• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám príjemný deň, otváram deviaty rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Veteška a ďalej poslanci Peter Dubravay, Jozef Ďuračka, Eduard Kukan, Vladimír Mečiar, Ján Pataky, Iveta Radičová, Milan Rehák, Monika Smolková a Boris Zala.

    V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave k

    Informácii o vzťahoch a možných negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente na politický a spoločenský vývoj strednej Európy.

    Vítam podpredsedu vlády Slovenskej republiky Dušana Čaploviča na tomto rokovaní.

    Ďalej chcem vás informovať, že do rozpravy sú ešte ústne prihlásení poslanci Peter Dubravay, Darina Gabániová, Juraj Horváth, Jozef Rydlo, Jaroslav Paška a Marta Damborská. Z úvodnej informácie je zrejmé, že pán Peter Dubravay sa dnes na rokovaní nezúčastní, lebo je ospravedlnený, a preto dávam teraz slovo pani poslankyni Darine Gabániovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, vo svojom vystúpení som použila článok historika Romana Michelka, ktorý bol uverejnený v Literárnom týždenníku. Mediálny obraz slovensko-maďarských vzťahov je klasickým prípadom vytvárania politickej virtuálnej reality. Tá je založená na fakte, že niektoré politické subjekty, aby obhájili svoju existenciu, nutne potrebujú konflikt, a ak nie je, tak ho musia aspoň virtuálne, teda mediálne stvoriť a neúnavne živiť.

    SMK je čítankovým príkladom strany, ktorá na svoje prežitie potrebuje takéto aktivity. Je to strana, ktorá je svojím charakterom „zbernej strany“ hodnotovo neuchopiteľná. Jej voliči majú ľavicovú, liberálnu aj konzervatívnu orientáciu, a teda logicky by mali voliť ľavicové, liberálne alebo konzervatívne strany. Nevolia, pretože lídrom SMK sa podarilo vsugerovať svojim voličom (občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti) pocit ohrozenia ich identity.

    Súčasťou dlhodobej politiky SMK je vytvorenie kultúrneho a jazykového geta pre svoju menšinu. Treba si uvedomiť, že slovenskí občania maďarskej národnosti majú úplne uzavretý vzdelávací cyklus. Majú širokú sieť materských, základných a stredných škôl s vyučovaním v maďarskom jazyku. So štátnou podporou vychádza množstvo periodík v maďarskom jazyku, majú politický denník. Kultúrne aktivity tejto národnostnej menšiny sú saturované zo štátneho rozpočtu.

    Skúsme si teda namodelovať, ako vyzerá život občana maďarskej menšiny na Slovensku.

    Od materskej školy až po univerzitu chodí do slovenskej školy s vyučovaním všetkých predmetov v maďarskom jazyku, kde sa štátny jazyk (slovenský) učí len ako cudzí – v rozsahu štyroch hodín týždenne a navyše veľmi nekvalitne. Pochopiteľne, doma a aj vo svojom okolí sa komunikuje len po maďarsky. Od zavedenia Schengenu môže každý občan kdekoľvek a kedykoľvek prekročiť hranice s Maďarskom a v horizonte 10 rokov budeme mať v celom stredoeurópskom priestore rovnakú menu. Už dnes sa každý môže slobodne rozhodnúť, či študuje na Slovensku alebo v Maďarsku. Od vstupu do Európskej únie majú všetci občania Európskej únie pri štúdiu či v zamestnaní rovnaké podmienky (okrem Rakúska a Nemecka, kde ešte stále platí 7-ročné prechodné obdobie).

    Občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti (minimálne v oblasti kultúry a školstva) nemôžu pociťovať ani najmenšie ohrozenie svojich práv. No a tak vzniká problém. Na to, aby mala SMK opodstatnenie, musí nejaké ohrozenie vytvoriť. Prvou podmienkou na to, aby sa to podarilo, je nedopustiť, aby sa Maďari naučili dobre po slovensky. Ak by sa tak stalo, že by všeobecne platilo, že občania maďarskej národnosti slušne ovládajú slovenský jazyk, značne by sa im zmenili možnosti uplatnenia. Mnohí z nich by sa mohli presťahovať aj mimo zmiešaných území, mohli by si nájsť zaujímavé a dobre platené miesto, napríklad v hlavnom meste, mohli by si nájsť partnerov inej národnosti, ale predovšetkým by mohli prehliadnuť absurdnosť a nezmyselnosť existencie etnickej strany.

    Ak by sa takáto emancipácia Maďarov udiala vo väčšom meradle, mohlo by to vážne ohroziť existenciu strany, akou je Strana maďarskej koalície. Čoraz viac jej voličov aj tak už pochopilo, že jediným skutočným motívom existencie Strany maďarskej koalície je participácia na moci, pričom je jedno, či ide o moc na úrovni centrálnej, regionálnej alebo lokálnej.

    Celá národná rétorika je v skutočnosti len prázdna floskula. Aby nedošlo k oslabeniu pozície strany aj vďaka menšinovej tlači, politici vytvárajú klamlivý dojem, že menšina je ohrozená, že vláda Slovenskej republiky sa pokúša oklieštiť jej práva, ba dokonca pripraviť podmienky na jej asimiláciu a iba menšinoví politici sú garantom ich práv na Slovensku. Politici Strany maďarskej koalície svojim voličom neustále klamú o ich postavení a vďaka tomu, že títo voliči nie sú zvyknutí získavať informácie aj z iných ako maďarských zdrojov, dlhodobé klamstvo sa zatiaľ menšinovým politikom vždy prepieklo. Pri pohľade zvonku sa ich postavenie podobá postaveniu rukojemníkov.

    Aby sme si priblížili „nebezpečenstvá“ slovenského útlaku, skúsme si pripomenúť príčiny slovensko-maďarských konfliktov za posledných 20 rokov.

    Prvý bol boj o jazykový zákon na jeseň roku 1990. Jeho cieľom bolo len to, aby každý občan Slovenskej republiky mohol použiť pri kontakte s úradmi slovenský (vtedy podľa dikcie zákona úradný) jazyk. V oblastiach, v ktorých žije viac ako 20 % príslušníkov národnostnej menšiny, bolo prípustné v úradnom styku používať aj jazyk národnostnej menšiny. Spor bol len o tom, že či každý štátny úradník musí alebo nemusí ovládať úradný jazyk. Podľa niektorých maďarsky hovoriacich extrémistických politikov – nemusí ovládať štátny jazyk, úradný.

    Potom nasledoval spor o označenie obcí a z neznámych dôvodov bol princíp 20 % zase mimoriadne vhodný, aby sa počet obcí na tzv. národnostne zmiešanom území významne zvýšil, ich potenciálnych... – nebudem ďalej upresňovať.

    Step by step, ako hovoria anglofónni spolueuroobčania, krok za krokom: dvojjazyčné vysvedčenia, alternatívne bilingválne školy vyvolali „pozdvížení“, vyšší normatív na žiaka, ktorý navštevuje školu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, boj o maďarskú fakultu, neskôr univerzitu, územnoprávne členenie.

    Po voľbách značne vyostrila slovensko-maďarské vzťahy kauza Hedvigy M., teraz je to členstvo poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v podvýbore parlamentu inej krajiny, podvýboru s archaickým názvom a atavistickým zameraním. Aj najhorúcejšia kauza nedávnych dní je banálna. Vydavateľstvo Orbis Pictus vo svojej vlastivede pre slovenských žiakov maďarskej národnosti si dovolilo napísať, že hlavným mestom Slovenska je Bratislava a nie Pozsony. Maďarská transkripcia slovenských miest bola síce v knihe uvedená tiež, no nie priamo v texte, ale vo vysvetlivkách.

    Len človek s nesmierne vyvinutou psychopatiou by niečo také mohol pokladať za ohrozenie práv národnostnej menšiny. Ako sme si však mohli zvyknúť, v politike niekedy nemožno očakávať, že prím budú hrať racionálne argumenty. Aj futbalové výtržníctvo sa hodí spolitizovať.

    Viete, niekedy mám dojem, že na túto realitu platí jedna detská riekanka. Ako keby títo zacielení politici sa držali nasledovného hesla: „My sme malí vojaci, šable, flinty máme, nikoho sa nebojíme, vrabce rýchlo rozprášime, a kto sa nás nebojí, tomu pokoj dáme.“

    Je nutná kotlina? A načo? Komu? Tak teda kto sa zaručí udržať status quo? Len vláda alebo aj slovenskí poslanci zo Strany maďarskej koalície?

    Ako ďalej v slovensko-maďarských vzťahoch?

    Jednou z dlho diskutovaných koncepcií je reciprocita, tá je však už vo svojej podstate nemožná, pretože v Maďarsku sa dokonale podarilo zdecimovať tam žijúce menšiny dávno pred vstupom do Európskej únie. Je však najvyšší čas prestať vo vzťahu k strane SMK a vláde Maďarskej republiky vystupovať defenzívne. Len máloktorý štát na svete garantuje svojim menšinám také rozsiahle práva a len máloktorý štát za to dostáva toľko kritiky ako my. Už skutočne nemá význam dokazovať, aké astronomické prostriedky idú na menšinovú politiku.

    Poďme však k riešeniu. Za absolútnu prioritu našej menšinovej politiky považujem nutnosť zaviesť v závislosti na dobrovoľnom rozhodnutí rodičov projekt bilingválnych alternatívnych škôl pre národnostné menšiny na Slovensku. Ich princíp je rovnaký ako pri akýchkoľvek iných bilingválnych školách, len s tou výnimkou, že by odpadol jeden rok, v ktorom sa žiaci učia výhradne cudzí jazyk. Tento nerealizovaný projekt z minulých čias je dobrým návodom, ako dostať občanov národnostných menšín, nielen maďarskej, ale aj rómskej menšiny, z pozície rukojemníkov politikov, ktorí sa pasujú za jediných obhajcov ich práv. Je to jediný reálny projekt, po ktorého zrealizovaní by boli občania národnostných menšín schopní plynulo komunikovať po slovensky. Neuveriteľne by vzrástli ich možnosti sebarealizácie a pozície na trhu práce. To by im umožnilo dostať sa z vlastnej kultúrnej, jazykovej, národnostnej aj teritoriálnej izolácie.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pán poslanec Ján Kovarčík, ďalej pán poslanec Peter Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníčky.

    A slovo má pán poslanec Ján Kovarčík, nech sa páči.

  • Vážená pani kolegyňa, samozrejme, že so všetkým, čo ste prezentovali, sa dá súhlasiť. Len zase na druhej strane nechápem vaše farizejstvo, keď ste podporili do druhého čítania návrh poslancov Národnej rady pána Berényiho a Lászlóa Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon. Takže nechápem, ako korešponduje tento názor s tým názorom, ktorý ste vyjadrili pri hlasovaní.

  • Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Peter Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No asi sme boli viacerí, ktorí sme užasnuto počúvali tento príspevok našej pani kolegyne. Mne z neho vyšlo to, že na začiatku pri citácii hovorila pravdu o tom eskalovaní napätia, ale neviem, prečo sa obrátila len na jednu stranu, lebo na to treba vždy dvoch. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Gabániová bude reagovať na vystúpenie poslancov vo faktických poznámkach, nech sa páči.

  • Ďakujem kolegom poslancom za faktické poznámky. Pán poslanec Kovarčík, áno, pridala som sa k postúpeniu návrhu zákona poslanca Lászlóa Szigetiho do druhého čítania, pretože si treba možno ešte nejaké detaily vyjasniť a upresniť, aby sa objasnili skutočné motívy aj na jednej, aj na druhej strane.

    A pán poslanec Miššík, ďakujem za vašu faktickú poznámku a rešpektujem v plnej miere vaše dojmy a pojmy.

  • Ďakujem. Ďalej prihlásený do rozpravy je pán poslanec Juraj Horváth, v sále ho nevidím, to znamená, že stráca poradie.

    A teraz vystúpi pán poslanec Jozef Rydlo. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ctený pán predsedajúci, ctená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, slávna snemovňa, dnešnú rozpravu otrávil, žiaľ, spolitizovaný futbal. Ak mi chce niekto nahovoriť, že tých niekoľko tisíc fanúšikov spoza Dunaja v maskáčoch a v rukách s boxermi a iredentistickými transparentmi prišlo na lokálny futbalový zápas len zo športového záujmu, nuž, ako básnik hovorí, „čiernu dušu má a nemôžem mu veriť“.

    Dovoľte mi túto parlamentnú rozpravu o Informácii o vzťahoch a možných negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente na politický a spoločenský vývoj strednej Európy spestriť niekoľkými poznámkami.

    Čudujem sa mojim parlamentným kolegom, s akou tvrdošijnosťou bojkotujú túto rozpravu. Pochopiteľne, každá poslankyňa, každý poslanec má právo na rokovaní zákonodarného zboru nášho štátu byť prítomný alebo neprítomný, má ústavné právo tlmočiť svoje názory a zaujímať stanoviská. Pštrosia politika však nikam nevedie a každý ornitológ vie, že je to cesta do záhuby, do pekla.

    Slávna snemovňa, budem napoly ironický, napoly vážny, možno to bude pôsobivejšie.

    Slovenským politikom maďarskej národnosti spolčených v heterogénnej Strane maďarskej koalície netreba zazlievať, že udržiavajú až príliš úzke styky s politickou elitou postuhorského maďarského štátu, veď určite nechcú zle – nikomu, najmä sebe nie. A tak teda zrejme ani do úvahy neprichádza, aby spolu snívali o napravení údajných historických krívd, povedzme pomocou kultúrnej, neskôr územnej autonómie a napokon vypísaním referenda o tom, kto v ktorom štáte by chcel žiť, samozrejme, spolu so „svojím územím“. Dnes už máme právny precedens, ktorý podľa jeho tvorcov precedensom nie je.

    Ja by som političky i politikov Strany maďarskej koalície skôr nabádal, aby v Budapešti lobovali dokonca ešte aktívnejšie než doteraz. Majú za čo lobovať, veď keď nepresvedčia ľavo či pravo orientovanú maďarskú politickú elitu o tom, že treba urobiť naozaj všetko, čo sa ešte vôbec dá, bude veľmi zle. Zle akože so Slovenkami a Slovákmi maďarskej národnosti na Slovensku, elementárnym záujmom ktorých je, aby slovenská menšina v Maďarsku žila, prežila, ba ožila. V opačnom prípade, odkiaľ by brali Maďari morálne právo ozvať sa vôbec „v záujme svätej veci maďarstva“ v susedných štátoch?

    Či niekto chce, alebo nie, princíp reciprocity jestvuje, a tak teda nič sa nedá robiť, treba lobovať. Strana maďarskej koalície vo vlastnom záujme musí dosiahnuť čím skôr úspech v budapeštianskych politických kruhoch najmä v týchto otázkach:

    - takzvané slovenské samosprávy v Maďarsku treba pretvoriť na skutočné samosprávne zbory, dať im podobné kompetencie a financie, aké majú maďarské samosprávy v Maďarsku. Dožadovať sa maďarských samospráv na Slovensku až potom;

    - odporúčania svojho vlastného menšinového ombudsmana maďarská politika absolútne ignoruje (pozri prípad Mlynky);

    - podpora etnobiznisu prostredníctvom volebných orgánov;

    - ešte stále nevyriešené parlamentné zastúpenie menšín;

    - zlučovanie škôl v mnohých obciach, čo znamená zrušenie samostatnosti národnostných škôl;

    - takzvané slovenské školy v Maďarsku treba pretvoriť na skutočne slovenské. Zrejme ani Slováci maďarskej národnosti na Slovensku by nechceli, aby menšinové školstvo (rozumej školstvo s vyučovacím jazykom maďarským) v Slovenskej republike vyzeralo tak, ako ho opísal niekdajší dôstojník Maďarskej ľudovej armády Gregor Papuček, opis, ktorý v tejto snemovni mal odvahu prečítať len poslanec Ján Slota, alebo ako o ňom píše novinár a básnik Imrich Fuhl, ktorého si dovoľujem krátko odcitovať:

    „Všetci veľmi dobre vieme, že v Maďarsku už dlhé desaťročia neexistuje ani jedna jednojazyčná, takpovediac čisto slovenská národnostná škola, v ktorej by sa vyučovalo všetko po slovensky. Naše takzvané slovenské školy sú v skutočnosti v tom lepšom prípade dvojjazyčné, ba asi 90 % z nich tvoria riadne maďarské školy, v ktorých týždenne štyrikrát vyučujú slovenčinu ako predmet. Prečo sa teda oficiálne skrášľuje realita, prečo nepomenúvame veci správnym menom, prečo klameme sami seba a zároveň vyhlasujeme do sveta, že máme systém slovenských národnostných škôl? Prevažnú väčšinu finančnej podpory určenej Slovákom v Maďarsku predstavuje čiastka venovaná na spomínaný typ slovenských škôl, prakticky na to, aby v riadnych maďarských základných školách týždenne štyrikrát boli aj slovenské hodiny. Človek má často dojem, akoby celý náš systém ako-tak prežíval iba kvôli národnostnej normatívnej podpore, nehovoriac o možnosti jej neadekvátneho využitia a prípadného zneužitia. Pred zmenou spoločenského systému sa slovenčina ako predmet vyučovala v Maďarsku vo vyše sedemdesiatich základných školách. Iba tušíme alebo napríklad na základe vedeckých analýz, sociologických či iných výskumov a prieskumov vieme, prečo poklesol ich počet na takmer polovicu, približne štyridsať. Otázka zobvodňovania, resp. vytvárania takzvaných mikroregionálnych združení, nepatrí iba do minulosti, ale azda ešte viac ako doteraz visí nad mnohými našimi osadami a ich školami s nízkym počtom žiakov ako Damoklov meč. V nejednom prípade pritom tieto škôlky či školy predstavujú nielen poslednú ešte fungujúcu inštitúciu v danej osade, ale aj poslednú baštu výučby materinského jazyka predkov terajších detí. Roky pretrvávajú problémy okolo prípravy a vydávania školských učebníc, ktorých je vraj až šesťdesiat, pričom ministerstvo poskytuje podporu každý rok iba na vydanie jednej. Najväčšie ťažkosti spôsobujú učebnice nedávno zavedeného predmetu slovenská vzdelanosť. Prečo nestačilo niekoľko rokov na zrod série týchto prepotrebných učebníc, dokedy sa môže tento proces ťahať?“ Potiaľto citát slovenského publicistu v Maďarsku Imricha Fuhla. Sapienti sat – múdremu stačí.

    Slávna snemovňa, keď som bol malý chlapec, aj ja som vedel trucovať, ale trucom som vonkoncom nič nedosiahol, raz to bola oceľová guľôčka, inokedy sklíčko či hovädzia polievka. Truc vyriešil otcov remeň. Nevedel som, že raz, keď zostarnem a budem v noblesnej parlamentnej spoločnosti, si na trucovanie budem musieť opäť privykať. Raz jedni demonštratívne odídu preto, iní pre hento, akoby sa tým niečo dosiahlo. Z talianskych dejín veľmi dobre viem, akú katastrofu, pochopiteľne, za celkom iných okolností, znamenal v roku 1924 pre Talianske kráľovstvo odchod poslancov zo sídla parlamentu z Montecitoria na Avventino. Lenže v našich sporoch nejde o tú oceľovú guľôčku, sklíčko či polievku z mojej mladosti, lež o dobrobyt nášho národa, o štátny záujem našej obnovenej republiky, o jej štátny záujem.

    Som za vecný dialóg a rád by som si vypočul sine ira et studio argumenty našich demonštratívne neprítomných kolegov a kolegýň na výčitky, ktoré im adresujú najvyššie autority nášho štátu, predseda parlamentu, v mene vlády jej podpredseda, poslanci i väčšina slovenských voličov.

    Pani poslankyne, páni poslanci Strany maďarskej koalície, ste členmi slovenského parlamentu v Bratislave či maďarského parlamentu v Budapešti? Bránite záujmy Slovenska, ako vás k tomu zaväzuje druhá, demokratická Ústava Slovenskej republiky, alebo ste pohrobkovia veľkomaďarstva, ktoré sa nepoučilo ani z porážky v prvej svetovej vojne, ani z porážky v druhej svetovej vojne? Vari len nechcete zažiť tretiu?

    V týchto dňoch si pripamätúvame 90. výročie vzniku prvého Československa i 70. výročie prvej Viedenskej arbitráže, oboje stálo náš národ veľa utrpenia, bolestí aj krviprelievania, a vy, slovenskí politici maďarskej národnosti, spolčení v rôznorodej Strane maďarskej koalície, trucujete, ba intrigujete namiesto toho, aby ste boli mostármi, stavali mosty medzi Slovákmi a Maďarmi, medzi Slovenskom a Maďarskom.

    Kedy sa zrodia na jednej i na druhej strane Dunaja ľudia ako kresťanský demokrat Nemec Helmut Khol či socialista Francúz François Mitterand, ktorí si vo Verdune podali ruky, aby Európa nebola viac Európou mečov, štátnych egoizmov, národných antagonizmov, etnickej neznášanlivosti, kontinentom politických liliputánov, lež Európou národov, ktoré nehľadajú to, čo ľudí rozdeľuje, ale to, čo ľudí spája či má spájať už dve tisícročia, a tým je spoločné dobro, kresťanské bonum comune.

    Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám, čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Rydla teraz sa prihlásil pán poslanec Rafael Rafaj ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Oceňujem na rečníkovi pánu kolegovi Rydlovi, že vniesol pomerne kultúrny apel na ten zdroj, ktorý riešime a ktorý je primárny, a to je vzťah, respektíve chovanie a konanie poslancov za Stranu maďarskej koalície, aby aj oni prispeli k zmierneniu pomerne nevyváženého, asymetrického modelu vo vzťahu materského štátu k menšinám, v tomto prípade pokračovania priam asimilačnej politiky Maďarska voči nielen slovenskej menšine, to treba povedať, ale aj ďalším menšinám. A myslím, že celkom správne poukázal na to, že všetko so všetkým súvisí. Takže nemôžeme sa tváriť svetovo na Slovensku a zatvárať oči nad tým žalostným stavom slovenskej menšiny a iných menšín v Maďarskej republike.

    A tým, že poslanci SMK ani počas dnešného rokovacieho dňa nie sú v sále a ignorujú rokovanie tohto dôležitého bodu programu, v podstate dokazujú, že pravdepodobne tie hluché uši budú mať a chcú mať aj naďalej a chcú sa len dožadovať istých ďalších a ďalších nadpráv a vyvolávať tým oprávnené znepokojenie. Pretože ak naozaj všetko so všetkým súvisí, tak potom ten stav slovenskej menšiny v Maďarsku nám nemôže byť ľahostajný pri ich vlastných požiadavkách.

  • Ďakujem pekne. Pán Paška, nech sa páči. Ďalší prihlásený je pán poslanec Jaroslav Paška. Prepáčte, som vás nevidel na vašom mieste, myslel som, že nie ste prítomný.

    Takže ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Jaroslav Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, ctení hostia, najlepším riešením rozdielnych politických názorov je vzájomná komunikácia a permanentný dialóg. No myslím, že v tejto chvíli nemáme partnera na komunikáciu a na dialóg. A zdá sa, že dlhší čas ho nemáme ani v Budapešti, odkiaľ táto nebezpečná politika pochádza.

    Reprezentanti maďarskej politickej scény sa vyhýbajú partnerskej politickej komunikácii a hrajú si svoje vlastné politické hry. Raz kopnú do svojich susedov na severe, do Slovenska, potom kopnú do svojich susedov na východe, do Rumunska, a potom kopnú do svojho suseda na juhu, do Srbska, Chorvátska či Slovinska, potom kopnú do Ukrajiny a takto prakticky rozohrávajú svoje hry všade okolo seba.

    Nie je to tak dávno, čo jeden vizionár veľkého Nemecka takisto kopal najskôr do suseda na juhu, do Rakúska, potom na východe, do Československa, potom do Poľska a vieme, kam táto politika viedla.

    Preto si myslím, že treba venovať pozornosť takémuto správaniu štátov a politikov, ktorí rozohrávajú vlastné politické hry a neváhajú útočiť na svojich susedov, ohrozovať pokojný život v týchto krajinách. Je to veľmi zlé, keď niektorá z krajín vysiela fašistické úderky na územie susedných štátov, aby pod maskou športových fanúšikov vyvolávali bitky na štadiónoch a aj národnostné napätie.

    Preto sa musíme venovať tejto téme a musíme hľadať cestu, cestu pre dialóg a riešenie týchto problémov. Ak nenájdeme cestu pre dialóg s našimi maďarskými partnermi – kolegami v parlamente, musíme tú cestu hľadať asi inde.

    Ak sa združujú maďarskí poslanci vo svojom Fóre podľa toho, z ktorých krajín pochádzajú, to znamená zo Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Chorvátska a Slovinska, tak týmto správaním maďarskej politickej scény sú asi dotknuté všetky tieto krajiny. Preto je namieste otvoriť komunikáciu na úrovni slovenskej diplomacie s okolitými krajinami, aby sme hľadali spoločné riešenie, ako sa budeme správať k takémuto partnerovi, ktorého máme uprostred Karpatskej kotliny a ktorý vyvoláva nielen konflikty, ale aj ohrozuje pokojný život v tomto regióne.

    Osobne si myslím, že nestačí prijať uznesenie a tváriť sa, že máme všetko za sebou. Naši maďarskí kolegovia poslanci povedali, že však oni budú chodiť na toto Fórum aj ďalej. Oni v tom problém nevidia, necítia. My ten problém vidíme a cítime. To znamená, že zrejme budeme musieť začať komunikovať s našimi partnermi z okolitých parlamentov a hľadať cestu, ako tento problém preniesť do Bruselu. A nie jednotlivo po jednotlivých krajinách, ale ako zoskupenie jednotlivých krajín strednej Európy, ktoré vidia vážny problém, ktoré sú znepokojené vývojom v Maďarskej republike.

    Veď čo je to za komunitu, vážení, povedzte mi, čo je to za komunitu, ktorá najskôr chodí žobrať o peniaze, pretože nemá na chleba, po Európe a po svete a súčasne pritom kope a pľuje na krajiny, ktoré sa skladajú na túto pomoc, ktorú dostali? Pretože prostriedky z Medzinárodného menového fondu a z Európskej banky, to sú aj peniaze, ktoré vkladá Slovenská republika, Rumunská republika a ďalšie štáty, ktoré vlastne pomáhajú Maďarskej republike, aby si zachovala demokratický režim a aby sa tento demokratický režim mohol vysporiadať s problémami, ktoré sú vo vnútri krajiny. Ale oni napriek tomu vyvolávajú konflikty v okolitých krajinách a ešte ohovárajú jednotlivé krajiny v Bruseli.

    Nazdávam sa, že to, čo by sme mali teraz riešiť, to je nielen prijať deklaráciu k tomuto problému, ale hľadať aj cestu komunikácie s našimi kolegami poslancami a orientovať sa na našu diplomaciu.

    Slováci sa dlho vyhovárali na to, že nemali vlastný štát a nemali vlastnú reprezentáciu a diplomaciu, a teda to bol dôsledok toho, že sme v podstate sa vyhovárali na to, že všetci nás dostatočne nezastupovali na medzinárodných fórach. Predtým sme boli súčasťou Rakúsko-Uhorska, ale teraz máme vlastnú diplomaciu. Diplomacia by mala robiť iniciatívne kroky, ktoré by zabránili eskalovaniu napätia na južnom Slovensku a určite by tieto aktivity podporili aj naši susedia z Rumunska, Chorvátska či Srbska.

    Takže hľadajme cestu, ako sa s problémom jednej komunity, ktorá sa nevie zmestiť do svojich hraníc a do svojej kože, vysporiadať, ako túto komunitu v podstate viesť k civilizovanému spôsobu života a prijatiu európskych hodnôt spolunažívania, aby tie ich tradičné zvyky, ktoré si priniesli z Ázie, neboli komplikáciou nášho života do budúcnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán Rafael Rafaj s faktickou poznámkou ako jediný, pardon, ešte pán poslanec Kovarčík, pán poslanec Rydlo. Pán poslanec Rydlo, áno, do faktickej, lebo ste sa vymazali. Skúste to ešte raz stlačiť. Pán poslanec Rydlo ako posledný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Rafaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Paškovi, že poukázal aj na medzinárodný rozmer tohto problému, že to nie je len bilaterálny spor medzi Slovenskom a Maďarskom.

    Ja si však myslím, a správne to aj naznačil, že akási paralela medzi oživením Malej dohody, kde boli tri zúčastnené štáty, už dnes nestačí, pretože na, ako on správne poukázal, som to tak pochopil, na veľký problém, na veľkú dieru je treba veľkú európsku záplatu.

    A je dobré, ak sa tieto výzvy dostanú aj do monitoringu a pôjdu aj do sveta, aby si predovšetkým tam uvedomili, že tento problém je potrebné riešiť aj z ich úrovne, pretože pán poslanec správne poukázal, že epicentrum napätia je južne od rieky Dunaj. A veľmi správne aj pomenoval tú neschopnosť vtesnať sa do obleku, ktorého veľkosť ušili po 1. svetovej vojne víťazné mocnosti a roztrhali ten habit žalára národov.

    Len malú poznámku k tomu, čo povedal. Bohužiaľ, Maďari alebo maďarská politika neobjavuje nič nové. Vývoz revolúcie ako jeden z princípov tu funguje už dlhé roky a veľmi úspešne. A ja len pripomeniem, že na takzvanom debrecínskom zhromaždení proti jazykovej vojne v Karpatskej kotline v roku ´95 už odtiaľ vyšla výzva, že 70-ročná poslušnosť Maďarov sa skončila. Takže ona, bohužiaľ, po tých trinástich rokoch aj pokračuje ďalej.

  • Pán poslanec Ján Kovarčík je ďalší, ktorý vystúpi s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ja by som chcel podčiarknuť všetko, čo povedal pán kolega vo svojom príspevku. Len treba sa vrátiť do histórie do obdobia ´94 – ´98, keď sa často hovorí o tomto období ako o „čiernom období“ našej republiky, lenže uvedomme si, že v tom období bola podpísaná zmluva Vladimírom Mečiarom, bola podpísaná zmluva s Maďarskou republikou o dobrom susedskom vzťahu. A po roku ´98, a tu obviňujem vládu Mikuláša Dzurindu, keď vlastne suplovala zahraničnú politiku medzi Slovenskom a Maďarskom Strana maďarskej koalície. Jednoducho predseda vlády Dzurinda vtedy prenechal komunikáciu medzi Slovenskom a Maďarskom na Stranu maďarskej koalície, a tým vlastne Strana maďarskej koalície si dosiahla nadštandardné veci voči Slovenskej republike a voči štátu ako takému. Samozrejme, pri schvaľovaní určitých zákonov vložili nohu do dverí Dzurindovi a musel mnohokrát im povoliť a jednoducho posúvať tú latku.

    Takže v tomto prípade by som ešte raz chcel podčiarknuť príhovor pána kolegu a zároveň ešte vypichnúť to, keď sa dotkol vlastne financovania chudoby, ktorá dneska je v Maďarsku, financovania aj z našej strany a z našich vreciek.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou ako posledný je prihlásený pán poslanec Jozef Rydlo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Mám iba jednu poznámku. Treba si uvedomiť, že tento problém slovensko-maďarský nemôže byť vnímaný len ako bilaterálny problém medzi Maďarskom a Slovenskom, ale musí byť vnímaný ako problém medzi Maďarskom a jeho susedmi.

    Preto veľmi vítam tú poznámku, ktorá hovorí, že tento problém treba, nechcem povedať, že zinternacionalizovať, ale predniesť na príslušných fórach Európskeho parlamentu, Európskej komisie, pretože jednoducho Slovensko v tomto zápase s dvojnásobným Maďarskom nie vždy môže obstáť, i keď je pravda na jeho strane. A preto je potrebné, ako voľakedy Československo vedelo postaviť na nohy Malú dohodu, treba sa spojiť s inými krajinami, ako Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, do určitej miery Slovinsko a napokon aj Rakúsko, aby sme dosiahli to, aby sa náš južný sused vmestil do svojej kože.

    Pretože v Európe, ak chceme spolu žiť, musíme rešpektovať určité pravidlá vzájomného spolunažívania, ktoré si nemôže nikto dovoliť len tak svojvoľne porušovať.

    Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky chce teraz ešte pán poslanec Jaroslav Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Na medzinárodnú aktivitu Slovenskej republiky treba doplniť, že naozaj máme rezervy v tejto oblasti, pretože vieme, že na pôde Maďarskej republiky fungujú polovojenské organizácie, ktoré dosť často prenikajú aj na slovenské územie a tu vyvíjajú svoje aktivity. A sú to formy, ktoré sú v zmysle medzinárodných dohôd pre krajiny, ktoré vyvolali druhú svetovú vojnu, zakázané. To znamená, ak vieme o pôsobení týchto organizácií v Maďarsku, tak spoločným úsilím všetkých krajín, ktoré sú postihnuté týmto problémom, by bolo namieste iniciovať príslušné kroky na úrovni medzinárodnom v Bruseli, teda na medzinárodnom poli. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Marta Damborská, nech sa páči.

  • Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené kolegynky, kolegovia, nechcem zachádzať do ďalekej histórie maďarsko-slovenských vzťahov, už skutočne tu bolo veľmi veľa povedané, ale nedá mi nepovedať niekoľko dôležitých faktov súvisiacich s dnešnou problematikou.

    Gordický uzol maďarsko-slovenských vzťahov v 20. storočí nesporne predstavuje Mierová zmluva v Trianone zo 4. júna 1920, v ktorej sa koncentrujú všetky problémy maďarskej politiky. Maďarská spoločnosť sa dodnes s ňou nevyrovnala a pokladá ju za krivdu spáchanú na maďarskom národe, ktorá musí byť odčinená. Kým Rakúsko ako porazená krajina prijala rozpad monarchie ako nezvratný historický fakt a spomína na ňu len s nostalgiou a po podpísaní Mierovej zmluvy z roku 1919 sa zriekla organizovania iredenty, v Maďarsku vývoj išiel úplne opačným smerom. V maďarskej spoločnosti je Uhorsko aj v súčasnosti prítomné. Je zdrojom kriesenia zašlej slávy maďarstva a umelého udržiavania komplexu niekdajšej veľkosti.

    Ďalšiu významnú etapu vo vzťahu Maďarska k Slovensku predstavuje Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskom z marca 1995, o ktorej hovoril aj pán kolega Kovarčík, od ktorej sa odvíja ďalší postup maďarskej vládnej politiky. Možno jednoznačne konštatovať, že v prvom rade zo základnej zmluvy profitovalo Maďarsko, pretože napriek problémom, ktoré malo so susednými štátmi pri integračnom procese do západných politických a vojenských štruktúr, práve prostredníctvom tejto zmluvy sa mu podarilo vyvrátiť tézu, že nie je schopné sa dohodnúť so susednými štátmi. Podpísanie základnej zmluvy so Slovenskou republikou a potom s Rumunskom otvorilo maďarskej politike cestu do Európskej únie a na to, kde maďarská vláda môže prezentovať svoje mocenské ambície bez toho, aby tieto boli vyvážené postojmi iných štátov a regiónov.

    Maďarsko získalo aj tým, že do základnej zmluvy zahrnulo všetky multilaterálne záväzky zmluvných strán, ktoré rozšírilo aj o bilaterálne záväzky, čím si vytvorilo platformu na zasahovanie do vnútorných vecí Slovenskej republiky, na ich legalizáciu podľa požiadaviek maďarských menšinových strán, i keď v čl. 15 pojednávajúcom o menšinách má recipročný charakter, dáva jednostranné výhody iba maďarskej strane, pretože slovenská menšina nie je schopná ich naplniť a jej riešenie si vyžaduje zo strany Maďarska osobitné úpravy zamerané na revitalizáciu Slovákov v Maďarsku.

    Základná zmluva nevznikla z potreby oboch štátov uzavrieť problémy minulosti, rozptýliť vzájomnú historickú nedôveru a vytvoriť vzájomný priateľský susedský vzťah na princípe rovnosti, tolerancie a ústretovosti partnerov, ale sa zrodila pod vonkajším tlakom síl, ktoré nepoznali podstatu maďarsko-slovenského problému. Vznikala v atmosfére prípravy Paktu stability v Európe a bez vyzretia problémov a zavŕšenia určitého zbližovacieho procesu. Celkovo základnú zmluvu nemožno hodnotiť ako uzmierenie medzi partnerskými štátmi a bodku za najalergickejším problémom, akým boli a zostávajú požiadavky maďarskej menšiny.

    Maďarskej politike sa podarilo nielen zabrániť limitovanie menšinových práv, ale umožniť ich ďalšie stupňovanie a dať menšinovým požiadavkám novú kvalitu. O tom nasvedčuje aj druhý článok základnej zmluvy, ktorým sa Maďarsko na jednej strane zaviazalo rešpektovať územnú integritu Slovenskej republiky a neporušiteľnosť jej hraníc, na druhej strane zabezpečilo podmienky na realizovanie takých práv maďarskej menšiny, že vlastne na ňu presunulo celý problém zmeny hraníc mierovou cestou. Maďarská vláda otvorene hovorí, že bude podporovať práva maďarskej menšiny v Slovenskej republike v takej podobe, ako ich budú požadovať predstavitelia maďarskej menšiny.

    Okrem toho základná zmluva doniesla Maďarsku aj ďalšie výhody. Položila základ pre postupné politické a hospodárske pripútanie Slovenskej republiky k maďarskému štátu, čo sa konkrétne prejavuje pri formovaní koncepcie regionálnej politiky, hospodárskeho prenikania úzkej spolupráce samospráv na južnom Slovensku s Maďarmi a v iných oblastiach.

    Predstavitelia Strany maďarskej koalície a všetci ich spomínaní prisluhovači sú vernými pokračovateľmi maďarskej línie. Vrcholom ich ústretovosti voči slovenskému partnerovi je ochota túto líniu donekonečna vysvetľovať, ako sme boli aj minule toho svedkom, v očakávaní, že ju dobromyseľne a tolerantne pochopí. Ani náznak úsilia o zmenu tradičného postoja, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je protislovenská nevraživosť a ničím neodôvodnené povýšenectvo. Nie gramatika, nie menšinové práva a ich nenaštrbiteľný a ustavične zdokonaľovaný status quo, ale tento postoj je príčinou kocúrkovsky nafúknutého problému s učebnicami pre školy s maďarským vyučovacím jazykom.

    Keďže najbližším taktickým cieľom maďarskej menšinovej politiky na Slovensku je dosiahnutie autonómie na etnickom princípe, treba sa k nej v krátkosti vyjadriť. Vzhľadom na to, že etnická územná autonómia v rámci jedného štátu je v súčasnej Európe skôr výnimkou než pravidlom, je namieste otázka, či na Slovensku takáto požiadavka má svoje opodstatnenie. Pri praktickom uplatnení územnej autonómie pre maďarskú menšinu musíme brať do úvahy viac faktorov. Ide o hlboký zásah do súčasnej štruktúry Slovenskej republiky a do vzťahov štátotvorného národa a menšín. Okrem toho princíp autonómie musí mať všeobecnú platnosť, teda aj pre ostatné menšiny, ale zároveň nesmie v ničom narušiť integritu a teritoriálnu jednotu štátu. Keďže menšiny u nás nežijú na etnicky homogénnom teritóriu, ich práva sa nesmú uplatniť na úkor Slovákov, ktorí žijú vo vlasti a jedine tu sa národne realizujú. Okrem toho je známe, že kolektívne práva sa doteraz nestali všeobecnou medzinárodnou normou, sú výnimkou, a teda nezáväzné, a medzinárodné spoločenstvo ich odporúča tam, kde je ohrozená národnostná menšina.

    Na Slovensku nie sú podmienky na realizovanie územnej autonómie pre menšiny. Dôvody sú nasledujúce:

    - Na malom teritóriu Slovenskej republiky žije viac etnických menšín, ktoré nie sú homogénne. Ak by sa prijal princíp územnej autonómie, malo by to nedozerné následky a viedlo by to k rozbitiu jednotného geografického a historického celku a vzápätí k destabilizácii štátu. Na Slovensku žiadna národnostná menšina nemá špecifické historické podmienky, prípad južného Tirolska tu neplatí, pretože nežije na uzavretom teritóriu, a preto nie je dôvod na nové vnútorné členenie Slovenskej republiky. Takéto riešenie by bolo v rozpore aj s Kodanským protokolom o ľudskej dimenzii z roku 1990, kde sa v čl. 35 a 37 hovorí, že „samosprávne požiadavky menšín musia zodpovedať špecifickým a územným podmienkam“, ktoré v prípade Slovenska chýbajú.

    - Rovnako treba ešte uviesť, že územná autonómia na etnickom princípe nie je výhodná ani pre maďarskú menšinu, pretože smeruje proti všeobecnému integračnému trendu v štáte, proti uplatneniu občianskeho a demokratického princípu na zmiešanom území, izoluje menšinu a obmedzuje jej pohyb po celom štáte. Osobitne to platí pre malé teritórium južného Slovenska, ktoré nielenže netvorí osobitný geografický a historický celok, ale mnohými putami je úzko späté, odkázané na ostatnú časť Slovenska. Okrem toho náš štát má veľmi úzke skúsenosti z nedávnej minulosti, keď maďarská menšina už raz zneužila svoje demokratické práva a postavila sa proti štátu. Preto sa nesmie opakovať história, aby sa demokratické práva menšiny mocensky zneužili proti štátu. Z toho dôvodu lojalita maďarských menšinových politických subjektov musí byť jedným z kritérií pri rozširovaní práv menšiny.

    - Napokon pri riešení otázok práv pre maďarskú menšinu nemožno nebrať do úvahy aj národnostné práva slovenskej menšiny v Maďarskej republike. Slovenská verejnosť nepochopí, prečo by iba slovenská strana mala robiť jednostranné ústupky, najmä ak maďarská menšina má u nás priaznivé podmienky k rozvíjaniu svojej národnostnej identity, zatiaľ čo Slováci v Maďarsku nemajú ani minimálne národnostné práva potrebné na prežitie.

    Vážené kolegynky, kolegovia, odvolávajúc sa na uvedené, sa mi natíska otázka, čo vedie Stranu maďarskej koalície pod vedením Pála Csákyho zúčastňovať sa na Rade pre autonómiu Karpatskej kotliny, keď sa 19. marca tohto roku dohodli, že budú žiadať o pomoc Severoatlantickú alianciu aj Európske spoločenstvo o podporu snáh o sebaurčenie maďarských menšinových spoločenstiev? Odkiaľ sa berie toľká nenávisť maďarských nacionalistov, ktorá vyhrotila po futbalovom zápase v Dunajskej Strede až k páleniu slovenskej zástavy pred slovenskou ambasádou v Budapešti s pokrikmi „Smrť Slovákom“ atď.?

    Nenávisť určite nepochádza zo Slovenska a určite nie je spôsobená Slovenskou národnou stranou, tobôž nie pánom Slotom. Nenávisť k slovenskému národu je hlboko zakorenená u maďarských nacionalistov a nemalou mierou k tomu prispieva aj maďarská vláda. V čl. 33 a 34 slovenskej ústavy sa hovorí nasledovné, už nebudem dlho.

    Čl. 33: „Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu.“

    Čl. 34: „(1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie.

    (2) Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj

    a) právo na vzdelanie v ich jazyku,

    b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,

    c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

    (3) Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminovaniu jej ostatného obyvateľstva.“

    Odvolávajúc sa na vyššie uvedené a prihliadnuc na sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým poslanci Strany maďarskej koalície sľúbili na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike, zaviazali sa tým plniť si svoje povinnosti v záujme jej občanov a sľúbili dodržiavať ústavu a ostatné zákony, jednoznačne svojou účasťou na Rade pre autonómiu Karpatskej kotliny tento sľub daný Slovenskej republike porušili, a preto Slovenská národná strana bude jednomyseľne hlasovať za prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky predneseného predsedom Národnej rady Slovenskej republiky pánom Paškom a vládou, ktorým počínanie Strany maďarskej koalície hlboko odsudzujeme.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Damborskej sa prihlásili pán poslanec Jozef Halecký, pán poslanec Rafael Rafaj, pán poslanec Valentín Švidroň a pán poslanec Jaroslav Paška, pardon, ešte pán poslanec Miroslav Kotian. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Jozef Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel poukázať, pani poslankyňa, na jednu dôležitú okolnosť, a to tú, že v otázkach jazyka, národa a národností, pokiaľ chce sa dosiahnuť nejaký pokrok a nejaký výsledok, musí byť komunikácia, musí byť dialóg a nakoniec, samozrejme, že aj nejaká dohoda a zmluva.

    Pokiaľ z jednej strany tu padajú argumenty, dôvody, obavy, emócie určité a pokiaľ z druhej strany je neprítomnosť poslancov, ktorí by si to vypočuli, prípadne aby argumentovali svojimi argumentmi a dôvodmi, nemožno predpokladať, že je to dobrá cesta riešenia týchto otázok. Čo možno potom očakávať na úrovni ešte vyššej, na úrovni predsedov vlád, prezidentov, pokiaľ v parlamente nevieme si sadnúť, rokovať, argumentovať a nakoniec sa aj dohodnúť?

    Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Rafael Rafaj s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem za možnosť reagovať. Správne bolo poukázané v troch rovinách na problémové body, ktoré sú veľmi vážneho charakteru.

    Ten prvý je nedodržiavanie alebo neakceptovanie Trianonskej zmluvy ako mierového usporiadania po 1. svetovej vojne, čoho dôkazom môže byť napríklad organizovanie tzv. Národného dňa trianonskej traumy pri 85. výročí v Bátorových Kosihách za účasti významných politikov a poslancov za SMK aj štátnych tajomníkov, čiže členov vlády Slovenskej republiky. Bohužiaľ, bez nejakých konzekvencií, pretože v tom čase bola Strana maďarskej koalície vo vláde Slovenskej republiky a na podnet Slovenskej národnej strany príslušné orgány nereagovali.

    Druhým problémom, ktorý otvorila pani poslankyňa, je základná zmluva. Ja si myslím, že tu je veľmi jednoznačné riešenie a východisko, buď ju otvoriť, alebo vypovedať, pokiaľ nie je vôľa ju plniť, pokiaľ sa nestretáva zmiešaná slovensko-maďarská komisia a pokiaľ sa nevyhodnocuje a nie sú nástroje na jej plnenie.

    Tretí najzávažnejší problém je autonómia. Nuž pokiaľ europoslanec Csaba Tabajdi povie v Bruseli, že vyriešiť problém menšín bez autonómie nie je možné, pokiaľ predseda SMK vyhlási, že údajne väčšina autonómii nerozumie, pokiaľ poslanec Duray už v roku 1992 vyhlásil, že najvyšším cieľom Maďarov je celková autonómia, pokiaľ to potvrdil ďalší europoslanec Árpád Duka-Zólyomi na prvej strane v denníku Pravda v roku 1995, tak je tu naozaj legitímna výzva smerom k SMK a k orgánom činným trestnom konaní, aby prehodnotili činnosť tejto strany.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Valentín Švidroň, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, veľmi presne ste vystihli jeden moment, keď ste sa zamysleli nad príčinou rôzneho prístupu Rakúska a napríklad Maďarska k usporiadaniu po 2. svetovej vojne. Totiž skutočne Maďari tu do Európy prišli ako cudzí element a tak aj doteraz ostali, tak sa aj chovajú. Nerozumejú si jednoducho so žiadnym zo svojich susedov. Ani jazykovo a nič preto nechcú robiť.

    Preto napríklad s Rakúskom vieme nájsť spoločnú reč aj v oblasti vzdelávania. Veľmi plodné výsledky rokovaní v oblasti školstva vznikajú na poli povedzme školskej inšpekcie a podobne, tých som sa mal možnosť zúčastniť.

    Z týchto nenaplnených ambícií potom vznikajú komplexy, ktoré sú zdrojom ďalších konfliktov, ktoré traumatizujú celú Európu. Nakoniec sme to videli v jadrnej podobe včera v televízii, keď mnohí mali už pomaly krvavé oči, a toto celé vyhovuje niekoľkým politikom, ktorí toto majú ako politikum preto, aby mali dôvod fungovať na politickej scéne.

    Takže toľko asi na doplnenie. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Jaroslav Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Máte pravdu, pani poslankyňa, naozaj problém medziľudských vzťahov nie je problémom medzi občanmi Slovenskej republiky a Maďarskej republiky podľa národnosti, je to problém niektorých politikov, ktorí tieto konflikty umelo vyvolávajú s cieľom dosiahnuť nejaké zmeny, o ktorých si myslia, že by boli v prospech veľkouhorského projektu.

    Problém pre nás je práve v tom, že za týmito ich aktivitami je ohrozenie pokojného života našich spoluobčanov. Je to hra o zdravie a životy našich občanov, pretože ak sa rozdúchajú národnostné konflikty na južnom Slovensku, v Maďarsku, prípadne v iných krajinách, tak na to doplatia práve tí ľudia, ktorí v týchto teritóriách žijú. Našou povinnosťou je odhaľovať tieto praktiky a tieto iniciatívy a tieto projekty nezodpovedných politikov z Budapešti a tých politikov, ktorí na Slovensku týmto aktivitám napomáhajú.

    Preto si myslím, že sa treba tejto téme zodpovedne venovať v parlamente, ale aj vo vláde a otvorene o týchto problémoch hovoriť, aby sme predišli zhoršeniu vzťahov medzi občanmi, aby sme predišli národnostnej nenávisti.

    Ďakujem.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Miroslav Kotian. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, ja myslím, že ste veľmi dobre poukázali na problémy, ktoré sú zo strany národnostnej menšiny, maďarskej národnostnej menšiny. Podstata veci je nám veľmi jasná. Cieľ politickej Strany maďarskej koalície je autonómia južného Slovenska. Všetko tomuto od začiatku vzniku tejto strany nasvedčuje. Pochopiteľne sú tu rôzne rafinované zahmlievacie kroky, ktoré tieto veci dávajú do inej polohy, ale sme si vedomí toho, že tie kroky, postupné kroky, ktoré robí Strana maďarskej koalície, k tomu nasledujú.

    Za minulej vlády bola taká taktika – tzv. salámová metóda. Vždy, keď sa potreboval schváliť v parlamente v rámci koalície nejaký zákon, Strana maďarskej koalície vytvorila nejaký priestor na tlak, aby si zasa odšklbla nejakú časť, nejakú možnosť, ako diskriminovať Slovákov na juhu Slovenska. Bol to určitý systém, ktorý sa prejavil až v takej polohe, že došlo nakoniec aj k rozpadu koalície ako takej.

    Ale v každom prípade by som chcel povedať, že kroky, ktoré robí maďarská koalícia a jej politika, sú pre Slovensko veľmi, veľmi nebezpečné. Ja si osobne myslím, že aj vláda Slovenskej republiky v tomto smere robí málo pre to, aby sa táto aktivita a iniciatíva maďarských politikov zastavila. Ja si osobne myslím, že už je, dá sa povedať, čas začať rozprávať o zmene volebného zákona. A toto je tiež...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Juraj Horváth, ktorý je posledný prihlásený poslanec do rozpravy ústne. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi v tejto chvíli sústrediť našu pozornosť na ústrednú tému, na tému, ktorá sa týka rozhodnutia Národného zhromaždenia Maďarskej republiky.

    Najvyšší normotvorný orgán, najvyšší zákonodarný orgán v Maďarsku, nositeľ suverenity v Maďarsku, ktorému zodpovedá aj vláda Maďarskej republiky, prijal politické rozhodnutie. Politické rozhodnutie, ktoré prináša signál, že došlo k omylu, a ktorý prináša signál o politickom riziku v dvojstrannej relácii – v slovensko-maďarských vzťahoch.

    V čom spočíva tento omyl a v čom spočíva teda aj politické riziko v dvojstranných vzťahoch? Je to výklad, je to interpretácia európskej integrácie. Interpretácia pojmu „hranice v rámci Európskej únie“.

    Európska interpretácia, európsky výklad pojmu „hranice“ spočíva v tom, že považuje za potrebné búrať, samozrejme, závory, rampy, zábrany, všetky brány, ktoré majú zatvárať hranice, zatvárať štáty a zatvárať komunikáciu medzi jednotlivými štátmi v rámci Európskej únie.

    Interpretácia Európskej únie spočíva v tom, že hranice sa považujú za, už dnes, za styčné miesta. Za styčné miesta, teda miesta, kde prichádza k slobodnej výmene informácií, k slobodnej výmene prejavov kultúry, slobodnej výmene a pohybu osôb, tovarov, služieb, teda miesta, kde sa niečo nezatvára, ale otvára.

    Maďarská interpretácia pojmu „hraníc“, tak ako sme dostali signál z Budapešti, v kontraste s touto interpretáciou spočíva v niečom inom. Maďarská interpretácia hraníc hovorí o popieraní pojmu „štátne hranice“. Teda pojmu, ktorý je súčasťou medzinárodného práva. Klasického medzinárodného práva uznávaného celým svetovým spoločenstvom a celou komunitou medzinárodných juristov, ktorí sa stretávajú a ktorí kodifikovali medzinárodné právo. Prichádza maďarský výklad pojmu štátne hranice, prichádza s výkladom popierania funkcie, základnej funkcie štátnych hraníc a jej podstaty. Teda popiera vymedzenie štátneho územia štátnou hranicou na území, v ktorom konkrétny štát uplatňuje aj jurisdikciu nad týmto územím, nad obyvateľstvom, na území ktorého vykonáva svoju suverenitu.

    V tomto spočíva interpretačný rozdiel medzi Európskou úniou a Maďarskom alebo teda európskou interpretáciou a maďarským výkladom hranice.

    Zdá sa, vážené dámy, vážení páni, zdá sa, že Národné zhromaždenie Maďarskej republiky si vzalo príklad, aspoň tak to vyzerá, vzalo si príklad z bruselského parlamentu, teda z parlamentu Európskej únie, z Európskeho parlamentu. Zdá sa, že maďarský parlament je inšpirovaný týmto vzorom – a vysvetlím v čom.

    V Európskom parlamente sú zastúpené všetky regióny Európy. V Európskom parlamente sú zástupcovia obyvateľov z Európy. Európsky parlament prijíma opatrenia vzťahujúce sa na územia a obyvateľov štátov Európy.

    V kontraste s týmto alebo v porovnaní s týmto maďarský parlament akoby chcel na svojej pôde tiež dosiahnuť zastúpenie území iných štátov, teda konkrétne susedných štátov. Zdá sa, že maďarský parlament chce, aby sa na jeho pôde zhromažďovali a pôsobili tu zástupcovia obyvateľov iných susedných štátov. Maďarský parlament, zdá sa, že chce prijímať opatrenia na svojej pôde, ktoré majú smerovať k obyvateľstvu a k územiam susedných štátov.

    Treba v tejto chvíli povedať, že maďarský parlament, ak to myslí takto, ak sa nechal inšpirovať týmto vzorom, tak to robí zle. Robí to v rozpore s medzinárodným právom, so základnými princípmi medzinárodného práva. Totižto parlament v Budapešti nemôže sa ani podobať, ani rovnať svojimi funkciami a svojou štruktúrou, podstatou tohto Európskemu parlamentu v Bruseli.

    Aký je rozdiel medzi maďarským parlamentom a Európskym parlamentom?

    No Európsky parlament vznikol so súhlasom európskych štátov. Vznikol tak, že ho tieto európske štáty spoločne vytvorili. Spoločne vytvorili na zmluvnom základe a podľa prísnej ratifikačnej procedúry. Európsky parlament získal mandát od týchto zakladajúcich členských štátov Európskej únie prijímať opatrenia, ktoré smerujú alebo ktoré sa vzťahujú na obyvateľov a územia členských štátov Európskej únie. Jednotlivé európske štáty vysielajú zvolených zástupcov, svojich zvolených zástupcov do Európskeho parlamentu na to, aby sa podieľali v tom Európskom parlamente na prijímaní opatrení, ktoré sa vzťahujú zase na jednotlivé územia týchto členských štátov.

    V kontraste s týmto maďarský parlament kreoval svoj orgán, o ktorom hovoríme, svoj parlamentný orgán, ktorý má byť súčasťou alebo je súčasťou už Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, bez súhlasu susedných štátov. Maďarský parlament tento orgán nevytvoril v spolupráci a spoločne so susednými štátmi, nevytvoril ho na zmluvnom základe a už vôbec nie podľa prísnej ratifikačnej procedúry. Maďarský parlament nezískal mandát susedných štátov na to, aby maďarský parlament mohol prijímať opatrenia, ktoré by mali čo i len teoreticky smerovať k obyvateľstvu a územiam susedných štátov. Maďarský parlament nezískal ani len súhlas susedných štátov, nieto ešte mandát, a tobôž už vôbec nie, nestalo sa ani len to, aby maďarský parlament čo len pýtal o takýto súhlas. Maďarský parlament, Národné zhromaždenie Maďarskej republiky, spolupracuje síce so zvolenými zástupcami susedných štátov, ktorí ale boli zvolení za iným účelom, oni boli volení do najvyššieho zákonodarného orgánu susedného štátu. Spolupracuje s nimi a títo ale neboli vysielaní susednými štátmi do Maďarskej republiky.

    V tomto sú zásadné, ale zásadné – či už politické, alebo aj právne – rozdiely medzi Európskym parlamentom a maďarským parlamentom.

    Čo teda urobil maďarský parlament, aby účelovo použil myšlienku toho ducha Európskeho parlamentu vo svoj prospech?

    Maďarský parlament postupoval tak, že sa neobťažoval s dodržiavaním medzinárodného práva, zjednodušil si prácu. Zjednodušil ju ale tak, že v susedných štátoch zverboval do maďarských služieb príslušníkov maďarskej menšiny, ktorých vyselektoval tak, že vybral tých príslušníkov maďarskej menšiny, ktorí pôsobia ako ústavní činitelia v príslušnom susednom štáte, ktorí majú, samozrejme, príslušný, patričný prístup k informáciám, majú patričný politický vplyv, ale sú rezidentmi v susedných štátoch.

    Na toto maďarský denník Magyar Nemzet, ako je už známe, napísal, že podľa poslanca Európskeho parlamentu za EPP Csabu Sógora, ktorý je príslušníkom maďarskej menšiny v Rumunsku, „týmto sa Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny stalo Hornou snemovňou maďarstva“. Na to Katalin Szili, predsedníčka Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, v podstate potvrdila tento výrok, pravdivosť tohto výroku tým, že uviedla, že budúci rok sa zasadnutie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny uskutoční práve v zasadačke Hornej snemovne parlamentu v Maďarskej republike.

    Čo teraz na to povedať? No, slovenský parlament na takéto počínanie našich kolegov v Národnom zhromaždení Maďarskej republiky má pravdepodobne odpoveď nie, nesúhlasíme s takýmto počínaním. Ja si dovolím preto v tejto chvíli navrhnúť a požiadať znovu o podporu všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby podporili návrh uznesenia, s ktorým prišiel predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška, ktorý takto reagoval na krok kolegov v Maďarsku.

    Úplne na záver treba povedať, že treba rokovať s každým partnerom, aj s Maďarskou republikou, a to je jedno, či na úrovni exekutívy, alebo na úrovni parlamentov, treba rokovať. Ako príklad uvediem, ale to len ako príklad, ilustratívne uvediem: Keď sa otvorila diskusia na Slovensku a v tomto parlamente o tom, ako majú vyzerať učebnice, ako majú byť písané učebnice pre žiakov, ktorí sa majú učiť to, čo je dôležité, došlo k tomu, že sme posunuli návrh kolegov z SMK do druhého čítania. Posunuli sme ho preto, aby mohla byť diskusia, to znamená diskusia kuloárna, to je prirodzené, to je samozrejmé, tá neverejná, ale aj verejná, to znamená, aby bola zase táto diskusia aj dostatočne transparentná. To znamená, že kolegovia z SMK dostali v podstate jeden mesiac. Jeden kalendárny mesiac na to, týmto procesným úkonom, teda nie substantívnym, ale veľmi jasne procesným úkonom na to, aby zvážili svoje krajné riešenie, ktoré navrhli. S tým, že dostali, samozrejme, informáciu, že je nepriechodné toto riešenie a majú dostatočný čas na to, aby boli kreatívni, aby vyjednávali, aby rozmýšľali, aby obrusovali spoločne, samozrejme, s ostatnými politickými stranami hrany, aby sa našlo riešenie.

    Toto je obraz o tom, že treba rokovať. A uvádzam tento príklad len ako ilustratívny príklad, pretože sa držím stále témy rozhodnutia, ktoré prijalo Národné zhromaždenie Maďarskej republiky. Aj s Maďarskou republikou, aj s inými štátmi treba rokovať, treba hľadať riešenia, aj keď sa to niekedy zdá komplikované, ťažké, aj keď sa neplnia zmluvy, ale treba rokovať.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Horvátha sa prihlásil pán poslanec Valentín Švidroň, pán poslanec Miroslav Kotian, pán poslanec Jozef Halecký, pán poslanec Rafael Rafaj, pán poslanec Jaroslav Paška a pán poslanec Emil Vestenický. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Valentín Švidroň, nech sa páči.

  • Pán poslanec, veľmi presne, fundovane a so znalosťou veci ste rozobrali princíp tvorenia hraníc v Európe a ich chápanie ako niečo, čo má spájať a nie rozdeľovať. Ja snáď trošku doplním o historický aspekt tvorby alebo vzniku tej topografickej hranice, ktorá bola na južnom Slovensku, teda medzi Maďarskom a Slovenskom, to aj v reakcii na včerajšie televízne vysielanie, kde volajú po akýchsi etnických hraniciach.

    Táto hranica po 1. svetovej vojne bola presne podľa možností vedená stredom etnického územia, vtedajšieho, to znamená, rovnako bolo na Slovensku Maďarov ako Slovákov v Maďarsku. A dokonca ešte, to je historicky známe, že ponuka víťazných veľmocí Benešovi bola taká, že južná hranica Československa na Slovensku mala viesť oveľa, oveľa, snáď 100 km nižšie, južnejšie. Vtedy to Beneš neprijal, pretože usúdil, že takýto štát by sa ťažko ovládal, že by pripomínal činky.

    Tak toľko k tým krikľúňom s červenými krvavými očami vo včerajšom vysielaní spred veľvyslanectva v Budapešti, slovenského veľvyslanectva v Budapešti.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Miroslav Kotian, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, dobre ste poukázali na stav, ktorý je, resp. kde sú problémy vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom, resp. kde sú problémy, čo sa týka maďarskej národnostnej menšiny.

    Je na škodu veci, že dnes v tejto sále nie sú prítomní aj zástupcovia maďarskej koalície, poslanci tejto politickej strany, aby si tieto argumenty vypočuli, dá sa povedať, aj reagovali na tie pripomienky, aby reagovali na ten stav, ktorý v tejto snemovni je. Ja sa pamätám, že v II. volebnom období, keď začalo rokovanie parlamentu, pán poslanec Jarjabek vystúpil s procedurálnym návrhom a povedal, aby sme si uctili tých, ktorí zahynuli v Malej vojne, minútou ticha. Predstavte si reakciu maďarských poslancov, všetci do jedného sa vyparili z tejto sály. A to som považoval za určitý hyenizmus, resp. som to považoval za to, že oni nechceli potvrdiť tým, že tú minútu ticha tu s nami budú, že nechceli tým potvrdiť, že útok zo strany maďarských šovinistov bol neadekvátny.

    Takže ja by som chcel poukázať ešte aj na to, čo sa týka toho zápasu Dunajská Streda – Slovan, ja som prekvapený, dve slovenské mužstvá a na jednom štadióne sú maďarské zástavy, maďarské trikolóry, je tam napísaný „Felvídek“ a ďalšie, mapa veľkého Uhorska. Prosím vás, kde sme to? Tu musí aj futbalový zväz spraviť poriadok a zastaviť činnosť tomuto...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel tiež zdôrazniť, ako ste hovorili, pán poslanec, že jadrom celého tohto sporu alebo problému je to, že Fórum poslancov Karpatskej kotliny je fórom maďarského parlamentu, takže rokujeme o niečom, čoho súčasťou sú naši poslanci. Teda Fórum je v Maďarsku a poslanci sú naši, je to rozpor, ktorý skutočne musí sa objasniť a musí sa k tomu zaujať stanovisko, a tak ako bolo už opakovane zdôraznené, je chybou, že nie sú tu tí, ktorých sa to dotýka, poslanci Strany maďarskej koalície, aby objasnili zmysel, význam, poslanie, limity tohto Fóra, ich účasť, ich povinnosti, ich záväzky, ktoré majú, alebo okolnosti, na ktoré by boli tu kladené otázky.

    Za chybu považujem aj to, že pri vytvorení tohto Fóra Maďarská republika neinformovala okolité krajiny o zmysle tohto Fóra, neinformovala, na čo má slúžiť, pretože ináč je to prekvapením pre okolité krajiny a vždy je takým zdrojom podozrenia, že môžu sa tam vyvíjať aktivity, ktoré môžu destabilizovať národnú, národnostnú politiku v susedných krajinách a vyvolávať minimálne tie nepriaznivé atmosféry medzi občanmi. A zaiste, myslím, že každý uzná, že občania nepotrebujú tieto rozpory, tieto reči, tieto problémy, občania potrebujú žiť normálnym, bežným životom, aby sme sa starali o ich ekonomickú situáciu, finančnú situáciu v tejto dobe a toto je rozhodujúce, čo pre svoj život v každodennej praxi potrebujú.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Rafael Rafaj s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ja si dovolím oceniť poukázanie na rôzny uhol pohľadu na hranice medzi nielen Slovenskom a Maďarskom, ale medzi Maďarskom a okolitými štátmi.

    Len na margo toho neprítomného poslanca, opäť, Duraya, ktorý vyhlásil oficiálne, že južná hranica ubližuje Maďarom. Pán poslanec hovoril alebo snažil sa nám predstaviť rozdiely medzi európskym a maďarským vnímaním. Nuž ja chcem len rozšíriť tento pohľad na to, že európska spolupatričnosť je postavená na úplne iných hodnotách, nie ako Maďarsko a maďarská spolupatričnosť, ktorá podľa stratégie Fóra je označovaná, citujem, „ako spolupatričnosť maďarského národa ponad hranice“.

    A keďže toto už má rozmer právnej exteritoriality, čo je aj v Európskej únii neprijateľné, je potrebné s plnou vážnosťou prijať text uznesenia Národnej rady, ktorý takéto zasahovanie susedného štátu jednoznačne odmieta. Treba tiež odmietnuť scestné právo na sebaurčenie národnostných menšín, ktoré je mimo rámca akýchkoľvek medzinárodných zmlúv a medzinárodného úzu, ale aj napr. Bolzanských odporúčaní, ktoré tu už boli citované.

    No a na margo slovnej hračky medzi anglickým „border“ (spelovaním „bód“) spejeme k tomu, aby sme zabránili situácii, keď sa tu vytvorí stredoeurópsky hraničný „bordel“ práve vďaka politike Maďarskej republiky.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jaroslav Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Áno, pán poslanec, máte pravdu, veľmi dôležitou vecou je rokovať a snažiť sa o rokovanie, ale obávam sa, že v tejto situácii sa vo vzťahu k maďarskej administratíve dostávame do situácie, keď oni veľmi nechcú rokovať. Oni sa tomu rokovaniu vyhýbajú, pretože majú svoj cieľ, ktorý je iný, ako dosiahnuť vyvážené medzinárodné vzťahy.

    A preto som aj spomenul toho vizionára veľkého Nemecka, ktorý narobil Európe aj svetu obrovské problémy, pretože to bola podobná filozofia. Tiež sa vyhýbal rokovaniu, mal svoj cieľ, svoje hry politické a za tými išiel aj cez krv.

    Obávam sa, že sa musíme pripraviť na to, že sa nebudú chcieť rozumne a vecne rozprávať a že si budú hrať svoje hry. A nám nezostáva nič iné, len aby diplomacia túto hru odhaľovala, aby na to poukazovala a v spolupráci s okolitými krajinami eliminovala tieto snahy, pretože sú škodlivé nielen nám, ale aj občanom Maďarskej republiky, aj občanom okolitých štátov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Posledný s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Emil Vestenický, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Horváth, ja vám za vaše vystúpenie veľmi pekne ďakujem. Podotýkam len, že je zvláštnym a pozoruhodným javom, keď v zákonodarných a normotvorných štruktúrach Slovenskej republiky pôsobí také množstvo propagátorov politiky maďarského štátu.

    Problém maďarského štátu a jeho vysoko demokratického spôsobu vládnutia svojho času, ako aj mimoriadnu ústretovosť jeho národnostnej politiky mali možnosť poznať na vlastnej koži naši dedovia a myslím si, že aj väčšina generácie dedov celej Európy. Toto všetko už dávno vyriešil Trianon. Ten, kto sa domáha a chce jeho revíziu, volá po nenávisti, a to v plnom rozsahu jej možných následkov. Nejaký futbal, si myslím, že je len maličká zneužiteľná príležitosť.

    Základný nástroj, ktorý sa tuná používa z ich strany a v ich demagogickej propagande a agitácii, ktorý maďarskí iredentisti využívajú, je lož a klamstvo. Spoliehajú na nechuť ľudí zúčastniť sa konfliktov, spoliehajú na krátku ľudskú pamäť. Verím, že takejto karnevalovej demagógii nik vnímavý z našich maďarských spoluobčanov nepodľahne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Reagovať na vystúpenie poslancov vo faktickej poznámke chce teraz pán poslanec Juraj Horváth, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem, vážení kolegovia, za vaše podnety a reakcie. Dovoľte mi teda len stručne sa vyjadriť k rokovaniam a k diplomatickým rokovaniam v rámci bilaterálnej relácie.

    V prvom rade mi dovoľte v tejto chvíli oceniť prístup pána podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, ktorý sa angažuje mimoriadne v týchto veciach a ktorý naozaj prináša množstvo informácií z ďalších a z ďalších rokovaní, ktoré absolvuje a o ktoré sa snaží, usiluje a ktoré vie dohodnúť na svojej úrovni.

    K rokovaniam ako takým. Samozrejme, že treba vnímať a veľmi pozorne vnímať aj situáciu, ktorá je vnútroštátnou situáciou v Maďarskej republike. No veď ak predseda vlády Maďarskej republiky musí doviezť do Maďarska tých neskutočných 25 mld. dolárov, ktoré si požičiava Maďarská republika na to, aby sanovala hospodárstvo, tak už len toto je jeden z mnohých, ale vážnych signálov hovoriaci o tom, v akom stave je Maďarsko a čo musí Maďarsko riešiť dnes, v súčasnosti. To znamená, a to je bežné, to nie je žiadna novinka. Každý štát robí podobné opatrenia v zahraničnej politike, že použije schému export – import. Vyveziem nejakú tému a doveziem tému, ktorú potrebujem. To znamená, že aj Maďarsko môže uvažovať tak, tak ako každý iný štát, že vyvezie tému týkajúcu sa území, pojmu hraníc, národnostných menšín atď., nejakých konfliktov a dovezie pokoj do vnútorných radov, nejakú clonu, ktorá prikryje iné problémy na území Maďarska.

    Treba aj toto vnímať, treba sa na to pozerať reálnymi očami, takýto je svet, takto to funguje, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou. Potlesk.

  • Pán poslanec Horváth bol posledný prihlásený do rozpravy ústne. A teraz ešte v súlade s § 28 rokovacieho poriadku požiadala o slovo pani podpredsedníčka, pani Anna Belousovová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vytvorenie Fóra poslancov Karpatskej kotliny, chcem povedať hneď v úvode, že nechápem ani ja, ani nikto zo Slovenskej národnej strany, ani žiaden z logicky rozmýšľajúcich ľudí za nejaký náhodný, ojedinelý krok. Chcem hneď v úvode zdôrazniť, a predložím aj dôkazy, že je to súčasť dlhodobej a cielenej stratégie Maďarskej republiky, a preto je nutné, aby sa Národná rada Slovenskej republiky, a nielen ona, ale aj vláda Slovenskej republiky, aj príslušné orgány Európskej únie nielen venovali mimoriadnu pozornosť všetkému tomu, čo sa v Maďarskej republike deje, kde vlastne aj tieto iniciatívy, ktoré z Maďarska vychádzajú, destabilizujú situáciu v Európe, zhoršujú vzťahy so susedmi a zvyšujú napätie medzi Maďarskou republikou, Slovenskou republikou, ale zvyšujú napätie aj v celom tomto európskom regióne. Chcem jednoducho povedať, že ohrozujú nielen Slovensko, ale aj Európu. Venujme preto spoločne pozornosť analýze tejto, ako som v úvode povedala, dlhodobej stratégie Maďarskej republiky, oficiálnej stratégie Maďarskej republiky, do ktorej zapadá vytvorenie a činnosť Fóra poslancov Karpatskej kotliny.

    V podstate o čo ide?

    Ide o to, že maďarské ústavné a štátne orgány, politické strany a časť občianskych iniciatív sa snažia využiť fakt, že Slovensko je súčasťou Európskej únie, že sme súčasťou Schengenského priestoru, tiež im nahráva precedens Kosova na to, aby začali napĺňať svoje dlhodobé strategické ciele. A tento cieľ spočíva v snahe vytvoriť cez najskôr autonómie v okolitých štátoch veľké Uhorsko, a tým anulovať alebo aspoň obísť Trianon.

    V podstate chcem vašu pozornosť teraz zamerať na túto dlhodobú činnosť maďarskej vlády a politickej reprezentácie, na tieto dlhodobé ciele, ktoré napĺňajú cez štyri stratégie.

    - Tá prvá stratégia je stratégia politická, ktorou je vytvorenie fakticky politického združenia poslancov maďarskej národnosti, ktorí sú členmi parlamentov okolitých štátov, čiže vlastne do tejto stratégie zapadá aj vytvorenie Fóra poslancov Karpatskej kotliny a programovo týchto poslancov potrebujú orientovať na ciele určované parlamentom Maďarskej republiky. Čiže vlastne vytvorenie Fóra poslancov Karpatskej kotliny je v súlade s tým, ako politicky orientovať poslancov všetkých okolitých štátov maďarskej národnosti.

    - Tá druhá rovina, cez ktorú napĺňajú svoje ciele, je rovina hospodárskej stratégie, ktorá má za úlohu hospodársky zjednocovať územia s maďarským obyvateľstvom v okolitých štátoch s Maďarskom. Pozrite sa na juh Slovenska a myslím si, že štatistiky hovoria jednoznačne. V ďalších štátoch je to takisto.

    - Tretia stratégia, ktorú tiež nesmieme zanedbávať, je duchovno-kultúrna stratégia, ktorá spočíva vo vytváraní rôznych kultúrnych a duchovných inštitúcií v okolitých krajinách a majú za cieľ kultúrne, duchovné zjednotenie Maďarov k vlastnej štátnosti. Čiže Maďarov, ktorí žijú mimo hraníc Maďarskej republiky.

    - Tá štvrtá stratégia je stratégia, ktorej úlohou je vytvárať aj vo väzbe na precedens Kosova tlak na medzinárodné spoločenstvo v záujme uplatnenia snáh Maďarov po vytvorení autonómií v okolitých štátoch, kde žijú maďarské menšiny. Aj preto napríklad na jednej schôdzi Združenia poslancov Karpatského regiónu a maďarského parlamentu bol schválený návrh, ako priniesla aj tlač, na vytvorenie kancelárie združenia v Bruseli. Ak bude čas, môžeme sa k tomu ešte podrobnejšie vrátiť. Čiže mať svoje pôsobisko aj tam, kde môžu ovplyvňovať medzinárodnú mienku medzinárodného spoločenstva, kde sa bude môcť stále vykrikovať o tom, akí sú ubližovaní, ako sa deje útlak maďarskej národnostnej menšiny.

    Slovenská národná strana dlhodobo upozorňovala a upozorňuje znova na realitu, že politici a politické orgány Maďarskej republiky spolu s politikmi maďarských politických subjektov v okolitých štátoch dlhodobo a cieľavedome usilujú o vytvorenie autonómie na územiach iných štátov, kde žije obyvateľstvo maďarskej národnosti. To je reálny cieľ. Jedná sa predovšetkým o Rumunsko, Srbsko, Slovensko a v menšej miere aj Chorvátsko a Slovinsko. Treba jednoznačne povedať, že ide, a znovu sa to nebojím zdôrazniť, o integrovanú a koordinovanú maďarskú politiku. To znamená nie nejakých poslancov len SMK, ktorí tu nie sú, ale o oficiálnu politiku Maďarskej republiky, nášho južného suseda.

    Teda, tak ako som v úvode povedala, vznik Fóra poslancov Karpatskej kotliny nie je jav náhodný, ale je to jeden z konkrétnych krokov v duchu oficiálnej politiky Maďarskej republiky.

    Pritom maďarská politika autonómie dnes už dostáva organizovanú a sofistikovanú podobu riadenú maďarskými politickými inštitúciami FIDESZ, JOBBIK a ďalšie a oficiálne podporovanú právnymi aktmi zákonodarnej a výkonnej moci maďarskej republiky. Lepší dôkaz netreba ani hľadať, pretože vlastne Fórum poslancov Karpatskej kotliny, o ktorom tu už niekoľko dní rozprávame, je vlastne podštruktúrou maďarského parlamentu. Takto to bolo vytvorené.

    Tieto štyri stratégie, ktoré som v úvode uvádzala, dostali svoju oficiálnu podobu na septembrovom zhromaždení Fóra poslancov Karpatskej kotliny. Maďarská republika vlastne vznikom tohto Fóra už absolútne jednoznačne vyložila pred všetkými karty na stôl, pretože toto Fórum sa zorganizovalo a bude sa ďalej uskutočňovať pod priamou organizačnou a politickou záštitou maďarského parlamentu. Čo je nebezpečné, je to, že toto Fórum sa stáva a stalo stálou inštitúciou maďarského parlamentu. Tomuto Fóru predsedá predseda maďarského Národného zhromaždenia, finančne je jeho činnosť zabezpečovaná v rámci maďarského štátneho rozpočtu Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, ktoré zároveň bude vykonávať aj normotvornú činnosť týkajúcu sa maďarských zahraničných menšín. To vlastne znamená, že je vlastne toto Fórum predĺžená ruka maďarského parlamentu, cez ktoré budú priamo zasahovať do vnútorných záležitostí krajín, kde žijú maďarské menšiny a ktorých poslanci sa tam zúčastňujú. Čiže je to bezprecedentný zásah do vnútorných záležitostí okolitých krajín. Deje sa to v Európe v 21. storočí a je to a absolútne to visí vo vzduchoprázdne mimo nejakých medzinárodných právnych noriem.

    Napríklad v rámci tohto Fóra pôsobí stály výbor, ktorý zasadá raz do roka, a v rámci neho sú štyri podvýbory. Znovu číslo 4. Je to výbor hospodársky, právny, pre kultúru a vzdelanie a pre zahraničné veci a európske záležitosti. Čiže vlastne aj vytvorením týchto štyroch výborov, stálych výborov, potvrdili to, čo som hovorila v úvode, že dlhodobá stratégia Maďarskej republiky realizuje svoje šovinistické a autonomistické požiadavky cez tie štyri spomínané stratégie, pretože teraz vytvorili v rámci Fóra poslancov Karpatskej kotliny aj presne štyri výbory, ktoré to majú realizovať a rozmieňať na drobné. Čiže vlastne celú túto činnosť riadia maďarské politické a ústavné inštitúcie. Celá táto činnosť má dlhodobý charakter, ktorý je zameraný v podstate na vytvorenie veľkého Uhorska.

    Takže treba povedať všetkým, ktorí sa snažia tieto konania podceňovať a zľahčovať, zobuďme sa! Tu naozaj Maďari povedali úplne jasne, ako keby povedali doslova, že chceme obnoviť veľké Uhorsko! Čiže každý politik, aj ten na Slovensku alebo v okolitých štátoch, ktorý si pred týmto zakrýva oči, je absolútne nezodpovedný a pristupuje nezodpovedne k vykonávaniu svojho mandátu poslanca, ktorým nás občania vo voľbách poverili.

    Do uvedeného rámca zapadá aj návšteva lídra maďarských radikálov z Rumunska Lászlóa Tőkésa na Slovensku dňa 27. 9. tohto roku, keď ho v Dunajskej Strede prijal dnes neprítomný Pál Csáky. Pán Tőkés tu neprišiel, upozorňujem, ako predseda nejakého združenia včelárov, pán Tőkés prišiel ani nie ako biskup, ktorým je, alebo europoslanec, ktorým tiež je, on tu prišiel ako predseda Rady autonómie Karpatskej kotliny. O autonómii na Slovensku debatoval aj s pánom Csákym, ktorý to síce opakovane popieral, t. j. klamal, ale usvedčuje ho písomný aj zvukový záznam, ktorý je k dispozícii z tohto rozhovoru. Podľa záznamu okrem iného odzneli aj slová, že „Maďari budú žiadať späť zabraté územia podľa izraelského modelu Územie za mier a na tomto území si budú uplatňovať právo na sebaurčenie podľa kosovského modelu“. Tőkés v mene Rady autonómie Karpatskej kotliny a tiež v mene SMK pohrozil napríklad v otvorenom liste účastníkom samitu NATO v Bukurešti, že „neexistencia autonómie na etnickom princípe v strednej Európe je vážnym bezpečnostným rizikom, ako to údajne ukázal príklad Kosova“.

    To len potvrdzuje, že už v dobe konania tohto samitu, to znamená, 2. až 4. apríla tohto roku bola rozpracovaná aj stratégia, o ktorej som hovorila – stratégia tlaku na medzinárodné spoločenstvo. Sem zapadajú aj vystúpenia poslancov maďarského parlamentu a poslancov maďarskej národnosti okolitých štátov v europarlamente. Napĺňajú tým iba princíp goebbelsovskej propagandy šokovať, traumatizovať medzinárodné spoločenstvo, doslova otravovať tieto inštitúcie s tým, ako sú na Slovensku ohrozovaní na živote, ako sú potláčané ich ľudské práva a podobne, čo vôbec nie je pravda. Vzápätí po takýchto provokáciách reagujú maďarskí ústavní činitelia a inštitúcie maďarského štátu a prilievajú ešte vlastne olej do ohňa v snahe zvyšovať napätie vo vzájomných vzťahoch. Samozrejme, že vždy je obvinená tá zlá Slovenská republika, jej politici, no a predovšetkým politici a politika Slovenskej národnej strany.

    Faktom však zostáva, opakujem, že už v júli tohto roku Slovenská národná strana upozorňovala na tieto štyri rozpracované stratégie, ktoré sa začínajú do písmena napĺňať. Isteže, podľa SMK a Budapešti je zodpovedná už dnes nielen SNS, ale aj celá vláda Slovenskej republiky.

    Napríklad, určite si pamätáte, keď predsedníčka maďarského parlamentu poslala v takomto smere, kde obviňovala Slovenskú republiku, aj list predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Paškovi a my sme čakali po tomto liste ďalšie provokácie, aby vlastne to, čo ona tvrdí, mohlo byť potvrdené. Stalo sa. Tie provokácie boli a ďalej pokračujú. To vždy slúži a slúžilo ako zámienka aj pre reakciu maďarskej vlády napríklad v podobe prejavenia takých tvrdých gest, ako keď zavolali veľvyslanca v Maďarsku, slovenského, pána Migaša, predvolala ho ministerka zahraničných vecí pani Gönczová, aby vysvetlil nejaké provokácie zo strany Slovenska.

    Ja sa úplne vážne pýtam, aké provokácie zo strany slovenských orgánov aj od slovenských politikov boli, ktoré by sme my v Budapešti mali vôbec niekedy v histórii vysvetľovať?

    Pýtam sa, prečo orgány maďarského štátu aj maďarskí politici z SMK doteraz rozumným spôsobom nevysvetlili, o čom sa rokovalo na Fóre poslancov Karpatskej kotliny v maďarskom parlamente, aké právne akty tam vznikali, ako sa dotýkajú suverénnosti Slovenskej republiky a či tieto záväzky a akty sú nielen v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, ale aj s ústavným záväzkom poslancov v podobe poslaneckého sľubu?

    Čiže žiadne provokácie zo strany Slovenska. Absolútne nehoráznou, najväčšou provokáciou je tu zo strany Maďarska vznik tohto Fóra poslancov Karpatskej kotliny! A je načase, aby Slovenská republika zaujala tvrdší a razantnejší postoj.

    Vidíte, nie sú tu prítomní poslanci Strany maďarskej koalície, poslanci slovenského parlamentu, „akože“ odmietli vysvetľovať, pretože vlastne aj týmto spôsobom, cez svoju neprítomnosť, deklarujú svoj vzťah k Slovenskej republike a k jej orgánom. Keď ich požiada Národná rada ako poslancov Národnej rady, kde je zaradený bod, ktorý sa ich týka, zareagujú neúčasťou absolútne arogantne. To ja považujem za provokáciu! Ale keď písknu z Maďarska, z Budapešti, kde nie sú ani občanmi, kde nežijú z peňazí daňových poplatníkov Maďarska, keď pískne Budapešť, na Fórum sa dostavia hneď.

    Nedá mi pri tejto príležitosti tiež nezareagovať na pána poslanca Horvátha, ktorý tu hovoril o akejsi našej ústretovosti pri posunutí do druhého čítania zákona, bude sa tu hovoriť o vlastivedných názvoch školského zákona, novele školského zákona, všetci vieme, o čom hovoríme. No, viete, akože treba sa zamyslieť nad tým, rokovať – na rokovanie treba najmenej dvoch, aby ste mohli rokovať. Prejaviť ústretovosť môžeme niekomu, kto tú ústretovosť pochopí. Vy ste prejavili ako klub ústretovosť a vidíte, aká je odpoveď – tam tie prázdne lavice vzadu.

    Čiže ja by som len chcela upozorniť nielen vás, ale aj vôbec ľudí na Slovensku a politikov hlavne na fakt, že naozaj niekedy Maďari sú zvyknutí si našu tú kresťanskú dobrotu a ústretovosť pliesť s naivitou a hlúposťou. Myslím si, že netreba niekomu dávať dôvod, aby si o nás myslel, že sme sprostí.

    A chcela by som tiež poprosiť aj nás, lebo niekedy je to možno geneticky zakódované, politikov na Slovensku, aby sme začali razantne postupovať voči Budapešti a jej provokatívnej, šovinistickej, nebezpečnej politike, aby sme nejakým spôsobom vytlačili zo svojich duší tých poddaných z Uhorska z 19. storočia. Pretože ako keby niektorí sa naozaj nevedeli správať a stále sa správame tak, ako v tom „ručičku bozkávam, pán veľkomožný“, ktorý nás tlčie po hlave stále. Tak zareagujme tvrdšie ako naozaj predstavitelia zákonodarného zboru svojprávneho, zvrchovaného štátu, slovenského štátu, ktorý sa volá Slovenská republika, a prestaňme vnútorne sa cítiť ako nejakí poddaní. Lebo niekedy sa mi zdá, že tá nesvojprávnosť a nedostatok razantnosti spočíva v takom duševnom stave.

    Ja odmietam obsah aj tón vyjadrení ministersky zahraničných vecí pani Gönczovej, ktorá mimochodom veľmi často na oficiálnych rokovania v zahraničí používa namiesto Slovenska názov „Felvídek“, to je to, o čom som hovorila, oni stále majú Slovensko ako Hornú zem. My nie sme Horná zem! My sme Slovensko, my nie sme ničia Horná zem! Pani ministerka povedala, že premiér Fico nesie zodpovednosť za to, aké strany má v koalícii. Je to absolútne nehorázne zasahovanie do vnútorných záležitostí štátu a pani Gönczovej treba znovu zdôrazniť, že Uhorsko bolo, už nebude, ani nie je, už je Slovenská republika.

    Rovnako takisto, keď sa vyjadrovala na adresu Slovenska absolútne nehorázne, ultimatívne, keď presne povedala, že týždeň čaká odpoveď a potom zváži Maďarsko ďalšie kroky. Takéto otvorené vyhrážanie je absolútne neprípustné a tvrdšie by mala reagovať aj slovenská diplomacia, nielen v bilaterálnych vzťahoch voči Maďarsku, ale aj v rámci Európskej únie. Európska únia takisto musí otvoriť oči a netváriť sa snáď, že sa tu nič nedeje. Pretože znovu história nás učí a skúsenosti tiež, že taká slušnosť a uzatváranie sa je pre Maďarsko znakom prejavu slabosti Slovenska. Znovu zdôrazním, že Slovensko aj Národná rada Slovenskej republiky musí konať jednoducho vždy razantne, vždy, a nemôže si dovoliť prejavovať slabosť!

    Iste, chápeme problémy Maďarskej republiky, lebo doteraz neboli schopní stráviť problém Trianonu a vlastne Maďarsko 160 rokov je na zlej historickej ceste, teda od roku 1848. Keď len trošku načrieme do histórie, Francúzska revolúcia predsa mala tri také nosné heslá: „Sloboda, rovnosť, bratstvo“, ale po celé toto obdobie Maďari tento princíp žiadali len pre seba a upierali pre iných. V podstate v tomto duchu konajú aj dnes, pretože žiadajú autonómiu na juhu Slovenska aj v iných štátoch, pričom zároveň týmto negujú práva Slovákov a iných národností, ktorí všade na tomto území žijú vo veľkej väčšine s výnimkou napríklad okresov Dunajská Streda a Komárno. To je jednoducho neprijateľné!

    Druhou príčinou, prečo Maďarsko a maďarskí politici tieto otázky otvárajú, je, a na to treba tiež sa zamerať a venovať tomu pozornosť, aj situácia v Maďarsku, ktorú ja nazvem v mimoriadnej zhode s pánom poslancom Csákym, ako morálny a politický rozvrat v Maďarsku. Pretože pán Csáky to formuloval 24. septembra tohto roku v maďarskom denníku Magyar Hírlap, kde uvádza, citujem: „Pre morálno-politické prieťahy čoraz viac ľudí“, ako maďarskej národnosti, „je rozčarovaných Maďarskom, a pretože už dennodenne sme svedkami morálno-politického zvíjania sa vo svojej podstate tejto krajiny a hlbokého úpadku verejného života tohto štátu tak, že už nie príliš môžeme nazerať na Maďarsko ako na štát, ktorý je nám vzorom.“ To znamená, že trváce rozčarovanie v duchu ľudí, to nehovorím ja, tak hodnotí politickú a spoločenskú situáciu pán poslanec Csáky.

    Stručne povedané, vlastne skonštatoval, že maďarská spoločnosť je zmietaná morálno-politickou krízou, a preto maďarské inštitúcie sa snažia tieto veci riešiť navonok hľadaním – ako vždy – vonkajšieho nepriateľa.

    Ďalšou príčinou je, že popularita SMK na Slovensku klesá, a preto možno pre niektorých politikov SMK je záchranou aj taký tlak na účasť vo vláde. V uvedenom rozhovore aj pán Csáky veľmi jasne uvádza: „Podpora maďarských politických strán, maďarskej vlády a parlamentu a takisto aj podpora Európy znamená naše zázemie“, čiže akási ich výhoda, „ktorá nemôže byť opomenutá pri najbližších parlamentných voľbách a nemôže to opomenúť ani premiér Robert Fico.“ Takže už vidíte, že to šidlo z vreca sa vlastne vykľulo. Csáky ako keby v preklade hovorí, že my utlmíme svoje napádanie a požiadavky, ak po ďalších voľbách budeme členom vlády. Samozrejme, teda robia si zálusk na úkor Slovenskej národnej strany. To však znamená, že to bude alebo by to bol, teoreticky, člen vlády, ktorý už inštitucionálne spolupracuje a podlieha maďarskému parlamentu. Ja si myslím, že vlastne vytvorením Fóra poslancov Karpatskej kotliny, Strana maďarskej koalície si definitívne zatvorila dvere pre účasť do hociktorej vlády na Slovensku. Ako môže byť súčasťou...

  • Ako môže byť súčasťou hocijakej slovenskej vlády strana, ktorá inštitucionálne podlieha parlamentu iného štátu? Veď to je absurdné – každý, kto by ich zobral do vlády, a ja sa nedivím, že sa všetci opoziční od nich dištancujú, by vedel, že sa dopúšťa, nebojím sa povedať, vlastizrady.

    Dovolím si ešte upozorniť na jeden problém, ktorý tiež naše médiá, ktoré si všímajú len to, čo chcú, alebo to, čo chcú ich majitelia, neotvorili. Stretnutie Csáky a Tőkés sa uskutočnilo počas tretieho stretnutia slovenskej a sedmohradskej reformovanej cirkvi. To nie je obyčajná cirkev. Cieľom spolupráce týchto cirkví, podľa dohody, ktorú podpísali, je „podporovať kolektívne sebaurčenie menšiny“, rozumej autonómie maďarskej menšiny. To je súčasť tej duchovnej stratégie, o ktorej som tiež v úvode hovorila, zjednocovania akéhosi maďarského národa cez hranice Maďarskej republiky.

    No a pre pochopenie, ako Maďari pristupujú k otázkam národnostných menšín, len jeden príklad. U nás sa dožadujú všetkých možných práv s ďalekosiahlymi cieľmi, u nás sa dožadujú a predkladajú zákon a my v tej svojej dobrote slovenskej, ktorú ja som nazvala trochu ináč, im vychádzame v ústrety, zmeny vlastivedných názvov a tak ďalej, ale v Maďarsku, a znovu nebudem hovoriť ja, aby ma niekto neobvinil, ale budem citovať maďarského parlamentného ochrancu ľudských práv Jenöho Kaltenbacha, ktorý 12. júna v minulom roku povedal, citujem, že „v Maďarsku národnostné menšiny boli prakticky úplne asimilované, akčné programy pre nich sú úplnou ilúziou“ a o novele menšinového zákona povedal, že je to „štátom požehnaný podvod“. Čiže vlastne obvinil maďarskú vládu z podvodu.

    No klasickým príkladom je, že zatiaľ čo už u nás poslanci SMK ani nevedia, čo by žiadali, a my im vychádzame v ústrety ako pánu veľkomožnému, tak národnostná menšina slovenská je zlikvidovaná, prakticky, a nemôže si ani postaviť, aj keď peniaze zo Slovenska asi boli v týchto medializovaných Mlynkoch, Slovenský dom, lebo už im vadí asi ten názov „Slovenský“.

    Povedala som v úvode, že nepodceňujme situáciu, buďme zodpovednými politikmi, pretože posledné udalosti na futbalovom zápase v Dunajskej Strede znovu upozorňujú, že situáciu netreba podceňovať. Situácia v Maďarskej republike a okolo Maďarskej republiky mi už, ako povedal Jaro Paška, silne pripomína, a ja s ním súhlasím, situáciu spred viac ako 60 rokov, pretože sú tu niektoré analógie. V Nemecku vtedy bola tiež veľmi zlá ekonomická situácia a s ňou súvisiace sociálne problémy, ktoré boli a vždy sú ideálnou živnou pôdou pre politickú radikalizáciu. Táto politická radikalizácia sa prejavuje zvyčajne aj zvyšovaním nacionalizmu a šovinizmu, ktorý sa do svetovej a európskej histórie zapísal pod názvom národný socializmus. Všetci vieme, čo to bolo, čím sa to skončilo pre Európu a svet, ktorými sa prevalil hnedý mor fašizmu.

    Nesmieme preto podceňovať to, čo sa deje v Maďarsku a čo robí oficiálna politika Maďarskej republiky, čo robí Maďarsko. Situácia totiž nebezpečne graduje. A treba povedať, že Maďarská republika nielenže má, ale očakáva ohromne veľké ekonomické problémy, ktoré sa budú prejavovať aj zvyšovaním problémov sociálnych. K tomu netreba zabúdať, že v Maďarsku sa blížia parlamentné voľby a dá sa očakávať, že situácia v Maďarsku sa bude ďalej radikalizovať, už sa to de facto deje, a podľa mňa aj to, čo sa udialo v Dunajskej Strede, bola jednoznačná provokácia, politická provokácia, nebojím sa to povedať, ktorá nemala absolútne nič spoločné so športom – a bola veľmi dobre zorganizovaná.

    Samozrejme, že toto sú všetko, čo sme hovorili, negatívne javy. Nielen ja, ale určite všetci normálni ľudia na Slovensku si želáme, aby slovensko-maďarské vzťahy sa zlepšili, pretože my tu ostaneme stále, stále Maďarsko bude naším južným susedom, a aby tieto vzťahy zodpovedali európskym vzťahom v 21. storočí.

    Neverím však, aj keď ich význam nespochybňujem, že slovensko-maďarské vzťahy môžu zlepšiť rôzne zmiešané komisie historikov, vedcov, kultúrnych pracovníkov, spisovateľov a podobne. Rovnako ani neverím a nerobím si ilúzie, že to bude rýchly proces, pretože historické povedomie všeobecne aj u Maďarov a Slovákov pretrváva veľmi dlho a mení sa pomaly.

    Myslím si však, že urýchliť zlepšenie týchto vzťahov môže len politická vôľa politických elít na oboch stranách. Avšak u časti maďarských politických elít, a upozorňujem, veľkej časti, stále pretrváva pocit nadradenosti politickej štátotvornosti Maďarov v Karpatskej kotline a tlak traumy z Trianonu. Z toho vyplývajú aj ich autonomistické snaženia, aj vytvorenie Fóra poslancov Karpatskej kotliny.

    Nevedia si jednoducho reprezentanti v Maďarskej republike uvedomiť alebo nechcú si uvedomiť, že Uhorsko, v ktorom bolo Maďarov len 40 %, nerozbili Slováci, Rumuni, Srbi a ďalšie národy, ale samotní Maďari ho rozbili. A rozbili ho preto, lebo mali politiku, ktorá jednoznačne existenčne ohrozovala národy v Uhorsku, a preto muselo Uhorsko padnúť. Snaha pokračovať v tejto politike aj v 21. storočí môže skončiť jedine neúspechom.

    V tomto smere na zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov objektívne je lepšie pripravená slovenská strana, lebo slovenská strana je omnoho konštruktívnejšia. Treba však povedať, že pripravení sme, chceme zlepšiť vzťahy, ale nie za cenu sklonenia hlavy, sebaobetovania alebo kajania sa až do nepríčetnosti, pretože naozaj treba zo seba vytlačiť toho poddaného a nemať stále pocit, že nad nami je pán veľkomožný.

    Jednoducho, my sme ústretoví voči Maďarsku aj v duchu toho, čo je slovenskému národu vlastné, čiže národa, ktorý vyznáva kresťanské hodnoty a má v sebe slovenskú a slovanskú dobrosrdečnosť a pohostinnosť. Nesmieme však postupovať tak, ako som už povedala, aby si našu dobrotu naši južní susedia plietli s hlúposťou a neschopnosťou a ústupčivosťou.

    Je preto nutné, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie k vzniku Fóra poslancov Karpatskej kotliny a aby potom sa to neskončilo len týmto prijatím, aby razantne konala nielen naša oficiálna politická reprezentácia, ale hlavne aby otvorila oči aj Európa a orgány Európskej únie, aby si nezakrývala Európa oči pred hrozbami Maďarska, pretože sú to hrozby pre celý starý kontinent. Pretože naozaj, keď sa v škole histórie niekto dobre neučí, musí skladať reparát. A skladať reparát je veľmi ťažké, ako vieme, spred 60 rokov, to by bola veľmi ťažká škola života.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky – páni poslanci Kotian, Rafaj, Horváth, Kovarčík, Paška, Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Kotian.

  • Pozn. red.: Najprv vystúpil poslanec Rafael Rafaj.

  • Ďakujem za možnosť reagovať. Myslím, že pani podpredsedníčka parlamentu veľmi komplexne a hĺbkovo odhalila stratégiu budapeštianskej iredenty a po jej vystúpení, myslím, že v sále nikto nie je na pochybách, že riešime nielen akútny, ale aj dlhodobý chronický problém s cezhraničným presahom maďarskej zahraničnej politiky.

    Súčasne dúfam, že tu nikto nie je, kto by tam videl nejaké politikum, pretože to vystúpenie bolo naplnené faktami, argumentmi, analytickými premisami, ktoré veľmi jednoznačne posadili na ten parlamentný diskusný dereš tých, ktorí tam patria, ale ktorí možno tu v súčasnosti nie sú, myslím tým tú kotlíkovú stranu a myslím tým centrálu maďarskej iredenty, ktorá sedí v Budapešti.

    No a uvidíme, ako sa to skončí, pretože v Indii majú síce štyri kasty, my na Slovensku len jednu, nedotknuteľnú, ktorá tu momentálne ani nie je, ale ja som presvedčený, že slovenský parlament prelomí túto politickú nedotknuteľnosť tejto kasty a že prijmeme navrhnuté uznesenie, ktoré naozaj vystihuje to, čo pomenovala aj pani podpredsedníčka vo svojom prejave – sme suverénnym štátom, suverénnym parlamentom a musí vzísť odtiaľto suverénne rozhodnutie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, ja myslím, že ste veľmi jasne, výstižne poukázali na problém slovensko-maďarských vzťahov. Po Kosove Maďarská republika akoby dostala krídla. Ten tlak sa stále postupne na Slovensko zväčšuje, pochopiteľne, cez poslancov maďarskej koalície. Je to veľmi nebezpečná hra.

    Ja by som chcel poukázať na to, napríklad, čo sa týka Hedvigy Malinovej, to bola prvá taká trauma, resp. prvá provokácia voči Slovensku, ktorá nastala. Toto je druhá veľká provokácia, čo sa týka futbalového zápasu Dunajská Streda – Slovan Bratislava, keď fanúšikovia Ferencvárosu prišli na územie Slovenska so štátnymi symbolmi Maďarskej republiky, so štátnymi symbolmi veľkého Uhorska. Ja by som chcel poukázať na to, že musíme byť veľmi opatrní, že si musíme dávať veľký pozor na tretiu provokáciu, lebo teraz to tým maďarským šovinistom z tých rôznych šovinistických strán nevyšlo. Oni čakali na to, že tu budú aj nejaké obete. Oni očakávali to, že začne ten problém eskalovať cez to, ako sa aj dávalo do povedomia, že tam je nejaká obeť. Ja sa obávam toho, že určitá šovinistická skupina, určití zástupcovia týchto šovinistických politických strán sú schopní spraviť na juhu Slovenska aj teroristický útok, kde budú obete a kde sa začne robiť tvrdá politika. Aj takáto možnosť je. Dejiny tomu nasvedčujú, že takouto formou sa koná politika.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem. Pani podpredsedníčka parlamentu, dovoľte mi oceniť a podčiarknuť tú časť vášho prejavu, kde hovoríte o potrebe vyjednávať, rokovať, diskutovať so vztýčenou hlavou, sebavedome, partnersky, tak, ako sa to robí bežne v medzinárodných vzťahoch. Presne takto to treba robiť aj v tomto konkrétnom prípade a len oceňujem, že ste to povedali vo svojom prejave.

    Len ako ilustratívny príklad uvádzam práve tie učebnice, ktoré sme prerokovávali v parlamente v prvom čítaní. Tie vyjednávania vždy majú aj kuloárny, aj verejný rozmer. Tie kuloárne, samozrejme, prinášajú tiež výsledky a tá verejná časť rokovaní prináša istú transparentnosť, kde sa ukáže, kto rokuje, ako rokuje, o čo žiada, o čo pýta toho partnera, do akej miery vie negociovať, ustupovať od svojich požiadaviek, ako je kreatívny, proste s čím prichádza do diskusie ako relevantný partner. A toto sme, samozrejme, spravili aj v našom parlamente s tým, že je tu lehota nejakých 30 dní alebo nejaký mesiac na to, aby kolegovia z SMK tiež prišli s ďalšími návrhmi, pretože vedia, že ten návrh, ktorý predložili, nie je priechodný.

    Rovnako, ako tento ilustratívny príklad uvádzam, treba vyjednávať aj s Maďarskou republikou, treba rokovať sebavedome, partnersky a na rôznych úrovniach a aj verejnou formou, aj kuloárnou formou.

    Ďakujem pekne.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vaša informácia bola vyčerpávajúca. Ja by som ale takúto informáciu bol očakával od riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Riaditeľ Slovenskej informačnej služby predsa mal byť informovaný o tom, že sa v Maďarsku deje pohyb radikálov smerom k Slovenskej republike. To je prvý krok. Druhý, prečo sme nevyužili možnosť sprísniť kontroly na hraniciach Slovenskej republiky medzi Maďarskom a Slovenskom? To je druhý krok. Ďalej – ako? Veľmi jednoducho. Ako bola zabezpečená bezpečnosť divákov už na štadióne? To boli ďalšie kroky. To znamená, akým spôsobom sa dostali radikáli cez brány štadióna? Ako si plnil klub, futbalový klub v tomto prípade, kontroly na bránach tohto štadióna? A potom sa každý diví, že bola určitá represia polície, pretože to už boli len následné kroky, už len zachraňovali situáciu, ktorá mala byť dávno, dávno predtým signalizovaná a táto informácia mala už na Slovensku dávno byť.

    Ale čo sa týka vášho príspevku, si myslím, že bol v poriadku. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani podpredsedníčka, máte pravdu, naozaj sa nemáme prečo hanbiť a prečo skláňať hlavy. Veď sa len na nich pozrite, po tom, čo prišli o územia a o národy, ktoré na nich hrdlačili, dnes nemajú z čoho žiť. Požičiavajú si po celom svete. Všetky národy a štáty, ktoré sa z bývalého Uhorska uvoľnili, stoja na vlastných nohách. Slovensko pätnásť rokov po osamostatnení takisto stojí na vlastných nohách. Nemá problémy. Viete, ako ich to musí štvať? A určite by urobili, čo sa dá, aby sa opäť zmocnili tých národov, aby ostatné národy zase museli hrdlačiť na ich veľkomožné nároky.

    No a podľa toho, čo hovoríte, sa mi zdá, že naozaj nadišiel čas, aby sme začali iniciatívne pracovať na fóre krajín, ktoré sú ohrozované veľkomaďarským šovinizmom, aby sa koordinovali aktivity v našom regióne, aby sa účinne predchádzalo týmto výpadom zo strany maďarských šovinistov.

  • Pán predseda výboru Halecký.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja len by som chcel podčiarknuť to, čo už hovorila aj pani podpredsedníčka, že ja považujem za veľmi dôležitý v tejto problematike ten argument, že tu sa nemusí nič vysvetľovať, tu sa nemusí nič zdôvodňovať, čo sa týka Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny. Toto považujem za dôležité z toho dôvodu, že tým pádom sa nedáva ruka na spoluprácu, na vyjasnenie názorov, ale skôr opačným tendenciám, teda tendencii nespolupracovať, prijímať určité závery, určité postupy, ktoré nebudú stabilizovať, ale opačne, destabilizovať situáciu v srdci Európy. Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka, vaša reakcia.

  • No, ďakujem, ja budem len krátko reagovať, čo sa týka toho incidentu Dunajská Streda. Ja si myslím, že, viete, po vojne je každý generál. Myslím si, že zásah slovenskej polície bol aj adekvátny, aj namieste. Samozrejme, vždy potom s odstupom času sa vidí, čo sa ešte mohlo. Veď vidíte, že napríklad v Budapešti protestujú dennodenne pred našou ambasádou zato, že bol zasa príliš krutý podľa nich tento zásah. Ja by som chcela políciu za toto skutočne pochváliť, pretože naozaj postupovali normálne. Ak ten, kto hovorí o tvrdosti alebo brutalite, nech si pozrie správy z Francúzska, Anglicka, kde dostanú desať ráz toľko od tých, ktorí sa nevedia vpratať do kože, a nikto si ani nepípne. Jednoducho to je v duchu demokracie, takto to v demokracii bude.

    Čo ma ale mrzí, je, že na túto provokáciu sme zaplatili tri milióny slovenských korún. A tie tri milióny sa mohli dostať možno deťom, ktoré čakajú na transplantácie orgánov alebo proste nemôžu mať také sociálne podmienky, aké by si zaslúžili. Dali sa omnoho lepšie tieto tri milióny využiť.

    Súhlasím s pánom poslancom Paškom, že naozaj možno by bolo treba iniciovať takú nejakú spoluprácu okolitých krajín, pretože naozaj už to sú nie kontúry, ale konkrétne to, čo sa deje v Maďarsku, je veľmi nebezpečné.

    A nakoniec by som chcela povedať, že oddeľujme politikov a občanov. Pretože ja si myslím, že ľudia, ktorí žijú v Maďarsku, nemajú nepriateľské nejaké nálady, tí obyčajní, ktorí majú také isté problémy ako naši občania, hlavne či sa zamestnajú, či deti sa dobre učia a podobne. Takže to sú politici, ktorí ich manipulujú. Ja verím, že pri voľbách v Maďarsku nezvíťazia práve tí, ktorí sa snažia takým spôsobom postupovať.

    A na záver by som povedala, presadzujme naozaj takú razantnú politiku, ako presadzuje aj premiér Fico, pretože Slovensko si len vtedy vydobyje svoje miesto...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v piatok minulý týždeň dňa 31. októbra na deň reformácie som vám podal správu k účasti poslancov za Stranu maďarskej koalície na Fóre poslancov Karpatskej kotliny. Na Fóre, aby som to podčiarkol, maďarských poslancov Karpatskej kotliny.

    V mojej analýze zameranej predovšetkým na medzinárodné právne aspekty som plne preukázal a som o tom presvedčený – a márne mi niekto bude z tlačových konferencií niečo odkazovať, tu mal sedieť, v týchto laviciach – som presvedčený, že účasť poslancov slovenského parlamentu na inštitucionalizovanej činnosti maďarského parlamentu je v rozpore s medzinárodným právom, v rozpore s európskymi normami, ide proti prúdu modernej Európy a zároveň vyvoláva dôvodné otázky o súlade so slovenským právnym systémom a Ústavou Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi preto na záver po skončení rozpravy k tejto informácii stručne rekapitulovať, prečo táto činnosť volených zástupcov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície, v ktorej si absolútne nectia tento parlament, túto Národnú radu, je v rozpore so všetkým, čo dnešná Európa vyznáva.

    Účasť poslancov Národnej rady za Stranu maďarskej koalície je nezlučiteľná s činnosťou Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny, pretože Fórum podriaďuje volených zástupcov iného štátu či iných štátov maďarskému štátu a menovite maďarskému parlamentu, Národnému zhromaždeniu Maďarskej republiky.

    Poslanci slovenského parlamentu za Stranu maďarskej koalície sa začali – a chcú v tom pokračovať, ako o tom svedčia vyjadrenia poslanca Pála Csákyho na tlačovej konferencii minulý týždeň v piatok počas rokovania pléna Národnej rady Slovenskej republiky – teda priamo sa podieľať na tvorbe maďarskej legislatívy a formovaní maďarskej zahraničnej politiky v širšom medzinárodnom priestore a s dosahom na bytostné záujmy suverénnej Slovenskej republiky.

    Po druhé, účasť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície je nezlučiteľná s činnosťou Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny, pretože toto Fórum – a o tom hovoríme, hovoríme o SMK, o ich účasti a hovoríme o Fóre – presadzuje autonómne koncepcie vrátane teritoriálnej autonómie. Tu znovu podčiarkujem – a môžu sa akokoľvek na tlačových konferenciách vyhovárať, že to bolo prijímané vo vzťahu k srbským poslancom maďarskej národnosti alebo rumunským poslancom maďarskej národnosti –, toto bolo prijaté a za toto hlasovali účastníci tohto Fóra a toto aj podporili.

    Pán predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky, je načase otvorene a zreteľne vám povedať toto – a znovu to zopakujem, čo tu zaznieva zo Slovenska, a nebojím sa to povedať aj na bilaterálnych rokovaniach: Zo Slovenska nové Kosovo neurobíte!

  • Páni poslanci za Stranu maďarskej koalície, zmierte sa s realitou, že koncepcia kolektívnych práv nemá miesto v Európe ani inde, nenašla si miesto napriek vašim veľkým snahám v žiadnom ľudskoprávnom dokumente, a znovu opakujem, Organizácie Spojených národov, Rady Európy, OBSE alebo Európskej únie. Nemáte medzinárodnoprávnu bázu ani medzinárodnopolitickú a už vonkoncom nie morálnu bázu pre vaše archaické pokusy o vzkriesenie veľkého Maďarska.

  • Po tretie, účasť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMK je nezlučiteľná s činnosťou Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny, pretože ide priamo proti Rámcovému dohovoru Rady Európy o ochrane národnostných menšín, ktorý je európskym štandardom a základným referenčným rámcom aj pre ďalšie medzinárodné fóra a ktoré uznáva len individuálne práva osôb patriacich k národnostným menšinám, odmietajúc princípy kolektívnych práv. Odmietam vaše táranie na tlačových konferenciách, ktorým neustále atakujete tento parlament, hoci ste tu mali sedieť v radoch tejto Národnej rady na tomto rokovaní!

    Po štvrté, účasť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície je nezlučiteľná s činnosťou Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny, pretože táto činnosť je v rozpore s európskym právom, v rozpore s európskymi normami a je neetická.

    Po piate, opakujem, účasť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície je nezlučiteľná s činnosťou Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny, pretože otázka ochrany práv národnostných menšín na území Slovenskej republiky je a zostane výlučne zodpovednosťou nášho štátu – Slovenskej republiky a nebude ju určovať ani maďarský parlament, ani vláda Maďarskej republiky, ani Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny. Toto znovu potvrdzujú aj Bolzanské odporúčania, ktoré nedávno boli prijaté ako odporučenia vysokého komisára pre národnostné menšiny OBSE Knuta Vollebaeka o národnostných menšinách v medzinárodných vzťahoch.

    Maďarská republika a jej inštitúcie majú právo prejavovať záujem o blaho maďarskej národnostnej menšiny v zahraničí. Toto jej nikto neberie. Ale akékoľvek kroky vo vzťahu k druhému štátu môže prijímať len na základe konzultácií s daným štátom, kde menšina žije, a pri náležitom rešpektovaní princípov teritoriálnej integrity, suverenity a priateľstva vrátane dobrých susedských vzťahov.

    V súlade s Bolzanskými odporúčaniami nebudeme tolerovať také aktivity Fóra, ktoré by podrývali integritu maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku a podporovali by separatistické tendencie u nás.

    Po šieste, účasť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície je nezlučiteľná s činnosťou Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny aj preto, že je v priamom rozpore so Základnou politickou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z roku 1995. Pacta sunt servanda – zmluvy sa majú dodržiavať, páni poslanci za Stranu maďarskej koalície!

  • Páni poslanci za Stranu maďarskej koalície, vy ste už známi tým, že raz sa na zmluvy odvolávate, keď sa vám to hodí, a inokedy o zmluvách nechcete ani počuť, ak vám to nepasuje do vašich plánov a krokov. Nečudujte sa, ak dostávate nálepku vierolomných partnerov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, je vysoko alarmujúce, že hneď po mojej správe z 31. 10. 2008 a zásadnom vystúpení predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, v ktorých zaznel rad veľmi závažných argumentov o neprijateľnosti účasti poslancov za SMK na činnosti podivnej inštitúcie maďarského parlamentu Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny, Strana maďarskej koalície zvolala tu, v budove slovenského parlamentu, v Národnej rade Slovenskej republiky tlačovú konferenciu, kde provokatívne a arogantne vyhlásila, že sa na činnosti Fóra bude naďalej zúčastňovať, že dianie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky je škandalózne. Škandalózne bolo to, že ste neprišli do pléna Národnej rady ako poslanci suverénnej Slovenskej republiky a volení občanmi Slovenskej republiky a bojkotovali ste tento parlament počas celého prerokovávania tohto bodu.

    Dovoľte mi ešte povedať toľkoto. Obrazne, utekáte z Národnej rady Slovenskej republiky do Národného zhromaždenia Maďarskej republiky. Potvrdzujete politologickú analýzu jedného nemenovaného politológa, ale ak chcem, môžem ho aj menovať, pána Michala Horského, ktorý povedal, citujem: „Zatiaľ je to, žiaľ, tak, že vedenie Strany maďarskej koalície si hrá svoj politický poker bez toho, aby sme tušili, podľa akých pravidiel. Podľa vyhlásení jej hlavným cieľom nie je získať politické sympatie, vplyv a moc v Bratislave, na slovenskej politickej scéne, ale v Budapešti, v Bruseli, Temesvári a možno aj v celej Karpatskej kotline. Verme, že ostatné politické strany nájdu na tento spôsob robenia politiky uvážlivú a primeranú odpoveď.“ To je citát Michala Horského z nedávneho rozhovoru.

    Som presvedčený o tom, že tou odpoveďou je aj prijatie navrhovaného uznesenia predneseného Pavlom Paškom, predsedom Národnej rady.

    Vážení poslanci Národnej rady Strany maďarskej koalície, neprítomní, ale iste máte svoje tváre upreté do obrazoviek vo svojich kanceláriách alebo vo svojom poslaneckom klube:

    1. Chováte sa ako nadposlanci, chováte sa, ako keby ste neboli poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ale poslanci maďarského parlamentu. Vaše správanie je neprijateľné pre Európu 21. storočia a vaše konkrétne kroky pod novým vedením vytvárajú akúsi šedú škvrnu v demokratickej spoločnosti.

    2. V piatok minulý týždeň i dnes ste mali možnosť v parlamente, tu v Národnej rade Slovenskej republiky, do ktorého ste boli legitímne zvolení občanmi Slovenskej republiky, pred verejnosťou diskutovať, o čom je Fórum, ale aj o tom, ako vnímate pôsobenie antisemitských, xenofóbnych, extrémne nacionalistických Maďarských gárd, ktoré pália slovenské zástavy, majú nenávistný vzťah k národnostiam a migrantom v Maďarskej republike a nenávidia Slovákov, a napokon, ako si predstavujete slovensko-maďarské vzťahy. Zbabelo ste ušli! O tejto diskusii, o tomto ste nechceli diskutovať. Mali ste možnosť slobodne a bez akýchkoľvek výčitiek či predsudkov otvorene diskutovať pred verejnosťou a nie v kuloároch či prostredníctvom vyhlásení a odkazov cez médiá a tlačové konferencie. Zmeškali ste túto šancu, otvorenú príležitosť a skryli ste hlavy ako pštrosy do piesku.

    3. Zástupcovia Strany maďarskej koalície, namiesto toho, aby ste pomáhali Slovenskej republike, a keď už ste boli vo vláde, resp. vo vládnej koalícii, ani vtedy ste to nerobili, aby ste pomáhali Slovenskej republike v dialógu pre zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov a spoločne sme stavali mosty spolupráce a dobrých priateľských vzťahov. Pôsobíte opačne. Snažíte sa, žiaľ, škodiť slovensko-maďarským vzťahom, ste zlými informátormi, emisármi v susednom štáte. Robíte aj zlý obraz o Slovenskej republike vďaka niektorým poslancom aj za Stranu maďarskej koalície v Európskom parlamente. Zabúdate, lebo nechcete si uvedomiť, že ste občanmi Slovenskej republiky, poslancami suverénnej Národnej rady Slovenskej republiky, a nie Maďarskej republiky a jeho parlamentu.

    4. Preto som sa veľmi jasne rozhodol, že až do zmeny vášho prístupu a prejavu skutočnej ochoty pre nachádzanie konsenzu v dialógu, kde nemôže byť ani jedna strana víťazom, len vy chcete byť stále víťazmi na jednej strane, budem hľadať riešenie aktívnou, konštruktívnou a odbornou diskusiou predovšetkým s profesionálnymi či profesijnými združeniami, mimovládnymi organizáciami, samosprávnymi inštitúciami o otázkach zlepšovania podmienok ekonomických, sociálnych, vzdelávacích a kultúrnych pre občanov maďarskej národnosti, pre ľudí, ktorí žijú v regiónoch južného Slovenska, lebo toto oni potrebujú a tam majú svojich konkrétnych zástupcov v samosprávach, a nie to, čo robíte vy v politike.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, odporúčam, aby ste prijali návrh uznesenia, ktorý predložil pán predseda Národnej rady Pavol Paška. Prijatie tohto uznesenia bude výrazom nášho znepokojenia a vážnym varovaním.

    Páni poslanci Strany maďarskej koalície, vážení páni poslanci Csáky, Berényi a Bárdos, odmietam vaše návrhy cez médiá, tlačové konferencie o odložení hlasovania. Mohli ste ho navrhnúť tu v parlamente, tu v pléne, tu ste mali byť v pléne a mohlo sa aj o vašom návrhu hlasovať. Vy však nás stále vnímate ako vidiek alebo „Felvídek“. Vy odmietate chápať suverénne postavenie Národnej rady Slovenskej republiky pre prerokovávanie aj takýchto návrhov, ktoré nám odkazujete ako nejakým menejcenným cez médiá!

  • Vážené dámy, vážení páni, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky je a bude vždy otvorená každému konštruktívnemu návrhu z Maďarskej republiky alebo strany predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny, ak pristúpia k dialógu, nie k monológu cez médiá, a ďalších národnostných menšín, ktoré na území Slovenskej republiky žijú. Chceme a budeme rokovať s každým, kto bude mať čestné a dobré úmysly, za podmienky rešpektovania medzinárodného a európskeho práva, zákonov a Ústavy Slovenskej republiky.

    Ešte raz vás žiadam a prosím súčasne, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, o podporenie uznesenia, ktoré predložil predseda Národnej rady Pavol Paška.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem vám, pán podpredseda vlády. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a chcem vás požiadať, aby ste v druhom čítaní uviedli

    vládny návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.

    Pre kolegyne, kolegov informácia, je to tlač 709, správa výborov je 709a.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaným návrhom zákona sa upravujú otázky súvisiace s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskeho spoločenstva.

    Cieľom návrhu zákona je právna úprava otázok v oblasti zabezpečenia systému riadenia a kontroly pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva s dôrazom na vytváranie podmienok na skutočne efektívnu a transparentnú koordináciu, riadenie, implementáciu a kontrolu opatrení financovaných z prostriedkov poskytovaných Slovenskej republike z fondov Európskeho spoločenstva.

    Impulzom na vypracovanie predmetného právneho predpisu boli pretrvávajúce problémy pri čerpaní finančných prostriedkov v programovacom období 2004 – 2006, resp. zbytočná zložitosť, ťažkopádnosť a nedostatočná transparentnosť vzťahov medzi subjektmi zapojenými do čerpania pomoci, či už vo väzbe na procesy, do ktorých je zapojený poskytovateľ pomoci a podpory, alebo vo väzbe na procesy na strane prijímateľa pomoci a podpory.

    Návrh zákona je právny predpis, ktorý aplikuje príslušné nariadenia Európskeho spoločenstva na právny a inštitucionálny systém Slovenskej republiky, berúc do úvahy ich špecifiká. Určuje predovšetkým postavenia právomoci a práva a povinnosti subjektov zúčastňujúcich sa procesu využívania prostriedkov poskytovaných Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie v rámci kohéznej politiky spoločenstva, spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky rybného hospodárstva.

    Za hlavný orgán riadenia, koordinácie a kontroly určuje vládu Slovenskej republiky. Súčasne tento návrh definuje postavenie centrálneho koordinačného orgánu, riadiacich orgánov, certifikačného orgánu, orgánu auditu, sprostredkovateľských orgánov a platobných jednotiek.

    Predkladaný návrh zákona určuje základné princípy riadenia a kontroly v oblasti využívania pomoci a podpory Európskych spoločenstiev a obsahuje procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosť.

    Veľmi dôležitou oblasťou obsiahnutou v zákone je aj oblasť ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva na území Slovenskej republiky, ktorá predstavuje vo vzťahu k Európskej komisii obzvlášť kľúčový moment na bezpečné a bezproblémové čerpanie finančných prostriedkov. Návrh zákona v neposlednom rade taktiež upravuje zaujatosť v procese poskytovania pomoci a podpory z fondov Európskeho spoločenstva.

    Vážený pán predseda, vážené dámy a vážení páni, vážená Národná rada Slovenskej republiky, pevne verím, že predkladaný návrh zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva vytvorí pre všetky subjekty zainteresovanie do čerpania a prostriedkov poskytovaných Slovenskej republike z fondov Európskeho spoločenstva stabilný a transparentný rámec a že umožní, aby mohli byť projekty realizované efektívne bez zbytočných prieťahov, bez zbytočnej byrokracie, administrácie a s čo najväčším úžitkom pre všetkých občanov Slovenska.

    Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Spravodajcom bude pán poslanec Goga. Poprosím ho o podanie informácie o prerokovaní vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovávaní vládneho návrhu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 982 z 10. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 461 zo 14. októbra 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 384 z 15. októbra 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil Národnej rade schváliť s pripomienkami; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 412 zo 14. októbra 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 303 zo 14. októbra 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením č. 214 z 9. októbra 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením č. 222 zo 16. októbra 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 126 zo 14. októbra 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou tejto správy pod bodom IV. Gestorský výbor o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 21 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 219 z 21. októbra 2008. Súčasne ma výbor určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, poveril ma navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu podľa § 83 ods. 4 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne je prihlásený za klub Strany maďarskej koalície pán poslanec Farkas a písomne sú ešte prihlásení pán poslanec Zsolt Simon a pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

    Ale, samozrejme, nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo, potom poprosím pána Ivána Farkasa, aby vystúpil v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, vážené dámy, vážení páni, aby som podal pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (tlač 709).

    1. V § 14 ods. 5 písmeno g) znie: „g) poučenie o tom, že nie je možné podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia po schválení žiadosti,“.

    Ustanovenie § 14 ods. 5 písm. g) je potrebné preformulovať z dôvodu zamedzenia prípadných aplikačných problémov v praxi vo väzbe na znenie § 14 ods. 8. Tieto dve ustanovenia v znení vládneho návrhu zákona by totiž mohli byť posúdené ako rozporné z hľadiska možnosti zmeny rozhodnutia o schválení žiadosti.

    2. V § 16 odsek 1 znie: „(1) Konanie o žiadosti na národné projekty začína doručením žiadosti riadiacemu orgánu na základe písomného vyzvania žiadateľa riadiacim orgánom. Národným projektom je súhrn aktivít a činností, na ktoré sa poskytuje poskytnutie pomoci. Tieto aktivity a činnosti vykonáva osoba podľa osobitného predpisu alebo sa vykonávajú najmä v oblastiach zamestnanosti, bezpečnosti práce, rodinnej politiky a celoživotného vzdelávania. Súčasťou národného projektu môžu byť aktivity a činnosti, ktoré slúžia na overenie predpokladov realizácie národného projektu.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 48 znie: „48) Napríklad zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblastiach sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci, o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Navrhovaným doplnením sa utvoria jednoznačné právne predpoklady na realizáciu národných projektov v rámci Operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia vo všetkých oblastiach zamestnanosti a sociálnej inklúzie. Utvorí sa zákonný priestor na realizáciu aktivít a činností, ktoré sú svojou povahou unikátne a je ich potrebné riešiť na celonárodnej úrovni, avšak nie sú jednoznačne upravené v pôsobnosti subjektov. Jedná sa napríklad o národné projekty zamerané na tvorbu systému prehlbovania kvalifikácie národných projektov na podporu prorodinných a prorodových politík, na tvorbu systémov potrebných na implementáciu lisabonských cieľov v oblasti zamestnanosti, bezpečnej práce, kvality práce, minimálnych štandardov, kvality služieb zamestnanosti, na vytvorenie národného systému flexiistoty, inštitucionalizácie expertného zázemia pre sociálny dialóg, na zisťovanie, aktualizáciu a projektovanie kvalifikačných požiadaviek dopytu na trhu práce, na uplatňovanie inovatívnych prístupov na začlenenie znevýhodnených a značne znevýhodnených účastníkov na trhu práce a sociálnej inklúzie a na vytvorenie systému na priebežné hodnotenie efektívnosti aktívnych opatrení na trhu práce.

    3. Paragraf 44 vrátane nadpisu znie:

    „§ 44 Prechodné ustanovenie

    Výzva, oznam a písomné vyzvanie vyhlásené a neuzavreté do 31. decembra 2008 sa považujú za výzvu, oznam a písomné vyzvanie podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov vykonaných pri poskytovaní pomoci a podpory do 31. decembra 2008 zostávajú zachované. Konania o poskytnutí pomoci a podpory začaté a neukončené schválením alebo neschválením žiadosti pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona.“

    Súčasne vynímam na osobitné hlasovanie bod 20 spoločnej správy.

    Účelom navrhovanej úpravy § 44 je jasne a vyčerpávajúco upraviť právne vzťahy pri poskytovaní pomoci a podpory po nadobudnutí jeho účinnosti. Znenie § 44 vo vládnom návrhu zákona tieto právne vzťahy nerieši jednoznačne a dostatočne.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Ako prvý za klub písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Farkas. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva úzko súvisí a rozlišuje ustanovenia najmä vo vzťahu k návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja a k návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

    Začiatkom tohto roka vláda najprv schválila tento návrh zákona, potom ho z Národnej rady stiahla. Zrejme vtedy ešte neboli kompetenčné spory medzi vládnymi stranami vyriešené. Neboli dotiahnuté a vyriešené spory medzi Úradom vlády a ministerstvami.

    Návrh máme na stole opäť a je v tomto návrhu vyriešená kardinálna otázka. Za hlavný orgán riadenia, koordinácie a kontroly určuje vládu Slovenskej republiky. Súčasne definuje centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, certifikačný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán a platobnú jednotku. Teda aby ste chápali, ctení poslanci, Úrad vlády berie dôležité kompetencie ministerstiev do svojej pôsobnosti.

    Predkladateľom tohto návrhu zákona je podpredseda vlády, do portfólia ktorého patria aj európske záležitosti. Preto dovoľte, aby som položil pánovi podpredsedovi vlády dve otázky.

    Je sympatické pre regióny, mikroregióny, mestá a obce Slovenska veľmi pozitívne, že sme po iniciatíve Bruselu v tomto roku uzákonili zákonom č. 90/2008 Z. z. o európskych zoskupeniach územnej spolupráce možnosť založenia takýchto zoskupení aj na Slovensku. Nie je mi teda celkom jasné, prečo sa znemožňuje zaradenie týchto európskych zoskupení územnej spolupráce medzi subjekty územnej spolupráce do zákona o podpore regionálneho rozvoja. Nie je to pochopiteľné, lebo euroregióny sú medzi subjektmi územnej spolupráce zahrnuté do tohto zákona. Naopak, najnovšia forma, ktorá je uzákonená, najnovšia forma cezhraničnej územnej spolupráce, nová forma euroregiónu, ktorá je dokonca uzákonená nedávno prijatým zákonom, EZÚS nemôže byť subjektom v zmysle zákona o regionálnom rozvoji.

    Pýtame sa, tak načo sme prijali zákon č. 90/2008 Z. z. o EZÚS, ak v inom zákone týmto zoskupeniam nedáme priestor na uplatnenie? Stredne veľké a menšie obce, ktoré v systéme pólov rastu nie sú zaradené do skupiny inovatívnych a kohéznych pólov rastu, mimochodom, väčšina obcí, sa môžu uchádzať o dotáciu z fondov Európskej únie jedine v Programe rozvoja vidieka. Tieto obce na prvé zverejnenie výzvy na predkladanie projektov len čakajú, čakajú a čakajú. Prvá informácia pre starostov hovorila o tom, že sa prvá výzva zverejní ešte v prvej polovici tohto roka. Potom, že na jeseň a už sa termín prekladá na koniec tohto roka.

    Pán podpredseda, podľa vývoja starostovia budú musieť byť spokojní, ak sa to zverejní aspoň v budúcom roku. Pán podpredseda, v posledných mesiacoch sme viackrát podrobili kritike agendu implementácie a riadenia fondov Európskej únie na Slovensku. Dovoľte, aby som v rozprave k tomuto návrhu zákona pripomenul cteným poslancom, v čom vidíme my, ale aj kontrolné orgány problém.

    Začiatkom tohto roka som za Stranu maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja vyhodnotil prvý rok programového obdobia 2007 až 2013 a poukázal som na možnú alebo hroziacu diskrimináciu a klientelizmus. Podozrenia sa po zverejnení úspešných projektov z prvej výzvy na predkladanie projektov infraštruktúry vzdelávania ROP potvrdili v prvých štyroch kolách. Musím tiež férovo priznať, že v piatom a šiestom kole sa doterajšia tendencia mení zásadným spôsobom k lepšiemu. V januári tohto roka som poukázal na nečinnosť ministerstva, respektíve značný sklz v príprave a čerpaní fondov Európskej únie v aktuálnom programovom období.

    Môžeme sa pýtať, aké sú príčiny meškania:

    1. Kompetenčné spory vo vládnej koalícii, preto meškalo schválenie národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013 po zásadných zmenách, ktoré sa uskutočnili po voľbách. V sporoch išlo o to, ktorá vládna strana cez svojho ministra má riadiť ktorý operačný program.

    2. Kompetenčné spory na rôznych úrovniach, najmä medzi vládou a samosprávnymi krajmi. Podľa usmernenia Bruselu a tiež podľa elementárneho rozumu regionálny operačný program by sa mal implementovať na úrovni regiónov alebo na úrovni vyšších územných celkov na úrovni NUTS 3, ako sa to predpokladalo, a nie na vládnej úrovni.

    3. Chýba odborné zázemie. Po voľbách v roku 2006 sme boli svedkami nadmerného luxusu, boli sme svedkami značnej fluktuácie odborníkov na jednotlivých ministerstvách. Obrovská škoda, že odišli tí, ktorí boli vyškolení zväčša v Bruseli alebo v iných krajinách Európskej únie.

    Len na ilustráciu dovoľte jeden vypuklý príklad. Je vážny problém, domnievam sa, ak na kľúčovom poste ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, na poste generálneho riaditeľa sekcie stratégie rozvoja regiónov je za jeden a pol roka v poradí piaty generálny riaditeľ. Pričom tento generálny riaditeľ rokuje v Bruseli o okolnostiach čerpania prostriedkov z eurofondov a má na starosti odbornú problematiku rozvoja menej rozvinutých regiónov Slovenska.

    Čo nám hrozí do budúcnosti? Kvôli značnému meškaniu Slovensko nebude schopné vyčerpať schválený finančný rámec na sedemročné obdobie vo výške 11,4 mld. eur. Ďalej nedostatočná odborná administratívna kapacita. Na jednej strane bolo uznesenie vlády o znížení počtu pracovníkov ústrednej štátnej správy celoplošne o 20 %, čo sa, mimochodom, nepodarilo, a na druhej strane Brusel odporúča Slovensku na nové programové obdobie doplniť odborný potenciál o tisíc kvalifikovaných pracovníkov. Nevyriešil sa jeden z najväčších problémov Slovenska, a to výrazná regionálna nerovnováha, regionálne disparity. Riešenie tohto problému je dokonca zakotvené v programovom vyhlásení vlády ako jedna z priorít, ako výrazný problém, ktorý treba naliehavo riešiť.

    Bratislavský kraj dosiahol životnú úroveň 110 % priemeru Európskej únie meranú hrubým národným produktom na hlavu podľa parity kúpnej sily. Na druhej strane regióny východného Slovenska, južné časti stredného Slovenska sú hlboko pod úrovňou 50 %. Programové vyhlásenie vlády toto správne identifikovalo ako jeden z najväčších problémov krajiny. Na druhej strane ale ministerstvo zmenilo systém pólov rastu. Z kategórie kohéznych pólov rastu vypadli obce zo stredného a východného Slovenska. Ďalej sa teda prehĺbi regionálna nerovnováha Slovenska. Teda vládne strany konajú napriek programovému vyhláseniu vlády.

    Je pravdou, že systém pólov rastu je systémový krok Európskej únie. Bolo to potrebné v predchádzajúcom období zaviesť. Žiaľ, aj v slovenských podmienkach je to nástroj na filtráciu obcí, ktoré sú odkázané na rozvoj a, naopak, ktoré na útlm, prostriedok na vyzdvihnutie mikroregiónov alebo na ich utlmenie.

    Ďalej problém vidíme v politikárčení a v klientelizme. Dôkazom toho, že nielen opozičné strany, nielen my poslanci za Stranu maďarskej koalície kritizujeme situáciu ohľadom eurofondov, dovoľte, aby som odcitoval názor Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý bol obsiahnutý v správe predloženej do Národnej rady Slovenskej republiky. Správa Najvyššieho kontrolného úradu o efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, o ktorej rokovala Národná rada Slovenskej republiky na svojom predposlednom zasadnutí, potvrdila naše tvrdenia. Dovoľte, aby som citoval z tejto správy NKÚ: „I keď sa pre programové obdobie 2007 až 2013 pravidlo N+2 zmenilo na pravidlo N+3, začína sa už aj toto obdobie s časovým sklzom minimálne jedného roka. Paralelné čerpanie finančných prostriedkov preto vyžaduje podstatne vyššie nároky na racionalizáciu procesov a postupov všetkých kompetentných orgánov a inštitúcií. Je potrebné tiež uviesť, že neustále narastá počet sťažností a podnetov, s ktorými sa obracajú fyzické i právnické osoby, občania, ale dokonca aj orgány štátnej správy na NKÚ so žiadosťou o pomoc a prešetrenie rôznej skutočnosti, ktoré indikujú či už zneužívanie eurofondov, alebo netransparentnosť, klientelizmus pri prideľovaní alebo aj neoprávnené používanie fondov.“ Toľko zo správy NKÚ, teda Najvyššieho kontrolného úradu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako ďalší je prihlásený pán poslanec Simon, ktorý tu nie je. Pani poslankyňa Žitňanská, sú tri minúty do konca, chcete vystúpiť, máte to dlhšie? Využijeme čas alebo...

  • Reakcia poslankyne.

  • To bude dlhšie asi. Takže ja navrhujem, aby sme prerušili teraz rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Ešte, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť a informovať, vzhľadom na účinnosť niektorých zákonov, ako aj na priebeh schôdze, že poobede o 14.00 hod. budeme ďalej pokračovať všetkými bodmi, ktoré predkladá pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Ale po nich budeme prerokúvať body, ktoré predkladá pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády Harabin, je to osem návrhov, sú to body 53 až 60. Môžeme? Lebo potrebujeme, sú tam účinnosti.

    Takže po obede o 14.00 hod. pokračujeme v prerušenej rozprave, pokračujeme v bodoch tak podľa programu, ako ich bude predkladať pán podpredseda vlády. Po ich skončení nastúpi pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti. Ďakujem pekne. O 17.00 hodine, samozrejme, budeme hlasovať, takže vás na to upozorňujem. Ďakujem pekne.

    Procedurálny návrh, pán predseda výboru Mamojka.

  • Kolegyne, kolegovia, chcem len pripomenúť, že o 13.00 hod. máme zasadnutie ústavnoprávneho výboru. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, pokračovať budeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (tlač 709).

    Máme tu aj navrhovateľa pána podpredsedu vlády, aj pána spravodajcu.

    Do rozpravy sú písomne prihlásení ešte páni poslanci: pani Žitňanská a pán Simon. Chcem len upozorniť, že pán poslanec Simon stratil raz poradie. Takže teraz dávam slovo pani poslankyni Žitňanskej a po nej bude vystupovať pán poslanec Simon.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že sa zhodneme na tom, že rozdeľovanie eurofondov nie je nejaký darček, ale je to služba občanom, a preto by mala byť pod verejnou kontrolou, pretože máme všetci záujem o to, aby prostredie, v ktorom sa eurofondy rozdeľujú, bolo čo najtransparentnejšie a aby bol minimalizovaný priestor na korupciu, klientelizmus a netransparentné prideľovanie. Súčasťou takéhoto prostredia je, samozrejme, aj kvalitná, dobrá právna úprava, ktorá upravuje rozdeľovanie prostriedkov z fondov Európskeho spoločenstva. V tejto súvislosti asi je fér povedať, že tento zákon je krokom vpred, ale keďže sa domnievam, že najmä v oblasti transparentnosti nakladania z prostriedkov fondov Európskeho spoločenstva môže byť ešte lepší, tak predložím pozmeňujúci návrh.

    Dovoľte mi povedať na úvod pár slov ku genéze vzniku tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože nechcem si prisvojovať čisté autorské právo k tomuto návrhu, pretože tento návrh vznikol z podkladov zo spolupráce a z návrhov mimovládnej organizácie Priatelia zeme, ktorá sa už niekoľko rokov, od roku 2004, venuje monitoringu nakladania prostriedkov z fondov Európskeho spoločenstva, najmä monitoringu, nakoľko sú dodržiavané dnes platné pravidlá, ktoré sú schválené uznesením vlády. Na základe skúseností z tohto monitoringu, na základe skúseností z toho, ako sú dodržiavané dnes platné pravidlá, vznikli návrhy, ktoré boli aj konzultované s aparátom pána podpredsedu vlády a niektorých ministerstiev, kde musím predoslať, že nedošlo k zhode v celom rozsahu, v niektorých bodoch áno. Ja predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý zodpovedá predstave, ako by podľa tretieho sektora, ale aj podľa môjho hlbokého presvedčenia malo transparentné právne prostredie pre rozdeľovanie prostriedkov z fondov Európskeho spoločenstva vyzerať. Viem, že je potenciál, že nie celý, ale niektoré z týchto bodov môžu nájsť podporu naprieč politickým spektrom tohto parlamentu, preto tie body nechám vyňať na osobitné hlasovanie.

    Dovoľte mi teraz, aby som prečítala pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, k tlači 709.

    Bod 1. V § 7 odsek 5 znie: „(5) Riadiaci orgán zriadi monitorovací výbor. Zloženie monitorovacieho výboru upraví štatút. Riadiaci orgán zverejní na svojej internetovej stránke menný zoznam členov monitorovacieho výboru a po každom zasadnutí monitorovacieho výboru zápisnice zo zasadnutia s materiálmi predloženými na zasadnutie monitorovacieho výboru.“

    Odôvodnenie: Povinnosť zverejňovať zoznam členov a zápisnice a materiály zo zasadnutí monitorovacieho výboru vyplýva z uznesenia vlády č. 797/2004, v praxi sa však dôsledne táto právna úprava nedodržiava, preto je potrebná zákonná úprava.

    Po druhé. V § 14 ods. 5 písmeno f) znie: „f) odôvodnenie vrátane výsledkov odborného hodnotenia a výberového procesu“.

    Odôvodnenie: Žiadateľ musí dostať v odôvodnení aj informáciu o tom, ako bola jeho žiadosť zhodnotená, a to aj preto, aby mal v prípade zamietnutia žiadosti spätnú väzbu pre podanie žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neschválení a pre zlepšenie svojej žiadosti v prípadnej budúcej výzve.

    Bod 3. V § 14 odseky 7 a 8 znejú:

    „(7) O žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti rozhoduje štatutárny orgán riadiaceho orgánu. Ak sa toto rozhodnutie vydalo v rozpore s výberovými kritériami, štatutárny orgán riadiaceho orgánu vydá rozhodnutie o preskúmaní tohto rozhodnutia, ktorým toto rozhodnutie zmení alebo zruší a súčasne rozhodne o schválení žiadosti alebo neschválení žiadosti. Ak nie je splnená podmienka podľa tohto odseku, štatutárny orgán riadiaceho orgánu žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti zamietne a rozhodnutie potvrdí.

    (8) Štatutárny orgán riadiaceho orgánu môže z vlastného podnetu preskúmať rozhodnutie o schválení žiadosti alebo rozhodnutie o neschválení žiadosti. Ak bolo toto rozhodnutie vydané v rozpore s podmienkami poskytnutia pomoci a podpory podľa § 13 ods. 3, štatutárny orgán riadiaceho orgánu vydá rozhodnutie o preskúmaní tohto rozhodnutia, ktorým toto rozhodnutie zmení alebo zruší a súčasne rozhodne o schválení žiadosti alebo neschválení žiadosti. Štatutárny orgán riadiaceho orgánu môže postupovať podľa druhej vety len do uzavretia zmluvy.“

    Odôvodnenie: Účelom navrhovanej úpravy je jednoznačne ustanoviť, že štatutárny orgán riadiaceho orgánu môže rozhodnutie nielen zmeniť, ale aj zrušiť a rozhodnúť o poskytnutí alebo neposkytnutí pomoci alebo podpory. Zároveň sa dopĺňa objektívne kritérium pre jeho rozhodnutie. Z dôvodu rovnakých podmienok pre žiadateľov aj riadiaci orgán je potrebné upraviť odseky 7 a 8.

    Po štvrté. § 14 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:

    „(16) Riadiaci orgán predkladá na najbližšie rokovanie monitorovacieho výboru správu o vyhodnotení výzvy, v ktorej uvedie,

    a) informáciu o schválených a neschválených žiadostiach vrátane výsledkov hodnotenia a výberu a najčastejších dôvodov zamietnutia žiadosti,

    b) nedostatky pri konaniach o žiadosti, sťažnosti žiadateľov týkajúcich sa výzvy a konaní o žiadosti,

    c) nedostatky v procese hodnotenia a posudzovania žiadosti,

    d) podrobnú informáciu o preskúmaniach rozhodnutí o neschválení žiadosti,

    e) podrobnú informáciu o konaniach o zaujatosti a ich výsledkoch,

    f) návrh opatrení na odstránenie identifikovaných nedostatkov.“

    Odôvodnenie: Členovia monitorovacieho výboru musia mať prístup k vyhodnoteniu výziev vrátane informácií o nedostatkoch, ktoré sa vyskytli v konaniach všetkých preskúmaní rozhodnutia o žiadosti a všetkých konaniach o zaujatosti. Riadiaci orgán má tieto informácie predkladať na základe uznesenia vlády č. 797/2004. V praxi sa však toto uznesenie nedodržiava, preto je potrebná zákonná úprava.

    Bod 5. V § 31 odseky 1 a 2 znejú:

    „(1) Riadiaci orgán zverejňuje na svojej internetovej stránke najneskôr do 15 pracovných dní od rozhodnutia o schválenie žiadosti údaje v tomto rozsahu:

    a) meno a priezvisko fyzickej osoby alebo obchodné meno právnickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie pomoci,

    b) názov a ciele projektu,

    c) miesto realizácie projektu,

    d) čas realizácie projektu,

    e) výšku schválenej pomoci,

    f) celkové oprávnené náklady na projekt,

    g) ukazovatele projektu; ukazovateľmi projektu sú na účely tohto zákona merateľné a overiteľné ukazovatele splnenia cieľov projektu,

    h) celkové výsledky hodnotenia projektu.

    (2) Riadiaci orgán je povinný aktualizovať údaje uvedené v odseku 1, ak sa na základe rozhodnutia o preskúmaní rozhodnutia o schválení žiadosti alebo rozhodnutia o neschválení žiadosti tieto údaje zmenia.“

    Bod 6. V § 31 sa dopĺňa odsek 3, ktorý znie:

    „(3) Riadiaci orgán zverejňuje na svojej internetovej stránke najneskôr do 15 pracovných dní od rozhodnutia o neschválení žiadosti tieto údaje:

    a) meno a priezvisko fyzickej osoby alebo obchodné meno právnickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie pomoci,

    b) názov projektu,

    c) výšku požadovanej pomoci.“

    Odôvodnenie: Zverejnenie údajov podľa § 31 ods. 1 zlepší verejnú kontrolu rozhodovania. Údaje v písmenách a) až g) zadáva žiadateľ priamo do formulára žiadosti o poskytnutie pomoci a prijímatelia už v súčasnosti súhlasia s ich zverejnením v zmluve o poskytnutí pomoci. Výsledky hodnotenia projektu sú súčasťou informačného monitorovacieho systému. Zverejnenie údajov podľa odseku 3 zlepší verejnú kontrolu rozhodovania, pričom nie je v rozpore s ochranou práv žiadateľa. Viaceré riadiace orgány tieto údaje v súčasnosti zverejňujú.

    Bod 7. § 43 znie:

    „§ 43 Zaujatosť

    (1) Osoba, ktorá sa podieľa na konaní o žiadosti, je z tohto konania vylúčená, so zreteľom na jej pomer k žiadateľovi alebo k žiadosti možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti.

    (2) Ak sa osoba, ktorá sa podieľa na konaní podľa odseku 1, dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jej zaujatosť, oznámi to bezodkladne riadiacemu orgánu.

    (3) Ak sa iná osoba dozvie skutočnosti nasvedčujúce zaujatosť osoby, ktorá sa podieľa na konaní podľa odseku 1, oznámi to riadiacemu orgánu najneskôr do 15 dní od zverejnenia údajov podľa § 31.

    (4) Riadiaci orgán rozhodne o zaujatosti do 10 dní od oznámenia skutočností nasvedčujúcich zaujatosť osoby, ktorá sa podieľa na konaní podľa odseku 1, počas konania o zaujatosti je konanie o žiadosti prerušené. Riadiaci orgán zašle bezodkladne rozhodnutie o zaujatosti osobe, ktorej zaujatosť bola oznámená, a osobe, ktorá podala oznámenie podľa odseku 3.

    (5) O zaujatosti osoby, ktorá sa podieľa na konaní podľa odseku 1, rozhoduje riadiaci orgán aj bez návrhu.

    (6) Ak sa v konaní o zaujatosti preukáže dodatočne zaujatosť osoby, ktorá sa podieľala na konaní o žiadosti, riadiaci orgán zruší rozhodnutie o žiadosti, ktorej sa zaujatosť týkala, a žiadosť posúdi v novom konaní.

    (7) Na opakované oznámenie o zaujatosti podané z toho istého dôvodu riadiaci orgán neprihliadne, ak už o nich rozhodol. Osobe, ktorá podala opakované oznámenie z toho istého dôvodu, riadiaci orgán oznámi, že ide o opakované oznámenie, a zašle jej kópiu pôvodného rozhodnutia.

    (8) Ak osobe, ktorá je v štátnom zamestnaneckom pomere a podieľa sa na konaní o žiadosti podľa odseku 1, neoznámi skutočnosti nasvedčujúce jej zaujatosť a v konaní o zaujatosti sa preukáže jej zaujatosť, ide o závažné porušenie služobnej disciplíny podľa § 40 ods. 2 písm. c) zákona č. 312/2001 o štátnej službe.“

    Odôvodnenie: Je potrebné spresniť postup konania o zaujatosti a stanoviť lehoty, dokedy musí byť skutočnosť a nasvedčujúca zaujatosť oznámená inou osobou. Rovnako je potrebné stanoviť lehotu na rozhodnutie zaujatosti. Keďže lehota na rozhodnutie je 10 dní, je možné na tento čas prerušiť konanie o žiadosti bez závažných dopadov na čas vymedzený na rozhodnutie o žiadosti. Aby nebolo potrebné zbytočne preverovať opakované oznámenia o zaujatosti, riadiaci orgán na opakované oznámenia, o ktorých už rozhodol, neprihliada. Pre dostatočnú účinnosť ustanovení o zaujatosti je potrebné, aby ich porušenie zo strany štátnych zamestnancov bolo závažným porušením služobnej disciplíny.

    To je pozmeňujúci návrh. Poprosím osobitne hlasovať o bode 3 a o bode 5. Tam sa nádejam, že snáď ešte sa dohodneme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej: pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pani poslankyňa má slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem podporiť pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej, ktorý som aj podpísala. Je to dôležitý bod programu, ktorý teraz prerokúvame a ktorý predkladá pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, pán Dušan Čaplovič, vicepremiér tejto vlády, a kvôli záznamu a kvôli tomu, že do televíznych kamier sa to dobre hovorí, chcem podotknúť, že pri prerokovaní tohto dôležitého bodu programu poslanci vládnej koalície, ale teraz by som zostala pri najsilnejšej vládnej strane SMER, pán vicepremiér sa až tak moc nehrnuli do parlamentu Slovenskej republiky, nie do slovenského parlamentu, ale do parlamentu slovenskej Národnej rady. Poslanci Strany maďarskej koalície tu sedia piati, tak si vypočítajte to percentuálne zastúpenie, z päťdesiatich tu nebol ani jeden, teraz sú tu piati, a potom hovorte, potom hovorte niečo do kamier. Najprv si vyberte tú smietku vo vašom oku a potom sa zaoberajte brvnami v iných očiach. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, chcete reagovať na faktickú poznámku? Aj keď to bolo trošku, pani poslankyňa Sárközy, mimo rokovacieho poriadku, lebo máte reagovať na pani Žitňanskú a nie oslovovať pána podpredsedu. Pani poslankyňa Žitňanská, chcete reagovať? Nie, ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Simon.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Zs. Simon, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení sa sústredím skôr iba na časť, ktorá sa týka poľnohospodárstva. Je to tretia časť vládneho zákona, ktorý sa týka podpory z fondov Európskej únie, ktorými sa financuje spoločná poľnohospodárska politika vrátane rozvoja pre vidiek. Ide o Európsky poľnohospodársky záručný fond, z ktorého sa financujú priame platby a podpory a intervencie a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, ktorým sa financuje viac-menej rozvoj vidieka. Oba tieto fondy sú súčasťou všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a v zmysle nariadenia Rady 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky.

    Predkladateľ navrhuje, aby sa prostriedky Európskej únie viedli v rozsahu dohodnutom, opakujem, v rozsahu dohodnutom s Ministerstvom financií Slovenskej republiky na osobitných účtoch, ale nikde nie je definovaný rozsah a forma danej dohody.

    Pôdohospodárska platobná agentúra zabezpečuje v zmysle zákona č. 543/2007 Z. z. všetky administratívne činnosti súvisiace s vyplácaním podpôr poskytovaných zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov Európskej únie z uvedených dvoch zdrojov Európskej únie. S vyplácaním podpôr súvisia aj činnosti, ktoré je potrebné zabezpečovať ako príslušný orgán Európskej únie. Zákon č. 543/2007 Z. z. o podpore pôdohospodárstva a rozvoji vidieka v § 8 a 9 uvádza, že platobná agentúra sústreďuje finančné prostriedky z týchto dvoch fondov na samotných mimorozpočtových účtoch. Argumentácia predkladateľa na výbore pre pôdohospodárstvo, že by išlo o nepriamu novelu zákona o rozpočtových pravidlách, považujem za zavádzanie. Keďže v prípade zákona č. 543/2007 bolo riešenie prostredníctvom mimorozpočtových účtov možné, v tomto návrhu zákona už predkladateľ hovorí, že to možné nie je. Kde je tu podstata problému?

    Podstatu problému pri tomto návrhu vnímam práve v tom, že ministerstvo financií, kde si chce obmedzovať príjem zo zdrojov Európskej únie, ktoré schválili na Ekofine, kde sa minister financií vyjadril. Prijímanie prostriedkov sa deje prostredníctvom dvoch takých základných agentúr. Jedna je Platobná agentúra, ktorá má osobitné postavenie nielen v Slovenskej republike, ale v každej členskej krajine Európskej únie, a druhá je, ktorá sa deje prostredníctvom ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a riadiacich orgánov ako jednotlivých ministerstiev. Toto sa na ministerstvo pôdohospodárstva nevzťahuje.

    Pokiaľ ministerstvo financií by obmedzilo rozsah zdrojov Európskej únie, neviem, akým spôsobom, neviem, na základe akého právneho aktu, a pokiaľ by sa tak stalo, obávam sa, že Slovenská republika by hrubo porušila pravidlá Európskej únie na prijímanie prostriedkov z Európskej únie. Samotný premiér tejto vlády Robert Fico uznal v tomto roku, že systémy ministerstva pôdohospodárstva a platobnej agentúry sú správne nastavené a zabezpečujú najvyššie čerpanie finančných prostriedkov z Európskej únie za obdobie 2004 – 2006. Toto vyjadrenie chápem ako uznanie práce vykonanej v roku 2004 – 2006.

    Pre zachovanie tohto stavu a zosúladenie oboch zákonov predkladám pozmeňujúci návrh, a to ako prvý pozmeňujúci návrh, prvý bod, v § 32 ods. 2 písmeno c) znie: „c) prijíma a vedie prostriedky Európskej únie na samotných mimorozpočtových účtoch zriadených v Štátnej pokladnici“.

    Ďalšie moje pozmeňujúce návrhy majú za cieľ zachovanie transparentnosti prideľovania finančných prostriedkov z Európskej únie. Vládny návrh zákona v takejto podobe umožňuje meniť podmienky výzvy na predkladanie žiadostí v čase trvania tejto výzvy. Som toho názoru, že pravidlá majú byť vopred všetkých žiadateľom známe, aby sa mohli zodpovedne pripraviť na dané podmienky, zvážiť svoje možnosti a meniť podmienky počas výzvy alebo počas trvania zmluvy nie je transparentný postup, a preto predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh: § 34 ods. 6 slová v prvej vete, citujem, „meniť alebo ju“ navrhujem vypustiť, taktiež slová v druhej vete „zmenou alebo“ vypustiť. V § 36 ods. 6 navrhujem vypustiť slová „alebo počas jej platnosti a účinnosti“.

    Z akého dôvodu? Na výbore sme sa dopočuli argumentácie, že meniť podmienky počas výzvy je potrebné preto, lebo môžu nastať nepredvídateľné okolnosti. Jeden z tých argumentov bol, po výzve v tomto roku muselo dôjsť k zmene podmienok, nakoľko Slovenský pozemkový fond nemohol vydať potvrdenie pre žiadateľov alebo predĺžiť nájomnú zmluvu s beneficientmi na reštrukturalizáciu alebo na iné opatrenia, pretože Slovenský pozemkový fond bol nečinný.

    Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ale tento fakt bol známy v čase vypisovania výzvy. Keby samotné ministerstvo pôdohospodárstva nedávalo za podmienku vyžadovať takéto potvrdenie zo strany Slovenského pozemkového fondu, pretože Slovenský pozemkový fond dva roky je nečinný, tak by podmienky výzvy nemuseli meniť. Je to trošku len predvídavosti, pretože je to otázka dvoch mesiacov.

    Alebo by som poukázal na prípad priamych platieb a vyplácania tabaku v minulom roku. Bola podaná výzva, boli podané žiadosti a následne sa menili podmienky tak, aby to vyhovovalo zainteresovaným osobám na politickú objednávku? Ako objednávku vtedajšieho štátneho tajomníka Záhumenského? Toto sú dodatočne zmenené podmienky? Ale však samotné nariadenie Európskej komisie jednoznačne definuje, každý žiadateľ musí dopredu poznať podmienky posudzovania jeho žiadosti. Tak potom ako je možné naplniť túto dikciu nariadenia Rady, pokiaľ meníme podmienky počas výzvy. Asi to nie je tým správnym spôsobom.

    Vládny návrh zákona ďalej uvádza, že podpora sa poskytne na základe zmluvy uzatvorenej v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý ale uvádza, citujem: „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je platná.“ Toto je dikcia § 269 ods. 2.

    Pýtam sa: Táto dikcia v plnej miere postačí na uzatvorenie zmluvy, na vyplácanie prostriedkov z Európskej únie? Táto dikcia v plnej miere zohľadňuje povinnosti zakotvené v prístupovej zmluve a zmluve o poskytovaní prostriedkov z Európskej únie? Jednoznačná odpoveď je nie.

    Z uvedeného dôvodu predkladám ďalší návrh, ktorý znie: v § 36 odsek 1 navrhujem znenie: „(1) Podpora sa poskytne prenajímateľovi na základe písomnej zmluvy.“ V písomnej zmluve, v povinnosti písomnej zmluvy si platobná agentúra uspôsobí túto písomnú zmluvu do tej podoby, v akej podobe si ju sám bude považovať za potrebné tak, aby napĺňala všetky podmienky a požiadavky, ktoré sú kladené na Slovenskú republiku v procese prijímania prostriedkov Európskej únie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si požiadať o podporu pozmeňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce návrhy naozaj majú za cieľ zachovať transparentnosť v systéme prideľovania prostriedkov z Európskej únie v oblasti pôdohospodárstva a taktiež v jeho vykonateľnosti prijímania týchto prostriedkov tak, aby vysoké čerpanie európskych zdrojov v rámci pôdohospodárstva bolo zachované tak, ako to bolo v roku 2004 – 2006.

    Ďalej si dovoľujem požiadať o bodoch 1 a 3 hlasovať osobitne a o bodoch 2 a 4 spoločne.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Simona: pani poslankyňa Kramplová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, len veľmi krátko. Hovoríte o transparentnosti celého systému alebo vlastne systému výziev, čo, samozrejme, je veľmi dôležité hlavne pre tých, ktorí sa uchádzajú o projekty. Ale ja si dovolím tvrdiť, že už v roku 2004 a 2005 mal byť nastavený systém, transparentný systém aj pre celkovú kontrolu dodržiavania podmienok pri jednotlivých výzvach, ale aj následne dodržanie päťročných podmienok, ktoré sú stanovené v prístupovej zmluve a ktoré vyplývajú už aj z Plánu rozvoja vidieka na roky 2004 a 2006.

    Pokiaľ ide o tú mimoriadnu situáciu, že je možné na základe tohto návrhu zákona meniť určitým spôsobom určité kritériá, áno, máte pravdu, nemalo by sa to. Ale myslím si, že má mať každý jeden riadiaci orgán možnosť vstúpiť v prípade, že príde o určitú, príde nejaká mimoriadna situácia. Nemyslím si, že bolo by vhodné a korektné vo vzťahu k žiadateľom, aby v prípade, že sa vyskytne nejaká situácia, tak ako to bolo s Pozemkovým fondom, aby riadiaci orgán nemal možnosť zmeniť to, čo je v prospech žiadateľov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Simon, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Áno. Vážená kolegyňa, sedeli ste v kresle ministra pôdohospodárstva, viete veľmi dobre, že pokiaľ by v tomto návrhu zákona bolo zakotvené, že zmeny môžu byť len v prospech všetkých žiadateľov, tak by som s tým nemal problém. Lenže tento návrh zákona je o možných zmenách a nie je zadefinované, že len v prospech všetkých žiadateľov, teda je možné zmeniť aj podmienky v prospech jednotlivcov. A dovolím si povedať, že stanovenie výzvy je v rukách ministerstva ako riadiaceho orgánu a v rukách monitorovacieho výboru. Tieto orgány a organizačné zložky sú schopné v plnej miere zabezpečiť, že tá výzva, ktorá je na dva mesiace dopredu daná, zabezpečí transparentnosť posudzovania. Preto si myslím, že pokiaľ po výzve nastane akákoľvek situácia, tak by mal byť jeden jediný inštrument – zrušiť výzvu a vypísať ju novú. Ďakujem.

  • Vyčerpali sme vystúpenia všetkých rečníkov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať pána podpredsedu vlády ako navrhovateľa, či chce zaujať k nej stanovisko. Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, vážená pani predsedajúca, budem stručný, nechcem predlžovať, ale musím na niektoré otázky, ktoré boli vyslovené v rámci rozpravy, resp. návrhy, zareagovať ako predkladateľ.

    Po prvé pánu Ivánovi Farkasovi chcem pripomenúť, že nie som predkladateľ sám, že sú tam predkladatelia aj minister výstavby a regionálneho rozvoja, minister financií a minister pôdohospodárstva, resp. predtým ministerka pôdohospodárstva, čiže je tento materiál konzistentný a má vytvárať istú dohodu a tak sme sa aj zhodli, že nebudeme navzájom si vstupovať do niektorých špecifík.

    To znamená, ak tuná pani exministerka pôdohospodárstva reagovala na pripomienku pána Zsolta Simona, toto isté odznelo v tej odbornej diskusii aj na výbore pre pôdohospodárstvo, kde sa rozprúdila dlhá rozprava tak na jednej strane odborníkmi z ministerstva pôdohospodárstva, na druhej strane z ministerstva financií a nakoniec pán Zsolt Simon rezignoval na tom rokovaní a sám odišiel a hlasovanie dopadlo tak, že výbor tie jeho pozmeňujúce návrhy neprijal. Ja skutočne nechcem vstupovať do odbornej diskusie, ale myslím si, že pani exministerka, pani poslankyňa Kramplová, to už zdôvodnila, prečo nie je možné tieto jeho pozmeňujúce návrhy prijať.

    Čo sa týka návrhov pani poslankyne Žitňanskej, my sme o mnohých veciach rokovali a konzultovali a hľadali sme istý konsenzus, preto sme ju aj požiadali a ona sama bola ústretová, že navrhla vyňať tie body č. 3 a 5 zo svojho návrhu na samostatné hlasovanie. V tom prípade, pokiaľ ide o bod č. 3, tu sme sa zhodli, že odporúčame schváliť aj zo strany navrhovateľa, zrejme k tomu iste zaujme stanovisko aj pán spravodajca, a máme záujem aj v tejto oblasti, samozrejme, tie odborné veci vypočuť. V iných oblastiach to nie je len vecou mojou, ktorých som ako hlavný predkladateľ, ale aj ďalších rezortov, sa tam vstupuje do istých vnútorných záležitostí jednotlivých rezortov, by som nechcel vstupovať a po dohode tie ostatné návrhy sa neodporúčajú prijať.

    Napokon by som chcel ešte jednu malú poznámku povedať, a to na tú poznámku, prepáčte, aj keď tu bola, ale bola povedaná pani Sárközyovou, poslankyňou Národnej rady za Stranu maďarskej koalície, nuž máte pravdu, že tu poslanci našej strany SMER – sociálna demokracia neboli v kompletnom zastúpení, a keď ste to vyjadrovali percentami, áno, ale naši poslanci nebudú zvolávať počas rokovania tlačovú konferenciu a odkazovať predkladateľovi, čo má, alebo nemá prijať, resp. aké závery by mal prijať vo vzťahu k plénu Národnej rady. Čiže sú tu k dispozícii tí, ktorí chcú vystúpiť, môžu vystúpiť a môžu svoje návrhy v rámci rozpravy predložiť, čo sa nestalo v prípade mojej správy, informácie, ktorá bola predložená, lebo ste tu chýbali tak všetci do jedného.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, chcete záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja by som len predsa pre doplnenie aj so súhlasom pani poslankyne Žitňanskej, ak dovolí, sme tam doplnili potom v rámci jej vystúpenia po jej podpise aj s hlavičkou „podľa prvej a druhej vety len do uzavretia zmluvy“, pre poriadok, aby to bolo pred hlasovaním v poriadku, aby sme to nemuseli potom vysvetľovať.

    Inak súhlasím s tým, čo povedal pán podpredseda vlády, ja myslím, že ten konsenzus pri vytvorení tohto zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva bol vytvorený, a ja myslím, že prejde do ďalšieho čítania a bude schválený.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    Správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2007 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2009.

    Správu ste dostali ako tlač 774 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 774a.

    Správu opäť uvedie podpredseda vlády pán Dušan Čaplovič. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Máte procedurálny návrh, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Mám procedurálny návrh, aby sa rozprava k týmto dvom bodom zlúčila, a myslím si, že je to odôvodnené, pretože tie materiály sú veľmi blízke a podobné.

  • Čiže chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, ináč by sme museli hlasovať. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, dobre, takže môžeme zlúčiť. Nech sa páči. Takže mysleli ste ten ďalší, ktorý nasleduje – koncepcia. Čiže ešte by som uviedla teda ako spoločný, tak ako sme sa dohodli,

    Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015,

    tento materiál je ako tlač 775 a spoločná správa výborov ako tlač 775a.

    Takže prosím pána podpredsedu vlády, aby teraz uviedol obidva materiály. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, tak budem predkladať po jednom obidva materiály. Najprv predložím úvodné slovo k prvému materiálu, potom v nadväznosti k druhému a by som aj poprosil, keď sa bude diskutovať, aby sa povedalo jasne, ku ktorému materiálu prebieha diskusia.

    K prvému materiálu, ktorý sa týka Správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2007 spolu s návrhmi programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2009, chcem uviesť v úvode, že tento materiál sa na rokovanie parlamentu predkladá na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý ukladá vláde každoročne predkladať predmetnú správu Národnej rade Slovenskej republiky.

    V zmysle zákona sa predkladaný materiál skladá z týchto dvoch základných častí: Správy za rok 2007 a Návrhu programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2009, uvedených pod č. I a II.

    Predkladaný materiál vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci so zainteresovanými ministerstvami a ostatnými orgánmi štátnej správy, ktoré sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

    Po prvé, v tej prvej časti, to je Správa o štátnej politike a tak ďalej atď. za rok 2007, aby som to zbytočne neopakoval stále, sa zaoberá inštitucionálnym zabezpečením, spoluprácou s jednotlivými rezortmi v oblasti krajanskej problematiky, koordinačnou činnosťou, vzťahmi s krajanmi, grantovým systémom, vydávaním osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí, zahraničnopolitickou oblasťou, oblasťou kultúry, záchranou kultúrneho dedičstva a spoluprácou s Maticou slovenskou, samozrejme, aj s ďalšími inštitúciami. Materiál ďalej informuje o činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti školstva, vnútra, hospodárstva, médií a informácií, ako aj, samozrejme, legislatívnych aktivít.

    V druhej časti je Návrh programu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2009, ktorý sa zaoberá navrhovanými akciami a aktivitami Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v jednotlivých oblastiach v roku 2009. Materiál zohľadňuje komplex potrieb a požiadaviek slovenských spolkov a organizácií v zahraničí na princípe občianskom, ktoré vyplynuli zo záverov Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí uskutočnenej v Bratislave v dňoch 27. – 28. apríla 2007, ako aj z prioritných požiadaviek slovenského zahraničia.

    Tento materiál bol predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky bez rozporov, samozrejme, veci sa negociovali s jednotlivými ministerstvami, nakoniec sa ten materiál pripravil tak, aby dotknuté strany s tým súhlasili, najmä s väzbou nielen na konštatačné veci za rok 2007, ale aj veci, ktoré sa budú, resp. úlohy, ktoré sa budú dotýkať budúceho roku s prepojením na návrh štátneho rozpočtu, ktorý bol v súčasnosti aj vám predložený do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Toto je k bodu, ktorý sa týka otázok v skrátenej forme Správy o štátnej politike starostlivosti.

    Pani podpredsedníčka, môžem hovoriť hneď k druhému bodu?

  • Druhý materiál je Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Tento materiál na rokovanie Národnej rady predkladáme v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 696 z 15. augusta 2007 k záverom zo Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2007, bod C.2.

    Koncepcia je komplexný dokument, na základe ktorého sa do roku 2015 v zmysle stanovených cieľov a priorít bude zabezpečovať koordinovaný postup jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na realizácii starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

    Predkladaný materiál akceptuje strategické ciele Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí definované Ústavou Slovenskej republiky, Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, Strednodobou stratégiou zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015, ako aj ďalšími dokumentmi Slovenskej republiky.

    Materiál stanovuje ciele a priority výkonu štátnej politiky starostlivosti v legislatívne, kultúrno-spoločenskej, výchovno-vzdelávacej, vedeckovýskumnej, mediálnej a informačnej oblasti, ako aj vo sfére náboženského života, v oblasti vzájomnej komunikácie a vzájomnej prospešnej spolupráce, pričom pri stanovených úlohách presne definuje inštitucionálnu zodpovednosť a časový rámec plnenia predmetných úloh. Koncepcia štátnej politiky starostlivosti ďalej predkladá návrh inštitucionálneho zabezpečenia, materiálno-technického, personálneho a finančného zabezpečenia plnenia týchto stanovených cieľov.

    K tvorbe koncepcie bola zriadená medzirezortná komisia, ktorej členovia sú predstavitelia alebo boli predstavitelia jednotlivých rezortov a zástupcov inštitúcií, ktoré sa parciálne zaoberajú otázkami týkajúcimi sa Slovákov žijúcich v zahraničí. Dokument vypracoval tiež Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v súčinnosti s kanceláriou, teda mojou kanceláriou, podpredsedu vlády, ďalej s ministerstvom školstva, s ministerstvom zahraničných vecí, ministerstvom kultúry, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvom hospodárstva, Štatistickým úradom, ďalšími orgánmi štátnej správy, bolo to konzultované aj s ministerstvom vnútra a ďalšími špecializovanými inštitúciami. Ja na svojej úrovni som to ešte konzultoval aj s takými inštitúciami, ako sú vysoké školy a Slovenská akadémia vied.

    Zohľadňuje komplex potrieb a požiadaviek krajanov vo svete a jeho cieľom je udržanie životaschopnosti slovenských menšín a komunít v zahraničí, prehĺbenie a rozvoj ich národného povedomia a kultúrnej identity.

    Koncepcia bola predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky taktiež po náročných negociačných rozhovoroch v medzirezortnom pripomienkovom konaní, napokon bez rozporov vláda Slovenskej republiky schválila Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 svojím uznesením č. 625 zo dňa 17. septembra 2008.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam Národnej rade, aby aj tento predmetný materiál vzala na vedomie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz prosím pani poslankyňu Kramplovú, ktorá je spoločnou spravodajkyňou zo zahraničného výboru, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy, ktorú ste dostali ako tlač 774, vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a súčasne o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2007.

    Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 2. októbra na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor. Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na svojom rokovaní 14. októbra 2008 neprijal k uvedenému materiálu žiadne uznesenie, pretože nebol uznášaniaschopný. Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 156 a zahraničný výbor uznesením č. 118 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie uvedenú správu spolu s návrhom programu štátnej politiky.

    Gestorský výbor na základe výsledku rokovania výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vziať na vedomie Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením zahraničného výboru z 20. októbra 2008 č. 120. Týmto uznesením som súčasne bola splnomocnená plniť funkciu spravodajcu.

    Toľko, pani predsedajúca, k spoločnej správe a prosím, aby ste otvorili rozpravu k uvedenému bodu.

  • Ďakujem. Najskôr ešte dám slovo spoločnému spravodajcovi zo zahraničného výboru pánovi poslancovi Jurajovi Horváthovi, ktorý informuje Národnú radu Slovenskej republiky o materiáli, ktorý ste dostali ako tlač 775.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, prosím, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 (tlač 775) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 798 z 2. októbra 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na svojom rokovaní dňa 14. októbra 2008 neprijal k uvedenému materiálu platné uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením zo 14. októbra 2008 č. 157 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. októbra 2008 č. 119 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.

    Gestorský výbor potom na základe výsledku rokovania výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tejto Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 (tlač 775a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 20. októbra 2008 č. 121. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko, prosím, pani predsedajúca, spoločná správa a prosím, aby ste otvorili rozpravu aj k tomuto bodu. Tiež sa budem, prosím, hlásiť do rozpravy. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu k obidvom bodom. Do rozpravy k obidvom bodom sa písomne prihlásil len poslanec pán Rydlo. Takže teraz máte slovo, pán poslanec, a môžete vystúpiť k obidvom bodom naraz. Ja som rozumela tak, pán poslanec Horváth, že vy netrváte na tom, že chcete vystúpiť prvý, hej?

    Takže slovo má pán poslanec Rydlo.

  • Ctená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, ctená pani spravodajkyňa, ctený pán spravodajca, slávna snemovňa, tejto snemovni je predkladaná Správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2007 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2009.

    Som veľmi rád, že § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí ukladá slovenskej vláde povinnosť slovenskému parlamentu predkladať takúto správu. Slovenská verejnosť, domáca i zahraničná, má takto možnosť oboznámiť sa s konkrétnou politikou slovenskej exekutívy voči slovenskej diaspore roztrúsenej na všetkých kontinentoch našej planéty. Donedávna tak nebolo, pretože zákonodarcom nášho obnoveného štátu trvalo dvanásť rokov, kým Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí a zriadila Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

    Správa, o ktorej rokujeme, je obsažná. Akiste nie je dokonalá, ako nie je dokonalé nijaké dielo vychádzajúce z ľudských rúk. V máloktorej správe, čo je predkladaná tejto snemovni, však možno nájsť taký počet inštitúcií a organizácií, ktoré sa snažia harmonicky spolupracovať pri zvládnutí takej zanedbanej problematiky, akou donedávna bola starostlivosť nášho štátu o Slovenky a Slovákov žijúcich v zahraničí, či už žijú v susedných a blízkych štátoch, v štátoch Európskej únie alebo v ďalekom zámorí.

    Dovoľte mi vyjadriť dve poďakovania.

    Prvé poďakovanie patrí slovenskej vláde, ktorá v rozpočte nášho štátu vie nájsť úctyhodný obnos finančných prostriedkov na pomoc slovenskému zahraničiu. Tento obnos síce nevie pokryť všetky požiadavky Slovákov v zahraničí, najmä však zahraničných Slovákov. Verím však, že dosiahnutú úroveň pomoci sa podarí udržať a časom aj zvýšiť.

    Druhé poďakovanie patrí Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a jej pracovníčkam a pracovníkom. Len ten, kto žije či žil mimo územia Slovenska, vie, čo znamená tento úrad pre slovenskú diasporu. Či sú to vzťahy s krajanmi, podpora aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí, vydávanie osvedčení Slováka/Slovenky žijúceho/žijúcej v zahraničí, zahraničnopolitická oblasť, oblasť kultúry, oblasť školstva, oblasť hospodárstva, oblasť mediálna a informačná, oblasť legislatívna, všetko sú to sektory, ktoré by si zaslúžili podrobnú informáciu a každý člen tejto snemovne by musel nielen s obdivom, ale aj so zadosťučinením konštatovať prínosnosť Úradu pre Slovákov žijúcich pre naše národné spoločenstvo.

    Pochopiteľne, možno mnoho vecí podrobiť aj kritike, predovšetkým vecnej kritike. Najmä tam, kde Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí by konať a pomáhať chcel, ale nemôže, nemôže preto, lebo ho viaže legislatíva nášho štátu, finančné prostriedky dané mu k dispozícii a v neposlednom rade obyčajný ľudský faktor: s tým počtom pracovníkov a s nárokmi, čo sa na nich kladú, sa behom dvoch-troch rokov všetko stihnúť nedá.

    Mám na mysli napríklad kooperáciu medzi štátom a cirkvami pri starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Úrad pre Slovákov v zahraničí podporuje slovenské misie, zbory a spoločenstvá prostredníctvom svojho grantového systému. Podľa platných predpisov finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu nášho štátu môžu byť pridelené len na podporu spoločenských a kultúrnych aktivít týchto ustanovizní, prípadne na ich materiálne a technické vybavenie, z grantov však nemôže poskytnúť prostriedky na fungovanie a prevádzkovanie misií či zborov a ani na platy ich duchovných správcov. Len pre zaujímavosť v roku 2006 sa prostredníctvom grantového systému Úradu pre Slovákov v zahraničí prerozdelilo zborom a misiám 555 750 korún. O rok neskôr to už bolo 1 594 000 korún, z ktorých evanjelické zbory získali 971 000 korún. Na základe požiadaviek slovenských menšín a komunít sa Úrad pre Slovákov v zahraničí zasadzuje aj za vyslanie duchovných, nie vždy sa však stretá s pochopením slovenských cirkevných vrchností.

    Slovenské zbory a misie v zahraničí, či už evanjelické, alebo katolícke, majú síce konfesionálny charakter a štatút, ale tri štvrtiny práce duchovných v Mníchove, Paríži, Londýne, New Yorku a inde má priam striktne sociálnu, ba charitatívnu povahu – starajú sa o našich ľudí v núdzi. Operka, ktorú vyhodia z práce, nedostane plácu či ju okradnú, alebo ju ktosi znásilní, nepôjde na konzulárny úrad, kde ju mnoho ráz odmietnu, ba odbijú, ale pôjde k slovenskému duchovnému. A podobne je to s našimi robotníkmi, študentmi a neraz aj s kriminálnymi živlami. Vo väznici ich nenavštívi dobre zaplatený konzul, lež duchovný, ktorý napríklad v Paríži žije zo 150 eur na mesiac. Akiste by sa to dalo riešiť. Dať na tento cieľ účelovo viazané prostriedky Úradu pre Slovákov v zahraničí, ktoré možno jednoducho vziať a predisponovať z tých prostriedkov, čo štát dáva cirkvám, alebo na tento cieľ účelovo viazať prostriedky priamo cirkvám. Buďme si však úprimní: kvôli trom či piatim miliónom bude niekto v tejto snemovni otvárať rozpočet? Pritom náš štát na občanoch, ktorí emigrovali a žijú v cudzine, ušetrí nemalé peniaze aj na nezamestnaneckom, aj na odvodoch na nemocenské či starobné poistenie. Ak chceme, aby naši občania, ktorí hnaní žitia nevôľou nezanevreli na svoju vlasť, nestratili národné povedomie a sa do nej vrátili, aby ju obohatili o svoje skúsenosti, slovenské zbory a misie v zahraničí, či už evanjelické, alebo katolícke, potrebujú politickú podporu naprieč politickým spektrom tejto snemovne.

    Toľko k tlači 774. Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám – čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte, pochopiteľne, mne.

    K tlači 775, keďže diskutujeme o týchto veciach spoločne.

    Slávna snemovňa, po prvý raz v histórii je tejto snemovni predložená Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. S veľkým záujmom som si ju prelúskal a so zadosťučinením konštatujem, že je konkrétnou odpoveďou na túžby, prosby a požiadavky slovenskej diaspory, ktoré formulovali počnúc koncom 19. storočia naše fraternalistické svojpomocné organizácie, neskôr Slovenská liga, Matica slovenská, Slovenský ústav, Svetový kongres Slovákov a napokon Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. Podrobovať túto správu samostatnej analýze na tomto parlamentnom fóre považujem za prebytočné.

    Ďakujem jej tvorcom a najmä všetkým tým, ktorí priniesli svoju trošku do mlyna. O tom, ako sa ju podarí uskutočniť, o tom bude rokovať Národná rada o sedem rokov – ja tu už nebudem, a ak aj budem, tak nebudem sedieť v poslaneckej lavici. Vďačím sa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý bol pod patronátom podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť koordinátorom a spiritus rector tvorby tejto koncepcie.

    Osobne chcem podotknúť, že mimoriadne vítam tú jej časť, kde sa hovorí o zbierkotvornej činnosti a vedeckom skúmaní dejín, či fenoménu slovenskej diaspory. Prečo? Nuž preto, lebo od konca 1. svetovej vojny, opakujem, od vzniku Československa, ktorého 90. výročie sme si v uplynulých dňoch pripamätúvali, dožili sme sa stavu, že nemáme na Slovensku jedno jediné profesionálne pracovisko (akademické, univerzitné, muzeálne, galerijné, štátne alebo súkromné, či cirkevné), ktoré by sa zaoberalo zbieraním, konzervovaním a bádaním zahraničných slovacík či muzeálnych alebo umeleckých artefaktov.

    Ani v Slovenskej národnej knižnici v Turčianskom Svätom Martine, ani v najstaršej vedeckej knižnici nášho štátu v Univerzitnej knižnici v Bratislave nemáme zachované knihy a časopisy, čo vydávali Slováci v zahraničí a zahraniční Slováci, a dokonca nekompletizujeme ani to, čo vydávajú dnes, lebo chýba primeraný záujem. Jedinou výnimkou je v nedôstojných podmienkach živoriace Krajanské múzeum Matice slovenskej, ktoré virtuálne opatruje to, čo by malo byť samozrejmou súčasťou našej národnej kultúry. Ale aj to len torzo. Bohatšie zbierky zahraničných slovacík majú napríklad Náprstkovo múzeum či knižnica Libri prohibiti v Prahe. A to možno povedať aj o Slovenskom národnom múzeu i Slovenskej národnej galérii, ktorá vo svojich zbierkach nemá ani len po jednom obraze od všetkých známejších slovenských výtvarníkov a výtvarníčok, ktorí žili či žijú v zahraničí. Kedysi mala v merku zahraničných Slovákov i Slovákov žijúcich v zahraničí ŠtB, dnes už ani tú nemáme.

    Dúfam, že sa dožijem zriadenia katedry dejín slovenského vysťahovalectva na niektorej serióznej slovenskej univerzite.

    Nemôžem inak, len poprosiť Národnú radu Slovenskej republiky o to, aby Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 kladne prijala a vždy, keď bude rokovať o rozpočte nášho štátu, nezabúdala, že jednou z kľúčových povinností nášho obnoveného štátu je starostlivosť o slovenskú diaspóru, o naše národné dedičstvo, ktoré vznikalo i vzniká aj mimo územia Slovenska.

    Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám – čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rydla. Pán poslanec Galbavý, to je faktická?

  • Reakcia z pléna.

  • Tak ešte počkajte. Faktická poznámka – pán Mikloško. Ešte niekto? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. V nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Rydlo, chcem povedať nasledovné. V minulom volebnom období my dvaja s pánom podpredsedom vlády, terajším, sme boli toho svedkami, vznikol zákon, ktorý zriadil Úrad pre zahraničných Slovákov, a odvtedy tento úrad začal pracovať. Chcem vyzdvihnúť, že tento úrad naozaj pracuje skvele, pracuje, pracuje proste tak, ako takáto ustanovizeň, povedzme úprimne, prvá vôbec v našich dejinách pracovať má. Chcem vyzdvihnúť, že vláda myslí finančnými prostriedkami na to, že i tento úrad treba podporovať, chcem podporiť, povzbudiť vládu, aby ďalej podporovala tento úrad.

    A pokiaľ ide o pána poslanca Rydla, ktorý tú v takej nostalgii povedal, že už tu nebude, pán poslanec, ja vás veľmi prosím, aby ste tu zostali, pretože ste jediný poslanec, ktorý nám nehodným ostatným služobníkom sa vie vďačiť, a okrem vás to nie je nikto tuná schopný. Čiže zostaňte a vďačte sa nám aj naďalej.

  • Pán poslanec Rydlo, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, ktoré ste mi dali. Nechcem uzurpovať čas, ale chcem naozaj vyzdvihnúť ten fakt, že ako človek, ktorý je navrátilec do tejto krajiny po dlhých rokoch, ktorý žil v zahraničí, som si vedomý toho, a ja som to aj povedal pred dvoma rokmi, že som rád, že predošlá vláda prijala ten zákon o zahraničných Slovákoch, ja som ešte radšej, že táto vláda z tohto zákona neurobila mŕtveho chrobáka, ale vedela nájsť primerané prostriedky na to, aby tento zákon bol aj živým chrobákom.

    Chcem povedať toľko, že je to veľmi vďačná a, myslím si, aj milosťou naplnená úloha tohto úradu, že vykonáva tú činnosť, ktorú vykonáva. Pochopiteľne, nemôže vyjsť v ústrety všetkým požiadavkám, ale keby ste vedeli, ako sa mnohí Slováci v zahraničí tešia z toho, že nachádzajú podporu svojej domoviny pri rozličných projektoch, tak by ste tomu jednoducho neverili.

    A pokiaľ ide o moje pretrvanie v tejto snemovni, bude závisieť od toho, ktorý dáva ľuďom, ako sa povie, každému človeku, každému jedincovi dĺžku života. Prial by som si, aby som sa dožil toho odpočtu po siedmich rokoch tej koncepcie, ale či tu budem, alebo nebudem, na tom nezáleží. Chcem iba toľko povedať, že som presvedčený, ak budeme takto pokračovať, že dáme dobrý odpočet aj v roku 2015.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy ako k tlači 774, tak aj k tlači 775. Nech sa páči. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Fronc, Galbavý. Ešte niekto? Pán poslanec Horváth, pani poslankyňa Kramplová. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nechcem dlho vystupovať, ale prvá moja výhrada sa vzťahuje priamo k predsedovi Národnej rady, keďže iným spôsobom to nemôžem urobiť, asi zabudol na to, že máme v súčasnosti dva výbory, ktorý bol len jeden výbor predtým, a to je výbor pre kultúru a médiá a druhý je pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ak sa pozriete na jeden i druhý dokument, zistíte, že práve oblasti vzdelávania sa týka značná časť tohto dokumentu. Preto chcem vás poprosiť, pani predsedajúca, aby ste tlmočili pánovi predsedovi Národnej rady, aby v budúcnosti tieto materiály dal na prerokovanie aj výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    A teraz, samozrejme, kritická pripomienka k pánovi podpredsedovi vlády. My často hovoríme o tom, že ako je to s tými našimi Slovákmi, ako sa majú zle, ako sa o nich nestarajú a podobne. Len som presvedčený, že mnohé ide aj na náš vrub. Ak hovoríme, že doteraz sa ekonomike darilo, a pozrel som sa na finančné odpočty, keď som sa pozrel na grantový systém, z ktorého len asi 20 % vo finančnom objeme zo žiadostí bolo realizovaných, a to sú sumy, ktoré sú naozaj malé, pretože to je pár desiatok miliónov korún vzhľadom na štátny rozpočet, myslím si, že by sme mohli oveľa viac pomôcť.

    Druhá moja pripomienka sa týka čohosi, čo si myslím, že by patrilo ku takej normálnej kultúre, je veľmi dobré, pán podpredseda, že ste dali 300-tisíc korún na dostavbu slovenskej školy v Užhorode, dúfam, že to bude stačiť, pretože za môjho ministrovania sme tam dali milión a bolo by to celkom, myslím, slušné a dobré, keby ste aj to tam spomenuli, keď už hovoríme o tom, čo sa všetko udialo. Ale kvitujem, že to dostaviate.

    A tretie, to sú ako návrhy, pán podpredseda vlády. Ja si myslím, že sú aj niektoré iné cesty, akým spôsobom môžeme našim zahraničným Slovákom pomôcť.

    Ten môj prvý návrh sa týka, aby sme skutočne zjednodušili procesy a aby sme umožnili a aj zabezpečili na školách, kde sa učí v slovenskom jazyku aspoň časť predmetov, kde teda študujú naši krajania, dodali učebnice. Myslím, že učebnice dejepisu, vlastivedy ako pomocná literatúra, aj keď to nebude v súlade s osnovami danej krajiny, môžu byť rovnako použité.

    Druhá moja pripomienka je, bol som kedysi ako minister kritizovaný, že som dal peniaze, smiešne peniaze na to, že po 15 rokoch všetky školy na Slovensku, stredné, dostali kompletnú zbierku svetovej literatúry, a bolo to po 15 rokoch doplnenie knižníc, myslím si, že – a tuná často spomínajú tí ľudia – že potrebujú knihy, potrebujú literatúru. Nedávno vyšiel Zlatý fond slovenskej literatúry, pán podpredseda vlády o tom iste vie, ja si myslím, že dá sa vybaviť aj veľmi slušná cena, aj dotlač. A na tieto naše školy by sme veľmi pomohli, keby sme im do ich školských knižníc takého knihy dali.

    A tretia moja pripomienka a takisto ako návrh, všimol som si, že aj ministerstvo školstva ide vo veľkom vymieňať výpočtovú techniku. Ja si myslím, že až prirýchlo, že už ten proces výmeny výpočtovej techniky nie je taký ako pred mnohými rokmi, že zastarali vecne, ale dobre. Len viem z vlastnej skúsenosti, že ak nájdeme cestu, aby tam neboli iné právne prekážky, by veľmi pomohlo práve týmto našim školám, ak sme tieto u nás vyradené počítače vedeli na tieto školy dostať, myslím, že by nám boli vďační.

    To sú moje návrhy, pán podpredseda vlády, prosím, zvážte ich, myslím si, že by to mohlo pomôcť našim zahraničným krajanom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Galbavý.

  • Pekne ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja veľmi stručne vyjadril ku koncepcii, ktorú predkladá podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Čiže rokujeme o Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, tak stojí koncepcia. Teda o niekoľkoročnej stratégii Slovenska voči krajanom alebo voči emigrantom, voči potomkom ľudí, ktorí opustili svoju vlasť v priebehu niekoľkých vĺn emigrácie a sťahovania sa za prácou.

    V predloženom dokumente ma zaujalo niekoľko častí. Predovšetkým je to bilancia emigrácie zo Slovenska a dôsledky, ktoré má. Podľa dokumentu v zahraničí pracuje približne 200- až 230-tisíc Slovákov, teda občanov Slovenska. Tí využili možnosti, ktoré vznikli po roku ´89 a najmä po našom vstupe do Európskej únie, kedy sa pre nás doširoka otvorili pracovné trhy v západnej Európe. Má to presne, ako sa aj v koncepcii uvádza, svoje výhody, ale, bohužiaľ, aj svoje nevýhody.

    K výhodám treba prirátať skutočnosť, že ľudia v zahraničí zarábali viac ako na Slovensku a prinášali domov peniaze. Navyše sa tam naučili jazyky, získavali skúsenosti a kontakty, prípadne vedomosti a prax. Ďalšou výhodou bolo to, že obchod za zamestnaním, a teda hlavne odchod za zamestnaním znížil percento nezamestnanosti na Slovensku v časoch, kedy sa priemysel reštrukturalizoval, kedy naozaj bolo ťažké nájsť v Slovenskej republike zamestnanie.

    Problémom je, že ľudia odchádzali aj v rokoch, kedy už začína byť aj na Slovensku nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. To naozaj považujem za veľmi vážny problém. Ešte vážnejšie je, že odchádzajú najmä mladí ľudia, takmer polovica z nich je vo veku 25 až 34 rokov. A absolútne najvážnejšie je, že Slovensko opúšťajú najmä vzdelaní ľudia, najviac emigrantov má stredoškolské vzdelanie s maturitou a ročne odchádza tretina až štvrtina absolventov vysokých škôl. Teda odchádzajú tí, do ktorých naša spoločnosť investovala značné prostriedky po dobe bezplatného školstva v nádeji, že títo ľudia budú pracovať na Slovensku a vrátia spoločnosti náklady na vzdelanie. Je otázne, kedy a či vôbec sa títo ľudia vrátia, aby priniesli tieto skúsenosti, styky a kontakty know-how, ktoré podľa koncepcie v zahraničí získajú. Možno v dôsledku hroziacej recesie časť z ľudí, ktorí teraz pracujú v zahraničí, príde o prácu a vráti sa domov. Obávam sa však, že to budú skôr tí menej kvalifikovaní. Teda tí, ktorí si stále ťažšie nachádzajú prácu aj doma. Na túto situáciu by sme sa mali veľmi racionálne pripraviť.

    Ako som však povedal, v každom prípade je dobré, že Slovensko na svojich krajanov v zahraničí nezabúda a že im poskytuje podporu, aby nezabúdali na svoj jazyk a na svoje korene, ako už spomínal pán poslanec Rydlo, padne každému Slovákovi, ktorý žije v zahraničí, veľmi dobre, keď jeho materská krajina mu venuje, aj keď minimálnu, pozornosť, či už v podobe učebníc a iných záležitostí.

    Mám len niekoľko poznámok. Ja rozumiem tomu, že najpálčivejším problémom je slovenská menšina v Maďarsku, prípadne v Rumunsku, Srbsku a podobne. Ide o komunity, ktoré sa snažia uchovať si aktívne ovládanie svojho jazyka a udržať svoju kultúru. Nie vždy sa táto snaha stretáva s porozumením. Tieto komunity naozaj potrebujú pomoc v podobe učebníc a iných kníh, v podobe podpory školstva, napríklad vzdelávaním učiteľov, v podobe televízneho a rozhlasového vysielania. Je dobré a správne, ak im toto všetko poskytneme.

    Ako však koncepcia konštatuje, medzi slovenskými menšinami v zahraničí má osobitné postavenie menšina žijúca v Českej republike. Vznikla počas desaťročí existencie spoločného štátu, ale aj v rokoch po jeho rozdelení, napríklad tým, že zo Slovenska ročne odchádzajú tisíce študentov na české vysoké školy, založia si tam rodiny a už tam ostanú. Ide o najpočetnejšiu slovenskú menšinu v Európe a pravdepodobne je to jediná menšina, kde sa reálne dá rátať s návratom jej členov späť na Slovensko. Pritom o kúsok nižšie zistíme, že táto menšina v susednom štáte nemá systém fungujúceho školstva. To znamená, že nielen deti zo zmiešaných manželstiev, ale aj deti z rodín, kde sú obidvaja rodičia slovenskej národnosti, navštevujú české školy. Teda v priebehu jednej generácie splynú s prostredím a možno sa asimilujú.

    Samozrejme, ja chápem, že jedným z dôvodov tohto stavu je jazyková blízkosť. To, že Slováci s Čechmi si rozumejú – aspoň zatiaľ – aj bez tlmočníkov. Teda rodičia vedia, že keď deti prídu na Slovensko za starými rodičmi, tak sa jednoducho dohovoria. Pravdepodobne preto nie je záujem o existenciu slovenského školstva. Lenže ak chceme predsa len udržať povedomie o národnej príslušnosti týchto ľudí, mali by sme im pomáhať aspoň tak, že budeme podporovať šírenie slovenského jazyka prostredníctvom tlače, rozhlasu a televízie. A tu sú nedostatky.

    Slovenská tlač vrátane kníh je v Čechách takmer nedostupná. To zistí každý pri ceste do Prahy alebo do Brna. Aj vo veľkých kníhkupectvách môže človek hľadať slovenskú knihu pomocou lupy, nenájde ju. A ani v stánkoch nie sú noviny v slovenčine, to je jednoducho pravda. Nie je o ne záujem. Napriek veľkej a početnej slovenskej menšine to je dosť zvláštne, ale, bohužiaľ, je to tak. Ostáva teda len vysielanie rozhlasu a televízie. Už niekoľko rokov sa hovorí o pripravovaných zmluvách a o spolupráci medzi Českou a Slovenskou televíziou. Naposledy o tom hovoril exriaditeľ STV pán Hreha, pri nástupe do funkcie pred pár dňami avizoval zintenzívnenie spolupráce s Českou televíziou programový riaditeľ Slovenskej televízie pán Roman Lipták. To je dobré. Aj keď mám dojem, že viac sa hovorí, ako sa reálne koná. Keď sa pozeráme na program STV, tak známky spolupráce príliš nevidno. Pôvodných českých programov je tam naozaj málo. Keď sa pozriem na program Českej televízie, tak tam je to ešte oveľa slabšie.

    Mám preto otázku na pána podpredsedu vlády: Ráta sa pri rokovaniach s STV s takouto spoluprácou? Alebo sa predpokladá, že problém sa vyrieši vysielaním STV pre Slovákov žijúcich v zahraničí, čo je jedna z úloh, ktoré mu ukladá koncepcia? A v tejto súvislosti chcem vedieť, v akom štádiu je plnenie tejto úlohy a aké je jej finančné krytie, zabezpečenie.

    Z mojej strany je to všetko. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Galbavého – pán poslanec Rydlo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Rydlo, máte slovo.

  • Mám iba krátku poznámku. Otázka Slovákov v Česku, v Českej republike je veľmi zložitá. Blízkosť jazykov, blízkosť kultúrnych koreňov, a nechcem povedať, že aj blízkosť mentality, pretože presne tá mentalita nás predsa oddeľuje, nemôže byť striktne iba náplňou koncepcie Slovákov v zahraničí. Otázky výmen kultúrnych hodnôt medzi Českou republikou a Slovenskou republikou by mali byť riešené inakšie ako v koncepcii pre Slovákov v zahraničí. Myslím si, že my by sme mali troška presadzovať v rámci našich možností viacej to, že Česká televízia by mala predkladať svojim divákom viacej slovenských filmov, viacej „dabingov“ slovenských a tak ďalej. Pretože my, čo sme tuná olupovaní napríklad na televíznej stanici JOJ, teraz JOJ plus, tými niektorými sprostými seriálmi, dokonca „dabovanými“ v češtine, to nie je kultúrny prínos pre tento národ ani pre tento štát. Ale toto, opakujem, sa nevyrieši v Koncepcii pre Slovákov žijúcich v zahraničí, toto by malo byť otázkou aj kultúrnej dohody medzi Českou a Slovenskou republikou. Ďakujem.

  • Pán poslanec Galbavý, chcete reagovať na faktickú? Nie. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Horváth a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Kramplová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení kolegovia, najprv pár slov k tvorbe koncepcie, ktorú tu máme na stole, o ktorej hovoríme. Koncepcia, treba povedať otvorene, sa rodila ťažko, veľmi ťažko, na parlamentnej pôde, teda na tej našej pôde. Na pôde parlamentnej komisie, ktorá bola zriadená pri zahraničnom výbore, sme o tomto materiáli hovorili nespočetne veľakrát. Či už priamo v budove parlamentu, alebo aj na návšteve poslancov na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Jednoducho tá diskusia bola dosť dlhá. Myslím, že sa dá rátať na viac rokov alebo minimálne obdobie presahujúce rok určite. Bola dosť búrlivá častokrát a môžem v tejto súvislosti povedať, že poslanci narážali v tejto diskusii na istú rezistenciu, na istú slabšiu akceptovateľnosť zo strany vedenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Skrátka, bol to pôrod, bol to ťažký pôrod, ale koncepcia je na svete.

    A chcem povedať, že po tejto skúsenosti z týchto diskusií sa môžem naozaj smelo obrátiť na podpredsedu vlády, ktorého sme potom oslovili viacerí vrátane mňa, ale viem, že aj iní kolegovia, aby sme ho požiadali o jeho vstup do tohto procesu, aby pozitívne posunul prípravu tohto materiálu dopredu, čo sa stalo. A týmto chcem aj poďakovať pánovi podpredsedovi vlády Dušanovi Čaplovičovi, že to spravil, že svojou váhou osobnosti, svojím rozhľadom vstúpil do toho a pozitívne, veľmi pozitívne ovplyvnil ďalší vývoj prípravy tohto materiálu.

    Dovoľte mi zastaviť sa pri slovíčku „starostlivosť“. Slovíčko starostlivosť v súvislosti so Slovákmi žijúcimi v zahraničí mi pripadá miestami, nie vždy, ale miestami ako archaizmus. Ako niečo, čo nie vždy, v každej chvíli a v každom momente našej diskusie zodpovedá realite. Čo by malo vyjadrovať to, aká je realita. Keď hovoríme o starostlivosti o Slovákov, tak ja týmto chcem aj poprosiť všetkých diskutujúcich, aby sme vždy zvážili, či je namieste to slovo, alebo nie. Niekedy áno, niekedy treba povedať, vysloviť to slovo starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí, pretože niektorí to naozaj potrebujú. Pretože niektorí Slováci v niektorých krajinách, žijúci v konkrétnych krajinách a v tých reáliách, v ktorých sa ocitajú, naozaj dennodenne potrebujú starostlivosť Slovenska o nich a o napĺňanie ich potrieb. Ale toto slovíčko je neadekvátne v niektorých iných súvislostiach, keď hovoríme o niektorých iných Slovákoch v iných krajinách. Ja nebudem hovoriť konkrétne, o ktoré krajiny ide, je to, samozrejme, možné, ale v tejto chvíli to nebudem hovoriť. Čiže aby sme volili slovník, ktorý je adekvátny, a aby sme v niektorých chvíľach, v niektorých momentoch diskusie nerobili zo Slovákov žijúcich v zahraničí skupiny ľudí, ktorí sú oslabené skupiny, ktorí sú odkázaní len na nejakú pomoc, div že nie humanitárnu pomoc zo Slovenska. Je potrebné to rozlišovať. Samozrejme, že sú Slováci, ktorí si to vyžadujú.

    V tejto súvislosti sa dotknem aj tak trošku slov, ktoré padli na zahraničnom výbore a aj v tejto sále pred chvíľkou, a to otázka vytvorenia alebo prípravy etnografického alebo iného výskumu. Je, samozrejme, fakt, že na Slovensku sme neetablovali dostatočne to, čo by sme mohli nazvať výskumom vysťahovalectva alebo života Slovákov žijúcich v zahraničí. Faktom zároveň je tiež to, že je to dôležitá súčasť politiky štátu, ale rovnako dodávam k tomu to, že musíme sa sústrediť aj na toto, ale aj na iné veci. To znamená, aby sme sa náhodou nenechali sami seba zviesť svojimi myšlienkami v tom zmysle, že budeme robiť a všetko sústreďovať, celú našu pozornosť, na výskum a vytvoríme skanzen z našich Slovákov žijúcich v zahraničí.

    Jednoducho podľa mňa tomu, čo môžeme nazývať štátna politika voči Slovákom žijúcim v zahraničí, chýba politický rozmer, teda okrem výskumu chýba tomu aj nejaký politický rozmer. Môžeme ilustrovať, samozrejme, príkladmi z iných krajín a ja si dovolím pripomenúť politiku, ktorú robí Maďarsko voči Maďarom žijúcim v zahraničí, Íri majú svoju politiku, Čína, každý svoju, každý inú, každý viac alebo menej akceptovateľnú pre Slovensko, ale robia. A bolo by dobré, keby aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa zaujímal o spôsoby, ako uplatňovať takúto štátnu politiku voči Slovákom žijúcim v zahraničí tak, aby sa nechali inšpirovať aspoň do určitej miery v zahraničí. To znamená, že mierim k nedostatku politického rozmeru v doterajšej štátnej politike Slovenska k Slovákom žijúcim v zahraničí.

    Chcem povedať toľko inými slovami, že je veľmi dôležité Slovákom poskytovať zabezpečenie kultúrnych predstavení, vysielanie folklórnych súborov, dodať tam, kde treba, učebnice alebo časopisy, prípadne zabezpečiť filmotéku a iné nástroje, ktorými vieme rozvíjať a upevňovať kultúrne povedomie a vôbec slovenské povedomie a slovenskú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Samozrejme, toto sú bežné, štandardné nástroje, ktoré treba používať a ktoré sú účinné.

    Ale rovnako treba dodať, že sa nemôžeme obmedziť len na takúto tzv. starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí. V koncepcii, ak budete mať toľko času a všimnete si, je tam v kapitole Ciele štátnej politiky malá zmienka o tom, ako si predstavuje Slovensko tento politický rozmer uplatňovať v praxi. Je dobré, že sa to tam ocitlo. Viem, že s tým bol problém, hovorím ešte raz, ďakujem pánovi podpredsedovi vlády, že sa pričinil o niektoré veci. A ja teda si dovolím povedať po tom, ako som mierne opísal ťažkú prípravu tohto dokumentu, že dokument je na svete a mám pocit, že teraz budeme musieť pozornejšie sledovať aj napĺňanie tejto koncepcie. To znamená, inými slovami, počínanie si vedenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ako svojimi schopnosťami, vedomosťami dokáže uplatňovať túto koncepciu v praxi. Ako ju dokáže napĺňať tak, aby sme po nejakom čase, a nemusí to byť v roku 2015, aby sme dokázali povedať, že prístup Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nie je insitný, že neuskutočňuje rustikálny výkon politiky, že je to jedna moderná politika tak, ako sa v modernom svete nosí, minimálne v tom európskom svete.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Horvátha: pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Rydlo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Vášáryová má slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pozorne som počúvala vaše vystúpenie, pán poslanec, ale ja by som nezdôrazňovala toľko, aký ťažký proces to bol vytvárať túto koncepciu, pretože v tej koncepcii nie je nič prevratného. Nie je. A máte pravdu v tom, čo ste hovorili a nazvali ste to tzv. starostlivosťou. V tomto naozaj s vami súhlasím.

    V tejto koncepcii nemáme tri zásadné veci, ktoré môžu zásadne kvalitatívne povýšiť život menšín, slovenských menšín vo svete, alebo teda emigrantských skupín a menšín slovenských vo svete.

    Prvé sú financie. Financie a jasný plán, čo s týmito financiami urobiť. Pre niektoré z našich autochtónnych menšín, to znamená ľudí, ktorí neemigrovali, ale celý život žijú na tom istom území, tam musíme vymyslieť úplne iné nástroje, aby sme pritiahli mladých ľudí z tejto menšiny k menšinovému životu. A pokiaľ to neurobíme zo Slovenskej republiky, tak sa to nám zmení len na raz ročne folklórne vystúpenie, tak ako ste to naznačili.

    Druhá vec je, ak v týchto materiáloch neodlíšime – vy ste to trošku vo svojom vystúpení naznačili – tých, ktorí emigrovali, a tých, ktorí žijú na týchto územiach, či sa už jedná o Zakarpatskú Ukrajinu alebo Poľsko, alebo Maďarsko, alebo Rumunsko, alebo Vojvodinu, keď ich neodlíšime, jednoducho tieto autochtónne silné menšiny stratíme. A tieto menšiny...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Veľmi krátka poznámka. Ja podporujem to, aby sa práca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vylepšila, zlepšila. Podporujem aj to, aby sa personálne posilnil tento úrad, a som za to, aby sa koordinovala spolupráca ministerstva zahraničných vecí a jeho záujmov s politikou, ak to tak smieme nazvať, ktorú vykonáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Každý Slovák v zahraničí v určitej miere je vyslancom Slovenska.

    Ja by som pomoc tohto úradu nezvrhol iba na folklór. Mám v živej pamäti ten krásny koncert, ktorý bol v Paríži, na ktorom sa zúčastnil veľvyslanec Slovenskej republiky, na ktorom sa zúčastnila elita diplomatického zboru, vystupoval tam Slovenský komorný orchester. Skrátka a jasne, jedno s druhým, ruka v ruke musí pomáhať tomuto štátu, či žije človek doma, alebo v zahraničí, k tomu, aby tento štát prosperoval a čosi vo svete znamenal.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Horváth, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja ďakujem veľmi pekne za pripomienky, ktoré som si mal možnosť vypočuť, a dodám na margo týchto pripomienok, že moja predstava je, a verím, že nielen moja predstava, je taká, že Slováci žijúci v zahraničí dnes už nežijú životom tak ako v minulom storočí, že už majú iné potreby dennodenné, že už žijú inými vecami a že už sa k nim nemusíme správať ani ako k disidentom, ani ako naozaj k oslabeným skupinám. Samozrejme, treba to rozlišovať.

    Naozaj súhlasím s tým, čo som si vypočul. Treba to rozlišovať. Uvedomujem si aj potrebu, ktorá bola v minulosti, ale treba, aby sme, je veľmi potrebné, aby sme dnes robili politiku zodpovedajúcu súčasnosti, dobe, ktorú žijeme, a robili ju tak, aby sme naozaj nedošli na to o 10 rokov alebo o 20 rokov, že niektoré skupiny Slovákov žijúcich v zahraničí už tam nie sú, že ich nenájdeme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kramplová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, ak dovolíte, v prvej časti môjho vystúpenia by som sa v krátkosti sústredila na správu a návrh programu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2009 a v ďalšej časti v krátkosti ku koncepcii by som povedala zopár slov.

    Pokiaľ ide o správu, som veľmi rada, že dnes máme možnosť mať správu na stole a súčasne aj koncepciu. Tí, ktorí si spomínate a boli ste v tejto snemovni minulý rok, keď sme viedli rozpravu len k správe, základnou požiadavkou bolo, aby správa, ktorá sa predkladá v parlamente, bola odrazom štátnej politiky, pretože nie je možné predkladať správu bez štátnej politiky. Takže tieto, alebo sľuby, ktoré dal pán podpredseda vlády, pán Čaplovič, minulý rok pri prerokovávaní tohto materiálu, sa naplnili. A znovu zdôrazňujem, som veľmi rada, že už máme materiál, od ktorého sa budeme odrážať aj pre nastávajúce obdobie.

    Svoje pripomienky k správe som uviedla na zahraničnom výbore, preto ich nebudem opakovať. Rada by som sa však sústredila len v krátkosti na grantový systém, ktorý je pomerne rozpracovaný v celom materiáli, ale navrhovala by som, keď bude prerokovávaná správa v budúcom roku alebo bude pripravovaná takáto správa, tak pri vyhodnocovaní a posudzovaní projektov by bolo vhodné, aby sa prihliadalo na ciele a priority Slovenskej republiky a aby sa netvorili alebo neposudzovali tieto jednotlivé projekty na základe priorít slovenských spolkov. Ja to pokladám za veľmi dôležité hlavne z toho dôvodu, aby Slovenská republika rozhodovala, kam v rámci svojich aktivít, finančných možností a hlavne svojich cieľov a priorít bude nasmerovávať finančné prostriedky.

    Dnes sa ukazuje, že cesta „starostlivosti“ o Slovákov žijúcich v zahraničí je nesmierne dôležitá, a tak, ako tu bolo povedané aj viacerými mojimi kolegami, áno, súvisí to s finančnými prostriedkami. Ale keď tie finančné prostriedky máme efektívne využiť, naozaj musíme sa starať o to, aby prostriedky išli tam, kde je náš záujem. Dokonca som si v rámci zákona pozrela, zákona o zahraničných Slovákoch, č. 474, aká je pozícia a aké sú kompetencie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a okrem iného úrad posudzuje, či suma poskytnutej dotácie je úmerná prospechu, ktorý prinesie aktivita, na ktorú sa dotácia poskytuje. To znamená, že úmerná prospechu Slovenskej republiky, cieľov a priorít Slovenskej republiky. A bola by som rada, keby sa ciele a priority Slovenskej republiky jasne objavili aj v grantoch, ktoré sa poskytujú v roku 2008.

    Okrem toho navrhujem, aby pri podobnej správe, ktorá sa bude predkladať v budúcom roku a kde sa budú hodnotiť granty, ktoré boli poskytnuté z financií Slovenskej republiky, z rozpočtu Slovenskej republiky, aby bola priložená aj určitá analýza, čo priniesli peniaze, ktoré sa poskytli. Samozrejme, pán podpredseda, tých 40 mil. nespasí to, čo sa tu zanedbalo a čo sa nerealizovalo vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí za predchádzajúce obdobie. Uvedomujem si, že nie je to veľká suma, a určite, keby bola dvojnásobne alebo trojnásobne vyššia, vedeli by sme viac alebo aktívnejšie naštartovať štátnu politiku vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Ale predpokladám, že na to, aby sme mohli požadovať vyššiu sumu zo štátneho rozpočtu, potrebujeme mať zanalyzované, čo tieto peniaze v predchádzajúcom roku priniesli.

    V prvej časti správy sa pomerne často objavujú aj informácie ohľadne financií, ktoré sa orientujú práve teda na kultúru a orientujú sa aj na školstvo. Mňa prekvapuje to, že napríklad robíme určité aktivity, ktoré súvisia s mládežou, ktorá prichádza na Slovensko a učí sa slovenský jazyk. Sú to deti Slovákov so slovenským povedomím, ale prichádzajú aj deti, ktoré majú napríklad národnostné školstvo na ich území a, žiaľ, národnostné školstvo v niektorých štátoch, hlavne v niektorých susedných štátoch, je na takej úrovni, že naše slovenské deti nevedia dobre po slovensky a my v podstate dotujeme cez granty to, aby sa tieto slovenské deti naučili po slovensky.

    Ja som presvedčená o tom, že treba využiť dohodu, ktorú máme medzi Slovenskom a Maďarskou republikou, je to dohoda o vzdelávaní a kultúre, aby sme využili všetky naše možnosti, ktoré máme, hlavne teda tie politické, a rokovali s maďarskou stranou o tom, aby deti, ktoré navštevujú slovenské, kvázi slovenské školy v Maďarsku, skutočne mali možnosť sa slovenský jazyk naučiť. Lebo tu je ten problém, o ktorom sme rozprávali aj v piatok, aj dnes bol diskutovaný, že slovenské deti v rámci slovenských národnostných škôl, ktoré sú také, teda tabule na týchto školách, v podstate nemajú možnosť sa ten slovenský jazyk naučiť tak, ako sa patrí, lebo slovenčinu sa vyučujú ako cudzí jazyk a všetky predmety majú v maďarčine. Ale to je na politikoch a predpokladám, že aj pán podpredseda vlády aj tieto veci sa bude snažiť spolu s predstaviteľmi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v rámci konzultácií, v rámci politických rokovaní presadiť.

    Pokiaľ ide o druhú časť správy, teda návrh programu, ja by som navrhovala, aby v tejto správe sa objavil alebo aby táto správa, aj keď to momentálne neobsahuje, ale aby sa úrad zaoberal aj analýzou volebného zákona. Dobre viete, že prvýkrát v roku 2006 mohli Slováci žijúci v zahraničí, tí, ktorí splnia podmienky podľa tohto zákona, voliť, ale zatiaľ som nemala v rukách žiaden materiál, ktorý by analyzoval daný stav. Myslím, že čísla, ktoré mám, sú správne, že v rámci volieb do parlamentu v roku 2006 sa zo zahraničia zapojilo len 5 700 Slovákov, ktorí využili právo voliť. Myslím, že keby sa urobila analýza a komunikovali sme so spolkami a združeniami Slovákov žijúcich v zahraničí, presne by sme našli, kde sú tie neuralgické body a kde treba zmeniť alebo novelizovať zákon tak, aby v roku 2010 pri parlamentných voľbách boli odstránené tieto nedostatky a bariéry k tomu, aby Slováci žijúci v zahraničí mohli ľahšie voliť a mohli si splniť svoju občiansku povinnosť.

    Je tu však ešte jedna dôležitá otázka, ktorú pokladám za mimoriadne dôležitú, aby v budúcom roku sa Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zaoberal aj novelizáciou zákona č. 474 o Slovákoch žijúcich v zahraničí, lebo z môjho pohľadu v § 2 je vymedzenie pojmov, kto je Slovák žijúci v zahraničí, určitá nezrovnalosť.

    Možno len malý príklad: „Slovákom žijúcim v zahraničí je osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,“ po prvé je štátnym občanom Slovenska a má v podstate právo uchádzať sa o granty a získavať peniaze poskytnuté zo štátneho rozpočtu v rámci grantového systému.

    Ja sa pýtam, je Slovákom žijúcim v zahraničí napríklad aj Vietnamec, ktorý je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt? Podľa tohto zákona je. Alebo je to Maďar, alebo je to Nemec, alebo je to Ukrajinec, ktorý je štátnym občanom a nemá trvalý pobyt na Slovensku? Čiže myslím, že tu sú otázky, na ktoré by sme potrebovali odpoveď a ktoré by bolo nutné riešiť.

    A ešte posledná vec, ktorá mi v správe chýba a ktorá, myslím, by sa mala odzrkadliť aj v koncepcii a je to taká proaktívna politika Slovenskej republiky aj vo vzťahu k nevládnej federácii, ktorá je pod názvom etablovaná, sú to Európania vo svete. Aktívne participovala Slovenská republika na výročnom zasadaní tejto federácie v roku 2003 v Tesalonikách. Odvtedy tam účasť Slovenska chýba a podľa mojich informácií práve táto nevládna organizácia je prípravnou organizáciou na to, aby bol postupne vytváraný aj sekretariát pre Európanov žijúcich mimo krajín Európskej únie, pretože túto problematiku považujú aj mnohí poslanci Európskeho parlamentu za nesmierne dôležitú a po ratifikácii Lisabonskej zmluvy by mal byť dokonca etablovaný aj komisár pre Európanov žijúcich mimo štátov Európskej únie. Preto aj to, že dnes tu hovoríme o koncepcii, je nesmierne dôležité, aby sme sa mohli zapojiť do tohto celého systému. A ja vidím práve platformu na úrovni Európskej únie, platformu ohľadne Európanov žijúcich teda v celom svete mimo Európskej únie, ako za platformu, kde by sa mali riešiť otázky, ktoré sú veľakrát neuralgickými bodmi v jednotlivých vzťahových záležitostiach medzi jednotlivými štátmi a nemali by sa zneužívať politicky, ale myslím, že toto je otázka, ktorá je veľmi dôležitá.

    Pán podpredseda, ja by som vás chcela poprosiť, keby Slovenská republika, keby úrad mohol aktívne vstúpiť aj do tohto združenia a keby sme skutočne mohli participovať na príprave aj toho direktoriátu, ktorý bude v rámci Európskej komisie, lebo podľa mojich informácií by mal byť komisárom práve pre Európanov mimo Európskej únie, mal by byť človek, ktorý bude z menšieho štátu, kde bude zo štátu, kde žije viac ľudí v zahraničí alebo teda mimo územia daného štátu.

    Pokiaľ ide o koncepciu, pán podpredseda, ja by som bola nesmierne rada, keby koncepcia zaručovala obojstranne prospešné vzťahy spĺňajúce európske štandardy. Koncepcia ako taká má veľké pozitívum, že konečne deklaruje určité priority Slovenskej republiky aj určité úlohy. Ale pokiaľ sa pozeráme z pohľadu európskych štandardov, myslím si, že naozaj mali by sme trošku ešte na tejto koncepcii popracovať a na základe toho, čo tu odznelo aj od mojich kolegov, ja by som vás chcela požiadať, či by tento materiál nemohol byť otvoreným materiálom. Či by nemohol byť dopĺňaný na základe toho, ako sa každý rok budú analyzovať aktivity, ktoré sa dejú vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ktoré by, rovnako táto koncepcia sa mohli dopĺňať v súvislosti s vytvorením direktoriátu pri Európskej komisii a s našou participáciou práve na tejto celoeurópskej agende.

    Rovnako si myslím, že veľmi dôležité by bolo, keby na tejto koncepcii sa bola podieľala aj Matica slovenská. Pretože Matica slovenská zo zákona má ustanovené starať sa o Slovákov žijúcich v zahraničí. Má dokonca oblastné pracoviská, miestne odbory, má ich vo Vojvodine, na Ukrajine, v Chorvátsku, v iných štátoch sveta a bolo by dobré, keby sme ju mohli určitým spôsobom alebo využiť jej schopnosti a možnosti aj v rámci aktivít kultúrneho dedičstva, muzeálnej, dokumentačnej, vedeckej výskumnej práce.

    Takže to sú viac-menej moje návrhy. A ešte snáď jedna poznámka. Bolo by veľmi dobré, keby sa v budúcom roku, keď budeme prerokovávať podobnú správu a budeme hovoriť o tejto agende, aby sme vedeli hovoriť aj o trošku reálnejších číslach, pokiaľ ide o Slovákov žijúcich v zahraničí. My stále nejako poukazujeme na to, že máme cez 2 milióny, niekde sa hovorí dokonca 2,5 milióna Slovákov žijúcich v zahraničí, ja som presvedčená, že toto číslo je určité virtuálne číslo a nie je ho možné brať ako údaj, ktorý síce nie je overený, ale ktorý je nereálny. Ja len dve poznámky. V roku 1990 v Amerike, v USA, sa hlásilo k svojim predkom alebo k slovenským predkom 1,9 miliónov občanov USA. V roku 2000 už to bolo len 900-tisíc. V roku 1990 v Česku sa hlásilo k Slovensku 330-tisíc občanov, ale pri sčítaní v roku 2000 už to bolo len 180-tisíc. Myslím si, že aj tá absencia nekoncepčnosti v tejto oblasti vo vzťahu k zahraničným Slovákom priniesla to, že naozaj tie čísla sa znižujú a my len proaktívnou politikou vo vzťahu k zahraničným Slovákom môžeme uspieť.

    Budem veľmi rada, vážený pán podpredseda, keď tieto moje slová budete brať ako slová a návrhy, ktoré smerujem k vylepšeniu koncepcie, smerujem k vylepšeniu práce vášho úradu a smerujem k tomu, aby štátna politika starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí priniesla efekt tak pre Slovenskú republiku, ako aj pre ľudí, ktorí v zahraničí žijú, ktorí cítia, že sú Slovákmi, a pre ktorých Slovenská republika je symbol ich vlasti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Kramplovej: pán poslanec Urbáni, pán poslanec Rydlo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Urbáni, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem súhlasiť s pani poslankyňou Kramplovou, že je dobré, že táto štátna politika mala by sa robiť v rámci tej štátnej politiky v starostlivosti o zahraničných Slovákov a mali by sa stanoviť priority a podľa tých by potom sa mali stanoviť aj tie dotácie, aby sme aj vedeli, čo priniesli v týchto našich vzťahoch.

    Chcem ale podotknúť, že nie je to stále len o peniazoch. Je to veľakrát o tom, že sa prejaví záujem, je to o vzťahoch, je to o zachovaní našej kultúry. Chcem sa opýtať, či vôbec máme mapu zahraničných Slovákov na celom svete. Lebo to nie je len o tých miliónoch v Amerike, alebo státisícoch, je to aj o pár desiatkach Slovákov, ktorí žijú na odľahlých miestach našej zemegule. A nie je to stále o peniazoch, je to niekedy o dopise, o jednom papieri, je to o tom, že si pripomenieme, že existujú a že ich vyhľadáme – a tu by bola potrebná veľká súčinnosť alebo dobrá súčinnosť práve úradu pána podpredseda vlády a ministerstva zahraničných vecí. Vidím tam ešte dosť veľkú medzeru v práci ministerstva zahraničných vecí. A takisto nesúhlasím zase na druhej strane s kolegyňou Kramplovou, že Matica slovenská je tá, ktorá by mala nejako extra do toho vstupovať. Roky mala tú šancu a ja myslím, že ešte má dosť veľké rezervy.

    Ďakujem pekne.

  • Nechcem, aby pán podpredseda vlády tuná zinfarktoval, pretože mal doobeda šichtu, aj poobede. Chcem iba toľko povedať mojej kolegyni Kramplovej, že všetko, čo spomína, môžeme podpísať, len na to potrebujeme aj ľudí. A každý úrad môže robiť len toľko, na čo materiálne stačí. Bol by som rád, keby sme mohli robiť mnohé iniciatívy, mnohé aktivity, nechcem povedať „dejte mne lidi, já to udělám“, ale fakt je ten, že s tým penzom, s tou kvantitou zamestnancov, ktoré Úrad pre zahraničných Slovákov má, nemôže pokryť všetky tie požiadavky, o ktorých vy ste hovorili. Okrem iného niektoré veci, ktoré ste spomínali, do kompetencie podľa zákona, ktorý platí, úradu ani nepatria. Preto podporujem to, čo ste povedali, že treba zrevidovať zákon, prípadne by sme ho mohli rozšíriť, prípadne úrad osamostatniť a dať mu také kompetencie, aké očakávame. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Kramplová bude reagovať na faktické poznámky.

  • No ďakujem. Vážený pán poslanec Urbáni, len v krátkosti. Ja som nemyslela, aby Matica slovenská saturovala nejakú časť štátnej politiky, ale aby sme spolupracovali. Ja si myslím, že len cez vzájomnú spoluprácu je možno dosiahnuť proaktívnu politiku vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.

    Pán poslanec Rydlo, ja vás plne chápem, ale myslím si, že je možné nielen s úradníkmi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj s mnohými odborníkmi, s mnohými zanietencami, ktorí aj pracovali v tejto oblasti aj v minulom období, dosiahnuť tieto naše spoločné ciele.

    Ale na dôvetok, pokiaľ ide o zahraničných Slovákov, už v roku ´95 bol schválený prvý zákon, ktorý sa týkal zahraničných Slovákov. Pracovalo sa tu aj na koncepcii, bol tu dom pre zahraničných Slovákov. Čiže nie je to vec, ktorú začíname úplne od nuly. Niečo tu už bolo vybudované a treba budovať a ja práve verím, že táto koncepcia prebrala mnohé veci, ktoré sa tu realizovali aj už v období roku 1995 – 1997, a verím, že spoločne tak ako my poslanci, vláda, úrad, matica a všetky ostatné spolky, ktoré budú chcieť participovať, aby sme robili jednu efektívnu politiku, ktorá bude mať naozaj štandard európskej politiky vo vzťahu k štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

    Ďakujem.

  • Rozpravu k tlači 774 a 775 vyhlasujem za skončenú. Chcem sa opýtať podpredsedu vlády, či chce ako navrhovateľ zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, musím zaujať stanovisko, lebo tu boli povedané niektoré návrhy, boli tu povedané niektoré konštatovania, a ja som nútený zaujať na niektoré stanovisko, lebo chcem niektoré veci aj objasniť.

    Ja všetkých diskutujúcich som si pozorne vypočul, robil som si poznámky. Samozrejme, mnohé veci v rámci personálnych možností, ktoré máme v súčasnosti, a obmedzených možností, budeme sa snažiť realizovať najmä takým spôsobom, že budeme vstupovať výraznejšie do kooperácie s inými inštitúciami, ktoré by mohli tieto veci pomôcť nám saturovať. To je po prvé.

    Po druhé. Tí, čo diskutovali a mali tu návrhy, tak ich srdečne pozývam, aby tieto návrhy, o ktorých hovorili, predniesli aj v diskusii na Stálej konferencii Slovákov, ktorá sa uskutoční vo štvrtok. Som zvedavý, koľko poslancov Národnej rady sa tam zúčastní na tejto rozprave a budú sa podieľať na kreovaní a resp. vzájomnom dialógu. Pretože táto Stála konferencia, ktorá sa začína vo štvrtok, sa stáva skutočne prelomová aj z toho dôvodu, že sa jej zúčastňuje najviac štátov doteraz zo zahraničia, ich zástupcov, ich organizácií. Pani Vášáryovej chcem odkázať, aj mladých. Pretože práve mladí sa organizujú a veľmi aktívne vstupujú do procesu formovania tých aktivít zahraničných Slovákov a bola by prekvapená, čo dokážu napríklad mladí profesionáli, s ktorými som sa nedávno stretol v New Yorku alebo v Londýne, či v Taliansku atď., ktorí vážne sa zamýšľajú a veľmi aktívne vstupujú do života Slovákov v zahraničí. Pretože na rozdiel pred rokom 1993 nemali tu svoj vlastný štát, teraz ho majú. A to je veľmi významný impulz. A potom je tu navyše to, že aj tá politika, ktorú robíme, a ja sa ju snažím ako podpredseda vlády maximálne aktivizovať a zabezpečovať. Pri svojich cestách do zahraničia vždy mám minimálne jeden deň zahraničnej cesty venovaný Slovákom žijúcim v zahraničí a vyžadujem to a bol by som veľmi rád, keby každý minister tejto vlády a ústavní činitelia takýmto spôsobom mali tie kontakty, cez veľvyslanectvá navštívili by školy, navštívili by ďalšie a ďalšie podujatia. Slováci to v zahraničí potrebujú.

    Navyše realizujeme to tak s pánom prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom, to by som tu chcel povedať, že my sa vždy Slovákom, ktorí žijú v zahraničí, ich organizáciám, či sú to mladé organizácie, novozačínajúce alebo organizácie, ktoré majú svoju dlhodobú tradíciu a niečo prežili. Chceme sa im poďakovať, že boli vždy lojálni k tej krajine alebo k tomu štátu, v ktorom žili, a že robili pre ten štát a pomáhali tento štát upevňovať a stali sa integrálnou súčasťou tohto štátu. Navyše chcem poznamenať, že práve toto je vlastne také gro, ktoré môžeme vyzdvihnúť, pretože áno, máme tu Slovákov, ktorí boli v emigračných vlnách, a máme teraz Slovákov, ktorí prišli migračnými vlnami po roku 1989, a teraz prichádzajú významne buď na krátkodobé, či na dlhodobé, alebo na stále už pobyty do tej krajiny alebo štátu, v ktorom chcú pôsobiť. Ja som bol nedávno aj na Malte, kde som sa stretol s veľkou skupinou Slovákov, ktorí tam žijú a ktorí sú lekármi, ktorí tam boli v minulosti už a organizujú sa a majú veľmi zaujímavé programy a chceme aj v tejto oblasti výraznejšie pomôcť.

    Chcel by som uviesť aj to, že v rámci tejto Stálej konferencie, ktorá sa uskutoční po tieto dni, v piatok vo večerných hodinách v historickej budove Slovenského národného divadla sa uskutoční slávnostný koncert vďakyvzdania, by som to mohol nazvať, kde sa poďakujeme všetkým štátom. Tam budú zástupcovia jednotlivých veľvyslanectiev, ktorí vystúpia mnohí. Chceme sa im poďakovať za to, že vytvorili podmienky vo svojich krajinách, vo svojich štátoch a prijímali jednotlivé migračné a emigračné vlny a vytvorili pre Slovákov takú skutočne naozaj oázu, kde sa mohli v podstate realizovať, kde mohli rásť aj v časoch neslobody pred rokom 1989, ale, samozrejme, aj v časoch, keď sa otvárajú hranice, a je čoraz väčšia komunikácia medzi národmi a štátmi.

    Čo sa týka grantového systému, samozrejme, tam je veľa čo naprávať, ale musím povedať, že kým som nebol vo funkcii, tak ten grantový systém sa pohyboval vo výške okolo 3 mil. korún a dnes to má 40 mil. a vybojovali sme znovu aj na budúci rok 40 mil. A chcem upozorniť, že navyše ešte poskytujeme veľmi významné dotácie na niektoré aktivity, ktoré idú potom cez schvaľovanie vo vláde. Pani Kramplová, pani poslankyňa, ex ministerka, o tom vie, že sa tam niektoré veci prerokovávajú a idú buď z rezervy pána predsedu vlády, alebo idú v podstate zo Všeobecnej pokladničnej správy, teda opatrením, ktoré predkladá ministerstvo financií, a teraz z neho, budem hovoriť len o Mlynkoch, kde išlo 10 mil. korún.

    A budem odpovedať pánu Froncovi na otázku ohľadom slovenskej školy v Užhorode. Dnes na slovenskú školu v Užhorode ideme dať 6 mil. korún. Šesť miliónov korún ide na slovenskú školu v Užhorode s tým, že 5 mil. ide z ministerstva školstva z rozhodnutia pána ministra školstva a podpredsedu vlády, pol milióna ide z ministerstva zahraničných vecí, ďalšieho pol milióna ide z rezervy predsedu vlády a ešte je tu tých 300-tisíc korún, ktoré dal Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Podobne podporujeme veľmi významné projekty napríklad slovenských aktivít a Slovenského domu napríklad na slovenskom Spiši v Poľsku. Teda aj v tejto oblasti môžem hovoriť o ďalších a ďalších aktivitách, ktoré robíme vo vzťahu k Rumunsku. Ja minimálne najmenej dvakrát do mesiaca som medzi zahraničnými Slovákmi, čo sa môjmu predchodcovi zrejme ani nesnívalo, ani tak často nechodil, lebo v podstate nevenoval tomu výraznú pozornosť.

    Naozaj chcem povedať, že ak som podpredseda vlády pre menšiny, tak vnímam takisto menšiny ako významný fenomén domáce a takisto menšiny príbuzenské, ktoré sú v zahraničí, a k tým príbuzenským patrí to, čo hovorila aj pani Kramplová aj v súvislosti s tou federáciou Európania vo svete. Viete, ťažko teraz, ja tu nechcem niečo rekriminovať, trošku sa stalo to, že dnešné Združenie Slovákov veľmi zle pracuje oproti minulému združeniu, keď bol na čele pán Klimo, to musím na tejto schôdzi povedať, kde naozaj sa veľmi aktívne zúčastňoval týchto rôznych podujatí a reprezentoval Slovenskú republiku. A musím to aj na tejto pôde znovu „prištempľovať“, že zúčastnil sa dokonca aj v tých Tesalonikách na tej významnej konferencii, ktorá bola v roku 2003. Odvtedy sa mi zdá, ako keby pán Skalský, ktorý je teraz predstaviteľom toho združenia, bol zvolený, ja rešpektujem toto združenie, ak si zvolilo svojho predstaviteľa, zanedbáva tieto úlohy a ja mu to aj pozajtra veľmi rázne a otvorene na rokovaní Stálej konferencie pripomeniem.

    Je veľa problémov, je veľa problémov aj v Českej republike. Ja som tam sa nedávno teraz zúčastnil na oslavách vzniku Československej republiky a rokoval som aj so Slovákmi, ktorí tam žijú, s ich spolkami. Stretol som sa s nimi za prítomnosti pána prezidenta Slovenskej republiky a hovorili sme aj s vládou Českej republiky, lebo sa tam znížili financie na menšiny. My požadujeme zachovať status quo vo vzťahu k tohoročnému rozpočtu, aby bol aj na budúci rok. Myslím si, že sa nám darí aj v tejto oblasti veľmi nadštandardne tieto vzťahy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou rozvíjať. Nemáme žiadne problémy, aby sme tieto aktivity ďalej zabezpečili, či už na úrovni môjho kolegu podpredsedu vlády pána Vondru, alebo ministra kultúry, s ktorým rokoval náš minister kultúry teraz nedávno v Prahe a, samozrejme, aj s mojou kolegyňou ministerkou pre menšiny a ľudské práva pani Džamilou Stehlíkovou. Čiže tam tie problémy až natoľko nie sú.

    Musím znovu zopakovať, že my dodávame učebnice a veľmi striktne ja požadujem z každej svojej cesty od pána ministra školstva, že dostaneme a istým spôsobom, samozrejme, prostredníctvom Carga, rôznym spôsobom cez ministerstvo zahraničných vecí tieto učebnice expedujeme. Vám sa možnože, pán Fronc, ani nesnívalo, že dneska už existujú pobočky slovenských knižníc v Chicagu. Teraz som bol v Londýne. Priamo v centre Londýna sme otvárali novú pobočku slovenskej knižnice. Nedávno sme otvárali novú pobočku slovenskej knižnice a rozširujeme ju v Našiciach, to bude veľká, to je už Chorvátsko, kde som sa zúčastnil. Môžem hovoriť o ďalších a nových vznikajúcich pobočkách slovenských knižníc pri rôznych mestských, municipálnych knižniciach v Taliansku, vo Švajčiarsku teraz pripravujeme.

    Čiže netreba lámať palicu, naozaj maximálne sa snažíme v tejto oblasti pomáhať a, samozrejme, tá iniciatíva, čo sa týka Zlatého fondu slovenskej literatúry, je zaujímavá a, prirodzene, ja sa aj v tejto oblasti budem snažiť, aby sa o tento Zlatý fond slovenskej literatúry obohatili naše knižnice pre Slovákov, ktorí žijú v zahraničí.

    Bolestivou Achillovou pätou, je tu pán Mikloško, je problematika cirkevnej oblasti, či už je to misia evanjelických cirkví alebo katolíckych. Trošku sa mi zdá, že menej sa tomu venujú samotné cirkvi. Stále očakávajú peniaze od štátu. Tu by sme naozaj chceli spoločne, a my sme sa dohodli aj pri mojich stretnutiach či už v Mníchove, či už v Zürichu nedávno, alebo teraz konkrétne v Iloku v Chorvátsku, aby sme tieto veci pomohli riešiť a zabezpečili. Ale, samozrejme, očakávam zo strany predstaviteľov Konferencie biskupov a predstaviteľov evanjelickej cirkvi a ďalších cirkví výraznejšiu pomoc v tejto oblasti a budem s nimi o tom rokovať.

    Musím povedať, že aj to, že sme zachovali Rádio Slovakia Internacionála, v rámci toho slovenské vysielanie, je veľmi dôležité, lebo bolo na, musím povedať, na odchode, keď sme prichádzali do vlády. A napriek tomu sme to finančne saturovali a zachránili sme to v Slovenskom rozhlase, lebo pani generálna riaditeľka nemala absolútne záujem, aby sa takéto vysielanie v tomto rozhlase zabezpečovalo. Jednak mala pravdu, lebo je to národno-štátny záujem a musí štát zato zabezpečiť, a predchádzajúca vláda na to takmer sa vykašľala.

    Pýtam sa naozaj teraz, máme tam jednu úlohu, Slovenská televízia. A musím vám povedať, že generálny riaditeľ Slovenskej televízie a celý manažment teraz pripravil materiál, my ho teraz študujeme a pripravujeme, akým spôsobom budeme zabezpečovať postupne najprv v rámci Európy vysielanie, potom v rámci Spojených štátov amerických, Severnej Ameriky a potom v Austrálii. Chceme ísť tou cestou. Samozrejme, Slovenská televízia rokuje aj s Českou televíziou a dokonca s regionálnymi krajanskými televíziami, aby im poskytovala niektoré programy. Čiže tento proces sa tuná rozvíja a myslím si, že je na dobrej ceste.

    Navyše by som chcel využiť túto situáciu, a keďže boli tu zástupcovia predstaviteľov KDH, ktorí vystupovali, v Bratislave pripravujeme a chceme naozaj inštalovať pamätník vysťahovalectva. My spolu s pánom Bajanom robíme isté opatrenia, je to aj v tej správe. Ale keďže je to v meste Bratislava, očakával by som väčšiu iniciatívu pána primátora Ďurkovského, ktorý absolútne o to nemá záujem a je to teda nominant KDH a možnože by sa mal spamätať v tejto veci a pomôcť a podporiť aj túto našu aktivitu.

    Ďalej tu máme, ešte by som niekoľko poznámok povedal, čo sa týka kníh. Áno, v Prahe je problém s knihami slovenskými, ale my sme, ja som mal posledné rokovanie s pánom Adamom a viete, to vydavateľstvo, teda tá kniha slovenská, ktorá sa nachádza v prenajatých priestoroch na Jilskej ulici priamo v Akadémii vied Českej republiky, ešte ako podpredseda akadémie som svojim kolegom zabezpečil, že tá knižnica tam bude a je tá kniha. Teraz riešime v spolupráci v Literárnym informačným centrom v Bratislave zabezpečenie kníh, aby tam boli zabezpečené nové tituly kníh, aby sa predávali. A je len vecou, povedzme, ja nemôžem nikomu nakázať ani z novinovej služby, aby sa noviny tam expedovali, či už je to Pravda, či je to SME, alebo denná tlač alebo ďalšie časopisy. Pán Adam, ktorý je v tomto kníhkupectve zodpovedný za tieto veci, je ochotný to prijať, ale to už nie je v silách vlády, to je v silách tých, ktorí by chceli preniknúť, pre Slovákov a dať informácie aj do Českej republiky.

    Pani Vášáryovej, nuž nebudem na to reagovať, bola štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí, mohla v tej oblasti veľa urobiť, ak bola štátna tajomníčka. Ja rád vypočujem jej pripomienky a, samozrejme, dám si aj poradiť. Ale musím povedať znovu, že taká výrazná aktivita, aká bola, je doteraz za posledné dva roky, aj vo vzťahu k mladej generácii, v zahraničí nebola. A musím povedať a zopakovať tu, že práve mladí ľudia sa veľmi výrazne angažujú, vytvárajú svoje nielen pracoviská, svoje spolky a zase vstupujú do týchto procesov. Navyše nám vznikajú slovenské školy, aj keď sú to niekedy len sobotné školy. Napríklad v Chicagu vznikla slovenská škola, pri otvorení ktorej som bol. Vznikla v Londýne, v centre Londýna slovenská škola. Čiže to v minulosti sa o tom ani nesnívalo a dnes sa to deje. A dnes si musíme uvedomiť tú skutočnosť, že štát má záujem, predstavitelia štátu na rozdiel od predchádzajúceho obdobia chodia do tých krajín a navyše sa chcú stretnúť so slovenskou národnostnou menšinou, ktorá tam žije v tom prostredí, alebo Slovákmi, našimi krajanmi, a preto sa aj aktivizujú a preto sú aj také výsledky. Nedávno sme otvorili detašované pracovisko Vysokej školy sociálnej práce a zdravotníctva v Petrovci sv. Alžbety pre Slovákov. Budeme otvárať podobné pracovisko v Nadlaku. To všetko sa deje. Takže je tu množstvo, a možnože to nie je ani podchytené v tejto správe, spolupráce a s mojimi aktivitami prostredníctvom mojich priateľov, dobrých, či už na vysokých školách, robíme všetko pre to, aby sme tieto veci postupne menili.

    Áno, môžem hovoriť o slovíčku starostlivosť v úvodzovkách. Viacej si myslím, že by to mala byť podpora viaczdrojová alebo aspoň dvojzdrojová – od toho štátu, kde žijú, a plus od materskej krajiny, resp. materského štátu. Touto cestou aj chceme ísť.

    A ešte napokon by som chcel pripomenúť, že sa budeme zaoberať analýzou volebného zákona. Ja sa spojím s pánom podpredsedom vlády a ministrom vnútra a budeme túto vec analyzovať. A dostanú to za úlohu, samozrejme, aj pracovníci Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.

    Neviem, či som všetkým odpovedal, ale, prepáčte, bolo toho veľa. Ospravedlňujem sa, už vidím, že ste niektorí poslanci nervózni, že tu viacej hovorím aj o takejto problematike, a o tom svedčia, že vás to asi veľmi nezaujíma, aj tieto poloprázdne lavice.

  • Ďakujem navrhovateľovi, alebo teda pánovi podpredsedovi Čaplovičovi. Teraz sa pýtam pani spravodajkyne, nechce sa vyjadriť v rozprave? Dobre. Vzhľadom na to, že sme mali spojené body, pýtam sa ešte, pán poslanec Horváth či sa chce vyjadriť ako spravodajca. Nechce. Ďakujem. Takže, vážené kolegyne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu, ten predkladá rovnako pán podpredseda, pristúpime k rokovaniu o Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Tento materiál má tlač 775, spoločná správa výborov má tlač 775a.

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon, prepáčte, hlboko sa ospravedlňujem.

    Pokračujeme rokovaním o

    Národnom programe reforiem Slovenskej republiky na roky 2008 – 2010.

    Materiál má č. 825.

    Pán podpredseda vlády, máte opäť slovo, poprosím, aby ste tento materiál uviedli.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem sa snažiť byť naozaj, mám dlhšie tú správu, ale ju budem zostručňovať, pretože tu ešte sú moji kolegovia, ktorí by chceli vystúpiť do 17.00 hodiny, najmä pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia Národnej rady, Národná rada, pani poslankyne, páni poslanci, vláda na svojom rokovaní dňa 8. októbra 2008 uznesením č. 707 schválila Národný program reforiem Slovenskej republiky na roky 2008 – 2010. Je to rozpracovaný dokument, ktorý vychádza z Lisabonskej stratégie.

    Ja by som len k tomu povedal, že už tomu predchádzal veľmi dôležitý materiál, ktorý sa stretol práve v Európskej únii s veľkým záujmom, a to bol materiál, ktorý sme spolu s pánom ministrom financií pripravili, a to je Modernizačný program Slovensko 21. A tento materiál bol asi takým, by som povedal, akčným popudom pre dôraznejšie a kvalitnejšie vypracovanie aj Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2008 – 2010. Materiál ste dostali k dispozícii. Mali ste sa možnosť s ním zoznámiť tak vo výboroch, ako aj teraz na pléne Národnej rady.

    Ja by som len chcel upozorniť na to, že Národný program reforiem je programom, ktorý sa stáva prioritou, a aj z hľadiska po dohode s pánom ministrom financií, s pánom Počiatkom, budeme venovať výraznú pozornosť najmä plneniu akčných plánov a úloh, ktoré budú z neho vychádzať. Navyše chceme zaktivizovať stredoeurópskych partnerov, a preto sme zvolali, aj ja som zvolal ako podpredseda vlády, lisabonských koordinátorov za jednotlivé vlády na rokovanie do Trenčianskych Teplíc 20. – 21. novembra, kde budeme prijímať istú stratégiu aj k budúcim predsedníctvam či už Poľska, teda Českej republiky, potom Poľska a Maďarskej republiky najmä v roku 2011, keď bude to trojpredsedníctvo španielsko-belgicko-maďarské. Chceli by sme výraznejšie začať spoločnými projektmi využívať Technologický európsky inštitút, ktorý sa nachádza v Budapešti. To budú spoločné projekty. Na tomto sa zúčastnia podpredsedovia vlád, na tomto rokovaní, a ministri z Poľska, Českej republiky, Maďarska, navyše minister školstva Rumunskej republiky a podpredsedníčka vlády Bulharskej republiky. A prizývame do tohto dialógu, lebo mali tam prísť aj Rakúšania a Slovinci, ale keďže ešte nezostavili novú vládu, tak sme ich v podstate nateraz vynechali z tohto procesu, ale budeme s nimi veci konzultovať. Prizvali sme tam kolegov z Chorvátska, ktorí sú asociovanými členmi, ministra školstva pána Primoraca a zo Srbska podpredsedu vlády a ministra pre vedu a technológie pána Djeliča.

    Toto je asi tak na úvod všetko. Ja, samozrejme, nechcem sa detailne zaoberať celým týmto bohatým materiálom. Môžem len prisľúbiť, že pravidelne, minimálne polročne, ako to bolo aj vydiskutované na Výbore pre európske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky, budeme sa tým pravidelne zaoberať a pevne verím, že takým istým spôsobom budem ho pravidelne môcť predkladať, jeho plnenie a jeho úlohy, ktoré máme v každom polročnom intervale, na menovanom výbore, ktorý je gesčným výborom pre tieto úlohy.

    Toľkoto na úvod. Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na diskusiu.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre hospodárske záležitosti (pozn. red.: správne má byť „výbor pre európske záležitosti“), poslancovi Milanovi Urbánimu. Má slovo a prosím ho, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore.

    Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. No, už sa to tu dosť pletie, pre európske záležitosti výbor. Ak dovolíte, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2008 – 2010 vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

    Výbor pre európske záležitosti v júni 2008 prerokoval materiál Modernizačný program Slovensko 21, ktorý sa stal základom pre vypracovanie nového Národného programu reforiem Slovenskej republiky. Následne sa zapojil do procesu prípravy nového Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2008 – 2010, ktorý prerokoval 7. októbra 2008. – Prepáč, pani koaličná, ale rušíš ma.

    Vzhľadom na mimoriadnu dôležitosť uvedeného dokumentu sa z iniciatívy výboru pre európske záležitosti zapojili do procesu jeho tvorby aj ďalšie vecné výbory Národnej rady, ktoré výbor pre európske záležitosti svojím uznesením požiadal o prerokovanie jednotlivých akčných plánov. Išlo o nasledovné výbory Národnej rady: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Dňa 6. 10. bol Národný program reforiem schválený na ministerskej rade vlády pre záležitosti Európskej únie, dňa 8. 10. bol schválený vo vláde a dňa 15. 10. bol zaslaný Európskej komisii, preto nebolo z časových dôvodov možné, aby o ňom rokovali vecné výbory ako o celku. Vecné výbory rokovali iba o jeho častiach jednotlivých akčných plánov rezortných ministerstiev: 23. septembra 2008 rokoval výbor pre hospodársku politiku, 9. septembra výbor pre sociálne veci a bývanie, 9. septembra 2008 výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a 15. októbra 2008 rokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o Národnom programe reforiem nerokoval z dôvodu, že napriek snahám Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o integrovanie environmentálneho aspektu do Národného programu akčný plán z oblasti životného prostredia nebol do Národného programu reforiem zahrnutý. Všetky výbory, ktoré o akčných plánoch rokovali, ich zobrali na vedomie a súčasne požiadali príslušných ministrov, aby predložili výborom stanoviská ministerstiev ku každoročnému hodnoteniu pokroku dosiahnutého Slovenskou republikou v súvislosti s plnením Národného programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2008 – 2010, ktorý pravidelne vypracúva Európska komisia.

    Napriek tomu, že v súčasnosti je už uvedený materiál predmetom posudzovania v Európskej komisii, dovoľujem si k nemu uviesť niekoľko poznámok. Pozitívne hodnotím skutočnosť, že prvé prípravné rokovania v rámci pracovnej skupiny Úradu vlády Slovenskej republiky pre Lisabonskú stratégiu začali hneď po tom, ako boli známe závery Európskej rady z marca 2008. Národný program reforiem na roky 2008 – 2010 predstavuje kontinuitu s predchádzajúcim Národným programom reforiem na roky 2006 – 2008. Ostali zachované všetky prioritné oblasti, súčasne bola zabezpečená kompatibilita s požiadavkami Konvergenčného programu.

    Pozitívne hodnotím aj skutočnosť, že bol vytvorený Koordinačný výbor pre finančné aspekty Národného programu reforiem Slovenskej republiky pri Ministerstve financií Slovenskej republiky, ktorý bude dozerať na prepojenie opatrení Národného programu reforiem s rozpočtom verejnej správy. Osobitne oceňujem prílohu č. 3 Národného programu reforiem, ktorá veľmi vecne, detailne a kvalifikovane popisuje všetky nové opatrenia Národného programu reforiem. Príloha obsahuje aj detailný harmonogram plnenia úloh, čo zabezpečí ďalšiu kontrolu a určite sa stretne s uznaním zo strany Komisie, keďže doteraz tieto ukazovatele väčšinou chýbali.

    Dovolím si na tom mieste upozorniť, že je potrebné zabezpečiť, aby boli jednotlivé úlohy podrobne rozpracované na jednotlivých rezortoch, aby bola zabezpečená kontrola aj plnenia týchto úloh. Napriek tomu, že materiál je kvalitne spracovaný, v budúcnosti bude otázne plnenie jednotlivých úloh vzhľadom na prebiehajúcu finančnú krízu a jej vývoj. Preto bude dôležité, aby bol parlament a príslušné vecné výbory priebežne informované o plnení úloh z Národného programu reforiem a o hodnotení pokroku, ktoré dosahuje Slovenská republika.

    Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým Národný program reforiem Slovenskej republiky na roky 2008 – 2010 zoberie na vedomie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Fronc. Ak nikto iný, prosím, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Registrujem vašu prihlášku v zmysle rokovacieho poriadku, pán spravodajca. Čiže z poslancov pán poslanec Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Teraz ale vám chcem oznámiť, že požiadal o slovo pán spravodajca ako prvý, takže má slovo. Po ňom vystúpi pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tento program, ako som už spomínal pár slovami pred chvíľou, je v období, keď tu bola finančná kríza na celom svete. Ja si myslím, že finančná kríza už pominula, pán podpredseda vlády, ale zostávajú jej nepríjemné a negatívne následky, ktoré nevieme dnes ani vyhodnotiť, na ako dlho budú, ktoré oblasti zasiahne. Ale napriek tomu si dovolím povedať, že je dobré, že Slovensko sa rozhodlo vstúpiť do eurozóny k 1. januáru 2009, s tým by som začal, lebo nás to ochránilo a veľmi nám to pomôže aj do budúcna.

    V každom prípade niektoré oblasti budú zasiahnuté, ako sme už viackrát hovorili, mala by sa slovenská ekonomika diverzifikovať a nezostať len na programe výroby automobilov na automobilovom priemysle. Ja to prirovnám športovo. Ak nemôžem prejsť vo futbale cez centerhalf a cez stred, tak idem po krídlach a je mnoho oblastí na Slovensku v národnom hospodárstve, kde môžeme po tých krídlach ísť. Zanedbali sme si drevársky priemysel, chemický priemysel, v pôdohospodárstve je čo vyrábať, vieme, koľko dovážame potravín, mohli by sme ich produkovať doma. Skrátka, je tu oblasť pre národohospodárov, aby hľadali tie krídla, ktorým krídlom a akou rýchlosťou budeme pokračovať dopredu.

    Jedno si dovolím povedať: nesmieme zostať stáť. Povedal som to aj včera v Paríži na COSAC-u, poviem to aj tu v slovenskom parlamente: najväčšia tragédia by bola zostať stáť a čakať, čo, aké dopady tej krízy finančnej, ktoré tu sú, zasiahnu Slovensko, musíme začať robiť. Dámy a páni, bezpečnosť krajiny sa nezabezpečuje len armádou, bezpečnosť krajiny sa zabezpečuje dobrým hospodárstvom, dobrou životnou úrovňou a spokojnosťou obyvateľstva.

    Môžem vám povedať príklady. V Afrike v minulosti niektoré štáty mali perfektné armády, státisícové, a padli, krachli, pretože nemali ľudia čo jesť. Čiže musíme ísť dopredu, musíme rozvojové programy rozvíjať naďalej, preto som rád, že tento Národný program reforiem je tak kvalitne pripravený, a ako som aj spomenul, bude treba ho rozpracovať na jednotlivých rezortoch, na jednotlivých sektoroch a bude ho treba aj kontrolovať, ako sa plní.

    Silný štát je ten štát, ktorý má dobré zákony, ktorý vie kontrolovať situáciu v svojom štáte, a regulovať. Tu by som sa chcel kladne vyjadriť ku krokom, ktoré spravila aj slovenská vláda v poslednom období, keď táto kríza prepukla, a takisto aj slovenský parlament, ktorý schválil, a veľmi rýchlo, niektoré opatrenia, ktoré boli potrebné, čo sa týka ochrany vkladov alebo iné niektoré opatrenia, ktoré boli schválené, ktoré vlastne zabezpečia, že Slovensko sa môže ďalej rozvíjať, a tak dopady tej krízy budú čo najmenšie na Slovensku. Nehovorme si, že nebudú, ale spravme všetko preto, aby boli čo najmenšie.

    Veľa sa tu hovorilo v poslednej dobe o tom, ako s penzijným systémom, čo s budúcnosťou. Hovorilo sa o negatívnej demografickej krivke. Dámy a páni, ja tu chcem povedať pár slov, nemôžem si to odpustiť pri tomto programe reforiem. Čo zachráni alebo čo treba spraviť okamžite pre Slovensko? Treba zaistiť, tu rozprávame, že aký je druhý pilier zlý, prvý pilier zlý, čo treba spraviť v kontrolných mechanizmoch. V prvom rade nám treba zaistiť, aby sa zvýšila pôrodnosť na Slovensku, aby sa zvýšila primeraným spôsobom pôrodnosť v rodinách, ktoré sú stabilné. Všetko preto treba spraviť, to je budúcnosť Slovenska. Ak to zanedbáme, tak všetko ostatné je zbytočné. Ďalej je potrebné, aby Slovensko malo dobrých a kvalitných učiteľov. Treba ich vychovať, nemáme ich stále. Chýbajú nám dobrí učitelia, chceme dobré školstvo. Bez dobrých učiteľov nebude dobré školstvo. Učitelia sú základom a pilierom každého štátu a každého národa. Treba ich vychovať na každej úrovni. Každý učiteľ od materskej školy cez základnú školu, strednú školu, vysokú školu aj postgraduál je dôležitý, ktorý učí ďalších. Odovzdáva svoje skúsenosti. Musíme si ich vychovať na Slovensku. Počet univerzít mňa osobne neuspokojuje. Kvalita je dôležitá. Treba sa vážne týmto problémom na Slovensku zaoberať, pretože potom budú štatistiky také, ako ich môžete čítať v poslednej dobe, keď sa sleduje úroveň našich stredoškolákov, ako sú v porovnaní vedomostne so svetom. Úboho.

    Čo je veľmi dôležité, je potrebné, aby sme podporili tých, ktorí vytvárajú hodnotu, vytvárajú pracovné miesta, a to sú malí a strední podnikatelia, ale reálnou podporou. Preto treba tiež tu napríklad zdôrazniť veľmi pozitívny krok vlády, ktorý zabezpečí vrátenie DPH do 30 dní. To sú aktívne kroky, ktoré treba ešte hľadať aj inde, treba podporiť aj zahraničných investorov, ale hlavne domácich. Tu je naša budúcnosť. Nesmieme ostať stáť. V tejto kríze, v tejto situácii, do ktorej Slovensko ide, nevieme, v akom rozsahu sa prejaví, ale zachránia Slovensko malí a strední podnikatelia, a ak ich nebudeme brať do úvahy, tak potom, samozrejme, môžeme niesť aj väčšie následky.

    K tomu všetkému je treba dobrá infraštruktúra. Meškáme s diaľnicami, ale myslím si, aj navrhnutá infraštruktúra, ktorá je, čo sa týka diaľničnej siete, už je nedostatočná, už by sme mali myslieť niekoľko desiatok rokov dopredu a začať programovať novú infraštruktúru, tak cestnú, ako aj železničnú aj ostatné.

    Najdôležitejšia vec, ktorá je dnes, a som veľmi rád, že včera sa klepal, myslím, základný kameň v Mochovciach, je energetika. Naším cieľom musí byť zabezpečiť dostatok energie pre Slovensko, ale hlavne, aby tá cena tej energie bola prijateľná, lebo ak bude cena energií stúpať a bude vysoká, nebudeme mať zdravotníctvo dobré, nebudeme mať sociálne služby dobré, nebudeme mať pôdohospodárstvo, naše výrobky sa predražia a životná úroveň nebude stúpať.

    Naschvál spomínam niektoré tieto základné veci, ktoré je potrebné v Slovenskej republike spraviť, pretože je pekné mať Národný program reforiem, ale ak nespravíme aj konkrétne kroky, potom by to bolo všetko zbytočné.

    A fakt chcem na záver pochváliť vládu aj tento parlament, že Slovensko, a pochválil som to aj v Paríži včera, rýchlo prijalo niektoré opatrenia, ktoré, si myslím, môžu aj v krátkej dobe, v krátkodobom hľadisku pomôcť slovenskej ekonomike, ale niektoré opatrenia sú tam, ktoré môžu mať aj dlhodobé pozitívne dopady na Slovensko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Teraz s faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa hlási pán poslanec Fronc, pán poslanec Tibor Mikuš. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, nechcem diskutovať k tým veciam, ktoré ste hovorili, ale k jednej áno. Keď ste sa dosť pejoratívne vyjadrili o našom stredoškolskom štúdiu. My máme ako jedna z mála krajín okolo 90 % z populácie, ktorí ukončia stredoškolské vzdelanie. Sme na špičke Európy. My sme rozvinuli systém práce s nadanou mládežou, olympiády, ktoré sa dejú na medzinárodnej úrovni, sú väčšinou ziskom pre slovenských študentom. A myslím si, že ani priemer vedomostí nie je horší. On sa ukázal horší v jednom ukazovateli, ktorý predtým sa u nás nepestoval, to je v tom meraní PISA 15-ročných, a z toho všetci usudzujú dnes, že naše vzdelanie je katastrofálne. Ja viem o veľa jeho problémoch a budem o nich ešte hovoriť, ale musím sa predsa v mene kolegov pedagógov trochu ohradiť proti takej predstave nášho stredoškolského vzdelávacieho systému a vedomostí našich stredoškolákov.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prekvapilo ma, pán kolega, že si povedal, že bola finančná kríza. Ona sa ešte vlastne ani nezačala, len sa začali prijímať opatrenia na jej riešenie a treba povedať, že tie balíky finančné, ktoré schválili jednotlivé národné vlády, na sanáciu finančného sektora bude musieť niekto zaplatiť. A budú to určite občania jednotlivých štátov. Čiže finančná kríza ešte len nastane a riešiť sa bude. To je prvá vec.

    Treba si všimnúť aj to, že Biely dom včera vyhlásil, alebo predvčerom, že ešte nevie, či sa dosiahnu dohody na konkrétnych riešeniach na stretnutí lídrov, ktoré sú plánované v Spojených štátoch amerických. Takže to ešte len bude.

    Druhá vec, veľakrát som hovoril v tomto parlamente o potrebe, vždy to bolo väčšinou v súvislosti so štátnym rozpočtom, diverzifikácie tvorby hrubého domáceho produktu a vždy o potrebe riadenia určitých sektorových politík dlhodobými rozvojovými stratégiami, ktoré by mali byť prinajmenšom tvorené na dve volebné obdobia, aby sa zabránilo presmerovaniam pri zmene vlády. Čiže potrebujeme sa jednoznačne sústrediť, ak chceme byť ochránení proti globálnym vplyvom, na podporu malého a stredného podnikania, to súhlasím. Tam potrebujeme jednoznačne sa zamerať na podporu rozvoja infraštruktúry pre najväčšie ťahúne slovenského exportu. Pozrime sa na diaľnice, ako sa rozvinula infraštruktúra dodávateľov pre automobilový priemysel z jednej, z druhej strany diaľnice vedúcej z Bratislavy do Žiliny.

    Čiže jednoznačne vláda má správnu stratégiu rozvoja cestnej siete a takisto aj dlhodobé stratégie. Potrebujeme ale ešte dodať k tomu, že potrebujeme rozvoj drobných podnikateľov v oblasti služieb a cestovného ruchu.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Áno, ďakujem pekne, čas, bohužiaľ, uplynul, určite by ešte bolo čo dodať.

    S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Urbáni má slovo.

  • Ďakujem pekne. Kolegovi Froncovi, ja som nechcel zhodiť celé naše školstvo, ja som povedal, čo nám treba. Ale v každom prípade je treba zlepšiť kvalitu, pán poslanec, s tým, dúfam, súhlasíte. A čo mňa strašne osobne mrzí, že sme si takzvané bývalé učňovské školstvo zdevastovali a nešli sme s dobou. Čiže je tu veľa vecí, ktoré treba naprávať a zase ma nepresvedčíte, toľko univerzít, ako je na Slovensku, a nie garanti, nie profesori, ja si myslím, že tu treba spraviť nejaké koncepčné riešenia.

    Ku kolegovi Mikušovi len jednu vec. Myslím, že sme hovorili o tom istom, ale finančná kríza bola tá, ktorá vyvolala to, čo teraz sú tie následky a tie následky bude treba reparovať, čiže finančné. Samozrejme, že budú chýbať peniaze. Ale bol to jeden, nechcem nazvať, zlý obchod, keď budem slušný, finančný vo svete, nekontrolovaný, ktorý toto spôsobil. To vybuchlo. Čiže teraz sú presne tie následky, ale už tá kríza bola. Teraz sú následky a tie bude treba riešiť a pripraviť sa dobre na ich odstránenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Fronc ako posledný riadne prihlásený. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia, budem mať len niekoľko stručných poznámok a pravdu povediac ani veľmi nebudem čakať na ne odpoveď od pána podpredsedu vlády, pretože on vystúpi v rozprave potom, keď sa už o veci nedá dosť dobre diskutovať, a to si myslím, že nikam nevedie.

    Po prvé my sme na výbore o tomto návrhu veľmi vážne diskutovali, tak ako spomínal aj pán predseda výboru pre európske záležitosti, a chcem povedať, keď porovnávam túto záverečnú verziu s tou verziou prvou, tak si myslím, že táto je horšia.

    Druhá moja poznámka sa týka termínov. Ako červená niť sa mi zdá, že sa tam začal objavovať termín mesiac september 2010. Termín, hlavne čo sa týka finančného naplnenia zmien. Ja len do drobnej pozornosti by som dal, že mandát tejto vlády sa končí asi v júni 2010.

    Tretia poznámka, a tá sa týka oblasti vzdelávania. V týchto dňoch som dostal oficiálne štatistiky, ktoré napríklad hovoria o tom, že financie alebo finančné prostriedky, ktoré vložila vláda v roku 2006 do vysokého školstva a v roku 2007 sa líšia snáď o jednu korunu. Žiadna takáto zmena sa nedá robiť bez investovania finančných prostriedkov. A tu si myslím, že je kameň úrazu celého toho modernizačného programu, čo vnímam v oblasti vzdelávania.

    A teraz niekoľko poznámok ku konkrétnym veciam v oblasti vzdelávania. Ja si myslím, že je dobrá myšlienka podporovať špičkové gymnáziá, akurát neviem, že či je dobré, keď pritom sa dostávame do situácie, že práca s nadanými deťmi, mimoriadne talentovanými, a ich vzdelávanie je v problémoch práve pre súčasný prístup. Je dobré podporovať vedu, len ja neviem, keď hovoríme, že máme veľa vysokých škôl, ktoré vznikli, by som rád vedel kedy? Nie veľmi za našej vlády, ale sa pýtam, bude dobré, keď budeme mať 20-30 stredísk excelencie? Alebo ešte viac? Každé dostane niekoľko len miliónov? Lebo takto sa veci idú diať.

    Je dobré hovoriť o tom, že by sme mali veci merať na výstupe, čo sa týka vysokoškolákov, akurát mám pocit, že predkladatelia nepostrehli, že napríklad už dávno existuje vo financovaní vysokých škôl nástroj, ktorý práve má motivovať, aby sme mali kvalitných absolventov, a meria sa to na výstupe. Každá vysoká škola za ukončeného doktoranda dostáva nemalý finančný objem peňazí. Nie za nastupujúceho, na toho, ktorý končí, a tým sa výrazne skrátila doba štúdia doktorandov.

    Jedna poznámka, tá mi nedá, pretože som ju povedal aj na rokovaní nášho výboru, a tá sa týka kvality. Ja súhlasím s tým, to tam zostalo, pán podpredseda vlády, aby naozaj v grantovom systéme ako hodnotitelia boli špičkoví zahraniční odborníci. Akurát napriek upozorneniam táto snemovňa prijala zmenu zákona, ktorá z povinnosti, aby pri grantoch a v komisiách boli povinne zahraniční odborníci, došlo k situácii, že sú tam len fakultatívne, že len môžu byť, nie že sú tam povinné. Ja som na to upozornil aj pána premiéra, že trend v príprave zákonov je v rozpore s tým, čo je v tomto modernizačnom programe, a chcem veriť, pán podpredseda vlády, že v krátkom čase sa aspoň niekoľko tých vecí, o ktorých som hovoril, zmení, aby to bolo naozaj v prospech tohto programu a aby to nebol len dokument, ktorý je na papieri, ale ktorý sa bude dať aj naplniť a naplniť tým, že tam pôjdu aj dostatočné finančné prostriedky a včas.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami registrujem pani poslankyňu Nachtmannovú, pána poslanca Tibora Mikuša. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Slovo má pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja budem veľmi stručná. Vy ste si položili rečnícku otázku na odpoveď, že máme veľa vysokých škôl, a otázka bola: Tie vznikli kedy? No tak snáď viete, kedy vznikli. Bolo to práve za vášho ministrovania, kedy ste viedli rezort školstva. V roku 2002 na Slovensku bolo 22 vysokých škôl.

  • Reakcia z pléna.

  • Koľko ich je teraz? V roku 2006 bolo na Slovensku 33 vysokých škôl. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Tibor Mikuš.

  • Ďakujem pekne. Ja by som ešte rád k rozvojovým stratégiám. Určite je veľmi potrebné aj z hľadiska zabránenia globálnym krízam a vytvoreniu podmienok dobrého rozvoja zaistiť ochranu územia pred živelnými pohromami. To by malo byť naozaj jednou zo základných stratégií národných. A potom, samozrejme, podpora drobných podnikateľov v poľnohospodárstve, potravinárstve, agroturistike, ale takisto aj podpora drobných remeselníkov, ktorí produkujú umelecké produkty alebo spotrebné produkty.

    V energetike, tam by som rád dodal, sa treba hlavne zamerať na využívanie miestnych zdrojov a formovať miestne teplárenské stratégie. To prinesie aj zamestnanosť, aj zníženie závislosti na dovoze.

    Čo sa týka vzdelávania. Páni, musíme si otvorenie priznať, medzi päťsto najlepšími univerzitami na svete nie je žiadna slovenská. A keď sa hovorí, že máme málo univerzít, ja poviem, ako kde. Sú mestá, kde ich máme príliš veľa, a voláme po tom, aby sa tieto subjekty, existujúce subjekty spojili, aby fungovali efektívnejšie aj z hľadiska ekonomického, ale aj z hľadiska dosiahnutej úrovne vzdelávania. A ďalej treba podporiť zásadným spôsobom možnosť vzdelávania v inom jazyku. O to lepšie sa ľudia potom uplatnia, ak nadobudnú vzdelanie v inom jazyku.

    Ďalšia vec. Ja oceňujem stratégiu, ktorú prijala vláda, a to je užšia spolupráca stredných odborných škôl so silnými podnikateľskými subjektmi. Je to mimoriadne dôležité, správne a som rád, že sme sa k tomu vrátili.

    A čo ešte treba urobiť? Systémovo vytvárať podmienky na to, aby mladí vzdelaní ľudia nešli umývať riady do barov v Dubline alebo v Londýne, ale aby nachádzali uplatnenie doma, aby sa vytvorili podmienky na vytváranie zázemia, ako sú povedzme byty doma na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Fronc, má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Mikuš, nemám žiaden komentár, akurát to, že medzi tými päťsto univerzitami ešte dlho asi Slovensko, ale aj mnohé iné väčšie krajiny nebudú mať žiadnu univerzitu. Bolo by dobré, keby sme to dokázali, ale to je otázka peňazí. Niektoré špičkové americké univerzity majú ročne väčší rozpočet, ako je rozpočet Slovenska ako celej našej krajiny.

    A k pani kolegyni Nachtmannovej, no ja viem, že vaša pamäť je veľmi krátka, ale ja vám pripomeniem. Univerzity vznikali na konci vlády Vladimíra Mečiara. Sú to tzv. známe na celom Slovensku Mečiarove univerzity, ako je Trenčín, ako je Banská Bystrica, ako jedna univerzita v Trnave. Za môjho ministrovania vznikla, áno, jedna jediná univerzita, to je pravda, ale jedna, a všetky ostatné vznikali za iných okolností. Takže trošku by bolo mať dobré, pani kolegyňa, lepšiu pamäť, pretože potom sa ťažko argumentuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, neobmedzený priestor.

  • K pánovi Froncovi, akože tvrdí, že tu je taký úzus, aj keď vy ste boli pri moci, tak sme na záverečné slová nemohli odpovedať, tak sa netrápte s tým, ja vám nebudem hádzať uterák a nebudem vám v podstate ani, prepáčte, pán minister a exminister, reagovať na vaše veci. Len jednu vec chcem pripomenúť. Jednu mi dovoľte.

    Aby sme revitalizovali naše vysoké školstvo, snažíme sa výraznejšie aj v rámci novely vysokoškolského zákona pustiť súkromný kapitál do vysokých škôl a na podporu, aby sa privátny sektor výraznejšie podieľal na vede a výskume, lebo je to takmer na nulovom bode.

    A čo sa týka tých excelentných pracovísk. Hovorí sa o nich, že ich bude 40. Bude ich ďaleko, ďaleko menej. A ja sám presadzujem, a viete veľmi dobre, že ten dialóg trvá, pôjdeme maximálne na 8-9 do jednotlivých regiónov, na viac Slovensko nemá.

    A čo sa týka priorít vo vede a výskume, za vás ich bolo 22, potom pán minister Mikolaj predložil 12, pán podpredseda vlády, a dneska už tvrdo sme sa dostali k tomu, že budeme ich revitalizovať na 3 až 5 a to bude, myslím si, pre Slovensko postačovať.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán spravodajca chce zaujať stanovisko, má slovo. Nechce? Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte máme 15 minút, takže budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento zákon máme v tlači 719, spoločná správa výborov má číslo 719a.

    Slovo má pán podpredseda vlády, pán Harabin, a prosím ho, aby odôvodnil tento vládny návrh zákona.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, účelom navrhovanej právnej úpravy je v prvom rade reagovať na praktické problémy aplikačnej praxe a nedostatky platnej právnej úpravy v oblasti statusových záležitostí sudcov, organizácie správy riadenia súdov, a to najmä v záujme vytvorenia vhodných podmienok a zákonných predpokladov v oblasti riadenia a správy súdov za účelom efektívnejšieho výkonu súdnictva, ako aj celkového urýchlenia súdneho konania a riadenia rezortu spravodlivosti.

    Návrh zákona ďalej reaguje na nutnosť prispôsobenia textu právnej úpravy zákona o probačných a mediačných úradníkoch novým trestným kódexom, ako aj úpravy niektorých základných nedostatkov tohto zákona, v tomto prípade ide skôr o legislatívnotechnickú úpravu.

    Úprava v oblasti postavenia súdnych úradníkov vychádza jednak z požiadaviek aplikačnej praxe a taktiež súvisí s pripravovanou novelizáciou zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je reagovať na poznatky súdov a iných orgánov verejnej moci o nedostatkoch v platnej právnej úprave a jej možných negatívnych dôsledkoch na rozhodovanie a nezávislosť súdnej moci. Novela zákona o sídlach a obvodoch súdov sa týka úpravy súdu s pôsobnosťou vo veciach starostlivosti o maloletých týkajúcich sa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania maloletého dieťaťa.

    Návrh zákona bude mať dopady na verejné financie v rozsahu, ktorý je vyjadrený v príslušnej doložke. Návrh zákona nebude mať vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry, na zamestnanosť a na životné prostredie.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ústavnoprávny výbor schválil spoločnú správu (tlač 719a) k predmetnému návrhu zákona 20. októbra 2008. Predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a predpokladá, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Z pohľadu jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uplatnených vo výboroch v druhom čítaní predkladateľ odporúča plénu schváliť pozmeňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov odporúča predkladateľ Národnej rade schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ďalšom poradí.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda a pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby predniesla stanovisko a návrhy gestorského výboru. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 719.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. septembra 2008 č. 976 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporúčali Národnej rade schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 465 zo 14. októbra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 388 z 15. októbra 2008. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien návrh zákona prerokoval. Pri hlasovaní o návrhu uznesenia nebol uznášaniaschopný.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, celkom je 13 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a gestorský výbor odporúča hlasovať o nich spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z., ktorý máme ako tlač 719, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 20. októbra 2008 pod č. 495. Týmto uznesením výbor zároveň ma poveril ako spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Informovala som o spoločnej správe výborov, prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Žitňanská, čiže dostane slovo, ale v zmysle rokovacieho poriadku sa ako prvá do rozpravy prihlásila spravodajkyňa, má prednosť.

    Takže máte slovo, pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, v laviciach máte rozdaný krátky pozmeňujúci návrh k predloženému vládnemu návrhu zákona, teda k tlači 719. Prednesiem tento môj pozmeňujúci návrh a krátko ho odôvodním.

    V čl. 2 v 11. bode v § 13 odsek 4 znie: „(4) Stáž sudcu trvá najviac 2 roky, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je to potrebné na zabezpečenie činnosti orgánov uvedených v odseku 1, možno stáž predĺžiť najviac o ďalšie 2 roky.“

    Odôvodnenie: V platnom právnom poriadku upravujú dĺžku stáže sudcu aj iné právne úpravy, napr. zákon č. 458/2003 Z. z. o justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V záujme predísť ich kolízii sa navrhuje spresnenie ustanovenia tak, aby to bolo vo všetkých zákonoch rovnaké.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa spravodajkyňa. Teraz má slovo pani poslankyňa Žitňanská. Pani poslankyňa, máte slovo s tým, že prerušíme o 17.00 hodine vystúpenie, budete pokračovať potom, len čo budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o tomto bode, dobre?

    Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, poslanci SDKÚ – Demokratickej strany ani KDH sa nezúčastňujú rokovania o týchto bodoch programu, ale po vzájomnej dohode mám pozmeňujúce návrhy, ktoré k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám podpísané ako poslancami SDKÚ – Demokratickej strany, tak KDH, ako aj niektorými ďalšími.

    Prioritou SDKÚ – Demokratickej strany je zlepšovanie služieb štátu pre občana. Slovensko napreduje, ale tieto služby štátu pre občana zaostávajú. Pre mňa to znamená aj efektívnejšiu a kvalitnejšiu justíciu. Prerokovávame návrhy noviel zákonov o súdoch a zákona o sudcoch, preto je namieste si položiť otázku, či tieto návrhy prispejú k rýchlejšej a efektívnejšej justícii. Dovolím si tvrdiť aj spolu s mojimi kolegami, že nie, a poviem neskôr aj prečo, a preto predložím aj pozmeňujúce návrhy, ktoré by podľa môjho názoru a názoru SDKÚ – Demokratickej strany k rýchlejšej a efektívnejšej justícii prospeli. A čo je dôležité, podľa nášho názoru prospeli by k zvýšeniu dôveryhodnosti slovenskej justície, konkrétne navrhnem rozšírenie občianskej kontroly súdov a sudcov.

    Novely zákona o súdoch a zákona o sudcoch, tak ako sú predložené, rozširujú podľa nášho názoru neprimerane priestor pre subjektívne rozhodovanie ministra, posilňujú postavenie predsedov krajských súdov, uprednostňujú obsadenie sudcovskej funkcie bez výberového konania. Bez toho, aby som chcela robiť komplikovaný výklad a exkurz s týmito novelami, chcem povedať, že výsledkom takejto právnej úpravy bude, že dnes minister určí počet justičných čakateľov, určí, kde budú umiestnení, systém si ich vychová na svoj vlastný obraz, a keď absolvujú justičnú skúšku, tak na miesto určené ministrom, na návrh ministra môže byť sudca pridelený na súd, kde strávi zvyšok života bez pravidelného hodnotenia práce, pretože súčasťou návrhu je aj návrh vypustiť pravidelné hodnotenie práce.

    Chcem povedať, že toto nie je konflikt medzi konceptom samosprávneho riadenia justície a konceptom silnejšej pozície predsedov súdov, pretože sú to práve tieto novely, ktoré niektoré samosprávne prvky, naopak, posilňujú, toto je konflikt medzi efektívnym systémom riadenia a systémom riadenia, ktorý umožňuje personálne ovládať justíciu z pozície ministra spravodlivosti.

    Chcem z tohto miesta jasne povedať, že pán minister chce skoncentrovať moc nad sudcami vo vlastných rukách. My si myslíme, že žiaden minister spravodlivosti, žiaden minister spravodlivosti by nemal dostať právomoci, ktoré v súdnictve a na súdoch umožnia ministrovi presadzovať aj rodinkárstvo, aj preferovanie ľudí podľa známostí, kamarátstva alebo podľa politického názoru. A to je v tomto prípade veľmi pravdepodobné. Sme si úplne istí, že zlepšenie služieb štátu v oblasti justície, predovšetkým urýchlenie súdnych konaní a väčšia transparentnosť, sa dá dosiahnuť inými nástrojmi. Preto namiesto návrhu pána ministra, ktorého jediným výsledkom bude zvýšenie politického vplyvu na súdy, my navrhujeme zvýšiť vplyv nezávislej občianskej kontroly.

    V tomto duchu predložím pozmeňujúce návrhy. Jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vypúšťa ustanovenia, ktorými sa posilní pozícia ministra a výkonnej moci voči súdom. A druhý pozmeňujúci návrh, ktorým sa zavádza občiansky prvok do disciplinárnych senátov.

    Vzhľadom na to, že je asi 17.00 hodín, tak preruším svoje vystúpenie. Ďakujem pekne.

  • Dobre, pani poslankyňa, takže keďže máte pocit, že ešte budete potrebovať nejaký čas, tak prerušíme teraz rokovanie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime o chvíľu k prerokovaným bodom programu, je to relatívne väčší počet, takže dám ešte päťminútovú prestávku. Poprosím po piatich minútach, aby sme sa stretli a pokračovali by sme hlasovaním. Ďakujem zatiaľ pánovi podpredsedovi a pani spravodajkyni. Dobre?

    Takže prerušujem rokovanie a vyhlasujem krátku, päťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím o zaujatie miest v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní. Ešte predtým, ako budeme pokračovať, s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku v mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana HZDS podávam návrh, aby sme do programu 28. schôdze zaradili tieto dva body: návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 835), prvé čítanie o uvedenom vládnom návrhu zákona (tlač 836). Súčasne navrhujem, aby sme tieto body zaradili do programu schôdze na dnes, t. j. 4. novembra, po hlasovaní o 17.00 hodine. Dnešné rokovanie skončíme až po úplnom prerokovaní obidvoch návrhov s tým, že o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie budeme hlasovať ešte dnes. Ďalej navrhujem, aby sme voľbu členov Rady Slovenského...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Zapnite ešte, prosím vás... Pani poslankyňa, dokončite ten posledný návrh, ešte raz ho zopakujte.

  • Ďalej navrhujem, aby sme voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu vykonali zajtra, keď budeme hlasovať 11.00 hod. Ďakujem pekne.

  • Reakcia pléna.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 76 za, 42 proti, 10 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

    Ešte tam bol prihlásený pán poslanec Bárdos s procedurálnym návrhom. Nech sa páči.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, podľa rokovacieho poriadku podávam v mene troch poslaneckých klubov SMK – MKP, SDKÚ – DS a KDH procedurálny návrh, aby Národná rada o návrhu uznesenia k Informácii o vzťahoch a možných negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente na politický a spoločenský vývoj strednej Európy, ktorý ste predniesli vy, ten návrh uznesenia, aby sme nehlasovali na 28. schôdzi Národnej rady, aby hlasovanie sa uskutočnilo o tomto návrhu až po uskutočnení stretnutia, vášho stretnutia s pani predsedníčkou maďarského parlamentu, lebo vidíme šancu na riešenie vzniknutých problémov. Toto je procedurálny návrh troch opozičných klubov.

  • Reakcia pléna.

  • Nie. Budeme hlasovať. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Bárdosa, aby sme nehlasovali dnes o návrhu uznesenia, ktoré som predniesol.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 53 za, 62 proti, 17 zdržalo, 2 nehlasovali.

    Váš návrh, pán poslanec, sme neschválili.

    Ešte tam bol pán poslanec Líška s návrhom? Nie.

    Dámy a páni, ešte dovoľte, aby predtým, ako začneme hlasovať o prerokovaných bodoch programu, som vás informoval, že keďže sme schválili návrh, ktorý predniesla v mene troch poslaneckých klubov pani poslankyňa Laššáková, nasledujúci program bude vyzerať tak, že dnes prerokujeme návrh na skrátené legislatívne konanie a prvé čítanie v skrátenom legislatívnom konaní. Zajtra ráno o 9.00 hod. dokončíme bod, ktorý bežal pred začatím hlasovania, kde bola prerušená v rozprave pani poslankyňa Žitňanská. Potom po ukončení tohto bodu budeme pokračovať v bodoch 68 až 72, čiže tak, ako sú v programe. A potom sa vrátime k bodom, ktoré bude prezentovať pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, pán Harabin. Bolo to zrozumiteľné, je všeobecný súhlas?

  • Reakcia pléna.

  • Nie.

    Budeme hlasovať o mojom návrhu. Dostanete to všetci.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 78 za, 15 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Dámy a páni, odsúhlasili sme zmeny v programe.

    Budeme teraz pokračovať hlasovaním. Poprosím pána poslanca Pavlisa, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. (zákon o energetickej efektívnosti), je to tlač 735.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec pán Kahanec, ktorý nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, preto teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1, 3 až 26 s odporúčaním schváliť.

  • Reakcie z pléna.

  • Tlač 735, hlasujeme, ktorý uvádza pán poslanec Pavlis.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 80 za, 53 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • O bode 2 s odporúčaním neschváliť hlasovať nebudeme, pretože bol schválený bod 1, ktorý tiež upravuje tento návrh. Teraz pristúpime k hlasovaniu, pardon, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 za, 1 proti, 54 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu, pýtam sa, či chce niekto využiť svoju možnosť a vystúpiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o zákone ako o celku, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 79 za, 56 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 55/2005 Z. z.

    Pani poslankyňa Belásová bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, je to tlač 748.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Uvádzam, že v rozprave vystúpili traja poslanci vrátane mňa a ja jediná som dala dva poslanecké pozmeňujúce návrhy. Najprv však budeme hlasovať spoločne o dvoch návrhoch zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Čiže hlasujeme o dvoch bodoch spoločnej správy?

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 131 za, 3 sa zdržali.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Skôr než budeme hlasovať o mojich návrhoch, ktoré som uviedla v rozprave, chcem oznámiť, že druhý môj pozmeňujúci návrh sťahujem, čiže budeme hlasovať len o mojom prvom pozmeňujúcim návrhu. Poprosím dať hlasovať.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 77 za, 4 proti, 50 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh pani poslankyne sme schválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru dať návrh podľa § 84 ods. 2, aby sa tretie čítanie konalo ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 101 za, 3 proti, 31 sa zdržalo.

    Sme v tretom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Pán poslanec Minárik, to je asi omyl, alebo chcete do rozpravy, pán poslanec? Nie. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Teraz dajte, pán predsedajúci, hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu ako o celku. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 109 za, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 607 o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Pán predseda výboru, pán poslanec Cabaj, uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja, tlač 744.

  • Pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som konštatoval, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci, predložili pozmeňujúce návrhy, o nich však budeme hlasovať až potom. Najskôr pristúpime k hlasovaniu o piatich bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 133 za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Áno. V rozprave vystúpil kolega Rudolf Bauer, ktorý navrhuje, aby sa o prvom a druhom pozmeňujúcom návrhu hlasovalo spoločne.

  • Hlasujeme o návrhu z rozpravy pána poslanca Bauera, súčasne o obidvoch jeho návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za, 18 proti, 59 sa zdržalo.

    Návrhy sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch 3, 4, 5 a 6, ktoré predložil kolega Rudolf Bauer v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 56 za, 18 proti, 58 sa zdržalo.

    Ani tieto návrhy sme neprijali.

  • Ďalší návrh predložil pán poslanec Iván Farkas...

  • Hlasujem o návrhoch pána poslanca Farkasa.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 57 za, 18 proti, 59 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy aj zo spoločnej správy, mám splnomocnenie výboru, aby sme postúpili zákon do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 82 za, 1 proti, 52 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Neprihlásil sa nik. Vyhlasujem ju za skončenú. Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, môžeme hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 84 za, 1 proti, 49 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja.

    Pán poslanec Čech v druhom čítaní uvedie hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2006 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh, tlač 692.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto prikročíme k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 6 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 127 za, 5 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili. Ďalej, pán spravodajca.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 112 za, 21 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je záujem o vystúpenie v rozprave. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru vládny návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 106 za, 24 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schváli vládny návrh novely zákona č. 597/2006 Z. z.

    Ďakujem pekne. Teraz vás poprosím, pán poslanec, aby ste uviedli aj hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybratými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, je to tlač 711.

  • Pán predseda, v rozprave takisto nevystúpil žiadny poslanec, preto hneď pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 a 2 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, návrh je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 130 za, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že tento prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 113 za, 1 proti, 21 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Keďže sa nik neprihlásil, vyhlasujem ju za skončenú. Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 110 za, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 491/2001 Z. z.

    Pán poslanec Lebocký uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2008 (stav za rok 2007), tlač 780.

  • Pán predseda, v spoločnej rozprave k Správe o lesnom hospodárstve a k Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve 2008 (stav za rok 2007) vystúpili v časti týkajúcej sa lesného hospodárstva dvaja poslanci. Pán poslanec Miklós predniesol návrh na doplnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky do návrhu, ktorý znie: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2008 (stav za rok 2007) a žiada vládu Slovenskej republiky o tabuľkové a mapové spracovanie údajov o stave napadnutia lesov podkôrnym hmyzom s osobitným zreteľom na tieto otázky: ktoré bezzásahové chránené územia a v akom rozsahu sú napadnuté podkôrnym hmyzom a aký je to podiel z celkovej plochy a objemu nespracovaného a napadnutého lesa a k akým konkrétnym obmedzeniam, v akom rozsahu a na akej výmere dochádza v jednotlivých stupňoch ochrany prírody podľa jednotlivých chránených území?“ Vážený pán predseda, dajte hlasovať o takomto znení návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 131 za, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pán poslanec, to bolo celé znenie uznesenia, tak ako ste ho prezentovali pri správe, alebo len doplnenie? Ste doplnili a naraz sme hlasovali?

  • Ruch v sále.

  • Predniesol som to nasledovne, že vystúpil v rámci spoločnej rozpravy pán poslanec Miklós, ktorý predniesol návrh na doplnenie uznesenia a o tom doplnení uznesenia sme hlasovali ako o celku.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Teraz pán poslanec Jureňa uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2008 (stav za rok 2007), tlač 781.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré znie: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike v roku 2008 (stav za rok 2007).“

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 87 za, 46 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    Pán poslanec Slabý uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, je to tlač 738.

  • Ďakujem, pán predseda. Keďže v spoločnej správe nie je žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh a ani v rozprave žiaden návrh neodznel, sme v treťom čítaní, a preto, pán predseda, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Nie. Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro.

    Pán poslanec Korba uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 739.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil pán poslanec Slabý, ktorý podal pozmeňujúci návrh, ktorý má tri časti. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 5, 7, 8, 10, 14 až 26, 28 až 38 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť, tak ako ich navrhol pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 108 za, 22 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • O bodoch spoločnej správy č. 6, 9, 11, 12, 13 a 27 hlasovať osobitne s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.

  • Hlasujeme spoločne o týchto bodoch, ale odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 22 za, 94 proti, 11 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tieto body sme neschválili.

  • Ako jediný v rozprave vystúpil pán poslanec Slabý a navrhol jeden pozmeňujúci návrh, ktorý má tri body. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch spoločne.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Slabého.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 77 za, 4 proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 80 za, 4 proti, 50 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Technici, screen. Nikto. Pani poslankyňa Sabolová, do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru vládny návrh schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu ako o celku. Návrh, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 80 za, 5 proti, 46 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu.

    Budeme teraz hlasovať o

    Informácii o vzťahoch a možných negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente na politický a spoločenský vývoj strednej Európy.

    V rozprave som podal návrh na uznesenie, pán poslanec Mikloško vystúpil a podal k tomuto návrhu dodatok o nový bod E s tým, že doterajší bod E sa stáva bodom F. Návrhy vám boli rozdané. Najskôr budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Mikloška.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán... Budeme hlasovať o návrhu. Pán poslanec vystúpil v rozprave k informácii a podal v rozprave návrh na doplnenie uznesenia. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 112 prítomných, 31 za, 51 proti, 27 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh pána poslanca Mikloška neschválili.

    A teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako som ho predniesol a ako vám bol rozdaný. Poprosím technikov. Hlasujeme za návrh uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 80 za, 20 proti, 7 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

  • Konštatujem, že sme schválili navrhnuté uznesenie.

    Pán poslanec Goga bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, je to tlač 709.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili štyria poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a podali pozmeňujúce návrhy. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 až 19 a 21 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 110 za, 21 sa zdržalo.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • O bode spoločnej správy č. 20, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie, dajte, pán predseda, prosím, hlasovať s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 53 za, 75 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Keďže rozprava k uvedenému návrhu prebehla dnes, dávam hlasovať o skrátení lehoty v zmysle § 83 ods. 4 na schválenie pozmeňujúcich návrhov. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 111 za, 3 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Máme súhlas, budeme hlasovať o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

  • Teraz, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Najskôr budeme hlasovať o mojich pozmeňujúcich návrhoch spoločne body 1 až 3.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 79 za, 53 sa zdržalo.

    Vaše návrhy sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pani poslankyne Žitňanskej. Najskôr budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 6, 7 spoločne.

  • Hlasujeme o návrhoch pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 52 za, 23 proti, 55 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • Hlasujeme o bode 3 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 130 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme prijali.

  • Ďalej o bode 5 pani poslankyne Žitňanskej osobitne.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 56 za, 22 proti, 52 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Simona. Najskôr budeme hlasovať o bodoch 2 a 4 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 52 za, 57 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto návrhy sme neprijali.

  • Budeme hlasovať o bode 1 osobitne pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 56 za, 64 proti, 11 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali.

  • A takisto budeme hlasovať o bode č. 3 osobitne podľa návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 53 za, 69 proti, 6 sa zdržali.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Pán predseda, keďže sme odsúhlasili všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, mám splnomocnenie dať hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 80 za, 1 proti, 50 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

  • Keďže sme v treťom čítaní, pán predseda...

  • Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 80 za, 1 proti, 52 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.

    Pani poslankyňa Kramplová uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2007 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2009, je to tlač 774.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo päť poslancov. Nepredložili žiadne návrhy na zmenu uznesenia. Poprosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o štátnej politike Slovákov žijúcich v zahraničí.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 127 za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    Pán predseda Hrušovský... Zapnite, prosím vás. Procedurálny návrh, pán poslanec?

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pozrel som si výsledky hlasovania o návrhu uznesenia č. 249 k Informácii o vzťahoch a možných negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny. Na hlasovaní som vykázaný ako poslanec, ktorý hlasoval za. Ja som sa, tak ako všetci ostatní poslanci poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia, zdržal hlasovania pri hlasovaní o návrhu uznesenia, preto vznášam námietku proti výsledku hlasovania. A ak by aj Národná rada neprijala rozhodnutie o omyle, teda o chybe technického zariadenia, chcem verejne do zápisu povedať, že som sa zdržal hlasovania o návrhu uznesenia. Ďakujem.

  • Berieme na vedomie, pán poslanec. Budeme teraz hlasovať o návrhu uznesenia...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, o čom chcete, čo ste namietali? Chybu technického zariadenia? A o čom máme hlasovať? (Reakcia poslanca.) Ale, pán poslanec, my berieme na vedomie, ale dajte návrh, o čom máme hlasovať. Námietku voči čomu, že je zlé technické zariadenie? Alebo vy ste zle rozhodli, alebo o čom budeme hlasovať? Lebo námietku ste dali. (Reakcia poslanca.) Tak hlasujeme o vašej námietke.

  • Ruch v sále.

  • O námietke pána poslanca Hrušovského.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 50 za, 25 proti, 42 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Pán poslanec, bude v zápise uvedené, že ste chceli pravdepodobne hlasovať ináč.

    Poprosím teraz pána poslanca Juraja Horvátha, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia ku

    Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, je to tlač 775.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpilo päť poslancov, ktorí nepodali žiadny pozmeňujúci návrh, a preto prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 120 za, 4 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Urbáni uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Národnému programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2008 – 2010, tlač 825.

  • Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať, že Národná rada berie na vedomie uznesenie a prijíma uznesenie o Národnom programe reforiem SR na roky 2008 – 2010.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 77 za, 52 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    Tým sme odhlasovali všetky prerokované body programu. Kolegyne, kolegovia, tak ako sme odsúhlasili na základe návrhu, ktorý odznel pred hlasovaním, budeme teraz pokračovať novým bodom, o ktorý sme rozšírili program, a je to

    vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 835.

    Poprosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby návrh vlády odôvodnil. Chcem ešte požiadať kolegyne, kolegov, aby zostali v rokovacej sále, aby sme mohli po prerokovaní hlasovať. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na prerokovanie návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov reaguje na snahy obchodných spoločností o neúmerné zvyšovanie cien tovarov a služieb a následné neodôvodnené zvyšovanie zisku týchto spoločností.

    Cieľom predloženého návrhu je stabilizovať ceny tovarov a služieb pre odberateľov a spotrebiteľov, keďže vzhľadom na monopolné postavenie niektorých spoločností na trhu hrozí vznik značných hospodárskych škôd. Skrátené legislatívne konanie je opodstatnené aj ohrozením základných práv a slobôd, pretože medzi základné práva a slobody patrí aj sociálne právo, ktorým Slovenská republika v zmysle čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky je povinná poskytovať ochranu.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Jana Laššáková je poverený spravodajca z ústavnoprávneho výboru. Poprosím o informáciu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 4. novembra 2008 č. 839 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 835, s termínom ihneď.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 61. schôdzi dnešného dňa. Uznesením z dnešného dňa č. 507 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Predniesla som informáciu, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, mám do rozpravy písomne, pán poslanec Brocka, to je k tomuto bodu alebo až v prvom čítaní k tomuto? Pán poslanec Brocka za Kresťanskodemokratické hnutie. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni...

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pozornosť.

  • ... pán minister, pán kolega, určite je to vážne, ak chce vláda, aby sme o jej návrhu zákona hlasovali v skrátenom konaní. Dámy a páni, ak ste si prečítali návrh na skrátené konanie, tak v tých štyroch riadkoch sa píše o tom, že hrozí vznik značných národohospodárskych škôd. Ja si myslím, že značné hospodárske škody môžu vzniknúť, ak sa budeme správať v tejto rokovacej sále tak, ako to chce vláda aj v tomto prípade.

    Dámy a páni, je to ďalší z návrhov z nevyčerpateľnej zásoby populistických návrhov tejto vlády. Ja som rád, že už to nie je návrh o znárodňovaní, veď nakoniec nie sme Venezuela, nie sme Kuba, Slovensko je v Európe, už to nie je ani návrh o spätnom odpredaji, keďže na tento návrh vlády sa nenašiel pozitívny ohlas na druhej strane. Toto je iný návrh. Neviem v tejto chvíli posúdiť, aký osoh v konečnom dôsledku z tohto návrhu budeme mať, či prerobíme, alebo zarobíme, Slovensko, väčšina občanov, aj tí chudobnejší, v mene ktorých sa tento návrh robí, v záujme ktorých sa ideme zaoberať v skrátenom konaní novelou tohto zákona. V prípade, ak Slovensko bude predmetom medzinárodnej arbitráže a Slovensko prehrá, zaplatia to všetci. Aj tí alebo najmä tí, ktorí platia dane.

    Predsedu vlády to veľmi netrápi. On „už zarobil“, on, dobrý premiér, zaútočil na pažravých kapitalistov a mnohým z ľudu sa to aj páči. A ja si myslím, že zarobili na tom aj tí, aj bohatí, ktorí napríklad v zníženom tarifnom pásme budú alebo platia menej aj za vykurovanie svojich bazénov.

    Dámy a páni, na štýle vládnutia tejto vlády sa nič nezmenilo. Vláda pokračuje v chaotickom štýle vládnutia. Jej hlavný zámer je udržať si svoje preferencie, a to za každú cenu. Veď predsa existuje aj iný spôsob, normálny, kultivovaný, ten, ktorý nepoškodí aj pri riešení vážneho problému, akým sú vysoké ceny plynu, elektriny alebo vôbec energií. Lepší je návrh v tom zmysle, že bude pomáhať tým, čo to naozaj potrebujú, že napríklad nebude deformovať ceny a nepovedie k rozhodnutiam, ktoré sú škodlivé voči občanom.

    Ak si ešte pamätáte vy, ktorí ste tu sedeli alebo ktorí ste tu aj nesedeli v 90. rokoch v čase Mečiarovej vlády, keď boli regulované ceny plynu a mnohé obce na Slovensku považovali za správne plynofikovať svoju obec. Keď mnohí občania zaviedli plyn do svojej domácnosti, lebo si mysleli, že také ceny plynu zostanú večne. Samozrejme, dnes mnohí z tých dnes už nekúria plynom ani elektrinou len preto, že jednoducho život ukázal, že takéto opatrenia vlády sebepopulistickejšie, sebekrajšie jednoducho poškodzujú občanov.

    Samozrejme, návrhy nekorektné alebo zlé sú také, ktoré poškodzujú trh. Vyháňajú z tohto trhu investorov. Dámy a páni, veď nikomu nemusím pripomínať, že Slovensko potrebuje investície do energetického sektora. Ak dnes dokonca Európska komisia vyzýva členské krajiny, aby prijímali opatrenia, ktorými budú reagovať aj na globálnu finančnú krízu, a to znamená posilňovať investície aj zahraničné, no tak táto slovenská vláda to robí úplne naopak.

    Sú aj iné riešenia, ako pomôcť ľuďom, pre ktorých sú energie drahé. A ja som jeden návrh prezentoval aj s mojím kolegom minulý týždeň, s Jánom Hudackým, poslancom Európskeho parlamentu, v ktorom sme hovoril, a ponúkame tento návrh aj vláde, ak chce pomôcť chudobným, tým, ktorí sú, by som povedal, znevýhodnení alebo nemôžu si dovoliť platiť vysoké ceny energií, nech pomôže týmto ľuďom. Nakoniec vedia o tom v Európe, to nie je nápad Kresťanskodemokratického hnutia, že sme to teraz vymysleli, len sa pozeráme, ako to robia v iných krajinách.

    Fond na obmedzenie energetickej chudoby – dámy a páni, toto je riešenie, ktoré nedeformuje trhové podnikateľské prostredie na jednej strane a na druhej strane bude eliminovať medziročný rast cien pre jasne vymedzenú skupinu domácností na základe ich aktuálneho sociálne štatútu. Napríklad rodiny v hmotnej núdzi, napríklad dôchodcovia. Navyše tento fond môže stimulovať danú cieľovú skupinu k tomu, aby sa správala k energiám úsporne. Z tohto fondu je možné podporovať napríklad investície v domácnostiach, ktoré povedú k úsporám energií, či výmena okien, či zatepľovanie domácností, alebo napríklad ekologické správanie aj v tom smere, aby šetrili energiou, aby trebárs používali ekologickejšie, úspornejšie tepelné zariadenia, tepelné čerpadlá. Tieto opatrenia v konečnom dôsledku môžu výrazne znížiť náklady domácností na energie a, samozrejme, pomôžu tým, ktorí to potrebujú.

    Tento fond by mal byť zriadený zákonom a pričom by v tomto fonde mali mať účasť všetky dotknuté subjekty. Všetci tí, ktorí energie vyrábajú, ktorí ich dodávajú, transportujú, distribuujú, samozrejme, príslušné ministerstvo, aj hospodárstva, aj sociálnych vecí a aj nezávislý regulačný úrad. Samotný fond sa bude plniť predovšetkým nie z príspevkov štátu, ale práve tých, ktorí energie vyrábajú. Tieto inštitúcie, nakoniec je to aj ich záujem, aby nedistribuovali energiu a za nízke ceny napríklad tým, ktorí na to vôbec nie sú odkázaní. Tento návrh je seriózna ponuka vláde v rámci konštruktívnej opozičnej politiky KDH.

    Fond na elimináciu alebo obmedzenie energetickej chudoby je založený na troch pilieroch: ekonomický, sociálny aj ekologický. Ekonomický, že prispieva k dlhodobo udržateľnému ekonomickému rozvoju, že nedeformuje trhové podnikateľské prostredie, že nediskriminuje žiadne subjekty na energetickom trhu a nebráni vstupu aj nových potenciálnych investorov do energetického sektora. Ten sociálny pilier môže eliminovať prostredníctvom finančných príspevkov medziročný rast cien pre jasne vymedzenú skupinu domácností. Nezaťažuje už aj tak oslabený sociálny systém štátu. Stimuluje danú cieľovú skupinu obyvateľov k úsporám energií a tiež na ekologické správanie.

    Dámy a páni, zápas s populizmom sa určite nekončí a je zničujúci pre každú krajinu a my sa nebudeme predbiehať s vami v tomto populizme. Kresťanskodemokratické hnutie dáva reálny konštruktívny návrh, ktorý je riešením problému mnohých občanov a nie je plytvaním aj energií, aj prostriedkov štátu. Ja som presvedčený, dámy a páni, že občania skôr či neskôr sa vysporiadajú aj s tým vaším populizmom.

    A chcem vám povedať, že poslanci za KDH nepodporia tento návrh zákona v skrátenom konaní, lebo nevedie k vládou deklarovanému cieľu, práve naopak.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Brocku: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Podmanický, Číž, Jánoš, Simon, Kvorka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Lipšic, vy sa už hlásite do rozpravy? Dobre. Takže začnime faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Je neuveriteľné, čo ste vyprodukovali, pán poslanec. Celý zákon je takmer procesný, jedno ustanovenie, a síce kedy možno podať návrh na zmenu ceny, proste akú náležitosť má mať. Je to procesné ustanovenie. To je po prvé.

    Po druhé. Prosím vás, tou arbitrážou zase nestrašte, tuto vôbec arbitráž nie je aktuálna. Ja som si vaše strašenie a ostaní pri letisku a ďalšie vypočula, dneska počúvam v správach, že letisko vôbec nereflektuje na podanie arbitrážneho návrhu. No samozrejme, zistili právny stav atď.

    Zavedenie plynu, keď ste spomínali Mečiarovu vládu. Prosím vás pekne, to bol veľmi pozitívny krok. Keby ste neboli strategický podnik, ako je SPP, sprivatizovali, tak všetci ľudia, ktorí mali zavedený plyn, by ním mohli kúriť, používať ho, bolo by chránené životné prostredie, ľudia by si zľahčili život a podobne. Takže projekt bol rozumný, progresívny a vašimi zákonmi, že ste zmenili zákaz privatizovania strategických podnikov, teda aj SPP, ste zavinili to, čo ľudí dneska mrzí.

    A pokiaľ som hovorila o tej arbitráži, tak sa týkala letiska, a nie letisko malo dať návrh, ale záujemcovia. Takže to opravujem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja pri vašich vystúpeniach začínam mať pocit, že ste akýsi expert na skrátené legislatívne konanie, lebo zatiaľ mám pocit, že ku každému skrátenému legislatívnemu konaniu ste vystúpili s tou istou argumentáciou a pýtali ste sa, aké hospodárske škody hrozia štátu. Ale veď, prepánajána, pán poslanec, tie hospodárske škody už vznikli vtedy, keď ste sprivatizovali Slovenský plynárenský priemysel za tých podmienok, za akých ste ho sprivatizovali! Je podľa vás normálne, že hoci má štát väčšinu v tom podniku, nemôže ho riadiť? Je podľa vás toto normálne? Veď už tu je základ tých veľkých hospodárskych škôd, ktoré vznikli. Je podľa vás normálne, že štát sa nemôže pozrieť do hospodárenia Slovenského plynárenského priemyslu, hoci tam má väčšinu? Veď to sú totálne nenormálne veci, ktoré ste spôsobili svojimi rozhodnutiami. A vy sa tu na nás usmievate a pýtate sa, aké hospodárske škody tu hrozia? Veď to je neuveriteľné, čo rozprávate!

    A dnes máme finančnú krízu, kde naozaj teda, ak sa prijímajú skrátené legislatívne konania, tak práve z tohto dôvodu. Za tejto vlády sa možno v tejto situácii prijalo možno desať, možno pätnásť skrátených legislatívnych konaní. Pozrite sa do minulých období. Veď tam boli desiatky a desiatky a desiatky, možno až k stovke blížiace sa skrátené legislatívne konania. A to bolo v poriadku, vtedy ste proti tomu nevystupovali.

    Takže chcem sa spýtať, kde ste boli vtedy, pán poslanec?

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, odpustite mi, ale musím vám povedať, že toto vaše vystúpenie nestojí za samostatné vystúpenie, len teda niekoľko poznámok.

    Pán poslanec, vy patríte k najradikálnejším obhajovateľom radikálnej neoliberálnej politiky. Tá politika v súčasnosti sa dramaticky diskreditovala a vám to neuveriteľne zábavne nevadí, a napriek tomu prídete sem s tým istým repertoárom, ktorý už je tak ošúchaný, že má nulovú dôveryhodnosť, pán poslanec.

    Už spomenuli niektorí moji kolegovia, že to, čo je meritum veci, spočíva v nehoráznom rozdaní národných zdrojov. Tých národných zdrojov, o ktorých francúzska ústava hovorí, že majú byť používané na zabezpečovanie základných služieb pre ľudí. Hneď po privatizácii plynární zvýšili ste ceny o 40 %. Vy dôsledne hájite iba jedno – záujmy privatizérov a záujmy zahraničných investorov. Vám je tak neuveriteľne ľahostajný osud slovenského človeka, kde ceny energií a ich vplyv na rozvoj hospodárstva sa učia naozaj v 1. ročníku ekonomickej školy. Toto vydávať za nejaký populizmus a to všetko, čo ste tu povedali, svedčí iba o tom, pán poslanec, že ste z inej planéty. Našťastie to vnímajú aj občania Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Slovo má pán poslanec Jánoš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Brocka, ja som tiež bol v úžase, keď som vás počúval, pretože mám pocit, že neviete, o čom hovoríte. Hovorili ste, že sú ohrozené investície SPP, možné investície. Viete ich vyčísliť? Aké to budú investície? Viete ich vyčísliť, aké boli investície?

    Čo sa týka skráteného legislatívneho konania, mne to vôbec nevadí, pretože ak ide o obhajobu záujmov občanov Slovenska, tak nech je skrátené legislatívne konanie. Čo vám na tom prekáža, prosím vás pekne, pán poslanec?!

    Spomenuli ste tu ešte ďalšiu vec, že mal by sa vytvoriť fond, prostredníctvom ktorého by sa investovalo do rôznych opatrení na zníženie tepelných strát a podobných vecí. Prosím vás pekne, ak by sa nechal SPP v tej forme a v tých cenových návrhoch, aké tu boli opätovne predkladané zo strany nie SPP, ale zo strany minoritného vlastníka, ktorému ste predali SPP, tak jednoducho dovolím si tvrdiť, že postupne by ľudia vypínali tie zdroje tepla, ktoré sú na plyn, a jednoducho asi by zrejme boli, v zime by ani nekúrili, ani by si neprikurovali. Jednoducho nie je možné nechať bezbreho minoritného vlastníka dávať, neustále predkladať navyšovanie cien za kubík plynu.

  • Pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Brocka, ja by som vás rád doplnil, a to síce o jeden iný pohľad. Vláda predložila tento návrh, týka sa SPP, ale vláda nepredložila návrh taký istý na reguláciu cien palivového dreva či palivového uhlia. To znamená, že táto vláda selektívnym spôsobom rozdeľuje túto spoločnosť na tých, ktorí sú natoľko bohatí, že majú plynovody, ktorí kúria plynom, ale tí, ktorí na slovenskom vidieku, ten slovenský občan, ako ho nazval pán kolega Číž, ľud tejto krajiny kúri palivovým drevom, tak on bude mať cenu inú ako za plyn. Toto je skutočne tá správna, toto je ten skutočný správny hospodársky prístup? Tá rovnocennosť, solidarita? Či je to komunistická solidarita?

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Brocka, nemajte obavu o to, či tu dakto prerobí alebo zarobí, pretože zrejme ste si neuvedomili, že o čo tu v tomto prípade ide. Pretože v tomto prípade v prvom rade ide o to, aby bola spravodlivo nastolená cena, ktorú ste vy tak bezohľadne a bez záujmu robili tak, ako ste robili.

    Vy osobne ste sa stali najväčším kritikom tejto vlády, pán poslanec. Ja som z toho prekvapený, pretože z minulosti som vás poznal troška iného a v inej podobe. Neviem, čo vám vadí, ale zrejme vám dochádza trpezlivosť a začínate byť nesmierne netrpezlivý a robíte chyby také, ktoré škodia vám a celému KDH, v ktorom ste ako predstaviteľ. Neuvedomujete si, že táto vláda robí sociálnu politiku, pán poslanec, sociálnu politiku blízku k občanom a vy ju kritizujete. Kritizujete to, čo ľudia podporujú. Podporujú väčšinou. A ja tu nechcem hovoriť o podporách prieskumu, ktoré sú tu dané. Čiže vy ako predstaviteľ KDH, ktorý by ste mali byť prvoradý so svojím programom nápomocný a blízky k občanom tejto republiky, ako predstaviteľ KDH to kritizujete a staviate sa proti nim, pán poslanec. Zamyslite sa nad tým, čo robíte, zamyslite sa nad tým, ako sa budete tu vyjadrovať, v tomto parlamente.

    A už to vaše slovo, čo sa týka toho trhu, že trh vyrieši, nuž tak ja si myslím, že ste si mnohí „trhli“ v minulosti, ale tí chudáci, ktorí majú platiť, tak tí sú dodnes na tom na dne, pán poslanec.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Brocka.

  • Od pána Kvorku. Pán kolega, hovoríte, že som si neuvedomil, o čo v tomto návrhu ide a čo mi vadí, sa pýtate. No, pán kolega, vadí mi to, že bohatí ľudia si budú bazény vykurovať za tú istú cenu, ako rodiny budú kúriť v domoch, a sú pritom v hmotnej núdzi. Pán Kvorka, od vás som čakal, že tomuto budete rozumieť, že milionári bazény budú vykurovať za tú istú cenu, ako chudobní ľudia budú platiť za plyn vo svojich chudobných domácnostiach.

    Pán kolega Jánoš, že neviem, o čom hovorím? Pán kolega, pripomeniem vám, ale vy ste tu neboli v tom období, ale pani Tóthová by to mohla vedieť, lebo ona hovorila takisto o strašení medzinárodnými arbitrážami. No zhodou okolností to bola vláda HZDS, vďaka ich konaniu Slovenská republika musela zaplatiť vyše 20 mld. len za jednu prehratú arbitráž s ČSOB. Pán kolega, len pripomínam, len pripomínam, že na Slovensku sa to už stalo. Viete, koľko by ste mohli za 20 mld. zadotovať slovenských domácností, aby platili menej za elektrinu a plyn?

    Pán kolega Číž. Z inej planéty. Pán kolega, ja myslím, že my reprezentujeme nie dve rôzne planéty, minimálne dve rôzne kultúry, minimálne dve rôzne kultúry. Ak vy teraz hovoríte o privatizácii, ako poškodila túto krajinu, no to, že globálna finančná kríza sa tak...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou a potlesk.

  • Vypršal vám čas, pán poslanec Brocka, máte vypnutý mikrofón. Vyčerpali sme vystúpenie rečníka, ktorý bol prihlásený písomne. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Lipšic, Juhász a pán poslanec Kužma. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A slovo má pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, podľa § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady, zákona, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika právnym štátom. Slovenská republika sa hlási k tomu, že je právnym štátom, pričom sa už stalo pravidlom, že Národná rada, najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky, pravidelne porušuje svoje vlastné pravidlá, ktoré si tu schválila. To nie je v súlade s princípmi právneho štátu, a preto by vám, pán poslanec Jánoš, malo vadiť skrátené legislatívne konanie. Pretože to nie je jedno, či dodržiavame zákon, alebo nie.

    Rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení Obchodného zákonníka. Rokujeme o ňom preto, pretože SPP dalo návrh na zvýšenie cien pre domácnosti. Regulátorom cien prirodzených monopolov, teda aj cien plynu, je v tomto štáte podľa zákona Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tento návrh na zvýšenie cien plynu dvakrát neprijal.

    Vážené dámy a páni, systém funguje. Máme štandardný systém regulácie cien, ktorý funguje. Preto nemôžu byť a nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Je to politický návrh a SDKÚ – Demokratická strana zásadne odmieta takéto zneužívanie legislatívneho procesu na politické ciele.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej – pán poslanec Brocka, Jánoš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem vám, že ste dopovedali inými slovami aj pánu Jánošovi to, čo som mu nestihol povedať vo faktickej poznámke, alebo pánu Podmanickému, že vystupujem takmer ku každému skrátenému konaniu pri rokovaní o zákonoch. Pani kolegyňa, súhlasím s vami. Skrátené legislatívne konanie je vážna vec. Veď aj vláda to odôvodňuje obrovskými národohospodárskymi škodami. Ja som prekvapený, že vy, pán Podmanický alebo iní, vôbec k tomu nevystupujete. Veď to je tak vážna vec a vy sedíte na zadkoch a hlasujete tak, ako chce táto vláda!! A pritom ide o chudobných! Ja zastávam chudobných, nie milionárov ako vy!!!

  • Ruch v sále a potlesk.

  • Pán poslanec Jánoš – faktická poznámka.

  • Nemôžem reagovať na pána Brocku, takže budem tak ako v zmysle rokovacieho poriadku. Pani poslankyňa Žitňanská, no aj by som sa čudoval, keby ste to podporili. Veď za vašej vlády vaša strana predala SPP do zahraničia. Takže vôbec som nie som prekvapený vašou reakciou.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Žitňanská. Zapnite mikrofón.

  • Ďakujem pekne pánovi Brockovi za jeho vystúpenie. A, pán poslanec Jánoš, ak sa hlásime k právnemu štátu, tak musíme dodržiavať zákon. A pokiaľ chcete riešiť, pokiaľ chcete riešiť ekonomický alebo iný problém, musíte byť schopní nájsť si cestu, ktorá je v súlade s právnym poriadkom tohto štátu. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic, po ňom sa pripraví pán poslanec Juhász.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Pán minister v úvode povedal, že keďže rokovací poriadok umožňuje v skrátenom konaní rokovať, ak hrozí porušenie základných práv, a pretože čl. 55 ústavy hovorí o sociálnom štáte, sú splnené podmienky. Rozumiem všetkému okrem tej spojky pretože.

    Prečo? Pretože čl. 55, samozrejme, nie je článok, ktorý hovorí o základnom ľudskom práve. Nie je v druhej hlave ústavy, ale v tretej hlave ústavy, a tým pádom, samozrejme, neexistuje žiadne ľudské právo zakotvené v našej ústave, ktoré by hovorilo o cenách plynu. Tým nechcem povedať, že ceny plynu nie sú dôležité alebo dôležitým právom dokonca. Nie sú právom garantovaným našou ústavou. Nie sú. Čl. 55 nie je v druhej hlave ústavy. Zákon o rokovacom poriadku umožňuje skrátené konanie, ak hrozí ohrozenie práva podľa druhej hlavy ústavy, základných práv a slobôd.

    A preto navrhujem, keďže zákon umožňuje tri dôvody pre skrátené konanie, ohrozenie ľudských práv v ústave stanovených, značná hospodárska škoda alebo prípadne porušenie medzinárodnej zmluvy, navrhujem, aby ste doplnili do rokovacieho poriadku štvrtý dôvod, keď sa z času na čas vláda uznesenie, že kvôli politickej popularite by to bolo vhodné.

  • To hovorím úplne vážne! Odporúčam poslancom SMER-u, aby doplnili rokovací poriadok o tento štvrtý dôvod. Pretože také zneužívanie zákona o rokovacom poriadku pri skrátených konaniach, ktoré ste vehementne kritizovali možno z 10 % také obchádzanie rokovacieho poriadku v minulosti, to robíte dnes sústavne. Dnes rokujeme o štvrtom, na tejto schôdzi, návrhu na skrátené legislatívne konanie, z ktorých návrhov podmienky zákona spĺňa len jeden jediný, a to bola novela zákona o ochrane vkladov. Nič iné.

    Dovoľte mi vyjadriť sa aj veľmi stručne k meritu veci a k tomu, čo hovoril pán poslanec Brocka, čo tak podráždilo poslancov vládnej koalície. SPP vytvoril v minulom roku zisk asi 16 mld. Je to tak, pán minister? Šestnásť miliárd približne, šestnásť a pol. Z toho štát ako väčšinový akcionár dostal, no viac ako 8 mld., však, a plus ešte aj dane, čiže okolo 10 mld.? Koľko mal SPP ako štátny podnik zisk za Duckého éry, keď sa podpisovali všelijaké zmenky šup sem, šup tam, koľko mal zisk?

  • Reakcie z pléna.

  • Stovky miliónov korún, približne? Dnes z SPP je zisk 10 mld. korún. A teraz ja vám poviem: tak miňte tých, aspoň polovicu z tých 10 mld. na to, aby ste dotovali ceny plynu pre sociálne najslabšie skupiny obyvateľov a tie by mohli mať plynu, milé kolegyne, vážení kolegovia, zadarmo. Vy namiesto toho tých 10 mld. dáte na diaľničné mýto uchádzačovi, ktorý ponúka najviac peňazí. Nie najchudobnejším, ale najbohatším! Nie ťažkým sociálnym skupinám, ale finančným skupinám, tým pomáhate vašimi miliardami! To je tak.

  • Reakcia z pléna.

  • Tíško seďte, popíjajte, dajte faktickú poznámku.

    Chcem povedať, že tento návrh okrem toho, že celkom zjavne obchádza platný rokovací poriadok, okrem toho je absolútne populistický, ak funguje regulačný úrad a ak vláda má 10 mld. každý rok na to, aby zo zisku SPP mohla dotovať, výrazne dotovať plyn a možnože aj mnohé iné energie tým najslabším sociálnym skupinám. Takže nerobte so zákonmi rôznu maškarádu, ale konajte! A konajte nie v prospech bohatých, ale konajte najmä v prospech tých, ktorí sú sociálne najodkázanejší. Preto považujem váš návrh novely zákona v skrátenom konaní za niečo, čo sa nedá podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica: pán poslanec Podmanický, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán Podmanický, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, nechcem na vás vystupovať konfrontačne, ale chcem naozaj argumentovať. Pán poslanec, sadnime si po tomto rokovaní a spočítajme skrátené legislatívne konania, ktoré dávala bývala vláda, či už jedna, alebo druhá, a skrátené legislatívne konania, ktoré dáva táto vláda. Ja vás ubezpečujem, že skrátené legislatívne konania počas minulých vlád presiahli možno 100 prípadov, 100 prípadov, napriek tomu, že nehrozili žiadne hospodárske škody. Áno, môžeme si to pozrieť, bude to číslo blízke stovke, pozeral som si to. Jedno obdobie, myslím, 80, druhé asi 30. Takže nekrúťte hlavami, naozaj to tak bolo. Dnes je možno, neviem, desiate skrátené legislatívne konanie a sme v polovici volebného obdobia, za polovicou volebného obdobia. Čiže treba si pozrieť štatistiku predtým, než budeme populisticky vystupovať.

    Druhá vec, chcem zareagovať, áno, zisk SPP je dnes vyšší, jednak za desať rokov nám bežala inflácia, možno o 50, možno 60 %. Ale čo je dôležité, keď bol SPP celkom štátny, tak sa plynofikovala veľká časť Slovenska, veď tam išli obrovské investície. Aj to treba povedať. Dnes sa neplynofikuje skoro nič, dnes jednoducho domácnosti sa od plynu odpájajú. Aj to treba povedať.

    No a čo sa týka rokovacieho poriadku a dôvodov na skrátené legislatívne konanie, pán poslanec, ja si myslím, že naozaj sú to, hrozia obrovské hospodárske škody štátu, ak štát, hoci má väčšinu v nejakej firme, nemá tam kontrolu, nemá tam žiadne manažérske právomoci. Toto si povedzme, že toto nastavenie nebolo normálne, a konečne ho odstráňme a na tom spolupracujte. Veď takýmto spôsobom môžeme veľa vecí vyriešiť pozitívne.

  • Ďakujem, len malú poznámočku. Zisk SPP je predovšetkým z tranzitu. Ako členka bývalej vlády viem, ako to v jednotlivých rokoch bolo, a nie je pravda, že bol nulový zisk. Dneska je o niečo vyšší, lebo – už to tu bolo povedané – je iná relácia cien. Ale, pán poslanec, keď má štát ako spoluvlastník 10 mld. zisku, ja sa pýtam, aký by mal zisk, keby bol celý vlastník?

  • Reakcie z pléna.

  • Mal by zisk 19 až 20 mld.! A keby ste to neboli vy sprivatizovali, tak potom toto by všetko plynulo do štátneho rozpočtu. Tak nehrajte tu hru, ktorá nemá logiku.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel doplniť pána kolegu Lipšica len v tom smere, že on ako právnik dobre vie, o čom hovorí, a keď schválime skrátené legislatívne konanie, tak vlastne nahráme len, neviem akej, ale určite to bude nadnárodná právnická kancelária, ktorá zarobí neuveriteľné peniaze na arbitráži, ktoré Slovensko prehrá. A prehrá ich prečo? No prehrá ich preto, nakoľko príde k porušeniu základnej zmluvy zo zákona. Bola podpísaná určitá obchodná zmluva, za určitých podmienok, ktorá dáva podnikateľovi určité právo a možnosť podnikať a vytvárať zisk. Ako náhle ho prinútime, aby on predával plyn a spravoval veci pod priemer európskej ceny, čisto zo zákona, bez toho, že pôjdeme cez regulačný úrad, tak na akejkoľvek medzinárodnej arbitráži Slovensko túto arbitráž prehrá. A z výnosu, ktorý sa bude rátať na miliardy, dostanú vysoké percentá právnické kancelárie. Prosím, nech sa páči, nedostane to občan, ale právnické kancelárie.

  • Reakcia na faktické poznámky – pán poslanec Lipšic.

  • Veľmi stručne. K pánovi poslancovi Podmanickému, kľudne si sadnime, v druhom volebnom období Dzurindovej vlády tých skrátených konaní bolo minimum, bolo asi desať na začiatku, keď kvôli rozpočtu sa menili zákony. Pán poslanec, však sadneme si, však v poriadku, a potom boli výnimočné prípady, dokonca niektoré s konsenzom celého parlamentu, konkrétne keď sa menili zákony kvôli eurovoľbám, kde súhlasil vtedy aj SMER, čiže to bolo konsenzuálne schvaľované. Ale sadnime si, ja sa s vami nechcem takto sporiť.

    K pani poslankyni Tóthovej, ktorá dala pomerne sugestívnu otázku, koľko by mal štát zisku, ak by to bol štátny podnik. No, pani poslankyňa, toľko, koľko zmeniek by bolo vydaných riaditeľom štátneho podniku na miliardy, podľa toho, koľko by zostalo potom, čo by všetci to poriadne rozkradli, dobre sa obohatili, a potom by štátu zostali možno nejaké odrobinky. Ubezpečujem vás, že menej ako tých dnešných 10 mld.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Juhász. Po ňom sa pripraví pán poslanec Kužma. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená Národná rada, prerokúvavame bod programu návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úvodom chcem uviesť, že poslanci Strany maďarskej koalície – Magyar Koalício Pártja nevidia dôvod na skrátené legislatívne konanie, takže určite tento návrh nepodporíme. Hneď aj vysvetlím prečo.

    Rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky v § 89 hovorí o skrátenom legislatívnom konaní. Už sme v tejto snemovni, aj moji predrečníci spomenuli a viackrát sme už počuli, ale nezaškodí si to zopakovať, aby to už utkvelo aj v pamäti členov vlády, kedy sa môže využiť skrátené legislatívne konanie, citujem: „Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.“

    Počúval som pozorne úvodnú reč pána ministra, preštudoval som aj dôvodovú správu, kde sa píše, že „tento vládny návrh zákona reaguje na snahy obchodných spoločností o neúmerné zvyšovanie cien tovarov a služieb na následné neodôvodňované zvyšovanie zisku týchto spoločností. Vzhľadom na monopolné postavenie niektorých spoločností na trhu hrozí vznik značných hospodárskych škôd“, píše sa v dôvodovej správe. V dôvodovej správe samotného zákona sa píše ďalej, že „účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť postup pri podávaní cenových návrhov aj iných návrhov v cenovom konaní“ a že „predložený návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie“, ale s touto časťou, že nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, ale určite nemôžeme súhlasiť. Myslíme si, že na to, aby sa na Slovensku neúmerne nezvyšovali ceny, tu máme zodpovedný orgán, ktorý sa volá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Zákon o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví bol už v tomto volebnom období viackrát novelizovaný, ale ako vidno, nepomohlo to. Pýtame sa, či ÚRSO zlyhalo pri cenovej regulácii, a preto treba expresne meniť zákon? Súhlasíme s tým, aby sa neúmerne nezvyšovali ceny, ale to by sa nemalo dosiahnuť takýmito neštandardnými metódami. Kompenzácie by mali byť adresnejšie pre sociálne slabšie skupiny.

    Ešte raz na záver zdôrazňujem v mene klubu poslancov Strany maďarskej koalície – Magyar Koalício Pártja, že poslanci nášho klubu nepodporia toto skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Juhásza nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Kužma.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, v prvom rade vôbec neviem, čo mi tu teraz večer robíme? Pán predseda vlády Fico hedžuje ceny ropy, plynu. Z Ruska ich máme veľmi lacné, lacnejšie ako všetci ostatní, vôbec netreba robiť nič s týmito vecami. Čiže neviem, na čo tuná sedíme, keď náš pán predseda vlády dodržal svoje slovo, ktoré dal voličom, vďaka čomu ho volili, že vybaví lacné ceny plynu, ropy z Ruska.

  • Alebo že by sa nám to nepodarilo, že by sme oklamali voličov, že to bolo len tak strelené, že zahedžujeme a nič z toho? A preto my tu musíme teraz, evidentne preto tu musíme my teraz byť.

    Potom ale nastal druhý moment. Máme regulačný úrad, je to úrad odborný, robí na základe kalkulačných vzorcov, ale mal veľkú chybu, neboli tam vaši ľudia. Menili sme zákon, dosadili sme ľudí zo SMER-u, lebo tí budú zárukou toho, že tie ceny budú také, ako majú byť. Odrazu im neveríme. Čo, už nevládzu poslúchať? Už nevládzu falšovať vzorce? Alebo v čom je, pán minister, problém?

  • Veď keď idú presne podľa zákona, sú to vaši ľudia, ktorým snáď veríte, tak potom tie ceny budú presne také, ako majú byť. Ja mám taký dojem, že oni už nevládzu falšovať veci, a preto musí nastať nový inštitút, už ani oni nie, ale nebudú odborníci určovať ceny, ale ceny bude určovať vláda, budú určovať politici. Dnes chcem byť populárny, znížim cenu, zajtra bude reč o inom, možno si to nikto nevšimne, môžem trošku pridať. Takto pôjdeme. A toto je to najhoršie, čo sme mohli urobiť. Čiže z ceny ako ekonomickej kategórie sme urobili čisto politickú záležitosť, ako sa vám práve hodí. Samozrejme, a to vám povie každý ekonóm, že toto nemôže fungovať dlhodobo, že tie škody musia byť a vždy budú.

    Ja by som len chcel sa vás spýtať a vás poprosím, aby ste na to jasne odpovedali, že ak vzniknú nejaké škody, či už arbitrážami, ako tu bolo povedané, či vy, pán minister, a povedzte to otvorene a za seba, ste ochotný zo svojho majetku a majetku svojej rodiny tie škody uhradiť, ak z toho vzniknú.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kužmu – pán poslanec Štefanec, Kotian. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Štefanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Myslím, že pán poslanec Kužma vystihol podstatu, keď hovoril o fungovaní či nefungovaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ja by som rád zdôraznil, že SMER najskôr zrušil nezávislosť ÚRSO, potom ho mocensky ovládol a teraz mu vyslovuje nedôveru. Lebo tento zákon nie je ničím iným, len vyslovením nedôvery vlastným nominantom, ktorí nakoniec, bohužiaľ, tak ako bolo povedané, zaplatia len občania Slovenska. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vy ste si položili otázku, že čo my tu dnes robíme? No áno, rokujeme, nemuseli by sme tu byť, z toho dôvodu sme tu, že napríklad v dozornej rade má štát menej členov, predstavenstvo má menej členov podľa akcií, ktoré momentálne boli odpredané. Keby sa tieto veci boli, keby privatizačná zmluva bola spravená tak, aká mala byť, tak by sa to vyriešilo v dozornej rade alebo by sa to vyriešilo v predstavenstve. Takže by sme nemuseli tu sedieť.

    Čo sa týka toho lacného plynu, áno, aj ja súhlasím s vami, že sa hedžuje a ten lacný plyn prichádza sem, ale nejako, ak sa dostane na Slovensko, je veľmi drahý. A kvôli čomu?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kužma, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem. No myslím si, pán kolega Kotian, že ste to presne, presne trafili. Však mne je úplne jasné, že vám ide o to, aby rôzne svokry, priateľky či príbuzní politikov zasadli do dozorných rád, že každý privatizovaný podnik vás obral o túto možnosť a že ste to tak robili, to je vidno na Teplárenskej a na ostatných veciach. Samozrejme, dosadiť si tam príbuzných, dať im dobré platy, dať im dobré odmeny a prípadne aby vybavili nejakú tú zákazočku. Toto mi je jasné od začiatku, že toto je váš najväčší problém, že to tak nefunguje. A z tých mnohých škandálov aj vieme, že tam, kde mal štát možnosť, tak ste takto to všade dali. Veď v novinách bolo niekoľko prípadov, keď čerstvá absolventka školy alebo možno ešte študentka za to, že bola príbuzná nejakého smeráckeho politika alebo niekoho z vládnej koalície, sa dostala, že synček niekoho sa tam dostal, príbuzný a podobne do vážnych orgánov štátnych podnikov.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako navrhovateľ, chcete k nej zaujať stanovisko? Nie? Nie. Pani spravodajkyňa, tiež nie? Pani spravodajkyňa chce zaujať stanovisko. Nie. Takže poprosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať. Kým sa tak stane, vyhlasujem krátku, trojminútovú prestávku, aby sa niektorí kolegovia nemuseli príliš ponáhľať po schodoch. Za tri minúty to stihne každý.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Môžeme? V rozprave vystúpili piati páni poslanci, nebol podaný žiaden návrh. Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 835, s tým, že vládny návrh zákona prerokuje na 28. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o tomto návrhu uznesenia hlasovať.

  • Hlasujeme. Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže skúsme, pani spravodajkyňa.

  • Takže ešte raz. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, s tým, že vládny návrh zákona prerokuje na 28. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 78 prítomných, 76 za, 2 proti.

  • Konštatujem, že sme návrh schválili, vyslovili sme súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.

    A teraz pristúpime k prvému čítaniu o uvedenom návrhu.

    Poprosím pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 836.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť takú legislatívnu úpravu schvaľovania cenových návrhov predkladaných regulovanými spoločnosťami, podľa ktorej bude schvaľovanie takýchto návrhov v pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti.

    Predložený návrh zákona vychádza z princípu vyjadreného v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Návrh, aby schvaľovanie cenových návrhov bolo dané do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti, vychádza okrem iného i z toho, že práve valné zhromaždenie je miestom, na ktorom dochádza k stretnutiu všetkých akcionárov. Keďže schvaľovanie cenových návrhov je citlivá záležitosť a jednotliví akcionári spoločnosti môžu mať na predložené návrhy rôzne názory a súčasne je dôležité predísť tomu, aby došlo k výkonu práv jedného akcionára na ujmu oprávnených záujmov iných akcionárov, ministerstvo hospodárstva navrhuje, aby schvaľovanie cenových návrhov bolo v pôsobnosti valného zhromaždenia, čo predpokladá zhodu akcionárov potrebnú na dosiahnutie požadovaného kvóra.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa, poprosím vás ešte aj o spravodajcovanie v prvom čítaní, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý máte rozdaný ako tlač 836. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 4. novembra 2008 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 2008, pred chvíľou sme teda prijali uznesenie, ktorým Národná rada súhlasila so skrátením legislatívneho konania.

  • Ruch v sále.

  • Návrh zákona obsahuje z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej, že návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 840 zo 4. novembra 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní a v gestorskom výbore ihneď.

    Skončila som so spravodajskou informáciou, prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne je prihlásený za klub SDKÚ – DS pán poslanec Janiš. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Dámy a páni, len pre vašu informáciu, rokujeme teraz v prvom čítaní, ale hlasovať budeme zajtra o 11.00 hodine a výbory zasadnú v obedňajšej prestávke, aby sme mohli potom druhé a tretie čítanie realizovať zajtra v poobedňajších hodinách, takže...

    Pán poslanec Janiš, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne v takých štyroch bodoch vyjadril k návrhu vládneho návrhu zákona.

    Prvý taký bod je, že ja to považujem za vládnu propagandu preto, lebo aj dnešné zákony, zákon o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, umožňujú regulovať ceny. A ja sa pamätám, ako sme tu nacvičovali alebo ste tu vy nacvičovali spartakiádu, ako je to ÚRSO nami postavané zle, ako nemôže vstupovať do cien, ako ho treba posilniť, ako mu treba dať väčšie právomoci, aby mal totálny dosah na tvorbu cien v regulovaní či plynu, elektriky, vody a ďalších monopolných činností. Zviedli sme tu tvrdý boj o tom, že dávate ÚRSO, že ho robíte nezávislým, dávate ÚRSO obrovské právomoci, politické právomoci.

    Dnes však dávate zákon, ktorým vyslovujete ÚRSO nedôveru. Tomu ÚRSO, ktoré ste si postavili. Rozdelili ste Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na úrad a Regulačnú radu, aby úrad mohol pracovať nezávislejšie od Regulačnej rady, ale podriadili ste ho ministerstvu hospodárstva. ÚRSO už dvakrát podľa vašich politických inštrukcií nepovolil zvýšenie cien plynu. Ja sa pýtam, prečo nedovolíte ÚRSO, aby to urobil tretíkrát, štvrtýkrát, piatykrát? Však ÚRSO je zo zákona, ktorý ste si vy novelizovali, jediné na toto kompetentné, technicky, profesionálne, ľudsky ustanovené, tak prečo mu beriete túto právomoc? Prečo jednoducho likvidujete Úrad pre reguláciu sieťových odvetví? Jednoducho ho znegujete. Dávate mu nedôveru a vyškrtávate ho z celého legislatívneho procesu úpravy cien a prekrývate to týmto politickým zákonom.

    Týmto zákonom likvidujete ÚRSO, vyslovujete mu politickú nedôveru. Mám dojem, pán minister, že aj vám, lebo viac-menej vy ste gestorom ÚRSO. Pravdepodobne ÚRSO alebo zamestnanci ÚRSO už nechcú zo seba robiť takého politického fackovacieho panáka, lebo ak 5 a 5 je 10, ani jeden seriózny človek vám nepovie, že je to 11. Jednoducho ÚRSO nechce zo seba robiť politického fackovacieho panáka, nechce už robiť, už mu pretiekli nervy, robiť poskoka politickej moci, lebo tí ľudia, čo tam pracujú, majú aj svoje technické, aj ekonomické, aj profesionálne zázemie, aj svoju ekonomickú, technickú a profesionálnu česť. Tá ma tiež svoje hranice. Pravdepodobne tieto hranice sa už naplnili a ÚRSO prestalo poslúchať.

    A preto tu máme dnes návrh novely zákona, ktorý dáva ÚRSO nabok a o cenách bude rozhodovať politicky vláda Slovenskej republiky. Kolektívne vláda Slovenskej republiky. Môže to byť aj taká obštrukcia kvôli tomu, aby v prípade sporov a škôd, ktoré politickým regulovaním cien môžu Slovenskej republike a všetkým vzniknúť, aby bol za to zodpovedný kolektívny orgán, ktorý nie je stíhateľný. Aj toto môže byť v pozadí vášho zákona, keď ÚRSO už nechce prebrať na svoje plecia vami navrhovanú alebo vami tlačiacu sa politickú reguláciu cien.

    Po druhé si myslím, že je to propaganda tejto vlády s jasným cieľom prekryť súčasné dopady finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku, hlavne na zamestnanosť, hlavne na hromadné prepúšťanie. Jednoducho staviate sa do polohy, že chránite ľud preto, lebo mu chcete urobiť dobré ceny plynu, toto sa ľuďom páči, a tým v podstate dávate do úzadia, že nemáte žiadne riešenie alebo doteraz ste nič nenavrhli, nič na to, aby Slovensko, ktoré je dobre reformne vybavené na to, aby zdieľalo a vzdorovalo kríze, ktorá sa valí svetom, čo možno s najmenšou stratou desiatky. Slovensko po reformách – po reformách v bankovom sektore, po reformách v hospodárstve, ekonomike a dôchodkovom systéme a daňovom systéme – je dostatočne odolné na to, aby pri prijatí impulzov, ktoré Slovensko potrebuje, a opatrení najlepšie z krajín povedzme strednej Európy, ale hlavne z postkomunistických krajín zvládalo s čo najmenšou stratou pre ľudí túto ekonomickú krízu.

    Nedávate žiadne riešenia, vytasíte a dva dni budete rozprávať o tom, akí ste dobrí, lebo dávate návrh na to, aby ste vy politicky mohli regulovať cenu plynu – pre všetkých. Teda aj pre tých bohatých, aj pre tých chudobných. A zastrešujete sa tými chudobnými, ale svojím spôsobom najviac pomáhate tým bohatým, lebo tí spotrebovávajú najviac plynu, tým najviac ušetríte. Tým chudobným, ktorí si máličko kúria tým plynom, tým ušetríte máličko. Ale tým bohatým, ktorí majú vily, bazény, tí platia iné pálky mesačne za plyn, no tak aj im to zregulujete, takže nebudú platiť väčšie pálky. Jednoducho toto je akcia propagandistická na – že vraj – chudobných, ale svojím spôsobom pomáhate viac bohatým.

    Ja si myslím, páni a dámy, že dnes nie je čas na nejakú stranícku propagandu a dnes treba Slovensku a slovenskej ekonomike dať impulz a nie túto slovenskú ekonomiku zabíjať, ubíjať, a namiesto toho, aby sme sa bavili o nejakých opatreniach, tak sa bavíme o nejakom nezmyselnom zákone. Dnes musí ísť hlavne o nové impulzy, hlavne o nové impulzy, lebo Slovensko má vďaka reformám na to, aby lepšie zvládlo túto ekonomickú krízu, lebo má lepšiu východiskovú pozíciu ako okolité štáty.

    Napríklad si pozrite Maďarsko. Po ôsmich rokoch socialistickej vlády je Maďarsko v krachu, povedzme normálne v cross defaulte. Nebyť pôžičky zahraničných inštitúcií, tak to Maďarsko môže zabaliť po ôsmich rokoch vlády socialistického premiéra. Chvalabohu, na Slovensku máme socialistickú vládu len dva roky a, chvalabohu, sme urobili za osem rokov reformy, ktoré tú slovenskú ekonomiku nepoložili. Chvalabohu! Toto je, chvalabohu, po ôsmich rokoch socialistickej vlády je Maďarsko na kolenách, po dvoch rokoch, chvalabohu, len dvoch rokoch socialistickej vlády ešte vzdorujeme. Ale pridávajte takéto zákony a dopracujeme sa tam, kde sú Maďari – do krachu štátu. A nebudete mať ani na dôchodky, ani na trináste dôchodky, ani na vianočné príspevky, ani na zvyšovanie rodinných prídavkov, nebudete mať na nič. Nie vy, tí, ktorí prídu po vás! Toto pripravujete budúcim generáciám.

    Propaganda tohto zákona je v tom nebezpečná, lebo Slovensko ťaháte pred rok 1998, dokonca si dovolím tvrdiť, aj pred rok 1989. Všetci vieme, čo urobila politická regulácia cien. Všetci vieme, čo urobila politická regulácia cien, čo sa stalo, keď sa začala, keď prišla normálna ekonomika, ako si ľudia museli uťahovať opasky, všetci to prekonali, všetci toto máme za sebou a dnes vy Slovensko ťaháte späť znovu do politického regulovania cien. Ľuďom sa dnes, sa páči ľuďom, samozrejme, že keď sa nezdvíhajú ceny plynu, ale súčasne sa tí istí ľudia, ktorým sa to páči, pýtajú, čo sa stane, keď skončí politická regulácia? Čo sa stane, keď skončí politická regulácia? Lebo aj socializmus skončil, a aký bol silný. A všetci sme si to odskákali. Aj dnešní dôchodcovia si odskákali tých 40 rokov socializmu, a odskáču si ich ešte.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže v tom to je nebezpečné, v tom to je nebezpečné, tento návrh zákona, že nás vracia späť. Že nás vracia späť. Kto zaplatil ekonomické rozmary socializmu? Kto zaplatil politickú ekonómiu socializmu? Ľudia. Všetko to zaplatili ľudia. Toto všetko dnes máme za sebou. A vy to vraciate späť, aby to ešte raz tí istí ľudia, teda iní ľudia zaplatili? Dávam do pozornosti osem rokov vlády socialistu v Maďarsku. Berte si príklad, touto cestou nechoďte.

    Dnes máme dve možnosti, dnes máme dve možnosti: buď to sa vydáme na cestu späť do starých časov, do uťahovania opaskov, do všetkého, čo súvisí s návratom pred rok 1998, poprípade 1989, alebo sa k súčasným hospodárskym problémom postavíme riadne, začneme hľadať riešenia, základ máme dobrý a prestaneme ísť dozadu a umelo to naprávať a jednoducho pôjdeme dopredu a budeme pokračovať v tom, čo sme začali my, keď začala životná úroveň stúpať, keď ekonomika rástla, počet nezamestnaných začal klesať, počet zamestnaných začal rásť, výdavky štátu na sociálne zabezpečenie ľudí klesali a príjmy štátu stúpali. Toto je výsledok reforiem a v tomto treba pokračovať.

    Treba dať nové impulzy. My sme navrhli krásny bod pod názvom Rast. Vy ste ho odmietli. Vy ste to odmietli, vy vládnete, vy ste to odmietli. Zobrali ste na seba absolútne riziko za riešenie terajšej situácie. Takže dve možnosti: alebo ideme späť, alebo budeme pokračovať v tom, čo sme začali my, v nastúpenej ceste dobiehania starých krajín Európskej únie, alebo sa tá priepasť medzi nami a nimi bude naďalej prehlbovať.

    My navrhujeme a volíme cestu zvyšovania životnej úrovne, volíme cestu dobiehania krajín Európskej únie, nevolíme cestu späť. A pretože volíme cestu lepšej životnej úrovne a lepšej budúcnosti Slovenska, nemôžeme zahlasovať za váš zákon, ktorý pripravuje ľuďom pascu, ktorý môžeme charakterizovať klasickým „po nás potopa“. A my Slovensko nechceme do tejto potopy doviesť, nechceme sa na tom podieľať, a preto za tento váš návrh zákona zahlasovať nemôžeme.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky – pani poslankyňa Laššáková, Hradecký, Podmanický, Pelegrini, Tóthová, Záhumenský. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, pán poslanec, vaše vystúpenie bolo politické, pretože keby ste sa chceli odborne baviť a keby ste si boli dobre zákon preštudovali, tak viete, že zákon sa vôbec a vôbec sa nedotýka Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Zákon hovorí o tom, absolútne nehovorí o žiadnej nedôvere atď., zákon hovorí o tom, že obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa osobitného predpisu a iné návrhy v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe uznesenia valného zhromaždenia. To znamená, že zákon rieši toto. Týka sa obchodných spoločností, ktoré dávajú cenové návrhy úradu.

    Takže nehrajme sa tu, že čo sme robili my, čo robíte vy, ja si myslím, že väčšinový akcionár, keby ste boli dobre pozreli aj dôvodovú správu, nemôže väčšinový akcionár nemať také práva, ako mu prináležia, a menšinový akcionár proste nemôže zneužívať svoje postavenie. Takže ja si myslím, že v tomto je to úplne ako v pohode a skutočne tento návrh, vládny návrh zákona bude sa týkať podávania cenových návrhov vo všetkých oblastiach, nielen plynu, ale aj vody, elektriky a tak ďalej. A to si myslím, že je dôležité a podstatné a je dôvod na to, aby sme takýto návrh zákona podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega, priznám sa, že pani poslankyňa Laššáková mi časť môjho vystúpenia tak trošku, ako sa hovorí, zobrala z úst a už predtým v predchádzajúcej diskusii som nevedel pochopiť, prečo sa dotýkame úvahy a pozície ÚRSO (Úradu pre reguláciu sieťových odvetví), ktoré absolútne sa predsa nezmení jeho činnosť, pretože akurát návrhy, ktoré budú, budú rozhodnutím valného zhromaždenia, nepovedzme rozhodnutím nejakého oddelenia, ktoré podpíše povedzme niekto z predstavenstva a tak ďalej.

    Samozrejme, že ale keď sa o tom takto rozprávame, treba povedať aj to b, že sú to asi tri-štyri mesiace, keď sme sa bavili o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, a vtedy tu aj vaša pani kolegyňa vystúpila, že platí Obchodný zákonník, a predsa keď teda 51 % akcií má slovenský štát, tak predsa môže podať dokonca návrh na neplatnosť obchodnej zmluvy a tak ďalej, bohužiaľ, tu nie je vaša pani kolegyňa Žitňanská, a vtedy vám tu prítomný pán minister veľmi jasne povedal, že on vlastne nemôže niektoré veci odtajniť, pretože tie zmluvy sú tak spísané a tak urobené, že štát si nemôže uplatňovať svoje väčšinové akcionárske právo. A keď sme pri tom, samozrejme, sa toto týka aj teplární a tak ďalej.

    Je to vlastne napravenie takej, by som povedal, nášľapnej míny, ktorú ste tu vy nechali tým, že ste spravili, spísali, resp. podpísali takéto zmluvy o predaji. A to, že v Obchodnom zákonníku bude, že návrhy na ÚRSO sa budú dávať na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti, a to vôbec neviem, prečo sa do toho ťahá politika, ceny, bazény a tak ďalej.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, naozaj tento návrh zákona nie je o ÚRSO. Vy ste sa snažili nejakým spôsobom naznačovať, že nie sme spokojní s ÚRSO a tak ďalej atď., ale tento zákon naozaj novelizuje Obchodný zákonník. Obchodný zákonník, nie ÚRSO. Takže buď ste nevedeli, čo hovoríte, alebo ste naschvál zavádzali. Tu si treba položiť otázku, pán poslanec, je podľa vás normálne, zamyslime sa nad tým, je podľa vás normálne, že väčšinový vlastník nemá ani také postavenie v nejakej spoločnosti, aké má menšinový vlastník? Dokonca väčšinový vlastník je v menšinovom postavení? Veď to sú totálne choré nastavené pravidlá. A ak chceme my tieto pravidlá zmeniť, tak vy nás ešte idete obviňovať z nejakého populizmu.

    Veď to nebolo normálne, čo ste urobili pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Povedzte mi, akým spôsobom sa pozitívne prejavil vstup zahraničného investora do Slovenského plynárenského priemyslu? Máme kvalitnejší plyn? Viac sa plynofikuje na Slovensku? No figu! Máme akurát drahší plyn, a to podstatne drahší než predtým, keď bola výlučným vlastníkom Slovenská republika.

    Takže ja osobne sa domnievam, že Slovenský plynárenský priemysel bol naozaj škandalózne sprivatizovaný, škandalózne boli nastavené obchodné pravidlá a pravidlá fungovania spoločnosti. A ak to chceme napraviť aspoň pri dosahu na určovanie ceny, tak ešte nás idete obviňovať. Veď to by ste mali podporiť a v tichosti si spytovať svedomie, čo ste urobili so Slovenským plynárenským priemyslom.

  • Pán kolega Janiš, moji predrečníci už vyslovili a vysvetlili vám, prečo absolútne zavádzate v tom, keď hovoríte, že týmto zákonom vláda vyslovuje nedôveru ÚRSO alebo nedajbože ešte ministrovi hospodárstva. Myslím, že kolega Podmanický aj predrečníci predo mnou to vysvetlili dôkladne.

    Čo je však zvrátené, je to, keď vás počujem hovoriť o tom, že návrh na to, aby vláda mala vplyv, resp. akcionári v podnikoch na zvyšovanie cien, je propaganda, aby sme prekryli terajšiu krízu, tak to naozaj môžete sa tam rovno za ten (v úvodzovkách) „kecpult“ postaviť a povedzte tomuto národu: Viete čo, ja Stanislav Janiš a celá SDKÚ sme proti tomu, aby vláda mohla zabrzdiť rast, neoprávnený rast cien plynu, pretože SPP dnes vôbec nekrachuje, má 10-miliardový zisk, tak neviem, prečo by jeden rok nevydržalo bez zvýšenia cien pre občanov, 20 miliárd, povedzte im to rovno v preklade, my SDKÚ sme za to, občania, plaťte viacej za plyn nasledujúci rok, lebo my máme iné riešenia. Ak myslíte, že to občania prijmú, nech sa páči.

    Ak hovoríte, že nahrávame bohatým, no ja neviem, pán kolega, koľko z päť miliónov občanov sa radí k bohatým – 10-tisíc ľudí, 20-tisíc ľudí a čo tých 4 980-tisíc? To robíme, to robíme pre nich, nie pre tých 20-tisíc bohatých, takže...

    A ak hovoríte Maďarsko, že po ôsmich rokoch je Maďarská republika dnes na kolenách po vláde socialistickej vlády. Pán Janiš, ja vám chcem iba povedať jednu vec, pol sveta je na základe politík, ktoré preferujú voľnú ruku trhu, politiku, ktorú preferuje vaša strana, pol sveta je dnes vďaka takejto politike na kolenách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, vy ste vlastne vo svojom vystúpení reguláciu cien poslali do horúcich pekiel. Pán kolega, vy ste zaspali dobu. Éra globalizovaného trhu bez bariér a bez regulácií sa už skončila. A to nie je môj názor. Toto je výrok profesora politológie Jacquesa Rupnika, ktorý bol od roku 1982 profesorom na Inštitúte politických štúdií v Paríži a v súčasnosti pôsobí na Harvardskej univerzite v Spojených štátoch amerických. Ten jasne povedal, že príčinou krízy je posadnutosť dereguláciou trhu v posledných 20 rokoch. Denník New York Times tohto roku 21. septembra ohlásil, citujem, „pohreb dogmy voľného trhu“.

    Vážený pán poslanec, v čom vy vidíte problém? Vy ste skutočne zaspali dobu. V dnešnej situácii práve tento európsky model regulovaného trhového hospodárstva je považovaný za odolnejší voči krízam toho typu, ktorý ste vy presadzovali v svojej politike. A myslím, že výsledkom deregulácie a voľného trhu je to, čo musí táto vláda riešiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Janiš, vy obviňujete nás, že tento zákon chce nejakým spôsobom riešiť ÚRSO, ale skutočne ste úplne mimo. Tento zákon len dáva vlastníkovi možnosť na valnej hromade správať sa ako skutočný vlastník, kde vďaka vašej nemorálnej privatizácii strategických monopolov ste znehodnotili zvyšné akcie štátu. Predali ste 49 % SPP a dali ste minoritnému vlastníkovi majoritné rozhodovanie v predstavenstve, kde vlastne riadi celú spoločnosť bez toho, aby majoritný akcionár mohol do riadenia čosi hovoriť.

    Ja inak nenazývam privatizáciu strategických monopolov, ako sú plynárne, elektrárne, ako vlastizrada. A ľudia vám to nezabudnú. Vy ste okradli generácie o to, že tieto podniky mali a mohli slúžiť slovenskému národu a mohli prospievať v prospech slovenských občanov. Vy ste ale uprednostnili zahraničných investorov, kde ste im za pár korún predali strategické monopoly, ktoré mohli prinášať – a prinášali by – pre tento štát nemalé finančné prostriedky, ktoré mohli slúžiť aj na sociálne balíčky pre našich ľudí.

    Čiže ak by nebolo vašej nemorálnej privatizácie a ak by ste neboli obchádzali zákon, kde ste vlastne postavili štát mimo hry, nemusel takýto zákon byť dneska tu na stole, lebo by v riadnej akciovej spoločnosti mal možnosť v predstavenstve riadiť podnik tak, ako akcionár každý riadiť podnik má. Čiže toto je základná vec, ktorá robí, že je nutné urobiť to, aby akcionár mohol v predstavenstve, bohužiaľ, nie v predstavenstve, ale na valnej hromade sa správať ako majoritný vlastník. To je celý problém, ktorý tu je.

    Hovoríte o nahrávaní bohatým. Koho ste vlastne obrali tým, že ste predali za pár korún strategické monopoly? Nie všetkých občanov Slovenska...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Janiš, vaša reakcia.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem za všetky faktické pripomienky a tak stručne sa k niektorým vyjadrím.

    V normálnej spoločnosti je úrad, ktorý reguluje ceny, u nás sa to volá ÚRSO, to je regulátor, ktorý reguluje ceny na základe ekonomických, technických a neviem akých parametrov. Na to je zákon. Vy ste týmto zákonom poslali URSO do dôchodku. Preto, lebo váš predseda vlády povedal, ak pošlú na ÚRSO jeden návrh, ešte jeden návrh na zvýšenie ceny, urobím taký zákon, že už nepošlú návrh na ÚRSO. To značí, že už nepošlú návrh na ÚRSO, už žiaden návrh na ÚRSO nepríde. Preto vravím, že ste ho poslali do dôchodku. To povedal váš predseda vlády. Nie že ÚRSO bude korigovať, ja neviem, ceny. Nie. Na ÚRSO už nepríde žiaden návrh na zvýšenie ceny, na úpravu ceny. Preto ÚRSO ste poslali do dôchodku. Počúvali ste dobre svojho predsedu vlády a vidíte, aký je ten návrh zákona? Ja keď hovorím, že ste ho poslali do dôchodku, tak ste ho poslali do dôchodku.

    Čo urobila privatizácia? Napríklad urobila to, že napríklad Duslo Šaľa za Duckého, za vašej štátnej akciovej spoločnosti, dotovalo ceny, dotovalo ceny Duslu Šaľa, súkromnej firme. Obohacovali sa súkromní majitelia Dusla Šaľa a mali dotované ceny z peňazí všetkých ľudí, z peňazí všetkých ľudí.

  • Reakcie z pléna.

  • Napríklad aj toto napravila regulácia cien, aj toto napravila privatizácia, že nie aby si súkromné firmy nabaľovali vrecká z peňazí daňových poplatníkov. Takže aj toto napravila.

    Teda ja viem presne, o čom vravím, keď vravím, že ste ÚRSO poslali do dôchodku. Na ÚRSO podľa vášho predsedu vlády už nepríde žiaden návrh na úpravu ceny.

  • Dámy a páni, máte možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán predseda výboru Mamojka mi tu zozadu dáva najavo, že by rád vystúpil. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán predseda Mamojka.

  • Vážený pán predseda, dámy, páni, ospravedlňujem sa, že zdržujem v takomto čase, ale budem sa snažiť byť v rámci možností stručný, ale nedá mi, lebo by mi vydulo bok.

    Ja som už v diskusii pri privatizácii SPP diskutoval – snažil som sa viac-menej čisto právne – o tom, že ja som také zmluvné „svinstvo“ v živote nevidel. Prepáčte mi za ten výraz, ja nemám rád expresívne výrazy a nerád ich používam. Ja som to použil raz na ústavnoprávnom výbore, len mi to nedalo, použijem to prvý a verím, že poslednýkrát aj v pléne.

    Ako právnikovi mi tá zmluva bola jasná. Tam sa sprivatizoval, áno, elegantne vcelku v rámci princípov zmluvného obchodného práva viac-menej formálno-právne čisto strategický podnik absolútneho významu s tým, že to je situácia, ako keď sa pustím do špičkového rodinného domu na krásnom pozemku nájomcu, hoci nemusím v podstate, a dovolím mu, aby tam šéfoval, a ja sa zašijem do nejakej zapavučinovanej pivnice, mokrej, a nebudem hovoriť do ničoho, či opravím strechu, či budem v záhradke pestovať mrkvu, alebo budem kosiť trávu, a bude šéfom ten, kto tam vlastne doma byť ani nemusel. Ale dobre, stalo sa, čo sa stalo.

    Ale to, čo sa – mrzí ma, že to takto vyšlo, že nie sú tu kolegovia z pléna, ale z opozície, čo sa dá robiť, ale tu sa diskutovalo štýlom, že pre strom nevidíme les. Tu sa diskutuje o tom, či taký zákon, či nie taký zákon, či v skrátenom legislatívnom konaní. Ja sa domnievam, že je na to dôvod, aj na skrátené legislatívne konanie.

    Ale o čo ide? Veď my diskutujeme tu o tom, ako keby sme teraz diskutovali o tom, či hnisavý vred vyrezať takým alebo onakým skalpelom. Úplne o nepodstatných veciach. Pretože tu došlo k tomu, k čomu došlo. A keď už debatujeme právne, tak Obchodný zákonník má minimálne tri – a vedel by som ich povedať osem, deväť –, minimálne tri jednoznačné ustanovenia kogentné, donucujúce, kde jednoznačne hovorí § 59, § 176b a § 194 ods. 4, kde akcionár nemôže žiadnym spôsobom zneužívať svoje záujmy a postavenie na úkor iného akcionára, či menšinového, alebo väčšinového, a musí sa chovať tak, aby sa tie riadiace výstupy riadili záujmami nielen akcioviek ako celku, ale aj každého akcionára.

    A absurdum tej situácie, totálne absurdum, že ja za svojej 36-ročnej právnickej praxe a 18-ročnej obchodnoprávnej som nestretol ani jednu akciovku, kde by niekto bol taký „blbec“, že predá absolútny klenot a dá si tam nanominovať z hľadiska manažmentu a vôbec riadenia akciovky menšinového akcionára.

    Robilo sa niekedy, máme tzv. rodinné akciové spoločnosti, malá akciovka, kde valné zhromaždenie podľa Obchodného zákonníka, je to možné, prenesie riadiace kompetencie na predstavenstvo, ale to boli malé, tzv. rodinné akciovčičky, kde päť-sedem členov predstavenstva riadilo akciovku, lebo to bolo pružnejšie, ľahšie, nešlo o nejaký gigant, ale nie, prepánaboha, v SPP! Kde zdegradujem Valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločnosti. Však to je parlament akciovej spoločnosti, to je parlament obchodnej spoločnosti, či v eseročke, alebo v akciovke, alebo v osobných obchodných spoločnostiach. A ja v takomto gigante prenesiem nosné kompetencie obchodnoprávneho parlamentu na predstavenstvo, ktoré je vyslovene výkonný štatutárny orgán, s tým, že ešte do zmluvy dám tú „zrúdnosť“, že prikážem v stanovách, že zo siedmich členov predstavenstva štyria musia byť menšinoví akcionári a riaditeľ musí byť z menšinovej akciovky – ja som takú akciovku v živote nevidel!

    Takže to proste je nonsens, o tom škoda diskutovať. Ja rád hovorím pravdu a som taký, že nie vždy súhlasím trebárs aj s viacerými návrhmi z našej strany, keď sa mi právne nie celkom možno páči, ale v tomto prípade zdvihnem aj štyri ruky za to, aby sa prijal takýto predpis, pretože sa tu sanuje to, čo som povedal tým pejoratívnejším výrazom v úvode. Tu niet o čom.

    A je to už trošku, žiaľ, chytanie zajaca za chvost, ale to, čo sa tu prezentuje ako akýsi národohospodársky efekt – prosím vás pekne. Každý zodpovedný hospodár si chráni tú svoju šopu, ktorá prináša ovocie a úrodu, a nedám do toho vpustiť niekoho týmto spôsobom.

    Takže, skrátka, sú na to konkrétne ustanovenia, o ktoré sa dá oprieť. O tých strategických a iných úmysloch, o ktorých tu verejne nechcem hovoriť, radšej nepoviem nič.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru. Faktické poznámky na jeho vystúpenie nie sú. Bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pani spravodajkyňa. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem prestávku, budeme pokračovať zajtra o 9.00 hod. v prerušenej rozprave k návrhu pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Harabina.

    Ďakujem. Dobrú noc!