• Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vítam vás opäť po relatívne krátkom čase tu, v rokovacej sále Národnej rady, budeme pokračovať v našej práci poslednou tohtoročnou schôdzou.

    Dnes otváram rokovanie 29. schôdze Národnej rady a chcem vás požiadať, aby sme sa prezentovali a zistili našu uznášaniaschopnosť.

  • Prezentácia.

  • 108 prítomných, 8 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 97 nehlasovalo, čo nie je v danom prípade podstatné, podstatné je, že sme uznášaniaschopní.

    Na 29. schôdzi budú overovateľmi poslanci pani Monika Smolková, pán Martin Kuruc, náhradníkmi budú poslanci Ľudmila Mušková a pán Peter Gabura.

    O ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pani podpredsedníčka Národnej rady Anna Belousovová, pán podpredseda Viliam Veteška a páni poslanci Ľuboš Micheľ a Jozef Rydlo.

    Dámy a páni, program 29. schôdze bol rozdaný, rokovalo o ňom dnes aj poslanecké grémium. Chcem vás informovať, že pán poslanec Kvorka ako predkladateľ mi písomne oznámil, že berie späť predložený návrh novely zákona o meste Martin, je to tlač 778, preto ho už v programe nenájdete.

    Ešte skôr ako dám slovo poslancom, ktorí chcú navrhnúť zmeny a doplnenie programu, uvádzam, že na návrh gestorských výborov stanovisko NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu a návrhy rozpočtov príslušných inštitúcií uvedú ich predkladatelia tak, ako sú uvedení v návrhu. Na to, aby mohli vystúpiť, im musíme udeliť súhlas, budeme ho považovať za vyslovený, ak budeme hlasovať za program, dúfam, že nik nepredloží iný návrh v tejto súvislosti.

    Teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 29. schôdze. Poprosím, aby páni poslanci tak, ako sa prihlásili, v poradí predniesli svoje návrhy.

    Pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem, pán predseda. Slovensko, tak ako všetky krajiny, čelí problémom v súvislosti so svetovou finančnou krízou. Štátny rozpočet a zákony, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom, sú kľúčovým nástrojom, ktorý môže umožniť zníženie dôsledkov tejto krízy, prípadne aj vytvorenie impulzu pre vyšší rast ekonomiky, pre udržanie zamestnanosti a pre nárast zamestnanosti. V tejto situácii je potrebné, aby sme aj na parlamentnej pôde ešte pred prediskutovaním a schválením zákonov, ktoré súvisia s rozpočtom, o týchto problémoch diskutovali aj vzhľadom na to, že vláda prišla s návrhom opatrení, ale spoločný ochranný plán pripravili aj opozičné strany. Takže dávam návrh predradiť ako bod č. 1 diskusiu o opatreniach na eliminovanie dôsledkov svetovej finančnej krízy.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dávam návrh na doplnenie programu o uznesenie: Národná rada zaväzuje vládu predložiť správu o pezinskej skládke. Odôvodnenie: Celé týždne občania Pezinka mrznú pred ministerstvom životného prostredia, dnes začínajú protest pred Úradom vlády. Vláda napriek svojim sľubom, ktoré dal aj premiér, aj príslušní ministri, nekoná. Národná rada Slovenskej republiky má podľa môjho názoru povinnosť podporiť občanov, ktorí majú strach o svoje zdravie a zdravie svojich detí. K tomuto by som chcel poprosiť aj ctené plénum, aby podporilo tento návrh a umožnilo vyriešiť zúfalú situáciu občanov Pezinka. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, chcem vás požiadať, aby ste dali hlasovať o nasledovnom návrhu uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby neminula finančné prostriedky, ktoré boli určené na výplatu dôchodkov v budúcnosti. Peniaze občanov, ktorí sa rozhodnú vystúpiť z druhého piliera, plánuje vláda totiž v roku 2009 minúť. Prostriedky, ktoré sú dnes v ich vlastníctve a sú uložené na ich osobných účtoch v druhom pilieri, sa majú presunúť do Sociálnej poisťovne a tam sa minú. Národná rada Slovenskej republiky preto vyzýva vládu, aby zabezpečila, že zdroje sporiteľov sa uložia na špeciálny účet v Národnej banke Slovenska. Peniaze by mali zostať vo vlastníctve sporiteľov a do Sociálnej poisťovne by sa mali previesť až v čase, keď dosiahnu jednotliví občania dôchodkový vek, až potom by mali slúžiť na výplatu dôchodkov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. V sobotu tragicky zahynul bývalý minister spravodlivosti a generálny prokurátor Milan Hanzel, často chodieval z titulu svojich funkcií do Národnej rady a do jej výborov, takže by som vás chcel požiadať, aby sme si uctili jeho pamiatku minutou ticha.

  • Ďakujem. Po schválení programu, dobre? Budeme pokračovať, pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne. Ja navrhujem, aby sme bod 41 (tlač 850) návrh poslancov Národnej rady Rudolfa Pučíka, Richtera a Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372 o priestupkoch, zaradili za bod 39 ako bod 40. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, navrhujem zaradiť do programu tejto schôdze informáciu predsedu Národnej rady o jeho plánoch a zámeroch preinvestovať sumu takmer 4 mld. korún na rekonštrukciu Hradu a na budúce benefity poslancov Národnej rady, nové ubytovacie zaradenia, garáže s príslušenstvom na Severných hradbách. Vážený pán predseda, táto informácia nedávno prenikla na verejnosť a my poslanci o týchto zámeroch nič nevieme. Je síce pravda, že finančná kríza sa dotýka aj Slovenska, ale takto stimulovať domáci dopyt nie je tým najvhodnejším riešením, naopak, myslíme si, že v takejto situácii verejné výdavky treba znižovať. Národná rada by mala ísť ostatným príkladom. Apropo, pán predseda, ak sme v minulosti rozhodovali čo len o kúpe počítačov, tak bola na to zriadená zmiešaná komisia všetkých poslaneckých klubov...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán predseda. Navrhujem, aby sme bod programu č. 18 – vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti, prerokovali pred bodom č. 10. Ďakujem.

  • Ešte raz vás poprosím, ktorý?

  • Osemnástku, to je zákon o rastlinolekárskej starostlivosti, aby bol pred rozpočtom zaradený.

  • Ako bod 9, alebo keď sa to posúva, ako bod 10 a tento ako 11. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v zmysle § 24 zákona o rokovacom poriadku žiadam o doplnenie programu 29. schôdze o bod č. 53 Správa o pripravovanom zrušení Leteckej vojenskej nemocnice, a. s., v Košiciach a o plánovanom sťahovaní Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach do priestorov Leteckej vojenskej nemocnice, a. s., Košice. Odôvodnenie: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo požiadal ministra zdravotníctva Slovenskej republiky predložiť predmetnú správu na základe uznesenia z 13. októbra 2008. Výbor správu prerokoval na svojom rokovaní dňa 4. novembra 2008 a zobral ju na vedomie. Vzhľadom k závažnosti a spoločenskej citlivosti problematiky obsiahnutej v tejto správe navrhujem správu prerokovať v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za podporu.

  • Budeme hlasovať teraz o návrhoch tak, ako odzneli. Ako prvý dal návrh pán poslanec Mikloš, ktorý žiada, aby ešte pred rozpravou o štátnom rozpočte sme zaradili bod diskusia o opatreniach...

  • Reakcia z pléna.

  • Ako bod č. 1 programu 29. schôdze, tak, pardon, diskusia o opatreniach proti následkom hospodárskej krízy a finančnej krízy. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 61 za, 52 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Frešo žiada, aby Národná rada zaradila bod a prijala uznesenie, ktorým Národná rada zaväzuje vládu – a teraz tú formuláciu som nezachytil –, aby prijala stanovisko k pezinskej skládke. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Freša.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tá presná formulácia znela: Národná rada zaväzuje vládu predložiť správu o pezinskej skládke.

  • Dobre. Hlasujeme o zaradení bodu, v ktorom prerokujeme návrh uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 63 za, 38 proti, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Štefanec žiadal, aby sme hlasovali o uznesení, ale pravdepodobne mal na mysli, aby sme zaradili bod, kde budeme rokovať o uznesení, ktorým je riešené použitie prostriedkov ľudí, ktorí vystúpia z druhého piliera. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 59 za, 54 proti, 27 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ako štvrtý požiadal pán poslanec Lipšic o minútu ticha. Predpokladám, že ak bude všeobecný súhlas, po schválení programu by sme si uctili pamiatku pána bývalého generálneho prokurátora. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Laššáková žiadala, aby sa bod č. 41 premiestnil za bod 39, čím by sa predradil a bol by ako bod č. 40. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 za, 26 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

    Pán poslanec Brocka žiadal mňa, aby som predložil informáciu o rekonštrukcii Bratislavského hradu. Vy viete, pán poslanec, viac ako ja, ale rád vám túto informáciu napriek tomu, že už som mal asi štyri tlačové konferencie, poskytnem. Takže hlasujeme.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 115 za, 13 proti, 10 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

    Pán poslanec Slabý žiada, aby bod 18 programu bol prerokovaný ako bod 10 ešte pred schvaľovaním rozpočtu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 24 proti, 34 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

    A v poslednom budeme hlasovať o návrhu pána Novotného, ktorý žiada ministerstvo zdravotníctva o predloženie správy o pripravovanej, o zrušení vojenskej nemocnice a presune detskej nemocnice.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 39 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o

    návrhu programu 29. schôdze

    ako o celku so schválenými zmenami a doplnkami.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 91 za, 14 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh programu 29. schôdze sme schválili.

    Ešte vás chcem informovať, že tak ako je to obvyklé, dámy a páni, budeme hlasovať o 11. a o 17. hodine, pokiaľ nedôjde k inej dohode. Ešte sú v programe 29. schôdze zaradené aj dvoje volieb a tie vykonáme, tajné voľby vykonáme v stredu 26., čiže zajtra po hlasovaní o 17. hodine. Toľko k programu.

    Teraz vás, dámy a páni, poprosím, aby sme si uctili pamiatku pána Hanzela.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte pán predseda Slovenskej národnej strany, pán Slota, nech sa páči.

  • Ja len kvôli informácii, ako pán poslanec Frešo sa tu domáhal ohľadom tej skládky nejaké informácie, tak teda nielen jemu, ale všetkým môžem povedať, že pán minister, pán minister to zastavil, zatiaľ zastavil...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán predseda, nejaký návrh dajte, o ktorom by sme mohli hlasovať.

  • ... do 4. decembra, kým rozhodne súd v tejto veci. Ďakujem.

  • Čiže nežiadate, nebudeme hlasovať o ničom. Nie, ďakujem pekne. Takže prikročíme teraz k samotnému rokovaniu o programe.

    Ako prvú poprosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, pani Vierku Tomanovú, aby odôvodnila v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nech sa páči, je to tlač 770.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 770.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka potrebuje primerané prostredie na prednesenie svojho návrhu, takže poprosím, zaujmite miesta v poslaneckých laviciach, prípadne, ktorí máte iné povinnosti, opustite sálu, prosím.

  • Cieľom vládneho návrhu zákona je zachovať garanciu štátu...

  • Ruch v sále.

  • Vyhlasujem trojminútovú prestávku, prosím. Prepáčte, pani ministerka, zrejme sa to nedá upokojiť naraz. Poprosím, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v riadnom priebehu, to znamená, nie je to možné bez toho, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, aby tu bol kľud.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, už mali sme za sebou tri minúty až štyri na to, aby sme doriešili veci, ktoré sú v sále. Poprosím úprimne naozaj každého, zaujmite miesto v poslaneckých laviciach, potrebujeme pokračovať v schválených bodoch programu. Ešte raz by som poprosil kolegov, ktorí nepočujú, vážení kolegovia, nechcem menovať, ale začnem, sadnite si, prosím, do lavíc alebo opustite sálu a prekonzultujte veci mimo sály. A hlavne, prosím, v sále nie je možné viesť rozhovory, pretože ruší to prednášajúceho.

  • Cieľom vládneho návrhu zákona... Môžem, pán predsedajúci, môžem?

  • Nie, ja by som vážne poprosil, je to nepochopiteľná situácia. Páni poslanci, ktorí stojíte a vediete rozhovory, nejde to, prosím, počas schôdze. Pani ministerka bude prednášať veľmi vážny návrh. Kto niečo potrebuje prerokovať, prosím, mimo sály, veď aj tam sú monitory. Ďakujem vám veľmi pekne za porozumenie všetkým.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť, že cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je zachovať garanciu štátu v oblasti pomoci v hmotnej núdzi, reagovať na zmeny v súvislosti s prijatím meny euro a zlepšiť sociálnu situáciu rodín s deťmi, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku.

    V súlade s uvedeným sa v čl. I vládneho návrhu zákona navrhujú nasledujúce zmeny a doplnenia v oblasti pomoci v hmotnej núdzi:

    - Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o prechode v pôsobnosti na obce v oblasti riešenia v hmotnej núdzi. Táto navrhovaná právna úprava predchádzala dohode so Združením miest a obcí Slovenska, nakoľko samospráva v súčasnosti nie je pripravená na prechod pôsobností po stránke finančnej, personálnej ani materiálno-technickej.

    - Ďalej vládny návrh zákona reaguje na prijatie meny euro v Slovenskej republike vo väzbe na prepočet súm, ako aj na zaokrúhľovanie súm v súlade so zákonom č. 659 o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    - Ďalej sa vládnym návrhom zákona navrhuje ustanoviť novú dávku pre deti z rodín v hmotnej núdzi, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku. Dávka nahrádza motivačný príspevok poskytovaný podľa výnosu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorého poskytovanie v súčasnosti značne administratívne zaťažuje školy. Dávka je určená na podporu sociálnej inklúzie detí rodín s nízkymi príjmami.

    - Vládny návrh zákona reaguje aj na potrebu zmien v oblasti služieb zamestnanosti, a preto sa navrhujú zmeny a doplnenia zákona č. 5 o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré zásadným spôsobom nemenia vecnú stránku dotknutých ustanovení. Sú však potrebné z dôvodu jednoznačného spresnenia ich uplatňovania na účely aplikačnej praxe, a to najmä v rámci aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec a formou dobrovoľníckej služby a v oblasti prípravy na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím a podpory ich zamestnávania.

    Všetky legislatívnotechnické zmeny, ktoré boli upravené v rámci sociálneho výboru, akceptujeme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka, za prednesenie vládneho návrhu.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi a prosím ho alebo žiadam, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1060 z 22. októbra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 510 z 18. novembra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 406 z 19. novembra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 202 z 11. novembra 2008. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 7 uvedených vo IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jána Kvorku na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a po prvé informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru, po druhé predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 212 z 24. novembra 2008.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne v mene poslaneckého klubu SDKÚ prihlásila pani poslankyňa Radičová, takže jej teraz dávam slovo. Po jej vystúpení potom otvorím možnosť na prihlásenie sa do rozpravy ústne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh v súvislosti s predkladanou novelou zákona vzťahujúci sa na možnosť vytvorenia medzitrhu práce v Slovenskej republike, ktorý by mohol napomôcť riešiť situáciu dlhodobej nezamestnanosti. Koncept medzitrhu práce je širokospektrálne používaný, je veľmi známy a som hlboko presvedčená, že práve v dnešnej situácii možných ekonomických dopadov finančnej krízy je to nástroj, ktorý by mohol predovšetkým v marginalizovaných regiónoch Slovenska pomôcť jednak motivovať zamestnancov, občanov dlhodobo nezamestnaných, aby znovu sa uchádzali o prácu, a zároveň podporiť ďalšiu tvorbu nových pracovných miest. Predkladám preto tento návrh, ktorý by bol motivačným príspevkom medzitrhu práce ako spôsob riešenia dlhodobej nezamestnanosti a, opakujem, tvorby nových pracovných miest. Navrhujem súbeh dávky spolu s príjmom z práce na zvýšenie motivácie zamestnanca a na podporu tvorby nových pracovných miest.

    Dlhodobá nezamestnanosť je jedným z problémov sociálnej politiky, ktorý sa snažíme riešiť už dlhšie. Problémom pritom zostáva, že občan poberajúci dávku v hmotnej núdzi pri zamestnaní sa stráca nárok na dávku, pričom pri nízkokvalifikovaných prácach príjem z práce nemusí nahradiť pôvodný príjem z dávky. Občan poberajúci dávku v hmotnej núdzi tak čiastočne stráca motiváciu zamestnanca.

    Môžem uviesť názorný príklad. Pri domácnosti s dvomi deťmi môže výška dávky v hmotnej núdzi s príspevkami prekročiť 10 000 Sk, teda 330 eur. Pri takomto príjme z dávok by však zamestnanie sa na plný úväzok v nízkokvalifikovanej práci na úrovni minimálnej mzdy 8 900 Sk znamenalo minimálny nárast príjmu domácnosti, keďže príjem z práce by sa premietol následne do zníženia dávky.

    To, čo máme dnes k dispozícii pre takéto situácie, zhrniem, na čo dnes má občan nárok, pokiaľ je dlhodobo nezamestnaný:

    - Po obdobie šiestich mesiacov má nárok na aktivačný príspevok vo výške 1 900 Sk (63,07 eur), ak bol v evidencii viac ako 12 mesiacov a zamestnal sa maximálne za trojnásobok minimálnej mzdy.

    - Ďalej má nárok z hrubého príjmu 8 600 Sk mesačne neplatiť dane, tzv. odpočítateľnú položku, a na daňový bonus vo výške 582 Sk mesačne na dieťa, ak deti má.

    - Ďalej má nárok na príspevok na odvody po dobu maximálne 24 mesiacov, ak zarába najviac 50 % priemernej mzdy z cca 10 000 Sk a zamestnávateľ vytvoril miesto na 24 mesiacov, alebo má nárok na zamestnaneckú prémiu navrhovanú ministerstvom financií.

    - Ďalej má nárok na dávku v hmotnej núdzi v situácii, ak jeho príjem v domácnosti nedosahuje výšku životného minima, a pri započítaní 75 % príjmu je príjem nižší ako nárok na dávku.

    Ja vlastne rozširujem tieto možnosti o ďalšiu možnosť, a to o spomínaný súbeh dávky v hmotnej núdzi a príjmu ako nástroj medzitrhu práce so spomínaným cieľom zvýšiť motiváciu zamestnanca zamestnať sa, nájsť si prácu a zároveň na podporu tvorby nových pracovných miest.

    Medzitrh práce by zároveň šetril výdavky štátneho rozpočtu, keďže každé takto vytvorené pracovné miesto by znamenalo zníženie výdavkov na dávku v hmotnej núdzi o 50 % počas troch rokov. Dlhodobo nezamestnaní občania, t. j. v evidencii nezamestnaných viac ako 12 mesiacov, poberajúci dávku by tak poberali postupne sa znižujúcu časť dávky v hmotnej núdzi aj popri práci. Podľa napríklad írskeho príkladu „back to work“ („naspäť do práce“) by výška dávky bola 75 % dávky počas prvého roka, 50 % počas druhého roka a 25 % počas tretieho roka.

    Kvôli predchádzaniu zneužívaniu príspevku navrhujem, aby úrad overoval, že pracovné miesto má perspektívu byť udržateľné, nenahrádza už existujúce pracovné miesta, je minimálne na polovičný pracovný úväzok a pracovný pomer musí by uzavretý najmenej na dobu 12 mesiacov. Túto kontrolu budú úrady vykonávať, aby nedochádzalo k rušeniu súčasných a vytváraniu nových podporovaných miest. To však nie je problém, keďže v prípade zrušenia existujúcich miest sa prepustení ľudia okamžite hlásia na tom istom úrade práce.

    Medzitrh práce by tak teda vytvoril motiváciu na zamestnávanie sa dlhodobo nezamestnaných bez dodatočných nákladov z nákladov na už vyplácanú dávku v hmotnej núdzi a zároveň by mohli byť čiastočne hradené z Európskeho sociálneho fondu. Podmienka ročnej evidencie bude zároveň dostatočnou poistkou proti zneužívaniu.

    Dovoľte mi preto predniesť plné znenie pozmeňujúceho návrhu.

    K čl. II.

    1. Za bod 1 sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: za § 50c sa vkladá nový § 50d, ktorý znie:

    㤠50d

    Motivačný príspevok medzitrhu práce

    (1) Motivačný príspevok medzitrhu práce (ďalej len „príspevok“) sa poskytuje dlhodobo nezamestnanému občanovi, ktorý sa zamestnal a ktorý pred nástupom do zamestnania mal zabezpečené základné životné podmienky a poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi.

    (2) Pracovné miesto, na ktorom sa dlhodobo nezamestnaný občan zamestnal podľa odseku 1, musí mať perspektívu byť udržateľné a nenahrádzať už existujúce pracovné miesta, pričom dlhodobo nezamestnaný občan musí uzavrieť pracovný pomer v rozsahu aspoň 20 hodín týždenne na dobu neurčitú alebo na dobu určitú minimálne na 12 mesiacov.

    (3) Príspevok sa neposkytuje dlhodobo nezamestnanému občanovi, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo ktorému sa poskytuje príspevok podľa § 51 alebo § 52a. Počas poskytovania príspevku nemá zamestnanec nárok na poskytovanie príspevku podľa § 50a ods. 1 písm. b).

    (4) Výška príspevku je

    a) 75 % vypočítanej dávky počas prvého roka od prvého začatia poskytovania príspevku,

    b) 50 % vypočítanej dávky počas druhého roka od prvého začatia poskytovania príspevku,

    c) 25 % vypočítanej dávky počas tretieho roka od prvého začatia poskytovania príspevku.

    (5) Vypočítaná dávka na účely príspevku je suma dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu, na ktorú by mal dlhodobo nezamestnaný občan nárok bez započítania príjmu z novonadobudnutého zamestnania.

    (6) Príspevok poskytuje úrad, v územnom obvode ktorého poberal dlhodobo nezamestnaný občan dávku v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu na základe písomnej žiadosti dlhodobo nezamestnaného občana.

    (7) Úrad uzatvorí s uchádzačom o zamestnanie písomnú dohodu o poskytnutí príspevku, ktorá obsahuje

    a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody,

    b) identifikačné údaje zamestnávateľa a charakteristiku vytvoreného pracovného miesta,

    c) dátum vzniku zamestnania,

    d) výšku príspevku, jeho špecifikáciu a spôsob úhrady,

    e) podmienky poskytnutia príspevku,

    f) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,

    g) podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,

    h) záväzok dlhodobo nezamestnaného občana, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,

    i) ďalšie dohodnuté náležitosti.

    (8) Pred uzatvorením dohody o poskytnutí príspevku podľa odseku 5 úrad overí, či pracovné miesto spĺňa podmienky podľa odseku 2.

    (9) Nárok na príspevok zaniká

    a) uplynutím 3 rokov od prvého začatia poskytovania príspevku,

    b) ukončením pracovnoprávneho vzťahu pred uplynutím 3 rokov od začatia poskytovania príspevku, pokiaľ si poberateľ príspevku okamžite nenašiel iné zamestnanie alebo

    c) ak na základe zistení úradu bolo kvôli pracovnému miestu, v ktorom sa zamestnal dlhodobo nezamestnaný občan, zrušené iné pracovné miesto.“

    Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa zaviesť súbeh dávky v hmotnej núdzi a príjmu ako nástroj tzv. medzitrhu práce, ktorý by mal zvýšiť motiváciu dlhodobo nezamestnaných občanov, t. j. v evidencii nezamestnaných viac ako 12 mesiacov, nájsť si prácu. Dlhodobo nezamestnaní občania poberajúci dávku, by tak poberali postupne sa znižujúcu časť dávky v hmotnej núdzi aj popri práci. Kvôli predchádzaniu zneužívania príspevku sa navrhuje, aby úrad overoval, že pracovné miesto má perspektívu byť udržateľné, nenahrádza už existujúce pracovné miesta, je minimálne na polovičný pracovný úväzok a pracovný pomer musí byť uzavretý najmenej na dobu 20 mesiacov. Túto kontrolu budú úrady vykonávať, aby nedochádzalo k rušeniu súčasných a vytváraniu nových podporovaných miest. To však nie je problém, keďže v prípade zrušenia existujúcich miest sa prepustení ľudia okamžite hlásia na tom istom úrade práce. Takýto nástroj by vytvoril motiváciu na zamestnávanie sa dlhodobo nezamestnaných bez dodatočných nákladov a mohli by byť tieto náklady čiastočne hradené z Európskeho sociálneho fondu. Podmienka ročnej evidencie by zároveň bola dostatočnou poistkou proti zneužívaniu.

    2. Za bod 7 sa vkladá nový bod 8, ktorý znie: 8. V § 65b sa za slová „§ 50c“ vkladajú slová „§ 50d“.

    Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti so zavedením nového príspevku.

    Vážené dámy, vážení páni, návrh naozaj nezakladá nové nároky na štátny rozpočet, návrh umožňuje kombinovať dávku a príjem tak, aby sa zamestnancovi zvýšil čistý príjem z práce. Preto vás poprosím o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán poslanec Róbert Madej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Nedávno sa vo väčšom rozsahu riešil zákon o službách zamestnanosti s tým, že sa dopĺňalo veľké množstvo nástrojov, ktoré sa momentálne odskúšavajú, a naozaj myslím si, že sú v štádiu zisťovania efektívnosti a, samozrejme, odskúšavania, ktoré z nich sú vhodné, alebo nie. Aj z toho dôvodu pridávanie nových, myslím si, že nie je v danom čase v súčasnosti najvhodnejšie obdobie.

    Chcem ale poukázať aj na niektoré legislatívne nedostatky tohto pozmeňujúceho návrhu, a to najmä vzhľadom na existenciu nariadenia Európskej komisie pod číslom 800 z roku 2008, ktoré nadobudne účinnosť 1. januára 2009. V súlade s týmto nariadením je potrebné povedať, že príspevok, ktorý sa u nás platí z prostriedkov Európskej únie, a toto nariadenie hovorí o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa čl. 87 a 88 zmluvy, je potrebné povedať, že pomoc by mala byť v tomto prípade poskytovaná iným kategóriám občanov a od 1. januára sa to postupne bude musieť meniť a najdlhšie na obdobie 2 roky, nie na obdobie 3 roky, čo by mohli byť následne neoprávnené výdavky.

    Čo sa týka zmeny kategórií, budú to znevýhodnení pracovníci alebo značne znevýhodnení pracovníci a to sú osoby, ktoré budú minimálne 24 mesiacov bez práce, aj vzhľadom na to nie je možné takýto pozmeňujúci...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. S reakciou chce pani poslankyňa? Zapnite, prosím, mikrofón pani poslankyni Radičovej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Áno, pridávali sme nové príspevky na podporu a riešenie záležitostí trhu práce, chcem podotknúť, že návrh, ktorý predkladám, je naozaj overený, širokospektrálne používaný, je veľmi jednoduchý, je kombináciou dávky a príjmu z práce.

    Po druhé viem o nariadení, ktoré spomínate, ja som preto, keď som zdôvodňovala financovanie tohto návrhu, podčiarkla, že po prvé to nezakladá nové nároky zo štátneho rozpočtu, pretože ide o kombináciu dávky, ktorú by ten občan poberal tak či tak. Čiže nie sú to nové nároky na výdavky. A čiastočne, podčiarkujem, čiastočne by sa dali využiť aj prostriedky z ESF v prípade splnenia takýchto podmienok, ale to nie je nevyhnutné, lebo, opakujem, nevytvára to nové nároky na...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Bohužiaľ, pani kolegyňa, čas uplynul, takže budeme pokračovať. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Registrujem pani poslankyňu Muškovú, pani poslankyňu Gibalovú. Je to všetko pravdepodobne, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Mušková. Pripraví sa pani poslankyňa Gibalová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som vo veľmi krátkom vystúpení podala jeden pozmeňujúci návrh, kde v bode 1 za bod 5 sa vkladá nový bod 6, ktorý znie: v § 5 sa odsek 4 dopĺňa písmenom aa), ktoré znie: „aa) Príjem za poskytnutie údajov pre štatistiku rodinných účtov, ktoré vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky,“. Súčasne sa vykoná prečíslovanie bodov 6 až 45.

    Zdôvodňujem svoj návrh tým, že navrhujem, aby sa na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi za príjem nepovažoval okrem iných príjmov aj príjem za poskytnutie údajov pre účely štatistického zisťovania Štatistického úradu Slovenskej republiky. Dôvodom je odstránenie prekážky pre získavanie údajov pre štatistiku rodinných účtov najmä od občanov v hmotnej núdzi, ktorí jednoznačne patria k nízkopríjmovým domácnostiam.

    Z mojej strany je to všetko, pán spravodajca. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené poslankyne, poslanci, k tomuto vládnemu návrhu zákona som vystúpila všeobecne aj v prvom čítaní a naznačila som, artikulovala som výhrady moje osobné i výhrady Kresťanskodemokratického hnutia, preto mi dovoľte, aby som prečítala pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona a potom ho stručne aj odôvodnila.

    K čl. I návrhu zákona, bod 10 znie: 10. § 10 sa dopĺňa odsekmi 9 až 15, ktoré znejú:

    „(9) Dávka na účely tohto zákona je za podmienok určených týmto zákonom aj dávka pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak si toto dieťa plní školskú dochádzku podľa osobitného predpisu.

    (10) Výška dávky a príspevku určená podľa § 17 sa zvýši o dávku podľa odseku 9.

    (11) Žiaci 1. až 4. ročníka základnej školy poberajú dávky podľa odseku 9 v sume 16,60 eur.

    (12) Žiaci 5. až 9. ročníka (2. stupňa základnej školy) poberajú dávku podľa odseku 9 vo výške vypočítanej podľa vzorca 130 eur krát koeficient školy na druhú delené priemer dosiahnutý v uplynulom polroku. Koeficient školy sa vypočíta ako priemerný počet bodov, ktoré škola dosiahla v monitoringu deviatakov podľa osobitného predpisu v predchádzajúcom školskom roku za všetky sledované predmety, delené 100. Koeficient sa zaokrúhli na dve desatinné miesta.

    (13) Študenti stredných škôl poberajú dávku podľa odseku 9 vo výške vypočítanej podľa vzorca 1 300 eur krát koeficient školy na druhú delené priemer dosiahnutý v uplynulom polroku. Koeficient školy sa získava z externej formy maturitnej skúšky danej školy. Vypočíta sa ako súčet počtu bodov získaných v úrovni A krát dva, počtu bodov získaných v úrovni B a počtu bodov získaných v úrovni C delené dva za všetky sledované predmety vydelený počtom hodnotených testov a číslom sto. Koeficient sa zaokrúhli na dve desatinné miesta.

    (14) Ak žiak opakuje ročník, výška dávky podľa ods. 11, 12 alebo 13 sa znižuje na polovicu. Dávka podľa odseku 9 sa poskytuje od začiatku školského roka na príslušný školský rok v období školského vyučovania a školských prázdnin. Dávka podľa odseku 9 sa poskytuje aj pri formách osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky, ak sa tieto osobitné spôsoby plnenia školskej dochádzky vykonávajú na území Slovenskej republiky ako školská dochádzka.

    (15) Dávka podľa odseku 9 nepatrí, ak príslušný orgán rozhodol o zastúpení výplaty prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa podľa osobitného predpisu.20d)“

    Poznámky pod čiarou k odkazom 20b) a 20d) znejú:

    „20b) Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    20c) § 23 zákona č. 245/2008 Z. z.

    20d) § 12 ods. 2 zákona č. 100/2003 Z. z.“

    Pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím predložiť, bol spracovaný na základe a z podnetu Inštitútu zamestnanosti, ktorý bol doručený aj k predmetnému zákonu pôvodne ako pripomienka, ale nebol akceptovaný v pripomienkovom konaní.

    Môj pozmeňujúci návrh, ako už vyplýva z prečítaného textu, upravuje výšku nároku na motivačný príspevok pre žiakov škôl, ktorí pochádzajú zo sociálne slabších rodín, a podporuje motivačný efekt na výsledky žiaka v škole. Výška dávky je v návrhu závislá od priemeru žiaka a od kvality školy, ktorú navštevuje, to je podstata pozmeňujúceho návrhu. Presný vzorec je suma x, koeficient školy na druhú delené priemer žiaka za posledný polrok.

    Účelom tohto pozmeňujúceho návrhu je zvýšenie motivácie detí zo sociálne slabších rodín učiť sa a dosahovať lepšie výsledky. Vládny návrh predpokladá zrušenie motivačného príspevku a nahrádza ho paušálnou dávkou 500 korún a jedinou podmienkou na získanie tejto dávky je plnenie povinnej školskej dochádzky a žitie v sociálne slabšej rodine. Máme za to, že toto nie je celkom spravodlivý systém, preto prekladáme tento pozmeňujúci návrh a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Klára Sárközy. Ešte niekto iný? Ak nie, uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Chcem podporiť pozmeňujúci návrh pani poslankyne Gibalovej. Svoj názor aj názor poslancov klubu Strany maďarskej koalície som povedala pri prvom čítaní. Pre nás je takisto neprijateľné, preto, aby niekto dostal dávku v hmotnej núdzi, stačí, aby povinne navštevoval školu, pretože čl. 42 ústavy hovorí o tom, že každý má právo na vzdelanie a školská dochádzka je povinná. Takže fakticky tá povinnosť, aby dieťa navštevovalo školu, je daná ústavou ako najvyšším zákonom.

    Nemôžem súhlasiť ani s tým, čo pani ministerka uvádza v dôvodovej správe a čo aj povedala pri predložení tohto návrhu zákona, že preto sa mení ten pôvodný zákon, mení sa motivačné štipendium, lebo tá pôvodná dávka značne administratívne zaťažila školy. Ja som sa rozprávala s viacerými riaditeľmi škôl, dokonca som sa rozpráva aj so stavovskými organizáciami, oni majú na to úplne iný názor, pretože či sa tam bude brať či do úvahy priemer, budú mať také isté administratívne zaťaženie školy aj v budúcnosti ako doteraz, plus tam bolo len to, že dvakrát ročne pri polročných a pri koncoročných vysvedčeniach tam museli zapísať priemer žiaka. Takže myslím si, že ani táto výhovorka neobstojí.

    Vy ste hovorili o tom, že táto dávka sa už viackrát nezvyšovala. Sme za to, aby sa to zvýšilo na 500 korún, ale keď chceme, aby sa uplatnili v budúcnosti kvalifikovaní pracovníci, absolventi škôl na pracovnom trhu, tak treba všetko spraviť pre to, aby boli motivovaní, a keď nie inak, tak motivačnými štipendiami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na faktickú poznámku pani poslankyňa Gibalová. Má slovo.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni za podporu a verím, že sa nám to všetkým uleží v hlave a že podporia aj ostatní poslanci tento návrh môj pozmeňujúci. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, mikrofón je váš.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dotknem sa iba pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli.

    Plne akceptujem pozmeňujúci návrh pani poslankyne Muškovej a ďakujem zaň, je to veľmi dobrý návrh a určite pomôže ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi a získajú príjem, a vlastne štatistické zisťovanie, ktoré vykonávajú, sa nebude počítať do hmotnej núdze. Takže za tento pozmeňujúci návrh ďakujem.

    Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh pani Radičovej, perfektne ho zdôvodnil pán poslanec Madej a reagoval úplne presne. Treba povedať, že jednoznačne tento návrh je v rozpore s nariadením Rady o skupinových výnimkách, ktorý sme povinní uplatňovať od 1. 1. 2009, čiže nepríde do úvahy.

    Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh pani poslankyne Gibalovej a pani poslankyne, ktorý podporila aj pani poslankyňa Sárközyová, musím povedať jednu vec, že v každom prípade považujem za traumatizujúce nielen ja, my sme nielen s odborníkmi rokovali na túto tému, s pedagógmi, ale sme sa stretli opakovane so zástupcami Združenia miest a obcí, so starostami a primátormi miest, ktorí taktiež navrhovali zrušiť tento motivačný príspevok, pretože nie všetky deti sú schopné neustále zlepšovať svoj prospech. A ja len zdôrazním jednu vec, hovoríme o rodinách, teda o deťoch, ktoré žijú v rodinách, ktoré sú v hmotnej núdzi. Ak zvyšujeme vlastne pomoc týmto rodinám v rámci hmotnej núdze o 500 korún na jedno dieťa mesačne, zastávam názor, že rodina s deťmi si takúto pomoc zaslúži. Alebo azda chcete, aby zostali tak, ako ste schválili hmotnú núdzu, že ak matka poberala rodičovský príspevok vo výške 3 790 korún a mala 3 deti a žila s nimi sama, nemala nárok na pomoc v hmotnej núdzi?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko v rozprave. Nie. Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme teraz druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má tlač parlamentnú 789 a spoločná správa výborov č. 789a.

    Opäť má slovo pani ministerka práce a odôvodní tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje zaviesť novú dávku, a to príspevok na starostlivosť o dieťa. Tento nový príspevok bude adresným nástrojom podpory rodín s deťmi, ktorý vytvorí podmienky na zosúladenie rodinného, osobného a pracovného života a zároveň vytvorí podmienky na zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti mladých rodičov. Zavedenie príspevku na starostlivosť o dieťa umožní rodičom ľahší návrat do zamestnania a je reakciou aj na odporúčania OECD týkajúce sa vzťahu medzi dĺžkou rodičovskej dovolenky a možnosťou uplatnenia sa na trhu práce rodičov maloletých detí.

    Navrhovaný príspevok na starostlivosť o dieťa v nadväznosti na rodičovský príspevok umožní rodine vybrať si z alternatív podpory štátu určenej rodičom na starostlivosť o dieťa do 3 rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 6 rokov veku dieťaťa. Rodičia budú mať možnosť voľby takej formy starostlivosti o dieťa v prvých troch rokoch života, ktorá bude najviac vyhovovať potrebám dieťaťa a rodiča, ktorý bude môcť vykonávať zárobkovú činnosť alebo sa venovať vlastnému vzdelávaniu na strednej alebo vysokej škole. Navrhovaný príspevok sa poskytne rodičom na každé dieťa, ak sa rozhodnú vykonávať zárobkovú činnosť a počas tohto obdobia zabezpečia starostlivosť o maloleté dieťa inou právnickou alebo fyzickou osobou, ktorých činnosť je zameraná na starostlivosť o deti.

    Výška príspevku sa navrhuje v dvoch sumách mesačne, a to vo výške preukázaných výdavkov rodiča, najviac vo výške rodičovského príspevku, alebo vo výške 25 % rodičovského príspevku, čo je odhad nákladov, ktoré sú spojené so zabezpečením starostlivosti o dieťa rodičom alebo fyzickou osobou.

    Zavedením príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorým štát prispieva rodičom na výdavky spojené so zabezpečením starostlivosti o maloleté dieťa počas výkonu zárobkovej činnosti, treba zmeniť zákon o rodičovskom príspevku. Navrhuje sa poskytovať rodičovský príspevok len rodičom, ktorí sa rozhodnú starať o dieťa a osobne počas rodičovskej dovolenky alebo v čase pozastavenia prevádzkovania živnosti.

    Predloženým návrhom zákona sa navrhujú aj zmeny v zákone o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, ktorým by sa odstránili okrem iného aj nezrovnalosti s prednostným nárokom na rodičovský príspevok pred opakovaným príspevkom náhradnému rodičovi. Upravuje sa problematika výživného pre dieťa v pestúnskej starostlivosti, ktoré je vyššie ako poskytovaný opakovaný príspevok dieťaťu.

    Pokiaľ ide o spoločnú správu, všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté, vítam.

    Ďakujem pekne. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Roškovej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov a o návrhoch a stanoviskách gestorského výboru. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 789) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1061 z 22. októbra 2008 pridelila vládny návrh zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 509 z 18. novembra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 407 z 19. novembra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 200 z 11. novembra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 171 z 18. novembra 2008. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, prijali 7 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúčal hlasovať o bodoch 1 až 7 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Ľubicu Roškovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Po druhé predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 210 z 24. novembra 2008.

    Ďakujem pekne, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa v mene poslaneckého klubu SDKÚ prihlásila pani poslankyňa Iveta Radičová, má teda slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka, ja som pri prvom čítaní už predniesla svoje pripomienky k predkladanému návrhu a v druhom čítaní si dovolím predložiť pozmeňujúce návrhy, ktoré na mnou vyslovené pripomienky reagujú, resp. snažia sa ich zapracovať do predloženého návrhu.

    Ak dovolíte, nebudem opakovať široko základný problém, ale jednoducho rozdelenie príspevku, rôzneho príspevku podľa toho, kam pracujúca matka umiestni dieťa, nepovažujem za napĺňanie rovnosti príležitostí, princípu rovnosti príležitostí a považujem to za diskriminačné.

    Jednoducho sú rodiny, ktoré inú voľbu, ako zabezpečiť si individuálnu starostlivosť, nemajú. Pri najlepšej vôli. Mohla by som vymenovať takýchto prípadov ix, kde umiestnenie do inštitucionálnej starostlivosti dieťaťa jednoducho nie je z rôznych dôvodov, či už choroby, alebo zdravotného stavu, možné.

    Plne súhlasím, že primárnou starostlivosťou o dieťa má byť rodinná starostlivosť, a teda starostlivosť rodičov, prípadne starých rodičov. Ale veď i rodičov za starostlivosť o deti a výchovu podporujeme, lebo je to verejný záujem. Finančne ich podporujeme. Rovnako nevidím preto dôvod, aby sme finančne nepodporili starých rodičov. Je to úplne ten istý princíp. A navyše zdá sa mi trošku absurdné, aby sme inak odmeňovali starého rodiča, ak je iba starým rodičom, a starého rodiča, ak sa stane živnostníkom. Tam už vôbec potom ten princíp primárnej starostlivosti rodičov či starých rodičov o svoje deti či vnúčatá považujem za nepochopiteľný.

    Preto si dovolím navrhnúť nasledujúce pozmeňujúce návrhy:

    1. V čl. I § 5 ods. 1 písm. b) sa slová „25 %“ nahrádzajú „100 %“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa odstrániť diskrimináciu rodinnej starostlivosti o dieťa v porovnaní s inštitucionálnou starostlivosťou. Podľa vládneho návrhu by totiž rodič, ktorý zabezpečí starostlivosť o dieťa rodinným príslušníkom alebo inou osobou, dostal len štvrtinový príspevok v porovnaní s príspevkom, ktorý by dostal, ak by zabezpečil inštitucionálnu starostlivosť o dieťa. V niektorých prípadoch však rodičia ani pri najlepšej vôli nemôžu dať dieťa do zariadenia z dôvodu choroby alebo zdravotného stavu dieťaťa.

    2. V čl. II sa vypúšťa bod 1. Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť zákaz vykonávania zárobkovej činnosti počas poberania rodičovského príspevku, čím sa rodičom umožňuje vybrať si, či budú poberať rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Návrh zákona vo vládou predloženej podobe totiž znevýhodňuje niektoré rodiny s deťmi v porovnaní so súčasným stavom. Možnosť výberu by tento problém odstránila.

    3. V čl. II druhý bod sa v § 3 ods. 3 dopĺňa písmenom f), ktoré znie: „f) rodič počas vykonávania zárobkovej činnosti zabezpečí riadnu starostlivosť o dieťa druhým rodičom dieťaťa alebo inou plnoletou fyzickou osobou podľa osobitného predpisu“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa umožniť rodičom poberajúcim rodičovský príspevok, aby mohli popri vykonávaní pracovnej činnosti zabezpečiť starostlivosť o dieťa spôsobom, ktorý bude najvhodnejší pre ich rodinnú situáciu. Pozmeňujúci návrh v štvrtom bode spoločnej správy dáva túto možnosť rodičom, ktorí pracujú na dohodu. Rovnakú možnosť by však mali mať aj rodičia, ktorí pracujú na polovičné úväzky alebo pracujú z domu ako samostatne zárobkovo činné osoby. Zriedkavé nie je ani to, že sa dvaja rodičia pracujúci na plný úväzok, napríklad v prevádzke na zmeny, pri dieťati striedajú. Preto je potrebné rodičom umožniť, aby podľa svojho najlepšieho uváženia zabezpečili starostlivosť o dieťa počas práce.

    Toľko z pozmeňujúcich návrhov.

    Dovoľte mi ešte pár poznámok. I v dôsledku nového Zákonníka práce, kedy fixné určenie zmennosti sa nahradilo povinným cyklickým striedaním v zmenách, navštívila som niekoľko podnikov a firiem v ostatnom období. Práve tým, že žena musí robiť na dvoj- či trojzmennú prevádzku a nemôže mať fixne len pracovnú dobu napríklad cez deň, čo jej potom umožňovalo starať sa o dieťa, v mnohých rodinách natoľko skomplikovalo situáciu, že naozaj riešenie, ktoré momentálne majú, je spomínané striedanie sa dvoch zamestnaných rodičov pri starostlivosti o svoje dieťa či deti. Naozaj je to spôsobené i dopadom nového Zákonníka práce, preto ja vítam v spoločnej správe rozšírenie o prácu na dohodu, kedy je možné o takúto podporu požiadať, ale dnes už to zďaleka nie je len práca na dohodu, ktorú využívajú pracujúci rodičia popri starostlivosti o dieťa, keď sú na materskej, prípadne rodičovskom voľne.

    A čo sa týka pozmeňujúceho návrhu na možnosť voľby, áno, to je dobrý princíp. Voľba je vždy dobrý princíp, pretože rodič najlepšie vie, čo je pre neho samého a jeho dieťa najvhodnejšie. Ale predložená novela zákona túto voľbu umožňuje len tým rodičom, ktorí už v systéme sú. Ja sa obraciam na plénum, aby sme túto možnosť voľby rozšírili i pre tých, ktorí ako noví budú vstupovať do systému, pretože pre veľkú, pre istú časť rodičov naozaj dnes existujúci systém rodičovského príspevku by bol výhodnejší. Takže len odporúčam to neriešiť v prechodnom ustanovení pre dnes už zaradených ľudí do systému, ale aj tých, ktorých sa to bude týkať v budúcnosti.

    Obraciam sa na vás, vážené poslankyne, vážení poslanci, o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami: pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Pado. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že práve touto témou sme sa už zaoberali na výbore sociálnych vecí, kde jednoznačne bol nesúhlas práve aj s takýmito návrhmi, ako to predkladá pani poslankyňa Radičová, pretože zo všetkých starých rodičov o chvíľu urobíme profesionálnych rodičov. A ja si myslím, že dneska funguje medzigeneračná solidarita a jednoznačne ide o osobnú starostlivosť o dieťa. Nemôže rodič zároveň vykonávať zárobkovú činnosť a byť aj profesionálnym rodičom, to je k tomu čl. II, a rovnako starý rodič. A v čl. II ich chce pani poslankyňa Radičová, chce ponechať doterajší stav taký, aký je. My ideme s novou filozofiou v tomto zákone o osobnej starostlivosti.

    V čl. III je v rozpore s novonavrhovaným účelom zákona o rodičovskom príspevku, ktorý poskytovať rodičovský príspevok len rodičom, ktorí poskytujú osobnú starostlivosť dieťaťa, a to z tohto dôvodu nevykonávajú zárobkovú činnosť.

    Takže ja asi k tomu toľko a myslím si, že práve kvôli tomu tieto pozmeňujúce návrhy by nemali byť prijaté.

    Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo. Toto nie je moja parketa, ja som sa týmto veciam nikdy nevenoval, ale poviem pravdu, že som s pani poslankyňou Radičovou bol na návšteve v jednej firme v meste, odkiaľ pochádzam, aj pani spravodajkyňa, a to ma vlastne motivuje k tomu, aby som podporil návrhy pani poslankyne Radičovej, pretože stačí sa stretnúť s ľuďmi a počúvať ich problémy a potom zistíte, že čo je aj treba riešiť. A teda chcem povedať, že mnohé z toho, čo pani poslankyňa Radičová povedala, naozaj sa snaží riešiť problémy rodičov spôsobené novelou Zákonníka práce a zmennosťou.

    A ešte by som sa chcel opýtať pani poslankyne Radičovej, či si aj ona myslí, že terajší rodičia sú zlí rodičia, pretože to povedala predrečníčka. Ja som takisto rodič a nemyslím si, že som zlý rodič, na to nech sa opýta ľudí dookola. Takže chcel by som pani poslankyňu Radičovú podporiť v jej pozmeňujúcich návrhoch. A pani spravodajkyni, keďže sme z jedného a toho istého mesta, by som odporúčal, aby aj ona šla sa porozprávať s tými ľuďmi a pochopila by takisto, že problémy sa dajú riešiť aj takýmto návrhom, ako je tu od pani Radičovej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, len poprosím, pán poslanec, tretinou príspevku ste reagovali na faktickú poznámku, poprosím do budúcnosti dať registrovať tento problém.

    Slovo má teraz s reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Radičová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pozmeňujúce návrhy sa týkajú deviatich percent rodičov, ktorí popri starostlivosti o dieťa pracujú. To je obsahom nového príspevku. To nebol môj návrh zaoberať sa rodičmi, ktorí pracujú.

    Po druhé nie je môj návrh vyrábať zo starých rodičov živnostníkov, teda inštitucionalizovať túto starostlivosť, práve naopak, nenútiť ich byť živnostníkmi.

    Po tretie i návrh, ktorý ste predložili, rieši problém možnosti výberu medzi rodičovským príspevkom a vami novonavrhovaným príspevkom, ja to len rozširujem aj pre budúcich rodičov, nič viac a nič menej. Takže to tiež je z vašej dielne.

    A čo sa týka samotného rozšírenia, že popri starostlivosti o dieťa si žena či muž privyrábajú rôznym spôsobom dnes, keď práve sa rozširujú formy práce doma, domácej práce, práce na diaľku, keď je možnosť naozaj si zarábať rôznymi formami pracovného úväzku, tak potom nerozumiem, prečo táto výhoda má byť len pre dohodu o vykonaní práce a nie iné formy. Jednoducho, tak buďme dôslední a ponúknime to naozaj všetkým.

    To je všetko.

  • Tak, vážené kolegyne, kolegyne, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pani poslankyňa Kláru Sárközy. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ešte pán poslanec Halecký. Uzatváram alebo ešte niekto, prosím, aby náhodou sa nestalo, že by... Naozaj nikto, prosím? Veľmi pekne ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani ministerka, dovoľte mi na úvod dve krátke všeobecné poznámky, pretože ja ako opozičná poslankyňa nemám na vás inak možnosť reagovať, pretože keby ste to povedali v rozprave, tak by som mala možnosť. Takže teraz reagujem.

    Pred chvíľou sme rokovali o zákone o hmotnej núdzi, kde ste okrem iného na adresu opozičných poslancov, ktorí hovorili o tom, že nesúhlasia s tým, aby sa takýmto spôsobom menil motivačný príspevok alebo motivačné štipendiá, zase ste kritizovali to, ako minulá vláda prijala zákon o hmotnej núdzi. Pani ministerka, ja to musím povedať aj teraz a povedala som to už viackrát, ste ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny tretí rok, mali ste dostatok príležitostí aj možností, aby ste zákon o hmotnej núdzi už zmenili. Bodka.

    Už ste druhýkrát povedali v priamom prenose, že kvôli druhému pilieru, teda kvôli problematike, ktorá sa týka druhého piliera, boli prizvané všetky opozičné strany. Pani ministerka, ja hovorím v mene poslancov Strany maďarskej koalície, v mene predsedu klubu a v mene predsedu strany, Strana maďarskej koalície takúto pozvánku od vás nedostala. Keď ste to niekam poslali, tak mali by sme o tom vedieť, a keď nie, tak vás dôsledne žiadam, aby ste hovorili, ktorých opozičných poslancov sa týkala vaša pozvánka.

    A teraz k meritu veci. Ja som vystúpila aj pri prvom čítaní. Nebudem predkladať pozmeňujúce návrhy, pretože na výbore pre sociálne veci a bývanie sme mali k týmto sociálnym zákonom veľkú diskusiu. Žiaľbohu, ste tam neboli, takže musím sa dostať k vašej reakcii nejako, takže využívam túto príležitosť.

    Pani ministerka, ja som dala aj na výbore pre sociálne veci a bývanie niektoré otázky, na ktoré som nedostala odpoveď od pána štátneho tajomníka, takže by som bola rada, keby ste reagovali. A moja prvá otázka sa týka stanoviska, ktoré predložil úsek legislatívy a aproximácie práva, a to nariadenie Rady č. 1400/71 zo 14. 6. 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktoré sa pohybujú v rámci Európskeho spoločenstva, v platnom znení, ja to nebudem celé čítať, ale čo tu píšu vo svojom stanovisku: „Keďže vo vyhlásení Slovenskej republiky v súlade s čl. V citovaného nariadenia zo 17. 2. 2006 je v legislatíve podľa čl. 4 ods. 1 v rámci rodinných dávok uvedený aj zákon o rodičovskom príspevku, z kontextu úpravy tohto navrhovaného zákona vyplýva, že by bolo potrebné zaradiť aj tento nový návrh v rozsahu uvedených dávok a oznámiť to Európskej komisii. V prípade začlenenia aj tohto príspevku do rozsahu dávok spadajúcich pod citované nariadenie, kde následne navrhované ustanovenie § 6 ods. 9 čl. I o nevyplácanom príspevku do cudziny odporovalo všeobecnej zásade tohto nariadenia o prevoditeľnosti upravených dávok.“ Chcem počuť vašu reakciu, či sa s týmto stotožníte, alebo je to vybavené. Pretože som čakala, že prejdú nejaké pozmeňujúce návrhy zo strany, teda budú predložené nejaké pozmeňujúce návrhy zo strany vládnych poslancov, ktorí túto situáciu riešia. A keď s tým nesúhlasíte, tak povedzte, že Slovenská republika s týmto nemusí nič robiť.

    A ešte jedna veta z tohto stanoviska, a toto nám vytýkal úsek legislatívy a aproximácie práva aj pri zákone o hmotnej núdzi, ktorý sme prerokovali pred chvíľou, a to v čl. I § 9 ods. 2 návrhu: „Napriek tomu, že je v ňom upravené spracovávanie osobných údajov, nie je riešený vzťah právnej úpravy týkajúci sa ochrany osobných údajov.“ Je to veľmi dôležitý bod a myslím si, že na to by ste mali tiež dať odpoveď, či je to vyriešené, alebo nie, či to vidí inak úsek legislatívy a aproximácie, alebo inak to vidia legislatívci z ministerstva. Ale bola by som rada, keby som na to dostala odpoveď, pretože mňa ako poslanca táto problematika zaujíma. Žiaľbohu, na Slovensku sme viackrát svedkami toho, že sa ochrana osobných údajov zneužíva.

    A teraz k tomu zákonu, k meritu, o čom hovoríme. Ja som vystupovala aj pri prvom čítaní, takže som povedala svoje dojmy z tohto zákona, hľadám to správne slovo, pretože to tu odznelo predo mnou z úst pani poslankyne Radičovej, ale ja to ešte raz zdôrazňujem. A povedala som to aj na výbore. Tam odzneli zaujímavé veci na túto, úplne iné alebo úplne iná filozofia na tento vládny návrh zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa. Pretože tam sme sa dozvedeli, že starí rodičia nevedia dať, nevedia sa kvalitne postarať, ja som si to naschvál zapísala, nevedia sa kvalitne postarať o svojich vnukov. Tak ja ako stará matka mám síce veľkých vnukov, majú desať a deväť rokov, ale keď mi ich toho času zverili, tak myslela som doteraz, že starí rodičia sú na to, keď majú na to možnosť, aby dali svojim vnukom a vnúčatám tú najlepšiu starostlivosť. A hovorím to hlavne kvôli tomu, že Slovensko sa cituje aj v zahraničí tak, že je to konzervatívna a kresťanská krajina.

    Ja som, keď je možnosť, za to, aby si generácie medzi sebou pomáhali. A teraz myslím hlavne tú rodinu. Pretože keď najmenšia bunka v spoločnosti rodina nebude fungovať, tak potom uvidíme, ako nám bude fungovať celá spoločnosť. Mnohokrát sme svedkami toho. Takže ja si myslím, že kvalitne postarať sa vedia o svojich vnukov aj starí rodičia. A keď už meníme zákon, tak by som bola rada, keby nebol nikto diskriminovaný. Keď sa rodič rozhodne, že opateru svojich detí dá do starostlivosti starých rodičov, aby starí rodičia mali takú istú možnosť sa o tých svojich vnukov starať, ako keď ich dajú do škôlky, do jasieľ alebo do opatrovateľskej starostlivosti.

    A v tom zákone to tak nie je, pretože príspevok dostanú všetci v stopercentnej sume, 4 780 korún. Až tí starí rodičia, ktorí sa nevedia kvalitne postarať o svojich vnukov, dostanú 25 % tohto príspevku a to je 1 195 korún. Samozrejme, nie je to celkom pravda, čo hovorím, pretože starí rodičia sa môžu dostať k tomu príspevku v stopercentnom počte, to znamená k 4 780 korunám vtedy, keď si otvoria živnosť. No čo iné im už zostáva?

    Hovoríme o príspevku, ktorý dostávajú, teda budú dostávať tí, ktorí sa budú starať o tieto deti do tretieho roku veku dieťaťa. Ja som za to, a myslím si, že to povedala pani poslankyňa Radičová predo mnou, aby sa o svoje dieťa rodičia starali, pokiaľ je to možné, do tretieho roku veku dieťaťa. Pokiaľ je to možné. Žiaľbohu, všetci rodičia nemajú na to možnosť, preto je tu zrejme aj tento návrh zákona.

    Ja som si nerobila štatistiky také, aké máte vy, pretože vy ste pri prvom čítaní hovorili o tom, že máte k dispozícii štatistiky z Únie materských centier, a spomínali ste tu viac organizácií, kde sa starostlivosť zo strany rodičov, aby sa o ich deti starali starí rodičia, bola niekde až na piatom mieste. Neviem, čo bolo na prvom, druhom, treťom, štvrtom. Mňa to ani nezaujíma. Ale mňa zaujíma to, pokiaľ máme na Slovensku antidiskriminačný zákon, aby nikto nebol diskriminovaný.

    Hovoríme o veku dieťaťa do troch rokov, ale podľa mňa hovoríme maximálne o dobe, teda aspoň v tom najväčšom priemere, o dobe šiestich mesiacov. Pretože je veľmi nízka skupina ľudí, ktorí sa musia vracať do pracovného pomeru po šiestich mesiacoch, po siedmich alebo ôsmich. Určite sú aj takí, sú to mladí ľudia, hlavne tí, ktorí majú také zamestnanie, kde si nemôžu dovoliť, aby zostali dlhšie doma. A najväčšia skupina týchto ľudí sa vracia do pracovného pomeru, aspoň podľa mojich skúseností, po dva a polročnom pôsobení doma, či je to matka, alebo otec. Takže hovoríme tu nejako o tých šiestich, maximálne ôsmich mesiacoch.

    Tak vy chcete od starých rodičov, aby na dobu šiestich alebo ôsmich mesiacov otvorili živnosť. Síce ste už v Národnej rade prijali zákony, ktoré im uľahčujú otváranie živnosti, lenže, samozrejme, keď sa skončí tá doba troch rokov, tak oni tú živnosť musia vrátiť. Podľa mňa je oveľa ťažšie v niektorých prípadoch tú živnosť vrátiť, ako tú živnosť získať. Nič iné nechcem od vás, len aby tu nevznikla skupina, ktorá bude diskriminovaná. A hlavne nevznikla diskriminovaná skupina vtedy, ja som túto otázku dala aj na výbore, keď napríklad tí, ktorí budú mať svoje deti v škôlkach alebo v jasliach, teraz myslím obecné škôlky a obecné jasle, tam bude pozitívna diskriminácia, pretože aj obecné škôlky, aj obecné jasle, obecné škôlky dostávajú normatívy zo strany štátu, takže to znamená, keď ešte raz dostanú príspevok, tak to už bude pozitívna diskriminácia.

    Takže ja vás prosím o to, pani ministerka, aby ste dali možnosť všetkým, a som za to, aby sme podporili návrh poslankyne Radičovej, ktorá túto situáciu rieši.

    A ešte dovoľte mi jednu poznámku, ktorá tu odznela pred chvíľou, to bolo síce pri reakcii na pani poslankyňu Radičovú, niečo o profesionálnych rodičoch. No tak ja neviem, ale ja o profesionálnych rodičoch pri tomto zákone neviem. Tí sú asi niekde inde, pri inom zákone.

    Takže, pani ministerka, bola by som rada, keby ste odpovedali na konkrétne otázky, ktoré som položila, a hlavne na tie konkrétne otázky, ktoré sa týkali legislatívy, pretože tie sú dôležité.

    Budem hlasovať aj všetci moji kolegovia za pozmeňujúci návrh pani poslankyne Radičovej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sárközy: pani poslankyňa Vaľová, Gibalová, Brocka. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa len krátko dotknem dvoch vecí. A to k prvej výčitke pani poslankyne Kláry Sárközy k tomu, že sme tu dva či tri, podľa nej tri roky, na to, aby sme predkladali návrhy. Ja si myslím, že ministerstvo práce a sociálnych vecí je jedno z najaktívnejších ministerstiev, a keď si pozriete predkladanú legislatívu, tak si myslím, že predkladá najviac zákonov. Takže zrejme nestačíme za toto obdobie to, čo vy ste za osem rokov pošramotili, pretože musíme aj rôzne veci upravovať, ako je, však vy viete veľmi dobre, ale nebudem chcieť ísť do minulosti, pretože nám ju vyčítate. Ale ešte raz opakujem, my upravujeme valorizáciu detských prídavkov a rôzne iné veci, ktoré ste vy zrušili pri kompenzačných dávkach, kde ste vlastne okruh poskytovateľov zúžili a tak ďalej. Čiže nestíhame to za dva roky, čo vy ste za osem rokov pokazili. A budem konkrétna. Nemôžeme sa porovnávať s nikým iným, iba s predošlou vládou. A tak isto ako robíme nápravu, tak môžeme sa odvolávať iba na zákony, ktoré dala predošlá vláda.

    A čo sa týka tých starých rodičov a tej živnosti, to som spomínala. Ja si myslím, že je medzigeneračná solidarita a že dosiaľ staré mamy nebrali finančné prostriedky za to, že zostali s dieťaťom doma dva mesiace, alebo tri. Rovnako nemôžete ani nejakú kontrolu alebo nemôžete prísť a pozrieť sa, či to dieťa, ja si myslím, že tie staré mamy majú blízko, majú dobrý vzťah k týmto deťom, ale jednoznačne myslím si, že teraz neurobíme zo všetkých starých rodičov, alebo všetkým nebudeme rovnako vyplácať za to, že zostali so svojimi deťmi, lebo to fungovalo. Ja som nemala choré dieťa a moja stará mama zostala s týmito deťmi a neviem si predstaviť, že by žiadala finančné prostriedky, aby jej za to vyplácal štát, pretože ešte je nejaká rodinná solidarita. Takže si myslím, že ak niekto chce vychovávať deti profesionálne, tak potom si tú živnosť založí a bude sa o tie deti profesionálne starať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela ešte k tomu povedať len tri poznámky. No je to veľmi úsmevné, že budú babičky podnikateľky, ktoré sa budú starať o vlastné vnúčatá. Zakladá sa tu nerovnaký prístup. A ďakujem pani poslankyni Sárközy, že sa dotkla tej poznámky vo faktickej poznámke pani poslankyne Vaľovej, ktorá hovorila o profesionálnych rodičoch v intenciách tohto zákona. Je to nenáležité, až dehonestujúce. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Brocka.

  • Pani kolegyňa Sárközy, po vašom vystúpení mi napadlo, či nekrivdíte predkladateľovi, keď tvrdíte, že ide o diskrimináciu v prípade starostlivosti babičiek živnostníčok, ale že ide vlastne o podporu podnikania. Bude nový druh podnikania – babičky podnikateľky. Len zasa, ak to tak bude, ak sa to uchytí, tak mám obavy, aby sa to neuplatňovalo aj pri iných návrhoch zákonov, napríklad že deti sa budú môcť postarať o svojich rodičov iba vtedy, keď budú živnostníci, a ak nebudú živnostníci, inak dáme ich rodičov do domova dôchodcov.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem za podporu zo strany mojich kolegov z KDH k tomu, čo som povedala. Myslím si, že fakt sa v tomto zákone miešajú dojmy a pojmy.

    Ja môžem diskutovať o tom, že či dať nejaký príspevok rodinným príslušníkom, teraz myslím tým starým rodičom, alebo nie, a som za medzigeneračnú solidaritu. Ale potom nerozumiem tým 25 percentám. Prečo práve 25 % a nie 100 %, prečo nie 90 %, prečo nie 30 %? Odkiaľ vyšlo to percento 25? A potom rozprávame o tom, že áno, rodičia, starí rodičia aj deti sú si povinní navzájom sa podporovať. Ale potom nedávajme peniaze nikomu.

    A súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Brocka, teraz budú babičky podnikateľky, alebo dedkovia, a potom z tých vnukov, o ktorých sa teraz tie babičky a dedkovia podnikatelia budú starať, budú podnikatelia, ktorí sa budú starať o svojich dôchodcov, teda o rodičov, alebo ich potom dajú do domova dôchodcov. Pretože keď tu pôjdeme touto cestou, tak asi z týchto dnešných vnukov, o ktorých sa budú starať podnikatelia starí rodičia, spravíme potom podnikateľov, ktorí sa budú na oplátku starať o svojich starých rodičov o, čo ja viem, o 30 rokov alebo neviem o koľko.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec, predseda výboru pre sociálne veci a bývanie Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, vážená pani ministerka, chcem sa vyjadriť k celkovému výsledku, dosť, by som povedal, medializovaného zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa, o jeho momentálnom stave a hlavne aj možnože, čo je ešte dôležitejšie, o perspektíve. Pretože po prvé je potrebné uznať a zdôrazniť, že tento zákon o príspevku je v súlade s programovým vyhlásením vlády, zosúlaďuje a zvyšuje podiel žien pre uskutočnenie ich, by som povedal, predsavzatia pracovať a mať aj zabezpečenú starostlivosť o dieťa, čo je požiadavka modernej doby a hlavne doby náročnej na ekonomické, finančné zabezpečenie rodín, hlavne, dá sa povedať, zo strednej skupiny, čo sa týka príjmov, alebo z tej nižšej. Títo ľudia, tieto ženy sú nútené, aby sa zamestnali hneď a podľa možnosti čím skôr, a tak svoje existenčné možnosti či už v zaplatení bývania alebo ošatenia, alebo stravovania, túto situáciu riešili touto formou.

    Myslím si, že tento zákon o príspevku na starostlivosť o dieťa poskytuje možnosti, poskytuje alternatívu ísť touto alebo inou cestou. A ako sme počuli aj zo strany opozície, tie návrhy ja by som veľmi nezavrhoval, myslím si, že majú svoje racionálne jadro a majú svoju perspektívu. Ale zdá sa, že ministerstvo, vláda a asi aj koalícia sa rozhodla ísť na to opatrnejšie ako prvou fázou tohto zákona o príspevku aj tou kritizovanou sumou príspevku do výšky 25 % pre fyzickú osobu, rodinného príslušníka a aj v tom celkovom rozsahu poskytovania tohto príspevku. Čo je dôležité, považujem to za nóvum, za niečo originálne, s čím sa prichádza na trh práce a na, dá sa povedať, oblasť starostlivosti o matku a o dieťa.

    Mňa zaujímajú dve veci, by som povedal, najviac: Koľko matiek využije túto príležitosť a túto šancu? Po druhé či zvýši ich finančné, materiálne zabezpečenie zásadným a podstatným spôsobom? A nakoniec ako každý zákon prejde previerkou času a ukáže sa, či je atraktívny, či si vyžaduje zmeny a korekcie tak, ako aj navrhuje opozícia, či je dostatočný v svojom cieli, ktorý si stanovil.

    Tá kritizovaná pripomienka ako o babičkách živnostníčkach a podobne, myslím si, že nie je najlepšia, sú aj lepšie charakteristiky, pretože, ako už bolo spomínané, tá rodinná solidarita tu hrá svoju úlohu, dokonca je aj zákonná povinnosť sa starať o svoje dieťa, o svojho vnuka na základe zákona o rodine. Takže toto by sme nemali zabúdať a hneď to kritizovať, pokiaľ ten príspevok nie je do výšky, čo ja viem, 75 – 80 % ako pri tej druhej alternatíve cez škôlku alebo jasle. A myslím si, že aj ten príspevok vo výške 25 % rodičovského príspevku je motivujúci a je taký, ktorý v prvom kole aplikácie tohto systému starostlivosti o matku a dieťa vylučuje minimálne zneužívanie tohto zákona alebo neadekvátne využívanie.

    Takže ako prvú aplikáciu tejto formy považujem za možnú, aj keď si viem predstaviť tú výšku príspevku v relácii k rodičovskému príspevku do výšky 50 %, prípadne 70 %, ale ukáže to čas. Predsa v priebehu roka, dvoch možno vyhodnotiť jeho potrebu, môžeme získať spätnú reakciu od matiek, od príslušných centier, ktoré to registrujú, kde sa matky združujú a kde svoje podnety dávajú.

    Takže z tohto dôvodu ako filozofia zákona, jeho alternatívna možnosť sa rozhodnúť, či ísť formou rodinnej výchovy, alebo výchovy v škôlkach, jasliach, je dobrá. A ja ho budem podporovať, aj keď musím pripomenúť, že návrhy, ktoré boli tuná zo strany opozície, hlavne pani poslankyne Radičovej, registrujem, budem ich sledovať v ďalšej aplikácii a vo svojich ďalších úvahách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda Halecký, ja chcem reagovať na to, na tú otázku, ktorú ste dali, že koľkých matiek sa to bude asi týkať alebo koľkí využijú tento príspevok. Ja som sa na toto spýtala na výbore pre sociálne veci a bývanie, tam mi bolo povedané, že sa bude týkať asi 11-tisíc. Takže hovoríme o malom kvante, zrejme 11-tisíc detí, ktoré to budú využívať, a preto my upozorňujeme na tie veci. My nemáme žiaden problém s príspevkom na starostlivosť o dieťa. Ale keď už dávame tento príspevok, tak prečo nedať možnosť, aby rodič si vybral, komu a do akej opatery to svoje dieťa zverí. Pretože, ešte raz zdôrazňujem, môžu nastať také situácie, kde inú možnosť alebo inú voľbu nemôže mať. A nesúvisí to celkom s týmto zákonom, ale my upozorňujeme na tieto veci, pretože máme na to mnohokrát iný pohľad alebo máme iné skúsenosti.

    Keď sme hovorili o tom, keď sme pri zákone o zamestnanosti menili okrem iného aj príspevok na mobilitu, alebo mobilitu pracovnej sily, aj vtedy sme upozorňovali, boli tu pozmeňujúce návrhy. Nakoniec sa z tých pozmeňujúcich návrhov prijal jeden, ktorý vylepšoval ten zákon.

    Pred dvoma týždňami sme na výbore mali pána generálneho riaditeľa Sihelského. Vyslovene sme sa ho, ja osobne som sa ho na tento príspevok pýtala. Nevedel mi povedať ešte štatistické údaje, pretože tento zákon sa aplikuje od 1. mája, ale jedno povedal: „Vyzerá to tak, že tento príspevok nepriniesol tie úspechy, ktoré sme od neho očakávali.“ My pri tých podnikateľoch starých rodičoch upozorňujeme na to isté. Prečo nemôžeme skúsiť z opačnej strany? Dať možnosť každému, aby to využil a potom budeme vidieť...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Halecký. Má slovo.

  • Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa, za poznámky, pripomienky. Ja myslím, že môžeme byť spokojní a radi, že tento príspevok bude využívať zhruba 10 % matiek, to znamená, že 90 % matiek, keď to otočíme, bežnú fyzickú individuálnu a osobnú starostlivosť o dieťa považuje za prednosť, čo je dobré. Pokiaľ tých 10 % žien chce sa rozhodnúť, aby pokračovali vo svojej atraktívnej osobnej kariére alebo v nutnosti privyrobiť si financie, myslím si, že je potrebné to rozvíjať a je potrebné to nejako začať.

    Osobne predpokladám, že budú aj v ďalšom období, či už pred voľbami, alebo v povolebnom období, práve v tejto sociálnej sfére starostlivosti o rodinu, o matku a dieťa sa vymýšľať rôzne alternatívy a varianty, ktoré budú prinášať riešenia, by som povedal, pestrejšie a hlavne príťažlivejšie pre matku. Pokiaľ zvýšime finančnú situáciu v starostlivosti o matku a dieťa, príjem matky a pokiaľ jej uľahčíme možnosť, flexibilitu umiestniť dieťa do škôlky, do jaslí v blízkosti, dá sa povedať, v dobe, ktorú ona požaduje, prípadne zabezpečíme aj inú formu aj cez ten živnostenský list, myslím si, že bude možnosť si vybrať a to je dôležité.

    Ešte chcem pripomenúť, že nie je definitívne ten zákon uzatvorený na dlhú dobu. Je to štart v starostlivosti o matku a dieťa a pracovný trh a predpokladám, že v krátkej dobe budú diskusie, varianty a možnože aj úvahy o vylepšení aj zo strany ministerstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, pani ministerka chce zaujať stanovisko, má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zase zareagovať len na pripomienky, ktoré tu odzneli, a hneď v úvode pripomínam, starý rodič v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine má dokonca povinnosť, vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k svojim vnúčatám.

    A 1 195 korún, ktoré sme určili, sme vychádzali z predpokladaných nákladov, ktoré sme kvantifikovali, dopadov zvýšenia nákladov starých rodičov, pokiaľ by sa staral o jedno dieťa. Pokiaľ tu diskutujeme o živnostníčke starej mame alebo otcovi, ktorý takúto činnosť môže vykonávať, ja sa vôbec nebránim tomu, aby starí rodičia, ktorí, a teraz budem úprimne hovoriť, pretože zamestnateľnosť ženy 55-ročnej, keď stratí zamestnanie, ale nechcem hovoriť o 55-ročnej, ale môžem hovoriť o 50-ročnej, dokonca 45-ročnej, je veľmi problematická a je tu možnosť aj takejto zárobkovej činnosti. A v tom prípade, ak takúto činnosť bude vykonávať, určite nebude opatrovať jedno dieťa, ale môže opatrovať viacero detí.

    Pripomínam, že takýto príspevok pri starostlivosti o dieťa v zmysle tohto zákona dávame na každé dieťa do troch rokov veku. Doteraz môže dostať matka jeden a poviem príklad. Napríklad má dvojičky a dostane len jedenkrát rodičovský príspevok. Ak chce ísť pracovať a bude pracovať, tak na každé dieťa, ak dá dieťa do predškolského zariadenia alebo zverí ho opatrovateľke, má nárok na takýto príspevok vo výške 4 780 korún na každé dieťa. To už nehovorím o trojčatách, štvorčatách trenčianskych a podobne.

    A v tejto súvislosti by som zdôraznila, že má nárok na takýto príspevok vrátane dieťaťa, ak má do šesť rokov veku, dieťaťa so zdravotným postihnutím. Nechcem hovoriť o službách v zariadeniach sociálnych služieb, kde taktiež sa prepláca tento príspevok. Pripomínam, že tento príspevok je viazaný iba na trvalý pracovný pomer rodičov, pretože takýto rodič, ktorý poberá rodičovský príspevok, bude môcť vykonávať dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o brigádnickej práci študenta. Čiže vlastne absolútne sme zvoľnili podmienky a je možné to robiť.

    Pokiaľ ide o Zákonník práce, ja len pripomínam aj pre tých, ktorí tu hovorili o sprísnení podmienok, žiadne podmienky sa v tomto prípade nesprísnili v Zákonníku práce, ba práve naopak, rozšírili sme ich prospech v prospech rodičov.

    Tá zamestnateľnosť, a najmä budem hovoriť o ženách, nie je, samozrejme, vo veku a budem hovoriť 45 rokov, 50, 55 rokov, nie je zanedbateľné riešiť.

    Dotknem sa toho, nebola to žiadna štatistika, ktorú sme robili, ja som tu presne citovala výskum, o ktorý išlo, ktorý jednoznačne povedal, že zo strany rodičov je záujem na prvom mieste, aby sa starala matka, na druhom mieste sú to predškolské zariadenia, na treťom mieste to bola kvalifikovaná opatrovateľka a až na štvrtom mieste to boli starí rodičia. A záujem zo strany starých rodičov sa pohyboval na úrovni 4,4 %. Takže, poprosím, asi toto by bolo dôležité, pokiaľ ide o tie deti, určite je to 11-tisíc rodičov, ktorých by sa to dotýkalo.

    Pripomínam, že ten príspevok je možné poskytnúť viacerým deťom. A ešte v tejto súvislosti zdôrazňujem, že je možné, aby sa rodič vrátil z tejto formy príspevku, ak by napríklad stratil prácu, vrátil sa do režimu poberania rodičovského príspevku.

    Pokiaľ ide o hmotnú núdzu, v týchto prípadoch, ak dovolíte, áno, sme vo vláde tretí rok a ja v tejto súvislosti poviem, že sme výrazne zmenili pomoc v hmotnej núdzi. A ja len tak pre zaujímavosť odcitujem, lebo najviac znevýhodnené sú neúplné rodiny s deťmi, teda hovorím napríklad, pokiaľ sa matka sama stará o dve deti, pomáhame, 27 150 korún sme pridali, to je viac ako 2-tisíc korún na mesiac. A v tejto súvislosti len pred chvíľou zákon, ktorý som tu hovorila, pomáhame na každé dieťa, v tomto prípade sú dve deti, mesačne ďalšou tisíckou a to je za rok 12-tisíc korún. Ale poviem aj rodinu s dvomi deťmi, tam sme pridali 29 100 korún. A, samozrejme, obdobne, ak je v hmotnej núdzi, tak na každé dieťa schválených 500 korún nie je maličkosťou a je to riadne zvýšenie.

    V tejto súvislosti, čiže ešte by som pripomenula, pokiaľ ide o tú pomoc rodičom, to nie je len pomoc v hmotnej núdzi. My sme nesmierne pomohli aj tým rodičom, ktorí sú invalidní rodičia, ktorí nemali nárok na daňový bonus. Od 1. januára tohto roku sme ich nahradili osobitnou dávkou, na každé dieťa 300 korún. To je mesačne, keď sú to dve deti, znovu vyberám tu neúplnú rodinu s deťmi, ktoré sú najviac ohrozené, je to ďalších 600 korún.

    Môžem takisto hovoriť, že sme riešili aj ďalšiu skupinu, pretože tých sociálnych prípadov, a ten život nie je o číslach a nie je o údajoch, ale ten život je skutočne zo skutočných ľudských príbehov, čiže my sme zvažovali, či sa jedná o invalidných rodičov alebo či sa jedná o jedného rodiča, ktorý ovdovel alebo ovdovela a deti zostali sirotami, nevznikol im nárok na sirotský dôchodok. A v rámci tohto sirotského dôchodku od 1. júla tohto roku nahrádzame osobitnou dávkou, a to príspevkom, ktorý nahrádza teda sirotský dôchodok vo výške 30 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

    Ak toto všetko napočítate a dáte dohromady, tak zistíte, že vlastne skutočne nie na úkor jednej skupiny pomáhame inej skupine občanom. Nie, riešime prípad z prípadu. Doslova sa zaoberáme systémom tak, že do komplexného systému zasúvame jednotlivé zásuvky tam, kde chýbajú, a tam, kde je problém.

    Pokiaľ ide o nariadenie Rady 1408, pani poslankyňa Sárközyová, nie 1 400, ale 1 408 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Nebudeme ho určite rozširovať, prílohu, o túto novú dávku, lebo nie je bežná ani v iných členských štátoch, aby táto dávka podliehala koordinácii. Takže poprosím takto.

    A pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, musím povedať, že toto sme konzultovali doslova s Úradom na ochranu osobných údajov a neboli k tomu pripomienky. Čiže toľko.

    Vrátim sa jednou vetou k motivačnému štipendiu. Pani Sárközyová, motivačný príspevok, motivačné štipendium patrí do iného zákona a iné riešenie. A určite nie na základnú školu. A ja hovorím o pomoci rodičom, ktorí sa starajú o deti, ktorí chodia, navštevujú povinnú školskú dochádzku. A je to úplne niečo iné.

    Vrátim sa k tomu, nikdy, nikdy som nepovedala, že starí rodičia sa nevedia postarať o svoje vnúčatá. Nikdy ani to nepoviem. A taktiež pokiaľ tie pofidérne štatistiky, citovala som konkrétny výskum pri prvom čítaní a už som sa o tom zmienila, čiže akékoľvek zavádzanie a skresľovanie a dávanie zmyslu, iného zmyslu vypovedanému celku považujem za totálnu úbohosť a chudobnosť duchom.

    Čiže toľkoto len k môjmu vystúpeniu. Myslím si, že som povedala to najpodstatnejšie. Ďakujem.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Spýtam sa teraz spoločnej spravodajkyne, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať budeme tak, ako sme si schválili, o 17.00 hodine.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 790 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 790a.

    Pani ministerka, nech sa páči, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, máte predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti a viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, kde sa navrhuje rozšíriť poskytovanie jednorazového príplatku k príspevku pri narodení druhého i tretieho dieťaťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní, a to v rovnakej sume 20 440 korún (678,49 eur) ako aj pri narodení prvého dieťaťa.

    V záujme využívania finančných prostriedkov v prospech rodiny s deťmi sa navrhuje vylúčiť poskytovanie príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, ak v období pred narodením druhého alebo tretieho dieťaťa bola staršiemu dieťaťu alebo deťom súdom nariadená ústavná výchova alebo náhradná starostlivosť alebo ak boli deti osvojené.

    V 2. čl. sa zvyšuje suma prídavku na dieťa o 100 korún a zároveň sa navrhuje ustanoviť valorizáciu, ktorá umožní každoročne s účinnosťou od 1. januára upraviť sumy prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa v závislosti od úpravy súm životného minima.

    V 3. a 4. čl. sa navrhujú zmeny zákona o náhradnom výživnom a v zákone o životnom minime v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci a dámy a páni.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz poprosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Martu Damborskú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegynky, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 790), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „gestorský výbor“) , podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1062 z 22. októbra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v určenej lehote uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučil schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 508 z 18. novembra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 408 z 19. novembra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 201 z 11. novembra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 172 z 18. novembra 2008. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vyjadrené v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Martu Damborskú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky. Po prvé na informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Po druhé predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 211 z 24. novembra 2008.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Madej, máte procedurálny?

  • Reakcia poslanca.

  • No ja musím najskôr otvoriť rozpravu. Potom musím dať priestor tým, čo sú písomne prihlásení, a až potom bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Takže ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pani poslankyne Ivety Radičovej, ktorá sa prihlásila za poslanecký klub SDKÚ – DS. Po jej vystúpení a prípadných faktických poznámkach potom bude možné sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, vážená pani ministerka, budem naozaj veľmi stručná. Napriek tomu, že jednorazové príspevky pri narodení prvého, druhého, tretieho dieťaťa či ďalších detí v poradí nepovažujem za systémový prístup pri riešení rodinnej politiky, keďže už máme takýto návrh na stole a každá finančná pomoc je vítaná, druhá vec je, ako by sa tieto finančné prostriedky dali použiť iným spôsobom, dovoľte mi v rámci existujúceho predloženého návrhu doplniť pozmeňujúci návrh, a to pre rodičov, ktorí si deti adoptujú.

    My týmto rodičom ponúkame, dávame, majú nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, čiže v tomto smere ich zrovnoprávňujeme, ale nemajú nárok na príplatok k príspevku. Rodičom, ktorým je dieťa zverené rovno z nemocnice alebo krátko po pôrode, však vznikajú rovnako zvýšené náklady ako rodičom, ktorým sa dieťa narodí. Tí rodičia sú v úplne rovnakej situácii. Preto sa naozaj na vás obraciam o podporu toho, aby sme nerozlišovali v tomto prípade medzi biologickým rodičom a rodičom, ktorý je sociálnym rodičom, ktorý si berie deti do osvojenia a ktorý im poskytne lásku a rodinné prostredie.

    Dovoľte mi preto predniesť pozmeňujúci návrh.

    K čl. I za bod 3 sa vkladá nový bod 4, ktorý znie: 4. V § 2 ods. 2 sa dopĺňa nové písm. c), ktoré znie: „c) osoba, ktorá prevzala dieťa podľa § 1 ods. 3 do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu.“. Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa rozšíriť možnosť poberania príplatku pri narodení dieťaťa aj na rodičov, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. V súčasnosti totiž títo rodičia majú nárok na príspevok pri narodení 4 560 korún, resp. 151,37 eur, ale nemajú nárok na príplatok k príspevku. Rodičom, ktorým je dieťa zverené rovno z nemocnice alebo krátko po pôrode, však vznikajú rovnako zvýšené náklady ako rodičom, ktorým sa dieťa narodí.

    Poprosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pani poslankyne nehlási nik, a pretože ona bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy písomne, teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Róbert Madej, ďalej pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pán poslanec Róbert Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže v čl. III sa novelizuje zákon o náhradnom výživnom, ja by som si chcel dovoliť predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by mal zlepšiť a zefektívniť aplikáciu tohto zákona v praxi.

    Ide o novelu zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ktorý sa vzhľadom na to, že s tým úzko súvisí, navrhuje vložiť ako čl. IV a jeho podstatou je, aby exekútori boli oprávnení a mohli podávať správy o exekučnom konaní úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci vymáhania výživného pre účely konania o náhradnom výživnom a poskytovaní náhradného výživného, pretože v súčasnosti podľa súčasne platného právneho stavu je s takýmto poskytovaním informácií príslušným orgánom veľký problém. To je jediná úloha tohto pozmeňujúceho návrhu a vzhľadom na to, že priamo súvisí s jedným z novelizačných článkov, prosím o jeho podporu.

    Súčasne si dovolím ho navrhnúť a predniesť vo forme, v akej vyžaduje rokovací poriadok. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: IV. Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákonov, ktoré sú uvedené v písomnom vyhotovení tohto pozmeňujúceho návrhu, sa dopĺňa takto: v § 32 sa ods. 3 dopĺňa písmenom e), ktoré znie: „e) orgánu štátnej správy na účely potvrdenia o priebehu exekučného konania a o stave exekúcie podľa osobitného predpisu3i).“.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 3i) znie: „3i) § 12 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejneného pod č. 615/2006 Z. z.“

    Doterajšie čl. IV a V sa označujú ako čl. V a VI.

    Ešte si dovolím priblížiť odôvodnenie. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou vládneho návrhu zákona je aj táto novela, je potrebné okrem príslušných zmien v súvislosti so zvedením eura odstrániť aj tento problém, ktorý už bol spomenutý, nakoľko podľa zákona o náhradnom výživnom je okrem iných subjektov aj exekútor na výzvu úradu práce povinný predložiť potvrdenie o priebehu exekučného konania a o stave exekúcie na účely prehodnotenia trvania nároku na náhradné výživné. Takéto ustanovenie odbremeňuje klientov, teda žiadateľov o náhradné výživné, ale na druhej strane podľa Exekučného poriadku exekútor má taxatívne vymedzené možnosti oprávnenia, aké informácie môže poskytnúť, a súčasne je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej činnosti. To znamená, že medzi výnimky, ktoré ustanovuje zákon o súdnych exekútoroch, nie je zaradený orgán štátnej správy, ktorý poskytuje náhradné výživné podľa tohto zákona, a tým pádom sa navrhuje, aby v rámci tohto návrhu zákona bol oprávnený exekútor poskytnúť tieto informácie aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje náhradné výživné.

    Prosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie, pán poslanec, sa prihlásila pani poslankyňa Klára Sárközy ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, dovoľte mi jednu poznámku k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré ste predložili.

    Po prvé nepriamo meníte zákon, to robíte nepriamou novelou.

    A po druhé pred chvíľou ste sa vy vyjadrili, keď pani poslankyňa Radičová predkladala pozmeňujúce návrhy, že tieto mohla spraviť na výbore pre sociálne veci a bývanie. Ako člen výboru bola by som rada, keby ste tieto pozmeňujúce návrhy v budúcnosti najprv predložili na výbor, aby sme sa s tým mohli bližšie zaoberať a hlavne kvôli tomu, že vy ste to hovorili takže, pardon, som sa ozvala, takže keď to platí na jedného, platí to aj na druhého. A pani poslankyňa Radičová bola nútená predkladať tieto pozmeňujúce návrhy, lebo vo výbore to neprešlo, pretože koalícia za to nehlasovala. Myslím si, že koaličný poslanec takéto problémy nemá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Reagovať, skúste tlačidlo č. 3 zapnúť. Reagovať na vaše vystúpenie vo faktickej poznámke bude pán poslanec Madej. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som v predchádzajúcej diskusii, myslím si, že nepovedal nič ohľadne predkladania na sociálnom výbore, samozrejme, je vhodné, keď vážne a náročné pozmeňujúce návrhy sa predkladajú najprv na výboroch, aby sa o tom mohlo diskutovať odborne, vecne a efektívne v rámci aj odborných výborov, ktoré sa touto problematikou zaoberajú, ale dneska to z mojich úst podľa môjho názoru neodznelo.

    Ja som vyčítal pani poslankyni Radičovej vo vzťahu k jednému pozmeňujúcemu návrhu nesúlad s nariadením Európskej komisie, ktoré nadobudne účinnosť 1. januára 2009 a aj vzhľadom na to problém, ktorý by vznikol v prípade, ak by Národná rada ten pozmeňujúci návrh prijala. To boli moje hlavné výhrady v mojom dnešnom vystúpení vo vzťahu k pani poslankyni.

    Čo sa týka tohto pozmeňujúceho návrhu, je to priamo nadväzujúce na zákon o náhradnom výživnom, je to súvisiace s tým, že je potrebné odstrániť tento aplikačný problém, ktorý vznikol v praxi, a je to pozmeňujúci návrh veľmi, veľmi krátky. Je to jedno písmeno s niekoľkými slovami, ktoré ale má vážne dôsledky, pretože chceme odbremeniť poberateľov a žiadateľov o náhradné výživné, aby štátne orgány si s exekútormi vykonzultovali všetky podmienky a potrebné záležitosti. A preto si myslím, že tento pozmeňujúci návrh je dobrý a určite aj na prospech občanov z hľadiska toho, aby sme v praxi mohli náhradné výživné efektívne, rýchlo a v prospech občanov poskytovať.

  • Ďakujem. Posledným prihláseným do rozpravy k tejto problematike je pán poslanec Jozef Halecký. Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, pokiaľ by som mal zhodnotiť význam a účinnosť tohto príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, je potrebné len sloganovo povedať, že štát bude platiť v podstate na prvé, druhé a tretie dieťa pri narodení po 25-tisíc, čo nie je málo pri štarte do života aj dieťaťa, aj rodiny, pretože tie základné finančné problémy sa pri každom dieťati aspoň sčasti vykryjú. Že nie je to len populistické opatrenie, ale je to opatrenie propopulačné, perspektívne a opakované, to zdôrazňovať netreba. A v tejto súvislosti je vhodné, aby sme len pripomenuli, že je to opatrenie, ktoré bude každoročne štátnu kasu stáť zhruba 0,5 mld., teda 500 mil. korún, čo nie je málo. Je to opatrenie, ktoré by malo mať svoj stimulačný, minimálne, charakter a nie je to len opatrenie, ktoré je charakterizované ako populistické. Pokiaľ je účinné, pokiaľ je žiadané a pokiaľ je efektívne, tak ťažko to volať len populistické opatrenie.

    Chcem pripomenúť, že starostlivosť o ženu, o matku, o dieťa je v programovom vyhlásení vlády opakovane zdôrazňované a je to dokumentované aj, môžem to dokumentovať aj tým, že pri prídavku na dieťa sa postupovalo spôsobom, ktorý je účinný, a to z toho dôvodu, že možnože zdá sa, že navýšenie z 540 korún na 640 korún nie je nejaké výrazné a nie je významné, ale chcem len pripomenúť, že zákonné, podľa uzákoneného spôsobu valorizácie to navýšenie by bolo podstatne niekoľkonásobne menšie, zhruba okolo tých 15 korún, maximálne 30 korún. Takže pokiaľ je to trojnásobok, štvornásobok, nie je to len príspevok na 2-3 obedy do mesiaca, ale je to príspevok v sume celkovej, ročne, myslím, že okolo 7 mld. Sú to dosť výrazné financie pre starostlivosť o dieťa.

    Takže aj tento príplatok k príspevku pri narodení nielen prvého, ale aj druhého, tretieho dieťaťa považujem za významný prvok plnenia programového vyhlásenia vlády a významný príspevok pre finančnú stabilizáciu rodiny pri narodení dieťaťa. Preto tento príplatok vítam a podporíme ho takisto pri hlasovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Halecký bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pani ministerka, či chcete reagovať.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi iba uviesť, pokiaľ ide o návrh pani poslankyne Radičovej, ja len pripomínam, že jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti je síce nižší ako príplatok, ale je tu opakovaný mesačný príspevok dieťaťu.

    V tejto súvislosti by som si dovolila uviesť jednu vec, bola možnosť súčasnej opozície osem rokov riešiť rodinnú politiku akýmkoľvek spôsobom, neurobili ste tak. Ja sa spytujem, bolo potrebné decimovať rodiny s deťmi, tak ako ste to urobili v roku 2004? Samozrejme, pozitívne hodnotím akékoľvek riešenie aj v náhradnej rodinnej starostlivosti. Ale privítala by som, keby sa tu ozývalo viacej návrhov predovšetkým pomôcť biologickej rodine, aby deti vyrastali v biologickej rodine a aby nebola menšia pomoc biologickej rodine, pokiaľ rodina je schopná plniť svoju funkciu, ako je pomoc do náhradnej rodinnej starostlivosti.

    Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, skončila som.

  • Pani spravodajkyňa, chcete využiť právo záverečného slova? Áno? Nie. Prerušuje rozpravu o tomto bode programu a budeme hlasovať taktiež o 17.00 hodine.

    Teraz pristúpime k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 801 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 801a.

    Vítam na rokovaní Národnej rady ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Richarda Rašiho a teraz ho žiadam, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, je tu priestor na vaše úvodne slovo, nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni kolegovia, dobrý deň, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde sa zavádza pre zdravotné poisťovne ďalšia povinnosť, a to predkladať do vlády na schválenie rozpočet.

    Návrh zákona upravuje ďalej kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v rozhodovacej oblasti. Najzávažnejšie problémy v aplikačnej praxi, ktoré úradu spôsobuje striktné vedenie konania podľa správneho poriadku, sa navrhuje riešiť osobitnou úpravou správneho konania pre oblasť vydávania platobných výmerov. Touto osobitnou úpravou správneho konania sa v zákone vylúči uplatnenie niektorých inštitútov alebo úkonov, ktoré v súčasnosti spomaľujú a sťažujú priebeh správneho konania vedeného úradom.

    Ďalej sa upravuje prerozdeľovací mechanizmus, preukazovanie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní a zavádzajú sa ďalšie úpravy, ktorými sa nemení systém verejného zdravotného poistenia, ale sa zosúlaďujú zákony upravujúce verejné zdravotné poistenie s existujúcou platnou legislatívou.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Jozefovi Valockému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu ako poverený spravodajca gestorským výborom výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Prerokovali jednotlivé výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor, a aj odporučili, odporúčanie výboru je predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktorých je 1 až 22.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu predmetného zákona odporúča schváliť s odporúčajúcimi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 22 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 4, 6, 7, 10 až 13, 15 až 22 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bodoch 5, 9 osobitne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bodoch 8, 14 osobitne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Poveril mňa ako spoločného spravodajcu výborov. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému zákonu o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004, č. 95/2002, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, gestorský výbor, schváliť.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona, konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa ústne hlásia nasledovní poslanci a poslankyne: pán poslanec Viliam Novotný ako prvý, ďalej pán poslanec Ján Zvonár, pán poslanec Milan Urbáni, pani poslankyňa Mária Sabolová...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, ja vás registrujem. Pán poslanec Anton Bobrík a ako posledný pán poslanec Štefan Zelník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, čiže konštatujem celkovo šesť poslancov.

    Slovo má teraz pán poslanec Viliam Novotný.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som aj v druhom čítaní predstúpil a vystúpil k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 o zdravotnom poistení.

    Dámy a páni, vo svojom vystúpení v prvom čítaní som povedal moje hlavné výhrady k predmetnej novele zákona. Väčšinou je zvykom v druhom čítaní predkladať konkrétne pozmeňujúce návrhy, v prípade tohto zákona tak ani ja, ani moji kolegovia z SDKÚ – DS neurobíme. Prečo? Preto, lebo podľa nášho názoru je celá táto novela zlá. Filozofia sa úpravami ani pozmeňujúcimi návrhmi nedá zmeniť. Som lekár, a preto použijem lekársku terminológiu.

    Slovenské zdravotníctvo dnes má problémy, príznaky už vidia aj laici, občania a pacienti. Od vlády a predovšetkým od ministra zdravotníctva sa očakáva, že určí presnú diagnózu a navrhne adekvátnu liečbu. Žiaľ, vláda Slovenskej republiky sa niekedy na jeseň 2006 pomýlila v diagnóze. Príčinou problémov slovenského zdravotníctva nie je súkromné vlastníctvo zdravotníckych zariadení a už vôbec nie súkromné zdravotné poisťovne. Navrhnutá liečba je predpísaná a recept sa volá: Uznesenie vlády č. 462 z 23. 5. 2007, v ktorom sa píše: „Dosiahnuť maximálne využitie finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia takými legislatívnymi, inštitucionálnymi a ekonomickými nástrojmi, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.“ Zlá diagnóza a ešte horšia liečba! Jasné, že pacientovi, slovenskému zdravotníctvu, sa stav nezlepšuje. Vláda ale neprehodnocuje diagnózu a liečbu, ale pridáva ďalšie medikamenty na nesprávnu diagnózu.

    Dámy a páni, toto s tým pacientom nedopadne dobre. Najprv tu bol návrh na prepoistenie poistencov štátu, potom návrh na vyvlastnenie súkromných zdravotných poisťovní. Ešte si všetci pamätáme, ako sme nakoniec v decembri minulého roku v dusnej atmosfére v tejto snemovni aj v spoločnosti prerokovali a nakoniec, žiaľ, schválili obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. Vytesňovanie súkromných zdravotných poisťovní a útok na pluralitu verejného zdravotného poistenia touto novelou pokračuje ďalej.

    Predloženým návrhom zákona dochádza k zmene prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Miera prerozdeľovania poistného sa má z doterajších 85 % predpísaného poistného zvýšiť na 95 % predpísaného poistného. Odôvodnenie je vágne: zvýšenie solidarity vo verejnom zdravotnom poistení, zvýšenie solidarity medzi zdravotnými poisťovňami a ich poistencami.

    Dámy a páni, som o tom presvedčený a myslím, že nikto v tejto snemovni nebude mať veľmi odlišný názor, keď poviem, že verejné zdravotné poistenie je a musí zostať solidárnym. Bohatí platia viac, chudobní menej a všetci čerpajú rovnako podľa potreby. Len všetko má svoju mieru. Ak je solidarita vysoká, zdravotné poisťovne strácajú motiváciu ponúkať lepšie a kvalitnejšie služby svojim poistencom ako konkurencia. Ak je prerozdeľovanie nízke, sú ohrození tzv. drahí poistenci, nikto ich nebude chcieť mať v poistnom kmeni. 85 : 15 bolo tak akurát. Solidarizovali poisťovne s lepším kmeňom s tými s drahším kmeňom, ale bola zachovaná súťaž a motivácia. Schválením prerozdelenia na 95 : 5 % sa dostávame tam, kde sme zdravotné poisťovne nasmerovali obmedzením použitia zisku, teda k strate motivácie súťažiť s konkurenciou. Týmto návrhom dôjde tiež alebo môže dôjsť tiež k zníženiu motivácie zdravotných poisťovní na výber poistného, čo v konečnom dôsledku prinesie celkový pokles finančných zdrojov na financovanie zdravotnej starostlivosti.

    Dámy a páni, ale srdcom novely zákona o zdravotných poisťovniach je ustanovenie, ktoré zavádza povinnosť zdravotnej poisťovne predkladať do vlády Slovenskej republiky na schválenie návrh svojho rozpočtu, a to aj v prípade, ak v danej zdravotnej poisťovni nevystupuje ako akcionár štát zastúpený príslušným ústredným orgánom štátnej správy.

    Ministerstvo zdravotníctva to v dôvodovej správe zdôvodňuje nasledovne: „Všetky zdravotné poisťovne hospodária s verejnými financiami, a preto je namieste, aby verejnosť poznala rozpočty všetkých zdravotných poisťovní, nielen tých, v ktorých má majetkovú účasť štát.“ Koniec citátu.

    Navrhovaná zmena, podľa ktorej má vláda Slovenskej republiky schvaľovať rozpočty súkromných spoločností, je podľa môjho názoru a podľa názoru mojich kolegov z SDKÚ – DS neprijateľný zásah do súkromného podnikania. Zásah, ktorý je v rozpore so základnými pravidlami a zásadami vlastníctva a vlastníckeho práva, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky a ktorý je v príkrom rozpore so zásadou právneho štátu.

    Ministerstvo zdravotníctva pri zdôvodňovaní svojho návrhu argumentuje potrebou, aby verejnosť poznala rozpočty všetkých zdravotných poisťovní, nielen tých, v ktorých má majetkovú účasť štát. Tento argument neobstojí. Zákon č. 581/2004 Z. z. určuje zdravotným poisťovniam povinnosť predkladať ministerstvu zdravotníctva, ministerstvu financií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh svojho rozpočtu a obchodnofinančného plánu. Z uvedenej skutočnosti je preto bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že verejnosť, na ktorú sa ministerstvo zdravotníctva odvoláva, má informácie o rozpočtoch a obchodnofinančných plánoch zdravotných poisťovní. Takže rozpočty zdravotných poisťovní sú aj v súčasnosti pod verejnou kontrolou.

    Predložený návrh zákona však berie predstavenstvu zdravotnej poisťovne ako štatutárnemu orgánu akciovej spoločnosti jeden zo základných ekonomických nástrojov obchodného vedenia spoločnosti. Vláda Slovenskej republiky chce schvaľovať rozpočty súkromných zdravotných poisťovní, v ktorých nevykonáva žiadne akcionárske práva, pričom za jeho realizáciu nebude niesť žiadnu zodpovednosť.

    Schvaľovaním rozpočtov všetkých zdravotných poisťovní sa vláda Slovenskej republiky zároveň dostane do konfliktu záujmov, keďže v dvoch zdravotných poisťovniach, a to vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a v Spoločnej zdravotnej poisťovni, a. s., vykonáva akcionárske práva ministerstvo zdravotníctva, resp. ministerstvo obrany, vnútra a dopravy. Dostávame sa do absurdnej situácie, keď vláda Slovenskej republiky a prostredníctvom nej akcionári dvoch zdravotných poisťovní, menovaní ministri, by schvaľovali rozpočty svojich konkurentov.

    Pôvodný návrh nerieši otázku zodpovednostných vzťahov vzhľadom na to, že neobsahuje návrhy riešení pre prípad, že napríklad vláda Slovenskej republiky predložený rozpočet neschváli, resp. schválený rozpočet bude pre danú zdravotnú poisťovňu nerealizovateľný alebo nevyvážený. Tento problém však iniciatívne rieši pozmeňujúci návrh schválený na výbore pre zdravotníctvo, ktorý je v spoločnej správe pod číslom 5, ktorý je vyňatý na osobitné hlasovanie a ktorý odporúčam neschváliť. Riešenie sa teda za chodu našlo, volá sa rozpočtové provizórium. Voľne parafrázujem, ak rozpočet zdravotnej poisťovne na nasledujúci rok neschváli vláda do 31. decembra, zdravotná poisťovňa je povinná hospodáriť tak, aby mesačné náklady neprekročili jednu dvanástinu nákladov predchádzajúceho roka, teda bude hospodáriť s dvanásť krát jednou dvanástinou rozpočtu predchádzajúceho roka.

    Viete, to je taký hlúpy návrh, vláda schvaľuje rozpočty zdravotných poisťovní, v podstate absurdná situácia a legitímna otázka, čo bude, ak neschváli? Samozrejme, ešte horší návrh riešenia – rozpočtové provizórium.

    Ide o návrh namierený proti súkromným zdravotným poisťovniam v zmysle uznesenia vlády č. 462 z 23. mája, ktoré som už citoval. Teda také legislatívne, inštitucionálne a ekonomické nástroje, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne. O tom som presvedčený. Neverím, že je to namierené voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Neverím, že je to namierené voči Spoločnej zdravotnej poisťovni. Myslím si, že je to namierené voči súkromných zdravotným poisťovniam. Rozpočtové provizórium a neschválenie rozpočtu určite.

    Teda ako to môže vyzerať? Pokúsme sa trošku modelovať situáciu. Vláda neschváli rozpočet súkromnej zdravotnej poisťovne, asi aj viem ktorej alebo ktorých, ale nechcem byť dnes nepríjemný a osobný, naozaj myslím si, že viem, aj ktorých asi neschváli. Súkromná zdravotná poisťovňa bude v rozpočtovom provizórium. Bude môcť míňať len toľko ako minulý rok. Keďže disponibilné zdroje všetkých zdravotných poisťovní z roka na rok narastajú z dôvodu rastu miezd v národnom hospodárstve a rastu zamestnanosti, zdravotná poisťovňa však bude musieť hospodáriť s rozpočtom ako v minulom roku. Logicky teda nebude môcť poskytovateľom navýšiť platby za zdravotnú starostlivosť, akurát jej narastie zisk, lebo bude mať viacej peňazí, ale míňať bude len toľko ako minulý rok. Čiže bude mať väčší zisk v danom roku. Neviem, či to bol cieľ, alebo nedomyslený cieľ navrhovateľov.

    Návrh nehovorí o tom, ako dlho môže byť alebo bude zdravotná poisťovňa v provizóriu, ani dôvody, prečo môže vláda a koľkokrát môže vláda neschváliť rozpočet zdravotnej poisťovni. Čo ak bude aj nasledujúci rok znovu v provizóriu? Lebo vláde sa opäť nebude páčiť jej rozpočet, iný dôvod totižto neexistuje, len že vláde sa nebude páčiť jej rozpočet.

    Moja otázka je, dámy a páni, neviete náhodou, ako v druhom roku rozpočtového provizória vráti zisk za predchádzajúci rok do systému? Novelu zákona o tom, že v nasledujúcom roku treba zisk vrátiť do zdravotnej starostlivosti, toto plénum schválilo. Ale ak bude druhý rok zdravotná poisťovňa v provizóriu, čo sa môže stať, zákon nehovorí, že nemôže byť druhý rok v provizóriu, ani pozmeňujúci návrh nehovorí, ako vráti zisk. To ju prinútime iným zákonom alebo inou novelizáciu porušiť predtým novelizovaný zákon? Teda jedno ustanovenie porušuje druhé ustanovenie toho istého zákona?

    Dámy a páni, toto je už kocúrkovo! Kocúrkovo v podaní vlády a ministerstva zdravotníctva, keď chcete, v podaní strany SMER. Cieľ je jasný: znevýhodniť súkromné zdravotné poisťovne v konkurenčnom boji so štátnymi poisťovňami. Áno, vláda si v zmysle tohto uznesenia zadefinovala tento cieľ touto novelou zákona a týmto pozmeňujúcim návrhom. Zopakujem: znevýhodniť súkromné zdravotné poisťovne v konkurenčnom boji so štátnymi poisťovňami.

    Súkromné zdravotné poisťovne, ktoré budú v provizóriu, nebudú vedieť platiť poskytovateľom toľko ako ich štátni konkurenti. Budú mať platby z minulého roku, teda nižšie ako štátne zdravotné poisťovne. Logicky ich poistenci budú menej vítaní v zdravotníckych zariadeniach. Paradoxom je, že v skutočnosti tento návrh potrestá tých, ktorí za to naozaj nemôžu. Skutočnými obeťami tohto zákona budú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a pacienti. Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zaplatia poisťovne, ako som už argumentoval a vysvetľoval, v provizóriu menej, ako by mohli, a pacienti sa stanú trochu ich rukojemníkmi, za ktorých bude poisťovňa v provizóriu platiť menej, ako by vedela a chcela. A oni budú akurát počúvať ponosy lekárov, ktorí budú hovoriť, viete, tá vaša poisťovňa mi platí menej, to nie je veľmi dobrá tá vaša poisťovňa, viete, no už všetci zvýšili platby, len vaša poisťovňa nie. Poznáte to z ambulancií. Akurát tí nešťastní poistenci pacienti s tým nebudú vedieť nič urobiť. No ale to už sme sa znovu veľkou okľukou dostali k uzneseniu vlády č. 462 z 23. mája 2007, teda k takým legislatívnym, inštitucionálnym a ekonomických nástrojom, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.

    Tieto riešenia sú absurdné. O to viac, že znovu vyvstávajú ďalšie otázky. Je zámerom tejto vlády vyhnať poistencov súkromných zdravotných poisťovní v najbližšom prestupovom termíne do štátnych zdravotných poisťovní? Bude to pre nich nevýhodné tam zostať, pretože lekári sa budú ponosovať, že za nich ich poisťovňa, ktorá bude v provizóriu, nie preto, že má zlý obchodnofinančný plán, nie preto, že má zlý rozpočet, len preto, že jej rozpočet sa nepáčil vláde, platiť menej – to je skutočným cieľom tento novely? Ja sa pýtam.

    Ale ako som povedal, tieto riešenia znovu otvárajú ďalšie a ďalšie otázky.

    Legitímnou otázkou je, nakoľko bude rozpočet schválený vládnou Slovenskej republiky pre zdravotné poisťovne záväzný? Uznesenie vlády Slovenskej republiky nie je normatívnym právnym aktom, ale ide o kolektívne rozhodnutie exekutívneho orgánu, ktorý smerom k súkromnej akciovej spoločnosti nemá žiaden dosah na jej riadenie. Asi treba ďalší pozmeňujúci návrh. Na základe akého právneho titulu bude vláda Slovenskej republiky ukladať štatutárnemu orgánu akciovej spoločnosti, zdravotnej poisťovni, u ktorej nevystupuje žiaden ústredný orgán štátnej správy ako jej akcionár, úlohu prepracovať jej rozpočet a tento následne opätovne predložiť vláde Slovenskej republiky na schválenie? Ani na túto otázku nemáme odpoveď.

    Dámy a páni, z dôvodov, ktoré som tu už uviedol, nepodávame žiadne pozmeňujúce návrhy, lebo celá filozofia tejto novely zákona o zdravotných poisťovniach je zlá a je namierená proti súkromným zdravotným poisťovniam a jej cieľom je vytláčať súkromné zdravotné poisťovne zo zdravotníckeho trhu alebo, keď chcete, zo zdravotníctva. Preto poslanecký klub SDKÚ – DS ani v druhom čítaní novelu tohto zákona nepodporí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Peter Markovič, pán poslanec Alexander Slafkovský a pán poslanec Ján Zvonár. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka v rozprave.

    A slovo má teraz pán poslanec Peter Markovič.

  • Ďakujem pekne. Ja som sa neprihlásil síce do rozpravy, už som pomerne rozsiahle vystupoval v prvom čítaní, ale dovoľte mi zareagovať na pána predsedu Novotného. No v podstate považujem za nonsens, že tu vôbec dneska rokujeme o zdravotníckom zákone, ktorý sa týka problému, ktorý vlastne neexistuje, kde vláda chce schvaľovať rozpočty súkromných zdravotných poisťovní, v ktorých nevykonáva žiadne akcionárske práva, pričom za jeho realizáciu nenesie žiadnu zodpovednosť. Myslím, že k tomu netreba ani viac čo dodať.

    Tento návrh je nepodstatný, podľa mňa je len zástupným problémom toho, že dnešné ministerstvo zdravotníctva nevie riešiť reálne problémy zdravotníctva a nás tu len zabáva takýmito návrhmi, ktoré nie sú nielen obsahovo nepodstatné, ale sú ešte aj zle legislatívne pripravené, čoho dôkazom sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré boli aj na výbore, ktoré musia vylepšiť ministerský návrh, ktorý bol nedokonalý a zle pripravený. Ale ešte sú, a to nielen podľa mňa, ale aj podľa ministerstva financií, na hrane ak nie ústavy, tak minimálne medzinárodnoprávnych záväzkov, ktoré Slovenská republika má.

    A preto si myslí, že by bolo lepšie, keby takýto zákon v Národnej rade ani nebol.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len dvoma vetami chcel doplniť pána predsedu Novotného s krátkou informáciou, ktorá je pomerne čerstvá, ktorú som si nedávno osobne overil. Vo Francúzsku je funkčná v takom zmysle základná Všeobecná spoločná zdravotná poisťovňa, ktorá uhrádza 67 % nákladov zdravotníckej starostlivosti. Na budúci rok počíta, že vytvorí dlh 8,6 mld. frankov a kumulovaný dlh za uplynulé obdobie doteraz je 125 mld. frankov, zle hovorím, euro, 8,6 mld. eur a 125 mld. eur. To sú sumy, o ktorých sa nám môže len snívať v rámci celého rozpočtu. Kvôli tomu zaviedli samostatnú daň zdravotnícku na splácanie starého zdravotníckeho dlhu. Rozdiel medzi 67 % a 100 % je pokrývaný asi siedmimi vzájomnými zdravotníckymi poisťovňami. Princíp, ktorý nám bol známy ešte z bývalého Československa, z prvej republiky, ktoré sú neziskové organizácie a hospodária vo vyváženom hospodárskom režime, a to, čo vytvoria, investujú nazad do zdravotného systému.

    Ak by sme sa my v našom systéme chceli priblížiť nejako k tomuto francúzskemu a kopírovať základ tej spoločnej francúzskej poisťovne, tak odporúčam si to ísť najprv naštudovať, aby sme sa nezaplietli tak ako oni a nevytvorili si tu podobnú paralelu s dlhom 125 mld. eur, ako majú oni. S tým, že tam nie je súkromná kontrola.

    Ďakujem.

  • Ako posledný sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána predsedu Viliama Novotného prihlásil pán poslanec Ján Zvonár. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, snažíte sa manipulovať s argumentmi, ako sa vám to hodí. Bezvýsledne. Súdneho človeka nepresvedčíte. Ja keď som počúval toto vaše vystúpenie, rozmýšľal som, k čomu toto vystúpenie prirovnať.

    Vystupujete ako hovorca súkromných zdravotných poisťovní? Pripadalo mi to tak. Ale nie úplne. Ako absolútny kritik vládnej koalície, ktorý kritizuje všetko, či je to dobré, alebo zlé, aj to čiastočne. Ale vaše vystúpenie by som prirovnal k vystúpeniu herca, a tu vám musím vysloviť uznanie, pretože váš herecký výkon je taký vynikajúci, že som si istý, že ste sa zžili so svojou hereckou úlohou. Asi takto by som charakterizoval vaše vystúpenie, pretože nič pozitívne k tomuto zákonu neprinieslo.

  • Reagovať na predrečníkov vo faktickej poznámke bude teraz pán poslanec Viliam Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým, ktorí zareagovali na mňa, a ďakujem za postrehy pánovi poslancovi Markovičovi aj pánovi poslancovi Slafkovskému, aj pánovi poslancovi Zvonárovi. Chcem ho uistiť, že nie som agentom, tak mi onehdy hovoril pán minister Valentovič, v blahej pamäti už tu už nie je s nami. Hovoril mi, že teda som hovorcom súkromných zdravotných poisťovní, dokonca jednej holandskej, ale zabudol som ten presný názov.

    Viete čo? Nie som hovorcom súkromných zdravotných poisťovní. Ony majú svoje združenia aj svojich hovorcov. Ale som hovorcom fungujúceho systému zdravotníctva. Som hovorcom plurality v zdravotnom poistení, som hovorcom čestnej súťaže medzi zdravotnými poisťovňami a som hovorcom slobodnej voľby zdravotnej poisťovne zo strany pacienta poistenca. Nie som priateľom toho, aby ministerstvo zdravotníctva alebo vláda deformovali systém fungovania zdravotných poisťovní a nerobili to ani úprimne.

    Keď chcete vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu, spojte už konečne spoločnú so všeobecnou, o ktorej toľko hovoríte. Viete, je to nečestné. Tie poisťovne sú tak podpultovo, polohlasne vytláčané. Nakoniec bude povedané, že ani nevedia dobre hospodáriť, a preto odišli. Nebude to dobré pre pacienta, nebude to dobré pre poistenca.

    Takže som hovorcom plurality v zdravotnom poistení, som hovorcom čestnej, nedeformovanej súťaže, v ktorej štátni nie sú zvýhodnení pred neštátnymi, v ktorom vláda neurčuje, kto má dostať zmluvu a kto nemá dostať zmluvu, a som hovorcom toho, aby si pacient sám zvolil, kde chce byť poistený a kde chce byť liečený. A tento svoj názor nemením a budem zaň ďalej bojovať.

    Ďakujem pekne.

  • Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Ján Zvonár. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, financie v zdravotníctve, to je nekonečná téma a nikdy sa pri nej ešte nezjednotil názor, ani tu v parlamente, ani v zdravotníckej, ani v širokej verejnosti. Plánované navýšenie finančných prostriedkov v rezorte zdravotníctva na rok 2009 je tou najpozitívnejšou správou ako pre zdravotníkov, tak aj pre pacientov.

    Ak ale majú tieto prostriedky prispieť k zlepšeniu zdravotníckej starostlivosti, treba ich aj efektívne využiť. Po komplexnej analýze činnosti operačného strediska, jeho štruktúry a potrieb dávam tento pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou poisťovňou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V čl. I sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie: 16. V § 8a sa číslo „0,3“ nahrádza číslom „0,35“. Podrobnejšie zdôvodnenie tohto návrhu máte všetci v laviciach v písomnej forme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie, pán poslanec, sa neprihlásil nikto, a preto teraz dávam slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy ústne a to je pán poslanec Milan Urbáni.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pôvodne som nechcel veľa hovoriť, ale ospravedlňujem sa, zdržím vás pár vetami, pretože pri vystúpeniach kolegov, hlavne kolegu Novotného, kde tu lietali samé strašidlá po tejto sále, a rôznych protirečení, ktoré boli povedané, chcem zareagovať pár vetami.

    Hovorilo sa o filozofii. Filozofia bola daná celkom dobrá zdravotníctvu pred 15 rokmi, kde prešli do súkromnej sféry ambulantné zložky a lekárne, ktoré dodnes fungujú a nie sú v strate. Potom prišiel rok 1998 – 2002, kde sa nespravilo v zdravotníctve nič, a potom prišiel rok 2002 – 2006. No a tu nastala nejaká filozofia, o ktorej hovoril pán poslanec Novotný, ktorá bola veľmi zlá. Hovoril, že nebola určená diagnóza alebo že teraz nie je určená. Tam nebola docenená diagnóza, tam nebola ani liečba. Čo sa málinko podarilo, tak sa podarilo skumulovať prostriedky a dať ich do onkologických ústavov a kardiocentier, ktoré, chvalabohu, fungujú, ale ostatné zložky poskytovania zdravotníckej starostlivosti ostali nedotknuté alebo sa rozbili. Filozofia je spokojnosť pacienta, ale spokojnosť aj poskytovateľov. To je základná filozofia, ku ktorej by sme mali smerovať.

    Čo sa týka toho obdobia, čo kolega Novotný spomínal, tak mu pripomeniem, čo spravila vláda vtedy s nemocnicami. Došlo k reštrukturalizácii nemocníc? Došlo k šetreniu zdrojov? Akurát, čo bol pozitívny výsledok, že sa tu objavil nejaký Veriteľ, kde došlo, ja to kľudne poviem, k manipulácii s verejnými financiami a obohacovaniu istých skupín. Nič viac a nič menej. Žiaľbohu, nedokončili ste nič, pretože ambulantnú sféru, lekárne, distribučné siete ste dostali hotové, ambulantná bola dobrá a je dobrá, a čo ste mali urobiť, koncentrovať sa na nemocnice, tak vieme, v akom sú stave a sú v takom stave kvôli vám. Teraz sa musia robiť niektoré korekcie, so všetkými nesúhlasím, ale myslím si, že to pôjde dobrým smerom.

    Pluralita zdravotníckych poisťovní je garantovaná vládnym vyhlásením a myslím, že aj zostane. Ale čo sa spravilo v zdravotnom poisťovníctve 2004 – 2006 také prevratné alebo také dobré? Nič. Prišli na nejaké nové produkty? Prišlo pripoistenie? Doplnkové poistenie? Dokážu zdravotné poisťovne získať viac zdrojov? Nedokážu. Hovoríte o kategorizácii chorôb. Teraz sa robí. Mali ste ju dávno spraviť a spustiť. Už dnes by zdravotné poisťovne možno boli kvalitatívne oveľa ďalej.

    Čiže netreba kritizovať to, čo ste sami pokazili, a zvaľovať to na druhých. Ja si myslím, že každá reforma, takisto zdravotnícka, sa vyvíja. Ja som neustály kritik nielen od môjho pôsobenia v parlamente, aj predtým. Detailnejšie budem vystupovať možno pri rozpočte. A keď zopakujem slová, ktoré som povedal v roku 2002 po mojom nástupe do parlamentu, myslím, absolútne sú, až na niektoré výnimky, reálne aj dnes. Čiže máme čo v zdravotníctve robiť.

    Pán Novotný, aký komplexný informačný systém ste zaviedli pre Slovensko, aby bolo možné kontrolovať verejné financie? Nezaviedli ste žiadny.

    Hovorili ste o prerozdeľovaní, aké to je neférové. Čo je neférové na prerozdeľovaní? Pokiaľ ja viem, nemá nikto k tomuto systému námietky ani z poisťovní. Naopak, vy hovoríte, že sa potlačí konkurencieschopnosť, naopak, tým, že bude takéto prerozdelenie, dáva impulz pre zvýšenie konkurencieschopnosti jednotlivých zdravotných poisťovní, aby mali širší kmeň, aby nemali len zdravých alebo aby mali taký kmeň, aby ekonomicky dobre fungovali. Čiže ani táto výhrada neobstojí.

    V každom prípade musím súhlasiť v jednom so všetkými, čo hovoria, že je potrebné kontrolovať verejné financie a v zdravotníctve vďaka tomu, že sa nepodarilo spraviť to, že by boli nové produkty v zdravotných poisťovniach, stále fungujeme prakticky iba na verejných financiách a na štátnych financiách, na financiách občanov, ale nie na nových produktoch, len na všeobecnej báze odvodov do zdravotných poisťovní, ktoré sú povinní občania dávať. Tu poviem aj kolegovi Slafkovskému, že systém, ktorý navrhoval, sme proti nemu, aj ja osobne, pretože nechceme zvyšovať odvody. V budúcnosti je cieľ, ak nám ekonomika pôjde tak dobre, ako ide, chceme, aby odvody sa v budúcnosti znižovali.

    Čo sa týka zadlženia jednotlivých nemocníc dnes, ministerstvo pripravuje systém oddlženia a verím, že sa bude aj čoskoro realizovať. Práve preto, že súhlasíme s tým, aby verejné financie boli kontrolované, ale aby na druhej strane sme rešpektovali aj vlastnícke práva, aj iné ako zdravotnícke zákony a zákony o zdravotných poisťovniach, tak si dovolím podať pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 801).

    1. V čl. I v 18. bode v § 11 ods. 10 sa slová „schválenie návrh svojho rozpočtu“ nahrádzajú slovami „prerokovanie svoj rozpočet“.

    Uvedeným návrhom sa odstraňujú napätia, ktoré tu vznikajú, o ktorých aj dnes už tu bola reč, a ktoré vzniklo predložením daného návrhu medzi zdravotnými poisťovňami a zainteresovanými subjektmi, ktoré viedlo k výraznej medializácii, zavádzaniu občanov, vytváraniu tlaku na občanov, hrozbou arbitrážnych konaní. Ale rozhodne treba súhlasiť s tým, že konzultovať treba, pretože všetci sme na jednej lodi. Či štátne, či súkromné zdravotné poisťovne máme jeden cieľ a celé zdravotníctvo, aby občan dostal tú starostlivosť na Slovensku, ktorú potrebuje.

    2. V čl. I za bod 52 sa vkladá nový bod 53, ktorý znie: V § 64 ods. 1 písm. a) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová „porušenie povinnosti podľa § 11 ods. 10 pokutu vo výške 2 miliónov eur“.

    Stanovuje sa tak sankcia za nesplnenie povinnosti predložiť rozpočet vláde Slovenskej republiky.

    Žiadam vyňať bod 5 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Predkladám osobitný návrh navrhovateľovi, nech sa páči.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pán poslanec Alexander Slafkovský a Viliam Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Alexander Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Ja by som na pána kolegu Urbániho chcel reagovať v krátkosti aspoň tým, že ja by som teda rád vedel, kam chceme ísť, akým spôsobom, o konkrétnych krokoch viacej, pretože tu z predložených zákonov sa niečo naznačuje, vznikajú dohady, môžeme si myslieť, že to niekam pôjde, že niečo z toho bude, ale nemáme predstavu kam.

    Ak chcete získať väčšiu podporu skutočne na verejnosti, aj od lekárskej a zdravotníckej verejnosti, aj od nás, treba jasne povedať, aký je cieľ a čo chcete, aby boli karty na stole, lebo bez toho sa nedohodneme. A ak nechcete zdvíhať odvody, no ja verím, že nechcete zdvíhať odvody, ale ešte nebol na svete vymyslený systém, ktorý by dokázal za spoločné, teda štátne prostriedky poskytnúť všetkým ľuďom nesmrteľnosť. Ľudia by chceli byť nesmrteľní, a keď chcú byť nesmrteľní, tak si to musia aj troška zaplatiť. Ak im takto nebudú platiť, tak bude stále, neustále narastať rozdiel medzi tým, aké sú požiadavky a aké sú možnosti, kým si neuvedomia, že všetko má svoju cenu vrátane zdravotníckej starostlivosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou ako posledný pán poslanec Viliam Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Neprekvapuje ma, že pán poslanec Urbáni má trochu iný pohľad na reformu zdravotníctva, ako mám ja, ale keďže ma viackrát spomenul vo svojom vystúpení, tak sa patrí odpovedať.

    No, čo sa týka zdravotných poisťovní, povedal si, pán poslanec, že sme neurobili nič. No urobili sme veľmi veľa. Až tak veľa, že to túto vládu ruší od vyhratých volieb v roku 2006. Stransformovali sme ich na akciové spoločnosti, ktoré sú v zisku, nie v niekoľko miliardovom dlhu, ako boli v minulosti, ale v zisku. Splatnosť faktúr v roku 2006 bola 60 dní, nie 900. Poistenci dostali zaplatené za zdravotnú starostlivosť, resp. poskytovatelia dostali zaplatené za zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytli poistencom v danej zdravotnej poisťovni.

    Urobil sa poriadok. Mnohé sa nestihlo. Naozaj mnohé sa nestihlo. Je pravda, že sa pripravili východiská na zúženie rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorý mimochodom má aj táto vláda vo svojom programovom vyhlásení, ale k samotnému zúženiu a rozbehnutiu individuálneho zdravotného poistenia, predpokladám, že to je ten produkt, po ktorom si volal, nakoniec nedošlo. Možno sa veľa neurobilo ani pre informatizáciu.

    Len otázka dneska už nestojí tak, čo bolo a čo nebolo počas reformy. V roku 2006 bolo možno populárne kritizovať reformu, ale píše sa rok 2008, o chvíľu 2009 a verejnosť sa právom spýta, čo urobila táto vláda za dva a pol roka, keď tak vehementne kritizovala reformu a sľubovala rozsiahle zmeny systému fungovania zdravotníctva.

    Čo urobila? Rastie dlh, zastavila transformáciu a naháňa súkromné zdravotné poisťovne ako duchov. Čo urobila pre informatizáciu systému? Už funguje? Toto sú legitímne otázky, na ktoré nedostávame odpoveď.

  • S reakciou na rečníkov, ktorí vystúpili s faktickou poznámkou sa teraz hlási ešte pán poslanec Milan Urbáni. Nech sa páči.

  • Už minimálne 15 rokov na Slovensku hovorím, že len z verejných financií samotných sa nedá pokryť zdravotná starostlivosť na Slovensku, je potrebné viaczdrojové financovanie. K tomu bolo potrebné reštrukturalizovať nemocnice, čo som hovoril, nemocnice pohlcujú 45 % rozpočtu. Tam sa nič nespravilo. Prvé šetrenie.

    Druhá vec, pán poslanec Novotný, aké nové produkty priniesli zdravotné poisťovne? Transformácia na akciové spoločnosti, ja nie som proti nim, je dobrá z účtovného hľadiska, zo zlepšenia kontroly, ale kde sú nové produkty? Kde je viac peňazí? Mne ide o tie nové produkty z toho pohľadu, aby to viaczdrojové financovanie sa vlastne konečne už naplnilo. Ja nie som proti tomu, aby aj občan za niečo platil v malej miere, ale v presne vymedzených pravidlách, jasne daných pravidlách. Ale nie, aby občan, ako ste vy zaviedli, ktorý nemá peniaze, väčšinou starý občan, aby platil 50 korún v špitáli, proti tomu som stále bol a budem, ale aby práve tá solidarita bola väčšia v tom zdravotníctve, ale aby bolo viaczdrojové financovanie konečne naplnené.

    Samozrejme, k tomu je potrebné spraviť katalóg výkonov, treba spraviť aj reštrukturalizáciu nemocníc, ale nie so zatváraním nemocníc alebo niektorým nemocniciam neprideľovať absolútne body. Čiže je potrebné v tomto spraviť poriadok, treba ísť ďalej, ale myslím si, že tento návrh, ktorý bol teraz predložený pánom ministrom, nič nekazí, skôr vylepšuje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Mária Sabolová. Konštatujem, že nie je prítomná v rokovacej sále, preto stráca poradie a vystúpi teraz v rozprave ďalší prihlásený – pán poslanec Anton Bobrík.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia a prítomní, dovoľte, aby som predložil môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 o poisťovníctve a o zmene a doplní niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 801.

    Môj návrh znie: V čl. II v 16. bode sa v § 31h číslo „4,75“ nahrádza číslom „4,9“.

    Odôvodnenie. Návrh rozpočtu na rok 2009 pri položke rozpočtu Poistné za poistencov štátu je rozpočtovaných 35 691 mil. Sk, čo je 1 184, 7 mil. eur, z ktorej budú na mesačnej báze uhrádzané preddavky zdravotným poisťovniam podľa § 16 ods. 2 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z., a to zo sumy potom 34 976,5 mil. Sk, čo je 1 161 mil. eur. Tento zostatok, ktorý medzitým zostane, bude použitý na financovanie národných programov a programov prevencie zdravia, prípadne na ďalší rozvoj, ktorý prispeje k rozvoju a zlepšeniu zdravotnej starostlivosti.

    Žiadam, pán spravodajca, aby bod spoločnej správy 21 bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

    Chcem doplniť len to, aby naozaj ministerstvo zdravotníctva malo priestor na to, aby mohlo plniť programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa zaviazalo presadzovať orientáciu zdravotníctva na prevenciu a včasné diagnostiky ochorení, vlastne podporí realizáciu celospoločensky najdôležitejších preventívnych programov. A práve tieto programy, ktoré nie sú viac-menej podporované zo zdrojov Európskej únie, ale vlastne zo štátneho rozpočtu, čo je stratégia napríklad liekovej politiky do roku 2010, ktoré bolo schválené uznesením vlády, je potrebné, aby sa využili tieto finančné prostriedky na zavedenie jednak softvérového vybavenia, ktorým sa zabezpečí vyšší stupeň objektívnosti a transparentnosti v procese kategorizácie liekov, na priebežnú analýzu nákladov, na lieky a ich efektivitu v jednotlivých členských štátoch Európskej únie, to je referencovanie cien a úhrad vo verejnom zdravotníctve a vo verejnom zdravotnom poistení, zdokonalenie zásad regulácie preskripcie liekov. Ďalší, ktorý je taký veľmi interesantný, je to Národný transplantačný program, schválený takisto vládou. Je potrebné, aby sa dovybavili jednak hepatobiliárne centrá, zriadenie národného koordinačného centra pod gesciou SCOT, dovybavenie tkanivových zariadení, vybudovanie registrov, inšpekčnú činnosť tkanivových zariadení. Sú na to prostriedky jednoducho potrebné, aby sa tieto programy rozbehli. Preto je dôležité upraviť percento tak, ako som vo svojom pozmeňujúcom návrhu uviedol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Viliam Novotný a pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Bobríka.

    Slovo má pán poslanec Viliam Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, som úplne zmätený. Som úplne zmätený, lebo teraz už neviem, ktoré číslo tu vlastne platí. Čítam návrh zákona, ktorý dneska predkladá v druhom čítaní pán minister Raši. Článok 2 § 31h: na rok 2009 je sadzba poistného pre štát 4,75 % z vymeriavacieho základu. Na výbore pre zdravotníctvo ste mi vysvetlili, že to bolo ešte v čase, keď došlo k politickej dohode o štátnom rozpočte. Tak ma potešila kapitola ministerstva zdravotníctva, kde je napísané: „Poistné platené štátom je určené pre zákonom vymedzené kategórie obyvateľov.“ Pri kvantifikácii poistného plateného štátom na roky 2009 sa vychádzalo zo sadzby pre výpočet poistného vo výške 5 % z vymeriavacieho základu. Tak sme si to vydiskutovali na výbore pre zdravotníctvo, že to bude 5 %, lebo tak sú napočítané prostriedky zo štátneho rozpočtu. A vyjadril som teda nádej aj radosť, že po troch rokoch sa konečne podarilo splniť programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorilo, že sa hneď navýšia prostriedky na 5 %. Prešiel aj pozmeňujúci návrh pani poslankyne Sabolovej, bod 21 spoločnej správy, o 5 %. A teraz vystúpite so 4,9.

    Budú ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy? Povedzme 4,89, 4,95, 4,99? Naozaj tomu nerozumiem. To znamená, že ideme schváliť iné číslo v zákone o zdravotných poisťovniach a zdravotnom poistení, ako je v štátnom rozpočte? Bude aj pozmeňujúci návrh k zníženiu týchto čísel v štátnom rozpočte? Nerozumiem tomu, naozaj teraz tomu nerozumiem. To nie ste dohodnutí? Keby to ešte podávala niektorá z menších koaličných strán, možno by som tomu rozumel, ale od najsilnejšej koaličnej politickej strany tomu naozaj nerozumiem. O čo tu ide? Čo je toto za hra?

  • Pán poslanec Jozef Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som k pánovi poslancovi Bobríkovi ešte trošku v širšom pripomenul a opýtal sa ho opäť k tomu mechanizmu schvaľovania rozpočtu zdravotných poisťovní, pretože pokiaľ sa pozorne sledovalo predchádzajúce vystúpenie, tak tam je zásadná zmena, to znamená v mechanizme efektu tohto zákona v tom, že zmena je v tom, že by sa malo iba informovať o rozpočte, o hospodárení a schvaľovanie by sa malo vynechať. Či je to prijateľné aj z tých bodov, čo ste hovorili, samotná informácia, pretože mne sa pozdáva, že pre schválenie rozpočtu hlavne u súkromných zdravotných poisťovní je trošku tvrdší zásah aj do samotného princípu hospodárenia. Takže či nepostačuje, pýtam sa, informácia o hospodárení a vyjadrenie sa a prípadne, pokiaľ by došlo k zásadným deformáciám v hospodárení zdravotných poisťovní, až potom robiť niektoré konkrétne kroky do hospodárenia, do zásahu. Myslím hlavne v tom zmysle, že predsa len sú tu určité vyhrážky arbitrážou, súdnymi spormi, medzinárodné konzekvencie a podobne. Takže moja otázka je na vás, či tá informovanosť postačuje a či je potrebné alebo trvá sa na schvaľovaní rozpočtu zdravotných poisťovní. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky sa hlási pán poslanec Anton Bobrík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K pánovi Novotnému, kolegovi, samozrejme, tak ako som vo svojom odôvodnení povedal, vytvára sa tu priestor, pretože bolo uvažované s tými 5 % na to, aby sa z týchto, vlastne je to približne 700 mil. korún, ktoré bude môcť ministerstvo zdravotníctva práve nakladať pre tieto programy, ktoré sú potrebné na to, aby sa zabezpečilo programové vyhlásenie vlády, aby tá prevencia a vlastne budovanie týchto programov bolo zabezpečené. V tom je zmysel môjho pozmeňujúceho návrhu.

    Čo sa týka pána poslanca Haleckého, ja som k tomu nevystupoval, nebudem k tomu zaujímať stanovisko, môj predchodca ho vyslovil a vyjadril. Môj pozmeňujúci návrh sa tohto netýka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Štefan Zelník. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, môj pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predložiť, spočíva vlastne v tom, že je snaha, aby peniaze, ktoré idú cez zdravotné poisťovne, aby ich objem bol zachovaný pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a teda ak sa má navyšovať rozpočet pre operačné stredisko, potom mám za to, že treba financie prerozdeliť a tam, kde je ich trocha prebytok, tak treba ich presunúť na operačné stredisko.

    V tom zmysle je aj môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pozmeňujúci návrh sa týka čl. I, za bod 32 sa vkladá nový bod 33, ktorý znie: v § 30 ods. 2 sa číslovka „0,5“ nahrádza číslovkou „0,45“. Teda 0,05 stotín percenta sa presúva z Úradu pre dohľad na operačné strediská.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. A teraz vystúpi pani poslankyňa Mária Sabolová ako posledná, ktorá bola prihlásená do rozpravy ústne.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcela veľmi krátko vystúpiť za poslanecký klub a povedať, prečo nepodporíme tento návrh zákona, a to je hlavný dôvod, bolo to predkladanie na schválenie rozpočtov zdravotných poisťovní. Ale dnes alebo teraz, keď som našla na stole pozmeňujúce návrhy ešte pred vystúpeniami kolegov, som si musela pozbierať niekoľko papierov a listov z rôznych materiálov, kde sa treba vyjadriť.

    Vážený pán minister, vážení páni poslanci vládnej koalície, neviem, či vám ide skutočne o zdravotníctvo, neviem, či vám skutočne ide o pacientov a občanov, alebo ide vám len o politické „hrátky“ medzi opozíciou a koalíciou. Nezačnem zdravotnými poisťovňami a rozpočtom, pretože kolega a kolegovia sa k tomu už vyjadrili, ale začnem vaším programovým vyhlásením vlády, kedy ste sľúbili občanom a odbornej zdravotníckej obci, že v roku 2007 cestou zvýšenia platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát, navýšite zo 4 % priemernej mzdy na 5 % priemernej mzdy. Je dnes rok 2008, skoro 2009, a my stále tých 5 % nemáme. Vy vo svojom programovom vyhlásení vlády ste nehovorili, že to pôjde postupnými krokmi, že to bude 4 na 5 na štvrťroka, potom to bude na 4,75 alebo 4,5, proste tu nikdy, nikdy odborná verejnosť nemá jasno, ako bude stavať rozpočet do budúcnosti. A preto...

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda, bola by som rada, keby ma pán minister počúval, hovorím teraz k nemu, určite, poraďte sa, potom budem pokračovať.

    Chcem sa teda dotknúť tohto percenta. Nechcela som vôbec ako opozičný poslanec, ktorý navrhol vo výbore navýšenie na 5 %, aby sa zosúladil schválený štátny rozpočet, v ktorom je, ministerstvo zdravotníctva navrhuje 5 %, aby sme nemali rozpor so zákonom, že to prešlo vo výbore, že sme to dnes v spoločnej správe schválili bez jednej výhrady vášho poslanca, je pre mňa zarážajúce, že na pléne Národnej rady vystúpi poslanec z vládnej koalície, pán poslanec Bobrík, a navrhne navýšenie za poistencov štátu na sumu 4,9 %. Bolo by možné a ešte viac zaujímavé, keby to bolo 4,99, len aby sme nehlasovali o 5 percentách.

    Vážení páni poslanci, koaliční poslanci, ste ješitní alebo stratili ste rozum, ak vám už nejde o vecnú stránku ani v rozpočte, ani v zdravotníctve, ale vám ide len o opozično-koaličný zápas?

    Pán minister, vám sa čudujem, ak budete s týmto návrhom súhlasiť a neobhájite si štátny rozpočet tak, ako bol schválený vo vláde. Vy najlepšie viete, pán minister, že zdravotníctvo na to, aby sa nezadlžovalo, a hlavne štátne zdravotnícke zariadenia, potrebuje dofinancovať sektor, potrebuje dofinancovať výkony tak, aby si mohli oddlžovať so zdrojmi, ktoré sú v zdravotnom poistení a nie z nejakých zdrojov štátneho rozpočtu, kde aj tak pán premiér chce šetriť.

    Čiže bola by som veľmi rada, ale to som chcela na záver, ale poviem to teraz, keby ste, pán minister, vystúpili v rozprave, aby sme mohli diskutovať, pretože ste neboli na výbore ani pri schvaľovaní zákona, neboli ste ani na výbore pri schvaľovaní rozpočtu a váš politický názor ako zodpovedného za rezort zdravotníctva nikto nepozná z poslancov Národnej rady na oficiálnom fóre vo výbore.

    Toľko k percentám. Ďalší, veľmi zvláštny návrh, ktorý predložil kolega Bobrík predo mnou, je navýšenie na 0,35 na operačné strediská. Jednak je to návrh, ktorý ide nad rámec zákona, novely zákona, chcela by som vyjadrenie v rozprave, pán minister, či súhlasíte s týmto návrhom, a dodnes nikto nevysvetlil a nevyhodnotil, prečo je potrebné navýšiť percentá zo zdravotnej starostlivosti, teda z verejných zdrojov všetkých občanov, ktoré by mali slúžiť na zdravotnú starostlivosť na operačné strediská.

    Vieme veľmi dobre, že operačné strediská majú dostatok zdrojov, je to najlepšie financovaná časť zdravotnej starostlivosti, a bolo by potrebné, aby ste preukázali ako dopadla kontrola, či vôbec tie body pre operačné strediská, ktoré sú, sú potrebné, ako sú financované, aby sa zhodnotili zdroje, lebo 48 mil. korún navýšenia pre operačné strediská, keď máme šetriť v štátnom rozpočte, je príliš veľa peňazí. A preto určite budeme podporovať návrh pána poslanca Zelníka, ak schválite navýšenie pre operačné strediská na 0,35, aby sa tie zdroje vyriešili v kapitole zdravotníctva, aby sa vyriešili z tých istých zdrojov zdravotných prostriedkov a to navýšenie z 0,5 alebo zníženie na 0,45 pre Úrad pre dohľad. Tam, myslím, je jasné zdôvodnenie, kde Úrad pre dohľad vykazuje stále zostatok, ktorý sa prenáša do nasledujúceho roku, čiže myslím, že potom zdrojov na Úrade pre dohľad bude dostatok. Musíte si to obhájiť potom už vy, pretože aj toto je vašou politickou gesciou. A hlavne teda ide nad rámec zákona, má to rukopis vládneho návrhu pozmeňujúceho, tak si myslím, že tá podpora aj rezortu bude.

    A chcem sa opýtať, aké dôvody a nejaké číselné alebo vyčíslenie, pán minister, k tomu navýšeniu pre operačné strediská je potrebné, kde, čo konkrétne, lebo hovorím, 48 mil. korún je príliš veľa.

    Chcem sa ešte dotknúť jedného pozmeňujúceho návrhu, keď som začala od konca, a to je návrh pána poslanca Urbániho. Kvitujem jeho ústretovosť, ktorá mohla byť prejavená aj na výbore pre zdravotníctvo, dnes však na spoločnom rokovaní pri spoločnej správe nebol, možno by bol prišiel s týmto návrhom, ale možno už neskoro. Kvitujem, že chce len predkladať rozpočty zdravotných poisťovní, ale aj tak sa pýtam. Ak sme z nich urobili súkromné akciové spoločnosti a fungujú podľa nejakého zákona aj s verejnými zdrojmi ako mnohé iné, ako distribútori liekov farmaceutických pomôcok, prečo by mali mať ony špecifické postavenie na to, aby ich mali preukazovať, ešte predkladať na vládu akékoľvek rozpočty?

    Vy sám dobre viete, pán minister, aj to píšete v dôvodovej správe, že tá povinnosť alebo ten prehľad ministerstvo zdravotníctva má, lebo sú povinné predkladať, sú povinné teda predkladať návrh svojho rozpočtu alebo, lepšie povedané, zverejňovať svoje rozpočty, a tým pádom vy ten prehľad o rozpočtoch všetkých poisťovní máte.

    A dôvodová správa, dôvodová správa hovorí, aby „verejnosť poznala rozpočty všetkých zdravotných poisťovní“. Pýtam sa, ktorá verejnosť? Občan Slovenskej republiky? Ak chce dnes, vo svojej poisťovni si môže zistiť, čo chce, čokoľvek, je povinná mu preukázať zdroje, ktoré do nej vkladá. Ale odborná verejnosť, neviem, že by kričala až tak veľmi, aby rozpočty boli schvaľované vo vláde.

    Čiže aj dôvodová správa v bode 18 neobstojí a ešte zaklincovaná tým bodom z výboru, kde schvaľujeme alebo umožňujeme poisťovniam hospodáriť len s jednou dvanástinou nákladov v prípade, že vláda neschváli rozpočet, je neuvážený. On nie je vyhrážkou pre poisťovne, on je vlastne takým bičom pre poskytovateľov a pre pacientov. Pretože ak poisťovňa bude mať zdroje a neuzavrie vyššie limity pre poskytovateľov, pacient nedostane zdravotnú starostlivosť a bude čakať na čakacích listinách ešte dlhšie.

    Pýtam sa: Pre koho je tento návrh? Čo tým chcete riešiť? Toto je vaša ústretová cesta k občanovi? Čiže to, čo vo vládnom návrhu nebolo dobre vyriešené, je ešte zhoršené tým § 11 ods. 11, a preto si myslím, že tento návrh, tak ako je predložený, lebo môžeme dnes hovoriť len o vládnom návrhu a nie hovoriť len o pozmeňujúcom návrhu, ktorý dal pán poslanec Urbáni, zrejme ten prvý návrh pána poslanca Urbániho po konzultácii v klube podporíme, aj keď nie je dobrým riešením. Je len čiastočne kozmetickou úpravou na vysporiadanie možno nejakých sporov v koalícii.

    Ale pýtam sa na druhý bod pána poslanca Urbániho, je tiež nad rámec zákona, § 64 sa v zákone novely nenovelizuje a pána poslanca by som sa rada spýtala, či to nie je priveľa 2 mil. eur dať pokutu poisťovni, či neuberá vlastne zdroje z verejných zdrojov zdravotného poistenia, ktoré by mohli byť použité pre poskytovateľa a pre pacienta? Čiže poškodzujeme občana a pacient tým, že budú platiť poisťovne veľmi vysoké pokuty. Pokutami nevyriešime systém, myslím si, že existujú legislatívne možnosti na zlepšenie kontrol, ale nie na pokuty, a hlavne teda ide nad rámec zákona.

    To som sa vyjadrila k pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli, pretože tieto pozmeňujúce návrhy ma vyprovokovali k vystúpeniu. A pre mňa ale najviac zarážajúce a prejav veľkej ješitnosti opozično-koaličnej alebo koaličnej, lepšie povedané, je len to, aby sme neschválili bod 21 spoločnej správy, navýšenie na 5 % za poistenca štátu, ale hráme sa na slepú babu a tvárime sa, veď opozičnej poslankyni návrh nemôže prejsť.

    Pán minister, poviem úprimne, vôbec som sa nikde nechválila a ani nikde nehovorila, že som ten návrh dala ja, pretože sa mi zdalo, že je to návrh výboru a schválením vo výbore je to spoločný návrh pre dobrú vec. Ak vy budete súhlasiť len so 4,9, pýtam sa, ako to funguje potom vo vláde a v rozpočte?

    Takže máte odvážne plány, máte odvážne reči, zatiaľ poviem, a uvidí sa pri schvaľovaní rozpočtu a pri prvej vážnej novele zákona, ako obhájite istý postoj, v ktorom zachováte aj vašu ústretovosť, ako stále hovoríte, že vám ide o pacienta a zdravotníckeho pracovníka, či aj týmto rozhodnutím, smiešnym rozhodnutím znížiť navýšenie za poistenca štátu na 4,9, nie na 5, prejavíte tú vašu ústretovosť a ten váš záujem. Myslím si, že je to smutné, že vlastne prvé kroky, ktoré idú k vážnym rozhodnutiam náznakom ministra zdravotníctva, nie sú transparentné a jednoznačné.

    A prosím vás, pán minister, aby ste vystúpili v rozprave, aby ste sa zachovali ako chlap a aby sme mohli aj my reagovať na vaše pripomienky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa prihlásili pán poslanec Juraj Horváth, pán poslanec Viliam Novotný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Juraj Horváth.

  • Vážená pani kolegyňa, dotkli ste sa témy sankcií – pokuty. Súhlasím s vami, že kontrolný mechanizmus je dôležitý. Na tom sa myslím zhodneme. Je to štandardné opatrenie, ktoré v každej spoločnosti sa uplatňuje, ale rovnako každá, každá spoločnosť uplatňuje v každej oblasti spoločenského života aj sankcie, to znamená aj pokuty, aj iné formy sankcií, a preto mi dovoľte otázku: Akú výšku pokuty považujete za správnu výšku, keď kritizujete navrhovanú výšku pokuty?

  • Ďakujem. Pán poslanec Viliam Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem aj ja. Naozaj si myslím, že trošku v tom hrala aj ješitnosť veľmi dôležitú úlohu. Bolo by to trošku zaujímavé, keby to bol práve návrh opozičného poslanca, opozičnej poslankyne, na základe ktorého by to bolo 5 %. Takže určite aj tento faktor tam hral dôležitú úlohu, ale možno nielen tento.

    Priznám sa, pani poslankyňa, že 2 mil. eur za nepredloženie rozpočtu na prerokovanie je veľká sankcia, ale až pri odpovedi pána poslanca Bobríka na moju faktickú poznámku som konečne pochopil, o čom je tých 4,9 %, to je o tých 700 mil. na národné projekty. V rozpočte pre zdravotníctvo je na kapitálové výdavky 198 mil. korún. Ostatné má ísť z operačného programu zdravotníctva. Ono by aj financovanie národných programov a programov prevencie zdravia mohlo ísť z operačného programu zdravotníctva, ale to je dosť dlhá a veľmi dobre kontrolovaná cesta. Lepšie je mať 200 mil. kapitálových schválené priamo a ďalších 700 mil. rezervy, 1 100 mil. na rozdávanie, na rozvoj programov, vzdelávacích aktivít – krásny balíček si pripravuje ministerstvo zdravotníctva. O tom je tento pozmeňujúci návrh, preto ho nepodporím.

    Ale musím povedať, že bolo to tam veľmi dobre skryté, musel som to opakovane prečítať, resp. vypočuť opakovane rekcie pána poslanca, ktorý predložil tento pozmeňujúci návrh, on je v tom, chudák, nevinne. Takže 2 mil. eur sankcia je veľa peňazí, ale mňa viac trápi, ako bude využitých 700 mil. korún. Myslím, že efektívnejšie by boli využité na zdravotnú starostlivosť cez zdravotné poisťovne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, bude teraz pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Horváth, keby tá pokuta bola zahrnutá v riadnom návrhu, vládnom návrhu, poviem, že bola nejako vypočítaná a bola nejako zvážená. Ale považujem len tak z brucha navrhnúť 2 mil. eur (60 mil. korún), je to dosť vysoká sankcia za nepredloženie návrhu a na to, že to je pre jednu poisťovňu. Áno, sú to zdroje, ktoré pôjdu do štátneho rozpočtu. Ale teraz je už možné z verejných zdrojov pre zdravotné poistenie, ktoré by mali slúžiť na zdravotnú starostlivosť, len tak „fuknúť“ peniaze do štátneho rozpočtu? Čiže, pán poslanec, nechcem s vami polemizovať, či to je málo, či veľa, ale je to číslo z brucha, pretože neprešlo riadnym pripomienkovým konaním, aby sa boli zvážili rozpočty poisťovní, čo to v tých poisťovniach urobí a či je to správny krok. Som zástanca aj pokút a sankcií, ale musia byť s mierou, s primeranou mierou, aby sa nedotkli občana, lebo toto je verejný záujem, ako vy tvrdíte, a tu sa dotknú občana, bude mať menej zdrojov na zdravotnú starostlivosť.

    Takže tu by som skôr zvážila, či tento návrh, ktorý ide nad rámec zákona, je dobrý a či ideme týmto smerom, keď ešte nemáme ani vyriešené, či chcete vo vládnej koalícii schvaľovať rozpočty poisťovní, či ich chcete len prerokovať, či vôbec nič nechcete, lebo z vystúpenia koaličných poslancov, z toho nie je jasné. Zásadné zmeny predkladáte na rokovaní pléna po dvoch mesiacoch? Nie je to dobrá vizitka pre to, že vám ide o občana.

  • Ďakujem pekne. Pani Sabolová bola posledná, teda jej vystúpenie bolo posledné v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko, má slovo.

  • Ďakujem pekne. Čiže aby neboli pochybnosti, čiže ako prvé návrhy, ktoré boli prednesené teraz v pléne koaličnými partnermi a poslancami strany SMER, s tými súhlasím. A chcel by som sa už len vyjadriť k niekoľkým veciam.

    Čiže mrzí ma, pán poslanec Markovič, ktorý má funkciu Novotného reproduktora (smiech v sále), naozaj nemôžete rozumieť ani podstate veci, pretože ste sa v živote s pacientmi nestretli. Ale mrzí ma aj, pani poslankyňa Sabolová, ktorá naozaj sa dlho venujete zdravotníctvu, že vôbec ste nepochopili podstatu operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby. My pridávame operačnému stredisku Záchrannej zdravotnej služby, to nie sú sanitky súkromné, ktoré... (Reakcie z pléna.) Dobre. Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby zabezpečuje plnohodnotnú a nepretržitú prevádzku...

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, ak môžem pokračovať, ďakujem pekne. Zatiaľ nie, pán poslanec Novotný.

    Chcel by som sa vrátiť už len na úplný začiatok, keď pán poslanec Novotný, pán predseda výboru, povedal o diagnóze zdravotníctva. Tak diagnóza je úplne jasná, je to zhubná diagnóza, malígna a zákerná choroba a to, bohužiaľ, táto choroba, ktorá zasiahla celý zdravotný systém, touto chorobou bola predchádzajúca vláda. Naozaj s veľkými ťažkosťami tento systém môže prežiť, lebo zasiahla ju vo forme rakovinových buniek malígnych a je rozosielaná vo forme metastáz. A naozaj ju treba iba radikálne eradikovať, eliminovať a odstrániť a dúfam, že naši občania, tí, ktorí na základe rozhodnutí predchádzajúcej vlády prežijú, sa vo voľbách rozhodnú a tieto následky odstránia.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážené kolegyne, kolegovia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán predseda Novotný, poprosím, chápem funkcie, ale postupne, keby sme sa. Ďakujem.

  • ... my sme nevykrikovali, keď pán poslanec Novotný a iní hovorili, chcel by som (reakcie z pléna), chcel by som povedať toľko, že stále opakovaná téma – nerozumieme, nie sme kompetentní. Chcem povedať jednu vec, zdravotné poistenie sú peniaze občanov, ktoré platia povinne zo zákona do zdravotných poisťovní. Toto je základná téza, ktorú si treba jasne uvedomiť, už ju opakujeme dva roky a, samozrejme, že opozícia nás nepočúva.

    Ak pán poslanec Novotný hovoril, že nie som hovorcom zdravotných súkromných poisťovní, jeho slová motivácia zdravotných poisťovní, neprijateľný zásah do súkromného podnikania, súkromné spoločnosti a tak ďalej – tak o čo ide opozícii? O to, aby súkromné poisťovne vytvárali zisk? Ak pán poslanec Novotný povedal, že kocúrkovo v podaní strany SMER – sociálna demokracia, tak môžeme polemizovať o tom.

    - Je kocúrkovo to, že sme zákonne uzákonili, že zisk všetkých zdravotných poisťovní, či sú to štátne alebo súkromné, musí ísť do zdravotného systému? To je kocúrkovo?

    - Ak sme navýšili zdroje o niekoľko miliárd korún, zo 4 % teraz ideme na 5 % peňazí zo štátneho rozpočtu za poistencov štátu do zdravotníctva, to je kocúrkovo?

    - Ak sme revitalizovali nemocnice v správe štátu, kde za minulý rok vykázali dlh za pol roka 700 mil. a teraz za pol roka tento rok vykázali dlh 70 mil., desaťnásobne menej, to je kocúrkovo pre opozíciu?

    Kocúrkovo je to, čo ste robili vy v minulej vláde, ako ste nastavili zdravotný systém a ako sa rabovali zdroje z tohto zdravotného systému niekam inam, nie k pacientom.

    Pani poslankyňa Sabolová: „Stratili ste rozum?“ Nestratili sme rozum, pani poslankyňa. Práveže máme rozum, a preto dávame peniaze tam, kam majú peniaze ísť. To znamená do zdravotnej starostlivosti. Áno? Navýšenie operačných stredísk, tak ako povedal minister, je to prvý kontakt s pacientom, kde sa pacienti nachádzajú na ulici, kde sú ťažko chorí, a preto nedávame súkromných sanitkám, dávame operačným strediskám, ktoré koordinujú zásah hasičov...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa Sabolová, poprosím, tlmite emócie.

  • Samozrejme. Hovorili ste, pani poslankyňa: „bič na poskytovateľov“, „bič na pacientov“. Aký bič, pani poslankyňa, keď sme zvýšili zdroje do zdravotného systému, keď sme oživili nemocnice, keď pacienti sa majú lepšie, ako sa mali za vás, to je bič? Ješitnosť koalície, pani poslankyňa?

  • Áno, ak hovoríte, že sme urobili, táto koalícia, všetko to, čo som vymenoval, no tak potom je to asi, asi ješitnosť koalície a nech si občan Slovenskej republiky sám urobí záver, ako teda celé to myslíme a ako to je.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vzhľadom na to, že o 17.00 hodine hlasujeme, máme ešte štyri minúty, už nový bod programu neotvoríme. Vyhlasujem štvorminútovú prestávku. O sedemnástej hodine pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Dámy a páni, chcem vás požiadať o pozornosť, aby sme mohli pokračovať. Budeme hlasovať. Ešte predtým, ako prikročíme k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu 29. schôdze, budeme hlasovať o

    písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 23. septembra 2008, bola to tlač 779.

    Tento bod sme prerokovali na záver 28. schôdze, ale už sme o ňom nehlasovali. Preto dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 23. septembra 2008. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 za, 20 proti, 35 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme zobrali na vedomie písomné odpovede členov vlády.

    Poprosím teraz pána poslanca Kvorku, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, je to tlač 770.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 770.

  • Ďakujem, pán predseda. Konštatujem, že v rozprave podali návrhy traja poslanci: pani poslankyňa Radičová, pani poslankyňa Mušková a pani poslankyňa Gibalová. Z uvedeného dôvodu budeme najprv hlasovať podľa § 83 ods. 4 zákona o skrátení lehoty na hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o rozdaných návrhoch podaných v rozprave. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 129 za, 2 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Máte súhlas, pán poslanec, budeme hlasovať teraz o prerokovaných návrhoch.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o návrhoch 1 až 7 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 7, návrh gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch podaných poslancami v rozprave. Prvá vystúpila pani poslankyňa Radičová. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Radičovej.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Radičovej.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 57 za, 27 proti, 50 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 132 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 55 za, 33 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Pán predsedajúci, mám splnomocnenie výboru podľa § 84 ods. 2 zákona podať návrh, aby sa tretie čítanie konalo ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 85 za, 1 proti, 49 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto využiť možnosť. Pán poslanec Slafkovský, to je asi omyl. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 81 za, 2 proti, 52 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 599 o službách zamestnanosti.

    Ďalej bude pani poslankyňa Rošková uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 789.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Konštatujem, že v rozprave vystúpili traja poslanci a návrhy podala pani poslankyňa Radičová. Z uvedeného dôvodu budeme najprv hlasovať podľa § 83 ods. 4 zákona č. 350/1996 o skrátení lehoty...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, pani kolegyňa. Dámy a páni, hlasujeme, venujte pozornosť spravodajcovi.

  • ... o skrátení lehoty na hlasovanie z návrhu zo spoločnej správy výborov a o rozdaných návrhoch podaných v rozprave. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o súhlase so skrátením lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 131 za, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Máme súhlas.

    Ideme ďalej, pani spravodajkyňa.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhoch bodov 1 až 7 spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 7. Odporučenie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch podaných poslancami v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pani poslankyne Radičovej.

  • Hlasujeme o návrhu pani Radičovej.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 54 za, 9 proti, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy, a preto, pán predseda, mám splnomocnenie výboru podať návrh, aby sa tretie čítanie konalo ihneď. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 83 za, 21 proti, 32 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nik sa neprihlásil. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 83 za, 21 proti, 32 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pani poslankyňa Damborská bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, je to tlač 790.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 790.

  • Ďakujem pekne za slovo. Konštatujem, že k danému bodu v rozprave podali návrhy poslanci pani Radičová a pán Madej. Z uvedeného dôvodu budeme najprv hlasovať podľa § 83 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o skrátení lehoty na hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o rozdaných návrhoch podaných v rozprave. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 130 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Máte súhlas, pani spravodajkyňa, môžeme pokračovať.

  • Áno, ďakujem pekne. Ďalej, pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o návrhoch 1 a 2 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a 2 spoločne. Návrh, odporučenie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal.

    Body 1 a 2 sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o návrhoch poslancov podaných v rozprave. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslankyne pani Ivety Radičovej.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 57 za, 6 proti, 72 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu poslanca pána Madeja.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Madeja.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 102 za, 1 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca Madeja sme schválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Pán predsedajúci, mám splnomocnenie výboru podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. podať návrh, aby sa tretie čítanie konalo ihneď. Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme. Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 133 za, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme v záverečnom hlasovaní o návrhu ako o celku. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa.

    Pán poslanec Valocký bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, je to tlač 801.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 801.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo sedem poslancov. Nebol podaný procedurálny návrh. Štyria poslanci podali pozmeňujúce návrhy. Pán predseda, dajte najskôr hlasovať, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 104 za, 6 proti, 24 sa zdržalo.

    Máme súhlas.

  • Pristúpime k hlasovaniu zo spoločnej správy. Pán poslanec Urbáni vyňal bod 5 na osobitné hlasovanie. Pán poslanec Bobrík vyňal bod 21 na osobitné hlasovanie. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 4, 6, 7, 10 až 13, 15 až 20 a bod 22 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Body 1 až 4, 6, 7, 10 až 13, 15 až 20 a bod 22, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 131 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • O bode č. 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 3 za, 115 proti, 17 sa zdržalo.

    Bod 5 sme neschválili.

  • O bode č. 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode č. 9, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 81 za, 50 proti, 4 sa zdržali.

    Bod 9 sme schválili.

  • O bode č. 21 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 55 za, 60 proti, 19 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • O bode č. 8 s odporúčaním neschváliť.

  • Hlasujeme o bode č. 8, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 1 za, 116 proti, 18 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • O bode č. 14 nebudeme hlasovať, pretože sme schválili bod č. 13. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, ktoré predložil pán poslanec Zvonár.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 za, 39 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme prijali.

  • Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Urbániho.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Urbániho.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 131 za, 4 sa zdržali.

    Návrh sme prijali.

  • Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bobríka.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Bobríka.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 82 za, 21 proti, 32 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zelníka.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Zelníka.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných,133 za, 2 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme vyčerpali hlasovanie zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru. Odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 82 za, 45 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pán poslanec Fedor, do rozpravy? Nie, to je omyl. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 za, 52 proti, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach.

    Odhlasovali sme, kolegyne, kolegovia prerokované body programu 29. schôdze. Vyhlasujem krátku štvorminútovú prestávku. Budeme pokračovať o 17.30 hod. ďalším bodom programu, a to druhé čítanie, je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch.

    Návrh prednesie pán minister financií.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán minister, poprosím vás, budeme, dámy a páni, pokračovať v prerokúvaní programu 29. schôdze bodom tak, ako som ho uviedol pred prestávkou.

    Máte slovo, pán minister.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 796.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona vypracovalo ministerstvo financií na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008.

    Cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, ako aj 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore.

    Cieľom smernice o akvizíciách je ustanovenie jednotného rámca harmonizovaných procesných pravidiel a kritérií pre obozretné posudzovanie nadobudnutia a zvýšenia, ale aj zbavenia sa stanovených podielov na zákonnom imaní alebo hlasovacích právach inštitúcií finančného trhu.

    Vzhľadom na skutočnosť, že čoraz väčší počet konsolidovaných subjektov finančných trhov má svoje časti vo viacerých členských štátoch, bolo potrebné ustanoviť režim pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti tak, že takéto nadobudnutie podlieha schváleniu orgánmi dohľadu vo viacerých členských štátoch. Dôležitou súčasťou tohto procesu je aj stanovenie časového rámca, v akom by sa posúdenie nadobudnutia alebo prevodu na inú osobu tohto podielu orgánom dohľadu malo vykonať.

    Okrem transpozície smernice o akvizíciách obsahuje návrh zákona aj ustanovenia, ktoré vyplývajú z potreby riešenia podnetov z aplikačnej praxe k predpisom z oblasti finančného trhu, platobného styku a výkonu dohľadu nad finančným trhom. Novela zákona o dohľade nad finančným trhom, ktorá je v návrhu zákona obsiahnutá, upravuje okrem iného aj možnosť, aby osoby vykonávajúce dohľad na mieste mali možnosť byť sprevádzané príslušníkmi policajného zboru, a to na účely zabezpečenia ich ochrany.

    Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Spravodajcom je pán poslanec Ďuračka. Poprosím ho, aby nás informoval o priebehu a výsledku prerokovania. Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Návrh zákona bol pridelený na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v stanovenom termíne.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 418 zo dňa 19. novembra 2008, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 526 zo dňa 19. novembra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 446 zo dňa 19. novembra 2008.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 30, 32 až 36 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bode spoločnej správy č. 31 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor určil poslanca Jozefa Ďuračku za spoločného spravodajcu výborov, súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť spôsob pri hlasovaní.

    Pán predseda, skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či má niekto záujem prihlásiť sa ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister, poprosím vás, aby ste odôvodnili v druhom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 799.

    Spoločná správa výborov je ako tlač 799a.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008.

    Potreba novelizácie zákona vyplynula z vládou schválených koncepčných materiálov: Proexportná politika Slovenskej republiky na roky 2007 až 2013 a Inštitunacionalizácia systému podpory exportu v Slovenskej republike, ktoré konštatujú, že súčasný právny rámec zákona nedokáže adekvátne reagovať na nové trendy v oblasti podpory exportu a s nimi súvisiace novovznikajúce formy podpory proexportnej politiky štátu.

    Cieľom novelizácie zákona je preto umožnenie širšieho uplatnenia podpory zahraničnoobchodných operácií slovenských vývozcov a dovozcov prostredníctvom poskytovania špecializovaných finančných služieb financovania, poisťovania a zaisťovania vývozných úverov, financovania dovozných úverov na podporu vývozu a prostredníctvom ďalších súvisiacich služieb so zámerom zvýšiť exportnú úroveň slovenskej ekonomiky.

    Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec Hradecký ako určený spravodajca gestorského výboru nás bude informovať o priebehu prerokovania a výsledkoch vo výboroch. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1082 z 24. októbra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, žiadne doplnenie a stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému vládnemu návrhu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 527 zo dňa 19. novembra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 445 zo dňa 19. novembra 2008. Po druhé odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 416 zo dňa 19. novembra 2008.

    Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať o všetkých siedmich pozmeňujúcich návrhoch spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z., schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 428 z 24. novembra 2008. Výbor určil poslanca Borisa Hradeckého, mňa, za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. A po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister, ideme do druhého čítania o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 804.

    Spoločná správa je tlač 804a.

    Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého obsahom je ustanovenie takzvanej zamestnaneckej prémie.

    Zamestnanecká prémia je adresná forma dodatočnej sociálnej pomoci občanom, ktorí aj napriek snahe zlepšiť si svoje životné podmienky nemajú možnosť zamestnať sa pri vyššej mzde. Ustanovenie zamestnaneckej prémie sa stáva rozhodujúcim krokom v napĺňaní predsavzatí modernizačného programu Slovensko 21 v kapitole Zamestnanosť, ktorým občania v dolnej hranici príjmovej škály získajú vyplatenie zamestnaneckej prémie vyšší čistý príjem.

    Očakáva sa, že opatrenie povedie k zvýšeniu zamestnanosti predovšetkým z radov dlhodobo nezamestnaných, nízkokvalifikovaných uchádzačov o zamestnanie a tiež zvýšený záujem o prácu na čiastočný úväzok a zvýšenie atraktívnosti riadneho trvalého pracovného pomeru.

    Ustanovením prémie v navrhovanej forme sa vytvárajú predpoklady, aby sa po odskúšaní pôsobenia tohto nástroja mechanizmus jeho poskytovania posilnil v záujme čo najširšieho uplatnenia očakávaných pozitívnych vplyvov.

    V súčasnosti je možné motivovať nezamestnaného aj podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti poskytovaním príspevku na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami s cieľom motivácie uchádzačov o zamestnanie prijať aj pracovné miesto s nízkou mzdou vrátane sezónnych pracovných miest.

    Subjekt zamestnaneckej prémie a poskytnutie príspevku na udržanie v zamestnaní podľa osobitného predpisu sa v návrhu zákona vylučuje.

    Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Burian, bude spravodajcom.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu výborov k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1083 z 24. októbra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Uvedený návrh prerokovali výbory v stanovenom termíne, pričom gestorským výborom bol výbor pre financie, rozpočet a menu. Odporúčanie pre Národnú radu bolo schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    V spoločnej správe sa nachádza päť bodov, gestorský výbor navrhuje hlasovať o bode 1 až 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Zároveň predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 430 z 24. novembra 2008. Výbor určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu a súčasne ho poveril po prvé predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Štefanca.

  • Poprosím chvíľočku o strpenie, len si pripravím techniku. Som presvedčený, že vás to bude baviť. Ďakujem pekne za trpezlivosť.

    Vážený pán predseda, dámy a páni, pán minister, vážení hostia, dovoľte, aby som sa vyjadril k predmetnému návrhu zákona a predložil aj tri pozmeňujúce návrhy. Najskôr by som chcel troška zo širšia povedať, prečo predkladáme tieto pozmeňujúce návrhy práve k predloženej novele zákona o dani z príjmov.

    Slovensko zažíva stále relatívne dobré časy, ekonomické, aj keď vidíme na príslušnom grafe, že ten rast, ktorý išiel hore od rokov 1999 až po rok 2007, kedy kulminoval, tak tento a ďalší rok má klesať aj bez vplyvu finančnej krízy. Budúci rok pôvodne vláda odhadovala rast 6,5 %, potom po zohľadnení vplyvu krízy korigovala odhad na úroveň 4,6 %. Dôležitý fakt je teda, že sme zaznamenali pokles rastu aj bez krízy.

    Hovorím to aj preto, pretože som presvedčený o tom, že v súčasnosti potrebujeme rozvojový impulz, ktorý by stimuloval ďalej hospodársky rast. Aj to bol dôvod, prečo sme prišli s naším ochranným plánom pod názvom Rast, ktorý má stimulovať rozvoj. Sme presvedčení, že opatrenia, ktoré sú napríklad aj súčasťou pozmeňujúcich návrhov v tomto zákone, sú jednak zreteľné a jasné, sú okamžité, pretože v prípade dobrej vôle môžeme ich okamžite odsúhlasiť, a som takisto presvedčený o tom, že ich realizácia bude mať veľmi rýchle efekty.

    Hovorím to na základe aj tohto obrázku, to je vývoj príjmov z dane právnických osôb v miliardách korún od roku 2000 až po rok súčasný. V roku 2004, keď klesla daň z príjmov právnických osôb z 25 na 19 % a bola zavedená známa rovná daň, tak sme videli, že už v prvom roku, napriek zníženiu priamych daní, sme zaznamenali v štátnom rozpočte vyšší príjem daní z právnických osôb. A ten boom potom pokračoval v ďalších rokoch. To je teda hlavný argument, o ktorý opierame aj zmienený poslanecký návrh, ktorý hovorí o znížení daní z príjmu. V tomto prípade navrhujeme zníženie z 19 na 16 %.

    Sme presvedčení, že štrukturálne reformy, ktoré zaznamenalo Slovensko najmä za minulé volebné obdobia, by mali pokračovať a by mali byť odpoveďou aj na súčasnú nejednoduchú situáciu vo svete. Vyzýva k tomu okrem iného aj Európska rada, napr. citujem z jej záverov zo dňa 16. októbra: „Európska rada zdôrazňuje, že pokračujúce štrukturálne reformy sú dnes dôležitejšie než hocikedy predtým, aby obnovili rast a zlepšili zamestnanosť v Európe.“

    Náš plán, ktorý teda smeruje k podpore rastu zamestnanosti a, samozrejme, aj rastu platov a rastu životnej úrovne, sme predstavili spomínaného 17. októbra a hovorí najmä o štyroch pilieroch. O rozvoji, ktorý chceme podporovať nižšími daňami, o aktivite, ktorú chceme stimulovať najmä podporou nových pracovných aktivít, tu máme na mysli najmä daňové odvodové prázdniny pre nových živnostníkov, t. j. osobitný návrh zákona, ktorý je zaradený takisto v prvom čítaní na tejto schôdzi. Čo sa týka tretieho piliera stability, tak tá sa týka predovšetkým strednej vrstvy a kvalitnejších služieb štátu. No a v neposlednom rade ten štvrtý pilier je trend, aby sme neprodukovali ďalšie dlhy. Sme presvedčení, že kríza, ktorá bola spôsobená zlými dlhmi, tak nie je možné, aby sme ju riešili a vyriešili takisto len a len ďalším zadlžovaním.

    Čo sa týka tých jednotlivých opatrení, v prvom bode je to zvýšenie odpočítateľnej položky u každého daňovníka z dnešných približnej 100-tisíc korún na zhruba 120-tisíc korún. Je to úroveň 6-násobku priemernej mzdy a chceme takisto systémovo naviazať túto odpočítateľnú položku na úroveň 6-násobku priemernej mzdy, aby aj do budúcnosti sme odrezali súčasné naviazanie na životné minimum.

    V tomto opatrení vidíme pomoc bezprostredne najmä strednej vrstve, pretože to zvyšuje jej príjem, ale zvyšuje to, samozrejme, aj situáciu nízkopríjmovým vrstvám obyvateľstva. Prispieva toto opatrenie takisto k lepšej kúpyschopnosti ľudí, pretože stimulujeme predovšetkým zdravú spotrebu a dopyt a summa summarum vidíme teda pozitívny vplyv nielen na životnú úroveň ľudí, ale nárast celej ekonomiky.

    To druhé opatrenie, ktoré je najviditeľnejšie, je návrh znížiť rovnú daň z 19 % na úroveň 16 %. Okrem priameho efektu pre ľudí tu znova vidíme možnosť zatraktívnenia krajiny pre nových investorov, čo je veľmi aktuálne dnes, zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré, ako vieme, zaznamenalo negatívny trend za posledného takmer 2,5 roka. Takisto podporu udržania zamestnanosti, zvyšovania miezd a, samozrejme, za spomenutie stojí efekt, ktorý si všetci pamätáme z roku 2004, a to je aj spomínaný graf, od roku 2004 vidíme rapídny nárast daní z príjmov, najmä z príjmov právnických osôb.

    Tretie opatrenie, to je opatrenie, ktoré by malo pomôcť riešiť situáciu najmä tým, ktorí prídu o prácu, resp. ktorí sa vrátia zo zahraničia. Chceme zaviesť daňové odvodové prázdniny pre nových živnostníkov, pre tých, ktorí doteraz nepodnikali a majú záujem o takúto formu aktivít. Na Slovensku je dnes viac než 400-tisíc drobných podnikateľov, živnostníkov, ktorí živia seba, svoju rodinu, ale, samozrejme, v nejednom prípade aj ďalších ľudí. Chceme teda otvoriť tento priestor pre ďalších, aj mladých ľudí, ktorí dnes pracujú v zahraničí a chcú sa vrátiť. Tento impulz považujeme za dôležitý pre ľudí, ktorí môžu prísť o zamestnanie práve v dôsledku dopadov súčasnej finančnej krízy a podporiť živnostenský stav.

    Štvrtým opatrením, ktoré sme už avizovali takisto v tejto snemovni, je zvýšenie materského príspevku na 100 % čistej mzdy matky, ktorá mala pred odchodom na materskú, a to na dobu jedného roka. Sme presvedčení o správnosti tejto filozofie a takisto tu vidíme podporu kúpyschopnosti najmä mladých rodín a pozitívny efekt na celú ekonomiku.

    Piatym opatrením je tzv. medzitrh práce, to znamená možnosť zamestnania ľudí, ktorí dlhodobo nie sú zamestnaní. Vieme, že na Slovensku ten problém je asi najvypuklejší zo všetkých krajín, pretože ľudia, ktorí sú v stave nezamestnaných, tak viac než polovica je ich dlhodobo nezamestnaných viac než jeden rok. Náš návrh hovorí o možnosti zamestnať týchto ľudí za menšiu než minimálnu mzdu s tým, že rozdiel medzi príjmom a minimálnou mzdou im doplatí štát, samozrejme, cez zamestnávateľa, nie napriamo. Pre štát je to lacnejšie, ako platiť sociálne dávky. A vidíme tu šancu pre zamestnanie mnohých, ktorí dnes zamestnanie nemajú. Ak bude mať svetová finančná kríza dopad na slovenskú ekonomiku, a vidíme, že už začína mať, tak najmä chceme pomôcť tým ľuďom, ktorí dnes zamestnaní nie sú, aby sa im zvýšila šanca uplatniť sa na pracovnom trhu.

    Po šieste navrhujeme začať okamžité práce na zjednotení na poli daní a odvodov. Tento projekt nie je nový, prišla s koncepciou zjednotenia daní a odvodov už minulá vláda a vieme, že súčasná vláda, bohužiaľ, v tom nepokračuje, posunula akurát tento projekt na ďalšie volebné obdobie. Sme presvedčení, že najlepšou pomocou pre malých, stredných podnikateľov a aj pre nových živnostníkov je zjednodušenie ich administratívnych opatrení, zníženie byrokratickej záťaže a zjednotenie daní a odvodov. To zjednotenie daní a odvodov vidíme jednak v zjednotení na jednom mieste, ale aj v jednom čase a takisto v zjednotení vymeriavacích základov odvodov. Vidíme to ako základný predpoklad na to, aby sme postupne na Slovensku mohli znižovať odvodové zaťaženie. Takisto sme presvedčení, že by sme sa mali spoluzaviazať, že chceme robiť zmeny, všetky zmeny, čo sa týkajú odvodov, len v jednom čase, aby sme tak sprehľadnili celý systém a aby sme uľahčili podnikateľom orientáciu v legislatívnom prostredí.

    Sme presvedčení, že pokiaľ sa tieto práce urýchlia, tak do konca volebného obdobia je možné zjednotiť dane a odvody, ten náš návrh, ktorý, mimochodom, sme už obsiahli aj vo volebnom programe v roku 2006, hovorí o transformácii daňových úradov na tzv. finančné úrady, reštrukturalizáciu týchto úradov na osem základných finančných úradov, čiže sme presvedčení, že tieto opatrenia by viedli k úspore nákladov nielen na strane verejnej správy, ale najmä na strane tých, ktorí produkujú hodnoty.

    Siedmym opatrením je zefektívnenie verejnej správy. Nenavrhujeme vláde šetriť tam, kde netreba, ale navrhujeme šetriť, kde sa dá. V tomto prípade vieme, že aj samotná vláda mala veľmi ambiciózne ciele a prijala svoje opatrenia, ktoré, bohužiaľ, sama neplní. Myslím tým opatrenie o 20-percentnom znížení počtu štátnych úradníkov, ktoré skončilo tak, že ten počet sa znížil o 0,02 % a, bohužiaľ, na budúci rok vidíme v návrhu štátneho rozpočtu ďalší nárast štátnych úradníkov o viac ako 500, takto si šetrenie nepredstavujeme a sme prekvapení z tohto nárastu.

    Keď hovoríme o zefektívnení verejnej správy, tak vidíme veľký priestor vo verejnom obstarávaní, ktoré ročne sa pohybuje na úrovni 130 mld. Sme presvedčení, že pokiaľ sa zavedie povinné elektronické verejné obstarávanie, tak je tu veľký, veľký priestor na zlepšenie. Sám predseda vlády hovoril o tom, ako môže ušetriť, hovoril o desiatkach miliárd korún, takže aj týmto spôsobom a z tohto miesta by som ho chcel vyzvať, aby v týchto aktivitách pokračoval.

    Vo verejnom obstarávaní je veľký priestor na zlepšenie. Videli sme to napríklad pri tendri na elektronické mýto, kde rozdiel medzi najvyššou ponukou a tou ďalšou bol 6,5 mld. a strata z nerealizácie elektronického mýta na čas od začiatku roku 2009 a posunutie tohto procesu o rok neskôr znamenala ďalšie zhruba 3,5 mld., čiže len efektívnym, včasným, transparentným tendrom by sme získali 10 ml. navyše.

    Mimochodom, keď som hovoril o tých úradníkoch, tak pokiaľ by vláda zrealizovala svoj záväzok a svoje uznesenie 20-percentného zníženia štátnych úradníkov, tak by to viedlo k úspore nákladov 2,4 mld. korún, čo sú len priame náklady, a ďalších približne 10 mld. korún na nepriamych administratívnych nákladoch, ktoré sú spojené s údržbou kancelárií, prenájmom priestorov, potrebami pre úradníkov réžiou atď. Takže vidíme tu priestor minimálne 30 mld., a keď by tento záväzok bol príliš ambiciózny, veríme, že skôr reálny by bol na úrovni nejakých 10 %, čo je úctyhodných stále 15 mld. Sk.

    Pri zefektívnení verejnej správy takisto budeme navrhovať na ďalšej schôdzi zrušenie Fondu národného majetku, pretože vidíme, že fond stratil svoje opodstatnenie, základným poslaním fondu bolo privatizovať, keďže vláda aj v programovom vyhlásení má, že nechce privatizovať, tak nevidíme zmysel existencie a vidíme tu ďalšiu príležitosť na úsporu prostriedkov vo verejnej správe. Skôr naopak sme svedkami nedorozumením medzi ministerstvom financií a Fondom národného majetku, kedy sú nie jasné postupy a nie sú jasné stanoviská medzi týmito inštitúciami, čo sa týka napríklad prostriedkov uložených v Štátnej pokladnici, aj keď tu treba povedať názor ministerstva financií, a myslím si, že aj celého výboru pre financie, rozpočet a menu je jednotný, všetko by malo byť na účte Štátnej pokladnice.

    Ďalej do tohto opatrenia takisto príde zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sme už navrhovali, a ďalšie a ďalšie možnosti.

    Bod č. 8, tento bod sa týka investičných stimulov a vieme, že už predchádzajúca vláda na záver svojho funkčného obdobia prijala uznesenie o smerovaní investičných impulzov skôr stredného a východného Slovenska a zviedla kritériá také, aby investičné stimuly sa dávali len do regiónov s vyššou nezamestnanosťou. Bohužiaľ, v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok je čiastka na investičné stimuly rozdelená tak, že s výnimkou jedného projektu v Košiciach všetko ostatné ide na západné Slovensko.

    Takže náš návrh hovoril o znovuobnovení kritérií, ktoré sú potrebné na zavedenie investičných stimulov. Hlavne v poslednom rade vidíme, že oblasť trhu práce je veľkou príležitosťou na zlepšenie. Vieme, že od budúceho roku, kedy stratíme menovú politiku, tak bude tá hospodárska ešte dôležitejšia, a preto je potrebné urobiť opatrenia na zlepšenie flexibility pracovnej sily.

    V tejto oblasti navrhujeme zmenu absolventskej praxe, to znamená zamestnávanie nezamestnaných absolventov s príspevkom štátu vo výške životného minima počas polroka na patrónovanú rekvalifikáciu a aby sa tento príspevok vo výške životného minima po dobu jedného roka takisto viazal na povinnosť rekvalifikácie absolventa zo strany zamestnávateľa.

    Tiež vidíme možnosť zaviesť špeciálne bonusy a zvýhodnenia pre zamestnávateľov podľa typu lokality, podľa ohrozených regiónov, ale aj v dôsledku poklesu zamestnanosti v súvislosti so svetovou krízou. V neposlednom rade sme za zrovnoprávnenie zamestnancov pri čiastkových a dočasných úväzkoch oproti úväzkom úplným na dobu neurčitú.

    O týchto opatreniach sme jednali s viacerými profesijnými združeniami aj niektorými politickými stranami, tie jednania boli veľmi konštruktívne a momentálne osem organizácií nám vyjadrilo podporu, ako Slovenská asociácia malých podnikov, Slovenská asociácia podnikových finančníkov, INECO (Inštitút pre ekonomické, sociálne reformy), Podnikateľská aliancia Slovenska, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Republiková únia zamestnávateľov Slovenska, Banková asociácia Strany maďarskej koalície. No a tieto návrhy, samozrejme, predkladáme v podobe legislatívnych návrhov Národnej rade.

    Takže dovoľte mi po tomto úvode odôvodnení nášho Ochranného plánu Rast predniesť teraz môj prvý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve zníženia rovnej dane z 19 na 16 %. Pozmeňujúci návrh číslo 1 je nasledovný:

    1. V § 15 v úvodnej vete sa číslovka „19“ nahrádza číslovkou „16“. V § 35 ods. 2 v prvej vete sa číslovka „19“ nahrádza číslovkou „16“.

    2. Za novelizačný čl. III sa vkladá čl. IV, ktorý znie: Čl. IV Zákon č. 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 2 sa číslovka „70,3“ nahrádza číslovkou „75“.

    2. V § 3 sa číslovka „23,5“ nahrádza číslovkou „25“.

    3. Novelizačný čl. IV stanovujúci účinnosť zákona sa prečísluje na článok V.

    Odôvodnenie: Tento pozmeňujúci návrh reaguje na aktuálny vývoj v slovenskom hospodárstve, v ktorom sa začínajú odrážať negatívne dôsledky svetovej finančnej krízy. Jeho úlohou je poskytnúť podnikateľom i zamestnancom ekonomický stimul vo forme zníženia daňového zaťaženia v súlade s programovými cieľmi našej strany SDKÚ – DS. Pozmeňujúci návrh znižuje sadzbu dane z príjmu dnešných 19 % na 16 %, od čoho si sľubujeme zvýšenie ekonomickej aktivity podnikateľov a živnostníkov, ako aj zvýšenie atraktivity Slovenska pre zahraničných investorov. Vyšší záujem podnikateľov o investovanie bude so sebou prinášať nové pracovné príležitosti, čo v čase krízy zabráni ekonomickej stagnácii a nárastu zamestnanosti. V súvislosti s predpokladaným výpadkom výnosu dane z príjmu pre obce a vyššie územné celky sa navrhuje prerozdeliť celý výnos dane medzi územnú samosprávu, a to v pomere 75 % pre obce a 25 % pre vyššie územné celky.

    Tento dodatok odôvodňujeme takto: Návrh rieši zmenu napojenia odpočítateľnej položky zo životného minima na priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Týmto opatrením sa zamedzí skrytému zvyšovaniu zdanenia, lebo životné minimum rástlo pomalšie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Tieto opatrenia ponechajú zamestnancom, živnostníkom a firmám viac peňazí z ich hrubého príjmu a budú znamenať nový pulz pre trast životnej úrovne a rast ekonomiky.

    Druhý pozmeňujúci návrh hovorí o zvýšení nezdaniteľného minima na úroveň 6-násobku priemernej mzdy. Jeho text je nasledovný:

    1. V čl. I pred bod 1 sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: V § 2 sa písmene v) na konci vety mení bodka za čiarku a za písmeno v) sa vkladá nové písmeno x), ktoré znie: „priemernou mzdou v národnom hospodárstve priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok predchádzajúci príslušnému zdaňovaciemu obdobiu (ďalej len „priemerná mzda v národnom hospodárstve“).“

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    2. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: V § 11 ods. 2 písm. a) sa slová „100-násobok sumy platného životného minima“ nahrádzajú slovami „32-násobok sumy priemernej mzdy v národnom hospodárstve“ a slová „19,2-násobku sumy platného životného minima“ sa nahrádzajú slovami „6-násobku sumy priemernej mesačnej mzdy“.

    3. V čl. I za nový bod 3 sa vkladá nový bod 4, ktorý znie: V § 11 ods. 2 písm. b) sa slová „100-násobok platného životného minima“ nahrádzajú slovami „32-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve“ a slová „44,2-násobku platného životného minima“ sa nahrádzajú slovami „14-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve“.

    4. V čl. I za nový bod 4 sa vkladá nový bod 5, ktorý znie: V § 11 ods. 3 písm. a) sa slová „176,8-násobok platného životného minima“ nahrádzajú slovami „56-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve“.

    V § 11 ods. 3 písm. a) bod 1 sa slová „19,2-násobku platného životného minima“ nahrádzajú slovami „6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve“.

    V § 112 ods. 3 písm. a) bod 2 sa slová „19,2-násobku platného životného minima“ nahrádzajú slovami „6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve“, a to v obidvoch častiach vety.

    V 11 ods. 3 písm. a) bod 3 sa slová „19,2-násobku platného životného minima“ nahrádzajú slovami „6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve“.

    5. V čl. I za nový bod 5 sa vkladá nový bod 6, ktorý znie: V § 11 ods. 3 písm. b) sa slová „176,8-násobok platného životného minima“ nahrádzajú slovami „56-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve“ a v § 11 ods. 3 písm. b) bod 1 sa slová „63,4-násobku platného životného minima“ nahrádzajú slovami „20-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve“.

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie návrhu: Tento návrh rieši zmenu napojenia odpočítateľnej položky zo životného minima na priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Zamedzí sa ním skrytému zvyšovaniu zdanenia, lebo životné minimum rástlo pomalšie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Tieto opatrenia ponechajú zamestnancom, živnostníkom a firmám viac peňazí z ich príjmu a budú znamenať nový impulz pre rast životnej úrovne a pre rozvoj ekonomiky. V neposlednom rade, samozrejme, podporia aj spotrebu.

    Tretí pozmeňujúci návrh je nasledovný:

    V čl. I sa za bod č. 2 vkladá nový bod č. 3, ktorý znie: V § 11 sa na konci vkladajú nové odseky 15 a 16, ktoré znejú:

    „(15) Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol len príjmy podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 a jeho základ dane sa rovná aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a súčasne je nižší ako 12-násobok minimálnej mzdy, daňovou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. Ak daňovník za zdaňovacie obdobie dosiahol základ dane vyšší ako 12-násobok minimálnej mzdy a súčasne nižší ako nezdaniteľná časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a), daňovou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 rozdielu súm nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane daňovníka. Daňová prémia sa zaokrúhľuje na centy nahor. Nárok na daňovú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi vzniká, ak

    a) neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43,

    b) nepoberal príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d) a v § 5,

    c) okrem príjmov uvedených v písmene a) nepoberal príjmy uvedené v § 7 a 8 a

    d) nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 7) alebo dôchodok nebol tomuto daňovníkovi priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia.

    (16) Daňovú prémiu, ak táto presiahne sumu 3 eurá, vyplatí na žiadosť daňovníka správca dane, ktorý pri vyplatení daňovej prémie postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.“

    Odôvodnenie: Uvedený návrh zrovnoprávňuje samostatne zárobkovo činné osoby so zamestnancami a priznáva im položku označenú ako daňová prémia rovnajúca sa zamestnaneckej prémii. Ide teda o to, že návrh, ktorý predložila vláda a týka sa len zamestnancov, chceme rozšíriť aj na živnostníkov, na samostatne zárobkovo činné osoby. To bol tretí pozmeňujúci návrh.

    Dovoľte mi ešte na dodatok ako podporu týchto návrhov a podporu najmä znižovania priameho daňového zaťaženia, o ktorom som presvedčený, že je tým správnym liekom na krízu, obrátiť vašu pozornosť aj za hranice Slovenska a na ľudí, ktorí sa pozerajú na túto problematiku rovnako. Myslím tým napríklad práve najnovšie signály z Českej republiky. Dovolím si vám prečítať jednu krátku správu: „Súčasťou krízových balíčkov na zmiernenie dopadov súčasnej globálnej finančnej krízy na českú ekonomiku by mohlo byť zníženie zdravotného poistenia o 1 % a rýchlejšie tempo znižovania daňového základu pre firmy na 15 %.“ Uviedol to v Českej televízii minister priemyslu a obchodu Martin Říman a dodal, že kríza oddiali stanovenie termínu zavedenia eura. Říman uviedol: „Diskutujeme o možnosti znížiť daňové či, lepšie povedané, odvodové zaťaženie firiem i občanov. V spolupráci s ministerstvom práce sa preto zvažuje, že by súčasťou opatrenia pre ďalšie fázy krízy bolo zníženie odvodov zdravotného poistenia o 1 %. Teraz sme na nejakej trajektórii znižovania daní. Ja si však myslím, že tá trajektória by mohla byť rýchlejšia tak, aby sme okolo roku 2011-2012 dosiahli úroveň 15 %,“ povedal minister.

    Podľa ekonóma Jána Švejnara by podobné kroky spomaľujúcej českej ekonomike pomohli. „Čo najväčšie zníženie záťaže v tejto neistej celosvetovej situácii pomôže našim výrobcom a vývozcom, je to krok správnym smerom,“ uviedol Švejnar v Českej televízii.

    Podľa názoru expertov „je súčasná fáza krízy iba začiatková a bude mať vplyv na hospodárstvo aj v budúcnosti“. „Kríza oddiali“, podľa Římana, „stanovenie termínu zavedenia eura v Českej republike. To, že tú debatu predĺži, a tak o nejaký piatok oddiali stanovenie termínu, to je evidentné,“ domnieva sa minister. Je to podľa neho vidieť aj na názoroch jednotlivých analytikov, ktorých názory sa na ďalší vývoj ekonomiky rôznia. „Z tohto pohľadu je pre vládu dôležité, aby sa neunáhlila, aby sa nevydávala jedným razantným smerom, ktorý by sa neskôr ukázal byť cestou do slepej uličky. Obozretnosť je v tomto momente namieste viac ako inokedy,“ podotkol na záver minister.

    Dovolil som si teda upozorniť práve aj na tieto názory, ktoré sú veľmi blízke tomu, o čom hovoríme. V neposlednom rade týchto signálov je viac, či už z iných krajín, ale aj zo Slovenska. Napríklad skupina ekonómov reagovala v októbri ešte takto: „Sme presvedčení, že vlády by v snahe o riešenie finančnej krízy mali rešpektovať minimálne nasledovné:

    1. Vlády by sa mali vyhýbať „zbrklým“ reakciám v podobe regulácií, ktoré bránia fungovaniu trhových procesov. Pokusy zasahovať do trhov, ako napríklad zákaz predaja finančných akcií, nakrátko podkopávajú trhové procesy, ktoré by inak viedli k prednejšiemu oceneniu aktív.

    2. Vlády by nemali zachraňovať vybrané podniky, pretože cenu za záchranu krachujúcich podnikov zaplatia všetci ostatní, a to prostredníctvom daní, rýchlejšieho rastu cien alebo chybnej alokácie kapitálu.

    3. Vlády by mali čo najskôr znížiť dane. Toto je efektívna cesta k vytváraniu likvidity a pôsobí aj proti recesným tlakom. Slobodný trh, ktorého esenciou sú vlastnícke práva a vláda zákona, je jediným systémom, ktorý preukázal schopnosť umožniť udržateľný ekonomický vývoj a rešpekt k slobode a dôstojnosti človeka,“ uvádza sa vo vyhlásení.

    Podobné myšlienky by sa dali citovať takisto z prejavu prezidenta Busha a zo záverov stretnutia lídrov APEC a tak ďalej atď.

    Snáď len na porovnanie, vláda takisto reagovala balíčkom opatrení, ktoré prijala 6. novembra. Pripomínam, že prvé zasadnutie vlády na tému finančnej krízy bolo 20. septembra, čiže ten čas trval šesť týždňov, kým vláda prišla s 26 opatreniami, kde sú aj racionálne opatrenia, napríklad podpora malých a stredných podnikateľov a trebárs úlohy súvisiace s podporou úverov, čo iste bude témou najbližších dní. Na druhej strane tam vidíme veľa vágnych opatrení, ktoré by sa tak či tak mali realizovať, ako výstavba diaľnic, ako snaha o zefektívnenie verejnej správy, alebo výstavba atómovej elektrárne, čo podľa nášho názoru nesúvisí s krízou.

    Pripomínam, že tieto opatrenia, ktorých súčasťou sú aj pozmeňujúce návrhy prednesené k tomuto zákonu, sme uviedli už 17. októbra a tým spôsobom sme boli ako prví, ktorí sme reagovali na vzniknutú situáciu.

    Aj na základe uvedených informácií, dámy a páni, ktorí ste tu, verím, že zvážite minimálne obsah týchto pozmeňujúcich návrhov, a všetkým, ktorí sa vyjadria sa k nim súhlasne, vopred ďakujem za podporu. Vďaka.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou – pán poslanec Petrák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vcelku zaujímavé vystúpenie. Ja si dovolím sa zaoberať len vaším prvým pozmeňujúcim návrhom, nakoľko dvojminútová faktická poznámka mi nedáva asi viacej priestoru.

    Cieľom prvého pozmeňujúceho návrhu je znížiť daňové zaťaženie z 19 na 16 %. Myslím si, že pri všetkých daňových reformách, ktoré prebiehali doteraz aj pod taktovkou vašej bývalej vlády, bola prvá téza, ktorá hovorila, že daňová reforma má byť daňovo neutrálna. To znamená, že výnosy daní by mali byť zhruba na rovnakej úrovni ako pred daňovou reformou. Druhá téza, ktorú vy ponúkate vo svojom pozmeňujúcom návrhu, je ekonomický stimul pre podnikateľov, ktorý má znamenať vyšší záujem o investovanie, čo bude prinášať pracovné príležitosti, čo „v čase krízy zabráni ekonomickej stagnácii a nárastu nezamestnanosti“. Toľko citát z vašej dôvodovej správy. Inými slovami, má to znamenať ekonomický rast a rast zamestnanosti.

    Ak spojíme tieto dve veci spolu, dohromady, to by malo teoreticky zabezpečovať daňovú neutralitu celého tohto vášho návrhu. Ale ja sa odvolám na posledný odsek vašej dôvodovej správy, kde sami tomu neveríte. Vy chcete zvýšiť pomer prerozdeľovania pre územné samosprávy, v prípade obcí zhruba zo 70 na 75 %, to znamená, dôvod je, že chcete vykryť výpadky. To znamená, vy predpokladáte výpadky zhruba na úrovni 5 %, inými slovami, nechcete si rozhnevať samosprávu, ale chcete zobrať štátu. To znamená, platí tá prvá téza, ktorú máte vo svojej dôvodovej správe, že SDKÚ – DS si sľubuje zvýšenie ekonomickej aktivity. Čiže nie je to pravda, sami tomu neveríme, len si tomuto sľubujete.

    Tak prosím vás, nezavádzajte týmto.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec chce reagovať, nechce? Chce. Poprosím, vždycky, pani kolegovia, keby ste stlačili prihlásenie sa do rozpravy, tak je to v rokovacom poriadku.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Áno, pán Petrák, citovali ste to veľmi presne, nikdy sme nehovorili, že nie je risk pri automatickom znížení priamych daní, že nedôjde k nejakému výpadku, preto aj to prerozdelenie, o ktorom ste veľmi správne, z ktorého ste veľmi správne citovali, ale to neznamená, že by neplatilo to ostatné, a preto dávame ten návrh, aby sme podporili stimul do ekonomiky, aby sme podporili zamestnanosť a rozvoj.

    Ja som preto ukázal tie dva grafy, pretože priamo so sebou súvisia. Dokonca vidíme, že pokles hospodárskeho rastu zaznamenávame už druhý rok po sebe a potrebujeme jednoducho nejaký stimul. Ten pokles je tu, či by bola kríza, alebo nebola. Ten pokles hospodárskeho rastu zaznamenávame len vyšším vplyvom, alebo nižším, pardon, smerom dole vplyvom krízy.

    Práve preto som aj uviedol ten druhý graf, ktorý hovorí o tom, že aj keď takéto obavy boli v roku 2004 pri znížení priamej dane z 25 na 19 % pre právnické osoby, došlo v štátnom rozpočte k navýšeniu, čiže bolo to win-win, a ja som presvedčený, že to win-win takisto bude aj v tomto prípade. A my priznávame, že určité riziko tu je, ale určite nie riziko na úrovni 40 mld., aké komunikoval napríklad váš predseda vlády a hovoril o takomto návrhu ako o sabotáži. Vieme, že priame dane predstavujú príjem štátneho rozpočtu zhruba 61,5 mld. Už z toho vidieť, že 40 mld. je nezmysel. Keby sme lineárne zobrali len 3 %, tak je to 10 mld., maximálne, a to by bolo len lineárne a vieme, že dane tak nefungujú. Takže som presvedčený o správnosti týmto návrhom.

  • Áno, ďakujem. Registrujem, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem, teda pán Ivan Štefanec vystúpil ako písomne prihlásený. Dávam ešte možnosť, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pána poslanca Kubáneka Stanislava. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal spravodajca pán Burian, predseda výboru, má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem zdržiavať, ale očakával som, že tá dvojminútová faktická poznámka nebude dostatočná. Len, by som povedal, na nejaké ozrejmenie si filozofie rovnej dane.

    Rovná daň vznikla tým, že sme zvýšili daň z pridanej hodnoty a znížili sme priame dane, čiže tým sme vlastne vyrovnali tú win-win filozofiu o tom, že sme vykompenzovali jedno s druhým. Tu v tomto prípade je rovná daň, ktorá zníži rovno o tri percentá. A ja sa chcem opýtať teda pána poslanca, mne teda ten ekonomický rast nie je celkom akože jasný alebo nie je celkom, by som povedal, pochopiteľný z jedného veľkého dôvodu alebo z niekoľkých dôvod. Tým prvým dôvodom je to, že tá hospodárska kríza nevzniká na Slovensku a zhodneme sa určite na tom, že Slovensko je proexportná ekonomika a tá proexportná ekonomika je teda, by som povedal, postavená na vývoze a hlavne na vývoze veľkých investícií, ktoré sú dnes na Slovensku. Ja si osobne myslím, že ak chceme podporiť takýmto spôsobom, musíme podporiť tých, ktorí budú odberatelia našich výrobkov alebo výrobkov, ktoré určite neumiestnime na slovenskom trhu. Keďže 85 až 87 % exportuje Európska únia, museli by sme tieto proopatrenia, prorastové opatrenia, museli by sme ich, museli oživiť v celej Európskej únii alebo minimálne v krajinách, v ktorých je pre nás exportné, teda maximálny export alebo export, ktorý realizujeme, naše výrobky na týchto teritóriách.

    Čiže aj keby sme znížili dnes priamu daň, určite to nepomôže tomu, že odrazu bude väčší dopyt po výrobkoch, ktoré budú vyrábané na Slovensku, lebo tým nezvýšime teda túto možnosť exportovania do zahraničia.

    Trojpercentné zníženie dane z príjmu je relatívne dosť slušný výpadok v štátnom rozpočte a logicky sa tu nabáda otázka, kde zobrať tieto zdroje na to, aby jednoducho sa zabezpečilo znižovanie schodku verejných financií, ak vláda nechce zvyšovať dlh, tak tu sa jednoducho nedá, nedá hrať na niekoľko variantov. Jednoducho buďto chceme zvyšovať schodok a potom môžeme uvažovať o tom, že budeme znižovať dane. Je otázkou, či tie dane nie sú pre nás dostatočnou konkurenčnou výhodou, ak vychádzam z priemeru daní v rámci Európskej únie. Slovensko sa nachádza v tom lepšom, na tej lepšej strane, teda toho priemeru výšky daní, čiže myslím si, že tu nie je dnes otázka vyslovene postavená na tom. Zníženie daní jednoducho podporí väčšiu aktivitu zahraničných investorov už aj nie v čase hospodárskej krízy.

    Myslím, že väčším povzbudením alebo väčším teda impulzom pre zahraničných investorov podľa môjho názoru je prijatie eura a to jest väčším impulzom ako to, že dnes budeme šetriť na daniach tri percentá. Sami veľmi dobre vieme, že tým impulzom naštartovať aj investičným zámerom na Slovensku nebola až tak rovná daň, ale vieme o tom, že teda vstup do Európskej únie a do severoatlantickej štruktúr, ktoré zabezpečili bezpečnosť týchto zdrojov. Ad dva, určite cena pracovnej sily je tým motivačným, ešte stále motivačným cieľom a tým domicilom pre Slovensko ako krajinu, ktorá je zaujímavá pre nich.

    Určite spôsob zníženia, plošného zníženia daní, to je asi dnes populárne opatrenie, ale myslím, že to nie je to racionálne, ktoré by sme mali dnes, Slovensko, riešiť. Určite nie, lebo minimálne Slovensko s 19-percentnou daňou patrí skôr na špicu daňových riešení. A ak by sme išli, ak by teda išlo o to, že by sme chceli znížiť dane tým, že by sme zabezpečili vyšší príliv do štátneho rozpočtu tým, že odrazu ľudia prestanú, by som povedal, hľadať iné možnosti optimalizácie daňovej, tak musím upozorniť, že určite toto nie je krédom alebo zníženie na 16 % nezabezpečí určite to. Lebo určite, pokiaľ by to niekto chcel riešiť optimalizáciou cez iné daňové zaujímavé subjekty alebo daňové štáty, myslím, že ešte stále 16 % tiež nie je tým domicilom. Určite ani nie tým a hlavným vodítkom, ktoré myslím, že vyriešilo možnosť investovania na Slovensku. Myslím, že, skôr by som povedal, môžeme iným spôsobom komunikovať. Mám niekoľko možno návrhov, pokiaľ ide o to, aby sme vytvorili možnosť zvýhodnenia investovania pre tých, ktorí investujú v nejakom režime, ktorý je povedzme v rámci Európskej únie zaujímavý a prečo, povedzme si, vyhľadávajú možno aj Maďarsko, aj iné krajiny. To je vlastne možnosť nezdaňovania dividend a tak, pardon, nie dividend, ale predaja obchodných podielov atď. To by možnože bolo impulzom alebo naštartovaním možno ďalších zaujímavých vecí.

    Faktom je, že stotožňujem sa s tým, čo povedal pán Petrák. Jednoducho veľmi pekná kompenzácia jednoducho tým, že ak ďalšie dva pozmeňujúce návrhy znižujú príjmy pre samosprávu, teda pre obce a mestá a vyššie územné celky, tak sa jednoducho to vykompenzuje tým, že sa stiahne zo štátneho rozpočtu 5 %, čo je v podstate príjem dane z príjmu fyzických osôb. Nehovoriac o tom, že daň z príjmu fyzických osôb je najrýchlejšou daňou, ktorá rástla za posledné obdobie a bude rásť aj budúci rok vzhľadom na to, že rast priemernej mzdy sa odhaduje niekde na úrovni viac ako 8 %, teda rast miezd, a z týchto miezd je určite príjem do pokladní miest a samosprávnych celkov.

    Jasne vnímam aj to, že môže nastať aj ten proces znižovania počtu pracovníkov alebo znižovania počtu pracovných miest. To evidujeme a ja myslím, že aj v rámci medziregionálneho systému, ktorý povedzme aj v jednom opatrení niektoré vláda chce uplatniť, myslím, že je tam dosť veľký priestor na to, aby migrácia pracovnej sily išla tam, kde teda tá pracovná sila má šancu sa uplatniť v tom procese.

    Ja myslím, že na túto tému je strašne dlhá diskusia a ja osobne som prekvapený, že by som povedal, že vyhlásenie strany SDKÚ o opatreniach alebo o opatreniach balíčkov bolo predmetom dane z príjmu, ale asi to súvisí s tým alebo asi chcel niekto zaprezentovať proste v rámci toho celého balíka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami – pán poslanec Štefanec, pán poslanec Mikuš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pán poslanec Burian, zhodnime sa v tom, že to nie je jediné opatrenie. Určite súhlasím, že žiadne z opatrení nie je všeliekom, a preto sme pripravili viac tých opatrení. Veď ja som ich podrobne čítal. Preto zo začiatku som venoval taký priestor všetkým opatreniam, aby som dal do kontextu práve aj tieto tri pozmeňujúce návrhy. Zníženie priamych daní je veľkým stimulom, ale treba to kombinovať s opatreniami, o ktorých sme ďalej hovorili – efektívnejšia verejná správa, realokácia investičných stimulov, pomoc strednej triede, pomoc novým živnostníkom, a to sú tie ďalšie návrhy, s ktorými prídeme. Mimochodom už aj na tejto schôdzi Národnej rady. Daňové a odvodové prázdniny pre nových živnostníkov, sme presvedčení, že práve to je najlepšia pomoc pre ľudí, ktorí sa budú vracať zo zahraničia, resp. ktorí stratia prácu na Slovensku.

    K daňovej reforme 2004 rád by som sa vrátil, pretože to nie je len môj názor alebo názor kolegov z mojej politickej strany, ale je to názor, ktorý vychádza zo všetkých výskumov, ktoré robia podnikatelia, že čo im najviac pomohlo, tak to bola daňová reforma, to bola novelizácia Zákonníka práce a, samozrejme, potom stabilita súvisiaca so vstupom do Európskej únie a aj Severoatlantickej aliancie, euro nevynímajúc. V tom určite tiež súhlasím, euro je veľký príspevok do stability a euro, už vidíme teraz, že nám pomôže a pomáha stabilizovať túto situáciu.

    No, keď ste ale hovorili, že ste pripravení diskutovať, ja to veľmi vítam, potom ale dosť dobre nechápem, prečo ste odmietli už trikrát v tejto snemovni našu snahu o to, aby sme diskutovali? Veď my sme pripravení hovoriť o týchto návrhoch a čakáme aj na vyjadrenie.

  • Teraz má slovo pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán predseda výboru, povedali ste vo svojom príhovore, že ekonomický rast na Slovensku nie je kvôli reformám, ktoré robila predchádzajúca vláda, ale kvôli tomu, že sme vstúpili do EÚ. No musím povedať, že v roku 2004 okrem nás vstúpilo do EÚ aj Maďarsko, Poľsko, Česko okrem iných. A Maďarsko na začiatku tohto tisícročia bolo na tom ekonomicky podstatne lepšie, ako je dnes. Dnes vieme, ako ekonomicky na tom je. To znamená, že ak porovnáme tieto krajiny, evidentne z toho nám vychádza, že práve kvôli reformám, ktoré sa robili v predchádzajúcom volebnom období, ten ekonomický rast na Slovensku je. Chvalabohu, až tak veľmi hlavne v tej ekonomickej oblasti ste ich nepokazili, a preto ten ekonomický rast trvá vlastne doteraz. Bohužiaľ, už na budúci rok je naplánovaný strmý pokles, a práve preto, že tento pokles je naplánovaný, a práve preto aj, že musíme čeliť finančnej a hospodárskej kríze, je potrebné dať impulzy do ekonomiky, do podnikateľského prostredia, do zamestnanosti, preto prichádzame s niektorými návrhmi, ktoré tieto problémy podľa nás riešia. Ďakujem.

  • Pán poslanec Burian s reakciou na faktické poznámky.

  • Veľmi krátko. Myslím, že tie opatrenia, pokiaľ ide o živnostníkov, to je presný príklad toho, že tu sú ľudia, podávajú, ktorí v živote neboli v praxi. Ja vám zodpovedne vysvetlím, akým spôsobom budú živnostníci jedni z najbohatších, by som povedal, „najbohatších“ podnikateľov v rámci Slovenska, ak im dáte dvojročné prázdniny. Všetok zisk, ktorý si niekto bude chcieť realizovať, bude si realizovať práve cez tieto spoločnosti. Keď nie je zabezpečená na Slovensku, dá sa povedať, kontrola, druhá kontrola, pokiaľ ide o majetkovú kontrolu občanov alebo ľudí, tak nikdy nemôžeme zabezpečiť to, že ak dáte dvojročné daňové prázdniny práve pre živnostníkov, ja si dovolím povedať, že to presne sa stane to isté, ako sa dali prázdniny povedzme v dobrej viere pre študentov, a by sme boli veľmi prekvapení, že sme mali študentov, ktorí zarábali desiatky miliónov korún, lebo takýmto spôsobom si zabezpečoval niekto únik zdrojov. Ak je toto koncepcia SDKÚ, Pán Boh nech vás nech ochraňuje alebo nech teda stráži túto republiku! Lebo tu sú presne veci, ktoré riešia ľudia, ktorí, bohužiaľ, v živote neboli v praxi alebo aspoň teda mám pocit, že nerozprávajú z praktického života.

    Čo sa týka toho, čo povedal pán poslanec Mikuš, ja som povedal presne formuláciu, že dôvodom alebo hlavným impulzom bol vstup do Európskej únie a ja na to tobôž dám tú istú otázku, prečo investori nejdú do Somálska? Možno dajú nulové daňové prázdniny a dajú možno aj na 5 rokov. No preto jednoducho, lebo to nie je bezpečnosť zdrojov, bezpečnosť investovania. A Slovensko najprv si muselo osvojiť investičný rating alebo rating krajiny, ktorá je bezpečná. To je prvý bezpodmienečný, by som povedal, vstup každého investora. A ja tam môžem mať aj výnos 20-, 50-percentný, ale aj môžem prísť o ten celý výnos alebo tú celú svoju investíciu, určite nie som ochotný investovať. To bol prvý predpoklad. To, že sa znížili dane, bolo, by som povedal, v kontexte toho a mohlo napomôcť tomuto ďalšiemu riešeniu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Kubánek.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh.

    Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľoch Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona č. 668/2002 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z. a zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 94/2006 Z. z. a zákona č. 598/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    Za § 29d sa vkladá § 29e, ktorý znie:

    „(1) Poslancovi, poslancovi Európskeho parlamentu, prezidentovi a členovi vlády v roku 2009 patrí plat vo výške určenej v roku 2008.

    (2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na ostatných ústavných činiteľov a osoby s výnimkou odseku 3, ktorých plat sa odvodzuje z platu poslanca; ich plat v roku 2009 sa určí podľa § 2 a 27.

    (3) Na predstaveného v politickej funkcii, ktorým je ministerstvo, okrem predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a predstaveného v politickej funkcii, ktorý je na čele ústredného orgánu štátnej správy, a asistenta poslanca (§ 4a ods. 4) sa vzťahuje ustanovenie odseku 1.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu znie:

    „§ 78 ods. 5 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Doterajší čl. IV sa premenuje a prečísluje.

    Doplnenie tohto ustanovenia sa navrhuje z dôvodu svetovej finančnej krízy, ktorá má dopad aj na ekonomiku Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou – pani poslankyňa Klára Sárközy, pán poslanec Janiš. Neregistrujem žiadne ďalšie, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja by som bola rada, keby ste mi vysvetlili, aký má súvis svetová finančná kríza s platom poslancov, pretože plat poslancov sa odvíja od priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Keď sa priemerná mzda zvýši, tak sa zvýši aj plat poslancov. Keď sa nezvýši, povedzme následkom hospodárskej krízy, tak sa nezvýši ani plat poslancov. To je jedna moja pripomienka.

    Druhá pripomienka. Ja som to teraz dostala, takže musím sa na tie paragrafy pozrieť, ale vy navrhujete, aby v tomto režime boli aj poslanci Európskeho parlamentu. Lenže po voľbách do Európskeho parlamentu oni budú mať už zvláštny režim, to znamená, všetci poslanci, ktorí budú v novozvolenom Európskom parlamente, budú mať rovnaký plat.

    A ešte tá moja tretia poznámka, snáď budem mať ešte toľko času. Prečo nenavrhujete podobný systém pre poslancov obecných zastupiteľstiev, zastupiteľstiev vyšších územných celkov, starostov alebo primátorov miest? Pretože poniektorí starostovia, určite sa takí nájdu, však pozeráme médiá, ale dovolím si tvrdiť, že primátori miest majú oveľa vyšší plat ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. A bola by som rada, keby sa potom aj pán minister vyjadril k tomuto. Alebo bola by som rada, keby tento návrh dali poslanci za najsilnejšiu vládnu stranu SMER, ktorí sú vo finančnom výbore, ktorí sa s tým asi každý deň zaoberajú.

    Pán poslanec Burian sa tu pred chvíľou, pán predseda výboru, fundovane vyjadroval k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Štefanca, tak keby to on predložil, tak asi by to vedel zdôvodniť a povedať svoj názor na toto.

    Ďakujem pekne. A jediné šťastie, že sme tu ôsmi, takže sme v takom komornom svetle.

  • Ďakujem za slovo. Aj keď sa jedná o vážne veci, musím sa usmiať. Ten návrh je totálne nezrozumiteľný. Neviem, pán kolega, či viete, koho sa tento návrh zákona týka a koho sa netýka a hlavne, že sa týka aj tých, na ktorých nemáme vplyv a moc, ako povedala kolegyňa Sárközy. Ale spýtam sa, týka sa to všetkých, ktorí majú plat odvodený od priemernej mzdy v národnom hospodárstve? No netýka. A ja sa pýtam, a prečo sa to netýka? Prečo sa to netýka napríklad manažérov alebo šéfstva Sociálnej poisťovne? Čo, majú malé platy? Prečo sa to netýka šéfov štátnych zdravotných poisťovní? Čo, majú malé platy? Prečo sa to netýka Národnej rady, vedenia Národnej rady? Tí sú mimo. Čo, majú malé platy? Prečo sa to netýka primátorov a županov? Aj tí majú malé platy? Prečo sa to netýka sudcov, prokurátorov? A čo ste vynechali Ústavný súd? Aj tí majú malé platy? A pýtam sa, prečo sa to netýka manažérov štátnych podnikov, kde máte 100 %? To aj oni majú malé platy? Prečo? Jednoducho, jak je tento návrh zákona, nemá žiadne šetrenie, nepovedali ste koľko – či to ušetrí 5 miliónov, 10 miliónov alebo 100 miliónov? No nech ušetrí 100 miliónov. Ale Slovensko pri TIPOS-e príde o 2 miliardy! A to my sa ideme zo svojich platov skladať na TIPOS?

    Tento návrh pozmeňováku nemá žiadne šetrenie, je nezrozumiteľný, doslovne si dovolím vám povedať, je hlúpy a hlavne populistický.

  • Ja len toľko k tomu dodám, že my ako poslanci musíme byť príkladom.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci poslanci riadne prihlásení do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nechce. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte máme 15 minút, takže ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 678/2006 Z. z.

    Parlamentná tlač č. 800, informácia výborov má číslo 800a.

    Máte slovo, pán minister, a odôvodnite tento vládny návrh.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vláda pripravila návrh zákona, ktorého účelom je umožniť Úradu vlády Slovenskej republiky ako prevádzkovateľovi ústredného portálu verejnej správy v súlade s citovaným zákonom zabezpečovať prevádzku a dostupnosť ústredného portálu, a to prostredníctvom príspevkovej organizácie, ktorú si Úrad vlády Slovenskej republiky na tento účel zriadi.

    Predmetný návrh novely bol vypracovaný ministerstvom financií po dohode s Úradom vlády.

    Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Len ako registrujem, nemáme tu spravodajcu, ktorým je Tibor Cabaj, predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, takže, bohužiaľ, pravdepodobne pokračovať týmto bodom nebudeme môcť. Poprosím kanceláriu a poprosím, že či ešte je pán Cabaj niekde poblíž, pokiaľ je.

  • Reakcia z pléna.

  • Ide? Vynikajúco, ďakujem. Takže poprosím trošku strpenia.

  • Pán minister to tak jednoducho uviedol, ale ja musím povedať, že už také jednoduché to nie je, najmä preto, že napríklad gestorský výbor neprijal spoločnú správu, takže asi celkom taký jednoduchý návrh zákona to nebude, preto dovoľte, aby som vás informoval s informáciou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 678/2006 Z. z. (tlač 800), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 678/2006 Z. z. (tlač 800), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1084 z 24. októbra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 678/2006 Z. z., na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej Národnou radou.

    2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    3. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 528 z 19. novembra 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 417 z 19. novembra 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil s pripomienkami; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 443 s vládnym návrhom zákona súhlasil, odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 13 poslancov bolo 12 prítomných, za návrh hlasovalo 6, 6 poslancov sa hlasovania zdržalo.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto informácie vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: 1. Názov zákona znie: „ktorým sa mení zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch“...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, majú poslanci správu, myslíte, že ju...

  • Nemajú správu, to je informácia.

  • Teda informácia, je rozdaná ale v laviciach. Je rozdaná v laviciach.

  • Ale je len informácia, preto predkladám aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli na výboroch, teda konkrétne, „a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ a súčasne v čl. I úvodná veta znie: „Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 678/2006 Z. z. a zákona č. 385/2008 Z. z. sa mení“ a tak ďalej.

    A potom druhý. Účinnosť „1. januára“ nahrádza sa slovami „1. februára“.

    Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 49. schôdzi, dnešný deň, výbor neschválil spoločnú správu výborov, keďže za návrh hlasovalo z prítomných 12 poslancov 6 poslancov. Výbor ma zároveň poveril predniesť túto informáciu v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že nemám písomný návrh, tak sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte stihneme, máme posledný bod, vážené kolegyne, tak ako sme si to schválili, teda pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z.

    Tlač parlamentná 769, spoločná správa výborov tlač 769a.

    Návrh v zastúpení ministra pôdohospodárstva odôvodní minister životného prostredia pán minister Ján Chrbet, má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, doterajšie praktické skúsenosti pri uplatňovaní zákona jednoznačne dokázali, že v oblasti rastlinolekárskej starostlivosti je potrebné lepšie špecifikovanie existujúcich ustanovení a v niektorých prípadoch je potrebné aj rozšírenie kompetencií najmä fytoinšpektorov pri výkone rastlinolekárskej starostlivosti tak, aby táto bola zabezpečená v súlade s osobitnými predpismi platnými v oblasti rastlinolekárskej starostlivosti a aby praktický výkon rastlinolekárskej služby bol kompatibilný s činnosťou fytoslužieb v členských štátoch Európskej únie.

    Druhým významným dôvodom na novelizáciu zákona je skutočnosť, že z potrieb aplikačnej praxe pri registrácii prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov vyplýva, že niektoré ustanovenia terajšieho zákona sú nedostačujúce, nejasné a nepresné. Precizovaním textov jednotlivých ustanovení, najmä § 11, sa zabezpečí hladký a bezproblémový proces registrácie prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov. Zákon reaguje aj na potrebu zabezpečiť odborné vzdelávanie v oblasti uvádzania na trh prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov a tiež v oblasti ich aplikácie.

    Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do druhého čítania, vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Slovo má spoločná spravodajkyňa z výboru pre pôdohospodárstvo pani Magda Košútová, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 769a).

    Národná rada uznesením č. 1064 z 23. 10. 2008 pridelila vládny návrh zákona o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 (tlač 769) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, tento prerokovali, súhlasili s ním a odporučili ho schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 25 a 27 a 28 spoločne s odporúčaním schváliť a bod 26 s odporúčaním neschváliť.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne? Neregistrujem žiadneho pána poslanca. Z toho dôvodu uzatváram možnosť podania písomných prihlášok do rozpravy. Ďakujem pánovi ministrovi a pani spravodajkyni. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vzhľadom na to, že takto bol stanovený program, vážené kolegyne, kolegovia, ostávajú nám tri minúty, prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady. Prajem, želám vám všetkým príjemný večer, dovidenia zajtra ráno, o deviatej pokračujeme uvedením vládneho návrhu zákona z dielne ministerstva dopravy a potom už bude programom nášho rokovania štátny rozpočet na rok 2009.

    Príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.