• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem všetkým príjemný deň.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška a ďalej poslanci Mikuláš Dzurinda, Ľuboš Micheľ a Ján Slota.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom a treťom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009.

    Máte ho ako tlač 771.

    Prosím pána ministra financií Slovenskej republiky, pána Jána Počiatka, aby zaujal určené miesto pre navrhovateľov. Srdečne ho vítam na rokovaní Národnej rady. A spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Jozefa Buriana, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Včera neukončil svoje vystúpenie v rozprave písomne prihlásený poslanec Jaroslav Ivančo, ktorému odovzdávam slovo. Mala by potom vystúpiť pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, ale o slovo v súlade s rokovacím poriadkom po vystúpení alebo po dokončení vystúpenia pána Ivanča požiadal pán spravodajca. Takže pani Vášáryová – až po vystúpení pána spravodajcu.

    Pán poslanec Ivančo, nech sa páči, je tu priestor na vaše vystúpenie v rozprave. Poprosím, zapnite mikrofóny pri rečníckom pulte.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister, pán spravodajca, prajem všetkým dobré ráno.

    Dovolím si hneď na úvod, keďže mám tú česť vystúpiť v dnešný deň ako prvý v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu, trošku odbočiť od témy a poblahoželať podpredsedovi Národnej rady a môjmu priateľovi všetko najlepšie k sviatku jeho mena. Takže všetko najlepšie.

  • Pokúsim sa pár vetami zhrnúť to, čo som povedal včera, aby sme na to nadviazali a potom budem pokračovať. Teda tak ako som uviedol včera, je nutné konštatovať, že pre vládu Slovenskej republiky v návrhu štátneho rozpočtu regionálne školstvo nie je a zdá sa, že ani na rok 2009 nebude prioritou. Povedal som, že klesá od nástupu vlády, od nástupu tejto vlády v roku 2006 klesá podiel výdavkov na regionálne školstvo voči HDP. V roku 2006 to bolo 2 %, v roku 2007 1,94; v roku 2008 1,82 a v roku 2009, dámy a páni, len 1,76 % HDP. Tu chcem upriamiť vašu pozornosť na programové vyhlásenie vlády, kde vláda sama sa zaviazala financovať kapitolu školstva na úroveň 5 % HDP, vrátane iných zdrojov, vrátane viaczdrojového financovania. Celé financovanie kapitoly školstva je, bohužiaľ, len na úrovni okolo 3 % HDP, regionálne školstvo som povedal.

    Osobitným problémom v regionálnom školstve, aj keď dochádza k navýšeniu kľúčovej položky a to sú normatívne výdavky o 9 %, kľúčovým problémom zostáva to, že platy zamestnancov regionálneho školstva sú tak, ako boli v tomto roku, ako boli v roku 2007 poddimenzované a tu som hovoril o tom, že sú poddimenzované nie na priemer Európskej únie, ako hovoria poľnohospodári, ale sú poddimenzované voči priemernej mzde v národnom hospodárstve na Slovensku. Sám zdroj – Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy, internetová stránka uvádza, keď si to prepočítate, že priemerná mzda v tomto roku, v roku 2008 pracovníkov v regionálnom školstve je na úrovni len 86,5 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. V rozpočte v roku 2006, keď končila bývalá vláda, bola priemerná mzda zamestnancov regionálneho školstva na úrovni 91 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Od roku 2006 má podiel priemernej mzdy zamestnancov regionálneho školstva voči priemernej mzde v národnom hospodárstve Slovenskej republiky klesajúcu tendenciu a ako som uviedol, je to hlboko poddimenzované, v roku 2008, som povedal, že je to 86,5 % a v roku 2009 sa to plánuje na úroveň 88,8 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, teda necelých 89 %.

    Tým chcem povedať, že návrh štátneho rozpočtu len doháňa, len sa šplhá na stav, ktorý bol v roku 2006. Preto podám návrh na zvýšenie sumy peňazí normatívnych výdavkov v kapitole školstva o 780 miliónov. Ak by sa vládna koalícia rozhodla, že by podporila tento návrh, chcem povedať, že by došlo po schválení tohto návrhu a po navýšení o 780 miliónov korún k tomu, že priemerná mzda zamestnancov regionálneho školstva by dosiahla priemernú mzdu plánovanú ministerstvom financií v národnom hospodárstve na 21 700 korún.

    Som presvedčený, že tento môj návrh je hodný pozornosti aj zo strany poslancov vládnej koalície už len preto, že je až neuveriteľné, že zo 126 miliárd korún, ktoré máte navyše oproti roku 2006, sa nenájde vôľa na to, aby 780 miliónov korún išlo na regionálne školstvo, aby sme dosiahli stav, ktorý bol v roku 2006, keď končila bývalá Dzurindova vláda. A odbory, pamätám si, robili veľa kriku okolo toho, aké sú nízke mzdy v regionálnom školstve. Dnes, na počudovanie už nikomu neprekáža, že taká nízka úroveň je medzi priemernou mzdou zamestnancov a priemernou mzdou v národnom hospodárstve.

    Nielen to je problémom vo financovaní regionálneho školstva, aj keď to pokladám za problém kľúčový. V roku 2008 sa urobilo veľmi veľa kriku kvôli reformnej reality šou, ako napísala jedna moja kolegyňa v jednom periodiku. No výdavky na vzdelávanie zamestnancov, také dôležité pri reforme systému vzdelávania, také dôležité pri tom, že ministerstvo školstva, sám pán minister a všetci, ktorí sa venujete regionálnemu školstvu, očakávame nový zákon o pedagogických zamestnancoch, ktorý by mal zabezpečiť kariérny rast, kde jednou z kľúčových požiadaviek na postup učiteľov bude vzdelávanie. A je zaujímavé, že v roku 2008 bolo v programovom rozpočtovaní plánované vzdelávať 114 tisíc zamestnancov. Je rok, hovoríme o návrhu rozpočtu na rok 2009, je tam o 15,7 milióna korún menej, ale cieľom je opäť vyvzdelávať 114 tisíc zamestnancov. Tak sa pýtam, akých 114 tisíc zamestnancov. Inak celkový počet zamestnancov v regionálnom školstve sa, dámy a páni, pohybuje okolo čísla 90 tisíc. Ministerstvo školstva plánuje vyvzdelávať 114 tisíc zamestnancov. Pýtam sa akých a o 15,7 milióna korún menej. Zdá sa mi to mlátenie prázdnej slamy, že takéto číslo dokáže ministerstvo školstva uviesť do návrhu štátneho rozpočtu.

    Opakujem, učitelia dostanú povinnosť vzdelávať sa, ale inštitúcie, ktoré ich majú vzdelávať, nebudú mať na to peniaze, ani samotné normatívy, ktoré idú na žiaka, na školu, nebudú riešiť tento problém, tak som zvedavý, ako bude vyzerať kariérny rast učiteľov po novom zákone.

    Pred záverom chcem, dámy a páni, ešte uviesť skutočnosť. Ak si porovnáte programové rozpočtovanie a návrh rozpočtu alebo rozpočet roku 2008, ktorý bol prerokovaný v roku 2007 v decembri, s terajším návrhom, zistíte závažné skutočnosti. Tie závažné skutočnosti sa týkajú toho, že my hovoríme o problémovom rozpočtovaní na horizont troch rokov. V decembri 2007 sme prerokovali návrh rozpočtu na rok 2008, kde boli isté ciele jednotlivých programov. A hovorím, boli to ciele na rok 2008, 2009, 2010. Prešiel rok a ministerstvo školstva zmenilo podstatnú časť cieľov týchto programov. Zmenilo ich tak, že mnohé programy vypadli, pri tom to pred rokom plánovalo na tri roky. Nedá sa mi to povedať inak, ako je to absolútne neriadenie, neprogramovanie a neplánovanie systému základného a stredného školstva Slovenskej republiky, pretože taká náhla zmena cieľov spôsobuje to, musím povedať, že ministerstvo školstva v konečnom dôsledku nemá žiaden cieľ, čo sa týka riadenia regionálneho školstva.

    Ak sa zamyslím nad tým, čo viedlo k tomu, že pán minister školstva vyslovil čarovné konštatovanie, že je s návrhom rozpočtu rozhodne spokojný. Včera som povedal, že rozhodne spokojný by mal byť minister financií, lebo dokázal udržať na uzde ministra školstva, ale som prekvapený, že minister školstva je spokojný s týmto návrhom rozpočtu, keď jednoducho mu chýbajú peniaze a zvýšenie platov nedobehne ani priemernú mzdu.

    Ale poviem vám, prečo je asi minister školstva spokojný a prečo je strana SNS ako koaličná strana spokojná s návrhom rozpočtu. Spokojní sú preto, že eurofondy im zastreli oči. A nemyslia už na zamestnancov školstva – na učiteľov, na ľudí, ktorí sa venujú žiakom. Zastreli oči eurofondy. Nič iné sa v rozpočte školstva nenavyšuje, len položka eurofondy. 1,5 mld. operačný program vzdelávanie navrhuje na gremiálnej porade minister školstva rozdeliť, a to zdôrazním, operačný program vzdelávanie 50 % na technické výdavky a 50 % na samotné vzdelávanie. Ja sa pýtam poslancov strany Smer ako najsilnejšej vládnej strany, či toto dopustia, aby operačný program vzdelávanie bol takto zhumpľovaný, že nakúpime počítače, ktoré za dva, tri roky budú staré. Na to máme eurofondy? Na to máme operačný program vzdelávanie?

    Minister školstva poučený zo svojho pôsobenia na slovenskej správe ciest, pretože tento istý postup uplatňuje teraz, centralizuje celé školstvo. Deje sa to, že všetky metodické centrá, ktoré boli na Slovensku, stratili právnu subjektivitu, vzniká nejaké jedno veľké generálne riaditeľstvo s mnohými takzvanými hlavnými metodikmi. Ale nie to je podstatné. Podstatné je to, že samotné vzdelávanie učiteľov, ktoré bolo na regiónoch, tým pádom končí, 100 mil. Sk je rozpočet tohto nového metodického centra, 100 mil. Sk v rukách jednej pani, ktorá tam sedí a ktorá má na starosti pripraviť operačný program vzdelávanie a teda rozdeliť tých 1,5 mld. To je ďalší dôvod, prečo je minister školstva spokojný s rozpočtom.

    Ďalší dôvod je ten, že sa pripravuje reorganizácia krajských školských úradov. Dámy a páni, už nebudú krajské školské úrady tak, že každý má právnu subjektivitu v každom kraji. Bude to, že budú pracoviská, opäť centralizácia, v Bratislave bude jeden veľký úrad, ktorý bude riadiť nejakých ľudí na krajoch a dokonca na počudovanie v Prešovskom kraji vzniknú dve pracoviská špecializovanej štátnej správy. Tak preto je minister školstva zo SNS spokojný s návrhom rozpočtu.

    A na záver chcem povedať, že regionálne školstvo, dámy a páni, je pre túto vládu len povinnou plavbou lode do neznáma. Na tej lodi sú utečenci, sú tam žiaci, učitelia a rodičia a môžu sa spoľahnúť len na to, že vlastnými telami zaplátajú diery tejto potápajúcej sa lode. Faktom je, že minister školstva sa na luxusnej jachte za európske peniaze okolo nich plaví a nepomôže im. On im len vyhadzuje balíčky ďalších zákonov. Tie zákony im spôsobujú problémy a nemôžu to zvládnuť, nemajú na to peniaze a minister školstva im pekne z tej luxusnej jachty máva, pretože eurofondy mu zastreli oči. Nič nové nebude v regionálnom školstve, rozpočet je postavený na vode.

    Môj návrh teda znie k platom učiteľov takto: „Bod č. 1. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte v časti výdavky štátneho rozpočtu na rok 2009 sa záväzné ukazovatele menia takto: „V kapitole všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 25 mil. 955 764 eur a zároveň sa o rovnakú sumu zvyšujú v kapitole Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie. Zmeny vykonané v prílohe č. 3 sa premietajú do prílohy č. 4 – výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programu na rok 2007.“.“

    Odôvodnenie. Platy učiteľov oproti priemernej mzde v národnom hospodárstve napriek sľubom vlády dlhodobo stagnujú. V rozpočte vláda navrhla stanoviť priemernú mzdu v regionálnom školstve na úroveň 89 % priemernej mzdy v hospodárstve, pričom v roku 2006 bola priemerná mzda v regionálnom školstve rozpočtovaná na úrovni 91 % priemernej mzdy.

    Predkladaným pozmeňujúcim návrhom sa priemerná mzda v regionálnom školstve dorovnáva na úroveň rozpočtu z roka 2006 zvýšením normatívnych výdavkov smerujúcich do škôl prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva o 780 mil. Sk. Zvýšenie výdavkov na školstvo sa navrhuje v rovnakej sume kryť z kapitoly všeobecná pokladničná správa.

    Dámy a páni, ďakujem vám pekne, že ste ma vypočuli a verím, že vám záleží na tom, aby zamestnanci regionálneho školstva boli odmeňovaní na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ak toto nepodporíte, nemáte záujem o ľudí, ktorí pracujú v regionálnom školstve.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili alebo prihlásila pani poslankyňa Oľga Nachtmannová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, zaznelo toho z vašich úst skutočne veľa. Už včera som chcela na vás reagovať. Ja nebudem dlho hovoriť. Obmedzím sa iba na čísla. Mám pred sebou výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005, kde rezort školstva je z hľadiska výdavkov na druhom mieste, pretože celé vaše vystúpenie bolo zamerané na to, ako sa dáva málo na školstvo. V súčasnom návrhu štátneho rozpočtu je na rezort školstva daný najväčší obnos zo všetkých ostatných rezortov a pozrite si ďalšie roky, prognózované ďalšie roky. Ten rozdiel sa ešte zvyšuje. A vaša výzva na to, aby platy v školstve boli vyššie, osem rokov ste mali možnosť tie platy zvyšovať. Ja som v školstve pôsobila. Bolo to úbohé. Platy sa valorizovali od 1. 7. Až táto vláda pristúpila k valorizácii od 1. 1. kalendárneho roka. A to, že majú byť platy na úrovni platov v národnom hospodárstve, je v programovom vyhlásení vlády. My ešte nekončíme, pán kolega. A dvojnásobné zvýšenie platov sme určite nesľubovali, ako vy ste svojho času sľubovali dvojnásobné zvýšenie miezd. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega, chcete reagovať na pani Nachtmannovú? Poprosím stlačiť tú trojku. Nech sa páči.

  • Pardon, ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Milá kolegyňa, musím povedať, že áno, rastú výdavky. Ale viete prečo? Keby ste ma dobre počúvali, tak kvôli tomu, že máte eurofondy. To je celý rast výdavkov. Normatívne výdavky, a to vám opakujem, rastú len o biednych 9 %, len o biednych 9 %. My sme eurofondy nemali. Ak máte, ak sú vaše slová postavené na faktoch, potom mi vysvetlite fakt, prečo v roku 2006, keď končila naša vláda, bola priemerná mzda zamestnancov regionálneho školstva na úrovni 90,7 % v roku 2006 a vysvetlite mi fakt, prečo je podľa odborárov, vašich kamarátov, prečo je priemerná mzda v roku 2008 doteraz na úrovni 86,5 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ja neviem prečo. Dva roky máte na to, aby ste tieto mzdy dorovnali. Nám nevyčítajte osem rokov. Vy už dva roky tu vládnete, tak sa postarajte o to, aby priemerná mzda zamestnancov regionálneho školstva bola na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Nič viacej, nič menej.

    Ďalšia vec je, keď sme vládli my, ten stav bol žalostný, začal veľmi zle, ale trend bol k tomu, že to skončilo na 90,7 %. Dva roky vládnete a trend je zlý, pretože rozdiel medzi priemernou mzdou v školstve a v národnom hospodárstve stále klesá. Takisto, ako vám klesá podiel výdavkov z HDP, to som vám hovoril, 2 %, 1,9; 1,8 a v tomto roku 1,76. Pani kolegyňa, nič iné, len fakty. Povedal som len čísla.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega, zjavne ste prebrali túto poloprázdnu sálu, lebo na vaše vystúpenie sa hlási teraz v súlade s rokovacím poriadkom pán navrhovateľ, pán minister Počiatek, a potom dostane slovo pán spravodajca pán poslanec Jureňa a až potom bude vystúpenie pani Vášáryovej, riadne prihlásenej v rozprave.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som mal také dve technické otázky. Prvá technická otázka je k tomu vášmu pozmeňujúcemu návrhu. Ako ste prišli na to, že kapitola všeobecná pokladničná správa je nejaká bezodná studňa, z ktorej sa dá len tak vytiahnuť 700 miliónov alebo koľko ste to chceli?

    A druhá poznámka je k tomu, že vy všade argumentujete rokom 2006, to už som si všimol u vašich viacerých poslancov a ja ten dôvod viem. Myslíte si, že ho poznáte aj vy? Viete, prečo ste v roku 2006 boli schopní v niektorých kapitolách nárazovo v poslednom roku vášho vládnutia alokovať do niektorých oblastí viac peňazí? Viete? Preto, že ste si navrhli deficit 4,2 %. Keby ste normálnym spôsobom konsolidovali, nikdy by ste tam tie peniaze nenašli. A to je celý ten problém. Ten váš rok 2006 bol čistý marketing. Navrhli ste si po relatívne slabom konsolidačnom úsilí predchádzajúcich rokov absolútne brutálnu fiškálnu expanziu 4,2 %. Kvôli tomu sa Slovensko, aj kvôli predošlým rokom, dostalo do procedúry nadmerného deficitu, ktorý bol odstránený až za našej vlády vďaka tomu, že sme znižovali deficit.

    Čiže toto je len taká poznámka. Ja sa k tomu potom dostanem v závere v úplných detailoch a pozrieme sa na tie vaše roky pred rokom 2006 a presne vám vykvantifikujem, čo tých 4,2 % deficitu znamenalo. Čiže s tým rokom 2006 by som bol veľmi opatrný, lebo nebolo by nič jednoduchšie pre nás, keby som išiel touto taktikou povedať, dobre, tak budeme mať 3,5-percentný deficit dnes a všetko vyfinancujeme. A keby sme išli na vašich 4,2; tak by sme ani nevedeli, kam už tie peniaze máme dať.

    Ďakujem.

  • Pán minister vystúpil v rozprave. Prepáčte, pán spravodajca, najskôr budú faktické poznámky na pána ministra v súlade s rokovacím poriadkom. Čiže, s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Jaroslav Ivančo ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Oceňujem, pán minister, že ste vystúpili v rozprave, oceňujem aj váš vecný tón a pokúsim sa vám v rámci svojich možností, keďže sa zaoberáme len kapitolou školstva, resp. regionálnym školstvom, aby som vám aj odpovedal v rámci mojich možností na vami položené otázky. Všeobecná pokladničná správa. Navrhnite z iných zdrojov, ale všeobecná, ja ju nepokladám za bezodnú studňu, z ktorej budeme len čerpať. Myslíme si, že je to tá časť, z ktorej by sme tých 780 miliónov mohli zobrať. Ale budeme hovoriť aj o tom, aby ste navrhli niečo iné vy. Kľúčové je to, aby učitelia boli v mzdách dorovnaní na úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ak by ste lepšie rozdeľovali zdroje tohto rozpočtu a pán poslanec Mikloš vám to, myslím, dostatočne vysvetlil, tak som presvedčený o tom, že by sa tých smiešnych 780 miliónov, v tomto prípade smiešnych, pretože oproti roku 2006 máte o 130 miliárd viac, by ste tam našli. Ale, samozrejme, to by chcelo aj iniciatívu a snahu zo strany ministerstva školstva, ale aj zo strany vládnej Slovenskej národnej strany. V tomto smere vám tento stav vyhovuje.

    Čo sa týka ekonomických ukazovateľov, do roku 2006 sme urobili toľko ekonomických reforiem, z ktorých táto vláda žije, preto aj máte najmenšie problémy z krajín Európskej únie s finančnou krízou, že sme nemohli, samozrejme, všetko vybaviť tak, ako nám to teraz niektorí vaši kolegovia hovoria. Ale ekonomický rast, ktorý sme vám zabezpečili, vám dovoľuje, aby ste tieto peniaze mohli dať aj na to, aby regionálne školstvo sa nadýchlo. To ešte nie je vyriešenie problémov. To len je nadýchnutie...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Pán minister, chcete reagovať na vystúpenie pána poslanca vo faktickej poznámke? Môžete z miesta, ak to má byť reakcia na faktickú, lebo ak pôjdete sem, tak potom znova môže byť faktická. Nehnevajte sa, že vás budem takto školiť, ale máte právo reagovať vo faktickej.

  • Už ste ma aspoň vyškolili, ďakujem. Je úplne jasné, že ste to museli takto zvrtnúť. Ja som sa pýtal, viete, povedať, že všeobecná pokladničná správa, vy ste z tej kapitoly len tak niečo vytiahli. Tam sú výdavky tiež presne rozdelené. Čiže, keď sa chceme baviť vecne, tak potom naozaj musíme pomenovať zdroje, kde to je reálne zobrať. Odtiaľ to tiež nie je reálne zobrať tak, ako ani z iných kapitol, pretože každá kapitola má nejaký svoj problém. A čo sa týka toho, vy ste ma asi nepočúvali, čo som hovoril, ale vy ste extrémnym spôsobom navýšili deficit v roku 2006. Čiže, to vôbec nebolo v súlade s tým, čo ste tu teraz rozprávali, že akým spôsobom ste to celé upratovali a perfektne urobili a v podstate, keby nebolo vás, tak my tu nemáme šancu na žiadny úspech. Takže ja vám presne ukážem, o koľko peňazí, a tiež váš ďalší argument, o koľko miliárd kto má viac, to sú tiež také účelové vyhlásenia, pretože na to sa treba pozrieť presne. Buď budeme porovnávať absolútne nárasty alebo percentuálne nárasty a v každej kapitole zvlášť, ale k tomu sa určite dostaneme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz sa prihlásil o slovo v súlade s rokovacím poriadkom jeho § 27 ods. 8 pán spravodajca, pán poslanec Jureňa. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pochopiteľne, že rozpočet je o peniazoch a môžem povedať, že týka sa takmer každého občana v Slovenskej republike, a zároveň je to veľká hra čísel. Ale ako máme možnosť vidieť, je to i veľká politická hra.

    Ja by som v mene poslaneckého klubu Ľudovej strany – HZDS v prvom rade chcel vyjadriť naše stanovisko, že rozpočet podporíme. A ako jeden zo základných dôvodov uvádzam, že je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, na ktorom Ľudová strana – HZDS má výrazný podiel. Rozpočet získava aj prívlastok sociálny. A ak sa pozrieme na jednotlivé kapitoly podľa jednotlivých rezortov, tak dochádza k navýšeniu a vidíme najmä u ktorých, najmä môžem spomenúť ministerstvo práce, sociálnych vecí, ale i pred chvíľou diskutované školstvo, zdravotníctvo. Ale ak sa pozrieme i doprava, a tu by som chcel vysloviť jednu základnú myšlienku a charakteristiku tohto rozpočtu, a to je, že tento rozpočet začína napĺňať a začína byť súčinný s programami Európskej únie. A ak sa pozrieme na jednotlivé navŕšenia kapitol, tak myslím si, že tu je to najlepšie vidieť a nedá sa to jednoznačne medziročne porovnávať, pretože jednotlivé kapitoly sa zabezpečujú najmä z tohto dôvodu.

    Ak sa pozrieme na celkové číslo, ktoré by malo byť transferované v budúcom roku, je to niekde okolo 1,9 mld. eur, v prepočte niekde okolo 57 mld. Sk, a ak sa pozrieme, že do roku 2013 zo štrukturálnych fondov by malo byť transferovaných niekde aj okolo 400 mld. Sk, tak si myslím, že ani toto číslo, ktoré je v tomto štátnom rozpočte, je v súlade s tým, čo nás ešte v najbližších rokoch čaká a sa mi zdá, ako keby nebolo úplne dostačujúce. Ale myslím si, že toto je taká základná charakteristika, že je veľmi dôležité, aby rezorty tak, ako majú naplánované prostriedky zo štátneho rozpočtu o spoluúčasti a naplánované prostriedky o čerpaní z Bruselu, aby dôsledne tieto peniaze boli vyčerpané. A myslím si, bolo by určite ku spokojnosti nás všetkých, ak by tieto peniaze boli ešte navýšené, pretože tu je základná príležitosť. A pokiaľ niekto chce prezentovať verejnosti, že tento rozpočet je málo rozvojový, tak si myslím, že najmä z tohto dôvodu je tento rozpočet veľmi rozvojový a bude predstavovať veľmi veľa impulzov najmä v tých kapitolách, ako sú v rozpočte uvedené.

    Určite, rozpočet, a to chcem zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky, vláda Roberta Fica sa stále takto chová, a je to dôraz na mokroekonomickú disciplínu. A darmo budete hovoriť, že schodok, resp. dokonca tu padali slová o vyrovnanom rozpočte, ale Slovensko, ak sa pozrieme najmä na okolité štáty, napríklad na susedné Maďarsko, ktoré potrebovalo 20 miliárd dolárov na to, aby vôbec v úvodzovkách „prežilo“, tak Slovensko patrí z tohto pohľadu ku krajinám, kde je výrazná makroekonomická disciplína. A toto chcem i pri tomto rozpočte výrazne oceniť. A myslím si, že z tohto pohľadu sa vláda Roberta Fica správa veľmi zodpovedne. A treba to z tohto pohľadu i takto vnímať.

    V krátkosti by som sa zastavil pri rezorte pôdohospodárstva. A tu chcem povedať len jeden taký malý základný postreh, že rezort pôdohospodárstva má sumu niekde okolo 29 miliárd, teda viac ako 29 miliárd slovenských korún, ale chcem tu pripomenúť, že z týchto 29 miliárd niekde okolo 16 miliárd je transfer z prostriedkov Európskej únie. Takže, ak sa v skutočnosti pozrieme na určitom podiele, koľko z vlastných zdrojov zo štátneho rozpočtu ide v prospech tohto rezortu, tak sme niekde na úrovni 3 %. A chcem len upozorniť na to, že toto percento, ak by sme to porovnali s rozpočtami ešte možno z čias Vladimíra Mečiara, toto percento, tento podiel poklesol.

    Ja len chcem týmto pripomenúť to, že tento rezort práve z pohľadu čerpania finančných zdrojov z Európskej únie, si myslím, že patrí ku vzorovým rezortom a myslím si, že najdôslednejšie a najtransparentnejšie čerpá, resp. transferuje prostriedky v prospech podnikateľských subjektov v Slovenskej republike. Pochopiteľne, je tu jedna otázka v súvislosti s rezortom ministerstva pôdohospodárstva, ktorá tu tiež už zaznela v rozprave a ja by som zaujal k nej asi také stanovisko, chcem teda hovoriť o dani z pridanej hodnoty vo vzťahu k obciam, ktoré podľa pólov rastu boli rozdelené na rastové a v úvodzovkách „nerastové“. A tie nerastové, ktorých je niekde okolo 1 800 obcí, patria do Programu rozvoja vidieka. Je to v prepočte asi 900 000 občanov Slovenskej republiky v týchto obciach. A tu chcem pripomenúť, že už budeme z politického pohľadu akceptovať to, čo je naplánované a to, čo je navrhnuté, ale chcem zároveň požiadať rezort ministerstva financií, aby pre roky 2010 a 2011 pristúpil k systémovému riešeniu tejto položky, pretože momentálne táto suma peňazí, ktorá bude potrebná pre obce na dorovnanie, Ľudová strana – HZDS pristupuje k tomu týmto spôsobom, že odporučí ministrovi pôdohospodárstva, aby túto sumu peňazí v prospech obcí dorovnal z navýšenej sumy štátnej pomoci, ktorá bola navýšená aj niekde okolo 800 miliónov slovenských korún. Pochopiteľne, táto suma sa môže kvantifikovať, ale presné číslo bude veľmi závisieť od postupu a čerpania a, pochopiteľne, i od technického usmernenia obcí, ako budú túto sumu môcť čerpať.

    Takže, tu by som chcel dať do pozornosti, aby pre roky 2010 a 2011 bola táto položka systémovo zaradená a to i najmä z toho dôvodu, nakoniec musím pripomenúť, že pán premiér verejne deklaroval, že vláda Slovenskej republiky k obciam, ktoré boli podľa pólov rastu zaradené do Programu rozvoja vidieka, bude ústretová, takže ja môžem dokladovať, že bude ústretová, ale bol by som osobne rád, keby sme systémovo túto vec v ďalších rozpočtoch v budúcich rokoch doriešili.

    V závere chcem povedať len jednu takú základnú myšlienku, že sme súčasťou globálnej finančnej krízy. A pochopiteľne, v dôsledku globálnej finančnej krízy sa prejavia niektoré hospodárske momenty a možno v tom negatívnom dôsledku i v rámci Slovenskej republiky. Určite sa to bude týkať, i keď v rámci kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí je 4,3 mld. určených na podporu zamestnanosti, ale určite sa to bude týkať Slovenskej republiky, pretože prvé signály tu sú. A dá sa možno dokonca očakávať, že i určitý počet občanov Slovenskej republiky, ktorí pracujú v zahraničí – a toto číslo sa odhaduje niekde na 80 až 100 000 občanov –, sa vráti do Slovenskej republiky. Čiže, toto je určitá výzva a myslím si, že treba s týmto v rámci tohto pohybu, tohto globálneho pohybu rátať.

    Ľudovo sa hovorilo, aj u nás sa to akosi dostávalo do povedomia, že žiť na dlh sa oplatí. Ale ako sa ukázalo, v Spojených štátoch amerických sa možno cca 50 rokov žilo na dlh a tento dlh, ktorý možno aj vytváral pozitívne ekonomické stimuly z pohľadu spotreby a následne z pohľadu výroby, tento dlh, ktorý narástol do neuveriteľných astronomických súm, ktoré sa rátajú v triliónoch dolárov, sa ukazuje, že spľasol, táto bublina spľasla. A ja si myslím, že my Slováci a občania Slovenskej republiky máme zakorenené v nás byť sporiví, byť hospodárni a ja si myslím, že v tomto duchu by sa všetci tí, ktorí štátny rozpočet, ktorý Národná rada odsúhlasí, budú užívať, aby sa v tomto duchu správali a aby sa v tomto duchu chovali, pretože týmto spoločne po prvé zabránime, môžeme zabrániť korupcii a môžeme podporiť dobré, efektívne využitie rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2009.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    S faktickými poznámkami na vyše vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Zsolt Simon ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka v rozprave a slovo má pán poslanec Zsolt Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, vo vašom vystúpení ste uviedli, ako sa správa vláda Roberta Fica. Snáď, pokiaľ to hodnotíme, že pod touto vládou dochádza k poklesu rastu HDP, k zvyšovaniu nezamestnaných na Slovenku, k likvidácii potravinárskeho priemyslu a následne svojich dodávateľov, tak toto je výsledok tejto práce. Pretože každá práca má istý dobeh. Tá predchádzajúca vláda prijala opatrenie. To sa prejavilo skutočne vtedy, keď táto vláda Roberta Fica nastúpila na svoje miesto a vtedy začala z neho ťažiť. A opatrenia, ktoré ste začali prijímať v tejto vláde, sa prejavujú teraz týmito ukazovateľmi, ktoré som pred chvíľkou uviedol. Ale ja osobne si myslím, že nielen rozpočet, peniaze vybrané od daňových poplatníkov tejto krajiny sú podstatou a riešením pre túto krajinu, ale aj prijatie takých opatrení, ktoré zabezpečia pre občanov, aby neboli na nezamestnaneckých, na sociálnych dávkach, pretože človek v sociálnej sieti nie je bohatý, ani sa necíti dobre, a to nemôže byť ani sociálne a solidárne.

    Pán kolega, hovoriť o tom, že ministerstvo pôdohospodárstva, resp. jeho kapitola dostane 29 miliárd korún, z toho 16 miliárd z Európskej únie. Áno, je to tak. Len sa treba pozrieť aj na rozpočet roku 2008. Koľko z týchto peňazí Slovenská republika reálne vyčerpala, keď sám hovoríte o tom, že obce, 1 800 obcí sa môže uchádzať o podporu, o rozvoj len v budúcom roku. Ani to nie je isté. Prvé peniaze dostanú až v roku 2010. A aký to bude skutočný efekt? Však rozpočet Európskej únie je 2007 – 2013. Dnes píšeme rok 2...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Reagovať na rečníka, ktorý vystúpil vo faktickej poznámke, bude teraz pán spravodajca, pán poslanec Jureňa. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Už Biblia hovorí, že boli roky úrodné a boli roky neúrodné. Všetci si dobre pamätáme, kto tu hovoril, že nepotrebujeme vidiek a že ani Hongkong si nedorába potraviny. Ja si myslím, že každý máme toľko toho v pamäti a vieme dobre, kto to hovoril. A po ôsmich rokoch, veľmi neúrodných, konečne zase prichádzajú úrodné, pretože len vám pripomeniem, pán kolega, že za vás bola štátna pomoc, ktorá je ako druhá priorita rezortu pôdohospodárstva, devastovaná z 1,5 mld. na 380 mil. korún, keď ste nezabezpečili ani základnú starostlivosť o majetok Slovenskej republiky, napríklad meliorácií atď. Vy tu vždy vystupujete určitým, by som povedal, vyslovene demagogickým spôsobom. Takže ja si myslím, že tieto čísla, prístup tejto vlády k tomuto rezortu má jasnú a vypovedaciu hodnotu. Ďakujem.

  • Ďalej je do rozpravy písomne prihlásená pani Magdaléna Vášáryová, ktorej teraz udeľujem slovo. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, ak by ste dovolili, od dojných kráv a prasiat by sme prešli ku kultúre na chvíľku, aj keď je to rezort, ktorý má najmenej financií vlastne v celom rozpočte, až si človek kladie otázku, či má vôbec zmysel hovoriť o tých 5 mld. proti všetkým tým miliardám, ktoré poletujú buď tu, v tejto sále alebo na stránkach našich novín.

    Už včera sme si kládli spolu s niektorými našimi kolegami otázku, prečo sme na rozdiel od všetkých zákonom zabezpečených duálnych zobrazovaní nedostali rozpočet vlády Slovenskej republiky, ktorý by mal tiež duálne zobrazovanie, to znamená, že by sme mali eurá a koruny. Rozmýšľala som celý čas, prečo to je a čím ďalej, tým viac, pán minister, sa mi zdá, že v rozpočte pre kultúru je to najmä preto, aby sme si nemohli celkom dobre porovnávať rozpočty. Teda nie ja, lebo ja si to prepočítam, ale tí ostatní, ktorí budú obeťami tohto rozpočtu, aby sa dalo šíriť propagandu napríklad o veľkom zvýšení rozpočtu na slovenskú kultúru.

    Takže pozrime sa na to, ako tento rozpočet pre kultúru v budúcom roku vyzerá. Je to veľmi zaujímavé čítanie, pretože dnes rokujeme v situácii, keď aj nezáujem koaličných poslancov o rozpočet jasne deklaruje nielen to, že vlastne nie je o čom hovoriť a nič neprejde, žiaden návrh a jednoducho rozpočet je dohodnutý na koaličnej rade a tým to skončilo, ale aj preto, lebo naozaj rokujeme nielen o virtuálnom rozpočte, lebo každý rozpočet je virtuálny, samozrejme, ale rokujeme o virtuálne virtuálnom rozpočte.

    Ja sa nepripojím k tým novinárom, ktorí dnes píšu, že to je nedovarený rozpočet a podobne, ale dovolím si len upozorniť na posledné odhady hospodárskeho rastu napríklad v susednom Česku, ktoré sa blížia k hranici 2 % a my stále rokujeme o číslach, ktoré sú na úrovni 6,5 s tým, že sa bude zvyšovať deficit Slovenskej republiky. Takže rokujeme o rozpočte, ktorý je virtuálne virtuálny a nevieme vlastne, ako sa nielen hospodárska kríza, ale aj hospodárenie a správanie sa vlády dotkne tohto rozpočtu. Takže, ak tu nesedia všetci naši kolegovia pri tomto zákone zákonov a nikto z vlády, dokonca ani minister kultúry, tak nejavia o to záujem, pretože vedia, že nielenže sa nedá nič zmeniť, ale že to v konečnom dôsledku aj tak bude inak. Takýmto postojom ale, vážení kolegovia, nezlepšíme imidž parlamentu vo verejnosti, a to môžem konštatovať s úplnou istotou, a to je aj jediná istota v tejto časti môjho vystúpenia, keď budem hovoriť o tomto neistom rozpočte.

    Vláda nám predkladá rozpočet na 3 roky, ale keď sa prizriete číslam rezortu kultúry v rokoch 2010, 2011, zistíte, že mnoho z nich je vlastne len prepisovaním toho istého čísla z roku 2009 a 2008, dokonca aj s chybami, ako to dokázala vo výbore pani poslankyňa Biró a kde pani generálna riaditeľka ministerstva kultúry Hilda Gajdošová musela pripustiť, že sa pomýlili, že dokonca ani úradníci ministerstva nedokázali poriadne prepísať tieto čísla. Kde máme záruku, že aj ostatné čísla sú správne? To nielen znižuje dôveryhodnosť tohto zákona zákonov, ale zároveň musíme konštatovať to, čo sme konštatovali vo výbore, že už sa netreba zaoberať trojročným rozpočtovaním, pretože to nemá zmysel. Pýtali sme sa vo výbore štátneho tajomníka ministerstva kultúry, ale on sa vyhováral na vás, pán minister, na ministerstvo financií, že od vás dostali len 70 % potvrdených financií, takže vlastne nemohli urobiť rozpočtovanie na rok 2010 a 2011 zodpovednejšie.

    Čo ale znamená pre kultúrne inštitúcie to, že sme zrušili trojročné rozpočtovanie? To znamená, že naše kultúrne inštitúcie si nebudú môcť naplánovať nejaké kvalitnejšie aktivity a každý, kto len trochu privoňal k organizovaniu nejakej kultúrnej aktivity, vie, že zorganizovať skutočne kvalitné výstavy, festivaly, prehliadky sa nedá s ročným rozpočtom. S rozpočtom na jeden rok v kultúre môžete tak akurát paberkovať, nič viac.

    V časti kultúra v návrhu rozpočtu verejnej správy nájdeme aj plánované zdroje na kultúru z iných rezortov, ktoré v čase nadchádzajúcej krízy a prudkého zníženia hospodárskeho rastu, ako upozornil môj kolega Ivan Mikloš, nielen kvôli hospodárskej kríze, to ešte nevieme, o koľko klesne rozpočet celkom, ale aj jednoducho z 10,4 na 6,5, ktoré predpokladala vláda Slovenskej republiky, ale čuduj sa svete, výdavky iných rezortov vlády na kultúru majú vzrásť o polovicu. Čísla v roku 2008 – vypočujme si ich. Rezorty mali dávať na kultúru 26 mil. eur, ale v roku 2009 52 mil. eur. Kde ich nájdu, pán minister? Majú rezorty o polovicu vyššie rozpočty na tieto kultúrne aktivity? Obce, ktoré, ako poukázali moji predrečníci, budú postihnuté krízou, ich rozpočty majú dať v roku 2009 na kultúru 192 mil. eur, kým v roku 2008 majú plánované 157 mil. a v roku 2007 dali skutočne na kultúru 138 mil. eur, teda vyše 4 mld. korún. A na to isté by som mohla upozorniť aj v predikovaní rozpočtu o výdavkoch VÚC na kultúru. Mali by počítať s vyše 200 mil. korún navyše.

    A na koniec tohto môjho pokusu odpovedať si vlastne, ako rozpočet pre kultúru vyzerá, som si nechala bonbónik ako dôkaz, že rokujeme dnes skôr o snoch ako o skutočnosti. V návrhu rozpočtu verejnej správy z kapitoly STV sa dozvieme, že vláda predpokladá, že STV bude robiť dlhy až do roku 2011. Koľko dlhov STV budú musieť občania ešte platiť, to nevieme, ani sa to tam neuvádza, takisto ako bohaté budú musieť byť tzv. zmluvy so štátom, cez ktoré vláda predpokladá, citujem: „kompenzovať stratu z hospodárenia STV“ a ktorá by znovu mala, citujem: „mala vstúpiť do platnosti v roku 2009“. Ja som mala pocit, že táto zmluva sa bude prerokúvať na verejnosti, aspoň podľa slov mojich kolegov, takže som zvedavá, či peniaze zo zmluvy so štátom budú schopné prísť do televízie v druhom, aspoň v druhom polroku roku 2010. Ale peniaze, ktoré by vykrývali tieto straty, ktoré rozpočet priamo predpokladá v STV, tam nenájdeme, naopak, v rozpočte sú uvedené pre mňa prekvapujúce informácie o výške financií, ktoré má STV získať z reklamy. Kým v roku 2008 sa počíta s príjmami z reklamy vo výške 23 mil. eur, teda skoro 700 mil. korún, prosím, porovnajte si to s tým, čo televízia skutočne získa za reklamy, tak v roku 2009 má to byť 26 mil. eur, teda skoro 800 mil. korún a pre roky 2010, 2011 dokonca 32 mil. eur, to je skoro miliarda korún. A pripomínam, že na minulej schôdzi parlamentu sme prijali zákon o audiovizuálnom fonde, ktorý obsahuje zmenu s pozmeňujúcim návrhom pána Rafaja, kde Slovenská televízia v roku 2011 bude mať 1 % reklamného trhu a 5 % na teleshoping. A tu je plán miliardy korún z reklamy.

    Ja asi tuším, ako to vzniklo. Jednoducho toto je odhad televízie spred prijatia audiovizuálneho zákona na jednej strane a ešte veľmi optimistický odhad, pravdepodobne, buď nového riaditeľa, alebo ešte starého vedenia za generálneho riaditeľa Hrehu, ale to sú naozaj podľa mňa, teraz použijem neslovenské slovo, „hausnumerá“, lebo neviem nájsť nejaké slovenské slovo, ale ešte nebudem platiť, pretože ešte sme neprijali zákon o tom, že budeme platiť, keď sa budeme vyjadrovať neslovensky. Aký teda lepší dôkaz môžem predložiť, že na ministerstve financií a v slovenskej vláde sa rozmohlo marketingové počítanie, kde 2 + 2 zrejme nie sú 4, ale 10 a kde ministri majú veľmi snové predstavy o stolčeku, prestri sa bez toho, aby bolo naň pracovať. Pripomínam staré slovenské príslovie a naši starí Slováci boli múdri ľudia, bez práce nie sú koláče. Jednoducho, koláče bez práce nebudú. Aj príjmy z úhrad, teda zo zástrčkového zákona, ktorý sme kritizovali, sú plánované na 67 mil. eur pre Slovenskú televíziu, teda 2,2 mld. korún. Pripomínam, že na rok 2008 bolo plánované vyzbierať od občanov 1,89 mld. Sk. Ale zrejme aj to bolo málo, pretože generálny riaditeľ Hreha dostal od vás, pán minister, darček pri svojom nástupe, 100 mil. korún, 90 mil. dostal na rozbehnutie STV3 kanálu a pritom nám pri poslaneckom prieskume v STV, na ktorom sme boli s mojimi kolegami, jasne dali najavo, že ak vôbec mala STV3 fungovať nejakým spôsobom, potrebujú na to ešte minimálne 250 až 280 mil. korún, a to nám povedali, pán minister, v televízii. Kde tieto peniaze v rozpočte sú, pýtam sa. Nie je tam nič. Tak ako v rozpočte na rok 2008 nie je tých 164 mil. korún, ktoré si nový generálny riaditeľ STV Nižňanský vypýtal od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A keďže ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tejto sociálnej vlády neminulo miliardu korún, tak Slovenská televízia preto, že je vytunelovaná, že nie je dobre riadená, že sme prijali zlý zástrčkový zákon, dostane z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny 164 mil. za chyby v riadení televízie. Krátko a jasne povedané, prosím vás, v rozpočte verejnej správy nečítajte kapitolu STV, nemá to žiaden zmysel.

    Ale čo sa teda dá vyčítať z rozpočtu? To je moja druhá otázka. Pokúsim sa na niektoré veci odpovedať. Jedným z dobrých prostriedkov na odkrytie skutočnosti je zverejniť podiel výdavkov ministerstva kultúry k hrubému domácemu produktu. Vždy sa to tak robilo, ale v tomto rozpočte tieto čísla nenájdete. Tak som si ich musela vypočítať sama. V roku 2006 bolo pre kultúru vyčlenených 4,57 mld. korún, teda pomer k HDP bol 0,28 %, málo. Európske normy sú úplne iné. V roku 2007 bol rozpočet taký škandalózny, že sa počítalo s poklesom tohto podielu na 0,23 %, ale ku koncu roka aj prácou našich kolegov vo výbore sa rozpočet zvýšil o 550 miliónov korún na úroveň 4,7 mld., teda pomer k rozpočtu bol predsa len o pár desatín percenta trošku vyšší. Rozpočet pre rok 2008 je plánovaný na úrovni 5,11 mld. korún, to znamená 0,26 HDP, teda stále pokles 2 desatiny percenta. A rok 2008 k predpokladanému rastu HDP, tak ako ho predložilo ministerstvo financií, je to len 0,26 %, teda je to pokles aj v roku 2008 a pritom sme sa zaviazali v Európskej únii, že budeme zvyšovať výdavky na kultúru. Ja som realista, nechcem tak ako programové vyhlásenie tejto vlády do dvoch rokov skočiť do roku 2010 na 1 % tak, ako je to zvykom v štáte EÚ, nakoniec bolo to aj vo vládnom programe Slovenskej národnej strany. Ja som príliš veľký realista, aby som niečo takéto mohla tvrdiť, ale ak by sa podarilo udržať vyšší hospodársky rast, ako bude predpokladaný 4,6 %, alebo ako niektorí predpokladajú 3 % na Slovensku, nebol by to až taký nereálny cieľ, veď táto vláda má v rozpočte o 126, o 126 miliárd slovenských korún viac, ako mala vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2006. A možno by stačili na zvýšenie rozpočtu kultúry tie 2 miliardy, ktoré ako lup skončia na Cypre.

    Rozpočet ministerstva kultúry na rok 2009 by mal byť vo výške 5,694 mld. korún. Minister deklaroval, že je to nárast o 11 %. Ale ja sa pýtam: Je tam zakalkulovaná zmluva so štátom, tých 500 miliónov, pán minister? Pôjde tých 500 miliónov na vykrytie zlého hospodárenia STV z rozpočtu ministerstva kultúry? Alebo to bude z vášho rozpočtu alebo zo zvýšeného rozpočtu predsedu vlády? To je veľmi dôležité, aby sme vedeli posúdiť, či sa naozaj zvyšuje rozpočet ministerstva kultúry. Lebo to by potom znamenalo, že sa rozpočet ministerstva kultúry udrží len tak, ako v roku 2008 na úrovni 5,1 mld. korún, to znamená, že to bude menej ako v roku 2008, pretože infláciu treba odpočítať, a to ešte nezdôrazňujem hospodársky rast. Pán minister sa v rozpočte chváli, že na činnosť rozpočtových a príspevkových organizácií, teda to, čo ide skutočne na kultúru, čo nejde ani na platy kňazov, čo nejde ani na platy pracovníkov v kultúre, ani na udržiavanie budov atď., bude v roku 2009 340 mil. korún, ale zároveň je tam jasne naznačené, kto dostane týchto 340 mil. korún, o tom bude rozhodovať sám pán minister. Je to rozkošný spôsob, ako si zaviazať ľudí politicky.

    Oceňujem, aj keď povedzme si pravdu, 340 miliónov pre 33 príspevkových a rozpočtových organizácií ministerstva kultúry znamená priemerne 10 miliónov pre každú z týchto organizácií. Nechcem to zľahčovať a povedať, že to je nič. Ja si myslím, že každá z týchto organizácií by sa veľmi potešila, keby dostala na program tých 10 miliónov, lebo, pán minister, neviem, či viete, ale každá kultúrna inštitúcia v podstate môže použiť len 7 % svojho rozpočtu na skutočne kultúrne programy. Takže ja túto snahu pána ministra oceňujem, možno urobia trošku lepší katalóg, lebo úroveň katalógov našich kultúrnych inštitúcií je skutočne niekedy žalostná alebo možno nejakú výstavu navyše. Ale chcem povedať jednu vec, takto postavené riešenie, že bude o tom rozhodovať pán minister podľa toho, ako sa dohodne s vedením niektorých inštitúcií, znamená, že to nie je systémové riešenie. Je to vyslovene straníckopolitické riešenie a podľa mojich skúseností nepovedie k zvýšeniu kvality prezentácie slovenskej kultúry. Alebo týchto 340 miliónov pôjde na zvýšené výdavky na centrálne verejné obstarávanie, ktoré riadi ministerstvo kultúry, takže v Bratislave sa rozhoduje, aký papier sa bude používať na printy v opere Košiciach, dokonca aj papier pre intímnejšie potreby. Dovoľujem si upozorniť, že už začínajú vychádzať články, ktoré spochybňujú, a celkom oprávnene, pán minister, ja chodím do tých inštitúcii, spochybňujú, že centrálne verejné obstarávanie zlacňuje nákup papiera, printové služby a podobne a to sa chystá ešte upratovanie, ktoré bude riadené aj v Prešove úradníkom z bratislavského ministerstva kultúry. Ja tu nebudem hovoriť, aké mám podozrenia, ale myslím si, že tieto peniaze bude treba sledovať.

    A snáď ešte jedno číslo, ktoré je ale v rozpočte ministerstva kultúry najväčším nárastom, ale to snáď ani nikoho neprekvapí, veď sme tu skúsení ľudia. Ministerstvu kultúry narastie na administratívnu činnosť o 28 % viac financií. To je absolútne najväčší nárast, ktorý vôbec má ministerstvo kultúry. Pritom grantový systém, ktorý spotreboval v roku 2006 800 miliónov korún, pán minister sa chváli, že má na granty vydelených úžasných 750 miliónov korún. Aby som citovala z tohto materiálu z komentára, ktorý pripravilo ministerstvo kultúry k rozpočtu: „Ostatné bežné výdavky stagnujú, prípadne poklesli,“ koniec citátu.

    Ako to teda vyzerá v kapitálových výdavkoch? Teda akým spôsobom budeme v budúcom roku – lebo ako som hovorila, hovoriť o roku 2010, 2011 vôbec nemá zmysel – investovať do slovenskej kultúry? Budem väčšinou citovať z komentára ministerstva kultúry: „Kapitálové výdavky klesajú a“ – citujem úplne presne – „bude potrebné obmedziť rekonštrukcie sídelných budov.“ Ďalej citujem: „Finančné prostriedky budov sú nedostačujúce, pokles kapitálových výdavkov v roku 2009 ďalších 280 miliónov,“ a pritom sa finančná kríza prehlbuje. Je to ten, prepáčte, finančný nárast? Pokles kapitálových výdavkov v roku 2009 oproti roku 2008 je vyjadrený indexom 84,16. A to hovorím, nebudem spomínať index z roku 2010, lebo by sme sa museli smiať, lebo tam je index 0,66. Ja vrelo v tomto komentári súhlasím s ministerstvom a ja som vo výbore upozornila aj na zmenu grantového systému, podmienok grantového systému. Ministerstvo kultúry totiž rozhodlo, že bude žiadať len 95 % spolufinancovania, dúfam, že o tom viete, pán minister, lebo vraj žiadatelia nemajú dostatok finančných prostriedkov. Ale jednoduchá logická matematika pre mňa znamená, že bude vlastne menej možností financovať z grantového systému, bude menej projektov. To je matematická logika, logika propagandy bude zrejme iná.

    A pikantná veta z komentára. Toto je také nakoniec skutočne to, čomu sa hovorí pikoška. Viete, čo je jeden z dvoch najvyšších príjmov rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry? Tak jeden príjem je od študentov, ktorí si chodia vypožičiavať knihy, ale ten druhý najvyšší príjem je prenájom budovy pre americké veľvyslanectvo. To je milé, pikantné. Komentár ľutuje, že poklesom dolára prichádza o plánované príjmy. Naozaj je to pre mňa pikantné, najmä, keď si analyzujeme priority zahraničnej politiky tejto vlády.

    Ministerstvo kultúry na záver svojho komentára k rozpočtu uvádza, že ministerstvo kultúry by potrebovalo minimálny rast svojich výdavkov na úrovni 110,6 % finančných prostriedkov, ale to je len na to, zdôrazňuje to komentár ministerstva kultúry, aby pokrylo nevyhnutné potreby. Čiže, keď pán minister hovorí – logika čísel nepustí –, že je rád, že sa zvýšili financie pre ministerstvo kultúry na úrovni 11 % a 110,6 % potrebuje na to, aby udržal nevyhnutné potreby, to znamená, že ministerstvo kultúry bude mať, ak sa udrží hospodársky rast, len na nevyhnutné potreby a na to som chcela upozorniť. To znamená, že ide len o to, aby sme dáko prežili.

    A nakoniec by som chcela upozorniť na jednu vec. Zvýšenie finančných prostriedkov tak ako tu o tom hovorili mnohí kolegovia, je na informatizáciu, digitalizáciu a cestujem po Slovensku a začínam mapovať, aké prístroje sa kupujú, na základe akého systému a ako sa robí digitalizácia knižníc a kultúrnych inštitúcií. Ja si myslím, že bude dosť priestoru a veľa materiálu o tom hovoriť na nasledujúcich schôdzach.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Miroslav Jureňa, pán poslanec Dušan Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec a spravodajca k tomuto zákonu, pán Miroslav Jureňa. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Mali sme možnosť si troška užiť kultúry. Mňa zaujala jedna poznámka, že poďme od kráv ku kultúre. To mi troška tak asociovalo, kde je viacej kultúry, či v tej slovenskej maštali alebo v Slovenskej národnej rade. Chcel by som povedať, že ak z maštale vyveziete hnoj na pole, tak pole zarodí a ja myslím, že toto naši predkovia veľmi dobre poznali.

  • Hluk v sále.

  • Prepáčte, pán kolega, poprosím o pokoj. Tí, ktorí nechcú vystupovať, nech sú v pokoji.

  • A v dnešných časoch, aby pole dobre rodilo – a maštaľný hnoj má veľmi vysoký význam, pretože výrazne vzrástli ceny hnojív, môžem povedať 100-percentne priemyselných hnojív –, takže si myslím, že keby sme niekedy poupratovali v Národnej rade, že by naše polia tiež ešte lepšie zarodili. Ďakujem.

  • So smiechom.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči.

  • Naozaj sa budem snažiť byť korektný a nebudem reagovať na ten demagogický balast, ktorého tu bolo v tomto vystúpení zhruba okolo 70 %. A niekedy naozaj mám dojem, pani poslankyňa, že vám je úplne jedno, či hovoríte o SPP alebo o STV. No ale, aby som bol konkrétny a zareagoval na to, čo ste hovorili, naozaj by som len chcel, aby ste zobrali do pozornosti a istým spôsobom porovnali tú situáciu, ktorá je teraz a ktorá bola, povedzme, pred piatimi alebo štyrmi rokmi a porovnali isté finančné nasadenie v rámci rezortu, ako je to teraz, ako to bolo pred piatimi rokmi, isté legislatívne nasadenie tohto rezortu, ako je to teraz v súčasnosti, aké sú snahy v súčasnosti, ako to bolo, povedzme, pred piatimi rokmi a zároveň vlastne si uvedomili, veď za Dzurindovej vlády sa hovorilo veľmi konkrétne, za poslednej Dzurindovej vlády sa veľmi konkrétne hovorilo o zrušení ministerstva kultúry, resp. o jeho spojení s ministerstvom školstva. Dnes to ministerstvo má spoločenskú autoritu, nikto už nehovorí o jeho zrušení. Každý hovorí o tom, vrátane vás, že tých finančných prostriedkov je tam naozaj málo. Ja s vami absolútne súhlasím, všetci by sme sa potešili, keby finančných prostriedkov bolo viacej. Ale ja si myslím, že za súčasnej vlády do toho rezortu pritekajú každým rokom isté finančné prostriedky, ktorých je stále viac a viac a prejavujú sa v jednotlivých inštitúciách, ktoré spadajú pod ministerstvo kultúry. Čiže, myslím si, že nie je všetko, pani poslankyňa, čierne, tak ako ste to vy vykreslili a aj v rámci Slovenskej televízie sú snahy, aby to fungovanie Slovenskej televízie bolo zabezpečené inak, ako bolo zabezpečené doteraz.

  • Reagovať teraz na faktické poznámky bude pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ak dovolíte, nebudem na nekultúrne prejavy reagovať. Ale veľmi si vážim, pán Jarjabek, vecný tón, ktorý ste nasadili. Ja si veľmi vážim a povedala som to v mojom prejave a myslela som tým vás, že ste sa zasadili o to, aby rezort kultúry dostal minulý rok tých 550 miliónov navyše. Ja viem, že to bola aj vaša práca a ja som sa to snažila oceniť.

    Ale nehnevajte sa, hovoriť o úžasnom navýšení prostriedkov a o spokojnosti, keď máme v roku 2006 4,7 miliardy. My dvaja veľmi dobre vieme, že miliarda viac-menej ide pre cirkvi, to znamená, kultúra má skutočne malilinký rozpočet a dnes budeme mať 5,6 mld. a ja som položila len otázku, či je tam tých 500 miliónov na zmluvu so štátom. Na to ste mi neodpovedali, možno to neviete ani vy. Ja neviem. Ale snažila som sa poukázať na to, že je kríza v STV, ja to tvrdím, vy mi oponujete, ale ja si myslím, že 164 miliónov z ministerstva práce a sociálnych vecí je skutočne nič inšie, len potvrdenie, že tam je kríza a veľká kríza.

    Ale chcela som poukázať najmä na to nebezpečie a my sme o tom vo výbore, pán poslanec, hovorili, že sa na ministerstve kultúry vytvára určitý fond, veľký fond, o ktorom bude rozhodovať len pán minister. Ja to považujem za veľmi zlý trend. Považujem to za politizáciu ministerstva kultúry a považujem to skutočne aj pre samotnú kultúru a rozvoj slovenskej kultúry za alarmujúce!

  • Ďakujem.

    Teraz vystúpi v rozprave písomne prihlásená v súlade s poradím pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Poprosím technikov, aby mi zapli obrazovky.

    Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpim so svojím názorom, so svojím pohľadom na kapitolu rozpočtu, ktorá sa týka poľnohospodárstva.

    Keďže sa naši kolegovia neustále vracajú k minulým vládam, dovoľte mi jedno porovnanie rozpočtov, a to rozpočtov poľnohospodárstva, kapitoly poľnohospodárstva, ktorá v roku 2002 dostala k dispozícii 13 mld. korún spolu s vodným hospodárstvom. V roku 2006, keď táto vláda končila, rozpočet bez vodného hospodárstva bol 23 mld. korún, čiže index nárastu 177. Nejde to? Bola by som rada, keby to bolo viditeľné aj na tabuli.

  • Poprosím technikov, ak treba od rečníckeho pultu pomôcť pani poslankyni, aby to urobili.

  • Dobre, dobre, v pohode, ďakujem.

  • Čiže zopakujem. Rok 2002 – 13 mld. s vodným hospodárstvom, rok 2006 – 23 mld. bez vodného hospodárstva, index rastu 177. Rok 2009 – 28,6 mld., index rastu 124.

    Tak mi, prosím vás pekne, povedzte, ktorá vláda dala pre rezort peniaze. Ktorá dala? Ktorá bola ústretová? Môžete s úprimným svedomím hovoriť, že niekto je zlomyseľný, že niekto chcel likvidovať poľnohospodárstvo? Pozrite sa na tieto čísla, ktoré hovoria úplne jasnou rečou.

    Pokiaľ ide o kapitolu rozpočtu poľnohospodárstva, čísel sa veľmi dotýkať nebudem, pretože tie sa meniť nebudú, tie sú dané. 28,6 mld. je zhruba o pol miliardy menej ako v minulom roku. Dôležitejšia je štruktúra výdavkov, kde v priamych platbách vzrastú z 10,1 mld. na 11,9 mld., to je 17,7 %, ale na rozvoj vidieka zo 14,2 mld. dôjde k poklesu o 3,6 mld. To znamená, že zvyšovanie kvality života či životného prostredia na vidieku dostane o 25 % menej oproti roku 2008. Ak odôvodňujeme potrebu finančnej podpory rezortu komplexným pohľadom na vidiek, na jeho obývateľnosť, tento pomer nechápem. Ak prioritou vlády v oblasti poľnohospodárstva je zabezpečiť konkurencieschopnosť a trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva vo vidieckom priestore, ak opodstatnenie dotácie zdôvodňujeme multifunkčnosťou vidieka, diverzifikáciou činnosti na vidieku, je štruktúra výdavkov neefektívna a extenzívna.

    Vláda vyhlásila poľnohospodárstvo za svoju prioritu a každý rok zvyšuje výdavky do tohto rezortu, hlavne v priamych platbách. Zároveň sme svedkami zvláštneho úkazu. Dotácie farmárom rastú a napriek tomu sme si od nich nedávno vypočuli, že poľnohospodárstvo je v najhoršej kríze od roku 1989. Dotácie rastú, ale ceny potravín neklesajú. Narástli dosť podstatne. Dotácie rastú, ale peniaze v rezorte z verejných financií sa neprejavujú. Kde končia? Namieste je otázka, ako a či vôbec sa prejavili dotácie v platoch v poľnohospodárstve, v nájomnom platenom vlastníkom pôdy alebo priaznivom vývoji cien komodít či v obchodnom salde.

    Dotácia-nedotácia trh funguje, to sme sa mohli v tomto roku presvedčiť. Keď sa urodí, ceny idú dole, keď sa neurodí, ceny idú hore a klesajú alebo stúpajú celosvetovo a slovenská ekonomika to pocíti úplne natvrdo. Videli sme to pri potravinách. Preto je ozaj nevyhnutné, aby sa priame platby nevyplácali plošne, a tu sa s pánom poslancom Záhumenským zhodneme, ale aby sa priame platby ako podpora príjmu, čiže to je ich sociálna funkcia, vyplácali na farmu, aby sa predišlo špekuláciám s pôdou.

    Pozrime sa teraz na úroveň platieb a podiel podpory na produkcii. Tu dochádzame k zaujímavému číslu, pretože keď porovnávame podiel podpory na produkcii, tak Slovensko je nad úrovňou starej európskej pätnástky, aj európskej dvadsaťsedmičky. Keď si tie čísla pozrieme, 15,9 % úroveň celej Európskej únie, stará pätnástka 16,6 % a Slovensko 17,4 %. Ten podiel podpory na produkcii je myslený tak, koľko z toho vyprodukujem, som dostal vo forme podpory. To znamená, že podpora pre Slovensko je primeraná, pretože produktivita je slabá. Produktivita slovenských farmárov je otázna. Zrejme málo vyrábajú.

    Napriek tomu, že v absolútnom vyjadrení na hektár má Slovensko najnižšiu úroveň podpory, oplatí sa na Slovensku prenajať si poľnohospodársku pôdu. Profitujú z toho užívatelia najväčších výmer, stačí pole, lúku raz pokosiť a máte nárok na priamu platbu vo forme jednotnej platby na hektár. Ja nepovažujem za solidárne, aby peniaze daňových poplatníkov boli takto extenzívne používané a skutočne je na ministrovi poľnohospodárstva, aby sa čím skôr táto jednotná platba zmenila na platbu na farmu.

    Argumenty o nerovnakej podpore, ktoré sú s obľubou používané, včera ju použil aj pán kolega Záhumenský, sú neopodstatnené, nakoľko i náklady v starej európskej pätnástke a v nových členských štátoch sa nedajú porovnávať. Ide hlavne, ako som včera povedala, o náklady na tri výrobné faktory a to: na pracovnú silu, výborný prostriedok a kapitál, teda na mzdy, nájomné na pôdu a budovy a platené úroky z úverov. Tie sú podľa FADN (Farm Accountancy Data Network), to je sieť účtovných dát farmárov, sú na Slovensku o 12 % nižšie, ako je priemer Európskej únie. Myslím si, že táto inštitúcia pracuje s účtovnými dátami, čiže tie dáta sú exaktné.

    Pán poslanec Záhumenský včera tvrdil, že náklady sú vyššie, mzdové náklady tvoria iba 1 %, hnojivá, pesticídy či stroje sa nakupujú strašne draho, keď si dobre spomínam, pán kolega.

    Tak po prvé, pozrime sa na investície do hmotného investičného majetku. Ak sa nakupujú stroje u nás drahšie, tak sa pýtam, keď sú mimo Slovenska lacnejšie, kde je zdravý sedliacky rozum, že si ten stroj kúpim tam, kde je lacnejší.

    Po druhé, tvrdenie, že pracovné náklady tvoria iba jedno percento všetkých nákladov, toto môže pasovať u samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí skutočne ako živnostníci nevedia preniesť cenu svojej práce do nákladov, pretože ich mzdou je zisk a podľa môjho názoru je to metodicky nesprávne, pretože v tomto sektore to skresľuje hospodárske výsledky roľníkov, ktorí hospodária ako živnostníci. Ich podiel na štruktúre pracujúcich je 8,3 % a zvyšných takmer 92 % sú zamestnanci. Keď vezmeme do úvahy, že priemerná mzda v poľnohospodárstve je 73 % mzdy, priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo je 14.721 korún, odvody zhruba 38 %, to je ďalších 5.594 korún, tak mesačný náklad, mesačný mzdový náklad na jedného pracovníka v poľnohospodárstve je 20.315 korún za rok cca bez odmien nejakých 244.000 korún, čo je podľa mňa slušný podiel na nákladoch v závislosti od veľkosti podniku, od počtu zamestnancov, od podielu ručnej práce. A okrem toho veľa prác sa nakupuje dodávateľsky. Iste sa neoplatí držať drahé stroje, ja neviem na sejbu alebo na zber úrody a tie náklady na prácu sú schované práve v nákladoch na služby, ktoré sú platené práve v týchto prácach.

    Čo sa týka hnojiva, pesticídov, podľa Zelenej správy spotreba hnojív vzrástla, pretože ceny dusíkatých hnojív stagnovali, ceny draselných klesli dokonca. Ten index nárastu proti predchádzajúcemu roku je len 0,5 percenta a u pesticídov 1,3 %. Čiže nemôžme hovoriť o žiadnom dramatickom raste. A ak si porovnáme indexy cien vstupov od roku 2000, keď ceny v roku 2000 označíme 100, tak v roku 2007 je to 130, 30-percentný nárast, čo v priemere ročne je 4,3 %. Zhruba to korešponduje s infláciou. Takže ani tu nemôžeme povedať, že by tie ceny vstupov, lebo hovoríme o cenách vstupov, nejako dramaticky rástli.

    A teraz si pozrime niekoľko faktov o ekonomickej výkonnosti rezortu. Ekonomika Slovenska rástla rýchlejšie ako ekonomika poľnohospodárstva. Vytvorený hrubý domáci produkt v poľnohospodárstve bol nižší ako rok predtým. Jeho podiel na HDP je iba 2,5 %, čiže klesajúca tendencia. Podiel na celkovej zamestnanosti klesol zo 4,4 na 4,1 %. Priemerné mzdy, ako som už hovorila, dosiahli 73 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve a zaujímavá je aj hrubá pridaná hodnota na zamestnanca. Eurostat to meral v porovnaní so starou európskou pätnástkou. Jeden zamestnanec v európskej pätnástke vyprodukuje pridanú hodnotu 56.600 eur, kým slovenský zamestnanec v poľnohospodárstve 23.800 eur, čo je iba 42 %. Čiže skutočne tá produktivita slovenského poľnohospodárstva je slabá. Tak isto negatívne saldo obchodnej bilancie sa v roku 2007 blíži už k 30 miliardám a má klesajúci trend.

    Výmera používanej pôdy predstavovala 1,9 milióna hektárov, ale viac ako 90 % tejto pôdy neobrábali jej vlastníci, ale obrábajú ju užívatelia, ktorí ju majú v prenájme. Toto radí Slovensko na úplne prvé miesto v rámci európskej dvadsaťpäťky. Môžete to vidieť na grafe, celkom vľavo ten prvý stĺpec je Slovensko, hneď vedľa je Česká republika, ale zároveň podiel nájomného na priamych platbách je jeden z najnižších. Tie najväčšie nožnice medzi modrou krivkou, ktorá zobrazuje podiel prenajatej pôdy a tými stĺpčekmi dole, ktoré zobrazujú platené nájomné, tie najväčšie nožnice to je práve Slovensko. Je to dosť zle viditeľné, ale myslím si, že ten rozpon je evidentný.

    O spokojnosti vlastníkov pôdy preto veľmi ťažko môžeme hovoriť. Môžeme hovoriť skôr o nespokojnosti vlastníkov. MESSA 10 pomerala indexy spokojnosti vlastníkov a Slovensko spolu so Spojeným kráľovstvom sa ocitli na špici tejto nespokojnosti s niekoľkými desatinkami percenta.

    Pri mojich rozhovoroch s občanmi napríklad v Žilinskom kraji som sa často stretla so sťažnosťami, že sú vlastníkmi pôdy a za pôdu im nikto neplatí nájomné. Skutočne tá miera informovanosti niektorých ľudí, niektorých vlastníkov pôdy, že ich vlastnícke právo oprávňuje disponovať so svojou pôdou, že ich oprávňuje dohodnúť si nájomné, tá je pomerne slabá a preto SDKÚ – DS príde s legislatívnym návrhom, aby sa nájomné vyplácané vlastníkovi pôdy nemohlo dostať pod určitú percentuálnu úroveň prijímaných priamych platieb.

    Európska únia aj Slovenská poľnohospodárska platobná agentúra zverejňujú na svojich internetových stránkach poberateľov dotácií. Myslím si, že je to transparentná informácia. Podľa týchto informácií v roku 2007 si 27 534 subjektov rozdelilo 9,3 miliardy korún. Oveľa zaujímavejšie však je, keď sa pozrieme na štruktúru rozdelenia týchto dotácií na jednotlivé subjekty. V tabuľke máte uvedených top 10 poberateľov dotácií v slovenských korunách a je to podľa stránky Európskej únie farmsubsidy. Tak prvých desať subjektov zobralo 9,9 % z týchto 9,3 miliardy. Takmer 1 miliarda korún v rukách desiatich subjektov, a keď si pozrieme ešte vlastnícku štruktúru, tak subjekt 3 a 5 majú spoločných vlastníkov, čiže mali by byť tým, ktorí sú na prvom mieste so 172 miliónmi priamych dotácií. Úžasné číslo.

    A keď si pozrieme top dvadsiatku, tak v rukách týchto dvadsiatich subjektov zostane 18 % dotácií, čo je 1,6 miliardy korún. Myslím si, že čím väčšia farma, tým menej potrebuje podporu príjmu. Funkcia priamych dotácií, ako som už zdôraznila, je sociálna, je podpora príjmu. Ale čím je farma väčšia, tým menej túto sociálnu podporu potrebuje. Preto je tu dôvod na zmenu. Okrem toho, že platby na plochu sa zmenia na platby na farmu, je ešte dôležité diskutovať v rámci Európskej únie aj o veľkosti fariem, od akej veľkosti alebo od akej výmery už by tie dotácie mali klesať alebo by vôbec ako na priamu podporu nemali byť poskytované.

    Je jasné, že rozpočet sa meniť nebude, ani spoločná poľnohospodárska politika po svojej reforme v roku 2003 sa tak skoro nezmení. Potrebujeme v tomto spoločný postup únie. Ako sa popasovať s potravinárskou krízou? Ako sa popasovať s klimatickými zmenami? Hans-Gert Poettering, predseda Európskeho parlamentu uviedol na rokovaní poslancov Európskeho parlamentu a poslancov národných parlamentov v Bruseli v novembri tohto roku túto víziu, citujem: „Naším cieľom musí byť produktívne, vysoko výkonné a na budúcnosť orientované poľnohospodárstvo, ktoré bude chrániť vidiecke oblasti.“

    Podľa názoru komisárky Boelovej „potrebuje poľnohospodárstvo každého štátu v podstate rovnaké mechanizmy a to zjednodušený systém priamych podpôr, systém nástrojov trhu, ktoré mu nebránia energicky reagovať na dopyt, ale ktoré mu dávajú bezpečnostnú sieť pre obdobia reálnych kríz a podporu pre farmárov vystavených výzvam, akými sú napríklad klimatické zmeny a bioenergie.“ Znie to dobre, ale uznáte všetci, veľmi všeobecne. A nástroje na zabezpečenie týchto cieľov nie sú jasné v Európskej únii. A v žiadnom prípade neexistuje zhoda na týchto nástrojoch, ani zhoda na spoločnom postupe.

    Ako memento znejú slová generálneho riaditeľa organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo FAO Jacquesa Dioufa, citujem: „Dnes čelíme situácii, kedy hladuje 923 miliónov ľudí. To je číslo, ktoré by mohlo vzrásť o ďalších 100 miliónov ročne, ak niečo neurobíme.“ Koniec citátu.

    Ako by teda mohli vyzerať kroky pri reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky? Ja ich tu len stručne uvediem. Nie je zmyslom vystúpenia k rozpočtu teraz rozoberať riešenie, ale predsa je dôležité, aby zazneli.

    V prvom rade je dôležitý spoločný postup Európskej únie pri reforme domácich politík a na úrovni Európskej únie reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ďalej už toľkokrát zdôrazňovaná podpora na farmu, nie na pôdu. To znamená, podpora príjmu, nie špekulovania s pôdou a dôležité je rozdebatovať aj otázku veľkosti fariem, ktoré ešte budú oprávnené na podporu príjmu. Dôležitým opatrením bude zamedziť extenzívnemu rastu dotácií. Je dôležité, aby dotácie plnili stabilizačnú funkciu ako verejné financie. Ďalej dôležité podľa nás je podporiť transfery smerom k vlastníkom pôdy a na záver, ale nie na koniec, reforma prístupu na trh na globálnej úrovni, čiže celosvetovo. To sú tie rokovania WTO v kolách GATT.

    Dámy a páni, ak funkcia verejných financií poskytovaných do rezortu je stabilizovať podmienky podnikania v poľnohospodárstve a vytvoriť istotu pre podnikateľov, zabezpečiť vyváženosť a trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, zvýšiť jeho konkurencieschopnosť, tak zadefinované ciele sa s vynaloženými prostriedkami jednoducho nedarí plniť. Napriek rastúcim dotáciám cena potravín rastie. Rezort nie je stabilizovaný. Neprešiel zásadnými reformami. Jeho konkurencieschopnosť je nízka, o čom svedčí aj saldo obchodnej bilancie. Ak vláda nedokáže zaistiť jednu z kľúčových funkcií verejných financií v rezorte, a to stabilizačnú, nemá právo takto plytvať peniazmi daňových poplatníkov. Celkom „by the way“, viem si predstaviť aj zmysluplnejšie použitie týchto peňazí napríklad na likvidáciu PCB na východe Slovenska.

    Trojuholník Humenné, Michalovce, Strážske je v rámci zemegule, dobre ma počujte, v rámci zemegule najviac zamorený týmito karcinogénnymi látkami, ktoré boli kedysi v Strážskom vyrábané. Aj deti, ktoré sa tam rodia, vykazujú v svojej krvi kontamináciu týmito látkami. Sú na to potrebné miliardy korún, aby látky z bahna, kde sú usadené, boli odstránené. A preto by som vás poprosila, pán minister, som chcela pána ministra financií, ale môžem aj vás, pán minister obrany, aby vláda zvážila skutočne efektívnosť vynakladaných peňazí, aby boli skutočne vynakladané v prospech ľudí.

    Dámy a páni, nebudem predkladať žiadny pozmeňujúci návrh, ktorý by presúval prostriedky z kapitoly do kapitoly. Myslím si, že karty sú rozdané, obchody uzatvorené, traja predstavitelia koaličných strán dohodnutí, a preto svoj postoj vyjadrím tak, že za tento návrh rozpočtu nebudem hlasovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím technikov, aby sme mohli zaevidovať faktické poznámky. Ďakujem pekne. Čiže s faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Magda Košútová, pán poslanec Marián Záhumenský, pán poslanec Zsolt Simon, pán poslanec Jozef Ďuračka. Spolu štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Magda Košútová, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa, so záujmom som si vypočula vašu odbornú prednášku na tému poľnohospodárstvo. S mnohými vecami nesúhlasím. Nebudem sa tu k tomu vyjadrovať, myslím si, že si to prediskutujeme niekedy vo výbore.

    Chcela by som len povedať pár slov k tomu, čo ste hovorili o Spoločnej poľnohospodárskej komisii v politike Európskej únie. Tak ja vám poviem, ja som sa 3., 4. 11. 2008 zúčastnila na komisii, ktorá sa konala v Bruseli alebo na zasadnutí poľnohospodárov celej únie k európskej politike po roku 2013 a zo záverov, ktoré sa tam prijali, jednoznačne nevyplýva to, čo ste povedali. Treba si to preštudovať o priebehu tejto konferencie a môžem vám povedať, že nie sú jednoznačné závery, nie všetci sú spokojní s tým, alebo to, čo ste vy tu deklarovali a Európska únia má veľký problém, pretože nevie, čo s poľnohospodárskou politikou po roku 2013. Takže, pokiaľ máte záujem, je to aj na internete. Tak si to preštudujte a nevytrhujte z kontextu len to, čo vám vyhovuje.

    A čo sa týka efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci rozpočtu, tak si myslím, že sú nastavené dobre. Aj keď vám sa to určite nepáči, ale tento rozpočet je nastavený dobre, a preto ho podporíme.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Marian Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, vaše vystúpenie potvrdilo, že vy toho skutočne veľa nechápete z poľnohospodárskej politiky, tak vám pár vecí len pripomeniem. Keď vy hovoríte, že ktorá vláda podporovala poľnohospodárov, keď za vašej vlády stúpli dotácie o 177 %, za vašej vlády ale vďaka tomu, že Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Príspevok vlády k tomuto bol nulový a nebyť toho, že Slovensko vstúpi do únie, tak dnes už nehovoríme o slovenskom poľnohospodárstve vôbec. To znamená, že celý nárast bol len vďaka tomu, že sme nastúpili na mechanizmus podpory spoločnej poľnohospodárskej politiky a nie vďaka vašej vláde.

    A s tým súvisí aj to ďalšie, čo nechápete, že kde sa strácajú peniaze, keď potraviny neklesajú. No strácajú sa v obchodných reťazcoch. Spomeňte si na to, kto vytvoril také podmienky pre obchodné reťazce, ktoré nemajú v žiadnej inej krajine v Európe. Kým ceny ešte pre farmárov nestúpali, v obchodných reťazcoch už stúpli hore, veľmi vysoko a keď ceny pre farmárov veľmi vysoko klesli ako dnes, že sú vysoko pod výrobnými nákladmi, tak v obchodných reťazcoch stále sú ceny ešte na tej istej úrovni. Rohlík stál 1.90, keď pšenica stála 8 000 korún a dnes stojí 1.90 takisto rohlík a pšenica stojí už 3 800 korún. Kde sú tie peniaze? U pekárov? V obchodných reťazcoch? V obchodných reťazcoch, ktoré si vytvorili takéto podmienky, aby mohli existovať.

    A keď hovoríte o obchodnej bilancii a o mzdách. Veď predsa vy ste podporovali nič. Vaša podpora smerovala do podpory ničoho. Do podpory nevyrábania, do podpory len plošnej, do mulčovania pozemkov. Vy ste zlikvidovali podporu efektívnej výroby, intenzívnej výroby. Živočíšna výroba, ovocie, zelenina, vinohradníctvo, vinárstvo, to sú produkty, kde sa tvorí vysoká pridaná hodnota a ktorá potom následne pôsobí aj na obchodnú bilanciu. A tú ste vy úspešne zlikvidovali. Tak, prosím vás, netvárte sa, že nevieme, čo sa vlastne stalo za vašej vlády. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, snáď by som vás doplnil o pár takých drobných pripomienok. Skutočne nárast z 13 miliárd na 23 miliárd korún je fakt, ktorý nikto nemôže poprieť. To, že v predchádzajúcich rokoch, teda pred rokom 2002, prečo poľnohospodárstvo bolo v takom zlom stave a prečo znáša aj dnes. Pani kolegyňa, snáď ste mali doplniť svoje vystúpenie o to, že má na tom svoj podiel aj vláda HZDS, SNS, kde bezbreho privatizovali a sú privatizéri, ktorí potom predávali zahraničným investorom to, čo sprivatizovali. A takisto pripravili poľnohospodárov o majetky v privatizovaných potravinárskych podnikoch. Ale takisto sa na tom podieľala aj SDĽ, ktorá veľmi hrubým spôsobom znižovala dotáciu práve na efektívnu poľnohospodársku výrobu. A snáď možno pre úplnosť dodať, že SDĽ je dnes súčasťou politickej strany Smer.

    Ak dovolíte, by som konštatoval, že nie je dôležité len to, koľko peňazí dáme, ale dôležité je aj to, kde a akým spôsobom ich dáme. Pretože táto vláda ukazuje, že treba dávať podporu na mlieko, ktoré nikdy vyrobené nebolo. A potom, že máme nedostatok. Tak potom, kde smerujú tieto peniaze, keď niekoľko desiatok miliónov, možnože viac ako 100 miliónov korún táto vláda vynakladá na mlieko, ktoré nikdy vyrobené nebolo? Treba sa nad tým zamyslieť. Aj nad tým, aký má dôsledok zákon o obchodných reťazcoch, ktorý bol novelizovaný v tomto roku, keď vidíme, že jeho dôsledok a skutočná tvár tejto vlády a snahy je likvidácia slovenského potravinárskeho priemyslu a následne poľnohospodárov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou ako posledný vystúpi pán poslanec Jozef Ďuračka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Veľa z toho, čo som chcel povedať, už povedal kolega Záhumenský, pretože rok 2002, 2006 a 2009 sú rozdielne roky na porovnanie dotácií do poľnohospodárstva. Dotkol sa toho aj kolega Simon, pretože rozhodujúci bol rok vstupu do Európskej únie a potom, samozrejme, následné čerpanie dotácií z eurofondov a podobne a dotácie na poľnohospodárstvo. Čiže rok 2009 je rokom v rámci rozpočtu, kedy dostávajú poľnohospodári za 18 rokov jednu z najvyšších dotácií vôbec. Jedno vám dám za pravdu v rámci ďalších otázok, ktorých ste sa dotkli – priame platby. Tu je, myslím si, dosť veľký problém a už minule, keď sme to preberali, tak malo by sa to tak rozdeliť, možno svojím spôsobom zmeniť túto štruktúru rozdelenia tých peňazí.

    Nájomné za pôdu. Ťažko v tomto niečo povedať. Je rozdiel, samozrejme, dostatia nájomného alebo získania za pôdu, a to, čo dostane prenajímateľ ako na jednotlivý hektár. Je to vec vzájomnej dohody, možno troška povedať, že poľnohospodári alebo vlastníci pôdy podpisujú na 10 a viac rokov tieto nájomné zmluvy, čo je troška zlé, mali by si tam dať nejakú klauzulu, ktorá by ich chránila, ale to je vec každého, nájmu každej zmluvy fakticky.

    Čo sa týka vlastných manažérov poľnohospodárov, vravíte, že sú tam rozdielne tržby a podobne. Áno, je to dosť aj veľká predvídavosť týchto poľnohospodárov, sám som robil vyše 20 rokov v poľnohospodárstve, čiže poznám to – aké osevné postupy sa budú používať, tlak na trhu, ktoré plody, plodiny pestovať a tak ďalej. Čiže je to vec manažmentu. Dnes nie je poľnohospodár ani radový družstevník, ako sa im niekedy hovorilo, je to umelec, je to manažér, je to svojím spôsobom človek, ktorý by mal v každej situácii, v každom smere reagovať.

    A ďalšia vec, samozrejme, je tlak trhu. A keď si zoberieme, že vlani sa obilie predávalo zhruba za 6, 6 500 korún, tak dnes...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne. Reagovať na faktické poznámky bude teraz pani poslankyňa, ktorá vystúpila v rozprave, pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem všetkým mojim kolegom, ktorí diskutovali s mojím vystúpením. Nebolo určite mojím cieľom tu odborne prednášať, ale poskytnúť svoj pohľad na problém a som veľmi rada, že takto bez emócií dokážeme o tomto probléme, ktorým bezo sporu poľnohospodárstvo a poľnohospodárska politika je, diskutovať.

    Pani kolegyňa Košútová, ja som si preštudovala tie závery a možno ste ma nepočúvali celkom presne, pretože je som jasne povedala, že neexistuje zhoda v Európskej únií na spoločnom postupe, neexistuje zhoda na spoločných nástrojoch ako dosiahnuť nejaký pokrok, nejakú reformu a vládne nespokojnosť hlavne v nových členských štátoch, pretože tie cítia, akoby tie staršie členské štáty sa voči nim obrňovali. S tým s vami bez problémov súhlasím.

    Pán kolega Záhumenský, vy stále máte problém so mnou, že nerozumiem poľnohospodárskej politike. Dovoľte mi povedať, že keď mám iný pohľad na vec ako vy, to ešte neznamená, že poľnohospodárskej politike nerozumiem. Ja som agronóm, ja som si odkrútila svoje roky v praxi ako agronómka, aj v potravinárstve ako technológ, poznám veľa vecí z účtovania ohľadom výroby, nákladov, výnosov, takže v týchto veciach, myslím si, že nemáte pravdu, že nerozumiem. Rozumiem tomu veľmi dobre. A keď sa pýtate, prečo stojí rohlík 1,90 Sk, keď pšenica stojí 3 800 korún. Tak vám poviem, že cena múky ešte neklesla. Cena múky ešte neklesla, je stále taká, ako keď pšenica stála 8 – 9 000 korún, tak sa treba opýtať majiteľov mlynov, prečo robia takúto politiku. Možno by bolo dobré spýtať sa pána Lexu, ktorý je údajne najväčším vlastníkom mlynov, prečo takáto politika od mlynov?

    Pán kolega Ďuračka, ozaj je pravda, že tie nájomné zmluvy sú uzatvárané na 5 až 10 rokov a mnohí vlastníci pôdy, ktorí uzatvárajú tieto zmluvy, nemajú ani peniaze na to, aby im zmluvy pouzatvárali...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Pavol Abrhan. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na roky 2009 až 2011. Vo svojom vystúpení sa budem venovať, alebo vybral som si tri okruhy, ktoré sú v tejto kapitole podľa môjho názoru spracované nedostatočne alebo v komentári ministerstva kultúry uvádzané mätúce údaje. Budem sa venovať kapitálovým výdavkom, potom návrhom prioritných výdavkových titulov na rok 2009 a napokon výhľadu na roky 2010 a 2011.

    Čo sa týka kapitálových výdavkov, najväčší pokles oproti roku 2008 je zaznamenaný práve v tejto časti návrhu. Kým v roku 2008 bolo plánovaných preinvestovať 28 miliónov eur, v roku 2009 návrh rozpočtu navrhuje preinvestovať len 23,5 milióna eur. Z uvedeného je zrejmé, že kapitálové výdavky na rok 2009 nevytvárajú dostatočný finančný priestor na pokrytie oprávnených investičných potrieb rozpočtových a príspevkových organizácií ministerstva kultúry.

    Myslím si, že každému je jasné, že modernizačný dlh ani v kultúre nie je možné odstrániť len v jednom volebnom období, či dokonca v jednom kalendárnom roku. To určite nikto ani od tohto návrhu rozpočtu neočakával. To, čo by každý očakával, je stanovenie priorít rekonštrukcií a obnovy. Kým v súčasnosti sa zabezpečuje úplná rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie, Slovenskej filharmónie, Reduty, Štátnej opery v Banskej Bystrici, v zozname investičných akcií na rok 2009 boli zavedené investičné akcie rekonštrukcie Reduty, depozitár na Červenom kameni a rekonštrukcia areálu Slovenskej národnej galérie. Štátna opera v Banskej Bystrici v tomto zozname nie je uvedená. Napriek tomu, že je to rozostavaná stavba, navyše v havarijnom stave. Ministerstvo kultúry v spolupráci s generálnym projektantom na základe dostupných informácií v súčasnosti pripravuje rozpočet pre dofinancovanie rekonštrukcie, ktorý by mal byť následne predložený do vlády. Preto moja otázka znie, prečo tento projekt nie je zahrnutý do rozpočtu pre rok 2009 a z akých zdrojov bude financovaný.

    Druhým problémom, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť v kapitole ministerstva kultúry, je návrh prioritných výdavkových titulov na rok 2009. A to zvlášť k 5. prioritnému titulu, ktorým je navýšenie dotácie na projekty Matice slovenskej. V komentári ministerstva kultúry k vlastnej kapitole sú uvedené rôzne sumy, na ktoré sa upravuje celkový príspevok pre Maticu slovenskú. Kým v tabuľke výdavkov ministerstva kultúry je uvedená suma 1 mil. 659 696 eur, s konštatáciou, že ide o 25-percentné navŕšenie, v tom istom dokumente, v tom istom dokumente na strane 12 sa uvádza, citujem, „zvýšením výdavkov v rámci prioritných projektov sa upravuje celkový príspevok pre verejnoprávnu inštitúciu Maticu slovenskú na úroveň 1 mil. 991 632 eur. Rozpočet bude použitý na projekty kultúrnych aktivít v roku 2009 v celkovej výške 1 mil. 991 632 eur, čo predstavuje nárast o 42, 85 % oproti rozpočtu v roku 2008.“ Koniec citátu. Tak teda, aký príspevok dostane v roku 2009 Matica slovenská? 1,659 696 eur alebo 1,991 632 eur? Ťažko vysvetliť ako k takýmto rozporom v jednom materiáli ministerstva kultúry mohlo dôjsť. Že nejde len o omyl, svedčí, že tak, ako sú rozdielne sumy, sú k nim vypočítané i rozdielne percentá navŕšenia. V jednom prípade 25, v druhom 42. V tejto súvislosti sa vynára i ďalšia otázka, prečo také vysoké navŕšenie príspevku Matice slovenskej v roku 2009?

    Keď som sa na výbore pre kultúru pýtal pána štátneho tajomníka na dôvody, nevedel ich uviesť. Povedal len, že o projektoch pripravovaných na budúci rok ešte budú s Maticou rokovať. Aby bolo jasné, nemám problém s navŕšením príspevku pre Maticu slovenskú, ale musí byť jasné, o akú čiastku ide a aké projekty chce štát podporiť, aby následne mohlo ministerstvo kontrolovať použitie takto poskytnutých finančných prostriedkov.

    Treťou poznámkou k rozpočtu kapitoly kultúry, ale týka sa i celého rozpočtu, je výhľad spracovaný na roky 2010 a 2011. Napríklad v kapitálových výdavkoch v materiáli ministerstva kultúry sa uvádza, citujem: „Vzhľadom k stavu sídelných budov a ich nutnosti rekonštrukcie bude potrebné výrazné navŕšenie týchto výdavkov pre roky 2010 a 2011.“ Koniec citátu. Zároveň v tom istom materiáli sa konštatuje, že v roku 2008 bolo plánovaných preinvestovať 28 mil. eur, v roku 2009 je plánovaná čiastka 23 mil. eur, no a v roku 2010 už len 172 tisíc eur a v roku 2011 165 tisíc eur. To nás niekto skúša alebo si z nás robí dobrý deň?

    Alebo ďalšie príklady. Návrhy rozpočtov na roky 2010 a 2011 v položke Podpory kultúrnych aktivít – 0. V položke Prezentácií kultúrnych akcií v zahraničí – 0. V položke Informatizácie kultúry – 0. V položke Grantový systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky – 0. Alebo v položke Podpora vysielania verejnoprávnych médií – 0. Z uvedeného je zrejmé, že návrh výhľadových rozpočtov na roky 2010 a 2011 boli pripravované nezodpovedne.

    Zbytočne zákon ukladá spracúvať výhľadové rozpočty, keď ministerstvá, v tomto prípade ministerstvo kultúry takýto zákon ignoruje.

    Dovolím si ešte štvrtú poznámku. Druhý deň rokujeme o návrhu rozpočtu. Druhý deň sa na tomto rokovaní ani minútu nezúčastnil predseda vlády alebo podpredsedovia vlády. Pán premiér sa vyhýba diskusii v médiách, vyhýba sa diskusii v pléne Národnej rady. Na hodine otázok to máte zorganizované tak, že poslanci vládnej koalície položia čo najväčšie množstvo otázok, aby pán premiér nemusel diskutovať s poslancami opozície. Pán premiér najradšej diskutuje sám. Páni ministri aj dnes pri prerokúvaní rozpočtu, aj včera, majú určené služby a striedajú sa. Obetujú jedného ministra, aby si vypočul, ako prebieha diskusia.

    Musím pripomenúť, že v minulom volebnom období pán expredseda Hrušovský prerušil rokovanie o štátnom rozpočte a žiadal, aby predseda vlády, aj ministri sa zúčastňovali na rokovaní o rozpočte. Mal by to byť náš spoločný záujem, si myslím, všetkých poslancov, či koalície alebo opozície. Ako môžeme diskutovať o jednotlivých kapitolách, keď ministri, niektorí ministri sa tu vôbec doteraz neráčili zastaviť, aby mohli odpovedať na prípadné otázky?

    Páni poslanci z koalície, na vás chcem apelovať, chcem apelovať na vedenie parlamentu, aby sme takýto stav spoločne nedopustili, lebo to môže skončiť tak, že na budúci rok budú pristavené autobusy, ktoré poslancov zavezú na jednotlivé ministerstvá, nakoniec na úrad vlády a potom sa zvezieme sem, aby sme o štátnom rozpočte hlasovali.

    Ďalšie vysvetlenie je ešte to, že vláda si je vedomá, aký rozpočet predložila a z toho dôvodu sa aj na rokovaní o tomto rozpočte nezúčastňuje. Jednoducho sa hanbí za vlastný rozpočet a obetuje vždy jedného ministra, ktorý tu musí svoj čas odsedieť a potom bude informovať členov vlády.

    Záverom dovoľte, tak ako som dokumentoval na troch príkladoch kapitálových výdavkov v prípade Štátnej opery v Banskej Bystrici, na príspevku na rok 2009 pre Maticu slovenskú a neúplných výhľadových návrhov rozpočtov na roky 2010 a 2011, je možné konštatovať, že tento návrh rozpočtu v časti kapitoly ministerstva kultúry nie je dopracovaný. A preto ho nie je možné podporiť. Možno by stálo za to vrátiť ho vláde na dopracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána predsedu výboru pre kultúru sa prihlásil pán poslanec Martin Fronc ako jediný.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať aj pánovi poslancovi Abrhanovi, že jednoducho poukázal na to, že ten rozpočet je naozaj urobený formálne, že sú v ňom obrovské nedostatky a bolo by dobré, aby sme si to všetci uvedomili. Ale k tej jeho poznámke, ktorú uviedol, by som rád povedal, že to nie je len tak, že len jeden minister má službu, ale pomaly len jeden poslanec z vládnej strany, pán Petrák ten tu má asi trvale službu, ktorý diskutuje a reaguje. A chcem vám povedať, kolegovia z vládnej koalície, že je istým spôsobom pre vás nešťastie, že máte 85 hlasov, pretože sa nenaučíte viesť diskusiu, klásť argumenty a jednoducho spoločne hľadať riešenia, ktoré sú v prospech tejto spoločnosti. Dospejete do stavu, že mechanicky, pomaly ako roboty, odhlasujete všetko, čo je predložené a poškodí to vás samých, to uvidíte vo vašej ďalšej politickej dráhe. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec nechce reagovať.

    Ďalej je prihlásený do rozpravy ako predposledný písomne prihlásený pán poslanec Pavol Prokopovič.

    Pán poslanec nech sa páči, máte priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, hovorí sa síce, že sa nedá dvakrát vstúpiť do tej istej rieky, ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že dnes sa tu história opakuje, teda aspoň pokiaľ ide o rozpočty predchádzajúcich rokov a rozpočty tejto vlády. Ba zájdem ďalej. Zdá sa mi, akoby vláde a vládnej väčšine bolo viac-menej jedno, čo je v rozpočte, len aby sa splnila formálna povinnosť. Ak by to tak nebolo, neznamenalo by to nič iné než to, že reči predstaviteľov tejto vlády sú len momentálne vábničky na voličov, ktoré nemajú spätnú väzbu v realizácii prostredníctvom štátneho rozpočtu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení venoval rezortu dopravy, ktorý mi je profesijne najbližšie. Hneď v úvode musím konštatovať, že už minulý rok v júli objavil predseda vlády neskutočnú prioritu – prepojenie Bratislavy a Košíc diaľnicou. A nebol by to pán premiér, aby nevyhlásil ambiciózny plán. Bude to do roku 2010.

    Dámy a páni, tomu by som snáď mal aj tlieskať. Keď som totiž o tomto termíne ako o reálnom termíne hovoril pred časom ešte v roku 2003 práve ja, označil to terajší pán minister dopravy za chiméry. Nechajme teraz bokom to, že od minulého leta už obaja páni niekoľkokrát korigovali termín, rozsah a charakter odovzdaných ciest. Dnes si totiž aj ja myslím, že ambícia pána premiéra a pána ministra dopravy je absolútne, absolútne nereálna a nemôže za to ani zlá opozícia, ani zlí novinári, ba dokonca ani maďarskí extrémisti. Zodpovednosť treba hľadať predovšetkým v nečinnosti vlády. Vláda Roberta Fica totiž dva roky pri výstavbe diaľnic stagnuje. Zmietla zo stola všetky pripravené projekty a začal sa kolotoč výhovoriek na to, ako sme im nič nepripravili. Pritom otvárajú len diaľničné úseky, ktoré sa začali stavať ešte v minulom volebnom období. V tom ďalšom budúcom volebnom období už asi nebude mať nový minister veľmi čo otvárať, pretože táto vláda doteraz prakticky okrem úseku Sverepec – Vrbtižer nezačala stavať nič, len aby som bol presnejší, takmer nič.

    Ale aby som sa vrátil k úvodu, dámy a páni, už vlani sa priorita predsedu vlády stavať diaľnice neprejavila v štátnom rozpočte a musím smutne konštatovať, že nie je ňou ani v rozpočte na budúci rok. Po troch rokoch vládnutia sa táto vláda pomaličky dopracúva k tomu, že sa priblíži k sume, ktorú sme na diaľnice dávali my v roku 2006. Až doteraz boli štátne peniaze na diaľnice hlboko za rečami politikov. Už v prvom roku vlády, teda v roku 2007, tejto vlády, dostal pán minister Vážny na diaľnice o tretinu, reálne o tretinu menej peňazí, ako to bolo v roku 2006.

    Krajina potrebuje diaľnice, o tom, myslím si, že sa nebude nikto sporiť a zároveň zdôrazním aj fakt, že súčasná vláda má o 130 miliárd vyššie príjmy, ako mala vláda v roku 2006. Ale na druhej strane z domácich zdrojov, teda zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Národnej diaľničnej spoločnosti vyčlenila na budúci rok na výstavbu diaľnic o 100 miliónov menej ako vláda v roku 2006. Stačí sa pozrieť do návrhu štátneho rozpočtu. V rozpočte Národnej diaľničnej spoločnosti je o 100 miliónov menej, ako to bolo v roku 2006. Na papieri vláda síce v úvodzovkách „zachraňuje výstavbu diaľnic“ balíkom 10 mld. z fondov Európskej únie a je to nakoniec aj správne, lenže reálna pripravenosť na čerpanie týchto fondov ukazuje, že tieto zdroje sa pravdepodobne plne čerpať nebudú. Rozpočet pre tretí rok vládnutia súčasnej vlády, pre rok 2009 teda dokazuje, že výstavba diaľnic sa počas tejto vlády nielenže nezrýchlila, ale v skutočnosti spomalila. Vláda sa nemôže už tretí rok vyhovárať na akúsi nepripravenosť s odkazom na minulú vládu. Veď už nie ako opozičný líder, ale ako predseda vlády Robert Fico sľúbil diaľnicu do Košíc do roku 2010, teda asi vedel, aký je stav pripravenosti, keď takýto sľub dal. A každý, kto dnes cestuje po Slovensku, určite vidí, že tempo výstavby diaľnic sa neurýchlilo, dokonca ani na rozostavaných úsekoch.

    Vážené dámy a páni, musím konštatovať, že táto vláda dáva na svoju deklarovanú prioritu v stálych cenách menej, ako dávala dokonca prvá vláda Mikuláša Dzurindu v roku 1999, keď bola nespravodlivo obviňovaná, že zastavila výstavbu diaľnic. A toto všetko v situácii, keď sa tu naprieč spektrom dokážeme dohodnúť, že Slovensko diaľnice, ako som povedal, skutočne potrebuje. A ako som spomínal, nesporný je aj fakt, že táto vláda má k dispozícii o 130 mld. korún viac, ako mala vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2006. Z týchto 130 mld. sa však nenašla ani jedna na urýchlenie výstavby diaľnic. Tou jednou však nemyslím jednu miliardu, ale ani jedna koruna navyše, kolegyne, kolegovia. Ešte raz do vašej pozornosti, vláda dáva na diaľnice zhruba o 100 mil. menej ako v roku 2006. A to, prosím, v nominále, bez premietnutia cenových pohybov. Áno, zrejme mi bude pán minister dopravy, keď si prečíta moje vystúpenie, oponovať, že ide len o sumu z rozpočtu a okrem toho pôjde na diaľnice na budúci rok aj ďalších 10 mld. z fondov Európskej únie. Ale ako som spomínal, položme si ruku na srdce, aké je toto očakávanie reálne? Ja hovorím, že reálna pripravenosť čerpať tieto fondy v plánovaných objemoch tu absentuje.

    Už vlani som sa pokúsil vo svojom vystúpení vysvetliť, ako reálne funguje financovanie za pomoci europeňazí. Skrátim to len pre tých, ktorí nie sú celkom doma v tejto problematike, vysvetlím, postup je nasledovný. Stavebná firma po vykonaní prác vystaví faktúru na základe schválených projektov odsúhlasených v Bruseli už dávno predtým. Tú faktúru pošle na Národnú diaľničnú spoločnosť. Tam ju musia v zmysle opatrení, ktoré prijala Európska únia, prekontrolovať. Musí to prejsť rukami mnohých úradníkov a pokračuje to ďalej na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Tam faktúra opäť prejde jednotlivými sekciami, zložkami. Všade pribúdajú podpisy a plynie čas. Z ministerstva dopravy putuje faktúra na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Tam sa rovnaký niekoľkotýždňový, niekedy niekoľkomesačný kolobeh zopakuje a až potom ide faktúra smerom do Bruselu. Faktúra príde do Bruselu. Úradníci, ktorí ju dostanú, si ju preštudujú. A ak sa im na nej nevidí čo len maličkosť, a to sa stalo skutočne mnohokrát, vrátia faktúru naspäť opäť tým istým postupom, ako k nim došla. Čiže sú ďalšie mesiace, kým sa faktúra vráti naspäť. Naspäť sa vráti k tej stavebnej firme, ktorá sa na to pozrie a povie, že aj keď si myslíme, že máme pravdu, ale dobre, keď vám toto prekáža, tak to vyškrtneme. A opäť tým istým spôsobom sa tá faktúra dostáva do Bruselu a možno potom bude vyfinancovaná. Takže, toto je skutočný kolobeh, ako sa to financuje z európskych fondov, ako sa prijímajú finančné prostriedky z európskych fondov, a nie ako si niekto mylne predstavuje, že európske fondy nám nabehnú na účet a my z toho financujeme, kde to považujeme za potrebné. Takže ako, koľko peňazí skutočne príde? Alebo len na papieri? 10 miliárd? Ale dobre, ja som tomu ochotný veriť a budem to deklarovať aj svojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý ešte navyšuje prostriedky z európskych fondov.

    Druhá námietka ministra a ďalších oponentov k mojim slovám možno bude smerovať k tomu, myslím ministra dopravy, že diaľnice sa budú stavať aj zo súkromných zdrojov, tzv. cestou verejno-súkromného partnerstva, teda PPP projektmi. V rozpočte to ale opäť nenájdeme. Tam sa to vláda chystá vykázať až na budúci rok. Opäť je tu však jedno veľké „ale“. Aj premiér, aj pán minister dopravy už trochu vychladli. Síce vytrvalo pripravujú podpis zmlúv so súkromnými partnermi, avšak nemajú garantované financie. Bankám sa akosi už dnes, v čase krízy, do toho projektu veľmi, veľmi nechce. A vzhľadom na stupeň jeho pripravenosti a zákulisné ťahy, ktoré sa tam odohrávajú a skúsenosti s inými tendrami na Slovensku, sa im ani nečudujem. Veď renomovaného poradcu, firmu Mod mcDonald, ktorá bola mimochodom vybratá v riadnej medzinárodnej verejnej súťaži, zákulisne nahradila právna kancelária a rozsah nevyskúšanej formy výstavby je netypicky veľkým pilotným projektom. Opäť si neodpustím výčitku, že pripravené veci sa zahodili. Okrem poradcu totiž súčasné vedenie ministerstva zmietlo zo stola aj postupnosť krokov pri PPP, kde sa počítalo s rozdelením úseku napríklad Žilina – Ivachnová na 7 kratších úsekov a z toho jeden Hubová – Ivachnová má byť pilotný projekt, kde bolo už všetko pripravené a bolo tesne pred vydaním stavebného povolenia. Tým, že sa táto forma zavrhla, všetky tie doklady, dokumentácie, ktoré boli pripravené, stratili platnosť a musí sa začať odznova. Ale rýchlosť nepustí a dva roky stratené odmietaním celkove PPP projektov treba dobehnúť. Skoro mi to pripomína staré heslo z veľmi dávnych dôb minulých – Celosvetový mier ubránim, aj keby nemal ostať kameň na kameni. Tak sa asi pristúpilo aj k PPP projektom.

    Prvotná cena za realizáciu diaľnic je pritom odhadovaná na podobnú cifru, ako je prírastok príjmov v štátnom rozpočte oproti roku 2006, teda zhruba 130 miliárd. Trochu zveličene by sa dalo povedať, že štát by to dokázal zafinancovať takto z ruky, bez súkromného kapitálu a bánk. To by však nesmeli o rovnakú sumu narásť aj výdavky, samozrejme. Minca má totiž aj druhú stranu. Štát má vyššie príjmy a zároveň je aj jeho správa výrazne drahšia, ako bola za predchádzajúcich vlád. Dokonca, aj keď ide koalícia hovoriť o vytvorení si rezervy na prípadné dopady finančnej krízy, výsledkom je akási pôžička, resp. ďalšie zadlžovanie zvýšením schodku štátneho rozpočtu. Takto to teda vyzerá v praxi.

    A možno som zbytočný pesimista. Pán premiér avizuje, že má plán kde zobrať peniaze, ak by banky do diaľnic nešli. Dúfam však len, že to nebude cesta takzvaným argentínskym smerom, že tu v januári nebudeme mať v skrátenom legislatívnom konaní na stole zákon o mimoriadnych a jednorazových opatreniach na financovanie urýchlenia výstavby niektorých diaľničných úsekov a rýchlostných ciest, ktorý bude riešiť spôsob ako zobrať peniaze tým, čo nepodľahnú propagande a neujdú z II. piliera.

    Takto teda, vážené kolegyne, kolegovia, vyzerajú sľuby pána premiéra Roberta Fica, ktoré vyhlásil dobrovoľne ako predseda vlády a nie ako neinformovaný opozičný líder. Každý, kto chodí po Slovensku, vidí, že rýchlosť výstavby diaľnic sa nezrýchlila, ale každý, kto len trošku má otvorené oči, vidí aj na rozostavaných úsekoch práve naopak. A aj to je jeden z dôvodov, prečo ani ja, ani moji kolegovia z SDKÚ – DS, z klubu SDKÚ – DS predložený návrh rozpočtu nepodporia.

    A teraz k pozmeňujúcemu návrhu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    1. V zákone o štátnom rozpočte na rok 2009 sa § 1 ods. 1 nahrádza nasledovným znením: „Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2009 sa rozpočtujú sumou 13 mld. 265 mil. 241 347 eur. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2009 sa určujú sumou 14 mld. 274 mil. 663 347 eur.“

    2. V prílohe č. 1 k zákonu o štátnom rozpočte – bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2009 sa záväzné ukazovatele menia takto: „zvyšujú sa v riadku príjmy spolu v riadku granty a transfery, v riadku prostriedky z rozpočtu Európskej únie a v riadku výdavky spolu o 165 mil. 969 594 eur.“

    3. V prílohe k zákonu o štátnom rozpočte príjmy kapitol na rok 2009 sa záväzné ukazovatele menia takto: „v kapitole Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci prostriedky z rozpočtu EÚ o 165 mil. 969 594 eur.“

    4. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte – výdavky štátneho rozpočtu na rok 2009 sa záväzné ukazovatele menia takto: „v kapitole Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci prostriedky z rozpočtu Európskej únie o 165 mil. 969 594 eur a zároveň sa o rovnakú sumu zvyšujú v riadku spolu v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci prostriedky z rozpočtu Európskej únie. Zmeny vykonané v prílohe č. 3 sa premietajú do prílohy č. 4 – výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2007.“

    Odôvodnenie. Ako som už spomínal, vláda nezvláda výstavbu diaľnic a snaží sa pomáhať si projektmi PPP, ktoré sú však mimo verejných financií a teda i transparentnej verejnej kontroly. Predkladaný pozmeňujúci návrh zvyšuje možnosť využitia prostriedkov z rozpočtu Európskej únie na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest pre ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií cca o 5 mld. Sk. Dôvodom tohto návrhu je výrazné zaostávanie v čerpaní prostriedkov a veľmi nízka alokácia prostriedkov z nového programovacieho obdobia v rokoch 2007 a 2008. Je teda len na manažmente ministerstva dopravy a vláde Slovenskej republiky, nie na súkromných stavebných firmách či financujúcich bankách, či dokážu vyčerpať prostriedky Európskej únie a urýchliť tým výstavbu diaľnic na Slovensku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky – pán poslanec Pelegrini a Mikuš. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem povedať len kolegovi Prokopovičovi, že pre mňa ako poslanca Národnej rady je dôležité, či vláda plní svoje programové vyhlásenie a som presvedčený, že rozpočet aj v rezorte dopravy je nastavený tak, že vláda veci, ktoré sú stanovené v jej programovom vyhlásení, splní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel nadviazať na svojho predrečníka, na pána poslanca Prokopoviča v tom zmysle, že určite všetci máme záujem, aby výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií pokračovala rýchlo, bez problémov a aby sme čím skôr jednoducho aj takýmto spôsobom riešili alebo zotierali regionálne rozdiely. Je však trošku zarážajúce, keď počúvame z úst niektorých predstaviteľov vládnej koalície, že predchádzajúca vláda zbrzdila výstavbu diaľnic, keď na budúci rok v rozpočte ministerstva dopravy je na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií vyčlenený takmer rovnaký balík peňazí, ako bol za predchádzajúcej vlády v roku 2006. Je pravda, že vláda pripravuje PPP projekty, ale je pravda aj to, že prenikajú informácie aj z vlády, že možno bude ťažké zohnať finančné prostriedky pre PPP projekty v dôsledku finančnej krízy a v dôsledku ťažšieho, resp. ťažších podmienok získavania úverov, úverov z bánk. Čo sa stane teda, ak PPP projekty padnú z tohto dôvodu? Ten rozpočet, ktorý je naplánovaný, je ozaj len na úrovni roku 2006 a týmto spôsobom môže byť teoreticky zastavená výstavba diaľnic. Preto je pre mňa aj zarážajúce, prečo vláda nevyužíva viacej prostriedky z európskych fondov na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií, hlavne aj z toho dôvodu, že čerpanie týchto prostriedkov je zatiaľ nie také alebo nie na takej úrovni, ako by sme si predstavovali.

  • Pán poslanec Prokopovič – vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem obidvom kolegom, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Plne sa stotožňujem s tým, čo povedal kolega pán poslanec Mikuš.

    A ku kolegovi Pelegrinimu. Vieš, pán kolega, ja nemám nič proti tomu, neprotestujem, keď hovoríš, že vláda plní svoje programové vyhlásenie, ale vieš, keď si vláda dá do programového vyhlásenia, že prakticky otvorí len tie úseky diaľnice, ktoré sú už rozostavané a toto aj plní, no tak ja si myslím, že to je veľmi, veľmi biedne a asi to nie je v prospech občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Do rozpravy ako posledná písomne prihlásená je pani poslankyňa Radičová. Nie je prítomná, takže stráca definitívne poradie.

    Dámy a páni, dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Využil každý možnosť prihlásiť sa? Takže končím možnosť prihlásiť sa. A ako ústne sa prihlásili pani poslankyňa Tkáčová, Jarjabek, Sabolová, Kukan, Szigeti, Petrák, Juhász, Halecký, Valocký, Biró, Janiš, Cabaj, Smolková, predtým ešte pani poslankyňa Rosová, Vášáryová a ešte mi ukážte, technici, a pán poslanec Galbavý ako posledný. Takže ako prvá do rozpravy...

    Pán poslanec Abrhan, nech a páči. Nech sa páči, zapnite pána poslanca Abrhana.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, chcem predložiť procedurálny návrh a požiadať vás, aby ste prerušili rokovanie o štátnom rozpočte a aby ste zabezpečili účasť predsedu vlády. Rokujeme druhý deň. Predseda vlády tu nebol ešte ani minútu a niektorí ministri vôbec sa nezúčastnili na prerokúvaní štátneho rozpočtu. Ak máme diskutovať, mali by sme mať s kým diskutovať. Bol by som preto rád, aby ste zabezpečili účasť predsedu vlády a ministrov. Chcem pripomenúť, že v minulom volebnom období sa tak udialo, pán expredseda Národnej rady Pavol Hrušovský prerušil rokovanie o štátnom rozpočte, pretože nebol dostatočný počet prítomných ministrov na rokovaní, čiže preto predkladám tento procedurálny návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, rád by som dal hlasovať, ale evidentne nie sme uznášaniaschopní. Takže akonáhle bude možné, dám o vašom návrhu hlasovať.

    Takže poprosím pani Tkáčovú do rozpravy. Samozrejme, predpokladám, že pán premiér alebo aj ministri, ktorým to ich pracovný program umožní, sa do Národnej rady, akonáhle to bude možné, dostavia.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, dovoľujem si predložiť dva pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009.

    Ten prvý návrh znie: „V prílohe č. 3 k zákonu č. /2008 Z. z. výdavky štátneho rozpočtu na rok 2009 sa záväzné ukazovatele menia takto: „v kapitole Úrad vlády Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 3 mil. 319 392 eur, v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 58 mil. 870 526 eur, v kapitole Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 3 mil. 960 603 eur, v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 31 mil. 703 tisíc 092 eur a zároveň v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 97 mil. 858 213 eur. Zmeny vykonané v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programu na rok 2007.“.“

    Odôvodnenie tohto návrhu. Výdavky na sociálnu politiku stagnujú napriek vyhláseniam vlády o budovaní silného sociálneho štátu. Predkladaný pozmeňujúci návrh má za úlohu financovať konkrétne systémové opatrenie, ktoré výrazne pomôže rodinám s malými deťmi. Výdavky v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny by mali slúžiť na zvýšenie materskej na úroveň 100 % čistej mzdy a predĺženie jej vyplácania zo súčasných 28 týždňov na jeden rok. Legislatívny návrh smerujúci k zavedeniu tohto opatrenia predloží SDKÚ – DS na januárovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Krytie tohto návrhu bude pozostávať z úspor v kapitolách ministerstva vnútra – úspora 1,8 mld. korún, ministerstva financií – úspora 120 mil. korún a verejnej pokladničnej správy – úspora 1 mld. Sk, ako aj zo zníženia rezervy predsedu vlády o 100 mil. korún na jej pôvodnú úroveň z roku 2006.

    Ten druhý pozmeňujúci návrh sa týka výdavkov na podporu bývania, ktoré zaznamenali s nástupom novej vlády výrazný prepad, viac ako o pol miliardy korún. Predkladaný pozmeňujúci návrh dorovnáva výdavky na bývanie na úroveň roka 2006, t. j. na úroveň 6,6 mld. korún.

    Dovoľte mi predniesť tento pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009, ktorý znie: „V prílohe č. 3 k zákonu č. / 2008 Z. z. výdavky štátneho rozpočtu na rok 2009 sa záväzné ukazovatele menia takto: „V kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 10 mil. 190 887 eur, v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 7 mil. 922 200 eur a zároveň v kapitole Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 18 mil. 113 087 eur. Zmeny vykonané v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programu na rok 2007.“.“

    Zdrojové krytie na tento pozmeňujúci návrh vo výške 546 mil. korún pochádza zo zníženia rezervy vlády o 150 mil. korún a jej pôvodnú úroveň z roka 2006, zníženia výdavkov kapitoly ministerstva obrany na tohtoročnú úroveň a zo zníženia ostatných výdavkov kapitoly Verejnej pokladničnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Cabaj, s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne. Ja som rád, pani kolegyňa, že sa teraz zastávate poľnohospodárov, pretože posledných osem rokov aj ako predseda výboru pre pôdohospodárstvo bol som práve ja, ktorý predkladal tie návrhy a nikdy ste za návrh pridať poľnohospodárom nehlasovali. Ja pripomínam, že ak riešime priame platby, také priame platby ešte nikdy poľnohospodári nemali, ako zabezpečuje teraz vláda v tomto rozpočte. Pripomínam, keď ste boli pri vláde, bolo to 53 %, 53 % vláda dávala priame platby, hoci možnosť bola 60, resp. 65 %. Takže treba si aj spomenúť, ako ste sa podieľali na „reparácii“ pôdohospodárstva v čase, keď ste boli pri vláde.

  • Chcete reagovať? Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Pán kolega Cabaj, je mi to strašne, ale veľmi, veľmi ľúto, že tie návrhy, ktoré som predkladala, sa netýkali dotácie do poľnohospodárstva, ako ste si iste všimli, ale týkali sa rezortov bývania a rezortu sociálnych vecí. Takže vás poprosím, aby ste potom reagovali na to, čo odznelo v príspevku. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek – do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pred piatimi rokmi sme sa na tomto mieste stretli pri rovnakej príležitosti ako dnes a rozprávali sme sa o rozpočtovej kapitole kultúra vo výške 3,4 mld. Dnes sa rozprávame o rozpočte pre kultúru vo výške 188 mil. eur, teda 5,67 mld., ešte stále platných Sk. Viem, že ctení kolegovia v opozícii nie sú s takýmto návrhom spokojní a pravdu povediac, bolo by asi čudné, keby boli. Veď je to inak, než ako bolo v časoch vašej vlády, teda nevyhnutne je to horšie, zlé, ba katastrofálne. Je jasné, že sa zopakuje celá škála argumentov, ktoré tu zazneli vlani i predvlani, všetky tie katastrofické vízie, hrozby kolapsom, konštatovania o bezvýchodiskovosti, ubíjaní kreativity i to obľúbené blufovanie, ako sa vraj zvyšuje odstup medzi slovenskou realitou a zvyklosťami vo vyspelej časti Európy. A keď sa už obavy a znepokojenia minú, príde konštatovanie, že ak aj nejaký ten nárast rozpočtu v rezorte kultúry existuje, smeruje do betónu a nie do podpory umenia. Už to poznáme, už nás to neprekvapí, skôr by nás prekvapilo, keby to tak nebolo.

    Nuž, ctení kolegovia, buďte takí láskaví a vyhľadajte si v roku 2002 len dve uznesenia vlády pána Mikuláša Dzurindu. Jedno o rekonštrukcii sídelnej budovy Slovenskej filharmónie, teda Reduty a druhé o rekonštrukcii a dostavbe Slovenskej národnej galérie. Obe tieto „betonárske rozhodnutia“ prijímal totižto ešte Dzurindov kabinet na návrh vtedajšieho podpredsedu SDKÚ a ministra kultúry Milana Kňažka. A iste je iba „náhoda“, že to urobil krátko pred voľbami. Keď Dzurindov kabinet po voľbách vo vláde pokračoval, na vlastné uznesenie sa vykašľal a tak sme dve sídelné budovy národných kultúrnych inštitúcií v dezolátnom stave nútení teraz riešiť my. Takže trošku opatrne s tou kritikou betonárskych aktivít a keď, tak kritizujte sami seba.

    Aj ja si, samozrejme, viem predstaviť, že by rezort mohol pracovať s ešte väčším objemom zdrojov. Po ôsmich rokoch pravicového sporenia na kultúre je do čoho investovať a po polstoročí hanebného nevzťahu ku kultúrnej histórii je tu skrytý dlh najmä voči pamiatkam v obrovskej výške. Pred mnohými, vari desiatimi rokmi, sa odhad tejto zadlženosti pohyboval kdesi okolo 130 mld. korún. Teda dnes by sme v zásade mohli hovoriť takmer o jednom štátnom rozpočte.

    Už dávnejšie sa ukázalo, že nás nespasia ani bohatí podnikatelia, pretože vzťah ku kultúre veru nerastie priamo úmerne s výškou bankového konta. Skôr možno povedať, že čím je súkromný sektor bohatší, tým sú nároky kultúrnych inštitúcií na štátny rozpočet vyššie. Iste. Mnoho premiér, festivalov a vernisáží zdobia priam zoznamy sponzorujúcich firiem a spoločností, ale povedzme si úprimne, sponzori až príliš často zaplatia akurát tak popremiérové spoločenské posedenia a prípadne nejaké extra honorárové požiadavky mediálne propagovaných celebrít, bez ktorých by to, pokiaľ ide o umelecké snaženie, išlo možno aj lepšie. Ale sponzor si praje a sponzor si kúpi.

    Pani poslankyňa Vášáryová si na svojom blogu nedávno poťažkala, citujem: „Keď som si spočítala, koľko finančných prostriedkov investoval štát, sponzori, zahraničné organizácie do záchrany pamiatok v mojom rodnom meste Banská Štiavnica za posledných tridsať rokov, nemôžem sa ubrániť dojmu, že za veľké peniaze by mala byť Štiavnica obviazaná zlatou mašľou. Pes je však zakopaný inde. V neschopnosti štátu a vedenia mesta počas tých tridsiatich rokov a aj nás Štiavničanov jasne pomenovať, čím má byť Štiavnica pre Slovensko a Európu. Čo má čomu slúžiť v tomto opustenom meste a kto je za čo zodpovedný.“ Celkom výnimočne s pani kolegyňou Vášáryovou súhlasím. Až pričasto sa stáva, že za veľké peniaze opravené a vynovené objekty zívajú prázdnotou, pretože už niet energie a nápadov ako infraštruktúru využiť. Až príliš často sa starostovia a primátori síce veľmi intenzívne angažujú pri lobovaní, aby dostali z verejných zdrojov peniaze na stavebné opravy, ale výrazne menej im záleží na tom, aby potom miestni nadšenci dostali „za hrsť drobných“, ktoré ale potrebujú, aby objekt ožil.

    V našich hradoch a zámkoch je zakliaty obrovský potenciál, napríklad pokiaľ ide o podnety turizmu. Ale príliš málo je tu Červených kameňov alebo bojnických kastelánov, ktorí z historických múrov dokážu vykresať turistickú atraktívnosť. Až príliš často sa stáva, že dobré predstavenie Košického divadla nemôžeme vidieť v Bratislave, Martine či Banskej Bystrici, pretože niet peňazí na zájazd a zo vstupného sa na cestu a ubytovanie nezarobí. Až príliš často sa dokonca slovenský čitateľ ani nedozvie, aká dobrá kniha kdesi v malom vydavateľstve vyšla, pretože pre naše „svetové médiá“ je dôležitejšie, ktorá hviezda zmenila frajera a ktorá absolvovala plastiku, ale na novú knižku čas a priestor nájdu len veľmi sporadicky. A mohol by som pokračovať.

    Preto som veľmi rád, že v rozpočte na rok 2009 najvýraznejšie rastie položka Podpora kultúrnych aktivít rozpočtových a príspevkových organizácií – o 340 %. Je iste zaujímavé, že v rámci opozičnej rétoriky pani kolegyňa Vášáryová pred dvoma rokmi z tohto miesta tvrdila, citujem: „Drastické zníženie grantového systému, nech už bol akýkoľvek, znamená jasný signál odklonu od podpory viaczdrojového financovania projektov a viaczdrojového financovania regionálnej a nezávislej kultúry, ktoré saturujú najmä vidiecku kultúru. Naopak, posilňuje sa úradnícka kontrola kultúrnych činností,“ koniec citátu. Nuž teda, kto vie trošku rátať, nech si zráta, o koľko sa pani kolegyňa Vášáryová pomýlila, resp. sekla. Neprišlo ani k odklonu od podpory viaczdrojového financovania, ani sa nestal istý finančný kolaps. Ale už slovo bolo povedané, už ho nikto nezoberie späť. Práve naopak, vznikajú nové a nové poplašné správy.

    Pán Mikloš pred rokom na tomto mieste povedal i toto: „Dôkazom toho, že práve uskutočnené reformy sú dôvodom rýchleho rastu, je aj vývoj v iných krajinách, ako je napríklad Írsko alebo baltské krajiny, ktoré uskutočnili podobné reformy a tiež rastú rýchlo, práve tieto krajiny rastú dnes v Európe najrýchlejšie,“ koniec citátu.

    Nuž, po roku treba dodať, že v citovaných štátoch sa aj najsilnejšie prejavujú dôsledky súčasnej globálnej ekonomickej krízy. Nedajboh, aby sme v tomto zmysle kopírovali trendy v Írsku či v baltských krajinách. Som presvedčený, že slovenská ekonomika je zdravšia a pevne dúfam, že je zdravšia a teda aj výhľad, že rezort kultúry dostane zdroje v plánovaných výškach.

    Dámy a páni, vlani som na tomto mieste konštatoval. „Som rád, že návrh rozpočtu na rok 2008 konečne otáča trend, že namiesto toho, aby sme pokračovali v premene Slovenska na kultúrny secondhand, smerujeme zase k tomu, aby sa v našich kultúrnych ustanovizniach začalo opäť aj pracovať a tvoriť.“

    Myslím si, že predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2009 tento trend potvrdzuje a v rámci možností vytvára pre aktivity kultúrnych inštitúcií lepšie podmienky, ako to bolo vlani, predvlani a skutočne môžem ísť takto ďalej aj tých osem, deväť rokov dozadu. Nie ideálne, ale v porovnaní s výhľadom, ktorý predkladal parlamentu ešte pán Mikloš ako minister financií a predpokladal na rok 2009 nasmerovať do kultúry 3 mld. a 941 mil. Sk. Je to predsa len o citeľných 1,7 mld. viac. Ešte raz, pán minister Mikloš vtedy chcel dať do kultúry a predpokladal 3 mld. 941 mil. korún pre rok 2009.

    Myslím, že aj z tohto je zreteľne cítiť, že pre túto vládu nie je prioritou predať novostavbu nejakého zanedbaného národného divadla, ale podporiť rozvoj slovenskej kultúry. A dúfam, že tento trend už nikto nikdy neotočí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktická poznámka – pani poslankyňa Vášáryová a Senko. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega Jarjabek, ja vám ďakujem veľmi pekne za reklamu mojich blogov. Som veľmi potešená, že aj takí ľudia ako vy chodia na moje blogy. To je pre mňa naozaj veľká vzpruha a potešenie a ubezpečujem vás, že budem písať blogy aj naďalej, lebo naozaj je to veľmi povzbudzujúce.

    Ale chcem znovu pripomenúť, pri všetkých vašich povinne optimistických slovách, ja tomu rozumiem, ste koaličný poslanec, musíte sa vyjadrovať veľmi optimisticky, ale dovolím si znovu povedať dve veci. Prvá vec, keď sa pozriete na predikciu rozpočtu ministerstva kultúry na roky 2010, 2011, tam máte sumu 3 miliardy a niečo. Takže, keď používate stále minulosť a minulosť a stále sa vraciate do minulosti, pozrite sa na budúcnosť, ktorú naplánoval dnešný minister kultúry.

    A po druhé. Znovu opakujem, Slovensko za posledné dva, tri roky zažilo nebývalý hospodársky rast, ktorý, ako sa zdá, sa zase niekoľko rokov vôbec nebude opakovať a podiel výdavkov na kultúru cez ministerstvo kultúry k hrubému domácemu produktu poklesol aj v porovnaní s rokom 2006 o tri desatiny. Takže ja neviem, či toto budeme považovať za veľký, skutočný úspech, alebo nie. Ale som veľmi rada, že sa zhodneme na jednom, že rezort kultúry má stále málo. Ale to je normálne, keď hovoríme o rozpočte.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, tiež si myslím, že rezort kultúry by vedel spotrebovať väčší objem finančných prostriedkov, ale ozaj treba podotknúť, že nárast finančných prostriedkov do rezortu je od roku 2006, kedy dnešné vládne zoskupenie prevzalo moc v štáte, evidentný. V porovnaní s rokom 2006 je nárast výdavkov v rezorte kultúry vyšší o 24 % a treba podotknúť ešte, že rok 2006 bol volebným a v rámci rozpočtu rezortu, tohto rezortu bol oproti predchádzajúcim rokom nárast umelým spôsobom nadhodnotený. Ak by sme porovnávali rozpočet k roku 2005 alebo 2004, tak percentuálne číslo by bolo oveľa vyššie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Jarjabek – vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne za obidve reakcie. K pani poslankyni Vášáryovej len toľko, pani poslankyňa, ja vám prajem skutočne veľmi veľa úspechov vo vašej práci v blogoch. Ja však okrem toho, že čítam vaše blogy, čítam aj tie reakcie, ktoré sú na tie blogy na internete a to už také celkom lichotivé pre vás nie je. Takže naozaj veľa úspechov. Ak hovoríte o minulosti, tak bez toho, aby človek hovoril o minulosti, nie je žiadna budúcnosť. A človek, keď má porovnávať isté parametre, tak sa od niečoho musí odraziť a v tejto chvíli sa je od čoho odraziť, preto ten váš minister financií prejavil absolútne jasný vzťah ku kultúre a ku všetkému, čo s tou kultúrou súvisí. A ja len dúfam, že tieto časy sa už nikdy nevrátia. Viete, v jednej operete, ktorá sa volá Čardášová princezná, sa hovorí, znovu sa vrátim k tomu, čo ste hovorili, že len ženy s minulosťou môžu mať nejakú budúcnosť, a preto vám želám všetko najlepšie. Ďakujem za pozornosť.

  • Do rozpravy – pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem sa krátko dotknúť dvoch tém, ktoré sú v prerokovanej téme štátneho rozpočtu. Začnem netradične a netypicky od témy prostriedkov, ktoré mal štát a ktorými sa zaviazal ako členský štát Európskej únie prispieť na zvýšenie podielu peňazí vyčlenených na rozvojovú pomoc. Tak ako sa uvádza v reakcii platformy mimovládnych rozvojových organizácií, rozpočet Slovenskej republiky je dôkazom, že Slovensko nesplní tento svoj záväzok v tých horizontoch, ako sa zaviazal do roku 2010 a 2015. Napriek sľubom je už v rozpočte na rok 2009 vyčlenených veľmi málo finančných prostriedkov. Je to navýšenie len asi o 60 miliónov korún a pre roky 2010 a 2011 dokonca menej. Tu, Slovensko v týchto sumách už len vo V4 je na chvoste v porovnaní s krajinami ako Maďarsko, ktoré vyčleňuje, budem hovoriť tentokrát v korunách, ktoré vyčleňuje na tieto projekty 730 miliónov korún, Poľsko 528 miliónov korún, Slovensko len 166 miliónov korún a Česko vyčleňuje 1 miliardu a ešte plus navrhnú nejaké navýšenie cez zahraničný výbor.

    Slovenská vláda schválila na rok 2009 sumu 227 miliónov korún, čo je skutočne veľmi nízky, nízky nárast. Myslím si, že v prepočte na to, akým spôsobom by sme sa mali podieľať, je to len kozmetická úprava. Nie je problém v hospodárskej kríze, ako sa snažíme dnes všetko zakryť krízou, ale je tu skôr problém v politickej vôli vyčleniť na túto pomoc viac prostriedkov. Raz sme sa vyhovárali v minulom roku na maastrichtské kritériá pri vstupe do eurozóny, teraz sa vyhovárame na finančnú krízu, ale nejakým kritériám, ktorými sme sa zaviazali ako štát Európskej únie, by sme sa mali podriadiť.

    Tu chcem poukázať ale len vám, páni kolegovia, ktorí máte ešte ochotu počúvať, že je možné nájsť v rozpočte tieto prostriedky. Tak, ako už môj kolega predrečník včera hovoril, že v rezerve predsedu vlády máme stále viac a viac peňazí, myslím si, že v prílohe č. 6 môžeme z rezervy predsedu vlády zobrať 100 mil. Sk a pričleniť ich do kapitoly rezortu ministerstva zahraničných vecí, ktorým by sme prispeli na rozvojovú, oficiálnu rozvojovú pomoc vo výške 100 mil. Sk, je to len 3,3 mil. eur. Tým by sme sa aspoň čiastočne približovali ku kritériám, ktoré Slovenská republika je povinná splniť.

    Vzhľadom na to, že som opozičný poslanec a keďže v radoch vládnej koalície je rozhodnuté, ako sa budete správať pri hlasovaní o rozpočte, konkrétny pozmeňujúci návrh nepodávam, ale verím, že buď minister alebo niektorý z vládnych poslancov si uvedomí túto zodpovednosť, pretože mimovládne organizácie, ktoré spolupracujú v tejto oficiálnej rozvojovej pomoci, vám všetkým poslancom Národnej rady túto svoju požiadavku zaslali a sami ukážete, či máte politickú vôľu. To je jedna poznámka.

    A druhá poznámka je len veľmi krátka k štátnemu rozpočtu ku kapitole zdravotníctva. Nebudem rozoberať kapitolu. Dosť sme o nej hovorili vo výbore pre zdravotníctvo a myslím si, že pánov poslancov a pánov ministrov tejto vlády a pána premiéra to ani nezaujíma. Ja sa len chcem opýtať, po tom, čo sme schválili zákon o zdravotných poisťovniach a znížili sme odvod za poistencov štátu na 4,9 %, v kapitole štátneho rozpočtu v kapitole rezortu zdravotníctva nám ostávajú neúčelovo viazané prostriedky vo výške zhruba 700 mil. Sk.

    Ja netvrdím, že minister nemá dobrý úmysel hovoriť o národných programoch a o vybavení zdravotných zariadení, ale kto bude rozhodovať? Snáď štátny rozpočet a 700 mil. Sk pri finančnej kríze na Slovensku, keď sme sa tvárili včera pomerne populisticky alebo aspoň tí, ktorí ste hlasovali za znižovanie platov niektorých ústavných činiteľov, keď ušetríme možno ani nie 200 mil. Sk, ale 700 mil. Sk necháme na voľnú ruku jedného človeka jedného rezortu. Myslím si, že toto nie je vizitka tohto parlamentu.

    A preto sa pýtam, či by nebolo správne, pán minister zdravotníctva, ktorý tu nie je, tieto prostriedky predložiť a schváliť v Národnej rade, ako ich budete používať a nenechať to na voľnú ruku netransparentnému zvýhodneniu pre zdravotnú starostlivosť v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Bežné, reálne dostupné zdravotnícke zariadenie pre bežného občana je zdravotnícke zariadenie regionálneho typu VÚC alebo obecného, alebo súkromného poskytovateľa. Pýtam sa: Z týchto prostriedkov dostane poskytovateľ aj takéhoto typu nejakú korunu, aby ste tie prostriedky tak, ako deklarujete, dali aj občanom Slovenskej republiky? Myslím si, že budeme v priebehu budúceho roka kontrolovať tieto prostriedky, pretože sa obávam, že sa ďalej prehlbuje netransparentné prerozdeľovanie medzi štátnymi a neštátnymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. A preto sa mi zdá, že je to nefér a je to neakceptovateľné, aby štátny rozpočet ako zákon, prvý zákon Slovenskej republiky hovoril o istých zdrojov, ktoré by mali tiecť do zdravotného poistenia a tým pre pacientov a poistencov, aj poistencov štátu a zdravotníckych zariadení sa kdesi rozplynú v rozhodnutí jednej osoby, prípadne nejakej skupiny ľudí.

    Aj z tohto dôvodu tak, ako sa bude hospodáriť, alebo ako je pripravený rozpočet ministerstva zdravotníctva, Kresťanskodemokratické hnutie aj vzhľadom na túto kapitolu a celkový rozpočet nebude hlasovať o tomto návrhu rozpočtu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ešte máme desať minút. V rozprave vystúpi pán poslanec

  • Hlasy v sále.

  • Pán Novotný sa hlási s faktickou, zapnite mu, prosím, mikrofón. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som sa pristaviť pri tom znížení poistného plateného štátom z 5 % na 4,9 %, lebo naozaj tu vznikla veľmi kuriózna situácia, ktorú pani poslankyňa Sabolová síce len tak so šarmom opísala zvonku, ale treba povedať všetky tieto detaily. Najprv sme si vo výbore pre zdravotníctvo všimli, že v zákone o zdravotných poisťovniach v navrhovanej novele je 4,75 % navrhnutých a v štátnom rozpočte, ktorý sme prerokovali v ten istý deň, v tom istom výbore je 5-percentné navýšenie poistného plateného štátom. Takže sme sa pýtali, čo to vlastne znamená. Odpoveď bola, že v čase predkladania návrhu zákona o zdravotných poisťovniach do vlády ešte nebola dohoda na tom, koľko bude poistné platené štátom v nasledujúcom roku. To sa dalo pochopiť, však predsa politické dohody sa rodili určite ťažko pri štátnom rozpočte. No tak logicky bol podaný pozmeňujúci návrh pani poslankyne Sabolovej, ktorý výbor schválil, dá sa povedať, jednomyseľne a upravili sme to na 5 %. O to väčšie bolo naše prekvapenie v utorok pri prerokovaní zákona o zdravotných poisťovniach, kde zrazu prišiel pozmeňujúci návrh, že vlastne to nebude 5 %, len 4,9 %, to znamená akýchsi 715 mil. Sk približne – keď to dobre počítam, práve sa tým momentálne zaoberám –, sa použije na financovanie národných programov a programov prevencie zdravia, prípadne na ďalší rozvoj a zlepšovanie zdravotnej starostlivosti. Musím povedať, že je to dosť všeobecná formulácia, takže budem veľmi zvedavý, ako sa v priebehu prerokovania štátneho rozpočtu podá pozmeňujúci návrh do štátneho rozpočtu, ktorý to upraví, lebo v štátnom rozpočte v tejto chvíli je stále 5 % a nejako sa musí presunúť 715 mil. Sk.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Eduard Kukan, má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, dve stručné predobedové poznámky ku kapitole ministerstva zahraničných vecí.

    Ak viacerí kolegovia a kolegyne vystupujúci v rozprave hovorili o tom, že niektoré položky tohto rozpočtu sú stanovené, takpovediac, na vode, alebo, že sa počíta s financiami, ktoré ešte nie sú reálne, ja by som to chcel ilustrovať aj na kapitole ministerstva zahraničných vecí. Najskôr by som ale chcel poznamenať, že taký rezort, ako je ministerstvo zahraničných vecí, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri ochrane a presadzovaní záujmov Slovenskej republiky v zahraničí, by si zaslúžil vytvorenie dôstojného finančného a materiálneho rámca na plnenie svojich náročných úloh. Takto postavená kapitola takéto podmienky nevytvára.

    Rozpočtová kapitola. Jej hlavným nedostatkom je navýšenie príjmov z titulu odpredaja majetku alebo, ako to pán minister hovorí, výmenná zmluva ZÚ Moskva a len čiastočné navýšenie výdavkovej časti. Inými slovami, ministerstvo zahraničných vecí chce predať budovu, v ktorej sídli teraz Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Ruskej federácii. Nájsť inú, menšiu, funkčnejšiu a zvyšok použiť na financovanie kapitoly ministerstva zahraničných vecí. S týmto projektom plne súhlasím a podporujem ho. Tá budova, ktorú teraz používame, je zbytočne veľká, je tam veľa zbytočných priestorov a je málo funkčná. Nepotrebujeme ju. Ale je v centre Moskvy a má veľmi, povedal by som, skvelé strategické postavenie.

    No a čo teda v takejto situácii teraz na nás čaká? Ako v živote to už dosť často býva, sú tu vlastne dve možnosti. Tá prvá, v prípade, že nedôjde k odpredaju Zastupiteľského úradu Moskva alebo dôjde k odpredaju za nižšiu cenu, s akou rátajú naši ministerskí pracovníci, potom výpadok, ktorý nastane v rozpočte, bude treba kryť, zaviazať vo výdavkovej časti. No a to potom reálne, nechcem nič zveličovať, môže vážne ohroziť fungovanie celého rezortu.

    A tá druhá možnosť, pozitívna, je, že sa im podarí odpredať za toľko, koľko si naplánovali alebo odhadli, no a potom takto získané prostriedky sa budú využívať v rozpočte ministerstva zahraničných vecí, ale aj tak, ako som videl rozpis takto potenciálne možných získaných prostriedkov, nie je najlepší, pretože sa to nevenuje do investícií alebo do takých vecí, ktoré by v budúcnosti mohli ministerstvu pomôcť, ale skôr to ide na platy, prenájmy a podobne, takže sa to vlastne bude prejedať.

    No, takže ja želám, aby táto operácia vyšla, ale určite to bude ťažké. Neviem, aké budú dopady svetovej finančnej krízy na Ruskú federáciu alebo na trh nehnuteľností, ale určite proste tie čísla, ktoré boli stanovené, sú náročné a ak by nedošlo k predpokladanému zisku, naozaj ministerstvo bude mať problémy.

    Druhá poznámka, možno ešte stručnejšia, pretože už tu niektorí rečníci o tom hovorili, aj moja predrečníčka, oficiálna rozvojová pomoc. Na tento rok je zase plánovaných málo finančných prostriedkov. Tá dvojstranná bilaterálna pomoc, ktorá je rozhodujúca a najviditeľnejšia, lebo to sú projekty, ktoré sa dávajú na jednotlivé štáty, vlani to bolo asi 162 mil. Sk, tohto roku je to 278, stále je to málo, a keď sa pozrieme na vývoj ekonomiky Slovenskej republiky, tak určite to nie je otázka alebo problém hospodársky zvýšiť tieto prostriedky, ale politická vôľa. Vláda nenašla politickú vôľu, aby tieto prostriedky zvýšila. Lebo ďalšou časťou sú naše príspevky do medzinárodných organizácií a viete, šikovní úradníci alebo experti dokážu zaradiť do tejto položky toľko vecí, že budeme vyzerať dobre. Ale taká merateľná položka je práve tá dvojstranná bilaterálna pomoc.

    Za dnešnej situácie vo svete, keď finančná kríza bude doliehať aj na vyspelé štáty, určite v rozvojovom svete tá pomoc je ešte dôležitejšia. Materiál, ktorý nám poslala platforma mimovládnych rozvojových organizácií, hovorí o tom, že dnes je vo svete 1 miliarda 400 miliónov ľudí, ktorí majú na prežitie na jeden deň 1 dolár a 25 centov. To sú naozaj veľmi alarmujúce čísla a tu by každý štát vrátane Slovenska naozaj mal prejaviť tú solidaritu, ako sa o nej hovorí. Navyše, Európska únia nieže zaviazala, ale odporučila, takže nie je to obligatórne, aby v roku 2010 členské štáty dávali 0,17 % HDP na rozvojovú pomoc. U nás je to číslo omnoho nižšie a nebudem ho radšej citovať, lebo vyzeralo by to veľmi, veľmi zle a aj keď je to iba odporúčanie, myslím si, že určite, keď budeme veľmi zaostávať, nezvýši to ani náš kredit, ani naše dobré postavenie v zahraničí.

    Takže skončím len jednou vetou tým, čo som začal, že ak chceme, aby naši diplomati a pracovníci zahraničnej služby robili tú prácu, ktorú od nich požadujeme, dobre a zodpovedne, mali by sme mať pochopenie aj pre to, aby mohli pracovať v adekvátne dobrých podmienkach.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou – pani poslankyňa Vášáryová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem podporiť to, čo povedal pán poslanec Kukan. On si položil otázku, ako dopadne súčasná hospodárska kríza na Ruskú federáciu. Tí, ktorí čítajú nie slovenské noviny, lebo v nich sa o tom nedozviete nič, ale keby ste si prečítali iné, zahraničné noviny, dozviete sa o predpokladoch, že Ruskú federáciu postihne hospodárska kríza ešte viacej ako Čínu. Takéto sú všetky prognózy. To znamená, počítať s tým, že za predaj budovy budeme mať takú sumu pre ministerstvo zahraničných vecí, ako sme si naplánovali, je skutočne holub na streche. A každý, kto sa aspoň trochu zúčastňoval na nejakých transakciách a odpredajoch na pôde Ruskej federácie, čo sme mali v minulých rokoch, vie, že ak sa to aj podarí, tieto peniaze sa určite s veľkou pravdepodobnosťou nedostanú do rozpočtu ministerstva zahraničných vecí v budúcom roku. Bude to skoro nemožné, pán Kukan sa vyjadril diplomaticky, ale ja hovorím veľmi otvorene, nepovažujem to vôbec za reálne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Neregistrujem, pán Kukan, chce, nechce? Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, je 12.00 hodín, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, stretneme sa o 14.00 hodine.

    Príjemný obed prajem.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je štvrtok, je obvyklé, aby sme popoludňajšie rokovanie začali pravidelným bodom, ktorým je

    hodina otázok.

    Vítam vás na tomto bode. Tu, v rokovacej sále vítam pána premiéra, ako aj ostatných členov vlády.

    Budeme odpovedať na otázky, ktoré ste najprv podali, a z ktorých sa vyžrebovalo poradie, na pána predsedu vlády. Upozorňujem, že na tie otázky, ktoré položili poslanci, ktorí nie sú prítomní v sále, nebude pán premiér odpovedať.

    Ešte, pán premiér, buďte taký dobrý, informujte nás, kto z členov vlády bude vystupovať za neprítomných členov vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný bude minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Vážny, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli, zastupuje ho minister hospodárstva pán Jahnátek. Rovnako pre zahraničnú pracovnú cestu je neprítomný pán Kubiš, ale na neho nie sú postavené žiadne otázky, netreba preto stanovovať člena vlády, ktorý by ho na hodine otázok zastupoval.

    Pán predseda, som pripravený odpovedať v stanovenom limite na otázky pánov poslancov a pani poslankýň.

  • Ďakujem pekne, pán premiér. Budete odpovedať na otázky.

    Prvá je od pána poslanca Kvorku a znie: „Vážený pán premiér, ako hodnotíte vaše nedávne stretnutie s maďarským predsedom vlády?“

  • Ďakujem, pán poslanec, za položenú otázku.

    Je pravda, že vzájomné vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou sú v poslednom období predmetom značnej pozornosti a môžeme naozaj aj potvrdiť to, že žiadne iné vzťahy našej krajiny s ostatnými susedmi nie sú tak pozorne sledované, ako to je v prípade Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. Vyplýva to aj z dlhých rokov spoločného života našich národov pred rokom 1918 a ako medzištátne vzťahy sa však len pred 90. rokmi začali vyvíjať.

    Pripomeniem si slová, ktoré adresoval predseda poslednej uhorskej vlády Slovenskej národnej rade do Martina 30. októbra 1918 v deň prijatia Martinskej deklarácie, citujem: „Maďarský ľud nedelila od vášho ľudu ani nenávisť, ani protivy záujmov. Delila ho jedine hriešna politika tvrdošijnej triedy nášho národa, ktorá rovnako škodila i slovenskému i maďarskému národu. Za tie krivdy, ktoré urážali city slovenského národa, nie je zodpovedný maďarský ľud, on nemá s nimi nič spoločné a podnikne všetko, aby túto hriešnu triedu v základoch vykorenil. My stojíme na tom stanovisku, že podľa svätého práva sebaurčovania, patriaceho každému národu, Slovenská národná rada tak rozhodne, ako uzná za najlepšie v záujme slovenského národa.“

    Toľko z citátu, ktorý odštartoval naše vzťahy na medzištátnej úrovni, vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Čas plynul, nastávali mnohé vzostupy aj pády vo vzájomných vzťahoch, ale pokiaľ obidve strany rešpektovali a ctili si zásady medzinárodného práva, vždy to bolo len a len v prospech ľudí, ktorí žijú v obidvoch krajinách. Nemá zmysel, ani to nebudem teraz robiť, vyťahovať skutočné či domnelé vzájomné krivdy a pofukovať si rany. Vláda Slovenskej republiky aj k dnešným napätiam v slovensko-maďarských vzťahoch pristupuje vždy ako k problému, ktorý sa rieši zásadami medzinárodného práva a hlavne v prospech ľudí na Slovensku a ak treba, aj v prospech ľudí v Maďarsku.

    Určujúcim rámcom je rešpektovanie skutočnosti, že účastníkmi týchto vzťahov sú dva rovnocenné a rovnoprávne subjekty – Slovenská republika a Maďarská republika. Tak ako by sa nepáčilo ľuďom v Maďarsku, keby sme im hovorili, ako má vyzerať ich vláda, tak ani nám sa nepáči, keď nám niekto diktuje, ako by mala vyzerať naša vláda. To sú suverénne veci, do ktorých si hovoriť nedáme a znovu to zopakujem, verím, že aj v roku 2010 sa vláda Slovenskej republiky bude zostavovať v Bratislave a nie niekde v Bruseli, v Budapešti, v Moskve alebo vo Washingtone. Takto sa Slovensko musí správať.

  • V súčasnosti je základom rozvíjania vzájomných vzťahov Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, podpísaná v roku 1995 v Paríži a ktorá výmenou ratifikačných listín nadobudla platnosť 15. mája 1996. My ju vnímame, ale aj dodržiavame ako celok, vrátane zásad nespochybňovania územnej celistvosti a rešpektovania práv národností. Podľa jej článku 5 zmluvné strany v záujme ďalšieho rozvoja budú uskutočňovať na rôznych úrovniach pravidelné konzultácie, citujem: „V rámci toho sa uskutoční najmenej raz za rok stretnutie predsedov vlád Slovenskej republiky a Maďarskej republiky.“

    Nebudem sa vracať do histórie, môžem ale pred vami všetkými potvrdiť, že sa pravidelne pracovne stretávam s maďarským premiérom, najmä pri príležitostiach zasadnutí Európskej rady v Bruseli a rovnako pri iných príležitostiach, kde sú premiéri krajín Európskej únie. Privítal som možnosť stretnúť sa s pánom premiérom Maďarskej republiky aj v sobotu 15. novembra v Komárne. Dovolím si hodnotiť toto stretnutie mojimi očami, pretože prečítali sme si a vypočuli sme si a videli sme všetko možné, ale z môjho pohľadu považujem toto stretnutie pre slovensko-maďarské vzťahy za mimoriadne dôležité, pretože každý mal možnosť jasne pomenovať, čo ho trápi, kde vidí najväčšie napätie a na čo by sme sa mali sústrediť pri riešení tých problémov, ktoré vychádzajú v poslednom období na povrch. Nemali sme takýto široký priestor už dávno, a preto ja som mimoriadne privítal, že sme mali možnosť hodinu a pol o týchto otázkach hovoriť a vytvoriť si určitú platformu na návrhy, ktoré potom prišli z jednej, aj z druhej strany.

    Mimoriadne dôležitý je aj text vyhlásenia, ktorý sme spoločne pripravili a schválili a v ktorom sme spolu odsúdili všetky prejavy radikalizmu, extrémizmu, xenofóbie a vyzdvihli sme úlohu národnostných menšín – maďarskej na Slovensku a slovenskej v Maďarsku – pri rozvoji vzájomnej spolupráce a vyjadrili sme záujem na ďalšom prehlbovaní bilaterálnej spolupráce.

    Rovnako sme potvrdili záujem, že chceme pokračovať v napĺňaní programu Spoločná minulosť – spoločná budúcnosť v zrkadle spoločných projektov, ktorý bol podpísaný v júni minulého roku. Potvrdzujem opäť pred vami, že som pripravený prijať pozvanie kedykoľvek, kdekoľvek a na akúkoľvek tému, pokiaľ ide o slovensko-maďarské vzťahy, a preto ja osobne nemám žiadny problém prijať pozvanie pána maďarského premiéra, ísť do Budapešti na návštevu a o veciach veľmi jasne hovoriť.

    Rovnako sa v týchto dňoch definuje odpoveď, ktorú zašlem pánovi maďarskému premiérovi, na návrhy, ktoré predstavil na stretnutí v Komárne. Sú to návrhy, ktoré, samozrejme, sme museli riadne zvážiť a nielen vy, ale aj slovenská verejnosť bude informovaná o tom, ako sme s týmito návrhmi naložili, čo považujeme za akceptovateľné a čo akceptovateľné nie je.

    V súvislosti s exportom extrémizmu a neofašizmu z Maďarska na Slovensko som požiadal maďarského kolegu, aby maďarská vláda prijala nevyhnutné kroky v legislatívno-bezpečnostnej oblasti v záujme zamedzenia tohto mimoriadne nebezpečného javu. Viete, nám nestačí, keď sa iba vec odsúdi. My potrebujeme vidieť, že sa naozaj prijímajú tvrdé zákony a že tieto zákony sa aj v praxi aplikujú tak, ako možno ukazujeme my na Slovensku.

    Pozrite sa, čo sme urobili s extrémistickou organizáciou Slovenská pospolitosť. Najskôr, ak začali provokovať pri oslavách Slovenského národného povstania, do 5 minút sme ich zrušili. Keď sa pokúšali o ďalšie provokácie, opäť sme zasiahli. Najnovšie prišlo rozhodnutie, táto organizácia bola rozpustená. Ak budú akékoľvek pokusy organizovať podporné demonštrácie na podporu tejto extrémistickej organizácie, polícia zasiahla, toto rozpustila. Myslím si, že to sú jasné kroky, ktorými chceme ukázať aj maďarskej strane, čo máme na mysli, keď hovoríme o boji proti extrémizmu a neofašizmu a najmä proti exportu, ktorého sme svedkami. V praktickej rovine som počas stretnutia navrhol aj užšiu koordináciu spolupráce tajných služieb a polície pri predchádzaní podobným incidentom, akých sme boli svedkami na futbalovom zápase v Dunajskej Strede, pri pochode maďarských fašistov v Kráľovskom Chlmci, či pri blokáde niektorých hraničných priechodov maďarskou gardou.

    Vážené dámy a páni, nie je predsa možné, aby dobre fungujúcej tajnej službe uniklo, že skupina ľudí sa niekde organizuje na území Maďarskej republiky, že sa obliekajú do fašistických uniforiem, že majú dohodnuté zázemie v Kráľovskom Chlmci, že tam jednoducho prídu, budú tam provokovať. To bol jasný útok proti suverenite Slovenskej republiky a ja sa chcem poďakovať ministerstvu vnútra za rázny zásah, za to, že títo ľudia boli zadržaní. Myslím, že boli niektorí ľudia aj obvinení zo spáchania trestných činov.

  • Ale toto si nikto nesmie dovoliť. Jednoducho nikto si nesmie dovoliť to, čo sa udialo na území Slovenskej republiky, hoc´ na území, kde žijú spoločne občania maďarskej národnosti spolu so Slovákmi.

    Chcem aj tu, na tomto mieste vyjadriť hlboké rozčarovanie a poľutovanie nad tým, že niekto nemal problém páliť slovenskú vlajku pred budovou veľvyslanectva Slovenskej republiky v Maďarsku. Toto sa u nás nedeje. Hlboké poľutovanie musím vysloviť nad hrubými útokmi a urážkami slovenského národa, ktoré sme mali možnosť vidieť na transparentoch v priamom prenose. Hlboké poľutovanie musím, samozrejme, vysloviť aj nad ľuďmi, ktorí hovoria, že Slováci sú iba nejakými hosťami na území, ktoré patrí Maďarsku. Toto sú snáď názory, ktoré patria do 18. storočia, ale nie do roku 2008, kedy – a to môžem povedať s plnou vážnosťou – je Slovensko ekonomicky, finančne, politicky a sociálne ďaleko, ďaleko pred Maďarskou republikou a určite aj vďaka tomu, akú politiku robí táto vláda.

  • Slovenská republika ako suverénny štát nedovolí na svojom území tak ako doteraz, ani v budúcnosti akékoľvek porušovanie zákonnosti, šírenie extrémistických ideológií, resp. šírenie národnej, či rasovej neznášanlivosti. Pán poslanec, zhodou okolností o štyri dni po stretnutí s pánom premiérom som zavítal do Komárna opäť, tentokrát s celou vládou, pretože sme tam mali zasadnutie vlády. Naozaj to môže potvrdiť aj pán primátor, nevzniklo to tak, že sme chceli reagovať po stretnutí s premiérmi a chceli sme sa ísť ukázať do Komárna, pretože toto stretnutie je súčasťou alebo toto zasadnutie bolo súčasťou dlhodobo pripravovaného harmonogramu a chcem oceniť, chcem naozaj oceniť veľmi korektný prístup, pokiaľ ide o prípravu tohto zasadnutia vlády. Veľmi dobre sa komunikovalo s predstaviteľmi mesta, dobre sa komunikovalo s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, kus roboty urobil pán poslanec Matejička, pretože sme schválili aj rozhodnutia, ktoré pomáhajú mestu Komárno. Nechali sme tam určité zdroje na rekonštrukciu športovej haly, prijali sme vážne kroky, ktoré odštartovali prípravu výstavby nového mostného spojenia cez rieku Dunaj a ďalšie a ďalšie rozhodnutia, ktoré určite budú pomáhať k zvyšovaniu životnej, sociálnej úrovne v tomto regióne.

    Vážené dámy a páni, myslím si, že toto je jediná cesta ako utlmovať veci, pretože vláda Slovenskej republiky má záujem, aby na území tohto štátu bol pokoj, aby si ľudia dobre rozumeli a najmä, aby sa dobre na Slovensku mali. Rovnako nám veľmi záleží na tom, aby boli dobré vzťahy so susednými štátmi a budeme robiť všetko pre to, ale nenecháme si brnkať po nose.

  • Sme krajina, ktorej sa v porovnaní možno s inými štátmi dnes darí viac, pretože sa ukazuje, že dopady ekonomickej krízy síce na Slovensku budú, ale nebudú v takom rozsahu, ako sa pôvodne očakávalo a my nedovolíme, aby niekto tieto jasné výsledky politiky tejto vládnej koalície sa snažil prekryť vyvolávaním rôznych sporov, ktoré majú úplne iný fundament ako fundament skutočný, obsahovaný, ktorý možno vidíme v iných otázkach, ktoré sa otvárajú medzi štátmi. Robme všetko pre to, aby Slovensko, predovšetkým od januára, kedy zavádzame euro, ešte viac ukázalo Európe, že sme schopní spravovať si svoje vlastné veci suverénne európsky, že sme zodpovedná krajina, ktorá si plní záväzky voči partnerom, voči organizáciám, ktorých je členom, ale predovšetkým, že sme krajina, ktorá myslí na ľudí, aby ľudia na Slovensku žili tak, že to bude zodpovedať predstavám Európy 21. storočia.

  • Toto je cieľ vlády Slovenskej republiky.

    A chcem sa vám poďakovať, vážené dámy a páni, za to, že napomáhate vláde Slovenskej republiky v napĺňaní týchto predstáv o tom, ako by Slovensko malo vyzerať, ako má napredovať. Je pre mňa obrovským potešením konštatovať, a to poviem v tých posledných sekundách, ktoré mám, že budeme mať najvyšší hospodársky rast v Európskej únii, budeme mať nízku infláciu, udržíme euro, zabezpečujeme to, čo ľuďom máme dať, všetky sociálne programy, nič popritom neprivatizujeme, nepredáva sa žiadny strategický majetok, udržiavame pod kontrolou verejné financie. Toto sú výsledky práce tejto vlády. Takto by mala byť vláda hodnotená.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán premiér, váš čas vypršal, preto ani nedám možnosť pánovi poslancovi, aby položil doplňujúcu otázku.

    Budeme teraz pokračovať otázkami na ostatných členov vlády. Prvá otázka je od pána poslanca Branislava Bačíka, je na pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vierku Tomanovú a znie: „Vážená pani ministerka, aké zmeny začnú pre občanov platiť v oblasti sociálnych vecí po 1. 1. 2009?“

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za túto otázku.

    Je pravdou, že tých zmien, pán poslanec, od 1. januára tohto roku je veľmi veľa. Keď poviem a dotknem sa tých zmien len v oblasti sociálnych vecí, pretože nebudem hovoriť o systéme sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového poistenia v zamestnanosti pri minimálnej mzde a podobne, dovolím si povedať aj to, že veci, ktoré sa dotýkajú práve sociálnych vecí, od 1. januára tohto roku sme zaviedli osobitnú dávku pre tých invalidných rodičov, ktorí majú nepriaznivý zdravotný stav, neboli zamestnaní, nemajú nárok na daňový bonus a môžu poberať na každé dieťa 300 korún mesačne.

    Ďalšou zmenou bola zase pomoc od 1. júla tohto roku tým rodičom, ktorí vlastne sa sami starajú z titulu toho, že ovdoveli, o deti a deťom nevznikol po zomrelom otcovi alebo matke nárok na sirotský dôchodok a tu sme tiež dali osobitnú dávku, osobitný príspevok vo výške 30 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, čo je viac ako 730 korún mesačne na jedno dieťa.

    A keď som začala s deťmi, tak znovu budem aj pokračovať s deťmi a poviem, že práve prijatím jesenných proaktívnych opatrení, prosociálnych opatrení sme urobili obrovský pokrok z hľadiska plnenia programového vyhlásenia vlády a dovolím si povedať, že takým priam cukríkom a zavŕšením celého tohto balíka veľmi aktívnych a prosociálnych opatrení je prijatie včera návrhu na ratifikovanie Európskej sociálnej charty a revidovanej charty, ktorá skutočne dáva záruky občanom v oblasti sociálnych vecí a to tak na úseku starostlivosti o dieťa v rámci štátnej sociálnej podpory, v rámci sociálnej pomoci a dávok pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ale, samozrejme aj z hľadiska seniorov a invalidných občanov a ich garancií.

    Čiže poďme k tým deťom. Za veľmi dôležitú považujem novelu zákonu č. 305 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Táto novela vytvára, zlepšuje podmienky spostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti a výkonu súdnych rozhodnutí v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ďalej je to zákaz používania hrubých alebo ponižujúcich foriem zaobchádzania a foriem trestania dieťaťa pri výkone opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. A hneď si dovolím uviesť, pretože toto bol taký kontroverzný návrh, za ktorý sme boli veľmi kritizovaní na jednej strane z domácej pôdy, ale na druhej strane obrátila sa na nás Česká televízia, ale aj ďalšie medzinárodné organizácie, ktoré skutočne predpokladali, že sme zaviedli trest a zabezpečenie nepoužívania telesných trestov, a to aj vo vzťahu práve k rodinným príslušníkom. Nie. My sme urobili tento prvý krok pri výkone opatrení sociálnoprávnej ochrany, ktoré je možné vykonávať aj v domácom prostredí, ale realizuje ich fyzická alebo právnická osoba, ale v prvom rade na prvom mieste sú to obce, vyššie územné celky, úrady práce, ďalej to môžu vyššie územné celky a, samozrejme, fyzické, právnické osoby oprávnené podľa tohto zákona, ale aj akreditované subjekty oprávnené podľa tohto zákona.

    Zvýšenie nárokov na profesionalizáciu výkonu určitých opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately to je ďalší obsah a riešenie problémov, ktoré sa vyskytovali v praxi pri aplikácii zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a taktiež sa podarilo toto presadiť. A, samozrejme, je to aj rozšírenie opatrení na predchádzanie krízovým situáciám v rodine, riešenie rodinných konfliktov, programy krízových a resocializačných stredísk. Toľko snáď k zákonu o sociálnoprávnej ochrane.

    Poďme takými konkrétnymi krokmi vo vzťahu tiež k deťom, ale ktoré pomáhajú predovšetkým rodičom pri výchove a pri starostlivosti o deti.

    V prvom rade je to zákon o príspevku na starostlivosť o dieťa. Ide o nový adresný nástroj na podporu rodiny s deťmi, ktorým sa prispeje k vytvoreniu podmienok na zosúlaďovanie rodinného, osobného i pracovného života. Tento príspevok sa bude poskytovať na každé dieťa vo veku do 3 rokov veku dieťaťa alebo do 6 rokov, ak ide o zdravotne postihnuté dieťa. Ak sa rodič rozhodne vykonávať zárobkovú činnosť, príspevok sa bude poukazovať vo výške preukázaných nákladov v kalendárnom mesiaci, maximálne vo výške rodičovského príspevku, a to v sume 4 780 korún.

    Ja len zdôrazním, že pokiaľ ide o preukazovanie, rodič si zvolí formu a zvolí si, samozrejme, aj termín, v ktorom bude preukazovať, aké tie náklady so starostlivosťou o dieťa má. Ak rodič nepreukáže náklady, pretože počas výkonu zárobkovej činnosti starostlivosť o svoje dieťa zabezpečuje fyzickou osobou bez živnostenského oprávnenia, resp. sám, výška príspevku bude 25 % sumy rodičovského príspevku, t. j. 1 195 korún.

    V tejto súvislosti bolo množstvo otázok vznesených práve na starostlivosť zo strany starých rodičov a prispievanie starým rodičom do výšky 4 780 korún. Dovolím si poukázať na zákon o rodine, ktorý taktiež ukladá vyživovaciu povinnosť starším rodičom. Ale je tu aj reálne úplne iná situácia, ktorú treba zohľadňovať, a to je skutočnosť, že dnes nám mamičky rodia vo vyššom veku a zase starým mamičkám sa predĺžil vek odchodu do dôchodku na 62 rokov. Čiže v čase, keď by mali tieto mamičky, resp. staré mamičky pomôcť a chceli by zabezpečiť svojim deťom, ešte stále nie sú v dôchodkovom veku a nie sú veľmi schopné skutočne prerušiť, resp. bolo by pre nich nevýhodné prerušiť zamestnanie a zostať doma. A práve pre tých rodičov alebo tie ženy, ktoré vo veku 45 rokov, 50, 55 rokov si nevedia zabezpečiť iným spôsobom prácu, pretože sú to často ženy, ktoré prichádzajú o prácu a veľmi ťažko sa umiestňujú naspäť na trh práce, sme povedali, že môžu takúto činnosť vykonávať aj ako osoby samostatne zárobkovo činné – hovorím o viazanej živnosti, pardon, o voľnej živnosti –, čiže na základe živnostenského oprávnenia a v tom prípade je to normálne podnikanie a je to normálna činnosť, ako keď fyzická osoba poskytuje starostlivosť o dieťa a v tom prípade takýto príspevok zase sa bude odvíjať od výšky nákladov, ktoré sú spojené s poskytovaním takejto starostlivosti.

    Prijatie tohto zákona je prvým krokom k zavedeniu novej legislatívnej úpravy a to poskytovania rodičovského príspevku vo výrazne zvýšenej miere tak, aby rodičovský príspevok práve nahradil druhý príjem rodičov, pokiaľ sa rodič stará o nezaopatrené dieťa. A od 1. 1. 2009 táto právna úprava umožní rodičom výber medzi rodičovským príspevkom a príspevkom na starostlivosť o dieťa. Za veľmi dôležité považujem zdôrazniť, že príspevok pri starostlivosti o dieťa sa poskytuje na každé dieťa. V tejto chvíli môžem hovoriť ešte o jednej veci, neposkytujeme rodičovský príspevok rodičom, ktorí majú dieťa v predškolskom zariadení, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti obce alebo mesta a na ktoré obec alebo mesto dostáva svojím spôsobom dotáciu. Čiže my v tejto chvíli zavádzame s účinnosťou od 1. 1. rovnaký prístup ku všetkým rodičom v poskytovaní príspevku a to nielen na jedno dieťa, ale na každé dieťa do veku troch rokov a prípadne aj na ďalšie dieťa, ak má rodič ťažko zdravotne postihnuté dieťa do veku šesť rokov.

    V tejto súvislosti ešte považujem za dôležitú ďalšiu vec, upozorniť na to, že rodič, ktorý sa rozhodne a ide do práce a nastúpi do práce a zvolí si túto formu príspevku pri starostlivosti o dieťa, ktoré, keď má, trebárs dvojčatá, taktiež dostáva dvakrát na každé dieťa, ak má trojčatá, tak nech dostane ten príspevok trikrát, ak má štvorčatá – vzhľadom na to, že v poslednej dobe veľmi rezonujú práve štvorčatá z Trenčína –, a rozhodnú sa rodičia odísť do práce a budú deti dávať do starostlivosti fyzickej, právnickej osoby, tak majú nárok na takýto príspevok štyrikrát. Z tohto režimu však v priebehu budúceho roka rodič môže vystúpiť a môže sa vrátiť naspäť do režimu rodičovského príspevku, napríklad ak by stratil zamestnanie.

    Taktiež sa dotýka detí a je to novela zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Táto novela upravuje možnosť poskytovania zvýšenia opakovaného príspevku náhradnému rodičovi pri starostlivosti o dieťa, pri starostlivosti o troch a viac zverených súrodencov a pri poberaní materského alebo rodičovského príspevku.

    Ďalej je to novela zákona č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 a viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia a dopĺňajú ďalšie zákony v znení neskorších predpisov. A ide predovšetkým o poskytovanie príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa v sume 20 440 Sk a to aj na druhé a tretie dieťa. Spolu ide o výšku príspevku 25 000 Sk na prvé, druhé i tretie dieťa, kde od 1. januára budúceho roku aj druhé, aj tretie dieťa dostane pri narodení takúto výšku príspevku.

    Súčasne pomáhame rodinám, ktoré sa starajú o deti a zabezpečujú výchovu detí a v súlade so zákonom 600/2003 Z. z. a jeho novelou, ktorá bola schválená v parlamente o prídavku na dieťa, sa zvyšujú sumy prídavku na dieťa z 540 na 640 Sk mesačne na každé dieťa. Súčasne s týmto krokom zavádzame pravidelnú valorizáciu na dieťa opatrením ministerstva práce, a to vždy k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roku. Taktiež je tu novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zlepšenie sociálnej situácie rodín, v ktorých sa nachádzajú deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku a poviem sociálnej situácie rodín, ktoré sú v hmotnej núdzi, sa rieši tým, že sa ustanovuje osobitná nová dávka pre deti v hmotnej núdzi, ktoré si plnia riadnu povinnú školskú dochádzku a je to v sume 500 Sk na každé dieťa mesačne.

    Táto novela zákona rieši aj situáciu v prípade, ak dávka v hmotnej núdzi a príspevky v hmotnej núdzi boli priznané a žiadateľ o dávku zomrel. Z platnej sumy sa budú môcť vyplatiť ďalšej fyzickej osobe, ktorá sa s týmto občanom spoločne posudzovala a okruh osôb spoločne posudzovaných tak nezostane bez finančných prostriedkov na mesiac, v ktorom bola žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi podaná. A taktiež sa za príjem nebude považovať príjem do dvojnásobku súm životného minima v rozpätí 12 mesiacov, ktorý občan v hmotnej núdzi získa na základe dohody o vykonaní práce, čo bude mať vplyv na zlepšenie sociálnej situácie rodín, ktoré poberajú pomoc v hmotnej núdzi. A okrem toho tu dospel a bol prijatý aj pozmeňujúci návrh, ktorý rieši situáciu tých rodín, ktoré robia a vypracúvajú a spolupracujú so Štatistickým úradom pri štatistických zisťovaniach nízkopríjmových rodín, kde taktiež príjem za túto činnosť sa im nebude počítať do príjmu.

    Ďalší významný zákon, ktorý sme prijali, čiže neriešime iba rodiny s deťmi, deti ako-také, ale riešili sme aj pomoc občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Ide o zákon, nový zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zavádza sa valorizačný mechanizmus opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu tak, že výška všetkých týchto príspevkov je vyjadrená v percentách zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú dospelú osobu. To zabezpečí zvýšenie opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu a pri každom zvýšení sumy životného minima. Na základe tohto valorizačného mechanizmu sa zvýšia príspevky opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu prvýkrát v júli v roku 2009 v súvislosti so zvýšením sumy životného minima.

    Taktiež tento zákon bližšie definuje podmienky lekárskej posudkovej činnosti. Opätovne sa zavádza možnosť navýšiť mieru funkčnej poruchy v prípade, ak má fyzická osoba viacero vzájomne súvisiacich zdravotných postihnutí, t. j. tento mechanizmus, ktorý tu bol a platil do 31. decembra 2003, kedy s účinnosťou od 1. 1. 2004 predchádzajúca vládna koalícia zrušila takéto možné započítavanie, pričom človek, ktorý mal zdravotné postihnutie z viacerých druhov zdravotného postihnutia, mohol byť a mať oveľa ťažšie sociálne dôsledky svojho zdravotného postihnutia, ako ten, ktorý má mieru funkčnej poruchy pri jednom druhu zdravotného postihnutia v takejto výmere. Možno očakávať práve z titulu tohto kroku zvýšenie objektivity tejto činnosti od jednoznačnejšej úpravy miery funkčnej poruchy tým, že sa znížili percentuálne rozpätia pri vybraných druhoch zdravotných postihnutí.

    Zákon novým spôsobom vymedzuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzácie a osobitne upravuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou. Ustanovuje podmienky poskytovania nového peňažného príspevku určeného na kúpu zdvíhacieho zariadenia s ustanovením jeho maximálnej výšky až 350 tis. Sk a peňažného príspevku na úpravu osobného motorového vozidla. Zavádza sa kategorizácia pomôcok a poskytovanie peňažného príspevku na kúpu pomôcky na základe taxatívne vymedzeného zoznamu pomôcok. Zvyšuje sa maximálna výška príspevku na kúpu druhého mechanického vozíka zo 16 tis. na 50 tis. Sk. Pokiaľ ide o elektrický vozík, taktiež zo sumy 110 tis. Sk zvyšujeme tento príspevok na 150 tis. Sk. A opätovne sa umožňuje poskytnúť peňažný príspevok aj na kúpu druhého načúvacieho prístroja.

    Ďalej sa zavádza zoznam stavebných prác, materiálov a zariadení na účely peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, čo zvýši objektivitu poskytovania tejto formy pomoci. Opatrením, ktoré vydá ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, budú okrem zoznamu pomôcok určené aj maximálne zohľadňované sumy pomôcok a stavebných prác, materiálov a zariadení. Ďalej sa definujú, a to bližšie sa definujú druhy psov so špeciálnym výcvikom – vodiaci, asistenčný a signálny. Zvyšuje sa sadzba za jednu hodinu osobnej asistencie zo súčasných 55 Sk na 75 Sk. Taktiež sa umožňuje poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla aj v tom prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím používa vozidlo pri vykonávaní zamestnania, ktorého sídlo je v mieste jeho trvalého alebo prechodného pobytu a taktiež, ak navštevuje školské zariadenie v rámci individuálneho študijného plánu alebo je táto osoba ubytovaná v internáte, samozrejme, pri zachovaní frekvencie návštevy školy aspoň dvakrát mesačne.

    Pri peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov sa zvyšuje hranica ochrany príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím z dvojnásobku na trojnásobok sumy životného minima. Novo definuje podmienky poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie a určuje nové kritériá pre posudzovanie odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na opatrovanie a to v prílohe č. 3 návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhuje sa poskytovať tento peňažný príspevok v paušálnej výške tým osobám, ktoré vykonávajú opatrovanie a zároveň im je poskytovaný dôchodok. Pri opatrovateľoch v produktívnom veku sa zvyšuje ochrana príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím z 1,2-násobku na 1,3-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú dospelú osobu. Umožňuje sa poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie aj fyzickým osobám, ktoré nie sú rodinnými príslušníkmi fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tieto osoby spoločne s ním bývajú.

    Zavádza sa možnosť súbehu príspevku na opatrovanie a novej odľahčovacej služby pre opatrovateľa a tiež súbeh tohto príspevku a opatrovateľskej služby. Ide o osem hodín mesačne. Jasne sa určuje, že úhradu za zdravotné výkony na účely kompenzácie neplatí občan, ale úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Upravuje sa režim spracovania osobných údajov a sankcie v prípade zneužitia poskytnutého peňažného príspevku na kompenzáciu. V záujme zabezpečiť jednotnosť aplikácie zákona na celom území Slovenska sú jeho súčasťou aj prílohy so vzormi lekárskeho nálezu, lekárskeho posudku, výkazu osobnej asistencie, potvrdenia o vyplatených odmenách osobnému asistentovi.

    Okrem toho sa zavádzajú aj ochranné prvky na preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom v záujme eliminovať riziko zneužívania týchto preukazov. Ustanovuje sa nová pôsobnosť pre vyhotovovanie parkovacích preukazov pre fyzické osoby so zdravotným postihnutím na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Práve presunom predmetnej pôsobnosti z rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky predpokladáme, že sa dosiahne zvýšenie dostupnosti štátnych orgánov, ktoré vydávajú osobitné označenie motorového vozidla pre fyzické osoby so zdravotným postihnutím a zároveň budú vyhotovované parkovacie preukazy, a to v súlade s odporúčaním Rady Európskej únie zo dňa 4. júna 1998 o parkovacích preukazoch pre občanov so zdravotným postihnutím.

    Ďalším zákonom, ktorý prináša množstvo veľmi prospešných krokov vo vzťahu k občanom, či už so zdravotným postihnutím k seniorom, je zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Tento zákon zaručuje právo fyzickej osoby na poskytnutie sociálnej služby alebo zabezpečenie jej poskytnutia za splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom a ďalšie práva pri poskytovaní sociálnych služieb, napríklad právo poskytnutia sociálnej služby, ktorá umožňuje realizovať základné ľudské práva a slobody, zachováva ľudskú dôstojnosť a zabraňuje sociálnemu vylúčeniu a právo na zabezpečenie dostupnosti informácií o sociálnej službe.

    Podrobne sa upravujú povinnosti poskytovateľa sociálnej služby. Ide napríklad o povinnosť poskytovateľa sociálnych služieb vypracovať a dodržiavať procedurálne, personálne a prevádzkové podmienky poskytovania sociálnej služby, tzv. sociálne štandardy alebo tzv. štandardy kvality. Vypracovať individuálny rozvojový plán klienta, dodržiavať maximálny počet klientov na jedného zamestnanca a teraz hovorím maximálny počet klientov na jedného odborného zamestnanca a za účelom zvýšenia profesionality práce vypracovať a uskutočňovať program supervízie.

    Osobitne sa upravuje povinnosť zariadenia pri ochrane života a zdravia prijímateľa sociálnej služby, t. j. vymedzuje situácie a podmienky, pri ktorých je možné použiť prostriedky netelesného a telesného obmedzenia klienta, ako aj postup pri jeho použití. Takouto úpravou sa vytvárajú predpoklady pre poskytovanie veľmi kvalitných sociálnych služieb pre občanov. Ustanovujú sa mnohé nové druhy sociálnych služieb – odľahčovacia služba, sprostredkovanie tlmočníckej služby a osobnej asistencie, pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností, sprievodcovská predčitateľská služba, tlmočnícka služba, požičiavanie pomôcok, monitorovanie a signalizácia potreby pomoci, krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií; nové typy zariadení – nocľaháreň, domov na polceste, nízkoprahové centrá, zariadenie núdzového bývania, zariadenie dočasnej starostlivosti o deti, špecializované zariadenia a, samozrejme, aj integračné centrum.

    Upravuje sa lekárska a sociálna posudková činnosť na účely posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu prostredníctvom osobitného posudzovacieho systému, ktorý v šiestich stupňoch určuje rozsah odkázanosti v hodinách. V rámci sociálnej posudkovej činnosti sa na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu posudzujú individuálne predpoklady, rodinné prostredie a prostredie, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby do spoločnosti. Takýto spôsob zvyšuje objektivitu komplexného posudkového procesu ako v záujme klienta, tak aj samosprávnych orgánov. Rieši sa v tomto zákone aj previazanosť zdravotnej a sociálnej starostlivosti a to umožnením poskytovať zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb priamo sestrami, t. j. zamestnancami týchto zariadení a zároveň sa upravuje poskytovanie sociálnej služby v zdravotníckom zariadení v ústavnej starostlivosti. Týmto spôsobom sa zabezpečuje kontinuálna komplexná starostlivosť o občana.

    V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť ďalšie opatrenie, ktoré s účinnosťou od 1. januára bude realizované v praxi, pretože zamestnanci zariadení sociálnych služieb sú najhoršie odmeňovanými zamestnancami v rámci národného hospodárstva. A práve novelou zákona 553 o odmeňovaní za výkon prác vo verejnom záujme sme riešili odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov, sociálnych pracovníkov, ale aj psychológov. Toto odmeňovanie, ktoré skutočne zaostáva za priemernou mzdou v národnom hospodárstve viac ako o jednu tretinu, znamená navýšenie platov zdravotných sestier pri základnej platovej triede, teda platovej tarife až o 2 380 korún. O 1 370 korún je to pri sociálnych pracovníkoch a zhruba o 1 380 korún aj pri psychológoch. Čiže to je ďalšie opatrenie, ktoré svojím spôsobom pomáha určitej skupine občanov.

    Zavádza sa povinnosť registrácie pre všetkých poskytovateľov sociálnej služby t. j. verejných i neverejných. Upravuje sa nový spôsob výpočtu finančných príspevkov pre tých neverejných poskytovateľov, u ktorých si sociálnu službu obec alebo vyšší územný celok objednala. Zavádza sa, čo je nesmierne dôležité, viacúrovňové komunitné plánovanie. Komunitný plán sociálnych služieb obce bude vychádzať z národných priorít rozvoja sociálnych služieb tak, aby zodpovedal miestnym špecifikám a potrebám fyzických osôb a vychádzal z analýzy skutkového stavu poskytovania sociálnych služieb. Koncepcia sociálnych služieb vyššieho územného celku bude vychádzať z národných priorít rozvoja sociálnych služieb a komunitných plánov obcí v jeho územnom obvode. Takáto úprava umožňuje aktívne sa podieľať na tvorbe plánov a koncepcií aj občanom – užívateľom sociálnych služieb a neverejným poskytovateľom.

    Ustanovuje sa výkon dohľadu nad dodržiavaním tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov pri poskytovaní sociálnych služieb, ktorý bude vykonávať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Tento ústredný orgán hodnotí aj kvalitu poskytovaných sociálnych služieb na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych kritérií, t. j. štandardov kvality, ktoré sú upravené v prílohe zákona, čo v konečnom dôsledku zvýši kvalitu poskytovaných sociálnych služieb pre klienta.

    V tejto súvislosti mi nedá, aby som nepripomenula osobitné opatrenie, a to v rámci Národného strategického referenčného rámca, pretože už v roku 2000 bolo konštatované vzhľadom na nedostatkovú kapacitu sociálnych služieb a nedostatočnú kvalitu sociálnych služieb, že chýbajú 4 miliardy korún. V rámci Národného strategického referenčného rámca v rámci osobitného opatrenia, v rámci regionálneho rozvoja je na sociálne služby, konkrétne na budovanie, rozvoj kapacít, na rekonštrukcie, opravy, údržbu, ale aj zariadení sociálnoprávnej ochrany určený balík 270 miliónov eur, čo je v konečnom dôsledku viac ako 7 miliárd, 8 miliárd korún.

    Vážené dámy, páni, vážený pán poslanec, takto by som mohla pokračovať ešte veľmi dlho, čo všetko sme s účinnosťou od 1. 1. 2009 pripravili a osobitne by som sa mohla venovať systému sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, otázkam služieb v zamestnanosti, mohla by som sa venovať aj ďalším oblastiam, mzdovej politike, pokiaľ ide o minimálnu mzdu, prijatie novely zákona v tejto oblasti. Mohla by som hovoriť o predpisoch v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ale myslím si, že táto informácia bola dostatočne vyčerpávajúca.

    Ďakujem za pozornosť. Skončila som, vážený pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán poslanec Bačík, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu 2 minút. Želáte si? Máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pani ministerka, veľmi pekne ďakujem za odpoveď. Ja si myslím, že k tomu nie je čo dodať a z mojej strany, ak by som mohol skonštatovať to, čo tu bolo z vašej strany povedané, ja si myslím, že takýto balík sociálnych opatrení si tu nepamätáme minimálne za posledných 10 rokov a viac.

  • 21. Ale ak dovolíte, napriek tomu, že ste podľa časomiery veľmi dlho rozprávali, ja by som ešte predsa dal doplňujúcu otázku a dotknem sa tej témy, kde ste spomenuli tú kapitolu odchodu veku do dôchodku. Pani ministerka, chcem sa spýtať, že sú určité rizikové povolania, ktoré pri výkone svojich činností niekedy prinášajú aj to, že dochádza k ohrozeniu zdravia, niekedy aj života. Chcem sa spýtať preto, či váš rezort pod vaším vedením neuvažuje do budúcnosti znížiť vek odchodu do dôchodku v takýchto rizikových kategóriách povolaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za túto doplňujúcu otázku, pán poslanec. Ja v tejto súvislosti musím povedať, že sa venujeme aj tejto otázke a tejto problematike. Poviem, vyberiem taký jeden príklad a jedno povolenie, ale netýka sa to len jedného povolania. My sme sa napríklad venovali problematike baníkov. V priemere sa baníci na Slovensku dožívajú 57,5 roka. Ak takýto baník má pracovať do 62 rokov, skutočne je potrebné prijať nejaké opatrenia, ktoré to budú riešiť. V tejto chvíli nemôžem hovoriť o tom, či budeme skutočne skracovať, ale prijmeme také opatrenia, ktoré umožnia občanovi šetriť jeho zdravie a najmä v povolaniach, kde to zdravie je skutočne vystavené veľkým náporom a vlastne je ohrozený aj život. Znovu zopakujem, ja som vypichla len jednu problematiku. Pracujeme na tom. V decembri tohto roku, čiže to je už čo nevidieť, chceme predstaviť a prerokovať so sociálnymi partnermi v rámci Hospodárskej a sociálnej rady aj stratégiu postupu pri riešení dôchodkového systému ako-takého. Máme osobitné stanovisko v tých krokoch, ktoré vlastne by sme radi pripravili, je to stanovisko Medzinárodnej organizácie sociálneho zabezpečenia, ktorá nás skutočne podporuje v týchto krokoch a ja som presvedčená, že predstavíme takúto stratégiu a povieme potom konkrétne kroky.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tomáš Galbavý, ale zisťujem, že nie je v sále. Takže na jeho otázku sa neprihliada.

    Takže pristúpime k tretej vyžrebovanej. Tretiu otázku vyžrebovali otázku pani poslankyne Moniky Smolkovej, ktorú položila ministrovi financií Slovenskej republiky... (pani ministerka, ďakujem pekne) ... ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, môžete nám objasniť históriu kauzy Tipos?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že v tejto kauze je nutné vrátiť sa niekoľko rokov dozadu a to najmä do momentu, keď akcionármi Športky boli ešte športové zväzy. Ešte za minulých vlád správa finančnej kontroly ministerstva financií vykonala finančnú kontrolu v týchto športových zväzoch a tieto zistili porušenie rozpočtovej disciplíny súvisiace s použitím finančných prostriedkov v súvislosti so Svetovou zimnou univerziádou v roku 1999. Následne vyrubili Športke pokutu, ktorá sa v priebehu rokov zväčšovala a vlastne len vďaka penále narástla až na sumu 830 miliónov. Vtedy bývalý minister financií pán Mikloš inštruoval zahájenie exekúcie, v rámci ktorej Športka prišla, najmä tieto športové zväzy prišli o všetok svoj majetok, ako aj akcie Športky. Vlastne v takto režírovanej exekúcii sa podarilo súkromnej firme nadobudnúť kľúčový balík akcie Športka, čiže ovládnuť Športku a išlo o veľmi zaujímavý prípad, keď za 21 miliónov korún bola predaná majorita Športky, pričom nominálna hodnota týchto akcií predstavovala 85 miliónov.

    Tu je dôležité si uvedomiť, že táto exekúcia bola vlastne vedená ministerstvom financií. Čiže platba aj tak končila u štátu. Čiže, tak ako vtedy odpustili v rámci tejto exekúcie 700 miliónov, bolo možné aj túto cenu len započítať a nadobudnúť tieto akcie v podstate späť za nulovú hodnotu. Napriek tomu toto sa nestalo a vtedy už bolo jasné, že Športka vedie siahodlhý spor s Tiposom o používanie práv k tým číselným a lotériovým hrám, kde tiež tá suma narastala, aj suma tých žalôb stále narastala. Čiže existoval tu nevysporiadaný spor, ktorého hodnota stále narastala a možnosť vyriešiť ho jednoducho tak, že by sa v rámci exekúcie v rámci štátu započítala táto hodnota 21 miliónov korún v exekúcii a štát by nadobudol tieto akcie Športky, ergo žiadny spor by neexistoval. No, ale nestalo sa tak a teda za týchto 21 miliónov nadobudol súkromník, súkromná spoločnosť tieto akcie a tým aj všetky práva k tomuto sporu, o ktorom sa tu dnes bavíme.

    Čo je úplne zvláštne, nehovoriac o tom, že v tejto exekúcii športové kluby, športové zväzy prišli o všetok majetok, ako boli Športhotel Bojnice, Hotel Fis, Areál snov na Štrbskom Plese a iné pozemky a nehnuteľnosti. V podstate ich takto zlikvidovali. Čo je ale veľmi zaujímavé, čiže súkromník vstupuje do spoločnosti Športka a ovládne ju za 21 miliónov korún a o nejaký rok neskôr práve štátny Tipos, s ktorým sa Športka súdi, kúpi od Športky malú dcérsku spoločnosť Športka plus za 23 miliónov. Pričom majetok tejto kupovanej firmy bol iba 1,8 milióna a zvyšok bol takzvaný good will, teda nehmotné práva.

    Čiže, aby som to zrekapituloval, štát, keď mohol veľmi jednoduchým spôsobom v rámci ním režírovanej exekúcie nadobudnúť úplne ľahko, v podstate len zápočtom všetky tieto majoritné a ovládnuť Športku sám, tak to neurobil, ale pustil do toho súkromníka, aj keď vedel, že Športka vedie spor s Tiposom, ktorému proste narastala kontinuálne tá suma, pustil do toho súkromníka za 21 miliónov a potom o rok na to kúpi od neho, alebo o nejaký čas na to, kúpi od neho štátny Tipos, od tohto súkromníka, nejakú malú dcérsku firmu za 23 miliónov, z čoho 21 miliónov boli nehmotné práva. Čiže nemajetnú firmu, len akože hodnota nejakých práv. Následne ináč túto firmu sa Tipos snažil používať, ale dnes už ani neexistuje, pretože ten biznis, na ktorom to bolo postavené, úplne skrachoval. Takže tu je prapôvod celého problému, ktorý sa potom následne ťahal ďalej v štýle snahy zo strany Športky o pokusy o zmier, ktoré boli odmietané.

    Ale opäť je tu jeden zaujímavý moment, kedy 27. 1. na riadnom valnom zhromaždení na ministerstve financií zástupca akcionára pán Mikloš rozhodol o tom, aby Tipos uzavrel dohodu o mimosúdnom urovnaní so spoločnosťou Športka. Táto dohoda sa nezrealizovala, údajne vraj kvôli nejakým nezrovnalostiam v textoch, a teda by ma zaujímalo, čo presne boli nezrovnalosti v textoch, lebo možnosť vyriešiť spor v ten moment bolo za 30 mil. plus v podobe reklamy ďalších 10 mil., ale v priebehu šiestich rokov, čiže v tom prvom roku by to bolo iba 40 mil. a následne ešte po 10 mil. pár rokov, čiže toto bol úplne ďalší moment v roku 2003, kedy bolo možné bez akýchkoľvek problémov vyriešiť celý tento problém, ktorý sa tu ťahal roky. To sa tiež teda nestalo.

    A ďalej prichádza ten moment, čo je 6. 7. 2004, kedy bol vydaný prvý čiastočný rozsudok, ktorý hovoril o tom, že Tipos je povinný zaplatiť Športke, vtedy to bola suma 109 mil. plus, 109 mil. spolu s úrokmi z omeškania. Čiže existoval rozsudok, ktorý potvrdzoval, že nejaký problém tu naozaj zásadný je a bola dohoda alebo možnosť ukončiť to teraz za 135 mil. a plus kúpa tých akcií Športky plus, o ktorej som hovoril predtým.

    A teraz, čo je zaujímavé. Čiže nedošlo k tomu urovnaniu za tých 135 mil., ale ku kúpe akcií Športky plus, to je za tých 23 mil. došlo, čomu úplne nerozumiem prečo. Prečo sa to teda už nevyriešilo opäť celé? Čiže tu je niekoľko momentov, kedy to bolo úplne bez problémov možné vyriešiť, avšak, samozrejme, nekonaním to pokračovalo ďalej, ale ten spád už potom, samozrejme, bol oveľa rýchlejší, a to najmä z toho dôvodu, že potom rozhodol krajský súd. Tento čiastočný rozsudok bol síce zrušený Najvyšším súdom, ale len z toho dôvodu, že tam boli určité procesné pochybenia, že nerozhodoval o veci ako o celku. Ale to nebolo dôležité.

    Následne na to rozhodol krajský súd 1. 3. 2007, proti čomu sa Tipos snažil odvolávať, aj sa odvolával, avšak 7. augusta 2008 bol tento rozsudok potvrdený Najvyšším súdom. Tým sa stal tento rozsudok právoplatným a vykonateľným. Teda, aby som bol úplne presný, vyznačením právoplatnosti sa stal právoplatným a vykonateľným bez možnosti odvolania. Vtedy bola už len otázka, tá právoplatnosť bola vyznačená 28. 10. Prvý kontakt sa odohral s veriteľom 6. 11., ale už do 7. 11. ukladal tento právoplatný a vykonateľný rozsudok Najvyššieho súdu Tiposu zastaviť hry. Čiže právoplatnosť bola vyznačená 28. 10. , 7. už bolo treba zastaviť hry, 6. bol prvý kontakt s veriteľom. To znamená, že bol len jeden deň na to, uskutočniť a vyriešiť a rozhodnúť sa, čo s touto spoločnosťou bude ďalej. Pretože pripadali do úvahy len dve možnosti, buď vykonať právoplatný a vykonateľný rozsudok Najvyššieho súdu, alebo nechať a pustiť firmu Tipos do úpadku, pretože 7. by sa to stalo, 7. by Tipos musel prestať podľa rozsudku hrať.

    Čo by to znamenalo v číselnom vyjadrení? Plnenie rozsudku, ako iste viete, je presne vypočítané tak, ako je to stanovené, je v hodnote 1,9 mld., čo by znamenalo pustiť firmu do úpadku. Tak to je, samozrejme, vec, o ktorej sa tu môžeme baviť úplne v jemných detailoch, ale v hrubých črtách firma Tipos odvádza do štátneho rozpočtu plus, mínus miliardu ročne, čiže akékoľvek pozastavenie činnosti na dobu, povedzme, jedného roku by znamenalo len na odvodoch štátu a na príjmoch štátu výpadok 1 miliardy, nehovoriac o tom, že k začiatku novembra disponoval Tipos aktívami, likvidným majetkom spadajúcim do konkurznej podstaty zhruba v hodnote 1,5 mld., z čoho len stav účtov bol 1,1 mld.

    Čiže, keby išiel Tipos do konkurzu, veriteľ by ovládol v konkurze, samozrejme, ako majoritný veriteľ všetok tento majetok, čiže aj tak by sa uspokojil, teda štát by prišiel o túto 1,5 mld. Keby sme aj chceli obnoviť činnosť hier inou alternatívnou firmou, jej vybudovanie by trvalo určite nejaký čas, podľa nášho odhadu minimálne rok, a to hovorím minimálne, pretože zrekonštruovať celý ten systém, sieť distributérov a vôbec celý systém ako-taký, proste vybudovanie firmy, takejto veľkej firmy, sa nedá urobiť zo dňa na deň, čiže to by bol výpadok príjmov minimálne v hodnote 1 mld. v priebehu jedného roka, čo som teda ešte optimista, že by to trvalo iba rok, a samotné založenie Tiposu, to znamená, nadobudnutie opäť všetkých práv, hmotného majetku, nehmotného majetku a infraštruktúry by stálo podľa nášho odhadu tiež zhruba miliardu. Čiže, stálo rozhodnutie medzi – samozrejme, že my tiež nie sme spokojní s tým, že ten súd dopadol tak, ako dopadol, ale tak to je a keď máme rešpektovať rozhodnutie súdu, stáli sme pred rozhodnutím, či zaplatiť 1,9 mld. alebo prísť o 3,5 mld. No a zvyšok už poznáte.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, máte možnosť v rozsahu 2 minút. Máte slovo, zapnite, prosím, mikrofón pani poslankyni Smolkovej.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, chcem sa poďakovať, že ste nám tu vysvetlili vznik tejto kauzy a celú históriu, len škoda, že toto nepočul otec tejto kauzy pán poslanec Mikloš, ale zrejme si to prehrá a zamyslí sa nad tým, že by si mal spytovať svedomie a zobrať časť zodpovednosti aj na seba. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Chcete ešte reagovať, pán minister?

  • Len dodatok. Myslím si, že to ste optimistka, pretože tie fakty sú nespochybniteľné a naozaj vpustiť súkromného, prapôvod a prazáklad celej tejto kauzy vznikol vtedy, keď štát mohol jednoduchým spôsobom ukončiť celý tento spor ovládnutím Športky za 21 mil. vo svojej ministerstvom režírovanej exekúcii, čo by bol úplne najjednoduchší spôsob, aký sa dal. Nie, neurobili tak, práve naopak, ešte od tohto súkromníka kúpili malú nepodstatnú dcérsku firmu za 23 mil.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážené kolegyne, kolegovia, musím vám oznámiť, že čas určený na hodinu otázok uplynul, preto končím tento bod programu.

    Vzhľadom na známe potrebné kroky pri prepnutí technického zariadenia, vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Po 5 minútach budeme pokračovať v rokovaní o štátnom rozpočte.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Budeme pokračovať v prerokúvanom bode programu, ktorý sme prerušili, a to je štátny rozpočet na rok 2009.

    Poprosím ešte spravodajcu a predsedu finančného výboru, aby sa dostavil do sály, pretože budeme pokračovať v rokovaní. Ešte poprosím o chvíľu pozornosti. Poprosím pána predsedu finančného výboru, ktorý je spravodajcom zákona o štátnom rozpočte, pokiaľ sa nachádza v blízkosti budovy a je v zajatí žurnalistov, aby prerušil tento akt a dostavil sa do sály.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 29. schôdze Národnej rady v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009,

    ako viete tlač 771.

    Do rozpravy sú ešte prihlásení dvanásti poslanci. Teraz vystúpi pán poslanec Szigeti. Pripraví sa pán poslanec Petrák.

    Pán poslanec Szigeti, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, napriek tomu, že účasť a prítomnosť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale ani členov vlády Slovenskej republiky nesvedčí o tom, my napriek tomu rokujeme o najdôležitejšom zákone roka, podľa ktorého budeme hospodáriť na Slovensku v roku 2009.

    Je to v podstate prvý rozpočet, v ktorom finančné objemy sú uvedené len v eurách, čo podľa môjho posúdenia je veľká škoda a pripájam sa k slovám tých poslancov, ktorí to kritizovali podobne ako ja, pretože duálne uvedenie finančných objemov by uľahčilo prácu nielen poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ale všetkým tým, ktorí študujú, sledujú a zaujímajú sa o návrh štátneho rozpočtu pre rok 2009.

    Ekonomické perspektívy na budúci rok síce nie sú také pozitívne, priaznivé, ako boli pred rokom, ale predsa odhadovaný 4,5-percentný nárast hrubého domáceho produktu nám dáva dostatočnú nádej na prijatie slušného, vyváženého rozpočtu, zabezpečujúcu potrebnú dynamiku rastu vo všetkých oblastiach.

    Vo svojom vystúpení sa chcem venovať tej oblasti, ktorú aj vláda Slovenskej republiky podľa programového vyhlásenia vlády považuje za základný prostriedok ďalšieho rozvoja spoločnosti, a to je výchova, vzdelávanie, veda a výskum, čo je jednoznačne prioritou aj v zmysle programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Dovoľte mi citát z tohto programového vyhlásenia: „Vláda považuje formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu.“ Uvidíme, akou prioritou je to pre rok 2009.

    Návrh rozpočtu kapitoly ministerstva školstva vyjadrený v absolútnych číslach je na prvý pohľad veľmi sľubný, veď 65 mld. 400 mil. Sk je najväčším balíkom spomedzi všetkých kapitol štátneho rozpočtu pre rok 2009. Avšak 10 % z tejto sumy sú prostriedky z rozpočtu Európskej únie a po očistení o prostriedky na spolufinancovanie, čo predstavuje 1 mld. 15 mil. korún, samotný rozpočet je už len 57,7 mld. Sk.

    V programovom vyhlásení vlády je predsavzatie a vytýčený cieľ, aby financovanie školstva do konca volebného obdobia bolo na úrovni 5 % z hrubého domáceho produktu. Ja si uvedomujem, že ešte nie je koniec volebného obdobia, ale táto suma je len o niečo viac ako 4 % z hrubého domáceho produktu, čo je vlastne o niekoľko stotín menej, ako to bolo vlani v roku 2008. Teda, dá sa povedať, že vláda Slovenskej republiky neplní svoje programové vyhlásenie v tejto oblasti. Väčšina programov kapitoly ministerstva školstva sa spolieha na prostriedky z Európskej únie, ktorých čerpanie poznáme a podľa skúseností aj z minulosti, aj teraz a obávam sa, že aj v budúcnosti bude veľmi pomalé a neisté, na čo sa spoľahnúť podľa môjho názoru nedá.

    Najviac prostriedkov je rozpočtovaných na regionálne školstvo vo výške 39,6 mld. Sk, čo je v percentuálnom vyjadrení hlboko pod úrovňou krajín Európskej únie. Je síce 9-percentný nárast oproti roku 2008, ale bez prostriedkov Európskej únie tento nárast je len 6-percentný, čo ledva vykryje prostriedky na úpravu platov. Žiaľ, na zabezpečenie rozvojových impulzov takmer nič neostáva. V podprograme Informatizačné zabezpečenie regionálneho školstva je nulové navýšenie, v zabezpečení inšpekčnej činnosti regionálneho školstva je navýšenie o 1,8 %. Ak si uvedomujeme, že v máji tohto roku sme prijali nový školský zákon, kde sme posilnili úlohy a postavenie štátnej školskej inšpekcie, tak si myslím, že je odôvodniteľné, aby aj finančné prostriedky pre štátnu školskú inšpekciu boli navýšené v oveľa vyššej miere, ako je to v predloženej správe, v predloženom materiáli. Na zabezpečenie profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov v kariérnom systéme je v štátnom rozpočte pokles o viac ako 13 %. Nenormatívne výdavky poklesli o viac ako 1 %. Na učebnice dávame len o 9 mil. korún viac ako predtým. Vlani to bolo 247 miliónov korún a teraz je to 256 miliónov korún.

    A dovoľte mi, aby som sa tu pozastavil na chvíľku a apeloval znova na v máji prijatý nový školský zákon. Prijali sme nový školský zákon a mnohí si myslia, že to stačí. V máji sme tu hovorili o tom, že na zabezpečenie reformy vzdelávania na Slovensku je nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou prijatie nového školského zákona. Naštartovali sme reformu vzdelávania. Hovoríme neustále o obsahovej reforme, ale neuvedomujeme si to, že k reforme vzdelávania potrebujeme aj zvýšené finančné prostriedky. Veľa sa píše o tom, veľa sa hovorí o tom, aké ťažkosti a problémy majú naše základné a stredné školy. Nemajú učebnice, žiaci sa nemajú z čoho učiť a pedagógovia vyučovať. Poznáme, aké problémy sú v 5. ročníkoch základných škôl napríklad z biológie. Vyučuje sa z 5 učebníc. Aké problémy sú v 1. ročníkoch základných, stredných škôl, keď slovenský jazyk a literatúra sa vyučuje z troch učebníc. V tomto roku neboli vydané žiadne nové učebnice v rámci reformy vzdelávania na obsahovú reformu.

    Chcel by som vás upozorniť na to, že v roku 2009 od 1. septembra budeme potrebovať nové učebnice v 6. ročníkoch, v 1. a 2. ročníku, v 5. a 6. ročníku základných škôl, v 1. a 2. ročníku stredných škôl. Z tohto finančného objemu tieto nové učebnice sa zabezpečiť nedajú. 9-miliónové navýšenie pre rok 2009 je málo. My sa tu bavíme a rozprávame už pomaly tri mesiace o učebniciach pre národnostné školstvo a neuvedomujeme si, že nemáme peniaze na vydávanie nových učebníc pre školy s vyučovacím jazykom slovenským pre spomínaných šesť ročníkov, ktoré som tu pred chvíľou vymenoval. Nestačí prijať školský zákon, treba zabezpečiť aj finančné krytie pre obsahovú reformu a to som spomínal len učebnice.

    Treba podotknúť, že máme nový obsah. Máme štátne vzdelávacie programy a školské vzdelávacie programy. Na prípravu a zabezpečenie týchto programov potrebujeme vzdelávať pedagógov. Potrebujeme posilniť metodicko-pedagogické centrá. Potrebujeme rozvíjať ďalšie vzdelávanie pedagógov, ani na to nemáme v štátnom rozpočte alokované finančné prostriedky. Tak povedzte mi, akým spôsobom ministerstvo školstva a vláda Slovenskej republiky zabezpečuje v budúcom roku reformu vzdelávania a obsahovú reformu. Z týchto prostriedkov asi nijako.

    Dovoľte mi hovoriť aj o úspešnom projekte Infovek. Infovek stagnuje. Pre rok 2009 je tam takisto nulové navýšenie, aj v tomto prípade sa spoliehame na čerpanie z prostriedkov Európskej únie, s ktorými máme, bohužiaľ, nie najlepšie skúsenosti. Výdavky na tzv. rozvojové projekty už aj vlani sme znížili o 700 mil. korún, k tomu sme v tomto roku znížili ešte o 80 mil. korún, takže ostalo to na úrovni 100 mil. korún pre rok 2009.

    V rámci kapitálových výdavkov na havarijné situácie je nulové navýšenie, ostáva to na úrovni 230 mil. Sk. V rámci krajského školského úradu je podobne nulové navýšenie, je to 140 mil. korún a aj v tomto prípade sa spoliehame na prostriedky z Európskej únie.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som vás upozorniť na jednu skutočnosť. Kto má právo uchádzať sa o prostriedky z fondov Európskej únie u pána ministra Januška na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja? Školy, ktoré majú minimálne 200 žiakov a mohol by som menovať ďalšie kritériá. Treba si uvedomiť, že na Slovensku je viac ako 800 základných škôl, malotriednych základných škôl, kde sú len prvé 4 ročníky, kde počet žiakov je veľmi nízky. Tieto obce jednoducho z vlastných prostriedkov nedokážu vykryť a nedokážu sanovať tie problémy, ktoré majú so školskými budovami. Ale mohol by som menovať aj tie školy, ktoré majú priemerný počet okolo 100 alebo 130, 150. Ani tie školy nemajú nádej získať prostriedky z európskych fondov: čo bude s týmito školami, čo bude so školskými budovami, keď v rozpočte už pomaly 5 rokov máme štandardne len 230 mil. korún na havarijné situácie? Čo bude so špeciálnym školstvom, ktoré patrí pod KŠÚ, keď ten objem sa nenavyšuje a neustále je to na úrovni 140 mil. korún? Je síce možnosť sa uchádzať o prostriedky z EÚ, ale za veľmi prísnych podmienok a okolností, to znamená, že tieto školy jednoducho nemajú šancu sa zachrániť alebo získať prostriedky na rekonštrukciu svojich budov.

    Operačný program Vzdelávanie síce má celkom slušný finančný objem, je tam viac ako 2 mld. Sk, len sa domnievam, že to nebude stačiť na vykrytie všetkých požiadaviek a nebude stačiť na plynulé zabezpečenie reformy vzdelávania. Spomínal som učebnice, spomínal som požiadavku na nové štátne vzdelávacie programy, na školské vzdelávacie programy, na ďalšie vzdelávanie pedagógov. A keď už hovorím o ďalšom vzdelávaní pedagógov, už dosť dlho sa pripravuje v zmysle programového vyhlásenia vlády zákon o pedagogických zamestnancoch, niekedy sa tomu hovorí kariérny rast pedagógov, nuž tak, domnievam sa, že tento zákon minimálne rok alebo rok a pol mešká. Taký istý názor majú na prípravu tohto zákona aj odborári. No a kladiem si otázku, prečo vlastne meškáme s týmto zákonom. Boli rôzne výhovorky, že je potrebná komparácia s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ale napokon, som presvedčený o tom, že meškáme preto, lebo v štátnom rozpočte nie sú dostatočné finančné prostriedky na požiadavky, ktoré súvisia so schválením tohto zákona a pritom zákon potrebujeme ako soľ, len si myslím, že na to nemáme peniaze. Na konci môjho vystúpenia sa k tejto problematike, ak mi dovolíte, ešte vrátim.

    Ale máme tu aj ďalšiu problematickú legislatívu, a to je zákon o odbornom vzdelávaní. Na odborné vzdelávanie v štátnom rozpočte nie sú vyčlenené konkrétne sumy a som presvedčený o tom, že darmo prijmeme niekedy na jar nový zákon, novú legislatívu o odbornom vzdelávaní, keď nebudeme mať na to dostatočné finančné krytie. Bez finančných prostriedkov sa nám nepodarí zreformovať odborné vzdelávanie. Bez vytvorenia podľa môjho názoru fondu na odborné vzdelávanie neuspejeme a k tomu sú jednoznačne potrebné finančné prostriedky a znova môžem len opakovať, len z Operačného programu vzdelávanie sa toto vykryť nedá.

    V podprograme Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl je síce 9-percentný nárast, ale vzhľadom na vlaňajšie zníženie o 400 mil. korún to ledva stačí na zvýšenie platov. Sociálna podpora študentov vysokých škôl rástla len o 1,8 %, vysokoškolská veda stagnuje, samozrejme, aj tu sa spoliehame na fondy z Európskej únie a celkové výdavky na vysokoškolské vzdelávanie sú na úrovni 0,67 % z hrubého domáceho produktu, čo tiež zaostáva za sľubmi, ktoré sú uvedené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.

    Národný program rozvoja vedy a techniky je podobný, nárast je síce 10-percentný, avšak celkovo z hrubého domáceho produktu dávame len 0,57 % a cieľ v zmysle programového vyhlásenia vlády je 0,8 %. Našťastie máme v Operačnom programe výskum a vývoj 4,4 mld. Sk, čo, pravdepodobne, nás čiastočne môže zachrániť, ale za predpokladu, že sa nám podarí slušne čerpať tieto prostriedky, ale, bohužiaľ, tie skúsenosti sú iné.

    Čo sa týka oblasti športu, som z toho veľmi smutný. Pri takýchto vynikajúcich ekonomických výsledkoch výdavky na Národný program rozvoja športu Slovenskej republiky zvyšujeme pre rok 2009 o 1 mil. 332 tis. korún, teda o 0,1 %. Šport na školách a rekreačný šport zvyšujeme o 1,7 %, zrejme sa tomu hovorí zodpovedná starostlivosť o aktivity vedúce k vytváraniu zdravého životného štýlu. Materiálno-technický rozvoj športu znižujeme o 68 mil. Sk, teda o 30 % a asi je nám všetkým jasné, kde sú tieto prostriedky. Tieto prostriedky zmizli z kapitoly ministerstva školstva, sú alokované v kapitole úradu vlády. Neviem, z akého titulu sa tam dostali, neviem, či by bol niekto zmenil kompetenčný zákon, ale zrejme tieto peniaze slúžia na propagandu, na propagandu najsilnejšej koaličnej strany a možno na propagandu samotného pána premiéra.

    Prostriedky na podporu detí a mládež tiež poklesli o 9 % oproti roku 2008. Asi vláde Slovenskej republiky v tejto spoločnosti je ľahostajné, čo bude s našou budúcou generáciou, či bude dosť prostriedkov na voľnočasové aktivity, na protidrogové aktivity alebo na boj proti negatívnym javom.

    A naschvál som si ponechal problematiku platov, pretože o platoch sa veľmi veľa hovorí, ale skutočnosť nie je taká ružová, ako sa o tom hovorí. V programovom vyhlásení vlády sa jednoznačne hovorí o tom, že vláda si plne uvedomuje, že podmienkami zvyšovania kvality vo vzdelávaní je zlepšenie spoločenského a ekonomického postavenia pedagógov, zlepšenie ich pracovného prostredia a regenerácie pracovnej sily a o niekoľko riadkov nižšie sa hovorí o tom, že cieľom vlády je postupne dosiahnuť priemerný plat v školstve na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve. Čiže, nehovorme len o platoch, ale hovorme aj o spoločenskom a ekonomickom postavení pedagógov.

    A teraz by som sa vrátil k tomu spomínanému návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a prečo vlastne mešká prijatie tohto zákona. Mešká to jednoznačne z finančných dôvodov, pretože vláda nemá vytvorené finančné pozadie na prijatie tohto zákona, pretože, ak si prečítate – ja netvrdím, že je to úplne posledná verzia návrhu zákona –, ale v jednej z posledných verzií, keď čítate tú časť, kde sa hovorí o dopade na verejné financie po prijatí tohto zákona, tak je potrebné alokovať v štátnom rozpočte, ja som to spočítal, takmer 3 mld. Sk, presne je to 2 mld. 800 mil. korún, aby sme zabezpečili plynulé fungovanie tohto zákona. Pretože v tomto zákone sa hovorí o tom, že na ministerstve školstva je potrebné zriadiť a prevádzkovať akreditačnú radu ministerstva školstva pre kontinuálne vzdelávanie a na vytvorenie tejto akreditačnej rady je potrebných 272 mil. korún. Na zabezpečenie sociálnej starostlivosti ročne by sme potrebovali 1 mld. 132 mil. Sk. Mohol by som ďalej pokračovať. Na zabezpečenie 70 % funkčného platu pre pedagogických zamestnancov pri obmedzenom výkone činnosti ročne 663 mil. korún, pre samosprávy a VÚC ďalších niekoľko 100 mil. korún, takže spolu je to takmer 3 mld. korún.

    Pýtam sa vás a odpovedzte mi, možno pán minister financií alebo pán minister, tu neprítomný minister školstva, za predpokladu, že sa prijme zákon o pedagogických zamestnancoch, povedzte mi, z čoho budú hradené tieto prostriedky. Ja viem, že v Operačnom programe vzdelávanie máme 2 mld. 1 mil. Sk, ale to nebude stačiť na vykrytie všetkých požiadaviek. Takže, neviem, akým spôsobom chcete uskutočniť ďalšie vzdelávanie pedagógov a realizovať zákon o pedagogických zamestnancoch. Samozrejme, musíme si uvedomiť, že programové vyhlásenie vlády hovorí o navýšení platov v celom školstve, nehovorí sa v programovom vyhlásení vlády o navýšení platov pre pedagogických zamestnancov. Ja oceňujem a fandím, aby sa podarilo zabezpečiť pre celý rezort, ale pravdepodobne sa to nebude dať do konca volebného obdobia. Mimochodom, poznáme priemerné príjmy, priemerné platy, ešte ďaleko zaostávame za okolitými krajinami, či je to učiteľka materskej školy, základnej, strednej alebo vysokej. Minimálne o 3 tisíc českých korún zaostávame aj za pedagógmi v Českej republike.

    Nuž tak, na záver by som chcel poznamenať jednu vec, že tak ako reforma vzdelávania, tak ako nový školský zákon považujem za nutnú, ale nie postačujúcu podmienku na to, aby sme tú reformu vzdelávania aj uskutočnili. Myslím si, že ani tento rozpočet nedáva dostatočné impulzy na to, aby reforma vzdelávania mohla byť úspešne realizovaná, zabezpečená a z tohto dôvodu ja osobne nebudem hlasovať za prijatie štátneho rozpočtu pre rok 2009.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami – pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Rosová. Pán poslanec Fronc, pardon.

  • Ďakujem, už mi beží čas, pán predsedajúci. Pán kolega, ja s vami súhlasím a rád by som vás aj trochu doplnil. Po prvé, ak vláda a ministri nemajú záujem o prerokovanie rozpočtu, no musím povedať, že ani za mňa, ani za môjho predchodcu sa nestalo, aby minister neprišiel na prerokovanie svojej kapitoly do príslušného gestorského výboru a poslal tam štátneho tajomníka. Robil som to ja, že som tam vždy s tým výborom už aj predtým rokoval. Robil to aj môj predchodca Ftáčnik, to by som len rád pripomenul, aj to je ukážkou toho, ako podceňujete túto vec.

    A druhá záležitosť, čo sa týka toho bombastického podfuku – reformy vzdelávania, pán kolega, chcel by som vás predsa len trošku doplniť. V Čechách takisto urobili reformu výučby jazykov. Vtedy vláda v Čechách dala na to 2 miliardy a zistila, že to nestačí, boli potrebné ešte 2 miliardy. My to máme v školskom zákone. My máme v školskom zákone, že sa znižujú počty žiakov v triedach. Na to podľa našich odhadov treba minimálne 1 mld. až 1,5 mld. Sk, aby sa to dalo uskutočniť, čiže dohromady sú to minimálne v tejto chvíli 2,5 mld. až 3 mld. A navýšenie v programe Transformácia školstva je 30 miliónov. Treba asi 3 miliardy podľa toho, čo je v zákone o vzdelávaní a v skutočnosti je tam 30 miliónov. Takže naozaj, celá táto záležitosť s reformou vzdelávania je jeden bombastický podfuk.

    Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja by som nadviazala na vaše úvodné slová, v ktorých ste kritizovali ministerstvo, že rozpočet je predložený iba v eurách. Skutočne, keď všetky subjekty, ktoré podnikajú, majú povinnosť duálneho zobrazovania v podstate jeden a pol roka, tak je opovážlivosť od ministerstva, že si úplne spokojne takto predloží rozpočet iba v eurách. Ja chápem, že to je veľa práce, ale veľa práce s tým majú aj obchodníci a je to opovážlivosťou aj v súvislosti s tým, že inšpektori chodia, inšpektori štátnej obchodnej inšpekcie chodia po obchodoch a kritizujú a nútia obchodníkov zobrazovať eurové ceny na tri desatinné miesta. Ak by mi pán minister povedal, že tak sme to schválili v zákone, tak ja toto uznám a poviem, že sme ale potom schválili jednu nelogickú hlúposť, ktorá nemá žiadne racionálne opodstatnenie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vždy sa dá povedať, že na jednotlivé kapitoly rozpočtu ministerstva školstva sa má dať viac. Žijeme však v reálnej a nie virtuálnej realite. Zodpovedná vláda čerpá zo zdrojov, ktoré dokážeme reálne vyprodukovať. Schodok verejných financií v roku 2009 je rozpočtovaný na úrovni 2,08 % HDP. Pre porovnanie a už to tu dnes povedal pán minister, v rozpočte na rok 2006 bol schodok verejných financií rozpočtovaný na 4,2 %. Bolo to podľa vás zodpovedné? Napriek tomu všetkému najväčší objem verejných prostriedkov v rozpočte na rok 2009 sa vynakladá na školstvo. Je tu jednoznačne najvyšší nárast v histórii Slovenskej republiky o 17,8 % viac, ako bolo v predchádzajúcom roku. Som veľmi rada, že v každom vystúpení, ktoré sa dotýka školstva a rovnako to rezonovalo aj vo vašom, sa dotýkate platov učiteľov, platov zamestnancov v rezorte školstva. Viete, táto situácia, že tieto platy zaostávajú za inými krajinami, to nie je predsa realita týchto dní, to sa tu ťahá celé roky. A myslím si, že táto vláda robí pre to veľa, aby sme dosiahli to, čo sme sľúbili v programovom vyhlásení vlády. Ďakujem.

  • S reakciou, predpokladám, že je prihláška s reakciou, takže zapnite, prosím, mikrofón pánovi Szigetimu.

  • Ďakujem pekne. No rád by som reagoval na všetky tri pripomienky. Možno by som spojil reakciu na slová pána poslanca Fronca, ale aj na pripomienku pani Nachtmannovej. Skutočne to vyzerá tak, že vláda to nemyslí vážne s reformou vzdelávania, pretože keby to myslela vážne, tak určite pri takýchto ekonomických výsledkoch, aké máme v tomto roku a očakávame aj v budúcom roku, by rozpočet ministerstva školstva mohol byť oveľa štedrejší. Pani kolegyňa Nachtmannová hovorí o tom, že čerpáme z reálnych zdrojov. Áno, čerpáme z reálnych zdrojov. Ja som rád, že školstvo dostalo viac ako 65 mld. Sk. A skutočne je to 17-percentné navýšenie. Ale uvedomme si, že z toho 10 %, 6,5 mld. Sk sú prostriedky z Európskej únie. Prosím vás pekne, ako zabezpečíme ďalšie vzdelávanie, ako zabezpečíme odborné vzdelávanie, ako zabezpečíme učebnicový fond po roku 2013, keď už nebudeme mať prostriedky z Európskej únie? Z čoho to zabezpečíme? Čo povieme rodičom? Čo povieme žiakom a čo pedagógom? Povieme, že prepáčte, Európska únia nám už nedáva ani korunu, asi nebudeme vzdelávať pedagógov, asi nevydáme nové učebnice a vykašleme sa na reformu vzdelávania, aj na reformu odborného školstva. V tom je problém, že príliš sa spoliehame na prostriedky z Európskej únie a dlhodobo sa to môže vypomstiť.

  • Ďakujem. Takže pokračujeme v rozprave. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Petrák, pripraví sa pán poslanec György Juhász.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí sa nachádzate v rokovacej sále, chcem na začiatok svojho vystúpenia povedať, že rokovanie o štátnom rozpočte na rok 2009 je dobrou správou pre Slovensko. Podľa môjho názoru rozpočet vytvára podmienky pre rast platov štátnych zamestnancov, podmienky pre rast ekonomiky, podmienky pre nízku infláciu a tým podmienky pre rast životnej úrovne všetkých obyvateľov Slovenska. Preto už v úvode svojho vystúpenia si dovolím požiadať vás všetkých, a to aj ctených poslancov opozície, o podporu tohto rozpočtu, lebo je to skutočne dobré východisko pre ťažký rok 2009 z hľadiska svetovej krízy na finančných trhoch.

    Ak dovolíte, vo svojom vystúpení sa budem venovať zhruba štyrom oblastiam alebo okruhom, ku ktorým sa chcem vyjadriť. V rozprave zaznelo veľa kritických slov predovšetkým z hľadiska tvorby východísk pre napĺňanie príjmov rozpočtu, pre impulzy, pre rast ekonomiky. Zaznela tu téza, že je potrebné zmeniť naviazanie výšky odpočítateľnej položky zo životného minima na minimálnu daň a tým vytvoriť podmienky pre rast ekonomiky a predovšetkým pre rast príjmov, predovšetkým nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Filozoficky, myslím, že toto nie je žiadny problém. Súhlasím, že takéto opatrenie by bolo v prospech nízkopríjmových skupín obyvateľstva, ale je mi ľúto, že predovšetkým opoziční poslanci si nevšimli, že vláda sa zodpovedne zaoberala problémami príjmov nízkopríjmových skupín obyvateľstva a napríklad aj na tejto schôdzi v jej úvode bola schválená novela zákona o dani z príjmov, ktorá zaviedla zamestnaneckú prémiu, ktorá čiastočne rieši tento problém.

    Chcem podotknúť, že ak sa stotožníme s myšlienkou a filozofiou odpojenia od životného minima, bude to automaticky znamenať valorizáciu všetkých hraníc. Všetkých hraníc, pokiaľ ide o sadzby dane, pokiaľ ide o odpočítateľné položky, ale vzhľadom na záväzky, ktoré dala táto vláda sociálnym partnerom, a to ako zamestnávateľom, tak aj odborárom, bude to mať vplyv aj na výšku odvodového zaťaženia a valorizáciu odvodového zaťaženia. Ja jednoducho nechápem, že v prípade, ak sa zvyšuje hranica životného minima, ktorá má dosah na jednotlivé hranice, ctená opozícia kričí, že ideme zdierať tento národ, lebo zvyšujeme hranice. Na druhej strane, nadviazanie na priemernú mzdu im v žiadnom prípade neprekáža, pričom tento mechanizmus zabezpečuje automatickú valorizáciu hraníc. Ja by som vás poprosil, skúste si urobiť trošku poriadok vo svojich myšlienkach, ctená opozícia, aby ste nemali takéto základné rozpory.

    Filozoficky som povedal už v úvode, súhlasím s podobným prístupom a chcem povedať, že vláda vyslovila pripravenosť na dohodu so sociálnymi partnermi na takejto systémovej zmene. Ale tu je podstata toho rozdielu. Súčasná vláda chce komunikovať so sociálnymi partnermi a pripraviť také zmeny, aby boli vyhovujúce pre väčšinu a nepasuje sa do úlohy jediného, kto má patent na rozum a ad hoc predhodí nejaký návrh, ktorý bude podľa jeho názoru znamenať najlepšie riešenie bez ohľadu na to, čo si o tom myslia ostatní. V tomto je iný prístup opozície a bývalých vlád Mikuláša Dzurindu a v tomto je iný prístup vlády Roberta Fica.

    Druhý okruh tém, ktorým sa budem venovať, sú tézy, ktoré tu zazneli v rozprave na zmenu výšky sadzby dane z 19 na 16 %, zázračné opatrenie, ktoré spasí štátny rozpočet a vývoj ekonomiky na Slovensku v roku 2009, vraj. No, ale ja chcem upozorniť, že táto zmena nijako neovplyvní v horizonte roku 2009 pozitívne príjmovú stránku štátneho rozpočtu. A priznal to v reakcii na moju faktickú poznámku aj pán poslanec Štefanec, ktorý povedal, že áno, opozícia očakáva v roku 2009 výpadok, ale možno v ďalších rokoch to bude mať pozitívny vplyv. Výpadok na strane príjmov, ak to budem porovnávať cez odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Štefanca, znamená na strane obcí a miest až 7 % prostriedkov výnosov zo štátneho rozpočtu. Ja si myslím, že to nie je zanedbateľný výpadok v roku 2009 a jednoducho je to absolútne nezodpovedný návrh, ktorý bol predložený v tejto poslaneckej snemovni. Zopakujem to, opatrenie, ktoré ste navrhli, znamená výpadok príjmov štátneho rozpočtu, čo v čase svetovej finančnej krízy považujem buď za zlomyseľnosť, alebo za neuveriteľné diletanstvo zo strany opozície.

    Zmena výšky sadzby dane ako proinvestičný impulz – porovnávate to s rokom 2004. Ale povedzme si, aká bola situácia v roku 2004, alebo v čom bola iná. Zníženie sadzby dane by bolo výraznejšie v roku 2004 a zavádzala sa sadzba dane s významne nižšou hodnotou, ako bola v okolitých krajinách. Čiastočný vplyv toto opatrenie malo, ale nebol to jediný vplyv na to, že na Slovensko začali významnejšie smerovať zahraničné investície a začal rast ekonomiky.

    Ja by som pomenoval aj niektoré ďalšie vplyvy. Zjednodušenie daňového systému – určite áno. Vstup Slovenska do NATO a Európskej únie, čím Slovensko získalo charakter stabilného a investične bezpečného územia. Ja si myslím, že jeden z veľmi rozhodujúcich prvkov. Vzdelaná, kvalifikovaná a lacná pracovná sila – bez rozporu absolútne dominantný prvok pri rozhodovaní zahraničných investorov. Významný pokles úrokových sadzieb komerčných úverov, čo vytvorilo priestor pre rast ziskovosti podnikov. To sú veci, ktorými sa vôbec vo svojich úvahách nezaoberáte. Ja by som mohol menovať rad ďalších faktorov a vplyvov, ale myslím si, že v tejto súvislosti to ďalej nie je potrebné a podstatné.

    Záver. Vstup Slovenska do eurozóny v roku 2009, teda prijatie eura od 1. januára 2009 bude podľa nášho názoru aj po zhodnotení skúseností napríklad zo Slovinska ďalším prvkom stabilizácie podnikateľského prostredia s pozitívnym proinvestičným efektom. Zníženie sadzieb dane a opatrenia navrhované opozíciou – a zopakujem to –, by znamenali predovšetkým výpadok zo štátneho rozpočtu, čo považujem buď za zlomyseľnosť alebo neuveriteľné diletanstvo zo strany opozície.

    Pán poslanec Mikuš, žiaľ, nie je momentálne v sále, namietal, že návrh štátneho rozpočtu znamená zníženie príjmov pre obce a mestá. No, pán poslanec, chcem povedať, že vaše tvrdenie nemá žiadne opodstatnenie, nakoľko zo strany vlády ani parlamentu nebolo prijaté žiadne, ktoré by menilo prerozdelenie výnosu dane z príjmov fyzických osôb pre územnú samosprávu. Pravdepodobne pán poslanec nepozná spôsob fungovania mechanizmu prerozdeľovania.

    Ja to skúsim priblížiť veľmi v krátkosti. Územná samospráva má vždy prerozdelený taký podiel z daní, koľko sa v danej chvíli na daniach z príjmu fyzických osôb vyberie. Ak sa vyberie menej, dostane územná samospráva menej, ak sa vyberie viac, dostane územná samospráva viac. Nezávisí to od hodnoty konkrétneho čísla, ktoré je schválené v štátnom rozpočte, závisí to od konkrétneho výberu daní v danom roku. Toto je mechanizmus fungovania, to znamená, všetko strašenie, ako sa negatívne dotkne štátny rozpočet na rok 2009 územnej samosprávy, je klamaním, zavádzaním a nemá žiadne reálne opodstatnenia.

    Dámy a páni, toto bolo pár poznámok, toto bolo pár poznámok, ktoré boli k niektorým tvrdeniam, ktoré zaznievali v rozprave.

    Dovoľte mi povedať ešte pár politických poznámok k deklaráciám, ktoré tu odzneli.

    Pán poslanec Mikloš tvrdil, že vytvorenie sociálnych podnikov nie je opatrením v prospech riešenia problematiky nezamestnaných a predovšetkým dlhodobo nezamestnaných, ale sú to vraj dáke trafiky pre poslancov. Pán poslanec, ktorý tiež momentálne nie je v sále, chcem povedať trafikami pre politických nominantov boli napríklad zástupcovia štátu štátnych podnikov počas vládnutia Dzurindových vlád.

  • Hlasy z pléna.

  • Vtedy zástupcovia štátu svojím pôsobením najskôr umožnili zníženie hodnoty privatizovaných podnikov a potom často v pozícii štátu ako menšinového vlastníka trpeli rôzne poradenské zmluvy a tým „legálne tunelovanie týchto podnikov“. To boli skutočné politické trafiky, a nie to, na čo vy poukazujete dnes.

  • Zaznelo tu niekoľkokrát a bolo to predmetom aj určitého sporu, že vraj atmosféra prerokovania rozpočtu je dehonestáciou tohto parlamentu. Vážení kolegovia z opozície, to myslíte skutočne vážne? Podľa vás je kultivovaná dohoda koaličných partnerov v prospech obyvateľov Slovenska problémom? Vy sa skutočne domnievate, že systém permanentného vydierania, ktorý prebiehal medzi koaličnými partnermi v predchádzajúcim období, do poslednej chvíle bol vrcholom parlamentarizmu? Vy sa skutočne domnievate, že systém fungovania nezávislých poslancov a ich kupovania do poslednej chvíle bol vrcholom parlamentarizmu? To snáď nie. Bol to vrchol, ale určite nie slovenského parlamentarizmu.

    Táto téza, o ktorej som pred chvíľočkou hovoril, bola téza môjho sporu s podpredsedom parlamentu s pánom Hortom, ktorý mi nedemokraticky vypol mikrofón. Ja chcem upozorniť, že z úst poslanca Mikloša zhruba o 11.45 hodine pred prerušením rozpravy odznela táto téza, a keď som vo svojom vystúpení reagoval na túto vecnú stránku, tak som reagoval predovšetkým na vystúpenia pána poslanca Mikloša, ktoré zaznelo pred prerušením rozpravy zhruba o 11.45 hodine. Pán poslanec Hort vystúpil s obdobnou faktickou poznámkou o 14.45 po vystúpení pána poslanca Mikloša a stiahol si to na seba. Absolútne neodôvodnene si to stiahol na seba.

    Ja chcem v tejto chvíli adresovať pár slov aj pánovi podpredsedovi Hortovi a obviniť ho z toho, že nie ja, ale on porušil rokovací poriadok a to tým, že ja som nereagoval na jeho vyjadrenia, ale na vyjadrenia pána poslanca Mikloša. Ak pán poslanec Hort nemá prehľad o tom, čo sa deje na schôdzi Národnej rady a vedie ju, nech si dá láskavo poradiť od zamestnancov, ktorí tu sedia a podľa týchto informácií sa môže zodpovedne správať. Ak nezvláda vedenie schôdze, nech nevypína mikrofón poslancom, ale nech odovzdá vedenie schôdze niekomu inému alebo nech sa vzdá funkcie podpredsedu parlamentu a bude týchto problémov zbavený. Možno sa potom nebude môcť voziť za štátne prostriedky na atletické mítingy, ale Slovensku to v žiadnom prípade neublíži.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Petráka – pán poslanec Gál, Štefanec, Pado, Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja žasnem nad tým, že rozprávate tu o trafikách bývalej vládnej koalície. Rozprávame sa o realite, čo je dnes aktuálne na Slovensku. Ako by sme to nazvali? To nie sú trafiky, keďže ide o pár miliárd korún, to sú koncerny, holdingy, o tom sa bavme.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

    Pán poslanec Petrák, ja vás chcem poprosiť, aby ste nedezinterpretovali moje výroky. Chcem veriť tomu, že vaša dezinterpretácia bola len nedorozumením, myslím tým výroky okolo výpadku daní. Ja som to povedal v podmieňovacom spôsobe, ak dôjde k výpadku daní, pretože tak ako som včera hovoril, chcem vám aj dnes povedať, že zníženie priamych daní na Slovensku neviedlo k zníženiu daňových príjmov v štátnom rozpočte a predpokladám, že takýto vývoj bude aj v budúcnosti. A som hlboko presvedčený – a na tom sú založené aj naše návrhy – som hlboko presvedčený o tom, že práve tieto návrhy pomôžu viac nízkopríjmovým skupinám ako návrhy, ktoré predkladáte vy. Keby sme prijali pozmeňujúce návrhy, ktoré som predniesol včera, tak ľudia do zárobku 12 500 korún mesačne by neplatili žiadne dane, ľudia s priemerným príjmom by dostali viac ako 500 korún mesačne, priemerná rodina s dvoma zarábajúcimi živiteľmi s priemernou mzdou by ročne dostali viac o 13 500. To sú návrhy, ktoré ste vy odmietli, tak nehovorte nám o vašej sociálnej spravodlivosti.

    V tejto súvislosti chcem jednu technickú pripomienku pre pána spravodajcu. Ja by som chcel stiahnuť svoj pozmeňujúci návrh, ktorý predložím potom ešte k rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorý som predkladal včera.

    No a do tretice ešte k pánovi poslancovi Petrákovi. Keď pochybujete o dehonestujúcej atmosfére k štátnemu rozpočtu, pán poslanec, tak sa pozrite, kto tu sedí z vlády. Nesedí tam dokonca ani pán minister, až teraz prichádza. Tak to je najlepší dôkaz na vaše pochybnosti, ktoré ste vyslovili. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja viem, že sa snažíte podsúvať trafiky za bývalej vlády, kauzy z obdobia bývalej vlády, všetko možné na prekrytie miliardových zlodejín, ktoré sa dejú v tomto čase. Nepodarí sa vám to, pán poslanec. Sú toho plné noviny, máte za sebou dva roky vládnutia, ale to, čo sa deje za tejto vlády, to je, to je úplne šialené. To je šialené, takúto zlodejinu som nevidel ešte ani v okolitých krajinách, kde je to ešte horšie ako u nás s vládou. A pán poslanec Petrák, moje deti a aj ja, keď som bol malý, tak sme často pozerali jednu rozprávku, Aladinova zázračná lampa a tam jeden mudrc vysvetľuje princeznej, ako to je so snom a zamotal sa do toho asi tak ako vy, keď ste teraz hovorili, čo ste vlastne včera pripomienkovali. To vaše vyjadrenie, že ste sa vyjadrovali k pánu Miklošovi, pritom ste oslovili pána podpredsedu Horta, je asi v tom istom duchu, ako bolo to, že sen je sen, keď sen je sen a keď sen nie je sen, sen je sen, lebo sen nie je sen a sen je sen, keď sen nie je sen a sen potom je sen a nie je sen. A to isté bolo aj vaše, pán poslanec. To isté bolo aj vaše. Zoberte si prepis včerajšieho rokovania a tam uvidíte, ako ste oslovili pána podpredsedu Horta, ktorý viedol schôdzu. Takže, nie on si nepamätá, ale vy si nepamätáte a vy ste sa vyjadrovali, keďže ste sa nevyjadrovali a keď ste sa nevyjadrovali, ste sa vyjadrovali. Asi v tom duchu, pán poslanec. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Fronc – faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctený pán koaličný poslanec Petrák, musím povedať, že klobúk dole, aký ste neuveriteľný vtipkár. Ak návrh tohto štátneho rozpočtu je dobrá správa, tak si neviem predstaviť, čo je zlá správa. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo aj za reakcie na moje vystúpenie.

    No ja sa skúsim najskôr dotknúť vyjadreniami k pánovi poslancovi Štefancovi. Pán poslanec, ja som náš vzájomný dialóg včera skutočne vnímal v duchu, že sa vôbec nebránite názoru, že je predpoklad výpadku príjmov štátneho rozpočtu v roku 2009 vplyvom zníženia sadzby dane. Vo všeobecnosti platí téza, že v tom prvom roku sa nemôžu objaviť proinvestičné efekty takéhoto opatrenia a toto ste vôbec nerozporovali, takže ja nevidím dôvod, prečo sa dnes voči tomuto ohradzujete. Ak hovoríte o nízkopríjmových skupinách obyvateľov a odpočítateľných položkách, no iste, ale ja som vám úplne jednoznačne povedal, že vplyv odpočítateľných položiek je jasný a najvýraznejší a jasne som vám povedal a deklarovala to v predchádzajúcom období aj ministerka práce, sociálnych vecí, deklaroval to aj minister financií, že prebiehajú rokovania, myslím, že ešte o štyroch zákonoch, kde je napojenie na životné minimum a toto napojenie sa má zmeniť na napojenie na priemernú mzdu.

    Sú to veci, ktoré sú v príprave a ktoré pripravuje aj táto vláda, to znamená, ja nevidím absolútne žiaden dôvod, prečo by sa mala vláda zaoberať čiastkovým návrhom, ktorý ste tu predložili, pretože chcete teraz nejakým spôsobom reagovať na štátny rozpočet a niečo vyriešiť, keď je pripravené komplexné riešenie, ktoré rieši problém v celej šírke.

    Pán poslanec Pado, úplne spokojne si zoberte prepis včerajšieho rokovania a uvidíte, či som mal pravdu, alebo som nemal pravdu, ja tvrdím, že som reagoval na pána poslanca Mikloša. Spokojne si zoberte ten prepis. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Juhász, po ňom sa pripraví pán poslanec Halecký.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som predniesol dva pozmeňujúce návrhy k návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2009.

    Jeden z predložených pozmeňujúcich návrhov je identický s pozmeňujúcim návrhom, ktorý som predniesol vlani pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 2008, ktorý ale Národná rada neschválila. Pričom vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k vytvoreniu podmienok pre väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny a tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave a tento pozmeňujúci návrh sa týka tejto oblasti. 25. apríla 2007 prijala slovenská vláda Stratégiu vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike. Medzi konkrétnymi opatreniami bola aj plánovaná podpora 100 miliónov korún pre montáž slnečných kolektorov na domy a kotlov na biomasu pre domácnosti.

    Preto si dovoľujem predložiť prvý pozmeňujúci návrh, ktorý znie: „V kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky navrhujem v programe 07K Rozvoj priemyslu a podpora podnikania účelovo určiť sumu 3 mil. 319 000 eur na účelové dotácie domácnostiam na spolufinancovanie programu 07K0113 Programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach.“

    Svoj návrh zdôvodňujem tým, čo som už povedal, že medzi konkrétnymi opatreniami v tejto stratégii vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike je 100 miliónov korún vyčlenených pre montáž slnečných kolektorov na domy a montáž kotlov na biomasu. Ide o podporu pre domácnosti, ktoré nie sú oprávnené čerpať zo štrukturálnych fondov Európskej únie, preto jediným riešením podľa tejto stratégie je vytvoriť Program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach financovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Dotácie by mali mať pridelené po splnení určitých kritérií, pričom podrobnosti programu budú upravené podľa tejto stratégie v smernici ministerstva hospodárstva o poskytovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Celková výška finančných prostriedkov vyčlenených na jeden rok je podľa tejto stratégie 100 miliónov korún, t. j. približne 3 mil. 319 000 eur. V tejto Stratégii vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike sa ďalej píše, že bude potrebné, aby vláda pri príprave rozpočtov na rok 2008 a na nasledujúce roky vytvorila finančné rezervy pre podpory opatrení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. V odhade dopadov na verejné financie v tomto programe sa píše, že program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie si vyžiada zabezpečiť ročne 100 miliónov korún, t. j. 3 mil. 319 000 eur z kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Preto tento môj prvý pozmeňujúci návrh rieši tento záväzok vlády.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka kapitoly ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.

    Pozmeňujúci návrh znie: „Navrhujem uvoľniť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa v prílohe č. 3 k zákonu 6 mil. 638 000 eur do rozpočtovej kapitoly č. 8 Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na program 017 Podpora rozvoja bývania, kde v programe 01701 výstavba a obnova bytového fondu navrhujem zvýšiť výdavky zo sumy 60 mil. 246 962 eur na sumu 63 mil. 565 962 eur a v programe 01705 Štátny fond rozvoja bývania navrhujem zvýšiť výdavky zo sumy 66 mil. 960 200 eur na sumu 70 mil. 279 200 eur na financovanie výstavby a obnovy bytového fondu. Zmeny vykonané v prílohe č. 3 sa premietajú do prílohy č. 4 Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2009.“

    Svoj návrh zdôvodňujem nasledovne, podľa programového vyhlásenia vlády, citujem: „Bývanie patrí k základných potrebám človeka. Súčasná situácia v oblasti bývania vykazuje veľké problémy, ktoré sa dotýkajú najmä mladých rodín, ktoré si zo svojich príjmov nedokážu v dostatočnej miere zabezpečiť vlastné bývanie. Byty, ktoré sa v súčasnosti stavajú, sú síce na vyššej kvalitatívnej úrovni, ale zároveň nie sú dostupné pre široké vrstvy obyvateľstva a najmä pre mladé rodiny. Pre túto skupinu obyvateľstva je nevyhnutné vytvárať podmienky na výstavbu menších nájomných bytov, tzv. štartovacie byty. Vláda podľa programového vyhlásenia vlády vytvorí podmienky na výstavbu nájomných bytov pre mladé rodiny vo vzťahu na možnosti štátneho rozpočtu.“ Toľko citát.

    V roku 2008 sa mnohé žiadosti obcí na výstavbu nájomných bytov pre mladé rodiny nemohli zrealizovať z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na poskytnutie dotácie obciam, pričom iba v Nitrianskom kraji sa táto chýbajúca suma blíži k 50 miliónom slovenských korún.

    Obce vo zvýšenej miere prejavujú záujem o výstavbu nájomných bytov, pričom pri dvojkoľajnom financovaní zo Štátneho fondu rozvoja bývania a z dotácie z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja sa v minulosti mohlo stať, že pri poskytnutí úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania chýbali prostriedky z ministerstva výstavby. Na budúci rok dochádza k zníženiu transferu zo štátneho rozpočtu na Štátny fond rozvoja bývania cca o 4,5 mil. eur, preto budúci rok sa môže zopakovať opačná situácia. Preto navrhujem zvýšiť výdavky pri obidvoch kapitolách, čo by pokrylo zvýšený záujem o výstavbu nájomných bytov, čo je v súlade s programovým vyhlásením vlády.

    Ešte by som poprosil pána spravodajcu, aby dal hlasovať o týchto dvoch pozmeňujúcich návrhoch zvlášť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Juhásza nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Halecký, po ňom sa pripraví pán poslanec Valocký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, budem sa snažiť stručne povedať svoj názor na charakter štátneho rozpočtu na rok 2009 z pohľadu predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Chcem úvodom poznamenať, že prívlastky, ktoré, či sa už medializovali alebo či boli už aj tu dnes povedané, napríklad zo strany ministerky, že je to rozpočet sociálny alebo zohľadňujúci sociálne potreby rozvoja našej spoločnosti, alebo že je to prorastový rozpočet, alebo dokonca bol použitý aj výraz najlepší rozpočet za posledných 20 rokov. Nechcem to komentovať, ale musím len s uspokojením povedať, že tento rozpočet na rok 2009 zohľadňuje všetky požiadavky a všetky ciele, ktoré boli dané v programovom vyhlásení vlády na toto funkčné obdobie a zohľadňuje všetky potreby, ktoré aj táto koalícia na nasledujúci rok, a dá sa povedať, že aj do konca funkčného obdobia má vo svojom pláne.

    Považujem za veľmi významné, že tento štátny rozpočet rešpektuje potreby obyvateľov tejto krajiny z pohľadu sociálnych potrieb, že neredukuje žiadne sociálne dávky a žiadne, dá sa povedať, vymoženosti, ktoré v priebehu týchto rokov boli dosiahnuté. A dokonca je tu aj predpoklad, že bude na sociálne účely použitých 10 miliárd, ktoré zabezpečia plnenie týchto cieľov vo väčšom rozsahu.

    Chcem však pripomenúť, že aj v rezorte sociálnych vecí, ale aj v rezorte regionálneho rozvoja a bývania sú ešte problémy, ktoré bude potrebné v nasledujúcom roku možno aj razantne a zásadne riešiť. Už tu môj predrečník spomínal otázky bývania, že sú nedostatočné. Ja sa môžem z dosť veľkej miery k tomu prikloniť, že skutočne, záujem je väčšinou o nájomné byty a Štátny fond rozvoja bývania nezohľadňuje všetky potreby, ktoré v nasledujúcom období budú ešte narastať. Je tu ešte problematika marginálnych skupín obyvateľstva, ktorých zabezpečenie, sociálne zabezpečenie a hlavne potreby, prípadne, keď môžem použiť slovo aj zneužívanie týchto služieb, bude tiež významným momentom, ktorý bude treba riešiť a zaoberať sa touto problematikou.

    No, a v neposlednom rade aj otázky, ktoré vyplývajú z otvorenia II. piliera, teda z problematiky sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia, je otázka, či ich budeme analyzovať alebo či ich budeme v nasledujúcom období aj v I., prípadne aj v II. pilieri riešiť. Sú to problémy, ktoré vyplývajú z toho, že tieto otázky neboli v predchádzajúcom období, zdá sa, z pohľadu tejto koalície riešené tak, ako si predstavuje.

    Nechcem všetko opakovať, čo tu bolo povedané, ale musím pripomenúť ešte jeden spoločný fenomén, ktorý sa tiahne v sociálnej sfére, a to je valorizácia nielen dôchodkov, ale aj detských prídavkov napríklad a niektorých ďalších otázok v sociálnom zabezpečení sa posúva z polroka, teda z júla na 1. január, čo zabezpečuje takisto tento rozpočet. Sú to položky nie 100-miliónové, ale miliardové, dokonca siahajúce až k 10 miliardám, takže je to zdroj príjmov hlavne pre starších občanov a zdravotne a sociálne postihnutých.

    Pokiaľ by som mal ísť hlbšie, pripomenul by som, že prijatím celého balíka sociálnych zákonov v predchádzajúcom období, dá sa povedať v tých posledných dňoch, sa výrazne zvyšuje starostlivosť o deti, o matku s deťmi, zabezpečuje sa flexibilita či už v poskytovaní starostlivosti o dieťa v nadväznosti na pracovný trh a pracovné vyžitie matiek, aj keď musím pripustiť, že to riešenie je ešte nie príliš efektívne a bude si zrejme v nasledujúcom období vyžadovať niektoré zásahy, či už v sumácii niektorých dávok, ktoré zvýšia status pracujúcej matky alebo zabezpečia ešte väčšiu flexibilitu.

    Rodičovský príspevok, o ktorom sa tu už dosť dlho hovorilo, chcem pripomenúť, že takisto zabezpečuje túto pracovnú flexibilitu pre matku, ale je tu otázka, ktorá bola daná aj zo strany opozície, vytvoriť ešte lepší a efektívnejší mechanizmus, no a týmto, dá sa povedať, námetom je potrebné sa aj v nasledujúcom období zaoberať.

    Príplatky alebo príspevky pre druhé a tretie narodené dieťa, myslím, že nie je potrebné bagatelizovať, pretože je to propopulačné opatrenie a je to opatrenie, ktoré hlavne u tých príjmovo nižších skupín a v stredných skupinách predsa len na začiatku starostlivosti o dieťa zabezpečuje podstatné vykrytie štartovacích nákladov.

    Chcem pripomenúť, že aj v starostlivosti o ťažko postihnutých občanov sme tu počuli v predchádzajúcich hodinách zo strany pani ministerky, je celý rad príspevkov a celý rad vylepšení v hmotnom zabezpečení ťažko postihnutých občanov, takže nielen príspevky, ale aj spôsob kontroly a spôsob valorizácie príspevkov zabezpečuje, že túto starostlivosť v tomto roku považujem za šťastne a dobre a perspektívne riešenú.

    V ďalšom chcem pripomenúť, že aj v zákone o sociálnych službách predsa len sa aspoň mierne zlepšili pracovné a finančné podmienky tých, ktorí zabezpečujú tieto služby a aj keď to navýšenie zhruba okolo tých 1 300 korún na jedného pracovníka nie je nič významné, ale predsa len je to nie bežné valorizačné navýšenie pre pracovníkov v sociálnej sfére.

    V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že v mnohých oblastiach, ktoré boli naplnené v tomto roku, čo sa týka zákonnej úpravy, budú musieť byť realizované od 1. 1. 2009, takže štátny rozpočet aj z tohto dôvodu reflektuje tieto potreby a je dostatočný.

    Dosť kritizovaný medziročný nárast pre sociálnu sféru, že je nedostatočný, musím pripomenúť, ako som už aj ukazoval na týchto číslach a na týchto faktoch, je dostatočný a je potrebné brať do úvahy aj túto skutočnosť, že aj v priebehu rokov, tobôž desaťročí sa sociálna situácia a nároky pre sociálnu sféru menia. Napríklad v tomto období mierne, alebo možno viacej ako mierne, klesajú aj nároky pre zabezpečenie ľudí v hmotnej núdzi a to vytvára určitú vnútornú rezervu, aby tieto prostriedky boli použité racionálnejšie.

    Chcem ešte povedať, že aj čo sa týka reštrukturalizácie fondov v Sociálnej poisťovni, je to otázka, ktorá možno mediálne je prezentovaná viacej, ako je potrebné v tomto čase, ale tiež to považujem za zdroj vnútorných rezerv pre vykrývanie dlhu v I. pilieri, teda v Sociálnej poisťovni a považujem to za spôsob riešenia možno trošku v nasledujúcom období. Aj keď z principiálneho dôvodu tie prebytkové fondy je potrebné reštrukturalizovať.

    Dotknem sa aspoň čiastočne hlavnej sféry, ktorá dominovala v tomto roku a to bolo sociálne dôchodkové zabezpečenie, jeho reforma alebo dokončenie reformy, prípadne prijatie niektorých úprav súvisiacich s otvorením II. piliera. Chcem len pripomenúť, že otvorenie dôchodkového piliera nie je vec náhodná, ani nie je vec politická, ako sa niektorí snažia zdokumentovať, pretože skutočne aj v období finančnej a ekonomickej krízy bolo dosť jasne a lapidárne preukázané, že táto sféra nemá svoju príslušnú stabilitu a vytvára aspoň pochybnosti o tom, či dôchodkové zabezpečenie do budúcnosti je riešené z nášho pohľadu v našej krajine spôsobom, ktorý je perspektívny a stabilný.

    Takže aj riešenie nielen II. piliera, ale ako sa už často v médiách objavuje, aj riešenie niektorých otázok I. piliera bude na programe dňa, aj keď ja predpokladám, že už v tomto možno povedať, v predvolebnom období žiadne zvyšovanie veku odchodu do dôchodku alebo zmena valorizačného mechanizmu v dôchodkoch, prípadne aj niektoré iné otázky bude dosť ťažké riešiť. Myslím si, že ministerstvo sľúbilo, že v decembri, prípadne začiatkom budúceho roka pripraví dôkladnú analýzu I. piliera, takže uvidíme, či tieto otázky budú len v štádiu analýzy prípravy niektorých riešení.

    To, čo hovorí pani ministerka, s tým možno súhlasiť, že I. pilier je dostatočne silný, aby vykrýval v plnom rozsahu potreby terajších starobných dôchodcov a jeho, dá sa povedať, finančná, možno aj organizačná nedostatočnosť sa bude prejavovať v podstatne neskoršom období, ako je terajšie funkčné obdobie, prípadne aj budúce. Takže je dôležité, aby sme si opäť pripravili dostatok času, pokiaľ niektoré opatrenia v I., prípadne aj v II. pilieri prijmeme, pretože pripraviť najzložitejšiu reformu v spoločnosti, akou je dôchodková reforma, sa nedá v príprave jedného roka alebo jedného a pol roka, ale je potrebné na to dlhšie obdobie.

    Skoro všetky krajiny, možno povedať, že aj menej vyspelé ako my, potrebovali na to minimálne päť rokov, sedem rokov a vidíme, že aj v Českej republike v terajšom období po päťročnom, dá sa povedať, konzultačnom intenzívnom tréningu v tejto sfére ťažko sa im prijíma a neviem, či vôbec prijmú účinný zákon v budúcom roku.

    Takže záverom, aby som dlho nehovoril, vyslovujem svoju spokojnosť s rozpočtom v sociálnej sfére. Mám určité výhrady v oblasti bývania, že je potrebné pripraviť lepšiu finančnú pripravenosť, ale aj, dá sa povedať, technickú a možno aj legislatívnu, aby v otázke nájomných bytov sme pochopili, že je to cesta, ktorú budeme musieť v nasledujúcom období viacej preferovať a vytvoriť podmienky mestám a obciam, aby mohli zabezpečovať byty pre tých, ktorí ich potrebujú, nielen z hľadiska svojho bývania, ale aj mobility pracovnej sily.

    Otázky dôchodkovej reformy, alebo jej dokončenia v nasledujúcom období zrejme budú dominovať, aj keď to nekladie žiadne väčšie finančné nároky na jej priebeh.

    Návrh, ktorý tu bol daný, aby finančné prostriedky, ktoré budú pri prechode sporiteľov v II. pilieri, sa neprenášali do Sociálnej poisťovne, teda do I. piliera, je dosť ťažké akceptovať, keďže tí, čo prestúpia perspektívne do I. piliera, budú tam mať všetky finančné a ostatné nároky zachované, ako keby z tohto piliera nevystúpili. Takže ja tento rozpočet bez nejakých väčších váhaní podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Haleckého – pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda výboru Halecký, ja by som sa chcela pristaviť pri dvoch veciach, ktoré ste spomínali.

    Po prvé, vy ste hovorili len pozitíva, ktoré tento rozpočet, čo sa týka sociálnej oblasti, obsahuje. Dovoľte mi, aby som mala na to iný názor. Ja tento rozpočet, čo sa týka sociálnej oblasti, nepovažujem za správny a poviem prečo.

    Po prvé a musím to povedať a ja si za tou svojou vetou stojím. Pani ministerka má hrošiu kožu, pretože včera, keď prvýkrát v histórii vystúpila v rozprave v tejto Národnej rade, čo sa týka prerokovania rozpočtu, tak povedala na tú našu reakciu, ktorú sme vždy hovorili, že nevalorizovali sa rodinné prídavky, odkedy je táto vláda pri moci, tak ona ešte včera povedala, akým spôsobom môžeme túto našu reakciu povedať, keď sme my toho času vrátili počas ministrovania pána ministra Kaníka 1,5 mld. korún do rozpočtu.

    Ja som sa včera ako členka výboru pre sociálne veci a bývanie z médií musela dozvedieť, že pani ministerka vrátila 1 miliardu korún do rozpočtu a vrátila to ministerstvu financií. Takže, keď hovorí o tom, čo sa udialo v minulosti, tak po takmer trojročnom pôsobení vo vláde ja si vyprosím, aby toto ešte hovorila, čo sa udialo za ministrovania pána ministra Kaníka.

    A, pán predseda, vy ste povedali, že I. pilier je dostatočne silný, aby prekryl výplaty súčasných dôchodcov. Dokedy bude ten I. pilier dostatočne silný? Podľa ministerky do roku 2025 a potom? Po nás potopa? A nemusí nás alebo súčasnú vládnu koalíciu zaujímať, čo bude s vyplácaním súčasných dôchodkov po roku 2025? To je pár rokov. Čo bude potom?

  • Reakcia na faktickú poznámku – pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Sárközy, chcem povedať, že navýšenie detských prídavkov, myslím si, že je primerané, je to 100 korún, čo zodpovedá zhruba 20 %, takže to je navýšenie nie také, by som povedal, bežné, aj keď možno polemizovať, či malo byť navýšenie skôr. Ale myslím si, že tento istý mechanizmus, či dobrý, či zlý sa používal aj v predchádzajúcom období. O tom, aby vrátila 1 miliardu späť do rozpočtu, o tom neviem, myslím si, že niekto iný by sa k tomu mal vyjadriť, ale dosť pochybujem, že by k tomu skutočne došlo.

    A čo sa týka finančnej dostatočnosti I. piliera, myslím, že to možno jednoznačne povedať, že postačuje ten rozpočet, ktorý je predložený teraz na výplatu dôchodkov tak, ako je stanovený, dokonca na rok 2009 je valorizácia dôchodkov skoro 7 %, myslím, že 6,95 %, čo je nezvyčajné v okolitých krajinách a zabezpečuje valorizáciu ešte aj v ďalšom období. Či to bude na obdobie 10, 20, 30 rokov, nechcem hovoriť, ale predpokladám, že najbližších 5 rokov alebo 10 rokov nejaké závažnejšie nedostatky vo vykrývaní I. piliera nebudú, aj keď skutočne je otázka, či budú stačiť tie financie z privatizácie, ktoré pomaličky končia a či nebude potrebné tento mechanizmus obnoviť.

    A po druhé, či výška valorizácie bude taká ako teraz, okolo tých 7 %. Podľa mňa je to vysoká valorizácia a dosť ťažko sa ju...

  • Vystúpenie automatiky prerušené časomierou.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Valocký, po ňom sa prihlási pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh. Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam nasledovný pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009, Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2009 až 2011, kapitola Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Príloha č. 4: „V programe zdravotná starostlivosť 07a, časť 07a 01 – poistné za poistencov štátu číslo 1 mld. 184 mil. 723 510 eur zmeniť na číslo 1 mld. 161 005 518 eur, t. j. zníženie o 23 miliónov 717 992 eur. Zároveň v rámci tohto programu 07a vyčleniť na kapitálové výdavky sumu 19.916 351 eur, výdavky programu 07a sa znižujú zo sumy 1 mld. 236 575 069 eur na výšku 1 mld. 232 773 428 eur, t. j. zníženie o 3.801 641 eur. V programe Tvorba a implementácia politík 07b číslo 28 453 829 eur zmeniť na číslo 32 mil. 255 470 eur, t. j. zvýšenie o 3.801 641 eur.“

    Príloha č. 3: „Na základe týchto zmien v prílohe č. 3 kategória 700 kapitálové výdavky číslo 6.638 784 eur zmeniť na číslo 26.554 135 eur, t. j. zvýšenie o 19.916 351 eur.

    V návrhu rozpočtu na rok 2009 pri položke rozpočtu poistné za poistencov štátu je rozpočtovaných 1 mld. 184 723 510 eur, čo znamená 35 mld. 691 Sk, z ktorej budú na mesačnej báze uhrádzané poplatky zdravotným poistovniam podľa § 16 ods. 2 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z. zo sumy 1 mld. 161 005 518 eur a zostatok bude použitý na financovanie národných programov a programov prevencie zdravia, prípadne na ďalší rozvoj, ktorý prispeje k rozvoju a zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti.“

    Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, keďže nás už dávno v škole učili, že ak hovoríš dlhšie ako 15 minút, tak ťa nikto nepočúva, chcem sa len poďakovať ministrovi zdravotníctva, že sa konečne naplnilo programové vyhlásenie vlády, kde vláda odvádza 5 % za poistencov štátu, čo predstavuje zhruba 36 mld. korún. Chcem ubezpečiť pána ministra financií, že urobíme všetko pre to, aj z titulu podpredsedu výboru pre zdravotníctvo, aj z titulu vládnej koalície, že tieto peniaze sa nestratia v čiernej diere, ale budú slúžiť v prospech občanov tohto štátu.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Valockého – pán poslanec Novotný a pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Novotný, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Nebudem hovoriť ani 15 minút, ale len dve minúty. Nie je to pravda, že bolo konečne splnené programové vyhlásenie vlády, aj keď musím povedať, že sme boli veľmi blízko toho okamihu, pretože minister financií naozaj našiel prostriedky, aby to bolo 5 %, aby poistné platené štátom bolo 5 %, ale váš pozmeňujúci návrh a pozmeňujúci návrh pána poslanca Bobríka z utorka to zmenil na 4,9 %, čiže neplníte programové vyhlásenie vlády ani v treťom roku vládnutia. To na úvod.

    Po druhé chcem povedať, že je pre mňa veľmi prekvapivé, keď pán premiér Fico bohorovne povedal po stretnutí koaličných partnerov, že žiadne pozmeňujúce návrhy do štátneho rozpočtu z vládnej koalície nebudú. Ukazuje sa, čo sa týka zdravotníctva, nie je neobmedzeným pánom tohto rezortu predseda vlády a predseda Smeru, tam je ešte vyšší šéf, ktorý môže rozhodnúť o tom, že predsa len nejaký pozmeňujúci návrh bude.

    Tretia vec, ktorú chcem povedať, je pre mňa veľmi prekvapivé, že keď konečne získame finančné prostriedky, ktorými by sme splnili programové vyhlásenie vlády a platili za poistencov štátu 5 %, tak „mirnix–dirnix“ 715 miliónov korún len tak presunieme na implementačné politiky a do kapitálových výdavkov. O 715 miliónov korún sme znížili možné disponibilné zdroje zdravotných poisťovní. Viete, môžete vy tu rozprávať o tom, ako bojujete so ziskom zdravotných poisťovní, aby boli maximálne využité prostriedky z verejného zdravotného poistenia, keď hneď len tak zoberiete 600 mil. do kapitálových výdavkov a 114 miliónov podľa vášho pozmeňujúceho návrhu na implementačné politiky. Chcem povedať, že tých 200 plus s týmto „pozmeňovákom“ 600 miliónov kapitálových výdavkov bude veľmi...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že aj môj predrečník úplne vystihol tú situáciu, lebo obidvaja kolegovia z výboru sledujeme to, čo sa deje. Pán poslanec, vy ste si asi nie celkom dobre prečítali ten pozmeňujúci návrh alebo ste ho nepochopili celkom dobre, ktorý ste predložili, lebo ja sa pýtam, kde je 5 %, ktoré dáva vláda za poistencov štátu, lebo tie by mali ísť do poisťovne. A tu len 4,9 % ide do poisťovní a to jedno percento, a to sa mi páčilo, ako kolega predo mnou Novotný hovorí „mirnix – dirnix“, ste rozdelili. Lebo 600 miliónov korún pri pôvodných oveľa nižších výdavkoch, v kapitálových výdavkoch je celkom slušný balík, ktorý podľa vyjadrenia z výboru pre zdravotníctvo investujete len do štátnych zariadení. Kapitálové výdavky uvažujete len pre štátne zariadenia a opäť vytvárate nerovnomerné postavenie pre občana, ktorý ide aj do neštátneho zdravotníckeho zariadenia. A toľko proklamovaná odpoveď aj pána ministra, že budú financované z tých 0,1 % za poistencov štátu národné programy a programy prevencie zdravia, ide len tých 114, zhruba 114 miliónov korún, čiže opäť budú vo vašom osobnom alebo v osobnom rozhodovaní ministerstva a rezortu, kde tie kapitálové výdavky pôjdu.

    Pán poslanec, vy ste ani dlhšie hovoriť nemohli, lebo vy ste hovorili len o tom pozmeňujúcom návrhu. Nebyť toho, že vás na to upozorníme, že už včera vybuchne pri zákone o zdravotnej starostlivosti či o zákone o zdravotných poisťovniach percento za poistencov štátu, tak vy ani dnes nevystúpite, lebo asi ťažko by ste mohli obhájiť to, čo ste predložili.

  • Pán poslanec Valocký, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ja chápem nervozitu opozície, keďže dávame o niekoľko miliárd korún viac do zdravotníctva. Úplne vás chápem, a preto vás ani neodsudzujem. Pani poslankyňa Sabolová, na to, či som vedel, alebo nevedel, bol som dlhšie pripravený na toto, no a vy viete, ako s vami diskutujem vo výbore, čiže vaša odbornosť je veľmi diskutabilná, takže nebudem sa vôbec k tomu vyjadrovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rosová a po nej sa pripraví pani poslankyňa Biró. Nech sa páči, páni poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zaznelo tu pred niekoľkými chvíľami a zaznieva to opakovane, že vraj tento rozpočet je napĺňaním programového vyhlásenia. Ja chcem všetkým tým, ktorí to možno aj v dobrej viere tvrdia, povedať, že kapitola rozpočtu ministerstva školstva je výkričníkom, ktorý jednoznačne hovorí, že to jednoducho nie je pravda, že to zďaleka nie je pravda. Zďaleka sa neblížime k 5 % HDP v tejto kapitole tak, ako to deklarovalo programové vyhlásenie, dokonca ani pri viaczdrojovom financovaní nemáme žiadnu šancu sa k tomu do konca tohto volebného obdobia priblížiť. Ale zďaleka sa neblížime ani k cieľu, aby sa platy v regionálnom školstve dostali na úroveň priemerného platu v národnom hospodárstve. A nielenže sa neblížime k tomuto cieľu, my sa od neho vzďaľujeme. Kým v roku 2006 boli platy v regionálnom školstve na úrovni približne 91 % platov v národnom hospodárstve, pre budúci rok podľa rozpočtu je to cca 88, o niečo viac ako 88 %, ale výhľad do roku 2011 je dokonca iba 81 %, takže nie 100 ale 81.

    V tejto súvislosti, keď som prvýkrát videla túto tabuľku a toto porovnanie, som si pomyslela na našich odborárov, na našich školských odborárov, ktorí boli s veľkou vervou podporiť svojich českých kolegov pri ich demonštráciách a štrajku za zvýšenie miezd. Českých kolegov, ktorých plat, priemerný plat učiteľov je pri prepočte na slovenské koruny – ak hovorím dáta z prieskumu, ktorý bol robený v obidvoch krajinách, platový prieskum – 26 200 Sk, kým na Slovensku podľa toho istého zdroja je to 17 500 Sk. Takže za platy českých učiteľov vedia naši odborári zabojovať, ale platy slovenských učiteľov im na srdci tak neležia.

    Ale tieto poznámky neboli cieľom môjho vystúpenia, pretože opozícia, moji kolegovia už predložili pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú platov učiteľov, platov v regionálnom školstve. Ja chcem hovoriť o inom. Chcem hovoriť o športe, ktorý taktiež patrí ministerstvu školstva, patrí alebo patril, pretože dnes sa zdá, že je iná ambícia. Totižto, v rozpočte ministerstva školstva na Národný program rozvoja športu de facto pribudli síce nejaké drobné, teda v absolútnych číslach pribudli, ale pokiaľ hovoríme o relatívnych číslach a o porovnaní, faktickom porovnaní, tak môžeme hovoriť veľmi jednoznačne o poklese. Preto teda predkladám môj pozmeňujúci návrh. V pozmeňujúcom návrhu hovorím o tom, aby sa peniaze, ktoré boli pre tento rok vydelené na šport pre Úrad vlády, ktorých je podstatne viac, než to bývalo, vrátili do kapitoly ministerstva školstva, kde budú podľa môjho presvedčenia využité efektívnejšie.

    Takže v predkladanom vládnom návrhu zákona o rozpočte na rok 2009 navrhujem vykonať túto zmenu: „V kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky navýšiť prostriedky na Národný program rozvoja športu v Slovenskej republike o 1 300 000 eur. Prostriedky presunúť z kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky z programu Podpora športu a mládeže.“

    Odôvodnenie. Napriek deklaráciám o dôležitosti športu podiel výdavkov na Národný program rozvoja športu de facto klesá. Naproti tomu úrad vlády plánuje vydať na podprogram Podpora športu a mládeže podstatne viac než na ktorýkoľvek z iných podprogramov v jeho kompetencii, viac než dvojnásobok oproti podprogramu Vedomostná spoločnosť, približne trojnásobok oproti výdavkom na menšinovú kultúrnu politiku a takmer o 600 000 eur viac než na riešenie rómskej problematiky. Navrhujeme presunúť časť týchto prostriedkov na Národný program rozvoja športu v Slovenskej republike, kde je efektívnosť ich využitia v prospech športu nepochybne vyššia. V kapitole úradu vlády navrhujeme ponechať objem prostriedkov porovnateľný s inými programami a adekvátny postaveniu Úradu vlády v problematike športu.

    Milé kolegyne, milí kolegovia, keby vláda dávala na šport z roka na rok viac a viac prostriedkov, keby predseda takej vlády, ktorá dáva z roka na rok viac a viac peňazí do športu, menoval za splnomocnenca vlády populárneho futbalistu či trénera, keby predseda takej vlády, ktorá dáva stále viac a viac na šport, chodil po krajine a otváral multifunkčné ihriská, vtedy by sa to dalo nazvať politický marketing. Ale keď sa toto všetko deje v krajine, kde vláda dáva na šport z roka na rok fakticky menej a menej, vtedy je to podľa mňa klamanie ľudí v priamom prenose. Myslím, že vtedy sa to už nedá nazvať ani politickým marketingom. Myslím si, že v takomto prípade ide iba jednoducho o propagandu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Rosovej – pán podpredseda Číž a pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán podpredseda Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, možno ma aj trošku mrzí, že reagujem práve na vás, lebo nepochybne by si to zaslúžili viacerí vaši predrečníci. Ale skutočne len veľmi krátku poznámku. Je nepochybne známe a iste to viete a preniklo to aj cez médiá, že na naše ministerstvá dali požiadavky minimálne za 800 miliárd korún na rozpočet, čiže nepochybne všetci vnímame potrebu do toho-ktorého rezortu dať viac. Nepochybne cítime, že platy učiteľov sú nízke, nepochybne méta 5 % je zaujímavá, nepochybne môžeme diskutovať o problematike zdravotníctva a o náležitom užívaní verejných peňazí a o všetkom možnom. To by mi neprekážalo, myslím, že to takto funguje vo všetkých parlamentoch sveta a patrí to k demokracii a je nepochybne vaším opozičným právom, aby ste s veľkou chuťou upozorňovali, kam všade treba dať peniaze, aj keď v mnohých veciach to vyzerá divne. Viete, pani poslankyňa, pretože mechanizmus ako vnímať potreby spoločnosti, jednoduchých ľudí, tých obyčajných, ktorých ste zrazu objavili, nemyslím vy osobne, ale povedzme, že opozícia a teraz prejavovať a robiť si tvár ako ľudí, ktorí pravdepodobne nemôžu zaspať, lebo majú učitelia nízke platy, tam je potrebné zareagovať. Nič sa nedá robiť. Viete, k politike predsa len patrí istým spôsobom aj korektnosť. Nie je možné vyprávať tu o tom, ako Smer ide, neviem aké peniaze prejesť, peniaze dôchodcov, neviem koho, ako vy sa obávate a vaším tlakom nám zabraňujete míňať peniaze nejakým spôsobom a zároveň sa bezostyšne postavíte a kritizujete, kde naozaj vláda v rámci možností, ktoré má, myslím si, že urobila takú hodnotovú štruktúru, že v zásade tie spoločenské potreby v rámci možného uspokojuje. Nepochybne, dá sa diskutovať, ale ani vo vašom vystúpení nezaznelo, odkiaľ tie peniaze treba zobrať a kam ich dať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Opäť ako všetci diskutujúci z opozície – rezonujú tu platy učiteľov. Ku koncu vášho vystúpenia ste niečo hovorili o politickom marketingu. Myslím si, že za jeden z takých najväčších príkladov politického marketingu bol predvolebný rok pred voľbami v roku 2002, keď ste poprijímali množstvo sociálnych zákonov. Prijali ste zákon o verejnej službe a tu sa mali práve týmto zákonom zlepšiť platové podmienky učiteľov. Tam bol zakomponovaný 13. a 14. plat. Učitelia nevideli ani polovicu z jedného platu, pretože vzápätí po zostavení vlády ste tento zákon rozbili úplne nezmyselne na dva zákony. Oddelili ste zamestnávanie zamestnancov vo verejnom záujme a oddelili ste odmeňovanie niektorých pracovníkov pri prácach vo verejnom záujme. Takže, prosím vás pekne, nehovorte nám tu nič o nejakom politickom marketingu.

  • Reakcia na faktické poznámky – pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za poznámky. Pán podpredseda, chcem vás upozorniť, že v našich pozmeňujúcich návrhoch sme vždy hovorili, odkiaľ tie peniaze chceme vziať a kam ich chceme presunúť, čiže nie je to tak, že chceme nejako nezodpovedne navyšovať rozpočet, ale presne naopak. V mojom návrhu som hovorila, aby sa zobrali peniaze na šport z úradu vlády a vrátili sa tam, kam patria, do kapitoly ministerstva školstva, a aby si úrad vlády, resp. pán predseda vlády nerobili za tieto peniaze svoju propagandu.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, klobúk dole, ako vy disciplinovane plníte vašu komunikačnú stratégiu. Ale chcem vás upozorniť po prvé, ja som v roku 2002 žiaden zákon neprijímala, po druhé, nikdy nerástli platy učiteľov a dodnes teda ani zďaleka nerastú takým tempom, ako to bolo v rokoch 2005 a 2006. Toľko z mojej strany.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Biró a po nej sa pripraví pán poslanec Janiš.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, prerokúvame a rozprávame sa o štátnom rozpočte dlhé hodiny a ja mám dojem, že už opozícia je poctená, keď na ňu ctená koalícia zareaguje, hoci viackrát sme zdôraznili, že by sme boli oveľa poctenejší, keby sme mohli diskutovať s členmi vlády, rezortnými ministrami, ale hold, prerokúva sa vraj zákon roka.

    Tento zákon je tretí zo štyroch vládnych rozpočtov. Je to rozpočet predposledný v tomto volebnom období a mne sa zdá, že bol pripravený trochu aj ako rozpočet na zvládnutie super volebného roka, ako nazvala rok 2009 pani Belousovová. Veď, či si to priznáme, alebo nie, či o tom budeme hovoriť, alebo nie, voľby v budúcom roku do Európskeho parlamentu, do vyššieho územného celku a voľba hlavy štátu môžu rozhodnúť o mnohom, ak nerozhodnú o všetkom. A tak sa zrodil výrok, citujem pána premiéra, ktorý sa stal okrídlenou vetou a znie: „Vytvoril sa jeden z najsociálnejších rozpočtov v histórii Slovenska,“ potiaľ citát, „bez zvyšovania daní, pri historicky najnižšom schodku“, tu vznikne byť vždy potlesk.

    Vzápätí na potrebnú opatrnosť a to už v septembri, krátko po tom ako tento citát odznel, jemne začala upozorňovať Národná banka Slovenska, ktorá ako jedna z členov výboru pre daňové prognózy posúdila prognózu daňových príjmov Ministerstva financií Slovenskej republiky ako príliš optimistickú. Vláda však tieto upozorňovania prehliadla, lebo potrebovala rozpočet nie hospodárny, ale ako to jeden z koaličných kolegov vo výbore povedal, ambiciózny a taký trochu aj bourbonovský. Veď čo, povedali si ambiciózni tvorcovia rozpočtu, v najhoršom po nás príde potopa. A tí neprajníci môžu hovoriť, čo len chcú. Označovať rozpočet za nereálny, za nadhodnotený či stojaci na vode. Už je predsa všetko dohodnuté a rozhodnuté. A tu zrazu nečakaná zaťažkávajúca skúška. Prichádzajú správy o finančnej kríze, hovorí sa o spomalení hospodárskeho rastu a o tom, že eurozóna je na pokraji recesie. Podniky doma i v zahraničí ohlásili hromadné prepúšťanie, tu 50, tam 500 prepustených, vlády sveta prehodnocujú návrhy rozpočtov na budúci rok a prijímajú opatrenia na prekonanie dopadov svetovej finančnej krízy. My však potrebujeme štátny rozpočet ambiciózny, predsa naša vláda je bezchybná. Premiér vyhlasuje, citujem: „Vláda ponúkne Národnej rade určité riešenia, ktoré umožnia pružne reagovať na potrebu napríklad prehodnotiť niektoré čísla, ale nepôjdeme do jednotlivých kapitol,“ bourbonovská pružnosť.

    Dámy a páni, mág alebo správny kúzelník má po ruke vždy zázračný klobúk, možno u nás je to tá slovenská ekonomika, alebo presnejšie náš štátny rozpočet, z ktorého vytiahneme a rozdáme toľko zajačikov a holubov, na koľkých sa koaliční partneri kultivovane za oponou dohodli. A že čary po predstavení sa pred očami divákov, rozumej občanov, raz rozplynú, s tým sa predsa na tomto predstavení počíta. A keby aj, tak sa to vysvetlí. Vysvetlila sa korekcia deficitu verejných financií, aj to, prečo je potrebná, keď potrebná nie je, keď namiesto toho by sa mohlo napríklad šetriť. Vysvetlenie na prípad ďalších komplikácií je plán B. Plán B je boj s triednym a národným nepriateľom pod heslom a teraz hovorme o... a najčastejšie o Maďaroch.

    Dajme teraz kúzla a čary a pokusy o hypnózu nabok. Pozrime aj príjmovú a potom výdavkovú stránku štátneho rozpočtu. Predo mnou vystupujúci páni poslanci a panie poslankyne poukázali na to, že podiel daňových príjmov na celkových príjmoch štátneho rozpočtu je plánovaný vo výške 75,7 %, ale pri náraste HDP o 6,5 %. Poukázali na to, že od novembra, kedy ministerstvo financií zverejnilo aktuálne makroekonomické prognózy, v ktorých zrevidovalo svoj odhad rastu slovenskej ekonomiky v budúcom roku zo 6,5 % na 4,5 %, je potrebné počítať so znížením príjmov štátneho rozpočtu viac ako o 0,33 mld. eur, t. j. o 10 mld. korún. Poukázali na to, že rozmeniť čísla na strane výdavkov, to znamená míňať, sa dá rôzne. Popísali, rozobrali, vysvetlili fundovane, odborne a kompetentne. Navrhli prehodnotiť spôsob prerozdelenia a spôsob spotrebovania príjmov štátneho rozpočtu štátom, ako i rozšíriť opatrenia na prekonanie dopadov hospodárskej krízy a o ďalšie, napríklad zmiernenie daňového a odvodového zaťaženia zamestnávateľov na 16 %. Ja by som sa nad tým až tak neusmievala, lebo zastávam tiež názor, že zvýšenie motivácie tvorby hodnoty a výpadok výnosu dnešnej 19-percentnej dane zrušením výnimiek zo zákona o dani z príjmov by mohlo byť nahradené. Vláda však tieto zmeny nepripúšťa, veď má svoje všeriešiace opatrenia a sľuby. Vládne sľuby však vo mne osobne už dlhší čas vyvolávajú nedôveru a skepsu. Veď sľuby, ktorým sme naivne a dôverčivo uverili v roku 2006, priniesli len bolestivé sklamanie a prebudenie, keď pre vás nie, tak uisťujem vás, že pre 10 % obyvateľov príslušníkov národnostných menšín určite áno.

    Mnohé z vládnych sľubov pán poslanec Mikloš vymenoval a menovala ich aj pani Vášáryová a pán Abrhan, preto dovoľte mi pripomenúť už len dva ďalšie, ktoré sa týkajú kultúrnej obce.

    Prvý sľub je z volebného programu Slovenskej národnej strany. „Je potrebné,“ sľubovali, „perspektívne dosiahnuť v štátnom rozpočte 1 % HDP pre kultúru v roku 2007 a 1,5 % HDP pre kultúru v roku 2010“. Pravý volebný sľub či zbožné želanie? Vôbec nie. I keď by sa splniť na 100 % nedal, ale priblížiť by sme sa mohli k sľúbeným hodnotám. Ale čo sa stalo? Boli sme svedkami úspešného, ako pán poslanec Brocka hovoril, žonglovania s číslami. Pán poslanec Jarjabek spomínal akési hodnoty kapitoly ministerstva kultúry, ale čísla sú relatívne. Podstatné je, v akom pomere sú tieto čísla k aktuálnemu objemu celkových výdavkov štátneho rozpočtu v konkrétnom rozpočtovom roku alebo aký je podiel rozpočtu ministerstva kultúry na HDP v konkrétnom rozpočtovom roku.

    Dámy a páni, je pravdou, že v roku 2008 sa zvýšil rozpočet pre kapitolu ministerstva kultúry až o 26,9 %. A pre rok 2009 je navrhnuté zvýšenie až o ďalších 10,6 %. Ale nezabudnime na prepad rozpočtu v roku 2007, keď rozpočet ministerstva kultúry poklesol o 12,9 %, t. j. z 0,36 na úroveň 0,25 % v podiele na HDP. A dodnes je tam. A stalo sa to vtedy, keď slovenská ekonomika lámala rekordy. Mne sa zdá, že pri dobiehaní našich priateľov či členov rodiny z Európskej únie, alebo stačí len pomyslieť na krajiny V4, sme sa postavili na štartovaciu čiaru otočení chrbtom k cieľu.

    Pán Dušan Čaplovič ešte ako poslanec Smeru zastával názor, citujem ho, citát: „Nedopláca sa na kultúru, ale na nekultúrnosť.“ Dúfam, že si na tento výrok spomenie nielen on, ale aj všetci tí, ktorí sú dnes, ako pán Čaplovič povedal, na vrcholci moci.

    Druhý sľub je z volebného programu strany Smer. Citujem: „Smer – sociálna demokracia považuje za dôležité deklarovať snahu odstrániť platovú diskrimináciu celého sektora kultúry a dosiahnuť stav, keď kvalitný výsledok tvorivej a pracovnej aktivity umožní jej nositeľovi dôstojný život,“ potiaľ citát.

    Dámy a páni, výbor pre kultúru a médiá si vyžiadal informáciu o priemernej mesačnej mzde a plate pracovníkov kultúry v rozpočtových a príspevkových organizáciách ministerstva kultúry. Prehľad, ktorý sme dostali k dispozícii, bol o priemernej mzde a plate k 30. 6. 2008. Z predloženého prehľadu sme zistili, že v polovici rozpočtových a príspevkových organizácií ministerstva kultúry priemerná mzda nedosahuje úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve a sú organizácie ministerstva kultúry, v ktorých priemerná mzda sa rovná alebo je nižšia ako priemerná mzda v najslabších odvetviach národného hospodárstva. Napríklad v Štátnej vedeckej knižnici zarábajú mesačne okolo, teda priemerná mzda je tam niečo nad 12 000 korún. Toľko o sľuboch a o plnení sľubov z volebných programov a z programového vyhlásenia.

    A teraz by som chcela jednu konkrétnu pripomienku ku kapitole ministerstva kultúry, ku ktorej podávam aj pozmeňujúci návrh. To, že nebudem už hovoriť o číslach a percentách, je len preto, že pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Abrhan, predseda výboru pre kultúru a médiá, už ich dôkladne prebrali a ja s ich pripomienkami súhlasím.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, význam v Programe grantového systému v kapitole Ministerstva kultúry veľmi presne definovala v roku 2006 občianska iniciatíva Hlas pre kultúru, keď napísala, citujem: „Grantový systém sa existenčne dotýka závažných činností a aktivít umenia a kultúrneho priemyslu, ktoré nevykonávajú a často ani nemôžu vykonávať žiadne príspevkové ani rozpočtové organizácie zriaďované ministerstvom kultúry alebo samosprávou. Grantové programy iniciujú a pomáhajú realizovať tisícky aktivít v neštátnom prostredí organizovaných verejnými a verejnoprospešnými alebo súkromnými inštitúciami, podnikateľskými subjektmi, firmami, mestami a obcami aj jednotlivcami, a tak sa stávajú významným nástrojom kultúrnej politiky, ktorým štát dáva najavo svoje priority.“

    Grantový systém ministerstva kultúry v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2009 bol navýšený oproti roku 2008 o 9 %. Rozpísanie tohto navýšenia na jednotlivé podprogramy je v návrhu však neúmerný a nespravodlivý. Navyše, objavila sa v systéme nová nesystémová položka s názvom Mimoriadne kultúrne aktivity. Podprogram takýmto názvom nikdy nebol a nie je ani vo výzve vyhlásenej na rok 2009, ktorá bola koncom jesene zverejnená na internetovej stránke ministerstva kultúry. V tejto výzve je každý podprogram presne vyšpecifikovaný a pomenovaný pre konkrétnu oblasť kultúry. Každá má svoje pravidlá a projekty bude hodnotiť odborná komisia v danej oblasti. Každým rokom v každom podprograme vždy boli a budú mimoriadne kultúrne aktivity, ale ak tieto sú naozaj dôležité a sú mimoriadne a významné, tak sa plánujú včas a spĺňajú podmienky a požiadavky vypísané vo výzvach. Nemali by sa objavovať nenazdajky a prekvapiť ministerstvo v priebehu roka.

    Navrhujem preto túto neštandardnú a nesystémovú položku zrušiť a finančné prostriedky v nej alokované rozdeliť medzi štandardné programy grantového systému už aj preto, že vláda vo svojom programovom vyhlásení sľúbila odstrániť, citujem: „existujúcu korupciu a klientelizmus vo verejnom sektore, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú efektivitu verejných výdavkov,“ potiaľ citát. A vláda vraj je aj zástancom transparentných postupov. Áno, ja viem, že medzičasom sme zaznamenali akési korigovanie tohto, ktoré v ľudovom asi znie takto – Bližšia košeľa ako kabát. I keď si myslím a musím priznať, uznať, že je to elegantnejšie ako igelitka.

    Dámy a páni, grantový systém je dôležitým nástrojom a vyjadrením štátnej kultúrnej politiky aj v oblasti kultúry národnostných menšín. Finančné prostriedky, ktoré sa poskytujú prostredníctvom tohto programu, sú pre menšiny nepostrádateľné. Synergický efekt sa objaví v rozvoji tolerantnej a otvorenej spoločnosti, čím sa stáva dôležitým nástrojom v prevencii voči všetkým neduhom, intolerancii, neznášanlivosti voči iným kultúram, náboženstvu, voči iným národom, etnikám a voči menšinám vôbec.

    Navrhujem preto, aby navýšenie podprogramu Kultúra národnostných menšín bola navýšená percentom navýšenia grantového systému. Dávam k tomu pozmeňujúci návrh, ktorý znie:

    „Výdavky Programu grantový systém, podprogram Kultúra znevýhodnených skupín, kód 08S0209 a podprogram Mimoriadne kultúrne aktivity kód 08S020D znížiť každé o 100 tisíc eur a podprogram Kultúrne aktivity národnostných menšín kód 08S0202 zvýšiť o 200 tisíc eur.“

    Môj pozmeňujúci návrh ste dostali do lavíc, zdôvodnenie nebudem čítať.

    Dámy a páni, na záver mi dovoľte pripomenúť stále aktuálne a nenaplnené slová pána ministra Chmela, ktoré znejú: „Potrebujeme zmeniť názor, že kultúra je čiernou dierou, v ktorej peniaze nenávratne miznú.“ Mala by som to adresovať najmä pánovi ministrovi, ktorého už aj trošku ľutujem, ministrovi financií. „Investície do kultúry sú často veľmi konkrétne,“ hovoril pán minister Chmel, „investície do kultúry sú často veľmi konkrétnym krokom k rozvoju regiónov. A nielen to, štát bez vnútornej integrity, ktorú vytvára kultúra, je len nesúrodou množinou obyvateľov ohraničených umelými hranicami. Európa je bohatá a pre svet zaujímavá svojou kultúrnou rozmanitosťou, a nie obchodnými reťazcami.“ Potiaľ citát a slová pána ministra Chmela.

    Naše návrhy, ja som presvedčená o tom, že smerujú k naplneniu tejto myšlienky.

    A už úplne na záver. Dámy a páni, je známe, že umelci a ľudia od kultúry nie sú znalci čísel a pomýliť sa dá každý. Ale pamätajte si, že nie vždy, nie všade a nie všetci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktická poznámka – pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Biró, ja absolútne odmietam toto vaše smutno-plačlivé hodnotenie rozpočtu. Naozaj to odmietam a pozícia martýrov alebo martýrstva skutočne v tejto chvíli je absolútne neadekvátna a dokonca je nepatričná. Použili ste výraz „po nás potopa“. Ja si myslím, že po nás potopa – o tom ste mohli hovoriť, keď sa zrušilo zbytočne to množstvo kultúrnych inštitúcií, ktoré sa zrušilo. Ale opäť, keď o tom budem hovoriť, budete hovoriť, že sa vraciam do minulosti. Ale musím sa vracať, lebo to sú argumenty a vy ako keby ste si nepamätali alebo nechcete si pamätať. Ja nesúhlasím s vami, keď hovoríte o 10 % smutných obyvateľov. To je opäť jedna demagógia. Určite ich nie je 10 % a možno, že je to nejakých 14 smutných poslancov SMK, ale to je tak zhruba všetko.

    Potom hovoríte o rozpočte, ako keby ste nevedeli, že v tom rozpočte skutočne prišlo k jednému obrovskému navýšeniu. Váš minister Mikloš prognózoval 3 mld. 941 mil. pre tento rok. Realita je 5,67. A potom, nehnevajte sa, hovoríte o pánovi ministrovi Chmelovi. Pán minister Chmel bol a je určite veľmi fajn človek, ale on neviedol ministerstvo kultúry, keď bol ministrom a vy to viete presne tak isto, dokonca lepšie ako ja, lebo ste boli vtedy štátnou tajomníčkou toho ministerstva kultúry, kde minister Chmel bol ministrom. Tak, prosím vás, hovorme si veci otvorene.

  • Chcete reagovať, pani kolegyňa? Nech sa páči, máte slovo.

  • Áno, ďakujem. Ďakujem za slovo. Ja som neplakala, ja som len upozornila na to, na čo upozornila aj Národná banka Slovenska, aby sme boli hospodárni a opatrní. Vláda mala na výber doškrtať výdavky alebo zvýšiť štátny dlh. V tomto štátnom rozpočte sú naozaj úplne nerozumné výdavky na drahé autá, na všeličo možné. Ja si myslím, že niektoré veci by bolo potrebné v tomto čase naozaj zvážiť. A čo sa týka predchádzajúcej vlády a rozpočtu ministerstva kultúry, áno, nebolo ministerstvo kultúry nejako veľmi milované alebo prioritné, veľa sa o tom aj hovorilo, ale predsa ten rozpočet v porovnaní s rozpočtom, štátnym rozpočtom mal lepší podiel, než teraz pri tomto vami ospevovanom rozpočte. To je všetko.

    A jaj, ešte aj to, čo kolegyňa hovorila. Prečo 14? Nás je zatiaľ 20.

  • Do rozpravy – páni poslanci Janiš, nie je prítomný, pani poslankyňa Smolková, nie je prítomná, stráca poradie, pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči, máte slovo.

  • Poprosím, pani poslankyňa, pomôžte mi.

  • Hlasy mimo mikrofónu.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za pomoc, nemám môj počítač.

    Vážení priatelia, teraz dovoľte, aby som vystúpila ako jedna z posledných v mene Platformy mimovládnych rozvojových organizácií, ktoré ma poprosili, aby som v ich mene zdvihla hlas. Budem sprevádzať moje krátke vystúpenie pár fotografiami z Etiópie. V októbri na pozvanie Európskej komisie spolu s kolegami z Vyšehradskej štvorky som sa zúčastnila na dvanásťdennej ceste po jednej z 15 najchudobnejších krajín sveta. A pretože v stanovisku Platformy rozvojových mimovládnych organizácií sa uvádza, že vláda v tomto rozpočte nesplnila tie sľuby, ktoré im dávala o navýšení finančných prostriedkov pre rozvojovú pomoc, chcem vám tlmočiť ich prosbu.

    Nebudem dávať pozmeňujúci návrh, pán poslanec, natoľko naivná nie som, viem, že ho odmietnete. Ja idem poprosiť pána ministra financií, ktorý tu nie je, prosím pána ministra Rašiho, aby to povedal, idem poprosiť, aby nekrátil v momente, keď budú problémy s rozpočtom, príspevok pre rozvojovú pomoc. Pretože ako na to upozornil môj kolega pán Kukan, pán poslanec, vy, čo ste sa smiali, rozpočet ministerstva zahraničných vecí je závislý od predaja budovy slovenského veľvyslanectva v Moskve. Dovoľujem si vás upozorniť, že v tom veľvyslanectve ešte slovenskí veľvyslanci sú a každý, kto predával niečo v zahraničí, vie, že to, aby sa dostali do rozpočtu v roku 2009 finančné prostriedky pre ministerstvo zahraničných vecí, bude mimoriadne obtiažne.

    Takže chcem v mene mimovládnych organizácií pre rozvojovú pomoc požiadať, aby tých 0,0 %, ktoré tu máme, tých 7,5 mil. eur na rozvojovú pomoc, aby neboli krátené. Je nesporné, že Slovensko v niekoľkých rokoch ukázalo jasne, že sa dokáže dostať do vedúcej pozície v zahraničnopolitických témach, kam patrí aj rozvojová pomoc. Boli sme jedným z prvých nových členských štátov Európskej únie, ktorý prijal veľmi solídny zákon o rozvojovej pomoci a založil Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú pomoc. Zároveň treba podotknúť, že aj proces prípravy a navrhovaný obsah novej strednodobej stratégie slovenskej ODA bude pravdepodobne zárukou cieleného a premysleného používania prostriedkov v zmysle jasne stanovených kritérií pre tieto mimovládne organizácie. My by sme si nemali zahodiť túto vytvorenú šancu byť medzi špičkou v tejto sledovanej a hodnotenej oblasti. Tento obrázok je v škole, ktorá má štyri triedy. Školu postavila poľská charita. Je to jediná murovaná budova s podlahou a oknami v okolí 45 kilometrov. Všetci ostatní bývajú, ako to bolo na tom prvom obrázku, v hlinou vymazaných domoch. Tieto deti chodia do štyroch tried. V každej triede je vyše 100 žiakov, chodia na dve zmeny, sedia po 4 – 5 detí v jednej lavici a chodia do školy väčšinou len štyri roky. Naučia sa čítať, písať a počítať a učia sa tri jazyky. Svoj vlastný jazyk, pretože v Etiópii žije 54 národov, učia sa oficiálny jazyk, ktorý sa snaží vláda presadiť, amharštinu a učia sa angličtinu. Nemajú učebnice, ale majú 2, 3 zošity a jedno večné pero a považujú to za svoj veľký výdobytok.

    Máme medzinárodné záväzky a zaviazali sme sa, že ich budeme plniť a to ako pri napĺňaní miléniovej deklarácie OSN a pri dosahovaní dohodnutých miléniových rozvojových cieľov spolu s ďalšími záväzkami, ktoré sme prijali naším členstvom v Európskej únii, to znamená, že Slovensko by malo razantne zvyšovať svoj potenciál pri poskytovaní rozvojovej pomoci. Ale myslím si, že dnes je naozaj reálne len požiadať, aby sa tých 225 miliónov nekrátilo. V momente, keď sa Slovenská republika v polovici roka dostane do problémov a všetci, ktorí tu sedíme, vieme, že sa do týchto problémov dostane, my by sme mali dosiahnuť v roku 2010, a k tomu sme sa zaviazali, ako cieľ 0,17 % podielu z hrubého domáceho produktu a 0,33 % v roku 2015.

    Ale tá suma, ktorá je v štátnom rozpočte na rok 2009, je, samozrejme, veľmi nízka, ale ako vravím, nedávam pozmeňujúci návrh, viem, že neprejde, len žiadam, aby sa táto pomoc aspoň neznižovala. Lebo chýba reálna vôľa k naplneniu vyššie uvedených záväzkov v momente, chýba, keď má Slovensko 10,4-percentný rast a keďže už takýto rast dlho nebude mať, tak apelujem na vaše city aj týmito fotografiami.

    Toto, čo vidíte, je kobka vymazaná hlinou, v ktorej býva učiteľ, učiteľ, ktorý má 19 rokov, býva v horách bez svojej rodiny a tá kobka má rozmery 1,8 m na 1,5 m. On je veľmi bohatý, pretože, ak si všimnete, má tam takú oranžovú nepremokavú plachtu, ktorá je zošitá z vriec, v ktorých prichádza rozvojová pomoc. Na tom má ako bohatší človek jeden matrac a tá taška, ten kúsok tašky, ktorý tam vidíte, to je jeho jediný majetok, ktorý má. Ale je bohatý, pretože táto kobka má dvere a na dverách je dokonca aj zámka. A zámku má aj 16-ročná učiteľka matematiky, ktorá žije vo výške 2 800 m, vysoko v horách a toto je tiež tam, kde býva. Takto vyzerajú deti. Napriek tomu všetkému, že nemajú vodu, pijú znečistenú a fluoridom naplnenú vodu, ktorá spôsobuje, že ich zúbky majú čierne alebo tmavohnedé škvrny. Ale rodičia posielajú deti do školy, aj keď to znamená, že idú peši 10 alebo 15 km. A to, čo majú ako školskú tašku, kde si nosia zošity, to je tiež ušité z vriec pre rozvojovú pomoc, tam dodávame kukuricu alebo ryžu, aby nezomreli od hladu. Ale deti sa chcú učiť a chcú niečo v živote dosiahnuť. Pominúc fakt, že každý druhý dospelý človek, s ktorým sa mi podarilo rozprávať v Etiópii, pretože potrebujete na to dvoch prekladateľov, jedného z angličtiny do amharčiny a jedného z amharčiny do miestneho jazyka, mi povedal, že by veľmi rád odišiel zo svojej zeme a chcel by, lebo počul, že v Európe je dostatok vody a dostatok potravín a ľudia si žijú oveľa lepšie ako oni, takže by chcel odísť. Ale v Etiópii žije 80 miliónov ľudí. Keby hneď len 2 milióny sa okamžite vydali na pochod, je našou povinnosťou pomôcť im zlepšiť ich sociálnu a zdravotnú situáciu doma.

    Toto je dievčatko, ktoré je veľmi pyšné, že môže chodiť do školy. Toto je 26-ročná žena, ktorá štyrikrát denne znáša na svojom chrbte 50-kilový balík dreva, eukalyptového dreva z výšky 3 300 m do výšky 2 500 m a ide štyrikrát do roka. Toto nie sú ľudia, ktorí nepracujú a flákajú sa. Toto sú ľudia, ktorí ťažko pracujú a my by sme si mali uvedomiť, čo sú naše problémy a čo sú ich problémy.

    A nakoniec, malý chlapček, ktorý sa ma držal za nohu a nechcel ma pustiť. Na fotografii nevidíte, že je špinavý a plný múch, ale on chce tiež chodiť do školy a hoci nemá ešte štyri roky, chodí sám desať kilometrov a sedáva s ostatnými spolužiakmi v triede.

    Preto chcem, pán minister, aby ste tlmočili pánu ministrovi financií moju prosbu, aby to malé množstvo prostriedkov, ktoré niektorých bohatých kolegov možno nezdvihne ani zo sedadla, sa neskrátilo, pretože od neho sú závislí tí niekoľkí ľudia, aj tí niekoľkí ľudia, ktorých ste teraz osobne videli. Musíme si uvedomiť, že finančná a potravinová kríza, ktorá doľahne aj na nás, najviac doľahne na týchto ľudí, pretože nielenže nebudú žiť v dostatku, v akom žijeme my, to nikdy nebudú, ale zomrú od hladu. Ich priemerná dĺžka života je štyridsaťtri rokov, ale kým doteraz mohli možno mať jedno jedlo za deň, vysoké ceny potravín spôsobia, že nebudú mať ani to.

    Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Počkám, či sa objavia faktické poznámky na vaše vystúpenie. Áno. Pán poslanec Fronc avizuje. Chvíľočku. Technici, zapnite mi tie spoje.

    Pán poslanec Fronc, pán Bauer, pani Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som naozaj podporiť to, čo tu povedala kolegyňa Vášáryová. Sám som si to overil a vyskúšal v Afrike, v Keni a v Sudáne. A robíme tam naozaj neuveriteľnú vec, keď tam vzdelávame a zachraňujeme deti, hlavne cez univerzitu, teda vysokú školu svätej Alžbety, ktorú vedie pán profesor Krčméry. Ja len jednu poznámku poviem. Na Slovensku, keď sa prejdete cez dedinu, tak uvidíte občas množstvo túlavých mačiek. Tam majú street boys, deti ktoré žijú na ulici, o ktoré sa nikto nestará. Keď zomrie, zomrie. Keď trpí, trpí. Takéto deti zachraňujú práve títo naši ľudia. A preto si myslím, že naozaj tá rozvojová pomoc je našou povinnosťou a plne sa pridávam k tomu, čo povedala kolegyňa Vášáryová.

  • Ďakujem pekne. Takisto by som chcel podporiť pani kolegyňu Vášáryovú. Myslím si, že oficiálna rozvojová pomoc, ktorá išla za posledné roky, aj toho roku zo Slovenska, je veľmi efektívne využívaná. Spĺňa svoj účel. Robíme si tým dobré meno vo svete. A myslím si, že dávame naozaj strašne málo aj v porovnaní s inými krajinami. Vzhľadom na to, že sa Slovensku tak dobre darí posledné roky, že vlastne zaznamenávame za minulé roky taký obrovský hospodársky rast ako nikdy v histórii a stále, aj na budúci rok budeme na čele, čo sa týka rozvoja rastu, tak si myslím, že aj z tohto dôvodu by sme mali mať väčšiu zodpovednosť a povinnosť poskytovať pomoc aj iným rozvojovým krajinám v Afrike, aj v iných regiónoch. Byť viacej solidárni a mať sociálne cítenie. Chcel by som sa obrátiť na poslancov vládnej koalície, hlavne strany Smer, ktorí sa stále hlásia, aké majú sociálne cítenie. Páni poslanci, osvojte si pozmeňujúci návrh, ktorý pani poslankyňa nepodala, pretože vie, že hocičo čo príde z opozície, tak je a priori odmietnuté. Osvojte si vy, čo máte sociálne cítenie a hlásite sa k tomu, že ste solidárni, osvojte si, aby sme, povedzme, mohli dávať ešte viacej na rozvojovú pomoc na budúci rok pre takéto deti, aké sme videli z Etiópie pred chvíľkou. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som chcela len toľko povedať, že Slovenská republika po vstupe do Európskej únie je donorskou krajinou. Je a podporuje takéto štáty. Viackrát som sa stretla a aj viacerí s pani štátnou tajomníčkou ministerstva zahraničných vecí, pani inžinierkou Algayerovou, ktorá cestuje do týchto krajín, spolupracuje, usmerňuje a vie, ako Slovensko pomáha týmto krajinám. A, samozrejme, musíme si povedať, že bieda v niektorých rozvojových krajinách, aj keby sme celý náš štátny rozpočet tam nasmerovali, nemôžeme vyhladiť to, čo niektoré krajiny ako kolonizátori za dlhé roky spôsobili. Čiže, nielen pomáhať, ale aj pracovať na tom, aby aj iní, hlavne tí, ktorí boli určitý čas krajinami, ktoré čerpali z týchto krajín, aby si uvedomili, že majú významne a značnou hrivou prispieť na riešenie tohto problému.

    Pani poslankyňa, ešte jednu takú osobnú pripomienku. Povedali ste, aby sme prejavili humánne cítenie. Môžem vás ubezpečiť, že viacerí, ktorí tu sedíme, máme humánne cítenie, vrátane k našim občanom, ktorých tiež treba riešiť. A čo som interpelovala minulé volebné obdobie, bezdomovcov.

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa Tóthová, nemôžem si osvojiť, prepáčte, nemôžem si osvojiť ten mravný nihilizmus, že vlastne by sme to mali nechať na nejaké koloniálne krajiny. Ja nemôžem!

    Chcem reagovať na mojich kolegov. Ďakujem veľmi pekne, pán Bauer, pán Fronc, za podporu. Nedávala som, pán minister financií, žiaden pozmeňujúci návrh, aby som nevyvolala úškrn na vašej tvári. Len som požiadala, a keďže ste tu neboli, znovu vás prosím v mene tých detí, ktorých fotografie som teraz ukazovala, a Platformy mimovládnych rozvojových organizácií na čele s predsedom pánom Čaučíkom, aby v momente, keď sa rozpočet dostane do problémov, a my vieme, že sa dostane, keď sa ministerstvo zahraničných vecí bude boriť s problémom, že nepredá a nedostane peniaze z predaja slovenského veľvyslanectva v Moskve do svojho rozpočtu, aby ste boli taký láskavý a neskrátili rozpočet na rozvojovú pomoc. To bola moja skromná malá prosba. Ďakujem veľmi pekne.

  • A ďalší mal vystúpiť pán poslanec Galbavý, ktorý sa vzdal svojho poradia. A pán poslanec Janiš nie je prítomný. Pani poslankyňa Smolková nie je prítomná.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené dámy, vážení páni, tak ako sme boli svedkami aj minulý rok, aj v tomto roku sa diskusia k návrhu rozpočtu verejnej správy niesla v duchu porovnávania nami predloženého rozpočtu s rozpočtom na rok 2006. Veľmi rád budem reagovať na tieto negatívne porovnávania. A dovoľte mi najprv reagovať na kritiku smerujúcu k makroekonomickej situácii a prehodnoteniu fiškálneho rámca rozpočtu. Na kritiku budem reagovať porovnávaním v slovenských korunách, aby nevzniklo podozrenie, ako odznelo z úst viacerých poslancov, že sa snažím eurom zakrývať negatíva rozpočtu.

    Rast ekonomiky Slovenskej republiky odráža zvyšovanie produktivity výrobných faktorov a konkurencieschopnosti ekonomiky. Priebeh prognózovaného, ako aj skutočného rastu ekonomiky bol ovplyvňovaný najmä priebehom predpokladaného a skutočného vývoja budovania nábehu nových výrob a v menšej miere vývojom vonkajšej ekonomiky.

    Počas vašej vlády prognózy vždy signalizovali, že intenzívny proces vytvárania viacerých výrob takmer paralelne bude viesť v prvej fáze k silnej akcelerácii rastu ekonomiky, ktorú vystrieda fáza so stabilnejšou dynamikou rastu na úrovni okolo 5 %. Ex post sa ukazuje, že skutočný vývoj ekonomiky bol doteraz vždy lepší, ako sa prognózovalo. Predikovaný kulminačný bod pre rast ekonomiky sa tak na základe skutočného vývoja posunul.

    Takže, len aby som pripomenul to, ako neočakávaný je podľa vás – teraz to zníženie ekonomického rastu, tak v roku 2005, keď ste zostavovali rozpočty na 2006 a ďalej, sa predpokladalo na roky 2007 6,1 %, realita 10,4; na rok 2008 ste predpokladali 5,2 %, realita 7 a na rok 2009 ste predpokladali 5, ako aj na rok 2010, v našich aktualizovaných prognózach 4,6 a ergo 6,1; 4,6 vieme, prečo je.

    Z uvedených čísel je teda zrejmé, že prirodzený zlom vo vývoji ekonomiky s unikátnym rastom sa dlho očakával a bol dokonca aj v istých ekonomických kruhoch vítaný, pretože vznikali obavy z prehrievania slovenskej ekonomiky. Nedá mi opätovne nezdôrazniť, že slovenská ekonomika bude aj v nasledujúcom období rásť najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín Európskej únie, ako aj krajín OECD. Tento predpoklad potvrdila aj samotná Európska komisia, ktorá predpovedá Slovensku rast až na úrovni 4,9 %.

    Zároveň musím pripomenúť, že práve Slovensko sa týmto návrhom zákona radí medzi veľmi úzky okruh, a to len štyroch krajín v celej Európskej únii, ktorá v podmienkach finančnej krízy s reálnym dopadom na reálne ekonomiky plánuje znižovať zaťaženie budúcich generácií. Návrh výšky deficitu sa pohybuje pod hodnotou priemerného deficitu všetkých členských krajín únie.

    Pri hodnotení konkurencieschopnosti prostredníctvom svetového ekonomického fóra, tak často citovaného, nemôžeme len čisto konštatovať, že Slovensko v porovnaní s hodnotením v rámci rokov 2007 až 2008 kleslo zo 41. miesta na 46., treba tiež dodať, že bodové hodnotenie sa takmer nezmenilo a významne na náš pokles v rebríčku malo rozšírenie počtu hodnotených krajín.

    Pán poslanec Mikloš si cielene vybral len jedno čiastočne negatívne vyznievajúce hodnotenie. Existujú však aj iné medzinárodné porovnávania, ktoré potvrdzujú pozitívne kroky súčasnej vlády. Jedným z nich je tiež veľmi rešpektovaná štúdia Svetovej banky Doing Business. V rebríčku za rok Is of Doing Business 2009 sa Slovensko umiestnilo na 36. mieste spomedzi všetkých 181 krajín. Za posledný rok sme si polepšili o jednu priečku. Umiestnili sme sa najlepšie spomedzi krajín V4. Len na porovnanie, Maďarsko 41. miesto, Česká republika 75., Poľsko dokonca 76. miesto. Výrazne sme sa zlepšili v kategórii Starting Business, kde Slovensko postúpilo o 28 priečok.

    Bol som naozaj prekvapený, že pri diskusii zaznel názor, podľa ktorého sme s prehodnotením fiškálneho rámca rozpočtu ako reakciou na prebiehajúcu globálnu krízu čakali až do konania zasadnutia výboru pre financie, rozpočet a menu. Na tomto mieste sa musím voči tomuto obvineniu ohradiť, pretože neustále sa meniace svetové ekonomické podmienky a prebiehajúca príprava stabilizačných krokov na úrovni Európskej únie si vyžadovali dôslednú koordináciu krokov a dôkladné zváženie všetkých faktorov vplývajúcich na zmenu makroekonomických predpokladov.

    Musím tiež pripomenúť, že opatrenia vlády, ktoré boli prijaté k riešeniu krízy, sú úplne v súlade s plánom Európskej komisie na oživenie rastu v Európe, tzv. European economic recovery plan, ktorý predstavila komisia len včera. Jedným zo základných cieľov tohto plánu je v krátkodobom horizonte stimulovať agregátny dopyt, teda ekonomický rast v členských krajinách EÚ prostredníctvom rozpočtového impulzu vo výške až 200 mld. eur, čo je 1,5 percenta HDP Európskej únie. K tomuto impulzu by mali prispievať jednak členské štáty v predpokladanej sume a zároveň aj rozpočet Európskej únie.

    V prípade Slovenska návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 predpokladá fiškálny impulz v roku 2009 vo výške 0,9 % HDP. Uvedená hodnota však nezahŕňa vplyv významných investičných projektov, ako je výstavba diaľnic prostredníctvom projektov verejno-súkromného partnerstva a taktiež plánovaná dostavba 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne, ktoré tento impulz ešte zintenzívnia.

    Keďže globálna finančná kríza zasiahne slovenskú ekonomiku v menšej miere v porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie, považuje ministerstvo financií navrhnutý fiškálny impulz za primeraný a úplne v súlade s očakávaniami a odporúčaniami Európskej únie aj komisie.

    Na ukážku len také krátke porovnanie. Opatrenie Európskej komisie a nami prijatého balíčka na podporu ekonomiky v týchto ťažkých časoch – tak len niektoré si vyberiem – návrhy komisie: urýchlenie realizácie verejných investícií v oblasti infraštruktúry, úspory energie a energetickej bezpečnosti. Naše opatrenia: zabezpečiť realizáciu PPP projektov v oblasti výstavby diaľničnej siete v plánovanom rozsahu alebo alternatívny plán financovania výstavby, zvýšenie domácej spotreby zabezpečiť z domácich zdrojov, dostavba Mochoviec – tretí, štvrtý blok, rekonštrukcia a výstavba tepelných elektrární a paroplynových cyklov. Opatrenie komisie alebo návrh opatrenia: nižšie dane pre pracujúcich s nízkymi príjmami. Naše opatrenie: vo väzbe na politiku trhu práce a rozpočtové možnosti a po dohode so sociálnymi partnermi zvážiť rozšírenie zamestnaneckej prémie tak, aby zasiahla väčší počet pracujúcich s nízkymi príjmami a došlo k výraznejšiemu zníženiu ich daňového zaťaženia. Opatrenie komisie: upraviť pravidlá na stanovenie miezd tak, aby neviedli k strate konkurencieschopnosti. Vláda Slovenskej republiky vyzvala zamestnávateľov a sociálnych partnerov, aby v nasledujúcom období zohľadňovali očakávaný rast produktivity a očakávanú infláciu. Opatrenie komisie: znižovanie administratívnej záťaže firiem, zjednodušenie zakladania podnikov. Naše opatrenie: znižovanie administratívnych bremien, lepšia regulácia, zaviesť jednotné kontaktné miesta pre všetky skupiny a formy podnikov. Takto by som mohol pokračovať ďalej, ale idem už asi skôr k rozpočtu.

    Predtým ako prejdem k problematike príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy, budem ešte prezentovať pár myšlienok ku kritike dosahovaného deficitu. V roku 2005 dosiahla predchádzajúca vláda deficit na úrovni 2,8 % HDP. Rok 2006 naša vláda síce skončila s deficitom na úrovni 3,5; ale netreba zabúdať na to, že plánovaný deficit bol 4,2 %. Čiže, keď sme sa tu bavili o nejakom marketingu, tak marketing robila bývalá vláda práve v roku 2006 veľkou a masívnou fiškálnou expanziou v podobe schváleného rozpočtu s deficitom až na úrovni 4,2 %. Skončili sme na 3,5 %, len treba ešte pripomenúť, že sme museli vyriešiť práve za predchádzajúcu vládu dlh za Slovenský vodohospodársky podnik, Železnice Slovenskej republiky, Vodohospodársku výstavbu a ďalšie oblasti, čím sa schodok zvýšil až o 0,7 % HDP. Čiže museli sme zalepiť diery, ktoré tu zostali.

    Argument výrazného vplyvu rastu ekonomiky na skutočne dosiahnutú výšku deficitu v roku 2007 je tiež irelevantný, pretože rast ekonomiky vo výške 10,4 % mal pozitívny vplyv na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy len o 0,1 % HDP. Zároveň celkovo dosiahnuté konsolidované príjmy verejného sektora predstavovali 32,7 % a rozpočtované konsolidované príjmy verejného sektora predstavovali 33,7 %. Z uvedeného vyplýva, že vplyv rastu HDP na zníženie schodku sa výrazne preceňuje.

    Taktiež by som sa rád povenoval tvrdeniu, že sme premrhali príležitosť, keď medzi rokmi 2006 a 2009 vzrástli príjmy štátneho rozpočtu o 126 mld. Pozrime sa, na čo sa tých 126 mld. spotrebovalo. Tak v najväčšej miere je to pokles deficitu, ktorý absorboval 30 mld. z tejto sumy. Ďalšia časť je 30 mld. v eurofondoch, ktoré sú ďalej rozdistribuované v rámci schválených operačných programov a sú smerované práve do tých oblastí, ktoré sme sa predsa rozhodli podporovať. A tie zvyšné miliardy, zhruba 47 mld., ktoré sa dajú veľmi ľahko identifikovať, kam boli alokované, a to: 9,4 mld. ministerstvo školstva, a to najmä na vysoké školy, regionálne školstvo, vedu a výskum, nespochybniteľné. Ministerstvo zdravotníctva – 12,3 mld., ministerstvo práce – 8 mld., podpora rodiny, kompenzácia ťažko zdravotne postihnutých, starostlivosť o ohrozené deti, výplaty vianočného príspevku. Ministerstvo dopravy – 5 mld., výstavba diaľnic, výkony vo verejnom záujme, rozvoj a modernizácia železníc. Ministerstvo obrany – systém odmeňovania profesionálnych vojakov – 1,6 mld. Ministerstvo vnútra – 3,1 mld., systém odmeňovania policajtov a hasičov. Ministerstvo spravodlivosti – systém odmeňovania sudcov, vyšších súdnych úradníkov, ako aj príslušníkov väzenskej a justičnej stráže. Ministerstvo životného prostredia – 1,1 mld., protipovodňové opatrenia. Ministerstvo pôdohospodárstva – národná vyrovnávacia platba a spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie vo všetkých kapitolách.

    Čiže žiadna premrhaná šanca, ale tituly, ktoré sú pre nás prioritné. A keď vy nás tu nabádate k tomu, aby sme podporovali niektoré z nich ešte viac, potom sa pýtam odkiaľ.

    Teraz by som sa rád vrátil aj ku kritike výdavkov jednotlivých kapitol a zdôrazňujem, že aj napriek zhoršeným podmienkam, s ktorými sa vláda musela vyrovnať, predložený návrh rozpočtu zabezpečuje plnenie programového vyhlásenia s jasným dôrazom na prosociálnu politiku v podobe zabezpečenia krytia opatrení, najmä sociálneho balíčka a mnohými ďalšími opatreniami, ktoré sú súčasťou predkladaného návrhu rozpočtu. Na podporu sociálnej oblasti bol vytvorený sociálny balíček, na ktorý bolo alokovaných masívnych 11 mld. korún. Medzi najvýznamnejšie zmeny v tejto oblasti určite môžeme zahrnúť zmenu termínu valorizácie dôchodkov z 1. júla na 1. január, čo znamená, že poberateľ dôchodku získa zvýšenie dôchodku o takmer 7 % o 6 mesiacov skôr, rozšírenie príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa aj na druhé a tretie dieťa, čím sa dosiahne rovnaká úroveň podpory rodiny vo výške 25 000 korún na dieťa. Realizácia zvýšenia prídavku na dieťa od 1. januára, čo je o 1 200 korún ročne. Zlepšenie systému kompenzácie ťažko zdravotne postihnutých, ktorý obsahuje novú konštrukciu príspevkov, automatickú valorizáciu vo výške životného minima, zvýšenie paušálnych príspevkov, medzi rokmi 2008 a 2009 dochádza v tejto oblasti k nárastu finančných prostriedkov až o 16 %. Taktiež sa rozšírilo množstvo poberateľov vianočného dôchodku a poberateľov vdovského, vdoveckého a sirotského dôchodku. Taktiež sme zaviedli nový adresný nástroj na podporu starostlivosti o maloleté dieťa s cieľom zosúladenia rodinného a pracovného života.

    Spomínanými zmenami sa zabezpečuje medziročný nárast finančných prostriedkov na podporu rodiny vo výške 10 % a oproti roku 2006 až o 21 %. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2006 celkové disponibilné zdroje kapitoly ministerstva práce za rok 2009 vzrástli za obdobie 3 rokov o 8 mld. a z uvedenej sumy zhruba 7 mld. predstavujú zdroje štátneho rozpočtu. Pri kritike sociálnych dávok nemožno vychádzať len z porovnávania jednoduchých čísel, ale je nevyhnutné zohľadniť skutočný vývoj v jednotlivých rokoch a projekcie čerpania do konca rozpočtového roka, tzv. očakávanú skutočnosť. Táto metodika logicky vyplýva z charakteru rozpočtového procesu, ktorý sa skladá z jednotlivých etáp: tvorba východísk a vládny návrh štátneho rozpočtu.

    V oblasti sociálnej politiky veľmi nerád počúvam porovnávania výdavkov našej vlády s úrovňou, ktorá bola rozpočtovaná počas predchádzajúcej vlády. V období rokov 2004 a 2005 návrh rozpočtu rezortu práce a sociálnych vecí bol umelo nadhodnotený, a to najmä v oblasti sociálnych dávok a príspevkov. Bola to ako keby taká tichá rezerva ministra. V roku 2004 skutočné výdavky kapitoly boli o 6,5 mld. nižšie v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2004, z toho 5,6 mld. pripadalo práve na sociálne dávky a príspevky. Obdobná situácia bola aj v roku 2005, keď skutočné výdavky kapitoly boli o takmer 5 mld. nižšie v porovnaní so schváleným rozpočtom, z čoho takmer 4 mld. pripadlo na sociálne dávky a príspevky.

    Návrh rozpočtu na rok 2009 vytvára dostatočný priestor na uskutočnenie celoplošnej valorizácie dávok a príspevkov v zmysle súčasne platných legislatívnych podmienok. Pri prídavku na dieťa musím zdôrazniť, že návrh rozpočtu umožňuje valorizáciu prídavku na dieťa, ktorý nebol valorizovaný za predchádzajúcej vlády, aj keď prostriedky boli rozpočtovo zabezpečené. Naopak, návrh rozpočtu na rok 2009 umožňuje jeho zvýšenie vysoko nad úroveň prognózovanej inflácie a súčasne zvyšuje túto dávku už od 1. januára, čím rodina získa ročne na každé dieťa o 800 korún viac. Doteraz sa zvyšoval prídavok na dieťa až od 1. septembra. Na toto opatrenie vláda vyčlenila zdroje v sume 1,5 mld. Sk. Teda namiesto klasického zvýšenia prídavku na dieťa, kde sa zvyšoval o 22 korún mesačne, sme zvýšili tento prídavok až o 100 korún mesačne.

    Pri posudzovaní objemu výdavkov na jednotlivé dávky a príspevky je potrebné brať do úvahy aj počet poberateľov. Pri projekcii výdavkov v oblasti podpory rodiny na roky 2009 až 2011 bol zohľadnený skutočný vývoj v rokoch 2006 až 2008 z prognózy Výskumného demografického centra a Ústavu informácií a prognóz školstva.

    Pri analyzovaní politiky zamestnanosti nie je možné zužovať sa len na národné programy, ktoré sú plne financované zo zdrojov štátneho rozpočtu. Do výdavkov aktívnej politiky trhu práce patria aj výdavky medzirezortného programu Ľudské zdroje, ktorý zahŕňa aj výdavky Európskej únie, vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. V porovnaní s rokom 2006 návrh rozpočtu na rok 2009 v objeme 4,3 mld. síce mierne klesá, čo je však spôsobené poklesom miery nezamestnanosti, keď podľa aktuálnej októbrovej prognózy sa táto miera predpokladá vo výške 7,5 %. Prosociálne opatrenia nie sú len obsahom kapitoly ministerstva práce, čoho dôkazom je aj podpora mladých rodín bonifikáciou hypotekárnych úverov pre mladých, a to až do výšky 3 %. Riešeniu otázky bývania majú napomôcť aj zmeny v oblasti stavebného sporenia, kde sa podpora rozšírila o možnosť čerpania spotrebných úverov aj na zariadenie bytu a súčasne sa rozšíril okruh stavebných sporiteľov.

    Návrh rozpočtu pre oblasť školstva a vedy poukazuje na skutočnosť, že si vláda uvedomuje výrazný vplyv tejto oblasti na zvyšovanie kvality slovenskej ekonomiky, ako aj životnej úrovne obyvateľstva. Celkové zdroje na vzdelávanie medziročne rastú o 14,6 %, pričom verejné zdroje rastú o 15,1 a výdavky samotného ministerstva školstva až o 17,8 %. Celkové verejné zdroje v roku 2009 na regionálne školstvo rastú oproti roku 2008 o 7,8 % a oproti roku 2006 až o 27,7 %. Verejné výdavky pre vysoké školy medzi rokmi 2008 a 2009 rastú o 33,4 %, v porovnaní s rokom 2006 až o 56 %. Platy učiteľov regionálneho školstva budú rásť medziročne o 10,5 % a sú zabezpečené prostriedky na dosiahnutie 100-pecentnej úrovne predpokladaného priemerného platu v národnom hospodárstve. Platy nepedagogických zamestnancov regionálneho školstva budú rásť o 7 %. Pri financovaní vedy dochádza k medziročnému nárastu na úrovni 48 % a oproti roku 2006 až o 63 %.

    Na životnú úroveň obyvateľov krajiny nemajú vplyv len prosociálne opatrenia, ale, samozrejme, aj rozvoj infraštruktúry. Prioritou pre túto vládu je zrýchlenie tempa výstavby a modernizácie dopravnej infraštruktúry s cieľom prepojenia nadradenej dopravnej infraštruktúry na transeurópsku dopravnú sieť, ako aj zlepšenie dostupnosti všetkých regiónov Slovenskej republiky v nadradenej dopravnej infraštruktúre. Celkové zdroje na dopravu rastú v porovnaní s rokom 2008 o 21 % a oproti roku 2006 až o 33 %. Samotné výdavky ministerstva dopravy rastú oproti roku 2008 o 34,1 %, teda nie je v žiadnom prípade pravdou, že medzi rokmi 2006 a 2009 dochádza k poklesu zdrojov v tejto oblasti. Nedochádza ani k poklesu národných zdrojov, vrátane spolufinancovania, keďže medzi rokmi 2006 a 2009 sa rozpočtuje nárast na úrovni skoro 66 %.

    Na tomto mieste musím podotknúť, že práve predchádzajúca vláda zadlžila Národnú diaľničnú spoločnosť na maximálnu možnú úroveň a táto spoločnosť je v súčasnosti postavená len do úlohy dlžníka, ktorá bude musieť tieto úvery dlhé roky splácať. Tým sa im úplne uzavrel ich úverový rámec a potenciál na čerpanie ďalších úverových možností.

    Vláda sa výrazne venuje aj oblasti bytovej výstavby. Prijala viacero opatrení, ako napríklad rozšírila sa možnosť čerpania spotrebných úverov aj na zariadenie bytu. Rozšíril sa okruh stavebných sporiteľov o niektoré právnické osoby s možnosťou čerpania štátnej prémie. Bola rozšírená možnosť použitia prostriedkov zo stavebného sporenia na stavebné účely, ktoré súvisia s bývaním. Zvýšila sa percentuálna sadzba štátnej prémie, čím sa znížila ročná výška efektívneho vkladu stavebného sporiteľa. Zvýšil sa štátny príspevok pre mladých, poskytovanému mladému poberateľovi hypotekárneho úveru.

    Na záver by som rád podotkol a dotkol sa témy znižovania výdavkov slúžiacich na štátnu správu. Áno, je pravda, že vláda za účelom efektívnejšieho vynakladania verejných prostriedkov uložila kapitolám štátneho rozpočtu zabezpečiť 20-percentné zníženie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách. Pri zabezpečení plnenia predmetnej úlohy však netreba zabúdať na skutočnosť, že sa malo prihliadať na individuálne potreby jednotlivých kapitol. Nie som si celkom istý, či by predchádzajúca vláda pristúpila k znižovaniu určitých skupín zamestnancov, ako napríklad učitelia, sudcovia, prokurátori, colníci, hasiči, policajti, vojaci administratívne kapacity na čerpanie európskych fondov. Jej kroky z minulosti to úplne vyvracajú. Táto vláda práve znížila počet klasických štátnych úradníkov o 7 439 a deklarované marginálne zvyšovanie počtu zamestnancov medzi rokmi 2008 a 2009 súvisí len s posilnením súdnictva a euroagendy spojenej s druhým programovým obdobím.

    Na záver by som skonštatoval teda už len pár faktov. Stále platí, že aj týmto rozpočtom sa Slovensko dostáva na prvé miesto rebríčka v rýchlosti rastu v rámci celého OECD, aj Európskej únie. Sme len jedna zo štyroch krajín, ktorá bude znižovať deficit verejných financií, plánovaný deficit verejných financií, avšak všetky ostatné krajiny Európskej únie budú zvyšovať a to v priemere o 0,7 %. Máme historicky najnižší plánovaný deficit a to na úrovni 2,08 %. Financujeme všetky rozhodujúce a v programovom vyhlásení identifikované ako prioritné oblasti.

    Preto si myslím, že tak ako aj predchádzajúce rozpočty je tento rozpočet dobrou správou, čo sa potvrdzuje aj v tom, že dnes napríklad agentúra Standard & Poor´s zvýšila rating Slovenska na A+, čo je dôkazom toho, že určite verejné financie riadime správnym spôsobom.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, aj vzhľadom na to, že je pokročilý čas a nechcem zdržiavať ctené kolégium a nechcem zdržiavať pánov poslancov a čaká nás ešte ďalší program rokovania, aj keď mám pripravených dosť veľa statí, myslím si, že poviem iba jednu vetu a tou jednou vetou je tá správa, ktorá prešla aj dnes v médiách a to znamená to, že Slovensko sa radí medzi najlepšie krajiny v rámci krajín V4, pokiaľ sa týka ratingu, ratingovej agentúry Standard & Poor´s, ktorá zvýšila rating z A na A+.

    Ja si myslím, že môžeme mať rôzne predstavy o rozpočte, môžeme mať rôzne úvahy, ja si tiež viem predstaviť možno lepší rozpočet v niektorých častiach, ale je to len otázka toho, aby sa tu dohodla koalícia, aby tu bol konsenzus a konsenzus, ktorý vytvára predpoklady na to, že Slovensko rastie, rastie ako ekonomika s najvyšším rastom v rámci OECD a znižujeme schodok verejných financií. To je veľmi dôležité.

  • Ruch v pléne.

  • A ja ešte, vážené kolegyne, kolegovia...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán poslanec, preruším chvíľočku a poprosím ostatných poslancov a poslankyne, aby venovali pozornosť vystúpeniu kolegu.

  • A ešte chcem poprosiť o to, že dnešné hlasovanie k štátnemu rozpočtu by som rád, aby sme uskutočnili zajtra o 11.00 hodine vzhľadom na to, že potrebujem prípravu. Odznelo tu veľa pozmeňujúcich návrhov a rád by som, aby sme konsenzuálne alebo s konsenzom prešli na to hlasovanie zajtra normálne v štandardnej forme tak, ako sa sluší k štátnemu rozpočtu na rok 2009 a rozpočtu verejných financií na roky 2009 až 2011.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v rokovaní. Ešte požiadam aj ostatných kolegov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále.

    Takže, dámy a páni, poprosím vás o pozornosť, budeme pokračovať. Pani poslankyňa Laššáková – s procedurálnym návrhom.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku v mene troch poslaneckých klubov Smer – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS podávam návrh, aby sme o štátnom rozpočte hlasovali zajtra o 11.00 hodine a ďalej, aby sme do programu 29. schôdze zaradili tieto body: Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a prvé čítanie o tomto vládnom návrhu zákona. Tieto body navrhujem zaradiť do programu ihneď. Ďalej navrhujem, aby sme o týchto bodoch rokovali v prípade potreby aj po 19.00 hodine až do ich prerokovania, vrátane hlasovania. Ďakujem pekne.

  • Hlasy v sále: Áno, nie.

  • Nie, budeme hlasovať. Hlasujeme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Laššáková.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa navrhla, aby sme o prerokovanom vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte hlasovali zajtra o 11.00 hodine, to bol jeden návrh. Na to je súhlas, čiže na to nemusíme hlasovať.

    A druhý návrh, aby sa do programu 29. schôdze zaradili návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a prvé čítanie o tomto vládnom návrhu zákona ihneď a aby sme dnes rokovali o týchto dvoch bodoch programu aj po 19.00 hodine v prípade, ak to bude nevyhnutné, vrátane hlasovania o týchto bodoch. Môžeme alebo budeme hlasovať? Je všeobecný súhlas. Ďakujem pekne, takže máme všeobecný... Nie je, takže budeme hlasovať o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 115 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Máme súhlas. Na základe hlasovania zaraďujem tieto dva body do programu a budeme o nich rokovať ihneď.

    Ešte predtým, ako pristúpime k samotnému rokovaniu, dovoľte, kolegyne, kolegovia, aby som vás informoval, že pán generálny riaditeľ Eximbanky Igor Lichnovský ma z dôvodu jeho zahraničnej pracovnej cesty požiadal o súhlas, aby návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2009, je to tlač 823, uviedol štatutárny zástupca tejto inštitúcie pán Marián Šedo. Je všeobecný súhlas?

  • Hlasy z pléna: Nie.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 79 za, 42 proti, 3 sa zdržali, 5 nehlasovali.

    Súhlas sme vyslovili.

    Teraz už poprosím pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby odôvodnil

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,

    je to tlač 864.

  • Vážené dámy a páni, budem pri tomto návrhu stručnejší, bližšie uvediem samotný návrh pri samotnom prvom čítaní.

    Vláda Slovenskej republiky predkladá tento iniciatívny materiál na rokovanie Národnej rady ako návrh na skrátenie legislatívneho konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    Návrh na skrátené legislatívne konanie prerokovala vláda Slovenskej republiky a schválila ho 27. novembra uznesením č. 873/2008. Cieľom právnej úpravy je upraviť účinky podania mimoriadneho dovolania spočívajúceho v odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Doterajšia právna úprava v § 243 Občianskeho súdneho poriadku obsahuje iba odkaz na primerané použitie ustanovení o konaní na dovolacom súde a danú otázku priamo nerieši. Z uvedeného dôvodu je nanajvýš želateľné, aby predmetný aspekt bol v zákone výslovne upravený a uvedené prispeje nemalým spôsobom k posilneniu princípu právnej istoty a to tým, že k odkladu vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia dôjde priamo zo zákona, teda ex lege, pričom ponechanie účinkov odkladu vykonateľnosti bude posudzovať kedykoľvek počas konania samotný dovolací súd.

    Význam predloženého návrhu zákona spĺňa požiadavky v zmysle § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo poverenej členke ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu Slovensku republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, pani podpredsedníčka, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 27. novembra 2008 č. 869 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktoré máte ako tlač 864, s termínom ihneď.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 65. schôdzi 27. novembra 2008.

    Uznesením z 27. novembra tohto roku č. 541 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Podala som vám informáciu, prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lipšic, ktorému dávam slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, ja sa vyjadrím rozsiahlejšie potom k prvému čítaniu o merite veci. Ale tu je dôležité sa opýtať, kde vidí vláda dôvody na skrátené legislatívne konanie. Zrejme vidí tie dôvody v tom, aby neodišli do zajtra 2 miliardy korún nejakým fešákom registrovaným na Cypre. Asi v tom to je. Fajn.

    Rozhodnutie súdu, ktoré môže byť zvrátené mimoriadnym dovolaním, bolo vyhlásené 7. augusta. Dnes máme koniec novembra. Čiže vláda mohla konať aj v riadnom konaní, dávno. Rozhodla sa tak na poslednú chvíľu, čiže v zásade zaspala. Ale prebudila sa dnes, v poriadku.

    Ale podstatnejšia je druhá vec, ku ktorej sa vyjadrím potom už v rozprave k prvému čítaniu. Všetci vieme, že existuje okrem vykonateľného rozhodnutia súdu ešte aj nejaká dohoda, ktorú nikto z nás nevidel a dokonca ju nevidel, verte, alebo neverte, ani pán minister vnútra.

    Otázka je, aký záväzok dnes má Tipos splniť. Má plniť záväzok z vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré touto novelou chceme dať šancu, aby bolo zmenené, alebo zo zmluvy, ktorú Tipos podpísal s cyperskou firmou? To dnes nikto nevie, to dnes nikto nevie.

    A preto prvoradá vec, ktorú by mala urobiť vláda, ministerstvo financií vo vzťahu k občanom tejto republiky, kde hrozí, že oni budú platiť 2 miliardy korún, je, aby zverejnili zmluvu, ktorú uzavrel Tipos s cyperskou firmou. Tá zmluva neobsahuje žiadne obchodné tajomstvo, obsahuje zrejme podmienky platby. Ale aj keby obsahovala obchodné tajomstvo, tak musí byť zverejnená preto, že sa týka použitia verejných zdrojov a náš infozákon v takomto prípade preferuje nie finančné skupiny a ich obchodné alebo iné tajomstvá, ale daňových poplatníkov. A to by mala urobiť aj vláda. Vyjadrím sa v prvom čítaní.

    Ale mňa by zaujímalo, v čom vláda vidí tie podmienky z dôvodu, že od 7. augusta je rozhodnutie súdu a v tom, že z akého titulu vlastne má dnes Tipos plniť cyperskej firme. Z titulu vykonateľného súdneho rozhodnutia? Alebo z titulu zmluvy, dohody, ktorú nikto z nás nepozná? To by ma zaujímalo.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica – pán poslanec Mikloš, Gál, pán podpredseda Číž. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Mikloš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Áno, chcem doplniť vystúpenie kolegu Lipšica v tom zmysle, že naozaj tá dohoda, ktorá sa konkrétne volá – my vieme len, ako sa volá, lebo včera do výboru pre rozpočet, financie a menu, na ktorom sme chceli prerokúvať túto dohodu, rokovať o nej, nám bola predložená len prázdna obálka, čiže my vieme, ako sa volá – volá sa Dohoda o urovnaní a prevode know-how medzi spoločnosťou Tipos, národná lotériová spoločnosť a Spoločnosť Lemikon Limited na Cypre. A ten problém je v tom, že ministerstvo financií pokračuje v obštrukciách. Najskôr nám nedoručili tú zmluvu, lebo sme ju žiadali medzi Tiposom a Vítekom, pretože iné informácie sme nemali medializované, kto vlastne tá druhá zmluvná strana je. Potom sme prijali už správne uznesenie včera, v ktorom sme ministerstvo požiadali bezodkladne predložiť túto zmluvu, dodnes predlžená výboru nebola s tým, že sa odvolávajú na povinnosť mlčanlivosti. Dnes preto musel byť zrušený poslanecký prieskum výboru, ktorý sme chceli uskutočniť dnes o 12.30 hodine a chystáme sa na ďalší, na ktorý, vám oznamujem, že minimálne opoziční poslanci naňho pôjdeme bez ohľadu na to, či bude ministerstvo financií a Tipos ďalej pokračovať v obštrukciách a tajiť obsah tejto zmluvy, ktorou sa zaviazali vyplatiť 2 miliardy korún a zaviazali sa nepoužiť mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie generálneho prokurátora, ktoré sa v podobnej kauze Duckého zmeniek ukázalo byť veľmi účinné a na základe ktorého sa podarilo zmeniť pôvodné rozhodnutie z roku 2001 Senátu Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil platnosť Duckého zmeniek a na základe práve tohto mimoriadneho dovolania, ktorého sa ministerstvo a Tipos dobrovoľne vzdali, práve na základe tohto dovolania v roku 2002 päťčlenný Senát Najvyššieho súdu zrušil platnosť Duckého zmeniek. Takže toto je zásadná vec, ktorú chceme vidieť.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Lipšic, vy ste hovorili o tom, že vláda zaspala. Právom sa vynára otázka, či to bol spánok prirodzený alebo umelý. Mne sa zdá, že od augusta to bol umelý spánok. Kebyže túto kauzu nevytiahnú médiá, tak by naša vláda kľudne zaplatila 2 miliardy bez toho, aby sa urobili nejaké právne kroky, ako, povedzme, toto mimoriadne dovolanie alebo teraz skrátené legislatívne konanie. Čo by sa stalo, kebyže to médiá nevytiahnú? Už niekto by mal tie 2 miliardy na účte na Cypre.

  • Ďakujem pekne. Ja využijem túto faktickú poznámku len na pripomenutie, že teraz máme návrh na skrátené konanie, čiže máme diskutovať o skrátenom konaní.

  • Hlasy z pléna.

  • Vecne, vecne máme diskutovať v prvom čítaní. Úplne logicky.

    Po ďalšie, čo je ale dôležité, je neuveriteľné počúvať pána Lipšica. Ja som už niekoľkokrát povedal, že ho nebudem komentovať. Prednedávnom sme tu riešili SPP, prednedávnom tu lietal problém tajných zmlúv, kde sme my všetci kričali – áno, kde sa nakladá s verejnými peniazmi, nie je možné, aby boli tajné dodatky, kde jednoducho nie je možná verejná kontrola. Ten istý Lipšic, aj u Mikloša tak isto nemá význam ani o tom hovoriť, tu narozprávali obrovské tirády, prečo sa to nesmie. Sám som konzultoval následne v tejto súvislosti tieto otázky a hovorili mi právnici, vzhľadom na to, že nevieme, aký je mechanizmus riešenia tohto sporu, ktorý súd, kde v Štokholme alebo kde v háji, alebo ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať ten spor, že to riziko, že zaplatíme zmluvnú pokutu za to, že porušíme zmluvnú povinnosť, že sme prestali túto vec eskalovať. Títo istí ľudia sa postavia nemilosrdne, či to je charakter, alebo čo to je, a začnú tu vyprávať o tom, že toto je, či sú verejné peniaze a treba s nimi nejako nakladať. No budem musieť, samozrejme, znovu sa k tejto otázke vrátiť, ale je to nepochopiteľné a v tejto časti na to treba aspoň upozorniť.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ja vám to potom vysvetlím v rámci rozpravy v prvom čítaní, ale pokiaľ si kliknete medzitým na internet, tak zistíte, že na stránke vlády je ešte stále analýza ohľadne zverejňovania investičných zmlúv vypracovaná ministerstvom spravodlivosti pod mojím vedením, ktoré zabezpečila práve zverejňovanie zmlúv počas času, keď som ja bol vo vláde, ako sú KIA, Peugeot a mnohé ďalšie a budem o tom hovoriť, pán podpredseda, budem o tom hovoriť. Môj názor na zverejňovanie zmlúv, kde štát verejné zdroje používa, je jasný a bol jasný, keď som bol v koalícii a bol jasný, keď som v opozícii. Ubezpečujem vás.

  • Vyčerpali sme vystúpenia písomne prihláseného rečníka.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skočenú. Pán minister, ako navrhovateľ chcete zaujať stanovisko? Nie. A pani spravodajkyňa? Nie.

    Čiže teraz pristúpime k hlasovaniu.

  • Hlasy z pléna.

  • Budeme teraz hlasovať, dámy a páni. Poprosím spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Prednesiem návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky:

    „Národná rada súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov s tým, že vládny návrh zákona prerokuje na 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán Brocka, poprosím vás, nechajte si to niekam na vianočné trhy.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.

    Preto pristúpime k prvému čítaniu a požiadam teraz pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby uviedol v prvom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,

    je to tlač 865.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy a páni, tu sa vytvára akýsi dojem, že niekto má chuť niečo zaplatiť a pritom vlastne vôbec nemusel. Základom tohto všetkého je, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal rozhodnutie, ktoré je dnes právoplatné a vykonateľné. Rozumiem, že u mnohých sú medzery medzi vyhláseným rozsudkom a právoplatným rozsudkom.

    Rozumiem, že sú u niektorých medzery, že podať opravné prostriedky môžete len proti právoplatným, mimoriadne, proti právoplatným, vyhlásený rozsudok bezpochyby právoplatný nie je. Čiže je to hrubé zavádzanie a uvádzanie absolútne právnych nezmyslov. Čudujem sa, že právne vzdelaný človek takéto niečo povie. Mýliť sa môžeme v otázke právnych názorov, môžeme mať odlišné právne názory. Platí starý vtip – traja právnici, šesť názorov. Ale o veciach, že podávať mimoriadne opravné prostriedky možno iba voči právoplatným rozhodnutiam minimálne existujúcim v písomnej podobe, to znamená, že viete, na čo reagujete, ja si nepamätám, že by bolo možné podať odvolanie voči rozsudku, ktorý ešte nie je napísaný. Ale to je vedľajšie, to je úplne zbytočné vysvetľovať, pretože zámer je jasný.

    Pravdou však je, ktorú potvrdil aj generálny prokurátor, že v tejto chvíli neexistuje žiadny prostriedok, ktorý by odložil vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Pán Mikloš teda klamal, keď povedal, že existuje. Pán Mikloš priamo v televízii povedal, že veď mohol požiadať o odklad vykonateľnosti. Nemohol, pán Mikloš, ako mnohokrát, ani v tomto prípade nemáte pravdu. Proste tomu nerozumiete. Proste ste nekompetentný. Ale my sme si už zvykli, že sa vyjadrujete úplne ku všetkému, a preto, samozrejme, toto všetko akceptujeme a volič vám to už vysvetlil.

  • Viete, čo je zaujímavé? Že vám vôbec neprekáža, že platíme vami vystavené účty. To sú vaše účty, to sú vaše spory a vaše účty, ktoré ste vy napísali.

  • Nie, či za 130 miliónov to bolo možné vyriešiť, nie či za 21 miliónov toto bolo možné vyriešiť. To bolo možné vyriešiť piatimi korunami, alebo neviem, koľko vtedy stála poštová známka na obálku, v ktorej by bola výpoveď zmluvy. Keby niekto neignoroval existenciu určitých právnych dokumentov, mohol to mať vybavené dávno a dnes sme tu nemuseli všetci byť. Platíme vami vystavené účty.

  • Pán Mikloš povedal, že to bol podvod. Dobre. Prečo ste nepodali osem rokov trestné oznámenie? Možno sa mal vás opýtať pán Gábor Gál, prečo ste tak dlho spali. A zjavne ste sa nezobudili ani dnes.

  • Povedal aj také niečo, že platí sa za nič. Áno, za nič, za ničnerobenie bývalej vlády. To je najväčší problém. (Reakcie z pléna.) Váš vzťah k rokovaciemu poriadku ma naozaj milo prekvapil.

  • Smiech v sále.

  • Viete, poviem vám pravdu, že to, čo som počul od niektorých vševedúcich poslancov, to bola výzva na bezprávie, na postupovanie v rozpore s naším právnym poriadkom. My sa však chceme vydať len na cestu práva a riešiť veci právnou cestou. Dôležité je, naozaj, nechcem, budem naozaj empatický a nebudem reagovať, lebo mal by som na to zopár vtipných poznámok.

    Dovoľte mi, aby som vám vysvetlil všetky body, ktoré viedli navrhovateľa k tomu, aby zákon pripravil. Verím, že vám to nebude prekážať. Ďakujem za porozumenie.

    Rád by som sa vrátil k tomu, že ideme cestou práva. Ideme takou cestou, aby sme dokázali zvrátiť výsledky vášho osemročného nekonania. To je úloha, ktorou sa dnes veľmi často, až príliš často musí vláda zaoberať. Poviem vám pravdu, že dnes máme ďalšie spory, ktoré sú vlastne rozhodnuté. Je úplne neuveriteľné, že ministerstvo vnútra by malo platiť za dodávku zeleniny do školských jedální len preto, pani poslankyňa, že niektorí prednostovia obvodného úradu sa rozhodli, že proste pre nich zmluva nie je nič, ani netreba napísať výpoveď. Jedna výpoveď by znamenala za 5 korún na známku, že dnes nemusíme platiť 600 miliónov.

  • Hluk v pléne.

  • Bohužiaľ, však možno vy, ja neviem, pán poslanec, možno však platí, že vám sa do toho, samozrejme, nechcelo už vtedy a nechce ani dnes.

    Viete, priznám sa, keď niekto má možnosť kúpiť firmu za 21 miliónov a mať po spore a neurobí tak, zamyslím sa nad tým, že možno sa mu to zdalo veľa. Keď ale potom jej časť, časť tejto firmy, ktorá bola za 21 miliónov, bez tohto sporu kúpi za 23 miliónov, znamená to špekuláciu. Špekuláciu, za ktorou bezpochyby môžeme hľadať všetky možné dôvody, len nie snahu vyriešiť tento spor s úplne bezvýznamnými finančnými nákladmi. Pretože to by neboli peniaze zaplatené, len odpísané z penále, mínus. Žiadny keš. Všetko na účte štátu. Nič také sa nestalo. A preto tu dnes sedíme a snažíme sa zachrániť niečo, čo vykonala predchádzajúca vláda. Zo skríň naozaj postupne vypadávajú všetky možné druhy kostlivcov.

    Viete, mimoriadne ma pobavilo, keď sa aj teraz v tom, čo tu vlastne povedal pán Mikloš vo faktickej poznámke, bezpochyby určite vystúpi aj v rozprave, tak mu dávam možnosť vysvetliť, prečo to, čo využil pri zmenkách SPP, nevyužil pri kauze ČSOB. Prečo sa v zmluve ČSOB zaviazal, že nepoužije žiadny opravný prostriedok proti 26 miliardám? Prečo to urobil?

  • Ako dnes môžete kritizovať úplne iný prípad? Prípad, ktorý nie je podobný s tým, že ste nevyužili viacero opravných prostriedkov, ktoré ste k dispozícii mali. Na strane druhej, kde žiadny opravný riadny prostriedok nie je a ani mimoriadny opravný prostriedok nie je schopný zabrániť vykonateľnosti rozsudku. To je naozaj, naozaj, pod úroveň. Avšak sme si zvykli, že ste schopní zaprieť aj nos medzi vlastnými očami. Nuž, tak sa na to bude pozerať aj verejnosť.

    Vážené dámy a páni, aby sme zvládli celú túto situáciu, kde sa predovšetkým musíme pozerať na príčiny a my dnes riešime práve to, čo z tých príčin vzniklo, musíme dať možnosť generálnemu prokurátorovi, aby mohol podať aj nie riadne zdôvodnené mimoriadne dovolanie, čo môže urobiť vzápätí po doručení podnetu, ak uzná, že takýto výkon rozhodnutia by mohol spôsobiť nezvratné škody, ale zároveň s doručením tohto mimoriadneho dovolania by nastali ex lege účinky zastavenia výkonu rozhodnutia, čiže, nebolo by ďalej ministerstvo, resp. Tipos pod vykonateľným rozsudkom. Z tohto dôvodu vás žiadam o podporu zákona.

    Ak teda mám odpovedať ešte na otázku, že tu niekto spal asi týždeň, kedy rozmýšľal ako zvrátiť následky, ktoré ste spôsobili, chcem povedať, že v súvislosti napríklad s kauzou ČSOB sa nikto doteraz neprebral. A štát a daňový poplatník, ktorým sa tu každý z vás oháňa, každý z vás je chudobnejší o 27 alebo 25, prepáčte, neviem presné číslo, 25 miliárd slovenských korún. Morálne právo na vašej strane niekoho poučovať o práve je úplne, ale úplne nulové.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, pán podpredseda vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní predniesla spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. novembra ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 865.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady z dnešného dňa. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná zákonmi. Vyplýva z nej, že návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, na životné prostredie, zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 870 z 20. novembra tohto roku podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval v druhom čítaní Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky do 28. novembra tohto roku.

    Predniesla som spravodajskú informáciu.

    Prosím, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Lipšic za klub Kresťanskodemokratického hnutia.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja som chcel reagovať aj na pána ministra. Ďakujem.

    No, najskôr k tomu poučovaniu o právoplatnosti a vykonateľnosti. My tu rokujeme nie o mimoriadnom dovolaní, pán minister, ale o návrhu novely OSP. Návrh novely OSP ste mohli sem podať 8. augusta, keď ste vedeli, že spor je prehratý a mimoriadne dovolanie mohol generálny prokurátor potom podať hneď, ako nadobudol rozsudok právoplatnosť a vykonateľnosť. Hovoríme o dvoch odlišných veciach. Tak vás prosím, nechajte si to vaše poučovanie na iné auditórium. To po prvé.

  • Po druhé, máme tu teda právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré ale nie je nekritizovateľné a, samozrejme, že aj touto novelou vláda chce dosiahnuť šancu na jeho zmenu. To rozhodnutie spočíva najmä v tom, že Tipos neoprávnene používal know-how – know-how Športky, know-how Sazky, know-how Matesu. A ja nie som odborník na duševné vlastníctvo, ani na obchodné právo, to už som povedal vo výbore. O aké know-how v tomto prípade išlo? To, ako sa vyťahujú Matesu z loptičky uši, to všetci dobre vedia. To nie je žiadne know-how. Otázne teda naozaj je, o čo je opreté toto súdne rozhodnutie. Ale to je len parciálny problém, ktorý snáď budeme vedieť vyriešiť, keď bude podané mimoriadne dovolanie. Fajn.

    Je ale iný problém, ktorý spočíva v tom, že nepoznáme dohodu, ktorú uzatvorilo ministerstvo financií s cyperskou spoločnosťou. Myslím si – neviem, či tu je aj pán podpredseda Číž, nie je tu –, že rozhodnutie ministerstva financií nezverejniť dohodu, resp. viazať jej zverejnenie na súhlas zmluvných strán, je rozhodnutím nezákonným. Podľa nášho zákona o slobodnom prístupe k informáciám všetko, čo sa týka čerpania verejných zdrojov, musí byť zverejnené. Už som to v reakcii povedal.

    Dobre si pamätáte, keď v minulosti bol spor aj za minulej vlády, ktorej som bol členom, o tom, či sa majú, alebo nemajú zverejňovať investičné zmluvy. A práve kvôli tomu sporu ministerstvo spravodlivosti vypracovalo pomerne podrobnú analýzu, ktorá je zrejme dodnes platná, o tom, čo sa zverejňovať musí a čo nie. A na základe tejto analýzy a aj môjho sporu s ministrom Ruskom sa všetky investičné zmluvy od roku 2003 zverejnili. Povinne sa zverejnili. A ja hovorím to isté aj dnes. Ak niečo platia daňoví poplatníci a majú platiť zatiaľ 2 miliardy, tak je potrebné, aby zmluva bola zverejnená. Aby nebol preferovaný nejaký finančný žralok registrovaný na Cypre, ale aby boli preferovaní daňoví poplatníci, jednoduchí ľudia. Vy veľa hovoríte o tom, ako preferujete tých sociálne najslabších. Ale naozaj ich preferujete? Keď je spor medzi jednoduchými ľuďmi a finančnou skupinou, koho podporujete? Nie slovami, skutkami. Obávam sa, že tú finančnú skupinu, čoho výsledkom je práve nezverejnená dohoda medzi Tiposom, teda ministerstvom financií na jednej strane a touto cyperskou firmou na strane druhej.

    Ďalšia právna otázka je, či mimoriadne dovolanie a eventuálne aj úspešné mimoriadne dovolanie, ktoré zruší právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu, bude mať, alebo nebude mať vplyv na povinnosť Tiposu tejto cyperskej firme plniť. Práve preto, že zrejme ten záväzok vyplývajúci zo súdneho rozhodnutia bol nahradený záväzkom zo zmluvy, ktorá mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora, aj úspešným, dotknutá nebude. Navyše, v tejto zmluve podľa vyjadrení ministra financií sa Tipos zaviazal, že nevyužije mimoriadne opravné prostriedky, vrátane toho, že nepodá podnet generálnej prokuratúre na podanie mimoriadneho dovolania.

    A teraz vám prečítam ustanovenie nášho Občianskeho zákonníka § 574 ods. 2: „Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.“ Je táto dohoda uzatvorená a obhajovaná ministrom financií Počiatkom neplatná, alebo je v tejto časti neplatná? Nevieme. Nikto z nás ju nevidel. A ak je absolútne neplatná, je možné napadnúť na súde určovacou žalobou jej neplatnosť a žiadať predbežným opatrením, aby sa z tej zmluvy neplnilo? Nevieme, lebo sme tú zmluvu nevideli. To nie je od témy. Hovoríme o téme, ako zachrániť republike 2 miliardy korún. O tom hovoríme?

  • Hlasy v pléne.

  • O tom hovoríme.

    A preto je kľúčové vidieť tú zmluvu, pretože podľa mojej mienky bude dôležitejšie možno ako podanie dovolania zabránenie tomu, aby sa plnilo zo zmluvy. Ak je naozaj neplatná a dobre viete, že ak je neplatná absolútne, tak je možné ju napadnúť takmer kýmkoľvek na súde. Ale preto potrebujeme vidieť zmluvu. A kde je tá zmluva? Prečo ju nechcete ukázať daňovým poplatníkom, ktorí zatiaľ z nej sú povinní platiť? To ja považujem za arogantné, to ja považujem za výsmech ľuďom, ktorých máte plné ústa. Ale skutky sú trochu iné. Preto si myslím, že dokiaľ nebude zverejnená zmluva, tak nebudeme vedieť celkom ako ďalej.

    Odcitujem ešte rozhodnutie Ústavného súdu vo vzťahu ku vzdaniu sa práv. Je to rozhodnutie zverejnené pod spisovou značkou III US 64/2000. Ústavný súd v tomto rozhodnutí napísal, že podľa článku 12 ods. 1 ústavy sa základných práv nemožno vzdať, účinne vzdať. Právo na súdnu ochranu, teda aj právo na podávanie opravných prostriedkov podľa článku 46 ods. 1 je základným právom, a preto sa ho nemožno účinne vzdať. Súdnej ochrany svojich práv sa môže domáhať i ten, kto sa jej v minulosti akokoľvek vzdal a pri súdnom rozhodovaní o jeho právach sa majú aplikovať rovnaké normy ako u iných občanov. Tipos, akciová spoločnosť, je subjekt súkromného práva, ktorý je tiež chránený našou ústavou. Nemožno sa vzdať práva na súdnu ochranu. Ministerstvo financií sa vzdalo práva na súdnu ochranu v neprospech daňových poplatníkov, v prospech finančnej skupiny a preto musíme robiť všetko pre to, aby sme nielen novelu prijali, ale aby sme aj zastavili účinnosť zrejme škandalóznej zmluvy, v ktorej sa ministerstvo financií zaviazalo platiť cez Tipos finančnému subjektu registrovanému na Cypre.

    Preto aj vás vyzývam, pán minister vnútra, ako podpredsedu vlády, aj ako právnika, aby ste urobili všetko pre to, aby poslanci a občania tejto republiky v čo najkratšom čase spoznali obsah zmluvy, podľa ktorej majú platiť občania republiky 2 miliardy korún na Cyprus. Kým to nebudeme vedieť, pohybujeme sa naozaj v rovinách čisto špekulatívnych a nevieme ako zabrániť tomu, aby 2 miliardy cez víkend, tento víkend neskončili na Cypre.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica nie sú, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Hlásili ste sa? Pardon. Pán poslanec Mikloš, to je? Takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Mikloš, pán podpredseda Číž. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a slovo má pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.

    Pán poslanec Abrhan, máte procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, chcel by som predniesť procedurálny návrh. Vzhľadom na to, že už vo vystúpení pána poslanca Lipšica boli vznesené otázky na pána ministra financií, pána Počiatka, môj procedurálny návrh spočíva v tom, aby zajtra pri prerokúvaní tohto návrhu zákona v druhom a treťom čítaní sa na tomto prerokovaní zúčastnil aj pán minister financií Počiatek, aby mohol informovať o zmluve, ktorá je zatiaľ utajená, aby sme mali tieto informácie. Môj procedurálny návrh spočíva v tom, aby sa zajtra okrem predkladateľa pána ministra vnútra na prerokovaní návrhu zákona zúčastnil aj minister financií. Ďakujem.

  • Čiže žiadate hlasovať o tom, aby sa zajtra zúčastnil pán minister Počiatek pri rokovaní o čom? Ešte raz.

  • O tomto návrhu zákona aj so zmluvou, alebo aby podal informáciu o zmluve.

  • O tomto návrhu zákona a podal informáciu o zmluve. Je všeobecný súhlas?

  • Hlasy z pléna: Áno. Nie.

  • Hluk v pléne.

  • Čiže budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Abrhana. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 82, za 50, proti 5, zdržalo sa 20, nehlasovalo 7.

    Procedurálny návrh pána poslanca Abrhana sme schválili.

  • Ďalej budeme pokračovať rozpravou ústne prihlásených rečníkov. Ako prvý vystúpi pán poslanec Mikloš, po ňom pán podpredseda Národnej rady Číž.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci...

  • Hluk v sále.

  • Poprosím panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa utíšili a venovali pozornosť vystúpeniu kolegu.

  • Musím povedať, že prvá vec, ktorá ma zaujala na tomto, na tejto legislatívnej iniciatíve, bola tá, že ju prišiel predkladať pán podpredseda vlády a minister vnútra. Priznám sa, že najskôr som si myslel, že pán minister spravodlivosti, keďže ide o OSP, je niekde v zahraničí. Ale keď som ho tu asi pred polhodinou zazrel, tak som si uvedomil, čo je príčina. Pán predseda vlády si zrejme povedal, že keď mu páni Počiatek a Kaliňák navarili takúto kašu, tak nech si ju idú aj lízať.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Celkom ho, musím povedať, chápem v tomto.

    Ku kauze a k tomu, akým spôsobom sa aj tu teraz minister vnútra snažil a už takmer týždeň sa snaží minister financií celý tento problém hádzať na krk mne, chcem urobiť veľmi krátku, veľmi stručnú retrospektívu toho, o čo teda vlastne išlo a kedy problém vznikol, a potom sa vyjadrím k zásadným kľúčovým veciam, aj k tým veciam, o ktoré ma žiadal minister vnútra, aby som sa k nim vyjadril a na ne reagoval.

    Takže po prvé chcem povedať, že jadro sporu alebo vlastne to, čo potom bolo rozporované, vzniklo, keď sa delila Sazka, a. s., ktorá bola československou firmou a rozdelila sa tak, že Sazka ostala fungovať ako česká firma a vznikla akciová spoločnosť Tipos, ktorá bola založená v začiatku roka 1993, ktorej akcionárom bolo ministerstvo financií a zároveň Športka, a. s. existovala, kde akcionárom boli telovýchovné zväzy – Slovenský zväz telesnej kultúry a niektoré ďalšie telovýchovné zväzy. Zásadný problém, ktorý vecne trval asi 3 alebo 4 roky, bol ten, že systém fungoval tak, že Tipos si objednával prevádzkovanie lotérií u Športky a Športka si ich objednávala najskôr u českej Sazky, ale to len krátke obdobie, a potom u americkej firmy Gitech, ktorá dodnes zabezpečuje prevádzkovanie lotérií. Po asi troch rokoch, ešte za vlády pána Mečiara, ministerstvo financií usúdilo, musím povedať, že veľmi správne, že Športka je len umelým prostredníkom, ktorý vlastne to isté, čo od neho Tipos objednáva, potom objednáva u Gitechu bez akejkoľvek pridanej hodnoty, len berie peniaze za to, že to isté objednáva ďalej. Takže ministerstvo financií sa rozhodlo z tohto vzťahu tohto umelého prostredníka bez akejkoľvek pridanej hodnoty vyhodiť. Tak sa aj stalo v roku 1996 alebo 1997, to sa dá zistiť kedy presne.

    Potom nastúpila prvá vláda Mikuláša Dzurindu a aj v oblasti telovýchovných zväzov sa chcel urobiť a začal robiť poriadok aj v hospodárení, účtovníctve, atď., atď. a zhruba v roku 2000 Športka podala žalobu na Tipos z troch dôvodov. Vraj Tipos jej ukradol know-how, vraj nekalo súťažil a vraj neoprávnene užíval ochranné známky. Tento spor sa teda vedie, súdny spor od roku 2000, kedy, len pripomínam najmä kolegom zo Smeru, ministerkou financií bola pani Brigita Schmögnerová z SDĽ, ministrom školstva, pretože išlo aj o šport, bol pán Ftáčnik, minister SDĽ, šéfom Tiposu bol pán Sokira, člen SDĽ.

  • Tým nechcem povedať, že pani ministerka Schmögnerová postupovala zle, keď odmietla platiť a keď sa začala súdiť. Opakujem, žalobu podala Športka, Tipos, kde 100-percentným akcionárom je ministerstvo, sa súdil a odmietal zaplatiť za niečo, o čom sme od začiatku presvedčení, že neexistovalo. Ani know-how, ani nekalá súťaž, ani ochranné známky. K tomu sa ešte neskôr dostanem.

    Súdny spor teda pokračoval od roku 2000, ja som ho v roku 2002 ako nastupujúci minister financií prebral a počas svojho štvorročného pôsobenia som sa pokúsil tento problém riešiť. Pokúsil som sa ho riešiť aj mimosúdnym vyrovnaním, ale hranicu, ktorú sme si stanovili, za ktorú sme neboli ochotní ísť, tá hranica bola 100 miliónov korún. Keď sa spýtate, prečo 100 miliónov korún, tak preto, že sme odhadli, že 100 miliónov korún môžu byť zhruba náklady za dlhotrvajúci spor a aj keby sme tento spor vyhrali, o čom sme boli presvedčení od začiatku, že by sme ho vyhrať mali, tak aj keby sme tento spor vyhrali, tak tie peniaze síce môžeme potom vymáhať od strany, ktorá ju prehrá, ale keď Športka nemala žiaden majetok, tak, samozrejme, vedeli sme, že by sme ani korunu nedostali. Preto bolo prijaté rozhodnutie, že mimosúdne vyrovnanie do 100 miliónov korún je akceptovateľné a pre daňových poplatníkov výhodné, pretože tie straty tak, či tak 100 miliónov zhruba budú.

    Bola pripravená mimosúdna dohoda, nie na 21 miliónov korún, ako to neustále dnes omieľal predseda vlády a znovu to opakuje minister vnútra, ale zhruba na 90 miliónov korún, ktorú som aj schválil ako minister financií, teda ako valné zhromaždenie, ale nakoniec k jej podpisu nedošlo preto, že druhá zmluvná strana predložila iný text, než bol ten, na ktorom sme sa dohodli, pričom nás na to neupozornila a zistili to až naši právnici, ktorí mi odporučili, aby som takúto zmluvu nepodpísal, pretože tam bola urobená táto zásadná zmena.

    Potom bol ešte jeden pokus, čiže dva pokusy o mimosúdne vyrovnanie sa neuzavreli kvôli obštrukcii druhej strany. Potom, ešte v prvom polroku 2006 som dostal od Tiposu na rozhodnutie, či bude súhlas s 200-miliónovým súdnym vyrovnaním. Toto 200-miliónové mimosúdne vyrovnanie som odmietol práve preto, že 100 miliónov korún bola odhadnutá hranica, ktorá je akceptovateľná a nevidel som žiaden dôvod, prečo platiť navyše 100 miliónov za niečo, čo neexistovalo, niekomu, kto s tým len špekuloval.

    Teraz sa dostávam k júnu, júlu 2006. Áno, ja som v prvom polroku 2006 mimosúdnu dohodu za 200 miliónov korún odmietol a hlásim sa k tomu. Ale zároveň sa pýtam, ak teda mimosúdna dohoda za 200 miliónov korún je taká skvelá vec, prečo ju minister Počiatek neurobil. Je vo funkcii od začiatku júla 2006. Dnes, pokiaľ viem, máme koniec roka 2008. Minister Počiatek je ministrom financií, ktorý vykonáva práva 100-percentného akcionára dva a pol roka a viete, čo urobil? Nič. Jediné, čo urobil, je, že podpísal alebo umožnil podpísať dohodu, ktorú tu už spomínal kolega Lipšic, ku ktorej sa nevieme dostať a na základe ktorej má dôjsť k dohode o urovnaní, k dohode o urovnaní, zdôrazňujem, za 2 miliardy korún. Navyše, prvý veľký súdny spor, ktorý Tipos prehral na krajskom súde, aby som bol teda úplný, prehral jeden súdny spor vo výške 100 miliónov korún v roku 2003, teda ešte za môjho pôsobenia, Tipos ho napadol na Najvyššom súde a Najvyšší súd zrušil tento rozsudok v neprospech Tiposu za 100 miliónov korún a vrátil to na opätovné prerokovanie krajskému súdu.

    Potom prvý veľký rozsudok v neprospech Tiposu vo výške, ak sa nemýlim, 1,6 miliardy korún, prišiel na jar v roku 2007. Ešte raz, na jar roku 2007, čiže pred jeden a pol rokom. Čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho, že minister financií a vedenie Tiposu najmenej jeden a pol roka vedia, že je tu reálna hrozba prehry takmer 2 miliárd korún. Napriek tomu nepripravovali, už vtedy mohli začať pripravovať, pracovať na aktívnych krokoch a celkom určite na využití všetkých právnych prostriedkov, vrátane mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. Ale čo sa stalo? Stalo sa to, že ministerstvo, teda Tipos, ale ministerstvo je vždy za tým ako 100-percentný akcionár, vymenil právneho zástupcu, čuduj sa svete, právne zastupovanie prebrala kancelária, v ktorej v minulosti pôsobil aj pán minister vnútra a táto právna kancelária úspešne aktívne celý spor prehrala.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Právna kancelária, ktorá mimochodom je nejako veľmi schopná, lebo dokázala vyhrať spor Jána Počiatka s dôchodkyňou, čo sa týka bytu. (Smiech v sále, ruch v sále). Ale čo sa týka miliárd korún, tam nie. Čiže, prehra na krajskom súde vo výške 1,6 mld. korún, prehra na jar 2007, prehra na Najvyššom súde v auguste 2008 vo výške 2 mld. korún, stále ticho, nič, žiaden krok. Žiadna snaha o mimosúdne vyrovnanie v roku 2006 za 200 miliónov korún. Keď ma dnes kritizujú, prečo som to vtedy za 200 miliónov korún neurobil v prvom polroku 2006, ja sa pýtam, prečo to oni neurobili v druhom polroku toho istého roka? Keď nie za 200, možno za 250. Čiže nerobili nič. Nerobili vôbec nič napriek tomu, že bol rozsudok krajského súdu z jari 2007, kde Tipos prehral 1,6 mld. korún a v auguste 2 mld. korún.

    Jediné, čo ministerstvo urobilo, je, vždy keď hovorím ministerstvo a Tipos, lebo my ani dnes nevieme dokonca, kto podpisoval tú dohodu o urovnaní s tou cyperskou firmou, či to bolo ministerstvo financií alebo či to bol Tipos. Teda ministerstvo a Tipos jediné, čo urobili, bolo, že tri mesiace rokovali o tejto dohode o urovnaní. Nakoniec ju podpísali a čo je kľúčové a podstatné, spomenul to kolega Gál, ale ja to považujem za naozaj veľmi dôležité, keby nebolo jedného, možno dvoch českých novinárov, tak by sme tu dnes o tom nerokovali, my by sme ani nevedeli, že niečo také existuje. Koncom týždňa by 2 miliardy odišli na Cyprus a my by sme ani netušili, že sa niečo deje.

    Keby bol postup ministerstva a Tiposu naozaj korektný a najlepší možný, aký je, tak logické by bolo, keby prišli, zvolali tlačovú konferenciu a povedali, pozrite sa, takáto je situácia, je tu rozsudok Najvyššieho súdu, možnosti iné nemáme, alebo máme a sú horšie. Najlepšia možnosť, akú môžeme urobiť, je uzavrieť túto dohodu o urovnaní za 2 mld. korún. Stalo sa to takto? Nie. Nikto nevedel, čo sa deje a nebyť českého servera internetového, tak by sme to dodnes nevedeli. Až keď sa to zverejnilo, tak minister urobil tlačovú konferenciu, na ktorej obvinil mňa, že za to môžem ja.

    A teraz aký je rozdiel ČOP-ky v prípade Československej obchodnej banky? Nebudem vás zdržiavať s tým, kedy tento spor vznikol, prečo vznikol, ale zhruba v decembri v roku 2005 sme prehrali spor na ICSID, je medzinárodný súd zo sporov z investícií vo Washingtone a prehrali sme zhruba tých 24 až 25 mld. korún. A ak dnes predseda vlády máva týmto rozsudkom a tým, že sme neuplatnili odvolanie, ktoré sme mohli uplatniť, tak to považujem len a len za zúfalé odvádzanie pozornosti od kauzy Tipos. Dôvod, prečo to považujem za zúfalé odvádzanie pozornosti od kauzy Tipos, je ten, že rozhodnutie o tom, že neuplatníme odvolanie, toto rozhodnutie sme dopredu komunikovali s verejnosťou, dopredu sme ho oznámili a oznámili sme aj dôvody, ktoré nás k tomu vedú. Predtým, ako sme sa takto rozhodli, sme, samozrejme, analyzovali možnosti, ktoré sú a dôvody, ktoré nás k tomu viedli, sme prezentovali na tlačových konferenciách a dali sme to schváliť vláde.

    A mimochodom, keď teda bola to vec verejná, nebola oznámená preto, že nejaký novinár to vypátral, že sme to chystali niekde potajomky, a potom sme to odmietli zverejniť. My sme to zverejnili dopredu, že to chceme urobiť, ideme urobiť a prečo to ideme urobiť. Na rozdiel od kauzy Tipos. A mimochodom, keďže sme to zverejnili, tak, samozrejme, o tom vedel aj vtedajší líder opozície Robert Fico. Prečo nás vtedy za to nekritizoval? Prečo odvtedy, keď odvtedy uplynuli štyri roky, nás za to nekritizoval? Až dnes to vypátral. Dnes vypátral, že tu niečo také je. Dnes, keď má na hlave maslo a musí lízať kašu, ktorú mu niektorí páni navarili. Takže myslím si, že je to celkom a celkom jasné a evidentné.

    A to podstatné a kľúčové v kauze Tipos je podľa mňa to, že či teda boli iné možnosti a či tieto iné možnosti by mohli viesť k riešeniu a k výsledku, ktorý by bol lepší. No naozaj, nielen kauza Duckého zmeniek, ale mnohé iné kauzy, pretože dnes predseda vlády tvrdí, že ja obviňujem sudcov Najvyššieho súdu z toho, že sa podieľali na páchaní podvodu. To sa dozvedel teraz z tlačovej konferencie, kde moje meno znelo častejšie ako Tipos a, samozrejme, že omnoho častejšie ako meno Počiatek. Ale netvrdil som, netvrdím, nemám na to ani dôkazy, ale čo tvrdím, je, že existuje pomerne veľa prípadov, najznámejší z tých prípadov sú Duckého zmenky, kedy Senát Najvyššieho súdu nejako rozhodol, ale potom dovolací senát, kde, dovolím si tvrdiť, že aj tá miera objektívnosti je objektívne vyššia, keď rozhoduje viac sudcov, päť sudcov v senáte takéto rozhodnutie zrušil. Áno, máme dnes aj právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré je výsledkom rozhodnutia trojčlenného senátu, ktorého výsledok je taký, že Tipos prehral spor vo výške 2 mld. korún.

    Ale prečo Tipos a ministerstvo financií nevyužili právnu možnosť, ktorá sa v minulosti ukázala veľmi efektívna, ktorá viedla k tomu, že sme nemuseli platiť ani korunu. Pri Duckého zmenkách v roku 2001 Senát Najvyššieho súdu rozhodol, že sú platné. Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, pretože SPP a vláda konala vtedy a požiadala generálneho prokurátora, dala podnet generálnemu prokurátorovi, aby takéto mimoriadne dovolanie podal, generálny prokurátor ho podal a dovolací päťčlenný Senát Najvyššieho súdu v roku 2002 platnosť Duckého zmeniek zrušil tak, že sme nemuseli platiť ani korunu.

    Takže prvý záver je, že vláda aktívne nevyužila ministerstvo financií, Tipos v spolupráci s právnou kanceláriou aktívne nevyužil prostriedok, ktorý sa v minulosti ukázal byť mimoriadne účinný nielen v kauze Duckého zmeniek, ale aj v iných ďalších kauzách, ako o tom na výbore včera napríklad informoval pán poslanec Lipšic.

    Druhý dôvod, prečo si myslím, že v tejto kauze ide o podvod, je ten, že nebol využitý ďalší inštitút a inštrument, ktorým je konkurz. Pán minister financií dokonca tak vášnivo odmieta konkurz na Tipos, že zverejnil, že na mňa podá trestné oznámenie, pretože vraj navádzam na poškodzovanie práv veriteľa. Je zaujímavé, že práva veriteľa – občana Českej republiky Víteka sú pre ministra financií tak zásadné dôležité a oveľa dôležitejšie, ako to, či slovenskí daňoví poplatníci zaplatia 2 mld. korún, že na mňa ide podávať trestné oznámenie. Nech sa páči.

  • Nech sa páči, nech ho podá, len chcem upozorniť, že máme platný zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý pozná inštitút konkurzu a ktorý dokonca predpokladá, že keď je podnik v úpadku alebo v predĺžení, tak je dokonca povinnosťou predstavenstva, samé predstavenstvo má povinnosť dať spoločnosť do konkurzu. A chcem vás teda oboznámiť s tým, že predĺženie je v zákone definované tak, že vzniká vtedy, keď záväzky po lehote splatnosti sú vyššie ako majetok spoločnosti. Záväzky po lehote splatnosti v tomto prípade sú 2 mld. korún. Majetok spoločnosti je odhadovaný na niekoľko sto miliónov korún. Pretože Tipos vlastní v majetku budovu, vlastní zariadenie, autá, vlastní akcie nejakého kasína, ale tie nie sú príliš bonitné, resp. nemajú príliš veľkú hodnotu a má aj peniaze na účtoch, ale to sú väčšinou peniaze, ktoré tí, ktorí hrajú, vkladajú a potom väčšina z nich je vyplácaná vlastne vo forme výhier. A teda konkurz je normálnym spôsobom riešenia predĺženej obchodnej spoločnosti, pretože zdôrazňujem, že Tipos je obchodná spoločnosť. Je to akciová spoločnosť.

    Pán minister financií opakovane tvrdí, že to nemohol dať do konkurzu, lebo po prvé by pán Vítek prebral kontrolu nad Tiposom a nemali by sme Tipos, ale mal by ho pán Vítek. Tak si dovolím jasne povedať, že to je absolútny nezmysel. Cez konkurz veriteľ neovláda spoločnosť. Cez konkurz sa stanovuje správca konkurznej podstaty, ktorý speňažuje majetok spoločnosti a z výnosu zo speňaženia tohto majetku sa uhrádzajú záväzky tejto spoločnosti. A zároveň ale platí, že aj firma v konkurze môže ďalej fungovať. Čiže kľudne, keby bol Tipos daný do konkurzu, Tipos ďalej mohol fungovať, správca konkurznej podstaty by zároveň speňažoval majetok Tiposu, uhradili by sa záväzky, ale len v tej výške výnosu z predaja majetku, čiže niekoľko sto miliónov, ale nie 2 mld. korún a zároveň mohol byť založený nový Tipos alebo iná spoločnosť, čo má štát plne v rukách, pretože štát udeľuje licenciu a hry mohli fungovať bez toho, aby sa to občanov akokoľvek dotklo.

    Keďže ani jedna z týchto možností nebola využitá, ale potajomky sa pripravovala a podpísala dohoda o urovnaní, kde sa Tipos a ministerstvo zaviazali vyplatiť 2 mld. korún, tak sme sa dostali do situácie, do ktorej sme sa dostali.

    Takže ja si bez problémov obhájim všetky kroky, ktoré som ako minister financií počas štvorročného obdobia v kauze Tipos urobil. Ubezpečujem vás, že som konal vždy v záujme verejnom, že som sa vždy aj v kauze Tipos snažil, aby daňoví poplatníci neplatili špekulantom. Na rozdiel odo mňa minister financií Počiatek za dva a pol roka neurobil nič, okrem uzavretia pochybnej dohody o urovnaní, dokonca utajenej, na základe ktorej chcel vyplatiť špekulantom 2 mld. korún. Keby sa to neprevalilo v českých médiách, ani by sme o tom nevedeli. Preto trvám na tom, že je to v tomto zmysle podvod.

    A čo sa týka trestných oznámení, ja som sa o tomto, samozrejme, dozvedel tak ako všetci okrem niektorých pánov až minulý štvrtok alebo piatok. Áno, odvtedy, čo som sa to dozvedel, podnikám spolu so svojimi kolegami z opozície aktívne kroky, aby tie peniaze neodišli. Podal som podnet generálnemu prokurátorovi, pripravujem podanie trestného oznámenia na generálneho riaditeľa Tiposu práve kvôli podpisu tej dohody, o ktorej hovoríme.

    Ako konáte vy, páni? Do dnešného dňa minister financií tvrdil, že sa nedá robiť nič, že peniaze treba vyplatiť. Do dnešného dňa aj Robert Fico ešte v utorok večer po vašom mimoriadnom predsedníctve hovoril, že sa nič nedeje a že sa nič nedá robiť. Nebyť tlaku verejnosti, ktorý tu je, nebyť tlaku, ktorý sme vytvorili aj my, aj verejnosť, aj médiá, tak by sa nedialo nič. Peniaze by potichu odišli.

    Dnes vykopávate týmto zákonom v poslednej sekunde gól z vlastnej brány. Dvojmiliardový gól, ktorý niekto upiekol v aktívnej súčinnosti s ministrom financií a s vedením Tiposu. Taká je situácia, či sa vám to páči, alebo nie. A konať ste sa rozhodli až vtedy, keď ste zbadali, že je to neudržateľné. Ale chvalabohu aj za to. Chvalabohu aj za to a aj preto my tento návrh zákona podporíme.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloša – pán poslanec Pado, pán predseda Paška. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Pado, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega Mikloš, ja sa nečudujem tej zúfalej obrane nekonania a takého plamenného presúvania zodpovednosti na iného. Pretože takto prísť o miliardu podielu na transakcii, však to je na porazenie. A stačili dva, tri dni a mohlo to byť v suchu. Tak ja sa tomu nečudujem.

  • Ja len pánovi Miklošovi, nebudem sa zaoberať tým vystúpením, len som si to vypočul. Keby si skutočne naštudoval, vidno, že riadil v živote toho veľa a najmä firmy. Prosím vás, taký nezmysel zahlási, že firma je v predĺžení, keď suma pohľadávok alebo záväzkov po lehote splatnosti prevyšuje imanie, tak by musel kľaknúť polovica hospodárskeho priestoru. Tak ja len odporúčam, skúste, viete, toto je, pán Mikloš, toto je vaša typická vlastnosť. Vy tu servírujete v žiari kamier veci ako absolútne pravdy, ktoré sú polopravdy, alebo niečo, čo sa vám objaví akurát na jazyku. A toto je klasická ukážka toho. Veď prosím vás, aspoň si dajte tú námahu, keď to tu prednášate, že sa naučte ten obchodný zákon a potom tu rozprávajte veci, ktoré majú charakter kategorických súdov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikloš – reakcia na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Pán predseda parlamentu, ja neviem, čo ste vy študovali, či právo, ale ja tu teraz ten zákon nemám, ale zajtra pri druhom čítaní vás poprosím, keď budete prítomný, tak vám odcitujem ten, (hlasy v sále) odcitujem vám ten paragraf, odcitujem vám ten paragraf aj jeden, aj druhý, ktorý hovorí, čo znamená predĺženie.

  • Ďalej v rozprave vystúpi podpredseda Národnej rady pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, nie je pravda, ešte na obed som nepočítal, že bude potrebné vystúpiť v parlamente vzhľadom na to, že naozaj udalosti okolo problému 2 miliárd, kde hrozí, že štát sa bude musieť podieľať na ich sanovaní vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vláda prirodzene koná, hľadá spôsoby a jeden z nich je, že predložila návrh novely zákona v skrátenom konaní a je prirodzene verejným záujmom, aby sme tento zákon čo najskôr schválili, pretože je to aj istá šanca, nevieme posúdiť momentálne, koľko percentuálna, na to, aby sa v danej veci pokúsila urobiť nápravu. Ja aj za to ďakujem a dokonca, zdá sa, že z rôznych dôvodov a obávam sa, absolútne nie z úprimných, a s cieľom ochraňovať akýsi verejný záujem chce za to hlasovať aj vážená opozícia.

    V tejto súvislosti, samozrejme, začíname diskutovať o niečom inom. Diskutujeme o podstate sporu. Vystúpil pán Mikloš, ktorého najzábavnejšou časťou je, že je o ňom známe, že vždy konal vo verejnom záujme. No, pán Mikloš, toto je bezočivá lož, prípadne sa môžeme porozprávať na imunitnom výbore a myslím si, že občania tohto štátu vám o vašej ochrane verejného záujmu vystavili už dostatok vysvedčení.

    Ale poďme k tým elementárnym veciam, pretože naozaj toto tu nie je hlavné meritum.

    Pán Počiatek a Smer ako-taký sa stal členom vlády a bol spolu s koalíciou, ktorá zostavovala vládu v polovici roka 2006. Ako už pán Mikloš úplne so svojím typickým šarmom oznámil, že kauza vznikla okolo roku 2000 a teda všetky podstatné veci, ktoré sa dotýkajú tejto kauzy, boli do roku 2006 úplne logicky. Vtedy sa odohrávali všetky veci, vtedy mohli orgány štátu konať, riadne spravovať štátny majetok, štátny vstup, mohli riadnym spôsobom konať vo veci, mohli vyhodnocovať prípadné aj chyby vzhľadom na to, že naozaj tá úroveň znalosti predovšetkým v hospodárskom prostredí a úroveň riešenia konfliktov je dodnes nesmierne rozkolísaná. Mimochodom, podľa môjho osobného názoru o tom svedčí aj rozhodnutie Najvyššieho súdu. Mohli konať čokoľvek, mohli vtedy rokovať s tými, ktorých údajný nárok potvrdil už dnes Najvyšší súd v kolónke, že proti tomuto rozhodnutiu nie je žiadne ďalšie konanie. Pán Mikloš úplne bezočivo s jeho vlastnou aroganciou oznámil, prečo nič nekonal pán minister Počiatek a na druhej strane vzápätí povedal, že už v marci roku 2007 bolo úplne známe, ako veci dopadnú.

    Pán Mikloš, veď nepodceňujte elementárnu logiku vašich poslucháčov. Čo mohol urobiť pán minister Počiatek? V akom štádiu bola kauza? Pán Mikloš, na súde, na súde a v tom čase rozhodol prvostupňový súd, uznal nároky dnešného veriteľa, vzápätí rozhodol krajský súd, ktorý opäť uznal nároky veriteľa. To znamená, aj približne v tejto výške, v ktorej je rozhodnutie Najvyššieho súdu. Čo mohol pán minister urobiť? No vymenil advokátsku kanceláriu, ktorá bola aj na riadnom konaní prvého stupňa, aj druhého stupňa, ktorá bola neúspešná. Kto, pán Mikloš, zorganizoval túto advokátsku skupinu, ktorá bola v týchto dvoch konaniach neúspešná? Šibrinkuje tu Schmögnerovú a tak ďalej. Pán Mikloš a vážení kolegovia z opozície, ja som nikdy s pani Schmögnerovou v koalícii nebol. Nemôžem niesť za jej konanie žiadnu zodpovednosť, ale vy áno. Vy ste si ju vybrali. Mimochodom, akú funkciu mal v tom čase pán podpredseda Mikloš, ktorý tu vedie tieto nehorázne, bezočivé reči? No bol podpredsedom vlády pre ekonomiku, podpredsedom vlády pre ekonomiku. Čo urobil on pre to, aby tento spor, ktorý skončil dnes rozhodnutím Najvyššieho súdu vo výške 2 mld. Sk, aby neohrozoval Slovenskú republiku?

    Pán minister Počiatek – pre mňa logicky, čakal som nejaké zmysluplné argumenty – vymenil advokátsku kanceláriu, ktorá sa naďalej pokúšala obhájiť ten tzv. neprerušiteľný nárok. Veď bolo úplne zrejmé, že ten spor sa nedá prehrať, veď išlo o úplne zjavný podvod. To, čo tu predvádzal pán Mikloš, naozaj výrazne dehonestuje tento priestor, lebo veľmi ťažko v takejto atmosfére diskutovať. Ak bolo zrejmé v roku 2007 na jar, že je ten nárok, že tam hrozí výrazná prehra, ako mohol Počiatek rokovať s veriteľom a snažiť sa prostredníctvom Tiposu zjednať nejakú korektnú dohodu? Koľko by bola vtedy tá suma, 600 – 700 miliónov? Čo by bol ten istý bezočivý Mikloš vyprával v parlamente na túto tému, keby bol Počiatek prišiel so 600 – 700 miliónmi, že ich vyplatí? Presne to isté, čo vypráva teraz.

  • Ako môžeme niečo vyplatiť? Prečo by sme mali vyplatiť? Veď nič sa nedeje. Však traja, piati členovia senátu, veď to je absolútny nezmysel. Rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky a napísal to v rozsudku a zároveň povedal, že toto rozhodnutie nie je možné napadnúť žiadnym opravným prostriedkom.

    Takže v takomto prípade je úplne jasné, že tu bola situácia, ktorú úplne logicky minister musel zobrať na vedomie a hľadať riešenie. Vždy tu zostala primárna otázka, kto zavinil situáciu, že Najvyšší súd v auguste či v septembri v roku 2008 vyniesol rozsudok, že štát je povinný zaplatiť 2 mld. Sk. Minister Počiatek? Ako to môže niekto korektne tvrdiť v tejto snemovni?

  • Pýtam sa ďalej, kto bol spiritus sanctus, takpovediac, všetkých ekonomických akcií v bývalej koalícii v tomto smere?

    Poďme ďalej, akými prostriedkami, vážení kolegovia z opozície chcú obhajovať toto svoje nekalé konanie a evidentné konanie, ktoré viedlo k tomu, že vznikla škoda? Akým spôsobom? Začne tu plamenne pán poslanec Lipšic vyprávať niečo o verejných a neverejných službách. Úplne bezočivo sa postaví, seba klame, verejnosť. On v roku 2003 zabezpečil, že na základe zákona o informácii je možné porušovať obchodné tajomstvo a že jednoducho v danom prípade neplatí tento paragraf a podobne. Pán Lipšic, koľko zmlúv privatizačných, bezočivých privatizačných zmlúv, ktorými ste dostali tento národ o stovky miliárd korún, nemajú ustanovenia o obchodnom tajomstve, dokonca aj tam, kde príslušný zákon obchodné tajomstvo nevyžadoval?

  • Ako je možné, vy, ktorí tu vyprávate o nejakej ochrane verejného záujmu a o tom, že teda, keď je verejný záujem, nemôže to byť tajné, ako je možné, že Slovensko muselo ručiť majetkom republiky za dodržanie kompletne všetkých záväzkov, keď ste predávali slovenské zlato, ktoré sme mali, to znamená SPP a iné prirodzené monopoly či bankový systém?

    Miesto bezočivého rozkrádania, vážení kolegovia, si vstúpte do svedomia a povedzme, že to boli omyly a že vám tieto veci neboli jasné, ale neriešte to tým, že osočujete bezuzdne ľudí, ktorí naozaj v danej veci nemajú ale ani „zbla“ viny. Minister nemohol nič iné, ak mal rešpektovať elementárne zásady, ktoré svedčia pre nezávislý súdny systém. To znamená, čo mohol robiť ten minister? Mohol ovplyvňovať súd? Mal ísť za ministrom spravodlivosti, aby išiel ten ovplyvňovať Najvyšší súd? Alebo čo mal urobiť? Čo sú to za táraniny, že keby bolo mimoriadne dovolanie a bude päťčlenný senát, tak už v takom prípade nárok Najvyšší súd v novom zložení nepotvrdí? Na základe čoho sa pán Mikloš domnieva, že sa toto stane?

    Mimochodom, ako mohol tak čarovne opomenúť taký drobný fakt, o ktorom hovoril minister financií, že jednoducho každý deň omeškania, keď nezaplatíme tento záväzok, prichádzame o 300 tis. Sk. Vy ste schopní všetkého! Tak tu ešte pred jedným mesiacom, keď sme prerokúvali, alebo pred dvomi, keď sme prerokúvali zmluvu o SPP, kde sme sa dožadovali toho, za čo ste predali náš majetok, ale naozaj to rodinné striebro, naozaj rodinné striebro, kde išlo o stovky miliárd korún, vážení páni, takisto Mikloš, ako aj Lipšic úplne bezočivo tu vyprávali, ako je to možné, aké obrovské škody vzniknú, keby sa tie zmluvy odtajnili a keby sme tu s nimi začali pracovať. Nemilosrdne sa sem postavil pri prvej účelovej príležitosti a okamžite tvrdí absolútny opak. Pán Lipšic, hlboko pohŕdam takýmito spôsobmi. Nič viacej vám k tomuto neviem povedať.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, táto situácia, ktorá vznikla, je naozaj nesmierne nepríjemná. Myslím si, že každému normálnemu človeku v situácii, ktorá tu bežne na Slovensku nastáva, kde za pôvodných 10-, 20-, možno menej, -miliónový nárok sa vytvárajú po pár rokoch miliardové náhrady, kde preukázateľne je takýto stav v rozpore s názorom ľudí na spravodlivosť. My všetci vieme a mrzí ma, že sa nám nepodarilo aj cez spravodlivosť dostať sa do situácie, kde vytvoríme taký právny predpis, ktorý je inak známy aj v iných krajinách, že jednoducho istinu nemožno donekonečna navyšovať, že tá istina, jednoducho jej splácanie nech sa jednonásobne preplatí, ale ďalej jednoducho sa musí zastaviť takéto bezuzdné obohacovanie sa zo skupín, ktoré úmyselne alebo niekedy aj z nedbanlivosti vznikali v období transformácie nášho štátu. Jediné, čo sa dá odčiniť na koaličnom prístupe, teda na konaní opozície, že aspoň tým, že zahlasujú za tento zákon, sa môžu zapojiť do prúdu ľudí, ktorí chcú odstrániť nimi spôsobené škody.

    Ja si myslím, vážené kolegyne, kolegovia, že naozaj v danej situácii je najdôležitejšie pokúsiť sa urobiť všetko pre to, aby sme túto situáciu zvrátili, aj keď každý právnik vie, že tých šancí na zvrat veľa jednoducho nie je. V každom prípade to mimoriadne dovolanie s ďalšími účinkami, kompetenciami prokurátora, ktoré už dávno mali byť súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, je dobré, že teraz ho presadíme, pretože keby sme to dali normálne v nekonfliktnej situácii, okamžite by práve z tejto pravej strany nastal obrovský krik a neviem, čo všetko, ako narušíme zásady právneho štátu a podobne. Takže som veľmi rád, že táto vcelku pre mňa tragická udalosť, keď tu diskutujeme a je tu reálna hrozba straty dvoch miliárd korún, že aspoň máme šancu vytvoriť do budúcnosti stav, kde je možné v takýchto prípadoch reálne zakročiť a hľadať aspoň trošku akceptovateľné riešenia, ktoré nebudú bezočivo okrádať obyvateľov tejto republiky o miliardy korún.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady Číža – pán poslanec Lipšic, Brocka, Frešo, pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. No, spiritus sanctus ten tu nepoletoval pri vašom vystúpení, pán podpredseda, obávam sa, vo vzduchu a tak aj to vystúpenie vyzeralo. K zverejňovaniu zmlúv, pán podpredseda, vy si prečítajte analýzu, ktorá je na internete, počas môjho pôsobenia vo vláde každá jedna zmluva, každá jedna bola zverejnená. Ak zajtra budete vedieť odcitovať opak alebo zmluvu, ktorá nebola zverejnená počas môjho pôsobenia vo vláde, tak sa vám ospravedlním, inak očakávam to isté od vás.

    Pán podpredseda, problém nie je v tom, ministrovi Počiatkovi nikto nevyčíta, ako rozhodol Najvyšší súd. Vyčíta mu niečo iné. Vyčíta mu, že nevyužil všetky možné opravné prostriedky, aj mimoriadne, nielen riadne. Nielen riadne, máme aj mimoriadne, pán podpredseda. A po druhé, že uzavrel dohodu, ktorej obsah nikto nepozná. Kto tu podceňuje ľudí? Kto nechce ukázať ľuďom obsah tej dohody? Kto ich má za hlupákov? Vládna koalícia alebo opozícia? Vy máte vlastných voličov za hlúpych ľudí, ktorým nechcete ukázať transparentne, ako s ich peniazmi chcete naložiť. To je základný problém pána ministra Počiatka, nie rozhodovanie našich súdov, ale dohoda, a to, že sa zaviazal neuplatniť mimoriadne opravné prostriedky.

  • Pán podpredseda Národnej rady, predstavte si, že napriek vášmu vystúpeniu bude celá opozícia hlasovať za návrh zákona, ktorý potrebuje vláda, koaličná vláda Slovenskej republiky. Pochopíte to?

  • Smiech a potlesk.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda Číž, z vášho vystúpenia, ktoré bolo aj plné emócií, aj plné možno niektorých takých nie veľmi logických konštrukcií, som pochopil, že pán minister Počiatek skončil. Pán minister Počiatek skončil. Ja chápem, že vás to veľmi hnevá. Ten dôvod je jednoduchý. Zatiaľ, čo za bývalej vlády išlo o 200 miliónov, tak vám sa podarilo urobiť sekeru za dve miliardy, to sa jednoducho vysvetliť nedá. Nedá sa to vysvetliť žiadnymi konštrukciami, nedá sa to vysvetliť ani tým, že budete oslovovať opozíciu.

    Ja by som od vás očakával dve veci. Prvú tú, že sa zasadíte za to, aby sme sa zoznámili so zmluvou, komu na aké účty, za akých okolností, ako brilantne právne vypracovanou zmluvou mali prísť 2 miliardy mimo územia Slovenska a mimo účtov daňových poplatníkov. To je prvá vec.

    A druhá vec, ktorú by som od vás očakával, je, že sa poďakujete opozícii za to, že na tento problém upozornila, lebo je úplne jasné, že keby neupozornila na tento problém, tak nieže tu nesedíme, ale sme chudobnejší o dve miliardy. To je to, čo som od vás očakával a myslím si, že všetko ostatné boli naozaj veci, ktoré patria do nekrológu za pána ministra Počiatka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela práveže mnoho z týchto viet, ktoré pán Číž predniesol, oceniť a to je aj to, že je potrebné a myslím si, že na tom sa už zhoduje aj opozícia, že treba urobiť všetko pre to, aby sme situáciu zvrátili. Pán podpredseda, ja sa vôbec nečudujem vašim emóciám, pretože ničnekonanie opozície, keď spor bol ešte iba na začiatku, do doby, pokiaľ boli vo vláde, si skutočne zaslúži obrovské emócie. A možno ešte aj silnejšie. Takisto by som chcela povedať, že takýto návrh, ktorý tu dnes predkladáme, samozrejme, myslím si, že ani jeden z nás by si nedovolil zaňho nezahlasovať, pretože tento návrh aj do budúcna navodí taký právny stav, kde je možné v takýchto prípadoch zakročiť. A myslím si, že je to mementom a je to vlastne aj opravným prostriedkom pre budúcnosť, ktorých skutočne v tom práve nie je veľa. Takže ja oceňujem vaše vystúpenie. A myslím si, že emócie sú namieste. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky – pán podpredseda Číž.

  • Pán Lipšic, chcem vás ubezpečiť, že ja nemám radosť, keď musím vo vzťahu k niekomu použiť tvrdé slová. A veľmi rád by som sa ospravedlnil, keby na to bol dôvod, len ak som niekedy presvedčený o tom, že sa nemýlim, tak to je vo vašom prípade. Odpustite mi to. Vážne opäť, to, čo tvrdíte, v skutočnosti okolo privatizácie elektrární, okolo Gabčíkova a tajné dodatky, plné noviny sú toho, o čom rozprávate. Ale prosím vás pekne, veď ste na niečo prijali opatrenia vo vláde. To je škoda o tom rozprávať, pán Lipšic. Veď nič by nestačilo, keby ste boli ticho alebo keby ste neboli schopný tu rozprávať absolútne diametrálne odlišné v priebehu jedného mesiaca. To vás devalvuje ľudsky, či chcete, alebo nie.

    Pán kolega Brocka, ďakujem pekne. A inak celkom pekne ste sa opäť nechali uniesť vlastnou inteligenciou a robí nám to dobre. Takže, ďakujem vám.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Pánovi kolegovi Frešovi. No, vyprávať o tom, že my sme spôsobili dve miliardy, nech sa páči, veď to je známy folklór parlamentu. Naozaj je veľmi dôležité, a to oceňujeme aj pánovi Brockovi to chcem povedať, že naozaj, ak sa ešte niečo dá zachrániť, tak skutočne zmysel má zachrániť to, čo sa zachrániť dá. Naozaj ide o obrovské peniaze. A je nevyhnutné zastaviť toto neuveriteľné a škandálne pre mňa rozkrádanie verejného majetku, aby za dvadsať či koľko pomyselných nárokov, dvadsať miliónov, aby štát platil dve miliardy korún. Keby som používal nástroje, ktoré používajú vaši kolegovia z opozície, tak tu budem rozprávať dvadsať minút, čo všetko by sme za dve miliardy vedeli postaviť. Či už ich Tiposu požičiame, alebo ich nepožičiame, alebo by to fungovalo inak. Naozaj, poďme sa už konečne zaoberať verejným majetkom a vytvárajme atmosféru, aby nebolo možné týmto spôsobom ľudí bezočivo ochudobňovať.

  • Ďakujem. V rámci rozpravy, pán podpredseda? Nech sa páči. O slovo požiadal v rámci rozpravy pán podpredseda Národnej rady Hort.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, nechcem dlho rozprávať, ale po vystúpení pána kolegu Číža som sa rozhodol, že sa tiež prihlásim do rozpravy v tejto kauze. Chcem sa poďakovať parlamentu Slovenskej republiky, že reagoval na návrh pána kolegu Abrhana pozitívne. To znamená, že pri prerokovaní tejto problematiky v druhom a treťom čítaní nielenže bude prítomný pán minister Počiatek, ale že bude aj prítomný so zmluvou medzi ministerstvom financií a údajnou cyperskou firmou. To sme si tu schválili. Napriek tomu, že sme pred chvíľou dva dni rokovali o rozpočte, tak dúfam, že toto uznesenie Národnej rady bude dodržané.

    Ale teraz poďme k veci. Priatelia, my tu dnes rokujeme o 2 miliardách korún, ktoré by mali odísť zo Slovenskej republiky niekde inam, údajne na Cyprus. Pre všetkých, ktorí sa tu zapájali, alebo nezapájali do rozpravy, treba povedať, že 2 miliardy korún je dvakrát tisíc miliónov. Teraz niektorých prekvapím. Pán kolega Číž, nepochybujem o tom, že ste človek, ktorý dostáva svoj plat za to, že ste podpredseda parlamentu a že neberiete žiadne iné provízie. Myslím si to dokonca aj o kolegovi Bobríkovi, ktorého poznám z mladosti. Možno prekvapím pána Jarjabka. Myslím si to aj o vás, pán kolega, že nie ste ten, ktorý má podiel na nejakých 2 miliardách korún, o ktorých sa tu teraz bavíme. Dokonca si to myslím aj o pánovi kolegovi Zalovi. Myslím si to o týchto ľuďoch, mohol by som ďalších menovať napriek všetkému, ktorí v tejto kauze nejdú. Ale páni, 2 miliardy korún sa majú odviezť z tohto štátu niekam inam.

    Keď sme sa tu bavili voľakedy o kauze Veľký Slavkov, sedí tu pán kolega Jureňa, ktorý bol vtedy minister pôdohospodárstva, ja som dodnes presvedčený, že pán kolega Jureňa mal politickú zodpovednosť za Veľký Slavkov, a nie faktickú. Tie pozemky nikto zo Slovenska nezobral. Oni sa akurát mali previesť na niekoho iného, kto mal na tom zarobiť. Pán kolega Jureňa prišiel o post ministra za to, že politicky bol zodpovedný za kauzu, ktorú nevymyslel. Pán kolega, naozaj si to myslím, že ste to nevymysleli. Dnes rokujeme o niečom, čo je nie uchopiteľné, hmotné tak ako pozemky, ale že sa tu dnes má previesť 2 miliardy dolárov, pardon korún, niekam so súhlasom ministerstva financií a s naším tichým súhlasom. Ešte raz hovorím, dnes rokujeme o tom, že 2 miliardy korún majú odísť z tejto republiky. A nebyť toho, že verejná mienka, raz sa tá informácia dostane aj na Slovensko, tak to potichu prejde.

    Jureňa už nie je ministrom. A ten má iba politickú zodpovednosť a žiadnu inú. A dnes tu hovoríme o tom, že nielenže tí, ktorí sú za to zodpovední, tu nesedia. My musíme prijímať uznesenie, aby sem nielen prišli a doniesli, prepytujem, tú zmluvu, o ktorej všetci hovoríme, že existuje, na základe ktorej 2 miliardy majú odísť z republiky, ale my musíme prijať uznesenie, aby sem prišiel ten pán minister a zmluvu nám ukázal po všetkom tom, čo sa už o tom narozprávalo, nadiskutovalo a tak ďalej.

    Priatelia, ak dnes pán kolega Číž povie, táto situácia je nesmierne nepríjemná, ja mu rozumiem. Je naozaj nesmierne nepríjemná. Ja som videl, keď sme tu diskutovali o tomto, ako pri vystúpení pána ministra a podpredsedu vlády poslanci za HZDS netlieskali. Dokonca zo SNS iba jeden alebo dvaja. Ja tomu rozumiem. Priatelia, ja som sa nikdy nezaujímal o to, prečo padol Izák, prečo musel byť odídený Valentovič, prečo musela odísť Kramplová. Ale dnes, ak po tomto všetkom vy, ktorí ste v koalícii, si myslíte, že Jureňa musel odísť len z politických dôvodov, a tí, ktorí toto spískali, majú zostať na svojich miestach, tak potom mi je trošku toho, čomu sa hovorí vládna koalícia, ľúto.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Horta – pán poslanec Jarjabek, podpredseda Číž a pán poslanec Bobrík.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda, to, o čom ste začali hovoriť, tento váš diskusný príspevok, je trošku z iného súdka. Je to trošku v inej rovine, o čom ste hovorili. Tieto podozrenia, to ukazovanie prstom, domnienky, to je proste iný level. To v tomto parlamente ešte nebolo a som tu desať rokov. Pán podpredseda, nepatrí sa to. Ešte raz vám hovorím, nepatrí sa to. Je to, keď už nie v rámci nejakej stavovskej cti, tak v rámci nejakej beťárskej cti by ste to nemali robiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán podpredseda Hort, chcem povedať, že lajtmotívom môjho vystúpenia nebolo to, že by bola tu situácia nepríjemná. Hovoril som predovšetkým o bezočivosti, pán podpredseda. Hovoril som z rôznych dôvodov o tejto situácii, pretože situácia, v ktorej sme momentálne, 2 miliardy predsa nie sú jediné. Pán minister vnútra hovoril o 600 miliónoch korún, ktoré má zaplatiť teraz ministerstvo vnútra za to, že príslušní funkcionári zhodou okolností za vlády, ktorej ste boli súčasťou či priamo alebo nepriamo, že opäť z 20-miliónovej, či neviem koľko miliónovej pohľadávky, vzniká 600-miliónová povinnosť štátu platiť. Opäť prídete, a tam je tá bezočivosť, a začnete vyprávať pomaly, že neviem, aké prostriedky mimoriadne nepoužil pán minister. Chcem sa spýtať inak po tom všetkom, čo sa tu povedalo, a aké už len mimoriadne opravné prostriedky, pán Lipšic, má minister financií. Keby ste zoznámili už s tým verejnosť. Ktoré sú tie mimoriadne prostriedky, ktoré má k dispozícii minister financií? Ako vieme, ako dopadnú? Aké je riziko, že už pri prípadnom mimoriadnom dovolaní, že ho teda podá príslušný funkcionár, že Najvyšší súd zmení rozhodnutie? Ale pri tom budeme platiť o kauzy. Koľko bude trvať rozhodnutie Najvyššieho súdu? Koľko je napríklad 100 dní krát 300 000? Koľko je rok? 365 dní krát 300 000 denne?

    Opäť si viem predstaviť, opäť pre mňa, odpustite mi bezočivé reči v tomto parlamente. Tu spomínate so snahou zakryť situáciu našich ministrov, ktorí odišli z tejto vlády. Povedzte, o koľko korún ukrátili títo ľudia občanov Slovenskej republiky? Môj problém je, koho vinou bude opäť, že je v spore a o chvíľu sa blíži rozhodnutie príslušných súdnych orgánov o akciách Transpetrolu vo väzbe na ministerstvo financií. Opäť, pán Mikloš, koľko bude kauza, ak bude stáť Slovenskú republiku 25 % akcií Transpetrolu, akých občanov v ich verejnom majetku...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Bobrík – faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Mňa len mrzí, pán kolega Hort, že si to nemohol povedať o svojich kolegoch straníckych. Ďakujem.

  • Pán podpredseda Hort bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ja len veľmi krátko. Pán kolega Jarjabek, my spolu už dlhú dobu nekomunikujeme. Neviem, či ste to porozumeli. Ja som vás dnes pochválil. A naozaj som presvedčený, že do toho Clondike, ktorý sa tu deje, počnúc rokom 2006 až podnes, vrátane rozpočtu, ktorý budeme zajtra schvaľovať, vrátane všetkého, čo bolo k rozpočtu povedané, tak vy naozaj, ja som vnútorne presvedčený, do toho Clondike nepatríte. Ďakujem.

  • Vyčerpali sme vystúpenia všetkých rečníkov prihlásených do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, ja budem asi veľmi stručný. Keď hovorí pán Mikloš, že vždy zastupoval štát vo verejnom a najlepšom záujme, bezpochyby myslí na 7-miliardovú burzovú stratu SPP alebo výpadok 2,5 miliardy DPH. A rôzne jeho ďalšie miliardové prešľapy, ktoré sú iba svedectvom o jeho úplnej neschopnosti.

    Čo je podstatné v tejto veci, je, že sa manipuluje s názvami, právnymi titulmi, rôznymi špeciálnymi názvami a všetkým možným, čo však, bohužiaľ, v týchto prípadoch často neplatí. Nič nie je jednoduchšie ako povedať, že Tipos má hodnotu 300 miliónov, ako povedal pán Mikloš v televízii, akurát zabudol na to, že len na účtoch je 1,1 miliardy s majetkom 1,5. To znamená, dať ho do konkurzu de facto je to isté ako rozsudok. Nehovoriac o tom, že v tom je ten návod, nie v tom, že do konkurzu. Áno, do konkurzu môžete dať predĺženú firmu, bezpochyby môžete. Ale nemôžete v tej istej chvíli vytvoriť tú istú firmu, ktorá bude robiť to isté a budete sa tváriť, že všetko je v pohode. Veď to je naozaj reálny návod na to ako porušovať právo. Máte záväzky? Nechce sa vám ich platiť? Zrušte firmu. Dajte ju do konkurzu a urobte si takú istú firmu, ktorá bude robiť to isté.

  • To sa mi snáď zdá. To je čistý absurdistan, ktorý tu asi osem rokov bol. Ako môže niekto povedať, že niečo bolo potichu. Veď ten spor je osemročný. Najprv tvrdia, že o ňom všetko vedeli a každý deň sa o ňom informovali. Dnes sa tvária, že neexistoval? Všetky pojednávania, všetko bolo verejné. Čo je tu tajné? Čo sa to tu snažíme navodiť? Že keď niekto sa snaží riešiť právoplatne a vykonateľný rozsudok, že je problém, že je zlý, že je, neviem z čoho všetkého možného podozrivý? To je neuveriteľné. Je neuveriteľné.

    A čo sa ešte toho týka, Tipos je firma súkromného práva – to tu zdôraznil niekoľkokrát pán Mikloš – bezpochyby je teda každému, ktorý má základné právne vzdelanie, jasné, že so žiadnymi verejnými zdrojmi nehospodári. To znamená, že naňho všetky pravidlá tohto práva platia. Bohužiaľ, áno, v jednej veci dám pánovi Miklošovi za pravdu. Je to kaša. Tá kaša je veľmi nepríjemná a musíme ju teraz všetci jesť. Ale navaril ju on. Navaril ju naozaj on.

  • Smiech z rokovacej sály.

  • A viete, čo je najzaujímavejšie, že sa umelecky, ako je to on schopný, zbavil odpovede na tie základné otázky, kde som sa ho jasne pýtal. Za 23 mil. kúpil časť firmy, ktorá vlastnila tento spor, ktorú predtým predal za 21 mil. Tak prečo ju za tých 23 mil. nekúpil celú aj so sporom a bolo by po problémoch? Čiže, nie hodnota 90 alebo 100 mil. neskôr mimosúdneho vyrovnania, ale tu zadarmo, za to, že si kúpil časť, nech si kúpil celú a bolo by po problémoch a dnes by sme tu nestáli a nezachraňovali situáciu, ktorú jednoznačne navaril on. Je neuveriteľné, ako sa niekto chce zbaviť zodpovednosti za to, že je veľký problém. To je pre mňa úplne nepochopiteľné. Je pravda, že to robili 8 rokov, že nám kostlivci vychádzajú zo skríň a my to musíme riešiť. Všetci zaplatíme, ešte raz to hovorím, účty nimi vystavené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem.

    Takže pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Poprosím všetky panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať.

    Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pani spravodajkyňu, aby uviedla prvé hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem len povedať, že v rozprave vystúpili 3 páni poslanci, nebol predložený žiaden návrh, preto prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za 123, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj na určenie lehoty na jeho prerokovanie. Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím pani spravodajkyňu, aby navrhla lehotu pre druhé čítanie. Nech sa páči.

  • Áno. Pani predsedajúca, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru s tým, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 28. novembra tohto roku. Prosím, dajte hlasovať o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za 125 poslancov, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Ešte procedurálny? Pán predseda výboru Mamojka, nech sa páči.

  • Poprosím členov ústavnoprávneho výboru teraz hneď na zasadnutie, buďte takí dobrí. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Chcem sa opýtať, čím budeme ráno o 9.00 hodine pokračovať v rokovaní Národnej rady.

  • Poviem v závere informácie. Pán predseda výboru Slabý.

  • Poprosím členov výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, zajtra ráno o 8.45 hodine. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zajtra budeme pokračovať podľa schváleného programu prerokovaním vládneho návrhu zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ide o tlač 833, potom budeme prerokúvať v druhom čítaní vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorý budeme prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní, ďalej budú nasledovať body, ktorých predkladateľom je minister vnútra pán Robert Kaliňák, o 11.00 hodine potom podľa dohody bude pokračovať hlasovanie o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte a o ďalších prerokovaných bodoch programu. Po tomto hlasovaní vykonáme tajné personálne hlasovanie.

    Prerušujem rokovanie 29. schôdze do zajtra do 9.00 hodiny rána.

    Prajem všetkým ešte príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.51 hodine.