• Pekné popoludnie, dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, stretávame sa dnes, aby sme po prvýkrát v roku 2009 rokovali na riadnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a preto otváram 32. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. A ako býva obvyklé a ako to vyžaduje zákon o rokovacom poriadku, poprosím vás, aby ste sa prezentovali, aby som zistil našu uznášaniaschopnosť.

  • Prezentácia.

  • Konštatujem, že prítomný je dostatočný počet poslankýň a poslancov, takže budeme pokračovať.

    Na 32. schôdzi budú overovateľmi pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Peter Gabura. Náhradníkmi budú pán poslanec Glenda a pani poslankyňa Szögedi.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a páni poslanci Ferdinand Devínsky a pán poslanec Milan Urbáni.

    Máte v laviciach, dámy a páni, návrh programu, tak ako som ho zostavil pre 32. schôdzu. Budeme o tomto programe hlasovať. Takisto budete mať možnosť ho doplniť alebo pozmeniť. Chcem vás ale upozorniť, že na konci návrhu programu sa uvádzajú materiály, ktorých prerokovanie je navrhnuté na konkrétny termín. Takže vás poprosím, aby ste si pozreli nielen tú chronológiu, ale aj časový rozvrh, pretože niektoré body sú stanovené na konkrétne dni a konkrétny čas.

    Ešte vás aj v zmysle záverov rokovania poslaneckého grémia chcem informovať, že som do programu 32. schôdze zaradil aj bod Legislatívny a pracovný program Európskej komisie pre rok 2009 a osobne som pozval pána komisára Jána Figeľa a požiadal som ho, aby tento Legislatívny a pracovný program uviedol. Pán komisár tento dokument predstaví v utorok 10. februára o druhej hodine popoludní. Samozrejme, potrebujeme vysloviť súhlas, potrebujem váš súhlas, takže vás požiadam, aby ste hlasovaním o návrhu programu vyslovili aj súhlas, aby pán komisár mohol informovať o legislatívnom pláne práce.

    A teraz vás poprosím, aby sme pristúpili k schvaľovaniu samotného programu, a máte možnosť sa prihlásiť s návrhmi na zmenu alebo na doplnenie. Upozorňujem, že k dispozícii máte minútu. Nech sa páči.

    Pravdepodobne všetci tí, ktorí mali záujem sa prihlásiť, sú na displeji. Takže nech sa páči, pán predseda poslaneckého klubu SDKÚ – DS, pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem. Pán predseda, navrhujem, aby sme po skončení prvých čítaní zaradili do bodu rokovania tejto schôdze Národnej rady bod: Opatrenia vedúce k posilneniu ekonomiky a vytváraniu nových pracovných miest. Navrhujeme tento bod preto, aby sme na pôde Národnej rady komunikovali a vzájomne hľadali riešenia pre ľudí, riešenia na elimináciu následkov hospodárskej krízy. Nikto nemá patent na rozum, ani vláda, ani Rada pre hospodársku krízu, ani Národná rada, ale je len a len na prospech ľudí komunikovať a hľadať spoločné riešenia. A Národná rada je pôda na vzájomnú komunikáciu, je pôda na hľadanie riešení. Zodpovednosť z nás, poslancov Národnej rady, za hľadanie riešení nikto nesníme.

  • Ďakujeme pekne. Pán poslanec Farkas.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, navrhujem ďalší bod programu v mene štyroch poslaneckých klubov SDKÚ, SMK, MKP a KDH s názvom Dopady januárovej energetickej krízy na Slovensku a opatrenia smerujúce k diverzifikácii zabezpečenia Slovenska energonosičmi. Na zdôvodnenie dovoľte, všetci dobre vieme, čo sa stalo v posledných týždňoch. Energetická kríza v zásobovaní zemným plynom značným spôsobom postihla aj Slovensko. Vláda navrhla rôzne varianty dosiahnutia energetickej bezpečnosti. Európska únia má záujem vyvinúť snahu o prehĺbenie nezávislosti na dodávkach energonosičov z Ruska. Žiadame, aby vláda predložila správu do Národnej rady, v ktorej určí priority na základe geopolitickej situácie súčasných kontraktov s dôrazom na prepravu na základe výhod pre Slovensko a z hľadiska vyjednávacej pozície Slovenska.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Navrhujem na program tejto schôdze zaradiť informáciu ministra školstva Jána Mikolaja o spôsobe a zabezpečení vydávania vysvedčení v polroku školského roku 2008/2009. Všetci dobre vieme, aký bol chaos. Uskutočňuje sa poslanecký prieskum, kde sme od pána ministra žiadali zabezpečiť, aby vysvedčenia boli, a takisto sme žiadali, aby došlo k zmene tak, ako dnes prebieha petícia učiteľov. Myslím si, že treba, aby Národná rada bola o tejto veci dostatočne informovaná, ako sa veci udiali, s tým, že myslím si, že by bola lepšia správa, ale rokovať o správe až na budúcej schôdzi, to by bolo to isté, ako keby vám doručili zimník v júni. Takže žiadam informáciu. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ako posledný s návrhom pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda, navrhujem vypustiť z programu tejto schôdze bod č. 63, tlač 868 – vyslovenie súhlasu Národnej rady s Európskou sociálnou chartou Rady Európy z roku 1996. Dámy a páni, svet, Európa aj Slovensko sa nachádzajú v stave a čase vážnej hospodárskej krízy. V stave, keď krajiny uvažujú o zmenách v dnes platnej legislatíve – v daňovej, sociálnej, v Zákonníku práce – a prijatie tejto Európskej charty, tohto dokumentu, s novými záväzkami by znamenalo zabetónovať terajší stav a výrazne skomplikovať situáciu aj samej vláde, aj zamestnávateľom, aj občanom. Hovorím to o to viac, že tento dokument bol sociálnymi partnermi prerokovaný na jeseň minulého roka, keď situácia bola oveľa lepšia a oni nesúhlasili s tým...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. To boli všetky návrhy, ktoré odzneli. Budeme teraz jednotlivo hlasovať.

    Prvý návrh na doplnenie programu podal pán poslanec Janiš, ktorý žiada zaradiť nový bod po prerokovaní návrhov skrátených legislatívnych konaní, a to opatrenia vedúce k posilneniu ekonomiky a vytváraniu pracovných miest? Je to v poriadku, tá formulácia, pán Janiš? Bude to, vieme, o čom budeme hlasovať. Takže hlasujeme o návrhu pána poslanca Janiša.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 62 za, 47 proti, 29 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Druhý návrh podal pán poslanec Farkas, ktorý žiada zaradiť bod – dopady januárovej energetickej krízy a spôsob diverzifikácie v závislosti na ruskom alebo zemnom plyne z Ruskej federácie. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 63 za, 46 proti, 31 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Tretí návrh na doplnenie programu podal pán poslanec Fronc, ktorý žiada pána podpredsedu vlády a ministra školstva, pána Mikolaja, aby podal informáciu o zabezpečení vydávania vysvedčení po 1. polroku v januári tohto roku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 63 za, 63 proti, 15 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Posledný návrh podal pán poslanec Brocka, ktorý žiada vypustiť bod programu č. 63, je to vyslovenie súhlasu s Európskou sociálnou chartou, druhé a tretie čítanie. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 62 za, 57 proti, 23 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec, len pre vašu informáciu, my sme sa na grémiu o tejto problematike bavili aj na základe odporučenia pána predsedu poslaneckého klubu SMK a ja, samozrejme, ešte raz požiadam o vyjadrenie pani ministerku práce, ako aj pána premiéra, pretože súhlasím, ak by náhodou tento typ dohody mal viesť k zmrazeniu určitej miery flexibility, ktorú dnes vláda a my potrebujeme, tak by sme hľadali iné riešenia. Dobre? Ale na grémiu sme sa o tom bavili.

    Takže budeme teraz hlasovať o

    návrhu programu 32. schôdze

    tak, ako bol navrhnutý, keďže žiadna zmena, ktorá odznela v návrhoch od pánov poslancov, nebola schválená. Hlasujeme o programe ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 87 za, 7 proti, 50 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili program 32. schôdze.

    Dámy a páni, predtým, kým začneme rokovať, dovoľte, aby som požiadal pána podpredsedu o vedenie schôdze, pretože chcem využiť svoje právo a vystúpiť na úvod schôdze.

  • Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady využíva svoje právo v zmysle rokovacieho poriadku a požiadal o vystúpenie, má slovo.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, bezpochyby dôveryhodnosť je dnes slovo, ktoré je azda najfrekventovanejšie nielen na Slovensku, ale aj v situácii, kedy na každého, a nielen na Slovensku, tvrdo dopadajú následky finančnej a hospodárskej krízy. Ja som pôvodne chcel hovoriť o inom type dôveryhodnosti a budem aj o ňom hovoriť, ale nedá mi, aby som kontext, ktorý dnes zamestnáva vlády a exekutívy sveta, neodznel ani na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorím o tom, čo som naznačil, o hospodárskej kríze, o dopadoch a o riešení. Ale aj tu ako keby dominovalo to, čím som začal – dôveryhodnosť. A je na nás, a to je to, čo sa bude vinúť ako leitmotív môjho vystúpenia, v politikoch, v reprezentantoch tých, od ktorých sme dostali právo na mandát, akým spôsobom ľudí presvedčíme, že sme dôveryhodní a že rozhodnutia a návrhy, ktoré buď prijímame alebo podávame, sú myslené úprimne a že im ľudia naozaj môžu dôverovať.

    Pôvodne som chcel začať úplne ináč, ale aj dnešné grémium a spôsob, akým si parlamentná opozícia opäť začala otvárať otvorené dvere do politického priestoru, ma núti, aby som napriek naozaj najzávažnejšej problematike, ktorou bezpochyby hospodárska kríza je, tak trošku hovoril aj o inej dôveryhodnosti.

    Opäť sme svedkami čohosi, čo sledujeme už viac ako dva a pol roka. Opäť sme svedkami toho, že paradoxne čím viac sa vraví a čím viac sa to zdá racionálne a pragmatické, tým je to viac politické a účelové a cieľ je jediný – čím horšie, tým lepšie a ukázať, ako to niekto nevie a ako to niekto vie. A ja som dva a pol roka takýto spôsob myslenia odmietal, a preto som sa rozhodol aj dnes vystúpiť a odmietnuť to aj dnes. A aj preto budem hovoriť o dôveryhodnosti.

    Nuž len aby ste vedeli, čo opäť zaznelo. Po dva a pol roku toho, ako aj na pôde Národnej rady sme svedkami programovej vágnosti, prázdnoty, dnes zrazu sú tí, ktorí sa priamo aj osobne a v exekutívnych funkciách podieľali na dopadoch, ktoré dnes musíme riešiť, tí, ktorí chcú prichádzať...

  • Reakcie z pléna.

  • Tí, ktorí chcú prichádzať s riešeniami, ale nie s riešeniami, ktoré majú konkrétny, reálny dopad, ale s riešeniami, ktoré majú výrazne politický kontext.

  • Dám jeden príklad. Dnes sme na poslaneckom grémiu hovorili o tom, aby Národná rada, pretože vraj je to účelné a vraj sa tak deje všade, hovorila o tom, ako riešiť dopady hospodárskej krízy, ako riešiť dopady plynárenskej krízy, ako diverzifikovať energetické zdroje Slovenska a, čuduj sa svete, tento návrh takzvane realistický a pragmatický nezaznel na grémiu, on zaznel už včera a všetky médiá vďačne začali šíriť takzvane apolitický prístup, ktorý mal nasledujúce kontúry: „Však len s nami nediskutujte, však vtedy budete s nami diskutovať, keď budú tisíce ľudí na ulici, lebo keď s nami nebudete diskutovať, tak sa to nedá.“ Toto je vraj ten objektívny, racionálny, nie politický, racionálny prístup k riešeniu dopadov hospodárskej krízy.

    A keď sme povedali, ale veď fajn, však máte program a ten program obsahuje nie reči, ale konkrétne riešenia vlády, ktorá dostala od ľudí mieru zodpovednosti, a konkrétne riešenia, ktoré sú výsledkom širokého konsenzu a dohody zamestnávateľov, sociálnych partnerov, finančných inštitúcií, priemyselníkov, proste všetkých tých, ktorí majú čo do toho povedať, tak títo ľudia povedia: „Nie, nie, nie, nie, nie.“

  • „My chceme diskusiu, my musíme predstaviť svoje názory.“ Nuž ale tieto názory sa ukázali ako neefektívne, pretože tí istí ľudia, ktorí roky mali zodpovednosť a exekutívu v ruke, robili niečo úplne iné – a je to o dôveryhodnosti. A znovu upozorňujem, že sa to bude vinúť ako niť celým mojím vystúpením.

    Viete, Slovensko počas svojich dejín zažilo mnoho experimentov, veľmi mnoho experimentov, ani neviem, či si to taký malý národ zaslúži, a dnes dopadajú na nás alebo dobiehajú nás niektoré dôsledky a následky určitých experimentov. Predchádzajúce dve vlády, ale najmä tá ostatná počas štyroch rokov takýto experiment realizovala. Treba objektívne povedať, že vychádzal z kontextu, ktorý dnes trápi celý svet, a že bol prejavom toho, čomu sa hovorí globalizácia, a že bol teoreticky a hodnotovo postavený na neoliberalizme a na predstave slobody a rastu a trhu, ktorý svojimi mechanizmami zabezpečí prosperitu a sociálny blahobyt pre každého. Dnes aj na plecia ľudí na Slovensku dopadajú tvrdé následky týchto nielen teoretických, ale aj praktických omylov.

  • Ruch v sále.

  • Čo je ale horšie, dámy a páni, na tento experiment existovala aspoň aká-taká miera legitimity. Tí ľudia dostali vo voľbách mandát od ľudí a realizovali čosi, o čom si mysleli, že to je ten zázrak, ktorý tejto krajine pomôže. Čo je ale najhoršie, čo je najhoršie, dnes nás, dámy a páni, dobiehajú aj následky iného experimentu. Experimentu, s ktorým sa pravdepodobne tak ľahko nevysporiadame. Experimentu, ktorý demokratický svet až tak veľmi nepozná. Pretože aj v inštitúciách, ako sú parlamenty, má proti tomu dôsledne postavené hranice a bariéry. A tým experimentom bývalej vlády a jej predstaviteľov, ktorí aj dnes sedia v tejto Národnej rade, bol zvláštny spôsob výkonu moci. A ten zvláštny spôsob výkonu moci, ako to už v parlamentných demokraciách je nevyhnutné, bol postavený na kupovaní a korumpovaní členov národného parlamentu. A rovnako...

  • A rovnako, ako sa musíme vysporiadať s následkami hospodárskej krízy, dámy a páni z opozície, a mrzí ma to, že to poviem tak otvorene, budeme sa musieť vysporiadať aj s následkami tohto experimentu a tejto krízy. A to mám obavy, že bude asi bolestnejšie ako vysporiadanie sa s dopadmi hospodárskej krízy, do ktorej dnes hovorí každý a do riešení ktorých je prizvaný každý, kto tomu rozumie, kto chce a kto pozitívne prispieva k tomu, aby Slovensko napredovalo ďalej a neznášalo čo najviac negatívnych dopadov.

    Viete, pred niekoľkými dňami, a opäť je to o dôveryhodnosti, aby sme nezabudli, pamätajme si tento termín, dámy a páni, pred niekoľkými dňami zrazu pán poslanec Lipšic teatrálne priznal, že počas bývalej vlády došlo ku korupcii poslancov. Ja zhodou okolností som tu sedel počas toho minulého volebného obdobia v opozícii a čosi človek videl, čosi človek tušil, ale jednoducho, ako to v opozícii býva, musel to brať aj na vedomie. Čuduj sa svete, pánovi Lipšicovi trvalo tri roky, kým sa pán exminister spravodlivosti rozhodol povedať pravdu, vyliať si srdce. Trvalo mu viac ako 1 250 dní, kým si položil otázku, citujem: „Keď dvaja takí tvrdí HZDS-áci, pán Džupa a Kolesár, zvečera do rána začnú hlasovať s vládnou koalíciou, tak čo je to?“ Pán poslanec, tá odpoveď je veľmi jasná – korupcia. To je kupovanie poslancov, takto vládol Dzurinda.

  • A kým sme to dlhé tri roky, ale aj predtým počas toho volebného obdobia mohli len tušiť, domnievať sa, dnes je to pravda, ktorú potvrdil člen vládnej koalície, člen vlády, ktorá vládla takzvanou väčšinou, demokratickou väčšinou, ktorú tvorili ľudia, ktorí zvečera do rána z neznámych príčin zmenili zásadne svoj postoj.

    Viete, vtedy Slovensko tušilo, že došlo ku gigantickému podvodu a že každý, kto len trošku tú politiku sledoval, nerozumel, čo sa deje, a iba my, keď sme boli v opozícii, stále sme tvrdili niečo iné. Nikto to nebral vážne. A trvalo roky, kým sa našiel jeden z bývalých najvyšších činiteľov štátu, aby povedal pravdu. Možno si naivne myslel, že sa tým očistí. Lenže, pán Lipšic, takto to asi nefunguje. Lebo tak, ako som povedal, a zas je to o dôveryhodnosti, narušili ste dôveryhodnosť nie vašu a vašej vlády a ľudí, ktorí ju reprezentovali – Dzurinda, Mikloš, vy, predseda parlamentu Hrušovský –, ale vy ste narušili dôveryhodnosť voči nám všetkým. Voči všetkým tým slušným, ktorí sú tu preto, aby realizovali to, na čo dostali od ľudí v slobodných voľbách mandát. (Potlesk).

    Čo je ale najhoršie, a zas je to o dôveryhodnosti, pretože sa oblúkom budeme vracať k tomuto termínu a jednoducho neexistuje spôsob, ako sa z toho vyviniť. Súčasná opozícia, ktorá vtedy vládla týmto spôsobom, predviedla, že je jej všetko úplne jedno a že pred pocitom moci a realizáciou moci ju nič nezastaví. Prečo dnes mám, a hovorím to preto, veriť týmto ľuďom, ako to úprimne myslia so Slovenskom? Ako je to s tými excelentnými, geniálnymi nápadmi, s ktorými prichádzajú, a budeme svedkami aj na tejto schôdzi v podobe viac ako dvadsiatich poslaneckých návrhov zákonov, ktoré predkladajú tí, ktorí to vtedy robili tak a dnes to robia inak. Ako naplniť kategóriu dôveryhodnosti?

    A ja sa spýtam, viete, aký je rozdiel, a použijem tú vašu rečnícku otázku, pán Lipšic, medzi zvečera do rána záhadne sa zmeniaceho hodnotového postoja vtedy poslancov pána Kolesára a Džupu a vašou hodnotovou zmenou, páni – pán Dzurinda, pán Mikloš, páni z KDH, pani Radičová? Aký je v tom rozdiel? Veci, ktoré – keď ste mali moc v rukách – ste realizovali tak, že ste doviedli Slovensko na pokraj sociálneho krachu. Dnes zrazu máme my...

  • Potlesk a reakcie z pléna.

  • Dnes zrazu máme my prijímať opatrenia v podobe zákonov, ktoré majú ale diametrálne odlišný hodnotový rozmer.

  • Reakcie z pléna.

  • Je to o dôveryhodnosti. Je to o dôveryhodnosti. Kto a prečo by mal takýmto návrhom dôverovať?

    Viete, dva a pol roka počúvam od týchto dám a pánov o tom, ako tento parlament nedemokraticky vediem, ako je nedemokratický, ako tu je tyrania väčšiny, ako nemôžu presadiť nič, čo je rozumné. Dôveryhodnosť, nič iné. Ako dôverovať návrhom, ktoré sa zdajú čudné, ak nie pokrytecké.

    Tieto dámy a páni nás obviňujú z prehreškov voči demokracii, ale kto kupoval tých poslancov, kto vládol, kto ich korumpoval? A kto to priznal? Vy kolegyne a kolegovia z koalície alebo vy pán Lipšic a vy, ktorí ste vtedy vládli.

    A preto je pre mňa nepochopiteľné, s akou ľahkosťou ste schopní sa vyrovnať s čímsi, čo pošpinilo celý slovenský parlament. S akou ľahkosťou hovoríte o tom, že to je akýsi morálny dlh, a ešte ho povyšujete na cnosť, aby ste pomohli niekomu, kto sa na tom priamo podieľal, kto z toho priamo profitoval a ktorý sa dnes tvári, že je ten, ktorý je jediný správny, ktorý tejto krajine môže pomôcť. A hovorím o určitej kandidátke, ktorá sa bude uchádzať o najvýznamnejší post na Slovensku.

    Viete, poďme sa vrátiť k dôveryhodnosti. Neviem, kto z vás a kedy niekedy mal nejaký obchodný vzťah, lebo to, čo predviedol pán Lipšic a vy, ktorí ste vládli a nezastavili ste sa pred ničím, mi pripomínate, ako keď dvaja idú urobiť obchod, jeden druhého okradne, totálne ho oklame a po čase príde za ním znovu a povie mu, že, no vieš čo, poďme urobiť zase nejaký ten obchod. A ten mu povie, ale prečo ja by som s tebou mal, ja ti nedôverujem, ty si nedôveryhodný, ty už si ma raz oklamal a ja mám o tebe svoju mienku. A on zrazu povie, tak vieš čo, ja mám riešenie, áno, ja to tak cítim morálne, mňa to tak mrzí veľmi, vieš, ale ja mám jednu takú známu, tá známa, no ale áno, ona bola vtedy pritom tiež, vedela o tom, ale čušala. Z toho mala svoj profit, takže skúsme urobiť ten náš vzťah týmto spôsobom. Viete, znovu, je to dôveryhodnosť, nič iné.

    Mali by sme vedieť v demokracii akceptovať iný názor. Mali by sme byť pripravení hovoriť a počúvať sa navzájom a mali by sme rešpektovať aj chyby. Ale čo sa nedá v demokracii nikde na svete, ani na Slovensku, ani v Amerike, akceptovať, to je klamstvo (potlesk) a podvod na občanoch a spôsoby, ktoré do demokratických štandardov nepatria.

    A dva a pol roka sa celým týmto parlamentom ako tieň vinie kauza s kupovaním poslancov. A trvá roky, kým sa dôvera občanov v parlament opäť zdvíha. Trvalo dlhé roky, kým sa z tohto parlamentu, Národnej rady Slovenskej republiky, podarilo opäť vybudovať inštitúciu, ktorá nie je automaticky spájaná s mechanizmami a s technikami, ktoré ste, dámy a páni, predvádzali, keď ste vládli. Áno, a čísla sú jednoducho kruté, ale pravdivé. Dôveryhodnosť slovenského parlamentu je dnes dvojnásobná proti tomu, aká bola za vašej vlády. A viete prečo? Lebo v tomto parlamente nikto nekupuje poslancov, v tomto parlamente na to, aby presadil svoju vôľu, nikto nepotrebuje nikoho korumpovať. V tomto parlamente vládnu tvrdé pravidlá hodnôt a tvrdé pravidlá zhody. Zhody na programe, ktorý dostal mandát od ľudí, a zhody na tom, ako má vyzerať budúcnosť tejto krajiny – a to je zásadný rozdiel medzi tým, ako to bolo a ako to je dnes.

    A nezakrývajme si, dámy a páni, oči pred tým, že politická kultúra na Slovensku má svoje limity a obmedzenia. Ja si totižto neviem predstaviť, že by sa niečo podobné stalo v Spojených štátoch alebo v Nemecku. Nakoniec Spojené štáty priniesli príklad, žiaľ, pána senátora, ktorý musel odstúpiť. Tento človek sa nedostane nikdy viac do svojej funkcie.

    Páni, ktorí ste boli zodpovední za to, čo sa tu dialo a o čom hovoril pán Lipšic, vy, ktorí máte radi také štandardné demokratické západné vzory, čo tak ten morálny dlh splatiť ľuďom na Slovensku tým, že konečne odídete, že sa vzdáte mandátu a že poviete, áno, urobili sme chybu, ale nemáme čo (potlesk) v Národnej rade, ktorú sme mimochodom pošpinili, všetkých, a budem to opakovať, aj všetkých tých, ktorí si čestne a poctivo zastávajú svoju pozíciu.

    Čo vy na to? Samozrejme, je to, a uvedomujem si, právne a ústavne irelevantná výzva, ale ste to vy, ktorí máte plné ústa morálky, a ste to vy, ktorí ste korumpovali slovenský parlament a kupovali poslancov, a ste to vy, ktorí hovoríte o morálnom dlhu a považujete to za vyriešenie všetkého tak, ako keby ste povedali ľuďom na Slovensku, nuž tak fajn, my sme to urobili, áno, mňa to tak bolí, je to morálne veľmi zlé, ale my už odteraz budeme všetci dobrí, voľte nás. Ani zmienka o tom, aké konzekvencie chcete alebo ste schopní z týchto svojich postojov vyvodiť.

    A, dámy a páni, vrátim sa opäť k dôveryhodnosti, pretože o tomto bude táto schôdza. Už to začalo pri stretnutí grémia, začalo to dávno predtým mediálnou expozíciou za vďačnej podpory médií a bude to tu pokračovať – miera obštrukcie, snaha dokázať ľuďom, že jednoducho čím horšie, tým lepšie, a bude snaha hovoriť o tom, aké geniálne riešenia. Mimochodom, väčšina z nich mala možnosť sa uplatniť počas vlády a o dopadoch sme už hovorili.

    Je mi ľúto, ale ja nemôžem dôverovať ľuďom, ktorí keď mali moc v rukách, čosi robili a dnes hovoria niečo iné. Ktorí manipulujú neustále s verejnou mienkou. Ktorých zámer nie je reálna politická debata, mimochodom, dnes Slovensko potrebuje exekutívne akty a rozhodnutia tam, kde majú reálnu možnosť výkonu. My, samozrejme, môžeme hovoriť o politických dôsledkoch, aj o nich budeme hovoriť, sú tu desiatky bodov programu, vládnych návrhov, poslaneckých návrhov, rozprávajte, dámy a páni aj z opozície, máte priestor vyjadriť sa k energetike, k dopadom hospodárskej krízy, ku všetkému, len nezabúdajte – miera dôveryhodnosti. Kto to hovorí? A ako títo ľudia konali a čo tým sledujú? A je to naozaj tak úprimné, ako sa o to snažia?

    Viete, len niekoľko príkladov a pomôžem si, sledoval som niektoré televízne debaty.

    Pán Mikloš, vy tak klamete, že to je až niečo nehorázne. Ako môže niekto zobrať vážne od vás akýkoľvek návrh? Použijem znovu to, čo používate ako základ vašej argumentácie o tom, ako táto vláda a aj tento parlament zle používa prostriedky. Štyri miliardy na Bratislavský hrad! Pán Mikloš, kde ste to zobrali, vy ste boli minister financií? Však sa pozrite na tú rozpočtovú kapitolu, 300 miliónov, tu sme to schvaľovali. Tu som to povedal. Premiér vás na to upozornil, minister financií vás na to upozornil, ja vás na to upozorním, požiadame, nepoužívajte klamstvá, neklamte ľudí, hovorte reálne. Nie, bác! Na druhý deň to isté!

  • Toto má byť spôsob, ako sa buduje dôveryhodnosť?

  • A toto je spôsob, aby ja som vám veril, že zníženie daní a zrušenie alebo zníženie odvodov, to je ten geniálny liek, ktorý spasí Slovensko a celé hospodárstvo? Áno, tam, kde sú reálne možnosti a kde široké spektrum podnikateľskej sféry, reprezentantov sociálnej sféry, odborov povedali áno, toto sú reálne nástroje, tam to vláda realizuje. Viete prečo? Lebo tí ľudia sú dôveryhodní. Lebo niečo v živote dokázali. Ale nevládli za pomoci skorumpovaných a kúpených poslancov za každú cenu, aby realizovali zmeny (potlesk), ktoré drvivá väčšina ľudí na Slovensku odmietala.

    A preto, dámy a páni, sa teším na 32. schôdzu, pretože bude o dôveryhodnosti, a nepochybujem, že napriek tomu, a už to vidím, ako zase tyrania väčšiny zmietla zo stola všetkých tých, ktorí mali pripravené tie najlepšie riešenia pre Slovensko, ako sa budú v médiách prezentovať, ako trpia, ako nemôžu pomôcť tomu Slovensku. Vy ste, dámy a páni, mohli pomôcť Slovensku, mali ste na to osem a minimálne štyri posledné alebo ostatné roky. A ako to dopadlo, ľudia cítia aj dnes.

    Chvalabohu, že táto koalícia a táto vláda bola schopná a bude schopná realizovať bez zvyšku svoj program – program solidarity, sociálnych istôt, a to aj v čase, kedy sa celý svet naozaj musí vysporadúvať s veľmi nepríjemnými dopadmi hospodárskej krízy.

    A preto dovoľte, dámy a páni, aby som na záver vyzval všetkých tých, ktorí nechcú robiť politiku samu pre seba len preto, aby sa za každú cenu zviditeľnili, a preto, aby dokazovali, ako to tí, čo to chcú robiť úprimne, nevedia, ale tí, čo chcú naozaj pomôcť, aby aj na tejto schôdzi využili akýkoľvek priestor pri akýchkoľvek návrhoch v rozpravách, ktoré nech trvajú nekonečné hodiny, a nech každý, kto to myslí úprimne, a použijem teraz výraz, ktorý som si osvojil od pána Dzurindu, poctivo, nech majú priestor aj na 32. schôdzi Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami: poslanci Dzurinda, Mikloš, Kužma, Brocka, Vaľová, Štefanec, Pado, Petrák, Sabolová, Slafkovský, registrujem, áno, ďalej poprosím, poslanec Kahanec, Frešo, Mečiar, Lipšic, Nachtmannová, Janiš, Horváth, Novotný, Martinák. Pokiaľ to je všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predseda Národnej rady, schádzame sa prvýkrát v tomto kalendárnom roku, je to prvá riadna schôdza Národnej rady Slovenskej republiky. Mali ste možnosť, a vy ste sa rozhodli túto možnosť využiť, udať tón nielen tejto schôdzi, ale vlastne celému kalendárnemu roku, ktorý, ako ste povedali pravdivo, je pred nami všetkými rokom veľkej výzvy. Najprv nás potrápila kríza plynová, teraz nás trápi kríza finančná, hospodárska. Vy ste na začiatku roku mohli udať tón hľadania spoločných riešení pre ľudí, ale vy ste sa rozhodli udať tón totálnej konfrontácie. Pán predseda, totálna konfrontácia nič dobrého pre ľudí našej vlasti neprinesie.

    Predseda vlády mi napísal pred niekoľkými dňami list. V tomto liste ma požiadal o nomináciu nášho zástupcu do krízovej rady. V liste ma upozornil, že nebude akceptovať nomináciu politika aj preto, že na politickú rozpravu je pripravený „na pôde Národnej rady Slovenskej republiky“, teraz som odcitoval pasáž z listu predsedu vlády mne, predsedovi opozičnej politickej strany. Preto okrem toho, že ma prekvapila tá skutočnosť, že ste sa rozhodli pre tón totálnej konfrontácie, ma prekvapuje aj skutočnosť, že takúto politickú debatu, ktorú predseda vlády ponúkal, práve na tomto mieste odmietate.

    A dovolím si na záver povedať, že si myslím, alebo povedať to, čo si myslím, prečo to odmietate. Myslím, že to robíte preto, aby ste prekryli aroganciu, s akou odmietate a popierate opozícii základné právo v Národnej rade – diskutovať.

  • Pán predseda parlamentu, koaličná väčšina už tretíkrát odmietla v priebehu niekoľkých mesiacov diskusiu na pôde parlamentu o opatreniach, ktoré by viedli k tomu, aby kríza nebola taká hlboká, aby nestrácalo toľko ľudí prácu, aby boli vytvárané nové pracovné príležitosti. Tretíkrát ste túto diskusiu odmietli. Podľa môjho názoru sme jeden z mála, ak nie jediný parlament v Európe, kde sa o týchto veciach nediskutuje. Pritom dôkaz, že tá diskusia by mohla byť prospešná, ten dôkaz podáva sama vládna koalícia, keď postupne prijíma niektoré návrhy, s ktorými sme my tu pred niekoľkými mesiacmi prišli.

    V auguste som oznámil náš návrh na zvýšenie odpočítateľnej položky o 18-tisíc korún, odmietli ste to, odmietli ste aj pozmeňujúci návrh, ktorý sme v tomto zmysle dali. Teraz vláda prichádza s tým istým zvýšením, dokonca o tú istú sumu. Na jeseň ste odmietli návrh Ivety Radičovej na súbeh mzdy a sociálnej dávky. Teraz vláda prichádza s tým istým riešením, aj keď nie dostatočným, nie tak efektívnym, ako bol pôvodný návrh. Na jeseň ste odmietli daňové a odvodové zvýhodnenia pre živnostníkov, ktoré navrhoval Ivan Štefanec. Dnes vláda s tým istým prichádza. Toto je len na ilustráciu toho, že nie my sme nedôveryhodní a že nie nám nejde o hľadanie riešení.

    Takže, pán predseda, chcem vás ubezpečiť, že na váš konfrontačný tón nenaskočíme, ďalej budeme žiadať, aby sme tu o týchto opatreniach diskutovali, a ďalej budeme predkladať návrhy zákonov aj vo forme pozmeňujúcich návrhov, aj vo forme poslaneckých návrhov, ktoré budú riešiť to podstatné, o čo nám ide, a to je o to, aby ľudia nestrácali prácu a aby práca vznikala, tak ako mimochodom naša politika viedla k takýmto výsledkom.

  • Teraz má slovo pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja mám dojem, že ste trošku už aj pozabudli niektoré veci. My sme už raz to Slovensko z krízy dostali. Asi ste zabudli na krachujúce banky, Devín banku, Slovakiu, Dopravnú banku aj s pani svokrou Ľuptákovou, Ľuptákovou svokrou, 25-percentné úroky nesplatiteľné na úvery, čo mali podniky, a 18-percentnú nezamestnanosť. Viete, ako sme vám odovzdali vládu? Odovzdali sme ju tak, že bola 10-percentná nezamestnanosť, banky boli zdravé a mali ste najlepšie rozbiehajúcu sa ekonomiku v Európe.

    Napriek tomu sme pred pol rokom začali upozorňovať na možnosť krízy a dávať návrhy. Vôbec ste nás vtedy nechceli počúvať. Viete, čo mne bolo povedané? Že Slovenska sa kríza nedotkne, že dokonca západné firmy budú k nám prenášať svoju výrobu, že je lacnejšia, a preto my opatrenia nepotrebujeme. To je len niečo vyše pol roka, čo som dostal takúto odpoveď. Keď sme dávali svoje návrhy, ste nereagovali na nich. Presviedčali ste, že tu bude 7-percentný rast. Tak ste to dávali aj do štátneho rozpočtu. Dnes sa ukázalo, že ste sa hrubo, hrubo mýlili. Preto je veľká otázka, komu treba dôverovať? Tomu, kto mal pravdu, alebo tomu, čo sa mýlil?

    A ešte jednu vec, pán Paška. Chcem sa spýtať, čo to je, keď človek ako Micheľ, ktorý sa najtvrdšie z nás vyjadroval ku politike vlády, odrazu zvečera do rána, ako vy hovoríte, ju začne podporovať? Čo to je, pán predseda Paška? Nepochybujem, že vy poznáte...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou. Ruch v sále.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o kľud v sále. Slovo má pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, keďže ste hovorili o všetkom možnom, tak aj ja vo faktickej poznámke by som mohol hovoriť o všetkom možnom, ale budem reagovať na podstatu vášho vystúpenia.

    Pán predseda, vy ste hovorili o hospodárskej kríze. Áno, je a občania ju tvrdo pociťujú. Ale vy, pán predseda Paška, vy neviete čo s ňou. Preto musíte hrať divadlo a najmä odpútať pozornosť od vašej vlastnej neschopnosti s krízou účinne zápasiť. Pán predseda, toto bolo cieľom vášho vystúpenia.

    Veď ako inak si možno vysvetliť, že ste pred chvíľou zamietli stiahnutie z rokovania bodu programu, ktorý komplikuje situáciu vašej vláde, nielen zamestnávateľom alebo občanom, ale vám, pán predseda. Čo to je? Toto nie je chaotický spôsob vládnutia v krajine? Pán predseda, to vyzerá, ako keby pravá ruka nevedela, čo robí ľavá. Ak predseda vlády sa vyjadruje na adresu opozície, že návrhy na zníženie odvodov a daní v súvislosti s krízou sú priam sabotáž krajiny, tak tento prístup vlády, pán predseda, to je to isté, len v červenom.

  • Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda Paška, ja ťa v tom podporujem a myslím si, že treba opozícii občerstviť pamäť, aká kríza bola kedysi na Slovensku, a to kríza v sociálnej politike, aké ich opatrenia a ich riešenia priniesli rabovačky Rómov na východnom Slovensku, priniesli nespokojnosť lekárov, priniesli nespokojnosť invalidov, kde zákon o sociálnom poistení sa dostal na Ústavný súd, a ďalej ako padli BMG Invest, kedy vláda nemala tú odvahu sa postaviť a povedať ľuďom, ako sme im povedali v druhom pilieri my, kde sú tie riziká a čo treba robiť. Nechali ľudí tak. Toto považujem za krízy v sociálnej politike. A nerozprávajme o tom, že dnes máte právo diskutovať na pôde tohto parlamentu. Veď máte právo diskutovať o sociálnych veciach, veď bude predsa vládny návrh o službách v zamestnanosti, môžete tam diskutovať, môžete dávať pozmeňujúce návrhy.

    Čiže toto boli veci, na ktoré ste už zabudli a ktoré si myslím, že toto boli krízy a vaše riešenia a opatrenia v sociálnej politike boli úplne márne. Ako som predtým povedala, priplávala záchranná loď SMER-u, vlády a celej koalície HZDS, ktorá priniesla, a SNS, nové sociálne opatrenia.

  • Ruch v sále.

  • Áno, boli ste ako Titanic.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán predseda parlamentu, vaše vystúpenie bolo o dôveryhodnosti, keď použijem váš slovník, ale som presvedčený, že bolo o dôveryhodnosti predovšetkým vašej, pretože logiku, ktorú ste prezentovali, táto logika spochybňuje vašu dôveryhodnosť. Vy ste hovorili, že za súčasnú situáciu môže minulá vláda. No, keď ste sa vyhrievali na slniečku reforiem a keď viac než dva roky bolo dobre, tak to ste sa snažili presvedčiť verejnosť, že bola vaša zásluha. Teraz, keď začína tiecť do topánok, tak zrazu za to môže predchádzajúca vláda. Táto logika skutočne spochybňuje dôveryhodnosť každého, kto ju prezentuje takýmto spôsobom.

    Pán predseda parlamentu, vy ste od októbra permanentne odmietali diskusiu na najdôležitejšiu tému dnešných dní tu v parlamente. Na jednej strane hovoríte, že chcete spájať, ale na druhej strane takéto vaše vystúpenia sú vždy len smutným pokusom o rozoštvávanie, a môžem vás uistiť, že tá snaha o spájanie z vašej strany žiadnym spôsobom takýmito prejavmi k ničomu neprispeje. Na rozdiel od vás my budeme prichádzať s našimi návrhmi, budeme sa snažiť presadzovať naše návrhy, a keď nakoniec si ich osvojíte a prídete s nimi sami, bude to len v prospech občanov Slovenska, takže nakoniec nás to len teší.

    Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán predseda, vo svojom vystúpení ste navrhovali opozičným poslancom, aby odstúpili, aby odišli z parlamentu, hovorili ste o dôveryhodnosti, hovorili ste o morálke, pán predseda. Ja sa chcem opýtať, či ste náhodou pri rozmýšľaní o tom, čo budete hovoriť, nepozabudli na to, ako bola schválená Lisabonská zmluva, za akú cenu bola schválená, a či ste nezabudli aj na to, ako sa jeden, ako sa najvyšší predstaviteľ tohto parlamentu pokúsil zmeniť čistopis schváleného zákona Národnou radou Slovenskej republiky, pán predseda. Takže treba myslieť aj na také veci a potom hovoriť o hanbe, o úcte, o cti a o dôveryhodnosti a niekedy možno by bolo lepšie nepovedať nič. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, správne ste postavili tézu dôveryhodnosti. Ja si myslím, že ide o dve dôveryhodnosti. Po prvé je to dôveryhodnosť návrhov, po druhé je to dôveryhodnosť partnerov, s ktorými máte rokovať.

    Aká je dôveryhodnosť návrhov, ak váš partner hovorí, že jediným správnym riešením na hospodársku krízu je znižovanie daní a odvodov? Ja osobne to vnímam, že v čase hospodárskej krízy je to liečenie rakoviny acylpyrínom. Znižovanie sadzieb daní bez fiškálnej neutrality je v čase krízy určite sabotážou, hospodárskou sabotážou. Aká je dôveryhodnosť návrhu znižovania odvodov, ktorý znamená ešte väčší deficit dôchodkového systému, ktorý zaplatia nasledujúce generácie? Aká je teda dôveryhodnosť týchto návrhov z úst tých, ktorí majú plné ústa odmietania zadlžovania budúcich generácií, s čím všetci súhlasíme, a podávajú návrhy, kde sa činy rozchádzajú so slovami?

    Dostanem sa k otázke dôveryhodnosti partnerov, s ktorými máme sedieť za rokovacím stolom. Sú dôveryhodní tí, ktorí svojimi rozhodnutiami obrali Slovensko o sebestačnosť vo výrobe elektrickej energie svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami? A mohol by som v oblasti energetickej pokračovať veľmi dlho.

    Sú dôveryhodní tí, ktorí vážne problémy politizujú a namiesto návrhov na riešenie týchto problémov iba politikárčia a snažia sa ukazovať, že oni sú jediní vyvolení. Ja si osobne myslím, že tadiaľto cesta nevedie a plne stojím za tým, čo ste povedali vo svojom vystúpení.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, už tu z úst predrečníkov odznelo, že ste dnešný deň na začiatok roka začali konfrontačne. Vy ste ho začali už v januári tohto roku, keď ste opozícii odkázali cez médiá, aby si zvykla, že vám v parlamente nič neprejde, a tu ste vy jasne deklarovali, pán predseda, cynicky, a vy, ako ste to pomenovali tyraniou väčšiny, verejnosť zavádzate.

    Mám pocit po vašom vystúpení, skôr mítingovom ako predsedu parlamentu, že tu dnes zaznel čistý komunizmus vo vašom vystúpení, ako demagogicky manipulujete s verejnou mienkou, pán predseda parlamentu. Už minimálne tým, že ste si dovolili povedať, že veci, keď ste ich mali v rukách, viedli Slovensko ku krachu. Kde by ste boli tie dva a pol roka vládli a žili so svojimi príspevkami a rozdávaním a pokojným vládnutím? A keď mám byť konkrétna, tak sa vás pýtam, pán predseda parlamentu, ktorý ste sa venovali v minulosti zdravotníctvu, prešlo dva a pol roka, vy dnes vládnete so zákonmi, ktoré tu boli prijaté v minulosti, a tvrdili ste, aké sú strašne zlé. Čiže možno vám dôverovať? Čo ste vy za dva a pol roka urobili, pán predseda parlamentu, aj v tejto oblasti, v ktorej ste sa veľmi v minulosti angažovali? Čiže aká dôveryhodnosť vaša, vašej vlády po tom, čo tu ostalo ešte v roku 1998 z vlády Mečiara, Slotu, Gaulieder, a dnešnej vlády? Tendre? Nekonečne prevýšené tendre? Toto je dôveryhodnosť tejto vlády, pán predseda parlamentu?

  • Skončili ste, ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Zvláštny spôsob výkonu moci. Výkon moci taký, ako v praxi človek často vidí dnes na Slovensku zástupcami vládnej koalície, veľmi sa približuje tomu, čo na Slovensku a v Československu bolo vidieť začiatkom 50. rokov. Keď ten, kto nemá správne zaradenie, tak je automaticky vysánkovaný z pozície, z funkcie, z prístupu k verejným zdrojom bez akéhokoľvek dôvodu, stačí na to len príslušnosť ku koalícii. To si myslíte, že je ten správny výkon verejnej moci? Od vás tu zaznieva mravokárstvo o dôveryhodnosti a podobne. Ja som nebol v parlamente v tom čase, keď kauza Džupa, Kolesár sa udiala, bol tu pán Lipšic. Má plné právo povedať to, čo povedal, a myslieť si o tom, čo si o tom chce myslieť. Ale pre mňa človek, ktorý sám dá pokyn na sfalšovanie prepisu záznamu z Národnej rady, má nulovú dôveryhodnosť!

  • Ďakujem pekne. Pán predseda Národnej rady, chcem sa spýtať, bolo vaše úvodné vystúpenie v záujme dôveryhodnosti, solidarity, sociálnych istôt, tvrdých pravidiel hodnôt a zhody? Možno to slovo „tvrdých“ možno môžem použiť ďalej. Bude teda 32. schôdza o dôveryhodnosti alebo o tvrdom presadzovaní všetkého, na čom má koalícia, vládna koalícia záujem? Budeme sa musieť vysporiadať nielen s dopadmi krízy, hovorili ste. Táto reč, jej tón mi pripomína obdobie hlbokého socializmu. Občas boli aj na estévečke autentické prenosy z podobných vystúpení a v tej dobe si, dúfam, ešte ľudia pamätajú, bol Víťazný február či perzekúcie v 50. rokoch, alebo aj obdobie normalizácie po roku ´69.

    S čím sa teda chcete vysporiadať, pán predseda? Čo tak sa vysporiadať s vašimi koaličnými kauzami: Privilégium, tender na diaľničné mýto, korková nástenka na ministerstve výstavby, pozemkami vo Vyšnom Slavkove, tendri na ministerstve obrany. Toto má byť dôveryhodná vláda? Tá súčasná? Čo chcete vyčítať alebo čím ste chceli začať v tomto novom roku pri našej prvej schôdzi? Ťažko to chápať, vaše vystúpenie, ale jednoznačne to boli 50. roky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda parlamentu, ja sa priznám, ja som vám nerozumel. Ja som vám nerozumel, lebo ste hovorili o zlých riešeniach opozície, a pritom na túto schôdzu dávate praktické zníženie daní tiež z dielne opozície ako vláda. Hovorili ste o zlých riešeniach opozície a na túto istú schôdzu dávate praktické zavedenie medzitrhu práce zhodou okolností z dielne pani Radičovej. Hovorili ste o dôveryhodnosti a na túto schôdzu opozícia navrhla, aby sme rokovali o tom, čoho sa ľudia veľmi báli, a to, že v januári po tom, čo Gazprom vypol plyn, že budú mrznúť. Vy ste to odmietli.

    A jediné, čo mi z toho vychádza, z toho vášho vystúpenia, je, že cítil som z neho istý strach. Istý strach z toho, že súčasná vláda nevie, čo urobí s krízou. Nevie, čo urobí s krízou, bojí sa, ako sa kríza prejaví, bojí sa toho, čo sa všeobecne o ľavicových politikoch vie, že v ekonómii sú slabí. Ale, pán predseda, v tomto prípade mám pre vás veľmi dobrú správu a môžem vás ukľudniť, opozícia prinesie ďalšie riešenia na rokovanie parlamentu, prinesie ich na všetky fóra a táto vláda znova bude môcť zaviesť tieto opozičné návrhy tak, ako to robíte na tejto schôdzi. V tomto zmysle, pán predseda, vám rozumiem a v tomto zmysle môžete zostať kľudný.

    Ďakujem pekne.

  • Po prvé, musím protestovať proti tomu, čo tu tlmočia niektorí zástupcovia opozície, a to je historická lož o mojej vláde. Túto historickú lož nevedia prekonať v sebe a nie sú pre nich rozhodujúce ani čísla.

    Po druhé, pokiaľ ide o vládu, ktorá bola, Mikuláša Dzurindu, tá vláda mi nerobila zle len politicky, ohrozila ma na živote. Čiže mám dôvod byť s ňou nespokojný.

    Pokiaľ išlo o slová, ktoré povedal pán predseda parlamentu, stotožňujem sa s nimi, iba som za to, aby boli ťahané a dovedené do dôsledkov. Polovičatosť trestá každého z nás. A hneď aj poviem, že v čom.

    Pozrite sa, je plynová kríza, všetci sme pobúrení a chceme riešenia, ale za prezidenta republiky navrhujeme toho, kto dal príkaz na predaj zásobníkov plynu.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Hovoríme o tom, čo všetko sa dialo v období vlády Dzurindu a urobil obrovské chyby najmä v sociálnej oblasti, tam bol absolútny voluntarizmus, ale prezidentom Slovenskej republiky má byť človek, ktorý podporoval túto politiku a podpisoval všetky jeho zákony a nikdy nevystúpil proti a má dôveru niektorých strán mojej vládnej koalície. Som proti kupovaniu poslancov, nakoniec to nebol len Kolesár a Džupa, o ktorých sa hovorí, kde to riešil Jirko Malchárek, podľa všetkého tuto jednal v reštaurácii, ale veď aj pán prezident si zobol, kde bral Mira Maxona k sebe a zobral ho hneď za volebného lídra z jednej strany do druhej. Je to dôsledné?

    Čiže ak berieme do dôsledkov, tak potom ako z toho obdobia jeden dobrý, druhý zlý pri tej istej politike? Ak je niekto dobrý za Mečiara, ak je dobrý za Moravčíka, ak je dobrý za Dzurindu, dobrý za Fica, tak v prírode je na to pomenovanie takého živočícha, je to chameleón. Keď je to v politike, tak je politický chameleón, ktorého živíme z vládnej koalície.

  • Pán poslanec Lipšic. Čo je problém s mikrofónom, pán poslanec? Zapnite mikrofón pánu poslancovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, vy ste nám tu predviedli naozaj v začiatkoch ekonomickej krízy jedno politické divadlo. Ja som prekvapený a ja si myslím, že to je váš rukopis, snaha znechutiť voličov. Vytvoriť im predstavenie, podľa ktorého každý aj tak kradne a klame a to sa vám do určitej miery aj podarilo.

    Áno, ja som priznával morálny dlh a vďaka nemu ste vyhrali voľby. Vyhrala voľby vláda, ktorej synonymom sú práve škandály rovnakého druhu, trestnoprávne nedokázateľné, ale nijako rozumne nevysvetliteľné. Spomeniem jachtu, TIPOS, nástenku, každý mesiac nový škandál. Ľudia majú pocit, že politika je divadlo. Vy ste to dnes, pán predseda parlamentu, svojím vystúpením potvrdili. Majú pocit, že politici niečo hovoria na javisku, ale za oponou robia niečo iné. Majú pocit, že vrcholní predstavitelia v parlamente vystupujú o dôveryhodnosti, ale v zákulisí možno podnikajú v rôznych rezortoch. To si myslím, že je základný problém, pán predseda parlamentu, dôveryhodnosti a toho, že ľudia už berú celú politiku ako divadlo. Vy ste ich dnes o tom svojím vystúpením len presvedčili.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, vaše vystúpenie bolo ozaj trefné, vidno to na mnohých reakciách a bolo ozaj výstižné. Skutočne, ako možno vážne brať nástroje na riešenie krízy, ktoré zaznievajú z radov opozície, keď práve tieto nástroje krízu vyvolali. Súčasná kríza jasne ukazuje, že neoliberalistické poučky neplatia. Vývoj ekonomiky zdiskreditoval mnohé všeobecné názory o tom, ako by mal štát riadiť svoje hospodárstvo. Zabudované stabilizátory ako ochrana pred bankrotom a politické nástroje, ako je monetárna politika, takmer nefungujú a vlády ostávajú bezmocné vo svojej snahe vyviesť hospodárstvo z krízy.

    Aby ma zasa niekto neobvinil z boľševizmu, budem citovať slová Roberta Wadea z London School of Economics, ktoré zazneli koncom januára tohto roku, ktorý hovorí: „Čína je jedinou veľkou ekonomikou, ktorá pravdepodobne bude vykazovať podstatný nárast v roku 2009, a to z toho dôvodu, že porušuje každé druhé pravidlo, ktoré sa uvádza v západných učebniciach ekonómie, o tom, ako podporovať rozvoj.“ Myslím, že súčasnú krízu musíme chápať ako príležitosť na rozvinutie sociálnodemokratickej vízie morálnej spoločnosti.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, my sme Slovensko vyviedli z krízy, my sme Slovensko vyviedli z 25-percentnej nezamestnanosti, my sme Slovensko zaradili do demokratickej Európy. My sme vám odovzdali Slovensko silné ekonomicky a my sme vám Slovensko odovzdali Slovensko zdravé. My sme, pán predseda Národnej rady, robili tak, že sme dali ľuďom prácu. My sme dali ľuďom 250-tisíc pracovných miest. My sme dali ľuďom robotu.

    Bohužiaľ, za vašej vlády a vaším pričinením o toto všetko Slovensko aj jeho ľudia dnes prichádzajú. A čo je veľmi smutné a pre ľudí a ich rodiny, ktorí prichádzajú o prácu, kruté, doslovne kruté, že odmietate vôbec komunikovať na tému eliminácia následkov krízy. Ak by ste neboli tak pyšní, ak by ste všetko, čo tu predložíme, nezmietali zo stola, tak by to, čo dnes tu navrhujete, to, čo ste odpísali až dnes od nás, ak by toto všetko dnes už mohlo fungovať, tak by stovky ľudí, ktorí sú dnes na ulici, stovky ľudí mohli byť v pracovnom pomere a mohli zarábať. Toto je výsledok vašej pyšnej a arogantnej politiky. Toto je výsledok pre ľudí.

    A na záver, pán predseda, vy ste sa znížili k tomu a zneužili ste post predsedu Národnej rady na negativistickú prezidentskú kampaň. A vaše prízemné útoky na pani Radičovú sú ozaj vaším prejavom morálky a politickej kultúry.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dotknem sa fenoménu morálky, o ktorom ste sa zmienil vo svojom príspevku. Kolega Lipšic po rokoch prehovoril. Prišiel s priznaním, priznal podvody v najvyššej politike. Priznal, že sa súčasná opozícia, vtedy vo vláde, kúpala v žumpe. Priznal, že zostúpili až do suterénu. Až tak hlboko, až do morálneho suterénu. Implicitne priznal, že kupovali poslancov ako ovce.

    A keď toto spomínate vy, pán predseda, tak sa vám dostane odpovede, že máte rétoriku komunistu. Keď hovoríme o kupovaní poslancov, ktorých si ako na trhu ovečky kupujú jednotlivé politické strany.

    Kolega Lipšic prišiel s priznaním a uviedol, že opozícia má morálny dlh, že boli amorálni a že majú svoje dlžoby, že sú zadlžení. Ja teda, pán predseda, si dovolím na margo vášho príspevku poznamenať a zvýrazniť, že určite je dôležitá odpoveď na otázku, ako chce dnes opozícia splatiť svoje dlhy, čo s týmto chce urobiť opozícia, aké konkrétne kroky chce spraviť so svojou amorálnosťou z minulosti? A práve odpoveď na tieto otázky, ktorá by mala byť vyjadrená konkrétnymi činmi, bude meradlom dôveryhodnosti a hlavne očistnej procedúry opozície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, avizovali ste, že vaše vystúpenie bude o dôveryhodnosti, ale bolo predovšetkým o veľkom a nepravdivom zjednodušovaní. Obvinili ste opozíciu, že sa drží tézy „čím horšie, tým lepšie“ a že vám je už dva a pol roka táto téza cudzia. Škoda, že vám táto téza nebola cudzia v predchádzajúcom štvorročnom období, keď ste využili každú príležitosť na nepravdivú kritiku vtedy schvaľovaných zdravotníckych zákonov. Tvrdili ste, že je to obchod so zdravím, že to ohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti a že ich ihneď vymeníte novou systémovou zmenou. Prešlo dva a pol roka a tie isté zdravotnícke zákony, aj keď značne zdeformované, dodnes platia.

    Dnes viníte predchádzajúcu vládu z dopadov svetovej finančnej krízy. Dva roky ste sa ale vychvaľovali vysokým hospodárskym rastom, ktorý – všetci súdni ľudia vedia, ako vznikol – bol vďaka reformám predchádzajúcej vlády, ale vtedy ste tvrdili, že je to vďaka vašej brilantnej politike. A dnes, keď začínajú problémy, keď sa tieto problémy začínajú kopiť, znovu obviňujete predchádzajúcu vládu, že ich vlastne spôsobila. Medzitým prešlo dva a pol roka, ale to vám vôbec nevadí.

    Pán predseda, nesmierne zavádzajúco ste zjednodušovali. Ale viete čo? Pristúpim na toto zjednodušovanie a veľmi jednoducho vám poviem môj message mojej faktickej poznámky: za Dzurindu mali v tejto krajine ľudia prácu, za Fica ju strácajú, tak robte tak, aby za Fica ľudia znovu prácu mali.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne a páni poslanci z opozície, pán predseda parlamentu sa vo svojom vystúpení aj okrajovo zmienil o vašich experimentoch v hospodárskej oblasti. Veľmi často sa nechcete vracať do minulosti tu v parlamente s otázkou: „Načo? Pozerajme do budúcnosti.“ Ja sa vám ani nečudujem. Kedy pod rúškom privatizácie ste vyslovene rozdali nosné odvetvia hospodárstva.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci z opozície, zabudli ste aj na to, že aj odľahlé oblasti Slovenska sú súčasťou našej vlasti. Zvyšovali sa rozdiely v oblasti sociálnej v týchto medzi jednotlivými regiónmi celého Slovenska. Vy ste jednoducho vyhnali ľudí z odľahlých oblastí za prácou, čo malo veľmi a má doteraz negatívne dôsledky okrem iného aj vo výchove v rodine. Dnes sa tvárite, že svojimi iniciatívnymi „návrhmi“ chcete pomôcť bežným ľuďom, že máte dokonca sociálne cítenie. Jednoducho z pohľadu do minulosti nemáte na to morálne právo.

    Ďakujem.

  • Vyčerpali sme všetky faktické poznámky. Na faktické poznámky bude reagovať pán predseda Národnej rady Paška.

  • Ďakujem pekne. Je to zaujímavé, že človek hovorí, ja neviem, 20 minút alebo 25 minút o dôveryhodnosti a o konkrétnych veciach, ktoré niekto potvrdil, ktoré sú dokázané, hovorím o korupcii poslancov, o pošpinení mena parlamentu a odpoveď je všetko možné. Myslím, že pán poslanec Horváth to najlepšie vystihol.

    Ani pán Dzurinda, ktorý vládol takýmto spôsobom, ani teraz nenájde, tak ako nenašiel ani vtedy, v sebe odvahu, aby povedal, tak teda čo som to robil? Ani teraz ani on nemá ani trošku morálneho alebo akého iného dlhu voči Slovensku za to, ako naozaj nielen on, ale, ako povedal pán Lipšic, tí, ktorí mali tú moc v rukách, znehodnotili a zdevastovali dôveryhodnosť slovenského parlamentu.

    Veď ja sa chcem všetkým tým, ktorí tu neboli, ospravedlniť. Ja, pán Štefanec, ja som hovoril a vyzýval som morálne tých, ktorí tu boli alebo ktorí z toho profitovali. Nespochybniteľne z toho profitovali. A hovoril som o tom, že to dopadá na nás všetkých a že ako predseda parlamentu zodpovedám za dôveryhodnosť. Chvalabohu, je dvojnásobná, ako bola za vašej vlády. Ale je mi ľúto, že dnes po troch rokoch prídete a poviete čosi, čo opäť vážne nabúrava dôveryhodnosť nás všetkých, inštitúcie, všetkých tých slušných, ktorí tu sedia.

    A, pán Pado, vy to snáď nemyslíte vážne, alebo pán Kužma, to je na smiech. Micheľ, ktorý odíde zato, lebo predseda strany rozpustí všetky organizácie, kde náhodou niekto má iný názor – hovorím o SDKÚ a o vás, pán Dzurinda –, a Micheľ, poslanec, povie, že on už nebude takéto politické antidemokratické praktiky poslúchať, tak oni zrazu, čo ste chceli povedať? My sme ho kúpili? Alebo čo ste tým povedali? A Lisabonská zmluva? Pán Pado, to si snáď robíte „srandu“ z ľudí na Slovensku. Veľkí Európania, to sú tie príklady vášho pokrytectva v politike. Veľkí Európania, Európska únia, bác! Lisabonská zmluva, nie, my nepodporíme Lisabonskú zmluvu! Euro.

  • Všetci podpísali spoločenskú zhodu, dôchodcovia, na ktorých to najviac (potlesk), na ktorých to dopadlo. Nie, politická opozícia nie, čím horšie, tým lepšie! Nech nie je ani euro!

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďalej budeme pokračovať podľa schváleného programu 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skôr ako sa tak stane, chcem vás ešte všetkých upozorniť alebo informovať, že o všetkých prerokovaných bodoch budeme hlasovať vždy o 11. a o 17. hodine.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Z. z. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 931.

    Prosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky, pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci, návrh na skrátenie legislatívneho konania predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Dôvodom na predloženie novely zákona na skrátené legislatívne konanie je potreba bezodkladnej zmeny zákona v dôsledku toho, že v praxi dochádza k jeho obchádzaniu. Už mesiac je zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch účinný, no na základe našich poznatkov a poznatkov získaných z ministerstva pôdohospodárstva možno konštatovať, že niektorí dodávatelia nevyužili legisvakančnú lehotu zákona na to, aby sa mu prispôsobili, ale práve naopak, využili ju na to, aby vymysleli rôzne spôsoby, ako tento zákon v praxi obísť.

    Obchádzanie zákona pritom deformuje vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi a podľa našich zistení naďalej dochádza v týchto vzťahoch k používaniu praktík, ktoré sú nežiaduce, a neriešenie tohto stavu môže mať za následok vznik značných hospodárskych škôd. Keďže nevyvážené obchodné vzťahy majú negatívny vplyv na hospodárenie, v tomto prípade dodávateľských subjektov a môžu spôsobiť až ich zánik, čo v dnešnej hospodárskej situácii by nebolo žiaduce, navrhujem okamžité riešenie problému, a to predložením novely vládneho návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch v rámci skráteného legislatívneho konania.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Slovo dávam poverenému členovi výboru pre hospodársku politiku poslancovi Tiborovi Glendovi, ktorý bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 29. januára 2009 č. 951 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Z. z. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov (tlač 931), s termínom ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 64. schôdzi 3. februára 2009. Uznesením z 3. februára 2009 č. 464 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.

    Vážená pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Kahanec. Ešte niekto má záujem? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Kahanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia, opäť tu máme sériu skrátených legislatívnych konaní o vládnych návrhoch zákonov. Prvý z nich je skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Národnej rady č. 30/1992 o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore. Keď si pozrieme dátum, kedy bol predchádzajúci zákon schválený, bolo to len nedávno, v minulom roku, a je tu opäť skrátené legislatívne konanie na zákon, ktorý prijímala táto koalícia, táto vláda a tak v krátkom čase.

    Ku samotnému návrhu vlády na skrátené konanie. Uvádzajú sa tam nasledovné skutočnosti, že sa to robí z dôvodu potreby bezodkladnej zmeny zákona. Uvedené je spôsobené skutočnosťou, že po nadobudnutí účinnosti predmetného zákona sa tento zákon v praxi nerealizuje tak, ako bol schválený, ale dochádza k jeho obchádzaniu, čomu je potrebné zabrániť novelou.

    No na to sa musím spýtať? Kto tento zákon schvaľoval pred tak krátkym časom? Predsa pripravil ho ten istý rezort, tá istá vládna koalícia a tieto dôvody, ktoré sa uvádzajú pre skrátené konanie, sú absolútne vágne. Čo je to „bezodkladná zmena“, „potreba bezodkladnej zmeny“, „dochádza k jeho obchádzaniu“? Ako? Prečo? „Zákon sa nerealizuje v praxi tak, ako bol schválený.“ No tri úplne vágne vyjadrenia a absolútne absentuje nejaký konkrétny argument. Chcem sa teda spýtať, uveďte mi aspoň jeden konkrétny argument, prečo je pripravená táto novela a prečo je toto skrátené konanie? Lebo zatiaľ tieto tri, ktoré boli uvádzané, sú absolútne vágne: bezodkladná zmena; nerealizuje sa tak, ako bol schválený; dochádza k jeho obchádzaniu.

    Ďalej sa tam konštatuje, že obchádzanie zákona deformuje vzťah medzi dodávateľmi a odberateľmi. No ja si myslím, že tieto vzťahy deformuje najmä zlé legislatívne prostredie, ktoré sa pripravuje v Národnej rade, teda definitívne schvaľuje v Národnej rade a pripravuje sa v jednotlivých rezortoch. Keď je zle pripravené legislatívne prostredie, tak vtedy sa práve deformujú vzťahy nielen medzi dodávateľmi a odberateľmi, ale vo všeobecnosti v spoločnosti.

    Konštatuje sa tam, že „nevyvážené obchodné vzťahy majú negatívny vplyv na hospodárenie dodávateľských subjektov a môžu spôsobiť aj ich zánik“. No, nevyvážené obchodné vzťahy, to je takisto neutrálne a absolútne nejasne povedané. Ale tieto nevyvážené vzťahy, keď to chceme tak nazvať, ja som to nazval tým dobrým legislatívnym prostredím, každopádne zabraňujú normálnemu fungovaniu spoločnosti. Ekonomickému, aj tomu ďalšiemu, aby mohla táto spoločnosť riadne fungovať.

    Prvá novela, teda prvý zákon, ktorý bol prijatý, zákon č. 172/2008, sme kritizovali už pri jeho predkladaní pred úplne krátkym časom s tým, že sme práve upozorňovali na negatívne vplyvy vami prijatého zákona, z radov opozície, že v podstate ešte zhorší podmienky, ktoré boli dovtedy. A v podstate výsledok, to, že predkladáte opäť na skrátené legislatívne konanie, to opäť len potvrdzuje.

    Takže sa chcem spýtať: K čomu vlastne prispeje táto novela, keď predchádzajúci zákon prispel k problémom, prispel k nedobrým vzťahom medzi predajcami a dodávateľmi, prispel k určitým ekonomickým závislostiam v týchto vzťahoch? A je otázka, či pritvrdzovanie bez zohľadnenia trhového prostredia a bez zohľadnenia základných podmienok pre fungovanie trhového hospodárstva a trhového prostredia, či má ten pozitívny efekt v konečnom dôsledku, ktorý je na začiatku deklarovaný. Takže ešte raz sa pýtam, k čomu prispeje táto novela?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kahanca – pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Záhumenský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, napriek tomu, že teraz prerokovávame iba návrh na skrátené legislatívne konanie, ste sa viac-menej venovali vecnej stránke alebo ste kritizovali vecnú stránku toho zákona. Ak si dobre pamätám, tak pri prerokovávaní návrhu vládneho návrhu zákona, ktorý bol v minulom roku schválený, sa urobil ústupok Obchodnej komore tým, že vlastne sa zavádza euro a obchodníci hovorili, že majú veľa práce s dvojitým oceňovaním výrobkov, že musia prejsť pokladnice na dvojitý systém zobrazovania cien a tak ďalej, tak sa odložila účinnosť tohto zákona na 1. január tohto roku.

    Ak si pamätáte, vo svojom vystúpení som povedal, že obávam sa toho, že obchodníci skôr tento čas využijú na to, aby našli právne spôsoby, ako obísť ustanovenia tohto zákona, aby sa nezneužívalo ich dominantné postavenie voči ich dodávateľom. A, bohužiaľ, to sa aj stalo. A potvrdilo sa, že vlastne našli spôsob a stále hľadajú spôsob, ako tie svoje neprimerané marže vyberať. Nechcem povedať, že určité praktiky, ktoré sa uplatňujú vo vzťahoch medzi obchodnými sieťami a ich dodávateľmi, sú skutočne neprimerané a nevyužívajú sa v žiadnych iných krajinách, spätné bonusy a podobné akcie letákové a reklamy za peniaze dodávateľov a podobné veci. Preto musí ministerstvo znovu reagovať na tento zákon a vlastne tým, že sa odhalili nové praktiky, ktoré začali používať obchodníci, a je ich treba uviesť čím skôr do života aj vzhľadom na to, že kríza nie je len hospodárska, ale postihuje aj významnou mierou poľnohospodárstvo, ktoré najviac dopláca na nekalé praktiky, tak je namieste, aby tento zákon bol schválený, bol upravený a v skrátenom konaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kahanec, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Záhumenský, mne sa teda nezdalo, že by som reagoval viac k vecnej stránke, lebo som reagoval vyslovene na dôvody, ktoré boli uvedené v návrhu vlády pre toto skrátené legislatívne konanie, a konštatoval som tam, že tieto dôvody boli absolútne vágne, a nenašiel som tam jeden konkrétny argument. To je prvá vec.

    Že som na konci spomenul pár vecí, ktoré začali byť problémové, to je len ako úplný záver môjho vystúpenia. Ale základný problém, ktorý som ja mal s týmto predloženým návrhom na skrátené legislatívne konanie, bol ten, že absolútne absentujú dôvody pre toto skrátené konanie a že všetky uvedené dôvody sú vo všeobecnej rovine, vágne.

    Druhá vec je, nevidím zasa perspektívu v tom, že k čomu prispeje táto novela.

    A k tomu, čo ste povedali, či neprimerané marže, alebo iné marže. Ja si myslím, že keď chceme niečo riešiť, aj neprimerané marže, tak riešením nie je spôsob, aký napríklad sa tu presadzoval pri asignácii daní, keď sme chceli škrtnúť dve percentá pre organizácie. Chceli sme to škrtnúť len preto, lebo ho niektoré porušujú. No tak trestajme tých, čo to porušujú, zabezpečme také podmienky, aby sme mohli vecne postihovať tých, ktorí nedodržujú podmienky a nedodržujú zákony. Ale nerobme to plošným zákazom. My tieto veci staviame do roviny, že alebo zákaz, alebo škrtnutie. A toto je riešenie? Asi to nie je riešenie.

    Nakoniec ste aj vy sami ako koalícia vtedy ustúpili vzhľadom na jedného koaličného partnera a pri tej asignácii dane ste dali nejaké čiastkové úpravy tohto riešenia. Tak skúste hľadať takéto čiastkové úpravy aj pri tomto zákone, pri zákone o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k nej? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať rokovaním o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 933.

    Prosím znovu pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky, pána Ľubomíra Jahnátka, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Dôvodom na predloženie tejto novely zákona je potreba vytvoriť také legislatívne predpoklady, aby Slovenská republika z hľadiska fungovania národného hospodárstva predišla hrozbe hospodárskych škôd pri riešení stavu núdze v plynárenstve.

    Je nepochybné, že zopakovanie situácie z nedávnej minulosti, ktorá sa vyznačovala prerušením dodávok zemného plynu zo zahraničia, znamená hrozbu značných hospodárskych škôd pre štát. A preto štát a jeho príslušné orgány musia mať na riešenie takejto situácie legislatívny nástroj na okamžité konanie, ale tiež legitímne nástroje, ktoré budú riziko zopakovania takejto situácie eliminovať.

    Z tohto dôvodu sa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz má slovo poverený člen výboru pre hospodársku politiku pán poslanec Pavol Pavlis, ktorý bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som podal informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 29. januára č. 953 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s termínom ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 64. schôdzi 3. februára 2009. Uznesením z 3. februára 2009 č. 465 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Smolková a pán poslanec Janiš. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa Smolková, máte slovo. Pani poslankyňa nie je prítomná?

    Takže pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán minister, kolegyne, kolegovia, keď som vzhliadol na internete a potom na tlačovke, že vláda prijala novelu energetického zákona ako riešenie energetickej krízy a bleskovo ho treba prijať a ešte v skrátenom legislatívnom konaní, tak sa mi tieto aktivity zdajú minimálne čudné. Také aktivity vlády, že rokovať mimoriadne, rokovať večer a ešte prijímať zákony a navrhovať ich v skrátenom legislatívnom konaní, všetko to smeruje k tomu, aby ste týmto rokovaním večer dali dôležitosť tomuto rokovaniu, ale v podstate iba odpútavate pozornosť od problému a od merita veci, ktorý ozaj treba riešiť.

    Aj mimoriadna vláda o Jaslovských Bohuniciach v sobotu večer nebola o ničom inom. Najskôr silácke reči predsedu vlády, že ja beriem na seba zodpovednosť za spustenie Jaslovských Bohuníc, ja beriem, ja, ja, ja. O dva dni už to nebol on, už to bolo, my berieme zodpovednosť, my berieme zodpovednosť. A potom, keď to vôbec nie je sranda pustiť Jaslovské Bohunice, tak ukázal na ministra hospodárstva a povedal, pán minister je zodpovedný. Obyčajné divadlo preto, lebo všetci, ktorí sa trošku vo veci vyznajú, vedia, že hra na Jaslovské Bohunice bola iba marketingová hra a hranie sa na záchrancu slovenskej energetiky, pritom všetci vedeli, že Jaslovské Bohunice vôbec netreba spustiť.

    Máme tu zákon energetický, novelu, ktorá v podstate hovorí niečo o štandardoch bezpečnosti dodávok. A ja sa pýtam, prečo v skrátenom legislatívnom konaní? Ako, že keď ten zákon dnes prijmeme, schválime skrátené, prijmeme ho v prvom čítaní, prijmeme ho hneď aj v druhom, aj treťom čítaní a večer sa pobeží do paláca za pánom prezidentom a on ho podpíše, tak od zajtra sa začnú plniť zásobníky na plyn plynom? Na 30-dňovú bezpečnosť? Ozaj?

    Všetci dobre vieme, že v zime zásobníky slúžia na to, aby sa z nich odčerpávalo a vyrovnávali extrémne požiadavky na plyn, a v lete sa plnia. Prečo to robíte v skrátenom legislatívnom konaní? Prečo bránite odbornej diskusii? Prečo tu najskôr nie je niečo, čo by sme mohli povedať, ako táto kríza prebiehala, takéto sú problémy v takomto zákone, takéto sú problémy v takomto zákone, takáto bola komunikácia s dispečingom, ktorý je jediný zo zákona oprávnený vyhlasovať núdzový stav, vyhlasovať regulačné stupne, nikto iný, žiaden minister hospodárstva, žiadny predseda vlády. Takže prečo takto rýchlo? Prečo obchádzate odbornú debatu?

    A poďme sa pobaviť, čo sa na Slovensku udialo, či to ozaj bolo tak vážne. A ak to bolo tak ozaj vážne, tak poďme hľadať riešenia. Ale nie tým, že v skrátenom legislatívnom konaní tu podhodím tri zákony. Jeden, že chcem 30-dňovú bezpečnosť, na ktorú štát nemá peniaze, resp. to sa tam nevraví, kto ju zaplatí, pán minister. Koľko miliárd chcete utopiť v plyne na desať, dvadsať, tridsať rokov, to tu nehovoríte. Potom hodíte zákon o regulácii cien zásobníkov. Nepochopím, prečo idete regulovať a znižovať ceny nenažratým kapitalistom, ktorí si uskladňujú plyn aj v našich podzemných zásobníkoch. Prečo u nás majú uskladňovať lacnejšie ako v Maďarsku a v Česku? Prečo ho chcete regulovať? Však regulujete koncovú spotrebu plynu pre spotrebiteľa, ale prečo chcete na trhu v uskladňovaní plynu robiť konkurenciu tým, že my to znížime, dáte zarobiť kapitalistom, štátny rozpočet príde o dividendy z nafty, tam má štát 28-percentnú účasť, pán minister. Neviem, neviem, prečo toto chcete zavádzať.

    Ale čo mi je teda čudné, alebo nie, čo ma neprekvapuje, nechcete o tomto debatovať. Nechcete pustiť pripomienkovacie konanie, nechcete, aby sa odborná verejnosť, aby sa dajme tomu aj váš krízový štáb, s ktorým ste našli súlad a ktorý ozaj makal a v súlade s vaším ministerstvom ste hľadali riešenia na to, aby sa prekonalo to zatvorenie kohútikov Rusov, keď nepustili plyn cez Ukrajinu na Slovensko. Túto partiu ľudí, s ktorou ste desať dní trávili, dní a nocí, a hľadali riešenia, ste normálne pustili k vode. A sami prijmete skrátené legislatívne konanie ako záchranu. Ako záchranu Slovenska pred ďalšou, ďalšou krízou.

    Nie je to treba. Najskôr treba položiť na stôl veci, aby sme vyhodnotili, čo sa na Slovensku stalo, a spoločne hľadajme riešenia, ako eliminovať niečo, čo sa v budúcnosti môže tiež stať. Hľadajme riešenia od diverzifikácie zdrojov, hľadajme riešenia od diverzifikácie trás, poprepájajme plynovody. Toto je beh na dlhé trate, toto je geopolitická oblasť, kde Slovensko môže byť nápomocné a presadzovať svoje záujmy v rámci Európskej únie preto, lebo nemáme peniaze na to, musia to byť spoločné projekty. Ale to, čo môžeme robiť hneď a zaraz, je to, že diverzifikujme vnútorne. Podporme obnoviteľné zdroje, podporme vodu, podporme slnko, podporme biomasu. Toto sú závery a o tomto sa bavme.

    Tieto tri zákony, ktoré ste tu dali, neriešia nič, iba zo Slovenska robia nedôveryhodného partnera. Regulácia plynu, uskladnenia plynu v podstate nahráva bohatým, že na Slovensku budú uskladňovať plyn lacnejšie ako v Čechách a v Maďarsku a v okolitých štátoch, a pre Slovensko to bude mať negatívny dopad.

    Takže ja navrhujem, aby sme neschválili skrátené legislatívne konanie, aby sme sa úplne pokojne, kľudne a vecne vrátili na odborných fórach k energetike, čo sa stalo, aby sme hľadali spoločne cesty, ako z toho von. Ako budúce zastavenie alebo ďalšiu nejakú bitku vo vojne medzi Gazpromom a Naftogazom, ako z tejto bitky, ako v tejto bitke nestratiť desiatok a aby sme neobmedzovali ľudí a hlavne aby sme plynom neobmedzovali slovenský priemysel. Toto je normálna cesta, toto je ústretová cesta voči ľuďom aj voči priemyselným odvetviam.

    A myslím, že jediná cesta na to, aby sa to, čo sa udialo teraz v januári na Slovensku, už viac neudialo.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Janiša – pán poslanec Záhumenský, pán poslanec Petrák, pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Záhumenský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Janiš, keby ste sa vy neboli dopustili vlastizrady na predaji energetiky, tak nemusela nikdy vláda rokovať v noci pri energetickej kríze. Čiže váš veľký podiel je na tom, že vláda, bohužiaľ, musí aj v noci zasadať, aby riešila problém, ktorý hrozil Slovensku, že Slovensko nebude mať ani teplo a ani elektrinu.

    Spomínali ste Jaslovské Bohunice. Ak by ste boli vyjednávali tak, ako napr. kolegovia v Českej republike o Temelíne, tak dneska mohli Jaslovské Bohunice vyrábať najlacnejšiu energiu pre Slovensko, pre slovenských občanov a mohla mať profit z toho celá spoločnosť.

  • Vy ste ale zapredali slovenskú energetiku, nechali ste zatvoriť Jaslovské Bohunice pod zámienkou, že je to podmienka vstupu do Európskej únie. Áno, samozrejmá vec, rozumieme tomu, že určité skupiny alebo krajiny mali záujem na tom, aby sa zatvorila elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, ale Česi ju dokázali obhájiť. Vy ste ju jednoducho odovzdali a zatvorili sme ju.

    Ale ja si dobre pamätám v čase krízy v januári, keď nastala a keď hrozilo Slovensku, že ak skutočne dôjdu zásoby plynu a bude nutné odniekadiaľ zobrať energiu, tak ste sa hlásili, že vy ste vlastne tiež za to, aby sa spustili Jaslovské Bohunice, lebo ste si priznali vlastne chybu, že bola chyba túto elektráreň odstaviť. Vy ste hrali tiež divadlo? Tiež ste boli divadelníci pre občanov, keby sa náhodou musela spustiť táto elektráreň, aby zachránila situáciu na Slovensku, a dneska kričíte, že vláda hrá divadlo? Vláda riešila problém krízy, ktorý hrozil Slovensku, a tými divadelníkmi ste boli, bohužiaľ, vy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja mám v podstate len dve poznámky. Skôr sú to možno otázky. Prvá otázka sa týka obnoviteľných zdrojov energie. Ja sa vás pýtam, aká je doba realizácie týchto zámerov – mesiac, týždeň, deň? Hrozí, že je to trošku dlhšia doba? A ja osobne si myslím, že je to rádovo dlhšia doba, že je to na niekoľko rokov.

    A druhá vec, okrem toho, že aká je doba realizácie týchto zdrojov, ako je dostupná energia v ktorom čase. Slnko v noci – určite, vietor v akých časoch, vtedy, keď nefúka? Alebo potrebujeme stabilné a trvalé dodávky aj elektrickej energie. Ale dneska hovoríme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, potom tu vystáva úplne opodstatnene otázka, či je opodstatnené skrátené legislatívne konanie.

    Len jedna krátka otázka: Nehrozí v najbližšom roku, dvoch, troch, piatich, že sa zopakuje kríza?

  • Reakcie z pléna.

  • No asi hrozí, že je tam určité riziko, to znamená, je tu aj opodstatnenosť skráteného legislatívneho konania.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť môjho kolegu pána Janiša a ospravedlňujem sa, pán minister, že musíte počúvať aj reči, ktoré nám, ktorí predsa trošku s tým pracujeme už 18 rokov, s energetikou, znejú smiešne. Ja chápem, že niekto nechcel, aby sme vstúpili do Európskej únie, ale som zvedavá, či sa potom vzdá tých dotácií, ktoré dostáva z Európskej únie, ale to už je len tak na zasmiatie.

    Ja by som chcela podporiť pána Janiša v jednom. Každý, kto sledoval ekonomické fórum v Davose a pozorne si vypočul – a vždy sa to veľmi oplatí – ruského prezidenta Putina, čo hovoril o energetike a čo hovoril o tom, čo spôsobilo plynovú krízu, sa musí zamyslieť. Znovu zdôrazňujem, že keď vystúpil na bezpečnostnom fóre v Mníchove Putin v roku 2000 a vyhlásil, na čo bude používať svoje energetické suroviny a akým spôsobom obmedzí sprostredkovateľov, ako aj tranzity cez iné krajiny, my niektorí sme si to všimli, ale nie vždy to brali ako bernú mincu. Dnes v Davose povedal, že plynárenskú krízu spôsobili Spojené štáty americké a Európska únia. Upozorňujem na tento jeho prejav z Davosu.

    A len tak mimochodom, či nebude plynová kríza do štyroch, piatich rokov? Ona môže byť do dvoch týždňov, pretože Poľsko stále nemá plyn, už dva týždne.

  • Pán poslanec Janiš, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Veľmi jemne zareagujem. Samozrejme, že s Jaslovskými Bohunicami ste hrali divadlo, lebo keďže nehráte divadlo, tak ich spustíte. Ja som komunikoval Jaslovské Bohunice a presne viem ako. Ak je to technicky a energeticky, toto rozhodnutie stojí na pevných základoch. A keď je to diplomaticky odkomunikované s Úniou, nemáme problém. Ale nestalo to ani na pevných základoch technických a už tobôž nie energetických a vôbec to nebolo odkomunikované v Únii. Divadlo.

    A, pán Petrák, bohužiaľ, ale vidím, že čo sa týka ako riešenia krízy, kde, ako a energeticky ste totálne mimo. Práve preto kritizujem, že to prijímame v skrátenom legislatívnom konaní hneď a teraz zaraz, keď to nič nerieši, a vy hovoríte – a čo sa stane, keď bude kríza o dva, tri, štyri roky? No tak to prijmime v lete, veďme odbornú diskusiu. O tomto som ja rozprával. Načo v skrátenom legislatívnom konaní, načo tak rýchlo? Nič to nerieši. Tie zásobníky sa začnú plniť až v lete, pán minister, vy to tiež dobre viete, teraz ich nenaplníte. Teraz komplet celý plyn ide do spotreby, či do vykurovania, či do priemyslu, tie zásobníky sa začnú plniť neskôr.

    Debatujme, komunikujme, hľadajme ozaj normálne riešenia. Nerobme ešte aj na kríze politiku a nerobme sa, že zachraňujeme niečo obrovské. Ja vyzývam na normálnu, vecnú, odbornú diskusiu, aj na hospodárskom výbore a všade, bavme sa a zapojme do toho ľudí, ktorí tomu rozumejú.

    Pán minister, vy ste mali výborný tím, čo sa týka krízového štábu, vy ste tam mali „bardov“ slovenskej energetiky, všetko ľudí zdatných, odborných, vidiacich dozadu, vidiacich dopredu, ovládajúcich obchody v Európe, perfektne technických zdatných. Prečo ich nevyužijete tak, ako ste v kríze využívali ich mozog, ich nápady, ich riešenia? Prečo aj pri legislatívne sa neopriete o ich názory? Prečo ich ignorujete? Prečo ich obchádzate? Prečo s nimi nekomunikujete? Prečo im to robíte poza chrbát, aby sa oni dozvedeli, keď krízový štáb fungoval perfektne, neboli rozpory, bola zhoda, bola komunikácia?

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Smolková, ktorá už raz stratila poradie, keďže nie je prítomná, stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Vyčerpali sme všetky vystúpenia prihlásených rečníkov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať k nej stanovisko? Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nechcel som pôvodne využiť toto svoje právo, ale tá diskusia ma k tomu vybudila a chcel by som povedať pár faktov. Nechcem sa zdržiavať komentáru, len, pán poslanec Janiš, nemáte pravdu v ničom, čo ste povedali k jadrovej elektrárni.

    Všetko sme mali technicky pripravené, odkontrolované rakúskymi pozorovateľmi, odkontrolované s certifikátmi Úradu jadrového dozoru, čakalo sa len na spustenie, pripravený kompletný harmonogram spustenia s postupným nábehom 55 megawattov, ktoré by boli pribúdali do siete každý deň.

    A to, čo je najpodstatnejšie, mali sme to odkomunikované s Európskou komisiou, mali sme to odkomunikované s 26 premiérmi ostatných členských štátov Európskej únie a mali sme súhlas Európskej komisie na dobu nevyhnutnú.

    Na to, čo vy hovoríte, že to bolo divadlo, ja vám odpovedám, že to bola nevyhnutnosť. Jaslovské Bohunice nemohli ísť viac ako 50 dní, pretože nemali palivo. Objednávka na ďalšie palivo potrebovala minimálne ďalších 18 mesiacov. My sme v čase, keď sme nemali pokrytú dynamickú stabilitu prenosovej sústavy, lebo sme nemali silovku, sme potrebovali urobiť zdroj. Asi si nepamätáte z mojich vyjadrení, že sme celú terciárku použili na výrobu silovky a že sme už 30 % sekundáru nevedeli prekryť a Česi nám na jeden deň predali celú kapacitu, ale to nám neriešilo problém.

    Nechcem sa ďalej k tomuto vyjadrovať, len ešte raz vám hovorím, technicky sme boli pripravení, mali sme dôvod a našli sme pochopenie v Európskej komisii, ktorá nám dala súhlas. Čiže vaše tvrdenia sú nepravdivé.

    Teraz to podstatné, lebo hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní. Neviem, či úmyselne, alebo z nepochopenia sa absolútne inak vykladá tento návrh, ktorý my predkladáme. Stále mi to tu tak rezonuje, akoby sme išli ublížiť SPP. Veď my im ideme pomôcť, preboha! Veď my ideme všetkým spoločnostiam, ktoré skladujú dneska plyn na území Slovenskej republiky, dať tú povinnosť, ktorú dneska, v čase krízy spĺňali len v SPP. Lebo SPP muselo vygenerovať ten plyn, tí ostatní sa mohli pozerať. A my teraz hovoríme, ideme to rozložiť. Páni podnikatelia, chcete skladovať na území Slovenskej republiky, dobre, ale musíte mať nejaký záväzok, lebo keď príde kríza a niekto si to znovu rozmyslí bez nášho súhlasu, aby sme boli pripravení. To je na tom podstatné.

    Veď návrh zákona, separátny, ktorý pripravovali Štátne hmotné rezervy, tie dokonca hovorili až o deväťdesiatich dňoch skladovacej zásoby. My hovoríme o tridsiatich, čo je menej. Čo je menej, ako bolo k dispozícii teraz. Čiže my im len hovoríme, majme, preboha, 30 dní istotu!

    A teraz, prečo to robíme v skrátenom? Viete prečo? My sa bojíme, že dôjde k výpadku plynu cez leto, a my už vtedy potrebujeme mať nastavenú normu a my už dneska potrebujeme dať všetkým echo, ktorí tu skladujú, nenechajte celý problém len na SPP, ale musíte sa všetci zapojiť, a preto v prechodnom období účinnosti zákona dáme do konca apríla za povinnosť, aby všetci pripravili pre ministerstvo hospodárstva ten skladovací plán a plán ťažobných kapacít. Práve preto, že sa obávame letného obdobia, kedy sa nebudú vedieť doplniť kapacity, preto chceme, aby sme to čo najrýchlejšie vydali.

    A ja, keby som nemal túto obavu, že sa nebojím najbližšej krízy, určite by som rád diskutoval možno tri, štyri, päť mesiacov a vypiplal každý detail, ale tá rýchlosť nás núti, lebo tá hrozba nie je zastavená. Tá hrozba nie je zastavená, musím vás sklamať, nie Rusko, ale Ukrajina robí veľmi intenzívne kroky, aby zmluva, ktorá je dneska podpísaná a je v platnosti, aby mala zrušenú platnosť. Konkrétne prezident Ukrajiny robí tieto kroky a tlačí na Radu bezpečnosti Ukrajiny, aby tá zo svojej pozície zrušila túto zmluvu, čo je vlastne pokyn pre vládu (práve Timošenková sa snažila z celej tejto krízy dostať).

    Čiže, pán poslanec, zato to robíme v zrýchlenom konaní, lebo sa bojíme, aby sme cez leto nezostali skutočne bez plynu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády je pod tlačou 939.

    Prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh odôvodnila. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť, že skutočne Európa, svet, a teda aj Slovensko, dnes stoja zoči-voči jednej z najvážnejších finančných a hospodárskych kríz, pričom prognózy renomovaných odborníkov hovoria o dlhej ceste naprávania toho, čo za sebou zanechala neviditeľná ruka trhu, čo spôsobila virtuálna a falošná bublina finančných maklérov a realitných mágov. Nie je možné a bolo by priam šialené, aby sme sa vo vláde tvárili, že dopady globálnych problémov obídu Slovensko a naši obyvatelia nepocítia dopady znižovania globálnej ekonomickej výkonnosti celosvetového nárastu v nezamestnanosti.

    Vláda, verejní činitelia, štátne inštitúcie, ale i samotní občania musia, žiaľ, prejsť do úsporného režimu, musíme byť skromnejší, ale zároveň solidárnejší navzájom. Musíme viac myslieť na budúcnosť a nesmieme sa nechať unášať pretrvávajúcim pocitom úspechu dnešného materiálneho blaha. Oveľa viac ako kedykoľvek predtým potrebuje spoločnosť solidaritu, súdržnosť a to platí nielen z hľadiska našej krajiny, ale aj v rámci Európskej únie. Konanie na vlastnú päsť nikomu nepomôže, lebo je to kríza globálna, nie lokálna ani miestna.

    Riešenie mimoriadnej situácie si vyžaduje dialóg medzi všetkými sociálnymi partnermi, medzi vládou, medzi zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov a je potrebné vytvoriť priestor na aktívny dialóg. Tento priestor vytvára Rada pre hospodársku krízu, ktorá zasadá pod vedením predsedu vlády. Jej závery, vecné opatrenia, sa premietajú nielen do legislatívnych opatrení, ale aj do vecných opatrení jednotlivých ekonomických rezortov. Niektoré opatrenia majú, samozrejme, systémový charakter, iné znamenajú len dočasný, prechodný krok, ktorým je možné minimalizovať riziká, ktoré nás ohrozujú spoza hraníc.

    Rezort práce v krízovej situácii má na prvom mieste pomoc pre ľudí, ktorí vypadnú z pracovného aktívneho života. Sociálna sieť je nesmierne dôležitá, a to z hľadiska bezprostrednej podpory, ale aj podpory rekvalifikácie, vzdelávanie zamestnancov. Nastupuje tu aj Európsky sociálny fond a tiež refundácia časti nákladov zamestnávateľov na pracovnú silu. Rezort práce aktívne koná v rozsahu najmä zákona o službách zamestnanosti. A preto vzhľadom na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v dôsledku radikalizácie prejavov globálnej finančnej a hospodárskej krízy hľadali sme všetky dostupné nástroje hospodárskej politiky a jej súčastí – politiky zamestnanosti, politiky trhu práce, a to najmä na zabránenie devastačných dopadov tejto krízy.

    Situácia si vyžaduje okamžité riešenia, ktoré majú prispieť k udržaniu zamestnanosti na existujúcich pracovných miestach a k podpore vytvorenia nových pracovných miest s cieľom zabrániť rozsiahlym finančným stratám v hospodárstve Slovenskej republiky a zhoršeniu sociálnej situácie obyvateľstva Slovenskej republiky.

    Z dôvodu, že hrozia štátu hospodárske škody značného rozsahu v súvislosti s prebiehajúcou globálnou ekonomickou krízou, je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo poverenej členke výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokúvania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, kolegovia, kolegyne, správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 939).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 963 z 3. februára 2009 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 939), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 49. schôdzi dňa 3. februára 2009. Výbor uznesením č. 221 z 3. februára 2009 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 939). Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaným návrhom vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 939), v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa ukončí na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Frešo. Ak je to všetko, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, chcem podporiť tento návrh riešiť otázku zamestnanosti v skrátenom legislatívnom konaní. Zákon o službách zamestnanosti je, myslím, to, čo treba v tomto parlamente urýchlene prerokovať. Som rada, že pani ministerka prichádza s týmto legislatívnym návrhom, pretože otázka zamestnanosti je citlivá otázka a dotýka sa množstva, veľkého počtu našich občanov a je to nielen pre nich otázka finančná, ale je to niekedy veľká psychická trauma, je to otázka vôbec ich psychickej rovnováhy a existencie života rodín.

    Preto by som chcela veľmi jasne povedať, že slogan, ktorý tu bol uvedený vo faktickej poznámke na vystúpenie predsedu Národnej rady, že za Fica sa prepúšťa, vážení, kto takto skracuje problém a politicky ho podsúva, ten nepochopil, o čo ide vo svete. Nepochopil! Pretože Fica nemá Nemecko, Fica nemá Francúzsko, Fica nemajú Spojené štáty americké – a aké problémy sú tam. Aké problémy sú tam, vážení!

  • Takže takto stavať otázku je skresľovanie a posúvanie problému niekde, kde môžu byť len politické šarvátky a nie meritórne riešenie veci.

    A o tom, že hovoríme o bývalom prístupe a súčasnom, o liberálnej politike ekonomickej, ktorej odzvonilo a ktorej realizáciou dneska cítime jej dôsledky, nedobrej politiky, o tom musíme hovoriť, pretože metódy riešenia problému z liberálneho pohľadu sú iné ako z pohľadu praktickej sociálnej ekonómie. A musíme si vyjasniť a musíme si povedať, že niektoré veci na Slovensku skutočne pocítime vzhľadom na to, že sa presadilo niekedy voľnomyšlienkarstvo – štát nič, štát najhorší vlastník, štát žiadny regulátor. A dneska dochádzame k tomu, že to už neplatí, že je tejto politike koniec, a preto aj tento legislatívny návrh, o obsahu ktorého budeme rokovať o chvíľu, treba vnímať z toho pohľadu, že dnes progresívny pohľad je štát áno. Tam, kde má, musí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami poslanci Kužma, Brocka, Radičová a poslankyňa Vaľová. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo mám pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som rád, že spomenula pani kolegyňa ten vplyv sveta na našu krízu, ja by som jej len chcel pripomenúť, že keď na celom svete zdražovala ropa, tak pán Fico nemal najmenší problém zo zdraženia benzínu na Slovensku obviniť vtedajšiu vládu, keď bol v opozícii. Čiže som rád, že odsudzujete metódy, ktoré boli hlavnou politickou zbraňou súčasnej koalície, keď bola v opozícii.

    A čo sa týka toho hodnotenia, či liberálny prístup zavinil krízu, alebo štátne zásahy, nútenie bánk dávať pôžičky aj tým , ktorí nemajú na vrátenie, a niektoré ďalšie veci, alebo či zlyhala regulácia trhu, čiže zase štátny zásah, ja by som poprosil, keby ste toto po prvé nechali na ekonómov a po druhé bolo by dobré hodnotiť veci, až keď tú krízu budeme mať za sebou a keď budeme vedieť, čo ju spôsobilo a čo zabralo. Čiže urobme si skutočne odstup. Ako ekonómovia si my dnes netrúfneme hodnotiť, čo vy si ako právnička dovolíte už teraz vyhodnocovať.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Brocka.

  • Pani kolegyňa Tóthová, aj KDH podporuje skrátené konanie o tomto návrhu zákona. Aj preto, lebo uvedomujeme si vážnosť situácie, a aj preto, že konečne sú v tomto návrhu aj opatrenia, ktoré tu už celé mesiace my z opozície navrhujeme, a muselo byť až zle alebo horšie, aby ste boli ochotní tieto návrhy akceptovať. Napríklad príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta alebo daň, odvodové prázdniny pre začínajúcich živnostníkov a ďalšie.

    Ale v tom návrhu sú aj choré veci a spomeniem len jeden príklad. V úvodzovkách jednou miliardou slovenských korún, alebo teda v eurách je to menšie číslo, do sociálnych podnikov a takou formou a takým spôsobom, že to bude podnikanie za štátne vami blízkym kamarátom, samozrejme, privilegovaným.

    No ak ste hovorili, že západné krajiny nemajú Fica, ja si myslím, že oni sú radi, lebo v tomto čase, keď občania musia šetriť, a šetria a musia šetriť, tak som sa dozvedel včera v novinách, že Úrad vlády, Ficov Úrad vlády ide vyhodiť 30 mil. korún na reklamnú kampaň. Zadanie je, že ako má vyzerať inzerát alebo ako má vyzerať logo. Pani kolegyňa Tóthová, ja navrhujem, aby takéto úlohy zadávala Ficova vláda základným a stredným školám. A tie vám to urobia za jeden laptop, ak to bude cena do tomboly.

  • Slovo má pani poslankyňa Radičová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Na úvod chcem zdôrazniť, že bez zaváhania podporíme skrátené legislatívne konanie, pretože naozaj čelíme vážnym dopadom finančnej krízy, ktorú Slovenská republika nespôsobila a na ktorú naozaj potrebujeme veľmi promptne a rýchle reagovať. Som hlboko presvedčená, že riešenia nie sú ľavo-pravé, vážené dámy a páni, ale dobré, pragmatické a účinné. Preto som tiež presvedčená, že panuje plná zhoda, že potrebujeme zachovať predovšetkým pokoj, podporiť ľudí psychicky, obnoviť dôveru vo finančný sektor, podporovať spotrebu, rozhýbať úverový trh, efektívne čerpať európske fondy, podporiť výstavbu diaľnic a ďalšej infraštruktúry, podporiť podnikateľské prostredie a efektívne nástroje aktívnej politiky trhu práce. To, čo predkladá teraz vláda v zákone o službách zamestnanosti, je podľa môjho názoru prvý a nevyhnutný krok a som hlboko presvedčená, že Rada pre hospodársku krízu, ktorej činnosť vítam, bude pokračovať v svojej práci a bude predkladať ďalšie návrhy a kroky, pretože potrebujeme naozaj systémové a plošné riešenia reakcie.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Ja by som chcela poďakovať pani kolegyni Tóthovej, lebo očakávala som, že pri tak vážnom, ja to nazvem, takom vážnom skrátenom legislatívnom konaní, kedy aktuálna ekonomická situácia si skutočne vyžaduje okamžité účinné riešenia, ktoré majú prispieť k udržaniu zamestnanosti na existujúcich pracovných miestach alebo podpore nových pracovných miest, aby v Slovenskej republike nedochádzalo k zhoršeniu sociálnej situácie obyvateľov Slovenska. Predpokladala som, že tu nebude žiadna rozprava, sa všetci na tom zhodneme, ako hovoríte, a už vôbec nie, že tu budú invektívy na predsedu Roberta Fica, že on spôsobil celosvetovú krízu. Veď to je nemysliteľné! Ja som očakávala, že sa budeme venovať meritu veci a že už prestaňte s tými invektívami a že vlastne prestanete, ak je takýto vážny problém na stole, opäť politikárčiť a opäť zavádzať celú situáciu a problémy niekam inam.

    Čiže ja by som chcela jedno povedať, že opatrenia, ktoré prijímame, určite prijímame uvážene a premyslene. A nehovorme, že sú to opatrenia opozície, pretože tieto dané opatrenia si rozoberieme a povieme si, čo je správne, čo nie je správne, a opatrenia, ktoré možno ste vy navrhovali, by neboli tak efektné a možno by doniesli aj zlé dopady, takže asi o tomto to má byť.

    Takže ďakujem pani kolegyni Tóthovej, že meritum veci pomenovala a že upozornila na to, že sociálna kríza nie je o politických šarvátkach a invektívach. A na všetky tieto opatrenia, ktoré prijmeme, aj čakajú občania Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz s reakciou na faktické poznámky má slovo pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem pani poslankyni Vaľovej, že povedala tú podstatu, lebo som chcela zdôrazniť, že problém krízy je veľký problém ľudí, drobných ľudí a ich rodín. Ja súhlasím s pani poslankyňou Radičovou, čo povedala v závere, a preto som aj vystúpila, že to, čo vláda predkladá, je nevyhnutný krok. A v rámci tohto nevyhnutného kroku môžeme diskutovať o ďalších možných krokoch, veď preto sme tu a to ľudia od nás očakávajú.

    Pokiaľ pán poslanec Kužma mal narážky na to, že som právnička a hovorím do ekonomických vecí, je to jeho názor, ale dovoľte, aby som sa obránila. Ja študujem aj ekonomické veci a moja doktorská dizertačná práca, teda veľký doktorát bol z otázky teórie riadenia a tam tá ekonomika niečo má. Takže to, čo som hovorila, nehovorila som len tak, ale preto, že dané veci ma zaujímajú a ich študujem a myslím, že už je jasne povedané mnohými známymi ekonómami, politológmi, prognostikmi, že liberálna teória ekonomická nie je to, čo bude v budúcom období na prvom mieste.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Ako posledný riadne prihlásený vystúpi v rozprave pán poslanec Frešo, má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, budete počuť, pani kolegyňa, bezpochyby. Veľmi ma mrzí, veľmi ma mrzí, na úvod musím povedať, že sme neprijali návrh opozície na všeobecnú rozpravu ohľadne krízy, lebo zdá sa, že koalícii, hlavne koalícii to chýba, začal s tým pán Paška, nejaká všeobecná politická debata na tému ekonómie. Možno by sa naozaj niektoré názory vykryštalizovali. A myslím si, že keď tu hovorila aj pani kolegyňa Vaľová o politikárčení, tak treba sa naozaj obzrieť na predsedu parlamentu, ktorý tu dal niekoľko, nebojím sa povedať, až drzých ekonomických lží na adresu bývalej vlády. A práve to, že nechcel ísť do diskusie, ale nechal to len takto zbehnúť na začiatku parlamentu, tak udal tým veľmi zlý, veľmi zlý tón.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím, k predmetu, pán kolega, veľmi nerád vstupujem. K programu, k prerokovávanému bodu programu.

  • Ale ako, pán predsedajúci, to ste mali aj pani Tóthovej povedať, to ste mali na faktickú povedať aj pani Vaľovej, ktoré sa dotýkali všeobecnej hospodárskej krízy, a k tomu smeroval aj prejav pána predsedu, tak nemôžem to nejako odlíšiť.

    Zaznelo na túto adresu niekoľko drzých ekonomických lží a ja si myslím, že by si to zaslúžilo debatu, zaslúžilo by si to vážnu debatu na pôde parlamentu.

    Ako som predznačil vtedy už vo svojej faktickej, súvisí to aj s týmto bodom a veľmi by som chcel oceniť pani ministerku a vládu Slovenskej republiky, že nabrala konečne odvahu a predložila do parlamentu rozumný návrh, aj keď z dielne opozície na 80 %. Myslím si, že je to veľmi správne. Myslím si, že tieto návrhy budú nasledovať. Je len škoda, že tento návrh, ktorý na jeseň pani poslankyňa Radičová predložila do parlamentu, vtedajšia vládna koalícia zmietla z čisto politických dôvodov. Mohli sme tento problém už mať dnes za sebou a táto novela mohla slúžiť už dnes občanom Slovenska.

    Ja si myslím, že nie je to žiadna hanba a v histórii SMER-u som našiel podobné, podobné kroky, a myslím si, že správne, ktoré sú napríklad z roku 2005, kedy pani vtedajšia ministerka, pani Radičová, predložila zhodou okolností tiež novelu zákona o službách zamestnanosti. A keď sa pozriem na záverečné hlasovanie, tak vidím, že pán Paška vtedy podporil pani vtedajšiu ministerku pri jej riešení, dokonca pán Robert Fico ju podporil a až na jedného, ktorý tu nebol, zdá sa, celý poslanecký klub SMER-u.

    Čiže inými slovami, chcel by som naozaj, tak ako v mojej reakcii na úvodný prejav pána predsedu parlamentu, povzbudiť v tomto zmysle aj pani ministerku, aj vládu Slovenskej republiky, aby sa krízy nebála, aby proste vedela, že opozícia má pripravené riešenia, ktoré sem bude predkladať, aby vedela, že nám nevadí, keď sa podpíšu pod naše riešenia, absolútne je to v poriadku. A myslím si, že to, čo rozhoduje, je, akým spôsobom sa budú mať občania Slovenska. A pokiaľ prejdú aj opozičné návrhy, či už cez vládu, alebo pod rúškom vlády, tak ako je tento návrh pani poslankyne Ivety Radičovej, tak to bude pre občanov dobre a to by nás malo viesť pri každom našom kroku v rámci parlamentu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky – páni poslanci Kužma, Vaľová a Madej. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Freša.

    Slovo má pán poslanec Kužma.

  • My podporíme, samozrejme, návrh na zrýchlené legislatívne konanie. Len nám je skutočne ľúto, že tieto mnohé z vecí už mohli dávno byť schválené normálnym konaním. Ja už som v máji na výbore sa pýtal na riešenia krízy. Žiaľ, vtedy mi bola povedaná tá teória, neviem, kde na ňu prišli ako ekonómovia SMER-u, že Slovensko na tejto kríze získa a že tu bude presun výroby z drahých západných krajín na Slovensko. Podobne, keď sa táto otázka otvárala v októbri, dokonca som mal tri tlačové besedy na tému, že treba riešiť, že je najvyšší čas, a predkladali sme opatrenia, tak vtedy ešte skutočne vládni ekonómovia hovorili o sedempercentnom raste tejto krajiny. Trochu sme stratili čas, ale na to už teraz zabudnime, poďme aspoň robiť veci dopredu.

    Ja by som len veľmi, veľmi vás chcel poprosiť, prekonajte určitú pýchu a počúvajte, aj čo povie opozícia, aby sme zbytočne niekedy v júni neišli znovu do skrátených legislatívnych konaní na návrhy, ktoré by sme dnes, keby ste nás počúvali, keby ste boli ochotní rokovať, sme mohli kľudne dostať cez prvé čítanie, niekedy v apríli cez druhé čítanie a všetko by bolo v poriadku. Totiž v každom prípade prevencia je vždycky lepšia ako dodatočné hasenie. Preto veci, ktoré keby sa boli prijali pred pol rokom, pred trištvrte rokom, už dnes by fungovali a mnohé by sme nemuseli za drahé peniaze dnes prijímať. Vždycky, páni zo SMER-u, prevencia je lacnejšia, ako hasiť, keď je zle.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem. Ja som veľmi rada, že panuje všeobecná zhoda ako málokedy, že niet pochybností o skrátení v legislatívnom konaní, čo sa týka tejto novely, čo sa týka tohto návrhu zákona.

    Chcela by som jednu vec povedať, že rozprávate o tom, že ste chceli mať všeobecnú politickú debatu, pán Frešo. No všeobecná politická debata nič nerieši. Čakala by som od vás, že poviete, že chcete mať odbornú ekonomickú debatu a že budete podávať pozmeňujúce návrhy, lebo nejaká všeobecná debata je všeobecná debata.

    Rovnako ste ocenili pani ministerku. No konečne mám pocit, že aj počúvate v tomto parlamente, aj čítate, lebo pani ministerka takéto zákony už predkladá dávno, ktoré sú vysoko aktuálne a ktoré pomáhajú sociálnej situácii na Slovensku. Ale lepšie je neskoro ako nikdy, že ste ju ocenili.

    A čo sa týka návrhov pani poslankyne Radičovej, ja tu už počúvam celé dva roky, že všetky návrhy sú 80 % z jej dielne. Ja normálne som minule povedala, že navrhujem rozpustiť zrejme ministerstvo, lebo všetko urobila pani Radičová. Ona sama stačí na to a všetky zákony nám vyprodukovala do roku 2010, veď my nemáme vôbec žiadnu prácu už.

  • Takže nemyslím si, že je to tak. Veď bola ministerka, prečo ich nepredkladala? Veď hovoríte, že v roku 2005. A ja si vážim, že pán predseda Paška, pán Robert Fico podporili zákon o zamestnanosti pani Radičovej. Čo bolo evidentné, že títo ľudia majú sociálne cítenie a dneska to prenášajú takisto vo vládnutí. To len ste potvrdili to, o čo sa usilujeme za obdobie vlády tejto koalície.

    No a myslím si, že zdôvodníme návrhy, ktoré si myslíte, že boli správne, pretože myslíme si, že sú tam chyby, pre ktoré sme ich neprijali a tie aj zdôvodníme. A nehovorme o tom, čo sa prijalo, neprijalo, lebo sami ste priznali, že jedenásť rokov ste nemali odvahu prijať zákon o sociálnych službách. Aj toto vypracovala pani Radičová? Aj o tom ste rozprávali.

  • Teraz má slovo pán poslanec Madej s faktickou.

  • Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil reagovať na predrečníka. Niekedy nevychádzam z úžasu z toho, a to aj nadväzujem na to, čo bolo povedané, že keď už opozícia musí, lebo nevedia nič iné, proste nevedia si zdôvodniť, ale musia, lebo naozaj sa nedá nič povedať proti tomu návrhu, lebo je dobrý, tak musia zahlasovať za, lebo už nedá sa kritizovať všetko. Tak v tom prípade si nájdu aspoň jednu výhovorku, že dobre, hlasujeme za, ale my sme to už dávno vraveli. Asi s takýmto prístupom pôjde konštruktívna opozícia aj do budúcnosti, možno v ďalšom volebnom období, však viete predpovedať budúcnosť, takže vždy spätne si poviete, my sme to už dávno vraveli.

    Ja chcem oceniť, že ministerstvo reaguje, aktuálne reaguje na situáciu, ktorá je v dôsledku hospodárskej krízy, že ministerstvo a vláda Slovenskej republiky iniciatívne reaguje, a dôkazom toho je aj získanie a alokácia finančných prostriedkov vo výške vyššej ako 300 mil. eur, cca 10 mld. korún, ktoré sú aj na tieto opatrenia aj týmto návrhom zákona.

    Preto hovorím a nedá sa povedať, že niečo také mohlo byť už dávno, keďže reagujeme na situáciu, ktorá vznikla za posledných pár týždňov a mesiacov. Ja som presvedčený, že celé toto, celý tento obraz, ktorý je, hovorí o tom, že kríza, či to chcete počuť, alebo nie, je výsledkom politiky, možno aj akú vy prenášate, pretože trh nevyrieši všetko. Keby trh všetko vyriešil, tak kríza nie je. A ja som rád, že ministerstvo a vláda...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Frešo má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Madej, na tú časť, kde hovoríte o trhu, veľmi rád by som sa bavil o tom pri debate o kríze, všeobecnej debate o kríze, ktorú navrhovala opozícia. To je sčasti odpoveď aj pre vás, pani poslankyňa Vaľová. Hovoril som o debate o kríze a tá proste pre niekoho môže byť viac ekonomická, pre niekoho viac politická, tak sa zdá aj z prejavov, ktorý ste mali vy, aj pán Paška, aj ostatní. Ale v každom prípade si myslím, že by bolo správne pre občanov Slovenska, keby sme takúto debatu umožnili. Špeciálne si myslím, keď už sme pri tom, že aj by sme mali umožniť debatu o kríze plynovej, nakoľko táto sa priamo dotýkala všetkých občanov Slovenska.

    Keď hovoríme o návrhoch pani poslankyne Radičovej alebo návrhoch pani vtedajšej ministerky Radičovej, ktoré ste aj vy podporili, ergo SMER, a hovoríme aj o návrhu, ktorý podala do tohto parlamentu na jeseň, čiže, pán poslanec Madej, nie že rozprávali sme o niečom, my sme to podali do parlamentu. Ja chápem, že sedieť v koaličných laviciach znamená dvíhať ruku tak, ako sa povie v koalícii, ale to ešte neznamená, že netreba čítať, netreba čítať návrhy zákonov, ktoré opozícia podáva. Nota bene, keď vidím, že ich číta ministerstvo, keď ich číta vláda a potom ich predkladá znova do tohto parlamentu.

    Ešte krátka poznámka k tomu, že ste si krízu všimli pred pár týždňami. No ale to je práve ten problém, o ktorom som hovoril aj predtým, že ľavičiari naozaj majú ten problém, že nedokážu ekonomicky uvažovať. Čiže keby ste naozaj boli to študovali hlbšie, tak by ste vedeli, že príde kríza na Slovensko a mohli by ste podobne ako SDKÚ – DS vopred ponúkať kroky, ktoré by túto krízu a dopady tejto krízy zmiernili. Nie, keď si to všimnete pred pár týždňami, potom sem rýchlo prísť, preto sem rýchlo prísť, predkladať naše návrhy a ešte mať problém nám to uznať. Myslím si, že to nie je správne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili v rozprave všetci riadne prihlásení, takže mi dovoľte vyhlásiť rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či pani ministerka chce zaujať stanovisko k rozprave? Áno, má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že o čo som požiadala v mene vlády, ktorá predložila návrh teda na schválenie skráteného legislatívneho konania, ešte tu neboli ani v podstate otvorené opatrenia, už hovoriť o klientelizme a korupcii vo vzťahu k sociálnym podnikom, mám pocit, že ľudia nevedia, o čom hovoria. A preto mi dovoľte zdôrazniť, že sociálne podniky ako také sú upravené, týmto parlamentom schválené ustanovenia boli účinné už 1. septembra minulého roku. Do dnešného dňa okrem pilotného projektu, ktorý je spustený v oblasti sociálnych podnikov, kde sú a tieto sociálne podniky idú prevádzkovať neziskové organizácie, teda neziskové, už samotný názov tých neziskových organizácií hovorí, na akej báze budú vykonávať túto činnosť. A teraz rozširujeme a zvoľňujeme možnosť rozvoja sociálnych podnikov v zriaďovateľskej pôsobnosti predovšetkým obcí. Teda podporujeme zamestnávanie na lokálnej a miestnej úrovni a podporujeme predovšetkým zamestnávanie ľudí, ktorí majú nižšiu kvalifikáciu, ale súčasne umožňujeme, aby obecné sociálne podniky zamestnávali ľudí, ktorí sú okamžite prepúšťaní. A ja musím povedať, že napriek tomu, že tieto ustanovenia sú účinné od prvého a sú v platnosti od 1. septembra minulého roku, doteraz nikto nepožiadal o prevádzkovanie sociálneho podniku, lebo zriadenie sociálneho podniku s výnimkou pilotného projektu, ktorý tu je, preto sa spytujem – o akej lukratívnosti tu niekto rozpráva, o akej korupcii, o akom klientelizme?

    Ja pripomeniem, že sociálny podnik musí zamestnávať 30 % znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, hovorím nielen o dlhodobo nezamestnaných občanoch, hovorím o občanoch, ktorí sú znevýhodnení z titulu svojho veku, majú 50 a viac rokov. Hovorím o mamičkách, ktoré sa vracajú z rodičovskej dovolenky a veľmi ťažko sa po šiestich rokoch uplatňujú na trhu práce. Hovorím o ľuďoch, ktorí sa vracajú z výkonu trestu, hovorím o ľuďoch, ktorí sú zdravotne postihnutí. Toto všetko sú znevýhodnení uchádzači.

    Aká je podpora sociálnym podnikom? Prispieva sa na mzdu týchto ľudí, ešte raz opakujem, prispievame na mzdu a odvody do poistných fondov týchto ľudí, tí, ktorí sú znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie. A keď prispievame na ich mzdu, je to ďaleko dôležitejšie, že ich zaraďujeme do pracovného pomeru a nie že voľne poberajú, a ja zneužijem v tomto prípade slová pána prof. Vojta Tkáča, ktorý vždy hovorí, že nie nechať ležať ľudí voľne pod mostom a čakať, čo mu padne z neba. My hovoríme o tom, že týchto ľudí ideme zapojiť do pracovného procesu, nebudú poberať dávky ako pomoc v hmotnej núdzi, ale budú zamestnaní a budú dostávať svoju plácu, aj keď im na túto plácu za vykonanú prácu prispievame a prispievame im aj, samozrejme, na odvody, ktoré platia.

    Čiže, prosím vás pekne, skúste vnímať tie sociálne podniky ako skutočne pracovné príležitosti pre tých jednak, ktorí sú znevýhodnenými uchádzačmi, a jednak, ktorí skutočne sa dostali do ťažkej situácie a veľmi radi prijmú prácu, pretože celý život dôstojne pracovali a majú v súčasnej dobe obrovskú traumu z toho, že prichádzajú o prácu.

    Takže k tým sociálnym podnikom ešte je dôležité zdôrazniť aj to, že sociálny podnik je podporovaný po dobu dvoch rokov, teda 24 mesiacov, a musí byť udržaný päť rokov. V opačnom prípade tí, ktorí akúkoľvek podporu dostali na vytvorenie, nie na vytvorenie, práve na mzdy a odvody do poistných fondov, po piatich rokoch, ak neudržia tento podnik päť rokov v činnosti, musia peniaze vrátiť. Čiže nie je to žiadna dobročinná práca, je to skutočne veľmi seriózne postavené manažovanie tak, aby podnik bol schopný a udržateľný.

    A v tejto súvislosti snáď treba zdôrazniť ešte jednu vec. Ja som to už povedala a zopakujem to opakovane. Nie je možné považovať za klientelizmus to, že ma niekto stretne na benzínovej pumpe a následne si podá nejaký projekt a potom niekto povie, že ma pozná, pretože som sa s ním stretla. Nie je možné, aby som skúmala, či podáva projekt ktorýkoľvek príbuzný vás ktoréhokoľvek z parlamentu alebo či to podáva váš priateľ, známy alebo skutočne váš politický súkmeňovec.

    Takže k sociálnym podnikom iba toľko a prosím o vašu podporu, pretože je to zhruba 10-tisíc pracovných príležitostí. Celá problematika pre ľudí, ktorí sa stanú nezamestnanými, bola prerokovaná so Združením miest a obcí, ktoré jednoznačne sa pridali a povedali, že podporia tieto pracovné príležitosti a budú sa snažiť ich vytvoriť.

    V tejto súvislosti mi nedá, aby som nezareagovala veľmi stručne, a skutočne pána predsedu vlády sú schopní opoziční poslanci spojiť s čímkoľvek a ja odporúčam vrátiť sa k tomu, čo kritizoval pán, vtedy poslanec, Robert Fico, a bola to predovšetkým spotrebná daň a viniť ho za zvyšovanie cien benzínu asi v tejto chvíli, a ropy, je úplne úsmevné a irelevantné, tak ako to bolo tu prednesené.

    A napokon mi nedá pripomenúť, kto pracuje, robí aj chyby a vôbec to nehovorím v zlom a vôbec to nechcem nikomu vytýkať. Ale keď už toľko hovoríme o tom, že to sú poslanecké návrhy a prebrali sme poslanecké návrhy opozície a teraz ich uplatňujeme, ja sa spýtam, ak je neuplatniteľný poslanecký návrh, v tomto prípade hovorím o poslaneckom návrhu pani Radičovej, pretože tak, ako ho navrhovala riešiť z hľadiska hmotnej núdze a je neuplatniteľný v praxi a my hľadáme ďalšie riešenia ako možno pôvodnú myšlienku, ktorá bola, vyriešiť a uviesť ju do praxe, nemyslím si, že je to preberanie a odovzdávanie nejakého návrhu.

    A ja si dovolím pripomenúť len také návrhy, ktoré tu odzneli a ktoré boli schválené v tomto parlamente pani Radičovej a ktoré určite neboli veľmi pozitívne, poviem konkrétne, pretože mám tú smolu, že si veľmi dobre pamätám za čias, kedy SMER bol tiež už súčasťou a boli členovia a poslanci, a veľmi dobre si pamätám, aké právne predpisy sa prichystávali, pretože sme sa k nim vyjadrovali. Poviem, za pani Radičovej novela zákona o službách zamestnanosti priniesla zavedenie povinnej účasti uchádzača o zamestnanie na spolufinancovaní vzdelávacích aktivít, čím sa oslabil záujem uchádzačov o zamestnanie k účasti práve na vzdelávanie na trhu práce. Ďalším takým negatívnym bodom bola aj skutočnosť, že sa sprísnili podmienky preukazovania náhradného plnenia, čím sa ohrozili pracovné miesta na pracoviskách, v ktorých je zamestnávaných viac ako 50 % občanov so zdravotným postihnutím. Ak by ste chceli, môžem o takýchto veciach hovoriť, zarážky mám na celú stranu.

    Takže prosím, skutočne vráťme sa k meritu veci a skúsme hovoriť o tom, čo prispeje a pomôže občanom Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pani spravodajkyňa žiada o slovo. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ak dovolíte, iba podporím slová pani ministerky v tom, že na sociálne podniky bol prieskum, poslanecký prieskum, iniciovali ho vaši poslanci opoziční, dočkali sa ho, konštatovali, že nebol porušený žiaden zákon. Tak ja by som už na vašom mieste, keď ste tento prieskum vykonali, už by som sa k tomu nevracala, lebo rozprávate o niečom, čo absolútne neviete podložiť, to je prvá vec.

    Druhá vec, teším sa, že jednoznačne konštatujeme, že niet pochybností o skrátenom legislatívnom konaní a message pre opozíciu znie: všeobecná politická debata, vážení, krízu nevyrieši, ale vyriešia ju aktuálne adresné opatrenia a tieto sú v podobe predloženého tohto zákona, ktorý ide v legislatívnom skrátenom konaní, a rovnako prosím o podporu.

    Ďakujeme.

  • Ďakujem pekne. Takže odzneli stanoviská navrhovateľa aj spravodajkyne, dovoľte mi, aby som prerušil rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalším schváleným bodom programu dnešnej schôdze, a to štvrtým bodom,

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako to máme v tlači 893.

    Návrh odôvodní podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák.

    Spravodajcom, aby som povedal, bude člen navrhnutého gestorského výboru Viliam Jasaň.

    Máte slovo, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, dnes som aj rád, že sú tu v sále v tejto chvíli obidvaja moji predchodcovia, a to aj preto, že vlastne za ich čias sa vlastne narodil dnes najmladší, keď už to takto poviem, ozbrojený zbor, ale predovšetkým záchranný zbor hasičský a za tie roky sa postupne vyvíjali aj podmienky, v ktorých pracovali.

    Tým prvým kameňom vlastne bolo preradenie hasičov ešte počas bývalého obdobia k služobnému pomeru, čo bol prvý taký základný kameň k stabilizácii kádrov, ktoré zachraňujú naše životy a majetky, a postupne sa v priebehu rokov – za tých 5 aj dačo, necelých 6 rokov – situácia stále vylepšovala. Postupne sme prešli na sociálny systém zabezpečenia hasičov a záchranárov tak, ako majú ich aj ostatné ozbrojené zbory. A možno dnes práve stojíme pred tým posledným pomyselným krokom k zavŕšeniu vlastne toho niekoľkoročného vývoja, ktorý v hasičskom zbore bol.

    V tejto chvíli tu však stojíme pri skrátenom legislatívnom konaní, ku ktorému by som rád uviedol popri dôvodoch, ktoré sú ekonomického charakteru, aj veľmi úprimne, že pri zostavovaní zákona sme možno, a zoberiem to na seba, som možno aj ja podcenil súčasný časový rozvrh zasadnutí parlamentu, kedy som podcenil práve prezidentské voľby, ktoré zohrávajú určitú úlohu aj v tom, že v tom čase nemáme schôdzu, aby sme mohli stihnúť aprílový termín zákona tak, ako bolo pôvodne plánované. Čiže je to do určitej miery aj moja zodpovednosť, aj sa k nej, samozrejme, hlásim. Bolo to predovšetkým tým, že sme chceli nechať tento zákon v čo najširšom pripomienkovom konaní, aby sa mal každý zásahový hasič preventista alebo aj ten, ktorý skúma a vyšetruje následky požiarov, sa mal možnosť vyjadriť, aby sme pripravili kvalitnú novelu, kvalitný návrh zákona, ktorý bude minimálne tak úspešný, ako bola úspešná policajná platovka, ktorá dnes je všeobecne pozitívne prijímaná.

    Práve preto je potrebné, aby popri policajtoch a aj ostatných ozbrojených zboroch, akými sú colníci, resp. Zbor väzenskej a justičnej stráže, Slovenská informačná služba, aj v tomto zbore došlo k stabilizácii a k približovaniu platov, a tým aj k odbúraniu najväčšieho problému, ktorý aj tu uvádzame ako dôvod, a to je k odchádzaniu a prechodu medzi jednotlivými službami zo strany príslušníkov. Akonáhle jedna z našich bezpečnostných zložiek má výrazne inakší platový základ, dochádza naozaj k masívnym odchodom medzi jednotlivými službami, a tým pádom aj k ich znefunkčneniu a to môže hlavne v prípade Hasičského a záchranného zboru spôsobiť veľké škody.

    Po druhé, museli sme vychádzať pri tomto návrhu zákona aj z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý presne stanovil množstvo a objem peňazí, ktorý môže byť do tejto novely zákona investovaný, a to sa stalo vlastne na konci minulého roku, preto aj ten legislatívny proces začal a už samotný vládny proces začal o niečo neskôr.

    Dovolím si vás preto požiadať o podporu tohto návrhu aj z toho dôvodu, že chceme, aby hasičský zbor tak, ako sa narodil, naďalej zdravo žil, vyvíjal sa, aby sme mali stabilizovaný počet našich hasičov, ktorý aj tak potrebujeme v blízkom horizonte ešte navýšiť, aby sme dokázali robiť úspešné zákroky na ochranu našich ľudí, ochranu ich majetkov tak, ako to prezentoval Hasičský a záchranný zbor za celé svoje pôsobenie.

    Ďakujem za podporu.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz poprosím o spravodajskú správu pána poslanca Jasaňa z výboru pre obranu a bezpečnosť. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 382/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máte to ako tlač 893.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 920 z 19. januára 2009 pridelil návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v termíne do 30. januára 2009.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prerokoval na svojej 51. schôdzi dňa 20. januára 2009 a v prijatom uznesení č. 224 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Národná rada Slovenskej republiky prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní na svojej 32. schôdzi.

    Skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomu bodu programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pána poslanca Pada. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán kolega Mikuš? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, pani ministerka, hádam prvýkrát som počul z úst člena terajšej vlády, že si priznal, že v niečom môže byť jeho chyba. Pán minister, prvýkrát.

  • Reakcia ministra.

  • Prvýkrát. Nie, nie, nie, prvýkrát. A vcelku príjemne som prekvapený, povedali ste to aj na výbore a bol som zvedavý, či to poviete aj v pléne, takže som celkom príjemne prekvapený a možno by, keď ste v takom dobrom rozpoložení, možnože by bolo dobre povedať niečo podobné aj k tej hlúposti, ktorá sa stala v nedeľu. Ale to je vaša vec, to nebudeme o tom teraz hovoriť, hej?

    Pán minister, viete, trošku ste ma zaskočili tým priznaním si podielu. Chcel som byť ďaleko možno tvrdší, ale budem, teda aj na základe toho sa budem snažiť komunikovať s vami celkom iným štýlom.

    Viete, ono tie skrátené legislatívne konania, ktoré sa na nás za posledný rok a pol, asi, hrnú, to už mi pripomína niekedy trhací kalendár, pretože tie dôvody, za akých je možné postupovať skráteným legislatívnym konaním, sú jasne dané a ani to, čo sa píše v dôvodovej správe, že by hrozili nejaké zvláštne národohospodárske škody, nie je celkom pravda. Pretože ten nedobrý stav v Hasičskom a záchrannom zbore tu je minimálne posledné tri, štyri mesiace, takže nad tým sa dalo zamýšľať aj skôr a už to teda urobiť. Ale áno, postavili ste nás pred situáciu, kedy ani opozícia nemôže povedať, že nepodporí aj skrátené legislatívne konanie, pretože prešvihneme termín a nebude to dobré. Nebude to dobré pre hasičov, nebude to dobré pre stabilitu a nebude to dobré pre to, čo vlastne hasiči majú robiť – zachraňovať životy a majetky občanov.

    Takže, bohužiaľ, bohužiaľ, sa stalo to, čo sa stalo, že na ministerstve vnútra ľudia, ktorí sú za to zodpovední, nevenovali dostatok pozornosti a dôkazom toho sú aj termíny, o ktorých sa dá hovoriť. Pretože na 14. schôdzi Národnej rady 16. 10. 2007 bol schválený zákon, z ktorého sa vychádzalo, následne na 19. schôdzi 29. 1. 2008 bola schválená novela zákona, ktorá umožňovala urobiť tú policajnú platovku. Ja verím, že pri tejto platovke nedôjde k takým problémom, ako to bolo pri policajtoch, že sa to potom muselo následne riešiť a odstraňovať. Myslím, že tých skúseností je dosť na to, aby sa už toto neopakovalo. Ale dnešná schôdza je 3. 2., to znamená viac ako rok od času, kedy bola prijatá novela zákona, ktorá umožňovala zmenu platovky policajtov. A, pán minister, toto meškanie je neodpustiteľné.

    Naozaj, ako ja chápem tie dôvody, čo ste hovorili o rozpočte, čo bude, ale platovka mohla byť, ako zákon mohol byť pripravený ďaleko skôr. Myslím, že si to uvedomujete, preto boli aj tie vaše slová. Takže mňa mrzí, že je to tak. Vy ste povedali jeden dôvod – rozpočet, ja poviem druhý dôvod, ktorý mne je jasný, a to je vedenie Hasičského a záchranného zboru, ktoré vlani bolo v rozvrate, kedy nebol prezident, odišiel viceprezident a v podstate až nové nastúpené vedenie Hasičského a záchranného zboru zrejme túto záležitosť pohlo do takej miery, aby sme dnes boli tam, kde sme, pán minister.

    Takže hovorím, opozícia, minimálne my v SDKÚ – DS nemáme inú možnosť, ak nechceme poškodiť hasičov kvôli nekonaniu zodpovedných pracovníkov, aby teda netrpeli, takže tento návrh novely, návrh na skrátené legislatívne konanie podporíme a rovnako tak podporíme aj návrh novely, pretože myslím, že hasiči si naozaj tu novú platovku zaslúžia. A ja som rád, že sa vám to podarilo alebo že sa vám to podarí tak, ako sa to podarilo nám, a hasiči vždy dokážu takéto kroky potom oceniť.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Má slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja iba krátko. Ja by som chcela iba jednu vec povedať, že myslím si, že každému ministrovi, aj pánovi Kaliňákovi, slúži k cti, ak nachádza peniaze a nachádza ich vo svojom rezorte pre hasičov a policajtov, pretože zákon nie je o napísaní, ale zákon je o financiách. Vždy jeho vykonávanie je o financiách. A ja, aj keď musím povedať, konštatujem, som sa minule zúčastnila na jednom stretnutí a policajný riaditeľ, musím povedať, z môjho okresu, z Humenného, povedal, že nezažil ešte to, aby takto ani jedna vláda pomáhala policajtom, čo sa týka technického vybavenia, finančného vybavenia, ako táto vláda. Čiže myslím si, vážený kolega, že ste to povedali správne. Zákon nie je o napísaní, zákon je o tom, aby minister našiel financie, aby dokázal týmito financiami, ušetril, poprípade aj pomohol práve policajtom a hasičom. A verím tomu, že za tento zákon budete určite hlasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktickú poznámku sa hlási pán poslanec Pado, má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, dobre, treba si pozrieť niektoré veci aj z minulosti a potom možnože to hodnotiť, treba si zistiť niektoré informácie a potom ten váš pohľad na tú oblasť, ktorej sa nevenujete, bude širší a určite bude aj objektívnejší. A nepochybujem o tom, ja som to tu nie raz povedal, povedal som to pánu ministrovi, že sa teším, ak policajti dostanú nové technické vybavenie, že sa teším, ak policajti majú väčšie mzdy, a potešil by som sa, keby ich mali ešte väčšie, a to som povedal nie raz. A bude to vždy úloha každého jedného budúceho ministra vnútra, aby sa pokúšal čo najviac finančných prostriedkov dať do rozpočtu tak, aby mohol upraviť platy nielen policajtom, platy hasičom, aby sa občania tejto krajiny mohli cítiť bezpečnejšie a aby policajt desaťkrát rozmýšľal nad tým, či sa obráti na druhú stranu, než bude pôsobiť pre tú, kvôli ktorej je príslušníkom Policajného zboru. Takže o tom to je. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Pán spravodajca Jasaň? Nie. Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle schváleného programu teraz nasleduje druhé a tretie čítanie o

    zákone z 26. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Parlamentná tlač 874.

    Slovo má pani spoločná spravodajkyňa z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyňa Magda Košútová. Prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Máte slovo, prosím.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorsky výbor pri rokovaní o zákone z 26. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 26. novembra 2008 zákon, ktorým sa mení zákon o rastlinolekárskej starostlivosti. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon 26. novembra 2008. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Na základe uvedeného ho predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 882 z 11. decembra 2008 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ho prideľuje na prerokovanie jednotlivým výborom. Určil gestorsky výbor a lehotu na jeho prerokovanie. V súlade s citovaným rozhodnutím bol pridelený zákon Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 11. decembra 2008 uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon schválila s týmito zmenami.

    1. Čl. III sa vypúšťa, doterajší čl. IV sa označuje ako čl. III.

    2. Čl. III, doterajší čl. IV znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2009 okrem ustanovení čl. I § 29 ods. 1 písm. e), ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2012, a ustanovenie čl. I § 29 ods. 1 písm. f), ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2014.“

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný zákon a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval zákon z 26. novembra 2008 a uznesením č. 349 súhlasil s pripomienkami uvedenými v čl. III časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 1. decembra 2008 č. 3179/2008 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorsky výbor rokoval dňa 3. februára 2009 a uznesením č. 364 schválil túto spoločnú správu výborov.

    Podľa § 90 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať o pripomienkach prezidenta, ktoré znejú:

    „1. Čl. III sa vypúšťa. Doterajší čl. IV sa označuje ako článok III.

    2. Čl. III, doterajší čl. IV znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2009 okrem ustanovení čl. I § 29 ods. 1 písm. e), ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2012, a ustanovenia čl. I § 29 ods. 1 písm. f), ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2014.“

    Gestorský výbor odporúča pripomienky pána prezidenta schváliť.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy mám písomnú prihlášku, v mene poslaneckého klubu SMK sa prihlásil pán poslanec László Miklós, preto má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, po prerokovaní tohto zákona v klube SMK – MKP klub ma poveril vystúpiť za klub. Po prerokovaní sme dospeli k nasledovným záverom.

    So zákonom o rastlinolekárskej starostlivosti naďalej nemáme žiadne problémy a vieme, že pán prezident vrátil zákon kvôli čl. III, ktorý je novelou iného zákona, zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Pre tých, ktorí neviete, o čom tá novela bola, veľmi krátko a jednoducho po slovensky: podľa zákona o odpadoch, ktorý je z roka 2001, nevhodné skládky musia ukončiť činnosť do 31. decembra 2008. Novela, ktorá bola vložená do zákona o rastlinolekárskej starostlivosti, by bola predĺžila tento termín o pol roka, teda do 15. júla 2009 a plus nejaké súvisiace opatrenia.

    Novela do zákona o odpadoch sa dostala, teda do zákona o rastlinolekárskej starostlivosti sa dostala podľa našich informácií na želanie pána prezidenta. Predpokladali sme, že zrejme na žiadosť starostov, primátorov alebo prípadne niektorých prevádzkovateľov, čo ja osobne v tom nevidím žiaden problém. Nakoniec koncom roka už iný zákon vhodný na zaradenie takejto novely nebol, nič svetoborného sa so životným prostredím za ten polrok zrejme neudeje a možnože pomôžeme v týchto ťažkých dobách obciam alebo prevádzkovateľom. Preto sme súhlasili s týmto zákonom.

    Preto nás prekvapilo, že pán prezident zákon vrátil práve kvôli tej vloženej novele. Pýtali sme sa na výbore na okolnosti. V súvislosti s tým sa rozvinula diskusia a spor. Riaditeľka legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta sa ohradila proti tomu, že vloženie novely do zákona o rastlinolekárskej starostlivosti bolo na želanie prezidenta. Samozrejme, toto stanovisko niektorých poslancov zneistilo, napriek tomu sme vo výbore aj členovia poslanci za SMK návrh prezidenta stiahnuť čl. III podporili.

    Po prerokovaní v klube však klub SMK dospel k názoru, že novela zákona síce mala nejaké nedostatky, teda že predĺženie tej lehoty o pol roka možnože nie je správne, ale pretože prevádzkovatelia mali od roku 2001 dostatočný čas na vypracovanie harmonogramu aj likvidáciu skládok, ale realita je taká, že také skládky existujú. Z environmentálneho hľadiska polrok asi nič závažného nespôsobí a možno nepripravené ukončenie činnosti skládky bude horšie, preto snáď novela mohla trošku samosprávam alebo prevádzkovateľom pomôcť. Ale okolnosti a pozadie vloženia a následného stiahnutia novely, teda čl. III, zákona sú nejasné. Preto klub SMK – MKP sa pri hlasovaní zdrží.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a pýtam sa teda, kto sa do rozpravy hlási? Neregistrujem nikoho, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno, máte slovo.

  • Ja by som chcela len reagovať na to, čo tu predniesol pán poslanec Miklós. Áno, bolo to tak, dostali sme informáciu, že je to na základe požiadavky, aby sa zosúladili termíny, ale vzhľadom na to, že uplynul už čas a je neefektívne, aby sme sa týmto zaoberali, preto sme prispeli k názoru, že budeme súhlasiť s touto požiadavkou pána prezidenta. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme ďalej v schválenom programe, pokračujeme teraz druhým a tretím čítaním o

    zákone z 3. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 881).

    Spoločným spravodajcom z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport je pán poslanec Imre Andruskó. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky dňa 3. decembra 2008 schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky (takzvaný školský zákon). Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 19. decembra 2008 pod číslom 885 pridelil vrátený zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a lehoty na jeho prerokovanie.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrhy prezidenta Slovenskej republiky uvedené v rozhodnutí o vrátení zákona v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o zákone nerokovali. Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní vráteného zákona s návrhom prezidenta Slovenskej republiky uvedenom v tretej časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona Národnej rade Slovenskej republiky prijali stanoviská, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 560 z 27. januára 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením pod č. 137 z 22. januára 2009. Vo svojich uzneseniach, ktoré sú uvedené v druhej časti spoločnej správy, vyjadrili nesúhlas s návrhom prezidenta Slovenskej republiky neprijať zákon ako celok a súhlasili s pripomienkou uvedenou v tretej časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z decembra 2008 č. 3258/2008 BA, ktorá sa týka zmeny účinnosti zákona, a odporúčali vrátený zákon v znení zmeny týkajúcej sa účinnosti opätovne schváliť.

    Po tretie Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v druhej časti spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po prvé pripomienku uvedenú v tretej časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky – čl. II schváliť. Zákon z 3. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (takzvaný školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona pod č. 462/2008 Z. z., vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 881), v znení zmeny uvedenej v bode 1 v treťom čítaní opätovne schváliť.

    Po štvrté predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 3. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky pod č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (takzvaný školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorského výboru z 3. februára 2009. Citovaným uznesením ma výbor poveril vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ako spoločný spravodajca.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som a prosím, otvorte rozpravu k prerokúvanému bodu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany prihlásil predseda klubu pán poslanec Rafaj. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte, aby som v mene poslancov za Slovenskú národnú stranu vyjadril stanovisko k výhradám prezidenta republiky, ktorý nám odporúča neschváliť túto novelu ako celok, pričom Slovenská národná strana sa plne stotožňuje s vecnými, právnymi výhradami Kancelárie prezidenta a bude hlasovať tak, aby sa neprijal, aby sa neprijala táto novela, ktorá je účelová, politická, je v rozpore s viacerými právnymi normami a v kolízii s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ak by sa náhodou vo vás neozvalo ani svedomie a boli by ste hluchí aj k svojmu vedomiu a k argumentom, tak našťastie slovenský právny poriadok nekončí len v tejto sále a len pri našom vedomí a svedomí, a preto sa poslanci za SNS, a verím, že aj niektorí iní, obrátia na Ústavný súd, ktorý už nebude môcť rozhodovať podľa politických alebo etnických, či iných kritérií.

    Výhrady hlavy štátu sú pomerne jasné a poukázali sme na nedostatky aj my už v prvom čítaní. Naozaj nie je zrejmé, čo sú vžité alebo zaužívané názvy. Nie je to jasné predovšetkým ani pri iných menšinách, pretože nemôžeme sa pozerať len na menšinu jednu. Prístup rovnosti hovorí, že norma je určená pre všetky menšiny, ale dokonca ani pri menšine maďarskej, pokiaľ by som si dovolil redukovať túto účelovú zmenu zákona, nie je jasná, pretože sa odvoláva v texte na používanie v učebniciach, ale z praktického hľadiska učebnice v tom období, ako je uvedené, neboli schvaľované, takže nemá sa na čo odvolať.

    Druhý lapsus alebo nedostatok je v tom, že takáto norma nemôže obmedzovať alebo mantinelizovať názvy alebo pojmy v konkrétnom časovom rozhraní. Čiže tie, ktoré boli použité do roku 2002, nie, tie, ktoré boli použité po roku 2006, nie, ale len a len roky 2002 a 2006, to je, to je naozaj, neviem si predstaviť, ako by sme to novelizovali. To sa nedá ani novelizovať. Keby to bol ekonomický údaj, tak by sme povedali, že vieme tam dať nejakú premennú, ale toto je časový údaj a dokonca poviem, že spolitizovaný časový údaj, ktorý sa nedá ani zmeniť už potom neskôr. Takže tých slučiek, ktoré navrhovatelia dali do tejto zmeny, je príliš veľa na to, aby vôbec ktokoľvek je objektívny, mohol nejakým spôsobom zahlasovať za takúto normu.

    Druhým aspektom je, ako sa pozeráme na postavenie slovenského jazyka. Nikto tu, samozrejme, nehovorí a ani súčasná prax nie je taká, ktorá by niektorú z menšín v používaní názvov aj v učebniciach, hovorím o aktuálnom stave, diskriminovala. Čiže nie je tu ani spoločenská objednávka na to, aby bolo potrebné takýmto zásadným spôsobom meniť niečo, čo upravujú nižšie právne normy, konkrétne metodický pokyn ministra školstva, kde okrem slovenského jazyka je aj názov v jazyku menšín. Jediným problémom môže pre niektorých byť, že ten názov v jazyku menšín je až alebo nasleduje až po uvedení názvu v slovenskom, čiže v štátnom jazyku.

    Ale zákon č. 270/1995 konkrétne v § 1 ods. 2 hovorí, že „štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky“. Tam je to dané. Čiže právo na výnimočné postavenie štátneho jazyka bolo dané, ale využívanie tohto práva aj za súčasného stavu nijakým spôsobom neobmedzuje používanie jazykov menšín.

    Môžeme si len zopakovať, že ak by sme náhodou, nedajbože, schválili túto normu, bola by taktiež v rozpore so zákonom o geodézii a kartografii. A len pripomeniem, že ohrozili by sme princíp právneho štátu, pretože normy, ktoré tu prijímame, musia byť terminologicky aj obsahovo, významovo jasné, presné a zrozumiteľné. A táto úprava, bohužiaľ, obchádza princípy tvorenia legislatívy v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Nie je doteraz známe, že by novela školského zákona sa mala stať osobitným zákonom, ktorý by bol postavený k zákonu o štátnom jazyku. Toto je tiež pravda a ďalší argument proti tomu, aby ctená snemovňa prelomila, nedajbože, veto hlavy štátu. Čiže neexistuje takéto splnomocnenie pre inú úpravu, teda právne prijatú podobu školského zákona, tak ako som už uviedol. To znamená napríklad pre používanie zemepisných názvov v mapových dielach vrátane katastrálnych máp alebo pre označovanie obcí v iných jazykoch, na to máme všetko špeciálne zákony.

    Ďalšou významnou legislatívnou výhradou Slovenskej národnej strany je, že nie je len v rozpore so zákonom o geodézii a kartografii, ale išlo by aj o jeho nepriamu novelu, čo je rovnako ústavnoprávne neprípustné. Poprosím, keby ste mohli rešpektovať všetky tieto výhrady, ktoré pomenoval aj prezident Slovenskej republiky a na ktoré sme vás upozorňovali už pri prvom čítaní. Zaujímavým javom je preto politikum, čo je teda podstatou toho, že došlo k takej zvláštnej zhode v prípade prvého čítania a pravdepodobne sa rysuje istá zvláštna zhoda pravdepodobne aj po vrátení pánom prezidentom.

    So záujmom som si prečítal stanovisko Strany maďarskej koalície, ktorá požadovala, aby bolo právo garantovať používanie týchto zemepisných názvov, je to z oficiálneho vyhlásenia strany, na úrovni, citujem, „roku 1890“. Čiže SMK povedalo, že ideálnym stavom by bolo, keby Národná rada Slovenskej republiky tými ohraničeniami z rokov 2002 až 2006, ktoré majú byť pre nich, ale pre ostatných legislatívcov neznámym pojmom, na úrovni rokov 1890, čiže z čias, dá sa povedať, druhej asimilačnej vlny cieľavedomého pomaďarčovania. Inak povedané, že všetci, ktorí ste už rozhodnutí alebo sa ešte len rozhodujete, ako budete hlasovať, budete hlasovať aj o tom, či schválime v zákone Slovenskej republiky názvy na úrovni roku 1890. Čiže z dôb tvrdej maďarizácie, ktorá sa odštartovala po roku 1868 zákonom o vyrovnaní, ktorý nerešpektoval svojbytnosť a suverenitu iných nemaďarských národov – a nebol to len národ slovenský, boli to aj ďalšie národy, ako nemecký, chorvátsky, srbský a ďalšie.

    Ten stav, ku ktorému by sme, nedajbože, dospeli z roku 1890, predchádzalo mu, samozrejme, aj pomaďarčovanie ľudového školstva, ktoré sa odštartovalo za vlády Kálmána Tiszu v roku 1875. Boli vydané aj ďalšie veľmi jednoznačné maďarizačné zákony, zakladali sa aj neformálne spolky na pomaďarčovanie, napr. smutne známy Spolok FEMKE založený v roku 1883, teda sedem rokov pred tým zlomovým dátumom, ktorého status by sme v názvoch obcí mali dnes legalizovať.

    Vláda Kálmána Tiszu síce padla v roku 1890, ale v podstate sa nič nezmenilo, pretože aj vlády nasledovné, a najmä Dezidera Bánffyho, pokračovali naďalej v odnárodňovacej politike. Nedá mi o tom nehovoriť, ale aj Bánffyho vláda schválila ďalšie zákony, aj smutne známy Apponyiho zákon, ďalej zákony o názvoch obcí, ktoré stratili vtedajšiu či už nemaďarskú jednojazyčnosť, prípadne dvojjazyčnosť, alebo aj trojjazyčnosť tam, kde sa objavoval aj iný etnický element, povedzme slovensko-maďarsko-nemecký, a úradne sa nariadil len jeden oficiálny názov a tento názov bol, čuduj sa svete, alebo bol inak len maďarský, respektíve, povedzme si pravdu, pomaďarčený. Pretože aj tie obce, ktoré nemali názvy, nemali zastúpenie maďarského etnika, boli z úradnej moci im pridelené názvy maďarské a boli premenované na obce s maďarským významom.

    Toto všetko je tiež podstatné si uvedomiť pri rozhodovaní sa pre a proti, či vypočujeme argumenty hlavy štátu a túto normu neschválime a neprelomíme veto prezidenta. Veď v tom zlomovom roku 1890 bolo ešte 1 115 slovenských škôl v celkom Uhorsku. Avšak v školskom roku 1905 už ich bolo iba 241 a aj tých 240 posledných slovenských škôl po prijatý Apponyiho školských zákonov sa definitívne malo a aj sa pomaďarčilo.

    Čiže pokiaľ sa chceme vrátiť do týchto smutných čias, každý má svoje vedomie a svedomie. Ja som sa pokúsil vám dať argumenty a osvojiť si ešte raz výhrady prezidenta republiky, ktoré sú závažného charakteru a ktoré v prípade, že by vaše uši ostali hluché a svedomie nemé, skončia určite na Ústavnom súde. Ja však verím, že múdri ľudia sedia aj v tejto sále a že ich je väčšina a že múdrosť káže predchádzať omylom a pádom, a preto vás prosím a žiadam, aby sme vypočuli argumenty hlavy štátu a neprelomili veto prezidenta a nechali jestvujúci stav v školskom zákone, ktorý umožňuje nielen dôstojné používanie a prioritu štátneho slovenského jazyka, ale aj používanie jazykov menšín.

    Ja som presvedčený, že nielen poslanci za Slovenskú národnú stranu, ale aj zástupcovia iných menšín nájdu dostatok argumentov, aby sa rovnako obrátili na Ústavný súd, pretože nepoznám iné úpravy z rokov 2002 až 2006 v prípade nemeckého etnika alebo rómskeho etnika, ktorým by sme mali týmto zákonom prikázať, akým spôsobom je možné používať alebo označiť obec v učebniciach, z ktorých sa budú učiť.

    Nebudem ďalej zdržiavať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vystúpenie pána poslanca v mene klubu SNS bolo jediné na základe písomnej prihlášky. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pána poslanca Slabého, pána poslanca Pašku, pána poslanca Gaburu. Je to všetko? Pokiaľ všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Slabý, predseda výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Poprosím najprv technikov, aby mi dali nejakú možnosť pripojenia.

  • Pripájanie notebooku.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novela školského zákona, ktorú pán prezident vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie s návrhom na neprijatie zákona ako celku, je podľa mňa neprijateľná hneď z niekoľkých dôvodov.

    Nesúlad navrhovanej novely školského zákona so zákonom č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii je zrejmý a v podstate bol potvrdený aj samotnými poslancami za Stranu maďarskej koalície, ktorí sa hneď v deň, keď bola prijatá novela školského zákona, pokúšali pozmeňujúcimi návrhmi upraviť tento zákon, teda zákon o geodézii a kartografii, na obraz svojej novely školského zákona. Už vtedy som upozornil na nebezpečné zahrávanie sa s otváraním, môžeme to tak nazvať, Pandorinej skrinky. Ale ak dovolíte, o kartografických dielach budem podrobnejšie hovoriť v druhej časti môjho vystúpenia aj s nejakými ukážkami.

    Ďalej je v novele školského zákona používaný termín „geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny“. Takisto ako pán prezident upozornil na to, že takáto formulácia je nejednoznačná, podľa mňa vytvára priestor na ďalšie nedorozumenia. Pri posudzovaní tejto problematiky si musíme uvedomiť a rešpektovať celý rad historických súvislostí. Je bežnou praxou, že pri politických zmenách dochádza nielen k zmenám názvov štátov, ale aj miest a iných geografických objektov. V priebehu 60 rokov napríklad tatranský Gerlach zažil nasledovné premenovania: Štít Františka Jozefa, Štít Československých légií, Gerlachovský štít, Stalinov štít a dnes opäť Gerlachovský štít.

    Avšak kolonizátori či okupanti často pozmenia do svojho jazyka alebo aspoň gramatiky prakticky všetky zemepisné názvy. Stačí si pozrieť napríklad nemeckými okupantmi vydané mapy Poľska alebo Čiech a Moravy. Rakúsko-Uhorsko bolo v podstate tiež koloniálnou ríšou a maďarskí kolonizátori dôsledne pomaďarčili aj všetky zemepisné názvy Slovenska. Svedectvo o tom dokonale presvedčivú dávajú vojenské špeciálky rakúsko-uhorskej armády.

    Je teda samozrejmé, že po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie a po vzniku Československa sa vrátili pôvodné slovenské názvy alebo vznikli názvy nové. Preto je podľa môjho názoru nehoráznosť požadovať, aby zemepisné názvy Slovenska boli v maďarských učebniciach uvádzané tak, ako boli ich úradné názvy za monarchie, a nie také, aké sú platné dnes.

    Podľa mňa ide totiž o ignorovanie stavu dnes platných úradných zemepisných názvov Slovenskej republiky a ide o nezakrytú snahu uplatňovať pomaďarčené pomenovania, keď po rakúsko-uhorskom vyrovnaní zavládla v Uhorsku tuhá maďarizácia. Ide o ignorovanie stavu po Trianone. Ide o to, dokázať, že pre roduverného Maďara zostane navždy Felvídek Felvídekom a Požoň Požoňom. Biľakovsky povedané, na večné časy a nikdy inak.

    Preto som, vážené dámy a páni, s počudovaním vnímal skutočnosť, že slovenský parlament prijal na minulej schôdzi novelu školského zákona, ktorá používanie týchto veľkouhorských názvov umožňuje a opätovne zavádza na území Slovenska. Viete, v druhej polovici 19. storočia boli tieto názvy násilne z Budapešti nadiktované a vtedy sa proti nim naši predchodcovia, ku ktorým sa mnohí hlásime, oprávnene búrili. Je pre mňa nepochopiteľné, keď teraz v samostatnom štáte, ktorý nemá prečo podliehať akýmkoľvek diktátom, sami prijmeme takýto zákon, ktorý legalizuje hore uvedené názvy.

    Viete čo, prečítal som si volebné programy všetkých politických strán, ktoré sú v súčasnosti v parlamente. Vo všetkých je tým či oným spôsobom zakomponované niečo o vlastenectve, niečo o národnoštátnych záujmoch a podobne. A v praxi prijmeme zákon, ktorý toto všetko potiera? Dámy a páni, aj nás budú hodnotiť naši potomkovia, tak ako my hodnotíme našich predchodcov. Ste presvedčení, že za toto, za tento zákon vám niekto postaví pamätníky, nebodaj exegi monumentum?

    No a tak ešte chcem povedať, že keď hovoríme o zaužívaných názvoch v jazyku menšiny, mňa ako Martinčana nikto nepresvedčí, verte mi, že Martin je vlastne Turcsán Szént Márton.

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon, neviem maďarčinu, ale ak má byť toto pravda, potom už rovno môžeme nazývať Maticu slovenskú Anyuka Tóthová, vážené dámy, páni.

  • Smiech v sále.

  • Vo vystúpeniach poslancov za Stranu maďarskej koalície mimo iného rezonovala starosť o deti maďarských rodičov, aké traumy budú prežívať, keď budú musieť ovládať aj slovenské geografické názvy. Vzhľadom na to, že žijem v Trebišove na tzv. národnostne zmiešanom území, mám, samozrejme, dlhoročné kontakty so slovenskými občanmi maďarskej národnosti a tí ma upozornili na niekoľko nezrovnalostí. Všetci totiž posielame, podľa môjho názoru aj podľa ich názoru, deti do škôl v dobrej viere, že vedomosti, ktoré tam získajú, budú pre nich v praktickom živote významné a použiteľné. V tomto sme si všetci ako rodičia určite rovní.

    Tak ako je to s praktickým využitím takzvaných zaužívaných názvov v jazyku menšiny? Na Slovensku je to, samozrejme, veľmi sťažené, lebo všetky geografické diela, od automáp cez cestovné poriadky a podobne, sú vydávané v slovenčine so slovenskými názvami miest a obcí. Pardon, pokúsim sa toto naštartovať.

  • Dokumentovanie záberov prostredníctvom notebooku.

  • Zašiel som si teda do Maďarska a na čerpacej stanici pohonných hmôt som si kúpil automapu Maďarska, ktorá je úplne jednoznačne vydaná v Maďarsku, a ajhľa, a keď som si pozrel oblasť, ktorú presahuje táto automapa na Slovensko, tak názvy – áno, budem zväčšovať, páni (reakcia z pléna), ale vydrž, všetko bude, áno, ešte zväčším – sú v slovenčine. Nie je to mapa vydaná na Slovensku. Je to mapa spracovaná, vydaná v Maďarsku.

    Potom som si povedal, že možno bude zaujímavé vidieť ďalšiu mapu, ktorú som si na tej, poviem slangovo, benzínke všimol, je to Európsky atlas – automapa, ktorú vydala nasledovná firma – znova to skúsim zväčšiť. Je to jednoznačne maďarské vydavateľstvo. Tí, ktorí z vás vedia maďarsky, vedia aj o tom, že to bolo spracované a vydané v Maďarsku, teda nielen vytlačené. A pozrieme sa, ako tu sú uvádzané názvy na území Slovenska – chvíľočku, ono to má nejaký oddych. No, tu som až na území Poľska, ale zodpovedne vám poviem, že takéto isté názvy, Spišská Stará Ves a podobne, to vidíte, proste sú na Slovensku uvádzané názvy geografických údajov v slovenčine.

    Potom, keďže už som v Maďarsku, tak som si povedal, že skúsim, ako to je, keď si chcem kúpiť cestovný lístok na Slovensko. Bol som v Miskolci, myslím, že tam vidno ten dátum, pokiaľ nie, znova to skúsim zväčšiť. Vidíme dobre? A kúpil som si lístok do Prešova. Dostal som lístok Miskolc – Prešov, teda nie Miskolc – Eperies, a za, moment, tá cena je tam 3 180 forintov, som dostal tento lístok. Znova sa tam nehovorí na území Slovenska, teda nepoužíva sa žiadny maďarský názov.

    No a keď už som tam bol a tá pani bola taká šikovná, inak zaujímavé, že som tam komunikoval v nemčine, lebo maďarčinu natoľko neovládam, a mi ponúkla cestovný poriadok, lebo mi chcela nájsť, že ako sa dostanem domov. No a tento cestovný poriadok tu mám tiež a je zaujímavé, že keď som si pozrel takisto grafikon dopravy, napríklad Budapešť – Miskolc – Košice, tak ako si všimnete, na Slovensku sú názvy uvádzané znova v slovenčine. Pardon, ja to trošku upravím. Prosím, Štúrovo – Nové Zámky – Galanta a podobne.

    Preto som si dovolil vám tieto veci predviesť, aby som sa opýtal, teda podľa čoho, podľa akých máp, podľa akých materiálov sa budú deti z týchto škôl orientovať? Snáď prichádzajú do úvahy, tak ako som už predoslal, špeciálky Rakúsko-Uhorska z 19. storočia. Dovolím si však upozorniť, že odvtedy sa na Slovensku udiali výrazné zmeny, a to nielen v cestnej sieti.

    Na základe týchto skutočností mám dojem, že novela školského zákona bude v oblasti používania geografických názvov v jazyku menšiny pre deti v týchto školách zbytočná a v praktickom živote neupotrebiteľná.

    Je ale vlastne možné, a tak sa mi vidí, že toto bol vlastne cieľ, zdá sa mi, že je tu snaha, aby naši maďarskí spoluobčania prakticky neovládali slovenský jazyk, aby sa cítili na území Slovenska cudzincami. Je to možno aj snaha vytvoriť akési jazykové a národnostné geto, ktoré by prerástlo potom do autonómie až následne do odtrhnutia, ako nám to páni zo Strany maďarskej koalície veľmi pekne ukázali na tabuli nedávno odhalenej v Komárne.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami – poslanci Švidroň, Tóthová. Je to všetko, iba títo dvaja páni poslanci. Pán poslanec Szigeti. Páni poslanci Tóthová, Szigeti, Berényi, Švidroň. Je to všetko? Štyria páni poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Švidroň.

  • Pán poslanec Slabý, skutočne chcem ti poďakovať za to, že si v skutočnosti rozťal gordický uzol, že si možno zobudil aj tých najhorlivejších zástancov tejto zmeny, ktorá bola sledovaná týmto zákonom. Myslím si, že mnohí teraz pochopili, skutočne o čo tu ide, a že sa ešte stihnú spamätať. Ďakujem.

  • Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Pán poslanec vo svojom vystúpení, myslím, že povedal viaceré fakty, pravdivé fakty, ktoré treba brať do úvahy, a ja by som pripomenula ďalší fakt. Všetky materiály Európskej únie, ktoré hovoria o jazyku národnostných menšín, žiadajú jeho rozvoj, jeho podporu, ale za jednej jedinej podmienky, ktorá je vlastne sine quanon, ktorú treba dodržať, a to je podmienka dôslednej znalosti príslušného štátneho jazyka. A k dôslednej znalosti štátneho jazyka patrí aj znalosť názvov miest v štátnom jazyku. Preto si myslím, že predovšetkým na prvom mieste musí byť pomenovanie miest a obcí v štátnom jazyku. Má to svoju logiku a vychádza to aj z medzinárodných odporúčaní, deklarácií a podobne, ktoré, žiaľ, vo faktickej poznámke nemám čas uviesť, ale aj všetci kolegovia z SMK určite tieto dokumenty poznajú. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz má slovo pán poslanec Szigeti.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Slabý, celkom dobre nerozumiem, čo ste chceli povedať a ukázať tými mapami, cestovnými lístkami a cestovnými poriadkami. Obávam sa, že ste pomiešali hrušky s jablkami, pretože nám v našom zákone ide o učebnice, ide o výchovno-vzdelávací proces a to, bohužiaľ, ani s mapou Maďarska, ani s mapou Európy, ani s cestovným lístkom, dokonca ani s cestovným poriadkom nič spoločného nemá.

    Hovoríte o tom, že sa snažíme opätovne zavádzať maďarské názvy. Nuž my sa nesnažíme opätovne zavádzať maďarské názvy. Tieto maďarské názvy a názvy v jazyku národnostných menšín boli používané od druhej svetovej vojny počnúc rokom, keď sa otvorili brány škôl s vyučovacím jazykom maďarským, v podstate do dnešného dňa. Nikto žiadne problémy s týmito názvami, s týmito učebnicami nemal.

    Vy sa pýtate, že podľa akých máp sa budú orientovať študenti a žiaci na týchto školách. Nuž tak budú sa učiť tak, ako sa učili dosiaľ, z tých istých máp, z ktorých sa učia žiaci na školách s vyučovacím jazykom slovenským, s tým rozdielom, že je tam pedagóg, ktorý ovláda materinský jazyk tých žiakov, ktorým povie tie názvy aj v materinskom jazyku. Ale upozorní ich, že na tej mape je to aj v štátnom jazyku a musíš to takto vyhľadať.

    A prosím vás pekne, či je to zbytočné, alebo nie je zbytočné? Nechajme to pekne na rodičov, na zákonných zástupcov, ktorí sa rozhodli pre národnostné školy, pre vyučovanie v materinskom jazyku.

    A prosím vás pekne, nezavádzajte, že my tvrdíme, že je nepotrebný štátny jazyk a slovenský jazyk, pretože v tomto zákone je jednoznačne uvedené, že tie názvy majú byť uvedené aj v štátnom jazyku, ale aj v materinskom jazyku.

  • Teraz má slovo pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som pochopil vystúpenie pána Slabého tak, že práve poslanec za Slovenskú národnú stranu chcel dokázať, že úrady v Maďarsku plne rešpektujú územnú integritu Slovenskej republiky a plne rešpektujú zvrchovanosť, čo sa týka zemepisných názvov v slovenčine, nakoľko všetko vydávajú v Maďarsku po slovensky, čo sa týka zemepisných názvov na území Slovenskej republiky. Ja ďakujem, že to práve dokázal poslanec za Slovenskú národnú stranu.

    Ďalej by som chcel podotknúť, že aj na mapách, ktoré sú vydané v Slovenskej republike, sú názvy inojazyčné, to znamená, že je tam Wien a deti sa učia Viedeň a nie Wien. Podobným spôsobom deti sa učia Mníchov a nie München a mohol by som pokračovať. Takže je to podobný spôsob a nepočul som o tom, že by Slovenská republika mala nejaké územné nároky v Rakúsku alebo v Nemecku. Takže nemiešajme veci, ktoré netreba miešať.

    Ďakujem.

  • Registrujem prihlášku pána poslanca, chce reagovať na faktické poznámky, má slovo.

  • Čiže v prvom rade, pán poslanec Szigeti, ja skutočne obyčajne, keď hovorím, viem, o čom hovorím. Nemám dôvod miešať nejaké ovocie, keď ide o také zásadné veci, ako je školský zákon.

    Ale ak dovolíte, vyjadrím sa len k tomu v závere, čo ste povedali, že sa tak rozhodli rodičia maďarskej národnosti na Slovensku. Ste si istý, že sa rozhodli tak rodičia? Alebo ste tak rozhodli vy – poslanci za SMK?

    Druhá vec. Tak ako pán poslanec Berényi hovoril, že som istým spôsobom potvrdil, že Maďarská republika uznáva integritu a územnú celistvosť Slovenskej republiky, to je samozrejmé, to si naozaj myslím. Tak ako my uznávame, myslím, úplne jednoznačne integritu a celistvosť Maďarskej republiky. Ale nie som si celkom istý, páni, dámy, či to vy uznávate.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Jaroslav Paška, pripraví sa pán poslanec Peter Gabura.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Milé dámy, vážení páni, pôvodne som nechcel k tomuto zákonu diskutovať, pretože väčšina argumentov už odznela pri jeho prerokovaní v druhom čítaní. Napriek tomu by som chcel pripomenúť právny stav. Právny stav je taký, že v súčasnosti je vydaná vyhláška, ktorá upravuje používanie geografických názvov v učebniciach, a táto vyhláška je v súlade s ústavou aj so všetkými na Slovensku platnými zákonmi.

    Pán prezident nás upozornil, že zákon, ktorý bol prijatý na poslednej schôdzi, je v rozpore s ústavou, konkrétne uviedol ustanovenie čl. 1 ods. 1 ústavy. Rovnako je v rozpore so zákonom o štátnom jazyku, v rozpore s § 3 ods. 3 písm. d) tohto zákona, a že je v rozpore s § 18 ods. 1 až 3 zákona o geodézii a kartografii. Napriek tomu tu zaznievajú názory aj z koaličných, aj z opozičných strán, že by sme tento zákon snáď mali nejakým spôsobom schváliť a prelomiť prezidentské veto.

    Viete, na začiatku tejto schôdze pán predseda Národnej rady hovoril o morálke. Ja by som pred tú morálku ešte položil mandát, pretože pán kolega, pán poslanec Slabý, predseda výboru, sa zmienil o vašich volebných programoch.

    Martin Fronc, pán minister školstva, aký mandát má KDH na to, aby zaviedlo dvojjazyčnosť pri používaní geografických názvov na Slovensku a predradilo maďarské názvy pred názvy slovenské? Išli ste do volieb s tým, že bude takéto právne úpravy robiť Kresťanskodemokratické hnutie?

    Takisto by som sa opýtal kolegov z SDKÚ, či šli do volieb s informáciou pre voličov, že chcú meniť a zavádzať dvojjazyčnosť na Slovensku a predradzovať maďarské názvy pred názvy slovenské. A taká otázka znie, samozrejme, ku všetkým poslancom, ktorí prešli voľbami, či majú morálku sa teraz pozrieť do očí ich voličom, ktorí verili ich programu, že budú podporovať národno-štátne záujmy dnes a miesto podpory národno-štátnych záujmov idú zavádzať dvojjazyčné názvy na Slovensku.

    Takže ak chceme tento problém riešiť zákonnou cestou, analýza je spravená, urobil ju pán prezident a stačí ju iba rešpektovať. Ak chceme kupčiť so svedomím národa a chceme obchádzať vlastné politické programy, ak sa nehanbíme za stratu morálneho kreditu, potom sa dá kupčiť. Ale potom to už nie je o záujmoch štátu, záujmoch národa, ale je o kupčení, o ktorom my snáď možno niečo vieme, možno sa iba domnievame, ale v každom prípade toto kupčenie má dôsledky pre našich občanov a bude mať aj pre budúcnosť Slovenska.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami – poslanci Fronc, Rafaj, Janiš, Mušková. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Paška, KDH vždy zastávalo národné záujmy Slovenskej republiky. To si vyprosím, aby ste také niečo hovorili.

    Na druhej strane chcem povedať, že my sme išli s mandátom ich zastávať, ale nie tuná vyvolávať nepokoje. A jednoducho to, čo sme urobili, je len to, že reflektujeme zachovanie status quo. Nič viac ani nič menej. Váš minister vyvolal túto búrku, ktorá je podľa mňa zbytočná a ktorá poškodzuje Slovensko v rámci Európskej únie.

    A keď už konkrétne hovoríte, ja som dal návrh nie o vžitých názvoch, to je z vládnej koalície, ja som dal návrh pozmeňujúci, aby v tých učebniciach boli použité rovnako názvy geografické nielen v maďarčine, ale aj v slovenčine, aby jednoducho bolo to použité dvojjazyčne. To by ste si mohli ešte pamätať, lebo to bolo nedávno.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, že pán poslanec Paška znovu zopakoval vecné a systémové výhrady prezidenta republiky. Ja len na rozšírenie vedomostí uvediem, že okrem toho, čo povedal, je to aj v rozpore s konkrétnou medzinárodnou normou, a to s odporúčaniami alebo právom Organizácie Spojených národov, konkrétne so závermi 5. konferencie, ktorá sa zaoberala štandardizáciou geografických názvov a v čl. 5/13 uznala prioritu národných a oficiálnych foriem geografických názvov.

    Takže ak by sa niekto rozhodol prelomiť veto prezidenta, bude lámať aj odporúčania Organizácie Spojených národov, ale aj už tu v sále citovanej Európskej charty, ktorá okrem iného hovorí, že používanie nesmie byť na úkor oficiálnych štátnych jazykov.

    Ja mám za to, že ak je deformované postavenie štátneho jazyka, že ako druhoradého, teda na druhé miesto po jazyku národnostných menšín, bohužiaľ, dochádza aj k porušeniu Európskej charty o menšinových jazykoch a určite využijeme príležitosť na to, aby sme sa spýtali Rady Európy, či takýmto spôsobom odobrí slovenskú legislatívnu prax. Či toto sú naozaj skutočné zámery, ktoré vedú európskych politikov k tomu, aby v ochrane, v legitímnej ochrane vymierajúcich jazykov rešpektovali takúto deformáciu štátneho jazyka legitímneho člena Európskej únie.

  • Teraz má slovo pán poslanec Janiš.

  • Viete čo, páni kolegovia z vládnej koalície? Prečo tu v Národnej rade si vybavujete svoje koaličné účty? Prečo si to nevybavíte doma na koaličnej rade? Prečo zaťažujete parlament Slovenskej republiky vašimi koaličnými bojmi?

    Kto dal pozmeňujúci návrh na minulej schôdzi Národnej rady? – Predseda Národnej rady Paška.

    Kto hlasoval za tento návrh? – SMER, váš koaličný partner.

    Kto hneď večer bežal za šéfkou maďarského parlamentu, aby sa pochválil, aký prelomový zákon vo vzťahu Maďarsko – Slovensko Národná rada Slovenskej republiky prijala? – Paška, váš koaličný partner. Ten bežal za šéfkou parlamentu sa chváliť.

    Kto poskytoval médiám, kto robil tlačovky médiám a chválil sa, aký zákon sme prijali? – Paška. Poslanci SMER-u hlasovali. Vybavte si to medzi sebou a nezaťažujte Národnú radu.

    A ak tu niekto hovorí o kupčení, pozerajte sa tam, pán kolega. Kto tu kupčí? – No SMER a Paška.

  • Ruch v sále.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Mušková.

  • Celkom akceptujem vystúpenie pána poslanca Jaroslava Pašku v tom, že sa obrátil na celý parlament, pretože ja si myslím, že tu nejde o koaličný spor. Ide tu o zdravý rozum. Neobraciam sa teda ani na kolegov poslancov z maďarskej koalície, aby tento zdravý rozum nestrácali, lebo vedia, že tento zákon je nevykonateľný, je protizákonný, neprijateľný aj medzinárodne. Ale chcem apelovať na ostatných poslancov, slovenských poslancov, lebo je absurdné schváliť zákon, ktorý zaváňa potuchlinou 19. storočia z čias pomaďarčovania. Je absurdné, aby sa v 21. storočí pokračovalo v ďalšom pomaďarčovaní názvov, ktoré nikdy maďarský názov nemali.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Fronc, pán poslanec Janiš, vo svojom vystúpení som hovoril o tomto zákone a nie o situácii, ktorá predtým vznikla.

    Pokiaľ viem, pán minister školstva vydal vyhlášku, ktorou usporiadal pomery tak, aby boli v súlade s naším právom, a preto nie je dôvod ísť nad rámec tejto vyhlášky, nie je dôvod zavádzať maďarský jazyk prednostne pred slovenské názvy. Toto považujem za absurdnosť a som presvedčený, že tak ako na to nemajú mandát poslanci Slovenskej národnej strany, tak na to nemajú mandát poslanci KDH, SDKÚ, SMER-u ani HZDS. Chcem od vás, aby ste sa správali tak, ako ste sľubovali voličom pred voľbami, aby morálka v tomto parlamente platila pre všetkých rovnako.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Gabura do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky prejavila štátnickú múdrosť a dobrú vôľu posilňovať a prehlbovať pokojné a vzájomné obohacujúce spolužitie Slovákov a Maďarov, a to tým, že významnou väčšinou prijala 3. decembra 2008 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, a schválila zmenu a doplnenie niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z.

    Pán prezident Slovenskej republiky nám vrátil uvedený zákon na opätovné prerokovanie, čo vyvolalo niektoré protichodné reakcie a stanoviská, v ktorých niekedy chýba nielen odborná kompetentnosť, ale aj schopnosť prejaviť náležitú mieru kompromisu. V tejto súvislosti si dovolím poznamenať, že návrh Slovenskej národnej strany s maďarskými názvami v zátvorke nie je primeraným kompromisom, lebo spočíva na snahe násilne presadiť do maďarčiny slová, ktoré, či sa nám tak páči, alebo nie, si Maďari zatiaľ neosvojili a každé násilie v jazykovej oblasti je hrubou nespravodlivosťou, ktorá sa navyše obracia proti jej pôvodcovi. Za rozumný kompromis možno s čistým svedomím označiť práve novelu zákona, za ktorou stojí strana SMER. Miestopisné názvy v maďarčine, keďže sú súčasťou slovnej zásoby maďarčiny...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás ešte o chvíľu pozornosti. Nech sa páči, pán poslanec.

  • ... by mali v učebniciach byť integrálnou súčasťou maďarského textu. Naši Maďari by však mali poznať aj oficiálne slovenské miestne názvy, preto je namieste, aby slovenské názvy nasledovali v zátvorke za maďarskými. Novela takto spočíva v rešpektovaní práva menšiny na používanie vlastného jazyka a zároveň zohľadňuje uprednostnenie štátneho jazyka.

    V tejto súvislosti považujem za osobitne dôležité zdôrazniť potrebu, aby tunajší maďarskí jazykovedci v spolupráci so slovenskými jazykovedcami vytvorili odborne fundovaný prehľad miestnych názvov v maďarčine založený na zoznamoch spred rakúsko-maďarského vyrovnania v roku 1867, po ktorom nasledovala intenzívna maďarizácia na Slovensku. Takéto súbory názvov predsa existujú, obsahujú ich najmä Korabinského Lexikón, Lipského Repertórium a vari najzaujímavejší z nášho hľadiska ja Miestopisný slovník Uhorského štatistického úradu vydávaný od roku 1863. Zoznam by mohol slúžiť ako jazyková príručka nielen v školách, ale aj v maďarských médiách. A nielen to, mal by využitie pri tvorbe príslušných častí našich právnych noriem. Vznikom zoznamu by stratila na opodstatnenosti výhrada pána prezidenta týkajúca sa vágneho vymedzenia okruhu názvov a výhrada voči názvom z čias maďarizácie.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, podľa môjho názoru nemali by sme viesť takéto ľahké diskusie o tom, kto je väčší národovec alebo kto akú zodpovednosť nesie za akýkoľvek takýto návrh. Mali by sme prejaviť trošku viacej veľkorysosti a tolerancie. Myslím si, že moje názory, ktoré som teraz prezentoval za všeobecného záujmu, určite by som bol rád, keby sa stali predmetom diskusie pre budúcnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem... A ešte, nech sa ti páči, samozrejme, prepáč, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som rád, že na Slovensku nie sú väčšie problémy, len problém učebníc.

    Áno, ako to povedal predtým pán poslanec Slabý, ovládanie štátneho jazyka je v záujme každého občana. Som za to, aby Maďari žijúci na Slovensku sa naučili slovenčinu a v prípade potreby ju používali. Ale k tomu nevedie cesta ponižovania, arogancie, ktorú v súčasnosti preferuje ministerstvo školstva. Ako riaditeľ strednej školy vždy som bol za to, aby som pestoval kladný vzťah žiakov ku kultúrnym hodnotám a tradíciám slovenského národa, aby som rozvíjal jazykové a komunikatívne schopnosti žiakov.

    A dovoľte mi ešte na záver niekoľko otázok. Ak budú geografické názvy v inom ako v slovenskom jazyku v učebniciach zakázané, budú tie názvy zakázané aj v triedach na vyučovacích hodinách? Môže ich napísať učiteľ pre žiakov na tabuľu? Príklad uvediem, som z Komárna, po maďarsky Komárom, môžem to povedať na hodine, že Komárno, to je po maďarsky Komárom? Keď áno, tak prečo to nemôžem napísať do učebníc? Môže ich učiteľ používať pri slovnom výklade? Alebo sa zakáže aj takéto používanie geografických názvov a učitelia ich budú musieť svojim žiakom sprostredkovať na chodbe školy počas prestávok? Komu to prispeje, kto bude mať z toho radosť? V odpovedi na túto otázku som vám už hovoril pri predchádzajúcej rozprave.

    Dôvody vzniknutej situácie sú skryté hlboko v dušiach jednotlivcov. Ak sú Komenského princípy pedagogiky na Slovensku protiústavné, ak sú Ceauşescuove myšlienky chválitebné, potom tu existuje vážna kríza ľudských charakterov. Hovorím to s maximálnou úctou voči príslušníkom slovenského národa, ktorým používanie iného jazyka žiakmi národnostných škôl neprekáža, lebo ľudí nerozdeľujeme podľa národností, ale podľa vedomostí a charakterových vlastností.

    Tiež využijem túto príležitosť, aby som za svoj jasný postoj ešte raz poďakoval aj tej časti slovenskej inteligencie, ktorá v rámci kampane...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás...

  • ... už tiež vyzvala na rešpektovanie pravidiel materinského jazyka žiakov na národnostných školách.

    Ďakujem pekne. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Takže pán spravodajca sa vyjadril k rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, a tak, ako sme sa dohodli, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Vyhlasujem krátku, trojminútovú prestávku a poprosím všetky kolegyne a kolegov, aby zaujali svoje miesto v rokovacej sále.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o prerokovaných bodoch, ktoré sme od začiatku 32. schôdze prerokovali.

    Ako o prvom budeme hlasovať o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, je to tlač 931.

    Poprosím Tibora Glendu, aby ako určený spravodajca uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.

  • Hlasujeme o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu so skráteným legislatívnym konaním na vládny návrh zákona.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 81 za, 48 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme dali súhlas na to, aby sa tento vládny návrh prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní.

    Teraz pán poslanec Pavlis uvedie hlasovanie o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike, je to tlač 933.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Janiš. Podal návrh neschváliť skrátené legislatívne konanie. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 65 za, 68 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili, ale chcem upozorniť, že som si neuvedomil, je to procedurálne nemožné hlasovať, ale dobre, hlasovali sme o tom, pretože hlasujeme len o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu. Ja sa ospravedlňujem, ja som si neuvedomil, čo uvádzal spravodajca.

    Pán spravodajca, poďme teraz hlasovať o meritu veci, o tom, či súhlasíme so skráteným konaním, alebo nie.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 za, 6 proti, 57 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pani poslankyňa Vaľová uvedie hlasovanie o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, tlač 939.

  • Ďakujem, pán predseda. Návrh na uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky z 3. februára 2009 k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 939). Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 940), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Skončila som, ďakujem, pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 144 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Vyslovili sme súhlas s prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pán poslanec Jasaň uvedie hlasovanie o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, je to tlač 893.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na svojej 32. schôdzi.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 144 za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme dali súhlas na prerokovanie tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Teraz budeme hlasovať o zákonoch, ktoré vrátil pán prezident. Pani poslankyňa Košútová uvedie hlasovanie v druhom a treťom čítaní o

    zákone z 26. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z., je to tlač 874.

    Len pre upozornenie, potrebujeme nadpolovičnú väčšinu, čiže minimálne 76 hlasov aj na schválenie pripomienok pána prezidenta. Pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec László Miklós. Vzhľadom na to, že gestorský výbor iba dnes rokoval a schválil spoločnú správu výborov a neuplynula 48-hodinová lehota od doručenia spoločnej správy poslancom v súlade s § 81 ods. 2 rokovacieho poriadku...

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani spravodajkyňa, nemusíme, budeme hlasovať o vrátenom zákone.

  • Dobre, takže poprosím vás, aby ste dali hlasovať o prvej pripomienke pána prezidenta, ktorá je uvedená v spoločnej správe, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o prvej pripomienke pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 94 za, 1 proti, 27 sa zdržalo, 19 nehlasovalo.

    Prvú pripomienku pána prezidenta sme odhlasovali.

  • Dajte teraz, prosím, hlasovať o druhej pripomienke s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o druhej pripomienke pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 119 za, 1 proti, 25 sa zdržalo.

    Aj túto pripomienku sme schválili.

  • Tým sme v druhom čítaní rozhodli o pripomienkach pána prezidenta. Pán predseda, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku v znení schválených pripomienok s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 87 za, 57 sa zdržalo.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Konštatujem, že sme opätovne po prerokovaní schválili zákon, ktorý vrátil pán prezident, a to zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti.

    Teraz poprosím pána poslanca Imreho Andruskóa, aby uviedol v druhom a treťom čítaní hlasovanie o

    zákone z 3. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., tlač 881.

    Opäť upozorňujem, že potrebujeme minimálne 76 hlasov na prelomenie veta pána prezidenta.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, v rozprave vystúpili štyria poslanci – pán poslanec Rafaj, pán poslanec Slabý, pán poslanec Paška, pán poslanec Gabura. Vážený pán predseda, najprv budeme hlasovať o pripomienke pána prezidenta, ktorá je uvedená v tretej časti spoločnej správy a týka sa zmeny účinnosti vráteného zákona s odporúčaním gestorského výboru ju schváliť. Pán predseda, prosím...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, poprosím vás, pán poslanec. Pán spravodajca uviedol, že...

  • Ide o účinnosť od 1. apríla...

  • Pán spravodajca navrhuje, tak ako pán prezident, zmenu účinnosti zákona, takže hlasujeme o zmene účinnosti. Poprosím vás ešte raz, pán spravodajca, zopakujte, aby bolo jasné, o čom budeme hlasovať.

  • Dobre. Najprv budeme hlasovať o pripomienke pána prezidenta, keď chcete, ešte raz to môžem prečítať.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, pán spravodajca uvádza hlasovanie. Pán spravodajca žiada hlasovať o pripomienke pána prezidenta, ktorou je zmena účinnosti. Hlasujeme o zmene účinnosti.

  • Pán predseda, prosím, dajte o tom hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Prepáčte, toto bol návrh gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 108 za, 16 proti, 2 nehlasovali.

    Pripomienku pána prezidenta sme odsúhlasili.

    Ďalej.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Tým sme v druhom čítaní rozhodli o pripomienke pána prezidenta Slovenskej republiky. Vážený pán predseda, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu.

  • Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu, hoci neviem k čomu, ale otváram rozpravu. Nikto sa neprihlásil. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu ako o celku so schválenou pripomienkou pána prezidenta.

  • Áno, budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku v znení schválenej pripomienky s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Vážený pán predseda, dajte o tom hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 106 za, 32 proti.

  • Výkriky v sále.

  • Konštatujem, že sme opätovne po prerokovaní schválili zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky.

    Kolegyne, kolegovia, ešte vás poprosím, chcem navrhnúť, aby sme hlasovali o zmene zloženia vo výbore. Návrh, ktorý je v tlači 929 na zvolenie pána poslanec Jozefa Haleckého, ktorý je z Hnutia za demokratické Slovensko – Ľudová strana, za člena Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Je súhlas, aby sme hlasovali? Máte tlač pred sebou.

  • Reakcia pléna.

  • Poprosím vás, budeme hlasovať teraz o tom, aby pán Halecký pôsobil ako člen Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie o návrhu na voľbu poslanca za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, tlač 929.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 118 za, 2 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Pán poslanec Halecký bude pôsobiť ako člen Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.

    Ďakujem vám, kolegyne, kolegovia. Odhlasovali sme všetky prerokované body. Vyhlasujem prestávku do 17.30 hodiny. O 17.30 hodine budeme pokračovať v prerokovaní schváleného programu 32. schôdze.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 32. schôdze prvými čítaniami o vládnych návrhoch tam, kde sme schválili skrátený legislatívny proces.

    Poprosím teraz pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby uviedol v prvom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 932. Návrh na pridelenie výborom je rozhodnutie č. 952.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám do prvého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2009.

    Pomerne dlhá legisvakančná doba od schválenia zákona v Národnej rade po jeho účinnosť bola stanovená z dôvodu, aby zákon nevytvoril neprimeranú záťaž na podnikateľské subjekty z dôvodu prispôsobenia už uzavretých dodávateľsko-odberateľských zmlúv na rok 2008 a aby zmluvné strany mali dostatočný časový priestor na uzatváranie zmluvných vzťahov rešpektujúcich predmetný zákon.

    Napriek dobre mienenému časovému priestoru na rešpektovanie platného zákona, najmä zo strany odberateľov, boli identifikované také problémy pri uzatváraní zmluvných vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi, ako podmieňovanie uzatvárania zmlúv zo strany odberateľov tým, že dodávateľ vyhlási, že nie je ekonomicky závislý od odberateľa, vymáhanie poplatkov na reklamné a letákové akcie vrátane poplatkov za tlač a distribúciu týchto tlačovín cez tretiu osobu v snahe obísť ustanovenia § 2 písm. e) zákona. Takisto uzatváranie dodávateľsko-odberateľských zmlúv cez sprostredkovateľské firmy s cieľom vyhnúť sa aplikácii ustanovení zákona v zmluvných vzťahoch a vyhnutie sa priamym sankčným postihom za porušenie zákona, resp. obchádzanie platného zákona.

    Návrh novely zákona reaguje v legislatívnej podobe na zistené poznatky a zamedzuje ich aplikovaniu hlavne úpravou uskutočňovania obchodných aktivít cez tretie osoby, aby prostredníctvom nich nedochádzalo k obchádzaniu zákona, zákazom vyberania peňažného plnenia za služby, ktoré neboli poskytnuté, možnosťou zvýšenia pokuty za marenie kontroly a prechodným ustanovením, ktoré obsahuje povinnosť zosúladenia zmlúv s platným zákonom.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku, preto, dámy a páni, nech sa páči, kto chce v prvom čítaní vystúpiť v rozprave, máte možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Kahanec a pán poslanec Kužma. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kahanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, máme druhú časť režimu skráteného konania, ktorým sa navrhuje novela zákona č. 172/2008 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a tak ďalej a doplnení zákona Národnej rady o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore.

    Pri skrátenom konaní som sa pýtal, že aký je argument pre to skrátené konanie. Zatiaľ som na to odpoveď nedostal. A v uvádzanej dôvodovej správe tam boli iba všeobecné argumentácie bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu. Teraz máme pred sebou vládny návrh tejto novely. I keď je to veľmi krátka novela, iba na dvoch stranách, zasa si myslím, že rieši veci rýchlou cestou a nie všetko, čo je rýchle, má aj dobrý výsledok. Už starší ľudia hovorili: „Práca kvapná, málo platná.“ Nechcem to teraz paušalizovať, že všetko, čo sa robí rýchlo, je zlé. Niekedy treba robiť aj rýchlo veci, ale dobre, lebo platí aj to, že keď niekto rýchlo dáva, dvakrát dáva. No a konkrétne k zákonu...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, chvíľočku vás poprosím. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pokým prejdem k jednotlivým paragrafom tohto zákona, chcem ešte stručne k dôvodovej správe. Uvádzajú sa tam nejaké identifikované nasledovné problémy, ktoré sú tam uvedené, a je tam konštatované, že podľa teraz platného zákona je podmienkou pre uplatňovanie zákona ekonomická závislosť dodávateľa na odberateľovi pri kontrole, potom orgán kontroly musí skúmať, až keď orgán kontroly dospeje k záveru, že dodávateľ je na odberateľovi ekonomicky závislý, až potom môže skúmať. No chcem len povedať, že keď sa tento zákon prvý pripravoval a keď ste ho schvaľovali, tak...

  • Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ešte raz prepáčte. Ale skutočne, dámy a páni, ktorí nemáte záujem o rozpravu a vystúpenie kolegu, poprosím vás, radšej opustite miestnosť.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Možnože vás začnú rešpektovať, pán predseda.

    Takže keď by tento zákon bol dobre pripravený a náležite pripravený, tak sa nemuselo teraz skonštatovať, že teraz platný zákon nejako nefunguje. A keď máme aj teraz skrátené legislatívne konanie, tak je otázka, že či zasa takto narýchlo bude zákon dobre pripravený. Ja mám o tom vážne pochybnosti, že bude dobre pripravený. To potvrdzuje aj predchádzajúci návrh zákona, keď sa tam takisto v rámci tejto správy konštatuje, že chýbali prechodné ustanovenia, resp. že sa teraz navrhujú prechodné ustanovenia. Prechodné ustanovenia sa navrhujú bežne, a keď sú tieto prechodné ustanovenia uvedené, tak nikto si nemôže vysvetľovať zákon ináč, ako je potom ďalej konštatované v osobitnej časti.

    K samotnému paragrafovému zneniu.

    K bodu 2. K bodu 2, ktorý sa týka § 3 ods. 1 písm. e), f), nebudem to teraz čítať, máte to v zákone, ale chcem skonštatovať určité veci vzhľadom na výklad v osobitnej časti k bodu 2. Tam ma prekvapila formulácia tohto výkladu a uvádza sa tam, že vo vzťahu k vymáhaniu poplatkov na reklamné letákové akcie vrátane poplatkov na tlač a distribúciu týchto tlačovín a podobne cez tretiu osobu v snahe obísť ustanovenia § 2 písm. e) zákona sa navrhuje spresnenie predmetného ustanovenia s tým, že akékoľvek poplatky za obchodné aktivity spadajú pod toto ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e). Mňa len prekvapilo slovo „akékoľvek“. Ak máme definíciu akékoľvek, tak myslím si, že to nie je celkom dobre definované, lebo akékoľvek sa mi zdá veľmi široký pojem v tomto smere.

    K bodu 4. Za neprimeranú podmienku v obchodnom vzťahu sa považuje plnenie dodávateľa za služby, ktoré neboli poskytnuté. No ja sa chcem spýtať: Nemalo by byť samozrejmé, že nikto nemá platiť, ak služby či iné dohodnuté plnenia dodávateľa neboli poskytnuté? Či budeme do všetkých zákonov písať, že sa majú dodržiavať alebo že sa majú zároveň dodržať aj ustanovenia v súvisiacich zákonných normách či vyhláškach? To predsa nie je normálny stav, že budeme písať, že zákon sa má dodržiavať? Ja si myslím, že keď niekto, keď niekto robí takéto veci, to znamená, že je poskytnuté peňažné plnenie za služby alebo dodávky, ktoré neboli poskytnuté, tak ho postihuje iný zákon. Ja celkom dobre nechápem, prečo by to malo byť v paragrafovom znení tohto zákona, keď toto je určite ošetrené, aj podľa môjho laického hľadiska, v inom zákone. Tak sa opýtam na to právnikov. Nie je toto zabezpečené cez iné zákony? Takže toto je k bodu 4. A v osobitnej časti k bodu 4 sa len konštatuje, že sa zavádza nová neprimeraná podmienka – vynucovanie peňažných plnení za služby, ktoré neboli dodávateľovi zo strany odberateľa poskytnuté. Nechápem, prečo sa takýto bod má doplňovať v zákone.

    Čo sa týka bodu 11. Týka sa to pokuty či sankcie. Nemusíme sa sporiť o tom, že či taká výška, alebo onaká výška, toto je vec názoru. Ale chcem iba podotknúť, že pokuta alebo iná sankcia má, samozrejme, určitú mieru preventívneho účinku. Ale ako to poznáme z mnohých iných prípadov, iba – zdôrazňujem slovo iba – pokuta či sankcia nie vždy splní v požadovanej miere účel. Často je prinajmenej rovnako dôležité konanie inštitúcie, resp. tých, ktorí splnenie podmienok zo zákona kontrolujú či realizujú a realizujú tam buď pokutou, alebo sankciou za neplnenie zákonom stanovených podmienok a pravidiel. Teda ak nebude toto v praxi zrealizované, tak môžeme dávať pokuty akékoľvek chceme.

    No a ešte jedna vec k bodu 12. V osobitnej časti sa konštatuje, že „súčasne platný zákon si najmä odberatelia vysvetľovali tak, že ustanovenia predmetného zákona sa dotýkajú len nových zmluvných vzťahov uzatváraných na rok 2009, t. j. od účinnosti zákona“. Čiže prečo si to mohli odberatelia tak vysvetľovať? No asi nebol dostatočne precízne spracovaný. Ak by bol zákon jasne formulovaný, ktorý bol prijímaný len nedávno a vlastne začal platiť od začiatku tohto roka, tak potom by sme to nemohli vysvetľovať inak.

    Na základe toho všetkého môžem len konštatovať, že ako celok tento zákon je narýchlo pripravený, ešte aj forma je cez skrátené konanie, čiže neumožňuje žiaden štandardný legislatívny proces a pripomienky k tomuto zákonu. A myslím si, že na tento zákon možno použiť tú starú poučku: „Práca kvapná, málo platná.“ Preto by som zo strany predkladateľa očakával, že zváži príslušné ustanovenia § 3, ako aj z jeho strany, teda zo strany predkladateľa, túto potrebu doplnenia odseku 4 v § 3 tak, aby potom aj komentár v osobitnej časti mohol byť jasný.

    A možno ešte úplne na záver pár vecí, ktoré s týmto zákonom súvisia, a chcem tam zdôrazniť predovšetkým vyjadrenia Protimonopolného úradu. To, že si každý presadzuje svoje, že dodávateľ si presadzuje svoje, odberateľ si presadzuje svoje a že má svoj pohľad, to vcelku je pochopiteľné. Ale myslím si, že zákon by nemal zvýhodňovať ani jednu, ani druhú stranu, teda ani predajcov, ani dodávateľov, a že zákon by mal zabezpečovať primerané podmienky, nie neprimerané podmienky, podľa názvu. A Protimonopolný úrad konštatoval viacero výrokov takých, ktoré to minimálne spochybňujú, že tento zákon je dobre nastavený, táto novela.

    Jednak konštatoval, že môže poškodiť domácich dodávateľov, to je veľmi jemné vyjadrenie, že môže poškodiť. Ďalej konštatoval, že vychyľuje asymetriu dodávateľsko-odberateľských vzťahov v prospech dodávateľov a že zasahuje aj vzťahy, teda zasiahne aj vzťahy po vertikále daného reťazca. To je tiež ešte také jemnejšie vyjadrenie. Ale potom sú už tie vážnejšie vyjadrenia Protimonopolného úradu, že, citujem: „Aplikácia zákona môže predstavovať tlak na kapacitné zdroje štátneho orgánu z dôvodu riešenia množstva podnetov a sťažností, nakoľko sa regulácia bude plošne týkať všetkých subjektov na dotknutých trhoch. Prirodzená negociácia v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch bude narušená snahou subjektov získať výhodu cez štátny zásah,“ upozornil úrad. Ja chcem ešte raz zdôrazniť „bude narušená snahou subjektov získať výhodu cez štátny zásah“. A toto sme tu už mali skôr a snažili sme sa to odbúrať práve cez vytváranie tých prirodzených podmienok. A my sa k tomu opäť začíname vracať.

    A druhý citát, čo konštatoval Protimonopolný úrad, že, citujem: „Existencia akéhokoľvek písomného vyhlásenia nezbavuje príslušný správny orgán právomoci a povinnosti preskúmať konkrétny obchodný vzťah, konštatovať ekonomickú závislosť, prípadne udeliť sankciu za porušenie zákona, preto to úrad nepovažuje za dôvod zavedenia plošnej regulácie dodávateľsko-odberateľských vzťahov,“ koniec citátu, konštatoval Protimonopolný úrad.

    Myslím si, že tieto dve vyjadrenia sú vážne konštatácie z Protimonopolného úradu k tomu, že ten zákon, že táto novela nie je dobre pripravená. Ešte máme v čerstvej pamäti aj to, že napríklad pred krátkym časom sa takisto tu na tejto pôde Národnej rady posilňovalo postavenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a tiež to bolo podávané pri tom návrhu takým násilným a účelovým pretláčaním posilňovania určitého subjektu. Takých vecí tu bolo oveľa viac.

    Čiže ja si myslím, že máte Protimonopolný úrad. Tento Protimonopolný úrad by mal byť nezávislý, nezávislou inštitúciou a myslím si, že jeho vyjadrenia sú dostatočne vážne na to, aby ste pripravili zákon, ktorý by bol v súlade a ktorý by nemal takéto vážne protiargumenty.

    Ja len chcem dúfať, že táto vládna koalícia v krátkom čase nevymení aj šéfa Protimonopolného úradu tak, ako teraz rieši neposlušného šéfa Telekomunikačného úradu, ktorý sa snažil o zabezpečenie vyššieho štandardu v rámci televízie.

    Takže skúsme robiť prirodzené podmienky, prirodzené podmienky na fungovanie týchto dodávateľsko-odberateľských vzťahov a nedeformujme ich práve aj takýmito novelami. Ja dúfam, že pre vás tieto argumenty Protimonopolného úradu sú dostatočné na to, aby ste tento zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch prepracovali, a preto navrhujem, aby sa tento zákon prepracoval.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktická poznámka – pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Juhász. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Juhász.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Zareagoval by som na rečníka. Už pri prerokovaní samotného zákona v minulom roku sme upozorňovali na problémy a úskalia späté s týmto zákonom a hovorili sme už vtedy, že vzťahy medzi obchodnými partnermi by mali byť riešené v predpisoch o ochrane hospodárskej súťaže, ktoré platia aj na Slovensku. Samozrejme, to, čo hovoril kolega o predsedníčke Protimonopolného úradu, samozrejme, to platí, lebo už vtedy sa vyjadrila o tomto zákone, že istá regulácia cien môže spôsobiť zníženie konkurencie a, samozrejme, to, že tie reťazce by mohli začať dovážať tovar zo zahraničia.

    Ešte k tomu samotnému zákonu. Reťazce už sú pod takým drobnohľadom, že nechápem, ako môže dochádzať k obchádzaniu tohto zákona, takže asi naozaj aj, ako kolega spomínal, samotný ten zákon, ktorý bol prijatý v minulom roku, má nejaké...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega vo svojom vystúpení viackrát zdôraznil potrebu prirodzených podmienok a negatívne sa vyjadril o štátnom zásahu. Ja som to čítala aj v tlači, že týmto legislatívnym návrhom „vláda pchá“, citujem, „vláda pchá nos tam, kde nemá“ a podobné vyjadrenia.

    Vážení, tieto stanoviská podľa môjho názoru prezentujú absolútnu neznalosť situácie v Európskom parlamente, kde poslanci ešte začiatkom roku 2008 veľkou väčšinou hlasov, môžem presne povedať, 439 hlasmi schválili vyhlásenie, podľa ktorého obchodné reťazce likvidujú malých podnikateľov a vytvárajú nepriaznivé podmienky pre značnú časť dodávateľov. A preto Európsky parlament si vytýčil strategický cieľ prijať legislatívu regulujúcu pôsobenie obchodných reťazcov vrátane sankcionovania ich nekalých praktík.

    Tak ja vôbec nechápem vystúpenia, ktoré hovoria, že toto je v rozpore s európskymi tendenciami, toto je neprijateľný zásah zákona, treba nechať prirodzené podmienky a podobne. Ja si myslím, že tento zákon ide správnym smerom a je dobrý.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za podporu kolegovi poslancovi Juhászovi, ktorý upozornil aj na niektoré veci, na ktoré sme upozorňovali v minulosti.

    A k pani poslankyni Tóthovej. No vy ste síce vytiahli vyhlásenie Európskeho parlamentu, ale myslím, že my žijeme v našich podmienkach, ale nekonštatovali ste, že prijali zákon. Konštatovali ste, že iba si vytýčili cieľ a vytýčili si nejaké tendencie, vo vašom príspevku. Ja hovorím o zákone a ja hovorím o tom, že keď Protimonopolný úrad konštatuje rozpor v týchto dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, tak asi to nekonštatuje v rozpore so zákonom. A keď konštatuje tento úrad, že majú plnú kompetenciu na kontrolu všetkých podmienok a že je v ich povinnostiach a právomociach preskúmať konkrétny obchodný vzťah a skonštatovať ekonomickú závislosť, resp. udeľovať sankciu za porušenie zákona, tak si myslím, že konštatuje dostatočnú mieru kontroly pri súčasných podmienkach. Tak nech túto mieru svojej kontroly, kompetencií a zodpovednosti využijú, ale nedeformujme zákony inými ustanoveniami, ktoré tento normálny stav deformujú.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kužma do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, pán minister, vy už dva roky bojujete proti reťazcom a výsledkom je, že u nás už sú vyššie ceny ako v Rakúsku. Keby dnes pán premiér Fico prišiel s tými svojimi slávnymi košíkmi, ktoré doniesol vtedy na tlačovú konferenciu, tak to by bola katastrofa. Rozdiely v cenách oproti Česku, Poľsku i Maďarsku sa odvtedy znásobili. Znásobili sa tie rozdiely, choďte sa tam pozrieť, ak neveríte. Prestaňte bojovať a radšej vytvorte dobré podmienky pre konkurencieschopnosť našich výrobcov, ako aj konkurencieschopnosť našich obchodov, potom sa znovu vrátia naše ceny na úroveň okolitých krajín. Keďže sa jedná o prvé čítanie, tak nepôjdem do detailov, ale poprosím vás, aby ste to skutočne stiahli, lebo ešte pár rokov takýchto vašich bojov a naši ľudia už budú úplní chudáci.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Pán poslanec bol posledným v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete? Nie. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 934.

    Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 954.

    Pán minister, poprosím vás, aby ste uviedli vládny návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vám predkladám s cieľom vytvoriť také legislatívne predpoklady pri riešení stavu núdze v plynárenstve, aby Slovenská republika z hľadiska fungovania národného hospodárstva predišla hrozbe hospodárskych škôd.

    Aktuálna situácia na trhu s plynom súvisiaca so skladovacou kapacitou v zásobníkoch a situácia v zásobovaní plynom odberateľov plynu Slovenskej republiky v druhej dekáde januára 2009, ako aj enormné vynaloženie síl na vyriešenie núdzového stavu dodávky plynu si vynútili legislatívnu úpravu štandardov bezpečnosti dodávok plynu a rozšírenie cenovej regulácie.

    Cieľom predmetného návrhu zákona je zamedziť opakovanému ohrozeniu dodávok plynu pre odberateľov plynu v Slovenskej republike, zabezpečiť plynulosť dodávok plynu, zabrániť a predchádzať stavu núdze pri narušení dodávok plynu, ako aj rozšírenie cenovej regulácie o reguláciu prístupu do zásobníkov a uskladňovanie plynu v zásobníkoch.

    Návrh zákona taktiež vytvára podmienky na ochranu odberateľov plynu v Slovenskej republike zabezpečením plynulého zásobovania plynom.

    Predloženým návrhom sa novelizuje zákon o energetike, banský zákon a zákon o regulácii v sieťových odvetviach, pričom už dnes v platnej legislatíve je zo smernice Európskej únie stanovený štandard bezpečnosti dodávok plynu, ktorým je zabezpečenie bezpečnej a spoľahlivej dodávky plynu pre koncových odberateľov plynu v prípadoch vymedzených v smernici Európskej únie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom.

    Novelou zákona o energetike ministerstvo hospodárstva navrhuje upraviť štandard bezpečnosti dodávok plynu tak, aby riešil dodávky plynu aj v prípade ich prerušenia alebo obmedzenia minimálne počas 30 dní v rozsahu najväčšieho denného objemu dodávok plynu v období od 1. októbra do 31. marca počítaného podľa celkového súčtu konkrétne uzavretých zmlúv o dodávke plynu. To znamená, že dodávatelia musia garantovať dodávku, resp. mať zásoby plynu aj pre prípady úplného odstavenia dodávok plynu až na dobu 30 dní. Spôsob zabezpečenia je stanovený zákonom, a to buď v zásobníkoch plynu, alebo do 30 % potrebného objemu zmluvne zabezpečenými výpomocnými dodávkami, čo zohľadňuje aj technické a kapacitné možnosti uskladňovania.

    Po ďalšie, ustanoviť, aby prevádzkovateľ zásobníkov v prípade stavu núdze bol povinný bezodkladne prerušiť ťažbu plynu zo zásobníkov pre tých účastníkov trhu s plynom, ktorí uskladňujú plyn pre odberateľov mimo vymedzené územie Slovenskej republiky. Tieto kapacity by sa následne využili pre odberateľov Slovenskej republiky, pričom po odvolaní stavu núdze bude mať prevádzkovateľ zásobníka povinnosť bezodkladne obnoviť ťažbu plynu zo zásobníka.

    Novelou čl. 2 banského zákona sa stanovuje kompetencia pre ministerstvo hospodárstva, a to vyčleniť časť kapacity podzemného zásobníka k dispozícii za účelom riešenia stavu núdze a predchádzania stavu núdze v plynárenstve už v etape vydania osvedčenia na konverziu ložiska na zásobník. V spolupráci s Hlavným banským úradom zabezpečiť budúce využívanie podzemného zásobníka vybraným podnikateľom tiež už v etape vydania osvedčenia na konverziu. Posúdiť vhodnosť prevodu práva na výstavbu zásobníka na nový subjekt, resp. zabrániť takémuto prevodu.

    Novelou čl. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z dôvodu zabezpečenia plynulosti a bezpečnosti dodávok plynu a predchádzaniu stavu núdze. Dôležitým ustanovením je návrh úpravy rozsahu cenovej regulácie vzhľadom na zavedenie komplexnej regulácie uskladňovania plynu v zásobníkoch bez väzby na pravidlá trhu s plynom. To znamená, že regulačný úrad bude regulovať aj cenu za uskladňovanie plynu, aby sa dopad potreby uskladňovania zvýšených zásob plynu minimalizoval.

    Uvedené je v súlade s európskou legislatívou. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Pavlis je určený spravodajca z gestorského výboru pre hospodársku politiku.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 467 z 3. februára 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 934). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 954 z 29. januára 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 6. februára 2009 a v gestorskom výbore do 10. februára 2009 tak, aby sa druhé čítanie na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnilo 11. februára 2009 o 14. hodine.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Dávam možnosť sa prihlásiť, dámy a páni, nemáme písomnú prihlášku. Jediný pán poslanec Kužma. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, my sme chceli otvoriť diskusiu o poučení z tejto plynovej krízy a chceli sme aj hovoriť o možnostiach riešenia, ktoré by Slovensko malo hľadať. Boli sme odkázaní, keď to bolo zamietnuté, že je tu tento bod programu, ale tento bod programu hovorí len veľmi o narýchlo urobených a veľmi čiastkových riešeniach.

    My si musíme uvedomiť, že z tejto krízy by malo byť aj niekoľko poučení.

    To prvé je jasné, že zlyhala taká tichá orientácia vlády na Rusko. Tá sa asi najciteľnejšie prejavila, keď v spore medzi Poľskom a Čechmi na jednej strane a Ruskom o radary sa náš predseda vlády postavil jasne na stranu Ruska aj za cenu pobúrenia týchto partnerov, čo jasne dávali najavo. Snáď bola snaha zabezpečiť určité istoty v oblasti energetickej bezpečnosti pre túto krajinu, ale toto absolútne zlyhalo. Rusi sa nám odvďačili tak, že keď sa dostali do sporu s Ukrajinou, bez zaváhania nás použili ako rukojemníkov. Vyhovárať sa na Ukrajinu neobstojí, my, keby sme mali nejaký spor s Čechmi, predsa nemôžeme zastaviť zmluvné dodávky do Nemecka. To je už úplný nezmysel.

    Druhým poučením, ktoré sa ukázalo, že bola správna privatizácia SPP, získali sme veľmi silných partnerov, ktorí podobne ako Česi nám prišli na pomoc v ťažkých chvíľach a dostali sme plyn práve od našich spoločníkov v SPP od Gas de France a Ruhrgas. Hovoriť o tom, že to bol i tak ruský plyn, bolo len snáď zachraňovanie proruskej politiky, lebo vôbec nie je podstatné, kto auto vyrobí, keď si ho požičiavam, ale kto ho kúpil a mne požičal, hej. Čiže nie je vôbec podstatné skade pôvodne ten plyn bol, ale od koho sme ho dostali.

    Tretím poučením je, že vrcholní predstavitelia štátu musia zodpovedne vystupovať aj vtedy, keď nevedia, čo povedať. Pán minister, vy ste toľkokrát za sebou, dá sa povedať, skoro každý deň, prišli s iným údajom, koľko plynu nám ostáva, že asi bolo lepšie, keď ste nemali presné informácie z nejakého dôvodu, mlčať, lebo to len zneisťovalo všetky subjekty na trhu.

  • Reakcia ministra.

  • Áno, ale asi bolo lepšie mlčať.

  • Reakcia ministra.

  • Neprotestujem, lepšie bolo asi mlčať v tomto prípade.

    Nešťastným bolo aj vystúpenie predsedu vlády, kde sa mohutne bil do pŕs, že spustí atómovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, kde dokonca povedal, a povedal jasne, že ju spustí, aj keby sa obnovili dodávky plynu, čiže obnovenie plynu nie je dôvod na nespustenie. Myslím si, že sme narobili veľa kriku a nakoniec sme tu elektráreň nespustili. I keď hovorím, obnovenie dodávok podľa predsedu vlády nebolo dôvodom. On sám to povedal, pevne verím, že neklamal. Asi bolo lepšie to mať pripravené, nenarobiť krik, nepobúriť zbytočne susedov, nenarobiť rozruch, a keby k tomu došlo, tak skutočne to urobiť ako opačne. Narobiť krik, zožať všetky negatíva a nakoniec nemať ani tú elektrinu.

    Štvrtým poučením je, samozrejme, že tá kríza môže nastať kedykoľvek, lebo títo dvaja partneri na východ od nás ukázali, že nemajú problém takto postupovať a zobrať si za rukojemníkov kohokoľvek, aby si riešili svoje problémy, preto je potrebné jednoznačne diverzifikovať naše zdroje.

    V tomto ohľade ešte jedno poučenie pre nás, čo žijeme na východnom Slovensku, sa ukázalo, že za situácie, kedy v zásobníkoch by ešte bolo pomerne dosť plynu a západné Slovensko by nebolo ohrozené, tak východ už by bol bez plynu. Preto očakávam, pán minister, že urobíte aj opatrenia – a tých možností je niekoľko, ja ich tu teraz nebudem hovoriť, ale sú známe –, aby sa nemohla táto situácia na východnom Slovensku zopakovať. Čiže určite treba urobiť aj opatrenia špeciálne k tomu, aby sa zabránilo tomuto problému východného Slovenska.

    No a ešte nemôžem nespomenúť jedno veľmi nekorektné vystúpenie od vás, pán minister, keď ste povedali, že táto kríza by nebola, keby naša vláda nesprivatizovala zásobníky. Nebudem polemizovať, hovorilo sa tam aj o zásobníkoch. Nebudem polemizovať o tom, že či by bola, alebo nebola, lebo problém bolo neovládanie zásobníkov, nie samotného SPP, to aj sami priznávate, aj teraz robíte všetko o zásobníkoch, nie o SPP, tak mi aspoň nehovorte, že ste za problém nebrali zásobníky.

    Viete veľmi dobre, že sme to neboli my, kto to dal do privatizácie, že to bola vaša koalícia, a nebudem s vami ja teraz polemizovať, či to spôsobilo problém, alebo nie, ale v prípade, že máte pravdu a toto bol problém...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, skúste do mikrofónu, aby sa to dalo prepísať...

  • ... ak to bola pravda a toto bol skutočne problém, to sprivatizovanie zásobníkov, tak bolo by dobré, aby sa za tento problém dnešná vládna koalícia ospravedlnila. Poviem prečo.

    K tejto privatizácii došlo za vlády, keď tam boli členovia tejto koalície HZDS a SNS, čiže dve tretiny dnešnej koalície priamo vo vláde. Ale ani SMER nebol tak mimo to. Aby ste si nepovedali, že my nič, my muzikanti. Druhým mužom štátu a s veľmi silným postavením bol kandidát SMER-u na prezidenta, tak ako minulý, tak súčasný, keď sa to udialo, čiže človek, ktorý je vaším človekom, vaším kandidátom, kandidátom SMER-u, bol pritom, bol predsedom parlamentu a druhým mužom najsilnejšej strany. Privatizovalo sa v prospech človeka, ktorý má veľmi, veľmi blízko k SMER-u, ani to nepopierate, že je to tak, a nikdy ste to ani nepopierali, je to všeobecne známe, kto privatizoval a kde tento človek ako dneska sa zaradzuje, to si musíte priznať, to dúfam, že nepopriete. A nakoniec vo vláde dnes už nie je ZRS, ale jeho podpredseda je dneska ako člen SMER-u, nám tuná sedí, ktorý bol v tej vláde, takže myslím si, že som dosť povedal, aj čo má SMER spoločné s touto privatizáciou, alebo ľudia, ktorí sa dnes k nemu hlásia alebo ktorí sú podporovaní, alebo opačne, podporujú SMER.

    Čiže kľudne môžeme povedať, že to bol podiel týchto troch strán vládnej koalície, a keď máte pravdu, že toto spôsobilo problém, láskavo sa ľuďom ospravedlňte, ale priznajte si, že je to podiel váš a vašich ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kužmu sa prihlásil jeden – pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem len doplniť k tým konštatovaniam kolegu pána poslanca, že o čo by nám malo v tomto zákone ísť. Mali by sme predovšetkým riešiť týmto zákonom posilnenie energetickej bezpečnosti. Pri takomto predkladaní zákona, opäť v skrátenom konaní a bez riadneho legislatívneho procesu, si myslím, že dosiahneme skôr opak. My sme síce zistili pri tej kríze, že plyn môžeme dovážať aj reverzným spôsobom, a zistili sme aj to, len už to tak nepovieme, že situáciu sme zvládli aj vďaka zahraničným akcionárom, ktorí na princípe vzájomnej solidarity zabezpečovali riešenie tejto havarijnej situácie nielen pre Slovensko, ale aj pre iné štáty. A napriek tomu po skončení tejto krízy chceme teraz v skrátenom konaní riešiť novely troch energetických zákonov bez akejkoľvek odbornej diskusie.

    Robíme skôr opak, ako je to zvykom pri takýchto rýchlo predkladaných zákonoch. Vytvárame bariéry trhu a ich výsledkom zrejme bude nie zvýšenie bezpečnosti, ale zníženie bezpečnosti dodávok a ten rozvoj, ktorý sa dosahoval práve vďaka tomu, že tu pôsobili títo akcionári, že namiesto 1,7 mld. kubíkov plynu v zásobníkoch oproti roku 2003 máme v súčasnosti 2,5 mld. a že plánujú ďalší rozvoj do roku 2013 o ďalšie navýšenie o 1 mld., tak pôjdeme asi dole vodou pri takých predkladaných novelách.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Kužma bude reagovať? Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega, musíte počkať, až vám zapnem mikrofón a skúste sa prihlásiť k faktickej. Zapnite, prosím, pánovi Kužmovi mikrofón. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ospravedlňujem sa za technickú chybu, ktorú som urobil pri zapínaní mikrofónu. Ja chcem len nadviazať na pána poslanca Kahanca a skutočne chcem poprosiť pána ministra, aby veľmi urýchlene, minimálne tak urýchlene, ako teraz konal, aby pripravil alebo aspoň načrtol jednoznačné opatrenia pre východné Slovensko, lebo v tejto rýchlosti vlastne sa tam nič nedalo, a myslím si, že je to veľmi vážny problém.

  • Ďakujem. Pán kolega Kužma bol jediný, ktorý sa prihlásil k tejto problematike do rozpravy ústne. Vyhlasujem teraz všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko k rozprave, pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Takisto nie, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme zajtra o 11.00 hodine.

    Ďalej nasleduje v súlade so schváleným návrhom programu a na základe vášho rozhodnutia prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 940 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 964.

    Prosím teraz ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona uviedla. nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už uviedla pri uvádzaní skráteného legislatívneho návrhu na skrátené legislatívne konanie tohto návrhu zákona, spoločnosť dnes stojí zoči-voči jednej z najvážnejších globálnych finančných a hospodárskych kríz, pričom záchrana a obnova toho, čo za sebou zanechala neviditeľná ruka trhu s burzovými maklérmi, vyvolaná virtuálna bublina úspechu, si skutočne vyžaduje rýchle, flexibilné a v niektorých prípadoch neštandardné, ba dokonca odvážne opatrenia, a to tak zo strany vlády, ako aj sociálnych partnerov, teda zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, ale aj od samotných občanov.

    Prijímané legislatívne opatrenia i vecné riešenia sú výsledkom otvoreného dialógu so sociálnymi partnermi. Jednotlivé kroky by mali minimalizovať dopady globálnej ekonomickej krízy celosvetového nárastu nezamestnanosti a, samozrejme, dopadov celosvetovej globálnej krízy na hospodárstvo Slovenskej republiky, ale aj na domácnosti Slovenskej republiky.

    Slovenská republika, teda vláda Slovenskej republiky prostredníctvom ministerstva práce na základe rozhodnutia Rady pre hospodársku krízu schválila ustanovenie a opatrenia, ktoré by mali minimalizovať dopad a mali by pomôcť jednak v rovine zamestnávateľov, jednak by mali pomôcť zamestnancom a jednak uchádzačom o zamestnanie, čiže majú tieto opatrenia tri roviny, ale mali by pomôcť predovšetkým v oblasti služieb zamestnanosti.

    Keď hovorím v oblasti služieb zamestnanosti, treba si uvedomiť, že toto je parciálne riešenie, ktoré nemôže naštartovať ekonomiku. Ďalšie riešenia budú na úrovni makroekonomickej a taktiež v oblasti podnikateľskej a podobne, ale v tejto chvíli si dovolím predkladať opatrenia, ktoré smerujú na udržanie existujúcich pracovných miest a tvorbu nových pracovných miest, ktoré smerujú k flexibilite a mobilite zamestnancov na trhu práce, ktoré smerujú k miestnej a lokálnej zamestnanosti, hovoríme o obecných a ďalších činnostiach, a ktoré vlastne smerujú k využívaniu Európskeho sociálneho fondu, teda hovoríme aj o využívaní európskej solidarity.

    Vzhľadom na zhoršujúcu sa túto sociálnu situáciu navrhujeme nové aktívne opatrenia na trhu práce, a to

    - príspevok na podporu udržania pracovných miest u zamestnávateľov,

    - príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta; taktiež podporujeme zamestnávateľa,

    - príspevok ku mzde zamestnanca, ak zamestnanec prijme prácu a pracuje za minimálnu mzdu,

    - príspevok na podporu vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,

    - príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi,

    - súčasne sa navrhuje zvýšenie príspevku na dochádzku za prácou, predovšetkým markantnejšie zvýšenie na krátke vzdialenosti, pretože naši občania skutočne nemajú veľký záujem cestovať na týždňové zamestnania,

    - taktiež na vytvorenie podmienok na urýchlenie priznania postavenia sociálneho podniku uvoľnením povinnosti plnenia podmienok pre ich vytváranie, a to predovšetkým v podmienkach miestnej samosprávy a regionálnej samosprávy,

    - vytvorenie výhodnejších podmienok pre zriaďovanie sociálnych podnikov obcou, samosprávnym krajom, združením obcí, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, pokiaľ jej zriaďovateľom bude obec alebo samosprávny kraj, a to aj umožnením prijatia do zamestnania v sociálnom podniku zriadenom týmito subjektmi všetky skupiny zamestnancov v čase zriaďovania sociálneho podniku a taktiež nevyžadovania splnenia podmienky priemernej miery evidovanej nezamestnanosti na účely poskytovania investičnej pomoci formou príspevku.

    Všetky tieto opatrenia budú súčasne podporené aj oficiálnymi projektmi s čerpaním Európskeho sociálneho fondu, teda budú nasmerované prostriedky nielen z domácich zdrojov, ale aj zo zdrojov verejných zdrojov, európskych zdrojov.

    Ďakujem pekne za pozornosť a prosím o podporu tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Jane Vaľovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 940), ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 222 z 3. februára 2009 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 940. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 964 z 3. februára 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovenia a náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zákona obsahuje legislatívne návrhy spracované na základe balíčka opatrení, ktoré boli dohodnuté a prijaté na rokovaniach Rady pre hospodársku krízu. Aktuálna ekonomická situácia si vyžaduje účinné riešenia, ktoré majú prispieť k udržaniu zamestnanosti na existujúcich pracovných miestach a na podporu vytvorenia nových pracovných miest. Cieľom predloženého návrhu zákona je zmiernenie dopadov globálnej finančnej a hospodárskej krízy na zamestnanosť v Slovenskej republike. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplýva, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne ihneď a gestorský výbor takisto v termíne ihneď.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

  • Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Júliusa Brocku, ktorý vystúpi za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné sa do rozpravy prihlásiť ústne.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, pani ministerka uviedla tento návrh v prvom čítaní tým, že je to jedna z najvážnejších kríz, v akej sa nachádza krajina, Európa, svet. Pri pohľade na našu rokovaciu sálu mám pocit, že tomu nič nenasvedčuje. Keby som sa chcel opýtať pána ministra Jahnátka, že ako sa hovorí v jadrovej energetike, keď blok ide na takýto výkon, že koľko by to bolo percent, to nie, od plného výkonu je to strašne ďaleko. A musím povedať, že to nielen vo vzťahu k tejto rokovacej sále, ale myslím si, že to aj vo vzťahu k vláde.

    Dámy a páni, boli sme nedávno svedkami bombastických vyhlásení na tlačových konferenciách po rokovaniach vlády alebo Rady pre hospodársku krízu, ako vláda pripravuje návrhy zákonov v skrátenej lehote, aby sme o nich mohli urýchlene rokovať a ich schváliť, aby sme zabránili negatívnym dopadom na obyvateľstvo. Tak rokujeme o treťom zákone v skrátenom konaní a musím povedať, že toto je prvý zákon, ktorý sa v podstate svojimi návrhmi a opatreniami dotýka hospodárskej krízy, to znamená z dielne pani ministerky Tomanovej.

    Ale musím povedať, teda chcel by som pochváliť pani ministerku aj za obsah toho návrhu, lebo sú tam opatrenia, ktoré môžu pomôcť mnohým ľuďom napríklad z hľadiska udržania ich zamestnania a môžu prispieť aj k vytvoreniu pracovných miest. Ja som si pripravil dlhé vystúpenie, ale keďže by som vás nechcel ním nudiť, tak dovoľte, aby to bolo v takom voľnom prednese tak, ako sa to bude samé vyvíjať. Čiže chcem pochváliť pani ministerku, že medzi tými návrhmi opatrení, ktoré my podporujeme, že sú aj také, ktoré aj preto podporujeme, že sú to opatrenia, ktoré sú nám blízke, lebo sme ich aj sami navrhovali pred niekoľkými mesiacmi, aj keď vtedy neprešli, prosím, som rád, že teraz si ich vládna koalícia alebo ministerstvo sociálnych vecí osvojilo a že budeme o nich hlasovať a prinesú pozitívne ovocie pre mnohých občanov. Sú tam aj veci, ktoré budem aj kritizovať, ktoré by tam nemuseli byť, ktoré, naopak, k tomu pozitívnemu efektu, ktorý ministerstvo očakáva, nepovedú.

    Ale všeobecne v tej súvislosti, že sú tu tri zákony o skrátenom konaní, v podstate iba jeden návrh, ktorý je o tom, ako zabrániť negatívnym dopadom hospodárskej krízy, je zároveň na schôdzi Národnej rady z dielne ministerstva sociálnych vecí aj návrh na ratifikáciu Európskej sociálnej charty. No a to musím povedať, že tomu nerozumiem. Tomu nerozumiem, pretože to vyzerá, ako keby ľavá ruka nevedela, čo robí pravá. Lebo tento návrh, ktorý je tu teraz bod programu, tak má pomôcť slovenskej ekonomike, má pomôcť zamestnávateľom, má pomôcť občanom a zároveň o niekoľko dní neskôr budeme rokovať o dokumente, ktorý keby vláda predkladala v čase úžasných úspechov desaťpercentného ekonomického rastu a dlhodobo, prosím, a je to v súlade s programom tejto vlády, je to jej agenda, tak tomu by som rozumel. Ale dávať tento bod na rokovanie Národnej rady, keď v Európe uvažujú zodpovedné vlády o tom, že sa budú uvoľňovať aj tie prísne pravidlá Paktu stability a rastu, že my v tejto chvíli ideme zabetónovať status quo v daňovej, v sociálnej legislatíve, no jednoducho sa mi to zdá, že táto vláda si sebe sama zväzuje ruky. O to viac, že jej sociálni partneri, s ktorými o tom rokovala ešte na jeseň minulého roka, keď ešte tie odhady, ako bude hospodárska kríza dopadať na Slovensko, ešte neboli tie kontúry také jasné, tak už vtedy zamestnávatelia, Republiková únia zamestnávateľov alebo Asociácia zamestnávateľských zväzov boli proti tomu. Napriek tomu to išlo s týmto rozporom do vlády. Vláda to schválila. A či teraz to považujú za ten najlepší nápad, ako pomôcť krajine, keď sa dokonca predseda vlády zaoberal otázkou, že aj Zákonník práce, aj do toho môžeme vstúpiť, aj keď len na istý čas, keď to bude nevyhnutné. Považujem za omyl, že poslanci vládnej koalície nehlasovali za môj návrh, aby sme to vypustili z rokovania tejto schôdze.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, pán predseda reagoval a povedal, že ak si to vydiskutujú ešte a bude to naozaj tak, ako hovorím, takže nie je vylúčené, že tento bod sa z rokovania tejto schôdze stiahne. No chcel by som tomu veriť, že to tak urobíte. Lebo inak by to naozaj bolo výrazom chaosu a že ľavá ruka nevie, čo robí pravá.

    Že je vážna kríza, a častokrát to opakujete aj vy z vlády, aj my z opozície, musím povedať, že to má aj svoje pozitíva. Táto kríza napríklad spôsobila to, že sú rekordne nízke ceny pohonných hmôt, že klesajú ceny bytov a nehnuteľností, že hodnoty inflácie sú na veľmi nízkej úrovni. A dokonca som zachytil v tlači, že sa ľudia začínajú sobášiť častejšie. V Británii, neviem v ktorom meste, že o 70 % narástla sobášnosť. Má to inak svoju logiku. Ako v ťažkých časoch a ťažké časy sa oveľa ľahšie, by som povedal, znášajú a prežívajú vo dvojici a ľahšie ako jednotlivec prekonáva krízu práve napríklad manželstvo alebo rodina. Preto ako v kontraste s týmto ma zaráža, že minister spravodlivosti uvažuje o uvoľnení a uľahčení rozvodovosti na Slovensku. Našťastie to nemáme ešte na tejto schôdzi Národnej rady, aj keď si to médiá mysleli, lebo o tom nedávno takto písali.

    Iný príklad teda, že je kríza a ľudia, občania vedia a dokonca aj mnohé podniky sa vedia správne správať alebo chovajú sa racionálne. Vedia, že nemôžu plytvať, že sa musí šetriť. Preto napríklad veľké projekty dnes sú na ľade. Banky zvažujú a vôbec aj pôvodní developeri a investori, či budú stavať nové a ďalšie sídliská po Slovensku. Jednoducho aj mnohí z nás, aj vy, aj iní občania, zvažujú, či budú robiť investície alebo obchody dlhodobého charakteru. Jednoducho, či v tomto čase radšej neusporia, ak by tá kríza mala trvať dlhšie. Toto robia občania, toto robia firmy. A čo robí vláda? Ja si myslím, že by si mohla zobrať príklad z mnohých občanov alebo aj zo všetkých občanov, takmer.

  • Reakcia z pléna.

  • Teraz, pán kolega, som myslel na iné, je vám to veľmi blízke, minister vnútra nedávno kúpil za 117 mil. vozový park, luxusné autá, takmer pretekárske autá.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani kolegyňa, ja hovorím k veci, hovorím k veci, naozaj, na rozdiel od predsedu parlamentu, keď sme začínali dnes rokovať, naozaj.

    V tejto chvíli, tento mesiac alebo minulý mesiac, ak robí takéto obchody minister vlády, naozaj si myslím, že kde to občania pozornejšie sledujú, tak to je na odvolanie takého ministra.

    Pani kolegyňa, ďalší príklad nehospodárneho nakladania, plytvania v čase hospodárskej krízy je sám predseda vlády, keď Úrad vlády reklamnú kampaň za 30 mil. korún, ktorej predmetom má byť logo alebo heslo kampane, alebo televízny šot, už som to v mojej faktickej poznámke spomenul, že ak by chcel ísť príkladom iným predseda vlády, tak stačí, aby ponúkol do tomboly stredným alebo základným školám laptop a deti mu to urobia zadarmo. Samozrejme, ja viem, prečo to je, lebo tendre, tendre a netransparentné klientelistické súťaže na Slovensku prekvitajú aj v treskúcej zime. Áno, aj v treskúcej zime. Jednoducho, preto ak pán predseda Paška dnes po otvorení schôdze hovoril o všetkom možnom, tak len preto, lebo chcel odpútať pozornosť od toho, čo popri tých drobnostiach, ktoré predložila pani ministerka Tomanová, robia všetci ostatní. Všetci ostatní, takmer, všetci ostatní vo vláde rozhadzujú peniaze daňových poplatníkov a zneužívajú hospodársku a finančnú krízu. Áno, je to tak.

    A teraz, keďže máte pocit, že hovorím od veci, chcem povedať, že návrhy, ktoré sú opatrenia, aktívne opatrenia trhu práce, ktoré sú v tomto zákone, o tom, ako chcete a chceme pomôcť napríklad začínajúcim živnostníkom, že budú mať daňové prázdniny na odvody, podporujeme. Rovnako podporujeme aj to, že chcete znižovať odvody zamestnávateľov, ktorí sú ochotní zamestnávať ľudí aj v ťažkých časoch, keď pre nich nemajú prácu. Alebo že chcete dávať príspevok na samozamestnávanie tým, ktorí sa vracajú zo zahraničia. Naozaj, lebo ak v Európe sa odhaduje, že pribudne 3,5 mil. nezamestnaných ľudí, to je obrovská sila a medzi nimi sú mnohí aj zo Slovenska, ktorí doteraz na Západe zarábali a prichádzajú naspäť na Slovensko a budú klienti úradov práce alebo už aj sú.

    No a, samozrejme, s čím nesúhlasím, tak to sú tie známe sociálne podniky. Prosím vás, toto, aj keď ste to tak honosne nazvali, má strašne málo so sociálnym, so solidaritou. Už tak ako zmäkčujete, ako meníte filozofiu, pôvodnú filozofiu sociálnych podnikov, že už to nemusia byť ani, by som povedal, ľudia, ktorí sú na trhu práce diskvalifikovaní, už to môže byť ktokoľvek, koho v sociálnom podniku zamestnáte. Dokonca už nemusí ani 30 % zo zisku použiť na vytvorenie nových pracovných miest. Prosím vás, toto je podnikanie za štátne. Ja viem, že skôr pre vás ako pre nás. Lebo mne ani mojej kolegyni Gibalovej alebo Kahancovi nehrozí, že on sa v takom sociálnom podniku alebo jeho blízki uchytia. Čiže táto miliarda korún (reakcia z pléna), táto miliarda korún, ktorú chcete na to použiť v tomto roku, sú do vzduchu vyhodené peniaze aj z iného dôvodu a poviem vám prečo.

    Keď vytvoríte, pani kolegyňa, sociálny podnik vo vašom meste a vo vašej obci, napríklad založíte pílu a bude robiť dosky a hranoly, tak v susednej dedine tá píla, ktorú likvidovala prednedávnom silná slovenská koruna, tak zlikviduje váš sociálny podnik. Čiže koľko nových miest vytvoríte v jednej obci, možno v tej druhej toľko pracovných miest zanikne. Preto ak by ste zmenili alebo urobili úpravu v tomto zákone napríklad vo vzťahu k tým opatreniam o sociálnom podniku, tak viem si predstaviť, že celá opozícia bude hlasovať za tento návrh aj v druhom, aj v treťom čítaní.

    No a na záver, dámy a páni, nebudem hovoriť o tom, čo my navrhujeme, možnože príde na to, že bude taký bod, že teda čo treba robiť, čo treba robiť. Aj keď som okrajovo už povedal, že by ste nemali minimálne plytvať, lebo keď sme o rozpočte hovorili na minulej schôdzi, tak som hovoril, že vlastne vláda môže v tejto krízovej situácii robiť tri veci, že nič alebo že bude robiť nejaké drobné kozmetické úpravy, alebo že využije túto krízu ako príležitosť a šancu vyťažiť z toho čo najviac v súťaži s inými krajinami. A to som ešte zabudol na jednu možnosť, že vláda môže urobiť zlé rozhodnutia. Zlé rozhodnutia a to som spomínal aj v tomto svojom vystúpení.

    No a chcem jednu nepríjemnú skutočnosť na záver spomenúť, že to, že sme my boli krajina v Európe tatranským tigrom v dvojcifernom ekonomickom raste, to sa môže zmeniť veľmi rýchlo. Ak ste čítali prognózu Európskej komisie o makroekonomických parametroch krajín Európskej únie v tomto roku, tak Litva, krajina, ktorá mala s nami pred rokom dvojciferný ekonomický rast HDP, tak na tento rok jej prognózujú 7, ale mínus, ale mínus 7 %. Dámy a páni, tak to sa môže stať aj zo Slovenska, aj keď bolo včera prvé, zajtra môže byť posledné.

    Preto opatrenia vlády aj v tejto vážnej situácii, ako ju priznáva a opakuje často aj pani ministerka Tomanová, by mali byť iné, malo by ich byť viac, mali byť účinnejšie.

    A to aj na dnešok stačí. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. No a teraz je priestor možnosti diskutovať cez faktické poznámky, tak ako o tom hovorí rokovací poriadok, s pánom kolegom Brockom. Pýtam sa, kto sa hlási s faktickou poznámkou? Pani poslankyňa Jana Vaľová ako spravodajkyňa, pán poslanec Stanislav Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Brocka, rozdelím to do viacerých častí.

    Po prvé predkladáme návrh na ratifikovanie revidovanej Európskej sociálnej charty, opakujem revidovanej. Tá garantuje sociálnu ochranu občanov Slovenskej republiky a rozširuje sociálne práva pre občanov. Nie sú tam obmedzenia. Je tam podľa mňa viacero práv.

    Ďalej by som chcela jednu povedať vec, čo teda neviem si to vysvetliť a budem rada, keď mi to vysvetlíte, keď hovoríte, že ideme zjemniť podmienky pre rozvodovosť. Myslíte si, že ak je rodina, kde jeden z rodičov pije, týra deti a podobne a tá matka nemá peniaze na to, aby sa uživila, že toto je podľa vás taká tá súdržnosť, ktorá prežije hospodársku krízu? Pretože ja to nechápem. Možno mi to vysvetlíte, ale ja si to neviem predstaviť, o čom ste rozprávali. V tomto som vás nepochopila a myslím si, že viacerí.

    A čo sa týka sociálnych podnikov, no, pán Brocka, vy ste múdrejší ako celá Európa, aj celá opozícia, pretože sociálne podniky vo Francúzsku existujú od 2. svetovej vojny. Taliansko má 7 000 sociálnych podnikov a tieto podniky nie sú založené na biznise. Sú založené na tom, že väčšina prostriedkov ide na 45 % pokrytia mzdy pre znevýhodnené osoby a na ich odvody. To je väčšia časť finančných prostriedkov, ktorá ide do sociálneho podniku. A my v tomto práve zákone uvoľňujeme obciam, vyšším územným celkom a tým, ktorí zriadili svoje príspevkové organizácie, aby takéto podniky mohli uzavrieť. Pretože možno neviete, ale sú ľudia, ktorí majú 40 km do mesta, žijú v obciach a títo ľudia nemajú vzdelanie a majú problém sa zamestnať a úplne v iných oblastiach, ako je píla, ako vy rozprávate, lebo sú iné oblasti, kde ten sociálny podnik môže fungovať a kde nemusí robiť konkurenciu okolitým podnikom. Treba si to pozrieť a možnože aj v iných štátoch a možnože potom pochopíte, o čom to je, sociálne podniky sú. A ja si myslím, že znevýhodnených občanov potrebujeme umiestniť a je to oveľa lepšie, ak ten občan nepoberá dávku, ale ak je platiteľom dávok.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Stanislav Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pán poslanec Brocka veľmi správne poukazoval na niektoré problémy aj v súvislosti so sociálnymi podnikmi, aj v súvislosti so súčasným rozhadzovaním prostriedkov na vládnej úrovni alebo na iných úrovniach. Ja si myslím, že je nad slnko jasné, že keď príde takáto ťažká doba, tak nemalo by sa len demonštratívne poukázať, že tu ideme šetriť, ale aj robiť reálne kroky v skutočnosti. To znamená, že keď tam poukázal na príklade nákupu luxusných áut a podobné veci, no asi by to nemali robiť súčasní predstavitelia a špičky vlády a asi by mali naozaj šetriť. Asi teraz by mali byť tie opatrenia, ktoré už boli dávno avizované pánom premiérom, a nerealizované, že sa usporí na štátnej správe. Asi teraz by mali byť oparenia, keď pán premiér hovoril o tom, že výberové konania, teda tendre a podobné výbery, že sú predražené o 30 až 40 %. No tak kedy chceme šetriť, keď nie teraz, keď je kríza? Veď keby sme ušetrili len 20 % pri výberových konaniach, tak máme toľko zdrojov, že si môžeme bez problémov vykryť tie výpadky na zdrojoch do štátneho rozpočtu a výpadky na poklese hospodárskej činnosti a aktivity.

    Druhá vec. Myslím, že pán poslanec Brocka poukázal aj na tie sociálne podniky, že môžu vzniknúť problémy. To neznamená, že keď fungujú inde dobre, to neznamená, že už u nás budú fungovať dobre. Tu totiž veľmi silno rezonuje práve, by som povedal, forsírovanie zo strany štátnych orgánov a zo strany tejto vládnej koalície, aby mali všetky tieto veci pod palcom. A to nie je normálny stav. Normálny stav, že sa dá priestor pre normálne, riadne fungovanie všetkých inštitúcií.

    Ďakujem pekne.

  • Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, bude teraz pán poslanec Brocka. Nech a páči.

  • Pani poslankyňa Valová, zaujalo vás to najmenej podstatné, čo som spomínal vo svojom vystúpení, ale prosím. Ak som ja hovoril o pozitívach a s úsmevom (alebo so „smilom“) o pozitívach hospodárskej krízy, tak som medzi iným spomenul, že v tomto čase v Británii napríklad o 70 % vzrástla sobášnosť a ako v kontraste s tým, že čo sa deje u nás, tak som spomenul, že minister Harabin pripravuje novelu Občianskeho zákonníka, kde navrhuje predmanželské zmluvy. V krajine, kde je viac ako 40-percentná rozvodovosť. Pani kolegyňa, čiže to je o inom.

    No ale k sociálnym podnikom, teda to podstatnejšie. Ja neprotestujem proti sociálnym podnikom, ktoré sú tu pre tých, ktorí sú znevýhodnení na trhu práce. A nakoniec v tom dnes platnom návrhu zákona sú dosť prísne podmienky. Pani ministerka to hovorila aj v skrátenom konaní. Ale ak ja proti niečomu protestujem, tak protestujem proti tomu, aby tento sociálny podnik pol zneužívaný na biznis, napríklad ľudí blízkych vládnej koalícii a najmä strane SMER. Veď v predchádzajúcom roku ste vy, mená vašich kolegov zamestnávali v médiách, ktorí stáli za sociálnymi podnikmi, a ich príbuzní. Jednoducho to mi vadí a to verím, že vadí každému slušnému človeku, ktorému sa nepáči zneužívanie postov vo vládnej koalícii.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, hneď vám dám slovo, len najskôr sa spýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne, pretože pán kolega Brocka bol jediný prihlásený písomne. Takže otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Klára Sárközy ako jediná. Pani poslankyňa, počkajte ešte na mieste, lebo v súlade s rokovacím poriadkom požiadala o slovo pani spravodajkyňa do rozpravy. Takže pani poslankyňa Klára Sárközy je jediná prihlásená do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

    A slovo má teraz pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Dobre, ja by som chcela práveže povedať, že veľmi dobre a veľmi kvitujú obce, ja som s nimi rozprávala, že teda zvolíme práve sociálne podniky a že práve tieto obce si budú môcť takisto založiť. A nemyslím si o nijakom klientelizme, že existuje, pretože je to zo zákona. Môže si to založiť každý, kto splní podmienky zo zákona, čiže nebude prebiehať žiadne výberové konanie. Nerozumiem, o akom klientelizme sa tu bavíme a o akom klientelizme sa tu rozprávame.

    Ja by som poprosila ctených kolegov, pretože ozaj tento zákon je veľmi potrebný pre občanov, všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí naň čakajú, kde to nie je len o sociálnych podnikoch, ale je to vlastne aj o rôznych príspevkoch, ak firma prepustí zamestnanca, ak sú na 60 %, tieto príspevky sú jasne uvedené v tomto zákone. Ale keďže sa otvorila tá téma tých sociálnych podnikov, tak ešte na chvíľočku sa k nim vrátim.

    Chcela by som, aby ste si konečne uvedomili, že bol sociálny prieskum, že bol poslanecký prieskum na Sociálnej poisťovni aj na sociálnych podnikoch, kde jasne bolo deklarované, že veci sú v súlade so zákonom. A prestaňme už hovoriť o nejakom klientelizme, pretože keď sme predložili poslancom vašej bývalej koalícii, aké mzdy poberali v projektoch, kde pani kolegyňa Klára Sárközyová rozprávala o tom, že 1 200 korún na hodinu pre odborníka a pre odborného lektora, ktorý bude učiť ľudí, povedzme si, so základným vzdelaním o bezpečnosti práce, o náuke, o rôznych zručnostiach, je príliš veľa. Keď sme im ukázali projekty, ktoré schválila vaša, teda terajšia opozícia, tak tam boli jasne 5 000 – 9 000 odmeny, kde dokonca na nich participovala aj pani poslankyňa Radičová, pretože v týchto projektoch bola, za takéto peniaze prednášala.

    Čiže nerozumiem tomu, o akom zneužívaní rozprávate? A jej dcéra a zať. Nerozumiem, o akom zneužívaní stále rozprávate? Stále hľadáte tiene, stále hľadáte duchov v niečom, čo ste vy sami robili, ale my to nerobíme. A keď sa pozriete na sociálne podniky, tak skutočne tam ide väčšina peňazí na mzdy pre znevýhodnené skupinové odvody. To je väčšia časť finančných prostriedkov. Ešte raz opakujem, jasne sa každý môže podľa zákona prihlásiť a podať si žiadosť o sociálny podnik a neprebieha žiadne výberové konanie, od 1. septembra. Takže konečne už nehľadajme duchov, ale pozrime sa, že zrejme podľa seba súdim teba, takže v tomto zákone to nie je takto myslené, tento zákon je ozaj pre ľudí, ktorí sú v obciach, ktorí majú možno základné vzdelanie a ktorí nemajú šancu sa zamestnať. Sú to znevýhodnené skupiny a myslím si, že je omnoho lepšie, ako ich budeme držať na úradoch práce a platiť im dávky, aby oni boli platitelia týchto dávok. To som chcela povedať.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej sa prihlásil pán poslanec Stanislav Kahanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, my určite nehľadáme duchov, ale máme konkrétne príklady z minulosti a typickým...

  • Reakcia poslankyne.

  • Teraz mám slovo ja, ak dovolíte...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, skúsme rešpektovať, keď niekto rozpráva, aby sme neskákali do reči.

  • Takže chcem vám pripomenúť jeden prípad, ktorý je taký exemplárny, a volá sa Privilégium. Nedávno tu spomínal môj kolega Brocka, aby to nemali len privilegovaní. Tak toto Privilégium pred časom vlastným telom obhajovala aj pani ministerka, aj pán premiér, dokonca chcel zaplatiť postele pre tých postihnutých ľudí. A je zaujímavé, aký je stav teraz. Skúste mi povedať výsledok aktuálneho stavu v kauze Privilégium a potom rozprávajte o tom, ako hájite všetky tie čisté režimy bez akéhokoľvek klientelizmu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Reagovať na faktickú poznámku chce pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. Pani poslankyňa, musíte zatlačiť trojku.

  • Asi ste nepostrehli, pán poslanec, že ja som hovorila o lektoroch, ktorí si brali 5 – 7 000 korún za hodinu, to bola pani poslankyňa Radičová a jej príbuzní. A pani ministerka pridelila finančné prostriedky na postele pre telesne postihnutých ľudí. Pýtam sa, pani ministerka pracovala v Privilégiu, takisto potom poviem, že pani Gibalová pracovala v Spišskej charite a od rána do večera bránila telom súdne spory a všetko možné, čo tam bolo, a finančné prostriedky. To považujete za klientelizmus?

    Takže chcem povedať, ak pani ministerka dala postihnutým na postele, choďte a zoberte im tie postele, teraz spod tých ľudí, ktorí sú tam a ležia, a spýtajme sa, kde dala pani Radičová tých 5 – 7 000 korún, ktoré dostávala na hodinu. Prosím vás pekne, nemiešajte hrušky s jablkami, pretože brať peniaze sám pre seba a pomáhať ľuďom je o niečom inom.

    A ak považujete za klientelizmus to, že tam pani ministerka pracovala, tak ja považujem za klientelizmus to, že pani Gibalová pracovala v Spišskej charite. Veď to je smiešne! Pán Kahanec, veď to je smiešne. Veď všetci sme niekde pracovali, veď nikto nevyskočil z detskej postieľky a nebol v Národnej rade, každý mal v tom živote určitý prechod a, samozrejme, pozná problémy, ktoré má riešiť. Takže možno je to asi tak. Ďakujem pekne.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ja nepovažujem, že niekto skočil z detskej postieľky rovno do parlamentu a nemá žiadnu históriu a nikde nepracoval. Čiže berme rozdiel, na čo boli peniaze použité, a to sú dve veľmi vážne rozdiely.

  • Reakcia poslanca.

  • Skončili ste, pani kolegyňa? Poprosím, aby sme rešpektovali, keď niekto vystupuje vo faktickej poznámke alebo reaguje, tak ho nechajme korektne dohovoriť. Pani poslankyňa Klára Sárközy je jediná prihlásená do rozpravy ústne. Pani kolegyňa, je päťdesiattri, stačí vám sedem minút? Stačí.

    Slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi na úvod v krátkosti sa vyjadriť k hospodárskej kríze vo všeobecnosti.

    Treba si uvedomiť, že táto celosvetová finančná, hospodárska kríza, samozrejme, okrem toho množstva negatív, ktoré prináša a ktoré neustále pociťujeme, zahŕňa v sebe aj množstvo príležitostí a šancí, ktoré keď dokážeme využiť, môže pomôcť celej našej ekonomike a krajine. Je to však podmienené tým, že politicky dokážeme pochopiť a presadiť také efektívne nástroje, ktoré vedia eliminovať negatíva a znovu naštartujú našu ekonomiku.

    Ak zhrniem posledné mesiace v tejto oblasti, vláda v polovici októbra schválila štátny rozpočet, ktorý ešte nejakým spôsobom nereagoval na finančnú krízu. V novembri vláda prijala balík 27 opatrení na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy. Väčšinou to však boli nekonkrétne opatrenia, príliš všeobecné a ťažko pochopiteľné návrhy, ktoré do dnešného dňa aj pekne vyšumeli. Až koncom januára, minulý týždeň, napokon zrejme aj vláda si začala uvedomovať tú ťažkú situáciu, vznikla Rada pre hospodársku krízu, ktorej návrhy včera prerokovala vláda na mimoriadnom rokovaní a dnes sú v skrátenom legislatívnom konaní v parlamente. Teda po štyroch mesiacoch sa konečne začalo pracovať, stratili sme však veľa času na reakciu a prípravu.

    Hovorí sa tu alebo hovorilo sa, či vláda robila niečo alebo nerobila, vládna koalícia hovorí o tom, že opozícia nerobila nič. Dovoľte mi prečítať pár viet zo stanoviska SMK k situácii v súvislosti so svetovou finančnou krízou. Toto stanovisko vydala SMK, teda Hospodárska rada SMK a následne Predsedníctvo 5. októbra. Citujem: „Na základe našich hodnotení sa vláda Slovenskej republiky snaží čo najviac bagatelizovať túto vážnu tému, ba čo viac, podľa svojich doterajších vystúpení sa správa tak, ako keby sa kríza Slovenska, jeho hospodárstva a obyvateľov ani netýkala. Tento fakt nasvedčuje tomu, že naša vláda ešte nedocenila vážnosť situácie a jej očakávané negatívne vplyvy na domáce hospodárstvo a nastávajúce obdobie. Nemá prehľad a nevníma krízu ani sa nepripravuje na riešenie očakávaných problémov a ťažkostí. Dôrazne musíme odmietnuť vyjadrenia vládnych politikov o tom, že opozičné strany, a v tom aj SMK, odmietajú konštruktívnu spoluprácu s vládou o predchádzaní a zmiernení dôsledkov finančnej, hospodárskej krízy, ako aj o zavádzaní eura na Slovensku.“ To bolo 5. októbra. „Strana maďarskej koalície vychádza z hore uvedených faktov, vyzýva vládu, aby si konečne uvedomila vážnosť situácie a začala sa zaoberať stabilizáciou hospodárstva.“

    A teraz, čo sme my navrhovali. „V záujme riešenia krízy a trvalého zabezpečenia hospodárskeho rastu považujeme za nevyhnutné znižovanie daňového a odvodového zaťaženia podnikateľov, zabezpečiť rast reálnych miezd, aby sa bremeno krízy neprenášalo výlučne na obyvateľstvo. Výrazne podporiť malých a stredných podnikateľov zabezpečením úverových výhod a poskytnúť im garancie a takýmto spôsobom napomôcť rozvoju tohto typu podnikania. Znižovaním a racionalizáciou výdavkov štátnej a verejnej sféry vytvoriť rezervný fond na riešenie problémov súvisiacich s krízou. Zabezpečiť väčšiu podporu mladých, prvozamestnaných a tiež zvýšiť podporu začínajúcich podnikateľov vo forme daňových zliav, zníženie odvodového zaťaženia na vopred stanovené obdobie.“ To bolo 5. októbra. Vtedy ešte vláda hovorila, že nie je žiaden problém.

    Ja v parlamentnej rozprave, niekedy na jeseň, som sa spýtala pani ministerky, či môžeme počítať s tým, že ľudia stratia prácu. Ona mi na to odpovedala, že žiaden problém nie je, pretože pamätám sa presne na to číslo, 6 694 miest je ohrozených, teda to znamená, že toľko ľudí bude prepustených. To bolo niekedy koncom decembra. A teraz pani ministerka, keď predkladala návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, povedala, presne ju citujem: „Bolo by to šialené, keby sme sa na vláde nezaoberali hospodárskou krízou.“ Súhlasím. Ale podľa mňa je to šialené, že sa s tým zaoberala vláda až včera na mimoriadnom rokovaní. A teraz dovoľte mi... A z tých opatrení, ktoré som tu čítala, ktoré SMK navrhovala 5. októbra a potom si sadla s SDKÚ niekedy koncom novembra, som rada, že v týchto opatreniach, ktoré predkladáte, pani ministerka, dva alebo tri naše body sú. Ale nám to nevadí, sme radi. Ale myslím si, že bolo by dobré, keby ste povedali a raz konečne priznali, že niekedy aj opozícia môže mať dobré návrhy.

    Nebudem sa vyjadrovať k všetkým opatreniam, ale musím aj ja vyzdvihnúť napríklad tie sociálne podniky, o ktorých teraz hovoríme. Ja som pri zákone o zamestnanosti niekedy v apríli povedala o sociálnych podnikoch, ja to presne citujem, čo som povedala vtedy: „Ich zavedením vidíme rozšírenie dnešných chránených dielní. Základným cieľom sociálnych podnikov podľa predkladateľky zákona nebude vytváranie zisku, ale udržiavanie a vytvorenie nových pracovných miezd. Osobne sa obávam, že z dlhodobého hľadiska sa môžu veľmi ľahko ukázať ako nefunkčné a stanú sa draho vytvorenými pracovnými miestami dočasného charakteru.“

    Vznikol na Slovensku pilotný projekt vlani. Máme teraz v rámci pilotného projektu osem sociálnych podnikov. My sme boli na tom poslaneckom prieskume, dostali sme všetky materiály, ktoré sme chceli, ale neboli sme na mieste, pretože stále sme počúvali o tom, že tie sociálne podniky sú napríklad v podpivničenom senníku, ja by som sa na to raz dva pozrela na mieste, a vy ste povedali vtedy, pani ministerka, že tam žiaden klientelizmus nemôže byť. Ale pán premiér povedal, áno, keď sú dva rovnaké projekty, tak vyhrá ten, ktorý podáva reprezentant strany SMER. Ja neviem, či je tam kolónka, alebo nie je, ale toto povedal pán premiér. Pevne verím, že to poviete aj vy, že áno, odznelo to z úst pána premiéra. Keď nie, tak potom pán premiér asi klamal.

    Potom sú tu také opatrenia, ktoré bez problémov vieme podporiť, o ktorých som aj ja už pred chvíľou hovorila. Ale ja mám vážne obavy, že tieto opatrenia nebudú stačiť. Vláda sa totiž sústreďuje skôr na menej podstatné návrhy a odmieta tie, ktoré by mohli priniesť skutočný efekt a väčší úspech, napríklad zníženie daní a odvodov, zjednodušenie odvodového systému, jednotný výber daní a odvodov a hlavne odpojenie minimálnej mzdy od odvodového zaťaženia. Po včerajšom rokovaní Rady pre hospodársku krízu pán premiér vyhlásil, že vláda nikdy nebude súhlasiť so znižovaním daní, keďže žiadna krajina nejde touto cestou. Dodal, že aj odvody zostanú v rovnakej úrovni a nebude sa otvárať ani Zákonník práce. Priestor vidí len na zavedenie takzvaného flexi konta. Ja som si istá, že Zákonník práce v blízkej budúcnosti sa bude otvárať. Citujem pána premiéra, čo sa týka toho flexi konta: „Pracovník zostáva plánovane doma a vytvára si pri plnom zárobku mínusový zostatok na flexi konte. Neskôr bude mínusové konto vyrovnávané nadčasovými hodinami.“

    Treba si uvedomiť, že v roku ´98 Slovensko bolo ešte v ťažšej ekonomickej situácii ako teraz. Rozhodli sme sa vtedy pre skutočné reformy, hoci ani vtedy väčšina európskych krajín nešla touto cestou. Výsledky ukázali, že sme sa rozhodli správne, viď vlaňajší hospodársky rast 10,6 %. Netreba zabudnúť, že plánovaný počet ohrozených zamestnancov za obdobie október 2008 – január 2009 je podľa včerajšieho rokovania vlády 10-tisíc osôb. V období finančnej krízy pribudlo do evidencii uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 1. októbra do 31. 12., 2 998 uchádzačov o zamestnanie, ktorí mali posledné zamestnanie v krajinách Európskej únie. Najviac prišlo v profesiách pomocnice, nekvalifikovaní zamestnanci, remeselníci a kvalifikovaní výrobcovia, spracovatelia a opravári a obsluha strojov a zariadení. Títo ľudia by potrebovali skutočné a efektívne návrhy také, ktoré im uľahčia začať podnikať a nevykorisťujú ich napríklad vysokými odvodmi a daňami.

    Táto kríza nie je pravicová alebo ľavicová, pani ministerka. Je to celosvetová hospodárska a finančná kríza, ktorá potrebuje dohodu celého politického spektra. SMK už v októbri ponúkala a ponúka aj dnes svoju podporu pre všetky opatrenia, ktoré uľahčujú ľuďom život a dokážu udržať ich prácu, preklenúť súčasne ťažké obdobie z efektívnych podmienok. Nikdy však nebudeme podporovať klientelizmus.

    Treba si uvedomiť, že zamestnanosť vo veľkej miere zabezpečujú malí a strední podnikatelia, preto sa treba orientovať na opatrenia, ktoré uľahčujú život. To je zníženie daňového a odvodového zaťaženia, zavedenie stimulačných nástrojov na trhu práce, ako napríklad daňové prázdniny pred prijímaním nových zamestnancov, pomoc pre živnostníkov. Niektoré tieto veci sa objavujú v tom návrhu, ktorý ste čítali. Takisto mobilita pracovnej sily musí byť prioritnou úlohou pre každú vládu. Pre SMK je dôležitou oblasťou aj podpora nájomného bývania pre mladé rodiny cez miestne samosprávy.

    SMK a SDKÚ sa ako dve opozičné strany ešte v novembri, ako som už spomínala, dohodli na spoločnom postupe, čo sa týka opatrení na minimalizovanie negatívnych dopadov svetovej finančnej krízy v oblasti zamestnanosti. Naše návrhy ponúkame naďalej a sme otvorení pre konštruktívnu diskusiu aj na parlamentnej pôde. Žiaľbohu, táto otvorená, nami ponúkaná diskusia sa nám nedarí, viď dnešné hlasovanie, keď sme hlasovali o programe. Vtedy nám bolo povedané ústami pána premiéra, v Národnej rade nebudú žiadne diskusné kluby. Tak ja sa pýtam ako opozičná poslankyňa, kde máme o týchto veciach diskutovať?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vzhľadom na to, že sa naplnila 19. hodina, ale nechcem, aby faktické poznámky odišli do zajtra, ja sa spýtam, či je súhlas všeobecný, aby sme skončili faktickými poznámkami a prípadnou reakciou a prerušíme schôdzu.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili – pani poslankyňa Jana Vaľová, pán poslanec Ľubomír Petrák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči.

  • Budem hovoriť veľmi krátko a zastavím sa opäť pri tých sociálnych podnikoch. A jednoducho musím povedať. Pani poslankyňa, vy máte takú úžasnú schopnosť, Česi tomu hovoria „hodiť šplech“ a potom vyčkať, čo sa deje. Hodila ste šplech, že 1 200 korún je strašne veľa, kde zarábajú tí odborní školitelia. Keď sme vám tam predložili papiere, že pani poslankyňa Radičová projektom zarábala 5- až 7-tisíc, ten šplech sa stratil na poslaneckom prieskume a viacej ste sa k tomu nevrátili. Teraz opäť ste hodila šplech...

  • Reakcia z pléna: Čo je to šplech?

  • „Kec“, no.

    Čiže teraz opäť ste hodili taký šplech, ja tomu hovorím, ako hovoria Česi, že sa kdesi robia sociálne podniky v podpivničených senníkoch. Ja sa vás pýtam, kde budú v podpivničených senníkoch Rómovia pestovať huby, ak ten senník má 50 x 17 metrov, je podpivničený a je direkt pripravený, vlastne je direkt pripravený na to, že sú tam podmienky na pestovanie húb. Čiže budú ich pestovať v kanceláriách? Veď sociálny podnik sa skladá z niekoľko segmentov. A ak to, pani poslankyňa, neviete, tak my sme vás pozvali, aby ste si tieto sociálne podniky prišli pozrieť. Tak ak si ich pozriete, tak potom o nich rozprávajte v parlamente. Treba sa ísť pozrieť na konkrétne miesto, všetkých poslancov sme pozvali na tento prieskum, ja som tam bola. Takže treba sa ísť pozrieť a treba rozlíšiť, čo sú to stavby pre výrobu niečoho alebo pestovanie a čo sú kancelárske priestory.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ľubomír Petrák s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo. A, pani kolegyňa, ja vás chcem len poprosiť, ak beriete do úst slová niekoho iného, v tejto chvíli mám na mysli pána premiéra, skúste nie parafrázovať, ale citovať a potom tie slová budú trošku iné, ako ste ich použili vo svojom vystúpení vy.

    Druhú poznámku, spomínali ste, že Strana maďarskej koalície prichádza s vlastnými návrhmi. Ja to beriem, iste máte svoje návrhy, len nechápem, prečo sa drvivá časť vášho vystúpenia niesla podľa komunikačného manuálu SDKÚ a oháňate sa znižovaním daní a odvodov? Ako ja si osobne myslím, že ak chcete prezentovať svoje návrhy, skúste prezentovať svoje návrhy a nepreberať mechanicky tézy, ktoré ste používali pred štyrmi, piatimi rokmi a na ktorých dogmaticky stále trváte. Ak by sme hovorili o tom, že či tieto kroky môžu niečo ovplyvniť, povedzme v Nemecku, kde 60 %, viac ako 60 % HDP tvoria malé a stredné podniky, tak sa môžeme o tejto téze baviť. Ale v prostredí Slovenskej republiky, kde viac ako 80 % HDP tvorí pár desiatok podnikov, veľkých podnikov, treba hľadať asi trošku iné, iné opatrenia, ako navrhujete vy.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky teraz vystúpi pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. No, pán poslanec Petrák, neviem, prečo hovoríte o tom, že preberáme agendu SDKÚ. O tom, že znížiť dane, aj toho času, aj teraz, napríklad konkrétne z tých 19 na 16 % sme hovorili takisto dávno. A povedala som naše body, to stanovisko SMK, môžem vám to povedať, sú tu všetky body, ešte som povedala aj dátum 5. október. Vtedy ste ešte na vláde ani nevedeli o tom, že vo svete je hospodárska kríza a nič ste s tým nerobili. Vy s tým prichádzate až teraz v januári, keď k tomu prispela ešte aj kríza, čo sa týka energetiky.

    Pani poslankyňa Vaľová, ja by som sa chcela len spýtať, že ten podpivničený senník, o ktorom hovoríte, kde sa pestujú huby, či je ten sociálny podnik, ktorý bol zriadený per rollam, pretože podľa poslaneckého prieskumu sme zistili, že to je tak.

    A vyjadrite sa k tým veciam, ktoré som teraz hovorila. Ja som o tom, koľko, kde a ako zarábal vo svojom príspevku nehovorila ani slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže hlasovanie telefonicky, per rollam, a to bolo potvrdené na tom poslaneckom prieskume. Áno, ten posledný podnik, ktorý sme vytvárali a ktorý je v Humennom, nemohol byť zaradený vtedy, keď tie ostatné projekty, pretože tomu chýbali nejaké podklady, ale zo strany pracovníkov ministerstva, vedela by som povedať aj meno, kto to povedal, to bolo vybavené per rollam. To znamená telefonicky. Telefonicky sa spýtali tých ľudí, ktorí boli v tej komisii, ktorá udeľovala povolenie, či súhlasí, alebo nie. Tak zrejme to je ten podpivničený senník.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Klára Sárközy bola jediná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prípadné záverečné vystúpenia pani ministerky alebo pani poslankyne Vaľovej ako spravodajkyne budú môcť nasledovať zajtra ráno.

    Prajem vám dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.10 hodine.