• Dovoľujem si požiadať, dobré ráno, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí sú ešte mimo sály a chcú sa zúčastniť rokovania, keby sa do nej dostavili, pretože budeme pokračovať v našom rokovaní.

    Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a poslanci Mikuláš Dzurinda, Gábor Gál, Ľuboš Micheľ, Tibor Mikuš a Jozef Rydlo.

    Podľa schváleného programu pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona máte ako tlač 802 a spoločná správa výborov je označená ako tlač 802a.

    Prosím teraz ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní predmetný návrh zákona. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 1. októbra 2008 a prijala k nemu uznesenie č. 698.

    Návrh zákona vychádza z programového vyhlásenia vlády z augusta 2006 a uznesení vlády č. 1084/2007 a č. 266/2008, ktorými sa vláda zaviazala vytvoriť v Slovenskej republike podmienky na urýchlenie výstavby nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry, ktorú tvoria diaľnice a cesty pre motorové vozidlá.

    Pre zrýchlenie postupu prípravy PPP projektov bol v roku 2007 schválený zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, zákon č. 669/2007 Z. z. Súčasná dopravná situácia si vyžaduje takýto osobitný režim uplatniť aj na ďalšie vybrané úseky nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry, ktorých urýchlená potreba dobudovania rieši súčasný nevyhovujúci stav v mobilite obyvateľstva a tovaru.

    Návrhom zákona sa najmä rozširuje zoznam diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktoré tvoria nadradenú cestnú dopravnú infraštruktúru, prenáša sa pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania pre stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá z obcí na krajské stavebné úrady a zároveň sa menia a dopĺňajú ďalšie súvisiace zákony z dôvodu urýchlenia výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

    Materiál bol vypracovaný v spolupráci s ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstvom pôdohospodárstva, ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom financií, životného prostredia a úradom geodézie, kartografie a katastra.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 802) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1063 z 22. októbra 2008 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 513 z 18. novembra 2008; výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 405 z 19. novembra 2008, výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 429 z 19. novembra 2008; výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 328 z 18. novembra 2008; výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 230 zo 6. novembra 2008 a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 168 z 18. novembra 2008.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením gestorského výboru č. 450 z 19. novembra 2008. Súčasne ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili títo poslanci: poslanec Rehák, Prokopovič a Lipšic. Takže pristúpime k vystúpeniu jednotlivých rečníkov. Prvý má slovo pán poslanec Milan Rehák, pripraví sa Pavol Prokopovič.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, v decembri v roku 2007 Národná rada prijala zákon č. 669 o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností.

    Dnes v podstate o rok je nám predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon z minulého roku. Tieto vládne návrhy zákona mali a zrejme majú za cieľ zrýchlenie procesu prípravy projektov a následnej výstavby dopravnej infraštruktúry. Je známe, že pod vplyvom rôznych námietok občanov, občianskych združení a iných inštitúcií sa posúvajú začiatky výstavby jednotlivých úsekov diaľnic, rýchlostných komunikácií a iných verejnoprávnych stavieb.

    Zámer vlády prijať účinné opatrenia na podporu urýchlenia výstavby dopravnej infraštruktúry v plnej miere podporujeme. Musíme mať však na zreteli, že Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému právo vlastniť majetok, taktiež mu zaručuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah aj ochranu.

    Na druhej strane umožňuje štátu vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva a to je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to taktiež na základe zákona za primeranú náhradu. Život ma naučil, že porušenie takejto rovnováhy z jednej alebo druhej strany prináša nepredvídateľné problémy. A na základe aj takýchto skúseností, na základe ústavných práv občanov predkladám pozmeňujúci návrh, kde navrhujem v čl. I v § 6 sa vkladá ods. 1, v ktorom navrhujem vypustiť „ak kúpna zmluva uzatvorená pred skončením vyvlastňovacieho konania“. Čiže nový ods. 1 v § 6 v čl. I znie: „Náhrada za výkup pozemku alebo stavby je 1,2-násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov.“ Ďalšia časť vety sa vypúšťa. Doterajšie ods. 1 až 4 sa označujú ako ods. 2 až 5.

    Odôvodnenie. Navrhovanou úpravou by sa vytvorili dve kategórie vlastníkov nehnuteľností, pričom jedna by bola zvýhodnená v rámci náhrady za vyvlastnenie, a to len z dôvodu, že dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy pred ukončením vyvlastňovacieho konania. Takýto právny stav možno považovať prinajmenšom za otázny z hľadiska rovnosti občanov pred zákonom. Teda tento stav by mohol vyvolať rôzne pochybnosti z hľadiska ústavnosti navrhovanej právnej konštrukcie. A na základe uvedeného navrhujem úpravu tohto bodu.

    Na Slovensku a nielen na Slovensku sú ľudia veľmi citliví na svoje majetky a na pôdu zvlášť. Vyvlastnenie je vlastne nešetrný zásah štátu do integrity občana a jeho majetkových práv. Myslím si, že predložená úprava umožňuje, nazval by som to, zjemnenie vzťahu štátu a občana alebo dotknutého vlastníka pri takom, by som povedal, veľmi problematickom úkone, ako je vyvlastnenie, aj keď v záujme štátu tento inštrument je nutný a často jediný možný. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Pavol Prokopovič, pripraví sa pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, hneď na úvod svojho vystúpenia otvorene hovorím, že aj keď podporím všetko, čo urýchli výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií, som jednoznačne proti tomuto zneniu zákona, pretože podľa môjho názoru útočí na jednu z ústavných istôt, ktorou je nedotknuteľnosť osobného vlastníctva.

    Už pri prerokovávaní tohto zákona v prvom čítaní som vo svojom vystúpení spomínal tu na tomto mieste príklad obce Šútovo, ktorého obyvatelia sa pravdepodobne stanú prvými alebo jednými z prvých obetí verbálneho odhodlania vlády Slovenskej republiky urýchliť výstavbu diaľnic takýmto spôsobom. Verbálneho preto, že táto deklarovaná snaha je v príkrom rozpore s činmi. Vláda Slovenskej republiky sa tu pokúša zakryť dva roky vlastnej nečinnosti v tejto oblasti poukazovaním na nepriateľa, ktorým vraj majú byť vlastníci pôdy.

    Áno, dámy páni, za dva roky prakticky nebola schopná táto vláda začať stavať ani na pozemkoch, ktoré sú už vysporiadané a pre stavbu pripravené. Takže musím zdôrazniť, že vôbec nie je pravdou, že kvôli urýchleniu výstavby diaľnic musíme pošliapať základné práva občanov dané im ústavou.

    Ale aby som sa ešte vrátil k tomu príkladu zo Šútova. Prečítal som si v jednom denníku, nech sa páči, každý má možnosť si to vyhľadať, o osude rodiny pána Jána Calíka zo Šútova. Jeho starý otec kúpil v roku 1933 za 35-tisíc korún hektár pôdy v podhorskom Šútove na severe Turca. Vtedy ešte netušil, že štát o túto pôdu jeho rodinu oberie dvakrát. Prvýkrát im pozemky zhabal komunistický režim, po nežnej revolúcii im ich štát vrátil. A teraz si ich zoberie opäť a zrejme už raz a navždy. A takí ako Calíkovci sú v Šútove, ale aj v iných obciach desiatky, ba stovky.

    Keďže tu dnes rozhodujeme o rozšírení zákona z konca minulého roku, môžeme povedať, že na Slovensku nájdeme dokonca tisícky ľudí s rovnakým osudom. Teda štát, ktorému zvrchovaní občania delegovali niektoré právomoci na to, aby chránil ich práva, ich takto okradne o majetok. Áno, dovolím si potvrdiť to slovo okradne. Pretože naša ústava, a preto mám pochybnosti, pozná iba jediné vymedzenie výkonu vlastníckych práv. Citujem § 20 ods. 4. Citujem: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“ Koniec citátu. A ja dodávam, že táto primeraná náhrada musí byť vyplatená bezodkladne. My tu však máme na stole zákon, ktorý nútene obmedzuje vlastnícke práva bez akejkoľvek náhrady. Jednoducho totiž vtrhneme ťažkými mechanizmami na súkromný pozemok, postavíme tam diaľnicu a raz, no možno aj zaplatíme za takto brachiálne zabratú pôdu. Zdá sa vám to byť, páni poslanci z vládnej koalície, v poriadku? Mne teda rozhodne nie.

    V porovnaní so zákonom z decembra minulého roku máme však na stole zákon, ktorý prešiel aj akousi tvorivou úpravou dielní ministerstva dopravy. Tento vylepšený model totiž okrem nerešpektovania vlastníckych práv prináša i kolíziu s ústavou, zakazujúcou diskrimináciu občana, a to hneď dvakrát. Jedných pozitívne a druhých negatívne. Hovorím aj o pozitívnych, pretože Ústavný súd už v minulosti rozhodol, že dokonca i pozitívna diskriminácia je protiústavná. Poviem to teda takto jednoducho, nie som právnik. Ale ak v rovnakom konaní pristupujeme k občanom dvomi rôznymi spôsobmi, ktoré zavádzajú nerovnaké podmienky, tak podľa môjho názoru ide jednoznačne o diskrimináciu.

    Vrátim sa pred chvíľou k spomínanému § 20 našej ústavy. Hneď v prvom odseku sa totiž ďalej píše, citujem: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“ Koniec citátu. Ale chceme týmto zákonom naozaj rovnako chrániť vlastnícke práva všetkých, hoci hovoriť tu pri tomto zákone o ochrane vlastníctva je priam komédia. Tento zákon však zavádza až dve kategórie vlastníkov. Pre každú z nich bude ústavou vyžadovaná primeraná náhrada iná. Narážam na ustanovenie, podľa ktorého dostanú slabšie povahy za svoju pôdu viac ako tí, ktorí si dedičstvo po predkoch vážia a o svoje vlastnícke práva bojujú hoci aj so samotným štátom. Každý je totiž iný. Niekto si povie, mám sa naťahovať, štát si aj tak presadí svoje, tak radšej podpíšem a dostanem viac.

    A možno práve o toto v tomto zákone ide. Nie je to nič iné než zavedenie vydierania alebo modernejší výraz už dnes používame výpalníctva do našej legislatívy. Za občanom príde výpalník, prepáčte, štátny úradník, ktorý mu povie. Pozri sa, my sme sa rozhodli, že na tvojom pozemku postavíme diaľnicu, máš dve možnosti. Podpíšeš, dostaneš viac, alebo nepodpíšeš, no a my ti ten pozemok vyasfaltujeme a ty sa môžeš súdiť. A aj keď to vysúdiš, aj tak dostaneš o 20 % menej, ako ti teraz ponúkame.

    Prepáčte, ale toto mi silne pripomína jednu skúsenosť roky a roky dozadu, o ktorej mi hovorili obyvatelia jednej dediny tu za Bratislavou. Za majiteľmi pozemkov pri vodnej nádrži, možno niektorí viete, o čom hovorím, tam prišli v úvodzovkách realitní makléri, ktorí im ponúkli, že za smiešnu sumu odkúpia ich pôdu. Tým, čo nesúhlasili, položili doplňujúcu otázku: To vám je nejaký kúsok trávou zarastenej zeme viac ako vlastný život? Čo urobili občania? Zavolali políciu alebo sa zaťali a nepredali? Ani jednu z týchto možností. Správna je možnosť c. Keďže to bolo v časoch, keď tu vládli aj dvaja zo súčasných koaličných partnerov, štátu vtedy neverili a dnes tu teda rokujeme, ak zoberieme do úvahy tieto dva príklady, ktoré som hovoril aj o tom, ako posunúť štát a jeho úradníkov do polohy, ktorú predtým obhospodaroval organizovaný zločin.

    Ani dnes totiž občan asi štátu veľmi veriť nebude. Ťažko uveriť, že štát, v ktorom sa schvaľujú takéto zákony ochráni práva občanov. A veriť nebude už ani súdom, ak už pre nič iné, tak z jedného jediného, ale o to lepšieho dôvodu. Najvyšší a jediný ochranca ústavnosti v tomto štáte Ústavný súd pri ochrane práv občanov tohto štátu už dlhší čas nekoná. Áno, tí páni a dámy v talároch nie sú schopní ani po viac ako desiatich mesiacoch rozhodnúť, či je podanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na Ústavný súd oprávnené a či ho súd prijme na ďalšie konanie.

    Dámy a páni, keďže nechcem schytať obvinenia za spochybňovanie Ústavného súdu, pomôžem si vetou klasika. Ak by bol Ústavný súd politicky ovládaný, určite by nekonal inak. A kým súd v úvodzovkách zbiera podklady, diaľničná spoločnosť, ale nielen ona koná. Koná tak, aby proces výstavby na ukradnutých pozemkoch bol nezvratný.

    Kolízia s Ústavou Slovenskej republiky však vonkoncom nie je jediným problémom tohto zákona. Tu totiž riešime len možnosť vydať stavebné povolenie na stavbu diaľnic. Teraz už aj rýchlostných ciest. A po včerajšom podpise memoranda pána ministra už nepochybujem, ale už som silne presvedčený, že možno aj pre ruskú širokorozchodnú trať v budúcnosti na tých pozemkoch, ku ktorým nemá stavebník, ktorý to bude stavať, vysporiadaný vzťah. Teda vydáme mu aj potom povolenie stavať na cudzom bez ohľadu na vôľu vlastníka. Aj v takej situácii však môže byť legálne povolená stavba zriadená neoprávnene.

    Podľa Občianskeho zákonníka sa totiž neposudzuje, či bola stavba povolená, ale či ten, kto ju zriadil neporušil vlastnícke právo vlastníka pozemku. A tak ako zákon č. 669/2007 ani tento jeho, ak to môžem tak povedať, klon nijako nerieši majetkovoprávnu stránku. Začatím aj takto v úvodzovkách legálne povolenej stavby teda dochádza k zásahu, jasnému zásahu do vlastníckych práv vlastníka pozemku, a to bez ohľadu na to, či bolo stavebné povolenie vydané legálne. Takže chaos len zvýšime, akoby sme chceli naplniť starú múdrosť, že majetok a životy občanov sú ohrozené vždy, keď zasadá parlament.

    Tento právny chaos však môže spôsobiť, a to nie sú len moje slová, pred rokom to povedala aj poslankyňa Národnej rady pani profesorka Tóthová, že sa výstavba vôbec neurýchli, ale, naopak, zabrzdí v nekonečných sporoch. A občania už veľmi dobre vedia, že ani naše často podivuhodne rozhodujúce či nekonajúce súdy nie sú tou poslednou inštanciou, na ktorú sa dá odvolať.

    Dámy a páni, sme členská krajina Európskej únie, takže občania majú k dispozícii vyšší level spravodlivosti a ktorý aj hojne využívajú a v mnohých vo väčšine prípadov aj vyhrávajú. Môžeme im poskytovať muníciu pre kanóny práve prijímaním aj takýchto zákonov. Verte mi však, že to pre dobré meno Slovenskej republiky, ale najmä pre dôveru vlastných občanov nie je cesta najlepším smerom. Opakovane teda apelujem, tak ako som to robil v prvom čítaní, nerobme to, zamietnime tento návrh. Napokon, veď v tejto chvíli tu možno ideme urýchľovať čosi, aj keď možno ten zámer je dobrý, čo nie je v rukách našich ani v rukách vlády. Hlavným problémom, ktorému čelí projekt urýchlenia výstavby diaľnic totiž v tejto chvíli vôbec nie sú vlastnícke vzťahy, ale to, kto to zaplatí. Kto na to nájde peniaze a kde sa tie peniaze nájdu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zsolt Simon. Samozrejme, je omylom na tabuli, ani nie je prítomný v sále. Teraz vystúpi pán poslanec Lipšic.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, už môj predrečník spomenul obec Šútovo, ktorá sa nachádza na úpätí Malej Fatry. Obec, kde o chvíľku prídu buldozéry, začnú ľuďom brať domy, začnú im brať pozemky, začnú im brať záhrady, začnú im brať polia. Stále budú vlastníci toho pozemku aj pán Calík a jeho rodina, aj ostatné rodiny, ktoré žijú už dlhé generácie na úpätí Malej Fatry. Príde štátny úradník a povie im, my máme lepšie riešenie pre tvoj pozemok, my ho zoberieme, zvalcujeme a začneme betónovať. Toto je právny štát a ochrana tých najzraniteľnejších zo strany socialistickej vlády. Prerábať na tom budú jednoduchí ľudia, ktorí žijú v Šútove po generácie a zarábať na tom budú veľké finančné skupiny, ktoré vyhrávajú tendre na výstavbu diaľnic. Toto je sociálne cítenie prejavené v praxi.

    Aby sme sa nemýlili. Tento prípad sa nestane len v Šútove, ale v mnohých ďalších oblastiach Slovenska a môže sa dotknúť každého jedného z nás. Väčšina obyvateľov Slovenska má nejakú nehnuteľnosť. Má nejaký dom alebo záhradu, alebo pole, niektorí možno majú les. A myslím si, že by sme mali veriť ľuďom, že vedia, pokiaľ je to ich, pokiaľ to nie je vyvlastnené, že vedia lepšie rozhodnúť, ako so svojím majetkom nadobudnú, ako to vie urobiť štát.

    Vy neveríte ľuďom a podceňujete ľudí, že nevedia slobodne a zodpovedne rozhodovať o tom, čo je ich, o tom, čo je ich majetkom. Čo sa vlastne udeje? Ten pozemok bude stále súkromný, bude vlastnený konkrétnym občanom našej republiky, príde ministerstvo, povie, tuná budeme stavať, teraz už dokonca aj rýchlostné komunikácie, prídu buldozéry, stavebné mechanizmy a začnú stavať. A budú stavať. A čo sa stane potom? Potom v nejakom okamihu tú diaľnicu alebo rýchlostnú komunikáciu postavia. A čo sa stane potom? Bude môcť tento vlastník pozemku vôbec ísť po diaľnici postavenej na jeho pozemku? To bude stále jeho pozemok. Bude môcť, ak si na vlastný pozemok kúpi diaľničnú známku.

    Myslíte naozaj vážne, že človek, ktorý bude chcieť použiť vlastný pozemok, ktorý nikto nevyvlastnil si bude musieť kúpiť diaľničnú známku, aby mohol po tej diaľnici na jeho pozemku ísť? Pán poslanec, taký žart to nie je. Choďte do Šútova, povedzte, že to je taký zábavný kabaret ohľadne tohto zákona. Nie je. To sa týka jednoduchých ľudí. Vás nie predpokladám zatiaľ, ale ak tento zákon nie je protiústavný, tak potom zrejme čl. 20 ústavy neexistuje. Nemá žiaden normatívny význam. Vy samozrejme, že viete, že ten zákon protiústavný je a nebudem diskutovať o tom, prečo Ústavný súd takmer rok nerozhodol o prijatí návrhu na ďalšie konanie a nerozhodol ani o tom, či pozastaví účinnosť návrhu zákona, alebo nie.

    Ja už som tu spomínal, aký princíp tu bol zavedený vládnou koalíciou. Ten princíp bol zavedený v prípade zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Ten princíp bol tento. Prebieha konanie na Ústavnom súde, lebo vtedy ešte prebiehalo na jar tohto roku, a preto nemôžeme schvaľovať nový zákon, či ústavný, alebo iný, kým neskončí konanie na Ústavnom súde. Fajn. To bol princíp, ktorý ste vy ako vládna koalícia zaviedli. Aké mal trvanie? Dva, tri, štyri mesiace? Pretože ak by sme mali ten princíp aplikovať dnes bez akýchkoľvek pochybností – na Ústavnom súde, nie je rozhodnuté, vy do toho zákona vstupujete znovu, rozširujete, nie, nerobíte tú protiústavnosť, neodstraňujete ju, práve naopak, vy zvýrazňujete, takže by sme o tom nemali rokovať. Ale nie, my o tom rokujeme a budeme hlasovať a predpokladám, že 85 hlasov v tejto snemovni sa nájde na schválenie aj tohto zákona. Čiže princíp neplatí. Ale potom to nie je princíp. Potom to je účelová hra. Pretože preukazovanie pôvodu majetku je pre vládnu koalíciu citlivá záležitosť, lebo niektorých vládnych predstaviteľov irituje alebo ohrozuje a diaľnice ohrozujú ľudí v Šútove. Obyčajných ľudí, ktorí nie sú predsedami koaličných strán. Tí vás nezaujímajú.

    Pán Mečiar, Slota, ktorí sú ohrození zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, tam ustúpite. Pán Calík a ostatní v Šútove, tam neustúpite. Prečo? To sú len obyčajní ľudia, ktorí majú svoj pozemok a ktorí ho chcú užívať spôsobom, ktorý oni uznajú za najvhodnejší. A myslím si, že keď je nejaká deliaca čiara v parlamente medzi predstavami vládnej koalície a opozície, tak to je práve deliaca čiara, ktorá sa týka toho, či veríme ľuďom, ktorí, ak majú dobré informácie, tak sa vedia sami kvalifikovane rozhodnúť o svojich dôchodkoch, o svojej rodine, o svojom majetku alebo naopak.

    Veríme štátnym úradníkom a politikom, že rozhodnú za ľudí múdrejšie, lebo ľudia sú hlúpi a sami sa rozhodnúť kvalifikovane nevedia? Tam si myslím, že ide deliaca čiara medzi nami a vami, a preto si myslím, že tento návrh novely zákona je len vyústením tohto sporu o pohľad na svet, na dôstojnosť človeka, na našu spoločnosť.

    Považujem toto rozširujúce ustanovenie zákona za ohrozujúce základné právo. Základné právo každého vlastniť majetok. Budeme rozhodovať o chvíľku alebo diskutovať o rozpočte pre budúci rok. A budú mnohé plamenné vystúpenia o tom, kde by mali byť väčšie priority, ktoré oblasti by mal štát viac financovať. Školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, justíciu, obranu, dneska som sa dočítal, v akej situácii sú naši vojaci v Afganistane. Ale o tom bude diskusia pri rozpočte. Ale zhodneme sa asi na tom, že ak je nejaká hlavná priorita štátu, ktorú musí štát garantovať, nie ohrozovať, tak je to práve snaha chrániť život, zdravie a majetok ľudí. To je prvoradá úloha každého civilizovaného štátu.

    V tomto zákone štát nieže chráni majetok ľudí, ale práve naopak ohrozuje. A ten príklad s diaľničnou známkou je výpovedný, lebo vypovedal absurdnosť. O absurdnosti tohto návrhu, ktorý ste predložili a ktorý umožňuje, aby človek, ktorý vlastní svoj vlastný pozemok mohol užívať diaľnicu na ňom postavenú, len ak štátu zaplatí. Tomu štátu, ktorý mu ten pozemok znemožnil vôbec užívať. A to považujem za absurdné, a preto, milé kolegyne, vážení kolegovia, nebudeme za návrh novely hlasovať, pretože neochraňuje tých najslabších, ale práve naopak, preferuje tých najsilnejších. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Minárik. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, čo sa udeje, ste popísali celkom presne. Ale čo sa stane potom v ďalšej budúcnosti, k tomu netreba nejaké fantázie. Na to sa stačí pozrieť na situáciu v Bratislave, v Košiciach, vo VÚC-kách. Súdruhovia pred rokom 1989 prakticky rovnakým spôsobom nastavali kilometre a kilometre ciest. Dnes sú tieto cesty vo vlastníctve miest a VÚC-ciek, ale pozemky sú stále vo vlastníctve tých súkromných osôb, ktorých sa nikto nepýtal. A tie cesty boli tiež postavené s platnými stavebnými povoleniami. Dodnes sa tí vlastníci ničoho nevedia domôcť. Nevedeli sa domôcť vtedy, nevedia sa domôcť teraz. Ale pre vládu to vtedy bolo zadarmo, pre dnešnú vládu to teraz bude zadarmo a raz v budúcnosti, keď tí ľudia nerezignujú, bude sa s tým musieť vysporiadať niekto iný. Niektorí totižto rezignujú a niektorí možno aj stihnú zomrieť, to bude pre takúto vládu možno to najvýhodnejšie. Keď to robili súdruhovia pred rokom 1989, prečo by to nerobili súdruhovia dnes. Koniec koncov sú to veľmi učenliví žiaci. A väčšina tejto vlády sú ani nie učenliví žiaci, to sú súdruhovia spred roku 1989. Tak aj konajú.

  • Chcete reagovať, pán Lipšic? Takže pán poslanec Simon. Pán poslanec, prepáčte, vy ste boli písomne prihlásený? Dobre ako jediný ústne prihlásený. Ešte? Tak vás poprosím, prepáčte. Čiže dávam možnosť ešte sa prihlásiť ústne, pretože pán poslanec Lipšic bol posledný písomne prihlásený, takže ústne teraz ešte do rozpravy pán poslanec Simon, Kahanec a Slafkovský a pán poslanec Hrušovský. Končím možnosť sa prihlásiť. Takže ešte raz. Nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keď sme prerokovali tento bod vo výbore, už vtedy som uvažoval, či vystúpiť, alebo nie. Nakoniec som sa rozhodol vystúpiť tu priamo v pléne a predniesť jeden krátky procedurálny návrh. Vrátiť návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie.

    Pán minister, v plnej miere súhlasím s tým, že máte snahu urýchliť výstavbu diaľnic, rýchlostných ciest. Len sa pýtam. Akým spôsobom chcete uplatniť také jednoduché právo, ktoré ste nadefinovali v tomto návrhu zákona, že vzniká zo zákona predkupné právo pre štát. Akým spôsobom sa to vykoná? Kde, komu bude musieť vlastník ponúknuť, ktorej inštancii? Či to je ministerstvo? Je to Národná diaľničná spoločnosť? Akou podobou? To by malo byť v tomto zákone definované. Ale nie je definované.

    Pýtam sa, taktiež som si kládol otázku. Článok I v § 6 sa vkladá nový ods. 1, ktorý znie: „Náhrada za výkup pozemku alebo stavby je 1,2-násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov.“ To hovoríte každému, že v prvom kole nemôže súhlasiť s predajom? Pretože keď bude súhlasiť len v procese vyvlastňovania, uzatvorí zmluvu, vtedy dostane 1,2-násobok?

    Pán minister, sedel som v predchádzajúcej vláde. Riešili sme vyvlastňovanie nie malého rozsahu. Trúfam si povedať, že prinajmenšom takého istého, ako mienite vy, keď sme riešili závod v Tepličke nad Váhom KIA. Z praktických skúseností. Pokiaľ je 1,2-násobok v peniazoch podľa všeobecných predpisov, tak každý týždeň bude iná všeobecná hodnota a cena bude stúpať. Nieže zjednodušíte, skomplikujete tento prípad a prístup.

    A dovoľte, aby som na záver sa vyjadril k čl. V., ktorým sa dotýkate zákona č. 326, zákona o lesoch. Paragraf 7a záväzné stanovisko. „Lesné pozemky možno využívať na účely výstavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vrátane ich súčasti podľa osobitného predpisu na základe záväzného stanoviska príslušného orgánu štátnej správy.“ To záväzné stanovisko nepostačí na stavebné povolenie, ale odlesnenie je odstránenie porastu, ktorý sa tam tvoril desiatky rokov, keď nie stovky. V prípade poľnohospodárskej pôdy takýto krok je možné navrátiť v priebehu jedného roka alebo v priebehu pár mesiacov do pôvodného stavu. V prípade odlesnenia lesných pozemkov tento stav sa tak rýchlo vrátiť nedá. Aj toto je dôvod, prečo navrhujem, aby sme vrátili tento návrh zákona predkladateľovi na jeho prepracovanie a priniesol sem v inej podobe. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kahanec do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k predloženému návrhu zákona. Zákona, ktorý by mal riešiť jednorazové mimoriadne opatrenia v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a zároveň aj zákon o katastre nehnuteľností a o zmene aj niektorých ďalších zákonov.

    Už len ten názov jednorazové opatrenia diaľnic zasa tu robí určitý problém. Problém v tom, že tie jednorazové opatrenia sa stále obnovujú, takže to nie sú celkom jednorazové a zasa vlastne ten názov ani nezohľadňuje toto, čo by malo byť. Často sa tam niečo doplňuje a rôznym spôsobom, počnúc od vládnej úrovne cez poslanecké návrhy a skúšaním zamontovať tieto opatrenia aj cez iné zákony, ako napríklad cez cestný zákon, ktorý zablokoval prezident.

    Ale čo je podstatou tejto novely. Podstatou tejto novely je vyvlastňovanie. Vyvlastňovanie bez ochrany vlastníckych práv ľudí, občanov Slovenska.

    Človek by očakával, že prvoradá úloha vlády ako výkonnej moci a všetkých tých, ktorí majú moc v rukách by mala byť – chrániť ľudí. Chrániť slušných ľudí, chrániť práva občana. My tu na druhej strane ideme do sporov, ideme na hranu zákona a ideme až za hranu zákona a vôbec si nedáme ani takú námahu, aby sme počkali na rozhodnutie Ústavného súdu k tomuto zákonu z hľadiska ústavnosti. Zasa na to máme rôzny meter. Pri jednom zákone, keď ide o majetky bohatých ľudí, tam nemáme problém urýchlene vybaviť, že tento zákon je neústavný, nie je v súlade s ústavou. Pri tomto zákone nejako Ústavný súd mlčí a väčšinou v živote platí, že kto mlčí, ten svedčí.

    Chcem ešte na začiatku povedať, že myslím si, že každý z nás má úprimný záujem na dobudovaní diaľničnej siete na Slovensku. Každý si myslím, kto má zdravý pohľad a kto vie, že s dobudovaním diaľnic je predpoklad príchodu investícií, investorov, je predpoklad solídneho príchodu pre turistický a rekreačný ruch a podobne. Áno, ale môžeme tieto veci robiť cez hranu zákona? Asi by sme nemali, keď sme zákonodarným orgánom.

    A teraz niečo k tomu zákonu, že čo vlastne tento zákon rieši. Okrem toho, čo je jeho podrobnou náplňou, ktoré úseky sa budú môcť bez riadneho vyvlastnenia použiť na výstavbu a bez toho, aby prešli vlastnícke práva na toho, kto tam chce stavať úseky diaľnic, okrem toho tam rieši predovšetkým účelové zmeny. Či už vylúčenie obcí, teda samosprávy z územného konania, keď vlastne im berie možnosť, aby boli schopné sa svojprávne rozhodnúť a zaujať stanovisko k danému riešeniu v rámci štátu, v rámci cesty. No a, samozrejme, účelovo sa tam doplní presun kompetencií z obcí na krajské stavebné úrady. Každý môže povedať, že obec bude mať iba svoj úzky pohľad a bude účelový z hľadiska obce. A ja sa spýtam. Aký pohľad bude mať krajský stavebný úrad? Nebude tento pohľad krajského stavebného úradu, ktorý vyslovene patrí pod rezorty a pod štátnu správu takisto účelový? Asi bude. Účelový podľa toho, koho chlieb je. To už ani nehovorím, že krajský stavebný úrad by mal prihliadať len na primerané požiadavky účastníkov územného konania. Slovo primerané je fakt absolútne „jasná“, v úvodzovkách „absolútne jasná“ definícia.

    Napriek tomu, že sa tam vyčlenili určité úseky, pri ktorých táto novela má platiť, my tieto úseky ešte aj opakovane rozširujeme. Rozširujeme napriek tomu, že tento návrh zákona je momentálne predmetom posudzovania ústavnosti Ústavným súdom v Slovenskej republike. Je to korektné? Máme tu plno rečí pri iných zákonoch, že musíme čakať na vyjadrenie Ústavného súdu, že musíme rešpektovať vyjadrenie Ústavného súdu, že musíme rešpektovať rozhodnutia Najvyššieho súdu. Čo všetko musíme rešpektovať, ale len v určitých prípadoch. Takže potom to vyzerá tak, že účelovo zasiahneme do kompetencií obcí a miest napriek tomu, že sme im dali samosprávu a že sme im subsidiárne presunuli kompetencie, lebo sú bližšie k ľuďom na danom území.

    Môžeme sa spýtať. Prečo to všetko robíme? Len kvôli sľubom, ktoré sme na začiatku volebného obdobia dali? Teda nie my, ale, samozrejme, vládna koalícia. My sme kvôli týmto sľubom, v podstate nerealistickým, že dostavajú diaľnice do roku 2010, schopní teraz narušiť úplne hrubo vlastnícke práva občanov? Sme schopní ignorovať pripomienkové konania? Sme schopní zavádzať nejaké inovované konferenčné pripomienkové konania, ktoré vôbec nezodpovedajú nejakým podmienkam legislatívy pri príprave zákonov? A v záujme diaľnic, samozrejme, sme schopní brať obciam ich právomoc, odobriť protiústavnú novelu, ktorá nerešpektuje vlastnícke práva? Sme schopní na nevyvlastnených súkromných pozemkoch, teda na cudzích pozemkoch, našich občanov, riešiť záujmy štátu? Napriek tomu, že sú to záujmy štátu, a napriek tomu, že tieto veci môžu byť robené vo verejnom záujme. Tieto veci vo verejnom záujme sú zo zákona presne definované a mali by mať aj svoje podmienky. A tie podmienky by minimálne mali zodpovedať ústavnosti týchto zákonov.

    Nestačí len to, že chceme stihnúť do roku 2010 postaviť diaľnice. To, myslím, že nestačí. Mali by sme rešpektovať výrok Ústavného súdu a mali by sme naňho počkať, veď máte všetky páky. Aký je problém, aby ste požiadali Ústavný súd, aby konal. Ale zrejme v tomto prípade nie je vhodné konať. ..

    Otázka je, a to už je také ostrejšie trošku, že nielen stihnúť diaľnice, ale aj stihnúť uzavrieť všetky tie PPP projekty, v ktorých ide o obrovské, rádovo desaťmiliardové sumy na jednotlivé úseky diaľnic. Toto chceme stihnúť? Chceme stihnúť podpísať všetky tie tendre a zmluvy i napriek kríze, i napriek deklarovanej sociálnosti tejto vlády?

    Na minulej schôdzi sme znásilňovali niekoľko zákonov skráteným legislatívnym konaním, pri ktorých v podstate len jeden mal opodstatnenie. Jedným z týchto troch bola aj táto novela, ktorá toto opodstatnenie z hľadiska podmienok pre skrátené konanie podľa mňa nemala. No tak vlastne prichádzame k tomu, že asi tu máme pripravené podmienky pre nový v úvodzovkách „mýtny tender“, ale už sa nebude volať mýtny tender, ale diaľničný tender. A len pre zaujímavosť tu uvediem pár čísiel.

    Už do prvých ponúk sa prihlasujú opäť konzorciá a na druhý balík PPP projektov pre Nitru a Tekovské Nemce a severný obchvat Banskej Bystrice sa už prihlásili, pokiaľ mám dobré informácie a pokiaľ sa niečo nezmenilo v poslednom čase, štyri konzorciá. A pre zaujímavosť, prvé konzorcium ponúka cenu 55 miliárd, a to je francúzske konzorcium. Zoskupenie rakúskych firiem ponúka cenu 41 miliárd. Povedal som to v slovenských korunách, lebo už teraz sa uvádzajú aj v eurách, ale myslím si, že ešte v tomto čase sú zreteľnejšie ceny v korunách. Rozdiel teda je 14 miliárd.

    Ja len chcem upozorniť na to, či tieto tendre opäť dopadnú ako „mýtne“? Či zasa ten rozdiel 14 miliárd pôjde niekde mimo možnosti využitia vládou, využitia v štátnom rozpočte pre potreby tej sociálnej vlády? Alebo zoberieme tú najvyššiu ponuku a 14 miliárd poputuje pre vybraného uchádzača alebo pre tlačeného uchádzača? A takisto už aj pri týchto nových tendroch sú opäť staronové problémy, že ukrývame a utajujeme, koľko členov má komisia, kto je v komisii. No keď už nepovieme, ani koľko členov má komisia, tak to si myslím, že to už je silné, keď už nechceme povedať, ani koľko má členov. A pri tom všetkom nemáme skúsenosti s PPP projektmi a iba začíname. A to je len jeden faktor.

    Druhý faktor je, že nám do tejto cesty, že nás trošku zaskočila kríza, ktorá prišla. Čiže tá kríza určite zamávala rôznymi oblasťami ekonomiky nielen u nás, ale aj vo svete a je úplne zrejmé, že už teraz deklarujú tieto konzorciá či uchádzači, že budú mať problém zohnať celú sumu cca 2 miliardy eur, to teraz neviem, či dobre hovorím tú sumu, ale že celú sumu nebudú schopní zohnať naraz.

    Takže máme tu možnosť, potenciálnu možnosť a predpoklad –zasa predraženia, predraženia predovšetkým z toho, že ideme na nový systém verejnosúkromných partnerstiev, kde sa bude platiť aj za požičané peniaze. Otázka je, koľko vyjde to platenie za požičané peniaze? Veď štát si môže požičať aj iným spôsobom. A otázka je, či požičanie štátu nebude výhodnejšie inak? A ešte raz zdôrazňujem, práve teraz, keď je obdobie ekonomickej krízy.

    Myslím si, že v tom, čo som povedal, zaznelo toľko potenciálnych rizík a toľko výkričníkov, že táto novela nie je vhodná na to, aby v takomto stave, v akom je predložená, bola podporená. Aj preto nemôžem túto novelu zákona podporiť. Ďakujem pekne.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský, pripraví sa pán poslanec Hrušovský.

  • Vážený pán podpredseda, pán predseda, vážení páni ministri, vážené dámy a páni, milí kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k návrhu tohto zákona, nad ktorým som sa pozastavil predovšetkým preto, že mám pomerne veľké skúsenosti zo samosprávy, a keď som si to prečítal a rozložil na drobné, tak som zostal naozaj zarazený nad tým, že z procesu územného rozhodovania sú mestá a obce vylúčené v podstate úplne. Nemajú ani len priestor na to, aby predniesli svoj názor. To sa mi zdá trošku zarážajúce.

    Pritom v bode 3 pozmeňujúceho návrhu v čl. II v § 117b je explicitne napísané, že krajský stavebný úrad sa stáva rozhodujúcim stavebným úradom a krajský stavebný úrad prihliadne len na požiadavky účastníkov územného konania. To znamená, je tam napísané, že úrad len prihliadne na požiadavky účastníkov stavebného konania. Doteraz ten, kto bol účastníkom stavebného konania, tak mal podstatne silnejšiu pozíciu, ako navrhuje tento predpis len „prihliadať“.

    Keďže je takto oslabená pozícia účastníkov stavebného konania, že sa stávajú len tými, ktorí môžu predniesť svoj názor, ale nemusí byť zobraný na vedomie, tak som sa nad tým zamyslel a dovolím si predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by tieto upravil. A upravil by tieto tak, že mestám a obciam by zostalo právo zúčastniť sa procesu územného rozhodnutia s tým, že samozrejme, pokiaľ bude schválený § 117b v predkladanom znení, tak mestá a obce budú mať len hlas poradný. A to si myslím, že môže byť užitočné aj pre štátnu správu, aj pre parlamentnú väčšinu súčasnú, aby sa rozum, ktorý je nahromadený v stavebných úradoch miest a obcí, aby sa aspoň využil pri debate, aby sa zvážilo, že či je ich stanovisko rozumné, alebo nie je rozumné. V žiadnom prípade si nemyslím, že by mestá a obce mali vykonávať také obštrukcie, ako vykonávala Považská Bystrica, ale zase na druhej strane vylúčiť mestá a obce úplne z procesu výstavby takého telesa, ako je autostráda na ich katastri, to si myslím, že je absolútne nenormálne.

    Preto si dovoľujem navrhnúť to, aby bol vypustený bod 5 v čl. II, ktorý odkazuje na zákon o územnom plánovaní a k stavebnému poriadku, ktorým sa mestá a obce vylučujú z procesu územného konania. A potom v bode 6 navrhujem, aby lehota, ktorá tam bola navrhovaná na sedem dní, to znamená, ak dostane príslušný úrad doklady a podklady k výstavbe diaľnice, má sedem dní na to, aby sa vyjadril. No už ste videli, že by za sedem dní sa k takýmto závažným veciam dalo seriózne vyjadriť? Dá sa to, ale len za takých okolností, že predkladateľ už predtým mal prerokované s dotknutou osobou alebo s dotknutou obcou, o čo ide a že tí na tom už dlhšie pracovali. Taká záležitosť sa nedá spracovať za sedem dní dostatočne. Preto si dovoľujem navrhnúť, aby táto lehota sedem dní bola predĺžená na dvadsaťjeden dní. Takže to, čo chce ešte legislatívny poriadok, dovolím si prečítať pozmeňujúci návrh v celom znení, a to je bod 1 vypustiť v čl. II bod 5 z vládneho návrhu zákona. Odôvodnenie som povedal. A po druhé, v bode 6 nahradiť číslovku 7 číslovkou 21. Takisto odôvodnenie, ako som povedal. Ďakujem, dámy a páni.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto. A preto teraz dávam slovo poslednému prihlásenému do rozpravy k tomuto návrhu zákona, a to je pán poslanec Pavol Hrušovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril krátko k predloženému vládnemu návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach. V jednoduchosti ho nazývame zákon o vyvlastnení.

    Súhlasím s tým, čo povedali moji predrečníci a prikláňam sa k názoru, že predložený návrh zákona s obsahom taký, ako je uvedený v návrhu má znaky zjavnej protiústavnosti. Ale z tohto miesta mi neprichodí, aby som ja vyjadroval tento názor definitívne a som presvedčený, že už návrh, ktorý je podaný a o ktorom rokuje Ústavný súd sa v tomto zmysle prikloní k názoru tých poslancov, ktorí už dnes hovoria o zjavnej protiústavnosti predloženého návrhu zákona.

    Dámy a páni, Kresťanskodemokratické hnutie je za výstavbu diaľnic a podporuje výstavbu akýchkoľvek iných rýchlostných komunikácií, ktoré dobudujú infraštruktúru Slovenskej republiky, a preto podporujeme všetky kroky vlády a parlamentu na to, aby sme aj my svojimi rozhodnutiami pristúpili k zjednodušeniu, ako môžeme diaľnice a rýchlostné komunikácie stavať.

    Na druhej strane pred týmto záujmom však kresťanskí demokrati stavajú záujem chrániť vlastnícke práva občanov Slovenskej republiky a ochraňovať ich pred necitlivými, doslova často až nemorálnymi zásahmi politikmi do ich vlastníckych práv. A za takýto návrh nemorálneho zasahovania politikmi do vlastníckych práv občanov Slovenskej republiky považujem aj predložený návrh zákona.

    Ďalej mám vážne pochybnosti, pán minister, o tom, že ak bude návrh zákona schválený, o čom nepochybujem preto, lebo ste sa tak dohodli vo vládnej koalícii, že pri aplikačnej praxi bude spôsobovať veľké problémy vykladať tento zákon, respektíve bude pre vládu istým nástrojom vyložiť si tento zákon svojvoľne, čo vidím ako vážny problém a občania sa dostávajú do nezrozumiteľného právneho postavenia aj ku svojim vlastníckym právam.

    Ústava Slovenskej republiky jasne hovorí o vyvlastnení, ktoré považuje za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú hodnotu.

    Vy ste sa pokúšali prevziať z Ústavy Slovenskej republiky túto terminológiu aj do návrhu zákona. Narábate s termínom primeraná náhrada, za ktorú ja však určite nepovažujem trhovú cenu. Štát by mal pri vyvlastnení ponúknuť už keď tak vyššiu ako trhovú cenu, alebo ponúknuť náhradné bývanie v porovnateľnej alebo vyššej kvalite či iný porovnateľný pozemok. Na druhej strane však pre štát je jednoduchšie vyplatiť peniaze a lacnejšie vyplatiť trhovú cenu, ako platiť okrem nej aj odškodné pre majiteľa.

    Ďalej nejasné a nezrozumiteľné sú formulácie o stanovení ceny za vyvlastnenie strategického pozemku alebo stavby, ktorá na ňom stojí, ktorá sa má určovať podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom. Nuž pýtam sa, ak bude viacej znaleckých posudkov, ktorá cena z ktorého znaleckého posudku bude tá, ktorú štát vyplatí tým, ku ktorým pristúpil k vyvlastneniu ich nehnuteľností alebo pozemku.

    Ďalej vyvoláva vo mne aj isté obavy nejasná formulácia a presné vyjadrenie verejného záujmu. Čo sa vlastne pod verejným záujmom pri vyvlastnení myslí. A vzhľadom na to, že návrh zákona nedefinuje pojem verejný záujem pri posudzovaní otázky, či v danom prípade naozaj je realizácia zamýšľanej stavby vo verejnom záujme, bude môcť vláda takto uplatniť svojvoľne voľnú úvahu o tom, že či ide, alebo nejde o verejný záujem.

    Ďalej veľmi ľahkovážne v návrhu zákona som presvedčený, že narábate aj s predkupným právom, ktoré som toho názoru, že nie je v poriadku, lebo stavia štát do pozície vlastníka so všetkými právami z toho vyplývajúcimi. To potom treba riadne zadefinovať, ako a podľa akého predpisu sa bude postupovať pri porušovaní tejto povinnosti. V prípade, že predkupné právo k nehnuteľnosti sa zriadi písomne, následky nastávajú právoplatným rozhodnutím katastrálneho úradu o povolení vkladu do katastra nehnuteľností a takéto predkupné právo pôsobí nielen vo vzťahu ku kupujúcemu, ale zaväzuje aj jeho dedičov a právnych nástupcov. To znamená, povinnosť ponúknuť nehnuteľnosť na predaj najprv predávajúcemu sa vzťahuje aj na každého budúceho vlastníka nehnuteľnosti. Aj vtedy, ak sa predávajúci po vykonanej ponuke rozhodne nehnuteľnosť nekúpiť, predkupné právo mu zostáva zachované aj vo vzťahu k novému vlastníkovi.

    Ak by povinná osoba porušila predkupné právo predávajúceho a nehnuteľnosť by prepadla tretej osobe, predávajúci sa môže od tretej osoby domáhať, aby mu ponúkla vec na predaj. Predaj sa musí uskutočniť za podmienok, aké boli dohodnuté v zmluve o zriadení predkupného práva. Ak takéto podmienky dohodnuté neboli, vec sa predá za podmienok, za akých ju tretia osoba sama nadobudla. Aj pri porušení predkupného práva zostáva toto právo predávajúceho zachované a pôsobí vo vzťahu k nadobúdateľovi nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že by tu nemusela byť reálne zachovaná podmienka 1,5-násobku trhovej ceny.

    Dámy a páni, mohol by som pokračovať vo výpočte istých pochybností a formulačných nejasností, ktoré sú v návrhu zákona. Tie však sú nižšej intenzity ako pochybnosť o tom, že tento zákon je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, nehovoriac o tom, že neriešite niektoré ďalšie problémy, ktoré vzniknú po prijatí tohto zákona, napríklad náhradu za odňatie poľnohospodárskeho pozemkového fondu alebo lesného fondu, čo so sebou tiež prináša často veľkú finančnú záťaž na štátny rozpočet.

    Dámy a páni, už aj z dôvodov, ktoré spomenuli predrečníci, ale aj z tých, ktoré som už spomenul ja poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia nemôže podporiť návrh zákona predložený vládou Slovenskej republiky o mimoriadnych opatreniach pri príprave niektorých stavieb a diaľnic. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili páni poslanci Alexander Slafkovský, Jozef Halecký, ešte pán poslanec Stanislav Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V podstate kompletne súhlasím s tým, čo hovoril pán kolega Hrušovský, s tým, že ma potešuje aspoň to na tomto návrhu, že sa do neho dostala cesta R1 Banská Bystrica – Ružomberok. A mrzí ma, že cesta R8 Partizánske – Topoľčany – Nitra, že tá cesta má končiť v Partizánskom, keď gro priemyselnej činnosti Ponitria končí až v Prievidzi. Takže, ale to sú veci, ktoré sú troška z iného súdka, ako je celková koncepcia tohto zákona. A tak tento zákon tým, že odoberá práva mestám a obciam a ďalším dotknutým inštitúciám byť priamo účastníkom v rozhodovacom konaní nie je zákonom, ktorý si zaslúži byť podporený, pokiaľ tam nedôjde k zmenám. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som sa opýtať pána poslanca Hrušovského, či pozná nejakú účinnú formu, ako zabezpečiť životné potreby východného Slovenska.

    Som z východného Slovenska, žijem tam, chodím tam každý týždeň, takže vidím, že rozvoj tohto regiónu je možný jedine rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť tak, že sa tam vybudujú čím rýchlejšie diaľnice, pretože veľa mladých ľudí odchádza do zahraničia. Tie mikroregióny napravo, naľavo od perspektívne myslenej diaľnice by sa rozvíjali podstatne rýchlejším tempom. Viem, že nezákonným spôsobom by sa to nemalo robiť. Pýtam sa, pán poslanec, ako rýchlo a účinne, aby tie diaľnice tam už boli. Ďakujem.

  • Posledným s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

  • Ja by som charakterizoval tento zákon alebo novelu tohto zákona v takých piatich, možno šiestich bodoch. Po prvé, že tento zákon umožňuje tejto vláde stavať na cudzích pozemkoch. Toto naposledy bolo pred rokom 1989.

    Po druhé, celý marketing okolo stavania diaľnic dovoľuje obstarávať netransparentne alebo povedzme to úplne jednoucho, zadávať zákazky priamo rokovacím konaním bez zverejnenia.

    Ďalej tento zákon umožňuje obchádzať posudzovanie vplyvu stavby na životné prostredie. Jednoducho variantné riešenia diaľnic z dôvodu vplyvu na životné prostredie sa nebudú realizovať. To značí, že nenávratne likvidujeme jedinečnú prírodu Slovenska.

    Ďalej tento zákon uvaľuje alebo týmto zákonom uvaľujete predkupné právo štátu na pozemky občanov. Predkupné právo na ich pozemky. Zo zákona.

    Ďalej tento zákon likviduje samosprávu z procesu schvaľovania výstavby diaľnic. Jednoducho ste samosprávu vymazali. Kadiaľ pôjde diaľnica, samospráva je aut, územné konanie, ktoré bolo v moci samosprávy prenášate na orgány štátnej správy.

    A čo je smutné na tom, že všetky tieto veci a všetky tieto vaše vývrtky a tento váš marketing a útok na základné ľudské práva vám umožňuje ten, ktorý by tie základné ľudské práva na Slovensku mal chrániť, a to je Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v tejto veci nekoná, a to je na tom najhoršie. Ten by vás mal zastaviť, ale ten nekoná.

  • Ďakujem. Pán poslanec Janiš bol posledný s faktickou poznámkou. Pán kolega Hrušovský, chcete reagovať? Poprosím, stlačte si trojku tlačidlo. Dajte priestor pánovi Hrušovskému na reakciu.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Halecký, priznám sa vám, nie som odborník na stavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií. Ja som sa snažil vo svojom vystúpení ako právnik pristúpiť vecne ku kritike predloženého návrhu zákona a upozorniť aj na to, že práva jedného nemôžu byť na úkor poškodzovania práv iných. A nemôžeme hľadať riešenia aj výstavby diaľnic, aj dobudovania infraštruktúry na východné Slovensko tým, že budeme siahať na ľudské práva a vlastnícke práva občanov Slovenskej republiky takýmto násilným spôsobom. Dnešný právny stav dovoľuje, síce je to dlhšie, je to náročnejšie pre štát, ale s občanom sa buď dohodnúť, alebo inou zákonnou formou danou Ústavou Slovenskej republiky postupovať aj pri vyvlastňovaní pre verejný záujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský bol posledný prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa navrhovateľa, pána ministra dopravy, či chce zaujať stanovisko v záverečnom slove? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, musím len zopakovať to, čo stále hovorím, že motto tejto rozpravy bolo – všetci chceme v krátkom čase, ale jednoducho, ak by existoval režim, ako to ale odstrániť, tak, samozrejme, ho urobíme bez tohto zákona, len verte mi, z praktických skúseností tento režim neexistuje a potom zabudnime na to, že chceme v krátkom čase, ale robme dobudovanie diaľnic a rýchlostných ciest v horizonte 5, 10 a viac rokov.

    Druhý moment, čo chcem tu spomenúť v úvode, je ten, že táto predkladaná novela zákona sa netýka stavieb ukončovaných v roku 2010, 2011, pretože tie idú v inom režime a táto novela má práve zjednodušiť a zrýchliť prípravu stavieb, ktoré budú začínané po roku 2011.

    Čo sa týka vlastného vystúpenia pánov poslancov, čo sa týka pána poslanca Reháka, ten prvok, ktorý predkladá vo svojom pozmeňujúcom návrhu je s filozofiou motivácie štátu pre tých vlastníkov, ktorí chcú pristúpiť na dohodu skôr pred režimom vyvlastnenia, čiže vlastne ešte rozširuje tú motiváciu štátu, takže s týmto nemám ako predkladateľ problém a viem podporiť tento pozmeňujúci návrh.

    Pán poslanec Prokopovič, to, že nestaviame už na vysporiadaných pozemkoch, to je absolútny nezmysel, išli by sme sami proti sebe. Ak by sme mali vysporiadané pozemky, tak by sme nemuseli chystať žiadne takéto zákony. Práve preto, že nie sú vysporiadané, práve preto, že nevieme získať stavebné povolenie, tento zákon sme pripravili a ukradnuté pozemky, ako to zaznelo, to je príliš expresívny výraz, lebo si myslím, že každý súdny človek, ktorý sa pozrie na ten návrh zákona nehovorí o kradnutí, ale o vysporiadaní sa buď kúpou, dohodou, alebo vyvlastnením.

    Pán poslanec Lipšic, modelovanie stavu, to nie je absurdnosť z toho stavu, že občan si bude musieť kúpiť diaľničnú známku a pôjde po svojom vlastnom pozemku, ktorý vlastní, to je absurdnosť z vašej strany. Treba si prečítať ten návrh zákona, kde ten režim je postavený tak, že do kolaudácie musí byť vysporiadaný pozemok, to znamená, musí byť ukončené majetkovoprávne konanie buď cestou kúpnej zmluvy, alebo cestou vyvlastnenia. To znamená, že keď už pôjde ten občan, ktorý predtým vlastnil ten pozemok, už nepôjde po svojom, ale po takom, ktorý predal, alebo mu bol vyvlastnený.

    Čo sa týka pána poslanca Minárika. Nejdem komentovať tie expresívne výrazy, ale, samozrejme, z jeho rozpravy zaznelo to, že nechceme uzatvárať zmluvy. Naopak, toto je práve režim, aby sme uzatvorili majetkovoprávne vzťahy, pretože bola tu paralela s cestami, ktoré vlastnia samosprávy. Práve preto, aby sme takýto stav nepripustili, práve preto, aby neboli tie novopostavené diaľnice na nevysporiadaných pozemkoch je tento zákon pripravený a, samozrejme, má aj režim odkúpenia pozemku, čiže takýto stav sa nemôže stať, že budú ukončené diaľnice bez majetkovoprávneho vysporiadania či už cestou kúpy po dohode, alebo cestou vyvlastnenia.

    Pán poslanec Simon. Čo sa týka KIE. Súhlasím, že ten proces bol podobný, akurát nebol možno podľa pravidiel, ale je to neporovnateľné z hľadiska veľkosti, pretože pri KII išlo o cca 400 vlastníkov, kde na PPP projektoch máme necelých 40-tisíc vlastníkov, čiže myslím, že to je podstatný rozdiel, cca 40-tisíc kúpnych zmlúv a na tých ostatných diaľniciach je toto číslo obdobné.

    Čo sa týka pána poslanca Kahanca. Vylúčenie obcí, to je absolútne tiež nepochopenie. Obce nie sú vôbec vylúčené z konania, obce sú naďalej účastníci stavebného konania, môžu sa vyjadrovať, namietať, zúčastňovať konania a tento režim sme zaviedli práve preto, že určité problémy s obcami boli, pretože obce hájili veľakrát záujmy tej obce a tých občanov, ktorými sú volení a veľmi výrazne zabrzdili, nieže brzdili, ale zabrzdili výstavbu infraštruktúry medzinárodného charakteru.

    To už som spomenul, že táto dnešná novela sa netýka tých stavieb, ktoré budú odovzdávané v roku 2010 a 2011, ale, naopak, tých, ktoré sa musia pripraviť, aby sme vedeli odovzdať stavby a začať tie stavby 2010 a 2011, aby sme ich vedeli v tom 2-, 3-ročnom období odovzdať.

    Najpálčivejším problémom, ktorý tento zákon rieši, je D4, to je obchvat Bratislavy. Myslím, že nemusím vám nikomu zdôrazňovať, ako je táto stavba potrebná, nemôžeme si dovoliť ju pripravovať 7, 8 rokov a našou ambíciou je ju pripraviť za 2, 3 roky. Bez tohto zákona ju nepripravíme a obdoba je R7 z Bratislavy – Šamorín – Dunajská Streda a tak ďalej. Takže takisto si tam nemôžeme dovoliť chystať túto stavbu 5, 7 rokov.

    Čo sa týka tých nákladov, pán poslanec Kahanec, na tieto stavby. Neprináleží mi tie náklady teraz komentovať. Momentálne vyhodnocovacia komisia hodnotí tieto ponuky. Nemám problém povedať, že komisia má 5 členov, ale tie mená naďalej nezverejním, pretože pri iných veľkých tendroch, a napríklad, ako bolo mýto, sme mali obrovské problémy s tým, že boli atakovaní uchádzačmi, samozrejme, aj inými.

    Čo sa týka, pán poslanec Slafkovský, to už som spomenul, že obce nie sú vylúčené, treba to dočítať celé, to právo obcí tam naďalej ostáva, obce sú naďalej účastníkmi konania, čiže majú možnosť vyjadrovať sa, namietať, majú možnosť byť účastníkmi celého konania, čo je absolútne nepravdou, že obce sú vylúčené a ten § 117b, že stavebný úrad ako krajský stavebný úrad prihliadne primerane. Ide tam práve o predražovanie stavieb diaľnic a rýchlostných ciest, pretože z praxe vieme, že obce si kládli podmienky, ktoré nesúviseli s výstavbou diaľnic a rýchlostných ciest.

    Tých príkladov je veľa a je to možno 9-kilometrový obchvat obce preto, že ináč nedal územné rozhodnutie, kým sa ten 9-kilometrový obchvat nevybudoval absolútne nesúvisiace s diaľnicou. Sú to tie ihriská, ktoré sa budovali popri diaľniciach a tak ďalej za to, že obec dala. Čiže nechceme zaviesť do toho nejaký špekulatívny a obchodnícky charakter, ale preto hovoríme, že prihliadne na tie, ktoré súvisia s diaľnicou, a nie tie, ktoré nesúvisia s diaľnicou.

    Pán poslanec Hrušovský. Ja si myslím, že si treba tiež hlbšie pozrieť ten návrh zákona, ale to, čo bolo povedané, že primeraná náhrada by mala byť vyššia ako trhová, práve to tam riešime, práve preto tam je ten 1,2-násobok, aby bola tá primeraná náhrada vyššia ako trhová. Znalecký posudok, že sú 2, 3, to je ťažko mi hodnotiť, to treba vstúpiť do toho režimu znaleckých posudkov a znaleckej činnosti, ale v zásade my sa nebránime tomu, určité diferencie môžu byť pri oceňovaní pozemku 2, 3 znalcami, ale my sa nebránime tomu, aby to bol ten najdrahší znalecký posudok, ale musí to byť znalecký posudok podľa zákona. Inak nemôžeme vykonať úhradu za tieto pozemky.

    Predkupné právo. Myslím, že predkupné právo rieši katastrálny zákon a práve preto sme tam definovali predkupné právo, aby sme vylúčili špekulatívne zámery, lebo zase sa v praxi stávalo, že prišiel hocijaký špekulant, vykúpil za nižšiu ako trhovú hodnotu pozemky a potom s tým špekuloval. Preto hovoríme, že užívaj pozemky, ale predkupné právo na tie, po ktorých v budúcnosti je úmysel stavať diaľnicu alebo rýchlostnú cestu, musí byť predkupné právo. Verejný záujem. Tam si myslím, že ústava ho rieši a ako som povedal, ideme na hranu s ústavou, ale ju neporušujeme.

    Ešte sa chcem vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Slafkovského, ktorý si myslím, že tým, že som to dovysvetlil, stráca na opodstatnenosti a nesúhlasím s jeho uplatnením do tejto novely zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v súlade so schváleným programom bude teraz nasledovať vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. Odovzdávam slovo predsedovi parlamentu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerokovávaní schváleného programu 29. schôdze Národnej rady. Pristúpime k tak dlho očakávanému prerokovávaniu

    zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 v druhom a treťom čítaní.

    Je to tlač 771, súčasťou sú aj návrhy rozpočtov verejnej správy na rok 2009 až 2011. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 771a.

    Poprosím pána ministra financií vlády Slovenskej republiky pána Počiatka, aby odôvodnil návrh rozpočtu. Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, stretávame sa tu v týchto dňoch, aby sme okrem iných zákonov diskutovali aj o zákone roka, teda zákone o štátnom rozpočte. Návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok ovplyvnili dve základné skutočnosti.

    Po prvé. Rok 2009 bude rokom, keď Slovensko reálne postupuje v rebríčku eurointegrácie vstupom do eurozóny. Po druhé. Tak otvorená ekonomika, akou je ekonomika Slovenska, len sotva môže ignorovať dopady svetovej finančnej krízy. Berúc do úvahy tieto dva nespochybniteľné faktory vláda zároveň čelí výzve plniť programové vyhlásenie vlády, ku ktorému sa zaviazala a ktoré tento parlament schválil. Práve skutočnosti, že sme sa stali plnohodnotným členom Európskej únie a najmä členom eurozóny nám dávajú v súčasnosti komparatívne výhody oproti iným štátom, pretože euro eliminuje kurzové riziká, znižuje transakčné náklady v krajine, zlepšuje cenovú transparentnosť, zlepšuje podmienky pre refinancovanie verejného dlhu a, samozrejme, významne podporuje makroekonomickú stabilitu, čím prispieva k ďalšiemu rozvoju našej ekonomiky. Slovenská ekonomika bude aj v nasledujúcom období rásť, a to najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín Európskej únie, ako aj OECD. Tento predpoklad potvrdila aj samotná Európska komisia, ktorá predpovedá Slovensku rast až na úrovni 4,9 %.

    Aj napriek týmto pozitívnym signálom ministerstvo financií prehodnotilo jednotlivé makroekonomické parametre a znížilo odhady rastov hrubého domáceho produktu na najbližšie trojročné obdobie, a to na 7 % v roku 2008, 4,6 % v roku 2009 a 5,3 % v roku 2010. Predpoklady rastu ekonomiky na roky 2011 už ukazujú možnosti oživenia, pričom očakávame rast hrubého domáceho produktu na úrovni 6,1 %. Priaznivý vývoj našej ekonomiky sa premieta aj do predpokladanej miery inflácie, kde odhad miery inflácie zostal zachovaný na úrovniach z predchádzajúcich prognóz. Aj keď sa ekonomika nenachádzala v stave prehrievania, spomalenie ekonomického rastu vylúči akékoľvek inflačné tlaky vyplývajúce z domáceho prostredia. Všetky tieto skutočnosti nám pomáhajú lepšie prekonať priebeh krízy.

    Nezamestnanosť, ako aj saldo bežného účtu platobnej bilancie sa budú naďalej zlepšovať. Aj napriek všetkým pozitívam vývoja slovenskej ekonomiky bolo potrebné aktualizovať odhad daňových a odvodových príjmov rozpočtu verejnej správy. Berúc do úvahy všetky tieto faktory bolo nevyhnutné reagovať aj samotnou úpravou základného parametra fiškálneho rámca, a to konkrétnej výšky schodku rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95, a to na úroveň 2,08 % HDP pre rok 2009.

    Samozrejme očakávam od odporcov tohto návrhu zákona, ktorí sú neraz odporcami už z princípu vlnu kritiky o príliš vysokom deficite verejných financií a o nedostatočnej konsolidácii. Ale už samotné porovnanie schváleného schodku na rok 2008 s týmto návrhom vyvracia domnienky o nekonsolidácii a pre túto skupinu ľudí je možno zaujímavá aj informácia, že Slovensko týmto návrhom zákona sa zaradí medzi veľmi úzky okruh, a to len štyroch krajín Európskej únie, ktoré v podmienkach finančnej krízy plánujú znižovať zaťaženie budúcich generácií. Zároveň musím zdôrazniť, že návrhy výšky deficitu sa pohybujú pod hodnotou priemerného deficitu všetkých členských krajín Európskej únie. Napriek zhoršeným podmienkam, s ktorými sa vláda musela vyrovnať, predložený návrh rozpočtu zabezpečuje plnenie programového vyhlásenia vlády s jasným dôrazom na prosociálnu politiku v podobe zabezpečenia krytia celého sociálneho balíčka a mnohými ďalšími opatreniami, ktoré sú súčasťou predkladané návrhu rozpočtu.

    V oblasti sociálnej politiky s účinnosťou od 1. 1. 2009 sa rozširuje štátna podpora pri narodení dieťaťa aj na druhé a tretie dieťa, a to o sumu až o 20 455 korún. Do systému pomoci v hmotnej núdzi sa zavádza nová dávka pre dieťa v hmotnej núdzi, ktorou si plní povinnú školskú dochádzku, ktorej účelom je pomoc nízko príjmovým rodinám a zásadným spôsobom sa mení aj doterajší systém kompenzácií ťažko zdravotne postihnutých.

    Okrem týchto opatrení je zabezpečená valorizácia prídavku na dieťa, obdobne aj v roku 2008, aj v roku 2009 je krytie vianočných príspevkov k dôchodkom, pričom dochádza k rozšíreniu okruhu poberateľov. Zároveň sa v rozpočte Sociálnej poisťovne počíta s valorizáciou dôchodkov už od 1. januára 2009, čím sa vytvára priestor na zrýchlenie tempa valorizácie dôchodkov.

    Prosociálne opatrenia nie sú len obsahom kapitoly ministerstva práce, čoho dôkazom je podpora mladých rodín bonifikáciou hypotekárnych úverov pre mladých, a to až do výšky 3 %. Riešenie otázky bývania majú napomôcť aj zmeny v oblasti stavebného sporenia, kde sa podpora rozšírila o možnosť čerpania spotrebných úverov aj na zariadenie bytu a súčasne sa rozšíri okruh stavebných sporiteľov.

    Aj týmto rozpočtom sa darí vláde plniť zámery jej programového vyhlásenia v oblasti školstva, kde sa vláda zaviazala vytvoriť podmienky na skvalitnenie výchovy a vzdelávania na všetkých typoch škôl. Zároveň v rámci regionálneho školstva sú zabezpečené zdroje na priblíženie priemernej mzdy pedagogických zamestnancov k priemernej mzde v národnom hospodárstve. Rovnako medziročne rastú zdroje verejných vysokých škôl, ako aj prostriedky na vedu. Na zdravý vývoj populácie má nespochybniteľný význam kvalita, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, čo je adekvátne zohľadnené aj v návrhu rozpočtu, keď verejné zdroje v oblasti zdravotníctva medziročne výrazne rastú aj vďaka zvýšenej platbe za poistencov štátu.

    Na životnú úroveň obyvateľov krajiny nemajú vplyv len pre sociálne opatrenia, ale, samozrejme, aj rozvoj ekonomiky a infraštruktúry. V tejto oblasti je v rámci rozpočtu zabezpečený dostatočný objem prostriedkov na výstavbu cestnej infraštruktúry aj vďaka využitiu možností, ktoré Slovensko má v rámci prostriedkov z druhého programovacieho obdobia.

    Nemenej významná je podpora investičných projektov prostredníctvom kapitol ministerstiev hospodárstva a práce. Poľnohospodárstvo rovnako ako po minulé roky zostáv prioritnou oblasťou, čo sa prejavuje na náraste predpokladaných dotácií do tohto sektora. Podľa štátneho rozpočtu na rok 2009 dosiahnu priame platby aj v roku 2009 maximálnu možnú úroveň, čo znamená 90 % priemeru starých členských krajín.

    Vážené dámy, vážený páni, predložený rozpočet je dôkazom toho, že aj napriek zmeneným podmienkam pod vplyvom globálnej finančnej krízy je možné zabezpečiť zdravý vývoj verejných financií spolu s napĺňaním cieľom programového vyhlásenia vlády, ktoré je orientované predovšetkým na občanov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister financií uviedol návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. Teraz poprosím pána..., pán podpredseda, počkajte, uvádzame zákon, dostanete slovo.

    Pán spravodajca, poprosím vás, pán predseda, aby..., ešte pred tým chcem požiadať

    o stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2009. Je to tlač 855.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky plní svoje poslanie nezávislého štátneho orgánu v súlade s kompetenciami, ktoré sú mu dané Ústavou Slovenskej republiky a zákonom č. 39 o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

    Vo svojom stanovisku k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 zohľadňuje nielen skúsenosti z nezávislej kontrolnej činnosti, ale aj poznatky z vývoja slovenskej ekonomiky, informácie a odporúčania Národnej rady Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky a orgánov Európskej únie. Poznamenávam, že naše stanovisko je spracované na 60 stranách.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky si uvedomuje, že návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 je predkladaný v čase veľkej neistoty v dôsledku globálnej finančnej a ekonomickej krízy, ktorej dopady sa prejavujú v celkom svetovom hospodárstve. V tejto ekonomickej situácii je dobré, že vláda Slovenskej republiky po predchádzajúcich rokovaniach s predstaviteľmi bánk, hlavných exportérov a sociálnych partnerov prijala uznesením č. 808 zo 6. novembra opatrenia na prekonanie dopadov globálnej finančnej a ekonomickej krízy.

    Podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky tieto opatrenia svojím smerovaním do jednotlivých oblastí hospodárskej politiky v roku 2009 podporia nielen udržanie rastu slovenskej proexportne orientovanej ekonomiky a zamestnanosti a životnej úrovne obyvateľov, ale zároveň vytvoria aj podmienky pre ďalší udržateľný vývoj sociálneho prostredia a pre pokračovanie konsolidácie verejných financií. Aj keď sa v týchto oblastiach nedosiahne úroveň predpokladaná v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011, opatrenia vlády Slovenskej republiky je potrebné hodnotiť pozitívne.

    Rast slovenskej ekonomiky sa v roku 2009 podľa aktuálnych prognóz Európskej komisie a Ministerstva financií Slovenskej republiky oproti predpokladu návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2009 a 2011 zmierni o 1,5- až 1,9-percentuálneho bodu na úroveň 4,6 až 4,9 %. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že napriek zmierneniu rastu slovenskej ekonomiky v roku 2009 bude tento rast najvyšším rastom v krajinách Európskej únie, čo je odrazom strednodobej orientácie makroekonomickej politiky vlády Slovenskej republiky.

    Navyše pri zohľadnení súčasnej dostatočnej likvidity bankového sektora sú vytvorené pevné základy pre pokračovanie ďalšieho hospodárskeho oživenia. Vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2009 iste významne ovplyvní aj vstup Slovenska do eurozóny od 1. januára 2009. Prijatím eura sa zastaví niekoľko rokov trvajúci trend zhodnocovania slovenskej koruny, čím sa zvýši konkurencieschopnosť domácich exportérov. V domácej spotrebe a investíciách by sa mal pozitívne prejaviť predpokladaný pokles úrokových mier. Zapojenie sa do systému spoločnej európskej meny pozitívne ovplyvní aj vývoj ročnej miery inflácie, ktorá má zostať na úrovni zodpovedajúcej cenovej stabilite.

    Vážené dámy, vážení páni, Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 očakával z dôvodu zmiernenia rastu reálnej ekonomiky zníženie rozpočtovania príjmov štátneho rozpočtu s premietnutím buď do zníženia rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu, alebo do zvýšenia schodku štátneho rozpočtu, a tým aj schodku verejnej správy.

    Z hľadiska konsolidácie verejných financií v duchu nového znenia Paktu stability a rastu sa prijateľnejším riešením javilo hľadanie úspor na strane výdavkov, a to predovšetkým v tých oblastiach, ktoré bezprostredne neprispievajú k ekonomickému rastu Slovenska.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky však nemá námietky ani voči druhému riešeniu, a to zvýšeniu pôvodne rozpočtovaného schodku rozpočtu verejnej správy o 0,4- percentuálneho bodu na úroveň 2,1 % z vytvoreného hrubého domáceho produktu.

    Podľa odhadov Ekonomickej komisie zo 6. novembra 2008 sa z dôvodu globálnej finančnej ekonomickej krízy schodok verejných financií v priemere za 27 krajín Európskej únie v roku 2009 medziročne zvýši až o 0,7-percentuálneho bodu na úroveň 2,3 % z vytvoreného priemerného hrubého domáceho produktu Európskej únie.

    Na Slovensku sa schodok rozpočtu verejnej správy v roku 2009 medziročne zníži o 0,2-percentuálneho bodu na úroveň 2,1 % z hrubého domáceho produktu, čo v daných nepriaznivých globálnych ekonomických podmienkach je možné tiež hodnotiť ako pozitívum. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky však upozorňuje, že pre vývoj základného parametra fiškálneho rámca vyjadreného podielom salda rozpočtu verejnej správy na vytvorenom hrubom domácom produkte bude v roku 2009 dôležité predovšetkým dodržiavanie zásady obozretného financovania územnou samosprávou.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky poukazuje na túto skutočnosť najmä na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti, podľa ktorých práve územná samospráva v posledných rokoch neprispievala k stabilite verejných financií.

    Ďalším významným faktorom fiškálnej politiky v roku 2009 bude úspešnosť čerpania prostriedkov zo zdrojov Európskej únie na rozpočtovanej úrovni, čo sa podľa kontrolných zistení Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v rámci programového obdobia na roky 2004 až 2006 nie vždy darilo.

    Odôvodnením daného nežiaduceho stavu bol nielen nedostatočný počet kvalitných projektov, ale aj nezabezpečenie funkčného systému riadenia a kontroly, ktorý by dokázal včas eliminovať vznik nesprávneho a nezákonného použitia prostriedkov Európskej únie, a tým zamedzil uplatňovaniu sankcií zo strany Európskej únie napríklad krátením alebo vykonaním finančnej korekcie časti záväzku Európskeho spoločenstva.

    Aj preto Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky viac ako 50 % svojej kontrolnej kapacity zameria v roku 2009 na dodržiavanie príslušných nariadení a usmernenie Európskej únie pri využívaní zdrojov Európskej únie. Osobitná pozornosť bude venovaná dodržiavaniu lehôt a správnosti implementácie a financovania programov, štrukturálnych fondov a projektov Kohézneho fondu a u vybraných prijímateľoch pomoci z týchto fondov. V tejto súvislosti však nezostanú nepovšimnuté ani riadiace a sprostredkovacie orgány, ktoré často svojou úrovňou riadenia zapríčiňujú nedostatky, ktoré sú kontrolou zisťované u prijímateľov pomoci zo zdrojov Európskej únie.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa preto v roku 2009 zameria aj na kontrolu ďalších príjmov štátneho rozpočtu. V daňovej oblasti sa zameriame najmä na preverenie plnenia daní z príjmov právnických osôb a daní z pridanej hodnoty vrátane systému správy daní a kontroly poskytovania úľav, odkladov platenia daní a najmä vymáhania daňových nedoplatkov. V colnej oblasti predmetom kontroly bude plnenie príjmov z novozavedených spotrebných daní z elektriny, uhlia a zemného plynu.

    V oblasti rozpočtovania výdavkov na rok 2009, vážené dámy a páni, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky hodnotí pozitívne snahu vlády plniť svoje programové vyhlásenie v prioritných oblastiach.

    Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009, rovnako ako návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2009 až 2011 je v podmienkach globálnej, finančnej a ekonomickej krízy koncipovaný s cieľom vytvoriť predpoklady pre dlhodobo udržateľný ekonomický rast, zvýšenie sociálnej mobility, posilnenie sociálnej súdržnosti a zmiernenie vplyvov demografického vývoja pri súčasnom rešpektovaní environmentálnych, klimatických a energetických aspektov.

    Naplnenie týchto a ďalších cieľov návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 20011 však predpokladá okrem efektívneho riadenia verejných financií aj tomu zodpovedajúci systém zabezpečovania kontroly hospodárnosti a efektívnosti a predovšetkým účinnosti vynakladania verejných zdrojov.

    Aj preto sa Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojej kontrolnej činnosti v roku 2009 zameria aj na ďalšie slabé miesta v jednotlivých oblastiach výdavkov štátneho rozpočtu, najmä v oblasti zamestnanosti, sociálnej inklúzie, vzdelávania, výskumu, vývoja, rozvoja dopravnej infraštruktúry, zdravotníctva a životného prostredia.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážený parlament, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky pri zohľadnení aktuálneho vývoja globálnej finančnej a ekonomickej situácie a pozmeňujúcich návrhov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu z 24. novembra 2008 nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009.

    Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 obsahovo nadväzuje na minuloročný rozpočet v rámci celého sektora verejnej správy pri rešpektovaní všetkých dokumentov, ktorými je vláda Slovenskej republiky a Slovenská republika viazaná. Premietnutím politických priorít vlády Slovenskej republiky do rozpočtovania príjmov a výdavkov sa posilňuje záväzný charakter trojročného programovacieho a rozpočtovania orientovaného na výsledky a zároveň sa prispieva k stabilite ekonomického a sociálneho prostredia.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky teda odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predložený vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 v zmysle uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu z 24. novembra 2008.

    Vážený pán predseda Národnej rady, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi, pánovi predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu. Po ňom požiadal o slovo podpredseda Národnej rady pán Hort.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 a rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 a návrhu verejnej správy na roky 2009 až 2011 Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 831 z 15. októbra 2008 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 a návrhy rozpočtov jednotlivých rozpočtových kapitol na rok 2009 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Prerokováva iba kapitolu Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, ktorý prerokováva kapitolu Národného bezpečnostného úradu.

    Zároveň predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a ktorému výbory Národnej rady Slovenskej republiky podajú správy o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 a návrh verejnej správy na roky 2009 až 2011 pridelený ich prerokovali v stanovenom termíne do 19. novembra 2008 a gestorský výbor do 24. novembra 2008.

    Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 Národná rada Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokúva ako informáciu a berie na vedomie. Všetky výbory, ktorým bol návrh pridelený odporučili predložený materiál zobrať na vedomie.

    Výsledok prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. K vládnemu návrhu zákona na rok 2009 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť príslušné nasledovné výbory. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre hospodársku politiku, pôdohospodárstvo, sociálne veci a bývanie, zdravotníctvo, obranu a bezpečnosť, vzdelávanie, mládež a šport, európske záležitosti, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pre kultúru a médiá, zahraničný výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a postavenie žien.

    Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte so zmenami vyjadrili výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol boli prerokované výbormi, pričom s návrhom na zvýšenie boli schválené v jednotlivých výboroch ministerstva pôdohospodárstva a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Platné uznesenie nebolo prijaté, nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny, bol vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku na rokovanie o kapitole Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, kde bol predsedom výboru pozvaný predseda tohto výboru za účelom uvedenia tohto materiálu vo výbore. Výbor o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 76 rokovacieho poriadku o Národnej rade Slovenskej republiky na rokovaní výboru sa nezúčastnil predkladateľ návrhu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien podľa § 46 a § 87 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prerokoval kapitolu Všeobecná pokladničná správa – rozpočet Kancelárie verejného ochrancu práv, rozpočet Ústavu pamäti národa, rozpočet Národného strediska pre ľudské práva bez pripomienok a rozpočet Úradu na ochranu osobných údajov tiež bez pripomienok.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovému zneniu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. Vo výbore pre financie a rozpočet prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý upravuje príjmy štátneho rozpočtu z dôvodu zníženia daňových prognóz na základe aktualizácie makroekonomických prognóz na nasledovné roky, pričom výbor odporúčal schváliť tento pozmeňujúci návrh.

    Pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtových kapitol a k prílohám vládneho návrhu zákona. Návrh na zvýšenie výdavkov bol v kapitole Generálna prokuratúra, ktorý navrhol ústavnoprávny výbor, gestorský výbor ale neodporúčal schváliť tento návrh. Po b návrh na zvýšenie výdavkov kapitoly a presun medzi kapitolami. Tento návrh bol vo výbore pre financie, rozpočet a menu a týkal sa zvýšenia a presunu medzi jednotlivými kapitolami. V kapitole ministerstva pôdohospodárstva gestorský výbor odporučil schváliť tento pozmeňujúci návrh.

    Iné odporúčania a požiadavky výborov. Iné požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 a rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011. Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky dôsledne zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo štátneho rozpočtu na rok 2009. Gestorský výbor odporúča schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor odporúča hlasovanie nasledovné: Po prvé, spoločne k bodom časť III, časť IV B, časť V návrh schváliť. Po druhé, k bodu časť IV A s návrhom gestorského výboru predmetný návrh neschváliť. Gestorský výbor odporúča schválený návrh z časti V a návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu č. 431 z 25. novembra 2008. Výbor určil poslancov Jozefa Buriana, Jozefa Ďuračku, Miroslava Jureňu, Borisa Hradeckého, Ivana Vargu, Jozefa Líšku za spoločných spravodajcov výboru.

    Ďalej navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Ján Jasovský mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu rozpočtu na rok 2009 a k rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011.

    Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu, po prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Návrh uznesenia máte prílohu k spoločnej správe k štátnemu rozpočtu na rok 2009 a rozpočtu verejnej správy na roku 2009 až 2011.

    Ďakujem, pán predseda, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Ešte o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Hort.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, prerokúvame zákon roka, prekúvame zákon, ktorý bude hovoriť, ako budú výdavky a príjmy, ako sa bude rozdeľovať to, čo vyprodukuje ľud tejto krajiny.

    Keď prednášal úvodné slovo pán minister, sedeli v tejto sále jeden poslanec za Slovenskú národnú stranu, dvaja poslanci za HZDS, asi osem poslancov za stranu SMER – sociálna demokracia a nikto z vlády Slovenskej republiky. Je nám zrejmé, že to, čo je odkaz koaličnej rady, že rozpočet je uzatvorený, že o rozpočte nerozhoduje v tejto krajine ani vláda Slovenskej republiky, ani parlament, ale traja páni, ktorí reprezentujú koaličnú radu je dosť jasný odkaz pre poslancov, a preto sa tomu ani nedivíme. Ale ja sa pýtam, je toto naozaj vizitka o parlamentnej demokracii na Slovensku, že tu nesedí pri takomto zákone ani jeden člen vlády?

    Ja vás žiadam, pán predseda Národnej rady, aby ste po hlasovaní, keď sa bude pokračovať o rokovaní o rozpočte zabezpečili účasť vlády Slovenskej republiky, aby sme tu aspoň tú elementárnu politickú kultúru, o ktorej tu bola reč na úvod tohto volebného obdobia, dodržiavali. Ďakujem pekne.

  • Takže nemôžete, nebol pán podpredseda v rozprave, zbytočne strácať čas. Budeme teraz pokračovať. Otváram rozpravu k návrhu, ktorý predniesol pán...

  • Hlasy v sále.

  • Budeme pokračovať po 11.00 hodine, keď budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Ešte predtým vás chcem informovať, že do rozpravy sa písomne za jednotlivé poslanecké kluby prihlásili: pán poslanec Ďuračka za klub Slovenskej národnej strany, pán Ivan Mikloš za klub SDKÚ – DS, pán Hrušovský za klub KDH a pán Iván Farkas za klub Strany maďarskej koalície. Potom sa písomne prihlásili páni poslanci Radičová, Devínsky, Brocka, Fronc, Jozef Mikuš, Štefanec, Šimko, Záhumenský, Ivančo, Vášáryová, Tkáčová, Abrhan a Prokopovič. Po ich vystúpeniach, samozrejme, bude ešte možnosť, dámy a páni, sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Teraz vzhľadom na to, že je 11.01 hodín, prerušujem rokovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku. Budeme po nej hlasovať o prerokovaných bodoch programu 29. schôdze a potom budeme pokračovať v otvorenej rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Požiadam vás o návrat do sály, zaujatie miesta, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu 29. schôdze.

    Pristúpime k hlasovaniu, dámy a páni. Budeme v druhom čítaní teraz hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. Je to tlač 796. Pán poslanec Ďuračka bude ako určený spravodajca uvádzať hlasovanie. Poprosím ostatné kolegyne a kolegov, aby venovali pozornosť návrhom spravodajcu.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden z poslancov, preto budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne. O bode 1 až 30, 32 až 36 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Čiže ešte raz vás poprosím, pán spravodajca. Poprosím, kolegyne, kolegovia.

  • Body 1 až 30, 32 až 36 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Ide to hlasovacie zariadenie? Ruším toto hlasovanie. Budeme hlasovať ešte raz. Poprosím techniku, aby... Toto hlasovanie vyhlasujem za neplatné. Poprosím, kolegyne, kolegovia, skontrolujte si hlasovacie zariadenie, či každého zaregistrovalo do systému. Budeme opakovane hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca. O bodoch zo spoločnej správy. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 92 za, 1 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • O bode spoločnej správy č. 31 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť. Dajte hlasovať, pán predseda.

  • Hlasujeme o bode 31. Návrh je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, nik nebol za, 89 proti, 49 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Keďže sme prešli všetky body spoločnej správy a mám poverenie gestorského výboru, dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 83 za, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či chce niekto využiť svoju možnosť prihlásiť sa? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • S návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 81 za, 55 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 566/2001 o cenných papieroch.

    Pán poslanec Hradecký bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke (tlač 799).

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, v rozprave k predmetnému návrhu zákona nevystúpil nikto. Dajte preto, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy výborov 1 až 7 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Návrh je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 81 za, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body sme schválili.

  • Keďže sme odsúhlasili všetky body spoločnej správy, vážený pán predseda, mám oprávnenie gestorského výboru navrhnúť v súlade s § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 1 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Neprihlásil sa nikto, preto ju vyhlasujem za skončenú.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke.

    Pán predseda výboru Burian uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Je to tlač 804.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dovoľte, aby som uvádzal hlasovanie k návrhu zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. a v diskusii vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Štefanec a pán poslanec Kubánek. Obidvaja dali pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, bodoch 1 až 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 127 za, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Ešte chvíľočku, pán spravodajca. Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby ste venovali pozornosť spravodajcovi.

  • Prvý vystúpil v rozprave pán poslanec Štefanec, podal tri pozmeňujúce návrhy. Predpokladám, že budeme o každom z nich samostatne hlasovať, lebo sú tam ďalšie body v každom tom pozmeňujúcom návrhu. Môžeme spoločne o prvom, druhom a treťom, samostatne teda, pardon. Čiže budeme hlasovať najprv o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 55 za, 21 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 51 za, 7 proti, 70 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 53 za, 8 proti, 71 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán Kubánek v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 105 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 28 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, mám splnomocnenie výboru postúpiť návrh zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 127 za, 1 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Neprihlásil sa nik. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať ako o celku, odporúčanie je...

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    P. Paška, predseda NR SR:

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 128 za, 3 sa zdržali, 5 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Pán Tibor Cabaj uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy (tlač 800).

  • Pán predseda, prosím, dajte najskôr hlasovať o dvoch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré prijali výbory. Keďže nebola predložená spoločná správa, iba informácia...

  • Pán spravodajca, ideme hlasovať o...

  • O dvoch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré prijali výbory a sú súčasťou informácie.

  • Takže hlasujeme o informácii.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 97 za, 42 sa zdržalo.

    Tieto dva návrhy z informácie sme schválili.

  • V rozprave neodznel žiaden pozmeňujúci návrh a keďže nemám splnomocnenie výboru na pokračovanie v treťom čítaní ihneď, využívam právo spravodajcu a takýto návrh predkladám.

  • Takže budeme hlasovať o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 87 za, 1 proti, 51 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 za, 58 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy.

    Pani poslankyňa Košútová uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti. Je to tlač 769.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Preto prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 25 a 27 a 28 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 98 za, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Pán predseda, teraz pristúpime k hlasovaniu o bode č. 26 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedený bod neschváliť. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 5 za, 94 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 97 za, 2 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Neprihlásil sa nik. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 89 za, 1 proti, 45 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 193/2005 Z. z.

    Posledné hlasovanie v druhom čítaní uvedie pán poslanec Pelegrini o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave stavieb diaľnic (tlač 802).

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili siedmi poslanci. Pán poslanec Simon podal procedurálny návrh a dvaja páni poslanci pozmeňujúce návrhy. Dajte, pán predseda, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Simona vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 77 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Ideme ďalej, návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže v dnešnej rozprave zazneli pozmeňujúce návrhy, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasujeme o vyslovení súhlasu so skrátením lehoty na prerokovanie pozmeňujúcich návrhov, ktoré odzneli v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 za, 32 proti, 23 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte teraz hlasovať o jedinom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 113 za, 24 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Milana Reháka.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 107 za, 7 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Slafkovského.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 59 za, 59 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch aj z rozpravy, aj zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predbežný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 53 proti, 7 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú, keďže sa nikto neprihlásil a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 57 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic.

    Odhlasovali sme, kolegyne, kolegovia, prerokované body programu a budeme pokračovať, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás v mene výboru pre zdravotníctvo pozvať na podujatie. Mesiac november je vyhlásený za Mesiac povedomia o rakovine pľúc. Dnes 26. novembra sa uskutočňuje na pôde Národnej rady edukačná kampaň Nedovoľte rakovine vziať vám dych, v rámci ktorej zdravotnícki pracovníci ponúkajú možnosť merania vitálnej kapacity pľúc. Nad týmto podujatím prevzal záštitu aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Meranie vitálnej kapacity pľúc sa teda uskutočňuje dnes v rokovacej miestnosti Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo č. 143 od 10.00 do 15.00 hodiny. Všetci ste srdečne pozvaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ešte, dámy a páni, v súvislosti s programom. Podľa návrhu, ktorý sme schválili včera, sme mali dnes o 17.00 hodine vykonať po hlasovaní o prerokovaných bodoch tajnú voľbu. Vzhľadom na to, že sme prerokovali všetky body a sme ich aj odhlasovali, navrhujem, aby sme tajnú voľbu uskutočnili až po ukončení rozpravy a hlasovaní o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem pekne.

    Takže teraz budeme pokračovať v prerušenej alebo otvoríme rozpravu k návrhu zákona o štátnom rozpočte. Poprosím pána ministra financií pána Počiatka, aby zaujal svoje miesto a pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu ako spravodajcu a poprosím pána poslanca Ďuračku, ktorý je písomne prihlásený za klub Slovenskej národnej strany.

  • Poprosím, páni poslanci, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach alebo opustili sálu, pretože chceme pokračovať v schválenom programe.

    Poprosím pánov poslancov ešte raz, skúsim to tak na trikrát, keby postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme mohli pokračovať. Je pripravený rečník na vystúpenie.

    Skúsim do tretice. Poprosím pánov poslancov, ktorí stoja a diskutujú v sále, aby zaujali miesta v poslaneckých laviciach alebo opustili sálu, pretože potrebujeme riadne prostredie pre realizáciu rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, vážení poslanci, panie poslankyne, dnes rokujeme o tom, ako bude vyzerať fiškálna politika v budúcom roku. Rokujeme o reálnom naplnení cieľov aj programového vyhlásenia vlády schváleného týmto parlamentom, ktoré deklaruje, že základným rámcom pri presadzovaní politiky a cieľov vlády Slovenskej republiky obsiahnutých aj v programovom vyhlásení vlády...

  • Vážne ešte raz poprosím kolegov, prosím, zaujmite miesta, myslím, že tá výzva je zrozumiteľná. Potrebujeme aspoň minimálne korektný priestor pre vystúpenie, pán poslanec. Ďakujem pekne, máte slovo.

  • ... bude obozretná rozpočtová politika a postupné upevňovanie stability verejných financií pri dôslednom dodržiavaní, samozrejme, maastrichtských kritérií a záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z reformovaného Paktu stability a rastu. Tento zámer je rešpektovaný predloženým vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 aj napriek skutočnosti, že svetová finančná kríza nepochybne ovplyvní aj ekonomiku celého Slovenska. Na základe tejto skutočnosti je nutné návrh rozpočtu zreálniť, pričom deficit na úrovni 2,08 % si myslím, že je plne v súlade so spomínanými skutočnosťami a cieľmi.

    Konsolidácia verejných financií ako jeden z ústredných fiškálnych cieľov vlády v strednodobom horizonte musí rešpektovať nutnosť, aby konsolidačné ciele neohrozovali zdravý ekonomický rast a aby bol zabezpečený efektívny výkon menovej politiky. Návrh rozpočtu, o ktorom teraz rokujeme, je o tomto kompromise. Fiškálna politika bude teda smerovať k zabezpečeniu dlhodobej udržateľnosti makroekonomickej stability, podpory ekonomického rastu, ako aj efektívnosti vynakladania verejných zdrojov, k rozvoju ekonomiky a zvyšovania životnej úrovne obyvateľov Slovenska.

    Slovensko je pripravené na zavedenie eura v roku 2009. Napriek skutočnosti, že z pohľadu hospodárenia verejných financií bol pre vstup do eurozóny pre Slovensko kľúčový rok 2007. Fiškálna politika a navrhovaný rozpočet jasne deklarujú snahu o konsolidáciu verejných financií nielen v hodnotenom období, ale aj v rokoch po prijatí eura. Nie je to teda len o eure, ale hlavne o makroekonomickej stabilite a zároveň je možné konštatovať, že verejné financie znižujú finančné bremeno budúcich generácií.

    Návrh rozpočtu je postavený na analýzach a prognózach slovenskej ekonomiky, ktoré potvrdzujú, že slovenská ekonomika napriek zložitej situácii vo svetových finančných trhoch naďalej zostáva na ceste vysokého a udržateľného rastu. Hlavné ciele politiky vlády vychádzajú z jej programového vyhlásenia, čo znamená, že kľúčový dôraz sa kladie na sektory zdravotníctva, školstva, poľnohospodárstva a, samozrejme, sociálne veci. Okrem týchto oblastí sa pozornosť venuje najmä dôchodkovému systému, zvyšovaniu životnej úrovne jednotlivých regiónov Slovenska s cieľom vyrovnávania regionálnych rozdielov. Formovanie vedomostnej spoločnosti je prioritou vlády, pretože len vzdelaní ľudia v spoločnosti sú predpokladom demokratického rozvoja, vedecko-technologického pokroku, hospodárskeho rastu a sociálneho zabezpečenia zamestnanosti a ďalšieho rastu.

    Základom vzdelania je regionálne školstvo, kde vláda pokračuje vo zvyšovaní úrovne miezd pedagogických pracovníkov v základnom aj v strednom školstve s cieľom dosiahnuť úroveň premennej mzdy v národnom hospodárstve. Prevažný podiel výdavkov na regióne školstvo je smerovaný prostredníctvom Ministerstva školstva Slovenskej republiky, pričom tieto výdavky v roku 2009 oproti roku 2008 rastú o 9,2 %. Rovnako aj verejné výdavky pre vysoké školy, ktoré medzi rokmi 2009 a 2008 v porovnaní rastu o 33,5 %, čo vytvára dostatočný predpoklad pre kvalitné vzdelávanie absolventov týchto škôl.

    Celkové výdavky na vedu a techniku v roku 2009 z verejných zdrojov predstavujú sumu 424 miliónov eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2008 o 48 %. Výdavky Ministerstva školstva Slovenskej republiky na vedu a techniku tvoria najvýznamnejšiu položku výdavkov na vedu. Tieto výdavky sú tvorené hlavne výdavkami na podporu vysokoškolskej vedy a techniky, a to vo výške 55 miliónov eur, čo v porovnaní s rokom 2006 je nárast o 46 %.

    Posledným významným zdrojom financovania vedy a techniky z verejných zdrojov v kapitole ministerstva školstva sú aj finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci druhého programovacieho obdobia.

    Ďalšou z priorít je aj poľnohospodárstvo, čo sa prejavuje na raste predpokladaných dotácií do tohto sektora. Podľa štátneho rozpočtu v roku 2009 dosiahnu priame platby podobné ako v tomto roku maximálnu možnú úroveň, čo znamená 90 % priemeru Európskej únie. Priame platby sú v porovnaní s rokom 2006 o 57,2 % vyššie a v porovnaní s rokom 2008 sú vyššie o 17,7 %.

    Významnou oblasťou je vytvorenie podmienok na rast životnej úrovne jednotlivých regiónov Slovenska s cieľom znižovania regionálnych rozdielov. Na regionálny rozvoj je pre rok 2009 určených 157 miliónov eur a v značnej miere sú tieto prostriedky smerované hlavne na obce a vyššie územné celky. V porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2006 ide nárast o skoro 105 %. V porovnaní s rokom 2008 je nárast o 8,3 %. V tejto oblasti má Slovensko v plnej miere možnosť využiť výhody plynúce z členstva v Európskej únii v podobe čerpania prostriedkov z druhého programovacieho obdobia.

    Pre podporu bývania vláda prijala opatrenia v oblasti stavebného sporenia, kde sa podpora rozšírila o možnosť čerpania stavebných úverov aj na zariadenie bytu a súčasne došlo k rozšíreniu okruhu stavebných sporiteľov s možnosťou čerpania štátnej prémie. Rovnako bola rozšírená možnosť použitia prostriedkov zo stavebného sporenia na stavebné účely, ktoré súvisia s bývaním a zvýšila sa percentuálna sadzba štátnej prémie.

    V oblasti hypotekárnych úverov sa dosiahlo zvýhodnenie bonifikáciou pre mladých o 3 %. Nemožno nespomenúť oblasť zdravotníctva, kde objem verejných, ale aj celkových zdrojov do oblasti medziročne výrazne rastie. Nárast objemu verejných zdrojov v roku 2009 predpokladá 5,8 % oproti roku 2008. K nárastu zdrojov významne prispieva aj rast poistného plateného štátom, ktorého sadzba pre výpočet výšky poistenia vzrástla zo základných 4 % v roku 2006 na 4,9 % v rozpočte na rok 2009.

    Spolu s ďalšími vecnými opatreniami rezortu ministerstva zdravotníctva je tak vytvorený predpoklad na zlepšenie zdravotnej starostlivosti obyvateľstva. V sociálnej oblasti snáď už ani nie je potrebné zdôrazňovať, že rozpočet je pripravený v podmienkach účinnosti sociálneho balíka obsahujúceho reformné zákony a opatrenia v súlade s cieľmi a úlohami programového vyhlásenia vlády.

    Celkovo disponibilné zdroje ministerstva na rok 2009 sú rozpočtované vo výške 1,89 miliardy eur, čo v porovnaní s rokom 2008 predstavuje nárast o 8 %. Rozpočtovaný objem výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi umožňuje celoplošnú valorizáciu vo výške inflácie. S účinnosťou od 1. 1. 2009 sa zavádza do systému pomoci v hmotnej núdzi aj nová dávka pre dieťa v hmotnej núdzi, ktoré si plní povinnú školskú dochádzku. Účelom tohto opatrenia je zvýšenie podpory prístupu ku vzdelávaniu a väčšej motivácii detí u nízkopríjmových rodín.

    Obdobne ako v roku 2008 sa na zmierenie nepriaznivej sociálnej situácie poberateľov dôchodkových dávok rozpočtuje v roku 2009 vianočný príspevok, pričom došlo k rozšíreniu okruhu odberateľov cca o 79-tisíc osôb, ktoré poberajú sólo sirotský, vdovský a vdovecký dôchodok.

    S účinnosťou od 1. januára sa rozširuje aj štátna podpora pri narodení dieťaťa. Ďalším nástrojom štátnej podpory rodine je daňový bonus pre rodičov s nezaopatrenými deťmi, ktorí si na príjem zo zárobkovej činnosti môžu uplatniť daňové zvýhodnenie mesačne v objeme 19,75 eur na každé dieťa.

    S účinnosťou od 1. januára 2009 sa zásadným spôsobom mení aj doterajší systém kompenzácie ťažko zdravotne postihnutých. Nová legislatívna úprava vytvára podmienky pre čo najlepšie zotrvanie občanov so zdravotným postihnutím v rodinnom prostredí a súčasne zlepšuje finančnú situáciu ich opatrovateľov. Na rok 2009 sú rozpočtované zdroje vo výške 225 miliónov eur, čo v porovnaní s rokom 2008 predstavuje nárast o 16 %.

    Vážené dámy a páni, budeme hlasovať nielen o tom, aký bude deficit v nasledujúcom roku, aký bude výdavkový limit konkrétnej kapitoly štátneho rozpočtu, ale budeme hlasovať aj o životnej úrovni občanov a budúcich generácií na Slovensku. Slovenská národná strana podporí navrhnutý rozpočet. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ako ďalší do rozpravy pán Mikloš.

  • Poprosím o chvíľku strpenia, až si to namontujem, sa mi to podarí.

  • Možno keby nezúrila hospodárska kríza, mal by som požiadať o investície, aby sme mali VIFI systém konečne, ale neviem, či by ma opozícia zase za to nekritizovala.

  • Pri tých štyroch miliardách, čo idete dať, pán predseda, sa to tam určite schová.

  • Smiech a reakcie z pléna.

  • Pán minister financií bývalý je zvyknutý, preventívne radšej nedával do ničoho, takže...

  • Ešte nie, ešte to nie. Ešte sme len na dobrej ceste tak... Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dámy a páni, ďakujem pekne za trpezlivosť, kým som si to namontoval, a dovoľte mi, aby som teda začal. Predosielam, že to nestihnem celkom určite do dvanástej, takže budem pokračovať potom po obedňajšej prestávke.

    Najskôr chcem povedať a doplniť to, čo hovoril môj kolega, pán podpredseda Národnej rady Hort, že pán minister financií spomenul alebo povedal, že je to zákon roka. A naozaj je to zákon roka. Tomu ale nezodpovedá prístup vlády k tomuto zákonu. Nezodpovedá aj tým, že tu stále nemáme žiadneho člena vlády okrem pána ministra. Nezodpovedá ani z hľadiska kvality dokumentu, o ktorom ideme rokovať, a nezodpovedá ani z hľadiska váhy a postavenia parlamentu, ktoré by parlament mal mať a v každej demokratickej krajine má. Je svojím spôsobom až dehonestujúce, že rozpočet sa oveľa viac schvaľoval v koaličnej rade aj počas prípravy rozpočtu a že aj posledné zmeny boli schválené v koaličnej rade a bolo odkázané verejnosti, ale aj parlamentu, aj vám, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že tak, ako to bolo dohodnuté v koaličnej rade, tak to bude schválené a že vy ste len hlasovacou mašinériou, ktorá má zatlačiť. Nikdy v minulosti to tak nebolo. Samozrejme, že rozpočet sa prerokovával aj v koaličnej rade, ale pôdou, kde sa prerokovával predovšetkým bola vláda Slovenskej republiky a tu sa vždy rozpočet menil. Tu sa vždy menil a desiatky pozmeňujúcich návrhov boli schvaľované a boli, to sa dá dokázať, ak sa na to pozriete, boli dokonca vždy akceptované aj niektoré, vždy aspoň zopár pozmeňujúcich návrhov opozičných, vtedajších opozičných poslancov.

    Dnes schvaľujeme, ak sa nemýlim, tretí? Áno, tretí rozpočet tejto vlády a počas dvoch schvaľovaní nebol schválený ani jeden jediný z desiatok pozmeňujúcich návrhov, ktoré opozícia dala. Čiže toľko na začiatok k procedúre diskusie a schvaľovania rozpočtu.

    Predtým, ako budem hovoriť o konkrétnych položkách, predtým, ako budem hovoriť o číslach a budem porovnávať čísla a chcem rovno predoslať, že budem porovnávať najmä rok 2006, rozpočet roku 2006, teda posledného roku, keď sme boli vláde a keď sme aj pripravovali rozpočet na rok 2006 a rok 2009, o ktorom teraz najmä hovoríme, pretože schvaľujeme štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy na rok 2009 a, samozrejme, aj s výhľadom do roku 2011, ale rok 2009 je kľúčový.

    Čiže budem porovnávať najmä roky 2006 až 2009 a hneď na začiatok poviem, že čísla, fakty, ktoré vám ukážem zrejme až po štrnástej hodine, jasne ukazujú, že proklamované budovanie sociálneho štátu alebo proklamovaná starostlivosť o rodinu, alebo proklamovaná priorita školstva, vedy, vzdelania sú len prázdnymi rečami. Fakty hovoria niečo iné. Ale ešte predtým chcem povedať, že štátny rozpočet je naozaj kľúčovým zákonom. Je kľúčovým zákonom preto a aj preto, že nehovorí len o tom, koľko predpokladáme, že budeme mať príjmy a koľko a na čo minieme, ale je kľúčovým zákonom aj preto, že predurčuje štátny rozpočet a zákony, ktoré s ním súvisia, predurčujú aj ďaleko do budúcnosti to, ako sa budeme mať my, ako sa budú mať naše deti a dokonca aj to, ako sa budú mať ich deti. Pretože zakladáme tým nejaký vývoj do budúcnosti.

    Štátny rozpočet by mal byť nastavený tak, aby zabezpečoval vysoký, ale aj udržateľný ekonomický rast. To je prvá vec, ktorú by som veľmi rád zdôraznil. Len vysoký a udržateľný ekonomický rast prináša rast zamestnanosti, rast životnej úrovne, rast platov a rast kvality života. Preto a práve preto je vysoký ekonomický rast nie cieľom samým osebe, ale je nevyhnutným prostriedkom, nástrojom na to, o čo nám, verím, všetkým ide, aby sme zabezpečovali rast životnej úrovne, rast kvality života a rast zamestnanosti.

    Ako je to teda s tou udržateľnosťou rastu? Dnes sa stalo až zaklínadlom v ústach vládnej koalície všetko hádzať na krízu. Je tu kríza, a teda za všetko môže kríza. Ale pozrime sa na pár čísiel bez vplyvu krízy.

    Pôvodný návrh štátneho rozpočtu, ktorý nám predložila vláda 15. októbra tohto roka, zahŕňal prognózu budúcoročného ekonomického rastu aj rastu daňových príjmov bez zohľadnenia vplyvu krízy. Aký vysoký ekonomický rast vláda teda odhadovala na budúci rok? Odhadovala 6,5-percentný ekonomický rast bez vplyvu krízy. Aký rast sme mali ale vlani? Vlani sme mali 10,4-percentný ekonomický rast.

    Vďaka reformám, ktoré boli uskutočnené, ekonomika kulminovala v roku 2007 pri ekonomickom raste 10,4 %, teda zhrnuté a podčiarknuté, za dva roky od roku 2007 do roku 2009 vláda predpokladala bez vplyvu krízy, zdôrazňujem, bez vplyvu krízy pokles ekonomického rastu z 10,4 % na 6,5 %. Výrazný, dramatický pokles za dva roky z 10,4 na 6,5, ktorý je, pod tento pokles sa podpisuje, tento pokles je dôsledkom politiky vlády a vládnej koalície napríklad dôsledkom zhoršovania podnikateľského prostredia, napríklad dôsledkom znižovania pružnosti trhu práce, napríklad dôsledkom narastajúcej korupcie a klientelizmu.

    Ak by ste chceli namietať, že taký vysoký rast vo výške 10,5 % nie je prakticky ani teoreticky udržateľný, tak by som mohol, a použijem to, použiť príklady krajín, ktoré dosahovali vysoké, ale aj udržateľné, zdôrazňujem udržateľné tempá ekonomického rastu vo výške 9 až 10 %. Bolo to Írsko už od druhej polovice osemdesiatych rokov, v deväťdesiatych rokoch a ešte aj začiatkom tohto desaťročia. Boli to aj baltské krajiny. Čiže dá sa. Nie je to teória. Za predpokladu rozumnej ekonomickej politiky sa dajú vysoké tempá ekonomického rastu okolo 8 až 10 % dosahovať aj dlhodobejšie, nielen v priebehu jedného, dvoch rokov.

    Čiže záver z tohto prvého, z týchto čísiel, ktoré nie sú moje čísla, 10,4 je oficiálne číslo, ktoré vieme, lebo už bolo a 6,5 % na budúci rok bol odhad vlády bez vplyvu krízy. Čiže prvý záver je, že vláda nerobí dostatočne zodpovednú a kompetentnú politiku na to, aby vytvárala predpoklady na vysoký a udržateľný ekonomický rast. Ak by niekto pochyboval o tom, že to tak je, tak by som mohol odcitovať, pretože asi sa zhodneme na tom, že ekonomický rast je predovšetkým daný mierou konkurencieschopnosti.

    Svetové ekonomické fórum vypracováva spolu s Wall Street Journal, vydávajú správu o globálnej konkurencieschopnosti. Táto správa o globálnej konkurencieschopnosti porovnáva 134 krajín sveta, medzi nimi aj Slovensko. Podľa tejto poslednej správy o konkurencieschopnosti pokleslo za posledný rok Slovensko v konkurencieschopnosti medzi týmito 134 krajinami o štyri miesta. Väčší pokles za jeden rok zaznamenalo len Maďarsko, ktoré pokleslo o štrnásť miest, kým Poľsko pokleslo o jedno miesto a Česká republika si udržala to postavenie, ktoré mala v minulom roku. Čiže druhý najvýraznejší pokles v miere konkurencieschopnosti spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky len za posledný rok.

    Keby sme sa pozreli na jedno z kritérií, jeden z ukazovateľov, ktorý sa posudzoval, ktorý je kľúčový, je kľúčový z hľadiska konkurencieschopnosti a vytvárania predpokladov na ekonomický rast, tak to je pružnosť trhu práce. V pružnosti trhu práce sme za dva roky klesli o 50 miest. Slovensko bolo na 15. mieste spomedzi tých 134 krajín ešte pred dvoma rokmi, dnes sme na 65. mieste. Najmä vďaka zákonu, ktorý si schválila koaličná väčšina, kvôli novele Zákonníka práce, ale aj kvôli ďalším zákonom sme poklesli v miere pružnosti trhu práce o 50 miest spomedzi 134 krajín.

    Pružnosť trhu práce aj v súvislosti so svetovou finančnou krízou, ktorej dôsledkom čelíme, ale aj v súvislosti so vstupom do eurozóny, pružnosť trhu práce sa stáva ešte dôležitejšia, ako bola pred krízou, alebo ako by bola v prípade, že by sme sa nestali členskou krajinou eurozóny. O to zarážajúcejšie a o to horšie je z hľadiska budúceho výhľadu ekonomického rastu, že k takémuto negatívnemu vývoju tu dochádza.

    Druhá vec, ktorá je kľúčová, je reakcia na krízu. Áno, vláda urobila revíziu, treba povedať, že až na poslednú chvíľu, že odmietala do pondelka, ak sa nemýlim, tohto týždňa, vláda odmietala urobiť korekcie v štátnom rozpočte, aj keď bolo evidentné, že vplyv krízy je taký, že bude nižší ekonomický rast, že budú nižšie príjmy, a teda treba to premietnuť do štátneho rozpočtu. Chvalabohu Koaličná rada sa stretla, lebo keby sa nestretla, tak asi by sme korekcie nemali dodnes a rozhodla, že teda sa navýši deficit verejných rozpočtov na 2,08 %. K tomuto by som chcel povedať a naozaj všetky opatrenia, ktoré môžu byť efektívne súvisia buď so štátnym rozpočtom priamo, alebo s ním súvisia nepriamo, pretože súvisia so zákonmi, ktoré štátny rozpočet ovplyvňujú. Typickým príkladom je zákon o dani z príjmov, o ktorom sme hlasovali teraz pred niekoľkými minútami, ktorý, samozrejme, má veľmi priamy súvis so štátnym rozpočtom. A tu pri prerokovávaní štátneho rozpočtu musím konštatovať, že štátny rozpočet ani zákony s ním súvisiace, najmä zákon o dani z príjmov nevytvárajú potrebné stimuly, nevytvárajú potrebné opatrenia ako na čelenie dôsledkom krízy, tak na dodanie impulzu, potrebného impulzu, ktorý ekonomika potrebuje o to viac, že sa nachádzame v časoch, že sme v časoch svetovej finančnej krízy.

    Áno, vláda schválila nejaký súbor opatrení alebo návrh opatrení, ktorých je 26 alebo 27. Nehovorím, že všetky tieto opatrenia sú nezmyslené. Sú tam aj opatrenia, ktoré sú iste potrebné, ale väčšina týchto opatrení sú opatrenia, ktoré sú buď samozrejmé, alebo zbytočné, alebo nezmyselné. Príklad samozrejmého opatrenia je, že chcete čerpať eurofondy tak, ako to bolo naplánované. No, keby nebola kríza, tak asi by ste ich nečerpali vôbec. Príklad nezmyselného, dokonca aj absurdného je, že chcete dôsledne využívať kompetencie Regulačného úradu pri regulácii cien. Pritom ste si schválili zákon, ktorým ste Regulačný úrad úplne odrovnali z regulácie cien, pretože ani nedostane návrhy, ktoré by mal dostať, ak nebudete chcieť.

    Ale za rozumné návrhy považujem napríklad návrh na posilnenie kapitálu Eximbanky, Záručnej a rozvojovej banky a ich väčšia orientácia na malé, stredné podnikanie. Toto sú rozumné opatrenia. Problém ale je, že tých naozaj rozumných je tam veľmi málo a že neriešia zásadný a základný problém. Tým zásadným a základným problémom je zhoršovanie podnikateľského prostredia, zhoršovanie pružnosti trhu práce, zvyšovanie miery korupcie a klientelizmu. Opatrenia, ktoré sú kontraproduktívne, idú úplne v rozpore s tým, čo potrebujeme, ako je napríklad také zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré urýchľuje likvidáciu textilného a odevného priemyslu. Ak tomu neveríte, choďte sa opýtať do Slovenky v Banskej Bystrici, choďte sa opýtať do Kežmarku, choďte sa opýtať do Lipian, choďte sa opýtať do Gemtexu. Čiže namiesto toho, aby ste uľahčovali podmienky na podnikanie, likvidujete takýmito nezmyselnými opatreniami alebo minimálne urýchľujete likvidáciu celých odvetví. Iným príkladom môže byť prístup k živnostníkom. Ešte pred polrokom ministerka práce a sociálnych vecí sľubovala, že sa odpoja odvody živnostníkov od minimálnej mzdy.

    Aká je realita? Nielenže sa neodpojili, ale tým zvýšením sa zvyšuje odvodové zaťaženie živnostníkov o 10 % od začiatku budúceho roka. My, naopak, v týchto oblastiach, spomínam len tieto dve na ilustráciu, navrhujeme zaviesť medzitrh práce, ktorý znamená zrušenie minimálnej mzdy, ale len pre tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, aby sa mohli zamestnať aj za nižšiu mzdu, ako je dnes stanovená minimálna a zároveň štát by im doplácal peniaze, ktoré im dnes aj tak na dávkach dáva. Výsledkom by bolo, že štát by to nestálo viac ale menej. Títo ľudia by mali prácu, mali by vyšší príjem, ako majú dnes, nesedeli by doma, mali by prácu, ktorá by nevznikla v umelých sociálnych podnikoch, z ktorých si viacerí poslanci SMER-u urobili trafiky, ale vznikla by táto práca normálne na trhu, vznikli by pracovné miesta, ktoré by zriadili podnikateľské subjekty.

  • Pán poslanec, keďže ste avizovali, že vaše vystúpenie bude, môžem vás prerušiť? Takže požiadam vás, potom budeme. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budete pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky prerokovaním vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 v druhom a treťom čítaní. Pokračovať bude vo svojom vystúpení pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Už len minútku strpenia poprosím, lebo si to chcem nahodiť. Nejako mi to nefunguje. Dobre. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, len páni, dáma, dámy a páni, milá prázdna sála, dovoľte, aby som teda pokračoval vo svojom vystúpení k návrhu štátneho rozpočtu.

    Hovoril som pred obedňajšou prestávkou o udržateľnom raste, hovoril som o reakcii na krízu, hovoril som o tom, že opatrenia, ktoré vláda prijala, nepovažujem za dostatočné ani za efektívne na to, aby eliminovali dopady krízy, ale najmä na to, aby dali ekonomike nový potrebný impulz. Tak ako ekonomika dostala nový potrebný impulz reformami, ktorý tento impulz sa začína postupne strácať a vyprchávať, tak potrebuje ďalší takýto impulz. Potrebujeme predovšetkým zlepšovať podnikateľské prostredie, potrebujeme aj znížiť a zjednodušiť dane a odvody, potrebujeme podporiť a posilniť strednú vrstvu a rodiny, najmä rodiny s deťmi, a potrebujeme zlepšiť pružnosť trhu práce. Potrebujeme jednoducho vytvoriť omnoho atraktívnejšie prostredie a podmienky pre ľudí, ktorí chcú byť aktívni, pre investorov domácich aj zahraničných investorov.

    My sme s takýmito opatreniami prišli, navrhovali sme ich v zákone o dani z príjmov, kde, žiaľbohu, neprešli. Navrhujeme ich v ďalších zákonoch a samozrejme, že ony majú premietnutie a mali by byť premietnuté všetky aj v zákone o štátnom rozpočte. To je dôvod, tento úvod predtým, ako vám budem premietať aj niektoré obrázky, som si dovolil povedať preto, že toto všetko, čo som hovoril pred obedňajšou prestávkou, ale aj to, čo som teraz doplnil je dôvod, prečo sme presvedčení, že rozpočet na roky 2009 až 2011 je premrhanou príležitosťou. Je to premrhaná príležitosť z hľadiska vytvárania podmienok a predpokladov na vysoký a udržateľný ekonomický rast. Je to premrhaná príležitosť z hľadiska potrebných opatrení na eliminovanie dôsledkov krízy a na dodanie potrebného impulzu pre ekonomiku a ekonomický rast a je to premrhaná príležitosť pre podporu strednej vrstvy, pre podporu rodín a rodín s deťmi. Prečo som o tom presvedčený sa pokúsim ukázať následne.

    Chcem sa zamerať vo svojom vystúpení na tri oblasti. Tá prvá oblasť je o tom, na čom a na kom rozpočet šetrí a na kom nešetrí. Ďalej v druhej časti sa chcem venovať vývoju deficitu verejných financií a v tretej, komu rozpočet štedro rozdáva.

    Najskôr chcem povedať, a toto považujem za kľúčovú vec, ktorú by som poprosil, aby sme si uvedomili, a ja to budem opakovať neustále, že vývoj a chcem porovnávať najmä roky 2006 až 2009, a to z toho dôvodu, že rok 2006 bol posledným rokom druhej vlády Mikuláša Dzurindu, bol rokom, kedy v polovici roka 2006 došlo k zmene vlády, bol rokom, kedy nastúpila vláda Roberta Fica a bol rokom, kedy rozpočet na rok 2006 ešte pripravovala naša vláda, druhá Dzurindova vláda a schvaľovala vládna koalícia predchádzajúca, pričom rok 2009 je ten aktuálny rozpočet, o ktorom hovoríme. Preto to porovnanie je, myslím si, aj logické, aj úplne legitímne.

    Na týchto číslach môžete vidieť, že príjmy štátneho rozpočtu, zdôrazňujem štátneho rozpočtu aj pre pána predsedu od roku 2006 do roku 2009 vzrástli o 126 miliárd korún, teda o 47,2 %. Pôvodne to bolo 130, ale už sú v týchto číslach, ktoré budem hovoriť, už sú zakomponované tie zmeny, na ktorých sa dohodla v pondelok Koaličná rada a ktoré sú cez pozmeňujúci návrh, myslím že pána poslanca Buriana, predsedu finančného výboru alebo budú dané, ale boli avizované. Čiže dovolil som si už zapracovať túto vôľu koaličnej rady a chcem ale aj povedať, že toto zreálnenie samo osebe ja vítam a považujem za pozitívny krok. A obávali sme sa, že ani k nemu nepríde, lebo vládna koalícia ho dlho nechcela urobiť, ale nakoniec, chvalabohu, že ho urobila, keď teda znížila príjmy zhruba o 7,7 miliardy, ale znížila aj výdavky zhruba o 2,8 miliardy, takže spolu to robí tých 10,5 miliardy, ale vo verejných rozpočtoch. V štátnom rozpočte je to zníženie o 4 miliardy na tých 126 z pôvodných 130.

    Čiže kľúčová podstatná informácia je, že štátny rozpočet, štát, vláda má na príjmoch štátneho rozpočtu v roku 2009 o 126 miliárd viac, ako bolo rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu v roku 2006. Čiže nárast o 47,5 %. V absolútnom vyjadrení je to nárast 268 171 miliónov na 394 629 miliónov. Tu chcem teda predoslať a zdôrazniť, že ak niekto hovorí o tom, že peňazí je málo, že peniaze nie sú, tak to nie je celkom v súlade s realitou, pretože zdôrazňujem a opakujem, príjmy štátneho rozpočtu vzrástli takmer o 130 miliárd korún medzi rokmi 2006 a 2009.

    Možno by sme sa aj mohli opýtať komu, koľkým domácnostiam vzrástli za tri roky takto príjmy o takmer 50 %. Ale veľmi zaujímavé je pozrieť sa aj na to, čo sú priority vlády. Vláda hovorí a pán minister to zopakoval aj teraz, že prioritou je sociálny štát. Silný sociálny štát, sociálny systém, spomínal rodiny, bývanie, prídavky na deti. Nuž ale čo hovoria čísla. Čísla hovoria, keď sa pozriete na tento graf, a zase porovnávame na tomto grafe výdavky medzi rokmi 2006 a 2009 a porovnávame tri ministerstvá, ako vzrástli výdavky ministerstva vnútra, ministerstva financií a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Čuduj sa svete, ministerstvo vnútra za tri roky nárast o 26,3 %, ministerstvo financií o 27,4 %, ale ministerstvo práce len o 14,5 %. Čiže ešte raz. Celkové príjmy štátneho rozpočtu rastú o takmer 50 %, o 47,5 %, výdavky ministerstva vnútra o 26,3, výdavky ministerstva financií o 27,4, ale výdavky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny len o 14,5 %. Trochu čudné budovanie silného sociálneho štátu a napĺňanie deklarovanej priority silných sociálnych opatrení.

    Tento graf tiež si myslím, že veľmi pekne ilustruje, aký je skutočný vývoj a aký by bol vývoj, to je skutočný vývoj je červeným, za roky 2006 až 2009 v oblasti sociálnych vecí v miliardách, a modrý je hypotetický nárast, ktorý by bol, keby sociálne výdavky v rozpočte rástli rovnakým tempom, ako rastú príjmy štátneho rozpočtu. Myslím, že ten nepomer je zrejmý a evidentný.

    Teraz by som chcel o niektorých veciach z rozpočtu hovoriť aj na základe toho, čo si vláda predsavzala, že bude robiť. Čo deklarovala v programovom vyhlásení. A aká je realita. Ako korešponduje či skôr nekorešponduje realita s deklarovanými zámermi z programového vyhlásenia.

    V programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala, citujem: „Vláda považuje za základnú povinnosť štátu aktívnu podporu rodín s dôrazom na mladú rodinu a vytváranie podmienok na jej založenie.“ A teraz realita. Na prídavky na dieťa sa v roku 2006 rozpočtovalo 9,3 miliardy korún, presne 9 268 miliónov korún. Táto sociálna vláda na budúci rok rozpočtuje 8 538 miliónov korún. Za tie tri roky sme mali aj nejakú infláciu však, to hovoríme o nominálnych číslach, tak ako sú rozpočtované v rozpočte. Tomuto hovoríme silná sociálna politika? Tomuto hovoríme silná podpora rodín? Tomuto hovoríme silná podpora rodín s deťmi?

    Mimochodom áno, vláda zvyšuje prídavky na dieťa zhruba o 100 korún mesačne na budúci rok, ale tri roky tento príspevok nevalorizovala. Keby sa valorizoval prídavok na dieťa len o infláciu za posledné tri roky, tak by už v tomto roku dosiahol úroveň, ktorá je rozpočtovaná až na budúci po zvýšení o tých 100 korún. Sto korún je tak peniaz, za ktorý môžete pre dieťa možno kúpiť tri obedy v školskej jedálni. Čiže tento nárast je absolútne nedostatočný, nepokrýva ani inflačné znehodnotenie detských prídavkov za posledné tri roky a jasným dôkazom toho je aj nominálne porovnanie v absolútnom vyjadrení, koľko peňazí je rozpočtovaných v roku 2009 a koľko bolo rozpočtovaných v roku 2006.

    Veľmi podobne to vyzerá pri aktívnej politike trhu práce, pri národných programoch aktívnej politiky trhu práce. Iste sa zhodneme na tom, že možno takým najviditeľnejším, najcitlivejším a najnebezpečnejším dôsledkom svetovej finančnej krízy je, že nám narastá nezamestnanosť, respektíve, že sa rušia pracovné miesta, že mnohí ľudia prichádzajú o prácu. Už dnes sa to odhaduje v tisícoch celoslovensky a zrejme tento proces sa ešte nezastavil. Čiže asi by sme sa mohli zhodnúť na tom, že aktívna politika trhu práce by mala byť o to dôležitejšia, o čo viac sa nám prejavujú dôsledky svetovej finančnej krízy.

    Koľko ale rozpočtuje vláda na národné programy aktívnej politiky trhu práce? Na budúci rok rozpočtuje 493 miliónov korún, kým v roku 2006 to bolo 688 miliónov korún. Čiže zjavne toto priorita vlády v rozpočte nebude napriek tomu, že Slovensko čelí dôsledkom svetovej finančnej krízy a že otázka zamestnanosti sa stáva ešte omnoho dôležitejšou a citlivejšou.

    Ďalší citát z programového vyhlásenia vlády hovorí: „Vláda zabezpečí plynulé financovanie rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry z viacerých zdrojov, predovšetkým z verejných financií, z fondov Európskej únie a z poplatkov za používanie dopravnej infraštruktúry. Legislatívne stanoví pravidlá a podmienky financovania projektov verejno-súkromného partnerstva.“

    Aká je realita pri financovaní diaľnic z národných zdrojov? Ukazuje ju tento graf. Kým z národných zdrojov v roku 2006 bolo rozpočtovaných 11 122 miliónov, v roku 2007, ako vidíte, to bolo omnoho menej 8 323 miliónov a ani v roku 2009 sa to ešte nedostáva na úroveň roka 2006. Zase pripomínam, že sme tu mali aj istú infláciu, aj ceny stavebných prác, samozrejme, rástli. Samozrejme, že budú kolegovia z koalície aj pán minister oponovať, že sú tam aj európske zdroje. Áno sú. A z európskych zdrojov v roku 2007 sa nám to, samozrejme, navýši, len európske zdroje, ktoré ste doteraz čerpali za vašej vlády, všetky tieto európske zdroje dobiehali z programovacieho obdobia, keď boli vlastne administrované našou vládou.

    Z hľadiska nového programovacieho obdobia, z hľadiska peňazí, ktorých máte veľa možnosť čerpať, nečerpáte takmer nič. A neviem, či by som sa pomýlil, keby som povedal, že vôbec nič, ale radšej poviem takmer nič. Nečerpáte takmer nič aj pre neschopnosť tieto zdroje administrovať, ale aj preto, že čerpanie európskych fondov nie je pre vás prioritou aj preto, že tam je kontrola pomerne prísna a požiadavky na transparentnosť pomerne vysoké. Čiže či už zahrnieme európske zdroje, alebo nie, alebo aj so zahrnutím aj európskych, aj súkromných, aj národných, aj všetkých zdrojov realita je taká, že za dva roky vašej vlády ste vynaložili na budovanie diaľnic a rýchlostných ciest menej, ako sme vynakladali počas druhej Dzurindovej vlády my napriek tomu, že dokonca schvaľujete zákony, ktoré sú zjavne protiústavné a kde vlastne podanie na Ústavný súd je podané dávno, ale doteraz vlastne Ústavný súd nerozhodol o tom, či ho prijme.

    Ďalší citát z programového vyhlásenia je nasledovný: „Vláda vytvorí podmienky na výstavbu nájomných bytov pre mladé rodiny vo vzťahu na možnosti štátneho rozpočtu.“ Mohli by ste povedať, asi sú obmedzené možnosti, keď tie čísla sú takéto, ale tie možnosti obmedzené nie sú. To som sa snažil ilustrovať prvým grafom a číslami, kde som ukázal, že príjmy štátneho rozpočtu za tri roky vzrástli o 130 miliárd korún, teda o takmer 50 %. Napriek takémuto nárastu celkových príjmov vláda dáva na štátnu podporu bytovej výstavby menej aj v roku 2007, aj v roku 2008 a plánuje tak robiť aj v roku 2009, ako to bolo v roku 2006. Konkrétne v roku 2006 to bolo 6 598 miliónov, v roku 2009 to má byť 6 052 miliónov. O tých ďalších radšej ani nehovorím, ale dobre, to je výhľad. Teda, a tu by som chcel aj ilustrovať, musím povedať, že vláda je veľmi šikovná z hľadiska politického marketingu. Dá o 500 miliónov korún menej na štátnu podporu bytovej výstavby, ale zalepí ľuďom oči nejakými 130 miliónmi na bonifikáciu hypotekárnych úverov a búcha sa do pŕs, ako silno podporuje bytovú politiku. Pritom celkové saldo je mínusové a zase by som mohol pripomenúť aj, že ceny bytov, domov za to obdobie 2006 až 2009 určite neklesali, ale rástli a rástli dokonca pomerne rýchlo. Takže takáto je realita na rozdiel od programového vyhlásenia a deklarovaných postupov.

    Školstvo. Iste sa zhodneme na tom, že školstvo je veľmi dôležité a že keď hovoríme o dlhodobej udržateľnosti ekonomického rastu, tak práve vedomostná, znalostná spoločnosť je ten kľúčový predpoklad a asi by sme sa mohli zhodnúť aj na tom, že školstvo nemáme v ideálnom stave ani čo sa týka kvality, ani čo sa týka tendencie z hľadiska medzinárodných porovnaní, ani čo sa týka z hľadiska objemu verejných zdrojov, ktoré do školstva idú. Vláda si to zjavne uvedomovala, keď pripravovala programové vyhlásenie aj tú potrebu väčšieho objemu financií, keďže v programovom vyhlásení vláda si zakotvila, že citujem: „Vláda SR uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 % HDP.“ No zase, aká je realita? Výdavky na školstvo na budúci rok v pomere k HDP, lebo to je základný zámer vlády, zvyšovať výdavky do školstva aj v pomere k HDP s cieľom dosiahnuť úroveň 5 %, budú v roku 2009 4,08 %, kým v roku 2006 boli 4,12 %. Čiže síce nepatrný, ale pokles. Nie nárast, nie napĺňanie deklarovaného cieľa, pričom dokonca v roku 2008 to bol pokles pod 4 % na 3,92 %.

    Regionálne školstvo, ktoré je, samozrejme, tohto asi najvýznamnejšou súčasťou minimálne z hľadiska objemu peňazí, regionálne školstvo tu dokonca vidíme pomerne jednoznačný pokles podielu výdavkov na regionálne školstvo na hrubom domácom produkte. Kým v roku 2006 to bolo 2,04 %, v roku 2009 to bude len 1,76 %. Aj z tohto je evidentné, že nielen celkovo v školstve a vede, v tom prvom obrázku tam boli zahrnuté aj údaje za vedu, ale aj v jednotlivých segmentoch, ako je napríklad regionálne školstvo sa tento zámer nenapĺňa.

    Ďalší citát z programového vyhlásenia je nasledovný: „Cieľom vlády je postupne dosiahnuť v tomto volebnom období priemerný plat v školstve na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve.“ Zase aká je realita? Priemerný plat v regionálnom školstve bol v roku 2006 90,6 %, dosahoval úroveň 90,6 % platu v národnom hospodárstve a v roku 2009, ak sa naplnia predpoklady rozpočtu a naplní realizácia priority, ktorá, aj pán minister to tu povedal, že školstvo je prioritou, ide tam oveľa viac peňazí, tak výsledkom bude pokles na 88,8 %. Čiže nie zvyšovanie, ale zníženie za tri roky z 90,6 % priemernej mzdy na 88,8 % priemernej mzdy. Priemerný plat v regionálnom školstve oproti priemernému platu v národnom hospodárstve.

    Vysoké školy. Vysoké školy, iste na tom by sme sa možno mohli zhodnúť, sú kľúčové z hľadiska konkurencieschopnosti, z hľadiska úrovne vedy, výskumu, inovácií. Podiel výdavkov na vysoké školy zo štátneho rozpočtu taktiež klesá. V roku 2006 to bolo 0,81 %, v roku 2009 to bude 0,69 %. Takže asi ani to prioritou nie je a asi aj tento vývoj prispieva alebo je spoluzodpovedný za to, že aj celkovo sa ten zámer približovania sa k 5 % celkových výdavkov do školstva, vedy a výskumu neplní, naopak, dochádza k poklesu. Tento slaid som zaradil dodatočne po tom, ako pán minister financií ma včera obvinil v súvislosti s Tiposom, že mám byť hrobár slovenského športu. Tak mi napadlo, pozrime sa teda, ako ten šport bol financovaný zo štátneho rozpočtu v roku 2006 a ako je financovaný v ďalších rokoch. Čuduj sa svete! Aj tu pokles. V prvom roku nepatrný, v tomto roku väčší, ale ešte aj v roku 2009 je celkový rozpočtovaný objem nižší, ako bol v roku 2006 – 1 264 miliónov v roku 2006 a 1 243 miliónov v roku 2009. V nominále, samozrejme, nie v reálnych cenách. Čiže zase inflácia, rast nákladov znamená, že ten pokles je v reálnom vyjadrení po zohľadnení inflácie omnoho nižší.

    Ďalší citát z programového vyhlásenia: „Hlavnou úlohou regionálnej politiky vlády je zastaviť pokračujúci trend regionálnych disparít.“ Na tom sa iste zhodneme a to sme iste nekritizovali v programovom vyhlásení vlády. Lenže jedna vec je deklarácia, druhá vec je realita. Aká je realita? Čo nám ukazuje štátny rozpočet? Štátny rozpočet vymenováva nasledovné investičné stimuly. Vláda ide podľa materiálu, ktorý máme všetci k dispozícii, udeliť nasledovných osem investičných stimulov v budúcom roku, z ktorých, čuduj sa svete, len jeden je na východnom Slovensku alebo aj inak povedané, len jeden je v regiónoch, lebo nielen východné Slovensko sú regióny, kde sú disparity ohrozené, ale napríklad aj juh stredného Slovenska, čuduj sa ale svete, sedem z ôsmich projektov podporených investičnými stimulmi zo štátneho rozpočtu je mimo územia, ktoré je ohrozené regionálnymi disparitami, a teda ktoré sú menej rozvinuté. Aj tá jedna je v Košiciach, ktoré sú skôr takým ostrovom na východnom Slovensku, rozvinutejším ostrovom v pomerne veľkom zaostalom regióne.

    Takže toľko k tomu, na čom rozpočet šetrí. Takže šetrí na sociálnych veciach, šetrí na školstve, šetrí na bývaní, šetrí na športe, šetrí na diaľniciach, šetrí na vede.

    Teraz dovoľte v druhej časti vyjadriť sa k tomu deficitu verejných financií toľko diskutovanému a v tretej by som povedal, kde rozdáva štát. Lebo samozrejme, že musia byť oblasti, kde štedro rozdáva, keď celkovo je nárast takmer 130 miliárd korún na príjmoch a zároveň zatiaľ sme hovorili len o veciach, ktoré klesajú. Niektoré absolútne, niektoré minimálne v porovnaní s podielom na HDP a so zámermi vlády.

    Takže ako je to s tým deficitom? Pán minister sa hrdo hlási k tomu, že znižuje deficit, hovoril to aj pri uvádzaní štátneho rozpočtu. Pozrime sa na to, čo hovoria čísla. Po prvé citáty z programového vyhlásenia. „V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala vytvoriť podmienky pre tempo hospodárskeho rastu nad 5 % hrubého domáceho produktu ročne.“ Áno, keďže my sme vytvorili podmienky na rast nad 10 %, je to možno realistická ambícia. V oblasti verejných financií sa vláda chce sústrediť na, po prvé, racionalizáciu výdavkov vo verejnej správe a sledovanie ich efektívneho využitia pri dôslednom zavedení viacročného rozpočtovania a vo väzbe na efektívne, lepšie využívanie fondov EÚ. Realita, dovolím si stručne povedať, že opačná.

    Ďalší zámer bol prísne dodržiavanie pravidiel pri nakladaní s verejnými zdrojmi a ich dôslednú kontrolu a vyhodnocovanie efektívnosti nakladania s nimi. Realita, dovolím si povedať, že opačná, najnovší príklad Tiposu hovorí sám za seba, ale, žiaľbohu, zoznam by mohol byť veľmi, veľmi dlhý, pár príkladov uvediem neskôr.

    Ďalší zámer z programového vyhlásenia – zníženie daňového zaťaženia nízko a stredne príjmových skupín zvyšovaním nezdaniteľného základu i úpravou jednotnej sadzby DPH vo vybraných komoditách. Mimochodom, tu by som vás chcel upozorniť na tento zámer, pretože k zníženiu sadzby DPH síce došlo, tam ste naplnili tento zámer pri knihách a liekoch, ale bez efektu na zníženie ich ceny. Naopak, ceny narástli. Štátny rozpočet stratil, ceny narástli a daň je nižšia. Ale to, že nedodržiavate vlastný zámer, znovu citujem, „zvyšovaním nezdaniteľného základu“. Vy ste sa zaviazali v programovom vyhlásení zvýšiť nezdaniteľný základ a pred zhruba troma hodinami sme hlasovali o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov, kde poslanec Štefanec predložil pozmeňujúci návrh na rozšírenie nezdaniteľného základu o 18-tisíc korún zo 103- na 121-tisíc korún a vy ste hlasovali proti. Čiže nie nejaké abstraktné a vzdialené hlasovanie, ale pred troma hodinami. Pred troma hodinami ste hlasovali v rozpore s tým, k čomu ste sa zaviazali a čo ste v programovom vyhlásení deklarovali, že budete robiť.

    Ďalší citát z programového vyhlásenia je nasledovný. „Prioritou vlády bude zabezpečenie finančnej stability priebežne financovaného dôchodkového systému tak, aby spolu so systémom starobného dôchodkového sporenia poskytovali primerané hmotné zabezpečenie v starobe.“ Myslím, že stačí. Ani netreba veľmi opakovať, aké kroky robíte pri deštrukcii druhého piliera, aby sme videli, že to je zasa len prázdna deklarácia.

    Ale, poďme k tomu deficitu. Poďme k číslam. V roku 2005, to je posledný úplný rok vládnutia vlády Mikuláša Dzurindu, bol deficit verejných financií 2,8 %, a to vrátane finančných dopadov vstupu do EÚ, vrátane zavedenia druhého piliera a vrátane odpustenia dlhov rozvojovým krajinám. Následne v roku 2006 rozpočtový deficit vzrástol na tri a pol percenta, ale vzrástol najmä preto, že v druhom polroku, kedy ste už vládli vy, ste urobili viaceré opatrenia, ktoré zvýšili deficit, pretože zvýšili výdavky. Alebo znížili príjmy. Napríklad oddlžovanie štátneho podniku Slovenský vodohospodársky podnik. Napríklad vrátenie pokuty Slovnaftu, ktoré je zaujímavé aj v iných súvislostiach alebo viacerými ďalšími opatreniami, ako bol napríklad vianočný príspevok k dôchodku. Bez týchto vašich opatrení, ktoré ste urobili v druhom polroku 2006, by bol deficit v roku 2006 výrazne pod tromi percentami HDP. Takto narástol, znovu opakujem z 2,8 na 3,5 % v dôsledku opatrení, ktoré ste v druhom polroku robili.

    Rok 2007 bol plne vo vašej réžii a bol úspešný. Z hľadiska znižovania deficitu verejných financií sme v roku 2007 zaznamenali 1,9 %. Čiže to je výrazný pokles z 3,5 % na 1,9 %. Zároveň ale treba dodať, že to nebol až taký veľký výkon z toho pohľadu, že to bol rok rekordného 10,4-percentného ekonomického rastu, kedy, samozrejme, s tým výrazným ekonomickým rastom ide aj neprognózovaný nárast príjmov daňových a iných.

    No ale pozrime sa na aktuálny rok 2008 a 2009. A kľúčový je ten rok 2009. V roku 2009 vláda predpokladá po tej korekcii deficit 2,08, čiže zaokrúhlene 2,1 %, pričom ale toto číslo je problematické a sporné. Doteraz v rozpočte neboli čísla, ktoré by boli tak spochybniteľné, ako sú v tomto rozpočte.

    Po prvé, sporných je desať miliárd korún, s ktorými počítate ako efekt vyhnania 150-tisíc ľudí z druhého piliera. Síce ministerka zahmlieva a generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne takisto, že v ich materiáloch je odhad, že to bude 30- až 150-tisíc, akurát že v rozpočte Sociálnej poisťovne a v štátnom rozpočte rátate s tým, že to bude 150-tisíc. Čiže toto je sporná položka.

    Ďalšou spornou položkou sú príjmy z predaja majetku v objeme 7 miliárd korún. A pán minister veľmi dobre vie, že tieto peniaze sa napríklad ani nebudú započítavať pri posudzovaní plnenia záväzkov Paktu rastu a stability pri výpočte štrukturálneho deficitu.

    A, naopak, štátny rozpočet nepočíta s približne 15 miliardami korún na výstavbu diaľnic, ktoré chce vláda prestavať prostredníctvom PPP projektov. Čiže do rozpočtu ich započítava až po roku 2010, ale zároveň z hľadiska tých zámerov, ktoré sú zverejnené a deklarované z hľadiska toho, koľko, kedy chce začať stavať cez PPP, budú výdavky už v roku 2009.

    To znamená, že keď si premietneme, ako sa skutočne vyvíjali deficity za roky 2005 až 2009, tak to vidieť na tomto obrázku. Čiže bol to nárast v roku 2006 oproti roku 2005. Potom pokles v roku 2007, ale predpokladaný nárast v tomto roku a veľmi nepatrný pokles v roku budúcom. Čiže žiaden významný výsledok z hľadiska znižovania deficitu najmä vo väzbe a vo svetle toho, že tieto roky boli rokmi veľmi vysokého ekonomického rastu, ke´d rýchlejšie znižovanie deficitu by bolo nielen potrebné, ale aj pomerne jednoducho dosiahnuteľné, ak by politika vlády ale bola iná.

    No a teraz komu rozpočet štedro rozdáva? Pretože iste uznáte, že základná logika hovorí, že keď celkové príjmy štátneho rozpočtu výrazne rastú, zároveň s tým deficitom to nie je žiaden zázrak. Ten sa trošku znížil, ale viac-menej stagnuje. Je veľa oblastí, ktoré som vymenoval a ktoré majú menej, niektoré absolútne, niektoré relatívne, niektoré v pomere k HDP, ale nevyberal som to účelovo, že kde sa to hodí, ale v pomere k HDP som to vyberal len tam, kde sa vláda zaviazala, že v pomere k HDP to bude rast.

    Čiže na jednej strane vysoký rekordný ekonomický rast, rekordný rast príjmov. Zároveň žiaden zázračný výkon v deficite. Zároveň veľa oblastí, kde to stagnuje alebo klesá, alebo nerastie tak, ako si vláda predsavzala. Čiže vzniká logicky otázka, kde tie peniaze sú.

    Takže teraz trošku k tomu, kde sú. Komu rozpočet štedro rozdá. Tak napríklad jeden príklad za všetky, ale spomeniem aj niektoré ďalšie. Verejné obstarávanie. Ponuka na elektronické mýto. Vyhlásený tender. Do tendra prišli štyri ponuky, ako vidíte na tomto obrázku, od 19 miliárd korún do 25,7 miliardy korún.

    Hádajte, ktorú z týchto ponúk si vláda Roberta Fica vybrala. Pre menej chápavých som to vyznačil aj farebne. Áno, 6,5 miliardy korún priame rozpočtové dôsledky zmarenia medzinárodného tendra a vylúčenia firiem, ktoré to robili v zahraničí sú renomované a vedia a chcú to urobiť za oveľa menej peňazí. Pričom rozpočtové dôsledky sú ešte vyššie dokonca, pretože tým, že tento tender bol zbabraný, tak vlastne sa oneskorí celý projekt o jeden rok. Oneskorenie projektu jeden rok znamená zhruba tri miliardy korún výpadku na príjmoch.

    Iný príklad. Vláda, keď nastúpila, povedala, že je veľká prezamestnanosť v štátnej správe a my sme s ňou súhlasili. Ja s ňou súhlasím. Áno je. Vláda si dala záväzok, že zníži počet štátnych zamestnancov o 20 %. Znížila minimálne oproti tomu svojmu záväzku, pričom, ak by naozaj znížila o 20 %, tak by ušetrila v štátnom rozpočte 17,2 miliardy korún. Počujete dobre. Aká je ale realita? Na budúci rok vláda počíta s nárastom počtu štátnych zamestnancov o 558. Čiže narastie to medziročne zo 145 548 na skoro 146 106.

    Ďalší citát z programového vyhlásenia. „Vzhľadom na existujúcu korupciu a klientelizmus vo verejnom sektore, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú efektivitu verejných výdavkov a reálnu konvergenciu SR v rámci EÚ, vláda Slovenskej republiky pomocou vecne príslušných orgánov verejnej správy bude dôsledne potierať nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami.“ Ak vám to pripadá ako sci-fi, tak mne áno.

    Niekoľko príkladov plytvania s verejnými zdrojmi, teda konania v zásadnom a presnom rozpore s tým, čo si deklarovala vláda v programovom vyhlásení. Z rekonštrukcie Bratislavského hradu sa postupne liahne mnohomiliardová zákazka pre firmu blízku SMER-u, pre firmu mecenáša SMER-u pána Širokého.

    V rezorte regionálneho rozvoja ministra Janušeka rozdali bez súťaže zákazky firmám blízkym SNS za 3,6 miliardy korún. Je to predmetom viacerých kontrol, poslaneckých prieskumov a v opozícii sme sa dohodli, že podáme návrh na odvolanie ministra Janušeka.

    Veľmi aktuálna mimosúdna dohoda ministra financií Počiatka s českým podnikateľom, respektíve cyperskou firmou, ako sme sa dnes dozvedeli, v kauze Tipos, ktorá nás môže stáť dve, najmenej dve miliardy korún, spolu s finančnými nákladmi možno aj viac.

    Fond národného majetku ako ďalší príklad inštitúcie, ktorá je zbytočná, nerobí nič, pretože sa neprivatizuje okrem toho, že predáva lukratívne pozemky Bratislavskej teplárne a ukladá peniaze finančnej skupiny J&T v banke.

    Ďalší príklad na ilustráciu. Z Úradu pre normalizáciu si jeho šéf urobil cestovnú kanceláriu. Ten prehľad ciest je úctyhodný, neviem, či stíha meniť doma košele.

    Ďalšie oblasti, kde je evidentné, že sa výrazne navyšujú prostriedky, sú rezervy vlády a jej predsedu. Rezerva vlády v roku 2006 bola 200 miliónov korún, dnes je 350 miliónov korún. Rezerva predsedu vlády dokonca dorástla trojnásobne po nástupe tejto vlády z 50 miliónov korún ročne na 150 miliónov korún ročne.

    Potom sú tam niektoré disproporcie, ktoré sú tiež veľmi zaujímavé. A je otázka napríklad, prečo je taký rozdiel medzi rozpočtom Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, ako je naznačený na tomto obrázku, keď rozpočet Ústavného súdu rastie o 53,5 %, rozpočet Najvyššieho súdu klesá o 2,1 %.

    No a ďalšia vec, ktorá je dôležitá, ktorá spôsobuje, že vlastne to vynakladanie peňazí je neefektívne, je pasivita vlády. Pasivita vlády v oblastiach, ktoré by mohli pomôcť. Mohli by pomôcť tým, že by ekonomika dosahovala vyšší rast, ale aj tým, že by bolo viac peňazí.

    Spoločný výber daní a odvodov je takým príkladom. Projekt spoločného výberu daní a odvodov bol pripravený ešte za našej vlády a bol pripravený aj harmonogram, postup, ako a kedy to urobiť, pričom vláda doteraz neurobila nič. Potom ministerstvo financií schválilo projekt, respektíve dopracovalo projekt spoločného výberu daní a odvodov, ale s tým, že realizovať by sa mal až v nasledujúcom volebnom období.

    Spoločné verejné obstarávanie a elektronické verejné obstarávanie by zvýšilo transparentnosť, prinieslo by omnoho viac peňazí. Vlani na verejné obstarávanie štát použil 130 miliárd korún. Robert Fico, keď nastúpil do funkcie predsedu vlády, tak povedal, že vo verejnom obstarávaní je veľké plytvanie, veľká netransparentnosť a že on odhaduje plytvanie pri verejnom obstarávaní na 30 až 40 %, 30 až 40 % zo 130 miliárd korún sú veľmi veľké peniaze. Sú to desiatky miliárd korún. Čo sa ale udialo za vyše dvoch rokov vládnutia Roberta Fica? Zvýšila sa efektívnosť verejných obstarávaní? Zvýšila sa miera transparentnosti? Nie naopak. Naopak, podiel priamych zadaní, podiel nesúťažných foriem verejného obstarávania sa výrazne zvýšil. Čiže dovolím si povedať, že ak beriem slová predsedu vlády vážne, a ak naozaj jeho odhad bol korektný, a neviem vylúčiť, že nebol, a že vo verejnom obstarávaní sú rezervy a plytvanie v objeme 30 až 40 %, ak to teda tak bolo za našej vlády, tak dnes to potom musí byť najmenej 40 až 50 %, keď podiel nesúťažných foriem sa výrazne zvýšil. A keď tu máme aj rôzne konkrétne príklady, na ktorých by sa to dalo pomerne úspešne ilustrovať.

    A aká je zase vôľa koalície a vlády napĺňať tieto deklarované ciele zefektívňovať verejné obstarávanie. Keď tu každý polrok predkladáme konkrétne návrhy na novelu zákona o verejnom obstarávaní, teraz máme s kolegyňou Žitňanskou zase opozičnú novelu zákona, ktorou sa vlastne navrhuje povinné elektronické obstarávanie, tak je to opakovane zmietnuté zo stola a koaličnou väčšinou odmietnuté.

    Čiže aj toto, váš postoj k tomu to jasne odzrkadľuje a demaskuje vaše skutočné zámery a vaše skutočné priority. A budete mať aj na tejto schôdzi možnosť znovu ukázať, či ste to mysleli vážne, alebo nie, ale tých možností už bolo veľmi veľa, zatiaľ ani raz takéto návrhy podporené neboli.

    Ďalej keď hovoríme o rozpočte, mali by sme hovoriť aj o jeho kvalite. Na prvý pohľad zarážajúce je, že vláda prikazuje všetkým podnikateľom duálne oceňovanie, ale rozpočet je predložený len v eure. Neviem sa zbaviť pocitu, že je to zámer, aby sa sťažilo porovnávanie. Aby sa sťažilo porovnávanie roka 2009 a rokov, ktoré boli predtým. Aj preto som vám všetky čísla, ktoré som na grafoch a v tabuľkách ukazoval, sú prepočítané v slovenských korunách, v konverznom kurze, aby to porovnateľné bolo. Ak vyžadujeme pod hrozbou pokút od podnikateľov, od drobných obchodníkov, od všetkých, aby robili rok a pol duálne oceňovanie a vláda nie je schopná v duálnom ocenení predložiť dokonca ani štátny rozpočet, tak to naozaj o niečom svedčí.

    Som presvedčený aj o tom, že klesá kvalita a výpovedná hodnota rozpočtu oproti minulosti, o čom svedčí aj omnoho nižší počet strán. A čo je veľmi zlé, je, že pán minister Počiatek pochoval programové rozpočtovanie, pričom zmyslom programového rozpočtovania je meranie výsledkov, posudzovanie efektívnosti vynakladania peňazí. Aby sme neskúmali len to, či formálne bol zákon dodržaný, že sa tie peniaze minuli v takých a takých lehotách, ale aby sme skúmali a porovnávali, či bol dosiahnutý cieľ, ktorý sme chceli dosiahnuť, keď sme tie peniaze schválili do tej alebo onej oblasti. Programové rozpočtovanie je jeden z najúčinnejších nástrojov zvyšovanie efektívnosti vynakladania verejných zdrojov. Počas vládnutia tejto vlády sa však kvalita programového rozpočtovania znižuje, pričom tie rezervy sú tam obrovské, pretože aj za nás sa to len začínalo a máme ešte veľmi, veľmi ďaleko od vyspelých krajín, ktoré dlho tento nástroj používajú a napriek tomu, že tá úroveň teda nebola dostatočná ani za našej vlády, teraz je to o to horšie, že sa to ešte zhoršuje. Toľko k štátnemu rozpočtu ako takému.

    Chcel by som ešte povedať pár slov k tomu, s akými návrhmi, zmenami a pozmeňujúcimi návrhmi vystúpia moji kolegovia. Myslíme si, že tento rozpočet nie je dobrým rozpočtom preto, že nevytvára predpoklady pre vysoký a udržateľný ekonomický rast, nevytvára dostatočné predpoklady na elimináciu dôsledkov svetovej finančnej krízy a nepodporuje dostatočne strednú vrstvu a rodiny, najmä rodiny s deťmi. Preto sa naše návrhy a naše opatrenia aj naše pozmeňujúce návrhy orientujú práve týmto smerom. Uvedomujeme si, že nie sme schopní predložiť taký komplexný balík návrhov, že by to zmenilo zásadne tú štruktúru rozpočtu a vyriešilo základné systémové chyby, ktoré rozpočet má, preto sa aspoň niektorými pozmeňujúcimi návrhmi pokúsime tie najokatejšie, najvypuklejšie chyby a nedostatky riešiť.

    Predosielam, že pozmeňujúce návrhy, tak ako vás s nimi oboznámim, ako ich potom konkrétne prednesú moji kolegovia, sú koncipované tak, že nezvyšujú deficit verejných financií, že vždy hovoria, nielen kde treba zvýšiť, ale aj kde treba zobrať. Budú prednesené potom mojimi kolegami, ja ich len v sumári zhrniem.

    Prvá oblasť, kde chceme navrhnúť zmenu, je výstavba diaľnic. Vláda, ako som ukázal aj na číslach, nezvláda výstavbu diaľnic a snaží sa pomáhať si projektmi PPP, ktoré sú však mimo verejných financií, a teda aj mimo transparentnej verejnej kontroly a všetky doterajšie informácie, ktoré máme o spôsobe a objeme PPP, ako sa pripravujú, nás vedú, no, nielen k zdržanlivosti, ale aj k istým obavám o to, že tento proces môže byť veľmi, veľmi netransparentný aj neefektívny, aj nevýhodný pre daňových poplatníkov, SDKÚ – DS preto navrhuje iný postup.

    Navrhujeme zvýšiť v kapitole ministerstva dopravy alokáciu prostriedkov z rozpočtu Európskej únie na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest o 5 miliárd korún. To sú peniaze, ktoré nečerpáme dostatočne, ktoré sú k dispozícii, ktoré nezvyšujú deficit verejných financií a ktoré, ak nezvýšime ich čerpanie, hrozia, že nebudú využité a prepadnú. Dôvodom toho nášho návrhu na navýšenie je teda výrazné zaostávanie v čerpaní prostriedkov a nízka alokácia z nového programovacieho obdobia v rokoch 2007 a 2008. Takto by sa zabezpečilo, že vláda by mala dostatok zdrojov na výstavbu diaľnic aj bez spoliehania sa na súkromných partnerov a banky, ktoré sa ukazujú byť problematické aj z hľadiska svetovej finančnej krízy a dostupnosti alebo ceny zdrojov na trhu. Je len na manažmente ministerstva dopravy a na vláde, či dokážu čerpať vyčlenené prostriedky EÚ a urýchliť tak výstavbu diaľnic na Slovensku.

    Druhý návrh, ktorý prednesú moji kolegovia, sa bude týkať platov učiteľov. Platy učiteľov oproti priemernej mzde v národnom hospodárstve napriek sľubom vlády dlhodobo stagnujú a dokonca pre budúci rok má dôjsť k miernemu poklesu na úroveň 89 % priemernej mzdy, pričom v roku 2006 to bolo 91 % priemernej mzdy. Návrh SDKÚ – DS preto navrhuje, aby sa to vyrovnalo tak, aby v roku 2009 bol aspoň zachovaný pomer, ktorý bol dosiahnutý v roku 2006. Teda aby sa aspoň zachoval 91-percentný podiel platu v regionálnom školstve. Tie čísla sú korektné, teraz nehovorím len o pedagogických pracovníkoch, hovorím o všetkých zamestnancoch v regionálnom školstve, aby sa zachoval ten pomer 91 %. Na to bude potrebné vyčleniť 781 miliónov korún. Potom poviem aj, odkiaľ navrhujeme tie presuny.

    Ďalšia oblasť, kde budeme navrhovať zmenu, sú výdavky na podporu bývania. Výdavky na podporu bývania, ako som ukázal aj vo svojej prezentácii, klesli po roku 2006 a aj pre rok 2009 sa predpokladajú o pol miliardy, dokonca viac ako pol miliardy nižšie, ako to bolo v roku 2006.

    To, že je tam málo peňazí, o tom svedčí aj tá skutočnosť, že Štátny fond rozvoja bývania dnes nie je schopný uspokojovať záujemcov a vracia žiadosti o príspevok, o pôžičku. Zároveň predpokladajú sami zamestnanci tohto fondu, že nebudú schopní uspokojovať nové žiadosti v budúcom roku viac ako do pol roka, preto navrhneme, moji kolegovia dajú konkrétny návrh, aby sa zvýšili výdavky na bývanie o 546 miliónov korún.

    Ďalšou oblasťou, kde navrhneme zmenu, sú výdavky na sociálnu politiku, ktoré, ako som tiež ukázal vo svojej prezentácii, stagnujú napriek deklaráciám o budovaní silného sociálneho štátu. Myslíme si, že najmä stredná vrstva, mladé rodiny, rodiny s deťmi, ľudia, ktorí platia dane a odvody a ktorí vychovávajú deti si zaslúžia omnoho výraznejšiu podporu, a preto navrhneme, aby sa v štátnom rozpočte vyčlenili 2 950 miliónov korún na finančné pokrytie zvýšenia materského príspevku na 100 % čistého platu po dobu jedného roka namiesto dnešného stavu, keď je to 55 % hrubej mzdy po dobu 28 týždňov. Toto opatrenie navrhneme v štátnom rozpočte – vyčlenenie peňazí a zároveň v januári na januárovej schôdzi navrhneme novelu zákona, príslušného sociálneho zákona v tomto zmysle, ktorý by to zabezpečil. Možné to bude napriek tomu, že sme na minulej schôdzi podobný návrh zamietli, pretože tam bola tá konštrukcia iná. Tam sa to skladalo z dvoch častí, z rodičovského príspevku a z materského príspevku. Aj tam to bolo navrhnuté do tej sumy zhruba 100 % čistého platu, ale iným mechanizmom, čiže je možné aj skôr ako po pol roku tento návrh dať a v januári ho dáme.

    Ďalej vláda predložila návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, kde predpokladá návrat 150-tisíc sporiteľov a z toho plynúcich 7 miliárd korún plus ďalšie 3 miliardy z toho, že tí, ktorí odídu v priebehu budúceho roka už nebudú platiť do druhého piliera, ale do prvého. S týmto zásadne nesúhlasíme, preto navrhneme vylúčiť túto jednorazovú operáciu z príjmov rozpočtu Sociálnej poisťovne.

    Krytie návrhov, tých, ktoré som predtým spomínal, navrhneme zabezpečiť na úkor neodôvodnene zvýšenej rezervy vlády. Tam navrhneme vrátiť ju na úroveň, ako bola do roku 2006, na úroveň 150 miliónov korún, rezervu predsedu vlády, ktorú navrhneme znížiť o 100 miliónov korún a zase ju vrátiť na tú úroveň, ako bola do roku 2006 a ďalej navrhneme znížiť výdavky kapitol ministerstva obrany o 300 miliónov korún, vnútra o 1,8 miliardy korún, financií o 120 miliónov korún a DPS-ky o 1,8 miliardy korún. Toto sú avizované pozmeňujúce návrhy, ktoré budú v rozprave prednesené.

    Z dôvodov, ktoré som teda pomenoval, a to teda z dôvodu zhrnuté toho, že považujeme rozpočet na rok 2009, ale aj teda rozpočty na roky 2009 až 2011 za premrhanú príležitosť z hľadiska vytvárania predpokladov pre rast z hľadiska ochrany Slovenska, občanov Slovenska pred dôsledkami krízy, z hľadiska dodania impulzu pre ekonomiku, ako aj z hľadiska výraznejšej podpory strednej vrstvy a rodín, najmä rodín s deťmi. Z týchto dôvodov považujeme štátny rozpočet za nie kvalitne, nie dobre pripravený hlavne z týchto dôvodov, o tých ďalších som pomerne dlho hovoril, a preto budeme navrhovať tie zmeny, ktoré som avizoval. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloša pán podpredseda Hort, pani poslankyňa Nachtmannová, páni poslanci Petrák, Hrušovský, Farkas, pani poslankyňa Radičová a, pardon, očakávala som viac faktických poznámok po takom dlhom výkone, pán poslanec. Takže pán podpredseda Hort, pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Petrák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dovoľte mi v dvoch častiach reagovať na vystúpenie pána poslanca Mikloša. V prvej časti na ten úvod. Keď sme sa rozprávali o tom, aký je záujem zo strany vlády o rokovanie o zákone roka. Spomínam si na osem rokov, keď sme boli v koalícii, z toho som bol štyri roky predseda poslaneckého klubu, keď koaličný predseda parlamentu Hrušovský prerušil asi dvakrát počas tých ôsmich rokov rokovanie o rozpočte, lebo zhodou okolností tiež bolo zasadnutie vlády a kým neprišla vláda na čele s Mikulášom Dzurindom, tak jednoducho rokovanie o rozpočte neprebiehalo.

    Takáto dehonestácia parlamentnej demokracie, ako sme jej dnes svedkami zo strany vlády aj cez odkazy, ktoré sme tu dostali, o tom, že veď aj tak sa nič nezmení a vy, páni koaliční poslanci a koaličné poslankyne, ste tu naozaj nie na nič iné, len aby ste zatlačili to tlačidlo, aby ten rozpočet bol schválený, tak ako je navrhnutý koaličnou trojkou, takéto niečo sme tu v histórii slovenského parlamentarizmu ešte nezažili. A dávam naozaj na zváženie všetko to, čo sme tu za osem rokov, keď sme boli pri moci zažili a akým spôsobom dokázal koaličný predseda parlamentu postaviť do pozoru aj premiéra koaličnej vlády. A to sme sa napočúvali, ako je vo vleku parlament vlády. Prosím vás, toto je čo? To si naozaj už nespomínate?

    A pokiaľ ide o tú druhú časť. Som veľmi rád, že pán poslanec Mikloš poukázal na to, kde v tom rozpočte to fučí. Ja som sa nevedel dopátrať, keď som sa dozvedel o tých 130 miliardách, čo vlastne za Klondike to tu funguje, prečo my musíme kradnúť peniaze z druhého piliera, aby sme vedeli dať dôchodky vianočné. Dneska som to už pochopil. Ďakujem, pán poslanec, za vysvetlenie.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • V entré vášho vystúpenia ste pospomínali ozaj všeličo, okrem iného aj to, že zvyšovanie minimálnej mzdy likviduje celé odvetvia priemyslu. Viete, ale ekonomická veda je v tejto oblasti už podstatne ďalej, práve často sa píše o tom, že práve nízka minimálna mzda de facto brzdí napríklad technologické inovácie. Nízke minimálne mzdy totižto nenútia nahrádzať slabo platenú prácu modernými technológiami alebo zavádzať moderné, flexibilné manažérske postupy, a tak konzervujú nízku produktivitu práce. Firmy sa stávajú de facto konkurencieschopnými aj bez modernizácie, a pritom celú dobu rozprávate o nutnosti vedomostnej ekonomiky.

    Musím uznať, že ste skutočne výborný rétor a manipulátor s faktmi. Veci, ktoré ste vyslovene zanedbali, staviate teraz skoro na piedestál vašich úspechov. Hovorili ste o tom, že za nášho pôsobenia dobiehajú projekty, ktoré boli administratívne za vašej vlády, ale už nespomínate, alebo možno o tom neviete, že všetky chyby, ktoré nám európsky audit vytýka sú práve z obdobia tejto vašej úžasnej administrácie.

    Ďalej ste spomenuli o tom, že platy učiteľov stagnujú a sú nižšie ako za vašej vlády. Myslím teda reálne nižšie. Ale, pán kolega, za vašej vlády boli platy v školstve, teda respektíve za nimi už bolo len pôdohospodárstvo a reštauračné ubytovacie služby. Táto vláda prvá pristúpila k tomu, že sa platy v školstve valorizujú od 1. 1., a nie od 1. 7. Ako ekonóm určite uznáte, že tá suma, reálna suma je podstatne vyššia na základe takejto valorizácie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Mikloš, dve poznámky iba, lebo čas mi viac nedovolí. Prvá. No neuveriteľné farizejstvo, pokiaľ hovoríte o výstavbe diaľnic a o navyšovaní prostriedkov na výstavbu diaľnic. Vaša vláda bola tá, ktorá zastavila výstavbu diaľnic len preto, lebo to bola agenda predchádzajúcich vlád a uvalili ste Slovensko do obrovských regionálnych rozdielov. Robíte dneska všetky opatrenia preto, aby ste zamedzili urýchleniu výstavby diaľnic a vy máte dneska tú odvahu tu navrhovať zvýšenie prostriedkov na výstavbu diaľnic. To snáď nemyslíte vážne pri všetkých vašich konkrétnych krokoch.

    Druhá poznámka, ktorá bude platiť aj pre ideologického tajomníka vašej strany, ktorý pred chvíľočkou vystúpil vo faktickej poznámke, ale týka sa to aj vášho vyjadrenia. O akej dehonestácii parlamentu hovoríte v súvislosti s rozpočtom a prerokovávaním v parlamente? O akých demokratických postupoch hovoríte v predchádzajúcom období, ktoré boli používané pri prerokovávaní rozpočtu. Hovoríte o tom, že ste sa navzájom vydierali a kupovali hlasy až do poslednej chvíle? Toto má byť víťazstvo demokracie nad kultivovanou dohodou partnerov pri schvaľovaní rozpočtu? To snáď nemyslíte vážne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Nachtmannová, odporučím vám jediné. Choďte vysvetľovať tieto ekonomické teórie ľuďom do Banskej Bystrice, do Kežmarku, do Lipian na Gemer. Choďte vysvetľovať túto ekonomickú teóriu tým, ktorí boli, ktorí sú na dlažbe. Choďte im túto ekonomickú teóriu vysvetľovať, že aké je to skvelé. Ako to pomohlo.

    Po druhé. Platy v školstve rastú. Áno rastú. Ja nehovorím, že nerastú. Ja som si dovolil porovnať ich s vašimi zámermi z programového vyhlásenia, kde som presne citoval. Rastú, ale nerastú tak, ako ste sa zaviazali napriek tomu, že máte o 130 miliárd korún v príjmoch viac.

    Pán poslanec Petrák, hovoríte, že diaľnice, keď vôbec spomínam, že je to farizejstvo, že sme ich vraj zastavili preto, že to bolo v programe, v agende bývalej vlády. Pán Petrák, ja neviem, či viete, čo znamenajú pojmy ako kartotéka I, kartotéka II. Neviem, či viete, že keď sme prišli do vlády v roku 1998, lebo o tomto období hovoríte, tak krajina, ekonomika bola pred krachom. Pred totálnym krachom. Na stole sme našli faktúry, nezaplatené faktúry za 3 miliardy korún na uskutočnené práce, respektíve fakturované práce na diaľniciach, ktoré neboli zaplatené. Kartotéka I, kartotéka II znamená, že sme nemali na platy učiteľom, že sme nemali na kúrenie v školách, lebo v takom stave sme prebrali ekonomiku po vláde vášho dnešného koaličného partnera. Takže to po prvé.

    A po druhé, čo sa týka tej dehonestácie parlamentu. Pán kolega, a ešte k tým diaľniciam, či sa vám to páči, alebo nie, za dva roky ste dali na diaľnice a rýchlostné cesty menej, ako sme my dávali v rokoch 2005 – 2006. Je to pre vás taká priorita, dali ste tam menej peňazí vrátane európskych.

    A čo sa týka dehonestácie parlamentu. Tu vždy počas ôsmich rokov vlády Mikuláša Dzurindu sa o rozpočte naozaj diskutovalo a poslanci mali naozaj dôstojnejšie postavenie, pretože ak o niečom boli presvedčení, bolo to zmysluplné, tak to vedeli presadiť. Dokonca aj opoziční. Nie v tej miere ako koaliční, ale aj opoziční na rozdiel od vás.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený do rozpravy za poslanecký klub KDH pán poslanec Pavol Hrušovský. Skôr ako zaujme miesto, pán poslanec Petrák, keďže ste porušili rokovací poriadok, lebo ste reagovali na mňa, je úsmevné, keď ma za ideologického tajomníka strany označí ideologický tajomník Komunistickej strany Československa. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hrušovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, musím súhlasiť s tým, čo povedal pán podpredseda parlamentu a ani ja nie som, aj keď som opozičný poslanec, spokojný s úrovňou a spôsobom a prostredím, v akom prerokovávame návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2009.

    Ctené dámy a páni, my sa nedomáhame účasti členov vlády na rokovaní preto, aby sme ich videli, aby sme sa na nich pozerali. My sa domáhame účasti členov vlády aj preto, lebo chceme počuť názor celej vlády. Aj ostatných rezortných ministrov, či sú spokojní s rozpočtom svojich kapitol. Poslanci im budú dávať otázky, budú predkladať pozmeňujúce návrhy a ich názor je pre nás veľmi dôležitý, aby sme sa mohli rozhodovať. Preto ja sa vám čudujem, že vám títo ministri nechýbajú, ale ak vám nechýbajú, tak dospel som k záveru len preto, lebo koalične ste už dohodnutí. Vám je to prakticky jedno. Dvaja poslanci z opozície z menších politických strán tu sedia. Pán generál a teraz prišiel pán exminister Jureňa, koalície, pardon. No tak to je vaša vizitka. Proste dohodli ste kšeft a ste spokojní. Zajtra, pozajtra sa zídeme, odhlasujeme a všetko je v poriadku, ale aspoň si vypočujte ten názor, páni. Aspoň počúvajte. A myslím, že máme dosť dôvodov na to, aby sme vyjadrili aj svoj nesúhlas s niektorými oblasťami, ktoré návrh zákona predstavil a ponúka ako riešenie rozpočtového hospodárenia na budúci rok.

    Keď som prvýkrát dostal do rúk návrh zákona o štátnom rozpočte, priznám sa vám, nie som ekonóm, tak mi dlhšie trvalo, lež som sa oboznámil s tým, že prvýkrát návrh zákona o štátnom rozpočte nie je v korunách, ale v eurách. A bolo to dlhšie, lež som si dokázal prepočítať položky, ktoré boli vyjadrené predtým v korunách, teraz v eurách, aby som sa v tom dokázal trošku zorientovať. A sám som zvažoval, či vystúpiť, alebo nevystúpiť pri tomto bode programu.

    Nakoniec k tomu, aby som vystúpil ma prinútili dve okolnosti. Dospel som k názoru, že v mnohých oblastiach je návrh zákona o štátnom rozpočte iba fikciou a v mnohých oblastiach je iba imitovaním hľadania mnohých ekonomických problémov a riešení Slovenskej republiky na rok 2009. Poviem vám aj tie dva dôvody, ktoré ma k tomu viedli. Prvý už spomenul predrečník, že rozdeľujete peniaze, ktoré ešte nemáte. Desať miliárd korún z druhého dôchodkového piliera a už ich v návrhu míňate.

    Druhý dôvod je možno trošku menší, ale predsa len je dôvodom na to, aby som mohol povedať, že ide o imitovanie riešenia. Keď sme v zahraničnom výbore, ktorého som členom, prerokovávali návrh zákona o štátnom rozpočte, konkrétne kapitolu ministerstva zahraničných vecí, tak som sa dozvedel, že v rozpočtovej kapitole, respektíve rozpočtová kapitola je postavená na peniazoch, ktoré majú byť získané z predaja našej ambasády v Moskve. Je to tak, pán minister, ak sa mýlim, tak mi to vyvráťte. Znovu je to len fikcia, a keď sme pokračovali ďalej, pán minister, a keď tú budovu nepredáte, myslím minister zahraničných vecí, čo budete robiť? No budeme hľadať iné riešenie, ešte neviem aké. Nebudú výdavky. No tak ale to kapitola nehovorí. Nebudú výdavky. Vy rátate s tými peniazmi ako s hotovými peniazmi, ktoré by už reálne existovali.

    Priatelia, takže nerobme si jeden z druhého nejaký žart. Pristupujme k návrhu zákona naozaj zodpovedne a vážne. To je rozpočet Slovenskej republiky, ktorý nepatrí ani opozícii, ani koalícii. Je to rozpočet občanov Slovenskej republiky a ja by som si želal, keby sme takto zodpovedne dokázali k nemu aj pristúpiť.

    Teraz mi dovoľte pár konkrétnych názorov na predložený návrh zákona. Predložený návrh vychádza z pozitívnych výsledkoch ekonomiky, ktoré sú dôsledkom razantných reformných krokov, ktoré urobili predchádzajúce vlády, ako aj pozitívneho vplyvu svetového ekonomického prostredia na rozvoj národnej ekonomiky. Návrh sa síce odvoláva na možné dopady finančnej krízy, ale podľa môjho názoru ich v mnohých oblastiach bagatelizuje a nedoceňuje názory a odhady Európskej komisie, ktoré predikujú hlbšie dopady krízy na tempo rastu hrubého domáceho produktu, priemernú mieru zamestnanosti aj priemernú mieru nezamestnanosti. Pri plánovaní jednotlivých položiek sa nedoceňuje význam dopadu rastu cien energetických surovín a potravín na svetových trhoch, čo bude mať určite značný vplyv aj na spotrebu slovenských domácností.

    V súvislosti s predpokladaným opätovným rastom cien ropy sa budú zvyšovať aj ceny plynu. Či sa to vláde páči, alebo premiérovi, alebo nie, čo aj napriek jeho snahe sa musí premietnuť do cien finálnych produktov. Aj z toho dôvodu sa odhad Európskej komisie pri poklese spotreby domácnosti vo výške približne 5 % aj pre mňa javí ako dôveryhodnejší. Z tejto pozície sú značne zavádzajúce aj tvrdenia vlády o znížení priemernej ročnej miery inflácie na 4 % či zvyšovanie miezd v súlade s rastom produktivity práce. Samotný materiál uvádza nežiaducu reláciu medzi tempom rastu produktivity práce a rastom nominálnych miezd, keď tieto rastú o 8,8 % a produktivita práce len o 5,2 % .

    V návrhu rozpočtu je niekoľko optimistických, ba dovolím si povedať až populistických tvrdení, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie o jeho schválení. Ako som už spomenul, automaticky sa počíta s presunom poistencov z druhého piliera do Sociálnej poisťovne a o túto hodnotu sa upravuje aj saldo rozpočtu. Ďalej sa počíta s čerpaním fondov Európskej únie v rozpočtoch miest a obcí aj napriek tomu, že sú známe problémy s čerpaním prostriedkov z európskych fondov. Vláda vo svojom návrhu uvažuje s výpadkom príjmov do štátneho rozpočtu len vo výške 330 miliónov eur, čo je podstatne nižší odhad, ako predpokladá Európska komisia. Tá si trúfla odhadnúť výpadok na 550 miliónov eur.

    Odhad Európskej komisie podľa môjho názoru je reálnejší, podmienený minimálne dvomi faktormi. Už som spomínal predpokladaným opätovným rastom cien ropy, v dôsledku čoho môže klesnúť spotreba, v dôsledku čoho môžu poklesnúť daňové príjmy z minerálnych olejov a dane z pridanej hodnoty.

    Druhým možným faktorom je takmer nekvantifikovateľný odhad poklesu odvodu z príjmov právnických a fyzických osôb, ktoré prestanú podnikať v dôsledku negatívneho vplyvu vysokej minimálnej mzdy alebo aj ako dôsledok globálnej finančnej krízy. V oblasti predpokladaných rozpočtových výdavkoch sú tiež zreteľné niektoré rozpory medzi programovým vyhlásením vlády, proklamovanou stratégiou vlády predovšetkým vo sfére budovania vedomostnej ekonomiky a údajmi v ich predpokladanom návrhu rozpočtu verejnej správy.

    Kolegyne, kolegovia, vedomostná spoločnosť si vyžaduje bezpodmienečne vysokovzdelaných ľudí, ktorých musia vzdelávať skutoční odborníci a v zodpovedajúcom počte. Zarážajúca je potom skutočnosť, že počet zamestnancov, prevažne vysokoškolských učiteľov zostáva oproti predchádzajúcemu obdobiu nezmenený a objem zdrojov na financovanie verejných vysokých škôl je stále nízky, v rámci vyspelých krajín OECD sme medzi jednými z posledných.

    V tejto súvislosti si dovoľujem pripomenúť, že v súčasnosti prebieha komplexná akreditácia vysokých škôl a vysoké školy sa zaraďujú do skupín podľa kvality. Zaradenie do príslušnej skupiny bude podmieňovať aj nároky na ďalšie finančné zdroje, s ktorými však štátny rozpočet na rok 2009 nepočíta. Potešiteľným faktom v tejto súvislosti je len nárast plánovaných výdavkov na vysokoškolskú vedu a techniku o 46 % oproti roku 2008, aj keď v tomto prípade podstatnú časť tohto nárastu tvoria zdroje Európskej únie.

    Ďalšou pre nás citlivou oblasťou je oblasť zamestnanosti sociálnych vecí a rodiny. Rozpočtovaná suma 141 miliónov eur je na realizáciu aktívnej politiky zamestnanosti podľa môjho názoru nízka, predovšetkým ak berieme do úvahy dva aspekty, ktorými trpí naša ekonomika. Prvým je relatívne nízka zamestnanosť obyvateľstva vo vekovej kategórii 55 až 64 rokov. V priemere je to 60 %, čím sa nachádzame pod európskym priemerom, ktorý je 65 %. U žien v tejto vekovej kategórii dosahuje zamestnanosť 53 % v dôsledku nízkej kvalifikácie, a tým aj zníženou možnosťou zaradiť sa do pracovného procesu.

    Druhým dôležitým aspektom v tejto oblasti je otázka dlhodobej nezamestnanosti, ktorá tvorí 8,3 % práceschopného obyvateľstva. Riešenie tejto otázky si myslím, že veľmi úzko súvisí s predchádzajúcou. Dlhodobo nezamestnaní majú obyčajne nízku kvalifikáciu. Cestou k riešeniu problému je zvýšenie kvalifikácie zaškolením alebo absolvovaním rôznych rekvalifikačných či iných kurzov, na financovanie ktorých je potrebné dostatočné množstvo vlastných finančných zdrojov. S týmito prostriedkami rozpočet priamo neuvažuje, pretože navrhovaná rozpočtová suma predstavuje prostriedky Európskeho sociálneho fondu. Tieto je možné získať za predpokladu, že sa splnia podmienky kladené vždy na jednotlivé projekty. Podľa môjho názoru je evidentný nízky nárast prostriedkov na podporu rodiny, len 10 %. Rozpočet síce počíta s celoplošnou valorizáciou na úrovni prognózovanej inflácie, avšak nepočíta s možným prudkým nárastom životných nákladov už so spomínanými skutočnosťami, ktoré som spomenul v predchádzajúcich myšlienkach.

    V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že priaznivejšie vytvorenie podmienok pre rodiny, a to predovšetkým mladé rodiny, ktoré deklarovala súčasná vláda prostredníctvom uvoľnenia prostriedkov zo štátneho rozpočtu na rozvoj bývania. Zdá sa mi však, že dochádza k útlmu poskytovania verejných výdavkov na bývanie, lebo tentoraz predstavuje oproti minulému roku len 3,5 %. Ak berieme do úvahy prísnejšie podmienky poskytovania hypotekárnych úverov, keď žiadateľ musí mať takmer 60 % vlastných prostriedkov, tým sa podmienky pre zabezpečenie vlastného bývania pre mladé rodiny, a tým aj ich slušný život stávajú značne nedostupnými.

    Kolegyne, kolegovia, považoval som za dôležité upozorniť aspoň na niektoré problémové oblasti predloženého návrhu zákona o štátnom rozpočte. Viem, aké je ťažké vždy pre každú vládnu koalíciu zostaviť návrh zákona o štátnom rozpočte, o to ťažšie, ak sú požiadavky vyššie a ak je koaličných partnerov viacej. Nezávidím vám, pán minister. Rokovania, ktoré ste museli absolvovať, ale som presvedčený, že pri väčšej miere trpezlivosti ste mohli byť trošku opatrnejší pri zostavovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte a mohli ste možno predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky taký rozpočet, za ktorý by sme pokojne mohli zahlasovať všetci bez ohľadu na to, či sme poslanci z koalície, alebo poslanci z opozície. Verím, že slovenský parlament sa raz takéhoto rozpočtu predsa len dočká. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Hrušovského sa prihlásil pán poslanec Ľubomír Petrák ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Hrušovský, myslím si, že bolo to vcelku korektné vystúpenie, ktoré hodnotilo niektoré veci, na ktoré môžeme mať úplne iný pohľad, ale myslím si, že sa to vyhlo zbytočných osobných invektív. Takže toto môže byť posunom vpred pri dialógu v parlamente. A keď už mám slovo, tak si neodpustím ešte jednu poznámku a tá bude smerovať k predsedajúcemu tejto schôdze.

    Pán poslanec Hort, vy tu nie ste na to, aby ste komentovali moje vystúpenia, ale na to, aby ste riadili túto schôdzu.

  • Pán poslanec, skúste reagovať na pána Hrušovského.

  • A chcem vás požiadať o ospravedlnenie, ak myslíte, že som reagoval na vás...

  • Skúste mu zobrať slovo, prosím vás, dobre. Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Iván Farkas, ktorý sa prihlásil ako ďalší do...

  • Hlasy v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, myslím si, že okolnosti a kulisa prerokúvania zákona zákonov – štátneho rozpočtu nie je dôstojná v parlamente. Ak sa tu rozhliadnem po parlamentných laviciach, tak vidím snáď jediného poslanca z koalície, ktorý bol tu aj v predchádzajúcom volebnom období. Ostatní ste nováčikovia a musím potvrdiť, že to, čo povedal pán podpredseda Hort, to skutočne stojí, to platí. Ja som tu bol tiež v tých laviciach pred pár rokmi, takže skutočne bola úcta vlády, členov vlády, ministrov k parlamentu, keď sa tento zákon, zákon o štátnom rozpočte tu v parlamente prerokúval.

    Návrh štátneho rozpočtu na rok 2009 sa zostavil ešte pred odhadmi vplyvu hospodárskej krízy na slovenské hospodárstvo. V zmysle zákona o rozpočtových pravidlách ho do konca októbra 2008 odsúhlasila vláda a zaslala do Národnej rady na schválenie. Premiér vyhlásil, že rozpočet je najsociálnejší v histórii. Má len jednu chybičku, a to tú, že je nereálny, stojí na plytčine.

    Návrh štátneho rozpočtu sa zostavuje na troch základných pilieroch. Hospodársky rast bol pôvodne určený vo výške 6,5 %, miera nezamestnanosti vo výške 9,4 % a miera inflácie vo výške 4 %. Z týchto pilierov sú minimálne dva ohrozené, čo sa týka odhadu ich výšky. Sám premiér pred tromi týždňami spochybnil prioritný pilier. Priznal sa, že hospodársky rast bude najviac na úrovni 4,6 %, pričom rast sa očakáva v rozmedzí 3 až 4 %. O koľko sa teda na základe odhadu pána premiéra zníži hrubý národný dôchodok v porovnaní s tým, koľko vyrátala vláda vo svojom návrhu? Je možné, že o viac ako 30 miliárd korún. Teda výpadok na daňových príjmoch môže byť až vo výške 10 miliárd korún.

    Vláda mala viaceré možnosti, ako korigovať návrh rozpočtu. Po prvé, mohla navýšiť príjmy, teda daňové sadzby priamych a nepriamych daní. Premiér vyhlásil, že nechce ísť touto cestou. Po druhé. Mohla navýšiť deficit. Napokon sa naklonila k takémuto riešeniu. A po tretie, mohla krátiť výdavky. Nazdávam sa, že toto by bolo schodné v krízových časoch.

    V návrhu rozpočtu sú ale značné riziká. Vláda ráta s odchodom 30-tisíc až 150-tisíc ľudí z druhého piliera po otvorení tohto druhého piliera dôchodkového sporenia. Prečo teda rátate rozpočet s ideálnym maximalistickým variantom s príjmom 7 miliárd korún do rozpočtu?

    Čo sa týka miery nezamestnanosti. Do konca roka zanikne viac ako 5-tisíc pracovných miest. Avizovala práve ministerka práce. V budúcom roku sa vplyvom hospodárskej krízy vráti časť zo zhruba 200-tisíc občanov Slovenskej republiky, ktorí pracujú momentálne vo Veľkej Británii, Írsku, Českej republike alebo v Maďarsku. To sú budúci potenciálni nezamestnaní. A s nimi štátny rozpočet neráta. Veď bude potrebné zvýšiť sociálne výdavky. Vláda zmenila novelou zákona určenie minimálnej mzdy. Nazdávam sa, že pôvodne nastavený mechanizmus bol dobrý. Aký je výsledok tohto kroku? Textilky a iné fabriky v iných odvetviach skrachovali. To sú ďalší nezamestnaní.

    Na základe uvedeného sme pred dvomi týždňami vyzvali premiéra, ministra financií a vládu Slovenskej republiky, aby stiahli návrh rozpočtu na rok 2009. Mali na prepracovanie návrhu rozpočtu dva týždne do 25. novembra, do začatia zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky. Predpokladali sme, že v opravenej podobe už budú reálne hodnoty, že sa zaráta odhad vplyvov hospodárskej krízy na slovenské hospodárstvo, že vláda nepôjde cestou navýšenia schodku rozpočtu, ako to avizoval premiér, že naberie odvahu na šetrenie na výdavkovej strane, ako si to žiada dnešná doba, keď slovenské hospodárstvo neobíde vplyv hospodárskej krízy. Veď ak dopad hospodárskej krízy na hospodársku sféru bude tvrdý, fabriky budú prepúšťať, a to nie v malých počtoch, podnikatelia budú nútení šetriť. Tak, prosím vás, vláda prečo nechce šetriť? Prečo nezredukuje výdavky štátneho rozpočtu?

    V pondelok zasadala Koaličná rada a uzniesla sa na znížení príjmov štátneho rozpočtu vplyvom hospodárskej krízy o 3,7 miliardy korún a analogicky o zvýšení schodku štátneho rozpočtu v rovnakej výške. Výdavková strana ostáva bez zmeny. Premiér po koaličnej rade vyhlásil, že štátny rozpočet bude v parlamente prijatý tak, ako sa rozhodla Koaličná rada. Teda rozumej bez zmien.

    Premiér avizoval týmto výrokom, že nech poslanci nepodávajú pozmeňujúce návrhy, bude to márna snaha. Na čo je teda parlament, Národná rada? Poslanci sú bábky? Z diskusie nemôžu vzísť rozumné potrebné návrhy, a to z koaličnej aj opozičnej strany? Prečo treba takto degradovať parlament, druhý najvýznamnejší orgán republiky v zmysle Ústavy Slovenskej republiky.

    V predchádzajúcom volebnom období, vážení, každoročne prešlo 5, 6 poslaneckých pozmeňujúcich návrhov, a to niekedy aj z radov opozície. Ako príklad môžem uviesť opozičný návrh, pozmeňujúci návrh skupiny poslancov z východu na čele s Pavlom Paškom z roku 2004, keď presadili financie na prípravné práce rýchlostnej komunikácie R4. Prečo je dnešná moc taká sebavedomá, natoľko opojená mocou? Tak teda Koaličná rada sa rozhodla a finančný výbor na základe tohto zvýšil schodok štátneho rozpočtu o 3,7 miliardy korún. Teda z pôvodnej výšky 1,7 % hrubého domáceho produktu na výšku 2,08 % HDP. Ak sa koalícia rozhodla ísť cestou navýšenia schodku bez šetrenia na výdavkoch, zdá sa, že uvedené navýšenie schodku nebude stačiť, nebude postačujúce. Veď sám premiér pred tromi týždňami vyhlásil, že hospodársky rast bude miernejší, než predpokladali pri zostavovaní návrhu rozpočtu, nebude 6,5 %, ako sa rozhodla vláda Slovenskej republiky, bude len na úrovni 4,6 %. Aj keď analytici odhadujú výšku rastu medzi 3 až 4 %. Ak zoberieme do úvahy predpokladanú výšku hrubého domáceho produktu v roku 2009 na úrovni asi 1 500 miliónov korún, tak pokles odhadu rastu dáva pokles HDP o 30 miliárd korún, teda výpadok na príjmovej strane rozpočtu asi 10 miliárd korún. Korekcia vlády vo výške 3,7 miliardy korún teda zjavne nebude postačujúca.

    Ako sprievodný jav vplyvu hospodárskej krízy a zníženie príjmovej strany budú nepríjemné dopady na iné subjekty v okruhu verejných financií. Miestne a regionálne samosprávy budú hospodáriť s rozpočtom zníženým o 1,3 miliardy korún, lebo sa analogicky zníži aj výnos dane z príjmov fyzických osôb a nad 94 % výnosu tejto dane participujú samosprávy. Bude to teda tvrdý dopad aj pre samosprávy regionálne a miestne.

    Zníži sa príjem Sociálnej poisťovne o 3,4 miliardy korún. Len na okraj. Čo keď neprestúpi z druhého piliera 150-tisíc ľudí, ale len 50-tisíc? Uvažovali ste, páni ministri a pani ministerka, o riešení takejto eventuality? Budete mať na dôchodky? Znížia sa príjmy zdravotných poisťovní o 1,2 miliardy korún. Nie je to dobrá správa pre poskytovateľov zdravotníckych služieb. Ich príjmy sa rapídne znížia.

    Vo finančnom výbore prešiel ďalší a posledný pozmeňujúci návrh HZDS, aby sa navýšili kapitálové výdavky v kapitole ministerstva pôdohospodárstva o 795 miliónov korún v programe kontroly a zodpovednosti za programy na úkor VPS-ky. Nebol predložený rozumný návrh ZMOS-u, Združenia miest a obcí Slovenska, v ktorom ZMOS žiadal viac na prenesený výkon štátnej správy na stavebné úrady o 9 miliónov korún a v kapitole žiadal nevyčíslenú sumu kompenzácie dane z pridanej hodnoty pre obce v programe rozvoja vidieka.

    Tento návrh je rozumný, lebo stredne veľké a malé obce sa môžu uchádzať o eurodotácie jedine v tomto programe, v programe rozvoja vidieka. Veľa z nich nebude mať na vykrytie DPH vo výške 19 %. Teda aj keď nie je potrebné kofinancovanie v tomto programe, pre malé obce bude vo viacerých prípadoch nemožné vyfinancovať daň z pridanej hodnoty, nakoľko ich rozpočet jednoducho nestačí na úhradu viacmiliónových súm.

    Nebudú sa teda uchádzať o podporu z programu rozvoja vidieka, teda z jediného možného zdroja dostupného pre nich z fondov Európskej únie. A to vďaka administratívnej chybe pri zostavovaní Národného strategického referenčného rámca a Programu rozvoja vidieka, lebo v iných krajinách je DPH nárokovateľná položka podobne ako v iných operačných programoch na Slovensku.

    Na príjmovej strane rozpočtu vidíme ďalšiu bublinu. Aj v roku 2008 boli naprojektované príjmy z fondov Európskej únie vo výške desiatok miliárd korún. Skutočnosť, teda plnenie týchto položiek je ale katastrofálne. Je to menej ako 50 % výšky v schválenom rozpočte. V programovom období 2007 až 2013 je rozbehnutie operačných programov, a teda výziev na predkladanie projektov žalostné. Vláda a ministerstvá ukázali za prvé dva roky programového obdobia žalostne málo. Alebo sa blíži ukončenie projektov programového obdobia 2004 až 2006. Efektivita, teda pomer skutočnej alokácie zdrojov z rozpočtu Európskej únie vo vzťahu k disponibilnému rozpočtu schválenému pre Slovensko je veľmi nepriaznivý. Nedosiahne ani 50 %. Slovensko sa teraz umiestňuje, čo sa týka efektivity využitia prostriedkov z fondov Európskej únie na posledných priečkach spomedzi 27 krajín Európskej únie, pričom treba uviesť, že do roku 2006, teda v predchádzajúcom volebnom období bolo na popredných miestach na druhej až tretej priečke.

    O dôvodoch som sa zmienil nespočetnekrát na tlačových konferenciách aj na odborných diskusiách. Problém je v tom, že v roku 2009 sú príjmy z rozpočtu Európskej únie naplánované v ešte vyššej hodnote ako v tomto roku 2008. Ako sa tieto čísla naplnia v roku 2009? Nebude ešte väčší prepad ako v tomto roku? Som veľmi skeptický. Škoda, že vláda nešla cestou šetrenia, čo by bolo logické a zároveň potrebné v čase hospodárskej krízy, ktorá bude mať dopad aj na slovenské hospodárstvo. Lebo priestor na šetrenie výdavkov evidentne je.

    Zoberme si ako príklady. Dodnes nebolo splnené uznesenie vlády Slovenskej republiky o znížení počtu pracovníkov štátnej správy plošne o 20 %. Mohli by sa ušetriť stámilióny. Dokonca vláda má v pláne v budúcom roku navýšiť počet štátnych zamestnancov o viac ako 500. Rezerva vlády vo výške 350 miliónov korún. Rezerva predsedu vlády vo výške 150 miliónov korún. V kapitole Národnej rady rekonštrukcia Bratislavského hradu vo výške 1,25 miliardy korún v budúcom roku. Celkovo na dokončenie ešte viac ako 3,5 miliardy korún. Nie že by som bol proti potrebnej rekonštrukcii Hradu, ale v čase hospodárskej krízy by bolo rozumnejšie uhrádzať miliardy na udržanie zamestnanosti na podporu podnikateľov, ktorí zamestnávajú ľudí.

    Sú tu ďalej megalomanské investičné projekty. Napríklad projekt diaľničného mýta. Snahou obísť zákon o verejnom obstarávaní a nesplnením elementárnej súdnosti sa navýšia výdavky o viac ako 6 miliárd korún. Teraz v čase hospodárskej krízy to nie je nadmerný luxus pre taký malý štát a také zraniteľné hospodárstvo? PPP projekty na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií za súčasných podmienok sa veľmi predražia. Riziko investovania touto formou značne narastie. Nebolo by výhodnejšie uvažovať o inej forme použitia zdrojov na financovanie diaľnic?

    Ešte k diaľniciam. Vláda sa zaviazala na postavenie diaľnic v roku 2008. Páni ministri, v akej dĺžke? Koľko sa z toho splní do konca roka? Viete, ako hospodári vláda, ministerstvá a štátne orgány na poli investícií? V roku 2007 prešlo verejným obstarávaním menej prostriedkov o 25 % ako v roku 2006. Nie preto, že vláda a štátne orgány šetrili. Veď objem štátnych investícií narástol ročným indexom o viac ako 10 %. Je tu evidentná snaha obchádzať zákon o verejnom obstarávaní. Teda investovať priamym zadaním. A na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja sa preukázalo, že aj pri obstarávaní SOFT služieb, teda nie stavebných prác, nie strojných zariadení a investičných celkov, ale na rôzne služby vo výške 3,6 miliardy korún podprahovou metódou bez verejnej súťaže. Je to zjavný príklad, ako sa to nemá robiť, lebo to vrhá tieň na obstarávateľa.

    Vládny balík opatrení na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy. Bola ideálna príležitosť, aby premiér dokázal, že má eminentný záujem o ťažiskových problémoch rokovať s opozíciou a nielen hovoriť o neochote opozície komunikovať a spolupracovať s vládou o zavedení eura a o dopadoch hospodárskej krízy. Tu vidíme, ako sa rozchádzajú slová s činmi.

    Vláda mohla pozvať všetky parlamentné strany na odborné a politické rokovanie o možných dôsledkoch krízy a na riešenie situácie. Mohla návrh balíčka opatrení posunúť do parlamentu, aby sme mohli rozviesť diskusiu o potrebných opatreniach. Skutočne sme chceli prispieť kvalitnými návrhmi, lebo cítime zodpovednosť za osud krajiny aj v čase hospodárskej krízy. Vláda to neurobila, nechce o opatreniach diskutovať, potom tie opatrenia aj tak vyzerajú. Sú všeobecné, nekonkrétne, neadresné, nič nehovoriace.

    Typický príklad. Opatrenie zlepšenia podnikateľského prostredia. To je jedno z tých opatrení. Ale ako to chcete zlepšiť, vážení? A ak sa tam nájde konkrétne opatrenie, tak to nie je premietnuté do výdavkov štátneho rozpočtu. Ako príklad uvediem navýšenie kapitálu Eximbanky a Záručnej a rozvojovej banky. O koľko? Veď to nie je uvedené v štátnom rozpočte. Predsa rozpočet vláda schválila ku koncu októbra v zmysle zákona o rozpočte verejnej správy a vládny balíček opatrení bol zverejnený 7. novembra tohto roka. Za tú dobu sa na výdavkovej strane rozpočtu nič nezmenilo. To málo konkrétneho z vládneho balíčka opatrení sa nepremietlo do rozpočtu. Myslí to vláda s predchádzaním a so zmiernením dopadu hospodárskej krízy na slovenské hospodárstvo úprimne, alebo si robí z politikov a občanov Slovenskej republiky dobrý deň?

    Ak sme pri megalomanských investíciách, dovoľte, aby som sa zastavil pri investičných stimuloch, ktoré sú tiež obsiahnuté v balíčku opatrení a môžu byť nástrojom nielen na zmiernenie dopadov krízy, ale vhodným riešením jedným z najväčších problémov zakotvených v programovom vyhlásení vlády, a to regionálnych disparít prehlbujúcich sa v priepastných rozdieloch hospodárskej výkonnosti a životnej úrovne v jednotlivých regiónoch.

    Ak by to vláda myslela vážne a úprimne, bolo by to riešené ináč. Lebo ak do rozpočtu zakotvili osem investičných stimulov, pýtame sa, prečo z nich je sedem na západnom Slovensku a jedno jediné v Košiciach, teda na východe, ale v metropole východu, a nie v regiónoch.

    Pri megalomanských projektoch nesmiem nespomenúť dostavbu Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Pán minister, 51-percentným akcionárom Slovenských elektrární, a. s. je štát. Ako sa bude financovať dostavba prevyšujúca 80 miliárd korún? Kde je alikvotná časť zahrnutá v návrhu štátneho rozpočtu za rok 2009 a v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011? Lebo ak správy boli relevantné, tak sa dostavba začala v novembri tohto roka. Ak sa táto dostavba zrealizuje, tak sa investičné náklady musia premietnuť do cien elektrickej energie a koniec koncov to v konečnom dôsledku zaplatí konečný spotrebiteľ. A v tomto ohľade je zaujímavá snaha vlády krotiť nárast cien zemného plynu a na druhej strane megalomanská dostavba, a teda potenciálne zvýšenie ceny iného energonosiča elektrickej energie zelenú. Ja nie som proti dostavbe, ale treba si vyjasniť komplexne všetky okolnosti tejto investície.

    Čo sa týka opatrení na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy, sme jednoznačne za revitalizáciu alebo udržanie vitality hospodárstva zavedením skutočných protikrízových opatrení najmä vo vzťahu k podnikateľskej sfére. Veď oni vytvárajú hodnoty, vytvárajú hrubý národný produkt. Podnikateľom treba znížiť odvodové zaťaženie. Z výnosov z fondu Európskej únie treba väčšiu časť nasmerovať podnikateľom, než ako to bolo v Národnom strediskovom referenčnom rámci zakotvené. Treba sflexibilniť trh práce, treba zlepšiť aktívnu politiku trhu práce. V rámci tripartity apelovať na zamestnávateľov, aby v kritickej situácii, ak je možné, neprepúšťali zamestnancov, radšej úmerne krátili pracovnú dobu, úväzky všetkým.

    Treba maximálne úsilie na udržanie zamestnanosti najmä u produktívnych pracovníkov, ktorí tvoria hodnoty na udržanie a zlepšenie toku financií. Veď opäť narastá druhotná platobná neschopnosť, ktorá môže prerásť do rozmerov poznaných z doby mečiarizmu. Ak sa nemýlim, tak v predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach podnikatelia takýto problém nemali.

    Premiér vyhlásil, že rozpočet je najsociálnejší v histórii. Otázne je, či na to Slovensko v budúcom roku bude mať? Kde sa navýšia sociálne výdavky? Podpora bývania sa zvýši o miliardu. Doprava vo verejnom záujme sa dotuje sumou jednej miliardy korún. Štátna podpora hypoték pre mladých sa zvýši z 1,5 % na 2 %. Zvýšia sa odvody na zdravotné poistenie za poistencov štátu na 5 %, to činí 30 miliárd korún. Platy učiteľov sa zvýšia o 10 %. Oni si to zaslúžia a zaslúžili by si pridať aj viac, aby dosiahli aspoň úroveň celospoločenského priemeru.

    Na druhej strane sa nenašlo potrebných 10 miliónov pre Národný bezpečnostný úrad na dobudovanie nosnej siete informačných technológií. Ak by som chcel komentovať index nárastu jednotlivých kapitol, tak by som sa určite pozastavil pri kapitole ministerstva vnútra, ministerstva financií a, naopak, aj pri kapitole ministerstva sociálnych vecí.

    Za tri roky od roku 2007 narastie rozpočet ministerstva vnútra o 28 %. Rozpočet ministerstva financií o 26 %. Naopak, rozpočet ministerstva sociálnych vecí len o 14 %. Toto je výsledok vlády, ktorá sa nazýva vládou sociálnodemokratickou, v niektorých prípadoch socialistickou. V prípade kapitoly ministerstva kultúry, konkrétne rozpočtu menšinových kultúr je zjavné nasledovné. Rozpočet stanovený pre maďarskú kultúru sa navýši ročným indexom o 4 %, kým rozpočet ostatných menšinových kultúr o 6 až 8 %. Nie je nám známe, prečo je tento rozdielny prístup, prečo sú niektorí preferovaní a iní menej preferovaní.

    A ešte jedna perlička na záver, čo je podstatné a čo možno uniklo odborníkom aj verejnosti. Národná rada pred tromi týždňami rokovala o zákone o rokovacom poriadku a schválila tento zákon. Do tejto novely vládni poslanci vsunuli nepriamu novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. V tejto novele ide o to, aby vláda a minister financií mohol presúvať financie medzi kapitolami schválenými v Národnej rade Slovenskej republiky. Je to novinka. Doteraz ani jedna vláda sa neopovážila takýmto hrubým spôsobom znásilniť právo poslancov Národnej rady uzákoniť návrh rozpočtu a v tom uzákoniť výšku jednotlivých kapitol. Členovia vlády doteraz vždy mali možnosť presúvať financie len v rámci svojej kapitoly. Odteraz môžu navýšiť financie jednému rezortu na úkor iného rezortu. Je otázne, či to bude so súhlasom dotknutého ministra.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som uviedol sčítanie a podtrhnutie. My poslanci klubu SMK – MKP nepodporíme návrh štátneho rozpočtu na rok 2009 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011, lebo sa nezakladá na zdravých základoch, na reálnych pilieroch. Rozpočet sa nachádza na plytčine. Nedostatočne reaguje na možný dopad hospodárskej krízy. Nechcel by som tieto dopady zveličovať, máme len signály z podnikateľskej sféry. Nálada podnikateľov, teda ľudí, ktorí zamestnávajú občanov a na ktorých stojí a padá kolobeh financií nie je dobrá. Oni vytvárajú hodnoty, spolu so spotrebiteľmi držia hospodárstvo krajiny a vysielajú nepriaznivé signály. Tieto signály je potrebné brať vážne, a preto bolo potrebné rozpočet zostaviť na pilieroch, ktoré odzrkadľujú očakávanú budúcnosť, aj keď táto budúcnosť bude iná ako za posledné tri roky, teda za obdobie rozmachu slovenského hospodárstva. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Farkasa, ktorý vystúpil za poslanecký klub SMK sa prihlásili pán poslanec Ľubomír Petrák a pán poslanec Dušan Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Farkas, v podstate len jedna poznámka k vášmu vystúpeniu, ktorá sa týka kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak sa odvolávate, že rast kapitoly ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny je len o 7,5 %, ja vás chcem upozorniť aj na iné čísla, ktoré s týmto veľmi úzko súvisia. Zoberte si stránku Štatistického úradu Slovenskej republiky a uvidíte, že medziročný pokles evidovanej nezamestnanosti medzi rokmi 2007 a 2008 je o 73 624 nezamestnaných menej, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje pokles o 24, 8 %. To znamená, napriek poklesu počtu nezamestnaných o 24, 8 % sa navyšuje kapitola rozpočtu o 7,5 %. Ak by ste to zobrali komplexne, tak musíte povedať, že to navýšenie je reálne, postačujúce a dobré. Takže ja by som poprosil nemiešať hrušky s jablkami, ale posudzovať veci komplexne.

  • Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Farkas o efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov. No, ťažko sa počúvajú tieto kritické reči a tieto kritické slová, zvlášť keď máme ešte v neblahej pamäti, ako parlament musel riešiť také podozrenia z finančných prechmatov, také podozrenia z finančných machinácií, ako tento parlament musel riešiť v prípade pána poslanca Horta. A teraz ma môžete, pán poslanec Hort, veľmi demokraticky vypnúť, lebo by som musel hovoriť o vás. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej sa prihlásil, reagovať chce na faktické poznámky pán poslanec Iván Farkas. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som reagoval na slová pána poslanca Jarjabka. Ja si myslím, že si odpustím reakciu na tú poslednú invektívu, bolo by to pod úroveň, ale čo sa týka efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov, ja som toto uviedol v súvislosti s eurofondmi, s fondmi z prostriedkov Európskej únie. Ja si myslím, že v tejto oblasti je situácia žalostná, je skutočne katastrofická, efektivita je skutočne veľmi nízka a v porovnaní s obdobím do roku 2006 je to neporovnateľne horšie a situácia sa zhoršuje. Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa v súlade s rokovacím poriadkom hlási do rozpravy pán spravodajca, pán poslanec Burian. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, len málo poznámok, to, čo som si urobil z rečníkov, ktorí vystupovali za poslanecké kluby a hlavne preto vystupujem, aby sme si ujasnili niektoré čísla alebo niektoré nezrovnalosti, alebo doslova nejaké údaje, ktoré podľa môjho názoru by boli zavádzajúce a neboli by presné.

    Ja začnem možno tam, kde skončil možno pán poslanec Farkas. Čo sa týka odídencov z druhého piliera, aby bolo všetkým jasné, ja som to už aj raz vysvetľoval v tomto ctenom parlamente a ešte znovu to vysvetlím.

    Ak by prešla správa ministerstva financií z roku 2004 pred spustením druhého piliera, v tomto pilieri dnes nemáme viac ako 300-tisíc ľudí, aby seriózne pristupovalo ministerstvo financií k tomu, aby doslova zamedzilo tým ľuďom, ktorým jasne, evidentne bolo z tejto správy jasné, že pre nich nie je výhodný tento druhý pilier, tak by bolo jasnou štruktúrou povedané, že muži nad 40 rokov a ženy nad 35 rokov, jednoducho tento pilier nie je pre nich výhodný.

    Dnes by sme možno vôbec tieto polemiky o tom otváraní druhého piliera a vôbec doslova možno aj chráni týchto ľudí, lebo v konečnom dôsledku to nie je len, by som povedal, výzva v čase finančnej krízy, ale keď si uvedomíte, že kríza len spred 10 rokov a možno magická osmička má niečo do seba, rok 2008 je druhou krízou, by som povedal, v nejakom tesnom závese asi 10-ročnom, ak si uvedomíme, že ľudia, ktorí nastúpili do tohto druhého piliera zažijú možno jeden až dva takéto otrasy a ich peniaze jednoducho budú znehodnotené tým, že jednoducho akciové trhy by poklesli, tak môže sa dožiť toho, že tento štát si musí zobrať na seba zodpovednosť a vykrývať nedostatok alebo doslova možno zníženie peňazí v druhom pilieri práve pre týchto ľudí. Takže myslím, že polemiky o vyháňaní z druhého piliera by som nahradil polemikou o tom, či by nebolo slušné, jasné, transparentné a zmysluplné urobiť takýto ekonomický zámer a nepustiť do tohto piliera ľudí, pre ktorých evidentne tento pilier nie je výhodný.

    Čo sa týka zvýšenia zdrojov v zdravotníctve zo 4,5 % na 5 %, nie je to 30 miliárd. Sú to takmer 2 miliardy korún, takže ako nehovorme o číslach, ktoré sú obrovským spôsobom zavádzajúce.

    Pokiaľ hovoríme o schválení pozmeňujúceho návrhu pána predsedu Národnej rady v minulom volebnom období 300 miliónov korún na Košice Seňu, musím ubezpečiť, že tieto peniaze nikdy nedošli na projekt na zabezpečenie tohto riešenia, a musím ubezpečiť, že veľmi dobre si pamätám, prečo bol schválený tento pozmeňujúci návrh, a dokonca si veľmi dobre pamätám tú nervozitu, ktorá vznikla, a tú paniku, ktorá vznikla v koalícii, keď minister financií bol v stave stiahnuť zákon zákonov, stiahnuť štátny rozpočet z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, lebo sa bál, že po odchode poslancov Slobodného fóra nebude prvý a posledný pozmeňujúci návrh, ktorý prejde v takomto objeme a aby sa dalo za vďaku, jednoducho vtedajší minister pôšt a telekomunikácií nikdy tých 300 miliónov korún nedal na projektovanie práve tejto diaľnice medzi Košicami a Seňou. Takže aby sme si boli na tom slušnom vyjadrení.

    Čo sa týka, to sa týkalo aj viacerých vystúpení, myslím, že určite pán Mikloš, pán Farkas a myslím, že aj pán Hrušovský, pán poslanec Hrušovský takisto. Rast minimálnej mzdy a súvislosť s prepúšťaním, a teda doslova likvidáciou textilného priemyslu na Slovensku. Minimálna mzda bola niekde na úrovni 7 100 korún a padli dve textilné fabriky na Slovensku. Ten problém je troška iný a zložitejší, pokiaľ sa nezamedzí lacnému prísunu textilu do Európskej únie, bude mať každá fabrika, ktorá nebude práve na princípe, ktoré rozprávala pani poslankyňa Nachtmannová, na princípe vyššej pridanej hodnoty, na princípe, by som povedal, iného systému a výroby textílií ako nie na konvenčnom prístupe. Ak bude tento prístup, jednoducho nemá šancu bez ohľadu na to, či sa zvýšila o 800 korún minimálna mzda, tých 800 korún nemôže byť tým hlavným dôvodom, prečo tieto textilné fabriky majú problém.

    Udržateľný rast ekonomiky a vzťah na schodok verejných financií. Treba povedať, že aj za roky 2005 – 2006 to bol veľmi silný nárast hrubého domáceho produktu. Ak zoberiem rok 2005, bol 6,6 %. Rok 2006 bol viac ako 8-percentný rast. Ja musím ubezpečiť ctené auditórium, že za týchto podmienok nebola bývalá koalícia schopná splniť základné štrukturálne alebo základné maastrichtské kritériá. Takže dnes hovoriť o tom, vyčítať vláde, či teda znižuje malým tempom alebo vysokým tempom je minimálne zavádzajúce. Musím upozorniť na to, že rast na úrovni 10,4 % asi nie je tým reálnym rastom, keď tá ekonomika, slovenská ekonomika má určité parametre, ktoré sa jednoducho nedajú rozšíriť a jasnou rečou hovoriť to, že dnes na Slovensku a v tom čase teda, ak sa koncipoval tento rozpočet nebolo dostatok doslova kvalifikovanej pracovnej sily, aby sa zabezpečil ďalší enormný rast, a to je ten výsledok toho, že jednoducho nie je dnes rast niekde okolo 10 %, čo je v zásade nereálny a keď chceme, môžeme o tom polemizovať dlhé obdobie.

    Už len sa vyjadrím k rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a bývania už minimálne pre to, že tento je zabezpečený viac ako 11-miliardovým prírastkom teda rôznych programov, ktoré boli prezentované. Ja tu nebudem opakovať všetky tie body, ktoré boli. Možno pani ministerka práce, sociálnych vecí, by som povedal, ešte podrobnejšie rozvinie to, ale čisto len číselne. Číselne to znamená, že bývalá vládna koalícia si zaplánovala síce do rozpočtu nárast zdrojov v oblasti práce, sociálnych vecí, ale jednoducho ich nečerpala. A tým najkrajším zaklínadlom boli peniaze, ktoré boli v rozpočtovej kapitole a hmotnej núdze a jednoducho naplánovaných 5 miliárd korún, ktoré boli jednoducho nevyčerpané, reálny, teda chcem tým povedať, že reálne čerpanie výdavkov na práce sociálnych vecí bol diametrálne iný ako to, čo naplánovala predchádzajúca koalícia. To isté sa týkalo aj roku 2006. Tak ak budeme porovnávať reálne čerpanie z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí, tento rast je podstatne vyšší, tá plánovaná výška nemala jednoducho efekt, lebo sa naplánovali výdavky, ktoré jednoducho zo zákona nebolo možné čerpať. Vieme, o čom hovoríme. O výdavkoch, hlavne čo sa týkalo hmotnej núdze.

    Ja si osobne myslím, že ten sociálny rozpočet má prívlastok práve kvôli tomu, že sú tam výdavky, ktoré enormným spôsobom posilňujú tú sociálnu stránku veci a myslím si, že aj pri minulom rozpočte alebo oproti minulému rozpočtu musím povedať, že je to výrazný posun v tejto oblasti a som veľmi rád, že aj ministerstvo práce, sociálnych vecí vlastne jednoducho aj zabojovalo a jednoducho dostalo v rozpočte toľko zdrojov, čo prináleží teda ďalšiemu rozvoju v sociálnej oblasti práve v rámci Slovenskej republiky.

    Myslím si, že toto sú len malé poznámky toho, ja si myslím, že bude šanca vystúpiť asi komplexnejšie, ale dal som si za povinnosť aspoň v tej základnej podobe alebo v základných kontúrach to, čo bolo dnes ako proklamované ako tie nosné témy. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pána spravodajcu neprihlásil nikto, a preto teraz dávam slovo pani ministerke ako zástupkyni navrhovateľa, myslím vlády, ktorá požiadala o slovo v súlade s rokovacím poriadkom. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zareagovať aspoň čiastočne na to, čo som si tu vypočula vo vzťahu k štátnemu rozpočtu.

    Včera na schôdzke ste schválili posledné tri zákony z celkového balíka viac ako 20 právnych predpisov týkajúcich sa sociálnej oblasti. Dnes teda prerokovávate zákon, by som povedala, zákon roka a zákon zákonov – štátny rozpočet. Ja môžem povedať, že v rámci rezortu práce boli pripravené sociálne opatrenia, ktoré výrazne posúvajú vpred úlohu sociálneho štátu a budovanie moderného sociálneho štátu ako takého. V tejto chvíli by som považovala za dôležité zdôrazniť aj ďalšiu skutočnosť, že okrem viac ako 20 právnych predpisov týkajúcich sa sociálnej sféry dnes vláda Slovenskej republiky schválila návrh na ratifikáciu Európskej sociálnej charty, ktorou by sme uzatvárali tento rok. Považujem to za významný prínos a musím povedať a skonštatovať, že týmto krokom výrazne posúvame vpred praktické plnenie programového vyhlásenia vlády v sociálnej oblasti.

    Jesenné prosociálne, proaktívne opatrenia podávajú pomocnú ruku nielen mladým rodinám s deťmi, ale aj osamelým rodičom, absolventom škôl, občanom so zdravotným postihnutím, ale aj seniorom. Ak by sa ma niekto spýtal, ako jednou vetou zhodnotiť všetky tieto sociálne opatrenia a legislatívne zmeny, určite by som povedala, že z môjho hľadiska ide o veľmi konkrétnu realizáciu myšlienky moderného sociálneho štátu, ktorý má vybudovanú pružnú sociálnu sieť, ktorá pomáha ľuďom, ktorí sa ocitnú vo veľmi ťažkej, zložitej sociálnej situácii, odraziť sa, poviem, od pomyselného dna a pomôže im vrátiť sa naspäť do spoločnosti, do pracovného života, aby človek mohol byť aktívnym tvorcom hodnôt a nielen prijímateľom, pasívnym prijímateľom štátnych dávok.

    Vážené dámy, vážení páni, návrh rozpočtu kapitoly ministerstva práce na rok 2009 je vypracovaný vo väzbe na programové vyhlásenie vlády za oblasť podpory sociálnej inklúzie, štátnej rodinnej politiky, teda štátnej sociálnej podpory a politiky zamestnanosti.

    Rozpočet výdavkov kapitoly je navrhovaný v plnej programovej štruktúre a tvoria ho dva programy – sociálna inklúzia a tvorba a implementácia politík. Kapitola ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny je tiež účastníkom medzirezortného programu ľudské zdroje. Celkové príjmy kapitoly na rok 2009 sú rozpočtované v sume 4,4 miliardy korún a výdavky 56,9 miliardy korún. V príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu sú zahrnuté zdroje z Európskej únie v sume 3,6 miliardy korún. Predkladaný rozpočet reaguje na prijaté legislatívne zmeny od 1. 1. 2009 výdavkami na štátnu podporu pri narodení druhého dieťaťa, tretieho dieťaťa, zvýšenia prídavku na dieťa a kompenzácie pri ťažko zdravotne postihnutých občanoch.

    Podstatnú časť výdavkov – 81,5 % tvoria bežné transfery a v rámci nich výdavky na dávky sociálnej pomoci, podporu rodín a kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v sume 36,5 miliardy korún.

    V rozpočtovanej sume je premietnutá valorizácia všetkých dávok a príspevkov vo výške predpokladanej miery inflácií. Zopakujem, valorizácia všetkých dávok a príspevkov. V roku 2009 sa rozpočtuje na sociálnu pomoc celková suma 8,9 miliardy, z ktorej podstatná časť 8,2 miliardy korún sú určené na dávku v hmotnej núdzi. Rozpočtované výdavky na pomoc v hmotnej núdzi sú nižšie v porovnaní s rokom 2008 o 265 miliónov korún, a to v dôsledku poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, čo súvisí s vývojom, priaznivým vývojom v oblasti zamestnanosti. Hovoril o tom pán poslanec Petrák, ktorý presne vyčíslil, aký bol prínos v oblasti vytvorenia pracovných príležitostí a aký počet ľudí sme zamestnali. K 30. septembru 2008 bolo v systéme pomoci v hmotnej núdzi evidovaných 153-tisíc poberateľov, čo je v porovnaní s decembrom 2007 menej o 44-tisíc ľudí a ja pripomeniem, že tento počet neustále klesá. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že prípadný negatívny dopad finančnej krízy na trh práce bude vedieť ministerstvo práce riešiť prostriedkami rozpočtovanými na národné projekty v operačnom programe Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

    Nedá mi, aby som v tejto súvislosti nepripomenula aj tú skutočnosť, že sa hovorí o tom, ja som sa už dozvedela, že 5-tisíc ľudí je prepustených, 6-tisíc. V žiadnom prípade nie. Ja môžem konštatovať, že za posledný mesiac v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom dokonca došlo znovu k poklesu evidovanej miery nezamestnanosti, aj keď len o 0,05-percentuálneho bodu, ale dochádza stále k poklesu a stále máme zhruba 18-tisíc pracovných miest voľných, ktoré nie sú obsadené.

    Takže prosím, nie je potrebné plašiť obyvateľov a strašiť ich s tým, že tu narastá kríza a navyše, pán poslanec Farkas tu hovoril o vytváraní hodnôt zo strany podnikateľov. Prosím vás pekne, ja sa spytujem a čo tie 2 300-tisíc ľudí, ktorí sú zamestnancami a ktorí skutočne vytvárajú tieto hodnoty a na základe ich poznatkov vlastne dochádza aj k finančnému zhodnocovaniu kapitálu podnikateľov.

    V rámci podpory rodiny sa rozpočtuje prídavok na dieťa v sume 9,6 miliardy korún pre zhruba 1 250-tisíc nezaopatrených detí. V porovnaní s rokom 2008 je to suma vyššia o 1 100 miliónov korún, v ktorej je premietnuté zvýšenie sumy prídavku na dieťa a valorizácia. Na štátom platené poistné za osoby starajúce sa o dieťa sa rozpočtuje 6,9 miliardy korún. Uvedená suma zohľadňuje medziročný rast počtu poistencov, zvýšenie vymeriavacieho základu, ako aj rozšírenie okruhu poistencov štátu a predĺženie obdobia platenia poistného o poberateľky nemocenskej dávky – materské. Na aktívnu politiku trhu práce a zvýšenie zamestnateľnosti sa na rok 2009 rozpočtuje suma 912,8 milióna korún, z toho 511 miliónov korún na financovanie štátnej pomoci pre významných investorov na tvorbu nových pracovných miest.

    Ďalším zdrojom výdavkov do tejto oblasti sú prostriedky Európskeho sociálneho fondu v celkovej sume 4,3 miliardy korún. Rozpočtované výdavky budú použité na financovanie aktívnych nástrojov a opatrení na trhu práce v zmysle zákona o službách zamestnanosti a, samozrejme, na projekty operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

    Považujem za potrebné zdôrazniť, že návrh rozpočtu kapitoly ministerstva práce na rok 2009 vytvára priestor na úhradu všetkých obligatórnych výdavkov a realizáciu aktivít zameraných na trh práce najmä prostredníctvom zdrojov ESF.

    V návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva sa premietli všetky výdavky zo sociálneho balíčka. Podpora na začlenenie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, úprava sumy prídavku na dieťa, príspevok pri narodení druhého, tretieho dieťaťa, rozšírenie poberateľov príspevku vianočného príplatku, rozšírenie okruhu poistencov štátu. Čiže dá sa povedať, že rozpočet ministerstva práce je postavený tak, ako za uplynulých 21 rokov nebol.

    Predpokladanou účinnosťou reformných zákonov a opatrení od 1. 1. 2009 v súlade s cieľmi a úlohami programového vyhlásenia vlády sa premieta aj zvýšenie výdavkov kapitoly v programe sociálna inklúzia o 9,8-percentuálneho bodu, a to v porovnaní s rokom 2008. V oblasti zamestnanosti na financovanie aktívnych opatrení na trhu práce v roku 2009 budú použité zdroje štátneho rozpočtu, ale najmä zdroje Európskeho sociálneho fondu v súlade s podmienkami a možnosťami operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia na programové obdobie rokov 2007 až 2013.

    Zdroje Európskeho sociálneho fondu a prostriedky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu sa na rok 2009 rozpočtujú v sume, ako som už povedala, 4,3 miliardy korún, čo je v porovnaní s rokom 2008 vyššie o 29,0-percentuálneho bodu. Kde tu potom chceme hovoriť o tom, že rozpočet ministerstva práce je podhodnotený.

    V tejto súvislosti by som už, dámy, páni, povedala len jedno. Návrh rozpočtu je dobrým východiskom pre napĺňanie programových priorít vlády v sociálnej oblasti. V roku 2009 budú využité verejné zdroje na proaktívne, prosociálne opatrenia vo vzťahu ku všetkým skupinám ľudí, nie na úkor zvýhodnenia jednej skupiny vo vzťahu k druhej skupine. Slovensko sa blíži k moderným európskym krajinám, ktoré dlhodobo vytvárajú model efektívne spravovanej, solidárnej spoločnosti s účinnými a pružnými sociálnymi sieťami. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Ďakujem za vystúpenie. Teraz budeme pokračovať v rozprave. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Radičová, ale neregistrujem ju v sále, takže stráca poradie. Ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Devínsky, má slovo. Pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Lisabonská stratégia, vzdelávanie, výskum, vývoj, vedomostná spoločnosť, znalostná ekonomika, ich dôležitosť pre rozvoj spoločnosti, to sú všetko slová, ktoré sa neustále a dookola vyslovujú ako zaklínadlá, ktoré by mali riešiť všetky sporné a nepríjemné situácie. Je veľa pravdy v tom, aj existuje veľa dôkazov na to, že podpora týchto odvetví ľudskej činnosti naozaj vedie k vyššiemu blahobytu a úspešnejšiemu a plnšiemu životu. Na toto nadväzuje aj téza trvalo udržateľného rozvoja, ktorú je možné realizovať len vtedy, keď sa chýbajúce materiálne zdroje nahradia ľudským potenciálom, vynaliezavosťou a novými objavmi. K tomu je však nevyhnutné, aby sa investovalo do vzdelávania, výskumu tak, aby sme mohli dohnať stratené a držať krok s vyspelými krajinami, pretože ani naši konkurenti nestoja namieste. Takéto snaženie by mal odrážať aj návrh rozpočtu verejnej správy pre oblasť školstva a výskumu, keďže ako tvrdí programové vyhlásenie vlády, vláda považuje výchovu a vzdelávanie slovenskej spoločnosti za základný prostriedok jej ďalšieho rozvoja a rozhodujúcu podmienku jej úspešného adaptovania sa v integrujúcom európskom priestore a tiež, že vláda bude podporovať vzdelávacie, vedeckovýskumné, informačné, inovačné aktivity škôl a pracovísk Slovenskej akadémie vied.

    To sa naozaj dobre počúva, aká však bude realita v roku 2009. Návrh rozpočtu pre školstvo, výskum a šport, ale nielen pre tieto oblasti spočíva na dvoch otáznych predpokladoch. Prvým je, že bol konštruovaný na základe odhadovaného rastu HDP 6,5 % a všetky čísla uvádzané v rozpočte vychádzajú z tohto predpokladu. Po korekcii uznesením vlády bol tento rast znížený na 4,6 %, čím však vznikol výpadok do 10 miliárd korún na strane príjmov. Ja budem hovoriť v slovenských korunách aj z dôvodov, ktoré uviedol pán poslanec Mikloš.

    V pondelok ste sa v koaličnej rade dohodli o riešení tohto výpadku formou prehĺbenia deficitu štátneho rozpočtu, ale aj tak mi nedá nepoložiť otázku na vládu, ktorú tu dnes zastupuje pani ministerka a, samozrejme, aj príslušných podpredsedov vlády, ministra financií a ministra školstva, že ak sa prijmú globálne úsporné opatrenia, akože sa prijmú, bude vzdelávanie a výskum ušetrené prípadným viazaním.

    Druhým takýmto otáznym predpokladom je, že v podstate celý nárast rozpočtu školstva sa spolieha na čerpanie európskych fondov. Pán minister financií aj pán minister školstva predkladajú štvrťročne správy o čerpaní europeňazí školskému výboru, teda dobre vedia, že celkové čerpanie v predchádzajúcom programovacom období nedosiahlo v školstve ani 46 % a na tom sa už fakticky nič nedá zmeniť v tejto chvíli a že čerpanie v novom programovacom období rokov 2007 až 2013 bolo v roku 2007 blízke nule, presne 0,08 % a v roku 2008 to nie je o nič lepšie.

    Teda spoliehať sa na to, že nárast zabezpečia eurofondy, je ako piť na kožu medveďa, ktorý spí tam kdesi v brlohu. Navyše spoliehať sa na eurofondy ako zdroje nárastu rozpočtu je neperspektívne aj z hľadiska strednodobého výhľadu.

    Pán poslanec Mikloš veľmi jasne ukázal príslušné čísla, ale ich opakovanie je kľúčom k pochopeniu toho, že tento návrh rozpočtu pre školstvo a výskum je stagnačný a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o potrebnom rozvoji v školstve a výskume. Nárast, ktorý je reálny, a to je ten, ktorý pochádza zo štátnej dotácie, predstavuje pri vysokých školách 9,5 %, čo je práve dosť na zvýšenie platov, teda ide do spotreby a na vyrovnanie straty, ktorú minulý rok utrpel rozvoj vysokých škôl, keď sa mu 400 miliónov na rozvoj odobralo.

    V regionálnom školstve je to 9,1 %, čo ledva pokrýva zvýšenie platov a príslušných odvodov na celý rok. Teda okrem eurofondov prakticky žiadne navýšenie. Ja som už hovoril o čerpaní eurofondov. Nakoniec to vidieť aj z podielu výdavkov na HDP, kde regionálne školstvo predstavuje 1,76 %, to je presne to isté číslo ako minulý rok a vysoké školy majú 0,63 % bez výskumu, to je to isté, čo bolo vlani. Jedine výskum sa z rozpočtových zdrojov mierne zvýšil a dosiahol 0,57 %.

    Avšak v programovom vyhlásení vlády sa očakával na úrovni 0,8 % a treba ešte dodať, že podľa bodu 12 takzvaného balíčka opatrení, ktorý sa nazýva presun, ja to slovo zdôrazňujem, presun zdrojov základného výskumu do aplikovaného výskumu a na inovácie zrejme do kapitoly ministerstva hospodárstva sa očakáva, že 50 % zdrojov Agentúry pre podporu výskumu a vývoja, teda 600 miliónov korún odíde preč z rezortu školstva.

    Uvedené pomerné ukazovatele sú dokonca aj v prípade vysokých škôl, aj v prípade regionálneho školstva nižšie ako napríklad v roku 2006, keď boli vysoké školy opäť bez výskumu na úrovni 0,71 % a regionálne školstvo na úrovni 2,04 %. Je teda evidentné, že po odpočítaní europeňazí dochádza k stagnácii, ba dokonca k poklesu.

    Pomerne slušná suma vo výške 400 miliónov sa určila vysokým školám na rozvoj, ale mali by sme si uvedomiť, že v roku 2008 bolo 390 miliónov rozvojových prostriedkov vysokým školám odobratých, teraz sa vlastne vraciame späť na úroveň roku 2007. Avšak 700 miliónov na rozvojové projekty v regionálnom školstve krátených v roku 2007 bude krátených o ďalších 80 miliónov, čiže za dva roky rozvojové zdroje klesli z 829 miliónov na 50 miliónov a zrejme sa tam už nikdy nevrátia.

    Ak teda čítame v programovom vyhlásení vlády, že vláda považuje formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu, dalo by sa predpokladať, že sa tieto sľuby odrazia najmä pri financovaní takej kľúčovej a rozhodujúcej kapitoly, ako je kapitola ministerstva školstva. Vláda nevyužila príležitosť na to, aby potvrdila tento svoj zámer ani v návrhu, ani pri schválení rozpočtu na rok 2007, ani v návrhu rozpočtu 2008 a ani teraz.

    Naše školstvo a veda napriek tisíckrát opakovaným Lisabonom, Bologniam a nadväzným stratégiám dostáva finančné prostriedky s nižším medziročným tempom rastu, než sú priemerné výdavky štátneho rozpočtu. Kým výdavky štátneho rozpočtu majú rásť v roku 2009 v priemere o 11,8 %, tak v kapitole školstva po odpočítaní eurofondov je rast nižší ako priemerný celkový rast výdavkov o 1,7 %, pričom pri vysokých školách je to menej ako 2,3 % a pri regionálnom školstve dokonca až o 2,7 %.

    No a šport dostáva len o 0,1 % viac ako vlani, lenže nie na svoj materiálno-technický rozvoj, ktorý klesá porovnateľne až o 68 miliónov korún. A ako sa tieto vstupy odrazili v štruktúre jednotlivých programov vidieť na prvý pohľad v tom, že najmenšie prírastky dostali položky na sociálnu podporu, rozvoj voľnočasových aktivít detí a mládeže, ako aj profesionálny rozvoj učiteľov.

    Výdavky vyšších územných celkov, miest a obcí na školstvo zostávajú prakticky na úrovni roku 2008, zvýšenie činí len 0,6 %, z čoho je zrejmé, že tu nemožno očakávať žiaden optimizmus, keďže riešenie problémov školstva si vyžaduje razantnejšie navýšenie. Je teda legitímne sa opýtať, že kedy sa bude investovať do vzdelania a výskumu ak nie teraz, keď ekonomika ešte stále, ako to tu viackrát odznelo, poskytuje pomerne slušné zázemie.

    Okrem už spomínanej likvidácie rozvoja regionálneho školstva nemožno z ďalších rán školstvo opomenúť nedostatok prostriedkov na Infovek, zostal taký istý ako v roku 2008, ale hlavne neriešený fyzický stav našich škôl a ich vybavenie.

    Kapitálové výdavky v regionálnom školstve nestúpli, všetky prírastky sa týkajú len bežných výdavkov. Je evidentné, že sľuby z programového vyhlásenia vlády sa nebudú dať naplniť. Nenaplnia sa ani v regionálnom školstve, ani vo vysokom školstve, ani vo výskume. Ak by sa totižto v roku 2010 mal dosiahnuť cieľ 5-percentného podielu na HDP v rozpočte určenom na školstvo, tak by tento rozpočet musel byť vo výške 123 miliárd korún. Teraz je to celkom 71,5 miliardy bez eurofondov, to vždy zdôrazňujem, ale zase celé školstvo financované aj cez mestá a obce. To znamená, že za budúci rok by muselo dôjsť k navýšeniu o vyše 51 miliárd Sk, čo pán minister financií celkom iste uzná, že je absolútne vylúčené, pretože už návrh rozpočtu naozaj na rok 2010 uvažuje len so 75,6 miliardami, čo je o 47 miliárd menej, ako je v programovom vyhlásení sľúbených 5 %.

    Podobne je to aj s výskumom. Cieľ 0,8 podielu na HDP na vedu znamená v roku 2010 18,3 miliardy, dnes veda dostala zo štátneho rozpočtu 0,57 % podielu na HDP, to znamená 9 miliárd. Dosiahnuť 0,8 % v roku 2010 je opäť nesplniteľný sľub. Aby náhodou nedošlo opäť k diskusii tak ako minulý rok o všeobecne vo svete používanom kritériu výdavkov ako ich percentuálnom podiele na HDP, tak odcitujem slová vtedy ešte opozičného poslanca, dnes podpredsedu vlády pána Dušana Čaploviča, ktorý povedal, „že všade v Európe sa vždy vyčleňujú prostriedky na konkrétny rast v pomere k HDP a na základe týchto idú prostriedky aj do vedy, výskumu aj do vzdelávania“.

    Navrhovaný rozpočet verejnej správy na rok 2009 až 2011 v oblasti vzdelávania a výskumu ani v roku 2009 nerieši pálčivé problémy školstva a výskumu, ani nerieši zaostávajúce postavenie Slovenska vo vzdelávaní a vede a technike, čím sa naša konkurencieschopnosť v medzinárodnom kontexte zhoršuje. Školstvo a výskum nie sú v tomto rozpočte víťazmi, sú jednými z porazených alebo v najlepšom prípade môžu čakať na lavičke náhradníkov. Aká vysoká je priorita vzdelávania výskumu pre túto vládu nakoniec odráža aj čas, ktorému sa pán podpredseda a minister financií venoval tejto problematike v úvodnom slove. Ten čas bol kratší ako minúta. Aj preto každý, komu na vzdelávaní a výskume záleží by nemal za takýto návrh rozpočtu verejnej správy zdvihnúť ruku. Ďakujem vám za pozornosť aj tým, čo sa tam hore bavia.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Nachtmannová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, keď si zoberieme komplexne tabuľku výdavky štátneho rozpočtu na roky 2009 až 2011, tu vidíme jasný nárast výdavkov na kapitolu školstva. Jednoznačne najväčší objem verejných prostriedkov sa vynakladá na školstvo. Teda aj z tohto vidno, že prioritou vlády je formovanie vedomostnej spoločnosti. Predpokladá sa vynaložiť 2,17 miliardy eur, čo je o 17,8 % percenta viac ako v predchádzajúcom roku. Máte to pred sebou v materiáli, ktorý vám pripravili v parlamentnom inštitúte, kde veľmi kompaktne tie základné veličiny sú ilustrované. Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Devínsky.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, som veľmi rád, že ste túto tému otvorili a je to veľmi čarovné, keď hovoríme o tom, hovoríte vy o tom, poslankyňa, ktorá ste dvakrát hlasovali proti tomu, aby sa zriadila komisia pri výbore na sledovanie čerpania európskych fondov, keď hovoríte o nárastoch, ktoré spočívajú výlučne a jedine na európskych fondoch, ktoré v roku 2007 v školstve boli čerpané vo výške 0,08 %. Osem stotín percenta, zdôrazňujem toto číslo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka, pripraví sa pán poslanec Martin Fronc.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení páni ministri, dámy a páni, rokujeme o rozpočte na budúci rok. Rozpočet, štátny rozpočet, to je zákon zákonov, ale ukazuje sa, že tento zákon zákonov už dnes nie je témou dňa.

    Dámy a páni, dnes témou dňa aj pre ministerstvo financií hlavnou témou sú kšefty. Kšefty. Kauza Tiposu a zasa teraz spojená s ministerstvom financií, spojená s kamarátmi finančných skupín, nie sú to hocijaké kšefty. Nie milióny, ale stovky miliónov a miliardy.

    Pán minister, je toho veľa a často sa to spája s vami. Ja som predpokladal, že tu na rokovaní o zákone zákonov bude i predseda vlády a chcel som sa ho spýtať, že či už vie, o čom je táto kauza. Či už si to stihol prečítať, lebo on v minulosti v kauzách, ktoré neboli také veľké, tak sa mi zdá, že reagoval promptnejšie, zhodou okolností by o tom vedel hovoriť aj spoločný spravodajca, ktorý teraz zastupuje rozpočtový výbor. Ja si myslím, že toto je na žltú kartu. Čo na žltú kartu? To je rovno na červenú kartu, ale v podstate pre ministra financií to je už druhá žltá karta, čiže to je červená karta. Dve žlté karty sú červená. Nie?

    Pán minister, chcem sa vás opýtať, lebo ja si myslím, že to je téma dňa. Kedy chcete odstúpiť? Chcete odstúpiť vtedy, keď vás odvolá premiér, chcete odstúpiť vtedy, keď budeme o tom rokovať v tejto sále, alebo to urobíte sám napríklad po hlasovaní o zákone o štátnom rozpočte.

    No a dovoľte, keďže všetci, čo sa prihlásili do rozpravy budú hovoriť aj k téme a k rozpočtu, aj ja som si pripravil niekoľko poznámok, a keďže zaznelo tu už veľa zaujímavých vystúpení z radov poslancov Národnej rady, tak tam, kde by som sa opakoval, tak to prípadne zrýchlim. Vláda Roberta Fica ani v tomto prípade, keď rokujeme tretíkrát o návrhu rozpočtu z dielne vlády Roberta Fica neprekročila svoj tieň. Zmeny tam sú. Jednu a takú najviditeľnejšiu si všimol aj predseda KDH, keď vo svojom vystúpení hovoril, že, a to súhlasím s ním, že to je tá najviditeľnejšia zmena, že to je prvý návrh v eurách. Moji predrečníci hovorili aj o spôsobe vypracovania tohto rozpočtu. Aj tým je trošku iný ako tie predchádzajúce. Od toho, ako sa písal rozpočet, ako sa v koalícii netransparentne rokovalo a dohadovalo, ako definitívna verzia bola zverejnená jeden deň pred schvaľovaním vo vláde až po tlačovej konferencii predsedu vlády a, samozrejme, v čom je to podobné ako v minulosti, neochota predsedu vlády a vôbec vlády počúvať pripomienky k návrhu zákona.

    Ak hovorím o pripomienkach návrhu zákona, tak myslím tým aj tie návrhy, nielen tie, ktoré odzneli v súvislosti s rozpočtom v týchto dňoch, alebo odznievajú v tejto sále. Ja myslím na návrhy k rozpočtu, ktoré sme od septembra tohto roka predkladali v Národnej rade ako návrhy noviel zákonov. Lebo si uvedomujeme ten záväzok a chceme ho rešpektovať, že uprostred roka by poslanci nemali dávať návrhy zákonov, ktoré majú dopad na štátny rozpočet. Preto sme naše návrhy dávali v predstihu, aby ich vláda, keďže sú rozumné a správne, aby ich mohla zapracovať aj do návrhu štátneho rozpočtu. Tak sme navrhovali napríklad zvýšiť prídavky na deti a zvýšiť ich tak, aby pomohli najviac tým, ktorí to potrebujú, a nie ako to robí vláda aj v iných dávkach – KDH navrhovalo, aby sme zvýšili prídavky na deti výrazne pre chudobné rodiny a v dvoch pásmach. Pre tých najchudobnejších o 560 korún, pre tých, ktorých príjem je vyšší o 360 korún.

    V súvislosti s podporou rodiny a detí, ako sa rodia a táto vláda prišla s návrhom zvýšiť príspevok pri narodení najprv prvého, teraz už aj druhého a tretieho dieťaťa, tak sme navrhli, aby sa daňový bonus zvýšil o 100 % na druhé a každé ďalšie dieťa. Lebo ak má byť podpora zo strany vlády vo forme nepriamej či priamej podpory rodinám s deťmi, tak ak je málo, ak sa na Slovensku šíri model jednodetnej rodiny, tak dá sa to zmeniť tým, že práve podpora zo strany spoločnosti bude vyššia s pribúdajúcim počtom detí. Samozrejme, aby sa tento systém nedal zneužiť, aby niekto parazitoval na sociálnom systéme, tak je to možné práve cez daňovú legislatívu, cez nepriamu podporu rodín a detí, napríklad aj cez daňový bonus, kde je podmienka, že jeden z rodičov musí byť zamestnaný.

    Rovnako sme navrhli pomoc tým, ktorí prichádzajú teraz o prácu v súvislosti s finančnou krízou. Moja kolegyňa Monika Gibalová navrhla, aby sme práve v skupine občanov, ktorí majú najväčšie problémy na trhu práce a prídu o zamestnanie, aby sa výrazne zlepšili podmienky aj pomoc zo strany štátu práve pre týchto ľudí.

    Navrhli sme pomoc aj dôchodcom a seniorom vo forme trinásteho dôchodku. Nie jedenkrát vianočný príspevok, ale ak rodičia dobre vychovali svoje deti a sú zamestnané, tak každé dieťa môže odviesť svojmu rodičovi, ak je zamestnané, 1 750 korún zo svojej dane.

    Ďalej sme navrhovali, aby sa zvýšil čistý príjem okamžite ľudí, ktorí sa zvýšenou iniciatívou usilujú o zvýšenie svojho príjmu napríklad prácou navyše, prácou na dohodu študenti, dôchodcovia, nezamestnaní. Tento návrh budeme na tejto schôdzi prerokúvať a znamená, že o 19 % môže byť zvýšený okamžite príjem tých, ktorí úverujú štát, lebo zamestnávateľ týmto ľuďom automaticky odvedie 19 % dane daňovému úradu, a pritom väčšina, a to sú desaťtisíce, možno stotisíce ľudí, ktorí sú oslobodení od platenia dane. To znamená, oni o svoje peniaze v podstate môžu žiadať o rok neskôr daňový úrad pri daňovom priznaní.

    Navrhli sme takisto zvýšiť príjem živnostníkov, zlepšiť ich podmienky. Samozrejme, ani jeden z našich návrhov v tejto sále vašu podporu nezískal, a preto sa ani nepremietli do návrhu zákona o štátnom rozpočte. Preto môj kozmetický, respektíve jeden symbolický návrh zmeny v zákone je vo vzťahu k pánu premiérovi.

    Predseda vlády ide často rečami, chce byť príkladom nám ostatným, aký je on sociálny, aké má sociálne cítenie. No jeho rezerva je trikrát vyššia ako pred tromi rokmi jeho predchodcu. Preto, ak nám chce ísť príkladom, tak navrhujem, aby sme ten návrh, aby sa jeho rezerva o 100 miliónov korún znížila, aby to páni poslanci a poslankyne z vládnej koalície podporili.

    Ešte som chcel hovoriť o tom, ako ste sa stavali k možným zmenám a nevyhnutným úpravám v návrhu zákona o štátnom rozpočte, pán minister financií, vy, keď bolo každému jasné, že východiská, na ktorých ste rozpočet postavili, že sú nereálne. Že to už vrabce na streche čvirikajú, tak sme očakávali, niekto navrhol, aby sa rozpočet vrátil vláde na prepracovanie. Iní očakávali, že keď bude gestorský výbor rokovať o rozpočte, že vláda príde s návrhom zmien a úprav, ktoré zreálnia aj vaše pôvodné predstavy, o ktorých ste rozhodovali vo vláde.

    Dokonca predseda vlády na rozdiel od vás, lebo vy ste deficit pripustili hneď pri prvej chvíli, ale predseda vlády povedal, že prehlbovať deficit verejných financií sa nebude. Samozrejme toto je už niekoľkokrát konkrétny príklad, keď aj predsedu vlády treba brať s veľkou rezervou, lebo jediná zmena, ktorú ste urobili, je, že to, o čo ste znížili predpokladané príjmy štátneho rozpočtu je prehĺbenie deficitu verejných financií. Naozaj si myslím, že veľmi málo. Veľmi ste sa nenamáhali a veľmi ste sa ani nenatrápili.

    Preskočím pasáže o tom, že kam dávate peniaze. Ako dávate menej v porovnaní s predchádzajúcou vládou, hoci sa s ňou porovnávate, že ste sociálnejší, že ste najsociálnejší. Preskočím pasáž o tom, kde dávate viacej, lebo už to tu odznelo aj v tejto sále. Dávate viac len vďaka fondom Európskej únie. A, samozrejme, hráte sa zaujímavo s číslami. A tu si pomôžem, premieta sa v tejto sále, ja som nechcel zdržovať manipuláciou s laptopom, tak som si odfotil jeden graf, jeden stĺpcový graf.

    Pozrite sa, toto je jeden podklad z ministerstva zahraničných vecí o tom, ako vyzerá oficiálna rozvojová pomoc ODA. Chudobným krajinám, krajinám v transformácii, kde sme sa zaviazali ako členská krajina Európskej únie, že budeme zvyšovať náš príspevok pomoci, solidarity týmto chudobným, tým, ktorí potrebujú pomoc a, samozrejme, v textovej časti ministerstva financií sa aj píše, že naša pomoc sa zvyšuje. A sú tam konkrétne čísla, ktorými vás nebudem baviť. Ale ministerstvo zahraničných vecí má takýto podklad, kde ukazuje, ako sa v úvodzovkách naša pomoc ODA nie zvyšuje, ale znižuje. Znižuje sa a budúci rok bude o polovicu menšia ako v roku 2006 vo vzťahu k HDP. A tie červené dva stĺpce, to je náš záväzok. Ak na budúci rok bude tá pomoc ODA len 0,06 % HDP, tak v roku 2010 má byť 0,17, to znamená trikrát vyššia ako rok predchádzajúci. A už nehovorím, že v ďalšom roku to má byť dvakrát, čo päťkrát toľko ako v návrhu rozpočtu na budúci rok.

    Dámy a páni, to je príklad, ako sa dá s číslami žonglovať. Ja som použil príklad, keď mám podklad od dvoch koaličných partnerov, to znamená, nepoužívam čísla opozície. Tentoraz som si vystačil s číslami návrhu rozpočtu. To, čo mi vadí na návrhu rozpočtu, ktorý prerokúvame, už som to aj spomenul, že vláda málo šetrí. Vláda nevie šetriť. Vláda v situácii, keď Slovensko patrí medzi krajiny na svete s najvyšším ekonomických rastom, tak po jej úprave tohto rastu prehlbuje deficit. Viete si vy predstaviť, ako by sa táto vláda správala, keby Slovensko bolo, nedajbože, v recesii? Keby Slovensko bolo v ťažkých časoch, keď v dobrých časoch nevie iné ako zvyšovať zadlženie tejto krajiny?

    Vláda nevie premietnuť historický najvyšší ekonomický rast znižovaním verejného dlhu a, samozrejme, už v ďalších rokoch to bude už len ťažšie, pretože aj odhady ekonomického rastu budúci alebo ten ďalší rok budú nižšie, budú oveľa nižšie ako v tomto roku.

    My poslanci, keď som vyzval predsedu vlády, aby išiel príkladom, myslím si, že by sme aj my poslanci mohli ísť príkladom, ale takým, že by to bolo poznať a že by sme takou úsporou mohli viac pomôcť alebo urobiť väčší kus dobra a mohli by sme aj v čase finančnej krízy stimulovať zdravý domáci dopyt pred neprimeraným rastom verejných výdavkov.

    V tomto kontexte dovoľte pripomenúť to, čo som bol milo prekvapený, že moja žiadosť, aby sme zaradili do programu informáciu predsedu Národnej rady, aby vysvetlil jeho investičné zámery v súvislosti s rekonštrukciou hradného areálu a severných hradieb v benefity poslancov, nové ubytovne, garáže za stovky a stovky miliónov, že toto asi nebude ten dobrý príklad, ako by sme mali stimulovať domáci dopyt. Jedine, ak to bolo myslené tak, že tí, čo prídu o prácu v súvislosti s finančnou krízou, že sa môžu zamestnať na Bratislavskom hrade. V stredoveku to osvietení panovníci tak robili. Takto sa starali o svojich poddaných.

    Ja v tejto súvislosti chcem protestovať proti tomu, aby sme takýmto spôsobom podporovali firmy vašich mecenášov. Kde sa dá šetriť už hovoril aj kolega Farkas, kolega Mikloš. Áno, v štátnej správe 10 % len na platoch sú tri miliardy. Úspora pri centrálnom obstarávaní o 10 %, to je 5 miliárd úspora. Výber daní a odvodov na jednom mieste je 7 miliárd. Len toto spolu je 15 miliárd, ktoré by sa dali usporiť vo verejných financiách.

    Aj z tohto dôvodu si myslím, že tento rozpočet je rozpočtom nevyužitej príležitosti dobrých časov. Že múdry hospodár vtedy myslí na horšie časy, ktoré môžu prísť a, samozrejme, sa snaží zmenšiť dlhy minulosti.

    Potom som mal viacero poznámok o tom, ako sa rozdeľujú prostriedky podľa jednotlivých kapitol a v tom poradí je ministerstvo sociálnych vecí, aspoň tie najzaujímavejšie veci z tohto pohľadu, je na dva, štyri, šesť, siedmom mieste. Ministerstvo sociálnych vecí je na siedmom mieste. Nárast prostriedkov nominálne v jeho kapitole je len o 7,5 %. Porovnanie s ministerstvom financií, ktoré má 31,2 % a iné rezorty, samozrejme, to vôbec nehovorí ani tento rozpočet o tom, že toto je rozpočet najsociálnejší a rozpočet najsociálnejšej vlády. Naopak, ak ste pozorne čítali dnešnú tlač, tak ste si mohli prečítať, že ministerstvo práce vrátilo 1 miliardu korún ministrovi financií.

    Priatelia, dámy a páni, spomínate si, ako otrepávala ministerka Tomanová bývalej vláde, že vrátila do rozpočtu nevyužité prostriedky z kapitoly? A že nevalorizovali prídavky na deti?

  • Ministerka Tomanová, dnes si prečítajte v novinách, vrátila ministrovi financií miliardu. Ja som sa chcel opýtať, keby tu ešte bol aj predseda vlády, že či to je polovica z tej sumy, ktorá v piatok má odísť na Cyprus.

  • Dámy a páni, deklarovaná priorita zdravotníctvo. Preskočím. Kompetentnejšie budú sa vyjadrovať moji kolegovia z toho výboru, lebo tiež to nie je v podstate priorita tejto vlády.

    No a pri sociálnej ešte zostanem. Ak dovolíte, stručne skúsim aspoň pri troch príkladoch, ktoré sú takisto istým výrazom sociálnosti tejto vlády alebo vyjadrujú charakter tejto vlády.

    Vzťah k dôchodkovému systému notoricky známy. Nepokračujú v potrebných zmenách a v dolaďovaní systému, ktorý vytvorili predchádzajúce vlády, ale už tretí rok postupne deštruujú systém a vracajú nás späť už k prekonaným problémom. Permanentné útoky na druhý pilier a na sporiteľov, na jeden a pol milióna sporiteľov. Ten spravodlivý hnev, ktorým predseda vlády vzkypel voči predchádzajúcej vláde, že ako sme ich podviedli, ako oni si nenasporia na svoje dôchodky a on sa rozhodol sám o týchto nešťastníkov v úvodzovkách postarať. Veď on vie lepšie, čo oni potrebujú. A preto im dal možnosť, zasa jeho citát, „slobodne sa rozhodnúť, aby prehodnotili svoj pôvodný zámer sporiť si, alebo nesporiť, alebo teda zveriť svoje odvody v plnej výške predsedovi vlády, alebo nezveriť“.

    Keď už to urobil prvýkrát, tak vtedy ho poslúchlo 6 % sporiteľov. A mnohí si mysleli, aj my sme si to mysleli, ja som si to myslel, že to bolo prvý a poslednýkrát. Medzitým predseda vlády už niekoľko razy zmenil názor, svoj názor a v zásadných veciach, a preto ho teraz beriem s veľkou rezervou, pretože otvoril znovu druhý pilier. Predseda vlády totiž zistil, že zostavený rozpočet aj s vplyvmi svetovej finančnej krízy nebude stačiť vykrývať dostatočne viaceré jeho sľuby. A keďže sa vláda vstupom do eurozóny zaviazala, že deficit by mal klesať, teda, že musí klesať, mal problém. Je tu druhý pilier a v ňom bolo 70, respektíve je už takmer 70 miliárd korún a riešenie je na svete. Sedemdesiat miliárd korún, ktoré sú k dispozícii, len ich treba dostať tam, kde ich vláda potrebuje. Preto otvorili druhý pilier. A tých 10 miliárd, ktoré neboli bezpečné v druhom dôchodkovom pilieri, budú bezpečné v Sociálnej poisťovni.

    Samozrejme počuli sme reči o tom, že vláda predsa nikoho nenúti, iba chce, aby sa ľudia slobodne rozhodli. Samozrejme po ich masívnej a demagogickej kampani. Ja by som chcel len zopakovať našu výzvu, výzvu KDH, aby sporitelia zostali v druhom pilieri, aj keď si myslia, že v tejto chvíli podľa argumentov vlády sa im to neoplatí. Je to podvod, ak oni hovoria, že sa sporiť neoplatí. Sporiť sa oplatí každému aj z nízkeho platu. Dokonca sporiť sa oplatí, ak ľudia šetria, tak sa to oplatí aj tejto vláde, že táto vláda má menšie problémy, keď sa ľudia naučia myslieť na horšie časy.

    Čiže oplatí sa aj Ficovi, keď ľudia sporia. To, že to nevie Fico a že to nevie jeho vláda, to je notoricky známa vec. Fico sa nespravodlivo správa nielen k sporiteľom, on sa nespravodlivo správa aj k tým nešťastným DSS-kám, lebo veď vďaka nim, keď to tento rok vyrieši s 10 miliardami, môžete si byť istí, že pred voľbami prídu s ďalším návrhom a budú potrebovať oveľa, oveľa viac a 10 miliárd im stačiť nebude. To si môžete byť istí. Nechcem sa s nimi teraz stavovať, alebo nechcem strácať čas. Zostáva nám len dúfať, ale ja v to neverím, že budúci rozpočet nebude rátať aj s takýmto riešením.

    Druhý príklad, ktorý chcem tiež z tejto oblasti spomenúť, považujem za výraz straty pudu sebazáchovy alebo len prehlbovanie chaosu, ktorý táto vláda šíri v sociálnej oblasti. A mohli by o tom hovoriť, alebo lepšie budú tomu rozumieť poslanci sociálneho výboru.

    Prvého januára bude platiť nový zákon o sociálnych službách. Je všeobecne známa vec, že sociálne služby sú na Slovensku nedostatočné z hľadiska kapacít aj z hľadiska kvality úrovne a ich poskytovania. Ak sme my urobili reformu a decentralizovali a odštátnili tento systém, tak to bolo len preto, aby sme pomohli riešiť tento problém a zmenšili ho do budúcnosti. Táto vláda problémy riešiť nevie. Ona ich vracia dozadu, to znamená, robí z nich väčšie, a pritom my sme už tento problém výrazne zmenšili. Je to o to vážnejšie, že Slovensko starne, populácia Slovenska starne. Ako zvykne ministerka sociálnych vecí na mňa reagovať, že straším demografickou krízou, pani ministerka, nestraším. Dnes sa vlastné deti často nedokážu postarať o seba, o svoje rodiny, a nieto ešte aj o svojich rodičov, ak sú na to odkázaní. Najmä preto bude do budúcnosti rásť potreba aj nových kapacít sociálnych služieb, aj neštátnych.

    Osobitnou kapitolou dnes je starostlivosť a pomoc o bezdomovcov, ide zima, v tomto zimnom období. Príslušný zákon sme schvaľovali nedávno pred dvomi, tromi týždňami a zasa ste zaimprovizovali vy páni kolegovia z vládnej koalície a podporili ste zlý návrh kolegyne Vaľovej, ktorý sabotuje, ba priam likviduje neštátnych, neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Trestá nezaslúžene mnohých starších občanov, ale aj tých nešťastníkov, obete, ľudí v núdzi a klientov charitných útulkov a zariadení.

    O čo ide? Starší ľudia zdravotne postihnutí, ktorí chcú ísť dnes alebo po novom roku do domova dôchodcov alebo do iného sociálneho zariadenia, nebudú už môcť ísť podľa vlastného výberu napríklad vo svojej obci, ak také zariadenie tam je, ale musia požiadať obec, alebo ak je zriaďovateľom VÚC, tak VÚC-ku a táto, keď nemá vo svojom zariadení v mieste toho regiónu alebo bydliska obce, tak musí požiadať iné. Viete si vy predstaviť, čo to bude znamenať? Aj dokonca osobné tragédie pre mnohých chorých a starých ľudí? Viete si vy predstaviť, ako im komplikujete život? Myslím, že nie. Lebo ak áno, nemohli by ste za také niečo hlasovať. Prípad útulkov tu v Bratislave, jeden Vincenta de Paul, kde prespáva 200 bezdomovcov. Od štátu nedostanú príspevok, ak sa bezdomovec nezastaví najprv na úrade predtým, ako by chcel ísť do útulku. Toto ste určite nechceli. A tak sa stane, že aj mnohí altruisti, ľudia, ktorí tieto služby vykonávajú z lásky k svojim blížnym, tak jednoducho prestanú tieto služby vykonávať. Aj toto je príklad zhubného pôsobenia tejto vlády, ktorá v slepej, nekritickej snahe podporovať len svojich a svojich, v tomto prípade verejné zariadenia, likviduje neštátne, súkromné, alternatívne zariadenia. Spoliehali sa tí práve z mimovládiek, že pán prezident ten zákon vráti a dá nám príležitosť, aby sme prehodnotili svoje postoje, ale pravdepodobne, nie pravdepodobne, ale už sa kampaňuje. Preto Kresťanskodemokratické hnutie na najbližšej schôdzi bude iniciovať novelu tohto zákona, lebo je zlý, škodlivý.

    O podpore rodiny a tej v úvodzovkách zvýšenej som už hovoril. O tom, ako som zaregistroval, keď som bol ja v diskusii s ministerkou Tomanovou, tak niekoľko razy hovorila, ak som hovoril, že je spravodlivejšie dať príspevok pri narodení každého dieťaťa a zabrániť zneužívaniu, aby niekto nezneužíval takúto štátnu podporu, tak argumentovala, že keď bude viac peňazí, tak bude aj na štvrté. Včera som si ale vypočul jej názor v diskusii s mojou kolegyňou Monikou Gibalovou v televízii, že tri a dosť.

  • Prosím vás, neviem, či to teraz odkukala od môjho kolegu Daniela Lipšica, že trikrát a dosť, ale ja si pamätám, že komunisti povedali, že štyrikrát a dosť.

    Kto si pamätáte, v 90. rokoch boli úľavy na deti len po štvrté dieťa. Už komu sa narodilo piate alebo mal piate, mal smolu, aj keď bol poctivý, pracovitý, ale oni si nedovolia ani tak podporovať, ako to robili komunisti. Teda tomuto nerozumiem. A pritom sú to väčšinou komunisti.

    Dámy a páni, zásadným problémom pre mladých ľudí je však bývanie. Už o tom hovorili aj moji predrečníci. Nedostupné a drahé byty možno najviac ovplyvňujú správanie rodičov, rodín pri rozhodovaní sa pre dieťa, a preto je potrebné zásadným spôsobom prehodnotiť aj štátnu politiku v oblasti bývania.

    Už v návrhu rozpočtu na minulý rok boli zaujímavé návrhy a dobré, ktoré som schvaľoval, aj som pochválil ministra – štartovacie nájomné byty pre mladé rodiny. Jednoducho zasa to tam je v texte, ale nie je to vidieť po Slovensku. Ste už tretí rok vo vláde a jednoducho mladí ľudia, ktorí si chcú založiť rodinu, tak sú odkázaní buď na Štátny fond rozvoja bývania, ktorý podporuje byty do vlastníctva, alebo na hypotéky.

    Prosím vás, hypotéky nie sú cesta pre mladé rodiny, aby sa rozhodovali pre deti. Jeden príklad všeobecne známy. Ak si dnes rodina zoberie 1,5 milióna hypotéku na dvadsať rokov a môže zarábať čistý príjem 35-tis. korún mesačne, tak to znamená splátky 10-, 11-tisíc mesačne na dvadsať rokov. Viete si vy predstaviť, že keď vypadne príjem, však musia obaja robiť, ak chcú prežiť. Viete si vy predstaviť v rozhodovaní, že si povedia, ale veď budeme mať druhé, alebo je príspevok aj na tretie, budeme mať aj tretie? No, ja si to viem dosť ťažko predstaviť. Teda predstaviť sa to, samozrejme, dá.

    Preto si myslím, že to je riešenie vrátiť sa, alebo oprášiť, alebo k návrhom, ktoré sme tu neraz prezentovali – podporovať nájomné byty za primeranú cenu. Ak by ste za peniaze ušetrené napríklad aj z istých káuz zadotovali nájomné bývanie, aby bolo prijateľné pre mladých ľudí, veď sú bohaté krajiny od nás na západ, kde ľudia nevlastnia v takej miere všetko, teda nevlastnia byt, dom, veď vlastniť strechu nad hlavou, to nie je základné ľudské právo. Ľuďom stačí, keď je uspokojené ich právo bývať. To znamená, keď bude prístup, keď budú mať možnosť získať nájomný byt, tak nepotrebujú ho vlastniť. Veď si zoberte, ako to bude fungovať od 20 do 30 rokov.

    Dnes dvaja zamestnaní manželia si zoberú niekoľkomiliónovú hypotéku, aby mali byt. Za celý svoj život budú sa snažiť túto hypotéku splatiť a ten byt bude ich, ale oni za života vychovali jedno dieťa. Keď sa rodičia pominú, je pravda, že ich dieťa bude mať byt do vlastníctva, lebo ho zdedí po svojich rodičoch. Ale, prosím vás, kto bude o generáciu neskôr robiť na dôchodky tých, ktorí sa teda toho dôchodku dožijú a budú očakávať, že deti by mali cez prvý pilier, lebo táto vláda preferuje iba prvý pilier. No proste je to cesta dostratena, do záhuby.

    Ten môj pozmeňujúci návrh symbolický, keďže tu v tom návrhu rozpočtu je veľa symbolov a mnohé veci iba symbolické, po predsedovi vlády by ste to mohli podporiť. Skrátiť predsedovi vlády 100 miliónov jeho rezervu, veď vy nakoniec viete, ako dostať sa k peniazom veľmi dobre, a keby to predseda vlády nevedel, minister financií mu to určite poradí.

  • Dámy a páni, záver. Záver v danej situácii bezprecedentného vysokého ekonomického rastu deficit síce klesá, rozdelenie výdavkov je zlé, lobistické skupiny získavajú na úkor všetkých ostatných, ktorí by to potrebovali viacej. Preto tento rozpočet nie je rozvojový, je skôr premárnením a nevyužitím príležitostí vysokého ekonomického rastu. A to sú dôvody, pre ktoré poslanci za KDH ani ja za tento rozpočet hlasovať nebudeme. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickou poznámkou poslanci Frešo a Lipšic. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na tú časť, kde predrečník hovoril, že pána premiéra pri poslednom otvorení druhého piliera poslúchlo 6 % ľudí. Chcel by som upozorniť na to, že zhruba polovica z týchto ľudí neposlúchla, polovica z týchto ľudí bola vyhnaná vďaka tomu, že bola umelo predĺžená povinná doba sporenia z 10 na 15 rokov, a tým pádom títo ľudia z toho piliera museli odísť preto, lebo by jednoducho nedostali dôchodok. Nie je to poslúchnutie, je to vyhnanie a myslím si, že táto vládna koalícia k podobnému kroku pristúpi aj pri tomto druhom otvorení druhého piliera.

    Ten dôvod, prečo si to myslím, je, že keď počúvam diskusiu ohľadne rozpočtu, aj príspevok pána ministra, aj príspevky v médiách, čo sa týka aj pána premiéra, aj vlády ako takej, tak vidím, že sú plné demagógie, a keď ide o skutočné čísla, ktoré tu už viacerí predrečníci ukázali, tak táto vláda ani vládna koalícia nemá záujem diskutovať. Nemá záujem diskutovať, namiesto toho lepí na tento rozpočet rôzne prívlastky ako najsociálnejší a podobne, avšak treba povedať, že tento rozpočet je sčasti financovaný z úspor budúcich dôchodcov, to znamená, že dnes vlastne táto vládna koalícia sa uchyľuje k tomu, že jednotlivých ľudí, znamená to 1,5 milióna ľudí straší tak, aby časť z nich odišla z druhého piliera, aby táto vláda, ktorá nedokáže ušetriť, nedokáže Slovensko priviesť k hospodárskemu rastu, presný opak robí, mohla naplniť svoj mocenský vlastne pud a pokračovať ďalej. Celé je to o tom, že táto ľavicová vláda chce pokračovať ďalej aj za peniaze budúcich dôchodcov, a to je hanba.

  • Teraz má slovo pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, ja by som chcel nadviazať na kolegu Brocku v tej časti, ktorá sa týka druhého piliera a toho, že rozpočet obsahuje 10 miliárd, počíta s tým, že 150-tisíc ľudí z druhého piliera odíde. Vláda často hovorí, že ten druhý pilier vlastne je otvorený, a tým rozširuje slobodu ľudí sa rozhodnúť a ono to na prvé počutie znie zaujímavo, že človek môže rozhodnúť, buď si bude sporiť sám, alebo to nechá na štát a ten za neho rozhodnutie o dôchodku vybaví a rozhodne.

    Je to asi podobné, keby niekto povedal, viete čo, my rozšírime slobodu ľudí rozhodovať sa o vstupe do manželstva tak, že zriadime štátnu agentúru, ktorá vyberie partnera. Rozširujeme slobodu, každý si môže vybrať aj sám, ale zriadime aj štátnu agentúru, ktorá keby niekto chcel, tak to vyberie štátna agentúra. Je to úplne absurdný argument povedať, že takéto rozšírenie možnosti je rozširovaním slobody. Je to absolútne chybný argument, pretože je založený na podceňovaní rozumnosti rozhodovania našich občanov. Naši občania sa lepšie rozhodujú aj o svojich dôchodkoch, aj o svojich rodinách, ako to robí táto vláda.

  • Pán rečník nechce s faktickou poznámkou reagovať. Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Martin Fronc a pripraví sa pán poslanec Jozef Mikuš.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrhom tohto štátneho rozpočtu dáva vláda odkaz občanom Slovenska. Zabudnite, že vláde záleží na vzdelaní, zabudnite, že vláde záleží na mládeži, zabudnite, milí pedagógovia, rodičia a žiaci na reformu školstva. A to, čo som povedal, dokumentujem na číslach. Pre lepšiu orientáciu budem hovoriť len čísla v slovenských korunách, pretože to si ľudia ešte dnes vedia porovnať.

    Predpokladaný hrubý domáci produkt pre rok 2009 je skoro dvetisíc miliárd Sk. A na vzdelanie očistené od financií z európskych fondov, ktoré, mimochodom, sa slabo čerpajú a ktoré raz skončia, je v skutočnosti 58,8 miliardy korún, čo nerobí ani 3 % z hrubého domáceho produktu. Keď to očistíme, ani nie 3 % z hrubého domáceho produktu! Programové vyhlásenie vlády hovorilo o 5 %.

    Vážení kolegovia z vládnej koalície, ak skončia fondy, tak aby ste ako-tak udržali ten rozpočet v kapitole školstva pre vzdelanie, budete zrazu potrebovať 80 miliárd Sk. To som veľmi zvedavý, kde ich chcete nájsť.

    Povedal som, rodičia, pedagógovia, žiaci, zabudnite na reformu. Skutočný nárast v kapitole školstva je 6 %, keď to očistím od fondov. To znamená 3,3 miliardy korún. Len pre porovnanie. V oveľa horšej situácii v roku 2006 bol nárast 4,2 miliardy korún. Tento nárast pokryje jedine avizované úpravy platov. Na nič iné nebude stačiť. A nakoniec v rozpise kapitoly ministerstva školstva je to názorne aj ukázané.

    Priatelia, program Rozvoj regionálneho školstva? Lebo však keď je reforma, treba tam mnohé veci zmeniť. Nulapercentný nárast. Chceme mať pedagógov, ktorí budú inak učiť? Treba ich na to pripraviť. Treba ich vzdelávať. No ale program Rozvoj pedagógov znamená mínus 15,7 milióna korún, čo je viac ako 13 % menej. Takže ako tých pedagógov budeme vzdelávať? A to tu stále počúvame o príprave návrhu zákona, o kariérovom raste pedagógov. Kde to je v rozpočte? A program transformácie regionálneho školstva, aj ten vymenujem, ten má nárast slabých 5 %. No a pre zaujímavosť, aby to stálo zato, pretože však keď chceme po novom učiť, potrebujeme mať aj nové učebnice. Rozpočet na učebnice je 256 miliónov korún, čo je nárast biednych 9 miliónov. A tých 9 miliónov pokojne pán minister Mikolaj minie na svoje politické šantenie a experimentovanie s učebnicami pre menšiny. Také, ako urobil.

    Ďalší odkaz v tomto rozpočte je – mládež je vláde absolútne ľahostajná. A nemá o ňu záujem. Viete, hovoríme o tom, že máme s ňou problémy, že treba bojovať proti drogám a iným návykom, ktoré sú nevhodné. No, podpora mládeže klesla oproti lanskému roku o 7,5 milióna, čo je skoro 6,5 %. A viete, čo robili títo mládežníci? Že celé leto organizovali rôzne akcie, stretnutia pre talentované deti, pre deti, ktoré sú z detských domovov. Aspoň trochu, aby si užili tieto deti. Tých akcií boli desiatky, stovky. Z čoho to bude, neviem, keď klesajú tieto hodnoty.

    A posledný odkaz, to je odkaz pre kolegov v prvom rade zo strany z SNS. Premiér zobral ministrovi kompetencie v oblasti športu. Podľa kompetenčného zákona patrí táto kompetencia ministrovi školstva a premiér si buduje ihriská a popularitu, takže, samozrejme, navýšil sa rozpočet Úradu vlády, ale program, cez ktorý bolo možné vybavovať naše ihriská a budovať aj ihriská pre deti, to je program materiálneho turistického zabezpečenie v kapitole klesol o 68 miliónov, to je o 30 %. Peniaze si jednoducho zhrabol de facto premiér a môže chodiť a otvárať ihriská.

    Mohol by som tých čísiel hovoriť, kolegovia a kolegyne, viacej, ale posledné číslo, ktoré bude dôkazom toho, aký je záujem tejto vlády o našu mládež, o budúcnosť, o vzdelanie, je toto. Na jedného žiaka máme približne 35-tisíc korún na rok. Na jedného vysokoškoláka okolo 70-tisíc. A na jedného väzňa pol milióna korún. Toto sú náklady, ktoré vynakladáme.

    Dámy a páni, ďakujem.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš, pripraví sa pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, aj podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozpočtu. Trošku rozčlením môj príhovor. Vyjadrím sa trochu k príjmom a trochu k výdavkom a, samozrejme, aj z celkového pohľadu na rozpočet.

    Už vlani pri prerokovávaní vtedajšieho rozpočtu verejnej správy som upozorňoval, že príjmy štátneho rozpočtu za ostatné roky sú napäté. Dnes pri prerokúvaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 to platí možno dvojnásobne. Hoci pri očakávaní vývoja v roku 2008 vláda pri nominálnom raste hrubého domáceho produktu vo výške 9,1 % predpokladala rast daňových príjmov 8,3 %, na rok 2009 túto koreláciu znížila pri nominálnom raste HDP o 11,4 %, zvýšenie daňových príjmov iba o 7,1 %. Trvám teda na tom, že v prognózovaní daňových príjmov rastie napätosť. Dôvodom je nadhodnotenie budúcoročného hospodárskeho rastu a predpokladané zníženie ziskovosti firiem.

    Minulý týždeň v koaličnej rade bolo dohodnuté, že sa urobí rezerva v príjmoch štátneho rozpočtu a deficit štátneho rozpočtu sa zvýši na 2,08 %. Predpokladám, že bude pozmeňujúci návrh. Napriek tomu trvám na tom, čo som povedal. Keby vláda trochu viac počúvala podnikateľov, musela by si uvedomiť, aké riziko jej hrozí v budúcom roku.

    Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska z konca októbra možno očakávať nepriaznivý dopad svetovej finančnej krízy aj na Slovensku, pretože z odpovedí vyše dvoch stoviek podnikov vyplynulo, že tento rok zaznamenajú firmy pre finančnú krízu tržby takmer 9 % nižšie oproti plánovanej úrovni. To sa odrazí na zníženej ziskovosti, ktorá klesne oproti plánom o 11 %. Vážne varovanie, keď si uvedomíme, že budúci rok sa ráta s daňovými príjmami právnických osôb na úrovni 2,4 miliardy eur, čo je takmer 20 % všetkých daňových príjmov. Zneistenie pätiny všetkých daňových príjmov štátu je vážne upozornenie a potvrdenie varovaní, že podnikateľské prostredie na Slovensku, ktoré sa zhoršuje už tretí rok po sebe nemožno ignorovať. Iste, vláda môže zakontrovať, že to všetko prišlo zvonku. Áno, prišlo, ale našlo nás nepripravených, veď v podnikateľskom prostredí sa posledné roky takmer nič neudialo z pozitívneho pohľadu.

    Aj ďalšie varovanie vyplýva z uvedeného prieskumu. Respondenti avizovali prepúšťanie, čo sa už naozaj deje. Vyčíslili ho na 3,5 % z celkovej súčasnej zamestnanosti. Finančná kríza sa prejaví na mzdovej úrovni, ktorá bude stagnovať. Viac ako polovica firiem očakáva úsporné opatrenia v mzdovej oblasti. Čo to teda znamená. Je ohrozená ďalšia položka príjmov, a to je daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a sprostredkovania aj z podnikania.

    Pritom nespomínam, aký vplyv to bude mať na ostatné zložky verejného sektora závisiace od odvodových príjmov Sociálnou poisťovňou a zdravotnej poisťovne. Daň z príjmu fyzických osôb je na budúci rok projektovaná vo výške 2 miliárd eur, čo má takmer pri 11-percentnom medziročnom raste pokryť 16 % všetkých daňových príjmov. Tu si musia neistú pozíciu uvedomiť najmä samosprávy, pretože ich príjem je závislý práve od výberu tejto dane.

    Čo bude robiť vláda, keď budúci rok župy a obce zaplačú a budú od nej pýtať ďalšie peniaze. Podľa minulotýždňového rozhodnutia koaličnej rady pravdepodobne ten príjem bude nižší o 1,1 miliardy korún. Vláda povedala, že obce budú mať o 1,1 miliardu korún menej a budú sa s tým musieť vysporiadať samy. Štátny rozpočet bude mať možno menej, tak sa zvýši deficit na 2,08 %.

    V oblasti daní by som mohol ísť ďalej. Všetci vieme, že výber dane z pridanej hodnoty, ktorá už tradične napĺňa daňové príjmy štátu takmer polovicou je podstatná výška spotreby obyvateľstva. A tá budúci rok strmo rásť určite nebude, ak sa bude ďalej prepúšťať a mzdy budú stagnovať. Pritom sa projektuje medziročný výber tejto dane vyšší o takmer pol miliardy eur.

    Jednou poznámkou sa zastavím aj pri nedaňových príjmoch štátneho rozpočtu, pri kapitálových príjmoch. Budúci rok hodlá vláda získať predajom kapitálových aktív pozemkov a nehmotných aktív 144 miliónov eur. A toto hoci z hľadiska celkových príjmov nejde o podstatnú časť, zhruba o 1 %, dôležité je, že vláda predala, to znamená privatizuje. Takže reči o odmietaní privatizácie z úst predsedu vlády netreba brať vážne. Napríklad v kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa predpokladá odpredaj nadbytočného nehnuteľného majetku v sume 21 576-tisíc eur. Ktovie, či týmito avizovanými predajmi budú aj lukratívne pozemky, ktoré vznikli po reorganizácii nemocníc, napríklad Vojenskej nemocnice sídliacej v lukratívnej časti Bratislavy. Nevravím alebo nehovorím, že predaj štátneho majetku je zlo. Problém je v tom, že peniaze z predaja majetku sa na budúci rok prejedia. Neodkladajú sa na riešenie napríklad dôchodkového systému alebo krytie štátneho dlhu, ako to bolo za predchádzajúcej vlády.

    Teraz k výdavkom. Sledovať výdavky štátneho rozpočtu je už niekoľko rokov, teda za tejto vlády to isté. Mrhanie peniazmi, chýbajúce programové rozpočtovanie, slabá kontrola, absencia akýchkoľvek priorít. Už o tom hovorili aj moji predrečníci. Predseda vlády síce proklamoval, že predkladá najsociálnejší rozpočet v histórii Slovenskej republiky. Ak tým pri hospodárskej konjunktúre myslí mrhanie výdavkami, tak potom asi áno. Tradične sa plytvá prostriedkami v rezortoch pôdohospodárstva či obrany. Investuje sa málo alebo nerozumne, napríklad aj na cestnú sieť. Nič sa nerobí v predraženom verejnom obstarávaní. Vysokým školám sa pridá, školám v regiónoch uberie. Na vedu ide žalostne málo prostriedkov. Peniaze sa prejedajú, ako som už aj spomenul.

    Aby sa situácia aspoň čiastočne zlepšila, vraciam sa k svojmu vlaňajšiemu návrhu. Pomohla by povinnosť pravidelne uverejňovať podrobné informácie o nakladaní s prostriedkami na internetových stránkach jednotlivých ministerstiev. Napokon vôbec nejde o nejakú prehnanú požiadavku. SMER vo svojom volebnom programe sľúbil, citujem, „zvýšiť transparentnosť poskytovania štátnej pomoci centrálnym zverejňovaním jej príjemcov“, koniec citátu. Nič také sa však nedeje. A pritom nejde len o štátnu pomoc. Jednotlivé kapitoly majú obrovské sumy, ktoré sú v rozpočte stanovené niekedy jedným číslom. Niekedy veľavravným.

    Nechcem hovoriť o budovaní informatizačných technológií. Tie sumy sú veľmi vysoké na to, že budeme čeliť hospodárskej kríze, možno ešte o tom bude reč.

    Myslím si však, že vo výdavkovej časti rozpočet je v zmysle prejedania a míňania neslušný. Napríklad v kapitole ministerstva vnútra v položke riadiaca metodická a kontrolná činnosť Prezídia Policajného zboru je výdavok 64,5 milióna eur. Nebolo by na tom nič podivné, keby v roku 2010 nebolo plánovaných 19,5 milióna a v roku 2011 – 20,9.

    Rozpočet je aj nehospodárny. Pomôžem si z kapitoly ministerstva hospodárstva rozvoj priemyslu a podpora podnikania. V položke rozvoj zahraničná spolupráca obchodu a investícií 42 miliónov eur. Opäť na tom by nič nebolo, keby na návrhu rozpočtu na rok 2010 nebolo 2,6, na rok 2011 – 2,8.

    Neviem, či sa tu má na mysli zahraničná spolupráca na obraz riaditeľa Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, ktorý si v roku 2008 urobil z úradu cestovnú kanceláriu na služobné cesty do Číny, Vietnamu, na Kubu, Nový Zéland a mohol by som pokračovať ďalej. Napriek tomu nárast kapitoly alebo objem prostriedkov pre tento úrad okrem cyklotrónu má nárast do 9,5 % na budúci rok.

    A myslím si, že rozpočet je aj nekultúrny. Pomôžem si z ministerstva kultúry. V položke koncepcia kultúrnej politiky riadenie a koordinácia programov 38 miliónov eur. Opäť nič nehovoriace číslo, keby na rok 2010 nebolo 7,1, na rok 2011 7,85. Informatizácia kultúry 9,8. Na ďalšie roky nič. Stratégia rozvoja múzeí a galérií do roku 2011 päť miliónov eur. Na ďalšie roky nič. Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013 tri milióny eur. Na ďalšie roky nič.

    Vybral som si také príklady, aby som nehovoril dlho, ktoré sú do očí bijúce vo výdavkovej časti práve na budúci rok. Na budúci rok, ktorý by mal byť trošku šetriaci nielen z toho pohľadu, že nás môže ohroziť finančná hospodárska kríza.

    Ako som spomínal v návrhu rozpočtu verejnej správy, ktorý sa na Slovensku stále pokladá za zákon roka, napriek tomu, že nás je tu málo, za účasti len jedného ministra, ktorý tu musí sedieť, chýbajú mi odpovede na vážne otázky.

    Stručne opíšem, prosím?

  • Hlas v sále.

  • Stručne opíšem ešte jednu veľmi dôležitú a možno dnes vysoko aktuálnu. Už tu tiež o nej bola reč. Vôbec nie je jasný už tretí rok v rade postoj vlády k dôchodkovej reforme. Celý čas, ako je vláda Roberta Fica pri moci, počúvame všakovaké protichodné vyhlásenia. Najskôr o potrebe podrobiť reformu revízii, potom o otváraní druhého piliera, o menení sadzieb odvodov na sporenie, o otváraní štátnych dôchodkových sporiacich systémov, potom o nemenení sadzieb, potom druhé otvorenie a tento chaos myslím si, dokonca som presvedčený o tom nikomu neprospieva. Zneisťuje občanov, zneisťuje kapitálový trh a vážne ovplyvňuje pohľad podnikateľskej sféry aj na dôveryhodnosť vlády. To nie je zanedbateľná vec, veď štátny rozpočet a rozpočty samospráv žijú z daní.

    Spomeniem index podnikateľského prostredia, ktorý od začiatku roka 2006 stále klesá a dnes je na úrovni konca roka 2004. Dôchodková reforma doslova hýbe verejnými financiami, schodok rozpočtu verejnej správy je výrazne závislý od kondície Sociálnej poisťovne, preto nie div, že vláda sa jej snaží prilepšovať najľahšie tým, že bude poštátňovať druhý pilier. Obchádza fakt, že pre zlý demografický vývoj je vláda nútená zásadne riešiť súčasný penzijný systém, ak sa neprikláňa k scenáru svojej predchodkyne a snaží sa vrátiť do východiskového bodu, potom musí prísť s iným návrhom, inak len prehlbuje dlh, ktorý vznikol v priebežnom systéme a prikladá pod kotol problémov, ktorý raz bude musieť vybuchnúť.

    Teraz nemyslím len stav, keď vláda naozaj bude musieť povedať zásadné stanovisko, ako udržať dôchodky, a to buď ďalším plošným predĺžením veku odchodu do dôchodku, znížením vyplácaných dávok, alebo zvýšením daní a ich prerozdeľovaním na dôchodkové dávky. Kým tento rok a budúci sú ešte prostriedky na platenie dlhu dôchodkového systému z predchádzajúcej privatizácie, v roku 2010 sa minú. Kým ročne ide na vykrývanie dlhu viac ako 0,5 miliardy eur, na rok 2010 vyrátali tvorcovia štátneho rozpočtu potrebu 711 miliónov eur a z toho posledné privatizačné peniaze budú stačiť len dve tretiny – 265 miliónov eur bude musieť dodať Sociálnej poisťovni štátny rozpočet. Ešte horšie to bude v roku 2011, keď štátny rozpočet s prázdnou privatizačnou kasou bude musieť vydať na penzijný dlh 730 miliónov eur. A vôbec nejde o malé peniaze, ide o 5 % všetkých výdavkov.

    Postoj k dôchodkovej reforme, v ktorej sa musí pokračovať, na tom sa, predpokladám, zhodnú všetci, okato ilustruje všeobecný prístup vlády k riešeniu problémov, odkladať ich a zaliepať si oči verejnou demagógiou. To sa však môže vypomstiť pred voľbami. Doteraz mohla svoju neschopnosť a nekoncepčnosť skrývať v opare nebývalých príjmov štátu vyplývajúcich z hospodárskej prosperity naštartovanej reformami svojej predchodkyne. Budúci rok sa situácia však môže zásadne zmeniť a cisár sa môže objaviť nahý. Nielen na škodu svoju, ale na škodu celej krajiny. Po premrhaných úrodných rokoch sa korektúry budú vykonávať veľmi bolestivo. Doma už nebude možné nájsť nepriateľa, možno ešte vonku, ale to bude pre vládne politické strany slabá útecha. SDKÚ – DS prichádza s vlastnými návrhmi na riešenie očakávaných problémov budúceho roka a uvedomujeme si, že štátny rozpočet nemôže ošetriť všetky vplyvy z vonkajšieho prostredia, najmä čoraz viac sa prehlbujúcu už hospodársku krízu. Snažíme sa hľadať odpovede na otázky, aké kroky podniknúť. Vychádza stále to isté, čo tvrdíme už niekoľko rokov. Najlepšou medicínou pre slovenskú ekonomiku, a to v každom čase je zlepšovanie podnikateľského prostredia. Len vyššie ekonomické aktivity podnikateľov prinášajú krajine hospodársky rast a zvyšovanie hmotného blahobytu občanov. Podnikateľské prostredie je široký pojem.

    Vrátim sa ešte k októbrovému prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, kde viac ako polovica firiem v ňom uviedla, že prehodnocujú výšku nových investícií. V priemere by mali investície podnikov poklesnúť o 16,5 % oproti pôvodne plánovaným objemom. A tu by som chcel niečo povedať k téme, ku ktorej sa vyjadrujem dosť často, a to sú investičné stimuly.

    Jedným z hlavných nástrojov vlády pre podporu nových investícií sú totiž investičné stimuly. Právne prostredie, v ktorom sa dnes tieto investičné stimuly poskytujú, je nevyhovujúce. Hlavné nedostatky sú v zameranosti na veľké, predovšetkým zahraničné investície, veľkej subjektívnosti pri prideľovaní investícií, v administratívnej náročnosti procesu, nenárokovateľnosti udelenia investičnej pomoci, ťažkej kontrolovateľnosti, neefektívnosti použitia, poškodzovaní konkurenčného prostredia a, napokon, aj v neplnení zámerov podpory zaostalých regiónov.

    Pozrieme sa teda, ako vláda používa tento svoj nástroj za ostatné dva, tri roky. V roku 2006 v decembri vláda pridelila investičný stimul vo výške 9,75 miliardy korún 45 podnikom. Na západné Slovensko 68 %, na stredné 19 a na východné 13. Čo je ale horšie, začínali sa tu investičné stimuly robiť formou daňových úľav a napätosť v daňových príjmoch možno budeme cítiť v budúcnosti aj z tohto dôvodu.

    V polovici júla 2007 dva podniky dostali 541 miliónov korún. Jedna na východe, jedna na západe. Najhoršie na tom je, že jedna z tých firiem bola veľmi nesofistikovaná, alebo nazvem inak – výroba tehál. V decembri roku 2007 bolo pridelených 3,4 miliardy korún 15 podnikom, z ktorých 3 boli napojené na KIU, kde východné Slovensko dostalo 31 %, stredné 11 a západné 58. Na rok 2009 sú naprogramované investičné stimuly vo výške 50,5 milióna eur, v rozpočte je 8 firiem, z ktorých len jedna jediná je mimo bratislavského regiónu.

    Takže ako vláda plní svoje programové vyhlásenie, kde sa zaviazala stierať regionálne rozdiely, keď hlavný nástroj podpory, respektíve rozvoja regiónov, ktorý má, investičné stimuly rozdeľuje takýmto spôsobom.

    Z toho, čo som povedal je zrejmé, že nastáva čas, keď je veľmi dôležité uskromniť sa nielen so štátnymi príjmami, ale hlavne so štátnymi výdavkami. Som presvedčený, že by stačilo, keby sa rezortní ministri pozreli trošku kritickejším okom na vlastné navrhované čísla. Ak sa rozpočet bude prejedať aj budúci rok v čase svetovej finančnej krízy, budem to považovať za nezodpovednosť a neschopnosť tejto vlády starať sa o svojich občanov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Petrák. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, v podstate ja chcem zareagovať asi len na jeden okruh problémov, ktorý sa týkal tvojej poznámky – obce budú mať menej, nech sa s tým vyrovnajú a štát bude šafáriť ďalej. No ja som starostom piate volebné obdobie, čiže môžem zodpovedne monitorovať a financovanie samospráv od roku 1990 a musím ti povedať, že príjmy, ktoré majú v posledných dvoch rokoch obce a mestá sú ďaleko najvyššie za celé obdobie predchádzajúcich takmer 20 rokov. Ak hovoríme o financovaní, kde boli najväčšie problémy? Najväčšie problémy boli na prelome rokov 2004 až 2005, keď prebiehala fiškálna decentralizácia a treba povedať, že vtedy bol ten systém nastavený tak, že krvácali všetky samosprávy. Ja osobne tejto poznámke, ktorá bola vyslovená, absolútne nerozumiem a myslím si, že nebola namieste.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Pán kolega, samozrejme, ja nenapádam, dokonca si myslím, že reforma verejnej správy bola jedna z tých najúspešnejších, ktoré predchádzajúca vláda urobila. Bola dosť myslím prekonzultovaná aj so ZMOS-om, respektíve so zástupcami iných miest a obcí, ktorí nie sú v ZMOS-e a bola dobre pripravená a práve preto tie príjmy, ktoré boli naviazané na dane z fyzických osôb a práve preto boli na dane z fyzických osôb, lebo daňová reforma predpokladala, že táto daň bude rásť najviac.

    Je dosť neseriózne od tejto vlády, že siaha na príjmy obcí aj niektorými inými opatreniami. Napríklad nedávno sme prijímali zákony v sociálnej oblasti, kde vláda prijala zákon, kde obce budú musieť vykonávať určité sociálne služby bez toho, aby vláda kompenzovala ich výdavky. Ja netvrdím, že to je dobré, alebo nie je dobré. Je to jednoducho určitý zásah do fungovania samosprávy a miezd dnes a vláda robí aj sociálny program cez financie, ktoré neobhospodaruje ona. A v tom mojom príhovore, keď som povedal, že áno, bude, je možné, že bude v budúcom roku napnutý rozpočet obcí a miest v tom zmysle, že samotné ministerstvo financií vo výbore pri prehodnotení schodku na budúci rok priznalo, že príjem obcí a miest bude nižší o 1,1 miliardy korún na budúci rok. A dôvod, ako sa to vyrovná, obce sa s tým musia vysporiadať samy. Znížením alebo zvýšením schodku, respektíve znížením príjmov na budúci rok v rámci štátu si štát necháva rezervu v tom, že nekráti výdavky, ktoré obce budú musieť krátiť, ak tie príjmy budú mať nižšie, ale zvyšuje schodok. Budete o tom hlasovať, predpokladám, zajtra v návrhu, ktorý vám dá predseda výboru pre financie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážené dámy, vážení páni, pán minister, milí hostia, návrh štátneho rozpočtu na rok 2009 považujem za doteraz najhorší, aký bol prerokovaný počas tohto funkčného obdobia súčasnej vlády. Najmä preto, lebo vláda sa ani náznakom nepokúsila škrtať výdavky a zracionalizovať vôbec svoje hospodárenie. Vieme, že na budúci rok predpokladala rast 6,5 %, čo je mimochodom už druhý pokles rastu na Slovensku po sebe a vplyvom krízy zohľadňuje rast 4,6 % a výpadok na úrovni 10 miliárd. Naproti tomu, že zohľadnila výpadok príjmov, ani korunou sa tento výpadok neprejavil vo výdavkoch. Nevidíme žiadnu snahu racionalizovať, bohužiaľ len míňať, a to nepovažujem za správny trend.

    Za správny trend nepovažujem ani skutočnosť, že štátny rozpočet neposkytuje impulz pre rozvoj hospodárstva tak potrebný najmä v súčasných časoch, keď na Slovensko v roku 2009 bude doliehať svetová finančná kríza. Verím, že práve návrhy, ktoré sme pripravili a ktoré sme predpokladali, sú takýmto impulzom a o to viac ma mrzí, že aj dnes táto snemovňa odmietla tri návrhy, ktoré boli zakomponované v zákone o dani z príjmov. Išlo o zníženie rovnej dane na 16 %, išlo o zvýšenie zdaniteľného minima a o to, aby do daňovej prémie boli zahrnutí aj živnostníci.

    Len pre ilustráciu dovolím si vám povedať, že pokiaľ by tieto návrhy prešli, tak by mala z toho osoh najmä stredná vrstva a najmä nízkopríjmové skupiny. Ľudia do 12 500 korún mesačného príjmu by neplatili žiadne dane a na priemernom plate by to pocítil každý občan Slovenska sumou 560 korún mesačne, čo je ročne 6 720 korún a v prípade, že by rodina mala dvoch zamestnaných živiteľov s priemerným platom je to suma takmer 13,5-tisíca korún ročne. To sú teda sumy, ktoré ste odmietli a ktoré podľa môjho názoru najlepšie svedčali o návrhoch, ktoré by zabezpečili sociálnu spravodlivosť, pretože nepovažujem za sociálne spravodlivé väčšie prerozdeľovanie, nepovažujem za sociálne spravodlivé, ak niekto chce ľuďom viac brať a rozhodovať, že niekomu dá a niekomu nie, ale za sociálne spravodlivé považujem systémy, ktoré umožňujú vytvárať rovnaké predpoklady a o tom je práve znižovanie daní.

    Tento návrh rozpočtu má ešte jednu veľkú chybu, a to je skutočnosť, že ráta s odchodom 150-tisíc ľudí z druhého piliera a minutím ich prostriedkov už v jednom roku. Nebojím sa povedať, že vláda chce ukradnúť tieto prostriedky z osobných účtov sporiteľov a minúť ich v jednom roku. Preto som už pri začiatku tejto schôdze navrhoval, aby sme schválili uznesenie, kde by Národná rada zaviazala vládu, aby peniaze ľudí, ktorí odídu z druhého piliera neboli minuté, ale aby tieto prostriedky boli vedené na špeciálnom účte v Národnej banke Slovenska. Druhý pilier je politickou témou takmer celé volebné obdobie. My sme boli veľmi aktívni a už dvakrát sme navrhovali ústavný zákon o ochrane starobných dôchodkov. Zorganizovali sme petíciu na ochranu starobných dôchodkov. V poslednom čase aj okrúhly stôl na túto tému a máme záujem zlepšiť korektnú informovanosť o tejto téme.

    Dovoľte mi pripomenúť, že keď hovoríme o druhom pilieri, tak až 78 % sporiteľov malo pri vstupe do druhého piliera menej ako 44 rokov. To znamená, že veľmi dobre pochopili tento systém najmä vďaka informovanosti. Práve zavedenie kapitalizačného piliera bolo pozitívne hodnotené aj správami Európskej komisie, v ktorých sa uvádza doslova: „Slovensko sa dostalo do skupiny krajín so stredne rizikovým vývojom verejných financií práve vďaka dôchodkovej reforme. Krajiny ako Česká republika, Portugalsko, Grécko, teda krajiny, kde dôchodková reforma neprebehla, sú v skupine krajín, v ktorých hrozia vysoké a dlhodobé riziká.“

    Mimochodom o potrebe riešenia demografického vývoja hovorí okrem iných aj vízia Akadémie vied do roku 2030, ktorú si objednala súčasná vláda. Som presvedčený, že občania, ktorí vstupovali do druhého piliera za vopred stanovených podmienok, ktoré garantoval štát, tak majú právo domáhať sa rovnakých pravidiel. Pretože akákoľvek zmena pravidiel spôsobuje len neistotu a nestabilitu. Snaha o likvidáciu druhého piliera, ktorá ide priamo zo strany predsedu vlády, je založená len na odpore voči všetkému súkromnému a všetkému nezávislému. Aj to je dôvodom, aby sme zaznamenali výroky, ako napríklad porovnávanie DSS-iek s nebankovými subjektmi a podobné lži, ktoré boli viackrát vyvrátené. No ako som spomínal, v návrhu štátneho rozpočtu vláda počíta s týmito 10 miliardami, takže si vám dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý v prípade prijatia zabezpečí, aby prostriedky, ktoré momentálne sú na osobných účtoch sporiteľov v prípade ich odchodu z druhého piliera vláda neprejedla.

    Pozmeňujúci návrh je nasledovný. V uznesení k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009 sa záväzné ukazovatele menia takto: V bode A ods. b v riadku v základnom fonde starobného poistenia sa znižujú o 6 974-tisíc Sk. Ten údaj je v tisícoch. V bode B v riadku zdroje celkom sa znižujú o tú istú hodnotu.

    Odôvodnenie. Vláda predložila do Národnej rady návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, v ktorom predpokladá návrat 150-tisíc sporiteľov späť do prvého piliera. Zároveň očakáva, že zdroje získané z prestupu týchto sporiteľov v tom istom roku spotrebuje na výplatu dôchodkov či vylepšenie deficitu. S takýmto návrhom zásadne nesúhlasíme. Navrhujeme preto vylúčiť tieto zdroje v objeme takmer 7 miliárd korún z príjmov rozpočtu Sociálnej poisťovne, a teda i z verejného rozpočtu.

    Dámy a páni, dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu. Každý, kto ho podporí, tak dokáže, že chce, aby vláda neprejedla prostriedky, ktorými si ľudia zodpovedne šetria na starobu na svoju budúcnosť. Ďakujem pekne za podporu.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Halecký, Frešo, pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Halecký, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcel by som sa vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu odznel pred chvíľkou, a to z toho dôvodu, že si myslím, že je zásadný a rozhodujúci, čo sa týka aj zmien, ktoré by sa mali vykonať v štátnom rozpočte. Chcem len pripomenúť, že návrat predpokladaný, ako sa avizuje 150-tisíc, je len predpoklad. To znamená, že je to potenciálny počet, ktorý môže v budúcnosti prestúpiť do prvého piliera. Nie je to číslo, ktoré by bolo nejako exaktne určené alebo stanovené.

    Čo je zásadné a rozhodujúce, chcem pripomenúť, že návrat do prvého piliera bez financií, ako sa navrhuje, aby bol vytvorený osobitný účet a tam aby boli uložené financie nie je možný, pretože by to strácalo zmysel, aby počet iks prestúpil do prvého piliera a financie boli niekde inde. Pretože nároky, ktoré tí, ktorí prestúpia do prvého piliera, budú mať také a v takom finančnom rozsahu a vyjadrení, ako keby nikdy z druhého piliera nevystúpili. To znamená, že nebudú ukrátení ani o jednu korunu a jeden halier. Takže ten svoj vklad, ktorý mali v druhom pilieri, musia dávať do prvého piliera bez nejakého zbytočného komentovania a by som povedal zdôvodňovania. Takže túto záležitosť vidím ako absolútne nepriechodnú a hovorím, tento prechod musí byť takým spôsobom, že aj s financiami.

    Chcem sa vyjadriť ešte k tomu, čo bolo hovorené k ústavnému zákonu. Myslím si, že ústavný súhlas, väčšina alebo aj zákon bolo potrebné prijať na začiatku reformy. Nestačilo diskutovať pol roka, rok alebo možno rok, dva, päť, sedem tak...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. K predmetnému predloženému pozmeňujúcemu návrhu treba povedať, že skutočne triafa do čierneho. Triafa do čierneho, nakoľko Slovensko čelí demografickej kríze. Je to vec, o ktorú sa socialistická koalícia sporí s opozíciou. Pani ministerka sa stále vyjadruje veľmi hmlisto, priam až demografickú krízu popiera a v zásade len realizuje to, že keď už je druhý pilier takto veľmi atakovaný a napádaný neustále vládou, tak aby sa tieto peniaze neminuli hneď a teraz.

    Inými slovami. Zhruba trojročné úspory budúcich dôchodcov chce táto vláda okamžite minúť. Okamžite minúť a tento návrh má zabrániť tomu, aby boli okamžite minuté. Tento návrh má peniaze odložiť pre budúcnosť tak, aby reagovala Sociálna poisťovňa na demografickú krízu a bola táto vláda nútená hľadať iné spôsoby, ako sanovať svoje výdavky, alebo z čoho financovať svoje výdavky. Je to veľmi zmysluplné, nakoľko táto vláda napriek tomu, že je tretí rok pri vláde nezačala šetriť, nepodporila hospodársky rast, táto vláda nie je schopná ani len 20 % úradníkov, ku ktorým sa zaviazala, prepustiť. Táto vláda skutočne dokáže len marketingovo pôsobiť a jej jediným cieľom je udržať sa pri moci aj za peniaze budúcich dôchodcov.

    Tí vážení páni poslanci a poslankyne, ktorí podporíte tento pozmeňujúci návrh, dáte jasný signál, aby vláda konečne začala pracovať, a to pracovať pre Slovensko a pre všetkých občanov Slovenska. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nech sa páči. A ešte prepáčte, pani poslankyňa, to je aj faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Chcem podporiť pozmeňujúci návrh, ktorý podal pred chvíľou pán poslanec Štefanec, aj som ho podpísala. Plne s ním súhlasím a keby vláda myslela vážne to, že ju nezaujímajú peniaze sporiteľov, že nie kvôli tomu otvára druhý pilier, ale kvôli finančnej kríze, tak by s týmto pozmeňujúcim návrhom súhlasila. Pretože tie peniaze sú nasporené peniaze sporiteľov v druhom pilieri a čo, keby tam tie peniaze zostali a poniektorí sporitelia by sa rozhodli, že prestúpia do prvého piliera, nič iné by nebolo potrebné, len prijať zákon, ktorý by túto situáciu v budúcnosti riešil.

    A reakcia na tú otázku, teda pán poslanec Štefanec okrem iného spomínal aj ten ústavný zákon, ktorý sme podali a chceli takto riešiť. Ten ústavný zákon sa podáva v tomto volebnom období, lenže my sme ten ústavný zákon podávali aj v minulom volebnom období tesne pred vypršaním lehoty mandátu bývalej vlády alebo bývalého parlamentu. Treba povedať a podotknúť, že vtedy vláda bola v menšine. Chýbal jeden jediný hlas, aby ten zákon bol prijatý. A keby ten zákon bol prijatý, tak myslím si, že táto situácia by sa tu periodicky neopakovala už v poslednej dobe ani nie po mesiacoch, ale mám niekedy taký dojem, že po týždňoch.

    A ešte jedna poznámka. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny počíta s tým, že z druhého piliera prejde od 30-tisíc do 150-tisíc ľudí. Tie peniaze sú už rozpočtované na 7 miliárd korún, ale je to veľký rozdiel, pretože či prejde 30-tisíc, alebo 150-tisíc. Tých 150-tisíc je päťkrát viac, ale to bude až k rozpočtu Sociálnej poisťovne. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Štefanec, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ďakujem aj kolegom za podporu týchto návrhov, aj pánovi kolegovi Haleckému za korektné pripomienky. Chcem povedať, že áno, 150-tisíc je predpoklad, ale tak ako hovorila pani kolegyňa Sárközy vždy, keď sme sa pýtali predstaviteľov vlády, prečo tam dávajú tú hornú hranicu, nikto nevedel vysvetliť. Vláda vždy komunikovala, že triafa medzi 30- a 150-tisícami sporiteľov, čo je pomerne veľký rozptyl, ale v návrhu štátneho rozpočtu vidíme, že chce minúť prostriedky všetkých 150-tisíc sporiteľov.

    Preto som predložil tento návrh a cením si podporu každého poslanca, ktorý sa k nemu pridá, pretože každý, kto ho podporí, vlastne vyjadrí záujem a podporu tým, ktorí si zodpovedne šetria na svoju budúcnosť. Vôbec, keď hovoríme o druhom pilieri, tak ma mrzí, že vláda sa snaží nabúrať systém, ktorý funguje, myslím tým druhý pilier, ale nerieši to, čo nefunguje, a to je predovšetkým prvý pilier. Ja som viackrát aj v minulosti zaznamenal ústretové návrhy pána poslanca Haleckého, ktoré si takisto vážim a nemyslím si, že keď doteraz niekoľkokrát ústavný zákon neprešiel na ochranu starobných dôchodkov, že tak nemôže byť v budúcnosti. My sme takémuto jednaniu a takýmto zákonom vždy otvorený, a pokiaľ bude návrh na túto tému aj zo strany koalície, samozrejme, veľmi radi ho podporíme. Pripomínam, že už dvakrát sme počas tohto volebného obdobia takýto návrh predložili. A vieme, že zavedenie druhého piliera pomáha riešiť situáciu, ktorá je spojená s demografickým vývojom. Zatiaľ, bohužiaľ, okrem týchto útokov nevidíme žiadny iný návrh a aj návrh štátneho rozpočtu je len útokom proti druhému pilieru a ľuďom v ňom.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ako ďalší v rozprave je pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som reagoval nie na celý rozpočet, ale na rozpočet, o ktorom sa tu ešte veľa nehovorilo, a to je na rozpočet kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci predloženého rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011. Mimochodom na dokument, ktorý bol predložený ministerstvom obrany do výboru pre obranu a bezpečnosť reagovať nemôžem, lebo tvorí predmet utajovaných skutočností.

    Aj v predchádzajúcich rokoch som sa vyjadroval k rozpočtu práve ministerstva obrany a snažil som sa vystupovať vecne, konkrétne, sústrediť sa predovšetkým na problémy z pohľadu zásad rozpočtovania a z pohľadu vládou schválenej metodiky pre plánovanie, programovanie a rozpočtovanie.

    V súvislosti s predloženým rozpočtom musím hneď na začiatku konštatovať, že ministerstvo obrany ani vláda ako celok nemôže pri takto realizovanom systéme plánovania, programovania a rozpočtovania v podmienkach ministerstva obrany naplniť ciele uvedené pre výstavbu ozbrojených síl, ktoré boli odsúhlasené aj v Národnej rade Slovenskej republiky a budem citovať. „Do roku 2010 zaviesť profesionálne, efektívne, ale dostupné ozbrojené sily organizované, vyzbrojené, vycvičené v súlade s vojenskou stratégiou Slovenskej republiky, modernizované tak, aby boli interoperabilné s vojenskými organizáciami NATO.“

    Už sme sa neraz zmieňovali, že model ozbrojených síl 2010 bol postavený na predpoklade vyčleňovania 2 % z HDP pre rozpočet ministerstva obrany. Prax ukázala, že sa túto úroveň nikdy nepodarilo dosiahnuť. Ak je však podľa dokumentov ministerstva obrany limitom dostupnosti ozbrojených síl suma 1,89 % HDP, ako uvádza model 2010, potom je asi logický záver, že pri vyčlenenej sume 1,6 % HDP v roku 2008 a 1,4 % v roku 2009 sa stávajú ozbrojené sily podľa tohto modelu nedostupné.

    Plánované rozpočty potvrdzujú trend poklesu podielu rozpočtovaných prostriedkov na obranu k HDP. Keďže, ako som spomínal, že tento pokles sa priblížil k hodnote 1,4 % HDP, je paradoxom, že požiadavky na obranu sú z pohľadu nákladov na profesionálne ozbrojené sily, plnenie úloh v NATO, EÚ, OSN, OBSE, budovanie nových spôsobilostí a budovanie expedičných ozbrojených síl extrémne vysoké. Teda trend potreby finančných zdrojov a trend výšky prideľovaných prostriedkov v ministerstve obrany sú protichodné. Myslím si, že treba objektívne hľadať aj rezervy na ministerstve obrany, skvalitňovať prácu, znižovať výdavky aj systémovými opatreniami.

    Doteraz nie je vyriešený systém sankcií za nedodržiavanie plnenia schválených programov pre jednotlivých správcov programov. Tento stav potom umožňuje, že sa priority ministerstva obrany menia veľmi často a možno povedať, že niekedy aj chaoticky. Utajenie určitej časti rozpočtu tiež prispieva k nižšej kvalite parlamentnej aj občianskej kontroly využívania peňazí daňových poplatníkov. A ako som spomínal, v Národnej rade sa dnes len členovia výboru pre obranu a bezpečnosť môžu oboznamovať s podrobnejším dokumentom, ktorý uvádza komplexnejší pohľad na programy ministerstva obrany.

    Zdá sa mi, že sa mení aj štruktúra programov z roka na rok. Tento fakt znižuje tiež kvalitu parlamentnej kontroly rozpočtovaných a programovaných finančných zdrojov. Ako názorný príklad som uvádzal aj v minulosti prípad zavádzania systému MOKYS – mobilný komunikačný systém. V roku 2007 bol program MOKYS uvedený pod číslom 09502. Plánované prostriedky na tento program boli rádovo miliardy korún. V rokoch 2008 a 2009 sa o programe MOKYS už nič v neutajenom dokumente nedozviete.

    Pri takomto navrhovanom rozpočte treba si začať to rozmieňať aj na drobné. Už bolo aj avizované, že ozbrojené sily prejdú zmenou a zrušia sa minimálne dve veliteľstvá – spojovacie a logistiky. Hľadajú sa rezervy pri civilných zamestnancoch. K prvému februáru skončí viac ako 1 440 civilistov, čo je 25 % celkového rozpočtu a šetrenie neskončí iba pri zamestnancoch, plánujú sa zrušiť vojenské podniky a výskumné technické ústavy.

    Existuje päť vojenských ústavov, tri ústavy. Dnes vieme, že o podnikoch nie je rozhodnuté, ale ústav zostane iba jeden. Pred armádou alebo ozbrojenými silami stoja veľké investície. Do konca roku by sa malo rozhodnúť, aké a za koľko peňazí nakúpia vojaci dopravné lietadlá.

    Ďalším problémom je pozemná technika. Podľa dokumentov rezortu obrany v roku 2010 bude až 90 % pozemnej techniky po lehote životnosti. Ako jediná krajina z V4 sme neboli schopní nakúpiť za posledné roky žiadnu novú techniku. Samozrejme, že drvivú väčšinu peňazí v rezorte zhltnú platy a základná prevádzka. Tento rok iba 18 % z 30-miliardového rozpočtu, teda cca jednej miliardy eur išlo na rozvoj obrany a ministerstvo tvrdí, že ideálne by bolo dávať na rozvoj a modernizáciu až 30 %, čo je skoro teda o 3 až 4 miliardy viac.

    Pred niekoľkými dňami ste niektorí koaliční poslanci navštívili Afganistan. Mohli ste sa presvedčiť, že Slováci, ktorí sú v Kandaháre a hľadajú míny v topánkach, čo sa po pár týždňoch rozpadávajú, ich obleky sa po vypratí zbehnú aj o pár čísel a nepriestrelné vesty vážia o niekoľko kilogramov viac ako americké či britské.

    Vážené dámy, vážení páni, pri mojom štúdiu navrhovaného rozpočtu ma trošku z myšlienok vytrhlo tvrdenie predsedu vlády, ktorý po svojej návšteve na ministerstve obrany k problémom rozpočtu ministerstva obrany na rok 2009 povedal, že vláda nemá dnes peniaze na to, aby mohla okamžite a jednorazovo vydať nejakú veľkú sumu na nákup dopravných lietadiel. Tu sa treba pozastaviť a konštatovať, že nejaká snaha o skvalitnenie systému plánovania, programovania a rozpočtovania v podmienkach ministerstva obrany musí byť márna, ak sa dnes nechápe, k čomu je systém plánovania, programovania a rozpočtovania, ktorý sa ministerstvo obrany myslím, že učí používať už osem rokov, vláda päť rokov.

    Dovolím si konštatovať, že tento rozpočet kapitoly ministerstva obrany považujem za najhorší za posledné roky. Je paradoxom, že v období svetovej finančnej krízy, a tým aj možného vzniku rôznych konfliktov vo svete sa dostáva ministerstvo obrany na okraj záujmu.

    Preto aj na základe tohto konštatovania a podhodnotenia návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 v rezorte ministerstva obrany bude moje rozhodnutie také, že tento zákon roka nebudem môcť podporiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ako ďalší vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Richter. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem by som trošku reagovať na pána poslanca, na jeho vystúpenie, ktoré sa týkalo hlavne istej analýzy rozpočtu ministerstva obrany.

    Treba povedať, že s mnohými vecami sa dá súhlasiť, ktoré pomenoval. Celkom iste aj pán minister by bol rád, keď by vo viacerých kapitolách mal ďaleko väčšie objemy finančných prostriedkov, ktoré by mohol realizovať. Ale myslím si, že pán poslanec zabudol povedať jednu najzákladnejšiu, a to hlavne politickú vec, ktorú pokladám za veľmi dôležitú. A síce, aj napriek problémom, nedostatkom je tam istý trend, ktorý dáva všetky základné predpoklady na to, aby ten rozpočet zodpovedal súčasným, nazval by som ich reálnym zdrojovým možnostiam ekonomiky Slovenskej republiky aj vzhľadom na ten vývoj, ktorý sa predpokladá, ale čo je najdôležitejšie, ten rozpočet je taký, že na základe neho sa dajú zabezpečiť všetky úlohy, ktoré sú vytýčené v programovom vyhlásení vlády pre rezort obrany a čo je najdôležitejšie, aj napĺňanie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

    Možno v niektorých oblastiach, tak ako začali na ministerstve obrany v minulom roku z hľadiska stavu pracovníkov, bude treba pokračovať aj v ozbrojených zložkách a som presvedčený, že aj vnútornou obnovou prostriedkov si dokážu tie prostriedky zabezpečiť tak, aby vedeli lepšie vyzbrojiť našich príslušníkov na misiách. Jednoducho, aby ministerstvo naplnilo tie úlohy, ktoré pre rok 2009 má plánované. Ďakujem.

  • Ďakujem za pripomienku pánovi poslancovi. Myslím si, že to bolo konštatovanie len v takej filozofickej rovine, pretože, samozrejme, čas ukáže, ako sa budú realizovať plány v najbližšom období, pretože ja si myslím, že sú ohrozené aj krátkodobé úlohy, aj úlohy z pohľadu dlhodobého. Veď napríklad o nákupe lietadiel, dopravných lietadiel sa už dlhšie rozpráva. Zdá sa mi, že asi tento cieľ nebude naplnený. A takisto, keď som hovoril aj o tom, že v roku 2010 bude až 90 % pozemnej techniky po lehote životnosti. No, ako si pripravíme takú pôdu, respektíve ministerstvo obrany, že jednoducho bude môcť istým spôsobom naprávať tento stav. Tak nebude to nejako tvrdenie proti tvrdeniu, ale myslím si, že realita nám skutočne ukáže, ako sa ďalej bude stav v ozbrojených silách vyvíjať. Ďakujem.

  • Pán poslanec Záhumenský do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, zdá sa mi, že v tomto roku prišlo k určitému obratu v postoji k rozpočtu a k diskusii o rozpočte, lebo pri všetkých tých vystúpeniach som nezaznamenal ešte žiadnu kritiku podpory pre poľnohospodárstvo.

    Po minulé roky sme boli neustále svedkami útokov všetkých opozičných politikov a predtým vládnej koalície, akým hrozným spôsobom sa vlastne prejedajú peniaze v poľnohospodárstve a ako zmysluplnejšie sa dajú využiť a tentoraz ma prekvapil milo aj pán poslanec Mikloš, ktorý bol tvrdým kritikom vždy poľnohospodárov, že akýmsi spôsobom obišiel pôdohospodárstvo.

    Vôbec nekritizuje to, že sa navyšujú zdroje na priame platby. Myslím si, že si asi uvedomila súčasná opozícia, že jej politika voči poľnohospodárstvu v minulých rokoch bola nespravodlivá a nielenže nespravodlivá, ale likvidačná a že dopady tejto politiky vlastne majú aj určitý dosah na súčasnú najvážnejšiu krízu, ktorá sa za posledných 20 rokov v poľnohospodárstve vyskytuje.

    Ak dovolíte, ja by som svoje vystúpenie venoval poľnohospodárstvu a dotáciám ako takým, lebo Slovenská republika sa stala členom NATO, stala sa členom Európskej únie, táto vláda vynaložila obrovské úsilie, aby sa Slovensko stalo členom schengenského priestoru, zrušili sa víza do Spojených štátov, onedlho zavedieme spoločnú menu euro. Čiže môžem povedať, že Slovensko sa stalo súčasťou najsilnejšieho svetového elitného klubu, ktorým je Európska únia a občania Slovenska sa stali plnohodnotnými členmi tohto spoločenstva až na poľnohospodárov. Poľnohospodári ešte budú musieť bojovať za svoje rovnoprávne postavenie v tomto elitnom klube a myslím si, že ešte bude treba vynaložiť veľa úsilia na to, aby aj poľnohospodári si mohli povedať, že sme rovnoprávnymi členmi tohto najsilnejšieho zoskupenia.

    Európska únia asi ale a najmä európska pätnástka si chráni záujmy svojich farmárov a aj pri vstupe do Európske únie, keď navrhla, že prvý rok dostanú nové členské krajiny len 25 % podpory z krajín pôvodnej európskej pätnástky, tak vtedy Poľsko povedalo, že svojim farmárom doplatí podporu do výšky 100 %. Onedlho nato prišla Európska únia s ďalším usmernením, ktorým povedala, že je možné, aby nové členské krajiny doplatili maximálne do výšky 30 %, aby sa v žiadnom prípade nestalo to, že by nové členské krajiny dostali rovnakú podporu, v úvodzovkách rovnakú podporu ako pôvodní farmári v európskej pätnástke.

    Často sa najmä v médiách, ale aj v minulosti mnohí politici, ale aj v súčasnosti diskutuje o tom, akým neefektívnym spôsobom vlastne sú investované peniaze pre poľnohospodárov. Účelovo sú podsúvané rôzne vyjadrenia analytikov, ekonómov, bankárov, že by bolo rozumnejšie tie peniaze využiť niekde inde. Často je porovnávané, koľko peňazí ide na jednu ošípanú, koľko peňazí ide do zdravotníctva, koľko peňazí ide na jedno dieťa, koľko peňazí ide na dojčiacu kravu, čo sú absolútne diametrálne rozdielne veličiny a vôbec sa nedajú porovnávať a myslím si, že slovenským poľnohospodárom nejde o nič iné, len aby sa vyrovnali podmienky.

    A ak dovolíte, o týchto podmienkach a o európskej podpore, o európskych dotáciách budem chvíľku rozprávať, aby bolo jasné, čo vlastne znamenajú dotácie v poľnohospodárstve v Európe a v akom postavení sa nachádzajú slovenskí poľnohospodári.

    Predtým by som možno citoval ešte jeden výrok analytika INESS Radovana Ďurana, ktorý v článku Farmári si vylobovali podporu v denníku SME uviedol. „Riziko podnikania by malo byť obsiahnuté už v cenách základnej suroviny.“ Čo je pravdivá téza, ale vôbec neplatí pre poľnohospodárstvo. Pokračujem. „Ak producenti nedokážu svojimi cenami konkurovať dovozom, z ekonomického hľadiska dochádza pri podpore takejto produkcie k neefektívnemu využívaniu zdrojov.“

    Takéto tézy sú často účelovo podsúvané, ba dokonca ma prekvapila nedávno zverejnená informácia, že dokonca pán Sulík zakladal stranu, novú politickú stranu, kde som sa dočítal z médií, že má dva také hlavné body svojho programu. Jedným je zníženie rovnej dane a druhým bodom je zrušenie dotácií do poľnohospodárstva. Nedočítal som sa, či na Slovensku, alebo v Európskej únii. Ak na Slovensku, tak neviem, či to hovorí z nevedomosti a všetci tí, ktorí hovoria, že treba dotácie zrušiť na Slovensku, či to hovoria z nevedomosti. Už pani Thatcherová povedala, že nevedomosť je blaženosť, alebo to hovorí úmyselne. Úmyselne s cieľom zlikvidovať tento sektor na Slovensku, a ak to niekto hovorí úmyselne s cieľom poškodiť záujmy Slovenskej republiky a záujmy občanov, myslím si, že to je minimálne poľutovaniahodné.

    Pár informácií o tom, ako sa vyvíjajú, alebo aké sú dotácie pre poľnohospodárov v porovnaní so slovenskými farmármi. Kým európska pätnástka v minulom roku dostala na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy 343 eur, európska dvadsaťsedmička 276 eur, tak Slovenská republika len 147. Hlboko, hlboko pod priemerom Európskej únie. A keď to porovnáme s tými najlepšími krajinami, ako je Malta 1960 eur, to sa vôbec nedá porovnávať. Ale zoberme si len okolité krajiny. Rakúsko. Dunaj iba delí slovenských a rakúskych farmárov, ktorí dávajú obilie do toho istého mlyna, mlieko do tej istej mliekarne, mäso do tej istej porážkarne.

    Podpora rakúskych farmárov je 539 eur na hektár, nemeckých farmárov 375 eur na hektár, Čechov, donedávna v spoločnom štáte 241 eur na hektár, Maďarsko 170, Poľsko 151 a Slovensko je na chvoste so 147 eurami na hektár. Bolo to len 53 % priemeru európskej pätnástky.

    Ukázal by som vám dva grafy a ukážem vám ich iba vizuálne. Nerobil som to cez počítač, kde vidno, aký je vývoj, alebo ako sa poskytujú agrárne výdavky z rozpočtu Európskej únie bez národných platieb na hektár poľnohospodárskej pôdy. Tu sa nachádza Slovensko, tu je vývoj iných krajín, čiže Slovensko je úplne na chvoste, koľko dostáva na hektár a to isté je ešte v horšej podobe aj na obyvateľa v Európskej únii. Najlepšie krajiny, Slovensko na chvoste. Toto je bez národných doplatkov. To znamená, že to je to, čo si jednotlivé krajiny vylobovali pri vstupe do Európskej únie. Tu musím povedať, že aj slovenskí farmári mohli dostávať oveľa viac z rozpočtu bez toho, aby Slovensko bolo nútené odvádzať čo i len o jeden cent viacej do Európskej únie, do spoločného rozpočtu Európskej únie.

    Musím povedať, že takzvaný historický princíp sme nevyužili a za minulých vlád pána Dzurindu sa trestuhodne premrhal čas, keď sa Slovensko malo pripraviť na vstup do Európskej únie, keď malo vytvoriť také podmienky, aby naše platby z Európskej únie boli podstatne vyššie a aby tieto peniaze mohli slúžiť Slovensku.

    Minulá vláda alebo minulé vlády obetovali slovenských poľnohospodárov, keď sa vyjednávalo o podmienkach vstupu do Európskej únie. Nijakým spôsobom nebojovali za lepšie podmienky. Myslím si, že s cieľom zlikvidovať tento sektor, lebo vidiek je pre nich asi nezaujímavý a treba si stále pripomínať, že Slovensko je vidiecka krajina a väčšina ľudí na Slovensku stále žije vo vidieckom priestore.

    A keď som sa spýtal, ctené dámy a vážení páni, kto z nás nemá roľníckych predkov? Keď nie rodičov, starých rodičov, tak minimálne prastarých rodičov. Slovensko historicky bola agrárna krajina a agrárnou krajinou aj zostane napriek tomu, že dneska vyrábame najviac automobilov na jedného obyvateľa.

    Slovensko každoročne odvádza do európskeho rozpočtu určitý balík, ktorý máme predpísaný pre rok 2008, t. j. 20,3 miliardy eur, pre rok 2009 to bude 721,6 miliardy Sk. To znamená, že z týchto peňazí práve poľnohospodárstvo, kde až 50 % rozpočtu Európskej únie práve ide do poľnohospodárstva, mohli naši farmári dostať viac a mohli byť podstatne viac konkurencieschopní a vlastne mohli podstatne lepšie využívať potenciál Slovenska na produkciu potravín, na zveľaďovanie vidieckeho obyvateľstva, na zlepšovanie životných podmienok pre ľudí žijúcich na vidieku.

    Takzvaný historický princíp priniesol to, že Slovensko si vyjednalo iba 4,06 tony na hektár, takzvaný úrodový koeficient, od ktorého sa odvíjali vlastne dotácie a prepočítavajú sa, koľko vlastne dostávame priamo z rozpočtu Európskej únie. Keby sme boli aspoň takí usilovní ako Maďarská republika, ktorá si vyrokovala 4,73, z čoho sa vypočítavali dotácie, čo je o 16 % viac, tak do slovenského rozpočtu a pre slovenských farmárov by prišlo o 59 miliónov eur viac bez toho, aby Slovensko odvádzalo čo i len jeden cent navyše do rozpočtu Európskej únie.

    Slovinsko bolo najusilovnejšie zo všetkých krajín. Vylobovalo si alebo vytvorilo si podmienky na to, aby mali úrodový koeficient až 5,2 a jediní boli schopní zaviesť plný IACS a hneď priame platby dosiahli úroveň 80 % pôvodných krajín európskej pätnástky. To je ukážka príkladu, ako jednotlivé vlády bojovali za svojich farmárov, za svoje krajiny, keď vstupovali do Európskej únie a keď vytvárali podmienky na to, o koľko zdrojov budú môcť z Európskej únie čerpať.

    Dotácie a výška dotácií nie je rozhodujúca, aj keď do značnej miery ovplyvňuje vývoj a konkurencieschopnosť v tomto sektore a, bohužiaľ, Európska únia je deformovaná dotáciami. Celý poľnohospodársky svet je deformovaný dotáciami. Na druhej strane to ale zasa stabilizuje tento sektor.

    Je potrebné hovoriť aj o efektívnosti vynaložených dotácií. Treba povedať, že slovenskí poľnohospodári nemali veľké šťastie v minulosti na ministrov, ktorí nie veľmi dbali na efektívnosť vynaložených prostriedkov. Pokiaľ by aj zdroje, ktoré boli alokované do tohto rezortu, boli podstatne efektívnejšie využité, Slovensko by bolo lepšie pripravené na vstup do Európskej únie a od toho sa odvíja aj to, že historický princíp mohol byť pre Slovensko podstatne efektívnejší.

    Kedy sa vlastne v Európskej únii zaviedli dotácie? Dotácie sa zaviedli po druhej svetovej vojne, keď v Európe bol hlad. Ctené dámy a vážení páni, keď v Európe bol hlad, keď v Európe neboli potraviny, keď si najvyšší predstavitelia najvyspelejších krajín alebo najväčších krajín povedali, že nikdy nemôže byť situácia taká, aby Európa hladovala, že musí vytvoriť taký systém pre poľnohospodárstvo, aby aj v najhoršom krízovom roku bolo v Európe dosť potravín. Dneska sa javí byť relatívny prebytok potravín, hovorím relatívny prebytok, lebo svet hladuje. Na svete hladujú stámilióny ľudí a desiatky miliónov ľudí ročne zomierajú od hladu.

    Ale keď sa pozrieme na poľnohospodárstvo, je to ekonomický rezort a ja nevidím rozdiel medzi ekonomickým rezortom, ako je stavebníctvo, priemysel či chemický, alebo strojársky, alebo bankový sektor, ktorý sa musí takisto správať ekonomicky, ale platí takých päť odlišností, ktoré poľnohospodárstvo stavajú trošku do inej roviny. Ak dovolíte, ja vám tých päť odlišností poviem.

    Prvá je tá, že poľnohospodárstvo je vysoko závislé od počasia. Poľnohospodár, keď dneska seje repku alebo pšenicu, oziminy nevie, aké bude počasie do žatvy, nevie, či bude sucho, alebo mokro, či úrodu zoberie, alebo sa mu neurodí nič. Čiže má obrovský rizikový faktor počasia, s ktorým, bohužiaľ, musí kalkulovať, ale nevie ho ovplyvniť. Nevie ho žiadnym spôsobom ovplyvniť, nevie ho zmeniť. To znamená, že faktor počasia je významným faktorom, ktorý môže znamenať obrovské výkyvy na ponuku alebo výrobu potravín a samozrejmá vec aj na výkyvy ceny.

    Boli sme práve svedkami za posledné dva roky, keď minulý rok bol vysoko neúrodný, keď ceny astronomicky vyleteli hore a hneď ďalší rok je vysoko úrodný a ceny astronomicky zleteli dole. Hlboko pod výrobné náklady. Pokiaľ by tu nebol mechanizmus, ktorý by sanoval tieto výkyvy, tak by to malo fatálne dopady na ceny potravín a na stabilitu výroby potravín.

    Druhým takým kritériom je doba obratu kapitálu. V žiadnom inom sektore sa tak dlho neotáča vložená koruna ako v poľnohospodárstve. V rastlinnej výrobe to je jeden rok, v živočíšnej výrobe, povedzme, pri výrobe mlieka to sú minimálne 3 až 4 roky. Vložená koruna do sektora mlieka sa vracia až po štyroch rokoch a v lesníctve to je až sto rokov. Dneska zasadený strom prináša úrodu až po sto rokoch. To znamená, že investované peniaze do tohto sektora sa veľmi dlho obracajú. Žiadny iný sektor také dlhé obrátky kapitálu nemá.

    Ďalšou takou odlišnosťou je, že poľnohospodár potrebuje veľké množstvo majetku na relatívne malý objem výroby. Keď si predstavíme v obchode škatuľku mlieka, tak si neuvedomujeme vlastne, čo za tým je. Ak chce poľnohospodár vyrobiť liter mlieka, musí mať maštaľ, kde ustajní dojnice, musí mať technológiu, aby nejakým spôsobom mohol tie dojnice ošetrovať. Musí mať dojáreň, musí mať chladič na mlieko, musí mať mobilnú mechanizáciu, nejaký kŕmny voz, nejaký nakladač, musí mať ďalšiu mechanizáciu. Potrebuje vyrobiť objemové krmivá. Musí mať traktory, kosačky, zhrňovače, rezačky, musí mať postavené silážne žľaby, musí mať doriešenú hnojnú koncovku, musí mať hnojné veže. To všetko sú obrovské prostriedky, ktoré musí každý poľnohospodár mať na to, aby vyrobil liter mlieka alebo pár litrov mlieka.

    Pre orientáciu. Farma, kde je asi sto kusov kráv, má hodnotu majetku asi 60 až 70 miliónov. Čiže obrovské množstvo majetku potrebného na to, aby poľnohospodár vyrobil relatívne malú výrobu. O Amerike sa hovorí taká poviedka, že farmár je bohatý až po smrti. Lebo počas celého života investuje svoje peniaze na obnovu a údržbu svojich budov a svojich strojov, a keď zomrie, tak jeho deti predajú farmu a tie sú bohaté. Nepoznám farmára, ktorý by bol bohatý za svojho života.

    Ďalším takým kritériom je deformácia trhu dotáciami, ochrannými clami, nariadeniami Európskej komisie, ktoré nie sú len v Európskej únii, ale sú na celom svete. Amerika dotuje oveľa viac svojich poľnohospodárov ako dotuje Európa. Vidíme, čo sa deje v Rusku, aké obrovské dotácie dáva Ruská federácia do poľnohospodárstva práve preto, aby znížila dovozy potravín, aby podporila svoj vidiek, podporila ľudí, ktorí môžu pracovať v poľnohospodárstve a využila potenciál svojej krajiny.

    A také posledné menšie kritérium je postavenie farmára, spracovateľa a obchodníka. Nepoznám sektor, ktorý by bol taký závislý a v takom područí obchodných reťazcov, ako práve sú poľnohospodári a spracovatelia. To je päť alebo šesť odlišností, ktoré odlišujú tento ekonomický rezort od ostatných rezortov, a preto vlastne, aby sa zastabilizoval tento sektor, Európska únia a svet podporuje svojich farmárov a dneska vlastne nesúťažia farmári medzi sebou, ale súťažia v ekonomike jednotlivých krajín alebo ekonomiky jednotlivých systémov.

    Minulý týždeň vo štvrtok sa konalo v Bruseli rokovanie Rady ministrov a Európskej komisie, kde sa prehodnocovala takzvaná spoločná poľnohospodárska politika, kde pani komisárka to nazvala zdravotnou prehliadkou, kde sme sa nádejali, že snáď svitne na možnosť zrovnoprávňovania postavenia farmárov a že sa postupne bude historický princíp odbúravať a že sa nebudú tvoriť zvýhodňovania pre staré krajiny a nové krajiny.

    Európska komisia prvýkrát priznala, že je možné poskytnúť novým členským štátom Európskej únie dodatočné zdroje a zároveň sa zaviazala aj podrobne preskúmať možnosti vývoja systému priamych platieb v Európskej únii s cieľom riešiť otázku práve rozdielnej úrovne priamych platieb medzi členskými krajinami Európskej únie, to znamená takzvaný historický princíp. Dalo by sa povedať, že ide o historický moment. Z tohto pohľadu áno, ide prvýkrát, kde Európska únia povedala, že je možné hovoriť o tom, že skutočne sú rozdielne podmienky v jednotlivých krajinách, z tohto pohľadu to je historický moment. Ale treba povedať, že hneď na tomto istom rokovaní sa nezrovnoprávňovali podmienky, ale sa opäť vytvoril princíp, keď niektoré krajiny sú rovnejšie ako iné.

    Napríklad na tomto zasadnutí poskytla novým členským štátom obálku v objeme 90 miliónov eur, čo je zhruba 1 % navýšenia pre nové krajiny, pre Slovensko to predstavuje asi 3,8 milióna eur, kým starým členským krajinám umožnila použiť až 4 % nečerpaných zdrojov v rámci priamych platieb na financovanie osobitných opatrení a rozvoj vidieka, čo je podstatne, podstatne viac v starých krajinách európskej pätnástky ako v nových krajinách, ktoré pristúpili do Európskej únie. Nové krajiny vlastne dostali obálku 90 miliónov eur, čo zhruba predstavuje zrušenú obálku na podporu energetických plodín.

    Celá zdravotná prehliadka aj takzvaná progresívna modulácia vlastne zdá sa mi, akoby sa európska pätnástka snažila nájsť priestor, ako zvýšiť konkurenciu malých fariem oproti veľkým farmám. Ako nájsť priestor na konkurenciu starých krajín európskej pätnástky voči novým krajinám, kde väčšinou sú veľké farmy. Tam smeruje vlastne progresívna modulácia a myslím si, že táto cesta je veľmi zlá. Som osobne presvedčený, že Európska únia bude musieť prehodnotiť svoju poľnohospodársku politiku a že bude musieť viac podporovať konkurencieschopnosť, lebo Európske poľnohospodárstvo hlboko zaostáva za svetovým poľnohospodárstvom, za Severnou Amerikou, Latinskou Amerikou, a ak sa prejaví úroveň podpory v Rusku a Ukrajine, tak bude mať Európa čo robiť, aby európski farmári pri takomto spôsobe podpory, plošnej podpory nevýroby bola schopná obstáť na svetovom trhu.

    Systém, ktorý zaviedla Európska únia, takzvané odpojenie platby od produkcie, je veľmi nevýhodný pre nové členské krajiny. Prečo je len pre nové členské krajiny nevýhodný? Nové členské krajiny zaznamenali 40 rokov komunizmu, keď ľudia stratili vzťah k pôde. Myslím si, že si uvedomíme, aký je dôležitý vzťah k pôde až vtedy, keď ju úplne stratíme. Keď slovenská pôda buď bude zastavená logistickými centrami, alebo bude vlastnená občanmi Európskej únie, ale nie občanmi Slovenskej republiky, čiže staneme sa bezzemkami vo vlastnej krajine.

    Tým, že 40 rokov komunizmu naučilo slovenských farmárov neefektívne hospodáriť znamená, že na Slovensku do dneska je podstatne horšia chovateľská, pestovateľská úroveň, ako je v starých krajinách, a ak sa zaviedol princíp podpory na plochu, to znamená, že tí farmári, ktorí neboli pritlačení ekonomickými nástrojmi ministerstvami v minulom období, aby zefektívňovali svoju výrobu a reštrukturalizovali výrobu, aby racionalizovali svoju výrobu, odchádzajú od produkcie, sme svedkami prudkých poklesov stavov ošípaných, stavov hovädzieho dobytka, zatrávňovaním plôch, znižovaním výroby a sme svedkami prudkého nárastu dovozu potravín, ktoré sme bez problémov kedysi vyrábali.

    Pričom staré krajiny sú rodinné farmy alebo aj väčšie farmy, ktoré majú skutočne nepretržitú kontinuitu niekoľko generácií a je úplne jedno tomu farmárovi, či dostáva dotáciu priamo na liter mlieka, alebo na dojnicu, alebo ju dostáva na plochu, alebo na farmu, on sa svojej produkcie nevzdá, lebo na jednej strane to vie robiť, má vyššiu chovateľskú úroveň, ale na druhej strane je naviazaný aj citovo k tej farme a jednoducho farmársky stav je určitý stav, kde farmári sú hrdí na to, že sú farmári a s ľútosťou musím povedať, že na Slovensku, bohužiaľ, mnohí pracovníci v poľnohospodárstve sú pracovníkmi v poľnohospodárstve a ten vzťah k pôde sa stratil. Treba ale vytvárať priestor na to, aby sme obnovili vzťah k pôde a vysoko si vážim prácu obrovského množstva ľudí, ktorí stále zostali pracovať na pôde, pracovať so zvieratami a stále produkujú potraviny a využívajú, vypĺňajú priestor vo vidieckych oblastiach.

    Nevýroba na Slovensku sa prejavila v obrovskom salde zahraničného obchodu z agrárnych komodít. V roku 2007 dosiahlo hodnotu až 24,7 miliardy Sk. Za prvý polrok tohto roka dosiahlo záporné saldo z agrárnych komodít 15,1 miliardy. V mnohých prípadoch ide o výrobky, ktoré sme predtým vyrábali a teraz ich dovážame. Ako príklad uvediem napríklad bravčové mäso, vlani sme doviezli za 4 miliardy korún. Za 4 miliardy korún. Len v prvom polroku tohto roku sme ho doviezli za 2,9 miliardy, to znamená, je to ďalšie prehlbovanie sa schodku obchodnej bilancie.

    Dovážame dotované víno z európskej pätnástky, najmä z európskej pätnástky v hodnote 800 miliónov korún, jablká 700 miliónov korún a mohol by som pokračovať, čo všetko sme kedysi vyrábali, kde všade sme zamestnávali ľudí, kde všade sme využívali potenciál, ktorý v tejto krajine je a čo všetko sme zdevastovali a opustili. Myslím si, že do veľkej miery sa pod túto devastáciu podpísalo osem rokov Dzurindových vlád, kde likvidácia živočíšnej výroby a likvidácia intenzívnej výroby, ktorá zamestnáva vlastne ľudí a tvorí vyššiu pridanú hodnotu a prejavuje sa aj v salde zahraničného obchodu.

    Z dovozu poľnohospodárskych výrobkov predstavoval dovoz nahraditeľných poľnohospodárskych výrobkov takmer 70 %. Sedemdesiat percent výrobkov, ktoré dovážame, bez problémov môžeme na Slovensku vyrábať, ak využijeme potenciál tejto krajiny. A až 84 % je to z potravinárskych výrobkov, ktoré by sme mohli doma spracovávať a ponúkať na našom trhu.

    Celková obchodná bilancia za prvých deväť mesiacov v roku 2008 dosiahla zápornú hodnotu 2,8 miliardy. Celá krajina má zápornú hodnotu 2,8 miliardy, z toho len poľnohospodárstvo má 15,1. Mínus 15,1. To znamená, že ak by poľnohospodárstvo nezaťažovalo obchodnú bilanciu takýmto pasívnym saldom, Slovensko mohlo byť vysoko v aktívnej obchodnej bilancii.

    Nedávno sa objavila kritika v médiách ministra Becíka, keď povedal, že doma aj drahšie vyrobená potravina je lacnejšia ako tá, ktorá je z dovozu zo zahraničia. No predsa v doma vyrobenom mlieku, vajíčku alebo jablku či víne je pridaná hodnota v podobe zamestnanosti, v podobe obrobenej krajiny. Spoločnosť nestráca pri takejto výrobe nič. Naopak získava. Získava daň z pozemkov, spotrebnej dane, z uhľovodíkových palív, mzdy, odvody, osídlenie vidieka a získava kultúrnu krajinu.

    Likvidácia produkcie na Slovensku znamená vlastne zvyšovanie produkcie v zahraničí. Ako príklad môžem uviesť cukor. Na Slovensku sme zlikvidovali cukrovary, zlikvidovali sme produkciu cukrovej repy a vo Francúzsku výroba cukru stúpla. Na Slovensku likvidujeme produkciu mlieka a v tejto kríze, keď sa mliekarenský sektor nachádza v najväčšej kríze, keď cena mlieka padla vysoko pod výrobné náklady, vo Francúzsku, ktoré má podstatne vyššie náklady na výrobu mlieka, ako majú slovenskí farmári, produkcia mlieka stúpla o 4 %. Je to spôsobené len a len rozdielnou podporou európskych farmárov a slovenských farmárov.

    Slovenskí poľnohospodári a ja osobne som nikdy neloboval za to, aby sme dostávali dotácie. Slovensku nutne chýba rovnosť šancí. Slovensko potrebuje mať rovnaké podmienky, ako majú všetci farmári v Európskej únii. Ja sa plne prihlásim k tomu, aby sme úplne zrušili dotácie do poľnohospodárstva v celej Európskej únii. Podotýkam, je to nutné urobiť v celej Európskej únii, lebo ak to bude len na Slovensku, to znamená absolútnu likvidáciu slovenského poľnohospodárstva. Len v európskom priestore sme na jednotnom trhu. Áno, som za to, aby sme zrušili dotácie v celej Európskej únii. Samozrejmá vec, musia platiť tri zásadné podmienky. Keďže nielen Európa dotuje, ale dotuje celý svet svojich poľnohospodárov, a ak nechceme zruinovať aj európske poľnohospodárstvo, tak by sme museli zaviesť akúsi subvenčnú daň alebo clo.

  • Prepáčte, pán poslanec, ja poprosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby venovali pozornosť vystúpeniu kolegu. Kto nechce počúvať, môže ísť mimo rokovacej sály. Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďakujem pekne. Aby bolo zavedené subvenčné clo pre tie krajiny, ktoré budú podporovať svojich farmárov a aby dotované potraviny nemohli likvidovať európskych farmárov. Takisto je potrebné zaviesť environmentálne clo voči tým krajinám, kde sa nedodržujú žiadne zásady ochrany životného prostredia. Európa vynakladá veľké prostriedky na ochranu životného prostredia, ktoré zaťažujú výrobu obrovským množstvom odpisov. Ak by sme nezaviedli environmentálne clo, tak nás najmä Latinská Amerika, ale aj Severná Amerika, kde sú podstatne nižšie štandardy ochrany pôdy, spodných vôd, ovzdušia a tieto potraviny sú podstatne lacnejšie vyrábané aj z tohto titulu, by určite veľmi negatívne vplývali na európske poľnohospodárstvo.

    Ale na druhej strane by sme mohli vlastne vyhovieť aj WTO a vyhovieť chudobným krajinám, mohli by sme otvoriť trh, keďže by tu nebolo žiadne clo pre iné krajiny z Afriky alebo z rozvojových krajín a postupne by sme, tak ako by sa vzmáhali, by sme im mohli pridávať, a to, že musia chrániť životné prostredie a že ak nie, tak tam bude zavedené environmentálne clo. Čiže je to nástroj na to, aby sme aj tieto rozvojové krajiny, aby sme im pomohli, aby mohli uplatniť svoje výrobky na európskom trhu a na druhej strane postupne by museli takisto vynakladať určité prostriedky na ochranu životného prostredia.

    A tretia veľmi dôležitá podmienka je, že vlastne žiadna krajina by nemohla subvencovať svojich farmárov z národných zdrojov. Usilujú sa o to krajiny, ktoré sú čistými platcami do Európskej únie, ako je Anglicko, Holandsko, Nemecko, hlavne západné časti, kde odvádzajú oveľa viac do rozpočtu Európskej únie, ako z neho čerpajú, a tým pádom, ak by neboli subvencie, boli by nižšie odvody a mohli by podstatne viac vynaložiť svojich prostriedkov pre svojich farmárov. Podstatne viac ako dostávajú z rozpočtu Európskej únie. Tam by absolútne súťažili ekonomiky a myslím si, že slovenskí poľnohospodári by nemali žiadnu šancu na to, aby v takomto prostredí prežili. Ale ak má byť rovnosť šancí, tak jednoducho treba zrušiť dotácie aj z národných zdrojov.

    A čo si myslím, že by bolo potrebné, aby sa odpojili dotácie pre poľnohospodárstvo od podpory na údržbu krajiny. Aby bolo jasné vlastne, koľko zdrojov ide do poľnohospodárstva a koľko zdrojov ide preto, aby krajina bola kultúrna, aby bola obrobená, aby sa obrábali aj tie pozemky, ktoré neprinášajú ekonomický efekt, aby sa mohol rozvíjať turizmus, športové aktivity, aby Slovensko vyzeralo tak, že je to krajina, v ktorej sa oplatí žiť. Toľko asi k dotáciám.

    Pár slov k samotnému rozpočtu. Pre rok 2009 sú dotácie pre poľnohospodárstvo, alebo je rozpočet pre poľnohospodárstvo vo výške 28,6 miliardy korún, to je 949 miliónov eur. Z bruselských peňazí z tohto rozpočtu ide do poľnohospodárstva 533 miliárd eur. Celková kapitola poľnohospodárstva predstavuje 6,7 % z rozpočtu Slovenskej republiky, ale len 2,9 % z národných zdrojov.

    Priame platby, ktoré sú často kritizované v tomto roku dosiahnu 90 % priemeru európskej pätnástky, za čo musím poďakovať vláde a ministrovi financií, že si uvedomujú význam tohto sektora a že neplytvajú zdrojmi, ak podporujú vidiek a podporujú farmárov, ktorým len dorovnávajú alebo nejakým spôsobom zvyšujú konkurencieschopnosť. Ono sa často prezentuje aj v médiách, či dotácie zvyšujú konkurencieschopnosť. Ak to vytrhneme z kontextu, tak nie, ale dotácie určite vyrovnávajú podmienky. A o ničom inom nehovorím, len o tom, aby sa vyrovnávali podmienky medzi jednotlivými krajinami. Čiže priame platby predstavujú 394 miliónov eur, je to 90 % priemeru v Európskej únii, ale ak zahrnieme do toho historický princíp, tak to nie je 90 % Európskej únie.

    V minulom roku farmári dostali 80 % priemeru Európskej únie, ale v prepočte po zarátaní takzvaného historického princípu, to znamená za rozdielnych podmienok, ktoré si vylobovali jednotlivé krajiny, keď vstupovali do Európskej únie, to znamenalo pre slovenských poľnohospodárov len 53 %. Nie 80, len 53 %.

    Doplatok k priamym platbám je v maximálnej výške, čo predstavuje 30 %, čo nám Európska únia vlastne umožnila, a to predstavuje sumu 102 miliónov eur, čo je len 0,9 % z národných zdrojov, ktoré idú z rozpočtu Slovenskej republiky, 0,9 %, a 0,9 % vyvolalo takú hystériu, že dokonca tu vznikla politická strana, ktorá si dáva do svojho programu zrušenie dotácií do poľnohospodárstva, 0,9 %. Tých 0,9 % ale umožní poľnohospodárom nielen prežiť, ale využiť ďalšie zdroje, ktoré sú v pláne rozvoja vidieka, v programe rozvoja vidieka na zvyšovanie konkurencieschopnosti, a pokiaľ by poľnohospodári mali problémy len prežiť, neboli by schopní vyčerpať zdroje z programu rozvoja vidieka.

    Pri dnešnej kríze, v ktorej sa poľnohospodárstvo nachádza napriek tomu, že podniky si podali projekty, majú dostatok bodov na to, aby boli úspešní v projektoch, sa niektorí odhlasujú, lebo nie sú schopní dofinancovať 60 % z vlastných zdrojov a z bankových zdrojov. To znamená, že ak by ešte boli nižšie priame platby, ako vlastne sú možné, tak by to nielen znamenalo likvidáciu z hľadiska prežitia tých fariem, ale aj zabitie možnej budúcej konkurencieschopnosti obstátia na európskom trhu.

    Štátna pomoc sa zvýšila v tomto roku o 25,9 milióna eur, čo je v celkovej hodnote 33 miliónov eur, čiže zhruba 990 miliónov korún. Navýšenie štátnej pomoci je v prvom rade orientované na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesov, najmä ihličnatých lesov, kde vieme dobre, akým spôsobom šarapatí podkôrna kalamita alebo podkôrnikový hmyz tým, že sa zanedbala ochrana ihličnatých lesov, dneska sa musia vynaložiť podstatne väčšie prostriedky na to, aby sme uchránili nielen Tatry, ale aj ostatné lesy, ihličnaté lesy na Slovensku, lebo ak sa neurobia opatrenia, tak za pár rokov Slovensko ihličnaté lesy mať nebude.

    Zvyšná časť prostriedkov vo výške 470 miliónov eur je smerovaných do velferu zvierat, to je na podporu stabilizácie sektora chovu ošípaných, hovädzieho dobytka, oviec a kôz, keďže je to vyrovnávanie dlhu z minulosti, keď predchádzajúca vláda a minister Simon len 6 % z priamych platieb a z podpory pre poľnohospodárstvo orientoval do podpory živočíšnej výroby. Tých 6 % znamenalo hlbokú likvidáciu stavov zvierat, hlbokú likvidáciu fariem, hlbokú likvidáciu tohto sektora a závislosť Slovenska od dovozu komodít, ktoré sme bez problémov mohli vyrábať.

    Napriek zvýšeniu štátnej pomoci je stále jedna z najnižších z okolitých krajín. Kým u nás sú to v priemere 2 eurá na hektár, zhruba okolo 60 korún, v Českej republike je to až 51 eur, 54 eur v Maďarskej republike, 52 eur v Poľskej republike. Čiže napriek zvýšeniu je stále štátna pomoc na nekonkurenčne nízkej úrovni oproti okolitým krajinám, a to nehovorím o tom, že v Rakúsku je štátna pomoc až 277 eur na hektár. Nielen to, že má historický princíp vyšší, že dostávajú podstatne viacej z priamych platieb a z rozpočtu Európskej únie, ale aj od svojho štátu dostávajú 8 345 korún na hektár.

    Samozrejmá vec, slovenskí farmári majú konkurenčnú výhodu vo veľkosti fariem. Táto konkurenčná výhoda vznikla na tragických udalostiach, keďže v 50. rokoch došlo ku kolektivizácii, keď došlo k zaberaniu pôdy a došlo k sceľovaniu pozemkov, keď mnohé rodiny boli poškodené a na druhej strane to vytvorilo priestor pre to, aby Slovensko malo obrovskú výhodu vo veľkoplošnom hospodárení a bolo schopné konkurovať svetovému poľnohospodárstvu. Bohužiaľ, predchádzajúce politiky nám túto výhodu zobrali z hľadiska veľmi nízkych podpôr.

    Návrhom štátneho rozpočtu rezortu poľnohospodárstva sa plní jedna z priorít Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, a to zabezpečiť konkurencieschopnosť a trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva vo vidieckom priestore. Cieľom je okrem iného zmenšovať rozdiely v konkurencieschopnosti vidieckych regiónov, zvyšovať kvalitu života na vidieku cez zamestnanosť, vzdelávanie, poradenské aktivity a podporovať diverzifikáciu ekonomických aktivít prostredníctvom opatrení zameraných na poľnohospodársky sektor, ale aj ďalšie vidiecke otázky, ako je napríklad kvalitatívne novú orientáciu produkcie, obnovu dedín a podobne.

    Ctené dámy, vážení páni, predkladaný návrh štátneho rozpočtu je ambiciózny, ale je reálny. V pár vystúpeniach mojich predrečníkov som počul, že pokiaľ by ten rozpočet bol trošku lepší, že by ho opozícia podporila. Ja si myslím, že keby ste ho vy sami zostavovali a my by sme predkladali, tak ho roztrháte na kusy. Že by ste ho nepodporili za žiadnych okolností. Tento rozpočet je vysoko sociálny a hovorí o tom, že Slovensko sa vrátilo k sociálnemu štátu, že táto vláda väčším spôsobom prerozdeľuje mieru vytvorených hodnôt pre občanov Slovenskej republiky. Myslím si, že to je víťazstvo občanov Slovenskej republiky, keď obdobie, keď vytvorené hodnoty zo Slovenska odchádzali do zahraničia a, samozrejme, ešte odchádzať budú cez dividendy, ale vláda urobila veľa opatrení hlavne v sociálnej oblasti a spôsobe prerozdelenia, aby slovenskí občania cítili podstatne lepšie zlepšenie životných podmienok. Ja verím, že aj zavedenie eura pomôže tomu, aby sa Slovensko ešte viac stabilizovalo a že prekoná krízu, ktorá vo svete hrozí a ktorú nijakým spôsobom Slovensko nezapríčinilo, ale musíme sa určite s touto krízou vysporiadať.

    Myslím si, že návrh štátneho rozpočtu, ktorý je predložený sa s týmito otázkami vysporiada a keď som v minulom roku počúval, aký ten rozpočet je zlý, ako stojí na vode, dneska sme pred záverom roka a som presvedčený, že tak ako bol predložený v minulom roku, v tomto roku napriek tomu, že je záver roka hrozí kríza, bude naplnený. Hovorím tu o profesionalite vlády, ministerstva financií, ktorý rozpočet predkladá a myslím si, že takéto isté parametre dosahuje tento rozpočet.

    Možno sú niektorí z toho nervózni, že sa vláde darí a vláda si plní svoje programové vyhlásenie vlády a že vláda pracuje pre občanov a to sa prejavuje aj v preferenciách. Tá nervozita nás teší, lebo to hovorí o tom, že to robíme dobre. A preto im patrí poďakovanie. Ako vláde, tak ministrovi za všetkých poľnohospodárov, že si uvedomili význam aj tohto sektora. Aj keby som mohol hovoriť aj o sociálnych otázkach, sociálnom balíčku, ktorý táto vláda urobila, o vzdelávaní a podpore vzdelávania, o rozvojových programoch a tak ďalej, myslím si, že sú tu ľudia, ktorí sú z tejto oblasti a môžu o tom oveľa fundovanejšie hovoriť ako ja, ale chcem oceniť, že takto predložený návrh štátneho rozpočtu posunie Slovensko ďalej a chcem sa im poďakovať. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Záhumenského pani poslankyňa Tkáčová, Kramplová, Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Tkáčová, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega, vaše vystúpenie bolo veľmi rozsiahle a v dvoch minútach nie je možné reagovať na všetky problémy, ktoré ste otvorili, preto len niekoľkými poznámkami. Vaše vystúpenie na mňa pôsobilo ako vystúpenie o hľadaní vinníkov. Na začiatku ste povedali, že ste nepočuli kritiku na kapitolu pôdohospodárstva. Môžem vás uistiť, že sa dočkáte v mojom vystúpení. Dočkáte sa analýzy toho, ako sa rastúce dotácie prejavili, respektíve prejavujú v rezorte. A dočkáte sa aj kritiky efektívnosti ich využitia.

    Veľmi často používate vy a všetci obhajcovia dotácií argumenty o nerovnakej podpore, ale tieto argumenty nie sú namieste, nakoľko náklady starej európskej pätnástky a v nových členských štátoch sú nerovnaké. Ide hlavne o náklady na tri hlavné výrobné faktory, a to na pracovnú silu, výrobné prostriedky a kapitál, to znamená na mzdy, na nájomné za pôdu a na budovy a na náklady, ktorými sú platené úroky z úverov. A tieto tri základné náklady na Slovensku sú zhruba o 12 % nižšie, ako je priemer v európskej dvadsaťpäťke. Hovorili ste veľa, takmer polovicu vystúpenia o bývalých vládach, ale myslím si, že je čas začať hovoriť o vláde vašej.

    Vládnete tretí rok, a tak mi skúste povedať, čo ste vy a vaši traja ministri, ktorí sa ani poriadne na rezorte nestihli ohriať, čo ste urobili pre tento rezort? Áno, povedali ste, že slovenské poľnohospodárstvo a rakúske poľnohospodárstvo delí Dunaj. Áno, ale delí ich aj 40 rokov spoločného kolektivistického gazdovania, počas ktorého sa stratil vzťah k pôde, vzťah k remeslu a dôsledky toho cítime ešte aj dnes napríklad vo zvyšujúcej sa vekovej štruktúre...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ja by som tak ako aj vy rada ocenila to, že skutočne poľnohospodárstvo je prioritou tejto vlády. Mnohé veci, ktoré ste povedali, sú nemenné v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a myslím si, že je momentálne úplne zbytočné, aby sme hovorili o tom, že dotácie by nemali byť do roku 2013 v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Dotácie na poľnohospodárstvo budú, pre mňa je však dôležité to, aby naši experti dnes už aktívne pracovali na tom, aká bude a či vôbec bude spoločná poľnohospodárska politika aj po roku 2013. V tejto oblasti zatiaľ nerobíme žiadne aktívne kroky.

    Chcela by som však pár slov povedať k tomu, že nie je problém v žiadnej členskej krajine Európskej únie vyrobiť akýkoľvek produkt poľnohospodárskej výroby. Problém je s predajom a práve to tu vidím, že my sa sústreďujeme na dotácie, ale problémom je celkový marketing a predaj poľnohospodárskych výrobkov za ceny, ktoré vlastne kryjú náklady poľnohospodárov, preto je nesmierne dôležité, aby sme začali konečne hovoriť o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a marketingu, do ktorého treba investovať preto, aby naši poľnohospodári svoje výrobky mohli predať na našom území a aby sme vytvorili konkurencieschopné prostredie. Totiž u nás neurčuje spotrebiteľ, aký produkt poľnohospodársky alebo potravinársky si kúpi. U nás to určujú obchodníci alebo obchodné reťazce a tu je narušená tá rovnováha medzi dodávateľom, odberateľom a spotrebiteľom. A tu si myslím, že to je tá veľká výzva pre slovenské poľnohospodárstvo, aby sme v tomto pomohli slovenským poľnohospodárom a aby slovenské poľnohospodárstvo bolo efektívne aj po roku 2013. Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec, chcem poďakovať za vaše vystúpenie a za to, že ste zdôraznili, že poľnohospodárstvo nie je len o výrobe potravín a o tom, že nám tu stále tvrdia naši kolegovia o prejedaní dotácií. Je to o celej krajinotvorbe a o životnom prostredí celkom, nielen na Slovensku, ale aj v celosvetovom meradle.

    Je nevyhnutné, aby sa vyrovnávali podmienky slovenských poľnohospodárov v rámci Európskej únie. Možnosti, ktoré sa dávajú v rámci rozpočtu poľnohospodárom im umožnia prežiť, ale aj zabránia tomu, aby sa nevyskytovali, alebo neumožňovali páchať ďalšie straty, ktoré sú páchané na našich lesoch. Verím tiež, že sa zabráni ďalšiemu prehlbovaniu rozdielov medzi vidiekom a jednotlivými regiónmi Slovenska. Verím, že sa rozpočet prijme a že po jeho prijatí budú naplnené očakávania všetkých poľnohospodárov, ale aj ďalších obyvateľov vidieka. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Tkáčová, mňa neprekvapuje, že vy budete kritizovať poľnohospodárstvo. Napriek tomu, že sedíte v poľnohospodárskom výbore, váš postoj k poľnohospodárstvu je všeobecne známy, ale ak by ste sa trochu pozreli na poľnohospodárstvo na Slovensku, tak nielen slovenskí poľnohospodári majú určité výhody v tom, že majú lacnejšiu pracovnú silu. Pracovná sila predstavuje zhruba percento z nákladov, že majú lacnejšiu pôdu, ale majú aj drahšie vstupy. Ak by ste vedeli cenové relácie, za aké nakupujú rakúski farmári osivá, hnojivá, chémiu, tak by ste boli prekvapená, že slovenskí poľnohospodári kupujú drahšie. Kupujú drahšie stroje. Je to spôsobené obchodom, deformáciou určitého trhu aj tým, že na Slovensku stále nie je dokončená transformácia mnohých podnikov. Ale taká je realita. Čiže tie plusy a mínusy sa v podstate vyrovnávajú, ale ten rozdiel podpory je obrovský.

    A chcem len poukázať na to, že historický princíp prístupu do Európskej únie, ktorý sa premeškal a keď sa Slovensko nepripravilo na tento vstup do tejto Únie sa nikdy nedá zmazať. To je, ako povedala pani kolegyňa Kramplová, skutočne sa nedá zmazať. Ako ten je taký, aký je a pokiaľ nedôjde po roku 2013 k zrovnoprávneniu všetkých farmárov v Európskej únii, tak budeme ním trpieť ďalej. A chcem vám len pripomenúť, že sú to obrovské miliardy eur v tom časovom slede, ktoré Slovensko mohlo dostať bez toho, aby do Európskej únie odvádzalo čo i len jeden cent navyše. A tieto peniaze mohli slúžiť Slovensku, slovenským občanom, slovenskému vidieku, slovenskému poľnohospodárstvu preto, aby bolo schopné uplatniť sa na trhu. Nehovorím o dotáciách a ich rušení, ale hovorím o rovnosti podmienok pre slovenských farmárov. A to je podstatná vec, ktorú treba dodržať.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivančo, po ňom sa pripraví pani poslankyňa Vášáryová.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, budem hovoriť o rozpočte regionálneho školstva a tam, bohužiaľ, nemôžu zaznieť takéto slová chvály, ako tu pán poslanec Záhumenský hovoril pri poľnohospodároch. A musím povedať, pán poslanec Záhumenský, že ak budeme hovoriť o nejakých číslach a o nejakých požiadavkách, tak vždy to bude len preto, aby sme financie osobitne v regionálnom školstve aspoň vyrovnali na priemernú úroveň v národnom hospodárstve, nie ako ste vy požadovali na úroveň v Európskej únii. Pretože ak by sme takto hovorili pri školstve, tak by to skutočne bola veľmi dlhá debata a uvedomujeme si, že aj náš rozpočet na to ešte nemá. Takže pán minister síce unavene, ale verím, že bude ešte počúvať.

    V súvislosti s prerokovaním štátneho rozpočtu si dovolím uviesť pár pre mňa osobne dôležitých a verím, že aj pre celú moju stranu, ktorú tu reprezentujem v parlamente za veľmi dôležité. Je to rozpočet regionálneho školstva.

    Začnem vyjadrením pána ministra školstva. Škoda, že tu nie je. Ten sa vyjadril pre médiá, že s výsledným rozpočtom pre školstvo je rozhodne spokojný. Myslím si, že rozhodne spokojný s rozpočtom pre školstvo by mal byť minister financií, pretože dal len toľko, koľko chcel dať. Dokonca si myslím, že minister školstva by mal byť veľmi nespokojný. A poviem aj prečo. Kľúčovou položkou pri regionálnom školstve sú normatívne výdavky, v ktorých sú aj proklamované zvýšenia platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov základných a stredných škôl, ktorých, len podotýkam, je niečo vyše 3,5-tisíca.

    Pri pedagogických zamestnancoch by malo ísť o zvýšenie platov o 10,5 %, pri nepedagogických o 7 %. Pri normatívnych výdavkoch ide o sumu, ktorá zahŕňa osobné náklady, mzdový normatív na žiakov a prevádzkové náklady, a keď sa pozrieme, aby to bolo aj konkrétne na tabuľku na strane 37 návrhu, tak zistíme, že v podstate je to jediné navýšenie rozpočtu z pohľadu vlády v regionálnom školstve a je to jedine položka normatívne výdavky, kde ide o navýšenie o 9 %, čo je presne nejakých 110 miliónov eur aj nejakých 643-tisíc, je to niečo viac ako 3 miliardy 300-tisíc Sk. Oproti, to chcem podotknúť, oproti roku 2008, pričom len samotné navýšenie platov by malo z týchto normatívnych výdavkov zhltnúť 2,8 miliardy Sk. Zostáva, teda na iné takzvané prevádzkové náklady je len 550 miliónov korún navýšenie, čo je na jedného žiaka niečo okolo 500, možno 600 korún.

    Pravda o tomto navýšení je teda taká, že celé toto navýšenie pôjde na osobné náklady a na prevádzkový normatív nie je ani na pokrytie, a to chcem zdôrazniť, 4-percentného rastu cien, tak ako to predkladá minister financií v návrhu rozpočtu. Chcem podotknúť, že na prevádzku v novom prostredí, kde sa aj znížil počet žiakov v triedach, a tým sa aj zvýšila finančná náročnosť na prevádzku. Ak toto je O. K., tak potom nerozumiem tomu, ako môžu tu ľudia vystupovať a žiadať ešte viac do poľnohospodárstva.

    Ďalšou položkou, a to treba povedať pravdu, je navýšenie položky o 31 miliónov eur a je to položka eurofondy. Je to položka ale, ktorá je v čerpaní ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, teraz je to položka na regionálny operačný program, ktorá priamo so školstvom nesúvisí, aj keď treba povedať, že slovenským školám to môže pomôcť, aj keď je tam veľmi diskutabilná téma, aká bude udržateľnosť týchto peňazí do budúcnosti.

    Chcem povedať, že pán minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Janušek má s týmito peniazmi také ďalšie nafukovacie koleso na vode postaveného rozpočtu a určite už aj sám vie po tom, čo sa teraz deje, že v mútnych vodách slovenskej vládnej politiky, kde niektoré plytčiny eurofondov spôsobuje aj vážne problémy, hrozí vážny potenciálny problém aj pri regionálnom operačnom programe.

    Chcem však zdôrazniť, že rozhodne regionálny operačný program a jeho peniaze nie sú peniaze od vlády preto, aby bola vláda s rozpočtom spokojná. Teda rozpočet regionálneho školstva, ale aj celej kapitoly a s tým súvisiaca spokojnosť pána ministra školstva sa spolieha výhradne len na finančné prostriedky z európskych fondov.

    Pritom len chcem ako poznámku uviesť, že pán minister financií aj pán minister školstva predkladajú školskému výboru výsledky čerpania v predchádzajúcich obdobiach a čerpanie v európskych peniazoch je asi na úrovni 46 %. Celková medziročná zmena všetkých výdavkov, zdôrazňujem, všetkých výdavkov je po tom, ako odpočítame európske peniaze pri hrubom zaokrúhlení niečo okolo 6 %, čo je len potvrdením toho, že regionálne školstvo, a to musím asi neraz zdôrazniť, nebolo a, žiaľ, ani nebude prioritou pre vládu Slovenskej republiky v štátnom rozpočte.

    Regionálne školstvo je jasne oblasťou stagnácie a nezáujmu a je len povinnou jazdou na úrovni bežných ekonomických faktorov očakávaných v roku 2009, teda žiadna priorita, žiaden záujem, jednoducho nič navyše. A pritom už som čiastočne naznačil to, rok 2009 bude prvým rokom bombastickej reformnej šou, pre školy to bude od septembra 2009 ďalší polrok, keď budú v novom prostredí nižšie počty žiakov, pripravuje sa zákon o odbornom vzdelávaní, kde sa deklaruje vstup súkromných spoločností, kde sa deklaruje vstup súkromného kapitálu, len, žiaľ, v rozpočte stále tá istá položka.

  • Prepáčte, pán poslanec, poprosím, páni poslanci, panie poslankyne, aby ste venovali pozornosť vystúpeniu kolegu. Ďakujem.

  • Nakoniec o nepriorite regionálneho školstva svedčí aj to, čo čiastočne hovoril pán poslanec Mikloš, a to je podiel výdavkov voči hrubému domácemu produktu. Vláda ide deliť 126 miliárd korún navyše a je zaujímavé, že nevie nájsť 780 miliónov na to, aby aspoň dorovnala platy zamestnancov regionálneho školstva na úroveň priemernej mzdy. A hovorím o všetkých zamestnancoch regionálneho školstva a zdôrazňujem, hovorím o sume 780 miliónov a delíte navyše 126 miliónov.

    Je potrebné povedať, že od roku 2006 od nástupu socialistickej vlády má podiel výdavkov voči HDP klesajúcu tendenciu. V roku 2006 to bolo 2,1 %, 2007 1,94 % HDP, 2008 1,82 a v 2009 sa plánuje 1,76 % HDP. Samozrejme je to bez peňazí samospráv a europeňazí vrátane, podotýkam súkromných zdrojov. Kde sú teda sľuby z programového vyhlásenia vlády o zvyšovaní podielu HDP na financovaní školstva? Kde sú v tom texte štátneho rozpočtu? A aj pritom, keď budeme hovoriť o viaczdrojovom financovaní, teda aj o súkromných zdrojoch. Kde je ale tých 5 %? Kde je aspoň trend k tým 5 %?

    Programové vyhlásenie vlády hovorí, citujem: „Ak sa má vzdelávací systém rozvíjať, treba odstrániť dlhodobé zlé financovanie regionálneho školstva.“ Opäť sa pýtam, ako teda odstraňujete zlé financovanie regionálneho školstva, keď podiel výdavkov z HDP na regionálne školstvo má klesajúcu tendenciu. A budem rád, pán minister financií, keby ste nám to v rozprave aj vysvetlili, prečo je to tak, alebo či to vidíte inak.

    V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa ďalej píše. „Vláda si plne uvedomuje, že podmienkou zvyšovania kvality vzdelávania je zlepšenie spoločenského a ekonomického postavenia pedagógov.“ Žiaľ, musím konštatovať, že podľa práve navrhovaného štátneho rozpočtu na rok 2009 zlepšenie ekonomického postavenia pedagógov je v nedohľadne. Platy zamestnancov v regionálnom školstve sú za tejto vlády výrazne poddimenzované, a to chcem zdôrazniť pre poľnohospodárov, voči priemernej mzde v národnom hospodárstve. A, žiaľ, v roku 2009 to tak bude aj naďalej.

    Podľa zdroja z internetovej stránky vašich kamarátov odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy je priemerná mzda v regionálnom školstve na úrovni 18 125 korún. Je to priemerná mzda od septembra minulého roku do júna tohto roku. Priemerná mzda v národnom hospodárstve za prvý polrok 2008 je 20 950. Opakujem, zdroj je odborový zväz pracovníkov školstva a vedy. Teda priemerná mzda v tomto roku v regionálnom školstve je podľa prepočtov odborového zväzu na úrovni 86,5 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Opakujem, 86,5 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Keď sme končili v roku 2006 vládu, bolo to na úrovni 90,1 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Veľmi zlý trend. Preto hovorím, že postavenie zamestnancov v regionálnom školstve je výrazne poddimenzované a výrazne zaostáva za všetkými veľkými sľubmi. Aj preto, že v návrhu rozpočtu hovoríte o priemernom mzdovom výdavku zamestnancov regionálneho školstva, hovoríte o čísle 706 eur konkrétne na strane 31 rozpočtu, sa teda dostaneme na úroveň 89 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2009. Opakujem, v roku 2006 to bolo 90,6 a takisto to máte napísané v návrhu štátneho rozpočtu. A čuduj sa svete, vtedy bola veľká nespokojnosť odborárov a dnes je akosi ticho.

    V návrhu štátneho rozpočtu sa uvádza, že platy učiteľov regionálneho školstva budú rásť o 10,5 %, ale reálny nárast normatívnych výdavkov je len o 9 %. Podľa môjho odhadu teda sotva pokryje tento nárast vami avizované zvýšenie platov a príslušných odvodov, takzvaných osobných nákladov na celý rok. No, samozrejme, týmto sa momentálne nikto netrápi, pretože máme tam ešte vatu v prevádzkovom normatíve a ten o to, koľko budeme potrebovať znížime. Ale o elektriku a plyn sa už nestaráte, kto na školách zaplatí.

    Bohužiaľ, takto sa v školskom prostredí medzi učiteľmi chválite len 10,5-percentným zvýšením platov, ale výsledkom vládnutia je to, že rozdiel medzi priemernou mzdou v regionálnom školstve a mzdou v národnom hospodárstve sa zväčšuje, a tým sa zhoršuje ekonomické postavenie pedagógov. Je to ohlupovanie učiteľov, dámy a páni, ohlupovanie učiteľov, že zvýšenie mzdy o 10 % im síce pomôže, ale určite to nebude na úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve, tak ako ste to vy sami deklarovali v programovom vyhlásení vlády.

    V roku 2009 teda bude priemerná mzda všetkých zamestnancov regionálneho školstva na úrovni 88,8 %, a to teda sa len dobieha to, čo bolo v roku 2006, v 2009, pretože v roku 2008 to je 86,5 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

    Preto vážený pán minister financií podám pozmeňujúci návrh o navýšenie 780 miliónov Sk na výdavky v regionálnom školstve, aby došlo k vyrovnaniu priemernej mzdy s predpokladanou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak to podporíte, verím, že váš pán minister školstva bude hovoriť o spokojnosti, vy asi nie, ale pán minister školstva by mal hovoriť o spokojnosti. Uvidíme. A pritom pre pána kolegu Záhumenského nejde ani o zvyšovanie na priemer Európskej únie, ide len o zvýšenie na priemer mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky.

    V roku 2008 sa urobilo veľa kriku kvôli reformnej reality šou. No výdavky na vzdelávanie zamestnancov také dôležité aj podľa pána ministra školstva pri reforme, ako aj na ďalšiu šou, ktorá nás ešte len čaká od nového roku s kariérnym systémom učiteľov a s tým súvisiaci podľa ľudí z ministerstva školstva, podľa ľudí od ministra školstva, podľa samého ministra a podľa pánov poslancov vládnej koalície, ktorí tu vždy hovoria o vzdelávaní učiteľov, ale výdavky na vzdelávanie klesajú. Učitelia teda budú mať povinnosť vzdelávať sa, ale vzdelávacie inštitúcie, ako aj školy samotné, ktoré v normatíve dostávajú peniaze na vzdelávanie budú mať o 15,7 milióna menej korún ako v roku 2008, keď sa ešte povinne asi nemuseli vzdelávať. Pritom krásne je, že v programovom rozpočtovaní je cieľ vyvzdelávať 114-tisíc učiteľov alebo 114-tisíc zamestnancov...

  • ... a v roku 2008 to bolo také isté číslo, len tam bolo o 15,7 milióna viac peňazí.

  • Keďže je 19.00 hodín, prerušujem rokovanie 29. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny. Zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať prerokovaním návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 vystúpením pána poslanca Ivanča. Prajem všetkým ešte príjemný večer.

  • Ďakujem pekne. Teším sa na ráno, kolegyne, kolegovia.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.