• Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram 7. rokovací deň 29. schôdze.

    O ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni požiadali: pán podpredseda Viliam Veteška a páni poslanci Devínsky, Dzurinda, Mikuš Jozef, Mikuš Tibor, Slota, Urbáni a Zelník.

    Budeme pokračovať v programe rokovaním o

    návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2009,

    je to tlač 824 a spoločná správa je tlač 824a.

    Máme tu pána riaditeľa, pána predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Richarda Demoviča, poprosím ho, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni poslanci, v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou povinný pripraviť návrh rozpočtu tak, aby bol predložený vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky do 15. augusta bežného roku.

    Dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2009.

    Treba konštatovať, že východiskom pre zostavenie rozpočtu na rok 2009 bol rozpočtový rámec predchádzajúceho roka, ako aj východiská rozpočtu verejnej správy na rok 2009 až 2011. Pri jeho zostavení sa prihliadalo na zmeny tých právnych noriem, o ktorých sa predpokladá, že ovplyvnia rozpočet úradu, napríklad vykonané úpravy pri určení percentuálnej výšky pre prepočet výšky odvodu za kategóriu poistencov. Rozpočet príjmov úradu na rok 2009 je zostavený v metodike ESA 95, čo znamená, že je dodržaná zásada vzniku nároku a z rozpočtu sú vylúčené akékoľvek finančné transakcie.

    Čo sa týka príjmov rozpočtu úradu, tieto sú tvorené finančnými operáciami, teda je to zostatok finančných prostriedkov vo výške 473 mil. 130 tisíc korún, sú to prostriedky, ktoré sa na účte úradu objavia do 20. decembra tohto roku, ale sú viazané na využitie vo výdavkovej časti rozpočtu roku 2009 a druhou zložkou príjmov sú vlastné príjmy úradu, ktoré sú vo výške 31 mil. 200 tisíc korún, sčasti sú tvorené príjmami úradu za vydávanie predchádzajúcich súhlasov a sčasti sú tvorené príjmami za činnosť súdno-lekárskych a patologicko-anatomických pracovísk.

    Čo sa týka výdavkov, výdavkovej časti rozpočtu, je členená na 2 časti. Sú to bežné výdavky, ktoré sú v sume 451 mil. korún a kapitálové výdavky vo výške 53 mil. 230 tisíc korún. Bežné výdavky zahrňujú výdavky na zabezpečenie činnosti úradu a kapitálové sú určené na obstaranie potrebných kapitálových aktivít.

    V roku 2009 úrad rozpočtuje bežné výdavky v tejto základnej štruktúre. Sú to mzdy, platy a služobné príjmy, čo predstavuje 44,7 %, ďalej odvody na poistné vo výške 15,6 % a tovary a služby za 39,5 % bežných výdavkov.

    Čo sa týka kapitálových výdavkov, tieto sú rozpočtované, ako som spomínal, vo výške 53 mil. 230 tisíc korún a sledujú 3 priority úradu. Je to predovšetkým rozvoj informačného systému, teda nákup softvéru a hardvéru potrebného pre činnosť úradu vo výške 13 miliónov korún, ďalej je to nákup prístrojovej techniky pre súdno-lekárske a patologicko-anatomické pracoviská vo výške 10 mil. 230 tisíc korún a rekonštrukcia a modernizácia súdno-lekárskych a patologicko-anatomických pracovísk spôsobom zhodnotenia stavu je vo výške 30 mil. korún.

    Návrh rozpočtu na rok 2009 je zostavený s kladným saldom príjmov a výdavkov vo výške 20 mil. 527 tisíc korún a vytvára predpoklady na zabezpečenie plnenia úloh úradu v roku 2009.

    Dámy a páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prijatie predloženého návrhu rozpočtu.

  • Ďakujem pekne pánovi predsedovi doktorovi Demovičovi.

    Teraz pán poslanec Novotný ako určený spravodajca nás bude informovať o výsledku prerokovania vo výboroch.

  • Dobré ráno, dámy a páni. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda úradu pre dohľad, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu – poprosím pána predsedu, môže si sadnúť na miesto navrhovateľa, nech sa páči – teda Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady SR pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 832 z 15. októbra 2008 pridelil návrh rozpočtu úradu pre dohľad na rok 2009 Výboru Národnej rady SR pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 19. novembra 2008. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí určil ako gestorský výbor výbor pre zdravotníctvo s tým, že na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu výborov o priebehu a výsledkoch rokovania o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2009 spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh rozpočtu bol predložený v súlade s § 28 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Priebeh a výsledky prerokovania: Výbor Národnej rady SR pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh rozpočtu úradu pre dohľad na rok 2009 dňa 19. novembra. Výbor svojím uznesením č. 411 súhlasil s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade návrh rozpočtu úradu pre dohľad na rok 2009 schváliť s tým, že príjmy sa rozpočtujú vo výške 33 mil. 127 tisíc eur a výdavky vo výške 16 mil. 741 tisíc eur.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval návrh rozpočtu úradu pre dohľad na rok 2009 dňa 19. novembra. Výbor svojím uznesením č. 127 súhlasil s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2009 schváliť s tým, že predpokladané príjmy a výdavky sú rozpočtované nasledovne:

    - príjmy celkom: 33 mil. 127 tisíc eur,

    - výdavky celkom 16 mil. 741 tisíc eur,

    - celkový prebytok /schodok + 16 mil. 386 tisíc eur,

    - prebytok podľa metodiky ESA´95 681 tisíc eur.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 25. decembra, 25. novembra – ospravedlňujem sa, tu je preklep. Výbor na základe stanovísk výborov a v zmysle § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu úradu pre dohľad na rok 2009 schváliť.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo odporučil Národnej rade, aby návrh rozpočtu úradu pre dohľad na rok 2009 odôvodnil na schôdzi Národnej rady predseda úradu pre dohľad pán Richard Demovič a poveril spoločného spravodajcu Viliama Novotného predniesť v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady.

    Výbor predkladá návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je súčasťou spoločnej správy. O ňom budeme hlasovať.

    Návrh uznesenia k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2009:

    „Národná rada

    A. konštatuje, že návrh rozpočtu úradu pred dohľad na rok 2009 bol predložený v súlade s § 28 ods. 4 zákona o zdravotných poisťovniach,

    B. schvaľuje rozpočet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2009,“ – tak ako som už o ňom hovoril – s tým, že jednotlivé položky sú rozpísané.

    Takže o tom dám potom hlasovať pri hlasovaní s veľkou pravdepodobnosťou o 11.00 hodine.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Hlási sa pán Viliam Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda úradu, dámy a páni, dnes rokujeme o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2009. Je to jediný okamih v priebehu celého roka, kedy máme v pléne Národnej rady možnosť diskutovať priamo s predsedom úradu pre dohľad, ktorý predmetný návrh rozpočtu predkladá.

    Hneď na úvod chcem povedať, že proti návrhu rozpočtu na rok 2009 nemám žiadne vecné námietky. Napriek tomu som za neho nehlasoval vo výbore pre zdravotníctvo, ktorý je gestorským výborom k predmetnému návrhu rozpočtu a nebude za neho hlasovať ani poslanecký klub SDKÚ – DS v pléne Národnej rady. Prečo? Aby sme vyjadrili stratu dôvery v nezávislosť a odbornosť rozhodnutí Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pod vedením jeho terajšieho predsedu.

    Na jeseň roku 2006 bola v Národnej rade schválená poslanecká novela zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá prakticky znamenala politické ovládnutie úradu pre dohľad. Na základe tejto novely môže dôjsť k odvolaniu predsedu a správnej rady úradu na základe tzv. iných dôvodov, teda politických dôvodov. Vláda dlho neváhala, hneď v januári 2007, v čase, keď zákon platil aj niekoľko dní, bol vtedajší predseda úradu s nádychom retroaktivity odvolaný z funkcie. Krátko za ním nasledovala správna rada. Už vtedy bila opozícia a SDKÚ – DS na poplach. Argumentovali sme, že úrad pre dohľad stratil politickú nezávislosť a teda aj schopnosť nestranne a rozhodne konať. Žiaľ, dianie okolo Európskej zdravotnej poisťovne, a. s., nám dalo za pravdu.

    Dovoľte mi preto, aby som sa vrátil k najzávažnejšej a podľa názoru SDKÚ – DS k nezvládnutej kauze Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tomto roku. SDKÚ – DS so znepokojením sledovala okolnosti zániku Európskej zdravotnej poisťovne, a. s., ako aj konanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tomto procese. Dôvodom boli indície o zlyhaní úradu pre dohľad v procese pred a po zániku Európskej zdravotnej poisťovne. Poslanec Národnej rady Ivan Mikloš preto prostredníctvom výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu inicioval poslanecký prieskum na úrade pre dohľad, ktorý sa uskutočnil dňa 18. septembra. Na základe môjho návrhu výbor Národnej rady pre zdravotníctvo schválil vypracovanie správy o okolnostiach zániku Európskej zdravotnej poisťovne, a. s. a činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tomto procese, ktorú výbor prerokoval na svojom rokovaní 23. septembra.

    Na základe výsledkov poslaneckého prieskumu a obsahu vyššie uvedenej správy opakovane konštatujem, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pod vedením predsedu úradu pána Richarda Demoviča v celom procese zániku Európskej zdravotnej poisťovne, a. s., opakovane pochybil. Od konca januára 2008 úrad pre dohľad vedel, aká bola predbežná účtovná závierka Európskej zdravotnej poisťovne za rok 2007. V tej chvíli bolo zrejmé, že boli naplnené ustanovenia zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, na základe ktorých mal úrad pre dohľad navrhnúť ozdravný plán a v prípade jeho neschválenia zaviesť nútenú správu. Úrad pre dohľad však konal nedostatočne. Úrad už v polovici februára uvažoval o nútenej správe, no neurobil to. Nezačal ani dohľad nad finančnou stabilitou Európskej zdravotnej poisťovne, robí len tzv. dohľad na diaľku. Čakal vraj na správu audítora. Tá prišla, dámy a páni, o dva mesiace neskôr, ako bola vyhlásená likvidácia. 2. mája 2008 Európska zdravotná poisťovňa ohlásila svoj zánik a vstup do likvidácie a správa audítora bola k dispozícii až 27. júna 2008.

    Aké boli dôvody tohto nedostatočného konania úradu pre dohľad? Môžeme sa len domnievať, možno už len špekulovať. Bola to neodbornosť, nerozhodnosť, politický tlak? Alebo kombinácia oboch, teda neodbornosti, nerozhodnosti aj politických tlakov?

    Žiaľ, nekompetentné rozhodnutia úradu pre dohľad pokračovali ďalej. 6. mája 2008 úrad pre dohľad rozhodol o dočasnom prevode poistného kmeňa na Spoločnú zdravotnú poisťovňu, ani sa nepokúsil o odplatný prevod poistného kmeňa napriek tomu, že o neho v tom čase bol záujem a mohli sa tak získať finančné prostriedky na uspokojenie pohľadávok veriteľov, predovšetkým poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Koncom augusta 2008 rozhodol úrad pre dohľad o prevode poistného kmeňa na inú zdravotnú poisťovňu a podľa hovorcu úradu pre dohľad mal o tomto prevode rozhodnúť likvidátor, čo je v jasnom nesúlade so zákonom č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach.

    Len na pripomenutie, dámy a páni, práve uplynulý týždeň sme schválili vládnu novelu zákona o zdravotných poisťovniach aj s pozmeňujúcim návrhom, podľa ktorého sa má zjednoznačniť práve tento proces. Pozmeňujúci návrh explicitne určuje, že prevod poistného kmeňa môže urobiť len Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a nie likvidátor. Podľa môjho názoru, zákon o zdravotných poisťovniach aj v predchádzajúcom znení neumožňoval nikomu inému ako úradu pre dohľad prevádzať poistný kmeň. Tým, že to úrad pre dohľad pripustil, že v prípade Európskej zdravotnej poisťovne skutočne o definitívnom prevode poistného kmeňa nakoniec rozhodol likvidátor, je v jasnom nesúlade so zákonom o zdravotných poisťovniach aj s tým znením, ktoré platilo v tom čase. To, že to vládna koalícia predložila formou pozmeňujúceho návrhu, svedčí len o tom, že sa snaží vyčistiť ešte viac jednoznačnú skutočnosť, ktorá by sa viac nemala zopakovať. Ale zopakujem, aj podľa v auguste platného znenia zákona o zdravotných poisťovniach neexistovala kompetencia, aby likvidátor mohol rozhodovať o prevode poistného kmeňa.

    Som presvedčený o tom, že zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou pamätá na všetky možnosti, ktoré sa v tomto procese udiali a pri jeho dôslednom dodržiavaní nemuselo dôjsť k takým škodám ako v tomto prípade. Keďže úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pod vedením pána predsedu Richarda Demoviča v procese zániku Európskej zdravotnej poisťovne, a. s., opakovane pochybil tým, že nevyužil zákonom stanovené možnosti na minimalizáciu škôd, bude musieť záväzky Európskej zdravotnej poisťovne, a. s., voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pravdepodobne znášať štát. Naznačil to aj minister zdravotníctva pán Richard Raši.

    29. októbra som spolu s podpredsedom SDKÚ – DS Ivanom Miklošom poslal ministrovi zdravotníctva otvorený a medializovaný list, v ktorom sme konštatovali, že pán Demovič podľa nášho názoru stratil odborné predpoklady, ako aj dôveryhodnosť na vykonávanie funkcie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V tomto liste sme žiadali ministra zdravotníctva, aby v zmysle zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou neodkladne navrhol vláde Slovenskej republiky odvolanie predsedu úradu pre dohľad Richarda Demoviča. Keďže do dnešného dňa pán minister Raši neodpovedal na tento list, využijem svoje právo poslanca Národnej rady a budem na prebiehajúcej schôdzi práve dnes interpelovať ministra zdravotníctva v predmetnej veci.

    Na záver mi dovoľte zopakovať, že poslanecký klub SDKÚ – DS z dôvodu straty dôvery v nezávislosť a odbornosť rozhodnutí úradu pre dohľad pod vedením jeho terajšieho predsedu nepodporí návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na budúci rok.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Markovič – s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda výboru, dovoľte, aby som vás doplnil, keďže hovoríte o veľmi vážnych skutočnostiach aj keď v súvislosti s rozpočtom, ale myslím si, že je tu priestor na to, aby sa o tomto hovorilo. No v zmysle poznatkov fungovania úradu pre dohľad, analýzy jeho činnosti počas fungovania možno vysloviť záver, že úrad pre dohľad za súčasného vedenia nezvládol vzniknutú situáciu a to už z dôvodu, že samotný proces vzniku dvoch nových poisťovní, resp. ich rozbehu v roku 2007, nedostatočne monitoroval zrejme, ak vôbec nesprávne vyhodnocoval nielen ekonomickú situáciu, ale aj v správe zdravotnej poisťovne. Množstvo vykonaných dohľadov či už na mieste alebo na diaľku od konca roku 2006 v priebehu roku 2007 zameraných najmä na novovzniknuté poisťovne nepreukázal také nedostatky, ktoré by viedli úrad pre dohľad k regulačným krokom, resp. tieto nedostatky existovali, avšak zodpovední pracovníci nesprávne vyhodnocovali situáciu, či už z nedostatku kvalifikácie, skúseností alebo zámerne. Takže, určité pochybnosti, ktoré ste vyslovili, sú na mieste. Stanovisko v mene SDKU – DS je také, ako ste povedali a preto v žiadnom prípade sa nedá za tento rozpočet v dnešnej situácii hlasovať.

  • Pán spravodajca – vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne aj za doplnenie, ktoré povedal pán poslanec Markovič. V reakcii na neho chcem povedať len toľko. Ty si bol tiež prítomný na prerokovaní tej správy, na poslaneckom prieskume som bol spolu s výborom pre financie, rozpočet a menu práve preto, aby som mal naozaj komplexný pohľad na tú problematiku a skutočne si myslím to, čo som povedal, že úrad pochybil tým, že nekonal. Často sa to spochybňovalo a používali sa argumenty, že Európska zdravotná poisťovňa skrachovala, lebo vznikla za predchádzajúcej vlády a že to bola akciová spoločnosť a rôzne argumenty, ktoré k tomu nepatria. Keď vznikne zdravotná poisťovňa a funguje tu trhová ekonomika a môže zdravotná poisťovňa aj zaniknúť, môže aj skrachovať, môže vstúpiť aj do likvidácie, ale zákonodarca, Národná rada Slovenskej republiky preto vytvorila Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby dohliadal nad celým týmto procesom a aby vzniknuté škody boli čo najmenšie. Naozaj, je v ostrom kontraste nekonanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v prípade Európskej zdravotnej poisťovne v porovnaní s konaním Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v podaní predchádzajúceho predsedu pána Gajdoša vo vzťahu k Spoločnej zdravotnej poisťovni. Tam naozaj navrhol úrad pre dohľad ozdravný plán, inak by tlačil túto poisťovňu do zániku. A naozaj museli akcionári – a bolo to o to citlivejšie, že to boli ministri predchádzajúcej vlády, že to boli rezorty – vložiť peniaze do Spoločnej zdravotnej poisťovne, aby ju zachránili. Žiaľ, tu takáto výzva na akcionárov Európskej zdravotnej poisťovne ani nebola urobená, aby urobili ozdravný plán. Nebola navrhnutá nútená správa. To bola tá škoda. Takto vznikla niekoľko 100-miliónová škoda, ktorú budú musieť zaplatiť všetci daňoví poplatníci. A viete, kto je najväčším veriteľom? Znovu poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Znovu...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán predseda úradu, chcete k tomu zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni poslankyne a poslanci, je v príkrom kontraste so zákonom to, čo tu odznelo, množstvo manipulačných nepresností, ktoré dehonestujú prácu všetkých pracovníkov úradu a snažia sa zatiahnuť úrad do politických hier.

    Začnem od konca. Ak tu porovnávate činnosť predsedu doktora Gajdoša v prípade kauzy Spoločnej zdravotnej poisťovne, uvediem dva fakty. V čase, keď bol vyhlásený ozdravný plán, bola miera platobnej schopnosti Spoločnej zdravotnej poisťovne 1,7 %. V čase, keď tzv. skončila Európska zdravotná poisťovňa, a. s., bola miera platobnej schopnosti vykazovaná podľa toho skvelého zákona 581/2004 7,2 %, dlh Spoločnej zdravotnej v čase vyhlásenia ozdravného plánu bol 800 miliónov korún a Európska zdravotná poisťovňa 220. Diametrálny rozdiel, okrem teda Demoviča a Gajdoša.

    Ak hovoríte o tom, že úrad nekonal pred časom vzniku vyhlásenia likvidácie, teda ukončenia činnosti a vstupu do likvidácie, treba povedať, že úrad konal. Úrad monitoroval činnosť a nielen dohľadom na diaľku, ktorý zrejme považujete za nedostatočný nástroj kontroly, ale aj dohľadom na mieste a monitorovaním pravidelných hlásení nielen z európskej, ale zo všetkých zdravotných poisťovní. Treba povedať, že Európska zdravotná poisťovňa s poistným kmeňom, ktorý v čase jej zániku bol 127 tis. poistencov, nebola schopná uhrádzať náklady spojené s prevádzkou tejto poisťovne a to, čo treba povedať skutočne nahlas, je to, že v decembri sa dostávala do situácie, kedy nebola schopná uhrádzať záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

    Opäť sa vrátim k zákonu č. 581/2004, ktorý umožňuje síce úradu vytvárať isté regulačné prostredie, ktoré ste spomínali – ozdravný plán, nútenú správu, odobratie povolenia –, ale musí sa toto rozhodnutie úradu opierať o naplnenie zákona. Zákon v tomto prípade hovorí, že po vyhodnotení účtovného obdobia, ktorým je jeden rok, je možné na základe zmien v základnom a vlastnom imaní pristúpiť aj k ozdravnému plánu. Úrad túto činnosť vykonával a zvažoval a treba povedať, že napriek možnosti úradu hovoriť o ozdravnom pláne, nariadiť nútenú správu, je tu vždy slobodné právo akcionára, ktorý má právo kedykoľvek zrušiť zdravotnú poisťovňu a rozhodnúť o vstupe do likvidácie. Táto reálna hrozba tu bola stále. Bolo zrejmé, že Európska zdravotná poisťovňa chce odísť z trhu zdravotných poisťovní, a preto rokovala o prevode poistného kmeňa s poisťovňou Apollo. Tieto rokovania, o ktorých sme neboli nikdy oficiálne informovaní, sme sledovali a vzhľadom na to, že nedošlo k dohode medzi akcionármi Európskej zdravotnej a Apolla, rozhodol sa akcionár jednostranným rozhodnutím bez akýchkoľvek diskusií a úvah zrušiť poisťovňu a vstúpiť do likvidácie. V danej situácii úrad má povinnosť rozhodnúť o dočasnom prevode, čo aj vykonal. Zákon nijakým spôsobom nešpecifikuje, akými pravidlami sa má riadiť dočasný prevod a vonkoncom nešpecifikuje to, že úrad by sa mal tváriť ako obchodník, ktorý predáva, kupuje. Úrad má dať súhlas na prevod poistného kmeňa. V situácii, kedy dôjde k dohode medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami, rozhodne však nie vtedy, keď dôjde k náhlemu zrušeniu zdravotnej poisťovne. Týmto rozhodnutím akcionára bolo zmarené ústavné právo 127 tisíc poistencov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a úrad rozhodol bezodkladne o dočasnom prevode poistného kmeňa do Spoločnej zdravotnej poisťovne. Vzápätí navrhol likvidátora, ktorého predstavenstvo zdravotnej poisťovne schválilo a likvidátor sa ujal svojej činnosti.

    Je otázkou, či je Európska zdravotná poisťovňa, a. s., v likvidácii ešte poisťovňou verejného zdravotného poistenia alebo už je len subjektom obchodného práva v likvidácii a kto za ňu má vykonávať povinnosti, ktoré z verejného zdravotného poistenia vyplývajú. Zákon jednoznačne nepočítal s takýmto riešením, že vstúpi niektorá z poisťovní do likvidácie a žiadnym spôsobom sa v jednotlivých paragrafoch nezameral na to ako postupovať. Právo sa tvorilo počas procesu likvidácie.

    Nebudem tieto slová podporovať citátmi viacerých aj odborníkov, aj tzv. odborníkov, ktorí neustále komentujú situáciu v zdravotníctve a v zdravotníckej legislatíve. Som ale prekvapený, že obviňujete mňa z toho, že som nepredal kmeň, že som zle reagoval, zákon mi takéto kompetencie nedáva. Úrad má rozhodnúť, odsúhlasiť prevod poistného kmeňa a v tejto kompetencii sme absolútnym spôsobom nezlyhali, podobne ako v ostatných. Likvidátor okamžite po ujatí sa svojej funkcie požiadal zdravotné poisťovne, aby predložili podmienky, za akých majú záujem o prevod poistného kmeňa, termín bol do 29. 6. Ani jedna zo zdravotných poisťovní, presne budem citovať „Apollo, Dôvera a Union,“ ktoré sa tvárili, že majú záujem, nepredložila záväznú požiadavku na prevod. Následne likvidátor začal sériu rokovaní s jednotlivými poisťovňami, avšak stále nedošlo k dostatočnému prejaveniu záujmu o trvalý prevod poistného kmeňa. A to, že v závere mesiaca august došla Dôvera a Union s istou ponukou, ktorá však bola veľmi nepresne definovaná a nedostatočne špecifikovaná, a hovorilo o prevode poistného kmeňa po procese prepoistenia, na ktoré majú poistenci právo a po niektorých ďalších činnostiach nevytváralo dostatočný priestor na definitívne ukončenie. Úrad vyzval likvidátora v zmysle zákona, aby predložil návrh na prevod poistného kmeňa, určil poisťovňu, určil spôsob a metodiku presne tak, ako káže zákon vo svojom paragrafe, myslím, že je to § 67 ods. 5.

    Likvidátor sa proti tomuto rozhodnutiu, ktoré bolo rozhodnutím v správnom konaní, odvolal a nedošlo k naplneniu zámeru. Úrad si nakoniec čiastočne osvojil odvolanie sa likvidátora, ktorý namietal, že nebola určená zdravotná poisťovňa a v čase, kedy rozhodol konkurzný súd o konkurze, rozhodol o definitívnom prevode do Spoločnej zdravotnej poisťovne. V tomto čase, po 13. októbri rozhodnutím konkurzného súdu bolo upreté právo likvidátorovi vykonávať akékoľvek zmluvné vzťahy, zmluvné záväzky, čiže nemal už žiadnu kompetenciu na to, aby čokoľvek s poistným kmeňom vykonal.

    Treba povedať, že v procese prepoisťovania sa zo 127 tisíc poistencov Európskej zdravotnej 62 rozhodlo využiť svoje ústavné právo a rozhodli sa pre zmenu zdravotnej poisťovne, takže definitívny zostatok poistného kmeňa, ktorý tam bol, tvoril 38 % pôvodného kmeňa. Treba povedať jednu vec. Zákon č. 581 v § 2 ods. 3 hovorí, že zdravotná poisťovňa môže vykonávať len činnosti, ktoré sú uvedené v § 6. Dovolil by som si upriamiť vašu pozornosť na to obmedzenie, ktoré je vyjadrené v tomto paragrafe len v činnosti. V § 6 nie je v žiadnom z jeho ustanovení spomínaná možnosť odpredať, odkúpiť, akýmkoľvek spôsobom manipulovať s poistným kmeňom ako s istou finančne vyjadriteľnou hodnotou. Paragraf 11 citovaného zákona hovorí o tom, čo je to majetok zdravotnej poisťovne. Tam sa takisto poistný kmeň nespomína medzi majetkovými hodnotami.

    Takže, ak máme dodržať zákon, ktorý bol možno tvorený v dobrej viere a schválený najvyšším legislatívnym orgánom tejto krajiny, bohužiaľ, však s nedostatkami, ktoré neboli z predchádzajúcej praxe známe, je veľmi zložité hľadať priestor na to, ako sa postarať o poistencov, ako zabezpečiť naplnenie oprávnených požiadaviek poskytovateľov, ktorí mali zmluvné vzťahy s Európskou zdravotnou poisťovňou a ako zabezpečiť naplnenie litery zákona. Treba povedať, že o poistencov Európskej zdravotnej bolo postarané, že nikto z nich nemal upreté poskytnutie zdravotnej starostlivosti, úrad nezaznamenal jedno-jediné podanie na to, že by nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť či akútne, či urgentne a z tejto stránky som presvedčený, že úrad si svoje povinnosti v absolútnej miere splnil. Treba povedať, že 127-tisícový poistný kmeň nevytvára akciovej spoločnosti dostatočný priestor na fungovanie a nevytvára dostatočný finančný priestor na uhrádzanie prevádzkových nákladov.

    Pán poslanec Markovič, spomínali ste, že v roku 2007, dovoľujem si vás poopraviť, v roku 2007 nezačínali žiadne dve zdravotné poisťovne svoju činnosť. Keď, tak začínali v roku 2005, bol to Union a Európska zdravotná, ktoré vznikli už ako akciové spoločnosti, ktoré sa netransformovali z predchádzajúcich subjektov verejných zdravotných poisťovní. Som pripravený, samozrejme, predložiť kompletne detailnú radu postupov, ktoré úrad realizoval. Žiaľ, dnes som sem prišiel predložiť rozpočet a nie obhajovať činnosť úradu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcete sa vyjadriť k rozprave, pán spravodajca?

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som využil právo záverečného slova a nejdem sa možno ani vracať k tomu, o čom hovoril pred chvíľou pán predseda úradu, lebo nie je toto priestor na odborný seminár a chcem sa ospravedlniť naozaj za to, že som otvoril túto tému ako jediný, ktorý som vystúpil v rozprave a potom na mňa reagoval faktickou poznámkou pán poslanec Markovič. Mrzí ma to, lebo naozaj prerokúvame rozpočet Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Na druhej strane, ako som povedal vo svojom vystúpení, je to jediná možnosť, kedy môžeme diskutovať s predsedom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v pléne Národnej rady Slovenskej republiky raz ročne pri prerokúvaní rozpočtu, keď len teda nebudeme od neho žiadať nejakú mimoriadnu správu. Preto som si dovolil túto situáciu využiť a preto som si dovolil túto tému otvoriť, lebo myslím si, že táto kauza týkajúca sa úradu pre dohľad bola široko medializovaná a bola asi zatiaľ najväčšou kauzou úradu pre dohľad od roku 2006 alebo 2007.

    Chcem možno, ak mi dovolíte, ako reflexiu na to, čo tu odznelo, povedať, pán predseda, SDKÚ – DS a ja osobne som vždy podporoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a myslím si, že existoval určitý džentlmen agreament aj medzi nami dvoma, aj medzi opozíciou a úradom pre dohľad, že aj keď ste prišli do funkcie, nikto vás nerušil vo vašej práci a do určitej miery sme čakali na to, ako sa prejavia výsledky vašej práce. Čiže existoval nejaký pakt o neútočení aj preto, lebo si opozícia uvedomila, aj SDKÚ – DS si uvedomila, aj ja som si uvedomoval, že úrad pre dohľad je príliš dôležitá inštitúcia, aby sme ju rušili v jej práci.

    Chcem povedať, že tá kritika, ktorá tu dnes odznela v rozprave, nebola kritika toho, čo robíte, ale toho, čo ste neurobili a mali urobiť. Nebudem tu rozoberať tie argumenty, lebo sa to ani nehodí do záverečného slova a hovorím, nie je tu na to priestor, aby sme tu robili odborný seminár o tom, či boli, alebo neboli naplnené ustanovenia zákona č. 581/2004 Z. z., na základe ktorých mal byť navrhnutý ozdravný plán alebo nútená správa. Na to môžeme mať rôzny názor a to si môžeme nechať na iné plénum.

    Fakt je ale ten, že 2. mája Európska zdravotná poisťovňa zanikla a úrad pre dohľad čakal na správu audítora, ktorá prišla 27. júna. Úrad pre dohľad proste ako štatista sledoval fakt, že jedna zdravotná poisťovňa zahučala a čakal ešte ďalšie dva mesiace, kým získa doklady o tom, že asi bude krachovať. Vznikla tým škoda, dámy a páni, a o tom musíme vedieť v pléne Národnej rady, vznikla tým škoda, možno 100, možno 200, možno 300 miliónov, nebudem špekulovať, budeme vedieť, keď likvidátor uzavrie svoju prácu. Vznikla škoda, ktorú niekto zaplatí tým poskytovateľom. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nedostali zaplatené za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

    Dámy a páni, odznelo tu opakovane, že zákon č. 581/2004 Z. z. je možno zlý, možno nedostatočný, možno nedobre pamätá na všetky možnosti, ktoré život prináša. Dámy a páni, ja sa chcem veľmi pokojne opýtať: no ale táto vládna koalícia je dva a pol roka pri moci – pán predseda je v úrade dva roky, skoro dva roky, no necelé dva roky, v januári 2007 prišiel – kde je novela zákona, ktorá by upravila kompetencie úradu, zosilnila kompetencie úradu, spresnila ustanovenia? Posledná vládna novela bola prerokovaná a schválená minulý týždeň a upravovali sme len to, že sme explicitne zakázali likvidátorovi narábať s kmeňom. To je všetko. To bola celá úprava? Čo ozdravný plán? Čo nútená správa? Ak situácia sa naozaj ukázala až pri Európskej zdravotnej poisťovni, tak musím pokojne konštatovať, že za šesť mesiacov, odkedy ohlásila likvidáciu, za sedem, od 2. mája, bolo dosť času pripraviť nejakú novelu, ktorá by reflektovala situáciu, ktorú priniesol život. Ale je to tak. Ja s tým nesúhlasím. Podľa mňa zákon č. 581/2004 Z. z. pamätá na všetky možnosti. Na čo čakáme, ak je zákon taký nedokonalý? Čakáme, kým skrachuje ďalšia zdravotná poisťovňa, kým skrachuje Apollo alebo Dôvera, alebo Union, alebo Spoločná? Ja neviem. Znovu budeme potom konštatovať, že viete, zákon je nedokonalý a nepamätá na všetky okolnosti. Táto argumentácia neobstojí...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán spravodajca, skúste, naozaj ste v záverečnom slove, prerokúvame rozpočet úradu.

  • Posledná veta, pán predseda. Chcem povedať, že nikto nespochybnil v pléne, v rozprave prácu zamestnancov úradu pre dohľad. Myslím si, že všetci si vážime prácu zamestnancov úradu pre dohľad, len niekto musí za prácu úradu pre dohľad niesť zodpovednosť, aj politickú zodpovednosť a to je osoba predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ja si myslím, že pán predseda Demovič môže byť skvelý človek, skvelý lekár, dobrý odborník, len si myslím, že nemôže už byť predsedom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán predseda úradu? Ďakujem. Pán spravodajca? Ďakujem.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, je to tlač 838.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 219/2006 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Pán minister obrany Jaroslav Baška uvedie návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 219/2006 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Účelom návrhu tohto zákona je predovšetkým zmeniť súčasnú právnu úpravu tak, aby účastníkovi protikomunistického odboja, politickému väzňovi bolo priznávané postavenie veterána protikomunistického odboja. Odstráni sa tým chyba, ktorá vznikla zlúčením dvoch rôznych kategórií osôb. Tých, ktorí so zbraňou v ruke bojovali proti fašizmu, resp. sa zúčastnili na vojenských misiách, s osobami, ktoré sa zapojili do protikomunistického odboja. Nadobudnuté práva pri poskytovaní rekreačnej a kúpeľnej starostlivosti sa zachovávajú a bude ich naďalej finančne zabezpečovať rezort ministerstva obrany.

    V návrhu zákona sa upravuje konanie o priznaní postavenia vojnového veterána in memoriam osobe, ktorá zahynula pri plnení služobných povinností alebo v súvislosti s nimi. Z dôvodu navrhovanej právnej úpravy bolo nevyhnutné novelizovať aj ďalšie predpisy upravujúce predmetnú problematiku.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím pána poslanca Emila Vestenického, ktorý je určeným spravodajcom z gestorského výboru, aby nás informoval o priebehu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister obrany, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa zákona č. 219/2006 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 838.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona reaguje na potrebu zosúladiť význam pojmov vo väzbe na zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 847 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 28. januára 2009 a gestorský výbor do 30. januára toho istého roka.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Pán poslanec Slafkovský.

    Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa pozastaviť pri tomto zákone, o ktorom som ako človek, ktorý žije v našej krajine, vedel, že existuje, že funguje, ale na niektoré nezrovnalosti, ktoré so sebou prinášal, som bol len nedávno upozornený jedným z vojakov alebo bývalých vojakov, ktorý bol rehabilitovaný po roku 1989 a ktorý musel ukončiť svoju aktívnu službu v Armáde Slovenskej republiky niekedy v 70. rokoch a zaujíma sa teraz, keďže má zhruba podobný vek ako ja, zaujíma sa o dôchodok, o výsluhový dôchodok a upozornil ma na jednu nezrovnalosť, ktorá vlastne z platného znenia zákona vychádza a tu, myslím si, že by bolo možné vzhľadom na to, že sme v prvom čítaní, požiadať pána ministra, aby sa na to pozrel.

    Vychádza to z toho problému, že súčasný text v § 143 písm. j) zákona č. 328/2002, § 143 písm. j) vo svojom štvrtom odseku hovorí o tom, že „výsluhový dôchodok sa určí z pravdepodobného zárobku, ktorý by patril profesionálnemu vojakovi k 30. aprílu 1998,“ a teraz je ten problém, ktorý nasleduje, „v danej vojenskej hodnosti a funkcii, ktorú profesionálny vojak naposledy zastával.“ Ak vojak bol podporučík v roku 1970, tak v roku 1998 sa mu počítal dôchodok stále z funkcie podporučíka. Títo vojaci za normálnych okolností chceli byť vojakmi ďalej, len im to nebolo z titulu politického alebo nejakého iného dôvodu, ktorý sa vtedy našiel, im to nebolo umožnené, a teraz, keď sa rehabilituje, tak tí vojaci, ktorí proti ničomu neprotestovali, so všetkým súhlasili a boli zaradení v šíku a normálne, nič voči nim nemám, teda normálne boli v armáde, tak tým sa výsluhový dôchodok potom počítal v roku 1998 z funkcie, ktorú medzitým nadobudli a z podporučíkov väčšinou z nich už boli na úrovni majorov alebo podplukovníkov. A takto sa vlastne ľudia, ktorí boli do života z armády vyhodení a poslaní nazad, museli začať znova študovať, znova sa zapojiť do života, mali s tým určité problémy, niektorí aj vyštudovali diaľkovo školu alebo dokončili a v armáde by určite boli postupovali niekde vyššie, dokonca dostali hodnosti typu podplukovníka a podobne. Ale dôchodok sa im počíta aj výsluhový z toho obdobia, z tej poslednej funkcie, ktorú mal v roku 1971 alebo 1972. A to, myslím si, že nie je celkom v poriadku a chcel by som poprosiť pána ministra, keby sa na to pozrel so svojím tímom s cieľom, či by sa to dalo nejako zohľadniť.

    Myslím si, že by to mnohým ľuďom pomohlo odstrániť pocit krivdy a ja si myslím, že by to bolo spravodlivé.

    Ďakujem pekne za vypočutie.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Boli ste jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete k tomu zaujať stanovisko? Teraz nie.

    Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii.

    Je to tlač 843. Návrh na pridelenie výborom je rozhodnutie č. 850.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomír Vážny uvedie návrh zákona.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 6. novembra 2008 a prijala k nemu uznesenie č. 806. Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšírenie pôsobnosti údržby mýtnej polície, prepáčte. Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšírenie pôsobnosti služby mýtnej polície a úprava oprávnení a povinností policajtov, ktorí budú zaradení na novozriadených útvaroch služby mýtnej polície. Navrhované oprávnenia a povinnosti policajta služby mýtnej polície budú smerovať k zabezpečovaniu efektívnej a účelnej kontroly dodržiavania povinnosti vo vzťahu k meraniu hmotnosti nápravových tlakov a rozmerov vozidla, ktoré budú vykonávané v súčinnosti so správcami komunikácií.

    Cieľom návrhu zákona v čl. II je rozšírenie pôsobnosti služby mýtnej polície aj do oblasti kontroly dodržiavania povinnosti označenia motorového vozidla nálepkou pri použití vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a taktiež ciest I. triedy.

    V čl. III, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, sa navrhuje upraviť pôsobnosť služby mýtnej polície pre riešenie priestupkov v blokovom konaní.

    Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a ani na životné prostredie.

    Dovoľujem si požiadať vás o podporu pri prerokúvaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Pelegrini je spravodajcom.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 449 z 19. novembra 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 843).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 850 zo 7. novembra 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 28. januára 2009 a v gestorskom výbore do 30. januára 2009.

    Pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ešte požiadam pána ministra Ľubomíra Vážneho, aby v druhom a treťom čítaní uviedol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s mnohostrannou Dohodou medzi Albánskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskou republikou a ostatnými štátmi a Misiou Organizácie Spojených národov pre dočasnú správu v Kosove .

    Je to tlač 831.

  • Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s mnohostrannou Dohodou medzi Albánskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskou republikou, Chorvátskou republikou, Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, Islandskou republikou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Nórskym kráľovstvom, Srbskom a Čiernou Horou, Rumunskom a Misiou Organizácie Spojených národov pre dočasnú správu v Kosove o vytvorení Spoločného európskeho leteckého priestoru (ECCA).

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s mnohostrannou Dohodou medzi Albánskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskou republikou, Chorvátskou republikou, Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, Islandskou republikou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Nórskym kráľovstvom, Srbskom a Čiernou Horou, Rumunskom a Misiou Organizácie Spojených národov pre dočasnú správu v Kosove o vytvorení Spoločného európskeho leteckého priestoru (ECCA), ďalej len dohoda, ktorý sa predkladá ako iniciatívny materiál.

    Vláda Slovenskej republiky predmetný návrh prerokovala dňa 7. júna 2006 a prijala k nemu uznesenie č. 535 bez pripomienok. Cieľom dohody je zabezpečiť vzájomný prístup na trhy leteckej dopravy zmluvných strán a slobodné podnikanie za rovnakých podmienok hospodárskej súťaže, stanoviť a dodržiavať rovnaké pravidlá bezpečnosti leteckej premávky, bezpečnosti ochrany pred činmi protiprávneho zasahovania v civilnom letectve, riadenia letovej prevádzky a životného prostredia.

    Dohoda vytvára príležitosti pre letecký priemysel na jednotnom leteckom trhu 35 krajín so 414 letiskami a cca 500 mil. obyvateľov. Urýchľuje harmonizáciu legislatívy zúčastnených štátov v oblasti civilného letectva. Dohoda bola podpísaná v júni 2006 na zasadnutí Rady ministrov dopravy. Materiál je legislatívnej povahy. Ratifikácia vykonávania tejto dohody nemá negatívne finančné, ekonomické vplyvy, ani vplyvy na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Dovoľujem si požiadať vás o podporu pri prerokúvaní predloženého materiálu a o vyslovenie súhlasu s predloženým vládnym návrhom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Glenda bude spravodajca z výboru pre hospodársku politiku.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s mnohostrannou dohodou podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 845 zo 7. novembra 2008 pridelil návrh na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch, vrátane gestorského výboru určil do 21. novembra 2008.

    Výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali a prijali tieto uznesenia: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 514 z 18. novembra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 432 z 19. novembra 2008. V týchto uzneseniach výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s mnohostrannou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s mnohostrannou Dohodou medzi Albánskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskou republikou, Chorvátskou republikou, Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, Islandskou republikou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Nórskym kráľovstvom, Srbskom a Čiernou horou a Misiou Organizácie spojených národov pre dočasnú správu v Kosove o vytvorení spoločného európskeho leteckého priestoru (ECCA) a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s mnohostrannou dohodou, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 453 z 19. novembra 2008.

    Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Prihlášku písomnú som nedostal. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Predpokladám, že pán minister už nechce hovoriť.

    Teraz poprosím pána ministra Ľubomíra Vážneho, aby uviedol

    návrh na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky,

    je to tlač 862. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 836 z 26. novembra 2008 súhlasila s mojím návrhom na odvolanie Mgr. Branislava Máčaja z funkcie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.

    Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky je orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť elektronických komunikácií, ktorý ako regulačný orgán zabezpečuje reguláciu trhu elektronických komunikácií, medzinárodné vzťahy v tejto oblasti. Spolupracuje s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a ostatnými orgánmi súvisiacimi s vecnou kompetenciou úradu.

    Dôvody na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky boli podrobne prerokované na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26. novembra 2008 a spočívajú v neplnení cieľov a úloh Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky vymedzených zákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a to najmä:

    - v postupe Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky v rozpore s uzneseniami vlády Slovenskej republiky a neakceptovaní technickej komisie skupiny pre digitálne vysielanie,

    - v nevyhlásení konania na verejnoprávny tretí multiplex,

    - v neriešení otázky ceny pre vysielateľov za vysielanie digitálneho vysielania,

    - v nedostatku garancie realizácie multiplexu zo strany víťaza výberového konania na udelenie terestriálnych prevádzkových povolení, ktorými sa prideľujú frekvencie v ekonomicky viazaných frekvenčných vyhradeniach na vyhotovenie prvého a druhého terestriálneho multiplexu na území Slovenskej republiky,

    - v nevyžadovaní zmluvného vzťahu medzi vysielateľom a budúcim prevádzkovateľom,

    - v neakceptovaní stratégie v oblasti kompresie,

    - v nesúlade hodnotiacich kritérií vo výzve na predkladanie ponúk so zákonom č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Následkom týchto pochybení bolo okresným súdom vydané predbežné opatrenie, ktoré bráni v ďalšom postupe vo výberovom konaní. Dôsledkom neplnenia si úloh vyplývajúcich zo zákona môže dôjsť k zdržaniu samotného procesu prechodu na digitálne vysielanie a najmä k nesplneniu si medzinárodných záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Skončil som, pán podpredseda, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcu členovi výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu. Bude nás informovať o prerokovaní návrhu vo výbore.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil informáciu o prerokovaní návrhu na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (tlač 862) vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Predseda vlády Slovenskej republiky predložil podľa ustanovenia § 7 ods. 2 a ods. 10 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších podpisov návrh na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 866 z 27. novembra 2008 pridelil predmetný návrh výboru pre hospodársku politiku s tým, že výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor o návrhu rokoval na 60. schôdzi 2. decembra 2008 a o návrhu na uznesenie nehlasoval, nemohol o ňom hlasovať, nakoľko podľa ustanovenia § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. V zmysle uvedeného Národná rada hlasovaním bude musieť rozhodnúť tak o predloženom návrhu, ako aj o spôsobe voľby. Preto mi dovoľte, aby som ako poverený spravodajca výboru po ukončení rozpravy odporučil Národnej rade Slovenskej republiky odvolať verejným hlasovaním predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy v mene poslaneckého klubu SDKÚ sa prihlásil pán poslanec Stanislav Janiš, takže má slovo. Písomne ešte potom prosím páni poslanci Minárik a Prokopovič. Takže pán Minárik sa potom pripraví vystúpiť po pánovi Janišovi.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Mám dojem, že čím vážnejšie veci pre chod spoločnosti sa v Národnej rade prerokúvajú, tým väčší bojkot zo strany vládnej koalície. Prvé si kladiem otázku pri tomto materiáli, za čo odvolávate predsedu Telekomunikačného úradu a podľa čoho ho odvolávate. Ozaj ho odvolávate podľa zákona o elektronických komunikáciách? Som presvedčený, že mimo Smeru tu tomu nikto neverí a dovolím si tvrdiť, že ani všetci poslanci Smeru tomu neveria a neveria tomu aj možno pre nerozchoditeľnú kauzu Tipos, ktorá dnes nie je už 1,9 miliardy korún, ale plus 1,2 miliardy, teda 3,1 miliardy korún.

    Ak si pozrieme návrh na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu, tak na úvodnej strane tohto návrhu, na tejto, opisujete jednotlivé paragrafy zákona 610 o elektronických komunikáciách a na záver tejto strany píšete také srandy. Dovolím si zacitovať: „Z obsahu výzvy, resp. výberového konania vznikajú pochybnosti o zákonnosti postupu Telekomunikačného úradu.“ Ukážte mi v zákone č. 610, že predsedu Telekomunikačného úradu Národná rada odvolá na základe pochybností. No taký paragraf v tomto zákone, aj keď je pomerne dlhý, obšírny a komplikovaný a spravodajcoval som ho v minulom volebnom období, tak takýto tam nenájdete.

    A ďalšiu srandu, čo tu píšete, že „pochybenia, Telekomunikačného úradu je možné rozčleniť“, a potom to tam rozpisujete. Tak na základe neplnenia taxatívnych vecí zo zákona 610 o elektronických komunikáciách odvolávate predsedu Telekomunikačného úradu alebo na základe pochybení, ktoré tu ďalej rozpracúvate?

    Ja sa k niektorým jeho pochybeniam, podľa vás pochybeniam, vyjadrím.

    Prvé také jeho pochybenie je, že postup Telekomunikačného úradu je v rozpore s uzneseniami vlády Slovenskej republiky. Dovolím si upozorniť, že sa bavíme o nezávislom úrade, ktorý sa výsostne riadi zákonom. Všetky práva a všetky povinnosti má udelené zákonom, a preto je nezávislý Telekomunikačný úrad. Uznesenia vlády pre takýto nezávislý úrad majú len odporúčací charakter. A tak sú aj formulované, keď si ich pozriete. Vláda ministrovi ukladá a predsedovi nezávislého úradu odporúča. Preto je to takto formulované, aby sa nestalo, že vláda prijme politické, lobistické uznesenie, napríklad, že Protimonopolný úrad napríklad spojením firmy -XY- a takéto uznesenie vláda prijme, že vznikne monopol, čo je nežiaduce pre vládu a jej lobistov a sponzorov a Protimonopolný úrad na základe takéhoto politického odporúčajúceho uznesenia by musel svojím rozhodnutím vyhovieť a nedovoliť fúziu aj napriek tomu, že podľa jeho zákona tie dve firmy sa kľudne môžu spojiť. Alebo použijem ešte jeden príklad, ako to fungovať nemá. Úrad jadrového dozoru sa bude v ochrane obyvateľstva riadiť politickými uzneseniami vlády, napríklad zatĺkaním mimoriadnej udalosti na jadrovej elektrárni, a nie vecnými opatreniami, ktoré mu ukladá zákon. To ozaj myslíte vážne? To ozaj sa chcete vrátiť do čias Černobylu? Hádam nie.

    Ďalší z dôvodov alebo pochybení? Pochybení. Ďalšie pochybenie Telekomunikačného úradu. Telekomunikačný úrad ohrozil plynulý prechod na digitálne vysielanie. Je pravda, že plán prechodu, teda všeobecne záväzný právny predpis Telekomunikačného úradu bol pripravený na zákon o digitalizácii, ktorý pripravil minister kultúry, podpredseda Smeru pán Maďarič, a ktorý bol schválený vo vláde? Je to pravda. Takýto plán prechodu v súlade s týmto zákonom bol pripravený. Avšak v Národnej rade ste zákon o digitalizácii ministra Maďariča tak rozstrieľali, že celý tento plán prechodu sa musel prerobiť. V Národnej rade ste ho rozstrieľali a musel sa prerobiť. Trvalo to nejaké 2 – 3 mesiace. Ale hlavný problém plánu prechodu ako nutného všeobecne záväzného prechodu pre vypísanie tendra na multiplex alebo multiplexy nastal pri schvaľovaní tohto všeobecne záväzného predpisu v legislatívnom procese. A kto brzdil tento plán prechodu, tento legislatívny proces? Telekomunikačný úrad alebo minister kultúry Maďarič, alebo aj vaše ministerstvo, pán minister? Vy ste ho brzdili, vy ste ho nechali prepracúvať, vy ste mali neustále pripomienky, vy ste ho neustále vracali, vy ste obštruovali, lebo vám vyhovovalo brzdiť digitalizáciu. A dnes hovoríte, že Telekomunikačný úrad nestíha.

    Ako perličku ďalšieho pochybenia Telekomunikačného úradu, perličku tohto politického a lobistického návrhu na odvolanie, spomeniem na strane 4 bod 2 – „neakceptovanie technickej komisie SKDV“ – musím si to pozrieť, SKDV, aby som si to nepomýlil s NKVD. Porušenie ktorého paragrafu zákona 610, keď vravíte, že ho odvolávate na základe tohto zákona, je neakceptovanie niečoho, čo odporučila táto medzirezortná komisia? Toto v zákone nenájdete. Táto medzirezortná komisia, v ktorej má – a dobre počúvajte – väčšinové zastúpenie súkromný sektor ako verejný sektor, od televízie – vysielateľa, neviem koho a televízie sú tam možno aj viackrát, či ako televízie, či ako člen asociácie takej alebo onakej, tak koho záujmy zastupuje táto, povedzme, skoro privátna komisia? Záujmy verejné alebo záujmy súkromné? To Smer chce túto privátnu súkromnú komisiu povyšovať nad nezávislý Telekomunikačný štátny úrad? A to stále vyhlasujete, Smer, aká ste sociálnodemokratická vláda pre ľudí. To preto tu odvolávate predsedu Telekomunikačného úradu, lebo neakceptoval pokyny tejto privátnej komisie, teda pokyny súkromných vysielateľov, prevádzkovateľov? To mal akceptovať aj pokyny týchto súkromníkov, aké kritériá majú byť v tendri, v ktorom ani nie sú a v ktorom sú zainteresovaní? Ktorý paragraf hovorí o tom, že Telekomunikačný úrad mal akceptovať tieto návrhy vysielateľov? Lebo podľa dôvodov na odvolanie, ktoré tu píšete, citujem, „zlyhalo prenášanie návrhov najmä zo strany vysielateľov a prevádzkovateľov.“ Zlyhalo prenášanie návrhov najmä zo strany vysielateľov a prevádzkovateľov. A toto je jeden z dôvodov na odvolanie predsedu nezávislého Telekomunikačného úradu.

    Ja viem, že vy chcete, aby Telekomunikačný úrad bol riadený vysielateľmi, televíziami, operátormi, aby ho riadili biznismani a finančné skupiny a politici. Ale ak to takto chcete, tak to povedzte, aj tak je to už verejné tajomstvo a potom zmeňte zákon. Máte 85 hlasov v tejto Národnej rade, je to normálne bežný zákon, nie ústavný, tak ho zmeňte a máte po probléme. A kým príde demarš z Bruselu ako napríklad pri pošte, aby ste to napravili a vrátili do pôvodného stavu, tak bude po súťaži na multiplex a všetko máte vybavené.

    Ďalší z dôvodov na odvolanie je nevyhlásenie tendra na verejnoprávny multiplex. Pritom dobre viete, že najskôr musí byť aspoň jeden multiplex, do ktorého sa presunú súčasné frekvencie, na ktorých vysiela STV teraz a potom môže byť verejnoprávny multiplex. To poradie je dané v stratégii požehnanej vládou, ministerstvom a je jediné možné. A ak nechcete potopiť STV, ak ju nechcete dočista potopiť alebo ak tam nechcete uliať miliardy, tak potom toto je jediné možné riešenie – najskôr súkromné multiplexy a potom verejnoprávny multiplex. Ale ak chcete potopiť STV alebo do nej naliať miliardy, tak to urobíte opačne. Ale potom zmeňte stratégiu.

    Ďalšie, čo vytýkate v tendri, je, že tender alebo zadanie tendra nerieši otázku ceny, ktorú budú televízie platiť za šírenie svojho signálu operátorovi multiplexu.

    Po prvé, čo má byť, aké kritériá mali byť v tendri na multiplexy, ukladá zákon o digitalizácii. To, čo musí tender obsahovať, ukladá zákon. A tie kritériá, ktoré tam majú byť, tak v tom tendri sú. A tu sa natíska otázka: Kto a prečo má záujem dávať tam dodatočné, ja hovorím, lobistické a klientelistické kritériá? Kto je taký silný, že ho aj vláda Roberta Fica poslúcha? Ktoré sú to finančné skupiny? Tie, ktoré boli pri Tipose alebo pri jachte, alebo niektoré iné? Dožijeme sa takej istej dohody ako pri Tipose?

    V kritériách nie sú ceny alebo dohody, ktoré budú platiť televízie za šírenie signálu a toto je jeden z dôvodov, prečo dnes odvolávate predsedu Telekomunikačného úradu. Aké ceny a ktoré televízie majú byť v tomto tendri dohodnuté? Tých televízií, ktoré sú súčasne na slovenskom mediálnom trhu alebo aj tých, ktoré na trh ešte prídu. A vieme, ktoré televízie na trh prídu a koľko ich príde?

    Veď cieľom digitalizácie je, alebo jedným z cieľov digitalizácie je otvoriť priestor pre viac bezplatných televízií. Otvoriť slovenský mediálny priestor pre viac bezplatných televízií. A od týchto dnes neznámych televízií, čo malo byť v tom tendri? Aká dohoda o cene a s kým?

    A medzi nami, všetci dobre vieme, že ceny si medzi sebou určujú a dohadujú dve obchodné strany. A v tomto prípade sú to dve súkromné právnické osoby. Jedna, ktorá spravuje multiplex a druhá, ktorá chce vysielať. A ak sa pre jednu z týchto strán zdajú byť podmienky neprimerané, že sa nedohodnú na cene, tak toto rieši zákon o elektronických komunikáciách. A Telekomunikačný úrad ako nezávislý úrad vstúpi do rokovania o cene ako regulačný úrad. A ak by Telekomunikačný úrad nevstúpil do ceny ako regulačný úrad, toto je porušenie neplnení si povinnosti Telekomunikačného úradu. Toto. Ale nie to, že dopredu fiktívne a neviem od koho, má dať do tendra nejaké ceny. A takto by som mohol ísť bod po bode pochybení Telekomunikačného úradu, tak, ako to uvádzate v návrhu na odvolanie.

    Nebudem pokračovať, ale prejdem k pravému dôvodu odvolávania predsedu Telekomunikačného úradu, lebo všetky dôvody, ktoré ste uviedli v tomto materiáli, nie sú vecné, ale sú politické a sú hlavne lobistické. Po nástupe Smeru do vlády v júli 2006 ste v prvom rade vymenili všetko, čo sa vymeniť dalo a hneď v prvú noc ako večer menoval prezident republiky vládu. Potom ste sa pustili do úpravy zákonov tak, aby ste zlikvidovali nezávislé úrady a aby ste mohli predsedov týchto úradov odvolávať nie z vecných dôvodov, ale z politických dôvodov. Takto ste si upravili zákony a takto ste si z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a neviem ktorých, urobili obyčajnú politickú slúžku, politický nástroj na výkon politickej moci Smeru.

    A šéf Telekomunikačného úradu, váš šéf, nie náš, my sme ho nenavrhovali, je to návrh Smeru, sa asi postavil na zadné. Povedal si, že on nebude bezhlavo slúžiť a robiť škodu ľuďom, tak ako napríklad škodu robí Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. ÚJSZÓ nemá problém klamať ľudí, ťahať im popod nos medové motúzy, aby v budúcnosti títo oklamaní ľudia opäť zaplatili, o päť skokov aj s úrokmi zaplatili za váš politický populizmus, aby si opäť museli skokovo uťahovať opasky, lebo sa ocitnú tam, kde sú dnes občania Maďarska po ôsmich rokoch vlády sociálnej demokracie. Sú na mizine a čaká ich tvrdé a kruté uťahovanie opaskov.

    Predseda Telekomunikačného úradu sa asi postavil na zadné. Otázka znie prečo. Čo je to vlastne tá digitalizácia, o ktorú tu vlastne ide? Digitalizácia má v podstate podľa mňa dva, tri také hlavné ciele, ale dôležité.

    Po prvé je to vytvorenie podmienok pre viac bezplatných televízií na slovenskom trhu, viac konkurencie, viac nezávislých informácií pre občanov.

    Po druhé kvalitnejší televízny signál, kvalitnejší obraz, kvalitnejší zvuk.

    A po tretie, nie je menej podstatný, ale veľmi dôležitý cieľ, uvoľnenie frekvencií, ktoré používajú aj súčasné televízie a ich použitie na širokopásmový internet tam, kde nie je dnes kábel, kde nie je dnes signál, kde nie je dnes internet.

    Sú tieto ciele digitalizácie zlé? Nie sú zlé. Týmto smerom sa uberá Európa, ale, bohužiaľ, Slovensko nejako alebo Smer kríva na obidve nohy v tomto smere. Uberá sa opačne, lebo nechce viac konkurencie v televíziách, nechce viac nezávislých televízií na Slovensku. A mám taký dojem, že sa bojíte televízií, že sa bojíte médií, ale médií, televízií a nezávislých informácií sa boja iba moci s nádychom totality.

    Chvalabohu, sme v Európskej únii a digitalizovať sa musí. A keď sa musí, tak potom len pod smeráckym ideologickým dohľadom a smeráckym biznisovým dohľadom. Tí, ktorí vedia, o čo ide, tak vedia, čo je to za biznis, čo je to za miliardy prevádzkovať, spravovať frekvenčné spektrá, cez ktoré ide TV signál do každej domácnosti na Slovensku. Politici Smeru veľmi dobre vedia, čo je to za politický biznis, mať politický dohľad nad frekvenčným pásmom. Mať politický dohľad na tým, ktorá televízia tu bude a ktorá televízia na slovenskom mediálnom trhu bude mať problémy.

    Najväčšou chybou predsedu Telekomunikačného úradu asi je, že vypísal tender na multiplex a vypísal ho asi vecne a nie politicky. Čím skôr tento tender prebehne, tým skôr bude na Slovensku viac bezplatných televízií, viac konkurencie, viac nezávislých informácií, viac internetu. Komu toto môže prekážať? Ja si myslím, že súčasné parametre vypísaného tendra prekážajú hlavne súčasnej politickej moci, hlavne Smeru. Smer bráni rozšíreniu televízií na Slovensku, Smer bráni rozšíreniu internetu na Slovensku a možno tento tender nevyhovuje ani súčasným televíziám. Viac televízií rovná sa menej reklamného trhu, menej peňazí pre súčasné televízie, ale na druhej strane zase lacnejšie reklamy a tým pádom lacnejšie výrobky pre občanov.

    O prvom bode, že digitalizácia nevyhovuje Smeru, som úplne presvedčený. O tom druhom bode, o tých televíziách, čas a správanie televízií ukážu, či moja domnienka má svoje opodstatnené základy, alebo nemá. Lebo ako napísal denník SME, myslím, že v pondelok alebo v utorok, a teraz citujem: „Len noviny majú tú slobodu, že aj keď dokážu zastaviť štát, nemusia sa báť, že štát raz zastaví ich.“ Dovolím si prečítať ešte raz tento citát z denníka SME: „Len noviny majú tú slobodu, že aj keď dokážu zastaviť štát, nemusia sa báť, že štát zastaví ich.“ Bolo to písané v súvislosti hlavne posledne s Tiposom a s inými kauzami tejto vlády.

    Kto dáva licencie televízii a na jej vysielanie? Nie je to štát? Kto bude riešiť cenové problémy medzi vysielateľom a správcom multiplex alebo operátorom? Nie je to štát?

    A dotknem sa ešte jednej veci a veľmi podozrivá je v tomto tendri aj angažovanosť Okresného súdu Bratislava I. Ten sa tiež spomína, alebo jeho zásah do tendra sa tiež spomína ako dôvod na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu. Napriek tomu, že v rozhodnutiach Telekomunikačného úradu podľa zákona o elektronických komunikáciách môže konať len Najvyšší súd, tento okresný súdik v pozastavení tendra na základe žiadosti firmy, ktorá – dobre počúvajte – na základe žiadosti firmy, ktorá si nepodala žiadosť o ponuku do tendra, veľmi promptne pozastavil tender a koná tak pedantne a tak perfektne ťahá čas, že dokonca opravuje v rozhodnutí aj svoje pravopisné chyby. Vydá jedno rozhodnutie o tendri, keď sa blíži čas jeho právoplatnosti, vydá druhé rozhodnutie, kde opraví svoje vlastné pravopisné chyby a znova sa ťahá čas na odvolanie. A potom sa čudujme, že pri Tipose súdy rozhodli tak, ako rozhodli.

    Na stole máme, dámy a páni, návrh na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu, lebo neposlúchol politickú radu, aby tender zrušil a vypísal iný. Všetci tomu rozumieme tak, že nevypísal tender pre vopred určeného víťaza, pre ktorého alebo pre ktorú finančnú skupinu alebo pre ktorých lobistov viete najlepšie vy. Všetci tomu rozumieme tak, že nevypísal tender, ako ho vypísať mal podľa vás. A novým tendrom, ktorý vypíše nový predseda Telekomunikačného úradu, ak, samozrejme, toho dnes odvoláte, tak Smer zabije nie dve muchy naraz, ale tri muchy naraz.

    Po prvé oddiali digitalizáciu, konkurenciu, informovanosť.

    Po druhé Smer bude mať v koalícii bezvýhradný politický vplyv, politický dohľad nad prevádzkovateľom multiplexu a ešte k tomu pribudne a bude mať ešte aj biznis. A vy ostatní v koalícii sa prizerajte a sekundujte ako pri jachte, ako pri Tipose, ako pri iných kauzách. O tomto a o ničom inom nie je návrh na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu.

    Ja som opozičný poslanec. Predseda Telekomunikačného úradu – návrh na jeho menovanie dala táto vládna koalícia, politická strana Smer. Ja nemám z hľadiska politického žiadny dôvod, aby som obhajoval vášho predsedu Telekomunikačného úradu. Ale vždy budem bojovať a obhajovať nezávislosť úradov, ktoré majú byť čo najviac nezávislé od politickej moci, najviac nezávislé od lobistickej moci. Lebo ak tieto nezávislé úrady budú konať politicky, budú konať na politickú objednávku, tak si to ľudia odskáču v budúcnosti aj s úrokmi. Odskáču si to vtedy, keď už tu bude iná politická garnitúra, keď tu dnešní politickí aktéri tohto biznisu už nebudú. Ľudia si to odskáču tak, ako si to dnes začínajú ľudia odskákavať v Maďarsku po ôsmich rokoch vlády sociálnej demokracie. My sme dnes na míle pred Maďarskom. Dnes si naši ľudia kupujú nehnuteľnosti v Maďarsku. Dnes sa naši ľudia cítia na termálnych kúpaliskách v Maďarsku ako Západniari. Osem rokov sociálnej demokracie v Maďarsku Maďarsko priviedlo ku krachu. A nebyť medzinárodnej pomoci, ktorú ale bude treba aj s úrokmi, samozrejme, vrátiť a opäť v budúcnosti, keď tu tá politická garnitúra už nebude, tak by Maďarsko skrachovalo.

    Dámy a páni, robte tak, aby sme sa Maďarsku čo najviac vzďaľovali a nerobte tak, ako to robíte, že sa k Maďarsku približujeme, lebo toto si Slovensko ozaj nezaslúži.

    A ešte jeden návrh, pán spravodajca dal návrh, aby sme hlasovali verejne. Ja dávam návrh, aby sme tak ako o všetkých osobách, ktoré Národná rada menuje a odvoláva, aby sme tým istým spôsobom, ako sme súčasného predsedu Telekomunikačného úradu volili a volili sme ho tajne, aby sme ho odvolávali tajne. Tak hovorí poriadok, tak hovorí slušnosť, tak hovorí nezávislosť.

    Ďakujem vám.

  • S faktickými poznámkami – poslanci Kužma, Frešo, Pelegrini, Nachtmannová. To je všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Nech mi je odpustené, že použijem český výraz, ale je asi najvýstižnejší, lebo my tu už týždeň nerobíme nič iné, len riešime prusery, ktoré vznikli preto, lebo vláda, vláda Roberta Fica nie je schopná odolať tlakom finančných žralokov.

  • To je všetko. Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať na tú časť, o ktorej hovoril pán predrečník, pán kolega poslanec Janiš, kde hovoril, či to nie je o tom, že je vyhlásený tender, ktorý nie je na vopred určeného víťaza a ja by som takisto zareagoval aj na príhovor pána ministra, kde som postrádal práve vyjadrenie sa k týmto veciam. Váš predseda Telekomunikačného úradu hovorí, že bol naňho vyvíjaný tlak. Váš predseda Telekomunikačného úradu hovorí, že mu bolo vyhrážané. Váš predseda Telekomunikačného úradu hovorí o finančných skupinách a vy ste o tom nepovedali v príhovore ani slovo.

    Hovorili ste o istých technických záležitostiach, ktoré, mimochodom, jednej z nich veľmi dobre rozumiem, sú naozaj, ale naozaj hlúposti a myslím si, že by bolo normálne, keby ste povedali skutočné dôvody. Takisto si myslím, že by bolo správne v tejto Národnej rade povedať, či toto miesto, keď sa uvoľní, bude Smer presadzovať tam jedného vyslúžilého politika a hlavne by bolo treba povedať verejnosti, čo ju to bude všetko stáť. Čo ju to bude všetko stáť. Totižto celý problém digitalizácie je o tom, že technológie pokračujú smerom dopredu a nedajú sa zastaviť a nedá sa to zastaviť ani umelou bariérou, ani nejakou kartelovou dohodou televízií, ktorú ja tam cítim v pozadí a pán minister by mal povedať, či táto vláda preferuje to, aby sme mali viacej televízií, mohli si z viacerých vybrať, alebo preferuje, aby tu existoval nejaký kartel či už televízií alebo telekomunikačných operátorov, alebo nejakých iných firiem, ktorý bude spriaznený vláde. K tomuto nebolo povedané ani slovo a preto toto moje podozrenie veľmi, veľmi vysoko narastá a myslím si, že je to hanba tejto vládnej koalície a myslím si, že je to hlavne hanba Smeru, lebo to je vaša hra.

  • Teraz má slovo pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem, pán podpredseda. No, keď som počúval to vyjadrenie pána poslanca Janiša, musel som naozaj žasnúť. To už lepšieho obhajcu si pán predseda Máčaj nemohol ani nájsť ako predsedu poslaneckého klubu SDKÚ. SDKÚ, tej strany, počas ktorej vlády na čele Telekomunikačného úradu stál predseda, ktorý ale absolútne, bez akýchkoľvek výhrad plnil tajnú privatizačnú dohodu, v ktorej sa vaša vláda zaviazala do určitého roku neútočiť na monopol Slovenské telekomunikácie, brzdil liberalizáciu telekomunikačného trhu, proti ktorému ostro bojoval aj terajší predseda Máčaj. No tak naozaj ešte raz poviem, lepšieho obhajcu si pán Máčaj ako predsedu poslaneckého Klubu SDKÚ na svoju obhajobu nemohol nájsť.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vo vašom vystúpení ste pospájali skutočne všetko možné, až som bola často prekvapená, kam vás vedú vaše asociácie. V množstve toho, čo ste povedali, bolo plno demagógie. Jedno, na čo upriamim pozornosť a že ide ozaj o nepodloženú demagógiu, je paralela medzi Slovenskom a Maďarskom a sociálnodemokratickými vládami, toto bola do neba volajúca hlúposť. Hneď vám to budem prezentovať na faktoch. Treba si hovoriť čísla, fakty a nie to, čo tu zaznelo.

    V roku 2006, keď vy ste ešte projektovali štátny rozpočet, tak bol deficit verejných financií 4,2, pán kolega. Na tento rok je na Slovensku projektovaný deficit verejných financií 2,08 a to tu máme svetovú hospodársku krízu, finančnú krízu. V Maďarsku, keby ste sledovali vývoj deficitu, tak je stále progresívny. Tak prosím vás, o čom to tu rozprávate. Práveže táto vláda sa správa veľmi zodpovedne a nieže sa približuje k Maďarsku, ako sa to tu snažíte navodiť, ale práve naopak, vzďaľuje sa od Maďarska. Na rok 2011, pozrite si projekciu vývoja verejných financií, je plánovaný nulový deficit verejných financií. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Janiš, s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dve kratučké poznámky na koaličných kolegov. Ako vždy, kolega Pelegrini, nehnevaj sa na mňa, ale nehovoril si o bode, o ktorom je reč, hovoril si o niečom, čo bolo v minulosti, ale ja to beriem úplne v poriadku. Na rozdiel od teba ja som nikdy a za tým kecpultom nepovedal slovo Máčaj. Nikdy. Ak si si nevšimol, tak mne nejde o pána Máčaja, mne ide o nezávislosť úradov, ktoré majú byť nezávislé.

    Pani kolegyňa Nachtmannová, iba máličko, tak trošku dozadu. Keď bol Smer v opozícii a súčasný predseda vlády, opozičný líder, tak tu v Národnej rade nás poúčal, keď nadával na reformy, ktoré sme my robili. Maďarsko bolo pre neho vzor, nerobia reformy, ako sa majú dobre. Tu, v tejto Národnej rade. Maďarsko bol vzor, nerobia reformy, v Čechách nerobia, v Maďarsku nerobia. Pozrite sa, ako sa dobre majú. Takže toto bol vzor. Kde je dnes Maďarsko? Na pokraji krachu. Dávam tú paralelu preto, lebo vy takýmito opatreniami, takouto likvidáciou normálnych pravidiel hry a nezávislých úradov, že ich chcete ovládať politicky a lobisticky, tlačíte Slovensko smerom k Maďarsku. Vy ste dnes mohli mať oveľa nižší deficit, však vy ste ho zvýšili v štátnom rozpočte oproti vami plánovanému. A ešte je vám málo? Ešte aj od ľudí chcete z dôchodkových správcovských súkromných účtov vytiahnuť 10 mld. Takže takto sa veci majú. Pozrite sa, čo tu lietalo pri našich reformách od predsedu, súčasného predsedu vlády. Maďarsko je vzor. Nerobia reformy a majú sa dobre. No, nerobili reformy a sú na pokraji krachu a vy sa dnes chválite, aký máte deficit z nášho hospodárenia.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik, pripraví sa pán poslanec Prokopovič.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Trochu ma svrbí jazyk, takže si dovolím poznámočku. Pani Nachtmannová, ja som hlboko presvedčený, že táto vláda sa správa zodpovedne – k sebe.

    Vážený pán minister, tým dôvodom, ktoré ste uviedli, ani vy neveríte, ale keď je zadanie, úradníci vždy dokážu niečo napísať. Vážené dámy a páni, začnem trošku o začiatku 70. rokov, to obdobie sa volalo normalizácia a vyznačovalo sa umŕtvením všetkých informačných kanálov, ktoré sa umŕtviť dali. Vyznačovalo sa personálnymi čistkami, a potom metódou – cukor, bič voči obyvateľstvu. Kupovaním si a zastrašovaním občanov.

    Dámy a páni, všetko toto tu cítim, všetko to tu dnes máme. Umŕtvili sme STV, komerčné televízie s tými sa trošku ťažšie pracuje, nasadili sme infozákon, ale poďme k tým personáliám. Tam sa mi zdá, že sme už sme skoro v poslednom bode. Všetci už boli buď vymenení alebo znormalizovaní. Už sa prispôsobili. A to je po dnešku, pretože zdá sa, že na rade je ten posledný, ktorý sa ešte neprispôsobil – Máčaj. Kto je to? Ja ho spomeniem aj menom a som zvedavý, čo budete, pán spravodajca, vyčítať mne z minulosti. Ja toho človeka nepoznám. Osobne ho poznám, teda z dvoch alebo troch oficiálnych stretnutí, keď som s ním rokoval ako predseda výboru pre kultúru a médiá ohľadne digitalizačného zákona, takže aby som uviedol na pravú mieru to, že ho nepoznám. Nepoznám ho v tom zmysle, že by som mal osobný dôvod sa tohto človeka zastávať. Poznám ho, ale z výstupu úradu a musím povedať, že tento úrad a tento predseda sa pohybuje v mimoriadne zložitom lobistickom prostredí. Tá zložitosť vyplýva z toho, že aktéri majú obrovský vplyv na verejnú mienku a že v tomto prostredí sú značné peniaze. Tento človek je dnes odvolávaný preto, lebo aj v tomto strašne ťažkom lobistickom prostredí sa správal pomerne nezávisle, v podstate tak, ako mu to naformuloval zákon a je nerozhodujúce, či ide o rozpočtovú organizáciu, o ministerstvo alebo nie. Zákon kreovaním tohto úradu, vymedzením jeho pôsobností, spôsobom kreovania predsedu dĺžkového volebného obdobia jasne hovorí, že to má byť nezávislý regulátor. V tomto prostredí si zachoval podľa mňa dobré meno, a to je dosť. A to je veľmi dôležité podľa mňa povedať, pretože tento človek už je prakticky v tejto chvíli odvolaný a jediné, čo si z toho úradu odnesie, je toto dobré meno.

    Vážené dámy a páni, ja mojím vystúpením tomuto človeku ani nepomôžem a vystupujem preto, lebo mu ani nepoškodím. O ňom je už rozhodnuté, dokonca aj o spôsobe už je zrejme rozhodnuté, ako sa bude tento človek odvolávať, a nie je pravda, že je to v tomto parlamente neupravené. Volebný poriadok o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, ktorý sa na toto odvolávanie vzťahuje čl. 2 v ods. 1, tuším, posledné písmeno hovorí o predsedovi úradu, hovorí, že má ísť o tajnú voľbu. Takže rozhodnuté je a ja si myslím, že o tajnú voľbu malo ísť. Ak si navrhnete voľbu verejnú a odhlasujete si to, tak si to odhlasujete, ale rovnako ako môj predrečník si myslím, že to nie je úplne slušné. Personálie by sme mali robiť tajne a ja mám s tým svoju nedávnu skúsenosť. Pán Janiš, vtedy ste nevystúpili o tom, že ja by som mal byť z mojej funkcie napriek tomu, že som bol do nej volený tajne, aj tajne odvolávaný. Ja si myslím, že pán Máčaj by mal byť odvolávaný tajne a žiadam, aby sa o tom hlasovalo.

    Vážené dámy a páni, idete plniť politickú objednávku na odstránenie človeka, predsedu úradu, pretože zjavne nechcel plniť politické zadanie. Poslanci koalície sú v tejto chvíli len exekútori. Rozsudok bol vynesený a nemyslím si, že bol vynesený vo vláde. Ten rozsudok vyniesol niekto iný a aj vláda sú len tí kati, ktorí to realizujú. To znamená, keď si myslím, že to bolo niekde inde, tak by bolo aj slušné, aby som povedal, kde to bolo. No bolo to tam, kde sa rozhoduje o tom, ako má vyzerať tender a ako nevyzeral, tak ako bol vypísaný. Bolo to tam, kde sa zistilo, že silní hráči tohto trhu nie sú s vypísanými podmienkami spokojní. A pretože títo hráči majú dostatočný vplyv na pána ministra alebo na iných ministrov, ktorí vedia pána ministra presvedčiť, tak vláda tento návrh do parlamentu poslala. Kto sú tí hráči? No asi všetci zainteresovaní. Sú to v prvom rade televízie a z nich zvlášť komerčné televízie, prevádzkovatelia prenosu a hlavne majitelia, pretože majitelia nakoniec budú brať ten profit.

    Dámy a páni, z tohto zase trčí, aby sme to teda lepšie po anglicky prečítali, J&T, žraloci, pán minister. Vy ste všetci podnikatelia, mali by ste vedieť, že v biznise by sa malo trošku diverzifikovať, lebo vsadiť na jedného, to nie je dobré, z tohto trčí J&T, z tohto trčia záujmové skupiny. Lebo čo je záujmom verejnosti v tejto oblasti? Digitalizovať, ak už musíme, rýchlo, čo najviac kanálov, čo najväčšiu ponuku a aj lacno, ale ak toto chceme dosiahnuť, tak sa to dá dosiahnuť v prostredí, ktoré prevádzkuje súkromný sektor len zvýšením konkurencie, nijakým iným mechanizmom, pán minister. Aj o tom je nie MPEG-2, ale MPEG-4. Zvýšenie konkurencie a toto je problém.

    Presadzujú dnes rozhodujúci hráči, ktorí by mali obhajovať verejný záujem, lepšie verejný záujem ako Telekomunikačný úrad? Myslím si, že nie. Podmienky tendra plne v súlade so zákonom hovoria o tom, že kto sa snaží tento tender zlikvidovať a nasadiť mäkšie podmienky, obhajuje verejný záujem horšie. A kto sú teda tí hráči, ktorí by mali obhajovať verejný záujem? Vaše ministerstvo, vláda a v neposlednom rade treba povedať, že aj súdy. O súdoch sa v tejto republike strašne málo hovorí a to, čo zrealizoval Okresný súd Bratislava I. a čo sa tu trpí, o čom sa málo píše a do súdov sa málo dá ísť, je proste dosť veľká nehoráznosť. A na základe tohto, ak chcete odvolávať predsedu Telekomunikačného úradu a kvôli zdržaniu a my naozaj meškáme, je to pomerne veľká nehoráznosť.

    Kde je ale podľa mňa najväčší problém? Najväčší problém je, že my sme podľahli a nerealizovali ten základ, v ktorom by sa malo toto všetko pohybovať a nerealizovali sme to dobre. Svoju mieru viny má aj predchádzajúca vláda, že nedokázala digitalizačný zákon realizovať už v tom období. Bol pripravený, pán minister, vy ste ho našli, a mohol byť schválený, ale všetky zúčastnené politické strany okrem jednej, ktorej predsedom poslaneckého klubu som vtedy bol, povedali že pri tom skrátenom volebnom období už nechcú rokovať a zamietli môj návrh, v ktorom som hovoril, aby sa ešte prerokovalo 56 bodov a bol na to čas a bol medzi nimi aj digitalizačný zákon v minulom volebnom období.

    Dámy a páni, a potom prišlo schvaľovanie digitalizačného zákona tu, v tomto parlamente, v tomto volebnom období a prišla úplne nepochopiteľná, aspoň z pohľadu verejného záujmu, zmena koncepcie digitalizačného zákona, ktorá bola reprezentovaná návrhom poslanca Rafaja. A túto zmenu koncepcie v dojemnej zhode odsúhlasila koalícia s SDKÚ.

    Dámy a páni, dohody televízie s politikmi sú veľmi lákavé, ale je veľmi otázne, pre koho sú prospešnejšie. Zdanlivo stratégia win-win – vyhráva každý a v prípade politikov, ktorí majú zastávať verejný záujem a tým verejným záujmom nie je presadzovanie len diváka, ale presadzovanie všetkých zainteresovaných, tam politik vyhráva iba sám, ale nevyhráva ten záujem, ktorý by mal prezentovať.

    Dámy a páni, tá zhoda medzi SDKÚ a koalíciou pri tomto zákone bola naozaj dojemná a z tohto pohľadu je dojemné, aj ako sa SDKÚ teraz zastáva Máčaja. Dámy a páni, všetko má svoju cenu, aj takýto digitalizačný zákon, aj dohody politických strán s televíziami. A Máčajova hlava je len minimálnou cenou za túto dohodu, takou maličkou cenou, pretože hlavnú cenu zaplatí občan, spotrebiteľ, v tomto prípade sa ten spotrebiteľ volá divák televízie.

    Je nekorektné, dámy a páni, keď odvolávame človeka za to, čo má na svedomí odvolávajúci. A je už potom úplne jedno, ako za to zahlasujeme, ak sme tento mechanizmus spustili. Pretože, keď sa to spustilo a keď toto prišlo do parlamentu, bolo úplne jasné, že Máčaj padne.

  • S faktickou poznámkou – pán poslanec Mikloš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Pán kolega, na tvojom vystúpení ma zaujalo, že si povedal, že z dôvodu predčasných volieb sme my už nechceli alebo nestihli schváliť digitalizačný zákon a vy ste chceli. Tak sa ťa len chcem opýtať, nevieš, prečo náhodou boli predčasné voľby.

  • Teraz vystúpi s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Minárik.

  • Jednoducho preto, lebo premiér nebol ochotný plniť programové vyhlásenie vlády, na ktorom sme sa spoločne dohodli po prvé a po druhé kritizoval som vás nielen za to predchádzajúce obdobie, ale aj za tú dohodu, ktorú ste urobili s televíziami a s koalíciou, a keď ste v tom čase nemali náhodou aj zlý úmysel, nemali ste dostatok prezieravosti a niekto tú prezieravosť mal, to sa dá zistiť z priebehu rozpravy k digitalizačnému zákonu.

  • Takže teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Prokopovič ako posledný písomne prihlásený do rozpravy.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dnes nám vláda Slovenskej republiky predkladá materiál, na základe ktorého máme vysloviť nedôveru predsedovi Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, úradu, ktorý zo svojej podstaty má a dokonca musí byť nezávislý a teda aj jeho predseda musí rozhodovať a konať nezávisle bez akéhokoľvek ovplyvňovania a nátlaku. Aj príslušná legislatíva počíta iba s niekoľkými variantmi predčasného ukončenia funkcie príslušného predsedu či riaditeľa takéhoto nezávislého úradu.

    Pozrime sa teda spoločne, čo pán Branislav Máčaj, mimochodom nominant vládnej Slovenskej národnej strany vykonal, či lepšie povedané, nevykonal také závažné, že predseda vlády a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií chcú jeho hlavu. Dozvedeli sme sa, že dôvodom odvolania šéfa Telekomunikačného úradu je podľa vládneho návrhu hlavne sporný tender na prevádzkovateľa multiplexov DVB-T a prechod z analógového na digitálne terestriálne vysielanie.

    Ako ďalej vyplýva z vládneho materiálu, Telekomunikačný úrad ako orgán štátnej správy nepostupoval vo viacerých oblastiach podľa viacerých uznesení vlády Slovenskej republiky. Následkom uvedeného je skutočnosť, že sa posúva termín spustenia pravidelného vysielania DVB-T a nastáva problém s otázkou použitej kompresie MPEG-4 pri spustení pravidelného digitálneho vysielania, uviedol rezort dopravy. Prepáčte, že používam tie technické termíny, ale tak je to aj v tých materiáloch a teda nechcem dávať vlastnú interpretáciu týchto pojmov. „Nebol zadefinovaný taký postup pri týchto krokoch, aby smeroval k úspešnému ukončeniu tendra,“ odôvodňoval pred novinármi po rokovaní vlády návrh na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu pán minister dopravy Ľudovít Vážny, ktorý mu vyčítal, že nerešpektoval uznesenie k vládnej stratégii ohľadne prechodu z analógového na digitálne vysielanie a ani, a to vám dávam do pozornosti, ani závery stálej pracovnej skupiny odborníkov, ktorá bola vytvorená pri ministerstve dopravy. Ešte raz to zopakujem, že nerešpektoval nezávislý orgán, jeho nezávislý predseda akési odporučenia stálej pracovnej skupiny odborníkov pri ministerstve dopravy.

    Pánovi ministrovi prekážalo tiež, že Máčaj v tomto procese nedosiahol konsenzus s televíziami, nedosiahol konsenzus s vysielateľmi, ani s názormi občanov. Ale pozrime sa na to teraz po citácii vyjadrenia pána ministra, ministerstva dopravy a vlády Slovenskej republiky aj na druhú stránku tejto mince. Úradom navrhnuté kritériá by skutočne vytvorili novému prevádzkovateľovi digitálnych vysielačov priestor pre vznik nových televízií, zvýšenie konkurencie na mediálnom trhu a tým aj tlak na zvýšenie kvality programov televízií. Za ohrozením tendra na prevádzkovateľa prvých dvoch multiplexov DVB-T vysielania na Slovensku stojí podľa vyjadrenia predsedu Telekomunikačného úradu silná finančná skupina, ktorá vlastní aj silnú komerčnú televíziu a ktorá podľa neho dokonca stojí aj za ďalšou silnou spoločnosťou, ktorá údajne iniciovala aj súdne pozastavenie tendra. Totiž Okresný súd Bratislava I. vydal v októbri predbežné opatrenie, ktorým uložil Telekomunikačnému úradu zdržať sa všetkých úkonov súvisiacich s výberovým konaním na prevádzkovateľa DVB-T.

    Telekomunikačný úrad sa voči rozhodnutiu Okresného súdu v tejto veci odvolal. Následkom zdržiavania výberového konania by podľa úradu, podľa Telekomunikačného úradu teda mohlo byť najmä to, že Slovenská republika nebude môcť pravdepodobne splniť svoje medzinárodné záväzky, to znamená, ukončiť analógové terestriálne televízne vysielanie do konca roka 2012. Štát v dôsledku konania súdu nebude môcť televíznym divákom zabezpečiť účinnú ochranu dokonca pred možným rušením ich televízneho príjmu od zahraničných vysielačov.

    Pýtam sa teda, je tento dôvod pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií relevantný. Za to, že predseda Telekomunikačného úradu aj Telekomunikačný úrad koná v záujme verejnosti a občanov Slovenskej republiky, za to chce vláda od nás, aby sme ho dnes odvolali?

    A dovoľte mi ešte pristaviť sa pri tej časti vládnej argumentácie, že Telekomunikačný úrad ako orgán štátnej správy nepostupoval podľa viacerých uznesení vlády. V úvodnej vete som úmyselne zdôraznil, že Telekomunikačný úrad je nezávislým orgánom a doplním to ešte ďalej, uznesenia vlády majú pre neho iba odporúčací charakter. Tak aká je potom argumentácia, že neplnil uznesenia vlády, ak majú pre neho iba odporúčací charakter? Teda sa pýtam, máme ho skutočne odvolať za to, že poslušne nezráža podpätky a snaží sa byť skutočne nezávislý a hájiť záujmy divákov, občanov Slovenskej republiky? A opäť si pomôžem citáciou: „Žiaľ, finančné skupiny silných podnikateľských skupín stojacich v pozadí boli aj v tomto prípade silnejšie ako verejný záujem, ktorý Telekomunikačný úrad za môjho pôsobenia, pri mojej činnosti vždy dôsledne presadzoval,“ koniec citácie. Tak reagoval na to vo svojom vystúpení predseda Telekomunikačného úradu.

    Je tu vplyvná záujmová skupina, ktorá už od prijatia digitálneho zákona v zákulisí silno tlačí na jeho odvolanie a to práve z dôvodu, že úrad sa mimoriadne intenzívne zasadzuje a hlavne aj reálnymi krokmi podporuje čo najrýchlejšie naštartovanie procesu digitalizácie.

    „Je mi veľmi ľúto, že práve pán minister Vážny sa podujal robiť týmto ľuďom politické krytie,“ uviedol ďalej v reakcii predseda Telekomunikačného úradu. Preto sa opäť pýtam, za toto ho teda chceme odvolať.

    A teraz, vážené kolegyne, kolegovia, niekoľko slov veľmi krátko, dovoľte mi, aby som sa venoval chvíľku aj politickému aspektu celej tejto kauzy alebo, lepšie povedané, frašky. Lebo toto slovo najlepšie vystihuje to, čo sa tu o chvíľu bude odohrávať. O tender na prevádzkového prvého a druhého multiplexu digitálneho terestriálneho vysielania na Slovensku totiž prejavil v minulosti záujem aj predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico. Ten podľa predsedu pána Máčaja navrhol už naštartovaný tender ešte v septembri zrušiť. Podľa predsedu Telekomunikačného úradu bolo dôvodom, že pán predseda vlády nechcel, aby na Slovensku vznikla ďalšia televízia, ktorá by pred voľbami kritizovala kroky súčasnej vlády. Opäť si pomôžem citátom: „Ja si dodnes pamätám ten výraz mediálneho marazmu. My si nemôžeme dovoliť, aby nám tu pred voľbami vznikla ďalšia televízia, ktorá bude kritická voči tejto vláde.“ Koniec citátu.

    Vážené dámy, vážení páni, nepripomínajú vám tieto slová roky dávno minulé, o ktorých sme si mysleli, že sa už nikdy nevrátia? Viete, kto to povedal? Takto citoval slová predsedu vlády Roberta Fica na osobnom stretnutí pán predseda Telekomunikačného úradu. Ten mal podľa jeho slov v tom čase aj upozorniť, že nasledujúce voľby to skutočne vôbec neohrozí. „Ja som mu, samozrejme, vysvetlil, teda, že bez urážky, vytvorili sme priestor, ale systémový do budúcna, čo sa týka volieb, tak to, samozrejme, nehrozí, pretože to výberové konanie musí riadne prebehnúť, potom sa udelí licencia, kým sa tá sieť sprevádzkuje a podobne, takže je nezmysel, aby sem prišla nejaká televízia, ktorá by kohokoľvek likvidovala ešte pred voľbami,“ uviedol predseda Telekomunikačného úradu pán Máčaj.

    Ešte v marci tohto roka zaslal predseda Telekomunikačného úradu predsedovi vlády list, v ktorom mal upozorniť na situáciu okolo digitálneho vysielania. List mal podľa neho doručiť vedúci úradu vlády Igor Federič. Na osobnom stretnutí pána premiéra s predsedom Telekomunikačného úradu však pán Robert Fico poprel, že by takýto list dostal. Spýtal som sa ho, či takýto list pán predseda dostal, odpovedal mi, že v živote takýto list nedostal, tak neviem prečo...

  • Vystupujúci prerušený predsedajúcim schôdze.

  • Prepáčte, pán poslanec, že vám skáčem do reči, len sa chcem opýtať, ešte máte dlhý prejav, pretože už je 11.02 hodín.

  • Tri minúty. V každom prípade ...

  • Je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali, kým skončí pán poslanec?

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, nehnevajte sa, nie je všeobecný súhlas, hlasovať budeme. Takže, prepáčte, vzhľadom na to...

  • Ja viem, že sa to zle počúva, takže akceptujem, že budete musieť si to vypočuť inokedy.

  • Pokriky v pléne.

  • Poprosil by som ešte raz vážených kolegov, ak by sa dalo, tí, ktorí hovorili – nie, aby sme pánovi Prokopovičovi dali ten priestor, pretože týmto bude psychicky trpieť, keď bude mať pocit, že sme nemohli. Nech sa páči, ak môžem poprosiť, zdá sa, že súhlasia páni poslanci, keby ste to dokončili. Veľmi pekne ďakujem za ústretovosť.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že psychicky tu trpí niekto iný a musel som takto vyprovokovať, aby som to psychické utrpenie zmiernil. Takže, dokončím svoje vystúpenie.

    Chcem ďalej poukázať na to, že pán Máčaj, zhodou okolností, opäť pripomeniem, nominant koaličnej Slovenskej národnej strany, nie nominant opozičnej SDKÚ – DS, vtedy tiež odpovedal, že vždy otvorene komunikoval problémy okolo digitálneho tendra s celou politickou špičkou strany SMER. „Nechali ma dôjsť tak ďaleko s výberovým konaním, pretože sa zvyšovala cena a rokovacia pozícia vo vzťahu aj k televíziám,“ povedal pán predseda. „Bolo mi povedané, že došlo k zhode medzi predstaviteľmi Smeru a televíziami. A v zásade zrejme k takej zhode, teda že mi tento celý ten digitál nejak odsunieme, tak tie podmienky nastavíme veľmi zľahka, aby ste sa zmestili akurát vy a na druhej strane, v čase tohto tzv. mediálneho marazmu očakávame, že médiá budú akože objektívne,“ uviedol pán predseda. Aj to potvrdzuje, že tu je dohoda o tom, že tie televízie prípad veľmi medializovať nebudú, nakoniec verejnoprávna televízia je už dlhší čas v karanténe, je pod kontrolou a komerčné, dalo by sa povedať, že sa na základe toho aj nejako dohodli. Myslím si, že toto skutočne nepotrebuje žiadny komentár.

    Vážené dámy a páni, ak by len zlomok z toho, čo som tu povedal, čo som tu citoval, bola pravda, tak to nie je na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu, ale na okamžitú demisiu predsedu vlády.

    Chcel by som ešte uviesť, že som bol štyri roky vo funkcii ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií a nikdy som nenavrhoval ani odvolanie, ani menovanie predsedu Telekomunikačného úradu. Rešpektoval som, že pri mojom nástupe tam bol Národnou radou zvolený pán Milan Luknár a za celé roky som bol jediný raz na Telekomunikačnom úrade, keď nám pán predseda ponúkol zasadačku na pravidelnú poradu s riaditeľmi podnikov patriacich pod rezort ministerstva dopravy. Ináč v žiadnom prípade som sa na Telekomunikačnom úrade nezdržiaval, nezasahoval som do jeho rozhodnutí, nezaujímal som sa o spôsob jeho rozhodovania a podobne. Preto som veľmi pobúrený, že ministerstvo dopravy takýmto spôsobom zasahuje do činnosti nezávislého úradu. Práve na základe týchto a takýchto skutočností môžem vyhlásiť za seba, aj za všetkých mojich kolegov z SDKÚ – DS, že nepodporíme, v žiadnom prípade nepodporíme odvolanie takýmto spôsobom a za také argumenty nie pána Máčaja, ale akéhokoľvek predsedu nielen Telekomunikačného úradu, ale žiadneho nezávislého úradu, ktorého v tajnom hlasovaní zvolí Národná rada Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Naozaj nešlo mi o nič, len teda, aby nevznikol priestor pre zbytočné prekáračky.

    Takže vaším vystúpením prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že vzhľadom na to, že je veľké množstvo faktických poznámok, budeme musieť pokračovať až po hlasovaní a ešte, samozrejme, je možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Takže, nedá sa inak konať. 11.03 hodina, 2 minúty prestávku prosím na prípravu na hlasovanie a o 11.10 hodine by sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.

    (Prestávka)

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pristúpime k hlasovaniu.

    Najprv budeme hlasovať v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Petra Gaburu na vydanie zákona...

    Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja si dovoľujem požiadať vás, aby bod 47 podľa schváleného programu, a to je návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej a Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, bol zaradený na rokovanie dnes po hlasovaní o 17.00 hodine, ak by bola všeobecná zhoda, nakoľko tento návrh zákona uvádzam ja a vyzerá, že by prišiel na rad zajtra. Ja som zajtra ospravedlnená z rokovania.

  • Hlasy z pléna: Áno.

  • Dobre, takže, pani poslankyňa, po hlasovaní potom po 17.00 hodine.

    Takže budeme teraz už hlasovať, dámy a páni.

    Poprosím pána poslanca Dubravaya, aby uvádzal v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302 o samospráve.

    Je to tlač 806.

  • Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

  • Ruch v sále.

  • Pán spravodajca, poprosím vás chvíľočku, dámy a páni, začíname hlasovaním, venujte pozornosť spravodajcovi. Máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Dvaja podali pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy a to pani poslankyňa Smolková a pán poslanec Markovič. Pán poslanec Petrák a pán poslanec Kahanec vystúpili s faktickými poznámkami. Najskôr však budeme, pán predseda, hlasovať o jednej pripomienke zo spoločnej správy, ktorú gestorský výbor odporučil schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 112 za, 2 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme odhlasovali pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Smolkovej. Pán predseda, ale upozorňujem, že sme schválili bod zo spoločnej správy ohľadne účinnosti zákona a bod 2 pozmeňujúceho návrhu pani Smolkovej je s ním v rozpore, preto hlasujeme iba o jej prvom bode pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 119 za, 16 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o bode zo spoločnej správy, ako aj o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave... Pardon. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu a doplňujúcom návrhu pána poslanca Markoviča. Ospravedlňujem sa.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 57 za, 8 proti, 69 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o bode zo spoločnej správy, ako i o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporučiť hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 124 za, 4 proti, 6 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nik sa neprihlásil.

    Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada uvedený návrh zákona ako celok s odporučením gestorského výboru schváli.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 66 za, 1 proti, 64 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh novely zákona č. 302.

    Pán poslanec Rehák uvedie teraz hlasovanie o

    návrhu uznesenia na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2009 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 821.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil nikto z poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán poslanec. Musím vás prerušiť. Poprosím kolegyne a kolegov, keby umožnili predniesť návrh uznesenia.

  • Takže ešte raz. Keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 75 za, 44 proti, 13 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    Poprosím vás, pán poslanec, aby ste teraz uviedli hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2009 až 2011.

    Je to tlač 822.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, teda neodzneli žiadne doplňujúce, pozmeňujúce návrhy, ani nové návrhy na uznesenie. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady, ktoré je prílohou spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 77 za, 41 proti, 17 sa zdržalo.

    Tento návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz pán poslanec Lukša uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2009, tlač 823.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2009, ktorá rozpočtuje výnosy vo výške 21 mil. 647 tisíc eur, náklady vo výške 20 mil. 111 tisíc eur.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 73 za, 4 proti, 51 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Halecký, uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, konštatujem, že v rozprave podali pozmeňujúce návrhy poslanci pán Burian a pán poslanec Štefanec.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Buriana.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 74 za, 25 proti, 35 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslanca Štefanca.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 56 za, 39 proti, 40 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Odhlasovali sme návrhy podané poslancami v rozprave. Teraz, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa schvaľuje rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2009 v znení schváleného návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 76 za, 57 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie a schválili rozpočet Sociálnej poisťovne.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec Novotný uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2009.

    Je to tlač 824.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je prílohou spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 77 za, 58 sa zdržalo.

    Návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sme schválili.

    Pán poslanec Vestenický bude v prvom čítaní uvádzať hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463 o vojnových veteránoch.

    Je to tlač 838.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 219/2006 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, v rozprave vystúpil pán Slafkovský bez vplyvu na oprávnenosť predloženia návrhu zákona. Keďže sme v prvom čítaní, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 104 za, zdržalo sa 30, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme váš návrh prijali a návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 28. januára 2009 a gestorskému výboru do 30. januára 2009.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 126 za, 9 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Pelegrini uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57 o Železničnej polícii.

    Je to tlač 843.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Ďakujem. Keďže v rozprave nevystúpil nik, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 80 za, 4 proti, 51 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 28. januára 2009 a v gestorskom výbore do 30. januára 2009.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 117 za, 1 proti, 16 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s mnohostrannou Dohodou s misou Organizácie spojených národov pre dočasnú správu v Kosove o vytvorení Spoločného európskeho leteckého priestoru, je to tlač 831, uvedie pán poslanec Glenda.

  • Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s mnohostrannou Dohodou medzi Albánskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskou republikou, Chorvátskou republikou, Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, Islandskou republikou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Nórskym kráľovstvom, Srbskom a Čiernou Horou, Rumunskom a Misiou Organizácie Spojených národov pre dočasnú správu v Kosove o vytvorení Spoločného európskeho leteckého priestoru (ECCA).

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s mnohostrannou Dohodou a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 132 za, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s uvedeným návrhom.

    Chcem vás, dámy a páni, informovať, že príslušné výbory už prerokovali novelu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy, je to tlač 861, ktorú prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. O tejto novele v druhom čítaní budeme rokovať v piatok 5. decembra o 9.00 hodine ráno. Zároveň vás chcem informovať, že dnes o 14.00 hodine budeme pokračovať hodinou otázok, písomnými odpoveďami a interpeláciami.

    A teraz, keď dovolíte, rád by som vám poskytol informáciu. Pani podpredsedníčka, môžete previesť?

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, včera podvečer sa uskutočnilo v maďarskom Komárome moje stretnutie s predsedníčkou Maďarského národného zhromaždenia pani Katalin Szili, ktoré bolo súčasťou našej medziparlamentnej spolupráce, ale ktoré bolo prvým krokom k tomu, čo nazývame snaha dostať náš maďarsko-slovenský dialóg do normálnej roviny spolupráce. Predpokladám, že cez médiá ste už niektoré informácie dostali, napriek tomu všetkému vzhľadom na charakter aj dohôd a záverov z tohto stretnutia, ktoré majú vplyv aj na fungovanie Národnej rady Slovenskej republiky, si dovoľujem vás informovať aj takýmto spôsobom. Pripravím, samozrejme, aj písomnú informáciu, ktorú všetci dostanete. Chcem hlavne pánov predsedov výborov, ktorých sa bude týkať v najbližšom období po Novom roku penzum práce, pretože sme sa dohodli na určitých formách spolupráce, informovať vopred, že sa na nich obrátim s listom aj s požiadavkou, o aký obsah spolupráce pôjde.

    Veľmi krátko. To stretnutie nebolo jednoduché, záver však naznačil, že Maďarská republika a Slovenská republika, ale najmä národné parlamenty majú záujem spolupracovať a hľadať vo všetkých otázkach, kde existujú rôzne pohľady, spôsob, ako dospieť k záveru. Zámerne používam termín „iný pohľad alebo iné riešenie“, pretože by som bol veľmi nerád, aby sa maďarsko-slovenské vzťahy interpretovali len z pozície a termínu napätia. Dohodli sme sa s pani predsedníčkou Národného zhromaždenia, že na úrovni ústavnoprávneho výboru, výboru zahraničného, pre európske záležitosti, na úrovni hospodárskeho výboru, na úrovni výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a na úrovni výboru pre školstvo, kultúru a vzdelávanie sa najneskôr do konca februára pripravia agendy, aby sa mohli uskutočniť stretnutia týchto výborov, na ktorých sa bude hovoriť o pohľadoch na problematiku.

    A teraz veľmi jednoducho k problematike, ktorú som prezentoval, alebo k postojom, ktoré som prezentoval. Samozrejme, z maďarskej strany neustále dochádzalo k interpretácii o akomsi významnom porušovaní práv postavenia menšín na Slovensku, ktoré som dôrazne odmietal, na druhej strane som veľmi dôrazne žiadal, aby Národné zhromaždenie zrušilo uznesenie o inštitucionalizácii Fóra poslancov Karpatskej kotliny, aby Národné zhromaždenie konečne naplnilo literu zákona z roku 1993 a zabezpečilo účasť aj Slovákov žijúcich v Maďarsku v Národnom zhromaždení Maďarskej republiky a aby Národné zhromaždenie Maďarskej republiky prijímalo také zmeny v legislatíve a v právnom poriadku, aby sa zamedzilo šíreniu rôznych xenofóbnych radikálnych a extrémistických prejavov, s ktorými sa najmä vo vzťahu voči Slovensku stretávame.

    Dohodli sme sa a som veľmi rád, že práve parlamentná úroveň bude tým fórom, kde, dúfam, budeme naozaj hľadať ohľady a riešenia, ktoré nás posunú v rámci našej spoločnej budúcnosti v Európskej únii dopredu.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pánovi predsedovi za informáciu. Skôr ako budeme pokračovať bodom, ktorý je podľa schváleného programu, t. j. pokračovanie v bode návrh na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, vyhlasujem krátku technickú prestávku. Procedurálne návrhy? Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pozývam členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ na zasadnutie výboru tu, v Národnej rade do zasadačky výboru pre obranu a bezpečnosť č. 34 o 12.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Dovolím si pozvať členov ústavnoprávneho výboru na drobné metodické stretnutie o 12.00 hodine v zasadačke výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja takisto zvolávam členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v zasadačke sociálneho výboru na 12.00 hodinu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pozývam členov výboru pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien na zasadnutie výboru do priestorov pri Mikulášskej bráne na 12.00 hodinu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Takže krátka prestávka, budeme pokračovať 11.40 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Prokopoviča – páni poslanci Jarjabek, Vášáryová, Belousovová, Žitňanská, Janiš, pán poslanec Jarjabek nechcel uplatniť.

    Pani Vášáryová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcela by som reagovať na to, čo povedal môj predrečník a upozorniť, že finančné skupiny, o ktorých tu pomaly v parlamente rokujeme celé dni a o ich vplyve, majú pripravené už ďalšie kroky. Tu nejde len o to, ako médiá špekulujú, nakoľko sú komerčné televízie dohodnuté, že v momente, keď sme schválili audiovizuálny fond a v tomto zákone sme menili zákon o Slovenskej televízii a zobrali sme Slovenskej televízii zisky z reklamy od roku 2011 a za to, že komerčné televízie dostanú tento 600-miliónový, alebo ako v rozpočte je uvedené, v roku 2011 miliardový kšeft, tak sa budú správať príchylnejšie k vládnej koalícii.

    Máme ale na stole v našich kanceláriách aj koncepciu mediálneho centra a každý, kto si dá prácu a prečíta tých 140 strán, pochopí, že tento projekt je pripravený pre finančnú skupinu, ktorá neďaleko pozemkov, zatiaľ ešte patriacich štátu, vlastní budovu. Táto koncepcia predpokladá, že istá finančná skupina bude môcť používať to, čomu sa dnes hovorí verejnoprávne médiá, do roku 2037 zadarmo a bude si môcť tam robiť svoje programy. Táto koncepcia je vyslovene kreovaná pre určitú finančnú skupinu a dovoľujem si na to upozorniť.

  • Pani podpredsedníčka Belousovová.

  • Pán poslanec Prokopovič viackrát povedal vo svojom vystúpení, že pán Máčaj, predseda Telekomunikačného úradu, je nominant Slovenskej národnej strany. Ja mu ináč ďakujem za dojemnú obhajobu a starostlivosť o to, že bránil Slovenskú národnú stranu, ale musím uviesť na pravú mieru, že chcem, aby jasne zaznelo, že pán Máčaj nebol, ani nie je nominantom na tomto poste Slovenskej národnej strany, čiže Slovenská národná strana s pánom Máčajom nemá nič spoločné. Nie je to náš nominant.

  • Ďakujem pekne. Cítim potrebu doplniť pána poslanca Prokopoviča vysvetlením, prečo sú dôležité tie striktné pravidlá odvolávania predsedu Telekomunikačného úradu. Tieto pravidlá odvolávania sú súčasťou balíka garancií, aby predseda Telekomunikačného úradu nekonal pod politickým tlakom a nekonal ani pod lobistickým tlakom. Preto tu nejde predovšetkým o Máčaja, ide o postavenie úradu, o postavenie úradu teraz a aj v budúcnosti, aby úrad a predseda úradu nekonal pod politickým tlakom. Po takomto odvolávaní a dá sa očakávať, že Branislav Máčaj bude odvolaný, pretože vyzerá, že všetko je dohodnuté, ale po takomto odvolávaní predsedu úradu bude z Telekomunikačného úradu politická inštitúcia, ktorá bude v budúcnosti robiť politické rozhodnutia a o to tu ide podľa mojej mienky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V podstate, ak je Telekomunikačný úrad nezávislý, na druhej strane je tu vláda závislá. A to je, že vláda je závislá od médií a od prezentácií, ako bude v médiách vyzerať a ako sa k nej médiá budú správať, dokazuje aj to, že na základe toho, že v kritériách na výber nebola zaradená zmluva televízie s budúcim prevádzkovateľom a toto tam tlačila vláda, preferovala vláda, tak potom, keď pôjdeme ďalej, tak stačilo v tendri, ak by televízia neuzatvorila s budúcim uchádzačom o multiplex zmluvu a tento uchádzač by bol zo súťaže vylúčený. Dobre ma počujete? Ak by televízia nepodpísala s budúcim prevádzkovateľom, uchádzačom zmluvu, tak by sa nemohol uchádzať v tejto súťaži o prevádzku multipexu. Viete, kto by rozhodoval o tom, kto bude prevádzkovať multiplex? Štát, Telekomunikačný úrad alebo televízie, ktoré sú dnes na Slovensku? Evidentne vláda podlieha tlaku, lobistickému tlaku, aby televízie nevyťahovali prešľapy tejto vlády, aby sa k nej správali zhovievavo, aby sa národ alebo občania dozvedeli čo najmenej o jej krokoch. Zopakujem to, čo napísal denník SME, mne sa to páči, je to čistokrvná pravda. „Len noviny majú tú slobodu, že aj keď dokážu zastaviť štát, nemusia sa báť, že štát raz zastaví ich.“ Nech je toto memento aj pre vládnu koalíciu.

  • Pán poslanec Prokopovič, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. K pani podpredsedníčke Belousovovej. V žiadnom prípade som nemal v úmysle nejakým spôsobom napadnúť alebo dehonestovať Slovenskú národnú stranu. Striktne som vychádzal z vyjadrení pána predsedu Telekomunikačného úradu z decembra 2006, keď sme ho v tajnom hlasovaní zvolili za predsedu a vtedy na otázku jedného z novinárov, či je členom Slovenskej národnej strany, odpovedal, že nie, ale že je ich nominantom. Preto som to uviedol, nie preto, že som chcel robiť nejaké vykonštruované súvislosti.

    A ďakujem aj ostatným mojim kolegom, ktorí ma doplnili alebo vyjadrili sa k môjmu, tu ja si myslím, že podčiarkli dobre, a ja to ešte raz dupľujem, jednu podstatnú vec. Ne jednej strane vláda Slovenskej republiky len tak prehliadne 6 mld. pri tendri na mýto, ktoré pôjdu z peňazí daňových poplatníkov, prehliadne a „úspešne“ obhajuje podvod pri kauze Tipos, ale na druhej strane neváha predložiť nám zákon na schválenie o tom, že bude porušovať ústavu a v rámci výstavby diaľnic nejakými jednorazovými opatreniami siahne na právo občanov. A teraz dokonca je tu ďalšie memento, dovolí si odvolávať za skutočne vykonštruované, nejasné dôvody, odvolávať predsedu nezávislého orgánu. Kto bude ďalší ktorého nezávislého orgánu, ktorý sa teraz prvý prieči? Ďakujem.

  • Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy teraz ústne. Pán poslanec Kahanec, Štefanec, Galbavý. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Takže, pán poslanec Kahanec.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, rád by som sa tiež vyjadril k problému tohto bodu, ktorý bol dodatočne predložený a zaradený koaličnými poslancami na rokovanie dnešnej prebiehajúcej schôdze Národnej rady, teda k vládnemu návrhu na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky. Keď si pozrieme toto odôvodnenie, predkladaciu správu, treba až žasnúť nad tým, ako iniciatívne sú tam opakované niektoré slová.

    A ja si dovolím tieto slová uviesť aspoň tak letecky. Vyčíta sa Telekomunikačnému úradu, že napríklad konal v rozpore alebo nad rámec uznesení. Vyčíta sa, že neakceptuje uznesenia vlády, vyčíta sa mu problém s otázkou PT kompresie MPEG4 pri spustení pravidelného digitálneho vysielania, takisto v súvislosti s previazanosťou na uznesenie vlády. Vyčíta sa mu, že ohrozil plynulý prechod na digitálne televízne vysielanie a dodržanie medzinárodných záväzkov. A opäť pokračuje celá táto správa tým istým. Už len tie krátke citácie: „Nepostupoval podľa uznesenia vlády SR č. 589 atď.“ „Tým zlyhalo prenášanie návrhov najmä zo strany vysielateľov a prevádzkovateľov.“ Tu by som sa možno pozastavil. Zlyhalo naozaj toto prenášanie návrhov zo strany vysielateľov a prevádzkovateľov? Nie je tam náhodou preklep na strane, no nie sú očíslované strany, ale je to, myslím, strana 2 tohto návrhu. Nemalo tam byť slovo „záujmom“ namiesto „návrhov“? Ja to prečítam ešte raz. „Tým zlyhalo prenášanie návrhov najmä zo strany vysielateľov a prevádzkovateľov“. Ja si myslím, že je tam preklep, že tam malo byť slovo záujmov. Tým zlyhalo prenášanie „záujmov“ zo strany vysielateľov a prevádzkovateľov. Záujmov, teda v úvodzovkách.

    Čo Telekomunikačný úrad ohrozil? Ohrozil prechod na digitálne vysielanie alebo ohrozil prechod na zastaranú technológiu, ktorá v súčasnosti beží na báze MPEG2, to znamená, menej kvalitných zariadení v rámci týchto informačných technológií s tým, že celé okolie štátov, vyspelých štátov, prechádza na systém MPEG4. My nechceme prejsť na systém MPEG4? Pýtam sa, my chceme teraz nakúpiť zariadenia, ktoré sú technicky zastarané a ktoré o krátky čas budeme nútení opäť meniť na novšiu technológiu? My chceme, aby občania platili dvakrát? Najprv budú mať zariadenia na technológiu MPEG2 a v krátkom čase budú zasa dokupovať zariadenia na technológiu MPEG4? Keď celé okolie prechádza na technológiu MPEG4? Myslím okolie európske.

    Aj tu, v tejto predkladanej správe sa odvolávate na dodržanie termínov v nadväznosti na európske nariadenia a podobne. No, prečo sa nechcete odvolať aj na to, že všetky štáty prechádzajú v súčasnosti na novú technológiu. A my teraz, keď uvažujeme o zavedení technológie a prechodu z analógového na digitálne vysielanie, chceme ísť podľa starej technológie? Pre mňa nepochopiteľné. Možno preto, že som technik. Keby som bol biznismen, asi by som to skôr pochopil.

  • No a v tejto predkladacej správe to pokračuje. Je tam problém s technickou komisiou, tá špeciálna skratka, musím si ju pozrieť, kde je ta špeciálna skratka, skupina pre digitálne vysielanie (SKDV) a tam zasa sa uvádza, že neakceptoval tento Telekomunikačný úrad činnosť tejto skupiny SKDV a že stratégia vytvorila optimálne podmienky. No ja si myslím, takým sedliackym rozumom, že optimálne podmienky môže vytvoriť iba nezávislý a korektný postup Telekomunikačného úradu, nie stratégia, ktorá sa môže pripraviť vopred a vôbec nemusí pri takom rýchlom trende v rámci informačných technológií zodpovedať v súčasnosti práve tomu, čo potrebujeme. Veď si len pozrite na úplne bežné používanie či už mobilov alebo notebookov. Ubehne rok, ubehnú dva roky a tieto zariadenia sú „starci“, hoci predtým boli prezentované ako novinky. A my chceme povedať, že táto technológia, pri ktorej chceme prejsť na moderný spôsob šírenia televízneho signálu, že táto technológia sa nevyvíja? Že chceme v súčasnej dobe brať tú staršiu technológiu, keď už existuje nová a keď na ňu prechádza široké okolie? Nepochopiteľné!

    A pokračujem v rámci tých ďalších výhrad. Opäť nevhodné podmienky z pohľadu prípravy, z pohľadu výberového konania a výčitky, že nehľadala sa cesta možnej spolupráce a vzájomných kompromisov, ktoré by urýchlili prechod na digitálne televízne vysielanie. No, keď by sme to takto brali, tak môžeme to konštatovať aj pri mýtnom tendri! Že ani tam sa nehľadala cesta, lebo to bude meškať a už to mešká zhruba rok. Ale na rozdiel od mýtneho tendra toto výberové konanie brzdí niekto iný. Toto výberové konanie brzdí táto vláda, brzdí jej premiér, ktorý, resp. aj rezort, ktorý vyčíta nezávislému Telekomunikačnému úradu, že nechce zaviesť to, čo si oni predstavujú. Ale k tomu sa vrátim na záver.

    Ešte ku koncu tejto predkladanej správy sa zasa vyčíta, že nesplnil poslanie národného regulátora a cenového orgánu Telekomunikačný úrad v oblasti elektronických komunikácií. Ja si myslím, že splnil svoju zásadnú podmienku, že splnil podmienku nezávislého Telekomunikačného úradu a že splnil podmienku nezávislého národného regulátora a cenového orgánu, teda nezávislej inštitúcie ako-takej. A prečo sme tento úrad zriadili? Aby o jeho činnosti rozhodoval stále niekto iný? Veď tento úrad má byť nezávislý. Veď koalícia si sama dosadila človeka. Pred chvíľou tu bolo povedané, že to nebol nominant tej alebo onej strany. Každopádne do funkcie bol ustanovený po vzniku tejto vlády v roku 2006. Sami ste si ho navrhli, sami ste si ho zvolili v tajnom hlasovaní a teraz vám prekáža, že chce byť nezávislý? Možno základným problémom je práve ten systém MPEG4, ktorý som už spomínal, lebo podľa schválených stratégií by si mal typ kompresie určiť prevádzkovateľ s vysielateľmi. No, otázka je, na základe čoho si prevádzkovateľ s vysielateľmi určí tento systém? Ak mu bude výhodný ten starší systém, tak si môže určiť aj ten starší. Pre koho to potom bude dobré? Bude to dobré pre kvalitu? Bude to dobré pre budúce vysielanie? Asi nie, asi pre neho. A opäť hromada výčitiek aj v tejto časti správy, čo všetko je v rozpore so stratégiou, s predpokladmi uznesenia a že sa uvažovalo s koncepciou MPEG2. No dobre, uvažovalo sa, ale máme nový systém MPEG4. Prečo nechceme prejsť na tento nový moderný systém?

    No a ešte spomeniem v rámci tejto správy slová, ktoré tam boli použité jednak v úvode a toto si dovolím zacitovať, že: „z obsahu výzvy, resp. z výberového konania vznikajú pochybnosti o zákonnosti postupu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky a zároveň postup Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky nenapĺňa ciele a úlohy vymedzené zákonom.“ No, používa sa tam slovo pochybnosti. Pochybnosti je veľmi jemné slovo na to, aby za slovom pochybnosť nasledoval priamo návrh na zrušenie predsedu Telekomunikačného úradu, na jeho odvolanie.

    Aj v závere je to isté. „Pri posudzovaní,“ citujem, „pri posudzovaní súladu hodnotiacich kritérií zverejnených vo výzve vzniká pochybnosť, či výzva na predloženie ponúk nie je v rozpore s § 19 ods. 4 zákona 220/2007 Z. z.“ Teda zasa pochybnosti pri verejnom obstarávaní.

    Len nedávno sme mali dve veľké kauzy, či už to bol Tipos alebo tender v rezorte ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. A tam vznikli nielen pochybnosti, tam vznikli dokonca podozrenia, že to nebolo v poriadku. Napriek tomu je tu meter: pri pochybnostiach sa odvoláva, tam pri podozreniach sa čaká. Stále sa čaká na nejaké vyjadrenia, raz úradu pre verejné obstarávanie či Najvyššieho kontrolného úradu a dúfa sa, že prídu také, aké majú byť.

    Takže v celej tejto správe som registroval len veľké množstvo obvinení a čakal by som, že už aj vzhľadom na to, že tento nominant bol nominantom koalície a zvolený koalíciou, že by mala dostať priestor aj druhá strana. Túto možnosť však druhá strana nedostala. A ja si preto dovolím za tú druhú stranu povedať jej názory a jej vyjadrenia, ktoré boli medializované, aspoň pár vecí. Niektoré tu už uviedol pán poslanec Prokopovič.

    Takže zacitujem z vyjadrení pána predsedu Telekomunikačného úradu, len stručne. Prvý citát: „My si nemôžeme dovoliť, aby nám tu pred voľbami vznikla ďalšia televízia, ktorá bude kritická voči tejto vláde.“ To bol citát pána predsedu Telekomunikačného úradu, ktorý mal povedať pán premiér tejto vlády. Druhý citát: „Bolo mi povedané, že došlo k zhode medzi predstaviteľmi Smeru a televízie.“ Koniec citátu. Teda opäť sa tam rozpráva o tom, kto čo určí. Tak kto bude vlastne určovať prácu Telekomunikačného úradu? Bude to stále alebo vláda alebo rezort alebo predseda vlády? Kto mu bude určovať prácu? Veď je to nezávislý úrad. Asi by mal konať samostatne a svojprávne.

    Ja by som ešte doplnil aj vyjadrenie pána predsedu Telekomunikačného úradu, keď hovoril, že úradom navrhnuté kritériá by mali vytvoriť novému prevádzkovateľovi digitálnych vysielačov priestor pre vznik nových televízií na zvýšenie konkurencie na mediálnom trhu a tým aj tlak na zvýšenie kvality programov v televízii. A to sa v predkladacej správe nespomína, možno ani slovíčkom! Spomína sa všetko možné, všetky dôvody, čo všetko Telekomunikačný úrad nepoplnil, ale to, že celá táto snaha pri tomto tendri a pri presadení nového typu vysielania, teda zmeny analógového vysielania na digitálne, aby viedla k tomu, čo tu povedal predseda Telekomunikačného úradu.

  • Vystúpenie prerušené predsedom NR SR.

  • Pán poslanec, chcem sa opýtať, je 12.02 hodín, či ešte....

  • To znamená, aby sa zvýšila konkurencia na mediálnom trhu, aby sa zvýšila kvalita programov v televízii. No, možnože zvýšenie konkurencie na mediálnom trhu niekomu nevyhovuje. To je fakt. Možnože aj tým známym skupinám, finančným skupinám a takisto vrabce čvirikajú, že aj za pozastavením tendra ďalších možností konať, takisto stojí finančná skupina, ktorá cez svoju blízku spoločnosť podala návrh, teda iniciovala cez súd návrh na súdne pozastavenie tendra. A ľudovo sa nazýva táto skupina Ja a Ty, po anglicky J&T.

    Takže úplne na záver chcem povedať, o čo vlastne ide? Ide o to, aby bol prezentovaný a týmto tendrom dosiahnutý verejný záujem na širšej ponuke a väčšej kvalite služieb? Keď pri tom programovom vyhlásení i pri všetkých iných vyhláseniach máme plné ústa toho, že chceme kvalitu informačných technológií do každej oblasti života. Alebo ide o biznis, ide o dobré vzťahy so silnými skupinami, ide o vplyv na siedmu veľmoc, televíziu, ktorá je na rozdiel od novín v každom dome, dokonca satelity svietia aj po tých takých tmavších osadách. Takže chceme mať úplnú, úplnú moc nad televíziou a nad vytváraním verejnej mienky? Ja by som to nazval, že je tam záujem na vplyv na marketingovú tvorbu verejnej mienky. A keďže ju chceme robiť, tak tú verejnú mienku musí niekto robiť a najlepšie je, keď na to máme vlastnú sieť televízií. Tie, ktoré by nevyhovovali, by tam nemali byť. Aj preto sa obmedzuje možnosť pre konkurenciu v tomto televíznom prostredí, aj preto sa obmedzuje možnosť pre iných vysielateľov zo strany tých, ktorí bránia postupu Telekomunikačného úradu.

    Vzhľadom na všetko, čo som povedal, poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie nemôžu podporiť tento návrh na odvolanie. A keďže pán predseda bol volený v tajných voľbách v tejto Národnej rade, tak si myslím, že je korektné, aby bol opäť aj pri odvolávaní volený, teda odvolávaný v tajných voľbách aj bez toho, či koalícia má svoje veci medzi sebou dohodnuté, alebo nemá. Nech si to dohodne v rámci tajných volieb.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nie sú faktické poznámky, takže prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. O 14.00 hodine budeme pokračovať pravidelným bodom hodina otázok a potom interpelácie a po nich budeme pokračovať v prerokovaní tohto prerušeného bodu.

    Ďakujem pekne. Dobrú chuť želám.

  • Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.08 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Pekné popoludnie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, popoludňajšie rokovanie dnešného rokovacieho dňa otvoríme pravidelným bodom, ktorým je

    hodina otázok.

    Včera do 12.00 hodiny poslanci písomne predložili 13 otázok na predsedu vlády a 15 otázok na členov vlády a overovatelia vyžrebovali ich poradie.

    Poprosím teraz pána premiéra Roberta Fica, aby oboznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a z iných dôvodov a oznámil mená ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty je podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti Dušan Čaplovič, zastupuje ho minister kultúry Marek Maďarič. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, zastupuje ho minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny.

    Otázky nie sú postavené podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti pánovi Harabinovi, ministrovi zahraničných vecí pánovi Kubišovi, ten je na zahraničnej pracovnej ceste, ministrovi životného prostredia pánovi Chrbetovi, ten je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli, ministrovi pôdohospodárstva Stanislavovi Becíkovi, ten je na pracovnej ceste v Banskobystrickom kraji, ani ministrovi obrany pánovi Baškovi.

    Pán predseda, som pripravený odpovedať v stanovenom limite na otázky pánov poslancov a pani poslankýň.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Máte 15 minút ako obvykle. Poprosím vás, aby ste reagovali.

    Ako prvá je vyžrebovaná otázka od pani poslankyne Sabolovej a znie: „Sú kroky ministra financií pri podpisovaní dohody o urovnaní s TIPOSOM správne?“

  • Ďakujem za otázku, pani poslankyňa.

    Vážené dámy a vážení páni, v každom z poslaneckých klubov, predpokladám, sú absolventi právnických fakúlt a takisto ako ja z mojich právnických štúdií si páni právnici a právničky pamätajú na skvelého profesora rímskeho práva, ktorý nás neraz častoval starorímskymi právnickými múdrosťami. Keď som videl v utorok zábery poslaneckého trestného komanda opozície, ktoré vystupovalo z mikrobusu pred ministerstvom financií, spomenul som si na výraz tohto nášho starého múdreho pána profesora, ktorý povedal „Quod licet Iovi, non licet bovi“, teda okrídlený latinský citát, ktorého zmyslom je to, aby som to slušne povedal, že čo si môže dovoliť vládca bohov, nemôže si dovoliť každý smrteľník, ktorý žije na tejto zemi.

    Vážení predstavitelia opozície, vo svojej praktickej politickej činnosti naozaj potvrdzujete dvojaký meter. Vaše bohorovné správanie sa z čias, keď ste vládli a obrali túto krajinu o desiatky miliárd korún, pokračuje naďalej a navyše je doplnené o kvázi volanie po morálke a po etike v politike. Začínali ste čiernymi knihami a celých 8 rokov ste sa vyhovárali na to, že to neviete a nemôžete urobiť, lebo za to zodpovedá predchádzajúca vláda. Je neuveriteľné, že dokonca za zlé veci z vášho obdobia, ktoré ste napáchali, teraz už obviňujete nás. Čiže stále máte nejaké dôvody. Raz to bola predchádzajúca vláda, teraz to je súčasná vláda. Už čakám na to, kedy prídete s tou dokonalosťou a začnete hovoriť, že sú na vine tí, čo prídu, hoci ešte ani neviete, kto to bude a čo budú na Slovensku robiť.

  • Toto je dôvod, vážení páni a vážení páni z opozície, prečo nemôžeme prijať vašu hru. Vy nemáte právo moralizovať a vnášať etiku do slovenskej politiky po tom, čo ste 8 rokov na Slovensku stvárali.

    Začnime teda rátať nie 2 mld., lebo k tým sa, samozrejme, ešte vrátim, ale niekoľko desiatok miliárd korún, o ktoré ste doslova obrali ľudí na Slovensku. Ako by v prípade týchto desiatok miliárd korún, ktoré sú „fuč“, ak by ich verejný sektor mal k dispozícii, vyzeralo naše Slovensko dnes? Čo všetko by sme za tie peniaze mohli mať? Diaľnice, bezproblémový rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotníctvo v dobrej kondícii, fondy pre malých a stredných podnikateľov. A čím mám začať? Dajte mi priestor na tento výpočet vašich strát a spôsobených škôd, vašich a vás, napriek tomu, že nemáte dnes hanbu a bez akýchkoľvek problémov obviňujete ministra financií z toho, že ide realizovať právoplatný a vykonateľný rozsudok Najvyššieho súdu. Vy ste neoberali ľudí na základe právoplatných a vykonateľných rozsudkov Najvyššieho súdu, ale na základe svojej vlastnej svojvôle, neprofesionalite, neschopnosti a nezáujmu o ľudí tohto štátu.

  • O koľko miliárd sme napríklad teda prišli pri privatizácii elektrární či plynární? Alebo začneme vašimi kauzami, pani poslankyňa z KDH? Skúste niekedy si ísť do centrály KDH a vypýtajte si zmluvu o verejnom osvetlení v Bratislave – Siemens KDH. Tak, pánečku, to bolo niečo. Vy máte odvahu za KDH tu moralizovať a robiť nejaké prednášky o etike? Pozrite sa, čo všetko ste spôsobili v slovenskej politike za tie roky, ktoré ste boli vo funkciách vo vláde a v parlamente.

    Darmo si dnes opozícia objednáva v tlači také články, ako to bolo napríklad včera pod názvom, že Kauza ČSOB. Štát vraj neprerobil. No teda prerobil, a nie 2 miliardy. A márne tvrdíte, že sme prišli len o 25 miliárd a ak by sme neboli zaplatili, bolo by Slovensko muselo platiť vyše 45 miliárd slovenských korún. Pýtam sa, prečo ste vtedy nevyjednávali tak, ako žiadate teraz. Prečo ste zaplatili 25 miliárd korún a nesúdili sa ďalej, ako to žiadate od súčasnej vládnej garnitúry? Samozrejme, vy nikdy nič, vy muzikanti, vy ste nič nespôsobili, vy ste len vládli, spravodlivo, nezištne a dokonca takmer charitatívne. Toto je predstava o vašom vládnutí za posledných osem rokov.

    Vážená pani poslankyňa, dávate mi teraz otázku, ktorá bola jasne komplexne a zrozumiteľne zodpovedaná na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v utorok. Súdny spor so spoločnosťou Športka trval od roku 2000 a pokračuje ďalej a bolo niekoľko príležitostí spor z úrovne ministerstva financií urovnať len za 21 miliónov slovenských korún. Prečo nejdete dole o štyri rady a nespýtate sa toho nášho pána manekýna: Tak teda prečo, pán Mikloš, ste to nevyjednali za 21 miliónov korún? Prečo teraz tu obviňujete niekoho, že ide realizovať právoplatný a vykonateľný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky?

    Vtedajší predstavitelia zastávali názor, že tento spor spoločnosť Tipos nemôže prehrať. A k definitívnemu zvratu vo vývoji sporu došlo po vynesení rozsudku Krajského súdu v marci 2007, ktorý rozhodol v neprospech Tiposu. Tipos sa odvolal na Najvyšší súd, ktorý vo veci rozhodol 7. augusta 2008 a rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Takéto sú fakty. V tomto volebnom období už neboli možnosti dobrého riešenia. Napríklad, pani poslankyňa, ale vy to určite neviete, keď ste už v odvolacom konaní, tak ťažko tam môžete robiť nejaké dokazovania a ďalšie veci. To sa všetko robí na Krajskom súde ako prvom stupni. A tam ste zlyhali komplet vy, lebo ste zle zastúpili tento prípad za vašej vlády.

    Dobré možnosti riešenia boli do roku 2000, možno ešte do roku 2001. A po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu už bolo možné vybrať len z niekoľkých, nie práve optimálnych riešení.

    Celá táto kauza, ktorá sa v posledných týždňoch za významnej asistencie médií rozbehla, má svojich niekoľko naj. Je to najabsurdnejší prípad v histórii slovenskej politiky, kedy sa vyslovovala nedôvera ministrovi za to, že išiel realizovať právoplatný a vykonateľný rozsudok Slovenskej republiky. Takéto niečo sa ešte nikdy nestalo. Naozaj, urobili ste rekord, ktorý je hodný do Guinessovej knihy rekordov.

    Ďalšie naj, urobili ste najostrejší útok proti nezávislosti slovenského súdnictva, keď ste označili celé konanie a všetko, čo mu predchádzalo, za podvod. Ani mne sa nepáči rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ale nemám odvahu povedať, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je podvodom a že traja členovia senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú podvodníci. Takýto útok na slovenskú legislatívu nebol urobený, slovenskú justíciu nebol urobený ešte nikdy. Bol urobený teraz po prvýkrát.

    Ďalšie naj, išlo o najbrutálnejší návod na porušenie zákona. Radili ste nám ako mafiáni. Pán Mikloš hovoril, však dajte to do konkurzu, ako to robia aj iní, firma sa stratí, nebude nič platiť a založíme si nejakú novú firmu, aby sme sa vyhli zodpovednosti, ku ktorej nás viaže právoplatný a vykonateľný rozsudok Najvyššieho súdu. Toto hovoria mafiáni a nie slušní ľudia, ktorí chcú rešpektovať zákony a právny poriadok tejto republiky.

  • Pani poslankyňa, ďalšie naj, išlo o najotvorenejšiu výzvu na bezprávie. Vy ste verejne všetci vyzývali, nerešpektujte rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. My sme nemali inú možnosť, len buď v piatok zaplatiť alebo prísť s riešením, s ktorým sme nakoniec prišli. To znamená, dali sme osobitnú právomoc generálnemu prokurátorovi podať podnet na mimoriadne dovolanie, ktorý súčasne znamená aj odklad vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Teda urobili sme to cestou právnou. Dosiahli sme to, čo sme potrebovali dosiahnuť cestou právnou, a nie cestou bez práva, ako ste hovorili vy.

    No a, samozrejme, a to si neodpustím, vážená pani poslankyňa, z vašej strany, zo strany opozície išlo o najotvorenejší prejav ignorancie Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky. Čo by ste robili, pani poslankyňa, keby ste sedeli ako vládna poslankyňa v laviciach, ako tu sedia poslanci vládnej koalície, v pondelok po tom, ako ste dostali asi telegramy alebo iným spôsobom ste boli pozvaní na schôdzu Národnej rady. Všetci poslanci zo všetkých kútov Slovenska išli na schôdzu Národnej rady na 18.00 hodinu. Zvolal som vládu Slovenskej republiky, lebo vláda musí sedieť pred mimoriadnou schôdzou a musí zaujať stanovisko k návrhu skupiny poslancov na odvolanie. Viete, kde bol pán predkladateľ? Viete, kde bol, pani poslankyňa, a prečo neprišiel? Pani poslankyňa, predkladateľ, pán Mikloš, ktorý predkladal tento návrh, tu nebol, lebo bol na módnej prehliadke spoločnosti Orange.

  • Celé Slovensko tiahne na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, všetci poslanci poctivo prídu. Ja zvolávam vládu Slovenskej republiky – najvyšší exekutívny orgán tohto štátu, všetko je nachystané na konanie schôdze, pán predseda Národnej rady o 18.00 hodine otvorí schôdzu a zistí, že pán predkladateľ tu nie je, lebo spolu s pani kandidátkou na prezidentku dali prednosť módnej prehliadke spoločnosti Orange. Tak teda blahoželám. Takýto spôsob ignorancie Národnej rady Slovenskej republiky tu ešte nikdy nebol.

    Samozrejme, médiá o tomto absolútne neinformujú, pretože nemajú záujem. Jediný záujem je ísť po krku ministrovi financií. Minister financií nič neurobil. Minister financií rešpektoval právoplatne vykonateľný rozsudok Najvyššieho súdu. Ba práve naopak, v zmluve, ktorá bola podpísaná na vykonanie tohto rozsudku, dohodol Tipos, lebo to nepodpisoval na rozdiel od pána Mikloša minister financií Počiatek, ale podpisoval to predstaviteľ Tiposu, predstaviteľ Tiposu dohodol také podmienky, ktoré umožnili, aby napríklad bol zachránený know-how, v opačnom prípade je celá firma preč, stratíme obrovské zisky z tejto firmy, ale to vás, samozrejme, nezaujíma, pretože krv v očiach, ideme po Počiatkovi, to je dnes najpodstatnejšia vec, ktorú bolo potrebné urobiť.

    Preto som presvedčený, že v tejto kauze nepochybil a aj preto Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru ministrovi financií, pretože v opačnom prípade by už pravdepodobne minister financií na svojej pozícii nebol.

    Vážená pani poslankyňa, vy a vaši kolegovia ste v minulých dňoch často používali v súvislosti s Tiposom slová o podvode, že vraj podvod, podvod. Ja som to už povedal. Aký podvod môže byť rozsudok Najvyššieho súdu? Ani mne sa nepáči, ešte raz zdôrazňujem, ale jednoducho ten rozsudok tu je a bolo s ním treba niečo robiť.

    A čo bolo potom, pani poslankyňa, keď hovoríte tak hrdo o podvode, keď išlo o právoplatne vykonateľný rozsudok Najvyššieho súdu o Veriteľovi? Nebol to 20-miliardový podvod? Vy sa už na to nepamätáte? Vy už neviete, čo ste všetko ako poslankyňa za vládnu koalíciu v tých časoch schvaľovali, za čo ste zdvíhali ruku v Národnej rade Slovenskej republiky?

    Len tak zo zaujímavosti vám môžem povedať a chcem poprosiť pána podpredsedu, ako sa volala spoločnosť, ktorá likvidovala server Veriteľa?

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna: Duhovič.

  • Autoservis, autoservis v nejakej obci likvidoval server, všetky počítače Veriteľa. Stalo sa tak v roku 2006, ako ste odchádzali z vlády. Okamžite ste to nechali nejakému pánovi, čo doma klepe skrivené plechy, zlikvidovať a také malé potvrdenie k tomu je, že celý server za 20 miliárd korún bol zlikvidovaný nejakým automechanikom na Slovensku, lebo ste sa báli, že tieto informácie vyjdú na povrch.

  • Ja by som vám vedel uviesť len tak zo zaujímavosti, že v spoločnosti Veriteľ bola priemerná hrubá mzda na jedného člena predstavenstva spoločnosti Veriteľ 7 miliónov 223 tisíc 760 korún počas doby trvania Veriteľa. Priemerná hrubá mzda na jedného člena predstavenstva predstavovala sumu mesačne 141 809 korún. Vy máte právo hovoriť o tom, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právoplatne vykonateľný je podvod? A čo bolo potom toto? Toto nie je žiadny rozsudok vykonateľný a právoplatný Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Samozrejme, mohol by som použiť ďalšie a ďalšie príklady, ktoré sa týkajú napríklad ČSOB. Zrazu sme zistili v rámci ČSOB, že ten pán manekýn z módnej prehliadky podpísal osobne na rozdiel od ministra financií – minister financií nepodpisoval nič – zmluvu o vyrovnaní v rámci ČSOB a vzdal sa všetkých opravných prostriedkov, aké kedy existovali. A mal ich päť. V prípade ministra financií a Tiposu neexistoval žiadny opravný prostriedok účinný a efektívny až dovtedy, pokiaľ sme ho neschválili v novelizácii Občianskeho súdneho poriadku minulý týždeň. Nehovoriac o tom, že tu je ďalšia vec, že bolo možné namietať opravy. Tie opravy nás stáli ďalšie miliardy slovenských korún.

    Mám pokračovať, čo sú podvody? 7 miliárd na kurzovej strate v rámci Slovenského plynárenského priemyslu. Za 130 miliárd korún predala vláda, kde ste aj vy boli, pani poslankyňa, v tej istej vládnej koalícii ste predali 49 % akcií SPP. Namiesto 130 miliárd korún sme dostali len 123, lebo kvôli neprofesionalite – otázka je, či to bolo kvôli neprofesionalite, to musia zistiť iné orgány, to nie je úlohou Národnej rady Slovenskej republiky – táto krajina prišla o 7 miliárd slovenských korún.

    A čo hovoríte na tajnú zmluvu o prevádzkovaní Vodnej elektrárne Gabčíkovo, o ktorej sme ani nevedeli? Zase za vašej vlády podpísané, odovzdané celé elektrárne za pár korún, vzdali ste sa Gabčíkova a ďalších vecí.

    Chcem vás požiadať, pozrite sa, pani poslankyňa, vy, vaši kolegovia do zrkadla. Odporúčam vám to v plnom rozsahu. Pozrite sa do zrkadla, nemáte žiadne morálne a etické právo kritizovať túto vládu Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán premiér. Váš čas vypršal.

    Budeme pokračovať otázkami na jednotlivých členov vlády.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa, pán premiér využil svojich 15 minút, aby vám odpovedal na vašu otázku.

    Takže budeme pokračovať teraz otázkami na členov vlády.

    Prvá otázka je od pána poslanca Pavla Minárika na ministra kultúry Marka Maďariča a znie: „Vážený pán minister, je takmer 4-mesačné vysielanie STV3 dostatočné na to, aby ste sa k nemu vyjadrili? Ak áno, ako hodnotíte jeho kvalitu a sledovanosť aj v súvislosti s viac ako 90 mil. štátnej dotácie poskytnutej na jej rozbeh?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Vyjadriť sa môžem, samozrejme, aj k vysielaniu, ktoré trvá jeden deň. Iná vec je seriózne vyhodnotiť jeho kvality a sledovanosť po štyroch mesiacoch. Ale nemienim sa vyhovárať. Chcem vás informovať, že do 20. januára budúceho roka je povinná Slovenská televízia predložiť ministerstvu kultúry vyúčtovanie použitia poskytnutých finančných prostriedkov a vyhodnotenie činnosti. A následne som nariadil v tejto veci aj vykonanie kontroly zo strany odboru kontroly ministerstva kultúry.

    Dovoľte mi preto dnes najprv povedať nasledovné všeobecnejšie hodnotenie. Vznik monotematickej programovej služby STV3 so športovým zameraním umožní štandardizáciu programovej štruktúry jednotky a dvojky. Športové prenosy sa veľmi komplikovane plánujú a ich zaraďovanie do pevnej vysielacej štruktúry niekedy negatívne vplýva na profiláciu ostatných programových služieb a limituje vysielanie iných programov, čo nepriaznivo ovplyvňuje alebo narúša divácke návyky. Vznikom samostatnej, ucelenej športovej programovej ponuky sa má zlepšiť profilácia prvého a predovšetkým druhého okruhu Slovenskej televízie. STV3 má na druhej strane rozšíriť ponuku o športy, ktoré neboli do programovej ponuky doteraz zaradené vôbec alebo len sporadicky. Napríklad volejbal, basketbal, hádzaná, motorizmus, dostihy, plávanie, gymnastika a iné. Takisto športové podujatia slovenských športových juniorov a mala by propagovať podporné projekty športových aktivít mládeže a slovenských športových talentov. Z tohto hľadiska je zriadenie takejto monotypovej vysielacej služby správne.

    Čo sa týka obdobia od spustenia vysielania, t. j. 8. augusta 2008, ak hodnotíme kvalitu vysielania z technickej stránky, tá je na profesionálnej úrovni. Ak by ste žiadali aj hodnotenie kvality obsahovej stránky, úprimne poviem, nemám v tejto chvíli k dispozícii kvalitatívnu analýzu. Aj tú však budem žiadať od generálneho riaditeľa Slovenskej televízie aj od Rady Slovenskej televízie práve v súvislosti aj s vyúčtovaním využitia štátnej dotácie. Poviem dnes, samozrejme, subjektívne, že nevylučujem, že Slovenská televízia nebola na spustenie tohto vysielania pripravená tak dostatočne, ako avizovala.

    Čo sa týka sledovanosti, lebo aj na tú sa pýtate, po prvé sledovanosť nemôže byť tým hlavným indikátorom hodnotenia verejnoprávneho vysielania. Ak by sme opodstatnenie vysielania Slovenskej televízie hodnotili podľa sledovanosti, tak by problémom mohlo byť aj národnostné vysielanie, vysielanie vážnej hudby, umeleckých programov alebo dokumentov. Na druhej strane sú oprávnené otázky a v tomto aj vaša, prečo sa nedosahuje predikovaná sledovanosť, resp. taká, aká bola deklarovaná v projekte kanála, športového kanála STV3. Požadovanú sledovanosť zatiaľ nedosahujú magazíny, ktoré zaradila Slovenská televízia do vysielania športového kanála, na druhej strane túto sledovanosť zvyšujú športové prenosy.

    Vôbec, ak sa pozrieme na sledovanosť športových programov Slovenskej televízie, tak napríklad v 47. týždni bol takým top programom na dvojke futbalový zápas Slovan Bratislava – MŠK Žilina, ktorý sledovalo 216 tisíc divákov. Na STV3 v tom istom týždni to bol zápas Slovensko – Lichtenštajnsko so sledovanosťou 60 tisíc divákov.

    V roku 2010 budú tieto zápasy a športové prenosy vysielané iba na STV3, takže čísla sledovanosti budú iné ako dnes. Aj potom však bude sledovanosť, samozrejme, kolísavá, pretože poslaním STV3 je vysielať nielen divácky najpopulárnejšie športy, ale aj tie ostatné, ako som ich už tu spomínal, a to napriek tomu, že ich bude sledovať menšina divákov.

    Na záver ešte raz k tej dotácii. Finančné prostriedky podľa zmluvy uzatvorenej medzi ministerstvom kultúry a Slovenskou televíziou sú určené na výrobu športových programov a uskutočňovanie prenosov a záznamov významných udalostí športového zamerania a môžu byť použité len na tento účel. Slovenská televízia je povinná pri ich použití dodržať maximálnu hospodárnosť a efektívnosť a v termíne do 20. januára 2009 je povinná predložiť ministerstvu vyúčtovanie použitia poskytnutých finančných prostriedkov. Vyúčtovanie musí obsahovať vecné vyhodnotenie použitia poskytnutých finančných prostriedkov, finančné vyúčtovanie a prehľad o výdavkoch uskutočnených z poskytnutých finančných prostriedkov. Ministerstvo si vyžiada vecné vyhodnotenie k programovému plneniu a k využitiu poskytnutých prostriedkov od generálneho riaditeľa a súčasne aj Rady Slovenskej televízie s dôrazom na maximálnu hospodárnosť a efektívne vynaloženie finančných prostriedkov. Vo februári teda, pán poslanec, sa môžeme k vašej otázke vrátiť a odpovedať na ňu aj na základe vecných podkladov.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Nemusíme sa vo februári vracať, ak nám to vyhodnotenie, ktoré vám má sprostredkovať riaditeľ televízie, sprostredkujete. Mohli by ste nám to urobiť? Ďalej by som chcel pripomenúť, že ja si uvedomujem, že sledovanosť pri verejnoprávnej televízii nemôže byť nejakým hlavným kritériom, ale keď sledovanosť presahuje 1 % len pri Premier league, Formuly 1, NHL a toto vysielať určite nie je poslaním verejnoprávnej televízie, pretože to môžu robiť aj komerčné televízie a sledovanosť sa pohybuje niekde na hranici 0,1. Ani vtedy nie je toto možné, aby bolo predmetom hodnotenia pri verejnoprávnej televízii? 0,1. Alebo máte iné čísla, pán minister? Ak máte iné čísla, tak potom nám ich skúste sprostredkovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. V prvom rade, samozrejme, ten materiál nebude utajený, takže určite to vyhodnotenie vám sprostredkujem alebo sprístupním, lebo s týmto nemám žiadny problém.

    Čo sa týka sledovanosti, ja som aj odpovedal, že na jednej strane, samozrejme, nemôžeme klásť toto ako prioritné kritérium, ale takisto som povedal, že je tu na mieste otázka, pokiaľ sa nedosahuje nejaká proklamovaná alebo predikovaná sledovanosť, aj som pomenoval tie typy programov na STV3, ktoré ju nedosahujú, a tie, ktoré, povedzme, ju dosahujú. Tie čísla, hovorím, nemám kompletnú analýzu, ale povedzme, v 43. týždni to bola sledovanosť od 0,3 do 0,9 a v 48. týždni od 0,2 až po 0,8. Pohybuje sa to v závislosti od toho typu programu, ktorý tam je. Ďalšia vec je, že naozaj tento kanál postupne nabieha tak, ako bol v projekte naplánovaný, čo sa týka objemu vysielacích hodín aj postupného pribúdania nejakých vlastných magazínov. Takže ja by som ešte stále predsa len pre Slovenskú televíziu požiadal o nejakú trpezlivosť. Po pol roku, ako som povedal, bude aj vyúčtovanie, aj prvé kvalitatívne zhodnotenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi, ktorý je ospravedlnený z rokovania a za ktorého bude odpovedať pán minister Vážny. Otázka znie: „Vážený pán minister, dôsledkom hospodárskej krízy dochádza k prepúšťaniu zamestnancov z priemyselných parkov v Maďarsku

  • Nokia, Suzuki, atď.

  • . 70 % z týchto zamestnancov sú občania SR. Je Slovenská republika pripravená na riešenie tejto situácie?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, niet pochýb, že finančná kríza sa zásadným spôsobom negatívne prejavuje aj na našej reálnej ekonomike, čo znamená, podstatný pokles ekonomického rastu a zvyšovanie nezamestnanosti. Tým som chcel naznačiť, že dôsledok pretrvávajúcej hospodárskej krízy sa odzrkadlí vo všetkých regiónoch Slovenska.

    Už niekoľko mesiacov sa vláda Slovenskej republiky prostredníctvom svojich výjazdových rokovaní snaží znižovať medziregionálne disparity Slovenska. Naposledy v novembri 2008 boli opatrenia tohto druhu prijaté na výjazdovom rokovaní v Nitrianskom samosprávnom kraji v okrese Komárno, ktorý si svoju relatívne nízku mieru nezamestnanosti 7,03 % udržiaval práve z dôvodu zamestnanosti ekonomicky aktívnych osôb okresu na susednom území Maďarska v spomenutých priemyselných parkoch.

    Z hľadiska pôsobnosti ministerstva hospodárstva môžem uviesť len toľko, že pokiaľ ide o túto oblasť, bude ministerstvo hospodárstva napomáhať pri príprave priemyselnej zóny v lokalite obce Chotín a pri konkrétnych projektových návrhoch odvetvia cestovného ruchu, ktoré môže rozvinúť zamestnanosť v tomto okrese.

    Pokiaľ ide o systémové kroky vlády Slovenskej republiky v oblasti riešenia prepúšťania zamestnancov v dôsledku krízy, musím v prvom rade uviesť prijatie balíčka opatrení vlády Slovenskej republiky na prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy. Ide o 27 opatrení, ktoré smerujú do oblasti fiškálnej politiky, ale takisto do modifikácií jednotlivých štrukturálnych politík. Základnou podmienkou minimalizovania dopadov na ekonomický priestor je, aby sa tieto opatrenia bezodkladne realizovali, aby sa zbytočne nestrácal čas na ďalšie formálne kroky.

    Vážená pani poslankyňa, v odpovedi na vašu otázku som sa snažil uviesť fakty, ktoré môže ministerstvo hospodárstva realizovať z hľadiska svojej pôsobnosti. Ale na vašu konkrétnu otázku, či je Slovenská republika pripravená na riešenie tejto situácie, by vám mohlo dať konkrétnu odpoveď Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči, doplňujúca otázka.

  • Ďakujem za vašu odpoveď, pán minister, odpovedali ste miesto pána ministra Jahnátka. A na tú vašu poslednú vetu – ja som túto otázku dala pánovi ministrovi Jahnátkovi z dvoch dôvodov. Po prvé priemyselné parky to sú jeho parketa. Po druhé, pokiaľ pán minister dáva korektnú odpoveď, nemôžem to povedať o pani ministerke, ktorá by využila celý čas na to a nenechala by ani dve minúty na to, aby som položila doplňujúcu otázku.

    Pán minister, ale dovoľte mi položiť doplňujúcu otázku. Myslíte si, že novými investíciami na južnom Slovensku napomáha zákon, ktorý sa prijal v tomto roku a vyhláška, podľa ktorých treba za vyňatie z pôdneho fondu platiť poplatky až do výšky 15 eur za m2? Viete veľmi dobre, že na južnom Slovensku je najvyššia bonita pôdy a máme také informácie aj od našich starostov, že sú záujemcovia, ktorí by prišli a vybudovali priemyselné parky, ale tieto vysoké poplatky ich od toho odrádzajú. A ešte mám čas, aby som povedala, že ja mám štatistické ukazovatele, čo sa týka nezamestnanosti z apríla 2004, to znamená pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a teda najčerstvejšie z októbra, keď môžem spomenúť napríklad okres Dunajská Streda, ale treba povedať, že, samozrejme, tam nastali medzitým aj reformy a nový Zákonník práce prijatý v roku 2004. Kým v okrese Dunajská Streda v apríli 2004 bola nezamestnanosť 12,17, teraz je to 4,22. Okres Komárno 19,71 v apríli 2004, teraz je to 7,5. Nové Zámky 18,11, teraz 6,28. Ale ako som dala tú svoju pôvodnú otázku, práve tieto priemyselné parky sa pokúsia rozviazať pracovný pomer s tými ľuďmi, ktorí sú nízkokvalifikovaní a 70 % z týchto...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ja len stručne. Určite nenapomáha tá cena pôdy na rozvoj priemyselných parkov, ale na druhej strane druhý stupeň pohľadu je ten, že jednoducho musí byť pôda ocenená v tej bonite, v ktorej existuje, čiže tam iný mechanizmus neexistuje. Ale jediný vhodný mechanizmus je ten, že príslušný investor využije tzv. investičné stimuly, to znamená, že ak tá investícia je pre štát zaujímavá, štát je pripravený poskytnúť investičné stimuly a okres Komárno má priestor na to, aby mohol poberať investičné stimuly a, samozrejme, v tom sa dá vyriešiť aj tá cena, ktorá by prípadne odrádzala investorov, ktorí chcú v tejto oblasti investovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila opäť pani poslankyňa Klára Sárközy. Otázku položila podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny pánovi Dušanovi Čaplovičovi. Otázka znie: „Pán podpredseda vlády, myslíte si, že čerstvo prijatý zákon o sociálnych službách je v súlade s antidiskriminačným zákonom?“

    Za pána podpredsedu vlády Čaploviča bude odpovedať pán minister Maďarič.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

    Pani poslankyňa, zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov, prijatý 30. 10. 2008, upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

    Tzv. antidiskriminačný zákon upravuje zásadu rovnakého zaobchádzania, resp. zákaz diskriminácie z demonštratívne uvedených dôvodov, medzi ktoré patria napríklad vek, zdravotné postihnutie, pohlavie, rasa, príslušnosť k etnickej skupine a ďalšie. Zákaz diskriminácie platí vo vymedzených oblastiach, ktorými sú pracovnoprávne a obdobné právne vzťahy, zdravotná starostlivosť, sociálne zabezpečenie, vzdelávanie a poskytovanie tovarov a služieb. Zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá sa uplatňuje v týchto oblastiach, znamená, že sa zakazuje diskriminácia z dôvodov ako pohlavie, náboženské vyznanie alebo viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský stav a rodinný stav, farba pleti, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie vo vymedzených oblastiach.

    Poskytovanie sociálnych služieb patrí do oblasti sociálneho zabezpečenia, resp. sociálnej podpory a sociálnej pomoci, ktoré spadajú do rámca rozsahu zákazu diskriminácie. Zákon o sociálnych službách však svojimi ustanoveniami nie je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie tak, ako je uvedená v tzv. antidiskriminačnom zákone. V § 5 zákona o sociálnych službách sa uvádza, citujem: „Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ustanovenou osobitným predpisom. Zároveň sa týmto ustanovením odkazuje na tzv. antidiskriminačný zákon.“

    V § 3 antidiskriminačného zákona sa uvádza, že zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi, ktorým je v tomto prípade zákon o sociálnych službách. Právna úprava zákazu diskriminácie v Slovenskej republike ide nad rámec platnej právnej úpravy Európskej únie v tejto oblasti, keďže tzv. antidiskriminačným zákonom sa uplatňuje zákaz diskriminácie z dôvodov demonštratívne uvádzaných vo všetkých oblastiach rovnako, čo na úrovni Európskej únie dosiaľ nie je zakotvené.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, doplňujúcu otázku chcete položiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. No, to fakt nie je vaša parketa, ale pokúsim sa. Ja som myslela na § 5 antidiskriminačného zákona, ktorý ste spomínali a ten ods. 1 v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vzdelávania je zakázaná akákoľvek diskriminácia osôb.

    A prečo som dala túto otázku pánovi vicepremiérovi? Za neprijateľný považujem najmä § 8 ods. 2 a 3 zákona o sociálnych službách. Na základe uvedeného paragrafu akúkoľvek sociálnu službu zabezpečuje obec, resp. VÚC a až keď sa u verejných poskytovateľov nenachádza miesto, môžu byť obcou, resp. VÚC oslovení neverejní poskytovatelia. Konkrétne to vyzerá tak, že občan v sociálnej núdzi musí ísť najskôr na obecný úrad svojho trvalého bydliska alebo VÚC a ten musí skúmať, či nemá voľné miesto v požadovanom zariadení. Ak nemá, musí podľa zákona osloviť nejakého iného verejného poskytovateľa v inom meste či kraji a až keď ani tam nenájde voľné miesto, vtedy úrad môže osloviť neverejného poskytovateľa. Takže ja si myslím, že neverejní poskytovatelia sú diskriminovaní, pretože sú v tom rebríčku až na treťom alebo štvrtom mieste, pričom antidiskriminačný zákon hovorí o tom, že každý má mať rovnaké právo a týka sa to nielen neverejných poskytovateľov, ale aj tých občanov, ktorí potrebujú túto sociálnu pomoc, pretože myslím si, že pre tých, ktorí hľadajú miesto v domove dôchodcov, nie je jedno, či to miesto dostanú v mieste svojho trvalého bydliska alebo v niektorom inom okrese, alebo dokonca v inom kraji. Alebo už nehovoriac o tom, prichádza zima, ako to bude vyriešené u bezdomovcov? Tí tam zaklopú na dvere a potom im povedia, že ľutujeme, ale nemáme uzatvorenú zmluvu, takže príďte niekedy inokedy, a to niekedy inokedy nemusí byť, keď vonku je mínus 20 stupňov. Takže ja tu diskrimináciu vidím v tom a treba povedať, že to nebolo ani v tom vládnom zákone, ale...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ja budem reagovať len tým spôsobom. Samozrejme, môžu byť rôzne názory na to, či je tu súlad, alebo nie je súlad antidiskriminačného zákona s týmto zákonom o sociálnych službách. Pán podpredseda Čaplovič zjavne teda má názor, že ten súlad tu je. Samozrejme, môžete s ním viesť tento dialóg. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Mária Sabolová ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Pán minister, vraj ste dobrý a rýchly vodič motorového vozidla. Myslíte si, že 50 km/hod. v obci je tá najlepšia rýchlosť? Prečo? Dodržíte ju aj s imunitou ako minister?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, dámy poslankyne, páni poslanci, veľmi pekne ďakujem za otázku. Som trochu v rozpakoch, pani poslankyňa, priznám sa, nepatrí sa chváliť skromnému človeku, ale či som dobrý šofér, neviem. Mám najazdených viac ako milión kilometrov a musím povedať, že za posledných 12 rokov bez nehôd, zaklopem si na drevo. A či som rýchly, neviem. Ak by som to meral podľa toho, ako rýchlo naskočím do auta, snáď, ale takisto môžem povedať, že moja karta vodiča bola vždy čistá až na drobné parkovacie a odbočovacie problémy. Ale s rýchlosťou som nemával problém. Neviem, kde táto bájka vznikla.

    V každom prípade by som prešiel hneď k druhej časti otázky a možno k tej imunite. Rád by som vás upozornil, pani poslankyňa, že na rozdiel od vás ja imunitu nemám ako minister. Vy ako poslanci imunitu máte a, samozrejme, je na vás, ako sa s tým v ústave vysporiadate. Ja som nebol veľmi nadšený, keď to malo byť v zákone o cestnej premávke, pretože to je osobitne vaša téma a ešte k tomu ani nie téma zákona o pravidlách cestnej premávky, pretože to je vecou či už ústavy alebo priestupkového zákona. Preto ani ako minister do tejto témy vstupovať nebudem.

    Ale predpokladám, že pointou celej otázky bola predovšetkým tá jej posledná časť a to bola otázka 50 km rýchlosti. A tak vám možno chcem povedať, že nový zákon o pravidlách cestnej premávky, ktorý voláme aj cestný zákon, nesprávne, ale v skratke je to jednoduchšie, predovšetkým prináša pre nás všetkých viac bezpečnosti. Zvažovali sme pri jeho príprave na pomyselných miskách váh bezpečnosť a zároveň plynulosť cestnej premávky. Podarilo sa nám, že sme vlastne v rizikových dňoch, to znamená na začiatku víkendu, na konci víkendu a pred prázdninami a počas nich dokázali vylúčiť kamiónovú dopravu z našich rýchlostných ciest a diaľnic spôsobom, aby nepredbiehala. To znamená, že vytvorili sme voľnejší priestor pre motorové vozidlá v ľavom pruhu na celom území Slovenska. Tento model, ktorý sme zaviedli hneď po mojom nástupe do funkcie ako jedno z prvých opatrení, pretože situácia pred Bratislavou bola maximálne kritická, sa ukázal ako mimoriadne efektívny a za rok jeho platnosti sme nezaznamenali smrteľnú nehodu na úseku diaľnice Bratislava – Trnava. Aby sme zvýšili plynulosť cestnej premávky na diaľniciach, zvýšili sme aj maximálnu rýchlosť kamiónov z 80 na 90 a tým sme mohli zvýšiť aj minimálnu rýchlosť na diaľniciach na 80 km/hod., čo znamená, že vylúčime všetky pomalé autá z priestoru diaľnic, a preto nemôže dochádzať k tomu, k čomu predtým často dochádzalo, keď sa v ľavom pruhu objavilo auto so 60-kilometrovou rýchlosťou v noci, nie dostatočne osvetlené a vodič, ktorý síce išiel rýchlosťou povolenou, nemal možnosť dostatočne reagovať a znížiť tento takmer 90 km/hod. rozdiel medzi rýchlosťami oboch áut a dochádzalo k závažným a často veľmi tragickým nehodám.

    Keď prejdem priamo k vašej otázke ohľadne obcí, zaznel v poslaneckom pléne od pána poslanca Kovarčíka návrh, aby sme 60-ku zachovali. Ja som úmyselne neurobil zásadnejšie vystúpenie proti tomuto jeho návrhu, pretože aj tie argumenty, ktoré mal pán poslanec, mali svoje racio. On hovoril o plynulosti. Ja som hovoril o bezpečnosti a o tom, že je všeobecne preukázané a myslím, že dnes nejaký denník aj urobil veľmi pekný graf, že rozdiel medzi brzdnou dráhou 60 km idúceho auta a 50 km idúceho auta je 9 m. To znamená takmer dve šírky prechodov pre chodcov. V mestách je toto často smrteľný rozdiel, a preto je zo všetkých štatistík absolútne nespochybniteľne jasné, že ranivosť v 50 km rýchlosti a šanca prežiť, či už chodca, cyklistu alebo dokonca posádky protiidúceho auta je vyššia v desiatkach percentách.

    Áno, to, čo hovoril včera, či už pán poslanec Kovarčík a dokonca dnes tu vidím aj pána poslanca Pada, 50-kilometrová rýchlosť tým, že je nižšia, so sebou by mohla teoreticky prinášať aj nižšiu plynulosť. To v tých argumentoch bolo vidieť.

    Na druhej strane musím zároveň povedať, že sme spustili akciu Čisté cesty, kde sme identifikovali viac ako 2 000 značení, ktoré sú staré, zbytočné a obmedzujúce dopravu. Zároveň sa chceme sústrediť na 40-kilometrové rýchlosti, ktoré v mnohých obciach či už starostovia alebo iní správcovia ciest nasadili v záujme znížiť rozdiel medzi 60-kou a tou rýchlosťou, ktorá by bola pre nich ako obce primeraná. Na mnohých hlavných ťahoch, ktoré sú využívané či už vo víkendových dňoch alebo v ranných špičkách, alebo večerných sa takéto 40-ky objavujú.

    Chcem vám sľúbiť, pani poslankyňa, že práve ešte do príchodu platnosti tohto zákona všetky tieto 40-ky chceme mať zanalyzované a mali by sme záujem, aby, či už všetky alebo ich väčšia časť – určite nám to možno potrvá dlhšie ako do 1. februára – sa nám podarilo tieto rýchlosti odstrániť. Tým pádom vlastne naozaj príde k zjednoteniu rýchlosti v obci, príde teda aj k zvýšeniu plynulosti cestnej premávky v týchto obciach a na mnohých hlavných ťahoch a predovšetkým k zvýšeniu toho, čo je pre nás všetkých najcennejšie a pre vás určite tiež, a to, samozrejme, ochrany ľudského života a ochrany predovšetkým školských detí a cyklistov, ktorí nie vždy berú ohľad na to, že za nimi alebo z boku môže prichádzať auto.

    Máme príliš veľa, príliš veľa obetí z radov chodcov a cyklistov, preto vlastne už aj rozbiehame akciu, ktorú sme minulý rok začali a teraz príde vlastne jej hlavné finále, akciu Vidieť a byť videný. Chceme, aby sa každý naučil, že preňho je naozaj mimoriadnou výhodou mať či už na rukáve alebo na inej časti svojho odevu reflexný prvok, ktorý dokáže zvýšiť reakciu šoféra niekoľkonásobne. Tá viditeľnosť chodca s reflexným prvkom je o niekoľko 100 metrov, samozrejme, vyššia, čo je veľmi dôležité pre jeho bezpečnosť. Ak sa nám podarí, aby sa naučili aj naše staré mamy, ktoré večer, či už z kostola alebo od priateľov idú často neosvetlenou ulicou a naučia sa nosiť tento reflexný prvok, už sme dostali aj prvé ohlasy. Je to veľmi milé, pretože sme zvolili najprv žltú farbu tých reflexných pások, určite ste ich videli, pani poslankyňa, tak sme doobjednávali špeciálne biele, strieborné. Taká bola reakcia či už od farárov alebo od ostatných, ktorí tiež dostali od nás tieto pásky na rozdávanie, že staré dámy sú ochotné alebo staršie dámy sú ochotné striebornú alebo bielu pásku si dať, ale žltú nie. Čiže je náhodou milé, že reakcia je, že majú záujem sami pracovať na vlastnej bezpečnosti.

    A práve 50-kilometrová rýchlosť v noci a večer je pre nás rozhodujúca. Pamätáte si určite, ešte z čias pred revolúciou bolo také pravidlo, že 60-kou cez deň a 80-kou večer sa mohlo jazdiť alebo v noci po 22.00 hodine, to, tuším, bolo, sa mohlo po meste. A toto bolo práve to najväčšie riziko. Najväčšie riziko pre nás predstavuje znížená viditeľnosť, ani nie tak úplná tma ako šero. Sám som to minule zaregistroval, keď vlastne počas šera, keď je ešte rozdiel medzi vozovkou a oblohou, zrazu proste vyskočí chodec a máte veľký problém ho zaregistrovať, keď nemá napríklad tento reflexný prvok. 50-kilometrová rýchlosť je práve tá, ktorá dokáže výrazne znížiť riziko, ktoré máme. Netvrdím, že máme v rukách všeliek v tejto rýchlosti, ale pravda je taká, že sa nám darí vcelku pomerne znižovať počet obetí na cestách napriek tomu, že tento rok, aj minulý bol zaznamenaný mimoriadny nárast počtu nových automobilov. A nové automobily presne viete, čo znamenajú, sú vždy pohodlnejšie...

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Určite, jasné, jasné. Prepáčte, ale určite, samozrejme. Čiže, mám skončiť, pani poslankyňa? Už bola vyčerpávajúca odpoveď? Dobre. Ja už sa teda pokúsim byť omnoho rýchlejší, lebo ešte by som sa k nej raz vrátil v deviatej otázke, ale necháme aj kolegov. Tak dohovorím potom, keby ešte prišlo na moju deviatu otázku.

    Posledná vec, čo k tomu chcem povedať, je, že pre nás je rozhodujúce v rámci 50-kilometrovej rýchlosti, že máme šancu nad týmto neduhom zvíťaziť napriek tomu, že nám mimoriadnym tempom rastie počet nových áut, ktoré spôsobujú, že každý sa cíti bezpečnejšie a preto aj jazdí rýchlejšie. Ten trend vlastne je tu 10 rokov a napriek tomu všetky opatrenia polície nie vždy vyznejú dostatočne, pretože ten pomer je, samozrejme, väčší. Keby sme porovnali počet nehôd, počet usmrtených s rokom, dajme tomu, 1995 a počet áut a počet nehôd a počet usmrtených dnes, tak, samozrejme, je polícia mimoriadne úspešná a my sa môžeme tešiť mimoriadne zlepšeným číslam na našich cestách. Ale nie štatistikou chceme riešiť počet obetí. Pre nás je podstatné, aby ich bolo menej, nie štatisticky, nie pomerom, nie s ohľadom na akýkoľvek model. Pre nás je podstatné, aby absolútne číslo obetí na cestách bolo najmenšie a najviac z radov mladých ľudí, cyklistov a chodcov. Takže, nech sa páči.

    Ďakujem pekne, skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, doplňujúca otázka.

  • Budú aj tri doplňujúce otázky, pán minister. Chcem ale povedať, že odpovede vaše ako ministrov a pána premiéra sú síce vyčerpávajúce, ale skôr časom ako obsahom. Teraz sa nechcem dotknúť tejto vašej odpovede, ale poväčšine. Mali sme to možnosť zažiť v tých prvých 15 minútach, kde pán premiér nepočúva poslancov. Ale chcem povedať, áno, „imunita nepísaná“ pre vás a ruku na srdce, pán minister, vy a všetci členovia vlády, že využívate túto nepísanú imunitu alebo prednostnú jazdu a tá rýchlosť motorových vozidiel a hlavne vládnych áut je taká, že v obci sa málokedy dodržiava 50-ka a do budúcnosti veľmi sa obávam a myslím si, že ohrozuje cestnú premávku v obci mnohokrát viac.

    Druhá moja, teda podotázka je, pán minister, či by znížením rýchlosti, či 50-ka je to riešenie, ktoré je riešením bezpečnosti. Či bezpečnosť by nebola lepšia, ak by sme mali lepšie cesty a viac diaľnic a teda, čo si myslíte. Lebo áno, aj obmedzenie rýchlosti môže znížiť percento nehôd, ale ja ako vodička – a dovolím si povedať, že tiež nie som zlá vodička motorového vozidla, možno aj tých kilometrov, o ktorých ste hovorili, muselo by ich byť strašne veľa na každý deň, ak by to boli tie tisíce – viem, že tá 50-ka ani pre dobrého motoristu na jazdenie nie je dobrou rýchlosťou a aj pre auto samotné je rýchlosťou, ktorá, by som povedala, je ani tu, ani tam, ani na štvorku, ani na päťku, ani na trojku. Čiže vy to veľmi dobre viete a tak ako vás poznám, a preto si myslím, že ste dobrý a rýchly vodič aj pri tej...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, skúsim byť opäť stručný. No predovšetkým určite ste to zažili a v čase, kedy ste boli vo vláde a boli ste súčasťou vládnej strany, ja si myslím, že sa od tých dôb nič nezmenilo a ani si veľmi nepamätám kritiku tohto smeru z vašej strany. Pretože ja ako predseda výboru som často bol súčasťou či už kolóny našich pánov ministrov.

  • Minister sa rozkašľal.

  • Prepáčte. Narýchlo som sa chcel napiť, aby som sa vám venoval a takto to dopadlo. Čiže treba si uvedomiť, že ani v minulosti, ani dnes nie je obvyklé a je to skôr výnimočné, aby tieto veľké limuzíny šoférovali sami ministri. Čiže, keď tú otázku kladiete, musíte ju klásť na mojich policajtov, ktorí majú na to určený výcvik, ktorí sa správajú podľa spôsobu, ktorý je určený Úradom na ochranu ústavných činiteľov a bezpečnosť všetkých ústavných činiteľov, ktorí nie sú len ministri, aby ste vedeli. Dokonca ministri tvoria menšinu v počte chránených osôb, ktoré sú týmto spôsobom prevážané. V minulom volebnom období ste rozhodli o ochrane špeciálnych sudcov, ktorých je dokonca viac. Máme v ochrane viacerých veľvyslancov z tzv. krajín, ktoré môžu byť prioritne ohrozované, máme ďalšie osoby, ktoré určuje zákon alebo rozhodnutie nášho orgánu. A preto sa, samozrejme, úplne spolieham na ochranu ústavných činiteľov ako môj podriadený útvar a aj na otázky novinárov odpovedáme, samozrejme, obmedzene, pretože zodpovedáme a hlavne ja aj politicky, aj zo zákona za ochranu všetkých týchto osôb a budem ju robiť podľa svedomia, ktoré mám, keď sa rozhodujem, aby bola tá doprava čo najbezpečnejšia, najplynulejšia a, samozrejme, neohrozovala iných.

    Pri počte nehôd a počte najazdených kilometrov, ktoré napríklad úrad má, je určite jedničkou na trhu všetkých organizácii Slovenskej republiky. To znamená, pri počte najazdených kilometrov máme najmenší počet nehôd, keby sme v štatistike porovnávali kohokoľvek, a preto si skôr myslím, že možno niekedy tendenčný článok z novín vás ovplyvní, ale realita je úplne iná. Nemyslím si, že by aj priamo vo výkone chodili, a nielen ministerské, všetky autá Úradu na ochranu ústavných činiteľov spôsobom, ktorý by porušoval predpisy. Robia tak výnimočne iba v prípade, keď si to vyžaduje situácia, ktorú si okolnosti vyžadujú. Sú však, samozrejme, aj na tieto veci konkrétne predpisy, akým spôsobom sa majú správať v prípade, že využívajú príslušníci Policajného zboru svoju výnimku. Takže ešte raz sa vrátim k tomu. To, na koho by ste sa chceli sťažovať, sú skôr moji policajti, ktorí šoférujú, nie tí, ktorí sedia vedľa alebo vzadu.

    Čo sa týka diaľnic, ja si myslím, že tu je tiež odpoveď úplne jednoduchá a predovšetkým v tom, že už dnes táto vláda postavila viac diaľnic ako vláda minulá, väčší počet kilometrov a myslím si, že sa snažíme a dokazujeme to. Paľo, nebudeš so mnou súhlasiť? No, dobre, keď do toho budeš rátať aj Mečiarove kilometre, prosím.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, samozrejme, ja si pamätám, pamätám si úsek Piešťany – Púchov, ktorý vlastne alebo teda pred tou zákrutou, ako je Mojtín – teraz si nepamätám tú obec, určite to budeš, pán poslanec, vedieť lepšie ako ja –, tak tam v jednom pruhu bola v podstate ku Trenčínu postavená veľká časť druhej strany ešte za vlády HZDS. To znamená, tiež to boli kilometre, ktoré ste v tom vyhodnotení mali započítané, čiže myslím si, že tá štatistika je taká objektívna.

    Ale to som nechcel povedať. Chcel som povedať to, že si myslím, že nám nemožno vyčítať slabú iniciatívu a slabý tlak na to, aby sme postavili čo najväčšie množstvo diaľnic. Áno, súhlasím. Dali sme si bezpochyby ambiciózny cieľ a pán poslanec Prokopovič so mnou nebude súhlasiť, že sme mnohé veci z tohto splnili. Ale keby sme si nedali taký silný štartový výstrel, tak by sme bezpochyby mnohé veci neurobili. Ale som presvedčený a veľmi ma teší, že IBRD ohodnotila pripravenosť Slovenska na PPP projekty ako veľmi vysokú.

    Hovorili ste, kedy budú diaľnice, bola vaša otázka. Samozrejme, že to je ale otázka pre ministra dopravy, no keď sa to pýtate mňa, tak ja len odpoviem, že si myslím, že zajtra sa otvára úsek Mengusovce – Jánovce, ktoré som si dovolil prejsť asi pred dvoma dňami a musím ho vyhodnotiť. Teda samotný úsek je 15, ale s privádzačmi 20 km, a myslím si, že výrazne, výrazne vylepší štatistiku dopravných nehôd v rámci Prešovského kraja, pretože to je naozaj jednak veľmi pekný kus diaľnice a je to presne ten príspevok, ktorý chceme. Áno, pre ministerstvo vnútra je výstavba diaľnic prioritou z pohľadu bezpečnosti. Je jednoznačne dokázané, a v tom máte úplnú pravdu, pani poslankyňa, že diaľnice a rýchlostné cesty výrazne znižujú nehodovosť.

    A dostanem sa k vašej poslednej poznámke, ktorá súvisela so 160-kou a na to kontra ešte samotná 50-ka v obci. My sme 160-ku nenavrhli, ani sme 160-ku neschválili. A my sme iba umožnili to, čo platí aj v mestách a platí – samozrejme, mňa nevyrušuje komunikácia medzi poslancami, ja som sa len na tom príjemne usmial – platí, že aj dnes to, čo bola kritika zo strany pána poslanca Kovarčíka v prímestských častiach v širokých cestách v štvorprúdových, ktoré sú, dajme tomu, vonkajšie okruhy miest, obchvaty miest, platí, aj keď idú katastrom obce, môže správca komunikácie navrhnúť rýchlosť vyššiu. Pani poslankyňa, neviem presne, z ktorého mesta alebo časti Slovenska pochádzate, ale ak sa nachádza vlastne v lokalite cesta, ktorá je podľa vás nie popretkávaná priechodmi pre chodcov alebo je v priemyselnej zóne, kde sa chodci prakticky vôbec nezdržujú, nie je žiadny problém, preto sme ten zákon prijali, že je možné dopravným značením určiť rýchlosť vyššiu. Čiže na takých prímestských privádzačoch, ktoré sú väčšieho charakteru, môže premávka, ktorá je využívaná, dajme tomu v ranných špičkách, byť omnoho rýchlejšia, môže byť 60, môže byť 80. Ale v samotnom meste, v centre, kde sú vlastne školy, kde sú obytné zóny, si myslím, že tá 50-ka je určite mimoriadnym riešením, ktoré nám vylepší čísla.

    A 160-ku sme takisto neschválili. To je skôr novinársky nápad, že by to tak asi mohlo byť. Platí to isté pre diaľnicu, ak sa nájde úsek, ktorý ja dnes viem identifikovať, ako dajme tomu Bratislava – Malacky časť D2 alebo Trenčín – Ilava, kde rovný úsek, ktorý je oplotený, rýchlosť...

  • Hlas z pléne.

  • Pani poslankyňa, vy máte imunitu, určite vás nikto chytať nebude. Ale čo je podstatné, môže tam prísť k nasadeniu dopravného značenia, ktoré by vlastne tú 160-ku umožnilo, ak bude tam vlastne plot, ktorý zamedzí príchodu divej zveri, ktorá je najväčším nebezpečenstvom.

    Pán poslanec Pado to zažil prednedávnom našťastie bez zásadnejšieho zranenia. Keby bola cesta oplotená, bez problémov nemôže dôjsť k prekvapeniu, že rovno do cesty vám skočí zver bez možnosti akejkoľvek reakcie aj pri dodržaní všetkých pravidiel cestnej premávky. Ja ešte nechám priestor svojim kolegom.

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavol Minárik ministrovi kultúry Slovenskej republiky Markovi Maďaričovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, aký je váš postoj k spôsobu výberu projektu pre 53. Bienále v Benátkach? SNG konala na základe poverenia z vášho reportu. Ste s jej postupom, keď vypísané výberové konanie nahradila poverením konkrétnej osoby, spokojný?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, spôsob výberu projektu pre 53. Bienále v Benátkach som prijal minimálne s veľkými rozpakmi, zatiaľ len s rozpakmi. Okamžite, ako som dostal informáciu o tom, že výberová komisia nevybrala ani jeden z 13 projektov, ktoré boli riadne prihlásené do výberového konania, ale sa rozhodla vyzvať na realizáciu projektu umelca, ktorý sa do súťaže pôvodne ani neprihlásil, vyžiadal som si stanovisko generálnej riaditeľky Slovenskej národnej galérie. Toto stanovisko ma neuspokojilo, takže som poveril generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva, aby prešetril postup pri výbere uvedeného projektu. Už dnes mi je však jasné z toho, čo viem, že Slovenská národná galéria minimálne porušila vlastné procesné podmienky výberového konania a stretávam sa aj s mnohými nepriaznivými ohlasmi na túto situáciu od ľudí z oblasti výtvarného umenia.

    Zistenie dôvodov, prečo vznikla situácia, ktorá vyvoláva mnohé otázky a mnohí umelci sa môžu cítiť právom dotknutí, musí viesť jednak k tomu, aby pravidlá výberu projektu boli v budúcnosti nespochybniteľné, ale aj k tomu, aby bola z chyby vyvodená príslušná zodpovednosť, pretože problém sa opakuje. Doteraz bolo zistené, že nebol vedením Slovenskej národnej galérie relevantnými dokumentmi stanovený jednoznačný procesný postup výberu projektu a spôsob vyhodnocovania projektov.

    Porota v rámci voľného zadania tematického zamerania nemala stanovené hodnotiace kritériá, napríklad pôvodnosť nápadu, originalita, výpovednosť atď. Nepoužila pri vyhodnocovaní hlasovania alebo systém bodového hodnotenia, či iný spôsob spätne doložiteľného transparentného hodnotenia. Nie som teda v žiadnom prípade spokojný s tým, ako Slovenská národná galéria postupovala, hoci tým nechcem spochybniť z umeleckého hľadiska toho umelca, ktorého komisia vyzvala na vytvorenie projektu, ktorý nás má reprezentovať v Benátkach.

    Je zarážajúce, že už v roku 2005 sa vyskytli obdobné problémy vedúce k protestu výtvarníckej obce vtedajšiemu ministrovi kultúry Chmelovi. Pokiaľ sa potvrdia podozrenia z netransparentnosti a účelového postupu Slovenskej národnej galérie v takejto meritórnej otázke, ako je zabezpečenie štátnej reprezentácie v oblasti kultúry na takom významnom kultúrnom fóre, ako je Bienále Benátky, prijmem dostatočne rázne opatrenia, aby sa táto situácia už neopakovala. V tejto chvíli sa musíme veľmi rýchlo rozhodnúť, či uskutočníme nové výberové konanie alebo ponecháme proces dobehnúť v tomto režime. Tie lehoty sú však nanajvýš šibeničné.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Nech sa páči, pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Zapnite mikrofón pánovi poslancovi.

  • Pán minister, ste mi sympatický, aj váš postoj k tomuto. Ani ja nespochybňujem toho, koho vybrali. Viete menovať tých, ktorí vyberali?

  • Bohužiaľ, musí vám to pán minister potom povedať súkromne, pretože čas určený na hodinu otázok uplynul.

    Preto končím tento bod programu. Zároveň vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku.

    Po nej budú nasledovať interpelácie.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme po prestávke pokračovať v poobedňajšom rokovaní.

    Teraz nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 7. novembra 2008,

    ktoré majú tlač 842.

    Z tohto dôvodu, aj z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády k tlači 842 nachádza.

    Otváram, vážené kolegyne, rozpravu. Písomne sa do rozpravy na písomné odpovede členov vlády prihlásila, ak dobre vidím, pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a pani poslankyňa Katarína Tóthová. Takže pristúpime k vystúpeniam pánov poslancov.

    Slovo má pani poslankyňa Tkáčová. Pripraví sa pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, skôr ako prejdem ku konkrétnym odpovediam, ktoré sú v zozname písomných odpovedí uvedené pod bodmi 1 a 2, dovoľte mi predsa na začiatok troška všeobecnejšie pohovoriť o spôsobe, akým nám odpovedáte, akým spôsobom nám odpovedá táto vláda, akým spôsobom nám odpovedá pán predseda vlády Fico. A pristavím sa pri dnešnej hodine otázok a odpovedí.

    Na otázku pani poslankyne Sabolovej o správnosti krokov pána ministra Počiatka predoslal pán premiér všetkým poslancom, ktorí sa zúčastnili na poslaneckom prieskume na ministerstve financií, tento citát: „Čo je dovolené bohom, nie je dovolené volom.“ Nás všetkých, aj vás, kolegovia z koalície nazval volmi a vy ste mu za to ešte zatlieskali. Gratulujem. Za vášho potlesku nabrýzgal na opozíciu a obvinil ju z osemročného ruinovania štátu. A hoci len vďaka tomuto osemročnému takzvanému ruinovaniu štátu je Slovensko dnes v čase finančnej krízy relatívne pokojné a stabilné, vedie v raste ekonomiky svetovej tabuľky, hoci susedné krajiny padajú. Nakoniec sa pán predseda vlády ponížil tak, že osobne dehonestoval členov opozície, pourážal ich, pretože potrebuje zakryť svojich ministrov, ktorí mu prerastajú cez hlavu. A pretože nedokáže počúvať iných, nedal priestor na vyjadrenie pani poslankyni, po vyčerpaných 15 minútach odišiel. Toto je náš predseda vlády, ktorý nám všetkým nadáva do volov, opozícii do kriminálnikov, novinárom do hyen a idiotov a ktorý nemá v sebe ani štipku cti, aby priznal, že to, kde Slovensko dnes je, nie je len jeho zásluhou, ale zásluhou toho, že neplní svoje predvolebné sľuby o zničení reforiem. Toľko na úvod, pretože nám nedávate priestor v hodine otázok a odpovedí.

    A teraz k interpeláciám, ktoré som na minulej hodine interpelácií položila ministrom.

    Pod bodom 1 je moja interpelácia na ministra pôdohospodárstva Becíka vo veci určenia vlastníctva pozemkov, ktoré si vyvlastnil alebo, povedzme, privlastnil pán Rozin. Musím skonštatovať, že pán minister sa k problému postavil veľmi seriózne a jeho odpoveď bola seriózna, za ktorú mu ďakujem, dokonca zašiel za mnou a prekonzultoval tento problém a dohodli sme sa, že v rámci poľnohospodárskeho výboru pripravíme jeden poslanecký prieskum, hlavne na Slovenskom pozemkovom fonde, aby sme zistili, pretože od októbra Slovenský pozemkový fond zhromažďuje informácie, aby sme zistili, aké kroky sa v tejto veci dajú uskutočniť. Takže toľko k interpelácii č. 1.

    A teraz prejdem k interpelácii č. 2, v ktorej som sa pána ministra dopravy pýtala, ako to vyzerá s modernizáciou nebytových priestorov Železničnej stanice Košice. Tých otázok, ktoré som položila, bolo viacero a musím skonštatovať, pán minister, že ste neprekonali moje očakávania a poskytli ste mi dosť alibistické odpovede, ktoré viac zahmlievajú, ako vyjasňujú. Na otázku transparentnosti celého postupu tvrdíte, že základná zmluva je len v znení dodatkov č. 1 a 2, ale to nie je pravda, pretože nerieši tie isté nebytové priestory. Základná zmluva a dodatky riešia úplne iné nebytové priestory. V tých dodatkoch sú priestory, ktoré v prvej etape boli renovované aj z prostriedkov malých košických podnikateľov, ktorí investovali na základe stavebného povolenia Stavebného úradu Železníc Slovenskej republiky. A pri prenájme týchto nimi rekonštruovaných priestorov nedostali šancu na výberové konanie, nedostali šancu uchádzať sa aj oni v súťaži o rekonštrukciu, dokonca informácie boli utajené a preto o transparentnosti celého postupu nemôže byť ani reči. Týmto prenájmom Železnice Slovenskej republiky znevýhodnili tých, ktorí investovali do priestorov košickej stanice a tým železnice ich investície, ich peniaze darovali jednej konkrétnej vybranej obchodnej spoločnosti.

    Na otázku odôvodnenia informácií mi píšete, pán minister, že detailné informácie sú obchodným tajomstvom, čo by som brala, ale pravdou je, že zamestnanci Železníc Slovenskej republiky nemajú ani základné informácie. Tie nemôžu byť predmetom obchodného tajomstva a len slúžia na zakrytie skutočných úmyslov tak, ako napríklad mimosúdna dohoda ministra Počiatka ohľadom 2 miliárd v kauze Tipos. Tiež je tak extrémne tajná, lebo je extrémne nevýhodná pre občanov tohto štátu.

    Pán minister, neodpovedali ste mi, ako je to s pripravenosťou projektu, projektovou dokumentáciou, územným konaním, rokovaním s mestom, ktoré je vlastníkom tretiny pozemkov pod železničnou stanicou, ako je to so stavebným povolením. Nedali ste mi odpoveď, lebo žiadna nie je. Nič nebolo rokované, nič nebolo vyrokované. Nezaujíma vás ani časový aspekt celej realizácie, pretože každý rok, v ktorom súkromná spoločnosť prenajíma priestory ďalším podnikateľom, rovná sa desiatim miliónom tržieb za nájomné, ktoré je vo vrecku súkromnej spoločnosti, ale ktoré chýbajú železničnej stanici a ktoré by mohla inkasovať železničná spoločnosť slovenská, Železnice Slovenskej republiky, aby som bola presná.

    V tomto svetle záväzok firmy, súkromnej firmy, že preinvestuje na stanici 25 miliónov, vyvoláva úsmev, pretože o návrate investícií za dva a pol roka môže normálne, bez protekcie podnikajúci podnikateľ iba snívať. A nie je ani pravdou, pán minister, že zmluvy s malými podnikateľmi ošetrujú ich investície. Podľa mojich informácií v tomto bode Železnice Slovenskej republiky v zmluvách porušujú iné právne ustanovenia, ktoré takéto vyvlastnenie považujú za dôvod neplatnosti zmluvy, aj keby nájomca toto znenie podpísal dobrovoľne. Trvám teda na tom, že majetok jedných podnikateľov bol bezplatne darovaný inej vybranej spoločnosti, ktorej sa ešte títo istí podnikatelia pozbierajú na investičné výdavky na železničnej stanici. To považujem za hanbu a za podvod, hovorte si tomu spokojne, ako chcete.

    Vy, pán minister, možno ste s týmito odpoveďami spokojný, ale ja nie. Na kľúčové otázky som odpovede nedostala a sú tu dve možnosti, buď ste v celej veci zainteresovaný, ale skôr si myslím, že zatvárate oči pred skutočnosťou, pred tým, čo sa v Košiciach na stanici deje, pretože ako už dnes povedal príhodne môj kolega Kužma, prúserov máte v Smere a vo vláde už aj tak dosť. Spomeniem len Tipos, Beta štúdio, tender na elektronické mýto, pozemky Počiatek, Kaliňák a ďalšie a ďalšie.

    Takže, pán minister, vyslovujem nespokojnosť s vašimi odpoveďami a dovolím si požiadať kolegov, aby túto moju nespokojnosť vzali uznesením na vedomie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz vystúpi v rozprave so stanoviskom k písomným odpovediam členov vlády pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, reagujem na interpeláciu tu neprítomnej pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny. Pred chvíľou sme o tom aj osobne diskutovali, takže obsah toho, čo tu poviem, je jej už dopredu tlmočený.

    Vo svojej interpelácii som položila otázku, ktorá veľmi zaujíma určitý okruh občanov, ktorí bývajú v reštituovaných domoch. Podstatou mojej otázky bolo, či vláda v skrátenom legislatívnom konaní, pretože už poslanecký návrh by nebol úspešný, nechce predĺžiť alebo nepredĺži čas regulácie nájomného v príslušných bytoch, domoch, bytových domoch, ktoré boli vrátené reštituentom. Pani ministerka, skutočne viem o tých krokoch a aj opísala, ktoré kroky boli urobené, väčšinou koncepčné, a jediná otázka, v ktorej sa akosi rozchádzame, ktorú tu chcem tlmočiť touto formou, je, že na ministerstve financií, ako aj viacerí z vlády sa domnievajú, že opatrenie, ktoré bolo nedávno prijaté na reguláciu nájomného, bude platiť aj po 31. decembri 2008.

    Chcem povedať, že v tejto interpelácii došlo podľa môjho k názoru k mylnému právnemu chápaniu, pretože akonáhle ukončí zákon možnosť regulácie nájomného v bytoch reštituovaných domoch, opatrenie určitého ministerstva, nie je podstatou citovať jeho číslo, v odpovedi pani ministerky sú všetky čísla uvedené, toto opatrenie sa už na tú skupinu bytov, ktorá vypadne z právnej situácie regulovaného nájomného, nemôže vzťahovať. Takže podľa môjho názoru došlo, neviem, či vo vláde alebo medzirezortnom rokovaní, ale v každom prípade podľa môjho názoru došlo k omylu, ktorý z tohto miesta verejne chcem prezentovať, pretože sa to dotýka veľkého počtu občanov a chcem uviesť, že je mi ľúto, že sa mnou nadhodené upozornenie, že od 1. januára 2009 všetky byty prechádzajú do právnej situácie deregulovaného nájomného, že sa urýchlene v skrátenom legislatívnom konaní táto otázka neriešila, pretože sa to bude týkať väčšieho počtu občanov.

    Záverom chcem povedať, že v odpovedi pani ministerky niet takej skutočnosti, ktorú by som považovala, okrem toho, čo som povedala, za nepravdivú skutočnosť. Ja beriem túto jej odpoveď ako dnes existujúcu realitu na vedomie, preto nemienim opakovať interpeláciu a nežiadam ani osobitné hlasovanie, pán predsedajúci, o tejto interpelácii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Berieme na vedomie, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, do rozpravy boli obidve pani poslankyne prihlásené písomne.

    Pýtam sa teraz, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pani poslankyňa, do rozpravy? Áno. Biró Ágnes, registrujem. Pokiaľ nikto iný, aj pani poslankyňa Klára Sárközy, aj pán poslanec, odpovede. Pani Sárközy na odpovede sa hlásite? Nie. Dobre. A pani poslankyňa na interpelácie. Jasné. Ústne sa nehlási nikto. Ďakujem pekne.

    Uzatváram rozpravu. Pýtam sa, či sa k vystúpeniam chcú niektorí z prítomných členov vlády vyjadriť. Registrujem, že nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode a, samozrejme, hlasovať o tomto uznesení budeme v rámci stanoveného času.

    Teraz mi dovoľte otvoriť bod

    interpelácie poslancov.

    Dovoľte mi pripomenúť § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje ústavný charakter tohto inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady.

    Do bodu interpelácie sa písomne prihlásili títo páni poslanci: pani poslankyňa Gibalová, Sabolová, Mikloš, Prokopovič a pán poslanec Viliam Novotný.

    Pristúpime teraz k vystúpeniam týchto poslancov, potom, samozrejme, dáme možnosť prihlásiť sa do bodu interpelácie ústne.

    Slovo má teda pani poslankyňa Gibalová, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, poslanci, vážení páni ministri, niektorí, dovoľte mi, aby som predniesla svoju interpeláciu na ministra výstavby a regionálneho rozvoja Mariana Januška, ktorá bude vo veci poskytovania finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý slúži na financovanie štátnej podpory pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.

    Vážený pán minister Janušek, uveďte, prosím, jednotlivo, ktorým žiadateľom, kedy a v akej výške boli od 1. septembra 2007 poskytnuté finančné prostriedky fondu na účely vymedzené ustanovením § 5 ods. 2 písm. c), ods. 1 písm. f) a § 5 ods. 3 písm. c) zákona 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Vo vašej odpovedi na moju interpeláciu uveďte, prosím, aj prehľad subjektov, ktorých žiadosti boli zamietnuté. Keďže tieto informácie potrebujem pre svoju poslaneckú prácu v dosť krátkom časovom úseku, chcela by som si uplatniť § 130 ods. 2 rokovacieho poriadku a poprosiť vás, pán predsedajúci, aby ste pri hlasovaní dali hlasovať o tom, že táto interpelácia je naliehavá, a preto sa určuje na odpoveď lehota, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní.

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz vystúpi pani poslankyňa Sabolová, ale nie je v sále, ako registrujem, stráca možnosť vystúpiť.

    Teraz vystúpi pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, páni ministri, vážený pán podpredseda, najskôr by som sa chcel prihovoriť k vám, ak dovolíte a odcitovať vám § 130 ods. 7 rokovacieho poriadku, ktorý znie: „Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpeláciách odpovedať, alebo oznámi, že na ne bude odpovedať sám.“ Takže chcem vás poprosiť, keďže chcem interpelovať ministra, ktorý nie je prítomný a nie je prítomných 13 zo 16 členov vlády, keby ste Národnú radu oboznámili s tým, aké sú dôvody, že tu 13 členov vlády, vrátane jej predsedu nesedí.

  • Pán poslanec, v zmysle rokovacieho poriadku je vašou hlavnou úlohou nie pýtať sa predsedajúceho, na to máte procedurálny návrh, budem registrovať váš návrh ako procedurálny. Teraz ste sa prihlásili do bodu interpelácie. Interpelovať v zmysle rokovacieho poriadku predsedajúce nemôžete, pán Mikloš.

  • Ja vás neinterpelujem. Ja som vám položil otázku na základe § 130 ods. 7.

  • Nemáte mi právo položiť túto otázku týmto spôsobom. Takže nehnevajte sa, nemôžem ani na ňu reagovať.

  • Takže na ňu neodpoviete. V poriadku. Beriem na vedomie, že vláda ignoruje parlament, pohŕda parlamentom a ignoruje ho. Ignoruje ho tak flagrantne, ako to dokazuje nielen neúčasť vlády, ale aj slovník, aký predseda vlády používa voči poslancom. Nakoniec aj to, akým spôsobom až demonštratívne dáva najavo, že nerozhoduje Národná rada, či už o zákone o štátnom rozpočte alebo o iných zákonoch. Takže len to potvrdzuje aroganciu moci tejto vlády a vládnej koalície a najmä to, akým spôsobom vníma vláda a predseda vlády postavenie parlamentu, ktorý je nadriadený vláde. To by som veľmi rád zdôraznil. Vláda sa zodpovedá parlamentu, nie naopak.

    Vo svojej interpelácii interpelujem neprítomného ministra financií Jána Počiatka. Pán minister, v súvislosti s kauzou Tipos stále ostáva veľa otázok nezodpovedaných. Neodpovedá na ne ani správa o súdnom spore medzi spoločnosťou Športka, a. s., a spoločnosťou Tipos, národná lotériová spoločnosť, a. s., ktorú ste 2. 12. 2008 predložili do Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Túto kauzu považujem za veľmi závažnú, za takú, ktorá môže mať veľmi vážne dôsledky na verejné financie. Už doteraz na Cyprus vyplatené prostriedky vo výške takmer 500 mil. korún sú významnou položkou, ktorá sa môže ešte výrazne zvýšiť. Som preto presvedčený, že je v záujme občanov Slovenskej republiky, aby bola táto kauza dôsledne vyšetrená a aby boli podniknuté všetky právne a iné kroky, aby sa škody minimalizovali. Žiadam vás preto vo forme interpelácie poslanca Národnej rady o písomnú odpoveď na nasledovné otázky:

    1. Pokúšalo sa ministerstvo financií od júla 2006 o mimosúdnu dohodu? Ak áno, za akých podmienok a prečo k nej nedošlo? Odpoveď prosím doložiť kópiami listov a zápisov z rokovaní.

    2. Poznáte pána Rumana? Stretli ste sa s ním niekedy na ministerstve financií alebo inde?

    3. Kedy ste zmenili názor na rozsudok v neprospech Tiposu, keď váš hovorca, ktorý ním je stále, označil rozsudok krajského súdu z marca 2007 v sume zhruba 1,5 mld. korún za nezákonný a nesprávny a Najvyšší súd v auguste 2008 tento rozsudok len potvrdil? V tejto istej súvislosti ma zaujíma, prečo ste nepripravovali podnet na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora už od marca 2007?

    4. V akej výške bola stanovená odmena pre právnickú kanceláriu, ktorú Tipos najal po prehratom súdnom spore na krajskom súde v marci 2007?

    5. Aké konkrétne právne a iné kroky podnikol Tipos, a. s., právne kancelárie zastupujúce Tipos, ministerstvo financií a vy osobne v kauze Tipos od júla 2006 až do vynesenia rozsudku Najvyššieho súdu v auguste 2008?

    6. Aké konkrétne právne a iné kroky podnikol Tipos, a. s., právne kancelárie zastupujúce Tipos, ministerstvo financií a vy osobne od vynesenia rozsudku v auguste 2008 do 22. 10. 2008, kedy bol rozsudok doručený, resp. do 28. 10., kedy bola vyznačená jeho právoplatnosť?

    7. Kedy a akým spôsobom Tipos informoval ministerstvo financií o prehratom súdnom spore? Doložiť kópiami listov, či iných písomností.

    8. Kedy a akým spôsobom ste vy alebo vaše ministerstvo informovali vládu a predsedu vlády o prehratom súdnom spore a o návrhu ďalšieho postupu? Taktiež žiadam doložiť kópie listov, či iných písomností.

    9. Kedy a ako Tipos, ministerstvo financií, váš hovorca, či vy osobne ste informovali verejnosť o kauze Tipos od rozhodnutia krajského súdu v marci 2007 do dňa 21. 11. 2008? Tiež žiadam doložiť kópiami mediálnych výstupov.

    10. Kedy a akým spôsobom Tipos požiadal ministerstvo o návratnú finančnú výpomoc? Žiadam doložiť kópiu listu.

    11. Kedy a kým bola podpísaná zmluva o návratnej finančnej výpomoci? Doložiť jej kópiu.

    12. Kedy bola návratná finančná výpomoc schválená vládou? Ak nebola, na základe akého stanoviska, ktorého odborného útvaru ministerstva financií. Žiadam doložiť kópiu tohto stanoviska.

    13. V ktorých iných prípadoch schvaľovala vláda návratnú finančnú výpomoc podľa § 13 zákona o rozpočtových pravidlách od júla 2006 do konca novembra 2008?

    14. Dodržalo ministerstvo pri poskytnutí návratnej finančnej výpomoci zákon o štátnej pomoci? Požiadali ste odborné útvary o stanovisko, či je potrebná modifikácia štátnej pomoci? Aké bolo stanovisko odborných útvarov? Doložiť kópiu stanoviska.

    15. Stretli ste sa s generálnym prokurátorom ku kauze Tipos, požiadali ste ho o stanovisko k možnosti podania mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora? Komunikovali ste s ním o tejto možnosti písomne? Ak áno, doložiť kópie listov, či iných písomností.

    16. Aké bolo stanovisko právnej kancelárie k Tiposu k možnosti podania podnetu na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora? Doložiť kópie návrhov zo strany právnej kancelárie.

    17. Prečo ste postup, ktorý zvolila vláda dňa 27. 11., teda novela Občianskeho súdneho poriadku, nenavrhli vláde realizovať už skôr, teda po vynesení rozsudku Najvyššieho súdu v auguste 2008, prípadne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v októbri 2008?

    18. Kedy a ako ste informovali vládu a predsedu vlády o tom, že sa hodláte vzdať podnetu na mimoriadne dovolenie generálneho prokurátora?

    19. Kedy a ako ste informovali vládu a predsedu vlády, že chcete uzavrieť s veriteľom dohodu o urovnaní?

    20. Kedy a ako ste informovali vládu a predsedu vlády, za akých podmienok má byť táto dohoda uzavretá?

    21. Kto z vlády okrem vás, kedy, akým spôsobom a v akom rozsahu bol informovaný o obsahu tejto dohody pred jej podpisom 19. 11. 2008 a pred 27. 11. 2008?

    22. Informovali ste pri schvaľovaní novely Občianskeho súdneho poriadku na mimoriadnej vláde dňa 27. 11. členov vlády o tom, že uzavretá dohoda o urovnaní s najväčšou pravdepodobnosťou ohrozí účinnosť využitia tejto novely v kauze Tipos? Ak nie, prečo ste o tom vládu neinformovali?

    23. Prečo Tipos požadoval zapracovať do zmluvy klauzulu o dôvernosti, keď druhá strana to nepožadovala?

    24. Je dnes Tipos v predĺžení? Má dnes, resp. kedy bude mať štatutár Tiposu povinnosť podať návrh na konkurz Tiposu?

    25. Analyzovalo ministerstvo financií od júla 2006 aj možnosť dať Tipos do konkurzu? Ak áno, predložiť kópiu analýzy.

    26. Existuje váš písomný súhlas s podpisom dohody o urovnaní? Doložiť kópiu.

    27. Prečo je dohoda o urovnaní vypovedateľná len zo strany cyperskej firmy?

    28. Prečo je platba za know-how v dohode o urovnaní dohodnutá na 400 miliónov korún, keď podľa rozsudku Najvyššieho súdu to bola čiastka okolo 110 miliónov korún?

    29. Prečo je dohoda o urovnaní uzavretá pre Tipos za nevýhodnejších podmienok, ako bol rozsudok Najvyššieho súdu?

    30. Aké kroky máte pripravené pre prípad, že veriteľ bude svoje práva vyplývajúce zo zmluvy, vrátane sankcií vymáhať exekúciou či súdnou cestou, vrátane medzinárodných arbitráží?

    31. Pán minister, čo hovoríte na to, že cyperská firma Lemikon limited, ktorá má dostať miliardy od Tiposu, má sídlo v tom istom cyperskom hoteli ako spoločnosť blízka finančnej skupine J&T, ktorú ste navštívili na jachte na jar tohto roka?

    Pán minister, chcem veriť, že je aj vo vašom záujme, aby sa kauza Tipos dôsledne vyšetrila a aby sa urobili všetky opatrenia na to, aby bol chránený verejný záujem, záujem občanov Slovenskej republiky. Preto očakávam, že nebudete mať žiadny problém odpovedať na moje otázky a odpovede doložiť aj kópiami dokumentov všade tam, kde je to možné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Pavol Prokopovič. Pripraví sa pán poslanec Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, interpelujem ministra hospodárstva pána Ľubomíra Jahnátka, pod rezort ktorého patrí aj agenda bývalého ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku vo veci zjavnej krivdy a nespravodlivosti voči občianke Slovenskej republiky pani Anne Míľovej, bytom Hrnčiarska v Stropkove.

    Dovoľte mi, vážené dámy a páni, aby som predniesol stručnú genézu tohto smutného, skoro až tragikomického príbehu, ktorý sa skutočne stal a myslím si, že nie je zďaleka jediný a ojedinelý. Jeho tragédia je v tom, že naša spoločnosť ani v prvej dekáde nového tisícročia bez ohľadu na to, o ktorú vládu ide, nenašla spôsob ako napraviť zjavné krivdy spáchané pred desiatkami rokov, že nenašla spôsob ako hmotne, ale čo je možno aj dôležitejšie, ako morálne odškodniť tých, ktorí boli hrubým spôsobom poškodení vtedajším režimom.

    Ale aby som vysvetlil, o čo tu ide. V roku 1948 si pán Ladislav Klikušovský, otec spomínanej pani Anny Míľovej zriadil na vlastnom pozemku tehelňu, na vybavenie ktorej si vzal pôžičku na nákup strojov do tehelne, vybudovanie poloholandskej pece, sušiarne, kancelárie, skladu a podobne. O dva roky na to, keď ešte zďaleka pôžička len začala byť splácaná, v roku 1950 došlo k nedobrovoľnému znárodneniu tehelne. Štát prebral celú tehelňu s príslušenstvom aj s pozemkom, ale pôžičky na vybudovanie tehelne neprebral. Pán Klikušovský, jeho manželka aj dcéra, keďže žila s rodičmi v spoločnej domácnosti, tieto pôžičky museli splácať. Pán Klikušovský ich splácal až do svojej smrti. Po jeho smrti prešli pôžičky na jeho dcéru pani Míľovú. Pani Míľová bola zamestnaná, chodila riadne do práce, avšak prakticky všetky zarobené peniaze musela na základe exekučných príkazov odvádzať na splácanie pôžičky na tehelňu, ktorú de facto a aj de jure absolútne vlastnil štát. Takže štát tehelňu zobral, avšak čo je na tom najtragickejšie, úroky z pôžičky rástli. Pani Míľová so svojou starou a chorou matkou neboli schopné takéto, na tie časy obrovské, sumy splácať, a keďže na pôžičku bolo záložné právo na rodičovský dom a hrozilo, že oň prídu, tak museli darovať štátu aj všetky svoje ostatné pozemky, ktoré vlastnili, spolu 9 ha. Ale ani to nestačilo, tak pani Míľová musela aj naďalej celú svoju výplatu dávať na splácanie pôžičky.

    Neviem, či si vie niekto z nás predstaviť chodiť do práce a odovzdávať skoro celú svoju výplatu štátu a ešte sa báť, aby vám nevzali aj vlastný dom. Tu je potrebné uviesť, že pani Míľová sa domáhala na súde ešte v čase, keď štát znárodnil tehelňu, aby prebrali aj pôžičky viazané k tejto tehelni, no neúspešne. Odpoveďou jej bol podľa jej vlastných slov iba arogantný úsmev vtedajších mocipánov. Nádej pre pani Míľovú svitla po roku 1989. Vtedy si uplatnila v rámci reštitúcie už v roku 1991 nárok na odškodnenie za tehelňu a potom v roku 2004 nárok na vrátenie pozemkov, spomínaných 9 ha. Štát vrátil pozemky, ale, a tu prosím o vašu pozornosť, zároveň požiadal, aby pani Míľová doplatila zvyšok pôžičky spred desiatok rokov, lebo vraj podľa zákona vyplýva povinnosť, že po navrátení vlastníctva k pozemku musí zaplatiť štátu nedoplatok akejsi prídelovej ceny. Ja sa pýtam, aká je toto prídelová cena, veď poškodená pani splácala pôžičku za niečo, čo jej vzal štát. Chodila do práce a odovzdávala všetky zarobené peniaze štátu a pritom štát mal v rukách celú tehelňu a bola nútená dokonca spolu s ešte vtedy žijúcou matkou darovať svoje pozemky štátu, len aby neprišli o strechu nad hlavou, o svoj rodičovský dom.

    Niektorí si možno poviete, že to snáď ani nie je možné, že to predsa nie je možné v žiadnom a už vôbec nie v demokratickom štáte. To je však len jeden problém. A ten druhý a hlavný pre starú pani Míľovú je ten, že si riadne a v termíne uplatnila v čase reštitúcií nárok na odškodnenie za tehelňu. Vtedy poslala na vtedajšie ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku žiadosť spolu so znaleckým posudkom tehelne. V žiadosti uviedla aj žiadosť o náhradu za stroje, aj keď poslala starý znalecký posudok, pretože tie stroje už neexistovali, nakoľko štát ich previezol hneď po ich zmocnení do iných tehelní po Slovensku. Z uvedeného ministerstva privatizácie, ani z ďalších nástupníckych organizácií však žiadnu odpoveď a už vôbec nie odškodnenie dodnes nedostala. Myslím si, že nie je potrebné žiadne právnické vzdelanie, aby sme mohli konštatovať, že pani Míľová mala a stále má v rámci reštitúcií nárok nielen na nehnuteľný, ale aj na hnuteľný majetok, kde práve stroje a zariadenia patria. Ako občianka Slovenskej republiky pani Míľová úplne oprávnene žiada, keďže si nárok uplatnila v čase reštitúcií, poslala žiadosť, posudok ako aj ďalšie potrebné doklady, aby bola jej oprávnená žiadosť uznaná, aby jej bolo oznámené, ako má ďalej postupovať. K týmto skutočnostiam sú priložené všetky potrebné doklady, všetky žiadosti, dokonca aj doklady o exekúcii jej platu v prospech pôžičky.

    Uvedená pani Míľová ma oslovila ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ako stará žena, ktorá roky pracovala a výplatu odovzdávala štátu, bála sa o vlastný dom a dnes, keď by štát mal napraviť krivdy, ktoré sa stali za bývalého režimu, tak roky a roky už nereaguje na jej apel o nápravu takejto krivdy. Pani Míľová sa nezaujíma o politiku, nechce nikoho uraziť, ani kritizovať, doslovne mi povedala: „Prosím vás, pomôžte mi vy, poslanci Národnej rady dovolať sa spravodlivosti a zabezpečte nápravu škody za majetok, ktorý nám bol nielen protiprávne znárodnený, ale ktorý sme aj potom museli dlhé roky v strachu a v neistote splácať, aj keď ich užívateľom bol štát.“

    Vážený pán minister, na základe toho si vás dovoľujem požiadať o preverenie a prešetrenie tohto smutného príbehu, o nápravu krívd, ktoré spôsobil pani Míľovej a jej rodine náš štát. A moja otázka na vás je len jedna, aby ste mi potom dali na to odpoveď, ako ste v tomto smere postupovali.

    Ďakujem pekne.

  • Registrujem koniec vašej interpelácie. Pán poslanec, ďakujem.

    Ako posledný písomne prihlásený je pán poslanec Viliam Novotný. Viliam Novotný, máte slovo, pán poslanec. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, interpelujem ministra zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister zdravotníctva, interpelujem vás vo veci zániku Európskej zdravotnej poisťovne, a. s., a činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tomto procese. Dňa 29. októbra sme vám spolu s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Ivanom Miklošom poslali otvorený list, v ktorom sme konštatovali, že pán Richard Demovič podľa nášho názoru stratil odborné a morálne predpoklady, ako aj dôveryhodnosť na vykonávanie funkcie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V tomto liste sme vás žiadali, aby ste v zmysle zákona 581/2004 o zdravotných poisťovniach neodkladne navrhli vláde Slovenskej republiky odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Richarda Demoviča. Keďže do dnešného dňa ste na tento list neodpovedali, využívam právo poslanca Národnej rady Slovenskej republiky interpelovať vás v predmetnej veci.

    SDKÚ – DS so znepokojením sledovala okolnosti zániku Európskej zdravotnej poisťovne, a. s., ako aj konanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tomto procese. Dôvodom boli indície o zlyhaní Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v procese pred a po zániku Európskej zdravotnej poisťovne. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za SDKÚ – DS Ivan Mikloš preto prostredníctvom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu inicioval poslanecký prieskum na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý sa uskutočnil dňa 18. septembra 2008. Na základe návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za SDKÚ – DS Viliama Novotného Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo schválil vypracovanie správy o okolnostiach zániku Európskej zdravotnej poisťovne, a. s., a činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tomto procese, ktorú výbor prerokoval na svojom rokovaní 23. septembra 2008. Na základe výsledkov poslaneckého prieskumu a obsahu vyššie uvedenej správy je zrejmé, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pod vedením predsedu úradu Richarda Demoviča v celom procese zániku Európskej zdravotnej poisťovne, a. s., opakovane pochybil.

    Od konca januára 2008 úrad pre dohľad vedel, aká bola predbežná účtovná závierka Európskej zdravotnej poisťovne za rok 2007. V tejto chvíli bolo zrejmé, že boli naplnené ustanovenia zákona 581/2004 o zdravotných poisťovniach, na základe ktorých mal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou navrhnúť ozdravný plán a v prípade jeho neschválenia zaviesť nútenú správu.

    Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou však konal nedostatočne. 2. mája 2008 Európska zdravotná poisťovňa ohlásila svoj zánik a vstup do likvidácie. Nekompetentné rozhodnutia úradu pre dohľad však pokračovali ďalej. 6. mája 2008 úrad pre dohľad rozhodol o dočasnom prevode poistného kmeňa na Spoločnú zdravotnú poisťovňu a ani sa nepokúsil o odplatný prevod poistného kmeňa napriek tomu, že o neho v tom čase bol záujem a mohli sa tak získať finančné prostriedky na uspokojenie pohľadávok veriteľov, predovšetkým poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

    Koncom augusta 2008 rozhodol úrad pre dohľad o prevode poistného kmeňa na inú zdravotnú poisťovňu a podľa hovorcu úradu pre dohľad mal o tomto prevode rozhodnúť likvidátor, čo je v jasnom nesúlade so zákonom 581/2004 o zdravotných poisťovniach.

    Pán minister, som presvedčený o tom, že zákon 581/2004 o zdravotných poisťovniach pamätá na všetky možnosti, ktoré sa v tomto procese udiali a pri jeho dodržiavaní nemuselo dôjsť k takým škodám ako v tomto prípade. Keďže Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pod vedením predsedu Richarda Demoviča v procese zániku Európskej zdravotnej poisťovne, a. s., opakovane pochybil tým, že nevyužil zákonom stanovené možnosti na minimalizáciu škôd, bude musieť záväzky Európskej zdravotnej poisťovne voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pravdepodobne znášať štát, ako ste to verejne naznačili. Na základe vyššie uvedeného pán Richard Demovič stratil odborné a morálne predpoklady, ako aj dôveryhodnosť na vykonávanie funkcie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Žiadam vás, aby ste v tejto veci zaujali jasné stanovisko a v zmysle zákona 581/2004 o zdravotných poisťovniach neodkladne navrhli vláde Slovenskej republiky odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Richarda Demoviča.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Novotný bol posledný z písomne prihlásených rečníkov.

    Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási v rámci tohto bodu ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Kahanec, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Rosová, pani poslankyňa Sabolová. To je všetko. Končím možnosť prihlásiť sa ústne.

    Slovo má pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, členovia vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, chcel by som interpelovať ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jána Chrbeta. Dovoľte mi teda uviesť interpeláciu na ministra životného prostredia Slovenskej republiky, Jána Chrbeta, vo veci riešenia problému čerpania prostriedkov Európskej únie na výstavbu verejnej kanalizácie pre menšie obce.

    Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať vo veci výstavby verejnej kanalizácie pre menšie obce aj v súvislosti s vaším vyjadrením v médiách o snahe odstrániť diskrimináciu menších obcí pri čerpaní prostriedkov Európskej únie pre túto oblasť.

    Krátko po vašom vymenovaní do funkcie ministra životného prostredia ste pre televíziu Markíza prezentovali svoj zámer zrušiť podmienku oprávnenosti pre čerpanie finančných príspevkov z eurofondov pre obce do 2 000 obyvateľov na výstavbu verejnej kanalizácie. Týmto vám chcem za seba aj za všetkých starostov menších obcí, ktorých je predovšetkým na východnom Slovensku absolútna väčšina, vyjadriť podporu pri tejto vašej snahe.

    Som si vedomý záväzkov, našich záväzkov voči Európskej únii týkajúcich sa zachytávania a úpravy komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách nad 1 000 obyvateľov a do roku 2015 v aglomeráciách od 2 000 do 10 000 obyvateľov, ktoré nemajú verejnú kanalizáciu. Tieto záväzky sa však týkajú aj aglomerácií menších ako 2 000 obyvateľov, v ktorých je vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia. Zároveň som presvedčený, že vylúčenie menších obcí z procesu súťaže a možnosti čerpať nenávratný finančný príspevok z Operačného programu Životné prostredie nebolo správne. Dobre pripravený ekonomicky výhodný a prevádzkovo efektívny projekt s rýchlou návratnosťou by mal byť tou správnou podmienkou pre výber i cestou pomoci k riešeniu problémov našich obcí.

    Vážený pán minister, zaujímajú ma teda vaše ďalšie kroky, ktoré podniknete, aby ste túto diskrimináciu malých obcí odstránili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Sárközy, po nej sa pripraví pán poslanec Slafkovský.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, interpelujem ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Vážená pani ministerka, vláda na svojom zasadnutí dňa 26. novembra 2008 ratifikovala Európsku sociálnu chartu. Tá vo svojom 14. článku Právo na prospech zo sociálnych služieb hovorí o tom, že na zabezpečenie účinného výkonu práva na sociálne služby sa zmluvné strany zaväzujú podporovať alebo organizovať služby použitím metód sociálnej práce, ktoré pomôžu jednotlivcom a skupinám v spoločenstve pri ich rozvoji a prispôsobení sociálnemu prostrediu, ako aj podporovať účasť jednotlivcov a dobrovoľníkov alebo iných organizácií pri zriaďovaní alebo udržiavaní takýchto služieb.

    Pani ministerka, myslíte si, že 30. októbra 2008 Národnou radou Slovenskej republiky prijatý vládny návrh zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. zákona o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov je v súlade s touto chartou? Som presvedčená o opaku. Je totiž pravdepodobne diskriminačný a likvidačný pre neverejných poskytovateľov. Zastávam názor, že príjemcom pomoci, ktorým by mal zákon zabezpečovať ich práva, bude tento návrh zákona naplnenie ich práv skôr sťažovať.

    Za neprijateľný považujem, takisto ako aj 51 organizácií z celého Slovenska poskytujúcich sociálne služby, ktoré sa v otvorenom liste obrátili aj na prezidenta Slovenskej republiky, aby zákon o sociálnych službách vrátil na opätovné prerokovanie do parlamentu najmä § 8 ods. 2 a 3 tohto zákona. Žiaľ, pán prezident to neurobil a zákon 20. novembra nadobudol účinnosť.

    Na základe uvedeného paragrafu akúkoľvek sociálnu službu zabezpečuje obec, resp. vyšší územný celok. A až keď sa u verejných poskytovateľov nenachádza miesto, môžu byť obcou, resp. vyšším územným celkom oslovení neverejní poskytovatelia. Verím, že záujmy občana sociálnej núdze sú na prvom mieste. Nový zákon ale oberá občana o právo slobodne si vybrať poskytovateľa, ktorého považuje za najkvalitnejšieho a vyhovuje jeho potrebám.

    Túto istú interpeláciu som poslala aj pánovi podpredsedovi vlády Dušanovi Čaplovičovi ako podpredsedovi, ktorý je zodpovedný za dodržiavanie antidiskriminačného zákona.

    Ďalšia moja interpelácia sa takisto týka ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Vážená pani ministerka, podľa dostupných mediálnych informácií ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vrátilo do rozpočtu ministerstva financií sumu v hodnote 1 mld. korún. Odôvodnilo to tým, že sa nevalorizovali rodinné prídavky a počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi sa znížil o 44 tisíc osôb.

    Vážená pani ministerka, myslíte si, že je správne, ak vláda, ktorá deklaruje budovanie silného sociálneho štátu, vracia nevyužité rozpočtované prostriedky v danom kalendárnom roku z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny namiesto toho, aby ich využila na zlepšenie sociálnej situácie rodín?

    Túto istú interpeláciu som poslala aj premiérovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Slafkovský, po ňom pani poslankyňa Rosová.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, chcem interpelovať pána ministra školstva, pána Jána Mikolaja, nakoľko na jar tohto roku vláda Slovenskej republiky prijala rozhodnutie o podpore zhruba 300 študentov vyberaných zo sociálne slabších rodín, ktorí mali vycestovať na jednoročné štúdium do rôznych krajín Európskej únie: Francúzsko, Anglicko, Nemecko, Taliansko, myslím, že aj niektoré iné krajiny. Zaujímalo by ma, ako prebehol celý tento výberový proces, či sa plánuje pokračovať v tomto procese. Ako bude robený výber tento rok? A osobitne ako predseda skupiny pri slovenskom parlamente skupiny priateľstva medzi Francúzskom a Monackým kráľovstvom a Slovenskom ma zaujíma, ako reagovala francúzska strana a aký je osud, myslím, 65 študentov, ktorí sú vo Francúzsku.

    Ďakujem pekne. Odovzdám písomne o chvíľu.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Rosová, po nej pani poslankyňa Sabolová sa pripraví.

  • Ďakujem, pani predsedajúca.

    Chcela by som interpelovať pána ministra školstva a podpredsedu vlády Mikolaja.

    Interpelujem ho vo veci dôsledkov nového školského zákona a to konkrétne dopadu dvoch opatrení, ktoré sa týkajú prijímania na osemročné gymnázié a ktoré, ako sa ukázalo, sú v priamom protiklade a ich dôsledky sú kontraproduktívne a priamo v rozpore s tým, čo ministerstvo zamýšľalo.

    V zákone sa totižto obmedzila možnosť prijímať žiakov do osemročných gymnázií na 5 % z populačného ročníka. Argumentom ministerstva bolo zachovanie kvality výučby na základných školách a ďalej, aj väčšia možnosť toho, aby žiaci nastupovali do odborného vzdelávania. Hovorili sme o tom, že po prvé tento zákon je šitý horúcou ihlou a je tam mnoho nedomysleností. Po druhé sme hovorili o tom, že toto opatrenie nie je rozumné. Ukazuje sa to hneď teraz, pretože zároveň ten istý zákon stanovil, že do osemročných gymnázií budú prijímaní žiaci, ktorí úspešne ukončili piaty ročník na rozdiel od súčasnosti, kedy sú to žiaci, ktorí ukončili štvrtý ročník.

    Čo to znamená v praxi? Tým, že neexistuje žiadne prechodné riešenie, žiadne ustanovenie, ktoré by riešilo budúci školský rok, dochádza k situácii, že nieže sa obmedzí percento detí z populačného ročníka, ktoré pôjdu do osemročných gymnázií, ale naopak, oproti minulosti sa v budúcom školskom roku zvýši percento týchto detí, pretože tí istí žiaci, ktorí mali možnosť hlásiť sa na gymnázium v štvrtom ročníku, budú mať znova možnosť hlásiť sa aj po ukončení piateho ročníka. Je to teda absolútne v protiklade s tým, čo ministerstvo zamýšľalo. Je to dôsledok zákona, ktorý bol ušitý veľmi narýchlo a ktorý nedomýšľal dôsledky.

    Interpelujem teda v tejto veci pána ministra s otázkou, či teda ministerstvo aspoň dodatočne mieni túto situáciu riešiť a ako.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Posledná, ktorá vystúpi v rámci interpelácií, je pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

    Vzhľadom na to, že som nemala možnosť reagovať na pána predsedu vlády v hodine otázok, chcem mu predniesť krátku interpeláciu.

    Pán predseda vlády, po tom, čo sa stalo počas ostatných dní na Slovensku, sa vaše konanie vymklo úplne vašim slovám o etike v politike a v boji proti korupcii. Aj vaše dnešné vystúpenie počas hodiny otázok bolo len pod zjavným rúškom na zastretie netransparentného konania ministerstva financií, ministra financií a spoločnosti Tipos ako spoločnosti, ktorej štát je 100-percentným akcionárom. Keď médiá a opozícia odkryla dohodu o urovnaní Tiposu a cyperskej firmy, neobhajovali ste dohodu o urovnaní, ale útočili ste na opozíciu. Prečo neobhajujete, pán premiér, dohodu o urovnaní a kroky ministra financií? Prečo sa minister nepokúsil po nástupe na ministerský post už v roku 2006 o urovnanie záväzkov Tiposu? Prečo až po vašej urgencii sa dohoda odtajnila? Považujete, pán premiér, 400 mil. korún za každé porušenie dohody za dobrý ťah Tiposu a 100-percentného akcionára ministerstva financií?

    Pán premiér, kde skončila 1 mld., ktorú vrátilo ministerstvo práce, sociálnych vecí do rozpočtu štátu? Bola to miliarda, ktorú ste potrebovali na vysporiadanie záväzkov ministerstva financií a Tiposu?

    Vážený pán premiér, a na záver ešte jedna poznámka. Vy zodpovedáte tomuto parlamentu, a nie parlament vám, a preto by sa od vás očakávalo, aby ste sa ospravedlnili poslancom Národnej rady za to, že ste ich dnes v hodine otázok nazvali komandom, ktoré vystúpilo na ministerstve financií. Bol to riadny poslanecký prieskum a myslím si, že vaše slová by mal zvážiť aj pán predseda parlamentu, ktorý hovorí o etike v parlamente.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa členov vlády, či chce niekto z nich odpovedať na interpelácie prednesené poslancami ihneď. Ak nie, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Ďalej budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    návrhu na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (tlač 862).

    Poprosím pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Ľubomíra Vážneho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Spravodajcu z výboru pána Petra Pelegriniho tu máme.

    Do rozpravy sú ešte prihlásení ústne poslanci – pán poslanec Štefanec a pán Galbavý. Slovo má pán poslanec Štefanec. Nie je tu? Stratil poradie.

    Pán poslanec Galbavý.

  • Pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, začnem trošku neobvykle. Budem na začiatok reagovať na škandalózne vystúpenie predsedu vlády. Viackrát sa tu hovorilo o tom, že urazil ctené kolegyne poslankyne a poslancov a prirovnal ich k volom. Quod licet Iovi non licet bovi, povedal predseda vlády. Čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi. Nemám nič proti tomu, aby sme sa opierali o múdrosť starých rímskych mysliteľov, ale mali by sme sa zamyslieť nad vhodnosťou ich použitia. Ak by predseda vlády poznal príslovie a múdrosti starých Slovanov, napríklad – zabudol vôl, že teľaťom bol – možno by zvážil, kde a ako používať myšlienky starých filozofov z antického Ríma.

    Teraz sa vrátim k návrhu. Rokujeme o odvolaní riaditeľa Telekomunikačného úradu pána Branislava Máčaja. Hlasoval som aj ja za pána Branislava Máčaja. Vy ste ho navrhovali a predstavili ste nám ho ako veľkého odborníka, profesionála s morálnym kreditom a schopnosťou zabezpečiť, aby Telekomunikačný úrad bol nezávislým úradom. Dôvody všetci poznáme. Slovensko sa začalo pripravovať na digitalizáciu televízneho a rozhlasového vysielania. Je to proces, ktorý poznáme na mediálnej scéne na niekoľko rokov, či skôr na desaťročia. Teraz vy sami navrhujete odvolanie pána Máčaja z funkcie. Pán minister dopravy Vážny ho obvinil, že brzdí tender, v ktorom sa mal vybrať prevádzkovateľ digitálneho vysielania, teda správca prvého verejnoprávneho multiplexu. To je vážne obvinenie.

    Na jednej strane priznávam, že Slovensko je povinné prejsť na digitálne vysielanie do roku 2012. Za pár dní sa začne rok 2009 a podľa platného harmonogramu zavádzania digitalizácie má víťaz tendra sprístupniť prvé frekvencie už v priebehu budúceho roka. Počas nasledujúcich troch rokov má fungovať paralelne digitálne aj analógové vysielanie a v roku 2012 celý systém vysielania analógového sa má ukončiť.

    Teda je najvyšší čas, aby tender prebehol, aby mohli prípravy na zmenu vysielania pokračovať. Akékoľvek zdržanie, s tým absolútne súhlasím, je na škodu. Ale zároveň však musím povedať, že akákoľvek manipulácia s tendrom na výber správcu digitalizačného signálu by bola taktiež veľmi zlá pre celý tento proces a pre čistotou verejného života.

    Nie ja, ale pán Máčaj obviňuje predsedu vlády z toho, že naňho robil nátlak, aby podmienky tendra upravil, prípadne prebiehajúci tender zrušil. Pán Máčaj dokonca tvrdí, že už našiel na stole predstavu, ako majú vyzerať podmienky tendra na digitálne vysielanie. Mali byť v nich aj kritériá, ktoré by znamenali, že do súťaže o šírenie digitálneho televízneho signálu by sa mohla prihlásiť, povedzme, len jedna firma, spoločnosť Tovercom. Riaditeľ Telekomunikačného úradu naznačuje, kto je za tým. Istá silná finančná skupina. Žiaľ, finančné záujmy silných podnikateľských skupín stojacich v pozadí boli aj v tomto prípade silnejšie ako verejný záujem, píše pán Máčaj v stanovisku. Podľa neho ide o silnú finančnú skupinu, ktorá stojí za jednou súkromnou televíziou, ale aj za spoločnosťou Telecom Corp, ktorá iniciovala súdne pozastavenie tendra. Táto spoločnosť sa spája aj s firmou Tovercom.

    Pán predseda Telekomunikačného úradu nemusel povedať viac, aby bolo zrejmé, o koho ide a ani ja nemusím nikoho menovať, aby aj vám to bolo jasné. A na tom nič nemení skutočnosť, že táto skupina sa od podobných aktivít dištancovala. S ohľadom na známe väzby tejto skupiny na jednotlivých členov vlády som presvedčený, že pán Máčaj vie, o čom hovorí.

    Ctené kolegyne, kolegovia, musím povedať jedno. Zmena tendra tak, aby sa vyhovelo potrebám tejto finančnej skupiny, by prospela obidvom stranám. Pretože, čo by malo byť cieľom digitalizácie? Nielen skvalitnenie vysielaného signálu a rozšírenie služieb pre divákov, napríklad o internet, prípadne zlepšenú komunikáciu domácností a podnikateľov s úradmi. Ďalším výsledkom digitalizácie by malo byť rozšírenie okruhu vysielateľov. Teda mali by prísť nové televízne a rozhlasové stanice, čo by zvýšilo konkurenciu na našom diváckom trhu. Diváci by sa potešili. Lenže príchod nových vysielateľov rozhodne nepoteší majiteľov súkromných televízií, ktoré sa už etablovali. Im stačí, že tvrdo bojujú medzi sebou o relatívne malý trh, netreba im ďalšieho a najmä nie teraz, keď sa bude deliť 600-miliónový reklamný koláč, ktorý bude musieť z rúk pustiť verejnoprávna STV po prijatí zákona o audiovizuálnom fonde. Za to sa vlastníkom televízií oplatí bojovať.

    A tu sa vraciam k výrokom pána Máčaja. Tie naznačujú, že medzi majiteľmi súkromných televízií a predsedom vlády došlo k dohode o prímerí, o neutralite a treba povedať, že vláda naozaj bude toto prímerie potrebovať. Nová dravá televízia, ktorá bude bojovať o miesto pod slnkom, je naozaj to posledné, čo vláda môže chcieť. Pretože čím môže takáto televízia zaujať diváka? Napríklad spravodajstvom a publicistickou, ktorá bude výrazne odlišná od tej, ktorú budú prinášať neutrálne televízie, o verejnoprávnej televízii ani netreba hovoriť. A tak zjavne došlo k dohode podľa hesla „ja na bráchu, brácha na mne“. Pretože pán Máčaj stojí v ceste a ako odborník sa správa nezávisle, treba ho odstrániť a dosadiť tam poslušnejšieho a ústretovejšieho úradníka. V médiách už dokonca aj preletelo meno, o ktorom treba povedať len jedno. Vďačnejšieho a teda poslušnejšieho a ústretovejšieho úradníka si naozaj ani nemožno predstaviť.

    Na záujmy diváka, ktorý by nepochybne privítal nielen lepšiu kvalitu signálu, ale aj širšiu ponuku programov, sa v tomto procese zabudlo. Ale na to si už naši občania mohli začať zvykať, nebude to prvý raz. Ja neviem, nakoľko presne výroky pána Máčaja kopírujú to, čo naozaj odznelo v rozhovore, ktorý mal s predsedom vlády Slovenskej republiky. V kontexte súčasnej situácie však majú nepochybnú logiku. Pán predseda vlády predsa opakovane útočí na médiá a nadáva novinárom do všetkého možného, predkladá zákony, ktoré sú rizikové z hľadiska slobody tlače. Odznievajú výroky o tom, že strany vládnej koalície chcú mať v médiách a v radách ľudí, ktorí budú reprezentovať ich záujmy. Poznáme aj výroky o tom, že strany chcú mať dosah na spravodajstvo verejnoprávnej televízie. A musím povedať, že prax potvrdzuje, že tento zámer bezo zvyšku plníte.

    Ctené kolegyne, kolegovia, sloboda médií, ich nezávislosť je podmienkou demokratického vývoja spoločnosti. Ako som už povedal, počas tejto vlády sa prijímajú zákony a podnikajú sa kroky, ktoré túto slobodu obmedzujú. Ide o kroky, ktoré hrozia, že sa vrátime nie dopredu, pred rok ´89, pretože o tom je snaha dosadzovať do verejnoprávnych médií stranícky poslušných ľudí, o tom je snaha nasadzovať tlačovým médiám náhubok v podobe tlačového zákona, o tom sú naplánované dohody medzi štátom a verejnoprávnymi médiami, v ktorých sa každoročne bude určovať, aké programy budú médiá vysielať a koľko peňazí budú za to od štátu dostávať a o tom by bola už aj spomenutá tichá dohoda o prímerí medzi majiteľmi súkromných televízií a vládou. Dohoda zaplatená na jednej strane finančnou ruinizáciou verejnoprávnej STV a na druhej strane úpravami podmienok tendra tak, aby mohla uspieť len jedna firma. Tá, ktorá je čírou náhodou blízka majiteľovi jednej zo súkromných televízií. Toto, ctené kolegyne, kolegovia, sú vážne dôvody, prečo ja nepodporím odvolanie riaditeľa Telekomunikačného úradu, predsedu Telekomunikačného úradu pána Máčaja a poprosím pána ministra, keby sa pokúsil vyvrátiť tieto argumenty. Budem veľmi rád, keď sa mu to podarí.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Galbavého – pán poslanec Lipšic. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Ja by som nadviazal na pána poslanca. On tu citoval vyjadrenia predsedu Telekomunikačného úradu, podotýkam, nominanta vládnej koalície, to nie je opozičný politik, ktorý na jednej strane povedal, že je tu podozrenie, že vláda rokuje s televíziami, ktoré sú dnes na trhu, aby sa ten trh nerozšíril, výmenou za to, že budú vláde ústretové. Čiže na jednej strane predseda vlády nadáva verejne pred kamerami novinárom do rôznych nepekných vecí, na druhej strane za chrbtom ľudí, je pravdepodobné, že rokuje. To sa mi zdá byť farizejské.

    Druhá poznámka. Predseda Telekomunikačného úradu v tom vyjadrení, ktoré citoval pán poslanec Galbavý, povedal, že v tomto prípade akoby znovu prevážil nad verejným záujmom záujem finančnej skupiny. A napriek sociálnej rétorike dnešnej vlády je to akoby červená niť vládnutia strany Smer a ďalších strán, že vždy, keď je na jednej strane verejný záujem a na strane druhej záujem nejakej finančnej skupiny, uprednostní finančnú skupinu. To je príbeh Veľkého Slavkova. To je príbeh tendra na diaľničné mýto. To je príbeh pezinskej skládky, to je príbeh upratovacích prác na ministerstve obrany, to je príbeh tendra na ministerstve výstavby, to je príbeh za príbehom. V každom jednom prípade, keď má vládna koalícia na výber, si vyberie nie verejný záujem, ale záujem finančnej skupiny napriek veľkej rétorike, také sú vždy skutky, žiaľ.

  • Pán poslanec Galbavý, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.

    Čiže teraz má možnosť vystúpiť pán poslanec Štefanec, ktorý stratil poradie, keďže nie je prítomný v sále, stráca možnosť vystúpiť v rozprave.

    Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave ako navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa nereagovať na tie invektívy a nezmysly a pokúsim sa viacej k faktom.

    V rozprave odznelo, že nie je dôvod na odvolanie pána predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, pretože ak došlo k pochybeniu, tak došlo podľa zákona o digitálnom vysielaní, a nie podľa zákona o elektronických komunikáciách. Na túto argumentáciu týkajúcu sa postupu Národnej rady podľa § 7 ods. 10 zákona o elektronických komunikáciách môžem skonštatovať len to, že je zavádzajúca. Národná rada Slovenskej republiky môže v súlade s dikciou § 6 ods. 3 písm. n) zákona o elektronických komunikáciách predsedu odvolať aj vtedy, ak úrad neplní zákonné úlohy, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov, keďže úrad je národný regulátor a cenový orgán v oblasti elektronických komunikácií, ktorý podľa tohto zákona vykonáva ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov, t. j. aj činnosti podľa osobitných predpisov úlohami vykonávanými podľa tohto zákona. Navyše, úrad je povinný všetky činnosti vykonávať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti a to bez ohľadu na to, či ich vykonáva podľa zákona o elektronických komunikáciách alebo zákona o digitálnom vysielaní. Mimochodom, za schválenie tohto zákona hlasoval celý klub SDKÚ. Nakoniec zákon o digitálnom vysielaní je len predpisom, ktorý dopĺňa zákon o elektronických komunikáciách, je teda lex specialis k zákonu o elektronických komunikáciách, a preto všetky úlohy zverené Telekomunikačnému úradu sú aj úlohami podľa zákona o elektronických komunikáciách. To znamená, že môže byť predseda Telekomunikačného úradu odvolaný aj podľa zákona o elektronických komunikáciách.

    To, čo vytýkame, je, že svojím konaním úrad najmä nerešpektoval subsidiaritu výkonu štátnej správy v oblasti digitálneho vysielania, kde podľa § 5 ods. 2 zákona o digitálnom vysielaní ministerstvo dopravy monitoruje podmienky prechodu a koordinuje činnosť orgánov vykonávajúcich štátnu správu v oblasti digitálneho vysielania a podľa ods. 3 tohto zákona úrad a rada spolupracujú pri regulácii digitálneho vysielania a poskytujú potrebnú súčinnosť ministerstvu dopravy. Je zrejmé, že prechod z tejto dikcie, prechod na digitálne vysielanie je procesom, za ktorý nesie zodpovednosť štát a nie regulátor trhu, preto opatrenia všeobecnej povahy, napríklad určenie kompresného štandardu nemožno vykonávať v rozpore so všeobecnou politikou v danej oblasti, ktorej nositeľom je v zmysle zákona o digitálnom vysielaní jednoznačne Ministerstvo, dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a úrad je povinný poskytovať mu súčinnosť.

    To je skrátka odpoveď alebo časť odpovede aj na často v dnešnej rozprave spomínanú nezávislosť úradu. K tej nezávislosti ešte toľko, že podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. 2. 1998, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 78/98, nezávislosť štátneho orgánu nemožno ustanoviť zákonom, ale iba Ústavou Slovenskej republiky. Ináč povedané, na to, aby bol štátny orgán nezávislý, musí to mať zakotvené priamo v ústave. Samozrejme, o Telekomunikačnom úrade nie je v ústave ani čiarka, v zákone o elektronických komunikáciách nie je o nezávislosti Telekomunikačného úradu ani čiarka. Telekomunikačný úrad je definovaný ako orgán štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií. Nezávislosť sa vždy myslí nezávislosť z politickej moci a nie od smerovania štátu.

    Čo sa týka toho, že vláda mu odporúča, znamená to len toľko, že vláda nie je jeho nariadeným orgánom, t. j. nemôže mu niečo priamo nariadiť, ale zároveň to neznamená, že má nezávislé postavenie, resp. že uznesenia vlády sú preňho zdrap papiera.

    Skúsim demonštrovať ešte tú nezávislosť napríklad na kompresnom pomere, ktorý tu takisto zaznel z viacerých príspevkov. Jednoduchý príklad, kompresný pomer bol v tendri jednoznačne definovaný ako MPEG4. Je pravdou, že v prípade, že by bol povolený aj MPEG2, resp. ak by nebol definovaný, bolo by to z pohľadu štátu lepšie, pretože štát sa snaží – budeme vo vláde prerokúvať tento materiál – podporiť prechod na digitálne vysielanie a podporiť najnižšie príjmové skupiny občanov tak, že bude podporovať tzv. setoboxy, ktoré zabezpečia prechod tohto vysielania digitálneho do televíznych prijímačov a v prípade, že definujeme MPEG4, ktorá má síce vyššiu pridanú hodnotu a vie dosiahnuť väčší rozsah príjmu, väčší rozsah kanálov príjmu, bude nevyhnutné pri tej najnižšej príjmovej skupine vynaložiť zo štátneho rozpočtu cca 4,6 mld. Sk na dotáciu setoboxov pre najnižšie príjmové skupiny obyvateľstva. Pri MPEG2 je to cca 2 mld. Sk. To znamená, toto je takisto jedno z pravidiel, prečo nemôže Telekomunikačný úrad konať absolútne nezávisle, pretože jednoducho štát nebude mať možno na to, čo sa tam takto zadefinuje.

    Takisto v prípade, že by sme išli MPEG4, ja mám veľmi veľa takýchto žiadostí, čo to vlastne robím, pretože cca 140 000 domácností je už dnes vybavených prijímaním MPEG2, hlavne v tých oblastiach alebo v ktorých alokmentoch je zavedená pilotná prevádzka digitálneho vysielania a takisto je tu jeden silný argument, že keby sme išli MPEG4, tak dovolím si tvrdiť, 80 % obyvateľstva nevyužije tú pridanú hodnotu MPEG4, pretože najmä starší obyvatelia nebudú vedieť využiť ani z pridanej služby, ako je internet, ja neviem, igaloment a rôzne iné pridané hodnoty. Je to ďalší moment, že kým za tie dva roky zavedieme digitalizáciu, možno bude aj MPEG4 zastaralá a možno príde nový, vyvinutejší a efektívnejší systém. Viete, že v elektronike sa to vyvíja veľmi, veľmi rýchlo.

    Taktiež chcem skonštatovať ohľadne skupiny pre digitálne vysielanie, kde tu bolo argumentované, že nedošlo tam k tomu a vôbec nebolo treba rešpektovať nič z tejto skupiny, čiže chcem skonštatovať to, že skupina pre digitálne vysielanie vznikla na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky ako diskusné a koordinačné fórum v procese digitalizácie. Vyjadrenia skupiny pre digitálne vysielanie mali pre úrad len poradnú váhu, predseda úradu ich akceptoval v tom rozsahu, v akom považoval za dôvodné ich akceptovať, resp. neakceptoval vôbec.

    Takisto tu bolo skonštatované, že skupina pre digitálne vysielanie je privátna firma. Mám tu mená členov, potom som si to pozrel, mám tu mená členov tejto skupiny, kde z 12 členov je pravdou, že sú 4 zo súkromných médií, ale 8 členovia sú zástupcovia štátnej správy. Či tu bol vyvíjaný nátlak, to nekomentujem, to neviem, to odznelo z rozpravy. Takisto odznelo to, padli otázky, kto bude novým predsedom. Tie výroky v médiách nekomentujem, lebo ja som ich neposkytol, ktoré zazneli o tých menách. Ale kto bude novým predsedom, je skoro, pretože najprv treba urobiť tento krok, či predseda súčasný zostáva vo funkcii, alebo nie. Ja som ešte nad tým nerozmýšľal, nad náhradou myslím, áno.

    Takisto tu zaznelo kriticky, že zlyhalo prenášanie návrhov zo strany vysielateľov a prevádzkovateľov a to, že nie je chyba. Musím skonštatovať, že musíme komunikovať aj s vysielateľmi, najmä s vysielateľmi, tento fakt ste nám zadefinovali vy. V roku 2004 za vlády súčasnej opozície boli pridelené licencie komerčným televíziám až do roku 2019. Nepoznám žiadnu republiku na svete, ani banánovú krajinu, keď to tak môžem povedať, ktorá na takéto dlhé obdobie prideľuje licencie. V prípade, že s nimi nebudeme komunikovať, vôbec nezavedieme digitálne vysielanie, pretože mi budú mávať právoplatnou zmluvou, kde majú pridelenú licenciu do roku 2019 na analógové vysielanie a jednoducho budú žalovať štát za to, že porušil túto zmluvu, tí vlastníci tej licencie, ktorá im bola pridelená v roku 2004. Takže tie polená, ktoré sú prvé tomuto tendru hodené pod nohy a ten fakt, že sme odsúdení na komunikáciu s komerčnými televíziami, bol natvrdo daný v roku 2004 tým, že vtedajšia vládna koalícia pridelila licencie na takýto dlhý čas v takomto nezmyselnom duchu a prakticky nevypovedateľné.

    Posledné, čo mám, zaznelo tu, že predseda vlády Slovenskej republiky ovplyvňoval podmienky tendra. Ja som na tom rokovaní bol, kde sme boli v zložení predseda vlády, predseda Telekomunikačného úradu a ja a tam takéto nič nepadlo, naopak, predseda vlády vtedy povedal, aby pán predseda Telekomunikačného úradu pokračoval v tom tendri tak, ako je teraz. Takže myslím si, že to sú nepravdy, fakty sú tie, čo hovorím ja.

    To, čo som sa snažil demonštrovať, je, že zodpovednosť za prechod na digitálne vysielanie má voči Európskej komisii štát. Štát preto musí konať zodpovedne a štát preto musí konať tak, aby sme zaviedli digitálne vysielanie na Slovensku tak, aby sme mohli vypínať analógové vysielanie postupne do konca roku 2012. Nevidím rozumnú cestu v tom, že pri súčasnom predsedovi Telekomunikačného úradu k takýmto záväzkom, ktorými sa Slovenská republika zaviazala voči Európskej komisii, dospejeme. Preto navrhujem odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu a žiadam vás o jeho podporu v prípade, ak aj vy všetci máte záujem o digitálne vysielanie, ktoré bezo sporu je prínosom pre Slovenskú republiku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Veľmi krátko. Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    Dovoľte mi, aby som v krátkosti zhodnotil rozpravu, ktorú som pozorne ako spravodajca sledoval. Ja som si dal tú námahu a prečítal som si všetky tieto vyjadrenia z médií, ktoré sa týkajú problému odvolania predsedu Telekomunikačného úradu. Z 99 % tá obrana pána predsedu spočíva v lživých obvineniach najvyšších predstaviteľov tohto štátu, z ovplyvňovania tendrov, z prepojenia na finančné skupiny a možno v 1 % tých vyjadrení nájdeme argumenty vecného a odborného charakteru. Žiaľ, aj diskusia zo strany opozície k tomuto bodu bola vedená presne v tom duchu a niekedy som už naozaj strácal prehľad, či to, čo písal pán predseda úradu v médiách, mu pripravila opozícia, alebo naopak, opozícia tu dnes hovorila to, čo prečítala v tom. Nezaznel tu jeden vecný argument, ktorý by nás mal presvedčiť, a odborný argument, keďže hovoríme o vysoko odbornom úrade a jeho predstaviteľovi, ani jeden odborný argument, ktorý by nás presvedčil, že netreba takémuto návrhu vlády na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu vyhovieť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. – máte procedurálny? Počkajte, dokončím – 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 841, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 849.

    Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Rašiho, aby v zastúpení ministra spravodlivosti tento vládny návrh zákona uviedol.

    Predtým, ako sa tak stane, ešte procedurálny návrh – pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som mal procedurálny návrh, aby sme rozhodli hlasovaním, že by sme umožnili v Národnej rade vystúpiť predsedovi Telekomunikačného úradu. Zdôvodňujem to tým, že nás na práve učili, že je potrebné vypočuť si aj druhú stranu, audiatur et altera pars a bolo by treba objektívne, aby mohol vystúpiť. Keď pán spravodajca hovoril, že urážal najvyšších štátnych činiteľov, tak som sa bál, že povie – a treba ho zavrieť do väzenia za to, to našťastie nepovedal. Ja vás ubezpečujem, že sa nebojím. Ale tento návrh by som dal, aby mohol vystúpiť. Je to nominant, ešte raz hovorím, vládnej koalície, aby sme sa nemýlili, nie opozície, a keďže tu bol spomínaný, aj jeho vyjadrenia, tak si myslím, že patrí k slušnosti, ku ktorej sa koalícia verbálne hlási, aby mohol v parlamente vystúpiť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže budeme ešte hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý dal pán poslanec Lipšic, myslím, že nie je potrebné ho zopakovať.

    Hlasujeme. Hlasujte.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Takže k návrhu pána poslanca Lipšica sa vrátime a budeme hlasovať, keď Národná rada bude uznášaniaschopná.

    Budeme pokračovať. Uviedla som návrh zákona o súdoch, slovo má pán minister Raši v zastúpení pána ministra spravodlivosti, ktorý tento vládny návrh zákona uvedie. Nech sa páči.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zastúpení pána ministra spravodlivosti predniesol úvodné slovo k danému zákonu.

    Návrh zákona bol vypracovaný v nadväznosti na vecný zámer návrhu zákona o zrušení vojenských súdov, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky 27. augusta 2008 uznesením č. 566. Návrhom sa rušia vojenské súdy ako samostatné zložky sústavy súdov Slovenskej republiky a to formou ich zlúčenia s určenými okresnými súdmi, resp. krajským súdom. Návrhom zákona súčasne dochádza k scivilneniu doterajšej vojenskej zložky súdnictva v Slovenskej republike. To znamená, že sudcovia doterajších vojenských súdov sa stávajú zo zákona sudcami určených okresných súdov a krajského súdu, pričom zo zákona skončí ich služobný pomer profesionálneho vojaka. To platí primerane aj pre administratívny personál zrušovaných vojenských súdov. Súčasne dochádza k prechodu výkonu súdnictva zo zanikajúcich vojenských súdov na nástupnícke všeobecné súdy.

    Doterajšiu agendu vojenských súdov budú po prijatí návrhu zákona vybavovať zákonom určené okresné súdy v prvom stupni a zákonom určený krajský súd v druhom stupni. Vychádzajúc zo štatistického zisťovania o stave a pohybe agendy na jednotlivých súdoch, možno dospieť k záveru, že vojenské súdy sú v porovnaní s ostatnými všeobecnými súdmi vyťažené v rozsahu, ktorý vytvára rezervy, ktoré možno efektívne využiť v rámci všeobecného súdnictva pre naplnenie základných práv občanov garantovaných ústavou.

    Návrh zákona bude mať dopady na verejné financie v rozsahu, ktorý je vyjadrený v príslušnej doložke.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry, na zamestnanosť, na životné prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie a zákonmi ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz má slovo spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpila ako spravodajkyňa v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení, ktoré máte ako tlač 841.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 18. novembra 2008 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme ako tlač 841.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol predložený na základe uznesenia vlády z 27. augusta 2008 č. 566 a vecného zámeru, ktorým je zrušenie vojenských súdov.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi.

    Vychádzajúc z obsahu predmetnej právnej úpravy je zrejmé, že návrh zákona bude mať dopad na verejné financie v rozsahu, ako to uvádza doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Z doložky ďalej vyplýva, že návrh prerokovanej novely nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, ani vplyv na životné prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu 1. stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 849 zo 7. novembra 2008 podľa § 74 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 28. januára 2009 a gestorský výbor do 30. januára 2009 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Predniesla som spravodajskú informáciu, prosím, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Hlási sa do rozpravy pán poslanec Bugár, pán poslanec Lipšic.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán Bugár – procedurálny návrh. Pán poslanec Lipšic? Do rozpravy. Ešte niekto sa chce prihlásiť do rozpravy? Nie, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A s procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Bugár. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani podpredsedníčka, chcel som pôvodne adresovať na vás, ale teraz už budem adresovať túto moju otázku na pána predsedu. Ja, samozrejme, nechcem nijak znevážiť pána ministra zdravotníctva, aj keď si myslím, že, povedzme, vojenské súdy môžu byť choré a práve potrebujeme tu pána ministra zdravotníctva. Ale nehnevajte sa, toto nie je normálne. Zákon o zrušení vojenských súdov namiesto toho, aby tu predkladal daný minister, alebo, povedzme, minister obrany alebo hociktorý podpredseda vlády, tak pána ministra, ktorý v rezorte tiež má veľa práce, využívame na to, aby predkladal to, čo mu nepatrí.

  • Ešte v predchádzajúcom bode, aj keď to nebol procedurálny návrh, vám odpoviem, v predchádzajúcom bode hodina otázok a interpelácie predseda vlády Robert Fico ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil, kto ich bude zastupovať, čiže pre dnešný deň...

  • Hlasy z pléna.

  • ...nechajte ma dohovoriť, je pán minister Harabín ospravedlnený z rokovania z dôvodu čerpania dovolenky.

  • Smiech v sále.

  • Nech sa páči, máte slovo, pán Lipšic.

  • Pani predsedajúca, pán minister, toto je vážny návrh zákona, vážny návrh zákona. Niežeby mi pán Harabin chýbal, ale keď si vie nájsť čas na krepčenie v Smotánke, mohol by si nájsť čas aj na Národnú radu, sem-tam. Opakujem ešte raz, je to vážny návrh, ideme rušiť vojenské súdy. Ja mám úctu k lekárom, lebo som z lekárskej rodiny, ale zatiaľ som si vždy myslel, že jediná súvislosť medzi právom a medicínou je súdne lekárstvo. A preto som si ho vybral na fakulte ako voliteľný predmet z úcty k mojej rodine. Ale teraz vážne.

    Tento návrh prichádza do Národnej rady asi tak rok potom, ako parlament prvýkrát rokoval o návrhu, aby policajti boli vyňatí spod jurisdikcie vojenskej justície. Videl som tu, v Národnej rade dnes aj pána ministra vnútra, ktorý vtedy bol ministrom pri tomto návrhu, on vzišiel z pléna a už vtedy sme upozorňovali, že je to krok k zrušeniu vojenskej justície.

    A prečítam vám, čo k tomu povedal minister vnútra Robert Kaliňák 5. 12. 2007, ako mi odpovedal: „Nečítal som tam, pán poslanec, že by tam bolo napísané zrušenie vojenských súdov, nečítal som to tam a nie je tam. To znamená, že v tomto prípade to tam napísané nie je, vy proste tak ako obyčajne veštíte proste z gule. Ja tam nečítam zrušenie vojenských súdov, ale nič tam, ale to ste tu predsa celý čas hovorili, že spoza dverí ideme rušiť vojenské súdy. Ja som tam čítal, že nechceme, aby polícia bola pod vojenskou jurisdikciou. To je ale predsa niečo rozličné.“ Tak ja, samozrejme, sklenenú guľu nemám, na to sú tu iní odborníci, ale bolo úplne zrejmé už pred rokom, že akonáhle sa vynímu policajti spod jurisdikcie vojenskej justície, okamžite príde návrh na zrušenie vojenských súdov.

    Už od zmeny, tej zmeny, kde sa policajti vyňali spod jurisdikcie vojenskej justície, bolo viacero prípadov trestných stíhaní policajtov, ktoré zatiaľ majú zmiešané výsledky. Sú prepúšťaní z väzby. Ja sa pýtam, máme na Slovensku takú disciplínu v Policajnom zbore, že je potrebné ju uvoľniť. Sme takí spokojní s tým, aká je disciplína, že je potrebné trošku relaxovať? Urobili sme zlý a chybný krok založený na osobnej animozite ministra spravodlivosti a predsedu Vyššieho vojenského súdu. A možno v nejakom okamihu ten príbeh poviem, kedy tá animozita vznikla a na čom bola založená. Ak podľa tohto my ideme robiť legislatívu, že robíme legislatívu pre konkrétne osoby, tak podľa mňa je to smutná vizitka už nielen vlády a ministra spravodlivosti, ale tohto celého parlamentu.

    Prečo podľa mojej mienky vojenské súdy aj vo vzťahu k Policajnému zboru a iným ozbrojeným zborom majú svoj význam? Podľa mojej mienky tie dôvody sú dva. Prvý dôvod je ten, že vedia trestnoprávne kauzy uzavrieť skôr, v oveľa kratšom čase, čo pri trestnej činnosti policajtov má výrazný generálno-preventívny účinok. Ja som spomínal prípad ešte z minulosti, kedy ešte policajti neboli len vojaci pod vojenskými súdmi, ktorý bol známy na Slovensku, bol to prípad zabitia Anastázie Balážovej. Jeden zo spolupáchateľov bol vtedy vojak v činnej službe a tým pádom podliehal vojenskej jurisdikcii. Jeho prípad bol právoplatne skončený rádovo skôr v priebehu niekoľkých mesiacov ako prípad ostatných spolupáchateľov, ktorých riešili civilné súdy. Najmä v prípade trestnej činnosti policajtov je dôležité, aby rozhodnutie prišlo rýchlo, včas a tým pádom malo generálno-preventívny účinok. (Aj vy ste prekvapený, že? Nie. Zo mňa? A viete, o čom rokujeme? Dobre.)

    Druhý dôvod bol ten, že policajti z titulu svojej práce prichádzajú do pravidelného kontaktu s miestnou justíciou, s miestnymi prokurátormi a miestnymi sudcami. Dnes máme na Slovensku 54 okresných súdov a okresných prokuratúr. A aj vďaka týmto väzbám, ktoré vznikajú z pracovnej činnosti, boli mnohé prípady rozhodované spôsobom, ktorý vzbudzoval rozpaky. Preto si myslím, že by bolo správne, keď tie väzby boli narušené tým, že v prípade trestnej činnosti policajtov by ich riešila vojenská justícia a vojenských prokuratúr a vojenských súdov je oveľa menej. Sú len tri – v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Prešove.

    Čiže, k čomu vedie táto dvojkroková snaha? Prvý krok sme urobili, druhý krok sa chystá vláda a Národná rada urobiť. Vedie to k zníženiu disciplíny v Policajnom zbore, teraz už aj v našej armáde. A naozaj vás chcem poprosiť, milé kolegyne, vážení kolegovia, aby ste si každý pred hlasovaním dali otázku, jednoduchú otázku: Je disciplína v ozbrojených zboroch a v našej armáde na takej úrovni, aby sme ju mohli uvoľniť, alebo nie? A rozhodujte sa podľa toho, ako si vnútorne odpoviete na túto otázku. Ja si myslím, že vojenská justícia má svoje opodstatnenie, že vojenskí prokurátori a vojenskí sudcovia mnohí vykonávajú zodpovednú úlohu, veľmi náročnú úlohu v našom štáte, majú tradíciu na Slovensku, ktorá sa vinie stáročiami, a preto si myslím, že zachovať vojenskú justíciu je dobré a správne. Preto budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica – pán poslanec Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Keďže je 17.02 hodina, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili ešte tento návrh vládneho zákona.

  • Ruch v sále.

  • Takže v poriadku. Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, po ktorej sa bude hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Budeme hlasovať, dámy a páni.

    Najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Lipšic a navrhuje, aby Národná rady vyslovila súhlas s vystúpením pána Máčaja. Takže budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 53 za, 54 proti, 20 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Súhlas sme nevyslovili.

    Budeme teraz ešte hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady.

    Je to tlač 842.

  • Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 7. novembra 2008.

  • Najprv budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie pani poslankyne Tkáčovej, že písomnú odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho na jej interpeláciu č. 2 nepovažuje za uspokojivú. Čiže hlasujeme o návrhu pani poslankyne Tkáčovej.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 57 za, 35 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o uznesení, ktorým berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 76 za, 30 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Písomné odpovede sme zobrali na vedomie.

    V bode interpelácie pani poslankyňa Gibalová interpelovala ministra výstavby a regionálneho rozvoja pána Januška vo veci poskytovania finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania a zároveň podala návrh, aby Národná rada v súlade s § 130 ods. 2 rokovacieho poriadku vyhlásila interpeláciu za naliehavú a určila lehotu na odpoveď 15 dní. O tom musíme hlasovať. Takže budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 57 bolo za, 16 proti, 58 sa zdržalo.

    Skrátenie lehoty na odpoveď sme neschválili, ale odpoveď, samozrejme, pani poslankyňa, dostanete vo vymeranej lehote.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k

    návrhu na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.

    Je to tlač 862.

    Pán poslanec Pelegrini bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, v rozprave vystúpili piati páni poslanci, ktorí nepodali pozmeňujúce návrhy k uzneseniu. Navrhli ale hlasovať v rozprave tajne. Keďže takéto hlasovanie vyplýva priamo z rokovacieho poriadku, ak Národná rada sa nerozhodne inak, chcem vás požiadať, aby ste dali hlasovať o mojom návrhu, ktorý som ako spravodajca predniesol, aby sme o návrhu na odvolanie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky hlasovali verejne.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 76 bolo za, 55 proti, 1 nehlasoval.

    Takže budeme o návrhu na odvolanie hlasovať verejne.

    Poprosím vás, pán spravodajca, aby ste uviedli návrh na hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky odvoláva podľa ustanovenia § 7 ods. 2 a ods. 10 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Branislava Máčaja z funkcie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 75 za, 55 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády odvolala Branislava Máčaja z funkcie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body. Chcem vás ešte požiadať, na poslaneckom grémiu pred začiatkom 29. schôdze som hovoril, že tak ako to býva pekným zvykom a dúfam, že to tak aj ďalej bude, by sme pred Mikulášom mohli rozsvietiť vianočný stromček. Pôvodne ste dostali pozvánku na dnes po ukončení hlasovania. Chcem vás požiadať o súhlas s drobnou zmenou, aby sme dnes rokovali do 18.30 hodiny a ukončili rokovanie dnešného rokovacieho dňa o 18.30 hodine a tí, ktorí máte záujem, chcem vás pozvať na rozsvietenie vianočného stromčeka pred Národnou radou. Je všeobecný súhlas?

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne. Takže budeme teraz... Ešte, pán Martin Fronc, nech sa páči návrh.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani predsedajúca hovorila, že pána ministra Rašiho ospravedlnil a poveril pán predseda vlády. Ale to môže pri hodine otázok a interpeláciách. Pokiaľ ide o predkladanie zákona, musí byť uznesenie vlády o poverení. Tak sa vás chcem opýtať, pán predseda, ktoré to uznesenie alebo aké má číslo, ktorým bol poverený pán minister Raši zastupovať pána ministra Harabina.

  • Pán poslanec, na základe čoho ste povedali, že zvykového práva alebo čoho?

  • Tak to je a tak to bolo aj za minulých čias.

  • Čo všetko bolo a už je ináč.

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda, dodržujte rokovací poriadok!

  • Pán poslanec, ja vás chcem požiadať, skutočne, pani poslankyne, páni poslanci, ja si uvedomujem a aj sme s organizačným odborom chvíľu, keď došiel takýto návrh z vlády, nad tým uvažovali. Skutočne ide o jediný bod, to riešenie vyplývalo z toho, že podpredsedovia vlády, ako aj podpredseda vlády pán Harabin je mimo a za týmto bodom nasledujú body pána ministra zdravotníctva. Chcem vás požiadať a, samozrejme, aj prisľúbiť a myslím si, že to nie je obvyklé, aby sme v tomto prípade rešpektovali, ale súhlasím, že určite by sme všetci privítali, aby bol predkladateľom príslušný rezortný minister. Chcem vás požiadať o zhovievavosť v tomto prípade a aby sme dokončili tento jediný bod a za ním budeme pokračovať bodmi, ktoré bude predkladať pán minister.

    Takže, pán predseda Hrušovský.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja chcem byť zhovievavý, ale, žiaľ, toto upravuje rokovací poriadok vlády Slovenskej republiky, ktorá musí svojím uznesením splnomocniť konkrétneho ministra, ktorý je oprávnený v Národnej rade predložiť za vládu návrh. Ja by som rád videl uznesenie vlády, ktorým oprávnila pána ministra Rašiho predložiť za ministra spravodlivosti návrh Národnej rade.

  • Pán predseda, pán predseda, dobre. Pýtam sa, ak je to taký zásadný problém...

  • Dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Lipšic.

  • Ja by som sa ešte rád, pán predseda, spýtal, lebo nás pani predsedajúca informovala, že pán minister spravodlivosti má dovolenku. Podľa akých ustanovení, ktorých našich právnych predpisov si ministri vyberajú dovolenky, keby ste nás ešte informovali.

  • Ja vás chcem poprosiť, kolegyne, kolegovia, je mojou drobnou ľudskou slabosťou niekedy sa pokúšať s vami viesť normálny ľudský dialóg, ale vidím, že to nemá zmysel. Takže skúsme. Pán Lipšic, procedurálny návrh, o čom chcete hlasovať? Nemáte. Dobre. Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Minulé volebné obdobie bolo generálne zmocnenie členov vlády, aby sa navzájom zastupovali. Žiadam, aby sa zistilo, či aj takéto zmocnenie, takéto uznesenie nie je aj v tejto vláde. Ak je, je všetko v poriadku a pán minister Raši môže predkladať.

  • Osobne si myslím, že je, ale nebudem tu teraz viesť zbytočne dialóg o čomsi, čo je absolútne zbytočné. Dobre. Budeme, pán poslanec Simon, vy ste chceli reagovať na rozpravu, takže nechajte si to, prosím, až budeme tento bod prerokúvať.

    A teraz pristúpime k rokovaniu o...

  • Hlasy z pléna.

  • . Takže budeme pokračovať teraz prvým čítaním, ešte budeme rokovať teraz o návrhu pani poslankyne Tkáčovej, pretože sme sa všeobecným súhlasom dohodli, že po hlasovaní budeme rokovať o návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 139 o rybárstve.

  • Návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej a Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, aj za zhovievavosť, že sme mohli tento bod takto predsunúť. Vážené dámy a páni, počkám chvíľočku, kým sa utíšime.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby ste sa pokúsili utlmiť eufóriu z dobrého pocitu, že sme zasiahli pozitívne do rokovania Národnej rady a prenechali priestor pani kolegyni Tkáčovej, ktorá chce predniesť svoj návrh.

  • Ďakujem, pán predseda. Takže, dámy a páni, prichádzame pred vás s novelou zákona o rybárstve. Rybárstvo mnohí považujú iba za šport a rybári sú často považovaní alebo označovaní za tichých bláznov, ale pre mňa podľa môjho názoru je rybárstvo životným štýlom, je spôsobom ochrany prírody, je spôsobom ochrany stavov rýb, je to jednoducho relax. Rybár prírodu miluje, chráni ju a samotnú rybačku považuje za súťaž medzi rovnými partnermi, medzi tým tichým tvorom na dne jazera či v bystrine a svojou technikou, svojím umom. Tí, ktorí máte doma rybára, a ja mám doma dvoch, poznáte tie prípravy pred rybačkou a musím povedať, že vôbec nie sú lacné. Zájsť do obchodu, nakúpiť nové návnady, mušky, silony, vykopať dážďovky, nachytať malé návnadové rybky a čo mne osobne vadí, kúpiť aj kostné červíky, ktoré sa mi potom hemžia, síce v krabičke, ale v chladničke...

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Prepáčte, pani kolegyňa. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ktorí nemáte záujem sledovať vystúpenie pani poslankyne, poprosím vás, radšej opustite miestnosť. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Takže vrátim sa možno k takej téme, ktorá vás veľmi nezaujíma, ale ktorá zaujíma určite 300 tisíc rybárov, ktorí sú registrovaní v Slovenskom rybárskom zväze. Často sa rybár vráti bez úlovku, ale spokojný, šťastný, oddýchnutý, pretože jeho cieľom nebolo doniesť poživeň, ako to kedysi museli naši predkovia, jeho cieľom bolo zarybárčiť si, odpočinúť. Som oveľa spokojnejšia, keď môj syn je na rybačke, ako keby mal oxidovať v niektorom klube alebo pube.

    Novela, ktorú vám predkladáme, vznikla na podnet samotných rybárov, ktorí sa pokúšali nájsť riešenie spolu s rybárskym zväzom, dokonca dvakrát, ale neboli vypočutí. Možno preto, že revíry Chyť a pusť, o ktoré v tejto novele ide, tvoria iba zlomok revírov, ktoré sú na Slovensku a nebol záujem riešiť takú malú skupinu rybárov. Jedným z atribútov právneho štátu však je ochrana menšín, menšinových záujmov a nie sú to len práva národnostných menšín, ale napríklad aj menšiny politickej, kolegovia, to značí opozície, alebo, ak chcete menšiny rybárov z revírov Chyť a pusť. Revír Chyť a pusť, ako to vyplýva už z jeho názvu, je revír s režimom, v ktorom každá ulovená ryba je vrátená späť do vody. Koniec koncov, každý revír má svoj obmedzený režim Chyť a pusť, pretože rybár je povinný každú rybu, ktorá nedosahuje limit, vrátiť späť do vody. Na Slovensku máme 12 revírov s takýmto režimom, 5 z toho je aj v ochrannom pásme, pretože sú tam chránené vtáčie územia, takže naša novela sa dotkne hlavne tých 7 revírov s režimom Chyť a pusť.

    V § 11 zákona sú stanovené časové úseky, kedy je zakázané loviť ryby v jednotlivých vodách. Tým, že revíry s režimom Chyť a pusť sú určené len na športový rybolov a z komerčného hľadiska sú pre rybárske organizácie, ktoré ich spravujú, určitým príjmom, ktorý je v ďalšom kroku použitý na zarybnenie ostatných revírov, sú tieto organizácie znevýhodnené v porovnaní s majiteľmi súkromných revírov, na ktorých sa toto časové obmedzenie nevzťahuje. V období najväčšieho rybárskeho hladu, teda pred začiatkom hlavnej rybárskej sezóny je lov na týchto kaprových revíroch podľa § 11 zákona o rybárstve zakázaný a teda celý rybársky tlak je tým presmerovaný na privátne vody.

    Postavením revírov s režimom bez privlastnenia úlovku mimo tohto časového obmedzenia by došlo k zrovnoprávneniu podmienok medzi miestnymi rybárskymi organizáciami spravujúcimi tieto vody a vlastníkmi privátnych revírov. Odozva na našu iniciatívu je u rybárov, ktorí neboli iniciátormi zmeny, kladná a vecná a dovolím si zacitovať dve z týchto stanovísk. Po prvé, citujem: „Chcem poďakovať za predloženie návrhu. Ak by bol zákon realizovaný podľa vášho návrhu, nám tichým bláznom, ako nás niektorí volajú, bude umožnené venovať sa svojmu koníčku v jarných mesiacoch vo väčšej miere, ako je to doteraz.“ A z druhého e-mailu, citujem: „Ja a veľa kolegov, hlavne pretekárov by som bol za širší záber novely, to znamená, že v čase individuálnej ochrany rýb by boli všetky revíry iba v režime Chyť a pusť. Určite, ale aj táto vaša novela je krok dopredu, dúfam, že sa nám podarí prepracovať zákon k spokojnosti väčšiny.“

    Je tiež pravdou, že Prezídium Slovenského rybárskeho zväzu má problém s našou novelou, nie vecný, hlavná obava pramení z toho, aby sa neotvárali paragrafy súvisiace s vedením zväzu, ktoré by mohli ohroziť jeho exkluzívne postavenie zo zákona. Na spoločnom rokovaní predkladateľov a rybárov s tajomníkom zväzu sme dali prísľub a teraz ho dávame aj verejne, že v prípade, ak by sa takéto návrhy objavili a presadili, ako predkladateľky návrh zákona stiahneme.

    Okrem podpory novely nám prišlo veľa podnetov na úpravu jednotlivých ustanovení zákona o rybárstve, požiadavka na celkovú modernizáciu zákona, preto aj zvažujeme, že do budúcna pripravíme v spolupráci s rybárskou verejnosťou širšiu novelu, ktorú by sme ale dali do verejného pripomienkovania odbornej verejnosti cez tlačoviny rybárov a naše webové stránky, aby boli dodržané všetky princípy ochrany prírody a zároveň poskytnutá občanom s týmto koníčkom široká možnosť vyžitia v prírode. Ide, ako som už spomínala, o záujmy 300 tisíc registrovaných členov Slovenského rybárskeho zväzu, čo nie je až taká malá skupina ľudí, ktorá pomáha chrániť prírodu a udržiavať v riekach a jazerách stavy rýb.

    Dámy a páni, na základe uvedených faktov vás žiadam, nerobme z tejto výsostne odbornej témy politiku a skúsme podporiť všetci tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Spravodajcom je pán Tibor Lebocký, poprosím ho, aby v prvom čítaní podal informáciu.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, milé kolegyne navrhovateľky, predkladateľky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 336 z 18. novembra 2008 ma určil ako spravodajcu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej a Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona, parlamentná tlač 849. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie v súlade s návrhom zákona s Ústavou Slovenskej republiky o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. novembra 2008 č. 857 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 28. januára 2009 a gestorský výbor do 30. januára 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu, písomnú prihlášku nemám, takže dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Nech sa páči, pán spravodajca. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, hneď v úvode sa priznávam, že ihneď ako som si prvýkrát prečítal všeobecnú časť dôvodovej správy návrhu na zmenu a doplnenie zákona o rybárstve, zdalo sa mi, že ide skutočne o relevantný návrh, ktorého cieľom bude pravdepodobne nielen v dôvodovej správe deklarované zrovnoprávnenie užívateľských práv rôznych subjektov, ktorým ministerstvo pridelilo výkon rybárskeho práva, ale že bude prínosom aj pre určité alternatívne financovanie zarybňovania rybárskych revírov.

    Výlučne z dôvodu, že považujem rybárstvo rovnako ako aj poľovníctvo za veľmi špecifický druh prevažne voľnočasovej aktivity, ktorá je charakterizovaná zásahmi človeka do biológie voľne žijúcich živočíchov a, samozrejme, aj z dôvodu, že k riadeniu aktivít ovplyvňujúcich stav a vývoj populácií poľovných, teda aj hospodársky využívaných druhov zveri na Slovensku mám aj poloprofesionálny a profesionálne osobný vzťah. Minimálne z týchto uvedených dôvodov som oslovil kolegov z Prezídia rady Slovenského rybárskeho zväzu a z Katedry hydinárstva a malých hospodárskych zvierat Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Kto iný by mal prezentovať podporné stanovisko k zmenám v platnej legislatíve, ak nie Slovenský rybársky zväz, ktorý je ako veľmi silné, opakujem, veľmi silné občianske, to znamená, nie na politických základoch založené, ale občianske združenie zo zákona poverené úlohami súvisiacimi s riešením problematiky rybárskych revírov a výkonu rybárskeho práva alebo kto iný ako špičkoví odborníci z univerzitného prostredia?

    Medzi hlavné úlohy Slovenského rybárskeho zväzu, aby som to tak trošku vysvetlil, že nie je to tak celkom, ako to naznačila pani kolegyňa Tkáčová, medzi hlavné úlohy Slovenského rybárskeho zväzu podľa stanov tohto zväzu totiž patrí spolupráca s orgánmi verejnej správy, rybárskymi ústavmi, rybárskymi školami vo veciach týkajúcich sa rybárstva, najmä v príprave a pri spracovaní základných dokumentov, programových cieľov a právnych predpisov.

    Názor 11-členného Prezídia rady Slovenského rybárskeho zväzu, podotýkam, že v tomto orgáne rozhodujú demokraticky volení zástupcovia rybárov, okrem prezidenta a tajomníka je to 8 členov, ktorí boli zvolení do tohto orgánu za 8 krajov Slovenskej republiky, sa vzácne zhoduje s názorom docenta Stráňaja, hlavného ichtyológa a odborného garanta predmetu rybárstvo nielen na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, ale aj na Technickej univerzite vo Zvolene, konkrétne, na lesníckej fakulte. Minimálne s názorom týchto odborníkov na potrebu zachovania prirodzených podmienok a ochrany v čase rozmnožovania ako základného predpokladu trvalo udržateľného obhospodarovania voľne žijúcich živočíchov, ryby nevynímajúc, sa úplne stotožňujem. Z tohto aspektu je váš návrh na zmenu priorít v tom smere, aby sa v záujme uspokojenia akéhosi najväčšieho rybárskeho hladu zrušila zákonná ochrana v období kladenia prírastku, podľa môjho názoru neakceptovateľná a táto ctená snemovňa by ho nemala podporiť.

    Keď sme už pri určitých skutočnostiach a určitých citátoch, ktoré tu boli uvedené navrhovateľkou v tom zmysle, že dostala určité podporné stanoviská od konkrétnych rybárov, či už vo forme e-mailovej alebo možno aj poštovej komunikácie, pôvodne som to nechcel predniesť, chcel som to dať po mojom vystúpení do rúk navrhovateľkám s tým, že v prípade, ak v budúcnosti odstránia určité nedostatky svojho návrhu, tak budem možno schopný a ochotný tento návrh aj podporiť.

    Dovoľte mi teda, aby som predniesol veľmi krátko oficiálne stanovisko oficiálneho orgánu Slovenského rybárskeho zväzu, teda toho istého rybárskeho zväzu, o ktorom tu pani poslankyňa Tkáčová hovorila, že je to veľmi silná organizácia, má 300 tisíc registrovaných členov a podobne. Toto stanovisko je z 2. 12. 2008 pod č. 2273, ale nebudem čítať všetko, ja vám ho potom odovzdám. Je to adresované konkrétne na moje meno vzhľadom na to, že som si to stanovisko vyžiadal.

    „Predkladáme vám stanovisko Prezídia rady Slovenského rybárskeho zväzu, ktoré sa mimoriadne zišlo dňa 21. 11. 2008 a zásadne odmietlo poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 o rybárstve v znení neskorších predpisov. S predmetným návrhom novely zákona o rybárstve predloženým poslankyňami Národnej rady Slovenskej republiky Tatianou Rosovou a Jarmilou Tkáčovou zásadne nesúhlasíme. Z hľadiska jeho obsahu a očakávaného prínosu považujeme tento návrh za nekoncepčný, značne nepresný a tým aj dezinformačný a po odbornej stránke nepripravený. Dôvodová správa návrhu z hľadiska vecného pôsobí veľmi nesúrodo a chaoticky.

    Uvedený kritický postoj opierame o nasledovné.“

    Ak teda dovolíte, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, je to dosť rozsiahly materiál, podpísal ho Ing. Ferdinand Baláž, tajomník Slovenského rybárskeho zväzu, ja s vaším dovolením by som nepokračoval, aby sme sa tu nedostali do ďalších podrobností. Ja tento materiál odovzdám zástupkyni, resp. jednej z navrhovateliek. Nech sa páči.

    Vzhľadom na uvedené, vážený pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Boli ste jediný prihlásený do rozpravy. Chcete do rozpravy, alebo po rozprave, pani navrhovateľka? Do rozpravy ešte. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, milí kolegovia, nechcem sa tváriť, že sa vyznám do rybačky. Bola som na rybách možno dvakrát, aj to veľmi dávno. Ale myslím si, že aj keď nerozumiem rybárčine, iste rozumiem tomu, čo je základná spravodlivosť. A myslím si tiež, že rozumiem mojej úlohe poslanca, ktorou je prinášať do tejto snemovne aj také návrhy našich voličov, občanov, ktoré jednoznačne smerujú k tomu, aby legislatíva Slovenskej republiky bola spravodlivejšia a lepšia. A tak je to aj s týmto návrhom novely, ktorý má mimochodom len niekoľko slov, sotva polriadka. Takže to všetko, čo ste počuli od pána spravodajcu, sa týka skutočne len necelej jednej vety.

    Ale táto novela rieši problém, s ktorým sa na mňa osobne obrátili rybári z regiónu, v ktorom mám jednu z mojich regionálnych poslaneckých kancelárií. Dozvedela som sa od nich pre mňa mnoho nových informácií a myslím si, že budú tieto informácie nové aj pre mnohých z vás, ktorí nie ste priamo zainteresovaní. A preto si dovolím oboznámiť vás s niektorými z nich.

    Takže, dozvedela som sa, že na Slovensku existuje nie veľa, ale niekoľko rybárskych revírov, ktoré sú tzv. revírmi bez privlastnenia úlovku, revíry Chyť a pusť. Chcem podotknúť, keď tu dnes bola taká zaujímavá situácia, že pán minister zdravotníctva predkladal návrh na zrušenie vojenských súdov, že keď hovoríme o režime Chyť a pusť, tak nehovoríme o súdnom poriadku, ale o rybárstve. Takže, je to režim, ktorý je naozaj progresívny, ktorý je vlastne v zmysle ochrany prírody a ktorý podčiarkuje túto ochranársku a taktiež športovú časť rybolovu. Väčšina takýchto revírov s týmto režimom bez privlastnenia úlovku sú v správe členov rybárskeho zväzu. Sú ale aj také revíry, ktoré sú súkromné. A podmienky v oboch týchto typoch, teda v každom z týchto typov nie sú rovnaké a to je vlastne celý dôvod novely. Na revíry spravované dobrovoľníkmi z miestnych rybárskych organizácií sa vzťahuje zákaz lovu od 15. marca do 31. mája, a to pre súkromné revíry neplatí. To je naozaj celé, to je kameň úrazu. Na jedných sa vzťahuje obmedzenie, na druhých sa nevzťahuje. Rozdiel medzi nimi je len v type vlastníctva.

    Členov rybárskeho zväzu, ktorí investujú svoje vlastné peniaze do násad a krmiva, investujú množstvo času a energie do údržby revírov, oberá toto obmedzenie o možnosť, aby sa im do rozpočtu dostalo viac zdrojov na pokrytie týchto potrieb, tak ako vlastne aj na prvý pohľad usúdil pán spravodajca a hovoril to vo svojom prejave.

    Ako teda súvisí to obmedzenie lovu s peniazmi a s príjmom? Jednoducho, lebo z jari po zimnej prestávke a pred hlavnou sezónou sa rybári snažia, ako sa už povedalo, uspokojiť svoj hlad a uprednostňujú tie revíry, kde sa rybárčiť smie. V tomto prípade teda revíry súkromné, či už tie, ktoré sú na Slovensku, alebo potom revíry, kde obmedzenie neplatí, v zahraničí, najmä v Maďarsku. A tým pádom možné finančné zdroje, ktoré by šli do revírov chránených členmi rybárskeho zväzu, idú inam.

    Takže, je podľa vás správne, aby existovala diskriminácia na základe charakteru vlastníctva? Ak nie je správne, aby bolo na jednej strane súkromné vlastníctvo diskriminované voči štátnemu, rovnako to predsa nemôže byť správne ani naopak. A v našom návrhu ide, opakujem, len a len o to. Zrovnoprávniť revíry, aj ich správcov bez ohľadu na to, kto tie revíry vlastní.

    Milé kolegyne, kolegovia, je tu návrh apolitický, podľa mojej mienky veľmi jednoduchý a jednoznačne spravodlivý. Priznám sa, že sa nepamätám, že by sa ktorákoľvek moja iniciatíva ako poslankyne stretla s takou pozitívnou odozvou verejnosti, ako už hovorila moja kolegyňa. Dostávali sme mnoho e-mailov aj listov, kde rybári našu iniciatívu ocenili. No a práve preto mi nenapadlo, že takýto jednoduchý apolitický a zjavne spravodlivý návrh vyvolá takú prudkú reakciu a taký tlak na to, aby sme tento návrh stiahli. Dokonca, ako ste počuli, Slovenský rybársky zväz kvôli tomuto návrhu zvolal zasadnutie predsedníctva a uznesením sa vyjadril proti nemu.

    Samozrejme, aj mňa zaujímali argumenty. Pýtala som sa, čo je na ňom neprijateľné, komu to škodí. No a tie argumenty, ktorých sa mne dostalo, sú nasledovné. Takýchto revírov je veľmi málo. Ja na to vravím. Keby bol čo len jeden, je to dôvod na to, aby bol diskriminovaný? Ja vravím, teraz je ich málo, ale nebolo by dobré, keby ich bolo viac? Keby takéto revíry pribúdali? Ktoré chránia životné prostredie, chránia ryby? A nebudú pribúdať práve vtedy, keď sa zlepšia podmienky tak, ako to navrhujeme v našom zákone?

    Ďalší argument. Okolo vody v čase obmedzenia, zákazu lovenia hniezdia vtáky. Rybári by ich rušili. No ale ja sa pýtam a v súkromných revíroch nehniezdia? A to isté platí taktiež aj o množení rýb. Presne rovnako je to v súkromných ako vo verejných revíroch, akurát v jedných sa loviť smie a v druhých nie. Taktiež som sa stretla s argumentom, že vraj nedochádza k finančným stratám, pretože rybári si povolenie aj tak kupujú na celú sezónu. Žiaľ, tento argument sa ukázal ako zavádzajúci a nepravdivý, pretože sa to týka iba miestnych rybárov. Ale práve tí, ktorí by mohli byť zdrojom ďalších financií, tí, ktorí prišli loviť len sezónne alebo len na niekoľko dní, prípadne na jeden deň, tí by boli zaujímaví z hľadiska doplnkových financií pre rybárov, ktorí investujú svoje vlastné peniaze do svojho koníčka.

    Takže v skutočnosti som nezaznamenala žiaden vecný argument, aspoň nie taký, ktorý by hovoril o tom, prečo revíry v jednom type vlastníctva majú mať obmedzenie a v inom type vlastníctva obmedzenie mať nemajú.

    No a prečo teda toľko energie, prečo mimoriadne zasadnutie predsedníctva Slovenského rybárskeho zväzu, také razantné vyjadrenie? Prečo toľko námahy, aby sa tento náš návrh zniesol zo sveta? No, možno preto, že existuje naozaj len málo takýchto revírov a nenašli podporu v rybárskom zväze. A oveľa viac, než záujem podporiť menšinu v tomto zväze, je záujem zachovať postavenie Slovenského rybárskeho zväzu v našom rybnom hospodárstve tak, ako mu to teraz vlastne umožňuje a ukladá zákon.

    Takže myslím si, že to, čoho sa obávajú a nielen myslím, ale potvrdila som si to aj v niekoľkých rozhovoroch, je to, že by sa v tejto snemovni našlo dosť hlasov na to, aby sa zmenilo postavenie Slovenského rybárskeho zväzu ako zákonom stanoveného vykonávateľa rybárskeho práva. Obávajú sa toho, že sa nájde väčšina hlasov, ktorá zmení znenie § 4 ods. 3 zákona o rybárstve. Inak povedané, obávajú sa toho, že v tejto snemovni prevládne biznis nad verejným záujmom. A ja si myslím, že máme možnosť, dámy a páni, ukázať, že to tak nie je, pretože iba na vás záleží, či sa tieto obavy naplnia, alebo nie. Obraciam sa teda na vás s prosbou, aby ste podporili spravodlivé riešenie, aby sme spolu dopriali moderným a nezištným rybárom z revírov bez privlastnenia úlovku užiť si celú sezónu a aby sme to urobili bez toho, aby bolo ohrozené postavenie Slovenského rybárskeho zväzu v slovenskom rybnom hospodárstve.

    Myslím si, že tento príbeh, ak dobre dopadne, môže byť príkladom toho, že regionálne kancelárie poslancov nie sú iba nejaké fiktívne, že sa v nich naozaj stretávame s voličmi, že tých voličov počúvame a snažíme sa riešiť ich problémy. Niekedy ich riešime komunikáciou s úradmi, niekedy odbornou radou, ale niekedy aj tým, že ich návrhy prenesieme do návrhov zmeny novelizácie legislatívy. Preto prosím všetkých vás, ktorí rovnako pristupujete k svojej práci v regiónoch, aby ste tento návrh podporili a dali najavo, že naša práca má aj iný zmysel než sedenie v tejto snemovni.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani navrhovateľka bola vystupujúcou v rozprave, a preto s faktickými poznámkami je možné sa prihlásiť. Čiže pani Katarína Tóthová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, ja vôbec nepotrebujem podporou vášho legislatívneho návrhu presviedčať verejnosť, že moja práca má zmysel a že moje kancelárie v teritóriu tiež majú zmysel, lebo tak ste to postavili, že podporme, aby sme presvedčili. Opakujem, ja nepotrebujem presviedčať. Moje činy presviedčajú dostatočne. To je po prvé.

    Po ďalšie, keď hovoríte o diskriminácii, nejdem to rozvádzať, lebo nemám toľko času, tak ujednoťme aj právny režim v rybných revíroch rybárskeho zväzu prenesme aj do súkromných revírov a bude ujednotené. Prečo to chcete opačne? Prečo? Tak spravme opačne a potom nebude diskriminácia. Prosím?

  • Hlasy z pléna.

  • Potom to bude ujednotené. Prijmite právnu reguláciu, aká je vo väčšine, aj pre súkromné a potom nemáte diskrimináciu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Uzatváram rozpravu v tejto chvíli.

    Pýtam sa, chcete ešte využiť aj právo záverečného slova. Nie. Á, pardon, skúste ale sa druhýkrát prihlásiť. Čiže ešte najskôr pani Rosová chce reagovať na faktickú poznámku. Kľudne ste to ale mohli urobiť, pani poslankyňa, v záverečnom slove.

    Takže uzatváram rozpravu a máte právo záverečného slova. Nech sa páči.

  • Takže len stručne. Veľmi pekne ďakujem za reakciu. Som rada, pani poslankyňa, že si tak všímate moje vystúpenia a komentujete ich, je to pre mňa poctou. Myslím si, že váš návrh môžete predniesť v druhom čítaní, budeme tomu radi. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete využiť právo záverečného slova? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme hlasovať zajtra.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 829 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 835.

    Prosím teraz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol úvodné slovo už ako minister zdravotníctva.

    Takže účelom návrhu tohto zákona je zavedenie opatrení na efektívne využívanie verejných zdrojov pri praktickej realizácii liekovej politiky. S problematikou liekovej politiky pri liekoch, zdravotníckych pomôckach a dietetických potravinách a novela s tým súvisí, takže určuje najmenej štyri termíny kategorizácie liečiv a liekov v súlade so Smernicou Rady 89/105.

    Ďalej navrhujeme doplnenie medicínsko-ekonomického rozboru dietetickej potraviny a dopĺňajú sa ustanovenia, podľa ktorých sa ministerstvu zdravotníctva ustanovujú úlohy v oblasti kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Zo zákona sa vypúšťajú z prílohy č. 2 niektoré ustanovenia o očkovaní vzhľadom na to, že sú súčasťou vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, ktorá sa vydáva ako vykonávací predpis k zákonu č. 355/2007 Z. z.

    Návrh zákona ďalej reaguje aj na konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa článku 226 v platnom znení. Slovenská republika sa zaviazala odstrániť nedostatky vo veci vykonávania Smernice Rady č. 80/105.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás o podporu predloženého zákona. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Jánovi Zvonárovi. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 829.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočet obcí a verejnoprávnych inštitúcií. Predložený návrh nebude mať dopad na zamestnanosť, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 3 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 835 z 23. októbra 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbor prerokoval do 28. januára a gestorský výbor do 30. januára 2008.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a preto sa pýtam, kto sa chce k tomuto vládnemu návrhu zákona v prvom čítaní prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že k hlasovaniu pristúpime zajtra o 11.00 hodine.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 840 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 848.

    Opäť prosím ministra zdravotníctva Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, účelom navrhovanej právnej úpravy je novelizácia zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a najmä doplnenie prílohy o novú syntetickú psychoaktívnu látku benzylpiperazín, ktorá na základe rozhodnutia Rady EÚ má podliehať kontrolným a trestnoprávnym ustanoveniam. Príloha č. 1 sa dopĺňa aj o tinktúru a extrakt z konopy.

    Ďalšou navrhovanou zmenou je úprava podmienok pre pestovanie konopy siatej na vlákno, na semeno, ak pestovateľ je poberateľom priamych platieb podľa príslušných právnych predpisov Európskej únie.

    Cieľom návrhu je ďalej umožniť poľnohospodárom, ktorí sú poberateľmi priamych platieb podľa nariadení Rady a Komisie pestovať odrody konopy siatej uvedené v prílohe 2 nariadenia komisie bez povolenia.

    Za ďalšie, je to dohľad nad dodržiavaním vymenovaných právnych predpisov Európskej únie, ktorý budú vykonávať organizácie v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a to Pôdohospodárska platobná agentúra a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave.

    Pre žiadateľov o pestovanie maku siateho sa zmierňuje administratívna záťaž pri podávaní žiadostí o vydanie povolenia. Cieľom je podporiť pestovanie maku, ktorý je nielen cennou potravinou, ale prázdne tobolky sú cennou vstupnou surovinou na výrobu ópiových alkaloidov aj pre slovenského spracovateľa tejto suroviny. Ópiové alkaloidy sú jeho významnou exportnou položkou.

    Návrhom zákona sa dopĺňajú ustanovenia o dôvodoch na dočasné pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia a ustanovenia o pokutách a v článku 2 návrhu zákona sa navrhuje doplnenie zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov tým, že sa ustanovuje kontrola skrytej reklamy psychotropných látok vo vysielaných programoch.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Darine Gabániovej, aby nás informovala ako spravodajkyňa v úvodnom slove o spravodajskej informácii.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 840.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet, dodatočné výdavky na špeciálny papier s hologramom, na ktorom sa vydávajú povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, budú kryté v rámci limitu výdavkov kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na roky 2009 až 2011. Výdavky na činnosť spojenú s novou pôsobnosťou Poľnohospodárskej platobnej agentúry a Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho budú zabezpečené v rámci schváleného limitu rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na rozpočet obcí, vyšších územných celkov, či verejnoprospešných inštitúcií, ani nezakladá požiadavky na pracovné sily.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 848 zo 7. novembra 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu a prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2009 a gestorský výbor do 30. januára 2009.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jedinej poslankyne, a to pani poslankyne Zdenky Kramplovej, ktorej teraz dávam slovo. Po jej vystúpení bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k tomuto predkladanému návrhu zákona. Osobne som veľmi rada, že tento návrh alebo novela 139 je už dnes na stole, pretože ešte začiatkom roka som sa dostala k informáciám, že na Európsku komisiu prichádzajú sťažnosti zo Slovenskej republiky od slovenských poľnohospodárov a potenciálnych pestovateľov hlavne konopy siatej, ale aj maku, pretože legislatíva Slovenskej republiky je veľmi odradzujúca a zväzujúca ruky poľnohospodárom na to, aby mohli pestovať tieto plodiny, ktoré sa pestujú v iných štátoch Európskej únie, ale vždy to závisí od toho, ako je prijatá vnútorná legislatíva. Keď som sa viackrát rozprávala aj s poľnohospodármi, medzi poľnohospodármi sa pohybujú informácie a už to trvá pomerne dlho, že pestovanie maku, ako aj konopy siatej nám zakázala Európska únia a že v podstate zviazala nám ruky tak, že odradila poľnohospodárov od pestovania ako maku, tak aj konopy siatej.

    Bola by som ešte radšej, keby táto novela zákona bola už pred mesiacom na stole tak, aby poľnohospodári si mohli zariadiť svoje aktivity ešte vo februári, kedy treba, aby vykonali určité opatrenia na to, aby mohli následne siať a aby sa mohli už v budúcom vegetačnom období, to znamená, v roku 2009 tešiť z toho, že môžu začať pestovať už aj konopu siatu a využiť tak možnosť ako zlepšiť možno aj zahraničnú obchodnú bilanciu Slovenskej republiky.

    Možno sa niektorí pýtate prečo? Nuž, pokiaľ ide o mak siaty, dorábame, pestujeme mak siaty asi na ploche 1 700 ha. V roku 2007 sme dosiahli najnižšie úrody a na potravinárske účely dovážame semená maku siateho, ale to, čo je najhoršie, 95 % makoviny, to znamená makovej slamy, Zentiva na svoje spracovanie dováža. A dováža túto makovú slamu hlavne z Českej republiky, kde Česká republika rovnako ako Slovensko, členská krajina Európskej únie dnes sa stáva veľkoproducentom maku a makovej slamy a pestuje mak takmer na 65 alebo 70 000 ha, a keď sa prejdete na jar po Morave, tak vidíte všade kvitnúť mak. Myslím, že ten pol krok, ktorý teraz robí ministerstvo zdravotníctva, dá nádej slovenským poľnohospodárom, pretože makové semeno sa stalo používateľné v potravinárstve už v ďalekej histórii, ale na druhej strane treba vidieť aj to, že mak je napríklad nahraditeľnou zložkou pri prijímaní vápnika. Možnože málokto vie to, že mak obsahuje až 12-krát viac vápnika ako mlieko a 3-krát viac vápnika ako syry. A súvisí to napríklad s mnohými alergiami hlavne u detí, ktoré nemôžu konzumovať mlieko, pretože mlieko obsahuje kazeín a kazeín viaže vápnik. Takže je to napríklad veľmi dobrá zložka stravy, ktorá môže riešiť aj túto situáciu, pokiaľ ide o dostatočný príjem vápnika ako u detí, tak aj u dospelých osôb.

    Za zmienku stojí to, že ja som bola trošku prekvapená, že ministerstvo zdravotníctva dáva zelenú konope siatej a pokiaľ ide o mak, tak tam je ešte veľmi, veľmi opatrné ministerstvo. Našla som si aj určité informácie, ktoré hovoria, prečo je ministerstvo zatiaľ veľmi opatrné, ale ja verím, že tak ako je dohoda medzi ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom pôdohospodárstva, ten ďalší pol krok sa urobí možno v priebehu budúceho roka a ministerstvo zdravotníctva dospeje k podobným poznatkom ako v Českej republike, že mak siaty bude možné pestovať bez povolenia s tým, že bude to ohlasovacia povinnosť, ale na druhej strane bude zabezpečená bezpečnosť pestovania tejto plodiny s tým, že súčasne bude zabezpečené, aby bol zabezpečený majetok pestovateľov a rovnako aj sloboda pestovateľov.

    V Čechách proste tento systém funguje a myslím si, že v tomto by som bola rada, keby sme si aj my zobrali ten dobrý príklad, pretože mak siaty je dnes vysoko efektívnou plodinou a cena maku každým rokom stúpa, tak ako stúpa aj cena makovej slamy. A na Slovensku práve v dôsledku toho, že sme museli znížiť plochy pri pestovaní cukrovej repy takmer o 10 000 ha v súvislosti so vzdaním sa kvót, klimatické podmienky v týchto oblastiach, kde sa prestala pestovať cukrová repa, by sa mohol pestovať mak siaty, pretože tie klimatické podmienky zodpovedajú podmienkam cukrovej repy a myslím, že by to bola veľmi dobrá náhrada pre poľnohospodárov.

    Pokiaľ ide o konopu siatu, tu je veľmi dôležitý jeden veľký význam v tom, že konopa siata ako-taká je plodina, na ktorú je možné poberať dotácie z Európskej únie a sú to dotácie na plochu, to znamená na SAPS, ale aj dotácie ako energetickej plodiny a rovnako je možné zobrať podporu aj pri spracovaní vlákna. U nás sa momentálne konopa siata nepestuje. Ale verím, že tým uvoľnením, ktoré je cielené v tejto novele, konopa siata sa vráti do tých regiónov, kde sa pestovala pred 20. rokmi a zase dá možnosť poľnohospodárom, aby túto plodinu pestovali pri dodržaní určitých bezpečnostných podmienok, ale najmä, aby pestovali a používali také osivo, ktoré zabezpečí, že konopa siata nebude obsahovať viac ako 0,2 % THC, čo je veľmi dôležité a to je vlastne aj tá podmienka, ktorú nám dáva Európska únia, aby hranica 0,2 % tetrahydrocanabinolu sa neprekročila a aby sme sa nevymkli z možností, ktoré nám Európska únia dáva.

    V súčasnosti dovážame konopu siatu alebo vlákna konopy siatej a dovážame ich, či už je to pri výrobe pneumatík, rôznych vláknin, stavených materiálov a podobne a predpokladám, že konopa siata v budúcnosti zohrá veľmi dôležitú úlohu aj ako rastlina, ktorá je významná ako biomasa, pretože táto rastlina sa dá celá zužitkovať. Vytvára perfektné pôdne podmienky pre pestovanie, následné pestovanie napríklad pšenice na tých istých pôdach, ale čo je veľmi dôležité, vytvára predpoklady na to, aby sme v rámci využitia biomasy možno šetrili aj naše lesy, pretože celulózu, ktorú obsahuje konopa siata alebo stonky konopy siatej, tak v podstate dávajú možnosť jej využitia aj v celulózovom a papiernickom priemysle.

    Vážený pán minister, ja verím, že asi hlbšie sa budeme touto novelou zaoberať pri druhom čítaní. Možno, že ešte existujú maličkosti, ktoré by sme vedeli vylepšiť v rámci pozmeňujúcich návrhov, ale som nesmierne rada, že dávame slovenským poľnohospodárom nádej na to, že budú mať možnosť pestovať, či už mak alebo konopu siatu za prijateľnejších podmienok. Tie podmienky, ktoré sú dnes, sú skutočne likvidujúce pre poľnohospodárov, pretože nemôžu, alebo tie podmienky nedávajú možnosť, aby poľnohospodár mal záruku, že keď tento rok dostanem povolenie na mak alebo na konope, že aj na budúci rok budem môcť pestovať a budem môcť investovať do týchto dvoch plodín.

    Záverom by som rada zdôraznila, že nie som zástancom žiadnych omamných ani psychotropných látok, ale som zástancom toho, aby sme rozumne využívali plodiny, ktoré sa tu vždy využívali a ktoré sú určitou perspektívou aj pre slovenské poľnohospodárstvo, pre potravinársky priemysel, ale rovnako aj pre farmaceutický priemysel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za zaujímavé vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou sa na vaše vystúpenie prihlásil pán poslanec Jozef Halecký ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo dávam pánovi poslancovi Jozefovi Haleckému. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel len vyzdvihnúť a poďakovať pani poslankyni Kramplovej za skutočne zaujímavé informácie, ktoré aj z odbornej stránky, ale aj z tej stránky z rezortu pôdohospodárstva sú presvedčivé, sú jednoduché a zdôvodňujú prijatie tohto zákona, ktorý možnože na prvý pohľad vyzerá, že je taký benigný alebo jednoduchý, ale má svoje dôsledky aj ekonomické a nakoniec aj umožňuje využívať tie rezervy aj v rezorte pôdohospodárstva, ktoré tam možno nájsť. Z hľadiska zdravotného, myslím si, že niet o tom čo pochybovať, je prínosom do budúcnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.

    Pani poslankyňa bola jediná písomne prihlásená a teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto.

    Uzatváram rozpravu k tomuto návrhu zákona.

    A chcem sa spýtať, pán minister, chcete záverečné slovo. Nie. Pani poslankyňa ako spravodajkyňa tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz nasleduje tretí zo série zákonov, ktorý predkladá pán minister Raši.

    Ide o prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 465/2005 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 844 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 852.

    Pán minister, prosím, uveďte aj tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Do tretice všetko najlepšie. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a zákon č. 465/2005 Z. z., ktorý ustanovuje rovnaké podmienky pre tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie, ale neobsahujú tabak. Vzhľadom na to, že sa vyskytli na trhu výrobky ako elektronická cigareta či bylinné cigarety, je potrebná ich regulácia s cieľom ochrany nefajčiarov.

    Návrh zákona ďalej zavádza definíciu pojmu spotrebiteľské balenie v zmysle kompatibility s inými právnymi predpismi a jednotného výkladu tohto pojmu. Za spotrebiteľské balenie sa považuje také balenie, ktoré je určené na priamy predaj konečnému spotrebiteľovi.

    Ďalej sa navrhuje zavedenie nových pojmov a to zariadenia spoločného stravovania a prevádzkareň z dôvodu jednotného výkladu týchto pojmov v praxi. Za zariadenie spoločného stravovania sa pokladá zariadenie, ktoré poskytuje služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov, prevádzkareň je charakterizovaná ako uzavretý priestor, nebytová budova, v ktorej je tovar určený spotrebiteľom na kúpu a jeho bezprostredné použitie.

    Návrh zákona rozširuje okruh miest, na ktoré sa vzťahuje zákaz predaja tabakových výrobkov. Zakazuje sa aj predaj tabakových výrobkov prostredníctvom automatov. Zákaz fajčenia vo verejnej doprave, okrem pravidelnej dopravy osôb sa rozširuje aj na jednorazové alebo nepravidelné spoje verejnej dopravy. Zakazuje sa fajčenie na otvorených a krytých zastávkach, ktoré súvisia s touto dopravou. Úplne sa vylučuje fajčenie v zariadeniach spoločného stravovania okrem zariadení, ktoré si stavebne oddelia časť pre fajčiarov od časti pre nefajčiarov. Časť pre nefajčiarov musí tvoriť minimálne 50 % z plochy zariadenia a musí byť umiestnená pri vstupe do zariadenia z dôvodu zlepšenia ochrany nefajčiarov. Táto úprava je kompromisný návrh a dáva prevádzkovateľom zariadení spoločného stravovania možnosť voľby. Ak sa rozhodnú pre zriadenie nefajčiarskej časti, je podmienkou, aby stavebne a nezameniteľne oddelili nefajčiarsku časť od fajčiarskej. Stavebným oddelením sa rozumie taká stavebná úprava, ktorá vylúči prenikanie dymu z horenia tabakových výrobkov z fajčiarskej do nefajčiarskej časti. Zakazuje sa aj fajčenie v celom areáli zdravotníckeho zariadenia. Umožňuje sa fajčiť len vo vyhradených priestoroch alebo fajčiarňach na psychiatrických oddeleniach.

    Navrhované zmeny zlepšia ochranu nefajčiarov a zamestnancov pred účinkami pasívneho fajčenia, taktiež v úradných budovách a divadlách, výstaviskách, v obchodných domoch, v kinách, v múzeách, v galériách a to nielen vo verejne prístupných priestoroch týchto zariadení.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Antonovi Bobríkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu, ktorý máme pod tlačou 844, ako bolo uvedené. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti podľa § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady a spĺňa všetky náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov a v súčasnosti sa nedá presne určiť dopad na podnikateľskú sféru a nie je možné určiť, koľko podnikateľských subjektov bude plniť povinnosti vyplývajúce z návrhu zákona. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a nepredpokladá sa dopad na zamestnanosť.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 852 podľa rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby sa návrh zákona prerokoval v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbor prerokoval do 28. januára 2009 a gestorský výbor do 30. januára 2009.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu a do rozpravy sa hlásim zároveň.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Skôr, ako vám dám slovo, pán spravodajca, vás chcem informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Tatiana Rosová ako jediná a po nej potom dostanú slovo tí, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne, ak to, samozrejme, stihneme do pol siedmej.

    Takže, pán spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, Rámcový dohovor na kontrolu tabaku, ktorý prijali členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2004, vyzýval, aby štáty uskutočňovali opatrenia za účelom lepšej ochrany ľudského zdravia pred ničivými následkami fajčenia tabakových výrobkov. Fajčenie poškodzuje takmer každý orgán ľudského tela, spôsobuje mu veľké množstvo ochorení a celý rozsah poškodenia doteraz však nie je známy. Bohužiaľ, je známe, že asi polovica fajčiarov trvalým a pravidelným fajčením si týmto zlozvykom privodí skoršiu smrť a tí fajčiari, ktorí zomrú v strednom veku na následky fajčenia, si skrátia svoj život v priemere viac ako o 10 rokov.

    Tabakové výrobky, z ktorých sú najčastejšie užívané cigarety, obsahujú okrem nikotínu do 4 000 škodlivých klasifikovaných ako zdraviu škodlivých látok a z nich je až 50 klasifikovaných ako karcinogénnych, čiže ako rakovinotvorné látky. Kým nikotín, na ktorý vzniká závislosť, je látka tabaku vlastná, 4 000 škodlivín vzniká v procese horenia cigaretového substrátu po jej zapálení. V súčasnosti fajčí na svete asi 1,1 miliarda ľudí vo veku nad 15 rokov. Približne 47 % mužov a 12 % žien. Alarmujúci je fakt, že sa zvyšuje počet detských fajčiarov. Prieskum fajčenia školskej mládeže, ktorú vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia a poskytla presné reprezentatívne údaje o fajčiarskom návyku 13-, až 15-ročných detí a to v krajinách v Čechách, Maďarsku, Poľsku a Slovensku, nás alarmujúco upozorňuje, že zo Slovenska vo vzorke 4 600 detí sa zistilo, že približne 70 % detí fajčí, vo veku od 13 do 15 rokov niekedy už fajčilo. V Čechách je to 73 %, v Maďarsku 70 a v Poľsku 59. Čiže je to alarmujúce. O niečo skôr začínajú fajčiť deti v Čechách, v Poľsku a Slovensku v porovnaním s Maďarskom. Vo všetkých štátoch nadobúdajú častejšie a skôr skúsenosť s fajčením chlapci.

    4 milióny fajčiarov ročne umrie kvôli ochoreniam, ktoré súvisia s tabakom a 50 % v produktívnom veku. Európska únia eviduje 650 tisíc úmrtí ročne v súvislosti s fajčením, čo predstavuje každé siedme úmrtie v Európe. Ďalších 13 miliónov trpí vážnym chronickým ochorením, ktoré vyplýva z fajčenia. Tabakový dym predstavuje vážne ohrozenie zdravého životného prostredia, ktoré zabíja ďalších nefajčiarov. V Európe, bolo zistené, je to približne od 50 do 100 tisíc ľudí ročne. V 20. storočí tabak zapríčinil okolo 100 miliónov úmrtí. Ak sa súčasný trend nezamedzí, tak sa predpokladá, že v roku 2030 bude 1,6 miliardy fajčiarov a umrie asi 10 miliónov osôb. Tabak je taký rizikový faktor, ktorý je jasne zadefinovaný a záleží len na ľuďoch, či sa mu budú vyhýbať, alebo nie.

    Spektrum ochorení, na ktoré trpia fajčiari, ale aj nefajčiari, ak sú vystavení účinkom tabakového dymu, to je to pasívne fajčenie, je veľmi široké a zahŕňa najmä kardiovaskulárne, onkologické a chronické respiračné ochorenia, pričom drvivá väčšina z nich priamo, alebo nepriamo ohrozuje život. Je vedecky potvrdené, že 98 % prípadov rakoviny pľúc spôsobuje práve fajčenie. Štúdiu, ktorú zverejnil odborný zdravotnícky časopis British Medical Journal, zdôrazňuje škodlivé účinky pasívneho fajčenia. Podľa jej autorov je riziko úmrtnosti u dospelých žijúcich s fajčiarom až o 15 % vyššia napriek tomu, že sami nikdy nefajčili.

    Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny Svetovej zdravotníckej organizácie zaradila pasívne fajčenie do skupiny humánnych karcinogénov a poukázala na to, že u ľudí, ktorí sú nedobrovoľne vystavení jeho účinkom, spôsobuje rakovinu pľúc napriek tomu, že nikdy nefajčili, takisto smrť. Agentúra poukázala aj na to, že u ľudí, ktorí žijú s fajčiarmi, existuje až o 25 % väčšie riziko koronárnych srdcových chorôb a navyše tabakový dym veľmi negatívne účinkuje na deti, u ktorých zvyšuje riziko výskytu infekcií horných dýchacích ciest, takisto opakujúcich sa infekcií ucha, astmatických záchvatov, oneskorený vnútromaternicový vývoj, nízku pôrodnú hmotnosť a dokonca i smrť dojčiat. Nehovoriac o tom, že nefajčiari môžu prežívať v zafajčenom priestore veľmi nepríjemné pocity, ako je kašeľ, bolesť hlavy, podráždenie očí, nevoľnosť, problémy atď. Štúdia odhadovala, že len v 15 členských krajinách v tom čase, keď sa robil tento výskum, v únii ročne zomrie 50 – 100 tisíc ľudí na následky pasívneho fajčenia.

    Vzhľadom na to, že tabak a tabakové výrobky však stále patria medzi komoditu, ktorá je voľne dostupná, tak je zaujímavé, že všetky krajiny, ktoré majú z toho príjem, jediní a hlavne, ktorí na poplach bijú, sú zdravotníci, ktorí sa usilujú o postupné znižovanie jeho ponuky a dopytu po tabaku. Je potešiteľné, že v súčasnosti aj my politici a ekonómovia širokej laickej verejnosti upozorňujeme na to, že žiadne zisky z predaja tabakových výrobkov nestoja za daň, ktorú ich užívanie so sebou nesie, to je teda strata zdravia.

    Legislatívny rámec a kroky na obmedzenie negatívnych účinkov pasívneho fajčenia sa líšia podľa jednotlivých krajín. Napríklad Nórsko, Írsko sú v súčasnosti dve krajiny, v ktorých je absolútny zákaz fajčenia na všetkých pracoviskách, vrátane barov a reštaurácií. Ich cieľom je chrániť zamestnancov pred pobytom v zafajčenom prostredí a tým chrániť ich zdravie. V Írsku je tento zákaz rešpektovaný na 94 % vo všetkých sektoroch. V skutočnosti 1 z 5 fajčiarov už nefajčí v prítomnosti nefajčiarov. Írski fajčiari tiež potvrdili, že aj doma teraz fajčia menej, čo naznačuje, že nový zákon prispel k povedomiu ľudí o negatívnych účinkoch pasívneho fajčenia.

    Väčšina členských štátov Európskej únie sa rozhodla pre zákon zakazujúci fajčenie na verejných miestach. Niektoré ďalšie krajiny ako Írsko, Taliansko, Malta, Fínsko, Holandsko, Švédsko zakázali fajčenie na pracoviskách, ale nie všetky sem zahrnuli aj hotely a stravovacie zariadenia. Viaceré krajiny – Francúzsko, Belgicko, Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Fínsko – ponúkli tomuto sektoru možnosť vytvoriť fajčiarske a nefajčiarske časti.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, v súvislosti s týmito poznatkami odporúčam cteným poslancom a poslankyniam postúpiť tento vládny návrh zákona do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Spýtam sa, či s faktickými poznámkami je niekto prihlásený? Nie.

    Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pretože je 18.29 a 50 sekúnd, chcem vás informovať, že tak ako sme sa dohodli, prerušujem rokovanie Národnej rady do zajtra rána. Zajtra ráno budeme pokračovať týmto zákonom pána ministra Rašiho. Prvá bude vystupovať pani poslankyňa Rosová, ktorá je prihlásená do rozpravy písomne, potom bude možnosť prihlásiť sa ústne. Potom pôjde... Pán minister, chvíľočku poprosím. Potom pôjde skrátené konanie v druhom čítaní a potom pôjde pán minister Maďarič so svojím návrhom zmluvy.

    Ďakujem pekne, prajem všetkým príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 18.30 hodine.