• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy deň rokovania 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svoje neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci: pán podpredseda Veteška a poslanci Abrhan, Devínsky, Kuruc, Mikuš Jozef, Tkáčová, Urbáni, Zala a Zelník.

    Chcem vás, dámy a páni, požiadať, mali sme pokračovať v rozprave o vládnom návrhu zákona o ochrane nefajčiarov. Pán minister kultúry ma vzhľadom na zmenu v jeho programe požiadal, či by sme nemohli jeho jediný bod návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ratifikáciou Dohovoru o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou prerokovať ako prvý. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Takže poprosím teraz pána ministra kultúry, je to tlač 747, aby nám ho odôvodnil. Ďakujem pekne.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou, tlač 747.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, ďakujem za ústretovosť. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika pristúpila v posledných rokoch k viacerým medzinárodným dokumentom v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva a ratifikovala Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva.

    V predkladanom návrhu ide o jeden z ďalších dohovorov v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva prijatý na pôde UNESCO. Na základe odporúčaní inštitúcií a expertov z oblasti archeológie, predovšetkým Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, predkladá vláda Národnej rade návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou.

    Dokument pripravený medzinárodnými inštitúciami na ochranu kultúrneho dedičstva sa síce Slovenska ako vnútrozemského štátu na prvý pohľad nedotýka, je však prestížnou záležitosťou s cieľom podporiť najmä tie krajiny, ktoré tento krok už urobili alebo ratifikáciu pripravujú. Slovensko si ratifikáciou zároveň otvorí ďalšie možnosti podieľať sa v rámci medzinárodných archeologických misií na výskumných aktivitách, ktoré prebiehajú v pobrežných vodách Jadranu, Čierneho mora a inde, nielen v krajinách Európy, no napríklad aj v Ázii alebo v Afrike. Niektoré výsledky slovenských archeológov dosiahnuté doma a vo svete v poslednom období, napríklad v Kuvajte, dostanú nový priestor na prezentáciu našej archeológie v zahraničí.

    Ratifikácia dohovoru môže prezentácii výrazne pomôcť. Ministerstvo kultúry preto odporúča Národnej rade vysloviť s dokumentom UNESCO súhlas, čím sa vykoná ďalší krok k úspešnému zavŕšeniu procesu ratifikácie tohto dokumentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spoločným spravodajcom z výboru pre kultúru, médiá je pán poslanec Ján Senko. Prosím ho, aby informoval Národnú radu, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, oboznámim vás so správou o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou (tlač 747) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou (tlač 747) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 837 z 29. októbra 2008 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Určené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenej lehote a v prijatých uzneseniach zhodne odporučili Národnej rade Slovenskej republiky s ratifikáciou dohovoru vysloviť súhlas.

    Gestorský výbor na základe uznesení výborov, ktoré predkladaný návrh prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou Dohovoru o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou.

    Súčasne výbor určil poslanca Jána Senka za spravodajcu výborov a poveril ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania vo výboroch. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tvorí prílohu tejto správy. Predmetná správa o výsledku prerokovania predkladaného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, čiže gestorského výboru, č. 178 zo dňa 25. novembra 2008.

    Ďakujem za pozornosť. Pani predsedajúca, prosím o otvorenie rozpravy k predmetnému dohovoru.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 465/2005 Z. z. (tlač 844).

    Poprosím pána ministra zdravotníctva, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Antona Bobríka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Máme.

    Do rozpravy je písomne prihlásená ešte pani poslankyňa Tatiana Rosová, ktorej teraz dávam slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcela podať procedurálny návrh. Keďže otázka ochrany nefajčiarov, myslím, úzko súvisí s výchovou mládeže, chcela by som navrhnúť, aby tento zákon prerokoval aj výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    No a dovoľte mi teraz povedať niečo o tom, čo si myslím o predlohe a čo si myslím vlastne o bode, o ktorom teraz rokujeme. Myslím si totiž, že rokujeme, samozrejme, principiálne a primárne o ochrane nefajčiarov, ale rokujeme aj o tom, kam patrí Slovensko. Či ozaj patrí medzi moderné, civilizované krajiny Európskej únie, alebo patrí dakam inam. Chcela som na tomto mieste hovoriť niečo o tom, či patríme niekam tam, kde fajčia ako Turci, ale presvedčila som sa, keď som sa pripravovala, že už aj v Turecku je naozaj pomerne silná a silnejúca ochrana nefajčiarov, takže toto geopolitické umiestnenie akosi neobstojí.

    Spomínam si na to, ako sme v tomto parlamente na začiatku volebného obdobia počúvali pomerne silné záväzky. Pán podpredseda vlády, pán Čaplovič, v našom výbore osobne prezentoval svoj záujem na tom, aby Slovensko pristúpilo k tým krajinám, ktoré definitívne zakázali fajčenie v reštauračných a iných priestoroch spoločného stravovania. No a nielenže nám prezentoval tento svoj zámer, ale zároveň nás ako výbor žiadal o jeho podporu. A myslím, že sa mu tej podpory vtedy aj dostalo. Dokonca myslím, že v našom výbore bez výnimky.

    No ale akosi prešiel rok a pol, možno dva roky, pána podpredsedu vlády počuť nie je, ale zato tu máme návrh zákona. Máme tu návrh zákona v takom znení, o ktorom hovoril pán minister ako predkladateľ ako o kompromise. Mne sa zdá, že v niektorých častiach dokonca nejde ani o kompromis, ale že tento zákon v takejto podobe nič nerieši. Nič nerieši najmä v tej časti, kde sa hovorí o fajčení v tzv. zariadeniach spoločného stravovania.

    Rozmýšľala som, prečo vlastne? Prečo vlastne došlo k takejto zmene? Priznám sa, celkom som nenašla odpoveď. Silne pochybujem, že by o stavebné oddelenie fajčiarskych a nefajčiarskych priestorov v týchto zariadeniach mali nejaký eminentný záujem stavbári, lebo v čase PPP projektov toto je naozaj zanedbateľné. Majitelia týchto zariadení tiež nie. Tí sa dali počuť, že preferujú úplný zákaz. Takže kto má vlastne záujem na takomto, nazvime to, kompromise? Obávam sa, že tak trochu zaúradoval strach, nedostatok odvahy.

    Opatrenie, ktoré podľa dôvodovej správy podporuje veľká väčšina populácie, sa do zákona nedostalo možno preto, že ho síce podporuje väčšina populácie, ale nie celá. Myslím, že je to niečo podobné ako v prípade povinných zimných pneumatík. Navrhuje sa kompromis, ktorý v konečnom dôsledku veci nepomôže, ale v oboch prípadoch, tak v prípade ochrany nefajčiarov, ako v prípade zimných pneumatík, sa napokon obráti proti bezpečnosti, proti zdraviu, proti ľuďom. No možno podstatné je to, že najväčší frfloši budú umlčaní. A rozumná väčšina, tá obvykle nefrfle.

    Na druhej strane ale som trochu optimista, lebo zaregistrovala som aj v médiách, že z rôznych politických táborov sa ozývajú hlasy, ktoré podporujú radikálnejšie riešenie. Preto verím, že tá rozumná väčšina, ktorú som spomínala, nájde v tomto parlamente oporu a že naprieč politickým spektrom nájdeme riešenie, ktoré nás do tej Európy zaradí.

    Ak tvrdím, že tento návrh zákona v podstate nič nerieši, hovorím teda najmä o časti, kde sa hovorí o fajčení v tzv. zariadeniach spoločného stravovania. Aby nedošlo k nedorozumeniu, tak ako aj pán minister včera uviedol, podľa tejto predlohy zákona zariadenia spoločného stravovania sú tie zariadenia, ktoré poskytujú služby spojené „s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov“, teda nejde len o reštaurácie, ale ide aj o kaviarne či bary.

    Prečo teda podľa mňa toto opatrenie, stavebne oddeliť v takýchto zariadeniach fajčiarske a nefajčiarske priestory, skôr než by veci riešilo, zbytočne ich komplikuje.

    Tak po prvé pozrime sa na to z pohľadu podnikateľského prostredia. Dôvodová správa hovorí, že toto riešenie bude mať na podnikateľské prostredie pozitívny vplyv. Pán spravodajca včera uviedol, že dopady na podnikateľské prostredie nie je možné odhadnúť. Ale majitelia malých bistier, malých kaviarní ich odhadnúť vedia. A majú právom obavy. Najmä tí, ktorí sú v susedstve väčších zariadení, ktoré sú zvýhodnené tým, že môžu pristúpiť k navrhovanému deleniu priestorov. Takže majiteľom tých malých kaviarničiek, malých bistier sa určite podnikateľské prostredie nezlepší. Pretože keď je v spoločnosti čo len jediný fajčiar, vieme, ako to chodí. Celá spoločnosť končí v tom zariadení, kde sa fajčiť dá.

    Po druhé v dôvodovej správe sa uvádza: „Prijatie prísnejších opatrení je taktiež v záujme ochrany zdravia zamestnancov v zariadení spoločného stravovania, ktorí vdychujú tabakový dym počas celej pracovnej doby, čo v súčasnosti možno považovať za diskriminačné vo vzťahu k ostatným zamestnancom.“ No tak k tomuto bodu by som naozaj očakávala vysvetlenie. Ako budú zamestnanci chránení? Ako budú chránení tí zamestnanci, ktorí obsluhujú vo vyhradených fajčiarskych priestoroch, kde bude vlastne možno dvojnásobne hustejší dym, ako je teraz?

    Tretí môj argument. Určite každý z vás pozná z vlastnej skúsenosti, ako to býva, keď sa má stretnúť fajčiar s nefajčiarom, či už ide o pracovnú kávu alebo o spoločenské posedenie. Ako sa rozhoduje obvykle o mieste stretnutia? Automaticky sa vychádza z toho, že fajčiar môže nefajčiť aj vo fajčiarskom priestore, kým fajčiar v nefajčiarskom priestore fajčiť nemôže. No a výsledkom je to, že nefajčiar sa prispôsobí fajčiarovi. Väčšina takýchto stretnutí teda končí tam, kde sa fajčiť môže. A som presvedčená, že tak to bude dovtedy, kým takáto možnosť bude existovať. Lenže keď tá možnosť bude iba vo vyhradených priestoroch, bude tam dym hádam ešte koncentrovanejší a pasívne fajčenie teda ešte intenzívnejšie.

    Napadá mi jedno také riešenie, ktoré by v prípade existencie vyhradených fajčiarskych priestorov v podnikoch naozaj zrovnoprávnilo obidve skupiny a vytvorilo by pre fajčiarov rovnaké podmienky a tlak na prispôsobenie sa nefajčiarom, ale neviem, či sa vám bude toto riešenie páčiť. Takéto rovnaké podmienky by totiž boli v prípade, tak ako je v nefajčiarskych priestoroch zakázané fajčiť, bolo vo fajčiarskych priestoroch zakázané nefajčiť. Ja si to viem živo predstaviť, ale bolo by to pomerne absurdné. Viem si predstaviť, ako príde čašník so zapaľovačom v ruke k nefajčiarovi a zdvorilo ho upozorní: milý pane, tento priestor je fajčiarsky, vidím, odkedy ste prišli, ste si nezapálili, tak buď nech sa páči, alebo potom nefajčiť môžete vonku. No, je to pomerné absurdné. Možno v podnikoch nižšej cenovej skupiny by sme mali na stenách tabuľu Nefajčiarov neobsluhujeme. Možno by sme sa stali európskou atrakciou, ale ja myslím, že rozumnejšie bude hľadať iné riešenia.

    No a ďalší môj argument. Predstavme si, že prejde zákon v predloženej podobe. Zariadenia spoločného stravovania ho začnú napĺňať. Začnú budovať priečky, vynaložia náklady na oddeľovanie priestorov. Na ako dlho si myslíte, že to bude mať zmysel? Ja som presvedčená, že skôr či neskôr, ale myslím si, že skôr skôr ako neskôr sa budeme musieť prispôsobiť aj my na Slovensku celoeurópskemu trendu a zakázať fajčenie bez výnimky. A potvrdzuje to aj správa TASR z 27. októbra 2008, dovolím si ju vám prečítať: „Brusel. Európska komisia zvažuje zavedenie zákazu fajčenia na všetkých pracoviskách vrátane reštauračných zariadení a barov po celej Európskej únii. Potvrdila to dnes hovorkyňa komisára pre zamestnanosť a sociálne otázky Chantal Hughesová.“ No a čo potom urobíme s tými zbytočnými priečkami?

    Apelujem preto na vás, milí kolegovia, milé kolegyne, dohodnime sa v druhom čítaní na rozumnom, na perspektívnom riešení, na osvietenom riešení, na európskom riešení. Dohodnime sa na zákaze fajčenia vo všetkých zariadeniach spoločného stravovania. Prihlásme sa k takémuto európskemu riešeniu sami a dokážme, že nás k nemu nie je treba dotlačiť. Nájdime konsenzus naprieč stranami aspoň v takej veci, ktorú podľa dôvodovej správy podporuje 70 % obyvateľstva.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Rosovej – pán poslanec Miššík. Ešte niekto? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Miššík, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. No toto je dosť vážna téma, vážna aj preto, že som fajčiar a trošku som teraz na pochybách, kam ma zaraďuje moja pani kolegyňa Rosová, či medzi rozumnú väčšinu, alebo medzi nerozumnú menšinu? Ja si myslím, že som z rozumnej väčšiny a tiež si myslím, že by sa v podnikoch spoločného stravovania a v reštauračných zariadeniach malo zakázať fajčiť úplne. Trošku iné je to ale, myslím, s barmi. A tu musím povedať ešte jednu vetu na koniec, že mne sa nie všetko páči, čo z toho Bruselu prichádza a čo bude robiť potom Európska únia a čo budú členské krajiny robiť potom, keď prestanú všetci fajčiť? Nebudeme mať dosť peňazí v rozpočte, to je len tak ako na záver na úsmev. Takže som za to, aby sa zakázalo úplne fajčiť v reštauračných zariadeniach, nemyslím si to však o baroch a kaviarňach, ktoré majú celkom iné postavenie.

  • Pani poslankyňa Rosová. Nechcete reagovať. Ďakujem. Čiže vyčerpali sme vystúpenie, to bola jediná – vy ste boli jediná, že?, písomne prihlásená rečníčka. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pelegrini, pán poslanec Lipšic, Senko, Markovič, Halecký. Ešte niekto má záujem? Nie. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Pelegrini, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj len veľmi, veľmi krátko chcem požiadať pána spravodajcu, keď bude uvádzať pri hlasovaní pri postúpení do druhého čítania výbory, ktorým by mal byť tento návrh pridelený, ho chcem požiadať, aby zaradil medzi tieto výbory aj výbor pre hospodársku politiku, nakoľko uvedeným zákonom zasahujeme do činnosti reštaurácií, hotelov, podobných zariadení, a to patrí k cestovnému ruchu, a tým pádom to patrí aj do výboru pre hospodársku politiku, aby sme sa aj my vo výbore mohli zaoberať dopadmi takéhoto riešenia na podnikateľskú sféru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chce niekto reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Pelegriniho? Ak nie, slovo má pán poslanec Lipšic, po ňom sa pripraví pán poslanec Senko.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, ja som pôvodne k návrhu vystúpiť nechcel, ale keď aj moji liberálnejší kolegovia začali obhajovať prísny zákaz, nie veľmi liberálne riešenie, tak som sa rozhodol v rozprave vystúpiť. Uvádzam, že som nefajčiar, ale nerobme z ľudí hlupákov. Nerobme z ľudí hlupákov, ktorí sa nevedia rozhodnúť, ktorým musíme zákonom povedať, kam majú ísť, kam nemajú ísť, či majú s fajčiarmi ísť fajčiť, či nefajčiť. Sú proste pod psychickým tlakom, že keď idú s fajčiarom na kávu, tak proste idú vždy do zariadenia fajčiarskeho. Prečo podceňujeme tak ľudí? Naozaj si ľudia nevedia vybrať? Chápem to v situáciách, ktoré už nie sú platné, kde si naozaj vybrať nevedia, v lietadle, v autobuse, v uzavretom priestore, áno, ale v bare?

    Keď je väčšina populácie nefajčiarska, tak sa určite oplatí mať nefajčiarske bary a mať fajčiarske bary a dať ľuďom možnosť si vybrať. Tento trend ešte posvätený Bruselom – Brusel nás dotlačí. No to hádam nie! Teraz sa akože zosypeme, lebo Brusel nás dotlačí, kde máme fajčiť a kde nie? A čo nám ešte Brusel povie? Ja neviem proste, prečo podliehame týmto kvázi módnym trendom takýmto spôsobom. Módnym trendom, ktoré, opakujem ešte raz, podceňujú ľudí. Podceňujú ich rozumnosť, ich slobodnú vôľu, ich rozhodnutie. A to, že aj osvietenejší kolegovia podľahnú tomuto trendu, je o to smutnejšie. A ten trend, musím povedať, sa netýka len fajčiarov. Ten sa týka slobody prejavu, kde mnohí majú, väčšina podľa mojej mienky elity politickej má názor, že treba prejav tiež zákonom obmedzovať a hovoriť ľuďom, ktoré názory sú dobré, ktoré sú zlé, ktoré zlé názory treba trestne stíhať.

    Je to celé, sa tým vinie taká červená niť. Červená niť, keď hovoríme ľudom, my politici sme múdrejší ako ste vy, lebo bez nás by ste vy nefajčiari chodili na kávu do fajčiarskych priestorov. Vy ste takí nerozumní, že my politici vám to musíme vybaviť. A to je prejav obrovskej pýchy, obrovskej pýchy, lebo ja si myslím, že ľudia sú rozumnejší vo všeobecnosti ako politici alebo rovnako rozumní, proste dôverujme našim občanom. Ak majú informácie, ak majú možnosť voľby, oni sa rozhodnú správne. Nemusíme im predpisovať, čo robiť, nemusíme podceňovať ich úsudok. Čiže ja si myslím, že ten návrh, ktorý priniesla vláda, je to maximálne možné riešenie a nesnažme sa ešte pritvrdiť len preto, že je nejaký módny trend dnes, módny trend, ktorý v rôznych krajinách má rôzny výsledok. V Taliansku urobili absolútny zákaz, čiže v zákone to je, je absolútny zákaz. A choďte sa pozrieť do Talianska do barov a kaviarní, či naozaj tam nikto nefajčí. Fajčí. Ten zákon sa prakticky neaplikuje.

    Čiže nerobme zákony, ktoré budú čisto formálne, ktorými vyhovieme nejakému módnemu trendu, ale v skutočnosti nebudú reálne aplikované. Ale základné je, či budú, alebo nebudú aplikované, dobre, za chvíľku bude fajčiarska polícia, povieme – prísne trestať. Fajn, budú aplikované. Ale stále zostáva otázka, prečo až tak veľmi podceňujeme ľudí? Podceňujeme nefajčiarov, že sa nevedia brániť a že im v tom musíme pomáhať my politici. Ja si myslím, že ľudia, keď majú informácie, sa vedia rozhodovať dobre a zodpovedne, preto žiadne sprísnenie týchto návrhov ja ako nefajčiar nepodporím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica – pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Pelegrini, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Rosová má slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja si myslím, že pokiaľ ide o zdravie, tak či liberalizmus, alebo konzervativizmus idú bokom. Ak hovoríte o slobodnej voľbe a o rozumnosti občanov, potom nevidím rozdiel medzi zákazom fajčenia a zákazom marihuany a iných návykových látok. Tiež si každý môže zvoliť, či po nich siahne, napriek tomu ich v zákone predsa len zakazujeme.

    Ak by bolo rozumné a oplatilo sa mať nefajčiarske bary a kaviarne, určite by ich bola väčšina, pretože je väčšina nefajčiarov. Ale tak ako som povedala, ako náhle je v spoločnosti jeden fajčiar, prispôsobí sa mu, či už sa nám to páči, alebo nie. Nie je to otázka rozumu, je to otázka jednoducho možno našej kultúry, ale myslím si, že nielen našej. Tak to proste funguje. Vypočítajte, koľko je v Bratislave možností ísť si posedieť mimo cukrární bez toho, aby ste sa nestretli so zadymeným prostredím. Tam, kde konkurencia nie je, tam takéto zariadenia sú, pretože sú na okolí jediné a veľmi dobre prosperujú, podľa mojej skúsenosti lepšie, ako keď sa v nich predtým fajčilo, pretože tam ľudia chodia podstatne viac konzumovať aj stravu, a tým pádom sa zvyšuje týmto zariadeniam obrat. Ale tam, kde je konkurencia, tam, žiaľbohu, prevládajú zariadenia fajčiarske.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, musím to povedať, lebo možnože už viac nebudem mať takú šancu, že naozaj tentoraz absolútne súhlasím s vaším názorom a so všetkým tým, čo ste povedali tam vpredu. Súhlasím s vami, že ľudia by mali mať možnosť vybrať si. Majú toľko rozumu. Ja sám osobne som bol veľmi silný fajčiar a prestal som pred ôsmimi mesiacmi a pevne verím, že mi to vydrží. Ale viem, aká nesmierne silná je závislosť na nikotíne a myslieť si, že jednoduchým riešením zakázať paušálne fajčiť ľuďom vo všetkých zariadeniach a poslať ich na ulicu, ich závislosť tým nezrušíme. Oni budú fajčiť ďalej ešte dokonca v horších podmienkach ako doteraz.

    Naozaj súhlasím s vami, nech sa tvorí konkurencia a nech existujú podniky, ktoré sa vyhlásia za nefajčiarske, tam nech chodia tí, ktorí nefajčia. Nech sú podniky také, ktoré budú vyhlásené za fajčiarske, a občan nech si vyberie sám, do ktorého na to pivo alebo na ten obed pôjde. V opačnom prípade dopadneme presne tak, ako ste povedali, ako v Taliansku, v iných krajinách, kde sa reštaurácie fiktívne vyhlásia za súkromné kluby, kde za členské 10 korún sa stávam členom klubu a nie som návštevník reštaurácie a bude sa tam môcť fajčiť od rána do večera. Takže v tomto prípade, pán Lipšic, podporujem váš názor a súhlasím s tým, čo ste povedali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na rozdiel od dvoch názorov, ktoré tu odzneli, teda je jeden Lipšicov a jeden podporný pána poslanca Lipšica, chcem povedať, že toto bolo najmenej dobré vystúpenie, ktoré som od pána poslanca Lipšica počula. Dať na rovinu, že my politici sme múdrejší ako vy a vy národ ste nerozumní a my budeme rozhodovať, tak to už tu bolo povedané. To by potom muselo platiť aj pre drogy, pán poslanec.

    A to, čo ste tu povedali, to je absolútne, absolútne scestné, pretože tento parlament existuje, aby dával určité pravidlá pre život v spoločnosti, a keď by sme dotiahli vaše myšlienky, tak to bolo niečo, ako keď som s vami bojovala, že pri znížení trestnej zodpovednosti na 14 rokov neznižujme ochranu pred zneužitím pohlavným tiež na 14 rokov. Takže toto bolo ešte horšie.

    A chcem povedať, že sú už poznatky, to nie je, že my politici sme múdrejší, ale my politici musíme reagovať na poznatky medicíny. Zdravotnícke noviny z 22. 2.: dvadsaťdva štúdií vo svete (USA, Kanada, Európa, India, Japonsko, Čína a ďalšie), kde dokázali, aký negatívny vplyv je tzv. fajčenie z druhej ruky. Ďalej cigareta a 4 000 chemikálií v jednej cigarete. A to, čo ste povedali, o Taliansku, nie je pravda, pretože kolegyňa Mušková je dosť časť v Taliansku a jednoznačne potvrdzuje, všetky verejné to dodržujú. Áno, sú súkromné kluby, kto chce fajčiť, nech ide tam.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nechcel som pôvode k tejto téme vystupovať, pretože som jeden zo zainteresovaných ako fajčiar a myslím si, že áno, treba chrániť nefajčiarov, ale treba nechať priestor na existenciu aj tým druhým. Fajčenie tak ako napr. káva alebo pod. je jedna zo spoločensky tolerovaných drog, a preto k nej nemôžeme určite pristupovať ako ku marihuane alebo hašišu a podobne.

    A myslím si, že to, čo povedal kolega Lipšic bolo rozumné a vystihlo naozaj to, že nech sa rozhodujú občania, vytvorme im priestor. Môžem povedať, že nedávno som bol v Košiciach, vošiel som do reštaurácie, pardon, kaviarne, ktorá hneď ďalej za dvoma dvermi sa rozdeľovala, jedna bola prázdna, druhá bola plná, išiel som do tej plnej, pretože tam boli tí fajčiari a tam ako tiež som si išiel zapáliť.

    Jednoducho naozaj niekedy mám pocit, že chceme všetko riadiť zákonom a všetko ľuďom nadiktovať a určiť, ako sa majú správať, a to nie je dobrá cesta.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky – pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Ja by som najskôr zareagoval na tie drogy, lebo tento argument sa mi zdá byť pomýlený a pomerne nelogický. Totižto na Slovensku máme niektoré legálne drogy, okrem cigariet, alkohol, dajme tomu kávu a sú proste spoločensky akceptovateľné drogy, ktoré, keď hovoríme o cigaretách, nevytvárajú ani porovnateľné sociálne alebo psychické problémy, ani kriminogénne problémy, ako vyvolávajú drogy.

    Aby som vás len uviedol do problému, priemerný užívateľ tvrdej drogy na Slovensku spácha 200 majetkových trestných činov, aby si zabezpečil peniaze na drogu. To sa nedá porovnávať s fajčením, pri všetkej úcte, ale v každom prípade, proste či sa nám to páči, alebo nie, môžeme o tom polemizovať dlhé hodiny aj dni, proste cigarety a alkohol sú stáročia spoločensky akceptovateľné drogy. Nevidím dôvod, ktoré majú svoje nešváry, samozrejme, a najmä alkohol, aj sociálne, ale to nie je argument, aby sme legalizovali ďalšie drogy, ktoré spoločensky akceptovateľné nie sú a majú oveľa závažnejšie následky, či zdravotné, či sociálne, opakujem ešte raz, aj kriminálne.

    Posledná poznámka k tej konkurencii, čo spomínala pani poslankyňa Rosová, keď povedala, že tam, kde konkurencia nie je, tak tam vedia byť aj čisto nefajčiarske zariadenia, a tam, kde konkurencia je, tak tam nie. To som, sa priznám, že som celkom neporozumel tomu, lebo mne sa zdá, že práve kde je konkurencia, kde je výber, tam je možnosť, aby boli aj nefajčiarske, aj fajčiarske, aby si ľudia mohli vybrať. Komplikácia môže byť naozaj v situácii, keď je len jedno zariadenie v nejakej obci. Takže tomu argumentu som celkom neporozumel.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Senko, po ňom sa pripraví pán poslanec Markovič.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. No, nebudem sa tu nejakým spôsobom hodnotiť, či som bol silný fajčiar, alebo aký fajčiar som bol. Mal som s tým určite skúsenosť a veľkú skúsenosť. Jeden z kolegov povedal ešte, že dokázal prestať. Ja som tiež jeden z tých prípadov, ktorý dokázal prestať fajčiť. Mám za sebou asi dlhšiu časovú abstinenciu v tomto prípade a viem, že nie je to jednoduchý problém. Môžeme o ňom diskutovať od rána do večera a opäť od rána do večera a neustále sa otáčať okolo tohto problému. Nakoniec všetci sa snažia v rámci, je to v podstate celosvetový problém, každý sa snaží tento problém nejakým spôsobom riešiť a v záujme týchto myšlienok je občan človek, osoba ako taká, takým spôsobom, aby jednoducho tie negatívne vplyvy, ktoré z tohto neduhu vyplývajú, aby človek ako taký bol pod nejakou ochranou. Sám viem, že je to rozhodnutie každého jedného z nás, čo bude robiť. Myslím si, že sme slobodní. Myslím si, že každý vie, čo chce alebo by mohol vedieť. Ale jednoducho sú to problémy, kedy aj spoločnosť do tohto procesu zasahuje a snaží sa vytvárať taký priestor, ktorý by pomohol a ľudí občanov v rámci spoločnosti by chránil.

    Ja by som sa chcel dotknúť iba dvoch okruhov problémov, to je námet do diskusie, ja to chápem tak, že sa môžeme nad tým zamyslieť, porozmýšľať o tom, či je to možné, alebo nie je to možné. Či to chceme riešiť, či to nechceme riešiť. Či to môžeme formou pozmeňujúcim návrhov v druhom čítaní do tejto problematiky dostať, alebo nie.

    Ten návrh môj, ktorý, alebo to myslenie ako názorové vychádza vyslovene z koncepcie a odporúčaní Národného programu kontroly tabaku schváleného vládou v máji 2007 č. 398 z 2. mája 2007. Tá koncepcia obsahuje dve stratégie: prvá je znižovanie dopytu po tabakových výrobkoch a druhá znižovanie ponuky tabakových výrobkov. Myslím si a uvažujme ozaj spoločne, že či s napĺňaním druhej stratégie znižovania ponuky tabakových výrobkov na verejnosti, ochrany a propagácie obyvateľstva pred fajčením by bolo vhodné ešte sprísnenie siete, v rámci ktorej je možnosť kúpy tabakových výrobkov. V súčasnom období u nás si môže verejnosť kúpiť tieto výrobky takmer v každej predajni potravín, takmer v každej predajni so zmiešaným tovarom, dá sa povedať, že si môže kúpiť tabakové výrobky v hociktorej maloobchodnej predajni.

    Ustanovenie v súčasnom období platného zákona v tomto prípade je dosť benevolentné. Išlo by o to, aby sme nejakým spôsobom chceli riešiť problém znižovania ponuky tabakových výrobkov v sieti predajní, to je prvý námet. Druhý, o ktorom sa dá hovoriť, samozrejme, že to nie je populistický nejaký návrh, ktorým by sme mohli sa pred verejnosť dostať a diskutovať o ňom, ale predsa len je problém tzv. minimálnej ceny v maloobchodnej sieti, ktorým by bolo možné riešenie cenovej dostupnosti cigariet v súlade s koncepciou, ktorá bola odsúhlasená vládou Slovenskej republiky pod uznesením č. 398 v roku 2007.

    Ešte raz, je to námet, vzhľadom na to, že je zákon otvorený, môžeme o ňom diskutovať, môžeme sa ním zaoberať, môžeme ho riešiť, môžeme ho zamietnuť – nič viacej, nič menej.

    Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Senka – pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, vy ste hovorili najmä o dostupnosti a prípadne o nejakej cenovej politike, ale ja si predsa len myslím, že kľúč je v tých zariadeniach spoločného stravovania. A ak tu bola téma, či je to siahanie na niečiu slobodu, alebo nie, nemyslím si, že princípom zákazu fajčenia v týchto zariadeniach je niekomu brať jeho slobodu rozhodnúť sa byť fajčiarom, ale princípom je zachovať ľuďom, ktorí fajčiť nechcú, slobodu dýchať čerstvý vzduch. A to, že si môžu vybrať, kam idú, to vôbec nie je pravda. Množstvo obchodných stretnutí sa odohráva v takýchto zariadeniach. No skúste povedať klientovi, že sa s ním nestretnete v tom zariadení, ktoré navrhne.

    Preto si myslím, že jednoducho tie tézy o liberalizme a slobode neobstoja, ba naopak, že ak ide niekomu o slobodu, tak by to mala byť sloboda tých, ktorí sa rozhodnú pre zdravší spôsob, a, samozrejme, aj tých, ktorí sa rozhodnú pre škodlivý, ale nech ho pestujú tam, kde neohrozujú ostatných. Myslím, že naozaj to, čo by sme mali riešiť primárne, je práve pasívne fajčenie.

  • Ja len dve poznámky. Dotiahnuté do konca, táto argumentácia znamená, že by sme mali mať ambíciu v zákone riešiť aj fajčenie v súkromí. Pretože aj doma častokrát je jeden fajčiar, ostatní nefajčia, alebo pri rodinných udalostiach, a tento argument znamená, že by sme mali mať ambíciu, podľa mňa nesprávnu, ale logicky určite odôvodniteľnú, ochrániť nefajčiarov aj v súkromí. Deti napr. samozrejme, však častokrát práve deti nechodia na kávu, ale s pasívnym fajčením sa stretávajú v priestore, kde bývajú. Čiže to by sme sa asi ďaleko podľa mojej mienky nedostali. Teraz fajčenie je, samozrejme, že zlozvyk, je to neduh a pasívne fajčenie o to väčší možno, ale nepodliehajme zase ilúzii, že ho vyriešime zákonom. Proste to je podľa mojej mienky iluzórne.

    A posledná, druhá poznámka je, podľa mňa my tu nie sme na to, aby sme prijímali moderné, európske alebo iné riešenia, ale rozumné riešenia, to je naša úloha. A tak by sme potom podľa mojej mienky mali aj hlasovať.

  • Ďakujem. Súhlasím s pánom poslancom Senkom, že treba diskutovať o tomto, ale v rámci diskusie treba brať do úvahy aj názory tých, ktorí nás sem do parlamentu dostali. Mám tu výstrižok z tlače, urobil sa prieskum, či fajčiť, alebo nefajčiť v reštauračných zariadeniach, a 70 % opýtaných si neželá, aby sa vôbec v reštauráciách fajčilo.

    Teda osobne ja návrh, že predeliť a podobne považujem za nie dobrý. V druhom čítaní mám už materiály jednotlivých podnikateľov, ktorí taktiež skôr sú za úplný zákaz. A pokiaľ sa tu hovorí o rozumných alebo nerozumných, tak zákaz fajčenia už prešiel v Írsku, Taliansku, Švédsku, Islande, Fínsku, Nórsku, Belgicku, Estónsku, Francúzsku, Španielsku, Nemecku, Slovinsku a od 1. júla tohto roku aj v Holandsku. Zrejme všetci sú nerozumní. Ďalej v Čechách už zakázali fajčiť aj vo vlakoch.

    Ďalej upozorňujem na medzinárodnú konferenciu v júni 2007 v Bangkoku, kde boli zastúpené takmer všetky štáty sveta a dospeli k záveru, že vyzvali krajiny sveta, teda len nie Európy, ako to tu bolo povedané, že príkaz Bruselu a podobné nezmysly, všetky štáty sveta vyzvali, aby prijali silné a efektívne právne predpisy na minimalizáciu fajčenia.

    A pokiaľ ide o domáce fajčenie, no nehnevajte sa, to je už za vlasy pritiahnuté...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Toto je asi taký návrh zákona, do ktorého nie je vhodné dobré ťahať vôbec politiku. Počul som tu, že liberálni politici chcú fajčenie zakázať a konzervatívni politici nechcú fajčenie obmedziť. To tu zaznelo v rozprave. Ja sa radím medzi konzervatívnych politikov a som za absolútny zákaz fajčenia a súhlasím s návrhom pána ministra a v druhom čítaní, ak nepadne taký pozmeňujúci návrh, tak ja ho dám, aby sme obmedzili, aby sme tento zákon ešte pritvrdili.

    Súhlasím s tým preto, aby som chránil bezbranných nefajčiarov a súhlasím s tým hlavne preto, aby som chránil naše deti, aby na každom kroku nečakala na nich nástraha. Ak sa dajú tieto nástrahy eliminovať, tak ich aj politici eliminujme. Lebo ten, kto má rodinu, ten, kto má deti, ten, kto je troška životne skúsený a skúsenejší, by mal za takýto návrh zákona hlasovať. A sme tu politici, sme tu preto, aby sme robili určité normy správania sa v spoločnosti, robíme to vo všetkých oblastiach, a ak to urobíme aj v tejto oblasti a pôjdeme s dobou, budeme chrániť naše deti, naše budúce generácie a všetci, ktorí vedia, čo to je vychovávať rodinu, všetci, čo rodiny majú a majú životné skúsenosti, vedia, o čo kráča.

    Takže dajme politiku v tomto zákone nabok, tu ide o zdravie ľudí, tu ide o tých pasívnych nefajčiarov, ktorí si musia ničiť zdravie, lebo vedľa nich fajčia, a zhoďme, i keď to nerád používam, trošku politické tričká a buďme v tomto smere rozumní.

  • Pán poslanec Senko – reakcia na faktické poznámky.

  • Áno, ďakujem. Ozaj cieľom môjho vystúpenia bolo iba to, aby sme, aby sa vyvolala širšia diskusia, aby sme sa nad tými problémami zamysleli. Vôbec tam nebola nejaká snaha, aby sme, aby som teda nejakým spôsobom pôsobil na city, ale jednoducho aby sme okolo tohto problému, ktorý je dosť závažný problém, spoločne diskutovali. Som rád, že sa mi to čiastočne podarilo. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Markovič, po ňom sa pripraví pán poslanec Halecký.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil k tejto téme, ktorá rozpútala pomerne zaujímavú diskusiu, čo sa dalo aj očakávať, a prispel aj ja svojím názorom k tomu, ako ja osobne vidím túto problematiku a jej možné riešenia.

    Dovoľte mi možno trošku širšie hovoriť o tom, o čom sa tu hovorilo menej, a to je o fajčení. Začnem tým, že poviem pár možno štatistických údajov, ktoré sú, možno niekedy až príliš často počúvame, ale zdá sa, že málokedy ich berieme do úvahy.

    Na svete fajčí asi 1,1 mld. ľudí. Očakáva sa, že do roku 2025 to bude o pol miliardy viac. Celosvetovo fajčí asi 47 % mužov a 12 % žien. V strednej a východnej Európe fajčí 28 % žien, teda viac. Na Slovensku fajčí 43 % mužov a 26 % žien. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie na ochorenia súvisiace s fajčením zomiera ročne 3,5 mil. ľudí, a ak bude súčasný trend pokračovať, v roku 2025 zomrie ročne na choroby zapríčinené fajčením okolo 10 mil. ľudí.

    Prečo je tabak taký nebezpečný? Obsahuje množstvo chemických látok, z toho 43 rakovinotvorných a 60 potenciálne rakovinotvorných. Má za následok vznik viac ako 24 chorôb, z ktorých najvýznamnejšie sú zhubné nádory priedušiek, pľúc, ústnej dutiny, hrtana, hltana, pažeráka, pankreasu a mnohé ďalšie, nenádorové ochorenia dýchacieho systému, srdcovo-cievne ochorenia, nenádorové ochorenia ústnej dutiny, ale aj komplikácie v tehotenstve. Summa summarum: každých 10 sekúnd na svete zomrie jeden človek z dôsledku fajčenia, na Slovensku zomiera 11-tisíc ľudí ročne na následky chorôb spôsobených fajčením. Čo je alarmujúce, je to, že problémovou skupinou zostávajú najmä mladí ľudia, a to najmä dievčatá. Za posledné roky sa o 16 % zvýšil počet 16-ročných dievčat, ktoré prepadli cigaretám, zatiaľ čo počet rovnako starých chlapcov sa zvýšil len o, resp. len o 5 %.

    O čom sa však dnes najmä rozprávame – a tu by som chcel poopraviť niektorých kolegov, ktorí síce v dobrom úmysle, ale trošku nie možno trafili nami prerokúvanú tému. My sa dnes nebavíme o tom, akým spôsobom ideme odučiť fajčiarov fajčiť. Téma je, ako ochránime nefajčiarov.

    Čo teda pasívne fajčenie je? – aby sme nerozprávali len o nejakých abstraktných pojmoch. Pasívne fajčenie je to, čo zažívajú nefajčiari, keď vdychujú tabakový dym, ktorý do atmosféry vydýchol niekto iný. Ide o zmes dymu z horiaceho tabaku a vzduchu, ktorý vydýchol fajčiar. Pritom fajčiar vdýchne len 15 % dymu z cigarety, tzv. prvotný dym, a zvyšok, druhotný dym, sa rozptýli do okolitej atmosféry a z neho môže vdýchnuť iný človek, ktorý sa nachádza v tom istom prostredí. Viac ako 70 % obyvateľov trpí pasívnym fajčením.

    Pasívne fajčenie ročne zabije 19-tisíc Európanov. Riziko úmrtia tých, ktorí sú v každodennom kontakte s fajčiarmi, sa zvyšuje o 15 % aj vtedy, keď títo ľudia nikdy nafajčili.

    To sú podľa mňa, kolegyne, kolegovia, veľmi vážne veci, ktoré sa síce na nás dennodenne možno hrnú z médií, možno ich často počúvame, ale nie vždy im prikladáme podľa môjho osobného názoru takú vážnosť, akú naozaj majú.

    Preto musím povedať, že vítam novelu zákona o ochrane nefajčiarov, a je to dobrá správa pre všetkých občanov. Som rád, že sa vláda dokázala zhodnúť na právnej norme, ktorú mnohí, ako aj ja osobne, sme dlho očakávali. Som rád, že dnes ju môžeme prerokovať v Národnej rade, keďže predchádzajúci návrh uviazol niekde v legislatívnom procese. A musím povedať, že ja osobne som bol skeptický, že sa táto novela zákona dostane vôbec na prerokovávanie do Národnej rady.

    Nebudem sa venovať všetkým oblastiam, ktoré predkladaná novela rieši, pretože je ich viacero, obmedzím sa na dve také hlavné, ktoré vidím, a to sú po prvé opatrenia na ochranu nefajčiarov a regulácia predaja tabakových výrobkov.

    K regulácii treba povedať, že prichádza k obmedzeniu predaja tabakových výrobkov prostredníctvom automatov a regulácie predaja na miestach, kde sa pohybujú deti a mládež, čo sa dá jednoznačne privítať. Je extrémne dôležité práve tejto oblasti venovať intenzívnu pozornosť, keďže ochrana tej najzraniteľnejšej skupiny, a to detí a mladých ľudí, pred tabakom a tabakovými výrobkami by mala byť prioritou pre každého.

    Čo sa však spôsobuje a už aj spôsobilo najväčšiu diskusiu aj dnes v tejto snemovni, je, sú opatrenia na ochranu nefajčiarov. Rozšírenie zákazu fajčenia v doprave, otvorených a krytých zástavkách, zakazuje sa fajčenie v celých areáloch zdravotníckych zariadení, v úradných budovách, divadlách, výstaviskách, obchodných domoch atď., nielen teda vo verejne prístupných priestoroch týchto zariadení. Zákon navrhuje vylúčenie fajčenia zo zariadení spoločného stravovania okrem zariadení, ktoré si stavebne oddelia časť pre fajčiarov od časti pre nefajčiarov, časť pre fajčiarov musí tvoriť minimálne 50 % plochy a musí byť umiestnená pri vstupe. Táto časť sa stala aj najdiskutovanejšou a je to časť, ktorá vyvoláva najväčšie polemiky, rôzne názory.

    V každom prípade musím povedať, napriek tomu, že tu aj dnes odznelo veľa názorov, že to nepovažujem za negatívne. Som rád, že sa o tejto téme diskutuje. Podľa môjho osobného názoru však dôležitý je cieľ. Musíme vedieť, aký je cieľ toho, čo tu vlastne my dnes robíme, a to je prijímanie legislatívy. A ten by sme mali mať na zreteli stále, keď o ňom rokujeme, aj keď budeme o tejto problematike hlasovať. Podľa môjho názoru cieľom je ochrana tých, ktorí sú nedobrovoľne vystavení účinkom pasívneho fajčenia, a to nefajčiarov. Ochrana ľudí návštevníkov reštaurácií, podnikov, kaviarní, ale aj iných verejných budov, kde môžu byť fajčeniu vystavení.

    A potom je tu druhá skupina ľudí, ktorá podľa mňa doteraz nepútala až takú veľkú pozornosť – a je možno ešte viac postihnutá vplyvom fajčenia – a to sú zamestnanci takých zariadení a prevádzok, tí, ktorí celé dni počas pracovnej doby sú vystavení dymu, niekedy až v katastrofálnom rozsahu. Určite ste už niekedy boli v podniku, kde sa nielen nedalo dýchať, ale bolo tam toľko dymu, že sa tam už nedalo ani vidieť. Ich diskriminácia voči zamestnancom i voči iným zamestnancom, ktorých chráni legislatíva, chráni ich zákon o bezpečnosti a o ochrane zdravia pri práci, je nespravodlivá a týmto ľuďom sme dlžní našu pozornosť.

    Cieľom je podľa mňa aj vytvorenie takého životného priestoru pre ľudí, ktorí nefajčia, ktorí na jednej strane bude prirodzený, a prirodzené je podľa mňa nefajčiť, a na druhej strane bude zabezpečovať priamu ochranu ich zdravia, resp. negatívneho dopadu fajčenia na ich organizmus. Táto časť sa pravdepodobne stane aj miestom kľúčového sporu, na jednej strane odporcov takého obmedzenia fajčenia, ako aj odporcov praktickej realizácie tohto ustanovenia, a to najmä alternatívnej potreby stavebných úprav v prevádzkach.

    Osobne sa nazdávam, že problematika stavebného oddelenia skomplikuje prevádzkovateľom významne ich situáciu. Je však treba priznať, že aj tento zákon im dáva na výber. Pripúšťam, existujú aj iné možnosti, a preto aj ja sa budem snažiť do druhého čítania pripraviť alternatívu, ktorá prinesie želateľný výsledok pre všetky strany kompromis, o ktorý by nám všetkým malo ísť, ktorý prinesie želateľný výsledok pre nefajčiarov, pre prevádzkovateľov, pre zamestnancov takýchto zariadení, ale aj pre fajčiarov.

    Preto by som bol rád, aj ja osobne určite budem počúvať názory a diskusiu, ktorá bude nasledovať. Keďže sme len v prvom čítaní a druhé čítanie a hlasovanie o zákone ako o celku bude pravdepodobne na februárovej schôdzi, bude dosť času na to, aby sa táto diskusia rozvinula, a ja budem rád, keď budeme všetci načúvať aj názorom, ktoré prídu z verejnosti.

    Určite treba spomenúť aj ďalšie čiastkové zmeny, nebudem hovoriť o všetkých, ktoré novela prináša viacero, určite stojí za zmienku zaradenie Železničnej polície medzi kontrolné orgány, ale aj, čo ja osobne veľmi vítam, možnosť Policajného zboru v blokovom konaní prejednávať priestupky v súvislosti s porušením zákazu fajčenia. Toto bude podľa mňa jeden z najväčších problémov aj súčasnej realizácie, resp. vynútiteľnosti dodržiavania už dnes platnej legislatívy. Preto aj z tohto miesta by som chcel vyzvať nielen ministra vnútra, ale aj policajného prezidenta, aby v rámci svojich kompetencií pritlačili na dôslednejšie sledovanie dodržiavania práve tejto legislatívy.

    Záverom mi dovoľte povedať, že dnes v prvom čítaní chcem zdôrazniť, že sa úprimne teším, že takáto legislatíva je v Národnej rade, že o nej môžeme rokovať a diskutovať. Nepovažujem rozdielnosť názorov na niektoré technické riešenia za tak extrémne, aby sme mali spôsobiť nepriechodnosť tejto legislatívy. Práve naopak, chcem vás, kolegyne a kolegovia, vyzvať, aby sme zodpovedne pristúpili k tejto vážnej problematike. Som presvedčený, že sa budeme vedieť zhodnúť na takej právnej úprave, ktorá dá šancu zvýšiť ochranu zdravia našich ľudí nefajčiarov, zamestnancov podnikov, v ktorých sa fajčí, ale na druhej strane aj fajčiarov, zvýšiť kvalitu ich života. Myslím, že to by mala byť naša prvoradá úloha.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Markoviča – pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Rosová a pán poslanec Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem. Ja si myslím, že teraz sme si vypočuli jedno veľmi kultivované a rozumné vystúpenie bez akejkoľvek politickej príchute, čo nemožno povedať o jednom tu už odznenom vystúpení, z ktorého človekovi len sa zvýši krvný tlak.

    Ja si myslím, že treba skutočne oceniť, že ten, ako to povedal pán poslanec, oceniť, že takýto zákon do parlamentu prišiel. Tiež súhlasím, že najväčšia diskusia bude okolo § 7 ods. 1 písm. h), ale nechcem do toho vstupovať, pretože to je už otázka pre druhé čítanie, ako zákaz v zariadeniach verejného stravovania nasadíme, či teda to bude pre všetky verejné zariadenia verejného stravovania, alebo len pre určitú časť s tým, že bude časť aj pre fajčiarov. To bude zrejme predmet diskusie.

    Ja si myslím, že treba v každom prípade poukázať na zdravotné dôsledky fajčenia, na ochranu nefajčiarov, a preto na zdravotné dôsledky, lebo to nemôže byť len súkromná vec každého. Bola by to súkromná vec, keby dôsledky fajčenia nemusela sanovať spoločnosť. Ale pokiaľ všetky negatívne dôsledky, to je zhoršenie zdravotnej situácie, a najmä u mladých dievčat, bude musieť financovať liečenie štát z našich daní, tak máme právo sa k tomuto...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tatiana Rosová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že pán kolega Markovič naozaj išiel po podstate veci a že naozaj kľúčom a tým, o čom tu prioritne hovoríme, je práve pasívne fajčenie. Ja oceňujem jeho snahu hľadať nejaké optimálne a vyvážené riešenie, ale chcem upozorniť, že ak by existoval dobrý kompromis, určite by už na takýto niekde boli prišli. Ale to, že či ľavicové, alebo pravicové, či liberálne, alebo konzervatívne vlády v Európe aj vo svete prijímajú a pristupujú k úplnému zákazu, je jedným z dôkazov, že takéto riešenie pravdepodobne neexistuje.

    Predtým pán poslanec Fronc spomínal svoju skúsenosť z aplikácie takého riešenia, aké sa navrhuje teraz v zákone, teda zo stavebného oddelenia fajčiarskej a nefajčiarskej časti. Mimovoľne priznal, že tá nefajčiarska bola prázdna a fajčiarska plná. Pritom ale štatistiky hovoria, že stále je nefajčiarov viac ako fajčiarov. No prečo to tak bolo? Preto, čo stále tvrdím. Jednoducho, ak je možnosť fajčiť, tak sa nefajčiari pod spoločenským tlakom chtiac alebo nechtiac vystavujú zafajčenému prostrediu, pretože sa prispôsobujú fajčiarom.

    No a pokiaľ ide o tie zariadenia a nájsť také riešenie, ktoré by im poskytovalo možnosť voľby. Možnosť voľby majú už aj teraz. A keď som hovorila o tom, že zvoliť nefajčiarske prostredie si môžu dovoliť len také, ktoré nemajú konkurenciu, je to naozaj logické a čudujem sa, že pán kolega Lipšic tomu neporozumel. Ak jednoducho v okolí nie je iná možnosť, iba ísť do nefajčiarskeho zariadenia, tak tam proste ľudia chodia. Poznám z vlastnej skúsenosti niekoľko takých zariadení na kopaniciach, kde boli ľudia zvyknutí na tradičné zadymené krčmové prostredie, dnes tí istí, starí štangasti bez najmenších...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Posledným, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou, je pán poslanec Viliam Jasaň. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja budem reagovať na to, čo povedal pán Markovič, že sa teší, že tento zákon tu je. Aj ja sa teším a určite ho budem plne podporovať, len si myslím, že pán minister ide riešiť to, čo nezapríčinilo ministerstvo zdravotníctva ani on. Takýmto zákonom sme sa tu mali možno už oveľa, oveľa skôr zaoberať, dokonca ešte vtedy, keď som tu ja nesedel, a mali sme riešiť príčinu, nie dôsledok toho. Príčinu, ktorú ja osobne vidím v tom, že je v zlej výchove a vo vedení našich detí. A to jedno, či v škole, či v rodine. Fajčí rodič, fajčí učiteľ, fajčí lekár, občas si zapáli športovec a určite to sú príklady, ktoré nie sú dobré. Možno by sme sa mali hlbšie zamyslieť, čo robia naše deti mimo vyučovania. Či majú dostatok času, priestoru na iné aktivity alebo na také aktivity, ktoré ich nevedú k tomu, že sa budú nudiť a prvý krôčik v nude je fajčiť alebo poprípade robiť ešte horšie veci. Ja som nefajčiar, ja som v živote nefajčil, medzi nefajčiarov patrí moja manželka aj moje deti. A moje deti práve preto, že počas štúdií na základnej, na strednej a na vysokej škole športovali, čiže veľmi účelne využívali svoj voľný čas.

    A napriek tomu všetkému si ale myslím, že tento zákon je nutný a ja ho podporím bez toho, že by som pristúpil k úplnému zákazu fajčenia, pretože zákazom to nevyriešime. My sa musíme vrátiť niekde, niekde úplne inde, niekde, znova hovorím, do rodiny, do školy a do prostredia, v ktorom vyrastajú naše mladé deti, lebo tuhého fajčiara my ťažko odvykneme fajčiť. Ja tiež nemám rád fajčiarov „tam, kde fajčia“, lebo mi to robí zle prostredie, ale som voči nim tolerantný, tak ako sú tolerantní aj oni voči mne, keď tam nechcem ísť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky teraz vystúpi pán poslanec Peter Markovič.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja s vami absolútne súhlasím, že tá problematika je ďaleko širšia a tento návrh ju komplexne nerieši a že naozaj budeme musieť sa rozprávať aj o iných formách, nielen zákonnej, pretože ani ostatné zákony celkom nevyriešia problém, o ktorom ste hovorili.

    V každom prípade však tá problematika, o ktorej dnes rokujeme, a to je ten výsek ochrany nefajčiarov, je podľa mňa veľmi dôležitá. Ja osobne považujem za dôležité a určite nechcem a mám na mysli aj práva fajčiarov a nechcem ich nejakým spôsobom výrazne obmedzovať, ale v prvom rade musíme mať na zreteli ochranu nefajčiarov, teda ľudí, ktorí sú vystavení účinkom fajčenia nedobrovoľne. A bezpochyby takéto účinky zhoršujú životné prostredie a dokázateľne vplývajú na ich zdravotný stav. To znamená, že my dnes musíme dať odpoveď na to, akým spôsobom chceme takýchto ľudí ochrániť.

    A súhlasím s tým, že mali by sme byť tolerantní, tolerantní nielen k nefajčiarom, ale aj k fajčiarom. Súhlasím, a preto práve považujem aj tento problém za veľmi komplikovaný a preto aj kompromis, ktorý by sme mali tu hľadať, podľa mňa bude veľmi dôležité, aby sme sa naozaj vážne – a budeme mať na to dlhý čas – zamerali na to, akým spôsobom ho vyriešiť tak, aby bol to pre obidve skupiny ľudí akceptovateľný kompromis s dôrazom na ochranu nefajčiarov, tak ako som to už povedal, pretože to považujem za dôležité.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Jozef Halecký. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, pridám sa k diskusii o tejto problematike aj ja jednak z toho dôvodu, že skutočne je to zákon, ktorý vyvolá diskusiu v spoločnosti, je to zákon, ktorý je potrebný, a nakoniec mám aj svoje skúsenosti ako internista a kardiológ, takže môžem povedať aj niečo z vlastnej praxe, čo som zažil aj s týmto problémom.

    Chcem pripomenúť, že fajčenie je spoločensky tolerovaný návyk, zvyk alebo závislosť a v ojedinelých prípadoch je to aj drogová závislosť v tom, dá sa povedať, ľahkom zmysle. Takže je to problém, pretože problém sa rieši v celej spoločnosti, dá sa povedať, ako bolo dokumentované pani prof. Tóthovou, nielen v Európe, ale na celom svete. A je to problém dôležitý z toho dôvodu, ako už bolo povedané, že ohrozuje hlavne nefajčiarov a v tomto zákone, ako je to aj v názve zákona, ide o ochranu nefajčiarov. A čo je ešte dôležitejšie, tento zákon má aj vážne ekonomické dôsledky, pretože zapríčiňuje vážne choroby, ktoré si vyžadujú veľké financie a hlavne vyžadujú si financie možnože aj choroby, ktoré sú spoločensky, možno povedať, tolerované takisto. Je však ešte dôležité zdôrazniť, že tento zákon môže prispieť, a sú aj dôkazy, že vie zachrániť životy, zlepšiť zdravotný stav, ale čo je tiež dôležité, aj ušetriť financie. Financie nielen v osobnej spotrebe, ale aj štátne financie a štátnu kasu práve v tých nákladoch na liečbu chorôb a jej následkov.

    Ja by som si dovolil tiež podľa toho, čo už bolo povedané, niekoľko čísiel, aby to bolo trošku ilustratívnejšie, a chcem pripomenúť, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá má trošku širší dosah a širší záber, 30 % nádorových ochorení má súvislosť s fajčením. Predovšetkým nádorové ochorenia pľúc, ale ako už bolo spomínané, nádorové ochorenia celého traktu dýchacieho, či už hrtanu, či už priedušiek, priedušnice, pľúc samotných a pľúcneho tkaniva, ale čo je zaujímavé, je podstatný vyšší výskyt týchto nádorov aj v úseku tráviaceho traktu, to znamená žalúdka, tenkého, hrubého čreva a dokonca, čo je možnože paradoxné, aj konečníka.

    Takisto, keď si zoberieme aj oblasť ochrany matky a dieťaťa, toto, čo už tu hovoríme v sociálnej sfére v predchádzajúcom období, je známe, že sa zvyšuje aj poškodenie matky a dieťaťa v súvislosti s fajčením, čo je dosť jednoznačné. A myslím, že dosť diskutovanou témou je aj plodnosť a neplodnosť. Fajčenie zvyšuje neplodnosť, takže sú to otázky, ktoré majú ďalekosiahle dôsledky.

    O ekonomickom dopade som spomenul, že aj fajčenie cigarety je biznis. Je to aj príjem do štátnej kasy, o pašerákoch sme toho počuli veľa, ich sa to dotkne takisto, ale má to aj prínos pozitívny, pretože dokáže ušetriť financie pre štátny rozpočet cez otázku zdravia, liečby chorôb, hlavne dlhodobo liečených chorôb. Takže z tohto pohľadu tento zákon vítam, je potrebný a myslím si, že to bol správny krok pána ministra, že ho dal na stôl. Ako už sme počuli, už mal tu byť skôr. Zaujímavé je, že prečo nie je, a preto aj v tom jeho krátkom pôsobení považujem tento zákon za dôležitý a potrebný.

    Chcem ešte pripomenúť len kvôli niektorým číslam, ktoré už tu boli, že Štatistický úrad Slovenskej republiky si aj túto skutočnosť všíma a zisťuje, že dokonca počet fajčiarov celkove, dá sa povedať, pravidelných a príležitostných je vyšší, až okolo 40 %, až 43 %, pravidelných je okolo 32 % a príležitostných je 14 %. Ako už bolo aj povedané, ročne zomiera 10-tisíc ľudí v úzkej súvislosti a v následnej súvislosti s fajčením a myslím si, že životy 10-tisíc ľudí sú tiež hodné povšimnutia a riešenia tohto problému.

    Pokiaľ by sme si to mali ešte trošku bližšie ilustrovať, je potrebné zdôrazniť, že skracuje život v priemere o osem rokov, to znamená, že u tých mladších ľudí, ktorí zomrú dajme tomu na rakovinu pľúc a na rakovinu v dýchacom trakte, tak tam je to, samozrejme, tých rokov viacej, ale priemer je osem rokov.

    Čo sa týka chorôb, ktoré v tesnej alebo vo voľnejšej závislosti súvisia s fajčením, udáva sa v tom pesimistickom čísle, že dokonca 50 %, polovica chorôb má akú-takú súvislosť s fajčením u tých, čo fajčia, ale ako už bolo povedané, aj u tých, čo znášajú dôsledky pasívneho fajčenia.

    O tom, že je to problém spoločenský, niet čo diskutovať, ale fajčenie je aj problém osobný. Z tohto dôvodu, že je dokázané štúdiami, že 80 % ľudí fajčiarov chce prestať, ale iba 23 % sa opakovane pokúša prestať. Nie vždy, samozrejme, že sa im darí. A čo je paradoxné, podľa mňa nízke číslo, ale zdá sa, že štatistiky sa nemýlia, že iba 5 % ľudí dokáže trvale potom nefajčiť. To znamená, že tam tá závislosť je a liečenie a vyliečenie je nie také úspešné, ako si myslíme.

    Keď už som pri tom pôvode fajčenia, je to droga, ktorá je tu stáročia. Takže my ju jedným zákonom alebo nejakými inými zákonnými alebo technickými opatreniami nevyriešime ani neodstránime, ale, ako bolo povedané, chceme ochraňovať nefajčiarov, ale chceme ochraňovať aj mládež, deti a matku a chceme vytvoriť také prostredie, aby aj ovzdušie v tom priamom zmysle slova, ale aj v obraznom zmysle slova bolo lepšie a zdravšie.

    Pri tom prestávaní fajčenia musím zdôrazniť, že fajčenie, ono to nie je len zlozvyk, ale je to aj určitá ľudská potreba. Hovorím trošku propagandisticky, akože v úvodzovkách, v prospech fajčenia, ale nie je to nezmyselná droga, tak ako ani alkohol nie je nezmyselná droga a zdá sa, nechcem hovoriť o tých tvrdších drogách, ale je to chemická látka, hlavne nikotín, ktorá na organizmus má určitý zmysel, pretože fajčiari nefajčia len preto, že chcú si poškodiť zdravie, že chcú znečistiť ovzdušie a chcú poškodiť tých druhých, fajčenie má na organizmus taký vplyv, že má vplyv na psychiku, ale aj na telesnú schránku organizmu. Na psychiku, a to je podstata fajčenia, fajčenie má aj pozitívny vplyv v tom zmysle, že je vlastne uvoľňovač napätia a vieme, že najväčší stres a najväčší problém v živote ani alkoholizmus, ani fajčenie nie je, ale anxiozita alebo napätie, pretože s tým hlavne v modernej dobe ľudia žijú a každý cíti potrebu nejako si to napätie uvoľniť. Mnohí pokladajú za účinnú formu uvoľnenia napätia alkohol, čo je, pravda, v tolerovanej dávke, ale mnohí považujú za dobrý mechanizmus a spôsob uvoľňovania psychického napätia cigarety. To si treba priznať.

    Na druhej strane cigareta má ten nepriaznivý dôsledok, že okrem toho, že uvoľňuje napätie a znižuje anxiozitu, má stimulačný vplyv na mozog a na organizmus, to znamená, zrýchľuje sa činnosť srdca, zužujú sa cievy, hlavne tie drobné, a dokonca sa teraz bežne zisťuje pod mikroskopom, o koľko stotín milimetra sa dokážu pod nechtom zúžiť cievy v dôsledku vyfajčenia jednej cigarety alebo u chronických fajčiarov a podobne. Takže vyliečiť fajčenie bude dosť ťažký problém.

    Ešte pri tej úzkosti sa zastavím, pretože mnohí hovoria, že najväčšou pliagou je alkohol. Teraz možnože začneme hovoriť, že najväčšou pliagou sú cigarety, ale odborníci hovoria, že najväčšou pliagou v modernom živote, ale aj v tom starovekejšom je tá anxiozita alebo úzkosť, lebo tá ľudí privádza často do napätia, ktoré im znemožňuje bežné pracovné uvoľnenie a prácu, voľnosť a spokojnosť v rodinnom živote a podobne.

    Čo sa týka alkoholu, uvediem možnože paradoxnú štúdiu, jednu britskú, ktorá trošku vyvracia, že alkohol má škodlivý vplyv na ľudí. Keď len britská štúdia skúmala, aký vplyv má alkohol na výskyt srdcovo-cievnych chorôb, lebo som kardiológ, tak táto problematika ma zaujíma, tak zistili, že čo sa týka zdravia srdcovo-cievnych chorôb a alkoholu, najhoršie sú na tom tí, ktorí nepijú vôbec. Tí majú najvyšší výskyt týchto chorôb. Zase v druhej skupine sú to tí, čo pijú veľa. A najlepšie čo do výskytu a hlavne stupňa srdcovo-cievnych chorôb sú tí, ktorí pijú striedmo. To znamená s mierou, tam je ten výskyt chorôb a aj stupeň choroby najnižší.

    Nechcem to prirovnávať k fajčeniu, len uvádzam, že niektoré veci musíme vnímať aj z toho dôvodu, aby sme pochopili, že nefajčíme zo „srandy“ na škodu ostatným, ale že je to nebezpečné individuálne aj spoločensky, myslím, že o tom už diskutovať nie je možné.

    Uvediem výsledok ešte jednej štúdie, ktorá hovorí z tých krajín, ktoré už aj spomínala pani prof. Tóthová, kde bol zákaz fajčenia alebo výrazné obmedzenie fajčenia, tak tam sa zistilo, že pokles na srdcovo-cievne choroby bol dokonca, čo mne sa zdá až veľký, o 30 %. Pokles na srdcový infarkt, čo je vážna komplikácia, ktorá bez varovania v polovici prípadov ohrozuje dokonca život, bol o 40 %. Sú to čísla, v ktoré ako kardiológ musím veriť, pretože sú na základe vedeckej štúdie, ale sú to príliš optimistické, ale zrejme, že asi čísla, ktoré by nás mohli presvedčiť.

    Chcem len pripomenúť tú stránku, možnože ešte k tej zdravotnej stránke treba si priznať, že to fajčenie vykoreniť nebudeme môcť, aj keď sa o to musíme snažiť, musíme poukazovať a musíme prijímať aj zákonné normy, pretože ďalšie štúdie ukázali, že len prijatie zákonnej normy znižuje spotrebu financií v krajine, ako som už preukazoval, znižuje aj výskyt chorôb. Ale čo bolo dokázané v jednej štúdii, že už len preventívny charakter – a tento zákon má mať aj výchovný, aj preventívny charakter – znižuje zhruba o 5 až 10 % výskyt fajčenia, to znamená, že len prijatie zákona, vytvorenie spoločenskej atmosféry, prezentácia týchto informácií v médiách a vytvorenie tej zákonnej legislatívnej normy na pracoviskách a v zariadeniach spoločného stravovania vytvoria atmosféru u mladých, ale aj u strednej a staršej generácie, že ten pokles je automatický. To znamená, že pokiaľ je pokles o 5 alebo 10 %, je to účinok každého zákonného opatrenia dobrý.

    Neviem, pán minister nám možno prezradí, vieme, že proti takýmto zákonom bojujú fajčiarske loby, bojujú skupiny, združenia, ktoré podnikajú v spoločenskom stravovaní, bary a reštaurácie, pretože toto riešenie, ktoré je navrhnuté v zákone, je, myslím si, že dobré, lepšie by bolo, samozrejme, oddeliť fajčiarske a nefajčiarske priestory, ale je otázka, či máme kráčať radikálnymi krokmi alebo postupnými. Lebo tento zákon bude mať svoj vývoj. Tento zákon bude sa aplikovať možnože len sčasti, ale je potrebný a bude mať takisto aj svoj pozitívny prípad. Máme skúsenosti, ako už bolo spomenuté Írsko, tam si tí, čo pracujú v tých baroch a reštauráciách, dokonca prenajímali, pretože v Írsku dosť často prší, si prenajímali autobusy, aby fajčiari mohli vyjsť z reštaurácie a si zafajčiť v autobuse, aby na nich nepršalo. Čiže tá podnikavosť v tejto sfére bola dosť výrazná a významná.

    Myslím, že pre nás už by bolo dosť pozitívne, pokiaľ by sa prestalo fajčiť na zastávkach a pokiaľ by prestali vodiči v prostriedkoch hromadnej dopravy, pokiaľ by sa nefajčilo v reštauráciách, ako sme spomínali, nebude sa vraj fajčiť v zdravotníckych zariadeniach ako v celku, jedine na psychiatrických zariadeniach, tam, kde ľudia sa liečia z drogovej závislosti, obyčajne opakovanej a združenej. To znamená, že sú to ľudia, ktorí sa liečia na tvrdšie drogy, dajme tomu alkohol, z ktorých možnože skoro všetci alebo absolútna väčšina fajčí. Takže tam liečiť sa z troch drog naraz sa nedá. Postupne z jednej, z druhej alebo z tretej, preto aspoň ja tak si to vysvetľujem, že to opatrenie tú určitú výnimku pre psychiatrické zariadenia dáva.

    Čo sa týka oddelenia priestorov, ja by som bol za oddelenie absolútne, zariadenia pre fajčiarov, pre nefajčiarov, by bolo to jasné, nekonfliktné, zrozumiteľné a myslím si, keďže je väčšina nefajčiarov, že tieto zariadenia by vyžili. Ale aj to opatrenie, ktoré sa spomína v zákone, že by to malo byť oddelené a minimálne polovica tohto priestoru by mala byť pre nefajčiarov s bližším prístupom k východu do toho zariadenia, je prvý krok, je riešiteľné, ale, samozrejme, že je to na diskusiu.

    Vítam aj to, že budú môcť v tejto veci pôsobiť na tej úrovni kontrolnej viaceré zložky. Nielen mestská polícia, ale aj štátna polícia, bude môcť pôsobiť aj Úrad verejného zdravotníctva, hlavne tam, kde sú opakované chyby v tejto oblasti, a zrejme že budú pracovať na tom aj mestské úrady, obecné úrady a podobne, hlavne tam, kde budú musieť riešiť priestupkovosť v tomto smere.

    Tu by som sa chcel zastaviť ešte pri jednej otázke, ktorá sa totiž dotýka aj nás ako poslancov. Takže chcel by som povedať, ako to bude vlastne so zákonom, s fajčením a s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, pretože fajčenie bude priestupok, a teraz ako to bude s imunitou, pokiaľ prichytia poslanca, že fajčí tam, kde nemá, bude môcť dostať nejakú pokutu, bude môcť byť stíhaný za priestupok alebo budeme využívať imunitu? Takže tá imunita sa nás bude dotýkať aj pri fajčení a sám na túto otázku nechcem odpovedať, ale myslím si, že mohli by sme sa pokúsiť, ako to budeme riešiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili – pán poslanec Viliam Jasaň, ďalej pani poslankyňa Katarína Tóthová, pani poslankyňa Tatiana Rosová a pani poslankyňa Beata Sániová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Viliam Jasaň.

  • Ďakujem pekne, ja viem, že mnohí sú už nervózni, že veľa diskutujeme na túto tému, ale ešte, ak dovolíte, pár poznámok.

    Pán poslanec hovoril o mládeži, deťoch a matke. Mňa naozaj osobne vôbec netrápi žiadna kaviareň a reštaurácia, pretože tam netrávim veľa času a je mi jedno, či tam niekto fajčí, alebo nefajčí, ale trápi ma to, že sa fajčí tam, kde sú deti a kde je mládež. A napadlo mi, „totižto tiež súhlasím s tým“, že žiadnym zákonom nevyriešime alebo nevykoreníme fajčenie, ako povedal pán Halecký, určite s ním súhlasím, ale možno by sme sa mohli zamyslieť a nejako inovovať návrh, ktorý tu minule dala pani Tóthová, keď chcela zakázať alebo snažila sa zákazom bojovať proti alkoholizmu mladých, tak ja by som možno vedel sa pridať k tým, ktorí by navrhli, aby sme dali absolútny zákaz fajčenia detí, mládeže do 18 rokov, poprípade fajčenie v tých zariadeniach, kde sú deti, kde je mládež a kde sú matky s malými deťmi. To by možno čiastočne prispelo k tomu, aby už u mládeže sme predišli tým návykom a možno aj k prvému kroku k závislosti od fajčenia. Ďakujem, všetko.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Katarína Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Halecký poukázal na negatívne zdravotné dôsledky fajčenia a myslím, že na preukázanie skutočností je toľko argumentov nielen v štúdiách vedeckých, ale aj v popularizačných, lekárskych časopisoch a podobne, že si to nemožno nebrať na zreteľ pri prerokovávaní tohto zákona.

    Ale ja chcem upozorniť ešte na súvislosť aj finančnú, že to, čo štát získa – dane z predaja tabaku, sú oveľa nižšie finančné čiastky ako tie, ktoré štát, resp. zdravotné poisťovne a ich občania musia vynaložiť na elimináciu negatívnych dôsledkov fajčenia. Veď koľko stojí len liečba onkologického pacienta, napríklad rakovina pľúc, čo je nepopierateľná súvislosť medzi fajčením a touto diagnózou?

    Takže ja si myslím, že túto otázku treba vážne riešiť. A ešte chcem povedať, že prvým krokom by nebolo oddelenie v reštauráciách a v miestnostiach verejného stravovania určitej časti pre nefajčiarov, to sme tu už mali, vážení. Potom prišiel po tomto jednoznačnom legislatívnom zákaze, prišiel liberálnejší, ktorý umožňoval aj vizuálne oddelenie a podobne, takže ja si myslím, že riešiť jednoznačne a dôsledne túto otázku.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani Tatiana Rosová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Halecký nám tu predostrel taký veľmi zaujímavý medicínsky, najmä medicínsky, pohľad na túto problematiku a pripomenul mi tým mimovoľne aj skúsenosť z minulého týždňa. Ak si spomínate, mali sme možnosť tu v parlamente absolvovať vyšetrenie pľúc na najmodernejších prístrojoch a ja som túto možnosť využila. Určite nepatrím medzi pravidelných návštevníkov barov a vyhýbam sa zafajčenému prostrediu, napriek tomu, ako mi bolo povedané, identifikovali mi isté zmeny na pľúcach vyvolané pasívnym fajčením. Takže myslím si, že keby nás z tejto snemovne bolo túto možnosť využilo viac, možno by tu bolo viac zástancov radikálneho riešenia. Aj keď naša politická zodpovednosť by nemala byť odvodená len od našej osobnej skúsenosti, ale predsa len, keď človek vidí, že mu to siaha na jeho vlastné zdravie, trošku možno mení názor.

    Pán kolega ale v závere svojho vystúpenia uviedol, že preferuje riešenie, aby existovali čisto fajčiarske a čisto nefajčiarske zariadenia. Je to iste v dobrej vôli a ja som sa už stretla s takým návrhom. Chcem upozorniť, že to nie je celkom rozumný návrh, pretože na rozdiel od súčasnosti by nás dostal ešte do horšieho stavu. Dnes totiž nikto nebráni, aby existovali čisto pre fajčiarske zariadenia. Akurát, že každé ostatné musí mať aj časť pre nefajčiarov aspoň vizuálne oddelenú. Ale keby sme zaviedli čisto fajčiarske a čisto nefajčiarske, dospeli by sme akurát k tomu, že tie, ktoré dnes majú aspoň čiastočne niektoré stolíky pre nefajčiarov vyhradené, boli by fajčiarske kompletne. Takže situácia možno ešte horšia než to riešenie, ktoré sa navrhuje v prerokúvanom zákone.

    Ďakujem.

  • Poslednou s faktickou poznámkou prihlásenou je pani poslankyňa Beata Sániová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Halecký, hovoril si o kardiovaskulárnych a iných ochoreniach. Toto je už téma isto všetkým, aj tu kolegom, aj verejnosti, dostatočne známa. Ja sa chcem pozastaviť pri tvojom jednom slove a to sú médiá.

    Určite si mnohí kolegovia spomínajú, že na Slovensku boli tri úmrtia mladých tínedžerov, ktorí brali antikoncepciu a fajčili. V týchto troch prípadoch boli obvinení lekári za zanedbanie starostlivosti. Ani jeden novinár, ani v jedných médiách neboli odsúdení rodičia za to, že takto vychovali deti a nezabránili tomu, aby fajčili. Myslím si, že tam treba začať hľadať cestu, ako zabrániť týmto mladistvým.

    Zoberte si, v piatok večer u nás v Martine nenájdete jednu krčmu, kde by nesedeli mladí a nefajčili. Nenájdete jedno voľné miesto, aby ste si vy mohli sadnúť s nejakou návštevou. Takže problém vidím vo výchove, tak, ako tu už kolega predo mnou hovoril, vo výchove v domácnostiach, u rodičov a, samozrejme, aj prezentáciu v médiách. Tak ako som povedala, neobvinili za úmrtie troch dievčat rodičov, ktorí ich takto vychovali a nebránili týmto situáciám, ale obvinili lekárov.

    Toľko na vysvetlenie. Ďakujem.

  • S reakciou sa ešte hlási pán poslanec Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ďakujem kolegyniam a kolegom za pripomienky. Je to téma, ktorú, ako vidíme, aj my ju rozdiskutovávame dosť obšírne a smerujeme k tomu, aby sme našli také riešenie, ktoré by bolo najvyhovujúcejšie.

    K pánovi poslancovi Jasaňovi chcem pripomenúť, že skutočne význam toho zákona je v tej prevencii a že už len to, že existuje ten zákon, že urobí prvé kroky a že hlavne poukáže v praxi, že nefajčiť je moderné, už to ukazuje, že tento zákon je potrebný a bude prijateľný.

    V ďalších prístupoch tiež chcem potvrdiť, že to oddelenie na fajčiarske a nefajčiarske reštaurácie asi by bolo náročné a ťažko riešiteľné, takže pokiaľ bude reštaurácia rozdelená priečkou tak, aby neprenikal dym z jednej časti do druhej, a nefajčiari budú mať bližší prístup k tým vonkajším vchodom a východom, myslím, že ako riešenie prvého radu by to bolo vhodné a potrebné.

    Takisto chcem povedať, že skutočne médiá majú zohrávať svoju úlohu v takých spoločenských záležitostiach. Fajčenie je nielen medicínska, nielen iná, ale aj spoločenská a výchovná záležitosť, takže v tomto smere myslím si, že rezervy sú, hlavne na mládež, hlavne na adolescentov, kde sa fajčenie začína. Pretože pri fajčení je najdôležitejšie nezačať, ako aj pri iných drogách. Lebo odučiť sa, sme hovorili, že je účinnosť 5 %, ale tí, čo nezačnú, a tí, ktorí v rodine majú príklad, na škole, v reštaurácii, tí budú mať z toho najväčší efekt.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Halecký bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    O slovo sa teraz v záverečnom vystúpení prihlásil pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Budem štandardne veľmi stručný. Takže chcem sa všetkým poďakovať za poznámky a osobitne sa chcem poďakovať všetkým, ktorí boli prihlásení do rozpravy, za veľmi konzistentné a komplexné aj odborné prejavy.

    Pre mňa je podstatné, aby zákon prešiel aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré dáte, ale hlavne, aby prešiel, pretože najhoršia situácia by bola, keby neprešiel, lebo by sme boli tam, kde sme teraz. Takže už viem, čo je to, keď neprejde zákon. Na tomto mi mimoriadne záleží a prajem vám úspešný deň a pekný, pokiaľ sa dá, aj nefajčiarsky víkend.

    Dovidenia.

  • Ďakujem. Taktiež ešte chce právo záverečného slova využiť pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja dúfam, že to nebude to, lebo ten, ktorý ti neprešiel, som spravodajcoval tiež ja. Dúfam, že tento prejde.

    Ale ja by som naozaj chcel poďakovať. Samozrejme, pán Pelegrini navrhol, myslím si, že veľmi správne, aby sa to prerokovalo vo výbore pre hospodársku politiku, takisto aj pani poslankyňa Rosová vo výbore pre vzdelávanie, mládež a šport. Určite je to takisto potrebné, zaradím to pri hlasovaní, aby boli tieto výbory.

    Jednoznačne treba povedať jednu vec, ešte ktorá tu, myslím si, že neodznela, a to je tá schizofrénia, v ktorej sme v rámci Európskej únie. Na jednej strane je tu práve pán minister pôdohospodárstva, miliardu euro dávame na podporu výroby tabaku, na druhej strane hľadáme nástroj a cesty, ako znížiť spotrebu tabaku. Čiže je tu tento stav veľmi nežiaduci. Je to veľmi ťažké. Dneska rozhodnúť, že nedáme, nepodporíme, znížime výrobu tabaku alebo obmedzíme výrobu tabaku, ale tie dôsledky toho, kedy začne to zdravotníctvo naozaj znižovať spotrebu kvôli tomu, bude až o niekoľko rokov, možno až o nejaké desaťročie. Čiže tu je ten problém, ktorý je, a preto to treba aj v tom výbore jednoznačne pre hospodársku politiku prerokovať. Tam máme tento problém, spotrebné dane, dane, ktoré sú tým príjmom, aj keď tu pani profesorka, pani kolegyňa Tóthová povedala, áno, určite to zdravotníctvo viac potrebuje, je to 650-tisíc mŕtvych a z nich v Európe je polovica, približne polovica v produktívnom veku. A to je nevyčísliteľná strata pre spoločnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 861 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 861a.

    Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Stanislava Becíka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, chcem vám touto cestou poďakovať za konštruktívny prístup k riešeniu problematiky opatrení v oblasti vytvárania štátnych hmotných rezerv z obilnín, ktoré by inak neboli uplatniteľné na trhu a spôsobili by následne problémy poľnohospodárom, ktorí by neboli schopní finančne založiť novú úrodu, čo by malo v druhom kroku za následok neúmerné zvyšovanie cien a vytváranie nestabilnej situácie v potravinovej istote Slovenskej republiky.

    Verím, že dnes tento vládny návrh zákona podporíte a schválením vytvoríte legislatívne podmienky na jeho realizáciu od 1. januára 2009.

    Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím všetkých, ktorí sa potrebujú v sále o niečom inom rozprávať ako o zákonoch, ktoré prerokovávame, nech tak urobia mimo rokovacej sály. Dosť to tu vyrušuje. Ďakujem pekne.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pani poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 3. decembra 2008 č. 1177 súhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 860).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1183 z 3. decembra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 543/2007, týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorsky výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh doručený, neoznámili v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Oba výbory, ktorým bol vládny návrh pridelený, s ním súhlasili a gestorský výbor ho navrhuje schváliť s pripomienkou, ktorú máte v časti IV spoločnej správy (tlač 861a).

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto z prítomných poslankýň a poslancov sa hlási do rozpravy ústne? Konštatujem že nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme o ňom hlasovať o 11.00 hodine.

    No a teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Máte ho ako tlač 841.

    Nevidím tu pána ministra, pani Laššáková, počkajte ešte chvíľočku, aha, už sa dostavil.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Štefana Harabina, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    S faktickou poznámkou na včerajšie vystúpenie poslanca Lipšica ešte je prihlásený poslanec Zsolt Simon, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči.

    Zapnite, prosím vás, pánovi Zsoltovi Simonovi mikrofón.

    Zs. Simon, poslanec: Dvadsaťštyri hodín na faktickú pripomienku je, myslím si, že dosť krátky čas na to, aby som reagoval na svojho predrečníka. V skutočnosti som ho chcel doplniť len o skutočnosť, že tento návrh zákona predkladal minister zdravotníctva, ktorý viac-menej má v kompetencii liečiť a ozdravovať, a nie pochovávať súdnictvo. Ale myslím si, že v tejto chvíli je to už bezpredmetné po 24 hodinách. Ďakujem.

  • Pán Zsolt Simon ako vystupujúci s faktickou poznámkou vlastne uzatvoril rozpravu, pretože pán Lipšic bol posledný prihlásený do rozpravy.

  • Reakcie z pléna. Smiech predsedajúceho.

  • Pardon. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja vzhľadom na obsah včerajších pripomienok len v stručnosti.

    Nikde v okolitých štátoch tento prepych existencie vojenských súdov nie je. V susedných Čechách ich zrušili hneď po rozdelení republiky. Čudujem sa, že pravicová opozícia tak bráni tento relikt minulého režimu, relikt nedemokratického a totalitného režimu.

    A navyše ide o situáciu, kedy v minulosti bol stav ozbrojených síl niekoľkonásobne vyšší. Vojaci majú minimálnu kriminalitu, rovnako policajti. Týmito poznámkami včerajšími mi to pripadá tak, ako keby ste chceli vymýšľať kriminalitu o vojakoch a policajtoch, aby malo pár vojenských sudcov čo robiť. Prosím vás, nekriminalizujte vojakov ani políciu. Jeden sudca vojenský, aj keď ešte súdili policajtov do 1. 4. 2008, riešil mesačne ani nie tri prípady. Na to sú zjavné dlhodobé štatistiky. Bolo to opustenie útvaru, opilstvo či zanedbanie služobných povinností a podobné delikty. Jednoducho žiadne vraždy, žiaden organizovaný zločin, žiadne lúpeže.

    Bežný trestný sudca na nevojenských súdoch končí okolo 20 vecí a viac mesačne. Opakujem, bežný, nie sudca vojenský a nie sudca Najvyššieho súdu pojednávajúci agendu Špeciálneho súdu. Ten nemusí, rovnako ako vojaci, robiť nič. Teraz nehovorím o Špeciálnom súde v Pezinku, aby niekto si myslel, že útočím na Špeciálny súd. To je spravodlivé, aby štát od jedného sudcu požadoval končiť minimálne 20 vecí mesačne a druhý nemusí robiť takmer nič a brať ešte o desaťtisíc korún viac?

    Pokiaľ tu bolo spomínané, že vojenskí sudcovia dávajú prísne tresty, mám na stole prípad policajta, ktorý zapríčinil vážnu dopravnú nehodu a bol oslobodený. Podal som sťažnosť pre porušenie zákona, resp. dovolanie. Posudky jednoznačne poukazovali na vinu policajta. Vojenský sudca urobil niekoľko závažných chýb.

    Takže k týmto neodborným, neprofesionálnym a nevecným pripomienkam, ktoré včera odzneli, len toľko.

    Ďakujem za slovo.

  • Pani poslankyňa, chcete vystúpiť v záverečnom slove?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 845. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 851.

    Pán minister spravodlivosti, nech sa páči, uveďte aj tento vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky ministerstvo spravodlivosti predkladá ako iniciatívny materiál návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. v znení zákona č. 521/2005 Z. z.

    Hlavné ciele navrhovanej právnej úpravy sú tieto:

    - zabezpečiť, aby bol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania do vlastných rúk;

    - zabezpečiť, aby bolo možné rozsudok o plnení zo spotrebiteľskej zmluvy vždy napadnúť žalobou o zrušenie na všeobecnom súde, ak boli porušené právne normy na ochranu spotrebiteľa;

    - dosiahnuť, aby rozhodcovský súd prihliadal na ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a záväzných právnych aktov Európskeho spoločenstva, ktoré sú určené na ochranu spotrebiteľa;

    - dosiahnuť rovnakú úroveň ochrany spotrebiteľa, aká je garantovaná už podľa ústavy de lege lata v prípade porušenia boni mores, teda dobrých mravov.

    Hlavný cieľ navrhovanej právnej úpravy je posilniť prvky určené na ochranu spotrebiteľa v rámci rozhodcovského konania, ktoré ako alternatíva voči občianskemu súdnemu konaniu predstavuje efektívny prostriedok vymožiteľnosti práva.

    Pokiaľ ide o spotrebiteľské vzťahy, niektoré prvky rozhodcovského konania sú totiž neudržateľné jednak z pohľadu záujmu spoločnosti na ochrane spotrebiteľa a jednak so zreteľnom na judikatúru Európskeho súdneho dvora v tejto oblasti.

    Jedným z cieľov navrhovanej úpravy je, aby bol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania do vlastných rúk. Doterajšia právna úprava umožňuje dokonca aj doručovanie písomností len tým, že sa odošlú na adresu účastníka, čo pri možnosti rozhodovania bez pojednávania nepredstavuje žiadnu ochranu účastníka rozhodcovského konania.

    Ďalším z cieľov návrhu zákona je, aby každý rozhodcovský rozsudok, ktorým sa nereflektovalo na ustanovenie určené na ochranu spotrebiteľa, mohol preskúmať súd. Sudca všeobecného súdu je povinný ex officio určiť nečestné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Obdobná povinnosť sa navrhuje aj rozhodcovskému súdu, ktorý bude mať povinnosť prihliadať na ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a záväzných právnych aktov Európskeho spoločenstva určených na ochranu spotrebiteľa, čím sa môže dosiahnuť minimalizovanie počtu žalôb o zrušenie rozhodcovských rozsudkov. Pre prípad, ak by sa tak nestalo, teda ak by rozhodca neprihliadal na ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a záväzných právnych aktov Európskeho spoločenstva určených na ochranu spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní, navrhuje sa, aby bolo možné rozsudok o plnení zo spotrebiteľskej zmluvy napadnúť žalobou o zrušenie na všeobecnom súde, ak boli porušené právne normy na ochranu spotrebiteľa.

    Tento materiál, ako som už povedal, predkladáme ako iniciatívny. Ten zapadá do celej mozaiky skutočnej ochrany tých sociálne najslabších ľudí, ktorí sa dostanú do spleti spotrebiteľských zmlúv a tiež aj cestou rozhodcovského súdu pre päťtisícovú pôžičku nakoniec prídu a prichádzali doslova o rodinné domy, byty a iné cennosti pre nich. Jednoducho táto norma má výrazným spôsobom pomôcť k tomu, aby sa takéto situácie nevyskytovali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Mojmírovi Mamojkovi, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 18. novembra 2008 určil za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Podľa ustanovenia § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení predmetný zákon, sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov. Nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry, životné prostredie ani zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti, ktoré sú určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev a obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. V práve Európskej únie upravená nie je.

    Dve-tri poznámky moje vlastné, ak dovolíte. Ja sa domnievam, že rozhodcovské konanie vôbec ako také je určitou alternatívou všeobecných súdov, nie konkurenciou, alternatívou, ktorá môže urýchliť konanie najmä v obchodnoprávnych veciach a táto oblasť má ix svojich pozitívnych prvkov, a preto si myslím, že každý pozitívny právny novelizačný úkon, ktorý napomôže k zefektívneniu rozhodcovského súdnictva, treba podporiť.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 851 zo 7. novembra 2008 a podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 28. januára 2009 a v gestorskom výbore do 30. januára 2009 a od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Všetko. Otvorte, prosím, pán predsedajúci, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Pani poslankyňa Katarína Tóthová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán spravodajca, rozumel som tomu tak, že chcete ísť do rozpravy teraz?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo dávam pani poslankyni Kataríne Tóthovej, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, moje vystúpenie bude veľmi krátke. Chcem ohodnotiť tento legislatívny návrh, pretože je ďalším kamienkom v mozaike toho snaženia, čo sme sa vydali na cestu, a síce dôsledná ochrana všetkých tých, ktorí sú podvedení rôznymi podvodnými zmluvami, rôznymi podvodnými praktikami, ktorí trpia na základe rýchlych pôžičiek a zabezpečovacích prevodov práva a podobne. Dochádzajú o bývanie, pán minister už naznačil, kvôli malej čiastke, ktorú nezaplatia, proste nabiehajú úroky a sankcie a dochádza k tvorbe až bezdomovcov. Nechcem túto tému rozvádzať, ale chcem len ohodnotiť, že skutočne tá mozaika sa uzatvára, že tie cesty týchto podvodných ciest a využitia určitých medzier v zákone sa zužujú a že problematika sa uzatvára.

    Posledná moja pripomienka je, že skutočne som bola rada, keď prešiel môj doplňujúci návrh za vašej podpory. Samozrejme, že aj bezpečnostné služby môžu robiť asistenciu a ochranu osoby jedine na základe vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu. A aj tento legislatívny návrh toto zdôrazňuje a zabezpečuje, aby sa ten, koho sa má potom ten výkon týkať, skutočne o ňom dozvedel.

    Posledná poznámka. Keďže ide o významné práva občanov, navrhujem, aby tento legislatívny návrh prerokoval aj výbor pre ľudské práva a národnosti, pretože je to právo na bývanie, právo ochrániť si svoj majetok, právo nebyť dotknutý podvodnými postupmi sú ľudské práva, teda vidím aj súvislosť, aby tento výbor to prerokoval.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa neprihlásil nikto. Bola jediná, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete reagovať? Nechce. Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode a vyhlasujem päťminútovú prestávku a žiadam všetkých, ktorí majú záujem zúčastniť sa hlasovania, aby sa dostavili do sály, nech sa páči.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 29. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím teraz pána poslanca Lebockého, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Tatiany Rosovej a Jarmily Tkáčovej, je to návrh novely zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť.

  • Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej a Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, tlač 849.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán predseda, vo všeobecnej rozprave k parlamentnej tlači 849 vystúpili dvaja poslanci. Vystúpila pani navrhovateľka a ja a vo svojom vystúpení som dal návrh, procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 76 za, 53 proti, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Keďže sme schválili procedurálny návrh, nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    V prvom čítaní budeme hlasovať teraz o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577 o rozsahu zdravotnej starostlivosti, je to tlač 829.

    Pán poslanec Zvonár bude uvádzať hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 829.

  • Pán predseda, v rozprave nezazneli žiadne procedurálne návrhy, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 88 za, 47 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2009 a gestorský výbor do 30. januára 2009.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 128 za, 1 proti, 6 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Gabániová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139 o omamných látkach, je to tlač 840.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 840.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 107 za, 28 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2009 a gestorský výbor do 30. januára 2009.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 132 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Pridelili sme návrh výborom a určili lehoty.

    Pán poslanec Senko bude uvádzať hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou, je to tlač 747.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k predmetnému dohovoru nevystúpil žiaden poslanec. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom o ochrane kultúrneho dedičstva pod vodou.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 128 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas.

    Teraz pán poslanec Bobrík bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377 o ochrane nefajčiarov, je to tlač 844.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 465/2005 Z. z., tlač 844.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpilo sedem poslancov, z toho pani poslankyňa Rosová podala procedurálny návrh, ako aj pán poslanec Pelegrini, ale týkajú sa doplnenia výborov, ktoré budú to mať na prerokovanie. Takže, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 127 za, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím a procedurálnymi návrhmi, ktoré predložili pani poslankyňa Rosová a pán poslanec Pelegrini, prideľuje sa predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ďalej aby sa za gestorský výbor určil hlasovaním Národnej rady výbor pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára a gestorský do 30. januára 2009.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 127 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz pani poslankyňa Košútová bude uvádzať v druhom a treťom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve, je to tlač 861, ktorú prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 861.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto budeme hlasovať o jedinom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy. Prosím, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 99 za, 21 proti, 9 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrh zo spoločnej správy sme odsúhlasili.

  • Pán predseda, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Sme v skrátenom legislatívnom konaní. Sme v skrátenom legislatívnom konaní, odsúhlasili sme zo spoločnej správy. Teraz otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 97 za, 4 proti, 34 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 543/2007 Z. z.

    Teraz, pani poslankyňa Laššáková, vás poprosím, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 841.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 841.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 75 za, 57 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh zákona.

  • Reakcie z pléna.

  • To je, ospravedlňujem sa. Technici...

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, je všeobecný súhlas, ale nebudeme opakovať hlasovanie, je to omyl na tabuli, sme v prvom čítaní.

    Postúpili sme návrh zákona do druhého čítania.

    Dobre, ďakujem pekne. Ideme ďalej, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 28. januára 2009 a v gestorskom výbore do 30. januára 2009 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 89 za, 14 proti, 29 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz pán predseda výboru Mamojka uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je to tlač 845.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z., tlač 845.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, pani poslankyňa Tóthová, s tým, že ten pozmeňujúci súvisí vlastne s rozšírením výborov, ktoré majú prerokovať návrh v druhom čítaní, takže dali by sme o ňom hlasovať v tej časti, kde sa hovorí o výboroch, ktoré majú návrh prerokovať. Takže najprv, ak dovolíte, navrhujem, aby sme dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 77 za, 1 proti, 56 sa zdržalo.

    Postúpili sme návrh do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte, prosím, ďalej hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady pre ľudské práva. To je ten návrh pani poslankyne Tóthovej. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 28. januára 2009 a v gestorskom výbore do 30. januára 2009 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 92 za, 3 proti, 39 sa zdržalo.

    Návrh sme prijali, návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pekne, pán predseda ústavnoprávneho výboru.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body programu 29. schôdze. Chcem vás ešte upozorniť, že v utorok vzhľadom na to, že dnes neukončíme program 29. schôdze, budeme pokračovať o 9.00 hodine ráno prerokúvaním Správy o činnosti SIS. Vzhľadom na to, že sa jedná o neverejné rokovanie, začneme ráno tak, aby sme mohli zabezpečiť všetky technické podmienky na rokovanie neverejným spôsobom. Takže dnes budeme po krátkej prestávke o 11.30 hod. pokračovať rokovaním a po prerušení budeme pokračovať v programe 29. schôdze v utorok ráno o 9.00 neverejným rokovaním o Správe Slovenskej informačnej služby.

    Takže teraz do 11.30 hod. krátka prestávka, o 11.30 hod. budeme pokračovať návrhom pána poslanca Lipšica.

  • Reakcia z pléna.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať, poprosím vás, aby ste ukončili svoje individuálne diskusie. Páni poslanci, budeme pokračovať. Pán podpredseda Číž, poprosím vás.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu pána poslanca Národnej rady Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, je to tlač 832.

    Návrh na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 838.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, ešte raz vás chcem požiadať, aby ste ukončili svoje diskusie alebo radšej odišli zo sály.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení ďalších zákonov, tlač 832.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, ide o novelu zákonov, ktorá sčasti už bola schválená, na zmrazenie platov. Ja som ten návrh dával ešte predtým, ako sa rozhodla vláda, vládna koalícia zmraziť platy, pretože si myslím, že v čase, kedy na Slovensku prichádza ekonomická kríza, je opodstatnené také gesto solidarity, ktoré by sme mali ako ústavní činitelia vyjadriť vo vzťahu k našim občanom. Je síce pravda, že náš plat sa odvíja od priemernej mzdy, ale pravdou je aj to, že na budúci rok pravdepodobne sa zvýši miera nezamestnanosti na Slovensku, ktorá sa do priemernej mzdy nezapočítava, takže sa mi zdalo, že to je správna cesta. Chcel by som mať k tomu dve poznámky.

    Môj návrh, samozrejme, že je širší a týka sa aj tretej moci v štáte, pretože vždy, keď boli zmrazované platy, tak sa to dotklo aj súdnej moci koniec koncov aj so súhlasom vtedy opozičného SMER-u. Teraz bolo treba nájsť nejaký dôvod, prečo nehlasovať za môj návrh, takže sa súdna moc z toho vyňala, s čím ja nemám problém, ja som avizoval už predtým, že je to vec dohody. Trochu ma prekvapili slová predsedu vlády, ktorý na túto tému povedal, že ak nezaplatíme sudcov a prokurátorov my, urobí to mafia. To ja považujem za dehonestáciu súdnej moci, pretože dnes je priemerný plat s 13. a 14. platom u sudcov asi 85-tisíc korún a u prokurátorov asi 81-tisíc korún. Povedať, že ak im nepridáme nejaké ďalšie štyri tisícky, že budú skorumpovaní, to ja považujem naozaj za škandalóznu dehonestáciu.

    Ale nemám problém s tým, aby súdna moc bola vyňatá, čo si myslím, že by sme mali zvážiť, ak by návrh prešiel do druhého čítania, o čom si nejaké veľké ilúzie nerobím, je, že by asi bolo na úvahu zmraziť platy v samospráve, pretože naozaj primátori a starostovia poberajú pomerne dobré platy. Poviem príklad: starosta 3,5-tisícovej obce môže brať mesačný základný plat 77-tisíc a 39-tisíc na odmenách, čo spolu robí 117-tisíc korún za mesiac. A veď fajn, ja to nikomu ako nezávidím, ale myslím si, že v tejto situácii by bolo správne uvažovať o zmrazení platov aj v samospráve, lebo to sú tiež verejné financie, to nie je nič iné.

    Takže ak by ten návrh prešiel, ale uvidíme podľa rozpravy, aká bude diskusia k tomu, tak ja by som potom kľudne súhlasil s tým, ako som to už avizoval, aby justícia nebola súčasťou tohto návrhu, ale aby sa návrh rozšíril o samosprávu. No, zaujímal by ma názor aj vládnych poslancov na to, či vôbec má zmysel týmto smerom uvažovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, poprosím vás, nerušte, myslel som... Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Spravodajcom je pán Brocka. Poprosím, pán poslanec, keby ste nás informovali.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, výbor ma určil ako spravodajcu k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Spĺňa všetky náležitosti podľa zákona o rokovacom poriadku, preto teraz o ňom rokujeme v prvom čítaní. Dovoľte predtým, ako otvoríte rozpravu, povedať mne ako spravodajcovi pár poznámok.

    Samozrejme, v súvislosti so svetovou finančnou krízou efektívne, účinné opatrenia, zásadné účinné opatrenia sú iného charakteru – stimulovať zdravý domáci dopyt cez súkromnú spotrebu pred neprimeraným rastom verejných výdavkov. To znamená, znižovať radšej odvody, znižovať dane, zvyšovať konkurencieschopnosť Slovenska, zlepšovať motiváciu ľudí pracovať, podnikať, zvyšovať motiváciu zamestnávateľov zamestnávať, budovať efektívny štát napr. racionalizáciou verejných výdavkov, procesov verejnej správy, napr. nepredražovať tendre, ako sme toho svedkami nielen v poslednom čase. A mohol by som pokračovať ďalej, kde sú rezervy aj na našej strane.

    Dámy a páni, ja si myslím, že finančná kríza, globálna finančná kríza môže byť pre Slovensko príležitosťou, môže byť pre Slovensko v istom zmysle aj výhodou. Napríklad vtedy, ak tí, ktorí vo vyspelejšej časti Európy práve pre vysoké výrobné náklady musia svoje prevádzky zatvárať a napríklad prídu na Slovensko. Je to v tejto chvíli, samozrejme, viac na vás, viac je to na vláde, na poslancoch vládnej koalície.

    Návrh, ktorý predkladá kolega Lipšic, je možno z iného súdka, ale súvisí aj s touto krízou. A ja sa stotožňujem s ním v tom, že je to istý symbol, že aj táto časť verejných činiteľov má spolucítenie so všetkými, ktorých sa akýmkoľvek spôsobom negatívny dopad finančnej krízy dotkne. Je to symbol, že aj my sme ochotní prispieť k úsporám štátneho rozpočtu. Dvestošesťdesiat miliónov korún prípadná úspora v štátnom rozpočte z prijatia takéhoto zákona, to je dosť peňazí na to, aby napríklad štát mohol dať príspevok pri narodení každého dieťaťa. Samozrejme, je to pokus, aby sme aj iným v štátnej či verejnej, ale aj v súkromnej sfére možno ich inšpirovali a ukázali, že sú rezervy, ktoré máme, a že sa vieme podeliť s inými.

    Pán predseda, nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Pán poslanec Minárik, pán poslanec Bobrík. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Minárik, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, skutočne môže ísť v tomto prípade iba o gesto a ja si myslím, že gestá sa majú prijímať v svojom mene a na svoj účet. Z tohto pohľadu je už problematická exekutíva, ale dobre. Parlament odhlasoval, parlament mohol odhlasovať pre seba ako gesto a vláda má svoje techniky, ako komunikovať s parlamentom, takže aj ministri sú svojím spôsobom ešte do tohto gesta zahrnuteľní.

    Už trošku pochybujem v exekutíve o tých najvyšších vládnych úradníkoch, pretože oni sa k tomuto gestu nijako nemohli vyjadriť a musia ho strpieť. Teda nie je v ich mene a je na ich účet. Preto si myslím, že sudcovská moc, keď nebola zahrnutá, je to v úplnom poriadku. Najmä keď sa sudcovia, povedzme cez svoje organizácie, k takémuto gestu nepripájali. Koniec koncov, ak chce robiť niekto gestá, každý má možnosť sa solidarizovať inými mechanizmami, priestor pre charitu je obrovský.

    V tomto pohľade sa mi zdá byť neprimerané, aby sme zobrali samosprávu a nechali povedzme policajtov, nechali iných a zahrnuli ich do takéhoto gesta. Najmä preto, že samospráva takéto gestá môže robiť na svojej úrovni vyhláseniami starostov, prijímaním uznesení miestnych zastupiteľstiev.

    Dámy a páni, keď chceme robiť gestá, robme ich za seba. Preto si nemyslím, že tento návrh je dobrý a nevidím dôvod ho podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ako druhý je do rozpravy prihlásený pán poslanec Bobrík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, prekvapil ma, poviem pravdu, pán predkladateľ, váš návrh, ktorý sa týka, ste povedali vo všeobecnosti, verejnej správy – zmrazenie platov vo verejnej správe. Verejná správa je veľmi široký pojem. Neviem, či ste mali na mysli len zo zákona stanovené výšky platov primátorov a starostov, alebo aj všetkých ostatných zamestnancov, pretože to je veľký rozdiel. Automaticky, keď poviete verejná správa, tak sa to týka všetkých zamestnancov. Lenže tí ostatní zamestnanci verejnej správy...

  • Reakcia predkladateľa.

  • Bohužiaľ, ste to takto predniesli. Ja som to chápal ako verejnú správu vo všeobecnosti, pretože všetci zamestnanci. Samozrejme, ale aj starostovia a primátori sú odmeňovaní špeciálnym zákonom, ktorý sa na nich vzťahuje, o odmenách primátorov, teda starostov, ktorí patria do tejto skupiny.

    Ale každé zastupiteľstvo určuje výšku a percento jednak platu, odmien a je to v jeho plnej kompetencii. Prekvapuje ma jedno. Prednedávnom ste vystúpili, ako netreba limitovať, netreba obmedzovať, nechať na slobodnú vôľu na rozhodnutie a tu tie zastupiteľstvá sú plne zodpovedné orgány miest a obcí, ktoré naozaj veľmi komplikovane a veľmi ťažko schvaľujú v niektorých prípadoch, pokiaľ sledujete aj masmédiá, aké sú to problémy, ako sa vždycky veľmi ťažko jednak stanovujú platy a odmeny. Čiže ja tu vidím veľmi dobré pole pôsobnosti naozaj, a patrí to do ich kompetencií, obecných zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev, aby sa s touto otázkou vysporiadali a nezasahovali im my z parlamentu do týchto kompetencií, ktoré majú vyhradené zákonom. Preto si myslím, že ten váš návrh nie je dobrý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka – pán poslanec Minárik, áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, nesúhlasíme s predkladaným návrhom, ale ja si dovolím nesúhlasiť aj trošku s vami, keď ste povedali, že veľmi ťažko sa rodia platy primátorov. Pracujem v samospráve na rôznych úrovniach, pretože v Bratislave sú dve, od deväťdesiateho a mne sa zdá skôr naopak, že s veľkou ľahkosťou sa schvaľujú platy starostom a s veľkou ľahkosťou sa schvaľujú aj odmeny poslancov. Dokonca tak, že si trúfam povedať, že veľká väčšina týchto platov je na hornej hranici a obrovské množstvo týchto platov je za touto hornou hranicou. Takže v tomto by som si dovolil trošku s vami polemizovať. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec Lipšic, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Pán predseda, vyjadrím sa k diskutujúcim, ktorých názor rešpektujem, ale zdá sa mi, že je nelogický. Pretože povedať, že nemali by sme regulovať platy primátorov a starostov alebo sudcov a prokurátorov, alebo resp. rozhodovať o zmrazení, čo je regulácia, nedáva zmysel, lebo ich regulujeme zákonom my. Sú zákonom určené platy, čiže povedať, že teraz nemôžeme ich inak regulovať, to je nelogické. Môžeme, samozrejme. Nemusíte s tým súhlasiť, ale povedať, že je to proste zásah, no však my ten zásah sme urobili tým, že tento parlament zákonmi reguluje platy ústavných činiteľov, všetkých mocí, aj platy samosprávy. To je prvá poznámka.

    Čiže to veľa podľa mňa nemá nič spoločné so zákonom o ochrane nefajčiarov, pretože potom ak to je naozaj tak, že by samospráva si mala regulovať všetko sama, no tak potom neregulujme. Načo máme zákon č. 253/1994 o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest? Nechajme to na samosprávu od nevidím do nevidím, môže určovať platy primátorov a starostov. Čiže problém nie je zrejme, že to chceme regulovať, problém je akože, ako to regulovať, a to si myslím, že preto tie vystúpenia boli obidve pomerne nelogické.

    Ale čo sa týka troch štátnych mocí, tento parlament prijal už kedysi dávno mechanizmus určovania platov vo všetkých troch mociach odvodený od platu poslanca. Aj plat ministra, aj plat sudcu a prokurátora je určený a odvodený podľa platu poslanca. Čiže preto je podľa mňa logické, že tento návrh je správny.

    Ale ja som preto uviedol to zmrazovanie platov samosprávy a očakával som teda reakciu zo strany vládnej koalície, pretože my sme už na základe tohto podnetu, ktorý som predložil, schválili zmrazenie platov v zákonodarnom orgáne a v exekutíve. Keďže zjavne v parlamente nie je vôľa rozšíriť tento návrh aj na samosprávu, ktorá je financovaná z verejných zdrojov, už z rôznych príčin a z rôznych argumentov, tak som sa nakoniec rozhodol, že tento návrh zákona vezmem späť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Beriem na vedomie, len poprosím vás, pán poslanec, poprosím potom písomne za navrhovateľov. Vy ste boli sám navrhovateľ? Poprosím potom, dobre? Ďakujem.

  • Reakcia poslanca.

  • Reakcia poslanca.

  • Prosím?

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je to tlač 850.

    Pán poslanec Richter uvedie návrh.

  • Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám za skupinu navrhovateľov poslaneckú novelu zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

    Poznatky získané pri vykonávaní citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch nasvedčujú, že je žiaduce jeho rozšírenie o možnosť prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok, ak sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo inej návykovej látky v krvi v súvislosti s dopravnou nehodou, na ktorej mal účasť ako vodič. Ak totiž v súčasnosti poslanec Národnej rady Slovenskej republiky odmietne podrobiť sa predmetnému vyšetreniu, nemožno ustáliť jeho zodpovednosť za uvedené skutkové podstaty priestupkov.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhuje doplniť osobnú pôsobnosť zákona o priestupkoch o konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý ako účastník dopravnej nehody odmietne vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo inej návykovej látky v krvi. Takéto konanie napĺňa skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, na ktorý by sa po prijatí návrhu zákona už nevzťahovala poslanecká imunita.

    Schválením navrhovanej novely dôjde k zúženiu imunity poslanca parlamentu vo veciach priestupkov, a tým k priblíženiu k právnej úprave jeho zodpovednosti za priestupky iných občanov a k obmedzeniu možnosti zneužitia postavenia verejného činiteľa.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, týmto sa uchádzame o podporu pri schválení predmetnej novely a jej postúpení do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Spravodajcom je pán predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 850), predkladám v zmysle zákona o rokovacom poriadku spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručené najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil na prerokovanie tohto návrhu zákona do programu tejto schôdze a zároveň navrhol výbory, ktoré sa majú touto otázkou zaoberať. Konštatujem, že návrh spĺňa všetky náležitosti určené zákonom o rokovacom poriadku i legislatívnymi pravidlami. Z poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie, osobitná časť dôvodovej správy odôvodňuje jednotlivé návrhy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 7. novembra č. 858 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby poslanecký návrh prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory prerokovali tento návrh do 28. januára 2009 a gestorský do 30. januára 2009.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto využiť možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie. Pán spravodajca, do rozpravy? Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, len niekoľko veľmi stručných poznámok. Otvárame problematiku týmto poslaneckým návrhom zákona, ktorá podľa názoru jedných právnikov je už dávno vyriešená v iných náležitostiach, ktoré sa dotýkajú poslancov. Osobne tiež zastávam ten názor, že nedá sa problematika, aj keď veľmi dôležitá a najmä diskutovaná vo verejnosti, najmä po havárii, ktorú mal pán poslanec Duray a ktorý urobil následné problémy pri pokračovaní prešetrovania jeho dopravnej nehody, ale zastávam názor, že tieto veci skutočne sú vyriešené.

    Ak by sme sa im mali venovať, tak potom minimálne musíme ísť do ústavy a musíme ísť následne aj do zákona o poslancoch. To sa nedá len jednou takouto v čiastkovom zákone niečo vyseknúť a riešiť takýmto spôsobom, pretože v tomto parlamente som už nejaký piatok a celé toto obdobie vždy sa hľadalo riešenie, ako tento status poslanca posilniť, oslabiť, vždy sa našli problémy, ktoré sa v priebehu tohto obdobia vyskytli a snažili sa ich niektorí poslanci riešiť. Zastávam názor, že skutočne k tomuto treba sadnúť a urobiť komplexný návrh, preto osobne tento návrh nebudem podporovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka – pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. Nadviažem na predrečníka. Som za, aby sa tento problém riešil zákonne, ale okrem toho, že boli medializované prípady nehody poslanca, ktorý možno zjavne bol pod vplyvom alkoholu, boli aj prípady sudcov, ktorí boli účastníkmi nehody a odmietli sa podrobiť dychovej skúške. Takže ten problém v rámci toho komplexnejšieho riešenia by mal zahrňovať aj takú úpravu, aby sa musel podrobiť dychovej skúške v prípade nehody aj sudca, aj prokurátor, pretože aj už len zo štatistického hľadiska sa títo majú možnosť dopustiť takejto nehody pod vplyvom alkoholu podstatne častejšie vzhľadom na to, že ich je niekoľko stovák až tisícov oproti 150 poslancom.

    Takže chcem teda požiadať predkladateľov, aby počas toho legislatívneho procesu hľadali riešenie, ak je možné, aj keď neviem, či je to možné iba v tomto zákone, aby sa táto priestupková imunita znížila aj u sudcov a u prokurátorov, pretože pri alkohole nemôžeme rozlišovať medzi poslancom alebo iným ústavným činiteľom.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán spravodajca?

  • Samozrejme, treba reagovať na to, pretože tam je trochu zložitejšia situácia, čo sa týka sudcov a prokurátorov. To len pre poriadok, aby sme si tu povedali, že ako je to riešené v tej oblasti, nechcem to teraz momentálne rozoberať, ale čo sa týka poslancov, opakujem znova už to, čo som povedal, jednoducho treba riešiť otázku komplexne. Pripraviť taký návrh, aby sa tieto náležitosti usporiadali. A osobne stále tvrdím, že ak by sme prijali tento návrh, tak ako je predložený, ideme vylamovať dvere, ktoré sú vlastne otvorené. Pretože zastávam názor, keď sa prijímalo v minulom funkčnom období, prijímala novela ústavy v tomto parlamente v súvislosti aj s priestupkami poslancov, tak bolo jasne konštatované, že pri spôsobení dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu na poslanca sa imunita nevzťahuje. Či sa to niekomu páči, alebo nepáči, toto je v právnych predpisoch už zakotvené. Takže preto myslím, že nie je potrebné ďalšie pokračovanie v tom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete, pán navrhovateľ? Pani poslankyňa, pán spravodajca vystúpil ako jediný v rozprave, ale on už reagoval na faktickú poznámku pána poslanca Pelegriniho, takže už je po rozprave.

    Pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, uvedomujem si citlivosť celého tohto problému. Áno, a chcem súhlasiť aj s pánom spravodajcom, že tento problém bol trošku viacej na to Božie svetlo vynesený hlavne s tým posledným prípadom kolegu pána poslanca Duraya. Ale ak dovolíte, vidím časový priestor pred druhým čítaním viesť diskusiu, hľadať optimálne riešenia, ale rád by som vyvrátil to, čo ponúkol ten rozmer pán spravodajca, že vlastne klopeme na otvorené dvere. Neklopeme.

    Prečítam § 9 zákona ods. 2: „Podľa tohto zákona možno prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je priestupkom spáchaným, porušením zákazu používania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok pri vykonávaní činnosti, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo poškodenia majetku.“

    V čom spočíva problém? Poslanci sa odvolávajú na to, že priestupková imunita platí na to, aby mohli odmietnuť fúkanie v prípade, že sú účastníkmi dopravnej nehody. V tom je ten problém. A práve preto my navrhujeme doplniť do tohto odseku „alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu zistenia alkoholu alebo inej návykovej látky v krvi v súvislosti s dopravnou nehodou, na ktorej sa zúčastnil ako vodič“. To znamená, len o toto to rozširujeme, aby nemal právo v prípade, že je účastníkom dopravnej nehody, odmietnuť fúkať, lebo v tom prípade ho nie je možné, aby bola naplnená tá skutočnosť, ktorá hovorí o tom, že požil alebo nepožil alkoholické nápoje. Keď sa nepodrobí tej skúške, nie je možné hovoriť o tom, či požil, alebo nepožil. To znamená toto rozširujeme a s týmto súvisí ten poslanecký návrh, ktorý predkladáme. Všetko z mojej strany.

  • Prerušujem rokovanie o tomto... Chcete, pán spravodajca?

  • Len aby sme si nevysvetľovali veci, ktoré sa nedajú vysvetliť. Jednoducho nebol to problém poslanca Národnej rady, že policajti postupovali tak, ako postupovali. Keby postupovali podľa platných predpisov, ak odmietol dýchať, majú ďalšie pokračovanie, ktoré mali zabezpečiť, ktoré mali urobiť. To znamená, že nieže poslanec je chránený, to je fáma, ktorá ide v médiách. Jednoducho poslanec nemá žiadne imunitu na alkohol, či sa to niekomu páči, alebo nie. Ak to niekto nevie zabezpečiť, nech tú činnosť nevykonáva, v tomto prípade policajti, ktorí prešetrovali tú dopravnú nehodu, ktorú riešili.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme znovu o zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch rokovať, tentokrát ako návrhu novely pána poslanca Minárika, je to tlač 837.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 837.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Nebudem už zdôvodňovať vecnú podstatu, pretože všetci vieme, o čom hovoríme, už aj to, že ako živo sa diskutovalo po dlhom čase v tomto parlamente z jednej i z druhej strany, teda z koaličnej aj z opozičnej, na tom je vidno, že naozaj naša imunita je pre nás zaujímavý problém.

    Poviem len rozdiel, ktorý je medzi týmito dvoma návrhmi. Návrh, ktorý bol predložený tesne predo mnou, vychádza z tej filozofie, ktorá je dnes, a rozširuje ju na to, aby sa naozaj nedalo ani odmietať dychovú skúšku, ktorá by požitie alkoholu zisťovala. Túto filozofiu som do nášho právneho poriadku vniesol ja. Keď som prišiel s riešením toho istého problému, ktorý riešili predkladatelia predo mnou, pristúpil som k tomu inak a nahradil som dotyčný paragraf, dotyčný odsek vymenovaním skutkových podstát tých priestupkov, na ktoré sa imunita nevzťahuje.

    Prečo som tak urobil? Nuž jednoducho preto, lebo už pri riešení toho pôvodného problému, či vôbec alkoholová imunita, teda imunita na alkohol áno alebo nie, to bola vec výkladová, či sa to vôbec musí robiť. A zdá sa, že znova aj pri tom druhom riešení vznikali výkladové problémy. Preto som hľadal dajaké riešenie, ktoré nebude pripúšťať žiadnu pochybnosť pri výklade, a to je vymenovanie príslušných paragrafov, odsekov a písmen, na ktoré sa tá imunita nevzťahuje. A to, že je to možné, je zabezpečené tým, že sa urobila malá zmena v ústave, ktorá umožnila v priestupkovom zákone tieto jednotlivé skutkové podstaty za priestupkovú imunitu poslancov vyňať. Toľko k rozdielu.

    Teraz trošičku k histórii. Celý ten problém sa riešil v parlamente prvýkrát po 16. 11. 2005 a spúšťačom bola autonehoda nášho kolegu Cupera. A možno ani tak nie jeho autonehoda, ktorá bola evidentne spáchaná pod vplyvom alkoholu, on vtedy aj fúkal, ale spustili ho hlavne jeho vyjadrenia. Z jeho vyjadrení bolo zjavné, že človek, ktorý je pod vplyvom alkoholu a sedí za volantom, nie je nebezpečný iba svojmu okoliu. A bolo to zrejmé z toho, že on mal také vyjadrenia, že bolo jasné, že stratil pud sebazáchovy, aj tej fyziologickej, aj tej politickej. A keď už niekto nemá ani pud sebazáchovy, je jasné, že je nebezpečný aj tým druhým, pretože keď už nie je ochotný chrániť ani seba, tak prečo by chránil druhých. Preto sme vtedy aj po veľkom rozhorčení pristúpili k tomuto riešeniu.

    Ináč nebolo to veľmi jednoduché. Tuším na druhý deň alebo na tretí deň po tejto nehode bola koaličná rada. Z koaličnej rady vychádzali predsedovia jednotlivých koaličných strán a všetci sa dušovali, že ako to vyriešia. A prešiel aj december a vyriešené to nebolo. Nuž ale keď sme to sľúbili, a ja som teda na tej koaličnej rade bol a hoci som sa vtedy nevyjadroval, keď sa vyjadrovali predsedovia, som povedal, že keď sme sľúbili, tak to vyriešime. V januári potom nasledujúceho roku sme priniesli s ostatnými kolegami predsedami poslaneckých klubov do parlamentu riešenie, ktoré bolo potom tak diskutované, že sme zase zaviedli priestupkovú imunitu. Kolega Lipšic bude určite na mňa reagovať, bude hovoriť, že to tak bolo. Áno, zaviedli sme ju absolútne jasne, pretože dovtedy to bola otázka naozaj výkladu a výklad policajného prezidenta bol iný ako kolegu Lipšica a v praxi sa to realizovalo tak, ako kebyže nebola. A môže tisíckrát povedať, že sme ju zaviedli až my, ale v praxi sa všetko realizovalo tak, ako kebyže bola a dôležitá je naozaj prax.

    Dobre, zaviedli sme nejaké riešenie a v tomto roku sa už druhýkrát ukázalo, že to riešenie bolo nedostatočné, lebo to, čo chcelo vyriešiť, nevedelo vyriešiť, pretože poslanec sa odvolal po svojej nehode na svoje právo nepodrobiť sa úkonom, ktoré požitie alkoholu preukážu. Ak sme teda chceli, ale tento konkrétny priestupok požitie alkoholu za volantom bol priestupkom aj pre poslanca, tak musíme, samozrejme, nájsť aj techniku, ako to preukázať. A preto treba, ak stále zdieľame tú filozofiu prvého priestupku, zaviesť aj tento ďalší priestupok.

    Pretože som cítil svoju zodpovednosť za to, že som robil to prvé riešenie, pristúpil som aj k tomu rozširujúcemu riešeniu, a myslím, že som mal takú naozaj jasnú morálnu zodpovednosť, aby som to dotiahol do nejakého konca.

    O týždeň po podaní môjho návrhu prišiel iný návrh v tejto istej veci. Okej, bolo dosť času, prišiel po týždni a musím povedať, že prišiel oveľa korektnejšie, ako keď sme napríklad podali návrh na lex Hlinka. Vtedy sme to podali o nejakej desiatej a o jedenástej sa to objavilo na internete, o dvanástej predseda poslaneckého klubu SNS ešte nevedel, že čo s tým, o štrnástej alebo o šestnástej už tu bol podaný návrh zákona v tej istej veci, v podstate to isté čo dnes, ale to bolo oveľa v kratšom čase, podávali ho a zjavilo sa to na internete, samí muži, v pondelok už tam bola podpísaná aj podpredsedníčka Belousovová. Takže tentoraz to prebehlo vďaka tomu veľkému času lepšie. Dobre.

    Za socializmu sme sa naučili stáť v rade na všetko. Už v školskej jedálni, keď ma predbiehali starší spolužiaci, som zistil, že predbiehať sa je neslušné. A okrem hulvátov to ani pred tými zelovocami a mäsnami skoro nikto nerobil. Podľa mňa je teda naozaj predbiehanie sa trošku neslušné. Mimochodom, predbiehal sa tu ešte jeden z kolegov. Ten dokonca tak, že vkladal do druhého čítania nový článok, aby riešil túto problematiku, expredseda parlamentu, ktorý vkladanie článkov v minulom volebnom období mimoriadne kritizoval. A zaujímavé, že za ten zákon, ktorý zavádzal teda zrušenie poslaneckej imunity na alkohol, potom v 2006 dokonca ani nehlasoval. Môžete si pozrieť hlasovanie č. 66 z 1. 2. 2006. Ale to už ma niekto môže obviniť z toho, že som zaujatý voči svojim bývalým kolegom.

    Povedal som, že predbiehať sa je neslušné a predbiehať sa v takej inštitúcii, ako je parlament, sa mi dokonca zdá byť úbohé. To je z mojej strany, dámy a páni, všetko.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi. Spravodajskú správu nám prednesie. Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, veľmi stručne spravodajská informácia k tomuto poslaneckému návrhu. Myslím, že už v úvodnom slove pán predkladateľ povedal to, čo bolo potrebné povedať. Ja len konštatujem, že návrh spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uložené rokovacím poriadkom, legislatívnymi pravidlami, takisto aj odôvodnenie či už vo všeobecnej alebo osobitnej časti.

    A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady by tento návrh prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Termíny do 28. januára a 30. januára.

    A tým zároveň aj dávam návrh, aby v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) sme pokračovali, pretože zastávam názor, že tie dva návrhy idú po sebe. Nebolo by dobré pri jednom dávať návrh pokračovať a v druhom nepokračovať v druhom čítaní. Tak z praktického hľadiska predkladám tento návrh, aby sme takýmto spôsobom aj pri tomto návrhu zákona pokračovali. Toľko moja spravodajská informácia.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pán poslanec Lipšic. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, poslanecká imunita je evergreen a bude evergreen, kým ju nezrušíme. Ja sa najskôr vyjadrím stručne k histórii podania tohto návrhu, ktorý podkladám za síce zlepšenie dnešného stavu, ale také veľmi malinké a budeme vždy riešiť po jednom každý priestupok, keď náhodou sa stane nejaký škandál. Toto budeme robiť?

    Po prvé niet sporu o tom, že v roku 2006 parlament zmenou ústavy priestupkovú imunitu zaviedol. O tom niet žiadneho sporu. To, že existovalo nariadenie policajného prezidenta, ktoré bolo nezákonné, neznamená, že sme ho mali povýšiť na oltár ústavy. A to bolo ľahko zrušiteľné. A koniec koncov policajný prezident potom priznal aj po rokovaní, myslím, branno-bezpečnostného výboru, že nemá oporu v zákone, v ústave, a dokonca ešte predtým, ako bola ústava novelizovaná, to nariadenie bolo zrušené. Čiže tí, ktorí nehlasovali za novelu ústavy v roku 2006, tých by som ja osobne chcel pochváliť. Bolo ich málo, žiaľ. Ale ťažko sa argumentuje tým, že sme sa snažili urobiť niečo dobré, keď to dobré nebolo.

    Teraz k tomuto. Vtedy sme zaviedli zodpovednosť za priestupok v prípade jazdy pod vplyvom alkoholu. Teraz chceme zaviesť zodpovednosť za priestupok ešte aj v prípade podobného, ale osobitného deliktu, ktorým je odmietnutie dychovej skúšky na alkohol. A čo urobíme nabudúce, keď poslanec sa bude rútiť rýchlosťou 160 km/h a spôsobí nejakú haváriu, alebo 200 km/h – znovu budeme novelizovať priestupkový zákon? Alebo keď bude cez plnú čiaru predbiehať a spôsobí haváriu, alebo keď bude zle parkovať, alebo?...

    Proste jediné riešenie je, zrušme to celé. Zrušme to celé, priestupkovú imunitu, lebo dovtedy to bude téma diskusií, škandálov, kým nebude priestupková imunita zrušená. Hovorím o priestupkovej imunite, kde ja si myslím, že nie je dôvod absolútne žiaden, aby poslanci mali možnosť, ak urobia dopravný priestupok, vyhnúť sa zodpovednosti. Každý niekedy dopravný priestupok urobí, okej, tak zaplatí pokutu, no čo je na tom, proste, bodka. Takže toľko k tejto téme.

    K druhej téme, ktorú načal pán poslanec Pelegrini, o sudcoch a prokurátoroch, tam je situácia iná. Tam je situácia iná, pretože sudcovia a prokurátori podliehajú zodpovednosti za priestupok len v osobitnom konaní, v disciplinárnom. A preto boli sudcovia, ktorí napríklad odmietli dychovú skúšku, disciplinárne stíhaní, a preto dostali oveľa vyšší trest ako ktokoľvek iný. Lebo okrem maximálnej pokuty, zákazu činnosti dostali ešte aj zrážky z platov, proste tam problém nie je. Tam problém nie je. Je to len iný procesný postup konania o tom priestupku, ale zodpovednosť majú. To je len zrejme nepochopenie tej situácie, keď sa tuná tak šíri, že keď sa zrazí poslanec so sudcom, nie, nie, nie, poslanec má navrch stále, zatiaľ.

    Čiže preto sa mi zdá byť toto riešenie, ktoré síce o niečo zlepšuje právny stav, slabé. A opakujem, v našom samotnom záujme je, aby sa tá diskusia skončila. Ak je nejaké v právnom štáte pravidlo, ku ktorému určite má blízko aj sociálna demokracia, aspoň verbálne, je to rovnosť pred zákonom. Aký iný právny princíp je dôležitejší ako rovnosť pred zákonom? A nevidím absolútne žiaden ani bledomodrý dôvod na to, aby poslanci mali u priestupkov iné postavenie ako obyčajní občania. Aby poslanec, keď ide rýchlo autom, predbieha cez plnú čiaru, nezastaví na stopke alebo aj zle parkuje, nezaplatil pokutu. Ja za zlé parkovanie už mám asi tri pokuty v tomto volebnom období. Ale to je jedno.

    Proste porušuje to tento základný princíp a podľa mojej mienky to znamená, že aj to je dôvod, pre ktorý má parlament takú nízku dôveru, že sa snažíme silou mocou si udržiavať privilégiá, ktoré nemajú opodstatnenie. Nemajú reálne opodstatnenie. Takže zbavme sa toho.

    Ďakujem.

  • Vystúpenie pána poslanca bolo jediné, o ktoré sa poslanci uchádzali v rozprave, preto uzatváram rozpravu. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce v diskusnom príspevku zaujať stanovisko. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Lipšic, všetci robíme, čo vieme. A vy viete, že keď ste sa pokúšali zrušiť imunitu úplne, že som zahlasoval za. Ale nešlo to ani v minulom parlamente a nešlo to ani v tomto parlamente a neboli to len dva pokusy. Vy viete, že zlepšiť nedobrý legislatívny stav je prípustné a v inej veci ste k tomu dokonca zaviazaní, myslím teraz vo veci ochrany života. Nech ide o akékoľvek malé zlepšenie. Veľký krok teda nevieme spraviť, nemám urobiť ani malý? Ja som sa rozhodol teda, že urobím malý, a ten zhodou okolností v tom minulom parlamente prešiel. Ja som zvedavý, že či tento parlament bude chcieť robiť aspoň ten malý.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Konštatujem, že vystúpil jeden kolega v rozprave. Samozrejme, novela ústavy v dvetisícšiestom, k tomu sa nechcem vracať, bolo to v predchádzajúcom vystúpení, kde už som hovoril. Ja, naopak, pochválim tých, ktorí v dobrej vôli a presvedčení, že chceme riešiť problematiku, práve za ten návrh zahlasovali. A hovorím, doteraz som stále presvedčený, že poslanci na alkohol nemajú imunitu, či sa to niekomu páči, alebo nie.

    A, pán kolega, ale neodpustím si jednu poznámku, že či budeme takto čiastkovo riešiť, že ak by poslanec pod 200 km rýchlosťou spáchal, teda urobil haváriu. No mám taký dojem, že už by sme to asi len minútou ticha si uctili potom, žiadnu legislatívu by som už potom neriešil.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi a spravodajcom.

    Teraz pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Parlamentná tlač 839 a návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí predsedu č. 853.

    Za skupinu poslancov odôvodní pán poslanec Rafaj, má slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, dovoľte, aby som odôvodnil v mene navrhovateľov návrh novely na doplnenie zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení, ktorým sa usilujeme zmenou v § 8 ods. 5 a v následne vyvolanej a potrebnej zmene aj v § 11 docieliť stav, aby v praxi nebolo možné v takej citlivej otázke, ako je inštalovanie pamätníkov, sôch, súsoší alebo tabúľ, znemožniť, predovšetkým ak reagujeme na prax, ktorá sa občasne vyskytne z rôznych dôvodov, ktoré majú, alebo bohužiaľ majú aj politický alebo etnický, alebo iný nevraživý podtext alebo kontext.

    Cieľom návrhu je predovšetkým umožniť aplikovať verejný záujem na verejných priestranstvách v obciach a miestach, ktorý ma prioritne slúžiť verejnosti v efektívnom využití tohto priestranstva práve na účely umiestňovania pamätných a umeleckých predmetov súvisiacich s históriou, významnými udalosťami a osobnosťami buď priamo viažucimi sa k obci, k regiónu, prípade celoslovenských osobností, ide o ich aj prípadný čiastkový vzťah k danej lokalite.

    Môžeme spomenúť niektoré negatívne javy v praxi, ktoré sa vyskytli a na ktoré je potrebné reagovať a ktoré podľa nás nemožno nechať bez povšimnutia s argumentáciou, že je to kompetencia alebo právomoc daná zo zákona miestnemu zastupiteľstvu, pretože prípady, ako bolo znemožnenie umiestnenia súsošia svätých Cyrila a Metoda v Komárne alebo v obci Tešedíkovo, alebo pamätnej tabule v Nových Zámkoch bývalým československým legionárom, ktorí mesto oslobodzovali v roku 1919, len z dôvodu, že by to údajne urážalo niekoho cítenie, považujeme za nedostatočné a neposilňujúce väzby, vzťahy a demokratické princípy, ktoré umožňujú každému, pokiaľ spĺňa tieto kritériá, slobodne umiestňovať, slobodne vyznávať a realizovať svoj vzťah k historickým osobnostiam alebo udalostiam aj vzhľadom na to, že naša historická pamäť je, bohužiaľ, taká slabá, ako častokrát môžeme vidieť.

    Takže tento návrh nie je reštrikčný voči nikomu. Je skutočne len poistkou v prípade, že v niektorej obci, v meste alebo konkrétne na niektorom zastupiteľstve by snáď v budúcnosti ešte mohlo dôjsť k takémuto konaniu, ktoré by sa snažilo z politických alebo etnických dôvodov zamedziť inštalovaniu významného artefaktu, ktorý by sa dotýkal významnej historickej udalosti alebo osobnosti. A toto má riešiť práve úprava v § 8 ods. 5, kde sa na konci pripojí veta, citujem: „Obec nemôže obmedziť využitie verejného priestranstva v obci na účely umiestňovania pamätníkov, pamätných tabúľ, sôch, súsoší alebo iných umeleckých diel vyjadrujúcich pamiatku a úctu k historickým miestam, udalostiam alebo osobnostiam viažucim sa k histórii obce budovaných alebo vytváraných vo verejnom záujme.“

    Kto chce pochopiť a vidí, aká bola prax v niektorých prípadoch, ktoré som len čiastkovo spomenul, a chce riešiť situáciu, a to spôsobom, ktorý navrhujeme a ktorý zopakujem, že je len poistkou v prípade, že ak naozaj takéto konanie by bolo evidentné, že dochádza z neopodstatnených dôvodov k brzdeniu takejto aktivity, tak v tom prípade by obecné zastupiteľstvo, ktoré rieši predmetný zákon v § 11 ods. 4 písm. a), v prípade jeho rozhodovania o majetku a tak ďalej atď. by sa vzťahovalo obmedzenie podľa § 8 ods. 5, to znamená, vo výnimočných prípadoch, ktorých elimináciu sa snažíme návrhom riešiť.

    Ja verím, že kolegovia budú pristupovať pragmaticky a nie politicky k danému návrhu, a verím, že získame všeobecnú a širokú podporu pre tento návrh.

    Z mojej strany všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Ivanovi Šaškovi. Poprosím ho o spravodajskú správu.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. novembra 2008 č. 853 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 28. januára 2009 a v gestorskom výbore do 30. januára 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pán poslanec Bárdos do rozpravy, áno. Ešte niekto iný? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, prerokúvame návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Je to jeden z najväčších zákonov, ktorý bol prijatý po roku 1989. Skupina poslancov, veď ako aj pán navrhovateľ povedal a netvári sa, že z iných dôvodov, povedal, že z akých dôvodov chcú zmeniť zákon o obecnom zriadení, politicky účelovo preto, aby mohli dosiahnuť to, čo nejakým spôsobom sa niektorej v komunite alebo v niektorej obci, v niektorom meste sa nepodarilo. V dôvodovej správe sa môžete dočítať, že návrh zákona týmto reaguje na prípady protiváhy národnostných a iných záujmov, ktoré sa vyskytli v praxi, a to napríklad v meste Komárno v súvislosti s umiestnením súsošia svätého Cyrila a Metoda, v obci Tešedíkovo.

    Pán navrhovateľ, vy ste, myslím, že sám, áno, sám z tých navrhovateľov, ostatní tu nie sú, v prvom rade sa chcem opýtať, že kde sa chcete zastaviť, keď v niektorej inej veci v niektorej obci, v niektorom meste neviete môcť niečo vyriešiť, tak zmeníme zákon o obecnom zriadení? Veď to je nenormálne! Je to proti princípu demokracie, je to proti kompetenciám, je to proti princípu samosprávnosti. Jednoducho nie je to riešenie. Keď chcete nejaký konkrétny prípad riešiť, to sa nedá takýmto spôsobom, že zmeníme zákon o obecnom zriadení, otvoríte Pandorinu skrinku, lebo ten zákon je dobrý.

    Ja vždy sa obávam, keď tento zákon sa otvára, lebo vždy nejakým spôsobom nejaká skupina alebo nejaký jednotlivec tam chce niečo dostať, čo jemu alebo tej určitej skupine niečo prinesie, politický kapitál sa z toho nejakým spôsobom vytĺka. A zákon o obecnom zriadení by sme nemali používať, ani vy, ani my, ani jedna skupina, ani druhá skupina, ani ľavičiari, ani pravičiari, ani na etnické veci, na riešenie etnických otázok, ani na riešenie skupinových záujmov. Myslím, že je to úplne v poriadku, že takýmto spôsobom by sme mali k tomu pristúpiť.

    A ja som veľmi sklamaný, že, samozrejme, som si vedomý toho, že je pol jednej alebo už 12.34 a rokuje sa do 13.00 hod., že nie je tu veľký počet poslancov, žiaľ, to sa stáva, ale že sa neprihlásil doteraz ani jeden primátor, ani jeden starosta, ani z jednej skupiny, ani z druhej skupiny, ani z jednej strany, ani z druhej strany, hoci sa jedná o základný zákon o obecnom zriadení.

    A ja iba môžem apelovať na každého poslanca a požiadať, poprosiť vás, ctené kolegyne, ctení kolegovia, ktorí nie ste tu alebo tí, ktorí ste tu, a tí, ktorí budú tu, keď sa bude o tom hlasovať, aby si pozreli tento návrh, aby si premysleli, že o čo sa jedná v tomto návrhu. Že riešiť problém Komárna alebo Tešedíkova, alebo, to je jedno, Hornej, Dolnej alebo Dolnej, Hornej zmenou zákona o obecnom zriadení a k tomu má dať súhlas Národná rada? A vy chcete, aby tu bol všeobecný konsenzus na to, aby sme o tom mohli rokovať ďalej? Samozrejme, že je to morálna povinnosť poslanca alebo poslancov Národnej rady, ktorí vedia, že čo znamená zákon o obecnom zriadení, aby minimálne dali návrh, procedurálny návrh, ktorý, samozrejme, dávam aj ja, procedurálny návrh podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 bod b), návrh, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    A aj toto moje vystúpenie chcem využiť na to a ešte aj pred hlasovaním, samozrejme, keď je to možné nejakým spôsobom, aj vás chcem poprosiť, aby ste informovali kolegov. To nie je opozičná, koaličná záležitosť, to nie je vec prestíže, že predstaviteľ Slovenskej národnej strany predkladá návrh zákona a predstaviteľ SMK dá procedurálny návrh tak preto, lebo on je predstaviteľ SMK, on je predstaviteľ SNS, tak musíme hlasovať tak ako.

    Pani kolegyňa alebo páni kolegovia, ktorí tu sedíte z vládnej koalície, viete veľmi dobre, že zákon o obecnom zriadení ako ťažko sa dostal na svet, akým ťažkým spôsobom sme to vedeli prijať, a viete, že to funguje, a viete, že aj v tomto prípade ako reagoval ZMOS. Združenie miest a obcí Slovenska, kde sú, samozrejme, primátori, starostovia, mestá a obce aj z ľavej, aj z pravej strany, z východu, zo západu, jasnou rečou povedali a vyjadrili sa veľmi jednoznačne, že takýto návrh je proti princípu samosprávnosti, proti princípu subsidiarity, proti logike to je. A to nehovorím preto, lebo to podáva ten alebo onen poslanec. A keby to podával hociktorý iný poslanec z inej strany, to isté by som povedal tu, to isté by som povedal tu, v Národnej rade, lebo to nemôže byť záležitosťou opozície alebo koalície. A som o tom presvedčený, že Národná rada, keď nie politicky bude pristupovať k tomuto návrhu zákona, nemôže dovoliť, aby sa o tom rokovalo v ďalšom čítaní a tobôž nie to, aby sme takýmto spôsobom zmenili, negatívnym spôsobom, zákon o obecnom zriadení.

    Dámy a páni, prosím vás pekne o podporu môjho procedurálneho návrhu a nedovoľme to, aby tento návrh mohol pokračovať ďalej a aby Národná rada prijala veľmi zlý návrh o obecnom zriadení, lebo som o tom presvedčený, že keď začneme alebo keď Národná rada by prijala tento zákon, tak sú aj iné oblasti, sú aj iné oblasti, kde Národná rada bude môcť robiť takéto zmeny a zákon o obecnom zriadení nebude taký, aký je teraz, nebude považovaný za dobrý zákon, teraz ho považuje každý za dobrý zákon a každý sa obáva, keď príde ku zmene.

    Tak ja vás prosím, aby ste podporili môj procedurálny návrh a pánov kolegov, keď to chcú riešiť, aby to riešili iným spôsobom. Samozrejme, aj ja mám názor na určité veci v jednotlivých mestách a obciach, ak to nie je iba politický názor, ale som o tom presvedčený, že riešenie nie je také, ktoré ste podali v tomto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    O slovo sa hlási navrhovateľ, chce zaujať stanovisko k diskusii.

  • Dámy a páni, pôvodne som nechcel zaujímať stanovisko v prvom čítaní, ale keďže môj predrečník vyzval vás, ktorí ste tu, priamo aj tých, ktorí tu nie sú, nepriamo a podal pomerne zásadný návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní, tak cítim povinnosť vysvetliť ešte dodatočne niektoré náležitosti, predovšetkým je to naša základná kompetencia, o ktorú navrhovatelia nechcú prísť, zmeniť zákony. Na to sme tu prišli, aby sme to, čo je zlé, nedostatočné, vylepšovali, to, čo nie je doteraz riešené, aby sme hľadali možnosti, ako to riešiť. Toto očakávajú občania a naši voliči.

    Pokiaľ argumentoval pán Bárdos, že tento zákon je stabilizovaný, pokiaľ som porozumel, tak len si pozrite, koľkokrát bol novelizovaný. Polovička, polovička pritom noviel pochádza za posledných osem rokov, neviem, prečo by sme nemohli novelizovať ďalej, pokiaľ sa ukáže, že niektoré náležitosti doteraz neboli riešené. Je to úplne normálne, je to v súlade s vývojom aj v legislatívnej a spoločenskej oblasti.

    Ja rozhodne odmietam nejaké politikum alebo nejaký politický zreteľ, z ktorého sa nás snažil obviniť alebo vám predostrieť naše údajné motívy. Predovšetkým chcem povedať, že tento konkrétny návrh hovorí o verejnom záujme. Hovorí o verejnom priestranstve, a to s využitím pre verejné účely. Je mi veľmi ľúto, ak niektorí iní volení funkcionári na úrovni obcí a miest nevedia zohľadňovať takýto verejný záujem. Mne osobne je to ľúto.

    Ja som tiež, pán poslanec, funkcionár na komunálnej úrovni, ako miestny poslanec aj ako zástupca starostu, takže viem, že sa to týka aj mňa alebo aj mojich kompetencií, ale idem do toho s tým, že rešpektujem aj vôľu občanov vyjadriť sa, aj právo kolegov poslancov riešiť na tejto globálnej legislatívnej úrovni rôznu a rôznorodú problematiku, najmä keď vidím, ako končia petície občanov. A to sa netýka len sôch, tu by sme mohli otvoriť problém betónových džunglí, ktoré tu vyrastajú, a dennodenných petícií a ako končia. To už odpovedám pánom zo ZMOS-u, nech si oni čistia svoje hlavy a svoje svedomie. Ako narábajú s verejnou mienkou vo verejnom záujme. Takže netvárme sa, že ZMOS je tu čistý alebo že všetci starostovia plnia len verejný záujem.

    Je plne v našej kompetencii prijímať také zákony, aby uľahčovali občanom, ktorí majú iniciatívu, aby si ju mohli aj realizovať. Konkrétne, áno, ide o špecifický prípad umiestňovania sôch, pamätných tabúľ a tak ďalej. Pozrite sa do svojich obcí, čo tam máme? Akým spôsobom alebo vôbec kvantitu, kvalite sa vyhnime, kde všade sa umiestňujú pamätné tabule alebo busty. Úplne sme rezignovali na kultúrotvorný historický element. Ak je, ak si niekto zozbiera peniaze a chce za svoje peniaze, keď už neobťažuje obec, postaviť bustu niekomu...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja som občan Slovenskej republiky na prvom mieste, pán poslanec z KDH, ja sa cítim byť Slovákom kdekoľvek prídem. Nikto ma nebude obmedzovať, nech prídem do ktorejkoľvek mestskej časti alebo do ktorejkoľvek obce alebo mesta, že ja tam nemám čo robiť. Ja si prídem do ktoréhokoľvek mesta uctiť kohokoľvek ja chcem, národného dejateľa. Vy ma nebudete tu obmedzovať. A nevykrikujte, správajte sa slušne, máme piatok, ak neviete!

  • Reakcia z pléna.

  • Páni poslanci, prosím, právo má na vystúpenie rečník, nekomentovať nahlas...

  • Adventný piatok máme, pán poslanec. Teraz sa správajte slušne. Teraz ukážte, aký ste vy slušný človek. Nechajte ma rečniť. Ja mám teraz slovo.

  • ... tlačidlá, faktické poznámky prosím, síce už teraz to nejde, no.

  • Zaujímavé, že pred chvíľkou sme tu riešili imunitu kvôli jednému poslancovi, to vám nevadí, že kvôli pánovi Durayovi tu ideme riešiť imunitu?!

  • Reakcie z pléna.

  • Ale už namietate, že kvôli trom vymenovaným obciam v dôvodovej správe, keď chcete, môžeme vám ich dodať viacero, že kvôli trom obciam tu vraj otvárame zákon o obecnom zriadení. Tak posudzujme, prosím vás, veci v kontexte a trošičku si tie smietky a tie brvná ujasnime v očiach nielen druhých, ale aj vo svojich.

    Takže, ak dovolíte, predkladatelia konali vo verejnom záujme a ja som presvedčený, aj keď tomu až tak neverím, že poslanci budú tiež konať vo verejnom záujme pri tomto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 846.

    Návrh na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí predsedu 854.

    Slovo má pán poslanec Július Brocka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, máme na programe tejto schôdze viacero zaujímavých návrhov, ktoré by bolo určite užitočné, keby inšpirovali najmä vás poslancov z vládnej koalície a že by ste si osvojili, prípadne ich predložili možno neskôr ako pozmeňujúce návrhy alebo ako samostatné novely zákonov, pretože sú to návrhy, ktoré sú užitočné pre krajinu, pre občanov, pre vašich voličov práve v súvislosti s negatívnymi dôsledkami globálnej finančnej krízy.

    Dolieha táto aj na naše slovenské prostredie napriek tomu, že úrokové sadzby centrálnych bánk klesajú, tak prístup k voľným zdrojom sa zhoršuje z pochopiteľných dôvodov. Znižuje sa dôvera bánk voči potenciálnym investorom, znižuje sa výroba, samozrejme, je to spojené so zníženým dopytom, pretože ľudia v ťažkej situácii alebo keď sú v očakávaní ťažkej situácie, tak si premyslia, že či budú robiť investície, ktoré sú dlhodobé. Slovensko je osobitne v komplikovanej situácii, že je výrazne spojené s rozvojom automobilového priemyslu. A keď pozorujeme, že klesá spotreba, ľudia menej kupujú autá, že sa to v konečnom dôsledku odrazí aj na zamestnanosti.

    Keď budú ľudia nezamestnaní, znižuje sa ich príjem, znižuje to, samozrejme, životnú úroveň jednotlivcov, znižuje to životnú úroveň občanov a v konečnom dôsledku aj štát bude mať menší výber z daní a zasa bude mať menej peňazí na prerozdeľovanie tým, ktorí sú odkázaní na solidaritu a pomoc štátu.

    V tejto situácii Slovensko, aj keď prijatie eura od nového roka bude aj veľkou výhodou, strácame zase iné výhody, ktoré dnes máme, že rozhodnutia z oblasti menovej politiky, ktoré by mohli istým spôsobom ovplyvňovať zmenu v hospodárskej oblasti, už nebude v rukách slovenskej vlády. A v rukách slovenskej vlády budú skôr fiškálne opatrenia a tie sa, samozrejme, budú prijímať oveľa ťažšie práve preto, že sú spojené napríklad aj so šetrením a táto vláda s blížiacimi sa parlamentnými voľbami určite sa nebude pretekať napríklad aj v nevyhnutných a potrebných úsporných opatreniach.

    Ale ja teraz nechcem hovoriť o šetrení, ja chcem teraz hovoriť o tom, ako je možné napríklad zvýšiť okamžite príjem ľudí, ktorí ho nemajú vysoký a ktorí si ho chcú zvýšiť vlastnou prácou. Je to tá skupina občanov, ktorí pracujú na dohody, študenti, dôchodcovia, aj nezamestnaní ľudia, alebo aj zamestnaní, ktorí jednoducho chcú viac pracovať, chcú mať vyšší príjem, tak mnohí z týchto ľudí dnes sú oslobodení od platenia dane. A ak aj sú zamestnaní na dohodu, tak na výplatu ich zamestnávateľ automaticky odvedie 19-percentnú daň z príjmu daňovému úradu. Ak títo ľudia chcú naspäť svoje peniaze, pretože im patria a nemajú daňovú povinnosť, tak môžu tak urobiť raz za rok pri daňovom priznaní. Samozrejme, je to o fázu neskôr. O rok aj dlhšie a vlastne v tomto období a v tomto čase títo ľudia úverujú štát. Nie sú to malé prostriedky. Ak niekto, ak študent chce si zarobiť 10-tisíc korún a zamestnávateľ mu na výplatu o 1 900 korún dá menej, alebo pri 20 tisícoch, samozrejme, dvakrát toľko, tak nie sú to malé prostriedky. A mnoho ráz, keďže mnohí ľudia aj nepodajú daňové priznanie, tak tie peniaze ani nezískajú naspäť, zostanú v štátnej kase.

    Ja s kolegom Froncom teraz navrhujem drobnú, malú novelu zákona o daniach z príjmov, aby túto daňovú povinnosť zamestnávateľ za tieto skupiny občanov nemal. To znamená, aby ľudia, ktorí pracujú na dohody, ten príjem dostali v plnej výške a je na nich a je to ich povinnosť, aby pri daňovom priznaní, ak je povinnosť platiť daň, aby si to oni vyrovnali so štátom. Čiže znižujeme tým aj istú administratívu, byrokraciu, okamžite zvyšujeme príjem práve tých, ktorí sú s nižšími príjmami. Je to návrh, ktorý v podstate by mohol privítať každý, teda myslím tým nielen opoziční poslanci, ale aj koaliční.

    Obsahom tohto návrhu je ešte jedna drobná zmena a to je vo vzťahu k živnostníkom. Využívam možnosť pomôcť aj živnostníkom, ktorým navrhujeme, aby sa rozšírila možnosť zákonom uznaných nákladových položiek živnostníka o výdavky na dovolenku tak, ako je to u zamestnancov. Navrhujeme, aby to bolo vo výške minimálnej mzdy. Odstraňujeme tým nerovnoprávne postavenie živnostníkov v porovnaní so zamestnancami, ktorým patrí za čerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume ich priemerného zárobku. Prípadné zníženie dane z príjmov bude kompenzované zvýšením výnosu nepriamych daní.

    Tento návrh je v súlade s ústavou. Má minimálny dopad na štátny rozpočet a určite bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a bude viac motivovať občanov k prijatiu aj iného ako trvalého zamestnania.

    Ďakujem za podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem. Spravodajca určený pre podanie správy je pán poslanec Ivan Štefanec z výboru pre financie, rozpočet a menu, má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil tento návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 až 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za spravodajskú správu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto do rozpravy sa hlási ústne? Registrujem pána poslanca Fronca. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rýchlo som vás spočítal, dúfam, že ešte dohromady je tu desať poslancov, ale predsa si len myslím, že aj v tomto prípade stojí za to pripomenúť, prečo návrh tejto novely zákona. Je nemálo takých, ktorí sú na finančné prostriedky zarobené práve z takejto brigádnickej činnosti odkázaní. A jedna veľká skupina sú práve študenti.

    Nebolo to tak dávno, čo bol prijatý zákon, návrh vlády, ktorý pre študentov externých foriem štúdia zaviedol platenie. Platenie niektoré, ktoré je neúmerne vysoké, veď sú tam študijné programy, kde externý študent môže platiť ročne až 200-tisíc korún. A ja v ostatnom čase dostávam nemálo listov od študentov, ktorí sú práve študentmi externých štúdií, že jednoducho nemajú na štúdium, že majú problémy s tým, zaplatiť, a nie sú to ľudia, ktorí sú v trvalom zamestnaneckom pomere, ale práve naopak, sú to mladí ľudia, ktorí skončili strednú školu a nedostali sa na denné štúdium a jednoducho títo sú odkázaní na každý príjem. Myslím si, že, tak ako to uvádzal môj kolega Július Brocka, pre nich tých 19 % z takejto činnosti sú nemalé peniaze. Peniaze, ktoré im pomôžu fungovať a pomôžu študovať.

    Preto vás chcem požiadať, aby ste naozaj uvážili, vážení kolegovia z vládnej koalície, či chcete pomôcť tým študentom, alebo nie. A chcem vás požiadať, aby ste túto novelu zákona podporili. Všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Uzatváram rozpravu, kolegyne, kolegovia. Pán navrhovateľ nechce. Ďakujem za uvedenie. Pán spravodajca nechce. Ďakujem.

    Ešte máme štyri minúty, uvedieme ešte posledný zákon? Ak áno, máme tu navrhovateľov? Áno? Tak uvedieme to s tým, že nechám otvorené, aby sa mohli prihlásiť do rozpravy, ak teda skončíme do... Dobre.

    Takže ešte budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Ivana Mikloša a Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 854.

    Rozhodnutie predsedu na pridelenie výborom má číslo 862.

    Pán poslanec Štefanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. V dnešnej situácii, dámy a páni, stále častejšie hovoríme o potrebe riešenia následkov krízy, ktorá dolieha aj na Slovensko. Z tohto dôvodu SDKÚ – Demokratická strana prišla s Ochranným plánom Rast, ktorého podstatou je podpora rozvoja, ktorú chceme dosiahnuť nižšími daňami, podpora aktivity, čo chceme dosiahnuť najmä stimuláciou všetkých pracovných aktivít, stabilitou najmä pre strednú vrstvu a zabezpečenie služieb štátu pre občanov a v neposlednom rade v trende nezadlžovania krajiny.

    Tento návrh zákona je súčasťou tohto Ochranného plánu Rast a hovorí o tom, že pokiaľ niekto začne podnikať na živnosť, tak takáto osoba bude mať po dobu dvoch rokov daňové odvodové prázdniny. Som presvedčený, že v dnešnej dobe, keď ľudia prichádzajú o zamestnanie, resp. keď sa vracajú zo zahraničia, tak je potrebné stimulovať aktivitu, vytvoriť podmienky pre ľudí, ktorí chcú zobrať zodpovednosť na seba, a preto sme prišli s týmto návrhom dvojročných daňových odvodových prázdnin pre nových živnostníkov.

    Vzhľadom na legislatívnu lehotu navrhujeme, aby zákon platil od 1. marca 2009, a návrh zákona je, prirodzene, v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Spravodajcom je pán poslanec Zoltán Horváth z výboru pre sociálne veci a bývanie, má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 862 zo 7. novembra 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predloženým návrhom sa zjednodušuje štart podnikania živnostníkom zakladajúcim si novú živnosť. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedenom v citovaným rozhodnutím, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre financie, rozpočet a menu, ako i Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 28. januára 2009 a gestorský do 30. januára 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, je 13.00 hodín, takže myslím, že urobíme kolegom... Alebo otvorím rozpravu?

  • Reakcie z pléna.

  • Takže prosím. Neregistrujem žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Cibulková Katarína. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Reakcie z pléna.

  • No dobre, len...

    Takže dovoľte teraz oficiálne prerušiť rokovanie aj o tomto bode programu, ale aj prebiehajúcej schôdze Národnej rady. Táto schôdza bude pokračovať v utorok budúci týždeň o 9.00 hodine. Ako už bolo povedané, prvý bod programu je správa SIS, ktorá bude neverejná.

  • Prerušenie rokovania o 13.03 hodine.