• Takže dobré ráno. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 28. schôdze Národnej rady požiadali podpredsedníčka Národnej rady Anna Belousovová, podpredseda Národnej rady pán Viliam Veteška a poslanci Vladimír Mečiar a Tibor Mikuš.

    Podľa schváleného programu vrátane zmien pristúpime k druhému čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti obrany v súvislosti so zavedení meny euro v Slovenskej republike.

    Tento vládny návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 734 a spoločnú správu výborov máte pod číslom 734a.

    Vládny návrh zákona odôvodní v druhom čítaní pán minister Jaroslav Baška. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike. Účelom návrhu zákona je reagovať v piatich zákonoch pôsobnosti rezortu ministerstva obrany na zavedenie meny euro v Slovenskej republike vo väzbe na prepočet súm, ako aj na ich zaokrúhľovanie. Zaokrúhľovanie sa navrhuje v súlade so zákonom o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahor v prospech občana. Pripomienka, ktorá vyplýva zo spoločnej správy výborov o prerokovaní vládneho návrhu, s touto pripomienkou, jedinou pripomienkou, súhlasíme. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Emilovi Vestenickému a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov k tomuto návrhu a aby odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení prítomní, pán predsedajúci, pán minister, želám všetkým dobré ráno. Dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré záklony v oblasti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (tlač 734a).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 983 z 10. septembra tohto roka pridelila tento návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s prerokúvaným návrhom a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkou, ktorú máte v tlači 734a uvedenú.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Zdá sa, že nikto. Takže uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem, pán minister, za účasť. Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz v zmysle schváleného postupu budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 733).

    Poprosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Vieru Tomanovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, rovnako ako spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Janu Vaľovú, aby rovnako zaujala miesto pre spravodajcu. Pozorujem ale, že pani Vaľová nie je prítomná v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre, tak ako spravodajca zastúpi pani poslankyňu Vaľovú predseda výboru pán Halecký. Takže ho poprosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, včera sme v rámci tohto bodu vykonali uvedenie návrhu zákona, ktorý robila pani ministerka. Počuli sme aj spravodajskú správu, ktorú uviedol určený spravodajca. Takže rovnako sme otvorili rozpravu a v rámci rozpravy sme zaregistrovali písomnú prihlášku pána poslanca Nagya. Je tu. Takže slovo má pán poslanec Nagy a predseda výboru.

  • Dobré ráno, vážený pán podpredseda Národnej rady, dobré ráno, pani ministerka, dobré ráno, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod svojho vystúpenia by som chcel podstatu svojho vystúpenia zhrnúť nasledovne. P počas študovania a prípravy na rokovanie tohto veľmi vážneho návrhu zákona som riešil v podstate tri základné otázky. V prvom rade okrem merita samotného zákonu, v prvom rade som riešil otázku, či tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, po druhé, či predloha zákona je v súlade s Občianskym poriadkom a, po tretie, či existuje súlad alebo istá harmónia s ustanoveniami Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dohovoru, ktorý bol prijatý v roku 2007.

    Odpovede na tieto tri otázky sú v podstate definovateľné a čo sa týka prvých otázok súladu s ústavou a otázky súladu s Občianskym poriadkom, pokiaľ som videl problémy, tak som videl ich riešiteľné aj v podstate s jednoduchými obyčajnými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré som aj urobil počas rokovania výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a tieto návrhy sú obsiahnuté aj v spoločnej správe.

    Trošku komplikovanejšie sa mi zdá otázka súladu s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, lebo tam v podstate, pokiaľ ide o súlad, by išlo vlastne o program zabezpečenia súladu, ktorý má oveľa širší záber a prostriedky, ako je možné riešiť jednoduchými pozmeňujúcimi návrhmi. Ale ja predpokladám, že pani ministerka bude reagovať aj na tú moju tretiu v podstate otázku a dostaneme odpoveď otázky prípravy aj ratifikácie, ale aj potom zabezpečenia súladu a rozvoja harmonizácie nášho právneho poriadku s týmto vážnym dohovorom. Toľko teda na úvod.

    A dovoľte, aby som vám uviedol, že podobne, ako sa vyjadrovali niektoré aj opozičné poslankyne v prvom čítaní tohto vládneho návrhu zákona, aj ja osobne som pozitívne hodnotil základné ustanovenia zákona už počas rokovania Výboru Národnej rady pre ľudské práva národnosti a postavenie žien.

    Spolu s poslankyňou Radičovou si myslím, že potreba jasne a spravodlivo zadefinovať podmienky podpory, začleňovania občanov so zdravotným postihnutím je na Slovensku akútna už niekoľko rokov. A preto je predloženie tohto návrhu do parlamentu krokom vpred. Na druhej strane nemôžem zamlčať ani tú skutočnosť, že už aj počas pripomienkového konania zákona, ale najmä po predložení návrhu zákona do Národnej rady Slovenskej republiky ma vyhľadali mnohí občania, ako aj predstavitelia organizácie občanov so zdravotným postihnutím.

    Dôvodom našich stretnutí bola ich nespokojnosť so skutočnosťou, že neboli prijaté a zohľadnené ich požiadavky vznesené počas pripomienkového konania. Určite vás bude zaujímať, pani poslankyne a páni poslanci, čo ľudia, predstavitelia spoločenských a odborných organizácií postihnutých namietali.

    Najprv však budem hovoriť o tom, s čím vyjadrovali spokojnosť. V prvom rade vyjadrovali spokojnosť, že ministerstvo práce vypracovalo a predložilo zákon. Ďalej. S uspokojením zaregistrovali snahu ministerstva znova zadefinovať podmienky podpory a začleňovanie občanov so zdravotným postihnutím do spoločnosti. Ďalej. Pozitívne registrovali snahu o objektívnejšie posudzovanie kritérií nároku na kompenzáciu, valorizáciu príspevkov a podobne.

    Na druhej strane však vám chcem priblížiť aj obsah kritiky a nespokojnosti. Tak ako som už v úvode uviedol, táto nespokojnosť, respektíve kritika je zhmotnená v obsahu mojich pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy a tie pozmeňujúce návrhy boli na rokovaní Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien aj schválené a sú teda obsiahnuté v spoločnej správe, žiaľ, s hodnotením gestorského výboru tieto pripomienky neprijať.

    Pozmeňujúce návrhy, o ktorých hovorím, sa opierajú aj o právnu analýzu expertov právnickej kancelárie MeGray and Arthur, podľa ktorých niektoré ustanovenia predloženého návrhu zákona sú v rozpore s ústavou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

    A ešte do tretice dodávam, že pozmeňujúce návrhy, o ktorých hovorím, taktiež sa opierajú o ustanovenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, dohovoru, ktorý bol prijatý v roku 2007.

    Najprv však budem hovoriť o rozpore niektorých ustanovení návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Podľa ustanovenia čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

    Podľa ustanovenia čl. 12 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Podľa ustanovenia čl. 12 ods. 4 pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

    Z uvedeného, vážené kolegyne a vážení kolegovia, vyplýva, že návrh zákona je v rozpore s predmetnými ustanoveniami ústavy vzhľadom na to, že navrhuje zaviesť pre kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia občanov takzvaný majetkový cenzus a obmedzený prístup k týmto kompenzáciám z dôvodu veku. Podľa návrhu v prípade, že majetok ťažko telesne postihnutého občana, ktorý inak spĺňa všetky predpoklady na to, aby mu štát kompenzoval sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, presahuje sumu 800-tisíc Sk, peňažný príspevok sa mu neposkytne, respektíve odníme.

    Podľa uvedeného návrhu je možné telesne postihnutých segregovať do dvoch kategórií a posudzovať občanov s identickým zdravotným postihnutím len na základe rozdielnej hodnoty majetku v jeho vlastníctve, čo odporuje ustanoveniu čl. 20 ods. 1 ústavy, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

    Z rovnakého dôvodu je v rozpore s ústavou, ale i inými antidiskriminačnými právnymi normami Slovenskej republiky obmedzovanie prístupu zdravotne postihnutých ku kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia na základe veku. Je nemorálne, aby bolo právo, ktoré môže byť aplikované na občana mladšieho ako 65 rokov nedostupné pre občana staršieho ako 65 rokov v prípade, že iné podmienky stanovené právnym predpisom sú splnené. To teda bola otázka súladu predloženého návrhu zákona ustanoveného v Ústave Slovenskej republiky.

    Druhý okruh otázok sa týka súladu ustanovení predloženého návrhu zákona s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ustanovenia predkladaného návrhu zákona teda podľa môjho hodnotenia sú už v rozpore aj so základnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ustanovenie Občianskeho zákonníka ako základnej právnej normy upravujúcej podobu vzťahov medzi subjektmi súkromného práva, ale aj medzi týmito subjektmi a štátom nemôžu byť v rozpore s návrhom.

    Návrh zákona musí rešpektovať nadradenosť Občianskeho zákonníka ako lex generalis najmä v otázkach. Po prvé. V otázkach úpravy podoby nadobúdania práv a povinností ťažko zdravotne postihnutých občanov v procese kompenzácie, ale aj orgánov zastupujúcich štát. Po druhé. V otázkach súladu jednotlivých ustanovení návrhu s dobrými mravmi. Po tretie. V otázkach možnosti ochrany osobnosti ťažko zdravotne postihnutých občanov v prípade neoprávneného zásahu do takéhoto jeho práva.

    Najprv k prvému ustanoveniu. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vznikajú narodením. Podľa návrhu zákona, o ktorom rokujeme, však ťažko zdravotne postihnutý občan nemá garantovaný nárok na peňažný príspevok, ale orgán štátu má možnosť bez uvedenia podmienok, teda podľa svojej ľubovôle prideliť peňažný príspevok alebo toto podľa ústavy neodňateľné právo odňať.

    K druhému ustanoveniu. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Návrh zákona tým, že ustanovuje rôzne podmienky nezávisle od existencie telesného postihnutia zasahuje do základných práv ťažko telesne postihnutých občanov, čo možno veľmi jasne deklarovať ako porušenie ustanovení Občianskeho zákonníka a postup štátu je v rozpore s dobrými mravmi. Nie je preto možné zo strany štátu pri aplikácii návrhu slepo uplatňovať text návrhu bez toho, aby štát a jeho orgány nesledovali, či je ich konanie v súlade s dobrými mravmi.

    Teraz k tretiemu predmetnému ustanoveniu súladu Občianskeho zákonníka a návrhu zákona. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy. V prípade, že počas procesu uplatňovania práva ťažko zdravotne postihnutej osoby na peňažný príspevok dôjde zo strany štátu, jeho orgánov, ale aj tretích osôb k narušeniu integrity osobnosti tejto osoby, je možné vymáhať nápravu tohto stavu a zadosťučinenie na základe týchto ustanovení Občianskeho zákonníka.

    Návrh, o ktorom rokujeme, obsahuje viacero ustanovení, ktoré v terajšej podobe zakladajú pri svojej aplikácii právo ťažko zdravotne postihnutej osoby na ochranu jej osobnosti už tým, že príslušné orgány štátu si uzurpujú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach občanov nie podľa pevne stanovených pravidiel, ale podľa neurčitých alebo ťažko určiteľných podmienok. V súvislosti s uvedenými okruhmi je potrebné ešte raz zdôrazniť teda prioritu Občianskeho zákonníka pri aplikácii návrhu tohto zákona. To teda bol okruh nesúladu návrhu zákona s Občianskym poriadkom.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, a do tretice uvádzam ešte súvislosti z dokumentu Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pred rokom, presnejšie pred 13 mesiacmi prezident Ivan Gašparovič v New Yorku na pôde OSN v mene Slovenskej republiky podpísal významný medzinárodný dokument Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dokument do platnosti vstúpil v máji 2008.

    Na úvod svojho vystúpenia k tejto otázke dovoľte, aby som z tohto dohovoru odcitoval aspoň všeobecné zásady. Tento dohovor sa zakladá na nasledujúcich zásadách. Po a na zásade rešpektovania prirodzenej dôstojnosti, osobnej nezávislosti vrátane slobody voľby a samostatnosti osôb, po b na zásade nediskriminácie, po c na zásade plného a účinného zapojenia sa a začleňovania osôb postihnutých alebo zdravotne postihnutých do spoločnosti, ďalej na zásade rešpektovania odlišnosti a prijímania osôb so zdravotným postihnutím ako súčasti ľudskej rozmanitosti a prirodzenosti, ďalej na zásade rovnosti príležitosti týchto osôb s ostatnými osobami, ďalej na zásade prístupnosti, ďalej na základe rovnosti medzi mužmi a ženami a napokon na zásade rešpektovania rozvíjajúcich sa schopností detí so zdravotným postihnutím a rešpektovanie práva detí so zdravotným postihnutím na zachovanie vlastnej identity.

    Toto sú teda všeobecné zásady, ktoré sú obsiahnuté a na ktorých je budovaný celý dohovor. Predkladateľ by mohol tvrdiť, že filozofia nášho zákona, o ktorom rokujeme, rešpektuje uvedené zásady. Nenamietam, ale ak sa pozrieme na podrobnosti, na jednotlivé ustanovenia dohovoru, tak vznikajú pochybnosti o súlade návrhu zákona s dohovorom. A absencia tohto súladu, ako som už spomínal v úvode, je rozsiahlejšieho, vážnejšieho charakteru, ktorý nie je možné odstrániť jednoduchými pozmeňujúcimi návrhmi. Je to otázka následného programu zosúladenia nášho právneho poriadku v tejto oblasti s ustanoveniami dohovoru.

    Napríklad uvediem aspoň tri také príklady nesúladu. Napríklad čl. 4 ods. 3 dohovoru uvádza. Pri vytváraní a uplatňovaní zákonodarstva a politík zameraných na vykonávanie tohto dohovoru a pri rozhodovaní o otázkach týkajúcich sa osôb so zdravotným postihnutím štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, budú dôkladne konzultovať s osobami so zdravotným postihnutím vrátane detí so zdravotným postihnutím a budú s nimi aktívne spolupracovať prostredníctvom ich reprezentatívnych organizácií.

    Aká bola skutočnosť pri príprave tohto zákona? Bola dôkladná konzultácia s predstaviteľmi? Boli akceptované návrhy reprezentantov organizácií telesne a ináč zdravotne postihnutých osôb? Podľa mojich informácií boli rokovania, ale neboli dôkladné, respektíve neboli dôkladne rešpektované požiadavky.

    Druhý taký príklad. Článok 8 dohovoru hovorí o zvyšovaní povedomia. Po prvé. Zmluvné strany sa zaväzujú prijať okamžité účinné a primerané opatrenia na zvýšenie povedomia v celej spoločnosti, a to aj na úrovni rodín o postavení osôb so zdravotným postihnutím a na podporenie rešpektovania práv a dôstojnosti osôb so zdravotným postihnutím. Ďalej. Okamžité účinné a primerané opatrenia na boj proti stereotypom, predsudkom a škodlivým praktikám vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktoré sa zakladajú na pohlaví a veku vo všetkých oblastiach života.

    Po druhé. Medzi opatrenia prijaté na tento účel patria po a iniciovanie a uskutočňovanie účinných kampaní na zvyšovanie povedomia verejnosti. Po b presadzovať postoj v rešpektovaní práv osôb so zdravotným postihnutím na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému a u všetkých detí už od ich ranného veku. Nielen teda u detí postihnutých, ale u celej populácii. A po c nabádať všetky prostriedky masovej komunikácie, aby zobrazovali osoby so zdravotným postihnutím spôsobom, ktorý je v súlade s účelom tohto dohovoru. Po d podporovať vzdelávacie programy zamerané na zvyšovanie podvedomia vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím a k právam osôb so zdravotným postihnutím. Toto sú základné odporúčania, ktoré by sa mali realizovať okamžite.

    Vážené kolegyne, kolegovia, posúďte sami, či sa to deje, alebo či je to aj typická situácia pre Slovenskú republiku alebo nie. A napokon tretí príklad súladu dohovoru a nášho zákona, o ktorom rokujeme. Ide o zásadu prístupnosti zdravotne postihnutých osôb, a tu sú základné úlohy, ktoré sú odporúčané z dohovoru.

    Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými prístup k fyzickému prostrediu k doprave, informáciám a komunikácii vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti, a to tak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach. Tieto opatrenia, ktoré budú zahŕňať identifikáciu a odstraňovanie prekážok a bariér brániacich v prístupnosti a budú sa vzťahovať okrem iného po a na budovy, cesty, dopravné a iné vnútorné a vonkajšie zariadenia vrátane škôl, obytných budov, zdravotníckych zariadení a pracovísk. Po b informačnej, komunikačnej a inej služby vrátane elektronických a pohotovostných služieb. A mohol by som pokračovať ďalej. Len tým poslankyniam a poslancom pripomínam, ktorí sledovali už osud tohto zákona počas rokovania vo výboroch, pripomínam iba to, že práve pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú napríklad prístupnosti k informačným technológiám, neboli prijaté, neboli akceptované, boli vyčiarknuté. Ďalej v tejto súvislosti stačí si uvedomiť, aká je prístupnosť našich verejných budov, štátnych orgánov, orgánov verejnej správy, budov, služieb, kultúrnych zariadení, obchodov, škôl a podobne.

    Ak dovolíte, len v zátvorke uvediem taký konkrétny príklad k otázke prístupnosti. Nedávno asi pred mesiacom som bol nútený vyhľadať lekára, nášho lekára, ktorý bol zastupovaný lekárom ministerstva vnútra, ktorý má svoje sídlo v budove, v ústrednej budove Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Tohto lekára som vyhľadal so svojou dcérou, ktorá je zdravotne postihnutá, je vozičkárka. Predstavte si situáciu, ak poznáte budovu ministerstva vnútra pri Starom moste, že, po prvé, nebolo kde možné zaparkovať auto. Po druhé, do budovy vedie 18 širokých schodov bez rampy. Po tretie, nebolo možné dostať informáciu, ako je možné osobám so zdravotným postihnutím dostať sa do tejto budovy. Napokon asi po pol hodine sa našli dve také koľajnice, ktoré namontovali pracovníci ministerstva vnútra zo zadného vchodu a potom sme našli dvoch mladých šuhajov, takých mocnejších, ktorí vyviezli moju dcéru po strmých schodoch na prízemie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. A keď som sa pýtal službukonajúcich ľudí, či to je prvá návšteva vozičkára v tejto budove, že nikdy takýto problém ešte nebol? Povedali, že tak aj áno, aj nie. Nevedeli dať odpoveď. Ak ministerstvo vnútra takto laxne pristupuje k otázke prístupnosti svojich priestorov pre zdravotne postihnutých, čo je možné očakávať od iných orgánov verejnej moci, od občanov, ako budú pristupovať.

    Čiže ja nevytýkam tomuto zákonu nesúlad s ustanoveniami dohovoru v tom zmysle, že zanedbali alebo nezakomponovali do tejto predlohy všetky odporúčania ani z časových dôvodov, ale najmä z náročnosti nebolo možné. Ale očakávam od pani ministerky, že zareaguje na potrebu zohľadňovania nášho zákonného poriadku a najmä skutočnosti reálií v Slovenskej republike s odporúčaniami dohovoru.

    A napokon na záver, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ešte niečo v súvislosti tejto predlohy zákona o výške finančných prostriedkov. Pri raste životnej úrovne v Slovenskej republike v posledných rokoch, pri rapídnom raste hrubého domáceho produktu, pri tempe hospodárskeho rastu výška nárastu príspevkov na kompenzáciu podľa návrhu tohto zákona nie je ani na úrovni medziročnej inflácie. Ja viem, že otázka finančných prostriedkov a možnosti vlády vždy je komplikovaná otázka a je možné sa vyhovoriť na rôzne iné potreby, ale uvedomme si jednu vec, čo pre vás je známe, že finančné prostriedky, ktoré vláda má možnosť prerozdeliť v súčasnosti v budúcom rozpočtovom roku, je o 180 miliárd vyššia táto suma, ako to bola pred dvoma rokmi. A ak pri tejto možnostiach rast alebo nárast finančných prostriedkov určených na kompenzáciu a kompenzačné prostriedky nepredstavuje ani otázku inflačnej miery, tak je to vážna úvaha alebo vážny dôvod na zamyslenie.

    Teda, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, pani ministerka, pán podpredseda, toto sú dôvody nespokojnosti predstaviteľov organizácií. A toto je aj zdôvodnenie pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe pod č. 8, 10, 12, 14. Poprosím pani spravodajkyňa, aby ste zapísali, čo hovorím, lebo to čítam aj pre vás. Tak ešte raz. Ja som zdôvodňoval pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe tohto zákona pod č. 8, 10, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 23, 24, 25, 27. O týchto pozmeňujúcich návrhoch obsiahnutých v spoločnej správe žiadam jednak, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie a o každom návrhu prosím, aby sme hlasovali zvlášť s odporúčaním, samozrejme, ich prijať. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca spravodajkyňa Vaľová a pani poslankyňa Monika Gibalová. Je to všetko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem pekne. Ja by som reagovala na predrečníka. Samozrejme podľa článku ústavy, ktorý pán poslanec menoval, je čl. 20 – každý má právo vlastniť majetok. Potom menoval čl. 38 – ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. Rovnako čl. 39 – občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri starobe živiteľa. Každý, kto je v hmotnej núdzi má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.

    Ale do pozornosti by som pánu poslancovi dala § 51, ktorý hovorí. Domáhať sa práv uvedených v týchto článkoch, je tu viacero článkov, aj 35, 36, 37 čl. 4, 38, 42, 44 a 46 tejto ústavy, sa môžeme len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Čiže ja považujem, že tento zákon určite nejde v rozpore s ústavou a dodržiava Ústavu Slovenskej republiky.

    Takisto, pán kolega, tieto vaše pozmeňujúce návrhy som si zapísala, ale sú v spoločnej správe, takže mám o nich vedomosť a vyjmem ich na hlasovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem vám, pán poslanec, za váš príspevok, ktorého obsahom bola hlavne fundovaná komparácia s dohovorom. Verím, že tieto argumenty presvedčia pani ministerku a bude akceptovať aspoň tie pozmeňujúce návrhy, ktoré majú tendenciu zmeniť zásadný postoj k osobám so zdravotným postihnutím. To hovorím v mene svojom, ale aj v mene osôb so zdravotným postihnutím. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Nagy. Pani Sárközy, vy máte procedurálny návrh? Jasné. Takže teraz má slovo pán poslanec Nagy s reakciou na faktické poznámky.

  • Vážené kolegyne, ďakujem pekne za pripomienky. Pani spravodajkyňa, samozrejme, zrejme my sme v diskusii, čo sa týka súladu a súladnosti, to bol váš názor. No ja som predložil právny názor renomovanej právnej kancelárie, ale i môj názor. Samozrejme, máme právo a povinnosť rozhodnúť hlasovaním. A, napokon, ak by prešli, respektíve neprešli moje pozmeňujúce návrhy, tak ešte ďalej je možnosť postupovať na iných kompetentných fórach. Ďakujem aj pani poslankyni Gibalovej.

    Naozaj to, čo som ja predkladal a čo som zdôvodňoval, sú návrhy, ktoré pochádzajú z organizácií, ktoré zastupujú zdravotne postihnutých občanov a predpokladám, že budú práve preto, lebo vychádzajú z praxe, budú aj rešpektované.

    A napokon využijem ešte túto príležitosť, teda odpovede na vaše pripomienky, že ja chápem tento proces prijímania zákona tak, že predloha, ktorá ozaj v mnohých častiach je dobrá, je vlastne takým základným diskusným príspevkom k tomu, aby sme to mohli ešte vylepšiť.

    A, pani ministerka, predpokladám, že aj kolegyne a kolegovia z koaličných politických strán budú načúvať pozorne a budú mať rovnako snahu rešpektovať dobré návrhy, ako sme to rešpektovali my pri predkladaní svojich návrhov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vystúpenie pána Nagya bolo vystúpenie poslanca, ktorý sa do rozpravy prihlásil písomne. Teraz prosím, pani Sárközy sa bude hlásiť do rozpravy, keď dám tú možnosť, tak keby ste ju vymazali z tabule.

    Teraz, vážené kolegyne, sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pani Sárközy, registrujem pána predsedu Haleckého. Ešte niekto prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Sárközy, pripraví sa pán predseda výboru Halecký.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v rozprave k vládnemu návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

    Najprv zopár všeobecných poznámok. Pokračovala by som tam, kde prestal môj kolega z klubu pán poslanec Nagy. Ešte na začiatok by som chcela doplniť, on povedal takmer všetky body, ktoré si vyňal na osobitné hlasovanie. Ja by som k tomu dodala ešte bol 28, na ktorý pán predseda výboru zabudol.

    Keď sme vystupovali k tomuto návrhu zákona, či už pri prvom čítaní, alebo vo výbore, tak okrem iného sme upozorňovali na to, že okrem toho, že máme svoj vlastný názor, obhajujeme názor tých ľudí, ktorých sa tento zákon bezprostredne bude týkať. Ja som už aj vtedy povedala a nakoniec som si potom pozrela ešte raz internetovú stránku Úradu vlády, pretože tí občania, ktorí nás vyhľadali, hovorili o tom, že mali 19 zásadných pripomienok k tomuto návrhu zákona a z tých 19 zásadných pripomienok bola prijatá len 1. Keď som to ja povedala, tak pani ministerka mi na to odpovedala, že to nie je pravda, pretože tento návrh zákona do vlády išiel bez rozporu. Ja nie som sudkyňa, aby som rozhodla o tom, kto má pravdu. Pre mňa sú dôležití všetci občania alebo všetci voliči. A tobôž ako pre poslankyňu, ktorá pôsobí vo výbore pre sociálne veci a bývanie, ale aj pre poslankyňu, ktorá je poslankyňou Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja, pre mňa je dôležitá aj obhajoba menšiny a medzi tú menšinu občania so zdravotným postihnutím patria.

    Teraz, keď môj kolega, predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien vystúpil a myslím si, že nám tu povedal právnu analýzu aj svoj vlastný názor, a ten vlastný názor bol pre mňa o to väčší alebo prínosnejší, že tu prehovoril otec dievčaťa, ktoré je ťažko zdravotne postihnuté. Takže tie svoje veci, ktoré tu hovoril a obhajoval, hovoril z vlastnej praxe. A teraz som sa cítila asi tak ako včera, nie je to správne asi porovnávať, ale včera nás väčšina presviedčala o tom, že hybridné učebnice sú dobré pre deti aj pre rodičov, aj pre pedagógov, ktorí sa s týmito učebnicami dostávajú do styku, a teraz nás väčšina presvedčuje o tom, že tento zákon je dobrý pre tú menšinu. Je dobrý bez rozporu pre občanov so zdravotným postihnutím.

    Vo výbore pre sociálne veci a bývanie v tomto volebnom období, ak sa dobre pamätám, prvýkrát sa stalo to, čo sa stalo pri prerokovaní tohto návrhu zákona, pretože ja sa pamätám na predchádzajúce prerokovanie takýchto alebo podobných zákonov, keď boli vždy prítomní predstavitelia, ktorých sa to týkalo a v tomto volebnom období mi títo ľudia nejako v tom výbore chýbali. Teraz tam boli a povedali si svoje názory na tieto veci a mala som taký dojem, že vládna koaličná väčšina prvýkrát stála zoči-voči tým, ktorých sa tieto zákony týkajú a v niektorých pasážach to bolo pre nich nepríjemné, čo tí ľudia hovorili, lebo jedna skutočnosť je to, čo tu máme zo strany vlády a pani ministerky povedané, a druhá skutočnosť je tá, ktorú tam prezentovali ľudia.

    Bol tam napríklad otec dieťaťa, ktoré má cystickú fibrózu, ktorý hovoril úplne inak, ako som sa ja mohla dočítať na internetovej stránke ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, kde po stretnutí, keď sa predstavitelia ministerstva stretli s predstaviteľmi rodičov detí s cystickou fibrózou, ktorí neboli spokojní s tým, čo pre nich vláda pripravila, alebo s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli prijaté.

    Vo výbore sme sa okrem iného dopočuli aj o tom, aký je tento zákon dobrý, pretože hodinovú mzdu pre opatrovateľov zvyšuje z 55 korún na 75 korún. Áno, je to pozitívne, lenže predstavitelia občanov so zdravotným postihnutím na to reagovali asi v tom zmysle, pretože tento príspevok sa od roku 2004 nevalorizoval a keby sa brala do úvahy len inflácia, táto suma by už dnes mala byť, presne som si to zapísala, 81 korún 90 halierov.

    Nestáva sa často, aby v tomto volebnom období ľudia demonštrovali pred Úradom vlády. Pri tomto, keď bola predložená táto predloha alebo táto novela zákona ešte len v pripomienkovom konaní a potom následne pred rokovaním vlády, dvakrát predstavitelia občanov so zdravotným postihnutím demonštrovali pred Úradom vlády. Prvýkrát to bolo prekvapenie, pretože zrejme to nikto nečakal, pretože táto vláda v každej druhej vete hovorí o tom, aká je sociálne citlivá, a druhýkrát sa pokúšali ešte raz demonštrovať, keď už išlo do tuhého, keď už o tom vláda rokovala, pán premiér im odkázal, keď tu rozvinú transparenty pred Úradom vlády, tak nedostanú nič. Boli to tvrdé slová. Jeden môj známy sa spýtal, či náhodou môžu zdvihnúť barlu, ktorú držia v ruke nad hlavu, či im to bude povolené?

    Pán poslanec Nagy, pán predseda výboru tu hovoril svoje posledné zážitky v úvodzovkách o tom, ako sa nevedel dostať na ministerstve vnútra na lekárske ošetrenie s vozíčkom, sprevádzal svoju dcéru. Pamätáme sa na to, ak sa dobre pamätám, to bolo ešte v minulom volebnom období, keď sa prijímal zákon o bezbariérovom bývaní a ten zákon o tom, že všetky verejné budovy musia byť prístupné pre vozičkárov, tak niekoľko ľudí z médií si na jeden deň sadlo do vozíka a pokúsilo sa vžiť do situácie ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Títo ľudia sa nevedeli dostať do úradov, nevedeli sa dostať na ministerstvá a už nehovoriac o tom, že sa nevedeli dostať do divadiel a do kín. Oni vtedy spravili prieskum a zistili, že vo väčšine úradov aj vrátane samospráv, napríklad sociálne oddelenia sú na treťom poschodí bez toho, aby sa tam mohli dostať. Ja sa pamätám, ako sa nedostanú ľudia do úradov, ktorí sú na vozíku.

    A teraz hovorme kritiku do vlastných radov. Národná rada bezbariérový spôsob prístupu jednak do rokovacej sály aj do celej budovy vybavila v minulom volebnom období, keď sme tu mali jedného poslanca Petra Bódyho, ktorý bol na vozíku. Takže to sú veci, ktoré sú realitou a skutočnosťou.

    A teraz po týchto všeobecných poznámkach mi dovoľte predložiť pozmeňujúce návrhy. Tieto pozmeňujúce návrhy predkladám spolu s kolegyňou z výboru pre sociálne veci a bývanie s pani Monikou Gibalovou. Predkladáme ich spolu kvôli tomu, že tieto pozmeňujúce návrhy sme predložili aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Zvlášť som ich predložila ja, zvlášť pani kolegyňa, a pretože všetky tieto naše návrhy boli odmietnuté, tak nemáme inú možnosť, len predložiť to ešte raz tu.

    Ja sa dopredu ospravedlňujem, ale tých pozmeňujúcich návrhov je veľa, takže musíte mať trošičku trpezlivosť, pretože podľa rokovacieho poriadku ich musím prečítať všetky. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia.

    V čl. I. Po prvé. V § 14 ods. 4 sa za slová „podľa osobitného predpisu 10“ vkladajú slová „alebo je nevidiaca, alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV podľa osobitného predpisu.“

    Odôvodnenie. Podľa predloženého návrhu s prihliadnutím zmeniť prílohu č. 4, v zákone o sociálnych službách bude možné peňažný príspevok na opatrovanie poskytovať len osobám, ktoré opatrujú imobilné osoby alebo osoby, ktoré vyžadujú sústavný dohľad. Nevidiace a prakticky nevidiace, najmä staršie osoby so stupňom odkázanosti IV vyžadujú už opatrovanie vzhľadom na nemožnosť kontrolovať bežné činnosti zrakom, čo príloha č. IV napriek tomu, že bola doplnená a upravená i pre posudzovanie odkázanosti zrakovo postihnutých osôb dostatočne nemôže zohľadniť, pretože Bartelov index je koncipovaný a prioritne určený pre posudzovanie odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby osôb s telesným postihnutím.

    Po druhé, § 14 ods. 6 písm. c) znie: „Zvládnuť z dôvodu ťažko zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobrasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti z ťažkého stupňa, cystickej fibrózy alebo ťažkej poruchy sfinkterov.“

    Odôvodnenie. Cystická fibróza je geneticky podmienené multiorgánové ochorenie postihujúce sinobronchopulmonálny systém, pankreas, črevo, pečeň, metabolizmus, reprodukčné orgány, kostný systém, sekundárne aj srdcovocievny systém svojimi prejavmi spôsobuje, že fyzická osoba s cystickou fibrózou nie je schopná zvládnuť z dôvodu zdravotného postihnutia prepravu vo vozidle hromadnej dopravy a v prostriedkoch železničnej dopravy najmä z dôvodov. Sú to jednak záchvaty kašľa s vykašliavaním patogénov do okolia, vykašliavanie hnisavých hlienov vzbudzujúce odpor u spolucestujúcich, záchvaty dušnosti pre funkčné pľúcne poruchy, akútne črevné a tráviace problémy bez možnosti prerušenia prepravy, nadmerné potenie bez možnosti prezlečenia sú neriešiteľné situácie v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy pre osoby s cystickou fibrózou a znižujú ich dôstojnosť.

    Dôležité je uvedomiť si, že ide prevažne o deti, adolescentov a mladých ľudí, priemerný vek je 19 rokov, teraz sa dožívajú, pár ľudí z nich má 21 až 23 rokov. Doteraz sme sa stretávali len s deckami, ktorí sa musia prepravovať do školského zariadenia, zamestnania, do cystickofibrického centra, na Slovensku sú v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach, na kultúrne a športové podujatia.

    Odkázanosť osoby s cystickou fibrózou na individuálnu prepravu umožní jej začlenenie do spoločnosti a zlepší kvalitu jej života. Ak táto podmienka nie je splnená, osoba musí byť hospitalizovaná, tým vyčlenená na určité obdobie zo svojho aktívneho života.

    Po tretie. V 18 ods. 19 písm. d) sa na konci textu pripájajú tieto slová „alebo jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 105-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu“.

    Odôvodnenie. Nesúhlasíme s tým, aby sa do hodnoty majetku nezahrnovalo len to osobné motorové vozidlo, ktoré fyzická osoba používa na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. Navrhujeme, aby sa do majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nezahrnovalo osobné motorové vozidlo do hodnoty cca 550-tisíc Sk, i keď fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je odkázaná na individuálnu prepravu.

    Osobné motorové vozidlo je významným prostriedkom kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia aj pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré nie sú uznané za odkázané na individuálnu prepravu. Jeho používanie znižuje zvýšenú úroveň ich fyzickej a psychickej záťaže a časovej náročnosti spôsobenú zdravotným postihnutím pri premiestňovaní sa samostatne, s asistentom, s rodinným príslušníkom alebo inou osobou. Znižuje záťaž rodiny spôsobenú zmenou deľby práce a zvýšenou potrebou a časovou náročnosťou pomoci členov rodiny pri realizácii mnohých každodenných aktivít a pri vybavovaní rôznych úradných, rodinných i osobných záležitostí. Osobné motorové vozidlo do tejto hodnoty nie je považované za luxus pre osoby bez zdravotného postihnutia, a tým skôr nemôže byť považované za luxus pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a trestať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v prípade jeho vlastnenia odňatím príspevkov na kompenzáciu.

    Po štvrté. V § 21 ods. 3 znie: „Do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje denná pobytová sociálna služba alebo týždenná pobytová sociálna služba. Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školského zariadenia a školské zariadenie je mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb alebo mimo priestorov zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sprevádzanie do zamestnania, respektíve na spoločenské aktivity mimo tohto zariadenia.

    Odôvodnenie tohto bodu. Aj osoby umiestnené v celoročnom zariadení majú právo sa zamestnať a právo individuálnej účasti na spoločenskom živote podľa vlastného výberu a má im byť poskytnutá pomoc porovnateľná s pomocou poskytovanou osobám žijúcich v rodinách alebo samostatne. Myslíme si, že aj pre človeka, ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, je potrebné zabezpečiť možnosť osobnej asistencie pri jeho aktivitách a potrebách, ktoré nie je možné pokryť pomocou personálu zariadenia, v ktorom je umiestnený.

    Po piate. V § 21 ods. 4 sa vypúšťajú slová „ a vykonáva zamestnanie alebo“. Odôvodnenie. Oproti súčasnému stavu dochádza k zásadnej zmene v zozname činností, ktoré môže vykonávať osobitný asistent pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím – vyradenie pomoci pri pracovných a vzdelávacích aktivitách. Ide o zmenu, s ktorou nie je možné v žiadnom prípade súhlasiť. Podľa dôvodovej správy asistencia na pracovné účely môže a má byť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím zabezpečená prostredníctvom pracovného asistenta. Hovorí sa o tom v zákone o službách v zamestnanosti. Pracovný asistent vyhovuje prevažne zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú na jednom pracovisku alebo v chránenej dielni viac zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí sú na jeho pomoc odkázaní. I výška príspevku sa odvíja okrem iného od počtu zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorým počas práce poskytuje asistenciu. Poskytovanie pomoci pri pracovných aktivitách pracovným asistentom sa ukazuje ako problematické až neriešiteľné, ak zamestnávateľ zamestnáva len jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím. Zamestnanec so zdravotným postihnutím obvykle nepotrebuje pomoc pracovného asistenta počas celej pracovnej doby, prípadne ho potrebuje len nárazovo, napríklad v prípade, že zamestnanec si vyžaduje cestovanie. V takomto prípade, pokiaľ sa zamestnávateľ vôbec rozhodne pre pracovného asistenta, musí jeho funkciu spojiť s vykonávaním iných činnosti, čo je už komplikácia. Domácku prácu môže zamestnanec s ťažkým zdravotným postihnutím bez problémov vykonávať za pomoci osobného asistenta. Po zrušení tejto možnosti bude musieť zamestnanie ukončiť, pretože ak zamestnávateľ hromadne zamestnáva na domácku prácu viac osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, nebude každému z nich zabezpečovať pracovného asistenta. Preto v takýchto prípadoch ako efektívnejšia sa ukázala pomoc osobného asistenta pri pracovných aktivitách, ktorého si zamestnanec so zdravotným postihnutím alebo samostatne zárobkovo činná osoba sám riadi podľa svojich individuálnych potrieb. Zamestnanec so zdravotným postihnutím tým nezaťažuje svojho zamestnávateľa a má väčšiu šancu na získanie individuálneho pracovného miesta.

    Považujeme preto za úplne opodstatnenú alternatívnu existenciu dvoch nástrojov, ktoré podporujú pracovnú aktivitu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože každý z nich je vhodný pre inú situáciu. Chápeme síce námietku nevhodnosti financovania pomoci pri pracovných aktivitách v dvoch systémoch, ale nepovažujeme za natoľko opodstatnenú a závažnú, aby sa kvôli tomu zrušil systém, ktorý sa v praxi osvedčil. Prioritou by mala byť podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím, nie systém, ktorému sa táto podpora poskytuje.

    Sústavným problémom bude vykazovanie hodín osobnej asistencie a pracovnej asistencie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť, pretože na rozdiel od zamestnancov nemá a ani nemôže mať samostatná zárobková činná osoba stanovenú presnú pracovnú dobu.

    Po šieste. V § 22 ods. 2 druhá veta znie: „Po dovŕšení 65. roku veku môžu tento príspevok poskytovať, len ak bola fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podľa vydaného posudku odkázaná na osobnú asistenciu pred dovŕšením 65. rokov veku.“

    Odôvodnenie. Navrhujeme, aby podmienkou pre možnosť poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu po dovŕšení 65. roku veku nebola skutočnosť, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím poberala tento príspevok pred dovŕšením tohto veku, ale skutočnosť, že podľa vydaného posudku bola odkázaná na osobnú asistenciu. Umožní sa tým poberať peňažný príspevok na osobnú asistenciu po dovŕšení 65. roku veku osobám, ktoré mali síce priznané hodiny osobnej asistencie, ale pre prekročenie hranice príjmu im bola výplata peňažného príspevku zastavená a pomoc inej fyzickej osoby si hradili z vlastných prostriedkov. Po ukončení pracovnej činnosti im poklesnú príjmy, pomoc inej fyzickej osoby si už nemôžu uhrádzať z vlastných prostriedkov a nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu im nevznikne, pretože pred dovŕšením 65. roku veku napriek odkázanosti na osobnú asistenciu peňažný príspevok nemohli poberať.

    Po siedme. V § 22 ods. 4 sa vypúšťa prvá veta. Odôvodnenie také isté, ako bude pri bode 10.

    Po ôsme. V § 22 sa vypúšťa ods. 5 a 6. Doterajšie odseky 7 až 15 sa označujú ako odseky 5 až 13. Odôvodnenie bude také isté ako pri bode 10.

    Po deviate. V § 22 ods. 9 sa slovo „trojnásobok“ nahrádza slovom „štvornásobok“, slovo „trojnásobku“ nahrádza slovom „štvornásobku“ a slovo „trojnásobkom“ nahrádza slovom „štvornásobkom“.

    Odôvodnenie. Žiadame, aby pri poskytovaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu bola hranica príjmu, po dosiahnutí ktorej sa tento príspevok kráti, zvýšená z trojnásobku na štvornásobok životného minima. Spôsob stanovenia príjmu je diskriminačný voči osobám, ktoré sa posudzujú samostatne.

    V rámci MPK sme preto navrhovali, aby sa v prípade nároku na výplaty príspevku na osobnú asistenciu príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím neskúmal. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny s týmto návrhom nesúhlasilo. Hranica príjmu trojnásobok životného minima v návrhu zostala nezmenená napriek tomu, že v rámci prípravy zákona sa uvažovalo s jej zvýšením na štyri- až päťnásobok životného minima. Teraz navrhujú štvornásobok.

    Ak osobná asistencia má podporovať aktívnych občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, práve tí najaktívnejší a najschopnejší ju nemôžu využívať, respektíve si ju musia uhrádzať z vlastných príjmov, pretože po dosiahnutí príjmu presahujúcom sumu trojnásobku životného minima, ktorý je v súčasnosti 16 170 Sk, sa im príspevok na osobnú asistenciu začína príslušne krátiť podľa dosiahnutého príjmu až na 0. Treba si uvedomiť, že sumu 16 170 Sk prekročí poberateľ invalidného dôchodku, ktorý sa posudzuje samostatne už pri príjme zo zárobkovej činnosti blížiacom sa výške minimálnej mzdy.

    Po desiate. V § 23 ods. 5 sa vypúšťa tretia veta.

    Teraz odôvodňujem aj body 7, 8 a 10. Vylúčenie rodinných príslušníkov z vykonávania osobnej asistencie obmedzia zdravotne ťažko postihnutého človeka v slobodnom rozhodovaní a vo výbere podľa vlastného záujmu a pretože je diskriminovaný určitý okruh ľudí, vykonáva danú činnosť na základe príbuzenského vzťahu. Žiadame preto zrušiť vylúčenie rodinných príslušníkov z osobnej asistencie a umožniť, aby si občan mohol zvoliť za osobného asistenta rodinného príslušníka, aby osobnú asistenciu mohol vykonávať aj rodinný príslušník bez obmedzenia kritériami celkovej potreby 3 650, respektíve limitom pre rodinného príslušníka 1 460 hodín, pretože existuje mnoho situácií, kde nie je prítomnosť cudzej osoby vhodná, napríklad pri pobyte v kúpeľoch, vybavovanie finančných a majetkových záležitostí, pri niektorých návštevách zdravotníckych zariadení, v intímnej hygiene a podobne.

    Po jedenáste. V § 24 ods. 3 znie: „Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky a peňažný príspevok na úpravy pomôcky možno poskytnúť, len ak sa pomôcka neposkytuje a ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia s výnimkou druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka, druhého načúvacieho aparátu alebo druhého inhalačného prístroja. Druhý mechanický vozík a druhý jednoduchý kočík alebo druhý špeciálne upravený kočík.“

    Odôvodnenie. Cystická fibróza je charakteristická tvorbou veľmi hustého hlienu v pľúcach a v tráviacom trakte. Hustý hlien pľúca upcháva a je živnou pôdou pre baktérie, pretože osoba s cystickou fibrózou trpí opakovanými infekciami dýchacích ciest. Postupne sa tu tvoria nenapraviteľné zmeny, ktoré spôsobujú predčasnú smrť. Odstrániť hlieny v pľúcach sa dajú len špeciálnymi fyzioterapeutickými postupmi po inhalácii mukolytík, ktoré musí osoba s cystickou fybrózou vykonať viackrát denne po celý život. Po očiste pľúc nasleduje ešte inhalácia antibiotík. Inhalačný prístroj je pomôcka, ktorá pomáha odstraňovať hustý hlien z pľúc, uľahčuje dýchanie, minimalizuje záchvaty kašľa, predlžuje život osobe s cystickou fibrózou, umožňuje jej začleniť sa do spoločnosti.

    Zákon, ktorého cieľom je podpora začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti by to mal umožniť aj 416 osobám, z toho je 211 detí a 205 dospelých postihnutých cystickou fibrózou. Takže hovoríme o počte 416 osôb.

    Po dvanáste. V § 29 ods. 4 znie: „Do zoznamu pomôcok nemožno zaradiť pomôcku, ktorá svojím účelom a charakterom je porovnateľná s pomôckou uvedenou v zozname zdravotníckych pomôcok, ktoré sú poskytované na základe verejného zdravotného poistenia s výnimkou druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka, druhého načúvacieho aparátu alebo druhého inhalačného prístroja.“ Odôvodnenie je podobné, ako bolo v bode 4 a vyššie.

    Po trináste. V § 32 ods. 4 znie: „Peňažný príspevok na opravu pomôcky možno poskytnúť na opravu pomôcky, ktorá sa neposkytuje, ani nepožičiava na základe verejného zdravotného postihnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Peňažný príspevok na úpravu pomôcky možno poskytnúť len na opravu druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka, druhého načúvacieho aparátu alebo druhého inhalačného prístroja, na ktorý bol poskytnutý peňažný príspevok na kúpu pomôcky alebo na opravu mechanického vozíka, alebo elektrického vozíka, ktorý fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím získala darom alebo kúpou.“ Odôvodnenie je rovnaké, ako bolo v bode 6 vyššie.

    Po štrnáste. V § 37 ods. 3 prvá veta znie: „Za úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa považujú zmeny, ktorými sa upravuje existujúce zariadenie v byte, v rodinnom dome alebo v garáži a vybudovanie novej kúpeľne a splachovacieho WC v rodinnom dome, ak sa tieto v dome nenachádzajú.“ Odôvodnenie.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Poprosím všetkým, ktorí si v sále potrebujú niečo povedať iné ako to, čo sa týka tohto zákona, aby to urobili mimo sály. Ďakujem pekne.

  • Navrhuje sa, aby príspevok na úpravu rodinného domu bolo možné poskytnúť aj na novú kúpeľňu a splachovacie WC, ak sa v rodinnom dome nenachádzajú. Sú to výnimočné prípady, ale v niektorých oblastiach Slovenskej republiky ešte stále bývajú zdravotne ťažko postihnutí ľudia, hlavne vo vyššom veku v domoch, ktoré nespĺňajú všeobecne uznávaný štandard. Pokiaľ sa v takýchto životných podmienkach nachádza zdravotne ťažko postihnutý človek, dostáva sa z hygienickej stránky do takmer veľmi neriešiteľnej zložitej situácie. V týchto prípadoch je potrebné urobiť výnimku zo zásady poskytovania príspevkov na existujúce zariadenie.

    Po pätnáste. V § 38 ods. 7, ktorý znie: „Peňažný príspevok na zvýšené výdavky nemožno poskytnúť, ak príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyšší ako trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom s výnimkou peňažného príspevku na zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne a obuvi, ako aj príspevku na zvýšené výdavky súvisiace s prevádzkou osobného motorového vozidla.“

    Odôvodnenie. Nie je dôvod, aby zdravotne ťažko postihnutému človeku, ktorému sa poskytuje pobytová celoročná sociálna služba, boli odoprené všetky príspevky na zvýšené výdavky, prípadne diétneho stravovania, to odôvodnenie zabezpečenie stravovania v zariadení, ale v prípade ošatenia a obuvi tieto nie sú financované zariadením, takže nie je dôvod na odopieranie príspevku. Požiadavka na príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s prevádzkou osobného motorového vozidla súvisí s požiadavkou umožniť zodpovedajúcu mobilitu ľuďom odkázaným na individuálnu dopravu aj pri ich aktivitách mimo zariadenia sociálnych služieb.

    Po šestnáste. V § 39 ods. 2 znie: „Účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť, pri úkonoch dodržiavania liečebného režimu a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.“

    Odôvodnenie. Nie všetci rodičia detí s diagnózou cystická fibróza majú zdravotnícke vzdelanie. Sú školení a vedia poskytnúť svojim deťom aj odbornú pomoc. Ak by v tomto ustanovení chýbala špecifikácia pri úkonoch dodržiavania liečebného režimu, museli by rodičia takto postihnutého dieťaťa pri každom odbornom úkone navštíviť lekára a vyhľadať odbornú pomoc.

    Po sedemnáste. Paragraf 40 ods. 7 znie: „Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne vo výške dvojnásobku životného minima pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mesačne vo výške dvaapolnásobku životného minima pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje inak.“

    Odôvodnenie. Peňažný príspevok je odmenou za náročnú, zodpovednú a časovo neohraničenú prácu opatrovateľa. Je preto nemysliteľné, aby bola výška príspevku na opatrovanie pod hranicou minimálnej mzdy. Minimálna mzda vyjadruje odmenu za prácu najnižšej náročnosti, čo opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby nie je. Od jeho zavedenia do legislatívnej praxe v roku 2001 nebol tento príspevok zvyšovaný. V súčasnosti je nutné upraviť výšku príspevku na opatrovanie aktuálne životným nákladom a potrebou opatrovateľa, ktoré sa od roku 2001 nezvýšili.

    Teraz už počúvam zo strany koaličných poslancov, že ale už sa to nezvyšovalo od roku 2001. Prečo teraz? No práve preto, že v budúcoročnom štátnom rozpočte je o 180 miliárd korún viac, ako to bolo v roku 2006.

    Pani ministerka, môžete vystúpiť v rozprave a povedať svoj názor a obhájiť si ten svoj názor. Tak potom zrejme nebude v budúcoročnom rozpočte o 162 miliárd korún viac.

    Po osemnáste. V § 44 sa vypúšťajú odseky 10 až 12. Doterajšie odseky 13 až 24 sa označia ako odseky 10 až 21. Pokojne jej povedzte, čo má povedať pri vystúpení, aby to vedela, ja počkám, mám trpezlivosť, takže... Ale bolo by jednoduchšie, keby ste to povedali vy. Keď ste to nevedeli vysvetliť tým, ktorých sa to týka, tak pokúste presvedčiť poslancov, ktorí za to budú hlasovať.

    Odôvodnenie. Už súčasný systém krátenia o 50 % dôchodku poškodzuje uvedených opatrovateľov. Navrhovaná fixná suma vo výške 46,38 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom a 61,22 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím túto nerovnosť len potvrdzuje. Dokonca ešte zhoršuje postavenie opatrovateľov s nízkymi dôchodkami, pretože pri navrhovanej sume bude ich príspevok nižší ako v súčasnosti.

    Ak má napríklad opatrovateľ dôchodok 6-tisíc korún, v súčasnosti dostáva príspevok za opatrovanie vo výške 3-tisíc korún, podľa novo navrhovanej úpravy to bude len 2 500 korún. Akékoľvek krátenie, respektíve stanovenie nižšej sumy príspevku všetkých opatrovateľov je preto nenáležité. Do úvahy prichádzajú dôchodcovia v porovnaní s osobami v produktívnom veku, iba zníženie príspevkov je možné odviesť do poisťovne.

    Vypustenie odseku 11 vyplýva zo zdôvodnenia uvedeného v predchádzajúcom odseku. Nie je opodstatnené ani krátenie príspevku na opatrovanie podľa odseku 12 z toho dôvodu, že príjem opatrovaného prevyšuje 1,3-násobok životného minima.

    Príjem opatrovaného navyše s takou nízko položenou hranicou by nemal byť dôvodom krátenia príspevku pre opatrovateľa. Príspevok na opatrovanie by mal odrážať cenu starostlivosti a prácu opatrovateľa a príjem opatrovaného by naň nemal mať vplyv.

    Po devätnáste. Paragraf 50 písm. c) sa pred slovo „koordinuje“ vkladajú slová „metodicky riadi a“.

    Odôvodnenie. Žiadame, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny malo právo metodicky usmerňovať prácu ústredia úradov práce. Prax ukázala, že bez tohto usmernenia nie je možné zaistiť jednotnú aplikáciu zákona v praxi. Napriek tomu, že pri priznávaní viacerých peňažných príspevkov sú stanovené presné pravidlá, čím je posilnená objektivita i pri ich priznávaní, peňažné príspevky na kompenzáciu sú fakultatívnymi dávkami a pri jednorazových peňažných príspevkoch, napríklad na kúpu pomôcky, na kúpu osobného motorového vozidla do značnej miery priznanie či nepriznanie závisí od subjektívneho posúdenia sociálneho pracovníka. Metodické usmerňovanie ústredia a úradov práce zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny by tento subjektívny prístup do značnej miery obmedzoval a zavádzal by jednotnú aplikáciu zákona.

    Po dvadsiate. Paragraf 63 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo sa tejto prípravy zúčastňuje, alebo sa tejto prípravy začne zúčastňovať“.

    Odôvodnenie. Lekársku posudkovú činnosť bude podľa návrhu môcť vykonávať aj lekár prípravy na vykonávanie posudkovej činnosti alebo dokonca aj pred začatím takejto prípravy. Je nevyhnutné, aby posudkovú činnosť vykonávali len lekári s ukončenou príslušnou kvalifikáciou posudkového lekára. Ide o komplexné posudzovanie závažnej zdravotnej skutočnosti, ktoré majú často výrazne negatívny dopad na sociálnu situáciu zdravotne postihnutej osoby a ovplyvňujú možnosti občana získať sociálnu podporu na jej kompenzáciu, a tým aj jeho právo udržať si tým morálnu kvalitu života. S týmto pozmeňujúcim návrhom maximálne a úplne súhlasím, pretože je to tak. Bola by som nerada, keby posudkovú činnosť mohol robiť lekár tak zrejme už s atestáciou prvého stupňa, ktorý vyjde zo školy bez náležitej praxe.

    Po dvadsiate prvé. V § 6 ods. 4 znie: „Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať podľa zákona určeného od 1. januára 2009 aj fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá bola podľa vydaného posudku odkázaná na osobnú asistenciu podľa zákona určeného do 31. decembra 2008.“ Odôvodnenie. Je také isté, ako bolo v § 22 ods. 2.

    Po dvadsiate druhé. V prílohe č. 4 v bode 20 sa za slovo „premiestňovanie“ vkladajú slová „a pomoc“.

    Odôvodnenie. Domnievame sa, že pomoc v činnostiach, ako sú pracovné, vzdelávacie, občianske, rodinné a voľnočasové aktivity by mala byť poskytovaná počas trvania celej aktivity nielen na jej čas súvisiaci s prepravou a premiestňovaním.

    Podľa dôvodovej správy počas trvania aktivity sa u fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zohľadnia činnosti, ako je pomoc pri obliekaní alebo pomoc pri osobnej hygiene, možný čas trvania týchto činností, ale nemôže pokryť celý čas trvania aktivity. Často bude organizačne prakticky nemožné zabezpečiť pomoc asistenta na úkony uznávania podľa tejto prílohy a bude pri aktivitách mimo bydliska obmedzená len na úkony podľa tejto prílohy bez nevyhnutnej čakacej doby. Takto zavedený systém sa stane zdrojom konfliktu medzi osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a jej asistentom a medzi osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a dávkovým pracovníkom odboru sociálnych vecí a prekážkou efektívneho využívania osobnej asistencie.

    Pomoc pri vzdelávacích aktivitách potrebujú niektorí žiaci základných škôl s ťažkým zdravotným postihnutým nielen v triede, kde by mal túto pomoc zabezpečovať asistent učiteľa, ale i mimo vyučovania, napríklad v prípade nevidiacich integrovaných vzdelávaných žiakov je potrebná pomoc pri sprístupňovaní učebníc do vhodného formátu. Logicky by to mal síce zabezpečovať školský systém, ale školský zákon takúto povinnosť a zodpovednosť žiadnemu subjektu neuložil. U študentov stredných a vysokých škôl je táto pomoc ešte výraznejšia, pretože sa nevydávajú žiadne špeciálne učebnice, ktoré by mohli študenti eventuálne využiť.

    Zachovať v rámci osobnej asistencie pomoc pri vzdelávacích aktivitách je toto nevyhnutné, inak celú ťarchu pomoci pre vzdelávanie opäť prenesieme na rodičov. Preto žiadame zachovať súčasný právny stav, keď je možné osobnú asistenciu využívať i pri pracovných aktivitách u osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a počas celej doby trvania aktivít uvedených v bode 20 v prílohe č. 4.

    A posledný môj pozmeňujúci návrh príloha č. 6 sa za bod III vkladá bod IV, ktoré znie: „Cystická fibróza s pľúcnymi prejavmi alebo gastrointestinálnymi prejavmi.“

    Odôvodnenie. Z dôvodu porušenej regulácie iontovej výmeny dochádza k rôznorodým kožným problémom. Nezaradenie samostatného bodu 4 by pacienti s cystickou fibrózou napriek svojim zdravotným problémom nemuseli splniť vyššie uvedený alebo navrhovaný limit.

    To boli moje pozmeňujúce návrhy a teraz vás ešte prosím o spôsob hlasovania. Žiadam osobitne hlasovať o bode 2, 5, 6, 10, 19, 20, 21 a o ostatných mojich pozmeňujúcich návrhoch spolu. Nie, to sú z pozmeňujúcich návrhov. To boli moje pozmeňujúce návrhy. Vo svojom úvodnom prejave som povedala, čo si o tomto zákone myslím, čo si myslím o týchto pozmeňujúcich návrhoch.

    Pani ministerka, ja mám informácie jednak z médií, informácie z rokovania výboru a informácie od ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí. Tí hovoria niečo iné, vy tvrdíte niečo iné. Ja by som bola rada, keby ste nám dali možnosť a vystúpili by ste možnože historicky prvýkrát v rozprave a povedali by ste nám, ktorá strana má pravdu.

    Ešte raz zdôrazňujem, ja nie som tu na to, aby som súdila vás alebo súdila tých ľudí, ktorí nás vyhľadali, aby sme podali tieto pozmeňujúce návrhy. Ale ja sa viem prikloniť na jednu alebo na druhú stranu len vtedy, keď to v rozprave náležite vysvetlíte. Ja nie som zvedavá na vysvetlenie koaličného poslanca, pretože on hovorí tiež len svoj názor. Ja potrebujem názor predkladateľa tohto zákona.

    Ďakujem pekne a ctené snemovňu prosím o to, aby za pozmeňujúce návrhy hlasovala. Ja som si tieto pozmeňujúce návrhy osvojila, ale sú tu pozmeňujúce návrhy ľudí, ktorých sa to bytostne týka, ktorí dennodenne žijú s týmito problémami. Nie je ich veľa, sú v menšine, ale sú odkázaní na našu pomoc. Bez našej pomoci, bez pomoci väčšiny títo ľudia sa nemôžu začleniť do každodenného života. Ďakujem za vašu pozornosť a za trpezlivosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne v rozprave sa prihlásila pani poslankyňa Ľubica Rošková ako jediná s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo dávam pani poslankyni Ľubici Roškovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja by som chcela, pani poslankyňa, zareagovať len na jednu časť, kde ste spomínali, že v prílohe č. 4 v zozname činnosti na účely určenia rozsahu potrebnej asistencie nedostatočne sa rieši problematika nevidiacich. A ja keď čítam túto predlohu, ktorú mám pred sebou, tak sú tu vymenované činnosti a špecifikované práve pre nevidiacich, a to pomoc nevidiacemu rodičovi nevidiaceho dieťaťa, ale aj vidiaceho dieťaťa, ktorí nie sú schopní pre svoje zrakové postihnutie primerane zvládnuť a majú problémy pri priestorovej orientácii či v ďalších akciách, ktoré im život prináša. Ďalej je tu predčítanie textu, a ak sa zamyslíme nad týmito ďalšími aktivitami, tak zákon aj príloha umožňuje aj využitie iných možností, ktoré nám v tejto oblasti zákon umožňuje. Ja len toľko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Reagovať bude pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za faktickú pripomienku pani poslankyni Roškovej. Ešte raz zdôrazňujem, ja nie som tu preto, aby som rozhodovala o tom, ktorá strana má pravdu. Ja som teraz tlmočila názor tých, ktorých sa to týka. Bola by som rada, keby pani ministerka nie v záverečnom slove, ale v rozprave vysvetlila, na ktorú stranu sa mám prikloniť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Haleckému sa o slovo do rozpravy prihlásila spravodajkyňa v súlade s § 27. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, no, ja by som očakávala omnoho pozitívnejší názor práve na tento zákon. A poviem prečo. Vždy hovoríte, že porovnávame s vašou vládou naše vládnutie alebo naše zákony, ktoré predkladáme. Samozrejme. Pretože, ak chceme dospieť k nejakému záveru, musíme veci fakticky porovnať.

    V predchádzajúcom období osem rokov vašej vlády, všetky zmeny ste mohli urobiť, momentálne, čo tu pani Sárközy predniesla aj pani Gibalová, ale vy ste to neurobili, pretože v roku 2004 novelou o sociálnom poistení v zákone č. 195/1998 Z. z. v časti kompenzácie ste znížili výrazne okruh ľudí, ktorým bol priznaný štatút občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

    Áno, pani kolegyňa, kolegovia, aj preto by som očakávala omnoho pozitívnejší prístup k tomuto zákonu. Znížili ste násobky životného minima, pre ktorých bolo možné poskytnúť kompenzácie, znížili ste valorizáciu príspevkov, sprísnili ste podmienky pre poberanie príspevkov na kúpu motorového vozidla a takisto ste zaviedli systém znižovania príspevkov na opatrovanie.

    Tak ja sa pýtam, samozrejme, musíme sa porovnávať a musíme sa odraziť od toho, čo ste urobili vy v bývalom období a aby sme porovnali zmeny, ktoré my dneska prinášame a ktoré budú mať aj za následok dopad na štátny rozpočet. Čiže opätovne opravujeme to, čo ste pokazili, a pritom ešte navyše dávame ďalšie ustanovenia.

    Samozrejme, vyjadrila by som sa aj k výboru, pretože v tom výbore som bola. Vážim si ľudí, ktorí tam prišli, a vážim si aj ľudí, ktorí sa starajú o zdravotne postihnutých, o svoje deti a o svojich príbuzných, a sú to aj ľudia, ktorí tam prišli, ktorí majú doma príbuzných na ochorenie cystickej fibrózy.

    Chcela som povedať a budem tlmočiť slová pána štátneho tajomníka, ktorý sa stretol s týmito ľuďmi, mal s nimi dvojhodinové rokovanie, ale možno mi to potvrdí aj pán kolega Halecký vo svojom ďalšom príspevku. Keďže sa dohodli na všetkom, čo títo ľudia s cystickou fibrózou potrebujú, dohodli sa na nejakom ustanovení, ktoré bude v tomto zákone. Vzápätí títo občania poslali úplne iný návrh, s ktorým prišli do výboru sociálnych vecí.

    Takisto by som chcela povedať, že mali záujem, aby dostali druhý prenosný inhalátor, čo, samozrejme, nepopierame, ale povedzme si pravdu, je to zdravotná pomôcka. Nie je to pomôcka, ktorá by mala byť zaradená v tomto zákone, ale je to zdravotná pomôcka, preto sme jasne týmto ľuďom povedali, že túto zdravotnú pomôcku si musia ísť vyrokovať s ministerstvom zdravotníctva.

    Takisto, pani poslankyňa, veľmi dobre viete, pani poslankyňa Sárközy, my nemôžeme robiť pozitívnu diskrimináciu pre pacientov len s cystickou fibrózou v tomto zákone. Zákon o kompenzáciách sa týka všetkých telesne postihnutých. Pred chvíľou ju obhajoval váš kolega pán Nagy, že nemôžeme ani pozitívne diskriminovať, pred chvíľou nám tu citoval z ústavy. Tak na jednej strane rozprávate, že tento zákon má nejaké diskriminačné prvky pozitívne a na druhej strane vy uvádzate, že chcete len pre pacientov cystickej fibrózy určité výhody. Musíte sa na tomto dohodnúť.

    Takisto nemáte zhodu v opozícii v tom, koľko miliárd máme v štátnom rozpočte v prebytku, či je to 136 miliárd, ideme s vyšším rozpočtom, alebo 180, lebo pán kolega Mikloš hovorí, že je to 136 miliárd, pani kolegyňa Sárközy hovorí, že už je to 180 miliárd. Vážení, dohodnite sa na tom, pretože je to veľmi dôležité, ale pre nás je dôležité hlavne to, že ideme s vyšším rozpočtom, že neprivatizujeme, že šetríme a že tieto prostriedky dáme práve na sociálne účely. Rovnako (hlas z pléna), neokrikujte ma, kolega, dajú vám slovo, nech sa páči, máte možnosť faktickej poznámky.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďalej by som vás poprosila, pani kolegyňa, kým prejdem aj k určitým bodom. Nebudem všetky menovať, pretože v sociálnom výbore všetky vaše, neokrikujte ma, pán predsedajúci, prosím vás, urobte nápravu, nech ma pani Sárközy a kolegovia neokrikujú.

  • Hlas v sále.

  • Poprosím všetkých v rokovacej sále, aby rešpektovali vystúpenie pani poslankyne v rozprave. Nech sa páči a poprosím aj vás, pani poslankyňa, skúsme k veci. Dobre? Skúsme k veci a zachovajme dôstojnosť tohto...

  • Pani kolegyňa, ak vy máte problémy v maďarčine, ja sa vám nevysmievam, ale ja rozprávam po slovensky a hovorím o podstate slova. Pre mňa sú podstatné veci, ktoré hovorím. Áno.

    Ja chápem, že vás rozčuľujú moje slová, pretože sú pravdivé, a keďže nemáte argumenty, tak sa zaoberáte takýmito, doslova poviem prkotinami, ale v poriadku.

    Rovnako, kým sa vrátim k veciam, ktoré ste predložili do sociálneho výboru a ktoré sme vám zdôvodnili, prečo neboli prijaté, nebudem ich všetky menovať, pretože vaše pozmeňujúce návrhy sú veľmi rozsiahle, takže sa vrátim aj k niektorým.

    Veľmi rada by som vás ešte poprosila, pretože ste vo svojom prejave opäť vložili premiérovi tejto Slovenskej republiky slová, ktoré v živote nepovedal, ako ste mu ich vložili pri minimálnej mzde. Ja sa vás pýtam, pani kolegyňa, či vy ste boli, alebo či ste sa vôbec stretli s telesne postihnutými, ktorí štrajkovali a ktorí demonštrovali pred Úradom vlády? Pretože ste tam spomínali, že pán premiér im odkázal, čo je nehorázne klamstvo, že im odkázal, postihnutým, že ak vytiahnu transparenty, že im nič nedá.

    Pani kolegyňa, ja som si teraz nalistovala aj to, čo písali denníky, mám to tu, pozrela som si. Dokonca ani jeden denník sa takto nevyjadril, tak neviem, kto vám to povedal. Vy ste tam vôbec neboli a odkiaľ si dovolíte čerpať takéto slová. Tak keď ste povedali „a“, že to povedal a že vám to povedal známy, tak povedzte aj „b“ aký známy. Tak to sú bežné klamstvá, ktoré v tejto snemovni zaznievajú. Samozrejme. Ja som si čítala, teraz si pozrite, pán Janiš, pán Janiš, buďte taký láskavý, dajte faktickú poznámku a nevykrikujte.

    Všetci sa zapájate do mojej..., tak buďte takí láskaví, reagujte. Chcete stále, aby sme otvorili rozpravu, nech sa páči, reagujte. Nie. Ja som si to prečítala v novinách SME pred chvíľočkou a pozrela som si to aj v ostatných iných ustanoveniach, kde bolo jasne napísané, „vraj nechce premiér transparenty“. Vraj nechce. Deň predtým, ako sa mala konať druhá demonštrácia sa vozičkári s premiérom dohodli na určitých veciach alebo na veciach, ktoré budú v tomto zákone. A až to mám interpretovať, tak to tam bolo jasne napísané, že premiér im povedal, že keďže sa dohodli deň predtým na Úrade vlády, je zbytočné vyťahovať transparenty na budúci deň na demonštrácii, ktorú nechceli odvolať. Opätovne opakujem. Boli rokovania s pánom premiérom, boli rokovania na ministerstve práce s pánom štátnym tajomníkom a dokonca aj ja som sa osobne zúčastnila rokovaní, keď pani ministerka mala týchto telesne postihnutých ľudí na ministerstve práce.

    Bol tam jeden problém, vážení kolegovia, kolegyne, a ten problém znamenal, že títo telesne postihnutí nevedeli určiť svoju reprezentatívnosť. Zúčastnili sa tam viaceré organizácie, ktoré mali na jeden bod oveľa viac vecí alebo oveľa viac riešení. Čiže tie riešenia boli rôzne. A práve preto, že tá reprezentatívnosť tam nebola, tak tieto riešenia boli rôzne a práve tieto riešenia my sme zapracovali tak, ako sa nám zdali najlepšie a najpozitívnejšie pre túto skupinu ľudí.

    Takže by som poprosila nabudúce, aby sme nevkladali slová premiérovi, ktoré v živote nepovedal a neprinášali do tejto snemovne. Ďakujem pekne a teraz sa vrátim k týmto vašim pozmeňujúcim návrhom, ale prečítam iba niektoré, lebo myslím si, že nie je namieste, aby som tu všetky teraz čítala, lebo by to bola možno opäť hodina, ale všetky boli uvedené vo výbore, kde výbor jasne konštatoval, z akých dôvodov, niektoré som už hovorila ohľadom cystickej fibrózy, z akých dôvodov tieto neboli prijaté.

    Vrátim sa napríklad pri kritériách odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom doplniť aj ochorenie cystická fibróza. Nemožno súhlasiť. Druhy zdravotného postihnutia sú vymenované len príkladmo. Posudkový lekár vždy individuálne posudzuje aj iné druhy zdravotného postihnutia na tieto účely. Nemôžeme zaviesť iba jedno ochorenie. Veď je to zase pozitívna diskriminácia.

    Nepovažovať za majetok osobné motorové vozidlo fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím aj v prípade, ak ho táto osoba nevyužíva na individuálnu prepravu. Nemožno súhlasiť v prípade, ak by bolo osobné motorové vozidlo považované za bežné vybavenie. Pominul by dôvod pre poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.

    Ďalšia. Rozšírenie možnosti poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu klientov v celoročných pobytových zariadeniach aj o sprevádzanie do zamestnania a na rôzne spoločenské aktivity mimo zariadenia. Zase nemožno súhlasiť. Fyzickým osobám ZŤP, ktoré sú aktívne a vedia si organizovať svoj život a prostredníctvom osobnej asistencie zabezpečiť pomoc inej fyzickej osoby by nemali byť poskytnuté celoročné pobytové sociálne služby. Veď to vyplýva absolútne z logiky, ale iné typy služieb.

    A snáď ešte jedno. Nepodmieňovať poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla vykonávaním pracovných alebo študijných aktivít, alebo navštevovaním zariadenia sociálnych služieb. Rovnako nemožno súhlasiť.

    Cieľom poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla je motivovať fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím k pravidelným integračným aktivitám, a tým fyzickým osobám, ktoré nemajú tieto aktivity je možné poskytnúť iné nástroje na prepravu, peňažný príspevok na prepravu, peňažný príspevok na kompenzáciu, zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, prepravná služba.

    A ja by som bola veľmi rada ešte, ak by sme tak povedali, že každý má právo, aj pani ministerka sa má právo vyjadriť vtedy, keď to uzná za vhodné a myslím si, že sa dostatočne vyjadrí a pani kolegyňu Sárközy by som ešte poprosila, keď teda bola by taká dobrá, keby nám povedala, kedy sa vlastne s tými vozičkármi stretla a kedy počula, čo povedal premiér. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej sa prihlásili pani poslankyňa Mária Sabolová, pán poslanec Zsolt Simon a pani poslankyňa Klára Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo dávam pani poslankyni Márii Sabolovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len kratučko chcem zareagovať na začiatok vystúpenia pani poslankyne Vaľovej, a to je tých pripomienok zástupcov detí s cystickou fibrózou.

    Pani poslankyňa, na rozdiel od vás veľmi dlho a dlhodobo sledujem a poznám situáciu týchto rodín, týchto detí a aj ich predstaviteľov, ktorí zastupujú túto skupinu ľudí a ani mačný mak vám neverím, že predložili iné návrhy a požiadavky na rokovaní s pani ministerkou alebo s pánom predsedom výboru, ako ich potom dali poslancom, pretože o ich požiadavkách viem od začiatku skôr, ako na tie rokovania prišli. Boli vďační za to, že boli prijatí na úrovni, aby mohli prísť rokovať, ale boli veľmi sklamaní z toho, že vôbec ste nepochopili ich problémy a o tieto svoje požiadavky sa snažia už veľmi dlho. Sú to ľudia, ktorých deti a občania, ktorí sú postihnutí týmto syndrómom, sú to ľudia, na ktorých to nie je vidieť, a preto sa nám mnohým zdá, že to nepotrebujú, ale je to veľmi náročný život. A kto v tomto parlamente sedí, vie, že sme sa im pokúšali pomôcť aj zo strany zdravotnej starostlivosti, ale myslím, že teraz je najväčší balík sociálnych zákonov, v ktorom by sme tejto skupine ľudí mali pomôcť.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, dovoľte, aby som zareagoval na vaše horlivé vystúpenie na obhajobu pána premiéra pri jeho správaní, čestnosti a pravdovravnosti. Z osobnej skúsenosti, bohužiaľ, musím povedať, že človek, ktorého obhajujete, nemá problém nehovoriť pravdu pred súdom Slovenskej republiky, alebo nehovoriť pravdu občanom tejto krajiny verejne pred obrazovkami. Takéhoto človeka obhajujete? Takýmto spôsobom vystupujete a bránite premiéra tejto krajiny? Treba sa nad tým zamyslieť, aký je to skutočný človek.

  • Poslednou s faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No, ja som predložila pozmeňujúce návrhy, odôvodnila som ich, v pokoji som povedala svoj návrh, myslím si, že každý poslanec má na to právo a zrazu počúvam tu oduševnené a horlivé vysvetľovanie z druhej strany a asi som udrela na tú strunu, na ktorú nie ste zvyknutá alebo pripravená.

    Povedali ste okrem iného aj to, že výbor jasne konštatoval, pani poslankyňa, koaličná väčšina vo výbore konštatovala, že pozmeňujúce návrhy, ktoré prostredníctvom opozičných poslancov podali tí, ktorých sa tento zákon bytostne týka, vás nezaujíma, pretože za ne ste nehlasovali. Takže vyjadrujme sa tu tak, ako to je.

    A mám taký dojem, že v tejto snemovni sa šíri nejaká epidémia, pretože koaličná väčšina chce poslancov Strany maďarskej koalície zavolať na koberec, máme im vysvetľovať, čo sme, kde boli, čo robili a teraz ste išli o krok ďalej. Chcete ma predvolať na koberec vy, aby som vám vysvetlila, kedy, s kým a ako som sa stretla. Či sa vám to páči, či nie, či v minulom volebnom období, či v tomto pravidelne sa stretávam s ľuďmi s ťažkým zdravotným postihnutím. Takisto sa pravidelne stretávam s ľuďmi, ktorí okrem toho majú aj zdravotné problémy. Nebolo mi to problém stretávať sa s nimi minule ani teraz.

    A už len na dôvažok tá posledná veta. Pani poslankyňa, no, nemyslite si, že ma vy vôbec niekedy vyprovokujete. To snáď nie.

  • Reagovať na faktické poznámky chce pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Najprv by som zareagovala na pani poslankyňu Sabolovú. Samozrejme, pani poslankyňa, bolo nám jasne vysvetlené, čo je to cystická fibróza. My sa s tým stotožňujeme, ale hovoríme, že v tomto zákone nemôžeme vymedziť len pozitívnu diskrimináciu. A takisto viem, že Klub cystickej fibrózy existuje 14 rokov a títo ľudia nám povedali, že prvýkrát prišli do takéhoto výboru a prvýkrát sa snažili, nieže prvýkrát, aj predtým chodili, ale prvýkrát v takomto zložení a vlastne boli vo výbore a snažili sa práve tieto veci, že keď chodili predtým, tak sa nezúčastňovali nikdy výboru, až teraz.

    Čiže my sme sa snažili im vyjsť v ústrety, tak ako sa to len dalo, alebo ako to bolo možné, ale myslím, že pán kolega Halecký povie, ako štátny tajomník mali rokovanie a na čom sa dohodli a nechám to na pána Haleckého, pretože so štátnym tajomník si určite viac vymieňajú svoje názory.

    Čo sa týka pána Zsolta Simona, no, viete, prekvapujete ma. Ja nesedím na súdoch, neviem, o akých súdoch rozprávate, lebo vy stále poviete aj s kolegyňou Sárközy a a nepoviete b. To je tak, ako by ja som povedala, že pán Zsolt klame, ale nepoviem v čom. Čiže to isté vy ste povedali, že pán Robert Fico klame na nejakom súde. No, ja na žiadnom súde som s pánom Ficom nebola, a ak by klamal, tak by ho určite súd odsúdil za tieto slová, ak by klamal. Takže nebudem sa k tomu vyjadrovať, čo sa týka pána premiéra. Pánu premiérovi dôverujem. Myslím si, že túto krajinu vedie dobre, a myslím si, že o tom svedčí aj to, že ľudia mu dôverujú, čo vlastne hovorí prieskum verejnej mienky.

    A čo sa týka pani kolegyne Kláry Sárközy, no, nikoho na koberec nevoláme, nikoho neprovokujeme. My len chceme, že ak niekto povie, že to tak bolo, a niekto niečo povedal, aby nám vysvetlil, kde to povedal, pretože potom je to zavádzanie. A nikoho nemienim rozčuľovať. A, pani kolegyňa, ja vždy takto horlivo pracujem. Mohli ste si všimnúť aj vo výbore, všade, pretože mňa baví práca poslanca. Mňa práca baví vôbec, čo sa týka sociálnej politiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Jozefovi Haleckému, ktorý je prihlásený ako posledný do rozpravy k tomuto návrhu zákona, chcem informovať členov poslaneckého grémia.

    Pán predseda parlamentu na 11.00 hodinu zvoláva poslanecké grémium. Čiže pred tým, ako bude hlasovanie, o 11.00 hodine zasadne poslanecké grémium. Poprosím všetkých, ktorí sú tu a nemajú tu svojich zástupcov z grémia, nech im to láskavo oznámia. O 11.00 hodine je zasadnutie poslaneckého grémia.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, chcem len vzhľadom na časový faktor v stručnosti zhodnotiť zákon, ktorý, ako vidím, je vystavený dosť zaujímavej diskusii v tomto čase. A chcem povedať niekoľko charakteristík, ktoré ja považujem za správne, aby sme ho mohli hodnotiť ako primeraný tejto dobe požiadavkám ťažko zdravotne postihnutých, ale aj finančným možnostiam, ktoré sú vyčlenené pre jeho aplikáciu.

    Myslím si, že príspevky pre ťažko zdravotne postihnuté osoby nikdy nebudú poskytované v takom rozsahu a v takej výške, aby uspokojili všetkých a uspokojili v takom meradle, akoby bola požiadavka týchto postihnutých. Vyplýva to aj zo subjektívnosti zdravotného stavu. Vnímanie týchto zdravotných ťažkostí je rôzne. Tieto zdravotné ťažkosti a následky sa prejavujú v rôznych intermitentných, často akútne veľmi zvýraznených stavoch tak, že osobná naliehavosť je vysoká a je pravda a treba to priznať, že často to postihuje ťažko postihnuté osoby na ich finančnom statuse, rodinnom, spoločenskom a podobne.

    Avšak napriek tomu v tomto zákone o príspevkoch na kompenzáciu ťažko zdravotne postihnutých nie je možné nevidieť, že dáva dosť výrazný priestor pre staršie osoby, hlavne v štádiu odkázanosti, a čo sa týka potreby poskytovania týchto služieb v rodinnom prostredí, čo je požiadavka aj pri starostlivosti o deti, o staršie osoby, myslím si, že v primeranom rozsahu takisto prispieva.

    Boli kritizované niektoré príspevky, že sú nízke, alebo mohli byť vyššie. Ja si myslím, že sú primerané, aj keď je oprávnená požiadavka, že každý si myslí, že by mohli byť dvojnásobné až trojnásobné, individuálne, ale je tu dokonca zabezpečená aj určitá ich valorizácia. Chcem zdôrazniť, že za pozitívum považujem aj tú stránku formálnu, to znamená, že vzory dokumentácie sú priložené v tomto zákone, to znamená, že bude aj jednotný charakter vyplňovania, posudzovania a hodnotenia zdravotného stavu.

    Napriek tomu chcem poukázať na dva faktory, ktoré myslím si, že v budúcnosti bude potrebné zohľadniť pri aplikácii tohto zákona a zákonov, ktoré sú podobného charakteru, a to je spoluúčasť ministerstva zdravotníctva a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Vidíme už len v tom, že ide o zdravotný stav, o jeho posudzovanie lekármi a hlavne o poskytovanie často ústavnej a ambulantnej služby pre ťažko postihnuté osoby. Vidíme, že v zdravotníctve sa v budúcnosti budú uvoľňovať lôžka, budú možnože znižovať lôžka a rušiť niektoré menšie nemocnice a práve by tam bol priestor na skvalitnenie a na rozšírenie služieb či už ambulantného, alebo ústavného charakteru pre ťažko postihnuté osoby.

    V mnohých krajinách, ako viete, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny je spojené, je to jednotné ministerstvo, kde vzhľadom aj na legislatívu, ale aj na kompetencie, čo sa týka financií, ale aj personálnych otázok zamestnanosti je to riešenie jednoduchšie a rýchlejšie.

    Vidím priestor aj na to, aby sa rozšírila aj účasť samosprávy hlavne pri kontrole tohto zákona a poskytovaní peňažných príspevkov, lebo z vlastných skúseností, ale zaiste aj zo skúseností viacerých vás je evidentné, že v individuálnych, alebo možno niekedy aj v širších prípadoch je zneužívanie mnohých príspevkov hlavne na kúpu motorového vozidla, úpravu bytu, ale aj ďalších, takže tam by práve prispelo, aby obce, mestá, starostovia, príslušné komisie vedeli tohto občana posúdiť, zhodnotiť a pri kontrolných vyšetreniach rozhodnúť.

    Ako som spomínal, pri určovaní statusu ťažko postihnutej osoby je zvlášť ťažké rozhodovať hlavne pri vnútorných chorobách, pretože v mnohých prípadoch, alebo dokonca vo väčšine prípadov je dosť ťažké vidieť do vnútra človeka a posúdiť správne jeho funkčný stav. Vyplýva to z toho, že za pokojových podmienok, keď ten pacient je posudzovaný či už v komisii, alebo v ambulantnej, alebo aj v lôžkovej expertíznej činnosti, pacient je bez ťažkostí. Stačia niektoré menšie úkony, ako napríklad u pacientov s chorobami srdca a ciev a pacient sa prejaví zmodraním pier, ťažkou dýchavicou, čo situáciu značne potom objasňuje.

    Chcem poukázať, že na drobnosti možno. Pri lekárskej posudkovej činnosti je nevyhnutné, aby vždy bol prítomný pacient. Sú ojedinelé prípady, že sa posudzuje bez pacienta a potom to vyvoláva súdne spory alebo zaiste, že to hneď podmieňuje zo strany posudzovaného ako neobjektivitu. Pritom je potrebné aj tu zdôrazniť, že sú podľa tohto zákona možnosti, aby v určitých prípadoch posudkový lekár sociálneho zabezpečenia posúdil zdravotný stav pacienta aj bez jeho prítomnosti, čo mnohí nevedia a potom to považujú za ignoranciu a za svojvoľné posudzovanie zdravotného stavu.

    Chcem upozorniť aj na nelekársku sociálnu posudkovú činnosť sociálnymi pracovníkmi, pretože oni často vytvárajú ten stav objektívnosti a stav správneho rozhodovania o tých príspevkoch väčšieho rangu. Hlavne v poslednom čase boli medializované situácie, že po štátne sociálne dávky chodia osoby, skupiny osôb na drahých autách a tak ďalej, čo zaiste, že tie autá nie sú ich, sú iba prepožičané, ale vzbudzuje to v širokej verejnosti trošku nedôveru. Preto aj nelekárska sociálna posudková činnosť je dôležitá a v mnohých prípadoch rozhodujúca.

    Ku konkrétnemu jednému prípadu chcel by som zaujať stanovisko, že myslím, aj z povahy tohto zákona vyplýva, že rozširuje, zvyšuje príspevky na kompenzáciu, ale myslím si, že aj funkčný stav jednotlivých chorobných jednotiek posudzuje priaznivejšie pre posudzovaného. Avšak v jednom prípade, v kardiologickom prípade pri vysokom krvnom tlaku a pri ochoreniach srdca a ciev sú tu posudkové kritériá, ktoré je dosť ťažko si predstaviť, pretože napríklad eječná frakcia ľavej komory pre 4. stupeň funkčného postihnutia je 25 %. To znamená, ejekčná frakcia, že srdce vyvrhne pri jednom jednorazovom vzťahu 25 % krvi, normálne 60 % a vieme, že 20- až 25-percentné funkčné zhodnotenie srdca na základe ejekčnej frakcie je už stav, ktorý je pripravovaný na transplantáciu srdca. Takže toto štádium je dosť tvrdé, ale zaiste, že ukáže prax a nasledujúce roky, aby sa to vedelo potom správne rozhodnúť.

    Vzhľadom na to, že sa blíži 11.00 hodina, chcem len povedať, že je to zákon, by som povedal, zložitý na posudzovanie. Každý môže vydať, každý môže rozšíriť, a tak ako boli avizované skupiny pacientov, ktoré aj navštívili sociálny výbor vo svojich individuálnych prípadoch a možnože aj pri celkovom posudzovaní majú pravdu, avšak splniť ich v celom rozsahu a v celom rozsahu ich požiadaviek niekedy je dosť problematické, aj keď predpokladám, že tá tendencia v nasledujúcich rokoch bude. Preto, ako som už povedal, tento zákon považujem za prínosný, dobrý, pretože je presne kvantifikovaný čo do financií, čo do funkčného stavu, takže je veľmi dobre aplikovateľný v praxi a odporúčam, aby bol prijatý. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Halecký bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa nehlási nikto. Konštatujem, že sa nehlási do rozpravy ani pani ministerka, ani pani spravodajkyňa. Do rozpravy, pani ministerka, alebo do záverečného slova? Takže v tejto chvíli vyhlasujem rozpravu za skončenú a o slovo sa prihlásila pani ministerka ako navrhovateľka zákona v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť, že predložený návrh zákona nadväzuje na súčasne platný systém kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý je účinný od roku 1999. Ja len pripomeniem to, čo som povedala v úvodnom slove, že pri porovnávaní slovenského systému pomoci občanom s ťažkým zdravotným postihnutím so systémami iných európskych krajín je možné skutočne konštatovať, že ide o kvalitný a štandardný systém, a preto v tomto zákone nie sú navrhnuté žiadne systémové zásadné zmeny. Sú navrhnuté zmeny, ktoré sa týkajú napríklad zvýšenia príspevku na osobnú asistenciu, ktoré ja považujem teda za veľmi dôležité a na ktorých sme sa so zdravotne postihnutými občanmi dohodli.

    Ďalšia vec. Je to valorizácia všetkých príspevkov, pretože príspevky sú postavené v percentách viazaných na životné minimum a každým zvýšením životného minima sa budú zvyšovať aj tieto príspevky. Taktiež sme zagarantovali pri príspevku za opatrovanie minimálne zostatok, ktorý musí vlastne a ktorý každý opatrovateľ dostane.

    Ja by som v tejto chvíli pripomenula ešte ďalšiu vec, že pokiaľ ide o asistentov, nielenže zvyšujeme príspevok na osobnú asistenciu, ale sme zabezpečili aj poistenie, ktoré bude štát platiť za asistentov.

    Pripomínam, že tento zákon nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, nie je v rozpore s Občianskym zákonníkom, nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami a ďalšími medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zdôrazním, že pripomínať a domáhať sa práv uvedených v článku a konkrétne budem hovoriť aj o čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky v nadväznosti na ods. 1 čl. 51 sa možno dožadovať len v medziach zákona.

    Ja tu položím takú rečnícku otázku, a to, ak súčasný systém kompenzácií, ktorý je platný a bude, predpokladám, platný do 31. 12. tohto roku nie je v rozpore s ústavou, nie je v rozpore s Občianskym zákonníkom, ako môže byť v rozpore tento zákon.

    V tejto súvislosti ešte poviem ďalšiu vec. Tak ako uviedla pani poslankyňa Vaľová, jednoznačne v roku 2004 tento parlament pod vedením vtedajšej koalície, súčasnej opozície odsúhlasil novelu zákona a táto novela ušetrila 1,5 miliardy a priniesla zúženie okruhu osôb so zdravotným postihnutím, keď zrušila možnosť spočítavania viacerých druhov zdravotného postihnutia, napríklad ak z jedného zdravotného postihnutia bolo uznaných 40 % miery funkčnej poruchy, z druhého 20 % a ľudia, ktorí boli takto postihnutí, často mali oveľa väčšie, ťažšie sociálne dôsledky ako tí, ktorí mali len 50-percentnú mieru funkčnej poruchy.

    Ďalej v tejto súvislosti pripomeniem, že práve vtedy v tomto období bolo zavedené krátenie príspevku za opatrovanie, ktoré bolo určené vo výške teda 6-tisíc, 8-tisíc korún, keď išlo o dve osoby. Čiže poprosím skutočne, aby už konečne sme začali seriózne zvažovať, čo je pre a čo nie je proti a čo je v súlade s právom a čo je v prospech zdravotne postihnutých občanov. V tejto súvislosti by som pripomenula, že sme sa opakovane stretli so zástupcami zdravotne postihnutých občanov a skutočne nebolo možné dosiahnuť konsenzus, pretože je to niekoľko skupín a každá skupina požadovala niečo iné. Mala som možnosť stretnúť sa aj so zástupcami zdravotne postihnutých za účasti pána premiéra, a preto si myslím, že vkladať do úst slová, ktoré tu boli vypovedané premiérovi, je skutočne minimálne neprijateľné. Ja by som bola zvedavá, kto sa predtým z premiérov stretol so zástupcami občanov so zdravotným postihnutím.

    A ešte, napokon, by som rada odpovedala na otázku pána poslanca Nagya, pretože sa venujeme aj dohovoru o právach zdravotne postihnutých. Je novo konštituovaná rada pre občanov, ktorú bude viesť a bol schválený podpredseda vlády pán doktor Čaplovič. Sekretariát sa v tejto chvíli konštituuje, pretože okrem Rady pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím bola zriadená aj Rada pre seniorov a bude spoločný sekretariát pre tieto obidve rady a v nadväznosti na predchádzajúce rokovania ešte zasadnutia starej rady vlády pre zdravotne postihnutých boli prijaté určité opatrenia, ktoré sa týkajú programu a tento program sa v súčasnosti pripravuje a inovuje a týka sa nielen rezortu práce, samozrejme, ďalších rezortov a veľmi dôležitý je rezort zdravotníctva a školstva, aby aj tieto skutočne nielen na papieri dali formálne opatrenia, ktoré v praxi nie sú premietané do legislatívnych úprav. My sme, predpokladám, že je to zhruba asi mesiac, vyhodnotili a prerokovali vo vláde správu o prijatých opatreniach, teda v národnom programe, dá sa povedať vo vzťahu zdravotne postihnutých občanov a bolo konštatované, že množstvo úloh nebolo splnených za uplynulé obdobie. Čiže ideme aktivovať a pripraviť také opatrenia, ktoré budú aktívne a uložiť veľmi prísne a dôsledne sledovať kontrolu a zodpovednosť príslušných rezortov za jednotlivé úlohy. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa pani spravodajkyne, či chce využiť právo záverečného slova? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem teraz 10-minútovú prestávku.

    Na 11.00 hodinu zvolal predseda parlamentu poslanecké grémium. Prosím všetkých členov grémia, aby sa dostavili do miestnosti, kde sa schádza poslanecké grémium. Desaťminútová prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 10.54 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.23 hodine.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať po skončení rokovania poslaneckého grémia. Poprosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste sa vrátili do rokovacej sály.

    Pán poslanec Mikloš, máte procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, podávam návrh, aby Národná rada prijala uznesenie, v ktorom požiada vládu Slovenskej republiky, aby do 14 dní predložila Národnej rade správu o aktuálnych opatreniach na ochranu pred dôsledkami svetovej finančnej krízy a na zabezpečenie budúcej konkurencieschopnosti a udržateľného ekonomického rastu na Slovensku. Tento návrh odôvodňujem nasledovne.

    Svetová finančná kríza už dolieha aj na slovenskú ekonomiku. Ohrozené sú najmä pracovné miesta v strojárstve, automobilovom priemysle, odevnom a textilnom priemysle, stavebníctve, ale aj v iných odvetviach. Pribúdajú nové a ďalšie dôkazy o vplyve krízy na slovenskú ekonomiku, pričom reakcia vlády je nedostatočná. Vláda by mala prijímať aktívne opatrenia na minimalizáciu negatívnych dopadov krízy a mala by o týchto opatreniach informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, to bol návrh čí? Váš osobný? Klubov? Keď tak ktorých? Procedurálny návrh váš osobný, áno? Zapnite pána poslanca. Len aby sme vedeli.

  • Verím, že to bol procedurálny návrh, proti ktorému nepredpokladám, že by hlasoval ktorýkoľvek poslanec alebo ktorýkoľvek poslanecký klub, keďže situácia je taká, aká je...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, zákon o rokovacom poriadku, nič viac, nič menej. Musíte formulovať, ako, na základe čoho predkladáte návrh na zmenu programu. Nič viac, nič menej sa, v mene ktorých klubov ste podávali návrh?

  • Myslím, že som to formuloval. Predpokladám, že v mene všetkých poslaneckých klubov.

  • Ruch v sále.

  • Takže, pán poslanec, tri kluby, keď vám dajú súhlas, tak (hlasy v sále)... Máte? Mohli by ste vymenovať, pán poslanec, tie kluby, na základe ktorých?

  • Predpokladám, že aspoň opozičné kluby sa za to postavia.

  • Hlasy a ruch v sále.

  • Pán poslanec, odporúčam naštudovať zákon o rokovacom poriadku (potlesk a smiech v sále), pripraviť si návrhy a potom postupovať. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať. Keďže nemáte súhlas troch poslaneckých klubov, nemôžete dávať návrh počas priebehu schôdze na zmenu programu. Mohli ste požiadať, pán poslanec, čudujem sa vám, ale verím, že tam nie sú kamery, tak vám to nestálo za to. Bavili sme sa teraz v grémiu práve o programe, takže, ak ste to mysleli vážne, mohol váš predseda klubu predniesť takýto návrh.

    Dobre. Dámy a páni, budeme pokračovať. Ešte predtým, ako budeme hlasovať, vás chcem informovať o výsledkoch stretnutia poslaneckého grémia, ktoré...

    Pani poslankyňa Vaľová ešte.

  • Pán predseda, ja by som chcela dať procedurálny návrh ako spravodajkyňa. Poprosiť, aby sme o peňažných príspevkoch a kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia hlasovali o 17.00 hodine.

  • Čiže ako spravodajkyňa žiadate?

  • Dobre. Budeme hlasovať o 17.00 hodine o tomto návrhu.

    Takže dovoľte, aby som vás krátko informoval o výsledkoch stretnutia poslaneckého grémia, kde sme hlavne preberali ďalší priebeh a zmeny v programe. Vaši predsedovia klubov vás budú informovať o dohodách.

    Budeme pokračovať hlasovaním teraz o dvoch prerokovaných bodoch programu, keďže pani poslankyňa a spravodajkyňa dala návrh, aby sme jedno hlasovanie presunuli na 17.00 hodinu. Poobede budeme hlasovať o 17.00 hodine. Zajtra viete, že sa uskutoční v Martine slávnostný program v súvislosti s 90. výročím prijatia Martinskej deklarácie. Poprosím potom ešte pána predsedu výboru pre kultúru a médiá, aby sme spresnili záležitosti. V programe schôdze budeme pokračovať v piatok ráno o 9.00 hodine dohodnutým bodom – vystúpením informácie od pána podpredsedu vlády Dušana Čaploviča a bude vám rozdaný program, keďže budeme pokračovať aj budúci týždeň. Dúfam, že sa nám podarí už tento harmonogram, ak všetko pôjde podľa našich predstáv, naplniť.

    Toľko k výsledkom stretnutia grémia a teraz poprosím pána poslanca Imre Andruskó, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, je to tlač 816. Poprosím chvíľočku.

    Kolegyne, kolegovia, ideme hlasovať.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo sedem poslancov, ale nebol podaný iný návrh, tak odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že prerokuje návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho v druhom čítaní.

    Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 75 za, 23 proti, 34 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem všetkým poslancom. Vážený pán predseda, keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 94 za, 15 proti, 21 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Vestenický uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (tlač 734).

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dámy a páni, v rozprave k tlači 734 nevystúpil nikto. Preto prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy, tak ako ho máte pred sebou v tlači 734a s odporúčaním výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

    Ďalej pán spravodajca.

  • Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru dať návrh podľa § 84 písm. b), aby sa tretie čítanie za týchto okolností konalo ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto využiť možnosť? Nie. Vyhlasujem... Pán poslanec Faič. Nie. To je omyl. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu ako o celku. Odporúčanie je, pán spravodajca?

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti obrany v súvislosti so zavedením meny euro.

    Vzhľadom na to, že pani spravodajkyňa pani poslankyňa Vaľová požiadala o hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorý má tlač 733 až o 17.00 hodine, odhlasovali sme všetky prerokované body. Vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní 11.40 hodine.

    Pán poslanec Korba.

  • Členovia výboru na kontrolu Národného bezpečnostného úradu máme schôdzu 12.10 hodine na Západnej terase. Ďakujem.

  • Ja len si dovolím pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že o 12.00 hodine máme zasadnutie. Ďakujem.

  • Takisto poprosím členov výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o 12.00 hodine v zasadačke. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Čiže vyhlasujem krátku prestávku. Budeme pokračovať 11.40 hodine.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní. Poprosím pani ministerku pani Vierku Tomanovú, aby zaujala svoje miesto a budeme v druhom čítaní rokovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 o sociálnom poistení. Je to tlač 732. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 732a.

    Nech sa páči, pani ministerka, odôvodnite návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, poslanci, vládnym návrhom zákona sa navrhuje novelizovať štyri zákony, a to zákon o sociálnom poistení, zákon o starobnom dôchodkovom sporení, zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

    V zákone o sociálnom poistení sa navrhujú nasledovné zmeny. Rozširuje sa osobný rozsah povinného dôchodkového poistenia o fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodím mesačne a za ktorú bude poistné platiť štát. Predlžuje sa lehota na podanie prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o novonarodené dieťa z 15 na 45 dní. Na účely určenia sumy dôchodkových dávok sa navrhuje z rozhodujúceho obdobia vylúčiť obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod a obdobia poberania invalidného dôchodku, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

    Ustanovuje sa nové obdobie dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok v závislosti od veku poistenca s tým, že potrebné obdobie dôchodkového poistenia sa bude sledovať v celom období dôchodkového poistenia získaného pred vznikom invalidity. Navrhuje sa zvyšovanie dôchodkových dávok a úrazových dávok od 1. januára príslušného kalendárneho roka. Zvyšuje sa suma dôchodkov priznaných pred 1. októbrom 1988. Navrhuje sa úprava osobitnej valorizácie, ktorou sa zvyšovali dôchodkové dávky a úrazové dávky v rokoch 2005 a 2006, a to v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhuje sa vyplácanie úrazovej renty a pozostalostnej renty, na ktoré boli prekvalifikované náhrady za stratu na zárobku a náhrady nákladov na výživu pozostalých vo výške 100 %.

    V zákone o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhujú tieto zmeny. Navrhuje sa úprava pravidiel investovania v starobnom dôchodkovom sporení a pravidiel porovnávania výnosnosti jednotlivých dôchodkových fondov, ktorá spočíva najmä v prehodnotení limitov a obmedzení pre nakladanie s majetkom dôchodkových fondov a v prehodnotení pravidiel rozloženia rizika.

    Navrhuje sa nová úprava používanie ratingu pri investičnej činnosti v dôchodkových fondoch a uplatnenie zníženia odplaty poskytovanej za správu majetku v prípadoch, ak je v majetkoch dôchodkového fondu zverený do správy. Upravujú sa lehoty na vstup do systému starobného dôchodkového sporenia, zavádza sa možnosť pre občanov, na ktorých prejdú, respektíve ktorí zdedia úspory po zomretých sporiteľoch uložiť si tieto prostriedky na vlastný osobný účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Navrhuje sa skrátenie obdobia potrebného na prestup sporiteľa do ďalšej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

    V zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení sa navrhujú zmeny úpravy smerujúce k posilneniu postavenia doplnkového dôchodkového sporenia v dôchodkovom systéme v Slovenskej republike, a to liberalizácia investovania, ktorá podstatným spôsobom mení pravidlá investičnej činnosti oproti tým, ktoré platili doteraz a ktoré boli rovnaké ako v systéme starobného dôchodkového sporenia.

    Navrhuje sa rozšírenie finančných nástrojov, uvoľnenie niektorých obmedzení a limitov v súlade s postavením doplnkových dôchodkových fondov ako fondov s dobrovoľnou účasťou. Súčasne sa navrhuje zaviesť doplnkovú dôchodkovú jednotku z dôb do zabezpečenia prehľadnosti hospodárenia jednotlivých doplnkových dôchodkových fondov a plnohodnotnej informovanosti účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia o hodnote ich majetku uloženého v doplnkovom dôchodkovom fonde.

    V zákone o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa navrhujú zmeny a doplnenia, ktoré súvisia so zmenou a doplnením zákona o sociálnom poistení, najmä zjednotenie právnej úpravy nároku na materské zo všeobecným systémom sociálneho poistenia, osobitné zvyšovanie výsluhových dôchodkov, na ktoré boli prekvalifikované dôchodky priznané zo všeobecného dôchodkového systému. Osobitné riešenie dôchodkov vyplácaných orgánmi sociálneho zabezpečenia ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbrojených síl, ktorých suma bola určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 z upraveného priemerného mesačného zárobku 3-tisíc korún. Tieto dôchodky sa navrhuje zvýšiť rovnako ako starobné dôchodky zo všeobecného systému sociálneho poistenia o pevne určenú sumu. Ďakujem. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pán spravodajca, pán poslanec Madej nás bude informovať o priebehu prerokovania.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1005 zo 16. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory, ktoré návrh zákona prerokovali, navrhli pozmeňujúce návrhy, celkovo 13 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a na základe stanovísk vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča uvedený vládny návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča o 13 návrhoch uvedených v spoločnej časti tejto spoločnej správy hlasovať spoločne so stanoviskom gestorského výboru s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu poslanca Národnej rady Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a, po prvé, informovanie Národnej rady o výsledkoch rokovania výborov a odôvodnenie návrhu a stanoviska gestorského výboru, predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 192 z 21. októbra 2008.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomné prihlášky mám za klub Kresťanskodemokratického hnutia od pána poslanca Brocku, potom ďalej písomne sú prihlásení páni poslanci Zoltán Horváth, Iveta Radičová, Ivan Štefanec, Monika Gibalová a pán poslanec Pavol Frešo. Ako prvý teraz za... Pán poslanec, chcete, alebo, no, poďte, nech sa páči. Využijeme ešte tých šesť minút.

  • Pán predseda, veľmi rád. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, dámy a páni, dovoľte vyjadriť sa k novele zákona o sociálnom poistení v takých iných súvislostiach. S pozmeňujúcimi návrhmi k tomuto návrhu vystúpi v rozprave moja kolegyňa Monika Gibalová.

    Dámy a páni, tento zákon, pôvodne ohlasovaný pani ministerkou ako veľká novela, nie je veľkou novelou. Hovoril som to aj pri rokovaní v prvom čítaní. Bola by ňou, keby prešli napríklad pozmeňujúce návrhy, s ktorými príde opozícia. Bola by ňou, keby prešli pozmeňujúce návrhy, ktoré budú navrhovať poslanci opozičných strán. Keďže si však nerobím ilúzie, že by niečo z návrhov opozície prešlo, bude to iba malá novela. Malá novela, ktorá sama osebe nemusí naháňať strach našim občanom, pretože po jej prijatí nehrozia žiadne veľké národohospodárske škody. Jedine, že by ste vy, páni poslanci z vládnej koalície, nás prekvapili, a predsa len schválili niečo, čo by z tejto malej novely urobilo veľkú novelu. Nakoniec veľké novely z rúk tejto vládnej koalície prichádzajú iným spôsobom.

    Veľké novely z rúk vládnej koalície prichádzajú zásadne v skrátenom konaní. To jest bez širšej diskusie, bez diskusie s odbornou verejnosťou, bez možnosti zapojiť sa aj iným do tvorby legislatívy, najmä tým, ktorých sa to dotýka. Jednu zásadnú veľkú novelu sme schválili práve minulý týždeň, keď ste odsúhlasili otvorenie druhého dôchodkového piliera.

    Dámy a páni, zaujímavé je aj to, ako rokujeme o tejto malej novele. Malej novele zákona o sociálnom poistení. Keď sme mali rokovať v prvom čítaní minulý mesiac, verejnú mienku rozvíril, verejnú mierku ohromili výroky generálneho riaditeľ Sociálnej poisťovne Dušana Muňka. Vtedy ako prvý ohlásil v úvodzovkách potrebné zmeny v dôchodkovom systéme. Opätovné otvorenie druhého piliera. Inak je zaujímavé, že hoci pán premiér hovoril, že už sa druhý pilier otvárať nebude, tak pravdu nemá pán premiér, ale pravdu má pán Muňko. Pán Muňko vtedy ďalej hovoril, že treba znížiť príspevky do druhého piliera z 9 % na 3 %. Ďalej hovoril a navrhoval zvýšiť odvody živnostníkom a takisto hovoril o zriadení novej štátnej dôchodkovej spoločnosti pre druhý pilier. Vtedy, keď som sa v rozprave pýtal pani ministerky, či je pán Muňko jej hovorcom, či aj ona má taký názor ako pán Muňko, či bude veľká novela v úvodzovkách v tomto duchu, tak z vládnej koalície viacerí kolegovia krútili hlavou nesúhlasne, ani pani ministerka neodpovedala a musím povedať, že odmlčal sa aj pán generálny riaditeľ pán Muňko. Čuduj sa svete, ale mal pravdu. Druhý pilier už je otvorený.

    Dámy a páni, argumentácia vlády, pani ministerky, riaditeľa Sociálnej poisťovne v boji proti druhému pilieru, že si veľa ľudí nenasporí na svoj dôchodok, keď si odkladajú 9 % zo svojej hrubej mzdy a zároveň navrhovať zníženie tejto sumy z 9 % na 3 % nemá, samozrejme, žiadnu logiku. Alebo si naozaj vážne myslíte, že keď si niekto nenasporí z 9 % hrubej mzdy, že z 3 % hrubej mzdy už si nasporí? Krútili ste vtedy hlavou, neprešiel mesiac, druhý pilier bude otvorený. Vážená opozícia, treba počúvať, čo hovorí pán Muňko.

    No, ale budem pokračovať o atmosfére, v akej sa prerokúva tento vládny návrh zákona o sociálnom poistení. Pán Muňko sa ozval aj teraz pred rokovaním v druhom čítaní. Tak ako zaujal svojimi názormi a výrokmi pred prvým čítaním, tak znovu priam zasvietil pred niekoľkými dňami pred rokovaním o zákone v druhom čítaní. Svojimi slovami toto naše dnešné rokovanie uviedol výrokmi, že ľudia, ktorí vstúpili do druhého piliera prišli o celé úspory. Nieže prídu, už prišli. Doslovne. Po týchto výrokoch sa pán Muňko opäť odmlčal.

    Moja otázka na vás, pani ministerka. Už pracujete na ďalšej novele zákona, veľkej novele, ktorá opäť pôjde v skrátenom konaní? Poza chrbát tých, čo s tým nesúhlasia? Alebo poza chrbát tých, čo majú k tomu čo povedať? Pracujete na zmene výšky poistných príspevkov do druhého a prvého piliera? Pracujete na zmene podmienok nároku na dôchodok z druhého piliera? To znamená, predĺžiť povinnosť sporiť z 15 na 20 či 25, či 30 rokov?

    No a ešte raz k pánu Muňkovi, aj keď on teraz mlčí. Niektorí moji kolegovia hodnotili jeho výroky ako šírenie poplašnej správy, že občania prišli o celé úspory. Ja si myslím iné, dámy a páni. Ak by to bolo šírenie poplašnej správy, očakával by som, že DSS-ky budú reagovať trestným oznámením. Ja si však myslím, že jeho výroky sú jasným znakom nekompetentnosti zastávať post generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. A keďže pán Muňko svojím správaním, svojimi výrokmi ohrozuje nielen úspory sporiteľov v druhom pilieri, ale aj fungovanie inštitúcie spravujúcej prvý dôchodkový pilier so stovkami miliárd korún, nemôže byť ďalej riaditeľom Sociálnej poisťovne. Tu musí konať vláda Slovenskej republiky a môže to urobiť aj dnes na svojom pravidelnom zasadnutí. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani Gabániová. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Pán poslanec, toľko sa tu oháňate, čo všetko povedal pán bývalý štátny tajomník pán Muňko, teraz riaditeľ Sociálnej poisťovne. My si veľmi dobre pamätáme na ideový zámer celej dôchodkovej reformy. Vy ste vtedy argumentovali, že áno, 8,5 % bude to správne percentuálne rozdelenie financií, pretože tieto peniaze nevyhnutne potrebujeme na podporu kapitálového trhu, na rozprúdenie priemyslu nášho štátu.

    Kapitálový trh. Vtedy sme hovorili, kapitálový trh u nás nie je rozvinutý. Nijaký vlastne nie je. Všetky peniaze, ako sa dalo potom predpokladať, vlastne išli na investovanie von. Všetky peniaze vlastne neslúžili na to, na čo boli určené. Prečo by tam malo byť 8,5 %? Prečo? Aby sa zvyšovalo riziko? Potom sa mali peniaze otáčať, to už som tu raz spomínala, formou rizikových investícií a tak ďalej a tak ďalej. Prečo sa vám nepáčia rozumné vyhlásenia pána Muňka?

  • Rozumné vyhlásenia pána Muňka? To nemyslíte vážne, pani kolegyňa. To nemyslíte vážne. Ja by som bol rád, keby sa aj k vašej faktickej poznámke vyjadrila pani ministerka, či súhlasí s takýmto hodnotením výrokov, vašich výrokov pána Muňka.

    Pani kolegyňa, ak by ste si prečítali návrh zákona o sociálnom poistení, ako ho navrhuje vaša pani ministerka, tak ona práve navrhuje, že už dôchodkové správcovské spoločnosti nemusia investovať odložené peniaze do slovenských podnikov, do slovenských projektov, aby neboli takto zväzovaní, keďže je tu tlak z Európskej únie, aby mohli investovať viacej vonku. Čiže tento návrh zákona ide práve opačným smerom. Ale prosím, je to tlak Európskej únie, je to váš návrh.

  • Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o druhej hodine popoludní vystúpením v rozprave pána poslanca Horvátha.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.

  • Pekné popoludnie, kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní po obedňajšej prestávke rozpravou v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 o sociálnom poistení. V rozprave zatiaľ vystúpil pán poslanec Brocka za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia. Pán spravodajca požiadal o slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, panie poslankyne, dovoľte mi, aby som k predmetnému vládnemu návrhu zákona vystúpil s dvoma pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Ten prvý znie nasledovne. V čl. I bod 17 znie. Bod 17 v § 82 ods. 1 a 2 znejú: „Dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 11. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.“

    Odsek 2. „Dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa ods. 1.

    Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov Štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú odo dňa ich priznania.“ Navrhuje sa spresnenie valorizačného mechanizmu aj s úpravami inými, ako boli doposiaľ predkladané v rámci rokovania Národnej rady.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V bode 28 v § 83 ods. 1 sa na konci pripája táto veta. „Lehotu podľa prvej vety môže Národná banka Slovenska predĺžiť, a to aj opakovane na žiadosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, a ak je to odôvodnené záujmami ochrany spotrebiteľov.“

    V bode 28 v § 90 ods. 13 sa na konci pripája táto veta. „Lehotu podľa predchádzajúcej vety môže Národná banka predĺžiť, ak je to aj opakovane na žiadosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak je to odôvodnené záujmami ochrany spotrebiteľov.“

    Ďalej štvrtý pozmeňujúci návrh. V čl. III v bode 21 v § 55 ods. 4 sa slovo „predĺžiť“ nahrádza slovami „opakovane predĺžiť“. Navrhuje sa umožnenie predĺženia lehoty podľa rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktoré vzniká na základe potreby riešení výnimočnej situácie, keď je z rôznych dôvodov pre sporiteľa výhodnejšie, ak dôchodková správcovská spoločnosť neodpredá zlyhané cenné papiere z majetku dôchodkového fondu. Takýmto dôvodom môže byť napríklad fúzia dotknutého emitenta s inou finančnou inštitúciou, keď táto preberie na seba záväzky bývalej spoločnosti alebo počkanie na určenie podielu na likvidačnom zostatku, keď v oboch prípadoch môže byť cena tohto cenného papiera obvykle vyššia, ako je cena ihneď po zlyhaní napríklad v súčasnej dobe. A v prípade, ak by boli dôchodkové správcovské spoločnosti, ako bolo doposiaľ v platnom účinnom zákone povinné odpredať cenný papier, došlo by ešte k väčšej škode, ako by bolo účelné, pretože tejto škode v takomto rozsahu sa aspoň čiastočne dá takýmto spôsobom zabrániť.

    Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, sa týka, po prvé, čl. I bod 56, kde úvodná veta vrátane nadpisu znie. Bod 56. Za § 293at sa vkladajú § 293au až 293be, ktoré znejú. „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2009 a od 1. januára 2010.“ V tejto súvislosti sa vykoná nové označenie prechodných ustanovení a zároveň sa vykoná úprava v čl. V. Je to v nadväznosti na poslednú schválenú novelu zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, kde sa novelizoval aj zákon o sociálnom poistení a vkladali sa tiež prechodné ustanovenia. Tým pádom tieto v súčasnosti navrhované je potrebné, samozrejme, preznačiť.

    Ďalej v čl. I v 56. bode § 293au a v čl. IV v 8. bode § 143o sa vypúšťa slovo „upraveného“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    Po tretie. V čl. II 50. bode úvodná veta znie. Bod 50. Za § 123m sa vkladajú § 123n a 123o, ktoré znejú: „V tejto súvislosti sa taktiež vykoná nové označenie prechodných ustanovení.“ Zároveň sa tým vykoná úprava čl. V, a to o účinnosti zákona. Je to rovnako v nadväznosti na schválenú poslednú novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a sociálnom poistení.

    Bod 4 v čl. IV v 8. bode úvodná veta znie. „Za § 143o sa vkladajú § 143p až § 143t, ktoré znejú. „Takisto sa aj v tejto súvislosti vykoná nové označenie prechodných ustanovení.“

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Ďalej v rozprave bude pokračovať písomne prihlásený pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú spracované v dvoch okruhoch.

    Jeden okruh sa týka, teda navrhujem vrátiť invalidov do systému sociálneho poistenia, a ten druhý okruh pozmeňujúcich návrhov, navrhujem odstrániť sprísnenie podmienok nároku na invalidný dôchodok.

    Takže najprv ten prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I, po prvé, za novelizačný bod 2 sa vkladá novelizačný bod 3, ktorý znie. Po tretie. V § 15 ods. 1 písm. f), ktoré znie. Po f). „Na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku okrem poberateľa invalidného dôchodku vedeného v § 266 a fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta priznaná podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.“ Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú. Odôvodnenie. Navrhuje sa prinavrátiť invalidným dôchodcom postavenie, ktoré mali v systéme pred poslednou novelou.

    Po druhé. Novelizačný bod 5 znie. Po dvanáste v § 60 ods. 4 znie. Po štvrté. „Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.“

    Po tretie. V bode 6 sa slová „odsek 7“ nahrádzajú slovami „odsek 6“ a rovnako sa označenie odseku prečísluje. V kontexte navrhovaných zmien sa vypúšťa doterajšie znenie ods. 4 pre nadbytočnosť a nahrádza sa textom, ktorý vládny návrh obsahuje v ods. 5. Podľa predkladaného návrhu budú poberatelia invalidných dôchodkov povinne dôchodkovo poistení v zmysle § 15 ods. 1 písm. f). V novelizačnom bode 6 sa zároveň vykoná súvisiaca legislatívnotechnická úprava.

    Po štvrté. Za šiesty bod sa vkladá nový bod 7, ktorý znie. Po štrnáste. „V § 62 sa vypúšťa ods. 2.“ Doterajší ods. 3 sa označuje ako ods. 2. Vzhľadom na návrh zahrnúť do okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb poberateľov invalidných dôchodkov navrhujem vypustiť z § 62 ods. 2 pre nadbytočnosť. Podľa predkladaného návrhu budú poberatelia invalidných dôchodkov do 1. januára 2009 povinne dôchodkovo poistení na účely starobného poistenia. Poistné na starobné poistenie bude platiť Sociálna poisťovňa.

    Osobný mzdový bod poberateľa invalidného dôchodku bude v roku, v ktorom bude poistné na starobné poistenie platiť Sociálna poisťovňa, vyjadrený výškou vymeriavacieho základu, z ktorého platí poistné na starobné poistenie Sociálna poisťovňa podľa § 138.

    Po piate. Za ôsmy bod sa vkladajú novelizačné body 9 a 10, ktoré znejú. Po deviate. V § 63 ods. 9 sa vypúšťajú slová „v § 62 ods. 2 v prvej vete alebo“.

    Po desiate. V § 65 ods. 1 znie. Po prvé. „Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Poistenec má nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak v deň, kedy dovŕšil dôchodkový vek, poberal invalidný dôchodok alebo splnil podmienky na jeho priznanie.“ Odôvodnenie. V § 63 ods. 9 sa navrhuje legislatívnotechnická zmena v súvislosti s vypustením ods. 2 v § 62.

    Zároveň sa navrhuje, aby nárok na starobný dôchodok mal poistenec aj vtedy, ak nesplní podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia, ale v deň, kedy dovŕši dôchodkový vek, poberá invalidný dôchodok. Zmena sa pozitívne dotkne poistencov, ktorí sú poberateľmi invalidných dôchodkov s tým, že dosiahli požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok § 72, avšak spolu s dobou dôchodkového poistenia, ktorú získali ako poberatelia invalidného dôchodku by nedosiahli 15 rokov dôchodkového poistenia.

    Po šieste. Za 27. bod sa vkladajú novelizačné body 28 až 30, ktoré znejú. 28. bod. „V § 128 sa za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie: Odsek 8. „Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov invalidného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku do základného fondu invalidného poistenia, do základného fondu starobného poistenia.“ Doterajšie odseky 8 až 11 sa označujú ako odseky 9 až 12.

    Dvadsiaty deviaty bod. V § 131 ods. 1 písm. f) navrhujeme. Po f). „Sociálnu poisťovňu za poberateľov invalidného dôchodku a za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorí nie sú sporitelia podľa osobitného predpisu jeden 18 % z vymeriavacieho základu.“

    Po 30. V § 131 ods. 2 písm. f) znie: Po f). „Sociálnu poisťovňu za poberateľov invalidného dôchodku a za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu jeden 9 % z vymeriavacieho základu.“ Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.

    Navrhujem, aby Sociálna poisťovňa platila poistné na starobné dôchodkové poistenie nielen za poberateľov úrazovej renty, ale aj za poberateľov invalidných dôchodkov.

    Po siedme. Za 34. bod sa vkladá nový bod 35, ktorý znie: V § 138 sa za ods. 21 vkladajú nové odseky 22 až 23, ktoré znejú.

    22. Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia za poberateľa invalidného dôchodku vyplácaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % do dovŕšenia jeho dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku je mesačne po a v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku a 1/12 všeobecného vymeriavacieho nákladu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné za starobné poistenie. Po b. V období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku a 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné za nás, starobné poistenie.

    Dvadsiaty tretí bod. Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia za poberateľa invalidného dôchodku vyplácaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 a najviac o 70 % do dovŕšenia jeho dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku je mesačne suma určená po a v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku, koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a čísla 100 a 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné za starobné poistenie. Po b. V období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku, koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a čísla 100 a 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie. Doterajšie odseky 22 až 25 sa označujú ako odseky 24 až 27. Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.

    Po ôsme. Za 36. bod sa vkladá nový bod 37, ktorý znie: V § 163 ods. 1 písm. c) a d), ktoré znejú: Po c. „Úhradu poistného na starobné poistenie za poberateľov invalidného dôchodku.“ Po d. „Úhradu príspevkov za starobné dôchodkové sporenie, jeden za poberateľov dôchodku, ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu.“

    Navrhuje sa, aby, po prvé, za poberateľov invalidných dôchodkov platila od 1. januára 2009 poistné na starobné poistenie z fondu invalidného poistenia do fondu starobného poistenia Sociálna poisťovňa. Sadzby poistného sa určujú, po a, vo výške 18 % z vymeriavacieho základu v prípade poberateľov invalidných dôchodkov, ktorí nie sú sporiteľmi. Po b. Vo výške 9 % z vymeriavacieho základu v prípade poberateľov invalidných dôchodkov, ktorí sú sporiteľmi. Vymeriavací základ sa určuje rovnako ako podľa úpravy platnej do 31. decembra 2007.

    Ďalej sa navrhuje, aby vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné dôchodkové poistenie za poberateľov invalidných dôchodkov bol daný súčinom osobného mzdového bodu a 1/12 priemernej mzdy pre prípad invalidity s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 % a pre prípad invalidity s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť pod 70 % sa táto suma navrhuje vynásobiť mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.

    K čl. II po prvé. Za druhý bod sa vkladá nový bod 3, ktorý znie: V § 14 ods. 4 znie: „Povinne zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení je aj fyzická osoba, ktorej sa vypláca invalidný dôchodok alebo úrazová renta podľa osobitného predpisu 3, ak bol sporiteľ pred vznikom nároku na invalidný dôchodok alebo úrazovú rentu.“ Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.

    Navrhuje sa do okruhu osôb povinne zúčastnených na dôchodkovom sporení, aby sa vrátili poberatelia invalidných dôchodkov, ktorí pred vznikom invalidity boli sporitelia.

    Po druhé. Za šiesty bod sa vkladá nový bod 7, ktorý znie: V § 23 ods. 9 znie: „Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí príspevky za poberateľa invalidného dôchodku alebo úrazovej renty podľa osobitného predpisu 3 je vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľa invalidného dôchodku alebo úrazovej renty podľa osobitného predpisu 27.“ Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.

    Zákonom č. 555/2007 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2008 zrušila účasť na starobnom dôchodkovom sporení poberateľom invalidných dôchodkov, ktorí boli sporiteľmi pred vznikom nároku na invalidný dôchodok. Navrhuje sa, aby tieto osoby boli znovu zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení. Za tieto osoby bude platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie Sociálna poisťovňa z fondu invalidného poistenia. Vymeriavací základ bude rovnaký ako vymeriavací základ, z ktorého bude Sociálna poisťovňa platiť poistné na starobné poistenie.

    Po tretie. V novelizačnom bode 50 sa za § 123m vkladá § 123n, ktorý znie: §123n. „Fyzickej osobe, ktorej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu 3 do 31. decembra 2008 a bol sporiteľ pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, vzniká od 1. januára 2009 povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení z dôvodu poberania invalidného dôchodku.“

    Ustanovením prechodného charakteru sa určí, že osoba, ktorá bola sporiteľom pred vznikom nároku na invalidný dôchodok a nárok na invalidný dôchodok jej vznikol do 31. decembra 2008, povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení vzniká odo dňa účinnosti zákona, teda od 1. januára 2009. Toľko k prvému pozmeňujúcemu návrhu.

    Druhý pozmeňujúci návrh. Po prvé. V čl. I novelizačný bod 13 znie: § 72 po prvé. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku po a do 20 rokov menej ako 1 rok, po b nad 20 rokov, do 24 rokov je najmenej 1 rok, po c nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej 2 roky, po d nad 28 rokov do 30 rokov je najmenej 3 roky, po e nad 30 rokov do 35 rokov je najmenej 4 roky, po f nad 35 rokov 5 rokov. Po druhé. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Po tretie. Poistencovi, ktorý sa stal invalidným v dôsledku pracovného úradu alebo choroby z povolania a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v ods. 1 považuje za splnenú.

    Navrhuje sa upustiť od sprísnenia podmienok vzniku nároku na poberanie invalidného dôchodku pre niektorých starších poistencov pri súčasnom ponechaní navrhovaného zjemnenia podmienok pre ostatných poistencov.

    Vládny návrh zmeny v § 72 ods. 1 mení hranice potrebnej doby poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Zmäkčujú sa podmienky pre priznanie invalidného dôchodku pre poistencov, ktorí sú mladší, teda do 28 rokov. Predložením posudzovaného obdobia na celú pracovnú kariéru sa zároveň zmäkčujú podmienky pre niektorých starších poistencov.

    Návrh však paradoxne zároveň znevýhodňuje tých starších poistencov, ktorí do invalidného poistenia zaplatili viac a vysokoškolsky vzdelaných občanov, pretože dnes už nie je zriedkavou výnimkou, že študent po skončení vysokoškolského štúdia pokračuje v ďalšom štúdiu a vstupujú na trh práce okolo 30 rokov. Nielen teoreticky, ale aj prakticky by sa mohlo stať, že poistenec, ktorý vstúpil na trh práce vo svojich 30 rokoch, po 15 rokoch od nástupu do práce bol poistený 14 rokov. V roku 2009 vo veku 45 a pol roka sa stane invalidným, nebude mať nárok na invalidný dôchodok, hoci v roku 2008 by mu stačilo len 5 rokov poistenia. Pre túto skupinu poistencov vládny návrh predstavuje neadekvátne sprísnenie podmienok bez dostatočných prechodných ustanovení.

    Ak je záujem sprísniť podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok, potom je potrebné oboznámiť verejnosť, o aký záujem ide. Prečo sa majú podmienky zmeniť práve tak, ako sa navrhuje a pripraviť prechodné ustanovenia? Ak je problém v tom, že treba odstrániť tvrdosť zákona pre osoby, ktoré sa v mladom veku stanú invalidnými, potom treba prijať riešenia, ktoré uľahčí prístup k invalidným dôchodkom mladším poistencom, ale zároveň nepoškodí starších poistencov.

    Po druhé. V čl. I v novelizačnom bode 38 § 293av znie: Po prvé. „Poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok aj o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára 2010.“

    Po druhé. „Ak po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu je poistenec uznaný za invalidného a splní podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok, invalidný dôchodok sa prizná najskôr od 1. januára 2010.“

    Po tretie. „Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred dňom, od ktorého bol poistenec uznaný za invalidného pred 1. januárom 2010. Potrebný počet rokov poistenia sa vyhodnocuje podľa § 72 ods. 1 k veku, ktorý mal poistenec v čase vzniku invalidity pred 1. januárom 2010.“

    Po štvrté. „Rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred vznikom invalidity pred 1. januárom 2010.“

    Po piate. „Na účely určenia sumy invalidného dôchodku poistenca sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1. januára 2010 pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.“

    V súvislosti s vypustením sprísnenia podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok pre starších poistencov sa precizujú prechodné ustanovenia, aby nedošlo k diskriminácii niektorých invalidných dôchodcov, ktorí podľa nových pravidiel požiadajú o invalidný dôchodok. Prechodné ustanovenia v § 239av majú za ambíciu riešiť situáciu poistencov, ktorí boli uznaní za invalidných a invalidný dôchodok im nebol priznaný z dôvodu nesplnenia potrebnej doby poistenia.

    Návrh vychádza z možnosti započítať dobu poistenia získanú za obdobie od zamietnutia žiadosti do prvého uznania invalidity po 31. 12. 2009 do celkovej doby poistenia. Na prvý pohľad sa zdá, že je to dobré východisko, ale hneď treba skonštatovať, že len pre niektorých invalidov.

    Najťažšie zdravotné postihy, kde je pravdepodobnosť vykonávania zárobkovej činnosti nulová, môže návrh novely privodiť stavy, ktoré sú na hranici ústavnosti. Ide o skutočnosť, že podmienka splnenia počtu rokov poistenia potrebných pre vznik nároku na invalidný dôchodok by nezávisela od veku poistenca pri vzniku poistnej udalosti, ale od uplynutia doby, v ktorej bol poistencovi zamietnutý invalidný dôchodok do účinnosti tejto novely. V prípade prijatia novely by tak jedni mali priznaný dôchodok a iní nie. Navrhovanou zmenou sa tento stav odstraňuje.

    Dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť. Prednesenie týchto pozmeňujúcich návrhov bolo teda aj časovo asi náročné. Pán spravodajca už sa trápil pri tom a práve preto dúfam, že tieto pozmeňujúce návrhy aj vládna koalícia potvrdí a zahlasuje za. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ďalším do rozpravy pani poslankyňa Radičová.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka, dovoľte mi predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov k predkladanému zákonu o sociálnom poistení. Na úvod by som rada zdôraznila, aj keď z prvého počutia nemôžem zaujať presné stanovisko, ale to, čo predložil ako pozmeňujúce návrhy pán poslanec Madej v mnohom korešpondovalo s návrhmi, ktoré boli predložené v sociálnom výbore, lebo sa týkali prechodných ustanovení a terminológie, takže som rada, že napokon prichádza k vyčisteniu zákona, aj keď mohli sme to mať v sociálnom výbore za sebou. Ale prosím. Aj tento postup je možný.

    Tri okruhy pozmeňujúcich návrhov. Prvý, predĺženie materskej a súbehu s rodičovským príspevkom. Navrhujem predĺžiť obdobie materskej na jeden rok a zvýšiť materskú, ktorú poberá rodič s deťmi prostredníctvom súbehu materskej a rodičovského príspevku tak, aby zabezpečovala plnú náhradu príjmu matky, ktorý mala pred pôrodom. Znamená to predĺženie materskej z 28 na 52 týždňov a zároveň zvýšenia príjmu rodiča na materskej umožnením poberania rodičovského príspevku popri materskej odo dňa narodenia. Prvý rok po pôrode dieťaťa tak matka, rodič bude zabezpečený, zabezpečená na úrovni svojho čistého príjmu pred nástupom na materskú.

    Druhý okruh sa týka návrhu platenia poistného na dôchodkové poistenie za poistencov štátu. Nadväzujem na to, čo je pozitívne zaradené v novele o sociálnom poistení, rozšírenie okruhu tých poistencov, za ktorých hradí poistné štát a toto rozšírenie v novele je o osobných asistentoch, je to návrh ministerstva práce, sociálne vecí a rodiny. Môj návrh pridáva ešte poslednú skupinu, ktorá nám zostala s nepokrytím v rámci sociálneho poistenia, a to sú pestúni. Dávam naozaj do pozornosti túto skupiny ľudí, ktorí sa nám starajú o deti v náhradných rodinách. Zvýšili sme im príspevok, ktorý majú pri starostlivosti, ale nie sú potenciálne dôchodkovo zabezpečení. Žiadať ich, aby si dobrovoľne platili poistené z tohto príspevku by znamenalo opäť vážne zníženie financií, ktoré majú k dispozícii, takže predkladám pozmeňujúci návrh, aby sme rozšírili tento okruh i o pestúnov.

    Zároveň navrhujem predĺžiť maximálnu dobu platenia poistného, ktorú zatiaľ máme v zákone z 12 na 15 rokov, aby každému poistencovi štátu určite vznikol nárok na dôchodok. Vyplýva to z ostatnej novely ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    No a tretí okruh pozmeňujúcich návrhov sa týka predlžovania lehôt pre Sociálnu poisťovňu. Navrhujem vypustiť predĺženie lehoty na vyplácanie peňazí z garančného fondu z 30 na 90 dní. Je to návrh, ktorý je naozaj veľmi, veľmi neústretový voči zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nevypláca mzdy, alebo nie je schopný vyplácať mzdy a predĺženie na 90 dní naozaj hlavne v súčasnej situácii treba odmietnuť.

    Obmedziť obdobie, na ktoré môže Sociálna poisťovňa prerušiť konanie o priznaní dôchodku na maximálne 30 dní. Podľa návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny by totiž Sociálna poisťovňa mohla prerušiť konanie bez obmedzenia, čo by mohlo znamenať neúmerné predĺženie rozhodovania o dôchodkoch. V Sociálnej poisťovni musí stačiť 5 mesiacov, 150 dní na rozhodovanie o priznaní dôchodku. Viem dôvod, ktorý viedol k takejto zmene, aspoň tak bol argumentovaný pri diskusii na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, že ide predovšetkým o komplikované prípady priznávania medzinárodných dôchodkov, ale toto je možné v zákone precizovať, aby to nebolo možné zneužívať aj v iných prípadoch a neúmerne predlžovať lehoty. Opäť zdôrazním, pozriem sa pozornejšie na terminologické úpravy, s ktorými sa napokon s niektorými pán poslanec stotožnil.

    Nedoriešená naďalej však podľa mňa zostáva otázka minimálneho vymeriavacieho základu pre živnostníkov, ktorým od 1. januára 2008 narastie o 10 %. Je mi ľúto, že ministerstvo nenavrhlo riešiť aj tento problém v novele. Sme však pripravení rokovať o možnej úprave, ktorá by zabezpečila, aby sa pozícia živnostníkov na Slovensku uľahčila.

    Dovoľte mi predniesť pozmeňujúce návrhy. K predĺženiu materskej na jeden rok a jej súbeh s rodičovským príspevkom. Bod 1. V čl. I sa za tretí bod vkladajú nové body 4 až 9, ktoré znejú. Štvrtý bod. V § 48 ods. 2 sa slová „uplynutím 28. týždňa“ menia na slová „uplynutím 52. týždňa“. Piaty bod. V § 48 sa vypúšťa odsek 3. Doterajšie odseky 4 až 9 sa označia ako 3 až 8.

    Šiesty bod. V § 48 ods. 4 sa slová „do konca 20. týždňa od vzniku nároku na materské“ menia na slová „do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské“ a vypúšťajú sa slová „a ak ide o poistenkyňu uvedenú v ods. 3 do konca 30. týždňa od vzniku nároku na materské“.

    Sedem. V § 48 ods. 5 sa slová „do konca 22. týždňa“ nahrádzajú slovami „do konca 46. týždňa“, slová „do konca 22. týždňa od vzniku nároku na materské“ sa nahrádzajú slovami „do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské“ a vypúšťajú sa slová „a ak ide o poistenkyňu uvedenú v ods. 3 do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do 37. týždňa od vzniku nároku na materské“.

    Osem. V § 48 ods. 7 sa slová „do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské“ nahrádzajú slovami „do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské“ a vypúšťajú sa slová „a ak ide o poistenkyňu uvedenú v ods. 3 nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské“.

    Deväť. V § 49 ods. 1 sa v prvej vete menia slová „22 týždňov“ na slová „46 týždňov“. V druhej vete sa slová „v období 31 týždňov“ menia na slová „52 týždňov“. V poslednej vete sa slová „do 8. mesiacov dieťaťa“ menia na slová „12. mesiacov dieťaťa“. Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa predĺženie obdobia poberania materského zo súčasných 28 týždňov na 52 týždňov. Cieľom návrhu v kombinácii s navrhovaným súbehom poberania materskej a rodičovského príspevku je zabezpečiť, aby čistý príjem v rodine bol po celý rok po narodení dieťaťa zachovaný na úrovni pred odchodom matky na materskú. V súvislosti s predĺžením poberania materskej na jeden rok sa zjednocuje aj dĺžka poberania materskej v osobitných prípadoch pri narodení viac detí naraz, v prípade osamelých matiek a v prípade prevzatia detí do starostlivosti na jeden rok a vykonávajú sa potrebné legislatívnotechnické úpravy.

    Po druhé. V čl. I za 4 bod vkladá nový bod 5, ktorý znie: 5. V § 51 ods. 1 sa slová „8 mesiacov“ nahrádzajú slovami „12 mesiacov“. Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú. Odôvodnenie. V súvislosti s predĺžením poberania materskej na jeden rok sa predlžuje poberanie materského inou fyzickou alebo právnickou osobou do 12. mesiacov veku dieťaťa.

    Po tretie. V čl. I v pôvodnom bode 56 sa za § 293bc vkladá nový § 293bd, ktorý znie: § 293bd. Po prvé. V konaniach o nárokoch materskej dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2009 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatné rozhodnuté sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

    Po druhé. Ak nárok na výplatu materského trvá aj po 31. decembri 2008, nárok na materské zaniká uplynutím 52. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

    Po tretie. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa a nárok na výplatu materského trvá aj po 31. decembri 2008, má nárok na materské podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

    Po štvrté. Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské a nárok na výplatu materského trvá aj po 31. decembri 2008, má nárok na materské podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

    Po piate. Inému poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a nárok na výplatu materského trvá aj po 31. decembri 2008, nárok na materské zaniká uplynutím 46. týždňa odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Nárok na materské trvá najdlhšie do 12. mesiacov veku dieťaťa.

    Po šieste. Inému poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti viac detí a aspoň o dve deti sa stará a ktorému nárok na výplatu materského trvá aj po 31. decembri 2008, nárok na materské zaniká uplynutím 52. týždňa odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Nárok na materské trvá najdlhšie do 12 mesiacov veku dieťaťa.

    Po siedme. Inej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti z dôvodu, že sa poistenec nemôže alebo nesmie starať o dieťa a ktorej nárok na výplatu materského trvá aj po 31. decembri 2008, nárok na výplatu materského zaniká uplynutím celkového trvania nároku v dĺžke 52 týždňov najneskôr do 12 mesiacov veku dieťaťa. Odôvodnenie. V prechodných ustanoveniach sa navrhuje, aby nárok na predĺženú materskú vznikol po 1. januári 2009 aj tým poistenkyniam a poistencom, ktorí začali poberať materskú pred 1. januárom 2009.

    Po štvrté. Za čl. IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie: Článok V. „Zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení zákona č. 643/2002 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 601/2003 Z. z. a zákona č. 244/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: Po prvé. vypúšťa sa § 3a. Po druhé. V § 2 ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo dva“. Po tretie. V § 4 sa vypúšťa ods. 2. Doterajšie ods. 3 a 4 sa označia ako ods. 2 a 3. Po štvrté. V § 7 sa vypúšťa ods. 3. Doterajšie ods. 4 až 8 sa označia ako ods. 3 až 7. Po piate. V § 10 sa slová „§ 4 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 2“. Po šieste. Za § 12a sa vkladá nový § 12b, ktorý znie: § 12b. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. 1. 2009.

    Po prvé. V konaniach o rodičovskom príspevku, o ktorých nebolo rozhodnuté do 31. decembra 2008 a nárok na výplatu rodičovského príspevku vzniká po 1. januári 2009 sa rozhoduje podľa predpisov účinných po 1. januári 2009. Po druhé. V konaniach o rodičovskom príspevku, o ktorých nebolo rozhodnuté do 31. decembra 2008 a nárok na výplatu rodičovského príspevku vzniká pred 1. januárom 2009 sa rozhoduje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. Po tretie. Ak nárok na výplatu materského trvá po 1. januári 2009, súbeh výplaty rodičovského príspevku s materským trvá do uplynutia nároku na výplatu materského. Doterajší čl. V sa označí ako čl. VI.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa umožniť súbeh poberania materského a rodičovského príspevku. Počas poberania materského tak bude matka – rodič mať nárok aj na poberanie rodičovského príspevku. Spolu s predĺžením dĺžky poberania materskej na jeden rok sa tak zabezpečí, aby čistý príjem v rodine bol po celý rok po narodení dieťaťa zachovaný na úrovni pred odchodom matky na materskú. V prechodných ustanoveniach sa zároveň navrhuje, aby nárok na poberanie rodičovského príspevku v súbehu s materskou vznikol od 1. januára 2009 aj tým rodičom, ktorí začali poberať materské pred 1. januárom 2009.

    Druhý pozmeňujúci návrh. Platenie poistného štátom aj za pestúnov a predĺženie na 15 rokov. Dopĺňa sa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. K čl. I. Po prvé. Druhý bod znie: „V § 15 ods. 1 písm. e) znie: e) Fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu v rozsahu najviac 15 rokov, fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 180 hodín mesačne podľa osobitného predpisu a fyzická osoba, ktorý vykonáva pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu opatrovania výkonu osobnej asistencie alebo z dôvodu pestúnskej starostlivosti o dieťa do obdobia 15 rokov dôchodkového poistenia sa počíta aj obdobie dôchodkového poistenia získané z dôvodu uvedeného v písm. d).“

    Poznámky pod čiarou k odkazu 35, 35a a 35b znejú: 35. § 19 ods. 1 písm. n) a § 40 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 35a § 20 zákona Zbierky zákonov, 35b § 48 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Odôvodnenie. Návrh, aby do okruhu povinne poistených osôb boli zahrnuté aj osoby, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím je dobrým počinom. Slabšou stránkou tohto návrhu je obmedzenie doby povinného dôchodkového poistenia plateného štátom len na 12 rokov, pričom by sa do tejto doby započítalo aj obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do 6 rokov. Tým sú pre výkon osobného asistenta ihneď znevýhodnené ženy, ktoré odchovali viacero detí. Aplikuje sa tu rovnaký prístup ako v prípade peňažného príspevku za opatrovanie, ale z povahy veci samotnej ide o odlišné druhy sociálnej pomoci.

    Kým pri peňažnom príspevku za opatrovanie štát prispieva na primárnu rodinnú solidaritu, v prípade osobnej asistencie ide o zamestnanie, navyše zatiaľ nie dostatočne platené, o ktoré na trhu práce nie je dostatočný záujem. Integrácia ťažko zdravotne postihnutých osôb do spoločnosti je celospoločenským záujmom a inštitút osobného asistenta sa pre tento cieľ osvedčil. Zatraktívniť túto prácu má zmysel, a preto sa navrhuje vypustiť z novely § 15 ods. 1 písm. e) obmedzenie doby 12 rokov, za ktorú bude štát prispievať osobným asistentom na dôchodkové poistenie. Zároveň sa navrhuje, aby sa do okruhu osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát zahrnuli nielen opatrovatelia, ale aj fyzické osoby vykonávajúce pestúnsku starostlivosť, keďže podobne ako v prípade opatrovateľa a osobných asistentov ide o záslužnú činnosť, ktorú by mal štát ohodnotiť, a nie znevýhodňovať pri výpočte dôchodku.

    V nadväznosti na predĺženie minimálnej doby poistenia sa taktiež navrhuje predĺžiť dobu, za ktorú štát platí poistné osobám, ktoré poberajú peňažný príspevok za opatrovanie z 12 na 15 rokov. V opačnom prípade by totiž po 12 rokoch platenia poistného štátom mohla vzniknúť absurdná situácia, keď takejto osobe nevznikne nárok na dôchodok, čím by sa poprel celý zmysel platenia poistného štátom.

    Tretí bod znie: V § 22 ods. 1 sa v druhej vete slová „15 dní“ nahrádzajú slovami „45 dní“ a v šiestej vete sa slová „príspevku za opatrovanie“ nahrádzajú slovami „príspevku na opatrovanie“, slová „12 rokov“ sa nahrádzajú slovami „15 rokov“ a na konci vety sa pridávajú slová „alebo dňom, od ktorého podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie podľa osobitného predpisu sa osobná asistencia má vykonávať v rozsahu menej ako 140 hodín mesačne alebo dňom zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie alebo pestúnskej starostlivosti.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa doplniť novelizáciu § 22 ods. 1 o predĺženie zániku dôchodkového poistenia získaného za dobu poberania peňažného príspevku za opatrovanie na uplynutie 15 rokov, a to v nadväznosti na úpravu pod bodom 1 a upravuje sa zánik účasti na dôchodkovom poistení z dôvodu ukončenia výkonu osobného asistenta a pestúna bez časového obmedzenia činnosti.

    V čl. II po prvé. V bode 1 § 14 ods. 1 písm. b) v druhom bode sa slová „príspevku za opatrovanie“ nahrádzajú slovami „príspevku na opatrovanie“. Po druhé. Tretí bod znie: (3) V § 14 ods. 5 znie: (5) Zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení môže byť sporiteľ, ktorý je dôchodkovo poistený po a z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do 6 rokov jeho veku podľa osobitného predpisu alebo z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení 6 rokov jeho veku podľa osobitného predpisu. Po b z dôvodu poberania peňažného príspevku na opatrovanie z dôvodu výkonu osobnej asistencie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo z dôvodu pestúnskej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu alebo po c ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, za ktorých poistné na dôchodkové poistenie platí štát počas poskytovania materského podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou k odkazu 12b znie: 12b § 128 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona z roku 2008.

    Po tretie. Piaty bod znie: V § 19 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie: Sporiteľovi uvedenému v § 14 ods. 5 písm. a) a b) a prerušuje účasť na starobnom dôchodkovom sporení v období riadnej starostlivosti o dieťa do 6 rokov jeho veku podľa osobitného predpisu, v období riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení 6 rokov jeho veku podľa osobitného predpisu a v období poberania peňažného príspevku na opatrovanie v období výkonu osobnej asistencie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo v období pestúnskej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu, ak neoznámi Sociálnej poisťovni, že sa rozhodol byť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení z dôvodu uvedeného v § 14 ods. 5 písm. a) alebo b) najneskôr v deň podania prihlášky na dôchodkové poistenie z tohto dôvodu. Sporiteľovi uvedenému v § 14 ods. 5 písm. c) sa prerušuje účasť na starobnom dôchodkovom sporení v období poskytovania materského, na ktoré mu vznikol nárok ako zamestnancovi alebo povinnej dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, ak neoznámi Sociálnej poisťovni, že sa rozhodol byť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení najneskôr do 30 dní od dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o priznaní materského. Doterajší ods. 2 sa označí ako ods. 3.

    Odôvodnenie. V súvislosti na zavedenie platenia poistného štátom aj za pestúnov sa obdobne rozširuje aj platenie za tých pestúnov, ktorí sú sporitelia v druhom pilieri.

    Posledný pozmeňujúci návrh týka sa vypustenia predĺženia lehôt pre Sociálnu poisťovňu. V čl. I, po prvé, vypúšťa sa novelizačný bod 22. Odôvodnenie. Predložená novela zákona navrhuje, aby sa lehota na vyplatenie náhrady mzdy z garančného fondu predĺžila z 30 dní na 60 dní. Doterajšie znenie zákona nútilo Sociálnu poisťovňu vyplatiť dávky garančného poistenia do 30 dní, čo je správne, pretože nie je sociálne ani ľudské nechať bez príjmu dlhšiu dobu poistencov, ktorým zamestnávateľ nie je schopný vyplatiť mzdu. Z tohto dôvodu sa navrhuje ponechať súčasný stav, aby sa nesťažovala životná situácia osôb zamestnaných u zamestnávateľa, ktorý je v platobnej neschopnosti.

    Po druhé. 38. bod znie: V § 193 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie najdlhšie na 30 dní aj v prípade, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne úplne zistiť skutkový stav veci. Doterajšie ods. 3 až 5 sa označujú ako ods. 4 až 6.

    Odôvodnenie. Vládny návrh umožňuje prerušiť konanie o priznaní dôchodku, ak v lehotách určených v § 210 maximálne 120 dní nemožno zistiť presný skutkový stav. Prerušenie navrhované vo vládnej novele nemá uvedenú maximálnu dobu prerušenia, čím by mohlo dôjsť k stavu, že konanie o priznaní dôchodku by nebolo ukončené v rozumnom čase. Navrhujeme obmedziť prerušenie konania na dobu 30 dní tak, ako je to aj v iných prípadoch, 150 dní na vybavenie žiadosti o dôchodok musí byť postačujúcich.

    Po tretie. Za 38. bod sa vkladá nový bod 39, ktorý znie: V § 210 ods. 2 sa dopĺňa druhá veta, ktorá znie: „Vo veciach podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 4 sú organizačné zložky Sociálnej poisťovne povinné rozhodnúť najneskôr do 30 dní. Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú. Odôvodnenie. Je to legislatívnotechnické zosúladenie dvoch súvislostí s bodom 1.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Ja sa budem musieť prihlásiť ešte aj ústne, pretože som si nechala na stole, čo potrebujeme vyňať na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy, ale urobím to v ústnom. Nie je problém. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a poprosím vás o podporu predložených návrhov. Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy je pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Milé dámy, vážení páni, pani ministerka, dovoľte mi predniesť k uvedenému návrhu zákona dva pozmeňujúce návrhy. Ten prvý sa týka odstránenia diskriminácie pre ľudí, ktorí platia štvornásobok zo základu priemernej mzdy ako poistné, ale, bohužiaľ, do výpočtu do dôchodku sa im zarátava len maximálne trojnásobok.

    Ten pozmeňujúci návrh je nasledovného znenia. K čl. I navrhujem, po prvé, za novelizačný bod 6 vložiť novelizačný bod 7, ktorý znie: V § 62 sa vypúšťa ods. 3. Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie je nasledovné. Navrhuje sa vypustiť v § 62 ods. 3, a tým odstrániť súčasné ohraničenie osobného mzdového bodu hodnotou 3. Solidarita v starobnom poistení je dostatočne vyjadrená redukciou priemerného osobného mzdového bodu, ktorý je ohraničený hodnotou tri. Priemerný osobný mzdový bod objektívne vyjadruje výšku odvodov poistenca za celé obdobie jeho dôchodkového poistenia. Počas celého života môže mať poistenec roky slabšie, napríklad prvé roky zárobkovej aktivity po skončení štúdia, i silnejšie, najmä posledné roky pred odchodom do dôchodku. Preto sa navrhuje, aby v jednotlivých rokoch mohol osobný mzdový bod prekročiť hodnotu tri a zohľadniť tak prirodzený priebeh pracovnej kariéry.

    Súčasný stav je totiž nespravodlivý voči tým poistencom, ktorí platia odvody z maximálneho vymeriavacieho základu štvornásobku priemernej mzdy, ale do výpočtu dôchodku sa im za každý rok započítava maximálne trojnásobok.

    Po druhé. Za novelizačný bod 9 sa vkladá novelizačný bod 10, ktorý znie: „V § 66 ods. 7 sa bodkočiarka nahrádza bodkou a vypúšťa sa celý text za bodkočiarkou.“ Odôvodnenie. Rovnako ako pri výpočte osobného mzdového bodu § 62, aj pri výpočte zvýšenia sumy starobného dôchodku po vzniku nároku na starobný dôchodok sa navrhuje odstrániť súčasné ohraničenie osobného mzdového bodu hodnotou tri.

    Dovoľte mi, dámy a páni, predložiť ešte druhý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zjednotenia pozície samostatne zárobkovo činných osôb. Tento pozmeňujúci návrh znie nasledovne. K čl. I navrhujem novelizačný bod 31, ktorý znie: V § 138 ods. 18 sa slová „v § 5 písm. c)“ nahradzujú slovami „v § 5“.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby všetky samostatne zárobkovo činné osoby neboli povinné platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie do fondu solidarity počas obdobia, v ktorom si už povinné odvody aspoň vo výške minimálnej mzdy platia ako zamestnanci.

    Od 1. januára 2008 túto výsadu užívajú samostatne zárobkovo činné osoby vykonávajúce činnosť podľa osobitných predpisov, napríklad advokáti, znalci, tlmočníci a tak ďalej. Neexistuje pritom objektívny dôvod, prečo by táto možnosť nemala byť dostupná všetkým živnostníkom, ktorí si popri riadnom zamestnaní, z ktorého riadne aj platia odvody, z rôznych dôvodov ešte privyrábajú ako živnostníci.

    Dámy a páni, vopred ďakujem za podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Vďaka.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Štefanca sa nehlási nikto. Ďalej písomne do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Monika Gibalová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán spravodajca, vážené poslankyne a poslanci, už v piatok 24. 10., keď som predkladala novelu zákona o sociálnom poistení som s poľutovaním upozornila na skutočnosť, že pri rozsiahlej novelizácii zákona o sociálnom poistení ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevyužilo ideálnu príležitosť na splnenie bodu v programovom vyhlásení vlády, kde vláda deklarovala prijatie opatrení na zreálnenie a harmonizáciu sadzieb poistného pre jednotlivé základné fondy sociálneho poistenia a pre rezervný fond solidarity so zámerom dosiahnuť ich vyváženosť.

    To bol dôvod, ktorý ma viedol k tomu, aby som pripravila vlastný návrh zákona, ktorý riešil jeden skutočne parciálny problém, a to zmenu podmienok pre získanie nároku na dávku v nezamestnanosti, výšku dávky a dĺžku jej vyplácania zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti.

    Keďže v piatok 24. októbra parlament môj návrh novely zákona o sociálnom poistení zamietol, chcem využiť túto príležitosť na presadenie nesporne rozumných, užitočných a potrebných myšlienok z vlastného návrhu zákona vo forme pozmeňujúcich návrhov k parlamentnej tlači 732.

    Chcem využiť príležitosť tejto možnosti, aby som dala šancu aj sebe a možno aj všetkým tým poslancom, ktorí sa pri hlasovaní zdržali, aj keď pri prezentácii môjho návrhu zákona táto sála zívala prázdnotou. Bola už dosť pokročilá hodina, čo mi je, samozrejme, veľmi ľúto.

    Teraz v mene 17 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladám pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu novely zákona o sociálnom poistení. Dovoľte mi, aby som prečítala pozmeňujúce návrhy.

    Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I sa za bod 18 vkladajú nové body 19 a 20, ktoré znejú: 19. V § 104 ods. 1 sa slová „štyroch rokoch“ nahrádzajú slovami „troch rokoch“, slová „(ďalej len evidencia nezamestnaných občanov)“ nahrádzajú slovami „(ďalej len evidencia uchádzačov o zamestnanie)“ a slová „najmenej tri roky“ nahrádzajú slovami „najmenej dva roky“.

    Bod 20. V § 104 ods. 2 sa slová „evidencie nezamestnaných občanov“ nahrádzajú slovami „evidencie uchádzačov o zamestnanie“ a slová „štyroch rokoch“ nahrádzajú slovami „troch rokoch“. V tejto súvislosti je potrebné prečíslovať novelizačné body.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa zmiernenie podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti úpravou dĺžky obdobia poistenia v nezamestnanosti z najmenej troch rokoch v posledných štyroch rokoch na najmenej dva roky v posledných troch rokoch. Skrátenie časového intervalu je opodstatnené z dôvodu zvýšenej mobility pracovnej sily a trendu častej zmeny zamestnania pracujúcich osôb. Nahradenie slovného spojenia „evidencia nezamestnaných občanov“ slovným spojením „evidencia uchádzačov o zamestnanie“ vyplýva zo znenia § 33 zákona č. 5/2005 Z. z. o zamestnanosti.

    Druhý pozmeňujúci návrh. Doterajší bod 19 znie: V § 104 ods. 3 sa slová „evidencie nezamestnaných občanov“ nahrádzajú slovami „evidencie uchádzačov o zamestnanie“ a slovo „a“ sa nahrádza „čiarkou“ a za slová „výsluhový príspevok“ sa vkladajú slová „a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok“.

    Odôvodnenie. Nahradenie slovného spojenia evidencie nezamestnaných občanov slovným spojením evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplýva zo znenia § 33 zákona č. 5/2005 Z. z. o zamestnanosti.

    Tretí pozmeňujúci návrh. Za 19. bod sa vkladá nový bod 20, ktorý znie. V § 105 ods. 1 znie: „Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti, ktoré je pre poistencov do 55 rokov veku uplynutím šiestich mesiacov a pre poistencov do 55. roku veku uplynutím deviatich mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.“ V tejto súvislosti je potrebné prečíslovať novelizačné body.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa upraviť dĺžku obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca. Pre poistencov po dovŕšení 55. roku veku sa predlžuje obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti zo šesť na deväť mesiacov, keďže osoby v staršom veku sa dokázateľne ťažšie uplatňujú na trhu práce a po strate zamestnania potrebujú dlhší preklenovací čas na nájdenie primeraného pracovného miesta.

    Zároveň sa odstraňuje znevýhodnenie skupiny poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti, pre ktoré je v súčasnosti dĺžka podporného obdobia štyri mesiace. Nahradenie slovného spojenia „evidencie nezamestnaných občanov“ slovným spojením „evidencie uchádzačov o zamestnanie“ vyplýva zo znenia § 33 zákona č. 5/2005 Z. z. o zamestnanosti.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh. Doterajší 20. bod znie: V § 105 ods. 3 sa slová „evidencie nezamestnaných občanov“ nahrádzajú slovami „evidencie uchádzačov o zamestnanie“ a vypúšťajú sa slová „z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca“ a slová „od začatia výkonu činnosti zamestnanca.“

    Odôvodnenie. Nahradenie slovného spojenia evidencie nezamestnaných občanov slovným spojením evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplýva zo znenia § 33 zákona č. 5/2005 Z. z. o zamestnanosti.

    Piaty pozmeňujúci návrh. Za 21. bod sa vkladajú nové body 22, 23, 24, ktoré znejú: 22. V § 108 ods. 1 znie: „Výška dávky v nezamestnanosti je po a 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov podporného obdobia v nezamestnanosti, po b 45 % denného vymeriavacieho základu do ukončenia trvania podporného obdobia v nezamestnanosti.“

    Bod 23. V § 108 ods. 2 druhá veta znie: „Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu poistenca uvedeného v § 104 je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.“

    Bod 24. V § 108 ods. 3 znie: „Ak v rozhodujúcom období podľa ods. 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti poistenca uvedenému v § 104, denný vymeriavací základ sa zistí z toho kratšieho obdobia.“ V tejto súvislosti je potrebné prečíslovať novelizačné body.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa upraviť výšku dávky v nezamestnanosti v závislosti od výšky poberania dávky. Dávka v nezamestnanosti sa zvyšuje pre všetkých poistencov z 50 na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti. Po uplynutí troch mesiacov sa dávka zníži na 45 % denného vymeriavacieho základu. Navrhované opatrenie má zmierniť nepriaznivé dôsledky straty príjmu v prvých troch mesiacoch v nezamestnanosti a zároveň motivovať nezamestnaného nájsť si prácu v období poberania relatívne vyššej dávky v nezamestnanosti. Dôvody skrátenia časového intervalu z troch rokov na dva roky sú rovnaké, ako je uvedené v novom bode 19 tohto návrhu.

    Zároveň sa odstraňuje odlišný prístup k skupinám poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a skupine osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti.

    Šiesty pozmeňujúci návrh. V 56. bode sa za § 293 bc vkladá nový § 293 bd ktorý znie: § 293 bd. „Ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. januárom 2009, podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzujú a jej výška sa určuje aj po 31. decembri 2008 podľa zákona účinného pred 1. januárom 2009.“ V tejto súvislosti sa vykoná úprava uvedenej vety v 56. bode.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby v prípadoch poistencov, ktorým nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. januárom 2009, podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzovali a jej suma sa určila aj po 31. decembri 2008 podľa zákona účinného pred 1. januárom 2009.

    Vážené dámy a páni, predložené pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení sa opierajú o niekoľko kľúčových predpokladov. Prvým predpokladom je skutočnosť, že základný fond poistenia v nezamestnanosti, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa, je od roku 2005 vysoko prebytkový. A bude vysoko prebytkový aj po roku 2011, pokiaľ nedôjde k zmene v legislatíve.

    Dovoľte mi, aby som opäť použila grafy a doložila opodstatnenosť mojich návrhov možno trošku v skrátenejšej podobe. Ako vyplýva z tohto grafu, objem prostriedkov, ktoré sa vo fonde sústredili v rokoch 2005 a plánovanie v rokoch 2008 až 2011 vo forme poistného, to sú stĺpce bordovej farby a čísla predstavujú miliardy slovenských korún, je podstatne vyšší ako objem prostriedkov, ktoré sa v jednotlivých rokoch vyplácajú nezamestnaným, čo znázorňujú žlté stĺpce. V rokoch 2009 až 2011 sa predpokladá vyplatiť ako dávky v nezamestnanosti približne iba 20 % prostriedkov fondu a zvyšok sa plánuje využiť na krytie deficitu dôchodkového poistenia.

    Druhým predpokladom, ktorý bol podnetom pre tieto pozmeňujúce návrhy, je skutočnosť, že príjmy fondu sú každý rok vyššie a vyššie. Dôvody sú známe. Na grafe to veľmi pekne vidieť. Na Slovensku trvale rastie zamestnanosť, počet prispievateľov do fondu, rastie priemerná mzda, výška poistného a zároveň klesá počet nezamestnaných osôb, ktoré čerpajú z fondov prostriedky vo forme dávok v nezamestnanosti, ako to dobre vidieť v nasledujúcom grafe. Počet poberateľov dávok poklesol v roku 2007 približne na jednu tretinu v porovnaní s rokom 2004. Keďže priaznivý vývoj hospodárenia fondu by mal pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, domnievam sa, že nastal čas byť štedrejší voči nezamestnaným a poskytnúť im väčší kus koláča, ktorý spoločne vytvárali vo fonde v období, keď boli zamestnaní.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, poprosím o pokoj, pretože si myslím, že je to zaujímavé, o čom hovorí pani poslankyňa, tak sa rešpektujme. Ďakujem za porozumenie.

  • V súvislosti s tým, aby som mohla lepšie komparovať tieto výsledky, požiadala som Parlamentný inštitút Národnej rady o vypracovanie porovnávacej štúdie, ktorá obsahuje podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v krajinách Európskej únie, z ktorej vyplýva, že spomedzi 16 krajín Únie, ktoré štúdia uvádza, má Slovenská republika suverénne najprísnejšie podmienky pre získanie nároku na dávku v nezamestnanosti a na poslednom mieste zostane aj po prípadnom prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu. Predpokladám, že jeho prijatím sa ale rozšíri okruh poistencov, ktorým vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti v priemere o jednu štvrtinu.

    Pokiaľ ide o zvýšenie nákladov fondu v dôsledku prijatia tohto návrhu je potrebné zdôrazniť, že zvýšené výdavky uvedené v dôvodovej správe sú spojené so znížením výdavkov z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože v skupine poistencov, ktorým v dôsledku prijatia tohto pozmeňujúceho návrhu vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, je značný počet osôb, ktoré by za súčasného stavu poberali dávku v hmotnej núdzi. Úprava výšky dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky je ďalšou navrhovanou zmenou. Pri hodnotení krajín Európskej únie podľa výšky dávky v nezamestnanosti zaraďuje táto štúdia, ktorú som vyššie spomínala, Slovenskú republiku na predposledné až posledné miesto spomedzi 17 hodnotených krajín Únie.

    Nezamestnaní dnes dostávajú približne 20 % z toho, čo im patrí a iba jednu pätinu z toho, čo ako poistenci vkladajú do fondu určeného pre nezamestnaných. Preto dávku v nezamestnanosti navrhujeme zvýšiť pre všetkých poistencov z 50 na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti a po uplynutí troch mesiacov na 45 % denného vymeriavacieho základu. Toto opatrenie má zmierniť nepriaznivé dôsledky straty príjmu v prvých troch mesiacoch, ale zároveň má aj motivovať nezamestnaného nájsť si prácu v tomto období, teda v období poberania relatívne vyššej dávky v nezamestnanosti.

    Návrh spôsobí iba mierne zvýšenie výdavkov fondu, pretože v priemere sa zvýši dávka z terajších 50 % na 52,5 % denného vymeriavacieho základu. Pre poistencov po dovŕšení 55. roku veku navrhujem predĺžiť obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti zo 6 na 9 mesiacov, keďže osoby v staršom veku sa dokázateľne ťažšie uplatňujú na trhu práce.

    Podľa štúdie parlamentného inštitútu sa diferencovanie dĺžky obdobia vyplácania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku osoby uplatňuje v Taliansku, Českej republike a vo Švajčiarsku a považujem to za veľmi korektné voči osobám, ktoré majú dôchodkový vek na dohľad.

    Koľko nezamestnaných osôb je vo vekovej kategórii 55- až 62-ročných nám ukazuje graf číslo 3. Bol pripravený na základe odpovede pani ministerky Tomanovej na moju interpeláciu o počte a vekovej štruktúre poberateľov dávky v nezamestnanosti za roky 2004 až 2007 a podľa týchto údajov približne 8 % poberateľov dávky je vo veku 55 až 59 rokov, to je ten modrý stĺpček, a 2 % osôb sú 60- a 61-roční. Čiže celkove by sa návrh predĺžiť obdobie vyplácania dávky v nezamestnanosti zo 6 na 9 mesiacov dotkol približne 10 % poberateľov dávok.

    Na tomto grafe stĺpce zelenej farby predstavujú zvýšenie nákladov fondu na dávky v nezamestnanosti v rokoch 2009 až 2011 po prijatí pozmeňujúcich návrhov. Bordovou farbou sú znázornené príjmy fondu, žltou výdavky na dávky, pričom čísla v jednotlivých stĺpcoch znamenajú miliardy slovenských korún. Tie nepatrné zelené stĺpčeky, to sú pravé výdavky, ktoré by vznikli v dôsledku prijatia mojich pozmeňujúcich návrhov.

    Názornejšie je hospodárenie fondu v rokoch 2004 až 2010 vyjadrené v tomto poslednom grafe, kde čísla v stĺpcoch predstavujú percentuálny podiel prostriedkov fondu vynaložený v jednotlivých rokoch, žlté stĺpce sú dávky v nezamestnanosti a zelená farba sú pravé výdavky v dôsledku prípadného prijatia mojich pozmeňujúcich návrhov.

    Schválením týchto návrhov vzrastú celkové náklady fondu na dávky v nezamestnanosti približne z 19 % na 26 %, ale stále tri štvrtiny prostriedkov fondu sa nedostanú tam, kam patria, teda nezamestnaným.

    Vážené poslankyne a poslanci, na základe týchto poznatkov, ktoré som získala o hospodárení fondu som sa rozhodla, že predložím najprv novelu zákona, ktorá bola zamietnutá, teraz opakovane pozmeňujúce návrhy, kde som zistila, že približne štyri pätiny prostriedkov, ktoré do fondu vkladajú zamestnávatelia, zamestnanci, dobrovoľní poistenci a ktoré majú zmierniť ich existenčné problémy v prípade straty zamestnania sa používajú na úplne iný účel, ako pre ktoré sú určené.

    Ja som to povedala aj pri prezentácii v rozprave mojej novely zákona, že za normálnych okolností by sa takáto prax nazývala neoprávnené nakladanie s finančnými prostriedkami, ale na Slovensku je legalizovaná § 293a i zákona o sociálnom poistení, ktorý od roku 2008 oprávňuje generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne presunúť tieto prostriedky do iného fondu.

    Čo stojí za povšimnutie pre mňa osobne je aj to, že napríklad ani odborové zväzy, ani zamestnávatelia, ani jednotliví poistenci neprotestujú voči takémuto spôsobu zaobchádzania ich prostriedkami a ja som tiež mlčala preto, že som nemala také relevantné dôkazy, aby som sa mohla pokúsiť niečo na tomto stave zmeniť. Tento stav považujem za nedobrý, ktorý je potrebné zmeniť. Svojím vystúpením a prezentáciou pozmeňujúcich návrhov som ani vás, pani ministerka, ani vás, vážené poslankyne, poslanci, nechcela presviedčať o svojej pravde. Chcem otvoriť a vyvolať diskusiu o tomto na základe faktov a čísiel, ktoré som sa vám snažila odprezentovať, a myslím si, že by sme mohli dať nabok svoje stranícke polohy a tričká a začať diskusiu odbornú a verím, že pri hlasovaní zoberiete toto do úvahy. Vopred ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Gibalovej sa prihlásil pán poslanec Július Brocka ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem doplniť argumentáciu mojej kolegyne Moniky Gibalovej pri odôvodňovaní pozmeňujúceho návrhu k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Dámy a páni, nielen vklady občanov, ako si vy myslíte, že sú ohrozené, v dnešný deň sú ohrozené aj pracovné pozície a zamestnanie mnohých ľudí na Slovensku a sú ohrození stratou zamestnania a pri strate zamestnania sa dostanú do ťažkej situácie. Týmto návrhom Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý prezentovala Monika Gibalová, by sme mohli mnohým ľuďom pomôcť.

    Dámy a páni, toto je konkrétny, účinný a potrebný návrh, konkrétne opatrenie, ako možno zmenšiť alebo eliminovať negatívne dopady finančnej krízy na najviac ohrozené skupiny občanov.

    Dámy a páni, dôsledky, negatívne dôsledky finančnej krízy sa prejavujú aj stratou zamestnania a najviac ohrozenou skupinou sú práve ľudia pred odchodom na dôchodok, ľudia po päťdesiatke. Som presvedčený, že ak máte naozaj záujem skutočne pomôcť tým, ktorí tú pomoc potrebujú, že tento návrh, ktorý prezentovala kolegyňa Monika Gibalová, podporíte.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa nechce reagovať. Posledným prihláseným do rozpravy písomne je pán poslanec Pavol Frešo. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude potom možnosť prihlásiť sa k tomuto návrhu zákona ústne.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som takto v rozprave predniesol niekoľko pozmeňujúcich návrhov k zákonu o sociálnom poistení.

    Prvý pozmeňujúci návrh je k čl. I. Za bod 27 sa vkladajú nové body 28 až 30, ktoré znejú: Bod 28. V § 128 sa za ods. 7 vkladá nový ods. 8, ktorý znie: „Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov nemocenského a ošetrovného zo základného fondu nemocenského poistenia do základného fondu starobného poistenia.“ Doterajšie ods. 8 až 11 sa označujú ako ods. 9 až 12.

    Bod 29. V § 131 sa ods. 1 dopĺňa písm. g), ktoré znie: „Sociálnu poisťovňu za poberateľov nemocenského a ošetrovného, ktorí nie sú sporitelia podľa osobitného predpisu 18 % z vymeriavacieho základu.“

    Bod 30. V § 131 sa ods. 2 dopĺňa písm. g), ktoré znie: „Sociálnu poisťovňu za poberateľov nemocenského a ošetrovného, ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu jeden 9 % z vymeriavacieho základu.“ Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa platila transferom z fondu nemocenského poistenia odvody na dôchodok za poberateľov nemocenského a ošetrovného počas práceneschopnosti, takzvanej péenky alebo obdobia ošetrovania členov rodiny, takzvanej OČR-ky. V súčasnosti sa obdobie poberania péenky a OČR-ky zarátava do obdobia na výpočet dôchodku. Problémom je však to, že v tomto období neplatí ani zamestnanec, ani zamestnávateľ odvody, a preto má poistenec v tomto období nulový príjem z pohľadu výpočtu dôchodku v budúcnosti. Počas pracovnej kariéry sa tieto obdobia postupne nazbierajú najmä u žien, ktoré vo väčšine prípadov zabezpečujú starostlivosť o deti, sa podpisujú pod nižšie dôchodky.

    Predkladaný návrh by zabezpečil, aby z odvodov, ktoré si poistenec platí na nemocenské poistenie bola počas péenky a OČR-ky platená nielen náhrada mzdy, ale aj poistné na dôchodok. Návrh je rozpočtovo neutrálny, keďže iba presúva financie v rámci Sociálnej poisťovne z nemocenského fondu do dôchodkového fondu, pričom prebytky nemocenského fondu sú v súčasnosti aj tak využívané na financovanie dôchodkov. Predstavoval by však spravodlivejšie zabezpečenie dôchodkov do budúcnosti.

    Bod 2. Za bod 33 sa vkladá nový bod 34, ktorý znie: Bod 34. V § 138 za ods. 21 sa vkladá nový ods. 22, ktorý znie: „Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na dôchodkové poistenie zo základného fondu nemocenského poistenie do základného fondu starobného poistenia a základného fondu invalidného poistenia za fyzické osoby poberajúce nemocenské a ošetrovné je mesačný vymeriavací základ určený podľa § 56 ods. 1. Ak dôchodkové poistenie trvá len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ určený podľa § 56 ods. 1 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Takto určený vymeriavací základ sa zaokrúhli na celé koruny (0,2 eura nahor).“ Odseky 10 a 11 sa nepoužijú. Doterajšie ods. 22 až 25 sa označujú ako ods. 23 až 26. Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. Vymeriavací základ na platby poistného na dôchodok sa navrhuje ako vymeriavací základ, z ktorého si poistenec platí nemocenské poistenie, mesačný vymeriavací základ odvodený z denného vymeriavacieho základu podľa § 56 ods. 1.

    Bod 3. Za bod 36 sa vkladá nový bod 37, ktorý znie: V § 161 ods. 1 znie: „Základný fond nemocenského poistenia je určený po a na výplatu nemocenský dávok, po b na úhradu poistného na dôchodkové poistenie za poberateľov nemocenského ošetrovného, po c na úhradu príspevku na starobné dôchodkové poistenie za poberateľov nemocenského ošetrovného, ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu.“ Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. V súvislosti na návrh platí, dôchodkové poistenie pre poberateľov nemocenského a ošetrovného transferom z nemocničného fondu sa upravujú možnosti využitia nemocenského fondu.

    K čl. II. Za novelizačný bod 6 sa vkladajú nové novelizačné body 7 a 8, ktoré znejú: § 20 sa dopĺňa novým ods. 4, ktorý znie: „Sociálna poisťovňa platí príspevky za sporiteľa, ktorý poberá nemocenské a ošetrovné podľa osobitného predpisu, za ktorého platí poistné na starobné poistenie podľa osobitného predpisu.“ V § 23 sa za ods. 9 vkladá nový ods. 10, ktorý znie: „Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí príspevky za poberateľa nemocenského a ošetrovného je mesačný vymeriavací základ určený osobitným predpisom.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie: 27a. § 138 ods. 22 č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. Doterajšie ods. 10 a 11 sa označia ako 11 a 12. Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. Pre poberateľov nemocenského a ošetrovného, ktorí sú sporitelia v druhom pilieri, sa obdobne určí aj platenie príspevkov na starobné sporenie. Prvý pozmeňujúci návrh. Druhý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    K čl. II. Bod 9 znie: V § 34 sa za ods. 4 vkladajú nové ods. 5 a 6, ktoré znejú: „Nárok na výplatu vdovského dôchodku podľa ods. 3 trvá v období, počas ktorého sú splnené podmienky podľa ods. 3 písm. a) a b). Nárok na vdovský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela.“ Doterajší ods. 5 sa označí ako 7. Bod 10 znie: V § 34 ods. 7 sa slová „1 až 4“ nahrádzajú slovami „1 až 6“.

    Odôvodnenie. Vládna novela zákona navrhuje, aby sa zjednotilo ukončenie poberania vdovského dôchodku v prvom aj v druhom pilieri. Toto riešenie nezodpovedá súkromnému vlastníctvu dôchodkových úspor v časti, v ktorej podmieňuje vyplácanie vdovského dôchodku neuzavretím nového manželstva. S návrhom treba súhlasiť pri zjednotení podmienok poberania vdovského dôchodku pri starostlivosti o nezaopatrené dieťa a invalidite.

    Ak však pozeráme na vdovský dôchodok ako na nárok financovaný z úspor sporiteľa, t. j. na majetok sporiteľa, potom použijúc analógiu z Občianskeho zákonníka, kde sa počas manželstva spoločne nadobudnutý majetok dedí medzi manželku a deti, aj nároky vyplývajúce z dôchodkových úspor sa dajú deliť medzi manželku a deti. V takto chápanom nároku potom nemožno manželke odobrať vdovský dôchodok len preto, že sa znovu vydá. Takáto úprava by totiž mohla mať aj ústavné problémy. Preto je nenáležité aplikovať rovnaké kritériá na výplatu vdovských dávok z priebežného aj sporivého systému. V prípade zodpovednosti za smrť sporiteľa odobratie vdovského dôchodku má svoj etický rozmer. V ostatných prípadoch však nasporené financie zostanú majetkom pozostalých. V opačnom prípade by to znamenalo, že pri opätovnom vydatí vdovy by úspory jej zosnulého manžela prepadli v prospech dôchodcovskej správcovskej spoločnosti, respektíve poisťovne, ktorá vyplácala dôchodok.

    Druhý pozmeňujúci návrh veľmi krátko všeobecne. Tieto pozmeňujúce návrhy majú za cieľ riešiť námietky, ktoré boli vznesené v prvom polroku roku 2007 zo strany ministerstva voči druhému pilieru, aj keď moje osobné presvedčenie je, že zámerom tejto vlády je zafinancovať si budúcoročný rozpočet hlavne z úspor sporiteľov v druhom pilieri a nepokryte sa o toto bude snažiť napríklad aj tým, že zvýši povinnú dobu sporenia. Myslím si, že by stále mali existovať na stole také pozmeňujúce návrhy, ktoré rátajú s druhým pilierom ako plnohodnotným zdrojom pre dôchodky, nakoľko táto vláda zatiaľ otvorene nepriznala, že plánuje likvidáciu a konfiškáciu druhého piliera. V náznakoch hovorí o tom v istých expresívnych výrazoch či vyjadrení premiéra, alebo keď hovorí o tom aj riaditeľ Sociálnej poisťovne. Na pôdu tohto parlamentu by patrilo niečo, čo je v súlade s programovým vyhlásením vlády a tieto pozmeňujúce návrhy naozaj druhý pilier vylepšujú. Takže v tomto zmysle vás poprosím o podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Freša sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Frešo bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. A teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústne? Pani Iveta Radičová, pán Ján Kvorka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Rošková? Poprosím, pani poslankyňa Rošková sa hlási do rozpravy tiež. Skúste ju tam dať ako tretiu v poradí. Registrujem, že máme prihlásených pani poslankyňu Radičovú, pána poslanca Kvorku a pani poslankyňu Ľubicu Roškovú. Uzatváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán kolega, viete, že som veľmi tolerantný pri vedení schôdze. Ešte aj pána poslanca Haleckého poprosím zapísať medzi tých, ktorí chcú vystúpiť v rozprave. Takže štyria v poradí pani Radičová, pán Kvorka, pani Rošková a pán Halecký. Uzatváram možnosť definitívne prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pani poslankyňa Iveta Radičová. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka, ja som chcela trošku odľahčiť situáciu. Pán Madej, teraz budem toto čítať. Dobre?

  • Nie, to bol pokus o žart. Iba poprosím, buďte taký milý, vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 1, 2 a 5. To je všetko tentoraz.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Radičovej sa neprihlásil nikto. Pán poslanec, ako spravodajca sa hlásite do rozpravy? Pán spravodajca má prednosť v súlade s § 28 rokovacieho poriadku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa pridám, prosím tiež vyňať a hlasovať osobitne o bode 3.

  • Ďakujem. Ďalej do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Ján Kvorka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v úvodnej časti pozastavil pri pozmeňujúcich návrhoch, ktoré tu boli predložené a v druhej časti, aby som podal pozmeňujúci návrh.

    K pani poslankyni Radičovej, ktorá predložila tri pozmeňujúce návrhy. K tomu prvému – predĺženie materskej dovolenky na jeden rok a jej súbeh s rodičovským príspevkom. Zásadnou vecnou otázkou je, že obdobie poskytovania materského podľa zákona o sociálnom poistení je zosúladené s obdobím materskej dovolenky, ktorá patrí zamestnankyniam v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa a na pracovnoprávne účely. Ide o obdobie ospravedlnenej neprítomnosti v práci a tento inštitút je upravený pracovnoprávnymi predpismi v Zákonníku práce.

    Predmetný návrh považujem tiež za zbytočný a komplikovaný, nakoľko si matka dieťaťa bude musieť uplatňovať nárok na obidve dávky osobitne a v prípade, že po skončení materského na rodičovskú dovolenku nastúpi otec dieťaťa, bude musieť žiadať o rodičovský príspevok opakovane.

    Predĺženie poskytovania materského a súčasne umožnenie súbežného poberanie rodičovského príspevku predstavuje zvýšenie výdavkov jednak zo základného fondu nemocenského poistenia, ale aj zo štátneho rozpočtu. Za veľmi závažný považujem aj dopad predloženého návrhu na štátny rozpočet. V návrhu rozpočtu na rok 2009 nie sú plánované finančné prostriedky na zabezpečenie súbehu rodičovského príspevku a materského a je vylúčené predpokladať, že tieto výdavky budú môcť byť riešené v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Prechodné ustanovenia, ktoré pani poslankyňa navrhuje, nie sú navrhnuté na základe jednej filozofie. Podľa ods. 1, 3 a 4 novo navrhnutého § 293 sa materské poskytuje podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2008 a podľa ods. 2, ktorý vecne rieši tú istú situáciu ako ods. 1. Ale aj podľa ods. 5, 6 a 7 už navrhuje predĺžené poskytovanie materského. To znamená, že ods. 2 je v rozpore, diametrálne odlišný s ods. 1, 3 a 4, pričom všetky tieto odseky riešia obdobnú situáciu.

    V prípade predĺženia obdobia poberania materského dôjde k zvýšeniu výdavkov Sociálnej poisťovne približne o 1,5 miliardy Sk v roku 2009, o 1,6 miliardy v roku 2010 a o 1,8 miliardy v roku 2011. Zároveň by prijatím uvedeného návrhu došlo aj k zvýšeniu výdavkov štátneho rozpočtu, respektíve kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z dôvodu zavedenia súbehu vyplácania materského poskytovaného z nemocenského poistenia a rodičovského príspevku poskytovaného zo štátneho rozpočtu, a to cca o 1 miliardu Sk v roku 2009.

    Podotýkam, že návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2009 až 2011, ktorý bol dňa 15. októbra 2008 schválený vládou Slovenskej republiky neuvažuje s uvedenými opatreniami. Nie je mi preto zrejmé, z čoho by mali byť finančne kryté predmetné opatrenia. Dĺžka materskej dovolenky v členských krajinách Európskej únie musí byť najmenej 14 týždňov. V súčasnosti Európska komisia odporúča predĺžiť materskú dovolenku na 18 týždňov.

    Pokiaľ ide o medzinárodné porovnanie, Slovensko má v súčasnosti materskú dovolenku 28 týždňov, respektíve 37 týždňov v prípade osamelých matiek alebo matiek, ktorým sa narodili dve alebo viac detí. Česká republika má materskú dovolenku 28 týždňov. Naopak, kratšiu materskú dovolenku, a to len 14 týždňov má napríklad Nemecko a Malta. Belgicko má 15 týždňov, Francúzsko, Holandsko a Španielsko majú 16 týždňov, Bulharsko má 45 týždňov. Z tohto dôvodu si dovoľujem hovoriť, že zásadne sa nedá súhlasiť s týmto predloženým návrhom pani poslankyne Radičovej.

    K druhému návrhu pani poslankyne Radičovej – k plateniu poistného štátom aj za pestúnov a predĺženie na 15 rokov doby platenia poistného. Pani poslankyňa žiada o rozšírenie okruhu poistencov štátu o osoby, ktoré v tomto okruhu už sú, kde považujem tento prednesený návrh za bezpredmetný. Od 1. 8. 2006 sa predĺžilo obdobie, za ktoré štát platil poistné za osobu starajúcu sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 7 rokov jeho veku...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán kolega, poprosím všetkých, ktorí si potrebujú niečo iné povedať ako to, o čom sa teraz rokuje, nech si to povedia mimo sály. Ďakujem za porozumenie. Nech sa páči.

  • ... na 18 rokov jeho veku. Z uvedeného vyplýva, že štát odvádza 12 rokov poistné za danú skupinu osôb. Pri stanovení 12-ročnej doby platenia poistného štátom za poberateľov peňažného príspevku za opatrovanie sa vychádzalo z doby platenia poistného štátom za osoby starajúce sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

    Úlohou Sociálnej poisťovne nie je suplovanie sociálnej pomoci. Štát sa o uvedenú skupinu stará dvakrát. Raz poskytnutím peňažného príspevku za opatrovanie a druhýkrát platením poistného na starobné poistenie, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity.

    K osobným asistentom. Pani poslankyňa Radičová svojím návrhom podmieňuje zaradenie asistenta do okruhu poistencov štátu dosiahnutím najmenej 180 hodín výkonu asistenčnej práce v porovnaní so 40 hodinami vládneho návrhu. Z uvedeného mi nie je zrejmé, prečo pani poslankyňa navrhuje sprísnenie podmienok, čo by malo za následok výrazné zúženie okruhu asistentov, za ktorých by platil štát poistné. Podotýkam, že stanovenie doby výkonu na 140 hodín bol výsledkom konsenzu so zástupcami zdravotne postihnutých a tuná takisto musím vyjadriť nesúhlas s týmto predneseným návrhom.

    K tretiemu návrhu, to je vypustenie predĺženia lehôt pre Sociálnu poisťovňu. Podotýkam, že účelom novelizačného bodu 22 vládneho návrhu nie je sťažovanie životnej situácie osôb, ktorých zamestnávateľ je v platobnej neschopnosti. Ide len o zosúladenie lehoty na rozhodnutie o nároku na dávku garančného poistenia a lehoty na jej vyplatenie. Ponechanie súčasného právneho stavu znamená, že Sociálna poisťovňa dávku garančného poistenia musí vyplatiť do 30 dní od doručenia žiadosti, pričom všeobecná lehota na rozhodnutie o nároku na dávku je 60 dní. Z tohto dôvodu sa vo vládnom návrhu navrhuje zosúladenie zákonnej lehoty na vyplatenie dávky garančného poistenia a lehoty na vydanie rozhodnutia. Vo výnimočných prípadoch sa môže stať, že Sociálna poisťovňa nedodrží 30-dňovú lehotu na vyplatenie dávky garančného poistenia, ktorá je spôsobená náročnou komunikáciou s bývalým zamestnávateľom, na ktorého bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade splnenia podmienky platobnej neschopnosti zamestnávateľa podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na príslušný súd a predloženia všetkých podkladov na konanie o dávke Sociálna poisťovňa rozhoduje bezodkladne a aj dávku žiadateľom vypláca.

    Prerušenie konania. Predloženým návrhom pani poslankyňa Radičová vypúšťa riešenie problému spočívajúceho v nesúlade všeobecných lehôt na rozhodnutie ustanovených v § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení s lehotou na vyplatenie dávky podľa § 116 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

    Novelizačným bodom 38 sa navrhuje predĺženie lehôt na rozhodnutie o dôchodkových dávkach s cudzím prvkom a zosúladenie so správnym poriadkom v mimoriadne zložitých prípadoch. Poslanecký návrh pani poslankyne Radičovej, ktorým navrhuje prerušenie konania na 30 dní situáciu nerieši. Pokiaľ Sociálna poisťovňa by nemala v lehote kompletné podklady na rozhodnutie zo zahraničia k dispozícii, žiadosť by musela zamietnuť, čo pre žiadateľa o dôchodok by v dôsledku znamenalo začatie nového konania. Vo vládnom návrhu novely je zohľadnená požiadavka Legislatívnej rady Slovenskej republiky riešiť problém lehoty na vydanie rozhodnutia o dôchodkových dávkach s medzinárodným prvkom formou prerušenia konania. Prepáčte, Ľubko, dones mi tú vodu.

  • Pán Mikloško, o piatej hlasujeme. Áno. Môžete pokračovať. Nech sa páči.

  • K pánovi poslancovi Štefancovi. Odstránenie diskriminácie pri výpočte osobného mzdového bodu. Ohraničenie osobného mzdového bodu sa zaviedlo novelou, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2008. V zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky cieľom vlády Slovenskej republiky je prehlbovanie princípu solidarity v prvom priebežnom pilieri. Zároveň predmetné opatrenie prispieva k finančnej stabilite dôchodkového systému.

    Nesúhlasíme s tvrdením pána poslanca, že miera solidarity je v starobnom poistení dostatočne vyjadrená reakciou primeraného osobného mzdového bodu. Zároveň podotýkam, že redukcia úprav a priemerného osobného mzdového bodu je podľa súčasne platného zákona o sociálnom poistení nastavená len do roku 2015, kde takisto sa dá uviesť, že s týmto návrhom sa nedá súhlasiť.

    K druhému návrhu podanému pánom poslancom Štefancom je odstránenie diskriminácie pracujúcich živnostníkov. Účelom vládneho návrhu bolo vypustením § 138 ods. 18 zrušiť pozitívnu diskrimináciu určitej skupiny samostatne zárobkovo činných osôb, a nie túto skupinu rozširovať z dôvodu negatívneho dopadu na dávky poskytované zo systému sociálneho poistenia a zároveň z dôvodu negatívneho dopadu na financovanie sociálnej poisťovne.

    V prípade, že by došlo k zrušeniu minimálneho vymeriavacieho základu pre všetky samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú súbeh s výkonom činnosti zamestnanca, došlo by k poklesu príjmov Sociálnej poisťovne v roku 2009, a to cca o 450 miliónov Sk a dotknutá skupina samostatne zárobkovej činnej osoby bude platiť odvody na sociálne poistenie z polovice minimálnej mzdy 4 450 Sk na 8 900 Sk, cca o 890 miliónov Sk, ak dotknutá skupina samostatne zárobkovo činnej osoby nebude vôbec platiť odvody na sociálne poistenie, keďže nebude mať stanovený minimálny vymeriavací základ.

    Vyššie uvedené dopady zahŕňajú všetky samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú súbeh príjmov predpoklad približne 27-tiscí korún samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. vrátane skupiny osôb, ktorej sa vládnym návrhom navrhuje zrušiť od 1. januára 2009 zvýhodnenie.

    V budúcnosti je potrebné problematiku samostatne zárobkovo činných osôb riešiť komplexne. Nielen samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú súbeh z príjmov z výkonu činnosti zamestnanca, ale aj samostatne zárobkovo činné osoby ako celú skupinu aj vo vzťahu k odvodom na sociálne poistenie vo vzťahu k výške vymeriavacieho základu vo výške percentuálneho odvodu na sociálne poistenie 33,15 %.

    V rámci Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je vytvorená pracovná skupina za účelom zjednotenia a harmonizácie sadzieb na sociálne poistenie a taktiež vymeriavacích základov. Účelom pracovnej skupiny je okrem iného aj zastavenie nesystémových presunov voľných finančných prostriedkov medzi základnými fondmi Sociálnej poisťovne z dôvodu nesprávneho nastavenia sadzieb, ktoré boli zavedené ešte bývalou vládou.

    Zároveň v rámci Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je vytvorená medzirezortná pracovná skupina na účely odpojenia minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny pre platenie odvodov do poistných fondov. Z uvedeného dôvodu zastávam názor, že riešenie problému predloženého návrhu bude súčasťou záverov pracovnej skupiny. Podotýkam, že vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého platia odvody na sociálne poistenie je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonaním podnikania inej samostatnej zárobkovej činnosti. Zároveň podotýkam, že približne 82 % samostatne zárobkovo činných osôb platí odvody na sociálne poistenie z minimálnej mzdy. Pri samostatne zárobkovo činných osobách je potrebné si uvedomiť, že vymeriavací základ, z ktorého platia odvody na starobné poistenie zohráva dôležitú úlohu pri stanovení výšky budúceho dôchodku, čím nižší vymeriavací základ, tým nižší dôchodok.

    Nesmieme však zabúdať na to, že v zákone o sociálnom poistení sa uplatňuje aj princíp solidarity prostredníctvom úpravy a redukcie priemerných mzdových bodov. Nižšie ako 1,25 sa započítavajú v plnej výške z hodnoty nad 1,25 do 3 sa započítava určité percento a v roku 2008 je to 72 %. Na uvedenej solidarite získavajú, respektíve sa priživujú najmä samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré platia odvody z nízkeho vymeriavacieho základu.

    A teraz mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov k čl. II. Po prvé. V bode 28 v úvodnej vete sa slová „až § 91“ nahrádzajú slovami „až § 90“ a vypúšťa sa § 91. Odôvodňujem to tým, že navrhujem ponechanie súčasnej úpravy porovnávania výnosnosti dôchodkových fondov vzhľadom na skutočnosť, že problematiku výpočtu v dosahu jej výnosnosti rieši transparentnejším spôsobom.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som.

  • Ďakujem. Faktické poznámky páni poslanci Lipšic, Radičová, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Petrák. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Ja budem stručný. Ja by som sa len chcel pána poslanca opýtať, prečo stanovisko ministerstva práce k pozmeňujúcim návrhom opozičných poslancov neprednesie v rozprave pani ministerka práce, ale týmto privilégiom ste boli poctený vy. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne aj za pripomienky, ale dovolím si naznačiť, že mám minimálne na väčšinu z nich opačný názor. A veľmi stručne. Materská či rodičovský sa i dnes uplatňuje osobitne a treba o ne osobitne žiadať. Samozrejme, že to súvisí so Zákonníkom práce, samozrejme, že by bola potrebná novela z hľadiska dĺžky materskej, ale to je len vec vôle upraviť Zákonník práce a jeho novela.

    Čo sa týka financií. Keď je vôľa, tak je možné riešiť takéto problémy aj odložením účinnosti ako, napokon, o chvíľu budeme svedkami v zákone o sociálnych službách. Tam, kde je problém finančného pokrytia. Takže keby bola ústretovosť a ochota, tak je možné posunúť účinnosť, ale, samozrejme, ten návrh vyplýva i z toho, že je istou alternatívou k návrhom voči rodinnej politike.

    Argument, ktorý sa týka asistentov či pestúnov. Áno, sú cieľové skupiny, ktorým prispievame dokonca nielen dvakrát, ale aj viacnásobne. Podľa toho, aká kombinácia situácií tejto cieľovej skupiny alebo daného klienta sa týka. Takže áno. I za opatrovateľov získavajú príspevok, platíme poistné, ale nechápem, prečo by v rovnakej situácii alebo v rovnakej spravodlivosti v sociálnej ochrane nemohli byť tí, ktorí sa starajú i o zdravé deti v pestúnskych rodinách, pretože ani zďaleka ja tam nehovorím len o zdravotne postihnutých alebo chorých deťoch.

    A nehnevajte sa, garančný fond a rýchlosť vyplácania mzdy pre tých, ktorí ju strácajú, je pre mňa bez diskusie.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kvorka, ja som vás pozorne počúvala a musím sa priznať, že som si musela prezrieť, aký bod prerokovávame, pretože pred dvanástou hodinou pani ministerka predložila vládny návrh zákona o sociálnom poistení a teraz ste vy dosť obšírne hovorili, že nesúhlasíme s pozmeňujúcimi návrhmi pani poslankyne Radičovej, Štefanca, vymenovali ste viacerých poslancov.

    No, moja otázka je, kto nesúhlasí? Pretože ešte raz zdôrazňujem, tento návrh zákona predkladá vláda. Vy hovoríte ako poslanec v mene koho? Ako poslanec nesúhlasíte a hovoríte to v mene vašich kolegov za klub alebo v mene koho? Pretože ešte stále hovorím, že prerokovávame vládny návrh zákona a, pán poslanec, ja by som sa vás rada spýtala a bola by som rada, keby ste mi na to vedeli odpovedať. Kedy bude mať tá pracovná skupina, ktorá vznikla na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny výsledky, myslím teraz na tú pracovnú skupinu, ktorá má odpojiť minimálnu mzdu od vymeriavacieho základu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, ja na rozdiel od tých reakcií, ktoré tu zazneli doteraz, chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Kvorku, ktorý myslím si, že podrobne rozobral poslanecké návrhy, ktoré tu odzneli v rozprave a dovolím si vysloviť presvedčenie, že nehovoril len sám za seba, ale hovoril za celý poslanecký klub strany SMER. Určite máme na niektoré riešenia rôzne názory, ale myslím si, že korektne o týchto riešeniach diskutujeme a myslím si, že je to prínosom.

    Ja by som sa dotkol ešte jednej veci, o ktorej síce pán poslanec Kvorka hovoril, ale myslím si, že je potrebné ju troška zdôrazniť, lebo považujem to za zmätok v radoch opozície.

    Pán poslanec Štefanec, ako hovoril aj pán poslanec Kvorka, predložil návrh, ktorý hovorí o zvyšovaní a zásluhovosti pomocou mzdového bodu. No, ak si ja dobre premietnem doterajšiu diskusiu o dôchodkovom systéme, tak jednoznačne musím povedať, že všetci sme sa doteraz zhodli, a dúfam, že sa nemýlim, na tom, že problém dôchodkového systému nastáva aj tým, že sa vniesla prílišná zásluhovosť, ktorá sa pretavila do prvého piliera. Takže ja v podstate nechápem. Ak aj opozícia tvrdí toto, čo som teraz povedal, tak na druhej strane prináša pozmeňujúce návrhy, ktoré to vyvracajú. Takže je v tom trošku taký zmätok. A ja by som poprosil ctenú opozíciu, aby si v tomto nejakým spôsobom urobila jasno pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov k návrhom zákonov. Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Zapnite pána poslanca Kvorku.

  • Ďakujem. Áno v krátkosti, pán predseda. Pán poslanec Lipšic, som zaradený v sociálnom výbore a pracujem v sociálnom výbore. O danej problematike som veľmi blízko informovaný, čiže možno ste si nevšimli, kde pracujem a prečo sa k týmto veciam aj vyjadrujem a zaujímam toto stanovisko. Tieto všetky veci sme preberali vo výbore a samozrejme, že tieto veci aj konzultujem s ľuďmi, ktorí sú na to kompetentní a ktorí majú na to svoj názor a samozrejme, že tieto problémy preberáme aj v poslaneckom klube.

    Tým pádom sa chcem vyjadriť aj k tomu, že za koho hovorím k pani poslankyni Sárközy a ku komu hovorím. K ľuďom, ktorí sú odborníci na sociálne veci, pani poslankyňa, a k poslaneckému klubu SMER – sociálna demokracia, ktorý zaujíma takéto stanovisko. To je odpoveď na to, na čo ste sa ma pýtali, a tým pádom si myslím, že som dal dostatočnú odpoveď aj k tým návrhom, ktoré boli podané pani poslankyňou Radičovou. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Rošková do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Keďže som tu nebola počas celej rozpravy, to sa chcem ospravedlniť, chcela by som zareagovať len na tie návrhy, ktoré som počula, a to je na zmenu podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti a zmenu dĺžky poberania dávky v nezamestnanosti.

    Podľa odôvodnenia sa predloženým návrhom sleduje zlepšenie podmienok pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, ktoré je potrebné pre zvýšenú mobilitu pracovnej sily a trendu častejšej zmeny zamestnania pracujúcich osôb.

    Podľa môjho názoru navrhované znenie zovšeobecňuje podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a ruší výhody uchádzačov o zamestnanie zamestnávaných výlučne na dobu určitú, takzvaných sezónnych pracovníkov, ktorí pracujú len krátkodobo, ktorých osobitné podmienky na výkon práce rešpektuje väčšina systémov ochrany v nezamestnanosti v krajinách Európskej únie.

    Navrhované znenie ho nielenže nerešpektuje, ale sprísňuje mu aj podmienky na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti tým, že sa sledovanie potrebnej doby poistenia navrhuje skrátiť z doterajších štyroch rokov na tri roky. V praxi to bude znamenať, že za súčasného právneho stavu sezónnemu pracovníkovi stačí, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený dva roky. Podľa návrhu to bude len v prípade, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie získa dva roky poistenia v nezamestnanosti, čo je v zásade sprísnenie podmienok potrebnej doby poistenia.

    Ďalší problém, ktorý vidím v praxi, nastane v súvislosti so zavedením dvoch výšok dávky v nezamestnanosti, a to najmä v súvislosti s doplatením dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. V zmysle uvedeného ustanovenia vznikne za splnenia zákonných podmienok nárok na doplatky dávky v nezamestnanosti v sume, v akej bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Pri dvoch výškach dávky bude suma, v akej bola vyplácaná predchádzajúca dávka a v akej patrí dávka po opätovnom zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vzhľadom na vek oprávnenej fyzickej osoby sporná.

    Rovnako navrhované prechodné ustanovenie v praxi znamená, že pokiaľ vznikol nárok na dávky v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v období pred navrhovanou účinnosťou, tak sa neruší možnosť dobrať dávky podľa § 105 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení už za účinnosti novely.

    Návrh neustanovuje, z akej výšky má byť poberaná dávka určená, keďže sa zavádza poskytovanie dávky v dvoch výškach. Vo vzťahu k zabezpečeniu realizácie návrhu v praxi je problematická podľa môjho názoru aj navrhovaná účinnosť novely. Dôvodom je zaťaženosť informačných systémov Sociálnej poisťovne v súvislosti s prípravou prechodu na menu euro rovnako od 1. januára 2009.

    Navrhovaná zmena textu evidencia nezamestnaných občanov na text evidencia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska legislatívnej techniky je nadbytočná vzhľadom na znenie § 71 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti, v zmysle ktorého od 1. februára 2004 tam, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová evidencia nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie sa tým rozumie evidencia uchádzačov o zamestnanie.

    Ďalej by som chcela uviesť, že podľa prepočtov ministerstva práce vyplýva, že celkové náklady sa prevyšujú v roku 2009 o jednu miliardu korún a tie sa systematicky zvyšujú až do roku 2011.

    V predloženom návrhu sa predkladá krytie zvýšených výdavkov základného fondu poistenia v nezamestnanosti z prebytkov predmetného fondu. Je pravda, že základný fond poistenia v nezamestnanosti vykazuje prebytky. Tie sa však v súčasnosti využívajú na krytie deficitu základného fondu starobného poistenia, a preto presuny voľných prostriedkov považujem za nesystémový krok, ktorý sa bude riešiť prostredníctvom harmonizácie sadzieb a vymeriavacích základov. Z uvedeného dôvodu navrhujem zmenu v poistení v nezamestnanosti posudzovať z pohľadu celkového hospodárenia Sociálnej poisťovne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky páni poslanci Lipšic, Gibalová, Brocka, Sabolová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Ja som zmätený, lebo pán poslanec Kvorka ako odborník na sociálne veci som si myslel, že to pojme komplexne a vyjadrí sa ku všetkým pozmeňujúcim návrhom poslancov opozície, nielen pani Radičovej a Štefancovi, aby sa nemusela pani poslankyňa Rošková prihlásiť s ďalšou diskusiou k pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Gibalovej. Tak teraz nerozumiem tomu, čo sa vlastne udialo. Ja som to tak vnímal, čo mi je ľúto.

    Ale teraz vážne. No zvyk, ktorý sa tu rozmohol, že poslanci vlastne čítajú pripravené prejavy od exekutívy považujem trošku za nedôstojné tohto parlamentu. Ja chápem, že môžete podporiť vládne návrhy zákonov a tak ďalej. Ale čítať vyjadrenia poskytnuté exekutívou, no, ja si myslím, že to nie je veľmi dobrý znak svojprávnosti tohto parlamentu. To sa tu priznám, že v minulom období nebolo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Mohla by som reagovať aj vážne a patrilo by sa reagovať vážne. Chcem povedať, že veľmi, veľmi by som si vážila reakciu pani ministerky, nech by bola akákoľvek. Ja som ju veľmi slušne vyzvala, poďme o tom diskutovať, ale v tejto chvíli musím povedať, pani poslankyňa, že vaše vystúpenie a postoje sú po expirácii. Ďakujem.

  • Vážená kolegyňa Rošková, ja som rovnako zaregistroval nový fenomén v tejto rokovacej sále, že namiesto pani ministerky vystupujú v rozprave poslanci SMER-u, ale nehovoria vo voľnom prednese, ako je to v rokovacom poriadku, ale čítajú vypracované stanoviská, respektíve zamietavé stanoviská ministerstva sociálnych vecí k návrhom opozičných poslancov.

    Pani kolegyňa Rošková, skúste mi povedať, či som to správne rozdelil, ako hráte osôbku na opozičné strany. Pani Vaľová na pani kolegyňu Sárközy z SMK, pán Kvorka na SDKÚ a pani Rošková na KDH.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že tak ako moji predrečníci konštatovali, že sa tu zavádza ako keby nový štýl politiky parlamentnej demokracie, keď poslanec má pripravené odpovede na písomne prihlásené vystúpenia poslancov a rozdané pozmeňujúce návrhy.

    Pani poslankyňa Rošková, myslím si, a vy ste to teraz potvrdili, že je lepšie sa prihlásiť len ústne v rozprave, lebo aspoň sa vyvarujeme takýchto poslaneckých iniciatív, ktoré zastupujú jednotlivé rezorty. A zároveň ale po vašom vystúpení sa chcem spýtať pani ministerky, či sa ona bojí vystúpiť s takýmto stanoviskom, že je to názor ministerstva. Vypočuje si len tie isté faktické poznámky od poslancov. Ale zrejme vy máte pripravenú aj reakciu z ministerstva na faktické poznámky poslancov. Lebo tak to vyplýva. Čudujem sa vám, pani poslankyňa, že ste použili takýto štýl, lebo vás trochu ináč poznám z regiónu. A čudujem sa, že sa necháte, páni poslanci, vtiahnuť do jednej nechutnej hry. Dnes je to sociálna téma, ale myslím si, že tento štýl, keď ministri nereagujú v Národnej rade na žiadne vystúpenie, neviem či z obavy, či nerozumejú, či nato tu nemajú dostatočný aparát mi pripadá skutočne dehonestujúce rokovania tohto parlamentu. Pre nás je partner pri vládnych návrhoch minister, a nie kolega poslanec, ktorý nemá vlastný názor.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len v krátkosti. Nebudem to rozoberať. Skutočne som na začiatku uviedla, že nereagujem na KDH, ako mi tu bolo vkladané, ale že som tu nebola na začiatku. Tak som sa vyjadrila iba k tomu. A nezobrala som si ani taký nejaký svoj pohľad, ktorý by znamenal, že útočím na KDH.

    Ja som vyjadrila svoj názor a myslím si, že som iba povedala to, čo povedala aj pani poslankyňa Gibalová, že môžeme diskutovať a že máme spoločný cieľ dosiahnuť niečo, čo by vyjadrilo môj názor. Tak ako ona mohla vyjadriť svoj názor, myslím si, že aj ja môžem vyjadriť svoj názor. A tento môj príspevok bol vlastne vyjadrením určitého postoja k danej problematike. Toľko som len chcela povedať.

  • Pán poslanec Halecký do rozpravy.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, nemusíte sa obávať, nemám žiadne pozmeňujúce návrhy, že by som ich predkladal. Chcem sa len vyjadriť k tomuto zákonu, k jeho prerokovaniu a dá sa povedať k záverom asi v tomto zmysle.

    Chcem poukázať, že ako vidíme, v sociálnom zabezpečení, v sociálnom poistení, ale aj sporení je vždy čo upravovať, čo meniť, čo doplňovať podľa toho, čo sa ukáže v praxi a podľa toho, k čomu dôjde za určité obdobie aj naše poznanie.

    Chcem tým reagovať aj na tie hlasy, ktoré kritizujú otvorenie druhého piliera, že sa vlastne otvorí a nič sa nerobí a len sa čaká na vystúpenie sporiteľov a na prestup do prvého piliera. Ale ako vidíte, boli tu predložené desiatky a mám taký dojem, že až stovka pozmeňujúcich návrhov a toto, čo som mal možnosť sledovať, pretože kvôli urgentnému zaneprázdneniu som musel byť značnú časť rokovania mimo tejto sály je logika, má to svoje zdôvodnenie a má to aj svoj význam.

    Chcem poukázať, že v tejto novele sa reagovalo aj na pripomienky aj opozície z predchádzajúceho obdobia, či už sa týka osobných asistentov, matiek na materskej a ďalšie body, ktoré boli pretriasané v predchádzajúcom období a ktoré sa teraz dostali na riešenie, ktoré, zdá sa, že by mohlo byť dobré a uspokojivé.

    Chcem ďalej poukázať na túto skutočnosť, že aj napriek tomu, že mnohé body budú hlasovaním prijaté, zostane tu predsa len ešte niekoľko problémov, ktoré bude potrebné riešiť v nasledujúcom období a bude potrebné ich meniť. Či už sa týka invalidných dôchodcov alebo aj koncovky v sporení, dedenia a podobne. Takže predpokladám, že vývoj v zákone bude aj v nasledujúcom období.

    Čo je potešiteľné a čo možno tiež zdôrazniť, zákon upravuje aj spôsob investovania, určuje aj hranice, určité mantinely, ale čo je dôležité, toto, čo aj žiada predseda vlády, to znamená informovanosť obyvateľstva, informovanosť sporiteľov o tom, v akom štádiu sú ich úspory, ako sa vyvíjajú. A toto myslím si, že je dôležitá požiadavka, ktorá je tiež v prospech občanov a v prospech sporiteľov.

    Chcem len poukázať, že mnohé otázky zaiste sa dajú riešiť viacerými variantnými spôsobmi, avšak budeme musieť asi rešpektovať rozhodnutie koalície ísť spôsobom, na ktorom sa dohodla a ktorý v tomto čase je vyhovujúci, čo sa týka obsahu zákona, ale aj finančných nákladov, ktoré sú miliardové vo viacerých položkách, a tie nie sú takisto nepodstatné.

    Takže verím, že zákon bude prijatý v koncepcii, ako ho predkladá koalícia. A osobne predpokladám, že v nasledujúcich rokoch sa dotkneme nielen takzvaných malých zmien, ktoré prebehli dnes tu, ale očakávam, že zmeny budú aj vo veľkých parametrických ukazovateľoch, ako sú percentá, doba sporenia, spôsob valorizácie v prvom pilieri dôchodkov a takisto aj stupeň a rozsah garancií či už formou štvrtého garančného fondu, alebo štátnej DSS-ky a podobne.

    Ale myslím si, že je dobré, že o týchto otázkach sa hovorí, že sa rokuje minimálne dlhšie možno ako nasledujúci polrok, že bola vytvorená aj komisia na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a že k týmto veciam bude mať možnosť každý, či už politik, alebo aj odborník povedať svoj názor. Takže návrh zákona, tak ako ho predkladáme, ako prešiel vo výbore ja budem podporovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Halecký, ja vítam vlastne také zdôvodnenie a zhrnutie stručne tohto návrhu zákona, kde ste dokonca povedali, že sa stotožňujete aj s predsedom vlády a rovnako aj s tým návrhom a obsahom, ktorý v tomto zákone je.

    Prihlásila som sa na faktickú poznámku, lebo som sa obávala, že znovu sa prihlási koalícia a že bude rozprávať o tom, že tým, že si sa stotožnil s návrhom týchto zákonov, preberáte myšlienky ministerstva práce, čo je úplne normálne, pretože tento zákon ministerstvo práce predložilo.

    Chcela by som ale pripomenúť všetkým, ktorí tu v sále sedia, že čítať paragrafové znenie je potrebné, pretože poslanci nemôžu mať v hlave paragrafy, a myslím si, že to znervózňuje iba kolegov, pretože sa reaguje na ich návrhy a tieto návrhy, ktoré nie sú odborné, nie sú dobre spracované, potom poslanci veľmi, by som povedala, pragmaticky a veľmi konkrétne v paragrafových zneniach uvádzajú, kde tieto chyby sú.

    Ja si myslím, že každý poslanec má právo sa stotožniť s názorom odborníka a potom ho predniesť, názorom odborníka, o ktorom si myslí, že je správny. Takže by som chcela povedať, pán predseda Halecký, som rada, že ste sa aj vy stotožnili a že ste neboli obvinený práve z takéhoto nejakého, ako povedal pán kolega Brocka, že niekto tu hrá proti KDH, proti SDKÚ. Nie. Rozprávame v rovine praktickej a ja som veľmi rada, že táto rovina praktická sa vlastne v sociálnom výbore, by som povedala, rozmohla, pretože viacerí poslanci sa radia s odborníkmi a prijímajú ich návrhy a potom aj veľmi konkrétne a odborne reagujú. Ďakujem.

  • Vaša reakcia, pán predseda výboru.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za doplnenie, za pripomienku k môjmu vystúpeniu. Ďalej by som ešte chcel raz podčiarknuť, že skutočne tu odznelo toľko pozmeňujúcich a doplňujúcich zmien, že je problematické to sledovať odborníkovi alebo skupine odborníkov, takže posúdiť tú nadväznosť či už funkčnú, alebo možnože aj finančnú je dosť ťažké, takže preto je aj dosť ťažká úloha ministerky, aby sa rozhodla, ktoré pozmeňujúce návrhy vkorporovať do tohto zákona a ktoré treba posúdiť a prípadne v ďalšom období ich reálne zhodnotiť.

    Takže verím, že zákon bude funkčný, bude pokrokom na ďalšej ceste dôchodkového sociálneho zabezpečenia v nasledujúcom období. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vypočula som si skutočne pozmeňujúce návrhy a vystúpenie k zákonu, ktorý predkladám a ktorý jednoznačne je pripravený v prospech občanov Slovenska. V tejto súvislosti môžem povedať jednu základnú vec, a to, že tak ako doteraz, aj tento návrh zákona rieši problémy a odstraňuje, ktoré boli prinesené alebo ktoré boli vnesené do systému prijatím reformy s účinnosťou od 1. 1. 2004 a ktoré napriek všetkým novelám sa nám ešte nepodarilo opraviť a budú musieť byť opravované.

    Pokiaľ ide o predĺženie materskej dovolenky na jeden rok a jej súbeh s rodičovským príspevkom, dovolím si poznamenať ďalšiu vec, že toto aj nesystémové vzhľadom na skutočnosť, že pokiaľ ide o rovnosť príležitostí a rovnaké postavenie, treba si uvedomiť, že ošetrovné a taktiež 55 % vymeriavacieho základu v zmysle splnených podmienok ustanovených v zákone o sociálnom poistení poberajú aj rodičia detí a týmto nepredlžujeme a nezvyšujeme na 100 % nárok. Rodičia alebo občania, ktorí sú práceneschopnými a sú dlhodobo práceneschopní a odchádzajú do invalidity po jednom roku práceneschopnosti taktiež majú 55 % vymeriavacieho základu, denného vymeriavacieho základu. Myslím si, že tento nerovnaký prístup skutočne je dôvodom na to, odhliadnuc od potreby novelizácie ďalších právnych predpisov.

    Ja si plne uvedomujem, pani poslankyňa, že chcete kandidovať na prezidentku, ale všetky tieto návrhy ste mohli realizovať, keď ste boli v pozícii ministerky a nie teraz vystavovať tejto vláde šek o zhruba 3 miliardách korún. Takže toľko zatiaľ k tomuto. Sú to pekné návrhy, ja s mnohými súhlasím. Ja vlastne vítam súbeh a hovorím o tom veľmi dlho, súbeh materského so súbehom rodičovského príspevku. Nevidím dôvod, aby matka, ktorá poberá materské a bola poistená nemala nárok na štátnu sociálnu dávku. Pripravujeme toto riešenie od 1. 1. 2010 a je to známe všeobecne, pretože som už o tom veľakrát hovorila.

    Pokiaľ ide o platenie poistného štátom za pestúnov a predĺženie na 15 rokov. Považujem tento návrh skutočne za bezpredmetný a myslím si, že pán poslanec Kvorka to absolútne presne zdôvodnil, takže nevidím dôvod sa k tomu znovu vyjadrovať.

    Obdobne zmeny v garančnom poistení a vypustení predĺženia lehôt pre Sociálnu poisťovňu. Jednoznačne návrh, ktorý sme predkladali, je v súlade aj s návrhom a odporúčaním legislatívnej rady vlády.

    Pán poslanec Štefanec, všetko tu bolo povedané. Určite sa vyjadrím ešte k pánovi poslancovi Horváthovi, a teda k jeho návrhu, a to je vrátenie invalidov do systému sociálneho poistenia, opätovné zavedenie platenia poistného Sociálnou poisťovňou za poberateľov invalidných dôchodkov do dovŕšenia starobného dôchodku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.

    Ja len pripomeniem, že vlastne v dôsledku toho, že ste zaviedli v predchádzajúcej konkrétnej novele a právnej úprave skutočnosť, že dôchodok mohol byť prekvalifikovaný, invalidný dôchodok na starobný, svojím spôsobom ste poškodili, a keby sme neboli pripravili novelu účinnú od 1. 1., tak mnoho dôchodcov by bolo spadlo do situácie, kde starobný dôchodok by im bol vyšiel nižší, respektíve nemusel im vzniknúť vôbec nárok na starobný dôchodok, ako mali a poberali invalidný dôchodok. Čiže tiež nevidím dôvod znovu sa k tomu vracať a podrobne to rozoberať, lebo som tieto body zdôvodňovala zhruba pred rokom tu v tomto parlamente pred vami všetkými.

    Pokiaľ ide o odstránenie sprísnenia podmienok nároku na invalidný dôchodok prednesený pánom poslancom Horváthom. Taktiež nesúhlasíme s týmto návrhom. Jednak znamená navýšenie rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorá zavedením druhého kapitalizačného piliera má taktiež obrovské problémy v rozpočte. Nechcem hovoriť o zavedení súbehu výplaty predčasného dôchodku so mzdou, ktorý má dopad zhruba 7 miliárd korún. Predpokladali ste v rámci výpadku, že to bude mať dopad nejakých 400, 600 miliónov. Mohla by som hovoriť o predpokladom vstúpení do druhého piliera, tiež zhruba 600-tisíc poistencov. Je tam viac ako 1 400-tisíc, o lepšom výbere poistného, ktoré sa vám nepodarilo, lepšom výbere pohľadávok. Pohľadávky za viac ako 9 miliárd, skoro 10 miliárd, ktoré nikto nevymáhal, ktoré sme našli a ktoré boli premlčané.

    Čiže je tu množstvo ďalších vecí a v tejto súvislosti jednoznačne poviem, že účelom prechodného ustanovenia, a to § 293av vládneho návrhu je riešiť poistencov, ktorým nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo na čiastočný invalidný dôchodok pred 1. januárom 2010 z dôvodu, že nezískali potrebný počet rokov dôchodkového poistenia v posledných desiatich rokoch, teda pred vznikom invalidity. Vo všetkých ustanoveniach vládneho návrhu novely sa navrhuje nové posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a nový vznik invalidity, ktorý sa určí najskôr po 1. januári 2010 s tým, že podmienka potrebného obdobia dôchodkového poistenia sa zistí v súlade s navrhovaným uznesením § 72, t. j. už celého obdobia dôchodkového poistenia získaného pred týmto novo určeným dátumom vzniku invalidity, čo je rozhodne v prospech občana. Z uvedeného dôvodu teda nemôžem súhlasiť s predloženým návrhom zákona.

    Pokiaľ ide o návrh pani poslankyne Gibalovej, absolútne sa stotožňuje s tým, čo povedala pani poslankyňa Rošková. Ja len pripomeniem, že účet by bol 1 017 miliónov podľa našich prepočtov, kde tie vaše rozdiely sú zhruba v roku 2009. Je to 388 miliónov rozdiel s našimi dopadmi, ktoré sme prepočítali. V roku 2010 je to 405 miliónov, skoro 406. V roku 2011 je to 420 miliónov.

    V tejto súvislosti pripomeniem ešte jednu vec, a to je myslím veľmi dôležité. Pripravujeme harmonizáciu sadzieb, pretože doteraz a tak, ako ste nastavili systém dôchodkového poistenia a odvody, jednoznačne treba povedať, že je potrebné harmonizovať sadzby. Kým fond do nemocenského poistenia je vysoko prebytkový, fond starobného dôchodkového poistenia je vysoko stratový a práve preto dochádza k prelievaniu peňazí medzi jednotlivými fondmi. Ale môžem prisľúbiť jednu vec a určite sa jej budem venovať vzhľadom na to, že finančná kríza, ja predpokladám, pretože niektoré signály sú už tu, bude sa riešiť a bude narastať počet nezamestnaných a bude potrebné týchto ľudí zabezpečiť a určite pripravíme právnu novelu, ktorá bude týchto ľudí lepšie zabezpečovať, ako je súčasná právna úprava dávky v nezamestnanosti.

    To skutočne môžem prisľúbiť a urobíme to. Nebudeme to robiť v tejto novele, pretože nemáme toto riešené v návrhu zákona o štátnom rozpočte, ale v tejto chvíli môžem povedať aj to, že sme sa zaviazali aj vo vzťahu napríklad k obciam, že budeme štvrťročne prehodnocovať situáciu, aká sa bude vyvíjať a budeme hľadať riešenia a hľadať úspory tak, aby sme toto zabezpečili. Takže je táto otázka predmetom našej pozornosti.

    Ešte by som sa rada vyjadrila k návrhu pána poslanca Freša. Platenie dôchodkového poistenia počas poberania nemocenského, OČR-ky, návrh na zavedenie platenia poistného zo strany Sociálnej poisťovne, teda konkrétne formou transferu zo základného fondu nemocenského poistenia do základného fondu starobného poistenia počas poberania nemocenských dávok a nemocenského a ošetrovného.

    V tejto súvislosti, pán poslanec, vedela by som vám prečítať celý systém výpočtu, ako sa to robí, ale v konečnej fáze by som skonštatovala len taký záver, že predmetný návrh jednoznačne zaťažuje Sociálnu poisťovňu. Súčasný stav je výsledkom, ktorý schválila vaša koalícia, terajšia opozícia počas svojho vládnutia. Nenavrhla žiadne zmeny v tejto oblasti. Počas minimálne 24-ročnej pracovnej kariéry od roku 1984 do roku 2008, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod, sa neplatenie poistného na starobné poistenie počas nemocenského a ošetrovného minimálnym spôsobom prejavuje na výške dôchodkovej dávky. Priemerná doba poberania nemocenského je približne 38 dní, čo v rozpätí 24 rokov je skutočne absolútne zanedbateľné.

    Z mojej strany k týmto návrhom asi toľko a predpokladám, že predložené poslanecké návrhy budú jednoznačne záležitosťou vás poslancov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Len veľmi krátko k procesu by som chcel navrhnúť vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú s tým, že by som navrhoval, aby sa o tomto návrhu zákona aj vzhľadom na množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov hlasovalo zajtra o 11.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Poprosím pani ministerku, aby uviedla vládny návrh. Je to tlač 740, spoločná správa z výborov je tlač 740a.

    Máte slovo, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov vzhľadom na uskutočnený a zavŕšený proces decentralizácie sociálnych služieb do samosprávnej pôsobnosti samosprávnych orgánov nanovo upravuje práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov v sociálnych službách, najmä s dôrazom na pomoc a podporu ohrozeným skupinám obyvateľstva tak, aby nedochádzalo k ich sociálnemu vylúčeniu, nezvyšovalo sa riziko konfliktov.

    Vládny návrh zákona vytvára v záujme zabezpečenia účelnosti, adresnosti a efektívnosti sociálnej pomoci právny priestor na umožnenie variability poskytovanej sociálnej služby vychádzajúc z práva klienta na poskytnutie sociálnej služby pri zachovaní jeho ľudskej dôstojnosti.

    Navrhovaná právna úprava by mala v každom prípade zlepšiť kvalitu poskytovaných služieb neoddeliteľnú od profesionalizácie zavedením jednotného systému vzdelávania zamestnancov v odvetví sociálnych služieb.

    Vládny návrh zákona reaguje na dôsledky nepriaznivého demografického vývoja, ale predovšetkým reaguje aj na predlžovanie veku dožitia sa a s tým súvisiacimi problémami zabezpečenia dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti o starších ľudí a zabezpečenie udržateľnosti, primeranosti a kvality s prihliadnutím na potreby klientov a poskytovateľov týchto sociálnych služieb.

    Predložený vládny návrh zákona definuje sociálne služby ako služby poskytované vo verejnom záujme. Návrhom sa umožňuje poskytovať sociálne služby aj na základe živnosti za podmienok, ktoré sú ustanovené v tomto vládnom návrhu.

    Predmetom predloženého vládneho návrhu zákona je najmä upraviť právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb zadefinovaných cieľových skupín, ktoré sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii, za ktorú sa považuje stav sociálnej núdze, v ktorej sa nachádza fyzická osoba, rodina alebo komunita, a to pre neschopnosť zabezpečiť si nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb pre životné návyky, pre spôsob života a pre ťažké zdravotné postihnutie, pre nepriaznivý zdravotný stav, ale aj pre vyšší vek, pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo z dôvodu, že fyzická osoba sa stala predmetom alebo stala sa obeťou obchodovania s ľuďmi.

    Vládny návrh zákona vecne vymedzuje sociálne služby, umožňuje variabilitu ich rozvoja s dôrazom na obsah sociálnej služby, ktorý je založený na ochrane pred sociálnym vylúčením, zavádza nové druhy sociálnych služieb a odborných činností, prostredníctvom ktorých sa sociálne služby vykonávajú, ustanovuje podmienky financovania a ochranu pred neprimeranou úhradou za poskytované sociálne služby, upravuje pôsobnosť orgánov verejnej správy pri poskytovaní sociálnych služieb. Má veľmi dôležité ustanovenia, ktoré ja považujem osobitne za úspech, a to je systém komunitného plánovania. Upravuje previazanosť pri poskytovaní sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti, kde sa podarilo dosiahnuť konsenzus s ministerstvom zdravotníctva a upravila sa možnosť poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom aj v zariadeniach sociálnych služieb.

    V tejto chvíli by som ešte pripomenula, že zákon ustanovuje aj podmienky na zabezpečenie kvality sociálnych služieb a upravuje dohľad nad dodržiavaním tohto vládneho zákona a ostatných všeobecne platných právnych predpisov pri poskytovaní sociálnych služieb. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Určenou spravodajkyňou je pani poslankyňa Vaľová. Poprosím ju, aby nás informovala o priebehu rokovania vo výboroch.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1007 zo 16. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborom, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Po tretie. Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 472 z 15. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 179 zo 14. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 392 z 15. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 207 z 9. októbra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 162 zo 14. októbra 2008.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 35 tejto správy spoločne so stanoviskom výboru schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Po druhé. Predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 194 z 21. októbra 2008.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásili páni poslanci Radičová, Ivančo, Kvorka a pani poslankyňa Gibalová. Pani poslankyňa Radičová nie je v sále, stráca poradie.

    Pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, milé dámy, vážení páni, predtým, ako predložím konkrétny návrh, konkrétny pozmeňujúci návrh k predloženej parlamentnej tlači týkajúci sa § 72 , § 77 a § 95 by som si dovolil aj niekoľko viet. Chcem povedať, že nie som členom sociálneho výboru, nie som ani odborníkom na oblasť, ktorá sa bude prerokúvať, teda na sociálne služby, som členom výboru pre verejnú správu. Aj z tohto pohľadu si dovolím povedať pár pripomienok k predloženému návrhu súvisiacemu s postavením a s novými úlohami, ktoré vyplývajú z predloženej normy a týkajúce sa samosprávnych krajov a obcí.

    Chcem uviesť, že určite je nový zákon potrebný. Nový zákon o sociálnych službách víta nielen odborná verejnosť, ale verím, že aj samotní ľudia, ktorých sa bude týkať a viem, že viac ako dva roky sme čakali na túto normu.

    Chcem uviesť, že vyše 90 % predloženej normy je spracovaných ešte pod vedením bývalej pani ministerky a mojej kolegyne pani Radičovej. To je môj názor a určite zákon prináša aj mnohé nové pozitívne zmeny do vzťahov pri výkone sociálnej služby, zavádza nové formy služby, čo je určite prínosom a v tomto zmysle, ako som povedal, je norma veľmi potrebná. Vyplýva to aj z toho, že v podstate sme v závere decentralizácie verejnej správy a prenose kompetencie v oblasti sociálnych služieb na samosprávne kraje a obce a aj v tomto zmysle si myslím, že norma upravuje nanovo vzniknuté vzťahy.

    Z pôvodného návrhu, ktorý bol pripravovaný, však vypadli niektoré ďalšie pozitívne prvky a myslím si, že po nich volala nielen odborná verejnosť, ale aj mnohé pozitívne prvky z hľadiska výkonu služieb, čo sa týka samosprávnych krajov aj obcí. Celkovo podľa mňa zákonu chýba väčší dôraz na preventívne nástroje, aj keď je nepopierateľné, že sociálna vláda venuje teda pozornosť rodine. Je nepopierateľné, že vláda chce, alebo prejavuje snahu riešiť problémy. Chýba však ale cielené zameranie na pomoc, hlavne na takú pomoc, ktorá bude motivovať klientov, ktorí budú čerpať sociálnu službu, aby sa zlepšil ich stav, aby sa zlepšila ich sociálna situácia.

    Podľa mňa veľmi slabou stránkou je to, že sa nerieši pomoc rodine, ktorá sa týka školskej dochádzky, chýbajú konkrétne nástroje v sociálnych službách, ako zlepšiť motiváciu sociálne postihnutých rodín, aby pochopili, že školská dochádza je jedným z tých nástrojov, ktoré dokáže dostať zo zlej situácie deti zo sociálne odkázaných rodín a podobne.

    Chýbajú ustanovenia napríklad o učebných pomôckach, ktoré sa zatiaľ riešia len v oblasti noriem ministerstva školstva. Chýbajú ustanovenia o školskom stravovaní, o tom, ako vyriešiť dopravu do školy, ktorá bola za našich vlád zavedená cez ministerstvo školstva a samozrejme chýba mnoho ďalších nástrojov, ako som povedal, ako motivovať ľudí odkázaných na sociálnu služby, aby sa dostali zo zlej situácie.

    Je nepopierateľné, že norma bude poskytovať väčší rozsah foriem sociálnych služieb. Pravdepodobne norma prinesie aj to, že ľudia začnú využívať sociálne služby vo väčšej miere a tento cieľ, ak sa teda naplní, je aj z našej strany akceptovateľný.

    Za nedostatky predloženej normy pokladám ja osobne obrovský nárast administratívy z dôvodov novej pôsobnosti samosprávnych krajov a obcí a z dôvodov celkovej novej filozofie zákona hrozí podľa mňa častá zmena posudzovania odkázanosti, pretože predpokladám, že aj z hľadiska poskytovateľov budú iniciované nové a nové posudzovania a súvisí to s čerpaním zdrojov. Je riziko vzniku zložitých situácií vzhľadom na to, že vznikne obrana záujmov medzi obcami, ktoré budú poskytovať sociálnu služby a medzi samosprávnymi krajmi, ktoré budú poskytovať ďalší druh a ďalšie formy sociálnych služieb, a tým pádom vznikne mnohokrát kontroverzia, teda kto poskytne občanovi sociálnu službu a tu sa stretnú možnože aj dva rôzne posudky od dvoch orgánov, ktoré budú rozdielne.

    Ako rušivé pokladám aj to, že v praxi vznikne závislosť krajov od stanoviska ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pri zmene účelu zariadenia, pri zrušení zariadenia a podobne. A my sme už túto filozofiu tu svojho času mali pri kultúrnych zariadeniach, je snaha to robiť pri školách a školských zariadeniach. Táto filozofia je tu načrtnutá zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny práve pri sociálnych veciach.

    Čo však ale pokladám za kľúčové a čo pokladám za nedoriešené je to, čo ešte v júni 2008 bolo jasné, a to, že všetky náklady alebo teda rozhodujúcu časť nákladov, ktorá vyplýva zo zavedenia nového zákona o sociálnych službách, rozhodujúcu časť nákladov bude znášať štát prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Sama pani ministerka ešte v júni 2008 povedala, že potrebuje na pokrytie uplatnenia tohto zákona 2,1 miliardy. Situácia oproti júnu a októbru 2008 je rozdielna v tom, čo som povedal, že je pre mňa kľúčové, že všetky náklady súvisiace so zavedením tejto služby budú znášať obce a samosprávne kraje.

    Podľa stanoviska ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny len 44 miliónov dá ministerstvo a nejaké 2,1 miliardy zostávajú teda na mestá a obce. Sme tak v stave, keď potrebu naplniť novým obsahom a novými formami sociálnu službu, mnohokrát aj naplniť vaše programové zámery a mnohokrát aj vaše sľuby zaplatia samosprávne kraje a obce.

    Podľa môjho názoru je to minimálne veľmi neférový prístup k týmto článkom verejnej správy, pretože, ak prijmeme túto filozofiu vo všetkých oblastiach, tak potom stačí, ak vláda bude len predkladať rôzne normy, rôzne finančné náročnosti a v konečnom dôsledku vaše myšlienky a vaše názory zaplatia tí, čo sú na nižších článkoch. Som presvedčený, že táto norma v konečnom dôsledku nebude ani naplňovaná, pretože kraje hlásia, a hovorili to aj v pripomienkovom konaní, zvýšené náklady v rozsahu 200 až 300 miliónov. Terajšie rozpočty krajov sú postavené tak, že budú ich musieť zvýšiť o nejakých 30 % a ja som zvedavý, odkiaľ tieto kraje tieto peniaze zoberú.

    Pani ministerka sa vyjadrila, myslím si, že pre médiá, že ona už vidí riešenie, a to v tom, že je zvýšený príjem dane z príjmu a že z tohto tie obce a samosprávne kraje budú môcť potiahnuť. Ja len vám chcem pripomenúť, že aj štát mal oproti roku 2006, a už to tu zaznelo, zvýšený príjem okolo 160 až 180 miliárd, tak sa pýtam, prečo to nemôže zaplatiť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

    A odpoveď je asi úplne jednoduchá, pretože táto sociálna vláda vám na zákon o sociálnych službách nedala ani korunu. Novým zákonom sa tak zbavujete akejkoľvek zodpovednosti za výkon sociálnej služby, pretože vy ste len v deklaratórnej rovine podali normu, ale hovorím, že výkon ste úplne nechali na samosprávu, na mestá a obce a nechali ste na samosprávne kraje.

    V tomto smere je zaujímavá poznámka, ktorá odznela vo výbore pre verejnú správu, keď zástupca ZMOS-u povedal, že aplikáciou tejto normy sa môže dokonca stať to, že niektoré obce to môže priviesť až k finančnému kolapsu, ak ľudia začnú žiadať napĺňanie tejto normy. Chcem na to upozorniť, lebo to nie je len moja myšlienka, ale takto to zaznelo zo ZMOS-u vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Pritom v dôvodovej správe, ktorá vznikla pravdepodobne ešte v júni 2008, sa uvádza, to citujem, že „súčasná úprava zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci už dostatočným spôsobom nerieši“, a teraz chcem zdôrazniť jednu vec, „a neupravuje...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím ťa, pán predseda, je tu hluk.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pozornosť.

    Pán poslanec, dokončite to, prosím vás.

  • Teda citujem z dôvodovej správy, ktorá vznikla v júni, že „súčasná právna úprava neupravuje poskytovanie a financovanie sociálnej služby“, pritom v októbri 2008 predkladáme normu, ktorá žiadnym spôsobom neupravuje financovanie sociálnej služby okrem toho, že všetko hodila na samosprávne kraje a na obce. Teda je tu diametrálna odlišnosť medzi dôvodovou správou a podmienkami, ktoré boli pri vzniku normy, a podmienkami, ktoré sú teraz, keď sme v druhom čítaní.

    Cieľ návrhu zákona má teda silné a slabé stránky a určite bude aj možno prínosom pre občanov, ale spôsobí to mnohé aplikačné problémy hlavne s financovaním sociálnej služby pre občanov z hľadiska tých, ktorí majú sociálnu službu občanovi poskytovať. Som presvedčený, že týmto zákonom vláda teda definitívne končí s financovaním sociálnych služieb v Slovenskej republike a celé financovanie dáva na samosprávne kraje a obce.

    Takže toľko môj názor na predložený návrh zákona a dovolím si ešte odcitovať stanovisko alebo názor pani poslankyne Vaľovej, ktorý zaznel pri rozprave k zákonu navrhnutom pánom kolegom Jánošom pri podpore baníkom. Vtedy pani poslankyňa Vaľová povedala, že je prekvapená, že opoziční poslanci kritizujú to, že zákon nemá finančné krytie. Tento zákon, ktorý predkladal pán poslanec Jánoš, hovoril o nejakom dopade 74 miliónov. Vy ste vehementne povedali, že to musí vyriešiť vláda, pretože vaša vláda je sociálna, a tak sa aj sociálne správa, tak vás poprosím, aby sa táto vláda tak sociálne správala aj pri zákone o sociálnych službách, a keď tento zákon má finančné dopady 2,1 miliardy, tak nech tie 2,1 miliardy táto sociálna vláda aj posunie na tých, ktorí majú sociálnu službu poskytovať občanom a nech sa nezbavuje takto zodpovednosti.

    A teraz k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. V predkladanom vládnom návrhu zákona navrhujem vykonať tieto zmeny. Po prvé. V § 72 ods. 5 sa navrhuje nahradiť znenie písm. e) novým textom. „(e) Materiál, hmotný majetok, ktorého vstupná cena je 30-tisíc Sk, nehmotný majetok, ktorého vstupná cena je do 50-tisíc korún okrem reprezentačného vybavenia nových interiérov.“

    Odôvodnenie. U poskytovateľov sociálnych služieb pri takomto znení nie je zachytená skupina, ktorá sa neodpisuje a nie je ani materiálom, pretože sa používa dlhšie ako jeden rok a jeho cena je nižšia ako cena odpisovaného majetku. Je to podľa zákona č. 595/2003 o dani z príjmov.

    Po druhé. V § 72 ods. 5 písm. g) sa navrhuje vypustiť text „a riešenia havarijných stavov“. Odôvodnenie. Výdavky na odstránenie havarijných stavov patria k oprávneným výdavkom, pretože ich neodstránenie môže zapríčiniť prerušenie poskytovania sociálnych služieb, respektíve v niektorých prípadoch môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia prijímateľov sociálnych služieb.

    Po tretie. V § 72 ods. 5 sa navrhuje doplniť nové písm. l), ktoré znie: „(l) Náklady poskytovateľa sociálnej služby na poistenie majetku a zodpovednosti za škody, ktoré môžu vzniknúť pri poskytovaní sociálnej služby alebo v priamej súvislosti s ňou, zákonné a havarijné poistenie motorových vozidiel, dane a poplatky.“ Odôvodnenie. Uvedené náklady sú bežnými nákladmi pri poskytovaní sociálnej služby.

    Po štvrté. V § 72 ods. 5 sa navrhuje doplniť nové písm. m), ktoré znie: „(m) Správna réžia poskytovateľa sociálnej služby, ktorý nie je právnickou osobou a spravuje viac ako jednu sociálnu službu.“

    Odôvodnenie. Poskytovateľ, ktorý je právnickou osobou a spravuje viac ako jednu sociálnu službu má okrem nákladov na sociálnu službu navyše režijné náklady spojené so zriaďovateľskou funkciou, metodickým riadením, finančným riadením, usmerňovaním a kontrolou sociálnych služieb. Sú to výdavky, ktoré VÚC a mestá vykazujú v iných kapitolách a do štandardných výdavkov na sociálne služby sa nepremietnu.

    Po piate. V § 77 ods. 1 sa za text „výška finančného príspevku na prevádzku určí na príslušný rozpočtový rok vo výške rozdielu medzi štandardnými výdavkami, štandardnými príjmami“ a sa navrhuje vložiť slovo „štandardnými“.

    Odôvodnenie. Pri výkone pri výpočte štandardných výdavkov sa nezohľadňuje kapacita zariadenia, to znamená, že zvýhodňuje veľkokapacitné zariadenia, čo je v rozpore s európskymi štandardmi pre sociálne služby a zároveň výpočte výšky finančného príspevku znevýhodňuje klientov s vyšším stupňom odkázanosti na pomoc inej osoby.

    Po šieste. V § 77 ods. 2 sa na konci textu navrhuje doplniť text „podľa kapacity zariadenia a stupňa odkázanosti“. Odôvodnenie. Zákon pri výpočte štandardných výdavkov nezohľadňuje kapacitu zariadenia, to znamená, že zvýhodňuje veľkokapacitné zariadenia, čo je v rozpore s európskymi štandardmi pre sociálne služby a zároveň pri výške finančného príspevku znevýhodňuje klientov s vyšším stupňom odkázanosti na pomoc inej osoby.

    Po siedme. V § 95 ods. 6 sa znenie textu navrhuje nahradiť textom „neverejný poskytovateľ sociálnej služby je povinný na požiadanie predložiť údaje z evidencie prijímateľov sociálnej služby podľa ods. 1 obci alebo vyššiemu územnému celku, v ktorom má prenajímateľ sociálnej služby trvalý pobyt“.

    Odôvodnenie. Mesačné predkladanie údajov je neprimerane náročné na administratívu poskytovateľa sociálnej služby i u poskytovateľa príspevku, ale aj na materiálové výdavky a poštovné poskytovateľov sociálnej služby, pričom taxatívne vymenované údaje o príjemcoch sa prakticky od prijatia prijímateľa sociálnej služby do zariadenia nemenia.

    Nechám tento pozmeňujúci návrh pani spravodajkyni. Ďakujem všetkým pekne za pozornosť a verím, že pochopíme, že zákon o sociálnych službách je nielen na to, aby štát hovoril prostredníctvom vlády, aký je sociálny, ale aj na to, aby táto služba bola reálne vykonávaná a zabezpečená v aplikačnej praxi a na to tí, ktorí ju majú zabezpečovať potrebujú peniaze, nielen slová. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme reagovať faktickými poznámkami pani Vaľovej, pána poslanca Haleckého, Bauera a Mikloša po skončení. Končím možnosť sa prihlásiť po skončení hlasovania. Teraz poprosím všetky kolegyne a všetkých kolegov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále.

    Poprosím teraz kolegyňu pani poslankyňu pani Vaľovú, aby uvádzala hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 733.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás požiadať naozaj o pozornosť, pretože hlasovanie vzhľadom na počet, ako aj rozsah pozmeňujúcich návrhov bude náročné.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili k tomuto zákonu a podali návrh poslanci pán poslanec Nagy. Požiadal hlasovať osobitne o bodoch 8, 10, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 23, 24, 25, 27 zo spoločnej správy.

    Pani poslankyňa Sárközy podala návrhy a žiadala hlasovať osobitne aj o bode 28 a pán poslanec Halecký, ktorý nepodal žiaden návrh.

    Z uvedeného dôvodu budeme najprv hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. na hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy a návrhoch podaných v rozprave.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 85 za, 26 proti, 16 sa zdržalo, 4 nehlasovali. Máte súhlas.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o 36 návrhoch zo spoločnej správy nasledovne. O bodoch 1 až 7, 9, 11, 13, 19 až 22, 26, 29 až 36 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 129 za, 10 sa zdržalo.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať osobitne o bodoch zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru neschváliť. Hlasujeme osobitne o bode 8.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 64 za, 65 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 59 za, 68 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 62 za, 70 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 67 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • (Hlasovanie). 138 prítomných, 60 za, 67 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • (Hlasovanie). 139 prítomných, 61 za, 68 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • (Hlasovanie). 139 prítomných, 61 za, 68 proti, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • (Hlasovanie). 137 prítomných, 60 za, 68 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • (Hlasovanie). 138 prítomných, 59 za, 68 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • (Hlasovanie). 138 prítomných, 61 za, 67 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • (Hlasovanie). 138 prítomných, 60 za, 71 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • (Hlasovanie). 137 prítomných, 59 za, 69 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • (Hlasovanie). 139 prítomných, 62 za, 69 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Odhlasovali sme všetky návrhy zo spoločnej správy a teraz budeme hlasovať o návrhu poslankyne pani Kláry Sárközy podané v rozprave. Hlasujeme osobitne o návrhoch. Bod 2. Môžeme dať hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

    (Hlasovanie). 137 prítomných, 60 za, 66 proti, 11 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • O bode 5 nemožno hlasovať, nakoľko sme neschválili bod 10 zo spoločnej správy. Takže hlasujeme. Bod 6.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

    (Hlasovanie). 136 prítomných, 60 za, 69 proti, 7 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

    (Hlasovanie). 137 prítomných, 61 za, 61 proti, 15 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

    (Hlasovanie). 138 prítomných, 62 za návrh, 61 proti, 15 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). 138 prítomných, 63 za, 58 proti, 17 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

    (Hlasovanie). 138 prítomných, 60 za, 63 proti, 14 sa zdržalo, 1 poslanec nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz, pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o návrhoch pani poslankyne Sárközy o bodoch 1, 3, 4, 8, 11 až 14, 16, 17, 18, 22 až 23. Pretože nemožno hlasovať o bode 7, nakoľko sme neschválili bod 12 zo spoločnej správy, nemožno hlasovať o bode 9, nakoľko sme neschválili bod 15 zo spoločnej správy a nemožno hlasovať o bode 15, nakoľko sme neschválili bod 27 zo spoločnej správy.

    Nech sa páči, dávam hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme. Moment. Máte námietku, pani poslankyňa? Zapnite, prosím, mikrofón pani poslankyni Kláre Sárközy.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, dávam námietku, pretože to, že sme to neschválili v spoločnej správe ešte neznamená, že nemôžeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu. Aj o päťke.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre. Tak môžem dať o obidvoch návrhoch naraz, alebo chcete oddelene, pani poslankyňa?

  • Naraz nemôžeme, ale aj o bode 5.

  • Myslím o tých bodoch, o bode 5 a tom ďalšom.

  • Ale ani o bode 5 ste pred chvíľou nedali hlasovať. Taká istá námietka, ani o tom sme nehlasovali. Teda neprijali sme spoločnú správu. Tak ja viem, že to odmietnete, ale snáď môžem dať o tom hlasovať.

  • Dobre. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o námietkach pani poslankyne Sárközy.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vážených kolegov, naozaj rešpektujte rokovací poriadok. Viete veľmi dobre, že počas hlasovania je možné diskutovať iba o námietke k tomu, že máte pocit, že o bode treba hlasovať, pretože tvrdenie spravodajcu je nesprávne. Takže my o vašej námietke, ktorú dávate, že tvrdenie spravodajcu je nesprávne, dávame hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Ešte raz páni, o čom chcete teda hlasovať, prosím? (Hlasy z pléna). O tom, o čom nedala, asi nepôjde. Dobre, hlasujme, prosím, o bode, uvádzajte, prosím, jednotlivé body, ktoré namieta pani poslankyňa.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

    (Hlasovanie). 136 prítomných, 60 za, 66 proti, 10 sa zdržalo.

    Tento návrh, pani poslankyňa, sme neschválili.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

    (Hlasovanie). 137 prítomných, 61 za, 62 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že ani tento návrh pani poslankyne sme neschválili.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). 137 prítomných, 62 za, 60 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pani poslankyňa, ste zatiaľ spokojná? Tak poprosím vás, vážení kolegovia, odteraz už budeme postupovať podľa rokovacieho poriadku. Rešpektujte, prosím, spravodajkyňu. Je to dlhoročná tradícia parlamentu, keď povie spravodajkyňa, že podľa jej názoru nemožno hlasovať o návrhu, pretože je v rozpore s iným návrhom, alebo je tam okolnosť, ktorá spôsobí, že sa nedá hlasovať, tak hlasujeme buď o námietke, alebo o návrhu spravodajcu. Je to rokovací poriadok. Ak sú s tým nejaké problémy, bez problémov to môžeme otvoriť v najbližšom grémiu, prípadne sa môžeme o tom pobaviť v ústavnoprávnom výbore.

    Teraz rešpektujete § 145 zákona o rokovacom poriadku. Mám tu česť, že vykladám zákon ako predsedajúci a máte slovo, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne. Teraz, pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o návrhoch poslankyne pani Kláry Sárközy 1, 3, 4, 8, 11 až 14, 16, 17, 18, 22 až 23 spoločne.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

    (Hlasovanie). 138 prítomných, 61 za, 63 proti, 14 sa zdržali.

    Konštatujem, že tieto návrhy pani poslankyne Sárközy sme neschválili.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy v rozprave. Mám splnomocnenie gestorského výboru dať návrh podľa § 84 ods. 2, aby sa tretie čítanie konalo ihneď.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o tomto návrhu spravodajkyne.

    (Hlasovanie). 138 prítomných, 79 za, 42 proti, 17 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť a podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku?

    Pani poslankyňa Sabolová má slovo. Pani poslankyňa, poprosím počas hlasovania iba tam, kde je to naozaj nevyhnutné pre priebeh hlasovania. Ďakujem. Takže pokiaľ sa nehlási nikto do rozpravy v rámci tretieho čítania, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme. Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    (Hlasovanie). 137 prítomných, 106 za, 31 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    S procedurálnym návrhom pani poslankyňa Sabolová.

  • Pán predsedajúci, chcela by som upozorniť, nakoľko budeme mať ešte hlasovania s kolegyňou spravodajkyňou. Ak v spoločnej správe v zmysle rokovacieho poriadku nie je schválený bod, je možné hlasovať o poslaneckom návrhu, pozmeňujúcom návrhu. Takže tu nejde o to, že je to námietka pani poslankyne, len, pani spravodajkyňa, pozrite si ten rokovací poriadok, ak nie je schválený bod, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu. Ak ten bod prejde, potom je konflikt a potom je to námietka. Tak len toto som chcela upozorniť, lebo tu nejde o námietku pani poslankyne Sárközy, ale ide o naplnenie rokovacieho poriadku, a predsa v procedúre to chcem upozorniť, aby sa to nestalo pri zákone o službách, ktorý bude ešte komplikovanejší.

  • Ďakujem vám za stanovisko. Vážené kolegyne, kolegovia, ešte procedurálny návrh pani poslankyňa Laššáková. Zapnite, prosím, mikrofón.

  • Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS dávam návrh, aby sme rokovali aj po 19.00 hodine až do prerokovania všetkých vládnych návrhov zákonov, ktoré predkladá pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny (reakcie v sále) vzhľadom na to, že sme si stanovili a odsúhlasili aj v grémiu určitý časový harmonogram a skutočne zajtra rokujeme o iných návrhoch a sme v sklze.

  • Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Ruch v sále.

  • (Hlasovanie). 130 prítomných, 74 za, 53 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Vážené panie poslankyne a poslanci, ešte chcem uviesť, že podľa schváleného programu pozajtra v piatok 31. októbra o 19.00 hodine prerokujeme informáciu o vzťahoch a možných negatívnych dopadoch... (ruch v sále), o 9.00 hodine, pardon, ďakujem za pochopenie, inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente na politický a spoločenský vývoj strednej Európy. Podávam návrh, aby sa k tomuto bodu konala rozprava. Je všeobecný súhlas? Nie? Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

    (Hlasovanie). 123 prítomných, 77 za, 38 proti, 1 sa zdržal, 7 nehlasovalo.

    Nie je, pán poslanec. Beriem na vedomie váš názor, ale nie je a som o tom absolútne presvedčený.

    S procedurálnym návrhom pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, žiadam zvolať grémium vzhľadom na to, že meníte program, ako sme sa dohodli dopoludnia v grémiu a nie je možné, aby sme rokovali o takých vážnych zákonoch, ako sú zákony o sociálnych službách a ostatné sociálne zákony v nočných hodinách. Prepáčte, pán podpredseda, je to neúcta voči ľuďom, ktorých sa tieto zákony týkajú, a preto žiadam okamžite zvolať v mene troch klubov grémium. Druhá vec je, nemôžeme...

  • Môžem vás poprosiť v mene ktorých klubov? Prosím uviesť.

  • SMK prosím, keby sa niekto prihlásil?

  • Buďte taký láskavý, pán podpredseda (reakcie v sále), ešte mám slovo. Potom sa môžete pýtať.

    Pán podpredseda, vzhľadom aj na to, že ste odsúhlasili rozpravu k informácii, porušujete rokovací poriadok Národnej rady.

  • Pani poslankyňa, procedurálny návrh smeruje k tomu, že podáte nejaký návrh? Neslúži na politické stanoviská. Viete, že je na to iné fórum. Ale prosím. Ešte s procedurálnym návrhom pán poslanec Janiš.

  • Podporujeme návrh kolegyne Sabolovej a žiadame zvolať poslanecké grémium teraz.

  • Ďakujem. Procedurálny návrh pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem. Len v krátkosti, čo sa týka iného bodu. Zajtra sme sa mali zísť ako skupina priateľstva, slovensko-francúzska skupina o 12.15 hodine, ale prekladám toto stretnutie na 13.15 hodinu.

  • Ďakujem pekne. Ešte poprosím tretí klub, aby sme mohli postupovať v zmysle rokovacieho poriadku, keďže je návrh na okamžité zvolanie grémia. Registrujem prihlášku KDH a SDKU, prosím, zatiaľ. Áno? Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie schôdze a prosím, aby sme išli k priestorom grémia.

  • Prerušenie rokovania o 17.45 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 18.00 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som vás poprosil, keby ste sa dostavili do rokovacej sály. Budeme pokračovať v rokovaní. Poprosím aj pani ministerku a spravodajcu, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať. Ďakujem pekne. Takže poprosím vážených kolegov, ešte pani ministerku chvíľočku počkáme. Poprosím aj vážených kolegov z techniky, aby nám tam hodili na tabuľu zoznam prihlásených do rozpravy a prípadne s faktickými poznámkami v čase, keď sme prerušili rokovanie.

    Ešte mi dovoľte okomentovať stretnutie poslaneckého grémia. Stretli sa predsedovia klubov, vymenili sme si názory. Bol pokus hľadať kompromis, ale rokovanie grémia nakoniec úspešné nebolo, takže sme viazaní schváleným uznesením, v ktorom sme sa rozhodli, že dneska pokračujeme až do skončenia rokovania o sociálnych zákonoch. Takže musíme pokračovať v rokovaní. Takže poprosím, pani ministerka, keby ste zaujali miesto.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle schváleného uznesenia pokračujeme dneska až do ukončenia bodov, ktoré predkladá pani ministerka, čiže takzvané sociálne zákony.

    Budeme pokračovať v prerušenom druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 740) a spoločná správa 740a.

    S faktickou poznámkou po prerušení vystúpi pani poslankyňa Jana Vaľová.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Ivančo, no, tak keďže ste povedali, že 90 % tejto normy navrhla pani poslankyňa Radičová, ja to beriem ako žart pri predvolebnej kampani na prezidenta, tak ste to povedali, pani Radičová, tak ja verím, že pani Radičová tento zákon 100-percentne podporí. Očakávam jeho hlasovanie, že bude 100-percentne podporený, lebo ja to beriem ako žart, ako predvolebnú kampaň. A ak je to tak, tak verím v podporu tohto zákona pani poslankyne Radičovej v celom rozsahu.

    Takisto by som chcela povedať, že mali by ste si trošku uzrejmiť, ktoré zákony majú riešiť školskú dochádzku pre telesne postihnutých. Nemôže to riešiť tento zákon. Môže to riešiť zákon len školský a, samozrejme, došlo k dohode obcí a došlo k dohode VÚC a bude tu aj jeden pozmeňujúci návrh práve zo ZMOS-u, ktorý vlastne si chce uplatniť ZMOS formou poslaneckého návrhu, takže aj k tomuto došlo. Takže ďakujem pekne, toľko.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja len by som chcel mať pripomienku k pánovi poslancovi Ivančovi, že hovoril takú skutočnosť, že štát prenáša dosť veľa kompetencií v tomto zákone na mestá, na VÚC-ky a že nie je to adekvátne. Myslím si, že finančné náležitosti boli dohodnuté, takže pokiaľ tie kompetencie idú na nižšie fóra, ja to považujem skôr za výhodu, za väčšiu adresnosť a, by som povedal, aj konkrétnosť.

    V tomto zákone ešte vidím ten prínos, že je tu vyššia previazanosť zdravotnej a sociálnej starostlivosti pri poskytovaní týchto sociálnych služieb, takže toto je jedna tiež z výhod. A nakoniec je zabezpečený aj prístup k finančným náležitostiam pri subjektoch, ktoré poskytujú sociálne služby vo väčšom rozsahu ako predtým. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Bauer.

  • Ďakujem pekne. Mám dve poznámky k vystúpeniu pána poslanca Ivanča. Prvá je tá, že tento zákon de facto znižuje mieru samosprávnosti miest a obcí a regionálnej samosprávy, pretože predpisuje také veci ako ešte aj počet zamestnancov sociálnych zariadení na pacienta a tak. Čiže nedôveruje tej samospráve, že tá by to vedela tiež dobre a pružne a dobre nastaviť a de facto je to aj v rozpore s programovým vyhlásením, kde sa v tejto časti verejný sektor hovorí, že vláda bude podporovať vyššiu efektívnosť administratívnych vecných služieb poskytovaných štruktúrami verejnej správy.

    Druhá poznámka sa týka finančného zabezpečenia týchto nových nárokov, ktoré zákon prináša. Je otázne, či ten výpočet 2,1 miliardy korún, či naozaj reálne je to tak. Ukazujú to aj prepočty, ktoré sú k dispozícii či od samosprávnych krajov, alebo od niektorých miest. Môžem uviesť príklad v samosprávnom kraji košickom. Pri súčasnom právnom stave sú nároky na budúci rok vo výške 660 miliónov korún. Pri platnosti tohto nového návrhu zákona o sociálnych službách je to až 935 miliónov korún, čiže rozdiel je 275 miliónov korún. To je v jednom samosprávnom kraji. Ak spočítame všetkých osem samosprávnych krajov, tak určite to bude viac ako ministerstvom odhadovaných 400 alebo koľko 500 miliónov korún. Ďakujem.

  • Aj ja. Teraz má slovo pán poslanec Ivan Mikloš. Ale ho neregistrujem v sále, takže stráca možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou. Je to všetko. Pán poslanec chce vystúpiť s reakciou? Zapnite, prosím, pánovi poslancovi mikrofón. Inak uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pánovi poslancovi, keby ste zapli. Predchádzajúcemu rečníkovi poslednému, áno. Pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Ďakujem takisto za reakcie. V prvom rade chcem povedať pani poslankyni Vaľovej, že som nepovedal, že pani poslankyňa Radičová, ale ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením terajšej pani poslankyne Radičovej, vtedy ministerky. Hovorím o tom, že väčšiu časť, no dobre, 90, 80 % tohto zákona pripravilo ministerstvo pod vedením pani Radičovej. Preto sme naňho čakali dva roky, aby ste ho upravili. Ale ani to nie je také podstatné, čo zaznelo v mojom vystúpení.

    A ešte k pánovi Haleckému. My súhlasíme s tým, že kompetencie v oblasti sociálnych služieb prechádzajú na samosprávne kraje a na obce. Je to v súlade s tým, čo my hovoríme pri decentralizácii. Ale kľúčovým problémom toho je, že tento zákon nemá vyriešené financovanie. V júni bolo hovorené jedno, je október, my hovoríme niečo iné. A o tom, že máte dohodu so samosprávnymi krajmi, to je O. K. a svedčí o tom pozmeňujúci návrh pani poslankyne Vaľovej bod č. 51, keď odsúva účinnosť, ktorá sa týka výkonu sociálnej služby pri samosprávnych krajoch a obciach, odsúva účinnosť, počúvajte dobre, na 1. január 2013. Prvý január 2013 je odsunutie účinnosti pre výkon sociálnej služby, ak bude mať občan posudok o tom, že potrebuje sociálnu službu. V znení je, že do 60 dní musí samosprávny kraj, obec poskytnúť službu, ale pani Vaľová odsúva túto účinnosť na 1. január 2013. Tak toto je pripravený zákon, čo sa týka financovania?

  • Dobre. Ďakujem. Vážené kolegyne, budeme pokračovať v rozprave. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Kvorka, pripraví sa pani poslankyňa Monika Gibalová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil s pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Po prvé. V čl. I v § 9 ods. 3 sa za slová „§ 26“ vkladajú slová „27“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Ustanovenie § 9 ods. 3 je potrebné doplniť z toho dôvodu, že normatívy zamestnancov je potrebné dodržiavať aj v type zariadenia, ktorým je domov na polceste, a to v súlade s prílohou č. 1.

    Po druhé. V čl. I v § 13 ods. 4 sa vypúšťajú slová „z dôvodu, že fyzická osoba a rodina nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na zabezpečenie základných životných potrieb pre svoje životné návyky a pre spôsob života“. Týmto návrhom sa má docieliť, aby sa sociálne služby v rámci terénnych programov mohli vykonávať pre širšiu skupinu fyzických osôb, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii a nielen pre fyzické osoby a ich rodiny, ktoré nemajú zabezpečené základné životné potreby pre svoje životné návyky a pre spôsob života.

    Po tretie. V čl. I v § 18 ods. 2 sa vypúšťajú slová „pre svoj spôsob života a životné návyky“. Návrh umožňuje vytvárať podmienky na základnú osobnú hygienu a na poskytovanie nevyhnutného ošatenia a obuvi pre všetky fyzické osoby, ktoré nemajú zabezpečené základné životné potreby a nielen pre tých, ktorí sa ocitli v tejto situácii z dôvodu svojich životných návykov a spôsobu života.

    Po štvrté. V čl. I v § 18 ods. 6 sa vypúšťajú slová „pre svoj spôsob života a životné návyky“. Návrh umožňuje vytvárať podmienky na základnú osobnú hygienu a na poskytovanie nevyhnutného ošatenia a obuvi pre všetky fyzické osoby, ktoré nemajú zabezpečené základné životné potreby a nielen pre tých, ktorí sa ocitli v tejto situácii z dôvodu svojich životných návykov a spôsobu života.

    Po piate. V čl. I § 19 ods. 4 znie: „Sociálne poradenstvo možno vykonávať ambulantnou formou prostredníctvom poradní sociálneho poradenstva zriadených na tento účel a terénnou formou prostredníctvom terénnych programov.“ Jednoznačnejšie sa ustanovuje, akými formami je možné poskytovať sociálne poradenstvo, aby nebolo možné z tejto odbornej činnosti vylúčiť terénnu formu, ktorá sa bude realizovať prostredníctvom terénnych programov.

    Po šieste. V čl. I § 57 písm. b) znie: „(b) utvárajú podmienky na, po prvé, pracovnú terapiu a, po druhé, záujmovú činnosť. V záujme zvýšiť možnosti sociálnej integrácie cieľových skupín ohrozených sociálnym vylúčením sa navrhuje umožniť vytvárať podmienky aj pre pracovnú terapiu.“ Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Monika Gibalová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložila pozmeňujúce návrhy k zákonu o sociálnych službách. Vystúpila som aj v prvom čítaní k tomuto zákonu, kde som povedala svoje zásadné výhrady možnože aj v istých krajnostiach, ale musím povedať, že už ma prešla trpezlivosť. Nebudem hovoriť ani o VUC-kách, ani o mestách a obciach. Budem hovoriť o človeku, o klientovi, o užívateľovi služby. Lebo celý zákon je, a spravodlivo mu to patrí, popretkávaný odvolávaním sa na pomoc a podporu rozširujúci služby, čo kvitujem, ale mám stále k nemu zásadné výhrady a pripomienky a tie sa pokúsim predniesť ako pozmeňujúce návrhy.

    Ak v súčasne platnej legislatíve v zákone č. 195 o sociálnej pomoci je istá právna neistota až legislatívna diskriminácia, tak ja ju v novom zákone opäť nachádzam a ešte formou pritvrdenou.

    Je jasne zadefinovaný taký mechanizmus financovania verejných i neverejných poskytovateľov služieb, ktorý dostane verejných poskytovateľov na kolená, a tým aj poškodzuje klientov – užívateľov služieb, pretože to, o čom hovorím, som povedala aj pri prvom čítaní. Nie je v tomto zákone jasne zadefinovaná slobodná voľba výberu práve v súvislosti so zadefinovaným financovaním poskytovateľov sociálnych služieb. Musím až takým tvrdým spôsobom povedať, že klient sa dostane v rozhodovaní sa o tom, kto mu bude službu poskytovať do veľmi ťažkej situácie, pretože podľa tohto zákona o ňom rozhodne úradník a klient zostane rukojemníkom a porazeným, čo je nepochopiteľné pre mňa.

    V tomto zákone, aj keď sa deklaruje o tom, že sa bude rozvíjať a akceptovať stále viac a viac terénna sociálna služba. Nechce sa mi tomu celkom veriť, pretože aj v súvislosti s tým, na čo som už upozornila, to tak nie je. Konkrétne napríklad v opatrovateľskej službe myslím si, že bude pokračovať rozpad tejto terénnej služby, opatrovateľskej služby, bude pokračovať stav, keď mestá a obce nebudú mať na to finančné prostriedky, keď sa budú chcieť zbavovať, aj keď potichu, lebo nahlas to nemôžu, takejto služby, keď nebudú chcieť opäť, tak ako mám skúsenosti z niektorých miest a obcí, akceptovať to, že terénnu sociálnu službu môže poskytovať aj niekto iný ako obec a mesto. A čo ma najviac prekvapilo, ak som pozorne sledovala, a toho sa veľmi obávam, pretože nebude dostatok finančných prostriedkov, nie je tu jasný model, ako sa to bude robiť. Bojím sa toho, že sa stane to, čo pani ministerka zadefinovala vo svojej odpovedi pani poslankyni Szögedi, teda odpoveď na hodinu otázok, ktorá sa pýtala, ako budú pokračovať aktivačné práce po šesťmesačnom programe a pani ministerka v tejto súvislosti pani poslankyni odpovedala, prosím, citujem: „Ide nám predovšetkým skutočne o zamestnanie týchto ľudí a vyžitie ich v zariadeniach sociálnych služieb alebo aj pri realizácii opatrovateľskej služby v rámci miest a obcí.“

    Na jednej strane zákon hovorí o profesionalizácii a tá je nevyhnutná aj pri takej službe, ako je opatrovateľská služba, pretože v niektorých úkonoch alebo v niektorých častiach tejto služby musí to byť vysoko profesionálna služba, ktorá, ak má priniesť svoje ovocie a pomôcť klientom, je zväčša kombinovaná s odbornou ošetrovateľskou službou. Niekedy ešte v kombinácii s treťou službou, samozrejme, nezávisle od tohto zákona mobilnou hospicovou službou, pretože my si nemôžeme dovoliť taký luxus, aby opatrovateľská služba bola len donáška obeda alebo spoločenské posedenie so starým človekom, alebo možno prezentácia takých predstáv, aké možno prezentujú dôchodcovia Jednoty Slovenska, ktorí si predstavujú túto službu často len formou akéhosi posedenia v kluboch a podobne.

    Táto služba sa musí stať veľmi odbornou a špecializovanou službou v súčinnosti s inými službami a iba tak môžeme zabezpečiť kompletnú starostlivosť o starých ľudí, ktorí sú v núdzi, a najväčšou núdzou starého človeka je jeho choroba, jeho imobilita, jeho staroba, jeho zomieranie a napokon aj smrť, a to je už núdza aj tých blízkych príbuzných. Tieto služby nám chýbajú a tento zákon nikde nehovorí o tom, že tieto služby sa budú rozvíjať a budú podporované skôr. Tento zákon bude ľudí posúvať do zariadení, čo je absolútne neprirodzené a ani neúctivé voči ľuďom a nakoniec aj najlacnejšie, čo môže byť je služba, ktorá je poskytovaná v domácom prostredí v akomkoľvek štádiu choroby, staroby v domácom prostredí. Už je nutné zlo, ak my posunieme človeka, teda klienta do zariadenia. Nech je akokoľvek to zariadenie vynikajúce, dobré, ale vždy je pre toho človeka lepšie, ak môže prežívať túto svoju núdzu v domácom prostredí.

    Čiže stále trvám na tom, že nie je tu zadefinované jasne to, že má klient slobodný výber poskytovateľa, je tu zlý mechanizmus financovania verejných a neverejných poskytovateľov služieb, dovolím si tvrdiť stále diskriminujúci, môžeme sa baviť aj v konkrétnostiach a chcela by som svojimi pozmeňujúcimi návrhmi aspoň toto odstrániť a umožniť vytvorenie takých podmienok, aby klient sa stal konečne rovnocenným partnerom tejto administratívy a aby si každý uvedomil, že má prirodzené a prednostné právo si zvoliť, kým a kedy, kde a ako chce byť opatrený a prežívať svoju starobu.

    Preto mi dovoľte, ja prečítam pozmeňujúce návrhy k čl. I. Prvý pozmeňujúci návrh § 8 ods. 2 písm. c). Teda v § 8 ods. 2 písm. c) sa slová „ak túto sociálnu službu nemôže poskytnúť“ nahrádzajú slovami, „ktorého si zvolí fyzická osoba alebo fyzická osoba určená rozhodnutím súdu“. Formulácia, ak túto službu nemôže poskytnúť, vylučuje slobodnú voľbu poskytovateľa.

    Druhý pozmeňujúci návrh v § 8 ods. 4 znie: „Ak fyzická osoba má vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, o ktorej poskytnutie žiada obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytne alebo zabezpečí po a poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až § 40 najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej alebo založenej obcou alebo vyšším územným celkom, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Po b. „Poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 41 najneskôr do 15 dní od doručenia žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej alebo založenej obcou, alebo vyšším územným celkom, ak tento zákon neustanovuje inak. Pre uplatnenie § 41, čo je opatrovateľská služba, je doba 60 dní neúmerne dlhá, väčšinou ide o núdzu, ktorú treba riešiť okamžite.“

    Tretí pozmeňujúci návrh v § 8 ods. 8 sa slová „ak zariadenie je zriadené alebo založené obcou alebo vyšším územným celkom, nemôže poskytnúť sociálnu službu z dôvodu nedostatku voľného miesta“ nahrádzajú slovami, „ktorého si zvolí fyzická osoba alebo fyzická osoba určená rozhodnutím súdu“. Navrhovaná zmena pregnantne akceptuje slobodnú voľbu klienta.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh. V § 8 ods. 10 sa slová „na základe súhlasu fyzickej osoby“ nahrádzajú slovami „na základe práva výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a práva výberu poskytovateľa sociálnej služby a súhlasu fyzickej osoby“. Prednosť výberu sociálnej služby, formy jej poskytovania, práva výberu poskytovateľa určuje klient. Akceptácia žiadosti klienta má predchádzať každé byrokratické rozhodnutie úradníka umiestniť klienta do starostlivosti zariadenia za každú cenu.

    Piaty pozmeňujúci návrh. V § 35 ods. 1 sa za písm. b) vkladá nové písm. c), ktoré znie: „Fyzickej osobe, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu.“ V predloženom návrhu zákona sa zdôrazňuje prednosť terénnej sociálnej služby pred pobytovou službou. Preto sa žiada aj v tomto ustanovení to jednoznačne zakotviť.

    Šiesty pozmeňujúci návrh. V § 49 ods. 7 v prvej vete sa slová „môže pozvať“ nahrádzajú slovami „pozve alebo navštívi fyzickú osobu pre účely posúdenia jej zdravotného stavu“.

    Posledná veta sa vypúšťa. Bez pozmeňujúceho návrhu je toto znenie irelevantné.

    Siedmy pozmeňujúci návrh. V § 72 sa vypúšťa ods. 6, doterajšie ods. 7 a 11 sa označujú ako ods. 6 až 10. Ekonomické oprávnené náklady v tomto odseku tvoria podstatnú časť nákladov za služby. Nezapočítanie nákladov podľa uvedeného ustanovenia spôsobí poskytovateľom vážne finančné problémy až likvidáciu.

    Ôsmy pozmeňujúci návrh. V § 72 ods. 7 sa vypúšťa písm. a). Doterajšie písm. b) až d) sa označujú ako písm. a) až c). Pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy tvorí podstatu sociálnych služieb, preto prijímateľ sociálnej služby nemôže byť oslobodený od úhrad za tieto služby iba v prípadoch, ak to stanovuje zákon na inom mieste.

    Deviaty pozmeňujúci návrh. V § 77 ods. 7 sa text za slovami „určeného podľa ods. 1“ nahrádza novým textom, ktorý znie, „sa zníži tak, aby súčet finančného príspevku na prevádzku a skutočných príjmov zo zaplatenej úhrady nebol vyšší ako ekonomicky oprávnené náklady poskytovateľa na sociálnu službu“. Vyššia úhrada od klientov má pokryť ekonomicky oprávnené náklady neverejného poskytovateľa napríklad z dôvodu deficitu spôsobeného nízkym príspevkom pri odkázanosti na pomoc či z dôvodu nákladov na prenájom priestorov. Ak bude platiť, že vyššia úhrada od prijímateľa spôsobí zníženie finančného príspevku na prevádzku, neverejný poskytovateľ bude trvalo v strate. Zvyšovanie úhrady nie je v takomto prípade cestou k vyrovnanému rozpočtu. Naopak, uzákonené pravidlo bude motivovať poskytovateľov k stanoveniu úhrady v štandardnej výške, čo spôsobí, že obec a VÚC budú musieť poskytovať neverejnému poskytovateľovi príspevok na prevádzku v štandardnej výške. Obec ani VÚC neušetrí. Ušetrí klient a poskytovateľ bude riešiť každodenné pokrytie straty namiesto toho, aby rozmýšľal o rozvojovom programe.

    Uvedené sporné ustanovenia zákona nemožno akceptovať aj preto, že dochádza k neoprávnenej diskriminácii neverejného poskytovateľa v porovnaní s verejnými poskytovateľmi z inej obce alebo kraja. V prípade, ak si obec u nich objedná služby, majú títo poskytovatelia podľa § 71 ods. 6 nárok na príspevok až do výšky ekonomicky oprávnených nákladov.

    Desiaty pozmeňujúci návrh. V 77 ods. 9 sa slová „predpokladané bežné výdavky“ nahrádzajú slovami „ekonomicky oprávnené výdavky“. Odôvodnenie rovnaké ako v predchádzajúcom bode.

    Pozmeňujúci návrh jedenásty. Navrhovaná zmena v § 86 ods. 5 sa slovo „trojročnú“ nahrádza slovom „jednoročnú“. Získať trojročnú prax s niektorými cieľovými skupinami je s ohľadom na počet subjektov, ktoré sa im venujú, a počet klientov cieľovej skupiny takmer nemožné, takže by osoby, ktoré získali požadované vzdelanie nemohli poskytovať špecializované sociálne poradenstvo. Trvalo by príliš dlhú dobu, než by mohli takéto poradenstvo oficiálne vykonávať. Neakceptovanie zníženia požadovanej praxe ohrozí poskytovanie špecializovaného poradenstva, pretože ho v niektorých regiónoch nebude mať kto vykonávať a vyššie územné celky ho odmietnu financovať s poukazom na nesplnenie podmienky trojročnej praxe.

    Všeobecne sa domnievame, že vyžadovať akúkoľvek dlhú prax ako podmienku pre výkon zamestnania v sociálnych službách je v súčasnom stave nerealizovateľné. Jednak prax býva súčasťou štúdia, a keby všetky subjekty zamestnali len odborníkov s praxou, stali by sa absolventmi škôl nezamestnateľnými. Ak by sa takáto podmienka zaviedla napríklad u pedagogických zamestnancov, nemal by na školách po určitom čase kto učiť. Dávame preto na zváženie podmienku praxe.

    Dvanásty pozmeňujúci návrh. V § 95 ods. 6 sa slovo „mesačne“ nahrádza slovom „štvrťročne“. Dávame na zváženie, či je skutočne potrebné zasielať hlásenie o prijímateľoch sociálnych služieb mesačne. Podľa nášho názoru je štvrťročné hlásenie dostatočné.

    Toľko pozmeňujúce návrhy v presnej citácii.

    Prosím, dávam vám na zváženie, aj keď viem, ako to dopadne s pozmeňujúcimi návrhmi opozície. Ale aspoň čiastočne by zabezpečili adresnosť a jasnosť a precíznosť v tom, aby si klient mohol slobodne vybrať poskytovateľa a aby neboli diskriminovaní konečne neverejní poskytovatelia. Ako už som to tu povedala pri prvom čítaní, naučme sa nedeliť poskytovateľov na verejných a neverejných, našich a tých iných. Je tu poskytovateľ a je tu klient, ktorému treba poskytnúť službu.

    Vytvorme také podmienky, a tento zákon to nevytvára, aby bola medzi poskytovateľmi normálna súťaživosť, aby si klient sám vyselektoval a tí, ktorí poskytujú službu zlú a nekvalitnú, nech odídu, nech prestanú byť poskytovateľmi. Klienti si sami vyberú, a tak sa vyčistí tento priestor a budú ľudia spokojní so službami a budú ľudia zaopatrení a budú vás aj potom chváliť a vám ďakovať.

    Žiaľ, aj keď tieto pozmeňujúce návrhy podávam, nemám inú možnosť, ako s celkom so zákonom a s jeho filozofiou v zásade nesúhlasím. Je obrátená na hlavu, pretože zase o človeku rozhoduje niekto iný. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Mária Sabolová.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Mne z vystúpenia pani poslankyne vystala jedna otázka na pani ministerku. Chcela by som sa jej opýtať, aký je jej názor na poskytovanie sociálnych služieb v domácom prostredí. A či je podľa jej názoru, aj keď programové vyhlásenie vlády hovorí, že ideme rozširovať ústavné zariadenie, lebo je nedostatok populácie a starne. Či nie je lepšie a či nemáme hľadať podmienky zákonné, legislatívne, ekonomické na to, aby sme vytvárali generačné bývanie, aby sme boli schopní sa starať o svojich odkázaných v domácom prostredí. A toto mi chýba vo všetkých sociálnych službách, pani ministerka. Darmo sa radíte s pracovníkmi na balkóne. Mňa zaujíma váš osobný názor a ja si myslím, že vy máte aj svoju osobnú skúsenosť a viete, že toto domáce prostredie je oveľa výhodnejšie pre starých ľudí. A skúsme hľadať možnosti, ako vytvoriť priestor pre tých, ktorí sa chcú starať o svojich najbližších v domácom prostredí, aby tie sociálne služby im boli poskytované v domácom prostredí, aby sa to dostalo aj do legislatívy.

  • Ďakujem. Neregistrujem žiadnu reakciu. Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili všetci riadne písomne aj ústne prihlásení poslanci. Ospravedlňujem sa. Takže v rozprave vystúpili poslanci, ktorí boli do rozpravy prihlásení písomne. Pýtam sa teraz, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pani poslankyňu, pána poslanca Gogu, pani poslankyňu Sárközy. Ešte niekto prosím? Pokiaľ registrujem, ale ten sa hlási v zmysle rokovacieho poriadku. Takže, vážené kolegyne, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ešte kým dám slovo prihláseným rečníkom, o slovo požiadala v zmysle rokovacieho poriadku spravodajkyňa pani poslankyňa Vaľová. Má slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som možno v krátkosti zareagovala na predrečníčky a povedala, že v tomto zákone je možnosť aj vytvárania partnerstiev. To znamená, že obce, samosprávne kraje, úrady sociálnej práce, veci a rodiny môžu uzatvárať partnerstvá, a tým si nemyslím, že ak budú spoločne vytvárať tieto sociálne zariadenia, že hrozí takáto nejaká katastrofa, ako tu rozprávala, že sa položia na kolená. Ale myslím si, že budú veľmi rentabilne a veľmi účinne vytvárať tieto zariadenia sociálnych služieb.

    Chcela by som ešte jednu vec poznamenať a poprosiť. Ja by som vás poprosila takú nejakú slušnosť, lebo stále nás upozorňujete, že niečo čítame, ale že je to z ministerstva. Stále upozorňujete pani ministerku, či sa s niekým radí. Ja si myslím, že každý má právo, už som to raz povedala, poradiť sa s odborníkmi. Každý má právo ako poslanec zobrať názor a predložiť ho.

    Aj pani poslankyňa Gibalová čítala paragrafové znenia a nikto, nikto z našich jej nevytkol, že to nie sú jej názory. Ja si myslím, že paragrafové znenia a všetko ostatné treba čítať. Ďakujem pekne.

    A teraz budem pokračovať v pozmeňujúcom návrhu, ktorý chcem predložiť. Tento pozmeňujúci návrh vyplynul z práva a povinností súvisiacich s financovaním sociálnych služieb mestami, obcami. Dlho som hľadala konsenzus a došlo k zhode so ZMOS-om a tento konsenzus je premietnutý práve aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, pretože aj o zákone o službách, aj keď takých boli rokovania práve so ZMOS-om a s K8 a s VÚC-kami.

    Keďže v tomto zákone je delenie pôsobnosti, ak občan je odkázaný na sociálne služby, poskytovateľ tieto služby zabezpečí vo vlastných kapacitách. Ak tieto nemá, môže požiadať neverejného poskytovateľa o poskytnutie týchto služieb, kde si klient na základe tohto môže vybrať, do akej služby neverejnej chce ísť.

    Chcela by som rovnako povedať, že tento pozmeňujúci návrh, je tam aj vyprecizované a premieta sa aj v celom rozsahu tohto návrhu právna ochrana zostatku z príjmu za službu na 1,3-násobok sumy životného minima. A v prílohe 5 je jasne finančne definovaný príspevok.

    Takisto by som chcela ešte jednu vec snáď povedať, ak hovoríme, že verejný a neverejný poskytovateľ by mal byť na rovnakej úrovni.

    Samozrejme, mal by, ale ja sa spýtam. Ak dnes sme dali súkromným školám množstvo finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a tieto školy vyberajú poplatky, tak sa pýtam, na akej rovnakej báze môže byť verejný a neverejný poskytovateľ, ktorý nemôže vyberať poplatky, tak ako ich bude vyberať nezisková organizácia, lebo tak, ako ich môže vyberať živnostník, ktorý ešte dokonca na týchto službách vytvára zisk. Takže sa pýtam ako? Ja si myslím, že tento návrh toto práve zohľadňuje, pretože verejný poskytovateľ je povinný ešte aj chrániť, ako som povedala, príjem z celkového rozsahu – právna ochrana zostatku príjmu pre poskytovateľa. A tým chcem povedať, že ja si myslím, že tento zákon, keďže ako minule pani kolegyňa poslankyňa Sabolová povedala, že tento zákon, na ktorý sa čakalo, že 19 rokov neuzrel svetlo sveta. Tak teraz uzrel. A ja si myslím, že určite je proklientsky.

    Dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh. Uplatňujem si pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, nové znenie.

    K čl. I v § 6 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová „v rozsahu ustanovenom v § 8 ods. 2 a 3“.

    Po druhé. V § 8 ods. 2 znie: „Obec v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu po a poskytne sociálnu službu, po b zabezpečí poskytovanie sociálnej služby prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadila alebo založila na tento účel. Po c zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u iného verejného poskytovateľa sociálnej služby, ak nemôže poskytnúť sociálnu službu, ani zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadila alebo založila na tento účel a ak s týmto fyzická osoba, ktorá žiada uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby súhlasí, alebo po d zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby na základe dohody obce s fyzickou osobou, ktorá žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ak obec nemôže poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby podľa písm. a) až c).“

    Odsek 3 v § 8 ods. 3 znie: „Vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu po a poskytne sociálnu službu, po b zabezpečí poskytovanie sociálnej služby prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadil alebo založil na tento účel. Po c zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u iného verejného poskytovateľa sociálnej služby, ak nemôže poskytnúť sociálnu službu, ani zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadil, alebo založil na tento účel a ak s týmto fyzická osoba, ktorá žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby súhlasí alebo po d zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby na základe dohody vyššieho územného celku s fyzickou osobou, ktorá žiada uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ak vyšší územný celok nemôže poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby podľa písm. a) až c).“

    V odseku 4 v § 8 sa vypúšťa ods. 5. Doterajšie ods. 6 až 10 sa označujú ako odseky 5 a 9.

    V odseku 5 v § 8. Odsek 5 sa za slová „zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby“ vkladajú slová „podľa ods. 2 a 3“.

    V bode 6 v § 8 ods. 7 sa vypúšťa prvá veta.

    V bode 7 v § 8 ods. 8 sa slová „v odsekoch 4 a 5“ nahrádzajú slovami „v odseku 4“.

    V bode 8 v § 8 ods. 9 sa slová „na základe súhlasu“ nahrádzajú slovami „na základe výberu“.

    V bode 9 v § 35 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová „a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov“.

    V bode 10 v § 69, v § 71 ods. 3 písm. a) a v § 75 ods. 2, ods. 4, ods. 6, ods. 8, ods. 9, ods. 12 a 14 v nadpise v § 76 a v § 79 ods. 10, tam bol preklep z 9 na 10, a v § 78, v § 80 písm. g) v druhom bode písm. k), m) a n) a v § 81 písm. h) v prvom bode písm. l), n) a s) a v § 92 ods. 10 písm. b) sa za slová „finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osobe vo všetkých gramatických tvaroch“ vkladajú slová „pri úkonoch sebaobsluhy“.

    Jedenásty bod. V § 71 ods. 3 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová „za podmienok ustanovených týmto zákonom“.

    V dvanástom bode v § 71 ods. 6 sa za slová „ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním tejto sociálnej služby“ vkladajú slová „uvedené v § 72 ods. 5, do ktorých sa započítavajú náklady uvedené v § 72 ods. 5 písm. a) a b) pri poskytovaní pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, pri úkonoch sebaobsluhy“.

    V bode 13 v § 72 ods. 5 písm. k) sa vypúšťa slovo „neverejného“.

    V bode 14 v § 72 ods. 6 znie: Odsek 6. „Na účely určenia výšky úhrady podľa ods. 2 a 3 sa od ekonomicky oprávnených nákladov odpočítava priemerná suma, ktorá sa určí ako podiel súčtu súm finančného príspevku podľa prílohy č. 5, ktoré zodpovedajú forme poskytovanej sociálnej služby a stupňu odkázanosti jednotlivých prijímateľov sociálnej služby na pomoc inej fyzickej osobe a počtu prijímateľov sociálnej služby. Toto sa nevzťahuje na neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu, o zabezpečenie poskytovania ktorej tohto neverejného poskytovateľa v sociálnej službe obec alebo vyšší územných celok nepožiadali alebo nepožiadal.“

    Pätnásty bod k § 72 ods. 7 úvodná veta znie: „Ak poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, o ktorej zabezpečenie poskytovania požiadali obec alebo vyšší územný celok, prijímateľ sociálnej služby neuplatní úhradu za.“

    Odsek 16. § 72 ods. 8 v druhej vete sa slová „je príjem a majetok“ nahrádzajú slovami „sa posudzuje“ a na konci sa pripája táto veta: „Toto sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorému neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, o ktorej zabezpečenie poskytovania nepožiadali obec alebo vyšší územný celok a na prijímateľa sociálnej služby, ktorému poskytuje sociálnu službu neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.“

    V bode 17 v § 72 sa vypúšťa ods. 9. Doterajšie ods. 10 a 11 sa označujú ako ods. 9 a 10.

    V bode 18 v § 73 sa vypúšťa ods. 6. Doterajšie ods. 7 až 16 sa označujú ako ods. 6 až 15.

    V bode 19 v § 73 sa za ods. 5 vkladajú nové ods. 6 a 7, ktoré znejú: „Prijímateľ sociálnej služby nie je povinný uplatniť úhradu za sociálnu službu, ak jeho príjem je nižší, alebo sa rovná sume ustanovenia v ods. 1 až 5, a to v závislosti od druhu a formy sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.“ To bolo v ods. 6. V ods. 7. „Prijímateľ sociálnej služby platí len časť úhrady za sociálnu službu, ak jeho príjem je vyšší, ako sú sumy ustanovené v ods. 1 až 5 a jeho výška nepostačuje na zaplatenie určenej úhrady na sociálnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Doterajšie ods. 6 až 15 sa označujú ako ods. 8 až 17.

    Bod č. 20. V § 73 ods. 10 sa slová „prechádza táto povinnosť na rodičov alebo deti“ nahrádzajú slovami „prechádza táto povinnosť postupne na rodičov a deti“.

    V bode 21 v § 73 ods. 11 a 12 sa slová „odseku 9“ nahrádzajú slovami „odseku 10“.

    Bod 22. V § 73 ods. 14 sa slová „odseky 1 až 5“ nahrádzajú slovami „odseky 1 až 13“ a na konci sa pripájajú tieto slová „ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk“.

    V bode 23 v § 74 ods. 2 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová „a poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov potrebujú z iných vážnych dôvodov“.

    V bode 24 v § 74 ods. 3 sa slová „poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého si vybrala“ nahrádzajú slovami „obcí vyššieho územného celku v rozsahu ich pôsobnosti alebo nimi zriadenej právnickej osoby alebo založenej právnickej osoby“.

    V bode 25 v § 74 ods. 7 písm. c) sa za slová „vecný rozsah sociálnej služby“ vkladajú slová „podľa § 15“ a v písm. j) sa slová „§ 73 ods. 12“ nahrádzajú slovami „§ 73 ods. 13“.

    V bode 26 v § 75 ods. 1 znie: Odsek 1. „Obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o zabezpečenie poskytovania tejto služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiada obec a poskytuje po a sociálnu službu v zariadení, ktorým je, po prvé, nocľaháreň, po druhé, nízkoprahové denné centrum, po tretie, nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu, po štvrté, zariadenie pre seniorov, po piate, zariadenie opatrovateľskej služby, po šieste, denný stacionár. Po b pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa, po c opatrovateľskú službu, po d prepravnú službu.“

    Bod 27. V § 75 ods. 2 v úvodnej vete sa za slová „neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý“ vkladajú slová „neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o zabezpečenie poskytovania tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiada obec a“.

    Bod 28. V § 75 ods. 3 znie: Odsek 3. „Vyšší územný celok je povinný poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o zabezpečenie poskytovania tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadal vyšší územný celok a poskytuje po a sociálnu službu zariadením, ktorým je útulok, domov na pol ceste, zariadenie núdzového bývania, zariadenie dočasnej starostlivosti o dieťa, zariadenie podporovaného bývania, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb a po ôsme špecializované zariadenie po b tlmočnícku službu, po c sociálnu službu v integračnom centre.“

    Bod 29. V § 75 ods. 4 v úvodnej vete sa za slová „neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý“ vkladajú slová „neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o zabezpečenie poskytovania tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadal vyšší územný celok a“.

    Bod 30. V § 75 ods. 5 v úvodnej vete sa za slová „neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý“ vkladajú slová „neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o zabezpečenie poskytovania tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadal vyšší územný celok a“.

    Odsek 31. V § 75 ods. 6 sa za slová „zoznam osôb“ vkladajú slová „s uvedením osobných údajov uvedených v § 94 ods. 4 písm. a) až c)“ a na konci sa vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová, „ak poskytovateľ sociálnej služby nie je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby“.

    V bode 32 v § 75 ods. 8 sa za slová „s cieľom dosiahnuť zisk“ vkladá čiarka a vkladajú sa slová „ak o zabezpečenie poskytovania tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadala obec“.

    V bode 33 v § 75 ods. 9 sa za slová „s cieľom dosiahnuť zisk“ vkladá čiarka a vkladajú sa slová, „ak o zabezpečenie poskytovania tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadal vyšší územný celok“.

    V bode 34 v § 75 ods. 11 znie: „Za verejný záujem sa považuje najmä poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľov sociálnej služby, prijímateľovi sociálnej služby, ktorý je na sociálnu službu odkázaný alebo poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorá v príslušnej obci alebo v príslušnom vyššom územnom celku chýba, alebo je nedostatková.“

    V bode 35 v § 76 sa za slová „prílohy č. 5 podľa“ vkladajú slová „formy sociálnej služby“.

    V bode 36 v § 77 ods. 1 sa za slová „finančnými príspevkami“ nahrádzajú slovami „priemerným finančný príspevkom“ a vypúšťajú sa slová „v závislosti od stupňa ich odkázanosti“.

    V bode 37 v § 77 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: „Priemerný finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa na účely ods. 1 určí ako podiel súčtu súm finančných príspevkov, ktoré sa určia podľa prílohy č. 5 v závislosti od počtu fyzických osôb odkázaných na pomoc inej fyzickej osoby, stupňa ich odkázanosti a o druhu sociálnej služby poskytovanej obcou alebo vyšším územným celkom a celkového počtu fyzických osôb odkázaných na pomoc inej fyzickej osoby.“ Doterajšie ods. 3 až 9 sa označujú ako ods. 4 až 10.

    V bode 38 v § 77 v novo označenom ods. 10 sa slová „šesť a sedem“ nahrádzajú slovami „sedem a osem“.

    V bode 39 v § 80 písm. c) v štvrtom bode sa slová „odsek 10 a 11“ nahrádzajú slovami „odsek 11 a 12“.

    V bode 40 v § 80 písm. g) v štvrtom bode sa slová „odseku 9“ nahrádzajú slovami „odsekom 8“.

    V bode 41 v § 81 písm. b) v štvrtom bode sa slová „odsek 11 a 12“ nahrádzajú slovami „odseku 11 a 12“, „10, 11“, ďakujem veľmi pekne, sa nahrádzajú slovami „odsekom 11 a 12“.

    V bode 42 v § 81 písm. h) v treťom bode sa slová „odsek 9“ nahrádzajú slovami „odsekom 8“.

    V bode 43 v § 92 ods. 7 sa slová „odseku 6“ nahrádzajú slovami „odsekom 5“.

    V bode 44 v § 101 písm. a) sa slová „odseku 10“ nahrádzajú slovami „odseku 9“.

    V bode 45 v § 101 písm. d) sa slová „odseku 1 až 8“ nahrádzajú slovami „odseku 1 až 9“.

    V bode 46 v § 103 ods. 1 písm. a) sa slová „odseku 10“ nahrádzajú slovami „odseku 9“.

    V bode 47 v § 103 ods. 1 písm. d) sa slová „odseku 1 až 8“ nahrádzajú slovami „odseku 1 až 9“.

    V § 106 sa za ods.17 vkladá nový ods. 18, ktorý znie: Odsek 18: „Neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb, ktorý do 31. decembra 2008 poskytoval starostlivosť v zariadení služieb s celoročným pobytom fyzickej osobe na základe zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31.decembra 2008 sa poskytuje sa od 1. januára 2010 finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy na fyzickú osobu, ktorej sa k 31. decembru 2008 poskytovala starostlivosť na základe zmluvy podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 a ktorej sa sociálne služby v tomto zariadení poskytujú aj k 1. januáru 2010 podľa zákona účinného od 1. januára 2009, ak neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. Podmienka poskytovania sociálnej služby na základe žiadosti obce alebo vyššieho územného celku o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby sa považuje v týchto prípadoch za splnenú.“ Doterajšie ods. 18 až 23 sa označujú ako ods. 19 až 24.

    Bod 49 v § 106 ods. 21 sa slová „31. decembra 2010“ nahrádzajú slovami „31. decembra 2012“.

    V bode 50 § 108 ods. 3 a 5 sa slová „31. júna“ nahrádzajú slovami „30. júna“.

    K čl. III 51. bod. Článok III vrátane nadpisu znie: Článok III účinnosť. „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2009 okrem čl. I § 8 ods. 4, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2013 a § 79 ods. 1 písm. e), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011.“

    K prílohám 52. V prílohe č. 3 body 1, 3, 4, 11 a 12 znejú: Bod č. 1 v prílohe. „Stravovanie a pitný režim, úkony stravovania, umiestnené jedlá na tanier, naliatie tekutiny do pohára, šálky a schopnosť ich prenesenia, bezpečné prenesenie jedla a tekutiny z jedného miesta na druhé, úprava jedla a tekutín pred konzumáciou, napríklad odstránenie a otváranie obalu, ošúpanie ovocia, zeleniny a otvorenia fľaše, rozdelenie, nakrájanie potraviny na menšie kúsky, prenesenie jedla a nápoja k ústam, konzumácia jedál, nápojov obvyklým spôsobom, rozpoznanie teploty jedla a nápojov, zistenie obsahu obalu s potravinami a nápojmi, zistenie záručnej doby z obalov potravín a nápojov a v tomto je zmena, dávkovanie a užívanie enzýmov na trávenie podľa množstva a zloženia prijímanej potravy, dodržiavanie pitného režimu. Nula bodov rovná sa fyzická osoba je pri väčšine úkonov stravovania odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Päť bodov rovná sa fyzická osoba je minimálne pri dvoch úkonoch stravovania odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Desať bodov rovná sa fyzická osoba je schopná vykonávať všetky úkony stravovania samostatne.“

    Bod 3. Vyprázdňovanie hrubého čreva. Úkony vyprázdňovania hrubého čreva. Nie je tu zmena, je to ako v znení zákona – presun na toaletu a z toalety, permanentná kontrola a pomoc, tu je zmena vrátane masáže pri vyprázdňovaní hrubého červa, manipulácia s odevom pred a po vyprázdnení a zabránenie jeho znečisteniu, zaujatie vhodnej polohy pri vyprázdňovaní hrubého čreva (pri použití WC alebo podložnej misy), účelná očista po vyprázdnení hrubého čreva.

    Nula bodov rovná sa fyzická osoba je pri väčšine úkonov vyprázdňovania hrubého čreva odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, päť bodov rovná sa fyzická osoba je minimálne pri dvoch úkonoch vyprázdňovania hrubého čreva odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, desať bodov rovná sa fyzická osoba je schopná vykonávať všetky úkony vyprázdňovania hrubého čreva.

    Po štvrté. Osobná hygiena. Takisto je to v znení zákona, na zmenu upozorním. Úkony osobnej hygieny – umytie rúk, nôh, tváre, podpazušia, vonkajších pohlavných orgánov, výmena hygienických vložiek a plienok, vyčistenie zubov alebo zubnej protézy, príprava pomôcok na holenie a oholenie sa, česanie vlasov, umývanie a úprava vlasov, toto je nové, čistenie uší, nosa a prínosových dutín (napríklad odsávanie sekrétov horných ciest dýchacích), čistenie dolných ciest dýchacích (napríklad zriedenie a vykašliavanie hlienov), čistenie, strihanie alebo opilovanie nechtov na rukách, čistenie, strihanie alebo opilovanie nechtov na nohách – mejkap.

    Nula bodov rovná sa fyzická osoba je pri väčšine úkonov zabezpečenia osobnej hygieny odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, päť bodov rovná sa fyzická osoba je minimálne pri troch úkonoch zabezpečenia osobnej hygieny odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, desať bodov rovná sa fyzická osoba je schopná vykonávať všetky úkony zabezpečenia osobnej hygieny.

    Po jedenáste. Dodržiavanie liečebného režimu. Úkony dodržiavania liečebného režimu – dodržiavanie pokynov ošetrujúceho lekára, tu je to nové, teraz prečítam nový bod. Rozporovanie správneho lieku, správnej dávky a prípravy lieku, pravidelné užívanie liekov a aplikácia mastí, aplikácia podkožných injekcií (napríklad inzulín) a dodržiavanie diéty.

    Opätovne nula bodov rovná sa fyzická osoba je pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, päť bodov rovná sa fyzická osoba je minimálne pri dvoch úkonoch dodržiavania liečebného režimu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, desať bodov znamená rovná sa fyzická osoba je schopná vykonávať všetky úkony dodržiavania liečebného režimu.

    Dvanásť. Potreba dohľadu. Úkony dohľadu. Dohľad pri činnostiach uvedených v bodoch 1 až 11. Tu je to nové. Nula bodov rovná sa fyzická osoba je odkázaná na nepretržitý dohľad pri väčšine činností alebo fyzická osoba s cystickou fibrózou je odkázaná na dohľad minimálne pri štyroch činnostiach. Päť bodov rovná sa fyzická osoba je odkázaná na dohľad počas dňa minimálne pri troch činnostiach. Desať bodov rovná sa fyzická osoba nie je odkázaná na dohľad pri žiadnej z činnosti.

    Bod 53 prílohe č. 5 znie: Príloha č. 5 k zákonu 2008 Z. z. Výška finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy podľa stupňa odkázanosti a formy poskytovanej sociálnej služby.

    Tabuľka č. 1. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, kde je prvý stupeň, tretí stupeň, štvrtý, piaty a šiesty. Výška príspevku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a ambulantnej sociálnej služby za mesiac a v tretej tabuľke budem čítať finančnú výšku. Pri výške príspevku pri poskytovaní terénnej sociálnej služby za mesiac. Ideme na stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.

    Druhý stupeň. Výška príspevku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a ambulantnej sociálnej služby za mesiac je 62,21 eur a výška príspevku pri poskytovaní terénnej sociálnej služby za mesiac je 89,82 eur.

    Tretí stupeň odkázanosti. Výška príspevku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a ambulantnej sociálnej služby na mesiac je 124,41 eur a výška príspevku pri poskytovaní terénnej sociálnej služby na mesiac je 179,68 eur.

    Štvrtý stupeň odkázanosti. Výška príspevku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a ambulantnej sociálnej služby na mesiac je 177,65 eur a výška príspevku pri poskytovaní terénnej sociálnej služby za mesiac je 269,46 eur.

    Piaty stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby je výška príspevku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a ambulantnej sociálnej služby 248,82 eur a výška príspevku pri poskytovaní terénnej sociálnej služby je 359,29 eur. To bol piaty stupeň.

    Šiesty stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Výška príspevku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a ambulantnej sociálnej služby za mesiac je 310,99 eur a výška príspevku pri poskytovaní terénnej sociálnej služby je na mesiac 449,18 eur.

    Odporúčam zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vyňať na osobitné hlasovanie body 18, 31 a 35 s návrhom neschváliť. Ak dovolíte, odôvodnenie máte v písomnej forme, ale predsa ho v krátkosti uvediem, a to hlavne k bodom 1, 3, 5 a 6.

    Právo výberu poskytovateľa sociálnej služby je opodstatnené viazať na dodržiavanie procedurálneho postupu a skúmania možností poskytnutia sociálnej služby v rámci vlastnej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku vrátane právnických osôb v ich zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti cez skúmanie možnosti zabezpečenia poskytovania sociálnej služby u iného verejného poskytovateľa, a to až po zabezpečenie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa, ak nie je možné poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu služby verejným poskytovateľom sociálnej služby. Pri zohľadnení postavenia obce a vyššieho územného celku ako garantov poskytovania sociálnej služby fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu.

    Týchto bodov a týchto ustanovení som sa dotkla ešte na začiatku, vlastne keď som uvádzala tento návrh a tento pozmeňujúci návrh, kde som jasne povedala, že vlastne tí, ktorí majú povinnosť tieto služby financovať a poskytovať, majú aj určité právo rozhodovať o týchto službách. A chcela by som v tomto povedať, že zase spomenula som to, nemôžeme verejného a neverejného poskytovateľa dať na jednu úroveň, pretože som spomínala súkromné školy, kde dneska štát nalieva peniaze a kde súkromné školy môžu vyberať poplatky, zatiaľ čo neverejný poskytovateľ v týchto službách, obce a mestá nebudú môcť vyberať poplatky, takže je jasné, že majú právo aj na tento pozmeňujúci návrh, vlastne ktorý bol nejakým konsenzom alebo dohodou.

    Opodstatnenosť tohto návrhu vyplýva aj z garantovaného toku verejných prostriedkov na účely finančnej podpory neverejného poskytovateľa sociálnej služby. Prijímateľovi sociálnej služby nebráni navrhovaná právna úprava vstúpiť do zmluvného vzťahu o poskytovaní sociálnej služby s akýmkoľvek neverejným poskytovateľom, táto úprava tomu nebráni, sociálnej služby bez sprostredkovania zo strany obce alebo vyššieho územného celku, avšak s právnym následkom neposkytnutia finančného príspevku z neverejných prostriedkov pre toho poskytovateľa sociálnej služby. Samozrejme, môže si, áno, ak niekto podniká na úrovni zisku, tak si myslím, že si zarátava tento zisk do svojho príjmu a takéto potom finančné prostriedky vyberá aj od klienta. Zatiaľ čo neverejný poskytovateľ si zisk nezarátava.

    K bodom 4, 7, 9, 17, 18, 21 a 23. Poslaneckým návrhom sa ustanovuje možnosť poskytovania sociálnej služby v zariadení pre seniorov – pre občanov v dôchodkovom veku, ktorá je však viazaná na existenciu vážnych dôvodov na strane tejto fyzickej osoby, napríklad život a zdravie ohrozujúci stav v dôsledku straty bývania, týrania blízkou osobou a podobne. Nie je ničím odôvodnené v týchto prípadoch viazať garanciu zabezpečenia sociálnej služby na odlišnú lehotu oproti iným sociálnym udalostiam. Týmto navrhovaným ustanovením sa zároveň zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými oprávnenými osobami, ktorým sa poskytuje sociálna služby v zariadení.

    K bodu 8 by som uviedla. Týmto návrhom sa precizuje ustanovenie, aby z neho jednoznačne vyplývalo, že klient má právo si vybrať neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ak mu obec alebo vyšší územný celok nie sú schopní poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu.

    K bodu 10. Cieľom návrhu je jednoznačne upraviť v citovaných ustanoveniach skutočnosť, že účelom finančného príspevku je zabezpečenie pomoci fyzickej osobe len pri úsekoch samoobsluhy a nie pri iných činnostiach, ako je napríklad starostlivosť o domácnosť.

    K bodu 11. Neverejný poskytovateľ sociálnej služby bude financovaný z verejných prostriedkov poskytnutím finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančného príspevku na prevádzku len za podmienok neposkytovania sociálnej služby s cieľom dosiahnuť zisk a existencie a poskytovania sociálnej služby na základe spoločenskej objednávky –žiadosť obcí alebo vyššieho územného celku.

    K bodu 12. Vzhľadom na skutočnosť, že ekonomicky oprávnené náklady sú vymedzené v § 72 ods. 5 je potrebné zabezpečiť previazanosť právnej úpravy a jej jednoznačnú interpretáciu s tým, že do ekonomicky oprávnených nákladov vzhľadom na povahu a účel finančného plnenia poskytovaného inému verejnému poskytovateľovi sociálnej služby sa budú oprávnene započítavať aj reálne vzniknuté náklady súvisiace s potrebou starostlivosti pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby – mzdové a ostatné osobné náklady.

    K bodu 13. Zámerom návrhu je zabezpečiť, aby aj verejní poskytovatelia sociálnych služieb v zmysle § 24 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov mali právo započítavať do svojich ekonomicky oprávnených nákladov odpisy hmotného a nehmotného majetku.

    K bodu 14. Na účely určenia výšky úhrady sa podrobnejšie upravuje postup pri výpočte sumy, ktorá sa odpočítava od ekonomicky oprávnených nákladov. Cieľom je, aby sa do ekonomicky oprávnených nákladov duplicite nepremietli náklady na zabezpečenie pomoci inou osobou. Poslaneckým návrhom sa preto do ekonomicky oprávnených nákladov vo vyššie uvedenom prípade zabezpečuje započítanie aj vzniknutých mzdových nákladov a ostatných osobných nákladov vzniknutých pri poskytovaní pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby.

    K bodu 15. V prípadoch, ak ide o poskytovanie sociálnej služby, kde nevystupuje obec, respektíve vyšší územný celok ako sprostredkovateľ sociálnej služby a kde nie je garantované poskytovanie finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, nie je ničím odôvodnené ustanoviť neplatenie úhrady za vymedzené sociálne služby, respektíve odborné činnosti tak, ako to je v pôvodnom zmysle návrhu zákona.

    K bodu 16. Cieľom je precizovanie ustanovenia v záujme legislatívnej čistoty.

    K bodu 19. Vzhľadom na to, že v návrhu zákona absentovala jednoznačná úprava týkajúca sa oslobodenia prijímateľa sociálnej služby od platenia celej alebo čiastočnej úhrady, upravujú sa tieto podmienky.

    K bodu 20. Návrhom sa upravuje poradie osôb, ktoré budú povinné platiť úhradu alebo jej časť za klienta, ktorý má nízky príjem, a to tak, že úhrada sa bude uplatňovať najprv od rodičov a potom až od detí.

    K bodu 22. Navrhuje sa v záujme jednoznačnej interpretácie ustanoviť neuplatňovanie príslušných ustanovení o právnej ochrane zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za poskytovanie sociálnej služby na prípady poskytovania sociálnej služby neverejným poskytovateľom, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a zároveň sa tu dáva legislatívnotechnická úprava.

    V bode 24. Legislatívnotechnická úprava. Jednoznačná interpretácia návrhu zákona.

    V bode 25. Je precizovanie ustanovenia, aby bolo zrejem jednoznačné, čo sa rozumie pod vecným rozsahom sociálnej služby.

    K bodu 26. Ustanovuje sa povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi, len ak ho o zabezpečenie poskytovania tejto služby alebo sociálnej služby obec požiadala.

    V bode 27. Navrhuje sa poskytovanie finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy ako garantovaného vo finančnom príspevku neverejnému poskytovateľovi viazať na podmienku neposkytovania sociálnej služby s cieľom dosiahnuť zisk a zároveň na podmienku poskytovania tejto sociálnej služby ako sociálnej služby sprostredkovanej obcou v rámci plnenia jej povinnosti garanta poskytovania sociálnej služby v rozsahu svojej pôsobnosti spolu so súvisiacim financovaním z verejných prostriedkov.

    V bode 28. Ustanovuje sa povinnosť vyššieho územného celku poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi, len ak ho o zabezpečenie poskytovania tejto sociálnej služby vyšší územný celok požiadal.

    V bode 29. Navrhuje sa aj poskytovanie finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy ako garantovaného finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi viazať na podmienku neposkytovania sociálnej služby s cieľom dosiahnuť zisk a zároveň na podmienku poskytovanej tejto sociálnej služby ako sociálnej služby sprostredkovanej vyšším územným celkom v rámci plnenia jeho povinností ako garanta.

    K bodu 30. Navrhuje sa viazať povinnosť poskytovania. Finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, špecializovaného sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie neverejnému poskytovateľovi zo strany vyššieho územného celku len ako podmienku sprostredkovania tejto sociálnej služby zo strany vyššieho územného celku u tohto poskytovateľa. Zároveň musí byť splnená podmienka, že tento neverejný poskytovateľ neposkytuje sociálnu za účelom dosiahnuť zisk.

    K bodu 31. Navrhuje sa v záujme jednoznačnosti interpretácie pri aplikácii zákona v praxi jednoznačne ustanoviť, že zoznam osôb musí na účely poskytovania finančného príspevku obsahovať aj vymedzené osobné údaje, a to v záujme možnosti kontroly a preskúmateľnosti.

    V bode 32 až 33. Návrh ustanovuje aj možnosti poskytovanie finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi zo strany obce alebo samosprávneho kraja viazať na podmienku sprostredkovania predmetnej sociálnej služby u tohto poskytovateľa zo strany obce, respektíve vyššieho územného celku.

    K bodu 34. Zámerom návrhu je zabezpečiť, aby sa sociálna služba mohla považovať za sociálnu službu vo verejnom záujme len v prípade, že je nedostatková alebo úplne absentuje v príslušnej obci alebo regióne. Ak by sa pri skúmaní verejného záujmu musel vždy zohľadňovať súlad s komunitným plánom obce alebo koncepciou rozvoja sociálnych služieb vyššieho územného celku, mohla by nastať situácia, že napriek tomu, že po určitej sociálnej službe je dopyt a nebude zaradená do komunitného plánu alebo koncepcie rozvoja, nemohla by byť považovaná za sociálnu službu poskytovanú vo verejnom záujme. A tu musím povedať, že rovnako som poslankyňa v meste Humenné a musím povedať, že rovnako takisto mesto Humenné nemá komunitný plán a viem o tom, že mnohé mestá zatiaľ ten komunitný plán nemajú, ale budeme na to mestá a obce upozorňovať, aby tento komunitný plán vypracovali a potom to zaradíme vlastne do zákona.

    K bodu 35. Táto úprava súvisí so zmenou, ktorá sa vykonala v prílohe č. 5, a to tým, že finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby sa bude poskytovať v rozdielnej výške, a to v závislosti od formy sociálnej služby.

    V bode 36 až 38 navrhujem precizovať ustanovenia týkajúce sa finančného príspevku na prevádzku tak, aby spôsob určenia jeho výšky bol v aplikačnej praxi jednoznačný.

    K bodu 39 až 47. Ide o legislatívnotechnické úpravy súvisiace s poslaneckými novelizačnými bodmi.

    K bodu 48. Návrh v prechodnom ustanovení ustanovuje, že v zariadeniach sociálnych služieb s celoročným pobytom, v ktorých poskytujú starostlivosť neverejní poskytovatelia podľa doterajších predpisov sa podmienka existencie zmluvy o zabezpečení poskytovania sociálnych služieb, ktoré vyžaduje navrhovaná právna úprava na účely vzniku nároku na poskytovanie finančného príspevku považuje za splnenú, avšak len vo väzbe na fyzické osoby, ktorým neverejný poskytovateľ poskytoval tieto služby podľa doterajšej právnej úpravy a toto poskytovanie pretrváva aj ku dňu prechodu na nový systém financovania podľa navrhovanej právnej úpravy. Ide o garanciu poskytnutia finančného príspevku z verejných prostriedkov na úhradu nákladov za poskytnutú sociálnu službu, ktorou je starostlivosť v zariadení sociálnych služieb poskytovaná celoročne v záujme ochrany právnych vzťahov vzniknutých podľa doterajšej právnej úpravy.

    V bode 49. V nadväznosti na predĺženie doby nadobudnutia účinnosti ustanovením § 8 ods. 4, ktoré upravujú povinnosti zabezpečiť alebo poskytnúť klientom vybranú sociálnu službu v zákonom stanovenej lehote je nevyhnutné predĺžiť aj lehotu ustanovenú pre vedenie poradovníkov čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnej služby.

    K bodu 50. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá má zabezpečiť gramatickú a legislatívnu logickú čistotu ustanovenia.

    K bodu 51. Návrhom sa vytvára väčší časový priestor pre samosprávne orgány, aby sa mohli zodpovedne pripraviť na plnenie povinností súvisiacich so zabezpečením práva občana na sociálnu službu v zákonom stanovenej lehote, a to vytvorením priestorových, materiálno-technických a personálnych podmienok na poskytovanie kvalitných sociálnych služieb.

    K bodu 52. Vzhľadom na špecifické potreby ľudí s cystickou fibrózou, najmä detí pri zabezpečení pomoci inou osobou na účely peňažného príspevku na opatrovanie, ktoré potrebujú najväčší rozsah pomoci hlavne pri dodržiavaní liečebného režimu a pri úkonoch, ktoré svojím charakterom patria do zdravotnej starostlivosti – fyzioterapia, odhlieňovanie, a nie do starostlivosti zabezpečovanej v rámci kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia bolo potrebné osobitne doplniť niektoré úkony pri vybraných činnostiach, napríklad dávkovanie a užívanie enzýmov na trávenie, čistenie horných a dolných dýchacích ciest a príprava lieku a upraviť rozsah dohľadu pre túto cieľovú skupinu, nakoľko platná právna úprava v rezorte zdravotníctva tento akútny problém ľudí s cystickou fibrózou zatiaľ nerieši.

    K bodu 53. Navrhuje sa určiť rozdielnu výšku finančného príspevku pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, a to v závislosti od formy poskytovanej sociálnej služby, nakoľko v zariadení sociálnych služieb sú vytvorené podmienky na to, aby opatrovateľ mohol poskytovať starostlivosť súčasne viacerým klientom na rozdiel od starostlivosti poskytovanej v domácom prostredí, kde takéto riešenie nie je možné.

    Ďakujem veľmi, pekne pán predsedajúci, skončila som s pozmeňujúcim návrhom.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami poslankyňa Gibalová, Sabolová, Rošková, Kahanec, Podmanický. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámku. Slovo má pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ja som si myslela, že tento zákon sa už pokaziť nedá. Ale vy ste to ešte vylepšili. Podmieňujete poskytovanie sociálnej služby u neverejných poskytovateľov, ak nemôže poskytnúť sociálnu službu, ani zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby, potom môže aj ten neverejný poskytovateľ. Ale na druhej strane neverejný poskytovateľ je povinný a musí poskytnúť, ak toto je problém, nie je to jasná formulácia. Čiže iba ak nemôže poskytnúť službu, poskytne finančné prostriedky neverejnému poskytovateľovi, a to bude určujúce pre financovanie neverejných poskytovateľov. Nie to, čo si želá klient. Je to privatizácia služieb zo strany štátu. A je to, nanovo sa vraciame k centralizácii, znesvojprávňujeme človeka, občana, klienta.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcela by som sa dotknúť prv takej legislatívnej podoby, potom možno trochu vecne. Toto bol asi dôvod takýto pozmeňujúci návrh skoro ako jeden nový návrh zákona na to, aby sme rokovali v takýto čas, aby nebolo jasné, že zákon, ktorý bol predložený do Národnej rady, je ukážkou kvality.

    Vy ste, pani poslankyňa, na začiatku povedali, že je proklientsky a Sabolová tu mala nejaké výhrady, že sa dlho nepripravoval a pozrite, už je tu. Ale pripravovať radšej dlho zákon, ale pripraviť ho kvalitne. Tento váš pozmeňujúci návrh patrí do výboru pre sociálne veci. Mali by sme vrátiť celý tento návrh zákona opäť na prerokovanie vo výbore, pretože tak, ako ste ho čítali, tak komplikovaným textom, ktorý bude veľmi ťažko vykladaný do budúcnosti pre používateľov, pre poskytovateľov a bude opäť nejasným, chaotickým zákonom pre to, aby niečo bolo možné, niečo bolo povinné. Veľmi ľahko sa zavedú povinnosti pre poskytovateľov a pre obce, mestá, VÚC-ky, ale veľmi ťažko sa budú možno v realite napĺňať, lebo je veľmi, veľmi komplikovaný text.

    Na záver možno snáď ešte dve poznámky. Hovoríte stále neverejný poskytovateľ, zisky. Mám vo vašom podtóne vždy predstavu, že všetci neverejní poskytovatelia sú len tí, ktorí chcú zisky a ktorí chcú na sociálnych službách zbohatnúť. Myslím si, že toto je vážna chyba, ak to takto v podtóne cítiť. A druhá krátka poznámka. Viac zdravotnej starostlivosti a kombinácie zdravotno-sociálneho systému malo byť v tomto zákone a potom by ste vy nevyčítali cystickej fibróze alebo, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Rošková.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela, naopak, podporiť tento poslanecký návrh a dotknúť sa práve tu spomínanej tej voľby občana, či môže, alebo nemôže si vybrať. Podľa mňa sa nezužuje právo voľby občana, pokiaľ ide o poskytovateľa sociálnej služby medzi verejným či neverejným poskytovateľom, lebo občan si môže vybrať podľa toho, či chce, alebo nechce participáciu tých verejných prostriedkov. A následne, ak chce tú spoluúčasť, uplatňuje sa režim sprostredkovania poskytnutia sociálnej služby obcou alebo vyšším územným celkom, nakoľko potom preberajú aj garanciu za to poskytovanie sociálnej služby v rozsahu ich pôsobnosti. Takže ja sa prikláňam k tomuto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne. Určite sa nechcem miešať do sociálnej problematiky v tomto zákone z hľadiska profesionálneho, ale chcem sa spýtať na pár vecí vo vašom predloženom návrhu, pani ministerka. V dvoch odsekoch hneď na začiatku sa hovorí, že obec poskytne sociálnu službu, respektíve zabezpečí poskytovanie sociálnej služby. To isté platí v ďalšom bode pre vyšší územný celok, že poskytne, respektíve zabezpečí, to znamená, že bude povinný zabezpečiť túto službu.

    Chcem sa spýtať. Kým, čím, respektíve ako je zabezpečený dostatok zdrojov pre obce a VÚC-ky? A chcem sa spýtať, čo urobí napríklad malá obec s nepriaznivým či nezvládnuteľným pomerom fyzických osôb, ktoré sú odkázané na sociálnu službu, keď má málo zdrojov? To je prvá vec.

    Druhá vec. Na strane 3 v bode 15 máte vetu, ktorá je formulovaná: „Ak poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, o ktorej zabezpečenie poskytovania požiadali obec alebo vyšší územný celok, prijímateľ sociálnej služby neplatí úhradu za.“ Chcem sa opýtať za čo? Lebo mi to tam chýba.

    A po tretie. Keď je obec v bode 26 povinná poskytovať finančný príspevok iba takému neverejnému poskytovateľovi, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, tak chcem sa spýtať, kto a ako to bude zasa posudzovať? A ako sa bude napríklad zohľadňovať neprimerané financovanie manažmentu poskytovateľa služieb bez zisku?

    No a úplne na záver sa chcem spýtať, či je náležité a dôstojné prerokovať takéto vážne zákony v takomto čase? Ešte len začíname rokovanie o šiestich zákonoch zo súboru zákonov z rezortu práce a sociálnych vecí a je o chvíľu pol ôsmej večer.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem predovšetkým povedať, že na stole máme zákon, ktorý výrazným spôsobom zvyšuje komfort sociálnej starostlivosti o našich občanov. Zavádza množstvo nových nástrojov sociálnej služby, ktoré myslím si, že naozaj budú výraznou pomocou pre sociálne odkázaných občanov.

    Na druhej strane každé zvyšovanie sociálneho komfortu si vyžaduje aj finančné prostriedky a vo finančnom vyhodnotení tohto zákona máme odhad zhruba 2,1 miliardy korún. Práve preto ja vítam tento pozmeňujúci návrh pani poslankyne Vaľovej, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že celé bremeno alebo gro, najväčšie bremeno v tomto zákone preberajú na seba obce, mestá a vyššie územné celky a práve preto dostávajú aj možnosť v prvom rade umiestňovať klientov vo vlastných sociálnych zariadeniach, poskytovať sociálne služby najskôr vlastným aparátom a vlastnými zariadeniami. Až po vyčerpaní vlastných možností obec financuje pobyt občanov v zariadeniach sociálnej starostlivosti, v ďalších zariadeniach, ktoré sú, povedzme, neverejného charakteru. Takže myslím si, že je to aj odpoveď pre pána poslanca Kahanca. Každé zvýšenie komfortu znamená aj určitú záťaž, a ak majú obce a mestá zvládnuť tento nový zákon, tak práve ten pozmeňujúci návrh pani poslankyne Vaľovej môže tomu výrazne napomôcť. Takže ja ho maximálne podporím a vyzývam všetkých, aby tento pozmeňujúci návrh podporili.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nebudem odpovedať menovite, ale poviem stručne v krátkosti. Samozrejme, keď ste si dobre prečítali tento zákon, tak tento zákon delí poskytovateľov na tri druhy. To sú verejné, VÚC-ky, mestá, potom sú to neziskové organizácie a potom sú to súkromní podnikatelia, ktorí vytvárajú zisk. My vôbec nemáme nič proti tomu, ak niekto vytvára zisk. Ale ten zisk niekto musí zaplatiť. A ak si klient vyberie, že nepotrebuje, ako povedala pani Rošková, participáciu verejných prostriedkov a chce ísť do súkromného zariadenia, nikto mu v tom nebráni.

    Čiže my vôbec nemáme nejakú ironickú poznámku ani vôbec voči podnikateľom. Keby sme to takto nechceli, tak to do tohto zákona ani nezapracujeme. Ale my sme za, nech sú na trhu aj takíto, ktorí vytvárajú zisk.

    Klient má možnosť výberu jednoznačne, pretože, tak ako sme hovorili, ak chce participáciu verejných prostriedkov, tak pôjde do zariadení, ktoré majú vyššie územné celky, mestá a obce, ktoré majú aj povinnosť vlastne financovať tieto zariadenia a chcela by som povedať, že vlastne je to jasné. Pred chvíľou som to vysvetlila. Keď máme súkromné školy, tak štát do nich nalial peniaze, ale súkromná škola môže vyberať poplatok. Takisto vyššie územné celky rovnako by mali najprv zabezpečiť svoje zariadenia a potom zariadenia, kde klienti platia ďalšie finančné prostriedky. Rovnako tí, ktorí vytvárajú zisk. A ja si vážim všetkých, ktorí budú robiť dobré služby. Nemajú povinnosť v celom rozsahu nechávať ochranu zostatku z príjmu klientovi za služby vo výške trojnásobku životného minima. Ale VÚC-ky a mestá túto povinnosť majú.

    A pre pána poslanca Kahanca by som chcela povedať, že odsek 15, ak sa tam končí za úhradu za, tak nech si pozrie zákon, lebo to je zo zákona pozmeňujúci návrh a tam je v § 72 ods. 7 dokončený a bude to takto ďalej v zákone pokračovať, pán Kahanec.

  • Ďakujem. Takže pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Goga, pripraví sa pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal krátky návrh na zmenu a doplnenie návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 740).

    V § 73 ods. 1 sa za slová „opatrovateľskú službu“ vkladá „čiarka“ a slová „prepravnú službu“. Krátke odôvodnenie doplním. Týmto doplnením sa zabezpečuje právna ochrana prijímateľa sociálnej služby, ktorou je prepravná služba pred platením úhrady za túto sociálnu službu neprimeranej jeho príjmu a majetkovým pomerom. Zabezpečuje sa tým cenová dostupnosť tejto sociálnej služby. Aj v prípade poskytovania prepravnej služby, ktorá je garantovanou sociálnou službou poskytovanou v rámci delenej kompetencie obcou je opodstatnené, aby po zaplatení úhrady za túto sociálnu službu prijímateľovi tejto sociálnej služby bol garantovaný zostatok z príjmu vo výške 1,3-násobku sumy životného minima, ktorý zabezpečí tomuto prijímateľovi poskytnutie nákladov na životné potreby.

    Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Sárközy.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, teda zostatok poslancov a poslankýň, ktorí v túto dobu sa rozhodli tak, že budú počúvať predloženie takýchto dôležitých zákonov. Na začiatok chcem povedať, že je to nedôstojné, aby sa takéto zákony prerokovali v takúto dobu a pred takýmto auditóriom. A je to nedôstojné, pani ministerka, aj z vašej strany, pretože v každej druhej vete hovoríte vy a vládna koalícia, že ste sociálne orientovaná vláda a robíte všetko, aby som hovorila, ako to zvykne hovoriť klasik, pre ľud tejto krajiny a keby ste to tak vyjadrili, tak asi tí poslanci, ktorí sú z vašej strany, to asi nemyslia, pretože je ich tu dokopy asi desať.

    Ale my sme opoziční poslanci, my nehovoríme v každej druhej vete, že robíme všetko pre ľud tejto krajiny, ale my konáme a nemáme prázdne slová a gestá. A hovorím to kvôli tomu, že všeobecne sa chcem vyjadriť a potom predložím pozmeňujúci návrh.

    Pani ministerka, predkladáte vládny návrh zákona. Mesiace počúvame o tom, aký je tento návrh zákona skvelý. Je súčasťou sociálneho balíčka, ktorý príde do Národnej rady a bude to vyhovovať pre všetkých. No keby tento zákon bol taký vynikajúci a dobrý, tak by nepotreboval asi, keď sa dobre pamätám, pani poslankyňa predkladala minimálne 51 pozmeňujúcich návrhov a ešte tých návrhov je viac.

    Keby som chcela postupovať tak, ako sa na slušný parlament patrí, tak by som navrhla, aby tento pozmeňujúci návrh išiel na rokovanie do výboru pre sociálne veci a bývanie, ale nenavrhnem to. Pretože je to úplne zbytočné. Je to úplne zbytočné preto, lebo sme tu videli pred chvíľou, ako sa vládna koalícia postavila k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli predkladané k vládnemu návrhu zákona, ktoré sa týkali kompenzácií. Ani jeden jediný pozmeňujúci návrh opozičných poslancov, ani jeden jediný pozmeňujúci návrh, ktorý prijal výbor pre ľudské práva, národnosti nebol prijatý, takže myslím si, že taký istý osud by postihol tento pozmeňujúci návrh, ale teraz z opačnej strany. Hlasy opozičných poslancov by neboli vôbec vypočuté a vy by ste hlasovali, tak ako je to zvyčajné. Ešte raz poviem to, že karty sú rozdané, návrh je prijatý. Takže preto nenavrhnem, aby to išlo.

    Neprihlásila som sa s faktickými poznámkami, ale musím reagovať na niektoré veci, ktoré tu odzneli predtým, ako predložím ten svoj pozmeňujúci návrh. Bolo povedané, že tento vládny návrh zákona výrazne zlepšuje sociálny komfort. No určite je to tak a som rada, že sa k prílohe dostal aj bod 4, čo sa týka osobnej hygieny a hlavne bod mejkap. Myslím si, že k tomu sociálnemu komfortu absolútne už nič iné nechýba, len toľko. Takže som rada, že ten komfort bude vyšší.

    Potom sa chcem pozastaviť nad tým, že ako je dobré, že návrh zákona je na svete. Aký prospech to bude mať pre samosprávy a každý sa bude môcť rozhodnúť, čo a aký spôsob si z toho vyberie. Len jedno ste zabudli povedať, že účinnosť tohto zákona v mnohých bodoch sa presúva na roky 2011 a 2013 práve v tých bodoch, ktoré sa týkajú samosprávy.

    A bola by som rada, pani ministerka, keby ste mi vysvetlili jednu jedinú vetu. Chcem to vysvetlenie od vás, pretože tento zákon predkladáte vy. Na pozmeňujúci poslanecký návrh obce a mestá majú právo. Ešte keby som citovala. „Obce a mestá majú právo na tento pozmeňujúci návrh.“ Aby ste mi to vysvetlili.

    A teraz už predložím ten svoj pozmeňujúci návrh. Myslím si, že môj názor prezentovala pani poslankyňa Gibalová. Ten pozmeňujúci návrh, ktorý ona predložila, sme robili spoločne aspoň v tom zmysle, že vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme predkladali tento pozmeňujúci návrh. Niektoré predkladala ona, niektoré ja, dohodli sme sa, že sa pokúsime ešte raz tieto pozmeňujúce návrhy predložiť na pléne, aby sme mali čisté svedomie. Čisté svedomie voči všetkým, ktorí tieto pozmeňujúce návrhy od nás žiadali. Treba povedať, že aj opoziční poslanci tu niekoho zastupujú. My sme neprišli z električky č. 1 ani č. 4 alebo 5, ale nás sem poslali naši voliči a majú právo na to, aby sme ich názory prezentovali. Či sa to väčšine tohto parlamentu páči, alebo nie.

    A dovoľte mi teraz predložiť pozmeňujúci návrh. V § 2 ods. 2 písm. g) sa slová „z dôvodu, že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi“ nahrádzajú slovami „z dôvodu, že sa stala obeťou trestného činu“. Paragraf 29 ods. 1 za slová „ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi“ nahrádzajú slovami „ktorá je obeťou trestného činu“.

    Odôvodnenie. Po prvé. Problematika obetí trestných činov vrátane služieb pre obete, ktorých súčasťou je poskytovanie sociálneho poradenstva a prevencie upravuje rámcové rozhodnutie Rady Európskej únie z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní. To pod bodom 2001/220/JHA. Táto úprava sa nedostatočne premieta do slovenského právneho poriadku a nie je reflektovaný v predkladanom návrhu zákona.

    Po druhé. Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky do popredia záujmu celého trestného systému vláda Slovenskej republiky kladie starostlivosť o obete trestných činov.

    Po tretie. Poskytovanie sociálneho poradenstva v prevencii obetiam trestných činov nie je však explicitne uvádzané doteraz v platných zákonoch. Najmä zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, dôsledkom čoho je často absurdné dokazovanie, či takúto službu zákon upravuje, alebo nie.

    Po štvrté. Praktickým dôsledkom sú v praxi jestvujúce služby, ktorých zabezpečenie je však kritické, a to napriek tomu, že s nimi počítajú iné právne predpisy. Konkrétne Trestný poriadok. V rutinnej praxi využívajú orgány činné v trestnom konaní a ďalšie štátne orgány a inštitúcie a sú súčasťou stratégie prevencie kriminality v Slovenskej republike na roky 2007 a 2010 schválené vládou Slovenskej republiky 15. augusta 2007 uznesením č. 681, čiže schválenie vládou Roberta Fica.

    Po piate. Predkladaný návrh explicitne menuje iba obete jedného trestného činu, ktorým je trestný čin obchodovania s ľuďmi. Skupina obetí obchodovania s ľuďmi je evidentne podložená skupinou obetí všetkých trestných činov.

    Po šieste. Rámcové rozhodnutie Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi bolo prijaté 19. júla 2002. Nadväzuje na vyššie citované rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a špecifikuje problematiku a postupy týkajúce sa tejto špecifickej skupiny obetí trestných činov.

    Po siedme. Predkladaný návrh zákona reflektuje rámcové rozhodnutie Rady z roku 2002, ale obchádza rámcové rozhodnutie Rady z roku 2001, a tak rieši danú problematiku iba čiastočne.

    Po ôsme. Poskytovanie služieb obetiam trestných činov je teda obsiahnuté v európskej legislatíve, v Trestnom poriadku, v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, v stratégii prevencie kriminality z roku 2007 a je žiaduce, aby boli reflektované takým dôležitým zákonom, ako je zákon o sociálnych službách. To bol pozmeňujúci návrh.

    Pani ministerka, ešte raz vám dávam, bolo by dobré, keby ste sa rozhodli, či to pre vás nie je ponižujúce, takéto dôležité zákony, ktoré sa týkajú niekoľko stotisíc ľudí predkladáte v takomto čase a pred takýmto auditóriom. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky pani poslankyne Vaľová a Rošková. Končím možnosť prihlásiť sa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som na názor pani poslankyne Sárközy povedala o tej dôstojnosti a nedôstojnosti. Je 19.30 hodín, keď pani Sárközy pristúpila k tomuto rečníckemu pultu. Takže rokujeme bežne do 19.00 hodiny, takže by sme aj tak napriek tomu rokovali o tomto zákone, takže nechápem, o akej nedôstojnosti tu rozprávame, pretože je 43 minút, keď ste skončili svoju rozpravy. Takže my by sme do 19.00 hodiny rokovali, tak aký nedôstojný čas? Aký nedôstojný čas? Prosím vás pekne, zvážte slová, lebo vy tie slová nevážite a hádžete ich fakt od boku hore-dole.

    Ďalej pozmeňujúce návrhy ste tu mali dva až tri dni predtým. A čo sa týka môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý mal 51 bodov, chcem povedať, že viac bodov a viac ako 20 bodov bolo precizovanie zákona.

    A ešte jedna vec, pani poslankyňa, vy ma dokážete stále prekvapiť a stále udiviť. Viete, tento zákon nie je pre modelky, aby sa líčili mejkapom. Nie je pre zdravé modelky. Tento zákon je pre chorých ľudí. A vy ste lekárka a mňa strašne prekvapujete, čo rozprávate. Veď predsa mnoho ľudí môže mať na tvári rôzny defekt, mnoho ľudí môže mať chorobu kožnú alebo spálenú tvár, alebo nejakú alergiu a cíti sa menejcenný v spoločnosti. A vy vypichnete mejkap. No, prekvapujete ma ako lekárka skutočne a myslím si, že keď to budú ľudia vidieť, tak možno prekvapíte určite aj ich. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som chcela reagovať tiež na mejkap, trošku ma to prekvapilo. Ja si myslím, že práve naopak by sme mali vyzdvihnúť, ak ľudia starí a chorí na lôžku chcú dobre vyzerať a mali by sme to brať ako také pozitívum, že napriek svojmu zdravotnému stavu chcú, aby pôsobili pozitívne na tých svojich blízkych a určite sa to nemyslí mejkap taký, že pôjde ako fotomodelka, ale že ten človek bude aj primerane vyzerať a bude sa cítiť v tom svojom zložitom zdravotnom stave prirodzene a lepšie. Ja len toľko.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, vaša reakcia.

  • No, ja neviem, či ja, alebo niekto iný neovláda rokovací poriadok Národnej rady. Ale rokovací poriadok Národnej rady hovorí o tom, že rokovanie Národnej rady sa končí o 19.00 hodine. Teraz je 19.45 hodín, takže keď niekto drísta, to nie som ja.

    A čo sa týka toho, že som vypichla mejkap ako lekárka. Ja si za tým stojím, pretože, ak sa dobre pamätám, my teraz prerokúvame zákon o sociálnych službách. Nie o osobnej hygiene hovoríme, ale hovoríme o zákone o sociálnych službách. A mám taký dojem, že ľudia si spravia o tom úsudok. Takže toľko.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Hlas v sále.

  • Pani spravodajkyňa, poprosím vás, dobre? Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani ministerka, chcete k rozprave? Nech sa páči. Potom pani spravodajkyňa. Dobre?

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, je mi veľmi ľúto, že tu sedíme takto neskoro v noci. Ja som skutočne zvyknutá pracovať dlho do noci a môžem povedať (hlas v sále)... Prosím? A hovorím ale, ja som zvyknutá dlho pracovať do noci aj do skorého rána, ale, bohužiaľ, o tom, kedy parlament zasadá, určite nerozhodujem ja. Čiže vytýkať mi akúsi nedôstojnosť je, myslím si, nie veľmi namieste a na druhej strane je veľmi veľa ľudí, ktorí skutočne pracujú aj v noci a ja si ich nesmierne vážim a myslím si, že im treba vychádzať v ústrety.

    Ešte poviem jednu všeobecnú vec. Ja si plne uvedomujem, že tento zákon je veľmi zložitý. Že prečítanie jeden, dvakrát, trikrát nestačí, ale chcem povedať jedno na otázku pani poslankyni Sabolovej, aký je môj názor. V celom tomto zákone ako niť sa tiahne červená niť v prvom rade poskytovanie starostlivosti občanovi doma v jeho domácom prirodzenom prostredí. Navyše, akýkoľvek druh poskytovania a rozhodovania o tom, aká služba sa bude občanovi poskytovať, je naviazaná na posudok lekára. Posudok lekára, odborníka, posudkového lekára. Čiže v tejto chvíli ja musím povedať, že ministerstvo práce má pripravený aj dokument, ktorý budeme prerokovávať a budeme hovoriť o tom, že bude na ministerstve práce jednotný útvar, ktorý bude riadiť posudkovú činnosť v celom systéme ministerstva práce, teda v celom rezorte. Považujem to za veľmi dôležité a pripomínam, že nikto nemôže povedať, že by niekto nútil niekoho do zariadenia.

    Neviem, prečo stále opozícia má nejaký pocit, že Tomanová podporuje starostlivosť v zariadeniach. Určite nie. Je pravdou, že sme do operačného programu regionálneho rozvoja navrhli opatrenie vzhľadom na to, že je nedostatok miest v zariadeniach sociálnych služieb, vyčleniť osobitný balík peňazí, a je to 229 miliónov na rozvoj, rekonštrukciu, opravu, reprofilizáciu, vybavenie zariadení sociálnych služieb, zariadení sociálnoprávnej ochrany. Takže toľko len k tomu a áno, určite, ja som ten človek a tento zákon je toho svedkom, ktorý podporuje v prvom rade starostlivosť v domácom prirodzenom prostredí.

    Nemožno súhlasiť s názorom, ktorý tu odznel a nechcem byť teraz veľmi osobná a skutočne sa to pokúsim povedať veľmi úprimne, citlivo tak, ako to cítim. Nemožno súhlasiť s tým, že starostlivosť v domácnosti o občana je lacnejšia a efektívnejšia ako v zariadení. A poviem aj dôvod. Len čo potrebuje občan komplexnú starostlivosť 24 hodín denne, to znamená, že potrebuje minimálne opatrovateľku raňajšiu, popoludňajšiu, nočnú službu, soboty, nedele, sviatky, to sú minimálne štyria ľudia. Ak si zoberiem len minimálnu mzdu, hoci musím povedať práve preto, že sa snažíme v zákone o sociálnych službách zvýšiť práve profesionalitu, a preto máme aj opatrovateľky zaradené vo viacerých platových triedach, a to je v 2., 3., 4., ale dokonca aj v 5. a 6., kde je požadované úplné stredné odborné vzdelanie. Čiže jednoznačne si treba uvedomiť, že potom ten plat plus odvody štyrikrát a takáto starostlivosť je skutočne potom oveľa drahšia ako v zariadení sociálnych služieb. A keď hovorím drahšia, tým nechcem povedať, čo je humánnejšie. A práve preto zákon umožňuje poskytovať aj v 24-hodinovej prevádzke starostlivosť v domácom prirodzenom prostredí. Toľko k tomu.

    Ešte k tej opatrovateľskej službe. Určite nejde o rozpad a pokiaľ ide o úkony sebaobsluhy, tieto úkony sú v každom prípade poskytované zadarmo. O tom je aj bartelová stupnica. Ak zoberiete bartel a posudzovanie podľa bartela tiež hovorí jednoznačne a uprednostňuje poskytovanie starostlivosti v domácom prirodzenom prostredí.

    Pokiaľ ide o odbornú prax, ktorá tu bola napadnutá, teda, že je to veľmi dlhé. Nie je to dlhé. Expertná komisia na ministerstve práce, ktorá bola pre hodnotenie pracovných činností, jednoznačne posudzovala zložitosť činností, ktoré takýto človek musí vykonávať s obdobnými inými pracovnými činnosťami vo všetkých platových triedach a rozhodla tak, ako je navrhnuté v zákone.

    Pán poslanec Ivančo, poprosím, ktorý nie je tu, ale teda aby sa to dozvedel. Informácie, s ktorými tu operoval, skutočne sú zastarané, zo zákona boli vypustené akékoľvek ustanovenia, kde by sa ministerstvo práce vyjadrovalo alebo schvaľovalo návrh na odňatie účelu objektu, v ktorom sa poskytujú sociálne služby. Je to vyložene originálna pôsobnosť obce a vyšších územných celkov a ministerstvo práce v navrhnutom zákone plne akceptuje práve originálne pôsobnosti.

    Pokiaľ ide o rozpočet, jednoznačne treba povedať, viac ako 6 miliárd, 7 miliárd korún je vyšší výber. Ministerstvo financií jednoznačne po rokovaní so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska a vyšších územných celkov sa dohodli, že áno, 2,1 miliardy, z toho 1 463 miliónov môže byť vyfinancovaná z nadpríjmu z prerozdelenia podielových daní pre obce a 634 miliónov pre vyššie územné celky.

    Pokiaľ ide o ministerstvo práce, ministerstvo práce nemôže mať tieto prostriedky, ani nemôže financovať obce a vyššie územné celky, takýto vzťah ani nie je umožnený v rámci rozpočtových pravidiel a rozpočtových vzťahov. Tak toľko k tomu. A ja zdôrazňujem, že originálna pôsobnosť obciam a vyšším územným celkom bola odovzdaná s účinnosťou od 1. 4. 2002, 1. 7. 2002 a následne 1. 1. 2003.

    Ja by som ešte k tým 90 % obsahu zákona, ak je ten zákon taký zlý, tak potom celkom dobre neviem, k čomu sa tá pani Radičová hlási a neustále sa snaží privlastňovať niektoré návrhy, viaceré návrhy právnych úprav ministerstva práce, ale ja pripomínam. Pani poslankyňa Radičová je poslankyňou zákonodarného zboru, je členkou zákonodarného zboru, má plné právo a je plne kompetentná na to, keď takáto úprava vyšla z jej pera, mohla ju tu v parlamente predložiť. Pokiaľ bola ministerkou práce, taktiež jej táto možnosť bola daná a takúto právnu úpravu mohla pripraviť.

    Ja ešte raz poďakujem všetkým odborným zamestnancom ministerstva práce, ktorí sa podieľali na vypracovaní tohto zákona a ktorí postavili plne v súlade s programovým vyhlásením súčasnej vlády.

    A ešte jedna vec, pán poslanec Bauer má pocit nedôvery vo vzťahu k odporúčanému normatívu zamestnancov. Tento normatív zamestnancov je jednoznačne určený, je povedané, pri maximálnom počte zamestnancov, čiže vlastne dáva aj určitý priestor, samozrejme, zriaďovateľom na to, aby si stanovili. Podstata tkvie v tom, aby bolo povedané, z celkového počtu zamestnancov aký počet musí byť odborných zamestnancov. Ja len toľko k týmto.

    Ešte k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Ivanča by som uviedla toľko, že nie je ho možné akceptovať z toho dôvodu, že tento jav je ojedinelý. Ekonomicky oprávnené náklady v citovanom ustanovení sú určené na účely maximálnej výšky úhrady za poskytovanú sociálnu službu, ktorú môže vyžadovať poskytovateľ sociálnej služby verejný aj neverejný, ktorý ju poskytuje nie za účelom dosiahnutia zisku. Z uvedeného je zrejmé, že nie je ničím opodstatnené, aby tieto boli zahrnuté do výšky úhrady za poskytovanú sociálnu službu. Ekonomicky oprávnené náklady sú určené na účel maximálnej výšky úhrady za poskytovanú sociálnu službu. Akékoľvek iné výdavky, ako sú určené v bode 5 by spôsobili zvýšenú úhradu občanovi a toto zákon nechce. Z mojej strany všetko. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem. Pani spravodajkyňa, chcete k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Pani ministerka, požiadam vás, aby ste v druhom čítaní uviedli

    vládny návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 730. Spoločná správa je ako tlač 730a.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele nadobudol účinnosť 1. septembra 2005. V právnom poriadku Slovenskej republiky zákon po prvýkrát komplexne upravil obsah a postupy opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnu kuratelu. Návrh zmien a doplnení v predloženom návrhu vládneho zákona reaguje na zistenia pravidelného sledovania a vyhodnocovania aplikačných problémov zákona v praxi, ale aj na záverečné odporúčania Výboru OSN pre práva dieťaťa k druhej periodickej správe Slovenskej republiky o implementácii dohovoru o právach dieťaťa na výsledky výskumných úloh realizovaných Strediskom pre štúdium rodiny v oblasti efektivity zabezpečovania náhradného rodinného prostredia pre deti a zahŕňa aj niektoré výsledky medzinárodných projektov, napríklad v problematike resocializácie látkových a nelátkových závislostí.

    Dôvodom doplnenia zmeny zákona bolo upraviť ustanovenia, ktoré umožňujú rôznu interpretáciu alebo spôsobujú interpretačné problémy v praxi, ako napríklad výchovné opatrenia alebo diagnostické skupiny v detských domovoch. Bolo tiež potrebné upraviť ustanovenia, ktoré sa v praxi ukázali ako nepraktické až nepoužiteľné, a to návrhy na osvojiteľnosť opatrenia finančného charakteru v časti povinnosti obce, tvorba priorít a spôsob poskytovania finančných príspevkov neštátnym subjektom a samospráve.

    Návrh predloženého vládneho návrhu zlepšuje aj kvalitatívnu stránku výkonu sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a obsahuje najmä úpravu výslovného zákazu používania všetkých foriem telesných trestov na dieťati a iných hrubých alebo ponižujúcich foriem trestania dieťaťa pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zdôrazňujem, pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ide napríklad o výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v detských domovoch a iných zariadeniach podľa tohto zákona.

    Rozšírenie možností ukladania výchovných opatrení orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a rozšírenie opatrení na predchádzanie a riešenie krízových situácií v rodine a v náhradnej rodine, zlepšenie systému sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti, podrobnú úpravu podmienok starostlivosti o deti v detských domovoch a organizačné členenie zariadení tak, aby deti prioritne boli umiestňované v profesionálnych rodinách v atomizovaných malých skupinách v samostatných rodinných domoch alebo bytoch a v prípade, že sa ústavná starostlivosť vykonáva vo väčšom objekte, ako je rodinný dom, predpokladá sa poskytovanie starostlivosti maximálne pre 40 detí.

    Podrobne ďalej obsahuje tento návrh zákona podrobnú úpravu podmienok výkonu ústavnej starostlivosti v detských domovoch, najmä z obsahovej stránky výkonu súdnych rozhodnutí, napríklad skrátenie maximálneho obdobia diagnostiky detí v detskom domove v kombinácii s možnosťou diagnostiky detí priamo v samostatných skupinách alebo priamo v profesionálnych rodinách, taktiež úpravu mechanizmu na zvýšenie motivácie obcí realizovať preventívne opatrenia a programy zamerané na podporu rodín s deťmi a na pomoc ohrozeným rodinám s deťmi a, samozrejme, aj zmenu spôsobu zapojenia akreditovaných subjektov do výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí, pričom dôraz sa kladie na obsahovú kvalitu ich činností a zároveň umožňuje aj ich širšie zapojenie. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pán spravodajca, pán poslanec Madej nás teraz bude informovať o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k predmetnému vládnemu návrhu zákona podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1003 z 11. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 473 z 15. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 175 z 21. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 390 z 15. októbra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 159 zo 14. októbra 2008.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Ide celkom o deväť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona uvedených v uzneseniach pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 9, teda o všetkých návrhoch uvedených v časti IV spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporučil spoločného spravodajcu Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a, po prvé, informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnenie návrhu a stanoviska gestorského výboru a, po druhé, predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pod č. 190 z 21. októbra 2008.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram rozpravu. Písomne sa prihlásili pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Bauer a pán poslanec Palko.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy a páni, vážená pani ministerka, pán predseda, pán spravodajca, vážené kolegyne a kolegovia, každá spoločnosť si kladie rôzne otázky, ktoré sú pre ňu dôležité a hodnotovo potrebné. Medzi bytostné otázky a odpovede každej zdravej spoločnosti určite patrí, prečo je dôležitá rodina, ako sa starať o deti, aké sú základné psychické potreby dieťaťa. Každá rodina a každý drobček potrebujú lásku, starostlivosť a bezpečie. A nielen dospelý, ale aj dieťa má právo na ochranu pred týraním, násilím, urážaním, zlým zaobchádzaním či vykorisťovaním.

    A práve preto by som chcela rozobrať určité myšlienky k predloženej novele zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ktorá prechádza na októbrovej, čiže tejto schôdzi do druhého čítania a prináša aj ustanovenia z kvalitatívnej stránke. Zlepšuje výkon sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Práve ich orgány sú totiž povinné zabezpečiť dieťaťu náležitú ochranu a pomoc. Opatrenia sú rôzne. Od poradensko-psychologickej pomoci cez viac represívnejšie opatrenia až po najzávažnejšie – vyňatie dieťaťa z rodiny.

    Pomerne búrlivú diskusiu vyvolalo už pri prvom čítaní možno zle interpretované alebo pochopené ustanovenie, doplnenie súčasného § 7 novými odsekmi, ktoré zakazujú používať všetky formy telesných trestov na dieťati, hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a trestania dieťaťa, ktoré mu môžu spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu. Akákoľvek diskusia o tom, že by mohli byť proti rodičom prijaté neprimerané opatrenia, opakujem, v prípade, že chcú capnúť dieťatko ľahko výchovne, absolútne nezodpovedá textu druhého odseku. Takéto konanie totiž nemôže byť charakterizované ako hrubá alebo ponižujúca forma zaobchádzania alebo trestania dieťaťa. Toto ustanovenie v žiadnom prípade nezasahuje do práv rodičov a detí, ale zvyšuje ochranu detí umiestnených v zariadeniach zriadených podľa tohto zákona, napríklad v detských domovoch. Ak sa však neprimerané zaobchádzanie vyskytne, je to dôvod na prijatie konkrétnych opatrení či už voči samotným zariadeniam, alebo voči zamestnancom, ktorí sa takéhoto konania dopustili.

    Je nespochybniteľné, že všetky subjekty vykonávajúce opatrenia v sociálnoprávnej ochrane detí musia disponovať dostatočnými profesijnými spôsobilosťami na odborné vykonávanie opatrení. Telesné tresty či ponižujúce formy trestania jednoducho nesmú patriť medzi prostriedky usmerňujúce konanie dieťaťa zamestnancami orgánov, ktoré ho majú v podstate chrániť.

    Diskusia o tom, či má byť medzi metódami práce sociálneho pracovníka, vychovávateľa či psychológa ako jedna z metód ich práce telesný trest, je prinajmenšom nepochopiteľná. Rovnako je Slovenskou jednou zo zmluvných strán dohovoru o právach dieťaťa, kde odporúčanie Výboru OSN pre práva dieťaťa je, aby Slovensko prijalo okrem iného kroky zabezpečujúce výslovný zákaz telesných trestov zákonom v každom prostredí, t. j. i v prostredí sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Navrhovaný odsek je teda okrem iného zároveň reakciou na implementáciu odporúčania Výboru OSN pre práva dieťaťa pre Slovenskú republiku.

    Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR vo svojom návrhu navrhuje taktiež doplnenie súčasného § 7, ktorý znie: „Každý je povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa. Navrhuje novým ods. 2, kde sa navrhuje upraviť povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately uplatniť niektoré z opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak je sociálny pracovník upozornený na použitie hrubých a ponižujúcich foriem zaobchádzania a foriem trestania dieťaťa, alebo ak sám zistí pri výkone opatrení ich použitie, použitie rodičom alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, pochopiteľne, vždy zvážiť vážnosť ich povahy, ods. 2 jasne konkretizuje povinnosť orgánu zodpovedného za ochranu dieťaťa konať, pričom táto povinnosť je vynútiteľná, kým súčasné ustanovenie každý je povinný, vyjadruje skôr požiadavky morálne, etické na každého člena našej spoločnosti a ich plnenie je skôr nevynútiteľné. Z doterajšieho prípadného nesplnenia tejto povinnosti v ods. 2 je možné vyvodiť dôsledky, napríklad pracovníkom odňatím akreditácie v konečnom dôsledku so súčasným § 96 i trestnoprávne.“

    Trojročná prax pri vykonávaní zákona poukázala na potrebu rozšíriť opatrenia takzvaného preventívneho charakteru. Zároveň je potrebné, aby orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mali k dispozícii vo svojom repertoári opatrenia využiteľné v situáciách, keď sa problémy začínajú objavovať. Stávajú sa rizikovými pre deti a rodinu.

    Novelizačný bod 3. Preto sa navrhuje doplnenie súčasných možností pomoci a odborné metódy na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine, meditáciu, rôzne adaptačné programy, nácviky, čo sú odborné metódy na prispôsobenie sa novým situáciám, ktoré bude možné vykonávať v prirodzenom rodinnom, ale i náhradnom rodinnom prostredí.

    Návrh novely zákona prináša aj nové možnosti riešenia problémových situácií v rodinách s deťmi v čase, keď sa začnú objavovať problémy. Vtedy je potrebné prijať adekvátne opatrenia skôr, ako z rizikovej situácie nastane situácia krízová. Rozširujú sa možnosti, keď je možné bez represívnejších zásahov pomôcť rodine vyriešiť vznikajúci problém, zabrániť rozvratu rodiny, ovplyvniť v pozitívnom smere zdravý vývin dieťaťa, či zabrániť najkrajnejšiemu opatreniu, a to je odňatie dieťaťa zo strany rodičov.

    A aby boli výchovné a sociálne programy čo najefektívnejšie, navrhuje sa na nich účasť dieťaťa aj s rodičmi či inými blízkymi osobami v súvislosti s pomocou detí s problémovým správaním a poruchami správania.

    Návrh novely rozširuje možnosti skupinových programov, ktoré boli doteraz vykonávané len pobytovou formou bez rodičov. Podľa novely bude možné organizovať programy ambulantne denne i pobytovo, a to aj s účasťou rodičov.

    Pokiaľ ide o náhradnú starostlivosť, budú sa na ňu môcť pripravovať aj osoby, ktoré v nej majú zverené dieťa. V novele je zahrnuté i opatrenie umožňujúce vykonávať špecializované programy pre rodiny s deťmi, ktoré sú umiestnené v detskom domove. Utvoril sa tak zákonný priestor na vykonávanie napríklad špecializovaných výcvikov smerujúcich k plneniu základných funkcií rodiny, nácvikov rodičovských zručností, riešenia konfliktov v rodine, a to priamo v detskom domove a v prípade potreby i pobytovou formou.

    Cieľom novely zákona je nielen riešenie, ale predovšetkým zamedzenie vzniku problémov, čo je veľmi dôležité. Treba si uvedomiť, že hodnota rodinného života je pre deti veľmi dôležitá. Dieťa sa totiž môže plnohodnotne rozvíjať len v úprimnom a hlbokom vzťahu s rodičmi, ktorí zabezpečujú jeho potreby. Dospelým, naopak, umožňuje poznať svoje schopnosti, aby pomohli deťom vyrovnať sa so svojou minulosťou, prijať prítomnosť a byť pripravení na budúcnosť.

    Na internetovej stránke Úsmev ako dar som si prečítala jednu z myšlienok. Skutočnú zmenu v starostlivosti o deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou možno dosiahnuť len dôslednou realizáciou platných právnych noriem s kombináciou s tvorivým a iniciatívnym prístupom, ktorý vedie k základnému cieľu zabezpečenia rodinného prostredia, ktoré je nevyhnutné pre zdravý vývoj dieťaťa. Plne s touto vetou súhlasím a odporúčam podporiť túto novelu zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, aby práve tieto kvalitné platné normy mohli pomôcť k dosiahnutiu základného cieľa, a tým je zdravý a kvalitný vývoj dieťaťa či už v rodine, náhradnej rodine, alebo v spoločnosti.

    Zároveň však na doplnenie predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý sa takejto legislatívnotechnickej úpravy týka. Dávam pozmeňujúci návrh.

    Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Vaľovej na zmenu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 730).

    Po prvé. V čl. I za bod 54 sa vkladá nový bod 55, ktorý znie: 55. V § 57 ods. 1 v prvej vete sa vypúšťajú slová „počas dojčenia“ a slovo „šiestich“ sa nahrádza slovom „dvanástich“. V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

    Odôvodnenie. Súčasné znenie ods. 1 umožňuje detskému domovu utvoriť podmienky na pobyt tehotnej žene v rôznych rizikových situáciách, a to od začiatku šiesteho mesiaca tehotenstva a žene po pôrode aj dieťaťu počas jej dojčenia najdlhšie do 6 mesiacov veku dieťaťa. Aby sa utvoril priestor, odbornou pomocou viesť rodiča – matku k zodpovednému vykonávaniu rodičovských povinností. Súčasné ustanovenie vylučuje tie matky, ktoré nemôžu dojčiť svoje deti, a to aj napriek tomu, že potrebujú rovnakú odbornú pomoc zameranú na nácvik rodičovských a najmä materských spôsobilostí. Skúsenosti detských domovov z poskytovania tejto odbornej pomoci tiež poukazujú na potrebu predĺžiť obdobie možnosti poskytovania odbornej pomoci do jedného roku veku dieťaťa. Aj keď odborná pomoc je koncentrovaná do oblasti starostlivosti o dieťa, je nutné riešenie sociálnej situácie tejto rodiny, pričom súčasné znenie neutvára na komplexné riešenie situácie dostatočný priestor.

    Po druhé. V § 55 sa v ods. 3 prvej vete za slová „metód práce s dieťaťom“ vkladajú slová „umiestneným do detského domova podľa § 51 ods. 1“.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa jednoznačne upraviť, že špecializované formy pomoci upravené v navrhovaných ods. 2 a 3 môžu byť v detskom domove vykonávané výlučne vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je v tomto detskom domove umiestnené na základe rozhodnutia súdu, nakoľko navrhovaná úprava vo vládnom návrhu umožňuje aj širší výklad.

    Po tretie. V čl. I za 119. bod sa vkladá nový 120. bod, ktorý znie: „Materských spôsobilostí.“ Skúsenosti detských domovov z poskytovania tejto odbornej pomoci tiež poukazujú na potrebu predĺžiť obdobie možnosti poskytovania odbornej pomoci do jedného roku veku dieťaťa, aj keď odborná pomoc je koncentrovaná do oblasti starostlivosti o dieťa, je nutné aj riešenie sociálnej situácie tejto rodiny, pritom súčasné znenie neutvára na komplexné riešenie situácie dostatočný časový priestor. Čiže ešte raz. V čl. I za 119. bod sa vkladá nový bod 120, ktorý znie „materských spôsobilostí“.

    V bode 55 sa v ods. 3 v prvej vete za slovami „metód práce s dieťaťom“ vkladajú slová „umiestneným do detského domova podľa § 51 ods. 1“. Odôvodnenie. Navrhuje sa jednoznačne upraviť, že špecializované formy pomoci upravené v navrhovaných ods. 2 a 3 môžu byť v detskom domove vykonané výlučne vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je v tomto odseku domova umiestnené na základe rozhodnutia súdu, nakoľko navrhovaná úprava vo vládnom návrhu umožňuje aj širší výklad. V čl. I za 119. bod sa vkladá nový 120. bod, ktorý znie.

  • Hlas v sále.

  • Článok I, správne. Pardon, dobre, ospravedlňujem sa, článok I, ďakujeme. Ďakujem za pozornosť, už slabšie vidím večer. Ďakujem, v článku I.

  • Pani poslankyňa, poprosím vás. Ďakujem pekne. Pán poslanec Fronc faktická poznámka. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, celkom iste treba deti chrániť, ale musím povedať aj to, že nepoznám normálneho rodiča a vychovávateľa alebo učiteľa, ktorý by neprimerane deti fyzicky trestal. A v tejto súvislosti musím vysloviť nesmierne počudovanie, pretože SMER ako priamy dedič komunistickej strany, vy si to, pani kolegyňa, možno nepamätáte, ale nás všetkých presviedčal o výchove zavedenej sovietskym vychovávateľom Makarenkom. A dokonca to bola taká „láskavá výchova“, že prešla aj do bežného jazyka, a keď rodič povedal, prestaň vyvádzať, lebo vezmem na teba Makarenka, tak dieťa vedelo, že nasleduje fyzický trest – trstenica alebo niečo podobné. A teraz prechádzate na úplne inú druhú krajnosť. Ja som presvedčený, že dieťa treba chrániť, ale takisto nemožno a nie je dobré v tomto smere obmedziť rodiča. Rodič, ak udrie svoje dieťa, tak vždy to robí s výchovným cieľom a určite i s láskou.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, chcete reagovať? Pani poslankyňa Vaľová, chcete reagovať? Pani poslankyňa, dobre, nechcete reagovať. Do rozpravy pán poslanec Bauer, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, pán predseda, kolegovia, kolegyne, tento zákon by asi nevzbudil veľkú pozornosť, keby sa tam ministerstvo práce, sociálnych vecí nepokúsilo vpašovať absolútny zákaz fyzických trestov na dieťati, čiže takzvanú nulovú toleranciu fyzickým trestom.

    Pani poslankyňa Vaľová o tom hovorila, že to nie je tak, ale tak, ako to ja čítam § 4, ktorý hovorí o tom rozsahu, kde sa tento zákon a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, na čo sa vzťahujú. Je tam aj prirodzené rodinné prostredie, otvorené prostredie. Toto rozpútalo na Slovensku celkom zaujímavú diskusiu a chcel by som krátko prezentovať niektoré názory odborníkov a chceme, pán kolega Palko potom predloží pozmeňujúci návrh k tomuto ustanoveniu.

    Bratislavský psychológ a pedagóg z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Emil Komárik hovorí, že zákaz akýchkoľvek telesných trestov by bol vyhlásením jednostranného odzbrojenia. Filozofiu zákona prirovnáva k zrušeniu polície a väzníc. Obáva sa takzvaných collateral damage, teda vedľajších následkov, ako keď napadnete nepriateľa, ale zničíte pritom štyri dediny s civilistami.

    Komárik pre zákaz telesných trestov nevidí dôvod a upozorňuje na situáciu v školstve, kde zákaz fyzických trestov platí už dávnejšie. Hovorí: „Ešte som nepočul nikoho tvrdiť, že deti dnes sú lepšie, mravnejšie alebo majú menej porúch ako deti v minulosti,“ hovorí Komárik. Psychológ pritom zdôrazňuje, že nie je žiadnym prívržencom telesných trestov. Odmieta ich najmä ako súčasť vedomostného vzdelávania. Naopak, svoje miesto môžu mať podľa neho v súvislosti s mravnou výchovou, ktorá sa odohráva primárne v rodine, ale aj v škole. Nesúhlasím s trestaním za vysvedčenie. Je to principiálne nesprávne. Naopak, dieťaťu do troch rokov sa nedá niekedy rozumným spôsobom vysvetliť, že zlé môže byť niečo, za čo sa netrestá. Koncepcia mravného vývinu hovorí, že čo je zlé, za to sa trestá, dodáva Komárik. Trest musí byť preto zrozumiteľný, tresty a odmeny treba distribuovať spôsobom, ktorému dieťa rozumie. Ak teda rodičovi zoberiem možnosť dieťa zorientovať v tomto období, poškodí to jeho výchovu, tvrdí psychológ. Za zdanlivo banálnou zápletkou o výchovnú facku či capnutie po zadku sa tak otvára spor o trest a morálku. Napokon práve násilie medzi deťmi v škole, nahrávanie mučenia a týrania zvierat na mobilné telefóny či zastrašovanie učiteľov sú dnes spoločenskými témami aj na Slovensku.

    Zákazy telesných trestov riešia celkom umelý problém a situáciu vlastne ešte zhoršujú. Ako? Základom násilia je beztrestnosť. Ak dieťa vie, že môže urobiť čokoľvek, urobí to, dôvodní Komárik a dodáva, trest má význam presahujúci samotné potrestanie vinníka. Udelenie trestu ovplyvňuje okolie a paradoxne práve trest dáva trestajúcemu aj trestanému slobodu. Problém porušenia pravidiel sa ním vyrieši a môže sa ísť ďalej. Ak k takejto katarzii nedôjde, nedoriešené veci nás začnú zaťažovať viac než problémy, a to sa stáva zdrojom budúcej úzkosti, hovorí Emil Komárik,

    Pohnútkam zástancov zákazu telesných trestov, ako to už boli mnohí a v iných európskych krajinách nerozumie ani Ondrej Kačšák z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý sa zaoberá aj kultúrou a dejinami detstva. Tie zákazy nereagujú na nijakú reálnu spoločenskú potrebu. Problém telesnej disciplinácie je dnes len zaujímavou mediálnou udalosťou. V skutočnosti celá spoločnosť veľmi citlivo reaguje na akékoľvek násilné excesy. Klasické výskumy jasne dokazujú, že rodina sa v minulých storočiach zriekala uplatňovania prísnych telesných trestov a úlohy týchto trestov preberali iné prvky. Preto sa mi takéto zákazy javia ako bezpredmetné, odhliadnuc od toho, že facka je občas jedinou možnosťou, ako zastaviť priebeh neželaného správania u dieťaťa. Stačí sa opýtať v špeciálnych školách.

    Napokon aj renomovaný český psychológ Zdeněk Matějíček vo svojej knihe Po dobrom alebo po zlom píše: „Na malého zlostníka v dvoch či troch rokoch bude dobre platiť, keď ním trochu zatrepeme, jednu mu šupneme na zadoček a vystrčíme ho na chvíľku za dvere.“ Viete dobre, že v Čechách bol taký istý pokus upraviť legislatívu. Pani ministerka s tým neuspela, dokonca sudcovia sa postavili proti tomu a tento fackovací zákon, ako ho nazývali v Čechách, bol stiahnutý.

    Základným ideologickým východiskom tohto návrhu podľa mňa je, že deti sú si s rodičmi rovné. Podporuje sa teda ochrana jeho novo definovaných práv a zvyšuje sa takzvaná participácia na výchove. Ale je to naozaj tak? Ľudia sú si v právach rovní. To je v poriadku. Je to základ našej kultúry a politického režimu. Muži, ženy, čierni alebo bieli. V rodine však prirodzene vládne nerovnosť, čo je lepšie povedané, nerovnakosť rolí, ktoré jej jednotliví členovia plnia. Muž sa líši od ženy, žena od muža a rodičia od detí. Ideologická politika na tieto rozdiely útočí. Nerovnakosti matky a otca čelí návrhom na uzákonenie manželstva osôb rovnakého pohlavia, nerovnakému postaveniu detí s rodičmi, ktorí ich majú vychovávať konceptom detských práv. Detské práva, samozrejme, nie sú zhubné ako také. Dôležité je, čo sa za ne považuje. A práve tu vzniká priestor na intervenciu štátu. Vyhlásime rovnosť dieťaťa s rodičom, a keďže dieťa je fyzické slabšie, musí jeho práva pred rodičom niekto garantovať, prípadne ochrániť. Ponúka sa osvietený úradník. Ten spochybní právo rodičov vychovávať vlastné deti podľa svojho svedomia, či trestať ho v úvodzovkách výchovnou fackou.

    Prirodzene postupná strata právomoci trestať znamená, že rodič či učiteľ stráca pri výchove potrebnú autoritu. Štát vie napokon lepšie ako rodič, čo je pre dieťa dobré, a preto zákonmi bráni jeho právo na vyjadrenie názoru, právo na vlastný výber vierovyznania a podobne. Je pravda, že štát tým rodičov uráža a vysmieva sa im. Povedané slovníkom súčasnej vlády, dieťa z rodiny vyvlastňuje a spupne im odkazuje, že dobro ich dieťaťa ochráni lepšie. Nemenej zaujímavé je, čo všetko sa taktne zatajuje. Napríklad, že neprimeranému násiliu na deťoch dochádza častejšie medzi nezosobášenými pármi či v rodinách po rozvode.

    Dámy a páni, nebudem dlhšie citovať odborníkov. Pokladám, že v tom by sme sa mali zhodnúť. Nie nulová tolerancia k fyzickým trestom, ale primerané tresty, za ktoré sú zodpovední rodičia svojich detí. Tento antifackovací zákon, tak ako je napísaný, je zle napísaný. Podporujem pozmeňujúci návrh, ktorý predloží môj kolega Vladimír Palko. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky pán poslanec Halecký, Jasaň a Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcel by som na vystúpenia pána Bauera poukázať, že v otázke telesných trestov myslím, že už je všeobecne akceptovaný princíp nulovej tolerancie fyzických trestov ako princípu. Zaiste, že variácie bežnej rodinnej výchovy domácej sú možnože modifikované, ale ja by som chcel viacej upozorniť na to duševné trýznenie, týranie a hlavne nevšímavosť v rodinách u rodičov alkoholikov, drogovo závislých, kde dieťa nemá impulzy, kde nemá pozitívne vzory a tam dochádza k tomu, že dochádza ešte k väčším násilnostiam tohto charakteru ako pri telesných trestoch. Ďakujem.

  • Ja len tri poznámky. No ja som skoro žasol pri niektorých výrazoch, akože získať si autoritu trestaním. Tak to je veľmi zaujímavé. A podľa toho, čo som tu počul, mi vychádza z toho, že vy by ste chceli urobiť akési pravidlá trestania? Kedy sa môže, ako sa môže zauškovať, facku alebo ako. Ja neviem, tomu nerozumiem. Ja som rodič, ktorý vychoval dve deti, dnes už dospelé, vysokoškolsky vzdelané a v živote som ich nemusel udrieť. Nemusel som ich udrieť.

  • Mám to z mojej rodiny vlastnej a ako výchovný prostriedok vždy som využíval rozhovor. A už 29 rokov robím detské tábory, tak dva mesiace trávim medzi deťmi, z toho zhruba 40 % sú zo sociálne odkázaných rodín a ani tam sme nemuseli používať ani fyzické, ani telesné tresty, ani žiadne iné. Jednoducho, ak to dieťa je vychovávané v rodine, slušnej rodine, dobrej rodine, kde je takéto niečo, ja si to neviem jednoducho predstaviť. A určite to je posledná poznámka, viete, ak dáte maličkú možno výchovnú facku, kto to odkontroluje, aká je to facka. Facka od 120-kilového otca alebo od nežnej 52-kilogramovanej ženy? To je predsa rozdiel. Bitka nepatrí ani do školy, nepatrí ani do rodiny, a ak niekto presadzuje ten názor, že autorita sa dá získať trestaním a deti vychovávať trestaním, tak ja mu to neberiem, len ho ľutujem. Ďakujem.

  • Ešte raz by som zopakoval, čo pokladám za dôležité. Žiaden normálny rodič, vychovávateľ alebo učiteľ fyzicky netrestá tvrdo zbytočne. Nemyslím si to. Ak trestá, trestá naozaj z potreby a lásky. A poviem dva prípady, ktoré som osobne zažil. Jeden, keď malý chlapec z rodiny nedal si povedať, poskakoval okolo horúceho hrnca a stiahol ho na seba, obaril sa a bolo to veľké trápenie, ktorého ho čakalo.

    A druhý prípad, ktorý som ja urobil, keď okolo sporáka moje malé dieťa, ktoré si to nedalo vysvetliť, nebolo to schopné pochopiť, poskakovalo stále a obával som sa oňho, tak som mierne prihrial platňu a priložil mu prst na tú platňu. Odvtedy sa sporáku vyhlo. Bol som „krutý otec“, pravda, keď som ho takýmto spôsobom chránil. Ja si myslím, že občas z lásky daný malý trest ochráni dieťa pred mnohými veľkými utrpeniami. Tak ako to bolo utrpenie, keď prevrátil vriaci hrniec na seba ten chlapec z rodiny.

  • Pán poslanec Bauer, nech a páči, vaše reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Prvé, čo chcem povedať, že vidím rozpor v tom, keď na jednej strane hovoríte, že však ten zákon sa nevzťahuje akože na rodinné prostredie, a na druhej strane uvádzate príklady, ako ste nikdy nepotrestali alebo neudreli svoje deti.

    Pán poslanec Halecký, ja beriem, že existuje princíp nulovej tolerancie fyzických trestov, ale hovorím o inom, že rodina vo svojej výchove, rodičia vo svojej výchove by mali byť autonómni a nemal by tam vstupovať štát. Čiže, keď ten rodič, ktorý má trojročné dieťa a nevidí inú možnosť, a to dieťa skúša jeho trpezlivosť, že či môže strčiť ruky do elektrickej zásuvky, alebo nie, nevidí inú možnosť len, že proste mu dá jednu na zadok a že takto mu zabráni a chráni ho a s láskou to robí, a to dieťa zabudne proste na to, nepamätá si, tak si myslím, že ten rodič má na to právo.

    Ja som tiež vychoval tri deti a tiež som vychovával deti bez bitky a s dohovorom, ale tvrdím, že tí rodičia, ktorí si myslia, že sú situácie, a v tej situácii kvôli svojim deťom, aby mali svoju autoritu, aby ochránili tie deti, chcú použiť aj takýto trest, že majú na to právo, a to je rozdiel. Vy to zľahčujete tým, že vy ste tí dobrí, ktorí netrestajú, a tí, čo hovoria, že rodičia majú svoje právo, aby rozhodli o tom, akým spôsobom a aký trest použijú, že tí sú tí zlí. Tak to je tá ideológia. To je tá ideológia, o ktorej som hovoril a ktorú sa takýmto spôsobom snažíte presadzovať.

  • Pán poslanec Palko do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážená ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, 20. storočie bolo takým storočím utópií. Jednou takou utópiou bol komunizmus založený na tom, na myšlienke, ktorá bola predstavovaná ako krásna, a pritom bola úplne odtrhnutá od života, od podstaty človeka a od podstaty ľudskej spoločnosti.

    Musím povedať, že to, čo nám teraz ponúka vláda pána premiéra Fica a pani ministerky Tomanovej v tomto zákone, tak to je opäť taká utópia, že komunizmus bol oproti tomu šuviks. Ešte pripomeniem, aby bolo úplne jasné, o čom sa bavíme. Tento návrh novely je výslovným zákazom používania všetkých foriem telesných trestov proti deťom. Lebo niektorí to tu spochybňovali. Ako už povedal kolega Bauer, považujem aj ja za potrebné to pripomenúť. Paragraf 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane hovorí jasne, že opatrenia sociálnoprávnej ochrany sa vykonávajú a teraz sa vymenovávajú všetky prostredia. Je tam aj rodinné prostredie, aj náhradné rodinné prostredie, aj otvorené priestranstvo. To znamená, že sa to týka rodičov, aj vychovávateľov, aj učiteľov. A opäť, aby sme nesplietali. Aby sme nesplietali. Lebo pán poslanec Halecký už hovoril o tom, že ako treba chrániť deti v prostredí alkoholikov, v prostredí drog a tak ďalej.

    Aby bolo jasné, táto novela pani ministerky nejde proti násilným rodičom, ktorí používajú neprimerané násilie voči svojim deťom. Proti týmto ide Trestný zákon. Trestný zákon ide proti nemu už roky, proti takýmto násilníkom idú súdy, prokuratúra, polícia a tresty v Trestnom zákone sú prísne. A keď som bol ministrom vnútra, tak polícia začala stíhať o niekoľko 100 % viac prípadov násilia v domácnosti, pretože mi záležalo na tom, aby si polícia nezatvárala oči pred týmto problémom. Ale tento zákon nejde proti násilným rodičom.

    Treba povedať jasne, že idete proti státisícom normálnych rodičov, ktorí áno, niekedy použijú umiernený telesný trest, ale pritom vychovávajú deti s láskou, obetovali by za ne život a vychovávajú ich dobre sebe na radosť a tým deťom samotným na prospech v ich budúcom živote a na prospech celej spoločnosti.

    Proste spoločnosť je, niekto presadzuje pravidlo, že na dieťa nemožno položiť ruku nikdy, nikto akokoľvek mierne, nech by sa to dieťa dopustilo čohokoľvek a opakovane. Tak prepáčte, takáto spoločnosť to je utópia. To je utópia. A prečo chcete postaviť tieto státisíce normálnych rodičov aj učiteľov a vychovávateľov mimo zákona? Prečo? A neochkajte mi, pani ministerka. Ešte mám zmysel pre logiku.

    Ak rodič nemôže dať dieťaťu facku akokoľvek miernu, tak potom ho oberáte o autoritu a potom mu sťažujete jeho povinnosti pri výchove detí. A ak také niečo presadzujete, tak potom vyhlasujete vojnu rodičom, učiteľom, a najmä teda vyhlasujete totálnu vojnu zdravému rozumu a ľudskej skúsenosti. Prastaré matere by sa tomuto smiali. To nemali ani maturitu, ani skončenú základnú školu.

    Pani poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície, vy naozaj máte pocit, že situácia, čo sa týka výchovy mládeže sa nejako zlepšuje? Máte pocit, že situácia na školách nejako prekvitá? Veď tam sa dejú veci, o ktorých sa vám pred nejakými 20, 30, 40 rokmi nesnívalo. Učitelia sú často zúfalí a psychicky sa rúcajú. Policajné psy nám chodia a kontrolujú drogy po školách. Pomaly budú prechádzať deti pri príchode do školy cez detektor. A hovorí sa o zavádzaní kamerových systémov na školách.

    Vy máte pocit, že toto je situácia, keď treba oslabovať autoritu rodičov, vychovávateľov, učiteľov? Ja teda ten pocit nemám. Viete, čo bude výsledkom týchto utopických opatrení? Že tu budú nastupovať generácie nespratníkov, ktorí nebudú vedieť, čo so sebou. Nebudú schopní sami seba obmedzovať a nebudú sa potom vedieť ani postarať o tie staršie generácie v starobe, keď budú potrebovať opatrovanie.

    A ja by som si dovolil vám vysloviť určité počudovanie nad tým, že ako sa to správa, to hovorím preto, lebo tu sa kopírujú nejaké uznesenia Rady Európy, ako sa tak správa táto vaša vláda, ktorá sa tvári ako národne orientovaná, a keď je tu doma na Slovensku, tak je to samý Svätopluk, samý Jánošík a Štúr a Matica, a keď vystrčíte päty podaktorí, tak zrazu v tom zahraničí preberiete úplne hocijaký nezmysel, úplne hocijaký nezmysel, o ktorom sa ľuďom v tejto krajine ani nesnívalo.

    Raz pán minister Kubiš podpíše dokument o tom, ako je to úžasné, keď si homosexuálne páry adoptujú deti a teraz zase absolútny zákaz akýchkoľvek fyzických trestov. Keď ste vonku, tak sa proste správate nesvojprávne. Tam neviete povedať na nič nie. Toto už nie.

    V rámci zachovania teda posledných zvyškov zdravého rozumu chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh. Teda je to návrh k čl. I bod 2 zákona. Znenie bodu 2 sa upravuje nasledovne: Bod 2. Doterajší text § 7 sa označuje ako ods. 1 a dopĺňa sa ods. 2 a 3, ktoré znejú: Odsek 2. „Ak je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately upozornený na použitie hrubých alebo ponižujúcich foriem zaobchádzania a foriem trestania dieťaťa napĺňajúci skutkovú podstatu trestných činov Trestného zákona osobitne podľa § 155, § 156, § 157, § 158 alebo § 208 Trestného zákona, alebo ak pri výkone opatrení podľa tohto zákona zistí použitie rodičom alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, je povinný informovať políciu a v závislosti od ich povahy a závažnosti uplatniť niektoré z opatrení podľa tohto zákona.“ Odsek 3. „Pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané používať hrubé fyzické násilie proti dieťaťu, napĺňajúce skutkovú podstatu podľa § 155, § 156, § 157, § 158 alebo § 208 Trestného zákona.“ Koniec textu pozmeňujúceho návrhu.

    Odôvodnenie. Keďže návrh novely zákona navrhuje výslovný zákaz používania všetkých foriem telesných trestov, je to neopodstatnený zásah do rodičovských práv, ktorý znefunkčňuje zodpovednú výchovu a ktorý nerobí rozdiel medzi výchovným primeraným trestom na jednej strane a týraním dieťaťa trestným podľa platného znenia Trestného zákona na strane druhej. Tak navrhovaný bod 2 v čl. I sa navrhuje doplniť o odkazy na trestné činy Trestného zákona proti zdraviu a proti rodine a mládeži. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka pán poslanec Podmanický a Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Palko, ja sa priznám, že súhlasím s tým, že absolútny zákaz použitia aj tých malých primeraných telesných trestov pri výchove detí rodičmi by bolo choré a tiež sa obávam toho, že by to nebolo celkom správne. O to väčšmi som sa teda zameral na textové znenie tohto návrhu zákona a musím naozaj povedať, že aj podľa môjho názoru to ustanovenie, ktoré zakazuje telesné tresty sa netýka prirodzenej výchovy rodičov v rodinnom prostredí. Poviem prečo.

    Ten sporný text, ktorý je navrhnutý, znie, že pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané používať všetky formy telesných trestov. Čiže pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané, no a za opatrenia sa v § 10 považujú napríklad organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch, tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodičovských práv a povinností, plnenia funkcií rodiny a tak ďalej. Alebo organizovanie, alebo sprostredkovanie účasti na programoch a aktivitách zameraných na predchádzanie sociálno-patologických javov. Sprostredkovanie kultúrnych, záujmových a iných aktivít a tak ďalej. Čiže sú tu presne vymenované, pri ktorých opatreniach sa tie telesné tresty nemôžu používať a nie je tu uvedené, povedzme, prirodzené rodinné prostredie. Je to § 10 súčasne platného zákona, ktorý vlastne zostane zachovaný. Takže si myslím, že si to pozrite a na základe toho budete vidieť, že bez problémov môžete za ten zákon zahlasovať.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som chcel upozorniť na jeden aspekt tejto problematiky, o ktorom sa veľmi nejako ešte nehovorí, a to je používanie medikamentov v tejto problematike hlavne u takzvaných detí nepokojných, dokonca v predškolskom veku neovládateľné deti, ktoré v neskoršom veku sa stanú záškolákmi, potom užívajúcimi alkohol, drogy a podobné veci až po kriminalitu.

    Chcem upozorniť na to, že sú vedecké práce, ktoré dokazujú, že užívanie liekov, ktoré pôsobia na sérotonínové receptory v mozgu v primeranej dávke v dlhodobom pôsobení dokáže tieto deti vyliečiť. Minimálne ich zmierniť. Takže v tejto problematike chcem upozorniť na taký vedeckejší prístup, pretože iba pasívne ochranné opatrenia a organizovanie rôznych protiopatrení je len sekundárne a rieši tie následky. Takže táto oblasť má aj svoj podklad medicínsko-odborný. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Podmanický, to je nedorozumenie. Paragraf 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane hovorí, že opatrenia sociálnoprávnej ochrany sa vykonávajú v rôznych prostrediach. A je tam aj prostredie rodinné, aj otvorené prostredie a tak ďalej.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete sa vyjadriť?

    Prepáčte. Ešte dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Boli písomne prihlásení. Teraz ešte... Len pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Ja by som ešte doplnila k svojmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý máte v písomnej podobe. Ale napriek tomu, aby nevznikli nejaké nezrovnalosti, prečítala by som ešte raz bod 3, kde v čl. I sa za bod 119 vkladá nový bod 120, ktorý znie. V bode 120 v § 93 ods. 3 sa slová „podľa § 73 ods. 2 písm. b) ôsmeho bodu“ nahrádzajú slovami „podľa § 73 ods. 2 písm. b) deviateho bodu“. V tejto súvislosti sa vykonáva prečíslovanie novelizačných bodov.

    Odôvodnenie. V súvislosti s rôznymi zmenami v ustanoveniach upravujúcich spôsobilosť je potrebné vykonávať legislatívnotechnickú úpravu súčasného § 93 ods. 3, nakoľko tento sa vzťahuje obsahovo na výkon sociálnej kurately, pričom odkaz, ktorý je v texte ustanovenia, odkazuje na ustanovenia, ktoré sa netýkajú sociálnej kurately. Ďakujem pekne.

  • Len pre upresnenie. Pani poslankyňa, váš pozmeňujúci návrh, ktorý ste uviedli pri svojom prvom vystúpení, ste teraz a je rozdaný a majú ho... Dobre. Ďakujem pekne.

  • Áno, majú všetci v písomnej podobe. A celý som ho prečítala. Áno, len som ešte raz opravila bod 3. Celý bol prečítaný.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pani poslankyňa bola jediná ústne prihlásená. Tentoraz vyhlasujem rozpravu za skončenú. A, pani ministerka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len, aby som to uviedla na pravú mieru. Skutočne výkon týchto telesných trestov je zakázaný pri výkone opatrení sociálnoprávnej ochrany, ktorú je možné vykonávať aj v domácom prostredí, lebo to dieťa môže byť doma. Ale v zákone sú presne ustanovené, ktoré sú to opatrenia a je povedané, kto ich môže robiť. Môže ich robiť obec, vyšší územný celok, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Okrem toho osoby, ktoré sú akreditované subjekty. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka. Pán spravodajca, nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Je to tlač 727.

    Opäť poprosím pani ministerku, aby uviedla tento vládny návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o výkone prác vo verejnom záujme je zabezpečiť profesionálnu kvalitu, efektivitu a účinné vykonávanie práce vo verejnom záujme s cieľom skvalitniť verejnú správu.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pani ministerka. Určenou spravodajkyňou je pani poslankyňa Rošková. Poprosím ju, aby nás informovala o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch a stanovisku gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, pán predseda, pani ministerka, predniesť spoločnú správu k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1000 z 11. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 409 zo 14. októbra 2007, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 475 z 15. októbra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 172 zo 14. októbra 2008.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Ľubicu Roškovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a, po prvé, informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. A po druhé, predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 187 z 21. októbra 2008.

    Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu, pán predseda.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A poprosím teraz pani ministerku, aby nám v druhom čítaní odôvodnila

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 728. Spoločná správa výborov je tlač 728a.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni, účelom vládneho návrhu zákona je čiastočná liberalizácia odmeňovania zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme rozšíriť pôsobnosť zákona aj na umeleckých zamestnancov a stanoviť spôsob ich odmeňovania. Ustanoviť, aby tarifný plat zamestnancov, ktorí vykonávajú odborné činnosti z oblasti sociálnej práce a psychológie v zariadeniach sociálnych služieb sa určoval podľa osobitnej stupnice platových taríf uvedenej v prílohe č. 4, upraviť poskytovanie zahraničného funkčného platu a zahraničného príspevku vo väzbe na menu euro. A napokon ustanoviť spôsob zaokrúhľovania zložiek platu po zavedení meny euro.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Pán poslanec Madej je opäť spravodajcom. Poprosím ho, aby nás informoval.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor predkladá túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1001 z 11. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Ide celkovo o dva pozmeňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, ako aj stanovísk poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o oboch návrhoch uvedených v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom a odporúčaním schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade a na informovanie Národnej rady o výsledku rokovania výborov a odôvodnenie návrhu a stanoviska gestorského výboru a predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci a bývanie č. 188 z 21. októbra 2008.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce kolegyne, kolegovia, niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím opäť pani ministerku, aby odôvodnila v druhom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Je to tlač 729. Spoločná správa výborov má č. 729a.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predkladaného vládneho návrhu je odstrániť aplikačné problémy pri poskytovaní náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách pri výkone práce v zahraničí, respektíve pri dočasnom vyslaní zamestnanca na výkon práce do cudziny, náhrad výdavkov za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.

    Tento vládny návrh zákona reaguje aj na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

    Ďakujem vám, vážený pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka. Pani poslankyňa Rošková bude spravodajkyňou a poprosím ju o informáciu o priebehu rokovania vo výboroch.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dovoľte predniesť spoločnú správu výborov k predmetnému vládnemu návrhu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1002 z 11. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 477 z 15. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 174 zo 14. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 394 z 15. októbra 2008. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a, po prvé, informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh, stanovisko gestorského výboru. Po druhé, predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 189 z 21. októbra 2008.

    Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu a posledným bodom dnešného rokovania, tak ako sme ho schválili, bude druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike. Je to tlač 731. Spoločná správa výborov je tlač 731a.

    Opäť poprosím, dnes už naposledy, pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vierku Tomanovú.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, účelom vládneho návrhu zákona je upraviť niektoré ustanovenia právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a služieb zamestnanosti v súvislosti so zavedením euro.

    Uplatnenie novej meny si vyžaduje najmä úpravu Zákonníka práce, zákona o minimálnej mzde, ale aj ďalších ustanovení v súvislosti so zavedením eura, napríklad zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí, primátorov miest, zákona o platových pomeroch a ďalších náležitostiach súvisiacich s vykonávaním funkcie predsedu samosprávneho kraja. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kvorka bude spravodajcom.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu k prerokovanému návrhu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1004 z 11. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 478 z 15. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 176 zo 14. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 389 z 15. októbra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 206 z 9. októbra 2008. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali prijali tri pozmeňujúce návrhy uvedené v IV. časti tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o troch návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jána Kvorku na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a, po prvé, informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Po druhé, predložiť návrh podľa § 83 ods. 4 a podľa § 84 ods. 2 a podľa § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 191 z 21. októbra 2008.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či má niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem rokovanie programu 28. schôdze.

    Chcem sa vám všetkým, ktorí ste vydržali, poďakovať, že sme naplnili program, ktorý sme dnes v poslaneckom grémiu schválili a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine ráno podľa schváleného programu a dúfam, že sa nám podarí program 28. schôdze prerokovať a naplniť aj s pokračovaním budúci týždeň.

    Na všetkých tých, ktorí sa zajtra zúčastnia osláv 90. výročia Martinskej deklarácie v Martine, teším sa na stretnutie s nimi a zajtra o 9.00 hodine. Prerušujem rokovanie. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 21.11 hodine.