. Ako vravím, mala som možno väčšie očakávania, ale pánboh zaplať aj za to. Možno keby bola o tomto zákone a o všetkých tých troch, ktoré teraz predkladáte, pán minister, verejnejšia debata medzi širšou odbornou verejnosťou, možnože by som bola našla v tejto debate odpovede, vaše odpovede alebo odpovede vašich ľudí z ministerstva alebo tých ľudí, ktorí sa bezprostredne aj mimo ministerstva zúčastňovali pri príprave týchto zákonov, odpovede na niektoré otázky.

    Sme v prvom čítaní, preto dovoľte, aby som len upozornila na niektoré veci, ktoré možnože by sa dali niektorými malými úpravami potom v druhom čítaní napraviť, alebo aby som dala niektoré moje otázky, na ktoré by som vás poprosila o vašu odpoveď.

    Viem, že keď sa tvoril tento zákon, lebo dikcia tohto zákona pochádza ešte z dávnejších čias, boli tam okrem štátom zriaďovaných inštitúcií a inštitúcií samospráv aj práva povinností fyzických osôb. Môžete mi argumentovať, že nemáme nejaké významné múzeá a galérie, ktoré by založili nejaké fyzické osoby, naozaj mali by ste pravdu, ale musím sa priznať, že som očakávala od tohto zákona, že dá nejaký nový impulz a že bude v tomto zmysle modernejší. Rozumiem aj tomu, že upraviť podmienky pre fyzické osoby by bolo asi zložitejšie ako pre inštitúcie, ale musím sa vám priznať, pán minister, že ma to veľmi mrzí, nie preto, že by som si myslela, že na Slovensku hneď budeme mať Ameriku, kde by mecenáši zakladali nové múzeá a nové galérie, ktoré posúvajú život a zvyky galérií a múzeí ďaleko za rámce starých a skostnatených inštitúcií. Ale predsa je mi to ľúto, pretože sme takéto úpravy mali v zákonoch, ktoré riadili tento úsek kultúrneho života do roku 1948. A tak som v kútiku duše dúfala, že predsa sa len k tejto tradícii vrátime, predsa je len 20 rokov po roku 1989 a že v tomto zákone to budeme mať. Tým, že zostal v tomto zákone len štát a samospráva, zdá sa mi, že ošetruje len úradnícke záujmy a pre fyzickú osobu to, čo úradníci neschvália, nebude možné. Zdá sa mi, že v tomto ako keby občan prehrával. Ale máte pravdu v tom, že občania ako súkromníci, ako fyzické osoby, pokiaľ nie sú právnickými osobami, nehrajú zatiaľ ešte túto úlohu. Ale musím sa vám priznať, v prvom čítaní že som s týmto počítala.

    Zdá sa mi, že práve v týchto mojich možno nereálnych očakávaniach som si myslela, že aj v tých slovách, ktorými je doprevádzaný tento zákon, budeme mať modernejšie a jasnejšie riešenia, lebo napr. som si pozrela, toto je, samozrejme, aj pre druhé čítanie, podmienky registrácie nového múzea, a zdá sa mi

  • Už som niekoľko organizácií, síce nie múzeum zakladala.

  • , že najprv človek musí múzeum sprevádzkovať a až potom ho môže založiť. Zdá sa mi to, pán minister, že budem sa to možno snažiť nejakým pozmeňujúcim návrhom pokúsiť napraviť, lebo myslím si, že by sme mali vzduch do tohto muzeálneho poriadku vniesť. Dokonca som si pozrela pripomienkové konanie a súhlasím s nimi, že niektoré veci sa ošetrujú veľmi detailne, niektoré veci by patrili skôr do organizačného poriadku a niektoré veci zostávajú nejasnejšie. Pozerala som si aj české úpravy, ktoré sú modernejšie, sa mi zdá, ale hlavne sú jasnejšie a zrozumiteľnejšie.

    Mám jednu výčitku. Mám pocit, že sa navršujú povinnosti. A mám teda na vás jednu otázku. Všetky múzeá, teda aj galérie museli znížiť počet zamestnancov o 20 %. Ideme do hospodárskej krízy, kde rezorty budú musieť šetriť. Naozaj mám obavu, pán minister, či pri všetkých týchto povinnostiach, ktoré zakladajú všetky tie tri zákony, ktoré idú za sebou, máte pocit, že bude možné navýšiť ich rozpočty, aby mohli prijať ďalších zamestnancov, pretože obávam sa, že potom tieto dobré úmysly, ktoré nepochybne máte, nebudú splniteľné. Nerada by som bola, aby tieto zákony boli potom už len zbožným želaním. Preto si myslím, že veta na konci dôvodovej správy, že sa to nijako nedotkne rozpočtu a nebude to mať nijaký dopad na počty zamestnancov, nie je správna, lebo bez toho by sa to nedalo urobiť, aspoň taký mám pocit.

    Mám aj taký pocit, že tento zákon, ale možno to nebolo nakoniec vo vašom zámere, ale rada by som to tu spomenula v prvom čítaní, vôbec nerieši cirkevný majetok a jeho ochranu a múzeá, ktoré sú v cirkevnej správe. Ja viem, že reštaurátorské podmienky by mal riešiť zákon o Komore reštaurátorov, ale cez to všetko som očakávala, že predsa len vyjasnenie podmienok bude aj tu.

    Alebo napr. depozity. Ja si myslím že keď trváme na tom, že kultúrne statky alebo teda po novom, po vašom novom slovníku alebo zjednotenejšom slovníku, predmety kultúrnej hodnoty majú patriť štátu a majú ich spravovať štátne inštitúcie a štátne inštitúcie všetko kontrolujú, nemôžeme sa vyhnúť tomu, že jednoducho musíme mať štátom riadené centrálne depozity. Prešla som si za tie dva roky skoro snáď všetky galérie a múzeá na Slovensku, jeden z najdôležitejších problémov sú depozity. Takže keby ste mi odpovedali na otázku, pán minister, či s tým mienite niečo robiť alebo v nejakom inom zákone to budete ošetrovať, a nie v tomto.

    Jeden z veľkých problémov, s ktorým sa stretávam ako milovník napr. výtvarného umenia, je falšovanie umeleckých diel. To súvisí potom aj, samozrejme, so správou múzeí a galérií, ktorí v tomto zákone nedostávajú znovu žiadne noty na to, akým spôsobom zaobchádzať s vecami, ktoré sa zrazu ukážu byť ako falšované. A ako určite viete, na najnovších aukciách 40 % diel je falšovaných. Čiže toto je vec, s ktorou sa budeme teraz veľmi, veľmi stretávať. Možno nabudúce sa to bude dať.

    A zdá sa mi, že sa objavuje štátny dirigizmus, napr. pozrite si, prosím vás, osobne § 16 ods. 3. A znovu sa vraciam k tomu jednému príkladu. Možnože sa mýlim, ale, pán minister, zdá sa mi, že tak všeobecne postavený zákon, keď si starosta kúpi obraz do svojej kancelárie, musí ho nahlásiť, múzeum sa príde pozrieť a keď si pomyslí, že ten obraz by chceli mať v múzeu, tak si určí svoju cenu a starostovi obraz zoberie, je to vyvlastňovanie. Dúfam, že som to zle čítala, ale ja som si to aj s odborníkmi prediskutovala. A tí odborníci, s ktorými som ja hovorila, mali ten istý názor. Hlavnú ideu by som chcela povedať, buď budeme chrániť všetko a nedáme tak ako Česi jasný zoznam, čo áno, čo nie, alebo zdá sa mi, že keď budeme chrániť všetko, nebudeme chrániť vlastne nič.

    Zdá sa mi, že definície v našej dikcii zákona, ktorý predkladáte, sú vágne. A chcela by som vás poprosiť, keby ste mi povedali, či je možné nejako spresniť v druhom čítaní tieto definície tak, aby sme naozaj mali jasnejšie podmienky, čo je kultúrnou hodnotou a čo kultúrnou hodnotou nie je.

    To by asi tak bolo všetko, čo som k tomuto zákonu chcela povedať. Ďakujem za vašu pozornosť, pán minister. Ďakujem, kolegovia.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej sa hlási pán poslanec Jozef Halecký ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A slovo má pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som potvrdiť konštatovanie pani poslankyne Vášáryovej, že skutočne počty zamestnancov, hlavne vysokokvalifikovaných, sú otázkou, ktorá je v múzeách, v galériách citlivá.

    Mňa však zaujíma aj to, či tento zákon a akou formou bude mať vplyv aj na rozvoj miestnej kultúry, knihovníctva, pretože na dedinách väčších, ale aj menších je to otázka pomerne dôležitá, a, po ďalšie, či bude finančne možné všetky tieto úlohy na modernizáciu alebo na vyššiu technickú úroveň zabezpečenia múzeí a galérií zabezpečiť z našich prostriedkov alebo či je vytvorená aj možnosť využívania europeňazí.

    Čo sa týka ochrany cirkevného majetku tiež nemám jasné, aká je strategická úloha tohto zákona a hlavne jeho realizácia. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani Vášáryová s reakciou na pána Haleckého sa nehlási, bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra ako navrhovateľa, či chce reagovať v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. A ďakujem, pani poslankyňa, za záujem o zákon. Začali ste tak nadľahčene, takže aj určite poviem, ani mne sa veľmi nepáči, keď používame slová ako „realizovať“, „transparentný“ ap., ale určite sa tomu ani nevieme úplne ubrániť, najmä ak pracujeme s rôznymi takýmito materiálmi úradníckymi. Ale pokojne vašu výzvu prijímam aj ja a veľmi rád budem hľadať slovenské ekvivalenty týchto cudzích slov, ale nakoniec niektoré sa stávajú tak používanými, že sa zdomácňujú, takže áno.

    A čo sa týka teraz zákona.

    Prvá vec je, hovorili ste o tom, že mohol zákon vznikať v nejakej verejnejšej diskusii, to pripúšťam, ale na druhej strane on nevznikal na ministerstve a vznikol v podstate za spolupráce s tými kľúčovými inštitúciami, ktoré sú v oblasti múzeí a galérií, teda najmä Slovenského národného múzea s celou sieťou jeho múzeí a Slovenskej národnej galérie. Mali ste niekoľko rád, pripomienok alebo otázok, ktoré smerovali k tomu, či je možné zákon ešte vylepšiť alebo k nemu nejakým spôsobom prispieť. Deklarujem určite, že pokiaľ nenarušia nejakú základnú štruktúru toho zákona, tak budem len vítať ak napr. na výbore prídete s niektorými návrhmi, možno aj skôr, dám ich posúdiť a vôbec sa nebránim tomu, aby sme niektoré veci, pokiaľ to bude možné, tam spresnili alebo doplnili.

    Čo sa týka, zaznelo to aj vo faktickej poznámke pána Haleckého, počtu zamestnancov. Po prvé, k tomu znižovaniu určite neprišlo v tých hlavných činnostiach. Na druhej strane je pravdou, že nedostatok pracovníkov je v múzeách a v galériách pre odborné činnosti. A ja budem presadzovať myšlienku, že ak napr. sa má niečo ušetriť v rezorte kultúry, aby bolo možné tie prostriedky predisponovať napr. v oblasti múzeí a galérií na rozšírenie počtu pracovníkov, ktorí by dokázali realizovať aj tie povinnosti, ktoré sú v tomto zákone, áno, realizovať, uskutočniť.

    Čo sa týka ochrany cirkevného majetku, tento zákon sa vzťahuje na ten druh kultúrneho dedičstva, ktorý je múzeách a galériách, to znamená, že určite sa týka aj toho cirkevného majetku, ktorý napr. je súčasťou nejakého múzea, sú dnes aj múzeá, ktoré zriaďujú cirkvi. Ten ostatný typ cirkevného majetku, jednoducho je to vlastníctvo istého druhu, ktoré nemôže byť tak komplexne ošetrené týmto zákonom, ako je to dedičstvo v múzeách a galériách, ale určite sa vzťahujú určité časti tohto zákona aj na napr. na evidovanie takýchto predmetov.

    Hovorili ste o tom, že najmä pri evidencii ste tam upozornili, že sú veľmi striktné tie podmienky, jednoducho taký štátny dirigizmus sa vám zdal. Táto nová úprava reaguje ale na to, že súčasné podmienky evidencie jednoducho sa nenapĺňajú. Takže sme sa pokúsili hľadať niečo, čo by nám dalo akýsi obraz o tom, čo vlastne v rôznych inštitúciách na rôznych úrovniach máme. Čiže ide tu o nejakú prehľadnosť. Ale, hovorím, ani tu sa nebránim možno nejakej presnejšej, zmysluplnejšej definícii tejto povinnosti.

    Pán poslanec Halecký, ešte to bola vaša otázka ku knihovníctvu. Tento zákon sa nedotýka knihovníctva, dotýka sa múzeí a galérií. Ale v tej oblasti, v ktorej sa toho dotýka, je nakoniec jednou z úloh, ktorá bola stanovená v Stratégii rozvoja múzeí a galérií do roku 2011. Čiže týmto sa to čiastočne napĺňa. Už v rozpočte na tento rok je vyčlenená relatívne veľká čiastka na realizáciu tejto stratégie, je to 150 mil. Sk, ešte stále používam túto menu, je to pre nás asi ešte zrozumiteľnejšie, a takisto je možnosť čerpať veľmi vysokú sumu zo štrukturálnych fondov, pretože v operačnom programe Informatizácia spoločnosti je druhá prioritná os venovaná práve pamäťovým a fondovým inštitúciám, predovšetkým na ich digitalizáciu, ale nielen na ňu. Čiže určite je tam cieľ maximálne čerpať prostriedky aj európske na rozvoj múzeí a galérií. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova. Nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pokračovať v ňom budeme hlasovaním o 17.00 hodine.

    A teraz pristúpime k ďalšiemu zákonu z dielne ministra kultúry. Ide o prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 889, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 909.

    Pán minister, nech sa páči, uveďte aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem opäť za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, základné dôvody a ciele predloženého návrhu zákona spočívajú v potrebe vytvorenia nového právneho a legislatívneho rámca pre zlepšenie podmienok ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva a mobility predmetov kultúrnej hodnoty v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie vyplývajúcich z dokumentov Európskej komisie a smerníc a doporučení Európskeho parlamentu a Rady.

    Cieľom návrhu zákona je upraviť podmienky trvalého vývozu a dočasného vývozu predmetov kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskeho spoločenstva, ak nie sú riešené v iných v právnych predpisoch, ďalej, niektoré podmienky vývozu predmetov kultúrnej hodnoty podľa nariadenia Rady o vývoze tovaru kultúrneho charakteru, ďalej, podmienky poskytovania dotácie zo štátneho rozpočtu na náhradu škody vzniknutej pri dočasnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty vysokej vedeckej, historickej, kultúrnej alebo umeleckej hodnoty na účely prezentácie na území Slovenskej republiky. Ďalším cieľom je zákaz dovozu predmetov kultúrnej hodnoty na územie Spoločenstva, resp. na územie Slovenskej republiky, ktoré sú chránené podľa právneho poriadku iného štátu, bez súhlasu príslušného orgánu tohto štátu, ak je zaručená vzájomnosť, ďalej, ak je zrejmé, že ide o predmet, ktorý bol nezákonne vyvezený z územia štátu jeho pôvodu, tretieho štátu, alebo ak je zrejme, že ide o odcudzený predmet. Napokon je to vedenie evidencie predmetu kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu predmetu kultúrnej hodnoty, tu ide o starožitníctva, aukčné spoločnosti, zámerom je identifikovať predmety kultúrnej hodnoty a obmedziť pohyb tých predmetov, ktoré boli nezákonne vyvezené zo štátu pôvodu alebo z tretieho štátu alebo pochádzajú z trestnej činnosti. Napokon je to aj výkon kontroly vykonávanej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a colnými úradmi a sankčné postihy za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona.

    Teda stručne zopakujem, zákon zlepšuje ochranu hnuteľného kultúrneho dedičstva a umožní prezentáciu drahších výstavných exponátov zo zahraničia, čo má byť teda spôsobené tým, že štát by dotoval prípadné škody, resp. dotoval by poistné, aby bolo umožnené aj tie drahšie predmety sem doviezť a prezentovať našej kultúrnej verejnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Jánovi Podmanickému, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze Národnej rady.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i obsahové a vecné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 15. januára 2009 č. 909 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa hlási pani Magdaléna Vášáryová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo dávam pani poslankyni Magdaléne Vášáryovej. Nech sa páči.

  • Vidím, pán minister, že sme si urobili dialóg, čo ma veľmi teší, že mám možnosť s vami viesť takýto dialóg.

    Veľmi oceňujem, pán minister, že máme na stole reštriktívnejší zákon. On je naozaj veľmi reštriktívny. Dokonca som sa niekedy čudovala, aký je reštriktívny, a mám len niekoľko otázok k nemu. Ja si myslím, že reštrikcia sama osebe zas až toľko nerieši. Dôležité je, aby občania vedeli, prečo a na základe čoho je to také reštriktívne, a aby dostali jasné a zrozumiteľné pravidlá. Zdá sa mi, pán minister, že sú tam pasáže, ktoré nie sú zrozumiteľné. V porovnaní s poľským a českým zákonom, ktorý som si v tomto ohľade pozrela, a dokonca aj s tým naším starým z roku 2002, ak sa nemýlim, sa mi zdajú niektoré pasáže nejasnejšie.

    Ale mám aj niekoľko otázok, ak dovolíte, ale nebude to veľmi dlho.

    Chcela by som sa vás opýtať, prečo v tomto zákone zdôrazňujete, že určitých ustanovení sa netýka správne konanie. Znovu sa vraciam k právam občanov. Ak nebudú mať občania možnosť v správnom konaní napadnúť rozhodnutie úradníkov ministerstva kultúry, nebudú sa vôbec môcť brániť a nebudú si môcť vyžiadať, prečo sú im určité veci, dajme tomu s nakladaním ich súkromného majetku, zabránené. V pripomienkovom konaní vám to niektoré subjekty aj vytkli. V pripomienkovej správe je uvedené, že ste zapracovali tieto podmienky, ale zdá sa mi, pán minister, že nie celkom stopercentne. Nerada by som bola, keby ministerstvo kultúry bolo akýmsi sudcom, ministerstvo nemôže byť sudcom. A ja sa nechcem hrať na Pýtiu, hoci v mojom veku by som si už mohla na to snáď robiť nárok, ale jednoducho sa mi zdá, že niektorými reštriktívnymi vecami v zmysle toho, že sa potom občan nemôže spýtať, prečo bolo takto rozhodnuté, sa zvyšuje priestor pre korupciu. A by som bola veľmi nerada, keby v takých citlivých veciach sa takýto priestor vytváral. Tým, že v zákone ošetrujete len starožitníkov, a nie súkromných majiteľov, aspoň teda tak ako všetky tie ostatné kategórie, zdá sa mi, že občan a jeho práva sú zľahčované a že inštitúcie a právnické osoby sú najväčším vaším záujmom. Ja naozaj oceňujem, že sa týmto zaoberáte, nakoniec, čakali sme na takýto zákon, potrebujeme ho, ale zdá sa mi, že reštrikcia sama všetko nevyrieši. To by sa týkalo napr. aj nastavenia dotácií. Prečítala som si v pripomienkovom konaní odpoveď na to, prečo fyzické osoby nemôžu dostať dotácie. Zdá sa mi, že jednoducho zase dávame prednosť inštitúciám a právnickým osobám pred fyzickými osobami, pred súkromníkmi. Znovu by som sa obrátila na český zákon, ktorý jasne definuje päť druhov chránených kultúrnych predmetov. Ten zákon som si prečítala a rozumiem mu. A keď mu rozumiem, predpokladám, že aj všetci občania, ktorí si to prečítajú, z Českej republiky mu rozumejú. A znovu tomuto zákonu vyčítam vágnejšie definície, kde vlastne zase ochraňujeme všetko, ale keď všetko, tak vlastne nič. Povedzme si napr. takú vec, Máte nejakú knihu. A idete ju vyviezť do zahraničia. Voľakedy bola možnosť spýtať sa na ministerstve kultúry príslušného odboru: „Myslíte si, že toto je pamiatkovo chránený predmet?“ Oni vám povedali, že áno alebo nie, a tým to skončili. Či tomu rozumeli alebo nie, toto teraz neriešim. Dnes takúto možnosť nemá, má možnosť si nechať urobiť znalecký posudok za 5 000 korún, ale možno ten predmet, ktorý vyváža, bude mať hodnotu 20 eur. To nemôžeme vylúčiť.

    Takže zdá sa mi, že toto by bolo treba, pán minister, upraviť, lebo sa mi zdá, že je to znevýhodnenie občana. Vy ste to sám vo svojej úvodnej reči povedali, že budeme mať lepšie podmienky na to, aby sme, obrazne povedané, mohli doviezť Rembrandta a vystaviť ho pre slovenských konzumentov umenia, pre milovníkov výtvarného umenia. Moja otázka je, pán minister, a tu naozaj som zvedavá na vašu odpoveď: Máme my výstavný priestor na Slovensku, kde by sme Rembrandta z niektorej svetovej galérie mohli vystaviť tak, aby spĺňali sme všetky podmienky na ochranu, klímu a všetky ostatné podmienky, aby sme to mohli urobiť? A podľa mojich vedomostí a podľa môjho svedomia nemáme taký priestor. Tým nechcem povedať, že toto je zbytočný zákon v tomto zmysle, ale, pán minister, mne ako bývalej veľvyslankyni, ktorá pripravila štyri obrovské výstavy v krajinách, kde som pôsobila, a nehovorím o tých menších, ale naozaj o tej klase jedna, toto nič nerieši, pokiaľ ide o možnosti prezentovania slovenskej kultúry v zahraničí. To je totižto oveľa ťažší oriešok, aj čo sa týka poistenia. Ja oceňujem, že teda Rembrandt, ak budeme mať priestor pripravený, bude môcť sem prísť. Ale to nerieši nič, pokiaľ ide o to, akým spôsobom sa my, ako slovenská kultúra, budeme môcť prezentovať v zahraničí. A to mi naozaj chýba. Ale, ako vidím, nebolo to vo vašom záujme, takže ťažko vám to môžem nejako zásadne vyčítať.

    A pokuty. Reštrikcie so sebou nesú pokuty, pokuty sú mastné. Dokonca som zistila, že vlastne ste to po pripomienkovom konaní aj zmiernili, lebo pokuty boli naozaj veľmi veľké. Ja rozumiem, že pendrek je potrebný, ale pýtam sa vás, prečo nejdú tieto pokuty, dajme tomu, do „Obnovme si svoj dom“ alebo do fondov, ktoré budú ďalej financovať našu kultúru. Ako to, že idú do štátneho rozpočtu? To tak bolo vždy, bolo to pred rokom 1970 tak, bolo to po roku 1970 tak, po roku 1989 je to tak. Stále to ide späť do štátneho rozpočtu. A tieto peniaze, ktoré by mali zostať v kultúre, sa rozplývajú.

    A už úplne posledná otázka, ktorá sa týka prvého čítania: Prečo ste skrátili, pán minister, európsku normu, ktorá hovorí, že hodnotným predmetom je predmet, ktorý má 100 rokov, my tu máme 50 rokov. Európska norma hovorí o finančnom ohodnotení. My finančné ohodnotenie nepoužívame. Toto považujem ja za dôležitú vec, pretože ak hovoríme, že sa prispôsobujeme európskym normám, tak poviem, že v tomto sa neprispôsobujeme európskym normám. A predsa len ani päťdesiatročná kniha na Slovensku už nemá tú hodnotu, nakoniec, vždycky vychádzala v niekoľkých exemplároch. Takže preto sa pýtam, prečo ste k tomuto pristúpili.

    A posledná otázka. Ja rozumiem, že potrebujeme sprehľadniť, sprísniť evidenciu predmetov kultúrnej hodnoty, ale pýtam sa, prečo je tento paragraf v tomto zákone.

    A nakoniec ešte jedna vec. A o tom sme už hovorili v predošlom zákone. Ministerstvo financií v pripomienkovom konaní vás upozorňuje, že: „Výška finančných prostriedkov potrebná na poskytnutie dotácií na náhradu škody vzniknutej pri súčasnom dovoze kultúrneho tovaru na územie Slovenskej republiky nie je zahrnutá v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011, preto všetky výdavky spojené s predloženým návrhom musia byť zabezpečené v rámci výdavkov Ministerstva kultúry SR.“ Moja otázka je: Máme na tie dotácie, pán minister? Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej v rozprave sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Pavol Minárik ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, neviem, či je možné vystaviť u nás na Slovensku Rembrandta kvôli technickým podmienkam, ale Tintoretto bol vystavený v minulom roku. Nehovorím, že to bolo absolútne vrcholné dielo Tintoretta, ale bolo veľmi dobré a bolo to veľmi príjemné a bolo to veľmi osviežujúce. Čím viacej takýchto sa dostane na Slovensko, tým lepšie.

  • Pani poslankyňa nechce reagovať na pána poslanca? Nie.

    Pani poslankyňa bola jediná, ktorá bola prihlásená do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete reagovať? Nech sa páči, pán minister využije právo záverečného slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Povedali ste, že je to reštriktívny zákon. Možno keby ste použili slovenský ekvivalent toho, čo myslíte, tak by som tomu aj ja lepšie porozumel. Je to zákon obmedzujúci? Neviem, ako ste to mysleli. Domnievam sa, že pohyb kultúrnych predmetov zo Slovenska von alebo takisto aj sem na Slovensko je veľmi vážna vec a veľmi vážny problém. Roky je neriešený. A vieme, že nám uniká a uniklo veľmi veľa predmetov. Tak si myslím, že nezaškodí, ak tie pravidlá pohybu týchto predmetov sú prísne. Neviem teda, či sú teda reštriktívne, ale určite sa snažili reagovať práve na tento vážny problém, hoci si nemyslím, že to všetko zákon vyrieši, ale musíme nejaké pravidlá nastavovať alebo snažiť sa zlepšovať tie pravidlá, ako sú tu nastavené dnes.

    Ak budete či na výbore alebo v druhom čítaní konkrétnejšia, čo sa týka tých prípadov, kde ide o správne konanie, budem na to určite reagovať. A predpokladám, že sa aj dohodneme.

    Že sa to týka starožitníkov alebo teda aj aukčných domov, no je to preto, lebo to sú tie miesta, kde práve prebieha ten obchod s týmito predmetmi, či už je legálny, lebo, samozrejme, sú tu aj priestory, kde sa dá načierno obchodovať. Čiže práve si neviem predstaviť, ako by sme išli a zasahovali do práv fyzických osôb. Ak prax ukáže vývoj, že sa to dá nejakým spôsobom zahrnúť, aj tie fyzické osoby, ja proti tomu nie som. Ale to, si myslím, dnes sú tie prostredia, kde sa pohyb kultúrnych predmetov dá nejakým spôsobom sledovať.

    Fyzické osoby prečo nemôžu dostať dotáciu. Možnože existuje bohatý človek, ktorý by sám ako fyzická osoba sprostredkoval nejakú významnú výstavu zo zahraničia. Nevylučujem to, ale my dnes nie sme nápomocní ani teda takým inštitúciám, ako je Slovenská národná galéria alebo iné právnické osoby, ktoré sú schopné a možno majú aj záujem atraktívnejšie kultúrne predmety sem doviezť. Takže je to prvý pokus. Ja som aj zvedavý, ako budú reagovať inštitúcie, ako sa budú uchádzať v akom počte o tú dotáciu. My v tejto chvíli máme vyčlenený určitý počet prostriedkov. Samozrejme, zase, ak dopyt bude malý, tak to pokryjeme úplne, ak bude väčší, budúci ďalší rok to možno navýšime. Ide o to, zaviesť tento systém, odskúšať si ho. Nedúfam, že v prvých rokoch bude privezený Rembrandt, to je naozaj veľmi, veľmi drahé, ale chcel som tak isto zareagovať ako pán poslanec Minárik, že bol minulý rok dovezený vďaka sponzorovi Tintoretto. Našli sa na to aj priestory. A poviem tak trošku uštipačne, že keď sa dokončí rekonštrukcia Bratislavského hradu, tak všeobecne kritizovaná, myslím si, že je tak pripravená, že tam budú jednak tie priestory na prezentáciu aj takých vzácnych diel, lebo sa s tým plánuje, aj tá rekonštrukcia je robená v konzultácii so Slovenským národným múzeom a budú slúžiť priestory hradu aj na stále expozície, ale určite aj na nejaké príležitostné výstavy. A takisto si myslím, že aj Slovenská národná galéria po rekonštrukcii bude mať podmienky na to, aby mohli byť v nej vystavované aj veľmi vzácne diela.

    Napokon, čo sa týka skrátenia tej európskej normy, ďakujem za ten podnet. Takisto som pripravený o ňom debatovať. Budem sa na to pýtať odborníkov. A ja osobne nemám s tým nejaký problém. A priznám sa úprimne, že v tejto chvíli neviem, prečo sa takéto niečo v takomto čísle tam dostalo.

    No a napokon vaša pripomienka k tomu, prečo pokuty idú do štátneho rozpočtu, nie do programu Obnovme si svoj dom. Viete, myslím si, že minister financií za vás bol ešte striktnejší a ešte, povedal by som, menej empatický k potrebám kultúry. A veľmi teda dbal o to, aby z hľadiska takej tej finančnej estetiky náhodou nedošlo k nejakým výnimkám, že by sme mohli použiť nejaké pokuty v oblasti kultúry na rozvoj kultúry. Tento stereotyp myslenia pretrváva naďalej. Snáď ho spoločne v budúcnosti prelomíme a takéto prostriedky v kultúre zostanú. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

    Vládny návrh zákona má tlač 891, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 911.

    Znovu poprosím pána ministra kultúry Slovenskej republiky pána Maďariča o uvedenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zachovanie, ochrana a vhodné využívanie kultúrnych pamiatok je súčasťou právneho poriadku každého vyspelého štátu, v ktorom sa primerane uplatňujú aj medzinárodné zmluvy a dohovory.

    Predložený návrh zákona prináša zlepšenie podľa môjho názoru legislatívneho prostredia v oblasti ochrany pamiatkového fondu.

    Zákon o ochrane pamiatkového fondu v období svojho vzniku znamenal pozitívny posun v legislatíve, keď nahradil už zastaraný zákon Slovenskej národnej rady o štátnej pamiatkovej starostlivosti. Zákon priniesol predovšetkým transformáciu Pamiatkového ústavu na Pamiatkový úrad, ktorý vychádzal z Koncepcie transformácie verejnej správy. Upravil systém kompetencií orgánov štátnej správy a samosprávy, stanovil práva a povinnosti vlastníkov národných kultúrnych pamiatok. V roku 2005 bol zákon novelizovaný novelou stavebného zákona, ktorá doň vniesla niekoľko nesystémových prvkov. Uplynulé roky od nadobudnutia účinnosti zákona preverili tento zákon a priniesli aj skúsenosti, vďaka ktorým predkladám jeho novelizované znenie.

    Predmetom návrhu zákona je predovšetkým spresnenie a doplnenie kompetencií orgánov štátnej správy, úprava podmienok nakladania s archeologickými nálezmi, zákaz ich nelegálneho získavania a neoprávnenej držby, zvýšenie pokút v prípade protiprávneho konania

  • Naozaj ideme so zásadným zvýšením. Doteraz je pokuta za poškodenie tá maximálna národnej kultúrnej pamiatky, 1 mil. Sk. A zvyšujeme to na 1 mil. eur čiže tridsaťnásobne, pretože iste ste zaznamenali aj v poslednom období, ako vlastníci národných kultúrnych pamiatok vedomí si toho, že dokážu, najmä tí bohatí, zvládnuť takú pokutu, tak národné kultúrne pamiatky nešetrili.

  • Ďalej je to problematika ukladania archeologických nálezov. Tá sa komplexne rieši po prvýkrát v súčasnosti s pred chvíľou predkladaným novým zákonom o múzeách a galériách.

    Návrhu zákona predchádzalo rozsiahle pripomienkovanie odborných organizácií z rezortu kultúry a jeho návrh sa opieral, ako som sa to snažil aj uviesť, predovšetkým o skúsenosti z aplikačnej praxe.

    Schválením predloženého návrhu zákona umožníme účinnejšie ochrániť pamiatkový fond, ktorý je významnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spravodajkyňou, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, je pani poslankyňa Ágnes Biró. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred konaním schôdze Národnej rady.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 15. januára 2009 č. 911 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Vážená pani predsedajúca, ja som skončila, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Vášáryová. Ešte niekto má záujem prihlásiť sa do rozpravy? Ak nie, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a slovo má pani poslankyňa Vášáryová.

  • Mám úplne výčitky svedomia, že zostávam vaším partnerom, pán minister, dnes pri týchto troch zákonoch. To je zvláštne, keď je človek v tom sám. Náš výbor sa nezapája do tejto debaty. Dúfam, že by to vyzeralo inak, keby sme debatovali o Slovenskej televízii alebo o podobných záležitostiach, ktoré nás zamestnávajú. Ale mňa zamestnávajú aj tieto.

    Chcem konštatovať, pán minister, že zákon, ktorý predkladáte, je dobrý zákon. Určite ho potrebujeme. Je vidieť na ňom, že vznikol vo veľkej súčinnosti s odbornými pracoviskami. Ja len dúfam, že sa podarí odstrániť určité problémy kompetenčného rázu medzi Slovenskou akadémiou vied a Pamiatkovým úradom, hoci mám taký pocit, že zákon do určitej miery legalizuje prax, ktorá už existuje. To je dobré. Je to zákonný postup, ktorý mám rada, sú to veci, ktoré už takto prebiehajú, a tento zákon ich legalizuje. Asi takto by mali aj zákony do veľkej miery vznikať.

    Moja základná otázka je, pán minister, ktorú som už položila: Na všetky tie povinnosti pre Pamiatkový úrad budú vytvorené podmienky, budete mať peniaze na to, na novú techniku a najmä na zamestnávanie ľudí? A tu si dovolím upozorniť, že my tých ľudí nemôžeme zobrať z ulice. To sú špecializovaní ľudia. A, bohužiaľ, tých ľudí je na Slovensku veľmi málo. My ich platíme mimoriadne slabo. Takže nám odchádzajú do iných odborov a do iných súkromných firiem. Obávam sa o osud toho zákona pri akejkoľvek dobrej snahe, pokiaľ nebudú peniaze na to, aby sa, pokiaľ viem, o takých 12 až 13 miest zvýšili počty pracovníkov, tak ako to predpokladá zákon.

    A znovu by som chcela na tri veci upozorniť, pán minister.

    Ak chceme centrálne riešiť veci, ja nie som celkom proti tomu. Samozrejme, treba jasne povedať, čo centrálne áno a čo centrálne nie. Potrebujeme depozity centrálne. Bez tých centrálnych depozitov sa nikam nepohneme, pán minister. To mi je čím ďalej, tým viacej jasné.

    Druhá vec, školstvo, posilnenie odborníkov, pretože zo škôl vychádza veľmi málo odborníkov v tejto oblasti a to sa týka tak múzeí, galérií, pamiatok, proste archeologických nálezov, všetkého možného a my ich ani nevieme ohodnotiť.

    A tretia vec, ktorú by som chcela pripomenúť, je, dúfam, že ústredný zoznam pamiatok bude verejne prístupnou listinou. To je, myslím si, v dnešnej digitálnej ére ein Muss, by som to tak povedala. A to budeme musieť dodržať. Pán minister, ináč, myslím si, že zákon sa vám podaril. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcete zaujať, pán minister, k rozprave stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo a ďakujem aj za pochvalu, úprimne ďakujem. Chápem to ako takú pochvalu tým ľuďom, ktorí to pripravovali aj z toho širšieho okruhu.

    Ja si uvedomujem ten problém so zamestnancami. A už som naznačil, že by som paradoxne aj krízu chcel využiť na to, aby sa mohli predisponovať niektoré prostriedky práve do otázky zamestnanosti a zamestnávania odborných pracovníkov v múzeách, galériách, ale aj Pamiatkovom úrade. A, samozrejme, ústredný zoznam pamiatok musí byť verejný a bude verejný, pričom nikdy sa o ničom inom neuvažovalo.

    Na záver chcem upozorniť najmä tých, ktorí možno sa natoľko nevenovali týmto návrhom zákonov, že ide o previazaný balík zákonov, ktoré pomerne komplexne ošetrujú určitú oblasť kultúrneho dedičstva. V tomto zmysle to považujem za dosť významné. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 886, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 916.

    Prosím pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Hlavný dôvod predloženia návrhu zákona spočíva v tom, že je potrebné naďalej pokračovať v procese harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskej únie a zvyšovať bezpečnosť cestnej premávky.

    Návrh zákona v porovnaní s doterajšou právnou úpravou ustanovuje požiadavky, ktoré musí splniť fyzická osoba alebo právnická osoba, ak požaduje registráciu ako školiace stredisko na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku vodičov, ustanovuje požiadavky na vzdelanie lektorov, ustanovuje technické požiadavky na špeciálne autocvičisko, na ktorom by sa mali uskutočňovať pravidelné praktické jazdy v rámci výcviku vodičov. Návrh zákona ďalej upravuje jednotný vzor kvalifikačnej karty vodiča a obsahuje viaceré legislatívnotechnické úpravy, ktorých potrebu si vyžiadala nejednotná aplikácia niektorých ustanovení zákona v praxi.

    Obsah zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky vlády a smeruje k zvýšeniu bezpečnosti v cestnej premávke.

    Návrh nebude mať dopad na zamestnanosť a nezvýši počet pracovných miest v podnikovej sfére, nebude mať dopad ani nepriamo pozitívny vplyv na životné prostredie.

    Vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona dňa 14. januára 2009 a prijala k nemu uznesenie č. 8/2009.

    Dovoľujem si požiadať vás o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pavlovi Prokopovičovi. Nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať. Takže slovo má spoločný spravodajca pán poslanec Pavol Prokopovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa ospravedlňujem, lebo pôvodne som bol nominovaný ako náhradník a vidím tu kolegov, ktorí boli nominovaní ako prví, ale keďže mám to tu pred sebou, aby sme nepredlžovali, takže vystúpim ako spravodajca.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 459 z 20 januára 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 886). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Ďalej konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý aj účel tejto navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o jeho súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ako aj o tom, že návrh zákona podľa predbežných prepočtov uvedených v dôvodovej správe k návrhu zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, nebude mať priamy dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie a na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, budem odporúčať po rozprave, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Taktiež po rozprave pri hlasovaní v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 916 z 19. januára 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, a Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku. Ako gestorský výbor budem navrhovať Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku. A budem odporúčať, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

    Pani podpredsedníčka, prosím, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračovať budeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 887, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 917.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladám ako iniciatívny materiál.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 14. januára 2009 a prijala k nemu uznesenie č. 9/2009.

    Nevyhnutnosť novelizácie návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe vyplýva z potreby implementácie právnych aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky a tiež z aplikačnej praxe.

    Predkladaným návrhom zákona sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona, ktorých zmenu si vyžiadala aplikačná prax. Navrhovaná právna úprava má za cieľ dosiahnuť lepšiu vymožiteľnosť práva rozšírením ukladania sankcií a pokút a dosiahnuť kompatibilitu právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy. Predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberajú aj niektoré ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS v platnom znení.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Navrhovaný zákon bude mať v malom rozsahu pozitívny dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť ani podnikateľské prostredie.

    Dovoľujem si požiadať vás o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pavlovi Pavlisovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 459 z 20. januára 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 887). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Taktiež zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 917 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    návrh na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.

    Návrh má parlamentnú tlač 937 a správa výboru má tlač 937a.

    Opäť dávam slovo pánovi ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií pánovi Ľubomírovi Vážnemu a prosím ho, aby tento vládny návrh uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 92 z 28. januára 2009 súhlasila s návrhom na voľbu Ing. Ladislava Mikuša, MBA, do funkcie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.

    Cieľom predkladaného návrhu na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky je zabezpečiť kontinuitu činnosti Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky ako orgánu štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií.

    Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky je národný regulátor a cenový orgán, ktorý vykonáva reguláciu, zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni regulačných orgánov, plní povinnosti podporujúce súťaž, rozvoj spoločného trhu Európskej únie v záujme všetkých osôb členských štátov Európskej únie na území Slovenskej republiky, prístup k sieťam, prevádzkyschopnosť sietí a služieb a chráni slobodu výberu prevádzkovateľa s uplatnením technických noriem, ďalej vykonáva dohľad a ukladá sankcie.

    Na čele úradu je predseda, ktorý je štatutárnym orgánom a ktorého na návrh vlády Slovenskej republiky volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Predsedu úradu v čase jeho neprítomnosti zastupuje podpredseda úradu. Funkčné obdobie predsedu úradu je šesťročné. Tá istá osoba môže vykonávať funkciu najviac dve funkčné obdobia po sebe. Platové a ďalšie náležitosti predsedu úradu určuje vláda Slovenskej republiky.

    Doterajší predseda úradu Mgr. Branislav Máčaj bol z funkcie odvolaný Národnou radou Slovenskej republiky uznesením č. 1198 zo 4. decembra 2008 z dôvodu, že úrad neplnil úlohy podľa zákona.

    Dovolím si požiadať vás o podporu tohto kandidáta a ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval o prerokovaní návrhu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, panie kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o prerokovaní návrhu vlády na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 956 z 29. januára 2009 pridelil návrh vlády na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Výbor pridelený materiál prerokoval na svojej 64. schôdzi dňa 3. februára 2009.

    V uznesení výboru z 3. februára 2009 č. 466 výbor odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť tajným hlasovaním Ing. Ladislava Mikuša, MBA, za predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky na prvé funkčné obdobie dňom jeho zvolenia.

    Zároveň ma výbor poveril podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku rokovania, čo som týmto urobil.

    Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že chcem len pripomenúť, tajné hlasovanie vykonáme spolu s ostatnými tajnými hlasovaniami na budúci týždeň.

    Ďakujem, pán minister.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Petra Dubravaya na vydanie zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 870. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 879.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Dubravayovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, činnosť hydrologickej a meteorologickej služby sa u nás dlhoročnou tradíciou sústredila do jednej organizácie. Za posledných zhruba 25 rokov sa táto činnosť rozšírila hlavne o sledovanie kvalitatívnych parametrov atmosféry a hydrosféry. Zvlášť zreteľne sa tento trend prejavil po roku 2000, keď sa koncipovali nové zákony v oblasti ovzdušia a vôd už so zreteľom na európsku legislatívu alebo mnohé medzinárodné dohovory, súvisiace napr. so znečisťovaním ovzdušia alebo zmenami klímy. Takýmito sú napr. zákon o ochrane ovzdušia, zákon o vodách, zákon o ochrane pred povodňami, zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Pre všetky nové činnosti sa vytvoril dostatočný legislatívny rámec, ale samotná hydrologická a meteorologická služba zostala len s veľmi slabou alebo žiadnou legislatívnou podporou. Treba zdôrazniť, že hydrologické a meteorologické pozorovania sú neoddeliteľným podkladom pre výkon všetkých uvedených, ktoré som spomínal, zákonov, do ktorých sú zakomponované aj európske smernice dotýkajúce sa základných zložiek životného prostredia. V zahraničí sú známe spojenia meteorologických, hydrologických a environmentálnych činností do jednej inštitúcie a tento model sleduje aj náš navrhovaný zákon.

    Hydrologická, klimatologická a meteorologická služba sú celospoločensky potrebné, prospešné a žiadané a poskytujú výsledky svojej činnosti všetkým rezortom, orgánom štátnej správy, úradom, súdom a obyvateľstvu. Poslanie hydrologickej a meteorologickej služby a výkon ďalších hydrologických a meteorologických činností vyplývajú aj z Ústavy Slovenskej republiky, hlavne z článkov 44, 45. Dnes je nám známych jedenásť medzinárodných záväzkov štátu, ktoré vykonáva hydrologická a meteorologická služba na Slovenskom hydrometeorologickom ústave, avšak ich výkon nie je vyjadrený v žiadnych zákonoch alebo iných právnych normách. Zodpovednosť ale za výkon činností pre napĺňanie predmetného poslania a zodpovednosť za výkon činností obsiahnutých v spomínaných medzinárodných záväzkoch prináleží štátu, teda v našom prípade Slovenskému hydrometeorologickému ústavu. Preto je potrebná taká právna úprava, ktorá zabezpečí výkon hydrologickej a meteorologickej služby vo verejnom záujme.

    Dovoľte, aby som vás upozornil na niektoré najpodstatnejšie a najdôležitejšie kapitoly daného zákona.

    Prvá kapitola dôležitá je hydrologická služba a meteorologická služba vykonávaná vo verejnom záujme na území Slovenskej republiky. Bezchybný výkon obidvoch služieb je pre fungovanie spoločnosti mimoriadne dôležitý. Aj keď mnohí spájajú tieto služby len s predpoveďami počasia a v malej miere aj s hydrologickými predpoveďami, ich obsah je oveľa širší, možno povedať, že to ostatné tvorí zhruba 80 % výkonu uvedených služieb. Výkon hydrologickej a meteorologickej služby nie je vôbec alebo je len fragmentovo obsiahnutý aj v iných zákonoch, avšak až predkladaný zákon ich definuje v celistvosti.

    Ďalej je to štátna hydrologická sieť a štátna meteorologická sieť. Z hľadiska odborného aj celospoločenského a kultúrneho je potrebná ochrana sietí, ktoré poskytujú štandardné údaje. Podobne je nevyhnutná aj dôsledná ochrana údajov z týchto sietí. Práve tieto skutočnosti by v plnej miere mal predkladaný zákon zabezpečiť. Historické údaje majú aj svoju konkrétnu finančnú hodnotu vyjadrenú zložením monitorovacích staníc a objektov, ich prístrojovým vybavením a ich prevádzkou a údržbou. Treba pripomenúť, že niektoré stanice hydrologickej a meteorologickej siete majú dnes dlhšie ako storočné rady pozorovaní. Preto je veľmi dôležité a namieste priznať im potrebnú ochranu a štatút štátnej siete, ako sa to uvádza v predloženom zákone.

    Ďalšou dôležitou kapitolou tohto zákona sú práva a povinnosti hydrologickej služby a meteorologickej služby. Nie menej je významná hydrologická služba a meteorologická služba počas mimoriadnych situácií. Teda mohli by sme to jednoducho vyjadriť, že ide o činnosti, za ktoré výsostne zodpovedá štát, Slovenský hydrometeorologický ústav, a nie teda tí, ktorí vystupujú v rôznych staniciach televízií a rozhlasu, ako by som to povedal, jednoducho rosničky, kde môžu vyprávať o tom, aké bude počasie, aká bude teplota a tak ďalej a tak ďalej, ale zo zákona za to, čo som povedal, teda práva a povinnosti hydrologickej a meteorologickej služby, a situácia počas mimoriadnych situácií, za to zodpovedná štát.

    Vážené panie poslankyne, poslanci, z uvedených dôvodov je potrebné pristupovať k danému zákonu veľmi zodpovedne, tak aby bol včas a kvalitne uvedený do praxe. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Antonovi Korbovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 355 z 27. januára 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Petra Dubravaya na vydanie zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je určený účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. decembra 2008 č. 879 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Minárik, pani poslankyňa Kramplová. Ešte má niekto záujem sa prihlásiť do rozpravy? Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Minárik. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nebýva často, aby som vystupoval tak, že podporím návrh, ktorý predkladajú poslanci zo SNS. V tomto prípade to bude trochu iné, aj keď s jednou vážnou výhradou. Možno je to nostalgia, pretože prvé peniaze, ktoré som ja zarobil v živote, boli práve ako vedeckej pomocnej sily na ÚHH, to je Ústav hydrológie a hydrauliky, práve v tej časti, ktorá robila hydrologickú službu.

    Je pravdou to, čo povedal predkladateľ, že hydrologická aj meteorologická služba môže byť účinná a funkčná len vtedy, keď má dostatočnú sieť pozemných staníc, má dostatočné siete pozorovaní terestrických a je dobre integrovaná v medzinárodnej sieti, pretože všetky tieto javy mimoriadne závisia od veľkoplošného zberu informácií. Je neuveriteľne dôležité, aby tieto informácie boli zbierané rovnakou metodikou a dlhodobo, aby mohli byť vytvorené dlhodobé rady. Toto je dnes na území Slovenskej republiky zabezpečené existujúcou sieťou a aj keď si viem predstaviť, že by to mohlo byť organizované ináč, dokonca si to viem predstaviť, že by to mohlo byť organizované na privátnom podklade, prechod na to, a v európskych podmienkach si to ani neviem predstaviť, ako by sa to mohlo realizovať, by bol veľmi obtiažny.

    Dôležité je teda, aby jednotlivé stanice či už hydrologické alebo meteorologické boli fixované na konkrétne miesto, z ktorého pochádza daný konkrétny dlhodobý rad štatistických údajov, z ktorých sa vlastne potom extrapoláciou dajú určovať predpovede. Napriek tomu si myslím, že § 11 nie je naformulovaný šťastne, pretože je to podľa mňa hrubý zásah do vlastníckych práv a nikde nie je definovaná akákoľvek náhrada. Ak si niekto predstavuje, že sa budeme ozývať len pri veľkých zásahoch do vlastníckych práv v prípade diaľnic, tak je na veľkom omyle. V tomto prípade možno pri niekoľko sto meteorologických a niekoľko sto hydrologických pozorovacích miest nejde o veľké plochy, ale vlastníci sú dotknutí rovnako. A myslím si, že tuná by ani nemal byť pre poslancov z vládnej koalície nejaký veľký problém, aby sa s týmto problémom vysporiadali korektne. Možno ide o plochu troch alebo štyroch futbalových ihrísk, kde náhrady alebo vykúpenie týchto pozemkov by nijako nezaťažili štát a mohli by postupovať, hovorím, korektnejšie, ako je návrh vecných bremien. Okrem toho sú tam aj vecné chyby v § 11, pretože sa odvolávajú na zavedenie vecného bremena do katastra cez odkaz na zákon, ktorý novelizuje katastrálny zákon, a ten odkaz, na ktorý to je, už v platnom zákone ani nie je realizovaný, pretože v roku 2006 následnou novelizáciou bol presunutý do úplne iného riešenia. Takže okrem tejto technickej stránky je tu aj podľa mňa veľký vecný problém, veľký len v zmysle morálnom, pretože zásah do vlastníckeho práva pre šesť metrov štvorcových alebo šesťtisíc metrov štvorcových alebo šesťdesiattisíc metrov štvorcových je, samozrejme, z toho morálneho pohľadu vždy rovnaký. A v tomto prípade by ste si toto násilie mohli naozaj odpustiť, pretože vo finančnom vyjadrení ide o veľmi malé čiastky, najmä preto, že hlavne pokiaľ ide o hydrologické pozorovacie stanice, je veľká väčšina tak či tak na území, ktoré je vo vlastníctve štátu, resp. štátneho podniku, a nebol by problém to vysporiadať inak, zmluvne, korektne, prevodmi aj na štátnu organizáciu, ktorá hydrologickú a meteorologickú službu zabezpečuje. Ďakujem pekne.

    Ak pochopíte, že toto je vážny problém, ktorý keď odstránite, budem môcť aj v druhom a treťom čítaní za tento zákon zahlasovať tak, ako zahlasujem zaň v prvom, aby som vám dal možnosť tento problém vyriešiť.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Minárika má pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Tkáčová, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Súhlasím vecne s tým, čo povedal môj predrečník, ale vypichol iba jeden taký problematický moment tohto návrhu zákona. Ja tiež nemám problém tento návrh zákona podporiť, pretože ide o legalizáciu súčasného stavu, ale zároveň mi dovoľte, aby som uviedla ďalšie problematické miesta.

    Napr. v § 3 predpokladáte, predkladatelia, že ministerstvo životného prostredia vydá vyhlášku. A v tejto súvislosti ste povinní ako predkladatelia priložiť k návrhu zákona aj návrh tejto vyhlášky.

    Ďalej, predkladateľ vo svojej reči hovoril o právach a povinnostiach vo verejnom záujme. Ale ako ich chcete vynútiť, keď v zákone chýbajú v podstate sankcie, vôbec nie sú zadefinované?

    Definujete verejný záujem. Mám taký pocit, že definícia verejného záujmu ešte v slovenskom právnom poriadku nie je. Čiže vy dávate legálnu definíciu zo zákona. A s touto definíciou sa budeme musieť vysporiadať, pretože sa mi zdá, že je pomerne taká nejasná a vágna. A okrem toho chýba spôsob, ako ju mocensky presadiť.

    No a na záver chcem povedať, že počítate s tým, že časť subjektov za informácie bude platiť, čiže rozlišujete subjekty verejnej správy a ostatné subjekty, ale pritom v dôvodovej správe sa odvolávate na ústavu s tým, že každý má právo na informácie o životnom prostredí.

    Čiže tieto veci budeme musieť vo výbore dať do súladu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Minárik, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kramplová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne a kolegovia, vystupujem k tomuto bodu z troch dôvodov, a to hlavne, po prvé, z toho, že hydrologická, klimatologická a meteorologická služba bola vyše 50 rokov ako verejnoprospešná služba, celospoločensky bola žiadaná a bola poskytovaná tak štátnym orgánom, ako aj obyvateľstvu. Avšak vládne nariadenie o Hydrometeorologickom ústave z roku 1953 nenahradil žiaden iný legislatívny akt. Táto služba, a to by som chcela zdôrazniť, je aj dnes verejnoprospešná, stratila však celospoločenský význam a stala sa akousi rezortnou záležitosťou, hoci tieto odvetvia nie sú zaradené do kompetencií ministerstva životného prostredia, myslím tým hydrológiu, klimatológiu a meteorológiu. Po druhé, ústava zabezpečuje pre každého občana právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia.

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Keďže sa blíži sedemnásta hodina, teda budeme hlasovať, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme, keďže pani poslankyňa avizuje, že má ešte dve minúty, dokončili jej vystúpenie a potom dokončili ešte prerokovanie tohto poslaneckého návrhu.

  • Hlasy zo sály.

  • Ďakujem. Takže ten druhý dôvod bola ústava. Tretím dôvodom sú medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. A tu upozorňujem na záväzky, ktoré vykonáva hydrologická a meteorologická služba. A výkon týchto záväzkov nie je vyjadrený v žiadnych iných právnych predpisoch Slovenskej republiky. Z tých medzinárodných dokumentov a záväzkov vo vzťahu k Slovenskej republike by som spomenula len Rámcový dohovor OSN o klimatickej zmene, pristúpenie Slovenska k smernici Európskeho parlamentu 98 z roku 1934 alebo Štokholmský dohovor o perzistentných látkach.

    Upriamujem rovnako pozornosť na to, že v zákone, v § 11, ktorý tu už môj predrečník spomínal, je veľmi dôležitá filozofia, ktorá je tu upravená, hlavne z toho dôvodu, že po roku 1989 boli takmer všetky siete ústavu predané alebo boli v privatizácii, alebo to bolo realizované iným spôsobom, pričom vlastne problémy nastali s prevádzkou hydrologickej a meteorologickej siete na cudzích pozemkoch. Konečne prichádza spôsob, ako to vyriešiť, samozrejme, beriem do úvahy aj to, že treba odškodniť tých, ktorí nebudú môcť vykonávať svoje vlastnícke právo, ale to, myslím si, dá sa doriešiť v rámci druhého čítania a v rámci prerokovávania návrhu vo výboroch.

    Pre hydrometeorologickú službu je dôležitý aj § 12 a § 13 o nameraných údajoch, lebo tieto údaje, čo ústav zverejnil, na stránkach webových sa objavovali na iných pre komerčné využitie, ktoré nebolo nikdy ničím postihnuteľné. Proste to, čo zákon nezakazoval, to povoľoval. A tu bol ten základný problém v praxi. Poviem len jeden príklad. A to sa týkalo informácií, ktoré zverejnil zámerne Hydrometeorologický ústav o teplote na Chopku, kde dal rozdiel jeden až dva stupne, pričom daná organizácia na svojej webovej stránke preniesla presne tú istú chybu, ktorá sa stala zámerne v rámci meteorologickej služby. A tým bolo aj vlastne dokázané, že tieto rôzne inštitúcie preberajú údaje a vlastne využívajú ich na komerčné účely. Čiže som rada, že sa prichádza s takýmto riešením. To znamená, že konečne Hydrometeorologický ústav bude mať aj peniaze na modernizáciu prístrojov, na kvalifikovaný personál a veľkoplošný zber či prípadné analýzy, ktoré realizuje.

    Z tohto dôvodu, vážené panie poslankyne a páni poslanci, odporúčam, aby tento zákon bol schválený, aby bol doplnený v rámci pripomienok a v rámci rokovania vo výboroch. Ale pokladám ho za nesmierne dôležitý pre ďalšie fungovanie Hydrometeorologického ústavu a hlavne plnenie záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k medzinárodným organizáciám týkajúcim sa hydrológie, meteorológie a klimatológie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku na vystúpenie pani poslankyne Kramplovej má pán poslanec Miklós. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Miklós, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kramplová vystihla hlavné problémy. Ja by som len doplnil, že záujem o hydrologickú a meteorologickú službu stále bol a stále je, len už za to nikto nechcel platiť. A rozpočet ministerstva životného prostredia na podporu Hydrometeorologického ústavu bol stále nedostatočný.

    Aj ešte jednu poznámku k tým záväzkom medzinárodným poviem. Snáď najvýznamnejší medzinárodný záväzok je, že Slovensko je členom EUMETSAT-u, čo v súčasnosti je hlavnou zložkou predpovednej služby hydrológie a meteorológie v Európe. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Kramplová, nechcete reagovať na faktickú poznámku.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani predsedajúca, predmetný návrh zákona rešpektuje súčasný stav v oblasti vykonávania hydrologickej a meteorologickej služby vo verejnom záujme.

    Ďalej chcem podotknúť vzhľadom na diskusiu i to, o čom sa hovorilo v kuloároch, že všetky zákony, ktoré sa výkonu hydrologickej a meteorologickej služby vo verejnom záujme dotýkajú, zákon rešpektuje. Predmetný zákon v žiadnom prípade nevytvára monopol na poskytovanie výsledkov jednotlivých hydrologických alebo meteorologických činností. Predkladaný zákon v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám ustanovuje spôsob poskytovania hydrologických a meteorologických údajov a informácií. Predkladaný zákon zabezpečuje v dostatočnej miere ochranu hydrologických a meteorologických monitorovacích sietí a údajov z nich získavaných, tiež kontinuitu týchto meraní a uchovávania údajov. Predkladaný zákon predstavuje takú právnu úpravu, ktorá zabezpečí výkon hydrologickej a meteorologickej služby vo verejnom záujme.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, voda a ovzdušie sú dve najzákladnejšie zložky životného prostredia. Bez nich nie je možný žiaden biologický život. Voda sa dnes stala strategickou surovinou. Preto je potrebné, aby sme k schváleniu zákona pristupovali skutočne zodpovedne, objektívne a vecne. Strategické rozhodnutia v sektoroch poľnohospodárstva, lesníctva, energetiky, vodného hospodárstva, vodnej dopravy, ale aj napr. ekonomiky, turistického ruchu alebo zdravotníctva si o. i. vyžadujú aj permanentné sledovanie a vyhodnocovanie histórie, stavu a vývoja klimatického systému, jeho vplyvu na vodné zdroje a hydrologický cyklus.

    Vrátim sa ešte k niektorým pripomienkam v rámci diskusie. Áno, pán poslanec Minárik, otázka zásahu do vlastníckych práv bude riešená pred druhým čítaním, sú už pripravené avizované niektoré pozmeňujúce návrhy. Je pochopiteľné, že výkup pozemkov, aj keď ide o malé výmery, bude niekde veľmi sporný, pretože si niekto môže predstavovať, že za 30 metrov štvorcových bude žiadať veľkú finančnú odmenu, pričom presun tejto hydrometeorologickej stanice je niekedy nemožný vzhľadom na to, že práve v tom mieste je potrebné tieto pozorovania robiť. Treba si spomenúť v histórii, že naši hydrometeorológovia ešte v bývalej alebo v Prvej, Česko-slovenskej republike v tridsiatych, štyridsiatych rokoch robili merania, ktoré, a to si mnohí poľnohospodári a odborníci uvedomujú, sa využili až niekedy v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Čiže ich zúročenie trvalo niekoľko desaťročí. Priznávam, že teda odkaz pod čiarou, ten omyl sa stal, chybička sa stala, bude napravená. Pozmeňujúci návrh uvažuje aj o spresnení a definícii verejného záujmu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku. Po nej budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Požiadam teraz pani poslankyňu Košútovú, aby v prvom čítaní uvádzala hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o právnej ochrane odrôd rastlín.

    Je to tlač 897.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 123 bolo za, 10 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 132 bolo za, 1 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Poprosím teraz pána poslanca Čecha, aby uviedol hlasovanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru na ochranu nových odrôd rastlín (International Convention for the Protection of New Varieties of Plants) z 2. decembra 1961, revidovanému 10. novembra 1972, 23. októbra 1978 a 19. marca 1991.

    Je to tlač 859.

  • Pán predseda Národnej rady, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, v ktorom sa hovorí, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru na ochranu nových odrôd rastlín.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, všetci boli za.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pani poslankyňa Smolková bude v prvom čítaní uvádzať hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 876.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 93 za, 46 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, aby návrh zákona v druhom čítaní prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 126 bolo za, 1 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Pani poslankyňa Nachtmannová bude uvádzať teraz v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 877.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 107 bolo za, 33 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 897 z 13. januára 2009 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie nasledovným výborovom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 129 bolo za, 1 proti, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Senko uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 890.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 83 bolo za, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že určené výbory návrh zákona prerokujú v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 123 za, 1 proti, 15 sa zdržalo.

    Návrh na pridelenie návrhu zákona výborom a určenie lehôt na jeho prerokovanie sme schválili.

    Pán poslanec Podmanický bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 889.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 bolo za, 59 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem, pán predseda. dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre kultúru a médiá a, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že určené výbory návrh zákona prerokujú v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 126 bolo za, 1 proti, 13 sa zdržalo.

    Návrh na pridelenie návrhu zákona do výborov a určenie lehôt na jeho prerokovanie sme schválili.

    Pani poslankyňa Biró bude ako určený spravodajca gestorského výboru pre kultúru a médiá uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

    Je to tlač 891.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Magda Vášáryová. Keďže nepodala procedurálny návrh, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 85 za, 55 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že určené výbory návrh zákona prerokujú v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 127 bolo za, 1 proti, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Prokopovič uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 886.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, konštatujem, že v rozprave nevystúpil nikto, a teda nikto nepodal ani žiadne pozmeňujúce návrhy v zmysle § 73, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s citovaným § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 bolo za, 61 proti.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku a to, že uvedené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 123 bolo za, 1 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh na pridelenie návrhu zákona do výborov a určenie lehôt na jeho prerokovanie sme schválili.

    Pán poslanec Pavlis uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 887.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Konštatujem, že v rozprave nevystúpil nik z poslancov, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade so zákonom o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 1 proti, 59 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodársku politiku, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že uvedené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 118 za, 1 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrhy sme odsúhlasili.

    Posledné hlasovanie z prerokovaných bodov uvedie pán poslanec Korba a budeme v prvom čítaní hlasovať o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Petra Dubravaya na vydanie zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme.

    Je to tlač 870.

  • Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Minárik, pani poslankyňa Kramplová, a nepodali žiadne pozmeňujúce návrhy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 73 za, 15 proti, 48 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 106 bolo za, 2 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Dámy a páni, ďakujem pekne, odhlasovali sme prerokované body programu, vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku a budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o programe 32. schôdze.

    Všetky voľby, keďže máme troje volieb, aj šéfa Telekomunikačného úradu, aj Správnej rady Tlačovej agentúry, aj člena televíznej rady, uskutočníme na budúci týždeň, keďže lehota podania návrhov na člena televíznej rady je 6. február. Dohodol som sa s pánom predsedom výboru pre kultúru a médiá, že akonáhle výbor uzavrie návrhy kandidátov, urobíme voľbu naraz na budúci týždeň. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov.

    Je to tlač 873.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa, môžem vás požiadať o pozornosť? Pôsobilo to nonšalantne, ale skúsme venovať pozornosť pánovi poslancovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zákon č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov z 24. augusta z roku 1994 s nadobudnutou účinnosťou od 1. októbra 1994 nebol doteraz ešte novelizovaný a aj v súčasnosti sa zákon nachádza v deklaratívnej podobe.

    Mesto Martin dostalo do užívania od štátu zadarmo Národný cintorín. Národný cintorín v Martine je miestom odpočinku významných osobností slovenskej kultúry, literatúry, politiky, hospodárskeho aj spoločenského života. Na jeho spravovanie má však mesto málo finančných prostriedkov. A toto je aj hlavný dôvod novelizácie predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa spomínaný zákon o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov.

    Táto novelizácia vytvára nové legislatívne prostredie na úhradu nákladov na prevádzku, údržbu a rekonštrukciu Národného cintorína v Martine.

    Tento zákon nebude mať negatívne dôsledky na verejné financie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, súvisiacimi zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Spravodajcom je pán poslanec Bačík. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. decembra 2008 č. 881 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A následne odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

    Pán predseda, toľko ako spravodajca k predmetnému návrhu zákona. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, či má niekto záujem, dámy a páni, vystúpiť v rozprave. Áno, pán poslanec Minárik. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Máte možnosť vystúpiť v rozprave, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ani by som sa nebol prihlásil, pretože tento návrh nemá nejaký veľký význam, možnože niekto pociťuje potrebu, aby špeciálny zákon o meste Martin existoval. Môžeme sa pýtať, prečo má existovať len o meste Martin takýto zákon, keď vieme, že o meste Bratislava a meste Košice existuje z úplne iného a špecifického dôvodu, a to preto, lebo samospráva v týchto dvoch mestách je upravená iným spôsobom ako samospráva na všetkých ostatných dedinách a mestách na Slovensku. Preto existujú tieto dva zákony. A okrem tohto dôvodu nevidím ja osobne žiaden iný, pokiaľ by sme nechceli naozaj napísať zákon o hlavnom meste, kde by sa špecifikovalo hlavné mesto len so svojimi úlohami, ktoré sú odlišné od úloh ostatných obcí na Slovensku.

    Prihlásil som sa preto, lebo tu odzneli dve rozkošnosti, prvá, a je veľmi pravdivá táto, že návrh nemá dopad na verejný rozpočet. Ale vieme, že má sa vyčísľovať dopad na štátny rozpočet a verejné rozpočty. No a, samozrejme, na štátny má. Tá druhá časť, ktorá odznela, tá je síce pravdivá, ale hovorí len tu menej zaujímavú a menej podstatnú časť tohto rozhodnutia. A druhá rozkošnosť je v tom, čo je napísané priamo v zákone. A hovorí o tom, aký dopad na štátny rozpočet tento návrh zákona má mať. Aby som to odcitoval presne, som si to doniesol: „Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky poskytne mestu dotáciu z rozpočtovej kapitoly z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v rámci schváleného limitu výdavkov na príslušný rozpočtový rok na úhradu nákladov, na prevádzku, údržbu a rekonštrukciu Národného cintorína v Martine vo výške finančného príspevku mesta schváleného na tento účel v rozpočte mesta na príslušný rozpočtový rok.“ Inými slovami, je tu vypovedané to, že o časti štátneho rozpočtu sa rozhodne a bude schválená mestským zastupiteľstvom v Martine. A to je, myslím, dosť zaujímavé na to, aby sa to v rozprave vypichlo, pretože to by bolo asi svetové unikum, aby sa o štátnom rozpočte rozhodovalo na akejkoľvek inej úrovni ako na úrovni štátu. Taký prípad, myslím, vo svete neexistuje. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

    Boli ste jediný v rozprave, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec Kvorka, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Minárik, ja neviem, či zrejme ste dobre nepočúvali alebo ste sa nevenovali tomuto problému, pretože z toho, čo ste povedali, ja som pochopil, že ako keby ja som sa chcel voľajako dávať do povedomia, ako keby som ja potreboval dajaký zákon o Martine teraz urobiť. Totižto ten zákon o Martine, ja som to tu čítal, bol prijatý v roku 1994. A ja tento zákon len novelizujem. To je po prvé, pán poslanec, to ste si mohli všimnúť.

    Čo sa týka tej druhej časti, tých finančných prostriedkov s tým, že v podstate mestské zastupiteľstvo mesta Martin bude rozhodovať o dotácii finančnej zo štátneho rozpočtu, tak to absolútne nie je pravda. Jednoducho nie je to tak, pán poslanec, jednoducho je to robené tým spôsobom, že mesto Martin a zastupiteľstvo mesta Martin rozhodne v danom roku vo svojom rozpočte, že vyčlení, a teraz poviem príklad, na opravu chodníkov na Národnom cintoríne milión korún, preinvestuje tieto peniaze zo svojho rozpočtu a potom cez ministerstvo kultúry sa táto suma, ktorá je účelovo viazaná, následne vráti naspäť. Tie peniaze sú účelovo viazané a poukázané priamo na tie prostriedky, o ktoré ide.

    Chcem, už keď som pri slove, ešte spomenúť, že jednoducho ja neviem, pán poslanec, kedy ste boli v Martine a konkrétne na tomto cintoríne. Ale cintorín takéhoto druhu máme v Európe len v Paríži. Je to Národný cintorín. Ja som tu spomínal, odpočíva tam vyše 300 významných osobností, kde o tieto náhrobníky a o celý areál nie je z čoho sa starať, nie sú na to finančné prostriedky. A myslím si, že tam chodí toľko škôl, tam chodí toľko zahraničných hostí. Veď je to vizitka Slovenskej republiky. A tu nejde teraz o mesto Martin, ale tu ide o Národný cintorín, ktorý je cintorín nás všetkých čiže konkrétne aj váš. Takto to treba chápať a takto sa treba, pán poslanec, na celý tento problém a túto novelizáciu zákona pozerať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 882.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Minárik.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo, uveďte váš spoločný návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som uviedla spomínaný legislatívny návrh, ktorý už, a to chcem zdôrazniť, raz v tejto v ctenej snemovni bol schválený, ale, žiaľ, pán prezident vrátil tento legislatívny návrh s návrhom neprijať ho a vyššie kvórum, ktoré bolo potrebné, sa nedosiahlo na prelomenie veta prezidenta.

    Chcem uviesť, že predložený legislatívny návrh je takmer totožný s predchádzajúcim legislatívnym návrhom, vyčkali sme 6 mesiacov a opätovne ho predkladáme. Je rozšírený o ohlasovaciu povinnosť Železničnej polície, pretože medzičasom aj v našich médiách zazneli stanoviská Železničnej polície aj cestujúcich, ktoré poukazovali na zvýšený výskyt opitých, a to vrátane opitých maloletých a mladistvých na železničných staniciach a vo vlakoch. Takže sme dospeli k názoru, že nielen štátna polícia, obecné polície, ale aj Železničná polícia okrem ďalších subjektov by mala mať oprávnenie ohlasovať na príslušné miesto, ktoré je v zákone uvedené, takéto prípady porušenia zákazu pitia alkoholických nápojov maloletými a mladistvými.

    Chcem ďalej upozorniť, že symbolický prípitok nie je riešený v tomto legislatívnom návrhu. Hovorím o ňom preto, že bol v tlači značne publikovaný a boli rôzne názory naň. Pôvodný názor pani poslankyne Muškovej a môj názor tento symbolický prípitok obsahoval teda právnu úpravu. Však v tomto parlamente dočkal sa značných posmeškov a nesúhlasu, že je zbytočný a podobne. V diskusii a hlavne z vyjadrenia viacerých cirkevných hodnostárov a iných subjektov sa zistilo, že takýto symbolický prípitok by bol vhodný a niekde aj nutný. Keďže ako predkladateľky, tak ako sme to pôvodne sformulovali, sme to považovali za najvýhodnejšiu formuláciu, žiaľ, ako som spomenula, bola táto kritizovaná, preto očakávame, že v druhom čítaní z pléna vzíde doplňujúci návrh, ktorý lepšie, ako my sme to pôvodne spravili, túto otázku, ktorá sa ukázala, že v praxi ju treba upraviť, upraví, bude návrh, ktorý jej úpravu dá v lepšom znení, ako sme to my vedeli formulovať. Ja to lepšie, ako sme to pôvodne formulovali, sformulovať neviem.

    Vzniká otázka, prečo opätovne prichádzame s týmto návrhom zákona. Jednoznačne to zhrniem. Je to veľký počet listov a ohlasov, ktoré apelovali, aby sme opätovne predložili tento legislatívny návrh. Dokonca aj z oblasti samosprávy napriek tomu, že ZMOS nedal pozitívne vyjadrenie k tomuto návrhu, viacerí starostovia a primátori písali. Priamo máme listy od nich, kde apelujú, aby takýto zákon bol prijatý. Naviac, v tlači najmä starostky sa vyjadrili, že takýto zákon treba prijať. Konkrétne sú aj stretnutia s občanmi a dokonca aj občania ma zastavovali na ulici, aby sme takýto zákon prijali.

    To však všetko by neboli tak vážne dôvody ako skutočnosť, že treba tento zákon prijať, pretože požívanie alkoholických nápojov mladistvými od júla, keď sme tento zákon dali, sa výrazne zhoršilo. Sú signály v tlači, v denníkoch o vážnych situáciách, kde mladiství a maloletí požívajú alkohol. Dovoľte, aby som niektoré citovala. Keďže vieme, že tento zákon hovorí o požívaní alkoholu a návykových látok, chcem upozorniť, že viacerí učitelia poukazujú na to, že prichádzajú deti pod vplyvom omamných látok, dokonca aj tvrdých drog do škôl. Pred chvíľou sa hovorilo o Martine. Ja mám informácie z viacerých miest, ale nechcem tu ctené plénum zaťažovať, poviem len príklad z Martina. Sedemnásťročná študentka sa priznala, že počas výučby užíva drogy. A učitelia z predmetnej školy sa vyjadrili, že majú zaviazané ruky, nemôžu s tým nič robiť, pretože neexistuje legislatíva. Keby zákon, ktorý sme predložili, a bol prvýkrát schválený v júni v parlamente, bol publikovaný a účinný, už by nástroj mali. Ďalej sú otrasné prípady fetovania toluénu. Markíza 25. 9. 2008 dala informáciu, že v Krompachoch si nevedia poradiť s desiatkami fetujúcich školákov, žiadajú zmenu legislatívy. To je doslovné znenie vyjadrenia, ktoré v Markíze odznelo. Vedenie mesta tvrdí, že spolupráca s rodičmi týchto detí je na bode mrazu. A čo je horšie, je, že mnohokrát samotní rodičia deťom dávajú fetovať riedidlo. Poukazovali na prípad, že mladá matka tlačí kočík, v kočíku sedí dvojročné dieťa, ktoré zo sáčku z mlieka fetuje toluén. Primátorka mesta je zhrozená, to je ešte všetko z tej informácie, že s rodičmi fetujúcich žiakov sa nedá vôbec hovoriť. Podľa jej výpovede samotní rodičia kupujú deťom riedidlo, lebo tvrdia, že kým deti fetujú, nie sú hladné. Vážení, to je niečo, čo skutočne musí otriasť každým poslancom tohto parlamentu a nabudiť ho, aby uvedenú právnu úpravu sme prijali. Policajný prezident hovorí, teda v prípade Krompách, o tragédii, o zlyhaní rodiny, o zviazanej ruke polície. Citujem jeho výrok: „Môžeme iba škrípať zubami. To je medzera v zákone, ktorú treba veľmi rýchlo ošetriť.“ Žiaľ, bol tu záujem ošetriť to, ale zákon bol vrátený s odôvodnením neprijať ho.

    Dovoľte, aby som povedala ešte ďalšiu skutočnosť. Psychologička Magdaléna K., môžete si to z internetu stiahnuť, ale nechcem tu jej priezvisko citovať, uvádza, že pokiaľ ide o fetovanie a požívanie omamných látok, vek sa znižuje, už to robia šesťročné deti. Oznámenia polícii a prokuratúre sú bezvýsledné. Prečo? Niet legislatívneho predpisu, ktorý by dával podklad pre zákrok.

    Ďalej by som chcela upozorniť, že po týchto situáciách, po tomto výraznom zhoršení situácie v minulom roku Združenie rómskej iniciatívy Slovenska sa obrátilo na premiéra Fica otvoreným listom, kde žiadajú čo najrýchlejšie prijať, a dovolím si to povedať, práve citovaný legislatívny návrh poslankýň Muškovej a Tóthovej ako jednu z ciest riešenia ťažkej situácie v tejto oblasti. Musím však otvorene povedať, že, žiaľ, stretla som sa s lobingom proti prijatiu tohto zákona. Dokonca v tlači, v nemenovanom denníku, nemenovaný autor uvádza, citujem, aby som bola presná: „Zakázať zákonom maloletým a mladistvým piť je neželateľný, „plíživý“ zásah štátu do výchovy rodičov.“ Hovorím to preto, lebo aj tu v parlamente zazneli názory, že je to zásah do slobody výchovy rodičov a že je to súkromná sféra.

    Vážení, ak by dopady pitia alkoholu maloletých a mladistvých nedopadali na našu spoločnosť, tak, prosím, nech nie je žiadny zásah štátu, ale kto mi chce povedať, že dopady nezasahujú a nemusí ich riešiť štát? Množstvo mladistvých a maloletých, ktoré donesie do zdravotníckych zariadení značné finančné náklady, keď sú títo na ARO, v starej mene pobyt na ARO takýchto detičiek stojí 50 000 korún, pretože mladistvých musia dať na ARO. Ďalej, aké budú dopady zdravotné, keď dvoj-, šesťročné deti fetujú toluén? Aké to bude mať následky na ich zdravotný stav a na ich zníženú zdravotnú schopnosť, poprípade invaliditu ap., čo znovu budeme musieť hradiť z verejných zdrojov? Aké sú dopady páchania trestných činov pod vplyvov alkoholu? Totiž pokiaľ maloletí a mladiství požívajú alkohol, psychiatri, lekári uvádzajú, že tuto je najväčšia pravdepodobnosť, aby sa z takýchto požívateľov stali notorici. A notorickí alkoholici sa stávajú niekedy invalidmi, zdravotne postihnutými. A opätovne sú to náklady. A, samozrejme, ide aj o delikventov nielen v mladistvom veku, ale aj vo vyššom. Teda zvyšuje sa trestná činnosť. Dovoľte, aby som uviedla, že následky pitia alkoholu u mladistvých znamenajú 2 až 4 % neskôr z hrubého domáceho produktu, sú náklady z hrubého domáceho produktu 2 až 4 %. Je to publikované vo Verejnej správe č. 25–26 v roku 2005, autor je Peter Breier, prezident Ligy za duševné zdravie. Teda sú to dôsledky, ktoré nám nemôžu byť ľahostajné. A že skutočne pitie maloletých a mladistvých sa stáva veľkým problémom, upozorňujú na to, že od roku 2005 do roku 2007 v pití šestnásťročných mladistvých sme sa prepracovali na 2. miesto v Európe, na 1. mieste je Nemecko, zo 100 000 obyvateľov tam pije 16 % mladistvých, na Slovensku zo 100 000 obyvateľov pije 15 % mladistvých.

  • Zdroj – 29. december 2007.

  • Nielen veľký počet zvyšujúcich sa prípadov pitia alkoholu, ale aj spôsob pitia sa stáva nebezpečným. Ako prvý novinár, resp. novinárka na to, čo som ja postihla, upozornila redaktorka Vavrová. Už 15. 5. 2008 búši na situáciu, že mladiství pijú do nemoty. Obdobne odborník na závislosti Ľubomír Okruhlica uvádza pre médiá, že pokiaľ ide o pitie mladistvých, mladiství nepijú alkohol, ale ožierajú sa. Týždenník Žurnál č. 28/2008, z júla, t. j. v čase, keď sme rokovali aj v parlamente, uvádza článok Do nemoty. Mám ho tu. „Známu pravdu,“ čítam vám, „že alkohol je metlou ľudstva, potvrdzuje i vývoj na Slovensku. Totiž čoraz viac zametá deťmi. Podľa prieskumov sa u nás pitie mládeže do 18 rokov za posledné roky zdvojnásobilo. Nielenže deti pijú čoraz viac a častejšie, ale mení sa aj ich postoj k alkoholu. Už ho nechcú len vyskúšať, chcú sa opiť do nemoty.“

    Chcem vám dať informáciu, ak dovolíte, že nepije sa už len v podnikoch, pije sa aj na verejných priestranstvách. Hliadka polície našla trinásťročné dievča úplne opité, upadlo do bezvedomia. Deje sa tak, teda to sú správy z Bratislavy, v Medickej záhrade, čo je verejné priestranstvo. Nik týmto deťom nebráni v pití, a to ani mestská, ani štátna polícia. A prečo by im v tom bránila? Veď to nemajú zakázané, tak si pijú veselo na verejnosti.

    Čo je veľmi problematické a zarážajúce, poukázal na to v dotyčnom týždenníku, čítam z neho, doktor Jozef Köppl, že dievčatá pijú ešte viac ako chlapci, za mesiace do nemocnice prijmú nie niekoľko, ale desiatky na mol opitých dievčat, niektoré sú opité úplne do nemoty, iné sa sem do roka vrátia až trikrát. To sú veľmi alarmujúce signály.

    Ďalšia informácia od lekárov: „Máme deti, ktoré dovezú opité na mol rovno zo školy. Vážení, posielate deti do školy, tam sa opijú na mol a musia ich priviezť do nemocnice. Niektoré deti sú vo veľmi vážnom stave.“ Dovoľte, aby som vám oznámila aj stanovisko lekára Jozefa Mareca. Hovorí: „Ako pediater pracujem 25 rokov. Nikdy predtým toľko opitých detí som nevidel.“ Čo je veľmi smutné, je uvedený názor lekárov, ktorí pracujú a ktorým dovážajú takéto opité deti, dovoľte, aby som vám ho prečítala: „Otrava alkoholom sa stáva bežnou diagnózou nielen u mladistvých, ale aj u maloletých detí.“

    Vážené panie poslankyne a poslanci, tí, ktorí ste nehlasovali za tento legislatívny zákon, porozmýšľajte. Odporúčam vám prečítať si tieto články, odporúčam vám zamyslieť sa nad informáciami, ktoré prichádzajú od zdravotníkov, od učiteľov.

    Najmä poslancov KDH k tomu vyzývam, ktorí hovoria, že majú v strede pozornosti rodinu, morálku. Ani raz ste nehlasovali ani v prvom čítaní, ani v druhom čítaní za tento zákon. Spamätajte sa a hlasujte za zákon zákazu pitia alkoholu mladistvými a maloletými, pretože nielenže je to nemorálne, ale je to aj nebezpečné pre spoločnosť, nebezpečné pre rodinu. Tu sa vytvára zárodok alkoholizmu, ktorý nám ničí rodiny, zabraňuje výchove dobrých deti. A vy máte v programe a hovoríte, že vašou prioritným záujmom je rodina. Tak, prosím vás, porozmýšľajte, že teda keď nehlasujete za zákaz pitia alkoholu maloletými a mladistvými, zároveň aj zákaz požívania návykových látok, že vlastne nehlasujete, nestaviate sa za zachovanie rodiny, za výchovu detí a za morálku tejto spoločnosti.

    Ako poslednú informáciu by som vám chcela uviesť, že v mnohých štátoch v zahraniční je tento zákaz, dá sa realizovať, v Spojených štátoch dokonca do 21 rokov veku, zákaz navštevovania podnikov po 21.00 hodine maloletým a mladistvým, tak ako to predkladáme. A je to realizovateľné. Dokonca túto otázku v zahraničí tak vážne berú, že anglická kráľovná pri poslednom otváraní parlamentu upozornila na dva problémy, ktorým sa musí parlament venovať. A to bola otázka reformy finančných inštitúcií. A upriamila pozornosť, a dovolím si to zdôrazniť, aby parlament prijal tvrdšie opatrenia proti alkoholizmu, najmä mladistvých. Doslova povedala, sú to jej slová: Na Ostrovoch pijú mladí do bezvedomia, čo je neprijateľné. Vážení, chcem povedať, takto sa aktivizovala hlava anglického štátu, že vyzvala parlament, aby sa aktivizoval v legislatíve zakazujúcej pitie alkoholizmu a vymoženia zákazu pitia, ktoré už majú, aby ešte sprísneli tieto ustanovenia. Žiaľ, naša hlava štátu vrátila tento zákon s odporúčaním neprijať ho. Nuž anglická kráľovná tiež nerobí diskdžokejku na diskotékach, ale podstatné je, že táto problematika je vážna problematika. A ako vidieť, v zahraničí jej venujú veľkú pozornosť. A dokonca na ňu upozorňujú, aby čo najprísnejšie a ešte prísnejšie bola právne regulovaná aj hlavou štátu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja skutočne veľmi apelujem na vás, aby ste venovali tejto legislatívnej úprave pozornosť a aby ste ju podporili. Ja nielen apelujem, ale skutočne vás prosím, pretože pokiaľ niekto sa zameria na túto problematiku a venuje jej pozornosť, nutne musí konštatovať, že rapídne sa situácia v tejto otázke zhoršuje. A kto, ak nie poslanci parlamentu majú tomu vytvoriť aspoň legislatívne podklady, aby sa minimalizovala alebo aspoň zastavila táto tendencia. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Antonovi Bobríkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky pani Kataríny Tóthovej a pani Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 882, ako ho máme). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    V predloženom návrhu zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb novelizujú sa v článkoch II, III, IV, V a VI aj ďalšie zákony, a to zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve, školskej samospráve, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, ako aj zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a zákon č. 557/1998 Z. z. o Železničnej polícii.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Predložený návrh nemá dopad na verejné financie, štátny rozpočet, životné prostredie a podnikateľské prostredie. Návrh zákona nepredpokladá dopad na zamestnanosť.

    Tak ako som uviedol, znovelizujú sa články ďalšie, samozrejme, všetko v súvislosti s tým, aby mohol byť tento zákon realizovateľný, to znamená, aby mohli všetky kompetencie, ktoré sa v navrhovanom zákone predpokladajú, prejsť aj na ostatné prvky a články, ktoré môžu tieto veci zabezpečovať, tak ako som to pri tých článkoch II, III, IV, V a VI uviedol.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 888 z 5. januára 2009 a § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby sme zákon prerokovali v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ako aj vo Výbore Národnej rady pre verejnú správu, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona bol prerokovaný do 8. apríla a v gestorskom výbore do 14. apríla.

    To je všetko, pani predsedajúca. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Novotný, pani poslankyňa Mušková, pani poslankyňa Damborská, pán poslanec Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, poviem to tak, že v krátkom čase budeme tretíkrát rokovať o novele zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. Zdá sa mi to, ako prednedávnom keď sme o tomto zákone rokovali na jar minulého roku, keď sme argumentovali a hovorili o tom, že je naozaj spoločensky závažná táto problematika, že je veľmi potrebná novelizácia tohto zákona. Vtedy sme rokovali o veľmi podobnej poslaneckej novele, ktorú predkladala pani poslankyňa Tóthová a pani poslankyňa Mušková. Iste sa na to pamätáte. Bola o tom pomerne veľká diskusia aj v pléne Národnej rady, aj v spoločnosti, aj v médiách, žiaľ, alebo, chvalabohu, to už záleží od uhla pohľadu, schválená poslanecká novela bola vrátená prezidentom republiky a pri opätovnom hlasovaní Národná rada túto poslaneckú novelu neschválila. Do určitej miery sa očakávala vládna novela zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, ktorá prišla na jeseň a ktorá, musím povedať, na moje veľké prekvapenie neprešla snemovňou v treťom čítaní o jeden jediný hlas. Musím povedať, že som bol trochu prekvapený, že vládna novela z dielne ministra zdravotníctva neprešla.

    Treba povedať na úvod, že naozaj je táto problematika spoločensky veľmi citlivá a naozaj je potrebná novelizácia tohto zákona. Nejde o to, že by sme sa sporili politicky, či novela potrebná je alebo nie. Ide o to, že sa tu sporíme vecne, ako upraviť túto problematiku. Musím povedať, že ani tá poslanecká novela, ktorú predložili predkladateľky na jar, ani tá, ktorú predložil minister zdravotníctva na jeseň, neboli dobré. Pri obidvoch sme cítili veľmi silné protesty predovšetkým zo strany Združenia miest a obcí Slovenska, v jednom prípade preto, lebo sa trochu obávali kompetencie, aby mohli dávať pokuty a mohli zakazovať vstup do priestorov, kde sa podávajú alkoholické nápoje, príp. dávať pokarhanie mladistvým a maloletým, v druhom prípade preto, lebo sa im nepáčilo, že dostávajú kompetenciu zriaďovať protialkoholické záchytné izby bez toho, aby dostali nejaké odborné usmernenie a finančné prostriedky na túto všeobecne prospešnú a dôležitú činnosť. Takže sme vlastne tam, kde sme boli v januári minulého roku na začiatku.

    Musím povedať, že poslanecká novela, ktorú máme dnes pred sebou, aj keď pani poslankyňa Tóthová povedala, že je skoro totožná s predchádzajúcou, sa zato v mnohom od nej odlišuje, aj keď na prvý pohľad tie paragrafy môžu vyzerať rovnako, jednak preto, lebo treba povedať, že aj na základe pripomienok, ktoré tu boli v pléne, aj na základe pripomienok zo stanoviska odboru legislatívy z jari minulého roka predkladateľky zosúladili pojmologicky, terminologicky aj, čo sa týka veku, pojmy v tomto zákone s platnou legislatívou alebo so zaužívanou legislatívou. To znamená naozaj osoby maloleté do 15, osoby mladistvé do 18 rokov. Keď sa pamätáte, predtým tam bolo tých 17 rokov, o čom bola dosť veľká diskusia aj z pohľadu medicínskeho.

    Treba povedať, že sa presnejšie zadefinovala skutočnosť toho, že hovoríme viac-menej o požívaní alkoholických nápojov na verejných priestranstvách, alebo vo všeobecnosti ten pojem „súkromie“ sa dostal preč z tejto novely, čo je správne, pretože to bolo dosť problematické, ako má obec postihnúť niekoho, kto v súkromí požíva alkoholické nápoje, a vypadol aj symbolický prípitok, čo bol znovu problém, nechcem sa ďalej rozširovať o tom, čo to je symbolický prípitok, kedy maloletému alebo mladistvému symbolický prípitok dať môžem a kedy nie.

    Treba povedať, že okrem týchto zmien sa zákon rozšíril aj o povinnosť štátnej polície a Železničnej polície oznamovať obci skutočnosť, že maloletá alebo mladistvá osoba požila alkoholický nápoj čiže porušila zákaz požitia alkoholického nápoja.

    Treba ale povedať, že napriek tomu mnohé z výhrad, ktoré mal aj Generálny sekretariát, ktorý pôsobí pri Rade ministrov, ktorý pôsobí pri podpredsedovi vlády pre ľudské práva pánovi Čaplovičovi, ale aj pripomienky, ktoré malo Združenie miest a obcí Slovenskej republiky, zostávajú v platnosti. Čiže treba povedať, že ani táto novela zákona tieto problémy nevyriešila. Napr. novela zákona hovorí, že za porušenie zákazu požívať alkohol mladistvými má obec uložiť sankciu, a to zákonnému zástupcovi maloletého, pokutu 33 eur, mladistvému alebo maloletému pokarhanie, resp. je tu možnosť zakázať navštevovať verejne prístupné miesta, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje. Naďalej platí tá výhrada, ktorá už bola povedaná Generálnym sekretariátom Rady ministrov pri podpredsedovi vlády, čiže je to vládny materiál, že teda určovať výšku pokuty v tomto zákone je duplicitné, lebo je to upravené v inom zákone, menovite v zákone o priestupkoch, v § 30 a v § 47, ktoré by mali pokrývať túto oblasť dostatočným spôsobom a umožnia riešiť túto sankciu.

    Treba si uvedomiť aj skutočnosť, že predmetné ustanovenia, podľa ktorých môže obec sankcionovať zákonného zástupcu alebo mladistvého, ktorý požíval alkoholické nápoje, sú a budú po schválení tohto zákona v praxi veľmi ťažko vykonateľné. Čiže tu nejde o to, že sme proti tomu, a už vôbec nie o to, ja že som proti tomu, ale tu ide o to, ako to vykonáme v praxi, lebo zas chváliť zákon, ktorým, si myslíme, vyriešime túto problematiku, pričom on bude v praxi nevykonateľný, tiež nie je veľmi „záhodné“. Budú v praxi ťažko vykonateľné aj preto, lebo obec sa vo väčšine prípadov nemá ako dozvedieť o uvedenom porušení.

    Takisto s predkladanou novelou v minulosti nesúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska, očakávam ich protest aj v súčasnosti. Znovu zrejme príde tento proces s navrhovaným uložením pokuty zákonnému zástupcovi. V tom stanovisku ZMOS-u, ktoré je stále aktuálne, možno sa píše, že takto navrhované uloženie pokuty u niektorých zákonných zástupcov bude opakované a v praxi nevymožiteľné. Takisto uplatnenie sankcií voči mladistvému, t. j. udelenie pokarhania a zákaz návštevy verejného prístupného miesta s podávaním alkoholu a najmä následná kontrola zákazu je z pohľadu miest a obcí nerealizovateľná. Aj prípad, ktorý uvádzala pani poslankyňa Tóthová ohľadom fetovania maloletých a mladistvých Rómov, je naozaj otrasný, je z mesta Krompachy, z Košického kraja, v ktorom bývam aj ja. A veľmi dobre poznám Krompachy. Ale obávam sa, či touto novelou zákona postihneme týchto rodičov, no u rómskych rodičov 33 eur ako vymôže mesto Krompachy. Trochu začínam pochybovať, nie o zámere, nie o úprimnosti tohto zámeru, ale o praktickej realizácii, či to bude aj fungovať v praxi.

    Takisto táto novela ponecháva v platnosti to, čo predkladali navrhovateľky v predchádzajúcej novele, teda povinnosť riaditeľovi školy a ostatným vedúcim pedagogickým zamestnancom, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, obecnej polícii, ako som to už aj spomínal, teda štátnej a Železničnej polícii oznámiť obci požitie alkoholického nápoja maloletou a mladistvou osobou. Tieto ustanovenia budú takisto po schválení v praxi pomerne ťažko vymožiteľné a, obávam sa, aj trošku v kolízii s platnou legislatívou. Pedagogickí zamestnanci totižto nie sú kompetentní zisťovať požitie alkoholu žiakmi. A v prípade, ak by si stav dieťaťa vyžadoval lekársky zásah, lekár ani rodič nie sú povinní informovať školu o zistenej diagnóze. Vieme to urobiť v legislatíve, dohodnime sa, že to chceme urobiť, a novelizujme príslušné školské zákony. Vieme to urobiť, aby túto povinnosť mali, ale v súčasnosti ju nemajú.

    Takisto poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nie je povinný informovať obec, dokonca je to v rozpore s § 25 zákona č. 576/2004 Z. z o zdravotnej starostlivosti, ktorý stanovuje, kto je oprávnený oboznamovať sa so zdravotnou dokumentáciou vrátane zistenej diagnózy. A obec to nie je. Čiže tu by sme mali vojsť aj do zákona č. 576/2004 Z. z. Ak by sme chceli, aby poskytovateľ mal túto povinnosť, nestačí to upraviť v tomto zákone, lebo budeme v kolízii medzi 2 zákonmi.

    Musím povedať, že odkedy sme prerokovali túto novelu na jar, a potom bol vládny návrh zákona na jeseň, stále viac sa touto problematikou zaoberám. Pýtam sa na názory, lebo ma to zaujíma a trápi. A musím povedať, že na mňa dosť významným spôsobom nedávno zapôsobila tlačová správa, zhodou okolností z Košíc, z Detskej fakultnej nemocnice, z 28. januára tohto roku, to je prednedávnom. V uplynulom roku zaznamenali na centrálnom príjme v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach dramatický nárast počtu mladých ľudí intoxikovaných alkoholom. V roku 2008 záchranky, policajti alebo rodičia priviezli do nemocnice celkom 126 mladistvých, čo je v porovnaní s rokom 2005, keď ich bolo 16, takmer osemnásobný nárast. Medzi intoxikovanými bolo takmer 40 % dievčat, čo len potvrdzuje to, čo hovorila pani predkladateľka, no a mám tu aj tú tabuľku a tá mnou trošku otriasla, keď intoxikovaných v roku 2005 bolo 16, v roku 2006 bolo 27, v roku 2007 bolo 42, v roku 2008 bolo 126. A negatívny trend potvrdzuje už 10 tohtoročných prípadov, teda v januári 10 prípadov, osem z detí muselo byť hospitalizovaných. Podľa vedúcej lekárky mladí v snahe uviesť sa do kolektívu pijú aj vo väčších množstvách priamo na ulici. Okrem vážnych a tiež trvalých následkov pri poruchách vedomia pritom riskujú úrazy a v mrazoch nielen omrzliny, ale aj úmrtie z podchladenia. Alarmujúcim príkladom je v súčasnosti sedemnásťročný mladík, ktorého pre otravu alkoholom hospitalizovali v košickej Detskej fakultnej nemocnici už trikrát. V novembri 2007 mu namerali v krvi 1,67 promile. Ani nie o mesiac to bolo 1,87 promile. V polovici januára 2009 ho do nemocnice priviezla záchranka po tom, ako ho v noci na zastávke MHD našiel silne podchladeného náhodný okoloidúci. V krvi mal 3,84 promile alkoholu.

    Vážené dámy, vážení páni, chcel som možno skončiť touto veľmi nepríjemnou tlačovou správou, ktorá iste otrasie každým, či už rodičom, či poslancom, či obyčajným človekom, či hocikým, kto to prečíta. A chcem tým povedať, že musíme niečo urobiť. Nechcem byť teraz kritický, čakal som od ministra zdravotníctva, že donesie zákon, ktorým budeme vážne riešiť túto problematiku, nakoniec sme vlastne vládnou novelou nevyriešili nič.

    Práve preto, aby sme mali priestor v Národnej rade o tejto celospoločensky závažnej problematike na diskusiu a aby sme mali možnosť podávať aj pozmeňujúce návrhy, ja podporím tento poslanecký návrh zákona do druhého čítania, aby sme tým otvorili dostatočný priestor na diskusiu a na podávanie pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Novotného majú pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Sániová, pán poslanec Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Hlavne chcem poďakovať pánu poslancovi za tabuľku. Ja tých tabuliek mám veľký počet. Rôzni lekári, bratislavskí lekári ap. mi ich posielali.

    Nechcem strácať čas vo faktickej, ale, pán poslanec, chcem vám povedať jedno. Ja som nehovorila, že novela je totožná s tým, čo sme pôvodne predložili. Ale predložený návrh je skoro totožný, až na to, čo som povedala, so schválením zmien v parlamente čiže už na základe zmien, ktoré sa urobili v parlamente. To je po prvé.

    Pán poslanec, keď hovoríte o priestupku, že je to pokryté tým u rodiča, musím vám ako právnik povedať, že to je veľký omyl, pretože priestupok je zavinené konanie a môžete priestupkom postihnúť len toho, kto to zavinil a niečo spravil. A tu rodiča postihujeme nie preto, že on niečo spravil, ale preto, že jeho maloleté dieťa pilo alkohol a to porušilo zákaz, lebo je zákaz pitia maloletými a mladistvými, ale maloletého nemôžeme stíhať, pretože maloletý je do veku 15 rokov a priestupkom môžeme stíhať alebo inak len vo veku od 15 rokov. Čiže toto pokryté priestupkom jednoznačne nemôže byť.

    Ďalej hovoríte, že sa to obec nemá ako dozvedieť. Nuž ako že sa to nemá ako dozvedieť? Veď dáme oznamovaciu povinnosť učiteľom, lekárom, obecnej polícii, štátnej polícii, Železničnej polícii. Títo všetci to budú adresovať na obec. Ona sa toľko dozvie, že bude až veľmi, veľmi veľa vedomostí mať o týchto prípadoch. A prečo máme vstupovať do školských zákonov? Aby sme dali povinnosť, veď oznamovacia povinnosť, to už jednoznačne má právny podklad, má právny podklad pre to, aby to oznámili. Čiže toto je absolútne doriešené pán doktor.

    Prečo by sme mali do tých zákonov vstúpiť. Ale vy nie ste právnik, takže zrejme ja to hodnotím ako snahu komplexného podchytenia, lenže vám oznamujem, že to komplexne podchytené je. A pokiaľ... Áno, už nemám čas, áno, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja chcem reagovať na kolegu Novotného. Povedal si, pán poslanec, že sa tým zaoberáš čoraz viac a ťa to trápi. Trápi to aj mňa.

    Je smutné, že my tu už ideme riešiť následky. Je otázka pre mňa, možno aj pre spoločnosť, kde sme sa dostali. Tu si treba uvedomiť a ľuďom povedať, hlavne rodičom, ktorí majú takéto deti a s ktorými sa stretávajú, že ich opakovane vozia do tých nemocníc, čo ten alkohol s tými deťmi urobí. To opakované požívanie sa týka toxickej látky, ktorá ťažko, ťažko poškodí mozog toho dieťaťa. A toto možnože tí rodičia alebo tí ľudia, tí konzumenti nevedia. V roku 2007 v jednom zahraničnom časopise išiel veľmi vysoko odborný ale veľmi poučný článok o tom, čo robí alkohol pri opakovanom používaní, ako poškodzuje mozog. Ja si dovolím odtiaľto tvrdiť, že toto keby si prečítali rodičia a tí konzumenti, verte mi, že hlavne tie lacné vína nekvalitné, ktoré sú práve zdrojom týchto toxických látok, by nepoužívali. Možno tam tá zdravotná osveta by mala byť trošku prísnejšia, aby sme toto pripomínali tým rodičom a tým mladistvým. Som z toho smutná, však tá droga, pilo sa v Ríme, v Grécku, áno, je to pôžitok, samozrejme, ale výsledky a následky sú katastrofálne. Takže ja určite toto podporím. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja sa v podstate chcem pripojiť k tým predovšetkým úvodným slovám, kde ste spomínali, že tento zákon prešiel určitými zmenami, ktoré sú pozitívne a vylepšujú ten prechádzajúci stav. A ja si myslím, že treba za toto naozaj predkladateľku pochváliť a povedať, že tým že takto neústupčivo a opakovane predkladajú tento zákon, robia dobrú prácu, ktorú treba dotiahnuť do zdarného konca.

    Ja takisto mám niektoré dilemy v tomto návrhu zákona, pokiaľ sa týka jeho vykonateľnosti. Je to zákaz navštevovať verejné prístupné miesta alebo miestnosti, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje. Je to ťažko vykonateľné ustanovenie. Takisto nie je pre toto ustanovenie zadefinovaná sankcia v prípade porušenia. A myslím si, že to v žiadnom prípade správny poriadok nerieši. Takže tu je priestor, kde to môžeme vylepšiť.

    Ďalšia otázka, ktorá je veľmi diskutabilná, je možnosť uložiť pokutu. Ja osobne sa domnievam, že v prípade, že sa maloletý opije a má 3 promile alkoholu, a to sa týka napr. článku III, kde by takéto skutočnosti mali oznamovať zdravotnícke zariadenia, tak v tomto prípade nemôžeme hovoriť o možnosti uložiť pokutu. Tam musí byť jednoznačne povinnosť uložiť pokutu a, myslím si, ani nie 30 eur, ale možno aj podstatne vyššiu pokutu.

    Takže týchto vecí, ktoré tu sú ako zrelé možno na nápravu alebo o ktorých je potrebné trošku viacej diskutovať, je tu určite pár, ale myslím si, že je potrebné podporiť tento návrh zákona takisto, ako to vy navrhujete, dať ho do druhého čítania a hľadať cesty, aby sme začali riešiť tento neuspokojivý stav.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí v túto pokročilú hodinu reagovali na moje vystúpenie. Teším sa aj na diskusiu v druhom čítaní. Naozaj na tejto schôdzi Národnej rady budeme prerokovávať dva také zákony, dve také právne normy, ktoré nemajú politický podtón ani náhodou. Je to zákon o ochrane nefajčiarov a zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Preto si myslím, že by sme mali hľadať určitý spoločensky prijateľný konsenzus, ktorý pomôže posunúť túto problematiku smerom dopredu. Aj preto som sa rozhodol, aj keď aj ja mám tieto dilemy, tu sa zhodneme s pánom poslancom Petrákom, ohľadom toho, či to bude v praxi fungovať, lebo to nie je o tom, kto to predkladá a čo je obsahom, ale či to budeme vedieť vykonať v praxi, či to pomôže riešeniu alkoholizmu maloletých a mladistvých, práve preto, aby sme o tom mohli diskutovať a príp. podávať pozmeňujúce návrhy, som sa rozhodol, že podporím tento návrh zákona. A verím, že v snemovni ho podporí veľa mojich kolegov, takže budeme v druhom čítaní a budeme mať priestor ďalej diskutovať o tejto spoločensky závažnej problematike. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková, po nej sa pripraví pani poslankyňa Damborská.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vo svojom vystúpení nebudem opakovať argumenty, ktoré tu už odzneli, či už teraz z úst pani poslankyne Tóthovej, ale tiež od tých, s ktorými sme vystúpili, keď sme tento návrh prvýkrát predkladali do Národnej rady Slovenskej republiky. Tie argumenty sa nezmenili. Skôr čas ukázal, ako to už bolo povedané, potrebu prijať túto právnu normu, ktorá tvorí druhú stranu mince k zákonu o zákaze nalievať alkohol neplnoletým. Čas potvrdil, že situácia okolo pitia alkoholu deťmi sa stále zhoršuje. A hovoria o tom nielen vyhlásenia pedagógov, lekárov, naposledy to bolo, ako tu už spomínal pán poslanec Novotný, a chcem mu skutočne veľmi pekne poďakovať, že vyjadril tie hlásenia z nemocnice, ktoré hovorkyňa podala minulý týždeň, zháňala som sa po tom, nemohla som to nájsť, takže ďakujem moc, ale aj takisto o tom hovoria aj odborníci zaoberajúci sa závislosťami ako chorobami. Slovensko sa v rámci Európskej únie dostalo medzi tri prvé štáty, v ktorých ľudia začínajú piť vo veľmi mladom veku a už deti vo veku okolo 9 rokov majú prvú skúsenosť s alkoholom. Až 96 či 97 % mladých ľudí u nás má s alkoholom skúsenosť, čo je alarmujúce. Úlohou spoločnosti je chrániť deti a mladých ľudí pred nepriaznivými vplyvmi či už alkoholom alebo inými návykovými látkami na ich zdravie.

    Chcem z tohto miesta skutočne poďakovať všetkým, ktorí vystúpili a ktorí povedali svoje argumenty a uznali, že tento zákon je prepotrebný, lebo tento návrh zákona má za cieľ prispieť k ochrane a k podpore zdravia a kvality života detí a mládeže. Možnože nie je dokonalý, ale v druhom čítaním sme pripravené akceptovať každý dobrý návrh, ktorý vylepší tento náš návrh.

    Verím, že v záujme našich detí, vážení kolegovia, tento návrh zákona podporíte. Ďakujem vám.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Muškovej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Damborská, po nej sa pripraví pán poslanec Halecký. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milé kolegynky, vážení kolegovia, ako veľkému odporcovi alkoholizmu nedá mi, aby som sa nezapojila do diskusie na túto veľmi vážnu nastolenú problematiku, pretože všetkým nám je jasné, že alkoholizmus nie je iba problém alkoholikov ako takých, ale je omnoho širší. S rastom spotreby alkoholu rastie stupeň alkoholizácie populácie. Na túto problematiku treba nazerať zo spoločenského hľadiska. A naša pozornosť sa musí orientovať na spoločnosť ako celok. Za produkciu alkoholu je zodpovedná spoločnosť, a preto by sa mala primerane postaviť k prevencii. Súčasťou verejného zdravotníctva by mala byť alkoholová politika, ktorá by riešila reguláciu dostupnosti alkoholu, jeho výroby, ceny, spôsobu predaja ap., samozrejme, vrátane represívnych opatrení.

    Z výskumu Štatistického úradu Slovenskej republiky možno za posledných osem rokov sledovať tendenciu mierneho nárastu tolerancie voči alkoholu. V roku 1966 si 22 % ľudí myslelo, že alkohol spôsobuje väčšie škody ako iné drogy. V roku 2004 tento názor deklarovalo už iba 17 % ľudí. Alkohol možno v dôsledku jeho zhubných následkov zaradiť do skupiny tvrdých, ale absolútne tvrdých drog, ale spoločnosť je o tom veľmi málo informovaná. Fakty týkajúce sa alkoholu, ktoré svedčia o jeho závažných, nielen zdravotných následkoch, sú veľmi, veľmi závažné a nebezpečné.

    Fakty o alkoholizme sú rôzne. Alkoholizmus najčastejšie spôsobuje duševné poruchy, neliečený môže viesť k smrti, 30 až 50 % závislých od alkoholu je hospitalizovaných v psychiatrických zariadeniach. Jedna tretina pacientov, ktorí navštívia ambulancie praktických lekárov, má problémy s pitím alkoholu, ťažké poškodenie biologických funkcií, mozgu a ostatných orgánov, ťažké psychologické, spoločenské a spirituálne poškodenie, vážnu ekonomickú stratu pre spoločnosť i jednotlivca. Najčastejšie telesné ochorenia z alkoholu sú úrazy, úrazy u mladých ľudí, rôzne zlomeniny končatín, poškodenia alebo ťažké úrazy hlavy ap., poruchy trávenia, gastritídy žalúdočnej sliznice, zažívacieho traktu, hnačky, akútnu chronickú pankreatídu, choroby pečene až po cirhózu, 50 až 70 % cirhózy je v dôsledku nadmerného pitia alkoholu, cirhóza je diagnostikovaná u 20 až 30 % alkoholikov, pri pokračujúcom pití je minimálna šanca na prežitie závislého človeka od alkoholu dlhšie než 5 rokov. Alkoholici dva razy častejšie trpia na zápaly pľúc a priedušiek. Alkoholici tri razy väčšmi trpia na zhubné nádory, hlavne nosohltanu, ústnej dutiny. Alkoholikom býva často diagnostikovaná rakovina pečene a pankreasu. Majú často organické poškodenia mozgu, epilepsiu, zápal nervov s ochrnutím. Trpia zníženou plodnosťou, až neplodnosťou a impotenciou. Mávajú zníženú imunitu, vysoký krvný tlak, aterosklerózu. Trpia častými infekciami, kožnými chorobami.

    Príčinou smrti alkoholikov často bývajú aj akútna otrava alkoholom, abstinenčný stav, typické fatálne následky chorôb, hepatálne, pankreatické, kardiálne choroby, časté fatálne dôsledky, hypertenzia, mozgové komplikácie, pneumónia, karcinómy, TBC a tak ďalej, tragické nehody, o ktorých som už hovorila, úrazy a samovraždy. Chronický abúzus alkoholu skracuje predpokladanú dĺžku života o 10 až12 rokov. Týka sa 9 až 12 % mužov a 13 až 15 % žien.

    Psychologické dimenzie alkoholizmu sú napr. poruchy nálad, depresie, úzkosť, hostilita, sebaľútosť, precitlivenosť, nízka frustračná tolerancia, dráždivosť, zlosť, necitlivosť voči iným, stupňujúca sa agresivita, nenávisť, impulzivita, nedostatok sebaúcty a nízke sebahodnotenie, problém s vlastnou identitou a sebaporozumením. Ďalej je tu spirituálna dimenzia, redukcia až strata záujmov, duchovné spustnutie, vnútorná prázdnota, strata zmyslu života, odcudzenie, izolácia, sociálne dimenzie, narušené spoločenské vzťahy, veľmi, veľmi veľa rozbitých manželstiev, vysoká rozvodovosť z dôvodu alkoholizmu, a alkohol je príčinou na treťom mieste v rebríčku rozvodovosti u nás, ďalej, strata zodpovednosti, strata postavenia autority v rodine, strata zamestnania, jedna tretina hospitalizovaných alkoholikov je nezamestnaná, strata spoločenského postavenia, finančné problémy, rozpory so zákonom, kriminalita, duševné poruchy, vysoký výskyt psychických porúch, o čom som už hovorila, je to o tých spomínaných depresiách, úzkostné poruchy, poruchy osobnosti, charakteru, psychóza až demencia, vysoké percento samovrážd, až 30 % všetkých dokonaných samovrážd spáchajú alkoholici.

    Kriminalita je z dôvodu alkoholu veľmi vážnym kriminogénnym faktorom. Tretina trestných činov je spáchaná pod vplyvom alkoholu. Medzi najčastejšie trestné činy patria skutky vykonané agresívne a násilnícky. Sú to výtržníctvo, znásilnenia, ublíženia na zdraví, vraždy, lúpeže, krádeže. V roku 2004 bolo takmer 5 % dopravných nehôd spôsobených vodičmi pod vplyvom alkoholu.

    Ďalej sú to veľké ekonomické straty. Nedajú sa presne ani vyčísliť, lebo na Slovensku nemáme kompletnú štúdiu ekonomických strát týkajúcich sa užívania a zneužívania alkoholu. Delíme ich však na dve skupiny, to sú kvantifikovateľné straty, a to práceneschopnosť, liečba, rehabilitácia, invalidita, absencia v práci a tak ďalej, a nekvantifikovateľné straty, to sú tie nemateriálne straty, ľudské utrpenie rodín, detí, zdravotné poškodenia detí, zneužívanie detí, týranie v rodinách, morálne straty. Nepomer je zjavný najmä pri ústavnej liečbe, kde náklady na protialkoholickú liečbu predstavujú 6 % z nákladov na liečbu somatických komplikácií. V ambulantnej liečbe predstavujú náklady na protialkoholické liečenie 23 % z nákladov ambulantnú liečbu somatických komplikácií. Alkoholici vyhľadávajú lekára neskoro. Dôvodom prvého kontaktu s lekárom býva až niektorá zo somatických komplikácií alkoholizmu. Často ide už o vážne stavy ohrozujúce život, ktoré vyžadujú intenzívnu liečbu na špecializovaných oddeleniach nemocníc. Finančné náklady pri ambulantnej liečbe jedného pacienta ročne stoja, poviem to ešte v slovenských korunách, až 5 211 korún, čo je 50 centov na deň. Pri ambulantnej liečbe somatických komplikácií predstavuje suma na jedného pacienta ročne 21 817 korún, dnes už 724 eur.

    Zastávam názor, že podstatou prevencie by malo byť vedenie a výchova detí, mládeže, ale aj ľudí k miernemu pitiu.

    Vážené kolegynky, vážení kolegovia, aj na základe mnou uvádzaných faktov, aj keď už bolo strašne veľa na tému alkoholu povedaného a možno všetky dôvody boli vymenované, je zrejmé, že je potrebné uvítať akúkoľvek snahu o zamedzenie nemierneho požívania tejto u nás dosť spoločensky tolerovanej drogy, hlavne u detí a mládeže. Nehľadajme preto dôvody, ako sa zákon nebude dať realizovať, ale hľadajme spôsoby, ako sa daná alarmujúca problematika dá a bude sa dať riešiť. Ja tiež síce nie som právnik, ale som bývalý pedagóg a ako každý, kto má určité právne vedomie, som presvedčená, že predkladaný návrh zákona bude v praxi ľahko a dobre realizovateľný.

    Takže z môjho hľadiska aj teda, myslím si, že zastávam názor Slovenskej národnej strany, podporím posunutie poslaneckého návrhu pani poslankyne Tóthovej a pani poslankyne Muškovej do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Damborskej majú panie poslankyne Gabániová, Tóthová, Kramplová a pán poslanec Vestenický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Gabániová.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som sa poďakovala pani poslankyni Damborskej, že vystúpila a povedala toľko podrobností o tom, akú devastáciu spôsobuje požívanie alkoholu a iných tvrdých drog aj mäkkých v radoch mladistvých, detí a isteže aj mladých ľudí, ktorí majú byť našou budúcnosťou, ak môžem použiť takúto patetickú poznámočku. Je to strašné aj z toho hľadiska, že ak sa podarí tohto mladého človeka aj vrátiť, je ťažké ho odpútať do tejto drogy, od tohto spôsobu života, lebo to sa stáva už spôsobom prežívania a pocitov čiže spôsobom jeho života, je veľmi ťažké ho opäť resocializovať, pretože často pochádza z komplikovaného a vlastne nevýhodného prostredia, lenže sú ohrozené deti, ktoré pochádzajú aj z „normálneho prostredia“, nebudem tu hovoriť celé psychologické zázemie toho, že človek ujde alebo prepadne do takýchto zlozvykov.

    Chcem poďakovať predkladateľkám, že opäť prišli s týmto návrhom. Myslím si, že táto problematika je záležitosťou celej spoločnosti, a preto nepochybujem, že každý by sa mal na tom aktívne podieľať a nemala by byť záťažou pre starostov obcí a všetkých príslušných zodpovedných. Ďakujem.

  • Ďakujem. Možno to bude vyzerať zle, že mám faktickú poznámku znovu, ale nedá mi nepoďakovať pani poslankyni Damborskej, pretože to nebolo len vystúpenie také, že poviem, čo si myslím a cítim, ale to bolo vystúpenie, na ktorom bolo treba skutočne pracovať, pretože toľko pozbieraných informácií, to nie je možné získať z jedného zdroja, pretože ja okolo tých informácií som dosť pracovala. Čiže zrejme niekoľko hodín nad tým sedela, aby svoje cítenie dala do faktických súvislostí a prezentovala fakty percentuálne a podobne. Takže, opätovne, patrí vám vďaka, pani poslankyňa, pretože to sú argumenty, nad ktorými musí aj odporca proste alebo človek, ktorý si myslí, že toto netreba právne upraviť, začať rozmýšľať, že áno, situácia je tu taká a niečo treba urobiť.

    Keď mám čas, ešte chcem povedať, že škoda, že tu nie sú médiá, pretože vždy hovoria, že pracujeme, len keď je plénum. Tak toto je práve príklad, koľko pracujeme, keď hovoria, že nič nerobíme, pretože pripraviť si takéto vystúpenie je vysoko časovo náročné a prácne.

    Ja potom, keď budem mať možnosť v záverečnom slove, poviem aj k tej realizovateľnosti a vykonateľnosti legislatívnej úpravy, ktorej ste sa vy dotkli. A tiež si myslím...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ja by som rovnako chcela poďakovať za to, že teda opäť je váš návrh na stole. A som presvedčená, že bude v tejto snemovni schválený a bude dobre prijímaný verejnosťou.

    Vy máte veľmi dobre naštudované, ako to funguje v iných štátoch, ale každý jeden štát sa zaoberá, akým spôsobom obmedziť pitie alkoholu, pretože ten vplyv na mládež a deti je naozaj veľký. Jeden príklad poviem z Kanady, kde nie je možné kúpiť alkohol bežne v potravinách, pretože sú na to špecializované obchody, ktoré si musíte vyhľadať. Alkohol tu môže kúpiť len plnoletý občan. A to znamená, že ani v rýchlych občerstveniach na ulici, v reštauráciách bežne nie je možné kúpiť alkohol okrem piva, pričom to je ešte to pivo s nižším percentom alkoholu, to znamená, že je to asi desiatka. Tam si v Kanade už uvedomili, že je jednoduchšie zabezpečiť legislatívu tak, aby sa nezneužíval alkohol, ako potom následne vynakladať veľké finančné prostriedky na liečenie detí a mladistvých, pretože to má nesmierne negatívny dopad najmä v ďalšom vývojovom období dospelého človeka.

    Takže ešte raz ďakujem a verím, že nás bude dostatok, aby sme podporili tento váš poslanecký návrh.

  • Pani poslankyňa Damborská, som nesmierne rád, že si použila materiál tohto typu. Ďakujem veľmi pekne za to, že si našla toľkoto faktografického materiálu na podporenie zákona ako celku. Oceňujem tvoje vystúpenie nie preto, že si poslankyňa Slovenskej národnej strany, nie preto, že si žena, ale preto, že hľadáš dobrú cestu. V tejto súvislosti mi nedá neskonštatovať, že takýto zákon dali ženy. Pani profesorka, pani Muškovú tuná nevidím, ale, namojdušu, klaniam sa vám hlboko za to, že hľadáte túto cestu.

    Nedá mi neštipnúť trošku do radov tých, ktorí tak často konštatujú a poukazujú, keď tu niekto chýba. Pozrite sa, koľko ľudí z tejto ľavej strany je momentálne prítomných, aby sa vyjadrilo k problematike zákona, ktorý je hádam jeden z najužitočnejších pre formovanie mladej generácie a pre zabezpečenie populácie tejto republiky. Podívajte sa len na to.

    Som presvedčený o tom, že tento zákon bude ku cti parlamentu, na prospech spoločnosti, a, pani poslankyňa Damborská, mňa si presvedčila, pani profesorka, určite toto podporím. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Damborská, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Ďakujem.

    Takže prerušujem rokovanie 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny rána. Pokračovať budeme vystúpením pána poslanca Haleckého. Prajem príjemný večer všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.