• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška a ďalej poslanci pán Pavol Džurina, pán Mojmír Mamojka, pán Ľuboš Micheľ a pán Štefan Zelník.

    V súlade so schváleným programom pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 816 a informáciu výborov máte ako tlač 816a.

    Dávam slovo teraz poslancovi Józsefovi Berényimu, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte priestor na úvodné vystúpenie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme s pánom poslancom Lászlóom Szigetim v druhom čítaní návrh novely školského zákona o jazyku zemepisných názvov v učebniciach pre národnostné menšiny s nádejou, ale aj s obavami, s nádejou preto, lebo zo strany viacerých poslancov cítime otvorenosť a snahu vyriešiť tento spor. Už aj samotný fakt, že prerokovanie tohto návrhu bolo presunuté do druhého čítania, poukáže na fakt, že existuje tu reálna snaha doriešiť vzniknutú kauzu. A zároveň že sme presunuli prerokovanie nášho návrhu pred stretnutím predsedov slovenského a maďarského parlamentu, naznačuje, že existuje reálna ochota prijať tu a teraz kompromisné riešenie, ktoré posilní pozície predsedu slovenského parlamentu aj počas rokovaní s maďarskou partnerkou Katalin Szili a vôbec posilní vo všeobecnosti medzinárodné postavenie Slovenskej republiky. Ale, ako som spomenul, my, poslanci Strany maďarskej koalície, máme aj obavy z nasledujúcej diskusie, a to preto, lebo náš návrh znovu otvorí priestor opakovanému vymenovaniu historických krívd a pre možnú emotívnu rekapituláciu tzv. maďarského útlaku v dejinách Uhorska. Za posledné dva roky sme boli viackrát svedkami toho, že niektorí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky argumentovali pri konkrétnych slovensko-maďarských sporoch tým, že nakoľko predkovia súčasných Maďarov utláčali Slovákov v minulosti, ich potomkovia nemajú ani morálne, ani politické právo žiadať pre seba podmienky na zachovanie ich identity a politika historickej reciprocity má preto opodstatnenie. Ak dnes prevládne v slovenskom parlamente pocit pomsty a revanšu, tak pravdepodobne sa nepohneme ďalej. Používanie jazyka národnostných menšín v procese vyučovania vrátane jazyka v učebniciach by nemal byť v žiadnom prípade nástrojom vyrovnania historických krívd.

    Vážené kolegyne a kolegovia, predpokladám, že môžeme spoločne odsudzovať skutočnosť, že koncom 19. a začiatkom 20. storočia boli prijaté nevhodné protimenšinové rozhodnutia v Uhorsku. To, čo odsudzujeme spoločne z histórie, by sa nemalo opakovať v súčasnosti, keď mocenské pomery na území Slovenska sú práve opačné. Politika nezmyselného odoberania jazykových práv národnostných menšín neviedla k ich požadovanej integrácii ani koncom 19. a začiatkom 20. storočia a nebude k nej viesť ani teraz. V mene celého poslaneckého klubu SMK chcem vás ešte raz ubezpečiť, že cieľom nášho návrhu je jedine to, aby hovorový jazyk národnostnej menšiny nebol iný ako jazyk v učebniciach, aby študenti na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín neboli dennodenne konfrontovaní s pocitom druhoradosti. A vôbec nie sme proti tomu, aby v učebniciach pre národnostné školy boli v texte uvedené zemepisné názvy aj v štátnom jazyku. Za pozmeňujúci návrh, ktorý reflektuje obidve spomenuté skutočnosti, sme pripravení hlasovať. Tak sme to uviedli aj počas rozpravy v prvom čítaní.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vyriešme tento spor tu a teraz a neťahajme ho ďalej, veď čakajú na nás oveľa zložitejšie úlohy v budúcom roku ako napr. to, že vďaka finančnej a hospodárskej kríze občania južného Slovenska prichádzajú o svoje zamestnania v severnom Maďarsku a vracajú sa späť s požiadavkami na riešenie ich postavenia od miestnych samospráv, regionálnych samospráv, vlády a parlamentu Slovenskej republiky, takže od nás všetkých. Takýto nezmyselný spor ako tento učebnicový nám len odoberie kapacity od riešenia vzniknutých a reálnych problémov.

    Vážené poslankyne, poslanci, apelujem na váš zdravý rozum v zmysle dobrého a nerušeného spolunažívania všetkých občanov Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ktorým je pán poslanec Imre Andruskó, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú informáciu o výsledku rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní ako určený spoločný spravodajca výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 29. októbra pridelila návrh poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v určenej lehote týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ako gestorsky výbor Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Určené výbory zaujali k predmetnému návrhu tieto stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijal platné uznesenie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport prerokoval návrh 14. novembra a neprijal uznesenie, lebo nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Z celkového počtu 11 členov výboru bolo prítomných 11 poslancov, za návrh uznesenia hlasovalo 5 poslancov, proti nebol nikto a 6 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Gestorsky výbor prerokoval návrh zákona a zaujaté stanoviská výborov k nemu 25. novembra s odporúčaním Národnej rady Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť.

    Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov v druhom čítaní gestorsky výbor neschválil, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu o návrhu zákona. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Taktiež zaujmite miesto, určené pre spravodajcov.

    A otváram teraz rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomne prihlášky nasledovných poslancov. Sú to za poslanecký klub KDH pán Martin Fronc, za poslanecký klub SNS pán Rafael Rafaj. A ďalej sa ešte prihlásil písomne pán poslanec Jozef Rydlo. Po ich vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude potom možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Froncovi.

  • Hlas z pléna.

  • Aha, prepáčte, pán spravodajca, v súlade s rokovacím poriadkom sa ako prvý hlási do rozpravy pán spravodajca, ktorý má prednosť, a po ňom vystúpi pán poslanec Martin Fronc za poslanecký klub KDH. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážení prítomní, milé kolegyne, vážení kolegovia, dnes v druhom čítaní prerokúvame poslanecký návrh zákona, ktorý vznikol hlavne preto, aby ministerstvo školstva konečne akceptovalo dokumenty a princípy Európskej únie v súvislosti s národnostnými menšinami na území Slovenskej republiky. Otázka používania geografických názvov v učebniciach je rýdzo odborná, pričom medzi odborníkmi je v tejto otázke, si myslím, jednota. Bez výnimky všetci vedia a potvrdzujú, že v učebniciach pre školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín by mali byť rešpektované pravidlá materinského jazyka príslušných žiakov. Proti tomu však v súčasnosti stojí taký názor, ktorý je schopný diktatorickým spôsobom negovať mnohé samozrejmosti demokracie. Prívrženci tohto názoru sa odvolávajú na neexistujúcu zákonnú povinnosť. Pri odôvodnení svojej iniciatívy totiž učebnice povýšili na súčasť oficiálneho kontaktu štátu s občanmi. Samozrejme, všetci vieme, že tomu tak nie je. Učebnice sú učebnice, ale nie sú to žiadne oficiálne štátne dokumenty. Práve preto je úsilie súčasného vedenia ministerstva školstva trápne aj pre slovenskú inteligenciu, ktorá v rámci kampane už totiž podporuje aj iniciatívu rodičov za rešpektovanie princípov materinského jazyka žiakov na národnostných školách. Aj z toho miesta im v mene dotknutých žiakov a rodičov ďakujem za ich postoje, že verejne vystúpili v záujme zabezpečenia ústavných práv národnostných menšín na rozvoj a používanie materinského jazyka. Oni veľmi dobre vedia a zároveň aj vyslovili, že takéto politické metódy nemajú miesto v modernej spoločnosti, ktorá sa hlási k európskym hodnotám, k demokracii, k pluralite a k tolerancii.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, pri prerokovaní návrhu v prvom čítaní som svoj príspevok ukončil myšlienkou o tom, že podstata problému je skrytá hlboko v dušiach jednotlivcov. Prejaví sa to aj teraz pri hlasovaní o návrhu v druhom čítaní, veď, bohužiaľ, niektorí z vás budú hlasovať proti základným demokratickým hodnotám. Viem, že tí, ktorí budú hlasovať proti návrhu, by svojim deťom žiadne podobné hybridné učebnice nepriali. Veď by boli nielen nepoužívateľné, ale aj smiešne: Chceli sme cestovať autom do Venezia namiesto Benátok, cez Magyar köztársaság, Maďarskú republiku, Hrvatsku republiku, Chorvátsku republiku, ale priatelia nám odporučili radšej využiť služby letiska vo Wien, a nie vo Viedni. Nebudem vám pokračovať v citovaní takýchto nezmyslov. Veľmi rád by som sa vás všetkých osobne aj jednotlivo opýtal, prečo chcete, aby deti na národnostných školách dennodenne čítali takéto hybridné texty. Má z vás niekto vedomosti o tom, že by boli takéto alebo podobné znetvorené učebnice používané v niektorom štáte Európskej únie pre národnostné menšiny? Síce sme od pána podpredsedu vlády počuli, že v Maďarsku existujú takéto učebnice, v skutočnosti sa však pán podpredseda mýli, ani Maďarská republika nezakazuje používanie slovenských názvov v slovenských knihách. Ani Fínsko nezasahuje do jazyka švédskej menšiny, ani Taliansko nezasahuje do jazyka nemeckej menšiny. Naposledy boli takéto učebnice používané v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia v Rumunsku, ich vydávanie nariadil a kontroloval veľký vodca rumunského národa génius Karpát Nicolae Ceausescu. Iste by bol veľmi šťastný, keby vedel, že 20 rokov po jeho smrti sa našli jeho stúpenci na Slovensku. Učiteľ národov Jan Amos Komenský ako prvý na svete položil vedecké základy pedagogiky. Jeho osobnosť a učenie bez výhrad akceptujú vo svete aj na Slovensku. Jedným z jeho najdôležitejších myšlienok je potreba zabezpečenia vzdelávania v materinskom jazyku. Ak však text písaný v nejakom jazyku obsahuje zbytočné cudzie prvky, môže to vážne narušiť proces učenia sa. Alebo žeby skutočným cieľom bolo práve to? V množstve vykonštruovaných pseudodôkazov súčasného politického života sa nebudem čudovať ani tomu, ak skupina pseudohistorikov v blízkej budúcnosti natrafí na taký originálny výtlačok Komenského diela, v ktorom bude uvedené už niečo iné, napr.: „Vzdelávanie v materinskom jazyku treba zabezpečiť pre všetky deti, to však neplatí pre napr. Maďarov.“ A bude zasa všetko v poriadku, aj z odbornej stránky.

    Vážení prítomní, neviem koľkí z vás si uvedomujú, že obsah tohto poslaneckého návrhu vyplýva z mnohých dokumentov schválených a akceptovaných Slovenskou republikou. Nedávno som však na tejto pôde už musel konštatovať, že naplnenie obsahu dokumentov skutkami predpokladá aj dobromyseľnosť. Ako to však teraz na Slovensku funguje v praxi? Ústava zaručuje právo, podrobnosti k tomu upravuje zákon, ktorý jednoducho zakazuje využívanie tohto práva. Podľa ústavy a európskych dokumentov treba chrániť, zveľaďovať a rozvíjať používanie jazyka národnostných menšín. Podľa zámeru niektorých politikov a na základe výsledkov prieskumu aj podľa drvivej väčšiny mladých Slovákov však by bolo možné používať materinský jazyk doma, medzi štyrmi stenami. Je všetko v poriadku, ústava dáva právo, právo upresňuje zákony, zákony využívanie práv zakazujú, sto bodov za dobre vymyslený systém.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás, nevykladajte moje slová tak, že bránim tomu, aby Maďari žijúci na Slovensku sa naučili štátny jazyk. Áno, ovládanie štátneho jazyka je v záujme každého občana. Som za to, aby Maďari na Slovensku sa naučili spisovnú slovenčinu a v prípade potreby ju aj používali. Ale k tomu nevedie cesta ponižovania a arogancie, ktorú v súčasnosti aplikuje ministerstvo školstva. Pán podpredseda, skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána spravodajcu sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Froncovi, ktorý je prihlásený písomne za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, to dnes nie je ani tak o zákone, ktorý predkladajú páni poslanci Berényi a Szigeti, to je skôr o nás, občanoch Slovenskej republiky, ako budeme žiť tu, v tomto štáte, v tejto krajine. A to nie je ani o vzťahoch s Maďarskou republikou, ktorú, áno, dnes sužuje dosť silný nacionalizmus, pôsobia tam gardy. A ja som povedal aj na rokovaní európskych výborov, že toto je vec, ktorá je zlá v našich vzťahoch. Ale dnes to nie je o tomto. A to nie je ani o ministrovi školstva Mikolajovi, ktorý hodil iskru, zapálil oheň a zaliezol a čaká, ako to dopadne. To je skutočne o nás, aká bude táto krajina, či budeme schopní spolunažívať.

    Keď sa stretávam s ľuďmi, často počúvam o tom, čo nám pred sto rokmi urobili Maďari. Ja si myslím, že to nie je dôvod na to, aby sme žili v minulosti, a nie je to dôvod na to, aby sme jednoducho robili čo aj len malilinký revanš. To, čo sa stalo, to je skôr na poučenie pre nás, že takáto nacionalistická politika spôsobila, že pri prvej historickej príležitosti sa Uhorsko rozsypalo ako domček z karát. Toto je o tom, aké budú vzťahy v tejto krajine, o tom, či Slovensko bude domovom pre všetkých, či to bude pevná krajina. A ja mám záujem, aby Slovensko bolo domovom pre všetkých, aby toto bola pevná krajina. A poviem otvorene obom stranám, pokladám za nevhodnú provokáciu, ak niekto hovorí dnes o autonómii a ak niekto hovorí o tom, že južné Slovensko by malo byť pod dohľadom Európskej únie. Ale rovnako pokladám za nemiestnu provokáciu, ak niekto hovorí o krivonohých Maďaroch na poníkoch alebo, ako som počul ministra Januška, že na Slovensku vlastne nežijú Maďari, ale sú to len Slováci, ktorí rozprávajú po maďarsky. Toto sú zbytočné, nezmyselné provokácie, ktoré vyvolávajú napätie vo vzťahoch.

    Sedí tu kolega Rafaj, musím povedať, že nedávno som počúval v jeho diskusnej relácii, ako si povzdychol a hovoril, že v Amerike pocit príslušnosti k národu je na jednom z prvých miest a Slovensko sa nachádza kdesi na treťom mieste od konca, pokiaľ si pamätám. Pán kolega, len kladiem si otázku, či práve tými provokáciami a istými neslušnými vyjadreniami neprispievate k tomu, že časť Slovákov je vo svojom národnom cítení zneistená.

    Váš pán predseda ukazoval učebnice, ktoré nikdy učebnicami oficiálne schválenými neboli. Ale učebnice, ktoré boli schválené, rešpektujú zákon. A nech sa páči pozrieť sa, mapy sú tam uvedené tak, ako majú byť, názvy sú na mapách v slovenčine. A sú to učebnice z ostatných rokov, keď už bolo používané názvoslovie v jazyku národnostnej menšiny a aj v slovenčine, aby sa mohli naučiť slovenský jazyk správne, i keď, to si myslím, to nie je ten najlepší krok, ktorý môžeme urobiť pre to, aby sa naučili správne po slovensky. Treba urobiť oveľa viac a mnoho iných krokov, hlavne to, aby sa na maďarských školách neučili jazyk, ktorý dnes už málokto používa, je archaický jazyk, ale taký, ktorý je skutočne bežne používaný.

    Aj preto predkladám pozmeňujúci návrh, aby v bode 1 ods. 2 sa na koniec vety za slová „národnostnej menšiny“ vložili slová „a v zátvorkách v štátnom jazyku“.

    Predkladaný pozmeňujúci návrh teda zabezpečí, aby sa žiaci v školách s jazykom národnostnej menšiny naučili geografické názvy aj v štátnom jazyku. A myslím si, že súčasne zachová status quo. Pán spravodajca, odovzdávam vám ho.

    A na záver. Myslím si, že napriek všetkému aj týmto excesom Slovensko si uchovalo normálny vzťah k svojim menšinám. A to je možné aj preto, a rád by som to pripomenul, že už takmer pred 200 rokmi napísal slovenský bard a klasik: „Sám, kto svobody hoden, svobodu zná vážiti každou.“ Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Opäť nikto sa nehlási s faktickými poznámkami, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má ďalší písomne prihlásený do rozpravy, za poslanecký klub Slovenskej národnej strany, pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v úvode najskôr zablahoželať slovenským politikom maďarskej národnosti, ktorí trpezlivo, pomaly, ale veľmi úspešne budujú cestu k absolútnej izolácii časti občanov Slovenskej republiky od ostatného územia, v tomto prípade zátarasy na komunikácii, pretože o tomto je ich návrh novely školského zákona, chcem podotknúť, v tom pôvodnom tvare, ktorý je protiústavný, protiústavný v tom, lebo čl. 34 ods. 3 hovorí, že občania hlásiaci sa k minoritám majú právo osvojiť si svoj a používať svoj jazyk, ale nesmie sa to diať na úkor štátneho jazyka. Čiže ak hovoríme o učebniciach, ktoré sú edukačným prostriedkom ku komunikácii a návrh je len v maďarčine bez slovenských ekvivalentov, je to porušenie článku 34 ústavy. Tým je možno povedané všetko a mohol by som skončiť. Ale problém je oveľa komplikovanejší. Chcem zdôrazniť, že v doterajšej praxi aj po metodickom pokyne ministra školstva a po nových typoch učebníc, ktoré nahradili zastarané a aj nedostatkové učebnice, sú všetky práva menšín dodržané, pretože na rozdiel od návrhu, o ktorom rokujeme, je tam uvedené dvojjazyčne, aj v slovenčine, aj v jazyku menšín, príslušný zemepisný alebo geografický názov.

    Myslím, že by sme sa mohli vrátiť, skôr ako povieme si niečo o odborných hľadiskách, k niečomu o politike, pretože tento problém je spolitizovaný. Spolitizovaný je v tom, že už v marci združenia maďarskej menšiny zvažovali, že budú na protest proti vládnemu návrhu školského zákona, vtedy sme hovorili ešte o tej veľkej novele z dielne ministerstva školstva, zvolávať zhromaždenia alebo vyzývať priamo na bojkot a občiansku nespokojnosť alebo občianske nepokoje.

    V septembri sme sa dozvedeli, že existuje akási koordinačná rada a táto koordinačná rada je tvorená z predstaviteľov Maďarského kultúrneho a spoločenského zväzu na Slovensku (Csemadok), ktorý je rozpočtovou organizáciou, Združenia maďarských rodičov v Slovenskej republike, Združenia maďarských pedagógov v Slovenskej republike. To by bolo všetko v poriadku, pokiaľ by členom združenia nebola aj Strana maďarskej koalície. Týmto sa koordinačná rada v prepojenosti na SMK dostáva na rovinu, ktorá je politicky neprípustná, pretože rešpektuje sa základný úzus, že politika na školy nepatrí. Bol som veľmi sklamaný aj z postoja Združenia učiteľov dejepisu, kde Attila Simon povedal, že nebolo by správne, keby po maďarských zemepisných názvoch pri každom výskyte v texte boli uvedené aj slovenské názvy. Je to predseda tohto Združenia učiteľov dejepisu maďarskej národnosti. Ďalej uviedol, že „naďalej trváme na používaní maďarských názov,“ čiže len maďarských názvov. Toto je predstava Združenia učiteľov dejepisu a ďalších odborných alebo profesijných združení maďarských pedagógov. Čiže naďalej trvajú na používaní len maďarských názvov. A navrhujú, aby slovenské názvy boli maximálne uvedené na konci učebnice. Ďalej tvrdia, že by bolo chybou prijať a uzákoniť návrh, ktorý by bol nepriaznivý pre SMK. To tvrdia učitelia dejepisu. Čiže o čom rokujeme, kolegovia? Rokujeme o vašom návrhu, či je alebo nie je prijateľný, alebo rokujeme o nejakej úprave, ktorá sa bude používať na školách s vyučovacím jazykom nielen maďarských, ale aj ostatných menšín, to by som chcel zdôrazniť.

    Ja nemôžem súhlasiť s takýmto tvrdením, ktoré je tu uvedené, konkrétne v denníku Új Szó 10. novembra na strane 1, že údajne ide o krok späť, ktorý ak by maďarstvo prijalo, tak v budúcnosti už nemôže mať morálne právo, aby žiadali jeho zmenu. Tvrdia, že ak nám niečo odoberú, to ešte môžeme získať späť, ale ak to ponúkneme my, to je obrovská chyba. Takže to tvrdí Attila Simon. Takže teraz rozumiem, prečo kolegovia z SMK dali návrh len v maďarskom jazyku. Je to tu jasne povedané. A doplnil ho predseda Zväzu maďarských pedagógov László Pék, ktorý povedal: „Kompromis veľakrát nie je dobrým riešením.“ Takže vy odmietate kompromis. Vy ste sa dokonca na tej koordinačnej rade ani nedokázali zhodnúť. Buď vy diktujete učiteľom, alebo učitelia diktujú vám. Čiže toto je neprípustné politikum, ktoré jednoznačne diskvalifikuje aj tento protiústavný návrh.

    Ďalším zvláštnym politikom je táto príloha, ktorá bola distribuovaná na južnom Slovensku ako príloha Vasárnap. Je to z októbra 2008. Obsahuje tu transkripcie alebo ekvivalenty všetkých slovenských miest a obcí do maďarského jazyka. Nebudem tu polemizovať o tom, či vôbec existoval nejaký maďarský ekvivalent niekde na hornej Orave, na Kysuciach alebo v iných regiónoch Slovenska. Mňa by len zaujímalo, kto a na základe čoho premenoval Partizánske, ktoré založil Baťa ako Baťovany, a to až po roku 1918, na Simony. Toto je príklad, akým postupuje, povedzme, maďarská iredenta, nechcem nikoho obviniť ani uraziť. Čiže premenovávajú sa tu mestá, ktoré boli založené v Česko-Slovensku, kde ani nechyrovali o nejakom príslušníkovi maďarskej menšiny, a to takýmto spôsobom okrem toho, že na konci 19. storočia počas 15 rokov, a tento proces vyvrcholil v roku 1913, boli premenované všetky názvy v bývalom Uhorsku na jeden jediný názov, žiadny ekvivalent, žiadna dvojjazyčnosť, nemecky, slovensky, chorvátsky, nič, jeden jediný.

    A ak sa hovorí o návrate tzv. historizujúcich názvov alebo vžitých názvov, tak sa legitímne pýtame, a to už je praktická otázka: O ktoré názvy ide, tej komisie, ktorá to premenovávala a určila, že toto bude jediný názov? Máme tu revitalizovať názvy pochádzajúce z tvrdej asimilácie a revitalizovať alebo oživovať vo vedomí dnešných občanov Slovenskej republiky akési reminiscencie na minulosť, ktorá je za nami? Ja nikomu neberiem jeho identitu. Som za identitu, ako dobrý národniar som za identitu každého človeka. Ale rozhodne budem proti identite veľkého Maďarska budovaného cez učebnice v suverénnej Slovenskej republike.

    Pozrime sa na túto problematiku aj z ďalšieho aspektu. Názvy miest a obcí schvaľuje vláda, názvy časti miest schvaľuje ministerstvo vnútra. Tieto sú, prirodzene, vytvárané v rámci medzinárodných štandardov. Čiže toto sú názvy, ktoré ako jediné sú originálne a ktoré sú platné. Všetky ostatné by sme mohli nazvať ako neoficiálne, pretože ich nikto nelegitimizoval a, nechcem povedať, neodkontroloval. Slovenské názvy priamo určuje aj zákon o štátnom jazyku a zákon o geodézii a kartografii. Zákon o štátnom jazyku a zákon o geodézii jednoznačne hovoria, že všetky oficiálne názvy, poprosil by som, ide o oficiálne názvy, musia byť uvádzané v štátnom jazyku. A to platí pre všetky publikácie, ktoré sú vytlačené aj v rámci verejnej správy. Verejnou správou je aj ministerstvo školstva a odbornými publikáciami sú aj učebnice. Presne to hovorí aj dôvodová správa k výkladu zákona o geodézii a kartografii, ktorú si niektorí, bohužiaľ, ale preštudovali, je tam explicitne uvedené, áno, ide aj o učebnice. A o učebniciach dnes predovšetkým rokujeme. Čiže riešime štandardizované geografické názvy, ktoré sú záväzné v učebniciach ako odborných publikáciách, pokiaľ obsahujú kartografické údaje. Pred chvíľkou som si pozrel dva typy učebníc, tie staré, len s maďarskými názvami, a tie nové. A v texte čítam...

  • Hlasy z pléna.

  • Skonfrontujeme sa neskôr, nech sa páči.

  • Poprosím reagovať vo faktickej poznámke potom. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Ale neprerušujte ma vo vystúpení, vás poprosím, pán poslanec. A v texte čítam maďarský text, povedzme, nejakého mesta, ktoré je uvedené na mape. A čuduj sa svete, na mape, áno, je slovenský názov. A teraz sa pýtam, na základe akého prepojenia z textu s pomôckou, ktorou je mapa, ktorá je rovnako dôležitým orientačným elementom, dôjde k prepojeniu, že nejaká Besztercebánya je Banská Bystrica, keď na mape je uvedená v slovenskom jazyku a text je čisto v maďarčine. A to už nehovorím o Štúrovi, ktorý je tam uvedený ako Štúrék, pani poslankyňa Biró, keď my máme tú slušnosť a neprechyľujeme a nehovoríme Nagy, ale pán poslanec Naď, asi by bolo slušnosťou nepomaďarčovať Štúra na meno Štúrék v týchto učebniciach. To si pozrite, pán exminister.

    Každá učebnica, ak dovolíte, ktorá je povolená na školách, čiže musí mať uvádzané názvy v originálnom štátnom jazyku, to znamená, musí mať schvaľovaciu doložku...

  • Hlasy v sále.

  • Poprosím o pokoj, pán predsedajúci. Ďakujem.

  • Prosím všetkých o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči.

  • Vysvetlili sme si to. Môžem pokračovať ďalej? Ďakujem. Pokiaľ hovoríme o názvoch, musíme si uvedomiť, že ide aj o pomenovanie, nielen názvy oficiálnych miest a obcí, ale ďalších typografických údajov, ako sú rieky, pohoria, územné celky. Je to zasa s otáznikom. Preto Slovenská národná strana plne podporuje ministra školstva, ktorý presadzuje povinné slovenské názvoslovie vrátane učebníc v cudzom jazyku, tak ako to obsahuje aj najnovšia učebnica, ktorá plne je v súlade so zákonom o štátnom jazyku a súčasne garantuje všetky práva menšín, na ktoré majú právo, pretože v danom celku učebnicovom je aj slovenský, aj menšinový variant alebo transkript, ak chcete.

    Chcel by som pripomenúť navrhovateľom, že podľa § 12 ods. 3 školského zákona sa deťom a žiakom patriacim k národnostným a etnickým menšinám zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelávanie v ich jazyku. Odvolávajú sa v dôvodovej správe na článok 10 Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Nuž ale čo rieši charta okrem toho, že rieši zánik regionálnych alebo menšinových jazykov? Mohli by sme aj polemizovať, či maďarčina v takej úžasnej kondícii, v akej na Slovensku nepochybne je, je zanikajúcim alebo vymierajúcim jazykom. Ja o tom pochybujem. A v preambule tohto dokumentu, ktorý sa pravdepodobne necituje ako celý, opäť je veľká podobnosť s dikciou čl. 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, kde zdôrazňujú význam interkultúry a viacjazyčnosti a uvedomujú si, že ochrana a šírenie regionálnych jazykov a jazykov národnostných menšín by sa nemala diať na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia. To hovorí preambula Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov.

    Jednoznačne tu dochádza týmto návrhom k odmietaniu alebo k zablokovaniu potreby učenia sa štátneho jazyka v tom najdôležitejšom, v orientácii, v orientačných názvoch, pomenovaniach. Preto poslanci za Slovenskú národnú stranu majú hlboké presvedčenie, či v skutočnosti nejde o legitimizovanie naoktrojovaných tzv. oficiálnych názvov bývalého uhorského kráľovstva, tak ako som to tu uviedol, pretože keby sme išli do praxe, videli by sme, že naozaj existujú na Slovensku desiatky a stovky názvov miest geografických, ktoré nikdy nemali nijaký oficiálny maďarský ekvivalent. Možno tam, kde sa nedostala maďarčina, je nemčina, ale určite nemôžeme hovoriť o maďarčine. Kto má teda záujem, aby boli deti rodičov, ktorí sa hlásia k niektorej z menšín, dezorientované, aby nevedeli sa správne orientovať, povedzme, keď budú raz mať navigátor vo svojom aute a naťukajú si tam názov obce, ktorý ich naučili v škole, a navigátor povie, že taký názov nepozná? Možnože si niekde iný taký zoženú, neviem.

    Čiže politiku by sme mohli mať pomerne za sebou zvládnutú.

    Odborné hľadisko. Odborné hľadisko rieši zákon o geodézii a kartografii, ako som bol spomenul, ale súčasne pomenovania, keďže žijeme v globalizujúcom sa svete, ktorý sa snaží integrovať, rieši aj Organizácia Spojených národov. Poradie názvov geografických objektov v štátnom jazyku a súčasne aj v jazyku národnostnej menšiny však nie je regulované týmito rezolúciami z konferencie Organizácie Spojených národov o štandardizovaní geografických názvov. Napriek tomu v V/13 z piatej konferencie Organizácie Spojených národov je uznaná priorita národných oficiálnych foriem geografických názvov, ktoré sú pred názvami v menšinovom jazyku, ktoré sa odborne nazývajú exonymami čiže tzv. inak historickými vžitými názvami, o ktorých ale môžeme vo veľkej časti pochybovať, či sú naozaj tak vžité a či neboli naoktrojované medzi rokmi 1893 až 1913. Organizácia Spojených národov, ktorá sa zaoberala štandardizáciou geografického názvoslovia vzala na vedomie, že sa pokročilo pri redukovaní používania exoným čiže tých názvov menšinových jazykov a že redukcia v používaní exoným sa uskutočňuje v rôznych krajinách rôznym tempom. A my ideme opačným systémom. My chceme vylúčiť oficiálny pôvodný a na jeho miesto aspoň podľa návrhu, ktorý tu máme, o ktorom rokujeme používať len exonymá, ktoré Organizácia Spojených národov odporúča redukovať z praktického, globalistického hľadiska. Predmetná rezolúcia, ďalej, odporúča ďalšiu redukciu v používaní exoným tak, a to nie len pre vzdelávacie inštitúcie, ktoré sú tu priamo uvedené, čiže školy, ale aj dopravné spoločnosti, médiá a tak ďalej, aby redukovali používanie exoným vo svojich publikáciách alebo aspoň zvýšili používanie geografického názvoslovia v miestnej štandardizovanej forme čiže endoným, inak povedané, to, čo je uvádzané v štátnom jazyku ako oficiálne názvy. A tieto podľa dokumentu štvrtej konferencie Organizácie Spojených národov majú mať aj v učebniciach prioritu.

    Citovaný zákon o geodézii a kartografii v § 18 určuje, že v inojazyčných publikáciách, v konkrétnom prípade v učebniciach je dovolené používať iba štandardizované názvy, t. j. iba v slovenskom jazyku. Bolo by veľmi dobré, keby sme si prečítali aj dôvodovú správu k tomuto zákonu, ktorá sa z akéhosi dôvodu skrýva alebo je tabuizovaná.

    Ďalej by som chcel apelovať na vás, vážení kolegovia, ktorí tu sedíte, že to nie je o tom, či sa niekto tam v kuloároch dohodne s niekým, dáme ten názov, nedáme, dáme ho prvý, dáme lomku, dáme zátvorku, čo vás ešte napadá, vážení, a budete spokojní, bude pokoj, áno, fajn, všetci budú ústretoví. My sme členmi názvoslovnej autority na území Slovenskej republiky okrem toho, že sme poslanci, pretože názvoslovnými autoritami zo zákona sú Národná rada Slovenskej republiky na prvom mieste, ministerstvo vnútra, Úrad geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky, okresné úrady a obce. To je hierarchia chronologizácií, ako je uvedené v zákone. Myslíte si, že je správne, aby z tohto prostredia názvoslovnej autority vyšlo niečo, čo odporuje iným zákonom, zákonu o štátnom jazyku, zákonu o geodézii a kartografii, odporuje dokonca Charte európskych a menšinových jazykov v tej dikcii a filozofii, ako bola tvorená, a odporuje aj odporúčaniam z konferenciou Organizácie Spojených národov? Kvôli čomu? Kvôli tomu, čo som citoval na začiatku, že niekto nechce ústupčivosť, ktorá nie je pre niekoho prijateľná, a chce tam mať len akési archaické názvy a odmieta slovenčinu ako štátny komunikačný jazyk?

    Pri určovaní a vymedzovaní niektorých pojmov by sme si mali súčasne uvedomiť, že tým určujeme aj lokalizačné štandardy, ktoré sú dôležité aj pre orientáciu, aj keď my ideme do cudziny, aj pre tých, ktorí prídu z cudziny k nám, ale aj pre tých, ktorí sú vo vnútornom okruhu hraníc Slovenskej republiky. Čiže poslanecký klub Slovenskej národnej strany odmieta takúto asistovanú štátotvornú eutanáziu s narkózou akejsi tichej kómy, keď problémy budú spať. Pochybujem o tom. Ja si myslím, že tu chýba dobrá vôľa rešpektovať základný úzus. Všetci sme občania Slovenskej republiky, všetci sme hrdí na svoju identitu vrátane príslušníkov menšín, ktorých je 11. Všetci majú právo sa rozvíjať aj vo svojom vlastnom materinskom jazyku. Ale na to, aby sme si porozumeli, musíme komunikovať. A na to, aby sme komunikovali okrem tých, ktorí komunikujú telepaticky, je potrebné komunikovať jazykovo. Treba si porozumieť. Toto je základ. Ak tu vidíme, že si nevieme porozumieť, hoci rozprávame po slovensky, samozrejme, máme svoje vlastné ustálené postoje, názory a presvedčenia. Ale to je v demokracii správne. Ale ak niekto odmieta osvojiť si základný komunikačný nástroj, ktorý je prostriedkom ku komunikácii medzi zdrojom A a zdrojom B a v jeho spätnej väzbe, tak to je naozaj tragédia. A takým tragickým je aj návrh z dielne predkladateľov, ktorý, zopakujem, je protiústavný a je mimo filozofie a dikcie medzinárodných dokumentov, pretože štátny jazyk je jeden z podstatných identifikačných znakov.

    Okrem iného by som vám chcel dať do pozornosti rok 2001, február, keď vláda Mikuláša Dzurindu schválila Koncepciu starostlivosti o štátny jazyk Slovenskej republiky. Z tohto kľúčového východiskového dokumentu preberá implementáciu aj súčasné ministerstvo kultúry aj v tom pripravovanom návrhu na posilnenie ochrany štátneho jazyka. Tak sa pýtam: Môžeme byť takíto rozpoltení a farizejskí? Chceme úplne zlikvidovať štátny jazyk v učebniciach pre národnostné menšiny? Kto chce brániť časti spoluobčanov, ktorí ak sa chcú uplatniť, tak musia perfektne ovládať aj odbornú terminológiu, tým, že sa im znemožní napr. typografická alebo zemepisná štandardnosť názvov?

    Nebudem sa vracať do minulosti a ako je to riešené inde. Podstatné je, že vláda sa zaviazala dodržiavať status quo, avšak toto je mimo rámca status quo, pretože status quo má vstup aj výstup z jednej aj z druhej strany. Doteraz sme nemali zákonodarnou formou ošetrené používanie názvov. To by sme mohli rovno potom do zákona dať farbu tabule, ako často sa má špongia umývať alebo čistiť, aká farba kriedy sa má používať a ďalšie a ďalšie a ďalšie podrobnosti, a urobili by sme zo školského zákona niečo, čo je smiešne a čo patrí k nižším vykonávacím právnym silám, ako je napr. metodický pokyn ministra, ktorý ústavne vyriešil problém používania aj názvov v štátnom jazyku aj v jazyku národnostných menšín. A keďže ide táto úprava nad rámec tohto status quo, je pre Slovenskú národnú stranu ako zodpovedného člena vládnej koalície neprijateľná.

    Rovnako je pre nás neprijateľná podpora niektorého z koaličných partnerov pre tento návrh, pretože programové vyhlásenie vlády hovorí o záväzku posilňovať štátny jazyk Slovenskej republiky. Tento návrh je protiústavný a neprijateľný, pretože flagrantne a arogantne vynechal štátny jazyk, čo je legislatívne neakceptovateľné.

    Neakceptovateľná je aj iredentistická snaha vniesť do učebníc archaizmy alebo násilné pomenovania z čias nariadenej maďarizácie, ktoré sa neobjavujú nikde v žiadnych mapách ani Európy, ani sveta.

    Ja oceňujem, že kolega Berényi vo svojom vystúpení vyjadril svoj morálny a možno aj politický postoj v odmietaní toho, čo sa dialo, ale netreba zostať len pri morálnom odcudzení alebo dištancovaní sa, keď v praxi sa snažíme implementovať, dokonca priamo cez zákon, to isté, čo morálne chceme odsúdiť. Preto je neakceptovateľný aj segregačný prístup, ktorý ak by prešiel v tejto podobe, tak by spôsobil, že slovenčina bude oktrojovaná z významnej časti učebníc a zneprístupnená pre žiakov hlásiacich sa k niektorej z menšín. Utvárať akési názvoslovné a jazykové geto na južnom Slovensku, aký má zmysel, akú má podstatu, pokiaľ by sme nechceli otvoriť tú Pandorinu skrinku autonómie, ktorú vy odmietate, samozrejme, čo viem, pokiaľ čítam a sledujem niektoré prejavy, aj keď už nie tak dôrazne ako v minulosti? Čiže Slovenská národná strana sa nemôže podpísať pod legalizáciu Felvidéku, iredentistického názvu, ktorým sa nazýva alebo pomenúva Slovensko. Slováci ani slovenčina nikdy nenazvali Maďarsko ako štát, ako štátny útvar Delvidékom alebo Dolnou zemou.

    Čiže vzhľadom na to, čo som povedal, na politické, odborné aj praktické argumenty dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala ďalej v rokovaní o tejto novele školského zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána predsedu poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany sa prihlásili s faktickými poznámkami títo poslanci: pán poslanec Gábor Gál, pani Ágnes Biró, pán Gyula Bárdos. pán László Miklós, pán Ján Podmanický, pán Iván Farkas, pán László Szigeti. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Gábor Gál. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj, zjavne ste neboli vo forme s vaším rečníckym vystúpením, ale obhajovať neobhájiteľné fakt sa robí ťažko. Kým na začiatku vášho vystúpenia ste uviedli pár faktov mylne, neviem, či to bolo zámerné, ste spomínali, že Csemadok je rozpočtová organizácia, tak toto nie je, potom ste už výslovne zavádzali, ba aj klamali. Partizánskeho historický názov bol, však to aj páni kolegovia, kolegyne z koaličných strán potvrdili, Šimonovany. Nikto nedehonestuje pána Štúra s tým, že uvádza štúrovcov v učebniciach ako Štúrék čiže štúrovci. Ale takto sa nedá diskutovať, nejdem ani do detailov, férovejšie by bolo priznať fakt, že Slovenská národná strana sa chce prostredníctvom ministra školstva pomstiť príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku za Apponyiho zákony, ktoré boli prijaté pred sto rokmi. To by som bral, ale nie takéto mylné zavádzajúce a klamlivé informácie. Ďakujem.

  • Ďalšou s faktickou poznámkou prihlásenou je pani Ágnes Biró. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pre mňa to bolo veľmi smutné divadlo, hoci sme na začiatku povedali, že to bude o našej budúcnosti. A bolo to smutné aj preto, že to odznieva v parlamente štátu, ktorý je členom Európskej únie.

    Pán poslanec, pre vás absolútnou izoláciou je zachovanie jazyka národnostnej menšiny? Keby ste nevedeli, tak vám chcem povedať, že napr. v Maďarsku geografické názvy v jazyku menšín sú úradne uznané a oficiálne.

    Ústava, ktorú ste citovali, Ústava Slovenskej republiky, garantuje menšinám právo na vzdelanie v ich jazyku. Keby ste nevedeli, poviem vám, aj maďarský jazyk je kodifikovaný a má štandardizované aj geografické názvy, hoc nemá zákon o štátnom jazyku, ale platí aj pre tento kodifikovaný národný jazyk to, čo platí pre slovenčinu. A ja vám prečítam zo zákona o štátnom jazyku, z § 2 ods. 3, platí pre maďarský jazyk to, že akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby v rozpore s jeho zákonitosťami je neprípustný.

    Smutné je pre mňa preto ten váš prejav, lebo to bola veľmi koncentrovaná demagógia, agenda Slovenskej národnej strany, kde chcete hovoriť o ochrane slovenského jazyka a štátneho jazyka a našej neochote sa ho naučiť. Pritom je to o jazyku národnostnej menšiny a o našich záväzkoch, ktoré sme si prijali ako členský štát Európskej únie.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán kolega, predseda poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, pán Rafaj, povinné rétorické cvičenie máte za sebou. Samozrejme, neobhájiteľné sa veľmi ťažko obhajuje. A myslím, že mali by ste tak robiť, ako to naznačil môj kolega Gábor Gál, a nie takýmto zahmlievaním podstaty hovoriť polopravdy, nezmysly. Napr., pán kolega, ja by som bol veľmi rád keby Csemadok bol organizáciou rozpočtovou, ale, žiaľ, nie je. A vy ste tu už naznačili, že je. A to je iba jeden z tých viacerých príkladov, ktoré ste uviedli, ktoré nie sú pravdivé a ktoré jednoducho vám slúžili iba ako barličky v tomto svojom rétorickom cvičení.

    Pán kolega, ale ja sa vrátim k podstate veci. Tento problém, smiešny problém učebníc nastal tým pádom, že váš minister pán Mikolaj urobil takýto problém, ktorý máme na stole. A problémom je, že ste členmi vládnej koalície. Ja vám iba pripomínam, že keď ste boli v rokoch 1994 až 1998 členmi vládnej koalície, tak Slovensko sa nemohlo dostať do EÚ a do NATO a naša integrácia bola v nedohľadne. Vy to isté robíte teraz, len už sa píše rok 2008 a pomaly rok 2009 a Slovensko je v EÚ. Takže, pán kolega, vy hľadáte možnosti, ako nevyriešiť problém, namiesto toho, ako sa veľmi ľahko tento problém dá vyriešiť.

    A potom ešte, že akým spôsobom sa má hovoriť po slovensky. Neviem, kto hovoril írečitou slovenčinou, že „do tankoch“. Opýtajte sa, pán kolega. Mali by ste si urobiť poriadok vo vlastných radoch. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Rafaj, samozrejme, presvedčenie vnútorné sa nedá nikomu vziať a možnože aj ťažko sa zmení a ja preto len na niektoré vecné nedostatky, ktoré ste hovorili, resp. vecné omyly.

    Hovorili ste niekoľkokrát o oficiálnom jazyku. Oficiálny jazyk nie je štátny jazyk. Oficiálny jazyk je doslova úradný jazyk. A na území Slovenskej republiky aj maďarčina je úradný jazyk, tak ako to určuje príslušný zákon. Čiže hovoríte o uznesení OSN, ktoré hovorí o official English. Tak official English nie je štátny jazyk, official English je úradný jazyk, ktorý platí na území daného štátu. A na Slovensku je úradným jazykom aj maďarčina v tých rámcoch, ktoré určuje zákon. Čiže to je prvá vec. Kľudne sa môže hovoriť o zemepisných názvoch v oficiálnom úradnom jazyku, ktorý je aj maďarčina.

    Okrem toho. Exonymá sa používajú. Tam je jednoznačne definícia čo to je exonymum. A nikto nehovorí o tom, aby neboli exonymá. A dokonca by som si dovolil povedať, že možnože maďarské názvy na Slovensku sú endonymá, pretože na mnohých starých mapách, na mnohých katastrálnych mapách sú ešte názvy, ktoré nemajú jednoducho slovenský názov. A na tie treba zabudnúť?

    No a ešte jednu vec by som vám chcel povedať. V Maďarskej republike tiež existuje zákon o geodézii a kartografii. A k tomu je nariadenie vlády, skoro je to presne tak ako u nás. Hovorí o štandardizovaných geografických názvoch. A v Maďarsku za štandardizovaný geografický názov sa považuje aj geografický názov v menšinovom jazyku, v menšinovom jazyku.

    A ešte k tej orientácii na mapách. No ja učím vo Zvolene vysokoškolákov slovenskej národnosti krajinnú ekológiu, mnohí sa nevedia orientovať ani na slovenských mapách.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Rafaj absolútne súhlasím s tým, čo ste povedali. Povedali ste množstvo argumentov. Bohužiaľ, reaguje sa na vás emocionálne zo strany poslancov Strany maďarskej koalície.

    Treba si tu povedať jednu základnú vec. Veď ten návrh, ktorý ste predložili, páni poslanci z SMK, veď to bol čisto jednojazyčný maďarský, len maďarský názov. Na akých demokratov sa tu hráte, keď ani takú štipku úcty voči Slovenskej republike ste nemali, že by ste vy sami vo svojom návrhu navrhli dvojjazyčné názvy, po maďarsky a slovensky. Nemali ste tú štipku, boli ste arogantní a jednoducho ukazovali ste, kto je pánom v tomto parlamente. A postupne salámovou metódou si získavate jeden tromf za druhým.

    Chcem sa vás spýtať. Ja, páni poslanci nemám problém s tým, aby, povedzme, v tých obciach, v ktorých platí tabuľový zákon, sa používali dvojjazyčné názvy aj v učebniciach. Nemám s tým problém. Pokojne to môžete používať. Ale pýtam sa, akým právom vy chcete k obciam na Orave, na Kysuciach, na Spiši, kde v živote Maďari nežili, používať ich maďarské ekvivalenty vo svojich učebniciach. Veď to je nehoráznosť, to je arogancia, to je drzosť.

    A ešte keď ste kritizovali pána poslanca Rafaja za to, že vraj tu klamal, keď v maďarských učebniciach sú používané dvojjazyčné názvy. Áno, sú, niektoré sú, ale drvivá väčšina názvov je len v maďarčine vo vašich učebniciach, na ktoré sa odvolávate, že sú demokratické a v súlade so štandardmi Európskej únie.

    Takže ja prosím aj slovenských poslancov, aby možno viac argumentovali, aby tu nezaznievala tá lavína pseudoargumentov zo Strany maďarskej koalície. Veď je to nehorázne. Veď si už uvedomme, preboha zlatého, kam posúvame túto republiku. Akceptujme dvojjazyčné názvy tam, kde Maďari žijú. Ale neakceptujme ich tam, kde nežijú a kde v živote nežili, kde zaviedli tieto názvy v roku 1898 tvrdými maďarizačnými zákonmi. A tieto chceme teraz dostať do právneho poriadku Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Rafaj, síce váš pán kolega Podmanický vám zalichotil, akú ste mali skvelú prednášku, skvelé vystúpenie, ja som to nevnímal tak. Ja skôr vidím vaše vystúpenie tak, že to bolo jedno z vašich najslabších vystúpení, pretože to nebolo odborne podložené. Zavádzali ste a nehovorili ste pravdu.

    Pán poslanec Rafaj, vy hovoríte o tom a pýtate sa, kladiete otázku, či chceme úplne zlikvidovať slovenskú terminológiu z učebníc. Ja vám položím druhú otázku: A keď váš pán minister Mikolaj nariadil vo svojom metodickom pokyne, aby geografické názvy mohli byť uvedené len a len výlučne v štátnom jazyku v učebniciach pre národnostné školstvo, tak kto sa usiloval o likvidáciu maďarského jazyka z týchto učebníc? Kto? Kto vyvolal túto problematiku? Kto spolitizoval celú túto situáciu, azda nechcete povedať, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za SMK? Kto začal celou kauzou? Chcem citovať podpredsedu vlády pána Čaploviča: „Treba vidieť príčinu a dôsledok.“ A toto je dôsledok snahy vášho pána ministra Mikolaja, pretože, tak ako aj pán poslanec Podmanický o tom hovorí, všetci akceptovali dvojjazyčné názvy, tak ako boli uvedené v učebniciach.

    Zavádzate a klamete, keď tvrdíte, že v tej spomínanej učebnici tie názvy nie sú dvojjazyčné. Držali to v rukách vaši kolegovia poslanci za SNS. Mám to tu pred sebou. Citujem z 36. strany: Bártfa (Bardejov), Kassa (Košice), Lőcse (Levoča), Poprád (Poprad) a tak ďalej a tak ďalej. Je to dvojjazyčne. A vy zavádzate, tvrdíte, že je to tam len v jazyku národnostnej menšiny. A mohol by som ďalšie veci menovať.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja súhlasím s tým, čo ste povedali od A po Z, až po poslednú bodku. Ja sa ani nečudujem, že tu bolo povedané, že sa deti maďarskej národnosti nevedia orientovať v slovenských mapách. No veď ja sa ani nečudujem, pretože v texte je napísané Mártonban, ale v mape je Martin. Nuž veď práve o tom tu, vážení páni kolegovia, celý čas hovoríme. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi posledný z písomne prihlásených rečníkov pán poslanec Rydlo.

    A, pardon, chcete reagovať. Takže, nech sa páči, ešte predtým bude reagovať na faktické poznámky pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem za slovo. Je mi veľmi ľúto tejto reakcie, ktorú som síce mohol očakávať. Ale keďže som sa viac sústredil na faktické, faktografické a adresné argumenty a fakty, reakcia poslancov za SMK vlastne potvrdzuje, v akom duchu nielen pristupovali k tvorbe tohto návrhu, resp. novely zákona, ale aký aj generálny postoj majú vnútri, povedzme, k štátnemu jazyku a k integrácii obyvateľstva. To odpovedám aj pánovi poslancovi Gálovi. Môžeme sa stretnúť aj na inom fóre a vydiskutovať si to argumentačne. Ja dúfam, že aj médiá sa budú tejto problematike venovať.

    K pani poslankyni Biró. Ja som hovoril, že štvrtá konferencia OSN hovorí o redukcii. A odpovedám aj pánovi poslancovi Lászlóovi Miklósovi. Ja som hovoril o oficiálnych názvoch čiže o endonymách, a nie o oficiálnom jazyku. Takže ja viem, o čom hovorím, možno na rozdiel od vás.

    A ak máte problém s gramatickými tvarmi, to je otázka gramatiky a štylizácie textu, ale nie podstaty, či je taký alebo onaký názov v takom alebo onakom jazyku. Riešte si gramatiku, ale nie vykopávaním slovenčiny.

    A pokiaľ som citoval všetky tie zákony domáce aj medzinárodné normy. Jediné, čo mi vychádza summa summarum, musím sa to opýtať: Sú snáď Maďari nad zákonmi?

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Rydlo, ktorý je posledným z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ctená pani podpredsedníčka a predsedajúca, vážení páni navrhovatelia, slávna snemovňa, neviem, prečo máme len niekoľko mesiacov po tom, čo tento zákonodarný zbor prijal zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, novelizovať takú významnú právnu normu, akou je školský zákon, ktorý v súkolí štátnej administrácie zrel čajsi poldruha desaťročia. Vonkoncom nepopieram práva poslancov Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho, ktorí navrhujú tejto snemovni, aby zmenila svoj názor, kladiem si však otázku: cui prodest, cui bono – komu to slúži, na čo je to dobré.

    Dovoľte mi preto, aby som v tejto súvislosti v rozprave tlmočil jednak stanovisko Panslovanskej únie z 20. novembra 2008 ku spôsobu uvádzania geografických názvov v učebniciach pre slovenské školy s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré podpísal Milan Janičina, potom niekoľko poznámok občanov z prostredia združenia Vospolnosť, gravitujúceho okolo dvojtýždenníka Kultúra, časopisu závislého od etiky, ktoré mi adresoval Stanislav Májek, a napokon vám tlmočil niekoľko pertinentných názorov na túto tému z pera niekdajšieho experta Rady Európy, filozofa Jozefa Siváka.

    Panslovanská únia hovorí, že podľa vyhlásenia premiéra Roberta Fica sa problém uvádzania geografických názvov v učebniciach pre slovenské školy s vyučovacím jazykom maďarským vyrieši v parlamente tak, že (v prípade historických názvov) na prvom mieste budú maďarské geografické názvy a až za nimi budú nasledovať názvy slovenské.

    Panslovanská únia upozorňuje, že poradie názvov geografických objektov v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny z územia Slovenska, kde sa menšinový jazyk používa, nie je regulované rezolúciami konferencií Organizácie Spojených národov o štandardizácii geografických názvov. Tu je riešenie najmä politickej dohody v konkrétnej krajine. Opačná je situácia na úseku poradia názvov geografických objektov v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny z územia Slovenska, kde sa menšinový jazyk nepoužíva (v prípade maďarčiny z územia cirka 90 % severného Slovenska).

    Podľa rezolúcie piatej konferencie Organizácie Spojených národov o štandardizácii geografických názvov V/13 je uznaná priorita národných oficiálnych foriem geografických názvov pred názvami v menšinovom jazyku (exonymami). Rezolúcia V/13 konferencie OSN pripomenula rezolúciu 28 druhej konferencie OSN o štandardizácii geografického názvoslovia a rezolúciu 20 štvrtej konferencie OSN o štandardizácii geografického názvoslovia, vzala na vedomie, že sa pokročilo pri redukovaní používania exoným a že redukcia používania exoným sa uskutočňuje v rôznych krajinách rôznym tempom a vzhľadom na to, že mnohé verejné a súkromné organizácie, iné než názvoslovné inštitúcie, zohrávajú významnú a efektívnu úlohu pri rozširovaní zahraničných miestnych názvov. Predmetná rezolúcia odporúča ďalšiu redukciu používania exoným a tiež odporúča, aby jednotlivé krajiny zintenzívnili svoje úsilie a presvedčili verejné a súkromné organizácie ako napr. vzdelávacie inštitúcie, dopravné spoločnosti a médiá, aby zredukovali používanie exoným vo svojich publikáciách alebo aspoň zvýšili používanie geografického názvoslovia v miestnej štandardizovanej forme (endoným). Rezolúcia tiež odporúča, aby tam, kde sa exonymá používajú v publikáciách, mapách a iných dokumentoch, prioritu mali oficiálne názvy (v úradnom či štátnom jazyku).

    Panslovanská únia sa domnieva, že niet dôvodu ignorovať odporúčania orgánov OSN a ustupovať požiadavkám maďarskej iredenty. Opačný prístup môže mať fatálne historické dôsledky.

    Občania zo združenia Vospolnosť vyslovujú svoju podporu pri odrážaní útokov maďarských iredentistov, ktorí sa pokúšajú narúšať pokojné spolužitie medzi Slovákmi a maďarskou národnostnou menšinou, a so znepokojením sledujú, ako sa ich akcie stupňujú a zneužívajú.

    Veria, že navrhovanú novelu z dielne SMK, aby v učebniciach boli najskôr maďarské zemepisné názvy, včítane názvov zavedených počas tvrdej maďarizácie, táto snemovňa neschváli. Bolo by to totiž legalizovanie aj tých názvov, ktoré maďarské orgány zaviedli umelo a nehistoricky, až na prelome 19. a 20. storočia. Je žiaduce, aby tak ako vo všetkých európskych štátoch na prvom mieste boli vždy a všade úradné názvy.

    Uznávajú, že slovenský štát sa príkladne zasadzuje o vysoký štandard práv národnostných menšín na Slovensku. Zdôrazňujú, že je potrebné vyvinúť maximálne úsilie a dosiahnuť taký stav, aby sa rovnaké výsady dostávali aj Slovákom v Maďarsku, kde ich deti nemajú ani len približne hodnotné vzdelávacie možnosti v slovenčine. Voči týmto poburujúcim skutočnostiam sa im zdajú spory o umiestnenie geografického názvu malicherné, ba provokatívne. Vyzývajú slovenské politické elity k vynakladaniu sústavnej aktivity v prospech našej menšiny v Maďarsku a zahrnutiu tejto problematiky do medzištátnych rokovaní.

    Pretože k nám prenikajú zahraničné polovojenské organizácie, aj ich idey, navrhujú prijať účinné opatrenia, a to aj v samospráve, aby sa tomu zabránilo. S poľutovaním konštatujú, že proti iredentistickým akciám maďarská strana nezakročila, ba zdá sa im, že ich podnecuje a koordinuje. Takto vnímajú aj šesť provokačných požiadaviek predsedu vlády Ferencza Gyurcsánya. Oceňujú odmietavé kroky slovenskej vlády a upozorňujú na očakávané stupňovanie napätia pri zmene maďarskej vlády.

    V tejto súvislosti odporúčajú aj urýchlene zasiahnuť, aby sa v Slovenskom rozhlase nešírili lži o tom, že vláda a koalícia podnikajú kroky proti maďarskej národnostnej menšine. Takto nielen maďarské médiá dezinformujú našich občanov, ale aj verejnoprávny protislovenský rozhlas.

    Slávna snemovňa, len (navyknutou) hlasovacou mašinériou si možno vysvetliť, že tento zákonodarný zbor posunul do druhého čítania novelu školského zákona (č. 245/2008 Z. z.) navrhnutú poslancami z SMK. Tento bod programu nemal prekročiť prah prvého čítania.

    Ak je na jednej strane pravda, že z formálneho hľadiska je SMK stranou ako ostatné parlamentné strany, na druhej strane je nemenej pravda, že podľa názoru – niekdajšieho experta Rady Európy – v danom prípade predkladateľ nemal zákonodarnú iniciatívu.

    Najskôr treba konštatovať, že zatiaľ čo školský zákon spadá do štátneho práva, efektívna účasť osôb patriacich k národnostným menšinám na spoločenskom a politickom živote spadá do ľudských práv. A vzdelávanie týchto osôb sa deje v rámci štátnej výchovnej sústavy. Avšak posudzovanie tohto vzdelávania, ako aj legislatívnych opatrení v prospech národnostných menšín je predmetom monitorovania implementácie medzinárodnoprávnych dokumentov, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Sú to najmä Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, záväzný pre štáty, a Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov (charta). O Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín sa opiera aj Základná zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Prvé dva dokumenty z dielne Rady Európy sú multilaterálne a posledný je bilaterálny. Toto monitorovanie má už svoje zabehnuté procedúry, zmluvné strany posielajú do Rady Európy periodické správy o implementácii jednotlivých dohovorov, tieto sú posudzované príslušnými výbormi, pričom posledné slovo má Rada ministrov so svojimi odporúčaniami a uzneseniami adresovanými jednotlivým štátom. Až na základe týchto odporúčaní sú zmluvné strany povinné zvážiť, či posilnia legislatívu alebo prijmú také či onaké opatrenie v ľudskoprávnej oblasti.

    V danom prípade sa návrat ku školskému zákonu neopiera o žiaden taký signál z Rady Európy. Napr. posledné odporúčania a uznesenia Rady ministrov z rokov 2006 a 2007 týkajúce sa implementácie Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín či charty nič také neobsahujú. A teda ani vláda Slovenskej republiky, ani Národná rada Slovenskej republiky a ani Strana maďarskej koalície nemajú dôvod vyvíjať nejakú aktivitu v tomto smere. SMK, ktorá nie je partnerom ani vlády, ani Rady ministrov Rady Európy, sa však môže spolu s ďalšími záujmovými skupinami a mimovládnymi organizáciami monitorovacieho procesu zúčastniť, adresujúc...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, preruším vás, prepáčte. Poprosím panie poslankyne a pánov poslancov, kto nechce počúvať vystúpenie pána poslanca Rydla, aby odišli zo sály a tam sa rozprávali. Nerušte ho. Nech sa páči.

  • Strana maďarskej koalície, ktorá nie je partnerom ani vlády, ani Rady ministrov Rady Európy, sa však môže spolu s ďalšími záujmovými skupinami a mimovládnymi organizáciami monitorovacieho procesu zúčastniť, adresujúc svoje pripomienky príslušným výborom Rady Európy alebo osobne pri príležitosti návštev pracovných skupín týchto výborov na Slovensku. Toto všetko by mal predkladateľ, bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, mať v malíčku. Lenže, ako sa hovorí, pod sviečkou býva tma. Toľko však iste vie, že keby sa na svojom návrhu snažil zainteresovať Radu Európy, nepochodil by. Sme tiež svedkami toho, že viazne komunikácia medzi Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky, podpredsedom vlády o. i. pre ľudské práva a menšiny a odborom ľudských práv ministerstva zahraničných vecí.

    Čo sa týka samej dikcie návrhu, zaráža už to, že sa v ňom nehovorí o osobách patriacich k národnostným menšinám ako o nositeľoch práv, ale o deťoch a žiakoch patriacich k národnostným menšinám, ktoré nemajú právnu spôsobilosť a ktoré si vraj želajú, aby sa geografické názvy v učebniciach

  • Učebnice na Slovensku píšu žiaci!

  • uvádzali v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Takéto zneužitie detí ako subjektu práva na politické ciele treba vehementne odsúdiť tak z morálneho, ako aj z právneho hľadiska. Ako keby nestačilo zneužívanie detí reklamou. Už z tohto dôvodu sme mali ako zákonodarcovia tento návrh z rokovania Národnej rady vylúčiť.

    Dôvodová správa návrhu sa opiera o chartu (článok 10) a Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín. Je pravda, že v oboch dokumentoch je reč o používaní toponým a názvov ulíc na zmiešanom území, presnejšie v obciach, v ktorých obyvatelia patriaci k národnostnej menšine tvoria 20 %. S touto výhradou ich Slovenská republika aj ratifikovala.

    Avšak v danom prípade sa používanie geografických názvov spája s vyučovaním v menšinovom jazyku, ktorého vyučovanie Slovenská republika ponúka nadštandardne. To by znamenalo nielen porušenie spomínaného teritoriálneho imperatívu, ale navyše návrat k pomaďarčeným názvom z 19. storočia. Samotný návrh hovorí o práve na osvojenie si zemepisných názvov, ktoré majú svoje kultúrnohistorické korene a aspekty. Ktoré tú to tie maďarské historické názvy? Na aké územie sa viažu? Do akej historiografie patria?

    Treba odpovedať, že sa síce viažu na slovenské územie a ako také patria do slovenskej historiografie, avšak s tou výhradou, že na tomto území predkovia Maďarov nežili. Pomenovanie Árva (základný a pôvodný termín Orava) nie je maďarský historický názov – stokrát môže znieť po maďarsky –, neviaže sa na maďarské územie tak ako napr. pomenovanie Pest.

    Ale požiadavka slovenských Maďarov pokrivkáva aj z čisto jazykovedného hľadiska, o tom, že aj naši vládni činitelia by sa mali oboznámiť aspoň s typom jazyka, akým je maďarčina ani nehovoriac. V maďarčine sa neskloňuje, keďže ide aglutinačný či pozičný typ jazyka, v ktorom skloňovanie nahrádza hra koncoviek, ktoré sa pridávajú k základu slova. V tomto zmysle sa nechajme všetci a raz navždy poučiť básnikom Alexandrom Kormošom, maďarským Slovákom a vynikajúcim maďarčinárom, podľa ktorého geografické názvy ako napr. Skalica, Žilina, Krásna Hôrka, Bystrica, Dražkovce, Malý Inovec, Topoľčany, Teplica, Ostrihom, Vyšehrad, Čierny hrad, Tichoň, Jáger, Miškovec a tak ďalej majú očividne slovenský pôvod, ale ich ekvivalenty v maďarskom jazyku neznamenajú nič. Preto niet dôvodu, aby sa tieto a ďalšie slovenské pomenovania zaraďovali do maďarčiny iným spôsobom ako názvy z ktoréhokoľvek iného jazyka.

    Dostávajúc sa k záveru dôvodovej správy nie je pravda, že nejestvuje právna úprava používania zemepisných názvov v jazykoch národnostných menšín v rámci výchovno-vzdelávacích procesov. Jestvuje, a to v konkrétnej podobe zákona o geodézii a kartografii. Tu si treba uvedomiť jedno, ak by sa do tohto alebo do školského zákona zakomponovalo ustanovenie, podľa ktorého sa geografické názvy uvádzajú aj v menšinovom jazyku či už v zátvorke alebo bez nej, opustili by sme odvetvie ľudských práv a ocitli by sme sa v odvetví správneho práva, a teda bližšie k autonómii. Je vari toto zámerom predkladaného návrhu zákona?

    A napokon doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie, v ktorej sa konštatuje, že problematika návrhu zákona nie je v európskom práve upravená, pôsobí skôr komicky. Ako v ňom môže byť upravená, keď spadá do pôsobnosti Rady Európy, a nie Európskej únie?

    Slávna snemovňa, neutíchajúci spor okolo učebníc zemepisu a vlastivedy pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, nedostatočná, ba skresľujúca argumentácia na oboch stranách a rovnako nedostatočné informovanie zo strany médií si vyžadujú uviesť veci na pravú mieru.

    Najskôr treba kvitovať, že predseda vlády tento spor predbežne ukončil tým, že stiahnutie týchto učebníc neprichádza do úvahy. Reakciou na to je prísľub zo strany predstaviteľov maďarskej menšiny, že používanie učebníc budú bojkotovať, ba spustia ešte väčší krik, najmä na medzinárodnom poli, lebo vraj vláda porušila jej už nadobudnuté jazykové práva, jazyk nových učebníc je hybridný, narúšajúci štruktúru maďarčiny a už žiaci, nieto ešte pedagógovia ich odmietajú. Je to naozaj tak?

    Je pravda, že podľa Ústavy Slovenskej republiky, čl. 34 písm. a), majú občania patriaci k národnostným menšinám právo na vzdelanie vo svojom jazyku s prihliadnutím na jestvujúce zákony – ústava napokon ako základný zákon sa neaplikuje priamo – a pod podmienkou, že výkon tohto práva neohrozí zvrchovanosť a územnú celistvosť Slovenskej republiky. Sú to najmä zákony: zákon o štátnom jazyku, zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, zákon o geodézii a kartografii, ktorý má nielen celoslovenskú, ale aj celosvetovú pôsobnosť, keďže zemepisné názvy musia byť jednoznačné, zatiaľ čo názvy obcí v menšinovom jazyku majú len miestny charakter. Keďže učebnice sú vydávané a vôbec vyučovanie v jazyku národnostnej menšiny sa deje v rámci štátneho výchovného systému, je samozrejmé, že všetko toto musí prebiehať podľa týchto zákonov. Treba mať tiež na zreteli, že kým používanie štátneho jazyka spadá do štátneho a správneho práva, používanie menšinových jazykov naproti tomu spadá do ľudských práv.

    Na druhej strane sú to medzinárodnoprávne dokumenty, ktoré okrem toho, že chránia menšinové práva, nemenej chránia štátny či úradný jazyk. Sú to už spomenutý Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín a Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov. O rámcový dohovor, ako som už povedal, sa opiera aj Základná zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, podpísaná v roku 1995, teda v dobe keď Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín ešte nebol v platnosti. Jej ešte vážnejšími nedostatkami sú dva nedostatky, po prvé, neobsahuje článok o nástupníctve po Českej a Slovenskej Federatívnej republike a, po druhé, podpis predsedu vlády na nej je dokonca protiústavný, keďže dojednanie a ratifikácia medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, boli vtedy v kompetencii prezidenta republiky (článok 102).

    Podľa článku 14 Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín sa zmluvné strany majú vynasnažiť, aby zabezpečili, pokiaľ je to možné, v rámci svojich školských systémov výučbu menšinového jazyka či vyučovanie v ňom. Teda štáty nie sú povinné zabezpečiť výučbu menšinových jazykov, nieto ešte výučbu v ňom. V porovnaní s tým ústava dáva menšinám v Slovenskej republike nadštandardné práva a tým aj umožňuje pozitívnu diskrimináciu voči nim. Avšak ani ústava, ani Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín a ani Základná zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou neriešia vzťah medzi štátnym a menšinovými jazykmi. Presnejšie, tak Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, ako aj charta obsahujú ustanovenia, podľa ktorých používanie menšinového jazyka sa nesmie diať na úkor štátneho či úradného jazyka. V Rámcovom dohovore o ochrane národnostných menšín je to spomínaný čl. 14 ods. 3, v charte článok 8 a v Základnej zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou článok 15. Všetky tieto dokumenty teda rešpektujú a chránia štátny jazyk, ktorým je v danom prípade slovenský jazyk, ktorý tak nemôže byť vylúčený z vyučovania ani používania, ak sa nemajú vytvárať jazykové getá. Zvlášť charta kladie navyše dôraz na interkultúrny dialóg medzi ním a menšinovými jazykmi. Akú podobu má mať tento dialóg? Čo rozumieť pod používaním menšinového jazyka?

    Predovšetkým, úlohou jazyka je skutočnosť odrážať, a nie ju tvoriť, ak jazyk nemá plniť isté ciele, jedným slovom, ak sa nemá stať politickou vecou. Takými skutočnosťami, ktoré nemožno obísť, ale ani ich vytvoriť, sú vlastné mená ako zemepisné názvy a názvy obcí. Jazyk si ich môže prispôsobiť vo svojom duchu, napr. Viedeň, alebo ich prevezme ako také, napr. New York. Toto sa deje tak v slovenčine, ako aj v maďarčine. Stojí však používanie nejakého jazyka na prítomnosti miestnych a osobných názvov či už prevzatých alebo vlastných?

    Niekoľko príkladov z inkriminovaných učebníc: Szlovákiaban, Prágában, Karlovy Varyban a tak ďalej, čo sa prekladá ako na Slovensku, v Prahe, v Karlových Varoch a tak ďalej. Robia tieto výrazy z menšinového jazyka maďarčiny hybridný jazyk, narúšajú gramatickú štruktúru, ba dokonca ho robia nezrozumiteľným? A tiež, jestvujú k týmto výrazom (prekladové) ekvivalenty, ktorých sa domáhajú predstavitelia slovenských Maďarov?

    Hybridný je taký jazyk, ktorý vzniká zmiešaním viacerých jazykov, a to kombináciou lexiky jedného a gramatiky druhého jazyka. Je však vlastné podstatné meno, ktoré označuje jedinečnú jednotlivinu, typickým reprezentantom slovnej zásoby daného jazyka? Veď nemá obsah a všetky jazyky sveta sú nútené ho prevziať a uviesť do svojho kontextu. Vlastné podstatné mená sa na hybridizácii jazykov nezúčastňujú, nanajvýš sa z nich môžu stať tzv. exonymá, napr. Prága v maďarčine a Budapešť či spomínaná Viedeň v slovenčine. Ale aj vtedy, a hoci by to bol preklad, napr. Soľnohrad miesto Salzburg, nielenže označujú len jeden jediný predmet, ale nenahrádzajú pôvodný termín úplne. Ide vo všetkých týchto príkladoch o ekvivalenty? Nejde, keďže sú to vlastné mená.

    Ak je ďalej pravda, že v minulosti sa na školách s vyučovacím jazykom maďarským tolerovalo používanie zemepisných názvov najskôr v materinskom a potom príp. v štátnom jazyku, nemožno hovoriť o nadobudnutom práve. V tomto zmysle odstránenie nejakého nedostatku či nedôslednosti v postavení štátneho jazyka nemožno interpretovať ako porušenie status quo. Je poľutovaniahodné, že na túto sofistickú argumentáciu predstaviteľov maďarskej menšiny dodnes nereagovala odborná verejnosť zastúpená najmä ústavmi historickým a jazykovedným Slovenskej akadémie vied. Veď v hre je postavenie slovenskej historiografie na jednej strane a jazyková zvrchovanosť na strane druhej. Zásluha jednotlivcov, ktorí sa ozvali, ako napr. Ladislav Deák a Ján Doruľa, je o to väčšia.

    Nečakanej podpory SMK sa dostalo zo strany poslankyne Ivety Radičovej, kandidujúcej na post prezidenta republiky. Aj podľa nej vo výraze Ružomberokban (v Ružomberku) stoja proti sebe dve gramatiky, zmätok, ktorý treba odstrániť. Aj taký výraz ako New Yorkban je gramaticky zmätočný? V skutočnosti oba výrazy sú správne utvorené v zhode s gramatikou maďarčiny a zmätok treba hľadať inde než v nich. Preto treba vehementne odmietnuť sofizmus, podľa ktorého je ústavným právom pridávať maďarské sufixy len k maďarským slovám, a trvať na tom – veď slovenčina je jeden z 21 úradných jazykov v Európskej únii –, aby sa slovenské toponymá zaraďovali do maďarčiny rovnakým spôsobom ako názvy z ktoréhokoľvek iného jazyka.

    Zastaviac sa pri tomto príklade a na základe uvedeného pomenovanie Rózsahegy (moje rodné mesto) nie je alternatívou k pomenovaniu Ružomberok a nie je ani pre žiakov zrozumiteľnejšie. Pedagogický proces, ktorý by učil, že Orava je Árva, by nepriniesol žiaden nový poznatok, bolo by to len prešľapovanie na mieste, ak nie návrat do minulosti. Ako som už naznačil, práve táto dvojjazyčnosť už z logického hľadiska znamená, že nevieme, ktoré z pomenovaní je potom vlastné, lebo ich referent je síce rovnaký, avšak nie význam. Opakujem, vlastné meno môže jestvovať len v jednom jedinom exemplári. Za uvádzaním viacerých názvov toho istého miesta sa skrýva zámer úradný názov relativizovať a uviesť ho do pochybností.

    Pritom je pravda, že maďarské názvy slovenských reálií, menovite slovenských miest, boli často násilne pomaďarčené rôznymi župnými komisiami 19. a 20. storočia. To, čomu sa hovorí maďarské historické názvy, sú väčšinou pôvodne slovenské názvy. Teda aj smerom do minulosti platí jestvovanie základného (napr. Stregom – Ostrihom) a odvodeného termínu či pomenovania (Esztergom). Zdržiac sa v minulosti prečo nevyberať zo staroslovenských či slovenských tvarov pomenovania – vďaka prácam menovite Jána Stanislava sú zmapované –, prečo sa vracať práve k maďarskému tvaru? Ale aj bývalé maďarské názvy majú ďaleko od jednoznačnosti, čo len svedčí o jednostrannom, chaotickom a brutálnom priebehu maďarizácie. Napr. rodnou obcou jedného z mojich priateľov je Trenčianska Teplá, ktorej už raz pomaďarčený názov Trencsén-Tepla sa v roku 1907 zmenil na Hölak. Tieto názvy boli síce oficiálne, avšak po zániku dualistickej monarchie nimi prestali byť aj z politického hľadiska. V striktnom zmysle však treba aj legitimitu tejto oficiálnosti brať s rezervou, a to nielen pre jej násilný ráz. Navonok bola monarchia síce dualistická, napokon dokonca mala konfederatívne prvky, avšak koruna zostala u Habsburgovcov dedičná. Tiež to nebude náhoda, že viedenský dvor toleroval z maďarskej strany premenovanie monarchie na rakúsko-maďarskú (osztrák-magyar), avšak v nemčine ponechal pomenovanie ungarische (uhorská).

    Nič nebráni, aby všetky tieto názvy boli, a to od prvej písomnej zmienky, predmetom onomastických slovníkov ako napr. Slovníka obcí, avšak normatívne príručky by mali uvádzať terminológiu len v štátnom jazyku.

    Uvádzanie maďarských a pomaďarčených historických názvov v súčasnosti sa prieči nielen logike, ale je doslova nehistorické. Ako keby nestačilo, že tak postupujú súčasní maďarskí historici, keď píšu o Slovensku. Uvádzanie týchto názvov okrem toho, že je poplatné maďarskej historiografii pod zámienkou, že do roku 1918 Slovensko nejestvovalo, je nehistorické preto, lebo odpisuje našich predkov. Ako keby aj Maďari nezískali nezávislosť až v tom istom roku. Ako keby nebolo možné písať o stredovekej dedine na Slovensku alebo o živote v Prešove v 16. storočí.

  • Našťastie je takýchto publikácii čím ďalej, tým viac.

  • Nesleduje sa tým historická pravda, ale niečo iné, a to vytvoriť dojem, že Slováci nežijú na svojom, ale okupujú územie iného štátu.

    Slávna snemovňa, vrátiac sa k spomínaným medzinárodnoprávnym dokumentom, tieto sa práve opierajú o teritoriálne hľadisko a Slovenská republika ich aj prijala s tou výhradou, že sa vzťahujú len na obce s dvojjazyčnými tabuľami. Vidno, že predstavitelia slovenských Maďarov zneužívajú právo na používanie menšinového jazyka ako primárneho na celoplošné pokrytie Slovenska, čo je neprístupné, ba protizákonné. Povedzme na tomto mieste celú pravdu, keby slovenská strana s tým súhlasila, legalizovala by, a to po prvý raz v dejinách, maďarizáciu. Pritom maďarčina je len regionálnym menšinovým jazykom na Slovensku. Opakujem, tieto dokumenty, aj keď motivované – načo to skrývať – do určitej miery snahou oslabiť národné štáty, predsa len rešpektujú princíp národnej zvrchovanosti, územnej a štátnej celistvosti. Najmä charta nepodporuje vytváranie jazykových menšín, nejde jej o práva kultúrnych kolektívov, ale len o jazyk, o jeho kultúrnu, nie politickú funkciu. Ak sa dnes ozývajú rôzne združenia pedagógov či rodičov na zmiešanom území, nemôžu sa odvolávať na chartu tak, ako sa nemôže na ňu či na rámcový dohovor odvolávať niekto, kto by chcel otázku používania menšinových jazykov v Slovenskej republike internacionalizovať. Ešte viac to platí o protestoch Strany maďarskej koalície, nielenže sú neúčinné, ale zakladajú dôvod na vypovedanie charty, o tom, že bojkot učebníc je aj porušením ústavy, ani nehovoriac. A pokiaľ sa predstaviteľom SMK dostáva podpory priamo z Budapešti – dôkazy sú po ruke –, porušuje sa článok 5 charty, podľa ktorého sa záväzok štátu týkajúci sa regionálneho alebo menšinového jazyka nemôže stať zámienkou pre iný štát majúci záujem na tomto jazyku na zasahovanie do vnútorných vecí štátu, ktorý prevzal na seba takýto záväzok.

    Je to tiež charta, ktorá uznáva elementárnu potrebu ovládať štátny jazyk, a vo výkladovej správe k nej sa píše doslova: „Opatrenia stanovené štátom v prospech používania národného alebo štátneho jazyka neznamenajú diskrimináciu regionálnych alebo menšinových jazykov na základe dôvodu, že sa tieto opatrenia nezavádzajú v prospech týchto jazykov.“ Zrovnoprávnenie osôb patriacich k národnostnej menšine s väčšinou tým, že môžu používať svoj jazyk, neznamená rovnosť jazykov.

    Uzatváram to otázkou: Kedy dôjde k zlomu v slovensko-maďarských vzťahoch? Odpovedám: Vtedy, keď sa naši vládni činitelia oboznámia s dejinami maďarizácie, aby pochopili maďarizáciu, ktorá prebieha dnes, a keď následne nájdu odvahu si položiť otázku, či chartu nevypovedať (článok 22), podľa môjho názoru sú podmienky pre vypovedanie charty splnené, na druhej strane vtedy, keď si slovenskí Maďari uvedomia, že pomaďarčené nie je a nemôže byť pôvodné a že vlastne propagujú slovenskú kultúru.

    Vďačím vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám. Čo sa vám páčilo povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rydla majú pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Horváth, pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Biró, pán poslanec Rafaj, pán poslanec Szigeti, pán poslanec Paška, pán poslanec Senko, pán poslanec Miklós a pani poslankyňa Mušková. Ešte niekto sa hlási? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec to bolo po termíne. Bohužiaľ, už som sa pýtala.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak posledný je pán poslanec Vestenický.

    Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem za slovo,. Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca. Je pravdou, že vo svojej faktickej poznámke nemám priestor odcitovať početné odporúčania a rezolúcie Rady Európy alebo OSN, ktoré, verte mi, skutočne poznám a ktoré sú obsahovo zamerané na minoritné práva, t. j. práva menšín. Všetky tieto dokumenty zdôrazňujú podporu rozvoja jazyka menšín, ale zdôrazňujú zároveň podmienku dôsledného osvojenia si štátneho jazyka ako podmienku rozvoja minoritného jazyka. Názvy obcí a miest na území Slovenskej republiky, zdôrazňujem, na území Slovenskej republiky sú neoddeliteľnou súčasťou štátneho jazyka. Tieto názvy nemôžeme od obsahu štátneho jazyka oddeliť. A preto treba trvať na tom, aby všetci, najmä deti si, z prostredia menšín osvojili štátny jazyk vrátane jeho dielčej časti, ktorú tvoria názvy obcí a miest. Preto ja osobne, ako aj, verím, ďalší poslanci Ľudovej strany – HZDS jednoznačne zastávame stanovisko, že v učebných pomôckach, v učebných textoch je nutné nazývať názvy miest a obcí v štátnom jazyku, ktorý si deti musia osvojiť.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec, téma, ktorú prerokovávame dnes, téma učebníc, nesúvisí s vývojom medzištátnych bilaterálnych slovensko-maďarských vzťahov, nie je predmetom rokovania medzi Maďarskom a Slovenskom.

    Po druhé. Keď hovoríte, že táto téma nemala prekročiť prah prvého čítania, tak musím uviesť, že táto téma je témou pre náš parlament, pre vnútroštátne prostredie, pre náš parlament, kde treba hovoriť o téme ľudských práv. Toto je ľudskoprávna téma, ktorá zahŕňa práva príslušníkov národnostných menšín. Konkrétne je to téma o spôsobe výkonu ľudských práv v praxi. A ako taká táto téma je vhodná do diskusie, relevantnej diskusie, to znamená diskusie na pôde parlamentu, pretože len v takejto relevantnej diskusii sa ukáže, kto je kto, kto prichádza s riešeniami, s právnymi, spravodlivými riešeniami v prospech spoločnosti. A ako nakoniec vidíte, aj vy ste s chuťou prišli a s chuťou prednášali svoj príspevok, takže verím, že nakoniec ste došli na chuť aj tejto téme. Ďakujem.

  • Pán poslanec Rydlo, zaujala ma vo vašom vystúpení pasáž, kde spomínate nejakú Panslovanskú úniu. Zaujímalo by ma, čo to je. Prvýkrát to počujem, resp. už som niekde to počul, ale teraz prvýkrát sa už o to opierate. To je prvá vec, keby ste ju mohli priblížiť.

    Druhá vec. Zaujímalo by ma, či sú aj zástupcovia Rusínov v tej Panslovanskej únii. Hovorím to preto, že pred krátkym časom Rusíni kodifikovali prvýkrát vo svojich dejinách svoj jazyk a Slovenská republika uznala tento kodifikovaný jazyk, čím dostali možnosť mať dvojité názvy v obciach a poprípade aj na iných miestach, aj vo svojom rusínskom jazyku. Pamätáme sa, že zo strany Ukrajiny bola vyslovená veľká nevôľa, ktorá trvá dlhší čas, aby sme teda príp. od toho ustúpili. Čiže chcem len povedať, že voči Rusínom sa Slovenská republika zachovala naprosto veľkoryso, čo je správne, nech majú Rusíni svoj jazyk.

    Ale tretia otázka. Keby ste mi mohli povedať, keď sa tak opierate tak o tú Panslovanskú úniu, ako je to v učebniciach, povedzme, v ukrajinských, teda tuná v ukrajinčine a v rusínčine, ako sa tam spomínajú tieto názvy, ako je to tam riešené, lebo to je takisto, aj keď počtom nie ten istý problém, ale veľmi približný problém ideovo. Keby ste mi to mohli vysvetliť.

  • Ďakujem za slovo. Bola to krásna prednáška. Neviem, či táto prednáška bola aj témou práce, za ktorú získal pán kolega titul profesora.

    Ale chcem povedať, že my hovoríme o historických a súčasne aj súčasne aj vžitých názvoch v maďarskom jazyku, ktoré sú dodnes vžité v maďarčine. Hovoríme aj o učebniciach, ktoré vtedy budú odbornými publikáciami, keď budú môcť mať odborné výrazy v jazyku, v ktorom je učebnica vydaná, bez toho to nebude žiadna odborná publikácia.

    A nakoľko pán kolega hovoril aj o Slovákoch žijúcich v Maďarsku, tak by som chcela povedať niekoľko základných údajov. V Maďarsku menšiny sú štátotvornými činiteľmi. V Maďarsku slovenská menšinová samospráva má právo veta, čo sa týka učebníc. V Maďarsku geografické názvy v menšinových jazykoch sú uznané za oficiálne. V Maďarsku označenie obcí nie je obmedzované podľa zastúpenia jednotlivej národnostnej menšiny v obci.

    A keď sa už spomínalo viackrát aj OSN. Tak bola aj deviata konferencia OSN, o štandardizácii, kde geografické názvy a definície exoným a endoným sa vyrovnali. To znamená, endonymá a exonymá majú rovnakú definíciu a ich používanie sa odporúča v rovnakej miere.

  • Oceňujem, že pán poslanec Rydlo sa vo svojej úvodnej časti venoval typonymike. Ja by som ho doplnil o niektoré poznatky ďalších slavistov, napr. peštianskeho Jána Melicha, ktorý výstupom miestopisných názvov dospel k presvedčeniu, že Slováci sídlili aj južne od Blatenského jazera. Rovnako jazykovedci Štefan Knieža a Elemér Moór našli svedectvá o slovenskom pôvodnom osídlení v Panónii a južne od Neziderského jazera. Rus Isačenko dal úplne nový rozbor Frizinských pamiatok z 10. storočia, ktoré boli donedávna v odbornej verejnosti považované za slovinské. A pôvodnosť autochtónna je už dnes podľa týchto odborníkov vo Veľkej Morave. Ale ja by som rád citoval aj Jána Stanislava, ktorý v štyridsiatych rokoch urobil obrovský výskum o pôvodných slovanských a slovenských názvoch nielen na Slovensku, ale v podstate v celom vtedajšom, teda predvojnovom Uhorsku. Napr. Galanta je z pôvodného názvu Goleta čiže Holeta alebo od prídavného mena holý. A v podstate by sme mohli pre pochybovačov zacitovať jeho jazykovedný úzus: „Všade tam, v každom názve, kde sú zachované nosovky ako výrazné špecifikum slovenčiny, pôvodný názov je slovenský.“ Čiže pokiaľ sa tu prieme o to, čo je alebo čo nie je slovenské, tak držme sa nie tzv. vžitých názvov, ktoré mali aj istú násilnú podobu osvojovania si, ale tých názvov a pôvodín, o ktorých hovoria jazykovedci. Takže ja som v tomto hrdý, že podstate v celom v celom Maďarsku aj Slovensku nájdeme množstvo nosoviek v názvoch.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Rydlo, svoje vystúpenie ste začali otázkou, možno priamo rečníckou otázkou, že neviete, prečo máme novelizovať nový školský zákon, ktorý sme schválili v máji, že komu to slúži a komu je to dobré. Nuž tak ani ja a mnohí z nás sme tiež nevedeli, prečo pán minister Mikolaj musel vydať nový pokyn, ktorý sa týkal uvádzania geografických názvov v učebniciach pre národnostné školstvo. Komu to slúžilo? Komu to bolo dobré?

    Pán kolega, hovoríte o tom, aké je stanovisko Panslovanskej únie. Ja by som chcel upriamiť vašu pozornosť na stanovisko, pod ktoré sa podpísalo 76 intelektuálov na Slovensku, kde jednoznačne hovoria o tom, že učebnice pre maďarské deti na Slovensku by mali rešpektovať princípy ich materinského jazyka. Pán kolega Rydlo, nielen vy, ale aj mnohí z vás neustále argumentujete tým, že maďarská národnostná menšina na Slovensku má nadštandardné práva. Nie som o tom presvedčený. Ale, prosím vás pekne, povedzte mi, čo je pre vás etalón, v ktorej krajine sú práva národnostných menšín štandardné, na základe čoho, akých kritérií treba určovať štandardné a nadštandardné práva. Povedzte mi jednu krajinu v Európe okrem Belgicka, Švajčiarska a možno pobaltských krajín, kde je národnostná menšina zastúpená takmer 15 %, v ktorej krajine majú byť nadštandardné práva, keď nie v takej krajine, kde tak silne sú zastúpené národnostné menšiny.

    Hovoríte o tom, prečo nám neprekáža New York a ostatné názvy. Prosím vás pekne, často aj vy používate názvy, ktoré sú preložené do slovenčiny, ako Benátky, Mníchov, Kodaň a tak ďalej. No prečo to používate? Pretože tieto mestá majú...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Rydlo, vaša analýza z hľadiska práva, z hľadiska postavenia tejto problematiky v medzinárodných dokumentoch bola, povedal by som, veľmi dobrá, ale v podstate stále si ja myslím, že to je nielen ľudskoprávna problematika, ale aj odborná problematika. Nazdávam sa, že keďže máme v Podunajskej nížine viaceré systémy a viaceré menšiny, asi by bolo treba hľadať spoločný názor a spoločný model vzdelávania. Všetci vieme, že slovenská menšina v podstate má slovenský jazyk v Maďarskej republike iba ako cudzí jazyk. Možno by sme mali hľadať takú komparáciu, že ak v Maďarskej republike sa využíva iný model, možnože ten model je úspešnejší, či by sme nemali zaviesť ho aj na Slovensku, príp. hľadať model taký, aký by vyhovoval, povedal by som, národnostným menšinám aj iným na Slovensku, a ten aplikovať na menšinu maďarskú, ktorá v podstate stále hľadá a nevie nájsť spokojnosť s modelom, ktorý na Slovensku využíva. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Ja som si myslel, pán poslanec, že skupina poslancov zo Strany maďarskej koalície dnes príde s nejakým kompromisným návrhom, tak ako to deklarovala pri prvom čítaní, v tom prípade, ak tento návrh zákona prejde do druhého čítania. Žiaľ, do tejto chvíle sa tak nestalo. To znamená, že ten návrh zákona bol jednostranne chápaný z ich strany a mal istú úlohu vo vzťahu k spoločnosti alebo vo vzťahu možno aj k nejakým súvislostiam medzi riešením problémov Slovenska a Maďarska.

    Osobne si myslím, že takto naformulovaný návrh zákona je neprijateľný, päťriadkový návrh zákona, jazykovo vôbec neposilňuje väzby príslušníkov obyvateľov národnostných menšín k Slovenskej republike.

    Myslím si, že osvojenie si geografických názvov v štátnom jazyku má veľmi významnú úlohu. Zrovnoprávňuje občanov a integruje obyvateľstvo. Zároveň aj zaručuje všestranný rozvoj národnostným menšinám a etnickým skupinám, ktoré žijú na území Slovenskej republiky a sú jej občanmi.

    Myslím si, že takto navrhovaný návrh zákona nie je ani v súlade so zákonom č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii.

    Tiež mám istý problém s kultúrnohistorickými názvami, koreňmi ich slov a tak ďalej...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne. Pán profesor Rydlo, pán kolega profesor, ja zase nie na city, pretože city má každý svoje a nedajú sa zmeniť asi, ale zase konkrétne veci.

    Pán profesor, však sa pozrite na historické mapy, odkedy ich máme. Na tých historických mapách počas tisícročia alebo počas troch tisícročí sa nachádzali najrôznejšie názvy geografické, najrôznejšie. Zoberte si ich povedzme len od 15. storočia. Celkom iste tam nájdete maďarské, latinské, nemecké a ešte neviem aké názvy. Nehovorte, že názvy boli poslovenčené či pomaďarčené v 19. alebo v 20. storočí. To je jedna vec. A keď aj boli, kedy vznikol názov Peking, kedy vznikol názov Kapské Mesto, kedy vznikol názov hoci Brazília, povedzme? No tak, preboha, však vznikajú názvy a jednoducho sa dávajú do určitých jazykov. To je jedna vec.

    Druhá vec je, spomínali ste niekoľkokrát konferenciu OSN. Tak prečo naozaj nejdete na poslednú konferenciu, ktorá bola v roku 2007, čo bola deviata konferencia? Tam je jedno z rozhodujúcich uznesení tejto konferencie. Je to zachovanie geographical names as intangible world cultural heritage, to znamená zachovanie nehmotného kultúrneho dedičstva, geografických názvov a toponým. Však, preboha, prečo chceme vykynožiť zo Slovenska kultúrne dedičstvo, ktoré zanechali národy od latinčiny počnúc cez nemčinu až po maďarčinu. Ďakujem.

  • Zákon, ako tu bolo viackrát povedané, je provokácia a tlak politikov maďarskej koalície na to, aby sa vyostrovali slovensko-maďarské vzťahy, ktorých upokojenie by malo vyústiť podľa predstáv niektorých maďarských politikov ich návratom do vlády. Poukazovanie politikov maďarskej koalície na ich osemročné, vraj bezproblémové fungovanie maďarskej koalície vo vláde Mikuláša Dzurindu je toho dôkazom. Aké to bolo bezproblémové fungovanie, sme mali možnosť vidieť za posledné dve volebné obdobia. Bolo to časté vydieranie, napr. nezúčastňovanie sa rokovania na pléne Národnej rady Slovenskej republiky, pokiaľ vláda ako celok nepristúpi na ich požiadavky. A požiadavky sa plnili. Tak napr. vznikom maďarskej univerzity bolo dokonané uzavretie jazykového geta pre slovenských občanov maďarskej národnosti.

    Dnes nie je nič zvláštne, že deti z južného Slovenska sa nedohovoria v slovenskom jazyku. Tiež sú informácie, že tí rodičia, príslušníci maďarskej menšiny, ktorí uvedomujúc si potrebu ovládania spisovného jazyku, aby sa ich deti mohli uplatniť na území celého štátu, boli šikanovaní zo strany politikov. A bol na nich vyvíjaný nátlak, aby deti dali do maďarských škôl. Dokonca zhoršením existenčných podmienok slovenských škôl, ba dokonca ich rušením boli nútení mnohí občania slovenskej národnosti dať svoje deti do maďarských škôl, ktoré boli kilometrovo bližšie.

    Teda povedzme si tak, ako to bolo povedané pánom poslancom Rydlom, tento zákon má len poslúžiť na ceste k vytúženému cieľu, o ktorom tak často hovorí pán predseda maďarskej koalície.

  • Pán profesor Rydlo, ja oceňujem vaše pokojné a, povedal by som, všeobecne vzdelávacie vystúpenie obmedzujúce sa na racionálnu argumentáciu, a to aj v tejto nežičlivej atmosfére, ktorú tuná zámerne vyvolávajú niektorí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, až príliš ochotne zabúdajúci, že sú občanmi Slovenskej republiky, že zastupujú občanov Slovenskej republiky, a nie sú emisármi žiadneho cudzieho štátu.

    Obviňujú vás, a pritom sa tvária, že volajú po diskusii. A zároveň obviňujú a opravujú každého, kto vystúpi v rozpore s ich snažením. Snažia sa, a, myslím si, veľmi „vychytralo“ redukovať to, čo nazývajú problémom, len na záležitosť ministra Mikolaja, na záležitosť agendy SNS a obísť tak suverenitu štátu, obísť suverenitu Slovenskej republiky. Zrejme príliš otrocky a, myslím, nie náhodne nasledujú príklad pána Duraya, ktorý na otázku pražských novín Reflex vo vzťahu k problematike lojality voči Slovenskej republike odpovedal: „Lojalitu považujem za prežitok spoločnosti, za spoločenský prežitok a prvok.“ A to dodnes ten chlap neodvolal. Viete, ja len čakám, kedy sa tu niekto pokúsi ďalšou falošnou lamentáciou o útlaku vystupňovať zase záujem zahraničných médií. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Rydlo, budete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Chcem sa iba poďakovať všetkým, ktorí si dali tú námahu a ma vypočuli. Behom dvoch minút nemôžem odpovedať na všetky otázky, ktoré ste mi položili. Milorád sa s každým jedným porozprávam. Ja nie som človek, ktorý hľadá nejakú zbytočnú konfrontáciu. Ale dovolím si navrhnúť, keď už o tomto hovoríme, prečo Národná rada Slovenskej republiky nedá podnet na to, aby sme urobili odborné medzinárodné kolokvium na tému Starostlivosť o menšiny v Dunajskej kotline? Ďakujem ešte raz za všetky poznámky.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Rydlo bol posledným, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. Preto teraz otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči. Ústne sa do rozpravy prihlásili pani poslankyňa Gabániová, pani poslankyňa Szögedi, pán poslanec Mečiar, pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Szigeti, pán poslanec Petrák, pán poslanec Líška, predseda Národnej rady pán Paška, podpredseda Národnej rady pán Číž.

  • Hlasy z pléna.

  • , pardon, zle vidím, pán poslanec Paška, pán podpredseda Národnej rady Číž a pán poslanec, ešte mi to vráťte, Horváth Juraj. Čiže uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Slovo má pani poslankyňa Gabániová. Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám tlmočila názor historika pána docenta Mrvu, s ktorým som túto problematiku prediskutovala. A plne sa stotožňujem s jeho názorom.

    Koncom 19. storočia sa na Slovensku začali vo veľkom maďarizovať miestne názvy. Proti maďarizácii zemepisných názvov sa ozývali protesty zo všetkých kútov krajiny. No vládne kruhy v Pešti i domáci maďarizátori nebrali na ne ohľad. Dôvodili aj praktickým hľadiskom a výhodami, aké prinesie toto jednotné pomenovanie. Ale aj maďarčenie malo svoje etapy. Najprv sa len zavádzala maďarská ortografia a pre Maďarov ťažko vysloviteľné slová sa zjednodušili či prispôsobili ich jazyku. No veľkomaďarizátori neboli ani s týmto spokojní a začiatkom 20. storočia takmer všetky čo len trochu nemaďarsky znejúce názvy pomaďarčili. Ovčiarsko pri Žiline sa volalo Ovcsárszko, no potom Juhászi. Podhorie v okrese Považská Bystrica bolo pomaďarčené na Podhor a nakoniec preložené do čírej maďarčiny a volalo sa Vágerdőalja. Prepáčte, ak neprečítam správne maďarské názvy, pretože neovládam ešte zatiaľ maďarčinu. Veľké Ostratice dostali meno Nagy-Sztricze, ale ani to nestačilo a od roku 1907 sa volali Nagysándori. Veľké Kršteňany v okrese Topoľčany zmaďarčili na Nagykrstyene, ale keďže i tam bola cítiť slovenčina, resp. boli tam za sebou spoluhlásky, viac spoluhlások pokope, a to je ťažko vysloviť maďarsky hovoriacim ľuďom, tak potom oni tam vkladajú samohlásky. No a tak to vylepšili na Nagykeresnye. Všade, kde sa len dalo, i v čisto slovenskom kraji preložili sa názvy i najmenších sídiel do úradného jazyka, takže obyvateľstvo len s ťažkosťami vedelo vysloviť, kde vlastne býva.

    Smrdáky na Záhorí sa stali Büdöskó, čo v doslovnom preklade znamenalo smradľavý kameň. Mrázovce v Zemplíne sa volali Mrazóc, ale od roku 1907 boli už Dér, čo je mráz.

    Maďarizovanie však nebolo všade dôsledné. Krásno v okrese Topoľčany pomaďarčili na Széplak, ale v prípade Krásna nad Kysucou stačilo zmeniť meno na Karásznó. Tam, kde si maďarizátori nevedeli rady s prekladom, vymysleli jednoducho nové meno. Priekopa pri Martine sa vylepšila na Prékopu a potom z nej spravili Révayfalvu. Popudiny v okrese Senica premenovali na Szentistvánfalva a susedné Močidľany na Coborfalva. Maďarizácia neobišla ani pôvodné nemecké názvy. Krásna Lúka v okrese Prešov predtým Schönvíz sa zmenila na Széprét. Hochštetno preložili na Magasfalu a neďaleký Dimburg na nie príliš presný ekvivalent – Dimvár.

    V bežnom styku sa pôvodné názvy používali i naďalej, ale maďarónski šovinisti či veľkouhorskí byrokrati často s obľubou vracali listy odosielateľom, kde nebol na adrese napísaný úradný názov. Keď si Svetozár Hurban Vajanský na stanici vo Vrútkach pýtal lístok do Svätého Martina, odpovedal mu železničný zamestnanec, že taký nepozná, a žiadal od neho úradné maďarské meno Turócszentmárton. Tvrdohlavý Vajanský šiel radšej domov pešo. Slovenská tlač národná, ale aj tzv. vlastenecká používala pôvodné názvy i naďalej.

    Žiaľ, pomaďarčené geografické názvy našich sídiel Maďari používajú aj naďalej, a to nielen v maďarských textoch, ale aj v cudzojazyčných. Príkladom je Maďarská národná galéria v Budapešti, kde sú mnohé exponáty zo Slovenska. Najmä oddelenie gotiky sa prezentuje prekrásnymi drevenými oltármi z menších slovenských dedín, kde si ešte cirkvi neuplatnili nárok na vrátenie, pričom sú tam dohody o tom, tie sú však aj v anglických sprievodných textoch uvedené pod maďarizovanými názvami. Napríklad krásny gotický oltár z Lúčok pri Kremnici je po maďarsky i anglicky uvedený ako oltár z Jánosrét (Janova Lúka). Návštevník nevie, kde sa táto lokalita nachádza, lebo dnes už žiadny atlas, ba ani zoznam obcí pod týmto menom neuvádza uvedenú obec. Takže je to vlastne zavádzanie. Príkladov je samozrejme oveľa viac, nebudem ich tu už ďalej uvádzať, konkrétne z tejto výstavy.

    Myslím, že v odbornej diskusii o geografických názvoch v spornej vlastivede a ostatných učebniciach mali dostať priestor aj geografi, lebo v rámci geografie platia isté medzinárodné pravidlá, ktoré by sa mali rešpektovať. Preto nemôžem hlasovať za takto uvedený návrh zákona. Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Pokračujeme v rozprave. V rozprave vystúpi pani Anna Szögedi, pripraví sa pán poslanec Mečiar.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre. Pán poslanec, s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Gabániovej máte slovo.

  • Ono v podstate je to otázka procedúry, pán predsedajúci, ďakujem za slovo, preto, aby sme predišli zbytočným komplikáciám. Objavil sa na stole u všetkých poslancov návrh pána Fronca s neexistujúcim menom poslanca. Poprosil by som, aby ste k tomu zaujali stanovisko. Je to poslanec, ktorý by sa mal volať Eduard Martin.

  • Ďakujem pekne. No tak pokiaľ nebudú nejaké iné stanoviská, myslím, že by to mal zobrať na vedomie pán spravodajca, aby vyhodnotil ten fakt vo väzbe na to, či ten návrh je platný. Dobre, no zatiaľ takto, ďakujem, berieme na vedomie. Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Myslím, že to treba posúdiť, ale mimo tejto rozpravy zatiaľ. Príslušní poslanci alebo členovia výborov, ktorí majú pocit, že to treba posúdiť, nech sa zoznámia s obsahom, nech to potom vyhodnotia. Ďakujem pekne.

    Takže pokračujeme v rozprave. Slovo má...

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Senko chcete faktickú na čo? Na vystúpenie pani Gabániovej. Dobre. Páni poslanci, len poprosím, po skončení vystúpenia je potrebné sa dovtedy prihlásiť s faktickou, aby zbytočne nevznikali nedorozumenia. Takže výnimočne vystúpi pán poslanec Senko. Potom prosím v priebehu vystúpenia alebo skončením vystúpenia prihlásiť sa, lebo potom my musíme reagovať na situáciu, ktorá je na tabuli. Pokiaľ tam prihláška nie je, našou úlohou je to ukončiť alebo neregistrovať prihlášku s faktickou. Ďakujem veľmi pekne. To je len drobné procedurálne upozornenie. Pán Senko má slovo s faktickou.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, v dôvodovej správe, v jej všeobecnej časti sa uvádza presne, že tento návrh zákona si osvojuje, aby zemepisné názvy, ktoré majú kultúrnohistorické korene a aspekty, boli uvádzané v materinskom jazyku, to znamená v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.

    Čo sa týka maďarskej menšiny alebo maďarského jazyka, v tomto prípade je tu jeden závažný historický fakt, a síce ten, že v roku 1867 nariadenie budapeštianskej vlády malo za cieľ maďarizovať slovenské geografické názvy. V tomto období napr. nitriansky župan vydal pokyn, ako treba premenovať pôvodné názvy slovenských obcí a miest. Tak sa vlastne v tom období diala aj maďarizácia na vtedy území Uhorska. Nemenili sa len názvy slovenských miest a obcí. Doslova pod násilím sa pomaďarčovali aj mená slovenských predkov na maďarské priezviská, ak sa chceli udržať v tej štátnej správe.

    Takže v súvislosti s tým je tu istý problém z hľadiska používania maďarských názvov a nerešpektovania slovenských pôvodných názvov obcí a miest Slovenska. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Takže teraz už v rozprave vystúpi pani poslankyňa Szögedi.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená Národná rada, naproti tomu, ako sa vyjadril pán poslanec Rydlo, že on nie je rád, že postúpila táto novela do druhého čítania, ja sa priznám, že mňa zas potešilo a bola som naozaj spokojná, keď na minulom rokovaní Národná rada dala zelenú uvedenej novele. Národná rada dala možnosť rokovať o probléme v druhom čítaní. Otvoril sa problém, priestor a čas na odbornú diskusiu, na vecnú debatu, aby sme vyvstávajúci problém vyriešili k spokojnosti všetkých, k spokojnosti všetkých ako to konštatoval a povedal pán premiér Fico na stretnutí s pánom premiérom Maďarskej republiky, s pánom Gyurcsányom. Pod pojmom „všetkých“ ja rozumiem predovšetkým žiakov a študentov národnostných škôl, ich rodičov a pedagógov, pretože hlavne ich požiadavka a, myslím si, oprávnená požiadavka je, aby sa pripravili učebnice odborne dobre, ktoré budú rešpektovať ich materinský jazyk a jeho pravidlá. Nie je dobré ani vhodné, keď sa odborný problém rieši použitím politickej sily bez ohľadu na dôsledky, ktoré budú znášať v našom prípade deti a mládež. Nechcime z pozície moci presadiť niečo, čo by bolo aj pre nás samých neprijateľné. Sme právom hrdí všetci na svoj materinský jazyk, tak to má byť, tak je to prirodzené, tak je to dobré. Slovensko žije v roku zdravého národného povedomia, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj úcta k slovenčine ako k materinskému, ale aj k štátnemu jazyku. Svoju úctu lepšie nemôžeme prejaviť ako spisovnou slovenčinou používanou v každodennom živote, v škole, na pracovisku aj v kruhu svojej rodiny. Musím však povedať a zdôrazniť, že aj v prípade iných národov sa akcentuje v prvom rade kultivovaný slovný prejav opierajúci sa o spisovný jazyk.

    Myslím si, že žiadnym zákonom Slovenskej republiky nie je možné zasiahnuť do pravopisu iného ako slovenského jazyka. Osvojenie si materinského jazyka, nech je to slovenčina či ktorýkoľvek jazyk národnostnej menšiny, na území Slovenska sa najúspešnejšie zvláda v školách s materinským vyučovacím jazykom. A preto všetky pomôcky a učebnice by mali byť podriadené tomuto cieľu. V učebniciach materinského jazyka a literatúry ale aj ostatných predmetov sa používa spisovný jazyk. Eliminujú sa zbytočné cudzie slová a výrazy a poukazuje sa na bohatosť registra vlastného jazyka. A tým sa potvrdzuje zákonitosť, že kodifikované jazyky majú svoje pravidlá pravopisu, a to všetky, nezávisle od pravidiel ostatných jazykov. Preto žiadnemu jazykovému ústavu, vydavateľstvu, ministrovi, vláde či parlamentu neprináleží zasahovať do pravidiel jazyka iného štátu, iného etnika, národa a národnosti. Odmietnutie tohto prirodzeného a logického princípu z dôvodu odbornej nespôsobilosti je vedomé porušenie týchto princípov, je prejavom neúcty k inému jazyku.

    Takže k meritu veci. Konkrétne, zemepisné názvy v maďarskojazyčnom texte by mali byť uvedené na prvom mieste po maďarsky z jediného prozaického dôvodu, a to preto, že žiaci ich prirodzene tak používajú. Zodpovedajúce slovenské názvy, ktoré môžu študentom naozaj pomôcť lepšej orientácii v krajine, v ktorej žijú, sa potom môžu uvádzať v textoch učebníc a iných učebných pomôcok za maďarským názvom v zátvorke, v slovníku na konci danej učebnej látky, príp. na konci učebnice.

    Takže na záver. Pretože ide teraz hlavne o učebnice, učebnice pre žiakov základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským s plynulým spisovným maďarským textom, s geografickými názvami v maďarskom jazyku a v zátvorke so slovenským ekvivalentom by boli v súlade s pravidlami pravopisu daného jazyka, zároveň by uľahčili prácu s učebnicou, takýmito učebnicami sa môžeme pričiniť o upevňovanie úcty k materinskému jazyku, k danému národu a národnosti a k úcte k iným jazykom, teda aj k slovenčine, môžeme prispieť aj k pestovaniu kladného vzťahu k svojej vlasti, a teda aj k Slovensku. Aj z uvedeného dôvodu vás prosím, kolegyne, kolegovia, aby ste pristupovali k uvedenej problematike aj z tohto pohľadu, aj vtedy, keď sme názvoslovnými autoritami Slovenskej národnej rady. Ďakujem za pozornosť.

    A teraz by som ešte uviedla pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 816).

    V článku I sa za bod 1 vkladajú nový 2. a nový 3. bod, ktoré znejú:

    Druhý bod: V § 13 ods. 4 sa slová „odseku 2“ nahrádzajú slovami „odseku 3“.

    Tretí bod: V § 110 ods. 5 sa slová „§ 13 ods. 3 až 8“ nahrádzajú slovami „§ 13 ods. 4 až 9“.

    Je to legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na navrhované vloženie nového odseku 2 do § 13. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

  • Faktické poznámky majú páni poslanci Podmanický, Halecký, Paška Jaroslav, Rafaj. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, otázku zákonitostí jazyka, pravidiel pravopisu som konzultoval s viacerými jazykovedcami, napr. s prof. Doruľom zo Slovenskej akadémie vied.

    Pani poslankyňa, áno, máte pravdu, každý jazyk má svoje zákonitosti, na základe ktorých spracúva slová, na základe ktorých tam vstupujú slová, pričom určitými príponami, predponami ten jazyk ich modifikuje tak, aby boli dodržané pravidlá toho-ktorého jazyka. V maďarčine taktiež je zavedený systém preberania cudzích názvov. Napr. máte Brusel – Bruselben, keď skloňujete, Helsinkiben a tak ďalej. Čiže preberáte cudzí názov iného štátu, viete ho dať do maďarčiny tak, že sú dodržané všetky zákonitosti maďarského jazyka. Ak chceme, aby do maďarčiny vstupovali slovenské názvy, čisto slovenské názvy, pre ktoré neexistoval maďarský ekvivalent pred maďarizáciou, tak zrazu máte s tým problém a tvrdíte, že przníme maďarčinu. Čiže na jednej strane je to možné, na druhej strane to nie je možné. Čiže tu je ten základný rozpor, ktorý, by som bol rád, keby ste nám ho možno vysvetlili.

    Ale celý problém spočíva ani nie tak v tom, čo ste teda rozoberali, či má byť prvá maďarčina, druhá slovenčina, ale celý problém spočíva v tom, či sa majú používať v učebniciach, ktoré používa maďarská národnostná menšina, tie názvy z územia Slovenska, kde Maďari nikdy nežili, kde neexistoval maďarský ekvivalent pred maďarizáciou. Je veľmi smutné, ak vy na jednej strane vyžadujete od nás rešpektovanie princípov maďarského jazyka a práv národnostnej menšiny a na druhej strane nerešpektujete, že my nechceme, aby tie maďarizačné názvy, ktoré ste zaviedli v 19. storočí umelo, sa používali v slovenských učebniciach s vyučovacím jazykom maďarským. No jednoducho to nechceme. A to zas vy musíte rešpektovať. Nemôžete od nás čakať, že my zlegalizujeme maďarizačné zákony z 19. storočia a dáme ich do právneho poriadku Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážená pani poslankyňa, ja by som chcel poukázať aj na skúsenosti z iných publikácií na Slovensku, ako sú učebnice. Napr. v turistických sprievodcoch, tam už je tendencia, myslím si, že zaužíva sa, aby sa používali tiež slovenské slová pri názvoch geografických, čo ja viem Vysoké Tatry – High Tatras alebo Hohe Tatra. Skôr už je tendencia používať aj slovenské názvy z toho dôvodu, aby bola dobrá orientácia v priestore, na Slovensku, tam, kde sú na využitie. Takže aký je váš názor aj na túto tendenciu? Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa, v úvode svojho vystúpenia ste povedali, že ste vlastne rada, že sa tento problém otvoril a že sa týmto vlastne otvoril priestor na odbornú diskusiu. No ja si dovolím vysloviť pochybnosť, pretože mám taký pocit, že táto diskusia nie je odborná, ale politická. Ja som nepočul žiaden zatiaľ odborný, vecný argument, ktorý by ma presvedčil o tom, že tieto názvy by mali byť uvádzané v maďarskom jazyku. A takisto nie som presvedčený, že ten systém, ktorý používame pri výučbe detí maďarskej menšiny, je dobrý, pretože výsledky sú nie dobré, nie sú adekvátne tomuto systému. V Maďarskej republike deti slovenskej národnosti ovládajú maďarský jazyk, vedia sa uplatniť v maďarských inštitúciách, nie vždy deti maďarskej národnosti na rozdiel od toho po skončení školy ovládajú slovenský jazyk tak, že by sa bez problémov vedeli uplatniť. To znamená, že vidím odborné rezervy v posudzovaní tohto problému. A myslím, že ako celok by sa toto malo posudzovať odborne a nemali by sa vytrhávať z kontextu iba geografické názvy. A zdá sa mi, že aj hlasovanie v Národnej rade nakoniec bude politické, a nie vecné, pretože zdá sa mi, že každý bude sledovať svoje politické ciele a v záujme svojich politických cieľov vlastne táto problematika sa odborne nedorieši. Ďakujem za pozornosť.

  • Ja na jednej strane musím oceniť formálnu, jazykovú stránku prejavu pani poslankyne. Ale už keď sa pozriem na obsahovú stránku, vidím tam výrazný rozpor, rozpor napr. v tom, ako mohla Strana maďarskej koalície 15. októbra označiť učebnice za sporné a hanebné a dnes sa dožadovať nejakej zmeny, pričom ak ste si všimli, my sme sa vyhli nejakým takýmto pejoratívnym adjektívnym hodnoteniam.

    Tiež ma prekvapil postoj z tohto dátumu zo Strany maďarskej koalície, kde požadovala právo používať geografické názvy aspoň na úrovni roku 1890. A nakoniec, pravda sa ukáže, či platia slová vášho predsedu, ktorý uviedol pred mesiacom, že vaša strana bude hlasovať len za pozmeňujúci návrh z vlastnej dielne. Pokiaľ to tak bude, tak nemám obavu, ako skončí tento návrh.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem za faktické poznámky.

    Pán Podmanický, ja si nemyslím, že je to taká veľká požiadavka. Dodnes vžité názvy chceme používať v materinskom jazyku, ktoré sú živé. Toto by sme chceli takto používať v učebniciach. Nemyslím si, že je to až taká veľká požiadavka. Myslím si, že je to oprávnená požiadavka. A myslím si, že je to v pohode.

    Pán poslanec Halecký, ja som sa aj vyjadrila vo svojom vystúpení, že áno, na lepšiu orientáciu v našej vlasti je to dobré, a preto aj uvádzam, aby na druhom mieste boli uvedené názvy v slovenskom jazyku, aby sa teda deti naučili geografické názvy aj v štátnom jazyku.

    Čo sa týka pána poslanca Pašku. No ja som si tak narýchlo len poznačila faktickú poznámku, ovládanie slovenského jazyka a politický problém. Áno, ja som sa nesnažila nejako uviesť do politickej roviny tento problém, pretože by to mal byť odborný problém, ku ktorému by sme tak aj mali pristupovať, ale všetci.

    A čo sa týka znalosti slovenského alebo teda štátneho jazyka. Myslím si, že pri tejto novele o tomto by sme nemali hovoriť, lebo to je tiež odborný problém, ktorý, si myslím, nie je na túto debatu. Ďakujem.

  • Ako ďalší je ústne do rozpravy prihlásený pán poslanec Mečiar, ktorý nie je v rokovacej sále, takže stráca poradie.

    Ďalšia prihlásená je pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, milí kolegovia, je to asi tretí mesiac, čo celý svet rieši dopady globálnej finančnej krízy. Firmy prichádzajú o klientov, ľudia prichádzajú o prácu, ale v slovenskej politickej debate dominuje iná téma, približne rovnako dlho, tretí mesiac. V televíznych debatách sa najčastejšie rieši, ako sa majú maďarské deti učiť zemepisné názvy. Nikoho to netrápilo celé roky. Žiadnemu Slovákovi sa nezdalo čudné, že v učebniciach písaných po maďarsky sa pravidlá spisovného jazyka používajú a dodržiavajú aj pri názvoch zemepisných. A tiež sa žiadnemu Maďarovi, myslím, nezdalo čudné, že sú za týmito názvami uverejnené názvy v slovenčine, keďže je to štátny jazyk ich vlasti a keďže bez poznania takýchto názvov by sa vo svojej vlastnej domovine ťažko orientovali. Až prišla tzv. školská reforma a s ňou nové učebnice, nie tie toľko očakávané nové učebnice, ktoré by pomohli učiteľom učiť po novom. Kto očakával, že hlavnou témou bude obsah nových učebníc, nedočkal sa. Dopadlo to teda tak, že napr. o rok pri 20. výročí nežnej revolúcie sa deti z vlastivedy o 17. novembri 1989 nedozvedia nič. Omnoho dôležitejšie je zrejme zabezpečiť, aby sa zemepisné názvy v maďarských učebniciach písali po slovensky, hoci aj budú vyskloňované podľa maďarského pravopisu. No a čo na tom, že tým dokaličíme jazyky oba, aj maďarský, aj slovenský. Možno pre niekoho to znie aj celkom prirodzene, teraz nemám na mysli kolegov zo Slovenskej národnej strany, upozornil ma kolega Vilo Novotný z Košíc, že takto predsa hovoria košickí Maďari už celé roky a že sú vlastne veľmi radi, že konečne ktosi ide kodifikovať ich dialekt. Takže s „nadsázkou“ povedané, čo pre Slovákov Štúr, to pre košických Maďarov pán minister Mikolaj.

    No ale vážnejšie alebo ešte trošku predsa len v takom ironickom tóne: „O dva týždne príde domov na návštevu môj brat Juro. Pracuje v Englande a domov zavíta vlastne prvý raz po troch mesiacoch. Poletí z Londonu do Krakówa, lebo z Polsky to má bližšie domov na Oravu. Znie to ako u blbých, však.“ Toto píše Martin Jaroš na svojom blogu v Trende. A pridáva aj ďalšie príklady: „Študoval som v United States of America, kúpil som si nový nippon-kokuský fotoaparát“ a podobne. A myslím, že presne vystihol, o čo ide. Myslím, že keby takýto zľahčujúci tón boli použili aj maďarskí kolegovia, tak ako to dnes urobil pán kolega Andruskó v svojej reči, normálni Slováci by tomu porozumeli. Žiaľ, omnoho ťažšie už mohli rozumieť tomu návrhu, o ktorom tu rokujeme. A ja som rada, že zo strany SMK zaznel aj k tomuto návrhu dnes pozmeňujúci návrh, teda o tom pôvodnom návrhu, aby boli názvy v učebniciach iba v jazyku menšiny už uvažovať nemusíme. Náš klub ten pôvodný návrh preto ani nepodporil, lebo nebol potvrdením toho, čo sme považovali celé roky za rozumné.

    Ale chcela by som rozobrať niektoré argumenty, ktoré padali na tomto mieste a ktoré padali aj v médiách.

    Pán minister Mikolaj tvrdí, že mu ide o to, aby sa maďarské deti naučili dobre po slovensky. Ak by mu naozaj išlo o to, tak by jednou zo zásadných priorít ministerstva školstva bolo podporiť také projekty, ktoré nachádzajú nové, efektívne formy vyučovania slovenčiny na maďarských školách, a ja by som mu v tom držala palce, myslím, že všetci by sme mu v tom držali palce, ale nie komoliť maďarčinu, znechutiť slovenčinu maďarským žiakom, maďarským deťom asi tak, ako našej generácii znechucovali ruštinu.

    No a ako argumentoval predseda vlády. Najprv povedal, že mu neprekáža, ak by v zákone bolo stanovené, že na prvom mieste má byť názov v maďarčine a za ním nejakou formou slovenský názov. Pod tlakom ustúpil od tejto argumentácie. Chcem ale podotknúť, že v čase, keď bola ešte aktuálna, tak jeho vlastní poslanci a poslankyne v našom výbore takýto pozmeňujúci návrh nepodporili, ani pána Fronca, ani môj vlastný. No ale pod tlakom trošku zmenil rétoriku. A hovoril o tom, že by niečo také nemuselo byť v zákone, že stačí, ak to bude kodifikované v nižšej právnej norme. Ja by som s tým vcelku aj súhlasila. V krajine, kde vládne slušnosť a rozum, kde politici nepotrebujú na to zákony, aby presadzovali toleranciu, slušnosť a rozum v svojej praxi, by to bolo asi normálne. Ale v dnešnej situácii by som predsa len dala prednosť legislatívnej úprave vo forme zákona, tým skôr, že hovoríme o školskom zákone, v ktorom sú stanovené omnoho menšie detaily, napr. to, že materská škola môže organizovať saunovanie, alebo to, že škola môže dobrého žiaka odmeniť. Takže keď tam máme takéto veci, tak určite toto nie je menší detail.

    No a taký najlepší, dnes už aj opakovaný argument sa zdá byť ten, ktorý si osvojila aj ďalšia koaličná strana. Vraj treba postupovať podľa zákona o geodézii a kartografii. Na prvý pohľad to znie pomerne dobre, tak sa pozrime na ten zákon. Pán kolega Rafaj hovoril síce o tom, že v dôvodovej správe sa hovorí aj o učebniciach. Ja si myslím, že nie je náhoda, že v samotnom zákone sa o učebniciach nehovorí. Hovorí sa tam napr. o inštitúciách štátnej správy, ktoré majú tento zákon vykonávať. Máme tam Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, samozrejme, katastrálne úrady ako miestne orgány štátnej správy a potom ministerstvá: obrany, dopravy, pôšt a telekomunikácií, pôdohospodárstva, životného prostredia, vnútra. Ministerstvo školstva v tomto zákone nenájdete.

    No ale čo je pikantnejšie. Nájdeme v § 18 tohto zákona text v odseku 1, že o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov z územia Slovenskej republiky na základných štátnych mapových dielach s mierkou 1:10000 a menšou, vžitých podobách slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky a názvov mimozemských objektov a tak ďalej rozhoduje úrad podľa pravidiel slovenského pravopisu so súhlasom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. No odseku 6 sa píše: „Štandardizované geografické názvy sú záväzné pre vydavateľov kartografických diel na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti štátnych orgánov a obcí.“ Niekto pod tým učebnice rozumie, ja pod tým učebnice nerozumiem. A myslím, že je veľmi správne, že sa tam o učebniciach nepíše, pretože ak ste dobre počúvali, tento zákon hovorí aj o slovenských názvoch sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky. Ak by sme ho teda naozaj mali doslova aplikovať na učebnice, rýchlo treba vyradiť všetky učebnice cudzích jazykov, treba prepísať cvičenie v anglických učebniciach „Have you been to London“ na cvičenie „Have you been to Londýn“, alebo „v Londýne“, v nemčine „Ich fahre nach Leipzig“ na „Ich fahre nach Lipsko“, príp. „nach Drážďan“. Tam až vedú takéto nezmyselné debaty. Kolegyne, kolegovia, naozaj toto chceme? Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky majú pán poslanec Podmanický, Senko, Rafaj, Jaroslav Paška, Katarína Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vy ste pri argumentácii vytiahli tie názvy a tie princípy, ktoré nikto nespochybňuje. Ja si myslím, že každý z nás rešpektuje, že tam, kde Maďari žili v minulosti, že môžu používať ten maďarský ekvivalent, pričom je zachovaná podmienka, že sa používa aj slovenský ekvivalent. Ale tu je problém niekde inde. Problém je v tom, že tento zákon, ktorý predložili páni poslanci z SMK, jednak zavádza len čisto maďarské pomenovania v učebniciach celého územia Slovenska. A jednak čo je veľmi dôležité a čo treba pripomenúť, je, že zavádzajú sa tu tie pomenovania v maďarčine, ktoré boli zavedené do právneho poriadku v roku 1898, resp. ešte predtým v roku 1867 po rakúsko-maďarskom vyrovnaní. A s týmto hádam aj vy ako Slovenka by ste mali mať problém. Tiež sa pýtajte to, čo sa aj ja pýtam a čo sa mnohí pýtajú, že prečo by sa žiaci v slovenských školách s vyučovacím jazykom maďarským mali učiť tieto názvy, kde nikdy nežili, ktoré sú čisto slovenské, po maďarsky. Toto sa treba pýtať, prečo chceme nanútiť maďarským žiakom s maďarským vyučovacím jazykom, aby sa učili (po maďarsky) tie čisto slovenské názvy, kde Maďari nikdy nežili, aby sa zavádzali do učebníc. Ja opakujem znova, je to preberanie uhorských maďarizačných noriem do právneho poriadku Slovenskej republiky. Čiže tento zákon v tejto podobe, aj zatiaľ s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli predložené, je podľa môjho názoru zo slovenskej strany nepodporiteľný, lebo akýmsi spôsobom rehabilituje predtrianonské pomery.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, tu nejde o komolenie maďarčiny, tu ide cez tento návrh zákona, ktorý predložili poslanci SMK, o zoficiálnenie maďarských názvov obcí a miest, tak ako to hovoril aj môj predrečník z obdobia 19. storočia, keď išlo o premenovanie obcí a miest. Ja vám príklad poviem. Holíč sa nazýva odvtedy po maďarsky Teréz-Újvár alebo Kostolné sa premenovalo na Sánkfalva. Ináč to nie je ani doslovný preklad, pretože tam sú sánky, kostol sa iným spôsobom hovorí. Čiže tam bola vyslovená snaha o to, aby tie obce mali maďarské názvy. Čiže vôbec ani ja nemám problém s tým, aby sa používali názvy opodstatnené, historické názvy tam, kde sú potrebné alebo kde ozaj sú zžité, ale nesúhlasím s tým, aby ďalšie obce a mestá na Slovensku, kde nie je dôvod, mali maďarské názvy. Ďakujem.

  • Je mi ľúto, že pani poslankyňa neakceptovala názvoslovnú autoritu všetkých našich kolegov. A na margo maďarskej výnimočnosti textu, ktorý citovala cez istý príspevok, ja by som jej zase zacitoval iný text. Za prirodzené sa pokladá, že sa v nemeckom texte píše: „Auf die Spitze Rysy, auf der Bergwiese Starolesnianska poľana in der Zusammenmündung der Täler Studenej doliny“ a podobne. Čiže ak toto niekto nepovažuje za prznenie nemčiny, prečo si myslíte, že by vami citované texty mali byť prznením maďarčiny? Myslím si, že to je naozaj nepochopenie. Tu pokiaľ niekto nepochopí obsahovo a svojím prístupom text, darmo mu ho vy môžete dať do akejkoľvek správnej gramatickej roviny, keď preňho Rysy nie sú slovenské, ale je to niečo úplne iné. Takže mám pocit, že plačete na nesprávnom hrobe.

  • Pani poslankyňa, vy si naozaj myslíte, že geografické názvy v učebnici vlastivedy pre 4. ročník základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským majú byť vyriešené v školskom zákone? Keď, áno, v školskom zákone, prečo nie v ústavnom zákone, keď už vám na tom tak záleží? Viete, ja osobne si myslím, že máme viaceré menšiny na Slovensku, ktoré majú rozličný počet občanov. A teda sú aj rozlične veľké tie školské triedy, v ktorých sa vyučuje napr. v rómskom jazyku, v rusínskom jazyku, v nemeckom jazyku. Ak by sme tento princíp zaviedli do školského zákona, tak zrejme by sme museli takéto učebnice vydávať pre nemecké menšiny, pre rusínske menšiny, pre rómske menšiny a tak ďalej. Myslím, že takýto problém má riešiť ministerstvo školstva vnútorným predpisom alebo usmernením ministra a má to byť riešené na základe dohody s príslušnou menšinou, ktorá má určité požiadavky na vzdelávanie svojich detí. Dávať tento problém do zákona je úplne nezmysel.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rosová, vy ste niektoré veci úplne, úplne dali scestne. Budem hovoriť vašou terminológiou. Uviedli ste geografický zákon a citovali ste, ktoré subjekty majú ho vykonať. Pani poslankyňa, vykonať zákon a rešpektovať zákon sú dve rôzne veci, rešpektovať zákony, správať sa podľa toho a vykonať zákon, v rámci svojej kompetencie urobiť tie opatrenia, ktoré zákon dáva. Ale keď tam niekto nie je ako vykonávateľ uvedený, to neznamená, že preňho ten zákon neplatí. Veď to sú základné právne poučky.

    A potom dávať do hláv detičiek názvy, ktoré ani na mape nenájdu. No predsa, ja neviem, či to je to správne. Viem prípad, keď zablúdil z južného Slovenska s motorovým vozidlom vodič a žiadal, aby ho usmernili. A stále hovoril Csorba-tó, že tam chce ísť. A nikto nevedel, čo je to Csorba-tó, pretože on neovládal názov.

  • Reakcia z pléna.

  • Nech sa vráti domov, výborne, to je postup, to je zdôvodnenie, ktoré skutočne zastavuje rozum. Štrbské Pleso je názov, ktorý má ovládať každý napr., ktorý žije na území Slovenska. A opakujem, názvy obcí a miest sú súčasťou slovenského jazyka a všetky dokumenty hovoria, áno, rozvoj a rozvíjanie jazyka národnostných menšín, ale za perfektnej znalosti štátneho...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pani poslankyňa Rosová, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne, milé kolegyne, kolegovia, za faktické pripomienky.

    Ja sa len čudujem, kde ste v tej štvorriadkovej novele našli toľko veľa rôznych zámerov o tom, ako tu máme zavádzať názvy z 19. storočia a neviem odkiaľ. Ale ja som v nej našla iné, ja som v nej našla, že tam majú byť iba názvy maďarské, a preto som ju nepodporila, na rozdiel od vás, kolegyne a kolegovia zo Smeru.

    No a pokiaľ ide o to, pán Paška, či to ma byť v zákone. Ja by som bola za to, že nie, ja si myslím, že možno dve tretiny toho, čo v tomto školskom zákone je, v zákone byť nemusí, lebo sú to vyhlášky povýšené na úroveň zákona. V prípade, že by nad vládou koalície ešte bola aj vláda rozumu, ja som za to, aby takéto veci v zákone neboli.

    No a pokiaľ ide o pripomienku pani poslankyne Tóthovej, že je rozdiel zákon vykonávať a rešpektovať. No vydanie vyhlášky je podľa mňa vykonávanie zákona, nielen rešpektovanie. O tom, že zákon treba rešpektovať, nepochybujem ani najmenej.

    To, o čo mi išlo najmä, je, aby sme naozaj nepovyšovali témy, ktoré majú byť normálne riešené, keď je dobrá vôľa a tolerancia na témy zásadné v politickom živote.

  • Do rozpravy je prihlásený aj pán poslanec Szigeti. Nevidím ho tu.

    Takže, pán poslanec Petrák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, vidím, že opätovne sa taktizuje v tejto sále, ale je to legitímny prostriedok politického boja. Takže, nech sa páči, som rád, že pán predkladateľ v tejto chvíli si našiel cestu späť do sály.

    Dovoľte pár poznámok k prerokovávanej téme, ktorá podľa môjho názoru je podstatne širšia. A treba ju vnímať komplexnejšie ako niekoľkoriadkový návrh novely zákona, ktorý predložili predkladatelia.

    Kde je problém, v čistote jazyka, o ktorú sú vedome i podvedome usiluje každý národ? Možno je čas starať sa o čistotu maďarského jazyka, ktorým hovoria naši spoluobčania na juhu Slovenskej republiky. Neviem to úplne zmysluplne posúdiť. Mali sme tu interpretáciu pani poslankyne Rosovej. Ale kladiem si otázku, či tomu pomôže uvádzanie geografických názov iba v maďarčine, tak ako to navrhuje predkladaná novela zákona. O tomto skutočne nie som presvedčený. A myslím si, že bolo by zodpovedné od predkladateľov, aby hľadali iné znenie, ako pôvodne predložili v návrhu zákona.

    Viete, kolegovia, ono je to uhol pohľadu, ktorý máme často iný na tú istú vec. Vás mnohých predovšetkým ctené kolegyne, rozčúli, ak prechyľujeme a vyslovíme ženské meno s koncovkou „ová“. Pritom je to pre nás mnohých podvedomá samozrejmosť. Na druhej strane vy od nás požadujete, aby nás neiritovalo, ak v učebniciach, z ktorých sa učia vaše deti, sú uvádzané aj geografické názvy, ktoré boli umele vytvorené v čase krutej maďarizácie a najhoršieho národnostného útlaku Slovákov.

    Toto som sa pravdepodobne vrátil príliš ďaleko do histórie a nechcem sa vo svojom ďalšom vystúpení uberať touto cestou, lebo takto by sme asi ťažko našli priestor pre naše zblíženie. Posuniem sa preto, ak dovolíte, o storočie vpred.

    Pamätám si začiatok deväťdesiatych rokov a usmernenia ohľadne používania menšinových jazykov. Vtedy bola argumentácia, že je potrebné vytvoriť podmienky predovšetkým pre starých ľudí, ktorí nemali možnosť naučiť sa po slovensky, aby sa dohovorili na úradoch. Všetci sme to akceptovali. A to hovorím z pozície dlhoročného starostu jazykovo zmiešanej obce. Aká je situácia dnes? Kto dnes potrebuje iný ako štátny jazyk, aby sa dohovoril? Paradoxne sú to mladí ľudia, ktorí sú absolventmi škôl s vyučovacím jazykom maďarských za posledné jedno či dve desaťročia. Kam sa uberá vývoj? Títo ľudia sa dnes stávajú cudzincami v rodnej krajine. Podčiarknem to, títo ľudia sa dnes stávajú cudzincami v rodnej krajine. Stávajú sa cudzincami nie preto, že by ich niekto utláčal a oberal ich o prirodzené ľudské práva, nie preto, že by ich niekto vyháňal, ale preto, že niekto ich chce umele vzdelávať tak, aby neboli schopní porozumieť si so svojimi susedmi, ktorí hovoria iným jazykom, teda v tomto prípade po slovensky. Ctené kolegyne, kolegovia, toto mi je skutočne a úprimne ľúto.

    Prečo je to tak. Chcú to bežní ľudia? Ja osobne si myslím a som o tom hlboko presvedčený, že v takejto podobe určite nie. Bežní ľudia si totiž chcú zachovať a prirodzene zachovať svoj materinský jazyk a kultúrne tradície, v čom im určite nikto nebude brániť. A myslím si, že náš postoj, postoj strany Smer – sociálna demokracia o tom hovorí jasnou rečou. Títo ľudia, ktorí žijú na jazykovo zmiešaných územiach chcú prirodzene žiť v pokoji a v zhode aj so svojimi susedmi, ktorí majú iný materinský jazyk, lebo vedľa seba takto žijú generácie ich predkov a naďalej chcú žiť v priateľstve a v zhode. Problém nie je v ľuďoch, problém je, ctené kolegyne a kolegovia, v politikoch, v politikoch, ktorí snívajú sen návratu Veľkého Uhorska, v politikoch, ktorých šovinistické veľkomaďarské blúznenie v niektorých prípadoch prerastá do psychiatrickej diagnózy. S týmto sa musíme vysporiadať všetci, ale predovšetkým, ctené kolegyne a kolegovia zo Strany maďarskej koalície, s týmto sa musíte vysporiadať predovšetkým vy vo vlastnej strane. Toto ja osobne považujem za obrovské nebezpečenstvo, toto považujem za hru s otvoreným ohňom na sude s pušným prachom. A myslím si, že je potrebné, aby takýto politici odišli na smetisko dejín.

    Aké je východisko. Pri návrhu zákona je to pozmeňujúci návrh pána predsedu Pašku, ktorý, predpokladám, o chvíľu prednesie v tejto ctenej snemovni. Tento pozmeňujúci návrh je podľa môjho názoru maximálnym možným kompromisom, kompromisom, ktorý je vystretou pravicou na dobrú spoluprácu a dobré spolunažívanie na tomto území. Ale je to kompromis, ktorý je postavený aj na očakávaniach, na očakávaniach, že sa nestane prostriedkom ďalšieho umelého rozdeľovania oboch národov, na očakávaniach, že základné školy, ktoré ovládate prostredníctvom školských rád, vytvoria všetky podmienky pre kvalitnú výučbu slovenčiny, aby vaše deti neboli cudzincami v rodnej krajine a, myslím si, že v tomto kontexte je namieste aj tvrdenie, aby poznali aj slovenské geografické názvy. Je to kompromis, ktorý je postavený aj na očakávaniach, že v bežnom živote prevládne občiansky prístup k riešeniu každodenných problémov, ktorý bude zbavený falošných nacionalistických tónov.

    Ctené kolegyne, kolegovia, mne ako starostovi, ale aj obyvateľovi jazykovo zmiešanej obce je jedno, či komunikujem s tetou Helenkou alebo či komunikujem s Ilonka néni. Ako človek sa pozerám na to, či som sa stretol s dobrým človekom alebo grázlom. Ako starosta sa pozerám na to, či daná osoba pozná aj svoje povinnosti alebo sa domáha iba svojich práv. Zvolením som sa stal starostom všetkých občanov obce, a nie iba tých, ktorí hovoria po slovensky alebo v iných prípadoch po maďarsky. Toto je občiansky prístup k problému, ku ktorému sa hocikedy a hocikde hrdo prihlásim. Toto je v mojom ponímaní, pán kolega Fronc, domov pre všetkých, na ktorých ste sa ma pýtali pri prvom čítaní tohto zákona. Ak hovorím o domove pre všetkých, musím povedať, požadujem rovnaký občiansky prístup aj od starostov a politikov inej národnosti. A tým myslím aj politikov maďarskej národnosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa hlásia páni poslanci Švidroň, Rydlo, Miklós, Jaroslav Paška, Gábor Gál, Nachtmannová, Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť. A zároveň sa pýtam, či by nebolo vhodnejšie, aby sme toto kolo faktických poznámok uskutočnili o 14.00 hodine po prerušení rokovania, pretože ich je pomerne veľa a je predpoklad, že by sme ubrali z obedňajšej prestávky. Chcete to dokončiť?

  • Odpovede z pléna.

  • Tak, nech sa páči, pán poslanec Švidroň.

  • Vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, pripomenuli ste bežných ľudí, bežné problémy, ale tie skutočne môžu niekedy prerásť do vážnych situácií. Stále častejšie sa objavujú smutné prípady, keď ide napr. o zdravie u lekára. No čo toto je za vývoj vo vzdelávaní a vo vyučovaní v školstve ako takom, ak trinásťročnému chlapcovi, žiakovi u lekára, musí matka tlmočiť z maďarčiny do slovenčiny a naopak? To potom keď budeme hovoriť o biológii človeka a iných učebniciach a tak ďalej, tak to znovu zažijeme novú jazykovú tortúru a znovu budeme bojovať o to, aby žiak na zmiešanom území vedel správne pomenovať svoje slepé črevo alebo žalúdok? Tak to skutočne naberá tento vývoj. Ďakujem za pozornosť.

  • Mám iba krátku poznámku. Chcem iba toľko povedať, že ak poslanci slovenského snemu nepoužívajú v slovenskej podobe priezviská niektorých poslankýň maďarskej národnosti, je to podľa mňa iba zdanlivo nevinný ústupok. Keď vieme skloňovať pani Clintonovú, pani Putinovú, pani Bushovú, pani Merkelovú či Obamovú, alebo Brownovú, prečo zrazu podliehame maďarizácii pri pomenovaní pani Sárközyovej, Szögediovej alebo Biróovej. Ďakujem.

  • Pán poslanec Miklós, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, aj u vás vo vašom vystúpení niekoľkokrát odznelo „veľkomaďarskí šovinisti, ktorí pomaďarčili“ a tak ďalej. Ja musím povedať, že absolútne nesúhlasím s tým, čo sa dialo na konci predminulého storočia. Ale akoby sme označili tých, ktorí vymysleli také názvy, že Ohrady, čo sa volalo Kürt, Strelnice, čo sa volalo Lévárt, Trstice, čo sa volalo Nádszeg a tak ďalej. Však na celom Slovensku neexistuje žiadna obec, ktorá by nemala slovenský názov, a to aj v takých obciach, kde žili len Maďari. A nám to vôbec nevadí, však jednoducho je to zaužívané, vymyslel sa názov a používa sa v takom jazyku, v akom sa používa. To je jedna vec.

    Druhá vec je. Povedali ste na konci svojho prejavu jednu veľmi dôležitú vec, že budú sa ľudia tuto cítiť ako cudzinci vo vlastnej krajine. Porozmýšľajte nielen vy, ale všetci ostatní: Kedy sa budú ľudia tuto cítiť ako cudzinci vo vlastnej krajine. No keď budú musieť používať iné názvy ako vo vlastnom jazyku a keď budú musieť bojovať o každú takúto vec. Prepáčte, teraz vám poviem tak, si myslím, že celé toto je o hlúposti, a nie o konkrétnej veci. Ja som učiteľ, ja som skončil fyzickú regionálnu geografiu, učím geografiu, ja toto považujem za zbytočný problém, ktorý celkom iste nepridá nič k zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov. Ďakujem pekne.

  • Ja sa zhodujem s pánom Miklósom zhodou okolností, že je to hlúposť a že to sem nepatrí. Ja som totiž toho názoru, že naozaj geografické názvy nepatria do školského zákona a malo by sa to riešiť úplne inde. A myslím si, že sa to dá aj riešiť kultivovane. A vôbec nemá Národná rada sa týmto problémom zaoberať, a preto nemá ani zaznieť nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý by túto problematiku nejakým spôsobom modifikoval. Treba hľadať riešenie tam, kde sa toto riešenie má hľadať, a to v Rade pre národnosti, kde v podstate je možné dospieť k riešeniu kultivovaným dialógom a dohodou a z toho urobiť závery, ktoré vyplynú pre nejaké usmernenie ministerstva školstva, a tým by to malo skončiť. Vstupovať do zákona sa mi zdá zbytočné a nad rámec teda našich povinností, ktoré máme v Národnej rade.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Petrák, správne ste poznamenali, že problém nie je ani v ľuďoch, tí spolu nažívajú v pokoji, problém je v politikoch. Ale vy ste poukázali na politikov SMK. A to ste v tomto na omyle, keďže z politikov SMK nikto nepresadzuje Veľké Maďarsko. A to už treba zapamätať si raz a navždy. Viete, v počítači máte také okienko. Keď tam zadáte heslo, že zapamätať si toto heslo, tak si ho zapamätajte. Z politikov SMK nikto Veľké Maďarsko nepresadzuje. Viem, že vám vyhovuje strašiť voličov slovenskej národnosti týmto, ale už to nech konečne raz a navždy spadne. Čiže v politikoch SMK problém nie je, tak treba hľadať, v ktorých politikoch je problém. Ani za ministerky Slavkovskej učebnice neboli problémom. Problém sa vynoril teraz, keď treba zachovať status quo. Kde je potom problém? Problém je, že prišiel pán minister so svojimi zmenami v učebniciach. A toto je hlavný problém. Ešte raz zdôrazňujem, nikto sa neusiluje o návrat Veľkého Maďarska. Ale je pár ľudí tu v tomto parlamente, ktorí sa usilujú o návrat Tisovho štátu. Pozrime sa na to, koľko je tu básnikov, ktorí robia ódy...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som doplnila svojho kolegu poslanca Petráka. V októbri sme na pôde výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a rovnako na pôde výboru pre európske záležitosti mali Leonarda Orbana, eurokomisára pre viacjazyčnosť, ktorý vyslovene povedal, že ovládanie štátneho jazyka je základným predpokladom zabráneniu diskriminácie na trhu práce. Rovnako môžem pripomenúť slová nemeckej kancelárky Angely Merkelovej na jarnom zasadnutí Rady Európy, kde hovorila o tom, že ovládanie štátneho jazyka je nevyhnutnosťou, aby bol občan rovnoprávnym občanom, aby sa mohol slobodne a voľne vyjadrovať ku veciam verejným v štáte, v ktorom žije. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja sa pripájam k názorom pána poslanca Petráka, ktoré môžeme zhrnúť veľmi stručne, že nemá problém hovoriť Ilonka néni alebo teta Ilonka. Tiež ho nemám. Ja pokiaľ prídem do maďarského prostredia, rozprávam maďarsky. Ale opätovne zdôrazňujem, že musíme dbať na povinnosť ovládať štátny jazyk. Boli tu spomenutí komisári, by som spomenula pána van der Stoela, ktorý veľmi pôsobil pri tvorbe štátneho jazyka. Vieme, že tu často cestoval. A dokonca on povedal, že štátny jazyk musí byť prioritou. A máme ustanovenie, podľa ktorého pokiaľ miestne zastupiteľstvo rokuje v jazyku menšiny a čo i jeden člen zastupiteľstva samosprávy prejaví názor, že nerozumie v jazyku národnostnej menšiny a žiada rokovať v jazyku štátnom, podľa zákona je nutné rokovať v štátnom. Teda štátny jazyk má prioritu. A nehnevajte sa, musí mať prioritu aj pri názvoch obcí a miest. To je vlastne všeobecne medzinárodne vyjadrený štandard, ktorý má byť zaužívaný. A nehovorte, že tu niekto vyvoláva nejaký problém. Treba touto cestou ísť, štátny jazyk má prioritu... (Vystúpenie prerušené časomierou).

  • Pán poslanec Petrák, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem poďakovať za všetky reakcie na moje vystúpenie. Chcem ale zdôrazniť, že svojím vystúpením som nechcel rozdeľovať túto snemovňu, chcel som skôr poskytnúť iný pohľad, ako je pohľad politikov, na to, čo trápi ľudí.

    Vážení kolegovia zo Strany maďarskej koalície, ktorí ste sa ozvali, pán poslanec Gál a pán poslanec Miklós, ja som nehovoril o všetkých politikoch Strany maďarskej koalície, ja som, môžete si zobrať prepis, povedal úplne jasne, že sú to niektorí politici Strany maďarskej koalície. Zhodou okolností vás oboch si vysoko vážim, a to kvôli vašim ľudským postojom, ale aj kvôli vašim odborným postojom napriek tomu, že máme na rôzne odborné otázky rozdielne názory, ale napriek tomu si myslím, že ste korektní partneri, s ktorými sa dá vždy zodpovedne diskutovať. Takže nechápem túto trošku emocionálnu reakciu. Ale na druhej strane si úplne jasne stojím za svojimi slovami, že nie všetci politici Strany maďarskej koalície majú také kvality, ako máte vy dvaja. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať v rozprave o 14.00 hodine.

    Pán predseda výboru Slabý chce oznámiť niečo.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, ak dovolíte, chcel by som vás už niekoľkýkrát pozvať na siedmy ročník Dní vidieka v slovenskom parlamente. Teraz prakticky asi o 10 minút bude v priestoroch, kde sú robené výstavy, na západnej terase otvorená taká krátka aj kultúrna časť s tým, že je tam zaujímavé motto: „Komunikujme spolu.“ Bol by som veľmi rád, keby ste prijali pozvanie na toto podujatie. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.10 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Príjemné popoludnie. Vážení kolegovia, budeme pokračovať v prerušenej rozprave k druhému čítaniu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 816 a informáciu výborov máte ako tlač 816a.

    Žiadam teraz pána poslanca Józsefa Berényiho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov a pána poslanca Imre Andruskóa, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno. Tak poprosím pána Szigetiho, aby zaujal namiesto pána Berényiho miesto pre navrhovateľov.

    V prerušenej rozprave by teraz mal vystúpiť ústne prihlásený pán poslanec Jozef Líška. Nevidím ho v sále, takže stráca poradie.

    A ďalším ústne prihláseným je pán poslanec Jaroslav Paška. Nech sa, páči pán poslanec.

  • Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, ctení hostia, o problematike písania geografických názvov v učebniciach vlastivedy už bolo povedané hodne. Nazdávam sa však, že túto tému netreba riešiť politicky, ale treba ju riešiť prakticky. A treba ju riešiť na základe stanoviska a posúdenia odborníkov a najmä tých, ktorých sa táto problematika najviac týka, to sú národnostné menšiny na Slovensku. Doposiaľ riešime návrh poslancov maďarskej koalície, ktorý sa však má vzťahovať na všetky národnostné menšiny, aj na menšinu rusínsku, ukrajinskú, nemeckú, rómsku, poľskú a tak ďalej.

    Nie som si istý, či to riešenie, ktoré sa má zapracovať do zákona, je dobré. Navyše sa stotožňujem s názormi svojich kolegov aj z opozície, ktorí tvrdia, že vlastne táto problematika do zákona ako taká nepatrí. Preto si dovolím predniesť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by malo nájsť cestu pre riešenie tohto problému, a to bez toho, že by bol menený školský zákon vstupom, ktorý, myslím si, je nesystémový a nie dobrý.

    Takže prednesiem návrh uznesenia:

    „Národná rada Slovenskej republiky, IV. volebné obdobie, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 816).

    Národná rada Slovenskej republiky žiada podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča, aby zabezpečil prerokovanie problematiky písania geografických názvov v učebniciach používaných pri výchove a vzdelávaní žiakov v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín v Rade vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny a v zmysle jej záverov spracoval v súčinnosti s ministrom školstva príslušné odporúčanie pre vydavateľov učebníc používaných na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín.“

    Očakávam od tohto riešenia, že nebude potrebné novelizovať školský zákon, tak ako si to žiadajú naši kolegovia zo Strany maďarskej koalície, a že sa otvorí cesta na to, aby sa našli vecné riešenia nielen pre maďarskú menšinu, ale aj pre ostatné menšiny. To znamená, že ak bude určitú úpravu požadovať menšina rómska alebo určitú úpravu požadovať menšina rusínska, tak bude môcť byť tá aplikácia urobená podľa ich predstáv a nebude im vnútená zákonom podľa schémy, ktorú chce na seba aplikovať národnostná menšina maďarská. Pokúšam sa predložiť návrh riešenia, ktoré by mohlo, myslím si, byť rozumné, pragmatické a dobré bez toho, aby sme teda vnášali emócie a politické konštrukcie do tohto riešenia. Chcel by som teda požiadať svojich kolegov z maďarskej koalície aj poslancov z ostatných politických strán, aby sme teda zákon ako taký dali nabok a išli cestou prerokovania tohto problému v Rade vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny, tam hľadali riešenie a podľa odporúčania tejto rady, ktoré odtiaľto vzíde, aby sme postúpili ďalej. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Odpoveď z pléna.

  • Rozumiem, ale najskôr musím dať priestor na faktické poznámky. Čiže s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec József Berényi ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A po ňom potom sa hlási do rozpravy pán navrhovateľ. Nech sa páči, pán Berényi, máte priestor.

  • Ďakujem za slovo. Áno, bol by to rozumný návrh, čo predniesol pán poslanec Paška, keby sme písali rok 2007 a keby sme boli okolo marca a apríla, nakoľko prvý list napísal minister školstva v januári ešte roku 2007. A následne nato sme čakali na riešenie zo strany vlády. Čakali sme na to až doteraz. Rada vlády sa tým zaoberala viackrát, keď sa nemýlim, skôr na podnet nášho zástupcu maďarskej menšiny, avšak interpretácie sú odlišné, akým spôsobom celé rokovanie prebiehalo. Vieme však toľko, že tento výsledok nebol tak nejako naformulovaný, aby bol vyhovujúci pre všetkých. A zároveň na základe tohto rokovania boli rozoslané rôzne a odlišné listy jednak zo strany ministerstva školstva a jednak zo strany podpredsedu vlády ohľadom tejto problematiky. Takže toto riešenie možno by bolo aktuálne, ale nie teraz, ale v minulosti, niekedy v minulom roku. Teraz, bohužiaľ, na takéto riešenie pristúpiť nemôžeme, nakoľko pán podpredseda vlády Čaplovič nevyužil svoje možnosti, aby tento spor vyriešil takým spôsobom, aby to bolo vyhovujúce pre všetky národnostné menšiny, a preto sme boli vlastne donútení, aby sme predložili podobný návrh zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Reagovať na pána Berényiho, ktorý vystúpil vo faktickej poznámke, chce teraz pán poslanec Paška. Nech sa páči.

  • Ja, samozrejme, sledujem túto problematiku a viem, že proste boli pri riešení tohto problému rozličné stanoviská medzi ministerstvom školstva a Úradom vlády. Ale nazdávam sa, že proste treba tieto stanoviská ujednotiť a treba hľadať aj riešenie, ktoré je vyhovujúce nielen pre maďarskú menšinu, ale aj pre ostatné menšiny. A takúto platformu v Národnej rade nemáme. Ani tento zákon nerieši písanie učebníc ostatných národnostných menšín. Takže hľadajme postup taký, ktorý je korektný, a posuňme tento problém tam, kde sa má riešiť. Tá rada je vytvorená práve na to, aby sa riešili problémy národnostných menšín a etnických skupín pri Úrade vlády. Tam je pracovisko, tam budú experti, ktorí môžu poskytovať návrhy. A, samozrejme, na základe toho sa dá vyhodnotiť a navrhnúť postup pre jednotlivé menšiny individuálne podľa ich potrieb. Takže myslím si, že treba ísť dopredu a z tých nedorozumení, ktoré vznikli v predchádzajúcom období, tak sa treba poučiť, a nie tvrdiť, že proste sa to nedá.

  • Ďakujem.

    Teraz by mal vystúpiť v rozprave pán podpredseda Číž, ktorý sa práve dostavil. Takže mu udeľujem slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi zaujať stanovisko k tomuto návrhu zákona, ktorý, ako vyplynulo z vystúpení viacerých rečníkov, pravdepodobne má oveľa širšie kontexty. Hovoril aj kolega predrečník pred chvíľou vo faktickej poznámke, že tento návrh zákona bol predložený nie ako výsledok nejakej dlhodobo plánovanej iniciatívy, ale mal byť návrhom na riešenie vzniknutej situácie.

    Viete, ja som veľmi pozorne v prvom čítaní počúval pani poslankyňu Biró, ktorá hovorila podľa môjho názoru pôsobivo o tom, ako ona ako matka rešpektuje to, že žije na území Slovenskej republiky, cíti sa byť plnoprávnou občiankou a ako matka jednoducho si chce vydobyť právo, aby jej dieťa sa mohlo učiť všetky dôležité údaje, ktoré ho budú v živote sprevádzať v rodnom jazyku. Rešpektuje pritom, samozrejme, všetky iné okolnosti a tak. Nepochybne je to pravda, pani poslankyňa, len som predsa len rozmýšľal vo väzbe na podstatu problému, ktorý nás tu sprevádza od vzniku Slovenskej republiky, od roku 1992, problému nájsť modus vivendi s menšinou, ktorá tu funguje. A v tejto súvislosti, ktoré sú teda tie podstatné veci, ktoré nás všetkých citovo nejako angažujú až v tom zmysle, že v mnohých podobách potom tie vzťahy majú veľmi vypätú podobu a dokonca na okrajoch vznikajú rôzne extrémistické organizácie, ktoré chcú túto situáciu riešiť?

    Kontext, v ktorom diskutujeme o tomto návrhu zákona. Viete, vážení kolegovia z maďarskej koalície, dneska sa angažovali v diskusii predovšetkým tí poslanci, ktorí obvykle majú primeraný sklon aj ku konsenzuálnym riešeniam. A pôsobia dôveryhodne mnohé časti. Ale napriek tomu s pánom Szigetim, ktorého si nepochybne vážim a vo veciach, vecných otázkach spravidla hlboko rešpektujem, máme približne rovnakú hodnotovú výbavu. Ale, pán poslanec, kto začal tento problém? Hovoríte, že ho začal pán minister školstva tým, že zasiahol do status quo. To spočívalo v tom, že v rokoch 2002 až 2006 sa používal na označenie geografických názvov iba teda maďarský jazyk a maďarská interpretácia názvov, ktoré tu sú. Takto som to vyrozumel ja, však pre prípad, že to bude treba upresniť.

    No ja tu mám napr. výstup z podvýboru práve Fóra maďarských poslancov z 23. 4. Zacitujem vám, čo v tom uznesení v bode 14 sa píše: „Podvýbor vyjadruje znepokojenie v súvislosti s pripravovaným návrhom slovenského školského zákona, ktorý porušuje existujúce dosiaľ získané práva maďarského menšinového školstva na Slovensku. Žiada maďarskú vládu, aby urobila všetko v záujme toho, aby školský zákon neobsahoval ustanovenia, ktoré by diskriminovali národné,“ zdôrazňujem národné, „menšiny. Podvýbor sa chce na ďalšom zasadnutí podrobne zaoberať slovenskou reformou školstva, preto žiada o informáciu od svojich slovenských (hornozemských) členov, ako aj od Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku o stave školskej reformy.“ Je to štandardný spôsob komunikácie dvoch štátov? Tento typ komunikácie naozaj vytvára predpoklady na dobré susedské vzťahy?

    Pani poslankyňa Biró, prepáčte, nechcem vás dostávať do rozpakov tým, že s vami formálne komunikujem. Myslíte si, že slovenské matky takéto niečo nemôže znepokojiť? Skúsim vám prečítať ďalšie veci z jedného z podvýborov: „Podvýbor podporuje trvalé a na spolupráci založené usporiadanie situácie po vyhlásení nezávislosti Kosova s nádejou na nájdenie takého riešenia, ktoré väčšinovému a menšinovému spoločenstvu súčasne zabezpečí rovnováhu oprávnených nárokov a očakávaní v záujme spoločenského zmieru a regionálnej stability. Pri usporiadaní statusu Kosova by medzinárodné spoločenstvo malo osobitnú pozornosť venovať tomu, aby demokratickým spôsobom realizované právo na sebaurčenie národného spoločenstva a právo menšinového spoločenstva na samosprávu našli súčasné uplatnenie.“ Vážená pani kolegyňa, nemyslíte, že minimálne matky na juhu Slovenska môžu byť takýmto uznesením konsternované? Nemôžu mať pocit, že neuznanie platného status quo po Európe, nerešpektovanie európskeho práva, menšinového, ktoré v danom prípade, a nikde inde, jednoznačne hovorí iba o menšinových právach, nepozná nadnárodné spoločenstvá, nepozná maďarsko-maďarský dialóg, tak ako nepozná nemecko-nemecký, francúzsko-francúzsky, pretože takéto konanie, pani kolegyňa, ja vás ubezpečujem a cíti to Európa, okamžite by viedlo k takým ohniskám napätia, že ten šesťdesiatročný európsky mier by veľmi rýchlo skončil? Mier je to najdôležitejšie, čo potrebujeme. Nepochybne súčasťou takéhoto mieru je aj korektné nakladanie s menšinovými právami, s potrebami ľudí, ktorí tu sú. A skutočne vám chcem povedať, pokiaľ hovorím za Smer, že nemáme nič proti tomu, aby vo všetkých veciach, ktoré chce naša menšina, pričom pociťuje nejakú potrebu, sme vytvorili tejto menšine čo najkomfortnejšie podmienky pre jej fungovanie. Ale na druhej strane úplne prirodzene očakávame aj istý rešpekt k našim väčšinovým nárokom, ktoré máme.

    Ja poviem iba jednu vec, čo hovorila o tom aj pani poslankyňa, aj viacerí páni poslanci, keď hovorili o tom, čo môže našim slovenským matkám robiť problémy. Vlado Clementis, to bol známy komunistický novinár, upodozrievaný z nejakého nacionalistického extrémizmu, avšak sa riadil proletárskym internacionalizmom, ale predsa len píše, čo všetko sa stalo napr. pri realizácii zákona z roku 1896. Hovorí napr. o dedine, ktorá je niekde pri Zvolene, volá sa Podkanová. Tá dedina dostala maďarský názov, volá sa Patkányfalva, čo vraj má znamenať podľa Clementisa, že to je dedina potkanov. Problém je, že tá Potkanová sa nevolá tak preto, že by tam bolo veľa potkanov, ale preto, lebo vedľa je vrch Kanová. A keďže je pod tým vrchom Kanová, tak je Podkanová. Nemôže to niekomu nejakým spôsobom vytvoriť nejaký nekorektný status? Nemá práva aj väčšina? Ktoré sú práva menšinové a ktoré sú práva národného štátu? Aký je vyvážený pomer medzi nimi? Myslím si, že toto sú veci, ktoré musíme zobrať do úvahy. A pravdepodobne pre dobré riešenie je potrebné demonštrovať aj to, čo je napr. v Rámcovom dohovore o ochrane národnostných menšín, to, že je potrebné prejavovať lojalitu k štátu, v ktorom žijem. Je to vec, o ktorej diskutujeme, pričom vytvárame atmosféru pre spoluprácu a hľadáme zladenie medzi záujmami, ktoré tu sú. Medzi nimi je aj ten napr., že naozaj v tom štátnom jazyku vyučovať treba. Totiž nemôžete odmietnuť jednu vec, že extrémistické nacionalistické skupiny, ktoré sú, aj maďarsky hovoria, že v danom prípade to treba urobiť, lebo jazykové geto v konečnom dôsledku môže vyčleniť menšinu z väčšinového spoločenstva a postupne vytvárať spolu atmosféru, že tie dve skupiny väčšiny a menšiny spolu žiť nemôžu.

    Takže minimálne sme očakávali v tomto smere aj to, že by ste mali pochopenie, povedzme, pre tie pomyselné slovenské matky, ktoré by takéto niečo nechceli. Je 21. storočie, odstraňujeme štandardy, ktoré boli typické pre národné štáty. Dneska ktorýkoľvek príslušník maďarského národa môže prísť na Slovensko, môže tu bývať, môže tu nakupovať nehnuteľnosti, môže tu vstupovať plnohodnotne do hospodárskeho života. Jediné, čo naše spoločenstvá spája, je národná legislatíva, ktorá je výrazne pod vplyvom európskej legislatívy zároveň. Čo vlastne spôsobuje, že ten vzťah medzi väčšinou a menšinou je vypätý? Pani kolegyňa, ubezpečujem každého aj v Európe, samozrejme, všetci nás nepočúvajú, Slovensko nemá požiadavky voči žiadnemu svojmu susedovi. Je pripravené na bezproblémové spolunažívanie.

    Pri všetkej úcte, vážení kolegovia z SMK, no aj vo vašej strane máte podpredsedu, ktorý má výroky, ktoré obvykle bývajú označené ako extrémne nacionalistické. Nechcem to ďalej rozoberať, lebo toto moje vystúpenie nemá slúžiť na to, aby sme opäť jatrili staré rany, chcem iba naznačiť, čo by mohlo byť predpokladom pre to, aby sa vzťahy medzi našou väčšinou a našou menšinou realizovali.

    Počúvam pána Gála, ktorý hovorí, že nikto z poslancov tu nesníva o Veľkom Uhorsku a že nejde mu o nič, ide mu o realizáciu predovšetkým kultúrnych a sociálnych práv. Ale ak otvoríte závery Fóra poslancov Karpatskej kotliny, máte tam zrazu Národnú stratégiu o zjednotení národného maďarského spoločenstva. Čo je obsahom takejto koncepcie? Povedzme, že máme neoprávnené obavy. Nepatrilo by sa, aby ste, povedzme, prišli a v danom prípade vysvetlili, ako vnímajú tí poslanci, ktorí chodia na tieto zasadnutia, tieto inštitúty, ktoré nás znepokojujú?

    Nepochybne a v žiadnom prípade sa nepridám k tomu, aby sme donekonečna popisovali stáročné krivdy, ktoré sa nepochybne medzi našimi národmi, pokiaľ hovorím o Maďarsku a o Slovensku, a aj medzi príslušníkmi menšín a väčšinovým obyvateľstvom na Slovensku udiali. Teraz máme k dispozícii návrh zákona, ktorý má riešiť, pre mňa, odpustite mi, parciálnu otázku, pre niekoho otázku veľkú. Faktom je, že vzťahy našich štátov sa dostali do polohy, kde už zdvíha obočie minimálne Európa. A pravdepodobne sa tie vzťahy budú musieť internacionalizovať, či už chceme alebo nie. Problém karpatského fóra nie je udržateľný hodnotovo v Európe 21. storočia, nekoliduje, resp. naopak, je v príkrom rozpore s duchom právnej úpravy, ktorá v Európskej únii funguje, s duchom všetkých základných dokumentov, ktoré v európskom práve upravujú postavenia národnostných menšín. Preto tu je vec, kde musíme hľadať konsenzy. Chcem vás ale ubezpečiť, že Slovensko, pokiaľ si pamätám, za posledných desať rokov neinternacionalizovalo a nevyrábalo medzinárodný problém ani z jedného konfliktného problému medzi našimi krajinami. Zoberte si Gabčíkovo – Nagymaros, korektne sme veci riešili na medzinárodnom súde. Ako sa vykonáva táto zmluva? Slovenská republika nechodí po Európe a nevypráva o tom, aký je tu obrovský problém, a nesnažíme sa z tohto problému vyrobiť medzinárodný problém. Pevne veríme, že sa postupom času vyrieši sám.

    Chcete ďalšie veci? Od roku 1993 Maďarská republika hlása po celej Európe, aký má nesmierne demokratický právny systém a ústavný systém, že má ustanovenie, v rámci ktorého môže príslušník každej aj malej národnostnej menšiny mať automaticky miesto v parlamente. Problém je, že od roku 1993, keď sa to prijalo, dneska už 15 rokov Európa, dodnes, býva informovaná, že toto je vzor, pre riešenie národnostných menšín zákon neplatí. Nebudem čítať už ani zbytočne o žiadostiach, kde žiada Fórum kotliny maďarských poslancov vládu, aby predložila informáciu o všetkých formách autonómie a o možnosti implementácie tých foriem v rámci maďarských spoločenstiev. Viete si predstaviť toto, keď by sa tento princíp univerzalizoval, čo sa bude diať v Španielsku, čo sa bude diať v iných krajinách, kde sú väčšie národnostné menšiny, ako bude vyzerať Európa?

    Takže ja som pevne presvedčený, že tak ako v našom spoločenstve, tak i Slovensko má jeho politické reprezentácie, skôr či neskôr budú dominovať sily, ktoré budú predovšetkým brať do úvahy, že obrovským prínosom pre naše národy je spolupráca. Spolupráca medzi Maďarskom a Slovenskom má podľa môjho názoru obrovské hospodárske možnosti, obrovské možnosti v turistickom ruchu, obrovské možnosti vo výchove a vzdelávaní, nehovorím o nádhernom možnom rozsahu cezhraničnej spolupráce. Vytvárame bez akýchkoľvek problémov všetko pre to, aby sme vytvorili čo najviac priechodov, aby sme čo najviac mostov postavili medzi našimi krajinami, nech pokračuje výmena, nech pokračuje slobodná konkurencia medzi našimi národmi.

    Slovenská republika už prakticky nemá v čom ešte ďalej vytvárať priestor v rámci Slovenska okrem možnosti, že by sme rezignovali na to, že Slovensko je decentralizovaný štát, unitárny decentralizovaný štát, aby som to upresnil, pokiaľ ho nechcete skrytými formami federalizovať, pričom sami viete veľmi dobre, že územná autonómia prakticky neprichádza do úvahy vzhľadom na to, že celé južné územie Slovenska je úplne a zásadne zmiešané okrem väčšej koncentrácie maďarského obyvateľstva, teda obyvateľstva maďarskej národnosti v okolí Dunajskej Stredy. Všetko ostatné jej spôsobuje obrovské turbulencie, môže zhoršiť spolunažívanie medzi občanmi, nehovoriac o státisícoch ľudí, ktorí sú zo zmiešaných manželstiev. To znamená, som presvedčený, že politika dobrého spolunažívania nemá na Slovensku alternatívu. Nemá význam už ďalej kontaminovať naše vzťahy neustále nejakými turbulenciami, žiadosťami, permanentným internacionalizovaním našich problémov.

    Dovoľte mi ešte posledný príklad uviesť. Pán Berényi minule dával otázku ministrovi školstva, že čo si myslí o tvrdení v prieskume zo Sorosovho inštitútu, že zo 14- až 15-ročných ľudí na Slovensku až 63 % povedalo, že by chceli, aby Maďari hovorili doma po maďarsky a na verejnosti po slovensky. Pán Berényi, podľa môjho názoru minister v celku korektne odpovedal, že je celý rad programov, ktoré majú bojovať proti xenofóbii, že tie programy sú až do roku 2014, že ten prieskum ešte nebol publikovaný, nevieme otázky, na základe ktorých to bolo postavené. Vyslovil dokonca domnienku, že v danom prípade netreba pripisovať tým mladým ľuďom negatívne účinky alebo negatívnu snahu, pretože tí mladí ľudia si mohli myslieť, že keď budú Maďari hovoriť na verejnosti, nebudú im rozumieť. Podľa mňa je to logické. Vy ste označený, pán Berényi, za Miloševiča a neviem čo, čo by až tak nevadilo, povedzme, že ste si to úprimne mysleli. Môj problém je, že úplne náhodou o dva dni mala pani ministerka zahraničných vecí vyhlásenie, v ktorom nehoráznym spôsobom popisovala situáciu na Slovensku ako xenofóbnu, že sú prieskumy, na základe ktorých sú veľmi znepokojené tendencie a tak ďalej. Vzápätí nastupovali minútové vystúpenia poslancov v Európskom parlamente. Pán poslanec Duka-Zólyomi síce urobil hodnotiaci súd, že teda podľa neho dochádza k zvyšovaniu nenávisti, ale bol natoľko korektný, že povedal, že je to preto, lebo v prieskumoch až 63 % mladých ľudí si myslí, že Maďari by mali hovoriť doma po maďarsky a na verejnosti po slovensky. Ale už pani poslankyňa Gálová z FIDESZ-u vyprávala, že podľa nedávnych prieskumov na Slovensku 63 % Slovákov nenávidí Maďarov. Neznepokojuje to slovenské matere? Je toto príspevok k dobrému spolunažívaniu medzi našimi krajinami? Prečo neurobíme niečo proti tomu, aby sme nemali pocit, že aktivity na diskreditáciu Slovenskej republiky sú riadené a organizované?

    Dobré susedstvo, si myslím, rovnako je pre Maďarskú republiku jedinou alternatívou, tak ako je to pre nás. A toto sú podľa môjho názoru veci, o ktorých by sme mali spolu, vážení kolegovia, rozprávať a kde by sme mali hľadať riešenie, aspoň tí, ktorým teda uveríme, že naozaj ide o nájdenie optimálnej formy spolunažívania menšiny a väčšiny v našej krajine v 21. storočí, v Európskej únii, kde, či chceme alebo nechceme, ten proces integrácie bude pokračovať ďalej, 10, 15, 20 rokov môže výrazne zmeniť politickú mapu Európy a formu organizácie vzťahov medzi národnými štátmi. Ale zdá sa, že tá unifikácia bude pokračovať. Takže naozaj tieto problémy sa musia ukázať márnymi a úplne zbytočnými, ktoré odvádzali pozornosť spoločnosti od riešenia oveľa vážnejších problémov. Naša strana preto urobila všetko pre to, aby sme orientovali naše myslenie týmto smerom. Myslím, že bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorého úlohou bude vyriešiť túto situáciu tak, vážení páni poslanci, aby sa udržala kontinuálna forma v materinskom jazyku, čo, predpokladám, všetky maďarské matky upokojí. Ale aby sme upokojili aj slovenské matky, treba dať tam niektoré blokačné ustanovenia v tom zmysle, aby naozaj to bolo korektné, aby sme aj my mali pocit, že sme vyriešili dobrú vec, že naše frustrácie zo zákona z roku 1896 o pomaďarčovaní slovanských a slovenských nadpisov už nebudú rezonovať v tomto novom riešení, že ukážete takisto, ako aj my veľkorysosť, veľkú vôľu a ukážeme konkrétnu chuť pre dobré spolunažívanie. Takže ak ideme týmto spôsobom, ciele sú tie, ktoré som možno kostrbato a možno neúplne nejakým spôsobom tu pomenoval. Ale som presvedčený bytostne, že politika stupňovaného nepriateľstva nemá zmysel, odčerpávajme ju obom národom, lebo v konečnom dôsledku z nás robí vyvrheľov Európy, pretože Európa sa pozerá na toto miesto, ktoré začína byť vážnym zdrojom konfliktov v tomto priestore, a rozhodne si žiadne konflikty neželá. Dosť ich je na Balkáne a dosť ich možno vznikne ešte v iných častiach sveta, ktoré je potrebné riešiť.

    Pevne verím, že toto moje vystúpenie prijmete s pochopením. Ak som niektoré veci nepomenoval presne, ospravedlňujem sa, ale šlo mi o to, aby som vytvoril atmosféru, že naozaj tieto veci treba vnímať komplexne. A bez toho, aby sme sa počúvali a vnímali a nežiadali jednostranné riešenia, pravdepodobne dobré riešenia ani nenájdeme. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady sa prihlásili pán Pavol Minárik, pán Béla Bugár, pani Ágnes Biró, pán Ján Podmanický, pani Milada Belásová, pán László Miklós a pán László Szigeti. Celkom je sedem prihlásených. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, spomínať „internacionalistu Clementisa“ v tejto a v akejkoľvek súvislosti ako internacionalistu, keď ide o spor medzi Slovákmi a Maďarmi, nie je úplne najvhodnejšie, ak nechcem povedať rovno provokujúce, ibaže by sme si mali myslieť, že neviete kto bol tento internacionalista, a že by ste nevedeli, kto bol v rokoch 1948 až 1950 minister zahraničných vecí Česko-slovenskej republiky, teda v rokoch, keď sa diala „repatriácia maďarského obyvateľstva“ zo Slovenska. Ak by ste to nevedeli, bol to Vladimír Clementis.

  • Ďalším vystupujúcim vo faktickej poznámke bude pán poslanec Béla Bugár. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. No, vážený pán podpredseda Číž, ja som, samozrejme, očakával, že vaše vystúpenie bude smerovať k tomu, o čom rokujeme, teda k zákonu, ktorý môžeme nazvať veľmi ľudovo, zákonom o učebniciach. Viete, ja fakticky celý deň sledujem rozpravu a musím povedať, že som aj zdesený z nej. Aj vy ste tu hovorili, čo všetko diskredituje Slovenskú republiku v zahraničí. No sú to predovšetkým niektorí vaši partneri alebo niektoré vyhlásenia vašich partnerov a napr. aj návrh, ako zobrať, povedzme, menšinám to, čo ešte aj za komunistov mali, aby mohli používať geografické názvy, samozrejme, aj vo svojom jazyku v učebniciach.

    Tu sme počuli celý deň a dokonca aj vy ste spomínali niektoré veci. Vyhadzujú nám na oči staré historické krivdy. O tom dnes nerokujeme. O územnej autonómii, o tom tiež nerokujeme. Karpatské fórum, Gabčíkovo – Nagymaros, vážený pán podpredseda, nehnevajte sa, ale toto nie je témou dneška. Témou dneška je vyriešiť určitý problém. Ja som počul od rána vystupovať veru pár zakomplexovaných ľudí, ktorí majú problémy z histórie, pričom dnes nám, dá sa povedať, aj určitými názormi pri tomto zákone chcú ukázať, ako sa dajú Maďari na Slovensku vyfackovať. Ja s tým nesúhlasím. Ak hovorím o spolužití, tak to musíme spolu riešiť. Pán podpredseda, riešením je náš návrh, poprípade zmenený tak, ako sme o tom už viackrát rokovali, ale riešením nie je vyhadzovať staré krivdy a hovoriť o tom, kto kedy čo hovoril. Máme tu jeden jediný problém, ukážme tú spoločnú vôľu, že to vieme vyriešiť tak, že to upokojí situáciu.

  • Ďalej je prihlásená s faktickou poznámkou pani Ágnes Biró. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, ak by sme sa naozaj počúvali, tak pravdepodobne neboli by potrebné žiadne fóra, žiadne kongresy ani na jednej, ani na druhej strane, lebo by sme si vedeli vyriešiť naše problémy doma.

    Citovali ste ma. Ja som deklarovala to, že chcem moje deti aj vnukov naučiť slovenský jazyk, teda štátny alebo úradný jazyk. Ale chcem, aby zachovali a naučili sa aj svoj materinský jazyk. Takže o tom bolo moje vystúpenie na minulej schôdzi.

    Spomínali ste aj stáročné krivdy a maďarizáciu. Ja v tejto súvislosti naozaj to odsudzujem. A nebolo to správne vtedy, keď takýmto krokom naši predkovia k tomu pristúpili.

    A o čom bola tá maďarizácia? O tom, ako sa tu už spomínalo, že sa začali prekladať niektoré geografické názvy. Ja vám chcem zacitovať z inštrukcie na štandardizáciu geografických názvosloví z roku 1996, tam sa píše, ako treba tieto veci štandardizovať, keď ešte nemajú slovenskú podobu, druhý odsek: „Neadaptované inojazyčné názvy sa prekladajú ako napr. Červený kanál namiesto Vörös ér, Jabloňový vrch namiesto Almás tetö a vtedy, keď sa to nedá preložiť, tak treba vymyslieť na to názov.“ To je všetko.

  • Ďalej dostáva slovo pán poslanec Ján Podmanický. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, každý, kto si vypočul tvoje vystúpenie, každý nezainteresovaný a objektívne sa pozerajúci človek musel uznať, že ty si sa vo svojom vystúpení snažil o ústretovosť, snažil si sa o akési zmierenie. Napriek tomu našim kolegom zo Strany maďarskej koalície nevyhovuje zmierenie. Kto nemá ich názor, tak je nepriateľ, je ten, koho treba kritizovať, kto nie je demokrat, kto útočí na ich základné práva.

    Ja som sa dnes dostal k vystúpeniu alebo k článku pána Gregora Papucseka v Literárnom týždenníku, odporúčam ho každému prečítať. Je to Slovák, ktorý je príslušník slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Píše napr.: „Maďari na Slovensku majú maďarské školy, maďarské bohoslužby, množstvo časopisov, vydavateľstiev, organizácií, skutočné divadlá, stranu, parlamentné zastúpenie, skutočne sa podieľajú na štátnej moci a na rozdiel od Slovákov v Maďarsku sú skutočne, nie iba na papieri štátotvornými činiteľmi a je ich vyše pol milióna. Slováci v Maďarsku všeličo z toho nemajú a čo majú, aj to je len takzvané, takzvané slovenské školy, takzvané slovenské samosprávy, nemajú riadne slovenské bohoslužby, majú len jediný týždenník s miniredakciou. Píše a hovorí sa u nás,“ rozumej v Maďarsku, „bežne o slovenskom školskom systéme, ale slovenská škola v tom pravom zmysle slova, kde by sa všetky predmety okrem maďarčiny vyučovali po slovensky, v Maďarsku neexistuje. Také školy majú vycapenú tabuľu slovenská národnostná škola, v ktorých vyučuje maďarský učiteľský zbor všetko po maďarsky a v maďarskom duchu, iba slovenčina sa vyučuje týždenne v štyroch hodinách, v niektorých len štyrom žiakom. Čiže naše školy nie sú naše, len tak sa to hovorí alebo, príklad, bohoslužby sú vo všetkých slovenských mestách a dedinách iba maďarské. V Mlynkoch nedávno bol aj slovenský farár, toho úrady poslali do maďarskej dediny...“

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej vystúpi vo faktickej poznámke pani poslankyňa Milada Belásová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda, hovorili ste o tom, že aj my očakávame, aby aj maďarská menšina rešpektovala záujmy väčšinového národa. Bohužiaľ, väčšinový národ čiže slovenský je ten, ktorý musí byť stále tolerantný a sústavne ustupovať. Uvediem príklad: V ktorej inej krajine by museli rešpektovať rodičia slovenských detí dvojjazyčné vysvedčenia svojich slovenských detí? Toto sa deje napr. v Rimavskej Sobote v národnostne zmiešanom gymnáziu. Rodičom slovenských detí sa to nepáči, samozrejme, ale zákon je zákon a ten nepustí. A nikto z týchto rodičov sa nebúri a nevyhráža sa štrajkom. Vy toto však, vážení kolegovia, neviete oceniť. Zrejme vnímate spoluprácu tak, že táto spolupráca je vtedy plodná, ak je to na báze uznania vašich a len vašich požiadaviek, a nezaujímajú vás záujmy aj väčšinového národa. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec László Miklós. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ja si myslím, že vaše vystúpenie bolo úprimné. A aj ste otvorili veľa takých otázok, ktoré naozaj treba v budúcnosti riešiť. Takže ja to celkom ako oceňujem.

    Ja len by som reagoval na otázku frustrácie, nakoniec, si to hovoril o frustráciách. No možnože my dvaja budeme tomu rozumieť. Bol by si ty a bol by som ja frustrovaný, keď by sme videli napísané na papieri že Piarg alebo Vindšachta? Asi nie, však ty bývaš v Piargu, Vindšachta je susedná dedina, ktorú tak nazývajú dodnes ľudia. A keď tam uvidíme vedľa Vindšachty aj to Szélakna? A to je to isté. Čiže kto bude frustrovaný z toho? My domáci určite nie, ktorí tam bývame. A mal by byť niekto iný tuto z tejto snemovne pre toto frustrovaný? A teraz si zoberme iné. Mal by byť frustrovaný niekto, ktorého dedina sa volala Ógyalla, potom sa volala Stará Ďala a v súčasnosti sa volá Hurbanovo? Alebo mal by byť niekto frustrovaný z toho, že jeho dedina sa volala Feled, potom Feledince a potom Jesenské? No nie. Preto som povedal aj v mojom predchádzajúcom vystúpení: O čom sa my tuto hádame? Preboha, však my nemôžeme vygumovať z našich myslí to, že nejaké zemepisné názvy existujú, to ja považujem skutočne za súčasť kultúrneho nášho dedičstva. Takže správne si povedal, naozaj je tu určitá frustrácia, a to z hlúposti, pretože z nás, ktorí tam žijeme, len ten, ktorý je možno chorý, z toho bude frustrovaný. Verím, že ty nie si frustrovaný z toho, že sa volá tvoja dedina Piarg, aj keď sa to teraz volá Štiavnické Bane. Ďakujem pekne.

  • Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán navrhovateľ pán László Szigeti. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, maximálne súhlasím so slovami pána poslanca Bugára, pretože očakával som od vás vecný diskusný príspevok, bohužiaľ, v 80 – 90 % ste hovorili o niečom inom než o predmetnej novelizácii zákona.

    Len na objasnenie, pán podpredseda. Nikdy som netvrdil to, že status quo je uvedenie týchto názvov len a len v jazyku národnostných menšín. Status quo tu je, že buď teda existujú učebnice v jazyku národnostných menšín, alebo tie názvy sú používané dvojjazyčne, to je táto učebnica. Ale doposiaľ nikdy neexistovali také učebnice, kde sú tie názvy uvedené len a len v štátnom jazyku.

    Vy hovoríte o tom, že je to parciálna otázka, parciálne problémy pre niekoho. Pre vás je to možno parciálny problém, ale pre nás príslušníkov národnostných menšín je to mimoriadne dôležitá problematika, súvisí to s našou identitou a s rozvojom našej identity.

    Často sa hovorí o tom, že jazyková rôznorodosť predstavuje istú hodnotu pre každú krajina. A často sa o tom hovorí aj na Slovensku. Hovorí sa o tom aj v ostatných krajinách Európskej únie. Zdá sa mi, bohužiaľ, že táto jazyková rôznorodosť na Slovensku sa používa ako nástroj rozdeľovania. Je to smutné.

    Hovoríte o potrebe politiky dobrého spolunažívania. Súhlasím s vami, ale musí to byť obojstranné, nemôže to byť jednostranné a nemôže to byť zneužívané.

    A na záver. Mali by sme si uvedomiť a mali by ste si uvedomiť aj vy, pán podpredseda Národnej rady, že nemali by sme robiť iným to, čo nechceme, aby iní robili nám. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, bohužiaľ, tie reakcie niektoré sú symptomatické.

    Pánovi Bugárovi nemôžem odpovedať, lebo psychicky ho to moje vystúpenie pravdepodobne tak frustrovalo, že musel opustiť sálu.

  • Hlas z pléna.

  • Telefonuje? Fantastické.

    No, takže, vážení kolegovia, iba pár informácií.

    Pán Szigeti, vy ste sami konštatovali, že tento návrh zákona je vyvolaný situáciou, ktorá vznikla. A tú situáciu vnímame rozdielne, tak som si dovolil zaujať stanovisko za seba. Chcem povedať iba jednu vetu, čo ste paradoxne povedali vy, takže budeme si to musieť niekedy v budúcnosti vysvetliť. Naozaj som presvedčený, že pri realizácii vlastných práv, máte ich, keď ja si ich realizujem, tak je mojou povinnosťou prihliadanie na práva iných. V tom je podľa mňa problém, to je elementárny základ slobody. Je logické, že ak existujú menšinové práva, a ja by som mal mať pravdepodobne v 21. storočí k nim nejakú mieru empatie, rozhodne mám právo očakávať, že aj ten, kto chce realizovať tie práva, bude rešpektovať moje, teda väčšinové, myslím si, to prostredie, v ktorom sa tieto dve úvahy realizujú veľmi dobre definované európskym existujúcim právom, Rámcovým dohovorom o ochrane menšín, o ochrane menšinových jazykov, sú tam aj napr. všeobecné charty, ktoré sa dotýkajú občianskeho princípu, teda občianskych slobôd ako takých. V týchto intenciách predsa fungovať môžeme bez problémov a riešiť problémy.

    Naozaj, pán kolega Miklós, ďakujem pekne za tú faktickú poznámku, ma nefrustruje Piarg, ale keby som bol v tej Potkanovej, tak ma to trošku frustruje, pravdepodobne nájsť to riešenie. Tie frustrácie, samozrejme, sú u rôznych skupín obyvateľstva. Ale ja registrujem v slovenskom obyvateľstve, takisto ako vy reprezentujete maďarské obyvateľstvo ich pocitmi, aj to slovenské obyvateľstvo má svoje pocity. A pravdepodobne sa to dá vyriešiť vtedy, keď budeme o tých pocitoch rozprávať, registrovať ich a podľa toho sa aj správať. Myslím si, že vyriešiť takýto problém intelektuálne tak vaša reprezentácia...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem.

    Teraz by mal vystúpiť ďalej prihlásený pán poslanec Juraj Horváth, ale, pán poslanec, chvíľočku ešte vydržte, o slovo sa prihlásila podpredsedníčka Národnej rady pani Anna Belousovová.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, už niekoľko hodín, ako hovorili aj niektorí poslanci Strany maďarskej koalície, Národná rada Slovenskej republiky sa zaoberá témou novely školského zákona z dielne SMK, ktorého cieľom je, ak to mám povedať zrozumiteľne, uzákoniť používanie maďarských geografických názvov v učebniciach používaných v školách Slovenskej republiky.

    V rozprave k novele sme si vypočuli mnohé argumenty, argumenty, ktoré by sme mohli označiť ako odborné, politické. Rečníci sa mnoho razy odvolávali na zákony Slovenskej republiky, na medzinárodné dohovory, nariadenia alebo iné dokumenty Európskej únie či stanoviská odborných autorít, jazykovedcov, právnikov a tak ďalej.

    Ak dovolíte, odzneli tu výzvy na to, aby sme sa pokúsili o nejaký ľudský prístup k riešeniu tohto problému. Ja teda sa pokúsim o trošku iný prístup pri posudzovaní tohto problému. A nadpísala by som ho slovami: Viac zdravého rozumu a menej politiky v školstve.

    Začnem tým, že by sme si mali možno spoločne zrekapitulovať, kedy celý „problém“ vznikol. Z vystúpení tu v parlamente, ale i v médiách sa už pomaly vytvoril dojem, ako keby celý problém spôsobil minister Mikolaj, nominant Slovenskej národnej strany, keď vydal nariadenie, ktorého výsledkom boli nové učebnice, ktoré podľa SMK a ďalších znalcov demokracie potierajú ľudskú práva menšín = hlavne maďarskej menšiny. Doma i spoza Dunaja, ako je to v týchto prípadoch nezriedka súzvučne, ozvali sa hlasy o tom, že minister školstva ako predstaviteľ Slovenskej národnej strany presadzuje nacionalizmus, ide proti právam menšín, hlavne proti právam maďarskej menšiny a tak ďalej. Doslova sa začalo akési bubnovanie na poplach v štýle, že našich bijú, ratuj Budapešť, ratuj ju Európa a pomaly celý svet. Ale to nie je tak. Ani to nebude tak.

    Pozrime sa na začiatok celej kauzy. Začiatok tejto kauzy predsa nevyvolal minister Mikolaj ani Slovenská národná strana, však rozmýšľajme, všetci máme pamäť, začiatok kauzy siaha dozadu. Ja, pán Bugár, vám nebudem, vyčítať, ako nás na dereši bili stovky rokov dozadu, nebudem vám vyčítať všetky krivdy, nevrátim sa ani po Gabčíkovo, ale vrátim sa predsa len o viac dozadu, možno tak o 10 a pol roka, pretože do tohto obdobia dozadu siaha celá príčina tejto kauzy, ktorú teraz máme pred sebou, alebo problému, ak chcete, teda do obdobia, keď na Slovensku vládla koalícia v zložení SMK, KDH, SDKÚ. Zámerne som SMK uviedla na prvom mieste, lebo naozaj postavenie SMK v nej bolo kľúčové a SMK to aj patrične využívala. Jedným z výsledkov jej vládneho pôsobenia boli aj učebnice nielen vlastivedy, o nich sa najčastejšie hovorilo, aj ďalšie učebnice, ktoré, zdôrazňujem a podčiarkujem, sa používali na školách Slovenskej republiky. Ja keďže mám rada konkrétne reči a logiku, som si zobrala jednu takú učebnicu. Mali veľmi podobné hlavne ten obsah, ale aj obálky.

    Napr. aj tá učebnica, o ktorej vy hovoríte, má takúto obálku. Pre tých, ktorí majú slabší zrak, budem popisovať obrázky. Zvnútra je vidno, že najväčší obrázok, toto je Dóm svätého Martina, dominanta Bratislavy, je tu. Kto to spoznal, povie „maďarský budapeštiansky parlament“. A otočíme to dovnútra, pán bývalý štátny tajomník. Takéto učebnice sa používali. A tuná vám už budem musieť hovoriť, lebo taký dobrý zrak asi málo kto z vás má. Takže toto je obrázok Miklósa Horthyho, ktorý stál na čele fašistického maďarského štátu. Mal zaujímavé citáty o tom, aké listy vypisoval svojmu priateľovi Adolfovi Hitlerovi a tak ďalej. Považujem za vrchol cynizmu, aby na tej istej strane, kde je uvedený portrét Miklósa Horthyho, bol uvedený obrázok, fotografia dobová starej babičky so židovskou hviezdou na hrudi, ktorá bola asi na ceste do koncentračného tábora.

    A ďalšie zaujímavosti. Tu vidíme logo Strany maďarskej koalície. Zdá sa vám normálne, aby v učebniciach či v učebných textoch, ktoré sú používané v školách, sa používali logá vôbec nejakej politickej strany? A viete, kto je tento fešáčisko tu? Váš kolega, ktorý nie je prítomný v sále, asi má dôležitejšiu robotu, Miklós Duray.

  • Hlas z pléna.

  • To je v tej učebnici, áno, toto je učebný text, pán Szigeti. Áno, ja sa nehanbím na to ukázať. (Reakcia z pléna.) História maďarského národa? Potom budete reagovať, počkajte, nezavádzam. Ale ja som vám povedala v úvode, pán Szigeti, keď zatínam do živého, že tieto isté stránky sú uvedené aj v učebnici napr. vlastivedy, kde sa nehovorí len o histórii maďarského národa. Ja vôbec som proti tomu. Keď hovoríte o histórii, čo tu robí SMK, čo ste vy nejaký štátotvorný subjekt politický alebo čo? Čiže ja sa chcem opýtať, akých občanov chceli pomocou takýchto učebníc... (Hlasy z pléna.) Lenže toto vám hovorím ešte raz pomaličky, aby ste ma stačili registrovať, že túto vnútornú stranu, preto som vám povedala o tej vnútornej strane, je aj v učebniciach iných, toto ste dali všade. Tam ste sa prezentovali. Donesiem to. V týchto knihách nenájdete žiadne dvojjazyčné názvy, žeby tam náhodou bol aj štátny jazyk slovenský, tam je všade len maďarčina, ale žiadny prekladový slovník vzadu, aby, keď to chytí do ruky slovenské decko alebo nejaký občan, veď sme v Slovenskej republike, sa mohlo v tom vyznať, tam nie je. Čiže ani taká veľkorysosť nebola, akú ste teraz dostali od ministra Mikolaja. A ja sa teraz pýtam: Mohol hocijaký minister vlády Slovenskej republiky, ktorý si ctí zákony štátu, lojálnosť voči tomuto štátu a elementárne zásady, ak chcete, etiky a slušnosti, nechať v obehu takúto učebnicu?

  • Reakcia z pléna.

  • Ale veď vám hovorím ešte raz, že to máte aj v učebniciach. Čiže mohol to nechať len pán Fronc, ktorý tam bol za KDH. Samozrejme, normálny minister normálnej slovenskej vlády to nemohol tak urobiť. Ale ja teraz nehovorím len o tej obálke, to už bola čerešnička na torte, ja hovorím aj o tom, ako vyzeral text a čo ste si tam mohli prečítať. Minister Mikolaj vydaným nariadením urobil len to, čo musel, t. j. postavil veci z hlavy na nohy a dal do poriadku to, čo sa udialo v období rokov 1998 až 2006, za čo nesie politickú zodpovednosť nielen Strana maďarskej koalície, ale hlavne KDH, pretože malo ministra školstva, a jemu sa prizerajúca SDKÚ – DS.

    Prezentovali sa tu rozličné stanoviská, hlavne v úvode, potreby, záujmy. Ja sa však pýtam: Kde ostali záujmy a potreby detí maďarskej národnosti, ale občanov Slovenskej republiky? Veď o nich tu hádam ide v prvom rade, nie o politikoch a o ich politické, resp. naše politické „hrátky“. To hovorím, vážený pán Bugár, aj ako učiteľka, ak chcete, dedinská učiteľka, ako ste ma nazvali, ktorá učí matematiku a skončila s červeným diplomom prírodovedeckú fakultu tu v Bratislave. Takže určite mi nebudete odopierať, že zásady logiky aké také mám. Teda pýtam sa logicky: Čo je na tom zlé a ako to bude škodiť deťom maďarskej národnosti, budúcim občanom Slovenskej republiky, keď sa budú učiť geografické názvy v slovenčine? Nejako im to uškodí? Práve naopak, ja si myslím, že keď vyrastú, keď budú dospelými, lepšie sa uplatnia na Slovensku, vo svojej vlasti a môžu rozvíjať svoje práva menšín vo všetkých možných organizáciách, môžu napĺňať svoje menšinové práva vo svojom každodennom živote, nikto na Slovensku totiž menšinám neubližuje. Sú tí, ktorí presadzujú, naopak, vzdelávanie od materských škôl až po vysoké len v maďarčine, ale zaujímavé je, že iné národnosti to nechcú a ešte chcú zabrániť tomu, aby sa deti mohli orientovať na Slovensku, pretože prerokúvaná novela sleduje len vlastné politické ciele, tak aj celým týmto postupom sledujete len vlastné politické ciele. A tie spočívajú v tom, že chcete určitú časť slovenských občanov getizovať, z občanov slovenských. ale maďarskej národnosti, a tak si ich ako voličov stále držať pokope. To je ale zlá politika, pretože rada by som vám povedala, že deti nie sú zbraňou, narážam na vyjadrenie, tuším to povedal váš predseda Csáky, v poslednej dobe známy ako búrlivý radikál, že povediete do ulíc deti aj rodičov. Deti nikdy nesmú byť zbraňou pre politikov a Slovensko nemôže byť Babylon, v ktorom budú žiť ľudia, ktorí sa nebudú rozumieť, pretože sa nebudú chcieť dorozumieť.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, veľmi pozorne som aj ja počúvala vystúpenia poslancov Strany maďarskej koalície, ich argumentáciu aj obsah toho, čo hovorili. Musím však konštatovať, že obsah ich vystúpení k problematike učebníc je spolitizovaný a vyslovene účelový, zameraný na zvýšenie popularity SMK medzi občanmi maďarskej národnosti. A čo je horšie, je, že je z toho evidentne cítiť tendenciu zasiať aj napätie medzi občanov slovenskej a maďarskej národnosti na zmiešaných územiach. Problém učebníc je totiž pseudoproblémom, ktorý vecne z hľadiska vyučovacieho procesu nič nerieši. Nezlepšuje spôsob výučby detí maďarskej národnosti. Naopak, používanie úradných geografických názvov a za nimi názvov maďarských, ak sú „historicky opodstatnené“, môže zlepšiť ich poznanie štátu, v ktorom žijú a ktorý je ich materskou vlasťou. A nie je toto práve podstatou príčiny odporu SMK k školskému zákonu?

    Ja som si prečítala niektoré tie texty, ktoré sa používali v uplynulom období: Veď ako sa bude cítiť to dieťa maďarskej národnosti, keď mu vtĺkate do hlavy, že nežije na Slovensku, ale vo Felvidéku? Čiže stále v podvedomí bude mať, že žije na nejakej Hornej zemi, a bude sa pýtať, kde je tá celá zem. Tá celá zem je potom Maďarsko. A vy nás tu budete pomaly biť za to, že hovoríme o tom kriesení Veľkého Uhorska. Ale prečo potom voláte Slovensko Felvidék? Slovensko je Slovensko.

  • Hlas z pléna.

  • Aká Horná zem, pani poslankyňa, aká Horná zem? Slovensko je Slovensko.

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Poprosím vás, aby ste si nechali diskusiu v súlade s rokovacím poriadkom.

  • Čiže odvolávate sa, páni poslanci, na to, že vláda porušila status quo z obdobia Dzurindovej vlády. Ale položte si otázku, ako za tohto status quo deti maďarskej koalície ovládali slovenčinu vrátane geografických názvov. Prieskumy o tom hovoria jednoznačne. Veď ich vlastne handicapujete. A ja sa pýtam: Akí občania sa z nich vychovávajú? No asi lojálni k Slovenskej republike nie. Vezmite do úvahy aj to, ako v podstate uškodil ten váš spôsob výučby, ak som hovorila k pánovi Bugárovi, že ideme desať rokov dozadu, za to obdobie, kým sa tieto zmeny urobili. Desať ročníkov sa vypustilo. Veď tie deti sú zámerne handicapované.

    Položte a zodpovedajte si otázku, ako to potom nepriaznivo dopadá napr. aj na podnikanie na juhu Slovenska, keď žijeme v období Schengenu, keď je voľný pohyb osôb v celej Európskej únii, resp. v európskom hospodárskom priestore. To si snáď myslíte, že kapitál, ktorého na juhu málo, a, samozrejme, investície by sa tam zišli, potrebuje dvojjazyčnosť pri tlmočení alebo dokonca dvojitú, resp. dvojjazyčnú administratívu, aby sa tam mohol uplatniť? Ako poradíte turistovi, ktorý príde na toto územie? Chceme priťahovať na Slovensko turistov. Poradíte mu geografickým názvom, ktorý nenájde v žiadnej mape? Ten turista bude asi taký vyzmätkovaný, že sa na Slovensko už nevráti.

    Zrejme aj vám vyhovuje, aby občania stále chodili pracovať do Maďarska. Vyhovuje vám, že z titulu neznalosti alebo nedostatočnej znalosti úradného jazyka sa im sťažujú podmienky a obchodný priestor pre podnikanie. Vyhovuje vám, že sa takto vytvára akási sociálna a ekonomická príslušnosť k Maďarsku.

    Obrátila by som sa zrejme, hoci zbytočne, na poslancov SMK a požiadala by som ich, aby už konečne začali rozumne a ľudsky uvažovať a nerobili z detí a ich rodičov a občanov politických rukojemníkov. Je to scestné a škodlivé pre občanov ako maďarskej národnosti, tak aj slovenskej národnosti. Ale je to zlé aj pre ekonomický, sociálny rozvoj týchto regiónov, ktoré sociálno-ekonomický rozvoj na juhu Slovenska ako soľ potrebujú. To vám však vo vašej akejsi nacionálnej politike asi nepripadá príliš zaujímavé. Mne sa niekedy zdá, že naozaj idete cestou, že čím horšie, tým lepšie pre vás.

    Z týchto dôvodov Slovenská národná strana stojí za rozhodnutím ministra školstva pána Mikolaja, ktorý svojím rozhodnutím podľa nás len napráva to, čo v oblasti výučby detí maďarskej národnosti na Slovensku nás vracalo do hlbokej a nebezpečnej minulosti. Ja osobne preto nepodporím návrh SMK, ale ani žiadne jeho „vylepšenie“, pretože čo je zlé, to sa vylepšiť nedá. Je to neprijateľné, pretože ak pristúpime na túto politickú hru SMK, ja sa budem pýtať, čo príde potom. Potom budeme meniť katastrálny zákon a všetko ostatné a budeme tu mať naozaj Babylon?

    Ja som mala minulý týždeň stretnutie s určitými hosťami zo zahraničia a vždy možno ten pohľad zvonku je taký objektívnejší na nás. A keď sme sa rozprávali o tom, že čo akurát v parlamente, tuná zaujíma slovenskú spoločnosť, tak som popisovala, že je to problém týchto učebníc. Môžem vám povedať, že trošku udivene na mňa vyvalili oči a spýtali sa ma, že vy naozaj nemáte čo v tom období finančnej a ekonomickej krízy vo svete čo robiť? Chcela by som vás preto poprosiť, riešme problémy, ktoré ľudí zaujímajú, nerobme zo Slovenska Babylon, ale ani kocúrkovo, ktoré sa zaoberá podružnými problémami.

    Pán Bugár hovoril, že riešenie je v spolužití. No ale v tom spolužití sa musia ľudia rozumieť a jednoducho vy nemôžete mať nič proti učebniciam, kde ešte nakoniec je aj prekladový slovník. Možno vám to vadí preto, lebo tu už nie je fotka pána Duraya alebo SMK. Viete, lenže tu už bol potrebný priestor na veci. Aj vy ste tam v tom texte. Ja vám to ukážem.

    Potom takisto pán Miklós hovoril o tom, že tie názvy sú súčasťou kultúrneho dedičstva. Však si noste v duši to kultúrne dedičstvo. Kto vám ho berie? Len deti nepleťte, aby sa stali plnoprávnymi občanmi Slovenskej republiky.

  • Reakcia z pléna.

  • Prečo nie? To je taký môj logický nejaký vývod tiež alebo názor.

    Viete, o chvíľočku potom prídu Rómovia, prídu Rusíni a naozaj Slovensko bude kocúrkovo, lebo budeme smiešne vyzerať dovnútra aj navonok a budeme Babylon. A viete, ako potom dopadol Babylon? Pre mňa je odpoveď jednoznačná: Aké iné názvy? Ale tak vám to povie aj hocijaký cudzinec. Veď všetky tie mestá, pohoria, rieky a všetky tie geografické prvky, ktoré chcete premenovať, sú a budú súčasťou Slovenska. Tak logicky sa pýtam: Prečo iný názov? Sme občania slovenského štátu. Prečo to potrebujeme mať v inom jazyku? Ja to nechápem a nikdy chápať nebudem. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani podpredsedníčky Národnej rady sa prihlásili pán poslanec Béla Bugár, ďalej, pán poslanec Valentín Švidroň, ďalej, László Szigeti, Ágnes Biró, Milada Belásová, József Berényi, László Miklós ako posledný, čiže celkom sedem.

    Slovo má teraz pán poslanec... Pani Mušková, poprosím druhýkrát skôr sa prihlásiť, aby som nemusel porušovať rokovací poriadok. Takže ešte pani Ľudmila Mušková sa hlási.

    Slovo dostáva teraz pán poslanec Béla Bugár.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážená pani podpredsedníčka, no ak niekto potrebuje na odpútanie pozornosti tento problém, ktorý bol vyvolaný vaším ministrom, lebo nie my sme chceli zmeniť učebnice, ale váš pán minister, tak to potrebujete asi vy. My nemáme žiadne ekonomické a rôzne iné kauzy, ale som vám vďačný, že ste sa nevrátili k derešom a rôznym historickým veciam, lebo to fakt nemá význam.

    A zároveň mi dovoľte znovu povedať, že ja si vážim dedinské učiteľky, lebo ony okrem toho, že musia naučiť deti z určitého učiva, musia ich naučiť aj určitým spôsobom vžiť sa do kolektívu. Takže preto pre mňa znamenajú veľa, ale to na pôdu parlamentu nepatrí.

    A musím vám povedať aj to, na pôdu parlamentu nepatrí ani to, aby sme tu zavádzali poslancov a, ešte horšie, aby sme zavádzali tých, ktorí potom si budú môcť podľa tejto rozpravy si urobiť určitý úsudok, že my ako keby sme dali nejaké učebnice, ktoré učebnicami ani nie sú. To je história maďarského národa, kde, samozrejme, sú tam aj novodobé historické prvky.

    No, vy ste antidatovali fakticky vznik, začiatok kauzy do obdobia prvej Dzurindovej vlády, kde sme, samozrejme, boli aj my, teda Strana maďarskej koalície. No ale ste si nevšimli jednu vec, keď sme my v roku 1998 prevzali moc, tak slovensko-maďarské vzťahy boli vybičované, to napätie bolo obrovské. Práve naším pričinením to napätie pomaličky ubudlo.

    No a musím vám dať takú rečnícku otázku, či vás všetkých, nielen vás, pani podpredsedníčka, nenapadla taká myšlienka, že práve takýmito návrhmi, ktoré okliešťujú menšinové práva, fakticky nútite Maďarov, aby si...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Valentín Švidroň. Nech sa páči.

  • Ešte k tej učebnici, ktorá tu bola prezentovaná. Skutočne k histórii maďarského národa, ale toto je história maďarských národností na Slovensku, tak patria poslanci za SMK. Ako život prináša, a letná uhorková sezóna, tak z času na čas sa taká persóna ocitne aj v americkom parlamente. S pocitom dobre vykonanej práce prišla istá persóna, nebudem ju konkrétne menovať, k istému americkému poslancovi, teda senátorovi alebo kongresmanovi. A skutočne s pocitom dobre vykonanej práce na Slovensku čakala pohladenie alebo zhovievavý nejaký úsmev, pochvalu. No veľmi bolo schladená, keď sa jej dostalo hrubých, vulgárnych až nadávok, že na tom Slovensku málo robia. Môžete sa čudovať, skade to viem. Viem identifikovať aj toho senátora, aj tú osobu, ktorá tam bola. A toto je jeden zo zdrojov, ktorý tiež vyvoláva agresivitu tuná na Slovensku. Možno tento senátor nebol v živote na Slovensku. Takže nechcel som to pôvodne ani vyťahovať, pretože myslím si, že všetko je jasné, ale toto je odpoveď aj na to, kto najviac rozoštváva ľudí na Slovensku. Takže k tejto otázke by som poďakoval za pozornosť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz má s faktickou slovo pán László Szigeti.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, chcel by som začať tým, že máte mylné informácie. Totiž geografické a historické názvy pre školy s vyučovacím jazykom národností od roku 1950, ako vznikli po druhej svetovej vojne národnostné školy, až do roku 1998 – 1999 boli uvedené len a len v jazyku národnostnej menšiny. Bohužiaľ, nemáte pravdu v tom, že predtým to nebol žiadny problém. Až následne sa začalo uvažovať o tom, že mali by byť tie názvy uvedené dvojjazyčne. A neskoršie sa objavili učebnice dvojjazyčné.

    Vážená pani podpredsedníčka, zavádzate, nehovoríte pravdu. Vy ako učiteľka základnej školy, alebo bývalá, by ste mali vedieť, keď čítate zákon, aj v zákone je napísané, že okrem učebníc máme aj učebné texty a pracovné zošity. To, čo ste ukázali, to je jednoznačný pracovný učebný text pre dejepis, pre školy s vyučovacím jazykom národností. A pýtam sa vás: Horthy a Dóm svätého Martina nie sú súčasťou a neboli súčasťou maďarskej histórie? Myslím si, že boli jednoznačne.

    Na jednej strane kritizujete, že my používame Felvidék, na druhej strane musíte uznať, že aj vy v slovenčine často hovoríte o Dolnej zemi. Tak na jednej strane sa to dá, na druhej strane sa to nedá.

    Pýtate sa, čo príde po tom. Ak nebudete provokovať, ak nebudete vymýšľať rôzne novelizácie platných zákonov, tak nepríde nič. Nie my sme iniciovali tento zákon. Je to len reakcia na konanie pána ministra.

    A na záver. Vážená pani podpredsedníčka, vy nemáte morálne právo diktovať rodičom detí maďarskej národnosti, čo je im dobré a čo je im zlé. Oni majú dosť rozumu na to, aby vedeli, čo je im dobré, čo je im zlé.

  • Teraz má slovo s faktickou pani poslankyňa Ágnes Biró.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, nikto nikdy z nás netvrdil, že nechceme sa naučiť dvojjazyčné názvy, ale nie tak, že sa z jazyka národnostnej menšiny vytvorí hybridný jazyk, a nie tak, že naše deti a deti ostatných národností nebudú vedieť ani štátny jazyk, ani vlastný materinský jazyk.

    Určite viete, že nedávno bola Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, ktorá sa konala tu v Bratislave. Medzi závermi tejto stálej konferencie bolo želanie, aby Slovenská republika zabezpečila učebnice pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Neviem si predstaviť, že by v maďarskom parlamente vystúpila poslankyňa a ukazovala by učebnice, ktoré prišli zo Slovenska s takým textom a podtextom, ako ste vy ukazovali nie učebnicu, ale knihu o histórii, o dejinách maďarského národa, že, ajhľa, je tu učebnica, z ktorej sa učia občania Maďarskej republiky v školách so slovenským vyučovaním jazykom, a je tu zobrazený slovenský parlament, príp. nejaký politik z histórie alebo Dóm svätého Martina. Ja si myslím, že bolo by to absurdné alebo si to vôbec neviem predstaviť. To je všetko.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Belásová.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vy ste vo svojom prejave ukázali knihu, ktorá, ako povedal pán poslanec Szigeti, nie je učebnicou, ale knihou o maďarskej histórii. Nuž učebnica alebo neučebnica, táto kniha zrejme bola vydaná alebo zaplatená z peňazí daňových poplatníkov aj slovenských daňových poplatníkov ako národa slovenského. Takže sa pýtam preto, z akého dôvodu tam bolo teda to logo SMK, a teda pán poslanec Duray. Pán Duray patrí do maďarskej histórie alebo SMK patrí do maďarskej histórie? Pýtam sa prečo, no nemôžem sa opýtať priamo pána poslanca Szigetiho, lebo musím reagovať na vás. Vám sa to zdá, pani podpredsedníčka, normálne? Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou teraz vystúpi pán poslanec József Berényi.

  • Ďakujem pekne. Tak pravdepodobne pán Duray už patrí do histórie, tak už tam bude naveky.

  • Smiech v sále.

  • Ale čo sa týka vystúpenia pani podpredsedníčky, mi dovoľte poznamenať, že mne sa páči, že pani podpredsedníčka sa stará o turistov na južnom Slovensku. A sa pýtala, že ako poradíme turistom, keď sa objavia. Tak môžem vás ubezpečiť, pani podpredsedníčka, že ja môžem aj v anglickom, aj v nemeckom jazyku poradiť turistom, keď sa objavia na južnom Slovensku, preto dovoľte mi položiť otázku: V akom jazyku vy viete poradiť turistom, keď sa objavia v Žiline?

    Ďalej a už trošku serióznejšie by som chcel poznamenať, že my sa veľmi dobre pamätáme na to, akým spôsobom vaša ministerka riadila ministerstvo školstva v rokoch 1994 – 1998. Vtedy podobným spôsobom stihli ste vytlačiť jazyk národnostnej menšiny z vysvedčení. Teraz to chcete vytlačiť z učebníc zemepisu aj dejepisu, čo sa týka geografických názvov. Následne na to rok pred voľbami v roku 1997 ministerka predložila návrh, na základe ktorého by dejepis a zemepis mali vyučovať výlučne učitelia slovenskej národnosti. Vtedy pod tlakom medzinárodných organizácií predseda vlády, resp. vláda vzala späť toto rozhodnutie a bol pokoj. Takže my teraz keď budeme za to, aby tam mohli byť geografické názvy aj v maďarčine, bojujeme už aj za to, čo chcete predložiť v budúcom roku. Máme o to obrovské obavy. A dúfam, že aj súčasný predseda vlády bude mať dostatok odvahy, aby vzdoroval takýmto nezmyselným návrhom, ako to bolo v roku 1997. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec László Miklós.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, predpokladám a cítil som, že mi radíte úprimne, ako by sme mali nosiť to naše kultúrne dedičstvo. Ale chcem povedať, že na nehmotné kultúrne dedičstvo sú medzinárodné dohody, akým spôsobom sa majú uchovávať, sú na to aj techniky, písomná forma je jedna z tých techník. Musím povedať, že veľmi ťažko by sme hocijakú hodnotu zdedili, keď to máme vo svojej hlave a nikomu to nepoviem, teda asi ani moje decká by nevedeli nič z toho, ani z pesničiek maďarských, ani z názvov maďarských. To je jedna vec. Takže dediť sa dá jedine tak, že má to nejakú techniku, ako sa má dediť, a písomná forma je taká.

    Druhá vec je, myslím si, že aj to ste mysleli úprimne, aby sa Maďari na Slovensku cítili dobre. Ale dovoľte, aby aj tí Maďari povedali, kedy sa cítia dobre a kedy sa necítia dobre. A keby sme položili otázku, kedy sa asi budú cítiť lepšie, keď sa budú takéto drobné veci uberať alebo keď sa takéto drobné veci nechajú vžiť ako geografické názvy. Však, preboha, však to musíme pripustiť, napadnutie takýchto drobných vecí alebo to, keď išlo o označovanie názvov dedín, tabule a tak ďalej. Však musíme vidieť, čo je na prospech dobrému spolužitiu a čo nie je na prospech dobrému spolužitiu. A keď nenecháme si rozmyslieť tým vlastným, tým ľuďom, o ktorých hovoríme, čo je pre nich dobré a čo nie je pre nich dobré, tak to môže potom vyústiť aj do nepríjemných konfliktov, ako tomu sme svedkovia. Takže, pani podpredsedníčka, to keď niektoré takéto vaše, by som povedal, rady Maďarom, ako sa majú...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Uplynul čas, teraz má slovo s faktickou pani poslankyňa Ľudmila Mušková.

  • Ja len veľmi krátko. Pani podpredsedníčka, to logo v učebniciach bolo skutočne fascinujúce, konečne som pochopila to dovolávanie sa status quo. Lepšiu predvolebnú kampaň ako logo v učebniciach pre žiakov si neviem predstaviť. Apolitickosť školstva pre SMK asi neplatí alebo, lepšie, účel svätí prostriedky.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Belousovová s odpoveďou na faktické poznámky.

  • Tak veľmi stručne. Ja som ukázala učebný text, na ktorom je napísané, že táto publikácia vyšla za podpory Úradu vlády Slovenskej republiky a bola schválená Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, po prvé.

    Po druhé, tie vnútorné strany, ktoré som ukázala, sa nepoužívali len v tomto texte, používali sa aj v učebniciach vlastivedy, čiže toto bola veľmi rozšírená propagácia, aby bolo každému jasné.

    Čo sa týka pána Duraya. Ja tiež v tom sa vzácne zhodnem s pánom Berényim, verím, že odchádza do slovenskej aj medzinárodnej histórie.

    Čo sa týka pána Szigetiho. Dolná zem, ja vôbec nikdy nepoužívam názov Dolná zem, ja používam názov Slovensko. Vidíte, že ten názov vôbec nepoznám, Dolná zem. Pre mňa je to cudzie. Takže kto to používa, ten ma vedel opraviť, by som povedala.

    Morálne právo diktovať rodičom. A to reagujem aj na ďalších poslancov SMK. Pán Miklós, ale vy máte právo rozhodnúť o tom, čo je pre Maďarov žijúcich na Slovensku dobré? Ja si myslím, že nie. No možnosť má rozhodnúť parlament.

  • Hlasy z pléna.

  • To je, pani poslankyňa, normálny spôsob fungovania demokratických spoločností. A parlament vytvára exekutívu v podobe vlády. Čiže minister riešil tieto veci s plnou zodpovednosťou a znalosťou.

    Pán Berényi, ja som nehovorila o tom, v akých jazykoch, ale tými názvami tak dopletiete tých turistov. Naozaj to bol len ako príklad taký, ako to môže komplikovať v každodennom živote jednoducho tým ľuďom proste každodenný život. A nerobíte dobre. Vy ste ma nepresvedčili ani vo vystúpeniach ani teraz, že vám ide o Maďarov. O seba vám ide, aby ste sa znovu dostali do parlamentu.

  • Dobre, pokračujeme, vážené kolegyne a kolegovia, v rozprave vystúpi pán poslanec Juraj Horváth, pripraví sa pán poslanec Mečiar.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi sústrediť pozornosť na to, čo má na mysli Smer – sociálna demokracia. Odídem od grafických úprav učebníc aj od širšej histórie, historického kontextu.

    Čo sa stalo pred mesiacom. Pred mesiacom sme posunuli návrh, ktorý prišiel z dielne SMK, pozmeňujúci návrh školského zákona, do druhého a tretieho čítania. Bol to procesný úkon, ktorým sme vytvorili diskusiu. Posunuli sme ho preto, aby sme vytvorili možnosť diskutovať, tak ako to dnes robíme, o tomto návrhu. Vôbec sme neriešili ešte substantívne veci, ako sa mnohí kolegovia ešte minulý mesiac domnievali. Substanciu riešime až dnes.

    Na čo táto diskusia, kvôli čomu je dobrá táto diskusia? No z veľmi jednoduchého dôvodu. Takýto typ návrhov, ktoré sa týkajú ľudských práv, príp. niektorých iných významných spoločenských vecí, treba prediskutovať v relevantnej diskusii, v relevantnej na takej úrovni, akou je parlament. Parlament je relevantnou pôdou pre tento typ diskusie. Poznamenávam však, že bude dobré rozdeliť si sily, deľbu práce zabezpečiť tak, aby sme šetrili časom, pretože aj Slovensko musí riešiť aj iné problémy ako problém učebníc. Diskusia, o ktorej hovorím, má prinášať obrusovanie hrán, má prinášať návrhy, má prinášať oponentúru, má prinášať istú kreativitu partnerov, ktorí v diskusii diskutujú, isté alternatívne návrhy, ustupovanie od pôvodných návrhov, obrusovanie a hľadanie konsenzu, snahu o získanie podpory nejakému konkrétnemu návrhu, a teda, to mám na mysli, aj tomu návrhu, ktorý predložili kolegovia z SMK. Nielen kuloárna diskusia je dôležitá, ale aj táto verejná diskusia, to musím povedať a zdôrazniť, pretože takáto verejná diskusia na pôde parlamentu prináša transparentnosť do diskusie, transparentnosť do vzťahov, do argumentácie. Táto transparentnosť ukazuje, kto prichádza s akým návrhom, aký to je návrh, v čom spočíva ten návrh, v čom spočíva ratio argumentov, ktoré majú podporovať jednotlivé návrhy.

    V čom spočíva podstata predmetu tejto konkrétnej diskusie? Predmetom tejto diskusie je spôsob výkonu konkrétnych ľudských práv a práv zahŕňajúcich práva príslušníkov národnostných menšín, spôsob výkonu práv v praxi. My už sme v inom desaťročí. V deväťdesiatych rokoch sme boli svedkami snahy riešiť ľudské práva, etablovať ľudské práva na Slovensku, bol to mladý štátny útvar, keď sme naozaj žili búrlivejšiu dobu aj v oblasti ľudských práv. Dnes žijeme v úplne inej dobe. Rovnako, a to sa obraciam aj na vás, kolegovia z SMK, prišla potom doba po tých deväťdesiatych rokoch, keď ste boli 8 rokov v exekutíve, dokonca vaši zástupcovia boli reprezentantmi ministerstva školstva, mali ste zástupcu na poste vicepremiéra práve pre problematiku ľudských práv. To znamená, že bola iná situácia, situácia, keď ste mohli z exekutívy úplne iným spôsobom navrhovať riešenia v oblasti práv príslušníkov národnostných menšín. Mohli ste to robiť priamo z exekutívy a priamo vy, čo bola úplne iná situácia a pravdepodobne jednoduchšia aj pre vás. Aj táto doba je už za nami a dnes žijeme v dobe, keď je dobré ustáliť situáciu a na práve parlamentnej pôde formou klasickej parlamentnej diskusie riešiť potreby príslušníkov národnostných menšín, ak také vyvstanú, ak je to aktuálne.

    Teraz, zdôrazňujem, v tejto diskusii, ktorú sme otvorili minulý mesiac, sme otvorili priestor a čas pre všetky zastúpené politické strany v parlamente, rovnako aj pre kolegov z SMK ako predkladateľov návrhu na to, aby prejavili svoju kreativitu či už kolegovia z SMK alebo všetci ostatní, aby mohli komunikovať v dostatočnom čase medzi sebou, aby pripravili aj alternatívne návrhy, aby nachádzali aspoň istú mieru konsenzu a takto získavali podporu aj kolegovia z SMK pre svoj vlastný návrh.

    Čo sa stalo, vážení kolegovia, počas toho posledného kalendárneho mesiaca, ktorý vlastne tvoril akúsi prirodzenú lehotu v parlamente pre takéto diskusie. Navrhovatelia, pokiaľ som dobre informovaný, neprišli so žiadnym iným alternatívnym návrhom. Nemám informácie, že by došlo k takým posunom v komunikácii medzi parlamentnými stranami, aby navrhovatelia prišli sami od seba s inou alternatívou, ktorá by mohla získavať vyššiu mieru podpory v parlamente. V kontraste s týmto ale navyše, a to musím povedať s ľútosťou, ale je to tak, práve niektorí individuálni reprezentanti, najvyšší reprezentanti SMK tento posledný kalendárny mesiac využili o. i. aj na to, či už na pôde bruselského Európskeho parlamentu alebo na iných fórach, aby volali dokonca po správe Európskej únie nad územím Slovenska, volali po správe, po mandáte, ktorý sa má vzťahovať na územie Slovenska, na ktorom teda, samozrejme, sa uplatňuje slovenská jurisdikcia. Toto mi tak trošku pripomína rok 1919, keď na Parížskej mierovej konferencii, myslím, prvýkrát prišli politici s návrhom na uplatňovanie mandátu na cudzích územiach. To bolo práve v súvislosti s nemeckými kolóniami. Toto, a to musím naozaj dôrazne povedať, neprispieva určite na pôde slovenského parlamentu k tvorbe empatie, k porozumeniu, k zvyšovaniu pokoja, pochopenia, určite nie.

    Dovoľte mi teda povedať niečo o strane Smer – sociálna demokracia, čo Smer – sociálna demokracia v tejto diskusii, aký postoj zaujíma, kvôli komu a pre koho Smer – sociálna demokracia považuje za potrebné prijať správne riešenie. Celkom určite Smer – sociálna demokracia odmieta pôvodný návrh, tak ako bol predložený do parlamentu v prvom čítaní na rokovanie, a celkom určite Smer – sociálna demokracia chce prijať riešenie, ktoré bude ako tak správnym riešením v tejto situácii, ktorá tu je kvôli deťom a pre deti. Pre tie deti, ktoré chodia do školy každý deň, ktoré majú svoju školskú tašku na chrbte, ktoré si sadnú do lavice v triede, pozerajú otvorenými očami na tabuľu, na mapu, na učiteľku, ktorá pred nimi stojí, chce Smer – sociálna demokracia prijať nejaké rozumné, ako tak vyvážené riešenie v tomto parlamente v spolupráci so všetkými politickými stranami, ktoré sú zastúpené v slovenskom parlamente. Bude dobré, ak sa nám podarí nájsť vyvážené riešenie, ktoré by sme mohli ako-tak nazvať rozumným riešením, ktoré bude užitočným riešením pre deti, ktoré bude ako-tak spravodlivým riešením a ktoré vnesie aj istú mieru uspokojenia v každej politickej strane, ktorá je zastúpená v slovenskom parlamente, ale najmä uspokojenia v radoch žiakov, žiakov, ktorí chodia každý deň do školy. A preto mi, prosím, teraz na záver dovoľte vyzvať vás všetkých a požiadať tým najúprimnejšie mieneným hlasom, aby sme návrh, s ktorým príde predseda slovenského parlamentu Pavol Paška o chvíľu, všetci podporili, aby sme takto mohli prijať riešenie, o ktorom hovorím. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Mečiar, pripraví sa pán poslanec László Szigeti.

  • Faktické nemáte. Nech sa vám nehnusí. Aj tak si z toho nič nerobím. Dámy a páni, veľa razy v tejto polemike bolo povedané, či chce niekto poslancov maďarskej koalície alebo občanov maďarskej národnosti potrestať za historickú minulosť. Chcem povedať, že občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti nesmú byť zajatcami ani historickej minulosti, ani súčasných chýb niektorých nacionalistických skupín politiky maďarského štátu. Sú to plnoprávni, svojprávni občania Slovenskej republiky s právom niesť túto občiansku hrdosť so sebou. Nestotožňoval som sa s tým a aj otvorene som hovoril všade a aj tu, že všetky urážky občanov maďarskej národnosti alebo akejkoľvek národnosti alebo etnika pre príslušnosť etnika sú popieraním zmyslu obsahu a ústavnosti Slovenskej republiky. Nikto nič také nechcel a ani nechce.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré ste povedali a otvorili, že treba dobre počúvať, čo poslanci Strany maďarskej koalície hovoria, ako veci vnímajú a cítia, to isté platí aj naopak. Treba tiež dobre počúvať a vnímať, ako zástupcovia celého štátu alebo poslanci Slovákov aj tí, ktorých volia z maďarskej národnosti a z iných národností, tiež rozmýšľajú, čo vidia a cítia. Ak si robíme historicky exkurz, to nie je preto, že chceme niekoho zaťažovať predsudkami alebo vinou, ale preto, aby sme pochopili korene, z čoho niektoré názory vychádzajú, z čoho idú, ako sa tá historická niť tiahne, povedzme, dvomi-tromi storočiami. Dneska sa prejavuje ako novinka, pritom je to 300 rokov staré. Iba podoba, v akej sa predstiera, je tá istá.

    Dámy a páni, pokiaľ ide o stanovisko Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko k tomuto návrhu, sme proti, ale absolútne proti. A treba aj povedať, že prečo. Tie dôvody sú v podstate trojaké. Sú dôvody historické, politické aj právne.

    Pokiaľ ide o celú diskusiu, ktorá prebieha, a rámec, do ktorého sa zaviedla tak práve pre rastúce napätie a rozhovor o tom, že slovensko-maďarské vzťahy sú zlé alebo sú krízové a hrozí ešte ich zhoršenie, tak kto sú títo strachopudi a roznášači klebiet? Medzi Slovenskom a Maďarskou republikou sú normálne vzťahy vzájomnej úcty a spolupráce. Medzi niektorými skupinami občanov Maďarskej republiky a politikou slovenskou je rozpor. A treba si vysvetliť aj v čom a prečo. A kdesi akoby vaša strana a aj časť vašich voličov sa dostávala do vleku, že nie je celkom jasné, kto je kde. Ja som sa stretol nedávno s občanmi maďarskej národnosti a mi hovoria: „Kto vraví, že je tu nepokoj a že sú vzťahy zlé? Sme priatelia, rodinne popreväzovaní, v dobrých vzťahoch, na mieste nemáme problém, ale v médiách a na verejnosti a medzinárodne sa prezentuje: Bože, už aby prišli medzinárodné sily zachrániť.“ Čo? Slovenské tabule v obciach? To majú prísť riešiť Modré prilby alebo kto to má riešiť? O čom je tu spor? O týchto tabuliach, ktorý trvá desiatky rokov. Nedávno sa ma pýtal jeden redaktor, aký je zmysel tak dlho robiť v politike. Pamätám od roku 1990 všetky rokovania, pri všetkých som bol alebo o všetkých som vedel.

    Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré s týmto súvisia, treba ich vysvetliť bližšie. Ak hovoríme o povahe slovensko-maďarských vzťahov, treba povedať, že sú upravené nielen mnohostrannými vzťahmi. Sme v Európskej únii, platia u nás v jednom i druhom štáte rovnaké normy. A sme odsúdení na spoluprácu. Ani Slováci sa nebudú odtiaľto sťahovať, ani Maďari. Musíme nájsť spôsob spolužitia tak, aby bol výhodný pre obidvoch. A nemôže byť menšina považovaná za jablko sváru, za rozdeľovník. Za svorník? O tom bola diskusia v Národnej rade už v rokoch 1991 – 1992 a namiesto toho sa stáva zámienka pre rozdeľovník. A nemyslím si, že na vine je len menšina. Na vine je aj politika, ktorá v Maďarskej republike vzniká a ktorá s touto menšinou počíta, kalkuluje chladne vo výpočtoch, ktoré sú úplne cudzie.

    Pokiaľ ide o pocit Slovákov, prečo reagujú veľmi precítene na všetko, čo v tejto oblasti sa pohne, či chcete, či nechcete, musíme sa vrátiť do 19. storočia a možno aj trošku viac dozadu. Ja nevravím, že vzťahy tu boli zlé. Boli dobré. Ale maďarizácia dohnala Slovákov na pokraj národnej záhuby. Preto čokoľvek sa v tomto smere pohne, slovenské politické myslenie v naprostej väčšine s výnimkou istej skupiny ľudí reaguje podozrievavo. To bolo treba zažiť. To sú veci ešte príliš živé. Sú ešte generácie, ktoré na to spomínajú. A to nie je len 19. storočie, maďarizácia, to je, povedzme, rok 1898, keď bol zákaz používať názvy obcí s nemaďarským označením. A násilne obce so slovenskými názvami dostali názvy maďarské. Bola to urážka alebo likvidačné snahy, keď sa rodiny maďarizovali, menili mená, úrady sa získavali vďaka tomu tu, že sa maďarizovali ap., že sa odnárodňovali celé skupiny ľudí, že sme sa dostali na pokraj, že nebolo v podstate ani politickej sily, ktorá by kdesi po roku 1918 reálne vystúpila, že toto ohrozenie, tento pocit ohrozenia existuje, a to nielen z tohto obdobia, ten vývoj potom pokračoval ďalej.

    Prichádza rok 1918, uznané medzinárodné dohody, uznané medzinárodné hranice a maďarské vojská sú naďalej na Slovensku, okupujú ho a odmietajú ho opustiť. Prichádzajú vojská pod vedením talianskeho generála, vytláčajú ich, zastavili sa na istom bode, hoci mali ísť ďalej, mali prejsť až po Miskolc, v horúcich bojoch s použitím zbraní a s mŕtvymi vytláčajú tieto vojská von. Prichádza Maďarská republika rád. Armáda napriek tomu, že patrila k uhorskej, vstupuje do týchto služieb a hovoria: „Radšej s červenými obsadiť územia naspäť, ako prísť o tieto územia.“ A znovu sú horúce boje, krvavé boje, ktoré boli medzi slovenskými, českými vojakmi a vojakmi maďarského štátu, vtedy ešte Maďarskej republiky rád. To poznamenalo tú minulosť, či chceme, či nechceme, druhá vojna, ktorá bola.

    Tretia bola okupácia v roku 1938 – 1945. Dneska som počul ako, keď zoberiem preklad, „jačmienok zvolenský“ hovorí znovu o Benešových dekrétoch. Keď sa vrátime do rokov 1938 – 1945, tak hodnotí to slovenská história ako obdobie okupácie a dohody fašistických síl na okupácii a rozdelení Slovenskej republiky, na potrestaní mnohých Slovákov len za to, že sa hlásili k slovenskej národnosti. Keď s desiatimi kilami museli opúšťať územie, dostali na odchod 8 hodín alebo zvečera do rána celé rodiny utekali preč. A to sme zabudli? To v slovenskom povedomí a v slovenskej politike ako krivda existuje. Za krivdy rokov 1938 – 1945 sme sa ja ako predseda vlády a bývalý predseda parlamentu František Mikloško ospravedlnili, spätne to nikto neurobil.

  • Hlas z pléna.

  • V roku 1990, pán Bugár, aj Maďarom. Máte záber v Maďarskej televízii, kde som to vyslovil ako prvý. A ako prvého ma vtedy aj zverejnili ako jediného a prvého európskeho politika, kto tieto chyby priznal. A ospravedlnili sme sa. Ale spätne to nikto neurobil. Pokiaľ ide o obdobie rokov 1938 – 1945, veď to nebolo obdobie len okupácie južného Slovenska. Veď vtedy pod istým tlakom zvonku všetci občania alebo drvivá väčšina až na, myslím, pol percenta ľudí vystúpila zo slovenského štátu. A stali sa občanmi maďarského štátu. A aký blahobyt to prinieslo? Keď začala Horthyho armáda bojovať na východnom fronte, felvidécki Maďari išli v prvých radoch a zomierali v ruských zákopoch. A je napísaná aj jedna verzia, nepamätám presne prameň, maďarského predsedu vlády, ktorý hovoril, že Maďarsko neutrpelo veľké strany, lebo zomierajú felvidécki Maďari. A počítať, koľko ich zahynulo, veď to bola krv pre občanov maďarskej národnosti, ktorí platili za túto okupáciu. A dneska, keďže sú to plnoprávni občania, tak hovoríme, toto nie je cesta. Znovu tam bolo vojnové stretnutie, znovu horúce boje, znovu aj tie roky 1938 – 1945 a vytláčanie vojsk viedlo k mnohým.

    Prichádza rok 1968, rok demokratizácie, okupácia piatich štátov. A div sa, maďarská armáda znovu postupuje a okupuje túto čiaru. Je pravda, že odchádza z Česko-Slovenska ako prvá, ale je pravda, že okupovala presne túto hranicu. Rok 1968 je ešte príliš živý, ešte žijú tí, ktorí si to pamätajú, ako to bolo, kedy to bolo, ako to začalo.

    Čiže tento historický exkurz vedie k tomu, že vy sa nedivte, že keď sa niečo pohne v maďarskej politike štátu, keď maďarské nacionalistické sily s tým vyskakujú, že slovenskí politici zostražitejú, sú nedôverčiví, opatrní a dávajú na to pozor. To neznamená, že sú proti vám. Sú proti tomu, aby sa takéto chyby v histórii ešte zopakovali, doplatili na ne ako Slováci, tak aj Maďari. Sme proti takýmto veciam, ktoré by sa mali znovu uskutočniť.

    Samozrejme, keď sa zakladala nová Európa po roku 1945, vychádzalo sa z akých zásad? Povedali vtedy víťazné mocnosti tri veci. Sú to defašizácia, denacionalizácia, demilitarizácia. A dneska sa znovu dostávame k veciam, ktoré znovu túto politickú scénu rozburujú a budujú novú nedôveru.

    Pokiaľ ide o vzťahy k maďarskému štátu, sú to vzťahy úcty a spolupráce. Pán Bugár, nemáte pravdu, keď hovoríte, že v roku 1998 boli vzťahy zlé. My sme boli s Gyulom Hornom osobní priatelia. Mali sme množstvo stretnutí. Jediná medzištátna zmluva vznikla za mojej vlády. Riešili sme množstvo problémov. Zväčšil sa objem výmeny ľudí, objem výmeny tovarov, nahradili sme mnohé právne predpisy, vystupovali sme spolu v mnohých medzinárodných vzťahoch, vystupovali sme spolu v rámci V-4. Takže dneska nehovorte niečo, čo historicky nie je pravda. Vyriešili sme dokonca aj zmluvu, pokiaľ ide o Gabčíkovo – Nagymaros, len ju nestačil Horn podpísať, lebo prišli voľby a voľby prehral.

    Čo nás dneska znepokojuje vo vzťahu k maďarskému štátu, to je nie nenávisť, ani nie len táto historická skúsenosť. Ale reálne vidíme niekoľko faktorov.

    Prvý. Pokiaľ ide o politickú situáciu v Maďarsku, hodnotíme to tak, že vláda je nestabilná, menšinová, odkázaná z parlamentu na parlament, na to, či zostane alebo padne. Je isté, že socialisti voľby prehrajú. Je isté, že sa naspäť vráti Orbán, ale s ním aj Jobbik a ďalšie strany. A Orbána poznám dobre ako politika. Tiež som sa s ním stretol a rozprával. Je to nacionalista ako vyšitý. Čo to znamená? Že do politiky štátu prenesie nacionalistické prvky. Slovenská politika znovu reaguje nedôverčivo, čo sa stane. A reaguje na to tak, že hovorí opatrnejšie. Pokiaľ ide o vaše dobré vzťahy, keď ste boli vo vláde, veď 6 rokov nebolo slovensko-maďarské rokovanie na najvyššej úrovni. Aké ste to dobré vzťahy robili? To sú aj 4 roky vašej vlády. Za mojej vlády sme sa stretávali s Hornom najmenej raz za kvartál, najmenej. A dneska diskusia nie je. Hovoríte, že treba niečo urobiť a niekde kodifikovať vzťahy. Máme slovensko-maďarskú zmluvu. Celý problém je, že sa o nej nerozpráva, nežije sa podľa nej a nerozvíja sa táto zmluva, ktorá dáva základy ešte na ďalších 30 rokov spolupráce. Bola nadčasová v tom období. Išli sme veľmi ďaleko. Jednou, kto ju nepodporil, bola SMK. Ale táto zmluva je reálny dokument, zodpovedajúci medzinárodnému právu.

    Druhé, čo nás znepokojuje na maďarskej politike, je nástup fašistických síl, polovojenských útvarov so symbolikou, ktorá je škodlivá, s heslami, ktoré tu už všetky boli, všetky boli do roku 1945, aj uniformy boli, aj toto oblečenie bolo. Napr. ak títo ľudia v týchto uniformách prídu dneska na východné Slovensko, čo chcú povedať Košičanom, keď tesne pred vojnou na uliciach Košíc vyvraždili 500 ľudí ako Slovákov, tak Maďarov, vešali ich na stĺpy, zabíjali ich, zarezali ich na ulici, kdekoľvek, kde boli, žiaden súd, žiadne obžaloby, žiadne obhajoby neboli? Jednoducho sa vraždilo, koho sa chcelo. A je to v našom podvedomí, neopakovať to viacej, nedovoliť, aby takéto sily tu mašírovali? Ja si nemyslím, že je to na vine, že je tu SMK a maďarská menšina. Ja si myslím, že na vine je súčasná koalícia, ako si bráni svoju zvrchovanosť a suverenitu, keď uvediem dva príklady. Nastúpi sem fašistický útvar z Maďarskej republiky aj so symbolikou, pustia sa domov a povedia, budeme ich vyšetrovať na slobode, no choďte do Budapešti ich vyšetrovať. Ale v tom istom týždni dvaja Slováci ožratí hajlovali. Po práve sú vo väzení. Prečo boli pustení títo? Ak ktorákoľvek väčšia skupina prekročí hranice, aká je sila, ktorá ju zastaví, prečo Slovenská republika neuplatní dôsledne zákony aj na týchto extrémistov a nerieši veci tak, ako to má robiť podľa zákona svojej republiky, ale rieši ich akosi, že no však aby sa nepovedalo? Zákony Slovenskej republiky musia platiť aj pre hostí, ktorí sem prídu ako hostia. Kto je nevítaný hosť, musí niesť svoje dôsledky.

  • Toto je to, čo nás znepokojuje, že títo ľudia môžu prísť do vlády.

    No a teraz ako máme rokovať, ako ustrašenci? Máme sa pýtať maďarskej vlády: „Bože, čo my máme robiť?“ Čo nám krachujúci pán predseda vlády s jeho politikou a s jeho hrozbou a priznaním, že klamal vo dne, klamal v noci a klamal stále maďarský národ a celý maďarský štát a verejnosť, chce povedať? Hovorí nám: „Prečo bijete ľudí v Dunajskej Strede? A vysvetlite mi to.“ Ale ten istý pán predseda vlády a minister vnútra nechá aj rovnaké politické zoskupenia mlátiť v Budapešti skoro dva mesiace. Ale tie zoskupenia dennodenne bojujú, bojovky nastupujú, dokonca tam aj ten tank T-34 aktivujú a mlátenie trvá. Chce nám pán minister vnútra vysvetliť, prečo výtržníkov mlátia? To je jedno, aká je to národnosť. To je otázka vzťahu k zákonu a k štátnej moci. Ak sa trestá za ňu takto v Budapešti, tak aj na Slovensku to je nie pre národnosť, to je pre príslušnosť a správanie vo vzťahu k zákonu. Takže hysterizovať to, pretože to boli Maďari, je politická krátkozrakosť a hlúposť týchto istých ľudí z týchto zoskupení. Tĺkla maďarská vláda dva mesiace na uliciach nočné bojovky, nočné stretávky, aktívy všelijaké, zrážky. Parlament bol obkolesený kordónom niekoľko týždňov, aby sa doň nedostali práve tieto bojovky. Nie občan maďarskej národnosti je náš nepriateľ, tieto neofašistické sily sú naším nepriateľom. A zbytočne tuto, povedzme, aj inak vcelku v mnohých názoroch rozumný pán poslanec, najmladší z vášho klubu...

  • Hlasy v sále.

  • , ja viem, že je Berényi, ...hovorí o mnohých veciach rozumne a teraz hovorí: „Maďarské zákony sú liberálnejšie.“ Môže byť nástup a tolerovanie fašizmu liberalizmom? Veď to sú ideológie, ktoré sú nezlučiteľné. Ak jeden zákon má niečo, čo to zakazuje, a druhý to nemá, tak oprávnene sa pýtame toho druhého štátu, prečo týmto silám nebránite, keď už niekoľkokrát takíto extrémisti ohrozili svoje okolie a bezpečnosť v strednej Európe.

    A tá naša otázka môže ísť ďalej. Nebola použitá teraz, keď maďarská politika okrem politickej krízy má aj ekonomickú a sociálnu krízu. A tá ekonomická kríza bude podstatne horšia, ako sú odhady tejto vlády, podstatne horšia, bude tam ťažko ľuďom. A vždy v týchto chvíľach a v takýchto momentoch radikáli nastupujú a hovoria: „My sme cesta, my sme riešenie.“ A toto nás znepokojuje. Prečo potom nemajú právne a politické zábrany, kým vo všetkých ostatných štátoch ich majú? Veď denacifikácia bola jedným zo záverov víťazných mocností v roku 1945, ten program trvá, nikto ho nezrušil. Takže v tom je ten problém, o ktorom hovoríme, že prečo tá politika nie je dobrá a nesmeruje k dobrému.

    Ďalej je tu otázka postavená aj na iných princípoch. Pokiaľ ide o politické vplyvy, v Ústave Maďarskej republiky je zakotvené, že vždycky keď predseda vlády vystúpi, tak hovorí: „Som predseda vlády 15 mil. Maďarov.“ No ale vláda sa buduje podľa princípu občianskeho aj štátneho. Prečo chce byť predstaviteľom tých, ktorí, povedzme, teraz majú Fica, predtým mali Dzurindu, predtým mali mňa, prečo? Musí rešpektovať túto skutočnosť. Nemôže princíp etnicity postaviť nad princíp občianstva a štátu. To je to, na čom zhorelo fašistické Nemecko, na čom zhorelo fašistické Taliansko a z čoho vznikla druhá svetová vojna v celej strednej Európe, bolo to s veľmi krvavými následkami, ideológia, ktorá už nemá mať miesto v našej budúcnosti. Tá budúcnosť je postavená na iných princípoch. Toto už byť nesmie. A to je otázka politiky, ako sa na tieto iné princípy preorientuje. Je mi jedno, akej ste národnosti, hodnotím a vidím pred sebou človeka, je jedno, aký je.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré tu boli predmetom rokovania Národnej rady, a neboli ste na nich prítomní, to je problém, ktorý je aktuálny, a to sú takzvaní poslanci Karpatskej kotliny, takzvaní, lebo taký poslanec nie je. A nikto ho nevolil. Karpatská kotlina neexistuje ako územný región, existuje ako nejaká pokrývka, ktorá má niečo povedať. Ale otázka pre kolegov zo Strany maďarskej koalície je: Prečo spochybňujete sami seba? Slovenská republika je zvrchovaný štát. Máme kopu zákonov, ktoré zakazujú poslancovi byť v eseročke, aby nebol konflikt záujmov a nebol poslanec podriadený týmto záujmom. A treba prijímať osobitné zákony alebo stačí článok 1 ústavy, články 2 a 3 ústavy, ktoré hovoria, že je zvrchovaným štátom, že použije štátne inštitúcie. A poslanec je inštitúciou štátu, robí len to, čo mu zákon dovoľuje. Ktorý zákon dovoľuje, aby podľa etnického princípu sa stal jednotkou alebo organizačnou súčasťou cudzieho parlamentu. Spochybňujete svoje mandáty? Keby to išlo pred Ústavný súd, tak ste na pol roka bez mandátov. Nemôžete porušovať tento princíp, ako nemôžete byť v eseročke, ani vy, ani ja, tak nemôžete byť podľa etnického princípu akoukoľvek organickou súčasťou alebo riadiť sa pokynmi iného štátu. Tam to hovoríte, že by tieto veci mal riešiť v rozhovore predseda parlamentu s predsedníčkou parlamentu Maďarskej republiky. To sa nedá. Predseda slovenského parlamentu nezmení ústavu. Ak by prekročil niečo v tomto rokovaní, spochybní sám seba. Tak nespochybňujte seba a svoje mandáty. Prečo to robíte? Ste plnoprávni, zvrchovaní, rovnocenní zástupcovia občanov Slovenskej republiky. Nie ste zástupcovia žiadneho regionálneho zoskupenia, žiadnej kotliny, žiadnej karpatskej dediny, nie ste zástupcovia etník v medzinárodnom slova zmysle. Môžete všetko, čo vám zákony tohto štátu dovoľujú, nemôžete si brať viacej. Etnicita mala byť viac? To je minulosť Európy. Budúcnosť je postavená na inom.

    Ďalej sa dostávame do otázok, ktoré aj dneska súvisia vo vzájomných vzťahoch s niečím. Včera strana Jobbik blokovala nejaké priechody. Má to byť nátlak na tento parlament, vyhrážka alebo čo? Majú Slováci prijať odvetné opatrenia? Je to všetko jednoduché, Schengen máme, ale nevylučuje, aby štáty, pokiaľ cítia, že na ich hraniciach niečo nie je v poriadku, mohli zaviesť aj iný režim. To je nie vyhrážka, to je sebaobrana. Takže tiež musíme zvažovať, do akej miery kde ideme, pretože aj to slovenské politické myslenie a tá väčšina obyvateľstva niečo pociťuje. Nie je to ohrozenie a nenávisť, ale opatrnosť a nedôvera, pokiaľ sa veci nedostanú do takého štádia, že sa môžu akceptovať.

    Ďalej, pokiaľ ide o otázky, o ktorých som hovoril v tom duchu, že by sme mali proti prijatiu takéhoto zákona námietky právne.

    Prvá námietka. Ústava Slovenskej republiky hovorí o rovnakých právach a povinnostiach všetkých občanov. A tuto máme prijímať zákon, ktorý hovorí iba o tých deťoch, ktoré sú na školách s vyučovacím jazykom maďarským. Keď sme prijímali zákony od roku 1990 po rok 1996, nemohli sme ich prijímať pre deti s jazykom rómskym ani s jazykom rusínskym, lebo tie jazyky ešte vtedy neboli kodifikované. Čiže dneska keď sa majú prijať špecifické zákony pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, na ktorých je vyše 60 % detí maďarskej národnosti alebo maďarských rodičov, je tam aj veľký počet detí Slovákov, tak sme potom v situácii, prečo nie je rovnosť voči ostatným. To nejde. To je ústavná námietka. Keby to aj parlament schválil, máte hneď ústavnú námietku na Ústavný súd, porušenie občianskych práv a rovnosti občanov pred zákonom. Nie je to možné inak.

    Ďalej je tam takisto veta, ktorá hovorí o tom, ako štát musí pristupovať k národnostným menšinám. Je tam povedané: „Výučba v jazyku menšín je zaručená Ústavou Slovenskej republiky.“ Nikto ju nechce rušiť. Keď sa prijímala ústava, bola diskusia o tom, či nemáme prijať aj európsku normu všeobecne platnú, že práva menšiny sú naplnené aj vtedy, ak sa nevyučuje v jazyku, ale vyučuje sa jazyk. Pre niektoré menšiny by to bola záchrana, pretože vyučovanie v celom systéme sa im nedá poskytnúť. Ale jazyk môže byť, ale nie je to v ústave. Ako ústavné právo je to otvorené pre budúcnosť pri ústavných zmenách.

    Pokiaľ ide o ostatné zákony, veď, preboha, tu je vývoj nejaký od roku 1990, keď boli prvé rokovania medzi VPN a zástupcami vtedy ešte nie SMK, vtedy boli tri strany, kde sa dohodlo na 20 %, že bude rešpektovaný tento cenzus tam, kde je občanov národnostnej menšiny 20 %. Potom prišiel zákon, ktorý hovoril o označovaní obcí a záväznom označovaní obcí po dohode so Stranou maďarskej koalície, vtedy troch strán, a so všetkými reprezentantmi. A dohodli sme sa, že na Slovensku vo všetkých dokumentoch oficiálnych budú platiť označenia v jazyku slovenskom, to je zákon tabuľový, a že tie tabule budú mať len lokálny význam. To sme sa dohodli. Ak ten zákon bol prijatý, učebnica je dokumentom štátu, je to akt, ktorý vydáva minister za peniaze štátu, je to verejný dokument, ak boli vtedy v rozpore, tak sme hovorili, bude to rozpor dovtedy, kým nevydáme nové. A tento zákon nikto nezrušil. Čiže popri tabuľovom zákone o označovaní miest a obcí má existovať druhý? Tento zákon pokračoval potom v zákone o geodézii, pokračoval v zákone o dvojjazyčnosti v školách, pokračoval o vedení dokumentácie v školách s iným vyučovacím jazykom, najmä maďarským, o vedení dokumentácií v jazyku slovenskom aj v jazyku maďarskom, detailizovanom a presnom, pokračoval v ďalších medzinárodných dokumentoch, kde sme jasne povedali, že práva občana sú práva občianske, individuálne, nie kolektívne. A občan môže svoje právo uplatniť a nemusí.

    Návrh zákona, ktorý dávate, je zákon, ktorý berie právo výberu občanovi. Vy nariaďujete vo všetkých školách s vyučovacím jazykom maďarským rozprávať po maďarsky a mať len názvy maďarské. A teraz, povedzme, aké sú to názvy, z ktorého obdobia? Veď predsa na tomto území sa premlelo veľa národov, veľa historických zmien, menili sa názvy obcí aj počas obdobia, keď tu boli len Slováci. A vlastne taká zmes tu bola stále, to sme tu boli husiti, ktorí pomenili niektoré názvy. Bratríci pomenili niektoré názvy na južnom Slovensku. A čírilo sa to celým Slovenskom, tie názvy boli stále živé.

    Deväťdesiat rokov ako reakcia na násilnú maďarizáciu platia názvy miest a obcí, ktoré sú oficiálnymi. Sú to vlastné názvy miest a obcí. Otázka filozofická pre nás je, prečo časť občanov aj rodičov slovenských, aj rodičov maďarských, ktorých deti chodia do školy s vyučovacím jazykom maďarským, nesmie poznať vo svojej vlasti mená miest a obcí, v ktorých žijú. Niektorí ste tu začali kričať takú hlúposť, že je to v rozpore s gramatikou jazyka maďarského. Vôbec to tak nie je. Prečo musí byť Kassa város a nemôžu to byť Košice város? Prečo ktorákoľvek dedina nemôže byť volaná falu, tak ako po maďarsky volaná má byť, a meno obce také, aké reálne existuje.

    Idete robiť obce z rokov 1938 – 1945? Veď to je urážka historickej bolesti Slovákov a Maďarov, ktorá je spoločná. Idete robiť názvy z obdobia maďarizácie po roku 1898, keď boli slovenské názvy zakázané? Je to bolestné. Ako po mne chcete, preboha, aby som za toto zahlasoval a odobril túto politiku o 110 rokov neskoršie. To je bolesť, dodnes v povedomí zostáva, ale nie je to pomsta. Je to niečo, čomu sa vyhýbame, čo obchádzame. A nechceme to jatriť sami a nejatrite to ani vy. Ten návrh je v tomto smere netaktný, urážlivý. Nemôžeme to urobiť. Keby ste čokoľvek robili, nemôžeme to urobiť. Ja viem, že časť politickej scény je naklonená, aj ste nás trošku rozhádzali s týmto návrhom. Sú takí ako my, čo hovoríme nie. Platia zákony. Povedali sme, platí status quo. A čo to je, status quo? To je faktický stav v učebniciach alebo faktický stav v zákonoch? Sami idete do zákona, lebo viete, že ten zákon musí meniť iné zákony, ale nedávate to ako pozmeňujúce návrhy. To budú platiť dva zákony v tej istej veci? No nemôže to tak byť. Niekto to musí vykladať, a to jedine Ústavný súd, ktorý to musí potom povedať, či môžu byť na tú istú vec, dokonca je tam 6 : 1, k tomuto jednému zákonu šesť iných zákonov plus ústava. Ako môžeme takýto rozpor prijímať a takýto rozpor púšťať do obehu, aj keď je to zdanlivá maličkosť? Ale tá maličkosť je bolestivá, súvisí s niečím, čo súviselo s veľkými traumami, stratami a bolesťami. Ja nehovorím o pomste, ja hovorím o vlastnej bolesti, ktorá bola. A pociťovali ju aj mnohí ľudia, jednoduchí ľudia bez ohľadu na národnosť, lebo tí ani vtedy nemali problémy so spolužitím. Preto nechceme toto prijať. Preto my hovoríme, platia zákony, platí status quo a tento zákon je mimo neho, nemá tu čo robiť.

    Ďalej, sú naši kolegovia z SNS, ktorí pri koaličných rozhovoroch hovoria, nech ideme na kompromisy, ale sú naši kolegovia zo Smeru, ktorí na koaličných rozhovoroch povedali: „Zákon nepodporíme.“ Prišlo na prvé čítanie, hovoria: „Pustíme ho do druhého, potom to zastavíme.“ A dneska hovoria: „Ideme dávať návrhy, ktoré budú kompromisom.“ S čím, s našou históriou, svedomím, so zvrchovanosťou Slovenska, zvrchovanosťou štátu a jazyka, v tomto smere máme robiť kompromisy? Nevieme to urobiť poniektorí. Nedá sa to, ale vždy sme sa vedeli dohodnúť. Nech bolo akokoľvek, rokovali sme a vedeli sme sa dohodnúť, aj za ťažkých podmienok, aj za všelijakých napätí.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré ešte súvisia s touto vecou a sa veľmi nabaľujú a spájajú, ja viem, že niečo v podvedomí ľudí sa upevňuje z minulosti, ktorá je krutou minulosťou pre 4,5 mil. alebo 4,6 mil. občanov tohto štátu, krutou spomienkou. Prečo ich urážate a robíte im to, čo ich bolí? Nás to bolí. Nechceme sa vracať k tomuto. Ak tie slová majú slovenský kmeň alebo kmeň po roku 1918, maďarčina má dostatok prípon, má dostatok pozmeňovania tohto základu na to, aby bola vyjadriteľná v jazyku maďarskom, o čom je to potom? Odmietate prijať tento slovenský kmeň a ten vývoj tých deväťdesiatych rokov s výnimkou obdobia okupácie 1938 – 1945? Veď o iné nejde. Len toto je ten problém, z ktorého sa nabaľujú vzťahy slovensko-maďarské a radikalizmus: „A ideme vám ukázať a deti pôjdu a dospelí pôjdu a treba vyriešiť napätie, ktoré je v tom,“ to napätie okrem tejto budovy a pár nacionalistov. Kto ho má? Ja ho nemám doma. Ale nesúhlasím s tým, čo sa robí. Ja nemienim kvôli tomu ani hysterizovať, ani urážať nikoho za to, že je inej národnosti. Sú tam ľudia veľmi rozumní a, čo som posledne s nimi rozprával, viem, aj priateľskí. To idem aj týmto vysvetľovať niečo, že má tu vzniknúť niečo, čo bude tú nedôveru prehlbovať? Základná stratégia, či sme si rozumeli alebo nerozumeli po roku 1992, od 1. januára 1993 vychádza z princípu, Slovenská republika je štát občanov, úloha štátu je občanov spájať a zjednocovať, nie rušiť ich identitu, ale ich zjednocovať a spájať, namiesto kopania brázd hľadať niečo, čo bude spoločné, hľadať to v kultúre, hľadať to v školstve, hľadať to inde. Ja nehovorím, že za všetko môžete vy.

    Uvediem príklad napr., ktorý ma tiež bolí, a položil som ho aj na papier a hovoril som o ňom veľa aj na Koaličnej rade, stav slovenského školstva na juhu Slovenska. Pochopiteľne, keď sa rušili školy slovenské a rušil ich Martin Fronc z KDH ako teraz slovenský politik, tak súčasne pri poklese počtu detí národnosti maďarskej vzniklo o tri školy národnosti maďarskej viac. Budem preto nadávať, že je viacej maďarských škôl? Budem nadávať, že bolo zrušených toľko škôl, ale súčasne budem hovoriť, že aj táto vláda robí chybu, aj minister zo Slovenskej národnej strany, keď za tri školské roky ho nemôžem dostať k tomu, aby poskytol pomoc školám s vyučovacím jazykom slovenským. Sú horšie technicky vybavené, priestorovo vybavené, pedagogický zbor vybavený, elektronicky vybavené. Hovoríme o rovnosti detí pri vstupe do škôl, detí, ktoré tam idú do škôl s vyučovacím jazykom maďarským. A to, keď idú deti do slovenskej školy a sú maďarských rodičov, nedostanú. Dostávajú rôzne sociálno-ekonomické zvýhodnenie rodičia a deti, keď idú na druhú stranu, nedostávajú nič. Okrem toho, že neviem, kto to platí, neviem, skade na to idú peniaze, tak vytvára to medzi tými deťmi zbytočné napätie a zbytočnú nerovnosť. Nemusí to byť. Napr. ak sa podarilo za minulej vlády nielen ministrovi, ale aj tým predtým efektívne vybudovať maďarské školstvo, veď je to školstvo na území Slovenskej republiky. Ale rovnosť občanov žiada, aby aj tí, ktorí chodia do škôl s vyučovacím jazykom slovenským, mali takúto šancu, byť v rovnako vybudovaných školách, byť v rovnako technicky vybavených školách, byť v rovnako dobrých objektoch. A dostávame sa potom do problému, ktorý ide z tohto parlamentu ďalej. Sú starostovia, ktorí neprijímajú slovenské školstvo a nechávajú ho ekonomicky vyschnúť. Štát by mal do toho vstúpiť. A ja som z koalície a musím priznať, s ministrom sa neviem dohodnúť, tri školské roky, až som musel pohroziť, že to budem zverejňovať všetko a začnem menovať školu za školou. Takže to je náš problém, ktorý tiež tu máme. A nie som za to, aby sme ho zhadzovali iba na SMK. Vyžaduje sa väčšia spolupráca v oblasti kultúrnej.

    Vôbec mi nevadí, keď niekto hovorí maďarským jazykom, vie o jeden jazyk viacej. Moja mama ho tiež vedela. Ale vadí mi, keď z tejto odlišnosti bude vyvodzovať princíp na rozdelenie: „Budem dobrý, len keď...“ Na tomto sa ešte žiadna dobrá budúcnosť nepostavila. Samozrejme, juh má veľa problémov ekonomických, sociálnych, o ktorých sa tak veľa nebavíme. Ale jedna vec, či možno v škole Slovenskej republiky, v učebných pomôckach a v učebniciach vydaných Slovenskou republikou mať, toto je jediný problém v zákone dneska, slovenský kmeň v názve miest a obcí 90 rokov uznaných a realizovaných a predtým niekoľko storočí uznaných a realizovaných, toto je čo, aký zásadný problém slovensko-maďarských vzťahov? Tento vznikol absolútne umelo, je sem dovlečený. Ale má vzbudzovať nepokoj, napätie.

    A ešte jedna poznámka na záver. Pozrite sa, vždy keď je situácia v Maďarsku nie dobrá a bude len horšia, keď je situácia takáto zlá, tak nastupujú nielen radikalisti, ale potrebujú voľajako ľudí zjednotiť. Je to za čím? Za nacionalistickými heslami, tam sa zjednocujú najlepšie, potrebujú vyvolať pocit ohrozenia. Niekto je proti nim, niekto im chce škodiť. Je to sprostá demagógia, ale je to reálny fakt dneska. Kto tomu čelí? A tam je čelenie z vašej strany veľmi slabé, keď vystúpi Jano Slota a keby to pohnojil, tieto veci, naopak, podporí ich namiesto toho, aby ich potlačil. A tiež sú medzi nami diskusie, že takto dlho a ďalej nemôže byť. A nakoniec SMK pomáha. Vytvára ten pocit ohrozenia, dáva tých ľudí dohromady. Nie je dobré ani to, že na južnom Slovensku nie je diferenciácia ľavicových strán a pravicových strán. Je tam jedna strana a jedna viera a nemôžeš mať výnimku, lebo ťa to ohrozí. Ani takáto politika a takýto vývoj nie je tam najšťastnejší. Takže po tejto stránke nie som takýto rád.

    Počul som názory, a to mi stávali vlasy dupkom, keď niekto hovoril, že nech sem prídu nejaké medzinárodné jednotky dávať nejaký poriadok tu alebo nejakú správu. Viete, jeden obrázok je taký, ktorý ma zachytáva s Václavom Klausom v Brne, ako sedíme pod jedným veľkým stromom a spolu sa rozprávame. Novinári to urobili kdesi zďaleka zozadu. Základná otázka, ktorú sme vtedy riešili, bola, či vieme spolužitie Čechov a Slovákov vyriešiť tak, aby bolo pokojné, dobré a prinieslo osoh obom, aj keď sa štát rozdelí, aby to nerobil nikto tretí, aby to nerobili radikáli, aby to nechytilo živelný vývoj. Dneska môžem povedať, že závery sa osvedčili, je lepšie aj Čechom, je lepšie aj Slovákom. Hľadáme takýto modus vivendi aj pre maďarský štát, ale iný modus vivendi pre občanov Slovenskej republiky národnosti maďarskej. Toto je vaša vlasť, tu žijete, s ňou ste spojení, tu ste doma. Toto vám zaručuje všetko, čo k tomu patrí. To je nepopierateľné právo.

    Pokiaľ ide o tieto otázky, tak ešte by som vám rád odovzdal jedno posolstvo bývalého prezidenta pána Göncza, keď sa vyjadril k slovensko-maďarským vzťahom. Tak mi povedal: „Vieš, ja to vidím tak: Nakakali sme do klobúka a nosíme ten klobúk po celej Európe, aby to teraz všetci voňali. Nekakajme už do klobúka vlastných vzťahov. A nenosme to po Európe, aby sme smrdeli. Vyzeráme nakoniec ako smiešni a hlúpi.“ A nečakajte, že toto bude mať nejakú podporu v Európe. Objektívne ju to nemôže mať a vývoj v tomto smere nemôže nikto dopustiť. Ak by hrozilo, že úverové zdroje, ktoré dneska poskytujú na stabilitu maďarského štátu a maďarského hospodárstva všetky svetové organizácie, by mohli byť zneužité na protislovenskú činnosť a v prípade vlády podporu neofašistických síl, budeme vetovať vo všetkých organizáciách, ktoré tieto zdroje poskytujú, právo poskytnúť ich. Najprv musí dať maďarská politika záruky, potom peniaze, nemôže to byť naopak, že najprv budú peniaze a potom budeme rozmýšľať, či záruky budú.

    Takže postoj Ľudovej strany – HZDS je v tomto smere jednoznačný. Právny stav je, zmeny právneho stavu odmietame, právny stav treba dodržiavať, nestotožňujeme sa s mnohými chybami, ktoré sa stali a dejú sa, a nestotožňujeme sa ani s princípmi, ktoré tu majú vyvolať pocit ohrozenia zo strany občana pre národnosť, príslušnosť k náboženstvu alebo niečomu podobnému. Je to cesta do pekla, cesta, za ktorú národy zaplatili pred pár rokmi 20 mil. mŕtvych, ešte väčším počtom ranených, zmenami v celom systéme. Doby nie sú isté a znovu prichádza nejaká kríza a s tým i možné rôzne riešenia. Nevyťahujme nepodstatné, nemeňme to za podstatu. Podstata je život v pokoji, vyrovnanosti, v zdraví a v istotách týchto ľudí, nie v neistotách. Politika, ktorá smeruje k niečomu inému, je pre HZDS neprijateľná, nech je hlásaná ktoroukoľvek stranou, akýmkoľvek jazykom. Boli sme a budeme proti nej. Sme niekde inde a rozmýšľame nejako inak. Takže aj v danom prípade sme a budeme proti týmto návrhom zákonov.

    Rozhodne sme aj proti kompromisom, ktoré sa dneska prejavia. Zatiaľ ich pán poslanec Horváth prezentoval, po mne zrejme pôjde pán predseda parlamentu ich prezentovať ďalej. Nie je to súčasťou koaličnej dohody. Vládny program a koaličné dohody hovoria o niečom inom. Každý, čo berie na seba, berie aj otázku politickej zodpovednosti za rozhodnutia, ktoré prijíma pred občanmi, verejnosťou, ale aj pred niečím neúprosným, pred históriou. Počúvali sme sa, ďakujem, skúsme si aj rozumieť. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mečiara majú pán poslanec Bugár, pán poslanec Bárdos, pán poslanec Miklós, pani poslankyňa Biró, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Berényi. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán Mečiar, začali ste tým, že treba počúvať. Ja som vás dosť dlho počúval. A musím povedať, že s niektorými vecami aj súhlasím, ale zároveň žiadam vás, aby ste počúvali aj vy. Hovoríte, že slovenské myslenie reaguje podozrievavo na nové veci a má pocit ohrozenia. No, pán Mečiar, ale toto nie sú nové veci, toto sú veci, ktoré sme ešte aj pred rokom 1989 minimálne 40, skoro 50 rokov používali. To je jedna vec.

    Druhá vec, ak hovoríme o pocitoch ohrozenia. Vy ste spomenuli napr. tzv. tabuľový zákon. No ja si pamätám na niektorých politikov, ktorí aj vtedy, že, pán Mečiar, hovorili, že nič iné ten zákon neznamená, len vykolíkovanie územia, ktoré chcú Maďari odtrhnúť. No musím povedať, že od tej doby už prešlo vyše 14 – 15 rokov. A vidíte, že nikto takýto záujem nemá a ani v budúcnosti nebude mať. Ak niekto má pocit ohrozenia, tak to sú práve občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti, lebo ešte aj to právo, čo mali, im niekto berie. A sa pýtajú, čo bude ďalej. A čo si myslíte, budú sa cítiť títo občania Slovenskej republiky doma, nebudú mať pocit ohrozenia? Pán Mečiar, otázkou je, čo vám vyhovuje, hrať na city voličov SNS alebo byť zodpovedným politikom.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán predseda Mečiar, aj ja som si vás vypočul a aj som vás počúval a s niektorými časťami by som vedel aj súhlasiť, ale, pán Mečiar, vy veľmi selektívnym spôsobom ste hovorili o niektorých otázkach, napr. keď ste hovorili o násilných zmenách názvov obcí, miest, čo je pre vás neprijateľné. Ale nehovorili ste napr. o tom, akým spôsobom sa zmenili názvy obcí a miest. A to bolo takým spôsobom, aby bolo každému jasné, kto je tu pánom, hoci tí, po ktorých to pomenovali, nemajú nič spoločné s tou obcou alebo s tým mestom. Sú niektoré príklady, Štúrovo, Gabčíkovo, Tešedíkovo, Sládkovičovo, Jesenské a tak ďalej. Mohol by som pokračovať. Tento príklad ste už nehovorili. Hovorili ste iba to, čo vám hralo do karát.

    Takisto, pán predseda, ste povedali, že vy osobne ste niekomu niekde hovorili, že ste sa ospravedlnili Maďarom. Pán predseda, viete veľmi dobre, a to je fakt, že maďarskej komunite sa nikto neospravedlnil v Národnej rade Slovenskej republiky, ani v starej budove, ani v novej budove. Ja sa vám pýtam prečo. Prečo sa to mohlo udiať, a ja som za a, samozrejme, boli sme pritom, keď sa to povedalo nemeckým spoluobčanom? Ale prečo to ospravedlnenie neodznelo v parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky? A viete, boli ste pritom a mohli by ste sa pričiniť o to, aby to odznelo.

    Vy ste porovnávali obdobie, keď ste boli predsedom vlády, s obdobiami, keď bol predsedom pán Dzurinda. Pán kolega, pán predseda, viete veľmi dobre, že to sa nedá porovnať. Počas vašich rokov sme boli v izolácii a počas dvoch Dzurindových vlád sme sa dostali do EÚ a do NATO. A sme hrdí na to, že sme boli pritom a maďarská komunita prispela k tomu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda Mečiar, najprv k tým tabuliam. Viete, ani mne sa nepáči, že vtedy, onoho času v 19. storočí nebolo možné používať slovenské tabule. Ale vy ste sám hovorili, bol feudalizmus, bol tu červený teror a ja neviem aké, celkom iste nedemokratické zriadenia, čo teraz odsudzujeme. Ale keď sa pozrieme na to, kedy prišli inojazyčné, teda maďarské a, povedzme, rusínske tabule na Slovensku, tak vidíme, že na demokratické Slovensko už prišli vtedy, už dávno, keď sme my tuto všetci vtedy nežili, a aj tak bolo treba bojovať o to, aby tie tabule tu boli, a to ešte nie všade. Podľa mňa je to i nezmyselný boj. Ako chcete, aby sa Košičan cítil v Košiciach doma, keď nemôže používať vo vlastnej rodnej reči slovo Kassa, keď tam žije? Preto lebo tam nie je nad 20 % Maďarov, tak nemožno používať tieto tabule. Ja by som najradšej dal na všetky obce slovenské názvy, maďarské, tam, kde žili Nemci, nemecké názvy, možno aj latinské názvy by som tam dal, aby sme vedeli, že je tu nejaká kultúra, na ktorú máme byť hrdí.

    Druhá vec je. Ste spomenuli fašistické sily v súvislosti s knihami, s týmito učebnicami. Ja by som postavil otázku: Pán Mečiar, keď sa prijme akékoľvek rozhodnutie, čo myslíte, že keď neodsúhlasí parlament názvy aj v maďarskom jazyku, zvýši to alebo zníži to nálady fašistické v tých kruhoch, ktoré sú fašistické kruhy? A my odsudzujeme tie fašistické kruhy. To som len postavil ako otázku.

    A ešte posledná vec. Karpatská kotlina, samozrejme, existuje. Je definovaná v geografickej literatúre aj v historickej literatúre. Stačí si kliknúť, teraz som len tak náhodne klikol, viac ako 2,5 mil. odkazov je...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pani poslankyňa Biró, faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Pán Mečiar, hovorili ste o krivdách, ktoré sa stali pred 100 rokmi a že sú živé. Takisto sú živé aj krivdy, ktoré sa stali po druhej svetovej vojne a ktoré sa stali na juhu Slovenska občanom maďarskej a nemeckej národnosti. Lenže by bolo naozaj dobré, aby sme sa už z týchto krívd raz a navždy poučili a nerobili to druhým, čo sa nepáči nám.

    Ďalej ste hovorili o zmluve, ktorú ste podpísali s priateľom Gyulom Hornom. V tejto zmluve o dobrom susedstve ste podpísali aj to, že menšiny, konkrétne v tejto zmluve maďarská menšina na Slovensku bude mať právo na výučbu svojho materinského jazyka a vo svojom materinskom jazyku. Vtedy ste podpísali to, že budeme mať právo používať historické a vžité názvy, ako je Kassa, a nie Košice, keď budeme hovoriť po maďarsky. Takže aspoň tie záväzky, ktoré ste si podpísali, mali by ste dodržať.

    A keď sa hovorí o status quo a o zákonoch, na ktoré ste poukazovali. Tak je veľmi priehľadné to, že sa v roku 2006 účelovo na podnet Slovenskej národnej strany novelizoval zákon o kartografii a geodézii. A na to sa teraz odvolávate v prípade učebníc.

    A na záver chcem ešte raz zopakovať, dodnes existujú také geografické názvy, ktoré nemajú slovenský ekvivalent. A na stránkach Úradu geodézie a kartografie je návod, ako sa majú tieto maďarské alebo názvy iných národnostných menšín prepísať. Píše sa tam: „Ak sa inojazyčný názov nedá predložiť do slovenčiny alebo je inak nevhodný, utvorí sa nový názov bez ohľadu na pôvodné znenie.“ Čo to je?

  • Ďakujem. Nadväzujem na vyjadrenie pána poslanca Mečiara, a to na tú časť, kde hovoril o poslancoch Karpatskej kotliny. Je nesporné, že Karpatská kotlina existuje. Ale pokiaľ čítam maďarské noviny napr. Népszabadság, môžem povedať, že jednoznačne sa tam hovorí o stretnutí maďarských poslancov Karpatskej kotliny. A spomínajú sa tam aj naši poslanci, poslanci Slovenskej národnej rady. A ja mám stále otázku: Ako možno označovať poslancov Slovenskej národnej rady za maďarských poslancov a prečo sa títo poslanci voči takémuto označeniu neohradia? Veď oni sú poslanci, slovenskí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí majú maďarskú národnosť. A v žiadnom prípade nie sú maďarskí poslanci Karpatskej kotliny. V maďarskej tlači je to absolútne, viem, pokiaľ som to čítala, a nebolo to jedno vydanie, vžité. Aj v našej tlači v niektorých novinách vyšiel zvrat: maďarskí poslanci Karpatskej kotliny. Osobne nemôžem s takýmto vyjadrením, s takýmto označením súhlasiť, pretože, opätujem to, čo som povedala pred chvíľou, ja poznám jedine slovenských poslancov Slovenskej národnej rady, ktorí majú národnosť maďarskú. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcel by som najprv oceniť úprimnosť a čitateľnosť pána poslanca, predsedu Mečiara. Jeho vystúpenie skutočne bolo vhodné na počúvanie a hodnotenie a na analýzu.

    Zároveň chcel by som podčiarknuť tú vetu, že politika historického revanšu je nemiestna. Myslím si, že je to veľmi dôležitá veta pre nás, pre poslancov SMK. Pri tomto zložení vládnej koalície si myslím, že pre nás, keď to povie predseda koaličnej strany, je to veľmi vhodná veta. Podobne vhodná veta je, ak vy počúvate od nás, že nežiadame zmenu hraníc Slovenska a tak ďalej.

    Ale mal by som jednu otázku k pánovi predsedovi ohľadom zemepisných názvov. Ak v období, keď ste vy boli predsedom vlády, neboli spochybnené zemepisné názvy a boli vlastne dvojjazyčné tie zemepisné názvy v učebniciach jazykov národnostných menšín, tak prečo by to nemohlo byť teraz tak? Vtedy to nikomu nevadilo, ani vám to nevadilo. A nechceme nič iné, len aby to bolo tak, ako to bolo počas vašej vlády. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Mečiar. Nech sa páči.

  • Ľutujem, že mám na odpovede len dve minúty, lebo by sme sa dobre pobavili.

    Prvá otázka, pán predseda a bývalý predseda Bugár. Do roku 1989 platila vedúca úloha Komunistickej strany a nikto z maďarskej menšiny ani nemukol. To isté bolo v Budapešti. Preto aj maďarských komunistov volali reďkovky, zvonku červení zvnútra bieli.

    Pokiaľ ide o ďalšie otázky, ktoré mi tam postavil druhý zástupca, čo vedľa vás sedí, predseda klubu, prečo boli názvy Štúrovo a podobne. Pán Bugár, buďte poctivý a povedzte, že v dobe, keď sme rokovali o názvoch a o zmenách názvov, ste vy sám povedali, že takéto zmeny a názvy nežiadate a žiadať nebudete. Sú to vaše slová. Na základe toho tie zákony prešli. Nesiľte sa tuná, do akej miery ste to žiadali. Väčšinu vtedy mala vládna koalícia mnou vedená a bola ústretová.

    Ďalší, ktorý tam hovoríte o Karpatskej kotline, viete, pán bývalý minister, ste inteligentný človek. A teraz mi povedzte ako inteligentný človek, že Karpatská kotlina, to je, keď je Maďarsko, južné Slovensko, časť Rumunska a Vojvodina, ale len tam, kde žijú zástupcovia maďarskej národnosti, to je Tőkés, na Slovensku ďalší...

  • Hlas z pléna.

  • Ak je. Takže tu si voľačo pletiete, nacionalistickú politiku, prikrytú geografickým názvom. Tak si to nepleťte.

    Pokiaľ ide o izoláciu Slovenskej republiky, to, čo ste povedali, je nezmysel. V roku 1998 na izolovanom Slovensku bola konferencia OSN pre životné prostredie, na ktorej na izolovanom Slovensku bolo zastúpených 180 štátov. Celé obdobie prechádzalo intenzívnym dialógom Európskej únie a NATO o prijatí a vykonali sme všetky zásadné prvotné kroky od uznania štátu cez vstupy do týchto inštitúcií. Vaša historická interpretácia je mylná v novodobej histórii tak, ako mnohí interpretujete starú históriu. Bohužiaľ, vám ešte nestačím voľačo povedať, na čo maďarská politika dopláca.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti, po ňom sa pripraví pán poslanec Jozef Líška. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedajúca, vážené panie kolegyne, vážení páni poslanci, priznám sa, že dnes ráno o deviatej, keď sme začali rokovať o tomto bode, tak som neočakával takú dlhú a takú rozsiahlu diskusiu k tejto novele zákona. A nebol by som predpokladal, že poobede o pol piatej ešte stále bude trvať rozprava a diskusia.

    Takisto sa priznám, že približne pred mesiacom, keď sme rokovali o tejto novele zákona, nebol som úplne presvedčený o tom, že s kolegom Berényim budeme úspešní a prejde tento zákon do druhého čítania. Som rád a z tohto miesta chcem vysloviť poďakovanie všetkým tým poslancom, ktorí pomohli k tomu, aby sme dnes mohli rokovať o tejto novele v druhom čítaní. Ak sa dobre pamätáte, vtedy z tohto miesta som dal verejný prísľub na výzvu minimálne dvoch poslancov tejto snemovne, že uvedomujeme si, že pravdepodobne v podobe, v akej sme napísali túto novelu zákona, zákon má minimálnu šancu, aby prešiel. Práve preto sme boli vyzvaní minimálne s tými dvomi poslancami, že ak je priechodný pre nás taký pozmeňujúci zákon, ktorý to zmení na dvojjazyčnosť, či vieme za to hlasovať. My sme vtedy obidvaja sľúbili, že áno, jednoznačne, ak padne rozumný pozmeňujúci návrh, poslanci za SMK sú pripravení a ochotní hlasovať za rozumné pozmeňujúce návrhy.

    Mnohí ste nás vyzvali v priebehu dnešnej rozpravy, kde sú pozmeňujúce návrhy zo Strany maďarskej koalície. My sme vám nesľúbili pred mesiacom, že budeme to my, ktorí predložíme k vlastnému návrhu ďalšie pozmeňujúce návrhy. Ale som rád, že niekoľko pozmeňujúcich návrhov tu padlo. A nachádzajú sa medzi nimi také, ktoré sú pre nás priechodné. A Strana maďarskej koalície bude hlasovať za prijatie týchto pozmeňujúcich návrhov.

    Prekvapuje ma spôsob vystúpenia mnohých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, až na niekoľko výnimiek, pretože, milé dámy, vážení páni poslanci, hlavne z opozičných kruhov, vy ste veľmi dobre vedeli a boli ste si a ešte stále ste si vedomí toho, že nám je priechodný taký zákon, taká novelizácia zákona, kde geografické názvy budú uvedené dvojjazyčne. Dvojjazyčné uvádzanie pre národnostné školstvo nie je ničím novým. Veď existujú dvojjazyčné vysvedčenia, existuje dvojjazyčné vedenie pedagogickej dokumentácie, no prečo by nemohli byť tie geografické názvy dvojjazyčné? My sme to naznačili. Bohužiaľ, ani jeden z vystupujúcich na túto skutočnosť v priebehu dnešnej rozpravy nereflektoval. Ľutujem to, pretože viete to a vedeli ste to, že je to pre nás riešenie. A ani jeden z vás ani nenaznačil takúto možnosť riešenia tejto problematiky, to, čo sme sľúbili pred mesiacom, že platí aj dnes. Teda riešenie, ktoré bude znamenať dvojjazyčné používanie, by bolo pre nás riešením.

    Chcel by som reagovať na niektoré vystúpenia a možno by som začal s tými problémami, ktoré boli problémami aj pred mesiacom, kto spolitizoval túto kauzu, prečo vznikla táto kauza a prečo je v protirečení so slovami pána premiéra, ktorý z tohto miesta sľúbil v auguste 2006 zachovanie súčasného stavu, teda status quo.

    Odvolávať sa na stanovisko ministerstva školstva, na jazykový zákon a zákon o kartografii a geodézii podľa môjho názoru nie je adekvátne a nie je opodstatnené, pretože jazykový zákon nerieši používanie jazykov národnostných menšín. A dokonca v § 4 sa hovorí v tomto zákone o tom, že vo výchovno-vzdelávacom procese používanie jazykov národnostných menšín sa rieši špeciálnymi zákonmi. Je tam odkaz na zákon č. 29/1984 Zb. Predpokladám, že analogicky by tam mal byť odkaz na zákon prijatý v máji. Ale, bohužiaľ, ani starý školský zákon, ani nový školský zákon konkrétne tieto záležitosti nerieši.

    Čo sa týka zákona a argumentácie, že veď zákon o geografii a kartografii jednoznačne hovorí vo svojom § 18 ods. 8, že geografické názvy majú byť uvádzané výlučne v štátnom jazyku, nezodpovedá to pravde. Je tam jednoznačne uvedené, že majú byť používané v štátnom jazyku. Ale nie je tam zákaz, aby mohli byť používané aj v jazyku národnostnej menšiny. Ak mi niekto nájde v tom paragrafe túto vetu, tak mu zaplatím aj pivo, aj poldeci. To tam nie je. Hovorím to preto, lebo deklarovali sme pred mesiacom, že sme pripravení na kompromisné riešenie, hľadáme riešenie. A hľadajme riešenie spoločne. Vy ste na naše slová spred mesiaca nereagovali.

    Bohužiaľ, napriek tomu, že kolega Berényi začal svoj prejav s tým, že uvažujme v európskych rozmeroch a skúsme a snažme sa vyriešiť túto problematiku a rokujme bez pocitu pomsty za minulosť, mnohí vystupujúci jednoznačne vychádzali z historickej minulosti, argumentovali minulosťou, čo, si myslím, v tomto prípade nebolo najlepšie riešenie.

    Ja chápem a súhlasím so slovami pána poslanca Mečiara, že treba brať do úvahy aj to a treba pozorne vnímať citlivosť poslancov slovenskej národnosti, treba brať a vnímať citlivosť predstaviteľov slovenského národa, ale myslím si, že treba takisto citlivo pozorne vnímať aj reakcie príslušníkov národnostných menšín. Pán poslanec Mečiar, v tom návrhu sa nehovorí len o maďarskej národnostnej menšine, nehovorí sa len o školách s vyučovacím jazykom maďarským, ale všeobecne je tam formulácia pre národnostné menšiny. To znamená, že my sme mysleli aj na ostatné.

    Hovorilo sa tu o tom, že tieto snahy vyvolávajú pocit ohrozenia. Reagoval na to pán poslanec Bugár. Maximálne s tým súhlasím, že tieto snahy, tieto pokyny pána ministra Mikolaja takisto vyvolávajú pocit ohrozenia aj v nás, príslušníkoch národnostných menšín, predovšetkým v nás, Maďaroch, pretože učebnice nikdy neboli problémom, učebnice sa stali problémom len asi pred rokom, rokom a pol.

    A darmo tu trikrát spomínal pán poslanec Paška, že zákon je zbytočný. Je možnosť túto problematiku vyriešiť iným spôsobom, možno nižšou právnou normou, možno nariadením vlády alebo vyhláškou ministerstva školstva. Alebo začal hovoriť o tom, že prijmeme uznesenie, aby túto problematiku riešil poradný orgán vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny. Nuž tak ja nie som presvedčený o tom, že sa to dá riešiť, pretože minimálne šesťkrát som rokoval s pánom ministrom Mikolajom, hľadali sme riešenie spolu a nenašli sme riešenie. Bol to diktát z jeho strany. Napriek tomu, že aj pán minister školstva má svoj poradný orgán pre národnostné školstvo, pán minister ani raz nezvolal tento svoj poradný orgán. Pán minister zrejme nebol zvedavý na stanoviská a názory príslušníkov jednotlivých národnostných menšín. Pán minister to vyriešil. A vy sa čudujete, že my máme pocit ohrozenia. Ale my môžeme mať pocit ohrozenia aj z iných vecí. A vy sa čudujete, že sa nazdávame, či to náhodou nemôže byť nejakým spôsobom aj forma násilnej asimilácie, pretože zasahuje to do identity príslušníkov národnostných menšín, do rozvoja identity národnostných menšín, či nemôžeme mať pocit ohrozenia, keď možno hlava štátu, pán prezident, hovorí o tom „veď čo tristotisícová maďarská národnostná menšina“. Neviem, kde je tých zvyšných 230 000.

    Keď počas poslaneckého prieskumu pánu ministrovi Januškovi začnem hovoriť o maďarských školách, o Maďaroch, ma upozorňuje, aby som používal správnu terminológiu a aby som si uvedomil, že na Slovensku nežijú Maďari, len žijú maďarsky hovoriaci Slováci. A mohol by som ďalej menovať, kto tu môže mať pocit ohrozenia a kto tu nemôže mať pocit ohrozenia.

    Mohol by som menovať ďalšie veci, ktoré vidím ako problémové, ale vzhľadom na to, že sa blíži sedemnásta hodina, asi už nebudem ďalej hovoriť.

    A ešte raz na záver by som chcel apelovať na všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako som na nich apeloval pred mesiacom pri prvom čítaní, aby sme mali na zreteli predovšetkým záujmy detí, záujmy žiakov, aby sme dali šancu tomu, aby zvíťazil zdravý rozum, aby sme vyriešili túto kauzu, túto problematiku na všeobecnú spokojnosť. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Szigetiho majú pán poslanec Mečiar, pán poslanec Kotian a pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Mečiar. Nech sa páči.

  • Samozrejme, bolo povedané, prečo používať názov Kassa, lebo je tam občanov 8 000 maďarskej národnosti, 240 000 nemaďarskej národnosti. Nemôžeme pracovať pod vedúcou úlohou národnostnej menšiny maďarskej Slovenskej republiky. To sa nedá. A nemôže to byť takto. Musí aj táto menšina hľadieť na modus vivendi, väčšinu.

    Ďalej, pokiaľ ide o to, čo štátne orgány môžu, stanovuje to čl. 2 ods. 2. Ústavy Slovenskej republiky. Môžu len to, čo im ústava a zákony dovoľujú. Ak nie je povedané, že môžu, tak nemôžu. To je na vysvetlenie.

    A ďalej, jedno poučenie historické, pretože aj časť našich poslancov tomu podlieha. V roku 1848 maďarská revolúcia skončila, lebo bola nacionalistická, nevedela vysporiadať vzťahy k iným. V roku 1918 Uhorsko ako štát sa rozpadlo. A nebol akceptovaný, lebo nevedelo vysporiadať vzťah k iným. Neskoršie v rokoch 1938 – 1945 boli postihnutí mnohí ľudia, lebo išli do nacionalistickej politiky, nevedeli vysporiadať vzťah k iným. Vždy bolo Maďarsko po prehratej vojne. V roku 1990 bolo veľmi dobre medzinárodne zapísané, lebo Horn otváral medzinárodné siete. Ale krachoval vo všetkých rokovaniach na nacionalistickej politike. A tá ho viedla k mnohým ťažkostiam, ktoré majú aj dneska.

    Maďarská politika je v tomto smere pre časť ľudí nepoučiteľná. Preukážte sa ako ľudia s tým čo pán Berényi hovorí, európskym myslením. Pán Csáky sa furt oháňa európskym myslením, tak si ho osvojte ako nenacionalistickú politiku spolužitia ľudí, štátov, spolupráce dôvery a hľadania iných ciest ako tieto cesty. Ak to prekonáte v sebe, to je vo vás, to nie je v nás, budete viesť celé Slovensko aj menšiny k tomu, že bude život lepší.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, vo svojom príhovore ste spomínali určitý prístup, určitú dohodu z vašej strany. Viete, to je stará a osvedčená taktika, ktorú ste používali osem rokov, keď ste boli v koalícii. Vždy ste žiadali viac, aby ste potom mohli čiastočne ustúpiť a potom aby ste mohli ukazovať, ako idete vy na kompromis a hľadáte nejaké spoločné riešenie. Je to aj v tomto prípade. A teraz skúšate terajšiu koalíciu, aby vám to znova vyšlo. Myslím, že vám to teraz nevyjde.

    Ale osobne si myslím, a som aj prekvapený, že tu padajú slová „ohrozenie“, „nedôvera“. Nevracajme sa nejako do histórie, ale povedzme si niečo aj o prítomnosti. Zástupcovia maďarskej koalície stále hovoria o ľudských právach, o demokracii, o tolerancii. Viete, hovoria to vtedy, keď nemajú moc. A je zaujímavé, ako sa to prejavilo vtedy, keď Strana maďarskej koalície získala moc vo vyššom územnom celku v Nitre. Človek žasol nad tým, ako ste zneužívali politickú moc vo svoj prospech vo všetkých oblastiach, vo všetkých sférach života. Toto je tá podstatná vec. A toto je tá nedôvera. Vy hovoríte o tolerancii a demokracii, ale dokiaľ nemáte moc. Potom už žiadna demokracia ani tolerancia, ani ľudské práva neplatia. Ja som bol zhrozený, keď som sa zúčastnil rokovania parlamentného výboru v Bruseli. A vystúpili tam poslanci Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorí tak nekorektne a neseriózne vystupovali voči vlastnému štátu, že som si myslel, že som niekde inde, že sú to poslanci maďarského štátu. A toto je tá podstatná vec. Toto je to ohrozenie.

  • Pán poslanec, vy ste vo svojom vystúpení povedali, že sa nemáme vracať do minulosti. Je to klišé, ktoré používa terajšia koalícia smerom k svojmu vládnutiu, k svojim bývalým vládam a maďarská koalícia vo vzťahu k histórii. Vy si históriu sami veľmi vážite. A dávate ju teda už odmalička svojim deťom do vienka. Neberte nám teda právo vedieť o svojej histórii. Ani teda toto právo nám neberte preto, že my tú históriu by sme si neradi zopakovali.

    A čo hovoríte o forme násilnej asimilácie. Zoberme si to len recipročne. V Maďarsku pozrite na školy, kde sa učia jazyk slovenský jediný v slovenčine a ostatné je všetko po maďarsky. Na rozdiel u nás naše deti maďarskej národnosti sa učia všetky predmety v maďarskom jazyku, iba slovenčinu sa učia teda po slovensky, tá sa inakšie učiť nedá. A často učia túto slovenčinu maďarskí pedagógovia, čo nevedia po slovensky.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Szigeti. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kotian, vy hovoríte o tom, že zase žiadame niečo naviac. Hovoríte neustále o tom nielen vy, ale aj mnohí ďalší poslanci, hlavne za vládnu koalíciu a obzvlášť za stranu SNS a HZDS, že neustále zvyšujeme požiadavky. No povedzte mi v tomto prípade, aké požiadavky zvyšujeme. Veď beriete nám to, čo sme tu mali. Beriete nám to, čo tu sľúbil v tejto miestnosti premiér slovenskej vlády. Je to flagrantné porušenie jeho sľubu.

    Hovoríte o tom, ako sa šafárilo na úrovni žúp. Pán poslanec, ako sa šafári s verejnými prostriedkami v súčasnosti, viď TIPOS a viď bez verejného obstarávania minutých 3,6 mld. na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. Mohol by som menovať ďalšie veci a kauzy.

    Pani kolegyňa, snáď si nemyslíte alebo netvrdíte, že môžeme za to my, občania maďarskej národnosti na Slovensku, ako vyzerá národnostné školstvo v Maďarsku. Náhodou to veľmi dobre poznám, lebo ako minister a štátny tajomník som navštevoval takmer každú slovenskú školu v Maďarsku. Funguje to v súlade s požiadavkami rodičov. Pokiaľ rodičia budú mať iné požiadavky, Maďarská republika je ochotná zmeniť systém a vyjsť im v ústrety. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Líška. Keďže nie je prítomný a stratil druhýkrát poradie, stráca možnosť vystúpiť v rozprave.

    O slovo požiadal v rámci rozpravy predseda Národnej rady pán Paška. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, nie je to vôbec jednoduché, nestál som pri tomto pulte ani raz, ani dvakrát. Ale priznám sa, že som ešte nezažil pocit, aký zažívam teraz, a to nie kvôli tomu, že by som nevedel, čo chcem povedať, ale kvôli tomu, ako to povedať. A ten dôvod je, že už na minulej schôdzi v prvom čítaní, ale aj teraz od rána od deviatej sa rinú informácie, postoje, emócie, stanoviská, o ktorých mám často zmiešaný pocit. A priznám sa, niekedy viac alebo menej súhlasím. Niekedy mám pocit, že by som to mal striktne odmietnuť, a najväčší problém, ako uchopiť čosi, čo skutočne považujem za potrebné uchopiť.

    Dnešná rozprava sa nesie v rovine väčšieho a hlbšieho sa ponárania do histórie, o ktorej nikdy nikto nepochyboval, že medzi Slovákmi a Maďarmi bola veľmi komplikovaná. A akákoľvek snaha o čoraz objektívnejšiu analýzu priniesla len čoraz viac rozčarovania a čoraz viac názorov, ktoré viedli k čoraz väčšej disproporcii a rozchádzaniu sa toho, čo by sme chceli nazvať harmóniou. Nemám s tým problém. A chcem všetkých tých, ktorí si náhodou potom, čo prednesiem svoje stanovisko, budú myslieť, že som menší vlastenec a že o tej histórii nič neviem a že snáď je potrebné mi tieto exkurzie robiť, ubezpečiť, že to všetko chápem, ale že akosi aj moja reálna politická skúsenosť hovorí, že tadiaľto cesta nevedie.

    Tá druhá rovina, ktorá sa ako tak aspoň blížila k podstate návrhu, ktorý pripravili kolegovia poslanci z SMK, a to je samotný problém jazyka a výrazu, sa tiež ale niesla často aj v historizujúcom kontexte. A napriek tomu, že prednesiem, čo prednesiem, chcem tiež povedať, že aj mňa znervózňuje, keď niektorý kolega z SMK vykrikuje o Felvidéku, a že aj mňa napriek tomu, že som rodený Košičan, niekedy znervózňuje, že sa používajú veci, pri ktorých nie som si celkom istý, že sa používať majú. Ale nechajme to tak. Tých emócií a tých historických a sémanticko-jazykových exkurzov tu bolo dnes príliš veľa na to, aby som sa im venoval.

    Skúsme sa pozrieť, kde je teda ten problém a prečo aj prichádzam s návrhom, o ktorom pravdepodobne viete, že s ním prídem. A najmä kolegovia zo Smeru – sociálnej demokracie vedia, že ho predložím, pretože ma niektorí podporili tým, že ten pozmeňujúci návrh podpísali. Chce mi tu niekto povedať, dámy a páni, že je to naozaj idylické? Chcem sa spýtať, či chce naozaj niekto, aby vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi boli otvorene nepriateľské, aby sme nehľadali skôr to, ako ďalej koexistovať než to, ako nekoexistovať. Som presvedčený, že nie, v každom z nás latentne drieme vlastenectvo, hrdosť, čosi, čo by sme veľmi radi odprezentovali, keď je na to vhodná chvíľa, ale som presvedčený, že v princípe nie. Kde je najväčší problém napriek tomu, že, aj dnes to tu poletovalo, akosi nechceme rozlíšiť, čo je to maďarsko-maďarský problém? A aký je problém, ak niekto hovorí o napätých maďarsko-slovenských vzťahoch? Bavíme sa o kom, o rodine Horváthovcov, Kleinovcov vo Vyšnom Oreší alebo niekde tuto v Šamoríne alebo kde? Ja myslím, že nie, a dúfam, že nie. A preto aj tá racionalita toho, s čím prichádzam, je trošku iná, ako to tu dnes odznelo.

    Poďme otvorene hovoriť o tom, kde je napätie v maďarsko-slovenských vzťahoch a poďme hľadať racionálnu odpoveď na to, kde treba používať takú mieru rezistencie, ktorá je nevyhnutná na potvrdenie našej vlastnej slovenskej identity, štátnej, štátotvornej, národnej, a nemíňajme energiu podľa mňa rešpektujúc všetky názory, ktoré tu dnes odzneli, tam, kde to považujem za čosi, čo úplne zbytočne narúša vzťahy. Už to, myslím, povedal aj pán Mečiar a plne s ním súhlasím, pretože tí, ktorí ma poznajú, vedia, že to razím ako myšlienku. Žili sme tu a budeme tu žiť a chceme tu žiť.

    Čiže nebavme sa o napätí v slovensko-maďarských vzťahoch ako o napätí medzi občanmi Slovenska národnosti maďarskej a slovenskej, ale poďme sa pozrieť na to, čo je to napätie vo vzťahoch medzi Maďarskom a Slovenskom. A v tomto kontexte by som rád aj ozrejmil postoj k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložím. Problém nie je v tom, či budeme hľadať spôsob, ako tu bude v maďarskom jazyku a v slovenskom jazyku. Problém je, ako nájsť odpoveď na otázky, ktoré sa dnes rinú spoza hraníc Slovenska. Problém je, ako rozlíšiť, čo je politika maďarsko-maďarská a čo je politika slovenská voči menšinám, ktoré na Slovensku žili, žijú a budú žiť v harmónii, v tolerancii a v úcte, pretože to chcem aj ako predstaviteľ tejto vlády a tejto vládnej koalície prezentovať a strážiť, tak ako som to aj sľúbil, keď som do tejto funkcie nastupoval, a tak, ako to robím aj na všetkých medzinárodných fórach.

  • To mám dnes odmietať skutočne, ak prichádza názor, ako používať jazyk menšiny, ako využiť všetky nástroje, ktoré sú dnes bežné v Európe? Nie. Ale chcem odmietnuť názory, ktoré prichádzajú a skutočne iritujú slovensko-maďarské vzťahy. Veď vy to veľmi dobre viete, v čom bolo napätie.

    A znovu sa vrátim, maďarsko-maďarská politika, už to tu niekto dnes spomínal, ako sa transponuje to veľké maďarstvo, ako vyvoláva napätie aj tam, kde je to úplne zbytočné. Tomu sa bráňme, tomu venujme energiu a tomu hovorme rázne nie. A ja vám ponúknem niekoľko príkladov, prečo ak dnes chcem, aby ste povedali áno na úpravu, ktorú považujem za rozumnú a ktorú prednesiem, tak aby sme povedali razantné nie, tam, kde to považujem za nevyhnutné. A to sú všetko prejavy extrateritoriality, to sú všetko veci, ktoré iritujú našu históriu a nútia nás aj dnes zamýšľať sa nad tým, kde je tá miera rozumnej rezistencie, politickej rezistencie, legitímnej politickej reprezentácie, ktorou bezpochyby dnes táto koalícia na Slovensku je, napriek tomu, že má na niektoré riešenia rozličné názory. To sa mám vážne zaoberať návrhmi pána premiéra Maďarskej republiky, ktorý príde a žiada, aby sme prioritne financovali menšinové vzdelávanie a kultúry? No nie, pretože som presvedčený, že tento problém je vyriešený úplne štandardne, ak nie neštandardne. Akým právom nám niekto z Budapešti bude zasahovať na našom území suverénneho štátu a žiadať od nás zmeny legislatívy, o ktorých na druhej strane ani sa nebudem zmieňovať, pretože by som zbytočne vyvolal kontroverziu? To mám vážne brať návrh, aby sme zamedzili používaniu krajných nacionalistických rasu, národnosť urážlivých slov vo verejnom živote? Dámy a páni, my máme Trestný zákon. Za 30 sekúnd zbalí slovenská polícia každého, kto hanobí rasu, národ a kto vyvoláva nálady xenofóbie. Za 30 sekúnd to vykoná minister vnútra a slovenská polícia. A to niekto myslí vážne z Maďarska, kde pochodujú gardy, kde sa nosia fašistické symboly s tým, že nám bude tvrdiť, ako my tu v suverénnej Národnej rade Slovenskej republiky máme zmeniť našu ústavu a náš zákon?

  • Tak to snáď nie. Na to kedykoľvek ako hrdý Slovák odpoviem nie.

    Poďme ďalej s požiadavkami. Niekto chce spochybňovať právny systém a poriadok na Slovensku tým, že povie: „No, viete čo, keď vy si neviete rady, tak my prídeme ku vám a my vám to vyšetríme.“ Poďte, prídu z Maďarska a budú vyšetrovať. No nehnevajte sa, dámy a páni, ani sekundu nebude nikto z nás o tom uvažovať a povieme nie. Čo je to za drzosť, čo sú to za spôsoby a kto môže dnes v suverénnom členskom štáte Európskej únie, ktorý sa pripojil k európskemu právu, spochybňovať náš právny poriadok a schopnosť našich policajných orgánov a právneho systému. Na to povedzme rázne nie.

    A sme opäť v problematike maďarsko-maďarských vzťahov, lebo tam je problém. A chcem to znovu zdôrazniť. Nedehonestujme našich občanov, či sú to Maďari, Česi, Nemci, Rusíni, tým, že budeme spochybňovať akékoľvek ich právo. Načúvajme, buďme tolerantní aj v jazyku, aj v užívaní, aj v identite zachovania kultúry, ale povedzme jasné nie, ak niekto zrazu príde a povie. „U vás to nefunguje a my chceme splnomocnenca, my chceme ombudsmana, lebo vy neviete ochrániť práva národnostných menšín.“ Nuž odpoveď je, že my vieme ochrániť práva, nielen národnostných menšín, lebo tak ako je to obvyklé v Európskej únii, máme svojho ombudsmana, ktorý dohliada na práva všetkých občanov Slovenskej republiky. Tam povedzme nie, nehovoriac o úplnej nehoráznosti, a to myslím so smrteľnou vážnosťou, keď polícia zasiahla proti vagabundom na futbalovom ihrisku. Mimochodom, dávam do pozornosti, ako zasiahla v Nitre, ako zasiahla v Prešove pri zápase Slovana. Neviem, či by sme tam nemali podľa maďarského vzoru začať hľadať, či v tom Prešove neboli náhodou Rusíni. Možno keby mali Rusíni politickú reprezentáciu v Národnej rade, tak by sme sa dozvedeli, že by prišla takisto veľká ozvena, ako slovenský štát potláča práva, lebo na futbale v Prešove niekto niekoho napadol za to, že tam robil neplechu.

  • Dámy a páni, na toto povedzme rázne nie, ale odlíšme, čo je občan Slovenska, a je jedno, či je Slovák, či je Maďar, či je Róm, či je Rusín, či je Nemec, či je Čech, a načúvajme, čo ho trápi, pretože inak prosperita tejto krajiny nemôže ísť dopredu. Tam je problém, ale buďme razantní a dôslední tam, kde sme schopní ochrániť celistvosť, suverenitu a identitu Slovenska. Aj preto, dámy a páni, som pripravil pozmeňujúci návrh, ktorý pre všetkých tých, ktorí chcú, aby na Slovensku žili ľudia dobre a aby sme sa skutočne venovali veciam, ako je rozvoj regiónov, aby ľudia riešili svoje bežné ľudské problémy, je podľa môjho názoru, a znovu to zdôrazním, vedome, a už to tu tiež dnes odznelo, možno kompromisom, ale z môjho pohľadu čímsi, čo je dnes nevyhnutné.

    Predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho, ktorý znie:

    V čl. I bode 1 § 13 odsek 2 znie: „V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na vzdelanie v ich materinskom jazyku ustanoveným v § 12 ods. 3 sa v učebniciach, ako aj v učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické názvy nasledujúcim spôsobom a) geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne, a to najprv v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006, b) kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku, c) na konci učebnice sa uvedie súhrnný prehľad geografických názvov vo forme slovníka v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.“

    Odôvodnenie. Na základe takmer storočných skúseností s dvojjazyčnosťou na Slovensku možno dospieť k záveru, že v učebniciach národnostných menšín sa vždy plynulo uvádzal názov v jednom jazyku a hneď za ním v zátvorke názov v druhom jazyku. Z aspektu spisovnosti jazyka, resp. z hľadiska pravidiel jazyka príslušnej národnostnej menšiny je prirodzené, že prvá forma názvu sa uvádza v jazyku učebnice a názov v štátnom jazyku sa uvádza v zátvorke, príp. za lomkou. Platí to pre názvy vžité a zaužívané v jazyku danej národnostnej menšiny.

    Národná rada by touto úpravou potvrdila svoje odhodlanie plniť si svoje medzinárodné záväzky v oblasti práv národnostných menšín a zároveň by prispela k tomu, aby si žiaci patriaci k národnostným menšinám osvojili geografické názvy v štátnom jazyku, ako aj vo svojom materinskom jazyku. Tým by im napomohla na jednej strane k lepšej pripravenosti na komunikáciu v slovenskom jazyku a na druhej strane k zachovaniu si svojej národnostnej identity.

    Toto vás poprosím, pán spravodajca, odovzdávam.

    A na záver, dámy a páni, už len. Padla tu otázka, pri vystúpení pána predsedu Ľudovej strany – HZDS Mečiara hlavne smerom k nám, ku koaličnému partnerovi, že s čím to vlastne ideme robiť kompromis. No priznám sa, že som sa to snažil popísať vo svojom vystúpení, ale pokúsim sa aj o akúsi skratku. Viete s čím, pán Mečiar, viete s čím, všetci tí, ktorí máte náhodou pochybnosť stotožniť sa s takýmto návrhom, to je? Toto je kompromis s našou budúcnosťou, spoločnou budúcnosťou. Je to kompromis s toleranciou a s našou vlastnou vierou, a teraz hovorím o nás, Slovákoch, v duchovnú silu, v našu silu národa, ktorý takéto kompromisy musel robiť stáročia, aby dospel tam, kde dneska je ako suverénny národ v suverénnej Európe. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie predsedu Národnej rady pána Pašku nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Mohol by som veľmi dlho reagovať na jednotlivých rečníkov, veď diskutujeme takmer celý deň o našom návrhu. Dovoľte mi to neurobiť, len dve myšlienky mi dovoľte predniesť.

    Tá prvá myšlienka sa mi vynorila počas tejto diskusie, že vlastne teraz my, poslanci SMK, robíme niečo podobné, ako robili poslanci uhorského parlamentu za SNS Ján Ružiak, Ján Valašek, Franko Veselovský a Martin Kollár v rokoch 1901 a 1906. Oni vtedy bránili svoje symboly, geografické názvy, my nerobíme nič iné, len to isté. Chceme, aby sme mohli používať to, čo sa používa v našej hovorovej reči.

    Tá druhá myšlienka je, že stretol som sa nedávno s jedným bývalým poslancom Slovenskej národnej strany na jednom letisku a sa ma pýtal, či som ochotný povedať verejne, že Slovensko je moja vlasť, a povedal som, že bez problémov viem to povedať, či už v parlamente alebo pred televíznymi kamerami, ale otázka je, či aj vy si myslíte, že je to naša vlasť? A prostredníctvom dnešného hlasovania môžeme dokázať, že Slovensko je naša spoločná vlasť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spoločný spravodajca, chcete záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko myšlienok.

    Chcel by som poďakovať pánovi predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj pánovi Froncovi, pánovi poslancovi Horváthovi, pani poslankyni Rosovej, že hľadali cestu riešenia tohto problému, že hľadali kompromis a tým vlastne podporili myšlienku vzájomnosti a myšlienku tolerancie a vzájomnej úcty.

    Áno, pani poslankyňa Rosová mala pravdu, sú vo svete aj na Slovensku väčšie problémy ako pomalší hospodársky rast, ale väčšia miera nezamestnanosti, väčšia miera inflácie a ako napr. ekonomická kríza, finančná kríza, ale, ako to povedal predtým pán poslanec Szigeti, tento návrh pre nás je dôležitý, lebo to súvisí s našou identitou.

    Ani v tomto konflikte, ani v tomto prípade nestoja voči sebe dva národy, ale inteligencia a tolerancia stoja voči neznášanlivosti a arogancii. A to sa však, bohužiaľ, nedá riešiť zákonom. Ďakujem vám za pozornosť. A ako spravodajca prosím, aby o tomto návrhu zákona bolo hlasovanie zajtra 11.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 788).

    Teraz prosím pána podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, takisto prosím pani poslankyňu Katarínu Cibulkovú ako spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Takže v piatok 28. novembra sme rozpravu prerušili o tomto bode po vystúpení pani poslankyne Oľgy Nachtmannovej s tým, že jej pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý pani poslankyňa predniesla, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 871 pridelil na prerokovanie výborom Národnej rady, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre európske záležitosti a výboru pre sociálne veci.

    Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z gestorského výboru, ústavnoprávneho výboru, pani poslankyňu Katarínu Cibulkovú, aby informovala Národnú radu o prerokovaní návrhu poslankyne pani Nachtmannovej vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Národná rada Slovenskej republiky uznesením rozhodla, že návrh pani poslankyne Oľgy Nachtmannovej na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov, prednesený na 29. schôdzi v uvedený deň prerokujú ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie s tým, že ústavnoprávny výbor je ako gestorský výbor a podá Národnej rade informáciu o prerokovaní.

    Určené výbory pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pani poslankyne Nachtmannovej prerokovali a odporučili tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe uznesení príslušných výborov predmetné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uznesením odporúča schváliť.

    Z dôvodu, že tretí a štvrtý bod spoločnej správy koliduje s prvým bodom návrhu poslankyne Nachtmannovej, gestorský výbor i v súlade s návrhom menovanej odporúča o týchto bodoch hlasovať osobitne a tieto neschváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce k rozprave zaujať stanovisko? Nie.

    Pani spoločná spravodajkyňa chcete záverečné slovo? Nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte chcem oznámiť, že pri predchádzajúcom zákone pán spravodajca požiadal o hlasovanie zajtra, to znamená, že dnes hlasovať nebudeme a budeme pokračovať v rokovaní podľa schváleného programu.

    Takže teraz v rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 768 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 768a.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády a minister vnútra, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorý upravuje problematiku prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti, predložila vláda do legislatívneho procesu v súlade so svojím programovým vyhlásením.

    Ide o úplne novú zákonnú úpravu v spomenutej oblasti, ktorá vzhľadom na svoj význam by mala mať opodstatnenie v právnom poriadku Slovenskej republiky, v ktorom doposiaľ takáto úprava absentuje.

    Účelom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť vyváženejší vzťah medzi dvomi rozhodujúcimi faktormi ovplyvňujúcimi kriminalitu, a to prevenciou a represiou kriminality, vymedzenie štruktúry a pôsobnosti orgánov verejnej moci na úseku prevencie kriminality, ako aj reglementáciu postupu pri poskytovaní finančnej dotácie a podpory vo forme čerpania prostriedkov zo štátneho rozpočtu na preventívne projekty právnických osôb a fyzických osôb s dôrazom na efektívne vynakladanie týchto verejných prostriedkov.

    Prijatím navrhovanej zákonnej úpravy sa odstráni právne vákuum v tak v relevantnej oblasti, ako je prevencia kriminality vrátane inej protispoločenskej činnosti, ktorá nie je ucelenejším spôsobom upravená právnym predpisom.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti vám odporúčam tento vládny návrh zákona podporiť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ako je to uvedené v spoločnej správe výborov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz má slovo spoločný spravodajca z výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Marián Kovačócy a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1056 z 22. októbra 2008 pridelila vládny návrh zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré ste obdržali v spoločnej správe.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 4 spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 216 na svojej 48. schôdzi.

    Ďakujem, pani predsedajúca. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, ústne do rozpravy sa hlásia páni poslanci Lipšic, Slabý, Lukša. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Budem pomerne stručný. Tento návrh zákona je veľmi typickým prejavom tendencie, ktorú majú právnici a politici, myslieť si, že na vážny spoločenský problém je riešením prijatie zákona. Keď si ten zákon pozriete, tak vidíte, že je to vlastne zákon, ktorý zriaďuje nové orgány, rôzne komisie od úrovne okresu alebo až po celoštátnu, ktoré majú riešiť prevenciu kriminality. Samozrejme, aj zákony, právny poriadok má vplyv na kriminalitu, napr. zákon o rodine, keď je dobrý, môže výrazne mať výrazne preventívny charakter. A my sme prijali dobrý zákon naprieč politickým spektrom v minulom volebnom období.

    Poviem vám genézu toho návrhu zákona. Koncom deväťdesiatych rokov robil legislatívny útvar ministerstva spravodlivosti na tomto návrhu zákona, jeden legislatívec, pre ktorého to bolo určité životné dielo. A pripravil veľmi komplexný návrh zákona. Ale išiel v rovnakej línii, nebolo tam v princípe nič konkrétne, ale boli tam nové orgány, nové komisie, nová byrokracia. Keďže to nedávalo veľký zmysel, tak tento legislatívec išiel pracovať na ministerstvo vnútra, a to už bolo v období rokov 2002 – 2006, kde tiež pripravoval tento návrh zákona o prevencii kriminality. A bol pripravený. A vtedy s ministrom vnútra, vtedajším, Palkom sme mali nejaké rokovanie, sme sa dohodli, že ono to naozaj vznik novej byrokracie, prevenciu kriminality nerieši.

    Opakujem ešte raz, je to pohnútka mnohých politikov. V kombinácii s právnikmi je táto pohnútka takmer smrteľná, si myslím, že je vážny problém, lebo kriminalita je vážny problém, aj jej prevencia, ale že ju vyriešime zákonom a najmä zákonom, ktorý v princípe okrem vzniku nových orgánov nerieši nič. Vy ste teraz podľahli, pán minister, tejto falošnej pohnútke. Preto tento zákon okrem toho, že vznikne nová byrokracia, nič nepoškodí. Ale podľa môjho presvedčenia, žiaľ, ničomu ani nepomôže. Sú rôzne modely riešenia prevencie kriminality aj vo forme podpory štátu, samozrejme. Najefektívnejšie sú tie, ktoré sú riešené na úrovni skôr komunálnej, skôr miestnej s tým, že štát by mal tie granty rôzne financovať, rôzne ich podporovať, sú rôzne modely, že napr. keď má tretí sektor alebo samospráva nejaké financie, štát doloží taký istý balík peňazí, ako si vyzbiera neštátny subjekt.

    A myslím si, že neštátne subjekty sú v tomto ohľade oveľa efektívnejšie. A poviem konkrétne jeden príklad, ktorý som mal možnosť navštíviť. A myslím si, že je oveľa efektívnejší ako rôzne vládne komisie. To je príklad zariadenia v Žakovciach, ktoré sú na Spiši, kde miestna farnosť už niekoľko rokov a miestny farár zorganizoval komunitu, do ktorej majú prístup mnohí ľudia, ktorí odchádzajú z našich väzníc, ktorí v nich strávili možno polovicu svojho života. A som sa s nimi viackrát rozprával. A povedali mi: „Na nás vo väzniciach pôsobili desiatky rokov rôzni psychológovia, pedagógovia, vychovávatelia, ale sme sa tam znovu vracali, nič nám to nepomohlo. Prišli sme sem a tam to naozaj malo ten preventívny účinok, ten prevýchovný efekt.“ Takéto inštitúcie by mal štát finančne podporovať, nie ich organizovať, mal by ich podporovať, lebo sú najefektívnejšie, keď hovoríme o prevencii kriminality aj vo vzťahu k tým, ktorí strávili časť svojho života na kriminálnej ceste a rozhodli sa potom zmeniť. A práve takéto inštitúcie im pomôžu urobiť životné rozhodnutie o zmene v ich živote, o tom, že sa odvrátia od cesty zločinu a urobia rozhodnutie o inej ceste. Ale vytváranie nových byrokracií tomu podľa môjho presvedčenia nepomôže.

  • Ruch v sále.

  • Posledná poznámka priamo k pánovi ministrovi, keď dohovorí. Tá poznámka sa týka legislatívy ako takej. A keďže ide o návrh z rezortu ministerstva vnútra, tak by ma zaujímal aj názor pána ministra. Máme tu rozdaný doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Týka sa štátnej služby colníkov, týka sa zákona o pôsobnosti ministerstva financií kvôli euru. Pamätáme si, aké tu bolo veľké divadlo. A nebola to hrdá chvíľa koalície, keď sa, myslím, k zákonu o Horskej službe predložil pozmeňujúci návrh k cestnému zákonu, k cestnej premávke. Pán minister bol hlavný aktér tej prestrelky, vtedy ako poslanec.

  • Reakcia z pléna.

  • Nebol si tu? Ale niekto zo Smeru tu bol. Dodnes si ale spomínal, spomínaš to pomerne často proste pri legislatíve, aké to bolo – pridať k úplne nesúvisiacemu zákonu. Ale to ešte boli aspoň zákony z dielne jedného ministerstva, zatiaľ čo tu riešime zákon o vyriešení zmeny na euro na ministerstve financií. Toto je doplňujúci návrh, ktorý je predložený. Ministri nemajú právo podľa rokovacieho poriadku dávať pozmeňujúce návrhy. To nemali ani v minulosti.

  • Hlas z pléna.

  • To nie je dobrá výhovorka. Ale určite od tvojho súhlasu bude závisieť, či sa bude o ňom hlasovať podľa rokovacieho poriadku. Preto to teraz otváram, či teda bude súhlas s hlasovaním, či sa bude hlasovať a či naozaj už budeme tu robiť v legislatíve taký neporiadok, aký tu podľa mojej mienky v tejto snemovni ešte nikdy nebol.

    Na záver. Chápem, že sa zamýšľala vládna koalícia a jej poslanci, že ku ktorému zákonu to prifaríme. Taký nejaký nekonfliktný, taký nič nerieši, nič nepokazí, o prevencii kriminality. Čo ja viem, no máte naviac. Tak sa snažte. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Pado, Vaľová a Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. No, pán poslanec Lipšic, ono je to ešte horšie, ako ste povedali, lebo tento návrh zákona sa len tvári, že niečo rieši a že vznikajú pri ňom nejaké nové inštitúcie alebo komisie. Všetko s výnimkou splnomocnenca vlády, všetko toto dnes existuje, len je to ustanovené nie zákonom, ale je to ustanovené uznesením vlády Slovenskej republiky alebo nariadením ministra vnútra alebo je to v organizačnom poriadku ministerstva vnútra. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Lipšic, ja si myslím, že vy ste vlastne len potvrdili to, čo je skutočnosťou, pretože ste spomínali Žakovce. A rozprávate o tom, že štát by mal podporovať neziskovky, mimovládky práve v takejto prevencii. No štát ich podporuje, pretože inak, tak ako ste povedali, ani Žakovce by neboli Žakovcami a nemohli by vykonávať takúto záslužnú činnosť. Ja by som povedala, že nie je to len na mimovládkach, lebo v prvom rade ak vznikne nejaká právna norma, ak vznikne nejaký zákon, tak máme sa čoho pridŕžať, máme nejakú oporu a môžeme vlastne aj podľa toho postupovať.

    A ďalšiu vec by som spomenula, ak už ste spomínali tie neziskovky. Ja mám veľmi taký dobrý príklad v praxi, keď polícia, musím povedať, v Humennom takisto urobila jeden projekt na základe podpory štátu, kde finančné prostriedky dostali aj základné školy a kde túto prevenciu vytvára. Podľa mňa nerozhoduje, či robí prevenciu neziskovka, či robí prevenciu štát, či je to zákonná úprava, lebo prevencia je vždy omnoho dôležitejšia, ako je represia, pretože Žakovce, ktoré ste spomenuli, to už sú vlastne ľudia, ktorí boli vo výkone trestu a u ktorých robili represiu. Takže ja si myslím, že akákoľvek právna úprava, ktorá napomôže prevencii, si myslím, je veľmi potrebná. A vy ako právnik by ste to teda mali uznať a nemali by ste rozprávať o tom, že v zákonoch je nejaký chaos, pretože myslím si, že to okrem vás na Slovensku ešte nikto nepotvrdil. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som chcel v reakcii na vystúpenie pána poslanca Lipšica povedať, že tie organizačné, ale aj obsahové veci v zákone majú svoj význam, pretože minimálne nám zabezpečujú tú informačnú, organizačnú štruktúru osôb s tou spoločenskou disfunkciou a možno prijať určité legislatívne, ale aj možno ďalšie technické a obsahové konkrétne opatrenia v praxi.

    Ale ja by som chcel poukázať na jadro celého problému, pretože delikvencia, kriminalita v dospelosti ale aj v adolescencii sa začína vlastne v detstve a možno aj v predškolskom veku. To znamená, kvalita poznania príčin delikvencie v dospelosti vyplýva z toho, a hovoria o tom aj vedecké a lekárske výskumy, že je 10 až 20 % disfunkčných detí už v školskom veku, ktoré potom v určitom nižšom percente v dospelosti dorastú do ľahkých alebo ťažších delikventov. Takže prístup hlavne prevencie je v tejto vekovej zóne, ale aj medicínskym výskumom, ale aj samotnou medikáciou ľahšie alebo stredne disfunkčných detí dospieť k tomu, aby skutočne tie deti v dospelosti nesmerovali ku kriminalite. Takže tento problém je oveľa zložitejší a si skutočne vyžaduje okrem tých organizačných aj hlboké vedecké prístupy, ale aj vedecké postupy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chcete reagovať? Nech sa páči, pán Lipšic, vaša reakcia.

  • No, po prvé, my sa zhodneme na tom, že kriminalita je problém, že prevencia kriminality je vážna vec, keď kriminalita je choroba, len sa nezhodneme na tom, aký je liek. Vy hovoríte, liekom je zákon. A ja sa obávam, že nie, že to proste nie je také jednoduché. Myslíte si, že Mariánovi Kuffovi v Žakovciach tento zákon pomôže? Pomôže mu? Nepomôže mu. Ak tu niečo pomôže, je, keby štát sa rozhodol, dajme tomu, vo väčšej miere financovať zo štátneho rozpočtu projekty na prevenciu kriminality, konkrétne projekty. Vy ale v tomto rozpočte nemáte žiadne zvýšené prostriedky na financovanie prevencie kriminality, máte ich rovnaké, ako ste ich mali v minulých rokoch.

    A len tým, že existujúce orgány, ktoré vytvorili podzákonné predpisy, dáte na úroveň zákonných, sa prevencia nerieši. Pán poslanec Halecký, vy ste lekár, rakovina je vážny problém, myslíte si, že by bola vyriešená, keby sme zriadili komisie na jej riešenie na úrovni okresov, krajov a celoštátnej? To by bolo správne riešenie, keďže rakovina je vážna choroba? Asi nie, ak by sme mali viacej financií na jej výskum, snáď áno. Proste tento liek je neúčinný, je zbytočný, je Potemkinova dedina. O tom ja hovorím, že vytvárať si ilúziu, že na vážny spoločenský problém stačí prijatie zákona a nových orgánov, si myslím, je názor, ktorý je pomerne naivný. A myslím si, že robí tento názor aj z našich ľudí akosi takých nevedomých, ktorí sa nevedia vo veci orientovať. Naši ľudia sa vo veci podľa mňa orientovať vedia. Ďakujem.

  • Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Slabý.

  • Ďakujem, pán predseda, Vo vládnom návrhu zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov navrhujem vykonať nasledovné zmeny.

    Po prvé. V názve vládneho návrhu zákona sa slová „zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov“ nahrádzajú slovami „niektorých zákonov“.

    Odôvodnenie. Zmenu názvu vládneho návrhu zákona je potrebné vykonať v súvislosti s vložením nových článkov III a IV.

    Po druhé. Za článok II sa vkladajú nové články III a IV, ktoré znejú:

    Článok III: „Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 54/1999 Z. z., zákona č. 337/1999 Z. z., zákona č. 417/2000 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 664/2002 Z. z., zákona č. 251/2003 Z. z., zákona č. 464/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 652/2004 Z. z. , zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 258/2005 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 166/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    V § 80 odsek 3,“ budem uvádzať najprv platovú triedu a potom mesačný funkčný plat v eurách,“ znie: „Pre jednotlivé platové triedy sa určuje funkčný plat v tejto výške: 1 – 247,5, 2 – 280,5, 3 – 318, 4 – 359,5, 5 – 405, 6 – 461,5, 7 – 539,5, 8 – 628, 9 – 728.“.“

    Odôvodnenie. Navrhovanou úpravou sa po zohľadnení doterajších valorizácií ustanovujú funkčné platy colníkov v jednotlivých platových triedach v mene euro.

    Článok IV: „Zákon č. 465/2008 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, sa mení takto: „V článku XVI sa vypúšťa bod 5.“ Doterajšie body 6 až 38 sa označujú ako body 5 až 37.“

    Odôvodnenie. V zákone č. 465/2008 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, je potrebné v nadväznosti na článok III vypustiť úpravu funkčných platov colníkov. Doterajší článok III sa primerane prečísluje.

    Po tretie. Doterajší článok III znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2008 s výnimkou článkov I, II a III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.“ Súčasne navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 4 zo spoločnej správy.

    Odôvodnenie. Vzhľadom na rovnaké ustanovenie, ktorého sa úprava v článkoch III a IV týka, je z dôvodu právnej istoty potrebné odlíšiť deň ich účinnosti. Berúc do úvahy obsah uvedených doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov je nevyhnutné, aby články I, II a III návrhu zákona nadobudli účinnosť 1. januára 2009. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ako posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Lukša.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 768).

    Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je podaný pozmeňujúci návrh.

    Po prvé. V názve zákona sa slová „zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov“ nahrádzajú slovami „niektorých zákonov“.

    Po druhé. Za článok II sa vkladá nový článok III, ktorý znie:

    Článok III: „Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 576/2004 Z. z. a zákona č. 90/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    V § 34 ods. 1 sa slová „Úradu vlády Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „Všeobecná pokladničná správa“.“

    Účinnosť tohto pozmeňujúceho návrhu sa navrhuje od 1. 1. 2009.

    Odôvodnenie. Navrhovaná úprava súvisí s presunom rozpočtovej kapitoly Úradu na ochranu osobných údajov z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky do rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa s účinnosťou od 1. 1. 2009. Úprava reaguje na odporúčanie schengenskej hodnotiacej komisie, hodnotiaci štruktúrovaný dialóg medzi Európskou komisiou a úradom a prijaté medzinárodné právne aspekty v oblasti ochrany osobných údajov, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné. Z rokovaní o. i. vyplynula aj požiadavka na posilnenie právnej a finančnej nezávislosti úradu. Zástupca Európskej komisie konštatoval, že nezávislé postavenie inštitúcií toho druhu musí byť v praxi nevyhnutne podmienené skutočnosťou, že ich činnosť je hradená zo samostatnej kapitoly štátneho rozpočtu. Zo strany úradu bolo vysvetlené, že dosiahnutie tohto stavu si vyžiada rokovania s kompetentnými inštitúciami a výsledok nezávisí výlučne od rozhodnutia úradu. Napokon sa z časovo procesných dôvodov nepristúpilo k modelu, podľa ktorého by mal úrad disponovať vlastnou rozpočtovou kapitolou, ale zvolila sa cesta cez jeho zaradenie do kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

    Boli ste posledný prihlásený do rozpravy.

    Pán podpredseda vlády, pán minister, ukončili sme rozpravu. Chcem vás upozorniť, že v rozprave zazneli návrhy niektoré, na ktoré by som priam očakával vašu reakciu.

  • Ďakujem pekne. Ja som neformálne komunikoval s predchádzajúcim diskutérom o tejto otázke. Pán predseda, myslím si, že to bude na zvážení snemovne, ja by som si nedovolil vstupovať v tomto prípade do rozhodnutí poslancov, ktorí využili svoje právo na pozmeňujúci návrh, a nechal by som to na ich rozhodnutie.

    V tomto prípade len by som osvetlil, čo colníci majú s policajtmi. Nuž spoločný zákon majú spoločný o výkone služby. A musí byť pripravený, takisto v podstate v januári fungovať.

    V akom legislatívnom skrate došlo vlastne k vynechaniu niektorých ustanovení, bohužiaľ, o tom môžeme iba hovoriť, ale ja s tými návrhmi, samozrejme, problém nemám. Bude otázka, ako sa s nimi snemovňa vysporiada. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Potom vás požiadam, zajtra ich uvediete pri hlasovaní, pretože to boli podania, ku ktorým treba zaujať stanovisko. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prerokúvaním v druhom čítaní

    vládneho návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 782, spoločná správa výborov je tlač 782a.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, myslím si, že môžem skrátiť svoje slovo pomerne výrazne, pretože tento návrh zákona v tejto sále prerokovávame vlastne už štvrtýkrát.

    Návrh vychádza z pôvodného znenia zákona, ktorý sme v tomto pléne schvaľovali. Myslím si, že tento zákon je výsledkom dlhoročnej práce rezortu vnútra, ktorý postupne s menšími či väčšími úspechmi sa snažil komplexný zákon a nový zákon o pravidlách cestnej premávky do parlamentu presadiť.

    Myslím si, že ide o veľmi zásadný zákon, ktorý zmení súčasnú situáciu na našich cestách. Intenzívne bojujeme s nepriaznivými číslami úmrtnosti a vážnych dopravných nehôd na našich cestách. Ako už pred chvíľkou povedal pán poslanec Lipšic, ja si myslím, že v tomto prípade tento zákon je dobrou zbraňou na pirátov na našich cestách. Myslím si, že sme urobili zásadné úpravy, ktoré smerujú aj k prevencii, ktoré dokážu znížiť nehodovosť a znížiť úmrtnosť na cestách nielen tým, že začnú vodiči slušnejšie jazdiť a prispôsobia sa novému zákonu, ale aj tým, že urobíme niektorých účastníkov cestnej premávky viditeľnejšími. A budú používať možno aj ochranné prostriedky, ktoré sú omnoho bezpečnejšie a viac chránia.

    V tomto zákone je zahrnutých niekoľko, myslím si, asi 17 pripomienok aj opozičných poslancov, ktorí vždy vyčítali tejto vláde, že nereaguje na pripomienky. Niektoré sme vynechali, páni poslanci, pretože sa nám javia ako nesprávne. Dovoľte, aby sme s niektorými nesúhlasili. Ale to už je v súvislosti s tým, že máme na tento názor aj iný zákon. Napriek tomu si myslím, že v zásadných veciach tento zákon prechádza celým politickým spektrom, a preto očakávam aj jeho širokú podporu. Tento zákon si nikdy neosoboval tendenciu, že by chcel byť zákonom politickým, že by chcel nejakým spôsobom vyzdvihovať tú či onú stranu, ale predovšetkým si osvojoval to, že chce viacej a intenzívnejšie chrániť našich občanov. Myslím si, že väčšina pozmeňujúcich návrhov bola zapracovaná, samozrejme, v pléne. Uvidíme z rozpravy, aké pozmeňujúce návrhy nám vyplynú. Na záver sa, samozrejme, k nim vyjadrím. V každom prípade verím, že tento zákon si nájde širokú podporu v tejto snemovni. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Richter je spravodajcom. Poprosím ho, aby nás informoval o priebehu prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1057 z 22. októbra tohto roku pridelila vládny návrh zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov pod tlačou 782 na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 19. novembra 2008. Neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, nakoľko za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Z celkového počtu 13 poslancov výboru boli prítomní desiati. Za návrh predmetného uznesenia hlasovalo 5 poslancov a zdržalo sa hlasovania 5 poslancov.

    Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré máte uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 11. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto, o bodoch 1 až 11 spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodov III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 782) v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 215 na svojej 48. schôdzi.

    Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne som prihlášku nedostal. Ústne sa do rozpravy hlásia pani poslanci Miklós, Pelegrini, Kovarčík, Fronc, Pado a Šimko. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Miklós.

    Chcem vopred upozorniť, dámy a páni, že pred 18.00 hodinou preruším rokovanie a budeme pokračovať 30. mimoriadnou schôdzou o 18.00 hodine. Ďakujem.

    Pán Miklós, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pôvodne som mal pripravené dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú nevyriešeného rozporu dania prednosti alebo nedania prednosti na prechode pre cyklistov. Medzitým mi pán predkladateľ oznámil, že toto sa zapracovalo. Ten rozpor sa vyriešil v rámci gestorského výboru. Takže ja som s tým spokojný. Len pre poriadok uvediem, aby ste vedeli, tam boli dve možnosti. Buď bude mať prednosť na prechode pre cyklistov cyklista alebo prichádzajúce vozidlo. Ja si myslím, že celkom je bezpečné, že tam nebude mať prednosť cyklista. Ale keďže ja som ako ekológ skôr za cyklistov, tak mi dovoľte predsa len uviesť druhý môj návrh, ktorý je v prospech cyklistov, a to nasledovným spôsobom.

    Pán predkladateľ, ja by som poprosil vyňať bod 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, predpokladám, že ho schválite, lebo to je akože váš návrh, ale keď sa neschváli, by som poprosil hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu 2, kde navrhujem vypustiť z § 4 ods. 1 písm. g), podľa ktorého je vodič povinný dať prednosť v jazde cyklistovi jazdiacemu po prechode pre cyklistov.

    Takže o toto by som poprosil a tým pádom by sme dokonale už túto otázku vyriešili. To je, čo sa týka pozmeňujúceho návrhu.

    Teraz ten pozmeňujúci návrh z môjho pozmeňujúceho pôvodného číslo 1 sa ruší, to sťahujem a o druhom sa hlasuje vtedy, keď sa prvý návrh zo spoločnej správy neodsúhlasí.

    Pán minister, druhá časť môjho vystúpenia sa týka toho, že vo vykonávacej vyhláške sa hovorí, že na vozovke sa priechody a pruhy pre cyklistov budú značiť zelenou farbou. Mnohí cyklisti ma upozorňovali, že to asi nebude najvhodnejšie, pretože jednak sa zelená farba zle číta a na diaľku zle vidí a po druhé že by aj prechody pre cyklistov mali byť označené plnoprávnou farbou, tak ako aj akákoľvek iná dopravná značka. Ja si myslím tiež, že by hádam tá biela farba bola viacej viditeľná ako zelená farba. To je všetko. To je na uváženie. Keď to bude zelená farba, tak to bude možno vyvolávať taký dojem, že to je len nejaké podradné značenie a že to nebude, by som povedal, nijako záväzné.

    Takže toto je môj príspevok do diskusie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky nie sú.

    Pán poslanec Pelegrini je ďalej prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi veľmi krátko vystúpiť k predmetnému návrhu zákona, podať jeden drobný pozmeňujúci návrh. Naozaj tentoraz upozorňujem, nepôjde o nič kontroverzné ani o žiadne zásahy do nejakých významných zákonov, ktoré by mohli prekvapiť potom opozíciu pri hlasovaní. Dovoľte mi ho teda predniesť a potom následne krátko vysvetliť.

    V článku II sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie: „V § 22c ods. 3 sa slová „10-násobku úhrady na kalendárny rok“ nahrádzajú slovami „50-násobku úhrady na mesiac“ a slovo „3-násobku“ sa nahrádza slovom „10-násobku“.“ Doterajší bod 16 sa označuje ako bod 17.

    Pre krátke vysvetlenie. Vzhľadom na to, že nariadenie vlády v predchádzajúcich rokoch každý rok stanovovalo výšku úhrady za používanie diaľnic, to znamená sumu nálepky ročnej tak pre osobné, ako aj pre nákladné vozidlá, teda na celý rok, vzhľadom na to, že budúci rok v priebehu roka sa plánuje zaviesť elektronický výber mýta, nariadenie vlády pre nákladné vozidlá obsahuje len sadzbu stanovenú na jeden mesiac. Keďže § 22c hovorí o sankciách, ktoré stanovujú výšku násobku sumy za rok, nahrádza sa teda suma za kalendárny rok násobkom úhrady na mesiac, aby tak bolo možné sankcionovať každé nákladné vozidlo, ktoré nebude mať nálepku ako násobok mesačnej úhrady.

    Veľmi pekne vás chcem poprosiť o podporu tohto naozaj drobného pozmeňujúceho návrhu, ktorý umožní štátu efektívne sankcionovať tých, ktorí neplatia diaľničné nálepky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kovarčík.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, ja mám veľmi krátky, stručný pozmeňujúci návrh, ale som presvedčený o tom, že za mnou stojí minimálne milión vodičov, ktorí chcú, aby sa jazdilo v Slovenskej republike v obciach šesťdesiatkilometrovou rýchlosťou, ako to bolo doteraz. Preto mi dovoľte, aby som uviedol môj pozmeňujúci návrh.

    Bod 1. V § 16 ods. 4 sa slová „50 km/hod.“ nahrádzajú slovami „60 km/hod.“.

    Dovoľte mi, aby som okrem toho, čo som už povedal, odôvodnil tento môj návrh.

    Slovenská republika nemá dobudovanú diaľničnú sieť a sieť rýchlostných komunikácií na takej úrovni, aby sme mohli hovoriť o tom, že môžeme znížiť rýchlosť jazdy v obci na 50 km/hod., nakoľko vodiči Slovenskej republiky sú odkázaní jazdiť po komunikáciách tohto druhu.

    Keď som predkladal tento návrh vo výbore, tak argumentácia tých, ktorí so mnou nesúhlasili, bola v tom, že keď znížime rýchlosť na 50 km/hod., že zvýšime bezpečnosť cestnej premávky v obciach, s čím sa dá, samozrejme, čiastočne súhlasiť, nebyť toho, že chceme zase ale štyridsiatky rušiť a chceme zvyšovať rýchlosť na 50 km/hod.

    A ďalej som presvedčený o tom, že narušíme plynulosť cestnej premávky, hlavne v častiach miest, prímestských, kde v špičkách býva už dnes situácia hrozná až hrozivá. A obávam sa toho, že upcháme úplne tieto prímestské časti.

    Minimálne týždeň sa diskutuje v médiách o tom, či šesťdesiatka alebo päťdesiatka. Ja tým, že som sa prezentoval, že budem podporovať a navrhovať šesťdesiatku, som dostal nespočetné množstvo esemesiek a e-mailových správ vodičov, ktorí schvaľujú môj návrh, môj počin, aby som predložil tento návrh, aby v Slovenskej republike zostala šesťdesiatka v obciach. Preto ja už asi týždeň jazdím päťdesiatkou v mestách, svojím spôsobom porušujem predpisy tým, že jazdím neprimerane pomaly, nakoľko je šesťdesiatka u nás, ale ja by som odporučil kolegom, ktorí so mnou nesúhlasia, skúste to a uvidíte koľko ľudí vám vynadá za to, že brzdíte cestnú premávku. Takže verte mi, že kto podporí tento môj návrh, podporí minimálne milión vodičov v Slovenskej republike. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Fronc. Chcem sa opýtať, pán poslanec, či máte dlhšie vystúpenie, pretože chcem prerušiť potom rokovanie. Ak nie, tak vás ešte ako posledného požiadam o vystúpenie, potom preruším rokovanie, vyhlásim krátku prestávku, aby sme mohli o 18.00 hodine pokračovať mimoriadnou schôdzou.

  • Odpoveď z pléna.

  • Takže, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, za návrhom, ktorý predkladám ako spolupredkladateľ s viacerými poslancami, stojí pravdepodobne nie milión, ale možno, pán minister, 4 mil. občanov. A to je v článku III, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Za bod 1 sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: „V § 9 odsek 2 znie: „Podľa tohto zákona možno prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 a priestupkom na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami podľa § 30 ods. 1 písm. f), g) alebo h).“.“ Ostatné body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Rozširuje sa okruh konaní poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré možno prejednať ako priestupok podľa tohto zákona, na všetky konania, ktoré sú priestupkami proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22. Táto právna úprava priamo súvisí so zákonom o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon. Vzhľadom na potrebu zachovania osobnej pôsobnosti tohto zákona na konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako schválenej navrhovanej novely odkazuje sa na konkrétne skutkové podstaty priestupkov, na ktoré dopadá súčasné znenie § 9 ods. 2 zákona, ale na ktoré by sa nevzťahovala, ak by to odkazovalo výlučne na úpravu § 22 zákona. Ide o citlivý bod pre občanov, ktorý vnímajú ako neodôvodnené výhody poslancov, čo sa týka konania a robenia priestupkov pri cestnej premávke.

    Dúfam pán minister, že to podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Prerušujem rokovanie vzhľadom na to, že sa blíži 18.00 hodina.

    Vyhlasujem krátku prestávku a budeme o 18.00 hodine pokračovať mimoriadnou 30. schôdzou. V prerušenom rokovaní o tomto bode budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine ráno. Poprosím všetkých prihlásených do rozpravy, aby boli prítomní, ak majú záujem vystúpiť. Takže, ešte raz, prerušujem rokovanie a vyhlasujem krátku prestávku a o 18.00 hodine budeme pokračovať mimoriadnou 30. schôdzou. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 17.52 hodine.

  • Po prerušení rokovania 29. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 30. schôdze NR SR.