• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem všetkým príjemný deň. Otváram desiaty rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška, ďalej poslanci Tibor Bastrnák, Milada Belásová, Marta Damborská, Mikuláš Dzurinda, Gábor Gál, Ľuboš Martinák, Ľuboš Micheľ, Jaroslav Paška, Ján Slota, Boris Zala, Renáta Zmajkovičová.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, máme ho ako tlač 907.

    Prosím teraz poslanca Pavla Minárika, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Ivána Farkasa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Pán kolega Farkas, poprosím, keby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Včera neukončil svoje vystúpenie v rozprave písomne prihlásený poslanec Rudolf Bauer, ktorému teraz odovzdávam slovo. Po jeho vystúpení bude možnosť prihlásiť sa ústne. To platí aj pre pána Bugára. Nech sa páči, pán Bauer.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Budem pokračovať v návrhu zákona poslancov Konzervatívnych demokratov Slovenska tam, kde som včera prestal.

    Gamblerstvo ľudia vnímajú ako zvláštny, osobitný typ závislosti. Pretrváva názor, že hráčska závislosť je výlučne psychickou záležitosťou. Narkoman či alkoholik je predsa závislý na návykovej látke, kým gambler nie. „Rada by som to dala na pravú mieru,“ upozorňuje doktorka Šefčíková, „gambler v rozvinutom štádiu závislosti môže trpieť vážnymi psychickými problémami rovnako ako narkoman alebo alkoholik. Silné depresie, úzkostné stavy, samovražedné sklony. Neprestajné nutkanie hrať. Pravda, všetky tieto príznaky dokážeme čiastočne zmierniť aj vhodnými liekmi, ale ťažisko liečby spočíva v dlhodobej, systematickej psychoterapii.“ Približuje jednu stránku liečby psychologička. „Štatistiky uvádzajú, že komplexná odborná liečba je úspešná u 40 % gamblerov. Tí sa už k hre nevrátia. U ostatných sa skôr či neskôr vyskytne recidíva a veľa z nich končí opäť v bludnom kruhu prehier, pôžičiek a večných dlhov. Po úspešnej psychoterapii ešte zďaleka nemáme vyhrané,“ zdôrazňuje doktorka Šefčíková. „Aj po ukončení liečby hrozba pretrváva. Existujú aj povolania, ktoré sú pre gamlerov vysoko rizikové. Trebárs ak pracujú ako zástupcovia obchodných firiem, majú možnosť narábať s peniazmi. Ak firma robí zúčtovanie napríklad raz za mesiac, má gambler dosť času na finančný hazard. Pamätám si jedného svojho pacienta, ktorý raz prišiel na terapiu celý rozradostnený. Po dlhom období nezamestnanosti dostal ponuku pracovať ako barman v podniku, kde boli aj hracie automaty. Navyše mal problém aj s alkoholom, takže to bola priam vražedná kombinácia. Riziko recidívy by bolo v jeho prípade takmer 100-percentné,“ načiera do spomienok psychologička. „Pri liečbe je veľkým prínosom to, ak sa jej aktívne zúčastňuje jeho partner. Aj on býva konaním blízkeho človeka bolestne zasiahnutý. Bytostne sa ho to všetko týka. Partnerky majú nezriedka podobné psychické traumy ako gambleri. Doľahne na ne silná depresia, obavy z budúcnosti. Žiaľ, sú medzi nimi zaznamenané aj prípady samovrážd. Následkom chorobného hráčstva je popretŕhanie sociálnych väzieb, strata partnerov, priateľov, detí. Nezriedka asi v 15 až 20 % prípadov dovedie závislosť gamblera až do väzenia. V každej herni nájdete veľký nápis „Zákaz hry na automatoch pre osoby mladšie než 18 rokov“, ale vidieť mladistvých úplne zaujatých hrou na automatoch nie je žiadna vzácnosť. Gamblerskému životnému štýlu podľa môjho názoru napomáhajú aj počítačové hry kombinované s nedostatočnou rodičovskou starostlivosťou,“ zdôrazňuje doktorka Šefčíková.

    Veľa detí trávi svoj voľný čas tak, že sa celé hodiny venujú počítačovým hrám. Prežívajú tie isté pocity ako skutoční gambleri, náhradné emocionálne uspokojenie, nával adrenalínu, eufóriu z výhry. Nahraté čísla ich vzrušujú, opantávajú, deti unikajú z reality. Prirodzené emócie, aké poskytuje bežný život, im nahrádzajú emócie virtuálne. Mnohí psychológovia tvrdia, že počítačové hry sú maturitou ku skutočným hazardným hrám. Automaty majú moc stiahnuť človeka hlboko až na samé dno bahna. Zúfalých obetí hráčskej vášne je veľa. Ak označíme gamblerstvo na Slovensku za epidémiu, verte, že nepreháňame. Čísla to potvrdzujú.

    Renomovaný psychiater doktor Karol Hlava sa liečeniu gamblerov systematicky venuje viac rokov. Jeho ordináciou prešli desiatky pacientov, a keby napísal knihu ich príbehov, zrejme by boli pre bežného človeka absolútne neuveriteľné: „Spomínam si na majiteľa úspešnej prosperujúcej firmy, ktorého život rozbili automaty doslova na trosky. Zisky firmy išli do státisícov, ale ten muž dokázal prehrať na hracích automatoch aj 20-tisíc korún za noc. V priebehu pol roka jeho firma skrachovala, automaty zhltli všetky rodinné úspory i peniaze z predaja luxusného auta. Po čase mu manželka súdnou cestou znemožnila ostať v byte, z ktorého predal všetko, čo sa dalo narýchlo speňažiť. Prespával ako bezdomovec v opustenej garáži, zmenil sa na nepoznanie. Z elegantného, sebavedomého chlapa sa stala ľudská troska,“ popisuje šokujúcu premenu konkrétneho človeka doktor Hlava.

    Stačí sa večer prejsť po Košiciach, nazrieť do niekoľkých krčiem. V každej znie cingot mincí, automaty šliapu, peniaze sa točia bez prestávky. V prítmí sedia na vysokých stoličkách siluety bez tvári, podivní naklonovaní duchovia. Nie jeden už žije v bizarnom svete mánie, vzdialenom v nedohľadne od toho reálneho. A nie jeden tam smeruje.

    Podľa odborníkov je v našej krajine viac ako 50-tisíc gamblerov v rozvinutom štádiu závislosti. Každý šesťdesiaty dospelý Slovák teda mal či má závažné problémy s hazardnými hrami. Drvivú väčšinu z nich neodolateľne priťahujú hracie automaty. Len pre vašu informáciu v špecializovanom oddelení pre liečbu patologického hráčstva v Banskej Bystrici od začiatku fungovania špecializovaného oddelenia od roku 1994 bolo liečených viac ako 3-tisíc pacientov. V roku 2007 bolo hospitalizovaných 217 osôb, z toho 199 mužov. V roku 2008 to bolo 219 osôb, z toho až 206 mužov. Žiadostí je podstatne viac, kapacitne nestačia, čakacia doba je aj tri mesiace. Mnoho žiadateľov nenastúpi na liečbu, lebo čakacia doba bola dlhšia, ako odhodlanie liečiť sa, resp. prepásol moment ochoty liečiť sa práve kvôli nedostatku kapacít. Liečba je hradená poisťovňami a trvá sedem týždňov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Bauera sa neprihlásil nikto. Pretože on bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne, otváram teraz možnosť prihlásiť sa k tomuto návrhu zákona do rozpravy ústne. Pán poslanec Tomáš Galbavý, pani poslankyňa Katarína Tóthová. Čakáme na pána poslanca Palka, áno, už je zaevidovaný na tabuli. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Čiže celkovo traja.

    A dávam teraz slovo pánovi poslancovi Tomášovi Galbavému, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, rokujeme o zákone, ktorý upravuje podmienky hazardných hier.

    Aká je situácia v súčasnosti? Aký je súčasný právny stav? Musíme každý uznať, že je príliš, až príliš liberálny. Dámy a páni, po roku 1990 na Slovensku sa rozrástli kasína, herne, prevádzky s výhernými automatmi, stávkové kancelárie, vyrástli ako huby po daždi. Ich cieľom je predovšetkým vytvoriť priestor zabaviť sa, pohrať sa. Ale, bohužiaľ, pravdou je opak. Vyrábajú a produkujú gamblerov, je to priestor, ktorý nezabáva, ale je to priestor, ktorý oberá ľudí o peniaze. Dámy a páni, na Slovensku máme dnes stovky kasín, tisícky herní, tisícky stávkových kancelárií a desaťtisíce výherných automatov, ktoré, ako som už povedal, nezarábajú, ale produkujú desaťtisíce gamblerov. Na Slovensku máme toľko gamblerov, že by kľudne mohli zaplniť futbalový, ten najväčší futbalový štadión. Za týmito ľuďmi sú rodiny, príbuzní, firmy a, samozrejme, ľudia, ktorí prichádzajú o prácu.

    Dnes sme mali možnosť z úst pána poslanca Bauera počuť výpoveď niekoľko smutných príbehov ľudí, ktorí spoznali na vlastnej koži, čo je to život patologického hráča. Mesto, kde som sa narodil, Topoľčany, je miestom, kde sa prevádzkovateľom, majiteľom kasín veľmi, ale veľmi dobre darí. Na každom rohu svieti reklama z kasína, ktorá vás vyzýva, aby ste využili priestor „zabaviť sa“. Poznám stovky slušných ľudí, podnikateľov, ktorí vedeli zarobiť korunu, celý rok korunku ku korunke dávali dokopy, aby mohli ďalej investovať a zamestnávať ľudí až do chvíle, keď neprišiel týždeň ich závislosti, psychickej poruchy a doslova prišli o všetko. Prišli o peniaze, o rodinu, o strechu nad hlavou, prišli o chuť do života. Hazardné hry teda v tomto meste pripravili stovky slušných ľudí o existenciu. Nepovažujem za správne, ak v malom meste, kde je 30-tisíc obyvateľov, bolo sto kasín, desiatky herní, desiatky stávkových kancelárií. Komu to prospieva? – pýtam sa.

    Častokrát na adresu gamblerov počúvam: „No veď si môžu za to sami. Kto im káže, aby hrali? Každý si je zodpovedný za svoj osud, za svoj život sám.“ Nemusí to vždy platiť. Je to pravda len do určitej miery. Dámy a páni, nie je to celkom tak. Rovnako tento parlament, vláda, my politici máme svoj podiel spoluviny. Mohli sme to a môžeme to zmeniť, zabrániť negatívnemu trendu, ktorý v čase krízy bude naberať ešte širšiu dimenziu. Predsa štátna koncepcia musí mať predovšetkým na zreteli verejný záujem, verejnú morálku, obmedzenie príležitostí, musí ochraňovať spotrebiteľa a obmedzovať, znovu opakujem, obmedzovať príležitosti na hranie.

    Ctené kolegyne, kolegovia, žiada sa mi v tejto chvíli povedať, že ak obstojí niekde ekonomická téza, nemôžeme nechať všetko na trh, že vyrieši za nás, no tak určite sú to kasína, stávkové kancelárie, herne s výhernými automatmi. Tu musí nastúpiť jednoznačne štátna regulácia. Trh isteže je najlepším samoregulátorom, ale nie v tomto prípade. Musíme prijať legislatívu, ktorá tomuto zabráni.

    Isteže si vážim návrh pána poslanca Minárika, spôsob, akým sa to pokúša riešiť, bohužiaľ, tento stav nezmení a nevyrieši ho. Je to tak. Je to možno malý posun dopredu, ale je to tak. Preniesť kompetencie a právo na samosprávu je naozaj veľký predpoklad klientelizmu a korupcie. Keď budú poslanci rozhodovať o tom, či ten dotyčný človek dostane licenciu alebo či môže vo svojom obvode postaviť kasíno a herňu, to si píšte, že aj svoj cieľ dosiahne. Vieme dobre sami, kto stojí a kto sú majiteľmi takýchto kasín, stávkových kancelárií a herní. Sú to veľmi vplyvní a silní ľudia s dobrým finančným, ekonomickým pozadím a s dobrými stykmi, majú priateľov, skrátka, odspodu až po ten najvyšší vrch.

    Ak chceme vyriešiť problém s kasínami a chceme mať menej gamblerov, ľudí chorých, závislých, musíme urobiť radikálny rez. Prehodnotiť všetky doterajšie prevádzky a presadzovať iný prístup a princíp, metódu, povedzme v okruhu sto kilometrov sa dohodneme, koľko kasín a koľko herní a výherných automatov chceme mať, koľko chceme mať stávkových kancelárií.

    Zoberme si príklad Spojených štátov amerických, je to krajina, ktorá je neporovnateľne väčšia z pohľadu obyvateľstva a z pohľadu rozlohy. Viete, koľko je tam kasín? Na prstoch jednej ruky ich dokážem narátať. Ak si chce Američan zahrať alebo „zabaviť sa“, musí za kasínom cestovať tisícky kilometrov. To je správny prístup a to je jediná možnosť, ako obmedziť a zabrániť súčasne negatívnemu trendu.

    Je načase, aby sa na túto tému gamblerstva, hazardných hier otvorila celospoločenská diskusia a zato je aj návrh pána poslanca Minárika dobrý, lebo v tomto parlamente opäť na túto tému diskutujeme. To je dobré. Isteže, môžeme sa baviť o spôsoboch, ako tomu zabrániť.

    Ctené kolegyne, kolegovia, obraciam sa na vás s prosbou, aby sme si uvedomili, že máme morálny dlh voči našim spoluobčanom v oblasti hazardu. Nenechajme ľudí, ktorí nedokážu odolávať týmto nástrahám, napospas trhu. Trh nedokáže všetko vyriešiť a určite nie oblasť hazardných hier.

    Ctené kolegyne, kolegovia, ja za tento návrh pána poslanca Minárika zahlasujem. Ako som už spomenul, vítam, že v parlamente môžeme na tému hazardu diskutovať, a ponúkam možnosť svojmu kolegovi, aby sme pripravili dobrú legislatívu a vygenerovali 76 hlasov na jej prijatie, aby sme konečne urobili koniec „klomdikeu“ v oblasti hazardných hier na Slovensku, lebo naozaj to je chaos. Nie je možné, aby v každom meste existovali stovky kasín, herní, stávkových kancelárií, ktoré dokonca vábia súčasných a budúcich potenciálnych gamblerov k hre, aby pripravili a poškodili rodinu.

    Z mojej strany je to všetko. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Galbavého sa prihlásili pán poslanec Viliam Jasaň, pán poslanec Rudolf Bauer. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má poslanec Viliam Jasaň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len také štyri poznámočky. Dobré ráno, pán Galbavý, je rok 2009. Rok 2009. A gamblerstvo je tu odkedy? Čo ste pre to urobili alebo čo sme pre to urobili? Prvá poznámka.

    Druhá. Veľmi zaujímavá zmena v ponímaní: „Trh nedokáže všetko vyriešiť.“ Skutočne veľmi zaujímavé a pre mňa veľmi príjemné konštatovanie z vašich úst. Určite trh nevyrieši gamblerstvo a nevie riešiť, máte pravdu.

    Ďalšia taká zaujímavosť, ktorú som počul, možno som zle porozumel, vy akože priznávate v samospráve korupciu? Možno som to zle rozumel, ja neviem.

    Ďakujem, všetko.

  • Pán poslanec Rudolf Bauer, nech sa páči.

  • Pán poslanec, ďakujem za podporu. Naozaj, že mnoho tých viet bolo veľmi zrozumiteľných a jasných na podporu vlastne tohto návrhu zákona. Chcem reagovať len naozaj na tú časť, kde ste hovorili alebo položili otáznik na to, či miestni poslanci, pokiaľ dostanú takúto právomoc rozhodovať o umiestňovaní, prípadne zákaze hracích automatov, že či nebudú pod vplyvom korupcie. Zásadne nesúhlasím s tým, ako ste to vyslovili, pretože pokiaľ v obci budú prípady gamblerov, tak určite poslanci budú tým dotknutí, či už v nejakých priamych alebo širších rodinných vzťahoch, a vtedy nemôže žiadna korupcia prevážiť rozhorčenia a odhodlanie alebo proste snahu riešiť tento prípad aj reštriktívnym spôsobom. Čiže absolútne by som sa nebál nejakej korupcie v oblasti obecných, miestnych zastupiteľstiev.

    A druhá vec je presne, čo už tu bolo povedané, pokiaľ nebudeme veriť ako v normálne, zdravé fungovanie miestnej samosprávy, tak potom môžeme stratiť dôveru vôbec vo verejný sektor celkovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec, skúste skôr sa prihlásiť, keď chcete reagovať na predrečníka, aby sme to nepredlžovali, lebo už aj tak je dosť pokročilá doba. Tak zatlačte, prosím vás, trojku. Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za upozornenie. Chcem reagovať. Pán poslanec Jasaň, v tomto parlamente som si zvykol už na to, ak nechcete niečo podporiť, tak si hľadáte náhradné argumenty, že prečo sme to neurobili predtým. Za koho, koho zastupujete v tomto parlamente? Zastupujete verejnosť, verejný záujem? Vás netrápi, že je súčasný stav, že rodiny prichádzajú o strechy nad hlavou? Vás to absolútne netrápi? Tak potom prečo si kladiete otázku, prečo až teraz? Jednoducho ste poslancom a pokúste sa zamyslieť nad tým, či spoločnými silami tento stav nemôžeme zmeniť.

    Ďalšia otázka, čo sa týka korupcie a klientelizmu. Ja nepaušalizujem. Nepaušalizujem, nie sú všetci poslanci neslušní. Ale snáď mi nechcete povedať, že to je pre vás nejaká prekvapivá informácia, že korupcia a klientelizmus existuje aj na úrovni samosprávy. To snáď nemyslíte vážne!

  • Ďakujem. Teraz je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Katarína Tóthová, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ešte včera večer som bola v úvodných vystúpeniach spomínaná, že teda na základe reciprocity by som mala vystúpiť. Vážení, ja by som vystúpila aj tak, pretože reciprocita by bola veľmi zaujímavá, keďže náš zákon s pani poslankyňou Muškovou o zákaze alkoholu prvýkrát v parlamente v prvom čítaní, v druhom čítaní, v treťom čítaní ani jeden poslanec KDH nepodporil. Viete, že teraz, keď sme druhýkrát prišli s týmto zákonom, som už na vás apelovala, že vaším krédom, volebným heslom a tak ďalej je rodina, ako môžete plniť toto vaše volebné predsavzatie, keď problémy, ktoré sa výsostne týkajú rodín, problémy, ktoré ničia rodiny a tak ďalej, si nevšímate a nehlasujete za to. Ale, čo bolo, bolo, verím, že spoločnými silami sa nám podarí rozumné návrhy týmto parlamentom pretlačiť, ktoré nemajú žiadne politické pozadie, majú pozadie morálky, existencie rodín a podobne.

    Pán poslanec Bauer tu uviedol viaceré prípady nešťastných rodín gamblerov a tak ďalej, pokiaľ by sme chceli, tu by sme do večera mohli uvádzať množstvo prípadov zo svojho okolia. Poznám tiež rodiny, ba dokonca nekončili prípady tak prijateľne, ako uviedol pán poslanec. Dokonca mladý muž spáchal samovraždu, pretože nevedel sa tejto závislosti zriecť.

    Ja sa skutočne tejto otázke venujem a sledujem ju, dokonca sledujem, aká je úprava najmä v Českej republike. Ešte v júli minulého roku ministerka pre ľudské práva Stehlíková vystúpila s návrhom, aby boli sprísnené pravidlá na povoľovanie týchto herní, pre ich kontrolu, pre ich existenciu. Uviedla, že v Čechách štyri pätiny obcí si želajú takú právnu úpravu, aby mohli vo svojich obciach oni rozhodovať, oni usmerniť a aj oni zakázať prípadné herne, ktoré sa vyskytujú na ich území. Pokiaľ sledujem situáciu na Slovensku, viem, že aj na Slovensku viaceré obce chcú mať toto oprávnenie, chcú riešiť tento problém.

    Dovoľte, aby som uviedla jednu obec, teda mesto. Ide o Sninu. Tu je veľmi zaujímavá, teda bola veľmi zaujímavá situácia. Občania v Snine boli takí nespokojní s počtom prevádzok, kde sa mohli realizovať gambleri, že na ich požiadavku poslanci Mestskej rady v Snine prijali uznesenie o úplnom zákaze výherných automatov od 1. 1. 1998. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť, účinnosť a začalo sa podľa neho postupovať.

    Čo sa však stalo? Asociácia firiem výherných hracích prístrojov sa obrátila na Ministerstvo financií Slovenskej republiky a z ministerstva financií, v tom čase bol ministrom pán poslanec Palko, predkladateľ, spolupredkladateľ tohto legislatívneho návrhu, z ministerstva financií dostali odpoveď, že takto obmedzovať nemožno, pretože podľa platného práva, ak príslušný záujemca splní podmienky, tak treba mu licenciu vydať.

    Ja nehovorím, že stanovisko ministerstva financií bolo v rozpore so zákonom. Nehovorím, že toto stanovisko bolo horšie, ako pripúšťajú niektoré ustanovenia nemajúce striktný charakter, ale hovorím o tom, že už v tom čase boli signály na ministerstvo vnútra, že tu je tento spoločenský problém a že je záujem zo strany samosprávy tieto problémy riešiť a žiadajú, aby mali možnosť.

    A tuná nadväzujem na pána poslanca Jasaňa, nesúhlasím s tým, že keď nemáme argumenty, tak hovoríme, že ste to mohli spraviť. Ja ten argument mám, pretože potom som následne, keď som si toto prečítala vo verejnej správe, kde bola o tom situácia, následne som interpelovala a zase som dostala obdobnú odpoveď, že teda správna situácia je taká a taká a podobne a podobne. Čiže už sme nielen z obcí, ale aj z tohto miesta mali signály, že niečo sa s touto otázkou má robiť. Žiaľ, keď ste boli u vlády, neurobili ste nič.

    Čo spravila Snina? Snina sa nedala a urobila aspoň to, čo mohla. Prijala všeobecne záväzné nariadenie, že sa zriadiť herne môžu len bez alkoholu a povolená prevádzka je od osemnásť do dvadsaťdva hodín. Opakovali to, čo je v zákone, že do herní nemôžu ísť osoby mladistvé pod 18 rokov. Ako sa toto všeobecne záväzné nariadenie, ktoré bolo prijaté, realizuje, už spätnú väzbu nemám, ale dozaista, keď takto silno bojovala samospráva, tak dozaista je dodržiavané.

    Ja som spomenula, jedna otázka ma mrzí a tú chcem teraz spomenúť. Účasť v herniach mládeže pod 18 rokov. Vážení, podľa zákona platného č. 171/2005 Z. z., podľa § 35 ods. 6 je takýto právny stav: „Účasť na hazardných hrách je zakázaná osobám mladším ako 18 rokov. Prevádzkovateľ herne je povinný“, opakujem, „povinný vykonávať opatrenia, aby sa takéto osoby nemohli zúčastňovať hazardných hier. Prevádzkovateľ hazardnej hry a orgán dozoru má právo na tieto účely požadovať predloženie preukazu totožnosti. Ak sa hazardné hry prevádzkujú v herni, prevádzkovateľ takýchto hazardných hier je povinný vykonať v herni stály“, opakujem, „stály dozor prevádzky a riadi sa prevádzkovým poriadkom.“ To hovorí zákon.

    Aká je situácia? Nuž ja som si doniesla, pretože som povedala, že túto otázku sledujem, je to z bulvárneho denníka, ale je to veľmi poučné a prínosné. Denník Plus jeden deň ešte 11. septembra 2007 poukázal, aká je šokujúca situácia v hraní detí pod 18 rokov. Vzali si dvoch mladíkov, 12- a 14-ročných chlapcov, a v Bratislave v nemenovanom podniku v Novom meste a v nemenovanom podniku na Kramároch išli redaktori s týmito chlapcami. Zistili, že kľudne im premenili peniaze, čašníčku, ktorú požiadali, aby na drobné premenila. Bez problémov premenené, mohli hrať a podobne.

    Kontrola, čo robí kontrola? Nuž nič. Kontrolu v Bratislave má Magistrát hlavného mesta a podľa toho, čo tu je, teda mimo iných, mimo daňových úradov, magistrát mesta a podľa informácií urobí kontrolu len dvakrát ročne a tu sú informácie, že žiadne pokuty nie sú uložené.

    Ale fakt je iný. Lekári z Banskej Bystrice, nemenovaný lekár potvrdil, že majú závislých už viacero pacientov pod 18 rokov. Prosím vás pekne, kde mohli získať závislosť? Nuž len v podnikoch s hracími automatmi. Čiže je neodškriepiteľné, že nám deti pod 18 rokov v hracích automatoch sa realizujú napriek tomu, že je zákonný zákaz, napriek tomu, že sú zákonné povinnosti kontroly, napriek tomu, že sú zákonné povinnosti kontrolných orgánov ukladať pokuty.

    Vítam predložený legislatívny návrh. Ja ho určite podporím do druhého čítania. Len znovu budem tlmočiť to, čo som tlmočila pri legislatívnom návrhu zákazu pitia alkoholických nápojov. Vážení, a prijatie zákona je len prvý krok. Pokiaľ sa nevykonáva, nevyriešime nič. Ja si myslím, že sme v situácii, keď musíme tlačiť na to, aby príslušné orgány, ktoré majú kompetenciu, aby ju vykonávali, aby uskutočňovali kontroly, aby uskutočňovali proste realizáciu sankcií.

    Toto nie je len slovenská záležitosť. Tento problém je problémom mnohých štátov Európske únie, a nielen Európskej únie. V zahraničí hľadajú prostriedky na riešenie tohto problému. Švajčiarsko, Francúzsko a niektoré štáty USA prijali predpisy, kde len v určitých zónach môžu byť prevádzkované hracie automaty. Viaceré štáty prijali právne predpisy, že hracie automaty nemôžu byť v reštauráciách, v pohostinstvách, môžu byť len na to špecializovaných predajniach, nie, v špecializovaných prevádzkach. Áno, len tam môžu byť. V herniach, špecializovaných herniach.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, ja viem, čo je v návrhu, ale ďakujem za pripomenutie.

    Vážení, v roku 2007 bol urobený prieskum hracích automatov a bolo zistené, že na Slovensku v roku 2007 bolo 18 000 hracích automatov. Odvtedy sa ich počet zvýšil. Tak si predstavme, keď je rentabilné toľkoto hracích automatov prevádzkovať, koľko ľudí nám na týchto automatoch míňa svoje peniaze. Ale, prosím, sloboda je, lenže mňa najviac mrzí, že tieto peniaze míňajú deti pod 18 rokov a my sa na to nečinne pozeráme.

    Ja si dovolím povedať, že tento problém má aj celoeurópsky charakter, pretože Európsky parlament a Európska rada prijali odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra ešte v roku 2006, kde sa v odseku 3 uvádza: „Na úrovni Únie je potrebné prijať legislatívne opatrenie na ochranu telesného, duševného a morálneho vývoja neplnoletých detí v súvislosti so všetkými audiovizuálnymi a informačnými službami a na zabránenie prístupu neplnoletých osôb k nevhodným programom alebo službám pre dospelých.“ Toto sa týka aj hracích automatov.

    Čiže sú tu dokumenty na úrovni Európskej únie, sú tu niektoré zákonné ustanovenia, podľa môjho názoru treba ich sprísniť. Predložený legislatívny návrh sprísňuje, dáva samosprávam určitú kompetenciu, aby mohli eliminovať tieto negatívne javy na svojom území. Osobne sa domnievam, že tento legislatívny návrh je dobrý. Samosprávy ho chcú, samosprávy ho očakávajú. Nie je to len fikcia, nejaká špeciálna situácia, ako som prezentovala v Čechách, takisto 4/5 samosprávy požadujú takýto legislatívny návrh, takže si myslím, že tento parlament urobí správny krok správnym smerom, keď predložený legislatívny návrh prejde do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Kataríny Tóthovej sa prihlásili pán poslanec Vladimír Palko, pán poslanec František Mikloško. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Vladimír Palko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa Tóthová, v jednej chvíli počas vášho prejavu ste sa na mňa tak vyčítavo pozreli, až ma trošku pichlo pri srdci, že či som niečo v minulosti nezanedbal. Ale napokon aj z vášho prejavu vyplynulo, že my sme toto obmedzenie hazardu a automatov, toto obmedzenie sme síce v minulosti nepresadili, ale že sme ho vždy presadzovali. A to je to podstatné. No a predovšetkým vám chcem poďakovať za to, že ste vyjadrili súhlas s naším návrhom a že ho podporíte.

    Ďakujeme veľmi pekne.

  • Ďakujem. A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Františkovi Mikloškovi, ktorý je prihlásený ako druhý a posledný s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, ja vám chcem poďakovať nielen za to, že ste povedali, že podporíte tento návrh zákona, ale za veľmi kompetentné vystúpenie. Vidno, že sa tomu dlho venujete, a zdá sa, že vám nič nemôže brániť tomu, aby ste prestúpili z HZDS do Konzervatívnych demokratov Slovenska. Radi vás uvítame.

  • Reagovať na vystúpenie dvoch poslancov s faktickými poznámkami bude teraz pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. K tomu, čo ste hovorili, pán poslanec Palko, že ste to presadzovali. Nuž keď ja poviem, že niečo presadzujem v parlamente, tak mi to môže ísť na úžitok, lebo okrem mňa potrebujem zo 149 poslancov ešte toľkých, aby to, čo presadzujem, prešlo. Ale vy ako minister ste do vlády mohli takýto legislatívny návrh doniesť z vlastného jediného rozhodnutia. Potom síce, aký by to malo osud, by bolo iné, ale by bol viditeľný výsledok. Čiže ja znovu opakujem to, čo vám tu môj kolega zo SMER-u povedal, je pravda, pod čo sa podpisujem.

    Inak ďakujem za pochvalu, ktorú ste mi dali, ale ja som nikdy politicky nebola orientovaná. Vstúpila som len do HZDS a som hlboko presvedčená, že som v tom najsprávnejšom politickom zoskupení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz vystúpi v rozprave posledný prihlásený k tejto problematike pán poslanec Vladimír Palko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v tomto svojom už len krátkom vystúpení upozornil na jasnú súvislosť, ktorá tu je medzi hazardnými hrami, automatmi a zločinom, páchaným zločinom na Slovensku.

    Chcem povedať veľmi jasne. Obmedzenie hazardu, obmedzenie automatov má, bude mať za následok aj pokles kriminality. A to z dvoch dôvodov:

    Po prvé existuje pojem kriminogénne prostredie, to znamená zločin vytvárajúce, zločin podporujúce prostredie. To znamená, že existujú rôzne formy podnikania, ktoré sú legálne podľa našich zákonov, ale vďaka svojej špecifickosti priťahujú zločinecké prostredie viac ako nejaké iné legálne podnikanie. A to sú proste skúsenosti, ktoré sú opísané vo vedeckých publikáciách. Povedzme pekárstvo je oblasť legálneho podnikania, ktoré nijako nepriťahuje zločin. Ale sú isté formy podnikania, ktoré ten zločin priťahujú a vytvárajú. Napríklad prostredie masážnych salónov. A jedným takým prostredím je aj prostredie hazardných hier a špecifickým – špeciálne automatov. Častokrát sa snažia práve zločinecké skupiny ovládnuť toto prostredie, bojujú medzi sebou o sféru pôsobenia a vytvára to zločin aj ťažké formy. Čiže toto je jeden dôvod, obmedzením automatov obmedzíme kriminogénne prostredie, zločin vytvárajúce prostredie.

    Po druhé hazard vytvára kriminalitu aj ako sekundárnu, druhotnú kriminalitu, a to tým – a hovoril o tom najmä môj kolega Bauer – , že vytvára skupinu ľudí, ktorí sú závislí od hazardu, ktorí potom, keď prídu o svoje legálne prostriedky, snažia sa o získavanie finančných prostriedkov na ďalšie hranie, strácajú sociálne zábrany a v snahe o získavaní ďalších prostriedkov finančných, ktoré by mohli minúť na hazard, dopúšťajú sa krádeží, lúpeží, vykrádajú autá, vykrádajú obydlia a tak ďalej atď. To znamená, že ak obmedzíme hazardné hry, obmedzíme aj túto druhotnú kriminalitu.

    A preto prosím vážené pani poslankyne a pánov poslancov, najmä z vládnej koalície, aby tento návrh podporili.

    Včera vystúpil na tomto mieste pán prezident republiky Ivan Gašparovič. Hovoril o potrebe rozvíjania humanity, duchovna a hovoril o potrebe prevencie kriminality. Konkrétne na toto upozorňoval. Nuž tu máte zákon, ktorý je prevenciou kriminality, a to prevenciou veľmi účinnou.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci najmä zo strany SMER, pretože vy o tom budete najmä rozhodovať, včera ste tlieskali pánu prezidentovi, ak ten potlesk bol úprimný a mienený vážne, tak potom dnes by ste mali podporiť náš návrh na obmedzenie hazardu, o čo vás týmto prosím a žiadam.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou jediný prihlásený – pán poslanec Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pán poslanec Viliam Jasaň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja budem reagovať zase len takými tromi-štyrmi poznámkami. Určite máte pravdu, že hazardné hry, automaty, kriminalita veľmi úzko súvisia. Ja len jednu poznámku ešte k tomu, čo – nemá sa to síce, ale prepáčte mi to.

    Pán Galbavý, ja keď som získal jedno zariadenie pre verejné stravovanie na východe, prvá vec, ktorá bola, som vyhodil hracie automaty. Čiže to je môj postoj.

    Ale čo mi chýba aj vo vystúpení pána Palka, viete, zákazom sa asi ťažko niečo urobí. Môže sa obmedziť, to máte pravdu, ale mne tu vždy chýba prvok prevencie – výchova. Ako vplývať na mladých ľudí tak, aby do tej osemnástky mali iné záujmy. Pretože oni idú hrať a potom sa z nich stali gambleri preto, že nahrádzajú niečo, čo im chýba. Možno im chýba v rodine, možno im chýba správna mimoškolská výchova. A potom idú niekde, kde ich to priťahuje, kde ich tá ulica a tí kamaráti zavedú.

    A posledná poznámka, ja som bol asi dva alebo tri roky členom Rady vlády pre prevenciu kriminality, niekedy 1999 – 2001, a riešilo sa tam všeličo možné, teoretizovalo sa, vydávali sa brožúrky a neviem čo všetko, ale takmer nič sa neurobilo v rámci prevencie kriminality. A mňa by možno zaujímalo, keď sa tu hovorilo o verejnej diskusii, poďme sa baviť, ako prevenciou obmedziť a znížiť túto závislosť. Zákazmi, vážne to nič neurobíme, respektíve strašne málo, lebo tie všelijaké „obkličky“ si oni nájdu na to, aby to mohli robiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz sa ešte do rozpravy v súlade s príslušným paragrafom rokovacieho poriadku prihlásil pán navrhovateľ, pán poslanec Minárik. Nech sa páči. Áno, do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Prihlásil som sa do rozpravy, pretože budem komentovať niektorých svojich kolegov, aby bola možnosť na mňa reagovať, a ja sa týmto aj zároveň vzdávam toho záverečného slova, zdá sa mi to byť korektnejšie.

    Už len heslovite. Chcem pripomenúť, že dnes nie sme v šťastnom ekonomickom období. Sme v čase, kedy aj na Slovensku začínajú doliehať dopady krízy, a vtedy je problém hazardu, ale aj alkoholizmu a iných takýchto problematických aktivít oveľa, oveľa vyšší ako v tých šťastných obdobiach. Preto by som vás poprosil, ak sme to už zanedbali predtým, nenechajme to odplávať teraz, pretože ešte aj prijatie teraz pomôže v tom čase, kedy ešte v kríze budeme.

    Prevencia verzus zákazy. Nuž, zákonodarstvo je také, že vie lepšie pracovať s tými zákazmi ako s prevenciou. Prevencia je pre mňa ako pre zákonodarcu hlavne v mojej domácnosti ako rodiča. Tam som si, myslím, že svoju prevenciu odrobil. A zatiaľ mám to šťastie, že ani jedno z mojich troch detí tento problém nemá. Aby som to dokumentoval, že ako je to so zákonmi. No tak z Desatora je naozaj šesť zákazov a ostatné príkazy. No tak je to aj v inej legislatíve.

    K poznámkam, kto, kedy mal a prečo neurobil? Venoval som sa tomu pomerne dlhý čas v úvodnom slove a koniec koncov to aj kolega Galbavý potvrdil, že od 2005, od času prijatia tej legislatívy som tento problém zvýrazňoval. Na druhej strane protikorupčnosť toho zákona bola tak silná, že stálo za to ten zákon zaviesť. Dobre vieme, akí ľudia v tejto oblasti pôsobia. Všetci vieme, že ich plecia a uši splývajú, krk medzi tým nie je. A do tohto prostredia protikorupčný zákon patrí veľmi naliehavo. Preto ten zákon je dobrý, ale keď vidíme, že má niektoré efekty, ktoré sú veľmi problematické, nemôže nám brániť, aby sme nekorigovali svoje rozhodnutia.

    Dámy a páni, kolega Jasaň to veľmi často hovorí: „Čo ste robili, čo ste robili?“ Musím upozorniť všetkých, ktorí sú tu prvé volebné obdobie a môžu tu byť aj ďalšie volebné obdobie, že sa dostávajú do strašnej pasce. Ak budú takto argumentovať, každý im môže v tom ďalšom volebnom období hovoriť: „No ale to ste zanedbali, to ste mali urobiť už vtedy, keď ste tu boli prvýkrát. Prečo ste to neurobili už vlani?“

    Dámy a páni, aj poznanie sa vyvíja, aj schopnosť sformulovať ten zákon príde až časom. V dvetisícpiatom sme to proste predpokladali, potom to prax ukázala, že naozaj problémy prišli, no a následne som reagoval. Však reagujem vlastne od 2006 stále na túto situáciu. Necítim sa v tomto ani trochu vinný.

    A teraz ešte k vystupujúcim. Najprv ku kolegovi Galbavému a k tej korupčnosti, ktorú tento zákon prináša. Predkladá sa to tu už trikrát. Už trikrát som to vysvetľoval. Ale kto si to neprečíta alebo kto nechce si to prečítať a kto nechce počúvať, ma nebude počúvať ani teraz. A ako môže celoplošný zákaz byť prokorupčný? Však buď tam nebudú, alebo tam budú. Keď nebudú tí ľudia v samospráve konať, no tak tam budú. Ak budú konať, tak tam nebudú. A za to by ich mal niekto korumpovať, aby konali, že tam nebudú? Však to stráca absolútne logiku! Poslednýkrát som sa vyjadroval k tejto veci, pretože naozaj nechcem to nazvať hlúposťou, ale to je ignorantstvo k tomu zákonu. To nebolo prečítané, Tomáš. Ty nevieš ešte stále, že čo tam je napísané.

    K pani poslankyni Tóthovej. Ja jej veľmi pekne ďakujem. Dneska sme na spoločnej vlne tak, ako sme boli na spoločnej vlne, keď sa v minulom volebnom období snažila obmedzovať upútavky na brutalitu v televízii, keď podávala zákon o obmedzení prístupu mládeže k pitiu. A okamžite po tom, ako vystúpila z toho súkromného priestoru, ako prekročila dvere z toho môjho bytu do priestoru verejného. Tá výčitka, že vtedy sme neboli za to a potom sme boli za, je presne na tejto hrane. Vtedy, keď sme sa dostali do verejného priestoru, vtedy som uznal, že táto iniciatíva je správna, odvtedy sme ju podporovali. Sme na jednej lodi, takže nemá zmysel širšie o tom rozprávať.

    Naozaj najväčší problém je kontrola, a preto je tam vlastne tá druhá časť. Tá, čo je hlavné sprísnenie, sprísnenie z tohto parlamentu. Všetky hracie automaty do herní. Pretože najväčší problém sú tie automaty, ktoré sú rozptýlené. Jeden-dva, ktoré nie sú pod kontrolou, vo vestibuloch kultúrneho domu. To je naozaj paradox! V zádverí obchodu, v zádverí krčmy. No kto to tam ukontroluje? To je najväčší problém. Zodpovednosť je, samozrejme, primárna na prevádzkovateľovi, ale keď nemá herňu, keď tam nemá zodpovednú osobu, no tak je to skoro nekontrolovateľné, pretože tam to decko príde a nahádže tam tých svojich 20 korún a nikto si to ani nevšimne.

    Preto všetky hracie automaty do kontrolovaných priestorov – do herní s vylúčením okrem kasín, pretože to má úplne iný charakter, pitie alkoholu, pretože tá kombinácia je naozaj vražedná. Po požití alkoholu sa zábrany mimoriadne strácajú.

    A to je asi všetko. Som rád teda, že som našiel podporu aj u koaličných poslancov, a dúfam, že tentoraz už tento návrh prejde.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Minárika, ktorému chcem poďakovať za to, že ako navrhovateľ vystúpil v rozprave, sa prihlásili pani Katarína Tóthová a pán Tomáš Galbavý. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pani Katarína Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, vzali ste mi myšlienku, ktorú som chcela povedať, že dobre, že vystúpil v rozprave so svojím vlastne záverečným postojom, lebo je možné reagovať.

    Len pre historickú pravdu, pán poslanec, nie je pravda, že keď som to súkromie s pani poslankyňou Muškovou vyčlenila, ste sa pripojili k zákonu o zákaze pitia alkoholických nápojov, lebo v parlamente schválený návrh ako už konečný, ktorý išiel k prezidentovi a ktorý pre mňa z nepochopiteľných dôvodov pán prezident vrátil, už to súkromie nemal. A vy ste ten...

  • Reakcia poslanca.

  • Nie, nemal, určite nemal. A vy ste to vtedy nepodporili, ale ja uznávam, že každý má svoj vývoj. Každý má svoj vývoj, a pokiaľ ten vývoj smeruje k pochopeniu toho, čo je správne a čo je pre spoločnosť prospešné, tak ja ten vývoj beriem, uznávam a oceňujem. A myslím, že takto treba postupovať, pretože našou povinnosťou je prijímať zákony, ktoré sú v prospech spoločnosti – to znie ako fráza, ale je to skutočne základná požiadavka. A zákony, ktoré majú svoju morálnu kvalitu, mne, ako ste dozaista zistili, práve tieto zákony chýbajú, ktoré držia morálnu kvalitu, ktoré potierajú veci, ktoré nie sú, sú v rozpore s našou kresťanskou morálkou.

  • Teraz s faktickou poznámkou vystúpi ešte pán poslanec Galbavý.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcel by som tiež reagovať na pána predkladateľa, pána poslanca Minárika a venovať sa napríklad tej časti, kde hovoril o kríze. Áno, súhlasím s tým, v čase krízy je štatisticky dokázané, že narastá počet závislých ľudí od hazardných hier.

    Prevencia verzus zákazy. Nikto, pán poslanec Jasaň, tu nechce zakázať plošne na celom Slovensku kasína ani výherné automaty, ale jednoducho ich treba regulovať, dohodnúť sa na tom, že povedzme v okruhu 100 km budeme mať jedno veľké kasíno, jednu veľkú herňu a povedzme 500 výherných automatov. Tak je to bežne vo vyspelých demokratických krajinách. To je tá regulácia, o ktorej hovoríme.

    K poznámke pána predkladateľa, že som nepochopil a nie je mu jasné, prečo si myslím, že by sa týmto spôsobom a týmto zákonom preniesla korupcia a klientelizmus na úroveň samosprávy. Nie, ja som to pochopil veľmi dobre. Stačí, keď v obci padne jeden návrh na plošný zákaz prevádzkovania hazardných hier, povedzme v Topoľčanoch, pán kolega, ja ti garantujem, že vtedy nastúpia tí silní a mocní ľudia, ktorí majú za sebou finančné pozadie aj pozadie dobrých stykov na najvyššej úrovni. Takže toto bude dôvod a neviem, prečo to nejako nechceš pochopiť? Ale ja nechcem paušalizovať, že na úrovni samosprávy existuje korupcia a klientelizmus, ale musíme predpokladať, že tieto návrhy alebo návrhy podobného typu vytvárajú prostredie, jednoducho vytvárajú prostredie na takéto konanie.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, odzneli všetky príspevky, ktoré mohli odznieť v rozprave, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Navrhovateľ sa vzdal záverečného slova, pán spravodajca tiež. Takže ak dovolíte, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona o suverenite v priamych daniach a odvodoch.

    Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 912 a rozhodnutie na pridelenie výborom, rozhodnutie predsedu má č. 929.

    Slovo má poslanec Vladimír Palko a odôvodní za skupinu poslancov tento návrh ústavného zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto je jedna slovenská koruna, naša, teraz už bývalá, mena. Dámy a páni, pýtam sa ľahkú otázku: Kto rozhodoval o tom, aká bude jej cena v porovnaní s cudzími menami? A kto mohol rozhodnúť povedzme o devalvácii, aby mohol byť posilnený slovenský export? Odpoveď je ľahká: Boli to orgány a inštitúcie Slovenskej republiky. Kto rozhodoval o tom, aká je cena jednej slovenskej koruny na peňažnom trhu? Kto rozhodoval o úroku, za ktorý sa slovenská koruna bude požičiavať, o úrokových sadzbách? Boli to orgány a inštitúcie Slovenskej republiky. Teda boli to orgány a inštitúcie Slovenskej republiky, ktoré suverénne rozhodovali o slovenskej mene, a tým o ekonomike, tým o zamestnanosti, tým o životnej úrovni.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto je zase pre zmenu jedno euro, naša nová mena. Prijatie eura bola podmienka vstupu Slovenska do Európskej únie a túto podmienku sme splnili. Niečo sme získali, o niečo sme prišli. A pýtam sa: Kto rozhoduje o tom, aká je cena eura v porovnaní s inými menami? Nie sú to inštitúcie Slovenskej republiky. Kto rozhoduje o tom, za aký úrok sa euro požičiava? Nie inštitúcie Slovenskej republiky. Dámy a páni, Slovenská republika už nemá menové nástroje na ovplyvňovanie ekonomiky. Ale pozor, stále ešte máme iné nástroje rozpočtové, čiže fiškálne.

    Dámy a páni, ešte stále rozhodujeme o tom, koľko eur štát ponechá svojim občanom a ich rodinám z ich príjmu a koľko eur vyberie na daniach. Stále rozhodujeme o tom, koľko eur štát ponechá firmám z ich zisku, aby ich mohli reinvestovať, a koľko eur im zoberie na daniach. Tým stále rozhodujeme o tom, aká bude motivácia ľudí pracovať, aká bude motivácia podnikateľov podnikať, aká bude schopnosť firiem rásť, aká bude motivácia zahraničného kapitálu podnikať na Slovensku. A tým rozhodujeme o raste slovenskej ekonomiky, o životnej úrovni občanov Slovenskej republiky, rozhodujeme o priamych daniach vyberaných na území Slovenskej republiky. Rozhodujeme o nich suverénne, zvrchovane.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ale v týchto rokoch sa rozhoduje v európskej politike o tom, či budeme môcť o daniach rozhodovať i naďalej. Rozhoduje sa o tom, či nedôjde k harmonizácii daní. Rozhoduje sa o tom, či neprejde kompetencia určovať priame dane z členských štátov na orgány a inštitúcie Európskej únie, a teda rozhoduje sa o tom, či po nástrojoch menových prídeme aj o nástroje rozpočtové, teda fiškálne.

    Dámy a páni, konzervatívni demokrati Slovenska navrhujú, aby Národná rada Slovenskej republiky jasne povedala, že Slovenská republika si o priamych daniach bude rozhodovať i naďalej. Navrhujeme ústavný zákon, ktorý hovorí: „Rozhodovanie o priamych daniach a o odvodoch je v kompetencii Slovenskej republiky a nemôže byť postúpené orgánom Európskej únie.“

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak sa slová a heslá o tom, že Slovenská republika je hrdý štát, samostatný, zvrchovaný, ak sa nemajú zmeniť iba na frázy, potom by bolo žiaduce, aby takýto ústavný zákon bol schválený, a preto vás prosíme o podporu tohto ústavného zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Júliusovi Brockovi a tento uvedie spravodajskú správu.

  • Vážený pán podpredseda, dámy a páni, vážení kolegovia, bol som určený ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti, aby sme o ňom rokovali v prvom čítaní.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Rudolf Bauer, má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, chcel by som doplniť svojich kolegov predkladateľov o ďalšiu argumentáciu v prospech navrhovaného zákona. V predkladacej správe sú citované niektoré výroky Sarkozyho, Angely Merkel, Joaquina Almunia, Josého Barrosa a ďalších, ktoré zakladajú obavy z možnej harmonizácie v oblasti priamych daní.

    Podľa programu vlády Angely Merkelovej „sa nemecká vláda bude aktívne snažiť o európsku harmonizáciu vymeriavacích základov daní a bude žiadať prísnejšie pravidlá proti neférovej daňovej súťaži“. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy koncom minulého roku v Európskom parlamente rozprával o daňových peklách, ktorými je Francúzsko obkolesené. Medzi inými sa zastrájal aj Slovensku. Nemecké postoje majú svoju oporu v diskusii, ktorú je možné v Nemecku sledovať napríklad v týždenníku Der Spiegel. Jeden z jeho ekonomických komentátorov pán Gabor Steingard dlhý čas písal o daňovej politike nových členských krajín Európskej únie. Jeho názory vyšli v roku 2006 aj knižne v knihe s názvom Weltkrieg um Wohlstand (v preklade Svetová vojna okolo blahobytu), ktorá sa stala bestsellerom. Ako sa môžeme v knihe dočítať, pán Steingard je presvedčený, že v celom svete prebieha neľútostná vojna o blahobyt, v ktorom je hlavným porazeným nemecký pracujúci človek. Víťazmi sú Číňania, Indovia a Slováci, ktorí svojimi neférovými trikmi a postupmi zneužívajú nemecký sociálny systém, a tým likvidujú pracovné miesta i príjmy v Nemecku a v ďalších západoeurópskych štátoch.

    Veľmi zaujímavá je časť, v ktorej autor konkrétne vysvetľuje krízové javy v západoeurópskych hospodárstvach. Citujem: „V oblasti daňovej politiky hrajú zhubnú úlohu východoeurópske štáty. Všetci noví členovia Európskej únie, ktorí pochádzajú z bývalej sféry vplyvu Sovietskeho zväzu, dostávajú z Bruselu vysoké dotácie, tým sa im vytvára väčší manévrovací priestor v oblasti verejných financií. Poliaci dostávajú dvojnásobok toho, čím sami prispievajú, Lotyši štvornásobok svojho vkladu. Dnešná Európa je hrací automat so zárukou výhry. Tieto ľahko získané peniaze ale dnes východoeurópske vlády zneužívajú proti tým, od ktorých ich dostali darované. Bruselské dotácie sú mimoriadnym darom v štátnom rozpočte, ktoré umožnili Poľsku, Maďarsku a ďalším krajinám znížiť zdanenie podnikom. To láka zahraničných investorov, samozrejme, predovšetkým tých, ktorí dosiaľ sídlili v krajinách západnej Európy. Daňové sadzby, ktorým podliehajú zisky spoločností operujúcich v Poľsku, v Maďarsku a Lotyšsku, patria k najnižším na svete. Pohybujú sa v rozmedzí od 15 do 20 %, kým v Nemecku musí spoločnosť odviesť štátu priemerne 38,3 % svojho zisku. Takéto rozdiely v daňových sadzbách sú dlhodobo neudržateľné. Jedna európska daň zo zisku firiem sa stala nevyhnutnosťou.“ Táto knižka, samozrejme, vyšla ešte pred začiatkom hospodárskej krízy.

    Súhlasíte s takýmto videním situácie? A čo pán minister Janušek, zodpovedný za centrálnu koordináciu všetkých eurofondov? „Jednotná európska daň zo zisku firiem sa stala nevyhnutnosťou“ – nie je toto jasný dôkaz snahy o daňovú harmonizáciu v oblasti priamych daní?

    Autor sa v ďalšom texte zaoberá, ako dosiahnuť jednotnú daň. Je presvedčený, že ak nepomôže presvedčovanie po dobrom, bude nutné použiť tvrdý politický nátlak. Píše: „Veľkorysosť bohatších štátov Európskej únie totiž nie je v skutočnosti ničím iným než prostoduchou naivitou. Východná Európa to nepočuje rada, ale proste to tak je, dnes rozhadzuje peniaze iných. Nemala by sa čudovať, že sa jej to vyčíta.“ Koniec citátu.

    V ďalšom texte svoje návrhy trochu zmierňuje, tvrdí, že „zdanenie v rôznych krajinách Európskej únie nemôže byť úplne rovnaké, ale je nevyhnutné zaviesť tzv. minimálnu daň („floor tax“), čo má zamedziť nekalej súťaži v konkurenčnom boji o prilákanie investorov, aby každý štát mohol podľa vlastného uváženia požadovať viac než ostatní, nie však menej“.

    Gabor Steingard bol ocenený mnohými novinárskymi cenami. Dnes je jedným z najvplyvnejších ekonomických komentátorov v západnej Európe, mienkotvorcom ekonomických názorov nielen veľkej časti Nemcov, ale aj ďalších Západoeurópanov. Jeho vplyv na politikov Európskej únie možno považovať za veľmi významný. Pán Steingard a tí, ktorí prijímajú jeho názory, nerozumie základnej a finančnej už najviac podporovanej politike Európskej komisie, ktorej prezentovanou motiváciou je solidarita – solidarita silnejších so slabšími. Mať dlhodobo solidárny postoj je náročná vec.

    Ale teraz by som sa chcel venovať vzťahu medzi konvergenciou a daňou harmonizáciou. Hlavnou rozvojovou politikou Európskej komisie je konvergencia jednotlivých členských krajín a ich regiónov navzájom, teda znižovanie rozdielov v ekonomickom a sociálnom rozvoji. Pri každom poslednom rozširovaní Európskej únie sa rozdiely medzi členskými krajinami zvyšovali, aj pri vstupe Slovenska spolu s ďalším novými členskými krajinami, aj pri pristúpení Rumunska a Bulharska. Merané pomocou hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily sú v Európskej únii po poslednom rozšírení rozdiely medzi najbohatšími a najchudobnejšími regiónmi v pomere 1 : 8. Pre porovnanie v Spojených štátoch amerických je to len 1 : 2,5, v Japonsku 1 : 2. Kohézna politika Európskej únie je preto založená na finančných transferoch z bohatších krajín do chudobnejších s cieľom znižovania rozdielov na sociálne prijateľnú úroveň.

    Na to, aby bolo možné plniť takto postavený hlavný cieľ Európskej únie, dobiehajúce krajiny musia mať voľné ruky pri nastavovaní svojho daňového systému, aby boli atraktívne pre zahraničných aj domácich investorov. Nastavením nejakej „floor tax“ alebo aj spoločného daňového základu u právnických osôb sa dobiehanie môže spomaliť, resp. úplne zastaviť. Čiže hlavný cieľ Únie – konvergencia medzi krajinami a znižovanie rozdielov v ekonomickej a sociálnej úrovni – je v rozpore s daňovou harmonizáciou. Opakujem, konvergencia medzi krajinami a regiónmi je v rozpore s daňovou harmonizáciou.

    Aj príklad Írska, ktoré za relatívne krátky čas dobehlo a predbehlo v ekonomickom rozvoji ostatné staršie členské krajiny Únie, ukazuje na dôležitosť daňovej konkurencie. Írsko zostane úspešným príkladom napriek jeho negatívnemu ekonomickému vývoju v poslednom období a každé nekritické spájanie súčasných negatívnych dopadov hospodárskej krízy s predchádzajúcim úspešným vývojom v Írsku, ako sme to mohli počuť aj z úst premiéra Roberta Fica, je úsmevné a zahanbujúce, samozrejme, pre osobu, ktorá to hovorí.

    Daňová harmonizácia je pre Slovensko vážnou hrozbou, pretože je jasné, že v našom prípade pôjde o zvýšenie daňového zaťaženia pre firmy. V súvislosti s diskusiou o silnom štáte, rovná sa vysoké dane, ktorý je ideálom najmä vládnej strany SMER, a slabom štáte, rovná sa nízke dane, ideálom zas konzervatívnych a liberálnych strán, chcem upozorniť na štúdie napríklad manželom Romerovcov z Kalifornskej univerzity v Berkeley, ktoré ukazujú, že „daňové úľavy majú multiplikátor dvakrát vyšší ako štátne investície“. Čiže keď vládou investované jedno euro prinesie prírastok hrubého domáceho produktu napríklad 1,5 eura, tak pri investovaní tohto jedného eura súkromnou firmou sú to až 3 eurá, teda každé euro, o ktoré sa zníži daňové zaťaženie, zvýši výkon ekonomiky až o 3 eurá. Zvýšenie daňového zaťaženia je preto pre Slovensko vysoko nevýhodné, až likvidačné.

    V predkladacej správe sme nespomenuli činnosť komisára Lászlóa Kovácsa, ktorého prioritou bolo a je zaviesť tzv. common consolidate corporate tax base, čo sa dá preložiť ako „spoločný konsolidovaný daňový základ pre právnické osoby“. Už od roku 2004 pracovala pracovná expertná skupina, ktorá nielen diskutovala o princípoch pre daňový základ a o technických podmienkach jeho zavedenia, ale podľa zápisu z posledného zasadania tejto skupiny aj pripravuje legislatívne návrhy na zavedenie konsolidovaného daňového základu pre Európsku komisiu. Je to ďalší dôkaz o tom, že je nutné zaujať v tejto otázke jasné stanovisko, ktoré ukáže partnerom v Európskej únii, že Slovensko v súčasnosti nesúhlasí s harmonizáciou v oblasti priamych daní.

    Dámy a páni, z tohto stručného popisu dnešnej situácie vidíte, že daňová harmonizácia je téma, ktorá má mnohých silných podporovateľov. Zavedenie jednotného daňového základu pre firmy je v súčasnosti, v čase nastupujúcej hospodárskej krízy, pre Slovensko vážnou hrozbou, a preto je predkladaný návrh uchovania si daňovej suverenity štátu opodstatnený a v záujme Slovenska. Fiškálna politika musí byť v čase krízy jedným z kľúčových nástrojov regulácie hospodárskeho rozvoja štátu. Dovoľujem si vás tiež požiadať o podporu predkladaného návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Mikloško, pán poslanec Janiš. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia v pomerne zriedenom stave, dnes prežívame v slovenskom parlamente deň Konzervatívnych demokratov Slovenska, sú tu štyri dôležité zákony tejto politickej strany. Záujem, ako vidíme, o nich je dosť biedny.

    Dámy a páni, je takmer jasné, že Lisabonská zmluva bude tento rok schválená vo všetkých krajinách. Česká republika z čisto vnútropolitického hľadiska, boli tam s nimi zo všetkých relevantných politických strán, odkladala toto prijatie, ale už dnes čítame v novinách, že sa poslanecké kluby v Dolnej snemovni dohodli, že schvália Lisabonskú zmluvu, pretože to ináč ani politicky nie je možné v čase, keď Česká republika vedie Európsku úniu.

    Ako vidíme a ako aj spomenul pán poslanec Palko, v tejto chvíli vidíme v Európe ticho alebo máme možnosť sledovať, že v Európe je veľké ticho, pretože Európska únia nechce dráždiť Írsko ničím. Európska únia tomuto malému Írsku vyjde vo všetkom v ústrety, pretože chce, aby to referendum dopadlo dobre a jednoducho zrejme to referendum v Írsku nakoniec tak prejde, že 1. 1. 2010 Lisabonská zmluva začne platiť v celej Európskej únii.

    Dámy a páni, treba povedať, že ten záujem, ktorý dneska slovenský parlament prejavuje o túto vážnu tému, ktorá sa bude týkať bytostne Slovenskej republiky, ten záujem zasahovať nejakým spôsobom do týchto európskych záležitostí sprevádzal všetky vlády, aj tú, v ktorej sme boli my, dnešná opozícia, pri moci. Slovenská republika nedokázala nič vyjednať pre seba pri tvorbe európskej ústavy, na tej pôvodnej i na čele ktorej stál Giscard d´Estaing. Rovnako Slovenská republika nedokázala pre seba nič vybojovať pri koncipovaní a pri dohodovaní o Lisabonskej zmluve, takisto sme boli v role poslušného, počúvajúceho prítomného na týchto rokovaniach. Rovnako to bude zrejme stále v Európskej únii, pretože našou nejakou genetickou danosťou je dejiny nie tvoriť, ale dejiny prežívať. To bola aj naša záchrana, ale toto je naša veľká bieda, v ktorej ďalej pokračujeme.

    Dámy a páni, od 1. 1. 2010, keď bude platiť Lisabonská zmluva, aj keď priame dane nepatria zatiaľ do právomoci Európskej únie, ale bude len otázka toho, či bude vôľa presadiť takéto niečo, a potom dá sa povedať, že budeme sa len prizerať tomu, ako všetko to posledné, všetky po sebe páky, ktoré v ekonomike máme, ako z našich rúk budú pomalinky, ale iste vypadávať.

    Ak 55 % štátov, to znamená, 15 štátov v tej niektorej Rade ministrov sa dohodne a budú zároveň zastupovať 65 % obyvateľov, tak budú môcť vyňať a povedať, že otázka daní je vážna, otázkou daní sa musí zaoberať Európska únia a musí byť rovnako harmonizovaná všade a jednoducho táto otázka bude presadená. A chcel by som vidieť toho ministra, ktorý v tej chvíli bude vetovať, poprípade bude bojovať nejakým spôsobom za to, aby Slovensko nestratilo túto páku, ktorá nám veľmi pomohla sa dostať z hospodárskej krízy. Kto bude mať tú odvahu, ako mali ministri Palko a Lipšic, kde vetovali napriek celému tlaku niektoré záležitosti v Rade ministrov pre vnútro a spravodlivosť?

    Ak nebude príslušným ministrom, ktorý bude zastávať, ktorý by mal zastávať záujmy Slovenskej republiky, aspoň aká-taká, by som povedal, stena, o ktorú sa bude môcť oprieť, a tou stenou, ktorou sa rozumie ústavný zákon o priamych daniach, tak každý minister pekne dá nohy dokopy, podpätky stiahne a bude pekne slúžiť záujmom silných krajín v Európe, naprosto jasne už ich hlas počúvame.

    Dámy a páni, hovoríme to všetko preto, aby ste sa nemohli raz vyhovárať, aby tie strany, Slovenská národná strana síce v tom čase možno bude stavať dvojkríže, ale dneska tu vôbec nie je prítomná, ju to ani nezaujíma a vôbec nezaujímajú záležitosti, či Slovenská republika si podrží, alebo nepodrží vlastníctvo priamych daní vo svojich rukách. Podstatné je, že eurofondy pôjdu ďalej a že z nich bude možné naďalej čerpať.

    V tomto zmysle si myslím, že konzervatívni demokrati Slovenska sa v týchto chvíľach ukazujú ako jediní a možno poslední vlastenci, ktorým ide o to, aby táto republika zostala ešte ako-tak zvrchovanou republikou.

    Ďakujem.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Stanislav Janiš.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, toto je téma, ktorá už na pôde Národnej rady bola, a toto je téma, ktorá bola už aj v médiách, a je to aj téma, ku ktorej som sa ja vyjadroval. A môžeme si všetci klásť otázku, že prečo sa vôbec bavíme o harmonizácii daní a prečo sa snažíme prijať opatrenia proti harmonizácii, opatrenia dokonca na úrovni ústavného zákona. Ja to vysvetľujem tak, že jednoducho preto, aby vláda „nezblbla“ a pri jej bežných vývrtkách a otočkách o 180 stupňov nepustila tento cenný artikel z rúk Slovenskej republiky do rúk hlavne Francúzska a Nemecka. My na rozdiel od dajme tomu týchto dvoch štátov alebo vyspelej západnej Európy musíme životnú úroveň našich ľudí zvyšovať a dobiehať rýchlejšie, lebo na rozdiel od týchto, lebo tieto dva štáty alebo tá civilizovaná západná Európa 40 rokov išla jedným smerom a dostali životnú úroveň svojich ľudí na určitú úroveň, na určitú hladinu, na slušnú hladinu, a my pod vedením KSČ sme išli presne opačným smerom a dostali sme životnú úroveň v porovnaní s nimi tiež na určitú hladinu.

    Preto potrebujeme vlastné a suverénne nástroje na ovplyvňovanie ekonomiky a priame dane rozhodovať o tom, kto ich bude platiť, kedy ich bude platiť a z čoho ich bude platiť, z akého základu, si nesmieme nechať zobrať z vlastných rúk, teda rúk ani vašich koaličných, ani našich opozičných, alebo poviem to jednoducho – z rúk slovenských. Tieto daňové nástroje musia zostať v rukách tejto Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dnes vláda veľmi mohutne prezentuje balíčky opatrení, myslím, že tri, myslím, že už má zo 100 opatrení. Denne robí tlačovky, prezentuje svoju snahu nejako eliminovať následky hospodárskej krízy. Ja hovorím, je to viac o snahe a o prezentácii ako o skutočných krokoch, ale dobre. Môžem aj kľudne povedať, že vláda teraz posledný mesiac napráva to, čo za dva a pol roka pokazila, alebo to, čo za dva a pol roka neurobila. A jedným aj z týchto nástrojov, ako eliminovať následky hospodárskej krízy, sú aj dane. Všetkým je jasné, že daňová politika nám môže zvýšiť ekonomickú bezpečnosť a atraktivitu Slovenska nielen v čase krízy, ale hlavne v čase, keď kríza bude na ústupe. Kto sa ako rýchle a šikovne uchytí.

    Keďže zo strany predsedu vlády a podpredsedu vlády pána Čaploviča nepočujeme jasné „nie harmonizácii“, skôr pravý opak, a ja si dovolím zacitovať pána Čaploviča, ktorý na otázku odovzdania suverenity v oblasti daní hovorí, citujem: „Veď na Slovensku sú dumpingové dane a v Nemecku sú také, aké sú, a Nemecko musí z tých daní platiť do Európskej únie a odtiaľ nemecké peniaze idú aj na regionálnu politiku.“ Koniec citátu. No, za takýto výrok by sa nemusel hanbiť ani poslanec nemeckého Bundestagu. A aj v kontexte finančnej krízy sa zdajú tieto výroky také nebezpečné, že osobne by som ich kľudne mohol nazvať a nazývam ich skôr záškodníctvom, keď už nepoviem doslovne vlastizradou.

    Od začiatku, keď sa začalo hovoriť o harmonizácii daní, nie je jasný k tomu ani postoj predsedu vlády. Miestami dokonca predseda vlády pripúšťa harmonizáciu európskych daní. Teda ak podľa predsedu vlády je znižovanie daní sabotážou, tak pripustením harmonizácie v rámci Európskej únie je totálnym záškodníctvom. Takéto záškodníctvo predsedu vlády, takého harmonizačné záškodníctvo bezpochyby nachádza podporu hlavne u Francúzska, Nemecka a bohatých západoeurópskych štátov a takéto záškodníctvo neveští nič dobré pre Slovensko.

    Tak ako pre Slovensko neveští nič dobré v rámci diverzifikácie dodávok plynu pozývať na Slovensko ruský Gazprom do distribučnej siete, tak ako pre slovenské koľajnice neveští nič dobré, ak predseda vlády presúva z nich, zo Slovenských železníc presúva prepravu tovaru na širokorozchodnú, ktorú chce tiež budovať s Rusmi, tak aj akýkoľvek náznak harmonizácie daní pre Slovensko neveští nič dobré. Ak vláda Roberta Fica, vládna koalícia túto pomoc alebo túto harmonizáciu začne pripúšťať a odmietne tento návrh zákona, musíme sa mať na pozore, aby pri nejakom obrate sa jej stavec nezastavil na súhlasnom stave k harmonizácii daní – a to by bolo pre Slovensko jedno z tých najhorších riešení, aké by sme mohli prijať, riešení, kde ani širokorozchodná, ani pustenie Gazpromu by nespôsobili na Slovensku takú škodu, ako pustiť si z rúk nástroj, ktorý sa volá priame dane.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou – pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. V tejto otázke môj názor, moje stanovisko je také, že momentálny stav, aký je, postačuje k tomu, aby Slovensko sa rozvíjalo správnym tempom, správnym smerom aj v intenciách tých zákonných daňových a ostatných náležitostí, ktoré sú. A opačne, fixácia určitého stavu ústavným zákonom by mohla práve sťažiť flexibilitu postoja, či už časovú, alebo aj obsahovú. A samozrejme, že v terajšom období nikto nejako nebude mať priamy a nejaký tvrdý nátlak na harmonizáciu daní. A tieto krajiny, ktoré čerstvo pristúpili k Európskej únii, si to ani nemôžu dovoliť vzhľadom na to, že chcú dobehnúť a chcú zvyšovať životnú úroveň vo svojich krajinách.

    Takže tento zákon ústavný považujem za predčasný, ktorý by sťažoval postoje, renomé našej krajiny v rámci Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Bárdos sa hlási s faktickou? Má slovo. Zároveň uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Iba veľmi krátko by som chcel zareagovať na vystúpenie pána kolegu z SDKÚ. Poslanci za Stranu maďarskej koalície v minulosti sa už podpísali pod takýto návrh ústavného zákona a sme podávali takýto návrh viackrát do Národnej rady. Aj teraz sme toho názoru, že skupina poslancov, ktorá vypracovala tento návrh, treba podporiť, takisto ako v minulosti, aj teraz podporíme tento návrh, aby sa dostal do druhého čítania. A samozrejme, my nemáme s tým problém ani v ďalších čítaniach.

    Ale to, čo tu už viackrát odznelo a viackrát sa tu hovorilo o tom, že kto za koho bojuje a kto za koho kope, akým spôsobom má silné reči, tak myslím, že aj toto hlasovanie môže dokázať, že kto má silné reči v tejto oblasti a kto koná vtedy, keď je možnosť konať. A som o tom presvedčený, že takýto návrh ústavného zákona je v prospech Slovenskej republiky a dane a suverenita v priamych daniach a odvodoch, to je otázka, ktorá sa má rozhodovať tu, v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ja aj moji kolegovia takisto, ako aj v minulosti, aj teraz takýto návrh skupiny poslancov podporíme. A vyzývam aj ďalších predstaviteľov aj koalície, aby za to zahlasovali a potom, keď majú iný názor, tak aby sa vyjadrili k tomu v ďalších čítaniach. A samozrejme, aj vo svojom hlasovaní môžu vyjadriť postoj k týmto otázkam, ktoré sú veľmi, veľmi aktuálne.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky – pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Halecký, úprimne poviem, že neviem, za čo ste. Ani ryba, ani rak. Na jednej strane vravíte vo svojej faktickej, že ste za to, aby sme dobiehali životnú úroveň krajín západnej Európy, súhlasím s vami, že dane sú jedným z nástrojov a veľmi silný nástroj na to, aby sme ich mohli dobiehať, súhlasím s vami, ale s čím s vami absolútne nesúhlasím, je to, že na druhej strane tvrdíte, že ako nová krajina alebo jedna z tých mladších krajín Európskej únie si to nemôžeme dovoliť. Nerozumiem, prečo si nemôžeme dovoliť dať vláde pomocnú ruku k tomu, aby pri akomkoľvek rokovaní a debate o harmonizácii daní v rámci Európskej únie za ňou stál zákon Národnej rady Slovenskej republiky a minister financií sa má o čo oprieť pri takýchto rokovaniach. Neviem, prečo ako bránite tomu alebo prečo to Slovensko ponižujete tak, že Slovensko si nemôže dovoliť ako nový štát Európskej únie prijať taký zákon, ktorý jednoducho dá odporúčanie, a keď je to ústavný zákon, tak musí byť s tým viazaný, vláda aj ďalší ministri, financií, že harmonizácia daní v rámci Európskej únie, že Slovensko s tým nemôže súhlasiť. Je to nástroj na dobiehanie životnej úrovne vyspelých krajín západnej Európy. Ak sa my tohto nástroja zbavíme, tak potom neviem, akým spôsobom, vravíte, chcete vyrovnávať životnú úroveň dajme tomu občanov Slovenska voči občanom krajín bývalej západnej Európy.

    Teda určité veci potrebujú úplne jasný postoj. Človek, keď hrá na viaceré strany, tak väčšinou medzi tými stoličkami spadne. Ja vyjadrenia „ani ryba, ani rak“ neuznávam, tobôž keď človek v jednej faktickej povie...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Do rozpravy sa prihlásil navrhovateľ, má slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vystúpiť radšej teraz v rámci rozpravy, aby boli možné prípadne nejaké reakcie. Dámy a páni, prosím vás, kto sú tí politici, ktorí si želajú harmonizáciu priamych daní v Európskej únii, kto sú tí, ktorí si želajú, aby už nie členské štáty rozhodovali o daniach, ale spoločne v orgánoch EÚ? To sú najvplyvnejší politici Európskej únie. To je nemecká kancelárka, to je jej minister financií, to je francúzsky prezident, to sú komisári Európskej únie a mnohí, mnohí ďalší vplyvní politici. A títo vedia vyvinúť poriadny politický tlak.

    Dámy a páni, teraz, práve teraz, v týchto mesiacoch, je najvhodnejšia chvíľa na to, aby sme prijali takýto ústavný zákon. Prečo je to tak?

  • Je to tak preto, lebo na niekoľko mesiacov utíchol tlak na harmonizáciu, na niekoľko mesiacov. Komu za to vďačíme? Vďačíme za to jednému národu z ďalekého zeleného ostrova, vďačíme za to Írom. Dámy a páni, Íri v júni minulého roka v referende odmietli Lisabonskú zmluvu. A prečo ju odmietli? Keď analyzujeme prieskumy verejnej mienky, čo ovplyvňovalo ich rozhodovanie, tak jeden významný faktor je ten, že mali obavu, že Lisabonská zmluva bude mať za následok oslabenie malých členských štátov a ich schopnosť brániť svoj daňový systém. Toto vyplýva jasne z výsledku referenda o Lisabonskej zmluve v Írsku.

    Dámy a páni, a keďže vieme, že špecifikom Európskej únie je, že referendá sa opakujú, až kým výsledok nie je áno, tak môžeme čakať na opakované referendum v Írsku o Lisabonskej zmluve. A samozrejme, že harmonizátori, mocní harmonizátori, ktorí si želajú, ktorí si želajú írske áno, teraz začali etapu čičíkanie Írov. Nehovorí sa o harmonizácii, naopak, dámy a páni, nespomínate si, prvý summit EÚ začiatkom tohto roka, ktorý bol, lídri EÚ dali Írom garancie, na vaše dane nebude siahnuté. Čiže národ, ktorý sa vie ozvať, dostane garancie. A my budeme ticho? My nepotrebujeme, aby sme si uchovali suverenitu v priamych daniach a odvodoch?

    Dámy a páni, toto je čas, ktorý môžeme využiť na prijatie ústavného zákona. A keď takýto zákon bude platiť, tak potom môže byť akýkoľvek veľký tlak po druhom írskom referende, akýkoľvek veľký tlak harmonizátorov. Premiér Slovenskej republiky, minister financií Slovenskej republiky na summite, na Rade ministrov môže povedať: „Dámy a páni, mrzí ma to, máme ústavný zákon, nemôžem súhlasiť s odňatím kompetencií o daniach, s odňatím Slovenskej republike.“ A bude mať pevné postavenie. A ja sa pýtam: Aký bude jeho odpor voči Sarkozymu, Merkelovej a ďalším? Akým bude jeho odpor, keď nebude krytý ústavným zákonom, najmä ak tento predseda vlády Robert Fico už v roku 2007 bol pripravený ustúpiť a hovoril o tom úplne, úplne verejne?

    Dámy a páni, je to smutné sledovať takéto tieňové divadlo o tom, ako niektorí európski politici sa tvária, že bojujú za svoj národ. Mali sme tu prestrelku medzi Sarkozym a Ficom. Teda jednosmernú, lebo Fico počul Sarkozyho, ale Sarkozy nepočul Fica. Sarkozy hovoril o tom, že ako treba zabrániť tomu, aby francúzske automobilky vyrábali pre francúzsky trh autá na inom území, ako je francúzske, a že s tým treba niečo urobiť. No nič s tým neurobí, lebo nemá ako. A Fico povedal: „No ak sa tak stane, tak Gas de France pošleme domov.“ No však to je úplný nezmysel! Ale Sarkozy môže dosiahnuť svoj cieľ cez harmonizáciu daní. A tomuto môžeme dneska zabrániť, ak Robert Fico chce, aby ho Sarkozy počul, tak nech podporí náš ústavný zákon o zvrchovanosti v priamych daniach a odvodoch.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz má slovo pán spravodajca. Pardon, pardon, ospravedlňujem sa, pán navrhovateľ vystúpil v rozprave, takže s faktickou poznámkou registrujem pána poslanca Rydla, pána Haleckého. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Rydlo.

  • Mám iba krátku poznámku, že k harmonizácii daní skôr alebo neskôr tieto veľké krajiny budú chcieť pristúpiť, je evidentné. Ale dám príklad Švajčiarskej konfederácie, ktorá má 750 rokov. Za 750 rokov sa tieto kantóny nedohodli na harmonizácii fiškálnej politiky. Každý kantón má vlastnú fiškálnu politiku, ale jestvujú federálne dane. To znamená, že si viem predstaviť v Európskej únii, že každý štát bude mať vlastnú fiškálnu daňovú politiku a bude jestvovať nejaká európska daň vo výške, neviem – pol percenta, percenta, poldruha percenta?

    Skrátka a jasne, ja podporujem ideu daňovej zvrchovanosti nášho štátu, ale beriem aj do úvahy to, že sme súčasťou určitého súštátia, ktorým je Európska únia, v ktorej si jednoducho nemôže dovoliť robiť tzv. Alleingang.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel vyjadriť svoj názor, iba osobný názor, takže nie názor ani straníckeho klubu, alebo nejaký širší. Chcem len povedať, že ten tlak na harmonizáciu daní v Európskej únie je, to je evidentný a dosť zjavný, bude a bude zrejme sa zosilňovať a možnože sa budú prijímať aj niektoré tvrdšie a praktickejšie, efektívnejšie kroky. Ja osobne tiež som toho názoru, že republika má byť, aspoň naša republika, v tomto štádiu vývoja suverénna, čo sa týka daní, samorozhodovať o daniach, rozhodovať tak, aby to bolo v prospech Slovenska a občanov Slovenskej republiky.

    Len chcem podotknúť, že momentálny status quo vyjadruje tú situáciu, ktorá je pre nás vhodná a dobrá a meniť východiskovú pozíciu do budúcnosti ústavným zákon by nebolo takticky správne a dobré teraz. A pokiaľ by taký krok sa zvažoval, muselo by to byť konsenzom nielen koaličných, hlavne koaličných síl, ale, by som povedal, aj podpora koaličných a opozičných. Čiže niečo, čo by skutočne ústavný zákon vyjadroval. A momentálne takáto situácia, aby takáto zhoda názorov a zhoda postojov bola, nie je. Takže z tohto hľadiska zdá sa, že treba s touto otázkou počkať, nie je na stole dňa a zrejme v budúcnosti bude sa ešte opakovane riešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť? Nie. Ďakujem. Pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona o ochrane manželstva.

    Parlamentná tlač 913. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 930.

    Slovo má pán poslanec Vladimír Palko a za skupinu poslancov tento návrh ústavného zákona uvedie. V mene skupiny poslancov návrh uvedie Vladimír Palko, má slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene štyroch predkladateľov poslancov Konzervatívnych demokratov Slovenska si dovoľujem predložiť vám návrh na schválenie ústavného zákona o ochrane manželstva.

    Dámy a páni, v celej Európe a Severnej Amerike sa diskutuje o tom, čo s inštitúciou manželstva. V diskusii sa rozhoduje o tom, či zotrváme na tisíce rokov uznávanom judeo-kresťanskom koncepte, ktorý hovorí, že manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, alebo či sa budeme podieľať na uskutočnení revolúcie a v takom prípade za manželstvo budú môcť byť vyhlásené najrôznejšie zväzky podľa práve vládnuceho väčšinového názoru.

    Dámy a páni, tí, čo sú na strane revolúcie, idú krok za krokom salámovou metódou, nehovoria hneď o manželstve dvoch osôb rovnakého pohlavia, hovoria najprv o registrovanom partnerstve. Nehovoria hneď o povinnosti každého štátu Európskej únie schváliť inštitút takéhoto manželstva alebo partnerstva. Hovoria najprv o potrebe, aby si štáty navzájom uznávali takéto zväzky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred mesiacom prijal Európsky parlament rezolúciu. V tejto rezolúcii vyzýva všetky členské štáty Európskej únie, aby všetky uznávali akékoľvek registrované partnerstvá alebo manželstvá dvoch osôb rovnakého pohlavia. Dámy a páni, aká bude naša odpoveď? Budeme strkať hlavu do piesku, budeme mlčať?

    Vážené dámy a páni, pred mesiacom boli na hlasovaní v Európskom parlamente, na hlasovaní o tejto rezolúcii prítomní aj europoslanci zo Slovenska. Boli tam aj poslanci za stranu SMER a boli tam aj poslanci za HZDS. Poslanci za SMER a HZDS podporili túto rezolúciu. Poslanci za HZDS a SMER hlasovali za rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorá vyzýva členské štáty EÚ, aj Slovensko, aby sme uznávali registrované partnerstvá a manželstvá osôb rovnakého pohlavia, ktoré boli prijaté v zahraničí.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čo to znamená? Vládnuce strany na Slovensku napomáhajú v zahraničí vytvárať tlak na Slovenskú republiku, aby Slovenská republika postupne prijala inštitút registrovaného partnerstva a manželstva osôb rovnakého pohlavia.

    Dámy a páni z vládnej koalície, prečo tá okľuka, prečo tá okľuka cez Brusel a Štrasburg? Prečo to nenavrhnete v slovenskom parlamente, tuto? Dámy a páni z vládnej koalície, prečo sa v zahraničí spájate s podobnými ako vy proti slovenským kultúrnym tradíciám? Trochu mi to pripomína schizofrenickú postavu z románu Roberta Luisa Stevensona Dr. Jekyll a Mr. Hyde, jedna a tá istá postava. Politik strany SMER, ktorý robí politiku na Slovensku, to je dobrý Dr. Jekyll. Uznáva tradície, rozpráva ako člen farskej rady z nejakej dedinky, sľubuje cirkvi, že žiadne registrované partnerstvá nebudú. A keď tento Dr. Jekyll prekročí hranice Slovenska, stáva sa z neho Mr. Hyde. A názory, ktoré vyslovuje, ako keby citoval nejaké gay, lesbien, bisexuál, transgender štúdiá. V Rade Európy hlasuje Mr. Hyde zo SMER-u za adopcie detí homopármi, v Európskom parlamente hlasuje za vzájomné uznávanie registrovaných partnerstiev členskými štátmi Európskej únie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je veľmi zaujímavé, ako sa k tejto téme stavajú aj prezidentskí kandidáti. Prezidentskí kandidáti, kandidáti na najvyšší úrad v krajine. O rozpoltenosti strany SMER v tejto veci som už hovoril. Strašne ma mrzí, že táto rozpoltenosť ako keby prechádzala aj na ich prezidentského kandidáta, súčasného prezidenta pána Ivana Gašparoviča. Pán prezident Ivan Gašparovič 25. januára tohto roku na stretnutí s predstaviteľom Inakosti v Prezidentskom paláci uprostred spoločenskej akcie, netušiac, že ho sleduje kamera a mikrofón nezbednej televízie, predstaviteľovi Inakosti povedal na tému registrované partnerstvo asi toto: „Prečo nie, len nech sa to nevolá manželstvo, nech sa to nevolá manželstvo.“ Predstaviteľ Inakosti povedal: „No ale s tým my nemáme problém.“ Pred týždňom pán prezident Ivan Gašparovič dostal otázku od denníka SME, či by podpísal registrované partnerstvá, zákon o nich. Pán prezident odpovedal, že on vychádza z konceptu židovsko-kresťanskej definície manželstva a že osoby rovnakého pohlavia, ak chcú nejako spolu nažívať, tak môžu využiť súčasné nejaké inštitúty, môžu uzavrieť zmluvy. Inými slovami povedal, že je proti registrovaným partnerstvám. Možno by mal pán prezident jasne vysvetliť, teda ako to celé myslel.

    Musím povedať, že v tomto zmysle je mi oveľa sympatickejší postoj pani Ivety Radičovej, ktorá úprimne hovorí, že morálne je to, na čom sa dohodne väčšina, a keď sa väčšina dohodne na registrovaných partnerstvách, tak to bude morálne a potom prečo by to nepodpísala. Čiže je to názor, ktorý je teda pre mňa úplne neprijateľný, ale oceňujem úprimnosť, na rozdiel od pána prezidenta Ivana Gašparoviča.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tlak na Slovensko v tejto veci narastá. Nie je riešením, že budeme mlčať. Riešením je, že povieme našu jasnú odpoveď na tieto medzinárodné tlaky. Predkladáme návrh ústavného zákona, ktorý hovorí: „Manželstvo je zväzok jedného muža a jednej ženy a napodobeniny tejto inštitúcie v podobe zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia Slovenská republika neuznáva.“

    Prosím o podporu tohto návrhu ústavného zákona.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Je 11.02 hod., vyhlasujem krátku prestávku a budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím teraz pána poslanca Šaška, aby uvádzal hlasovanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 839).

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pozornosť. Včera sme neodsúhlasili skrátenie lehoty a prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Takže po uplynutí zákonom stanovenej lehoty budeme teraz rokovať o návrhu...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec... Pán poslanec, ja si myslím, že úplne najvhodnejšie bude, keď sa ešte raz spýtate, že či je súhlas na to, aby sme prerokovali ihneď. Pán spravodajca...

  • Poprosím, kolegyne, kolegovia, naozaj toto nepotrebujeme. Budeme...

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda, prosím, aby sme predložený návrh zákona prerokovali v treťom čítaní ihneď.

  • Takže budeme opäť hlasovať, aby sme mohli otvoriť tretie čítanie.

  • Veľký ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, vy máte vzácny dar urobiť problém aj tam, kde je úplne všetko jasné. Pán spravodajca vedie hlasovanie v zmysle zákona. Včera ma požiadal o skrátenie lehoty a prerokovanie v treťom čítaní ihneď. Navrhol som, mali ste námietku a povedali ste, že neuplynula 24-hodinová lehota, čo podľa mňa nie je pravda. Pán spravodajca opätovne, keďže sme včera odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy aj pozmeňujúce návrhy a druhé čítania sme ukončili, požiadal o súhlas, aby sme ihneď boli v treťom čítaní. My sme mu ho udelili, lebo 105 prítomných, 72 bolo za, 14 proti, 6 sa zdržali a 13 nehlasovali.

    Takže otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a hlasujeme teraz, pán spravodajca, o návrhu zákona ako o celku.

  • Áno. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, takže voľná ruka.

  • Ruch a smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 43 za, 47 proti, 21 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh novely zákona o obecnom zriadení.

    Teraz pani poslankyňa Laššáková bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie...

  • Sústavný ruch v sále.

  • Dámy a páni, poprosím vás, ešte máme tri body na hlasovanie. Pani poslankyňa bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 758.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili traja páni poslanci a každý z nich podal pozmeňujúci návrh. Keďže v spoločnej správe nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Richter.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 94 za, 6 proti, 27 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Halecký.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Haleckého.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 79 za, 1 proti, 45 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Tóthovej.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 81 za, 44 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Aj tento návrh sme schválili.

  • Schválili sme všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 85 za, 41 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je záujem vystúpiť v treťom čítaní. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 80 za, 47 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

    Pán poslanec Farkas teraz v prvom čítaní uvedie hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 907.

  • Pán predseda, v prvom čítaní nepodal nikto, ani jeden poslanec, pozmeňujúci návrh. Odporúčam teda, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 45 za, 1 proti, 81 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Teraz budeme hlasovať o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona o suverenite v priamych daniach a odvodoch, je to tlač 912.

    Pán poslanec Brocka bude uvádzať návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať, že budeme o návrhu rokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 59 za, 11 proti, 58 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Odhlasovali sme prerokované body.

    Ešte mi dovoľte, dámy a páni, aby som na balkóne v rokovacej sále privítal našich kolegov a kolegyne z maďarského Národného zhromaždenia, z Výboru pre európske záležitosti, ktorý vedie pán predseda Ersö. Vitajte. (Potlesk).

    Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem krátku prestávku a budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Chcem vás informovať, že po prerokovaní posledných dvoch bodov, ktoré sú otvorené, budeme hlasovať o týchto návrhoch. Predpokladám, že to bude popoludní, pretože neviem odhadnúť, ako dlho ešte bude prebiehať rozprava k týmto dvom návrhom. Bude obedňajšia prestávka, samozrejme.

    (Prestávka).

    (Po prestávke).

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pán poslanec predniesol za skupinu poslancov návrh. Teraz poprosím pani poslankyňu Cibulkovú, aby ako určený spravodajca z ústavnoprávneho výboru nás informovala.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o ochrane manželstva. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že návrh zákona obsahuje z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa v zhode so stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky uvádza, že návrh predmetného zákona nemá vplyv na verejné financie, neovplyvní zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani životné prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorsky výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. apríla a gestorsky výbor do 14. apríla.

    Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Bauer. Po jeho vystúpení dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy aj ústne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, chcem doplniť argumentáciu v prospech predkladaného návrhu Konzervatívnych demokratov Slovenska ústavného zákona o ochrane manželstva.

    Dnešný svet čelí nielen hospodárskej kríze, ale aj kríze morálky a kríze manželstva a rodiny, ktoré úzko súvisia. Dnešná doba je charakterizovaná rozpadom rodinných hodnôt nevyhnutných na riadnu výchovu detí, vysokou rozvodovosťou, rastúcim počtom detí vyrastajúcich v neúplných rodinách bez príkladov prirodzených vzorcov správania a ich riadnej výchovy. Rodina ako inštitúcia a manželstvo ako inštitúcia sú dnes v ohrození, v akom už stáročia neboli. Pozrime sa najprv na hlavné demografické štatistiky tak, ako ich prezentuje Výskumné demografické centrum v spolupráci so Štatistickým úradom.

    Dlhodobým trendom na Slovensku je zvyšovanie počtu rozvodov. Od roku 1950, kedy na 100 sobášov bolo u nás len cca 6 rozvodov, dnes je to viac ako 40 rozvodov na 100 sobášov. Počet rozvodov jednoznačne stúpa. Ďalším dlhodobým trendom je stále viac ľudí žijúcich mimo manželstva. Od roku 1950, kedy bol na jednu osobu počet sobášov počas života cca 1,2, dnes je to len asi 0,5, čo znamená, že mnohí do manželstva ani nevstúpia, prípadne žijú len v kohabitácii mimo manželstva. Každý vo svojom okolí môžem pozorovať, že mladí ľudia vstupujú dnes do manželstva stále zriedkavejšie. S tým, samozrejme, súvisí aj počet narodených detí. V roku 1950 bol počet narodených detí na jednu ženu viac ako 3,5, dnes je to len cca 1,2. Jedno z najnižších čísiel na svete. Len pre úplnosť pripomeniem, že kritická hranica pre dlhodobé zachovanie počtu obyvateľov v spoločnosti sú 2,1 deti na jednu ženu. V absolútnych číslach to predstavuje priepastný pokles z viac ako 100-tisíc narodených detí za rok v minulosti na dnešných cca 50-tisíc. Keďže však súčasne s týmto procesom dochádza k predlžovaniu dĺžky ľudského života, vymieranie nie je viditeľné v porovnaní počtu zosnulých a narodených za rok.

    Nebudem sa ďalej zaoberať demografickými štatistikami, chcel som na týchto troch časových radoch preukázať, že manželstvo a rodina sú dnes v kríze. A navyše, a to je ešte vážnejšie zistenie, kríza rodiny a manželstva sú jedným zo znakov upadajúcich spoločností či civilizácií, ako preukazujú rôzne štúdie a výskumy, napríklad anglického historika Arnolda Tointbiho.

    Jedným z vážnych ohrození inštitútu manželstva je stále silnejšie presadzovanie iných foriem partnerských vzťahov, ako napríklad medzi osobami rovnakého pohlavia, ako už hovoril pán kolega Palko. Nechoďme ďaleko. Aj v Čechách už bol v roku 2006 schválený zákon o registrácii osôb rovnakého pohlavia napriek tomu, že ho český prezident Václav Klaus vetoval. Zmysel tohto zákona podľa tvorcov zákona je v tom, že ide o symbolicky rehabilitačný akt a uznanie tejto menšiny ako súčasť všeobecnej normy. Zákon ponúka dobrovoľnú registráciu osobám rovnakého pohlavia a v prípade registrácie ponúka tým, ktorí ju akceptujú, štátom zaručované výhody. Český zákon stavia registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia svojimi atribútmi na úroveň zákonom inštitucionalizovaného partnerstva osôb rozličného pohlavia, čiže manželstva, a nad akékoľvek ďalšie medziľudské partnerské vzťahy. Obidve veci sú chybné a oslabujú inštitút tradičného manželstva. Argumentácia v prospech českého zákona bola založená na tom, že zväzky osôb rovnakého pohlavia vykazujú tie isté znaky a plnia rovnaké funkcie ako dlhodobé partnerské spolužitie osôb pohlavia odlišného, čo je evidentná nepravda, zrejmá na prvý pohľad.

    Slovo rodina pochádza od slova rodiť. Rodiť deti. A to je možné len v manželstve medzi mužom a ženou. Pretože muž a žena sa biologicky dopĺňajú, ich biologické orgány sú komplementárne. Preto homosexuálne partnerstvá nemôžu plniť rovnaké funkcie ani vykazovať rovnaké znaky ako heterosexuálne manželstvá. A preto musí každá spoločnosť manželstvo medzi mužom a ženou chrániť aj vo svojom právnom systéme. A v dnešnej dobe zvlášť.

    Slovenský zákon o rodine, ktorý mimochodom dnešná vláda chce zrušiť, hovorí, že hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Práve toto a nič iné vždy bolo, je a bude dôvodom výnimočnosti inštitútu manželstva a navyše dôvodom preferencie inštitútu manželstva pred inými typmi medziľudských vzťahov. Ekonomika objavila v posledných desaťročiach dôležitosť etického a morálneho správania jednotlivcov. Opakovane, aj pri dnešnej hospodárskej kríze, sa potvrdzuje postulát, že ekonomika funguje lepšie v prostredí väčšieho individuálneho rešpektu k nadosobným hodnotám, menovite v prostredí dôvery. Ani sloboda trhu, ani dobrá legislatíva nestačia, je nutná ochota jednotlivca dôverovať druhému, dôverovať inštitúciám, dôverovať systému. Koncept dôvery je závažnou spoločenskovednou témou. Koncept dôvery hovorí, že človek je od narodenia závislý nielen na fyzickom komforte, ale aj na psychologickom prostredí, teda na vzťahu s matkou a postupne na ďalších vzťahoch. Naopak, ak prebehne vývoj v prvých fázach života vo vzťahovo optimálnom prostredí, v prostredí lásky, vyrastá jedinec schopný väčšej miery dôvery a životného optimizmu. Koncept dôvery tak implikoval nezastupiteľnosť rodiny.

    Zrušenie zákona o rodine a jeho začlenenie do Občianskeho zákonníka, pokiaľ by neboli pridávané nové vecné riešenia, tak by samo osebe bolo legislatívne neutrálne. Ale zavedenie inštitútu majetkového spoločenstva, manželskej či predmanželskej zmluvy, samo osebe vo svojej podstate oslabuje inštitút manželstva. Dohadovať majetkové vzťahy a riskovať možné majetkové konflikty ešte pred vznikom manželstva môže byť znechucujúce, narúšajúce intímny vzťah, ktorý dáva základ a bezpečie manželskému dlhodobému vzťahu a dokonca môže viesť aj k neuzavretiu manželstva. A to je pri dnešnom klesajúcom trende života v manželstve zlá správa. Dajte si urobiť aj iné štúdie psychologických dopadov zavedenia inštitútu predmanželskej zmluvy a som presvedčený, že exaktným väčšinovým záverom bude oslabovanie manželstva.

    Podľa prieskumu Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorý je spomenutý aj v našej dôvodovej správe, až 99 % Slovákov považuje manželstvo za vzťah muža a ženy, čo je omnoho širší spoločenský konsenzus, ako je ústavná väčšina potrebná na schválenie tohto, pre manželstvo životne dôležitého zákona. Správanie strany SMER je od jej vzniku charakteristické kopírovaním verejnej mienky – nikdy sa nepostaviť názoru väčšiny.

    Pani poslankyňa a páni poslanci zo strany SMER – sociálna demokracia, verím, že po vypočutí tejto informácie z prieskumu, že 99 % Slovákov považuje manželstvo výsostne za vzťah muža a ženy, nebudete váhať a budete hlasovať za predložený ústavný návrh zákona. Nechce sa mi veriť, že pôjdete proti názoru 99 % občanov Slovenska. Hovorím to aj preto, že váš prínos do politickej kultúry Slovenska je v čiernobielom videní koalície a opozície, návratu od farebných televízorov k čiernobielym. Aj pred začiatkom rokovania tejto schôdze ste verejne deklarovali, že budete ignorovať všetky návrhy opozície tak, ako to robíte už tretí rok počas celého tohto volebného obdobia. Prosím vás, ako chcete ignorovať návrh ústavného zákona, ktorý je postavený na totálnej podpore väčšiny Slovákov?

    Na záver len zhrniem. Myslím si, že ak chceme úspešne čeliť hospodárskej kríze, nestačí len prijať účinné krátkodobé opatrenia na jej zmiernenie, ale je potrebné prijať aj dlhodobé opatrenia. Hospodárska kríza je podmienená krízou morálky a kríza morálky súvisí s oslabovaním inštitútu manželstva a rodiny. Predkladaný návrh ústavného zákona na to reaguje a navrhuje ako dlhodobé opatrenie ústavnou väčšinou posilniť stáročiami overenú inštitúciu manželstva muža a ženy. Posilnenie manželstva je predpokladom aj posilnenia rodiny a postupného zvrátenia nepriaznivého demografického vývoja.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky – pán poslanec Mikuš, Slafkovský Tóthová, Rydlo. Končím možnosť sa... Pán Mikuš? Pán poslanec Mikuš nie? Takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len niekoľkými faktickými poznámkami chcel doplniť kolegu Bauera, a to v tom smere, že to, čo síce predniesol, je pekné, ale keď sa pozrieme na realitu v Európe, tak zistíme, že z vyspelej Európy je najvyššia pôrodnosť vo Francúzsku, kde nerátajúc moslimské rodiny, ktoré poväčšine nie sú vždy autochtónne francúzske, je fertilita na jednu rodinu takmer 2,3, čo je najvyššie číslo v Európskej únii. A je to krajina hlboko laická. Je to krajina, v ktorej na Notre Dame rozbili hlavy všetkým svätým vo Veľkej francúzskej revolúcii.

    Tak hovoriť o tom, že niekomu zákonom alebo rozkazom vieme do hlavy natlačiť to, aby sa oženil, aby mal viac detí ako jedno, je absolútny nezmysel, či to nazveme zákonom ústavným alebo neústavným. Toto je krok, ktorý, si myslím, nikam dopredu nevedie. Jediná rozumná vec je zmena atmosféry v tejto spoločnosti. Pokiaľ sa atmosféra nezmení, nebude viacej Slovákov, ktorí sa budú rodiť na tomto území. A či si vymyslíme taký alebo onaký zákon, aj tak to pôjde všetko do plynu.

  • Ďakujem. Ja by som chcela reagovať na ignorovanie návrhov opozície. Nemám taký pocit, že by to bol zásadný prístup, pretože vo výboroch, tam mnohé pozmeňujúce návrhy opozície prechádzajú a potom aj v pléne v spoločných správach sú prijímané.

    Platný právny stav na Slovensku je, že zákon o rodine jednoznačne hovorí, že manželstvo je spojenie muža a ženy, čiže my toto v platnom práve máme.

    Ale chcem povedať jednu myšlienku, ktorá je pre mňa ako zaujímavá situácia. Spojenie muž a žena je tradičné manželstvo. Dneska sa rodia deti bez toho, že by mnohí považovali za nutné utvoriť manželský zväzok, to znamená, majú aj dve, dokonca aj tri deti a dlho žijú popri sebe ako rodičia a možno až neskôr alebo vôbec neuzavrú stav manželský. Vôbec nemajú pocit, že by boli ukrátení na dedení, čiže je tu mechanizmus, ktorý rieši a neukracuje takéto osoby. Naopak, osoby rovnakého pohlavia strašne bojujú za možnosť registrácie a uzatvárania manželstva.

    A ja mám takúto otázku: Keď to nevadí, neuzavretie manželstva páru muž a žena, čiže nepociťujú tie nevýhody, ako je to možné, že osoby rovnakého...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Myslím si, že v každej civilizovanej spoločnosti ochrana manželstva má byť prvoradou povinnosťou. Takisto aj v slovenskom právnom poriadku v zákone o rodine je to taxatívne stanovené. Myslím si takisto, že štát má vynakladať všetko úsilie na to, aby podporoval rodinu. Či sa to vyrieši tým, že sa prijme ústavný zákon o ochrane rodiny, o tom úprimne pochybujem. Chcem však povedať to, že tie čísla týkajúce sa rozvodovosti na Slovensku sú katastrofálne a z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že nikomu neprajem to, aby sa mu rozpadla rodina. Preto považujem skôr za dôležité, ako hovoril poslanec Slafkovský, aby spoločnosť zmenila určitú atmosféru, i keď ako niektorí hovoria, skôr sa zmení stratosféra ako atmosféra na Slovensku.

    Skrátka a jasne, spoločnosť musí vytvárať nielen právne prostredie na ochranu rodiny, ale aj efektívne prostredie, to znamená podporovať sociálne projekty, sociálnu ochranu predovšetkým manželky a jej detí, pretože v našej spoločnosti za posledných dvadsať rokov sa niektoré pomery zvrátili tak, až to je nemravné. A tuná, si myslím, majú svoju rolu zohrať aj cirkevné spoločenstvá, nota bene cirkev katolícka, evanjelická a ostatné, vplývať určitým spôsobom na vytváranie normálnych ľudských pomerov medzi mužom a ženou, ktorých cieľom je založiť si rodinu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem všetkým kolegom za ich faktické poznámky.

    Kolegovi Alexandrovi Slafkovskému chcem povedať, že neviem o tom, že by vo Francúzsku bol taký vysoký počet detí na ženy a najmä ak odpočítame moslimskú komunitu, ktorá tam žije. Je to možno práve vďaka moslimskej komunite. A veľmi sa čudujem jeho otázke, ktorú položil, že je to celé ako nezmysel. Je to absolútne neporozumenie dôležitosti inštitútu manželstva medzi mužom a ženou.

    Pani kolegyňa Tóthová, súhlasím s vami, že v niektorých výboroch prechádzajú návrhy opozície, ale povedzte mi, koľko návrhov zákonov, ktoré predložili opoziční poslanci od začiatku volebného obdobia, koľko bolo schválených? Skúste aspoň na jednej ruke niečo narátať, tak budem veľmi prekvapený.

    Pánu kolegovi Rydlovi ďakujem za to, že veľmi pekne podporil inštitúciu rodiny. A myslím si, že zmena atmosféry môže nastať práve schválením tohto ústavného zákona. To je prvý veľmi vážny krok na to, aby sa zmenila atmosféra v spoločnosti, aby nemali taký veľký priestor iné typy partnerských vzťahov, aby si obyvatelia práve uvedomili aj na základe toho dôležitosť manželstva, rodiny a zvýšila sa snaha, či sociálnymi projektmi, alebo inými politikami, na zvrátenie nepriaznivého demografického vývoja, ktorý, žiaľ, na Slovensku máme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dávam možnosť teraz prihlásiť sa do rozpravy ústne – pán poslanec Mikloško, pán poslanec Mikuš. Končím možnosť sa prihlásiť.

    O slovo požiadal pán poslanec ako navrhovateľ.

  • Vážené panie poslankyne a páni poslanci, trošku ma inšpiroval pán kolega Slafkovský, ktorý použil taký výraz, že „nemá zmysel niekomu natĺcť do hlavy, aby sa oženil“, ale s tým ja naprosto súhlasím, samozrejme, že to nemá zmysel. Tento typ argumentácie sa niekedy používa proti nám, ako keby sme my niekomu chceli prikazovať, ako sa má žiť alebo ako majú osoby, ktoré sú inak orientované sexuálne, že ako majú žiť. Ale ono je to presne naopak. Dámy a páni, je to presne naopak.

    Ak sa prijme inštitút registrovaného partnerstva aj na Slovensku – a zdôrazňujem, v zahraničí pre to všetko robíte, páni kolegovia zo SMER-u, z HZDS, bohužiaľ, aj SMK, všetko pre to v zahraničí robíte. Ak ten inštitút po tomto medzinárodnom tlaku tu raz bude prijatý, ja sa pýtam, čo ste starostovia, alebo vaši politici, čo sú starostovia obcí, budú sobášiť dvoch mužov na radniciach?

  • Reakcia z pléna.

  • To rád počujem, pán kolega Podmanický, vy to robiť nebudete. Ale váš kolega Maňka za to hlasoval.

    A, dámy a páni, povieme vám, že, poviem vám teraz, že kde to všetko môže skončiť. Skončí to normálnym ohrozením občianskych slobôd, občianskych a náboženských slobôd. A v západnej Európe je to už v plnom, v plnom behu. Dovolím si vás informovať o niektorých konkrétnych prípadoch, najmä z Veľkej Británie, kam to dotiahla takzvaná antidiskriminačná legislatíva.

    Štyridsaťsedemročná sobášna úradníčka pani Lillian Ladele z Londýna-Islingtonu, táto sobášna úradníčka odmietala vykonávať obrat uzatvárania registrovaných partnerstiev medzi osobami rovnakého pohlavia. Tak ako pán kolega Podmanický by to odmietol, ona už bola postavená pred takúto situáciu a odmietala sobášiť dvoch mužov na radnici v Londýne-Islingtone. Urobila tak v súlade so svojím svedomím a kresťanskou vierou. Nejaký čas sa snažila to riešiť podľa možností tak, že dohodou s kolegami v zamestnaní si vymieňala službu, aby nemusela riešiť takéto prípady, keď sa jednalo o osoby rovnakého pohlavia. Po čase došla do sporu s Islingtonskou radou, tá jej pohrozila prepustením. Pani Ladele sa obrátila na súd s návrhom, aby súd skonštatoval jej diskrimináciu v práci na základe jej náboženského presvedčenia. Nižší súd jej dal za pravdu, Islingtonská rada sa odvolala a vyšší súd jej už za pravdu nedal. Prichádza o prácu, pretože chcela vykonávať svoje zamestnanie v súlade so svojím svedomím.

    Dámy a páni, otázka znie tak: Chcete toto aj na Slovensku? Mrzí ma to, v zahraničí robíte všetko preto, aby to tak bolo aj na Slovensku.

    Ďalší prípad z Británie. Gary McFarlan, zamestnanec jeden z najväčších britských poradenských agentúr Relate. Táto agentúra sa zaoberá poradenstvom v oblasti medziľudských vzťahov a pán Gery McFarlan pracoval v nej ako psychológ-sexuológ. Z tohto pracovného zaradenia mu plynulo, že mal by poskytovať sexuálne rady i homosexuálnym párom. Pán McFarlan pociťoval túto činnosť ako niečo, čo je v rozpore s jeho svedomím. Tiež sa snažil podobne to riešiť tak, aby prichádzal do styku iba s heterosexuálnymi pármi. Nakoniec to nešlo. Nadišiel konflikt so zamestnávateľom a viedlo to k jeho prepusteniu v marci 2008. Obrátil sa na súd a súdny proces prebieha.

    Chceme toto aj na Slovensku? Opakujem. V zahraničí robíte všetko preto, aby to tak bolo. Samozrejme, že po registrovaných partnerstvách nasleduje ďalší krok – adopcie detí homosexuálnymi pármi registrovanými. Vžite sa do postavenia sudcu, vžite sa do postavenia sudcu, ktorý má rozhodovať podľa zákona a ten sudca vidí, že ak má rozhodnúť podľa zákona, tak musí rozhodnúť o adopcii detí homosexuálnemu páru.

    Sudca zo Sheffieldu Andrew McClintock osemnásť rokov rozhodoval prípady rodinného práva, a keď bol prijatý zákon o registrovanom partnerstve a zákon o adopciách, tak sa ocitol presne v takej situácii, že mal rozhodovať o adopcii dieťaťa homosexuálnym párom. Cítil to ako niečo, čo bolo voči jeho svedomiu a kresťanskému presvedčeniu. Žiadal zamestnávateľa, aby mu neboli takéto prípady prideľované. Jeho žiadosť bola odmietnutá. McClintock odstúpil z funkcie, obrátil sa na súd s návrhom, aby súd uznal jeho vynútený odchod z miesta sudcu. Súd jeho návrh v roku 2007 zamietol.

    Dámy a páni, sú aj prípady z iných štátov Európskej únie, zo Španielska, tiež prípady sudcov, ktorí prichádzajú o zamestnanie, pretože chcú pôsobiť v súlade so svojím svedomím.

    Dámy a páni, prosím vás a prosím vás, keď to takto pôjde ďalej, aký je rozdiel oproti komunistickému obdobiu? Aký je rozdiel? Aj za komunizmu platilo, však ži si podľa viery, samozrejme, nebudeš môcť vykonávať niektoré povolania. Teraz to je tak isto. Chceme toto na Slovensku? Dámy a páni z vládnej koalície, všetko preto robíte v zahraničí, aby to tak bolo. V zahraničí vytvárate tlak, aby Slovensko prijalo inštitúcie, ktoré sú úplne v rozpore s jeho kultúrnou, náboženskou a civilizačnou tradíciou. A myslím si, že toto je nesprávne, a preto predkladáme tento návrh zákona, a zdôrazňujem, tento zákon garantuje aj to, že nebudú ohrozené náboženské a občianske slobody ľudí, ktorí každého nechávajú žiť podľa jeho vôle, len chcú vykonávať svoje zamestnanie v súlade so svojím svedomím.

  • Pán poslanec Mikloško do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, slávna snemovňa – ako hovorí môj kolega Rydlo –, Lisabonská zmluva, možno si niektorí budete myslieť, sa stáva pre mňa akousi morou, nočnou morou, ale chcem povedať, že tá Lisabonská zmluva bola s ľahkosťou valčíka prijatá v tejto snemovni. A tá Lisabonská zmluva bude skutočne znamenať absolútnu zmenu politickej a spoločenskej klímy aj na Slovensku. Ja som už v predchádzajúcom bode programu povedal, že Lisabonská zmluva s istotou, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude platiť od 1. januára 2010. A chcem vám teraz povedať, aby potom sa nikto nemohol vyhovárať, ako to bude v otázkach týchto týkajúcich sa manželstvách a adopcie detí.

    Súčasťou Lisabonskej zmluvy je Charta práv. Táto Charta práv bude vykladajúcim a určujúcim textom pre všetky otázky týkajúce sa aj týchto kultúrno-etických otázok. V Charte práv strojí takáto veta, ktorá je absolútne kľúčová: „Všetci ľudia bez ohľadu národností, náboženstva alebo sexuálnej orientácie majú rovnaké práva.“

    Dámy a páni, ako to bude teda vyzerať po 1. januári 2010? Naše zákony síce hovoria o tom, že zväzok rodiny alebo zväzok manželstva tvorí muž a žena, ale akonáhle sa jeden človek alebo jeden pár, ale stačí jeden človek, obráti na súd v Štrasburgu alebo v Luxemburgu a povie, že slovenské zákony potláčajú jeho práva, aby mohol vytvoriť partnerský zväzok s človekom rovnakého pohlavia, v tej chvíli tento súd v Štrasburgu alebo v Luxemburgu mu dá za pravdu a zruší naše ustanovenia zákona. Takto to bude!

    A bolo by dobré, keby sme sa neklamali, a bolo by dobré, keby ste to vedeli, aby ste sa potom nemohli vyhovárať. A preto celá diskusia aj politikov o tomto je vlastne alibistická. Ak premiér Fico povie veľkoryso najmä smerom k veriacim ľuďom, že toto nie je dneska náš problém, pretože dneska je tu kríza a podobne a podobne a podobne, úplne spokojne to môže hovoriť. Po 1. januári 2010 povie: Prepáčte, ale ja za to nemôžem, sme súčasťou Európskej únie a tam platia takéto normy. A rovnako povedzme niektorí politici môžu hovoriť, áno, treba to čím skôr zaviesť, vytvára to len atmosféru a poprípade oni sa tým profilujú. Ale od 1. januára 2010, či také názory, alebo onaké, takto to pôjde. Bude to tu platiť. Lisabonská zmluva mení zásadným spôsobom politický i spoločenský charakter Slovenskej republiky.

    A preto je teraz ešte chvíľa, keď do toho môžeme vstúpiť ústavným zákonom a povedať, že na tieto veci máme tento pohľad a tento názor a chceme to zakotviť. A preto vás všetkých vyzývam, všetky tie strany, ktoré majú vo svojom programe, povedal by som, kresťanstvo, aby si uvedomili, že židovsko-kresťanská tradícia naozaj vychádza z Desatora, ktoré Mojžiš našiel na hore Sinaj pred 3000 rokmi, približne, ak je v tom štvrtom prikázaní rodina, je naprosto chápaná „cti otca svojho a matku svoju“.

  • Reakcia z pléna.

  • V štvrtom, pán kolega, ale mýliť sa je ľudské.

    Čiže aby sme neboli zaskočení, aby sme si boli vedomí, ako to bude. Toto sú politické dôsledky Lisabonskej zmluvy a pred takúto skutočnosť budeme postavení, pokiaľ nedáme svoj súhlas s týmto ústavným zákonom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikuš do rozpravy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto je veľmi vážna diskusia, ja ju naozaj beriem veľmi vážne. Určite sú veci, na ktoré som hrdý, aj veci, na ktoré nie som hrdý v mojom živote, ale táto téma je mimoriadne vážna a myslím si, že vážne témy treba prediskutovať vždy s úctou, v správny čas a v správnej atmosfére.

    Ja sa plne stotožňujem s tým, čo povedal včera pán prezident, hospodárska kríza je krízou hodnôt. Vždycky, keď sa ľudstvu darí a pribúda materiálno a materiálne hodnoty, tak obyčajne sa zabúda na hodnoty duchovné.

    Ja úplne súhlasím s predkladateľom v mnohých jeho tvrdeniach a sám považujem manželstvo nielen za tradičný inštitút a hodnotu, ale v prvom rade nie za hodnotu z pohľadu muža a ženy, ale hlavne za hodnotu z pohľadu práv dieťaťa, z pohľadu výchovy dieťaťa, z pohľadu budúcnosti akejkoľvek spoločnosti. Čiže ja hovorím, rodina, to nie je len muž a žena, ale hlavne dieťa a jeho právo na to, aby ho vychovával otec a matka. Čiže z tohto pohľadu by sme sa mali na problematiku pozerať. Myslím, že je zbytočné hovoriť o demografickom vývoji a tak, prepáčte, ale to sú nepodstatné veci. Absolútne podstavné pre mňa je dieťa, jeho právo, atmosféra, v ktorej bude vychovávané.

    A takisto sa neobávam ani Lisabonskej zmluvy, pretože to bezprostredné formovanie dieťaťa robia rodičia svojím príkladom, ako žijú, čo mu hovoria, ako sa správajú. Či je tam dvojtvárnosť vo vyjadreniach a v konaní. To je to najdôležitejšie.

    Ďalšia vec. Som presvedčený, že osoby rovnakého pohlavia majú právo na dôstojný život, ale som presvedčený, že Slovenská republika ako právny štát už tieto podmienky vytvára a určite netreba ďalší inštitút, ako je registrované partnerstvo. S tým tiež zásadne nesúhlasím.

    Ďalšia vec. Ak chceme diskutovať o vážnych témach, to už tu zaznelo, že treba atmosféru, treba správny čas, treba správnu atmosféru. Ja osobne som presvedčený, že správna atmosféra, a to mi prepáč, pán kolega predkladateľ, sa nevytvára tým, že útočím na kolegov poslancov z iných politických strán alebo nebodaj útočím na prezidentského kandidáta. To je veľmi priehľadné, čo je za tým. Ja som presvedčený, že hodnota, vážna hodnota sa má diskutovať bez toho, aby mala akýkoľvek náznak politickej konfrontácie. A tu, ako som povedal, prichádza ku konfrontácii prinajmenšom v dvoch rovinách: koalícia – opozícia, pôsobenie niektorých poslancov a, samozrejme, aj konfrontácia na úrovni prezidentských kandidátov, ale, samozrejme, na úrovni toho kandidáta, ktorý menovaný nebol, nášho pána kolegu. Takže to považujem za nešťastný krok, pretože tým pádom podľa mojej mienky bola aj silno predurčená úspešnosť tohto návrhu a tohto kroku, aj keď, samozrejme, ja ho podporujem. Ale je to škoda.

    Na záver, naozaj hodnoty treba diskutovať v pokojnej atmosfére, bez zbytočných politických šarvátok alebo možnej politickej konfrontácie. Ja nepodporujem inštitút registrovaného partnerstva. Slovensko ako právny štát poskytuje dostatok možností na dôstojný život aj osobám rovnakého pohlavia. Zásadne nesúhlasím s tým, aby dve osoby rovnakého pohlavia mohli adoptovať dieťa. Zásadne nesúhlasím. Samozrejme, podporujem tento návrh, ale povedal som niečo o tej atmosfére. Čiže odmietam, aby sme kedykoľvek v budúcnosti spolitizovávali to, čo je naozaj veľmi dôležité pre jedinca a pre spoločnosť ako celok.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

  • Pán kolega, prepáčte, ale nechápem, prečo mňa zaťahujete do nejakej konfrontácie prezidentských kandidátov. Prepáčte, to naozaj by som si rád vyprosil! Pretože ja svoj názor mám rovnaký, odjakživa ho prezentujem a nemám k tomu čo dodávať. Čiže v tomto smere by som bol rád, keby ste moju osobu do toho nezaťahovali. Moja osoba s tým nesúvisí. Ja hovorím roky a roky svoj názor na všetko a nemením ho.

    Pokiaľ ide o Lisabonskú zmluvu, no tak budete prekvapený aj vy, pretože podľa Lisabonskej zmluvy sa nebudú nikoho pýtať, aký je jeho názor na inštitút manželstva. Proste bude to tak chápané, ako je to v Charte ľudských práv v Lisabonskej zmluve.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Áno, samozrejme. Pán kolega, ako ste si všimli z môjho vystúpenia, ja som necitoval vás, ale hovoril som o tom, do akej roviny postavil túto diskusiu náš pán kolega predkladateľ. To znamená, nehovoril som o tom, že to je vaša aktivita, len som hovoril, že je to postavené do roviny dvojitej politickej konfrontácie. Aj to smerovanie pre mňa v tej druhej rovine, v rovine prezidentských kandidátov, je jasné. To tak snáď vidíme trošku ďalej a vieme si dať do súvislostí to, čo bolo povedané. Ale nehovoril som o vás. Vážim si vás ako kandidáta, ako kolegu, hovoril som o tom, do akej roviny to postavil pán predkladateľ.

    No a čo sa týka Lisabonskej zmluvy. Znovu opakujem, ja si nemyslím, že akákoľvek zmluva môže zásadným spôsobom zmeniť jednotlivca a systém jeho hodnôt. Nemôže predsa zmeniť to, ako sa otec správa, ako sa správa matka a čo majú dať svojmu dieťaťu. To si nemyslím.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme pokračovať o 14.00 hodine. Do rozpravy ste chceli ešte, pán poslanec? Prerušujem, budeme o druhej pokračovať. Rozprava bola ukončená, lebo prihlásený bol len pán poslanec Mikloško ústne, čiže je skončená rozprava, ale záverečné slová vás ako navrhovateľa aj pani spravodajkyne, ak bude mať záujem, budú o 14.00 hodine. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Hlasovať budeme po prerokovaní. Ešte je jeden bod, ktorý takisto predkladá skupina poslancov, budeme pokračovať a potom v priebehu rozpravy oznámime, ako bude hlasovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona o ochrane manželstva, tlač 913. Rozhodnutie výborov č. 930. Pokračovať budeme vlastne v záverečnom slove. Rozprava bola ukončená a vyhlásená za skončenú.

    Čiže, pán navrhovateľ, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si zaujať stanovisko k niektorým prejavom, ktoré odzneli v diskusii. Predovšetkým to, čo na mňa dýchlo, je strašné podceňovanie celej tejto problematiky. Tá ľahkosť, s akou poslanci SMER-u, HZDS, SMK hlasujú v Európskom parlamente za to, aby aj Slovensko muselo uznať veľmi, veľmi zvláštne inštitúty, úplne cudzie našej kultúrnej tradícii. Táto ľahkosť je zarážajúca.

    Naozaj, panie poslankyne, páni poslanci, vy napomáhate v zahraničí, spájajúc sa s inými podobne zmýšľajúcimi politickými silami, socialistami a liberálmi, napomáhate vytváraniu tlaku na Slovenskú republiku, aby uznávala a akceptovala registrované partnerstvá a manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Toto je niečo, čo je, tá ľahkosť je zarážajúca. Väčšina z vás o tom ani nevie, z vás, čo tu sedíte, čo vaši kolegovia všetko hlasovaním podporili.

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím o ticho v rokovacej sále, nerušte vystúpenie kolegu, páni poslanci.

    Pokračujte.

  • Pán poslanec, to bolo tak hlbokomyseľné, naozaj.

  • Povedané so smiechom.

  • Áno, vy ste taký vtipný a hlbokomyseľný človek, skutočne, no.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja by som, ja už som tu spomínal konkrétne príklady perzekúcií ľudí v západnej Európe, ktorí prichádzajú o svoje zamestnanie a povolanie tým, že nechcú sa podieľať na zvelebovaní, na zvelebovaní istých druhov spolužitia medzi osobami. Nie že by ich netolerovali, iba ich nechcú zvelebovať a kvôli tomu prichádzajú o miesto.

    Spomeniem ešte jeden príklad. Španielsky sudca Fernando Ferrin Calamita, španielsky sudca z provincie Murcia. Tiež je to sudca, ktorý rozhoduje prípady rodinného práva, sudca, ktorý odmietol vydať rozhodnutie o tom, že dieťa má ísť do opatery lesbickému páru. Zamestnávateľom je obvinený z homofóbie a má zaplatiť pokutu, najprv mal zaplatiť pokutu 6-tisíc eur a teraz prichádza o miesto. Tento sudca Fernando Ferrin Calamita je otcom ôsmich detí. Prichádza o miesto preto, lebo sa nechce podieľať na zvelebovaní súžitia osôb rovnakého pohlavia. A stále platí otázka, dámy a páni, chcete, aby toto prišlo aj na Slovensko? Ak áno, tak potom len pokojne, pokojne hlasujte v Európskom parlamente za podobné rezolúcie, ako bola tá spred jedného mesiaca. Samozrejme, potom preberáte aj všetku historickú zodpovednosť za následky za takéto hlasovanie.

    Ešte by som chcel zareagovať na vystúpenie pána poslanca Mikuša. Pán poslanec, ja neviem o tom, že by som zaútočil vo svojom vystúpení na prezidenta republiky. Ja som len položil istú otázku. Otázku, myslím, že na to mám plné právo. Otázka znie, aký je vlastne názor pána prezidenta Ivana Gašparoviča na registrované partnerstvá? Pretože keď čítam jeho odpoveď v denníku SME, vyjadril sa až biblicky, to znamená jednoznačne proti. No a keď počúvam a sledujem na internete správy televízie Markíza z 21. januára tohto roku, tak počúvam tam a vidím ho, jeho vlastné slová, ktoré povedal v rozhovore s predstaviteľom Inakosti, že, samozrejme, registrované partnerstvá áno, len nech sa to nevolá manželstvo. A v tomto sa s predstaviteľom Inakosti úplne zhodli. Pán poslanec, jedine, čo ja robím, že kladiem otázku, teda aký je vlastne názor pána prezidenta Ivana Gašparoviča v tejto veci? Naozaj by ma to zaujímalo. Je to, uchádza sa opäť o úrad hlavy štátu, aký je jeho názor na túto civilizačnú zásadnú záležitosť?

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budete hlasovať o tomto návrhu ústavného zákona, budete hlasovať o tom, či sa Slovensko vydá cestou revolúcie zásadných zmien inštitúcie rodiny alebo či Slovensko zotrvá na koncepte židovsko-kresťanskom, pričom, podotýkam, z tohto konceptu vyrástla aj naša slovenská kultúra, naša európska civilizácia, ktorej sme súčasťou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Pani spoločná spravodajkyňa sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz bude nasledovať prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh tohto zákona je pod tlačou 916. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 933.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Minárikovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy a páni, kolegyne a kolegovia, ktorí ste obetovali svoj čas, prišli si vypočuť odôvodnenie tohto zákona.

    Opätovne a opätovne počúvam pri komentovaní predkladaného návrhu nezmysly, že ideme zaviesť osem sviatkov, a teda dovedené do dôsledku aj osem dní pracovného pokoja. Stretol som sa s tým u ľudí bežne na ulici, ale aj u novinárov a, bohužiaľ, aj na pôde tejto snemovne medzi vami, teda svojimi kolegami, ktorí by presne mali vedieť, čo predkladám.

    To sústredenie na túto stránku hovorí, ako je nedobré, že zákon o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch sa radí do pracovného práva. Áno, má aj pracovnoprávne dôsledky, ale tieto sú len okrajové a menej významné. Tento zákon je predovšetkým zákon o štáte. Je o nás, je o občanoch, o našom stotožnení sa s našimi koreňmi, o vnímaní našej histórie. A pretože je to takýto zákon, ktorý je oveľa hlbší, ako je otázka toho, či jeden deň pôjdeme do práce, alebo nie, o nás veľmi veľa vypovedá. Svedčí toto vnímanie zákona len ako zákona pracovnoprávneho, o tom, ako sme sa zmaterializovali. Ako redukujeme legislatívu len na dáš, nedáš, zoberieš, prerozdelíš, zvýšiš niekomu, najlepšie malej skupine, jeho náklady a dáš ich v prospech niekoho iného ako darček. Ako darček z cudzieho preto, aby si si voliča kúpil, aby si si získal jeho hlas. Svedčí o tom, ako sa zmaterializovali politici, ale zároveň sa zmaterializovali aj voliči. Už to nie je o slobode, o hrdosti na našu minulosť, o koreňoch, o začlenení tejto krajiny do kontextu dejín. O tom, čo sme zdedili, čo nám táto krajina dala a čo by sme mohli tejto krajine dať my. Je len o tom, čo nám dajú politici, čo nám pridajú, prihodia a komu to zoberú. Či nám dajú deň voľna, zaplateného voľna a komu vystavia za to účet, komu dajú povinnosť to zaplatiť.

    Takýto postoj k zákonu tohto typu zákon vážne degraduje. Ja vám to skúsim vysvetliť na príklade takého sviatku, ktorý by mal byť ten najsilnejší pre túto republiku – prvý január. Kto tento deň ešte vníma ako sviatok Bohorodičky a kto ho vníma ako Deň vzniku Slovenskej republiky? Ešte tak ho vnímame ako prvý deň občianskeho roku, ako deň voľna, deň, kedy možno vyspať bolehlav zo Silvestra. A príležitosť pre politikov predniesť prezidentský prejav, vyjadriť sa k nemu, oscilujúc medzi úctou k prezidentskému úradu a schopnosťou povedať to, že zase nič nepovedal. A ešte možnosť ukázať sa pred televíznymi kamerami na Svätej omši v Dóme svätého Martina, hoci možno táto omša je v tom roku absolvovaná ako jediná.

    Ako jednotlivý zákonodarca s týmto moc nenarobím. Možno v inej role, možno v role rodiča – a tam som sa snažil. Ale spoločne s tým môžeme niečo spraviť. Môžeme vrátiť celú minulosť tejto krajiny jej súčasnosti.

    Dámy a páni, navrhovatelia naliehavo pociťujú problém nášho oficiálneho, a tým myslím aj v zákonoch, reflektovania a akceptovania dejín tejto krajiny, jej ľudí, dejín nášho ľudského i štátneho žitia. Pokiaľ takýto zákon máme, nesmieme k našim dejinám pristupovať selektívne.

    Je chvályhodná snaha predsedu Národnej rady oživovať dejiny Slovenskej národnej rady. Aj štúrovci a následné obdobia sú akceptované. A potom, potom už len cez svätých Cyrila a Metoda Veľká Morava. Ale skutočne medzi Svätoplukom a Štúrom nebolo nič v tomto priestore? Bolo vákuum? Ak toto obdobie spoločne nezoberieme za svoje, bude to také vákuum. A na prázdnote sa stavať nedá. Dom na piesku nie je nič bohviečo, ale ešte stále sa dá postaviť. Na ničote sa nič vybudovať nedá. Z tohto pohľadu by bolo zaplnenie aspoň tým Jánošíkom lepšie riešenie ako úplné nič.

    Dámy a páni, o obsahu navrhovaných pamätných dní a prečo by sme si ich mali pripomínať, resp. nepripomínať, sa veľa nediskutovalo. Možno by som sa aj dal presvedčiť, že niektoré sme zvolili – a možnože aj všetky – sme zvolili zle. My potrebujeme takúto diskusiu o obsahu zákona a nie povedať, že chcú zaviesť osem dní pracovného voľna, čo pravdou nie je, a hovoriť, že preto je to zlé. Dámy a páni, my potrebujeme naplniť tisícročnú medzeru v dejinách tejto krajiny pre národ, ktorý vraj má tisícročnú históriu. Ak ju má, potom nemôže byť táto história bez jedinej dejinnej udalosti. Musíme ju naplniť udalosťami, ktoré nebudú pre nás len historickým poučením, ale budú aj zdrojom hrdosti, pretože z histórie si za pamätné dni vyberáme práve také.

    Hovorím, snažili sme sa uvážlivo zvoliť tie, na ktoré môžeme byť hrdí. Ak sme zvolili zle, prosím, presvedčte nás a navrhnite nejaké lepšie udalosti, pretože v tisícročnej histórii národa sa predsa také musia vyskytovať. A ak by sa nevyskytovali alebo ak by sme ich nechceli prijať za svoje, bolo by to veľmi zlé. Aby sme sa nehádali stále len o dejinách Slovenska, poviem to na trošku vzdialenejšom príklade.

    Prečo majú ľudia z Európskej únie také problémy s identifikovaním sa s ňou? No jednoducho preto, lebo Únia pristúpila k svojej minulosti veľmi selektívne. Zobrala antickú tradíciu, zobrala osvietenstvo, ale to najpodstatnejšie, to najprítomnejšie, čo Európu Európou robí, židovsko-kresťanskú tradíciu zobrať nechcela. Keď si ľudia z Európskej únie nebudú pripomínať také udalosti, ako boli bitka pri Poitiers, Lepanto alebo 12. september 1683, to je, prosím pekne, dátum víťazstva pod Viedňou, Európania nikdy nemôžu nadobudnúť nejakú európsku identitu. Určite nie identitu takú silnú, ako sú identity národné. A oni to akoby nechceli, a preto tú identitu ani nevieme nájsť. Ale ak to odmietneme na Slovensku, budeme mať na Slovensku úplne rovnaký problém.

    Dámy a páni, ak Európania nebudú hrdí na bitku pri Viedni, tak Európanov nahradia iní ľudia, pre ktorých je bitka pri Viedni nie dôvodov na hrdosť, ale dôvodom na smútok, na zahanbenie. A musím povedať, že u mnohých je to aj dôvod na nenávisť. A je paradoxné, že v neďalekej Viedni, pri ktorej sa tá bitka odohrala, už takých ľudí žije viac ako 300-tisíc. Ak nechceme, aby nahradili ľudí so slovenskou identitou ľudia, ktorí budú mať k našim dejinám takýto nepriateľský postoj, musíme si naše dejiny osvojiť my.

    Dámy a páni, neprehliadajme žiadne obdobie našej histórie. Ani to medzi Veľkou Moravou a rokmi meruôsmymi. Ak sa hlásime k revolučným rokom 1848 – 1849, pozrime sa na dobrovoľnícku zástavu. Dobrovoľnícku zástavu, ktorá rok visela pred týmto parlamentom. Pozrime sa na ňu a máme na to veľmi dobrú príležitosť, pretože všetci sme do lavíc na začiatku tejto schôdze dostali publikáciu o Slovenskej národnej rade, kde tá dobrovoľnícka zástava na prvej strane je. Dámy a páni, na modrom poli, ak sa na to dobre pozriete, je ešte predtým, ako je tam „Za slovenský národ,“ trošku zle čitateľné, lebo je to čiastočne zakryté, napísané „za kráľa“. Nezoberme štúrovcov len tak, že ich nezoberieme aj s tým „za kráľa“.

    Pri predchádzajúcom prerokovaní sa totižto objavili obrovské výhrady práve voči Márii Terézii a svätému Štefanovi. Lenže za toho kráľa, za ktorého boli títo dobrovoľníci, tak to bol kráľ svätoštefanskej koruny a touto korunou bol korunovaný v Dóme svätého Martina, zhodou okolností ako posledný z tých, ktorí v Dóme korunovaní boli. Nie je možné pristupovať selektívne a zobrať štúrovcov s týmto heslom a odmietať kráľa svätého Štefana len preto, že to bol Arpádovec, alebo odmietať Máriu Teréziu, pretože to bola Habsburgovka.

    Dámy a páni, naozaj boli sme tisíc rokov súčasťou svätoštefanskej koruny. Toho sa nezbavíme, ani kebyže ako chceme. A keď to neprijmeme, bude nás to stále traumatizovať. Dámy a páni, keď prijímame štúrovcov, prijmeme ich so všetkým, aj s ich heslom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi navrhnutého gestorským výborom pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Tomášovi Galbavému. Nech sa páči.

  • KDS pracuje a KDH rastú preferencie, to je neuveriteľné, to je nespravodlivé!

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, ctení kolegovia, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. Z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku podľa § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze Národnej rady. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými a inými zákonmi a so záväzkami z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby novej právnej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť, čo je dôležité.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní – ústavnoprávny výbor, výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

    Pani predsedajúca, z mojej strany je to všetko. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Mikloško a pán poslanec Palko. Ešte niekto má záujem? Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Mikloško, nech sa páči. Pán poslanec Mikloško, máte slovo, nech sa páči.

  • Dámy a páni, všetci sme alebo nervózni, alebo sa usmievame, ale my nežartujeme, my sem prichádzame veľmi vážne. Téma, ktorú tu otvoril kolega Minárik, je téma, ktorej sa Slovensko nevyhne, či chce, alebo nechce. Čím ju viac budeme odkladať, čím ju viac budeme dávať na vedľajšiu koľaj, tak nástojčivejšie sa bude ku nám vracať.

    Slovensko má rozpoltené vedomie. Slovensko nevie, čo so sebou. Prekonalo všetky krízy vo svojich dejinách, ale nevie, nepozná svoju tvár a nevie, čím je a kým je. A my ponúkame jeden krok k takémuto riešeniu naprosto pozitívnemu. Hovorím veľmi otvorene, ten prvý historický krok urobil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský v tom prejave pri 15. výročí vzniku Slovenskej republiky a ten prejav zaujal, bol v priamom prenose a veľa sa o ňom diskutovalo. A my chceme veci teraz posunúť ďalej. Dobre, keď nám to zamietnete, tak navrhnite vy niečo iné, ale tisícročná „fuga“, alebo tisícročná medzera, aby som bol spisovný, sa nijakým spôsobom nedá proste prekročiť, prekryť.

    Dámy a páni, ak chceme z našich dejín vyhodiť všetky hrady, ktoré patrili nejakým uhorským magnátom, ak chceme vyhodiť nemecké mestá, tak nemajte mi to za zlé, ale zostanú nám na Slovensku len naše drevenice. Ale naopak, nielen naše drevenice, na ktoré sme pyšní, ale všetky tieto krásy – kúrie, hrady, zámky, všetko, čo tu sú, tie parky, to všetko je súčasť, teda mojej istotne, histórie a som na to pyšný. A pokiaľ sa k tomuto neprihlásime, tak budeme stále frustrovaní, stále vajatať o nejakých čisto slovenských dejinách a je to smiešne. Kafka je český spisovateľ, úplne samozrejme, a nenapísal česky ani jedinú vetu. Prečo by naším spisovateľom nemohol byť Sándor Márai, ktorý je z Košíc a ktorý Košice miloval? Sme stále nedozretý, pubertálny národ.

    Dámy a páni, rovnaká cesta, ťažká cesta nás bude čakať pri vysporadúvaní sa s tými kontroverznými záležitosťami našich dejín. A znovu len pokojná pravda nás oslobodí, aby sme raz mohli nejakým spôsobom sa cez toto dostať, aby sme mohli hľadať cestu k nejakému národnému zmiereniu a čo ešte viac, k jednotnému pohľadu na slovenskú bytnosť. Proste, na Slovensku zatiaľ nezačal zjednocovací proces slovenského národa. Sme rozpoltení na slovákštátistov a partizánov a neviem, čo všetko, a nie sme schopní cez toto prejsť a cítiť sa byť Slovákmi so všetkými dobrými a, bohužiaľ, aj tienistými stránkami. Nevyhneme sa tomu, môžeme sa z toho smiať, ale my o pol roka to, samozrejme, znovu dáme a sme radi, keď to už neprejde, že aspoň tú tému otvárame. Pretože kto sleduje trošku aj literárne časopisy, kto sleduje tieto týždenníky rôzneho zamerania, vidí, že táto téma tu je, táto téma bude stále aktuálnejšia a táto téma tou úplnou integráciou v Európskej únii sa stane ešte naliehavejšia.

    Uchádzame sa o váš hlas, o vašu podporu, ak si myslíte, že to je zlý zákon, navrhnite nejaký lepší, ale nepomôžete si, ak chcete mať pamätné dni len čisto tie, ktoré sú akoby čistokrvné, slovenské, nie, to nie je pravda o slovenských dejinách.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloška – pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Palko, Mikuš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo. Nesmejeme sa, možno sa usmievame, ale neusmievame sa nad týmto návrhom zákona, ktorý predkladáte, len nám tak napadajú také tie súvislosti zo včerajška, spred včerajška, ktoré pokračujú dnes a budú pokračovať, samozrejme, až do 21. marca. Včera mal prejav pán prezident Gašparovič, dnes v dobrom využíva posledné chvíle v parlamente pred 21. marcom pán poslanec Mikloško ako prezidentský kandidát. No a ešte aby to nebolo všetko, aby sme si mohli vypočuť aj pani Radičovú, bude ešte aj mimoriadna schôdza. Tak to je úsmevné.

    To je všetko. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, hovorili ste, že Slovensko nevie, Slovensko, to je suma slovenských občanov, konkrétnych, každý má svoje vedomosti, svoje vedomie. Ja som teda jeden z nich a neviem, ako môžete vedieť, čo všetko neviem alebo čo nevedia všetci občania na Slovensku, to je také prisilné tvrdenie. A hovoriť, že ostanú nám len drevenice, pokiaľ to, čo vy navrhujete, neschválime, no nehnevajte sa. Ja si myslím, že skoro každý vie, že naši dedovia postavili aj podstatnú časť Viedne, aj podstatnú časť Budapešti, možno nám ostane z toho veľa.

    Druhá vec. Rozprávať, že nenastalo národné zmierenie. No tak zmierenie sa nedosahuje politickou diskusiou, ktorej chýba predchádzajúca vecná diskusia najmä v odborných kruhoch. Ja osobne si myslím, že ak by sme mali začať diskutovať o tom, čo máme ustanoviť ako pamätné dni, dni pracovného pokoja, čo je hodné zachovania pre budúce generácie, no tak by bolo vhodné sa o tom naozaj seriózne dlho baviť v odborných kruhoch, potom aj mimo tejto rokovacej miestnosti, aby takýto návrh mal vôbec nejakú šancu na úspech. A mám pocit, že vlastne asi ani úspech nechcete pre všetky štyri návrhy zákonov, ktoré podávate, lebo myslím si, že všetkým chýbala tá diskusia.

  • Reakcia na faktické poznámky – pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Jarjabek, to, že tento zákon neprešiel pred šiestimi mesiacmi, nie je moja chyba, ale vaša chyba, lebo ste to neposunuli. To, že zákon o hazardných hrách neprešiel pred šiestimi mesiacmi, nie je moja chyba, ale vaša chyba. Veď nie je mojou vinou, že tu preberáme dneska všetky tie zákony, nie je mojou vinou, že sa dostali na záver schôdze deň po tom, ako vystúpil pán prezident Gašparovič. Dávno to mohlo byť všetko zhodené zo stola, keby ste tie zákony boli prijali. Ja len reagujem na to, čo tu je našou nejakou agendou celý čas, nielen dnes, teraz, keď sú prezidentské voľby.

    Pán kolega Mikuš, čo vám bráni v tom, aby ste otvorili takú diskusiu v parlamente? Nič. My ju otvárame.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa logiky pána poslanca Jarjabka ten, kto vystúpi v týchto dňoch s nejakým prejavom alebo faktickou, tak asi si robí prezidentskú kampaň. Tak sa pýtam, pán poslanec, keďže aj vy sa stále ozývate viac a viac dneska, či aj vy kandidujete na funkciu prezidenta, či vám k tomu môžem zablahoželať?

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovensko upadlo do pasce...

  • Reakcia z pléna.

  • No však ani ten adresát nie je bohviečo, tak to je vlastne úplne v poriadku.

  • Reakcia z pléna.

  • Slovensko upadlo do pasce, ktorú mu nastavili literáti typu Vladimíra Mináča. Mináč vo svojej eseji Dúchanie do pahrieb predstavil Slovákov ako národ, veľmi sa tým asi trápil, ale keďže k tisícročným dejinám sa priznať nechcel, tak vymyslel akúsi koncepciu slovenského národa ako národa práce. Slováci ako drobní ľudkovia, ktorí pracujú, pasú ovce a prinajlepšom murujú Budapešť v 19. storočí, aj dneska toto, sa prihlásil k tejto koncepcii kolega Tibor Mikuš ako k nejakému takému vášmu vrcholu. Lenže, milí priatelia, táto koncepcia je tak chudobná, prosím vás, ktorý národ, ktorý národ na svete nie je národom práce? Však toto sa dá povedať o úplne všetkých národoch. A my naozaj nemáme nič, nič navyše?

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, my sme jediný národ, jediný národ, ktorý svoju účasť stáročnú, tisícročnú účasť na tvorbe dejín dáva iným národom a hovorí im: „Tu máte, zoberte si to všetko, my to nechceme. My to nechceme.“ A tú dieru, ktorá vznikne, keďže odmietame našu účasť na veľkých sporoch, zápasoch, bitkách v minulosti, keďže odmietame našu účasť na tvorbe kultúry strednej Európy, umenia, architektúry atď., tak túto dieru musíme nejakým spôsobom zaplniť. A ideme ju zaplniť, prepytujem, pasením oviec a dorábaním syra a pletením prútených košíkov a naozaj prinajlepšom teda murovaním tej Pešti v 19. storočí. No my sme jediný národ na svete s takýmto prístupom! A ja naozaj neviem, či príčinou tohto prístupu je slabé sebavedomie, ale trúfam si povedať s určitosťou, že určite následkom takéhoto prístupu bude nízke, slabé sebavedomie Slovákov.

    Takže, milí priatelia, nevzdávajme sa vlastných dejín, buďme hrdí na svoje dejiny, ktoré sme vytvárali tisíc rokov s inými národmi strednej Európy – s Maďarmi, Nemcami, Chorvátmi atď. No a prihlásiť sa k týmto našim dejinám sa môžeme podporou zákona, ktorý predkladajú konzervatívni demokrati Slovenska. A ako povedal kolega Mikloško, ak máte niečo lepšie, prosím, predložte to, my to podporíme, ale zatiaľ nikto iný nič takého nepredkladal.

    Preto prosím, žiadam o podporu tohto návrhu zákona o pamätných dňoch. Prispejme trošku k tomu, že o našom sebavedomí budeme nielen hovoriť, ale že aj budeme cítiť to sebavedomie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Palka? Nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať k nej stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, najprv úcta voči tým, ktorí ešte stále sú tu – a nie je vás tu veľa a uvidíme, koľkí prídu hlasovať. A jedna poznámka k tým, ktorí sú nervózni z toho, že tu ešte stále musia byť. Dámy a páni, ja som sa nežiadal, aby som vystupoval posledný. A posledný návrh, ktorý je prerokovávaný v tejto snemovni, je presne taký istý návrh ako návrh, ktorý bol prerokovaný ako prvý, tretí, dvadsiaty siedmy, pani kolegyňa. Naozaj každý návrh je v tejto snemovni rovnocenný a má aj právo na rovnaké prerokovanie ako každý iný.

    Ak sa niekomu nezdá, že pán Mikloško v závere tak často vystupoval, on sa tiež nežiadal, aby sme naše štyri návrhy zákonov prerokovali ako posledné. A ku všetkým týmto otázkam, ku všetkým historickým témam, ku všetkým kultúrno-etickým otázkam vystupoval vtedy, kedy ešte väčšina tejto snemovne si dovoliť vystúpiť ani nedokázala.

    Pán kolega Mikuš, tento zákon som prvýkrát predkladal k 15. výročiu vzniku tejto republiky, to znamená pred rokom. Pán kolega Rydlo, kvázi profesor, sľuboval vtedy komisiu, že tak by sa to malo vyriešiť. Rok – žiadna komisia, žiadni historici! Dokedy budeme čakať?

    Dámy a páni, ak tento zákon máme, nemôžeme ho mať v takom stave, v akom je teraz. Tento zákon je neúplný a tento zákon by mal byť akýsi iterinár. Ak vás niekto požiada o krátky exkurz cez dejiny Slovenska, tak mu asi budete hovoriť to, na čo chcete byť hrdí. Mal by to byť exkurz a preveďte niekoho podľa súčasného znenia zákona dejinami? Začnete naozaj tým Cyrilom a Metodom a potom sa ocitnite v štyridsiatom ôsmom 19. storočia. Nevysmial by vás? Nevysmial by vás, čo je to za národ s tisícročnou históriou?

    Dámy a páni, Slováci nie sú plebejský národ, tak ako ho nazval Mináč, my sme národ ako každý iný a naša história bola aj v tisícom, aj v tisícšesťsto, aj v tisícosemstoštyridsaťosem, tak ako ju píšeme aj dneska.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň vyhlasujem prestávku do 15.00 hodiny.

    (Prestávka)

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Pán predseda, dnes je 18. február, ďalšie rokovanie bude 15. apríla. Dva mesiace voľna. Dávam procedurálny návrh, prosím vás, stiahnite, aj keď z východného Slovenska alebo odkiaľkoľvek, poslancov naspäť, pretože dva mesiace budú mať voľno, nech prídu riadne na hlasovanie. Asi nie je možné, aby už každý utekal domov.

  • Reakcie z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Prikročíme teraz k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu 32. schôdze. Budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera.

    Poprosím pani poslankyňu Cibulkovú, aby uvádzala hlasovanie.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili štyria páni poslanci, ktorí však nepodali žiaden procedurálny návrh. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku navrhla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasujeme o tlači 913. Uviedol som návrh zákona, pán poslanec. (Ruch v sále.) Nech sa páči, ešte raz pre tých, ktorí nepočuli. Budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Palka, Mikloška, Minárika a Bauera na vydanie ústavného zákona o ochrane manželstva (tlač 913).

    Takže teraz už hlasujeme, tak ako navrhla pani spravodajkyňa, o tom, či postúpime návrh zákona do druhého čítania, alebo nie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona o ochrane manželstva, tlač 913.

  • Hlasovanie.

  • 78 prítomných, 29 za, 7 proti, 40 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania, nebudeme pokračovať v rokovaní.

    A teraz poprosím pána poslanca Galbavého, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Minárika, Palka a Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 241 o štátnych sviatkoch, je to tlač 916.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 916.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Nepodali žiadne procedurálne návrhy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 84 prítomných, 19 za, 11 proti, 48 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

  • Tak je to prekvapenie síce, ale...

  • Smiech v sále.

  • Dámy a páni, tým sme prerokovali program 32. schôdze. Chcem sa vám všetkým poďakovať za aktívnu účasť a týmto vyhlasujem 32. schôdzu za skončenú.

    Ďakujem. Dovidenia.

  • Rokovanie 32. schôdze NR SR sa skončilo o 15.06 hodine.