• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem vám všetkým príjemný deň.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali: podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky pani Anna Belousovová, ďalej podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška, ako i poslanci Peter Gabura, Martin Kuruc, Vladimír Mečiar a Ľuboš Micheľ.

    Pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 712 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 712a.

    Vítam na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky pána ministra zdravotníctva, pána Rašiho a prosím ho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

    Návrh zákona upravuje postup detekcie alkoholu, omamných látok a psychotropných látok u osoby. V predloženom návrhu sú zadefinované maximálne povolené hodnoty obsahu alkoholu v krvi, resp. miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu u osoby pri vyšetrovaní dychovou skúškou prístrojom a pri lekárskom vyšetrení plynovou chromatografiou. Návrh zákona ďalej definuje postup pri detekcii na prítomnosť omamných látok a psychotropných látok u osoby príslušníkom Policajného zboru až po potvrdenie požitia omamnej a psychotropnej látky a to laboratórnym vyšetrením realizovaným v toxikologických laboratóriách zo vzorky krvi odobratej v zdravotníckom zariadení.

    V návrhu zákona sa súčasne upravuje zriaďovanie a prevádzkovanie protialkoholickej záchytnej izby, ktorú bude môcť zriadiť obec všade tam, kde si to bude vyžadovať spoločenská situácia v dôsledku častého rušenia verejného poriadku a násilností pod vplyvom alkoholu.

    Ďalej návrh zákona vypúšťa povinnosť prevádzkovať protialkoholické záchytné izby pri zdravotníckom zariadení, čím sa rozširuje možnosť obciam zriadiť záchytnú izbu ako zariadenie obce alebo je prevádzkované inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou po dohode s príslušnou obcou. Súčasne sa upravuje aj kompetencia obcí pri zriaďovaní protialkoholických záchytných izieb, definujú sa skutkové podstaty priestupkov a ukladanie pokút.

    Vážený pán predsedajúci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Antonovi Bobríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, verejnosť, máme jednu zastúpenú, takže aj tú vítam, predkladám spoločnú správu gestorského výboru tak, ako ma poveril svojím uznesením výbor na základe rokovacieho poriadku § 80.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čo je tlač 712.

    Podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladám túto spoločnú správu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 997 z 11. septembra 2008 určila prerokovanie tohto predloženého návrhu zákona a bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, kde bol návrh zákona schválený so zmenami a doplnkami – uznesenie č. 482 z 15. októbra 2008, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý prerokoval a návrh zákona odporučil schváliť so zmenami a doplnkami v zmysle uznesenia č. 212 z 9. októbra 2008. Takisto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval vládny návrh zákona a dňa 14. októbra 2008 neprijal uznesenie, nakoľko pri hlasovaní o návrhu uznesenia nebol uznášaniaschopný, je to výpis zo zápisnice č. 37 schôdze výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona dňa 13. októbra 2008 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, to je uznesenie č. 116 z roku 2008.

    Gestorský výbor odporúča schváliť návrh zákona s odporúčanými doplnkami a návrhmi. Súčasne gestorský výbor navrhuje hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 5, 7, 8, 9 spoločne s odporučením schváliť a body 4, 6, 10 s odporučenom neschváliť. Zároveň ma výbor schválil a poveril ako spravodajcu predložiť túto spoločnú správu.

    Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu prihlášku písomne, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Katarína Tóthová, pán poslanec Viliam Novotný, pán poslanec Peter Markovič a pán poslanec Tomáš Galbavý. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona.

    A slovo dávam pani poslankyni Kataríne Tóthovej. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa úvodom svojho vystúpenia odvolala na moje vystúpenie v prvom čítaní, kde som upozorňovala, že tento legislatívny návrh v podobe, v ktorej je predložený, nedosiahne ten zámer a cieľ, ktorý je proklamovaný predkladateľom a upozorňovala som, že ide o vážny spoločenský problém, že Slovenská republika je jediná krajina, ktorá nemá záchytné izby pre opilcov, myslím, v strednej Európe. Upozorňovala som, že takúto inštitúciu sme mali. Žiaľ, počas Dzurindovej vlády tieto záchytné izby zanikli a vytvárali sa len akési oddelenia pri nemocniciach, poprípade vozili ľudí pod vplyvom alkoholu a návykových látok do nemocníc, kde medzi bežnými pacientmi boli nežiaduci prvok. Nepredpokladala som, že onedlho v tlači nie v jednom článku, ale v plejáde článkov obdobné pripomienky zaznejú a budú poukazovať ešte na viaceré nedostatky predloženého legislatívneho návrhu, ako som ja poukázala v prvom čítaní.

    Je mi veľmi ľúto, že toto musím konštatovať o vládnom návrhu, ale ja som už dávno v minulosti upozorňovala v tlači na potrebu vzniku a zriaďovania takýchto záchytných izieb, či už v súvislosti s riešením domáceho násilia, kde časť tých násilníkov, ktorí sú pod vplyvom alkoholického nápoja, možno týchto ľudí umiestniť v týchto zariadeniach. A dnes, keď sme v parlamente prerokovali legislatívny návrh, kde na 48 hodín domáci násilník môže byť vykázaný z bytu, v ktorom spôsobuje násilie, je táto otázka zo systémových pohľadov ešte aktuálnejšia, pretože práve realizácia aj tohto kroku pri eliminácii domáceho násilia môže byť užitočná, teda, myslím, záchytné izby pre opilcov.

    Dovoľte, aby som citovala stanovisko zo Sme z 18. októbra tohto roku, kde v mene Združenia miest a obcí Slovenska podpredseda združenia pán Jozef Turčány uviedol, že na základe predloženého legislatívneho návrhu vznik záchytných izieb pre opilcov je v praxi nereálny. „Za takýchto podmienok,“ citujem z jeho vyjadrenia, „aké sú v predloženom legislatívnom návrhu, nevznikne ani jedna záchytka.“ Nuž, potom sa pýtam, načo legislatívny návrh a ako bude v praxi tento právny predpis realizovaný. Veď predsa prijímame právne ustanovenia, pravidlá správania sa nie na to, aby sme sa tu pobavili v parlamente, ale na to, aby sme riešili problémy spoločnosti, ktoré skutočne sa budú aplikovať v praxi.

    Ďalej dovoľte, aby som citovala zo Staromestského kuriéra pod názvom Záchytné izby problém s alkoholom nevyriešia, no pre mesto sú nevyhnutné. Áno, Bratislava prezentuje nevyhnutnosť, ale taktiež autorka uvádza, že „za daného stavu možno vznikne len v Bratislave a nikde inde.“ Ďalej, Bratislavské noviny z 9. 10. 2008: „Mestá chcú záchytky, ale s podmienkami.“ Tam sa uvádza, čo všetko nie je v predloženom legislatívnom návrhu doriešené. Ďalej, Spravodajstvo zo dňa 3. októbra 2008: „Záchytky pre opilcov nemajú budúcnosť v takej legislatívnej podobe, ako sú predložené.“ Je tu kritika, citujem: „Ministerstvo vnútra si presadilo, aby aj dopravu opilcov zabezpečoval prevádzkovateľ, teda obec. Na to si však sotva niekto trúfne.“ Ja si dovolím povedať, že mnohé obce, ak nie takmer všetky, si netrúfnu. Ďalej je tu článok primára Novotného – nie je to článok nášho pána poslanca Novotného, aby som vec uviedla na pravú mieru –, ktorý jednoznačne hovorí, že záchytky sú aj problém zdravotný, že je to otázka, kto bude vykonávať službu v záchytke, doslova citujem „Opitý človek je chorý človek. Alkohol je sociálne akceptovaná droga a ten, kto ju akceptuje, musí garantovať aj zdravie.“ Nuž, štát akceptuje, štát, ako som už v prvom čítaní uviedla, vyberá dane z predaja alkoholických nápojov, nemalé dane, preto osobne zastávam stanovisko, že nemožno túto kompetenciu presunúť iba na obce a štát povie – ja nič, ja muzikant – a dokonca do originálnej pôsobnosti.

    Ja súhlasím s názorom, ktorý v minulom rokovaní vyslovil vo faktickej poznámke pán poslanec Petrák, že tento problém nie je komunálny problém, je to aj celospoločenský problém, preto nemôžeme presunúť kompetenciu výlučne na obce bez toho, že by sme finančné prostriedky nedali, bez toho, že by sme nezabezpečili zakotvenie, že to nie je originálna pôsobnosť. Veď predsa nemôže byť originálna pôsobnosť obce, keď to doteraz bolo v kompetencii ministerstva. Čiže, keď sa nezakotví skutočnosť, že uvedená kompetencia je prenesený výkon štátnej správy, čo už bude akosi navodzovať aj povinnosť finančne zabezpečiť, pretože v ústave táto otázka je riešená, pokiaľ ide prenesený výkon štátnej správy, štát je povinný zafinancovať. Pokiaľ nebude doriešené zabezpečenie dovozu osôb, ktoré sú pod vplyvom alkoholu tak silno, že je nutné ich umiestniť v príslušných záchytných izbách, pokiaľ nebude doriešená otázka, ako to bude s platením u nesolventných, tzv. návštevníkov týchto izieb a pokiaľ nebude aj doriešená personálna otázka.

    Je predložených viacero pozmeňujúcich návrhov, ja preto so svojimi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi nevystupujem. Budem čakať, čo z navrhnutých pozmeňujúcich návrhov bude hlasovaním prijaté. Osobne očakávam, že by sa ešte pán minister vyjadril, ako bude zabezpečený zdravotný dohľad v týchto záchytných izbách.

    Ďalej upozorňujem, že zo zákona, pretože som tak porozumela vaše pôvodné vyjadrenie, pán minister, v prvom čítaní, že nemocnice už nebudú mať s touto problematikou čo dočinenia, upozorňujem, že v platnom práve je jasne zakotvené, že osoby maloleté a mladistvé nemožno umiestniť v záchytných izbách pre opilcov. To znamená, že táto otázka naďalej ostáva v kompetencii nemocníc a to by som tu chcela zdôrazniť, že na to nemôžeme zabudnúť pri prezentácii tohto legislatívneho návrhu. A keďže dnes, žiaľ, je veľký počet maloletých a mladistvých, ktorí pijú systémom opiť sa do nemoty, sú na to nielen dôkazy v praxi, ale už aj lekári a sociológovia poukazujú na tento neželateľný trend, tak chcem upozorniť, že to je úloha, ktorú bude musieť zdravotníctvo plniť.

    Vraciam sa k pôvodnej myšlienke, teda, ak neprejdú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú predložené, ja tento legislatívny návrh nepodporím a obdobnú tendenciu vnímam aj u niektorých svojich kolegov. Pretože prijať zákon, o ktorom už dopredu vieme, že nebude na základe neho riešené to, čo je aktuálne k riešeniu, lebo opakujem, Slovensko nutne potrebuje záchytné izby pre opilcov, tak ak neprejdú pozmeňujúce návrhy, nemôžeme tento legislatívny návrh podporiť ani pri najlepšej snahe, ktorú máme pri prerokúvaní vládnych návrhov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa prihlásili pán Alexander Slafkovský, Viliam Novotný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámku na vystúpenie rečníka v rozprave.

    Slovo má pán poslanec Alexander Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Mňa akosi vybudila k faktickej poznámke poznámka, že za Dzurindovej vlády zanikli záchytky. Ja si pamätám, že už v roku 1993, 1994 boli s tým problémy, takže to bolo dávno pred pánom Dzurindom a ten problém sa ťahá už dlhé roky. Bohužiaľ, nevieme ho seriózne riešiť, pretože je to problém, ktorý potrebuje veľké množstvo peňazí. Na vlastné oči som videl v Helsinkách na ulici, ako zastavilo policajné auto za bieleho dňa, potácajúceho sa človeka bafli popod pazuchy, naložili do auta a odviezli. Evidentne opitý človek na ulici vo Fínsku nemá čo robiť. Majú to vymyslené, ako to urobia. Urobila to štátna polícia a zaviezla ho do zariadenia, ktoré má pod dohľadom štát. Ja si neviem predstaviť, že by sme toto mohli, že na základe tohto zákona my dnes u nás by sme mohli na ulici evidentne opitého človeka zobrať a odniesť do záchytnej stanice. Takže do záchytnej stanice sa dostane v podstate len človek, ktorý bude blízko bezvedomia, ktorý bude blízko toho, že ohrozuje na zdraví predovšetkým seba a keď sa preberie a naozaj sa vážne ohrozil, tak mu dôjde, čo všetko sa mu stalo a on bude žalovať obec, ktorá prevádzkuje záchytnú izbu za to, že sa mu niečo stalo, pretože to nebolo zabezpečené tak, ako to má byť. Tých sporov a náhlych úmrtí, úrazov a poškodení na zdraví, ktoré sa v stave opitosti, agresivity môžu stať, je nespočetné množstvo, preto si myslím, že v takejto podobe ani jedna obec do rizika otvorenia záchytnej stanice nepôjde.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. A ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som oceniť vystúpenie pani poslankyne Tóthovej. Možno len trošku pripomeniem, že prednedávnom sme prerokúvali aj jej návrh zákona, ktorý riešil problematiku ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov a trošku tam vidím tú paralelu, ako keby sme sa vždy snažili vo chvíli, keď si uvedomujeme, že štát nezvláda niektorú zo svojich kompetencií alebo oblastí, v ktorej by mal ponúkať verejné služby občanom, prehodiť na obce. Aj tam to bolo naznačené, ja viem, že hovorím o inej súvislosti, len to spomínam preto, lebo nie je to dobrý trend. Mali by sme povedať, že ak chceme delegovať na obce niečo, čo doteraz vykonával štát, mal by to byť prenesený výkon štátnej správy. Keď to takto zadefinujeme a dohodneme sa s obcami, myslím, že nebude žiaden problém, keď to obce, samozrejme, fyzicky vedia urobiť. Vo svojom vystúpení o chvíľu budem hovoriť aj o tom, že keď dáme obciam úlohu, aby opitého človeka previezli do protialkoholickej záchytnej izby, to celkom nejde, lebo obec, úradník obecného úradu nemôže obmedziť osobnú slobodu občana na ulici. To môže len polícia, štátna alebo mestská. Takže nie vždy sa to dá, ale určite by sa dal nájsť nejaký konsenzus so ZMOS-om, pretože ZMOS má záujem o to, aby protialkoholické záchytné izby vznikli, len treba nájsť nejaký konsenzus.

    A čo sa týka záveru vystúpenia mojej predrečníčky, pani poslankyne Tóthovej, chcem len podotknúť, že mňa ako opozičného politika vždy poteší, keď koaličný vyjadrí nesúhlas s tým, čo prináša vládny návrh. Len, bohužiaľ, väčšinou sa to potom pri hlasovaní neprejaví. Tak verím, že v tomto prípade to tak nebude. Myslím, že tie odvolávky na pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe boli zrozumiteľné. Ja ich aj vyjmem na samostatné hlasovanie.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky sa hlási pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem pekne. Samozrejme, pán poslanec Novotný, musí ísť o prenesený výkon štátnej správy, lebo potom je aj nárok na financie. Ja som sa len dotkla tej otázky, ktorú ste vy rozviedli, otázka dopravy do týchto záchytných izieb. Myslím, že tam sa zhodneme, pretože v prvom čítaní som to už jasne uvádzala.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Slafkovského, nuž, pán poslanec, ja nezvyknem hovoriť niečo, čo si neoverím. Posledná záchytná izba zanikla v roku 2004 – bola to záchytná izba v Bratislave – z dôvodu, že ju návštevník absolútne zdemoloval. Mečiarova vláda odišla v roku 1998. Na území republiky boli vtedy ešte viaceré záchytné izby. Trend nešiel v rozširovaní, v udržaní, v zabezpečení ich činnosti, trend išiel v postupnom upadaní a likvidácii týchto izieb. Pokiaľ by ste mne neverili, odkazujem na Staromestský kuriér, môžem vám to v momente ukázať a odkazujem aj na ďalšie články, ktoré taktiež mám tu. Ak máte záujem, v momente si to môžete tiež overiť.

  • Ďakujem.

    Ďalej do rozpravy k tomuto návrhu zákona je prihlásený predseda výboru pre zdravotníctvo, pán poslanec Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som do určitej miery pokračoval v tých myšlienkach, ktoré som tu prezentoval v prvom čítaní k predmetnej vládnej novele zákona.

    Chcel by som sa vyjadriť k dvom zásadným momentom, ktoré táto novela prináša. Ide o zvýšenie maximálne povolenej hladiny alkoholu u vodičov motorových vozidiel pri dychovej skúške na úroveň 0,1 ‰, resp. na 0,2 ‰ vo vyšetrovanej krvi. Navrhované ustanovenie považujem za nešťastné a škodlivé pre bezpečnosť cestnej premávky. Za nešťastný považujem tento návrh preto, lebo o tom uvažoval aj široko popularizovaný a medializovaný cestný zákon, ktorý ale Národná rada Slovenskej republiky po tom, čo ho nepodpísal prezident Slovenskej republiky, neschválila. Dnes v platnej legislatíve je povolená hladina alkoholu v krvi 0 ‰. Tento zákon teda ide cestou liberalizácie, s ktorou nemôžem súhlasiť. Táto liberalizácia je z pohľadu bezpečnosti premávky na pozemných komunikáciách škodlivá. Prečo? Ruší totižto psychologickú hranicu, ktorá je vžitá v celej slovenskej spoločnosti. Tá hranica by sa dala jednoducho pomenovať, keď šoférujem, nesmiem vypiť ani kvapku alkoholu.

    Ja si uvedomujem, že v mnohých krajinách vyspelého sveta je pri šoférovaní nejaká minimálna hladina alkoholu v krvi povolená. Uvedomujem si ako lekár aj tú skutočnosť, že existujú také zdravotné okolnosti, dietetické alebo metabolické, pri ktorých môže byť dychová skúška pozitívna, aj keď vodič nepožil alkoholické nápoje. Viem aj to, že krvná skúška, ktorú dnes bežne používame – plynová chromatografia, o ktorej hovoril pán minister – dokáže bezpečne preukázať hladinu alkoholu v krvi až nad 0,2 ‰. Napriek tomu, uvedomujúc si za aj proti tomuto návrhu, prikláňam sa k názoru, že by sme mali zachovať status quo.

    Dnes platí nulová tolerancia voči alkoholu za volantom a treba ju zachovať. Myslím si, že nikto nebol na Slovensku potrestaný za to, že mal pozitívnu dychovú skúšku na alkohol, keď krvná skúška, resp. lekárske vyšetrenie dokázali, že príčinou je zdravotno-metabolický dôvod. Preto tento návrh na liberalizáciu povolenej hladiny alkoholu za volantom nepodporím. Považujem ju totiž za zbytočnú a dokonca škodlivú, lebo ruší už spomínanú psychologickú hranicu. Zdravým, ktorí nemajú metabolický ani dietetický, ani iný zdravotný problém, akoby tak nevdojak povedala, že trošku vypiť môžu. A toto trošku vypiť môžu, je, to zas vieme my lekári a zdravotníci, veľmi nepresné. Záleží to od hmotnosti, od únavy, možno aj od fázy dňa, kedy človek alkohol požije a môže to spôsobiť veľa nešťastia v premávke na pozemných komunikáciách. To „trošku vypiť môžem“ je veľmi nebezpečné. Na Slovensku je určite bezpečnejšia psychologická hranica, keď šoférujem, nemôžem vypiť ani kvapku alkoholu.

    Druhý moment tohto zákona, ktorý považujem za možno ešte dôležitejší alebo rovnako dôležitý, je skutočnosť, o ktorej už hovorila pani poslankyňa Tóthová, že ministerstvo zdravotníctva sa veľmi elegantne, ale dosť nezodpovedne zbavuje problematiky zriaďovania protialkoholických záchytných izieb. Ich zriaďovanie prehadzuje na obce so značne vágnou formuláciou. „Protialkoholickú záchytnú izbu môže zriadiť obec.“ Citát zo zákona. Môže zriadiť obec. Považujem to za zlé riešenie.

    V jednom sa iste s pánom ministrom zdravotníctva zhodneme, záchytná izba nie je zdravotníckym zariadením a ani sa v nej občanovi neposkytuje zdravotná starostlivosť. Súhlasím. Záchytná izba je zriaďovaná a prevádzkovaná na účel zabezpečenia verejného poriadku v meste alebo obci. Súhlasím. Naozaj je to pravda. Navrhnuté riešenie je ale nezodpovedné a alibistické. Novela zákona navrhuje, povedané voľnými slovami, teda nech si to zriadia obce ako originálnu kompetenciu, nech si tam nejako vozia opilcov a starajú sa o nich a nech si to aj zaplatia, keď to chcú. Že prevádzkovanie záchytnej izby nie je zdravotná starostlivosť, s tým súhlasím. Ale že udržiavanie verejného poriadku a ochrana pred zneužívaním alkoholických nápojov nie je len záležitosťou obcí, na tom trvám. Udržiavanie verejného poriadku a boj proti alkoholu sú celospoločenské problémy, ktoré vláda nemôže len tak hodiť na krk obciam bez peňazí a na základe ich svojvôle. Ako to bude vyzerať v praxi? Bohaté mestá a obce, kde je, povedzme, aktívny starosta, si tieto záchytné izby zriadia. A čo zvyšok územia Slovenska? Chceme záchytné izby len v Bratislave a Košiciach a v niekoľkých vybratých mestách? Alebo tak, aby pokrývali celé územie Slovenska? To ochrana verejného poriadku už štátu nenáleží? Štát rezignoval na túto úlohu? Ochrana pred zneužívaním alkoholu je vecou obcí alebo problémom celospoločenského významu?

    Služby štátu sa za tejto vlády pomaly zhoršujú. Ľudia platia dane a odvody, vďaka ekonomickému rastu platia stále viac, ale štát nezlepšuje svoje služby verejnosti. Ba práve naopak, rezignuje na ne a prehadzuje ich na samosprávu. Rušenie verejného poriadku, opitý človek na ulici, ktorý ruší nočný kľud alebo spí na chodníku, už viac nie je problémom štátu ani ministerstva vnútra, ani ministerstva zdravotníctva, nech sa stará obec.

    Podľa návrhu zákona je dokonca aj prevoz opitého človeka do záchytnej izby vecou obce. A ako to má obec urobiť? Štátna polícia už pri rušení verejného poriadku opitou osobou nezasiahne alebo zasiahne a zavolá na mestský úrad, nech si ho odvezú. Ministerstvo zdravotníctva môže povedať, že prevádzkovanie záchytnej izby nie je zdravotná starostlivosť, s tým, ako som už povedal, súhlasím. Ale nemôžem súhlasiť s tým, že ministerstvo zdravotníctva rezignovalo na to, ako má vyzerať záchytná izba a kto by tam mal pracovať. Má tam byť toaleta, umývadlo, posteľ, dvaja na izbe, 15 na izbe, prádlo sa bude meniť každý deň, alebo sa nebude meniť, posteľ bude gumená, pacient bude osprchovaný, resp. klient, alebo nebude, keď sa náhodou povracia, očistia ho, alebo ho nechajú do rána ležať v zvratkoch? O tom sa nič nehovorí. To je vec obce. Obec nech si to vyrieši.

    Bude tam vyškolený zdravotnícky pracovník? Alebo aspoň pracovník, ktorý vie rozoznať zdravotné riziká? Kto prevezme zodpovednosť? To už odznelo vo faktickej poznámke pána poslanca Slafkovského. Kto prevezme zodpovednosť, ak opitý človek v záchytnej izbe zomrie? Kto posúdi, či mal byť radšej hospitalizovaný v nemocnici alebo ponechaný na záchytke? Myslím, že ministerstvo zdravotníctva by to malo zadefinovať. Ako má vyzerať protialkoholická izba a ako má byť vyškolený pracovník, ktorý tam pracuje, aby vedel posúdiť potrebu prevozu opitého na ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia?

    Dámy a páni, s navrhovanou novelou nesúhlasí ZMOS, nesúhlasí ani hlavné mesto Bratislava napriek tomu, že práve ZMOS a hlavné mesto Bratislava boli iniciátormi toho, aby sa nejako legislatívne riešili aj protialkoholické záchytné izby. Z toho jasne vyplýva, že sme nenašli dobré riešenie. Pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe, ktoré schválil gestorský výbor, síce vyriešili prevoz opitej osoby na záchytnú stanicu, zostáva to úlohou štátu, teda štátnej polície, resp. tam, kde nie je, obecnej polície. Ale pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli vo výbore pre verejnú správu, žiaľ, gestorský výbor nepodporil. Preto dávam návrh vyňať na samostatné hlasovanie body 4 a 10. Čiže dávam návrh vyňať na samostatné hlasovanie body 4 a 10. Tieto body riešia zriaďovanie záchytných izieb formou preneseného výkonu štátnej správy. Obce by ich zriaďovali v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva.

    Dámy a páni, SDKÚ – DS pripravila pozmeňujúce návrhy, ktoré predstaví za mnou idúci pán poslanec Markovič, čiže ja len veľmi okrajovo spomeniem tie, ktoré podľa môjho názoru predstavujú alternatívu k pozmeňujúcim návrhom výboru pre verejnú správu, alebo, keď chcete, ZMOS-u. Podľa mňa sú ešte prepracovanejšie a idú ďalej v riešení tejto problematiky. To znamená, že pri hlasovaní v druhom čítaní budeme mať na výber, či schváliť pozmeňujúce návrhy, ktoré pochádzajú od Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré prešli vo výbore pre verejnú správu, alebo podporiť tieto alternatívne pozmeňujúce návrhy, ktoré sú podľa mňa ešte prepracovanejšie vo vzťahu k ministerstvu zdravotníctva.

    Čo teda navrhujeme? Navrhujeme, aby protialkoholickú záchytnú izbu zriaďovala obec po dohode s ministerstvom vnútra. Nech je to naozaj o ochrane verejného poriadku. Čiže po dohode s ministerstvom vnútra s tým, že ministerstvo vnútra po dohode s obcou určí aj spádovú oblasť tejto záchytnej izby. Ministerstvo zdravotníctva má vydať všeobecne záväzný predpis o podrobnostiach personálneho a materiálno-technického vybavenia záchytnej izby. Na tom dosť lipnem a chcem vám to dať naozaj do pozornosti, že považujem za dôležité povedať, ako má záchytná izba vyzerať, či je to bývalá vrátnica na mestskom úrade, kde už nesedí vrátnik, alebo nejaká garáž, ktorá bola v pivnici, alebo je to nejaký priestor, ktorý musí spĺňať minimálne nejaké hygienické parametre a nejaké parametre na monitorovanie opitého človeka, minimálne kontrolovanie opitého človeka, aby sa, nedajbože, nestalo nešťastie. A, samozrejme, aj tento pozmeňujúci návrh túto činnosť obce navrhuje vykonávať v rámci preneseného výkonu štátnej správy.

    Poprosil by som vás o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, či už tých, ktoré som vyňal zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie, alebo tých, ktoré predloží pán poslanec Markovič.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Novotného sa nehlási nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A ďalší v rozprave vystúpi už avizovaný pán poslanec Peter Markovič, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ďakujem pánovi predsedovi Novotnému za komplexne vyčerpávajúci výklad cez stanovisko k predkladanému návrhu zákona, tak ja ho len tak veľmi kozmeticky doplním. Dovoľte mi teda sa pripojiť k tomu, čo tu už odznelo. Ja som už v prvom čítaní vyjadril pochybnosti o zvýšení tolerancie alkoholu v krvi za volantom, tak ako už spomínal pán predseda Novotný a osobne tiež rozumiem odborným argumentom, dokonca som ochotný aj ich akceptovať a v istom prípade aj podporiť. Argument to, že je to trend v rámci Európskej únie, že sme na to dostali nejaké odporúčanie, je podľa mňa veľmi slabý pri takej závažnej zmene a myslím si, že naozaj tie argumenty, ktoré odzneli, ako už bolo sprostredkovane spomínané zo strany, povedzme, prezídia Policajného zboru, sa mi zdajú pri takej závažnej zmene prinajmenšom nedostatočné. Ja si myslím, že je nebezpečné prelomiť túto psychologickú hranicu nulovej tolerancie alkoholu za volantom a absolútne sa stotožňujem s tým, čo povedal pán poslanec Novotný. Myslím si, že dnes, resp. ja osobne dnes nevidím dôvod na to, aby sme k takémuto vážnemu kroku pristupovali. Ak naozaj má Policajný zbor s týmto problém, tak si myslím, že by sa očakávala väčšia aktivita z jeho strany a nie zo strany ministerstva zdravotníctva. Myslím si preto, že by sme mali zotrvať pri súčasnej hranici nulovej tolerancie alkoholu za volantom. V tomto zmysle predložím aj pozmeňujúci návrh.

    Čo sa týka problematiky záchytných izieb, tam v súznení s predsedom výboru pre zdravotníctvo chcem povedať to, čo som už spomínal v prvom čítaní, ale aj vo výbore pre zdravotníctvo, že si myslím, že napriek tomu, že sa dá súhlasiť s postojom ministerstva zdravotníctva, že táto problematika nie je problematikou zdravotníctva, na čom sme sa všetci zhodli ako v pléne, tak aj vo výbore, tak riešenie, ktoré predkladaný návrh prináša, nie je vlastne riešením. Je len zbavením sa istej povinnosti ministerstva vnútra a hodením niekde za hlavu a spoliehaním sa, že niekde to dopadne, niekto tento problém zdvihne a niekto ho vyrieši. Myslím si, že minimálne na úrovni vlády malo dôjsť k nejakej dohode a vláda mala prísť s komplexným riešením, nielen povedať, že táto vec nepatrí do pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ale aj akým spôsobom sa toto navrhuje riešiť, nielen akým spôsobom sa navrhuje zbaviť sa tejto povinnosti, resp. kompetencie.

    Preto tak, ako už avizoval pán predseda Novotný, sme pripravili komplexný pozmeňujúci návrh, ktorý túto problematiku rieši. A musím takisto povedať, že pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe, ktorý prešiel cez výbor pre verejnú správu, takisto podporujem aj ja napriek tomu, že vo výbore pre zdravotníctvo nezískal podporu. Myslím si, že je to lepšie riešenie, ako navrhuje súčasná novela zákona, aj keď sme pripravili ešte, myslím si, komplexnejšie riešenie, ktoré aj z nášho pohľadu rieši práve tú problematiku a myslím, že k absolútnej spokojnosti pána ministra, že dostáva túto problematiku úplne mimo rezortu ministerstva zdravotníctva. Takže by som očakával aj podporu nielen pána ministra, ale aj koaličných poslancov.

    Dovoľte mi teda, aby som predložil 2 pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona.

    „K bodu 7, vypúšťa sa celé navrhované znenie § 5 ods. 5.“

    Zdôvodnenie. Navrhujeme ponechanie doterajšej platnej úpravy, teda zachovanie nulovej tolerancie na alkohol za volantom.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka práve riešenia protialkoholických záchytných izieb.

    „V čl. 1 bod 9 znie, § 6 vrátane nadpisu znie: „Zriadenie protialkoholickej záchytnej izby. Protialkoholickú záchytnú izbu, ďalej len záchytná izba, zriaďuje obec po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Spádové územie záchytnej izby určuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s obcou, ktorá záchytnú izbu zriaďuje. Spádové územie záchytnej izby môže byť určené aj pre viaceré obce po dohode s obcou, ktorá záchytnú izbu zriaďuje. Podrobnosti o personálnom a materiálno-technickom vybavení záchytnej izby ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.“.“

    „Bod 2. Čl. 1 sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie: „V § 11 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie: (4) Činnosti zverené obci podľa § 6 vykonáva obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy.“.“

    Navrhované riešenie, ktoré prinášame, je vylepšením podľa nášho názoru pozmeňujúceho návrhu, ktorý máte v spoločnej správe, ktorý v súzvuku aj s pánom ministrom a s koaličnými poslancami vyjadruje ten názor, že naozaj zriaďovanie protialkoholických záchytných izieb nie je vecou zdravotníctva, ale je to skôr otázka verejného poriadku, ale mali by ich zriaďovať obce, ktoré najlepšie vedia a po dohode prípadne si aj určiť spádové územie aj pre viaceré obce, ktoré na tejto činnosti môžu participovať. V každom prípade je však potrebné tak, ako už obšírnejšie hovoril pán poslanec Novotný, určiť isté štandardy personálneho, ale aj materiálneho, technického zabezpečenia vzhľadom na to, že hrozí práve pri opitých ľuďoch poškodenie zdravia, preto celkom nemôžeme rezignovať práve na túto funkciu, a preto si myslím, že riešenie toho, že ministerstvo zdravotníctva vydá všeobecne záväzný predpis, ktorý určí takéto štandardy, bude dobrým riešením práve, aby sme predchádzali nešťastným udalostiam, ktoré by sa mohli v takýchto situáciách stať.

    Preto vás teraz, panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré vecne, ale myslím si, že aj dobre riešia navrhovanú problematiku tak, aby obce mohli zriaďovať protialkoholické záchytné izby, aby tento problém bol riešený, pretože sme v zhode tu skonštatovali, že tento problém je potrebné riešiť, ale tak, aby sa naozaj nestalo, že súčasná legislatívne navrhovaná norma práve spôsobí, že toto vákuum v našej spoločnosti bude naďalej pokračovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Markoviča sa prihlásili pán poslanec Martin Pado, pán poslanec Alexander Slafkovský, čiže dvaja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Martin Pado, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, podpredseda. Ja by som chcel hovoriť možno v dvoch rovinách. V prvej tak kratšie a to je otázka preneseného výkonu štátnej správy. Tá tu zostáva naďalej. Môžeme hovoriť o priestupkovom konaní v prípade, že ide o narušenie verejného poriadku, ale to nie je predmetom môjho vystúpenia.

    Tá druhá časť je ohľadom tolerancie na alkohol. Ja chcem povedať, že akýkoľvek náznak tolerancie viac ako nula zvádza k prekročeniu hranice. Či sa nám to páči, alebo nie. A nie každý tomu porozumie tak, ako je to myslené. Niekomu bude stačiť, že si vypočuje, že je tolerované určité množstvo alkoholu v krvi pri riadení motorového vozidla, zvyšok ho nebude zaujímať.

    Po ďalšie, nie všetci konzumenti alkoholického nápoja majú rovnaké znášanie určitého množstva alkoholu. Okrem toho, že nie na každého zaberá rovnako či malé pivo alebo deci vína. A ako to potom dopadne s nalievaním alkoholických nápojov v našich reštauračných zariadeniach? Chcel by som sa potom opýtať, ako to dopadne so záväzkom Slovenskej republiky znížiť počet usmrtených o 50 %. Takýto krok, takéto odstránenie nulovej tolerancie určite nepomôže k splneniu tohto záväzku. Treba povedať, že alkohol za volantom nemá absolútne nič spoločné s modernou spoločnosťou a alkohol za volant nepatrí v nijakom množstve, v nijakej miere.

    A len na margo, spomeňte si na čas, keď v Holandsku boli tolerované mäkké drogy...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Alexander Slafkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V krátkosti doplním kolegu Markoviča v tom zmysle, že záchytky, ktoré boli na našom území funkčné niekedy až do roku 1992 – 1993, kedy určitou zmenou zákona došlo k tomu, že zdravotnícke zariadenia, ktorých boli integrálnou súčasťou, ich postupne z vlastnej vôle začali zatvárať. Zatvárali ich preto, že na to nemali peniaze. Preto plne podporujem to, čo hovoril kolega Markovič, že je potrebné ich zriadiť, ale náklady na ne musia byť vyčíslené a musia byť presne zadefinované. Nie je možné povedať, že obce to znesú v rámci svojich originálnych kompetencií. Nejdem rozvádzať, koľko peňazí na to asi treba. Chcelo by to takú možno trošku detailnejšiu štúdiu k tomu. Ale viem si predstaviť, že rádovo na Slovensku to pôjde možno ročne nad 100 miliónov korún, bude potreba na zriadenie takýchto zariadení a na ich prevádzkovanie. Preto nie je možné ich prehodiť na mesto a obce tak, ako sa to snaží ministerstvo práce, sociálnych vecí pri prehodení sociálnych služieb na plecia obcí s tým, že povie, že však obce dostanú viacej peňazí z podielových daní na dani z príjmu fyzických osôb. Ale čo budú robiť obce, keď stúpne nezamestnanosť a príjmy nebudú stúpať a porastie inflácia? Takže v tomto smere tam riešenie nie je. Ak je to taký závažný spoločenský problém, ako sa to snažíme prezentovať, tak si to musí spoločnosť ako-taká uvedomiť a nemôže to hádzať na bedrá obcí bez finančných prostriedkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Reagovať na faktické poznámky chce ešte pán poslanec Peter Markovič. Nech sa páni.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky. Ja by som chcel dodať len jednu vec. Presne v zmysle toho, v ktorom sa vedie táto diskusia, je práve to, na čo poukazujeme, že zmysel toho zákona a jeho pochopenie bude mylné. Pretože diskutujeme o tom, resp. mnohí rečníci sa už vyjadrili, že trošku sa môže a nikto nebude vedieť, či jedno pivo alebo deci vína, dve deci vína a to je práve chyba. Pretože zámer zákona, ktorému ja rozumiem, ale myslím si, že dôvody sú nedostatočné na to, aby sme to zmenili, je, nie aby sa mohlo trošku vypiť, ale preto, aby neboli sankcionovaní ľudia, ktorí nepožili alkoholický nápoj, ale z nejakých iných dôvodov, či už medicínskych alebo iných, skonzumovali nejakú potravinu alebo liek a, povedzme, dychovou skúškou im bola namerané nízka hladina alkoholu. Ale aj táto diskusia dokazuje, že úplne sa mení zmysel zákona a myslím si a na čo poukazujeme, je práve to, že chybné bude pochopenie toho zákona. Že nie, aby neboli sankcionovaní ľudia, ktorí nepožili alkoholický nápoj a došlo k nejakej chybe, resp. bol im nameraný alkohol z iného dôvodu, ale že sa bude môcť trošku vypiť. A preto si myslím, že by sme nemali podporiť zmenu a mali by sme mali zostať pri nulovej tolerancii tak, ako to bolo doteraz. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Posledným prihláseným do rozpravy k tomuto návrhu zákona je pán poslanec Tomáš Galbavý.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, úvodom poviem, že nemám ambíciu stať sa odborníkom na zdravotníctvo. SDKÚ – DS, poslanecký klub má vynikajúcich profesionálov, ktorí majú čo k tejto problematike povedať, ale keďže ide o vec, o problematiku, ktorá sa bezprostredne dotýka každého z nás, každého občana tejto spoločnosti, jeho bezpečia, jeho kvalitného života, tak dovoľte, aby som pár slov povedal na túto tému aj ja.

    Kto večer, ale často aj popoludní prechádza ulicami našich miest, vidí každú chvíľku potácajúceho sa človeka. Opilci obťažujú ľudí v dopravných prostriedkoch, polihávajúci na chodníkoch. S tým sa stretávame každodenne a pevne verím, že každý z nás. Preto úprimne vítam úmysel ministra zdravotníctva, aby sa zriadili alebo obnovili záchytky, miesta, do ktorých sa budú dať umiestniť „spoločensky unavené osoby“. Takéto zariadenia v súčasnosti veľmi chýbajú. To si nepochybne uvedomujú aj predstavitelia samospráv obcí. Záujem o obnovenie záchytky má napríklad Bratislava, ale aj iné krajské mestá. Teda na prvý pohľad by sa zdalo, že zákon, ktorý prerokúvame, im vychádza v ústrety. Lenže bolo to tu už viackrát spomenuté, ukazuje sa, že predstavy miest a obcí a ministerstva zdravotníctva sa vážne rozchádzajú. Problém je v tom, že ministerstvo zdravotníctva síce umožňuje mestám a obciam zriadiť záchytné izby, ale ono samo do slova a do písmena dáva od tejto činnosti a iniciatívy ruky preč.

    V prvom rade sa to prejavuje tým, že v záchytkách nebudú pracovať lekári. Pravda, pán minister zdravotníctva má pravdu, ak hovorí, že opitý človek nie je chorý. Teda jeho pobyt na záchytke nemožno považovať za zdravotný úkon a lekárska služba nie je opodstatnená. Lenže na druhej strane treba zvážiť, v akom stave sa klienti záchytiek budú často nachádzať. Značnú časť z nich zrejme zoberú niekde na ulici po tom, ako spadnú a udrú sa, prípadne utrpia odreniny a možno aj vážnejšie poranenia. Istú časť klientov možno dovezú v delíriu a to je vážny stav, kedy si môže človek veľmi ťažko ublížiť. Stačí si predstaviť, čo by sa stalo, keby niekto v záchytke umrel. Cesta k súdnemu sporu a prípadne vymáhaniu odškodného bude otvorená, pretože príbuzní môžu argumentovať tým, že nebohý skonal, takpovediac, v obecnej starostlivosti a že obec nezabezpečila nevyhnutné zdravotné ošetrenie. Preto som presvedčený, že prítomnosť lekára, alebo nazvime to, zdravotníka v záchytke bude veľmi často potrebná. Dokonca si neviem predstaviť, ako bude v mnohých prípadoch postupovať personál záchytiek, ak nebude mať zdravotnícke vzdelanie. Pravda, môžeme prijať argument, že každý človek pred jeho umiestnením do záchytky bude vyšetrený, či nemá zdravotné postihnutie. Ako v tom prípade bude vyzerať celý proces? Zamestnanci záchytky prídu, aby vyzdvihli opitého z chodníka. Najprv ho budú musieť odviezť do zdravotníckeho zariadenia a zariadiť jeho vyšetrenie. Ak bude opitý agresívny, čo sa stáva veľmi často, tak pri tomto vyšetrení budú musieť asistovať, aj lekár predsa musí mať ochranu. Až potom opitého zasa naložia do auta a odvezú na záchytku. To všetko, ctené kolegyne, kolegovia, len na náklady obce.

    Vážené kolegyne, kolegovia, áno, bude to na náklady miest a obcí, všetky prevádzkové náklady, vrátane platov personálu a dovozu opitých bude totiž znášať zriaďovateľ záchytky. Štát neprispeje ani korunou. Pravda, návrh predpokladá, že pobyt v izbe opilcov si klient zaplatí. Takže taxu určí obec, mestské zastupiteľstvo. Lenže vieme, z akých kruhov sa grupujú opilci, ktorých budú zbierať na ulici. Obvykle nejde o dobre oblečených pánov v sakách, ktorí nedopatrením prehnali počet drahých drinkov, koktailov. O tých sa totiž ich okolie postará. Objedná im taxík a v doprovode či už nejakých dám alebo zdatných mužov ho zavezú domov. Tí opilci, ktorí obťažujú okolie a polihujú na uliciach, spravidla nemajú na zaplatenie akejkoľvek čiastky za pobyt na záchytke. Obec ich bude zatvárať do záchytiek v podstate ako charita. V tom prípade je ale otázne, prečo by to obce mali robiť, ak im to bude robiť škrty v rozpočtoch, ktoré sú aj tak veľmi poddimenzované finančne.

    A ďalší okruh, ktorého by som sa chcel dotknúť, sa týka samotnej otázky dopravy opitých do záchytiek. Aj tú bude hradiť obec. To znamená, vytvorenie nejakej služby, ktorá príde na zavolanie a opitého odvezie, prípadne služby, ktorá bude prechádzať mestom a zbierať osoby, tackajúce sa po ulici alebo ležiace na chodníkoch. Lenže na základe akého zákona bude táto služba pôsobiť? Veď zobrať niekoho na ulici nemôže ani obecná polícia. Na to má právo len štátna polícia. Bude teda pri každom takomto úkone musieť byť štátny policajt. Tí predsa majú práce dosť pri ochrane majetkov a životov. Tu by opäť pomohlo, ak by záchytky boli aspoň nejakým spôsobom kryté zdravotníctvom. Osobu zranenú, chorú, prípadne v ohrození života možno vziať na ošetrenie aj bez asistencie štátneho policajta.

    S ohľadom na tieto skutočnosti by som rád ešte raz požiadal ministra zdravotníctva, aby tieto ustanovenia návrhu zákona zvážil. V opačnom prípade hrozí to, pred čím varujú predstavitelia miest a obcí, že záchytky naďalej nebudú. Síce v zákone áno, ale reálne fungovať nebudú môcť.

    A ešte mám niekoľko drobných poznámok. Týkajú sa novo vkladaného § 12a, teda priestupkov. Podľa tohto paragrafu sa priestupku dopustí ten, kto podá, predá alebo inak umožní požitie alkoholu osobe zjavne už podpitej, mladšej ako 18 rokov, alebo osobe, o ktorej vie, že bude vykonávať činnosť, pri ktorej môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí. Predpokladám, že pôjde predovšetkým o vodičov. To je v poriadku. Aj keď v niektorých prípadoch neviem, ako sa bude plnenie tohto článku vynucovať, či ten, ktorý predáva alkohol, bude posudzovať či po štyroch alebo po piatich pohárikoch je konečná, kde už mu potom nebude môcť naliať. To bude dosť komplikované.

    Ale čomu nerozumiem. Nerozumiem zneniu odseku b). Podľa neho priestupok spácha ten, kto neoprávnene predá, podá alebo umožní druhej osobe škodlivé užívanie omamných látok alebo psychotropných látok. Lenže predaj omamných a psychotropných látok je už postihovaný v Trestnom zákone. Je to trestný čin. Ide predsa o dílerstvo.

    Ďakujem pekne, ctené kolegyne, kolegovia, z mojej strany je to všetko.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Galbavého sa prihlásili pán poslanec Vladimír Palko, pán poslanec Martin Pado.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo mám pán poslanec Vladimír Palko. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Galbavý, keby ste mi ráčili venovať vašu pozornosť. Chcem sa vám poďakovať za váš inteligentný a kultivovaný diskusný príspevok, ktorý ste predniesli s ľahkosťou vám vlastnou. Osobitne oceňujem, že ste prispeli svojím pohľadom, ktorý nie je pohľadom suchopárneho odborníka, ktorý píše svoje teoretické veci od svojho stola, ale že ste sa s nami podelili o svoje praktické skúsenosti pozorovania občana zodpovedného poslanca slovenského parlamentu, ktorý bedlivo sleduje spoločenské dianie na svojich častých potulkách večernou Bratislavou.

  • Ruch a smiech v sále.

  • Pán poslanec Martin Pado, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja sa chcem opýtať, aký má zmysel takýto zákon. Aký má zmysel takýto zákon, keď už dnes vieme, a obce to dávajú jasne najavo, že nemajú peniaze na to, aby tieto záchytné izby zriaďovali, aby fungovali? V opačnom prípade by ich predsa nerušili. Nerušili by ich, fungovali by aj doteraz. Aký má zmysel takýto zákon, ak tieto záchytné izby nebudú mať jasné pravidlá, nebude stanovený spôsob ich prevádzky a nikto si nevezme na hlavu zodpovednosť, že sa v tejto záchytnej izbe niečo stane? Význam je jedine v tom, aby ste mohli povedať, pán minister, možno, že nie vy, ale niekto iný, ale možno aj vy, aby ste mohli povedať, že my sme takýto zákon spracovali, zabezpečili sme jeho schválenie v Národnej rade, len už obce to nerobia, my ich k tomu donútiť nemôžeme. Tak ako budú schválené alebo boli schválené sociálne služby a obce na to nemajú 2,5 mld. slovenských korún, aby tieto služby vykonávali. Je to zákon len preto, aby existoval, ale jeho reálne napĺňanie bez peňazí a jasných pravidiel je nemožné a to vopred všetci vieme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Galbavý bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

    Uzatváram rozpravu s tým, že o slovo sa v záverečnom vystúpení prihlásil pán navrhovateľ, pán minister zdravotníctva. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ďakujem pekne za všetky vaše príspevky. A prijatie, alebo neprijatie zákona je výlučne vo vašej kompetencii. Nikto z nás nemôže dopredu prejudikovať, či záchytné izby vzniknú, alebo nevzniknú. V každom prípade v momentálnej situácii neexistujú a neexistuje ani možnosť, aby záchytné izby boli vytvorené a táto možnosť bola daná preto, pretože bola požiadavky z Únie miest aj z hlavného mesta Bratislavy, ktoré si tieto záchytné izby vytvoriť chceli, ale ich nemohli.

    A čo sa týka...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán minister. Poprosím všetkých poslancov, keby venovali pozornosť vystúpeniu pána ministra k tejto problematike v záverečnom slove. Ďakujem za porozumenie.

  • Nebudem už dlho vyrušovať. A čo sa týka hladiny 0,2 ‰, aplikačná prax je taká, že v súčasnosti orgány Policajného zboru túto odchýlku tolerujú a je ich požiadavka, aby na základe uvedených skutočností sa odrazila aj v mene zákona. Čiže v celom zákone ide len o to, keď niekto chce, aby tú možnosť mal a záchytku mohol vytvoriť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán spravodajca sa nehlási v záverečnom slove.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime teraz v zmysle schváleného programu k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, takzvaný živnostenský zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 713 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 713a.

    Znova poprosím pána ministra zdravotníctva Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom návrhu tohto zákona je zabezpečenie prebratia právnych predpisov Európskej únie, ktoré boli schválené v roku 2007. Ide o prebratie Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2007/47 a Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/83 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1394/2007.

    Návrh zákona v súlade s preberanými právnymi predpismi Európskeho parlamentu a Rady doplňuje a spresňuje ustanovenia, ktoré sa týkajú zdravotníckych pomôcok a individuálne pripravovaných liekov na inovatívnu liečbu. Predloženým zákonom sa harmonizujú ustanovenia voľného a bezpečného pohybu zdravotníckych pomôcok a individuálnej prípravy liekov na inovatívnu liečbu tak, aby podporovali fungovanie vnútorného trhu a zabezpečovali vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia. V súvislosti s prebratými smernicami sa Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv dopĺňajú nové kontrolné činnosti, čím sa sprísňuje dohľad nad zdravotníckymi pomôckami.

    Návrhom zákona sa dopĺňa aj zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o ustanovenia, ktoré vyplývajú z prebratia Smernice č. 2007/47.

    Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážené dámy poslankyne, dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    A dávam slovo teraz spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Jozefovi Valockému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov a doplnení zákona č. 217/2203 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 998 z 11. septembra 2008 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 140/1991 Zb. o zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výboru pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor bol určený výbor pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh zákona dňa 15. októbra 2008 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona dňa 13. októbra a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré máte v tlači. Pozmeňujúcich návrhov je šestnásť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, k predmetnému zákonu, ktorý prerokúvame, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s odporúčanými doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bode 1 až 16 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy nasledovne: O bodoch 1 až 14 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bode 15 samostatne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bode 16 samostatne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Výbor poveril spoločného spravodajcu Jozefa Valockého predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Predmetná spoločná správa Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, gestorský výbor č. 122 z 21. októbra 2008.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Viliam Novotný ako jediný.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podal spolu päť pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predkladal aj vo výbore pre zdravotníctvo, tam som, žiaľ, nezískal podporu pre tieto pozmeňujúce návrhy, preto som sa rozhodol podať ich prostredníctvom pätnástich podpisov v druhom čítaní.

    Ide o pozmeňujúce návrhy, ktoré nemenia výrazným spôsobom charakter predloženej vládnej novely zákona, skôr niektoré ustanovenia upravujú, spresňujú, resp. ako keby dovysvetľovávali niektoré tieto ustanovenia, pri každom konkrétnom potom aj upriamim vašu pozornosť na to, čo je nóvum.

    Takže, pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

    Prvý pozmeňujúci návrh. „V článku 1 bod 5 v § 2 ods. 33 znie: „(33) Účelom určenia je používanie, na ktoré je zdravotnícka pomôcka určená podľa údajov uvedených výrobcom vo vyhlásení Európskeho spoločenstva o zhode na zdravotníckej pomôcke alebo na jej obale v návode na použitie alebo v propagačných materiáloch.“.“

    Ide o spresnenie a doplnenie znenia.

    Druhý pozmeňujúci návrh. „V článku 1 bod 5 v § 2 ods. 34 znie: „(34) Zdravotníckou pomôckou na jednorazové použitie je zdravotnícka pomôcka určená na jedno použitie u jedného pacienta a nie je povolená jej resterilizácia alebo regenerácia.“.“

    Zmienka o resterilizácii zdravotníckych pomôcok určených na jednorazové použitie nie je zatiaľ zakotvená v zákone, žiaľ, ani v tejto novele. Prax však poukazuje na opakované resterilizácie jednorazových zdravotníckych pomôcok.

    Tretí pozmeňujúci návrh. „V článku 1 bod 12 v § 27 ods. 7 znie: „(7) V prípade zdravotníckych pomôcok a aktívne implantovateľných zdravotníckych pomôcok určených na klinické skúšanie je výrobca alebo splnomocnený zástupca povinný písomne oznámiť štátnemu ústavu najmenej 60 dní pred začiatkom klinického skúšania, že má v úmysle vykonať klinické skúšanie zdravotníckej pomôcky alebo aktívnej implantovateľnej zdravotníckej pomôcky.“.“

    Odôvodnenie. Úprava znenia v zmysle Smernice Európskeho spoločenstva 2007/47 článok 2 bod 16 písm. a) ods. 1. Smernica neustanovuje povinnosť vykonávať klinické skúšky na všetky zdravotnícke pomôcky tak, ako je to uvedené v tomto návrhu novely zákona č. 140/1998 Z. z.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh. „V článku 1 bod 12 v § 27 ods. 10 znie: „(10) Pri iných zdravotníckych pomôckach, ako sú uvedené v ods. 8, môže štátny ústav povoliť výrobcovi začatie klinických skúšok ihneď po jeho písomnom oznámení, že má v úmysle vykonať klinické skúšanie, ak príslušná etická komisia vydala súhlasné vyjadrenie k programu a k plánu klinického skúšania.“.“

    Odôvodnenie. Úprava znenia v zmysle Smernice Európskeho spoločenstva 2007/47 čl. 2 bod 16 písm. a) ods. 3.

    Tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré sú označené č. 1, sú štyri, poprosím pána spravodajcu, aby pri hlasovaní dal o každom hlasovať samostatne, keďže vnútorne spolu nesúvisia.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh, ide o jeden pozmeňujúci návrh označený č. 2, znie nasledovne: „Za bod 16 sa vkladá nový bod 17, ktorý znie: „Bod 17: V § 32 sa na konci dopĺňa ods. 5, ktorý znie: „(5) Splnenie požiadaviek správnej veľkodistribučnej praxe podľa ods. 1 písm. a) týkajúcich sa priestorového vybavenia nie je potrebné preukazovať a určenie odborného zástupcu podľa ods. 1 písm. b) sa nevyžaduje, ak ide o veľkodistribúciu len zdravotníckych pomôcok.“.“ Ďalšie body sa primerane prečíslujú.

    V rámci Európskej únie sme jedinou krajinou, kde platia požiadavky na odborného zástupcu pre zdravotnícke pomôcky. Rovnako povinnosť zriadenia a prevádzkovania konsignačného skladu je v prípade distributérov len zdravotníckych pomôcok v krajinách Európskej únie neobvyklá. Distribúciu zdravotníckej špeciálnej prístrojovej techniky, operačné stoly, ultrazvuky atď. zabezpečuje distributér priamo od výrobcu do príslušného zdravotníckeho zariadenia bez medziskladu, resp. je pre distributéra finančne neúnosné prevádzkovať skladové priestory pre obmedzené, často minimálne dodávky zdravotníckych pomôcok.

    Dámy a páni, toľko mojich päť pozmeňujúcich návrhov. Poprosím pána spravodajcu, aby dal o každom hlasovať samostatne pri hlasovaní v druhom čítaní. Tieto pozmeňujúce návrhy máte rozdané vo svojich laviciach. Poprosím vás o podporu týchto návrhov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Novotného sa nehlási nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Novotný bol jediný, ktorý sa do rozpravy prihlásil a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k návrhom pána poslanca Novotného. Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Celý zákon je vlastne zákon a všetky zmeny, ktoré prebehli, sú len transpozíciou smerníc Európskej únie, nič iné sme tam nedávali na odporúčania a celý nový zákon aj vrátane pripomienok, ktoré sa budú riešiť v budúcom roku, keď budeme pripravovať celý nový zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    A pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 714 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 714a.

    Pán minister, nech sa páči, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poslednýkrát sa prihováram s úvodným slovom.

    Vypracovanie predloženého návrhu si vyžiadal plánovaný prechod slovenskej meny na jednotnú európsku menu euro k 1. januáru 2009. Návrhom sa novelizujú viaceré zákony v oblasti zdravotníctva, ktoré obsahujú ustanovenia upravujúce sumy uvedené v slovenských korunách. Novelizácia uvedených ustanovení nadväzuje na generálny zákon 659/2007 o zavedení meny euro v Slovenskej republike.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Jánovi Zvonárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Ústavnoprávny výbor odporučil vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodom IV.

    Gestorský výbor prerokoval návrh zákona a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s odporúčanými doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1, 2 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Jána Zvonára predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady. Predmetná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo č. 123 z 21. októbra 2008.

    Pán predsedajúci, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Ani pri tomto návrhu som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

    Tak sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu, pričom hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Ďakujem, pán minister, aj pán spravodajca.

    A teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 748 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 748a.

  • Ruch v pléne.

  • Vítam na rokovaní Národnej rady pána ministra Mariana Januška, pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja. Žiadam ho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, nech sa páči.

    Poprosím všetky kolegyne a kolegov, ktorí majú potrebu si niečo povedať, nech si to povedia mimo rokovacej sály. Vyrušuje to aj tých, ktorí majú záujem o to, čo bude hovoriť pán minister a predpokladám, že aj pána ministra. Pán minister, počkajte chvíľočku. Kolegyne, kolegovia, poprosím naozaj o toleranciu a porozumenie. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prerokúvanom návrhu zákona sa upravujú absolútne limity pre poskytnutie podpory z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania, ktoré sa uvádzajú v mene euro.

    Ďalej sa navrhuje do platného znenia zákona doplniť ustanovenie, ktoré by umožnilo v rámci rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania samostatne rozpočtovať zdroje pre financovanie stavieb nájomných bytových domov obstarávaných obcami alebo neziskovými organizáciami. Toto doplnenie vyplýva z požiadavky na zosúladenie finančného krytia obstarania nájomných bytov vo verejnom nájomnom sektore tak, aby rozpočet Štátneho fondu rozvoja bývania v tejto časti reagoval na rozpočet Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v časti poskytovania dotácii pre tento účel.

    Zmena v štruktúre poskytovanej podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania si vyžaduje, aby došlo k zmene štruktúry vykonávania kontroly obcami v sídle okresu, na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy v oblasti bývania a krajskými stavebnými úradmi. V súlade s navrhovaným znením obce v sídle okresu budú vykonávať kontrolu aj pri obnove bytového fondu, kde príjemcami podpory sú vlastníci bytového fondu.

    Návrh zákona bol prerokovaný v troch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a prijaté pozmeňujúce návrhy boli zo strany predkladateľa akceptovateľné.

    Milé dámy, vážení páni, dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ruch v pléne.

  • Veľkú pozornosť ste si nezískali, pán minister. Ale to už je problém tých, ktorí sa takto chovajú.

    Dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Milade Belásovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prečítam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, tlač 748, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (ďalej len gestorský výbor) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 993 z 11. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    3. Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    6. Gestorský výbor odporúča hlasovať o 2 návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť.

    7. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Miladu Belásovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a po prvé informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnenie návrhu a stanoviska gestorského výboru; po druhé predložiť návrh podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 185 z 21. októbra 2008.

    Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu a ja využívam to, že som spravodajkyňa a chcela by som vystúpiť ako prvá.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Ale skôr, než vám dám slovo, spýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne, pretože písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Takže okrem vás ako spravodajkyne je tam ešte prihlásený pán poslanec Peter Dubravay. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona.

    A slovo v rozprave má pani poslankyňa Milada Belásová. Pardon, prepáčte, ja som si neuvedomil ešte pani Marta Damborská. Prepáčte, pani kolegyňa.

    Takže teraz vystúpi pani poslankyňa Milada Belásová a potom pani Damborská a potom pán Peter Dubravay. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som v tomto mojom vystúpení chcela podať dva pozmeňujúce návrhy.

    Čo sa týka prvého pozmeňujúceho návrhu, navrhujem k čl. 1 bod 1 za novelizačný bod 4 doplniť novelizačný bod 5, ktorý znie: „V § 8 sa vypúšťa odsek 8.“

    Moje odôvodnenie je v tom, že v platnom znení je upravené, že podporu na obnovu bytového domu je možné poskytnúť len raz. Vychádzalo sa z toho, že je potrebné a žiaduce realizovať komplexnú obnovu bytového fondu bytového domu. Rozsah zanedbanej obnovy na bytovom fonde a rastúce ceny stavebných materiálov a prác v praxi v mnohých prípadoch neumožňujú realizovať komplexnú obnovu. Navrhujem upustiť od podmienky komplexnosti a pristúpiť k postupnej realizácii obnovy.

    2. Za súčasný novelizačný bod 9 doplniť nové novelizačné body 10 a 11, ktoré znejú:

    „10. V § 11 ods. 9 znie: „(9) Fond v lehote do 90 dní odo dňa doručenia žiadosti obcou v sídle okresu posúdi žiadosť a oznámi žiadateľovi možnosť poskytnutia podpory.“.“

    Totižto súčasná právna úprava predpisuje fondu rozhodnúť o poskytnutí podpory podľa poradia doručených žiadostí fyzických a právnických osôb až do vyčerpania sumy vyčlenenej v rozpočte fondu, čiže v lehote do 90, resp. 150 dní. Ak sa podpora neposkytne, oznámi to fond písomne žiadateľovi do 30 dní odo dňa rozhodnutia o neposkytnutí podpory. Z uvedeného vyplýva, že pre žiadosť podanú na začiatku rozpočtového obdobia, ktorá z dôvodu nedostatku zdrojov nebola uspokojená do 120, resp. do 180 dní, musí fond rozhodnúť podľa doteraz platného znenia zákona o neposkytnutí podpory. Avšak v priebehu rozpočtového roka dochádza k úpravám rozpočtu, ktoré sa prejavujú v úpravách rozpočtových súm pre jednotlivé účely. Upravený rozpočet môže znamenať, že môže byť priznaná podpora na účely, kde ŠFRB rozhodol v danom rozpočtovom roku o nepriznaní podpory. Táto situácia môže byť vo vzťahu k tým žiadateľom, ktorým bola žiadosť vrátená, diskriminačná. Navrhujem, aby fond v lehote 90 dní posúdil žiadosť a oznámil žiadateľovi, či jeho žiadosť vyhovuje a vo vzťahu k rozpočtu či je možné poskytnúť podporu, resp. že o priznaní podpory bude možné rozhodnúť neskôr v závislosti od disponibilných zdrojov.

    „11. V § 11 ods. 10 sa na konci pripájajú slová „pričom o žiadosti rozhodne do 31. decembra daného kalendárneho roka.“.“

    Moje odôvodnenie. Už platné znenie upravuje, že fond rozhodne o poskytnutí podpory podľa poradia doručených žiadostí až do vyčerpania sumy vyčlenenej v rozpočte fondu na príslušný účel a druh podpory. Znamená to, že o žiadostiach je potrebné rozhodnúť v roku doručenia žiadosti. V praxi však vznikla požiadavka na vyššie uvedené navrhované doplnenie a spresnenie zákona.

    Po tretie za súčasný novelizačný bod 11 doplniť nový novelizačný bod 12, ktorý znie: „V § 12 ods. 2 písm. i) znie: „Podmienku o dodržaní ustanovení § 5 ods. 1 a § 10 ods. 4 až 6 počas lehoty splatnosti úveru.“.“

    Štátny fond rozvoja bývania poskytuje úver na obstaranie bývania. Predovšetkým v úveroch na obstarávanie bytu sa za obdobie splácania úveru, ktoré je až 30 rokov, môže životná situácia žiadateľa zmeniť. Napríklad sa môže rozrásť rodina, táto zmena môže u žiadateľa viesť k požiadavke na zmenu veľkosti bývania. Zmluva o poskytnutí úveru musí obsahovať ustanovenia, ako bude Štátny fond rozvoja postupovať pri zmene účelu. Vzhľadom na to, že ide o poskytnutie verejných zdrojov za určitých podmienok, zmena účelu je možná len v prípade, že zostanú dodržané podmienky účelu definované v § 5 a v § 10 ods. 4 až 6, to znemená, že naďalej pôjde o bytovú nehnuteľnosť, ktorá spĺňa plošné limity. Tu chcem uviesť, že v prípade, že by nová nehnuteľnosť nespĺňala tieto podmienky, musí, samozrejme, byť úver splatený. To bol jeden môj pozmeňujúci návrh.

    Teraz vám prednesiem môj druhý pozmeňujúci návrh.

    „V čl. 1 pred novelizačný bod č. 3 navrhujem doplniť novelizačný bod podľa poradia, ktorý znie: „1. V § 2 ods. 4 upraviť text nasledovne: vypustiť text v znení „Podrobnosti o organizácii a činnosti fondu, ako aj podrobnosti o počte členov a o zložení rady fondu, vymenúvanie a odvolávanie členov a o jej organizácii a činnosti upraví štatút fondu, ktorý schvaľuje vláda Slovenskej republiky“, nahradiť textom: „Podrobnosti o organizácii a činnosti fondu a rady fondu upraví štatút fondu, ktorý schvaľuje a vydá minister a zverejní ministerstvo vo vestníku ministerstva (ďalej len vestník).“.“

    Moje odôvodnenie. Súčasné znenie zákona smeruje kompetencie pri schvaľovaní štatútu organizácie na vládu Slovenskej republiky. Novelizácia textu smeruje k presunu kompetencie na rezortné ministerstvo, čím sa docieli spružnenie schvaľovacieho postupu zabezpečujúceho operatívnosť pri riadení fondu.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Róbert Madej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa, chcel by som zareagovať na niektoré návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Ako prvým začnem vaším druhým pozmeňujúcim návrhom a to je prehodenie štatútu a týchto organizačných vecí z vlády na ministerstvo. Ja osobne s tým nesúhlasím a predpokladám, že si myslím, že bez rokovaní takýto návrh by prejsť nemal.

    Čo sa týka toho druhého návrhu, ide o pravdepodobne vážnejší, je to len také na prvé pozretie, ale myslím si, že je obrovské množstvo potreby z hľadiska poskytovania podpory na to, aby sa podpora dávala niekde opakovane. Takže z hľadiska týchto deficitov by bolo, neviem, či nie náhodou plytvaním, aby niekde išla podpora opakovane, aj keď chápem tie dôvody.

    Ďalej, čo sa týka druhého pozmeňujúceho návrhu vo vašom prvom, druhého bodu, obávam sa, teraz neviem tak rýchlo zareagovať, aby sa tam náhodou nevypustilo poradie žiadostí z hľadiska posudzovania tých žiadostí atď. Ide o veľmi vážne pozmeňujúce návrhy, preto navrhujem, aby sa o tomto zákone a o tomto bode nehlasovalo teraz o 11.00 hodine. Myslím si, že s niektorými a s podporou niektorých z našej strany bude naozaj veľký problém. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať po faktickej? Zapnite, prosím vás, pani poslankyňu Belásovú, bude reagovať na faktickú poznámku.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, k tomu môjmu druhému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som predložila, skutočne je to len technickolegislatívne riešenie, nakoľko nejde o dotácie, ide o úvery a, samozrejme, že podľa zákona o poskytovaní týchto úverov zákon jednoducho nepustí a tam je to len taká technicko-administratívna úprava, ktorá naozaj zjednoduší proste celý ten proces od podania žiadostí, cez vyplácanie toho úveru. Lebo ide o úvery, neviem, či ste to zaregistrovali, že to nie sú dotácie, to sú úvery. Takže naozaj je to vec, ktorá zjednoduší celý ten proces.

    Čo sa týka vašej pripomienky o opakovanosti dotácie. Viete, ja som pragmatik a jednoducho sa držím podľa toho, že radšej postavím 4 domy kompletné ako rozostaviť 10 domov, ktoré proste sú nefunkčné a postupne začnú chátrať a neplnia si svoju funkciu. Je to niečo podobné. V podstate my chceme a cieľom je to, aby bytový fond bol obnovený čím skôr, rýchlejšie, kvalitne, aby čím viacej v podstate týchto bytových domov bolo komplexne obnovených a práve toto je tá možnosť, pretože v praxi sa stáva, že pokiaľ spoločenstvá idú do takéhoto kompletného, chcú ten bytový fond obnoviť, resp. obnovu bytu urobiť, často nemajú dostatok finančných...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Marta Damborská, nech sa páči.

  • Dobrý deň všetkým prajem a ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegynky, vážení kolegovia, všetci si veľmi dobre pamätáme, aký zanedbaný bytový fond sme zdedili po predchádzajúcom režime. Na oživenie bytovej výstavby a podporenie obnovy tohto zanedbaného bytového fondu sa vytvoril systém práve prostredníctvom zákona o Štátnom fonde rozvoja bývanie z roku 2003. Tento zákon svojimi ustanoveniami upravil podmienky pre poskytovanie podpory štátu na rozširovanie a zveľaďovanie bytového fondu ako-takého. Zákon však postupne prechádzal rôznymi úpravami, ktoré pomáhali zefektívňovať využívanie štátnych prostriedkov smerujúcich do oblasti rozvoja bývania. Je nesporné, že podpora realizovaná z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania významnou mierou prispela k oživeniu rozvoja bytovej výstavby. Preštudovala som si predložený návrh zákona, ktorý reaguje na neustále sa zvyšujúci objem podpory, ktorú poskytuje Štátny fond podpory rozvoja bývania právnickým osobám, ako aj na naďalej očakávaný pokles žiadostí fyzických osôb na finančné prostriedky a nárast žiadostí právnických osôb, najmä obcí. Som presvedčená, že navrhovaná legislatívnotechnická úprava a to, aby v prípade, že žiadateľ celú podporu nevyčerpá a táto bola poskytnutá z prostriedkov štátneho rozpočtu, bol povinný vrátiť ju do štátneho rozpočtu, je potrebná a správna.

    Úprava uvedená v bode 5, ktorá rozčleňuje maximálne limity pre jednotlivé účely, súčasne stanovuje maximálny limit v úrovni 60 tisíc eur, čo zodpovedá hodnote 1 mil. 807 560 slovenských korún a predstavuje zvýšenie spodného limitu cca o 20 %. Toto navýšenie podľa môjho názoru odráža realitu a možnosti našej ekonomiky. Veľmi som uvítala aj ustanovenie, ktoré upravuje, že pre účely fondu môžu zhodu originálu s kópiou vyznačovať aj zamestnanci mestských úradov, ktorí overujú predloženú žiadosť. Je dobré, že navrhovateľ aj takýmto spôsobom vychádza v ústrety najmä občanom – žiadateľom, ktorí si v súčasnosti musia dávať overovať potrebné doklady u notára a vieme, čo to všetko obnáša.

    Vážené kolegyne a kolegovia, chcem týmto poďakovať pánovi ministrovi Januškovi a zamestnancom jeho ministerstva za kvalitne pripravenú novelu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.

    A preto dávam slovo poslednému prihlásenému do rozpravy k tomuto návrhu zákona, pánovi Petrovi Dubravayovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, poslanci, zmenou spoločenských podmienok v roku 1989 došlo k zásadným zmenám v oblasti bytovej politiky a zodpovednosť za obstarávanie vlastného bývania sa preniesla na občana. V dôsledku toho v bytovej výstavbe došlo k totálnemu útlmu, keď v roku 1989 bolo postavených zhruba 33 tisíc bytov, v dôsledku novej filozofie v roku 1995 bolo postavených iba 6 tisíc bytov. Hlavnou príčinou však bolo neuvážené podrobenie sa myšlienke o všemocnosti trhu, trhového prostredia. Politici, ale aj ekonómovia presadzovali názor, že starostlivosť o bývanie nemá byť záležitosťou štátu, ale občana a trhu. Teda možno skonštatovať, že v tomto období sa pozabudlo, že dostupné bývanie vo vyspelej spoločnosti predstavuje jednu zo základných a prednostných potrieb ľudí a súčasne hlavne vážny sociálny problém.

    Prvá zmena postoja štátu k rozvoju bývania sa prejavila až schválením zákona č. 83/1994 Z. z. Týmto zákonom bola presunutá zodpovednosť v oblasti bytovej politiky na ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác. Až druhá zásadná systémová zmena postoja štátu priniesla v januári 1995 vytvorením nového Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky, kde v rámci sekcie bývania, ktorého úlohou bolo vlastne pripraviť legislatívne zmeny a predpoklady pre nový systémový prístup k podpore bývania.

    Treba vysoko oceniť, že vláda v roku 1995 napriek všetkým rozpočtovým obmedzeniam a ťažkostiam pri prerokovaní návrhu východísk zostavenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996 a priorít výdavkovej časti rozpočtu schválila 1 mld. Sk pre rozvoj bývania. Opodstatnenosť vzniku Štátneho fondu rozvoja bývania sa prejavila už v prvých rokoch existujúceho zákona a to hlavne vo zvýšení počtu začatých rozostavaných bytov. V roku 1994 – 3 800 bytov, 1996 – 6 400 bytov, 1997 – 12 800 bytov, 1998 – 16 800 bytov, 1999 – 11 000 bytov, 2 000 – pokles, to bolo obdobie, by som povedal, obdobie krízy, 9 800 bytov, ale už v roku 2001 – 12 000, 2002 – 14 600, 2003 – 14 000, 2004 – 16 000, 2005 – 19 000, ale rok 2006 – 20 500, 2007 – mierny pokles 18 100.

    Podľa zobrazených údajov je zrejmé, že Štátny fond rozvoja bývania má v našej spoločnosti nezastupiteľné miesto a stal sa pevným pilierom pri financovaní bytovej výstavby, ako aj zabezpečení obnovy bytového fondu. Je len ťažko pochopiteľné, že vláda v roku 2002 na základe vtedajšieho ministerstva financií prijala uznesenie vlády o zrušení Štátneho fondu rozvoja bývania od 1. 1. 2003. Napriek tomu, že všetky vládne strany mali vtedy v programovom vyhlásení zachovanie Štátneho fondu rozvoja bývania. Jedine odborná verejnosť a vtedajšia opozícia zamedzila katastrofálnemu dopadu uznesenia vlády na bytovú výstavbu na Slovensku a návratu filozofie do roku 1989 až ´94, a to, všetko vyrieši trh.

    Navrhované zmeny zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov vnesú, opakujem, navrhované zmeny vnesú do zákona v prvom rade hlavnú zmenu, že bude zodpovednosť prenesená z vlády Slovenskej republiky na ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Minister teda nebude zodpovedný iba za správu fondu, ale aj za jeho...

  • Pán poslanec, prepáčte je 11.01 hodina, mám pocit, že ešte máte ten príspevok dlhší, tak vás požiadam, aby ste ho potom dokončili po hlasovaní. Prerušíme teraz k tomuto bodu. Dobre?

    Takže, prerušujeme rokovanie o tomto bode s tým, že dávam teraz prestávku do 11.05 hodiny. O 11.05 hodine budeme pokračovať hlasovaním o všetkých prerokovaných bodoch. Je toho dosť veľa. Poprosím, aby sme sa sústredili, aby všetci, ktorí sa chcú zúčastniť na hlasovaní, prišli do rokovacej sály. Vyhlasujem prestávku do 11.05 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Máme relatívne veľa hlasovaní a bojím sa, že budeme mať problém stihnúť to do 12.00 hodiny. Tak by som považoval za vhodné, keby sme pristúpili k hlasovaniu. Zdá sa, že všetci páni poslanci, ktorí sa chcú zúčastniť na hlasovaní, sú v sále.

    Len poprosím vážených kolegov, aby ste... Takže, poprosím ešte, vážené kolegyne, kolegovia, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, aby sa vám pohodlne hlasovalo.

    A pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 732.

    Slovo má pán poslanec Róbert Madej ako spravodajca a prosím ho, aby hlasovanie uvádzal.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpilo 10 poslancov, 7 poslancov podalo pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Pán predseda, prosím, aby sme najprv hlasovali o bodoch spoločnej správy s tým, že poslanci vyňali tieto body spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ide o body 1, 2, 3 a 5. O ostatných bodoch spoločnej správy budeme hlasovať spoločne. Ďalej navrhujem, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesli poslanci v rozprave, spolu 7 poslancov.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte teraz hlasovať o bode 1 spoločnej správy, ktorý vyňala na osobitné hlasovanie pani poslankyňa Radičová, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa, prosím, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za 78 poslancov, proti 45 poslancov, zdržali sa 13 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať ďalej o bode 2 spoločnej správy, ktorý vyňala pani poslankyňa Radičová na osobitné hlasovanie, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 76 poslancov, proti 43 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o bode 3 spoločnej správy, ktorý som navrhol vyňať na osobitné hlasovanie ja.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme. Odporúčanie gestorského?

  • Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 31 poslancov, proti 77 poslancov, zdržalo sa 29 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy pod bodom 5, ktorý navrhla vyňať na osobitné hlasovanie pani poslankyňa Radičová, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 44 poslanci, zdržalo sa 14 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte teraz hlasovať o ostatných bodoch spoločnej správy, o bodoch 4, 6 až 13 hlasovať spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 137 poslancov.

    Tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem pekne. To boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, prosím, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy, ktoré predložili poslanci.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som podal ja v rozprave, týka sa § 82 v čl. 1 a § 28 čl. 2 návrhu zákona.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 57 poslancov.

    Tento váš návrh, pán spravodajca, sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predniesol v rozprave. Týka sa označení prechodných ustanovení súvisiacich s novelou, ktorá prešla v skrátenom legislatívnom konaní § 293 a ďalších.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 99 poslancov, zdržalo sa 38 poslancov.

    Aj tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Horvátha. Môžeme hlasovať spoločne, pán poslanec? Áno. Takže, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Horvátha.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 5 poslanci, zdržalo sa 72 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu ako celku pána poslanca Horvátha.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 5 poslanci, zdržalo sa 70 poslancov.

    Konštatujem, že aj tieto návrhy sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte teraz hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Radičovej.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 55 poslancov, proti 6 poslanci, zdržalo sa 73 poslancov, 3 poslanci nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Čo sa týka druhého pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Radičovej, o návrhoch v tomto pozmeňujúcom návrhu v prvom bode v článku 1, v prvom bode v článku 2 nemôžeme hlasovať, nakoľko sme schválili body 1 a 5 spoločnej správy. Takže, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o druhom bode v čl. 1 a druhom a treťom bode v čl. 2 z pozmeňujúceho návrhu č. 2 pani poslankyne Radičovej.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 73 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 3 pani poslankyne Radičovej.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 5 poslanci, zdržalo sa 67 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať teraz o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 6 poslanci, zdržalo sa 69 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 7 poslanci, zdržalo sa 68 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Gibalovej.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 5 poslanci, zdržalo sa 70 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Freša.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 58 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa 72 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme prvý návrh pána poslanca Freša neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Freša.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 59 poslancov, proti 5 poslanci, zdržalo sa 70 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Kvorka, ktorý predložil pozmeňujúci návrh. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 96 poslancov, proti 8 poslanci, zdržalo sa 32 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Kvorku sme schválili.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. To boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, navrhujem, aby sme predmetný vládny návrh zákona postúpili do tretieho čítania ihneď.

  • Prosím, hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 77 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 58 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto predložiť návrhy v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 78 poslancov, zdržalo sa 58 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

    Teraz budeme hlasovať, vážené kolegyne, kolegovia, v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 740.

    Spoločná spravodajkyňa je pani poslankyňa Vaľová. Prosím ju, aby uvádzala hlasovanie.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegovia, kolegyne, v rozprave vystúpili a podali návrhy títo poslanci: pán poslanec Ivančo, pán poslanec Kvorka, pani poslankyňa Gibalová, ja ako spravodajca som požiadala vyňať na osobitné hlasovanie body č. 18, č. 31 a č. 35 zo spoločnej správy. Ďalej vystúpili v rozprave a podali pozmeňujúce návrhy pán poslanec Goga a pani poslankyňa Sárközy.

    Najprv budeme hlasovať o bodoch 1 až 17, 19 až 30 a 32 až 34 zo spoločnej správy spoločne, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 136 poslancov, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať osobitne o bodoch zo spoločnej správy. Bod č. 18.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 59 poslancov, proti 62 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o bode č. 31 zo spoločnej správy.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Poprosím vás, vážené kolegyne, kolegovia, máme rozdanú spoločnú správu, nie je problém to zistiť.

  • Krik z pléna.

  • Ja som na začiatku povedala, že všetky body odporúčal gestorský výbor schváliť a ja ako spravodajkyňa som vyňala tri body na hlasovanie.

  • Vážená kolegyňa, prosím. Poprosím vážených kolegov o disciplinovanosť, pokiaľ je to trošku možné. Pani kolegyňa, máte slovo. Prosím, nereagujte na kolegov, na hlasy zo sály.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 56 poslancov, proti 63 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 35, gestorský výbor odporúčal schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 45 poslancov, proti 59 poslancov, zdržalo sa 33 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch poslancov podaných v rozprave v poradí, v akom boli podané. Hlasujeme spoločne o návrhu poslanca pána Ivanča o 7 bodoch spoločne.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 48 poslancov, zdržalo sa 28 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kvorku.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 77 poslancov, proti 21 poslancov, zdržalo sa 39 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu poslankyne pani Gibalovej a pani poslankyne Sárközy o všetkých návrhoch spoločne.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 31 poslancov, zdržalo sa 46 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy poslankýň neboli schválené.

  • Teraz hlasujeme o návrhu poslankyne Vaľovej, čiže mojom ako predkladateľovi spoločne o všetkých bodoch návrhu.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 77 poslancov, proti 49 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Teraz hlasujeme o návrhu pána poslanca Gogu.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 56 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

  • Teraz hlasujeme o poslednom návrhu pani poslankyne Kláry Sárközy.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 17 poslancov, zdržalo sa 59 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme neschválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru dať návrh podľa § 84 ods. 2, aby sa tretie čítanie konalo ihneď.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajkyne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 77 poslancov, proti 55 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.

    Tento návrh spravodajkyne sme schválili.

    Teraz pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či niekto chce podať návrh v zmysle § 85. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Máte slovo, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Teraz dajte, pán predsedajúci, hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 77 poslancov, proti 47 poslancov, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

    Teraz poprosím spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Madeja, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tlač 730. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave predniesli pozmeňujúce návrhy dvaja poslanci Národnej rady.

    Najskôr však navrhujem, aby sme hlasovali o všetkých 9 bodoch spoločnej správy. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pod bodmi 1 až 9, teda o všetkých zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 128 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • To boli všetky body zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Vaľová v rozprave ako celku.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 54 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Palka.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 47 poslancov, proti 24 poslancov, zdržalo sa 65 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme postúpili zákon do tretieho čítania ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 123 poslancov, proti 5 poslanci, 9 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh spravodajcu sme schválili.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či chce niekto podať návrhy v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, máte opäť slovo.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 124 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa 9.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

    Teraz budeme ďalej hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, tlač 727.

    Slovo má pani poslankyňa Rošková z výboru pre sociálne veci. Prosím, aby uvádzala hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, keďže v druhom čítaní neboli schválené nijaké pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Sme v treťom čítaní, pani poslankyňa, je to v poriadku. Ďakujem za informáciu.

    Otváram tretie čítanie. Pýtam sa, či chce niekto podať návrhy v rámci tretieho čítania. Pokiaľ nie, uzatváram rozpravu.

    Teraz, pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 77 poslancov, zdržalo sa 60 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 728.

    Spoločným spravodajcom je opäť Róbert Madej z výboru pre sociálne veci. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto budeme hlasovať len o pozmeňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 107 poslancov, proti 24 poslancov, 4 sa zdržali.

    Tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme hlasovali o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 27 poslancov, 29 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh spravodajcu sme prijali.

    Sme teda v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či chce niekto podať návrhy v zmysle § 85. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 77 poslancov, proti 28 poslancov, 29 sa zdržalo, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

    Teraz poprosím opäť pani poslankyňu Ľubicu Roškovú z výboru pre sociálne veci a bývanie, aby uvádzala hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, tlač 729.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, keďže v druhom čítaní neboli schválené nijaké pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, podľa § 84 ods. 1 zákona pristúpi sa v treťom čítaní k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Otváram tretie čítanie a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 135 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 289/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, tlač 731.

    Slovo má pán poslanec z výboru pre sociálne veci a bývanie Ján Kvorka. Prosím, aby hlasovanie uvádzal, má slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil nikto z poslancov a nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Najprv budeme hlasovať spoločne o troch návrhoch zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 133 poslancov, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme schválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy. Mám splnomocnenie gestorského výboru dať návrh podľa § 84 ods. 2, aby sa tretie čítanie konalo ihneď. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujeme sa hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 136 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh spravodajcu sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu. Pýtam si, či chce niekto podať príslušné návrhy podľa § 85. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Teraz dajte, pán predsedajúci, hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 136 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Slovo má pán poslanec Bobrík z výboru pre zdravotníctvo. Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    V rozprave vystúpili štyria poslanci: pani Tóthová, Novotný, Markovič a Galbavý. Pán poslanec Novotný podal návrh hlasovať o bodoch 4 a 10 spoločnej správy samostatne a pán poslanec Markovič podal dva pozmeňujúce návrhy. Jeden obsahuje dva body.

    Pán predsedajúci, najskôr je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v dnešnej rozprave. Prosím...

  • Podávate tento návrh. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 115 poslancov, 1 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh spravodajcu sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 4 spoločnej správy, ktorý požiadal pán poslanec Novotný na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy bod 4 s odporučením gestorského výboru neschváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 66, proti 52 poslancov, zdržalo sa 15, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalší bod, ktorý požiadal o vyňatie, je bod č. 10 spoločnej správy s odporučením gestorského výboru neschváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 68 poslancov, proti 50 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďakujem. Môžeme hlasovať o bodoch 1 až 3, bod 5, 7 až 9 spoločnej správy s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 136 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Ďalej, pán predsedajúci, o bode 6 spoločnej správy nebudeme hlasovať, pretože sme schválili bod 5 spoločnej správy. Čiže budeme hlasovať teraz o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Markoviča. Jeho prvý pozmeňujúci návrh, ktorý obsahoval jeden bod. Prosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 57 poslancov, proti 23 poslancov, zdržalo sa 54 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca sme neschválili.

  • Môžeme pristúpiť k druhému pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Markoviča, ktorý obsahuje dva body. Môžeme o nich spoločne hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 58 poslancov, proti 28 poslancov, zdržalo sa 50 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme neschválili tieto dva návrhy pána poslanca.

  • Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy aj o všetkých pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru s odporúčaním hlasovať o tom, aby predložený návrh zákona sa prerokoval v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 89, proti 1 poslanec, zdržalo sa 46 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy s návrhmi príslušnými podľa rokovacieho poriadku. Pokiaľ nie, vyhlasujeme rozpravu za skončenú.

    Máte slovo, pán spravodajca. Pán poslanec Köteles – faktická poznámka? Hlasujeme, prosím, v zmysle rokovacieho poriadku. Omyl. Ďakujem.

  • Takže, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 67 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 64 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a o zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tlač 713. Spravodajcom je pán poslanec Jozef Valocký a prosím ho, aby hlasovanie uvádzal. Najskôr návrhom zo spoločnej správy.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Novotný, ktorý podal päť pozmeňujúcich návrhov. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať najskôr, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 126 poslancov, proti 1 poslanec, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Môžeme pokračovať v hlasovaní. Tento návrh sme schválili.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Hlasujme o bodoch spoločnej správy 1 až 14 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o týchto návrhoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 137 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Prosím, hlasujme o bode 15 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 78 poslancov, zdržalo sa 59.

    Tento bod zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej, prosím, hlasujme o bode 16 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 78 poslancov, zdržalo 58 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Novotného, jednotlivo hlasujme o bode alebo o pozmeňujúcom návrhu č. 1.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 54 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, hlasujme o pozmeňujúcom návrhu č. 2.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 57 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, hlasujme o pozmeňujúcom návrhu č. 3.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 59, proti 58 poslancov, zdržalo sa 18.

    Konštatujem, že tento bod sme tiež neschválili.

  • Prosím, hlasujme o bode č. 4.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 56 poslancov, zdržalo sa 20.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, hlasujme o bode č. 5.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za 59, proti 58 poslancov, zdržalo sa 19, nehlasoval 1.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 79 poslancov, zdržalo sa 58 poslancov.

    Návrh spravodajcu sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy s návrhmi podľa § 85 rokovacieho poriadku. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 78 poslancov, zdržalo sa 59 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zákona č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh.

    Ešte máme, vážené kolegyne jeden návrh, ktorý sme prerokovali. Zdá sa, že voľbu Rady členov pozemkového fondu, či tajnú a vládny návrh a náš preložíme na utorok vzhľadom na to, že uplynula lehota určená na hlasovanie.

    Takže ešte tento posledný návrh zákona, teda hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro,

    tlač 714. Slovo má pán poslanec Ján Zvonár a bude uvádzať hlasovanie.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy spoločne o bode 1 a 2.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 134 poslancov.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Prerokovali sme všetky pozmeňujúce návrhy, preto dajte, pán predsedajúci, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje vládny návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme o návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 130 poslancov, nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili návrh spravodajcu na pristúpenie k tretiemu čítaniu.

    Otváram preto rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto podať návrhy v zmysle rokovacieho poriadku. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 136 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, len krátka informácia. Ďalšie hlasovanie bude až v utorok o 17.00 hodine tak, ako sme sa dohodli. To znamená, že vzhľadom na to, že hlasovanie začína o 11.00 hodine, čiže keď sme to teraz neodhlasovali, tak pokračujeme o 14.00 hodine, pretože hlasuje sa o všetkých prerokovaných bodoch programu, ale myslím si, že bude lepšie, keď tento vládny návrh na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu prerokujeme v piatok a budeme o ňom hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Takže teraz mi dovoľte, v utorok pardon, prepáčte, lapsus verbis.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, uplynula lehota, je 12.07 hodina, prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a želám vám dobrú chuť. Samozrejme, dva procedurálne návrhy. Slovo má pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne. Pozývam členov výboru pre európske záležitosti o 12.30 hodine na výbor. Ďakujem pekne.

  • Pozývam členov skupiny slovensko-francúzskeho priateľstva na 13.15 hodinu do zasadačky výboru pre európske záležitosti. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím tých, ktorí sa chcú zúčastniť na nasledovnom bode programu, keby sa dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli pristúpiť rokovacím poriadkom k stanovenému bodu, a to je hodina otázok. Ďakujem pekne. Predpokladám, že sa tak stalo.

    Takže, podľa zákona o rokovacom poriadku začiatok popoludňajšieho rokovania vo štvrtok je vyhradený

    hodine otázok,

    ktorú týmto otváram.

    Chcem vás informovať, že poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 26 otázok predsedovi vlády a členom vlády 26 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa v zmysle rokovacieho poriadku nebude odpovedať.

    Takže, poprosím teraz predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok jedného pána ministra, a to je pán minister zdravotníctva, ktorý je na pracovnej ceste mimo Bratislavy, a zastupovať ho bude pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, pani Tomanová.

    Rovnako nebude, vlastne je prítomný, ale nie sú na neho otázky pán minister výstavby a regionálneho rozvoja, pán Janušek. Ostatní páni ministri, členovia vlády by mali byť k dispozícii.

    Som pripravený, pán podpredseda, odpovedať na otázky, ktoré boli vyžrebované.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda.

    Takže, dovoľte, prvú otázku položil pán poslanec Stanislav Kubánek a znie: „Vážený pán premiér, čo hovoríte na koncentráciu klamstiev a výmyslov, ktoré sa v posledných dňoch objavujú v médiách na adresu tejto vlády?“

    Prosím, pán predseda, odpoveď na otázku.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj pánovi poslancovi za postavenú otázku.

    Vážený pán poslanec, vážené dámy a páni, s plnou vážnosťou chcem povedať, že čelíme dôsledkom celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy, ktorá svojím rozsahom už prekonala aj hospodársku krízu z 30. rokov minulého storočia. To nie je iba hodnotenie vlády Slovenskej republiky. Toto je už aj medzinárodné hodnotenie významných medzinárodných inštitúcií.

    Prvé štádium tejto krízy – finančný kolaps zatiaľ na Slovensku zvládame. Aj vďaka vám, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dnes požívajú občania našej krajiny najvyššiu možnú mieru ochrany svojich vkladov. Vďaka dôslednému monitoringu Národnej banky Slovenska sledujeme správanie sa slovenských bánk, ktoré predchádzajúca vláda sprivatizovala a dostala do pozície dcér voči matkám pôsobiacim v iných krajinách Európskej únie.

    Našťastie, a v tom je obrovská výhoda Slovenska, nemusíme ani zoštátňovať podiely v súkromných bankách, čo sa deje v iných štátoch, ani žiadať Medzinárodný menový fond alebo Európsku centrálnu banku o finančnú výpomoc. Ani nemusíme hľadieť na to, ako sa nám znehodnocuje mena, pretože máme zafixovaný kurz slovenskej koruny voči euru a zmena meny nás čaká doslova o pár týždňov. Slovensko nemusí teda absolvovať traumatizujúce kroky, ktoré dnes vidíme v Poľsku, v Maďarsku alebo v niektorých baltských štátoch.

    Vláda Slovenskej republiky sa preto dnes plne sústreďuje na druhé štádium krízy – na dopad, ktorý bude mať kolaps finančného systému na hospodársky rast. Minimalizujeme všetky možné riziká. Rokujeme s bankami a hľadáme vhodné finančné produkty pre malé a stredné podnikanie. Rokujeme s najväčšími exportérmi a hľadáme cesty, ako im umožniť prienik na iné ako európske trhy. Podporujeme projekty, ako je výstavba diaľnic, letiska, atómovej elektrárne v Mochovciach, aby sme nahradili možný výpadok spôsobený prílišnou koncentráciou automobilového priemyslu na Slovensku. Začíname rokovania so sociálnymi partnermi dnes o 15.00 hodine, aby sme pružne reagovali na potrebu zvýšiť mobilitu pracovnej sily na Slovensku.

    Vážený pán poslanec, som naozaj presvedčený, že zvládneme aj druhú etapu krízy a že Slovensko aj v roku 2009 bude patriť ku krajinám s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii a s jednou z najnižších mier inflácie. Popri tom, a to chcem zdôrazniť, nezoberieme ľuďom ani korunu z toho, čo chystáme na rok 2009 v rámci štátneho rozpočtu. Preto máme také dobré východiská na zvládnutie krízy, lebo od roku 2006 dôsledne robíme politiku, po ktorej dnes volajú aj tí najpravicovejší politici, politiku regulácie a rozumných zásahov do sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. Keby sme sa nebili za ceny elektriny, kde by sme dnes boli? Keby sme to isté nerobili pri plyne, koľko by dnes ľudia platili za kúrenie? Koľko by si na ziskoch dnes nechávali súkromné zdravotné poisťovne z verejných zdrojov?

  • Vážený pán poslanec, ak dobre počúvate, všetci – banky, zamestnávatelia, exportéri, zamestnanci – všetci sú pripravení podať pomocnú ruku, aby Slovensko z krízy, ktorú sme my nevymysleli, vyšlo s čo najnižšími stratami. Sú tu však dve skupiny ľudí, ktoré nechcú pomôcť a boli by najradšej, keby kríza zvalcovala celú krajinu. A len preto to chcú, aby to poškodilo súčasnú vládu a vládnu koalíciu. Je to zvláštna politika.

    Jednou takouto skupinou je naša opozícia. Tá opozícia, ktorá osem rokov robila neregulovanú trhovú ekonomiku orientovanú na privatizáciu a zisky súkromných spoločností, teda politiku, ktorú dnes všetci právom označujú za matku nebývalej finančnej a hospodárskej krízy.

    Som veľmi rád, aké recepty dnes ponúka na boj proti kríze. Napríklad podáva návrh na Ústavný súd, aby súkromné zdravotné poisťovne mohli naďalej tvoriť zisk z verejných zdrojov. Alebo navrhujú zrušiť minimálnu mzdu. Pretože pre nich je prijateľné, aby ľudia v tejto dobe hrdlačili za 5 000 korún mesačne. Opozícia sa takto legitímne vymedzuje a, myslím si, že je to pre slovenskú politickú scénu aj dobré. Zaujímavé je aj to, že opozícia odmieta podať vláde pomocnú ruku v súvislosti s eurom. Opozícia sa prakticky od eura dištancuje, hoci dnes sa ukazuje, že všetky obmedzenia a limity v realizácii sociálneho štátu, ktoré sme museli od roku 2006 splniť v mene maastrichtských kritérií, budú mať v súvislosti s krízou ešte väčší význam, ako sme očakávali. Ja sa vám chcem všetkým poďakovať, tým poslancom Národnej rady, ktorí pomáhate vláde Slovenskej republiky, pokiaľ ide o zavádzanie eura.

    Druhou takouto skupinou sú médiá, osobitne médiá tlačové. Keď sledujeme ich správanie sa na tlačových konferenciách a konkrétne výstupy, vždy stoja na opačnej strane, ako stojí vláda Slovenskej republiky. Je to legitímne. Ja proti tomu nič nemám. Keď vláda tlačí na nemeckých a francúzskych akcionárov, aby nepodávali neodôvodnené návrhy na zvýšenie cien plynu pre domácnosti, tlač chráni Slovenský plynárenský priemysel. Keď chceme od dôchodkových správcovských spoločností, aby správne informovali verejnosť, ako sa znehodnocujú ich úspory v II. pilieri, tlač chráni dôchodkové správcovské spoločnosti.

    Pýtam sa, kedy sa slovenská tlač takto postaví za obyčajných ľudí na Slovensku. Vždy stojí len na strane monopolov a ziskov.

  • Chápem, že lyžiarske zájazdy pre novinárov sú atraktívne, ako aj to, že tlač žije z reklamy a koho chlieb ješ, toho pieseň spievaš. My dnes vôbec nepochybujeme o tom, že tlač je opozičná, že je kontrolovaná váhou peňazí, že doslova nahrádza opozíciu. Ak chce robiť tlač politiku, a aj ju robí, budeme sa k nej správať ako k účastníkovi politického súperenia. Nech potom ale denník Pravda neočakáva, že budeme mlčať, ak je jasné nadovšetko prepojenie majiteľov tohto denníka na extrémne maďarské politické sily alebo to, že rodina vlastníkov tohto denníka poslala Adolfovi Hitlerovi blahoprajný telegram za Mníchov. Ak chcú politiku, tak ju budú mať. My budeme takto informovať verejnosť o tom, kto stojí za ktorým konkrétnym denníkom na Slovensku a prečo píše tak, ako píše. Je to síce absurdné, do akej pozície sa tlač mienkotvorná, aj bulvárna na Slovensku dostala, ale my to prežijeme a nebudeme na to potrebovať ani nový tlačový zákon, ako sa novinári naivne domnievali.

    Naozaj, to je také naivné, dnes sa noviny domnievajú, že my začneme používať tlačový zákon, a potom nás budú zase médiá obviňovať, že sme tlačový zákon urobili preto, aby sme ho používali v boji proti tlači.

    Vážený pán poslanec, oveľa horšia tendencia v opozičnej tlači je ale výskyt otvorených klamstiev na adresu vlády a vládnej koalície. Otvorených klamstiev na adresu vlády a vládnej koalície. Klamstiev smiešnych, triviálnych, za ktoré sa, samozrejme, odmietajú noviny ospravedlňovať. Včera som otvorene pomenoval štyri denníky a štyri konkrétne príspevky za dva dni obsahujúce klamstvá a dehonestáciu vlády Slovenskej republiky toho najnevyberanejšieho charakteru a s plným vedomím som aj charakterizoval autorov týchto článkov.

    Ak niekto, vážené dámy a páni, ak niekto bohapusto klame a obviňuje predsedu vlády Slovenskej republiky, že postavil ambasádu v Bielorusku, alebo že si predseda vlády, opäť bohapusté klamstvo, nechal vynoviť za 30 mil. klimatizovaný tunel, aby sa mu pohodlnejšie presúvalo z jednej budovy do druhej budovy, máme mlčať? Máme sa na to jednoducho pozerať tak, že nech píšu novinári tieto bohapusté klamstvá a škandalizáciu vlády od rána do večera? Čo máme robiť? Máme sa takémuto indivíduu, ktorý takýto článok napíše, poďakovať? Alebo aký prístup máme zaujať, aby sme chránili vládu Slovenskej republiky pred týmito škandalizujúcimi klamstvami?

    Horšie je, vážené dámy a páni, ak klamstvá týkajúce sa osoby, ak ide o klamstvá, ktoré poškodzujú Slovensko a jeho ľudí. Keď český premiér Topolánek navštívil Vietnam a loboval otvorene za to isté československé konzorcium pri výstavbe elektrárne, ani jedno médium nenapísalo, že Topolánek vybavuje miliardové kšefty pre súkromných vlastníkov firiem, patriacich do konzorcia. Mám dokonca aj osobný list, tu ho mám v ruke, ktorý v tejto veci poslal český premiér Topolánek svojmu partnerovi, vietnamskému premiérovi, kde ho vyslovene žiada o podporu presne toho istého projektu, ktorý som podporoval vo Vietname aj ja ako šéf slovenskej delegácie. Samozrejme, že nikto neobvinil Topolánka, pretože takáto hlúposť môže vzniknúť len v hlave opozičného bezcharakterného novinára, ktorý má krv v očiach, keď vidí túto vládu.

  • Áno, áno, vybavoval som vo Vietname kšeft. Opakujem, vybavoval som vo Vietname kšeft pre 2 200 ľudí pracujúcich v SEZ Tlmače a budem tak robiť vždy, lebo to je moja práca. Je to práca predsedu vlády Slovenskej republiky (potlesk) a pri každej jednej ceste, ktorú budem absolvovať, to budem robiť. Je to moja práca, v čase krízy hľadať a podporovať slovenské firmy, či už samostatné alebo ako súčasť medzinárodných konzorcií pri hľadaní nových odbytísk.

    Na záver, čo som mal povedať, vážené dámy a páni, novinárovi, keď obvinil vládu a predsedu vlády, že sa nestará o 10 % nezamestnaných na Slovensku a že chce Slovákov vymeniť za Vietnamcov. Viete, aká je pravda? V skutočnosti sme všade, pri každom rokovaní trvali na zákaze sociálneho dumpingu. Teda povedali sme, áno, nech sa páči, môžu prísť pracovať nejakí ľudia zo zahraničia na Slovensko, ale len vtedy, ak budú mať tie isté pracovné, sociálne a mzdové podmienky ako občania Slovenskej republiky, lebo odmietame sociálny dumping. Teda nie, že sme sa nestarali o našich ľudí, my sme chránili slovenský pracovný trh proti sociálnemu dumpingu. Kľudne médiá napíšu, že my pozývame Vietnamcov a nestaráme sa o 10 % nezamestnaných na Slovensku. Pýtam sa, vážené dámy a páni, kam toto až zájde. Kam pôjdu tieto bohapusté klamstvá a obvinenia vlády Slovenskej republiky? Čo všetko ešte slovenská opozičná tlač naklame, len aby poškodila vládu Slovenskej republiky? Koľko slovenských záujmov, záujmov ľudí ešte poškodí, lebo si myslí, že tak škodí aj súčasnej vládnej moci? Takéto správanie sa slovenskej tlače je podlé, v hrubom rozpore s akoukoľvek etikou a profesionalitou. A aj keď na to nenaberie odvahu nikto iný, ja osobne budem o tomto mediálnom barbarstve slovenskej tlače hovoriť slobodne a otvorene a budem tak robiť stále, nech si píšu slovenské noviny, čo chcú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kubánek, máte právo položiť doplňujúcu otázku. Chcete tak urobiť? Nech sa páči, mikrofón pre pána poslanca.

  • Ďakujem, odpoveď bola vyčerpávajúca. Ďakujem, pán premiér.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Viera Mazúrová: „Vážený pán predseda vlády, v posledných dňoch sa objavili v médiách klamstvá a výmysly na adresu tejto vlády, čo hovoríte na takúto koncentráciu klamstiev?“

    Máte slovo, pán predseda.

  • Vážené dámy a páni, ja som na túto otázku odpovedal, myslím, dostatočne v predchádzajúcej odpovedi. A k opozičným politikom, keď sa im nepáči, že nemajú vyžrebované otázky, odporúčam, nech nám kladú otázky. No tak, seďte tu, seďte tu, klaďte nám otázky, veľmi radi budeme na tieto otázky odpovedať. Nechápem, prečo ste nervózni z toho, že sú vylosované tieto otázky, pretože máte takú istú možnosť ako ktorýkoľvek iný poslanec.

  • Keď sme my boli v opozícii, hodinu otázok sme vždy využívali na kladenie otázok predsedovi vlády Slovenskej republiky, vždy. Niekedy sme boli vylosovaní, niekedy sme neboli vylosovaní. Takže skúste túto vašu nervozitu prekryť usilovnou prácou a kladením otázok vláde Slovenskej republiky.

  • Odpovedal som na otázku pani poslankyne.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Mazúrová položila v tomto duchu aj tretiu otázku, zrejme s cieľom, aby sa táto otázka dostala do poradia. Predpokladám, pani poslankyňa, že odpoveď pána predsedu vlády postačuje na vašu otázku.

    Štvrtú otázku položil Peter Obrimčák: „Vážený pán premiér, aj zahraničné médiá vyjadrili počudovanie na stále trvajúcu nekonštruktívnu kritiku činnosti tejto vlády. Aj napriek nesporným úspechom, ktoré táto vláda dosiahla. V čom vidíte dôvod týchto útokov médií?“

  • Ďakujem. Ja sa obmedzím iba na jednu vec. Rakúsky denník Die Presse povedal, že nezaujatému čitateľovi pri listovaní v slovenských novinách nemôže ujsť, že slovenská tlač je absolútne zaujatá proti tejto vláde. Je to tak. Už keď to vidí aj zahraničie, keď to vidia zahraniční novinári, tak je to stokrát pravda. Nehovoríme to iba my, už to dnes hovorí aj Európa. Hovoria to diplomati, hovoria to všetci. Je to hanba slovenskej tlače.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Ďalšiu otázku sme vyžrebovali pre pána... Uplynulo 15 minút? Ďakujem pekne.

    Pán predseda, ďakujem vám za účasť na hodine otázok, za odpovede na vyžrebované otázky poslancov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Rudolfa Bauera na ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka. Znie: „Pán minister, aké opatrenia chcete z vašej pozície navrhnúť a prijať na to, aby sa minimalizovali negatívne dopady globálnej finančnej krízy na slovenské hospodárstvo?“

    Máte slovo, pán minister, prosím, oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, otázka je, myslím si, že pre každého z nás vysoko aktuálna a, samozrejme, každý z nás chce vedieť aj konkrétnu odpoveď a konkrétne riešenia.

    Ministerstvo hospodárstva už pripravuje konkrétne opatrenia na zmiernenie dopadov celosvetovej finančnej hospodárskej krízy na slovenské hospodárstvo, pričom sa sústreďuje na podnikateľský sektor, a to najmä na malých a stredných podnikateľov. Ministerstvo už navrhlo a pristúpilo k vypracovaniu opatrení na zmiernenie dopadov celosvetovej krízy, a to v týchto štyroch základných oblastiach.

    Po prvé je to vypracovanie akčného plánu eliminácie dopadov finančnej a hospodárskej krízy na podnikateľský sektor, najmä na malé a stredné podniky, ktorý má okrem iného analyzovať segmenty, ktoré môžu byť zasiahnuté krízou a zároveň definovať spôsoby a kroky smerujúce k eliminácii možných negatívnych dopadov.

    Po druhé je to vypracovanie programu na získanie zvýhodnených pôžičiek, resp. úverov so zvýhodnenými úrokovými sadzbami. V tejto súvislosti ministerstvo hospodárstva v spolupráci so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou už pracuje na manuáli, na manuáli, ktorý by mal presne navigovať podnikateľov, ako, kde a za akých podmienok môžu získať pôžičky so zvýhodnenými úrokovými sadzbami. Ministerstvo predpokladá, že Slovenská záručná a rozvojová banka by mohla v tomto prípade poskytnúť zvýhodnené úrokové sadzby až na úrovni smerných úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska.

    Pán poslanec, zdôrazňujem ešte raz, je to veľmi kľúčový moment z hľadiska podpory malého a stredného podnikania, kde práve ideme opačným trendom, ako navrhujú banky. Banky navrhujú a vyhlasujú do médií, že sa budú úvery, úroky z úverov sa budú zdražovať. Ministerstvo pripravuje so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou model, kde vykompenzujeme zo špeciálneho fondu zvýšenie úrokových sadzieb komerčných bánk voči úrokom Národnej banky, čo v konečnom dôsledku znamená, že slovenskí malí a strední podnikatelia by prevádzkové úvery mali dostať ešte lacnejšie, ako ich dostávajú v súčasnom období.

  • Po tretie je to vypracovanie mechanizmu a programov na možnosť čerpania zdrojov pre podnikateľov z Európskej investičnej banky, ktorá má podporu a ochranu malých a stredných podnikateľov pred dôsledkami globálnej finančnej krízy nejako chrániť a táto banka vyčlenila na základe záverov summitu premiérov členských štátov Európskej únie 30 mld. eur práve na túto ochranu. Na tejto úlohe spolupracuje ministerstvo hospodárstva so Slovenskou bankovou asociáciou, zamestnávateľskými zväzmi, ako je Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou. Čiže je to ďalší balík, ktorý ťaháme z Európskej investičnej banky, ktorý by mal byť znovu použitý na ochranu malých a stredných podnikateľov. Už je to druhý zdroj finančný na krytie úverov.

    Práve dnes sme na porade vedenia ministerstva hospodárstva odsúhlasili štatút monitorovacieho výboru dopadu globálnej krízy na slovenské malé a stredné podniky, ktorý bude sledovať a analyzovať aktuálnu situáciu v hospodárstve, vývoj dopadov krízy na malých a stredných podnikateľov v oblasti zamestnanosti, efektivity hospodárenia, odbytových možností a v oblasti exportnej schopnosti. Tento výbor, tento monitorovací výbor je zložený okrem zástupcov ministerstva hospodárstva zo zástupcov ministerstva financií, Ústredia práce, Národnej banky Slovenska, Slovenského štatistického úradu, Slovenského živnostenského zväzu, zástupcov zamestnávateľských združení a zväzov všetkých troch, to znamená Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a Klub 500 a takisto zo zástupcov Národnej agentúry pred podporu malého a stredného podnikania.

    Pokiaľ bude záujem poslancov Národnej rady, môžem priebežne dávať informáciu poslancom o činnosti a výsledkoch týchto štyroch opatrení.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa, pán poslanec, či chcete využiť možnosť. Chce. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Bauerovi. Máte dve minúty, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď na moju otázku. Chcem na úvod povedať, že bol som príjemne prekvapený, že som bol vylosovaný na vašu odpoveď a nie je to ako v predchádzajúcom prípade, keď naozaj tá pätnásťminútovka už je štandardne nejakým politickým školením mužstva a keď tri otázky rovnaké sú vylosované, to je hanba slovenského parlamentu.

    Ale teraz k vašej odpovedi. Čiastočne ma uspokojila, čiastočne nie. Som rád, že robíte toľko aktivít, pretože naozaj situácia je veľmi vážna, keď už dnes podľa informácií z médií už je takmer tritisíc ľudí, ktorí boli prepustení a ktoviečo bude v nasledujúcich mesiacoch.

    K tomu druhému opatreniu, ktoré ste spomínali. Mám trošku obavy, že takýto mechanizmus môže zase byť zakomponovaný vami presadzovaným, a pomaly už sa stáva etickou normou taký štátny klientelizmus, že len tí naši budú dostávať zvýhodnené úvery a pôžičky, či radšej by nebolo dobré nechať to na komerčné banky, kde by sa, povedzme, nejakým mechanizmom znižovali úroky pri úveroch pre všetkých a nezávisle od toho nenechali by ste si vy v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke rozhodovanie o tom, komu ten úver bude priradený alebo schválený, alebo nie. Ostatné veci, čo sa týka aj programovacieho alebo monitorovacieho výboru, aj čo ste hovorili, že ak bude záujem, ja osobne prejavujem záujem, aby poslanci Národnej rady boli pravidelne informovaní o tom, čo robíte, aké opatrenia prijímate na zmiernenie krízy aj voči malým, stredným podnikateľom, voči všetkým podnikateľským subjektom na Slovensku.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Pokúsim sa odpovedať na vašu otázku. Vláda Slovenskej republiky začala konkrétne rokovania s jednotlivými subjektmi, ktoré môžu svojou činnosťou nejakým spôsobom vstúpiť, zmierniť, eliminovať alebo predlžiť nejaký proces spomaľovania na slovenskom hospodárskom trhu. Zatiaľ boli dve rokovania. Boli so slovenskými bankami a boli so zamestnávateľmi. Bol som na oboch rokovaniach. O 15.00 hodine by som sa mal zúčastniť na treťom rokovaní, pokiaľ ma tu dlho nebudete zdržiavať, tak ja by som sa veľmi rád zúčastnil aj na rokovaní so sociálnymi partnermi práve k otázke krízy.

    Ale na základe tých dvoch uskutočnených rokovaní môžem povedať, že boli diametrálne odlišné. Naproti tomu, čo podnikatelia došli s konkrétnymi návrhmi, s konkrétnymi problémami, s konkrétnymi víziami ako ísť na to, čo mi bolo veľmi blízke a bol som veľmi rád, že sme vstúpili do takej konštruktívnej diskusie a odložili sme nejaké politické názory a všetko ostatné a sústredili sme sa skutočne na ochranu slovenského podnikateľského trhu, tie banky sú banky vždy a ony zostanú bankami aj v čase krízy. A viete, ľudovo sa hovorí, že banka vám ponúkne dáždnik, len keď neprší, ale keď prší, vtedy vám ho neponúkne a, samozrejme, priniesli aj ony návrhy, ale tie návrhy skôr boli o tom, ako banky zarobia aj na tejto kríze. Preto vznikla myšlienka, bolo tam napríklad veľmi jasne formulované zo strany ministerstva hospodárstva – prosím, pokiaľ ste urobili chyby a vymkli sa vám spod kontroly rôzne developerské pôžičky, my nie sme proti tomu, urobte si s úrokmi, urobte so zaručením takýchto úverov čokoľvek chcete, ale musíte prísne odlíšiť prevádzkové úvery podnikateľských subjektov a musíte odlíšiť investičné projekty, ktoré smerujú k inovácii produkcií na Slovensku, lebo bez inovácie sa naše podniky z tohto problému, z tej zníženej konkurencieschopnosti nedostanú. Preto bolo povedané, pozor, my nemáme priamy vplyv na banky, my nevieme bankám nadiktovať, že vy môžete len takúto mieru úrokov pýtať. Tak sme povedali, poďme s modelom, že teda dobre, nech sa banky trhovo správajú, ako chcú, ale my musíme ochrániť podnikateľov. My musíme totiž celú tú krízu rozdeliť do niekoľkých etáp.

    Prvá etapa je etapa záchrany. Etapa, kedy musíme čo najdlhšie predlžiť životaschopnosť našich podnikov. To urobíme len vtedy, pokiaľ im umožníme zdravé, rozumné a konkurencieschopné prevádzkové úvery. K tomu smeruje tá aktivita so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou. Predlžiť ten čas, pokiaľ sa to v zahraničí upokojí, aby naše podniky mohli ďalej pokračovať. V žiadnom prípade, možno som sa zle vyjadril pri tej svojej prezentácii, nebude ministerstvo hospodárstva poskytovať tieto kompenzácie. Bude to robiť Slovenská záručná a rozvojová banka, čiže tá má na to nastavený mechanizmus a toto bude absolútne v jej kompetencii. My sme len zodpovední za prípravu nejakého materiálu, na základe ktorého by sa takáto kompenzácia mohla zrealizovať. Takže my si nezgrupujeme teraz do rúk nejaké rozhodovacie právomoci, len hľadáme mechanizmy. A ja skutočne privítam každý rozumný názor, ktorý prispeje k tomu, aby sme naše podnikateľské prostredie čo najviac ochránili.

    Všetko asi. Ďakujem pekne. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

    Ako ďalšiu otázku overovatelia vyžrebovali otázku pani Kláry Sárközy, ktorú položila ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu: „Vážený pán minister, v septembri ste sa stretli s predstaviteľmi Bratislavského samosprávneho kraja. Témou vašich rozhovorov bolo okrem iného aj obchvat okolo Bratislavy. Mohli by ste nás informovať o výsledku tohto rokovania?“

    Prosím o odpoveď, pán minister, a prosím aj oznámiť ukončenie odpovede. Máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, predmetom rokovania s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja bola najmä príprava a výstavba diaľnice D4, ktorá je definovaná v programe prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010 v schválenom uznesení vlády č. 1084 v decembri 2007. Do konca roka 2009 sa predpokladá ukončenie procesu EIA, resp. predpokladáme ukončenie procesu EIA a ďalšia projektová príprava bude sa uskutočňovať na D4 v rokoch 2010 až 2011. Do začatia výstavby sa budú hľadať alebo budeme hľadať spôsoby financovania stavby diaľnice.

    Jedným z bodov rokovania s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja bola jeho aktivita, resp. aktivita predsedu samosprávneho kraja bratislavského a primátora Bratislavy pána Ďurkovského, kde chceli založiť nejakú komisiu, ktorá by, alebo pracovnú skupinu a komisiu, ktorou úlohou by bola realizácia konkrétnych opatrení a krokov nápomocných tomuto procesu. Ja som sa následne stretol aj s primátorom Ďurkovským, kde som im vysvetlil, že v tomto štádiu komisia nie je potrebná, pretože a, samozrejme, my s prípravou tejto diaľnice nespíme, lebo to je okrem tých v súčasnosti pripravovaných formou PPP asi najproblematickejší úsek na Slovensku a je veľmi nevyhnutné túto D4 stavať, takže my prípravu zabezpečujeme, zabezpečujeme ju tak, že proces EIA je pred ukončením a okamžite rozbehneme územné konanie a stavebné konanie na túto stavbu. Toto vieme riešiť vo vlastnej réžii.

    Ale aby sa nestalo to, že táto stavba bude pripravená na začatie v roku 2013, čo by spôsobilo, myslím si, obrovský kolaps, je preto potrebné schváliť v Národnej rade zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri príprave a výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, kde bolo ukončené prvé čítanie na tejto schôdzi a my máme ambíciu, aby ten zákon bol schválený a účinný od 1. 1. 2009. Tento zákon práve umožní to, aby sa mohla rozbehnúť príprava aj D4 v takých termínoch, ako som tu deklaroval, pretože jedným z bodov toho zákona je to, že musíme znížiť kompetenciu obcí, lebo jednoducho obce nám stále dávajú negatívne stanoviská k výstavbe a nedá sa takto postupovať, pretože ja mám veľa petícií na stole o tom, že „stavajte diaľnicu“, a keď ju začneme stavať, tak sú zase ďalšie petície, „ale nie cez náš kataster“. Takže jednoducho hľadáme tie riešenia, aby sme to vedeli zrýchliť.

    Čo sa týka D4, to je, ako som povedal, najpotrebnejší úsek momentálne na Slovensku, pretože situáciu v tom tranzite na Prístavnom moste, ako aj v iných úsekoch, myslím, že veľmi dobre poznáte. Takže my nespíme, robíme, s tým, že som odpísal aj predsedovi Bratislavského samosprávneho kraja, aj primátorovi Ďurkovskému, že má význam stretnúť sa k tomuto problému vtedy, keď bude schválený zákon. To znamená, dúfam, že v januári 2009 a vtedy si povieme, čo, kto môže pomôcť tomu procesu, aby sa zrýchlila táto stavba. A komisia zložená z pracovníkov ministerstva dopravy, magistrátu Bratislavy a samosprávneho kraja to je, myslím si, že príliš malá, lebo do toho vstupujú rôzne ďalšie subjekty obce, životné prostredie a hygiena, zdravotníctvo a veľa, veľa subjektov. Čiže má zrejme význam potom zvolať nejaké pracovné rokovania a spolu hľadať spoločný ťah na bránku, aby sa ozaj tá príprava ukončila a aby sme vedeli, a našou je, aby sme vedeli 2011 začať s touto stavbou. Ak by sme vedeli tie procesy zrýchliť, tak aj ku koncu roku 2010.

    Tá stavba trvá asi tri a pol roka s tým, že mojou ambíciou vždy bolo riešiť financovanie tejto stavby formou PPP projektov, pretože tak ako tie PPP projekty, ktoré teraz robíme, ich mottom je odstraňovanie regionálnych disparít a posunutie sa na východ Slovenska, tak taký pravý a správny PPP projekt je práve táto D4, pretože u tých projektov, ktoré teraz robíme a ktorých mottom je odstraňovanie regionálnych disparít, sme si vláda a štát uvedomili, že budeme musieť doplácať investorovi za vybudovanie týchto diaľnic a za ich prevádzkovanie, pretože výber z mýta nepokryje tie náklady, ktoré budú definované v súťaži. Naopak, D4 z hľadiska intenzity dopravy je taká, že tam by sa mohol uplatniť čistý PPP projekt bez následného doplácania, medziročného štátom.

    Čiže, toto je taká naša ambícia s D4. Skončiť by sme ju chceli v 2014 – 2015. Ja veľmi dobre viem, že keby bola skončená zajtra, už je neskoro, ale jednoducho tie procesy boli nastavené tak, ako boli. My sme našli prípravu tejto stavby tak, že nebolo urobené nič, keď sme nastúpili do funkcií a jednoducho za ten rok aj trištvrte, resp. za tie dva roky sme spravili to, že sa zadefinovala tzv. technická štúdia, kde sa definovala konkrétne trasa vo viacerých variantoch a následne je pred ukončením proces EIA, čo je takisto proces, ktorý trvá spravidla rok, rok a pol.

    Takže môžem pozitívne zhodnotiť to, že na tejto stavbe sme nezanedbali ani deň a pracujeme na nej urýchlene, ale jej dokončenie do stavebného povolenia si bude vyžadovať ten zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach, ktorý som spomenul.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chcem sa opýtať, pani poslankyňa, chcete využiť možnosť položiť doplňujúcu otázku. Prosím zapnúť mikrofón pani poslankyni Sárközy.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. Dovoľte mi položiť ešte doplňujúcu otázku. Včera na rokovaní vlády bola táto problematika, teda čo sa týka výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií. Mňa by zaujímala rýchlostná komunikácia R7, ale hlavne trasa medzi Dunajskou Stredou a Bratislavou. Pretože dovolím si tvrdiť, že tá situácia je katastrofálna. Ja som vám túto otázku už raz dala. Vtedy ste hovorili, že budete to skúmať. Myslím si, že ten čas na skúmanie uplynul a mňa by zaujímalo, ako sa staviate k tejto problematike, aj ten časový horizont, kedy by tá cesta mohla byť dokončená, teda najprv začatá.

    A ešte jednu poznámku k PPP projektom. Súčasná hospodárska kríza, myslím si, že týmto projektom až tak nefandí, keď už by som spomenula len vyjadrenia pána premiéra zo včerajška.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. R7 – takisto v tom zákone o jednorazových mimoriadnych opatreniach, ktorý ste postúpili do druhého čítania, je aj R7 zahrnutá. To znamená, takisto aj na R7 bude treba uplatniť ten postup, ktorý je definovaný v tejto novele zákona, inak sa nepohneme ďalej, pretože konkrétne aj na R7 sú tie petície od starostov, ktoré som dostával, aby sme začali stavať, a keď ideme stavať, tak sa zase píšu petície, že nie cez náš kataster.

    Napriek tomu všetkému našou ambíciou je zabezpečiť, momentálne máme ukončenú technickú štúdiu, ideme začať proces EIA, ktorý podľa súčasných pravidiel trvá cca rok a nie je závislý od nás a chceli by sme do roku 2011 dotiahnuť stavebné povolenie a v roku 2011 začať s prvým úsekom, to je Bratislava – Šamorín a ten by sme chceli ukončiť do roku 2012 a takisto začať aj s úsekom po Dunajskú Stredu, ktorý by mal byť ukončený v roku 2014. Takéto sú plány v programe, ktorý sme včera predostreli s tým, takisto si uvedomujem, že najmä po Šamorín je tá situácia ozaj katastrofická a treba ju riešiť a takisto vás ubezpečujem o tom, že po D4 je asi najproblematickejšia táto R7 na Slovensku. Samozrejme, okrem tých projektov, ktoré som povedal, že už pripravujeme a už sú pred realizáciou alebo sa realizujú, ako sú PPP projekty, resp. tie úseky popod Strečno atď. Čiže, myslím na to s plnou vážnosťou a budeme to riešiť. Ale potrebujeme v tej príprave naše ramená, inak nám budú znepríjemňovať a predlžovať čas prípravy všetky zainteresované subjekty, ktoré v tomto procese vystupujú.

    Čo sa týka finančnej krízy, samozrejme, ja som sa tiež vyjadril, že predtým sme mali pretlak ponúk bánk a teraz ten pretlak ponúk bánk nemôžem tak hodnotiť, naopak, je nejaká ochabnutosť bánk, ale napriek tomu všetkému uvidíme 12. 11., kedy je predkladanie ponúk na ten prvý balík, tú R1 a tam uvidíme, aké ponuky vlastne budú a ako budú bankami kryté s tým, že z koncesného dialógu, ktorý sme viedli a už sme ho uzatvorili, vyplynulo to, že zo štyroch uchádzačov, ktorí sú v hre, minimálne traja dajú ponuky a ten štvrtý takisto, zrejme, dá ponuku. Takže ešte to neviem, uvidím a môžem vám to oznámiť 12. 11. Ja pevne verím, že aj napriek finančnej kríze budú právoplatné ponuky, aby sme vedeli ten proces posunúť ďalej na tento prvý balík, pretože objemovo nie je až taký veľký a, samozrejme, tá ochota a chuť či už stavbárov, tak aj bánk, ktoré ešte sú ako-tak zdravé, je veľká a myslím, že dospejeme k zdarnému koncu na tom prvom balíku PPP projektov a tie ostatné zase uvidíme, až keď budú ponuky na tie ďalšie.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ako tretiu otázku vyžrebovali overovatelia otázku poslankyne Jarmily Tkáčovej, je prítomná v sále, ministrovi pôdohospodárstva Stanislavovi Becíkovi. Otázka znie: „Pán minister, ako sa vyvíjajú ceny potravinárskeho obilia a ceny múky?“

    Pán minister, máte slovo, prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, vďaka klimatickým podmienkam, ktoré boli pre husto siate obiloviny veľmi priaznivé, sa dosiahla hektárová úroda u obilovín, konkrétne u pšenice 4,87 tony. Za rok 2008 je to o 27,5 % viac, ako bolo vlani a dosiahlo sa o 443 tisíc ton viac, ako bola úroda v roku 2007. Samozrejme, že toto malo vplyv aj na cenu, ktorá začala oscilovať už pri zbere zo žatvy 2009 na úrovni 6 800 – 6 900 korún za tonu, postupne táto cena klesala a v polovici mesiaca september už cena potravinárskej pšenice dosiahla úroveň len 5 304 korún, čo je vykázané podľa Štatistického úradu. V 43. týždni vykazuje Štatistický úrad, je to dátum od 20. 10. do 26. 10., len 4 257 korún a cena potravinárskej pšenice má naďalej klesajúcu tendenciu.

    Samozrejme, zatiaľ čo cena potravinárskej pšenice mala klesajúcu tendenciu od žatvy až do dnešného dňa, cena múky súbežne s cenou pšenice neklesala, pretože mlyny mleli múku z pšenice, ktorá sa nakupovala v mesiacoch marec, apríl, máj, jún, to znamená, keď ceny pšenice dosahovali úroveň až 8 tisíc korún za tonu a v septembri sa cena múky v porovnaní s cenou z júna znížila len o 5,3 %, v mesiaci október to už bolo vyššie percento a dosiahla úroveň 17,4 %. Priemerná cena pšeničnej múky polohrubej v 29. dekáde, to je od 11. 10. do 20. 10., sa pohybovala na úrovni 14,32 Sk a tak ako pri múke, aj pri obyčajnom rožku v 29. dekáde cena klesla na 1,85 Sk.

    Samozrejme, ako rezortný šéf alebo šéf rezortu pôdohospodárstva nie som s vývojom cien pekárenských výrobkov spokojný, pretože by mali viac oscilovať alebo kopírovať ceny potravinárskej pšenice, nakoľko v súčasnej dobe sa cena potravinárskej pšenice pohybuje na 50-percentnej úrovni v porovnaní s cenou pšenice v mesiacoch marec, apríl, máj, jún a, samozrejme, že výstupná cena pekárenského výrobku na pulte pre spotrebiteľa nie je na adekvátnej úrovni. Aj keď sedenie spolu s prvovýrobcami, spolu s mlynármi a pekármi ukázalo, že ten konečný, finálny efekt tej marže zostáva u toho štvrtého, ktorý si stanovil svoju maržu konštantnú a drží ju, a to je obchod. Takže z toho pohľadu je to svojím spôsobom, nechcem povedať, že nekresťanské, ale vo vzťahu k spotrebiteľovi neadekvátne, keď prvovýrobca v súčasnosti realizuje svoj produkt aj pri vyšších hektárových úrodách v porovnaní s vlaňajším rokom za polovičnú cenu.

    Pán predsedajúci, vyčerpal som svoj príspevok.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

    Pýtam sa pani poslankyne, či chce využiť právo položiť doplňujúcu otázku. Áno. Zapnite, prosím, pani poslankyni mikrofón.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, troška sa tou témou zaoberám a nedospela som k rovnakým záverom ako vy, pretože, isteže ceny pekárskych výrobkov sa odvíjajú od ceny múky a sám ste povedali, že ceny múky klesajú oveľa-oveľa pomalšie ako cena potravinárskej pšenice. Cena múky v roku 2007 stúpla veľmi prudko až o 75 % a dosahovala okolo 14, 15 korún vrátane DPH, ale klesla ešte len na 13 korún. Keď hovoríte, že potravinárska pšenica išla dole o polovicu a v mlynoch melú zásoby z marca, tak sa pýtam, či ten nedostatok potravinárskej pšenice, ktorý spôsobil vlastne zvýšenie jej cien, nebol umelo vytvorený. Keď my ešte v septembri máme zásoby nakúpené v marci. To je prvá poznámka.

    A ešte by som chcela mať doplňujúcu otázku aj k nepotravinárskemu obiliu, teda ku kŕmnemu obiliu. Vy ste včera predložili vo vláde návrh riešenia krízovej situácie na trhu s vybranými obilninami v dôsledku nadbytku úrody z roku 2008, hovorili sme o tom už aj na výbore, a vy navrhujete alebo ministerstvo navrhuje riešiť to intervenčným nákupom a jednak aj nákupom do hmotných rezerv a spôsob financovania by mal ísť cez navýšenie prostriedkov Európskych spoločenstiev o 300 mil. korún, ale navrhuje ministerstvo využiť aj údajný dostatok voľných finančných zdrojov z hospodárenia Slovenského pozemkového fondu. Je pravda, že má ísť o návratný príspevok, o návratnú finančnú pomoc, ale nemohli by sa tieto prostriedky prednostne využiť na to, na čo sú určené? Na ukončenie ROEP-ov na vysporiadanie pozemkového vlastníctva?

    Ďakujem za odpoveď.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán minister, prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Áno. Ak dovolíte, pani poslankyňa, nakoľko som bol v Luxemburgu v pondelok, utorok neúspešný, pretože došlo k takému malému kontroverznému vystúpeniu medzi mnou a pani komisárkou a pánom ministrom predsedajúcej krajiny Michelom Barnierom, francúzskym ministrom pôdohospodárstva, kde som nakoniec reagoval spôsobom takým, aký som cítil, že je potrebné povedať, keď som mu povedal, že ja som, pán minister, taký istý prezident ako vy na rozdiel od vás s tým, že som z malej krajiny s veľkými problémami a vy ste z veľkej krajiny s malými problémami. Ja nie som poštár slovenskej vlády, ktorý bude prenášať informácie z Bruselu alebo z Luxemburgu do vlastnej krajiny a informovať pôdohospodárov alebo roľníkov o tom, aké sú príkazy, zákazy alebo nariadenia. Pretože Európska únia si stanovila kvótu nákupu kŕmneho obilia do intervenčného fondu na úrovni 700 tisíc ton a pri nadprodukcii, ktorá je u nás, pretože máme osiate podľa štatistického úkazu 158 tisíc ha kukurice, len pri 7-tonovej úrode je to vyše milióna ton. Ak by sme pri najlepšej vôli potrebovali len okolo 650 – 700 tisíc ton na potravinárske účely, na kŕmne účely, tak 350 tisíc ton minimálne ponúkame na intervenciu pre Brusel. Samozrejme, zo 700-tisíctonovej kvóty je to 50 % a viac. Pritom Maďarská republika ponúka 2 milióny ton, nehovorím o ďalších štátoch, ktoré sa uchádzajú o naplnenie tejto kvóty alebo dostatie sa do tejto kvóty. A samozrejme, stanovisko Bruselu bolo jednoznačné, kvótu nie je možné prekročiť, aj keď toto číslo smerné bolo prijaté v mesiaci máj, keď ešte nikto nevedel, aká úroda kukurice vďaka klimatickým podmienkam tu bude, samozrejme, vďaka klimatickým podmienkam je aj nadúroda pšenice.

    Takže otázka bola ďalej, či je možné, aby sme riešili túto nadúrodu podporou rozvoja chovu ošípaných, ktoré boli zdecimované z ekonomických dôvodov. No, a keď aj tam bola relatívne zamietavá odpoveď, tak moje stanovisko bolo také, aké bolo s tým, že potom dohoda bola, že sa stretneme do 20. novembra medzi 4 očami a budeme túto otázku riešiť pravdepodobne spôsobom, že by bolo možné podporiť, samozrejme, zo štátnej pomoci rozvoj chovu ošípaných.

    Myslím si, že nikoho nezaskočím tým, keď poviem, že za 2,9 mld. korún sme doviezli v I. polroku bravčové mäso a bez pridanej hodnoty vyvezieme kŕmne obilie. Ale, samozrejme, to sú systémové opatrenia, ktoré, nieže boli prijaté, ale ktoré boli zrušené a tým pádom facku dostalo bravčové mäso a dnes ju dostal občan tým, že vlastne túto komoditu musíme dovážať.

    Tak sme sa vlastne dohodli na tom, že sme sa nedohodli, že to nie je možné riešiť týmto spôsobom a ja som predložil návrh do vlády, my nemôžeme robiť intervenčný nákup. My stiahneme za cenu, ktorá nedosahuje nákladovú cenu, prebytok kŕmnej kukurice, poťažne kŕmnej pšenice na úrovni maximálne 400 – 450-tisíc ton, aby sme vlastne otvorili trh s obilím, pretože teraz je otvorený trh nie pre čestných, korektných obchodníkov, ktorí chcú riešiť otázku vysporiadania svojich záväzkov vo vzťahu k vstupom cez osivá, hnojivá, pesticídy vo vzťahu k prvovýrobcom, ale išlo sa spôsobom, že začali dodávatelia vstupov naliehať na producentov, na prvovýrobcov, že chcú s nimi vysporiadať svoje záväzky, ale za 2 200 – 2 300-korunovú cenu za tonu, čo si myslím, že je neférové.

    Tak sme to riešili spôsobom, že to nebude mať dopad na štátny rozpočet, že tieto peniaze sa použijú vlastne z limitu Európskej únie, ktorým máme riešiť cukor a tieto peniaze vlastne nepôjdu ani z pozemkového fondu. Ak by k tomu došlo, tak by to bolo len na dokrytie tohto nákupu na úrovni niekde 300 mil. korún, samozrejme, s tým, že tieto peniaze by sa aj s patričným zhodnotením pozemkovému fondu vrátili a tieto peniaze, samozrejme, ktoré by sa použili na stiahnutie tohto prebytku kŕmneho fondu, zároveň by sa do rezortu dostali realizáciou tohto obilia naspäť, pretože ja verím tomu, že ten trh sa spustí, ale nemal by sa spustiť metódou tlaku na producentov, že budete to predávať za 2 300-, 2 200-korunovú cenu. To znamená, že akonáhle sa s touto cenou vyjde, ten trh sa otvorí na serióznej úrovni a ten trh, tá 3-tisíckorunová cena, tá je niekde pod hranicou nákladov na tonu produkcie.

    Takže myslím si, že nie je to niečo, čo by malo ohroziť trh s obilím alebo malo by to znamenať, že trh s obilím vlastne rezort pôdohospodárstva vyriešil, pretože ho nevyriešil, je to len záchytná cena. Ale znova som apeloval aj v médiách na producentov tohto produktu, aby oprášili všetky svoje výrobné prostriedky, ktoré tu sú a aby spustili výrobu bravčového mäsa, pretože sa hanbím, poviem vám úprimne, hanbím sa, že dovážame bravčové mäso alebo, že sme za I. polrok doviezli za 800 mil. korún vín, alebo, že sme doviezli za 697 mil. jablká, ktoré možno naši občania chodili oberať do okolitých štátov, kde to robili pre zahraničného farmára. Jemu vytvárali pridanú hodnotu a to ovocie dovážame sem, tu ho obchod predáva za, nechcem povedať, nekresťanskú cenu. Ale naši ovocinári ho dávajú za 14 korún. A tam každý vie, za akú cenu si ho môže kúpiť.

    Je to skutočne tak. To, čo treba doviezť, treba doviezť. Ale to, čo sa tu vyrábalo a to dovážame, to je, ja nechcem nikoho poúčať, je to na zamyslenie sa pre každého, či to je tá správna politika, aby sme to dovážali.

    Čo sa týka obilia, len toľko, pani poslankyňa. Určite, že sa nedá na múku používať obilie, v úvodzovkách, čerstvé. To znamená, malo by mať aspoň 60 dní pri preskladnení. To znamená, že určite v júli, v auguste, no tak do kŕmneho fondu sa povie 45, oni ho už začali primiešavať určite, ale malo by to mať takú hodnotu. To znamená, čo vám mám povedať? Prvovýrobca dostáva takú cenu. Ten rozdiel, oni tí mlynári sa určite predzásobili a predzásobovali sa mlynári už vtedy, keď sa u nás rozbehla žatva, už vtedy kamióny navážali obilie do našich mlynov. Povedalo sa, že, samozrejme, za ceny 6 500 – 6 800, pretože predpokladali, tým že nemali zmapovanú situáciu, že bude cena podobná vlaňajšej úrovni. No a nadprodukcia ukázala, že to nie je ani zďaleka tak. Takže sa očakáva, že táto cena tých 4 200, 4 000 u potravinárskej sa nedvihne. No, akonáhle sa minú tie nadhodnotené zásoby, ja verím tomu, že sa to prejaví aj v múke, ale že sa to najmä prejaví vo finálnom produkte.

    Vyčerpal som otázku.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ďalšiu otázku, ktorá bola vyžrebovaná, položila opäť pani poslankyňa Tkáčová. Položila ju ministrovi životného prostredia pánovi Jánovi Chrbetovi. Otázka znie: „Pán minister, má Slovensko predpoklady naplniť ciele klimatického balíčku?“

    Pán minister má premiéru na hodine otázok, takže mu želáme veľa úspechov. Máte slovo, pán minister. Poprosím vás oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, na položenú otázku by som mohol odpovedať hneď na začiatku jednou vetou. Ale, samozrejme, všetci vieme, že program klimaticko-energetický balíček je veľmi zložitý a veľmi náročný program. Je to balíček, ktorý Európska únia, teda Európska komisia predložila v januári tohto roku a je zásadným komplexným a veľmi ambicióznym riešením pre znižovanie emisií skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej účinnosti znižovania spotreby fosílnych palív a podporu inovatívnych nízkouhlíkových technológií.

    Vieme, že tento balíček pozostáva zo štyroch legislatívnych návrhov.

    Prvý. Smernica o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, kde by som chcel podotknúť, že gestorom je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Smernica, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica 2003/87 Európskeho spoločenstva o obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov, rozhodnutie o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov v sektoroch mimo schémy obchodovania s emisnými kvótami, to je po tretie. A po štvrté, Smernica o geologickom ukladaní a skladovaní oxidu uhličitého.

    Hlavným cieľom balíčka je splnenie záväzkov Európskej únie prijatom na Európskej rade na jar roku 2007, a to znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % do roku 2020.

    Predložené legislatívne návrhy majú prierezový charakter. Je potrebné ich vnímať komplexne a dotýkajú sa celého národného hospodárstva. Dopady, ktoré so sebou prinesú nevyhnutné opatrenia, budú mať politický, ekonomický, energetický, environmentálny, ale aj sociálny rozmer. Na úrovni členských krajín Európskej únie prebieha k tomuto balíčku veľmi intenzívna diskusia. Napríklad minulý týždeň som bol v Luxemburgu, kde všetky alebo všetci ministri prezentujú vlastne postoje danej krajiny, ktoré sa musia nejakým spôsobom zapracovať do novej smernice.

    V druhej polovici októbra 2008 bol klimaticko-energetický balíček hlavnou témou nielen stretnutia ministrov životného prostredia krajín EÚ, ministrov hospodárstva, ale predovšetkým hláv štátov Európskej únie. V uplynulých mesiacoch bol v rámci diskusie na úrovni Európskej únie dosiahnutý značný pokrok. Treba však otvorene povedať, že problémov a otvorených otázok je ešte pomerne veľa.

    Dovoľte mi, aby som vás stručne informoval o tých problémoch, ktoré majú pre Slovensko zásadný charakter a ktoré sú otvorene prezentované na všetkých úrovniach v rámci Európskej únie. Domnievame sa, že napriek snahe aplikovať princípy férovosti, solidarity a transparentnosti zo strany Európskej komisie, celková architektúra návrhu balíčka nie je plne vyvážená. V prvom rade podľa nás je zohľadnené alebo nie zohľadnené, už vykonané domáce úsilie a dosiahnuté významné zníženie emisií skleníkových plynov v období medzi rokmi 1990 a 2005, teda v prvej polovici záväzného obdobia 1990 až 2020.

    V prípade Slovenskej republiky je pozitívny trend znižovania emisií výsledkom vplyvu viacerých faktorov. Okrem reštrukturalizácie priemyslu bol podnietený najmä zavedením prísnej environmentálnej legislatívy v oblasti ochrany ovzdušia od roku ´91, ako aj vysokými investíciami priemyslu do inovatívnych technológií. K splneniu veľkého cieľa znižovania CO2 môže pomôcť aj ukladanie CO2 do vhodných geologických štruktúr. Návrh Smernice o geologickom ukladaní uhlíka, tzv. CCS sa však zaoberá len jednou, jedinou metódou geologického ukladania CO2. Tu som takisto prezentoval, že vhodnejšie by bolo podľa nás rozvíjať iné metódy ukladania CO2, aby sa pokryli rozdielne podmienky geologickej stavby členských štátov, napríklad aj minerálnu sekvestráciu, ktorá sa už v súčasnosti testuje u nás na Slovensku na Východoslovenských železiarňach.

    Slovensko požaduje, aby únia ostala otvorená aj ďalším metódam ukladania CO2 a aby sa finančné prostriedky nie na jednu problematiku, ale zamerali skôr na vedu a výskum danej problematiky, ktorá je. Financovanie CCS prostredníctvom schémy obchodovania s emisiami a rezervy pre nové zdroje jednoznačne nepodporujeme. Rezerva vo výške 5 % sa musí prednostne využiť pre nové alebo rozšírené zariadenia a nevyužité kvóty pôjdu späť do aukcií. Financovanie CCS by si mali členské krajiny, ktoré majú potenciál pre geologické ukladanie CO2, zabezpečovať prioritne z vlastných zdrojov. Avšak sme otvorení prístupu, aby výskum a vývoj v tejto modernej technológii bol financovaný na úrovni spoločenstva. To je to, čo som povedal, len trošku rozšírenejšie.

    Uvedomujeme si potrebu a naliehavosť transformácie na nízkouhlíkovú a menej energeticky náročnú ekonomiku. A máme ambície splniť ciele klimaticko-energetického balíčka. To, či sa ich podarí naplniť, však bude závisieť od toho, ako rýchlo sa nám doma do národnej úrovne podarí vytvoriť primeranú platformu na komplexné riešenie, samozrejme, tejto úlohy. A vzhľadom na integrovaný charakter balíčka a na vzájomnú závislosť cieľov v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti...

  • Pán minister, posledné dve vety prosím, lebo, bohužiaľ, uplynula hodina.

  • Ja prejdem na tú poslednú. V súčasnosti ešte nie je definitívna podoba záväzného znenia a Slovenská republika po splnení všetkých požiadaviek a úloh z toho vyplývajúcich je pripravená splniť úlohy klimaticko-energetického balíčka.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, bohužiaľ, čas na položenie otázky už nemáme.

    Vážené kolegyne, kolegovia, čas určený na hodinu uplynul, takže končím tento bod programu. Samozrejme, ďakujem všetkým členom vlády za hojnú účasť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ako viete, potrebujeme teraz tri minúty na prepnutie technického systému a nahrávacieho systému. Takže, vyhlasujem 3-minútovú technickú prestávku.

    Potom pokračujeme ďalším bodom programu tak, ako to máme stanovené.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, takže budeme pokračovať ďalej v rokovaní schváleným bodom programu. Chcem len poprosiť, pokiaľ je všeobecný súhlas, predradiť o jeden bod prakticky ten ďalší návrh, ktorý predkladá pán minister Jahnátek, vzhľadom na jeho mimoriadne povinnosti, ktoré má, na základe súhlasu ďalších predkladateľov, že by sme vládny návrh zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005.

    Takže ďakujem za súhlas.

    Pán minister, máte slovo a odôvodnite, prosím,

    vládny návrh zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. (zákon o energetickej efektívnosti),

    tlač 735, spoločná správa výborov 735a.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade sa chcem pekne poďakovať za tento ústretový krok, že ste mi umožnili teraz vystúpiť.

    Návrh zákona o energetickej efektívnosti predkladám z dôvodu potreby transponovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických služieb do podmienok slovenského práva s cieľom zvýšiť účinnosť konečného využitia energie a podporiť rozvoj poskytovania energetických služieb. Predložený návrh patrí do radu právnych predpisov, ktorých účelom je úspora primárnych zdrojov energie.

    Návrh zákona nadväzuje na už vládou schválené koncepčné a strategické materiály, z ktorých uvediem aspoň Koncepciu energetickej efektívnosti Slovenskej republiky a Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2008 – 2010. Predmetom právnej úpravy je tiež vytvorenie predpokladov pre racionálne využívanie energie, stanovenie požiadaviek energetickej efektívnosti pri prenose a preprave, distribúcii a konečnej spotrebe energie, monitorovanie a podpora energetickej efektívnosti a ustanovenie povinností fyzických a právnických osôb a orgánov štátnej správy pri využívaní energie.

    Súčasťou návrhu zákona je aj doplnenie zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. za účelom evidencie a vyhodnocovania energetických certifikátov budov. Túto činnosť bude vykonávať Ministerstvo výstavby, regionálneho rozvoja alebo ním poverená organizácia. Realizácia zákona v oblasti štátnej správy si v rokoch 2009 – 2010 vyžiada 25 mil. Sk zo štátneho rozpočtu. Ale úspora v energii je v oblasti štátnej správy, za rovnaké obdobie sa predpokladá vo výške 35 mil. korún. Realizované opatrenia budú mať pozitívny vplyv na zvýšenie zamestnanosti v štátnom aj v súkromnom sektore a zvýšenie počtu pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou pri monitorovaní a hodnotení energetickej efektívnosti a poskytovaní energetických služieb. Z dlhodobého hľadiska bude mať aplikácia zákona významný vplyv na spotrebu energie a pozitívny dopad na životné prostredie.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Pavlovi Pavlisovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrhy a stanoviská gestorského výboru.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som vám ako spoločný spravodajca predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. (zákon o energetickej efektívnosti) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 970 z 10. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie v druhom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte predložené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne. O bodoch 1, 3 až 27 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. O bode 2 hlasovať s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v tejto správe.

    Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem – pán poslanec Kahanec. Ešte niekto prosím? Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, trošku som teraz musel ponaháňať čas, lebo sa zmenilo poradie a ja som vlastne musel sem dobehnúť, aby som stíhal povedať pár slov k tomuto zákonu.

    Myslím si, že tento zákon je veľmi potrebný na to, aby sme hospodárnosť konečne presadili aj do života a mal by zabezpečiť presadenie energetickej hospodárnosti do života, či už ide o budovy, alebo o zdroje, alebo všetky veci súvisiace s prenosom, distribúciou a ďalšími činnosťami súvisiacimi s energiou.

    Druhy energií sú, samozrejme, takisto rôzne. I keď sa na prvý pohľad zdá v rámci úvodného slova pána ministra alebo dôvodovej správy, že vlastne ide len o transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a prevzatie nejakých zákonných povinností z Európskeho parlamentu a z Rady Európskej únie, myslím si, že tento zákon je veľmi dôležitý aj z toho hľadiska, že mal by do seba zakomponovať aj veci, ktoré budú aplikovať tieto potreby pre Slovensko a aj nejaké konkrétne veci, ktoré by sme mali týmto zákonom dosiahnuť.

    Dovoľte mi teraz prejsť pár vecí z tohto zákona. Pôjdem postupne v rámci tohto zákona. § 3 – hovorí sa tam, že koncepcia efektívnosti pri používaní energie sa má vypracovať minimálne na obdobie 10 rokov s tým, že plnenie cieľov tejto koncepcie by sa malo sledovať každých 5 rokov. Hneď za tým v písmene c) sa zasa hovorí, že raz za 3 roky sa vypracúva akčný plán efektívnosti, ktorý sa, samozrejme, raz ročne kontroluje. To je tam tiež uvedené. Tu si myslím, že by bolo vhodné nielenže zjednotiť tieto roky, ale predovšetkým sa mi zdá neúmerne dlhý čas frekvencie kontroly, keď dávame limit na vypracovanie koncepcie minimálne na obdobie 10 rokov, to znamená, že keď by sme dali povinnosť iba každých 5 rokov, tak to by bolo iba 2-krát za 10 rokov. A to sa mi zdá pri dnešnom stupni vývoja a pri dnešných potrebách zabezpečenia energetickej efektívnosti i energetickej bezpečnosti veľmi málo. Navrhujem zabezpečiť kontrolu minimálne každé 3 roky, takisto ako sa vypracúvajú akčné plány a v podstate by sa aj zjednotili tieto veci s tým, že by sa v týchto akčných plánoch mohli zároveň premietať ciele, opatrenia a analýzy i nové opatrenia, ktoré by sa zároveň mohli upraviť v navrhnutej koncepcii efektívnosti. To je prvá vec.

    Druhá vec je § 4 – zdroj energie. Sú tam stanovené povinnosti pre výrobcu elektriny a výrobcu tepla, ktorý je povinný zariadenie na výrobu elektriny a výrobu tepla prevádzkovať, rekonštruovať a budovať s energetickou účinnosťou premenu energie, ktorú ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Tam mi predovšetkým chýba, kedy to vydá ministerstvo, odkedy vlastne bude povinný? Či sa to myslí automaticky, že to vlastne nabehne s účinnosťou zákona? Lebo myslím si, že by bolo vhodnejšie, ak by tieto všeobecne záväzné právne predpisy a týka sa to aj ďalších bodov v tomto zákone, kde sa to len tak všeobecne stanovuje, že „ustanoví a vydá ministerstvo“. To je vlastne prvý prípad takéhoto podľa mňa nedostatočného doplnenia zákona o všeobecne záväzný právny predpis.

    V § 5, ktorý sa týka hodnotenia prenosu, prepravy a distribúcie a rozvodu, sa zasa v jednotlivých položkách stále dáva povinnosť, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy, resp. distribučnej sústavy „sleduje a vyhodnocuje“. A keď prejdeme položku po položke, v každej sa píše „sleduje a vyhodnocuje“. Tu, v tomto paragrafe mi chýba jasné zadefinovanie podmienok, pri ktorých sa toto má zabezpečiť, lebo sledovať a vyhodnocovať ešte nestačí. Vyhodnocovať sa musí voči niečomu a malo by to spĺňať obdobne, ako je to v § 4, že to je pri stanovenej energetickej účinnosti. Takže tieto povinnosti iba sledovať a vyhodnocovať bez toho, aby sa naplnila podmienka stanovenej energetickej účinnosti pri prenose, preprave a distribúcii, sa mi tiež nezdá dostatočná. Samozrejme, že je v poriadku, keď majú povinnosť zverejniť to na internetovej stránke alebo požiadať o zverejnenie týchto výsledkov, ale predovšetkým je potrebné zabezpečiť určitú stanovenú účinnosť a určitú normu, ktorá bude túto energetickú účinnosť definovať.

    A opäť sa tu iba všeobecne konštatuje, že všeobecne záväzný predpis k týmto hodnoteniam, spôsobov výpočtu vydá ministerstvo a ustanoví rozsah, hodnotenie výpočtu a tam sa ďalej uvádza pre jednotlivé energetické účinnosti a či náročnosti, či už prenosu distribúcie elektriny, či distribúcie plynu alebo rozvodov tepla, alebo verejných vodovodov. Teda v celom tomto § 5 absentuje, aká bude vlastne tá vyhovujúca energetická účinnosť pre jednotlivé druhy prenosov, distribúcií prepravy.

    V § 7 sa vlastne opätovne stanovujú technické požiadavky na izoláciu rozvodov tepla a teplej vody, ktoré ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, čiže opäť mi tam absentuje, kedy a ako začne platiť, a keď sú to tie všeobecne záväzné predpisy, tak by mohli byť vydané súbežne s týmto zákonom. Obdobne je to aj pri výkone v § 8, pri výkone energetického auditu, obsahu písomnej správy a súboru údajov na monitorovanie efektívnosti, ktoré pri používaní energie má opäť ustanoviť tento právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

    V rámci § 9, ktorý sa týka energetického audítora, v ods. 5 sa konštatuje, že odborná prax sa preukazuje originálom a tak ďalej, úradne osvedčeným dokladom o odbornej praxi. Sú tam teda podmienky na zápis do zoznamu energetických audítorov, sú tam údaje, ktoré je potrebné mať v zápise a nároky na vzdelanie, odbornú prax, úspešné absolvovanie skúšky spôsobilosti. Mne sa zdá, že by tam tiež bolo vhodné zadefinovať aj minimálnu odbornú prax v danej problematike, lebo potom sa môžeme dostať do stavu, že skúšky odbornej spôsobilosti nemusia zabezpečiť dostatočnú úroveň. V závere tohto § 9 opäť absentuje ten právny predpis, ktorý má vydať ministerstvo.

    V § 10, ktorý hovorí o energetickej službe, je popísané, aké sú to vlastne služby na dosiahnutie efektívnosti. Myslím, že sú tam popísané rôzne služby, ale možno, že by si táto energetická služba ako pojem a termín zaslúžila aj trošku viac priestoru v tomto zákone pre podrobnejšie zadefinovanie, z môjho pohľadu.

    V § 11 sa hovorí o monitorovaní efektívnosti, ako sa sleduje, vyhodnocuje, čo sú všetko povinní za predchádzajúci kalendárny rok urobiť. Ale ako pri predchádzajúcich paragrafoch opäť absentuje odkaz na všeobecne záväzný, iba odkaz na všeobecne záväzný právny predpis, ktorý má vydať ministerstvo. A v ods. 3 sa hovorí, že obchodná energetická spoločnosť a dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, predkladajú spotrebiteľom energie prehľadným spôsobom v účtoch, zmluvách, potvrdeniach na žiadosť organizácií založených na ochranu spotrebiteľa, ak sú tam uvedené jednotlivé informácie, ktoré im majú na túto žiadosť predložiť. Tento paragraf, resp. tento odsek by si možno zaslúžil pozornosť aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa, obyčajných užívateľov energií, teda obyčajných ľudí a ja by som tam očakával aspoň niektoré povinné údaje, ktoré by mali zabezpečiť pre tohto spotrebiteľa, teda bežného spotrebiteľa, občana, o základných informáciách, o energiách bez toho, aby bola potrebná nejaká žiadosť iných organizácií, aby to občan dostal.

    V ods. 4 sa konštatuje, že ministerstvo má určiť organizáciu, ktorá bude vo svojej pôsobnosti zabezpečovať prevádzku monitorovacieho systému. Je to O. K, že ju určí. Predpokladám, že ju určí s nábehom zákona. A až tu, v tomto ods. 4 pri § 11 pri monitorovaní konečne sa objavila položka, ktorá bola pre mňa dlho hľadaná, teda, ktorú som dlho hľadal v tomto zákone, a to, že tá organizácia, ktorú určí ministerstvo, bude mať vo svojej pôsobnosti okrem monitorovania a vykonávania skúšok spôsobilosti, školení, vyhodnocovaní, sledovaní ešte aj pod písmenom h), že vypracúva usmernenia o efektívnosti pri používaní energie, ktoré môžu slúžiť ako hodnotiace kritérium pri udeľovaní verejných zákaziek. No, to som privítal, samozrejme. Ale aj napriek tomu by som tam privítal ešte jednu položku. Netvrdím, že to musí byť táto organizácia, ale malo by byť v tomto zákone, kto vypracuje návrhy a opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, lebo bez týchto opatrení, len s tým, že budeme vykonávať sledovanie a analýzy a nezadáme konkrétnu úlohu na vypracovanie konkrétnych návrhov a opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti, tak tento zákon nebude vlastne v praxi prínosom.

    Toľko zhruba k predloženému návrhu zákona. Ak by mi mohol pán minister na základné veci, ktoré mi tam chýbali, zodpovedať, tak privítam jeho odpoveď.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa nehlási nikto.

    Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete reagovať na vystúpenie? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov,

    ktorý máte ako tlač 748.

    Prosím teraz pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Mariána Januška, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a takisto spoločnú spravodajkyňu výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Miladu Belásovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie v rozprave ústne prihlásený pán poslanec Peter Dubravay, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ten časový odstup už spôsobil, že niektorí možno aj stratili myšlienku, o čom bola reč. Ja som konštatoval v závere v predpoludňajších hodinách, že bývalá vláda v roku 2003 z nepochopiteľných dôvodov prijala uznesenie o tom, že sa ruší Štátny fond rozvoja bývania, napriek tomu všetkému, že vláda v pôvodnom programovom vyhlásení tento úmysel alebo tento fakt mala.

    Vrátim sa teda, samozrejme, k myšlienke, že potom nasledovala tvrdá diskusia, kedy verejná odbornosť a vtedajšia opozícia zamedzila katastrofálnemu dopadu uznesenia vlády na bytovú výstavbu na Slovensku a návratu filozofie do roku, a priviedla alebo vrátila tendenciu do obdobia rokov 1989 – 1994.

    No a vrátim sa k zákonu. Navrhované zmeny zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, teda tieto nové, o ktorých dnes hovoríme, vnesú do zákona v prvom rade hlavnú zmenu, že bude zodpovednosť prenesená z vlády Slovenskej republiky na ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, teda minister nebude zodpovedný iba za správu fondu, ale aj za jeho fungovanie v plnom rozsahu. Takouto zmenou zákona je najjednoduchšie dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj v oblasti bytovej výstavby, ako aj v údržbe bytového fondu, ktorý máme v Slovenskej republike.

    Druhou podstatnou zmenou sú zmeny, ktorými sa do pôvodného zákona vkladajú alebo vylučujú slová, ktoré v minulých obdobiach prinášali možnosť dvojakého výkladu alebo boli nepresne štylizované. Týmto zosúladením dosiahne zákon jednoznačný výklad, čo z hľadiska budúcnosti prinesie stabilné právne prostredie.

    Treťou prednosťou zákona je, že je pripravený na fungovanie v novom ekonomickom prostredí a to po prechode platnosti našej slovenskej koruny na novú platnú peňažnú menu euro. Teda po 1. 1. 2009 môže Štátny fond rozvoja bývania nerušene plniť svoje úlohy, ktoré sa od neho očakávajú a to v oblasti bývania, ktoré je pre našu spoločnosť také dôležité. Novelizovaný zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania sa stáva moderným zákonom, ktorý prinesie alebo prispeje k realizácii novej bytovej výstavby, ako aj udržanie vyhovujúceho technického stavu staršieho bytového fondu. Je potrebné, aby Štátny fond rozvoja bývania bol rozhodujúcim pilierom v našej spoločnosti, ktorý sa bude starať o rozvoj bývania. Vo svete a, chvalabohu, aj u nás, sú bežné ďalšie dva finančné piliere a to hypotekárny úver a stavebné sporenie. Prístupnosť zabezpečenia dostupného bývania pre občanov je významným meradlom sociálno-kultúrnej vyspelosti každej krajiny.

    Som presvedčený, že navrhovaná novelizácia je vypracovaná v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a vytvára dobrý predpoklad na splnenie cieľa zabezpečiť dostupné bývanie pre každého občana. V novelizácii sa nemenia základy základného legislatívneho predpisu, ale sú zmenené časti zákona, ktoré priniesol čas. V ďalšom období je nevyhnutné, aby sa zosúladili so zákonom o Štátnom fonde rozvoja bývania aj ďalšie legislatívne normy a to nariadenia vlády a výnosy Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Predovšetkým treba garantovať zo strany ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja stabilné právne prostredie a tak zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj v oblasti bývania pre naše mestá a obce.

    Okrem iného, a to využívam prítomnosť pána ministra, okrem iného treba zrealizovať zmenu vo financovaní technickej infraštruktúry pre výstavbu bytov v bytových domoch, stavaných do vlastníctva fyzických osôb, ktoré spĺňajú podmienku zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, nakoľko tieto byty majú podlahovú plochu do 80 m2, teda nie sú v súčasnosti žiadnym luxusom, a preto sú zároveň aj financované zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Avšak financovanie technickej infraštruktúry bolo z výnosu zo dňa 28. novembra 2007 č. V-I/2007 vylúčené, čo je v rozpore s terajším zákonom o Štátnom fonde rozvoja bývania č. 607/2003 Z. z., a to § 9 ods. 4.

    Verím, že pán minister zváži, pretože je to plne v jeho kompetencii, aby i v tejto oblasti mohla byť financovaná technická infraštruktúra týchto bytov.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, len na porovnanie vo vyspelých európskych krajinách, ako je Holandsko, Dánsko, starostlivosť o bývanie, ktorú vlády týchto krajín venovali bývaniu, sa prejavila aj v dosiahnutej úrovni bývania. Dánsko, ktoré je porovnateľné so Slovenskom, so Slovenskou republikou, má 460 bytov na 1 000 obyvateľov, kým v Slovenskej republike je to zatiaľ len 307. Preto netreba podceňovať význam investičnej výstavby, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj výstavba bytov. Ignorovaním významu investičnej výstavby ako faktora rozvoja hospodárstva sa preto zákonite v minulosti neprihliadalo na skutočnosť, že stavebníctvo má vysoký multiplikačný účinok na ostatné odvetvia národného hospodárstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sa nikto nehlási s faktickou poznámkou. Vy ste boli posledný, kto bol prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Nie.

    Pani spravodajkyňa tiež nie. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    A pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 744 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 744a.

    Pán minister Janušek, poprosím vás aj v tomto prípade, aby ste ujali slova ako navrhovateľ. Nech a páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, vláda Slovenskej republiky v súlade so svojím programovým vyhlásením schválila uznesenie č. 832 zo dňa 8. 10. 2006, v ktorom uložila ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja aktualizovať zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. Potreba aktualizácie uvedeného zákona vznikla na základe nevyhnutnosti reflektovať na zmeny v oblasti regionálnej politiky, ktoré priniesla počas posledných rokov reforma verejnej správy na Slovensku. Taktiež bolo potrebné zohľadniť zmeny, ktoré nastali v súvislosti s využívaním pomoci Európskej únie v programovom období rokov 2007 až 2013.

    Predložený návrh zákona podporuje uskutočnenie systémových krokov na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni a zároveň vytvára do budúcnosti priestor a podmienky na efektívnejšie usmerňovanie a uskutočňovanie regionálnej politiky. Stanovuje ciele a podmienky podpory regionálneho rozvoja, upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov, obcí a ďalších subjektov územnej spolupráce. Ustanovuje základné dokumenty regionálneho rozvoja ako základné plánovacie nástroje na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia nielen hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ale aj územného rozvoja regiónov vytvára podmienky pre efektívnejšiu územnú spoluprácu a špecifikuje subjekty územnej spolupráce.

    Návrh zákona legitimizuje subjekty regionálneho rozvoja, ktoré už pôsobia v tejto oblasti a doteraz neboli legislatívne ustanovené. Ide o regionálne rozvojové agentúry a euroregióny. Zároveň upravuje spôsob, rozsah a podmienky poskytnutia finančného príspevku pre tieto subjekty. Dôraz kladie na spoluprácu na základe partnerstva, t. j. na aktívnu spoluprácu socio-ekonomických partnerov na príprave, uskutočňovaní a monitorovaní cieľov regionálneho rozvoja.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Súčasťou návrhu zákona je dôvodová správa, ktorá obsahuje aj Doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskeho spoločenstva a právom Európskej únie a Doložku finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Predložený vládny návrh zákona bude mať predpokladaný dopad na štátny rozpočet. Ministerstvo financií vzalo na vedomie, že predpokladané finančné dôsledky vyplývajúce z realizácie uvedeného návrhu zákona budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja na príslušný rozpočtový rok.

    Vládny návrh zákona bol dňa 10. septembra tohto roku uvedený v prvom čítaní na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Uznesením č. 994 z 11. septembra 2008 Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Následne bol tento vládny návrh zákona v dňoch 9. až 15. októbra prerokovaný v pridelených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za úvodné slovo.

    Teraz dávam priestor na vystúpenie spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval so spoločnou správou, tlač 744a, a to je spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 994 z 11. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja, tlač 744, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi týchto výborov, ktorým bol zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 479 z 15. októbra 2008 s vládnym návrhom súhlasil, odporučil ho Národnej rade schváliť, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 372 z 15. októbra 2008 s vládnym návrhom taktiež súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 403 zo 14. októbra 2008 s vládnym návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 306 zo 14. októbra 2008 s vládnym návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 213 z 9. októbra 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijal uznesenie, nakoľko pri hlasovaní o návrhu uznesenia tento nebol uznášaniaschopný.

    Z uznesení výborov Národnej rady vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktoré máme pod IV. Je ich spolu 5. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a odporúča ich všetky prijať. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja, tlač 744, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja, tlač 744, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o vládnom návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 218 z 21. októbra 2008. Výbor ma zároveň určil za spoločného spravodajcu. Poveril ma predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade spôsob hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch a zároveň ma zmocnil predložiť návrh po ukončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď v zmysle § 84 ods. 2 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram týmto rozpravu.

    Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomné prihlášky dvoch pánov poslancov. Za poslanecký klub SMK sa prihlásil pán poslanec Iván Farkas a ďalej sa prihlásil písomne pán poslanec Rudolf Bauer.

    Po ich vystúpení bude možnosť potom prípadne sa prihlásiť ústne.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ivánovi Farkasovi, ktorý vystúpi za poslanecký klub SMK. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, nazdávame sa, že tento návrh novelizácie zákona o podpore regionálneho rozvoja je potrebný. Myslíme si, že táto novela vystihuje aktuálne výzvy, ktoré kladie na subjekty regionálneho rozvoja dnešná doba a myslíme si, je na škodu, že tento návrh bol stiahnutý začiatkom tohto roka, lebo teraz je druhýkrát predložený pred Národnú radu. A škoda, že bol začiatkom tohto roka stiahnutý z Národnej rady a bolo potrebné ho čiastočne prepracovať. Myslíme si, že je vhodné, keď práve pred rokovaním o štátnom rozpočte na rok 2009 bola v predstihu táto novela predložená do Národnej rady.

    Táto novela definuje rámec oprávnených subjektov, čo sa týka regionálneho rozvoja a dovoľte, aby som prečítal a odcitoval tretiu časť – pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných členov a obcí pri podpore regionálneho rozvoja § 9 – ministerstvo, § 10 – ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalší paragraf – vyšší územný celok a napokon v § 12 – obec. Štvrtá časť definuje ďalšie subjekty územnej spolupráce. Je to euroregión v § 13, v § 14 je integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr a napokon ako istá zábezpeka je § 15 o iných právnických osobách. Nazdávame sa ale, že vzhľadom na to, že v prvej polovici tohto roka bol zákonom 90/2008 Z. z. uzákonený nový subjekt regionálneho rozvoja, nový subjekt cezhraničnej spolupráce, a to Európske zoskupenie územnej spolupráce, toto malo byť zaradené do tohto návrhu zákona. Vzhľadom na to, že tento nový subjekt a táto nová možnosť založenia takýchto zoskupení aj na Slovensku vďaka iniciatíve z Bruselu nie je celkom docenená, lebo síce má širokú legitimitu na základe zákona č. 90, tým pádom má oveľa kvalitnejšie legislatívne postavenie ako napríklad euroregión, ktoré definujú nižšie právne normy, napriek tomu sa z tohto zákona alebo v rámci tohto zákona sa pozabudlo zaradiť tieto nové možnosti, nové zoskupenia do tohto zákona.

    Preto mi dovoľte, aby som v mene nášho poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície podal pozmeňujúci návrh a práve tento návrh reflektuje na túto potrebu, na potrebu uzákonenú zákonom č. 90/2008 Z. z.

    „V § 13a navrhujeme zaradiť európske zoskupenia územnej spolupráce ako oprávnené subjekty v zmysle zákona o podpore regionálneho rozvoja.“

    A dovoľte, aby som tento doplňujúci návrh odôvodnil.

    Návrh zákona v § 11 až 15 vymedzuje subjekty územnej spolupráce. Medzi inými aj euroregión. Nie je v ňom však uvedené európske zoskupenie územnej spolupráce ako nová forma cezhraničnej spolupráce, napriek tomu, že táto forma územnej spolupráce bola na Slovensku uzákonená v tomto roku zákonom č. 90/2008 Z. z. o európskom zoskupení územnej spolupráce. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa odstráni tento nedostatok. Návrh zákona sa dopĺňa o tento nový subjekt, o európske zoskupenia územnej spolupráce.

    Dámy a páni, vážení kolegovia, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe tohto vás žiadam, aby sme tento nedostatok v tomto zákone podporou uvedeného pozmeňujúceho návrhu odstránili.

    Ďakujem pekne.

  • Ruch v pléne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Rudolfovi Bauerovi poprosím tých, ktorí si majú niečo povedať, páni kolegovia, skúsme nevyrušovať, lebo naozaj to ruší tých, ktorí chcú vystúpiť v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Bauer.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v mene Konzervatívnych demokratov Slovenska, skratka KDS, chcem podať 6 pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja, ktorý prerokúvame.

    Chcem na úvod povedať, že takisto si myslím, že zákon prináša určitý progres v tejto oblasti, že prináša mnoho dobrých vecí a je škoda, že až s takýmto časovým oneskorením. Napriek tomu si myslím, že je tam ešte priestor na vylepšenie a chcem sa vás pokúsiť o tom vo svojom vystúpení presvedčiť.

    Prvý návrh je v § 8 ods. 1, kde sú slová „zohľadňuje ciele a priority ustanovené v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku“, nahradiť slovami „v súlade s cieľmi a prioritami ustanovenými v programe hospodárskeho, sociálneho rozvoja vyššieho územného celku“.

    Zákon definuje vzťah medzi týmito základnými rozvojovými dokumentmi troch úrovní – medzi národnou stratégiou PHSR vyššieho územného celku a programom na úrovni obcí a definuje ich podľa mňa nekonzistentným spôsobom, keď predpisuje, že zákon na regionálnej úrovni má byť v súlade s národnou stratégiou, čo je úplne v poriadku, tak isto rozvojový program na úrovni obce, na lokálnej úrovni má byť v súlade s národnou stratégiou, ale napodiv, vzťah medzi lokálnou a regionálnou úrovňou definuje len, že zohľadňuje ciele a priority ustanovené v programe hospodárskeho rozvoja vyššej úrovne. Je to nelogické, z odborného pohľadu to nie je odôvodnené. Je pravdou, že medzi mestami, obcami a vyšším územným celkom nie je žiaden vzťah podriadenosti, nadriadenosti, takisto ako nie je žiaden vzťah podriadenosti, nadriadenosti medzi VÚC a vládou alebo medzi mestami a obcami a vládou. Je to presne to isté. Len je prirodzené, že keď vyššia úroveň definuje rozvojový program a určuje rámce, o ktorých hovoria ciele a priority, tak potom aj rozvojový program nižšej úrovne musí byť v tomto rámci a teda musí byť v súlade. Z môjho pohľadu je to úplne logické, preto navrhujem takúto zmenu. Viem si odôvodniť, ako toto vzniklo. Možno na základe požiadavky ZMOS-u, ktorý nechce mať pocit, aby vznikol kdejaký vzťah podriadenosti, nadriadenosti medzi miestnou a regionálnou úrovňou. Ale napriek tomu si myslím, že to je úplne zbytočná zvýšená precitlivenosť, keď sa tu definuje, že má byť v súlade. Nikto nebude interpretovať, že zrazu sú obce podriadené regionálnej samospráve a je to úplne, úplne v poriadku. Takže prvý návrh je len výmena tohto slova. Zohľadňuje, aby bol v súlade.

    Druhý návrh. „V § 8 vložiť ods. 2 s tým, že ostatné odseky sa prečíslujú, nasledujúceho znenia: „Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mestskej časti v meste Bratislava a Košice zohľadňuje ciele a priority ustanovené v Programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta, na území ktorého sa mestská časť nachádza, a je vypracovaný podľa záväznej časti príslušnej územnej plánovacej dokumentácie mesta.“.“ Pardon, nie zohľadňuje, ale je v súlade.

    Tým, že naposledy bol novelizovaný aj zákon o Bratislave a predtým aj zákon o Košiciach, novelizovaný v tom zmysle, že mestské časti pre potreby žiadosti finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov majú postavenie obce, tak tým pádom si myslím, že je potrebné definovať aj vzťahy medzi rozvojovými programami aj na úrovni týchto dvoch miest, kde je dvojúrovňová samospráva. Pretože tým, že mestská časť má na tieto účely postavenie obce, tak to znamená, že musí mať aj vytvorený rozvojový program presne podľa tohto zákona tak, ako je definovaný a spĺňať tým podmienku takto schváleného rozvojového programu pre účely podania žiadostí pre európske finančné zdroje. Nie je tu úplne samozrejmé, že ten program mestskej časti by mal byť, alebo, že bude vypracovaný v súlade s programom celého mesta. Preto si myslím, že je potrebné to takto explicitne definovať, aby sa nestalo, že mestská časť si naplánuje rozvoj, neviem, nejakého aquaparku, kde mesto bude chcieť niečo iné, aby nedošlo k takýmto možným, povedzme, potenciálnym rozporom týchto programov. Tak isto, ako je to medzi úrovňou miestnou, regionálnou, tak v tomto prípade adekvátne medzi mestskou a miestnou úrovňou, napriek tomu, že mestské časti, samozrejme, nie sú územnosprávnymi a správnymi celkami, ale sú právnické osoby, ktoré pre účely žiadania finančných prostriedkov z Európskej únie majú postavenie obce.

    Tretí návrh a ostatné návrhy sa týkajú možnosti a rozvitia pojmu mikroregión. Keďže zákon zavádza v základných pojmoch pojem mikroregionálne združenie, ktorý, žiaľ, už potom nikde nepoužije, ale to ma inšpirovalo k tomu, aby som umožnil mikroregionálnym združeniam alebo združeniam obcí, ktoré existujú a ktoré zákon o obecnom zriadení predpokladá, že budú vytvárané a aj sú vytvárané, dnes existuje mnoho takýchto združení obcí, aby si mohli vytvoriť spoločný rozvojový plán a nie každá obec samostatne, čím, samozrejme, sa jednak môžu ušetriť finančné prostriedky, jednak dosiahnuť zvýšená kvalita a, samozrejme, môže to prinášať ďalšie synergické efekty.

    Chcem vám dokumentovať, že aj keď obecný zákon predpokladá vznik združení obcí ako právnickej osoby a definuje aj predmet činnosti, kde je napríklad miestna doprava, školstvo, kultúra, ale aj miestny cestovný ruch, čiže aj rozvojové oblasti, tak vlastne tie združenia, ktoré postupne vznikali, skoro všetky, lebo vybral som si náhodné tri združenie, tak vo svojich stanovách majú, že vznikajú za účelom rozvoja tejto oblasti. Čiže je prirodzené, že by mohli mať aj spoločný rozvojový program. Akonáhle majú spoločný rozvojový program, načo by ešte mali mať samotné obce ďalší rozvojový program na to, aby splnili podmienku zákona, keď chcú žiadať o európske prostriedky. Napríklad regionálne združenie Spišský hrad – Podbranisko vo svojich stanovách má, že predmetom činnosti je koordinovanie rozvojových aktivít, rozvoj mikroregiónu, rozvoj cestovného ruchu. V stanovách regionálneho združenia obcí Hornád je takisto napĺňanie cieľov rozvoja regiónu. V stanovách združenia obcí mikroregión Kysucký triangel je takisto predmetom výstavba a rozvoj infraštruktúry. Čiže v takto náhodne vybratých troch stanovách združení sa všade hovorí o rozvoji. Preto si myslím, že by zákon mohol umožniť vytvorenie aj hlavného rozvojového dokumentu, ktorý by nahradil PHSR obce a tým pádom by takýto dokument a takéto obce alebo mikroregiónálne združenie spĺňalo požiadavky na to, aby mohlo požiadať o európske finančné zdroje.

    Preto navrhujem: „V § 2 vložiť písm. f) a g), ktoré vlastne je potrebné najprv definovať tieto pojmy, je to paragraf, ktorý definuje základné pojmy a to takto: „Mikroregión je územný celok vymedzený minimálne dvoma susediacimi obcami.“.“ Rozdiel je mikroregionálne združenie a mikroregión, pretože myslím si, že je v poriadku, že mikroregionálne združenie umožňuje vstup aj iných právnických osôb, nielen obcí, čím sa zabezpečuje asi participatívnosť a väčšia konzistentnosť pri hľadaní spoločných cieľov a dosahovanie spoločných cieľov. Takže je to úplne v poriadku a toľko sa môže využiť aj pri tvorbe takéhoto rozvojového dokumentu, pretože tam je tiež aj metodicky požadované, aby ten proces bol participatívny, to znamená, že oslovovaní všetci tí stakeholdri alebo aktéri regionálni, ktorí majú čo k tomu povedať, chcú k tomu niečo povedať. Takže je dobré, že v tom združení môžu byť aj takéto subjekty.

    g) definujem územie mikroregiónu ako územný celok, ktorý tvoria katastrálne celky obcí mikroregiónu. Tým pádom je to úplné a nie je tam len mikroregionálne združenie, ale aj mikroregión a územie mikroregiónu.

    Ďalší návrh štvrtý: „V § 5 vložiť písmeno c).“ Tento paragraf definuje tri základné dokumenty pre rozvoj, národnú stratégiu, regionálny rozvoj Slovenskej republiky, PHSR regionálnej samosprávy, PHSR obcí, čiže tam je potrebné vložiť medzi tú regionálnu a miestnu úroveň program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mikroregiónu. Takisto potom má to súvislosť v § 8 ods. 8, kde navrhujem vložiť za slová „sociálneho rozvoja obce“ slová „alebo mikroregiónu“. Tu ide o to, aby tie obce, ktoré sú už združené v mikroregióne alebo si vytvoria na tento účel mikroregión v budúcnosti, mohli vytvoriť spoločný program a ten, aby bol vlastne podmienkou na získanie európskych finančných zdrojov a nemuseli ešte vytvárať si všetky obce samostatný program. Je vôbec otázne, či takáto požiadavka zákona, aby každá obec, aj tá najmenšia mala vlastný PHSR, či je dobrá a oprávnená, či efektívne sa míňajú verejné prostriedky, lebo pravdou je, že tam, kde takýto proces vzniku PHSR prebehol, tak pomohlo to možno v tom uvedomení si programových cieľov a priorít, ale pravdou je aj to, že mnohé tie PHSR sú vytvorené len formálne, aby naplnili požiadavku zákona, nie sú dostatočnej kvality a pravdou je aj to, že napríklad Česká republika nevyžaduje vytváranie takýchto programov na obecnej úrovni, ani iné krajiny to nerobia. Čiže, pokiaľ sledujeme efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov, tak stojí za úvahu aj prehodnotenie, či je potrebné takýto program na úrovni všetkých malých obcí vytvárať.

    Po šieste, posledný návrh je vloženie nového § 8, ostatné paragrafy prečíslovať. Ten § 8 bude mať názov „Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mikroregiónu“. Nebudem ho celý čítať, v podstate sa opakuje to, čo je v súčasnom § 8, ktorý hovorí o programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce s tým rozdielom, že všade, kde je obec, je nahradené slovo „mikroregión“ a aj s tým posledným, s ods. 8, kde je, že „Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mikroregiónu a jeho aktualizáciu schvaľuje obecné zastupiteľstvo každej obce mikroregiónu.“

    Pokiaľ by ten zákon bol takto upravený, malo by to jednak efekty, o ktorých som už hovoril, jednak by to pôsobilo takým integrujúcim spôsobom, čiže bola by to dodatočná motivácia na to, aby obce a hlavne malé obce vytvárali mikroregionálne združenia, ešte viacej spolupracovali aj v tých oblastiach, kde ešte tá spolupráca, povedzme, nie je na takej vysokej úrovni, boli by efektívnejšie vynakladané verejné prostriedky, nastali by ďalšie synergické efekty. Čiže bol by to tlak smerom na takú integráciu, smerom na medziobecnú spoluprácu, o ktorej sa diskutuje už niekoľko rokov na Slovensku.

    Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Bauera sa neprihlásil nikto. Pán poslanec Bauer bol posledný, kto sa do rozpravy prihlásil písomne.

    Teraz sa pýtam, kto sa chce k tejto problematike do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Iván Farkas ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo dávam pánovi poslancovi Farkasovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v predchádzajúcom vystúpení som predniesol pozmeňujúci návrh. Na druhej strane som aj tento návrh odôvodnil. Ale ten návrh vzhľadom na to, že je dosť obšírny, pomerne dlhý, som neprečítal, nepredniesol. Dostal som upozornenie, že treba dodržať stanoviská rokovacieho poriadku, a preto mi dovoľte, aby som teraz tento môj návrh prečítal.

    K predkladanému vládnemu návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja navrhujem vykonať tieto zmeny a doplnenia.

    Prvý bod. Do štvrtej časti sa za § 13 vkladá § 13a, ktorý znie: „Európske zoskupenie územnej spolupráce. (1) „Európske zoskupenie územnej spolupráce (ďalej len zoskupenie) ako nová forma regionálnej spolupráce v Európe je upravená osobitným zákonom a predpismi.“.“

    (2) „Hlavným cieľom zoskupenia je cezhraničná spolupráca. Každé zoskupenie si rozvojové priority určuje podľa vlastných regionálnych a geografických špecifík.“

    (3) „Zoskupenie pripravuje rozvojové projekty na účely zvýšenia úrovne hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja regiónu a spolupracuje na ich realizácii. Podporuje rozvojové aktivity na území zoskupenia, ktoré súvisia so zameraním podpory regionálneho rozvoja podľa § 3. Podieľa sa na vypracovaní spoločných strategických a problémových dokumentov cezhraničnej spolupráce, organizuje prezentačné podujatia a odborné semináre zamerané na problematiku rozvoja zoskupenia. Podporuje záujem oboznamovania sa obyvateľov s geografickými, historickými špecifikami zoskupenia a prírodným a kultúrnym dedičstvom jednotlivých území v rámci zoskupenia. Poskytuje informácie pre všetkých členov zoskupenia a zabezpečuje aktuálnosť internetovej stránky zoskupenia. Poskytuje konzultačno-poradenské služby v oblasti cezhraničnej spolupráce. Spolupracuje so sociálno-ekonomickými partnermi v oblasti regionálneho rozvoja. Vytvára partnerstvá na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni.“

    (4) „Slovenskej časti zoskupenia môže byť z rozpočtovej kapitoly ministerstva poskytnutý finančný príspevok na projekt, ktorý je zameraný na realizáciu aktivít zoskupenia podľa ods. 3.“

    (5) „Pre poskytnutie finančného príspevku na projekt je potrebné podať písomnú žiadosť. Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na projekt doručí zoskupenie, ďalej len žiadateľ o finančný príspevok na projekt ministerstvu v lehote určenej vo výzve, ktorú ministerstvo zverejní na svojej internetovej stránke. Vzor žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na projekt je uvedený v prílohe č. 1.“

    (6) „Príloha u žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na projekt je:

    a) výpis z registra európskych zoskupení územnej spolupráce,

    b) zakladacia zmluva žiadateľa o finančný príspevok na projekt,

    c) schválený plán činnosti žiadateľa o finančný príspevok na projekt na príslušný kalendárny rok,

    d) projekt zameraný na realizáciu aktivít zoskupenia,

    e) podpísaná dohoda o cezhraničnej spolupráci,

    f) potvrdenie Sociálnej poisťovne, že žiadateľ o finančný príspevok na projekt nemá evidované nedoplatky sociálneho poistenia a nedoplatky príspevku na starobné dôchodkové sporenie svojich zamestnancov, nie starší ako tri mesiace,

    g) potvrdenie od zdravotných poisťovní, že žiadateľ o finančný príspevok na projekt nemá evidované nedoplatky na zdravotnom poistení svojich zamestnancov, nie staršie ako tri mesiace,

    h) čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ o finančný príspevok na projekt nie je v likvidácii,

    i) čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ o finančný príspevok na projekt nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na povolenie reštrukturalizácie,

    j) čestné vyhlásenie o tom, že proti žiadateľovi o finančný príspevok na projekt nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na povolenie reštrukturalizácie, alebo, že súd nezastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku,

    k) čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľovi o finančný príspevok na projekt nebolo doručené upovedomenie o začatí exekučného konania,

    l) čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ o finančný príspevok na projekt neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania,

    m) čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ o finančný príspevok na projekt nemá iné nedoplatky voči štátnemu rozpočtu,

    n) čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ o finančný príspevok na projekt zabezpečí spolufinancovanie účelu finančného príspevku na projekt najmenej vo výške 10 % z celkových nákladov na projekt zameraný na realizáciu aktivít zoskupenia z vlastných zdrojov.“

    (7) „Podmienkou poskytnutia finančného príspevku na projekt je zabezpečenie spolufinancovania účelu finančného príspevku na projekt z vlastných zdrojov žiadateľa o finančný príspevok na projekt vo výške najmenej 10 % z celkových nákladov na projekt zameraný na realizáciu aktivít zoskupenia.“

    (8) „O výške poskytnutého finančného príspevku na projekt a v počte podporených projektov zameraných na realizáciu aktivít zoskupenia rozhoduje minister výstavby a regionálneho rozvoja (ďalej len minister) na základe hodnotenia odbornej hodnotiacej komisie.“

    (9) „Odborná hodnotiaca komisia je poradný orgán ministra, ktorý hodnotí cezhraničný dopad, uskutočniteľnosť a udržateľnosť projektov zameraných na realizáciu aktivít zoskupenia. Zloženie, úlohy a spôsob rokovania odbornej hodnotiacej komisie upravuje štatút a rokovací poriadok, ktorý schvaľuje minister.“

    (10) „Finančný príspevok sa poskytne podľa zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na projekt uzatvorenej medzi ministerstvom a žiadateľom o finančný príspevok na projekt.“

    Po druhé číslovanie odvolávok sa automaticky posúva.

    Odôvodnenie som už prečítal.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec bol jediný, kto sa do rozpravy prihlásil ústne. Keďže s faktickými poznámkami na neho sa nehlási nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa teraz pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave v záverečnom slove.

    Áno, nech sa páči, pán minister, máte priestor v záverečnom slove.

  • Ďakujem pekne. Najprv by som reagoval na pána poslanca Farkasa. O EZUS-e, o európskom zoskupení územnej spolupráce sme dosť rozprávali aj vo výboroch Národnej rady.

    Čo sa týka štátneho rozpočtu, ktorý má pomáhať nástrojom, ktoré vlastne pomáhajú regionálnemu rozvoju na Slovensku, sú RRA-čky, čiže regionálne rozvojové agentúry, euroregióny, sú to inštitúcie, ktoré pracujú celý rok. Robia sa určité analýzy, ako pracujú. Dávajú nám rôzne dokumenty v súvislosti s ich prácou. Čiže, nie je dobré a nesúhlasíme s týmto návrhom pána poslanca Farkasa, aby EZUS-y, čiže, európske zoskupenia územnej spolupráce, boli taktiež podporované zo štátneho rozpočtu, pretože EZUS sa môže vlastne vytvoriť aj kvôli jednému projektu. Čiže, myslíme si, že by nebolo vhodné, aby finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu sa teda podieľali v rámci EZUS-ov. To je pán poslanec Farkas.

    Môžem na pána poslanca Bauera hneď reagovať? Na pána poslanca Bauera by som zareagoval. Tam boli návrhy na šesť pozmeňovákov, pozmeňujúcich návrhov.

    Čo sa týka prvého pozmeňujúceho návrhu, tak v § 8 ods. 1 slová „zohľadňujú ciele a priority ustanovené v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku“ nahradiť slovami „v súlade s cieľmi a prioritami ustanovenými v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku.“

    Naše odôvodnenie. V § 8 ods. 1 návrhu zákona je definovaná potreba zohľadnenia cieľov a priorít ustanovených v programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, na území ktorého sa obec nachádza, s cieľmi a prioritami ustanovenými v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Vyššie územné celky, ako i obce sa riadia osobitnými predpismi – zákon č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov a zákon 369 o obecnom zriadení – a nevytvárajú tak vzťah nadradenosti a podriadenosti.

    Keďže sú samostatnými územnými samosprávnymi a správnymi celkami Slovenskej republiky, nenachádza sa v návrhu zákona direktívny termín, ktorým by bol ustanovený súlad dokumentov obcí a VÚC, ale sa navrhuje zohľadnenie, čiže taký miernejší termín cieľov a priorít ustanovených v programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku. Čiže, nesúhlasíme s týmto prvým pozmeňujúcim návrhom.

    2. V § 8 vložiť ods. 2 a ostatné úseky sa prečíslujú. Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mestskej časti v meste Bratislava a Košice zohľadňuje ciele a priority ustanovené v programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta, na území ktorého sa mestská časť nachádza a je vypracovaný podľa záväznej časti príslušnej územnoplánovacej dokumentácie mesta.

    Odôvodnenie. Predložený vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja ustanovuje základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja ako Národná stratégia, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja VÚC a Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Mestské časti miest Bratislavy a Košíc sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom alebo štatútom mesta hospodária so zvereným majetkom a so zverenými finančnými prostriedkami a s vlastnými príjmami i vlastným majetkom získaným vlastnou činnosťou. Mestské časti nie sú samostatnými samosprávnymi celkami. Vypracúvajú vlastné rozvojové dokumenty v súlade s dokumentmi mesta, na území ktorého sa nachádzajú. Nie je preto potrebné v rámci predkladaného vládneho návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja ustanoviť takúto povinnosť pre mestské časti. Čiže nesúhlasíme.

    3. V § 2 vložiť písm. f) a g). „f) mikroregión je územný celok vymedzený minimálne dvoma susediacimi obcami a g) územie mikroregiónu je územný celok, ktorý tvoria katastrálne celky obci mikroregiónu.“

    Odôvodnenie. Vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja definuje mikroregionálne združenie ako právnickú osobu založenú na účely dosiahnutia spoločných riešení pri zvyšovaní úrovne hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja a územného rozvoja regiónu. Členom tejto právnickej osoby môže byť okrem obce napríklad aj podnikateľský subjekt alebo nezisková organizácia atď. Mikroregionálne združenie podľa vládneho návrhu zákona je teda širší pojem. Pojem mikroregión, ktorý navrhol pán poslanec Bauer, je chápaný ako združenie obcí, má svoje územie implicitne definované už v zákone o obecnom zriadení a navrhovaná definícia by bola duplicitou. Navrhovaná definícia mikroregiónu nevylučuje aj členstvo iných právnických osôb ako obcí v tomto zoskupení. Čiže, nesúhlasíme s pozmeňujúcim návrhom č. 3.

    4. V § 5 vložiť písm. c), ktoré znie: „Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mikroregiónu.“

    Odôvodnenie. Navrhovaný zákon nestanovuje povinnosť vypracovať rozvojový dokument pre mikroregionálne združenie, keďže jeho členom môžu byť rôzne právnické osoby. Nebolo by vhodné, aby podnikateľské subjekty zasahovali do vypracovania obecných rozvojových dokumentov, čo je v kompetencii obcí. Na tomto procese sa môžu zúčastniť len ako sociálno-ekonomickí partneri. To isté platí aj pre navrhovanú definíciu mikroregiónu pána poslanca Bauera v bode č. 3.

    Návrhom zákona sa však nevylučuje možnosť vypracovať si spoločný rozvojový dokument pre obce, ktoré sú združené podľa zákona 369 o obecnom zriadení. Čiže odporúčame nesúhlasiť.

    Bod č. 5. V § 8 ods. 8 vložiť za slovo „sociálneho rozvoja obce“ slová „alebo mikroregiónu“. Odpoveď. Vzhľadom na odpoveď k pozmeňujúcemu návrhu č. 4 je uvedený návrh bezpredmetný. Čiže nesúhlasíme.

    A posledný pozmeňujúci návrh. Vložiť nový § 8 a ostatné paragrafy prečíslovať. Vzhľadom na odpoveď k pozmeňujúcemu návrhu č. 4 je uvedený návrh bezpredmetný. Taktiež odporúčame nesúhlasiť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem za záverečné slovo.

    Pýtam sa spravodajcu. Má slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, páni ministri, konštatujem, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci, aj keď sme mali tri vystúpenia.

    Kolega Farkas predložil jeden pozmeňujúci návrh, o ktorom budeme hlasovať po piatich pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli na výboroch a ktoré sú súčasťou spoločnej správy.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov kolegu Bauera, on navrhuje hlasovať o 1. a 2. spoločne, o ostatných 3, 4, 5, 6 zase spoločne. Len pripomínam, tam je jedna matematická chyba, ktorá hovorí, v tom § 6 vložiť nový § nie 8, ale § 9, pretože v predchádzajúcich meníme § 8 viacerými odsekmi. A potom ten ďalší už môže byť 9 a terajší deviaty a ďalšie sa poposúvajú ďalej. To platí, treba to prečíslovať. Takže namiesto 8 len opraviť na č. 9. To je v tom poradí tak, aby to mohlo pokračovať. Áno, dotýkam sa pôvodného textu, len tu už, keď meníme 3, 4 a 5 pozmeňujúcich návrhov, kde predtým meníme pôvodný text § 8 a dávame tam odseky, ktoré upravujeme, potom je tu ďalší paragraf, ktorý má byť 8. Logicky by znelo tomu, že ten pôvodný vypadne a nový § 8 je toho nového znenia, ale preto musí byť zachovaný aj § 8, ktorý máte, zmeny, ktoré sú urobené inými pozmeňujúcimi návrhmi, a potom môže byť 9. To len pre logiku veci, aby sme to tak mali upravené.

    A pripomínam jednu vec v súvislosti s tým vyjadrením. Je pravda, v tomto parlamente už bol prijatý pozmeňujúci návrh k novele zákona o Košiciach, kde mestské časti dostali právo čerpať finančné prostriedky z Európskej únie. To už máme v zákone o Košiciach zakotvené, podobný návrh je aj v zákone o Bratislave, len zatiaľ sa nemôžeme naň odvolávať, pretože pravdepodobne ho budeme prerokúvať v utorok. Len pre poriadok veci, že je to takýmto spôsobom usporiadané.

    O spôsobe hlasovania som povedal.

    Pán predsedajúci, toľko moje vystúpenie.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2006 Z. z. o pôsobnosti orgánov v štátnej správe v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh.

    Tento vládny návrh zákona má tlač 692 a spoločná správa výborov má č. 692a.

    Slovo má pán minister Stanislav Becík a prosím ho, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona bol prerokovaný vo všetkých určených výboroch, kde neboli vznesené žiadne podstatné zmeny a ostatné pripomienky boli zapracované, a preto je možné ho schváliť a ustanoviť povinnosť Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu, vykonávať správu a aktualizáciu registra ovocných sadov a chmeľníc, ustanoviť povinnosť pre užívateľov ovocných sadov a chmeľníc a aktualizovať údaje.

    Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na potrebu vykonávania správy a aktualizácie registra ovocných sadov a chmeľníc, obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie a schválenie návrhu zákona.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pani poslankyni Magde Košútovej a žiadam ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila stanoviská a návrhy gestorského výboru. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako spoločná spravodajkyňa predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2006 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh, tlač 692.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 985 z 10. 9. 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol zákon pridelený, zaujali stanoviská, súhlasili schváliť s pripomienkami, ktoré máte v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 6 spoločne.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu k tomu bodu programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Teraz sa pýtam, pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi, v tejto časti aj pani spravodajkyni a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Opäť však poprosím pána ministra Stanislava Becíka, aby zostal, pretože nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 711, spoločná správa výborov tlač 711a.

    Máte slovo, pán minister, a odôvodnite tento vládny návrh.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zákona bol prerokovaný vo všetkých určených výboroch a bol doplnený o niektoré pripomienky poslancov, ktoré ešte zvyšujú jeho kvalitu.

    Účelom predloženého návrhu zákona je stanoviť požiadavky, ktoré vyplývajú z Nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky a zároveň odstráni zo zákona tie ustanovenia, ktoré stratili vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie význam a ustanovenia upravujúce úlohy a kompetencie orgánov štátnej správy, ktoré podrobnejšie a komplexnejšie upravujú iné právne predpisy.

    Návrh zákona ustanovuje kontrolný orgán a sankcie za nedodržiavanie zákona, Nariadenia Rady Európskeho spoločenstva 1234/2007.

    Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že pri prerokúvaní predloženého návrhu zákona nevznikli žiadne rozpory, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Jánovi Čechovi.

    Pán Čech, poprosím návrh a stanovisko gestorského výboru k tomuto vládnemu návrhu zákona. Máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, ako spoločný spravodajca predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, tlač 711.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 986 z 10. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491 o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, tlač 711, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona predložený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor súhlasil s týmto vládnym návrhom zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo taktiež súhlasil s týmto návrhom zákona a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu takisto súhlasil s týmto návrhom a odporučil ho schváliť s pripomienkami.

    Pripomienky sú uvedené v čl. IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za spravodajskú správu.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadnu prihlášku, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pána ministra, samozrejme, ešte poprosím, aby zostal, pretože pristúpime k

    správe o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2008, stav za rok 2007.

    Správu ste dostali ako tlač 780.

    A vzhľadom na to, že nasledujúcim bodom programu je

    správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2008, stav za rok 2007,

    tlač 781, podám návrh, aby sme k týmto bodom zlúčili rozpravu s tým, že o každej správe, samozrejme, budeme hlasovať osobitne.

    Poprosím, je všeobecný súhlas s takýmto návrhom?

  • Hlasy z pléna: Áno.

  • Pokiaľ je, ďakujem veľmi pekne.

    Obidve správy uvedie pán minister pôdohospodárstva Stanislav Becík. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2008 predkladaná na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky analyzuje a hodnotí výsledky lesného hospodárstva v Slovenskej republike za rok 2007. Uvádza tiež predpokladané plnenie zámerov v roku 2008 a naznačuje výhľadové tendencie plnenia niektorých ukazovateľov pre rok 2009.

    Lesnatosť ako percentuálny podiel celkovej výmery lesných pozemkov z celkovej výmery Slovenska bola v roku 2007 približne 41 %. Lesy z hľadiska využívania členíme na hospodárske, ktoré predstavujú približne 68 %, ochranné 17 % a lesy osobitného určenia 15 %. Lesy pod vplyvom imisií boli vypustené z kategórie lesov osobitného určenia, čím došlo k zníženiu výmery týchto lesov.

    Celková výmera chránených území bola v roku 2007 1 mil. 103 647 ha. Lesnatosť chránených území je približne 72-percentná a plocha týchto území v pomere k výmere štátu i lesných pozemkov z európskeho i globálneho hľadiska je nadpriemerná. Spolu s podmienkami obmedzujúcimi obhospodarovanie lesov prevyšuje aktuálne ekonomické možnosti Slovenska.

    Ťažba dreva má zvyšujúcu sa tendenciu. V roku 2000 dosiahla vyše 6,2 mil. m3, v roku 2005 vyše 10,1 mil. m3, čo je rekordný ročný objem ťažby v celej histórii lesného hospodárstva na Slovensku. Túto vysokú ťažbu dreva spôsobilo spracúvanie polomov po veternej smršti z novembra 2004. V roku 2007 bola ťažba dreva vyše 8,3 mil. kubíkov dreva. Celkový rozsah umelej obnovy lesa sa v rokoch 2006 a 2007 mierne zvýšil. V dôsledku uplatňovania podrastového hospodárskeho spôsobu a zvyšovania rozsahu prípravy pôdy sa mierne zvyšuje prirodzená obnova lesa, ktorej podiel z celkovej obnovy lesa v roku 2007 prevýšil viac ako 30 %.

    Predaj dreva je najvýznamnejším zdrojom príjmov v lesníckom sektore, ktorým sa zabezpečuje približne 80 % tržieb a výnosov v lesnom hospodárstve. V roku 2007 dodali subjekty obhospodarujúce lesy na Slovensku na domáci trh 7 mil. 692 tis. m3 dreva. V roku 2007 sa dosiahla najlepšia štruktúra sortimentov dreva od roku 1990. Ihličnaté piliarske sortimenty dosiahli podiel 62 % a listnaté piliarske sortimenty 41 % z celkových dodávok. Hospodársky výsledok lesného hospodárstva predstavoval v roku 2007 hodnotu 1 mld. 61 mil. vrátenej podpory, 10 mil. na lesnícku činnosť vo verejnom záujme.

    Na hospodársky výsledok v roku 2007 výrazne vplývalo priemerné speňaženie dreva, ktoré vzrástlo v roku 2007 celkom o 7,5 %, pričom priemerná cena ihličnatého dreva vzrástla o 6 % a listnatého o 10 %.

    Podpora verejných zdrojov v minulých rokoch vykazuje pokles s najvýraznejším znížením v roku 2004 a 2005. V roku 2007 predstavovala podpora v bežných cenách približne 357 mil. Sk. Podiel lesného hospodárstva na makroekonomike v Slovenskej republike dosiahol v roku 2007 0,46 %. Usporiadanie vlastníctva v lesoch v zmysle reštitučných zákonov sa dosiaľ neukončilo. Zostáva vysporiadať najmä drobné individuálne vlastníctvo, kde je najväčší podiel neodovzdaných lesov.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Takže teraz budeme pokračovať stanoviskami spravodajcov k jednotlivým bodom programu.

    Tibor Lebocký nám predloží spravodajskú správu k správe o lesnom hospodárstve vo výbore pre pôdohospodárstvo. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci Národnej rady, vážený pán minister, správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2008, stav za rok 2007 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 787 z 29. septembra 2008 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ktorý túto správu prerokoval v stanovenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody správu uznesením č. 320 z 20. októbra 2008 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie s tým, že žiada ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky zabezpečiť aktualizáciu metodiky vecného a formálneho obsahu Zelenej správy s cieľom kontinuálneho sledovania stavu a vývoja obhospodarovania kmeňových štátnych lesov. Táto požiadavka vyplynula v podstate z rozpravy na výbore, kde sme podrobili určitému rozboru také disproporcie v stave únosnej ťažby v rámci kmeňových štátnych lesov a neštátnych lesov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 323 z 20. októbra 2008 schválil správu o výsledku prerokovania správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2008, stav za rok 2007, vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe a poveril ma predložiť a predniesť ju na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

    Skôr však, ako sa dostaneme k tomu uzneseniu, vážený pán predsedajúci, otvorte k prednesenému bodu programu rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Otvorím, samozrejme, pán spravodajcu, no keďže máme spojenú rozpravu k obidvom bodom, tak ešte poprosím spravodajcu druhého, tiež z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie pána poslanca... Vy ste prečítali obidve správy? Pardon, áno, pán minister, samozrejme, takže poprosím, keby ste boli taký dobrý. Bol som v tom, že ste predniesli obidve, prepáčte, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2008 bola vypracovaná na základe § 3 ods. 2 písm. g) zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v súlade s plánom práce vlády na rok 2008.

    Podľa predbežných údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za rok 2007 hrubá poľnohospodárska produkcia vzrástla len o 2,2 % v bežných cenách, v stálych cenách klesla o 4,6 %. Nárast produkcie bol sprevádzaný nárastom rastlinnej produkcie o 9,7 % a poklesom produkcie živočíšnej výroby o 2,9 %. Subjekty poľnohospodárskej prvovýroby podľa predbežných údajov Štatistického úradu dosiahli v roku 2007 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške smutných 314 mil. Sk, ktorý v porovnaní s rokom 2006 poklesol cca o 1 mld. Sk. Stabilizujúco na výsledok hospodárenia vplývala najmä uplatňovaná spoločná poľnohospodárska politika, vrátane politiky podpornej.

    Investovanie v poľnohospodárstve sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšilo a investície vzrástli až o 52,2 %, najviac do budov a stavieb 66,3 %, strojov a zariadení 31,6 % a do základného stáda a ťažných zvierat o 26,3 %.

    V roku 2007 pracovalo v poľnohospodárstve podľa výberových zisťovaní a pracovných síl celkom 75,5 tis. osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa počet osôb pracujúcich v poľnohospodárstve znížil o 2,5 % alebo o 1 900 osôb. Mzdový vývoj bol v poľnohospodárstve pozitívny, avšak mzdová disparita medzi poľnohospodárstvom a národným hospodárstvom pretrváva, keď priemerná mzda v poľnohospodárstve dosiahla len 75 % úrovne miezd v národnom hospodárstve.

    K výsledkom za živočíšnu výrobu je nutné konštatovať, že situácia v chove hovädzieho dobytka sa v roku 2007 opäť čiastočne zhoršila. Ku koncu roku 2007 bolo v Slovenskej republike 501 800 kusov hovädzieho dobytka, čo bolo oproti roku 2006 menej o 1,2 %. Situácia na trhu s ošípanými a bravčovým mäsom bola v roku 2007 mimoriadne zlá. V podstate možno povedať, že v rámci živočíšnej výroby došlo k väčšiemu nárastu len v chove oviec, ktorých počet medziročne vzrástol o viac ako 4,4 % a v chove kôz, ktorý bol bez výraznejších výkyvov.

    Rastlinnú výrobu možno stručne charakterizovať tak, že v roku 2007 sa mierne zvýšila asi o 0,7 % osiata plocha poľnohospodárskymi komoditami. Priemerné hektárové úrody sa znížili pri všetkých hlavných plodinách s výnimkou zemiakov. Produkcia sa znížila u väčšiny rastlinných komodít, vrátane obilovín, najvýraznejšie pri slnečnici, cukrovej repe, kŕmnych okopaninách a strukovinách. Nadväzne bola aj celková ponuka hlavných komodít na domáci trh v roku 2007 v porovnaní s predchádzajúcim rokom oveľa nižšia.

    Na druhej strane ale ceny komodít rastlinnej výroby v roku 2007 vzrástli v priemere o 25,8 %, čo do značnej miery ovplyvnili najmä vysoké ceny obilia, ktoré vzrástli až o 39,1 % a niektorých druhov olejnín o 15,5 %.

    Ceny vstupov do poľnohospodárstva medziročne vzrástli o 5,1 %, čo spolu s medziročným nárastom cien poľnohospodárskych výrobkov o 5,4 % prispelo k miernemu uzatvoreniu cenových nožníc medzi vstupmi a výstupmi v poľnohospodárstve. Podľa údajov rezortného výkazu potrav. 102 výroba potravinárskych výrobkov bez tabakového priemyslu sa medziročne zvýšila o 6,3 % na úroveň 92 mld. Sk. Podľa výsledkov tohto výkazu podniky s počtom do 19 aj nad 20 zamestnancov dosiahli v potravinárskom priemysle v roku 2007 kladný hospodársky výsledok 2,8 mld. Sk, ktorý bol o 0,95 mld. Sk vyšší ako v roku 2006. Ziskovosť dosiahlo 67,9 % podnikov. Najvyššiu úroveň kladného výsledku hospodárenia dosiahol odbor škrobárenský, cukrovarnícky, cukrovinársko-pečivárenský. Stratovo hospodárili len 3 odbory – mäsový so stratou 153 mil. Sk, hydinársky so stratou 72 mil. Sk a mlynský so stratou 13 mil. Sk.

    Zahraničný obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Obrat zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi, potravinárskymi výrobkami sa v roku 2007 zvýšil o 12 %. Nárast obratu spôsobilo výrazné zvýšenie dovozu o 16 % pri súbežnom náraste hodnoty vývozu 7 %. V dôsledku toho záporné saldo agropotravinárskeho obchodu medziročne výrazne vzrástlo až o 46 %, resp. o 7,7 mld. Sk. Pozícia agrosektora sa teda v rámci celkového zahraničného obchodu Slovenskej republiky v porovnaní s predchádzajúcim rokom zhoršila. Rok 2007 bol už štvrtým rokom uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie v slovenskom poľnohospodárstve. Výška celkových priamych platieb v roku 2007, vrátane doplnkových národných priamych platieb, dosiahla po prvýkrát od vstupu Slovenska do Európskej únie maximálnu možnú úroveň 70 % platieb poskytnutých v európskej „15“.

    Celkový objem priamych platieb vyplatených v roku 2007 bol 7,3 mld. Sk a objem 3,8 mld. Sk týchto platieb bol prevedený na vyplatenie do roku 2008. K uvedenému ešte dodávam, že aj na rok 2008 je rozpočtovaná maximálna možná úroveň 80 % priamych platieb.

    Správa bola prerokovaná a schválená dňa 17. septembra 2008 vo vláde Slovenskej republiky, ktorá k nej prijala uznesenie č. 634.

    Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie oboch správ.

    Teraz poprosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Miroslava Jureňu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy o poľnohospodárstve a potravinárstve vo výbore.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2008 stav za rok 2007 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 787 z 29. septembra 2008 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ktorý predkladá túto správu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uvedenú správu prerokoval v určenej lehote a správu uznesením č. 319 z 20. októbra 2008 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.

    Výbor uznesením č. 322 schválil správu a poveril ma predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu výboru a návrh uznesenia, ktorý je prílohou tejto správy.

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za spravodajskú správu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Ako sme už povedali, rozprava bude spoločná k obidvom správam, ktoré prerokúvame. Takže chcem vás informovať, že do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Marián Záhumenský, a to k správe o pôdohospodárstve a potravinárstve písomne a k správe o lesnom hospodárstve pán poslanec László Miklós.

    Takže, ak dovolíte, pôjdeme podľa toho poradia, v akom boli prednesené správy. Takže slovo má pán poslanec László Miklós a vystúpi k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2008, teda za rok 2007.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia, chcem sa vyjadriť k Zelenej správe za rok 2007 z rôznych aspektov, ale predovšetkým musím hneď na začiatku zdôrazniť, že to bude aspekt ekologický. Keby ste sa chceli spýtať, čo je to pohľad ekologický, tak najjednoduchšie vysvetlenie je, že ekologickému pohľadu neprekáža, koľko stojí drevo, kto je majiteľ lesa, aké sú trhové podmienky, aké sú platy lesníkov atď., proste je to pohľad ekologický na to, ako rastie les, ako môže ďalej prosperovať.

    Preto by som chcel tieto otázky objasniť, lebo v poslednom čase, nakoniec aj v tvojom vystúpení, pán minister, si sa dotkol tých problémov ochrany prírody a ako ma všetci poznáte, tak mojím absolútnym želaním je tieto rôzne a často veľmi protichodné názory osvetliť aj z druhej strany a nakoniec výsledkom by mohlo byť, keď sme už takto dobrí kamaráti, aj možno nejaké zbližovanie sa dvoch názorov.

    Predovšetkým by som chcel povedať, že Zelená správa je ako zvyčajne a ako tradične na dobrej úrovni. Vidno, že je za tým dobré odborné zázemie, je tam určite Národné lesnícke centrum, kolegov poznáme, je to naozaj dobre spravené, a preto je mi aj trošku ľúto, že stále sa tam opakuje to, čo už niekoľko rokov kritizujem, aby sa zbytočne, to sú niekedy len vety, niekedy deklarácie, aby sa tam také veci neobjavovali.

    Takže skúsim také základné postuláty. V Zelenej správe sa veľmi výrazne podčiarkuje ekologizácia lesného hospodárstva, čo mimoriadne významne kvitujem. Teda som rád, že je to tak. Je to tak ako z veľkej knihy trvalo udržateľného rozvoja. Hovorí sa tu o záväzku plniť Akčný plán Európskej únie v oblasti lesného hospodárstva, kde základným cieľom je podporovať a zlepšovať trvalo udržateľné hospodárenie, ich multifunkčnú rolu, zlepšiť koherentnosť a tak ďalej, nebudem čítať.

    Ale prvé dva strategické ciele a priority slovenskej lesníckej politiky sú sformulované veľmi ekologicky. Prvý strategický cieľ je podpora ekologického obhospodarovania lesov a druhý je zlepšovanie ochrany životného prostredia. Tu by sme mohli povedať, že dobre, tak to už lepšie ani nemôže byť, ale skutočne by som chcel veriť, že v tomto smere pôjde lesné hospodárstvo.

    Druhé kvitovanie, čo môžem predniesť, je, čo je už trošku ďalej, čo nasvedčuje tomu, že sa to v niektorých prípadoch snáď naozaj myslí vážne s tým trvalo udržateľným rozvojom, sú zmeny v spôsobe hospodárenia, najmä tým, že sa mení rozsah holorubov a plánovaný podiel podrastov vo výbere účelového hospodárskeho spôsobu sa zvýšil a jemnejší spôsob obhospodarovania aj lesníci považujú za významný princíp k prírode blízkeho hospodárenia lesov. Toto je fajn. Ale napriek tomu, pán minister, kolegovia, ja si myslím, že stále je tam ešte 128,5 % holorubov, no ale sú osobitného určenia, kde väčšinou sú to lesy ako z osobitného určenia z hľadiska titulu ochrany prírody, 28 % to je jedna tretina, sú ešte stále holoruby. Takže kvitujem znižovanie, ale ešte sa mi zdá, že by to mohlo ísť nižšie.

    O hospodárskom výsledku všeobecne. Pozrite sa, viete dobre, ja som tiež z vidieka, som z Gemera, kde bolo veľa lesníkov a mnohí sa živili lesom, mimoriadne ma mrzí, že poklesol podiel na HDP na 0,46 %. Neteší nás, že sa toto stalo napriek zvýšenému objemu ťažby. Možno nad týmto by sme mali spoločne porozmýšľať, čo by sme mohli urobiť pre to, aby sa tento hrdý lesnícky stav mohol aj na tieto čísla pozerať trošku s väčšou hrdosťou.

    O ťažbe. Tu by som chcel „vypichnúť“ jednu zásadnú vec a to je podiel náhodných ťažieb z celkovej ťažby. No tu sa už nachádzajú také určité pichliače, ktoré, by som povedal, nenapomáhajú láske medzi ochrancami a lesníkmi, pretože sám viac-menej hovorí, že väčšia časť náhodných ťažieb je preto a zvyšuje sa, lebo je ochrana prírody. No, ja by som mal návrh. Náhodné ťažby, keďže sa opakujú každý rok a každý rok sa o niečo zvyšujú, by sme mohli už zabudnúť na to, že sú náhodné. Náhodný je možno výskyt, ale aj to vieme vo veľkej miere predpovedať, kde asi bude náhodná ťažba, kde asi padne les, ktorý nie je v pôvodnom LHP zapísaný v decéniu a mohli by sme sa potom trochu s tým vysporiadať, že nebudeme každý rok písať, že aha, zasa máme neplánované ťažby a ešte navyše neplánované ťažby. No a navyše by som bol veľmi rád, keby sme nepripisovali náhodné ťažby na vrub ochrancov prírody.

    A v tejto súvislosti mi, pán minister, aj ty, aj ty, Tibor, pán spravodajca, dovoľte vysloviť jeden termín, ktorý určite poznáte a určite budete veriť, že som ho nevymyslel ja. No a je to termín zlatej brouk alebo zlatý chrobák, ktorý, samozrejme, vyslovujú aj naši lesníci, aj Česi. Viete, o čo ide. No ide predovšetkým o kalamity a o neplánované ťažby. Nebudem to rozoberať. Mnohí to považujú za zlatého brouka, že prišiel. Ďakujem mu, že prišiel. Dobre, len znovu by som podčiarkol, prosím, nezvaľujme všetko na ochranu prírody.

    Ešte by som z tých čísel vyvodil nejaké závery. Jeden taký globálny ukazovateľ, ktorý sa tu nenachádza. Ak prepočítame hospodársky výsledok lesného hospodárstva na jeden hektár obhospodarovaného lesa, výsledok je priemerne 528 korún na hektár. V prípade štátnych lesov je isté číslo len 122 korún na hektár a v prípade neštátnych lesov je 1 035 korún na hektár. Samozrejme, ja rozumiem tým číslam a za tieto čísla vchádza všetko možné, čo sú náklady, aj tržby z lesného hospodárstva, dokonca aj z lesníctva a je za to možné skryť naozaj aj záťaže z ochrany prírody, aj mimoriadne náklady, ktoré sú z titulu lykožrúta, a tak ďalej, a tak ďalej.

    Ale teraz poviem to, čo som povedal vlani, predvlani. Ak naozaj lesné hospodárstvo úprimne považuje chránené územia, teda lesy chránených území za záťaž, na ktoré treba vynakladať osobitné jalové náklady, ktoré neprinášajú tržby, tak prosím vás, nech sa ho zbaví lesné hospodárstvo a nech presunie lesy v chránených územiach na ochranu prírody aspoň v tých najvyšších stupňoch – 4, 5, čo je asi 3 % všetkých lesov, nie je to veľa. Väčšinou sú to naozaj také polohy, kde ani lesné hospodárstvo nemá záujem ťažiť, ale vykazujú sa tieto hektáre.

    Aké pozitívne následky to bude mať? Niektoré sú bezbolestné, niektoré možno budú bolieť. Nebude sa musieť vykazovať v rôznych hospodárskych ukazovateľoch táto výmera, prestanú spory o tom, či sa vydala načas výnimka. Prestanú sa aj sťažnosti na ochranu prírody za pomalý postup. Hospodársky význam – nebude treba platiť rôzne druhy kompenzácií z titulu ekologizácie alebo z titulu ochrany prírody. To už môže niekoho bolieť, keď niekto počíta na kompenzáciu. Však nakoniec sme hovorili o pôdohospodárstve, že nemali by sme sa zamerať na to, aby čakal niekto kompenzáciu za to, že nič nerobí. To isté si myslím, že by malo platiť aj na lesné hospodárstvo. Takže, keď štát by neplatil kompenzáciu, možno by to už niekoho mrzelo, aj keď by nemusela na tom lese nič robiť. No a nakoniec netreba ani dotácie. To, čo sa teraz vyžaduje, dokonca vláda odsúhlasila, čo v tomto momente nekritizujem, nech je dotácia, lebo je nejaký stav v tomto momente, ale do budúcnosti by nebolo treba dotácie. To už tiež môže niekoho bolieť, kto podniká na dotáciách.

    No, takže, samozrejme, ochrana prírody bude musieť niesť všetky povinnosti vyplývajúce z vlastníctva a zo zákonov. Ak je lesné hospodárstvo proti tomuto riešeniu, nehovorím dnes ani zajtra, ani pozajtra, ale v krátkodobom priemete, tak to vzbudzuje vo mne určité pochybnosti o úprimnosti v tom, že ochrana prírody je pre lesné hospodárstvo záťaž. Netreba sa pritom vyhovárať ani na odbornosť, však na ochrane prírody pracuje množstvo tvojich spolužiakov, Tibor, a množstvo lesníkov.

    No v prípade neštátnych lesov v chránených územiach navrhujem čo najskôr tieto lesy vykúpiť do vlastníctva štátnej ochrany prírody. Tvrdím to aj v zrkadle toho, že pred chvíľou som hovoril, že pri hospodárskom výsledku priemerne 528 korún na hektár na to, kde sú aj práve tieto jalové výdavky na hektáre chránených území, je štát ochotný vyplatiť z rôznych európskych zdrojov, teraz sú tam tri alebo štyri možnosti, 1 400,- až 1 800,- korún na hektár ročne. Tak prečo by sme to radšej nevykúpili za nejaký zlomok ročného štátneho rozpočtu? Tiež to nepôjde z roka na rok, ale odhadom za 2 až 3 miliardy korún v tých najprísnejších chránených územiach v neštátnych lesoch by sa to dalo asi zrealizovať. Ekologický záver z tejto časti by som mal, urobme to a nevyhovárajme sa už viac na záťaže z ochrany prírody.

    Ďalej, celospoločenské funkcie lesa a deklarované ciele. Tu to všetci spolu deklarujeme, všetci spolu deklarujeme tie isté ciele a nakoniec sa pohádame. Nie ja s vami dvomi, ale vonku v teréne tie hádky prešľahli do vysokého stupňa až po pána premiéra, až po parlamentný výbor. Proste tá animozita tu existuje. No čo tu môže byť základom pre túto animozitu? Predovšetkým asi rôzny výklad, to je objektívna vec. Rôzne vykladáme, čo je to trvalo udržateľný rozvoj. Pre mňa trvalo udržateľný rozvoj celkom iste nie je trvalo udržateľné hospodárenie, ani nie trvalo udržateľný rast. To sú iné pojmy, ale teraz nemáme čas na teoretizovanie. Potom možno rôzny výklad toho, aký je naozajstný výklad aj antropocentrický, praktický význam chránených území, aj hospodársky. Rozdiel je asi predsa len v záujmoch. A tu by som mohol povedať a toto nehovorím teraz ani kriticky, ani pejoratívne, ale tak akože záujmy existujú. Treba povedať, že ochrana prírody je nehospodársky rezort. On hospodárske záujmy jednoducho nemá. Niekedy je to na škodu, pretože nevie precítiť hospodársky záujem tej druhej strany, čo môže byť tiež niekedy na škodu, že nevie tým spôsobom dobre argumentovať svoje záujmy a zamieta, absolútne zamieta hospodárske záujmy iných subjektov. Ale zase je možné povedať, že ochrana prírody nemá hospodárske záujmy. Lesné hospodárstvo, samozrejme, má hospodárske záujmy, však je hospodárstvo. Na tom nič nie je zlé, len to treba povedať, že tento nehospodársky a hospodársky záujem – práve tu je asi to vlnobitie, tu je asi tá zrážka záujmov, ktoré potom spôsobujú tú animozitu napriek tomu, že všetci vieme to isté. Ty si sa z ekológie učil to isté čo ja. Učili sme sa to isté, vieme, ako rastie les, ako rastie kukurica a predsa môžeme mať na to iný názor.

    No ešte mi dovoľte, teraz mám taký maličký pichliačik. Poznamenávam pritom, že hospodársky výsledok lesného hospodárstva, teda hospodársky záujem sa vyčísľuje na 0,46 % HDP a živí asi len 12 tisíc ľudí, ale ochrana prírody teoreticky vplýva na všetkých obyvateľov štátu. Ale veľmi rád poznamenávam to, čo v tejto Zelenej správe nie je, ale vo vlaňajšej bolo, že celkový význam lesného hospodárstva, vrátane celospoločenských mimoprodukčných funkcií je 5-, 6-krát toľko – a to podpisujem a myslím si, že možno ešte aj viacej – a tým pádom by sme mohli byť omnoho spokojnejší, ale nenechajme teda zabíjať to šesťkrát väčšie, tú šesťkrát väčšiu produkciu jednou pätinou alebo jednou šestinou produkcie. Radšej to vyvážme.

    Niečo tu vynechám, lebo asi všetko nemôžeme prebrať. Ale chcel by som povedať predsa len to, čo je veľmi výrazné v Zelenej správe o rôznom chápaní zmyslu vyhraničené chránené územia. No lesné ekosystémy sú naozaj dominantným ekosystémom chránených území a naozaj najviac chránených území je vyčlenených tam, kde sú prírode blízke alebo takzvané pôvodné ekosystémy. Ale vôbec nie je pravda to, že len takéto ekosystémy môžu byť zavedené do chránených území. To vôbec nie, vôbec nie. Predstavte si Žitný ostrov. Na Žitnom ostrove sú vyčlenené ekosystémy nie preto, že je to pôvodný les, ale preto, že to má hromadu iných ekologických funkcií. Ba dokonca niekedy je dôležitejší, povedzme, agátový rad, agát sut (so smiechom) ako akýkoľvek, by som povedal, absolútne prirodzený ekosystém, ktorý ani nie je. Čiže tu by sme sa mali zhodnúť na tom, že vôbec nejde o to, že do chránených území sa vyčleňuje nejaký ekosystém preto, že je prirodzený, ale z hľadiska celkovej ekologickej stability, celkového ekologického významu. Konkrétne v Tatrách nikdy objektom ochrany prírody neboli smrekové monokultúry predsa, ale celý vysokohorský ekosystém, ktorý je originálnym aj s tým, že raz tá smreková monokultúra padne prirodzeným spôsobom a na mieste toho padnutého lesa raz vyrastie ekologický stabilný mnohovrstevný, mnohofunkčný a diverzný les.

    Čiže tu by som chcel povedať len to, aby sme sa dohodli na tom, že to nie je to podstatné. A preto si myslím, že také tvrdenie, že do chalúh sú zahrnuté aj zmenené ekosystémy, v ktorých nie je obnova pôvodnej biodiverzity reálna. Čo by, samozrejme, že je. Také tvrdenie je neodborné. Alebo keď sa hovorí, že do bezzásahovej zóny sa zahrňujú a teraz citujem, „bez ohľadu na to, či to stav ekosystému umožňuje“. To je laické. Samozrejme, že každý ekosystém umožňuje bezzásahovosť. Toto je relatívne dôležitá vec, pretože to sú také filozofické základy potom do celého systému.

    A teraz o šlágri, teda o podkôrnom hmyze. To je šláger doby a vďačná zbraň z jednej aj z druhej strany. Moje argumenty sú realitou, treba sa zamyslieť nad ich interpretáciou. Celkom iste realitou je, rozsah napadnutia lesných porastov podkôrnym hmyzom je značný. Ale určite treba kategoricky zamietnuť tvrdenie, že väčšina rezervácií je zdrojom šírenia podkôrneho hmyzu. Dokonca treba povedať, že v niektorých práve naopak, povedzme, okolo fišovej zóny z hospodárskych lesov preniká podkôrny hmyz do chránených území. Územie s najväčším stupňom obmedzenia presahuje len necelé 2 % výmery, čiže to sú malé lokality, relatívne, až na výnimky, a tieto sú kľúčové pre zachovanie biodiverzity z hľadiska ochrany prírody.

    Takže, tu by som veľmi prosil a toto som sformuloval...

  • Hlas v pléne.

  • Po 19.00 hodine? No dobre. Sformuloval aj do... Tak možno to ukončíme niekedy inokedy. Toto chcem sformulovať, teda som sformuloval aj do návrhu uznesenia, že treba konkretizovať, keď už chceme o tomto hovoriť, konkretizovať, ktoré bezzásahové chránené územia a v akom rozsahu sú napadnuté. Lebo povedať, že desiatky a stovky hektárov, je veľmi nekonkrétne. Aký je to podiel z objemu nespracovaného napadnutého lesa, treba vyčísliť aj plochy, nielen objemy, pre ochranu prírody sú plochy dôležitejšie ako objemy. K akým obmedzeniam, v akom rozsahu a na akej výmere dochádza, v akom zmysle výmera chalúh prevyšuje aktuálne ekonomické možnosti Slovenska? Keď to neskonkretizujeme, musím povedať, že potom sú to len demagogické tvrdenia. No, mám tu, samozrejme, povedané, prečo je to tak, ako je.

    Samozrejme, všetci vieme, že problém lykožrúta a problém smreka nie je slovenský, ale je celoeurópsky, možno celosvetový a nespôsobili tie problémy ochranári, ale spôsobili to monokultúry. Monokultúry nevysadzovali ochranári. Ale my nekritizujeme, že pred 80. rokmi bola taká doba, že vysádzali monokultúry. Len zas apelujem na to, aby sa nezvaľovalo, že príčinou lykožrútovej kalamity je ochrana, sú ochranári. Odborníci ekológovia tvrdia, že lykožrúta nezastavíme, nedá sa zastaviť. Môžeme trošku spomaliť na určitej ploche, kým to vyťažíme, ale nezastavíme. Pôjde ďalej, však na to máme už niekoľko storočné skúsenosti, lykožrút je tu, aj bude, kým tu budú smrekové monokultúry a kým tu smrek vôbec bude. A rozsah bude závisieť od toho, aké budú, či budú, alebo nebudú monokultúry, môže k tomu, samozrejme, prispieť aj klimatická zmena a tak ďalej, a tak ďalej. Len zase by som podčiarkol, že by sme nemali viniť z lykožrútovej kalamity ochranárov. Podľa mňa riešenie je také, že to, čo má padnúť, nech padne v chránených územiach prirodzeným spôsobom, v hospodárskych lesoch normálne ťažbou a nechajme potom narásť prirodzený les.

    Situácia na Slovensku je preto ešte horšia ako možno v okolitých krajinách, lebo máme 5-krát vyššie zastúpenie smreka v lesných porastoch, ako zodpovedá prirodzenému zastúpeniu, takže to je ešte problém.

    Ešte by som chcel podotknúť, že podkôrnikova kalamita sa nachádza na celom území Slovenska, nielen v oblasti Vysokých Tatier a nielen v okolí chránených území. Však preto by som chcel, aby sa vyčíslili práve tieto aspekty. Veď celá, prakticky celá flišová oblasť Kysuce, Javorníky, Magura, Levočské vrchy, ale aj vnútorné Karpaty, Kozí chrbát, Branisko, Balecké vrchy a ďalšie sú napadnuté. Dokonca v Nízkych Tatrách, kde žiadne obmedzenia ochrany prírody neexistujú, je rozšírený lykožrút. Dokonca aj proti tomu protestujem, že sa hovorí, že Tichá, Kôprová dolina je najkritickejšia, lebo to je povedané tiež v Zelenej správe. Nie je to pravda. V rámci štátnych lesov TANAP-u v Tichej a Kôprovej doline je 2,5-krát menší úhyn stromov ako na ostatných častiach štátnych lesov TANAP-u. Však je tam vyschnutých 160 hektárov a nech vyschne, nech vyschne.

    A ešte o dynamike šírenia podkôrneho hmyzu. Mnohí ekológovia tvrdia, že tak ako všetky takéto kalamity majú istý časový priebeh, pri lykožrútoch je to 5 – 7 rokov. V tomto roku sme práve na vrchole a predpokladá sa, že bude táto kalamita klesať.

    Takže ešte posledné, čo by som chcel podčiarknuť, to sú ciele a opatrenia. Je to v Zelenej správe. Vláda schválila správu i potrebu finančných prostriedkov na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesných porastov. Okrem toho dala za úlohu obom ministrom novelizovať zákon o ochrane prírody s dôrazom na udržanie a zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability a odstránenia následkov spôsobených škodlivými činiteľmi. No, zase z ekologického pohľadu sa obávam, že nie novela zákona tomu pomôže. O uvoľňovanie obmedzení na chránených územiach určite nie, ani zvyšovanie dotácií nevytvorí šancu na udržanie zvyšovania odolnosti lesov a ich ekologickej stability.

    Teraz by som povedal jednu veľmi, veľmi vážnu vec, o čom som presvedčený. Takú obrovskú šancu zbaviť sa monokultúr smreka, voči ktorému majú výhrady všetci lesníci, snáď na Slovensku sme nikdy nemali ako teraz. Len by sme sa mali naozaj pozrieť do seba, zahodiť samoľúbosť a povedať, chceme, alebo nechceme, aby na Slovensku naozaj postupne sa zmenila 5-násobne väčšia plocha smrekových monokultúr, ako sú prirodzené možnosti rozšírenia, alebo nie. Keď áno, ja nemám nič proti tomu, že bude ešte väčší výrub monokultúr lesa, len to nechajme potom na prirodzený vývoj.

    Toto je, vážení kolegovia, viac-menej môj ekologický príspevok k Zelenej správe. Verím, že ste to nepovažovali ani za nepriateľské, ani za nikoho urážajúce.

    A teraz by som chcel predložiť návrh uznesenia. Aha, nechal som to hore.

    Predkladám návrh na doplnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky, kde už máme jedno uznesenie, berie na vedomie, čiže navrhujem, aby to bol bod A a bod B – „žiada vládu SR o tabuľkové a mapové spracovanie údajov o stave napadnutia lesov podkôrnym hmyzom s osobitným zreteľom na tieto otázky, ktoré je bezzásahové chránené územia a v akom rozsahu sú napadnuté podkôrnym hmyzom a aký je to podiel z celkovej plochy a objemu nespracovaného napadnutého lesa;

    - k akým konkrétnym obmedzeniam, v akom rozsahu a na akej výmere dochádza v jednotlivých stupňoch ochrany prírody podľa jednotlivých chránených území.“

    Vážený pán minister, nemusíš sa ani ty obávať, ani minister Chrbet tu nie je, toto som ja, keď som požiadal mojich, tak vedeli urobiť behom 2 – 3 hodín. Takže nie je to veľká robota a budete vidieť, že je to pár desiatok prípadov a tým by sme sa mohli potom nejako vyrovnať aj s otázkami.

    Veľmi sa ospravedlňujem, že som vás zdržal, najmä preto, že vieme, o čo ide ešte dnes.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa hlási pán poslanec Martikán, pán poslanec Martinák, prepáčte, pán poslanec. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A dávam vám, pán poslanec, slovo.

  • Nič sa nestalo, ďakujem za slovo, pán predseda, pán predsedajúci. Pán kolega poslanec László Miklós, chcem zareagovať na niektoré veci v tvojom vystúpení.

    V prvom rade si vyjadril presvedčenie, že rád by si sa dočkal ekologizácie lesného hospodárstva. Ja myslím, že si sa ho už dočkal. Veď sme tu všetci jasne počuli, že z celkového objemu prirodzenej obnovy lesa, z celkového objemu obnovy lesa až 30% predstavuje prirodzená obnova lesa a to je tou zásluhou, že v lesníctve sa čím ďalej, tým viac uplatňujú také spôsoby hospodárenia, ktoré sú blízke prírode. To znamená, jednotlivý, skupinový hospodársky výber, ale hlavne podrastová forma. Vieš tiež veľmi dobre, že pri tej prirodzenej obnove sú veľké výhody a síce zachováva sa pôdna proveniencia, tým sa zvyšuje odolnosť i potenciál porastov a tým sa zvyšuje ich ekologická stabilita. Takže opakujem, ekologizácia lesného hospodárstva je už tu, nie je už minulosťou a ďalej sa v tomto trende bude pokračovať.

    Ďalej sa chcem dotknúť tvojho názoru na otázku holorubného spôsobu hospodárenia. Vieš veľmi dobre, ktoré spôsoby hospodárenia holorubov a kde sú povolené. Zmienim sa len o jednom. Nielenže to hovorí zákon, ale hovorí to aj lesnícky rozum. Napríklad na Viatych pieskoch, kde ináč borovicu nemôžeme obnoviť. Ďalej v krátkosti sa chcem zmieniť o náhodných ťažbách, kde si vyslovil presvedčenie, že nebudú v rozpore s ochrancami prírody. Ja len pevne verím, že si nemyslel tých ochrancov, ktorí sa pripútavali ku stromom a aj ich zásluhou je stav škôd taký, aký je na lesných...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Pán poslanec, nechcem vás, samozrejme, vyzývať, ale nechcete reagovať, lebo sa mi zdá, že nie. Nie. Ďakujem pekne.

    Takže pokračujeme v rozprave. Písomne prihláseným k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky v roku 2008, teda stav za rok 2007 je pán poslanec Marian Zahumenský.

    Má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som na úvod svojho vystúpenia k práve prerokúvanej správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike v roku 2008 – to je akýmsi sumárnym pohľadom na vývoj agrorezortu v roku 2007 – upozornil na niektoré skutočnosti, ktoré sužujú roľníkov v týchto dňoch.

    K aktuálnym problémom agrosektoru patrí nestabilnosť ekonomických a výrobných podmienok týkajúcich sa podnikania v poľnohospodárstve, ktoré sa prejavujú nebývalým ekonomickým tlakom na poľnohospodárov v rámci celého Slovenska. Tento tlak je dôsledkom odbytovej a cenovej krízy letných plodín, keď mnohí farmári nielen v dôsledku zníženej kvality nevedia speňažiť svoju produkciu. Je to najhoršia kríza za posledných 20 rokov. Trh s obilninami sa v ostatných týždňoch prakticky zastavil. Situácia je o to zložitejšia, že v krátkom čase sa prepadli ceny takmer všetkých rozhodujúcich trhových komodít. Ponúkané ceny sú nízke a nestačia pokryť ani výrobné náklady. Predpokladám, že z dôvodu cenových prepadov utŕžia poľnohospodári o niekoľko miliárd korún menej za svoje výrobky, ako pôvodne očakávali.

    Aj v minulosti dochádzalo k takýmto výkyvom, ale vždy sa našla aj silnejšia komodita, ktorej realizácia vylepšovala ekonomiku poľnohospodárov. Teraz však roľníci nemajú čo predávať, aby na tom neprerobili a horšie je, že neexistujú záchytné mechanizmy, ktoré by daný stav dokázali zvrátiť. Situáciu navyše zhoršuje fakt, že táto odbytová kríza sa kumuluje so svetovou finančnou krízou, ktorá vyvoláva zvýšenú opatrnosť bánk pôsobiacich na slovenskom území. Preto si myslím, že je potrebné hľadať riešenia nielen na národnej úrovni. Na nej môžeme uplatniť niektoré podporné mechanizmy, aby sme zastabilizovali prvovýrobu a prípadne spustili intervenčné nákupy potravinárskeho obilia. To však pri cene 101 eur za tonu bude predávané hlboko pod cenu. Je zrejmé, že sú potrebné zmeny v cenových a intervenčných opatreniach, aby sa slovenský agrárny sektor nedostal úplne na kolená.

    Viem, že v tomto smere pán minister koná a oceňujem aj jeho aktívny prístup smerom k pani komisárke Marie Fischer Bolovej v snahe nadniesť uvedený problém na stôl Európskej únie, keďže Slovensko je súčasťou Európskej únie a teda aj naše problémy by mali byť problémami Európskej únie. Vážim si aj iniciatívu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá sa v uplynulých dňoch obrátila listom na pána generálneho tajomníka Kopa Kožeka, pána Peka Pesonena so žiadosťou o konanie vzhľadom na kritickú situáciu na trhu s obilninami v Slovenskej republike a následne s ním aj rokovala.

    U komodity mlieko, ktorá vždy zabezpečovala cash-flow podniku, sa zaznamenal výrazný prepad nákupnej ceny. Od začiatku roka klesla nákupná cena takmer o 20 % a naďalej výrazne klesá. Predbežné analýzy hovoria, že prvovýrobcovia mlieka v súčasnosti vyrábajú so stratou na úrovni v priemere asi 1 koruny, čo je za celý sektor asi 1 miliarda korún. Je preukázané, že súčasný stav je jedným z dopadov opatrení Európskej únie súvisiacich so zrušením exportných dotácií, sprísnením režimu intervenčných nákupov, navýšením mliečnych kvót a znížením spotreby.

    Na vnútornom trhu Európskej únie sú veľké prebytky mlieka, ktoré spôsobujú tlak na ceny. Je mimoriadne dôležité, aby sa v tomto období urobila dôkladná analýza dopadov posledného navýšenia mliečnych kvót na sektor mlieka v celej Európskej únii, ale i v jej jednotlivých členských štátoch a nepristupovalo sa k prijatiu súčasného návrhu Európskej komisie o ďalšom navyšovaní mliečnych kvót. Pri analýze nákupných cien spracovateľskej a obchodnej marže poľnohospodárskych komodít som došiel k záveru, že reťazce naďalej zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhu. V odbytovej cene spracovateľa nie sú zahrnuté skryté položky obchodných reťazcov ako zalistovacie poplatky, bonusy, poplatky za akcie a iné skryté poplatky, ktoré deformujú odbytovú cenu a spôsobujú následne tlak na cenu suroviny. Ako príklad môžem uviesť napríklad, že odbytová marža na syr Eidam dosiahla úroveň vyše 40 %. Alebo pri 1,5-percentnom trvanlivom mlieku, kým nákupná cena od farmára za obdobie od januára do septembra klesla takmer o 20 %, tak spotrebiteľská cena pre občanov klesla niečo len o 10 %. Navyše Zväz obchodu zavádza verejnosť, medializuje nepravdivé informácie o obchodných maržách jednotlivých účastníkov trhu a za nárast cien obviňuje prvovýrobcov a spracovateľov. Cenové analýzy sú preukázané len z časti priemerných nákupných cien a odbytových cien, pretože všetci prvovýrobcovia a všetci nákupcovia sú povinní v zmysle zákona o štatistike mesačne vykazovať a zasielať požadované údaje. Nedostatočne preukázané spotrebiteľské ceny, pretože tie sa získavajú z tzv. spotrebiteľského koša a nie priamou analýzou cien od obchodníkov. Títo nemajú v zmysle zákona o štatistike povinnosť vykazovať svoje ceny a skryté poplatky.

    Uvedená situácia je dôsledkom súčasného pôsobenia viacerých faktorov, keď sa naplno prejavujú vplyvy ponímania poľnohospodárskej politiky bývalej vlády. Cieľom pôsobenia pána Simona na poste rezortu rezortného šéfa bolo zlikvidovať „stratovú“ živočíšnu výrobu a podporovať iba producentov rastlinných komodít. Lepšie povedané, producentov ničoho, t. j. mulčovania a nevyrábania. Tomuto prispôsobil aj svoju politiku. Podpora z celkových priamych platieb plynúcich zo živočíšnej výroby tvorila v rokoch 2005 – 2006 len 6, resp. 9 % z celkových. Tvorba pridanej hodnoty prostredníctvom produkcie bravčového, hovädzieho mäsa, mlieka, vajec a hydiny mu nič nehovorila. Niet sa čomu čudovať, veď poľnohospodárstvo bolo na periférii záujmu aj ďalších pravicových politikov, ktorí viedli tento štát v uplynulých volebných obdobiach. Akosi si nevedeli, či nechceli uvedomiť význam agrorezortu v národnom hospodárstve, nielen ako producenta domácich bezpečných potravín, ale aj jeho dôležitých reprodukčných funkcií. Ak sa nechceme dožiť toho, že budeme na Slovensko dovážať, povedzme, mlieko s melamínom alebo potraviny, kde bude zvýšený obsah pesticídov alebo iných látok, tak skutočne sa musíme postarať o to, aby sme vyrábali dostatok kvalitných bezpečných a zdravých potravín pre našich obyvateľov.

    Teraz sme v situácii, keď počty hospodárskych zvierat na Slovensku rapídne poklesli, v dôsledku čoho väčšiu časť našich obilnín nie je možné predať a ani spotrebovať na Slovensku. Vplýva tu aj faktor nadúrody, keď celková produkcia obilnín v tomto hospodárskom roku na Slovensku dosiahla 2,7 milióna ton a uvedené množstvo prevyšuje produkciu predchádzajúcich rokov o 18 – 25 %. Navyše očakávame dobrú úrodu kukurice na zrno. Pre zlé klimatické podmienky sme tu mali jednu z najdlhších a najdrahších žatiev, čoho dôsledkom je, že viac ako tretina pšenice a štvrtina jačmeňa je v kategórii horšej potravinárskej alebo kŕmnej kvality. Situáciu navyše zhoršuje fakt, že slovenskí mlynári nakúpili údajne pre lepšie kvalitatívne parametre väčšie objemy obilnín na výrobu potravín a chleba v susednom Maďarsku. Trh na Slovensku je zároveň ovplyvnený dovozom pšenice z Ukrajiny za cenovej úrovne 2.000 korún za tonu, nakoľko tohtoročná nadprodukcia obilnín na Ukrajine dosiahla až 21 milión ton. Aj pre tieto skutočnosti existuje predpoklad, že viac ako 1 milión ton pšenice, 100 tisíc ton jačmeňa a 400 tisíc ton kukurice by malo byť stiahnutých zo slovenského trhu obilnín, či už prostredníctvom intervencie alebo jeho vývozu. Z uvedených dôvodov je potrebné, aby Slovenská republika podporila ďalšie členské krajiny Európskej únie, ktoré volajú po opätovnom zavedení dovozných cien na obilniny do Európskej únie, otvorení intervenčného nákupu pre oprávnené obilniny a odstránením kvótového systému pre kukuricu a zvýšením ceny pre intervenčné nákupy, keďže 101,31 eur už nezodpovedá súčasným výrobným nákladom.

    Pri nedostatku obilnín v roku 2007 Európska únia zrušila tzv. úhorovanie v krajinách pôvodnej európskej pätnástky. To je nechanie 10 % poľnohospodárskej pôdy ležať ladom. Toto opatrenie umožnilo starým členským krajinám Európskej únie obsiať viac ako 3,9 milióna hektárov, čo spôsobilo navýšenie produkcie obilnín Európskej únie a ďalších, najmenej 10 miliónov ton obilnín nadúrodu. Je veľmi dôležité pre zastabilizovanie obilného trhu Európskej únie túto výnimku zrušiť až do roku 2013, t. j., kým nepríde zrovnanie podpôr vo všetkých krajinách Európskej únie. Toto uvoľnenie spôsobilo aj rapídne navýšenie cien vstupov, t. j. osív, hnojív a chémie.

    K samotnej správe. Rok 2007 bol už tretím rokom uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie v slovenskom poľnohospodárstve. Chcem preto oceniť fakt, že správa sa náležite venuje hodnoteniu uplatňovania nástrojov a harmonizácie národnej agrárnej politiky so spoločnou politikou Európskej únie. V súvislosti s programovým vyhlásením vlády sa snahou o rozvoj ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva Slovenská republika aktívne zapojila do diskusného schvaľovacieho procesu reformy spoločnej organizácie trhu s ovocím a zeleninou, ako aj reformy spoločnej organizácie trhu s vínom. Ich zásluhou budú plynúť do sektora finančné prostriedky na propagáciu konzumu ovocia a zeleniny, ako aj na program školského mlieka v objeme asi 8 miliónov eur. K ekonomickému posilneniu oboch sektorov dôjde prostredníctvom jednotnej platby na plochu ovocia a zeleniny a vinohradov. Navyše národný finančný balíček bude možné použiť na reštrukturalizáciu a modernizáciu nášho vinohradníctva a opatrení nariadenia rizík. Výška celkových priamych platieb v roku 2007, vrátane doplnkových národných priamych platieb dosiahla po prvýkrát od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie maximálnu možnú úroveň 70 % platieb poskytnutých v európskej pätnástke, čomu prispelo aj poskytnutie maximálnych doplnkových národných priamych platieb. Práve nárokovateľné priame platby z Európskej únie zabezpečili poľnohospodárskym prvovýrobcom kontinuitu financovania výrob finančnými inštitúciami formou úveru. Priame platby sa tak stali finančným stabilizátorom poľnohospodárskych podnikov a zároveň sa stali dôležitým finančným nástrojom v rozvoji a prispôsobovaní sa poľnohospodárskeho sektora v konkurencii v rámci Európskej únie i mimo nej.

    Na druhej strane však musím kriticky skonštatovať, že bývalá vláda prijala v rámci prístupových rokovaní podmienky s rozdielnou úrovňou podpory pre staré a nové členské štáty, čím vznikli veľké rozdiely v konkurencieschopnosti. Z celkovej podpory sektoru poľnohospodárstva pre všetkých 27 krajín Európskej únie, ktorá predstavovala za rok 2007 objem 50,6 miliardy eur, až 88,5 % pripadlo starým členským krajinám, t. j. európskej pätnástke a len 11,5 % európskej podpory bolo poskytnutých krajinám pristúpeným do Európskej únie od roku 2004, vrátane Rumunska a Bulharska. Existujú neprimerané rozdiely v úrovni podpory jednotlivých členských krajín. Priemerná podpora na hektár poľnohospodársky využívanej pôdy v európskej 27 bola takmer 276 eur na hektár. Najvyššia podpora bola na Malte až 1.960 eur na hektár, vo Fínsku 923 eur na hektár. Úroveň podpory na Slovensku dosiahla menej ako 147 eur na hektár, čo je len 53 % priemernej podpory v Európskej únii. Táto podpora bola zároveň najnižšia zo všetkých okolitých krajín. Rakúsko 539 eur na hektár, Nemecko 375 eur na hektár, Česko 241 eur na hektár, Maďarsko 170 eur na hektár a Poľsko 151 eur na hektár. Z toho jasne vyplýva, že Slovensko so svojimi 147 eurami je najnižšie a vlastne tým pádom sa mu zhoršuje aj konkurenčná pozícia.

    S ekonomickým rozvojom klesá relatívny význam poľnohospodárskeho sektora v slovenskej ekonomike. To, že sa Slovensku ekonomicky darí, vplýva na hrubý domáci produkt vytvorený v poľnohospodárstve, ktorý bol menší ako rok predtým a jeho podiel na HDP národného hospodárstva predstavoval 2,5 %. Pozitívny zvrat nastal vo vývoji poľnohospodárskej zamestnanosti, keď jej pokles bol podstatne nižší ako v minulosti. Jej podiel na celkovej zamestnanosti sa znížil len o tri desatiny percenta. Medziročný pokles predstavoval od roku 1990 historické minimum. Svedčí to o určitej stabilizácii sektora v tejto oblasti. V roku 2007 pracovalo v poľnohospodárstve podľa výberového zisťovania pracovných síl celkovo 75 tisíc osôb. V štruktúre zamestnanosti podľa veku výrazne medziročne klesol počet zamestnancov od 20 do 39 rokov, to je 17 % a zvýšil sa počet zamestnancov vo veku 55 až 64 rokov, to je približne 38 %. Ubudol teda počet zamestnancov v nižších vekových skupinách a naopak, zvýšil sa počet osôb v najstarších vekových kategóriách. Takmer 2/3 všetkých zamestnancov poľnohospodárstva boli vo veku nad 45 rokov. Aj preto sa toľko venujem tomuto ukazovateľu, aby som poukázal na stále sa zhoršujúcu vekovú štruktúru zamestnancov v poľnohospodárstve a úbytok mladej generácie pracujúcej v tomto rezorte.

    Tu by som chcel navrhnúť pánovi ministrovi, aby rezort na riešenie tejto nelichotivej situácie naplno využil svoju možnosť vstúpiť do prípravy nového zákona o odbornom vzdelávaní, odbornej príprave z dielne rezortu ministerstva školstva, ktorého jedným z cieľov je priama spolupráca odborných škôl s trhom práce. Zamestnávatelia sa budú môcť podieľať na tvorbe obsahu vzdelávania, profile absolventa, tvorbe učebníc a učebných pomôcok, či vytváraní podmienok pre praktické vyučovanie a vzdelávanie pedagógov. Zároveň sa vytvorí priestor na vstup súkromného investičného kapitálu do odborného vzdelávania a prípravy.

    Pozitívom roku 2007 je dynamika rastu tvorby hrubého fixného kapitálu, ktorá bola v poľnohospodárstve rýchlejšia 22,5 % ako v hospodárstve 9,2 %. Investovanie v poľnohospodárstve sa oproti predchádzajúcemu roku výrazne zvýšilo, pričom investície vzrástli o viac ako 52 %. Poľnohospodárstvo dosiahlo kladný hospodársky výsledok, ako spomínal pán minister, iba 314 miliónov korún. Tento výsledok je aj dôsledkom rastu cien rozhodujúcich komodít najmä obilia, olejnín a mlieka. Ceny obilia v roku 2007 v niektorých prípadoch vzrástli až dvojnásobne, z čoho profitoval najmä sektor rastlinnej výroby. Tento priaznivý vývoj v jednom sektore mal však fatálne následky pre chov ošípaných, keď v dôsledku rastu cien kŕmnych obilnín a zmesí došlo k výraznému zníženiu rentability chovu a výkrmu ošípaných. Výsledkom je pokles stavu ošípaných až o 153 tisíc kusov, ako aj stavu prasníc o 1/5. Uvedený vývoj pokračuje aj ďalej a za prvých 7 mesiacov roku 2008 poklesli stavy o ďalších 153 tisíc kusov. Ku koncu júla 2008 tak medziročne klesli stavy ošípaných až o 30 %. Podobná situácia je aj v sektore hovädzieho dobytka s medziročným poklesom o 3,4 % a hydiny o 7,4 %. Uvedené čísla poukazujú na zložitý vývoj tohto sektora v poľnohospodárstve. Môžeme povedať, že situácia živočíšnej výroby sa v roku 2007 zhoršila a ako celok zaznamenala historicky nevídaný prepad. Je to dôsledok toho, že poľnohospodárska výroba sa v posledných rokoch neuberala cestou, ktorá by zabezpečovala väčšiu tvorbu pridanej hodnoty. Tento stav nám primeraným spôsobom neumožňuje zhodnocovať produkty rastlinnej výroby v chove hospodárskych zvierat. Ochudobňujeme sa tak o možnosť zvyšovania tržieb, strácame navyše ďalšie pracovné príležitosti a postupne dochádza k znehodnocovaniu výrobných kapacít. Pritom celková domáca produkcia mäsa sa na celkovej ponuke podieľa iba 56 %, keď celková produkcia mäsa klesla medziročne o 5,5 %. Produkcia hovädzieho mäsa, ovčieho mäsa prevyšovala domácu spotrebu, naopak stúpa závislosť na dovoze bravčového mäsa a hydiny. Napríklad, keď pred niekoľkými rokmi sme boli sebestační v produkcii hydinového mäsa, tak v minulom roku sme doviezli hydinu takmer za 1 miliardu a pasívne saldo pri hydine dosiahlo viac ako 300 miliónov korún. Domáca produkcia mlieka sa v celkovej ponuke podieľa iba 76 %.

    Myslím si, že na základe uvedeného nastáva čas využiť živočíšnu výrobu ako faktor rastu pridanej hodnoty, najmä v čase, keď sa celosvetovo počíta s pomerne veľkým nárastom dopytu po bravčovom, hydinovom mäse, ako aj mliečnych produktoch. Je však otázne, ako dokážeme čeliť tejto výzve a, samozrejme, v medzinárodnej konkurencii, keď sme nedokázali zastaviť úpadok v chove ošípaných a čiastočne aj v chove hydiny. Ako východisko z daného stavu vidím v reštrukturalizácii výroby, t. j. možnosti prechodu poľnohospodárskych podnikov na nový sortiment poľnohospodárskej výroby aspoň čiastočne a tým aj možnosť objavovať nové trhy lukratívnejšími cenami a inými odberateľmi.

    Zároveň chcem oceniť kroky tejto vlády ktorá v roku 2007 na revitalizácii živočíšnej výroby zaviedla platby na veľké dobytčie jednotky, ktoré zabezpečujú tak potrebný tok financií pri podkapitalizovanom sektore poľnohospodárstva. Dochádza tak k podpore sektoru chovu oviec, kôz, dobytka a mlieka. Problematickými zostávajú chovy ošípaných a chovy hydiny. Tu bude potrebné aj naďalej hľadať ďalšie nástroje pomoci pre tieto ťažko skúšané sektory a to prostredníctvom existujúcich, ako aj nových podpôr a v rámci titulu Európskou úniou povolenej štátnej pomoci. Konečným cieľom musí byť pozastavenie úpadku stavov hospodárskych zvierat.

    Ako som už v úvode naznačil, priaznivý vývoj bol ovplyvnený hlavne rekordne vysokými cenami obilnín a olejnín vplývajúci na celkový vývoj a situáciu vlastnej výroby v roku 2007, je v týchto dňoch minulosťou. Na ceny uvedených komodít v roku 2007 významne vplývala aj zvýšená nepotravinárska spotreba obilnín a olejnín v súvislosti so zvýšeným dopytom po surovinách na energetické využitie. Dopyt po uvedených komoditách tak významne ovplyvňuje realizačné ceny. Z pozitívneho cenového vývoja na trhu s lacnými komoditami sa však poľnohospodári dlho netešili, nakoľko situáciu dokonale využili dodávatelia vstupov, keď len počas druhého štvrťroka roku 2008 oproti roku 2007 vzrástli ceny osív a sadív takmer o 44 %, ceny energií a mazív o 26 %, krmív pre zvieratá o 27 % a stúpli ceny hnojív o takmer 50 %. V sledovanom období tak vstupy do poľnohospodárstva spolu vzrástli o vyše 19 %. Ide o neuveriteľný nárast, ktorý bude mať vplyv na činnosť mnohých poľnohospodárskych podnikov, pretože aktuálne ceny obilnín nepostačujú pokryť náklady na vstupy do poľnohospodárskej produkcie vzhľadom na rapídny nárast cien hnojív, pesticídov a energie v ostatných mesiacoch. Najmä, keď vezmem do úvahy údaj za rok 2007, ktorý hovorí o medziročnom náraste cien vstupov do poľnohospodárstva na úrovni 5,1 % a ceny poľnohospodárskych výrobkov sa zvýšili o 5,4 %. Naproti tomu ceny poľnohospodárskych výrobkov vzrástli pri porovnaní II. štvrťroka 2008 oproti roku 2007 len o 10,8 % pri raste vstupov o viac ako 19 %. Situácia sa tak v súčasnosti opäť obracia proti poľnohospodárom, kým vývoj vstupov a výstupov v poľnohospodárstve v roku 2007, naopak, viedol k miernemu uzatvoreniu cenových nožníc. Ceny vstupov do poľnohospodárstva sa v II. štvrťroku 2008 oproti roku 2000 zvýšili o 148 %, ceny poľnohospodárskych produktov len o 117 %, ceny potravinárskych výrobkov o 111 % a spotrebiteľské ceny potravín o 127 %.

    Potravinársky priemysel je vstupnou bránou pre veľkú časť domácej poľnohospodárskej produkcie. Potravinársky priemysel dosiahol kladný hospodársky výsledok vo výške 2,8 mld. Sk s výrazným medziročným rastom o 50 %. Vzhľadom na to, že potravinársky priemysel je ťahúňom celého agrosektora, je potrebné hľadať ďalšie cesty jeho podpory zo zdrojov Európskej únie, ako aj Slovenskej republiky. Prioritou musí zostať zdravotná nezávadnosť potravín a kontrola bezpečnosti potravín z hľadiska zabezpečenia najvyššej ochrany zdravia spotrebiteľa.

    Osobitne nepriaznivá je situácia v zahraničnom obchode. Obrat zahraničného obchodu s poľnohospodársko-potravinárskymi výrobkami sa v roku 2007 síce zvýšil o 12 %, avšak jeho nárast spôsobil výrazné zvýšenie dovozu o 16 % pri súbežnom náraste hodnoty vývozu len o 7 %. V dôsledku vyššej dynamiky rastu dovozu v porovnaní s nárastom vývozu tak záporné saldo agropotravinárskeho obchodu medziročne výrazne vzrástlo o 46 %. Pozícia agrosektoru sa v rámci celkového zahraničného obchodu Slovenskej republiky v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazne zhoršila, keďže sa zvýšil podiel záporného salda z 22 % v roku 2006 až na 115 % na celkovom salde zahraničného obchodu Slovenskej republiky. Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v období január až júl 2008 pasívne v objeme 15,1 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2007 sa zhoršilo o viac ako 1,5 mld. Sk.

    Vo svojom vystúpení chcem taktiež poukázať na skutočnosti, ktoré sa taktiež vyskytujú v našom agrárnom rezorte. Negatívne výsledky nie sú spôsobené len vonkajšími vplyvmi, ale v mnohých prípadoch aj neschopnosťou manažérov zreštrukturalizovať výrobu, dotiahnuť transformáciu vlastníckych vzťahov, ktorá je veľmi potrebná pre zvyšovanie rentability a efektívnosti výroby. Je skutočnosťou, že slovenské poľnohospodárstvo bolo minulými vládami výrazne podfinancované, ale je aj pravdou, že veľa finančných zdrojov sa použilo neefektívne a v mnohých prípadoch, dá sa povedať, že sa doslova prejedli. Ale ja si myslím, že aj za takéto „využité či zneužité“ peniaze je v plnom rozsahu zodpovedné ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré priznáva dotačné zdroje, ale najmä vytvára podmienky, za akých sa môžu tieto zdroje čerpať a za akých by mala byť aj kontrola efektívnosti využitia zdrojov.

    Aj vzhľadom na uvedené nesmieme dovoliť podceňovať význam poľnohospodárstva, pretože agrárny sektor nadväzuje nielen na potravinársky priemysel, ale tiež na viaceré dodávateľské výrobné odbory. Poľnohospodárstvo priamo i nepriamo podnecuje okrem svojich hlavných funkcií, akými sú kontrola bezpečnosti potravín z hľadiska zabezpečovania najvyššej ochrany zdravia spotrebiteľa, zdravotná neškodnosť potravín, ale aj krajinotvorba a rozvoj ostatných ekonomických aktivít dôležitých pre život obyvateľstva nielen na vidieku a, samozrejme, nezastupiteľný podiel pri zabezpečovaní cenovo dostupných potravín. Národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky by preto malo byť udržiavanie produkčne výkonného poľnohospodárstva umožňujúceho efektívne celoplošné obhospodarovanie pôdneho bohatstva krajiny a využitie jeho produkčného potenciálu.

    Preto si myslím, ctené kolegyne a kolegovia, že je nevyhnutné doceniť význam pôdohospodárstva ako dôležitej súčasti národného hospodárstva a tvorcu kultúrnej krajiny.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa neprihlásil nikto.

    Pán poslanec bol posledný, kto bol písomne prihlásený do rozpravy k jednej alebo druhej správe.

    Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Registrujem zatiaľ prihlášky pánov poslancov Miroslav Jureňa, Zsolt Simon. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k týmto dvom správam ústne.

    A slovo má pán poslanec Miroslav Jureňa. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, je to pätnásť rokov, čo v roku 1993 sa prvýkrát na tejto pôde prerokúvala Zelená správa a zároveň Lesná správa. Ja osobne si myslím, že z pohľadu i záujmov stavu poľnohospodárov, roľníkov, agropodnikateľov, potravinárov, lesníkov považujem za veľmi dôležité, že táto správa sa každoročne spracúva, že máme príležitosť hovoriť tu, na pôde parlamentu a tiež sa chcem do tejto diskusie zapojiť zopár poznámkami a pohľadmi.

    Slovenský poľnohospodár ku dnešnému dňu historicky prešiel pomerne zložitým vývojom a ja by som si dovolil len pripomenúť, pretože je to určitým spôsobom dôležité, že každý Slovák, pretože vlastne vďaka nášmu priľnutiu k pôde, k rodnej hrude zeme sme možno v skutočnosti ako národ prežili viac ako tisíc rokov tu, v tomto geografickom priestore a chcem povedať, že každý z nás určitým spôsobom geneticky má zakódované určité prvky a určitý vzťah práve k poľnohospodárstvu, k pôde a možno aj k jednotlivým chovom, k živočíšnym tvorom, o ktoré sa tu staráme a ktoré sú nám nápomocné.

    My sme krajina, ktorá sa môže pochváliť takými významnými osobnosťami, ako bol Juraj Fándly, ktorý sa ako prvý snažil vzdelávať a dnes používame slová vzdelanostná ekonomika slovenských roľníkov, alebo ako bol Samuel Jurkovič, ktorý ako prvý založil v Európe Úverové družstvo a znovu len pripomínam, že to boli veľké hodnoty v tom, že mali nielen zmysel naučiť roľníkov novým postupom, novým obrábaniam a chovom, novým technikám, ale zároveň zakladali priestor pre vzdelávanie svojich detí, ktoré mali talent a ktoré mali týmto spôsobom určité možnosti sa práve vo svojom remesle posunúť ďalej.

    Ďalej pripomínam, že v roku 1906 sa práve v Skalici konal I. zjazd roľníkov na Slovensku, ktorého organizátormi v tom čase boli Milan Hodža, Pavol Blaho a Ferdiš Juriga a myslím si, že z tohto bodu sa i odrazilo ďalej agrárne hnutie, ktoré malo politicky veľmi významnú úlohu najmä v Prvej republike. Pochopiteľne, po februári 1948, v čase, keď nastúpila éra socializácie a keď doslova so zbraňami v rukách chodili súdruhovia a prehovárali našich dedov a našich otcov, aby vstúpili do družstiev, malo to i jeden zmysel. A tým zmyslom bolo práve to, že sa zmenilo puto roľníka na takzvaného družstevného roľníka, ale zmenilo sa toto základné puto, táto základná väzba, že tento roľník sa stal zamestnancom a toto má možno i svoju dôležitú úlohu, že dnes v skutočnosti, i keď vykazujeme už pomerne nízky podiel vďaka tomuto procesu pracovníkov v poľnohospodárstve, v skutočnosti väčšina z nich je zamestnaná a toto základné puto sa ako keby stratilo. A ak sa pozrieme napríklad na susedné Rakúsko alebo na Nemecko, tak treba si uvedomiť, že tu niekde je i skrytý vážny politický vplyv, vážny politický dopad, pretože sú to práve kresťanské strany, najmä v Nemecku, ktoré zastrešujú roľníkov, zastrešujú farmárov a ktoré týmto spôsobom obhajujú ich záujmy. Hovorím to aj preto, že tieto súvislosti majú veľmi veľký význam.

    Potom si môžeme položiť otázku, to, čo tu kolega Marián Záhumenský pred chvíľou uvádzal v číslach, ako je možné, že podpora v susednom Rakúsku na jeden hektár je viac ako 500 eur a na Slovensku je 147 eur. Jednoznačne musím konštatovať, že je to dôsledok i tohto politického vplyvu a, žiaľ, boli sme svedkami, že práve v predchádzajúcich vládach, kedy sa nahlas hovorilo, že všetko si dovezieme, ako keby i konzervatívne strany, ktorých úlohou, si myslím, že je a bolo zastávať záujem tohto poľnohospodárskeho stavu, ako keby sa z ich politiky vytratil.

    Pochopiteľne, že to má veľmi vážne dopady, o ktorých táto Zelená správa hovorí a myslím si, že nechcem používať čísla, pretože kto má záujem, si ich môže pozrieť, ale tie čísla sú v skutočnosti alarmujúce. A ak sa pozrieme na vývoj po roku 1989, tak vidíme v tomto vývoji jednoznačne krivky a tieto krivky sú spôsobené i politikou jednotlivých vlád. Vláda Roberta Fica a teda i my, ktorí sme sa spolupodieľali na programovom vyhlásení, tak sme si dávali za jednu zo základných úloh práve pridanú hodnotu. Ak sa pozrieme znovu do správy na čísla, tak produkcia v Slovenskej republike z jedného hektára sa pohybuje niekde okolo 850 eur. Ak sa pozrieme na Holandsko, tak je to viac ako 11 tisíc eur. Ja si myslím, že tu je výrazná zodpovedajúca skutočnosť, kde sa nachádzame. To, čo sa tu dialo po roku 1989, môžu hodnotiť historici, môžu hodnotiť tí, ktorí prídu po nás, ale musíme konštatovať, že je to alarmujúce a ako keby vždy tí poľnohospodári, ak som hovoril o 50. rokoch, ak hovoríme o období po roku 1989, ako vždy keby boli prví v rade, ktorí majú niesť zložité bremeno týchto spoločenských zmien.

    Preto si myslím a vyjadrujem presvedčenie, že spoločne by sme mali vo všetkých politických subjektoch zobrať tieto správy s plnou vážnosťou a mali by sme tento stav s plnou vážnosťou rešpektovať, pretože i vyspelé krajiny, ak si z nich chceme zobrať príklad, ako som hovoril o Nemecku a Holandsku, sa takto v skutočnosti k svojim roľníkom a tým môžem povedať, použiť slovo údržbárom, pretože dnes už to nie je len o produkcii, k týmto komunálnym službám, ktoré sa starajú o slovenskú krajinu, by sa všetky politické subjekty mali zodpovedne správať, pretože nemôžeme to vnímať v skutočnosti len z pohľadu produktu zdravej výživy, i keď to je na prvom mieste a je to najdôležitejšie, ale musíme to vnímať v týchto širších dimenziách a v širších pohľadoch.

    Ak sa pozriem na spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorej sme sa stali súčasťou, bolo tu povedané, že možno sme rýchlym krokom niekam vykročili, ale v súčasnosti prebieha takzvaná zdravotná prehliadka. Hovorí sa najmä o tom, ako po roku 2013, ako ďalej. A z tohto pohľadu si myslím, že naše stanoviská, pán minister povedal, že je ministrom malej krajiny s veľkými problémami, ale myslím si, že je veľmi dôležité, aby nové členské štáty ako Slovensko, Maďarsko, Česko, Poľsko – V4, ale ďalej pobaltské krajiny, nové balkánske štáty Bulharsko, Rumunsko spoločne zaujali jednotnú pozíciu, že tieto malé štáty v spoločnej pozícii môžu výrazne určitým spôsobom zohrať i pozitívnu úlohu, pretože v skutočnosti tu ide o peniaze. Znovu pripomínam, viac ako 500 eur v Rakúsku a 147 eur na Slovensku. A nie je to len o peniazoch spoločnej poľnohospodárskej politiky. Je to i o peniazoch tzv. štátnej pomoci.

    Som rád, teraz to môžem konštatovať, že budeme o mesiac schvaľovať štátny rozpočet, že štátna pomoc konečne dostáva určité navýšenie. Ale je to práve i o zdrojoch, národných zdrojoch, ako sa k tomuto dokážeme postaviť a preto verím, že pri štátnom rozpočte a zároveň aj vás ako kolegov žiadam, aby sme tento pohľad na poľnohospodárov tak, ako sa snažím vám ho tu predstaviť, trošku vnímali a pri rozpočte ho zobrali pozitívne. Pretože, ak by slovenské poľnohospodárstvo za 8 rokov, keď tu bola vláda Mikuláša Dzurindu, každým rokom dostalo o 1 mld. navyše, je to 8 mld., tak by nemuselo byť možno v takom stave a možno by mohlo hovoriť trošku i o rozšírenej reprodukcii a nielen o čakaní ako žobráci kto nám čo dá. Pretože, ak si položíme základnú otázku – podpora, ak sa pozrieme na výsledok 314 mil. Sk, ak hovoríme o podporách priamych platbách viac ako 10 mld., tak znovu musím zopakovať, že tieto podpory sú na vykrývanie strát, sú na to, aby sa v skutočnosti prežilo. Je to boj o prežitie. Táto situácia je preto, hovorím, veľmi vážna a veľmi naliehavá a myslím si, že dôležitosť tejto správy z tohto pohľadu má svoje opodstatnenie.

    Ja by som sa v závere chcel poďakovať všetkým tým, ktorí sa spolupodieľali na vypracovaní tejto správy. Chcem zaželať pánovi ministrovi šťastnú ruku a aby sa mu pri jeho dôležitej úlohe darilo a zároveň vás, kolegovia, chcem požiadať, aby sme boli tomuto rezortu nápomocní.

    Ďakujem za slovo.

  • S faktickou poznámkou sa na vystúpenie pána poslanca neprihlásil nikto.

    Preto posledným prihláseným do rozpravy je teraz pán poslanec Zsolt Simon, ktorému dávam týmto slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister Becík, vážení spravodajcovia, jeden aj druhý, úvodom musím povedať, že trošku som sklamaný, že rozprava za Zelenú správu, za Lesné hospodárstvo a pôdohospodárstvo je spojená. Osobne si myslím, že každý z týchto rezortov si zaslúži osobitnú pozornosť Národnej rady a taktiež som sklamaný aj z toho, koľko poslancov sedí teraz v sále Národnej rady a vypočuje si jednu z priorít Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, v akom stave je.

    Nie je to jednoduché hodnotiť. Úvodom než vystúpim, nedá mi, aby som nezareagoval na svojich predrečníkov, a to preto, lebo som nevyužil možnosť faktických pripomienok, ale touto cestou.

    V prvom rade by som chcel vystúpiť alebo reagovať na vystúpenie kolegu Záhumenského. Pán kolega, keď sa to dá tak povedať, neviem, či ste si nezmýlili túto Zelenú správu, pretože táto Zelená správa sa týka roku 2007 a nie rokov predtým, ani nie roku 2008, ktorý píšeme dnes. Ten bude na rade až budúci rok. Udivuje ma skutočnosť, akým spôsobom kritizujete zvládnutie prístupového procesu k Európskej únii, ktorá sa dokončila koncom roku 2002. Ktože to sedel v tom ministerskom kresle v roku 2002? Nebol to predseda SDĽ pán Koncoš? Nebola to strana alebo poslanci, ktorých je dnes Smer právnym nástupcom? Dá sa tak povedať? Nie členovia SDĽ sedia dnes v laviciach Smeru spolu s vami? Nie práve oni boli tí, ktorí v prístupovom procese znižovali mieru podpory na poľnohospodárske produkty na plochy, aby Slovenská republika nemala možnosť získať väčšie limity a väčšie kvóty, ako je to v starých členských krajinách alebo v Slovinsku, alebo v Českej republike? Áno, je možné kritizovať aj druhú Dzurindovu vládu, aj mňa ako ministra. Len si treba uvedomiť, že prístupový proces sa ukončil definitívne 13. decembra 2002. A to som bol vo funkcii dva mesiace a hasil som to, čo sa dalo a napomáhal som prijať politické rozhodnutia k tomu, aby sa zvýšilo spracovanie izoglukózy, aby sme riešili kukuricu, ktorá nás dnes trápi, aby sme riešili mlieko, kde bola dodatočne pridaná kvóta, alebo ovce a kozy, čo je pre Slovenskú republiku prioritou.

    A teraz mi dovoľte, aby som sa zameral na Zelenú správu, ktorú máme pred sebou. V prvom rade k časti pôdohospodárstvo. Na úvod by som chcel poznamenať, že politický život je niekedy nevyspytateľný. Preto, vážený pán minister Becík, dovoľte mi, aby som v ostatnej časti všetky vyjadrenia smeroval skôr k spravodajcovi Zelenej správy pre pôdohospodárstvo pánovi Jureňovi, ktorý väčšinu obdobia roku 2007 zastával funkciu ministra pôdohospodárstva a prijímal všetky rozhodnutia, ktorých výsledok je obsiahnutý v tejto Zelenej správe. Tak ako pán kolega Jureňa povedal, že ďakuje každému, kto pripravil tento materiál, ja si myslím, že pripravovali odpočet za jeho vládu. Zvýšenie prostriedkov pre pôdohospodárstvo bolo odôvodňované vládou, že tieto prostriedky prispejú k zvýšeniu zamestnanosti na vidieku a k zlepšeniu postavenia pracujúcich v tomto sektore.

    Skutočný stav. Pokles zamestnanosti zo 4,4 % na 4,1, čo je medziročný pokles o 1 900 zamestnancov. Aký je to nárast? Pokles. Pri dosiahnutí priemernej mzdy v poľnohospodárstve 73 % z národného hospodárstva. Tieto štatistické údaje potvrdzujú, že zamestnanosť sa nezvýšila a ani zárobky pre pracujúcich v tomto sektore sa nezvýšili. Výsledok hospodárenia plus 314 mil. korún oproti roku 2006, kde výsledok hospodárenia bol plus 1,3 mld. korún. Pri tejto skutočnosti je potrebné sa zamyslieť nad celkovým vývojom v agrárnom sektore v roku 2007. Ústretovosť vlády sa prejavila medziročným zvýšením podpory cca o 2,5 mld. korún, pričom vzrástli aj realizačné ceny poľnohospodárskych výrobkov hlavne v oblasti rastlinnej výroby, ale aj v živočíšnej výrobe. Ako príklad by som uviedol cenu pšenice, ktorá v roku 2006 stála cca 4.500 korún za tonu, v roku 2007 realizačná cena 7.000 korún, čo je nárast o 64 %. V skutočnosti podľa týchto čísel agrárny sektor mal byť nie plus 314 mil. korún, ale plus 3 mld. korún. Výsledok? 314 miliónov. Kde sa prejedli peniaze? Kde je efektivita? Kde je hospodárnosť? Kam sa stratili peniaze? Prečo dnes agrárny sektor aj v tomto roku má tieto problémy? Treba sa nad tým trošku zamyslieť. Pri prioritnom postavení podpory živočíšnej výroby deklarácia zo strany vlády a vtedajšieho ministra – výsledok je pravým opakom. Nakoľko klesli stavy zvierat hovädzieho dobytka – pokles o 6 000 kusov, klesla produkcia mlieka o 18 mil. litrov a pokles stavu ošípaných rapídne, čo predtým nikdy nebývalo, medziročným poklesom 153 tis. kusov. Ale ovce od roku 2005, 2006, 2003 – pozitívne každý rok ich stavy rástli. Potom snáď tá politika nebola ani tak zle nastavená.

    Pokiaľ sa pozrieme na stavy kráv bez trhovej produkcie mlieka, Slovenská republika má kvótu 28 080 kusov a dnes ich máme viac ako 40 000. Snáď povinnosť udržiavať pastviny či už mulčovaním alebo pasením bola asi tým správnym spôsobom, pretože každý poľnohospodár zistil, že je ľahšie spásať a lacnejšie spásať ako mulčovať. A pýtam sa, je lepšie, keď tá krajina je zmulčovaná a je daná do poriadku, než keď za predchádzajúcich vlád 500 000 ha pôdy bolo zarastených a bolo zaradených do tzv. bielych plôch? Asi nie.

    Dovoľte mi, aby som priblížil, čo sa udialo pri znížení produkcie mlieka, poklesu kráv s trhovou produkciou mlieka. Bolo prijaté nariadenie vlády pre podporu v sektore mlieka a živočíšnej výroby na veľké dobytčie jednotky, ktoré bez závislosti produkcie mlieka poskytujú podporu na celkovú kvótu, ktorý daný subjekt vlastní, ktorú má pridelenú. Keďže nariadenie Európskej únie neumožňuje znížiť kvótu mlieka, pokiaľ výrobca pridelenú celkovú kvótu napĺňa minimálne na 70 %, následné nariadenie vlády poskytlo podporu na 100 % kvóty. V praxi to znamená, že peniaze daňových poplatníkov, a treba poznamenať, že to sú peniaze slovenských daňových poplatníkov, sa použili na podporu mlieka. Podporu takého mlieka, ktoré sa na Slovensku nevyprodukovalo.

    Ako príklad by som uviedol spoločnosť Dan-Slovakia Agrar. Mal pridelenú ročnú kvótu v objeme 16 032 142 kg. Naplnil svoju kvótu na 12 577 242 kg, čo predstavuje naplnenie na 78,4 % pridelenej výrobnej kvóty. Ale štát poskytol tejto spoločnosti na cca 3 455 000 kg mlieka podporu cca v objeme jednej koruny na každý kilogram, t. j. peniaze daňových poplatníkov 3,5 mil. korún na mlieko, ktoré nikdy vyrobené nebolo.

    Ale ak chceme druhý príklad, tak si zoberme trebárs spoločnosť Agrokontrakt Mikuláš. V roku 2007 – 2008 hospodárskeho roku mal pridelenú kvótu 5 575 000 kg mlieka. Využil kvótu na 87 %. Celková podpora na nevyprodukované mlieko 724 000 korún, pretože 720 000 kg mlieka asi vyprodukované nebolo. Toto je efektivita a hospodárnosť vynakladania prostriedkov v Slovenskej republike.

    Ale uvediem aj druhý príklad. Pán Horváth mal pridelenú výrobnú kvótu 572 522 kg, naplnil na 996 389 kg, t. j. plnil svoju kvótu o 74 % navyše, ale podporu na navýšenú kvótu už nedostal. Toto, si myslím, že je socialisticky solidárne podľa tejto vlády a je asi tým správnym postupom na využitie prostriedkov daňových poplatníkov. Ziskovosť agrárneho sektora klesla o 1 mld. oproti predchádzajúcemu roku. Pri nastavení systému v tej chvíli, čo peniaze dostanú svoju nálepku, že sú určené za mlieko, príde spracovateľ, príde obchodník a tieto peniaze stiahne a povie, že znižuje nákupnú cenu. Že to tak bolo vo všetkých ďalších komoditách?

    Jasným príkladom je stav, ktorý je v potravinárskom priemysle. Nárast o 1 mld. korún ziskovosti oproti roku 2006. To znamená, že pokles o 1 mld. u prvovýrobcov a nárast u spracovateľov o 1 mld. korún. Toto bol skutočný cieľ? Máme za cieľ podporovať veľkých gigantov? Nadnárodné koncerny? Zahraničných investorov? Alebo domácich prvovýrobcov a stabilizovať práve tento sektor? Treba sa nad tým tiež zamyslieť. Pričom treba poznamenať, že najviac klesla ziskovosť práve v okresoch s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou.

    Osobitnú časť by som venoval cukrovarníckemu priemyslu. V roku 2006 už som upozornil na to, že niektoré rozhodnutia smerujúce k tomu, že Slovenská republika si nenechala rezervu 25 % kvót z hľadiska spracovania výroby cukru, malo za následok, že Cukrovar v Dunajskej Strede zatvoril svoje brány. Je to strohé konštatovanie, ale za tým treba vidieť aj 11 tisíc hektárov úrodnej poľnohospodárskej pôdy, ktorá dnes slúži na produkciu obilnín a kukurice. Pán minister dnes na interpeláciách vystúpil a povedal, že má riešiť 450 tisíc ton obilia navyše. Treba si uvedomiť, že toto rozhodnutie spôsobilo, že na Slovensku máme 80 tisíc ton obilia navyše, čo sme tu nemali, vďaka tomu, že nemáme cukrovú repu. Pričom treba povedať, že z hľadiska zahraničného obchodu a jeho bilancie dovážame cukor, 80 tisíc ton máme navyše z hľadiska cukrovej repy z hľadiska plochy, na ktorej sa nepestuje cukrová repa, ale náhradná plodina obilie alebo kukurica. To znamená, že v roku 2008 – 2009 štát, ako sme sa dozvedeli, má snahu riešiť nadprodukciu obilia. Budeme riešiť aj to, čo sme nemali riešiť a nemuseli riešiť.

    Keď sa pozriem na zahraničný obchod a spomeniem si na predchádzajúci rok a na vystúpenie práve pána poslanca Záhumenského, ktorý kritizoval, že je to absolútny prepad, je to najhorší výsledok z hľadiska agrosektoru, z hľadiska nahraditeľných komodít, vtedy to bolo 16,8 miliardy korún salda zahraničného obchodu. Dnes máme saldo zahraničného obchodu za minulý rok 24,6 miliardy korún. Je to zhoršenie oproti roku 2006 o 7,7 miliardy a zhoršenie o 46,4 %. Aký je to výsledok? Ja som si pozrel a dal som si tú námahu na niekoľko rokov dozadu. Výsledok je, rok 2007 je najhorší z hľadiska zahraničnej obchodnej bilancie. Pritom si treba uvedomiť, že agrárny sektor je prioritou tejto vlády. Dovolím si to skonštatovať len z toho dôvodu, aby priority na budúci rok z hľadiska agrárneho sektora a jeho podpory boli smerované tak, aby skutočne trafili toho správneho respondenta tam, kde treba zamieriť.

    Konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva. Áno, bolo tu konštatované, že investície v poľnohospodárstve rástli rýchlejšie ako v ostatnej časti národného hospodárstva. Je to vďaka politickej deklarácii tejto vlády, že všetky investície v oblasti poľnohospodárstva môžu byť uplatnené v rámci plánu rozvoja vidieka na investície od 1. 1. 2007. Je to pozitívna správa pre pôdohospodárov. Negatívna správa je, že dnes ešte ani jedno euro z projektových podpôr pre pôdohospodárov vyplatené nebolo. Píšeme koniec októbra 2008 a peniaze vyplatené neboli. Prečo to zdôrazňujem? Bol to samotný premiér tejto krajiny, keď v tomto roku konštatoval, že pôdohospodárstvo je sektor, ktorý najlepšie čerpal peniaze za roky 2004 – 2006, teda za predchádzajúce obdobie, lebo za toto obdobie nečerpal. To znamená, že aj táto vláda uznáva, že Platobná agentúra bola funkčná, jej mechanizmy funkčné. Pri týchto funkčných mechanizmoch sme sa dopracovali k tomu, že Slovenská republika nevyplatila svojim farmárom ani jedno euro, pritom sme im povedali, že môžu investovať. Ale, dámy a páni, to ich úverovo nesmierne zaťažuje. Každý potrebuje peniaze. Kúpili stroje, kúpili techniku, investovali do stavieb, ale peniaze prisľúbené, že budú riešené v rámci európskych zdrojov, zatiaľ nedorazili. Samozrejme, oni úroky platiť musia, oni sú viac finančne zadlžení a dnes vo finančnej kríze nemajú elementárnu najmenšiu šancu na to, aby získali prostriedky a mohli túto zložitú situáciu preklenúť. Pritom treba povedať, že Slovenská republika stála na tom lepšie v júli 2006 s plánom rozvoja vidieka ako okolité krajiny, či Česká republika, či je to Maďarsko alebo Poľsko, aby sme porovnali tie krajiny, ktoré zhruba v tom istom čase vstupovali do Európskej únie.

    Dovoľte, aby som sa zameral chvíľu na potravinovú bezpečnosť. Tiež je jednou prioritou tejto krajiny a tejto vlády, ktorá sa prejavila ale tak, že poklesol počet kontrol o 6 172. Dá sa potravinová bezpečnosť zabezpečovať pri menšej frekvencii kontrol? Ja o tom pochybujem. Koľkokrát sa uplatňoval deklarovaný princíp jedenkrát a dosť? Ani jedenkrát. Koľkokrát sa udelila pokuta do výšky 10 miliónov korún? Ani jedenkrát. 2006 – príkaz na zneškodnenie tovaru 4 362 merných jednotiek, 2007 – príkaz na zneškodnenie tovaru 889 merných jednotiek. Že by sme mali o štyrikrát menej zdravotne závadného a nekvalitného tovaru na našich pultoch v obchodných reťazcoch či vo výrobných sieťach, či u distributérov? Tomu snáď niekto verí? Ja nie. Ja si myslím, že toto je len očný klam a treba sa nad tým zamyslieť. Toto nemôže byť prioritou ochrany spotrebiteľa tejto krajiny. Treba sa zamyslieť nad tým, kde idú peniaze v rámci štátnej veterinárnej správy a či sú správne adresované.

    Skúsim sa pozrieť aj na podporu z hľadiska podpory na jednotku plochy. Je faktom, že v roku 2007 pôdohospodári dostali o 2,5 miliardy korún viac. Pokiaľ to rozmením na drobné, na 1 ha poľnohospodárskej pôdy mali dostať cca o 2 000 korún viac. Skúsim priblížiť snemovni, ako sa vyvíjali podpory na jednotku plochy, či je to pšenica, či je to kukurica alebo iné komodity na ornej pôde. Rok 2005 – vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá bola skúpa na poľnohospodárov – 4 816 korún na 1 ha, rok 2006 – 4 651 korún, rok 2007 – bohatá a štedrá vláda – 4 491. To sú fakty. Je 15 tisíc poľnohospodárov, u ktorých je to možné jednoducho overiť, keď si vypýtate, koľko dostali na jednotku plochy. Skutočný výsledok je názorným príkladom zvýšenia podpory, ako aj priority.

    Dovoľte mi, aby som poznamenal jeden veľmi vážny fakt. Bol to práve minister Koncoš, ktorý dal zelenú zahraničným investorom Dánom v tejto krajine, aby prišli a investovali v tejto krajine, aby začali skupovať túto pôdu, kde žijeme, kde hospodárime. Pomaly už si trúfam povedať, že nie sú tu ani Slováci a nie sú tu ani Maďari, ktorí tu vlastnia pôdu, ale sú to Dáni, Nemci, Holanďania a zahraniční investori, ktorí tu majú zelenú. Aj počas tejto vlády boli vysielané signály, že majú naďalej zelenú. Ja si myslím, že sa treba nad týmto faktom zamyslieť, lebo o chvíľku túto Zelenú správu môžeme premenovať, že Zelená správa pre zahraničných investorov.

    Čo sa týka Zelenej správy v lesnom hospodárstve. Ak som mal možnosť prečítať Zelenú správu, tak som sa dočítal, že v lesnom hospodárstve dochádza k preťažovaniu ťažieb o 42 %. Je to skutočne veľmi zlý signál, keď lesné hospodárske plány a táto Zelená správa konštatuje, že sú preťažované o 42 %. Pýtam sa, slovenské lesy sú vyťažované na viac? Sú dodržiavané lesné hospodárske plány? Táto správa tiež konštatuje, že lesy boli postihnuté abiotickými činiteľmi, medzi inými aj lesy, ktoré spravujú Štátne lesy SR Banská Bystrica, či je to Štátne lesy TANAP-u, príspevková organizácia, či je Leso-poľnohospodársky majetok Ulič.

    Vážený pán minister, táto správa, musím povedať, že neporovnáva a nezohľadňuje spravovanie majetku štátu v správe týchto organizácií z hľadiska zákona 278 správa majetku štátu. Zničenie a poškodenie lesných porastov z hľadiska abiotických činiteľov spôsobuje stratu na majetku na hodnote lesov. To je strata na majetku štátu. Táto správa opomína stratu na majetku štátu. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, kto zaplatí túto stratu. Aj to sú celospoločenské funkcie, na ktoré nemôžeme zabúdať. Osobne si myslím, že Tichá a Kôprová dolina sa stali mementom boja ochrany prírody a pragmatického lesníckeho prístupu. Ja si myslím, že treba tej prírode pomôcť. Preto som sklamaný, že počas minulého roku a tohto roku už ani feromónové lapače neboli uplatnené na ochranu zdravých porastov v týchto oblastiach, pretože predchádzajúca vláda vyčlenila 10 miliónov korún na to, aby chránila tieto porasty. Teraz ani táto ochrana, ani chemická ochrana. A dohoda, ktorá sa teraz rysuje, si myslím, že niekedy je aj neskoro. Ostatne, keď si ktokoľvek myslí, že TANAP tak, ako bol schválený za národný park, bol vytvorený prírodou, tak nie, pretože pôvodne tam boli pastviny, lúky a bol to výsledok cieľavedomej práce lesníkov a vyhlásenie Tatranského národného parku bolo celospoločenským uznaním práce lesníkov. Nechajme robiť tých, ktorí tú prácu vedia. Aj lesy treba chrániť. Ale treba chrániť rozumne.

    Ďalej k aktuálnej časti by som chcel poznamenať. Pán minister, prichádzate tiež z podnikateľského prostredia, prosím, pozrite sa na to, kam smerujú Štátne lesy, kam smeruje štátny podnik. Keď v samotných správach a dokumentoch, ktoré táto spoločnosť dnes a v súčasnosti vydáva, verejne deklaruje, že plánuje stratu nielen na tento rok, ale plánuje stratu na rok 2009, na rok 2010. Nevidel som takého podnikateľa, ktorý by vedel plánovať stratu na 2 roky dopredu. Táto plánovaná strata nie je spôsob zničenia alebo exekuovania štátnych lesov? Aby sme sa nedočítali na budúci rok v Zelenej správe aj o takýchto hodnotách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zsolta Simona sa prihlásili pán poslanec Marián Záhumenský, pán poslanec Miroslav Jureňa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Marián Záhumenský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Simon, ak ti prekáža, že som sa v úvode svojho vystúpenia venoval stavu, aktuálnemu stavu, kde sa nachádza slovenské poľnohospodárstvo, tak ja osobne si myslím, že súčasná kríza, ktorá nie je len v slovenskom poľnohospodárstve, ale v celoeurópskom poľnohospodárstve, je taká vážna, že si myslím, že je najhoršia a najhorší stav je za posledných 20 rokov. To znamená a myslím si, že je dôležité predniesť v aktuálnom čase a hovoriť o stave, v akom sa nachádza poľnohospodárstvo v aktuálnom čase, nie po roku, keď budeme preberať Zelenú správu za rok 2008, kedy môžeme niečo skonštatovať. Dnes môžeme prijať aktívne účinné opatrenia na to, aby sme zmiernili dopady krízy, v ktorej sa nachádza poľnohospodárstvo. Čiže, preto si myslím, že bolo dôležité hovoriť aj o roku 2008 v porovnaní, samozrejmá vec, aj s rokom 2007. Ak hovoríš vo svojom vystúpení o prepade obchodnej bilancie, tak musím povedať, že asi ti dochádza pamäť. Za tvojho pôsobenia a za pôsobenia obidvoch Dzurindových vlád došlo k výraznému zlikvidovaniu intenzívnych výrob – ovocinárstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo, živočíšna výroba. Ty si bol doslova hrobárom živočíšnej výroby, keď si dal z celej podpory len 6 až 9 % na živočíšnu výrobu. Ak si myslíš, že sa to prejaví v tom roku, keď nie je daná podpora do tohto sektora, tak si na omyle. Tam sú sklzy, ktoré sa prejavia o rok, o dva neskôr a táto vláda dnes sa musí boriť s tým, čo ty si založil priestor na likvidáciu intenzívnych výrob. A preto dochádza aj k poklesu výroby ako-takej a dochádza k prepadu obchodnej bilancie. Bolo by treba veľa hovoriť, len málo času mi zostáva.

    Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Miroslav Jureňa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Simon, ja si myslím, že už si urobil nejaký krok dopredu, ale zostal si stále v osobnom pohľade a osobnej demagógii. Uvádzaš tu príklady a môžem na ne reagovať. Cukor – 25 tisíc ton. Skús si pozrieť, aký je to zložitý mechanizmus a skús si pozrieť, že bola nejaká reforma v rámci Európskej únie. Takže, to je jeden príklad.

    Druhý príklad. Program rozvoja vidieka. Táto vláda prirodzene sa rozhodla zmeniť nastavené priority a rozhodla sa zmeniť program rozvoja vidieka, ktorý bol zastavený za Dzurindovej vlády. Takže, pochopiteľne sa určitým spôsobom časovo veci posunuli. Ďalšia demagógia.

    Ďalej tu uvádzaš príklady na hektár pôdy, že táto vláda je menej štedrá. Zabudol si povedať, že táto vláda zaviedla veľkú dobytčiu jednotku. Čiže zvýšila národné podpory a ako prvá táto vláda dala plné podpory, ktoré môžeme dať. Ďalej môžem uviesť, kde ste boli, ty sa tu teraz odvolávaš osobne sám na seba, ale kde ste boli, keď ste v roku 2002 prijali zákon o ochrane prírody, ktorý spôsobil to, čo sa dnes nachádza v našich lesoch. Čiže, nemôžeme to zužovať len, že ja som pri tom nebol.

    Ďalší príklad – mlieko. V roku 2007 sa vykupovalo mlieko za 11 až 12 korún. Tento rok sa vykupuje za 9 korún. Trh sa chová prirodzene. Ty nehovor, že peniaze niekto zobral. Veď sa vykupovalo mlieko za vyššie sumy. Takže, to sú príklady tvojej demagógie, účelovej, politickej demagógie, a preto je pre mňa otázka, kam patríš. Si ešte farmár, keď si bol ako minister zároveň konateľom spoločnosti?

  • Pán poslanec Simon bude reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke. Nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. No na kolegu Záhumenského ťažko reagovať, ale dôležité vystúpenie k tomu, aký je skutočný stav dnes v agrárnom sektore v roku 2008, pre túto vládnu koalíciu sa prejavil tak, že desať poslancov za vládnu koalíciu sedelo v tejto sále počas tohto prejavu, desať. Dnes v tejto chvíli už ani on tu nie je. Takáto je priorita. Čo sa týka zlikvidovania výrob v jednotlivých častiach, veľmi rád pristúpim kedykoľvek na to, aby sme si rozmenili ten čas, aké škody spôsobili v poľnohospodárstve privatizáciou, aké straty utrpeli poľnohospodári tým, ako boli privatizované spracovateľské podniky, koľko miliárd tam zostalo a to bola prioritná škoda.

    Pán kolega Jureňa, ja si myslím, že pri tom cukre nebolo 25 tisíc ton, len 25 % slovenskej kvóty a to nie je 25 tisíc ton. A z hľadiska demagógie a časového posunu, pán kolega, treba sa zamyslieť nad tými číslami, ktoré som povedal, plus 2,5 miliardy korún podpory pre agrárny sektor a výsledok plus 314 miliónov korún, pokles o jednu miliardu korún oproti predchádzajúcemu roku. Má dôjsť k nárastu, pretože vo všetkých dôležitých ukazovateľoch agrárneho sektora, či je to rastlinná výroba v plnej miere a sčasti aj živočíšnej výroby došlo k 40- až 60-percentným nárastom realizačných cien v roku 2007. Áno, rok 2008 je iný. Je práve opačný. Ale rok 2007 aj s podpornými mechanizmami...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Vyčerpali sme všetkých rečníkov, ktorí boli prihlásení do rozpravy k týmto dvom správam.

    Pýtam sa, pán minister, chcete sa vyjadriť v záverečnom slove? Uzatvoril som teraz týmto vlastne rozpravu. A v záverečnom slove má priestor pán minister pôdohospodárstva.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pomôžem si výrokom Margaret Thacherovej, ktorá povedala, nevedomosť je blaženosť, aj keď je to posledné štádium pred bankrotom. Preto, pane Bože, odpusť aj ty, pretože roľníci už odpustili. Každý má svoje maslo na hlave, každý, pretože máloktorý rezort, myslím na poľnohospodárov, pán poslanec, pretože máloktorý rezort bol tak skúšaný po roku ´89 ako rezort pôdohospodárstva, keď sa odborníci, aj pseudoodborníci v záujme spoločenskej prestíže nechali nanominovať za šéfov rezortu len preto, aby dosiahli spoločenskú prestíž bez ohľadu na to, ako to dopadlo.

    Ja skutočne dnes nejdem hodnotiť, vážené plénum, ako to v pôdohospodárstve vyzerá, pretože som to zažíval po roku ´89, aj do roku ´89, ale po roku ´89 každý deň na svojom chrbte. A môžem vám povedať jednu vec. Inak sa človek stavia k práci a k zodpovednosti, keď si svojou prácou musí vydobyť živobytie a tí, ktorí sú okolo neho a inak, keď mu príde na účet plat v určitý dátum mesiaca.

    Skutočne veľmi vážne, veľmi zodpovedne, nebudem hodnotiť nikoho. Každý má svoj podiel masla na hlave, ale stav, v akom sa rezort nachádza, nie je témou dnešnej rozpravy. Pretože toto je hodnotenie Zelenej správy. Ale môžem povedať jednu vec. Mal som možnosť byť pri príležitosti návštevy kráľovnej v jej blízkosti a mal som možnosť jej de facto odovzdať album, ktorým de jure pán prezident jej venoval toho povestného lipicana z Národného žrebčína Topoľčianky. De facto mal som možnosť byť pri nej, keď mi povedala nie preto, že sa volám Stano Becík, ale preto, že v tom momente, keď tu bola, som zastával funkciu rezortného šéfa pôdohospodárstva, povedala mi, buďte hrdý na to, čo robíte, pretože všetko v iných odvetviach sa môže dostať na sklz, ale pôdohospodárstvo je to, čo vyrába potraviny. A tí, ktorí tvrdia, že je potravín prebytok, sa mýlia, pretože každý, kto príde na túto planétu z vôle Božej alebo z vôle svojich rodičov, má právo, aby sa najedol.

    Myslím si, že táto žena, ktorá má v svojej histórii predkov s farmárskymi koreňmi, pretože sa pochválila, že sa zaoberá chovom kráv bez trhovej produkcie mlieka, myslím, že viacerí viete, že nie je to tajomstvo, že je veľkou poberateľkou dotácií, keď tie dotácie sú také slávne alebo neslávne, a chovom oviec, že predsa si nevymýšľa, ako si vymýšľajú niektorí rétorici politiky, ktorú si osvojili, pretože rétorikou, dobrou rétorikou nie je problém národ dostať tam, kde ho chcete. Skutočne, nie je to problém.

    26,4 miliardy slovenských korún je pasívne obchodné saldo v bilancii s agrokomoditami. Ak by to boli mandarínky a cigarety, pretože sa zrútil tabakový priemysel, nemám proti tomu nič. 20 miliárd sú komodity, ktoré sa tu vyrábali. Ja skutočne nemám ambície sa raz z tej lavice pozerať na môjho budúceho nástupcu. Ale môžem vám povedať skutočne, že to je hanba. A to je hanba nie preto, že to hodnotíme tu, to je hanba voči tým, voči ktorým sa tá politika robila a nech už ju robil hocikto, ja som v živote na svojich predchodcov zlé slovo nepovedal, ani nepoviem, pretože aj ja budem predchodcom. Ale je to hanba, pretože dnes sme sa dostali tam, že len v tomto roku sme za I. polrok za 2,9 miliardy doviezli bravčové mäso, za 800 miliónov sme doviezli štedro dotované víno, najmä z európskej pätnástky, za 697 miliónov sme doviezli jablká, ktoré som tu už spomínal – a možno ich boli oberať naši občania v zahraničí, kde vytvorili pridanú hodnotu tomu pestovateľovi – a tie jablká sa donesú sem. A, samozrejme, naši občania si ich musia drahšie kúpiť.

    Takže, ja by som skutočne nechcel reagovať na Zelenú správu z jedného, jediného dôvodu, pretože vystupujúci predrečníci si riešili možno aj nejaké iné problémy, ako sú problémy v Zelenej správe. Nebudem to komentovať.

    Čo sa týka Zelenej správy lesov, pán poslanec, ja si myslím, že môžeme byť všetci hrdí a pyšní na to, že 41 % územia Slovenskej republiky je zalesnené, že sme treťou a štvrtou najlesnatejšou krajinou a že podiel tvorby HDP je len 0,46 %. Je to málo, ale podiel má na tom aj náhodná ťažba. Pretože náhodná ťažba na 50 % je v kategórii 3C a to je ihličnatá vláknina, ktorá ide do drevospracujúceho priemyslu. A tá, samozrejme, ide za ďaleko, ďaleko nižšie hodnoty. Neviem, či ten podiel štruktúry dreva 31 % ihličnaté, 19 % zmiešané a 50 % listnaté je najlepšia štruktúra. Určite, že nie je to tá najlepšia štruktúra. Ale raz je tu daná. To znamená, že určite tak, ako sme boli svedkami 40 rokov socialistickej veľkovýroby, ktorá sa nedá z jedného dňa na druhý prehodiť na domáce rodinné farmy, pretože aj ja som poznačený, lebo som v družstve, pretože nevieme pokrájať tie maštale na kúsky a neviem si svoj majetok zobrať. Tak dočasne ten vývoj ukáže, ako to pôjde ďalej, ale sme tam. A tak aj tie ihličnany, ktoré pred 80, 100 rokmi tu vysadili umele do tých enkláv, tak ich raz musíme prirodzene vyťažiť a netešiť sa na toho, ako si to povedal, zlatého brouka alebo zlatého chrobáka. Skutočne, netešiť sa tomu. A, samozrejme, vytypovať tie chrobačiare, ktoré sa musia prioritne prednostne vyťažiť a urobiť v tých lesoch poriadok, pretože dôsledkom novembrovej kalamity 2004, keď ľahlo vyše 5 miliónov kubíkov ihličnatej suroviny, ja sa nebudem zaoberať mimovládnymi organizáciami alebo štátnou ochranou prírody, ale tie dôsledky, žiaľbohu, vtedy lesníci nezasiahli, pretože nemohli a zasiahol podkôrnik, no a dnes zasahujeme, ale riešime podkôrnika a má to vplyv aj na tvorbu HDP.

    Ja si myslím, že tak ako tu bolo povedané aj ústami predrečníka pána poslanca Simona, máme múdrych lesníkov. Nepochybujme o tom. Nepochybujme, máme múdrych lesníkov, sú hodnotení veľmi pozitívne. O našich expertov v oblasti lesného hospodárstva je záujem aj v iných štátoch, aby pomohli, využime ich aj my. A dajme hlavy dohromady. A ja som nie za to, aby sme robili nejakú chemickú ochranu pesticídnu alebo proti podkôrnikom. Ale keď to situácia bude vyžadovať, nech je to krajné riešenie, pretože nás to naozaj stojí veľké peniaze.

    Takže, skutočne by som reagoval len tak v krátkosti. Ja si cením, že tvoje vystúpenie, pán poslanec Miklós, bolo cielene odborné, viedlo k tomu, aby došlo k zlepšeniu situácie v oblasti lesného hospodárstva. Inicioval som už tretie zvolanie dozornej rady, ktorá bude na budúci týždeň. Nebude v Sobranciach, ale bude v Palárikove. A následne bude ďalšie sedenie so všetkými riaditeľmi odštepných lesných závodov a budeme túto situáciu riešiť aj z pohľadu ekonomického, pretože les nemá len svoje ekologické, ale má aj svoje ekonomické funkcie a tými je potrebné sa zaoberať. Nemôžu zostať len na náhodu, že to nejako dopadne.

    Pán poslanec Simon, ubezpečujem ťa z tohto miesta a myslím, že odtiaľto sa nedajú rozprávať bludy, pretože som tu veľakrát nestál a určite tu ani dlho stáť nebudem, myslím do budúcna, ubezpečujem ťa, červené čísla v roku 2009 a 2010 nebudú.

    Ďakujem pekne.

  • O slovo sa prihlásil pán spravodajca.

    Nechcem vás obmedzovať, vážení kolegovia rečníci, ale je tu požiadavka, aby sme stihli ešte tie zákony, ktoré má pán minister životného prostredia a my budeme musieť dnes naozaj o 19.00 hodine skončiť, tak poprosím o stručnosť, ak je to možné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán podpredseda, skutočne sa budem snažiť byť maximálne stručný.

    V konečnom dôsledku je ťažké vystúpiť po takom nadstavbovom príhovore, akým sme boli, bezpochyby, pred pár chvíľami svedkami, ale dovoľte mi, aby som z aspektu môjho poslania ako spravodajcu v prípade prerokúvania predovšetkým Zelenej správy za lesné hospodárstvo, veľmi krátko vystúpil.

    To je, ako pán minister povedal – každý má svoje maslo na hlave – ja by som pokračoval asi v tom zmysle, že každý chvíľu, ťahá pílu. A práve na pána poslanca Simona teraz hľadím a mám na mysli jednu skutočnosť. V rámci tej procedúry si skutočne treba uvedomiť, že prerokúvame Zelené správy nie dvoch rezortov, ale jedného rezortu, a to by si, pán bývalý minister, mohol vedieť, že lesné hospodárstvo je len jedným odvetvím tohto rezortu, ale to by mi tak neprekážalo. Prekážalo mi to, že si sa snažil nejakým spôsobom upozorniť na to, že v auditóriu je pomerne málo poslancov. Všetci dobre vieme, že toto je už politikum, pretože sú rôzne iné aktivity, ktoré teraz súčasne prebiehajú. Mám na mysli predovšetkým Deklaráciu v Martine. Alebo nepostrehol si jednu vec, že snáď nikdy nebola taká situácia v tomto auditóriu, aby tu sedeli tí najpovolanejší. Však ste tu v konečnom dôsledku štyria ministri pôdohospodárstva, resp. bývalí ministri, jeden súčasný a traja bývalí, a keď to tak celkom posúdim, tak je tu ešte aj pán profesor Miklós, to je piaty. Kto iný, kto iný by tu mal ešte sedieť? Takže toľko asi na úvod.

    Vážený pán profesor, vážený pán poslanec Miklós, tvoje vystúpenie bolo skutočne veľmi elegantné. Posudzujem ho ako elegantné nielen z toho dôvodu, že počuť ocenenie pozitívnych trendov v rozvoji trvalo udržateľných princípov v lesnom hospodárstve v tom pozitívnom zmysle slova, ako si ho predniesol ty, ako bezpochyby uznávaný profesor ekológie alebo environmentalistiky a zároveň, nebojím sa povedať, skúsený politik, aj praktik, pre mňa ako pre lesníka, ktorý má skutočne tiež ekologický prístup a ekologické cítenie, padne veľmi dobre, resp. posudzujem veľmi pozitívne takéto vystúpenie a garantujem ti, že takto ho vníma absolútna väčšina slovenských lesníkov.

    Všetko by bolo v poriadku, až na niektoré maličkosti, ku ktorým sa musím aspoň v krátkosti vrátiť. Nebudem hovoriť o niektorých problémoch, týkajúcich sa kategorizácie náhodnej ťažby, to by sme zašli príliš do odborných rovín a zbytočne by sme si tu niektoré veci museli vysvetľovať. Ale v každom prípade musím pripomenúť jednu skutočnosť, že si nemyslím, že je na mieste porovnávať hospodársky výsledok štátneho a neštátneho sektora na hektár, pretože dobre vieme, že štát má určitú predstavu o uplatňovaní štátnej lesníckej politiky a predsa ten štátny podnik alebo ten štátny sektor nejakým spôsobom musí zabezpečiť aj takú skutočnosť, ako je komunikácia s verejnosťou. A tá komunikácia s verejnosťou, vážený pán profesor, stojí štátny podnik Lesy Slovenskej republiky v súčasnosti okolo 300 mil. korún ročne. Okrem toho štátny podnik Lesy Slovenskej republiky musí zabezpečovať v súlade s doteraz platnými právnymi predpismi aj obhospodarovanie lesov neodovzdaných, neštátnych. To musí zabezpečovať, to je ďalších 100 mil. Okrem toho štátny podnik Lesy Slovenskej republiky musí zabezpečovať aj údržbu bystrín, resp. údržby horských potokov a bystrín, a ty to ako ekológ veľmi dobre vieš. To je ďalšia stovka. Takže porovnávať neporovnateľné v tomto prípade, myslím si, nie je na mieste.

    Druhá vec je, možno, že je to problém samotnej metodiky vyhodnotenia alebo vyhotovovania tejto Zelenej správy, o čom, ako dobre vieš, sme hovorili vo výbore Národnej rady, v gestorskom výbore, teda vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a lesné hospodárstvo a kvôli tomu sme požiadali vládu, resp. pána ministra, prepáč, aby spracoval novú metodiku s novou logistikou pre budúcnosť, čo sa týka Zelenej správy lesného hospodárstva. Tá elegancia tvojho vystúpenia spočívala aj v tom, že si veľmi šikovne obišiel otázku chránených území. Hovoril si o problémoch v stanovovaní ich hraníc a o dôvodoch vyhlasovania chránených území. Ja ti garantujem, vážený pán profesor, že toto problém nie je. Tu sme určite schopní nájsť spoločné riešenie vždy a všade. Ale problém je úplne niekde inde. Problém je výmera chránených území, problém je výmera, ktorú sme negociovali alebo niekto negocioval vtedy, keď sme sa zaviazali na zvýšenie výmery európskych chránených území alebo siete chránených európskych území. Správne si podotkol, kde je tá hranica, na ktorú stačíme v ochrane prírody z aspektu ekonomických ukazovateľov alebo hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. No, určite nie na 36 % a pokiaľ my splníme to, na čo sme sa predsavzali v rámci predvstupových procesov, že budeme mať na Slovensku až 36 % výmery územia – a to som nenegocioval ja, ani nie pán minister Becík, ani nie iný –, ak budeme mať 36 % výmery územia Slovenskej republiky nejakým spôsobom zaradených do chránených častí prírody, tak sa obávam, že to jednoducho neutiahneme a ty to veľmi dobre vieš. Čiže, toľko som chcel povedať k otázke chránených území.

    Nechcem zbytočne zdržovať toto auditórium, ale dovoľte mi, aby som vystúpil, resp. aby som niečo povedal k požadovanému doplneniu návrhu na uznesenie.

    Vážený pán poslanec, ja nemám absolútne nič proti tomu, aby sme tvoj návrh akceptovali, no s jedinou maličkou zmenou. Tá zmena spočíva v tom, aby sme tam uviedli, že ak chceme požiadať – áno, Národná rada na to má právo, prosím, v rámci kontrolnej pôsobnosti, atď., atď. –, ak chceme požiadať vládu Slovenskej republiky o konkretizáciu miery poškodenia tých chránených území, presnú formuláciu nemám, lebo si mi to neodovzdal, tak tam musíme dať formuláciu v tom zmysle, že žiadame vládu nie vypracovať, ale poskytnúť, pretože všetky tieto údaje sú spracované. Alebo si myslíš, že vláda prijala také dôležité rozhodnutia, aké prijala 21. novembra, keď hodnotila Správu o zdravotnom stave lesa alebo 8. októbra 2008, keď prerokovala materiál Informácie o opatreniach na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku, že postupovala bez toho, aby tieto údaje mala k dispozícii? To hádam nie. Áno, preto hovorím, nie je problém, ale zaviažme vládu nie vypracovať vypracované, ale poskytnúť k dispozícii, ak o to my poslanci máme záujem.

    Úplne na koniec by som sa chcel vyjadriť ešte k jednej maličkosti. Škoda, že už pán poslanec Simon odišiel. Spomínal, akými maximálnymi a megačíslami sa podieľala minulá vláda v boji proti lykožrútovi a spomenul, že za 10 mil. korún sa nakúpili lapače. Určite som presvedčený o tom, že pán exminister Simon vie, aký je rozdiel medzi lapačmi a lapákmi, no ale keď tieto záležitosti alebo keď to tu uviedol ako určitý argument, tak pochybujem, či naozaj si toto uvedomil, pretože použitie lapačov alebo lapákov, feromónových závisí od miery abundancie toho škodlivého činiteľa a od miery vlastne jeho šírenia sa v konkrétnych podmienkach prírody. 10 mil. za lapače na jednej strane a nezabudol sa spýtať, čo urobila táto vláda. Tak ja teda poviem, čo urobila táto vláda. Prijala uznesenie už toho spomínaného, aby som sa nepomýlil, 21. novembra 2007, kde sú k dispozícii alebo kde sú spracované komplexné legislatívne, inštitucionálne a ekonomické opatrenia a uvoľnila na vyriešenie tohto problému 1 mld. 555 mil. korún s čerpaním do konca roka 2010. Rozmýšľajme trošku, 10 mil., 1 mld. 555 mil. Toto sú tiež fakty, tak ako uviedol on, v niektorých ostatných súvislostiach.

    A teraz úplne na záver. Niekoľkokrát sa tu spomenula Tichá, Kôprová dolina. Už presne neviem, aké synonymá ste použili vo vzťahu k týmto skvostom, bývalým skvostom našej vzácnej slovenskej prírody, ale dovoľte mi, aby som ja prezentoval alebo odprezentoval svoj vlastný názor, čo v súčasnosti Tichá a Kôprová dolina je a prečo.

    Tichá a Kôprová dolina je v súčasnosti už len symbolom prehratej bitky medzi lesníkmi, ktorí sa snažili uplatňovať a vždy uplatňovali metódy a postupy v súlade s veľmi sofistikovaným lesníckym výskumom na Slovensku na jednej strane a na druhej strane medzi – a budem teraz veľmi opatrný – medzi nelesníckymi komunitami, ktoré bez akejkoľvek zodpovednosti, s maximálnou dávkou mnohokrát ignorancie sa snažili presvedčiť nielen odbornú verejnosť, ale predovšetkým laickú verejnosť o tom, že stačí nič nerobiť a samovývoj všetko zariadi.

    Posledná veta. Veterné kalamity alebo kalamity spôsobené abiotickými škodlivými činiteľmi na Slovensku vôbec nie sú žiadnou novotou. Aj v 90. rokoch boli a dovolím si upozorniť na jedno. V roku 1996 na Horehroní padla kalamita na Lesnej správe Hronec a Osrblie v objeme okolo 2 mil. kubíkov. Tá kalamita bola vzorovo spracovaná a celá kalamitná plocha včas zabezpečená následným porastom. O 10 rokov neskôr, v roku 2006 lesníci zorganizovali medzinárodnú konferenciu s názvom Desať rokov po. Tá medzinárodná konferencia, jej závery mám k dispozícii a som ochotný ich poskytnúť hociktorému poslancovi tejto ctenej snemovne, chválila úroveň slovenskej lesníckej prevádzky. A viete prečo? Viete, v čom je rozdiel? Jedine v tom, že v roku 1996 ešte neplatil zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie k týmto dvom správam, pretože toto bolo vystúpenie pána spravodajcu k hodnoteniu rozpravy a budeme hlasovať aj o týchto dvoch správach, myslím, v utorok popoludní.

    Ďakujem, pán minister a ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 738 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 738a.

    Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jána Chrbeta, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za trpezlivosť, ktorú ste mi preukázali k zákonu.

    Cieľom návrhu zákona je vytvoriť právne predpoklady v Slovenskej republike aj v súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, ktoré umožnia bezproblémový priebeh po zavedení meny euro v Slovenskej republike v oblasti starostlivosti o životné prostredie.

    Návrh zákona novelizuje 22 zákonov v oblasti starostlivosti o životné prostredie. Zmeny sa týkajú prepočtu súm zo slovenskej meny na menu euro. Návrh zákona nemá finančné a ekonomické, environmentálne dopady a ani dopady na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

    Vládny návrh zákona bol 14. a 15. októbra prerokovaný na základe stanoviska Kancelárie Národnej rady bez pripomienok vo výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, v ústavnoprávnom a vo výbore pre financie, rozpočet a menu.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky odporučili vládny návrh zákona Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Jánovi Slabému. Pán poslanec, informujte o stanovisku výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 989 z 10. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, teda všetky tri výbory, s návrhom zákona súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku.

    Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi Slabému.

    Kolegyne, je síce 19.00 hodín, ale dovolím si vás požiadať o všeobecný súhlas, je tu ešte jeden návrh zákona, ktorý má tiež pán minister, kde tiež nepredpokladám, že by boli nejaké politické kolízie. Ďakujem pekne za porozumenie.

    V druhom čítaní teda prerokujeme

    vládny návrh zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 739 a spoločná správa výborov má tlač 739a.

    Pán minister, nech sa páči, odôvodnite tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, navrhovaný zákon predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave odpadového hospodárstva ustanovenej zákonom č. 223/2001 Z. z. zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona upravuje v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ Európskeho spoločenstva z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu opatrenia, postupy a pokyny na prevenciu alebo najväčšie možné znižovanie nepriaznivých účinkov na životné prostredie a z nich vyplývajúcich rizík pre zdravie ľudí spôsobené nakladaním s odpadom z ťažobného priemyslu. Vzťahuje sa na nakladanie s odpadom, ktorý vzniká pri prieskume, ťažbe, úprave a na skladovaní nerastných surovín a pri prevádzke v lomoch.

    Účelom návrhu zákona je tiež prijať také opatrenia, ktoré zabránia neriadenému skládkovaniu a ukladaniu ťažobného odpadu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Teraz poprosím pána Korbu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o stanoviská a návrhy gestorského výboru.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 990 z 10. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy spolu s návrhmi gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 5, 7, 8, 10, 14 až 26, 28 až 38 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    O bodoch spoločnej správy č. 6, 9, 11, 12, 13 a 27 hlasovať osobitne s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/2006 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 316 z 20. októbra 2008.

    V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa hlási do rozpravy niekto ústne.

    Pán predseda výboru Slabý, má slovo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Pozmeňujúci návrh sa skladá z troch častí.

    V prvej časti navrhujem čl. V, ktorý sa dopĺňa novelizačným bodom 3, ktorý znie:

    „Za § 81 sa vkladá § 81a, ktorý znie: „Prechodné ustanovenie k úprave účinnej k 15. decembru 2008. Termín ustanovený na splnenie povinnosti spracovania a predloženia na schválenie plánu úprav skládky odpadov, vrátane časového harmonogramu na dosiahnutie splnenia všetkých požiadaviek na skládku § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod sa mení na 15. júl 2009.“.“

    Odôvodnenie. Doplnenie prechodného ustanovenia sa navrhuje z dôvodu zosúladenia so Smernicou Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov.

    „V bode 2 za článok VII sa vkladá nový článok VIII, ktorý znie: „Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z., zákona č. 276/2007 Z. z. a zákona č. 661/2007 Z. z. sa dopĺňa takto:

    „V § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: „Odvod do príjmov štátneho rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku.“.“. Následne sa články VIII a IX označia ako články IX a X.

    Odôvodnenie. Doplnením ustanovenia vytvárame priestor, aby mohli byť finančné prostriedky fondu poskytnuté a použité aj na odvod do príjmov štátneho rozpočtu.

    A tretia časť pozmeňujúceho návrhu.

    Je to čl. X, ktorý znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 15. decembra 2008.“

    Odôvodnenie. Zmena termínu účinnosti sa navrhuje z dôvodu povinnej transpozície európskej legislatívy do slovenského právneho poriadku ešte v roku 2008.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k tomu pozmeňujúcemu návrhu. Nie.

    Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali sme program určený na dnešný deň. Prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady a želám vám príjemný večer a teším sa na stretnutie ráno o 9.00 hodine.

    Dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.10 hodine.