• Vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram šiesty rokovací deň 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška a pán poslanec Štefan Zelník.

    Pán poslanec Miššík procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Naozaj jeden kolega tu povedal veľmi veľkú pravdu. Mám procedurálny návrh, aby v tomto parlamente boli zabezpečené dôstojné podmienky pre rokovanie poslancov. Včera v noci sme cítili naozaj veľký chlad, teraz je to isté. Odôvodnenie. Keď sme si zmrazili platy, nezmrazme sa sami.

  • Pán poslanec, pardon, aj na mňa ide chrípka a práve preto som sa v tejto chvíli dohodol s organizačným oddelením, že prikúria. No a teraz budeme pokračovať.

    Ešte procedurálny návrh pani Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Len vás chcem požiadať, aby ste medzi ospravedlnených zaradili aj pána poslanca Hrušovského. Mám ospravedlnenku, má na to dôvody. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedníčka, berieme na vedomie a pošlite, prosím vás, normálnym postupom ospravedlnenku sem k rokovaciemu predsedníckemu stolu.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 782).

    Vítam podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, ktorý bude zastupovať navrhovateľov, no a vítam taktiež spravodajcu Jána Richtera, ktorí už zaujali svoje miesta. Do rozpravy sa ústne prihlásili ešte poslanci pán Martin Pado a pán Jozef Šimko.

    Pán Martin Pado, nech sa páči, máte slovo v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, pekný deň vám prajem. Ako sa máte? Fajn.

    Ja som pôvodne chcel hovoriť k tomuto zákonu viac, ale po tom dlhom rokovaní až do dnešného skorého rána som sa rozhodol skrátiť o jednu tretinu aj celý pozmeňujúci návrh, takže vidno, že aj takéto večerné rokovanie môže mať praktický efekt, poslanci budú menej rozprávať, možno.

    Pán minister, vy ste včera rozprávali o tom, že v tomto zákone v tom opätovnom rokovaní je premietnutých možno 15, 17 pripomienok opozície. No myslím si, že to nie je dôležité, či ich bolo 15, 16, alebo 7, 8, čo si ja myslím, že ich bolo toľko, ale to vôbec nie je naozaj dôležité. Podstatné je to, že tieto pripomienky sú z prvého čítania z predchádzajúceho rokovania, a nie z prvého čítania z tohto rokovania, takže za tú dobu od vrátenia a neschválenia zákona prezidentom ani schválenia následného v Národnej rade sa v tomto zákone nič nezmenilo, a to je vcelku zaujímavá vec.

    Viem, že aj toto moje vystúpenie nebude mať nijaký význam, čo sa týka zmeny zákona, návrhu zákona, pretože hold, no, som členom opozície, takže, ale napriek tomu to povedať musím. Začnem možno trochu netradične, ale odcitujem z jedného z mailov, ktoré som k návrhu zákona o cestnej premávke dostal a zároveň to bude aj odôvodnenie tohto konkrétneho pozmeňujúceho návrhu.

    Nebudem citovať celý ten mail, pretože by to zabralo dosť veľa času. „Zákon je, myslím, na solídnej úrovni, vychádza zo zákona č. 315/2006 Z. z. Je len vecou pléna Národnej rady, ako ho najideálnejšie vyladí a prijme. Nemá cenu tu polemizovať o celodennom svietení, pneumatikách, trestnoprávnej zodpovednosti, myslím, že povedomie väčšiny poslancov je za prijatie týchto ustanovení.

    Chcem však povedať iné. Zákon speje do finálnej podoby, čo tak prijať ho ako nadštandardný proeurópsky, spĺňajúci nielen kritériá kvality primeranej trestnoprávne zodpovednosti, objektívne možnosti plnenia v praxi. Chýba mi tam však nejaké ustanovenie, paragraf, ktorý by hovoril o výchove, vzdelávaní a prevencii. Ak iste nikto v Slovenskej republike nepochybuje o potrebe prevencie, kvalitnej a zodpovednej výchovy a tiež zvýšenia názornosti výučby dopravných predpisov s použitím kvalitných a moderných vzdelávacích programov. Zároveň okrem toho, že sa prijme, treba ho aj kvalitne uviesť do praxe. Myšlienka znie – pre skvalitnenie duchu a litery zákona si myslím, že by nebolo od veci, ak v osobitnom paragrafe s názvom Prevencia, výchova a vzdelávanie, prípadne aby sa nepresúvalo číslovanie paragrafov, mohlo by byť v § 64 a tak ďalej doplnené aj takéto ustanovenie.

    V zmysle výchovno-preventívnych opatrení v záujme čo najrýchlejšieho zníženia počtov a následkov dopravných nehôd sa primerané množstvo finančných prostriedkov vybraných z pokút v príslušnom roku, ktoré ministerstvo vnútra stanoví v osobitnom predpise použije v nasledujúcom roku na prípravu odborných programov a na vzdelávanie v oblasti dopravnej výchovy.“

    Ďalej citujem. „Takéto ustanovenie, vážený pán poslanec, absentuje v právnych predpisoch v doprave už aj môjho prvého vyučovania, keď som niekedy v 1998 roku prvýkrát učil žiakov dopravné predpisy na Šumave v Českom Krumlove. A následne aj v celom ďalšom období, keď som pôsobil ako učiteľ autoškoly pri výcviku brancov, školených vodičov profesionálov. Samozrejme, že legislatívnoprávny odbor by našiel isteže vodnejšiu formuláciu, je to všetko na zvážení, veď EÚ zaviazala Slovensko okrem iných štátov EÚ do roku 2010 podstatne znížiť nehodovosť a počty usmrtených osôb pri dopravných nehodách. U nás to alarmujúce číslo za rok 2007 znie 627 mŕtvych. Tak stredne malá dedina.“

    Pán minister, dámy a páni, toľko citát z mailu, ktorý som dostal. Na základe toho som si, poviem pravdu, osvojil tento návrh a myslím si, že pisateľ mal pravdu, že sa zaoberáme rôznymi vecami, ale akosi zabúdame na prevenciu v tejto oblasti.

    Máme síce Radu vlády pre bezpečnosť cestnej premávky, ktorá prijíma rôzne uznesenia, rôzne úlohy, ale toto zatiaľ nikde nebolo spomenuté. Takže na základe tohto listu navrhujem tento pozmeňujúci návrh. Článok I. Vkladá sa nový § 2a s názvom Prevencia, výchova a vzdelávanie s následným textom: „V zmysle výchovno-preventívnych opatrení v záujme čo najrýchlejšieho zníženia počtu a následku dopravných nehôd sa primerané množstvo finančných prostriedkov vybraných z pokút v príslušnom roku, ktoré ministerstvo vnútra ustanoví v osobitnom predpise, použije v nasledujúcom roku na prípravu odborných programov na vzdelávanie v oblasti dopravnej výchovy.“

    Teraz druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I § 2 ods. 2 písm. b) sa navrhovaný text, citujem, „dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy“ nahrádza textom, citujem, „dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde nebol ohrozený“. Toto je jediný pozmeňujúci návrhu z minulého času. Dával som ho pri minulom prerokovávaní a dávam ho preto, že naozaj tento text, ktorý je navrhovaný, nemá obdobu v civilizovanej Európe.

    Okrem toho, že ním v podstatne zvýhodňujete vozidlá, ktoré sa budú rútiť po hlavnej ceste rôznou rýchlosťou, pán minister, nijakým spôsobom nevychádzate v ústrety vodičom na slabších motorových vozidlách, ktoré možno nemajú takú akcelarizáciu a väčšinou to bývajú vodiči inej sociálnej vrstvy ako tí majetní a ktorí málokedy budú mať možnosť dostať sa na hlavnú cestu z vedľajšej cesty bez toho, aby porušili zákon.

    Môj tretí pozmeňujúci návrh čl. I § 3 ods. 3 znie: „Používanie technických prostriedkov a zariadení, ktorých činnosť umožňuje odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky alebo ich umiestnenie vo vozidle spôsobom, ktorý umožňuje ich použitie je zakázané.“ Navrhujem vypustiť v prvej vete slovo „odhalenie“, a teda text bude znieť nasledovne: „Používanie technických prostriedkov a zariadení, ktorých činnosť umožňuje ovplyvňovanie funkcie technických prostriedkov použitých pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky alebo ich umiestnenie vo vozidle spôsobom, ktorý umožňuje ich použitie je zakázané.“

    Prečo? Z odôvodnenia § 3 ods. 3 v navrhovanom znení vyplýva napríklad aj to, že v aute nielenže nemôžete používať antiradar či radarový detektor, ale nemôžete používať ani autorádio, alebo ho dokonca nemôžete mať ani nainštalované, t. j. je potrebné odpojiť ho od napájania a od antény a pravdepodobne aj úplne demontovať.

    Možno, že sa vám zdá, že to nie je v poriadku, pán minister, no, nie je to v poriadku naozaj, ale autorádio umožňuje počúvanie dopravných informácií o tom, kde sú umiestnené hliadky dopravnej polície, či o tom, kde je meraná rýchlosť a sú predsa tie isté, ako vám dáva antiradar alebo detektor nainštalovaný vo vašom aute.

    No neviem, čo je na tom smiešne, pán poslanec, pretože keď idem autom a zahlási mi, že dávajte si zvlášť pozor na rýchlosť všade, ale hlavne tam a tam a tam, aký je rozdiel medzi tým, či mi zapíska radar, antiradar alebo detektor, alebo to počujem z rozhlasu. Podstata je v tom, nie v tom, čo si vy vysvetľujete (hlas z pléna pána ministra vnútra)...

  • Poprosím vás, skúsme rešpektovať rokovací poriadok. Pán poslanec, dokončite svoje vystúpenie. Pán minister sa môže prihlásiť aj vo faktickej poznámke, dokonca má prednosť hlásiť sa v rozprave. Nech sa páči.

  • No takže a okrem toho ani antiradar, ani radarový detektor neodhaľuje funkciu technických prostriedkov používaných pri plnení. Takže a prekvapuje ma, pán minister, že ste zatiaľ neurobili nič s informáciami z médií. Mne neprekáža, že sa tam hlási meranie rýchlosti, poviem pravdu, pretože podľa mňa cieľom nie je to, aby sa vyberali pokuty, ale to, aby predovšetkým vodiči znížili rýchlosť. Ale prekvapuje ma, že vám to neprekáža pri informáciách o policajných hliadkach, pretože tieto hliadky nemajú úlohu len kontrolovať motorové vozidlá, ich technický stav, ale často sa výkon ich funkcie alebo výkon ich činnosti spája s odhaľovaním ďalšej trestnej činnosti, nielen alkoholu.

    Ďalší pozmeňujúci návrh. V čl. I § 116 sa vypúšťa celý odsek 6. Ide o povinnosť držiteľa vozidla na vykonávanie evidenčných úkonov pri predaji, zmene karosérie a tak ďalej predložiť platné osvedčenie o technickej kontrole a platné osvedčenie o emisnej kontrole, ak vozidlo takej kontrole podlieha.

    Mám pocit, že v tomto prípade ide o obmedzenie vlastníckeho práva nakladať s vlastným majetkom, t. j. vozidlom. Uvediem príklad. Kúpite si vozidlo, ktoré je poškodené alebo havarované a chcete ho prepísať na polícii. Toto ale nie je možné, pretože auto nemá platnú STK a emisnú kontrolu, pričom vy s vozidlom nejazdíte, a to vozidlo je dlhší čas v oprave v autoservise. Na kontrolu STK pôjde až vtedy, keď auto bude pojazdné, ak bude opravené. Kupujúci peniaze vyplatí predávajúcemu, avšak predávajúci a ani kupujúci si ho nemôžu prepísať a vozidlo je teda stále predávajúceho, čo môže navádzať na rôzne činy, pritom môže byť spísaná kúpnopredajná zmluva pred notárom.

    Som toho názoru, že polícia pri evidovaní motorových vozidiel je predovšetkým evidenčný orgán držiteľov a vlastníkov vozidiel a nemôže podmieňovať vykonateľnosť takýchto úkonov technickými požiadavkami, ako je STK kontrola alebo emisná kontrola.

    V čl. I § 55 ods. 8 navrhované znenie, rieši to aj návrh, ktorý bol v spoločnej správe, ale rieši tento problém v prospech motorových vozidiel. „Pred vjazdom na priechod pre cyklistov sa cyklista musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Cyklista môže prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy. Na priechode pre chodcov sa jazdí vpravo.“ Tento navrhovaný text sa nahrádza znením: „Pred vjazdom na priechod pre cyklistov sa cyklista musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, na priechode pre cyklistov sa jazdí vpravo.“ To znamená, že vodič motorového vozidla nemá právo prednosti a nemôže ohroziť prechádzajúceho cyklistu cez priechod.

    Ďalej niekoľko technických, alebo ak chcete gramatických návrhov. Článok VI bod 5 návrhu zákona. V sadzobníku správnych poplatkov v časti 6 doprava v položke 73 písm. a) text návrhu zákona znie: „Podanie žiadosti o dočasné vyradenie cestného vozidla alebo zvláštneho vozidla z premávky na pozemných komunikáciách“ navrhujem slovné spojenie „z premávky na pozemných komunikáciách“ nahradiť spojením „z cestnej premávky“.

    Odôvodnenie. V celom návrhu zákona sa zavádza pojem cestná premávka. Podľa dôvodovej správy je pojem premávka na pozemných komunikáciách v súčasnej dobe už prekonaný, tak nedávajme prekonané pojmy tam, kde by sme mali dať iné.

    Ďalší návrh. Článok VI bod 5 návrhu zákona. V sadzobníku správnych poplatkov v časti 6 doprava v položke 73 písm. a) znie: „V lehote od 2 roka do 4 rokov, v lehote od 4 roka do 6 rokov, v lehote od 6 roka do 10 rokov“ nahradiť textom logickým „v lehote od 2 rokov do 4 rokov, od 4 rokov do 6 rokov a od 6 rokov do 10 rokov“. Myslím si, že je celkom logické, že by v zákone mali byť uvádzané správne gramatické tvary, správne vyskloňované tvary slova rok.

    A posledný. K čl. VI bod 5 návrhu zákona v sadzobníku správnych poplatkov v časti 6 doprava v položke 73 písm. a) sa slovné spojenie „v lehote“ nahrádza slovným spojením „na dobu“. Z hľadiska významového je spojenie v lehote nesprávne. Toľko k pozmeňujúcim návrhom. A teraz ešte pár vecí.

    Pán minister, dámy a páni, ja chcem podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Kovarčíka s tým, aby bola ponechaná 60-kilometrová rýchlosť v obciach. Päťdesiatka je oprávnená, ale je oprávnená najmä tam, kde sú priechody pre chodcov, kde je veľká migrácia chodcov. Ale nie paušálne tam, kde máme chodníky, rovné úseky, štvorpruhovú cestu to nemá význam.

    Iste je pravda, že vo väčšine európskych krajín sa jazdí maximálnou rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu. Skutočne vážne nehody však aj podľa štatistík poisťovní vznikajú mimo obcí a nevznikajú z dôvodov prekročenej rýchlosti, ale vznikajú z dôvodov nepozornosti vodičov. Päťdesiatka problém nehôd nevyrieši.

    Pán minister, napriek tomu, že ste na to boli upozorňovaný, dostali ste vy nie konkrétne, ale vaši ľudia, ministerstvo dostalo upozornenia. Nijako ste sa nevysporiadali s jedným zo základných pojmov. Pojem chodec je v § 2 ods. 2 písm. f) definovaný nasledovne. „Chodcom je účastník alebo účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo. Chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 milimetrov. Osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení pomocou mechanického elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím a tak ďalej.“

    A ďalšie písm. g) hovorí: „Chodníkom komunikácie alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom.“ Myslím si, že toto nie je O. K., pán minister. A boli ste na to upozornený, napriek tomu ste s tým nič neurobili, preto je aj problém so zvyšovaním bezpečnosti práve tých chodcov v úvodzovkách, ktorí sú uvedení v druhej časti § 2 ods. 2 písm. f). V čom? No nieže čo tam chýba, nie chodci sú tam, sú tam korčuliari, skejtbordisti a tak ďalej. To naozaj nemôžu byť považovaní chodcov.

    Pán minister, napriek tomu, že ste na to boli upozornený, nijakým spôsobom ste sa nepokúsili riešiť otázku problému premávky vozidiel s pravostranným riadením na našich cestách. Vaša odvolávka na to, že je to normálne, že takto to funguje, je síce v poriadku, avšak stačí si pozrieť na poslednú dopravnú nehodu s tragickým koncom a treba sa nad tým zamyslieť, či je to v poriadku, tak ako to máme.

    Ďalej, pán minister, ministerstvo vnútra dostalo pripomienku týkajúcu sa zmeny § 55 ods. 2, ktorý sa týka jazdy cyklistov za sebou s možnosťou jazdy vedľa seba po dvoch v prípade väčších skupiniek. Napriek tomu nič také sa neobjavilo, pričom jazda cyklistov vedľa seba je úplne bežná v ostatných európskych krajinách. Takže netreba si brať príklad len v tom, čo sa nám hodí.

    Pán minister, ešte raz sa vrátim k cyklistom. Myslíte si, že jazda mimo obce je nebezpečnejšia ako jazda po meste, po križovatkách, po úzkych uličkách? Asi áno, pretože cyklista je povinný mať prilbu pri jazde mimo obce, po meste však nie.

    A, pán minister, tým by som asi skončil, pretože naozaj rozprávam dosť dlho. Takže prajem vám, pán minister, aby tento zákon uspel. Ja som to povedal už nie raz. Poslanecký klub SDKÚ – DS v prípade, že nedôjde k zmene absolútnej prednosti v jazde nebude hlasovať za tento návrh zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie pán poslanec Peter Miššík, pán poslanec Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou na vaše vystúpenie a slovo má pán poslanec Peter Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja súhlasím s názorom pána kolegu, aby v obci nebola obmedzená rýchlosť na tých 50 kilometrov, ale aby zostal súčasný právny stav, to znamená šesťdesiatka. Viac ma ale trápi, že často v obciach sme svedkami, kde v časti, kde to absolútne nie je logické, je tá rýchlosť znížená ešte viac, to znamená na 40 kilometrov za hodinu. Viem to pochopiť v prípade, keď ide, ja neviem, o cestu, ktorá je blízko školy z hľadiska ochrany detí, ale to by sa dalo riešiť podľa mňa iným spôsobom, ktorý je oveľa účinnejší a ten spôsob je, že by sa tam nasadili retardéry, kde každý vodič by musel spomaliť tú rýchlosť oveľa oveľa viac, ako je tá štyridsiatka.

    Takže osobne si myslím, že ten návrh, ktorý hovorí o tom, že by mal zostať súčasný právny stav tých 60 kilometrov za hodinu v obci je dobrý a za ten budem hlasovať.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len dve poznámky k tej päťdesiatke a šesťdesiatke. Ja sa prikláňam k tej päťdesiatke a vzhľadom na to, že už jazdím veľmi, veľmi dlho a päťdesiatka zníži riziko nehodovosti a vôbec, tak ako to bolo predkladané, že bude nejakým spôsobom narúšať plynulosť, tak nebude, pokiaľ budú všetci dodržiavať dopravné predpisy.

    Ale inak na okraj. Pán poslanec sa ma pýtal, prečo sa smejem. Ja som sa nesmial, ja som sa len pousmial, pretože rozdiel je značný. A viete, v čo je rozdiel medzi technickým prostriedkom a keď niekto niekomu niečo povie? Že technický prostriedok zaznačí reálny stav v danom okamihu. Čiže on zaznačí, že sa tam niečo udialo, kým to, keď niekto povie rozhlasom, že dávajte pozor. Tak toto sprostredkovanie niekoho sa veľmi často stáva, že to nie je pravdivá informácia a mne je jedno, či je pravdivá, či nie, to mi je jedno. Ja vám len vysvetľujem rozdiel, že ten technický prostriedok zaznačí okamžite reálny stav, ktorý sa stal, a to sprostredkovanie, že sa tam môže niečo diať, ale nemusí to byť pravda. Len v tom je ten rozdiel. Ale to nie je na polemiku, to len akože vysvetľuje. Ďakujem.

  • Pán poslanec Pado chce reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. A ja sa chcem poďakovať môjmu kolegovi Petrovi Miššíkovi za podporu a tá podpora by nemala ani tak patriť mne, ale mala by patriť kolegovi Kovarčíkovi, ktorý tento návrh predniesol a tak, ako som mu poďakoval pred chvíľou, ďakujem ešte raz aj teraz. Myslím si, že celý náš klub tento váš návrh, pán poslanec, podporí.

    A, pán poslanec Jasaň, ak sa budú dodržiavať dopravné predpisy, netreba znižovať ani rýchlosť. Netreba. Netreba. Všetko, čo robíme, všetky obmedzenia sú preto, že vodiči dopravné predpisy nedodržiavajú, a preto v mnohých prípadoch, že sa zahusťuje cestná premávka.

    A ak ste povedali, že sa zníži pravdepodobnosť dopravných nehôd pri päťdesiatke, no určite sa zníži pravdepodobnosť dopravných nehôd, ak obmedzíme premávku na cestách o 50 %. To, čo je bežné v mnohých krajinách v Ázii alebo kdekoľvek inde, kde majú problémy s ovzduším, no tak v párne dni alebo v pondelky premávajú párne čísla, v utorky nepárne čísla, no tak to prijmime. Určite sa, pán poslanec, zníži pravdepodobnosť dopravnej nehodovosti o nejakých 30 %. No, tak to je moja odpoveď na vašu repliku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej do rozpravy prihlásený ako posledný k tejto problematike je pán poslanec Jozef Šimko, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa aj ja už len stručne vyjadril k určitým problémom pri prerokovaní tohto návrhu cestného zákona. Musím povedať, že som mal pripravené pôvodne podobné pripomienky ako môj predrečník, preto to bude viac-menej prednesenie mojich pozmeňujúcich návrhov. Ja som sa dosť vyjadroval a myslím si, že bolo aj dosť povedané pri prerokovávaní tohto návrhu zákona aj pred prázdninami, potom následne v tomto ďalšom kole aj v prvom čítaní, v tom predchádzajúcom prerokovaní v druhom čítaní som dal 14 pozmeňujúcich návrhov, teraz budem trošku skromnejší a obmedzím sa len na dva pozmeňujúce návrhy.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka chodcov. Často sa totiž stávajú nehody z dôvodu, že chodci sa postavia na kraj chodníka pri priechode pre chodcov z iného dôvodu než prechodu cez cestu. Vodiči veľakrát zastavia a chodcov púšťajú cez priechod pre chodcov. Chodci však neraz nemajú záujem prejsť cez cestu z dôvodu, že tam niekoho čakajú, rozprávajú alebo telefonujú. No ak vodič získa viacero takýchto skúseností, začne ignorovať chodcov stojacich pri priechodoch pre chodcov, čo následne vedie k nehodám.

    Preto navrhujem, aby v čl. I § 53 bol doplnený nový odsek. Takže ten pozmeňujúci návrh bude, že v čl. I v § 53 sa dopĺňa nový ods. 5, ktorý znie. Čiže ods. 5. „Chodcom je zakázané zdržiavať sa pri priechode pre chodcov, ak ho nemajú v úmysle bezprostredne použiť. Ak chodec potrebuje zdržiavať sa pri priechode pre chodcov, musí od neho odstúpiť do takej vzdialenosti, aby neuvádzal vodičov do omylu, že má záujem priechod pre chodcov použiť.“ To je prvý pozmeňujúci návrh.

    Druhý, ktorý sa týka § 88a. Vieme, že v tomto návrhu je možnosť o uložení pokuty prevyšujúcej 60 eur. Ak nebola uložená v blokovom konaní, možno vykonať na návrh páchateľa priestupku aj vykonaním verejnoprospešných prác. Za každé tri eurá uloženej pokuty je páchateľ priestupku povinný vykonať jednu hodinu verejnoprospešných prác. Treba povedať a myslím si, že je to veľmi dobrý návrh. Mám však obavu, že táto možnosť bude zneužívaná najmä vodičmi, ktorí majú známych medzi starostami, primátormi, prípadne niekto to bude zneužívať tak, že nebude platiť, bude mať stále ten istý priestupok.

    Preto jednou z foriem, ako obmedziť takýchto špekulantov by bolo aplikovanie do zákona, že ak niekto spraví ten istý priestupok dva a viackrát, už si ho nebude môcť odpracovať, ale bude musieť zaplatiť pokutu v plnej výške.

    Preto navrhujem v čl. III § v 88a sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie. Odsek 3. „Páchateľ, ktorý zopakuje priestupok viac ako dvakrát, už nedostane možnosť odpracovať si ho formou verejnoprospešných prác, ale musí pokutu uhradiť peňažne v plnej výške.“ Takže to sú dva pozmeňujúce návrhy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol posledným, ktorý vystúpil v rozprave. Ešte sa do rozpravy hlási pán spravodajca v súlade s rokovacím poriadkom. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v rámci rozpravy predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý má síce skôr legislatívnotechnický charakter, ale každopádne si myslím, že vylepšuje obsah zákona ako takého, a preto ho pokladám za potrebné predniesť.

    Ide o štyri body. Prvý bod. V čl. I § 80 ods. 2 za prvú vetu vložiť druhú novú vetu, ktorá znie. „Ak žiadateľa nemôže na skúšku z odbornej spôsobilosti prihlásiť autoškola, ktorej sa podrobil príprave na vedenie motorového vozidla, môže ho prihlásiť iná autoškola.“ Ide tu o to, že ak by náhodou v tom medziobdobí zanikla autoškola, aby ten kandidát na to vodičské oprávnenie mal riešenie, ako urobiť to oprávnenie. Je to skôr technický charakter, ale teoreticky je možné, že k takémuto prípadu môže dôjsť.

    Druhý bod. V čl. I § 81 ods. 2 na konci pripojiť tieto slová. „Alebo musí byť držiteľom príslušného vodičského oprávnenia a vykonávať skúšky z odbornej spôsobilosti žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia skupiny B najmenej tri roky.“ Reagujem tým na umožnenie na vykonanie skúšky z odbornej spôsobilosti ostatných skupín a podskupín okrem A, M, B, T, A1 a B1 aj skúšobným komisárom, ktorí sú síce držiteľmi príslušného vodičského oprávnenia menej ako päť rokov, ale majú aspoň trojročnú prax z vykonávania skúšok z odbornej spôsobilosti pri skupine D.

    Tretí bod. V čl. I § 91 ods. 7 znie. „Náklady spojené s preskúmaním zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti, alebo z preskúšania odbornej spôsobilosti hradí ten, kto je povinný podrobiť sa preskúmaniu o zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti.“ Ide skôr o legislatívnu úpravu.

    A v bode 4 čl. I § 127 ods. 11 vypustiť slová písm. a). Ide o legislatívnu úpravu vzhľadom na to, že ods. 1 nemá písmená.

    Toľko, pán podpredseda, moje pozmeňujúce návrhy.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa nehlási nikto. Boli ste posledným, ktorý vystúpil v rozprave. Do rozpravy, pán minister, alebo do záverečného slova? Vyhlasujem rozpravu za skončenú a dávam teraz priestor pánovi ministrovi, aby zaujal stanovisko k rozprave v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy, páni poslanci, ja budem asi stručný. Niektoré pozmeňujúce návrhy veľmi obmedzene viem aj komentovať, ale, pán poslanec László Miklós, myslím si, že väčšia časť je aj v spoločnej správe zapracovaná a zvyšok je súčasťou vyhlášky. Zamyslime sa nad primeranosťou farby pásov, o ktorých ste hovorili, a nemyslím si, že by to mal byť nejaký zásadnejší problém. Na záver sa vyjadrím aj k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Kovarčíka. A ešte k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Pada a pána poslanca Šimka.

    Viete, naozaj neviem, že koho chceme preferovať. Pretože pán poslanec používa veľmi rád také zovšeobecňujúce, nevidím ho tu, a tu je za mnou, také zovšeobecňujúce pojmy, čo sa mi aj veľmi páčilo, že tí bohatí sú tí, čo idú po tej hlavnej a tí, čo idú po tej vedľajšej, sú tí chudobní. Ja si myslím naopak. Podľa mňa na vedľajšej sú bohatí a na hlavnej sú chudobní. Tak prečo by mali bohatí z tej vedľajšej obmedzovať tých chudobných na tej hlavnej. To je ako pre mňa absurdné, čo ste povedali, pán poslanec. Tomu som neporozumel, že čím ste argumentovali v prípade, daj prednosť v jazde. Že niekto je bohatý a niekto je chudobný, ja v tom rozdiel nevidím. Proste podľa mňa daj prednosť v jazde platí pre každého. A problém je, že potom sa dostanete do absurdnej situácie, do ktorej sa dostal medzi nami dvoma aj bývalý šéf ÚPN pán Langoš, že vlastne na vine nehody je on. Lebo sa v rámci presne týchto komplikovaných paragrafov zrazu stalo, že ten, ktorý išiel z vedľajšej, vlastne z vedľajšej nešiel, že on vlastne odjakživa bol na hlavnej. To je, zoberte si, kam sa ten prípad dostal? A to nie je jediný. Bol som svedkom desiatich prípadov, kde nešlo ani o vyššiu rýchlosť. Ale zrazu sme sa dostali do situácie, že išiel síce primeranou rýchlosťou, teda povolenou, ale nie primeranou, pretože mohol si všimnúť, že už teda vlastne nosom v križovatke auto z vedľajšej cesty je a že teda už vchádza dnu a mohol skôr zabrzdiť. A teda išiel šesťdesiat alebo deväťdesiat. A mohol zabrzdiť.

    To isté platí aj na diaľnici z vedľajšieho pruhu. Toto isté, keď sa stane. Proste buď platí, že ten, kto je na hlavnej, je na hlavnej bez ohľadu na to, aké má majetkové pomery, alebo neplatí, že je na hlavnej. Lebo to platí obojstranne. To je jedno, kto je kde. Faktom zostáva, že raz nemôže vodiča na hlavnej ohroziť. Na tej hlavnej môže ísť matka s deťmi a z tej vedľajšej môže ísť veľký džíp. Tak si zoberte, ako matka s deťmi v menšom aute, s horšími brzdami stihne ubrzdiť veľkému džípu, ktorému je jedno, z akej cesty sa rúti. Keď hovoríte týmito argumentmi, pán poslanec. To je úplne scestné, scestné.

    Antiradar, tak ten už neviem, koho zvýhodňuje. My vlastne týmto povoľujeme antiradary. Ja si myslím, že s tým sa súhlasiť nedá. Bezpochyby opäť tí, o ktorých ste hovorili, o tých chudobných, si antiradary nekupujú. No, že ste povolili antiradary, pán poslanec, svojím pozmeňujúcim návrhom. No, to ste pred chvíľkou tu uviedli. Lebo ste povedali, že keď tam ostanú slovíčka, ktoré odhaľujú, lebo antiradar presne odhaľuje, nič iné v zásade nerobí. Antiradar neruší naše technické zariadenie, len ho odhaľuje. Čiže to je základný problém. Keď ho neodhalí, tak potom nie je antiradar. Potom môže žiadať v reklamácii ten, kto si ho kúpil, aby sa mu tie peniaze za ten antiradar vrátili.

    A podľa môjho názoru je úplne samozrejmé takisto mimo môjho, teda rozhodne chápanie, že teda, ak tam bude, že odhaľuje, tak teda všetci vyhoďme rádiá z automobilov, pretože niektoré stanice si dovoľujú oznamovať, že tam na jednej pred mostom sa meria a za mostom sa strihá.

    Proste niekedy niekto má problém. Viete, hliadka Policajného zboru je väčšinou v aute, ktoré my voláme, že pomaľované, to znamená, že auto označené príslušnosťou k Policajnému zboru a jeho prítomnosť na cestách pôsobí aj preventívne. My už veľmi dobre vieme, že len čo sa objavuje informácia v rádiu Express alebo v ktoromkoľvek inom rádiu, aj vo Fun Rádiu, v Slovenskom rozhlase, aby som nevynechal a neurazil žiadne rádio, alebo Viva, tak už dávno tie hliadky na mieste väčšinou nie sú. Pretože aj naši policajti počúvajú rádiá a, samozrejme, dopravný expres.

    Z môjho pohľadu viete, pýtate sa, či to mne prekáža. Ja si myslím, že keď sa taká informácia objaví v rádiu, tak tí vodiči na tom úseku dávajú pozor a my máme zadarmo preventívne opatrenie. Ja by som z toho rádiá nevinil a takisto by sme potom museli naháňať každého, kto prejde okolo takejto hliadky, zastane, v súlade so zákonom použije svoj mobilný telefón a informuje svojich ďalších desiatich kamarátov, ktorí idú za ním, že tam stoja policajti. Alebo bliká, oproti idúci blikajú. To je presne to isté. Jednoducho to je súčasť koloritu, ktorý sa tu zaviedol, a nemyslím si, že nejaký zákon to doteraz šikanoval.

    Jednoducho vyhodenie slovíčka odhaľuje môžeme zrušiť celý paragraf ohľadne antiradarov a preto pre tých, ktorí si antiradary dovoliť môžu, bude zákon zase raz rovnejší, a pre tých, ktorí si ho nemôžu, bude len rovný. Čiže ak, pán poslanec, chcete zrušiť antiradary, verejne ste to tu prezentovali, ja som proti.

    Čo sa týka chodcov. Ja si myslím, že aj keď napíšeme samostatný odsek na chodcov, korčuliarov, skejtbordistov a neviem, aké sú najnovšie mobilné prostriedky upevňované na nohy našich mladých ľudí, tak stále bude základný princíp jeho pohybu na cestách mimoriadne príbuzný, ak nie totožný spolu s chodcom. Až začne používať kolobežku, trojkolku alebo bicykel, tak bude zase cyklista. Skrátka každý z týchto v situácii má ten istý pohyb a o jediné, o čo ide, o to, aby sme ich chránili a o to, aby vodiči vedeli, kadiaľ sa na príslušných častiach ciest môžu chodci alebo cyklisti pohybovať.

    Neporozumel som, možno, že máte pravdu. A neporozumel som, v čom bol problém, že sú chodci zle zadefinovaní. Je to pomerne veľmi široké zadefinovanie a sám by som mal problém ho spamäti zopakovať.

    Pravostranné riadenie z pohľadu technickej kontroly, ak sa nemýlim, spĺňa všetky náležitosti nášho zákona, a preto nemáme šancu, pretože je to súčasť Európskej únie, ako postihovať to, že zakážeme pravostranné riadenia? To počnúc neviem si predstaviť, že by bolo možné a možno, že by išlo aj do ústavy, jednoducho, ak vieme, že stotisíc Slovákov pracuje na ostrovoch a rozhodnú sa, že po svojej ročnej práci si zakúpia motorové vozidlo, ktoré je pre nich mimoriadne výhodné či už od svojho zamestnávateľa, alebo v autobazáre, alebo aj nové a dovezú si ho na Slovensko, tak si neviem predstaviť, že by sme mu mohli toto právo zakázať. Je pravda, že sa to rozšírilo, ale veľmi dobre si pamätám, že to bolo, že to dokonca nevadilo ani komunistom, pán poslanec. Pamätáme si pravostranné riadenia, dokonca aj na škodovkách, aj za čias bývalého režimu. Čiže neviem úplne presne, že v čom je presne ten problém. Jednoducho to auto, ak spĺňa technické podmienky, treba na ňom šoférovať, a keď neviem šoférovať, nejdem na cestu.

    Čiže toto asi nevyriešime. Viem, čo máte na mysli. Skôr by sme mohli ísť cestou, pán poslanec, technického stavu tých áut, to s vami môžem súhlasiť, alebo zmluvného poistenia, to tiež s vami súhlasím. Viem, že preto, že ste poslanec z Michaloviec, tak tam je to obzvlášť rozšírené vzhľadom na to, že tým sa ale aj intenzívne zaoberáme, len neviem, či to úplne vyriešime týmto zákonom, pretože zmluvné poistenie je trošku niekde inde a naši policajti už sú zameraní na kontrolu vecí, čo súvisí so zmluvným poistením. Pretože aj zmluvné poistenie, ktoré si privážajú z Británie, je stále len časovo obmedzené.

    Cyklisti mimo mesta. Nuž základný rozdiel u cyklistov mimo mesta a v meste predovšetkým v noci je osvetlenie. Cyklista, ktorý predsa len je v meste, má šancu byť pod osvetlením v obci takisto, čo mimo mesta, samozrejme, neplatí a zvyšuje jeho riziko a pri zvýšenom riziku sme sa bavili presne o tých prilbách. Ja osobne, keď sa ma pýtate, ja osobne by som bol za prilby na každom kroku. A bezpochyby som presvedčený, že všetci, ktorí bicyklujú, a tu je myslím si, že dokonca vo vašej strane je to aj veľmi moderné, pochybujem, že chodíte bez prilieb.

    Pán poslanec Mikloško, prepáčte, že vás vyruším.

  • Dávate si prilbu, keď chodíte na bicykel? Ja si myslím, že je to prirodzené, každý sme si už zvykli na to...

  • Pán minister, ste v záverečnom slove.

  • Nediskutujte takýmto spôsobom.

  • ... však ja len argumentujem preto, prečo si myslím, že tu bola vlastne cesta, že tak, ako sme si pred 40 rokmi nevedeli predstaviť, že na motorku bude niekto potrebovať prilbu, dnes je už tak prirodzené, že ani na 10 metrov do obchodu bez nej nejdeme, a to isté platí o bicykloch. Je to vec, na ktorú si musíme zvyknúť, že je súčasťou používania bicyklov aj pre našich starých rodičov, pre všetkých, ktorí ho používajú, lebo je to bezpečnejšie. A o tom je celý zákon. Zákon je bezpečnejší. Čiže to je k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Pada.

    Pán poslanec Šimko, chodci na priechode a zákaz pobytu chodcov v blízkosti priechodu, ak nemajú záujem prejsť cez priechod, je podľa mňa čistá šikana. Ja som teda nezaregistroval v štatistike, kde by sa nejako objavovalo, práve tento rozpor medzi vodičmi a chodcami, že chodec vystávajúci na zebre a čakajúci niekoho ruší ostatných vodičov, lebo to sa ani veľmi nestáva podľa môjho názoru, ale dobre. Ja s tým názorom, samozrejme, nemôžem súhlasiť na rozdiel od toho druhého, ktorý sa mi zdá omnoho logickejší a hlavne sa mi zdá, že teda má aj hlavu, aj pätu a aj veľmi slušnú pointu, pán poslanec, ktorý súvisí s tým, že vlastne len čo niekto si odpracuje a ide robiť recidívu, tak de facto ho to nepoučilo. S tým, samozrejme, osobne súhlasím.

    Otázka stojí jediná, že až budeme mať elektronický systém, kde to budeme môcť presne overiť, tak to bude fungovať. Ale keďže väčšina priestupkov sa rieši namieste, nie je úplne dostatočne dobre možné v dnešnej chvíli, aby ste si urobili veľmi rýchly výpis z karty vodiča a zistili, či ide o recidívy. Čiže skôr vidím ako technickú dočasne. Len dočasne. Technickú, pretože v rámci nového systému, ktorý sa zavádza, vlastne bude môcť vylustrovať, byť vylustrovaný vodič okamžite namieste.

    No a čo sa týka toho, kde ste sa zhodli viacerí poslanci, to znamená šesťdesiatky. Vážené dámy a páni, je nespochybniteľne preukázané, že 50-kilometrová rýchlosť je bezpečnejšia ako 60. Je nespochybniteľne preukázané, že ranivosť takejto havárie auta s chodcom pri päťdesiatke a prežitie chodca po takejto nehode je o viac ako 30 % vyššia. Čiže teraz sa tu musíme zamyslieť nad tým, že či chceme menej obetí na cestách, alebo viac. Argumentácia voľnými štvorprúdovými cestami, ja s vami úplne súhlasím.

    Pán poslanec Pado, máte pravdu. Je nezmysel, aby na štvorprúdovej ceste, kde je dokonca obmedzený pohyb chodcov, ak je nebodaj aj oplotená, bola päťdesiatka alebo šesťdesiatka. Ale na to práve myslí zákon, že na takýchto úsekoch, a všetci poslanci, ktorí bývajú v nejakej lokalite, môžu navrhnúť svojmu starostovi, prípadne inému orgánu, ktorý je príslušný ako správca cesty, aby na tomto úseku zvýšil rýchlosť.

    To znamená, ak budú päťdesiatky v mestách a obciach a bude, ja neviem, taký dobrý príklad je pre mňa, pán poslanec Pado, budete vedieť prejazd okolo Moldavy nad Bodvou, je to ten prípad? Ale ten je taký typický. Mesto leží bokom od cesty, aj keď cesta je súčasťou jeho katastra, čiže de facto aj teraz tam platí zvýšená rýchlosť, samozrejme, teda normálna, ale pre prípad, že by tam boli vlastne značky, tak by sa tam muselo ísť päťdesiatkou. Ale pre tú konkrétnu cestu je možné určiť vyššiu rýchlosť.

    Čiže ja si myslím, že poďme opačnou cestou. Všade tam, kde si nemyslíme, že je to nevyhnutné, poďme jazdiť bezpečnejšie, poďme jazdiť päťdesiatkou. A všade tam, kde si myslíme, že by to bolo obmedzujúce cestnú premávku či tak, ako povedal pán poslanec Kovarčík, pri vonkajších okruhoch mesta, keď sa ide do práce, keď vy ste spomínali, že je tam štvorprúdová cesta, alebo nie je tam priechod pre chodcov, vôbec sa tam chodci nepohybujú, lebo idú, dajme tomu, v priemyselnej časti mesta, tam dajme návrh, ktorý schváli, že tam proste nebude päťdesiatka, ale bude šesťdesiatka, sedemdesiatka alebo osemdesiatka. To je všetko v závislosti od správy ciest.

    Ale neurobme generálnu chybu v tom, že naďalej potvrdíme, ja si myslím, že iba dve krajiny v Európskej únii majú ešte šesťdesiatku, ak sa nemýlim, je to Rumunsko a my, a preto si myslím, že by sme mali ísť cestou ostatných, ktorí vedia, prečo tá päťdesiatka je. Preto, že je bezpečnejšia. Preto, že pri päťdesiatke umiera menej chodcov, cyklistov na cestách. A takisto, samozrejme, aj pri dopravných nehodách, ktoré sa stávajú v meste medzi dvoma autami.

    Musím povedať na záver, že tento zákon z môjho pohľadu bude predstavovať zvrat. Bude predstavovať zvrat vo vývoji situácie na našich cestách. Aj keď naši policajti naozaj robia, čo sa dá, množstvo preventívnych akcií, množstvo represívnych akcií, pravda je tá, že počet áut na slovenských cestách stúpa geometrickým radom, ak sa nemýlim, sú to v desaťtisícoch ročne, počet nových výkonnejších áut stúpa týmto istým tempom, a preto často vodiči, ktorí nemajú skúsenosti s rýchlymi autami nám sadajú za volant. To však zákon nezakazuje. Napriek tomu si myslím, že sa nám darí tento rok už úspešnejšie bojovať s obeťami na cestách napriek tomu, že keď porovnáme predchádzajúce roky, boli tie čísla vyššie za nepomerne nižšieho počtu vozidiel na cestách, ale s pomerom sa nemôžeme uspokojiť. Najlepšia situácia, tuším, bola okolo roku 2003 alebo 2004. Bol jeden rok, kedy sa naozaj podaril veľmi dobre. A k týmto číslam sa musíme vrátiť. Päť, 2005.

    No dobre, nepamätám si tú štatistiku presne, ale to nie je ani pre túto chvíľu podstatné. Podstatné je to, aby sme napriek zvyšujúcemu počtu vozidiel na cestách mali šancu zabezpečiť menší počet obetí, a to práve umožňuje tento zákon sprísnením a nútením vodičov, aby sa predovšetkým venovali tomu, čo je pre nich najpodstatnejšie, a to je vedenie motorového vozidla. Áno, je takisto pravda, najväčším vrahom na našich cestách je nepozornosť a nevenovanie sa vedeniu vozidla. Pretože často vodič ide aj primeranou, teda ide povolenou rýchlosťou, vodič spĺňa všetky pravidlá, ale niekedy sa ostrá zákruta jednoducho šesťdesiatkou alebo deväťdesiatkou jednoducho prejsť nedá. Nedá sa pri šoférovaní telefonovať, nedá sa pri šoférovaní robiť všetky možné skutočnosti, ktoré sú vyrušujúce.

    Preto, vážené dámy a páni, ešte raz vás poprosím. Tento zákon nie je politický ani žiadny iný, ani marketingový, je len bezpečný. Tento zákon len chráni našich ľudí, naše deti pred tým, aby sa stali obeťou dopravnej nehody. Preto si myslím, že všetci by sme to mali podporiť, nehľadať podmienky a výhovorky, ako zákon nepodporiť. Zákon odzrkadľuje väčšinu opozičných návrhov, s niektorými sa stotožniť ale naozaj nedá, ale väčšinu tento zákon obsahuje, preto si myslím, že stačí nabrať obyčajnú ľudskú odvahu a skúsiť urobiť niečo viac pre bezpečnosť našich občanov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, veľmi stručne. Každopádne vyslovujem presvedčenie, že táto dvojica predkladateľ a spravodajca dnes už konečne úspešne zavŕši ten proces prijatia zákona o cestnej premávke a som presvedčený, že občania Slovenskej republiky si už zaslúžia mať vytvorené legislatívne podmienky a predpoklady na to, aby naše cesty a prevádzka na nich bola bezpečnejšia, preto som presvedčený, že v snemovni nájde tento zákon dnes už maximálnu podporu a bude schválený.

    Navrhovateľ zaujal stanovisko hlavne v tej odbornej rovine k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu zazneli v rozprave. Ja by som chcel len konštatovať, že viaceré tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu dnes zazneli, boli predmetom rokovania aj toho predchádzajúceho rokovania pléna Národnej rady, dnes sa opakujú, samozrejme, je to legitímne, ale osobne si myslím, že vo viacerých prípadoch sme si k nim vydiskutovali hlavný prístup.

    Pre mňa je trošku nepochopiteľné, že sa objavila taká nová, obsahovo veľmi závažná pripomienka, pozmeňujúci návrh pána Kovarčíka, ktorý hovorí o zachovaní šesťdesiatky. Predkladateľ zaujal k tomu stanovisko. Treba povedať, že to je také obsahovo najväčšie nóvum, ktoré tu z toho predchádzajúceho obdobia zaznelo. Ja by som však chcel zaujať stanovisko možno skôr to legislatívne k niektorým pozmeňujúcim návrhom.

    Pán Fronc, respektíve pán Hrušovský, no, chcem len povedať jednu vec, že áno, zákon o cestnej premávke otvára aj zákon o priestupkoch, čo je celkom prirodzené a logické, ale ja len pripomínam, že na tejto schôdzi Národnej rady sú dva samostatné návrhy predložené, ktoré otvárajú priamo zákon o priestupkoch, preto si myslím, že by bolo logické, že ten pozmeňujúci návrh by sa mal potom uplatniť pri týchto otázkach. Vzhľadom na to, že som jeden z predkladateľov toho zákona o priestupkoch, však môžem zodpovedne povedať, že by som ho odmietol.

    Čo sa týka pán poslanca Šimka a hlavne tej otázky, ktorá súvisí s tým priechodom pre chodcov. Pán poslanec, ja len pripomínam, že v značnej miere je táto problematika riešená v § 53 ods. 4 a 53 ods. 2. V značnej miere je táto problematika riešená, to sú skutočne len skôr možno iné formulácie, takže ten obsah tam je daný.

    Čo sa týka tej vašej druhej pripomienky. Súhlasím aj s pánom ministrom, len mi chýba tá istá definícia časového úseku a druhu, či sa to týka tej istej, toho istého problému porušenia, alebo či je to iné, lebo toto tam špecifikované bližšie nie je a možno z toho titulu by bol trošku iný a väčší problém to realizovať.

    No a k pánovi poslancovi Padovi len taká technická otázka. V tom vašom pozmeňujúcom návrhu uvádzate tlač 608. Ja len pripomínam, že toto je iná tlač, reálne predpokladám, že to máte ešte z toho leta a že ste to len zabudli vymeniť, ale aj tak by som poprosil o vaše stanovisko, lebo je to problém. Pre mňa je to ako pre spravodajcu problém, aby som sa s tým stotožnil. Ak dostanem vysvetlenie, že je to len technická chyba a že ste si zabudli prepísať to číslo tlače z toho leta k dnešnému dňu, tak to asi budem akceptovať.

    Úplne na záver chcem poďakovať aj spätne do toho predchádzajúceho obdobia všetkým tým, ktorí sa odborne podieľali na pripomienkovaní tohto zákona a takisto vás chcem pekne poprosiť a požiadať, aby ste tento zákon pri hlasovaní podporili. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. No, trošku je problém v tom, že ak by sa táto otázka bola položila v rozprave, tak minimálne vo faktickej poznámke sa to mohlo opraviť. V tejto chvíli je to možno už iba súkromne a už to je potom na vás, akým spôsobom zaujmete k tomu stanovisko.

    Pán spravodajca bol posledný, ktorý vystúpil k tomuto návrhu zákona, a preto prerušujem o tomto bode programu rokovanie a pristúpime teraz k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 860.

    Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Stanislava Becíka, aj ho vítam na rokovaní Národnej rady, aby vládny návrh odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o novele zákona č. 543/2007 Z. z. z toho dôvodu, aby predišla závažným ekonomickým škodám.

    Novela zákona č. 543/2007 Z. z., ak má pomôcť poľnohospodárom, musí byť prijatá tak, aby mohla začať pôsobiť hneď od 1. januára 2009. Finančné prostriedky sú potrebné na dokončenie zberu obilnín, ktoré sú ešte na poli, a na založenie novej úrody, čím sa má predísť ekonomickým škodám.

    Z uvedených dôvodov je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľa a teraz dávam slovo poverenej členke výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 867 z 27. novembra 2008 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 860) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 46. schôdzi dňa 28. novembra 2008. Výbor svojím uznesením č. 340 z 28. novembra 2008 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

    Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte, aby som predniesla návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo dávam pani poslankyni Tkáčovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, vláda prichádza s návrhom skráteného legislatívneho konania preto, aby mohla urýchlene disponovať s 1,5 miliardou korún na mimorozpočtovom účte Slovenského pozemkového fondu, ktoré sú určené na intervenčný nákup z dôvodu nadúrody kŕmnej kukurice.

    Dámy a páni, nech sa snažím akokoľvek, ja nevidím ani jeden z dôvodov, ktorý by oprávňoval Národnú radu schváliť skrátené legislatívne konanie. Zopakujme si teda, kedy je namieste skrátené legislatívne konanie podľa rokovacieho poriadku. Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.

    Skutočne sa snažím nájsť v tom odôvodnení aspoň nejakú omrvinku ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti štátu, alebo škody, ktoré by mohol štát utrpieť. Ale skutočne niet ich. Vážne ich niet. Ako ohrozuje nadúroda kŕmnej kukurice štát, ľudské práva alebo bezpečnosť štátu? Nie je to ani prvý, ani poslednýkrát, keď sa niečoho urodilo priveľa, alebo keď sa niečoho urodí primálo. Čím viac sa bude do toho zasahovať, tým väčší chaos vznikne.

    Ja chápem zúfalstvo farmárov, ktorí nedokážu predať svoje výrobky, ale prepáčte, je toto situácia, ktorá si ozaj vyžaduje okamžite a hneď všetko meniť a porušovať rokovací poriadok? Nie je v zúfalej situácii dnes na Slovensku oveľa viacej ľudí? Napríklad tí, ktorí pred Vianocami prichádzajú o prácu? A vláda nezvoláva zasadnutie a neprijíma skrátené legislatívne konanie. Alebo tých ľudí, ktorí pre neústupčivosť pani ministerky Tomanovej možno v zime zamrznú, lebo pre byrokraciu nebudú vedieť, kde majú skloniť svoju hlavu? Nestihnú to zistiť. A vláda nezvoláva mimoriadne zasadnutie, ani neprijíma skrátené legislatívne konania.

    A argumenty o potravinovej bezpečnosti v dôvodovej správe, pán minister, ktoré tak zaváňajú skôr sebestačnosťou ako potravinovou bezpečnosťou nie sú dnes namieste. Saldo obchodnej bilancie je niekde pri mínus 30 miliardách a hlavná zložka toho salda je tvorená dovozom potravín. Však sme súčasťou veľkého európskeho trhu a hovoriť dnes o nejakej potravinovej sebestačnosti vôbec nie je namieste.

    Takže, dámy a páni, keďže nevidíme skutočne žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie, v tejto veci podávam návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú. Chce k vystúpeniu v rozprave zaujať stanovisko pán minister? Má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa Tkáčová, nemyslím si, že nadúroda kukurice ohrozuje štát. To v žiadnom prípade nie, ale vy ste si svojimi otázkami zároveň aj odpovedali o tom, že či sa netreba viac zaoberať tými, ktorí nebudú mať kde skloniť hlavu, ktorí prídu o pracovné miesta.

    Ja si myslím, že pôdohospodárstvo je v situácii takej, akej je, nebudem ho hodnotiť z minulosti. Treba ale povedať, keď ste sa dotkli pasívnej obchodnej bilancie, že túto pasívnu obchodnú bilanciu v otvorenom trhu máme voči všetkým okolitým štátom, t. j. Česká republika, Poľská republika, Maďarská republika, to znamená, že my sme týmto opatrením nesledovali a nesledujeme nič iné, len spustiť cash-flow, ktorý sa zastavil, pretože obchodníci, samozrejme, najmä obchodníci zahraniční chceli zneužiť túto situácia nadprodukcie a cez dodávateľov, vstupov pritlačili na prvovýrobcov, aby pod hranicu miery rentability sa realizoval tento významný produkt, ktorý je tu v objeme rádovo milión ton, a keď si ho prepočítame cenou 2 800 alebo 3 000 korún za tonu, alebo 2 200 korún za tonu, tak sama by ste pochopili, koľko sa rádovo dostane zdrojov prvovýrobcom a tí prvovýrobcovia, samozrejme, tie zdroje použijú zase pre tých občanov, o ktorých ste hovorili, že sú teda v situácii, keď budú mať predvianočné problémy alebo problémy v zime.

    Takže zároveň by som vám týmto aj odpovedal na vaše otázky, ktoré, myslím si, že neviedli až tak k tomu, že prečo treba túto situáciu z pohľadu nadprodukcie riešiť, ale viedli skôr k tomu, aby sa ozrejmovala situácia spoločnosti z pohľadu teda strát pracovných príležitostí v niektorých sektoroch a myslím si, že toto je tiež jeden zo spôsobov, ako príde k zníženiu strát pracovných príležitostí a k zmenšeniu znehodnotenia štátnych investícií, ktoré boli vložené do pôdohospodárstva, pretože každý, kto ide do konkurzu, nestráca len on sám, ale stráca aj štát cez vložené investície do podpory odvetví v poľnohospodárskej prvovýrobe.

    Táto štátna pomoc, si dovolím povedať, je svojím spôsobom dobre riešená, pretože tak, ako som povedal, obnovila cash-flow už pritom, keď sme povedali, že zastabilizujeme cenu a zdvihla ceny, čo má priamy dopad na zvýšenie ekonomickej výnosnosti pestovania kukurice ako jednej z nosných plodín v poľnohospodárstve. Pestuje sa na výmere necelých 149-tisíc hektárov a bytostne sa dotýka pôdohospodárov, dá sa povedať, v rámci celého Slovenska. Takže svojím spôsobom nehovorí sa o zdrojoch z pozemkového fondu, ale sú to zdroje z Pôdohospodárskej platobnej agentúry a z mimorozpočtových zdrojov by sa presunuli na ministerstvo.

    Druhá vec, ktorú ale teda musím povedať po osobnom rozhovore s pani komisárkou, ten objem, ktorý sme chceli z pohľadu nadprodukcie stiahnuť a ktorý vyvolal aj zmenu taktiky obchodníkov vo vzťahu k realizačnej cene, je ten, že dnes viacerí zhodnotitelia kukurice či už priemyselnej, alebo kŕmnej sa predzásobujú pre rok 2009 – 2010 z očakávanej úrody 2009, pretože určite nikto nepočíta s tým a určite to nebude, že by sa takáto úroda kukurice ešte raz zopakovala v jednom decéniu a týmto spôsobom sa vlastne podarí túto kukuricu aj stiahnuť. Takže ten tlak na tieto zdroje, o ktorých tu bola reč, bude skutočne minimálny. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa chce zaujať stanovisko? Má slovo.

  • Vážená pani kolegyňa Tkáčová, váš troška iný uhol pohľadu ma vôbec neprekvapil, ale ako už pán minister povedal, treba hľadať aj širšie súvislosti. To, že sa pomôže poľnohospodárom naštartovať novú úrodu, spôsobí aj to, že nebudú ľudia, ktorí prídu o prácu. Takže tá vaša starostlivosť o ľudí je veľmi pekná, len si treba pozrieť aj širšie súvislosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, samozrejme že s tým, že v prvom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona možno rokovať až po vyslovení súhlasu s ním v skrátenom legislatívnom konaní, čo bude o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona má parlamentnú tlač č. 763 a správa o stave, sekundu, len dokončím, takže prosím krátku trojminútovú prestávku, pretože máme isté problémy so spôsobom vrátenia.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Hlasy zo sály.

  • Dobre.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som v mene pána ministra...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán minister, prosím, vzhľadom na povinnosti v zmysle rokovacieho poriadku musím uviesť ten zákon o Súdnej rade pre zápis, o ktorom budeme konať. Áno, je to pravdepodobne tak, takže by sme pristúpili k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 763, správa ústavnoprávneho výboru 763a.

    Slovo má pán podpredseda vlády a minister vnútra a tento návrh odôvodní. Máte slovo, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som zastúpil podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je prispôsobenie právnej úpravy zákona o Súdnej rade, a to najmä pokiaľ ide o spresnenie mechanizmu volieb ôsmich členov Súdnej rady volených sudcami. Navrhuje sa nový mechanizmus kreovania hlavnej volebnej komisie v nadväznosti na ustanovenia zákona o súdoch, pričom sa zachováva doterajší počet členov volebnej komisie na počet 11 pri rešpektovaní organizačných dôvodov, praktických dopadov, ako aj zásady, aby každý obvod krajského súdu mal svoje zastúpenie v hlavnej volebnej komisii.

    Súčasne sa navrhuje výslovne upraviť zriaďovanie volebných komisií len pre Najvyšší súd, Špeciálny súd, Vyšší vojenský súd a pre obvody jednotlivých krajských súdov. Na základe uvedeného možno konštatovať, že jedného zástupcu volí Sudcovská rada Najvyššieho súdu, po jednom Sudcovská rada Špeciálneho súdu, Vyššieho vojenského súdu a jedného zástupcu volí Kolégium predsedov sudcovských rád, spolu 8 členov.

    Účelom návrhu zákona je rovnako reagovať na praktické požiadavky aplikačnej praxe a odstrániť výkladové a aplikačné problémy existujúcej právnej úpravy. Pomocou nových inštitútov sa sleduje najmä precizovanie úpravy voľby predsedu Najvyššieho súdu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Definuje sa, v akom časovom limite sa má uskutočniť nová voľba a ďalšia voľba predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu v prípade, ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený kandidát na predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Návrh zákona nebude mať dopady na verejné financie, nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť či podnikateľské prostredie. Návrh zákona bol schválený vládou 27. augusta 2008. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie tohto návrhu zákona. Teraz má slovo spravodajkyňa z ústavnoprávneho výboru Jana Laššáková a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnila návrh a stanovisko výboru.

    Máte slovo, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister a podpredseda vlády, dovoľte, aby som vás informovala o správe Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré máte ako tlač 763 v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 78 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra tohto roku č. 1058 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tak ako to ustanovuje § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 523 z 19. novembra 2008 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V bode IV spoločnej správy sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, celkom ide o dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 a 2 spoločne a tieto schváliť.

    Ústavnoprávny výbor podľa § 78 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 24. novembra 2008, uznesenie má č. 537. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predniesla som správu ústavnoprávneho výboru, prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa preto, kto sa hlási ústne? Registrujem pani poslankyňu Žitňanskú. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, veľmi krátko by som chcela využiť príležitosť, že rokujeme o zákone o Súdnej rade na krátke zamyslenie a možno otvorenie na témy, na debatu ako ďalej so Súdnou radou. Rovno poviem svoj názor vychádzajúci zo skúseností posledných šiestich rokov, pretože Súdna rada pôsobí v našom systéme šesť rokov, ale nepredložím žiadny pozmeňujúci návrh, pretože ten návrh by vyžadoval aj zmenu ústavy, a preto viem, že to chce širšiu debatu, ale ja chcem využiť túto príležitosť a chcem túto debatu otvoriť.

    Súdna rada bola založená alebo vznikla v roku 2002 po novele ústavy, keď sa celý systém súdnictva alebo inštitucionálne základy justície menili tak, aby bola garantovaná nezávislosť justície. Hnacím motorom tých zmien od roku 1998 po rok 2000 bola časť reformných sudcov sústredená v združení sudcov a bol tu zároveň aj pomerne veľký tlak Európskej únie, ktorý nám dával v rámci prístupového procesu isté podmienky, ktoré súviseli aj s garanciami nezávislosti súdnictva. To je to obdobie, keď bol zrušený inštitút štvorročných sudcov, to obdobie, keď bolo zakotvené aj v ústave, že sudca je menovaný na doživotie, nemožno ho odvolať z funkcie alebo prideliť na iný súd bez jeho súhlasu. Samozrejme s výnimkou disciplinárnych opatrení a súčasťou týchto garancií nezávislosti justície bolo aj kreovanie Súdnej rady. Po dlhých debatách, kde sa diskutovalo o čisto samosprávnom koncepte a koncepte, ktorý bol nakoniec prijatý, ktorý nie je samosprávny, je v ňom zakomponovaný samosprávny prvok, pretože polovicu sudcov, polovicu členov Súdnej rady volia sudcovia spomedzi seba, ale druhá polovica je kreovaná iným spôsobom. Čiže nie je to samosprávny orgán justície, nazvime to orgán sudcovskej legitimity, ktorého kompetencie smerujú najmä vo vzťahu k personálnym otázkam v rámci justície.

    Súdna rada v tejto podobe pôsobí šesť rokov s tým, že máme už skúsenosti a máme aj skúsenosti z posledného obdobia a priznám sa, že nemám z toho dobrý pocit. Z toho, čo vychádza v poslednom období zo Súdnej rady nemám dobrý pocit. Nemám dobrý pocit z vyjadrenia Súdnej rady, napríklad posledný prípad k pani doktorke Dubovcovej, nemám dobrý pocit z vyjadrení k Súdnej rade vo vzťahu k ministrovi Harabinovi a verejne deklarovanej podpore ministrovi Harabinovi. Nemám dobrý pocit k dvojitému metru, ktorý Súdna rada má, na niektorých sudcov dáva veľmi rýchlo návrhy na disciplinárne konanie, na niektorých zase vôbec nie napriek tomu, že tie dôvody sú rovnaké.

    Tento veľmi zlý pocit je doplnený tým, že nejde o jednotlivý exces, ale zdá sa, že takéto excesy sa stávajú v činnosti Súdnej rady pravidlom. Vidím tam silný prvok, nazvem to, uzavretosti systému, alebo veľmi silný prvok straty akejkoľvek objektívnosti, zahľadenia do seba a veľmi silnej vnútornej falošnej solidarity a okrem toho ako keby signály o tom, že Súdna rada je svojím spôsobom ovládaná myšlienkovo zo strany súčasného ministra spravodlivosti, respektíve jeho zázemia. A to nie je dobré, pretože v takomto prostredí sa potom zo Súdnej rady ako garanta nezávislosti justície stáva naopak niečo úplne iné, stáva sa z nej nástroj na vyrovnávanie si účtov aj v rámci justície.

    Priznám sa, že to tak pozorujeme, čítame v novinách, vnímame, ale čo s tým? Začínam vidieť po týchto skúsenostiach ako problém, že orgán sudcovskej legitimity Súdna rada je zložený čisto zo sudcov a právnikov. Myslím si, že na to, aby justícia fungovala, potrebujeme mať v talároch elitu právnikov, kvalitu, a to ako odbornú, tak osobnostnú a charakterovú, pretože nielen odbornosť, ale aj osobnosť sudcu je predpokladom kvalitného a nestranného rozhodovania. Kvalitný právnik, ktorý má ale osobnostný problém, osobnostnú chybu, charakterovú chybu napríklad na Najvyššom súde, môže znamenať v podstate zlyhanie systému justície ako takého.

    Preto morálny a charakterový rozmer osobnosti sudcu považujeme za rovnako dôležitý ako odbornosť a schopnosť rozhodovania. Ja som presvedčená, že tento rozmer osobnosti sudcu môže posúdiť aj osoba bez právnického vzdelania. Naopak, dnes po skúsenostiach som presvedčená, že práve osoba, ktorá nie je nijakým spôsobom napojená na systém justície v najširšom slova zmysle, to znamená súdov, prokuratúry, advokátov, to dokáže dokonca lepšie ako osoba z tohto uzatvoreného prostredia.

    Ja som to už navrhovala, keď sme rokovali o návrhu novely zákona o sudcoch a prísediacich a novely zákona o súdoch. A otváram túto debatu aj vo vzťahu k Súdnej rade. Poďme sa rozprávať o tom, ako otvoriť tento systém, ako vniesť do tohto systému občiansky prvok, občiansku kontrolu, konkrétne vo vzťahu k Súdnej rade. Tým prvým možným krokom by bolo začať rozmýšľať o tom, aby členovia Súdnej rady nemuseli byť len právnici. Aspoň tých, ktorých menuje parlament, navrhuje parlament, vláda a prezident, aby nemuseli byť len právnici, aby neboli z toho úzko uzatvoreného prostredia, kde každý každého na tomto malom Slovensku pozná, študoval spolu alebo v nejakej situácii už prišiel do kontaktu.

    Ako som povedala na úvod, na to treba novelu ústavy, aby sa takáto idea presadila. Ja dnes môžem len otvoriť túto debatu. Pokúsila sa o ňu a priznám sa, že využívam aj tú situáciu, že ako za predkladateľa dnes je tu minister za stranu SMER, aj pani poslankyňa Laššáková je z tejto strany a chcem možno osloviť práve ich.

    Ja viem, že justícia v rámci koaličného usporiadania pripadla HZDS a pánovi Mečiarovi, ale stále, už som to povedala a som o tom presvedčená, to, čo sa deje dnes v justícii pod kuratelou ministra Harabina nie je dobré a myslím si, že tie morálne škody, ktoré tu vznikajú, môže byť veľmi ťažké v budúcnosti odstraňovať, preto si dovolím týmto osloviť aj práve kolegov zo strany SMER, kde som presvedčená, že to vidia, lebo to musia vidieť, aby možno skúsili nad takýmito návrhmi uvažovať a v budúcnosti debatovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vaše vystúpenie bolo vystúpenie, ktoré bolo jediné v rozprave, takže uzatváram rozpravu. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pani spravodajkyňa, chce? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Takže teraz ešte by sme prerokovali v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

    Má parlamentnú tlač 793 a spoločná správa výborov 793a.

    Pán minister, opäť poprosím, aby ste tento vládny návrh zákona odôvodnili.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v mene ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády uviedol tento návrh zákona.

    Ministerstvom spravodlivosti bol do legislatívneho procesu predložený návrh rozsiahlej novelizácie Trestného poriadku reagujúci na podnety praxe orgánov činných v trestnom konaní a súdov. V rokovaní o návrhu predloženého v rámci realizácie Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky bolo však 9. apríla 2008 vo vláde prerušené. Je však namieste predložiť aj mimo plánu legislatívnych úloh návrh na zmenu a doplnenie Trestného poriadku, ktorá pokrýva oblasť úpravy zabezpečenia osoby obvineného pre účely trestného konania väzbou. Dôvodom je okolnosť, že po prijatí rekodifikácie trestnoprocesnej úpravy priniesla aplikačná prax aj problémy súvisiace s nesúladom zákona a Ústavou Slovenskej republiky.

    Tieto problémy sa postupne preniesli i do obsahu nálezov Ústavného súdu a sú predmetom kritiky odborných autorít v právnickej literatúre. V dôsledku marenia účelu niektorých trestných konaní, a táto situácia sa opakuje, sú však predmetom i kritiky najširšej verejnosti. Ide najmä o potrebu zabezpečenia rozhodnutia o ďalšom trvaní väzby súdom konajúcim vo veci po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste ešte skôr, než uplynie lehota, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní, čo spôsobuje na základe nálezov Ústavného súdu prepustenie obvineného na slobodu pre porušenie jeho základných práv z iných dôvodov, než je pominutie väzobných dôvodov, ale aj o riešení ďalších ústavne nekonformných ustanovení doterajšej úpravy, tak ako sa to popisuje v dôvodovej správe.

    Popritom sa navrhujú úpravy ďalšou aplikačnou praxou zistených nedostatkov ustanovení o väzbe. Úpravu tejto problematiky je potrebné predložiť do legislatívneho procesu ako celok, keďže ide o komplex ustanovení, ktoré na seba navzájom nadväzujú a dopĺňajú sa. Aktuálny vývoj ukazuje i naliehavú potrebu doplniť úpravu ustanovení týkajúcich sa ochranného liečenia a zabezpečovania osôb pre potreby rozhodovania o tomto liečení a na účel výkonu liečenia v zdravotníckom ústavnom zariadení.

    Aj tu je potrebné zabrániť excesom spojeným nielen s negovaním výsledkov už vykonaného liečenia, ale i s možnými následkami spojenými s násilným konaním neliečených osôb alebo osôb, u ktorých sa ústavné liečenie napriek súdnemu rozhodnutiu o jeho pokračovaní prerušilo.

    V konečnom dôsledku na základe aktuálnych zistení o stave vývoja a podmienkach v rozhodovacej praxe súdov v trestných veciach je potrebné zmenou pravidiel o zápisnici, najmä o hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí v súdnom konaní zabezpečiť, aby pozitíva rekodifikácie trestných kódexov v oblasti vybavenia v časti veci takzvaných odklonmi a skrátenými formami konania neboli eliminované súčasnou úpravou, respektíve nevytvorením adekvátnych faktických podmienok na jej efektívnu aplikáciu. Ide o používanie záznamových zariadení, ktorých niektoré funkcie sa po uvedení do praxe v roku 2006 ukázali ako nedostatočné, ale najmä o nedostatok administratívnych kapacít na vyhotovovanie prepisov nahrávok, čo spôsobuje prieťahy v prvostupňovom i opravnom konaní.

    Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu. Spoločná správa výborov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa, obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ku ktorým sa vyjadruje ministerstvo spravodlivosti nasledovne.

    Bod 1 predstavuje legislatívnotechnickú zmenu a ministerstvo s ňou súhlasí. Nesúhlasí však s pozmeňujúcimi návrhmi v bode 2 a 3. Jednou z hlavných myšlienok navrhovanej novely je uvádzanie zákona do súladu s ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv, a to tak, aby sa obsah zákonných ustanovení prispôsobil výkladu ústavy a dohovoru podľa právneho názoru Ústavného súdu vyjadreného v nálezoch, ktorými sa rozhodlo o ústavných sťažnostiach.

    Vypustením možnosti nahradiť kolúznu väzbu niektorou z procesných garancií ustanovených zákonom, napríklad vo forme kaucie z predkladaného návrhu takejto úpravy nezodpovedá. Ponechanie dotknutých ustanovení prvej vety v doterajšej podobe ako pozmeňujúci návrh žiada a odporuje nálezu Ústavného súdu v uvedenom odôvodnení pozmeňujúcich návrhov, ktorý je už dlhodobo akceptovaný v rozhodovacej praxi všeobecných súdov vrátane Najvyššieho súdu.

    Na základe čoho potom pristupujú všeobecné súdy k priamej aplikácii čl. 5 ods. 3 dohovoru. Ak by postupovali inak, došlo by pri uplatnení ústavnej sťažnosti proti takémuto rozhodnutiu k vysloveniu porušenia základných práv obvineného. Povinnosťou všeobecných súdov pri rozhodovaní je totiž v tomto prípade aplikovať citované ustanovenie dohovoru, ktoré má podľa výslovne ústavnej úpravy prednosť pred zákonom. Keďže zabezpečuje väčší rozsah základného práva, to neznamená pre obvineného nárok na prepustenie z väzby, ale povinnosť súdu zvažovať, či vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu je, alebo nie je možné väzbu, a to aj kolúznu nahradiť. Zásadne teda takáto náhrada nie je vylúčená a súdne rozhodnutie, samozrejme, podlieha preskúmaniu v konaní opravných prostriedkoch.

    Právny názor Ústavného súdu nijako neodporuje judikatúre Európskemu súdu pre ľudské práva, ale ju v tejto otázke dopĺňa, pričom v dotknutých prípadoch je zároveň konštatované porušenie viacerých článkov Ústavy Slovenskej republiky. Je teda potrebné body 19 a 23 návrhu zákona ponechať nedotknuté, aby sa citované ustanovenia Trestného poriadku stali plne ústavne konformnými. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. A opäť poprosím spoločnú spravodajkyňu z gestorského ústavnoprávneho výboru Janu Laššákovú, aby nás informovala o výsledkoch rokovania gestorského výboru a odôvodnila návrh a stanoviská.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktoré máte ako tlač 793, v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2008 č. 1059 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 524 z 19. novembra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 213 zo 14. novembra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 169 z 18. novembra 2008.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV spoločnej správy. Celkom ide o tri pozmeňujúce návrhy a gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch uvedených pod bodom I až III spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 24. novembra 2008 č. 538. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán podpredseda, predniesla som informáciu o spoločnej správe. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Peter Miššík, takže mu teraz udeľujem slovo. Po jeho vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Dnes poviem takú možno vetu, škoda, že tu nie je pán minister Harabin, pretože ho alternuje pán minister vnútra, ale v úvodnom slove povedal vlastne to, čo si myslí pán minister Harabin hlavne o pozmeňujúcom návrhu, ktorý je obsahom spoločnej správy pod bodmi 2 a 3. Pri tomto sa musím zastaviť, lebo už dávno sa v ústavnoprávnom výbore nestala taká situácia, že všetci členovia naprieč politickým spektrom boli za body 2 a 3. V skratke vysvetlím, o čo ide.

    Ústavnoprávny výbor sa domnieva, že náhradu za kolúznu väzbu, to znamená tú kauciu nemožno dať napriek tomu, že vraj v rozpore s tým rozhodol Ústavný súd a my by sme sa tomu mali prispôsobiť. My sme navrhli devätnásty bod vypustiť. To znamená vypustiť tú možnosť, aby napríklad bohatý človek bol z kolúznej väzby prepustený, pretože bude môcť ovplyvňovať svedkov, keď na to má dosť peňazí, a človek, ktorý nebude mať peniaze, tak z tejto kolúznej väzby prepustený nebude.

    Odôvodnenie ústavnoprávneho výboru je veľmi jednoduché. Navrhli sme vypustiť možnosť nahradenia väzby pri kolúznej väzbe, pritom rozhodnutia Najvyššieho súdu a jediného senátu Ústavného súdu, podotýkam jediného, spisová značka US100/04 boli založené na nesprávnej interpretácii rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý nikdy nerozhodol, že náhrada za väzbu musí byť prípustná aj v prípade obavy z kolúzneho konania obvineného. Kolúznym konaním obvinený ohrozuje integritu samotného trestného konania. Ja len veľmi dúfam, že kolegovia podporia tieto minimálne dva pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli jednomyseľne z rokovania ústavnoprávneho výboru.

    Teraz mi dovoľte, aby som v nadväznosti na to, čo som hovoril v prvom čítaní pri prerokúvaní tejto veľkej novely Trestného poriadku podal pozmeňujúci návrh, má 14 bodov, ale podľa môjho názoru sú veľmi závažné a bol by som rád, keby ste ich podporili.

    K vládnemu návrhu zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov podávam tento pozmeňujúci návrh. Po prvé. V čl. I v bode 1 v § 32 ods. 1 navrhujem slová „bezprostredne nadriadený tohto policajta proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná“ nahradiť slovom „prokurátor“. Odôvodnenie. V trestnom konaní je nadriadeným policajta dozorujúci prokurátor, nie jeho bezprostredne nadriadený služobný orgán, preto by mal byť prokurátor aj osobou, ktorá rozhoduje o vylúčení policajta pre zaujatosť.

    Po druhé. V čl. I v bode 1 v § 32 ods. 4 navrhujem v prvej vete za slovo „odsekov“ doplniť spojenie „jedna“. Odôvodnenie. Sťažnosť ako opravný prostriedok by mala byť prípustná aj proti rozhodnutiu o vylúčení na základe takzvaného samooznámenia dotknutého orgánu podľa § 32 ods. 1.

    Bod 3 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v bode 1 v § 32 ods. 5 navrhujem v úvodnej vete za slovo „odsekov“ doplniť spojenie „jednotka“. Odôvodnenie. Úprava nadväzuje na vyššie navrhovanú zmenu § 32 ods. 4.

    Štvrtý bod. V čl. I v bode 1 v § 32 ods. 5, teraz vás poprosím, opravte si to c) na b), to znamená b) navrhujem slová „bezprostredne nadriadený policajta, ktorý rozhoduje podľa ods. 2 alebo 3 vydal“ nahradiť slovami „prokurátor, ak ide o rozhodnutie policajta. Odôvodnenie. V trestnom konaní je nadriadený policajta dozorujúci prokurátor, nie jeho bezprostredný nadriadený služobný orgán, preto by mal byť prokurátor aj osobou, ktorá rozhoduje o vylúčení policajta pre zaujatosť.

    Bod 5. V čl. I sa vypúšťa bod 3. Odôvodnenie. Súčasné znenie Trestného poriadku, ktoré umožňuje vyhotoviť zápisnicu z hlavného pojednávania na základe opatrenia predsedu senátu buď rýchlopisným záznamom, alebo prostredníctvom iného záznamového zariadenia, teda nie diktovaním predsedu senátu do zápisnice umožňuje procesným stranám zaujať jednoznačné stanovisko k skutočnostiam prejednávaných v konaní pred súdom, ktorými možno argumentovať pri podaní riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Súčasný kontradiktórny proces, lebo taký je dnes v Trestnom poriadku zakotvený, si vyžaduje autentický záznam celého konania pred súdom. Tu podotknem, že neobstoja výhovorky, že sa to nedalo zabezpečiť, že to predlžuje konanie. Osobne si myslím, že keď je kontradiktórny proces, tak je nutné zabezpečiť to spôsobom, ktorý bol doteraz akceptovaný.

    Bod 6. V čl. I v bode 8 navrhujem, aby sa v § 72 ods. 2 bodka na konci prvej vety nahradila čiarkou, za ktorú sa vkladajú slová „koná sa vždy na verejnom zasadnutí“. Odôvodnenie. Rozhodnutie o väzbe je jeden z najvážnejších zásahov do ústavou garantovaných práv a slobôd občana na osobnú slobodu. Takýto zásah si vyžaduje verejné prejednanie veci pred súdom. Vzhľadom na skutočnosť, že okrem hlavného pojednávania súd rozhoduje v trestných veciach na verejnom a neverejnom zasadnutí, ak zákon pripúšťa prítomnosť procesných strán pri rozhodovaní o väzbe, nie je možné aplikovať na toto rozhodnutie systém neverejného zasadnutia, ale len verejného zasadnutia.

    Bod 7. V čl. I navrhujem vypustiť bod 15. Odôvodnenie. Nie je možné súhlasiť s predĺžením lehôt väzby v prípravnom konaní. Hovoril som o tom už v prvom čítaní. Odborná verejnosť aj v minulosti upozorňovala na skutočnosť, že väzba v prípravnom konaní by nemala byť dlhšia ako väzba v konaní pred súdom, pretože v konaní zavedenom novým Trestným poriadkom je časovo náročnejšie dokazovanie pred súdom ako v prípravnom konaní, a to vzhľadom na obligatórne predbežné prejednanie obžaloby pri niektorých zločinoch a obzvlášť závažných zločinoch, ako aj navrhovanie dôkazov a ich vykonanie stranami v konaní pred súdom. Aj doterajšia prax ukazuje, že konanie pred súdom je časovo náročnejšie ako prípravné konanie. O tomto svedčí aj úspešná prax z českej úpravy, kde zaviedli lehoty predsúdnej a súdnej väzby v pomere jedna ku dvom, t. j. jedna tretina v prípravnom konaní. Platná úprava núti orgány prípravného konania kvalifikovane a rýchle konať, aby mohli rozhodnúť o podaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste. Tu spomeniem, že sa šesťmesačná lehota väzby v prípravnom konaní predlžuje o mesiac a napriek tomu si myslím, že nie je dostatočne zabezpečené to, aby bol schopný súd rozhodnúť aj v takto predĺženej lehote o tom, čo sa týmto návrhom sledovalo.

    Bod 8. V čl. I v bode 27 navrhujem v § 83 ods. 2 bodkočiarku za slovom uznesenia nahradiť bodkou a vypustiť text „to platí aj pre podanie sťažností obvineným obhajcom mladistvého obvineného alebo prokurátorom proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodoval podľa § 76 ods. 3 alebo 4“. Ustanovenie § 186 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije. Odôvodnenie. Úpravou obsiahnutou vo vládnom návrhu by boli obmedzené práva na obhajobu osôb pri osobitných druhoch konania. Napríklad konania proti mladistvým, a to s ohľadom na § 72, ktorý umožňuje rozhodovať o väzbe aj bez prítomnosti obhajcu, ak tento nie je dosiahnuteľný.

    Bod 9. V čl. I navrhujem vypustiť bod 28. Odôvodnenie. Úprava obsiahnutá v súčasnom znení § 83 ods. 3 je odôvodnená a nie je možné považovať ju za nadbytočnú.

    Bod 10. V čl. I v bode 34 navrhujem v § 192 ods. 3 nasledovné znenie prvej vety: „O sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí alebo vzatí obvineného do väzby rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia vecí na rozhodnutie.“ Odôvodnenie. O vzatí, respektíve alebo nevzatí obvineného do väzby by sa malo vždy rozhodovať na verejnom zasadnutí, nakoľko ide o jeden z najzávažnejších zásahov do ústavou garantovaných práv a slobôd občana na osobnú slobodu. Takýto zásah si vyžaduje verejné prejednanie veci pred súdom.

    Vzhľadom na skutočnosť, že okrem hlavného pojednávania súd rozhoduje v trestných veciach na verejnom a neverejnom zasadnutí, ak zákon pripúšťa prítomnosť procesných strán pri rozhodovaní o väzbe, nie je možné aplikovať na toto rozhodnutie systém neverejného zasadnutia, ale len verejného zasadnutia.

    Bod 11. V čl. I navrhujem vypustiť bod 39. Odôvodnenie. Ustanovenie § 242 je garanciou povinného skúmania dôvodov trvania väzby v každom štádiu konania, a preto by jeho súčasné znenie malo ostať zachované.

    Bod 12. V čl. I navrhujem vypustiť bod 42. Odôvodnenie. Nemožno súhlasiť so zmenou v bode 42, nakoľko vzniká nový typ zasadnutia súdu, ktorý nie je ani verejným, ani neverejným zasadnutím.

    Bod. 13. V čl. I navrhujem vypustiť bod 43. Odôvodnenie. Nemožno súhlasiť so zmenou v bode 43, nakoľko vzniká nový typ zasadnutia súdu, tak ako som to povedal v bode 12.

    Bod 14. V čl. I navrhujem vypustiť bod 44. Odôvodnenie. Nie je dôvod na vypustenie súčasnej úpravy odseku 5, pretože ide o odklon v trestnom konaní, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie o väzbe. Toto boli moje pozmeňujúce návrhy.

    Ja by som chcel požiadať všetkých, ktorí majú vo svojom okruhu právnikov, aby si to dobre pozreli a myslím si, že minimálne prvé štyri body tohto môjho pozmeňujúceho návrhu by mohli prejsť. Dúfal som, že by ich mohlo prejsť viac a navrhujem hlasovať o mojich pozmeňujúcich návrhoch takto: Body 1, 2, 3, 4 navrhujem, aby sa o nich hlasovalo spoločne, bod 5 osobitne, takisto 6, 7, 8, 9, 10 a 11. Body 12, 13 spoločne a bod 14 takisto osobitne. Dúfam, že získam podporu na moje pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšia určite Trestný poriadok. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Boli ste jediný písomne prihlásený. Dávam možnosť ešte na vaše vystúpenie s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Gál. Končím možnosť sa prihlásiť. Pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Nadväzujem na tú časť vystúpenia pána poslanca, ktorý hovoril o kolúznej väzbe nahradiť kauciou. Skutočne dôvody, ktoré boli uvedené, ja som sa vo výbore pýtala zástupcov ministerstva spravodlivosti, boli také, že išlo o nesprávnu interpretáciu. Ale meritum veci je dôležité. Predsa nemôžeme pripustiť, aby pri kolúznej väzbe, ktorej dôvodom je vzatie osoby do väzby, aby nemala kontakt s ďalšími osobami, aby ich neovplyvňovala pri svedeckej výpovedi a podobne. Nemôžeme túto kolúznu väzbu zrušiť, pretože by boli ovplyvňovaní svedkovia. To je pre mňa prioritné. Tá ochrana by tu zmizla.

    A druhý dôvod je, ktorý rozviedol aj pán poslanec Miššík, že predsa nie je možné, aby ten, kto má peniaze a môže zložiť vysokú kauciu, mohol odísť z väzby a ovplyvňovať svedkov, a ten, kto nemá peniaze takúto možnosť nemal. Veď predsa vieme, že najväčšiu možnosť potom odísť z kolúznej väzby by mali mafiáni, a to v žiadnom prípade nemôžeme pripustiť. Tak ja verím, že tak, ako sme sa v ústavnoprávnom výbore dohodli, dohodneme sa aj v pléne na tejto otázke. Pokiaľ ide o záznamy, tak ja podporujem aj tretiu možnosť – klasický spôsob záznamov z konania.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V prvom rade chcem poďakovať pánovi poslancovi Miššíkovi, ktorý odviedol kus dobrej práce, ale chcem zároveň podporiť jeho pozmeňujúce návrhy hlavne v tých bodoch, ktoré spomenula aj pani poslankyňa Tóthová. V prvom rade kolúzna väzba je inštitút, ktorý sa nedá nahradiť inou zábezpekou. Proste tam, keď zanikne dôvod väzby, ukončí sa vyšetrovanie, tak zanikne aj dôvod väzby a toho obžalovaného, obvineného možno prepustiť na slobodu. Ale nie dovtedy, kým je tu možnosť ovplyvňovania svedkov.

    Druhá vec. Zápisnica z trestného konania. Tí, ktorí robíme v praxi, vieme, že ako sa robia zápisnice, keď to diktujú predsedovia senátu. Vlastne ide o obsah, nie o detaily, o každú vetu alebo každú myšlienku, ktorú povedala jedna alebo druhá strana. V trestnom konaní je neprípustné, aby sa do zápisnice dostal len obsah. Tam môže rozhodnúť o vine či nevine každá veta, každé slovíčko, preto je dôležité, aby ten záznam bol autentický.

    Je na ministerstve spravodlivosti, aby zabezpečil možnosť zaznamenať súdne konanie, zápisnicu autenticky, a nie diktovaním do zápisnice. Mali sme tu rozpočet, bolo treba, keď nie je na to dosť prostriedkov v kapitole ministerstva spravodlivosti o navýšenie a dúfam, že pán navrhovateľ, ktorý sa schováva tam ďaleko od nás, že podporí tento pozmeňujúci návrh, lebo fakt hlavne v týchto dvoch bodoch, keď to neprejde, tak Trestný poriadok utŕži veľkú ranu a nebude môcť slúžiť tomu, čomu má.

  • Chcete reagovať, pán poslanec Miššík? Nie. Takže dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ešte pán poslanec Lipšic. Ešte dajte pána poslanca Lipšica. Aj pán poslanec Lipšic do rozpravy. Je 10.58 hodín, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať po hlasovaní. Pani poslankyňa je 11.00 hodín. Takže vzhľadom na to, že má...

    Pán poslanec Rafaj, procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov SNS, HZDS a SMER chcem požiadať o 15-minútovú prestávku, aby sme hlasovali o 11.15 hodine.

  • Vyhlasujem prestávku na poradu klubov pred hlasovaním. Budeme hlasovať 11.15 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 11.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.15 hodine.

  • Dámy a páni, chcem požiadať kolegyne a kolegov z klubov, ktoré požiadali o prestávku na rokovanie pred hlasovaním, aby sa vrátili do rokovacej sály.

  • Ešte vás chcem požiadať o chvíľočku strpenia, dámy a páni, aby sa mohli kolegyne a kolegovia vrátiť po porade klubov pred hlasovaním do rokovacej miestnosti. Len čo zaujmú svoje miesta, pristúpime k pokračovaniu v prerušenom rokovaní 29. schôdze.

  • Kolegyne, kolegovia, ešte vás chcem požiadať o pár minút. Nie je tu klub SMER-u – sociálnej demokracie.

  • Dámy a páni, dovoľte, aby som využil čas dovtedy, kým prídu do sály poslanci klubu SMER – sociálna demokracia, aby som vás informoval, že po tom, ako odhlasujeme všetky prerokované body, vykonáme aj tajnú voľbu, opakovanú tajnú voľbu členov Rady pre retransmisiu. Ešte vás chcem informovať, že zajtra po hodine otázok budú interpelácie, aby ste všetci tí, ktorí máte záujem, boli prítomní.

    Predpokladám, že zajtra poobede zvolám grémium, aby sme sa dohodli, akým spôsobom ukončíme poslednú tohtoročnú schôdzu. Zatiaľ predpoklad je, že budeme pokračovať aj budúci týždeň. Vývoj prerokovávania bodom programu to tak naznačuje.

    Ešte vás chcem informovať, že dnes poobede, keďže po hlasovaní vykonáme tajnú voľbu, prerušíme na obedňajšiu prestávku, dokončíme po druhej hodine rozpravu a budeme pokračovať prvým čítaním v skrátenom legislatívnom konaní. Po vykonaní prvého čítania v skrátenom legislatívnom konaní budeme pokračovať podľa schváleného programu. Zatiaľ ďakujem.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní programu 29. schôdze a budeme hlasovať o všetkých doposiaľ prerokovaných bodoch. Ešte pán poslanec Rafaj.

  • Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov by som dal procedurálny návrh, aby sme zmenili poradie hlasovania tak, aby pôvodne prvý návrh novely školského zákona išiel ako posledný v tomto hlasovaní o 11.00 hodine teraz.

  • Pán predseda, na to nepotrebujem procedurálny návrh. Súhlasím. Budeme hlasovať o tomto návrhu ako o poslednom. Takže sme kompletní, dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu. Poprosím teraz pani Katarínu Cibulkovú, aby uvádzala hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Nachtmannová, ktorá predložila štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a zároveň navrhla vyňať na osobitné hlasovanie tretí a štvrtý bod spoločnej správy, nakoľko tieto kolidujú s prvým bodom jej návrhu. Najprv budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2, 5 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1, 2, a 5. Spoločné odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, všetci boli za.

    Tieto body sme schválili.

  • V súlade s návrhom pani poslankyne Nachtmannovej, dajte, prosím, hlasovať o bode 3 a 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme spoločne o bode 3 a 4. Odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 116 proti, 26 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pani poslankyne Nachtmannovej s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 140 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Tieto návrhy pani poslankyne Nachtmannovej sme schválili.

  • Vyčerpali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Pán predsedajúci, som splnomocnená gestorským výborom navrhnúť postúpenie zákona do tretieho čítania. Dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rámci tretieho čítania? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 142 za.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu.

    Pán poslanec Kovačócy bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Je to tlač 768.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci, pán poslanec Lipšic, Slabý a Lukša, z toho dvaja poslanci predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. K predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom nemal predkladateľ zákona žiadne pripomienky. Najprv však budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, pričom pán poslanec Slabý požiadal vyňať bod č. 4 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1, 2 a 3, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 119 za, 1 proti, 22 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 4 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 11 za, 67 proti, 63 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Odhlasovali sme všetky body spoločnej správy, preto budeme hlasovať o návrhoch predložených v rozprave.

    Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Slabého en bloc, naraz.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 82 za, 60 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Lukšu. Bod č. 1 z pozmeňujúceho návrhu pána Lukšu je identický s bodom 1 pána Slabého, preto o tomto hlasovať nebudeme.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode č. 2 pozmeňujúceho návrhu pána Lukšu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 81 za, 1 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod z návrhu pána poslanca sme schválili.

  • Keďže sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy a mám oprávnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 86 za, 55 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 84 za, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o prevencii kriminality.

    Teraz pán poslanec Richter v druhom čítaní uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 782).

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpilo sedem poslancov, ktorí podali sedem pozmeňujúcich návrhov. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. V rozprave vystúpil pán poslanec László Miklós, ktorý požiadal vyňať bod 1 na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy. O tomto návrhu budeme preto hlasovať osobitne. Teraz odporúčam, aby sme hlasovali o bodoch spoločnej správy spoločne, ide o body 2 až 11. Tieto body odporúča gestorský výbor spoločne schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 119 za, 23 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode spoločnej správy, ktorý odporučil pán poslanec Miklós vyňať na osobitné hlasovanie.

    Pán predseda, dajte hlasovať o bode 1 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tento bod schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 83 za, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Aj tento bod sme schválili.

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Vzhľadom na to, že pozmeňujúce návrhy boli podané v rámci rozpravy aj dnes, navrhujem, aby plénum Národnej rady rozhodlo o skrátení lehoty na hlasovanie na základe § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu na skrátenie lehôt na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 131 za, 1 proti, 10 sa zdržalo.

    Máte súhlas, pán spravodajca, budeme hlasovať.

  • Ďakujem. Prvý pozmeňujúci návrh predložil v rozprave pán poslanec László Miklós. Body 1 pozmeňujúceho návrhu stiahol a vzhľadom na to, že sme schválili bod č. 1 spoločnej správy, je bod č. 2 z jeho pozmeňujúceho návrhu bezpredmetný. Preto budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave, predložil ho pán poslanec Peter Pelegrini.

    Pán predseda, prosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Pelegrini.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Tretí pozmeňujúci návrh v rozprave predložil pán poslanec Ján Kovarčík.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 49 za, 27 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Štvrtý pozmeňujúci návrh v rozprave predložil pán poslanec Martin Fronc.

    Pán predseda, prosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Fronca.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 37 za, 64 proti, 35 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Piaty pozmeňujúci návrh v rozprave predložil pán poslanec Martin Pado. Nesprávne uvedené číslo tlače sme si vzájomne vykonzultovali. Jeho pozmeňujúci návrh má spolu osem bodov. Odporúčam o bode 3 a 4 hlasovať osobitne, o ostatných bodoch 1, 2 až 5, 8 hlasovať spoločne.

    Pán predseda, dávam hlasovať samostatne o bode č. 3.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 70 za, 53 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať samostatne o bode 4 pána poslanca Pada.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 135 za, 1 proti, 5 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1, 2 a 5, 8 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 57 za, 60 proti, 25 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • Šiesty pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Jozef Šimko. Jeho pozmeňujúci návrh má dva body. O každom žiada hlasovať samostatne.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode č. 1 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Šimka.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 36 za, 60 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Šimka.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie) 141 prítomných, 53 za, 51 proti, 35 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Siedmy pozmeňujúci návrh som predložil ja. Má spolu štyri body, žiadam hlasovať o nich spoločne.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie) 142 prítomných, 102 za, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Vaše návrhy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i pripomienkach z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru a navrhujem hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie) 142 prítomných, 86 za, 1 proti, 55 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada uvedený vládny návrh zákona ako celok s odporúčaním gestorského výboru schvaľuje.

  • Ešte prepáčte, nebola otvorená rozprava v treťom čítaní. Ja sa ospravedlňujem. Otváram rozpravu v treťom čítaní pred tým, ako budeme hlasovať. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť? Nie. Vyhlasujem ju za skončenú a teraz budeme hlasovať.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o vládnom návrhu ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie) 142 prítomných, 85 za, 57 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o cestnej premávke.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy. Je to tlač 860.

    Pani poslankyňa Košútová.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Tkáčová, ktorá podala procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán predseda, dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie) 141 prítomných, 39 za, 76 proti, 26 sa zdržalo.

    Budeme pokračovať a hlasovať o tom, či budeme v prvom čítaní rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako som ho predniesla, že Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí so skráteným legislatívnym konaním. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie) 142 prítomných, 97 za, 35 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním.

    Budeme pokračovať prvým čítaním, tak ako som povedal pred hlasovaním poobede.

    Teraz pani poslankyňa Laššáková bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky. Je tlač 763.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa. Nebol predložený žiaden návrh, preto budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Keďže sme o tom rokovali dneska, prosím, pán predseda, dajte najprv hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie) 140 prítomných, 113 za, 4 proti, 21 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Máte súhlas, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1 a 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť a hlasovať o nich spoločne.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie) 142 prítomných, 117 za, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Keďže v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy, mám splnomocnenie, aby sme hlasovali o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie) 142 prítomných, 80 za, 56 proti, 6 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie) 142 prítomných, 80 za, 56 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade.

    Pristúpime teraz, dámy a páni, k poslednému hlasovaniu o prerokovanom bode, ktorým je hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, takzvaný školský zákon.

    Poprosím pána poslanca Imre Andruskó, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, ako spoločný spravodajca výboru som informoval Národnú radu Slovenskej republiky vo svojom vystúpení, že spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona nebola schválená gestorským výborom a informoval som Národnú radu Slovenskej republiky, že výbory, ktoré prerokovali návrh zákona, neprijali nijaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pretože neprijali uznesenia o prerokovaní návrhu zákona.

    Ďalej v rozprave k tomuto návrhu vystúpilo 15 poslancov, z toho pán poslanec Rafael Rafaj podal procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní návrhu zákona a traja poslanci Martin Fronc, Anna Szögedi, Pavol Paška podali v rozprave pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu zákona a pán poslanec Jaroslav Paška podal návrh uznesenia k návrhu zákona.

    Najprv budeme hlasovať o podanom procedurálnom návrhu pána poslanca Rafaela Rafaja, ktorý navrhol nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie) 140 prítomných, 33 za, 54 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh nie je schválený. Budeme pokračovať v hlasovaní.

  • Ďakujem pekne. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch podaných poslancami v rozprave, a to...

  • Prosím vás, pán spravodajca, chvíľočku, aby sme dávali pozor, o čom budeme hlasovať. Takže, dámy a páni, poprosím vás o pozornosť.

  • Ruch v sále.

  • Áno, pán spravodajca. Dámy a páni, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch. Chcem vás poprosiť, aby ste venovali pozornosť hlasovaniu.

  • Dobre, ďakujem pekne. Ak mi dovolíte, tak by som pokračoval. Ak mi dovolíte, tak by som pokračoval, ďakujem pekne. Prvý vystúpil s pozmeňujúcim návrhom v rozprave pán poslanec Martin Fronc a podal pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný pred sebou. Uvedený návrh napriek uplatnenej námietke pána poslanca Jarjabka o podpise neexistujúceho poslanca Eduard Martin spĺňa požiadavku podania 15 poslancami v súlade s rokovacím poriadkom.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu. Ďakujem.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie) 124 prítomných, 58 za, 55 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Anny Szögedi. Chcel by som zdôrazniť, že obsahuje len legislatívnotechnické úpravy.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu ako o celku. Ďakujem pekne.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 102 za, 11 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Ako posledný v rozprave vystúpil pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška a podal pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto podanom návrhu. Ďakujem pekne.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie) 125 prítomných, 109 za, 12 proti, 4 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Tým sme hlasovali o všetkých podaných návrhoch. Keďže sme v druhom čítaní schválili pozmeňujúce návrhy, predkladám návrh na skrátené lehoty na postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu. Ďakujem.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie) 124 prítomných, 105 za, 13 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Môžeme hlasovať o postúpení do tretieho čítania.

  • Ďakujem, prosím, pán predseda, otvorte rozpravu v treťom čítaní. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, ešte dajte hlasovať o postúpení do..., lebo ste žiadali, síce podľa mňa sme nemuseli, ale hlasovali sme o skrátení lehoty. Teraz budeme musieť hlasovať o postúpení do tretieho čítania.

  • Áno, tak prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Takže hlasujeme, dámy a páni, teraz o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 105 za, 12 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, dámy a páni, či chce niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Áno, ďakujem pekne, pán predseda, Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Ďakujem pekne.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 107 za, 13 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Máme tu ešte jeden návrh, pán predseda, keď dovolíte. Ešte jeden návrh.

  • Prepáčte, ešte pán Jaroslav Paška podal návrh uznesenia.

  • Áno, ďakujem pekne. Zostáva nám hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu zákona, ktoré podal pán poslanec Jaroslav Paška, ktorý máte rozdaný pred sebou.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme. Myslím, že vzhľadom na to, že sme schválili novelu zákona je, ale hlasujeme. Dobre, hlasujeme, dámy a páni.

  • Áno, viem, že máte pravdu, ale to podal.

  • Hlasovanie.

  • 106 prítomných, 5 bolo za, 4 proti, 88 sa zdržalo, 9 nehlasovali.

    Tento návrh uznesenia sme neschválili.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Dámy a páni, tak ako som vás informoval, pani poslankyňa Laššáková návrh.

  • Nechcem dávať žiaden procedurálny návrh, ja len chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že máme dneska výbor a autobus bude pristavený pod schodmi o štvrť na jednu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Glenda? Asi nie. Takže, dámy a páni, pristúpime teraz k opakovanej voľbe členov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Chcem pripomenúť, že treba navoliť ešte dvoch členov rady, ktorí neboli pri prvej voľbe zvolení. Na základe výsledkov tajného hlasovania postúpili pani Valéria Agócz, Jozef Brázdil, Pavol Dinka a Peter Škultéty.

    Chcem vás upozorniť a požiadať, keďže sa opakovane vyskytuje veľa chybných lístkov, aby ste alternatívu za uviedli len u dvoch kandidátov. U ďalších dvoch, ktorí nemôžu byť zvolení, uviedli alternatívu buď zdržal sa, alebo proti. Takže teraz pristúpime k tajnému hlasovaniu. Poprosím overovateľov.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím o trošku pozornosti. Pýtam sa vás, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať? Pokiaľ áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a vyhlasujem prestávku vzhľadom na 12.17 hodinu do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.18 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní podľa schváleného programu, prosím poverenú overovateľku pani Moniku Smolkovú, aby informovala Národnú radu o výsledkoch tajného hlasovania. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predniesla zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo 3. decembra 2008 v opakovanej voľbe.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 118 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 118 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu nikto z poslancov neodovzdal hlasovacie lístky. Zo 118 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné a 116 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za pani Valériu Agócs hlasovalo za 39 poslancov, proti 52, zdržalo sa hlasovania 25.

    Za pána Jozefa Brázdila za hlasovalo 30 poslancov, proti 59, zdržalo sa 27.

    Za pána Pavla Dinku hlasovalo za 64 poslancov, proti 32, zdržalo sa 20.

    Za pána Petra Škultétyho hlasovalo za 69, proti 28 a zdržalo sa 19.

    Na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní boli za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu na šesťročné funkčné obdobie zvolení pán Peter Škultéty a pán Pavol Dinka s tým, že na základe žrebovania, ktoré vykonali overovatelia ihneď po zistení výsledkov, Petrovi Škultétymu začína plynúť funkčné obdobie 17. decembra 2008 a Pavlovi Dinkovi funkčné obdobie začne plynúť dňom 14. januára 2009. Overovatelia sú podpísaní na zápisnici. To je všetko, pani podpredsedníčka, skončila som.

  • Ďakujem. Konštatujem, že Národná rada v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní zvolila Pavla Dinku a Petra Škultétyho za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďalej budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 793).

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a tiež spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Janu Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcu.

    Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení poslanci pani Katarína Tóthová a pán Daniel Lipšic. Slovo má pani poslankyňa Tóthová. Pani poslankyňa nie je prítomná, čiže stráca poradie. Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem mať na úvod pár takých skôr všeobecných konštatovaní o trestnej kodifikácii a potom by som sa vyjadril k jednotlivým ustanoveniam.

    Chcem povedať, že keď sme v parlamente v roku 2005 schvaľovali nové trestné kódexy, tak už vtedy bol predpoklad, že bude potrebné v praxi po jednom roku niektoré nové prvky odskúšať a eventuálne doladiť. Trestné kódexy sú dnes už určené takmer roky. Čiže je najvyšší čas, že taká stručná novela prichádza a ja sa priznám, že v nej nevidím takmer žiadne problémy. Pár spomeniem. Mnohé veci sa dajú podporiť, niektoré, žiaľ, vyplývajú z judikatúry Ústavného súdu, hovorím žiaľ a vyjadrím sa k tomu, prečo hovorím žiaľ.

    Čiže niektoré veci potrebné sú, niektoré veci potrebné zrejme nie sú. My sme včera rokovali a dnes aj schválili zákon pána ministra Kaliňáka o prevencii kriminality. Keď som povedal v pléne, že ide o vážny problém, ale zákon, ktorý sám osebe nič nerieši. Proste mali by sme už konečne prísť k záveru, že nie vždy najlepším riešením je nový zákon.

    Pripomína mi to trochu jeden šot, ktorý bol pred niekoľkými rokmi v Slovenskej televízii, ešte tam bol tuším ten pán redaktor Maťašovský, ktorý riešil pôdohospodárstvo, a keď robil šot niekde v družstve v kravíne a pýtal sa tam zamestnanca, aké sú problémy, tak povedal, v zásade žiadne. No a taký najväčší? Tak najväčší, a vyšiel v tých gumákoch, hovorí, asi v tej legislatíve. Proste je to moderný trend, že problém je v legislatíve, pričom problém je niekedy v úplne niečom inom. To sa týka jednej časti Trestného poriadku, o ktorej budem tiež hovoriť.

    Chcem oceniť vládu, ale keďže poverený člen vlády nepočúva, tak to môžem asi preskočiť, že veľká novela Trestného poriadku a Trestného zákona sú vo vláde zablokovaná. Oceňujem to, pretože to, čo v jej návrhu, čosi, čo sa vyskytlo v tom návrhu, snaha znižovať trestné sadzby, snaha skôr podmienečne prepúšťať osoby odsúdené za najzávažnejšie zločiny, snaha zmierniť postih recidivistov, snaha nevyužívať alebo zablokovať možnosť využívania korunných svedkov v trestnom procese, kľúčového inštitútu, ktorý je využívaný v takmer každom jednom prípade organizovaného zločinu, snaha obmedziť využívanie agentov – to sú všetko návrhy, ktoré by výrazne skomplikovali boj proti kriminalite. Som preto rád, že tieto návrhy, vláda prerušila o nich konanie formálne a že prichádza s rozumnou verziou novely Trestného poriadku. Čiže to oceňujem. Aj keď musím povedať, a znova verejne, opozičný poslanec by mohol byť rád, keby vláda prišla s takýmto návrhom do parlamentu, lebo ho nemôže vyhrať vo verejnej diskusii. Ale pre mňa nie je dôležité, kto tú diskusiu vyhrá. Pokiaľ ide o násilný zločin, pre mňa sú dôležité výsledky. Nech si pripíše kredit ktokoľvek, mne je to jedno.

    A tieto údaje, ktoré som si sem len na ukážku priniesol, sa týkajú výrazného poklesu všetkých násilných zločinov od roku 2003, teda keď bola schválená veľká novela Trestného zákona a potom v roku 2006, keď nadobudol účinnosť aj samotný nový Trestný zákon.

    Len na porovnanie. V roku 2002 bolo na Slovensku spáchaných viac ako 15-tisíc násilných trestných činov. V roku 2007 došlo k poklesu na 9 600. Teda za posledných pár rokov došlo k poklesu kriminality, násilnej kriminality o 36 %. V princípe pri nezmenenej úrovne celkovej kriminality a pri zásade rovnakej úrovni objasnenosti násilnej kriminality, ktorá je pomerne vysoká pri násilnej kriminalite.

    Rovnako, keď to rozmeníme na jednotlivé trestné činy, pri vraždách došlo k poklesu o 39 %, dnes sme na najnižšej úrovni od roku 1990. Pri lúpežiach o 25 %, pri znásilnení o 25 %. Teraz, sú to možno štatistiky, sú vyjadrené aj v tomto grafe, pri násilnej kriminalite a potom osobitne pri vraždách, ale keďže hovoríme o násilnom zločine, tak za každým jedným číslom tejto štatistiky je nejaký ľudský príbeh. Je príbeh utrpenia, je príbeh bolesti, je príbeh strateného pocitu bezpečia. A preto si myslím, že nemeňte to.

    Proste dlhodobo izolovať páchateľov najzávažnejších zločinov, to, že im neumožňujeme sa vrátiť naspäť na ulicu a pokračovať v páchaní trestnej činnosti, to, že by sa nemali opakovať prípady, ktoré by som tu mohol dlho hovoriť aj konkrétne, keď ľudia, ktorí boli za vraždu odsúdení na smiešne tresty, po dvoch tretinách výkonu trestu išli von a po mesiaci, možno po roku sa dopúšťali ďalších brutálnych vrážd. Také prípady by sa už nemali opakovať. A preto som rád, že vláda nejde cestou zmeny a že sa obmedzila naozaj na pomerne stručnú novelizáciu Trestného poriadku, ktorá sčasti, možno z veľkej časti je aj potrebná.

    Teraz sa budem snažiť konkrétne vyjadriť k jednotlivým ustanoveniam novelizácie Trestného poriadku. V § 32 sa rieši námietka zaujatosti, ale v zásade sa nerieši žiadna zmena, len sa jeden judikát Najvyššieho súdu inkorporuje do Trestného poriadku, teda judikát, že neodkladným úkonom nie je rozhodnutie vo veci samej. V poriadku, ale to nie je žiadna, samozrejme že, zmena. Podľa mňa to ani nie je také potrebné do Trestného poriadku dávať, keďže existuje jasný judikát, ale nie je to ani na škodu.

    Sú tu dve zmeny, ktoré by som označil za významnejšie a pri nich sa trošku aj zastavím. Jedna sa týka zmeny posudzovania dĺžky väzby v prípravnom konaní, ktorá sa akoby predlžuje o jeden mesiac, aby sa dal súdu priestor po podaní obžaloby ešte v lehote väzby pre prípravné konanie rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby. Tieto návrhy v novelizácii vychádzajú z niekoľkých rozhodnutí senátov Ústavného súdu, najznámejším z nich bolo rozhodnutie v kauze Okoličány z rozhodnutí, ktoré považujem za nesprávne. Poviem prečo.

    Prvé rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci bolo urobené v roku 2003, potom boli ďalšie rozhodnutia až do roku 2006 a bolo ich niekoľko, kde Ústavný súd prišiel k záveru, že podanie obžaloby samotnej neznamená ex lege, že sa predlžuje väzba. Oprel sa Ústavný súd v tomto prípade o prípad pred Európskym súdom pre ľudské práva o dva prípady, pričom tieto dva prípady týkajúce sa pobaltských štátov mali úplne iné právne okolnosti a prípad, ktorý mal identické právne okolnosti, týkal sa Slovenska, prípad Pavlík proti Slovensku, tento prípad Ústavný súd do úvahy nevzal.

    Nechcem vás zaťažovať citáciou rozhodnutí Ústavného súdu a polemikou s týmito rozhodnutiami, ale by som vás možno upriamil na jedno veľmi zaujímavé rozhodnutie Najvyššieho súdu práve v kauze Okoličány, ktoré síce muselo rešpektovať nález Ústavného súdu v tejto veci, ale musím povedať, že veľmi presvedčivo to rozhodnutie, uznesenie pod spisovou značkou 1TOŠ/322007, veľmi presvedčivo analyzovalo judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a prišlo k záveru, že rozhodnutie Ústavného súdu nie je opreté o dohovor a rozhodne nie ani o našu ústavu. Toto je problém dlhodobejší, musím povedať, keď Ústavný súd nad rámec textu našej ústavy, nad rámec textu dohovoru a nad rámec judikatúry Štrasburského súdu posilňuje práva obvinených v trestnom konaní.

    A teraz prídem k druhej veci, ktorá je v spoločnej správe a ktorá tiež vyplýva z nálezov Ústavného súdu. Veľa ich teda nie je, ale to nie je také podstatné. Týka sa to kolúznej väzby. Ministerstvo a vláda navrhuje, aby aj v prípade kolúznej väzby bola možná náhrada. To znamená, buď vo forme peňažnej kaucie, alebo inej náhrady. Odvoláva sa vláda na rozhodnutie Ústavného súdu, najmä na jedno rozhodnutie jedného senátu, ktoré bolo publikované pod spisovou značkou US100/04. Ústavný súd tu zaviedol pravidlo, podľa ktorého ani pri obave z kolúzneho konania nie je možné zabrániť, alebo znemožniť náhradu väzby napríklad peňažnou kauciou. Odvolá sa pritom na rozhodnutie Európskeho súdu vo veci Cabalero proti Spojenému kráľovstvu a vo veci SBC proti Spojenému kráľovstvu. Ani jedno z týchto rozhodnutí sa však kolúznej väzby netýka. Týka sa niečoho celkom iného.

    Týka sa situácie, keď Európsky súd povedal, že nie je možné obmedziť právo na kauciu, alebo nahradiť väzbu kauciou len kvôli tomu, že obvinený je stíhaný pre nejaký obzvlášť závažný zločin. Napríklad pre vraždu. A z toho dôvodu pri novej kodifikácii, ktorej oponentúru robil doktor Repík, navrhol aj on vo svojom oponentskom posudku, aby sme v tomto vyšli v ústrety judikatúre a obmedzili možnosti kaucie pri obzvlášť závažných zločinoch len na výnimočné prípady, v minulosti tam bola tiež kaucia vylúčená. To sme aj urobili. Ale to sa, samozrejme, nijako netýka kolúznej väzby a podľa mojej mienky ani nemôže. V prípade kolúznej väzby je obava, že obvinený bude mariť trestné stíhanie tým, že bude ovplyvňovať spoluobžalovaných alebo svedkov. Ak by v takomto prípade bola možnosť nahradiť väzbu kauciou a potom by sa kolúzne konanie vykonalo, to znamená, obžalovaný by ovplyvnil svedkov alebo spoluobžalovaných, tak by už nemalo žiaden význam už vziať naspäť obvineného do väzby, pretože už by vlastne trestné konanie bolo zmarené.

    Preto si myslím, že je potrebné podľa mojej mienky trvať na tom, čo je dnes v Trestnom poriadku, a myslím si, že ak s tým majú všeobecné súdy problém, tak je na to procedúra, ktorá sa týka pléna Ústavného súdu, nech prerušia konanie a nech dajú do plenárneho rozhodnutia súlad tohto textu Trestného poriadku s ústavou, a nie že sa opierajú o jeden nález senátu Ústavného súdu, ktorý podľa mojej mienky bol nálezom zlým.

    A teraz ja nehovorím, že ho netreba rešpektovať, ale proste podľa mojej mienky bol zlým a mohol by som citovať aj mnohú odbornú literatúru, ktorá tento názor zastáva. Čiže preto by som vás chcel požiadať, aby ste podporili v spoločnej správe to, ako bolo vo výbore vypustenie týchto ustanovení z Trestného poriadku.

    Posledná moja poznámka sa týka ochranného liečenia, kde sú nové ustanovenia, ktoré umožnia efektívnejší výkon ochranného liečenia. Nemám s tým problém a som ochotný to podporiť. Ale je to trošku tiež príbeh toho, že už aj platná legislatíva umožňuje vydanie zatykača v prípade, keď niekto nenastúpi na ochranné liečenie. Čiže znovu riešime neschopnosť v konkrétnom prípade realizovať zákon, riešime to zmenou celého zákona, čo nie je vždy úplne najlepšie riešenie, ale opakujem, nemám nejaké vážne výhrady.

    Podporujem aj návrhy pána poslanca Miššíka s výnimkou toho jedného návrhu, ktorý sa týka väzby. Ja si myslím, že to, k čomu vláda prišla pri riešení väzby v prípravnom konaní, je s ohľadom na judikatúru, aj keď nesprávnu, Ústavného súdu riešenie, ktoré podľa mojej mienky je akceptovateľné.

    Posledná poznámka. Nenavrhujem žiaden pozmeňujúci návrh, ale moja posledná poznámka sa týka prípadu, ktorý je pod bodom 17, keď súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok. V takom prípade je podľa návrhu novely Trestného poriadku potrebné na základe príkazu predsedu senátu bezodkladne obvineného prepustiť z väzby. A nie je tam možno ani sťažnosť, ktorá by mala odkladný účinok, ako to je napríklad dnes.

    Tiež sa vláda odvoláva na judikatúru Európskeho súdu, v tomto prípade na judikatúru, ktorá je správna. Áno, že už neexistuje po prvostupňovom oslobodzujúcom rozsudku, aj keď neprávoplatnom, ďalší titul, právny titul na pokračovanie väzby. To je pravda. Ale potom urobme zmenu komplexnejšiu. Pretože Európsky súd zároveň hovorí, že lehotu väzby počíta, keď je odsudzujúce rozhodnutie prvostupňové, aj keď neprávoplatné len do prvostupňového rozhodnutia.

    To znamená, že nám Európsky súd umožňuje, aby sme povedali, že lehota väzby, ktorá môže byť maximálne štvorročná pri obzvlášť závažných zločinoch, sa počíta len do rozhodnutia prvostupňového súdu, aj keď neprávoplatného a všetko, čo je následne sa už opiera o titul súdneho rozhodnutia. Aj keď neprávoplatného. Lebo v niektorých iných krajinách už to je vlastne výkon trestu, aj keď nejde ešte o právoplatné rozhodnutie. Čiže potom to robme takpovediac systémovo. Nielenže urobíme tú zmenu, ktorá je v prospech obžalovaných, keď sú oslobodení na prvom stupni, tak to vykonáme, ale zmenu, ktorá by mohla byť v prospech takpovediac štátu v niektorých závažných prípadoch, tak tú nevykonáme. A to sa mi nezdá, že je úplne fér. Že to proste nie je vybalansované. Že ako by sa vláda v niektorých prípadoch pozerala na trestný proces len očami toho obžalovaného. Teraz obžalovaný má mnohé ústavné práva. To je v poriadku. A musia byť chránené. A väčšinou obžalovaní a mnohí z tých vplyvnejších majú aj dobrých advokátov, ktorí sa o ich ústavné práva starajú.

    Ubezpečujem vás veľmi dobre, niektorí aj nadštandardne dobre. Niektorí aj mimo zákona dobre. Ale proste, kto bude chrániť záujem štátu na postihu tých najzávažnejších zločinov. To by mala byť vláda. Exekutíva, určite aj parlament. Čiže ono by to vyžadovalo systémovejšiu zmenu, ktorá sa nedá urobiť v pozmeňujúcom návrhu, aby to bol zásah do systematiky vôbec trvania väzby, ktorá by sa končila nie právoplatným rozsudkom, ale by sa končila už odsudzujúcim rozsudkom na prvom stupni.

    Mrzí ma, že keď vláda ide do takéhoto zásahu pri väzbe, tak to robí trochu jednostranne. Ale inak nemám vážnejšie výhrady k novele Trestného poriadku a ešte raz oceňujem, že vláda sa rozhodla nepredložiť do parlamentu veľkú novelu a poviem ešte jednu poznámku. Keď sa na jar tohto roku prerušili rokovania o veľkých novelách trestných kódexov, tak to bolo zdôvodnené, už vtedy to bolo zvláštne tým, že sa musí počkať na rozhodnutie Ústavného súdu vo veci Špeciálneho súdu a nemôžeme novelizovať veľmi často trestné kódexy.

    Dnes sa ukazuje, že to bola našťastie, samozrejme, len zámienka formálna, lebo novela do parlamentu nakoniec prišla pred rozhodnutím Ústavného súdu a tam žiadna súvislosť samozrejme, že nie je, pretože ani novela Trestného zákona, ani novela Trestného poriadku úpravu Špeciálneho súdu neobsahuje. Takže ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že tento návrh by mohol získať podporu, ak by boli podporené niektoré návrhy pána poslanca Miššíka naprieč politickým spektrom. Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Miššík, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Musím oceniť, že pán poslanec Lipšic spomenul to, čo som spomínal aj ja vo svojom vystúpení v rozprave, keď som podával ten pozmeňujúci návrh a čo sa týkalo tej dohody o bodoch 2, 3 spoločnej správy, kde sme v ústavnoprávnom výbore zhodnotili tú možnosť kolúznej väzby, že jednoducho odtiaľ prepúšťať na kauciu, to by bola hrubá a veľká chyba. Som veľmi rád, že k tomuto zaujala rovnaké stanovisko vo výbore aj pani poslankyňa Tóthová, ale predpokladám, že bude o tom hovoriť, keď bude vystupovať o chvíľku v rozprave.

    Polemizovať sa nedá v tých ostatných otázkach, lebo pán poslanec Lipšic povedal, že podporí všetky moje pozmeňujúce návrhy plus spoločnú správu, ale má výhradu voči tomu môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý nesúhlasí s rozšírením väzby v prípravnom konaní o ten jeden mesiac – zo šiestich na sedem mesiacov.

    Ja teraz nejdem do odbornej polemiky, dám možno len jednu otázku, ktorú som položil aj pánovi ministrovi v prvom čítaní, a tak sa spýtam aj pána poslanca, že mne sa nezdá systémové, keď niečo predlžujem o mesiac. Ja mám obavu a dám otázku. Čo v prípade, že sa nebude stíhať ani sedemmesačná lehota. Znova ju budeme predlžovať? Ja viem, že tá otázka možno znie celkom ináč. Ale právom si ju kladiem, lebo je logická. Tak by som ťa poprosil na to, Daniel, odpovedať. Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať na faktickú poznámku, pán poslanec?

  • Áno. Tá lehota je o mesiac dlhšia preto, aby vlastne v lehote šesťmesačnej, alebo teda predĺženej, dajme tomu ročnej, podľa právnej kvalifikácie mohol prokurátor podať obžalobu a ten mesiac má súd na rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby. Čiže ono sa striktne vzaté väzba v prípravnom konaní nepredĺži, ale doteraz musela byť akoby skrátená, pretože prokurátor nemohol využiť celú dĺžku väzby v prípravnom konaní, pretože musel už vopred minimálne niekoľko týždňov podávať obžalobu. Čiže podľa mojej mienky ten návrh je v zásade dobrý, opakujem ešte raz, berúc do úvahy judikatúru Ústavného súdu, ktorá je podľa mojej mienky zlá pri všetkej úcte.

    Druhá poznámka ešte k tým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Miššíka. Je tam návrh, aby sa v zásade ponechal ten režim vyhotovovania rýchlopisného záznamu, čo ja považujem tiež za správne. A teraz poviem jednu vec. Keď sme trestné kódexy schvaľovali, ony sa schválili niekedy v lete 2005 a boli účinné od 1. 1. 2006, tak boli tlaky, že tak urobme výberové konanie na tie rýchlopisné záznamy, že časový stres je a proste aby sme to stihli. Ja som vtedy povedal, že nie. Radšej nech to počká pár mesiacov, ale urobme transparentný tender, proste žiadne podprahové, neviem aké priame, časová tieseň.

    Ale dneska už sú naozaj tri roky, odkedy sú trestné kódexy účinné a bolo dosť času na to, aby ten rýchlopisný záznam sa mohol realizovať všade, nielen niekde, a myslím, že je to lepšie. Uľahčuje to objektívnosť, uľahčuje to samotné konanie hlavného pojednávania a jeho aj objektívnosť a nezaťažuje to ani sudcov pri diktovaní zápisnice, takže je to podľa mojej mienky systém, ktorý je správny a bolo by lepšie ho ponechať, a nie umožňovať ešte aj ďalšie mnohé alternatívy. Takže v tomto s tým, čo pán poslanec predniesol, ja nemám problém.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri, milé kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručná, nebudem rozvádzať myšlienku kolúznej väzby, len chcem potvrdiť, že áno, je pravda, v ústavnoprávnom výbore sme sa všetci zhodli, že nahradiť kolúznu väzbu, t. j. takú väzbu, ktorá má chrániť, teda má odčleniť z možného voľného pohybu podozrivú osobu, teda zhoršiť jej kontakt s prípadnými svedkami a ich ovplyvňovaním, že vymeniť takúto kolúznu väzbu na základe kaucie a prepustiť osobu z kolúznej väzby nie je rozumné, nie je dobré a nemožno podporiť.

    Dôvodov by tu bolo viac. Pred chvíľou pán poslanec Lipšic uviedol dôvody, ktoré v ústavnoprávnom výbore sme všetci považovali za dôvod, ktorý trošku deformuje ten návrh z iného pohľadu. Tam sú argumenty a iné vývody a dôvody boli z príslušných aktov vyvodené, než mali byť. Preto sa nebudem hlbšie z časového hľadiska s týmto zaoberať.

    K čomu sa chcem, a to aj stručne, vyjadriť, to sú záznamy pojednávania v trestných veciach. Dnes je právny stav taký, že buď sa robí stenografický záznam, alebo absolútny zvukový záznam, ktorý je neskôr prepísaný do určitej písomnej podoby vrátane existencie diskety, kde je skutočne každé slovo podchytené. Ja nemám nič proti tomu, aby bol na disketách podchytený celý priebeh trestného konania. Ale považujem za rozumné, tak ako je to vo vládnom návrhu, ísť popri tomto aj cestou možnosti nadiktovať podstatu problému sudcov do technického záznamu a táto podstata by mala byť pretavená do písomnej podoby, ktorá, samozrejme, je dôkazom o priebehu celého konania.

    Vážení, v trestnom konaní, a to každý, kto bol na súde vie, že neraz je opakovaný balast, že sú veci uvádzané trikrát, štyrikrát. A obdobne vieme, že trestné konanie nekončí v prvej inštancii, ale je odvolacie konanie, poprípade ešte mimoriadne opravné prostriedky a podobne. Prokurátori potom študujú spisy. No, tie spisy sú nesmierne s početnými stranami a niekedy podstata uniká. Preto ja si osobne myslím, nech je priebeh na diskete, ale v nadiktovanej podobe podstata. A že je nadiktovaný sudcom priebeh, čo tu už zaznelo a nie sú tam niektoré vážne skutočnosti alebo slovo, ktoré môže byť rozhodujúce pre posúdenie veci, vážení, veď je tam prokurátor a obvinený má advokáta.

    Tí advokáti tam nesedia len tak, tí sú povinní sledovať priebeh a poprípade majú nielen právo, ale aj povinnosť upozorniť, že záznam treba o toto a toto doplniť. Veď dokonca štát vynakladá nemalé prostriedky na to, keď si obvinený nezvolí advokáta, že ex offo je mu advokát určený a štátom platený. Takže nemám obavu.

    Mám obavu z toho, na čo poukazujú viacerí sudcovia z praxe, že zo spisov sa stávajú veľké buchle a niekedy potom pri preštudovávaní materiálov sa sám sudca nevyzná a niekedy nevystihne podstatu. A nehovorím už, v odvolacom konaní máme potom spisy na tisícky strán. Tak ja by som podporila znenie, ktoré je vo vládnom návrhu, aby bola daná tretia alternatíva a podľa závažnosti prípadu, možnosti priebehu, množstva vypočutých svedkov a ďalších okolností vždy bude mať príslušný senát možnosť rozhodnúť, ktorý spôsob záznamu si zrealizuje. Buďme, prosím vás, pri tvorbe zákonov jedným okom nad textom zákona, ale druhým okom sledujme, aj čo to donesie pre prax a aké problémy z dnešnej platnej právnej úpravy prax má, preto opätovne podporujem tú alternatívu, ktorá je v novele Trestného poriadku upravená. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja sa už možno budem viackrát opakovať, ale pokúsim sa byť stručný. Pani profesorka, podľa dnes platného Trestného poriadku rozhoduje predseda senátu opatrením o tom, že si vyberie jedno z dvoch možností, teda buď rýchlopis, čo je zaznamenanie od slova do slova, takisto ako záznamové zariadenie. Ja som si osobne myslel, že tým, o čom hovoril aj pán poslanec Lipšic, že bude nakúpený dostatok kvalitných záznamových zariadení, tak určite to veci pomôže, pretože aj záznamy zo zariadenia sa archivujú a kedykoľvek je ich možné vytiahnuť a tá zápisnica je presnejšia.

    Prečo to hovorím? Hovorím to napriek tomu, že váš návrh možno vyzerá tak, že to zrýchli konanie. Tak som to pochopil. Váš návrh dovolí predsedovi senátu, aby si vybral, či bude diktovať do zápisnice, alebo použije obidva tieto spôsoby, ktoré sú dnes upravené v Trestnom poriadku. No len diktovanie to nezrýchli. Ja mám trošku obavy z toho, že naozaj, aj keď je tam tá námietka, aj zostane námietka v prípade, ak by nebol spokojný obhajca alebo prokurátor s tým, ako sudca diktuje do zápisnice. Problém je v tom, že tých námietok bude toľko, že môže trikrát predĺžiť toto hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie súdu.

    V konečnom dôsledku chcem spomenúť poslednú vec. Celý Trestný poriadok a celá rekodifikácia, na ktorej má teda nespornú zásluhu minulý minister spravodlivosti, vychádzala zo zásady kontradiktórnosti v trestnom konaní a základom kontradiktórnosti je predsa práve to, o čom hovoríme, aby bolo čo možné najpresnejšie zaznamenanie všetkých úkonov, ktoré sú na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí súdu. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tóthová, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miššík, pokiaľ vy pod diktovaním rozumiete, že v pojednávacej miestnosti bude sedieť pisárka, ktorá pracuje systémom, kto hľadá, ten nájde, tak to máte pozri víziu 20 rokov dozadu. Veď predsa ten predseda senátu môže nadiktovať na techniku, zúžiť to, podstatu nadiktuje na techniku a vedľa existuje disketa, kde máte nahratý celý priebeh. Čiže tam je absolútne zdokladované všetko, poprípade aj zakašľanie prokurátora alebo obžalovaného. Tak v čom je problém?

    Problém je v tom, že keď niekto študuje spis, že sa môže v stručnejšej písomnej podobe zorientovať v ňom ako v množstve strán, ktoré sa neraz realizujú tak, že nie je zrejmé, čo chce niekedy obžalovaný povedať. A neraz aj advokáti pri svojich rečiach, aby urobili akosi dobrý dojem, tak trikrát opakujú to isté v tej istej variácii. Čiže v každom prípade ja si myslím, zefektívnenie spočíva v tom, vypočuté, priebeh nahratý, predseda senátu podstatu zhrnie, nahrá na ďalšiu disketu a tá ďalšia disketa sa dostane do písomnej podoby a vedľa existuje disketa, ktorá všetko zaznamenáva vrátane mnou spomenutého zakašľania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako navrhovateľ, chcete k nej zaujať stanovisko? Chcete, pán minister?

  • Hlas pána ministra zo sály.

  • Ďakujem pekne. Ja budem len veľmi stručná. Zhodnotím rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Vystúpili traja páni poslanci a vyjadrím sa aj k bodom spoločnej správy. Vzhľadom na to, že pán minister vo svojom vystúpení nesúhlasil s bodmi 2 a 3 spoločnej správy, ale vychádzajúc z rokovania ústavnoprávneho výboru a zo všeobecnej zhody, aby tieto body boli schválené, ako aj z diskusie, ktorá tu odznela, nebudem vynímať na osobitné hlasovanie tieto body a budeme hlasovať o všetkých troch bodoch spoločne, tak ako to navrhol ústavnoprávny výbor. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Na základe rozhodnutia Národnej rady teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    Vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 861, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 868.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Stanislava Becíka, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky schválila návrh na úpravu zákona č. 543/2007 Z. z., ktorého úpravou chce docieliť, aby predišla závažným ekonomickým škodám. Atypické poveternostné podmienky spôsobili, že hospodársky rok 2007 – 2008 je z hľadiska výšky produkcie najlepší po roku 2004. Bol zaznamenaný medziročný nárast úrody pšenice s indexom 118 %, jačmeňa 125 %, to je dosiahnutie produkcie cca 1 600-tisíc ton pšenice a 560-tisíc ton jačmeňa.

    Predpokladaná úroda kukurice sa v tomto roku očakáva vo výške nad 7 ton z jedného hektára, čo pri zberovej ploche 148 789 ha predstavuje celkovú produkciu mierne nad 1 milión ton. Reálna potreba kukurice na domácom trhu sa pohybuje na úrovni do 700-tisíc ton. Prebytok odhadujeme vo výške nad 300-tisíc ton.

    Vzhľadom na neprezieravé cenové opatrenia, ktoré boli prijímané v minulom období, klesol počet chovateľov ošípaných takmer o polovicu, a preto v súčasnej dobe nie je možné dobrú úrodu skŕmiť a, naopak, do republiky sa dováža drahé bravčové mäso. Nečinnosť príslušných orgánov by mohla mať v smere nezasahovania do riešenia nadprodukcie dopady nielen na potravinovú bezpečnosť, ale najmä vyváženosť, ale aj na vznik vysokej ekonomickej škody. Uvedené skutočnosti sťažujú speňažovanie obilnín, najmä kukurice, čo zapríčinilo, že poľnohospodári nebudú mať prostriedky, finančné prostriedky na vykrytie založenej novej úrody. Celkový pokles cien kukurice dosiahol úroveň 2 200 korún za tonu, čo nepokrýva náklady na osivá, hnojivá a pesticídy. Vyvíjajúci tlak zo strany obchodníkov na pestovateľov kukurice v súvislosti s ponúkanými cenami má za následok, že mnohí skladujú kukuricu vo svojich skladoch a mnohá kukurica je ešte momentálne na koreni na poliach.

    Poľnohospodári sú v kritickej situácii tým, že nie sú schopní predať svoju úrodu, majú nedostatok finančných prostriedkov na finančné vykrytie založenej novej úrody. Je zastavený trh s obilninami, odbytová a finančná kríza hlboko zasiahla aj agropotravinársky sektor. Vývoj na trhu s kľúčovými agrárnymi komoditami môže na Slovensku vyústiť do krachu mnohých poľnohospodárskych subjektov, čo by malo negatívny dopad nielen na stabilitu pôdohospodárstva, ale aj celého slovenského vidieka a najmä vidieckej zamestnanosti v pôdohospodárstve.

    Dôsledky tohtoročnej kritickej situácie na trhu budú mať vplyv aj na budúcu úrodu obilnín. Na trhu môže nastať opačná situácia. Problémy so založením novej úrody sa odrazia v nižších úrodách a vo vyššej nákupnej cene obilnín, čo sa premietne do podobnej situácie, ako bola minulý rok, keď ceny obilnín rekordne stúpli. Všetky uvedené scenáre by mali negatívny dopad na stabilitu celého slovenského vidieka a následne dopad aj na príjmy štátneho rozpočtu. Z uvedených dôvodov je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Slovo má spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pani poslankyňa Magda Košútová. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 340 z 28. novembra 2008 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému zákonu bolo schválené uznesením Národnej rady zo dňa 3. decembra 2008.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i určené náležitosti v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy spĺňa všetky náležitosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu z § 73 zákona o rokovacom poriadku vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. novembra 2008 č. 868 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali ihneď.

    Pani podpredsedníčka, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Simon. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

    Zs. Simon, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, páni, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vo svojom úvodnom prejave k tomuto materiálu ste uviedli, že nečinnosť príslušných orgánov zapríčinila pokles stavov ošípaných na Slovensku, a tým aj dôsledok zvýšenej ponuky kŕmneho obilia a nemožnosť jeho riešenia s kŕmením. Dovoľte, aby som urobil krátky prehľad predchádzajúcich rokov.

    Rok 2006. Vynegociovaná možnosť podpory chovu prasníc zapísaných v plemennej knihe. Vyčlenené prostriedky na tieto účely 25 miliónov korún. Po výmene vlády toto opatrenie bolo ukončené, financie prealokované, vyplatené v prospech tých poľnohospodárov, ktorí mali zároveň aj sucho, aj záplavy.

    Rok 2007. V zmysle vládneho programu dôraz bol položený na podporu živočíšnej výroby veľkých dobytčích jednotiek. Pri zostavovaní rozpočtu pre rok 2008 som upozorňoval na to, že je potrebné, aby bol riešený sektor ošípaných prostredníctvom Štátnej veterinárnej správy. Samozrejme toto opatrenie vládna koalícia neprijala. Výsledok pokles stavov ošípaných v roku 2007 mínus 154-tisíc ks ošípaných. Je to fakt.

    Pán minister, nie je to váš dôsledok alebo vaša vina? Nesedeli ste na tej stoličke, takže hovorím len ako konštatáciu a východisko pre budúce obdobie. Spomenuli ste aj úroveň nadprodukcie aj v oblasti kukurice, aj v oblasti obilnín pšenice, jačmeňa. Pokiaľ si zoberieme priemernú realizačnú cenu obilnín, teda kukurice pre tento rok, priemernú hektárovú úrodu, tak zistíme, že farmár na jeden hektár mohol získať zhruba v priemere tržby cca 22- až 23-tisíc korún. Minulý rok na jeden hektár jeho príjem bol cca 26-tisíc korún. Priemerný pokles tržieb z jedného hektára je 13 %.

    Na Gemeri existuje jedno príslovie, ktoré som sa naučil ešte od môjho starého otca, ktorý sa živil poľnohospodárstvom. Od toho, keď je málo, môže byť horšie len vtedy, keď je toho veľa. Platí to aj v tejto situácii.

    Minulý rok úrody bolo menej, ceny boli vysoko prehnané. Tohto roku je úrady viac, ceny sú neprimerane nízke. Bezpochyby tento problém treba riešiť. Novelu zákona, ktorú máme pred sebou, č. 543/2007 Z. z., takzvaný zákon o Pôdohospodárskej platobnej agentúre upravuje pôsobnosť, citujem, „Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a pôsobnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúry pri poskytovaní podpory“. Pri poskytovaní podpory. V pôdohospodárstve, v potravinárstve, lesnom hospodárstve, rybnom hospodárstve z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitných predpisov.

    Po ďalšie. Pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka, rybné hospodárstvo podľa osobitných predpisov a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pri poskytovaní podpory na nespracované poľnohospodárske výrobky, ktoré nie sú uvedené v prílohe 1 k zmluve o založení Európskeho spoločenstva okrem vývozných náhrad.

    Tieto ustanovenia tohto zákona dávajú predmet zákona č. 543. Predmetom zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre je v prvom rade prijímanie prostriedkov z Európskej únie a vykonávanie všetkých opatrení, ktoré smerujú k podpore na základe Európskeho spoločenstva vrátane domácej štátnej pomoci, ktorá sa taktiež deje na základe európskej legislatívy, pretože tá dáva podklad.

    V prvom rade si kladiem otázku, prečo ohroziť prijímanie prostriedkov z Európskej únie z dôvodu, že PPA bude realizovať nákup pre štátne hmotné rezervy a bude riešiť skladiskové záložné listy a tovarové záložné listy.

    Vysvetlím prečo tento problém. Podľa prístupovej zmluvy je Slovensko oprávnené do 31. decembra 2006, opakujem, Slovensko oprávnené do 31. decembra 2006 naďalej poskytovať štátnu pomoc s cieľom zabezpečiť fungovanie systému skladiskového záložného listu a tovarového záložného listu podľa zákona č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 1998.

    Slovensko predloží Komisii každý rok správu o vykonávaní tohto opatrenia štátnej pomoci, v ktorej uvedie formy pomoci a jej výšku. Toľko z citátu z prístupovej zmluvy. Táto novela sa dotýka aj zákona č. 144/1998 Z. z. Nazdávam sa, že priamo je v rozpore s prístupovou zmluvou.

    Z uvedeného vyplýva, že skladiskové záložné listy a tovarové záložné listy nie je možné finančne podporovať na základe prístupovej zmluvy, ktorá explicitne uvádza, tak ako som to uviedol vyššie. Pôdohospodárska platobná agentúra vykonáva na základe nariadenia Rady č. 1234/2007 intervenčný nákup, ktorým sa odčerpáva prebytok danej komodity z voľného trhu Európskej únie.

    Splnenie funkcie záchrannej siete pre majiteľov komodít. Pokiaľ sa im nepodarí predať tovar na voľnom trhu Európskej únie, môžu ho predať za intervenčnú cenu. Tento systém sa uplatňuje pre obilniny, mäso, mlieko a iné. PPA z hľadiska administrovania nákupu nie je schopná oddeliť nákup intervenčný od nákupu pre štátne hmotné rezervy. Tento problém môže mať za následok ohrozenie akreditácie platobnej agentúry ako inštitúcie, cez ktorú prichádzajú finančné prostriedky pre slovenských farmárov. Nakupovať kukuricu od toho istého farmára na intervenciu aj pre štátne hmotné rezervy do toho istého skladu sa nedá rozlíšiť. Pri takejto situácii nám hrozí, že farmári vyplatené prostriedky budú musieť vrátiť, respektíve ich vôbec nemusia dostať.

    Samotná vládna legislatíva pri prerokovaní tohto materiálu konštatuje, že navrhnuté riešenie je, respektíve môže byť v rozpore s nariadením Rady 1234/2007. Z hľadiska financovania, pokiaľ Pôdohospodárska platobná agentúra bude vykonávať takéto opatrenia, tak na takéto opatrenie bude potrebovať súhlas Európskej komisie, že ide o novú štátnu pomoc. Vyplýva to z nariadenia Komisie č. 1857/2006 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky pôsobiace v pôdohospodárskej výrobe. Ide o takzvanú notifikáciu.

    Pokiaľ zoberieme túto notifikačnú povinnosť do úvahy, tak najskôr z tohtoročnej úrady kukurice môže byť nakúpené prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva, respektíve platobnej agentúry najskôr v septembri budúceho roka, pretože bude treba prijať na základe tejto novely vykonávaciu vyhlášku, ktorú bude treba notifikovať v rámci Európskej komisie. Vykonať opatrenia pred notifikáciou nebude možné.

    K článku II tejto novely. Správa štátnych hmotných rezerv je ústredným orgánom štátnej správy. Orgán štátnej správy môže poveriť iný orgán štátnej správy, ministerstvo SR, iba ak je takéto splnomocnenie uvedené aj v zákone o organizácii a činnosti vlády, organizácii ústrednej štátnej správy č. 575/2001, pričom takéto ustanovenie tento návrh neobsahuje.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skúste odpovedať na nasledujúce otázky. Aké sú rezervy štátnych hmotných rezerv v komoditách ryža, mrazené mäso, potravinárska pšenica či kukurica? Nazdávam sa, že málokto dokáže odpovedať na tieto otázky, a to z jedného jediného dôvodu. Na tieto otázky dokáže odpovedať ten, kto má oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými materiálmi, nakoľko takéto informácie už sú predmetom utajovania. V tej chvíli, čo ministerstvo pôdohospodárstva bude vykonávať takéto opatrenie, bude musieť porušiť túto zásadu štátnych hmotných rezerv.

    Štátne hmotné rezervy spravujú zásoby pre prípad núdze a ich objem schvaľuje vláda Slovenskej republiky na základe § 5 ods. 3 zákona č. 82/1994 Z. z., ktorý uvádza, citujem. „Správa rezerv v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy posúdi účelovosť požiadaviek na tvorbu hmotných rezerv do 31. mája kalendárneho roka a vypracuje návrhy na zoznam položiek hmotných rezerv, ich minimálnych limitov, orientačných cieľových stavov. Tieto návrhy schvaľuje vláda.“

    Keďže máme pred sebou návrh zákona a pred časom sme mali možnosť vidieť materiál, ktorý odsúhlasila vláda 29. 10. tohto roku, ktorý nespomína štátne hmotné rezervy a navýšenie jeho limitov. Takže na to, aby tento návrh bol vykonateľný, bude potrebné aj schváliť limity na súčasný nákup, tak podľa platného zákona budú môcť štátne hmotné rezervy nakúpiť komodity až po úprave limitov, ktoré schváli vláda a následne, pokiaľ sú schválené limity, môže štátne hmotné rezervy po prijatí tejto novely poveriť ministerstvo pôdohospodárstva správou v oblasti potravinovej bezpečnosti.

    Spravovanie rovná sa hospodárenie s hmotnými rezervami, ktoré ale v tejto novele nie je doriešené pre ministerstvo pôdohospodárstva. Podľa § 5a zákona č. 82 pri hospodárení s hmotnými rezervami správa rezerv uplatňuje zásadu účelovosti a hospodárnosti a uskutočňuje iba kúpu a predaj zásob. Obmenu a zámenu zásob, pôžičku a výpožičku zásob, uvoľňovanie zásob, skladovanie zásob, ochraňovanie a udržiavanie zásob. Tieto oblasti otvárajú rad ďalších otáznikov.

    Kto zabezpečí obmenu a zámenu týchto zásob? Bude to len jednorazový nákup a jednorazový predaj? Ale potom to je priamo v rozpore so samotným nariadením 1234/2007, pretože to je intervencia a intervenovanie na trhu. Kto bude znášať cenovú stratu v prípade nižších realizačných cien? Kto bude znášať náklady na skladovanie? Ako dlho sa bude komodita skladovať? V ktorých skladoch sa bude skladovať? Čo so skladmi, ktoré má Správa štátnych hmotných rezerv vo vlastníctve? Sú to v Púchove, v Kežmarku, sú to obilné silá. Opakujem obilné silá na uskladňovanie obilia. Je to síce na 42-tisíc ton. Bude tieto tiež spravovať ministerstvo pôdohospodárstva?

    Najzávažnejšou otázkou ostáva, podľa akých pravidiel bude realizovať toto opatrenie ministerstvo pôdohospodárstva? Podľa pravidiel, ktoré platia pre štátne hmotné rezervy podľa § 5b prostredníctvom komoditnej burzy, respektíve uznesenia vlády o verejnej súťaži? Alebo podľa akých pravidiel?

    Podmienkou obchodnej súťaže bude, že ministerstvo pôdohospodárstva nakúpi komoditu, keď bude cena viac ako 3-tisíc korún alebo 3-tisíc korún? Ale ten, čo odpredá a je ochotný odpredať za nižšiu cenu, bude vylúčený z predaja? Od neho sa nenakúpi? Bude teda diskriminovaný?

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovolím si zacitovať z ešte platnej legislatívy, § 4 ods. 1 uvádza. „Agentúra v súlade s týmto zákonom a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, po a vykonáva reguláciu niektorého druhu výrobku na trhu v prípade jeho prebytku alebo nedostatku. Propaguje odbyt a spotrebu niektorých druhov výrobkov, vykonáva kontrolu nad organizovaním trhu s výrobkami, vyhodnocuje opatrenie zamerané na organizovanie trhu s výrobkami, ich kvantity a kvality a ich dopad na trh.“ Toľko citácie ešte dnes platnej legislatívy.

    Prečo hovorím o dnes platnej legislatíve. Pretože toto znenie zo zákona je navrhnuté vypustiť na základe novely, ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila 4. 11. 2008 na 28. schôdzi Národnej rady šesť dní po rokovaní vlády o riešení krízovej situácie na trhu s obilninami. Nazdávam sa, že skutočné riešenie by sa malo týkať zákona č. 575 o kompetencii a organizovaní činnosti vlády a zákona č. 491/2001 o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami. Tento návrh zákona ale je u pána prezidenta s návrhom vypustiť tieto opatrenia a čaká na jeho podpis. Možno dnes, možno zajtra.

    Považujem za potrebné uviesť, že riešenie krízy situácie prostredníctvom pôvodného znenia zákona č. 491/2001 Z. z. nebolo v rozpore s prístupovou zmluvou, ale riešenie prostredníctvom zákona a novely zákona č. 144/1998 Z. z. je priamo v rozpore s príslušnou zmluvou, tak ako som to uviedol vyššie.

    Vážené dámy a vážení páni, vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na nedostatky, ktoré som uviedol, by som mal navrhnúť vrátiť návrh zákona na prepracovanie. Ale vzhľadom na situáciu v sektore agrárnej prvovýroby a nutnosť riešenia daného problému navrhujem predkladateľovi upraviť návrh zákona tak, aby skutočne dosiahol svoj daný cieľ. Preto som sa rozhodol vystúpiť v prvom čítaní, aby som upozornil na všetky tieto nedostatky, aby sa hľadali riešenia a odstránili všetky možné riziká. Ohrozenie platobnej agentúry je veľmi závažnou príčinou a môže mať veľmi závažné dôsledky.

    Kolegyne, kolegovia, viem, za akých podmienok sa platobná agentúra tvorila v roku 2003 – 2004. Viem, za akých podmienok sa získala akreditácia na túto organizáciu. Možno aj vďaka reakcii ministra a vlády 29. októbra dnes nie je problém medzi farmármi z hľadiska ponuky obilia na predaj. Je faktom, že poľnohospodári ho neponúkajú. Neponúkajú na intervenčný nákup, a to z toho dôvodu, že pri intervenčnom nákupe musia zložiť pri ponuke kauciu 15 eur za každú tonu.

    Poľnohospodár, ktorý nemá peniaze, neponúkne svoje obilie spolu s kauciou a nezaplatí túto kauciu. Jednoducho nie je zabezpečený dostatočne, aby to mohol urobiť. Dnes sedí doma a čaká na túto novelu. Aj keď sa zdá, že máme viac obilia a problém to žiadny nie je. Je to len relatívny stav, pretože v tej chvíli, čo sa dozvie, že tieto opatrenia nebudú vykonané, v tej chvíli nastane problém. Takýto problém nastal aj v Maďarsku a nastane aj v každej krajine. Vtedy, keď vlády hovorili o nutnosti a spôsobe riešenia a následne sa preukázalo, že to riešenie nebolo účinné, nebolo efektívne, ceny opäť klesli.

    Preto som si dovolil vystúpiť a upozorniť na tieto nedostatky, aby sa v ďalšom legislatívnom procese hľadali spôsoby a riešenia na to, aby tieto možné riziká a tieto nedostatky sa jednoznačne odstránili z tohto návrhu zákona a upravil sa zákon do takej podoby, aby skutočne mohol pomôcť pôdohospodárom nielen v roku 2009 v januári, ale aj v roku 2010 a následne a skutočne musím povedať, že súhlasím s riešením, aby v týchto opatreniach mohlo vystupovať ministerstvo. A je potrebné, aby mohol vystupovať, ale nie prostredníctvom zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pán poslanec Záhumenský. Ak nikto iný, kolegovia, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Prebytok obilia, najmä kŕmneho obilia na Slovensku nebude len v nadúrodných rokoch. Taký bol rok 2008, ale bude aj v normálnych priemerných rokoch, ktorých je väčšina. A je to spôsobené tým, že došlo za minulých osem rokov vlády Mikuláša Dzurindu k významnej likvidácii živočíšnej výroby, k významnému poklesu stavov zvierat, najmä monogastrov ošípaných, hydiny, ale aj prežúvavcov, to je hovädzieho dobytka.

    Čiže významným podielom, tým si sa podieľal aj ty, pán poslanec Simon, na tom, keď si dával do živočíšnej výroby len podporu 6 % z možných zdrojov a vlastne si urobil nerovnovážny stav medzi rastlinnou výrobou a živočíšnou výrobou, kde najmä v živočíšnej výrobe dochádza k vyššej pridanej hodnote a zužitkovaniu produktov rastlinnej výroby ako medziproduktu a Slovensko vlastne mohlo z toho profitovať dvojnásobne. Veľkou mierou si sa podieľal na tom, že došlo k tejto prudkej likvidácii a je dosť odvážne dneska vystupovať v pomere poučovania vlastne z európskej legislatívy práve teba, ktorý si ju neustále porušoval počas svojho pôsobenia.

    Ja by som chcel poďakovať práve ministerstvu a ministrovi pôdohospodárstva za to, že sa snaží zastaviť tento prudký pád v tomto sektore, lebo si myslím, že obrátenie tohto pomeru bude trvať niekoľko rokov a bude úspechom, ak sa podarí len pribrzdiť znižovanie stavov zvierat, ak dôjde k určitej reštrukturalizácii a revitalizácii tohto sektora a pomôže to. To bude jediným takým kľúčom a riešením na to, akým spôsobom aj v budúcnosti likvidovať, a nieže likvidovať, ale aj efektívne zužitkovávať potravinárske aj kŕmne obilie na Slovensku. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcete reagovať s faktickou poznámkou? Dobre. Máte slovo, pán poslanec. Zapnite, prosím, pánovi poslancovi mikrofón. Ďakujem.

    Zs. Simon, poslanec: Vážený pán kolega Záhumenský, ak ma pamäť neklame, tak ste boli akcionárom spoločnosti Agrokontrakt Mikuláš. Sedeli ste na ministerstve pôdohospodárstva a následne ste prijali také nariadenia, ktoré umožnili, že táto spoločnosť za minulý rok pri mlieku dostala viac ako 740-tisíc korún za mlieko, ktoré nikdy vyrobené v tejto spoločnosti nebolo. To znamená, že sa treba pozrieť aj na to, kde sa tieto peniaze efektívne vynakladajú či nevynakladajú.

    A takisto si myslím, že dotačná kauza a váš štvormesačný rýchlokurz na ministerstve pôdohospodárstva je dostatočnou zárukou na to, aby som dlhšie na vaše vystúpenie nereagoval.

    Ale dovoľte, aby som doplnil svoje vystúpenie. Hľadať riešenie, ktoré je priamo v rozpore s prístupovou zmluvou asi nie je tou správnou cestou. Ak ste si všimli, nedal som žiadny pozmeňujúci návrh, len som upozornil na tieto nedostatky, pretože dôsledok týchto krokov môže doľahnúť na samotných pôdohospodárov. Európska komisia sa nebude zahrávať so Slovenskou republikou. Keď dokázala zastaviť peniaze pre Bulharsko, vedie konanie voči Taliansku a zahraničné spoločnosti, ktoré nesúhlasia s tým, aby takéto kroky boli urobené v rámci jednej členskej krajiny v rozpore s Európskou úniou, môžu kedykoľvek začať konanie a na to môže doplatiť samotný agrárny sektor.

    Preto navrhujem, aby toto riešenie nebolo prostredníctvom platobnej agentúry, ale prostredníctvom ministerstva. Keď už má niekto napadnúť, tak nech napáda ministerstvo, a nie platobnú agentúru a nie zákon o platobnej agentúre. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko v rozprave? Máte slovo, pán minister.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, nechodím sem často a mrzí ma, že dnes nie je tu plná sála, pretože tento konfrontačný boj by hovoril aj o tom, aký je stav v agrosektore a kto sa na ňom svojím spôsobom aj podieľal, pretože ešte pred štyrmi mesiacmi som bol aktívnym roľníkom a bol som aktívnym roľníkom celý život a vedel by som o reformách a pseudoreformách odborníkov, ktorí prichádzali na ministerstvo s tými najlepšími úmyslami, najlepšie rozprávať, pretože som ich osobne znášal ako farmár nielen na svojom chrbte, ale aj v účtovnej závierke na konci roka.

    Nebudem hovoriť o tom a nerád sa opakujem, ale už som tu raz povedal, že nevedomosť je blaženosť, aj keď je to posledné štádium pred bankrotom. Veľa je šťastných tých, ktorí tým, že menej vedia, viac môžu o tom hovoriť a na druhej strane dokazovať, argumentovať. Treba povedať, že v roku 2002 situácia v stave v chove ošípaných bola taká, že sme mali 113-tisíc prasníc a produkcia bravčového mäsa bola, už nemeriam to spôsobom sebestačnosti, ale na úrovni potreby Slovenska a už je jedno, či sa z toho niečo vyviezlo a recipročne k tomu niečo doviezlo, ale bola na úrovni Slovenska, to znamená, aj spotreba produkcie rastlinnej výroby bola na úrovni týchto chovov.

    Dnes je situácia taká, že na Slovensku je ani nie 46-tisíc prasníc a za prvý polrok v tomto roku a týka sa to aj vás, členov parlamentu, sme doviezli bravčové mäso viac ako za 2,9 miliardy Sk a je to dôsledok systémových opatrení, ktoré sa tu robili a osobne som ich znášal, pretože ako chovateľ v roku 2002, farmár sme mali 1 700 prasníc a vlani už to bolo len 350 aj to najmä z dôvodu toho, že teda nízke úrody a vysoký prepad vo vzťahu k cenám mali za dôsledok, že toto kŕmne obilie sa vlastne zhodnotilo na iné účely a mimo Slovenska.

    Je zaujímavé, a nad tým by bolo potrebné sa zamyslieť, že prečo máme vo vzťahu k okolitým štátom pasívne obchodné saldo v bilancii s takými komoditami, ako je bravčové mäso. Bolo by potrebné si siahnuť na klobúk, či tam nie je maslo. Najmä tí, ktorí mali výkonnú exekutívu, nie zákonodarnú exekutívu.

    Trh s ošípanými sa zrútil nesystémovými opatreniami. Veď čo sú to za systémové opatrenia, keď 85 % tržieb je zo základnej rastlinnej výroby. To znamená, je to zle nastavené.

    A tu som chcel použiť ten argument, ten výrok Thatcherovej, ktorá povedala, že nevedomosť je blaženosť, aj keď je to posledné štádium pred bankrotom. Dá sa to premeniť ešte aj na drobnejšie a čítať medzi riadkami, ale to už by som bol možno vulgárny alebo perverzný. To nebudem.

    Pán poslanec, keď si ma tu pred mesiacom, pán poslanec Simon, interpeloval, hovoril si o katastrofálnej situácii v cash-flow. Myslel som a verím tomu, že si mal čestný úmysel a verím, že aj dnes máš čestný úmysel, aby sa roľníkom pomohlo hocikde na Slovensku, aj na Gemeri, a na druhej strane, aby sme hľadali spôsob riešenia. Ale nie spôsob riešenia zarúbanej cesty, že navonok chceme vám dokázať, že chceme to urobiť, ale dovnútra povieme, to sa nedá a nemôže. Pretože to nie je spôsob, akým by sme to chceli v každom prípade riešiť, keď hovoríš o septembri roku 2008.

    Intervencia je niečo iné a odťaženie nadprodukcie takisto niečo iné. Intervenciu vyhlasuje Brusel za 101,31 eura a nadprodukciu odťaženia, hovoríme o maximálnej cene 3-tisíc korún, kde ukladateľ zaplatí skladné a bude sa to účtovať k 30. 9. a zaplatí úroky z týchto peňazí.

    To znamená, že po tabuľke, ktorú ministerstvo v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou cestou Poľnohospodárskej platobnej agentúry a cestou komory vyslalo smerom k farmárom sa nám, našťastie, dostalo také nízke množstvo ponúkanej kukurice na tento spôsob odťaženia, že pravdepodobne, keď nechcem použiť slovo určite, nebude použitý. Nebude, pretože včera a na webovej stránke rezortu komory aj PPA je to zverejnené, žiada rezort pôdohospodár v spolupráci s SPPK, aby sa všetci prihlásili na intervenčný nákup. Samozrejme, po rokovaní s bankami. Banky sú ochotné poskytnúť 15-eurovú zábezpeku na tento nákup a aby na tom mohli efektívnejšie profitovať tí, ktorí budú mať záujem, pretože moje minulotýždňové štvrtkové rokovanie medzi štyrmi očami s komisárkou Boelovou hovorilo jednoznačne o tom, že podiel prihlásených v objeme je taký nízky, že nie je problém, aby nadprodukcia sa tam vedela dostať.

    Na druhej strane môžem povedať aj to, že rozumne uvažujú tí zhodnotitelia kukurice, najmä čo chovajú hydinu ošípané a priemyselná výroba, kde je priemyselné zhodnotenie kukurice, že dnes uvažujú s tým, že sťahujú túto nadprodukciu, pretože určite Pán Boh v dohľadných rokoch takú úrodu kukurice nedá, pretože kukurica je jedna z komodít, ktorá negatívne ovplyvňuje alebo teda vplýva na pasívne obchodné saldo v bilancii s agrokomoditami. Ak si zoberiete Štatistický úrad za posledné tri, štyri roky, aj kukurica má svoj podiel na pasívnom obchodnom salde v bilancii s agrokomoditami, najmä kukurica potravinárska, kukurica priemyselná.

    To znamená, že kompetencie ministerstva pôdohospodárstva nerieši len zákon č. 575/2001. Tento obsahuje len primárne kompetencie rezortov a úpravu kompetencie je možné ministerstvu dať aj v iných zákonoch.

    V zákone č. 543/2007 sme túto kompetenciu dali ministerstvu z dôvodu, aby sa zároveň presunuli finančné prostriedky z mimorozpočtového účtu PPA na mimorozpočtový účet ministerstva pôdohospodárstva. V žiadnom prípade nebude ohrozená akreditácia PPA, ktorá plní úlohu z oblasti podpôr v Európskej únii. Navrhovaný spôsob riešenia problému cez novelu zákona č. 491 po organizácii trhu je nevhodný, nakoľko by to mohlo byť považované za neprípustný zásah do trhu.

    Môžem, dámy poslankyne, páni poslanci, vás uistiť na tomto poste, že nie som hazardér, aby som spôsobil problém, ktorý by mal cez platobnú agentúru dopad na všetkých, ktorí sú napojení na platobnú agentúru a znášali by dôsledky nejakého takéhoto hazardérstva, ktoré by z tohto dôvodu vznikli.

    Inak si mi aj sľúbil, že mi doručíš potom ten fax z Bruselu, ktorý by sme, ak ho máš tu, mohli hneď aj pozrieť. To je jedno, že je v angličtine.

    Financovanie nákupu, akým spôsobom by malo prebehnúť. V zákone je riešený nákup prostredníctvom výzvy, ktorú ministerstvo transparentne zverejní na internetovej stránke a tiež v tlačenom periodiku. Týmto spôsobom je nahradený nákup prostredníctvom verejného obstarávania.

    Obmena, o ktorej takisto padajú rôzne fámy, akým spôsobom bude riešená. Nakúpené obilniny nebudú obmeňované alebo kukurica, ak by k tomu prišlo, aj keď som už povedal, že teda nebude sa to tým spôsobom musieť riešiť. Budú len jednorazovo nakúpené a potom predané, pričom náklady na skladovanie znáša osoba, od ktorej bol nákup uskutočnený.

    Takisto znáša nákup osoba, od ktorej bol nákup uskutočnený, aj úroky z finančných prostriedkov. Straty znáša ministerstvo a takisto zisky ostanú na mimorozpočtovom účte ministerstva, pretože tak ako som povedal, určite Pán Boh v nasledujúcich rokoch nedá šancu roľníkom, aby mali takú úrodu, cena kukurice pôjde hore. Skôr poviem, že zisky, pretože vždy ako farmár, a to je jedno, že teraz sedím na ministerskej stoličke, vrátim sa na farmu a budem farmár. Keď som predával vždy dva a dva bolo pre mňa päť. A keď som kupoval dva a dva tri, a to platí aj na poste ministra pôdohospodárstva.

    Ohľadné námietky k možnej kolízii navrhovanej novely zákona č. 144/1998 o skladiskovom záložnom liste a o tovarovom záložnom liste s asociačnou dohodou uvádzam, že v asociačnej dohode je tento inštitút do 31. 12. 2006 uvedený z hľadiska neprípustnosti preplácania úrokov v prospech podnikateľov, ktorí tento inštitút využívajú. Navrhovaná novela ani spôsob nepredpokladajú, že by ministerstvo tieto úroky preplácalo, takže ku kolízii nepríde.

    Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán minister vo svojom vystúpení myslím si, že veľmi jasne a značne vysvetlil, v čom, alebo o čom v tomto zákone ide. Ja si veľmi dobre pamätám, keď sme s poľnohospodármi nedávno, nie je to tak dávno, štyri roky dozadu stáli pred parlamentom a snažili sa domôcť nejakej pravdy. A, bohužiaľ, nikto sa o ich problémy v tom čase nemal snahu postarať. A preto verím, že sa vyrieši aj táto situácia. A verím aj to, že nie je tu žiadne hazardérstvo s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou. Dúfam, že prijme takú právnu úpravu, ktorá bude v prospech poľnohospodárov a ktorá im čo najviac pomôže. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj spravodajkyni. Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 803 a spoločná správa výborov 803a.

    Pán minister, opäť vás poprosím, aby ste v mene vlády odôvodnili tento návrh zákona. Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť na schválenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008. Cieľom návrhu zákona je spresniť niektoré pojmy v oblasti geodetických a kartografických činností, predovšetkým v súvislosti s transpozíciou smernice INSPIRE.

    Ďalej je predmetom návrhu zákona vytvorenie legislatívnych podmienok na poskytovanie geografických informácií prostredníctvom internetu. Spresnenie súčinnosti jednotlivých orgánov štátnej správy pri spravovaní základnej bázy údajov pre geografický informačný systém, ako i úprava sankcií pri porušení poriadku na úseku geodézie a katastra.

    Ďalšie zmeny a doplnenia návrhu zákona súvisia s implementáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady Európy č. 2007/2 zo 14. marca roku 2007, ktorou sa zriaďuje infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve INSPIRE.

    Napriek tomu, že ministerstvo životného prostredia pripravuje nový zákon, ktorým transponuje túto smernicu, smernica sa významne dotýka aj činnosti rezortu geodézie, kartografie a katastra. Rezort je jedným z kľúčových účastníkov implementácie smernice, pretože garantuje referenčné geodetické systémy a údaje.

    Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Návrh novely zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu uvedeného materiálu.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie návrhu zákona. Teraz má slovo predseda výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pán poslanec Ján Slabý a prosím ho, aby ako spravodajca informoval o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a o výsledkoch a stanoviskách gestorského výboru.

    Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1065 z 23. októbra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov (tlač 803) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporučením gestorského výboru, ako i uvedené v ods. IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 4 a 6 až 8 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bode 5 spoločnej správy s návrhom tento bod neschváliť.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pána poslanca Lászlóa Miklósa a kolegu Pelegriniho, kolegu Berényiho. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec László Miklós. Pripraví sa pán poslanec Peter Pelegrini.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, s predkladaným návrhom novely nemáme žiaden problém a to, prečo ja vystupujem, má trošku iný koreň a priznám sa rovno, že tento zákon mal predchádzať zákonu, ktorý sme práve už prijali hlasovaním, a to školského zákona, a to predovšetkým v tom zmysle, že mnohí kolegovia a kolegyne v niektorých kluboch mali problémy s podporou návrhu uvádzať geografické názvy v učebniciach aj v inom ako slovenskom jazyku preto, lebo v zákone o geodézii a kartografii je nejaké ustanovenie o štandardizácii geografických názvov.

    Takže moje návrhy smerujú predovšetkým k tomu, aby sa tieto zábrany, ktoré si myslím, že majú vyslovene technický charakter, aby sa odstránili. Síce sme prijali tú novelu školského zákona, však sme to prijali pred pár hodinami, ale naďalej môžu mať niektorí kolegovia ten pocit, že porušujeme zákon, tak tento návrh môj smeruje práve na odstránenie týchto rozporov.

    Ide tu predovšetkým o to, aby za štandardizované názvy mohli byť považované aj názvy v inom ako slovenskom jazyku. Prichádza tu do úvahy predovšetkým latinský jazyk, nemecký jazyk a maďarský jazyk. Podčiarkujem hneď na začiatku, tento návrh sa absolútne netýka spôsobu uvádzania prekladu a praktického používania týchto názvov. Toto len hovorí, že štandardizovaným geografickým názvom môže byť aj názov geografického javu aj v inom ako v slovenskom jazyku, pretože potom v ďalšom § 18 v ods. 8 sa potom odkazuje na štandardizované geografické názvy, ktoré by mali byť používané aj v odborných publikáciách a odborné publikácie, samozrejme, majú veľmi široký diapazón, tam môžu byť knihy, knižky, najrôznejšie štúdie a tak ďalej vedecké, odborné, populárno-vedecké, takže toto si myslím, že je stále dôležité, aby sme to upravovali.

    Skúsim teraz presnejšie popísať celý ten návrh. Paragraf 18 ods. 1 hovorí o štandardizovaných názvoch geografických objektov v tom zmysle, že sa upravujú jednak názvy geografických javov v Slovenskej republike a potom aj geografické názvy z územia mimo Slovenskej republiky, dokonca názvy mimozemských objektov a dokonca sa aj štandardizujú geografické názvy v inej abecede, ako je latinka. Takže tento paragraf umožňuje štandardizáciu najrôznejších geografických názvov aj v čínštine, aj v ruštine, aj v akomkoľvek jazyku mimo Slovenska. Naše názvy slovenské, ale nie je tu štandardizácia geografických názvov tých, ktoré používajú obyvatelia Slovenskej republiky, akurát, že v inom jazyku v súčasnosti alebo v minulosti.

    To znamená, že v súčasnosti také názvy, a som rád, pán podpredseda parlamentu, že si tu, také názvy ako Piarg, ako Vindšachta, ako Paradajs, ako Anderloch, ako Schemnitz a ďalšie názvy, ktoré sú nám veľmi dobre známe, jednoducho nie sú názvami štandardizované, a keď sa objavia v odbornej literatúre, tak sa vlastne prekračuje zákon. Tak sa nedodržuje zákon.

    Takže môj prvý návrh znie. Je veľmi jednoduchý. V § 18 za ods. 1 sa vloží ods. 2, ktorý znie: „Štandardizované zemepisné názvy sú aj vžité názvy geografických objektov na území Slovenskej republiky používané aj v inom jazyku ako slovenskom jazyku.“ Nič viac. Nehovorí o tom, že kedy a akým spôsobom, kedy sa bude prekladať, akým spôsobom sa bude prekladať, len to, že Paradajs, čo je vrch nad Banskou Štiavnicou, je štandardizovaný geografický názov. To si myslím, že nikomu nemôže v tomto momente vadiť okrem toho napríklad, že Cassovia je tiež štandardizovaný geografický názov v latinčine pre Košice, ale, samozrejme, že môžeme povedať, že aj Leutschau alebo Altsohl pre Zvolen a ďalšie, ďalšie názvy už nebudem hovoriť, samozrejme, o maďarských, aby som zbytočne nenavodzoval tu nejakú inú náladu. Čiže toto je prvý návrh.

    Čo k tomu, čím možno podporiť tento návrh. Tak predovšetkým by som začal s najrôznejšími uzneseniami Konferencie OSN o štandardizácii geografických názvov, kde napríklad na poslednej konferencii v auguste 2007 v New Yorku sa podporuje, sú uznesenia, ktoré podporujú geografické názvy ako nehmotné kultúrne dedičstvo. Ďalšie uznesenie hovorí o podpore zaznamenávania a používania, prekladám z angličtiny, preto tak mekám, pôvodných menšinových a regionálnych jazykov, teda názvov v týchto jazykoch. Ďalšie uznesenia hovoria o dissemination, o šírení informácií, o originálnych názvoch a o ich významoch.

    Samozrejme tieto rezolúcie sú rozpracované aj v slovenskej odbornej verejnosti, však existuje publikácia Slovenské vžité názvy geografických objektov ležiacich mimo územia Slovenskej republiky, kde sa hovorí, čo je to exonymum, čo je to endonymum. Okrem toho sa hovorí, ktoré zoznamy geografických názvov sú zaradené do toho zoznamu, kde sú nielen slovenské vžité názvy miest a vodných tokov zo Slovenska, ale aj z celého sveta a, samozrejme, aj zo susedných európskych krajín, kde žijú Slováci, alebo žili ako národnostná menšina.

    Ďalšou podobnou podporou je nariadenie vlády Maďarskej republiky k ich zákonu o geodézii a kartografii, ktorý hovorí tiež, čo sú to štandardizované geografické názvy. A medzi štandardizované geografické názvy patrí aj oficiálny alebo úradný geografický názov v jazyku menšín. Čiže existujú na toto v rôznych štátoch a celosvetovo prijaté odporúčania, akým spôsobom sa majú exonymá používať.

    Teraz by som povedal, čo sa stane, keď to neurobíme. No, svet sa nezrúti, ale napríklad budeme mať tri knižky o Vysokých Tatrách. Jednu knižku budeme mať v nemčine, jednu v maďarčine a jednu v slovenčine, a keďže v Nemecku a v Maďarsku sú jednoducho ich názvy Höhe Tatra a Magas Tátra štandardizované, tak tam budú používať v ich knihách Höhe Tatra a Magas Tátra a bude slovenská kniha, ktorá bude uvádzať Vysoké Tatry. No ako sa strafia títo ľudia? Ja znovu hovorím, ja nehovorím o spôsobe prekladu, ja len hovorím, aby sme prijali, že aj Höhe Tatra aj Magas Tátra je štandardizovaný geografický názov, ktorý sa môže uvádzať v najrôznejších knihách. Čiže toto je ako podstata celého návrhu.

    Samozrejme k tomu potom treba trošičku upraviť ďalší odsek v tom istom paragrafe, teda v § 18, kde sa hovorí, že štandardizované geografické názvy sú záväzné pre vydavateľov a tak ďalej a tak ďalej aj v cudzom jazyku.

    Tu môj druhý návrh znie. V § 18 ods. 8 sa na koniec odseku vkladá text: „Pre kartografické diela a odborné publikácie vydávané v cudzom jazyku a na používanie v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie šírení v cudzom jazyku sa za štandardizované geografické názvy považujú aj vžité názvy geografických objektov na území Slovenskej republiky v inom ako v slovenskom jazyku podľa ods. 2.“

    Takže toto sú moje návrhy, ktoré znovu a neviem, už to hovorím niekoľkýkrát, nehovorí o tom, ako sa budú uvádzať, len sa hovorí o tom, že sú tieto názvy štandardizované, že môžeme používať vo výtlačkoch, v odborných publikáciách, v nemčine, v angličtine, v maďarčine môžeme používať aj štandardizované názvy v týchto jazykoch, keď iné zákony upravujú, povedzme, tabuľový zákon, povedzme, zákon o používaní štátneho jazyka. Dneska prijatá novela školského zákona uvádzajú podrobnosti o tom, kedy sa uvádza preklad a akým spôsobom sa uvádza preklad týchto názvov. Takže môj pozmeňujúci návrh je veľmi jednoduchý. Podstata je, aby sme za štandardizované geografické, zemepisné názvy prijali aj také názvy, ktoré nie sú v slovenčine, ale existujú.

    Ešte nakoniec by som chcel povedať. Celý život som sa šprtal v mapách, od útleho detstva. Dodnes mám aj nejaké staré mapy, no na tých mapách, vážení, nájdete názvy najrôznejšieho charakteru v najrôznejších jazykoch. Keď by som nechcel ísť príliš do ďalekej minulosti, povedzme, mapy Mateja Bela, prvé vojenské mapovanie počas Jozefa II., druhé vojenské mapovanie počas Jozefa II., tam je toľko krásnych názvov v najrôznejších jazykoch, slovenský, maďarský, latinský a ich skomoleniny, prečo by sme sa vzdávali tohto kultúrneho dedičstva, navyše, keď to má aj praktický význam a navyše, keď to môže aj prispieť k uvoľneniu tej atmosféry, ktorá je v súčasnosti u nás. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Veľmi rád by som zareagoval, zvyklosti mi neumožňujú, aby som teraz vzhľadom na tom, že ma nemá kto vymeniť pri vedení schôdze. Dobre, ďakujem pekne. Teraz budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Pelegrini, pripraví sa pán poslanec Berényi. Prípadne potom zaujmem stanovisko k tomu, či to je nad rámec, alebo nie je nad rámec zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov. Najprv si ho dovolím predniesť, potom krátko odôvodním.

    Pozmeňujúci návrh znie. Bod 1. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: Článok II. Zákon č. 495/2008 Z. z. o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: V čl. VIII sa na konci vety bodka nahrádza čiarkou a dopĺňajú sa slová „okrem čl. VII, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2009“. Doterajší čl. II sa označí ako čl. III.

    Bod 2. V čl. II sa na konci vety bodka nahrádza čiarkou a dopĺňajú sa slová „okrem čl. II, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2009“. V nadväznosti na doplnenie návrhu zákona o nový čl. II sa upraví názov zákona takto: „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov a o zmene ďalších zákonov.“

    Áno viem, ide o doplnenie ďalšieho článku do predmetného vládneho návrhu zákona. Je to však reakcia na to, že dňom 1. 1. 2009 Slovenská republika vstúpi do menovej únie a zavedie menu euro. Z tohto dôvodu aj v novembri bol prijatý zákon o udržiavaní a platnosti patentu, ktorý v sebe obsahoval aj čl. VII, ktorým sa novelizoval zákon o metrológii, žiaľ, zákon o poplatku za udržiavanie platnosti patentu nám nadobudne účinnosť ako celý ten zákon vrátane všetkých článkov až 1. februára 2009 a je potrebné, aby čl. VII, ktorým menil v tom pôvodnom zákone, zákon o metrológii nadobudol účinnosť k 1. 1. 2009, aby bolo možné vykonať všetky tie metrologické povinnosti súvisiace s prestavením všetkých taxametrov váh a výdajných čerpadiel na čerpacích staniciach.

    Je potrebné, aby toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. januára 2009, preto síce ide o takúto novelizáciu, ale týka sa čisto účinnosti a ja pevne verím, že aj pán minister potom, keď bude vyhodnocovať rozpravu, vyjadrí súhlas s takýmto pozmeňujúcim návrhom a vás, páni kolegovia a kolegyne, požiadam o jeho podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predložím taktiež pozmeňujúci návrh k prerokovanému návrhu zákona s tým, že tento môj návrh nadväzuje taktiež na hlasovanie ešte pred obedňajšou prestávkou a týka sa to taktiež používania štandardizovaných geografických názvov v učebniciach a s tým, že nechcem, aby to vyznelo ako maximalizácia našich požiadaviek vôbec nie, ale predložím to preto, aby to legislatívne bolo úplne čisté, že to, čo bolo schválené, to platí, aby sa nedalo odvolávať na tento zákon v prípade pre tých, ktorí by neradi realizovali to, čo sme odsúhlasili pred obedom a predložím tento návrh.

    Takže len na vysvetlenie. Nie je to iný návrh, nie je to navyšovanie našich požiadaviek, vôbec nie, ale ide len o to, aby legislatívne pozadie celého problému bolo čisté. Takže je to pozmeňujúci návrh ku geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov zákon č. 215/1995 Z. z. a znie nasledovne: V § 18 sa za od. 8 vkladá nový ods. 9, ktorý znie: „Používanie štandardizovaných geografických názvov v učebniciach, v učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku národnostnej menšiny upravuje osobitný zákon so značkou 6a“ a odkaz pod čiarou 6a znie zákon č. 245/2008 Z. z., to znamená školský zákon. Takže o nič iné mi nejde, len o to, aby sme to v tomto zákone povedali jednoznačne a priamo, že tento zákon nehovorí o geografických názvoch v učebniciach pre národnostné menšiny, ale hovorí o tom školský zákon v takom znení, ako sme to prijali pred obedom. Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S vaším vystúpením sme vyčerpali vystúpenia všetkých riadne prihlásených do rozpravy. Takže mi dovoľte vyhlásiť rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hneď na začiatku svojho vystúpenia sa chcem ospravedlniť, že moja reakcia na vystúpenia pána poslanca Miklósa a pána poslanca Berényiho, že som ju neuviedol hneď ako faktickú poznámku, ale ten okruh vecí, ktorým sa chcem venovať, je natoľko široký, že by som to v tých dvoch minútach nestihol. To neznamená, že sa bránim nejakej diskusii, ale teraz technicky nebude možná.

    Hneď na začiatku chcem cteným pánom poslancom a paniam poslankyniam, ktoré v predobedňajších hodinách, a dovolím si toto odbočenie práve preto, lebo obidvaja páni poslanci z SMK začiatok svojej argumentácie začínali odvolaním sa na hlasovanie v doobedňajších hodinách o takzvanom školskom zákone, čiže panie poslankyne, páni poslanci, tu máte výsledok svojho hlasovania.

    Otvorili ste Pandorinu skrinku aj hľa, ak nie je možné nejako logicky zdôvodniť, prečo by sa tie údaje v jednej z učebníc, čo je podivuhodné dávať to do zákona, mali uvádzať v štátnom jazyku, tak preto, aby to nadobudlo zdanie akejsi väčšej zákonnosti, je to potrebné ošetriť aj v ďalších zákonoch. Teda potiaľto ako istým spôsobom chápem, ale nie že by som s tým súhlasil.

    Mne z toho vychádza, že ak som to správne pochopil, že sú pre vás prijateľné v odbornom texte akékoľvek názvy v akýchkoľvek svetových možných jazykoch, snáď aj v čínštine, ako pán profesor uvádzal, teda neviem si predstaviť, ako by to väčšina z nás čítala v čínštine, pokiaľ vytlačia slovenčinu. To som pochopil možno zle. A najviac som sa dozvedel, že ak si dovolíme na Slovensku uvádzať názvy inak, ako boli v starých mapách, nebodaj v slovenčine, tak strácame kultúrne dedičstvo. Zase zaujímavá myšlienka. Je možné, viem, že to nie všetci tak vnímate, ale aj Slováci majú svoje kultúrne dedičstvo. Nemusia sa opierať len o čosi cudzojazyčné.

    No a potom tá posledná myšlienka, pri ktorej sa teraz chcem pozastaviť. Uvádzať ako podporu, že vlastne mali by sme si brať vzor z uznesenia iného parlamentu, v tomto prípade maďarského parlamentu alebo vlády, tak to už považujem za dosť nehorázne, ale berme to tak, že ja chápem, že je to pre vás možno záväzné, keďže sa cítite byť maďarskými poslancami Karpatskej kotliny, ale ja sa necítim byť týmto poslancom. Ja sa cítim a som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a ako taký nepotrebujem pre svoje rozhodnutia absolútne žiadne odporúčania Budapešti. Ďakujem.

  • Ďakujem za záverečné vystúpenie spravodajcu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi. Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spravodajca.

    Ďalej, vážené kolegyne, kolegovia, budeme rokovať druhým čítaním o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.

    Tento návrh má parlamentnú tlač č. 807 a spoločná správa výborov má č. 807a.

    Predseda výboru pre financie, rozpočet a menu Jozef Burian tento návrh odôvodní.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol už v druhom čítaní návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu k návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach. Je to zákon č. 85/2005. Ja nechcem, by som povedal, siahodlho diskutovať o tomto probléme. Myslím, že dosť obsažnejšie som sa vyjadril v prvom čítaní. Je to spresnenie tohto zákona, spresnenie niektorých bodov tohto zákona tak, aby sme vylúčili netransparentnosť pri financovaní politických strán.

    Mali sme dosť dlhé diskusie, čo sa týka aj rôznych asociácií a rôznych, by som povedal, nevládnych organizácií, ktoré mali záujem diskutovať o tejto problematike. Vo väčšine vecí sme sa zhodli, myslím, že ešte sú otvorené veci, o ktorých sa dá diskutovať, ale faktom je, že toto vylepšenie by mali priniesť väčšiu transparentnosť do financovania politických strán. Zatiaľ ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Petráka, aby informoval Národnú radu o rokovaniach výborov, o výsledkoch a návrhoch gestorského výboru. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s obsahom spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach (tlač 807) v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. októbra 2008 č. 1075 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 532 z 19. novembra 2008 a výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 423 z 24. novembra 2008.

    Z uznesenia Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 a 2 spoločne a oba tieto návrhy schváliť.

    Gestorský výbor ďalej odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a hnutiach schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 24. novembra 2008 pod číslom 539. Týmto uznesením ma súčasne výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, milí hostia, výbor sa skutočne snažil týmto návrhom zákona vylepšiť súčasný stav. My sme diskutovali do poslednej chvíle o možnosti vylepšenia. Dovolím si predniesť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vznikol nedávno a má odstrániť ten stav, ktorý je momentálne, a síce, že keď komora audítorov vylosuje audítorov, tak niektorí z nich majú konflikt záujmov a musí sa to opäť prelosovávať. Aby sme predišli tomuto stavu, tak chceme, aby si komora audítorov urobila poriadok a tí audítori, ktorí majú konflikt záujmov, neboli predmetom losovania politických strán.

    Pozmeňujúci návrh je nasledovného znenia. V čl. I bod č. 5 v § 30 ods. 2 písm. a) znie: „Účtovnú závierku za účtovné obdobie overenú audítorom určeným Slovenskou komorou audítorov žrebom zo zoznamu audítorov. Žrebovanie sa uskutoční najneskôr 28. februára v príslušnom roku za účasti najmenej dvoch členov príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Komora týchto audítorov vylosuje z audítorov, ktorí pred losovaním vyhlásia, že nemajú konflikt záujmov s vykonaním uvedeného auditu v politických stranách.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie: § 35 písm. g) zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Odôvodnenie je nasledujúce. V zmysle zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu § 35 písm. g) komora určuje žrebom audítora pre výkon auditu účtovnej jednotke podľa osobitného predpisu s výnimkou audítora, ktorý je zamestnancom audítora alebo audítorskej spoločnosti, a ak pre určeného audítora existuje prekážka výkonu auditu podľa § 19, žrebovanie sa opakuje. Audítor musí pri výkone auditu postupovať podľa medzinárodných audítorských štandardov. V zmysle uvedených štandardov musí audítor pred prijatím zákazky posudzovať, či je od účtovnej jednotky, ktorej by mal overovať účtovnú závierku nezávislý a či má všetky predpoklady vykonať zákazku s odbornou spôsobilosťou.

    Cieľom vyššie uvedeného návrhu je predísť opakovanému žrebovaniu, pretože podľa doterajšej právnej úpravy zákona č. 540/2007 komora nemôže pred žrebovaním vylúčiť zo zoznamu audítorov, ktorí majú konflikt záujmov s vykonaním auditu v politických stranách.

    Dámy a páni, chcem vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz sa pýtam, vážené kolegyne, kolegovia, kto sa do rozpravy hlási ústne? Zdá sa, že nikto, ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ústne chce k návrhu zaujať..., navrhovateľ má slovo.

  • Áno ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcem len podporiť ten návrh, ktorý predložil pán poslanec Štefanec. Chcem dať alebo chcem upriamiť pozornosť na to, že tento návrh vznikol ako kompromis všetkých politických strán združených v tomto parlamente, teda naprieč politickým spektrom bol pripravený tento návrh zákona. Nie je to dielom, som len prezentátorom toho zákona, ale vzniklo vlastne určitým spôsobom v zhode a hlavne sme reagovali na zmeny, ktoré vznikli alebo možno netransparentné zmeny, ktoré vznikli pri financovaní politických strán, alebo ktoré vznikli následne a bolo ťažko, by som povedal, podchytiteľné zákonom. Dnes myslím, že dosť silne budeme alebo tým sme reagovali na veci, ktoré by vznikali, povedzme, pri hotovostných platbách rôznych darov alebo prípadne členských príspevkov a chcem sa ešte vyjadriť k tým audítorom.

    Máme tam rozdiskutovaný problém, ktorý, myslím si, ešte nemáme celkom uzavretý, ale, by som povedal, celkový náhľad celého výboru je taký. Vytvoríme tlak na ministerstvo financií pri tých politických stranách, v ktorých nebude realizovaný audit a ktoré jednoducho nezaplatia pokutu, bude musieť nadísť a realizačná fáza a asi konkurz konkrétnej politickej strany, prípadne jej vymazanie z registra politických strán vzhľadom na to, že nerealizujú základný princíp svojej činnosti, takže zatiaľ toľko. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pýtam sa ešte pre úplnosť spravodajcu. Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

    Kolegyne, kolegovia, nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Maroša Kondróta a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení zákona č. 330/2007 Z. z. a mení zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 794), správa výborov 794a.

    A už je pripravený navrhovateľ v mene skupiny poslancov pán Marián Kovačócy a predloží nám tento návrh zákona. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak ako sme uviedli tento návrh v prvom čítaní, ide nám o odstránenie nedostatkov, na ktoré nás upozornila doterajšia prax, a niektorých podľa nás diskriminačných prvkov, ktoré v zákone o súkromnej bezpečnosti sú. V prvom rade ide o odstránenie diskriminácie v súvislosti so zrušením už platných preukazov odbornej spôsobilosti, ktoré absolventi pri príprave skúšok získali na dobu desať rokov. Novelou zákona o súkromnej bezpečnosti z roku 2005 bola platnosť týchto preukazov zrušená a všetci pracovníci boli nútení absolvovať odbornú prípravu a skúšku znovu.

    Ďalším cieľom nášho návrhu je riešiť povinnosť každé dva roky absolvovať psychologické vyšetrenie. Nie je nám vôbec jasné, prečo práve táto skupina zamestnancov musí každé dva roky takéto vyšetrenie absolvovať. Navrhujeme tiež, aby sme sa vrátili do stavu pred schválením novely v roku 2005, aby záujemca o prácu v súkromnej bezpečnosti mohol tri mesiace za jasne stanovených podmienok pracovať bez preukazu odbornej spôsobilosti. Počas týchto troch mesiacov má možnosť zistiť, či táto práca mu naozaj vyhovuje a zároveň v priebehu týchto troch mesiacov môže absolvovať odbornú prípravu a skúšky na získanie preukazu odbornej spôsobilosti.

    Návrhom riešime zavedenie i funkcie zodpovedného zástupcu, ktorý spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky na prevádzkovanie všetkých foriem prevádzkovania súkromnej bezpečnosti, pričom musí byť v pracovnoprávnom vzťahu.

    Reagujeme tiež na zmenu, ktorú priniesol zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a naším návrhom dávame možnosť, tak ako tomu bolo pred prijatím tohto zákona, že záujemca o prácu v súkromnej bezpečnosti môže za presne stanovených podmienok požiadať o vydanie odpisu registra trestov, ktorý je jednou z podmienok preukázania bezúhonnosti žiadateľa o prácu v súkromnej bezpečnosti.

    Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že podporíte tieto zmeny, ktorými sa snažíme zlepšiť podmienky na výkon práce v súkromnej bezpečnosti tak pre zamestnancov, ako i pre zamestnávateľov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Viliamovi Jasaňovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil, samozrejme, stanoviská a návrhy gestorského výboru.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Maroša Kondróta a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení zákona č. 330/2007 Z. z. a mení zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máte to ako tlač 794, je to druhé čítanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1069 z 23. októbra 2008 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Maroša Kondróta a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 330/2007 Z. z. a mení zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Všetky tieto výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom návrhu zákona súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré máte pred sebou. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Maroša Kondróta a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 330/2007 Z. z. a mení zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 217 na svojej 48. schôdzi.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, kolegyne a kolegovia, nemám žiadnu písomnú prihlášku., Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pani poslankyňu Katarínu Tóthovú. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia predkladatelia, milé kolegyne, vážení kolegovia, keďže otvárame zákon, ktorý sa týka služieb bezpečnostných, poskytovania služieb aj na ochranu osôb od bezpečnostných služieb, chcela by som navrhnúť uznesenie na doplnenie tohto legislatívneho návrhu, o ktorom sme už diskutovali v ústavnoprávnom výbore, ale keďže sme ho nemali legislatívne stvárnené, tak sme sa dohodli, že pripravím také ustanovenie a predložím ho v pléne s príslušným potrebným podpisom poslancov. O čo ide. Ide o to, že v praxi neraz príslušníci bezpečnostnej služby sú požiadaní, aby spolupôsobili alebo robili osobnú ochranu občanom, ktorí si chcú realizovať svoje právo, ale bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, prevažne súdneho rozhodnutia. Zdôrazňujem vykonateľného súdneho rozhodnutia.

    Keďže v poslednom čase médiá veľkú pozornosť venovali problémom vypratávania z bytov, teda akousi produkciou bezdomovcov v súvislosti s rýchlymi pôžičkami a zabezpečovacím prevodom práv, tak vieme, že ministerstvo spravodlivosti už do Občianskeho súdneho poriadku vtelilo niektoré ustanovenia aj do občianskeho procesu, ktoré mali zmierniť v praxi realizáciu týchto skutočností, napríklad predĺženie lehoty od neplatenia z troch mesiacov na šesť mesiacov a podobne. Avšak ostáva tu ešte jedna nepokrytá otázka, a síce vyvodenie zodpovednosti voči tým bezpečnostným službám, ktoré bez spomínaného vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu realizujú svoje právo prevažne vypratanie z bytu, vypratanie z nebytového priestoru alebo odňatie hnuteľnej veci bez právoplatného, t. j. účinného právneho titulu.

    Sú známe prípady, keď preukážu rozhodnutie prvej inštancie, voči ktorému bolo napríklad podané odvolanie, ešte nie je na rozhodnutí potvrdená vykonateľnosť rozhodnutia a príslušná bezpečnostná služba ponúkne, teda na základe ponuky služby realizuje túto službu, uskutočňuje ochranu osoby.

    Navrhujeme nasledovné ustanovenie. Do § 33 ods. 1 by sa doplnilo písm. e). Pre zrozumiteľnosť prečítam znenie § 33 ods. 1. V ňom sa hovorí, že krajské riaditeľstvo rozhodne o odňatí licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, ak, a teraz by bolo písm. e), prevádzkovateľ zabezpečí ochranu osoby, ktorá uskutočňuje vypratanie bytu, nebytového priestoru alebo odňatie hnuteľnej veci bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.

    Znovu opakujem, že k takýmto konaniam došlo najmä v súvislosti s takzvanými rýchlymi pôžičkami a zabezpečovacím prevodom práva. V praxi potom dôjde k násilnému vyprataniu bytu a neraz v situácii, keď už naturálna reštitúcia, teda uvedenie do pôvodného stavu neraz nie je možná.

    V tejto súvislosti chcem upozorniť, že minister spravodlivosti sa listom ešte z januára 2008 obrátil na ministra vnútra, kde opísal túto situáciu, ktorá na Slovensku nastáva, a upozornil na to, že spravidla dochádza aj k neprimeraným podmienkam v spotrebiteľských zmluvách a zanedbanie zaplatenia lehoty má niekedy katastrofálne následky. Napríklad rodina V., mám tu meno, ale nechcem, keďže je prenos v noci vysielaný, aby bolo uvedené meno, ale pre záujem poslancov môžem uviesť celé meno, keď sa za úver vo výške 900-tisíc korún po štyroch mesiacoch nezaplatenia v súvislosti s omeškaním splatenia splátky žiadala už suma 2 677 500 Sk a po ôsmich mesiacoch táto pohľadávka narástla na sumu 6 938-tisíc.

    Ja viem, že toto je problém trošku už ďalej dotiahnutý, ale pokiaľ takáto informácia sa dostane k príslušným ľuďom, niekedy ani veľký odpor pri vypratávaní bytu nekladú. Takže upozorňujem na túto skutočnosť, pretože pán minister spravodlivosti požiadal políciu, aby dostala informáciu, že má byť asistencia pri exekútoroch a podobne. A hlavne aj, aby sa dbalo na vykonateľné právoplatné rozhodnutia.

    Pokiaľ by som mohla, informovala by som rada, že som hovorila aj s predkladateľmi okrem tu sediaceho pána predkladateľa, t. j. predkladateľom pánom poslancom Rudolfom Pučíkom a Marošom Kondrótom, ktorí aj predložený pozmeňujúci návrh podpísali ako dvaja z 19 podpisov, ktorý tento pozmeňujúci návrh podpísali.

    Vážené dámy, vážení páni, ide o krátky pozmeňujúci návrh, ktorý bol už včera do vašich lavíc rozdaný a ktorý v praxi môže prispieť k predídeniu prešľapov, ktoré možno aj nevedomky alebo z nedbanlivosti dostávajú asistenciu bezpečnostnej služby. Ja týmto nechcem povedať, že by to bola metóda práce týchto bezpečnostných služieb. Som presvedčená, že prevažná väčšina pri poskytovaní takýchto služieb si overí právnu situáciu, ale vzhľadom na to, že poznám aj opačný prípad z praxe a aj v tlači bol prezentovaný nejeden prípad, myslím, že takáto legislatívna úprava prispeje k vyčíreniu celého problému v praxi. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca, chcete? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja len predsa pár poznámkami k tomuto zákonu, aj keď predkladateľ to, myslím si, dosť jasne zdôvodnil, aj k tomu, čo predložila pani poslankyňa Tóthová.

    Ja rozumiem, čo tým myslela a v podstate súhlasím s tým, aj keď ani doteraz takéto niečo žiadna bezpečnostná služba nemôže urobiť, pretože predmet podnikania pre súkromnú bezpečnosť je taxatívne daný, a ak takéto niečo niekto urobil, tak ten krajský policajný úrad alebo ten dohľad nad činnosťou SBS-iek mal možnosť licenciu odobrať. Teraz sa to tam taxatívne dá, že odoberie. Nemám proti tomu výhrady, pretože viem, o čo ide. Aj keď je tam možno taký menší problém, že tam hovoríte o ochrane osoby, ktorá takéto niečo robí. Možno by tam bolo bývalo lepšie asistencia. Ale to je jedno, v princípe je mi jasné.

    Ale ešte k tomu, prečo došlo k tejto novele. Hovorím to preto, lebo v novinách, v médiách aj z úst niektorých opozičných poslancov sa objavilo, že je to akýsi lobistický zákon, tak by som to chcel uviesť na takú správnu mieru. Ak si uvedomíte, že do 31. 12. 2005, keď bol tento zákon novelizovaný, bolo vydaných vyše 70-tisíc preukazov odbornej spôsobilosti, čo je podmienka na to, aby sa tam človek mohol zamestnať. A ten preukaz odbornej spôsobilosti po všetkých tých úkonoch a zaplatení zhruba 6-, 7-tisícového poplatku trvá desať rokov. A touto novelou, ktorá v roku 2005 bola, sa tieto preukazy zrušili a tých 70-tisíc držiteľov tohto preukazu odbornej spôsobilosti musí nanovo opakovať skúšky. A 72-tisíc krát zhruba 6-tisíc, viete si predstaviť, je to zhruba 400 miliónov, ktoré niekam zase išli. Čiže toto nie je lobistické, my len odstraňujeme určitú diskrimináciu tým, ktorých sa to takýmto spôsobom dotklo.

    Bolo tu ešte hovorené o tých psychologických skúškach. Mňa zarazilo už vtedy, keď tá novela bola, že prečo táto skupina zamestnancov musí absolvovať každé dva roky psychologické skúšky. Zarazilo ma to preto, že naozaj nevidím dôvod, respektíve viem si predstaviť u iných, možno iných zamestnancov alebo v iných súvislostiach, ktorí by mali tie psychologické skúšky pravidelne opakovať a poviem aj prečo.

    Ak si uvedomíte, že v súčasnosti je možno 24-tisíc pracovníkov v súkromnej bezpečnosti a možno 90 % z nich robí činnosť, ktorá len monitoruje, ktorá len sleduje, ktorá len otvára rampy, zatvára rampy, sleduje, kto ide dnu, zapisuje a ten musí každé dva roky ísť na psychologické skúšky. Je to také zvláštne. Ale budiš to. To bolo lobistické v tom čase, keď to bolo pridané.

    Bolo tu spomínané, že pracovníci SBS nosia zbrane, a preto musia ísť. Znova veľký omyl, pretože o tom, či pracovník SBS nosí zbraň, alebo drží zbraň nerozhoduje ani on, ani majiteľ SBS-ky, ale každý, kto požiadal o nosenie alebo držanie zbrane, musel absolvovať, samozrejme, v zmysle zákona o zbraniach a strelive celú procedúru, kým sa k tomu dostal a tam sa v jednom paragrafe hovorí, že žiadateľ o držanie alebo nosenie zbrane môže a nemusí absolvovať psychologické skúšky. Čiže ten, kto chce nosiť zbraň nemusí, ale ten, kto zbraň nenosí, ale pracuje v SBS, musí každé dva roky robiť psychologické skúšky. Je to taká nelogika.

    Navyše medzi týmito zamestnancami je značná časť ľudí, ktorí pôsobili v polícii, v colnej správe, vojaci sú na výsluhových dôchodkoch a sem ešte chodia. Čiže tí ľudia, ktorí mali, ja neviem, hodnosti major, podplukovník, plukovník a celý život robili v týchto zamestnaniach, tak tých posielame každé dva roky. A na druhej strane, keď už chceme teda byť nejako spravodliví, tak možno by sme mali do zákona o zbraniach a strelive, o ktorom mám informáciu, že bude v priebehu budúceho roka predložený, tam dať, že každý, kto chce nosiť a držať zbraň, nech absolvuje psychologické testy.

    A posledná poznámka. Mám toho viac, ale nebudem to rozoberať. Ešte o tom jednom. Kto je nebezpečnejší? Ten pracovník SBS-ky, ktorý vlastne len monitoruje nejaký objekt, alebo mladý človek, ktorý si urobí vodičské oprávnenie na nejaký, ja neviem, Renault Talia, alebo ja neviem na čom, urobí skúšky a na druhý deň dostane ťažké auto, vozidlo a ide a spôsobuje dopravné nehody. Kto má väčšiu zbraň, kto je viac ohrozený? Ale to naozaj len veľmi telegraficky k tomu, prečo k takémuto niečomu došlo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za stanovisko spravodajcu. Kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme ďalej, a to druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnožením audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač číslo 795 a spoločná správa výborov 795a.

    Slovo má navrhovateľ v mene skupiny navrhovateľov, v mene dvojice navrhovateľov pán poslanec Jarjabek má slovo, podpredseda výboru pre kultúru a médiá.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, s kolegom poslancom Rafaelom Rafajom sme predložili poslanecký návrh novelizácie zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch. Neriešime v ňom nič iného, ide však o nič nejako svetoborného, ide však o drobnú, ale významnú úpravu okruhu tých, ktorý zákon definuje ako bezodplatných poberateľov všetkých publikácií, ktoré na Slovensku vychádzajú.

    Aj touto cestou by som veľmi rád poďakoval kolegovi Františkovi Mikloškovi, ktorý so svojimi spolupracovníkmi na túto dieru v zákone prišiel a upozornil na ňu, že je tu takýto problém a že tento problém je potrebné riešiť novelizáciou zákona, ktorú práve predkladáme aj v spolupráci, samozrejme, s legislatívcami z ministerstva kultúry.

    O čo teda ide. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, jedno z pracovísk Slovenskej akadémie vied vytvára slovenský národný korpus, čo je aj elektronická databáza slovenského jazyka zahŕňajúca široké spektrum jazykových štýlov, žánrov a vecných oblastí, obsahujúca prídavné jazykovedné informácie a výkonný vyhľadávací systém. Korpus textov obsiahnutých v databáze predstavuje špecifický súbor jazykových dát, ktoré sa budujú v elektronickej podobe.

    Bežným používateľom jazyka môže korpus poslúžiť ako zdroj praktického poznania systému jazyka. Zber dát je zorganizovaný podľa princípu čo najviac a čo najrozmanitejších textov. Reprezentatívna vzorka písaných textov súčasného slovenského jazyka je zostavovaná zhruba z jednej tretiny publicistických textov, z jednej tretiny umeleckých textov a z jednej tretiny odborných a takzvaných populárno-náučných textov. Posledné dve skupiny mali obsahovať približne po tretine preložených textov.

    Naša novelizácia vychádza z presvedčenia, že je to v záujme nášho štátu, aby slovenský národný korpus vznikol bez zbytočných odkladov. Preto navrhujeme rozšíriť zákonom regulovaný okruh subjektov, ktorým je vydavateľ povinný odovzdať povinný výtlačok periodickej i neperiodickej publikácie v elektronickej podobe, ak bol v takejto podobe vydaný.

    Novelizácia súčasne definuje, že tento povinný výtlačok môže byť použitý výlučne na zabezpečenie vedeckej a odbornej činnosti Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Ostatné body majú legislatívnotechnický charakter.

    Dámy a páni, dovoľujem si uchádzať sa o vaše hlasy. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, za správu navrhovateľa. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni, ktorá je členkou výboru pre kultúru a médiá pani poslankyni Ágnes Biró a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanoviská gestorského výboru.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctený pán predkladateľ zákona, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámila s obsahom spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 795a).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1070 z 23. októbra 2008 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 535 z 19. novembra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 175 z 18. novembra 2008.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali, prijali tri pozmeňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v bode IV spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy k tomuto poslaneckému návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a média č. 177 z 25. novembra 2008.

    Vážený pán predsedajúci, ja som skončila, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za spravodajskú správu. Písomnú prihlášku nemám do rozpravy. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Neregistrujem žiadneho pána poslanca, preto uzatváram možnosť podania písomných prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi navrhovateľovi aj pani spravodajkyni a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz, kolegyne kolegovia, nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č 806, spoločná správa výborov č. 806a.

    Slovo má pán poslanec Peter Gabura a odôvodní teda poslanecký návrh zákona. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, pán predsedajúci, návrh postúpil do druhého čítania a tento návrh zákona reaguje na nezdravú prax, v ktorej poslanci samosprávnych krajov niekedy prijímajú funkcie v štatutárnych orgánoch, v rozpočtových organizáciách alebo v príspevkových organizáciách, ktorých zriaďovateľom je vyšší územný celok, na území ktorého boli zvolení. Takýto stav vytvára nezdravú situáciu v činnosti týchto organizácií a priestor pre nie nezávislé rozhodovanie týchto poslancov vo verejnom záujme.

    Preto navrhujeme úpravu zhodnú s postavením poslancov obecných, mestských zastupiteľstiev, ako i úpravu postavenia predsedu samosprávneho kraja. Skončil som.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu. Teraz má slovo pán poslanec Peter Dubravay z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a oboznámi nás s výsledkom rokovania výborov o tomto návrhu zákona, o stanovisku a návrhoch gestorského výboru. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (tlač 806) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1074 z 23. októbra 2008 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov na prerokovanie týmto výborom: po prvé, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 534 z 19. novembra 2008 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 239 z 25. novembra 2008 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh: Článok II znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vykonania volieb do orgánov samosprávnych krajov v roku 2009.“ Navrhuje sa deň účinnosti ustanoviť ku dňu vykonania volieb do orgánov samosprávnych krajov v roku 2009. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a zároveň ako gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v spoločnej správe hlasovať takto. O pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu odporúča hlasovať o bode 1 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (tlač 806) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 241 z 25. novembra 2008. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za uvedenie spravodajskej správy. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pani poslankyňu Smolkovú, pána poslanca Markoviča. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Smolková, pripraví sa pán poslanec Markovič.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, zákon o samosprávnych krajoch v znení neskorších predpisov (tlač 806).

    Môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh je veľmi krátky a prakticky sa týka § 19a, kde sú uvedené kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie hlavného kontrolóra, kde je uvedené, že musí mať vzdelanie ekonomického, právnického alebo technického smeru a ja chcem svojím pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom uviesť ešte a v odbore verejnej správy, pretože vytvorili sa nám fakulty a odbory verejnej správy a títo absolventi zatiaľ v zákonoch nie sú nikde uvedení pre výkon svojej funkcie.

    Takže dovoľte, aby som uviedla text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Bod č. 1 k čl. I. Doterajšie znenie čl. I sa označuje ako bod 1 a vkladá sa nový bod 2, ktorý znie: Bod 2 v § 19a ods. 1 znie: „Kvalifikačným predpokladom na funkciu hlavného kontrolóra je ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa ekonomického, právnického, technického smeru alebo v odbore verejná správa.“ Bod 2 v čl. II. Článok II znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2009 okrem bodu 1, ktorý nadobúda účinnosť dňom vykonania volieb do orgánov samosprávnych krajov v roku 2009.“

    Odôvodnenie. Štúdium v odbore verejná správa sa zaoberá v širokom rozsahu problematikou verejnej správy a jej súčasťami územnej samosprávy a štátnej správy. Predmetný odbor v celom rozsahu zahŕňa komplexný prehľad činnosti verejnej správy a absolventi odboru verejnej správy majú všetky predpoklady na výkon funkcie a hlavného kontrolóra vyšších územných celkov, preto sa navrhuje rozšíriť predpoklady na výkon funkcie hlavného kontrolóra aj o absolventov odboru verejnej správy. Zároveň sa navrhuje, aby toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. februára 2009.

    Chcem ešte upozorniť, že v spoločnej správe v bode č. 4 sa stanovuje, že tento zákon nadobúda účinnosť dňom vykonania volieb do orgánov samosprávnych krajov v roku 2009. Poprosím, keby sme o tomto bode nehlasovali, respektíve nehlasovali za, pretože môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh rieši komplexne aj jeden bod, aj druhý bod. Ďakujem za podporu. Chcem ešte povedať, že s pánom predkladateľom som tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh konzultovala a si ho osvojil. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pani poslankyňa vystupovala v rozprave, že? Už som sa zorientovala. Ďakujem. Čiže faktické poznámky na jej vystúpenie nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne. Teraz má slovo pán poslanec Markovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som aj ja veľmi v krátkosti predložil pozmeňujúci návrh doplňujúci k návrhu pána poslanca Gaburu. Ja osobne vítam túto právnu normu, ktorá jasne stanoví konflikt záujmov na úrovni VÚC medzi poslancami a štatutárnymi zástupcami príspevkových a rozpočtových organizácií a navrhujem rozšíriť túto normu aj o ďalších, a to je o štatutárov, respektíve členov štatutárneho orgánu právnickej osoby, v ktorej má majetkovú účasť samosprávny kraj.

    Dovoľte mi teda, aby som predložil svoj pozmeňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov. V ods. 1 sa za navrhované znenie písm. b) vkladá nové písm. c) ktoré znie: „c) štatutárneho orgány právnickej osoby alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, v ktorej má samosprávny kraj majetkovú účasť, v ktorej bol poslanec zvolený.“ Doterajšie písmená b) a c) sa označia ako d) a e).

    Odôvodnenie. Navrhované znenie rozširuje rozsah funkcií, ktoré sú nezlučiteľné s výkonom funkcie poslanca samosprávneho kraja na štatutárov právnických osôb a členov štatutárnych orgánov právnických osôb, v ktorých má samosprávny kraj majetkovú účasť. Myslím si, že to je logické rozšírenie toho, aby sme naozaj definitívne sprehľadnili vzťahy na úrovni VÚC, a myslím si, že tak, ako to navrhuje pán poslanec Gabura doplnené o toto moje ustanovenie jednoznačne sprehľadní vzťahy a ustanoví to tak, ako by to podľa mňa na úrovni VÚC v prípade poslancov a ich konfliktu záujmov malo byť. Takže jednoznačne vítam túto právnu normu, prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Markoviča pán poslanec Petrák a pán poslanec Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Petrák, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Markovič, ja som si pozeral váš pozmeňujúci návrh, ktorý ste podali v písomnej podobe, a počúval som to, čo ste predniesli v rozprave a musím povedať, že je medzi obidvomi zneniami rozdiel. Tak ja by som poprosil o vysvetlenie, ktorý text je platný, lebo to, čo ste predložili písomne nemá logiku ako vcelku tá veta, a to, čo ste predniesli v rozprave už logiku malo, len je to iného znenia. Takže poprosím vás o nejaké vysvetlenie, uvedenie veci na pravú mieru.

  • Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, ja by som v podstate chcel takisto podporiť tieto zmeny. Na druhej strane nepovažujem toto riešenie za komplexné, ktoré by, myslím že, bolo potrebné riešiť na úrovniach samosprávnych, teda aj na úrovni miest a obcí, aj na úrovni VÚC-iek. Ale myslím si, že by nebolo od veci riešiť to aj na úrovni Národnej rady. Tým nechcem povedať, že tieto oba návrhy nemajú svoj prínos. Určite riešia čiastkovú problematiku, ale problém konfliktu záujmov na týchto úrovniach, myslím si, že je veľmi široký a že by bolo načase zamyslieť sa nad tým, aby sme to principiálne vyriešili na všetkých troch úrovniach.

    Pre ilustráciu uvediem len jeden príklad z Národnej rady, keď zástupca, tu v Národnej rade, bez problémov môže byť štatutárom za mesto alebo VÚC-ku, môže byť výkonným pracovníkom, teda v najvyššom výkonnom manažmente mesta či VÚC-ky a myslím si, že toto nie je celkom v súlade s konfliktom záujmov týchto ľudí.

    Takisto je to aj v rámci tých dvoch návrhov. Myslím si, že ten návrh pána poslanca Markoviča práve dopĺňa toto, čo už roky chýbalo, že sú mnohé organizácie, teda právnické osoby, ktoré sú buď so stopercentnou, alebo čiastkovou účasťou mesta, či VÚC-ky a majú problém riešiť problém konfliktu záujmu štatutárov týchto organizácií. Takže ešte raz, podporujem tieto návrhy, ale na druhej strane myslím si, že by tento problém konfliktu záujmov mal byť riešený principiálne a na druhej strane by sa mala vyžadovať aj dôsledná kontrola a dodržiavanie, aby nebol tento konflikt často sa v súčasnosti...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Markovič, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Chcem doplniť ešte svoje vystúpenie o to, že som tento pozmeňujúci návrh konzultoval s pánom predkladateľom, ktorý si ho takisto osvojil. V reakcii na pána poslanca Petráka neviem celkom dobre, kam smerujete, keďže som prečítal pozmeňujúci návrh tak, ako je predložený. Určite znenie je také, ako je predložené v návrhu štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, v ktorej má samosprávny kraj majetkovú účasť, v ktorom bol poslanec zvolený. Je to takto predložené, takto som to prečítal. Ak došlo možno k nejakej disproporcii, tak sa ospravedlňujem, ale tak, ako je to predložené, tak to aj predkladám v písomnej podobe.

    Na druhú reakciu. Určite súhlasím s tým, že by táto norma mala byť riešená komplexne aj na iných úrovniach, nielen na úrovni VÚC, ale napriek tomu, samozrejme, vítam, že takýto návrh bol predložený a že môžeme komplexne aspoň na úrovni vyšších územných celkov tento konflikt dať do poriadku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vystúpením pána poslanca Markoviča sme vyčerpali rozpravu. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, chcete k nej zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, mňa môže len tešiť, že tento návrh sa stretáva s doplňujúcimi návrhmi, ktoré, mierne povedané, mierne vylepšujú znenie tohto návrhu. Ja viem, že tento návrh rieši len problematiku VÚC. Nerieši v celom komplexe problematiku, o ktorej diskutoval, respektíve hovoril vo svojej faktickej poznámke pán Kahanec a verím, že k takémuto niečomu ešte dôjde, pretože samotný ústavný zákon o konflikte záujmu je takisto pomerne otvorený a sú tam miesta, ktoré si viac-menej protirečia.

    Dámy a dámy, verejní funkcionári rozhodujú v rámci svojich právomocí o významných otázkach verejného významu. Od kvality a objektivity ich rozhodovania v nemalej miere závisí úroveň uspokojovania verejných, skupinových a individuálnych potrieb občanov. Nezriedka sú verejní funkcionári pri rozhodovaní vystavení rôznym tlakom, ktoré sledujú presadenie skupinových alebo individuálnych záujmov na úkor verejného záujmu. Verejný funkcionár sa aj preto veľakrát dostáva do situácií, keď môže svojím rozhodnutím zabezpečiť sebe alebo svojim blízkym majetkový alebo iný prospech na úkor verejného záujmu. Výskumy verejnej mienky z posledného obdobia, žiaľ, potvrdzujú...

  • Prepáčte, pán poslanec, poprosím pánov poslancov, aby venovali pozornosť vystúpeniu kolegu.

  • Výskumy verejnej mienky z posledného obdobia, žiaľ, potvrdzujú, že korupcia v Slovenskej republike je značne rozšírená. Zvlášť vo verejnom sektore a predstavuje jeden z najvážnejších etických, morálnych, ale aj ekonomických problémov, pretože má nemalý vplyv na ekonomickú prosperitu, a tým i priamy dosah na životnú úroveň občanov. Boj proti korupcii je preto potrebné vnímať aj ako úsilie o vyšší stupeň ekonomickej prosperity. Tradičným právnym nástrojom boja s korupciou je uplatnenie trestnoprávnej, prípadne administratívnoprávnej zodpovednosti proti tým, ktorí zneužijú svoje postavenie či právomoc na získanie neoprávneného prospechu alebo výhod pre seba, alebo svojich blízkych.

    V modernom demokratickom a právnom štáte tradičnú trestnoprávnu a administratívnoprávnu ochranu pred zneužitím právomoci verejných funkcionárov dotvára systém osobitných povinností a obmedzení ustanovených verejných funkcionárom vrátane zákazu výkonu niektorých funkcií, zamestnaní a činností paralelne s výkonom verejnej funkcie, ktorých účelom je zabrániť alebo aspoň obmedziť vznik situácií, keď môže verejný funkcionár zneužiť svoju funkciu v prospech seba alebo v prospech svojich blízkych.

    Ešte raz chcem zdôrazniť, že tento návrh zmeny zákona reaguje na nezdravú prax, v ktorej poslanci samosprávnych krajov niekedy prijímajú funkcie v štatutárnych orgánoch v rozpočtových organizáciách alebo v príspevkových organizáciách, ktorých zriaďovateľom je vyšší územný celok, na území ktorého boli zvolení. Takýto stav vytvára nezdravú situáciu v činnosti týchto organizácií a priestor pre nie nezávislé rozhodovanie týchto poslancov vo verejnom záujme. Preto tento návrh, ktorý vlastne vytvára zhodné postavenie s obecnými a mestskými zastupiteľstvami poslancov, ako aj úpravu postavenia predsedu samosprávneho kraja. Účinnosť samotného tohto návrhu je po prerokovaní vo výboroch posunutá na najbližší začiatok volebného obdobia vyslovene z pragmatických príčin, aby sa nemenili pravidlá hry počas preteku. Ja by som chcel poprosiť, keby sa o tomto zákone hlasovalo až zajtra o 11.00 hodine, aby sa určité nedostatky, ktoré som si všimol, formulačného charakteru mohli odstrániť. Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, chcete záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ja len chcem zopakovať to, čo predniesol pán Gabura, aby sa o jeho návrhu zákona hlasovalo až zajtra o 11.00 hodine.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Keďže sa blíži 17.00 hodina a budeme hlasovať, vyhlasujem do 17.00 hodiny krátku prestávku.

    (Prestávka).

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach tak, aby sme mohli riadne pokračovať bodom programu, ktorým je hlasovanie, keďže nám uplynula sedemnásta hodina. Dobre, takže veľmi pekne ďakujem za zaujatie miest v poslaneckých laviciach.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z., teda Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 793).

    Slovo má pani poslankyňa z ústavnoprávneho výboru Jana Laššáková a bude uvádzať hlasovanie.

    Pardon, tak ešte, hoci sme začali, poprosím trošku skôr, nevedel som, ospravedlňujem sa, poprosím len sekundu, ešte procedurálny návrh pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov SDKÚ – DS, KDH a SMK – MKP v zmysle § 24 zákona o rokovacom poriadku žiadam o doplnenie programu 29. schôdze o bod Správa o pripravovanom zrušení Leteckej vojenskej nemocnice, a. s. v Košiciach a o plánovanom sťahovaní Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach do priestorov Leteckej vojenskej nemocnice, a. s. Košice.

    Odôvodnenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo požiadal ministra zdravotníctva predložiť predmetnú správu na základe uznesenia výboru z 13. októbra 2008. Výbor správu prerokoval na svojom rokovaní dňa 4. novembra a zobral ju na vedomie. Vzhľadom na závažnosť a spoločenskú citlivosť problematiky obsiahnutej v tejto správe navrhujem správu prerokovať v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Nie. Prosím, prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 73 za, 36 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Novotného sme schválili.

    Takže pokračujeme, vážené kolegyne, teraz v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z., teda Trestný poriadok.

    Máte slovo, pani spravodajkyňa, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Konštatujem, že v rozprave vystúpili traja páni poslanci a bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Keďže sme o návrhu zákona rokovali dneska, prosím, aby sme najprv hlasovali o skrátení lehoty, pán predsedajúci.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 126 za, 2 proti, 2 sa zdržali.

    Pani poslankyňa, môžeme pokračovať v hlasovaní. Návrh sme schválili logicky.

  • Ďakujem pekne. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe, pričom sa odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 a tieto body schváliť.

    Prosím, dajte o nich hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 130 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán poslanec Miššík predložil pozmeňujúci návrh, ktorý mal niekoľko bodov a navrhol hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, osobitne o bode 5, osobitne o bode 6, osobitne o bode 7, osobitne o bode 8, osobitne o bode 9, osobitne o bode 10, osobitne o bode 11, spoločne o bodoch 12, 13, osobitne o bode 14.

    Prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4 spoločne.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 59 za, 25 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto návrhy z návrhov pána Miššíka sme neschválili.

  • Teraz by sme mali hlasovať o bode 5 z návrhu pána poslanca Miššíka.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 55 za, 4 proti, 69 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 6 pozmeňujúceho návrhu.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 58 za, 2 proti, 72 sa zdržalo.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode 7 pozmeňujúceho návrhu.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 49 za, 2 proti, 77 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 48 za, 1 proti, 80 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 58 za, 1 proti, 72 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 51 za, 2 proti, 77 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 57 za, 2 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať spoločne o bodoch 12 a 13.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 52 za, 1 proti, 74 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme neschválili ani tento návrh.

  • Teraz budeme hlasovať o poslednom bode 14.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 56 za, 10 proti, 60 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že ani tento štrnásty návrh sme neschválili.

  • Hlasovali sme o všetkých návrhoch zo spoločnej správy aj o pozmeňujúcom návrhu, ktorý vzišiel z rozpravy. Mám splnomocnenie, aby som dala hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme, prosím, o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 75 za, 21 proti, 35 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tento návrh spravodajcu sme schválili. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto podať príslušné návrhy? Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Máte slovo, pani spravodajkyňa.

  • Prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 76 za, 18 proti, 38 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely Trestného zákona.

    Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 861).

    Slovo má spravodajkyňa z gestorského výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Máte slovo, pani spravodajkyňa.

  • Vážený pán podpredseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Simon, nepodal však žiaden návrh. Preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajkyne.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 98 za, 27 proti, 7 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme tento návrh spravodajkyne schválili.

    Druhé hlasovanie.

  • Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú ihneď. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 100 za, 4 proti, 29 sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem spravodajkyni.

    Teraz pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii, kartografii v znení neskorších predpisov (tlač 803). Spoločným spravodajcom je predseda výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pán poslanec Ján Slabý. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal.

    Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili traja poslanci, ktorí podali viacero pozmeňujúcich návrhov. Keďže o zákone sme rokovali dnes a pozmeňujúce návrhy aj dnes odzneli, najskôr musíme hlasovať o skrátení lehoty podľa § 25 zákona o rokovacom poriadku.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 127 za, 3 proti, 2 sa zdržali, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh spravodajcu sme schválili.

    Môžeme pokračovať. Máte slovo.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 4 a 6 až 8 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 130 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Máte slovo.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode č. 5 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedený bod neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 3 za, 89 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme tento návrh zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ako prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Miklós a navrhol dva pozmeňujúce návrhy. Pýtam sa pána poslanca, či môžeme spoločne? Môžeme. Čiže hlasujeme spoločne o...

  • Hlas v sále.

  • To už bolo na začiatku, pani. To sme ako prvý bod odhlasovali.

  • Áno, rozumiem. Ďakujeme za chcenú pomoc, ale už sme odhlasovali tento návrh o postúpení vzhľadom na to, že o postúpení na začiatku pred hlasovaním o návrhu prvého konania.

  • Ešte raz. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Miklósa.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 29 za, 69 proti, 35 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tieto dva návrhy sme neschválili.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Pelegrini.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca, všetky môžeme naraz, hej, čo boli tie časti. Čiže o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pelegriniho.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 102 za, 7 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrhy pána poslanca Pelegriniho sme schválili.

  • Ako posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Berényi.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Berényiho.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 50 za, 67 proti, 15 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Berényiho sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o návrhu spravodajcu o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 77 za, 17 proti, 39 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pristúpime, vážené kolegyne, kolegovia, k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu a pýtam sa, kto chce podať príslušné návrhy v zmysle rokovacieho poriadku? Pokiaľ nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru vládny návrh zákona schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 78 za, 19 proti, 35 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach (tlač 807). Spravodajcom z ústavnoprávneho výboru, ktorý je gestorským, je pán poslanec Ľubomír Petrák. Prosím, má slovo a bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec. Pán poslanec Štefanec podal jeden pozmeňujúci návrh. Nakoľko sme o predmetnom návrhu zákona rokovali dnes, pán podpredseda, prosím, dať hlasovať o skrátení lehôt na prerokovanie zákona.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 129 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

    Pokračujeme v rokovaní a hlasovaní. Máte slovo, pán poslanec.

  • Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorá obsahuje dva pozmeňujúce návrhy. V zmysle odporúčania gestorského výboru prosím dať hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch spoločne s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o týchto návrhoch zo spoločnej správy, prosím.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 125 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 128 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Vzhľadom na to, že sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, prosím dať hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 129 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či chce niekto podať príslušné návrhy podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku? Nikto. Uzatváram, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 129 za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.

    Ďakujem pán spravodajca Petrák.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Maroša Kondróta, Mariana Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) a mení zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 794).

    Pán poslanec Jasaň ako spravodajca, prosím, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V dnešnej rozprave vystúpila pani poslankyňa Tóthová, preto prosím, je potrebné, aby Národná rada podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodla o skrátení lehoty na hlasovanie. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Dala pani Tóthová pozmeňujúci návrh, prosím?

  • Dobre. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 104 za, 1 proti, 27 sa zdržalo, 1nehlasoval .

    Tento návrh sme schválili. Môžeme pokračovať.

  • Dajte, prosím, hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 104 za, 29 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Tóthovej.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 106 za, 2 proti, 25 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 za návrh, 1 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto chce podať v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku návrhy? Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 75 za, 7 proti, 51 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov.

    Ďakujem, pán kolega Jasaň, za spoluprácu.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka, Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnožením audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov (tlač 795).

    Spoločnou spravodajkyňou je pani poslankyňa Ágnes Biró z výboru pre kultúru a médiá. Má slovo ako spravodajkyňa, bude návrh hlasovania uvádzať.

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda. V rozprave nevystúpil nikto, preto pristúpime k hlasovaniu a budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 3 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 123 za, 1 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajkyne.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 110 za, 1 proti, 22 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto podať príslušné návrhy v zmysle rokovacieho poriadku? Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Máte slovo, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 118 za, 1 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnožením audiovizuálnych diel.

    Ďakujem pani spravodajkyni za spoluprácu.

    Teraz prosím ďalšieho spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Petra Dubravaya.

  • Hlasy v sále.

  • Á, takže pán poslanec Gabura požiadal hlasovať až zajtra. Dobre.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, hlasovali sme o všetkých prerokovaných bodoch programu. Vzhľadom na to, že opäť potrebujeme prepnúť technické zariadenia, vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Potom poprosím, vráťte sa do sály, aby sme mohli pokračovať v rokovaní. Procedurálne návrhy, ešte prosím, pardon. Prvý pán poslanec Gabura. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi Gaburovi.

  • Chcem vás poprosiť, keby sa o mojom návrhu o sociálnom poistení rokovalo až v piatok, nakoľko zajtra budem u lekára.

  • Dobre, berieme na vedomie. Myslím, že s tým je všeobecný súhlas vzhľadom na to, že tu nie ste. V takom prípade sa dá postupovať, ako navrhujete.

    Ďalší pán poslanec Mojmír Mamojka. Prosím, procedurálny návrh ešte sekundu.

  • Dovolím si len oznámiť členom ústavnoprávneho výboru, že zajtra o 8.30 hodine budeme mať zasadnutie a o 12.00 hodine také ľahšie ústavnoprávneho výboru, o 8.30 hodine pracovné k skrátenému konaniu a k jednému konaniu na Ústavnom súde. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ešte má slovo pán poslanec Slabý s procedurálnym návrhom.

  • Poprosím členov výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, zajtra o 8.30 hodine rokovanie v zasadačke výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Burian, predseda výboru pre financie, rozpočet a menu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem oznámiť členom výboru pre financie, rozpočet a menu, že poslanecký prieskum sa uskutoční v piatok o 8.00 hodine ráno. O 7.45 hodine je odchod mikrobusu spred Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Takže, prosím, prestávka ešte tri minúty. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, poprosím tých pánov poslancov a pani poslankyne, ktoré nechcú byť na rokovaní o bode, ktorý nasleduje podľa schváleného programu, aby teda opustili rokovaciu sálu. Nehnevajte sa, mám to hovoriť menovite každému, alebo ako máme začať, keď je tu taký hluk? Desaťminútová prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 17.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 18.15 hodine.

  • Páni poslanci a panie poslankyne, ja počkám. Je to takisto váš čas, nielen môj. Nemýľte si rokovaciu sálu s diskusným klubom. Buďte takí láskaví.

    Takže teraz pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je

    návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2009 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 821 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 821a.

    Prosím pána prezidenta Fondu národného majetku pána Petra Šimka, aby návrh uviedol.

    Nech sa páči, pán prezident, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy a páni poslanci, budem, ak dovolíte, veľmi stručný, pretože materiál obsahuje všetky potrebné náležitosti k tomu, aby sme o ňom mohli rokovať.

    Ako už bolo povedané, podľa § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky materiál, ktorý má názov Návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Tento je upravený a stanovený v zmysle § 28 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, ktorý sa bežne nazýva zákon o veľkej privatizácii. Budem veľmi stručný.

    Tento materiál obsahuje tri také základné časti, pričom prvou je predpokladaný vývoj likvidity majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky do konca tohto roka, t. j. do 31. 12. 2008. Vzhľadom na to, že je posledný mesiac, môžem skonštatovať, že Fondu národného majetku sa podarilo splniť tak očakávané príjmy, ako aj dostať svojim zodpovedajúcim záväzkom a predpokladáme, že hospodárenie ku koncu tohto roku bude prebytkové, a to vo výške 2,37 miliardy Sk. Tieto peniaze budú použité v prípade potreby v budúcom období na pokrytie záväzkov Fondu národného majetku v súlade s rozhodnutím vlády a v súlade s rozhodnutím orgánov Fondu národného majetku.

    Druhá časť materiálu obsahuje bilanciu očakávaných príjmov a výdavkov Fondu národného majetku na rok 2009, keďže vzhľadom na vládny program nie je predpoklad, že by došlo v budúcom roku k uzatvoreniu nových zmlúv, ktoré by sa týkali privatizácie, nepredpokladá ani Fond národného majetku príjmy z takejto oblasti. Aj keď v niektorých veciach sú pripravované, ale nie sú v takom rozsahu, aby boli nejakým spôsobom finančne zaujímavé. Predpokladáme, že všetky príjmy, ktoré Fond národného majetku do svojho hospodárenia dostane, budú z dividend, a to bude viac ako 83 % očakávaných príjmov. Čiže predpokladáme, že najvýznamnejšiu položku budú tvoriť dividendy, a to vo výške 13,36 miliardy Sk.

    Pôvodne naše prepočty boli o niečo nižšie, boli na výške 12,9 miliardy, ale je predpoklad a bolo to schválené aj na rokovaní vlády a proste toto očakávanie bude aj naplnené, že získame dividendy vyššie o 460 miliónov korún zo Slovak Telekomu, takže takýmto spôsobom sa výška teda očakávaných príjmov upresnila.

    Je naozaj ťažko bilancovať takéto sumy do presnosti, pretože nemôžeme odhadnúť, ako sa voči našej ekonomike zachová súčasná svetová kríza, ani nevieme odhadnúť, ako sa budú správať prirodzené monopoly, t. j. energetika, ktoré sú proste tými nosnými podnikmi, z ktorých sa očakávajú už tu pertraktované príjmy.

    Čiže keď to zrátame s hospodárením tohto roku a budúceho roku, môžeme sa rozprávať o tom, že Fond národného majetku bude disponovať 15,92 miliardy korún, čo tak je v prepočte veľmi stručne asi 528 547-tisíc eur pre rok 2009 s tým, že predpokladané záväzky a rozpočtové výdavky fondu v budúcom roku očakávame na výške 13,84 miliardy Sk.

    Najrizikovejšou položkou, s ktorou Fond národného majetku musí počítať, sú položky, ktoré vyplývajú z § 30 už citovaného zákona a tieto môžu spočívať v prípadných prehratých súdnych sporoch, ktorých je, môžeme ich rátať na stovky, ktoré fond vedie za predchádzajúce obdobie privatizácie. Nevieme ani odhadnúť termíny ukončenia týchto sporov a nevieme ani odhadnúť výšku, ktorú by fond za prípadné prehraté súdne spory musel zaplatiť, nakoľko Fond národného majetku zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. I napriek tomu naše výpočty vychádzajú z toho, že v roku 2009 by fond dokázal hospodáriť s prebytkovým rozpočtom vo výške 2,08 miliardy Sk, to je asi 69 176-tisíc euro.

    Tretia časť predloženého materiálu obsahuje samostatný návrh na použitie majetku fondu, ako som už povedal, vo výške 13,36 miliardy Sk a ich špecifikácia na strane 8 predloženého materiálu.

    Chcel by som požiadať Národnú radu o schválenie mnou predloženého rozpočtu, ktorý bol prerokovaný tak vo výkonnom výbore, v prezídiu, ako aj Dozornej rade Fondu národného majetku, kde bol schválený a bol prerokovaný aj vo vláde Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem. Slovo má spoločný spravodajca z výboru pre hospodársku politiku pán poslanec Milan Rehák, ktorý podá správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán prezident Prezídia Fondu národného majetku, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2009 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladá Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušným ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 832 z 15. októbra 2008 pridelil návrh na prerokovanie vo výboroch do 19. decembra 2008 a v gestorskom výbore do 24. novembra 2008, a to výborom pre financie, rozpočet a menu a pre hospodársku politiku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie zaujali nasledovné stanoviská. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu rokoval o návrhu 19. novembra 2008 a prijal k nemu uznesenie č. 413.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 19. novembra 2008 a prijal uznesenie č. 424. Oba výbory vo svojich uzneseniach odporučili Národnej rade Slovenskej republiky predmetný materiál schváliť – návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2009 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vo výške 443 471-tisíc eur, čo v prepočte znamená 13 360 miliónov Sk.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola parlamentná tlač pridelená v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2009 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2009 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, máme to tlač 821a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 451 z 24. novembra 2008. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výboru predložiť materiál Národnej rade Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    To je z mojej strany všetko. Otvorte rozpravu, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy, zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    Návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2009 až 2011.

    Návrh ste dostali ako tlač 822 a spoločnú správu výborov ako tlač 822a.

    Znovu dávam slovo prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku pánovi Petrovi Šimkovi, aby návrh uviedol. Nech sa páči, pán prezident.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy a páni poslanci, budem v tomto prípade ešte stručnejší. Chcem zopakovať, že Fondu národného majetku zákon č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby ukladá predložiť na schválenie Národnej rade po schválení v orgánoch fondu a vo vláde Slovenskej republiky i návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Toto ustanovenie vyplýva z § 32 ods. 3 citovaného zákona. Tento návrh rozpočtu bol zapracovaný aj v predchádzajúcom materiáli, respektíve predchádzajúci materiál, ktorý som tu predniesol, obsahuje aj finančné náklady na činnosť Fondu národného majetku.

    Predkladaný materiál vychádza z takých zásadných predpokladov, ktorými sa vedenie Fondu národného majetku a členovia jeho orgánov zaoberá od roku 2006, a to je neustále znižovanie počtu zamestnancov Fondu národného majetku a ich redukcia na efektívne vytvorenú organizáciu, ktorá bude plniť všetky úlohy, ktoré sú s týmto spojené.

    Ďalším bodom v tomto predloženom materiáli je možná valorizácia odmien členov orgánov Fondu národného majetku, ale tento materiál v tomto rozsahu a v takýchto finančných nákladoch bol spracovaný v čase, keď ešte neboli predložené alebo schvaľované návrhy o odmenách niektorých ústavných činiteľov, od ktorých sa platy, alebo respektíve odmeny členov orgánov Fondu národného majetku odvíjajú. Takže pokiaľ tieto finančné prostriedky nebudú použité, budú ušetrené.

    V predloženom materiáli sú zohľadnené nároky, ktoré vyplývajú pre zamestnávateľa, teda pre Fond národného majetku voči zamestnancom, ktoré vyplývajú z kolektívnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená ešte pred rokom 2006 a pri kvantifikácii nákladov na činnosť fondu sa vychádzalo z možných odhadov makroekonomických ukazovateľov.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán prezident. Slovo má opäť spoločný spravodajca z výboru pre hospodársku politiku pán poslanec Milan Rehák, ktorý podá správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán prezident Prezídia Fondu národného majetku, vážené pani kolegyne a kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2009 až 2011 predkladá Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušným ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 832 z 15. októbra 2008 pridelil návrh na prerokovanie vo výboroch do 19. novembra 2008 a v gestorskom výbore do 24. novembra 2008 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, ktorý bol zároveň poverený ako gestorský výbor. O pridelení parlamentnej tlače rokovali príslušné výbory 19. novembra 2008 a prijali tieto uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 412 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 425. V uzneseniach odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť s tým, že bude zabezpečená účelná úspornosť a hospodárnosť použitia finančných prostriedkov na činnosť Fondu národného majetku tak, ako to hovoril pán prezident.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola parlamentná tlač pridelená v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2009 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2009 až 2011 bola schválená uznesením gestorského výboru č. 452 z 24. novembra 2008. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku. To je z mojej strany všetko. Otvorte rozpravu, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa opýtať, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Slovo má pán poslanec Kahanec. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, pán prezident, kolegyne, kolegovia, chcel by som len pár otázok, keďže tu máme najvyššieho predstaviteľa Fondu národného majetku, prehodiť v rámci tejto rozpravy a zároveň sa spýtať, keďže tu máme aj najkompetentnejšieho z Fondu národného majetku, aký je vlastne názor na ďalšie fungovanie fondu.

    Cez médiá, ale aj v ďalšej verejnosti prebehli informácie o tom, že fond má záujem využívať súkromnú agentúru na nejaké to svoje „piár“, respektíve „P. R.“ a presvedčiť verejnosť o tom, že Fond národného majetku má opodstatnenosť fungovať ďalej.

    Chcel som sa k tomu spýtať pár otázok. Keďže za poradenstvo sa uvažuje nejaká úhrada okolo 1,1 milióna ročne a keďže tento Fond národného majetku spravuje účastiny v podnikoch a v podstate postupne stále viac a viac ubúda zo správy tohto fondu. Pritom v minulosti tento fond bol skôr smerovaný do jeho zrušenia pri postupnom ukončení týchto podnikov v tejto privatizácii. Tak práve súčasné postoje tejto vlády skôr hovoria o opaku, teda o udržaní, respektíve dokonca o navyšovaní majetku štátu v podnikoch. A v tejto agentúre sa dokonca ráta aj s nejakou širšou kampaňou, možno aj bilbordovou, keď mám dobré informácie, ktorá má byť ešte navyše hradená. Robí sa to teda cez agentúru Media Vision Agency, ktorá vznikla v septembri.

    Nechcem teda zachádzať do nejakých detailov, nemám ani tieto veci osobne nejako overované, či to súvisí ešte s nejakými ďalšími vzťahmi a nejakými straníckymi prepojeniami alebo inými kampaňami z minulosti. To nechcem. Ale keďže Fond národného majetku v dobe, keď sa neprivatizuje by mal postupne utlmovať svoju činnosť a mal by postupne myslieť na to, že vlastne jeho fungovanie sa musí minimalizovať, až nakoniec prerušiť, tak preto ma zaujíma postoj samotného prezidenta fondu, keďže predtým pri otázkach jednak na viceprezidenta Výkonného výboru Fondu národného majetku k týmto zmluvám o tejto kampani, ako aj od hovorkyne nebol, myslím, dostatok informácií a skôr by som povedal, nechceli ich púšťať na verejnosť a dokonca odkázali podrobnosti na samotného predsedu Výkonného výboru Fondu národného majetku. Takže, keďže dnes máme tu možnosť, tak by som sa rád spýtal na váš názor, pán prezident, k ďalšiemu fungovaniu fondu, k využívaniu tejto agentúry a či je vôbec opodstatnené túto agentúru na takúto činnosť propagácie Fondu národného majetku využívať z hľadiska toho, čo som povedal. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kahanca pán poslanec Halecký, pán poslanec Brocka, pán poslanec Pelegrini. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som sa tiež chcel opýtať, aká je perspektíva vývoja Fondu národného majetku vzhľadom na to, že tie informácie, tak ako boli prezentované pánom Kahancom, či je tam perspektíva len redukcie objemu prostriedkov, čo sa týka zamestnancov, alebo či je tá transformácia možná aj na ministerstvo hospodárstva ako jeden z variantov, o ktorom sa hovorí, a aká je časová následnosť prípadne tých úvah, o ktorých my tuná hovoríme. Myslím si, že pán poslanec Kahanec naznačil tie otázky a zaujímalo by ma snáď, či máte aj nejaké informácie, pán poslanec, a ako je v zahraničí. Ďakujem.

  • Vidím, že naše otázky sa točia okolo toho istého. Ja by som chcel vlastne inými slovami rozšíriť otázky pána poslanca Kahanca o ďalšiu otázku, ktorú by som chcel položiť pánu prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku, že či by vám vadilo, pán prezident, keby sme vás zrušili? Teda nie vás, ale Fond národného majetku, pretože pozrite sa, táto vláda doteraz neprivatizovala a nebude privatizovať, a keďže ste aj sám hovorili o dopadoch svetovej finančnej krízy, ja si myslím, že táto dnes zbytočná inštitúcia by bola jedným z príkladov takého efektívneho prístupu vlády k úsporám v štátnom rozpočte. Čiže, pán prezident, iba jedna otázka. Vadilo by vám to, keby sme vás zrušili?

  • Ďakujem pekne. O postupnom zániku Fondu národného majetku sa začalo hovoriť už za predchádzajúcej vlády a ja som rád, že aj z tohto rozpočtu, ktorý nám dnes predložil pán prezident, je zrejmé, že pokračuje v tom trende a znižuje tak počty zamestnancov, ako postupne aj náklady na činnosť toho fondu a logicky ten trend časom vyústi do toho, že ten Fond národného majetku ako inštitúcia ako taká podľa môjho názoru bude zrušená, zanikne a výkon akcionárskych práv skončí na jednotlivých ministerstvách podľa toho, ako to podľa odbornosti bude jednotlivým ministerstvám prislúchať.

    Ja si viem predstaviť, a preto podporujem a som rád, že ten trend je taký, som rád, že reagovali veľmi pružne v roku 2008 aj na tú kritiku a odstúpili od tých nákupov motorových vozidiel, čím preukázali naozaj úprimnú snahu tie náklady na chod fondu znižovať, takže myslím si, že ten trend je nastúpený, a to konečné riešenie bude také, ako hovoril pred chvíľkou pán Brocka. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kahanec reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Dúfam teda, že pán prezident zareaguje na tieto podnety, ktoré tu boli povedané. Čo sa týka poslancov, ktorí reagovali tak, samozrejme, môžem súhlasiť s pánom poslancom Pelegrinim, že pokiaľ bude pokračovanie v tomto trende, tak sa budem s tým stotožňovať, ale hlavne v prípade, keď to nebude príliš dlhé. Pokiaľ to bude príliš dlhé, tak asi sa celkom nestotožním, lebo zatiaľ nič ma nepresviedča o tom, že by to malo byť na dlhú dobu.

    Druhá vec je, spomenul to pán poslanec Brocka, dopady krízy. To je aktuálny problém a hľadáme kade-tade možnosť demonštrovať zníženie nákladov, dokonca to robíme zo solidarity aj z hľadiska stopnutia príjmov v rámci verejných činiteľov. Ale myslím si, že pri takej organizácii by sa našlo dosť zdrojov, ktoré by sme mohli ušetriť a ktoré by sme mohli efektívnejšie využiť práve v tomto krízovejšom období, ktoré na nás bude mať určite svoje dopady.

    Takisto si myslím, že pán poslanec Halecký tam dal, že jednou z možností, ak by tento fond, respektíve jeho už len nevyhnutná časť prešla napríklad do pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ale, samozrejme, zas opäť pod podmienkou, že by neprešli všetci pracovníci alebo, nebodaj, ešte viac, ako ich je teraz, teda aby tie náklady boli jednoznačne menšie. Takže s týmito trendmi sa môžem jednoznačne len stotožniť. S týmito názormi. Poviem, že priamo v zahraničí som neskúmal tieto veci, myslím si, že to záleží od našich vnútorných problémov. Máme dobre rozbehnutú ekonomiku, ale myslím si, že základným zdrojom pre získavanie ďalších zdrojov v tejto dobe bude predovšetkým šetrenie neefektívnych peňazí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kahanec bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem preto rozpravu o tomto bode za skončenú. Chcem sa opýtať pána prezidenta Prezídia Fondu národného majetku, či chce k nej zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni poslanci, v prvom rade si musíme uvedomiť, že nemám poslaneckú imunitu a musím si veľmi dávať pozor na to, čo poviem na tejto pôde, takže budem veľmi opatrný.

    Pán poslanec, pokiaľ ja som prezidentom Fondu národného majetku a musíte si uvedomiť jedno, som člen kolektívneho orgánu, nerozhodujem, ja nie som rezort, že som minister a že rozhodnem a všetko sa tak robí, ja si to všetko musím dať schváliť presne podľa toho zákona, ktorý som tu viackrát citoval, hej. Ale pokiaľ ja budem prezidentom nie fondu, ale Prezídia Fondu národného majetku, žiadne bilbordy, žiadne presviedčanie ani masírovanie verejnosti o tom, aký je fond opodstatnený nebudú. Ak to stačí k tomu poradenstvu, ja žiadne poradenstvo nepotrebujem, nepotrebujem ani mediálnu agentúru na to, aby pre mňa alebo pre niekoho iného robila kampaň. Ja si dokážem svoje stanoviská, svoje názory obhájiť sám, možno na to, aby mi mapovali situáciu, lebo nemám kedy čítať noviny.

    K tomu, že mediálne agentúry vo Fonde národného majetku boli vždy a boli vo väčšom rozsahu, za väčšie peniaze by som pomlčal, ak by bolo treba, doložím to číslami, dobre?

    Perspektíva Fondu národného majetku. Fond národného majetku, hoci má v zmysle toho zákona č. 92/1991 Zb. podstatnú hlavnú náplň činnosti prevod majetku štátu na iné osoby, t. j. privatizáciu, to nie je jediná úloha. Veď privatizácia sa nekončí tým, že vláda rozhodne, že tento majetok dá do privatizácie a potom sa uzatvorí s niekým zmluva. Veď žiadna zmluva na privatizáciu, ktorá proste beží od toho roku 1991 nebola uzavretá ad hoc a cash vyplatená na ruku. Tam sú splátkové kalendáre, tam sú možnosti toho, akým spôsobom sa zachová činnosť a zachová sa zamestnanosť a koľko vecí sa započíta z tej kúpnej alebo navrhovanej ceny do investícií. To sú všetko rozhodnutia vlády, to niekto musí sledovať, niekto kontrolovať a niekto nejakým spôsobom vyhodnocovať. To by bolo najjednoduchšie zamiesť všetko pod koberec. Nechcem to tak povedať, pán Brocka, vôbec mi nebude vadiť, keď mňa ako osobu zrušíte alebo proste odvoláte. Ešte raz chcem podotknúť, ja som bol zvolený Národnou radou Slovenskej republiky, t. j. vami, nie vládou.

    Ja súhlasím s tým, že pokiaľ sa nevykonáva privatizácia, je, samozrejme, potrebné adekvátnym spôsobom redukovať činnosť Fondu národného majetku. Robím to. Ukážte mi jeden rezort, ktorý každý rok o 10 % zníži rozpočet a o 10 % zamestnanosť. Ak si to predstavujete tak, že sa to dá proste urobiť takto, tak to by znamenalo to, že chcete zrušiť organizáciu, ktorá má nielen archívy aj nejakú historickú pamäť zamestnancov. Ja si myslím, že som o tom povedal aj vo výboroch dostatočne presvedčivo, že nechcem tu umelo držať Fond národného majetku, pretože som tam prezidentom.

    Ak som neodpovedal na nejakú otázku, poprosím, ja vám hovorím, že skutočne vedenie Fondu národného majetku, tak výkonný výbor, ktorý je štatutárnym zástupcom fondu, ako aj prezídium, ktoré má proste dohliadať a v úzkej spolupráci s dozornou radou nad hospodárením fondu prijalo hneď na samom začiatku uznesenie, kde sa pripravuje proste nejaká redukcia a vytvorenie nejakej efektívnej organizácie.

    Na margo, ja viem, že váš čas je strašne drahý, na margo toho, ako je to v zahraničí. Veď ja predsa nemôžem tvrdiť, že Fond národného majetku bude donekonečna. Však bol aj v Čechách, rozumiete, keď sa skončí privatizácia, keď sa rozhodne, že proste gro činnosti je ukončené, tak sa z toho vytvorí nejaká, ja to nazývam, agentúra alebo niečo podobné, ktoré bude funkčné a ktoré bude plniť tie úlohy administratívneho charakteru, ale predsa nechcite od nejakých úradníkov, a to by ste si ani nedovolili, aby rozhodovali o miliardách, ktoré majú odpustiť alebo nemajú, tam proste musí rozhodnúť niekto, kto dostal mandát od Národnej rady Slovenskej republiky a že má právomoci rozhodovať o tom, že niekomu odpustí milióny alebo miliardy, alebo proste, že skonštatuje, že už nie sú vymožiteľné. To je všetko činnosť Fondu národného majetku momentálne, to vôbec nie je len privatizácia.

    Ešte raz, trošku som sa rozhorčil, prepáčte. Ale v zahraničí sú firmy, ktoré obhospodarujú majetok štátu. V Čechách sa to teraz nazýva úrad, ktorý vznikol z Fondu národného majetku, Úrad na zastupovanie štátu v majetkových veciach. Proste nejakú perspektívu, nejaký predpoklad máme, isto na tom robíme, len si nemyslite, že sa to dá zrušiť zo dňa na deň. Ja som sa vyjadril, že proste Fond národného majetku vznikol v roku 1991 na základe zákona, ale na základe zákona, o ktorom rozhodnete vy, môže zaniknúť a vytvoriť sa jeho nástupnícka organizácia a vyvodí sa zodpovednosť za činnosť jeho orgánov. Ešte raz sa ospravedlňujem, ak som bol trochu emotívnejší, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán prezident. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Snáď len pár slov. V roku 1991 bol zo zákona zriadený Fond národného majetku. Bol zriadený ústavným zákonom. Vlastne treba pripraviť ústavný zákon na zrušenie existencie Fondu národného majetku a tento ústavný zákon musí riešiť, ako ďalej nakladať s majetkom, ktorý je niekde medzi štátnym a súkromným. A toto je ten závažný problém, ktorý bude. Ktorý museli riešiť aj v Čechách, ktorý bude musieť vyriešiť vláda Slovenskej republiky alebo Národná rada Slovenskej republiky zo zákona. Bude to pomerne zložitý zákon, ale myslím si, že záleží len na príslušnom rozhodnutí vlády, ktorá je momentálne pri moci. Takže je to možné, ale treba vyriešiť hlavne základný problém, kto bude vlastniť majetok, či je to štátny majetok, alebo súkromný majetok. Toto je ten závažný problém, ktorý sa veľmi ťažko rieši a ťažko ho riešili aj napríklad v Českej republike. Z mojej strany všetko.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je

    Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2009.

    Návrh ste dostali ako tlač 823 a správu výboru pre financie, rozpočet a menu ako tlač 823a. Prosím štatutárneho zástupcu EXIMBANKY pána Mariána Šeda, aby návrh rozpočtu uviedol. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám uviedol návrh rozpočtu EXIMBANKY na rok 2009. Základným cieľom návrhu rozpočtu EXIMBANKY na rok 2009 je zabezpečiť financovanie vyššieho objemu obchodných aktivít súvisiacich s podporou exportu slovenských podnikateľských subjektov. Predpokladá na rok 2009 celkovú podporu exportu v objeme 3,7 miliardy eur, čo je 111,5 miliardy korún. Je to navýšenie oproti očakávanej skutočnosti za rok 2008 o 315 miliónov eur, t. j. o 9,5 miliardy Sk, t. j. o 9,3 % nárast.

    Na financovanie bankových úverov predpokladá využiť okrem vlastných a zverených zdrojov aj cudzie zdroje, sú v spoločnej výške celkom 302 miliónov eur, čo je 9,11 miliardy Sk, z toho cudzie zdroje očakáva v objeme 67,7 milióna eur, čo je niečo vyše 2 miliardy Sk. Základným cieľom EXIMBANKY v Slovenskej republike v ekonomickej oblasti bude v roku 2009 pokračujúce zvyšovanie výnosov z obchodných činností pri súčasnej optimalizácii a zvyšovanie efektívnosti jej vlastného hospodárenia. Súčasne uvažujeme s nepriamou dotáciou o poskytovaní zvýhodnených úverových prostriedkov pre stredný a malý segment.

    Celkový výsledok hospodárenia vzhľadom na to, že EXIMBANKA je samofinancujúca a očakávame 1,5 milióna eur, t. j. vo výške 46,3 milióna Sk. Je to o 4,5 % viacej, ako sa očakáva v roku 2008. Na úvod toľko. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Michala Lukšu, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu EXIMBANKY Slovenskej republiky za rok 2009.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 832 z 15. októbra 2008 pridelil návrh rozpočtu EXIMBANKY na rok 2009 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň určil Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 415 z 19. novembra 2008 súhlasil s uvedeným návrhom rozpočtu, ktorý vykazuje výnosy vo výške 21 647-tisíc eur, náklady vo výške 20 111-tisíc eur. Zároveň odporučil Národnej rade tento návrh rozpočtu schváliť.

    Výbor Národnej rady schválil svojím uznesením č. 427 aj správu výboru. Navrhol Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby generálny riaditeľ EXIMBANKY Igor Lichnovský mohol uviesť návrh rozpočtu EXIMBANKY na schôdzi Národnej rady. Určil ma za spravodajcu výboru. Súčasne ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Otváram preto možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem. Ďalej nasleduje

    návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009.

    Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne ste dostali ako tlač 820, spoločnú správu výborov máte ako tlač 820a.

    Návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Dušan Muňko.

    Nech sa páči, pán generálny riaditeľ, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Sociálna poisťovňa predložila svoj návrh rozpočtu Sociálne poisťovne na rok 2009 vláde Slovenskej republiky v termíne určenom predloženia návrhu rozpočtu do 15. augusta 2008.

    Návrh rozpočtu bol spracovaný v legislatívnych podmienkach platných v čase jeho spracovania, t. j. neobsahoval vplyv zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov schválených v tomto zákonodarnom zbore 30. októbra 2008, čiže vplyv poslednej novely zákona o sociálnom poistení ani vplyv v tom čase pripravovanej novely zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, v ktorom sa mení aj zákon o sociálnom poistení. Okrem iného sa v ňom vychádzalo z makroekonomických prognóz spracovaným Inštitútom finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky v júni tohto roku.

    Nadväzne na schválenie novely zákona č. 461/2003 Z. z. vládou Slovenskej republiky, takisto vládou schválenú novelu zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení Sociálna poisťovňa vypracovala a vláde Slovenskej republiky predložila nové znenie návrhu rozpočtu. V tomto návrhu okrem vplyvu týchto noviel zákonov premietla tiež nové makroekonomické prognózy zo septembra 2008. Vláda Slovenskej republiky schválila návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009.

    Návrh rozpočtu, o ktorom sa práve rokuje, bol predložený do Národnej rady ihneď po zverejnení uznesenia vlády Slovenskej republiky. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009 je zosúladený s návrhom štátneho rozpočtu, ktorého je súčasťou aj rozpočet verejnej správy. S návrhom štátneho rozpočtu sú zosúladené tiež platby vo výške 15,2 miliardy Sk zo štátnych finančných aktív Slovenskej republiky, ktoré sú v zmysle zákonov o Sociálnej poisťovni určené na krytie deficitu spôsobeného druhým pilierom.

    V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009 sa predpokladá, že príjmy v bežnom roku dosiahnu viac ako 173 miliárd Sk a výdavky viac ako 167 miliárd Sk, z čoho vyplýva bilančný rozdiel v bežnom roku takmer 6 miliárd Sk. V príjmoch sa počíta, ako som už povedal, s príjmami zo štátnych finančných aktív Slovenskej republiky vo výške 15,2 miliardy korún.

    Po započítaní predpokladaného prevodu zostatku z roku 2008 by zdroje mali predstavovať 193 miliárd Sk, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2009 by malo skončiť celkovým bilančným rozdielom takmer 26 miliárd Sk. Tento priaznivý výsledok hospodárenia by mala Sociálna poisťovňa dosiahnuť okrem iného vtedy, pokiaľ sa napĺňa predpoklad vo výstupe zhruba 150-tisíc sporiteľov v rámci druhého otvorenia kapitalizačného piliera.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže práve táto skutočnosť sa stala predmetom mnohých diskusií v médiách, považujem za potrebné ozrejmiť, z čoho Sociálna poisťovňa vychádzala. Je známe, že vládou schválená novela zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení vo svojej finančnej doložke obsahuje štyri variantné prepočty, keď sa počíta s tým, že z druhého piliera vystúpi minimálne 30-tisíc ľudí a maximálne 150-tisíc sporiteľov.

    Sociálna poisťovňa pri zohľadnení, ktorý variant zapracuje do svojho návrhu rozpočtu vychádzala z vlastných štatistík o vekovom zložení sporiteľov a podľa vymeriavacích základov, z ktorých sa platia príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Opierala sa pritom tiež o materiály vypracované ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré boli v predchádzajúcom období predložené gestorskému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konkrétne ide o analýzu výhodnosti a nevýhodnosti zotrvania v druhom pilieri a o správu stavu vo vývoji priebežného dôchodkového piliera na Slovensku. Vyplýva z nich, pre ktoré skupiny obyvateľstva je druhý pilier nevýhodný. Oproti modelovým prepočtom, ktoré boli prezentované pri príprave reformy dôchodkového systému sa v prvom z nich na konkrétnych výsledkoch spochybňuje vtedy proklamovaná výhodnosť druhého piliera. Pri 18 až 20 rokoch sporenia vyslovuje záver, že výhodné môže byť sporenie len v prípade, ak bude trvať nepretržite minimálne 30 rokov.

    Spomínané štatistiky Sociálnej poisťovne preukázali, že v druhom pilieri je stále aj pri výstupe 106-tisíc sporiteľov veľa takých, pre ktorých je druhý pilier nevýhodný. Je tam viac ako 450 sporiteľov, ktorí majú 39 rokov a viac, t. j. ktorých úspory sú až do pásma rizika, dokonca 187-tisíc sporiteľov, ktorí majú 45 rokov a viac, a teda zotrvanie v druhom pilieri je pre nich jednoznačne nevýhodné.

    Z toho, čo som povedal na konkrétnych číslach, vyargumentoval, vyplýva, že počet 150-tisíc vystúpených sporiteľov nie je nereálny. Samozrejme, situáciu môže ovplyvniť neobjektívna kampaň dôchodkových správcovských spoločností a prístup médií k objektívnemu zverejňovaniu objektívnych informácií.

    Ak sa naplnia tieto predpoklady, Sociálnej poisťovni by sa malo vrátiť takmer 7 miliárd korún. To je primárny efekt a druhý efekt súvisí so skutočnosťou, že by mali klesnúť objemy do správcovských spoločností z postupovaných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, čo by malo zvýšiť zdroje Sociálnej poisťovne o ďalšie cca 2 miliardy Sk.

    Ako som už povedal, z návrhu rozpočtu sa predpokladajú výdavky 167 miliárd Sk. Z nich najvyššiu časť až takmer 150 miliárd predstavujú výdavky na dôchodkové dávky. Dôchodkové poistenie zároveň je jediným poistením hospodárenia, v ktorom bude deficitný. V návrhu sa počíta s možnosťou presunu prostriedkov medzi základnými fondmi len do roku 2010, čiže je v ňom zapracovaná možnosť takéhoto presunu do roku 2011, ako je tu ustanovené novelou zákona o sociálnom poistení, ktorá bola schválená 30. októbra tohto roku.

    Vzhľadom na skutočnosť závažnými ukazovateľmi rozpočtu na rok 2009 sú aj ukazovatele na ďalšie roky, nie sú podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy záväzné, nie je problém túto problematiku ďalej rozoberať.

    V návrhu rozpočtuje je zapracovaná možnosť tvoriť správny fond v roku 2009 vo výške 3,5 % a v ďalších rokoch už len 2,9. Tvorba fondu v roku 2009 v tejto výške vytvára predpoklady na to, aby Sociálna poisťovňa mohla plniť úlohy vytýčené vo svojich strategických zámeroch. V tejto súvislosti považujem za potrebné upozorniť na skutočnosť, že rozpočtové zdroje tohto roku 2009 obsahujú určité riziko. To súvisí s vývojom základne pre jeho tvorbu. Ak sa predpoklady o jeho výške nenaplnia, prejaví sa vo zvýšenej tvorbe správneho fondu. Z toho dôvodu môže byť v rizikových fondoch správneho fondu cca 200 miliónov Sk. S týmto rizikom bude musieť Sociálna poisťovňa počítať pri rozpočte rozpisu.

    V roku 2009 predpokladá Sociálna poisťovňa postúpiť dôchodky správcovských spoločností, príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške takmer 22 miliárd Sk. Na krytie tohto deficitu spôsobeného kapitalizačným systémom, ako už som uviedol v návrhu rozpočtu, sa počíta s prostriedkami zo štátnych finančných aktív vo výške 15,2 miliardy Sk.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, záverom si dovoľujem upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v bežnom roku by malo nielen v roku 2009, ale aj v ďalších rokoch končiť prebytkom, a to napriek tomu, že príjmy zo štátnych finančných aktív Slovenskej republiky nebudú v jednotlivých rokoch vykrývať celý deficit spôsobený kapitalizačným systémom. Preto je možné konštatovať, že v prípade existencie druhého piliera by Sociálna poisťovňa v uvedených rokoch z vnútorných zdrojov dokázala vykryť deficit v dôchodkovom poistení generovaný prvým pilierom.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže návrh rozpočtu je vypracovaný v súlade s platnými predpismi a je zosúladený s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2009, dovoľujem si vás požiadať o prijatie stanoviska odporúčacieho plénu Národnej rady návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009 schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán generálny riaditeľ. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Jozefovi Haleckému, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán generálny riaditeľ, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 832 z 15. októbra 2008 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009 na prerokovanie v termíne do 19. novembra 2008 týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009.

    Výbory prerokovali návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009 v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009 pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu. Návrh rozpočtu Sociálne poisťovne na rok 2009 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 204 z 11. novembra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 414 z 19. novembra 2008, ktoré súhlasia s návrhom rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009 s tým, že predpokladané príjmy a výdavky sú rozpočtované takto. Zdroje vo výške 6 413 050-tisíc eur, výdavky vo výške 5 558 101-tisíc eur a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009 schváliť.

    Výbor poveril spoločného spravodajcu Jozefa Haleckého predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009 vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu správy. Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009 bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 213 z 24. novembra 2008.

    Skončil som, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadne písomné prihlášky. Otváram preto možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Burian, pani poslankyňa Sárközy a pán poslanec Štefanec. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Burian, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, dávam pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh znie, že budem meniť uznesenie Národnej rady v časti B a uznesenie Národnej rady k rozpočtu Sociálnej poisťovne v časti B.

    Navrhujem to znenie B. Rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2009 s tým, že predpokladané príjmy a výdavky sú rozpočtované takto. Zdroje (príjmy vo výške 6 295 008-tisíc eur, čo je v prepočte v slovenských korunách 189 643 411-tisíc Sk, výdavky vo výške 5 553 970-tisíc eur, čo je v slovenských korunách 167 318 900-tisíc Sk, v tom základný fond nemocenského poistenia 262 992-tisíc eur, v slovenských korunách 7 922 898-tisíc Sk.

    Po b základný fond starobného poistenia 4 229 005-tisíc eur, čo je 127 402 990-tisíc Sk, po c základný fond invalidného poistenia 744 418-tisíc eur, čo je 22 426 341-tisíc Sk, po d základný fond úrazového poistenia 44 850-tisíc eur, čo je v prepočte slovenských korún 1 351 163-tisíc Sk, po e základný fond garančného poistenia 27 143-tisíc eur, čo je v slovenských korunách 817 710-tisíc Sk, po f základný fond poistenia v nezamestnanosti 63 880-tisíc eur, čo je v slovenských korunách 1 924 446-tisíc Sk, po g správny fond 181 682-tisíc eur, čo je v slovenských korunách 5 473 352-tisíc Sk, respektíve suma zodpovedajúca tvorbe podľa § 168 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v aktuálnom znení zvýšená o predchádzajúci nevyčerpaný zostatok z predchádzajúceho roka.

    Svoje odôvodnenie, aj keď je teda obsiahle v tomto pozmeňujúcom návrhu, chcem povedať, že nebudem hovoriť teda tak obsiahlo. V zjednodušenej podobe je to len zmena, ktorá vznikla tým, že rozpočet Sociálnej poisťovne vychádzal z prognóz, ktoré sa realizovali v mesiaci september 2008 a najaktuálnejšia prognóza, ktorá bola z 31. októbra 2008, hovorila o vplyve finančnej krízy a v dôsledku čoho sa znižuje rast priemernej mesačnej mzdy a nižšia zamestnanosť. Tým pádom sa znižujú aj príjmy Sociálnej poisťovne adekvátne tak, ako som to prezentoval zmenou v časti B rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Buriana nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy, po nej sa pripraví pán poslanec Štefanec.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, aspoň ktorí ste ešte v snemovni, vážený pán generálny riaditeľ, dovoľte mi povedať svoje stanovisko a stanovisko mojich kolegov k rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009.

    Pán generálny riaditeľ, asi vás neprekvapím, ale ani ja, ani moji kolegovia z klubu Strany maďarskej koalície tento rozpočet nepodporia. Nepodporia ho preto, lebo tento rozpočet Sociálnej poisťovne stojí na vode. Vy ste to vo svojej predkladacej správe aj povedali, pretože tento rozpočet počíta s tým, že z druhého piliera vystúpi podľa analýzy od 30-tisíc do 150-tisíc ľudí, tak medzi 30-tisíc a 150-tisíc je päťnásobný rozdiel.

    Budem dávať otázky, čo sa stane, keď títo ľudia nevystúpia, pretože podľa včerajších analýz zatiaľ ešte nikto nevystúpil z druhého piliera, neprestúpil do Sociálnej poisťovne. Zákon platí od 15. novembra, takže pevne verím, že ľudia budú múdri aj v budúcom roku.

    Ale prečo hovorím, že tento rozpočet je na vode. Okrem iného aj kvôli tomu, že tento rozpočet počíta so 7 miliardami tých sporiteľov, ktorí vystúpia z druhého piliera plus ešte tie poplatky, takže to je skoro 10 miliárd korún. Ešte ľudia nevystúpili, ale vy ste tieto peniaze už minuli. A okrem iného ste spomínali aj riziko tvorby správneho fondu a povedali ste aj teraz a povedali ste to už druhýkrát aj vo výbore, že keby sa nezaviedol druhý pilier, tak problémy v Sociálnej poisťovni do roku 2025 by neboli. To je bezproblémové, to sme vedeli všetci, no lenže zodpovední politici myslia na to, čo bude po roku 2025. Nielen na to, čo bude zajtra, alebo čo bude roku 2010, pokiaľ je mandát tejto vlády.

    Ale dovoľte mi vrátiť sa, pán generálny riaditeľ, na vaše prvé vystúpenie v sociálnom výbore, ktoré bolo 9. septembra. Vtedy ste tam prvýkrát vystúpili a musím povedať, že členov výboru, aspoň mňa ste vtedy, môžem povedať, že šokovali s vašimi vyjadreniami.

    Prvé vyjadrenie bolo, treba otvoriť druhý pilier čím skôr a priebežne. To sa aj stalo. Zákon sa prijal a je účinný od 15. novembra. Ale poviem aj tie tri body, ktoré ste vtedy povedali, na ktoré môžeme čakať.

    Treba prehodnotiť všetkých invalidných dôchodcov, pretože podľa vašich prepočtov, ja vás citujem, je v Sociálnej poisťovni ešte 22 % takých invalidných dôchodcov, ktorí by tam nemali byť a podľa analýzy, ktorú sme dostali z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny už 8,8 % invalidných dôchodcov bolo vyradených. Takže keď to spočítame, to je skoro 33 % a my do dnešného dňa počúvame od poslancov strany SMER hlavne, ale aj od ostatných poslancov vládnej koalície, čo všetko sme my napáchali na invalidných dôchodcoch, keď sme ich prehodnocovali. Tak asi bolo treba vážiť tie slová a povedať, že jedna tretina tam bola zbytočne a súhlasíme s tým ex post, že ste ich prehodnotili a tí, ktorí tam zostali, ešte ich raz prehodnotíme, lebo ich je tam ešte 33 %, ktorí by tam nemali byť.

    Po tretie ste povedali, že je nehorázne, aby v druhom pilieri boli matky, za ktoré platí poistné štát. Tak matky počúvajte, čo vám odkazuje pán generálny riaditeľ. A pre mňa ešte šokujúcejšia bola aj tá druhá veta, dokonca druhý pilier v niektorých prípadoch dovoľuje tieto dôchodky aj dediť. Takže to boli vaše vyjadrenia, ktoré ma veľmi prekvapili, ale na ktoré treba počúvať, pretože už ten prvý bod je splnený a vážení občania, môžete čakať, že príde aj prehodnocovanie invalidných dôchodkov.

    Na budúci rok pani ministerka pripravuje novelu zákona, kde už štát nebude platiť za matky, ktoré budú v druhom pilieri. No a to dedenie uvidíme, aké bude. Práve preto nechcem obrať o čas mojich kolegov. Ani ja, ani moji kolegovia z klubu Strany maďarskej koalície tento rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2009 nepodporia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Štefanec, predpokladám, že máte vystúpenie viac ako na dve minúty. Presne. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, dovoľte mi predložiť jeden pozmeňujúci návrh, o ktorom som hovoril už v rozpočte. Ide o príjmy Sociálnej poisťovne. Je to podobná problematika, ako hovorila pani kolegyňa Sárközy. Totiž zmyslom tohto pozmeňujúceho návrhu je to, aby sa prostriedky tých, ktorí ich majú na svojich osobných účtoch v druhom pilieri nedali a neminuli v Sociálnej poisťovni v jednom roku, ale aby boli uložené na osobitnom účte v NBS-ke. Takže pozmeňujúci návrh je tohto znenia.

    V uznesení návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009 sa záväzné ukazovatele menia takto. V bode A v riadku v základnom fonde starobného poistenia sa znižujú o 6 974 miliónov korún, v bode B v riadku zdroje celkom sa znižujú o tú istú sumu 6 974 miliónov. Odôvodnenie. Vláda predložila do Národnej rady návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, v ktorom predpokladá návrat 150-tisíc sporiteľov späť do prvého piliera. Zároveň očakáva, že zdroje získané z prestupu týchto sporiteľov v tom istom roku spotrebuje na výplatu dôchodkov či vylepšenie deficitu. S takýmto návrhom zásadne nesúhlasím a navrhujem preto vylúčiť tieto zdroje v objeme zhruba 7 miliárd korún z príjmov rozpočtu Sociálnej poisťovne, a teda i z verejného rozpočtu.

    Dámy a páni, vopred vám ďakujem za podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána Štefanca nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ pán generálny riaditeľ? Nie? Ale musím sa v tom prípade opýtať Národnej rady, či je všeobecný súhlas s tým, keďže je 19.00 hodín, aby sme dokončili ešte tento bod.

  • Všeobecný súhlas.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja som sa pani Sárközy snažil vysvetliť veci vo výbore. Vzhľadom na to, že niektoré veci sa prekrúcajú, ja by som poprosil len dve veci.

    Nie strana SMER nastavila druhý pilier, tak ako je nastavený. Treba povedať jednu vec. Zbytočne budem zdôvodňovať, že koľko má byť, aké má byť prechodné štádium 30 rokov, kto môže byť v druhom pilieri a čo druhý pilier vygeneruje z hľadiska verejných financií.

    Ja by som vás chcel upozorniť na jednu vec. Aby ste si pozreli dôchodkovú reformu, ktorú pripravil český minister práce a sociálnych vecí a pozreli si stanoviská ekonómov zo Svetovej banky, ktoré boli publikované v Hospodárskych novinách. Viac k tomu nemám čo komentovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň prerušujem rokovanie 29. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny rána, kedy budeme pokračovať ďalším bodom podľa schváleného programu, ktorým je návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2009. Prajem všetkým príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.