• Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som požiadal poslancov, ktorí majú záujem zúčastniť sa dopoludňajšieho programu, aby sa dostavili do rokovacej sály a postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pristúpil k rokovaniu.

    Otváram ôsmy rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie na dnešnom rokovaní požiadala podpredsedníčka Národnej rady Anna Belousovová, podpredseda Viliam Veteška, poslanci Rudolf Bauer, Peter Gabura, Monika Gibalová, Vladimír Mečiar, Ľuboš Micheľ, Peter Obrimčák, Ján Podmanický, Mária Sabolová, Boris Zala, Štefan Zelník.

    Teraz v zmysle schváleného programu, vážené kolegyne, pristúpime k

    Informácii o vzťahoch a možných negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente na politický a spoločenský vývoj strednej Európy.

    Slovo dávam podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Dušanovi Čaplovičovi a žiadam ho, aby túto informáciu podal. Máte slovo, pán podpredseda.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok, pripomienok, úvah a predovšetkým informácií a odporúčaní či položených na záver otázok v súvislosti s transformáciou Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny na vlastnú, stálu inštitúciu maďarského parlamentu. Konkrétne uznesením maďarského parlamentu z 3. marca 2008. Samozrejme, prioritne sa budem venovať aj účasti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície na jeho plenárnom zasadnutí v dňoch 12. a 13. septembra tohto roku. Oba spomínané fakty vyvolávajú legitímne otázniky nad postupom slovenských ústavných činiteľov maďarskej národnosti aj z medzinárodnoprávneho hľadiska.

    1. Niekoľko poznámok k medzinárodnoprávnym aspektom účasti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície na činnosti Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente. Súčasne sa vyjadrím k otázkam podriadenosti volených zástupcov iného štátu či iných štátov maďarskému štátu.

    Schválením uznesenia sa toto pôvodne „konzultačné fórum parlamentnej diskusie“ stalo inštitúciou, ktorá je financovaná z rozpočtu maďarského parlamentu. Na čele Fóra je predsedníčka maďarského parlamentu pani Katalin Sziliová a uznesenie ukladá vláde Maďarskej republiky, a teraz budem presne citovať, „povinnosť informovať Fórum o krokoch vlády v oblasti politiky voči maďarskej menšine v zahraničí“. Fórum schválilo stratégiu národnej politiky, dokument, ktorý akcentuje vytvorenie autonómie na základe údajne legitímnych precedensov západnej Európy, ako i v iných krajinách.

    Ak štatút Fóra prezentuje túto organizáciu ako poradný orgán maďarského parlamentu, ale z činnosti Fóra a z uznesení jeho podvýborov, opakujem, podvýborov vyplýva, že Fórum má možnosti – ak nie dokonca právomoci – ukladať vláde Maďarskej republiky a parlamentu Maďarskej republiky realizáciu jednotlivých úloh, potom už nemožno hovoriť len o diskusnom Fóre. Fórum sa stalo inštitúciou, ktorá sa podieľa, najmä ide sa podieľať na tvorbe maďarskej legislatívy, na tvorbe maďarskej štátnej politiky v širšom medzinárodnom priestore.

    V štatúte Fóra môžeme nájsť aj takéto ustanovenie, citujem: „Do programu“, myslím Fóra, „sa dostávajú otázky strategickej, principiálnej povahy, dôležitú činnosť“, myslím Fóra, „predstavuje v prvom rade formulovanie národnopolitických stanovísk, ktoré usmerňujú politiku Maďarov za hranicami a zahraničnú maďarskú politiku.“ Inými slovami, Fórum tvorí a formuluje maďarskú zahraničnú politiku. Poslanci slovenského parlamentu za Stranu maďarskej koalície, žiaľ, nie sú tu, sa idú podieľať alebo sa už podieľali na tvorbe zahraničnej politiky Maďarskej republiky. Toto je už „silná káva“ aj pre slovenský parlament, vládu Slovenskej republiky a každého lojálne zmýšľajúceho občana Slovenskej republiky.

    Celý rad faktov z činnosti Fóra a jeho podvýborov svedčí o silovom postavení Fóra a o jeho práve ukladať vláde Maďarskej republiky konkrétne úlohy. Uvediem len niekoľko príkladov na ilustráciu:

    Prvý príklad. Z uznesenia právneho podvýboru Fóra z 22. apríla 2008 vyplýva, že podvýbor vyzval vládu Maďarskej republiky, aby mu do 31. mája 2008 písomne predložila informáciu o možných formách vytvorenia autonómií na princípe teritoriálnom, kultúrnom a osobnom a o možnostiach ich podpory, berúc pritom na zreteľ západoeurópske, slovinské, chorvátske, srbské, macedónske a moldavské precedensy.

    Druhý príklad. Z uznesenia podvýboru Fóra pre kultúru a vzdelávanie z 23. apríla tohto roku vyplýva, že podvýbor žiada maďarskú vládu, aby urobila všetko v záujme toho, aby slovenský školský zákon neobsahoval ustanovenia (koncepcie), ktoré by diskriminovali národné menšiny, opakujem, národné menšiny, nie národnostné menšiny. A vieme aj z hľadiska politologického, aj teoretického, prečo sa užíva v maďarskej reči národná menšina.

    Aktivity Fóra – bez ohľadu na jeho deklaratívny štatút – tak priamo zasahujú do činnosti dvoch základných pilierov maďarského štátu – parlamentu a vlády Maďarskej republiky. Vzájomne sa ich činnosť prelína a na tejto činnosti sa začali podieľať poslanci slovenského parlamentu za Stranu maďarskej koalície, ako aj parlamentov a samospráv ďalších susedných štátov – Rumunska a Srbska, Chorvátska, Slovinska, Ukrajiny, vrátane poslancov Európskeho parlamentu zvolených za maďarské strany. Toto len ďalej zvyšuje podozrenie zo zámerov tohto Fóra. Dochádza tým k vážnemu medzinárodnoprávnemu problému spočívajúcemu v tom, že Fórum podriaďuje volených zástupcov iného štátu či iných štátov maďarskému štátu.

    Fórum vytvára akúsi sieť – prepojenie (network) – medzi maďarským štátom a volenými zástupcami iných štátov na etnickom princípe, čím politicky podriaďuje oficiálnych predstaviteľov iných štátov maďarskému štátu. V našom prípade ide o podriadenosť ústavných činiteľov Slovenskej republiky – poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMK – štátnym subjektom Maďarskej republiky! Toto je zjav bezprecedentný, vo svete zvláštny, jediný, jedinečný a veľmi nebezpečný. Je to súčasťou koncepcie, v rámci ktorej sa Maďarská republika snaží systémovo si zaväzovať politickú elitu menšiny žijúcej u nás, v našej republike.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi niekoľko poznámok k presadzovaniu autonómnych koncepcií a kolektívnych práv.

    Ďalším vážnym a vysoko problematickým medzinárodnoprávnym aspektom v činnosti Fóra je presadzovanie autonómnych koncepcií vrátane už citovanej teritoriálnej autonómie bez súhlasu dotknutých štátov a ktoré nie sú súčasťou existujúcich štandardov na ochranu osôb patriacich k národnostným menšinám. Presadzovanie takýchto koncepcií je presadzovaním kolektívnych práv, ktoré – a to treba zdôrazniť – neboli akceptované medzinárodným právom. Tu sa zjavne dostáva Fórum do rozporu s medzinárodným právom. A keďže sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície podieľajú na takejto činnosti Fóra, dá sa z toho odvodiť, že konajú a majú dlhodobý zámer konať aj v rozpore s medzinárodným právom.

    Problematickými sú však všetky aspekty a aktivity Fóra, cieľom ktorých je zasahovanie do vnútorných, v našom prípade, záležitostí suverénnej Slovenskej republiky. Presadzovanie myšlienok a požiadaviek autonómie akejkoľvek národnostnej menšiny jedného štátu v štáte druhom je, respektíve by bolo zasahovaním – a znovu to opakujem a podčiarkujem a výkričníkom končím – do jeho vnútorných záležitostí! Toto je s medzinárodným právom nezlučiteľné. So štátom, subjektom medzinárodného práva, je totiž neodmysliteľne spojený princíp suverenity, ktorým sa rozumie výlučné právo štátu vykonávať na svojom štátnom území verejnú moc voči obyvateľstvu, občanom štátu, ako aj všetkým záležitostiam či veciam, ktoré sa na jeho štátnom území nachádzajú, a rozhodovať o nich samostatne a nezávisle od kohokoľvek iného. Štátna suverenita vyplýva zo všeobecne uznávaných zásad medzinárodného práva a je chránená medzinárodným právom. Z toho hľadiska považujeme aktivity Fóra (napríklad spomínaného právneho podvýboru Fóra) smerujúce k požiadavke, a citujem znovu, „vytvorenia autonómií na princípe teritoriálnom“, znovu podčiarkujem teritoriálnom, „ale aj kultúrnom“, to už je druhá vec, „a osobnom a o možnostiach ich podpory, berúc pritom na zreteľ západoeurópske, slovinské, chorvátske, srbské, macedónske a moldavské precedensy“ za nelegitímne a v rozpore s medzinárodným právom, teda za porušenie princípu suverenity.

    Poukazujem na to, že povinnosť nezasahovať do vnútorných záležitostí iného štátu patrí medzi základné zásady medzinárodného práva stanovené v príslušných medzinárodnoprávnych dokumentoch. Týka sa to Charty Organizácie Spojených národov, Deklarácie zásad medzinárodného práva, ktorá sa týka priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi z roku 1970, Helsinskej deklarácie zásad riadiacich vzťahy medzi účastníckymi štátmi KBSE z roku 1975 a mohol by som spomenúť aj mnohé ďalšie dokumenty.

    Na tomto mieste chcem poukázať, zvýrazniť, že akékoľvek dokumenty, konkrétne rozhodnutia Fóra nesmú mať extrateritoriálne účinky, môžu byť platné výlučne len na území Maďarskej republiky. V opačnom prípade by zasahovali do vnútorných záležitostí iných štátov a boli by porušením medzinárodného práva.

    Aj keď je zatiaľ stratégia Fóra svojou povahou politickou platformou, Fórum vytára predpoklady na postupné – a viac či menej – skryté prerastanie do platformy medzinárodnoprávnej, z ktorej by mohli vychádzať požiadavky s priamym dopadom na územnú celistvosť a integritu Slovenskej republiky a ďalších štátov strednej a východnej Európy. Ako rozporuplný a znepokojujúci sa javí v stratégii Fóra tiež deklarovaný systém, citujem, „vzťahov Maďarska a zahraničných Maďarov“, ktorý je nazývaný ako „spolupatričnosť maďarského národa ponad hranice“, toľko citát.

    Právo na sebaurčenie národnostných menšín, na ktoré sa odvoláva stratégia Fóra, dnešné medzinárodné právo nepozná. Týmto právom disponuje výlučne národ, nie však národnostná menšina, a preto hovorím, že často používajú formu národná menšina. Preto nie je možné dovolávať sa práva na sebaurčenie maďarských menšín v susedných štátoch a prezentovať, že Slovenská republika popiera právo na formulovanie tejto požiadavky. A dovolím si vám zacitovať zo stratégie Fóra. Citujem: „Právo na sebaurčenie maďarských menšín v susedných štátoch nielenže nebolo zabezpečené ako sprievodný jav euroatlantickej integrácie, ale v niektorých prípadoch – najotvorenejšie na Slovensku – štát popiera aj právo na sformulovanie takéhoto nároku, takejto požiadavky.“ Toľko citát. Súčasné medzinárodné právo tzv. kolektívne práva národnostných menšín, na ktorých je založená celá koncepcia stratégie Fóra, nepozná. Ľudské práva majú v medzinárodnom práve všeobecne uznávaný individuálny charakter.

    Najvážnejším nedostatkom koncepcie tzv. kolektívnych práv je absencia určenia ich nositeľa, vznik „kolektívnej zodpovednosti“ ako v dôsledku výkonu „kolektívnych práv“ či nemožnosť výberu jednotlivcov spomedzi celku na slobodné rozhodnutie ohľadne výkonu „kolektívneho práva“. Kontroverznosť tohto pojmu existuje najmä preto, že nejde o pôvodne právny pojem. V niektorých štátoch či krajinách, ktoré priznávajú svojim občanom i tzv. kolektívne práva, sa pod kolektívnymi právami myslí uplatňovanie individuálnych práv v spoločnosti s inými, najmä členmi rovnakej skupiny. Koncepcia kolektívnych práv sa nepresadila ani v Európe, ani inde a nenašla si miesto v žiadnom ľudskoprávnom dokumente OSN, Rady Európy, OBSE alebo Európskej únie. Tézy o kolektívnych právach a autonómii na etnickom princípe boli razantne odmietnuté summitom Rady Európy v októbri 1993 a nikto – podotýkam nikto – s výnimkou Maďarskej republiky sa ich v Európe nesnaží oživovať. Európa si totiž uvedomuje, že presadenie takýchto princípov by zásadne ohrozilo stabilitu celého kontinentu. O dva roky neskôr, v roku 1995, na základe rozhodnutia summity Rady Európy z roku 1993 bol prijatý Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín. Nie národných menšín. Pre tento dôležitý dokument, ktorý už ratifikovalo 39 štátov, sú charakteristické dva kľúčové momenty, a je to dôležité povedať aj v tejto súvislosti:

    - po prvé, že je európskym štandardom a základným referenčným rámcom aj pre ďalšie medzinárodné fóra, akými sú OBSE, Európska únia a jej Konferencia o Pakte stability v Európe v Paríži v roku 1995, že je základom aj pre dvojstrannú spoluprácu v otázke ochrany národnostných menšín, o čom je aj naša Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou alebo základná zmluva v tom istom období prijatá medzi Rumunskou republikou a Maďarskou republikou,

    - a že uznáva len individuálne práva osôb patriacich k národnostným menšinám, odmietajúc princíp kolektívnych práv.

    Dovolím si preto pripomenúť, že toto Fórum založené na etnickom princípe je exemplárnym príkladom politiky maďarského politického establišmentu presadzujúceho kolektívne práva národnostných menšín, ktoré Európa odmieta.

    Už článok 1 Rámcového dohovoru zdôrazňuje spoluprácu medzi štátmi a nie jednostranné kroky nejakého štátu, ako je to v prípade Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny.

    Slovenská republika vždy mala a má bytostný záujem na dobrej spolupráci s našimi susedmi, čoho výrazom bolo aj prijatie Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v roku 1995. Maďarská republika však dáva prednosť jednostranným krokom a nie takejto spolupráci. Tieto jednostranné kroky – maďarský krajanský zákon (tzv. Statusový zákon), Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, ktorý vstúpil do platnosti v januári 2002, a rôzne formy politickej integrácie elít maďarskej menšiny smerom k metropole (Budapešť) – viac reflektujú skutočný záujem Maďarskej republiky v našom regióne než medzištátnu, zmluvne dohodnutú spoluprácu smerujúcu k dobrým susedským vzťahom a priateľstvu.

    Vážení prítomní, dovoľte mi pri tejto príležitosti pripomenúť z Vyhlásenia vlády Slovenskej republiky k schváleniu novely Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách parlamentom Maďarskej republiky z 23. júna 2003, citujem: „Vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že väčšina z toho, čo maďarská strana chce uskutočniť metódou jednostranných opatrení, dokážu obe strany oveľa stabilnejšie a pre občanov rovnako účinne realizovať na základe dobrej susedskej spolupráce. Ponecháva preto našej diplomacii priestor na ďalšie rokovania s využitím dvojstranného zmluvného rámca. Verí, že táto cesta privedie k riešeniu založenom na princípoch a hodnotách Európskej únie, do ktorej oba naše štáty vstupujú.“ Toľko citát.

    Pripomeňme si opäť, prečo musela vláda Slovenskej republiky prijímať vtedy svoje vyhlásenie, aká je paralela s dnešnou situáciou. Maďarský zákonodarca sa vtedy rozhodol svojím zákonom regulovať pomery na Slovensku a v iných susedných štátoch vydávaním etnických preukazov, poskytovaním finančných prostriedkov na Slovensku na etnickom základe. Zákonite a logicky došlo k stretu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. A ako sa zachovali poslanci Národnej rady za Stranu maďarskej koalície vtedy? Tak, že politicky a morálne podporili nie svoj štát – Slovenskú republiku, ale podporili v tom období Budapešť.

    Z toho sa dá dnes vyvodiť, že súčasný problém, ktorý riešime, je v línii udalostí, ktoré tu už boli v tejto oblasti. Je tu znovu, tentoraz nový jav – Fórum, ktorý je pokračovaním niečoho, čo tu už bolo. A toto nás veľmi vážne znepokojuje.

    Vyššie uvedené opäť potvrdzuje, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície sa vydali cestou, ktorá nie je v súlade s medzinárodným právom, ktorá nebola akceptovaná ani Organizáciou Spojených národov, ani Radou Európy, ani Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a ani Európskou úniou.

    Na záver tejto časti vystúpenia mi dovoľte, prosím, jednu poznámku k momentálne najviac skloňovanému slovu „učebnice“ zo strany maďarských kolegov. Problém učebníc je zástupný problém. Tak sme sa zhodli aj s Leonardom Orbánom, eurokomisárom pre multijazyčnosť. Zdá sa však, je záujmom niekoho odviesť pozornosť od hlavného problému dnes, ktorým je existencia Fóra a účasti poslancov Strany maďarskej koalície na jeho činnosti. Pre riešenie otázky učebníc máme zmiešanú komisiu vytvorenú na základe slovensko-maďarskej základnej zmluvy a tam možno posunúť riešenie a vyriešenie daného problému, opakujem, zástupného problému. Ale potom na princípe reciprocity aj pre našu národnostnú menšinu rovnaké podmienky v Maďarskej republike.

  • Vážené dámy, vážení páni, v tretej časti môjho vystúpenia chcem zdôrazniť, že európske právo nepriznáva kolektívne práva ešte raz. Pokiaľ ide o európske právo, otázka ochrany národnostných menšín nie je predmetom úpravy komunitárneho ani úniového práva. Napriek tomu, že Charta základných práv bude po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy úniovým katalógom ľudských práv a slobôd, otázka menšinových práv tu nie je obsiahnutá – a europoslanci za SMK v Európskom parlamente veľmi zavádzajú.

    Čl. 21 charty len zakazuje diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, čl. 22 ukladá Únii rešpektovať kultúrnu, jazykovú a náboženskú rozmanitosť. Žiadne z týchto ustanovení však nemôže byť interpretované ako priznávajúce kolektívne práva. Je to účelové klamanie rečou poslancov SMK v Európskom parlamente.

    Na komunitárnej úrovni neexistuje žiadna inštitúcia ani agentúra, v ktorej pôsobnosti by bol dohľad nad dodržiavaním kolektívnych práv. Európsky súdny dvor sa zaoberal prípadmi s ľudskoprávnym rozmerom, avšak žiadny z týchto prípadov sa netýkal kolektívnych práv. Európska agentúra pre základné práva vo vzťahu k členským štátom monitoruje dodržiavanie základných práv len v prípadoch, kedy tieto štáty implementujú komunitárne právo. Uvedené skutočnosti jasne potvrdzujú neexistenciu spojenia Fóra s európskym právom.

    Páni poslanci zo Strany maďarskej koalície, keď to počúvate pred televízormi vo svojich pracovniach, neustále zdôrazňujete, že SMK vyznáva európske hodnoty a pasujete sa za vzorovú európsku politickú stranu. Ale svojou účasťou na činnosti Fóra demonštrujete svoju pravú tvár – de facto i de iure konáte v rozpore s európskym právom, v rozpore s európskymi normami, nehovoriac už o etickej stránke veci. Fórum, na činnosti ktorého sa zúčastňujete, nie je európske. Toto Fórum je pokusom o oživenie dávno prekonaného konceptu tzv. materského štátu s reminiscenciami za veľkým Uhorskom.

    Vo vzťahu k európskemu chápaniu pokladám za vhodné upozorniť aj na taký moment, že je priam hmatateľný koncepčný rozdiel medzi európskym, to znamená aj naším prístupom k tejto téme, kedy najmä po tragických skúsenostiach z minulého storočia vnímame národnostné menšiny žijúce na našom území ako integrálnu súčasť našej spoločnosti so všetkým, čo k tomu patrí. Súčasne v súlade s európskymi normami a civilizovanými tradíciami považujeme národnostné menšiny za most kultúrny, ale aj etnický, ale aj hodnotový s danou krajinou, s daným štátom. Proti tomuto celoeurópskemu prúdu ide, žiaľ, Maďarská republika svojou dlhodobou politikou, kedy, naopak, len a len cez prizmu „svojich“ menšín a „spokojnosti“ ich politických predstaviteľov vníma a hodnotí vzťahy so susedmi.

    Politická reprezentácia národnostnej menšiny je azda najvyššou formou uvedomenia sa daného etnika. Jej parlamentné zastúpenie je potom najvyššou demokratickou formou účasti menšiny na správe vecí verejných v štáte. Z tohto pohľadu je irelevantné, či táto reprezentácia je vo vláde alebo v opozícii. Paradoxne Maďarská republika by mohla a mala blahoželať Slovensku k tomu, že situácia menšín u nás dosiahla takú vysokú úroveň, a ja kdekoľvek idem po Európe, je toto priznávané.

  • V tejto súvislosti mi dovoľte ešte jednu porovnávaciu poznámku. Ani 15 rokov po prijatí národnostného zákona v Maďarskej republike, ktorého najvýznamnejším prerogatívom malo byť zastúpenie menšín v maďarskom parlamente, sa toto právo do súčasnosti nerealizovalo. Na prípadné otázky Maďarská republika reaguje poznámkou, že vec sa snaží riešiť, nie je vraj však dostatok politickej vôle. Vážení poslanci, viete si predstaviť, že by sme my 15 rokov takto riešili akýkoľvek problém v postavení maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku? A viete si predstaviť, aká by bola reakcia z druhej strany? Iste si vieme tu všetci prítomní aj na tieto dve otázky odpovedať.

    V štvrtej časti informácie si vás dovoľujem informovať o súčasných európskych trendoch v menšinovej politike, lebo to je dôležité, aby sme obstáli v tomto spore.

    Vážené dámy, vážení páni poslanci, najmä poslankyne a poslanci SMK, ktorí, žiaľ, tu nie ste, ale iste to počúvate, dovoľte mi ešte jeden najnovší príklad toho, že kráčate proti prúdu modernej Európy. Začiatkom tohto mesiaca sa v Bolzane v Taliansku uskutočnila konferencia, na ktorej boli oficiálne uvedené odporúčania vysokého komisára pre národnostné menšiny OBSE Knuta Vollebaeka, konkrétne o národnostných menšinách v medzinárodných vzťahoch, tzv. Bolzanské odporúčania. Jedine Maďarská republika, aby som poznamenal, ich neprijala. Ich cieľom...

  • Ich cieľom je stanoviť pravidlá vo vzťahoch medzi štátmi a národnostnými menšinami tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu mieru a dobrých susedských vzťahov. Bolzanské odporúčania z tohto mesiaca, tak ako aj iné medzinárodné dokumenty, pod pojmom „menšinové práva“ rozumejú práva osôb patriacich k národnostným menšinám. Tak to máme v súčasnosti zakotvené v Základnej zmluve s Maďarskou republikou z roku 1995 a vzťahy s Maďarskou republikou treba realizovať prostredníctvom tejto základnej bilaterálnej zmluvy.

    Dokument vysokého komisára osobitne zdôrazňuje dôležitosť bilaterálnych a multilaterálnych mechanizmov pri riešení otázok národnostných menšín a medzištátnych vzťahov. Teda nie mechanizmy unilaterálne, ako je to v prípade Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny.

    Vysoký komisár pre národnostné menšiny OBSE v úvode Bolzanských odporúčaní celkom jednoznačne hovorí o tom, že podľa medzinárodného práva rešpektovanie práv menšiny a ich ochrana je zodpovednosťou štátu, v ktorom menšina žije. Iné štáty môžu mať záujem na blahu menšín v zahraničí na základe etnických, kultúrnych, jazykových, náboženských väzieb alebo spoločného kultúrneho dedičstva. To však podľa medzinárodného práva, citujem, „neznamená oprávnenie alebo nezahrňuje právo na jurisdikciu na ľudí, ktorí žijú na území iného štátu. Štáty môžu presadzovať tento záujem poskytnutím výhod menšinám v zahraničí len na základe konzultácií so štátom, kde menšina žije, a pri náležitom rešpektovaní princípov teritoriálnej integrity, suverenity a priateľstva vrátane dobrých susedských vzťahov. Štáty musia zabezpečiť, že ich politiky vo vzťahu k národnostným menšinám v zahraničí nepodrývajú integráciu menšín v štáte, kde žijú, a nepodporujú separatistické tendencie“. Toto sú závery z Bolzana.

    Vážení prítomní, v piatej časti, takmer na záver mojej informácie, sa chcem krátko venovať otázke možného nesúladu týchto aktivít s ústavným sľubom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného sa žiada formulovať otázku, či takéto aktivity poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so sľubom poslanca Národnej rady voči Slovenskej republike?

    Z doterajšej analýzy faktov je zjavné, že sa tu vytvárajú „paraštruktúry“, ktoré vedú k podrývaniu platného vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky a dohodnutého medzinárodného mechanizmu, ktorý je zakotvený v Základnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v čl. 5 o konzultovaní slovensko-maďarských vzťahov aj na parlamentnej úrovni medzi orgánmi Národnej rady Slovenskej republiky a parlamentom Maďarskej republiky.

    Čl. 5 ods. 2 základnej slovensko-maďarskej zmluvy obsahuje jasné ustanovenie: „Zmluvné strany prisudzujú významné miesto spolupráci a ďalšiemu rozvoju stykov zákonodarných a výkonných orgánov.“

    Pýtam sa vás, dámy a poslanci za SMK pri televízoroch vo svojich pracovniach alebo mimo tejto ctenej snemovne:

    - Prečo sa neangažujete v spolupráci dvoch legitímnych zákonodarných zborov?

    - Po druhé, prečo nerozvíjate spoluprácu a styky medzi slovenským a maďarským parlamentom, ale chodíte do Budapešti na platformu podivnej inštitúcie maďarského parlamentu s ešte podivnejšími cieľmi a zámermi?

    - A po tretie, prečo nectíte základnú politickú zmluvu, ktorej jednoznačným cieľom je dobré susedstvo a priateľstvo, priateľská spolupráca medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ku ktorej ste sa aj vy zaviazali v roku 1995 aj ako poslanci či ústavní činitelia, že ju budete napĺňať?

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, záverom chcem konštatovať, že vzniká celý rad dôvodných otázok:

    Po prvé, aký cieľ sleduje samozvaná inštitúcia Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny, ktorá si na realizáciu svojich zámerov zvolila za výkonný orgán maďarskú vládu?

    A po druhé, či účasť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMK na činnosti tejto inštitúcie podriadenej subjektom maďarského štátu je v súlade so slovenským právom, Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodným právom?

    Máme veľa indícií o tom, že to v súlade zrejme nie je.

    Preto je, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na zákonodarnom zbore Slovenskej republiky, na poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky, či podriadenosť časti svojich poslancov subjektom maďarského štátu budú akceptovať a tolerovať. Je na poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky, aký postoj zaujmú a vyjadria v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v danej veci.

    Dovoľte mi na samotný záver ešte zacitovať z komentára k výkladu Ústavy Slovenskej republiky vo vzťahu k sľubu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, citujem: „Predpokladom výkonu funkcie poslancov je, aby republike boli verní a neslúžili namiesto svojmu štátu a občanom cudzej moci.“

    Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem, pán podpredseda, za podanie informácie, ktorú si parlament vyžiadal.

    Vážené kolegyne, kolegovia, predvčerom sme si odsúhlasili, že k tomuto bodu sa bude konať rozprava, preto otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili v mene poslaneckého klubu SNS pán poslanec Slota, písomne potom pán poslanec Rafaj.

    Len predtým ešte v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo predseda Národnej rady pán Paška, má slovo.

  • Ďakujem pekne. Pekný deň, kolegyne, kolegovia.

    Dovoľte hneď v úvode, a poznáte ma, nepatrím k ľuďom, ktorí v takýchto témach zbytočne chcú vyvolávať konflikt, vysloviť počudovanie nad neúčasťou našich kolegýň a kolegov z SMK a možno trošku predbehnem aj obsah uznesenia, ktoré vo svojom vystúpení navrhnem, ale poviem, že im kľudne odkazujem, že nie je rok 1907, ale rok 2008, a ak majú pochybnosti o tom, či svojou účasťou v rokovaniach Fóra poslancov Karpatskej kotliny náhodou neporušujú Ústavu Slovenskej republiky, tak tým, že tu nie sú počas prerokovania takej vážnej témy, len dokazujú, že pravdepodobne je tento obsah úplne legitímny, a budem o ňom ešte hovoriť.

    Viete, dámy a páni, my nemáme problém, ak sa jedná o menšinové práva, tu byť a počúvať. A počúvať často názory, ktoré nás mierne iritujú a s ktorými niekedy aj tvrdo nesúhlasíme, ale sme tu, pretože sme boli zvolení ako poslanci Slovenskej republiky a je našou povinnosťou vyjadrovať sa k rozsahu občianskych práv a náležitostí všetkých občanov Slovenskej republiky. Myslím, že poslanci SMK veľmi jasne dokázali, aký majú záujem, a že je pravdepodobne pre nich výhodnejšie sedávať v Budapešti na zasadnutiach možno maďarského parlamentu a nie tu, v Národnej rade Slovenskej republiky (potlesk), ak ide o záujem občanov Slovenskej republiky.

    A ja chcem hovoriť výlučne o kompetencii, ktorú mám ako predseda Národnej rady, a chcem hovoriť o problematike vzťahov na úrovni Národného zhromaždenia Maďarskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky, pretože tam je niekde to meritum vecí, o ktorých budem hovoriť vo svojom vystúpení a pokúsim sa použiť aj iné argumenty, ako použil pán podpredseda vlády, pretože si myslím, že dostatočne vyčerpal túto problematiku, aby som poukázal na to, že tento problém skutočne má aj extrateritoriálny presah, a to práve preto, že oficiálne inštitúcie a oficiálni reprezentanti Maďarskej republiky zneužívajú túto agendu ako súčasť svojej vnútornej politiky.

    Dovoľte mi ale hneď na úvod, aby ste rozumeli postojom, ktoré budem interpretovať neskôr, navrhnúť uznesenie, ktoré, by som bol rád, keby Národná rada Slovenskej republiky prijala.

    „Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k informácii o vzťahoch a možných negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente na politický a spoločenský vývoj strednej Európy.

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie Informáciu o vzťahoch a možných negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente na politický a spoločenský vývoj strednej Európy, ktorú predniesol podpredseda vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny;

    B. vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad obsahom uznesenia č. 17/2008 Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, podľa ktorého Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny, zahŕňajúce aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Maďarskej koalície, sa stáva stálou inštitúciou maďarského parlamentu vo forme poradného orgánu, v dôsledku čoho vznikajú opodstatnené obavy, že maďarský parlament svojím uznesením neprípustne zasahuje do záležitostí suverénnej Slovenskej republiky, čo je v ostrom protiklade s hodnotami a princípmi Európskej únie;

    C. považuje za neakceptovateľné, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí participujú na činnosti predmetného Fóra, sú stálymi poradcami legislatívneho orgánu inej republiky;

    D. žiada poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu maďarskej koalície, aby dôsledne napĺňali sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí zložili podľa čl. 75 Ústavy Slovenskej republiky;

    E. odporúča predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby využil všetky svoje diplomatické možnosti v rámci bilaterálnych aj multilaterálnych vzťahov oboch parlamentov na prehlbovanie dialógu medzi Slovenskou a Maďarskou republikou.“

    Toto je návrh uznesenia, vážené pani poslankyne, páni poslanci, kde vás chcem požiadať o podporu.

    A teraz dovoľte niekoľko poznámok k samotnej podstate, aj keď, ako som už povedal, pán podpredseda vlády pomerne podrobne oboznámil vás so všetkými skutočnosťami. Budem sa venovať, tak ako som avizoval, úrovni vzťahov medzi Národnou radou a medzi Národným zhromaždením Maďarskej republiky. Totižto tá podstata je niekde o tom, že či skutočne máme legitimitu, alebo nemáme legitimitu. Tak trošku ma niekedy zaráža aj postoj médií, ktoré akúkoľvek „našu slabosť“ okamžite využívajú na to, aby interpretovali naše oprávnené a legitímne národné postoje v podobe čohosi, čo je neprijateľné a čo prekračuje akýkoľvek spôsob ochrany slovenských národných záujmov. Na druhej strane evidentné porušovanie medzinárodného práva a niektoré akty, ktoré nie sú celkom zlučiteľné ani s Ústavou Slovenskej republiky, sú obchádzané a v tichosti sa im pripisuje akýsi antidemokratický prvok a snaha komunikovať tieto problémy sa dostáva do roviny porušovania menšinových, občianskych alebo iných práv.

    Chcem zdôrazniť, že fakty, o ktorých budem teraz hovoriť, pochádzajú zo zdrojov aj z Maďarskej republiky, a chcem ich len priblížiť tým, ktorí nemali tú možnosť.

    Oficiálna línia politiky Národného zhromaždenia, ktorá je reprezentovaná predsedníčkou tohto zákonodarného zboru, totižto obsahuje a má implementovaný prvok presahu záujmu Národného zhromaždenia voči menšinám alebo voči Maďarom žijúcim v zahraničí. Nič by na tom nebolo, a ja to kľudne veľmi rád poviem, pokiaľ by rovina komunikácie, stretávania sa mala prirodzený občiansky a európsky charakter. Jeden z pilierov spoločného európskeho projektu je sloboda pohybu, komunikácie s presahom cez hranice, nakoniec Shengen a odbúranie bariér je toho dôkazom, až do momentu, kedy skutočne nie sú inštitucionálne a právne naplnené prvky, o ktorých chcem hovoriť.

    A čuduj sa svete, ten pohľad nie je jednotný ani v samotnom Maďarsku a dovoľte odcitovať už z denníka Népszabadság z 29. februára 2008, kde pán poslanec Bauer kritizuje prijaté uznesenie a hovorí o tom, že: „Predsedníčka parlamentu sa etablovala ako samostatná sila národnej politiky a prekročila rámec svojej funkcie a zaujala pozíciu samostatnej politickej entity, čo je v parlamentných demokraciách nezvyčajné. Uznesenie včlenilo do právneho systému Maďarskej republiky taký orgán, ktorý pozostáva najmä z politikov susedných krajín, zohľadňujúc kritériá národností. Vzniká tak právny vzťah, ktorých predmetom sa stali niektorí verejní činitelia susedných krajín na základe uznesenia Národného zhromaždenia Maďarskej republiky.“ A budem citovať ďalej, keď konštatuje aj táto analýza, že: „Ústava Maďarskej republiky, ktorá aj keď akcentuje povinnosť starostlivosti o krajanov, nikde nevyžaduje povinnosť vytvorenia právneho vzťahu medzi Maďarskom a krajanmi, resp. politickou reprezentáciou tejto skupiny obyvateľstva v susedných krajinách.“ Je to Ústava Maďarskej republiky, § 6 ods. 3, kde sa hovorí: „Maďarská republika cíti zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich za hranicami, napomáha utužovaniu ich kontaktov s Maďarskom.“ Týmto uznesenie Národného zhromaždenia Maďarskej republiky protirečí ústave, pretože právny systém Maďarskej republiky prijíma všeobecne uznávané pravidlá medzinárodného práva. Je to § 7 ods. 1.

    Jednoducho, dámy a páni, aj v samotnom Maďarsku je pohľad na takýto spôsob minimálne plný rozporov a bolo by dobré, keby sme si uvedomili, že ak dnes hovorím o týchto veciach, nemám žiadny záujem dostávať napätie na úrovni našich vzťahov medzi Národnou radou Slovenskej republiky a Národným zhromaždením Maďarskej republiky, ale práve naopak. Chcem aj touto kontroverziou vytvoriť priestor na to, aby sme sa vrátili k dialógu, aby sme si tie veci vyrozprávali a aby sme postupovali štandardne, právne, európsky.

    A nemám pocit, žiaľ, že sa to na mojej úrovni, hovorím teraz o úrovni predsedu parlamentu a predsedníčky parlamentu, deje.

    A dovoľte mi opäť jeden z dôkazov, ako sa manipuluje a ako sa zneužíva niekedy táto veľmi citlivá téma na to, aby vnútropolitické efekty boli možno silnejšie ako negatíva z presahov cez hranice. Ja použijem len jeden príklad. Keď som sa stretol s pani predsedníčkou maďarského Národného zhromaždenia v Lisabone počas stretnutia predsedov parlamentov členských krajín Európskej únie, mali sme štandardné bilaterálne stretnutie a bol som nesmierne prekvapený, keď som si prečítal monitoring maďarských médií po tomto bilaterálnom stretnutí na základe, samozrejme, jedinej interpretácie, nie mojej, ale z pohľadu predsedníčky maďarského Národného zhromaždenia. Dovoľte mi, ja som, samozrejme, hneď reagoval, niekedy sú to veci, ktoré ani médiám, alebo médiá im nevenujú pozornosť až do momentu, kedy sa skutočne z toho stala téma, ktorá už presahuje hranice, veľmi nekomunikoval, ale bol som veľmi prekvapený a reagoval som listom, v ktorom hovorím:

    „Vážená pani predsedníčka,“ je to list z 26. júna tohto roku, to znamená ďaleko, ďaleko predtým, kým sa táto problematika otvorila, aby ma niekto neobviňoval, že zneužívam niektoré detaily, „rád by som Vás informoval, že som si s prekvapením prečítal článok na webovej stránke maďarskej komerčnej televízie ATV, podľa ktorého ste hodnotili naše spoločné bilaterálne stretnutie z 21. júna 2008 v Lisabone ako „ostrú výmenu názorov“ a „dosť tvrdý rozhovor“. Z Vašich mediálnych vyhlásení vyplýva, akoby náš rozhovor prebiehal v konfrontačnom duchu, čo v žiadnom prípade nezodpovedá skutočnosti.

    Pokiaľ si spomínam, vážená pani predsedníčka, náš krátky rozhovor v Lisabone, ktorý, ako podotýkam, prebehol na Vašu žiadosť, sa niesol v príjemnej a priateľskej atmosfére. Ako ste sa sama počas nášho stretnutia vyjadrili, máte záujem na obnovení vzájomnej komunikácie, ktorá sa v poslednej dobe nie z našej viny prerušila. Ubezpečil som Vás, že som pripravený viesť s Vami, ako aj s ďalšími ústavnými činiteľmi Maďarskej republiky otvorený dialóg, nehovoriac o tom, že som vždy uprednostňoval priamu komunikáciu pred získavaním skresľujúcich sprostredkovaných informácií. Zhodli sme sa na tom, že sa opäť stretneme a všetky problematické okruhy v slovensko-maďarských vzťahoch budeme riešiť prostredníctvom priameho a konštruktívneho dialógu.

    Rád by som preto zdôraznil, že som počas nášho stretnutia nepozoroval žiadne indície, ktoré by mohli viesť k hodnoteniu nášho rozhovoru ako „ostrej výmeny názorov“. Spoločne sme sa vyjadrili k problematike nového slovenského školského zákona a v krátkosti sme sa zmienili o 14 bodoch akčného plánu medzi Slovenskou a Maďarskou republikou. Potvrdil som, že ako garant zákonodarného procesu na Slovensku Vás môžem ubezpečiť, že žiaden zákon prijatý Národnou radou Slovenskej republiky neznižuje úroveň práv národnostných menšín na Slovensku a že je mojím osobným a osobitným cieľom udržiavať komunikáciu so zástupcami maďarskej národnostnej menšiny na čo najlepšej úrovni.“

    Dovoľte ešte raz, dámy a páni, zdôrazniť moment, ktorý, by som bol veľmi rád, keby neunikol vašej pozornosti, pretože – a opäť sa obrátim aj na médiá – je zaujímavé, že keď ide o práva menšín, a mám teraz na mysli aj toľko médiami diskutované stanovisko poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia, ktorý hlasoval za to, aby školský zákon riešiaci problematiku dvojjazyčnosti v učebniciach prešiel do druhého čítania, bol vydávaný za neviem čo. Jednoducho je to prirodzený postoj k tomu, že sme a budeme vždy za to, že tam, kde vzniká vecný problém, sme vždy ochotní a pripravení komunikovať a že sme vždy tak, ako to tvrdí aj program tejto vlády, udržiavať minimálne status quo a veľmi pozorne načúvať požiadavkám národnostných menšín. A nielen maďarskej národnostnej menšiny, to chcem zdôrazniť, pretože niekedy sa tento problém dostáva len a len výlučne do úrovne maďarskej národnostnej menšiny. Vždy to tak bolo. Predvčerajšie hlasovanie je najlepším dôkazom a som zvedavý, ako konštruktívne, a dúfam, že maďarskí poslanci už budú v sále, keď budú musieť obhajovať svoj záujem, keď už nepôjde aj o záujem všetkých občanov na Slovensku a že sa sem vrátia tak, ako by to mali urobiť v zmysle ústavy.

    Je to naozaj dôkaz toho, dámy a páni, aj tento list, že nemám žiadny iný záujem, len aby sa naše vzťahy a aby sa problémy riešili štandardným občianskym, demokratickým a ústavným spôsobom.

    Ja si dovolím vás ešte informovať aj o liste, pretože to niekedy tak vyzerá, ako keby my sme boli vo vojnovom stave s Maďarskou republikou, ako keby sme nemali štandardnú bilaterálnu úroveň komunikácie, pretože médiá ponúknu len to, že Gyurcsány, pán premiér, odmietol stretnúť sa s pánom premiérom Ficom a že, ja neviem, pani predsedníčka Szili odignorovala trikrát naše stretnutie počas akcií kultúrneho charakteru, na ktorý sme prijali záštitu. Ale to nie je pravda! My ten dialóg vedieme, pretože je to naša povinnosť a hlavne politická zodpovednosť.

    Ja aj k problematike, o ktorej dnes hovoríme, som zaujal štandardný postoj a poslal som pani predsedníčke list, o ktorom vás chcem tiež informovať:

    „Vážená pani“, bolo to tretieho októbra. „Vážená pani predsedníčka, rád by som Vás informoval o vážnych kontroverziách, ktoré vyvolalo v slovenskej spoločnosti ostatné zasadnutie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny. Podľa uznesenia č. 17/2008 Národného zhromaždenia Maďarskej republiky sa predmetné Fórum zahrňujúce aj poslancov Národnej rady za Stranu maďarskej koalície stáva poradným orgánom maďarského parlamentu.

    V uznesení sa priamo uvádza, že maďarské Národné zhromaždenie pokladá spomínané Fórum za svoju vlastnú stálu inštitúciu. Podľa tohto uznesenia Fórum radí, pomáha a poskytuje podklady maďarskému parlamentu v otázkach Maďarov žijúcich v zahraničí. Navyše Fórum je financované z prostriedkov maďarského Národného zhromaždenia a na jeho čele stojíte Vy ako predsedníčka maďarského parlamentu. Takéto formulácie v predmetnom uznesení vyvolali na Slovensku vážne obavy z narušenia suverenity Národnej rady Slovenskej republiky zo strany maďarského Národného zhromaždenia.“

    Mohol byť môj postoj dostatočnejšie diplomatický, jasný a komunikovateľný? Ja myslím, že nie. O čom sa tu bavíme, prečo tu dnes nie sú poslanci Strany maďarskej koalície? Čoho sa boja? Veď my sme si nevymysleli včera večer, že ideme bojovať proti právam maďarskej národnostnej menšiny tým, že sa tu budeme baviť o legitímnom občianskom záujme. A toto je najlepší dôkaz.

    Vzápätí po zasadnutí Fóra, a budem citovať ďalej, pretože sú to dôležité veci, aby sme pochopili, aby všetci pochopili, že toto je téma, ktorá má naše, ktorá patrí do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože je to naša kompetencia a moja povinnosť ako predsedu Národnej rady obhajovať záujmy Slovenskej a suverenitu Slovenskej republiky.

  • „Vzápätí po zasadnutí Fóra maďarských poslancov prilial olej do ohňa aj predseda Strany maďarskej koalície Pál Csáky, ktorý na stretnutí s poslancom Európskeho parlamentu Lászlóom Tőkésom hovoril o potrebe maďarskej autonómie na Slovensku, ktorú by mal podľa neho riadiť menšinový parlament. Takéto vyhlásenia takisto neprispeli k upokojeniu situácie, a aj preto vzniknutý problém súvisiaci s neštandardným postavením Fóra maďarských poslancov nemožno ani po odstupe času nechať bez povšimnutia.

    Vážená pani predsedníčka, dovoľte mi v týchto súvislostiach vyjadriť svoje hlboké znepokojenie nad situáciou, aká nastala v slovensko-maďarských vzťahoch. Znepokojuje ma predovšetkým spôsob, akým spomínané uznesenie definuje status a postavenie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny. Podľa formulácií v predmetnom uznesení sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí participujú na činnosti Fóra, stávajú stálymi poradcami legislatívneho orgánu inej republiky a čo viac, toto postavenie nadobúdajú iba z titulu mandátu poslanca parlamentu druhého štátu. Ako som spomínal, takéto formulácie predmetného uznesenia vyvolali na slovenskej politickej scéne veľmi kontroverzné reakcie, ktoré neobišli ani slovenský parlament.

    Plénum Národnej rady si vzhľadom na vzniknutú situáciu vyžiadalo správu o Fóre maďarských poslancov, ktorú na najbližšej schôdzi Národnej rady, začínajúcej 21. októbra 2008, prednesie podpredseda vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti a menšiny pán Dušan Čaplovič.

    Je prirodzené, že občania Slovenska i Maďarska sa stretávajú na rôznych bilaterálnych, multilaterálnych fórach a nikto na Slovensku proti tomu nič nenamieta. Naopak, sme veľmi radi, že slovenskí a maďarskí občania spolu diskutujú a hľadajú spoločné stanoviská v politických, kultúrnych a spoločenských otázkach. Takéto diskusie môžu výrazne prispieť k zlepšovaniu našich vzájomných vzťahov.

    V prípade Fóra maďarských poslancov však nejde o štandardnú formu diskusie, pretože kvôli predmetnému uzneseniu vzniká neprípustná právna väzba medzi poslancami slovenského a maďarského parlamentu. Maďarské Národné zhromaždenie takto zjavne vstupuje do kompetencií Národnej rady Slovenskej republiky a priamo zavádza princíp extrateritoriality, ktorý je nelegitímnym zasahovaním do záležitostí suverénnej Slovenskej republiky. V tejto súvislosti pripomínam vyjadrenie Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva, známej pod názvom Benátska komisia, ktorá v roku 2001 odmietla tento princíp už v prípade Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách.

    Vychádzam z presvedčenia, vážená pani predsedníčka, že obaja máme eminentný záujem na pokojných a priateľských slovensko-maďarských vzťahoch. Posledné udalosti súvisiace s Fórom maďarských poslancov k takýmto vzťahom rozhodne neprispievajú. Slovenská republika rešpektuje suverenitu Maďarskej republiky, ale to isté očakáva od Maďarskej republiky. Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny so statusom stáleho orgánu maďarského parlamentu je neprimeraným zasahovaním do suverenity Národnej rady Slovenskej republiky. Navyše patrí sa dodať, že ani posledné výroky pána Csákyho nenapomáhajú upokojiť vzniknutú situáciu.

    Vzhľadom na uvedené by som uvítal, vážená pani predsedníčka, ak by ste prijali opatrenia, ktoré by zabránili rastúcemu napätiu vyplývajúcemu z neštandardného statusu Fóra maďarských poslancov. Som presvedčený, že v rámci osobného dialógu môžeme spoločne vyriešiť vzniknutý problém. Očakávam, že sa k tejto citlivej téme postavíte zodpovedne a vyvodíte v danej záležitosti primerané dôsledky, ktoré by už na októbrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, kedy bude prejednávaná otázka Fóra maďarských poslancov, mohli prispieť k tomu, aby sa situácia upokojila a slovensko-maďarské vzťahy vrátili do svojej štandardnej priateľskej podoby.“

    Toľko, dámy a páni, dovolil som si tento list prečítať aj preto, aby bolo zrejmé, aká je nielen moja osobná poloha, ale aby bolo zrejmé, že skutočne nemáme záujem na ničom inom, len na štandardnom dialógu a na tom, aby sa naše susedské vzťahy rozvíjali spôsobom, aký je dnes v Európe štandard.

    A tu mi nedá, aby som nespomenul posledné dni a nehovoril o 90. výročí Československa. Povedal som to niekoľkokrát a poviem to znovu, nerozumiem, prečo by aj dnes, v 21. storočí, napriek komplikovanému historickému vývoju európskeho priestoru dnešné naše európske vzťahy a susedské vzťahy mali byť kedykoľvek a kdekoľvek traumatizované historickými sentimentami, resentimentami a otázkami, ktoré sa nepodarilo niekde vyriešiť 50 rokov, niekde 500 rokov. Ak sme schopní, a naše včerajšie stretnutie a podpísanie spoločného vyhlásenia s predsedami parlamentov Českej republiky, oboch komôr, žiť doslova v nadštandardných vzťahoch napriek tomu, že ani vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi historicky neboli vždy idylické a neboli bezproblémové, pýtam sa, prečo nemôžeme mať takéto štandardné, dobré susedské, a obzvlášť aj preto, že tu žije tak početná národnostná maďarská menšina, vzťahy aj s našou Maďarskou republikou?

  • Nuž preto, dámy a páni, že na rozdiel od iných našich susedov len v Maďarsku je táto problematika trvalou, permanentnou súčasťou takzvanej politiky „nekonečného maďarstva“ – a to nie je môj problém a to nie je môj výraz, je to výraz, ktorý používajú aj niektorí maďarskí intelektuáli.

    A dovoľte mi, aby som skutočne využil aj toto vystúpenie na to, aby som v tomto momente vyslal aj dva odkazy. Myslím si, že formulácia návrhu uznesenia je dostatočná, ale dovoľte mi skutočne len krátku abstrakciu.

    Ešte raz, dámy a páni, kolegyne, kolegovia z klubu SMK, pretože pevne verím, že, tak ako povedal pán podpredseda vlády, aspoň to sledujú v televízii, dúfam, ak si nepripravujú tlačovku, kde zase sa dozvieme, čo všetko sme zle urobili a ako iritujeme my slovensko-maďarské vzťahy, ako my robíme zle Maďarom a maďarskej menšine.

    Som – a som presvedčený, že väčšina slovenského parlamentu – pripravený kedykoľvek, kdekoľvek a akokoľvek viesť otvorený, konštruktívny dialóg, aby sme v štandardnej európskej, ale hlavne v občianskej rovine garantovali a chránili všetky občianske a menšinové práva či na Slovensku, alebo kdekoľvek inde. Ale sme – aj ja a dúfam, že väčšina Národnej rady – pripravení kedykoľvek, kdekoľvek a akoukoľvek formou obhajovať naše slovenské práva a suverenitu a práva Slovenskej republiky.

  • A ešte predsa len dve krátke posolstvá. Už som to spomenul, 21. decembra minulého roku nezmizli hranice medzi národnými štátmi. Chvalabohu, zmizli len zábrany, ktoré bránili slobodnému pohybu. A po druhé chcem, a možno to nebude veľmi diplomatické a odpustí mi to aj pán minister zahraničných vecí, odkázať všetkým svojim kolegom na akejkoľvek ústavnej úrovni Maďarskej republiky, že ako človek, ktorý pochádza z veľmi prirodzene kozmopolitného prostredia, odmietam sa každé ráno budiť spotený len preto, ktorý z predstaviteľov si čo vymyslí, aby napadol Slovenskú republiku, aby na maďarsko-slovenských vzťahoch demonštroval našu neschopnosť normálnym občianskym, demokratickým spôsobom byť súčasťou štandardnej Európy.

    Ďakujem.

  • Pán predseda vystúpil v rozprave. S faktickými poznámkami sa na jeho vystúpenie neprihlásil nikto, a preto budeme, tak predsa, pani poslankyňa Tóthová. Poprosím skôr zatlačiť to tlačidlo. Jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Ja si myslím, pán predseda, tú formuláciu návrhu uznesenia, ktorú ste predniesli, parlament dozaista schváli, pretože tam sú veci skutočne dobre formulované.

    Ale mám jednu takú malú poznámočku. Niekoľkokrát zaznelo „maďarskí poslanci Karpatskej kotliny“. Sú len slovenskí poslanci Karpatskej kotliny, pretože tento užívaný názov v tlači je akosi zavádzajúci.

  • Ruch v sále.

  • Ja skutočne som hlboko presvedčená, že tu za mnou sedia, resp. mali by sedieť slovenskí poslanci a nie maďarskí poslanci z maďarskej kotliny.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem. No teraz bude nasledovať vystúpenie prvého prihláseného do rozpravy písomne a za poslanecký klub SNS vystúpi pán poslanec Ján Slota. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, ja skutočne za Slovenskú národnú stranu môžem vyjadriť také uspokojenie nad tým, nad analýzou, perfektnou analýzou, ktorú nám predložil pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič, pretože skutočne, keď niekto nepochopí tie právne argumenty, ktoré on tu jednoznačne citoval, tak proste to vychádza len v tom zmysle, že nechce za žiadnu cenu pochopiť.

    A vystúpenie pána predsedu Národnej rady je skutočne tiež veľmi významné pre slovenský parlament a je to určite veľmi veľká výzva pre Národné zhromaždenie Maďarskej republiky a ja dúfam, že konečne pragmatickí politici Maďarskej republiky pristúpia k riešeniu tých problémov, ktoré sa tu nakopili. Nie z viny slovenskej strany, ale z viny, že niekto silou-mocou chce gradovať toto napätie a žiť z toho napätia.

    Ale vrátim sa konkrétne k svojmu vystúpeniu. Ja by som možno z iného súdka načal tento problém, pretože ako podpredseda vlády, tak aj predseda Národnej rady doslovne absolútne vyčerpali danú tému, ale ja by som sa z iného uhla pohľadu pozrel na tento problém.

    Fórum poslancov Karpatskej kotliny. Vážená Národná rada, kolegyne a kolegovia poslanci slovenského zákonodarného zboru, vo svojom vystúpení chcem poukázať a aj dokázať, že činnosť poslancov za SMK, nielen poslancov za SMK, ale aj oficiálnych predstaviteľov Maďarskej republiky nesleduje, konkrétne teda k poslancom SMK, nesleduje slovenské národné a štátne záujmy, že naopak v spolupráci s rôznymi organizáciami a cez rôzne formy sa podieľa na oslabovaní zvrchovanosti Slovenskej republiky, že účasť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zvolených za SMK na tzv. Fóre maďarských poslancov Karpatskej kotliny nebola v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a najmä so sľubom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sľubuje vernosť Slovenskej republike.

    Chcem len sčasti poodhaliť zákernú činnosť Strany maďarskej koalície, ale aj oficiálnych predstaviteľov Maďarskej republiky, ktorí zneužívajú dokonca európsku dimenziu na sledovanie čisto etnických cieľov a zámerov veľkomaďarskej iredenty, čím ohrozujú územnú celistvosť, integritu a vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky. Spomeniem skutočne len niektoré rámcové a okrajové činnosti, ktoré vyvolávajú vážne obavy a znepokojenie na slovenskej strane a u štátotvorného národa. Najoptimálnejšie bude citovať maďarského občana slovenskej národnosti, ako on vidí činnosť politikov v Maďarskej republike a na Slovensku. Je to trošku dlhšie, ale je to skutočne veľmi, veľmi zaujímavá analýza a myslím, že toto by mali počuť všetci tí, ktorí chcú obviňovať slovenskú politickú garnitúru, že ona vyvoláva napätie. Pravý opak je pravdou.

    Citujem, jedná sa o publicistu Gregora Papučeka, nie je to ten komentátor Slovenského rozhlasu v Budapešti, to je proste nejaká rodina alebo menovec:

    „Ak chce Slovensko dbať o nás, ak chce pomôcť Slovákom žijúcim v Maďarsku, má na to pomerne dobré predpoklady. Ide totiž o dve susedné krajiny, ktoré po roku 1920 boli vytvorené tak, že obe zdedili početnú menšinu toho druhého. Z toho vyplýva, že východiskový bod je bezmála rovnaký. Ideálne by bolo, keby sa tieto dve strany v otázke svojich menšín boli dohodli a rovnako by boli zaobchádzali s menšinou toho druhého. Vieme dobre, že sa tak nestalo. Prečo? Maďari žili suverénne vo svojom štáte, kým Slováci žili v spoločnom štáte s Čechmi prakticky v poriadenom postavení, riadilo sa z Prahy. Cez to všetko Česko-Slovensko bolo demokratické a primerane k tomu aj maďarská menšina mala svoje kultúrne vyžitie zabezpečené. V Maďarsku však panoval potrianonský vyhrotený stav: šovinizmus, iredentizmus a primerane k tomu cielene a bezohľadne sa pomaďarčovalo. Slováci boli vystavení drastickému odnárodňovaniu.

    Toto nerovnaké zaobchádzanie malo ukrutne nespravodlivé následky: maďarská národnosť v Česko-Slovensku sa tak v počte, ako v povedomí zachovala a bola silne organizovaná, kým Slováci v Maďarsku boli rozbití, zastrašení, v maďarských školách a kostoloch prevychovávaní, poznačení tuhou asimiláciou. Táto situácia sa stala aj živnou pôdou vzniku množstva odrodilcov. Nebyť odrodilcov,“ taká poznámka, „ani Mlynky by dnes nemali také obrovské problémy.“

    Vieme veľmi dobre, že pán starosta v Mlynkoch má slovenské korene, ale teraz nepozná po slovensky pomaličky ani slovo, resp. nechce.

    „Ale pražská vláda si zo Slovákov v Maďarsku starosti nerobila, a Maďarsko to poriadne zneužilo. V roku 1939 vznikla prvá Slovenská republika, ktorá počas krátkej doby svojho trvania v národnostnej otázke použila princíp reciprocity a tento jediný spravodlivý princíp sa v mnohých prípadoch osvedčil. Ale po 2. svetovej vojne sa obnovilo Česko-Slovensko, prebehla výmena obyvateľstva. 73 000 Slovákov sa presídlilo do Česko-Slovenska, ale aj mnohí Maďari prešli do Maďarska, čiže na pomer dvoch menšín to veľký vplyv nemalo. Veľká strata Slovákov v Maďarsku bola zapríčinená nie výmenou obyvateľstva, ako sa to často prezentuje, ale nerovnakým zaobchádzaním s týmito dvoma menšinami – na úkor Slovákov. Potom nastal reálny socializmus. A nerovnaké zaobchádzanie pokračovalo a pokračuje ďalej aj po páde socializmu a, čuduj sa svete, aj po vzniku zvrchovanej Slovenskej republiky.

    Maďari na Slovensku majú maďarské školy, maďarské bohoslužby, množstvo časopisov, vydavateľstiev, organizácií, skutočné divadlá, stranu, parlamentné zastúpenie, skutočne sa podieľajú na štátnej moci a – na rozdiel od Slovákov v Maďarsku – sú skutočne štátotvornými činiteľmi. A je ich vyše pol milióna! Slováci v Maďarsku všeličo z toho nemajú. A čo majú, aj to len „takzvane“: takzvané slovenské školy, takzvané samosprávy. Nemajú riadne slovenské bohoslužby, majú len jediný týždenník s miniredakciou, a práve preto sa z nás za Slováka hlási len okolo 18 000.“

    Osemnásťtisíc. Po 1. svetovej vojne to bolo okolo 400-450-tisíc Slovákov. Teraz sa k Slovákom hlási len 18 000 slovom i písmom.

    „Hoci Maďarsko presvedčilo celý svet, že oni sú bojovníci za práva menšín, jeho občan Csaba Tabajdi – aj napriek tomu, že práve v Maďarsku národnostné menšiny vymierajú – rozdeľuje v Štrasburgu menšinovú pravdu. Vie svet, čo sa deje s menšinami v Maďarsku? Vedia slovenskí politici, čo sa deje so Slovákmi v Maďarsku? Viem pán Hanes Swoboda, že chodí nariekať k nesprávnemu hrobu? Nie na Slovensku vymiera maďarská národnosť, lež u susedov slovenská. Akože tento človek nepozná skutočnú situáciu? Pavol Csáky alebo Edita Bauerová ho nesprávne informovali?

    Píše a hovorí sa o nás bežne o „slovenskom školskom systéme“, ale slovenská škola v tom pravom zmysle slova, kde by sa všetky predmety okrem maďarčiny vyučovali po slovensky, v Maďarsku neexistuje. Také školy majú vycapenú tabuľu Slovenská národnostná škola, v ktorých vyučuje maďarský učiteľský zbor všetko po maďarsky a v maďarskom duchu, iba slovenčina sa vyučuje týždenne v štyroch hodinách. V niektorých len štyrom žiakom. Čiže naše školy nie sú naše, len sa to tak hovorí.

    Bohoslužby sú vo všetkých mestách a dedinách iba maďarské, sú v nich maďarskí farári. V Mlynkoch nedávno bol aj slovenský, toho úrady poslali do maďarskej dediny a mlynským Slovákom ponechali maďarského farára. Tak je to už u nás odjakživa.

    Maďari do každej slovenskej osady postavili sochu nejakého maďarského viťúza. Nikdy sa nepýtali Slovákov, či chcú mať takú sochu. Dôležité je, že Maďari ju tam chcú mať. V Békešskej Čabe Kossuth Lajos,“ ináč Ľudovít Kováč z Turca, „v Slovenskom Komlósi Szent István, v Mlynkoch Béla III., vtáky turuly, maďarské militaristické sochy a tak ďalej atď. Že čo na to Slováci? Už si zvykli.

    Naše slovenské mestá a dediny, ich ulice pomenovali, pomenúvajú a premenúvajú nie ich slovenskí zakladatelia a obyvatelia, ale maďarskí úradníci. Panujú nad nami.

    Údajne sme dostali od štátu samosprávnosť a CSS je vraj „slovenský parlament“. Horkýže to parlament! Treba povedať, že to nie sú samosprávy, len sa im tak hovorí.

    Podľa národnostného zákona „menšiny majú právo na parlamentné zastúpenie“. Kto by si myslel, že aj napriek tomu menšiny v Maďarsku v skutočnosti môžu ísť do maďarského parlamentu, to len ako turisti, ak si to vybavia a dokonca zaplatia.

    Niet tu času vymenovať všetko, ale hádam na ukážku to postačí. Takto je to v Maďarsku. Aj keď § 3 národnostného zákona vraví: „Menšiny žijúce v Maďarskej republike sa podieľajú na ľudovej moci: sú štátotvornými činiteľmi.“ Aj to sa len tak hovorí. Národnostný zákon v Maďarsku je ako pokrývka, pod ktorou nevidno, čo sa v skutočnosti deje s národnosťami. Bývalý menšinový ombudsman Jenö Kaltenbach jasne povedal: „V Maďarsku národné menšiny takmer úplne zlikvidovali, asimilovali. Vedia o tom aspoň slovenskí politici?“

    Ja by som chcel ešte dodať, že aj terajší ombudsman pre menšiny v Maďarsku Ernő Kállai, sociológ, sa vyjadril nasledovne: „Rasizmus v Maďarsku možno porovnávať so situáciou v Nemecku v roku 1930.“ To som nepovedal ja, to povedal maďarský ombudsman pre menšiny. Povedal: „V Maďarsku sú kampane zamerané proti menšinám, hľadanie obetných baránkov a široká spoločenská podpora tohto spôsobu myslenia rozvíjajú práve tak ako svojho času v Nemecku. Dôvodom zrejme je, že politici nerozpoznali nebezpečie tohto vývoja a nutnosť ho zastaviť.“ Ombudsman citoval prieskumy, podľa ktorých 70 až 80 % obyvateľstva schvaľuje javy zamerané proti menšinám. To som nevymyslel ja ani nikto z vládnej koalície na Slovensku. To povedal maďarský ombudsman pre menšiny.

    „Asi nevedia. Lebo keby vedeli, museli by na bezbrehé požiadavky svojej maďarskej menšiny, ich politikov a maďarského štátu úplne inak reagovať, než ako to v skutočnosti robia.

    Napríklad, keď Maďari chcú ísť do ulíc protestovať, lebo im minister školstva chce zvýšiť počet vyučovania slovenčiny v ich čisto maďarských školách, mali by im ponúknuť maďarský menšinový školský systém, podľa ktorého by sa všetky predmety museli učiť po slovensky, ale by mali povolené učiť sa aj maďarčinu v štyroch hodinách týždenne ako cudzí jazyk. Ukrajinci im to urobili. Odkukali metódy priamo v Maďarsku a zaviedli ich u seba. Čuduj sa svete, Maďarom sa nepáčia ich vlastné metódy, ak ich nie oni používajú, ale niekto iný.“

  • „Zdá sa, že páčiť sa musia iba menšinám v Maďarsku. Keď im nestačí, že majú maďarské bohoslužby, maďarských farárov a chcú mať silou-mocou aj biskupa, mali by im ponúknuť maďarskú metódu, podľa ktorej všetci maďarskí farári by boli premiestnení do čisto slovenských dedín, každá maďarská osada by mala len slovenského farára a bohoslužby sa museli konať všade výlučne v slovenčine. Mesačne raz by mohli mať v Bratislave aj maďarskú bohoslužbu, ak si ich organizácie za svoje peniaze dajú tam odviezť veriacim. Taký poriadok je v Maďarsku.“ Bohužiaľ.

    „Podľa maďarského vzoru do každej maďarskej osady by bolo treba postaviť v nadživotnej veľkosti sochu Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Svätopluka, Rastislava a podobne.

    Podľa maďarského vzoru Slovensko by Budapešti malo veľkodušne darovať sochu Jána Kollára a postaviť ju na Deákovo námestie. Odviezť ju tam pompézne za sprievodu slovenskej jazdy husárov na bielych koňoch. Veď najväčším husárom bývalej monarchie bol predsa Slovák, poľný maršal Andrej Hadík, ktorý vykonal „husársky kúsok“, keď z ničoho nič obsadil Berlín.

    Keď sa slovenskí politici stretnú s maďarskými politikmi a tí sa na nich obracajú s rôznymi požiadavkami, mali by sa ich ihneď opýtať, ako je to v Maďarsku so Slovákmi. Mali by im vysvetliť, že ak nebudú sledovať slovenský prístup k menšinám, budú musieť Slováci prevziať a použiť maďarské metódy, lebo len tak je to spravodlivé. Je neprípustné, aby v stave, keď v Maďarsku slovenská národnosť je drasticky asimilovaná, aby slovenský štát vyhovoval stále novým a novším požiadavkám svojej maďarskej menšiny.“

  • „Je neprípustné, ale robí sa to. Prečo? Či je v nás stále ešte zakorenená sluhovská nátura? Som presvedčený, že na základe stáleho rastu jednostranných požiadaviek na maďarskej strane a odmietania akýchkoľvek požiadaviek či nárokov slovenskej strany sa nikdy nepodarí vytvoriť tie veľa spomínané, tie želateľné priateľské vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi.“

    A ja si myslím, že z našej vládnej koalície bolo vyslaných toľko signálov, že táto vládna koalícia chce spolupracovať v duchu, v priateľskom duchu, že už hádam nijaký štát na svete sa nechová proste takým spôsobom, ako sa chová slovenská vláda, doslovne, skutočne naša trpezlivosť presahuje všetky možné hranice.

    „Za doterajšieho a súčasného stavu sa niet čo diviť, že najväčším strašiakom maďarskej národnosti na Slovensku a tiež aj Maďarov v Maďarsku je slovo „reciprocita“. Jedni sa zľaknú, čo bude, ak dostanú len to, čo Slováci v Maďarsku, druhým sa načrtne, čo všetko by museli dať slovenskej menšine, aby tá hoci len približne mala to, čo majú Maďari na Slovensku. Len jedno im nenapadne: zamyslieť sa, či tento až podnes trvajúci obrovský nepomer má niečo spoločné so spravodlivosťou. Vedia len jedno, že princíp reciprocity je im neprijateľný. Ale kto odmieta vzájomnosť, ten sleduje jednostrannosť, sebeckým spôsobom používa jednostranné výhody na úkor toho druhého. Nie je čestná taká súťaž, keď Maďar sedí v aute a Slovák beží peši. Že kam to vedie, vidíme. Ich je vyše pol milióna a náš už len cca 18 000! Prečo by to malo byť pre Slovákov prijateľné? Prečo takúto donebavolajúcu nespravodlivosť slovenská politika kategoricky neodmietne?!“

    Ja si myslím, že dneska tu boli povedané jednoznačné slová, ako z úst podpredsedu vlády Slovenskej republiky, tak aj z úst predsedu Národnej rady, a skutočne ma to naplnilo šťastím.

    „Kto sledoval, čo sa dialo až donedávna na Slovensku, stratil aj posledné ilúzie. Prichádzali k nám zo Slovenska parlamentní poslanci Árpád Duka-Zólyomi, Paľo Csáky, Vojto Bugár, ako keby sme my Maďarsko okolo seba nemali dosť Maďarov. Tí potom rozširovali po svete svoje hodnoverné skúsenosti o tom, ako dobre je Slovákom v Maďarsku. Keď sme to čítali, aj holohlavému stáli vlasy dúbkom“ (potlesk) „a každý vo svete im veril, veď to tvrdia predsa poslanci slovenského parlamentu!

    Nechápali sme ani geniálnu myšlienku zrušiť Dom zahraničných Slovákov v Bratislave, a keď minister školstva Fronc začal na Slovensku zatvárať slovenskú školu a otvárať maďarskú univerzitu, boli sme jednoducho šokovaní. Šokuje nás, aj keď vidíme, že zvrchované Slovensko nedokáže postaviť súsošie patrónov Európy sv. Cyrila a Metoda na vlastnom území, lebo mu to maďarská menšina nedovolí. Že v Tešedíkove si Slováci nemôžu postaviť bustu menodarcu svojej obce, lebo im to miestna maďarská samospráva nedovolí!“

    To je ten protiklad jednoznačný.

    „Maďarsko takéto zábrany nikdy nemalo. 28 000 Slovákom Békešskej Čaby toho času postavili do centra mesta parádnu sochu Ľudovíta Kossutha“, resp., no áno (smiech poslanca a smiech v sále), Kováča, „toho, ktorý vyhlásil, že slovenský národ neexistuje.“

    I keď sám bol Slovák a naučil sa po maďarsky, až keď mal 21 rokov.

  • Smiech v sále.

  • „To bolo dávno. V tomto roku však tam postavili dokonca pamätník aj Trianonu. Najväčšiu slovenskú dedinu Európy Maďari za krátky čas prerobili na svoje maďarské „Mesto vernosti“. Komlóšania dostali sochu sv. Istvána, Sarvašania pomník stredu veľkého Maďarska. Každá slovenská osada niečo dostala, ak inšie nie, nuž aspoň turula alebo sochu hrdinov padlých za maďarskú vlasť popísanú zmaďarizovanými menami miestnych slovenských obyvateľov.“

    Len takú poznámku. Počas 2. svetovej vojny, keď 10. divízia, ktorá bola zložená zo Slovákov z južného Slovenska, ktorá bola, samozrejme, pod vedením maďarskej armády, títo boli zmasakrovaní na východnom fronte, jednalo sa o vyše 10-tisíc vojakov, tak to oznámili Horthymu, tomu fašistickému pohlavárovi, tak on sa vyjadril, „no a čo, veď to boli len Slováci“. Taká bola hodnota slovenského života pre tých veľkých demokratov.

    „Maďari si suverénne stavajú sochy aj na Slovensku. Oni si tam postavia akúkoľvek sochu, kdekoľvek a kedykoľvek. Majú Árpáda v Číčove, Kossutha v Rožňave, Jánosa Eszterházyho v Buči, v Tvrdošovciach sv. Istvána, v Košiciach Rákócziho, v Komárne Klapku. Ani neviem, čo povie Európa, keď sa dozvie, že Slovensko má na svojom území trojmetrovú sochu jej niekdajšej pohromy – hunského Attilu. Takú sochu nemá ani Budapešť. Turulov je na Slovensku habadej. Len a len Slováci si nemôžu postaviť súsošie sv. Cyrila a Metoda, patrónov Európy. Menšina im to nedovolí. Ani maďarský starosta Komárna Bastrnák týmto európskym kresťanom nedá ani piaď „svojej zeme“. Je to asi svetová rarita, ktorá má miesto v Guinnessovej knihe rekordov!“

    Keď Slovenská národná strana stavia dvojkríže, ktoré sú doslovne a do písmena symbolom kresťanstva, ale, samozrejme, aj slovenskej štátnosti, tak médiá sa idú rozplývať, že čo za megalomanské veci tu Slovenská národná strana robí. Keď sme postavili tých dvojkrížov, ja neviem, či ich je jedna desiatka, tak sa z toho robí proste uzáver, ako keby sme ohrozovali nie zemeguľu, ale minimálne tú našu galaxiu.

    „Bolo by treba:

    - Aby Slováci na Slovensku neboli naivní, aby si nemysleli, že skutočnú situáciu Slovákov v Maďarsku sa dá spoznať z oficiálnych hlásení maďarských orgánov. Ani z úst platených funkcionárov sa pravdu nikdy nedozvedia. Situáciu treba skúmať na mieste, tam sa treba presvedčiť, kto je odrodilec funkcionár a kto rodu a národnosti verný – bez funkcie.

    - Aby experti týchto dvoch štátov spoločne určili, čo obsahuje pojem národnostná škola a takéto školy by mali dostať ako Slováci v Maďarsku, tak i Maďari na Slovensku.

    - Aby si Slovensko konečne našlo spôsob, ako dostať slovenské televízne a rádiosignály, noviny k zahraničným Slovákom a prekonali ich izolovanosť od materského štátu. Bolo by treba zriadiť aj zahraničným Slovákom niečo ako maďarské „Duna TV“.

    - Pozrieť sa, prečo slovenské národnostné médiá v Maďarsku majú len 4- až 5-členné miniredakcie a prečo sú aj tie len tak mizerne zabezpečené a nesamostatné, keď Maďari na Slovensku sú na tom neporovnateľne lepšie. Koľko členov má napríklad redakcia Új Szó alebo redakcia maďarského vysielania Slovenského rozhlasu atď. Treba to vyrovnať. Ak Maďari nedajú viac, musia dať Slováci menej. Len tak je to spravodlivé.

    - Monitorovať, čo sa robí na južnom Slovensku, mať obraz o tom. Nedopustiť celkom zrejmé protislovenské aktivity, rozvratnú činnosť protislovenských živlov na území Slovenska.

    - Tábor Via Nova v Dolných Obdokovciach – historik vysvetľuje mladým „felvidéckym“ občanom Slovenskej republiky históriu Svätej koruny. Poznajú Slováci na Slovensku teóriu Svätej koruny?

    - Zväz Rákócziho sa činí, sleduje voľakto, čo robia? Napriek medzivládnej dohode, že nebudú dávať peniaze deťom, ktoré sa zapíšu do maďarskej školy, oni to v Košiciach urobili a podobne.

    - Poznajú Slováci pravidelnú polhodinovú reláciu Határok nélkül („Bez hraníc“) na MR 1? Tam by sa všeličo dozvedeli a všeličomu naučili. Kým tieto štvanice z maďarskej strany neprestanú, zatiaľ ani reči nemôže byť o priateľských vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi. Nemožno žiť v 21. storočí a v medzinárodných vzťahoch používať maniere 19. storočia. To vedie iba k vyostreniu napätia a nie k priateľským vzťahom. Európa od nás čaká priateľské vzťahy a nie napätie!

    Čo nás znechucuje? Keď vidíme tú obrovskú rozpoltenosť na Slovákov a proti Slovákom, keď vidíme,

    - že SME, Pravda, Plus 7 dní, Listy, Új Szó atď., v ktorých sa nadáva na všetko, čo je slovenské a národné, dostať všade, ale Slovenské národné noviny málokde a niektoré pronárodné slovenské noviny na Slovensku aj zanikli;

    - že Literárny týždenník musí zápasiť s finančnými ťažkosťami a vychádza už len dvojtýždenne;

    - že politológovia, novinári, profesori, vedci húfne sa vyjadrujú hanlivo o všetkom, čo je slovenské, Jánošík im je len obyčajný zbojník, pojem „starí Slováci“ ich rozčuľuje, degradujú historické fakty, na ktoré by mali byť hrdí, a pritom zastávajú často vysoké posty;

    - že univerzitná mládež povinné čítanie má často v češtine, dabuje sa len do češtiny a zrejme aj preto táto mládež, česť výnimke, považuje za krajšiu češtinu ako svoj rodný jazyk. Slováci, v Maďarsku sa pestuje nie odpor, ale láska k rodnému jazyku!;

    - že slovenské médiá sa učia gramatiku slovenského jazyka od politikov maďarskej menšiny, píšu a hovoria o Segede, nie o Segedíne, Miškolci, nie Miškovci, pri ženských menách zanechávajú prechyľovaciu príponu -ová, viď Edit Bauer, atď., to nás ubíja, znechucuje. Slováci si musia dokázať urobiť poriadok doma, ak chcú, aby Slovensko malo v zahraničí rešpekt, aby bolo príťažlivé, aby tam žijúci Slováci mali byť na čo hrdí. Aj Maďari budú len také Slovensko rešpektovať, ktoré s ním rokuje ako rovný s rovným.

    Nakoniec treba ešte poznamenať, že Slovensko by veľa pomohlo zahraničným Slovákom aj tým, keby sa jeho politici správali suverénne, keby slovenská spoločnosť v národných otázkach bola jednotná, proslovenská. To by predsa malo byť prirodzené. Terajšia vláda veľa urobila v tomto smere.“

    Chcem zdôrazniť, že táto citácia, skutočne, ja som to nenapísal, ja keď som to čítal, ja som proste bol presvedčený, že to tu musím prečítať aj pri tejto príležitosti, pretože skutočne to vystihuje z iného uhla pohľadu tie veci, ktoré tu rozdebatoval ako pán podpredseda vlády, tak predseda Národnej rady.

    Chcel by som aj v predvečer Viedenskej arbitráže, ktorá v nedeľu bude mať 70. výročie, je to vlastne pokračovanie Mníchovského diktátu. Len v Mníchove sa zúčastnili tohto diktátu štyri vtedajšie veľmoci, z toho jedna bola nacistická, druhá fašistická, ďalšie dve nás zradili. To tu musíme otvorene povedať. V Mníchove bolo ďalšie pokračovanie tohto diktátu a to bolo čisto v réžii nacistu Ribbentropa a fašistu, talianskeho ministra zahraničných vecí, som meno zabudol (reakcia z pléna)... Takže v predvečer skutočne tohto potupného aktu násilia, historického násilia voči Slovákom a Slovensku, alebo bývalého Česko-Slovenska, lebo vtedy ešte existovalo Česko-Slovensko, i keď už bolo okyptené o Sudety, chcem skutočne zdôrazniť najzávažnejšie historické krivdy napáchané na Slovákoch, a to:

    - tragédia systematickej asimilácie Slovákov v školách, úradoch vo voľbách,

    - násilné pomaďarčovanie,

    - únosy slovenských detí spolkom FEMKE na Dolnú zem,

    - násilné uzatvorenie Matice Slovenskej a troch slovenských gymnázií,

    - prenasledovanie a väznenie národovcov, bojovníkov za ľudské práva,

    - Černovská tragédia,

    - vpád maďarských boľševických vojsk Béla Kuna,

    - anexia slovenského juhu fašistickým horthyovským Maďarskom; tam chcem zdôrazniť, že tam bolo vybitých, povraždených stovky, ba tisíce Slovákov na tomto južnom území,

    - zákerné rozpútanie Malej vojny; týždeň predtým nás uznali a týždeň na to nás začali bombardovať v Spišskej Novej Vsi – to je ten prístup, ich správny prístup;

    - ostrá streľba do Slovákov v Šuranoch za spievanie slovenskej hymny v kostole,

    - akcia vysťahovania slovenských učiteľov,

    - odvlečenie významných kultúrnych pamiatok.

    A ďalšie a ďalšie, je to obrovské množstvo.

    Keďže aj v súčasnosti sa na Slovensku glorifikuje maďarská etnická politika iredenty, horthyovským fašistom sa stavajú pomníky, oficiálne sa oslavuje maďarská kossuthovská revolúcia a vrahom národa sa stavajú súsošia z verejných zdrojov Slovenskej republiky, napríklad v Rožňave, legislatívnymi návrhmi sa spochybňujú výsledky usporiadania mierových pomerov po 2. svetovej vojne, osočujú sa denacifikačné dekréty, Benešove dekréty, spochybňuje sa Trianon, vyzdvihuje sa Viedenská arbitráž, falšuje sa historická pravda, Slovenská národná strana naliehavo na upokojenie situácie a vyrovnané vzťahy so svojím južným susedom žiada a očakáva štandardné medzinárodné ospravedlnenie sa Maďarov a Maďarskej republiky za dlhodobé historické krivdy na slovenskom národe a za zločiny proti ľudskosti.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Slotu sa neprihlásil nikto, a preto... Pán kolega, ale skúste to naozaj v čase dať prihlášku. Nech sa páči, jediný pán poslanec Jaroslav Paška. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som očakával výzvu na prihlásenie k faktickým poznámkam, pretože na tabuli práve viseli prihlásení do rozpravy, takže nechcel som v podstate, aby sa pomiešali tieto prihlášky.

    Vážený pán poslanec, vo svojom vystúpení ste hovorili o nevyváženosti kvality života národnostných menšín na Slovensku a v Maďarskej republike. Myslím, že práve toto je dôvod, prečo sa reprezentanti maďarskej politickej scény, či už predseda vlády, ale aj predsedníčka parlamentu, vyhýbajú stretnutiam s našimi politikmi, pretože si uvedomujú, že v oblasti ochrany práv národnostných menšín ťahajú za kratší koniec. A práve reciprocita je tá hrozba, ktorá by mohla tlačiť Maďarskú republiku, aby zvyšovala práva a kvalitu života našich národnostných menšín v Maďarskej republike.

    Nikto si nemyslí, že by sme uplatnením práva reciprocity mali znižovať práva maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, ale asi by sa oplatilo vyvinúť tlak na Maďarskú republiku, aby tento princíp uplatnila v prospech občanov slovenskej národnosti, ktorí žijú v Maďarsku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. A teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Rafael Rafaj, ktorý je ako druhý prihlásený do rozpravy písomne. Po jeho vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán Rafaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, zúčastnení ministri, kolegovia, dámy a páni, médiá a prípadní hostia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k inštitucionalizácii Fóra poslancov Karpatskej kotliny a hneď v úvode dôrazne odmietol exteritoriálne záväzky a prenos štátoprávneho vzťahu našich kolegov za SMK k Maďarskej republike.

    Chcem poukázať aj ja v trochu iných súvislostiach a dimenziách na dlhodobú prepojenosť a podobnosť aktivít aj našich kolegov tu neprítomných za Stranu maďarskej koalície, ale aj tých zdrojov, ktoré sa pravidelne kreujú v Maďarskej republike pod rôznymi názvami, inštitúciami, ale v podstate s tým istým spoločným menovateľom, s tým istým cieľom presahovania a oživovania predtrianonského stavu, čiže stavu veľkého Maďarska.

    Podľa mňa Fórum zasahuje do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky, tak ako to už tu bolo povedané. Má byť alebo mohlo byť, sú také ambície, de facto Hornou komorou maďarského parlamentu.

    Verejnoprávne zaväzovanie poslancov iného štátu podľa záujmov druhého štátu je prekračovaním pravidiel medzinárodného práva. Toto by si mali uvedomiť naši páni poslanci, pokiaľ ako ústavní činitelia sa zúčastňujú takýchto fór. Pretože tu končí každý fór pri takomto Fóre, keď sa legislatívno-právne k niečomu zaväzujú. Čiže takéto zaväzovanie mimo rámca štandardných komisií je neeurópske, je čisto etnické, pretože Európska únia vychádza vo vzťahu medzi členskými štátmi z princípu nezasahovania a je tu preferovaný občiansky princíp, nie primárne etnické hľadisko, ako to vidíme vo vzťahu nielen poslancov za SMK, ale aj oficiálnych predstaviteľov Maďarskej republiky, pre ktorých je prioritná etnická mapa alebo etnicko-jazyková mapa, ktorá je vlastne totožná s tou mapou bývalého veľkého Uhorska, ktorá je už len minulosťou a je politicky mŕtva, aspoň pre väčšinu slušných ľudí a zodpovedných politikov.

    Riešenie postavenia exteritoriality je teda legitímnym právom suverénneho štátu a nášho zvrchovaného parlamentu, ktorým, dúfam, sme a budeme. A rovnako je legitímne žiadať vysvetlenie, ktoré práve robíme, ale ako vidíme, s hluchými ušami a slepými očami tých, ktorých sa to práve týka a ktorí tu nie sú, ale ktorí, ako mám informáciu, sedia niekde tu v priestoroch parlamentu a diskutujú s médiami. Čiže oni ignorujú vás, vážení kolegovia, a komunikujú s médiami, čo považujú asi za primárnejší vzťah aj k svojmu poslaneckému mandátu, aj k tejto snemovni.

    Chcem poukázať, že tu nejde o prvý pokus – a veľmi zodpovedne to poviem – o vymanenie sa časti obyvateľstva, a tentoraz najmä ústavných činiteľov, spod pôsobnosti ústavy a zvrchovanosti zákonov Slovenskej republiky. Kto má dobrú pamäť, tak si spomenie na tzv. Komárňanské zhromaždenie z januára 1995. A vtedy, čuduj sa svete, dvaja politici, ktorí stáli na rôznych barikádach, Ján Čarnogurský a Peter Weiss spoločne reagovali v spoločnom vyhlásení, neskôr vám to presnejšie zacitujem, v spoločnom vyhlásení a povedali, že išlo jednoznačne o pokus „vymaniť časť obyvateľstva spod pôsobnosti a legitimity Ústavy a zákonov Slovenskej republiky“. Po 13 rokoch sa to deje alebo udialo opäť. A udialo sa to aj medziročne v tejto 13-ročnej perióde.

    A preto je legitímne sa pýtať: Dokedy budeme toto rešpektovať? Dokedy budeme sa dívať, že niekto sa pokúša vymaniť spod Ústavy a zákonov Slovenskej republiky, spod legitimity a odvolávať sa na inú pôsobnosť, na spätosť na akési etnické, kultúrne či iné väzby voči materskému štátu a prijímať uznesenia? Pretože predmetné citované uznesenie č. 17/2008 sa okrem iného uznieslo, že vytvorí, citujem, „nové možnosti a poskytuje nové nástroje na presadzovanie záujmov národnej politiky“, koniec citátu.

    Ja sa pýtam: Koho záujmy to budú tej národnej politiky? Slovenské? Neviem. Zo strany SMK očakávam jednoznačnú odpoveď. Alebo Maďarskej republiky.

    Čiže inak povedané, poslanci za SMK, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky budú poskytovať svojou účasťou a pracovať s nástrojmi alebo na nástrojoch na presadzovanie záujmov národnej politiky Maďarskej republiky, ktorou trvalo je exteritoriálne pôsobenie a spochybňovanie legitimity integrity územia, resp. vymoženie si nástrojov na menšiny v okolitých štátoch z Budapešti. To sú veľmi závažné veci, na ktoré ja by som dnes očakával jednoznačnú odpoveď zo strany maďarskej koalície.

    Chcel by som tiež poukázať na dôvodovú správu k tomuto uzneseniu, kde sa konštatuje, pretože to nejde o novú záležitosť, my sme sa ozvali, Slovenská republika, k tohtoročnému jesennému konaniu tohto Fóra preto, lebo priam okato začalo vybíjať okná, teda sklo na oknách dôvery, a tam sa konštatuje, že KNKF, čiže dané Fórum „prispelo k posilneniu maďarsko-maďarského dialógu“, a opäť sa tu konštatuje, „uplatneniu národno-politických záujmov“.

    Úplne evidentne aj v dôvodovej správe sa hovorí, že toto Fórum je vlastne prostriedkom na presadzovanie a uplatňovanie národno-politických záujmov a pri hlbšej analýze zistíme, že my sme objektom týchto záujmov. A máme teda povinnosť nielen ako politici, ale celý ten reťazec, ktorý zodpovedá za vnútornú aj vonkajšiu bezpečnosť štátu, primerane konať a reagovať.

    Ja v tejto chvíli môžem opäť oceniť hĺbku a dosah informácie, ktorú nám predniesol pán podpredseda Čaplovič. Ale týkala sa predmetnej pôsobnosti a tém, ktoré vyvolalo len toto jedno jediné zasadnutie. Bohužiaľ, my disponujeme informáciami a analýzami, ktoré hovoria, že to pravdepodobne neskončí, že na budúci rok sa poslanci za SMK opäť dvakrát zúčastnia rokovania podvýborov a raz sa minimálne zúčastnia rokovania toho veľkého pléna. A opäť prijmú zrejme nejaké uznesenie a budú viazaní týmto uznesením ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Skúsme sa pozastaviť aj nad terminológiou, pretože „nomen est omen“ („meno je znamením“).

    Fórum Karpatskej kotliny, kto už, prosím vás, dneska okrem maďarskej terminológie možno časti historiografie, ale predovšetkým iredentistických kruhov používa ten spráchnivený terminus archaizmus „Karpatská kotlina“? No, bohužiaľ, používajú to aj politici. Pamätám si rok ´95 alebo ´96, Árpád Göncz v Oxforde rečnil ako prezident nášho južného suseda o tom, že Maďari sú pôvodným autochtónnym obyvateľstvom Karpatskej kotliny a sú jej najvýznamnejším kultúrotvorným činiteľom, odkiaľ vyšla kultúra zrejme do celého sveta. Toto keď sa prednáša na oficiálnych fórach, akým je Oxford, a oni im to takto spapajú a my sa neozveme, tak to je žalostné! Je to žalostné pre nás a len posilňuje tú odvahu naďalej hovoriť o Karpatskej kotline. Pretože Karpatská kotlina, to je len synonymum pre veľké Maďarsko.

    Keď si zoberiete mapku veľkého Maďarska a keď si pozriete niektoré predtrianonské noviny a publikácie, tak zistíte tam, zacitujem neskôr, len jedno jediné heslo „Od Karpát k Jadranu“, to bolo známe iredentistické a používal ho aj Horthy, admirál Horthy, hoci more už dávno nemal, ale obsahuje to podstatné, že niekto si tu nárokuje v 21. storočí teritoriálnu pôsobnosť zasahovať, ovplyvňovať celé územie Karpatskej kotliny. To znamená minimálne sedem suverénnych štátov. Veď toto predsa nie je možné, nie je prípustné! A pravdepodobne aj preto si to uvedomili v Bruseli a na pôde Európskeho parlamentu bola vyvolaná diskusia na túto tému, pretože pravdepodobne už aj tam zistili, že tá povestná posledná kvapka z toho pohára trpezlivosti, a najmä únosnosti, sa už začína prelievať.

    Čiže je neprípustné, či sa to niekomu páči, alebo nie, či niekto si myslí, že má svoje práva, ktoré mu nikto neberie, a ani návrh uznesenia, ktorý je naozaj vyvážený a pomerne diplomatický, ale skladať fórum, medzinárodné fórum podľa etnickej príslušnosti, podľa čisto etnickej príslušnosti, bez ohľadu na svetonázor alebo politické prúdy, či vyhranenia, tak to je v ére Európskej únie asi jediný naozaj unikát, a preto sa potvrdzuje, že Maďarská republika je dlhodobo nestabilným, traumatizujúcim geopolitickým prvkom priestoru strednej Európy, a preto my musíme reagovať, pretože sme toho súčasťou. My sme vťahovaní do tejto hry a do týchto siločiar.

    A som rád a ďakujem všetkým, ktorí hlasovali za otvorenie diskusie k tomuto bodu programu októbrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skúsim sa ešte pristaviť pri reakcii, aby nám bolo jasné, ako reagovala druhá strana, nech dodržíme princíp vyváženosti, nech je vypočutá aj druhá strana, hoci druhá strana povedala, že nemám záujem, ďakujem, my s vami asi nediskutujeme, je to pod našu úroveň. Takže sa pozrime, čo hovorí pán Zsolt Németh, vplyvný a dlhoročne pôsobiaci politik, v súčasnosti predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu. Podľa neho Fórum nemusí nikomu nič vysvetľovať a zdôvodňovať ani svoju existenciu, punktum, bodka, choďte Slováci domov! Toto bola jeho oficiálna reakcia na kritiku Fóra zo slovenskej strany. No, veľmi čudná najmä preto, že členmi Fóra sú poslanci za Stranu maďarskej koalície, členovia tohto parlamentu.

    A pán Németh, budem presne citovať, opäť potvrdil to, čo hovorí správa, to, čo hovorí uznesenie, počúvajte: „Je to Fórum na prerokovanie spoločných záležitostí Maďarov.“ Pýtam sa neprítomných poslancov za SMK, aké sú to tie spoločné záležitosti Maďarov? Je to aj autonómia územná? Čo to má byť? Je tu nejaký spoločný postup Maďarov, keď sa obraciate na Brusel? Dokonca Fórum si založilo kanceláriu v Bruseli. Čiže páni poslanci tu neprítomní za SMK budú vystupovať aj v Budapešti v mene tohto Fóra. Ja chápem, že niektorí politici zdôrazňujú alebo poukazujú, že môžu mať schizofréniu takú názorovo-postojovú, ako to častokrát hovorí Miklós Duray, jeden z hlavných ideológov maďarstva. Dokonca i psychológovia tvrdia, že keď sa maďarské deti začnú učiť po slovensky, tak sa pomočujú. Takéto vážne veci oni rozoberajú, ako známy psychológ z Komárna. A pán Zsolt Németh priznáva úplne otvorene, že „konzultujeme potom príslušné orgány na základe výsledkov konzultácií, ktoré prijmú rozhodnutia“, a či sú to maďarské organizácie alebo strany zahraničných Maďarov. Čiže po konzultáciách, to je to Fórum, to by sme brali, nech si „fórujú“, kde sa im zachce, no ale oni potom prijmú rozhodnutia, záväzné, ktoré sa musia splniť, ktoré sa vyhodnotia na ďalšom rokovaní.

    Skúsme si povedať o dôsledkoch a negatívnych dopadoch inštitucionálneho Fóra, pretože toto je predmetom dnešnej diskusie. Ako bolo povedané, otvorenou zatiaľ ostáva otázka porušenia mandátu poslanca cez porušenie sľubu poslanca, a tým aj ústavy a primárnej vernosti zákonom Slovenskej republiky.

    Vernosť alebo lojalita, to sú naozaj otázky, ktoré má právo klásť každá politická reprezentácia na Slovensku, a aj pred vyše 10 rokmi to bolo veľmi kľúčové, pretože v Crans Montane vtedy tu neprítomný Béla Bugár ako predseda SMK sa ako prvý podpísal pod taký zaujímavý list, ktorý hovorí o tom, že „predstavitelia Maďarov na Slovensku vyjadrujú k Slovenskej republike lojálnosť“. Oni to vtedy potrebovali takýmto spôsobom deklarovať, pretože tam dochádzalo k istým významným pohybom a potrebovali získať „glejt“ na neskorší mandát vo vláde Slovenskej republiky v roku 1998. Ale z tohto nevyplýva faktická právna lojálnosť poslancov slovenského parlamentu. Ja osobne mám pochybnosti a neverím, že toto je prvok lojality, o ktorej aj často oni hovoria, ale ktorú súčasne oni aj popierajú už. Pretože ako som sa nedávno dočítal, „k lojálnosti ich nikto nemôže donútiť“.

    A pokiaľ hovoríme v tých súvislostiach, pretože všetko so všetkým súvisí, a strašne tu niekto bol znepokojený, nedávno, tým prieskumom slovenských detí, kde na sugestívne položenú uzatvorenú otázku, kde nie je možná väčšinou iná odpoveď, len tá, ktorá sa navodí, tak sa tu robil veľký humbug a bombardoval sa, interpeloval sa aj minister školstva a možno aj pán podpredseda vlády. No ale prečo sa nevyjadrilo znepokojenie nad prieskumom v Maďarsku, kde 48 % respondentov, čiže nie detí, dospelých, rozumných ľudí sa vyslovilo, že niektoré časti susedných štátov by mali patriť Maďarsku. Polovička Maďarov si myslí, že územia, kde žije ich menšina v okolitých štátoch, by mali patriť Maďarsku.

    Rád by som sa opýtal, ako by v danom prieskume odpovedali tu neprítomní poslanci SMK, či s tým súhlasia, že polovička Maďarov je o tom presvedčená, že 10-tisíc kilometrov štvorcových územia na juhu Slovenska by malo patriť Maďarskej republike. To je dosť veľká sila, polovička respondentov daného štátu. A bolo ticho, nič sa nedialo.

    Zaujímavé je taktiež, pokiaľ hovoríme o autonómii, pretože aj tá s danou témou súvisí, neskôr vám, možno bude čas, zacitujem z programového dokumentu SMK. Oni tvrdia, že nie, ale písmo nepopustí, kde sa hovorí o vytvorení autonómie. Bol tu istý, nedávno, v septembri 2008, sociologický prieskum, ktorý urobilo Fórum, Inštitútu pre výskum menšín, kde síce len 5 % Maďarov na Slovensku by chcelo autonómiu, ale súčasne každý druhý sa vyhol odpovedi na otázku, či predpokladá vznik autonómie v dohľadnej budúcnosti. Toto je podstatné, ten latentný trend očakávania, tým, že sa nevyjadrím jednoznačne. Každý druhý si to potenciálne pravdepodobne myslí možno aj na základe povzbudzovania takéhoto konania poslancami zákonodarného zboru, ktorí sú istými politickými elitami a istým vzorom konania, správania alebo preberania názorových vzorov. Čiže mám za to, že poslanci za SMK účasťou na tomto Fóre môžu povzbudzovať verejnosť na Slovensku k takémuto konaniu.

    Hovoril som, že my reagujeme len na rok 2008, na to predmetné uznesenie č. 17. No ale 14. septembra 2007 sa konalo rovnaké zasadnutie daného Fóra a tam zástupcovia Maďarskej socialistickej strany, Zväzu slobodných demokratov, FIDESZ-u, Maďarského občianskeho zväzu, Kresťanskodemokratickej ľudovej strany a Maďarského demokratického fóra sa v podpísanom dokumente zaviazali podporiť istý návrh SMK. Súviselo to vtedy aj so situáciou tu, v tomto parlamente, keďže tu bol vyvolaný návrh na prijatie uznesenia o nemennosti k Benešovým dekrétom. Na základe toho, že v auguste s tým vystúpil práve Pál Csáky, že on ide predkladať a Strana maďarskej koalície zákon, ktorým by sa revidovali tieto povojnové dokumenty mierového usporiadania. A tu vidíme, že maďarské politické strany sa zaviazali podporovať návrh SMK. Čiže je tu jednoznačné prepojenie aj spätná väzba, aj tam, aj späť. Nielen SMK tam, ale aj maďarské politické strany sem, na Slovensko. Miera zasahovania, miera ovplyvňovania.

    Ja neviem, čo majú maďarské politické strany zúčastnené v Národnom zhromaždení Maďarskej republiky s predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Akú váhu môže mať poprípade takéto uznesenie k nejakým aktivitám SMK? Ale je tu zvyk, je to trend. Oni sa takto proste správajú. Oni si myslia, že toto je správne, že je to v prospech maďarstva a že sú najskôr Maďari. Tak sú najskôr občania Slovenskej republiky a zložili tu vedľa sľub na Ústavu Slovenskej republiky, alebo sú viazaní predovšetkým plánmi a organizačnými pokynmi maďarstva?

    A pritom si uvedomme, koľko rôznych inštitúcií a aká je tu dlhodobá stratégia. To nie je len jedno Fórum, ktoré sa pred tromi rokmi vygenerovalo a teraz nejakým spôsobom prežije alebo sa pretransformuje možno v budúcnosti zas na inú inštitúciu.

    Máme tu Svetový zväz Maďarov, ktorý dlhodobo ovplyvňuje činnosť a snaží sa zasahovať svojimi vyjadreniami a konkrétnymi konaniami, konferenciami aj účasťou poslancov Strany maďarskej koalície, kde donedávna bol dokonca náš kolega poslanec podpredsedom tohto iredentistického Fóra.

    Máme tu Stálu maďarskú konferenciu – Veľký MÁÉRT, a už majú aj Malý MÁÉRT, podľa toho ako vláda v Maďarskej republike sa rozhodne finančne podporovať alebo nepodporovať tieto aktivity. Pretože mám aj citáciu, ktorá hovorí, že to množstvo zdrojov, finančných zdrojov na podporu maďarstva, a teda aj maďarských národných a štátnych záujmov, ktoré smerujú oficiálnymi kanálmi na Slovensko vraj cez medzičlánok SMK, nie je stopercentný prenos. Nebudem to ďalej komentovať, to nie je moja úloha, to si musia vysvetliť Maďari medzi sebou, prečo to tak je.

    Len chcem poukázať, že v októbri 2005 bolo stretnutie Orbán – Bugár na Slovensku v obci Číčov a v rámci aktivít Stálej maďarskej konferencie vyšlo odtiaľto aj isté posolstvo, citujem: „Trváme na pravidelnom zvolaní Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT).“ Čiže Bugár spolu s Orbánom žiadali maďarskú vládu, aby zvolávala takúto konferenciu. To už je zase ďalšie nóvum, že nielen maďarská vláda, maďarský parlament či rôzne formálne či neformálne organizácie zaväzujú a obracajú sa na orgány Slovenskej republiky, ale už tu máme aj situáciu tej spätnej väzby, o ktorej som hovoril, že už aj naši kolegovia si dovoľujú zaväzovať orgány iného štátu. Aby ste rozumeli, že v duchu čoho, presne zacitujem, oni hovoria: „Rozmýšľajme v duchu jednotného maďarského národa.“ Čiže pán poslanec Bugár pred tromi rokmi spolu s Orbánom na Slovensku, kde mimochodom Orbán povedal, že nikdy nedopustí, aby bol maďarský národ násilím nožom rozkrojený, a že sa to opäť všetko scelí, tak pán poslanec Bugár rozmýšľal v duchu jednoty maďarského národa.

    Samozrejme, že nejde o nejakú pomyselnú jednotu, tu hovoríme o vyjadreniach a konaniach politikov. Keby išlo o kultúrny rozmer, tak tých platforiem na kultúrne či iné vyžitie je tu milión. Tu ide o politické organizovanie destabilizácie situácie v okolitých štátoch tak, aby najskôr bola menšina primerane nespokojná, aby sa dožadovala stále väčších a väčších práv až do miery uspokojenia prechodného stavu, ktorým by mala byť autonómia, no a po kosovskom vzore, samozrejme, je tu právo vyjadriť sa v rámci tohto pofidérneho, ale možného práva na sebaurčenie menšiny.

    V rumunskom Turgumureš bolo 8. októbra 2005 tiež jedno také Fórum, nazvime to, kde maďarskú koalíciu reprezentoval jej vtedajší predseda Béla Bugár. A čuduj sa svete, my tu rozoberáme nejaké uznesenie, a pritom takýchto uznesení sú desiatky. V bode 1 účastníci rokovania súhlasia so snahou maďarskej vlády, aby Ústava Maďarskej republiky sa v osobitnej kapitole zaoberala „legislatívnym postavením Maďarov za hranicami“. Poslanec slovenského parlamentu sa podpísal pod takéto uznesenie – legislatívne postavenie Maďarov za hranicami. Presne v duchu toho uznesenia č. 17 tzv. Fóra poslancov Karpatskej kotliny.

    V bode 6, aby sme si uvedomili, že ako to naozaj v tých maďarsko-maďarských otázkach všetko so sebou súvisí a kam to speje, čiže k autonómii, v bode 6 na úvod hovoria niečo o integrácii Európskej únie, ktorú podporujú, „lebo náš vytýčený cieľ“, počúvajte, „nastolenie autonómie menšinových spoločenstiev môže byť uskutočniteľný len na základe európskeho systému hodnôt“. Čiže oni Európsku úniu a európske hodnoty používajú len na očistenie topánok, aby mohli vstúpiť na pôdu autonómie. To je oficiálny dokument, kde boli aj predstavitelia Strany maďarskej koalície a pod ktorý sa podpísali. Bolo tam celkovo 13 organizácií, nebudem ich menovať, kto má záujem, nech sa páči.

    Máme tu tiež do činenia so zneužívaním etnicity v rovine cirkevných organizácií. Pravidelne sa konajú konferencie pod honosnými názvami, do ktorých je zaťahovaná aj cirkev. Napríklad Maďarsko a Maďari – budúcnosť cirkvi. A tam vystupujú takí ľudia ako László Tőkés, ktorý dostal úlohu v Európskom parlamente presadiť legislatívny rámec a podmienky na vznik autonómií v tzv. okolitých štátoch Maďarskej republiky. Oni nás už nenazývajú ani susedia, my sme pre nich len akési okolité štáty. Okolité štáty čoho? Toho bývalého veľkého Uhorska?

    Taktiež dochádza k zneužívaniu ekonomickej cezhraničnej spolupráce na integritu Maďarov. Viktor Orbán v Komárne v novembri 2005 otvorene hovoril „o hospodárstve Karpatskej kotliny“. Čiže už nielen kultúrne väzby, cirkevná organizácia, ale aj hospodárstvo sa má integrovať v rámci Karpatskej kotliny. Niekto sa tu cielene usiluje a pripravuje na integritu, kompletnú integritu územia, ktoré z veľkej časti kryje hranice veľkého Maďarska, resp. bez tých častí, kde sa nevyskytuje maďarsky hovoriaci živel. Čiže inak povedané, o prekrytie tzv. jazykovej etnickej mapy.

    Toho sme my objektom ako Slovenská republika a ako poslanci slovenského zákonodarného zboru, ktorí máme dbať aj na integritu a dodržiavanie zákonov aj medzinárodných zmlúv, by sme k tomuto mali zaujať jednoznačné stanovisko. Takže ja predpokladám, že uznesenie, navrhnuté uznesenie bude jednomyseľne prijaté, ale súčasne, že slovenské orgány budú v trvalej ostražitosti sledovať všetky tieto aktivity a že predovšetkým na legitímnych fórach si budeme žiadať vysvetlenie, čo sa týmito aktivitami sleduje. Pretože, doplním tú ekonomickú časť, netaja sa svojím úmyslom vytvoriť silnú a jednotnú hospodársku zónu v Karpatskej kotline a, citujem, „treba jednoznačne stanoviť maďarské záujmy v Karpatskej kotline“.

    Takže nielen účasťou poslancov Strany maďarskej koalície na tomto Fóre a ich aktivitami sa snažia vymaniť spod pôsobnosti zákonov a legitimity Ústavy Slovenskej republiky, je to aj už hospodárska časť. To len na margo toho, aby sme si uvedomili, že o čom sú tie mosty, o ktorých rozprával predseda Slovenskej národnej strany, a bolo by možno dobré si pozrieť aj isté vyjadrenia manažmentu OTP banky a ich strategických zámerov na Slovensku.

    Prirodzene tu máme aj využívanie mediálneho éteru na šírenie propagandy a záujmov v rámci Karpatskej kotliny a ich menšín. Bola na to dokonca, do tohto procesu, zapojená aj Maďarská akadémia vied, ktorá usporiadala vo februári 2006 medzinárodnú, prepáčte za výraz, kvázikonferenciu o autonómii, ktorej hlavným cieľom bolo vraj oslobodiť pojem autonómie.

    Len na malú ilustráciu, aby sme vedeli, o čom rozprávajú naši kolegovia tu neprítomní. Hlavný prejav mal Miklós Duray a okrem iného uviedol nasledovné, citujem: „Viete vôbec, ktorá je tá krajina vo východnej polovici strednej Európy, ktorú vytvorili medzi terajšími jej hranicami tak, že v tomto prípade neplatilo právo sebaurčenia národov, ale ak sa vám páči tak lepšie, ľudu, ba nie, že sa to právo neuplatnilo, ale bolo dokonca odoprené. Prezradím vám, ak to neviete,“ tvrdí Duray, „že touto krajinou je Maďarsko.“ A potom v závere si okrem iného položil aj otázku, že či to nie je náhodou tak, že Maďari sa nechopili zbrane.

    Ja neviem, že po roku 1920, keď začal platiť Trianon, niekto rozmýšľa v intenciách, že ja sa chopím zbrane, neviem kto, či tí Maďari v Maďarsku, alebo či tí Maďari na Slovensku, v Sedmohradsku, vo Vojvodine, na Ukrajine, či tí sa mali chopiť zbrane podľa Duraya, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, aby si vytvorili akýsi svoj životný priestor, ktorý im mimochodom vraj mocnosti z Paríža podvodným spôsobom odobrali.

    A takéto oslobodzovanie pojmu autonómie sa deje v rámci Karpatskej kotliny synergizovane, koordinovane, vťahuje sa do toho cirkev, vťahujú sa do toho poslanci Európskeho parlamentu, národných parlamentov a niekto ticho, ale vytrvalo uťahuje slučku, uťahuje slučku nad integritou a územnou celistvosťou tzv. okolitých štátov Maďarskej republiky.

    Ďalej tu ešte máme, len aby ste si uvedomili, aj tzv. Radu pre autonómiu Karpatskej kotliny, ktorej šéfuje László Tőkés.

    Máme tu a boli sme objektom pôsobenia iredentistického Hnutia 64 žúp, iste viete, netreba vás poúčať, že 64 žúp je číslovka, ktorá odráža ten celostný pomer územia a členenia veľkého Uhorska, keď sme konečne vyhostili vtedajšieho aktivistu, ktorý protestoval pred budovou ministerstva vnútra. Mimochodom, pokiaľ neviete, tak je naozaj trápne, ak toto hnutie pôsobí polooficiálne aj na území Slovenskej republiky, dokonca v súčinnosti s miestnou samosprávou, pričom v bode 2 v cieľoch organizácie v časti 1 sa hovorí o „presadzovaní práv na samourčenie Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline“. Aj na toto slúži Hnutie 64 žúp, s ktorým udržiava Strana maďarskej koalície čulé kontakty. Rovnako tak ako s KMAT-om alebo, ak chcete, s citovanou Radou autonómie Karpatskej kotliny, so Svetovým zväzom Maďarov, takisto s Radou pre diaspóru, kde vytvorenie špeciálnej pracovnej skupiny inicioval práve neprítomný Miklós Duray.

    Máme tu, samozrejme, aj Rákócziho spolok, ktorý tu citoval môj predrečník vo vyjadreniach pána Gregora Papučeka, ktorý svojho času na juhu distribuoval letáky, aby sa Maďari oslobodili a žiadali územie a autonómiu. Mimochodom, tento Rákócziho zväz poberá aj oficiálne finančné zdroje. A už tu bolo povedané, že napriek dohodám, ktoré máme s Maďarsku republikou, distribuuje finančné prostriedky na získavanie detí do maďarských škôl. Nič proti rozhodnutiu, pokiaľ niekto cíti, že chcem dať svoje dieťa do školy s vyučovacím jazykom maďarským. Ale robiť to takýmto spôsobom za peniaze a robiť, robiť zoznamy a posielať ich späť do Budapešti, tak to je, to je trošku ako naozaj v ére 21. storočia na takej miernej úrovni Apponyiho žiaka.

    A máme tu situáciu, keď Strana maďarskej koalície je súčasne aj lídrom organizácií, ktoré združujú tzv. maďarských pedagógov na Slovensku, ktorí sa vyjadrili, že pripravujú občianske nepokoje.

    Máme mlčať ako poslanci k tomu, že naši kolegovia spolupracujú na takýchto výzvach na občianske nepokoje? Ja viem, pre vás to nie je nič nové, kto si pamätá. Takéto nepokoje už boli v Komárne a Duray ešte s jedným poslancom si tam dovolili hodiť svoje telá do skla a potom tvrdiť, že pozrite sa, čo sa tu na nás deje a čo sa tu robí.

    Takže bolo by ešte naozaj o čom hovoriť vrátane Výboru pre ľudské práva v strednej Európe. Bože, tých organizácií je toľko naklonovaných, že my keby sme ich len dali na jednu webovú stránku, tak by sme to pozerali asi týždeň, kde sú aktivity presne totožného typu, o akých my vlastne hovoríme aj tu a vedie sa, bohužiaľ, diskreditačná kampaň proti Slovenskej republike. Nič proti organizáciám, nech si ich naklonujú aj tisíc, keď na to majú zdroje a keď majú na to ľudí. Ale stop vtedy, keď je táto aktivita namierená a zameraná voči záujmom Slovenskej republiky, keď sa vedie diskreditačná a osočujúca kampaň v zahraničí, ako sme boli toho svedkami napríklad v roku 2000 konkrétne týmto Výborom pre ľudské práva v strednej Európe alebo nedávno, keď spoluorganizoval výstavu v Európskom parlamente Never again, kde došlo k totálnej dezinterpretácii histórie a povojnového usporiadania. Áno, v týchto momentoch sa my musíme ozvať, či sa to niekomu páči alebo či sa to niekomu nepáči.

    Nuž a pre komplexnú informáciu posledná takáto inštitúcia z radu tých nových – Maďarská rada autonómie v Karpatskej kotline. To len keby ste ešte mali tú poslednú pochybnosť, že či náhodou tam došlo k tomu prekrytiu, o ktorom ja tu hovorím, že či tam niečo netrčí občianske alebo nejaké nezávislé mimo, no tak hovorím, že nie, nie. Pretože táto ďalšia naklonovaná inštitúcia, kde takisto spolupracujú naši kolegovia poslanci za SMK, tzv. tá Maďarská rada autonómie v Karpatskej kotline si nedávno aj vo Švajčiarsku otvorila svoju kanceláriu, čiže nielen v Bruseli, ale aj tam. A zacitujem z vyjadrenia, z oficiálneho vyhlásenia z 1. mája 2008, takže to nie je ani polroka staré, „považuje za príklad hodný nasledovania spojenie maďarských záujmových skupín v južnej zemi a za mimoriadne dôležitým zrod koncepcie autonómie“, ktorú vypracovali a ktorú, samozrejme, koordinuje už tu spomínaný László Tőkés.

    Takže, vážený pán podpredseda vlády, ďakujem vám za komplexnú informáciu, ktorú ste poskytli, ale cítim ešte, ešte jednu povinnosť upozorniť na vašu partnerskú, dalo by sa tak povedať, platformu u našich južných kolegov, ktorým by mal byť Úrad pre Maďarov v zahraničí. Áno, je to pri úrade vlády inštitúcia.

    Tento úrad vydáva každý rok svoju výročnú správu. Ona sa v podstate priveľmi nemení. Ona bola niekde naoktrojovaná na začiatku a len aktuálne sa mení situácia, ale tie hlavné piliere historické, politologické, to videnie Slovenska a stavu menšín zostáva stále rovnaké. Tak preto som si dovolil načrieť do správy spred dvoch rokov. V prvej kapitole pod názvom História sa dočítame o typicky jednostrannom hodnotení a posudzovaní udalostí na Slovensku. Napríklad: „Vytvorenie Československa veľmocami“, nie z našej vlastnej vôle, včera sme si pripomenuli 30. október, kde na porade v Turčianskom Svätom Martine sa prijala Martinská deklarácia a prihlásili sme sa jednoznačne k spoločnému zväzku s českým národom vo vtedajšom Československu, nie, oficiálny úrad tvrdí, že Československo bolo vytvorené veľmocami. Čiže nie vďaka našim légiám v Rusku, nie vďaka aktivitám Štefánika či Masaryka v zahraničí, nie vďaka americkým Slovákom a prijatie Pittsburskej a Clevelandskej dohody a ďalších a ďalších jednoznačných aktivít. Nie, my sme boli proste vytvorení za zeleným stolom, lebo veľmoci sa zle vyspali a Maďarov chceli potrestať. Tak to je naozaj urážlivé, urážlivé tvrdenie!

    A čo sa ďalej dočítame: Menšinová politika Československa vraj bola príčinou Mníchova. S týmto súhlasíte, páni poslanci, s takýmito tvrdeniami? Tu sa nikto neozve! Ja som doteraz nepočul, žeby poslanec Národnej rady Slovenskej republiky zvolený za Stranu maďarskej koalície verejne na akomkoľvek fóre, nech si to vyberú, nech je to tlačová beseda, nech je to internetové fórum alebo akákoľvek diskusia, by protestovali proti takejto dehonestácii Slovenskej republiky, na ktorej ústavu on prisahal.

    Nuž a bonbónikom je komentovanie vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, ktoré bolo, citujem, „vyvrcholením antičeských a antimaďarských sentimentov“. Takže úrad, ktorý sa stará o Maďarov v zahraničí pri maďarskej vláde, si myslí, že Slovenská republika v roku 1993 vznikla ako nejaký antičeský a antimaďarský sentiment. A naši kolegovia sú hluchí a slepí a mlčia. Neprotestujú. To je, toto mi prekáža. Toto, že nenájdu tú odvahu byť Maďarom na Slovensku. Toto je tá výčitka, ktorá ku nim smeruje, aby sme si rozumeli.

    A preto sa chcem aj obrátiť k pánovi podpredsedovi vlády, aby aj vláda Slovenskej republiky, hoci je to správa z roku 2005, a to si mala skôr reagovať na túto informáciu zastupiteľského úradu predchádzajúca vládna garnitúra, ale táto správa je pravidelne každý rok distribuovaná v anglickom jazyku a je základom pre argumentáciu maďarskej diplomacie ohľadne postavenia maďarskej menšiny na Slovensku. A keďže svojím obsahom indikuje predpoklad pre trvalú nespokojnosť stavu a s týmto postavením, mám za to, že aj v tomto smere by naše kroky a vyjadrenia mali byť tvrdšie a dôraznejšie.

    Dámy a páni, ja ukončím svoje vystúpenie, hoci som mal ešte pripravené niečo z dokumentu Strany maďarskej koalície, ktorú...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno? ... ktorú pripravil poslanec Miklós Duray. V podstate sa nedozvieme nič nové. Ja to skrátim len na to, čo som si poznačil tučným písmom... (Reakcie z pléna.) „Štát“, poprosím vás, keby, ak vás to nezaujíma, tak...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Kolegovia, kolegovia, buďte takí láskaví, buďte takí láskaví. Pán poslanec, pokračujte.

  • Ďakujem. Takže pán Duray v oficiálnom dokumente, sú to Základné tézy strategického programu SMK, v časti 5a hovorí, „národ je jediný, ale rozpoltený“. Používa takisto, že časť národov žije niekde pod alebo za Karpatmi. Ale čo je podstatné, je, že v časti B.5 hovorí oficiálny dokument SMK: „Štátnym prevratom Slováci získali priestor na vlastný rozvoj.“

    Ja neviem, či s týmto tvrdením, ktoré popiera výsledky medzinárodných mierových usporiadaní po 1. aj 2. svetovej vojne, je akceptovateľné, je legitímne a je zákonné. V dokumente parlamentnej strany tvrdiť, že „štátnym prevratom Slováci získali priestor na vlastný rozvoj“.

    Toto sú tie tragédie, ktoré sú len také čriepky z konania poslancov zákonodarného zboru Slovenskej republiky, ktorí necítili tú zodpovednosť a to minimum slušnosti, aby aspoň jeden tu z nich sedel, počúval a poprípade reagoval. My si to necháme vysvetliť, my len radi budeme s nimi diskutovať, ale, bohužiaľ, „nemému dieťaťu ani vlastná mater nerozumie“ a ja mám pocit, že oni ani nechcú, aby sme rozumeli, aby oni rozumeli a aby sme si vzájomne porozumeli.

    A preto vítam a v mene Slovenskej národnej strany podporujem navrhnuté vyhlásenie a žiadam všetkých a očakávam vašu podporu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa, pán poslanec – to sú faktické poznámky. Takže pán poslanec Paška, Palko, Mikloško, Kramplová, ešte raz vás poprosím, môžete, technici, zrušte ten displej a dám možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, potom dám možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Takže s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Rafaja páni poslanci: Paška, len pani poslankyňa Kramplová, pán poslanec Mikloško. Pán poslanec, už sa rozhodnite, či budete, alebo nebudete. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Kramplová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ak dovolíte, ja by som v krátkosti možno doplnila tie vaše informácie, ktoré ste predniesli, pokiaľ ide o tvrdenia ohľadne vytvorenia tej etnicko-jazykovej mapy, pretože ich pokladám za veľmi dôležité a súvisia aj s tým, čo ste hovorili, pokiaľ ide o destabilizáciu štátov, teda okolitých štátov, kde žijú Maďari, teda maďarská menšina.

    Predpokladám, že viacerí viete, že v dňoch 23. až 27. 10. Rumunsko navštívil alebo bol na súkromnej návšteve pán prezident Maďarska a informácie, ktoré som odtiaľ dostala od našich, teda od Slovákov žijúcich v Rumunsku, boli pre mňa naozaj veľkým prekvapením, pretože pán prezident Maďarska na tejto kvázi súkromnej návšteve deklaroval podporu prijatia zákona o autonómii Sikulska v Rumunsku a na stretnutiach, ktoré mal, boli deklarované hlavné ciele Maďarov žijúcich v Rumunsku a sú to ciele územnej a kultúrnej autonómie. A okrem toho boli aj vyjadrené myšlienky a veľmi silná podpora na zavedenie povinného vyučovania maďarského jazyka pre rumunských žiakov v Sedmohradsku, čo pokladám už naozaj za bezbrehé požiadavky Maďarov v Rumunsku. Ale treba si dať pozor na to, že to, čo sa deje v inom štáte, je koordinované a bude prenášané postupnými krokmi do iných štátov, kde žije maďarská menšina.

    A celá tá diskusia, ktorá sa u nás vedie v súčasnosti, čo má byť v zátvorkách, aké názvy majú byť v učebniciach vlastivedy...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec, vy ste tam od pultu na nás hlasnejšie hovorili, ale tak v dobrom zmysle slova to hovorím, že keď nás to nezaujíma, aby sme odišli preč. Nás to zaujíma, ja tu stále sedím na rozdiel od pána predsedu Slotu, ktorý tu vôbec nesedel počas vášho prejavu. Len aby ste si všimli. A pokiaľ...

  • Reakcia z pléna.

  • Vôbec tu nesedel, veď teda prepáčte, počas prejavu pána poslanca Rafaja. A už pokiaľ ide o to, že koho to nezaujíma, tu nie je, no tak v prvom rade si všimnite, že tu nie je celé HZDS okrem pani poslankyne Kramplovej, ak ešte ona patrí do HZDS. Čiže v tomto smere by som bol rád, keby ste trošku pozornejšie vnímali sálu. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vo svojom vystúpení ste hovoril, že sa niekto pripravuje na integráciu teritórií osídlených maďarsky hovoriacim obyvateľstvom. Tieto trendy vnímame už dlhodobo, prakticky od Trianonu je taká snaha z Budapešti stále. Horšie je, že v tomto období na tom intenzívnejšie participujú aj slovenskí ústavní činitelia, ktorí tieto aktivity podporujú svojimi účasťami na rozličných fórach. Obávam sa, že si budeme musieť na to, samozrejme, zvyknúť a zrejme aj nájsť cesty, ako eliminovať tieto aktivity ústavných činiteľov alebo usmerniť ich tak, aby svojím správaním neškodili Slovenskej republike.

    Tie cesty v podstate musíme hľadať jednak my v Národnej rade a, samozrejme, aj v rámci legislatívy, s ktorou môžeme pracovať. A zrejme sa tomu treba venovať viacej, ako sme sa venovali dosiaľ, pretože tieto snahy eskalujú a prinášajú isté riziko v tom, že sa môžu zhoršiť vzťahy medzi krajinami, ktoré sú v strednej Európe, a môžu v podstate spôsobiť aj problémy obyvateľstvu.

  • Ďakujem. Chcete reagovať, pán poslanec Rafaj?

  • Ďakujem trom poslancom, ktorí mi položili alebo doplnili informácie. Ďakujem tiež tým, ktorí majú uši na počúvanie a počuli, teda porozumeli. Modlím sa za tých, ktorí počuli a neporozumeli.

    A ak má pán poslanec Mikloško pochybnosť, tak nesedí tu ani pán Fronc. A nesedí tu preto, lebo pán Slota išiel do televíznej relácie, ktorá sa predtáča práve v tom termíne, v ktorom on odišiel. Takže poprosil by som... Ja viem, že čo sa „babe zmyslelo“, to potom ďalej chce šíriť. Ja som nečakal, že, Ferko, budeš taký zlomyseľný a budeš chcieť niečo vyťahovať. Keby si mal tie informácie, ja verím, že by si to asi ani takto nepodal, tak preto ti to len v dobrom vysvetľujem, že takto to vlastne je, že momentálne je pán Slota v televíznej diskusnej relácii a môžeš si ju pozrieť v nedeľu. Mňa skôr mrzí, že vás nezaujíma, prečo tu nie sú poslanci za SMK, a tí sú dolu v sále, kde majú tlačovú besedu.

    Ja som presvedčený o tom, tak ako aj hovoril pán poslanec Paška, že je naozaj lepšie mať prevenciu v ochrane pred takýmito aktivitami a dať jednoznačne transparentne verejne najavo kolegom poslancom za SMK, že toto je tá hranica a miera únosnosti, za ktorú by v dobrom naozaj nemali ísť, a to vlastne sleduje aj prijaté uznesenie a aj táto diskusia. Nič viac a nič menej.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Kolegovia... Kolegovia... Pán poslanec Rafaj. Poprosím vás, teraz tých, ktorí máte záujem vystúpiť v rozprave, aby ste sa prihlásili. Kto ešte? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ja len, samozrejme, zrekapitulujem: pani Damborská, Belásová, Palko, Mikloško, Dubravay. (Reakcie z pléna.) Pani poslankyňa...

  • Ruch v sále.

  • Pani Damborská, boli ste prihlásená, keď som ešte nedal možnosť, takže zaraďte pani Damborskú, ale boli tam prihlásení páni poslanci. Takže ešte považujem za korektné povedať, dámy a páni, že budeme dnes o tomto bode programu rokovať do 12.30 hod. vzhľadom na to, že pán navrhovateľ, pán podpredseda vlády, musí odísť, a preruším potom rokovanie a budeme pokračovať v utorok ráno o 9.00 hod., tak ako sme si schválili na grémiu. Takže ešte raz poprosím: páni poslanci Palko, Mikloško, Dubravay, Belásová, pardon, pani Belásová, Palko, Mikloško, Dubravay, Gabániová, Horváth, Rydlo, pán Jaroslav Paška a pani poslankyňa Damborská.

    Pani poslankyňa Belásová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som, ešte než začnem, chcela ukľudniť mojich kolegov z KDH a odídencov z KDH, keď ich mám takto nazvať, lebo nespomeniem si na tú ich politickú stranu, ktorú založili, priznám sa, že chcela by som vás ukľudniť, ale v dobrom, že skutočne budem mať veľmi krátky príspevok.

    Takže na základe, vážené dámy a vážení páni, na základe predchádzajúcich príspevkov, ktoré tu už odzneli, som sa len utvrdila vo vlastnom názore, že stretnutie poslancov maďarskej národnosti z krajín v karpatskom oblúku zvolané orgánmi maďarského parlamentu v Budapešti, to znamená na pôde parlamentu, do ktorého ich nikto nevolil, je v rozpore s medzinárodným právom a právnymi normami a dohovormi Európskej únie.

    Zároveň ma k tomuto názoru vedie aj určitá paralela, a to, keď bol vydaný Zákon o zahraničných Maďaroch, tak poradný orgán Rady Európy pre medzinárodnoprávne otázky rozhodol, že zákon, ktorý prijal maďarský parlament, je v rozpore s právom Európskej únie. Zasadnutie poslancov maďarskej národnosti z okolitých štátov v parlamente v Budapešti bolo uskutočnené na základe podobného princípu, čiže je taktiež v rozpore s právom Európskej únie. V podstate títo poslanci napĺňajú politiku Budapešti a maďarskej vlády a nie politiku parlamentov, do ktorých boli volení v domovských štátoch.

    Vo svojom vystúpení chcem poukázať aj na určitý, nazvala by som to, nebezpečný aspekt. Totižto tu sa zavádza, vážení, nový pojem operačného politického priestoru Karpatská kotlina a vytvára sa politicko-etnický región na území štyroch až piatich štátov. Nielen spomínaní poslanci, ale tento operačný priestor v karpatskom oblúku si vytýčila aj polovojenská organizácia Maďarská garda, ktorá presadzuje nacionalistické a polofašistické názory maďarskej politickej strany Jobbik. Je to len náhoda? – pýtam sa. No určite nie!

    Navrhujem, aby sme okamžite upozornili Európsku úniu, pretože takéto revizionistické politické akty vrátane činnosti Maďarskej gardy sú v rozpore s poslaním Európskej únie a činnosť Maďarskej gardy je v rozpore s Mierovou zmluvou s Maďarskom, ktorú po 2. svetovej vojne podpísali víťazné mocnosti vrátane Československa.

    Vážené dámy, vážení páni, na záver môjho vystúpenia si nemôžem odpustiť jednu poznámku. To, že tu dnes v pléne nesedia poslanci Strany maďarskej koalície a tým tvrdo ignorujú nielen tento bod rokovania, nás ostatných poslancov, ale hlavne občanov Slovenskej republiky, z daní ktorých sú platení, a vôbec ma to neprekvapuje, zrejme sú si vedomí toho, že majú, ako sa hovorí, maslo na hlave a nemajú zrejme odvahu prísť sem diskutovať s nami, radšej si zvolili ľahšiu cestu, cestu tlačovky, kde sú len oni, hovoria to, čo sa im hodí, a nemusia čeliť aj eventuálne našej kritike. Nuž čo na to povedať? Vážené dámy a páni, odpovedzte si na to sami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán poslanec Lipšic. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Pani poslankyňa, tak sa pozerám po sále, vidím tu štyroch poslancov za SMER z 51-členného klubu, pardon, piatich, ešte pán predseda, som si ho nevšimol. Nevidím tu nikoho z HZDS. Pozerám, pozerám, nikto tu nie je z HZDS. Takže by som bol rád, keby ste potom tie kluby menovali všetky, aj vaše koaličné, zjavne ich vaše vystúpenie nejako zvlášť nezaujalo, možno to bude v tom.

  • Pani poslankyňa, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, zrejme vám ušlo, že vysvetlenie mali podávať poslanci Strany maďarskej koalície, takže tí tu mali sedieť, a preto som reagovala na nich. Ďakujem.

  • Pán poslanec Palko – do rozpravy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne a páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a takisto neprítomná jediná pani slovenská poslankyňa Karpatskej kotliny Katarína Tóthová, škoda, že tu nie je.

    Najprv si dovolím na úvod ešte poradiť pani poslankyni Belásovej, veď to je úplne v poriadku, že poslanec príde a má napísané starostlivo, že čo má povedať a že má spomenúť, že neprítomní poslanci SMK, ale naozaj ono to vyznieva blbo, keď sú tu neprítomní všetci poslanci SMK a v podstate skoro všetci poslanci SDKÚ, všetci poslanci HZDS sú tu neprítomní, aj vás tu je už trošku poredšie a zo SMER-u sú tu koľkí – piati, šiesti? Čiže tam tá pointa vypadáva, pani poslankyňa, viete. Čiže treba aj reagovať tak nejako akože on-line na situáciu, ktorá vzniká.

    Vážený pán podpredseda vlády Čaplovič, vážený pán predseda parlamentu, dokonca aj vážení poslanci zo SNS, ktorí ste tu vystupovali, v podstate musím povedať, že plus-mínus máte pravdu. V mnohom ste hovorili pravdu, aj keď to nebola celá pravda, ale to sa stáva. Toto sme, tento problém slovensko-maďarský, slovensko-maďarská kauza, toto sme aj my riešili ešte v čase, keď vy ste neboli v slovenskom parlamente, v prvej polovici roku 2002, to bolo vtedy, keď Orbánova vláda v Maďarsku prijala zákon o zahraničných Maďaroch a chcela financovať maďarské deti, buď to priamo, alebo cez nejaké organizácie, za to, že povedzme budú chodiť do maďarských škôl, čiže finančne ich vlastne takto chcela uplácať. Ja som vtedy bol zvedavý, že čo urobí SNS. SNS preukázala vtedy im vlastnú neschopnosť a neurobili proste nič.

    My sme vtedy pripravili protizákon slovenský, ktorý pripravoval 90-percentné zdanenie takýchto nejakých príjmov, ktoré by sa transferovali z Maďarskej republiky na Slovensko, a ja som vtedy ten zákon z tohto miesta predkladal. Poslanci SNS, keďže sami nič nevymysleli, čo im je akosi vlastné, tak...

  • Reakcia z pléna.

  • Vy ste tu v 2002 na jar, 2002 na jar, pán poslanec! Ale veď nevyskakujte, pán poslanec, čo vy si pamätáte z tej slovenskej politiky?! Vy ste tu neboli, ale iní tu boli. Dejiny Slovenska nezačínajú vaším vstupom do parlamentu, pán poslanec, no. (Reakcia z pléna.) Tam sedeli slotovci a tam sedeli malíkovci a všetci spoločne hlasovali za náš zákon vtedy.

  • Reakcie z pléna.

  • Čiže aby som sa vrátil k tej podstate. Neschopnosť SNS vtedy čokoľvek urobiť. A od tohto pojmu „neschopnosť“ by som sa rád teraz odrazil, pretože to je to, čo spája vystúpenie ako poslancov SNS, pán podpredseda vlády, bohužiaľ, aj vaše, aj vystúpenie pána predsedu parlamentu, neschopnosť, dajme tomu, že schopnosť pomenovať problém, ale neschopnosť ponúknuť akékoľvek riešenie, čo i len náznak nejakého riešenia. Najmä teda, pán predseda parlamentu Paška, vaše vystúpenie, nehovorím, že bolo nepravdivé, ono bolo také plačlivé. To bolo plačlivé vystúpenie.

    Takže aký je to, bavme sa o riešeniach. Ten problém, ten problém je vážny. Ten problém siaha až do roku 1923, keď Trianonská dohoda definitívne potvrdila, že z veľkého Uhorska sa stáva malé Maďarsko, a otázka je teraz – čo s tým?

    Slovenská národná strana, tá má aspoň nejakú jasnú koncepciu. Tá koncepcia je, že Maďarov na Slovensku treba vytlačiť do naprostej izolácie. To je koncepcia jasná. Keby ju kopírovali všetky slovenské politické strany, do 10 rokov by tu bolo Kosovo, Slovensko na medzinárodnej úrovni by preto všetko prehralo a prišli by sme o juh Slovenska a esenesáci by sa tak pozerali, že čo sa to deje, čo sa to deje. Čiže ich koncepcia je jasná a, samozrejme, totálne nezmyselná, hlúpa, je to koncepcia tlčhubov, je to koncepcia bezvýchodisková.

    Podstatne viac ma zaujíma stanovisko najväčšej vládnej strany SMER. SMER nevie, čo má robiť, pán podpredseda vlády. SMER nevie, že či má SNS tlmiť alebo či má SNS predbiehať.

    Pán podpredseda, musím povedať, že to, čo prežívame na diplomatickom poli ohľadne slovensko-maďarskej kauzy, tak to je naša diplomatická tragédia. To je naša slovenská diplomatická tragédia. Pretože, pán podpredseda vlády, naozaj platí to, aj čo ste vy povedali, úroveň ochrany menšín na Slovensku je vysoká, je úctyhodná, je chvályhodná, a napriek tomu toto nie sme schopní na diplomatickom poli predať. A vy sám dobre viete, že prečo to nie sme schopní predať. Pretože na diplomatických fórach Slovensko hovorí o tom, ako chránime menšiny, a tí, ktorí nám neprajú, vyťahujú výroky vášho koaličného partnera. Hneď zavedú reč na toho šaša na koni a strapatú ministerku a huňaté koníky a prechody transportérov z Budapešti na Slovensko, prechody tankov zo Žiliny do Budapešti a tak ďalej a už prehrávame. A už prehrávame. A toto nazývam tragédiou.

    Pozrite sa, ja mám taký pocit, že keď sa tak stretnú niekedy v Budapešti na hlavnej triede v kaviarni na rannej káve a nejakom koláči prezident Sólyom a prípadne aj Kinga Gönczová a aj Gyurcsány, aj Orbán, aj všetci dohromady, tak oni sa musia naozaj strašne tešiť. Musia si hovoriť, no tak Pán Boh ešte miluje maďarský národ, keď nám dal Jána Slotu.

    Musím povedať, že keby Ján Slota bol maďarský agent, že by sa nechoval inak, ako sa chová.

  • Reakcie z pléna.

  • On absolútne nabíja delá všetkým tým, ktorí v slovensko-maďarskej kauze stoja proti Slovensku. Všetkým tým nabíja delá. Ten váš Ján Slota je ako ten „kanonýr“ Jabúrek, ktorý len stojí „u kanónu a láduje“.

  • Reakcie z pléna.

  • Viete čo, zopár tlčhubov ma tu nebude umlčiavať, to vám hovorím úplne otvorene.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, pán poslanec, ja vás chcem požiadať len o jednu...

  • Reakcie z pléna.

  • Ale veď ja si nemyslím (reakcie z pléna), ja si nemyslím, že Ján Slota je maďarský agent. Ján Slota na to nie je ani finančne odkázaný (reakcie z pléna), on na to nie je finančne odkázaný, peňazí má dosť z iných zdrojov (reakcie z pléna), Ján Slota toto robí pre Maďarskú republiku zadarmo. On to robí pre nich zadarmo.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, môžem vás na chvíľočku prerušiť? Pán poslanec, buďte taký láskavý a rešpektujte, že vediem ja túto schôdzu. Pán poslanec, chcem vás požiadať o nič iné, rešpektujem váš názor, skúste voliť slová, ktoré sú primerané.

  • Pán predseda parlamentu, prosím vás, vy ste mali zasahovať, keď tu Ján Slota táral tie svoje „drísty“. Vtedy ste mali zasahovať.

  • Nech sa páči, ja som rád, že dáte najavo svoju mieru intelektu aj prostredníctvo kamier, aký máte pojmový aparát.

  • Pán predseda, pán predseda, prosím, neprerušujte moje vystúpenie.

    S dovolením, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády Čaplovič, keďže táto politika, ktorú robíte, je úplne bezvýchodisková a bezkoncepčná, tak dám vám zopár rád, dobre mienených rád.

    Pozrite sa, keď niekto je v radoch SMK, v radoch maďarských politikov na Slovensku extrémista, a sú takí, vieme, že takí sú, v tom sa zhodujeme, treba ich nejakým spôsobom izolovať. Keď sa niekto chová tak, že preňho Trianon trauma nie je, tak ho treba vťahovať do spolupráce. Musím povedať, že ak niekto má nejaké posledné zvyšky citu pre toto, tak ste to vy, pán podpredseda vlády. Nakoniec aj preto vám uštedril Ján Slota dosť hlúpu nadávku, keď spomínal nejakých senilov, ja som stál vtedy na vašej strane a vždycky budem stáť na vašej strane. Dneska ste Jánovi Slotovi tlieskali, no tak chápem, že politik všelijaké obete prináša, keď je vo vláde.

    Po druhé, keď niekto kritizuje Maďarov oprávnene na Slovensku, je to v poriadku. Treba ich kritizovať. Keď niekto uráža povedzme ich kráľa, ktorý je svätým v katolíckej cirkvi, nebojte sa ich zastať. Na to nemôžete doplatiť.

    Po tretie, dohodnite sa vo vládnej koalícii, dohodnite sa vo vládnej koalícii, že odtiaľ nebudú zaznievať žiadne výroky, ktoré okamžite nahrávajú a ktoré okamžite budú používať tí, ktorí v slovensko-maďarskom spore stoja na tej protislovenskej strane. Na tomto sa, prosím, dohodnite. Je to záujem Slovenskej republiky.

    Ďalej, buďte diplomaticky aktívni. Buďte diplomaticky aktívni, čo ste urobili v prípade Maďarských gárd na Slovensku? Čo ste urobili? Povojnové dohody hovoria o tom, že Maďarská republika nesmie pripustiť existenciu paramilitaristických organizácií, ktoré sú revizionistické, ktoré hovoria o zmene hraníc. To znamená, že Slovenská republika má plné právo nielen protestovať, má plné právo žiadať zákaz, zákaz takýchto organizácií. Kedy váš minister zahraničných vecí také niečo žiadal, explicitne, kedy? Kedy ste to žiadali vy, pán podpredseda vlády? Nikdy! Organizujete takéto prázdne reči tuná v Národnej rade Slovenskej republiky. Buďte diplomaticky aktívni. Organizujte úplne vecné, seriózne, pokojné rokovania o návrate umeleckých cenných pamiatok na Slovensko, ktoré sa dostali v rôznych vlnách na územie dnešného Maďarska. Keď to dokázali komunisti koncom 60. rokov, prečo to vy nerobíte? Minulý rok sme tú tému otvorili. Prosím, ťahajte tie veci dokonca.

    Toto bolo zopár dobre mienených rád, pán podpredseda vlády, ktoré vám dávame z opozičných lavíc.

    A úplne posledná poznámka na záver. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, nie ste hovorcami slovenskej suverenity a slovenskej zvrchovanosti. Pred pol rokom v tejto sále ste hlasovali za Lisabonskú zmluvu. Pripomeniem, kto za ňu hlasoval: strany, ktoré vedú Robert Fico, Vladimír Mečiar, Ján Slota a Pál Csáky. Kto hlasoval za Lisabonskú zmluvu, hlasoval za to, aby dôležité veci národného a štátneho záujmu Slovenskej republiky boli odteraz rozhodované nie tu na Slovensku, ale v Bruseli. Inými ľuďmi, inými politikmi, nie politikmi Slovenskej republiky. Takouto dôležitou vecou národného záujmu je aj otázka politiky voči národným menšinám. Čiže keď niekto hlasoval za Lisabonskú zmluvu, nech nehovorí o Mníchove. Nech nehovorí o Mníchove. Mníchov bol o násilí zvonku. Ale tu na Slovensku niektorí politici úplne dobrovoľne odovzdali kompetencie do zahraničia. Prečo to urobili? Čo to bolo? Čo bol motív? Hlúposť, zradcovstvo alebo snaha spravovať eurofondy? Toto by sme sa radi niekedy dozvedeli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky – pani poslankyňa Belásová, Jaroslav Paška, Damborská, Rydlo, pán podpredseda Číž s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť. Ešte, samozrejme, pán podpredseda vlády, vy môžete. Aj pani poslankyňa Belásová.

    Tak, pán poslanec Jaroslav Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán kolega, viete, každý sme iní. Niekto, ako sa hovorí, má čo na srdci, to na jazyku, takže keď sa pán Slota vyjadruje expresívne, je to dané povahou. Vy to viete troška obaliť a, povedal by som, vaše vyjadrenie je možno rovnako zmysluplné, ale je povedané inými slovami. Myslím, že by nemalo byť predmetom kritiky, keď sa niekto vyjadruje priamočiaro, keď nie je zákerný, keď nie je úlisný.

    Ďalšia vec, poďme teda k tomu meritu. Súhlasím s vami, že možno by sme mali byť teraz, v tejto etape, aktívnejší v diplomacii, pretože tých aktivít zo strany Maďarska, ktoré poškodzujú Slovenskú republiku a poškodzujú vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi, čo je ešte väčší problém podľa môjho názoru, je hodne. Sú to Maďarské gardy, je to to, čo sa robí v diplomacii, a sú to aj niektoré aktivity, ktoré sú zo strany našich kolegov poslancov, ktoré vyvolávajú určitú nervozitu a možno nie sú ani myslené tak, ako dopadajú, ako vyzerajú, ale nemáme odpoveď z druhej strany, čo svojou účasťou na týchto fórach chceli dosiahnuť.

    No ale vrátim sa aj k vášmu pôsobeniu, pretože ste to hodili na túto vládu, akože vláda nič nerobí, že zodpovedá za tento stav. Viete, ono status quo, ktorého sa domáhajú naši slovenskí poslanci maďarskej národnosti, to ste vytvorili vy počas ôsmich rokov vlády pána Dzurindu, kde váš pán kolega Fronc zakladal maďarskú univerzitu a za vášho pôsobenia sa dostali do škôl učebnice, kde boli v rozpore s platnou legislatívnou napísané kompletné texty aj s názvami v maďarskom jazyku. To znamená, že vy ste umožnili porušovanie zákonov v prospech maďarskej menšiny...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Chcem povedať iba jednu vec, nerád to hovorím, prosím vás, ja si vyprosím, aby ste v parlamente hovorili o svojich kolegoch z ktorejkoľvek politickej strany, že sú to tlčhubovia. Ja sa nepovažujem za tlčhubu, a pokiaľ viem, ani pán predseda Slota, môj kolega v poslaneckom klube, predseda Slovenskej národnej strany v slovenskom parlamente nikdy nepoužíva také výrazy, ktoré by neboli kompatibilné so Slovníkom slovenského jazyka. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja len na adresu pána poslanca Palka asi toľko, že žasnem nad tým, on ako najkompetentnejší vynáša rozbory programov všetkých politických strán a stúpa do svedomia všetkým politikom.

    Postavili ste sa, pán Palko, do úlohy hlavného mentora nielen Národnej rady Slovenskej republiky, ale ako by aj celého Slovenska. Kritizujete všetkých okolo vás, len nie seba. Tak ako vy máte názor na iných, aj iní majú názor na vás, len vám to verejne nevykrikujú. Srší z vás zlosť a nenávisť. Slovenský národ vám dá v ďalších voľbách odpočet vašich skutkov a pevne verím, že zapadnete do zabudnutia. Po mnohých rokoch, čo tu ondulujete vzduch, doslova ondulujete vzduch, nič za vami nevidno.

    Ďakujem vám.

  • Vaša reakcia. Ešte pán podpredseda Číž, prepáčte, bol prihlásený.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, fakt poviem, že svojím vystúpením vlastne naplním váš cieľ tohto vystúpenia, upozorniť na seba. Ale fakt som vám vďačný, že ste nečítali trestné spisy a podobne, že v náznaku tam bol aj vecný postoj, ktorý rešpektujem a považujem ho za legitímny. V každom prípade vaše vyhlásenia sú na hranici urážky medzi poslancami a to naozaj je vo zvláštnom rozpore s tým, že sa tu predstavujete ako inteligentný človek, ktorý chce diskutovať inteligentne. Takže by som sa aj ja, ak som ja ten prítomný tlčhuba, tiež by som vás poprosil, lebo ja to budem považovať za urážku, ale urobím všetko preto, aby som to nemusel verejne hovoriť.

    A vecne k otázkam, o ktorých ste hovorili, viete, už v prvom ročníku na právnickej a politologickej fakulte sa učia, že ak sa hľadajú nejaké životné ciele nejakých, povedzme, že národných spoločenstiev, tak sa hovorí o ochrane hraníc a o ochrane národných zdrojov. Vy aj so stranou, ktorú ste vtedy reprezentovali, ste, čo sa týka národných zdrojov, ako urobili ale úplný poriadok, teraz diskutovať o pár kompetenciách a vyprávať o nejakých fondoch je úplne irelevantné a nestojí to ani za dialóg. Ale povedať som vám to musel.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, vy... Potom môžete reagovať. Zareagujete.

    Nech sa páči, pán poslanec, reagujte na faktické poznámky.

  • Ja som aspoň toľko úcty prejavil voči prítomným poslancom zo Slovenskej národnej strany, že som pozorne počúval ich dlhé vystúpenia. Panie poslankyne, páni poslanci zo SNS, vystúpenie predsedu poslaneckého klubu nebolo zaujímavé ani pre vášho predsedu. Dal prednosť, ako sme sa dopočuli, médiám. A to už nehovorím o ďalších poslancoch vládnej koalície, drvivej väčšine poslancov za SMER a v podstate všetkých poslancov za HZDS.

    Vážený pán poslanec Rydlo, vráťme sa k meritu toho, čo som povedal. Pán poslanec, aké riešenia navrhujete? Aké riešenie slovensko-maďarského sporu navrhujete vy? Aké navrhuje Slovenská národná strana? Stále o tomto hovoríte. Stupňujete napätie a neprinášate žiadne riešenia. Toto je podstata vašej politiky. Ja som aspoň načrtol nejaké riešenia, ktoré som odporúčal podpredsedovi vlády Slovenskej republiky. A vy nerobíte naprosto nič.

  • Pán podpredseda vlády, môžete vystúpiť teraz.

  • Vážený pán poslanec Palko, ja chcem skutočne trošku ukľudniť tú atmosféru, lebo na pôdu tohto parlamentu nepatrí navzájom urážanie tých druhých a hľadanie nejakých rozkolov. Ja vás chcem len upozorniť, že táto vláda Slovenskej republiky napĺňa princípy reciprocity a na každých bilaterálnych rokovaniach, ktoré sa napríklad na mojej úrovni uskutočnili štyri tohto roku s ministrom a vedúcim Úradu vlády Kissom, dvakrát v Maďarsku a dvakrát na Slovensku, sme upozorňovali na problémy, ktoré sú aj zo strany SMK. A súčasne som upozorňoval aj na to, ako žije naša národnostná menšina v Maďarsku. Ja som sa tohto roku zúčastnil najmenej piatich alebo šiestich výjazdov na maďarské územie, kde žije naša národnostná menšina. Pýtam sa vás ako ministra vnútra, keď ste boli, koľkokrát ste navštívili slovenskú národnostnú menšinu v Maďarsku, koľkokrát ste obhajovali záujmy slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku?

    Pýtam sa aj preto, že predchádzajúca vláda dávala každoročne na zahraničných Slovákov okolo 3 milióny, naša vláda dáva každoročne 40 miliónov a ešte osobitne rieši mnohé veci, pre ktoré uvoľňuje finančné zdroje aj zo Všeobecnej pokladničnej správy preto, aby sme pomohli Slovákom v zahraničí. A nejde len o Mlynky, teraz ide o slovenskú školu v Užhorode, teraz pôjde v budúcnosti o aktivity vo vzťahu k rumunským Slovákom a naozaj máme záujem, aby sme skutočne pomáhali Slovákom, na rozdiel od toho, že to finančne z vašej strany nikdy nebolo plne pokryté.

    A na druhej strane sa pýtam ešte jednu vec, osem rokov ste vládli a najmä za tých osem rokov, keď sa prijímali isté, poviem, štandardné návrhy zákonov vo vzťahu k národnostným menšinám, osobitne sa to vždy väčšinou týkalo len jednej národnostnej menšiny, napríklad, že osempercentné zvýšenie štandardov alebo normatívov na jedného žiaka pre národnostné školy platilo len pre maďarskú národnostnú menšinu. Na to som vždy poukazoval, my sme to až teraz zmenili, že to patrí každej národnostnej menšine na Slovensku. A prijali sa také veci, ktoré bolo potrebné, samozrejme, prijať aj vo vzťahu k Rade Európy, aj vo vzťahu k Európskej únii. Ale na druhej strane, čo ste žiadali recipročne v tom období od Maďarskej republiky, aby sme to vyvážili? My sme sa dostali do situácie, že sú tu prijaté isté normy, prosím, akceptujeme ich. Ak akceptujeme, hovoríme, že to je status quo, a na druhej strane sme teda v istom spôsobe v defenzíve, lebo tú defenzívu ste urobili vy. Za osem rokov ste v rámci reciprocity nežiadali Maďarskú republiku, a keďže prijímame také a také zákony, aby rovnaké zákony boli prijaté v Maďarskej republike.

    Po ďalšie, ak sa týka, a to budem hovoriť, možnože aj iste pán predseda Národnej rady to niekoľkokrát zopakoval, tie bilaterálne rokovania, my neustále na to upozorňujeme. A teraz poviem, na rokovanie, ktoré sa konalo pod naším predsedníctvom v Rade Európy v predchádzajúcom polroku, keď bola zvolaná konferencia a významné zasadnutie k 10. výročiu prijatia Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov a toho Rámcového dohovoru o menšinách, ktorý sa prijal v roku 1998, je k tomu 10. výročiu, pred desiatimi rokmi. My sme jasne a mojimi ústami na tomto zasadnutí konštatovali, že riešenie také, aké bolo doteraz vo vzťahu k národnostnej menšine a čo sa týka maďarskej národnostnej menšiny, nie je prijateľné a budeme sa snažiť vytvárať štandardizáciu ku všetkým národnostným menšinám rovnako. A že aktivity, a informovali sme aj pána hlavného komisára pre národnostné menšiny Rady Európy, pána Hamarberga, ktorý nám jednoznačne potvrdil tieto naše konkrétne kroky, ktoré chceme robiť. Dneska sme ďaleko voľnejší aj v Rade Európy, aj v Európskej únii, aj v Európskom parlamente a musím vám povedať, že postupne sa váhy prekláňajú na slovenskú stranu. Lebo sa snažíme vždy, keď sme, či už sme na úrovni Európskeho parlamentu, či už sme na úrovni s európskymi komisármi, keď rokujeme, alebo v Rade Európy, alebo v OBSE a tak ďalej a tak ďalej, presadzujeme záujmy reciprocity a presadzujeme, poukazujeme na isté negatívne stránky, ale nechceme to zväzovať zákonmi. My chceme skutočne vytvoriť podmienky na to, aby Európa poznala, kto je problémom v strednej Európe, a že predovšetkým sú to politické strany, nie menšiny, nie maďarská národnostná menšina, ale politické strany, ako je SMK, ktorá zneužíva a robí vazala z maďarskej národnostnej menšiny a zneužíva ich aj v rámci Európskej únie, aj v rámci Európskeho parlamentu, aj v rámci Rady Európy a takýmto spôsobom diktuje si svoje podmienky. A o tomto chceme aj hovoriť dnes a hovoríme dnes, pretože naozaj problémom nie je maďarská národnostná menšina.

    Ja som zopakoval znovu, budem rokovať s každým, s občianskymi združeniami, samosprávami, ale takýmto spôsobom rokovať ako s SMK, ktoré sa pasuje za jediného zástancu v parlamente národnostnej menšiny, nemienim rokovať ďalej takýmto spôsobom, ako sa to rokuje dnes.

    Čiže máme svoje stanoviská, máme svoje názory a budeme rokovať s maďarskou národnostnou menšinou, ale nie reprezentovanou SMK, ale odbornými profesijnými zväzmi, samosprávami a tak ďalej, lebo tí skutočne zastávajú záujmy maďarskej národnostnej menšiny a tí teda konštatujú, že nie je to také zlé na Slovensku, ako to často tvrdí a politicky zneužíva SMK. Čiže robíme všetko pre to, snažíme sa robiť, ale nie zákonmi, nie rigidne, ale dohovorom, dialógom. A musíme naprávať to, čo ste za osem rokov v minulom období, keď ste boli u moci, zmeškali v rámci reciprocity.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Lipšic. Končím možnosť prihlásiť sa.

  • Pán podpredseda, keď vám vadil tón vystúpenia pána poslanca Palka, ktorý sa mne zdal byť pomerne primeraný, ale ja som vždy prekvapený tým, ako vládna koalícia vrátane predsedajúcich schôdzí hodnotí vystúpenia vládnych poslancov, vládnych ministrov a opozície. Čo sme tu už sa napočúvali od vládnych poslancov, koľko vulgárnych urážok od ministrov. Nikdy neboli prerušení predsedajúcim schôdze, nikdy neboli upozornení, nikomu to nevadilo, nikto neodchádzal. Takže taká minimálna miera principiálnosti a konzistentnosti by sa vyžadovala pred tým, ako ktokoľvek tu začne upozorňovať na dodržiavanie etických pravidiel. Inak to je absolútne falošné a farizejské.

  • Pán poslanec Mikloško – do rozpravy.

  • Chcem len podotknúť, že vystúpenie mám krátke, chcem len podotknúť, že pán poslanec Palko potom sa ohradil a povedal, že tlčhubovia, keď na jeho vystúpenie ľudia tu kričali, konkrétne, pán kolega Rafaj, si mu tykal a vykrikoval, potom on odkázal, že teda sa nedá umlčať tlčhubami, aby to bolo dané na správnu mieru. Dobre.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, Fórum poslancov Karpatskej kotliny, bolo to provokatívne uznesenie zo strany maďarského parlamentu a bolo to provokatívne zo strany tých politických strán v maďarskom parlamente, ktoré za toto uznesenie hlasovali. Čiže to bolo a je provokatívne, svedčí aj celé dnešné rokovanie celého dopoludnie, ktoré tomu venujeme a budeme venovať ešte v utorok.

    Dnešné politické vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom sú zlé, treba to otvorene povedať. Z maďarskej strany ich komplikujú niektorí maďarskí politici svojimi výrokmi i gestami. V súčasnosti z maďarskej strany komplikujú tieto vzťahy napríklad predseda FIDESZ-u Viktor Orbán, prezident Sólyom, predsedníčka parlamentu Szili Katalin a mlčanie takmer všetkých maďarských politikov včítane liberálnych k maďarským gardám, včítane, bohužiaľ, aj pani ministerky Gönczovej.

    Ale treba rovnako povedať, že zo slovenskej strany tieto zlé vzťahy, ktoré dneska medzi týmito dvomi krajinami existujú, a to vidíme na tom, že naši vrcholní politici sa nevedia stretnúť, zo slovenskej strany komplikuje tieto vzťahy svojimi vulgárnymi vyjadreniami predseda koaličnej vlády a predseda koaličnej vládnej strany Ján Slota, ale rovnako vznik maďarských učebníc vlastivedy, ktorých, prepáčte, ktorých primitívnosť uznal už aj minister školstva za SNS Ján Mikolaj.

    Samozrejme, v tejto atmosfére účasť všetkých poslancov SMK na nedávnom Fóre poslancov Karpatskej kotliny je, samozrejme, tiež provokujúce, a znovu to dokazuje dnešný bod rokovania, a to provokujúce a to napäté hovorí aj o tom, že o tom stále rokujeme a že maďarskí poslanci tu nie sú.

    Dámy a páni, ale ak chce slovenský parlament vniesť vyvážený postoj do tejto situácie, musí sa vyjadriť vyvážene. Dávam preto doplnok k uzneseniu, ktoré navrhol predseda parlamentu Pavol Paška. Ten dodatok k uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky je takýto, nový bod E.: „Národná rada Slovenskej republiky odsudzuje vulgárne verejné vyjadrenia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu SNS Jána Slotu na adresu maďarských politikov a na adresu niektorých cirkvou kanonizovaných svätcov uhorskej histórie.“ Bod E sa potom stáva bodom F.

    Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o ňom hlasovalo ako o prvom, o tomto pozmeňujúcom návrhu. Ak ho slovenský parlament prijme, budem hlasovať za celé uznesenie. Ak nie, nezúčastním sa hlasovania, lebo uznesenie bez tohto vyvažujúceho prvku nemá žiadny do budúcnosti konštruktívny význam.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Rafaj s faktickou poznámkou. Končím, ešte páni poslanci Izák a Horváth, končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem. Jednoznačne musím odmietnuť, nesúhlas s takýmto dodatkom a tendenčným apendixom, ktorý sa snaží presadiť nezávislý poslanec do navrhnutého uznesenia. Pokiaľ by ste mali záujem o niektoré expresívne vyjadrenia, mám tu celý zoznam, pokiaľ nerozumejú po slovensky, mám to aj v angličtine preložené. Napríklad niektorí poslanci za SMK sa vyjadrili, citujem: „Konečne sa hovno oddelilo od vody“, „Skutočnými vojnovými zločincami sú tí, čo vymysleli Trianon“, „Nech je Dunaj náš“, „Južná hranica ubližuje Maďarom“, „Prečo sa Maďari nechopili zbrane?“, „Nabrúsme kosy a cepy a vyžeňme tých krpčiarov na sever“, „Na Slovensku existuje každodenný pouličný fašizmus“, „Na Slovensku je kultúrny fašizmus a jazykový imperializmus“ a tak ďalej a tak ďalej. To je zbytočné citovať.

    Takže neviem, neviem, prečo si predovšetkým nezávislí poslanci zvolili ako subjekt svojho zviditeľňovania predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu. A hoci súc, volajú po akomsi vyváženom postoji, sami sú nevyvážení tak, že keby zafúkal vietor, ako stoja na tej jednej nohe, tak by hneď padli dole. A len chcem na margo vyváženia uviesť, že práve v roku 2003 sa podľa správy, ktorú som tu citoval, Úradu pre Maďarov v zahraničí, definitívne skončil spor podpisom dvojstrannej dohody o podpore menšín. Takže vy ste takto, pán istý poslanec, ktorý ste tiež sa vyjadrovali, ukončili údajný spor podpisom o dohode.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážení páni kolegovia, skutočne ťažko sa tu počúvajú niektoré názory a nedá mi povedať, že po vystúpení pána poslanca Palka je potešujúce, že aspoň pán poslanec povedal teraz, že účasť poslancov za maďarskú koalíciu je alarmujúca, je skutočne odsúdeniahodná, lebo mali by sme sa zamerať skutočne na túto vec a nie tu obracať pozornosť, ako urobil pán poslanec Palko, na SNS, tobôž na pána predsedu, ktorý skutočne má veľký podiel na tom, že sa upozorňuje na to, čo tu skutočne chce maďarská koalícia dosiahnuť, že je to hrozba pre Slovensko a on sa takto skutočne nemiestne až, by som povedal, odsúdeniahodné pre poslanca slovenskej Národnej rady vyjadril na adresu pána predsedu Slotu.

    Je dôležité, si myslím, povedať, že by všetkým nám mala chýbať účasť skutočne poslancov maďarskej koalície, ktorí tu za bývalej vlády dosiahli nadštandardné práva a teraz hovoria o tom terajší poslanci terajšej opozície, že sa im dovolili tieto práva a že sme my za to nebodaj zodpovední. Myslím, že tú väčšiu, najväčšiu zodpovednosť za to skutočne nesú oni a mali by teraz spoločne hľadať také riešenia, aby sme v rámci Európy tú hrozbu, ktorú niektoré maďarské šovinistické kruhy presadzujú cez SMK, na Slovensku zamedzili.

    Takže chcem sa skutočne spýtať, prečo ste dovolili tie nadštandardné práva tu na Slovensku pre maďarskú koalíciu a prečo ešte teraz poukazujete na to, čo Slovenská národná strana skutočne...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, dovoľte mi vyjadriť súhlas s tou časťou vášho vystúpenia, kde hovoríte o tom, že ide o provokáciu. Celkom určite ide o provokatívne postoje vyjadrované z maďarskej strany, ale dovoľte mi vyjadriť rovnako aj nesúhlas s tou časťou vášho vyjadrenia, tak ako nesúhlasím aj s vyjadreniami pána poslanca Palka, v tej časti vášho vyjadrenia, kde hovoríme o napätí vo vzájomných dvojstranných vzťahoch, ktoré majú podľa vás trvať v tomto volebnom období. Vy implicitne sa snažíte podsúvať, že tieto napätia, ktoré takto pociťujeme, sa vzťahujú len na toto obdobie. No celkom určite, všetci dobre vieme, že tieto napätia vo vzájomných vzťahoch s Maďarskou republikou trvajú viac rokov, pokrývajú niekoľko volebných období, dokonca výrazné napätia boli v čase, keď ste boli aj vy, vaša strana, v ktorej ste boli, pri moci, takže by som to nespájal len sú súčasnosťou. Celkom určite nie. Keď hovoríme o napätí, tak vieme dobre, že bolo dlhoročné, viacročné, aj keď malo svoju sínusoidu, bolo viac cítiť alebo menej cítiť. A teda dovolím si vyjadriť nesúhlas s implicitným podsúvaním tohto napätia tak, aby bola za to zodpovedná len táto vláda alebo politici v tejto vláde. Nesúhlasím s tým. Ďakujem.

  • Veľmi stručne. Provokatívnosť toho celého sú názvom kontextu zlých vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom. Proste v pokojnej atmosfére sa dá všetko riešiť ináč. Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú napäté, naši prezidenti sa nestretli oficiálne ani raz, naši predsedovia vlády sa nestretli ani raz, to nie sú normálne vzťahy medzi susednými krajinami.

    A prosím vás, prestaňte tu už rozprávať o neúčasti poslancov SMK na tomto zasadnutí. Ján Slota nebol za dva roky ani raz na výbore, nebol ani raz zúčastnený. Povedzte Jánovi Slotovi, nech si plní svoje poslanecké povinnosti! Ani raz, ja som v tom výbore čo on, ani raz nebol za dva roky na výbore. Úplne kašle na celý parlament! Čo tu vy idete koho ťahať za to, že má byť, alebo nemá byť na zasadnutí. Začnite od vášho cteného pána predsedu Jána Slotu!

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušujem rokovanie, budeme pokračovať o tomto bode programu, vyhlasujem, prerušujem rokovanie, budeme pokračovať v utorok ráno o 9.00 hodine. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 12.33 hodine.