• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška a ďalej poslanci Mária Sabolová, Vladimír Mečiar a Ján Slota.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán Pavol Pavlis.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím teraz o chvíľu pozornosti. Dovoľte mi, aby sme si pripomenuli, že pred 90 rokmi 28. októbra 1918 vznikla Česko-slovenská republika ako spoločný štát Čechov a Slovákov, vďaka ktorému sa slovenský aj český národ vymanili spod rakúsko-uhorskej monarchie a spoločne vytvorili demokratickú republiku. Je to veľký míľnik v dejinách Slovenska, ktorý prispel k národnej emancipácii, k demokratizácii a rozvoju našej národnej kultúry a celej spoločnosti. Dvadsiaty ôsmy október znamenal pre Čechov i Slovákov veľký dejinný posun vpred. Ďakujem pekne za pozornosť.

    Teraz budeme postupovať podľa schváleného programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konanie.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 798 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 798a.

    Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, nech sa páči, máte priestor pre vaše úvodné slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 1. októbra 2008 a schválila k nemu uznesenie č. 699.

    Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zabránenie zneužívania inštitútu žiadosti o nápravu a námietok smerujúcich proti inému úkonu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, a tým i neúmernému predlžovaniu procesu verejného obstarávania, čo spôsobuje zvyšovanie finančných a administratívnych nákladov verejného obstarávateľa a obstarávateľa vo väzbe na samotné zabezpečenie výkonu verejného obstarávania. Predlžovanie procesu verejného obstarávania môže viesť a v niektorých prípadoch aj vedie k značným hospodárskym škodám.

    V návrhu zákona je aj úprava ustanovení na zabezpečenie vydávania Vestníka verejného obstarávania len v elektronickej podobe a posielania elektronických oznámení používaných vo verejnom obstarávaní, čím sa napĺňajú ciele Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a Stratégie informatizácie verejnej správy v oblasti verejného obstarávania.

    Predkladaný návrh novely zákona o verejnom obstarávaní je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 798).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1052 z 22. októbra 2008 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore v termíne ihneď nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodársku politiku.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 505 z 22. októbra 2008, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 400 z 22. októbra 2008 a výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 421 z 22. októbra 2008 a uznesením č. 421a z 23. októbra 2008.

    Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy v počte bodov 7.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorsky výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1, 3, 5, 6 a 7 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bode 2 hlasovať s odporúčaním neschváliť ho, o bode 4 hlasovať s odporúčaním neschváliť ho.

    Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 422 z 23. októbra 2008. Súčasne ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy k tomuto návrhu zákona, ktorý prerokovávame v skrátenom čítaní, prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Hlasy v sále.

  • Prepáčte, pán minister, chcete zrejme v záverečnom slove vystúpiť? Ja som si neuvedomil, že sa hlásite. Tak, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v stručnosti vyjadril k spoločnej správe gestorského výboru, ktorá je pod číslom 798a. Spoločnú správu ste všetci obdržali. A chcem sa vyjadriť k čl. IV, kde sú spracované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, čl. IV bodu 1, kde gestorský výbor odporúča schváliť zmenu § 1 ods. 2 písm. a), to znenie všetci máte, a v bode 2 gestorský výbor odporúča neschváliť tú istú zmenu v § 1 ods. 2 písm. a). Chcem zdôrazniť, že sme prehodnotili správu alebo tieto pozmeňujúce návrhy gestorského výboru. A porovnali sme ich s platným znením príslušnej smernice Európskeho parlamentu a Rady s tým, že v smernici, ktorá je platná, Európskeho spoločenstva, nechcem vás zaťažovať tými výrazmi, tam sú osobitné výnimky v oblasti telekomunikácií, kde podľa tejto smernice sa nevzťahuje na verejné zákazky, ktorých hlavným účelom je umožniť verejným obstarávateľom, aby poskytovali alebo využívali verejné telekomunikačné siete alebo poskytovali verejnosti jednu alebo viacero telekomunikačných služieb. Momentálne ten bod č. 1 v čl. IV, ktorý je gestorským výborom odporučený na schválenie, nekopíruje príslušnú smernicu Európskeho spoločenstva. A naopak, bod č. 2, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť, presne kopíruje príslušnú smernicu Európskeho spoločenstva, ktorá hovorí presne, že tou zmenou toho § 1 ods. 2 písm. a) by znel ten bod: „na zákazku, ktorej hlavným účelom je umožniť verejnému obstarávateľovi poskytovanie alebo využívanie verejnej telekomunikačnej siete alebo poskytovanie jednej alebo viacerých verejných telekomunikačných služieb“. Čiže chcem požiadať Národnú radu, resp. spravodajcu, aby dali hlasovať o týchto bodoch č. 1 a č. 2 gestorského výboru osobitne s tým, že upozorňujem na to Národnú radu, že v prípade, že by sa rešpektovalo to, čo gestorský výbor odporúčal schváliť, to znamená, že by sa akceptoval ten článok IV bod 1 pozmeňujúcich návrhov gestorského výboru, došlo by k rozporu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady. A naopak, chcem odporučiť, aby sa schválil bod č. 2, ktorý som pred chvíľou citoval, čím dôjde plne k súladu s príslušnou smernicou Európskeho spoločenstva. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ešte chce právo záverečného slova využiť pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Na základe vyjadrenia pána ministra chcem povedať, že si osvojujem ako spravodajca jeho návrh a pri hlasovaní budem odporúčať, aby sme o bode 1 spoločnej správy hlasovali samostatne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím aj pána ministra, aj pána spravodajcu v budúcnosti skôr prejaviť záujem o vystúpenie v záverečnom slove.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 741. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 741a.

    Opäť prosím pána ministra Vážneho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 20. augusta 2008 a prijala k nemu uznesenie č. 540.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je z dôvodu zavedenia meny euro v Slovenskej republike a začlenenia Slovenskej republiky do eurozóny novelizovať niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zákona obsahuje novely šiestich zákonov. Z uvedených zákonov sa vypúšťajú formulácie upravujúce ekvivalenty slovenských korún a eur.

    Novela zákona č. 25/2007 Z. z. obsahuje prepočty pokút, ktoré sú ustanovené pevnými sumami v slovenskej mene na menu euro. Tieto sumy pokút sa prepočítavajú konverzným kurzom na menu euro a zaokrúhľujú sa na celých 5 eur smerom nadol.

    Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a ani na životné prostredie.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo opäť spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, páni, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (tlač 741).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 995 z 11. septembra 2008 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 20. októbra 2008 a v gestorskom výbore do 21. októbra 2008 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodársku politiku.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 486 z 15. októbra 2008, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 363 z 15. októbra 2008 a výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 405 zo 14. októbra 2008.

    Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku pod bodom III tejto správy vyplynul v časti IV iba jeden pozmeňujúci návrh, o ktorom gestorský výbor odporúča hlasovať s odporúčaním schváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, schváliť v znení schváleného doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 418 z 21. októbra 2008. Súčasne ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods.2, ako aj § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán minister, v záverečnom slove chcete vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako navrhovateľ sa stotožňujem so závermi zo spoločnej správy gestorského výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca nepotrebuje využiť právo záverečného slova, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v ďalšom bode pristúpime k rokovaniu, k prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 783.

    Prosím teraz pána poslanca Vladimíra Palka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Janu Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    V piatok 24. októbra neukončil svoje vystúpenie v rozprave písomne prihlásený pán poslanec Palko, ktorému teraz odovzdávam slovo.

    Chcem ešte informovať, že písomne sú ďalej prihlásení páni poslanci František Mikloško, Rudolf Bauer a Pavol Minárik. Po vystúpení pána poslanca Palka budú nasledovať vystúpenia týchto poslancov a po ich vystúpení v rozprave príp. vystúpenia ďalších prihlásených do rozpravy ústne.

    Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor pre dokončenie vášho vystúpenia v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už uviedol v piatok počas svojho vystúpenia, rozhodli sme sa spolu s mojimi ďalšími kolegami z Konzervatívnych demokratov Slovenska, že využijeme priestor v rozprave na to, aby sme dostali do análov Národnej rady Slovenskej republiky celú problematiku amnestií Vladimíra Mečiara, aby mohli budúci historici študovať, čo to vlastne bolo, čo spôsobili, čo umožnili, ako sa potom k tomu poslanci z parlamentu, zástupcovia ľudu, stavali. Aby táto problematika bola úplne celá zachytená, tak je potrebné dostať do týchto análov celú obžalobu, ktorú podala v roku 2000 prokuratúra voči obžalovaným z tohto trestného činu zavlečenia syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča. Pokračujem teraz v texte, tak ako som ho prerušil, v texte obžaloby, tak ako som to prerušil v piatok.

    Trestný čin nadržovania podľa § 166 ods. 1 Trestného zákona z týchto dôvodov. Dňa 31. 8. 1995 bol z územia Slovenskej republiky do Rakúska násilne zavlečený Michal Kováč, narodený 5. 12. 1961, trvale bytom vo Svätom Jure na Pezinskej ulici č. 36, občan Slovenskej republiky, syn Ing. Michala Kováča, CSc., vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky. Už prvotnými úkonmi kriminálnej polície vykonanými dňa 1. 9. 1995 v meste Svätý Jur sa potvrdzovalo podozrenie vyslovené poškodeným pri jeho stretnutí s otcom v nočných hodinách v Hainburgu, že zavlečenie zorganizovala a uskutočnila Slovenská informačná služba riadená obvineným Ing. Ivanom Lexom. Občan bývajúci na Novej Pezinskej ulici č. 2 už od 28. 8. 1995 videl pred svojím domom zaparkovanú bielu dodávku značky Mercedes. V nočnej dobe z 30. 8. na 31. 8. 1995 zaregistroval okolo nej zvýšený pohyb motorových vozidiel, medzi ktorými bola jedna tmavomodrá limuzína s ŠPZ BLD 42-95. Na potvrdenie pravdivosti svojich slov dal príslušníkom polície útržok prvej strany denníka Nový Čas zo stredy 30. 8. 1995 č. 201, ročník V, na ktorý si poznačil ŠPZ a ďalšie typy vozidiel. Uvedený útržok tvorí súčasť pôvodného vyšetrovacieho spisu. Lustrovaním vozidla vyšetrovateľ zistil, že bolo evidované na Jiřího Novotného, ktorý bol príslušníkom Slovenskej informačnej služby. Pôvodný vyšetrovací spis obsahuje úradný záznam vyšetrovateľa mjr. Šimuniča, z ktorého vyplýva, že dňa 1. 9. 1995 volal otcovi poškodeného na utajené číslo muž, ktorý mu oznámil, že únos jeho syna zorganizoval Lexa.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na tomto mieste si dovolím prerušiť moje čítanie celej obžaloby a prenechám pokračovanie svojim kolegom z Konzervatívnych demokratov Slovenska, ktorí sú prihlásení do rozpravy. Ďakujem za pozornosť zatiaľ.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Palka sa prihlásili pán poslanec František Mikloško, pani poslankyňa Katarína Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči.

  • Ja ďakujem Vladimírovi Palkovi, že odkrýva celý tento príbeh, ktorý akoby už tak lahodne zapadá do zabudnutia. Všetkým, ktorým tento príbeh je na úsmev, by som chcel pripomenúť najmä tú konkrétnu pasáž, v ktorej je uvedené, ako ho unášajú Michala Kováča mladšieho, ako ho bili, ako mu s paralyzátorom dávali šoky do tela, že pokiaľ by to robili ich deťom, tak by trošku možno ináč sa usmievali, ako sa usmievajú dnes.

    Chcem sa poďakovať poslancom Szigetimu, Sárközy, Lipšicovi, Miklósovi a Frešovi, že tu v piatok veľmi poctivo sedeli pri preberaní tohto.

  • Hlas z pléna.

  • Miklósovi, áno. A pánom z koalície sa neodvážim poďakovať, lebo neviem, či nebudete mať za to zle. Čiže ďakujem poslancom z opozície iba.

  • Pani poslankyňa Katarína Tóthová s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Prvá poznámka je tá, že je veľmi podivné už toľkokrát odmietnutý legislatívny návrh znovu dávať do parlamentu. To je po prvé.

    Po ďalšie. Vládna moc, ktorá vykonštruovala 11 obvinení proti Lexovi, kde sa konštatovalo, že je nevinný, alebo že skutok, pre ktorý ho žalovali, sa nestal, je veľmi podozrivá, že aj to, čo bolo amnestované, bolo vykonštruované, pretože sa neštítila 11 vecí vykonštruovať. Čo by jej bránilo aj dvanástu vec vykonštruovať.

    A potom mám len otázku, prečo Michal Kováč dal amnestiu svojmu synovi. Neviete mi povedať prečo? Tie súvislosti ste nerozoberali?

    A po ďalšie. Chcem povedať, že som bola prihlásená do rozpravy, pán predsedajúci, a neviem, ako som vypadla z rozpravy, pretože som ešte tu bola v piatok do úplného skončenia a v lehote som sa prihlásila do rozpravy. Ďakujem a prosím, aby to bolo zaznamenané. Môžem byť aj ako posledná. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, predpokladám, že písomne ste neboli prihlásená do rozpravy. Ústne sa do rozpravy budete môcť prihlásiť vtedy, keď skončia vystúpenia tých, ktorí boli písomne prihlásení.

  • Áno, beriem na vedomie. Ďakujem.

  • V žiadnom prípade by sme si nedovolili tuná odňať slovo, kto chce k tak závažnej problematike diskutovať.

    Takže s reakciou na faktické poznámky ešte chce vystúpiť pán poslanec Palko. Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa Tóthová, dovolím si vás poopraviť. Nie o všetkých tých trestných činoch súd skonštatoval, že sa nestali. Pri trestnom čine likvidácie mercedesu Slovenskej informačnej služby, tam súd skonštatoval, že sa naň vzťahuje amnestia, že sa naň vzťahuje amnestia Vladimíra Mečiara, čím vlastne potvrdil to, o čom tu stále hovoríme, podozrenie, že únosu sa dopustila Slovenská informačná služba. Tu si vás dovolím poopraviť.

    A keď sa pýtate, že tento legislatívny návrh bol toľkokrát zamietnutý, prečo to znova navrhujeme. Tak zase ste zle počúvali v piatok, pani poslankyňa. Vy máte problém porozumieť hovorenému textu. Ja vám to zopakujem. Tu máte rozhodnutie krajského súdu z mája tohto roku, Krajského súdu v Bratislave, kde krajský súd skonštatoval o tom vulgárnom rozhovore medzi vaším chránencom Ivanom Lexom a vaším bývalým ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom. Tento súd krajský skonštatoval, že: „Predmetom tohto rozhovoru bolo o. i. nezákonné zasahovanie ministra vnútra Hudeka do vyšetrovania trestného činu zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny.“ Vážená pani poslankyňa, toto je istá nová udalosť, istá inovačná záležitosť, prečo si myslíme, že treba sa tejto záležitosti venovať znova.

  • Ďakujem.

    Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec František Mikloško. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Najskôr ešte tri poznámky.

    Prvá vec. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Vestenickému zo Slovenskej národnej strany, ktorý takisto tu bol. A vážim si to, že bol tu na celom rokovaní. Aj dnes je tu. Samozrejme, neviem, nakoľko je záujem, aby som tých ostatných spomínal.

    Druhá vec, prečo dal pán prezident Michal Kováč amnestiu svojmu synovi. Zhodou okolností som toho očitý svedok. Boli sme u pána prezidenta Michala Kováča. Bol som tam ja, teda seba spomínam, lebo tu hovorím za pultom, bol tam Ján Čarnogurský, predseda KDH, bol tam Jozef Moravčík, predseda DÚ. A už si nepamätám, bohužiaľ, kto tam bol z maďarskej koalície, teda ešte vtedy nie z koalície. Ale Béla Bugár tam bol istotne. A myslím, že tam bol aj niekto z Együttélés. Vtedy pán prezident Kováč povedal, že chce, aby jeho syn mohol cestovať do Mníchova a vypovedať pred súdom, aby sa mohol očistiť. Ale ministerstvo vnútra odobralo pánovi Michalovi Kováčovi mladšiemu pas s tým, že je tuná vedené proti nemu trestné stíhanie, a preto nemohol vycestovať. A Michal Kováč povedal pred nami všetkými, povedal som už mená, ktoré boli svedkami, že ak mu tento pas nevydajú, aby tam mohol ísť očistiť sa, vypovedať, tak mu dá amnestiu. Čiže ak by mu boli normálne vydali pas, úplne bezdôvodne mu zadržiavali tuná pas, tak by bol Michal Kováč mladší vycestoval a nebol by mu dával otec amnestiu. Toto je pravý dôvod. Bol som pri tom. Je potrebné, aby som o tom podal svedectvo.

    A k tomu opakovanému zamietaniu a dávaniu podnetu na zrušenie amnestií, týchto veľmi nemorálnych amnestií rád by som raz a navždy upozornil na všetky zákony, rehabilitačné zákony po roku 1988, ale aj rokoch 1968 a 1969, ktoré zrušili všetky rozsudky súdov, aj Najvyššieho súdu v Prahe, v oblasti politických procesov. Čiže hovoriť, že ak raz niečo je definitívne súdne uzavreté, už sa nemôže to ničoho týkať, je naprostý aj právny nezmysel. A každý, kto sa dovoláva takéhoto výroku, tak hovorí, že v oblasti práva má vedomosti na úrovni obchodnej akadémie, kde sa právo vyučuje v 1. a 2. ročníku.

    A teraz budem pokračovať v obžalobe.

    V rovnakom duchu dostal aj anonymný list od príslušníka SIS, ktorý sa podieľal na tejto trestnej činnosti. Súčasťou pôvodného vyšetrovacieho spisu je písomné priznanie bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa o tom, že zavlečenie realizovala Slovenská informačná služba. Rovnako manželka poškodeného Michala Kováča dostala strojom písaný list od obyvateľa Svätého Jura, ktorý uviedol, že videl mercedes, ktorý bol zakrytý aviou a mal štátnu poznávaciu značku BHH 42-59, Ford Mondeo s ŠPZ BLD 42-95, BMW trojkového radu so štátnou poznávacou značkou BLH 02-27 a hyundai so štátnou poznávacou značkou BLD 68-23.

  • Ruch v sále.

  • By som len poprosil, keby o niečo tichšie mohli byť moji kolegovia zo Smeru, budem vďačný. Vyšetrovaním sa zistilo, že išlo o vozidlá, na ktorých jazdili príslušníci sledovacieho útvaru SIS, ktorí mali s riaditeľom SIS obvineným Ing. Ivanom Lexom uzatvorené dohody o používaní vozidiel. Boli to Jiří Novotný, ktorý mal dohodu z 15. 5. 1995 č. EO 006-12/1994, Igor Majtán mal dohodu z 25. 7. 1995, a Dušan Rakús z 15. 5. 1995 č. EO 006-38/1994. Dňa 29. 9. 1995 dostal vyšetrovateľ anonymnú zásielku s piatimi fotografiami a lístkom „Akcia SIS“. Vzhľadom na to, že bývalý riaditeľ 2. sekcie SIS mal kontakt na vyšetrovateľov, táto skutočnosť vyšla najavo, čo malo za následok, že dvaja príslušníci SIS z oddelenia, odkiaľ pochádzali fotografie, boli postavení mimo služby. Neskorším vyšetrovaním sa zistilo, že išlo o fotografie z osobných materiálov príslušníkov odboru špeciálnych operácií SIS, z ktorých dvaja priamo realizovali zavlečenie Michala Kováča do Rakúska, pričom jeden z nich obvinený, Igor Kurtiš, ťažko psychicky znášal to, že jeho fotografia bola vo vyšetrovacom spise.

    Vyšetrovaním vykonaným po roku 1998 sa jednoznačne preukázalo, že na príprave, organizovaní, riadení a vykonaní trestného činu zavlečenia do cudziny sa zúčastnili príslušníci štátneho orgánu Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby. Organizovali ho funkcionári SIS a podieľali sa na ňom okrem príslušníkov SIS aj osoby z radov bývalých príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a jedna osoba z civilného sektora. Pozostával z niekoľko na seba nadväzujúcich fáz, pričom mal charakter organizovanej trestnej činnosti, pretože jednotlivé skupiny príslušníkov SIS mali medzi sebou rozdelené úlohy týkajúce sa sledovania osoby menom Braňo Chilo-Pták i Michala Kováča, jeho zadržania a prevozu do Rakúska. Celú akciu sledovania, zadržania a zavlečenia z centrály riadili obvinený Ing. Ivan Lexa v postavení riaditeľa SIS prostredníctvom riaditeľa 2. sekcie SIS a riaditeľa 46. odboru SIS.

    So spáchaním tohto trestného činu úzko súvisí celý rad udalostí, ktoré boli súčasťou dlhotrvajúcej diskriminačnej kampane namierenej proti vtedajšiemu prezidentovi Slovenskej republiky a vyvrcholili zavlečením jeho syna do cudziny. Motív spáchania trestného činu súvisel so zhoršujúcimi sa vzťahmi medzi prezidentom Slovenskej republiky a predstaviteľmi HZDS, čo sa odvíjalo od neochoty prezidenta vymenovať Ing. Ivana Lexu za člena vlády a neskôr za riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

    Národná rada Slovenskej republiky dňa 5. 4. 1995 zákonom č. 72/1995 Z. z. novelizovala ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, podľa ktorého riaditeľa SIS vymenúvala a odvolávala vláda Slovenskej republiky na návrh predsedu vlády. Na základe tejto novelizácie bola obmedzená právomoc prezidenta Slovenskej republiky, ktorý dovtedy vymenúval a odvolával riaditeľa SIS na návrh vlády Slovenskej republiky, resp. Národnej rady Slovenskej republiky. Ihneď po nadobudnutí účinnosti tejto novely bol na návrh predsedu vlády Vladimíra Mečiara vymenovaný do funkcie riaditeľa SIS vládou Slovenskej republiky obvinený Ing. Ivan Lexa.

    Svoju úlohu zohrala aj tá skutočnosť, že dňa 18. 11. 1994 súd Spolkovej republiky Nemecko vydal medzinárodný zatykač na Michala Kováča v prípade Technopolu. Vzhľadom na to, že medzinárodný zatykač nebol aplikovateľný na území Slovenskej republiky, vo vedení Slovenskej informačnej služby bolo rozhodnuté prostredníctvom spolupracovníka SIS vylákať Michala Kováča do erotického salónu, tam ho omámiť a následne vyviezť do Rakúska. Ďalšou alternatívou bolo vylákanie Michala Kováča do Rakúska pod zámienkou odovzdania dokladov svedčiacich proti Krylovovi v prípade Technopolu. Na realizáciu týchto zámerov riadiaci funkcionári SIS využili osobu Branislava Chila-Ptáka napriek tomu, že tento bol slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní trestne stíhaný za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Trestného zákona a že na neho bol Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi dňa 16. 7. 1993 pod spisovou značkou Tp 46/93 vydaný medzinárodný zatykač, zatýkací rozkaz. Dňa 13. 8. 1995 prekročil Branislav Chilo-Pták v okolí Skalice ilegálne štátnu hranicu z Českej republiky na Slovensko. Ubytoval sa v byte na Hraničnej ul. č. 5 v Bratislave, kde ho príslušník SIS Valo navštívil spoločne s JUDr. Svěchotom. S menovaným vykonali pohovor v konšpiračnom byte SIS na Zámockej ulici č. 1 a v reštaurácii Parlamentka, pričom predmetom rozhovoru boli obchodné aktivity osôb v prípade Technopol, na čo Braňo Chilo-Pták uviedol, že dokumenty k týmto obchodom má ukryté v Levoči a v Maďarsku. Dňa 16. 8. 1995 pod dohľadom príslušníkov útvaru sledovania SIS Braňo Chilo-Pták odcestoval bez cestovných dokladov do Rakúska, pričom prechod cez hraničný priechod Petržalka – Berg mu zabezpečoval príslušník SIS obvinený Milan Lovich, ktorý sa pohyboval na služobnom motorovom vozidle značky Mercedes 190 tmavočervenej farby. Rovnako mu zabezpečil bezproblémový prechod aj pri spiatočnej ceste o 16.07 hodine na priechode Rajka – Rusovce, doprevádzal ho aj na ceste do Levoče.

    Až 14. 8. 1995 bol založený sledovací spis č. 4600/337 pod krycím názvom „Únik“. Žiadosť na sledovanie osoby Chila-Ptáka na neurčitú dobu odporučil a súčasne schválil vtedajší riaditeľ 2. sekcie JUDr. Jaroslav Svěchota, pričom nebolo podľa zákona o SIS poverenie na schválenie sledovania riaditeľom SIS obvineným Ivanom Lexom. Dôvodom sledovania Chila-Ptáka mal byť bližšie nešpecifikovaný únik informácie zo SIS, ktorý však nebol podložený založením príslušného operatívneho spisu. O nasadení síl a prostriedkov odboru sledovania a operatívnej techniky SIS rozhodoval jeho vtedajší riaditeľ obvinený JUDr. Gejza Valjent, CSc., hoci sledovanie neodsúhlasil riaditeľ SIS alebo ním poverená osoba a sledovanie sa začalo o deň skôr, ako bola vypísaná žiadanka. Sledovanie sa začalo 13. 8. 1995 o 10.30 hodine na Hraničnej ulici č. 5 v Bratislave, pričom sa ho zúčastnilo 13 príslušníkov odboru sledovania s ôsmimi služobnými motorovými vozidlami, medzi ktorými bol aj Mercedes-Benz 208 D s ŠPZ BHH 42-59, ktorý slúžil na statické sledovanie ako mobilný oporný bod. Kontrolu po celú dobu sledovania vykonával vedúci 1. zmeny obvinený Peter Skrutek a námatkovo riaditeľ obvinený JUDr. Gejza Valjent, CSc. Protizákonným nasadením síl a prostriedkov SIS v rámci sledovacieho spisu s krycím názvom „Únik“ vznikla SIS škoda vyplatením služobného príjmu v sume 254 031 Sk amortizáciou a výdavkami na pohonných hmotách pre služobné vozidlá škoda v sume 70 395 Sk.

    Celá činnosť Branislava Chila-Ptáka a jeho nadväzovanie kontaktov s Michalom Kováčom boli monitorované príslušníkmi sledovacieho útvaru SIS. Tvrdenie Kováča o snahe Chila-Ptáka nadviazať s ním kontakt, odovzdanie listu do schránky jeho rodinného domu potvrdzujú výpovede príslušníkov sledovacieho útvaru aj služobné záznamy, z ktorých je zrejmé, že dňa 24. 8. 1995 vo Svätom Jure prišiel Chilo-Pták osobným motorovým vozidlom značky Seat Ibiza s ŠPZ BLE 76-48 o 15.40 hodine k domu, v ktorom býval Michal Kováč, a vhodil do schránky obálku veľkosti A5. List je súčasťou pôvodného vyšetrovacieho spisu. Túto skutočnosť potvrdzuje svojou výpoveďou aj svedok Syč-Milý, ktorému sa o kontaktoch s Braňom Chilom-Ptákom zmienil Michal Kováč pri stretnutí v nákupnom stredisku na Žabom majeri.

    Dňa 24. 8. 1995 riaditeľ odboru sledovania a operatívnej techniky SIS obvinený JUDr. Gejza Valjent zvolal pracovnú poradu, na ktorej sa zúčastnili príslušníci SIS Róbert Beňo, Peter Skrutek, Igor Majtán, Jiří Novotný, na ktorej im nariadil vykonať rekognoskáciu miesta bydliska Michala Kováča v meste Svätý Jur s cieľom vytypovať miesto možného skrytého sledovania. Po vykonanej ohliadke obvinený Róbert Beňo určil, že Mercedes-Benz 208 D bude mať stanovište oproti rodinnému domu Kováča na rohu Krajinskej cesty a Novej Pezinskej cesty pred domom č. 2.

    Dňa 27. 8. 1995 sa konala porada u zástupcu riaditeľa odboru sledovania a operatívnej techniky SIS obvineného Róberta Beňa, na ktorej boli prítomní príslušníci odboru sledovania Skrutek, Holec, Crkoň, Paulen, Majtán, Rakús, Novotný, Fegyveres, Čičmanec a Kyrinovič. Na porade obvinený Róbert Beňo oznámil, že riaditeľ SIS Ing. Ivan Lexa vydal príkaz na permanentné sledovanie Michala Kováča a od 28. 8. 1995 sa začalo nepretržité sledovanie jeho rodinného domu. Na statické sledovanie bolo využité skriňové vozidlo typu Mercedes-Benz 208 D. Pozorovanie sa uskutočňovalo v 24-hodinových intervaloch nepretržite, pričom príslušníci slúžili vo dvojčlenných zmenách a pri pozorovaní sa striedali v dvojhodinových intervaloch. Týchto služieb sa zúčastnili Kimlička, Fegyveres, Čičmanec, Holec, Paulen, Crkoň. Spojenie bolo zabezpečené rádiostanicami a medzi riadiacimi dôstojníkmi a vedením SIS mobilnými telefónmi. Výmena zmeny sa vykonávala tak, že so sledovacím vozidlom sa odišlo na odľahlé miesto v obci Svätý Jur, kde sa dvojice vystriedali a vozidlo zaparkovali na pôvodné stanovište.

    Riaditeľ SIS obvinený Ing. Ivan Lexa vydal príkaz nasadiť sily a prostriedky odboru sledovania a operatívnej techniky SIS na sledovanie Michala Kováča v rozpore so zákonom, pričom príkaz nebol vydaný písomne, nebol uvedený účel sledovania a doba jeho trvania. Na odbore sledovania a operatívnej techniky SIS v rozpore s internými predpismi SIS nebol založený sledovací spis, do ktorého sa mali zakladať všetky podstatné skutočnosti zistené sledovaním, za čo bol priamo zodpovedný riaditeľ odboru JUDr. Gejza Valjent, CSc. Sledovanie osoby Michala Kováča sa administratívne zakrylo a utajovalo použitím časti síl a prostriedkov z akcie sledovania osoby Chila-Ptáka.

    Dňa 27. 8. 1995 Chilo-Pták navštívil Michala Kováča vo Svätom Jure a pozýval ho na stretnutie do nočných podnikov a obchodné rokovanie do Kittsee. Poškodený Michal Kováč však na jeho ponuku nereagoval a na stretnutie neprišiel. Nakoľko sa nepodarilo vylákať Kováča do zahraničia jednak listom, jednak osobným rozhovorom, bol zvolený druhý variant spočívajúci v sledovaní pohybu Kováča v týždni od 28. 8. 1995 a v hľadaní okamihu na jeho zadržanie a vyvezenie do Rakúska. Na realizáciu tohto zámeru boli vyčlenené prostriedky odboru sledovania a operatívnej techniky SIS, a to príslušníci s osobnými motorovými vozidlami, príslušníci oddelenia špeciálnych operácií SIS a skupina osôb, ktoré neboli príslušníkmi SIS, pod vedením obvineného Michala Hrbáčka, príslušníka zaradeného u riaditeľa 2. sekcie SIS.

    Trestný čin bol spáchaný na základe pokynov vrcholných funkcionárov Slovenskej informačnej služby, obvineného Ing. Ivana Lexu, riaditeľa SIS, obvineného JUDr. Gejzu Valjenta, riaditeľa odboru sledovania a operatívnej techniky SIS, a riaditeľa 2. sekcie SIS JUDr. Jaroslava Svěchotu, ktoré v záujme zachovania utajenosti neboli dávané písomnou formou, ale osobným kontaktom riadiacich funkcionárov s im podriadenými príslušníkmi.

    Skupinu príslušníkov SIS, ktorá sa pohybovala vo Svätom Jure, tvorili obvinený Mgr. Róbert Beňo, vedúci I. oddelenia odboru sledovania a operatívnej techniky SIS, ktorý jazdil na osobnom motorovom vozidla značky Mazda 626 sivej farby so štátnou poznávacou značkou BLE 58-92 a mal pridelený mobilný telefón 0901 702 567, obvinený Peter Skrutek, zástupca obvineného Róberta Beňa a vedúci 1. zmeny, ktorý jazdil na osobnom motorovom vozidle značky Toyota Camry zelenej farby so štátnou poznávacou značkou BLH 09-05 a mal pridelený mobilný telefón 0901 707 886, Dušan Rakús, príslušník oddelenia sledovania, ktorý jazdil na osobnom motorovom vozidle značky Hyundai Lantra fialovej farby s ŠPZ BLD 68-23, ktorý ako jediný mal aj spolujazdca, príslušníka oddelenia sledovania Oskara Fegyveresa, Igor Majtán, príslušník oddelenia sledovania, ktorý jazdil na osobnom motorovom vozidle BMW 320i červenej farby so štátnou poznávacou značkou BLH 02-27, Jiří Novotný, príslušník odboru sledovania, ktorý jazdil na osobnom motorovom vozidle Ford Mondeo modrozelenej farby so štátnou poznávacou značkou BHH 42-59, Dušan Holec, ktorý vykonával sledovanie z mobilného oporného bodu, ktorým bol Mercedes-Benz 208 D so štátnou poznávacou značkou BHH 42-59.

    Zadržanie Michala Kováča dňa 31. 8. 1995 o 10.47 hodine uskutočnila skupina obvinených, v ktorej boli Mgr. Michal Hrbáček, príslušník SIS zaradený u riaditeľa 2. sekcie, Ing. Ľubomír Kosík, Ing. Martin Lieskovský, Miroslav Šegita a Jozef Zoššák, z ktorých prví traja dňa 31. 8. 1995 ukončili služobný pomer príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a na policajnom pohotovostnom útvare Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. Jedinou osobou z civilného sektora bol Jozef Zoššák, ktorý pôsobil ako biletár v erotickom salóne. Uvedené osoby vykonali blokovanie osobného motorového vozidla Michala Kováča motorovými vozidlami Seat Toledo a Seat Ibiza a jeho zadržanie.

    Prevoz Kováča do Rakúska uskutočnila dvojica príslušníkov SIS z oddelenia špeciálnych operácií Igor Kurtiš a Roman Kuciak, ktorí jazdili osobným motorovým vozidlom Kia Sephia modrej farby so štátnou poznávacou značkou BLE 83-63, pričom bezproblémový prejazd tejto skupine cez hraničný priechod v Petržalke s poškodeným Kováčom zabezpečoval JUDr. Milan Lovich, vedúci inšpekcie riaditeľa 2. sekcie SIS, ktorý predtým pôsobil ako príslušník pohraničnej stráže.

    Dňa 28. 8. 1995 JUDr. Jaroslav Svěchota o 16.46 hodine telefonoval podplukovníkovi Ladislavovi Čukovičovi, zástupcovi vedúceho odboru hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru SR tvrdiac, že Slovenská informačná služba pracuje na drogách, monitoruje pohyb na priechodoch a v dňoch 30. a 31. 8. 1995 sa príslušník SIS Milan Lovich bude zdržiavať na hraničných priechodoch Jarovce – Kittsee a Petržalka – Berg. Toho istého dňa bol v meste Svätý Jur zaregistrovaný prvýkrát sledovací Mercedes-Benz 208 D s nálepkami českej firmy na klimatizáciu, ako parkuje na rohu Novej Pezinskej ulice pred domom č. 2.

    Dňa 29. 8. 1995 riaditeľ SIS obvinený Ing. Ivan Lexa vydal podriadenému riaditeľovi 2. sekcie SIS JUDr. Jaroslavovi Svěchotovi v súvislosti so zabezpečením zavlečenia Michala Kováča do cudziny pokyn, aby dal pristaviť na parkovisko pred Zimný štadión v Bratislave na Ružinovskej ceste päť služobných vozidiel rôznych značiek. Následne mu dal ďalší pokyn, aby zabezpečil na deň 30. 8. 1995 na 10.00 hodinu dvoch príslušníkov SIS z jeho sekcie na stanovište na Dolnozemskú cestu pri Porsche Inter Auto a telefonicky sa skontaktoval s osobou vystupujúcou pod menom Majster, povie obvinený Mgr. Hrbáček, ktorý mal realizovať so svojou skupinou zadržanie Michala Kováča. Títo príslušníci SIS mali podľa pokynu prevziať mercedes šedej farby s osobou a po prevoze do Rakúska cez hraničný priechod Petržalka – Berg vozidlo odstaviť na prvom parkovisku a počkať, až príslušník rakúskej polície alebo colnej stráže vykoná kontrolu vozidla a zadrží osobu.

    Dňa 30. 8. 1995 sa v objekte SIS na Kopčianskej ceste v Bratislave u riaditeľa 2. sekcie konali porady za účasti obvineného JUDr. Valjenta a jeho zástupcu obvineného Róberta Beňa. V ranných hodinách JUDr. Svěchota vydal pokyn príslušníkom oddelenia špeciálnych operácií SIS obvinenému Igorovi Kurtišovi a Romanovi Kuciakovi, aby o 10.00 hodine čakali na stanovišti na Dolnozemskej ceste v Petržalke, kde mali prevziať osobu s mercedesom šedej farby, ktorú mali previezť do Rakúska. S JUDr. Svěchotom udržiavali kontakt mobilnými telefónmi, pričom splnenie úlohy JUDr. Svěchota oznámil riaditeľovi SIS obvinenému Ing. Ivanovi Lexovi. Na pracovných poradách sa zvažovala možnosť použitia autobusu SIS na blokovanie štátnej cesty II/502 smerom zo Svätého Jura do Bratislavy. Autobus mal zablokovať príjazdovú cestu k miestu zadržania Michala Kováča s tým, že bude predstierať dopravnú nehodu, pričom bol postavený krížom cez cestu. Za tým účelom JUDr. Svěchota dal pokyn príslušníkovi SIS Mariánovi Tinákovi na vykonanie poznávacej jazdy, ktorý ju uskutočnil od 11.15 hodiny autobusom žltej farby so štátnou poznávacou značkou BAB 64-75 na trase Bratislava – Modra – Harmónia a späť, pričom v objekte SIS v Bratislave spolu s ďalšími príslušníkmi SIS čakal na pokyn použiť autobus až do 22.30 hodiny.

    V doobedňajších hodinách sa uskutočnilo stretnutie podplukovníka Ladislava Čukoviča v objekte SIS na Kopčianskej ulici s riaditeľom 2. sekcie JUDr. Jaroslavom Svěchotom, pričom rokovali o zabezpečení prítomnosti obvineného Milana Lovicha na hraničných priechodoch smerom do Rakúska. Podplukovník Čukovič telefonicky vydal pokyn Miroslavovi Bardoňovi, veliteľovi odboru hraničných priechodov Mestského veliteľstva Policajného zboru v Bratislave, aby vyhovel požiadavke Milana Lovicha na prednostné vybavenie auta. Rovnako telefonicky požiadal Pavla Repiského, príslušníka pasovej kontroly na hraničnom priechode Petržalka – Berg, aby prednostne zabezpečil prejazd vozidla cez hraničný priechod vo večerných hodinách dňa 30. 8. 1995, resp. 31. 8. 1995. Typ vozidla a štátnu poznávaciu značku mu neuviedol, len to, že v tom čase sa bude na hraničnom priechode zdržiavať príslušník SIS Milan Lovich, ktorý vie, o aké vozidlo ide. Požiadavka bola zapísaná v knihe služby na OCP Petržalka.

    V poobedňajších hodinách JUDr. Svěchota vydal pokyn svojmu vodičovi Stanislavovi Manovi, aby odišiel služobným motorovým vozidlom mazda bielej farby s ŠPZ BLC 79-24 do Rakúska, kde mal na parkovisku v meste Kittsee čakať na príchod dvoch príslušníkov SIS a týchto mal doviezť späť na Slovensko. V Kittsee sa zdržiaval od 01.00 hodiny dňa 31. 8. 1995, keď bol odvolaný a vrátil sa späť. JUDr. Svěchota zabezpečil splnenie pokynu vydaného riaditeľom SIS Ing. Ivanom Lexom, keď prikázal pristaviť päť osobných motorových vozidiel na parkovisko pred Zimným štadiónom v Bratislave. Vozidlá boli na miesto pristavené a ponechané otvorené s kľúčmi a technickými osvedčeniami. Medzi vozidlami bol aj Seat Toledo červenej farby so štátnou poznávacou značkou BLE 75-67, ktorý mal pridelený Július Ivan, vedúci oddelenia špeciálnych oddelení SIS, a Seat Ibiza modrozelenej farby s ŠPZ BLE 76-48, na ktorom dňa 24. 8. 1995 Braňo Chilo-Pták priviezol Michalovi Kováčovi list do schránky.

    O 20.00 hodine toho istého dňa prišiel príslušník SIS obvinený Milan Lovich na hraničný priechod Jarovce – Kittsee, kde požiadal Jána Maslena, príslušníka pasovej kontroly, o prednostné vybavenie cestujúcich v Jarovciach. Asi o 21.15 hodine opustil služobnú miestnosť, pretože chce vykonať služobný telefonický rozhovor. Výskyt vozidiel sledovacieho útvaru vo Svätom Jure zaregistroval svedok Róbert Križan, ktorý v nočnej dobe z 30. na 31. 8. 1995 pri mercedese videl stáť vozidlo s ŠPZ BLD 42-95, čo si poznačil na útržok denníka Nový Čas 30. 8. 1995.

    Dňa 31. 8. 1995 medzi 5.45 hodinou a 6.15 hodinou bola na sledovacom Mercedese-Benz 208 D vykonaná jazda, ktorá slúžila na výmenu posádky, pričom do služby nastúpil príslušník sledovania Dušan Holec. O 7.00 hodine skupina siedmich príslušníkov so šiestimi služobnými motorovými vozidlami zaujala určené stanovište vo Svätom Jure, pričom medzi sebou boli spojení vysielačkami a riadiaci dôstojníci obvinený Róbert Beňo a obvinený Peter Skrutek mobilnými telefónmi. Riaditeľ odboru sledovania a operatívnej techniky SIS obvinený JUDr. Gejza Valjent prostredníctvom telefonických kontaktov prijímal od obvineného Róberta Beňa informácie o situácii vo Svätom Jure a spätne prostredníctvom neho dával pokyny na ďalší postup. Skupinu v meste Svätý Jur riadil vedúci 1. zmeny obvinený Peter Skrutek, ktorý s vozidlom Toyota Camry zaujal stanovište neďaleko kostola na ulici Dr. Kautza, ktorá v dolnej časti vyúsťovala na Pezinskú ulicu, kde sa nachádzal rodinný dom Michala Kováča. Vedúci 2. zmeny Jiří Novotný na osobnom motorovom vozidle značky Ford Mondeo zaujal stanovište neďaleko poľnohospodárskeho družstva smerom na Bratislavu. Vedúci 4. zmeny Igor Majtán jazdiaci na motorovom vozidle značky BMW 320i zaujal stanovište na parkovisku smerom zo Svätého Jura na Grinavu. Príslušník odboru sledovania Dušan Rakús jazdiaci na motorovom vozidle značky Hyundai Lantra zaujal stanovište vo vinohrade smerom zo Svätého Jura na Grinavu. Príslušník sledovania Dušan Holec vykonával sledovanie z mobilného oporného bodu, ktorým bol mercedes nachádzajúci sa na rohu ulice Nová Pezinská a Krajinskej cesty. Na základe pokynu JUDr. Svěchotu v objekte SIS pod krycím názvom „Gemini“ bol vodič Marián Tinák v pohotovosti s autobusom štátnej poznávacej značky BAB 64-75.

    O 7.30 hodine príslušník hraničnej polície Ján Maslen stretol v bufete na hraničnom priechode v Jarovciach príslušníka SIS obvineného Milana Lovicha, ktorý mu povedal, že dňa 30. 8. 1995 sa to nezrealizovalo.

    Asi o 8.30 hodine obvinený Róbert Beňo na pokyn obvineného JUDr. Gejzu Valjenta priviezol do Svätého Jura príslušníka SIS Oskara Fegyveresa a pridelil ho ako spolujazdca Dušanovi Rakúsovi. Sám sa pripojil k Igorovi Majtánovi, s ktorým potom čakali na oznámenie od príslušníka z Mercedesu-Benz 208 D, kedy Michal Kováč opustí rodinný dom.

    Asi o 9.00 hodine sa obvinený JUDr. Milan Lovich na služobnom motorovom vozidle mercedes červenej farby presunul z hraničného priechodu Jarovce – Kittsee na hraničný priechod Petržalka – Berg, kde sa zdržiaval v zóne pre diplomatov a viackrát použil služobný telefón.

    Asi o 10.00 hodine sa v centrále SIS na Kopčianskej ulici v kancelárii riaditeľa JUDr. Svěchotu uskutočnila porada s riaditeľom SIS obvineným Ing. Ivanom Lexom a riaditeľom odboru sledovania a operatívnej techniky SIS obvineným JUDr. Gejzom Valjentom, na ktorej podriadení riaditeľa SIS informovali o plnení úloh príslušníkmi SIS. V tú istú dobu obvinený JUDr. Milan Lovich na hraničnom priechode Petržalka – Berg príslušníkovi hraničnej polície Ladislavovi Sillovi oznámil, že sa tam nachádza kvôli vozidlu a bude sa pohybovať v zóne diplomatov. Podľa pokynu riaditeľa 2. sekcie SIS dvaja príslušníci oddelenia špeciálnych operácií 2. sekcie SIS obvinený Igor Kurtiš a obvinený Roman Kuciak na služobnom motorovom vozidle značky Kia Sephia so štátnou poznávacou značkou BLE 83-63 zaujali stanovište na Dolnozemskej ceste v Bratislave-Petržalke, pričom splnenie úlohy ohlásil obvinený Igor Kurtiš mobilným telefónom riaditeľovi 2. sekcie SIS.

    O 10.30 hodine inšpektor Franz Peresich, vedúci colnej správy na hraničnej kontrole v Kittsee, prijal telefonát, v ktorom mužský hlas s cudzím prízvukom oznámil, že v priebehu dňa pricestuje do Rakúska osobné motorové vozidlo značky Mercedes, pričom vo vozidle sa bude nachádzať osoba, na ktorú je vydaný medzinárodný zatykač. V rovnakú dobu príslušník SIS zo sledovacieho mercedesu vysielačkou oznámil odchod Michala Kováča z rodinného domu. Toto oznámenie prijali všetci členovia sledovacej skupiny nachádzajúci sa v meste Svätý Jur.

    Potom, ako Michal Kováč nasadol do vozidla značky Mercedes-Benz 190 D, a odchádzal smerom do Bratislavy, vedúci 1. zmeny obvinený Peter Skrutek dal vysielačkou pokyn ostatným členom sledovacej skupiny opustiť určené stanovištia a zaradiť sa za vozidlo Michala Kováča. Po zaradení sledovacích vozidiel za vozidlo značky Mercedes jazdiace v pravom jazdnom pruhu na konci mesta Svätý Jur smerom do Bratislavy kolónu v ľavom jazdnom pruhu predbehli dve vozidlá. Spolujazdec v červenom motorovom vozidle značky Seat Toledo oblečený do maskáčovej uniformy dal rukou Michalovi Kováčovi znamenie, aby zastavil. Keď nereagoval na jeho výzvu a snažil sa ho obísť vľavo, skrížili mu cestu spredu a súčasne vozidlom Seat Ibiza tyrkysovo modrej farby zablokovali mercedes z ľavej strany a donútili ho zastaviť. Za touto skupinou vozidiel prehradili vozovku v obidvoch jazdných pruhoch vozidlá skupiny sledovania. Muž v maskáčovej uniforme s revolverom v ruke vyzval Kováča vystúpiť z vozidla a keď nereagoval, zo Seatu Ibiza vystúpil muž v čiernych maskáčoch, ktorý odopol bezpečnostné pásy poškodenému, a násilím ho vytiahli z auta. Napriek odporu Michala Kováča tohto preniesli na zadné sedadlo vozidla Seat Toledo a opustili miesto prepadu. Za nimi nasledovalo vozidlo Seat Ibiza a mercedes Michala Kováča, do ktorého nastúpil jeden z členov „Hrbáčkovej skupiny“. Blokovacia skupina sledovačov po opustení miesta prepadu skupinou Mgr. Hrbáčka dostala vysielačkou pokyn blokovať chvíľu vozovku, potom vypnúť vysielačky a vrátiť sa na pracovisko. Počas jazdy Kováčovi cez hlavu nasadili modré textilné vrece, na ruky mu spredu nasadili putá a keď sa pokúsil o vyskočenie, bili ho päsťami do tváre a dávali mu paralyzátorom elektrošoky na pohlavný úd. Prinútili ho vypiť alkohol, najpravdepodobnejšie whisky Ballantine‘s, v dôsledku čoho upadol do bezvedomia.

    Obvinený Michal Hrbáček mobilným telefónom 0901 703 787 informoval o priebehu zadržania riaditeľa 2. sekcie SIS. Tesne pred realizáciou zadržania Michala Kováča a po jeho zadržaní bola zaznamenaná zvýšená intenzita telefonických kontaktov medzi obvineným JUDr. Valjentom a obvineným Mgr. Róbertom Beňom, obvineným Mgr. Hrbáčkom a obvineným Kurtišom a riaditeľom 2. sekcie SIS. Po realizácii zadržania prestali telefonické kontakty medzi obvineným JUDr. Valjentom a obvineným Mgr. Beňom a na minimum sa zvýšili telefonické kontakty medzi obvineným JUDr. Valjentom a riaditeľom 2. sekcie SIS.

    V tom čase sa na Úrad vlády Slovenskej republiky v Bratislave dostavil riaditeľ SIS obvinený Ing. Ivan Lexa, ktorý počas rokovania vlády Slovenskej republiky požiadal prítomných pracovníkov, aby oznámili predsedovi vlády Slovenskej republiky Vladimírovi Mečiarovi, že je prítomný. Tento prerušil rokovanie a v inej miestnosti spoločne s obvineným Ing. Lexom sa rozprával asi 20 – 30 minút.

    Medzi 11.00 hodinou a 12.00 hodinou v Bratislave vo Vajnoroch na Rybničnej ulici bolo zaregistrované osobné motorové vozidlo značky Mercedes striebornej farby s osádkou jedného muža, ktorý bol doprevádzaný ďalšími vozidlami a prichádzal v smere od Rače.

    Tri vozidlá obsadené skupinou Mgr. Hrbáčka s Michalom Kováčom pred Račou odbočili z hlavnej cesty vľavo okolo objektu Záchranného systému Alfa Slovakia a cez železničné priecestie prešli smerom na Vajnory.

    Asi o 12.00 hodine na Dolnozemskej ceste v Bratislave-Petržalke bolo svedkami videné zaparkované služobné vozidlo SIS Kia Sephia modrozelenej farby s ŠPZ BLE 63-83, na ktorom jazdil príslušník SIS obvinený Kurtiš, stojace na opačnej strane cesty pred Porsche Inter Auto.

    V tú dobu na pokyn riaditeľa 2. sekcie SIS vodič ochranca Stanislav Mana osobným motorovým vozidlom Mazda 626 bielej farby so štátnou poznávacou značkou BLC 97-24 odišiel do Rakúska cez hraničný priechod Petržalka – Berg s úlohou priviezť dvoch príslušníkov SIS späť na Slovensko, pričom po prejazde hraníc na parkovisku za hraničným priechodom Berg čakal na kontakt týchto osôb.

    Asi o 13.00 hodine vodič Marián Tinák autobusom so štátnou poznávacou značkou BAB 64-75 na pokyn riaditeľa 2. sekcie ukončil pohotovosť v objekte SIS pod krycím názvom „Gemini“ a vrátil autobus na oddelenie autodopravy SIS.

    Medzi 13.00 hodinou a 14.00 hodinou operačný dôstojník SIS JUDr. Lukáč dostal oznámenie z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, že bol unesený mladý Kováč. Osobne telefonicky túto informáciu oznámil riaditeľovi SIS obvinenému Ing. Ivanovi Lexovi.

    Asi o 14.00 hodine na Dolnozemskej ceste v Bratislave obvinený Roman Kuciak a obvinený Igor Kurtiš prevzali od Hrbáčkovej skupiny osobné motorové vozidlo značky Mercedes-Benz 190 D s omámeným Michalom Kováčom, ktorého za pomoci obvineného JUDr. Milana Lovicha previezli cez diplomatickú zónu hraničného priechodu Petržalka – Berg a odstavili na parkovisku za hraničným priechodom.

    Potiaľto moje vystúpenie. Pokračovať bude v čítaní obžaloby poslanec Rudolf Bauer. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikloška sa prihlásila pani poslankyňa Katarína Tóthová ako jediná. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo vo faktickej poznámke.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega, milý Ferko, veľmi nerada, ale musím povedať, že tú právnu analýzu na začiatku vystúpenia, ktorá bola podopretá znalosťami, by mal vedieť aj poslucháč 1. ročníka. Keby to tak vedel, ako to tu bolo prezentované, tak zrejme skúšku z teórie štátu a práva neurobí. Totiž treba rozlišovať obnovenie jednotlivých súdnych procesov, čo sa deje, dialo a možno aj bude diať aj v budúcnosti, a zrušenie amnestie, čo sa v histórii neudialo a ani neudeje, pretože v právnom štáte amnestia znamená zánik trestnosti. A už na Slovensku bol tu riaditeľ pán Devine z Washingtonu, z Inštitútu sledovania prešľapov štátnych úradníkov, a ten do tlače, môžem doniesť ukázať, jasne uviedol, ak by Slovensko zrušilo amnestiu, nemôže byť charakterizované ako právny štát. Takže, pán poslanec, nemýliť si fazónu so sezónou, pretože obnovenie procesov a zrušenie amnestie nie je to isté.

    Ďalej, to dlhé čítanie tu malo jednu chybu, že nebolo vyvážené. Pokiaľ bol spomínaný Svěchota, malo byť prečítané jeho vyjadrenie na Ústavný súd, kde hovoril, že to boli konšpiračné veci, o ktorých ste čítali. A uviedol, že niektoré jeho vyhlásenia boli vynútené. A dal to aj písomne. V spise Ústavného súdu sa to nachádza, treba si to len pozrieť.

  • Ďakujem.

    Reagovať na pani poslankyňu Tóthovú bude teraz pán poslanec Mikloško. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, je mi ľúto, že ste ma nepočúvali, pretože ja som skoro vôbec nehovoril o výpovediach pána JUDr. Svěchotu, ale hovoril som o rekonštrukcii celého prípadu zavlečenia, kde sa hovorilo najmä o tých, ktorí boli aktérmi toho. Takže možno sa dostaneme aj k Svěchotovi a potom sa môžete prihlásiť s faktickou poznámkou.

    A pokiaľ ide o to, čo ste hovorili z teórie práva. Pani poslankyňa, ak v päťdesiatych rokoch Najvyšší súd niekoho odsúdil na trest povrazom a toho popravili alebo niekomu dal 25 rokov a ten si odsedel 15 a potom v roku 1971 alebo v roku 1990 tento súd bol zrušený, tak o čo vlastne ide? O čo ide? Aký je rozdiel medzi tým, že zrušil úplne rozsudok definitívny súdu, a tým, že tuná bola zrušená amnestia, ktorá rušila všetko, čo súviselo vrátane vraždy Róberta Remiáša, o ktorej možno budeme ešte počuť.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj, pani poslankyňa. Skúste si to povedať mimo sály, lebo ďalej sa prihlásil do rozpravy pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Vážená pani unikajúca poslankyňa Katarína Tóthová, prvý, kto narábal už s platnou amnestiou, ktorú udelil, to bol Vladimír Mečiar. Jednu udelil v marci 1998 a druhú v júni, keď poopravil tú z marca. Čiže on bol prvý, ktorý to začal. Takže ďakujem pani poslankyni za kritiku Vladimíra Mečiara.

    Chcel som jej povedať aj niečo iné o právnom štáte, ale keďže utiekla, tak keď sa tu objaví, možno potom. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto.

    Ďalej do rozpravy písomne prihlásený je pán poslanec Rudolf Bauer. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, kým budem pokračovať v čítaní obžaloby, tak chcel by som ešte predtým povedať, že na prebiehajúcej schôdzi Národnej rady je predložený aj návrh zákona o štátnych vyznamenaniach, poslanecký návrh pánov poslancov Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku. A v tomto texte návrhu zákona je aj návrh na opätovné zavedenie Radu Andreja Hlinku, ktorý sa udeľuje občanom Slovenskej republiky, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o vznik Slovenskej republiky. Každý, kto sleduje slovenskú politiku, sa vie dovtípiť, že ak by bol takýto zákon schválený a znovu takýto rad by bolo možné udeliť, určite po nejakom čase by prišiel návrh na udelenie tohto, v poradí prvého najdôležitejšieho vyznamenania podľa navrhovaného zákona pre poslanca Vladimíra Mečiara. Lenže ja sa pýtam, ako by mohol dostať Rad Andreja Hlinku človek, ktorý bránil a bráni priechodu spravodlivosti, človek, ktorý zneužil inštitút amnestie a udelil amnestie na ešte nevyšetrené vážne podozrenia. Každý, kto má zmysel pre spravodlivosť, ešte aj malé dieťa vie, že je to podozrivé, že niečo nie je v poriadku. Andrej Hlinka by sa určite v hrobe obracal.

    Dámy a páni, hlavne z koalície, aj vy všetci viete, že to nebolo v poriadku, ale jediné, na čo sa zmôžete, je pilátovsky alibistické konštatovanie, že amnestie sa nedajú zrušiť. Páni a dámy, dajú sa zrušiť. Máte to podrobne zdôvodnené v dôvodovej správe nášho návrhu. A chcem v tejto správe vás upozorniť, na medzinárodne uznávanú tzv. Radbruchovu formulu, podľa ktorej „konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo reprezentované zákonmi a mocou má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, vyjmúc prípad, keď rozpor medzi pozitívnym právom a spravodlivosťou dosiahne takú neznesiteľnú mieru, že zákon musí ako nenáležité právo spravodlivosti ustúpiť“. Pani poslankyne, páni poslanci, toto je ten prípad, o ktorom hovorí táto klauzula, rozpor medzi pozitívnym právom a spravodlivosťou dosiahol takú neznesiteľnú mieru, že zákon musí spravodlivosti ustúpiť. Ešte raz, rozpor medzi pozitívnym právom a spravodlivosťou dosiahol takú neznesiteľnú mieru, že zákon musí spravodlivosti ustúpiť, a to spôsobom prijatia zákona, ktorý zruší Mečiarove amnestie a umožní vyšetriť všetky podozrenia. Toto je podstata argumentácie návrhu, ktorý prerokúvame. O toto vás žiadame už po niekoľkýkrát. Jedine táto cesta umožní otvoriť priechod spravodlivosti, ktorá je pre budúcnosť Slovenska veľmi, veľmi dôležitá.

    Teraz budem pokračovať v čítaní obžaloby.

    Na hraničnom priechode bol svedkom zaregistrovaný prejazd mercedesu svetlej farby, v ktorom sedeli traja muži. O 15.04 hodine sa obvinený Igor Kurtiš mobilným telefónom spojil s riaditeľom 2. sekcie a oznámil mu, že na rakúskej strane ich nečakal príslušný pracovník. Na základe rozhodnutia obvineného Ing. Ivana Lexu vozidlo malo byť prevezené do Hainburgu pred policajnú stanicu. Riaditeľ 2. sekcie SIS sa stretol s príslušníkom SIS, ktorý po prejdení do Rakúska mal doprevádzať obvineného Igora Kurtiša a Romana Kuciaka do Hainburgu, ukázať im miesto, kde majú zaparkovať mercedes s poškodeným Kováčom a telefonicky oznámiť, že v zaparkovanom vozidle sa nachádza medzinárodne hľadaná osoba.

    Po 15.00 hodine uvedený príslušník prešiel osobným motorovým vozidlom značky Daewoo Nexia cez priechod Petržalka – Berg, doprevádzal osádku vozidiel do Hainburgu a službu konajúcemu policajtovi oznámil výskyt vozidla Mercedes-Benz 190 D s osobou, po ktorej pátra Interpol.

    O 16.30 hodine obvinený Ing. Ivan Lexa mobilným telefónom č. 0901 708 697 oznámil Karolovi Martinkovi, že strieborný mercedes s koncovým dvojčíslom 41 stojí pred policajnou stanicou v Hainburgu a keď tam už nestojí, tak ho už majú policajti.

    Na základe telefonického oznámenia bol Michal Kováč zadržaný rakúskou políciou, pričom fyzickým útokom obvinených mu boli spôsobené drobné poranenia a vyvezením do Rakúska a následným vzatím do väzby bol porušený čl. 23 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, nemožno ho vyhostiť ani vydať inému štátu. Poškodenému Michalovi Kováčovi bola týmto konaním spôsobená škoda v celkovej sume asi 478 241,13 rakúskych šilingov.

    Asi o 17.00 hodine obvinený JUDr. Milan Lovich na hraničnom priechode Petržalka – Berg oznámil služobným telefónom, že všetko je v poriadku, a následne odišiel osobným motorovým vozidlom značky Mercedes cez diplomatickú zónu do Rakúska.

    Po 18.00 hodine sa vrátili z Rakúska na Slovensko cez hraničný priechod Kittsee – Jarovce príslušník SIS, ktorý oznámil telefonicky riaditeľovi 2. sekcie splnenie úlohy, i vodič ochranca Stanislav Mana, ktorý mu oznámil, že z Rakúska priviezol dvoch príslušníkov SIS, obvineného Kuciaka a obvineného Kurtiša.

    Obvinený Igor Majtán začiatkom septembra 1995 dostal pokyn od vedúceho I. oddelenia 46. odboru SIS Mgr. Róberta Beňa, aby spoločne s Oskarom Fegyveresom zabezpečili alibi pre sledovací Mercedes 208 D. Preto dňa 6. 9. 1995 odišli do obce Vojka nad Dunajom v okrese Dunajská Streda, kde sa skontaktoval s príslušníkom Policajného zboru, od ktorého žiadal formou úradného záznamu potvrdiť, že Mercedes 208 D sa nachádzal v jeho služobnom obvode v dňoch 28. 8. 1995 až 31. 8. toho istého roku. Nakoľko príslušník Policajného zboru im odmietol splniť túto požiadavku, dňa 13. septembra 1995 v Bratislave v Sklenárstve Ložan na Jurigovom námestí dal vyrezať priehľadné sklá, za ktoré zaplatil 2 766 korún, ktorými boli nahradené sklá s nepriehľadnou fóliou na Mercedese 208 D s ŠPZ BHH 42-59. Konal tak s úmyslom, aby svedkovia v trestnom konaní zavlečenia Michala Kováča do cudziny vozidlo nestotožnili s tým, ktoré sa nachádzalo na rohu Novej Pezinskej ulice a Krajinskej cesty v dňoch 28. 8. až 31. 8. 1995 a ktoré príslušníci SIS použili na sledovanie domu Michala Kováča.

    V prípravnom konaní pri výsluchu pred vyšetrovateľom z trinástich obvinených siedmi využili právo dané ustanovením § 33 ods. 1 Trestného poriadku a nevypovedali. Sú to: Ing. Ivan Lexa, Peter Skrutek, JUDr. Milan Lovich, Mgr. Michal Hrbáček, Ing. Martin Lieskovský, Miroslav Šegita a Jozef Zoššák.

    Obvinený JUDr. Gejza Valjent, CSc., vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom uviedol, že sa necíti byť vinný z trestného činu zavlečenia. Nedal podriadenému obvinenému Róbertovi Beňovi pokyn na sledovanie Michala Kováča, neriadil sledovanie a ani nehovoril s obvineným Ing. Lexom a obvineným Mgr. Beňom a riaditeľom 2. sekcie SIS dňa 31. augusta 1995 o sledovaní a zadržaní Michala Kováča. Jeho tvrdenia nie sú pravdivé a sú evidentnou snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Jeho obhajoba je vyvrátená jednak výpoveďou obvineného Róberta Beňa, ktorý ho usvedčuje z podielu na spáchaní trestného činu voči poškodenému Michalovi Kováčovi mladšiemu. Pokiaľ ide o sledovanie Braňa Chila-Ptáka, obvinený Gejza Valjent uviedol, že pokyn dal riaditeľ 2. sekcie, ktorý mu uviedol, že má súhlas od obvineného Ivana Lexu.

    Obvinený Igor Kurtiš uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku, za ktorý je stíhaný, nenachádzal sa na mieste, ktoré sa uvádza v uznesení o stíhaní. Aj jeho tvrdenie je snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti a je vyvrátené výpoveďami jeho priameho nadriadeného svedka Ivana i svedka Muzslaya, ktorí videli jemu pridelené osobné motorové vozidlo dňa 31. 8. 1995 na Dolnozemskej ulici, a výpoveďou svedka Manu, ktorý ho mal spoločne s obvineným Romanom Kuciakom priviezť kritického dňa z Rakúska, potom ako previezli Michala Kováča do Hainburgu.

    Obvinený Roman Kuciak poprel spáchanie skutku, tvrdil, že kritického dňa oslavoval výročie svadby. Aj jeho tvrdenie je nepresvedčivé a zo spáchania skutku je okrem výpovede svedka Manu usvedčovaný aj výpoveďou priameho nadriadeného svedka Ivana, podľa ktorého sa mu mal na konšpiračnom byte na Kladnianskej ulici priznať, že spolu s Igorom Kurtišom vyviezol poškodeného do Rakúska.

    Obvinený Ing. Ľubomír Kosík poprel spáchanie trestného činu a obhajoval sa tým, že kritického dňa bol na pohotovostnom útvare Policajného zboru a odovzdával výstroj, nakoľko končil služobný pomer. Zo spáchania skutku je však usvedčovaný výpoveďou utajeného svedka č. 1006, podľa ktorého sa mal podieľať spoločne s ďalšími členmi „Hrbáčkovej skupiny“ na zadržaní Michala Kováča, použil voči nemu fyzické násilie a mal za to dostať odmenu 50 000 Sk.

    Spáchanie trestného činu je preukázané priznaním obvineného Mgr. Róberta Beňa, ktorý pri výsluchu pred vyšetrovateľom uviedol, že na sledovanie dostal pokyn od riaditeľa 46. odboru, ktorý mu bol priamym nariadeným, a bol nim obvinený JUDr. Gejza Valjent, CSc. Na základe jeho pokynu dňa 31. 8. 1995 priviezol do mesta Svätý Jur príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, ktorého pridelil príslušníkovi na osobnom motorovom vozidle značky Hyundai. Svojou výpoveďou usvedčuje obvineného JUDr. Gejzu Valjenta, že asi 7 dní pred 31. 8. 1995 si zavolal príslušníkov z jeho útvaru do kancelárie, medzi ktorými boli Skrutek, Novotný a Majtán, a vysvetlil im, kde býva prezidentov syn, a uložil im vykonať obhliadku miesta, poveril ich sledovaním za súčasného použitia sledovacieho Mercedesu-Benz 208 D. Obvinený priznal, že vedel, že ďalšia skupina bude realizovať Michala Kováča, a jeho priamy nadriadený mu povedal, že musí zabezpečiť priestor za vozidlom Kováča, aby nedošlo k zraneniu realizačnej skupiny. O zadržaní Michala Kováča informoval obvineného JUDr. Gejzu Valjenta, CSc., ktorý mu dal pokyn, aby o tom zachovával mlčanlivosť. Potom, ako boli zverejnené fotografie bieleho Mercedesu 208 D, ktorý bol použitý na sledovanie Michala Kováča, dal obvinený JUDr. Gejza Valjent, CSc., pokyn na jeho premaskovanie a na výmenu skiel. Obvinený Róbert Beňo pri výsluchu spracoval aj nákres postavenia vozidiel v momente zadržania Michala Kováča. Priznal tiež, že v nočnej dobe z 30. 8. na 31. 8. 1995 na základe pokynu obvineného JUDr. Valjenta sa zdržiaval spoločne s ďalším príslušníkom SIS Petrom Crkoňom v meste Svätý Jur a mal zistiť, kto sa nachádza s Michalom Kováčom v aute pri jeho návrate z Harmónie do Pezinka. Na základe pokynu riaditeľa 46. odboru skončil pohotovosť o 1.30 hodine a už o 7.30 hodine ráno sa mu hlásil do služby.

    Skutočnosti uvádzané obvineným Mgr. Róbertom Beňom potvrdzuje aj ďalší príslušník sledovacieho útvaru obvinený Igor Majtán, stíhaný za trestný čin nadržovania, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že príslušníci SIS sledovali Braňa Chila-Ptáka, zaregistrovali ako dvakrát bol vo Svätom Jure, pričom prvýkrát sa rozprával s Michalom Kováčom a druhýkrát, keďže mu nikto neotváral, vhodil do schránky list. Potvrdil, že sledovací spis „Únik“ je autentický a že v ňom sú aj jeho podpisy. Uviedol, že o sledovaní Michala Kováča neboli urobené zvodky, nebola v tom čase spracovaná žiadosť o sledovanie a o skutočnostiach zistených pri sledovaní bol informovaný riaditeľ 46. odboru obvinený JUDr. Gejza Valjent. Uviedol, že mal vedomosť o tom, že Kováč je medzinárodne hľadaný a že môže prísť zo strany polície k jeho zadržaniu. Popísal, ktorí príslušníci SIS sa zúčastnili na akcii 31. 8. 1995, taktiež situáciu pri zadržaní Michala Kováča. O postavení jednotlivých vozidiel pri zadržaní Michala Kováča pri výsluchu spracoval nákres.

    Obvinený Igor Majtán uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku, pre ktorý je stíhaný. On nevybavoval alibi pre mercedes, ale len odviezol svojho kolegu do obce Vojka nad Dunajom. Rovnako ho doviezol aj do Sklenárstva Ložan na Jurigovom námestí. Potvrdil, že sklá dali vyrobiť z titulu maskovania služobného vozidla, ktoré boli dekonšpirované, avšak nevie, kto robil ďalšie maskovanie vozidla Mercedes 208 D.

    Spáchanie trestného činu zavlečenia Michala Kováča do cudziny dokumentujú písomné materiály zo Slovenskej informačnej služby obsahujúce skutočnosti prísne tajného charakteru, týkajúce sa nariadení riaditeľa SIS, organizačnej štruktúry, systému riadenia 2. sekcie SIS a odborov, ktoré sa podieľali na spáchaní skutku, tzv. ľavých mien obvinených, pridelených mobilných telefónov a osobných motorových vozidiel použitých pri sledovaní, zadržaní Michala Kováča, jeho prevoze do Rakúska i dovezení páchateľov z Rakúska na Slovensko. Vykonaným vyšetrovaním boli jednotlivé fázy trestnej činnosti zdokumentované výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi, ako i výpismi spoločnosti Eurotel o telefonických kontaktoch medzi funkcionármi SIS a riadiacimi dôstojníkmi. Jednoznačne sa potvrdila existencia sledovacieho Mercedesu-Benz 208 D, použitého na statické sledovanie Braňa Chila-Ptáka v Bratislave a Michala Kováča vo Svätom Jure. Z listinných dôkazov vyplýva, že na základe faktúry z 27. mája 1994 bolo zakúpené vozidlo pod krytím pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky od firmy Helbig, spol. s r. o., Bratislava, za sumu 1 071 763 Sk. Na základe žiadosti z 1. 6. 1994 bol Mercedes-Benz 208 D-KB 3350, rok výroby 1993, zaevidovaný na kryciu firmu Centrum ekonomických informácií a od 3. 6. 1994 daný do užívania odboru sledovania a operatívnej techniky SIS s pridelenou ŠPZ BLC 87-29 vyhradenou pre SIS. Dňa 5. 6. 1995 na vozidlo bola pridelená štátna poznávacia značka BHA 42-59, použitá pri sledovaní Kováča v dňoch 28. 8. až 31. 8. 1995. Podľa knihy prevádzky mercedesu dňa 31. 8. 1995 je v nej vyznačená fiktívna jazda v Bratislave v čase od 5.40 hodiny do 6.16 hodiny s najazdením 5 kilometrov, hoci v tom čase bolo vozidlo zaparkované vo Svätom Jure. Z výpovede svedka Tomáša Kállaya, vedúceho autodopravy SIS, vyplýva, že v septembri 1995 odovzdal všetky doklady pracovníkovi SIS Androvičovi (pravým menom Ambruš) a potvrdil tiež pravosť protokolu o odovzdaní dokladu č. 111018.

    Sledovanie Braňa Chila-Ptáka, pracovné porady príslušníkov SIS dňa 13. 8. 1995 na Kopčianskej ul. a v iných objektoch SIS s ohľadom na to, ktorý riadiaci príslušník SIS ich zvolával, boli potvrdené výpoveďami príslušníkov, ktorí sa zúčastnili sledovania. Ich tvrdenia sa zhodujú s obsahom sledovacieho spisu SIS s krycími menami i znakmi, pod ktorými v tomto prípade vystupovali, a potvrdzujú výpoveď poškodeného Michala Kováča v tom smere, že Braňo Chilo-Pták sa snažil nadviazať s ním kontakt a pod rôznymi zámienkami ho vylákať z domu do erotického salónu, resp. do zahraničia. Ich obsah zodpovedá pôvodným tvrdeniam bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, ktorý už v roku 1995 vypovedal o podiele SIS na sledovaní Braňa Chila-Ptáka, Michala Kováča a vyjadroval sa o tom pred redaktorom Sme, svedkom Petrom Tóthom, ktorý ich potvrdil svojou výpoveďou pred vyšetrovateľom. Okrem výpovedí príslušníkov SIS Róberta Štiglica, Jána Molnára, Renáty Ilavskej, Miroslava Kriaka je to doložené aj obsahom sledovacieho spisu pod krycím názvom „Únik“.

    Rovnako je preukázané aj sledovanie Michala Kováča v meste Svätý Jur v poslednom augustom týždni roku 1995. Z výpovedí radových sledovačov Prvoniča, Milošoviča, Jesného, Rakúsa i utajeného svedka č. 1002 vyplýva, že sa podieľali na sledovaní pomocou Mercedesu 208 D, ktorého výskyt na rohu Novej Pezinskej ulice a Krajinskej cesty pred domom č. 2 potvrdzujú výpovede obyvateľov Svätého Jura, svedkyne Ľudmily Černákovej, Vlastislava Gejduša, Petra Halenkoviča a Denisy Szelepcsényiovej. Svedok Róbert Križan, obyvateľ domu č. 2 na Novej Pezinskej ulici, od 28. 8. 1995 zaregistroval mercedes so štátnou poznávacou značkou Bratislava-vidiek s nálepkami českej firmy na klimatizáciu pred svojím domom. V nočnej dobe z 30. 8. na 31. 8. 1995 zaregistroval ruch pri mercedese, pri ktorom videl vozidlo limuzínu so štátnou poznávacou značkou BLD 42-95. Poznačil si údaje na útržok Nového Času, ktorý odovzdal príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky a ktorý tvorí súčasť pôvodného vyšetrovacieho spisu. Výskyt týchto vozidiel potvrdil aj strojom písaný list, adresovaný manželke poškodeného, kde pisateľ uviedol typy vozidiel a štátne poznávacie značky. Zisteniami vyšetrovateľov sa preukázalo, že išlo o osobné motorové vozidlá, na ktorých jazdili príslušníci sledovacieho útvaru SIS Jiří Novotný, Igor Majtán a Dušan Rakús. Okolnosti, za ktorých bol dňa 31. 8. 1995 zablokovaný Michal Kováč a neskôr zadržaný tzv. Hrbáčkovou skupinou, potvrdzuje výpoveď utajeného svedka č. 1006 i svedka Františka Hulenu, jazdiaceho z Bratislavy smerom do Svätého Jura, ktorý dňa 31. 8. 1995 o 10.45 hodine videl pred obcou 9 áut, pričom nakreslil plán postavenia vozidiel a jeho tvrdenia sa zhodujú s vyjadreniami príslušníkov sledovacieho útvaru, v akom postavení boli vozidlá.

    Spáchanie skutku potvrdzuje výpoveď poškodeného Michala Kováča, ktorý podrobne popísal, aké autá ho predbiehali, blokovali, ako boli oblečení muži, ktorí ho zadržali a použili proti nemu fyzické násilie. To, že voči nemu bolo použité fyzické násilie, je potvrdené lekárskym vyšetrením v Rakúsku 1. 9. 1995 vykonaného Dr. Mortingerom. Zo záznamu vyplýva, že poškodený mal vľavo na čele trojcentimetrovú odreninu, na pravom oku krvnú podliatinu a na pohlavnom úde v strede červené škvrny. Dychovou skúškou z 31. 8. 1995 o 21.45 hodine bolo v krvi zistené 0,65 promile alkoholu. Akútna intoxikácia nastala u poškodeného v dobe medzi 12.00 hodinou a 14.00 hodinou, keď upadol do bezvedomia a spánku. A toto mohlo byť spôsobené aj v dôsledku nadmerného použitia alkoholu. Podľa vyjadrenia lekára v prípade vypitia väčšieho množstva ako 1 liter, by mal v krvi 4,8 až 5 promile alkoholu, čo by viedlo k jeho smrti.

    Z vyjadrenia svedka MUDr. Haninca vyplýva, že dňa 31. 8. 1995 o 22.00 hodine videl Kováča v nemocnici, pričom si zapamätal, že má nesúmernú tvár, opuch lícnej kosti, na oku krvnú podliatinu, páchol alkoholom a špinavý bol od bieleho prachu aj na časti tváre. O tom, ako vyzeral, zhodne vypovedali otec poškodeného i svedok Maňák.

    V rámci vyšetrovania sa podarilo zistiť, kde sa nachádza jedno z osobných motorových vozidiel, ktoré boli použité pri blokovaní mercedesu Michala Kováča a na jeho prevoz z miesta zadržania, a to Seat Toledo s ŠPZ BLE 75-67, ktoré bolo od 8. 6. 1995 evidované na vedúceho odboru špeciálnych operácií 2. sekcie SIS Mgr. Júliusa Ivana. Dňa 13. 3. 1996 bolo prevezené, prevedené, JUDr. Feňkovi, bytom v Starej Ľubovni. A bola mu pridelená nová ŠPZ SLA 31-67. Pri oboch týchto vozidiel je uvádzané totožné osvedčenie, technický preukaz č. SC 038152. Dňa 25. 6. 1999 bola vyhotovená fotodokumentácia z ohliadky tohto motorového vozidla, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu, pričom poškodený Michal Kováč po predložení fotodokumentácie spoznal vozidlo podľa vnútorných poťahov. Z knihy prevádzky osobného motorového vozidla vyplýva, že sa malo kritického dňa v dobe od 6.30 hodiny do 23.00 hodiny nachádzať v meste Žarnovica. Teda je v nej uvedená fiktívna jazda, hoci kritického dňa bolo použité na odvezenie zadržaného Michala Kováča.

    Príslušníci tzv. Hrbáčkovej skupiny, obvinení Ing. Ľuboš Kosík, Ing. Martin Lieskovský, Miroslav Šegita a Jozef Zoššák, nespĺňali podmienky uvedené v § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 46/1993 Z. z., pretože v ich prípade nešlo o osoby konajúce v prospech informačnej služby. Spáchanie trestnej činnosti týmito osobami je potvrdené predovšetkým výpoveďou utajeného svedka č. 1006, z ktorej vyplýva, že voči poškodenému Michalovi Kováčovi použili fyzické násilie, pričom tieto osoby sa mali vyjadrovať, že ho mali zbiť viacej, aby si menej pamätal. Za túto službu dostali odmenu po 50 000 Sk.

    Pohyb mercedesu dňa 31. 8. 1995 vo Vajnoroch je preukázaný výpoveďou svedka Pokrivčáka, pričom v tom čase bol ešte možný prejazd smerom na Vajnory, nakoľko prehradenie jazdného pruhu bolo uskutočnené až v roku 1998.

    Pokiaľ ide o obvinených Romana Kuciaka a Igora Kurtiša, spáchanie trestnej činnosti je preukázané výpoveďou ich priameho nadriadeného svedka Júliusa Ivana, ktorý spoločne so svedkom Muzslayom videl 31. 8. 1995 na Dolnozemskej ulici v Petržalke odstavené vozidlo Kia Sephia so štátnou poznávacou značkou BLE 83-63, ktoré mal pridelené obvinený Igor Kurtiš. Rovnako potvrdil, že obvinený Roman Kuciak sa mu priznal, že spoločne s obvineným Igorom Kurtišom vyviezli Michala Kováča do Rakúska.

    Z výpovede svedka Ivana vyplýva, že obvinený Igor Kurtiš ťažko psychicky niesol fakt, že jeho fotografia z osobných materiálov na základe anonymného listu bola doručená vyšetrovateľovi v septembri 1995 a bola obsahom vyšetrovacieho spisu.

    Fakt, že 31. 8. 1995 sa nachádzali v Hainburgu, potvrdzuje výpoveď svedka Stanislava Manu, vodiča ochrancu kancelárie riaditeľa 2. sekcie, ktorý na pokyn JUDr. Svěchotu ich priviezol z Rakúska cez hraničný priechod Kittsee – Jarovce.

    Spáchanie trestného činu obvineným Milanom Lovichom je preukázané jednak záznamom z knihy služieb, v ktorej je uvedený jeho výskyt na hraničných priechodoch Jarovce a Petržalka, a jednak výpoveďami službukonajúcich príslušníkov, svedkov Jána Póňu, Mariána Schaubmára, Ladislava Silla, Ruženy Matejovičovej, Jána Maslena, Františka Galoviča, z ktorých vyplýva, že dňa 30. 8. 1995 o 20.00 hodine prišiel na hraničný priechod v Jarovciach a o 21.15 hodine pritom, ako telefonoval zo služobnej miestnosti, požiadal svedka Maslena, aby nebol prítomný pri hovore. Pri stretnutí dňa 31. 8. 1995 o 7.30 hodine na jeho otázku, čo tu robí, odpovedal, že sa to nezrealizovalo.

    Z výpovedí ďalších svedkov vyplýva, že dňa 31. 8. 1995 videli v diplomatickej zóne pohybovať sa bývalého príslušníka pohraničnej stráže, v súčasnosti pracovníka SIS obvineného Milana Lovicha, ktorý viackrát volal zo služobného telefónu. Svedkovi Sillovi oznámil, že je tu kvôli vozidlu a bude sa pohybovať v zóne diplomatov, a po 17.00 hodine v jeho prítomnosti odovzdal správu, všetko je v poriadku, a červeným mercedesom odišiel cez diplomatickú zónu do Rakúska.

    Z výpovede ďalšieho príslušníka pasovej kontroly vyplýva, že sa stalo prvýkrát, aby SIS priamo na hraničnom priechode monitorovala pohyb motorových vozidiel.

    Spáchanie trestnej činnosti je ďalej preukázané výsluchom utajeného svedka č. 1001, ktorý na základe pokynu riaditeľa 2. sekcie SIS dňa 31. 8. 1995 zavolal na policajnú stanicu v rakúskom Hainburgu o výskyte vozidla s osobou, na ktorú bol vydaný medzinárodný zatykač, ďalej, výpoveďou utajeného svedka č. 1002, ktorý potvrdil, že z Mercedesu 208 D sledoval pohyb Michala Kováča v meste Svätý Jur a v tomto vozidle ho vystriedal dňa 31. 8. 1995 príslušník SIS Dušan Holec. Potvrdil, že spojenie medzi príslušníkmi bolo zabezpečené pomocou rádiostanice, pričom vnútorné zariadenie bolo prispôsobené na nepretržité sledovanie. A uviedol tiež, ktorí príslušníci SIS a na akých vozidlách jazdili pri sledovaní Michala Kováča.

    Utajený svedok č. 1003 reprodukoval to, čo sa dozvedel o zavlečení, pričom skonštatoval, že týždeň po únose videl obvineného Mgr. Michala Hrbáčka so zmeneným výzorom, pretože bol dohola ostrihaný, hoci predtým nosil dlhšie zvlnené vlasy.

    Rovnako vypovedal aj svedok Kriak o zmenenom výzore ďalších príslušníkov sledovacieho útvaru, ktorí po zavlečení začali nosiť dlhé vlasy, fúzy, okuliare a čiapky, aby zmenili svoj výzor.

    Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj prepis magnetofónového záznamu, rozhovoru riaditeľa 2. sekcie SIS JUDr. Svěchotu v postavení obvineného so zástupcom riaditeľa sekcie vyšetrovania Ministerstva vnútra Slovenskej republiky JUDr. Šátekom i poskytnutý rozhovor pre denník Plus 7 dní, ktorý uviedol, že obvinený Ing. Ivan Lexa mu dal ústne pokyny na sledovanie Michala Kováča, určenie vozidiel a príslušníkov SIS na stanovište na Dolnozemskej ceste, o splnení ktorých ho informoval dňa 31. 8. 1995 o 10.00 hodine na Kopčianskej ulici.

    Prítomnosť obvineného Ing. Lexu v tomto objekte potvrdil aj svedok Lacho.

    Rovnako JUDr. Svěchota potvrdil, že obvinený JUDr. Gejza Valjent, CSc., informoval obvineného Ing. Lexu o plnení úloh ním podriadenými príslušníkmi SIS a o situácii v meste Svätý Jur. Prostredníctvom mobilného telefónu prijímal správy a na základe pokynov obvineného Ing. Ivana Lexu rozhodoval o ďalšom postupe, najmä pokiaľ ide o umiestnenie osobného motorového vozidla s poškodeným Kováčom do Hainburgu i príkaz vyslať príslušníka SIS na telefonovanie na policajnú stanicu.

    Z pripojeného záznamu telefonického rozhovoru medzi obvineným Ing. Ivanom Lexom a Martinkom sú zrejmé také detaily, z ktorých je zrejmé, že obvinený Ing. Ivan Lexa vedel podrobnosti o zavlečení Michala Kováča do cudziny. A tento telefonát presne zapadá do mozaiky telefonických kontaktov medzi obvineným JUDr. Valjentom, CSc., a obvineným Mgr. Beňom a obvineným Mgr. Hrbáčkom a obvineným Skrutekom i riaditeľom 2. sekcie SIS JUDr. Svěchotom dňa 31. 8. 1995.

    Prítomnosť obvineného Ing. Ivana Lexu na Úrade vlády dňa 31. 8. 1995 potvrdzujú výpovede svedkov Jany Laskovskej a JUDr. Michalíka, z ktorých vyplýva, že asi po 10.30 hodine sa dostavil na Úrad vlády Ing. Ivan Lexa a požiadal svedkyňu, aby oznámila predsedovi vlády, že je tu, načo Vladimír Mečiar prerušil rokovanie a spoločne s obvineným Ing. Ivanom Lexom opustili miestnosť, pričom v osobitej miestnosti sa spolu rozprávali približne 20 až 30 minút. Potom obvinený Ing. Ivan Lexa z budovy odišiel a do skončenia rokovania sa nevrátil na Úrad vlády Slovenskej republiky.

    Trestná činnosť obvinených je dokumentovaná aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v jednotlivých vyšetrovacích spisoch, a to záznamom o tom, že otec poškodeného sa dozvedel o zavlečení Michala Kováča dňa 31. 8. 1995 o 21.30 hodine na Táloch, volal ministrovi vnútra Slovenskej republiky Hudekovi, s ktorým sa stretol 1. 9. 1995 o 1.30 hodine na priechode v Petržalke, a so synom o 2.30 minút v Hainburgu, záznamom príslušníka operačného strediska podplukovníka Karasa na Úrade ochrany ústavných činiteľov z 31. 8. 1995, z ktorého vyplýva, že manželka poškodeného Michala Kováča o 20.50 hodine telefonicky oznámila unesenie jej manžela, záznamom príslušníka Policajného zboru npor. Svetlovského z 1. 9. 1995 o oznámení zavlečenia do cudziny Ing. Michalom Kováčom starším, zápisnicou o obhliadke motorového vozidla Mercedesu 190 D so štátnou poznávacou značkou BLD 46-41 na Račianskej ulici č. 46 v Bratislave dňa 1. 9. 1995 o 3.40 hodine, ďalej, záznamom o obhliadke miesta činu dňa 1. 9. 1995 o 10.45 hodine na úseku 12. až 14. kilometra štátnej cesty II/502, 246 metrov za dopravnou značkou „koniec mesta Svätý Jur“, ďalej, správou v Rádiu Twist z 1. 9. 1995 o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny po telefonickej informácii hovorcu prezidenta republiky Štefka o 7.30 hodine, záznamom pplk. Maleca o prehliadke priestoru od systému Slovakia po Vajnory dňa 2. 9. 1995 v dobe od 13.00 hodiny do 17.00 hodiny s cieľom hľadania fliaš od whisky a zápisnicou z 2. 9. 1995 o vydaní siedmich kusov faxových správ podľa § 78 Trestného poriadku Ing. Michalom Kováčom starším nájdených v odkladacom priestore Mercedesu-Benz a odcudzených z domu poškodeného, ktorých originály si ponechala rakúska polícia a týkali sa korešpondencie medzi JUDr. Havlátom a právnym zástupcom Blumleinom v dobe od 4. 8. do 16. 8. 1995 a obsahom bolo upresnenie termínu výsluchu Ing. Michala Kováča, ktorý sa mal uskutočniť v dobe od 12. 9. do 22. 9. 1995 na Veľvyslanectve Spolkovej republiky Nemecko v Bratislave.

    Zo spisového materiálu vyplýva, že poškodený v dobe od 24. 8. do 30. 8. 1995 mal v oprave osobné motorové vozidlo značky Mercedes a z tohto dôvodu páchatelia nemohli uskutočniť jeho zadržanie, pretože na realizovanie svojho zámeru potrebovali jednoznačne jeho osobné motorové vozidlo. Vo večerných hodinách 30. 8. 1995 sledovali poškodeného v oblasti Harmónie, avšak zadržanie neuskutočnili z toho dôvodu, že s ním v aute sa nachádzala aj jeho manželka, ktorej prítomnosť by skomplikovala situáciu.

    Ukončenie akcie v nočnej dobe z 30. 8. na 31. 8. 1995 dokumentuje aj telefonický kontakt medzi obvineným Ing. Lexom a obvineným Mgr. Hrbáčkom o 1.42 hodine, ďalej, pokyn obvineného JUDr. Valjenta obvinenému Beňovi, aby o 1.30 hodine opustil stanovište vo Svätom Jure, a pokyn vodičovi Manovi o 1.00 hodine na návrat na Slovensko, ktorý v Kittsee čakal na dvoch príslušníkov SIS...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Vážený pán poslanec, chcem vás upozorniť, že už je 11.01 hodín. Ešte sú tam aj faktické poznámky, o 11.00 hodine máme hlasovať. Chcete minútu? Je všeobecný súhlas, aby pán poslanec v priebehu jednej minúty ukončil vystúpenie v rozprave? Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Z výpovede otca poškodeného vyplýva motív konania páchateľov. Z výpovede jeho priateľov je zrejmé, kde sa Michal Kováč zdržiaval pred svojím zadržaním, a z výpovede manželky poškodeného vyplýva, za akých okolností a v ktorom časovom intervale odišiel dňa 31. 8. 1995 z rodinného domu.

    Pokiaľ ide o trestný čin nadržovania, pre ktorý je stíhaný obvinený Igor Majtán, tento je preukázaný jednak výpoveďou utajeného svedka, ktorý potvrdil, že bol za ním Oskar Fegyveres spolu s obvineným Igorom Majtánom, ktorí žiadali od neho alibi v súvislosti s čiernou jazdou, ktorú mali uskutočniť na mercedese, ktorého štátna poznávacia značka začínala písmenami BHH. Alibi požadovali na obdobie od 28. 8. do 31. 8. 1995. Navštívili ho dňa 6. 9. 1995 vo Vojke nad Dunajom, pričom podľa fotoalbumu spoznal obvineného Igora Majtána.

    Pokiaľ ide o zabezpečovanie skiel v Sklenárstve Ložan, toto je preukázané výpoveďou svedkyne Slezákovej, ktorá uviedla, že tam bol prítomný obvinený Igor Majtán, ktorý mal v tom čase na sebe oblek a zaplatil za sklá sumu 2 766 korún, pričom ho spoznala vo fotoalbume ako muža pod číslom 7 a Oskara Fegyveresa pod číslom 2. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je ústrižok o zaplatení sumy 2 766 korún za sklá s dátumom 13. 9. 1995 o 13.15 hodine.

    Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 46/1993 Z. z. informačná služba ako štátny orgán Slovenskej republiky má pôsobnosť vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu v rozsahu vymedzenom týmto zákonom, pričom vo svojej činnosti sa spravuje ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi.

    Dámy a páni, tu končím svoje čítanie a bude pokračovať môj kolega Pavol Minárik. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Mikloško, pán poslanec Kovarčík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Ďakujem. Chcel by som len pripomenúť, že v čase po únose Michala Kováča mladšieho v správe a obžalobe sme sa dozvedeli, že Michal Kováč mladší bol unesený cez diplomatickú zónu a že bol unesený na diplomatické pasy. Vy, ktorí ste boli vtedy poslancami alebo vo vláde a mali ste diplomatické pasy, možno si spomínate, že práve diplomatické pasy od tej chvíle, ja som to vždy zažil, boli kontrolované naprosto podrobne rakúskou stranou, kým bežné slovenské pasy boli púšťané akoby nič. Proste únos Michala Kováča mladšieho takýmto spôsobom pohoršil aj meno Slovenskej republiky, že je to krajina, v ktorej sa na takýto štátny terorizmus používajú diplomatické pasy.

    A druhá vec. Je veľmi zaujímavý v tejto žalobe odpočutý telefón medzi riaditeľom SIS Ing. Ivanom Lexom a Karolom Martinkom. Otázka znie, na čo Ivan Lexa, riaditeľ SIS, informoval absolútne podrobne, absolútne podrobne Karola Martinku. To je otázka, ktorá pre mňa doteraz nebola zodpovedaná. Možno by ju vedel zodpovedať pán Vladimír Mečiar, keby tu bol, či Karol Martinka podával správy niekomu ďalej. Ale to neviem. Rád by som sa na to opýtal, prečo riaditeľ SIS podrobne informoval v čase únosu práve Karola Martinku o tom, ako únos prebiehal. Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou je pán poslanec Ján Kovarčík. Nech sa páči.

  • Pán Bauer, ja vás poznám ako slušného človeka, ktorý v minulosti bol vo vysokej funkcii miestnej správy v Košickom kraji. Nepoznám vás ako konšpiračného pracovníka. Ja som prekvapený, že s akou informáciou ste tu vystúpili a koľko peňazí ste odobrali daňovým poplatníkom tým, že ste tam vlastne rozprávali a čítali veci, o ktorých sme my ani netušili. A teraz sa vás spýtam, odkiaľ máte tieto informácie. Ak to máte ako záznam zo spisu, tak sa pýtam: Ste tam uvedený, že ste sa oboznamovali s týmito informáciami? Totiž toľko podrobných informácií nemohol nikto z nás nikde získať. Teraz mám obavu, že keď vy budete pri moci a náhodou niečo po piatich rokoch sa niekde objaví, či náhodou nebudete čítať o niektorom z nás takéto informácie, či nebudete mať tiež záznamy o nás všetkých, ktorí tu sedíme.

    Skutočne ste ma prekvapili ako slušný človek, že ste sa nechali do tejto skupiny nejako vtlačiť alebo niekde s nimi prejsť. Odišli ste z KDH a myslím si, že KDH tým získalo, že sa zbavilo takýchto ľudí a že určite im to v budúcnosti pomôže, pretože je určité porekadlo, ktoré všetci dobre poznáme: „Kto akými zbraňami bojuje, takými zahynie.“

  • Ešte chce reagovať na faktické poznámky pán poslanec Bauer. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kovarčík, ďakujem za tie vaše hodnotenia o slušnosti. Ale chcem vám povedať, že slušnosť sa spája aj so zmyslom pre spravodlivosť. To je hlavná motivácia, prečo sme predložili tento návrh a prečo sa domáhame takto húževnato toho, aby boli vyšetrené všetky podozrenia, ktoré sú nahromadené. Chcem vám povedať, že obžaloba je verejný dokument. Čiže každý sa má možnosť dostať k tomuto dokumentu, takisto aj vy. Nie je to žiadna konšpirácia. Je to verejne prístupný dokument a nie je utajený. Aj preto si pokladáme za povinnosť v tomto úsilí o nastolenie spravodlivosti to tu pri tomto bode prečítať.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu, ale predtým ešte vyhlasujem 2-minútovú prestávku. Žiadam všetkých, aby sa dostavili do rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby sme pokračovali v prerušenom rokovaní tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte predtým, ako pristúpime k štandardnému bodu rokovania, chcem vám oznámiť, že o slovo požiadal predseda Národnej rady v zmysle rokovacieho poriadku pán Pavol Paška. Má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som využil túto príležitosť a prihovoril sa vám pri príležitosti 90. výročia vzniku Česko-Slovenska.

    Chcel by som pri tejto príležitosti vyzdvihnúť tento historický míľnik v dejinách slovenského a českého národa. A rád by som, a dúfam, v mene vás všetkých zablahoželal našim českým susedom k štátnemu sviatku a zároveň vyjadril presvedčenie, že tento dátum je historickým sviatkom aj pre Slovákov, a to napriek tomu, že nie je štátnym sviatkom, ale len pamätným dňom, pretože 28. október bol prvým krokom k samostatnosti Slovenska, prvým krokom k našej svojbytnosti. A som presvedčený, že keby v roku 1918 nevzniklo Česko-Slovensko, nebolo by ani Česka, ani Slovenska. A myslím si, že bez ohľadu na našu politickú orientáciu by sme na tento fakt nemali zabúdať. A pevne verím, že po období, ktoré ubehlo od roku 1993, keď sa Česko-Slovensko pokojne rozdelilo, budeme schopní veľmi triezvo, občiansky a politicky analyzovať historický míľnik, ktorý bezpochyby je aj naším slovenským vzácnym sviatkom.

    Vytvorenie Česko-Slovenska pre oba naše národy v konečnom dôsledku prinieslo tri najdôležitejšie hodnoty, ktoré dodnes tvoria podstatu našej identity, prinieslo slobodu, demokraciu a prinieslo vzájomnú solidaritu. Pozdvihlo naše vzťahy nielen z politického, ekonomického či kultúrneho, ale aj z obyčajného medziľudského hľadiska.

    Prežili sme spolu s Čechmi väčšinu 20. storočia, dobrých sedemdesiat rokov sme prežili v spoločnom štáte a, dovoľte to trošku odľahčiť, spoločne sme behali dievčatami, sem-tam sme sa pobili na hokeji, sem-tam na futbale. Chodili sme na vojnu my Slováci do Čiech, Česi na Slovensko. A spoločne sme aj nadávali na bývalý režim a možno aj preto sme v novembri 1989 spoločne rozhodli o našej demokratickej budúcnosti spôsobom, ktorý možno dodnes nie každý v Európe je schopný pochopiť.

    Prežili sme väčšiu časť 20. storočia tým najnormálnejším spôsobom a hoci myšlienka jednotného československého národa bola jednoznačne umelá, vzťahy, ktoré sa medzi Čechmi a Slovákmi za desaťročie vytvorili, sú všetkým len nie niečím umelým. Sú tým najprirodzenejším ľudským prejavom. Slováci a Česi sú dnes bratskými národmi, ktoré aj po rozdelení udržiavajú nadštandardné vzťahy plné solidarity a rešpektu. A presne o to išlo našim najvýznamnejším politickým dejateľom, ktorí stáli pri zrode Česko-Slovenska, či už to bol Milan Rastislav Štefánik, Tomáš Garrique Masaryk alebo Edvard Beneš. Presne o to išlo všetkým osobnostiam slovenského politického života, ktoré stáli pri zrode Martinskej deklarácie, či už to bol národniar Matúš Dula, sociálny demokrat Emanuel Lehocký alebo centrista Milan Hodža. Skrátka, všetky osobnosti naprieč politickým spektrom sa dokázali zhodnúť a nájsť dohodu a konsenzus, či už ľavičiari, pravičiari, národniari či liberáli, všetci dokázali nájsť spoločnú reč, možno inšpiratívny moment našej slovenskej histórie.

    V roku 1993 sme rozviazali náš spoločný zväzok, náš spoločný štát. Ja som úprimne rád, že o 11 rokov neskôr sme sa spoločne stretli v Európskej únii, možno v ešte lepších vzťahoch, aké sme mávali počas spoločnej republiky. Medzi Českom a Slovenskom neexistovali hraničné priechody v spoločnom Česko-Slovensku a vďaka Európskej únii a vďaka Schengenu neexistujú ani dnes. Medzi Čechmi a Slovákmi neexistovali ekonomické zábrany a vďaka spoločnému európskemu trhu neexistujú ani dnes. Medzi českým a slovenským národom neexistovali vážne politické rozpory a v kontextoch európskej rodiny, chvalabohu, neexistujú ani dnes.

    Reprezentujeme dnes spolu s Českou republikou dva štáty, ktoré už hádam ani nemôžu mať k sebe bližšie. Myslím, že aj v Európskej únii takto spoločne ponúkame žiarivý príklad, ako majú vyzerať vzťahy medzi európskymi národmi a ako majú vyzerať skutočná vzájomnosť a skutočné bratstvo. Naše vzťahy s českým národom sú jasným príkladom, ako majú vyzerať vzťahy medzi dvoma susedmi. Sú dôkazom, že susedské vzťahy nemusia byť o neustálom pocite historickej krivdy, nemusia byť o žiadnych trianonských traumách, nemusia byť o spochybňovaní hraníc, nemusia byť o autonomistických požiadavkách. Naše vzťahy s Českou republikou sú krásnym príkladom toho, ako by, dúfam, mohli a budú vyzerať aj naše vzťahy s Maďarskom.

    Chcel by som, aby sme dnes vyslali signál, že si 28. október vážime nielen kvôli minulosti, ale najmä kvôli budúcnosti.

    Vo vzťahu k minulosti by som rád vyjadril svoju úctu k všetkým osobnostiam, ktoré stáli pri vzniku Česko-Slovenska, či už k nášmu veľkému štátnikovi Štefánikovi, ale aj k českým politikom Masarykovi a Benešovi. Historická vďaka patrí aj signatárom Martinskej deklarácie, ktorej 90. výročie zrodu si pripomenieme spoločne o dva dni v Martine. Nezabúdajme, dámy a páni, na odkaz Matúša Dulu, Emanuela Lehockého, Milana Hodžu a ďalších, ktorí stáli pri zrode Martinskej deklarácie slovenského národa z roku 1918.

    A nezabúdajme ani na to, že vznik Česko-Slovenska a naša česko-slovenská vzájomnosť v sebe nesie obrovský potenciál aj vo vzťahu k budúcnosti. Ukazuje nám totiž, o čom má byť európska rodina, aké majú byť vzťahy medzi susedmi a ako možno robiť politiku bez nacionálnych vášní a historických tráum.

    Dnes, dámy a páni, európske národy komplikovane hľadajú spôsoby komunikácie. Európsky jazykový babylon vytvára priestor na čoraz náročnejšie riešenia, ako si porozumieť, ako nájsť vzťahy, ktoré nám pomôžu v tej či onej oblasti. Nemali by sme zabudnúť nielen na našu historickú, ale aj jazykovú spätosť. Už som to povedal aj včera večer v Prahe, kde som sa zúčastnil slávnostného koncertu v pražskom Rudolfíne. Chcel by som, aby či už deti a vnuci našich českých priateľov, ale aj naši nemali ani v budúcnosti traumu a nemuseli by hľadať v slovníkoch výrazy, ako je to Satinského čučoriedka a korytnačka alebo želva a borůvka. Nestrácajme to, čo máme historicky vo vienku a čo dnes národy Európy zložito a komplikovane hľadajú.

    Vážme si odkaz nášho spoločného štátneho zväzku s českým národom a vážme si, že nám spoločný vzťah, spoločný štát pomohol vymaniť sa z rakúsko-uhorskej monarchie. Vážme si, že nám Česko-Slovensko prinieslo demokraciu a v konečnom dôsledku aj národnú suverenitu. Vážme si 28. október a pamätajme na česko-slovenskú susedskú vzájomnosť vždy, keď hovoríme o problémoch vo vzťahoch s inými susedskými štátmi. Európska únia je o solidarite a vzájomnosti, tak ako aj česko-slovenské vzťahy. Nech je to stále tak aj do budúcnosti.

    A ešte jeden symbol dámy a páni, na záver. Zhruba pred mesiacom som v Prahe počas stredoeurópskeho summitu, ktorý organizoval pán predseda českého Senátu pán Přemysl Sobotka, dostal túto kravatu. Je na nej symbol českého Senátu. Zobral som si ju dnes aj preto, aby som možno aj takýmto spôsobom dal najavo jednak, že želám všetko dobré svojim českým priateľom a nielen v Senáte a Poslaneckej snemovni Parlamentu Českej republiky, ale všetkým ľuďom v Českej republike, ale možno aby som dal najavo aj to, že toto je jediný spôsob, dámy a páni, ktorý som ochotný rešpektovať ako zasahovanie do záležitostí Národnej rady Slovenskej republiky.

    Želám našim českým priateľom všetko dobré a dúfam, že 28. október zostane naším spoločným dňom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem predsedovi Národnej rady za vystúpenie.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás teda informovať, že budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti ministerstva financií v súvislosti so zavedením meny euro, čo máme uvedené v tlači 743, o 17.00 hodine z dôvodu, že výbor bude rokovať až počas obedňajšej prestávky.

    Takže teraz pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 812).

    Spravodajcom je člen výboru pre sociálne veci a bývanie poslanec Zoltán Horváth. Poprosím ho, aby uviedol hlasovanie.

    Chcem iba pre poriadok uviesť, že najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem. Nakoľko v rozprave neboli podané žiadne procedurálne návrhy, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme o návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 63 poslancov, proti 6 poslancov, zdržalo sa 68 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 798),

    ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Slovo má spravodajca z výboru pre hospodársku politiku pán poslanec Pelegrini a prosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil nik, takže nemáme žiadne pozmeňujúce návrhy z rozpravy. Pristúpime teraz k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o bode 1 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 36 poslancov, proti 67 poslancov, zdržalo sa 34 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Dajte teraz, prosím, hlasovať o bode 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 59 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte teraz, prosím, hlasovať o bodoch 3, 5 a 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrhy 108 poslancov, zdržalo sa 31 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz dajte hlasovať o bode č. 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 2 poslanci, proti 79 poslancov, zdržalo sa 57 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Teraz, pán predsedajúci, budeme hlasovať o poslednom bode spoločnej správy č. 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 32 poslancov, proti 71 poslancov, zdržalo sa 34 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Ani tento návrh zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či chce niekto podať návrhy podľa § 85 rokovacieho poriadku. Nie. Pani poslankyňa Vášáryová omylom sa hlásite do rozpravy? Dobre.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu ako celku v zmysle schválených návrhov, pán spravodajca,...

  • ... s odporúčaním návrh schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní.

    Ďakujem.

    Teraz opäť poprosím spoločného spravodajcu z Výboru pre hospodársku politiku pána Pelegriniho, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní, a to o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (tlač 741).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil nik. Takže budeme hlasovať len o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o jedinom doplňujúcom návrhu zo spoločnej správy uvedenom v časti IV s odporúčaním schváliť ho.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 35 poslancov, zdržalo sa 24 poslancov.

    Tento jediný návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 29 poslancov, zdržalo sa 31 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Vážené kolegyne, sme v treťom čítaní.

    Pristúpime teda k tomu, aby som otvoril rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto z poslancov podať návrhy v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 30 poslancov, zdržalo sa 31 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali všetky body prerokované, o ktorých bolo treba hlasovať.

    Ešte vás chcem upozorniť, že podľa schváleného programu budeme dnes popoludní o 14.00 hodine pokračovať v rokovaní 28. schôdze dvomi správami, ktoré bude uvádzať guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko, a to správou o menovom vývoji a správou o stave a vývoji finančného trhu.

    S procedurálnymi návrhmi sa hlásia pani poslankyňa Laššáková, Novotný, Slafkovský, Abrhan.

    Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že je dneska zasadnutie výboru, a mikrobus je pristavený pred Národnou radou, o 12.10 hodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozývam vás, aby ste sa zapojili do osvetového projektu s názvom „Najzdravšie ministerstvo“ nadväzujúceho na projekt Svetovej zdravotníckej organizácie „Zdravé pracoviská“, ktorého cieľom je prevencia civilizačných chorôb s dôrazom na ochorenia srdca a ciev. Dnes, 28. októbra 2008 od 9.30 hodiny do 15.00 hodiny pod záštitou výboru pre zdravotníctvo sa v jeho zasadačke uskutočnia merania a konzultácie s odborníkmi zamerané na minimalizáciu rizikových faktorov. Na jednotlivých stanovištiach vám zmerajú hodnoty krvného tlaku, hladiny cholesterolu, zhodnotia BMI, zároveň vám poskytnú informácie a odporúčania v oblasti psychicko-pracovnej záťaže, antistresové i nutričné poradenstvo. Všetkých vás srdečne pozývame. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Chcem vážených kolegov poprosiť všetkých, ktorí patria do Skupiny priateľstva medzi Slovenskom, Francúzskom a Monackým kráľovstvom, upozorniť, že sa zídeme vo štvrtok o 12.15 hodine v zasadačke výboru pre európske záležitosti.

  • Reakcia z pléna.

  • Skupina slovensko-francúzskeho priateľstva. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má ešte slovo pán poslanec Pavol Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Pripomínam členom výboru pre kultúru a médiá, že bude krátke zasadnutie výboru o 12.00 hodine. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, vzhľadom na to, že budeme pokračovať v prerušenom bode programu, dávame ešte 3-minútovú prestávku, aby bolo jasné, kto sa chce zúčastniť toho ďalšieho rokovania, a aby bola prijateľná atmosféra v sále, takže je 3-minútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave o prerušenom bode, v rokovaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 783).

    Teraz má slovo pán poslanec Pavol Minárik, ktorý je posledným z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, skôr ako budem pokračovať a nadväzovať na mojich kolegov v čítaní obžaloby, niekoľko málo poznámok, asi tri.

    Po prvé. Zdá sa mi byť mimoriadne komické, že sa nečítania žaloby a zisťovania spôsobu, ako sme sa k nej dostali, dovolávajú ľudia zo strany, ktorej predseda ako premiér nachádzal tajné dokumenty na stole a pracoval s nimi. Pri predchádzajúcom prerokovávaní hovoril tento človek, poslanec Mečiar, o veciach z mojej minulosti. A pritom bolo jasné, že o nich hovoriť nesmie, pretože ho nik nezbavil mlčanlivosti. A je to o to jasnejšie...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, nerušte kolegu a venujte pozornosť jeho vystúpeniu. Koho to nezaujíma, nech si diskusiu vybaví mimo rokovacej sály. Nech sa páči, pokračujte.

  • Hovoril som, že je jasné, že ho nikto vtedy nemohol zbaviť mlčanlivosti. A je to o to jasnejšie, že v tom čase a dokonca ani dnes nie je oprávnená osoba, ktorá by ho mlčanlivosti mohla zbaviť. To vám, pani profesorka, nevadilo? Vtedy ste sa neozývali. V tejto súvislosti treba stále dokola pripomínať, že žaloba a rozsudok nikdy nemôžu byť utajené.

    Ku nezmyselnosti právneho aktu prelomenia amnestie a k voľne citovanému výroku pani profesorky Tóthovej, že sa to nikdy nestalo a nikdy nestane. Ja nie som právny historik. Ale minimálne v Argentíne a v Peru sa to stalo, keď prelamovali amnestie, ktoré si udelili dôstojníci pred odovzdaním moci. Tí dôstojníci si chceli zaručiť beztrestnosť za zločiny, ktoré spáchali, keď vládla junta. Nech je od nás ďaleko, aby Juhoameričania mali vyvinutejší cit pre spravodlivosť ako my. Ale Európa sa nemusí hanbiť, lebo štatút norimberského tribunálu prelomil potenciálne všetky amnestie, ktoré by mohli byť na zločiny druhej svetovej vojny uvalené. Takže robil to dokonca vopred a na všetky a nešpecifikované.

    Dámy a páni, väčšina kolegov tu nie je. A tí, ktorí tu sú okrem niekoľkých, dávajú ostentatívne najavo, ako ich čítanie tejto žaloby nezaujíma. Možnože dúfajú, že sa budú tváriť, že boli nevedomí, že nevedeli, čo sa stalo. A to ich vyviní z toho, že vládnu s človekom, ktorý sa snažil zakryť pravdepodobne spáchané veľké zločiny a snažil sa ich zakryť udelením amnestie. Nevyviní to ani tých, ktorí s týmto človekom iba chceli vládnuť.

    Dámy a páni, je pravda, že nevedomosť hriechu nečiní, ale len do tej chvíle, dokedy sme nemohli vedieť. Aj preto čítame túto žalobu, aby sa už nikto nikdy nemohol vyhovárať, že nemohol vedieť.

    Dámy a páni, budem pokračovať.

    Sledovanie Braňa Chila-Ptáka i Michala Kováča bolo v rozpore s poslaním a úlohami SIS i vnútrorezortnými smernicami, pretože tieto osoby nevyvíjali činnosť ohrozujúcu ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky. V prípade ich sledovania nešlo o organizovaný terorizmus, poškodzovanie spravodajských služieb alebo únik údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace štátne tajomstvo. Teda SIS neplnila úlohy podľa § 2 zákona č. 46/1993 Z. z. Postup pri sledovaní Braňa Chila-Ptáka i Michala Kováča bol v rozpore s § 10 ods. 1 zákona o SIS, pretože informatívno-operatívne a informačno-technické prostriedky neboli použité na plnenie úloh podľa tohto zákona. Navyše o použití sledovania osôb a vecí podľa § 11 ods. 2 nerozhodol riaditeľ SIS alebo ním poverený príslušník a v prípade odpočúvania a vyhotovovania obrazových záznamov nedal predchádzajúci písomný súhlas príslušný sudca bývalého Mestského súdu v Bratislave podľa § 13 ods. 2 zákona č. 46/1993 Z. z., ako to vyplýva zo stanoviska námestníka predsedu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. 3. 2000 pod spisovou značkou Spr 3182/2000. Nebol založený pri sledovaní Michala Kováča sledovací spis a v prípade Braňa Chila-Ptáka až deň po začatí sledovania pod krycím názvom Únik, pričom tento bol vedený v rozpore s nariadením riaditeľa SIS č. 17/1994 a nariadením riaditeľa odboru sledovania a operatívnej techniky SIS č. 4/1994, pretože sa v ňom nachádzali materiály osôb z afrických krajín nesúvisiace so sledovaným Braňom Chilom-Ptákom.

    Obvinený Ing. Ivan Lexa ako riaditeľ SIS, obvinený JUDr. Gejza Valjent, CSc., ako riaditeľ 46. odboru SIS, obvinený Róbert Beňo, ako vedúci I. oddelenia 46. odboru SIS, JUDr. Milan Lovich, ako vedúci inšpekcie 2. sekcie SIS, Mgr. Hrbáček a Peter Skrutek mali postavenie verejných činiteľov podľa § 89 ods. 9 Trestného zákona, pretože ako príslušníci štátneho orgánu SIS sa podieľali na plnení úloh v spoločnosti štátu a používali pritom právomoc, ktorá im bola zverená v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh. Po objektívnej stránke svojím konaním naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože vykonávali právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a porušili zákon o SIS i vnútrorezortné predpisy a nariadenia riaditeľa SIS. Po subjektívnej stránke v ich konaní ide o priamy úmysel podľa § 4 písm. a) Trestného zákona, nakoľko chceli svojím konaním porušiť záujem štátu na riadnom rozhodovaní o právach fyzických a právnických osôb verejnými činiteľmi v rámci ich právomocí a v súlade s právnym poriadkom. Pri skutkovej podstate trestného činu podľa § 158 Trestného zákona úmysel zahrňuje spôsobenie škody inému, pričom zákonodarca škodou mal na mysli nielen skutočne fyzické poškodenie veci alebo materiálne dôsledky konania páchateľa, ale aj škodu na zdraví, na právach, ujmu na cti i morálnu škodu. V danom prípade boli poškodené práva Michala Kováča zaručené ústavou a uvedené v čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 23 ods. 4.

    Obvinený Mgr. Michal Hrbáček tým, že v rozpore so zákonom o SIS vytvoril skupinu, ktorej činnosť nebola v súlade s poslaním SIS ako štátneho orgánu, ktorý podľa § 2 ods. 1 zákona č. 46/1993 Z. z. len získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o organizovanom zločine a činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie a nevykonáva aktívnu činnosť, naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Naviac, Hrbáčkova skupina pri zadržaní Michala Kováča mladšieho tým, že predstierala, že ide o príslušníkov Policajného zboru, používala za tým účelom neoprávnene označenie žltými páskami s nápisom Polícia. Osvojila si práva, ktoré jej podľa zákona o SIS nepatrili.

    Podľa § 89 ods. 5 Trestného zákona trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ak ju na tento účel má pri sebe. Zbraňou sa rozumie čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Podľa výpovede poškodeného Michala Kováča pri zadržaní použili voči nemu hrozbu strelnej zbrane a pri preprave smerom na Vajnory mu dávali pomocou paralyzátora elektrošoky.

    Organizovanou skupinou pre účely zákona č. 249/1994 Z. z. sa rozumie najmenej trojčlenná skupina páchateľov alebo útočníkov, ktorá sa spojila na spáchanie trestného činu uvedeného v tomto zákone, ak sa ich konanie vyznačuje určitou koordinovanosťou. Organizovanou skupinou sa rozumie združenie viacerých osôb, v ktorom sa uskutočnila určitá deľba úloh jednotlivých členov združenia a ktorého činnosť sa v dôsledku tohto vyznačuje plánovitosťou, koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného vykonania trestného činu. Skupina nemusí mať trvalejší charakter. Týmto spôsobom možno spáchať aj len jeden ojedinelý jednorazový trestný čin. Nevyžaduje sa výslovné prijatie za člena skupiny alebo výslovné vyhlásenie o pristúpení ku skupine, stačí, že sa páchateľ do skupiny fakticky včlenil a aktívne sa podieľal na jej činnosti.

    Obvinení Ing. Ivan Lexa, JUDr. Gejza Valjent, CSc., Mgr. Róbert Beňo, JUDr. Milan Lovich, Mgr. Michal Hrbáček, Igor Kurtiš, Roman Kuciak, Peter Skrutek, Ing. Ľuboš Kosík, Ing. Martin Lieskovský, Miroslav Šegita a Jozef Zoššák pri zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny pôsobili ako organizovaná skupina, ktorá bola jednotne riadená a organizovaná tak, že jednotliví členovia plnili úlohy na základe vymedzenia deľby, čím sa podstatne zvýšili možnosti a sily jednorazového účinku v porovnaní s možnosťami a silami osôb v prípade spolčenia.

    Obvinení Ivan Lexa, JUDr. Gejza Valjent a Róbert Beňo ako funkcionári štátneho orgánu a riadiaci dôstojníci Peter Skrutek, Mgr. Michal Hrbáček a JUDr. Milan Lovich za súčinnosti osôb mimo Slovenskej informačnej služby si rozdelili úlohy plánu zavlečenia Michala Kováča do cudziny na fázu sledovania, realizácie, zadržania a fázu zavlečenia, ktoré uskutočňovali príslušníci 46. odboru SIS, členovia Hrbáčkovej skupiny a príslušníci odboru špeciálnych operácií 2. sekcie SIS.

    Z hľadiska subjektívnej stránky u všetkých obvinených ide o priamy úmysel, nakoľko chceli svojím konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom.

    Ústava Slovenskej republiky zaručuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia (čl. 16), zaručuje osobnú slobodu (čl. 17), chráni vlastnícke práva (čl. 20) a zaručuje slobodu pohybu a pobytu (čl. 23). Ústava zakazuje štátu vykonávať akúkoľvek činnosť smerujúcu k nedobrovoľnému opusteniu vlasti jednotlivcom, teda aby príslušné štátne orgány vyhostili nášho občana alebo ho vydali inému štátu (čl. 23 ods. 4). Vedeli, že bez použitia násilia sa nezmocnia osobného motorového vozidla Michala Kováča a bez jeho omámenia ho neprevezú na územie Rakúska.

    Nakoľko pôsobili ako organizovaná skupina bez ohľadu na to, že sa nezúčastnili všetci zadržania, naplnili po objektívnej a subjektívnej stránke zákonné znaky kvalifikovanej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Z hľadiska naplnenia zákonného znaku nie je rozhodujúce, že ich úmysel nesmeroval k trvalej dispozícii s osobným motorovým vozidlom, v ktorom ho previezli do Rakúska a zanechali v Hainburgu pre lepšiu identifikáciu rakúskej polície. Podľa právnej teórie zmocnením sa rozumie tá skutočnosť, že páchateľ získa možnosť voľne disponovať vecou s vylúčením toho, kto ju mal dovtedy vo svojej dispozícii, pričom zodpovednosť spolupáchateľov je rovnaká bez ohľadu na to, že jedni použili násilie voči poškodenému Kováčovi za použitia strelnej zbrane a druhí sa zmocnili jeho osobného vozidla značky Mercedes a ďalší priebeh tejto akcie v takomto duchu naplánovali.

    Rovnako svojím konaním naplnili aj zákonné znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, pretože za použitia paralyzátora nútili bitím poškodeného vypiť väčšie množstvo alkoholu, aby ho dostali do stavu bezvedomia a nemohol sa brániť pri prevoze do zahraničia.

    Tým, že previezli poškodeného Michala Kováča do Rakúska, naplnili po objektívnej i subjektívnej stránke zákonné znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu zavlečenia do cudziny podľa § 233 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorý je špeciálnym obzvlášť závažným prípadom obmedzovania osobnej slobody spočívajúcim v dopravení iného proti jeho vôli za hranice republiky. Na spôsobe, akým k tomu činu došlo, nezáleží. Toto ustanovenie chráni každého bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť, pričom cudzinou zákonodarca mal na mysli tú časť zemegule, ktorá podľa medzinárodného práva nepodlieha suverénnej moci Slovenskej republiky. Hoci všetci sa nepodieľali priamo na vyvezení Michala Kováča do Rakúska, vedeli, čo bude nasledovať po jeho odovzdaní príslušníkom odboru špeciálnych operácií na Dolnozemskej ceste v Petržalke. Obvinení zbavili Michala Kováča osobnej slobody, znemožnili mu slobodný pohyb na dlhšiu dobu a dopravili ho za hranice Slovenska proti jeho vôli, kde bol voči nemu aplikovaný medzinárodný zatýkací rozkaz, v dôsledku ktorého bol vzatý do väzby.

    Obvinený Igor Majtán svojím konaním po objektívnej i subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu nadržovania podľa § 166 ods. 1 Trestného zákona. Pre trestný čin podľa § 166 Trestného zákona je charakteristické, že jeho objektom je boj spoločnosti so zločinnosťou a základnou podmienkou trestnej zodpovednosti vzťah páchateľa k trestnému činu inej osoby, ktorý sa uplatnil inou formou ako účastníctvom na trestnom čine. Ďalšou črtou je, že vzťah páchateľa k priamemu páchateľovi trestnej činnosti sa prejavuje v čase, keď tento trestný čin bol už spáchaný. Obvinený Igor Majtán svojím konaním sa snažil, aby boli zahladené stopy, aby svedkovia nepoznali mercedes patriaci SIS ako ten, ktorý parkoval v obci Svätý Jur, bol použitý na sledovanie Michala Kováča, a aby na základe týchto zistení nebolo vznesené obvinenie konkrétnym osobám z radov príslušníkov SIS.

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán poslanec, je 12.00 hodín, čiže prerušujem vaše vystúpenie. Zároveň prerušujem rokovanie 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do 14.00 hodiny poobede. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa schváleného programu pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to

    správou o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2008.

    Správu ste dostali ako tlač 777 a správu výboru máte ako tlač 777a.

    Správu uvedie guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko, ktorého týmto vítam na rokovaní Národnej rady, a prosím ho, aby sa ujal slova. Pán guvernér, nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Pán Mikloško, poprosím, nevyrušujte. Nech sa páči, pán guvernér.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda výboru, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, Národná banka predkladá podľa § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke správu o menovom vývoji za I. polrok 2008.

    V úvode by som chcel vás oboznámiť s vývojom slovenskej ekonomiky v I. polroku.

    Pre cenový vývoj bolo charakteristické postupné zrýchľovanie medziročnej dynamiky, zrýchlenie medziročného rastu inflácie meranej HICP bolo spôsobené predovšetkým faktormi mimo vplyvu menovej politiky, a to cenami agrokomodít, energetických surovín na svetových trhoch. Globálne zvyšovanie ich cien sa prenieslo do vysokej medziročnej dynamiky predovšetkým spracovaných potravín a pohonných hmôt. Takýto vývoj bol charakteristický aj pre ostatné krajiny Európskej únie.

    Celková inflácia v porovnaní s decembrom 2007 sa zvýšila o 1,8 percentuálneho bodu a dosiahla 4,3 % v júni 2008.

    V priebehu I. polroka 2008 pokračoval relatívne dynamický ekonomický vývoj, keď rast HDP v stálych cenách dosiahol 8,1 %. V porovnaní s rokom 2007 sa však jeho tempo spomalilo v súlade s očakávaniami Národnej banky, nakoľko čistý príspevok exportu sa znížil z dôvodu nábehu výroby v automobilovom priemysle v minulom roku.

    Stimulom pre ekonomický rast bol z hľadiska použitia rastúci zahraničný, ale aj domáci dopyt.

    Priaznivý ekonomický vývoj sa premietol do pokračujúceho rastu miezd aj do zvyšovania zamestnanosti, poklesu nezamestnanosti a rastu produktivity práce.

    Deficit bežného účtu platobnej bilancie sa v I. polroku 2008 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku mierne zvýšil. Medziročné prehĺbenie deficitu bolo podporené najmä horším vývojom bilancie výnosov a bilancie služieb.

    V menšej miere zaznamenala medziročné zhoršenie aj obchodná bilancia. Vývoj obchodnej bilancie sa však stále môže považovať za priaznivý, nakoľko bola negatívne ovplyvnená rastúcimi dovozmi nerastných surovín najmä v dôsledku cenových vplyvov.

    Zohľadňujúc fakt, že vývoj inflácie bol v priebehu roku 2008 ovplyvňovaný globálnymi faktormi mimo pôsobenia menovej politiky, ako aj v kontexte s blížiacim sa vstupom Slovenska do eurozóny nepristúpila Banková rada v priebehu I. polroka k zmene kľúčových úrokových sadzieb. Základná úroková sadzba tak zotrvala na úrovni 4,25 %.

    Vzhľadom na dosahovaný dynamický ekonomický vývoj a v súvislosti s priaznivým cenovými vývojom v prostredí prebiehajúcej fiškálnej konsolidácie boli vytvorené podmienky pre posilňovanie výmenného kurzu. To vyústilo do relácie centrálnej parity voči euru o 17,65 %. Nová centrálna parita bola stanovená na úrovni 1 euro = 30,1260 Sk. Dňa 8. júla bol na tejto úrovni Radou Európskej únie stanovený konverzný kurz slovenskej koruny voči euru platný od 1. januára 2009.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v krátkosti spomenúť aktuálny hospodársky menový vývoj.

    Cenový vývoj meraný harmonizovaným indexom zaznamenal v auguste po dlhšom období rastu pokles cien na medzimesačnej úrovni, na medziročnej úrovni sa inflácia stabilizovala. Pokračujúci vývoj v nasledujúcich mesiacoch bude závisieť od ďalšieho smerovania cien komodít, ako aj od mzdového vývoja a celkového vývoja na trhu práce.

    V oblasti obchodnej bilancie dochádza k zhoršovaniu jej deficitu na medziročnej báze predovšetkým z dôvodu vývoja cien surovín.

    Priaznivo sa naďalej vyvíja export. Aj napriek jeho nižšej dynamike možno konštatovať, že kríza v Spojených štátoch a v eurozóne a s tým súvisiace spomalenie ekonomickej aktivity v týchto krajinách sa zatiaľ neprejavilo negatívne na reálnej ekonomike Slovenska. Toto predstavuje reálne riziko ďalšieho vývoja ekonomiky, nakoľko najmä vplyvom spomalenia zahraničného dopytu môže dochádzať k znižovaniu produkcie na export s následným dopadom na domácu konečnú spotrebu. V závislosti od rozsahu a miery spomalenia ekonomiky môže dochádzať k tlakom na príjmovú stránku verejných financií, ktoré je vzhľadom na relatívne vysokú infláciu žiaduce udržať v plánovanej trajektórii znižovania deficitu.

    Záverom môjho príhovoru by som rád uistil, že Národná banka podrobne monitoruje finančný sektor na Slovensku a je pripravená realizovať kroky a rozhodnutia za účelom udržania jeho stability, ktorú zatiaľ nevnímame ako ohrozenú. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán guvernér. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A prosím teraz spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jozefa Ďuračku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámil s výsledkom rokovania výboru pre financie, rozpočet a menu.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2008 č. 788 určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2008 vo výbore pre financie, rozpočet a menu a uznesením č. 381 zo dňa 15. októbra 2008. Uvedený výbor Národnej rady Slovenskej republiky predloženú správu prerokoval a svojím uznesením túto správu zobral na vedomie. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2008 vziať na vedomie.

    Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 schválil správu vo výbore uznesením č. 381 zo dňa 21. októbra 2008. Určil poslanca Jozefa Ďuračku za spravodajcu výboru. Výbor ho poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko správu predniesol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Preruším rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme o 17.00 hodine.

    Ďalej nasleduje

    správa o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok 2008.

    Správu ste dostali ako tlač 785 a správu výborov máte ako tlač 785a.

    Opäť dávam slovo guvernérovi Národnej banky Slovenska Ivanovi Šramkovi, aby správu uviedol. Nech sa páči, pán guvernér.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám správu o stave a vývoji finančného trhu za I. polrok 2008 na základe povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona o dohľade nad finančným trhom.

    Nárast aktív v bankovom sektore o 4 % v roku 2008 v sebe skrýval pokračujúcu orientáciu na financovanie klientov. Silný domáci ekonomický rast spojený s vysokou spotrebou, investíciami a rastom na trhu nehnuteľností vytvoril podmienky pre výrazný dopyt najmä zo strany podnikového sektora a domácností. Predovšetkým úvery týmto dvom sektorom zaznamenali v I. polroku 2008 najväčšie nárasty v porovnaní s predošlými obdobiami, keď domácnosti vzrástli o 13 % a podniky vzrástli o 6 %.

    Popredné miesto v rámci pasív slovenského bankového sektora si v I. polroku naďalej udržiavali zdroje od klientov, keď ich podiel vykazoval klesajúcu tendenciu zo 65 na 62 %. S výnimkou zdrojov od podnikov a verejnej správy ostatné agregáty zaznamenali rastúci trend.

    Prvý polrok 2008 bol z pohľadu vytvoreného zisku v bankovom sektore pozitívnym obdobím. Čistý zisk bánk stúpol medziročne o 10 % na 10,4 mld. Sk. V I. polroku 2008 banky ťažili najmä zo silného rastu úrokových príjmov o 18 %. Počas I. polroku pokračoval trend postupného zvyšovania vlastných zdrojov v jednotlivých bankách bankového sektora prevažne z dôvodu nerozdeleného zisku z minulých rokov.

    Finančná kríza sa v I. polroku 2008 prejavila na výkonnosti aktív poisťovní vrátane aktív kryjúcich Unit-linked produkty. Rast technického poistného si udržal približne rovnaké tempo rastu ako v I. polroku 2007. Podľa očakávania väčšiu časť technického poistného, tesne nad 50 %, tvorilo poistné v životnom poistení vďaka pretrvávajúcemu vyššiemu medziročnému rastu v porovnaní s neživotným poistením.

    Objem majetku spravovaného v sektore kolektívneho investovania na Slovensku počas prvej polovice roka 2008 stagnoval, keď prílev nových investícií do tuzemských fondov bol kompenzovaný úbytkom majetku vo fondoch zahraničných správcovských spoločností, poklesol o 18 %.

    Atmosféra neistoty na finančných trhoch priala predovšetkým domácim peňažným fondom, ktoré zaznamenali výraznejší nárast aktív.

    V oblasti dôchodkového sporenia bolo obdobie I. polroku ovplyvnené otvorením 2. dôchodkového piliera, ktoré umožnilo vstup novým sporiteľom a výstup zúčastneným sporiteľom.

    V štruktúre podľa typov fondov dominovali v prípade 2. dôchodkového piliera naďalej rastové fondy, takmer 66 % z čistej hodnoty aktív, kým v prípade 3. dôchodkového piliera prírastkové fondy.

    Na zloženie investícií dôchodkových fondov mala vplyv hlavne pokračujúca finančná kríza, ktorá sa rozšírila aj na iné segmenty finančného trhu. A prejavila sa poklesom objemu akciovej zložky portfólií na 11 %, ako aj zmenou v štruktúre dlhopisovej zložky portfólií s tým, že viac investícii smerovalo do štátnych dlhopisov.

    Riziká vo finančnom sektore. Napriek len miernemu dopadu finančnej krízy na bankový sektor sa veľkosť podstupovaného rizika v bankách v prvom polroku 2008 zvýšila. Dôvodom bolo predovšetkým kreditné riziko domácností a podnikov.

    Nárast kreditného rizika voči domácnostiam súvisí s výrazným rastom poskytnutých úverov domácnostiam, ktoré vzrástli počas I. polroku 2008 o 13 %. Zhoršovali sa viaceré indikátory kreditného rizika v portfóliu úverov domácnostiam. Najmä vysoké ceny nehnuteľností zvyšovali priemernú výšku poskytnutého úveru, a tým aj stúpali mesačne úverové splátky, pričom pomer úverových splátok k disponibilným príjmom stúpol na úroveň 33 % v porovnaní s rokom 2006, keď predstavoval 30 %.

    Riziko bánk vo vzťahu k domácnostiam sa zvyšovalo najmä rastom objemu nových úverov.

    Stúplo kreditné riziko medzibankových pohľadávok najmä v súvislosti s prebiehajúcou svetovou finančnou krízou, výhľad kreditného rizika bankových skupín Európskej únie a USA v poslednom období je negatívny.

    Významnú časť portfólia úverov (43 %) právnickým osobám tvoria úvery kľúčovým klientom. To je 50 spoločností s najväčšou expozíciou voči domácemu bankovému sektoru. Tie tvoria úvery voči veľkým nadnárodným spoločnostiam, domácim štátnym podnikom a samospráve, domácim súkromným podnikom a domácim finančným spoločnostiam. Rizikovosť jednotlivých bánk je daná najmä podielom týchto skupín na celkovom portfóliu.

    Turbulencie na finančných trhoch zvýšili v prvom polroku najmä trhové riziká. Napriek poklesu bolo akciové riziko naďalej dominantným rizikom vo vybraných podielových fondoch, v príspevkových fondoch v 3. dôchodkovom pilieri a vyvážených a rastových fondoch v 2. dôchodkovom pilieri. Úrokové riziko bolo pomerne mierne a vyskytovalo sa najmä vo všetkých fondoch 2. piliera dôchodkového sporenia. V prvom polroku však mierne stúplo v dôsledku väčšej volatility domácich úrokových sadzieb a nárastu podielov.

    Vážení páni poslanci, dámy poslankyne, to je všetko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán guvernér.

    Prosím teraz spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca pána Michala Lukšu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania správy o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok 2008 (tlač 785).

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2008 č. 789 určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval správu o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok 2008, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 382 zo dňa 15. októbra 2008). Uvedený výbor Národnej rady Slovenskej republiky predloženú správu prerokoval a svojím uznesením túto správu zobral na vedomie. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok 2008 vziať na vedomie.

    Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 schválil správu výboru uznesením č. 397 zo dňa 21. októbra 2008. Určil ma za spravodajcu výboru a poveril ma 1. predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, 2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko správu predniesol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Taktiež konštatujem aj v tomto bode, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem guvernérovi Národnej banky za funkciu navrhovateľa v týchto dvoch bodoch, ktoré máme za sebou.

    A teraz sa vrátime k rokovaniu v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

    Je to tlač 783.

    Prosím poslanca Vladimíra Palka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Janu Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Nech sa páči, pán navrhovateľ aj pani spravodajkyňa.

    Dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie v rozprave písomne prihlásený poslanec Pavol Minárik, ktorému v tejto chvíli odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor v rozprave pre vaše vystúpenie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Skúsim ešte raz zopakovať tú poslednú polovicu vety odtiaľ, kde ma pani podpredsedníčka prerušila, aby to nadväzovalo. Takže, obvinený Igor Majtán svojím konaním sa snažil, aby boli zahladené stopy, aby svedkovia nespoznali mercedes patriaci SIS ako ten, ktorý parkoval v obci Svätý Jur a bol použitý na sledovanie Michala Kováča, a aby na základe týchto zistení nebolo vznesené obvinenie konkrétnym osobám z radov príslušníkov SIS. Jeho konanie je pre spoločnosť nebezpečné a určované je kritériami uvedenými v § 3 ods. 4 Trestného zákona, predovšetkým záujmom spoločnosti na účinnom boji s kriminalitou a snahou, aby poriadok vo verejných veciach nepoškodzovali iné závažné konania páchateľov, ktoré majú znaky súčinnosti.

    Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obvinených Ing. Ivana Lexu, JUDr. JUDr. Gejzu Valjenta, CSc., Mgr. Róberta Beňa, JUDr. Milana Lovicha, Petra Skruteka, Romana Kuciaka, Igora Kurtiša, Mgr. Michala Hrbáčka, Ing. Ľuboša Kosíka, Ing. Martina Lieskovského, Miroslava Šegitu a Jozefa Zoššáka je určovaný kritériami uvedenými v § 3 ods. 4 Trestného zákona. Je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol jednotlivými trestnými činmi dotknutý. Ide predovšetkým o nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, osobnej slobody a práva vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu tak, ako to zaručujú čl. 16, 17 a 20 ústavy a právo občana na slobodu pohybu a pobytu, pričom ho nemožno nútiť, aby opustil vlasť, resp. vyhostiť alebo vydať inému štátu (čl. 23 ods. 4 ústavy), pokiaľ ide o konanie príslušníkov SIS, tiež záujem spoločnosti na tom, aby verejní činitelia vykonávali svoju prácu v súlade so zákonom. Ich konanie je pre spoločnosť mimoriadne nebezpečné, pričom jeho stupeň je zvyšovaný predovšetkým tým, že sa ho dopustili príslušníci štátneho orgánu Slovenskej republiky, ktorí v rozpore so svojimi úlohami použili sily a prostriedky Slovenskej informačnej služby voči synovi vtedajšieho prezidenta a svojím konaním naplnili zákonné znaky viacerých kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov ako členovia organizovanej skupiny, pričom ich konanie vyvolalo medzinárodný ohlas a znížilo vážnosť Slovenskej republiky v európskom a svetovom meradle.

    Obvinený Ing. Ivan Lexa doteraz nebol súdne trestaný, z miesta bydliska nie sú na neho negatívne poznatky, podľa vyjadrenia Národnej rady Slovenskej republiky nebolo voči nemu vedené disciplinárne konanie podľa § 135 zákona č. 350/1996 Z. z. Obvinený JUDr. Gejza Valjent, CSc., doteraz nebol súdne trestaný, z miesta bydliska nie sú na neho negatívny poznatky. Obvinený Mgr. Róbert Beňo doteraz nebol súdne trestaný, z miesta bydliska nie sú na neho negatívne poznatky. Obvinený JUDr. Milan Lovich doteraz nebol súdne trestaný, z miesta bydliska nie sú na neho negatívne poznatky. Obvinený Peter Skrutek doteraz nebol súdne trestaný, z miesta bydliska nie sú na neho negatívne poznatky. Obvinený Roman Kuciak doteraz nebol súdne trestaný, z miesta bydliska nie sú na neho negatívne poznatky. Obvinený Igor Kurtiš doteraz nebol súdne trestaný, z miesta bydliska nie sú na neho negatívne poznatky. Obvinený Mgr. Michal Hrbáček doteraz nebol súdne trestaný, z miesta bydliska nie sú na neho negatívne poznatky. Obvinený Ing. Ľuboš Kosík doteraz nebol súdne trestaný, z miesta bydliska nie sú na neho negatívne poznatky. Obvinený Ing. Martin Lieskovský doteraz nebol súdne trestaný, z miesta bydliska nie sú na neho negatívne poznatky. Obvinený Miroslav Šegita doteraz nebol súdne trestaný, z miesta bydliska nie sú na neho negatívne poznatky. Obvinený Jozef Zoššák doteraz nebol súdne trestaný, z miesta bydliska nie sú na neho negatívne poznatky. Obvinený Igor Majtán doteraz nebol súdne trestaný, z miesta bydliska nie sú na neho negatívne poznatky.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto obžaloba podaná v súlade s ustanovením § 177 Trestného poriadku.

    Na hlavnom pojednávaní navrhujem 1. podľa § 305 Trestného poriadku vykonať voči obžalovanému Ing. Ivanovi Lexovi konanie proti ušlému podľa § 302 ods. 1 Trestného poriadku a nasledujúce, 2. vypočuť zástupcu za poškodenú organizáciu JUDr. Ondreja Rišu, č. 1. 433 – 435, zv. IV/4, 3. vypočuť poškodeného Ing. Michala Kováča, č. 1. 347 – 357, zv. III/1, 4. vypočuť utajeného svedka č. 1001, č. 1. 2 – 13, zv. III/1, utajeného svedka č. 1002, č. 1. 20 – 25, zv. III/1, utajeného svedka č. 1003, č. 1. 32 – 35, zv. III/1, utajeného svedka č. 1006, č. 1. 418 – 421, zv. III/1, utajeného svedka č. 5, č. 1. 43 – 45, zv. III/1, utajeného svedka č. 1, č. 1. 360 – 368, zv. II spisu č. Vp 143/95, 5. vypočuť svedkov Stanislava Manu, č. 1. 46 – 78, zv. III/1, Mgr. Júliusa Ivana, č. 1. 84 – 99, zv. III/1, Pavla Jesného, č. 1. 100 – 107, zv. III/2, Dušana Rakúsa, č. 1. 108 – 129, zv. III/2, Róberta Štiglica, č. 1. 132 – 136, zv. III/2, Jána Molnára, č. 1. 137 – 141, zv. III/2, Renátu Ilavskú, č. 1. 142 – 145, zv. III/2, Mariána Mádera, č. 1. 146 – 148, zv. III/2, Štefana Bóriho, č. 1. 149 – 151, zv. III/2, Vladimíra Janetu, č. 1. 152 – 154, zv. III/2, Ing. Mariána Tináka, č. 1. 155 – 157, zv. III/2, Oľgu Nemcovú, č. 1. 163 –168, zv. III/2, Annu Kontošovú, č. 1. 173 – 176, zv. III/2, Petra Prvoniča, č. 1. 177 – 181, zv. III/2, Miroslava Kriaka, č. 1. 187 – 192, zv. III/2, Ondreja Slovinského, č. 1. 193 – 196, zv. III/2, Martina Kimličku, č. 1. 197 – 200, zv. III/2, Miroslava Milošoviča, č. 1. 204 – 207, zv. III/3, Jána Székelyho, č. 1. 208 – 213, zv. III/3, Rastislava Náhlika, č. 1. 214 – 217, zv. III/3, Rastislava Hudeca, č. 1. 218 – 223, zv. III/3, Alenu Marošovú, č. 1. 214 – 241, zv. III/3, Františka Hádera, č. 1. 242 – 249, zv. III/3, Ondreja Muzslaya, č. 1. 301 – 313, zv. III/4, Gabrielu Paulenovú, č. 1. 318 – 321, zv. III/4, Boženu Matejovičovú, č. 1. 340 – 344, zv. III/4, Mariána Schaubmára, č. 1. 345 – 348, zv. III/4, Jozefa Maslena, č. 1. 349 – 353, zv. III/4, Ladislava Silla, č. 1. 354 – 359, zv. III/4

  • Hlas v sále.

  • , je to veľká obžaloba, pani Tóthová, Eriku Kardiakovú, č. 1. 370 – 373, zv. III/4, Tomáša Kállaya, č. 1. 393 – 400, zv. III/4, Jána Póňu, č. 1. 401 – 405, zv. III/4, Miroslava Bardoňa, č. 1. 411 – 414, zv. III/4, Jána Welnitza, č. 1. 415 – 417, zv. III/4, Ivana Karasa, č. 1. 427 – 429, zv. III/5, Františka Michňáka, č. 1. 433 – 436, zv. III/5, JUDr. Františka Maleca, č. 1. 437 – 439, zv. III/5, Ing. Petra Kuruca, č. 1. 48 – 50, zv. IV/1, Ing. Vlastislava Gejduša, č. 1. 61 – 64, zv. IV/1, Danielu Szelepcsényiovú, č. 1. 65 – 68, zv. IV/1, Ľudmilu Čermákovú, č. 1. 69 – 71, zv. IV/1, Františka Hulenu, č. 1. 72 – 76, zv. IV/1, Jozefa Macharíka, č. 1. 79 – 81, zv. IV/1, Romana Nemca, č. 1. 136 – 139, zv. IV/1, Miroslava Sameka, č. 1. 147 – 149, zv. IV/1, JUDr. Ivana Michalíka, č. 1. 162 – 167, zv. IV/2, JUDr. Jána Schvarca, č. 1. 170 – 174, zv. IV/2, Petra Pokrivčáka, č. 1. 205 – 209, zv. IV/3, Petra Kuzmu, č. 1. 236 – 239, zv. IV/3, Máriu Siarskú, č. 1. 240 – 243, zv. IV/3, Petra Siarského, č. 1. 244 – 247, zv. IV/3, Petra Ložana, č. 1. 248 – 251, zv. IV/3, Máriu Slezákovú, č. 1. 255 – 258, zv. IV/3, Róberta Križana, č. 1. 259 – 262, zv. IV/3, JUDr. Jána Havláta, č. 1. 286 – 291, zv. IV/3, pplk. Ing. Jána Strašiftáka, č. 1. 292 – 295, zv. IV/3, Juraja Motolíka, č. 1. 296 – 299, zv. IV/3, Moniku Kováčovú, č. 1. 308 – 319, zv. IV/4, JUDr. Petra Filipa, č. 1. 339 – 342, zv. IV/4, MUDr. Stanislava Haninca, č. 1. 343 – 346, zv. IV/4, Ing. Michala Kováča, CSc., č. 1. 358 – 374, zv. IV/4, JUDr. Antona Maňáka, č. 1. 397 – 403, zv. IV/4, Ing. Petra Habartu, č. 1. 381 – 387, zv. IV/4, Mgr. Petra Tótha, č. 1. 388 – 396, zv. IV/4, Andreja Hryca, č. 1. 404 – 405, zv. IV/4, Ondreja Muzslaya, č. 1. 417 – 421, zv. IV/4, Ing. Viliama Gaplovského, č. 1. 430 – 432, zv. IV/4, JUDr. Tibora Lukáča, č. 1. 436 – 439, zv. IV/4, Ľubicu Lesnú, č. 1. 439 – 452, zv. IV/4, Annu Laskovskú, č. 1. 183 – 188, zv. IV/2, 6. oboznámiť sa so správou o listinných dôkazoch súvisiacich so zavlečením Michala Kováča, č. I. 1 – 3, zv. VII/1, so správou o osobnom motorovom vozidle Seat Toledo, č. I. 6 – 102, zv. VII/1, správou k autobusu, k Mazde 626, č. I. 114 – 131, zv. VII/2, správou k Romanovi Kuciakovi, č. I. 140 – 147, zv. VII/2, výpisom z interného predpisu, č. I. 151 – 167, zv. VII/2, internými predpismi, č. I. 167 – 230, zv. VII/3, správou zo SIS o štátnych poznávacích značkách, č. I. 246 – 271, zv. VII/3, listinnými materiálmi k vozidlu Seat Toledo, č. I. 15 – 41, zv. IX/1, odborným vyjadrením z fonoskopie, č. I. 64 – 66, zv. IX/1, znaleckým posudkom z fonoskopie, č. I. 69 – 74, zv. IX/1, znaleckým posudkom znalca z odboru cestnej dopravy, č. I. 111 – 119, zv. IX/2, oznámením o typovom rade vozidla Mercedes-Benz, č. I. 173, zv. IX/2, prepisom magnetofónového záznamu rozhovoru JUDr. Šáteka s JUDr. Svěchotom, č. I. 212 – 231, zv. IX/3, rozhovorom Ľuby Lesnej s Jaroslavom Svěchotom, č. I. 232 – 236, zv. IX/3, úradným záznamom z hraničného priechodu Petržalka, č. I. 357 – 362, zv. IX/3, účtom za opravu vozidla poškodeného Ing. Kováča, č. I. 363 – 366, zv. IX/3, správou k prehradeniu štátnej cesty č. II/502 pri obci Svätý Jur, č. I. 370 – 378, zv. IX/3, programom 36. zasadnutia vlády Slovenskej republiky dňa 31. 8. 1995 a 5. 9. 1995, č. I. 400 – 424, zv. IX/4, výpisom hovorov spoločnosti Eurotel, č. I. 427 – 1083, zv. IX/4 až IX/10, záznamom z operatívnej previerky, č. I. 1084, zv. IX/10, vyhodnotením telefónnych staníc, č. I. 1091 – 1137, zv. IX/10, 7. oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom Krajského súdu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave č. Vp 143/95, zv. I – IV, 8. oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, č. Vp 1/30 – 95, zv. 1 – 15.

    Pod to sa podpísal prokurátor krajskej prokuratúry JUDr. Michal Serbin.

    Vážené dámy a páni, vzhľadom na to, že pani spravodajkyňa využijúc svoje oprávnenia navrhla, aby sa ďalej nepokračovalo a aby sa využil § 73 ods. 3 písm. b) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, dávam procedurálny návrh, aby sa, naopak, využilo písmeno c) daného paragrafu a daného odseku rokovacieho poriadku, teda že prerokujeme návrh v druhom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec František Mikloško, Martin Pado, Katarína Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Mikloško. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, v náväznosti na to, čo povedal pán poslanec Minárik najmä v úvode, keď sa zamýšľal a polemizoval s tým, čo hovorila pani poslankyňa Tóthová o nemožnosti revidovať amnestie, o nemožnosti prijať zákon, o právnej nemožnosti prijať ústavný zákon na to, aby sme zrušili nemravné amnestie, by som chcel povedať jeden príklad. Predstavme si, že v nejakej krajine sa riadne nejaká politická strana dostane k moci po voľbách, má obrovskú väčšinu, získa takú moc, že môže ovládnuť všetky mocenské posty, voľba je napr. prezidenta v parlamente, čiže môže si zvoliť aj prezidenta, a teraz začne robiť proste zločiny, začne naháňať ľudí, začne vraždiť ľudí, začne vyčíňať, plieniť a na záver tohto všetkého, keď si vyčistí krajinu od nepriateľov a keď do najbližších generácií vystraší všetkých, ktorí by chceli nejakým spôsobom sa voči nej postaviť, si dá amnestiu. No tak by som chcel vidieť toho renomovaného amerického právnika, ešte raz keby som mohol počuť jeho meno, ktorý hovorí, že z právneho hľadiska zrušiť takéto amnestie je nemravné. By som rád prosil u toho renomovaného právnika amerického uviesť, či náhodou nie je to tajný člen HZDS, ako boli tajní členovia Komunistickej strany v Spojených štátoch. Dámy a páni, ten príklad vôbec nie je fiktívny, v Nemecku vyhral Hitler voľby naprosto demokraticky, naprosto demokraticky. Áno, nestihol si dať amnestiu, pretože mu potom už rozvalcovali Nemecko našťastie Spojenci. Ale norimberský súd, ktorý dnes nikto nespochybňuje, všetko zrušil. A nepovedal, všetci keď sa vyhovárali, že išli podľa zákonov, ktoré boli platné, nie, človek má svedomie, aby nepáchal veľké zločiny. Samozrejme, toto nie je porovnateľné s tým, čo sa tu stalo, no napriek tomu, že...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec, dve minúty vám vypršali.

    Ďalej sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Martin Pado. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa chcem poďakovať všetkým predkladateľom, ktorí vystúpili a prečítali obžalovací spis, napriek tomu, že mnohí občania našej krajiny sa pýtajú, prečo treba čítať niečo také po trinástich rokoch. Ja sa pýtam všetkých, čo sme to za spoločnosť, keď nechápeme prečo treba čítať takéto veci. Táto spoločnosť sa za poslednú dobu uberá smerom k absolútnej vulgarizácii. Znižuje sa prach citlivosti na protispoločenské konanie. Pokrytectvo a klamstvo sa stávajú najvyššou čnosťou. Tak tvrdím, že treba čítať takéto veci. Treba čítať informácie o tom, ako sa páchal štátny terorizmus a ako by to pokračovalo, ak by to takto išlo ďalej, kde by sa to zastavilo. Mne z toho, čo tu bolo čítané, išiel mráz po chrbte. A to je len jeden prípad. Čo všetko sa ešte dialo, o čom nevieme? A tak aj keď mnohí si myslia, že stačilo, ja som presvedčený, že nestačilo a že nikdy nebude dosť informácií o tom, že štátne orgány, štát páchal proti vlastnému občanovi čin štátneho terorizmu. A aj táto vláda má svoju kauzu, má svoj prípad Hedvigy Malinovej. Aj dnes sú občania tejto krajiny sledovaní v politických záujmoch. Sú sledovaní opoziční poslanci a nepohodlní ľudia. Sú zvláštne situácie odchodov poslancov z poslaneckých klubov a záhadných návštev a telefonátov z utajených čísel niekoľkonásobne prevyšujúcich bežnú komunikáciu. Preto treba na takéto praktiky zneužívania moci poukazovať, a na alarmujúci stav. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Poslednou, ktorá sa prihlásila s faktickou poznámkou, je pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Nadviažem na začiatok vystúpenia pána poslanca, ktorý vystúpil v rozprave a spomínal ústavu aj prelamovanie ústavy. Odporúčam, a budem mať aj otázku, prečítať si článok Františka Šebeja v Týždni č. 39 o ústavnom delíriu. Pýtam sa predkladateľov, tento František Šebej, to je váš koaličný partner na voľbu prezidenta, tento váš koaličný partner jednoznačne odsudzuje prelamovanie ústavy vrátane teda prelamovania amnestie ústavy ako delírium ústavnosti. Treba si prečítať jeho názory, ako to bolo v Nemecku, ako došlo k prelamovaniu ústavy, až to viedlo k diktatúre a fašizmu. Takže ja sa pýtam, ako je to možné, že váš koaličný partner na prezidenta takto tvrdo odsudzuje postupy vrátane teda postupu, aký máte vy.

    Taktiež súhlasím s tým, že moc nemožno zneužívať, že moc nemožno, bolo to tu pred chvíľou aj spomínané, využívať na činnosť, ktorá je nemorálna ap., neprijateľná v právnom štáte. Ale potom sa pýtam, kde sú žaloby na vraždu Duckého, keď máme také veľké svedomie, kedy bude vyriešený problém vraždy Duckého, prečo sa táto...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Minárik chce reagovať na vystupujúcich s faktickou poznámkou.

  • Ruch v sále.

  • Skôr sa skúste prihlásiť, pán kolega. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, zodpovednosť v tomto parlamente nesieme ja a vy, určite nie František Šebej. A keď budem písať do Týždňa, určite budem trošku v inom postavení, ako keď som poslanec a túto zodpovednosť, ktorú mi zverili zverením mandátu občania, budem musieť niesť.

    Podľa môjho názoru ústavu nie je možné prelomiť ústavným zákonom. Ústavným zákonom je možné len modifikovať ústavný poriadok tejto republiky. A preto, a vtedy písal František Šebej o inom zákone, písal o preukazovaní pôvodu majetku, možno meniť ústavnými zákonmi ústavný poriadok.

    Na pána Duckého, pani kolegyňa, sa choďte opýtať ministra vnútra tejto vlády, ministra spravodlivosti tejto vlády, a nie mňa.

  • Konštatujem, že sme skončili.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán kolega, poprosím, mali ste priestor vo faktickej a ešte vám nevypršal čas.

    Skončili v rozprave všetci, ktorí sa prihlásili písomne. Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec František Mikloško, pán poslanec Pavol Minárik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani spravodajkyňa, pán navrhovateľ, v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia bol jednou z kľúčových postáv Komunistickej strany Rudolf Slánský. Hneď po februári 1948 sa stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany Česko-Slovenska. On bol jeden z tých, ktorý spustil celú mašinériu hrozných politických procesov, hrozných hrdelných trestov, ktoré sa potom diali na občanoch Česko-slovenskej republiky, toho štátu. Jedného dňa išiel pán generálny tajomník Komunistickej strany Česko-Slovenska na večeru, myslím, vtedy s predsedom vlády Antonínom Zápotockým. Vracal sa od Antonína Zápotockého domov, prišiel pokojne domov, svojím tatraplánom a o nejaký čas zazvonil uňho niekto razantným zvonením. Pán generálny tajomník otvoril dvere a pred dverami jeho bytu stála Štátna bezpečnosť. Štátna bezpečnosť ho zatkla, Štátna bezpečnosť ho vyše roka vyšetrovala metódami, o ktorých nemáme ani predstavu, Štátna bezpečnosť ho zlomila, bohužiaľ, teda to sa nedalo ľudsky vydržať, tak, že potom hovoril, čítal predpísaný scenár, a Štátna bezpečnosť ho vydala, aby bol popravený, čo sa aj udialo.

    Jedným z kľúčových slovenských politikov komunistického obdobia bol Vladimír Clementis, ktorý mal takú dôveru, teda Komunistickej strany, že v roku 1949 bol menovaný do tzv. cirkevnej šestky. Táto cirkevná šestka bola mozgový trust všetkých proticirkevných pohybov a všetkého politického diania v najbližších rokoch. Všetko, čo sa potom dialo v katolíckej, evanjelickej a ostatných cirkvách, sa dialo s vedomím a na podnet tejto cirkevnej šestky, ktorej členom bol aj Vladimír Clementis. V roku 1951 ešte Vladimír Clementis mal takú dôveru, že navštívil New York ako minister zahraničných vecí, po samovražednej smrti alebo teda po smrti Jána Masaryka, ministra zahraničia. Navštívil OSN, kde mal vystúpenie. Vrátil sa naspäť. Dokonca Gottwald, aby ukázal svoju veľkorysosť, poslal za ním aj jeho manželku do New Yorku, aby vedel, že keď chce, môže tam zostať. Vladimír Clementis sa vrátil a takisto jedného večera zakrátko uňho niekto razantne zazvonil. Bola to Štátna bezpečnosť, ktorá ho zaistila a ktorá ho dva roky mučila. Vladimír Clementis bol o rok viac vo vyšetrovacej väzbe ako Rudolf Slánský. A takisto v procese s tzv. sionistami skončil ako jediný človek, ktorý nebol židovského pôvodu a zomrel povrazom.

    Tento osud stretol Gustáva Husáka a Ladislava Novomeského, prominentných komunistov v štyridsiatych rokoch, v povstaní a celého ďalšieho vývoja. Boli to oni, ktorí rozbiehali a ukotvovali komunizmus na Slovensko, pretože na Slovensku až takú silnú pozíciu komunizmus nemal. Boli to oni, ktorí na jednej strane rozmýšľali národne a na druhej strane, pokiaľ išlo o moc Komunistickej strany, nemali najmenší problém sa spojiť s Prahou tak, aby komunistickú moc v celom Česko-Slovensku získala Komunistická strana. Pri dverách týchto ľudí takisto jedného dňa zazvonila Štátna bezpečnosť a zobrala aj Gustáva Husáka, zobrala aj Ladislava Novomeského. A stačí si prečítať svedectvá Gustáva Husáka, aké neľudské, ponižujúce boli vyšetrovania Štátnej bezpečnosti, tajnej služby, po ktorých človek sa mal a musel priznať. A treba na česť Gustáva Husáka povedať, a to mi hovorili aj politickí väzni, že patril snáď k jedným z mála, na jednej ruke sa dalo spočítať ľudí, ktorí nakoniec nepodpísali to, čo od nich chceli scenáre Štátnej bezpečnosti, a sa nezlomil, bol tak tvrdým človekom. Takto dopadli ďalší komunisti, ktorí pripravovali celý tento nástup.

    Prečo spomínam práve týchto ľudí a nespomínam všetky desaťtisíce politických väzňov. Bolo ich viac ako 80 000, prečítajte si ich zoznam v knihe na CD-čku Zločiny komunizmu na Slovensku, len na Slovensku viac ako 80 000. Spomínam to trošku v tejto chvíli možno aj netradične a, podotýkam, neporovnateľne, ale predsa. V roku 1991 došlo k prvej zrážke VPN medzi nami a Vladimírom Mečiarom. Pri všetkej skromnosti chcem povedať, že som bol na čele parlamentu a na čele Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktoré ho odvolávalo a ktoré nakoniec celý tento proces odvolávania nieslo politicky na svojich pleciach. A do dnešného dňa som na to hrdý a dúfam, že zostanem na to hrdý. Michal Kováč bol vtedy veľký prívrženec Vladimíra Mečiara a HZDS. Michala Kováča a Rudolfa Filkusa sme neodvolali z vlády, oni sami potom podali demisiu. Išli zo solidarity s Vladimírom Mečiarom. A Michal Kováč bol ten, ktorý mňa osobne vtedy napadol ako predsedu parlamentu, že preto útočím voči Vladimírovi Mečiarovi, pretože mu závidím jeho schopnosti. Nuž o jeho schopnostiach sa potom neskôr dozvedal z vlastnej praxe. A chcem ešte povedať, že Michal Kováč aj so svojím synom, ktorého potom stretol tento osud, aspoň také som mal informácie, boli vo volebnom štábe a mali ekonomické záležitosti na starosti vo voľbách, teraz neviem, či v roku 1992 alebo v roku 1994. V každom prípade mali takú silnú dôveru HZDS, že boli vo volebnom štábe. Michala Kováča nestretol taký trest, aký stretol Slánského ap. A, samozrejme, nechcem tieto veci porovnávať, ale proste došlo k veľkej zrážke. A on ako ten, ktorý verne podporoval Vladimíra Mečiara, odrazu sa ocitol v jeho nemilosti a odniesol to jeho syn.

    Tak ako nikdy neprestanem odsudzovať zločin voči Slánskému, Clementisovi, Husákovi a Novomeskému a, samozrejme, mnohým ďalším, nikdy neprestanem proste bojovať proti zločinu, ktorý sa udial Michalovi Kováčovi ako prezidentovi a jeho synovi ako synovi prezidenta tým, že ho teroristickým spôsobom uniesli a že ho mohli obrať o život. Nikto nevie, ako by sa vyvinula situácia, kde s tým revolverom naňho v tom aute mierili, keby Michal Kováč mladší vytiahol revolver a išiel sa brániť. Nikto nevie, kto by vystrelil prvý. Nikto nevie, čo sa mohlo stať, keby nejakým spôsobom predávkovali alkohol, ktorý doňho nasilu a pod nátlakom, bitím a tými elektrošokmi vliali, či nemohlo dôjsť k náhode, takže by bol zahynul. Čiže aj tu išlo o život. A to treba zdôvodniť všetkým tým, ktorí sa dneska stále ešte usmievajú nad tým, čo sa udialo. A z toho dôvodu sa treba k tomu vrátiť, pretože moc tajnej služby nemožno zneužívať.

    Dámy a páni, v rokoch 1989 a 1990 som patril ku garnitúre tých politikov, ktorí boli zástancami hrubej čiary. Tá hrubá čiara sa týkala amnestie veľkej, ktorú dal prezident Václav Havel a ktorá sa týkala mnohých a mnohých, nielen politických, lebo vtedy už nebolo veľa politických väzňov, možno žiadni takíto neboli, iba možno Ivan Polanský, väzňov, ktorí vtedy boli vo väzení, ale všetkých, ktorí nejakým spôsobom aj zo zúfalstva z toho režimu o nepriedušnosti bojovali s režimom, dostali amnestiu. Bolo to akési vykročenie, skúsme začať od znovu, skúsme začať po tých hrozných 40 rokoch budovať nejaký iný život. V tejto línii spolu s Jánom Čarnogurským sme požiadali o milosť prezidenta Václava Havla, keď bolo začaté trestné oznámenie a trestné stíhanie voči nadporučíkovi Štátnej bezpečnosti za to, že nás protiprávne držal v cele predbežného zadržania. Jednak sme chceli ísť v línii, že začneme odznovu, a jednak sme si mysleli, že je smiešne, aby jeden nadporučík Štátnej bezpečnosti išiel do väzenia a ostatní všetci pohlavári, ktorí to riadili, sedeli vo svojich vilách, tu neďaleko a usmievali sa na nás ako my nejakým spôsobom vybavujeme si účty s tým veľkým komunistickým režimom.

    Dámy a páni, ale toho bolo dosť. A treba stále a stále sa pýtať pána Vladimíra Mečiara na to, čo povedal Svěchota, nebohý Svěchota, v interview pre Plus 7 dní. Tam ho nikto nenútil, že celý ten proces únosu riadil on. A tu sa treba znovu opýtať, prečo dával správu o tom, ako podrobne prebieha únos, Ivan Lexa práve pánovi Karolovi Martinkovi, ako to bolo povedané v tejto správe. A treba sa opýtať, o čom sa rozprávali vtedy na tej vláde, keď Vladimír Mečiar odrazu prerušil rokovanie vlády, v čase únosu, a pol hodinu sedel s Ivanom Lexom. Treba povedať, že dosť, proste ak niekto takýmto brutálnym spôsobom rok a pol potom, čo sa dostal k moci, potom začal proste veci, ktoré nemajú obdoby. Ja sa pamätám, ako sme boli vtedy vo Washingtone, ako sa nás tam pýtali tí senátori a kongresmani, čo to je za krajinu, že tajná služba unesie prezidentovho syna, čo to je za krajinu, ktorá chce ísť do EÚ a chce patriť do demokratickej sféry, kde má byť NATO. No proste dosť, ak teda HZDS, ak nejakým spôsobom teda Vladimír Mečiar na tomto participoval, no tak sa musia nejako postaviť tvárou v tvár tejto skutočnosti.

    Pán Mečiar sa tu nazýva a sám seba nazýva zakladateľom štátu. Prosím, nech sa páči, môže si tento titul dať, ale aj s jeho prívlastkami, ktoré chceme tu mať ozrejmené. Chceme vedieť, na akých základoch sa začal budovať tento štát, v duchu toho masarykovského, že štát stojí na tých ideách, na ktorých sa začal rozvíjať. Chceme vedieť, na akých ideách to bolo, či to nebola brutalita, terorizmus, na ktorých sa mal začal budovať tento štát, a preto tento zápas je tu stále a stále aktuálny, preto nie sú to nejaké povinné tance, ktoré my tu chceme už, nedajbože, z nejakých straníckych dôvodov, pretože nám ide o charakter tohto štátu, pretože nám ide o to, o každom takomto teroristickom, teda prepáčte za výraz, svinstve, ktoré sa tu deje, keď sa zneužíva moc tajná. Veď sme videli, akým spôsobom tí ľudia používali pásky bezpečnosť, akým spôsobom sa pohybovali na hranici. Úplne bez akéhokoľvek splnomocnenia zneužívali postavenie tajnej služby, aby si každý myslel, že všetko majú povolené. Nič nebolo povolené, ani sledovanie, ani odpočúvanie, nič. Všetko robili, zneužívali tajnú službu.

    Ak táto krajina má ísť ďalej ako normálna krajina, ak táto krajina nemá znovu upadnúť do tohto, tak si všetci príslušníci Slovenskej informačnej služby, všetci predstavitelia Slovenskej informačnej služby, ale aj vlády a jej premiéri musia uvedomiť, že tu budú vždy sily, ktoré na to ukážu, a že nikdy nedopustíme, aby takýmto spôsobom sa brutálne v jednom demokratickom štáte potom, čo celý tento systém obludný, zločinecký, komunistický tu padol, niekto ešte odvažoval tu zneužívať moc voči obyčajným ľuďom. A to nie sú ešte všetky veci, ešte sa dostaneme aj k veciam, ktoré sa udiali potom, resp. ktoré sa udiali v tom období.

    Dámy a páni, svojím hlasovaním sa pridáte na jednu stranu barikády. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikloška sa neprihlásil nikto.

    Posledným prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Skúšali sme to s každým parlamentom a dávame túto šancu, pani kolegyňa, aj vám, pretože my sme naozaj zvedaví, že kto tento problém chce riešiť.

    Dámy a páni, stojíme pred problémom, ktorý by vonkajší, ale hlavne povrchný pozorovateľ mohol nazvať súperením právneho purizmu a právneho nihilizmu Čo sa za týmto problémom ale v skutočnosti skrýva, aké sú vnútorné motivácie jednotlivých aktérov? Protistrana nás tlačí do pozície ľudí, ktorí s krvavými očami siahajú na základné práva chudáka Ivana Lexu. Čo teda my vlastne krvežízniví antimečiarovci, antilexovci chceme? No chceme riadny proces, proces pred štandardným súdom riadne zdokumentovaného vyšetreného zločinu, kde už bola aj pripravená obžaloba, zločinu, ktorý sa skutočne stal, žiaľ, len fingovaného sebaúnosu, nežiadame žiadne mimosúdne postupy ani špeciálne tribunály, ani vyšetrovacie výbory tohto parlamentu. A nežiadali sme to ani vtedy, keď mali sme v tomto parlamente väčšinu. Chceme riadny súd. Chceme riadny súd s vysokou dôverou v spravodlivosť. Napriek tomu, že vieme, aké sú problémy v našej justícii, napriek tomu, že vieme, že medzi sudcami sú aj takí sudcovia, ako je súčasný minister spravodlivosti, ktorý len dočasne odišiel a stále zdôrazňuje, že je stále sudcom, napriek tomu nechceme nič iné, len aby títo ľudia stáli pred takýmito súdmi. Chceme priechod spravodlivosti, ktorému nebudú brániť amnestie, právne kľučkovanie a právnici a hlavne plané reči.

    Tento problém spôsobili právnici na čele s právnikom Mečiarom. A chceme len to, čo tento právnik Mečiar už raz urobil, opravu jeho amnestie. On svoju prvú amnestiu opravil. Chceme revíziu jeho nemravnej amnestie a nechceme nič, čo by tu už predtým nebolo. Chceme to, čo sa na tomto svete deje často, ba skoro pravidelne, možno nie práve v takejto forme zrušenia amnestií, ale to, čo sa deje vždy, keď nemravná vláda prekročí určitý rámec a musí byť vymenená. A v tejto chvíli ma už nezaujímajú názory právnikov a ich kľučky, najmä nie tých právnikov, ktorí v čase, keď tú amnestiu udeľoval, a boli to ľudia, ktorí sa s ním mohli kontaktovať, ho neupozornili na to, že je to nezrušiteľný akt a že je to obrovský mravný problém. Títo právnici ma v tejto chvíli už nezaujímajú ako právnici a zaujímajú ma už len ako ľudia, ktorí túto vec budú posudzovať ako súlad spravodlivosti.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, pán poslanec, veríme tomu. Keby sme neverili tomu, že je možné dosiahnuť spravodlivosť, tak tu nie sme. Ja osobne keby som si nemyslel, že je možné dosahovať svet, v ktorom je možné dosahovať spravodlivosť, nikdy by som nevykonával funkciu poslanca, tak ako by som ju nikdy nebol vykonával pred 20 až 65 rokmi. To bol odkaz pre pána Cabaja.

    Dámy a páni, ide o to, že keď sa zmení paradigma vládnutia, vždy sa revidujú činy predchádzajúcich vládcov. A tá nová vláda ich niekedy benevoltnejšie, niekedy prísnejšie posudzuje. V každej revolúcii, ale aj pri normálnych výmenách vlády sa toto deje. A keď ten rozpor medzi tým, čo si tá nová vláda, nová moc predstavuje, že je spravodlivé, a tým, čo napáchali tí predchádzajúci, je neznesiteľný, tak sa zvyčajne aj koná. Toto našlo už aj odraz v právnej teórii. Našlo sa teoretické zdôvodnenie ústami nemeckého právneho teoretika pána Radbrucha. Ale tak ako mnohé geniálne veci vyslovené a vysvetlené teoretikmi to odráža len normálnu, bežnú prax, ktorá musí odrážať prirodzené právo, pretože ináč by tu ľudstvo nemohlo existovať. On hovoril o neznesiteľnom rozpore medzi normatívnym právom a spravodlivosťou. A táto vôľa sa zhmotňuje v tom, keď ľudia odstraňujú vlády, ktoré povýšia samy seba nad akékoľvek právo, nad akúkoľvek spravodlivosť. A udialo sa to v dejinách ľudstva nespočetnekrát. Áno, nám ľuďom zmluvy, teda ľuďom odchovaným na judaisticko-kresťanskej tradícii a rímskom práve je jasné, že normatívne právo má obrovský význam. A ak má význam, má aj cenu. A touto cenou je, že niekedy musíme nejakú nespravodlivosť prehliadnuť. Kde sú tie hranice, čo prehliadnuť a čo nie? Snáď každému je jasné, že nebudeme obetúvať naše právo v nezmyselnej túžbe za každú cenu potrestať korunového vreckára, rovnako ako je každému jasné, že norimberské procesy museli byť, pretože do neba volajúci hriech vraždy 6 mil. ľudí sa nedal nepotrestať. Medzi týmito dvoma bodmi je nekonečne mnoho príkladov. V tomto prípade nám už ale nepomôže žiaden teoretik. A každý jednotlivý prípad musí niekto skúmať. V demokratickej spoločnosti asi na to nie je lepší orgán ako parlament. Kde je tá hranica? Kde je to už neznesiteľný rozpor? Mimochodom, pán Radbruch si uvedomil, že niekde tá hranica je, práve keď spoznal hrôzy nacizmu. Mimochodom, pre poslancov Smeru – sociálnej demokracie Radbruch bol sociálny demokrat, teda vyvražďovanie Židov určite, korunový zlodej asi nie. Dámy, pokiaľ budeme mať možnosť, budem sa v tomto parlamente vždy poslancov pýtať, kde je vaša hranica, kde je tá správna hranica, kedy už musíme prestať napriek tomu, že sa niekto zaštítil právom alebo štátnou mocou. Budem trápiť vaše svedomie. Niektorí pripomínajú, že aj amnestia prezidenta Kováča svojmu synovi bola nemravná. Prosím, skúste vyskúšať moje svedomie na Kováčovej amnestii, ale každý kto túto otázku položí, už zodpovedal na moju otázku, lebo ak sa mu zdá Kováčova amnestia nemravná, je úplne jasné, že Mečiarovu nie je možné považovať za inú. Moja hranica je pri zločine štátneho funkcionára vykonaná s pomocou štátnej moci, ktorá sa snaží zaštítiť štátnou mocou tak, aby bola nepostihnuteľná.

    Dámy a páni, aj tým hlasovaním, ktoré bude nasledovať o 17.00 hodine, zadefinujete svoju hranicu. Pamätajte, že keď zadefinujeme túto hranicu zle, tak so Slovenskom to dopadnúť dobre nemôže, pretože aj Mečiar, Lexa, Lexova SIS si dovolili to, čo si dovolili, možno práve preto, že zločiny komunizmu po roku 1989 neboli náležite potrestané. Boli tým jednoducho povzbudení a mysleli si, že predstaviteľom štátnej moci sa môže všetko prepiecť. Neboli potrestaní tí, čo strieľali na hraniciach, neboli potrestané na Slovensku ani iné zločiny. Pánboh zaplať, že aspoň prokurátorka Milady Horákovej v Čechách nejako trestaná je.

    Dámy a páni, ak nebudeme schopní potrestať predstaviteľov štátnej moci, tak možno nie tak brutálne, ako to urobila Lexova SIS s Michalom Kováčom ml., ale menej brutálne, v krádežiach, v klientelizme, nepotizme a v iných odporných praktikách sa bude pokračovať. Nerobme tú istú chybu, ako sme urobili po roku 1989. Dámy a páni, ja ju nehodlám urobiť, a preto pokiaľ budem mať možnosť, budem vás zrušením amnestií trápiť a vôbec mi nebude vadiť, keď ma niekto bude zatláčať k právnym puristom. V tomto si kľudne ten právny nihilizmus dovolím obhájiť. Ďakujem pekne.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Minárika má pán poslanec Lipšic. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ja by som chcel zareagovať nie len na pána poslanca Minárika, ale najmä na jeho predrečníka, na pána poslanca Mikloška, ktorý, si myslím,...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Musíte reagovať na predrečníka, pán poslanec.

  • Ja viem, pani podpredsedníčka, budem pokračovať. Myslím si, že nám tu zrekapituloval veľmi kvalifikovane to, čo sa vlastne udialo a o čom budeme rozhodovať. Mnohí z nás veria v Božiu spravodlivosť, ale máme povinnosť sa snažiť spravodlivosť napĺňať, aj keď nedokonalým spôsobom, aj tu v našej prítomnosti. Môžeme si myslieť už o minulosti čokoľvek, ale mali by sme urobiť krok, ktorý umožní priechod spravodlivosti, nebude rozhodovať o vine alebo nevine, umožní priechod spravodlivosti, zruší tu prekážku, ktorá tu dnes existuje. Amnestiu nevinný človek nepotrebuje, na čo by mu bola, keď nič nespáchal, amnestiu potrebujú len tí, ktorí sa boja, boja sa toho, že raz budú stáť pred spravodlivosťou. Pevne verím, že to bude ešte pozemská spravodlivosť.

  • Pán poslanec Minárik, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem.

    Takže vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Stanovisko k rozprave chce zaujať navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vždy keď vidím bohorovnosť niektorých poslancov vládnej koalície, ktorí sa tak dokážu tváriť, ako keby to tu bola nejaká fikcia, o ktorej hovoríme, tak, či chcem, či nechcem, musím sa vrátiť k brutálnej pravdivej podstate, musím sa opäť vrátiť k legendárnemu rozhovoru medzi riaditeľom SIS Lexom a ministrom vnútra Hudekom. Nebudem ho čítať už celý, len niektoré tie hutné výroky zopakujem. Lexa vraví: „A dáme ešte tomu vyšetrovateľovi? Hej?“ Hudek vraví: „No však ten, toho kopneme do g...“ Lexa vraví: „Tak zajtra ho kopneš do g...? Keď ho kopneš do g..., dám ti pusu na čelo.“ A smejú sa obaja.

    A vy sa tak usmievate pán Kovarčík. A vy sa tak dokážete usmievať a sa tvárite, že také niečo vlastne neexistuje. Viete čo? To ma tak udivuje na vás a nielen na vás, ale aj na vašich kolegoch, to ma tak dokáže udivovať, že...

  • Výkriky v sále.

  • Nevykrikujte pán Kovarčík, nevykrikujte, nemáte čo vykrikovať, môžete byť ticho a môžete sa hanbiť, lebo sa správate cynicky a nemravne a hulvátsky, vážený pán poslanec.

  • Pán poslanec Palko, prepáčte, preruším vás na chvíľočku. Rokovací poriadok hovorí, čoho sa má týkať vystúpenie rečníka v rozprave, takže rešpektujme navzájom seba aj rokovací poriadok. Pokračujte.

  • Absolútne súhlasím, pani podpredsedníčka. Myslím si, že mali ste to adresovať pánu poslancovi Kovarčíkovi, ktorý tu nemiestne vykrikuje. Viete, pán poslanec Kovarčík, toto ste vy schopný robiť, takúto robotu ste vy schopný robiť za nejakých 80 000 mesačne? Však vy si vypýtajte milión mesačne od Mečiara za takéto službičky nehorázne, ktoré mu robíte, ako sa tu dokážete tváriť neuveriteľne. Viete, o akom rozhovore ja hovorím? Nie je to o nejakej fikcii. Ja hovorím o rozhovore, o ktorom povedal pred pár týždňami Krajský súd v Bratislave, že, a teraz citujem, nevymýšľam si, ja citujem, a to je aj pre pani poslankyňu Laššákovú, ktorá s takou bohorovnosťou navrhuje, aby sme nepokračovali v prerokúvaní tohto zákona o zrušení amnestií, tak ja vám zacitujem: „Predmetom tohto rozhovoru bolo o. i. nezákonné zasahovanie ministra vnútra Hudeka do vyšetrovania trestného činu zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny.“ A toto dokážete prejsť s takou nejakou bohorovnosťou? Toto vás nemrzí? Iné k tomu nemáte čo povedať, len takéto úsmešky ironické? A toto nazývate spravovaním krajiny? Toto nazývate vládnutím, panie poslankyne, páni poslanci? Vďaka tomu, vďaka amnestiám aj tento nehodný minister vnútra nemôže byť trestne stíhaný, pretože maril vyšetrovanie. A to marenie vyšetrovania je trestným činom, ktorý súvisí s trestným činom zavlečenia. Aj on má amnestiu. Ani on nemôže byť trestne stíhaný. O čom sú všetky vaše reči o spravovaní štátu, o boji proti kriminalite, o boji proti zločinu? Prečo kryjete takéhoto nehodného ministra vnútra, Hudeka?

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, včera polícia v Prahe, v Českej republike, zadržala Jozefa Roháča. Jozef Roháč bol slovenskou políciou podozrievaný z asi desiatky nájomných vrážd. V roku 1999 mu vyšetrovateľ vzniesol obvinenie z vraždy Róberta Remiáša. Dôkazy však nestačili na to, aby bolo vyšetrovanie ukončené podaním obžaloby, preto dnes nie je za vraždu Róberta Remiáša stíhaný nikto. Ani Roháčovi to nehrozí. Ale mohlo by mu to hroziť, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keby sa napr. do detailu a na súde objasnil motív a súvis vraždy Róberta Remiáša so zavlečením, pretože ten súvis tam je jasný. Jedným z dôležitých svedkov v kauze zavlečenia bol Oskar Fegyveres, ktorý svedčil, ako sa zúčastnil celej akcie Slovenskej informačnej služby ako jej príslušník. Oskar Fegyveres zo strachu o svoj život emigroval po roku 1995 zo Slovenska a Róbert Remiáš bol spojkou medzi ním a Slovenskom. Ten súvis so zavlečením je absolútne zjavný. A kľúčom k vražde Róberta Remiáša môže byť jedine objasnenie kauzy zavlečenia Michala Kováča mladšieho na súde. To sa však stane, len keď zrušíme amnestie. A o tomto budete rozhodovať. Teda budete rozhodovať aj o tom, či niektorí vrahovia budú ohrození vo svojom doterajšom pokoji alebo môžu naďalej spokojne odpočívať a tešiť sa slobode. Ak by ste amnestie zrušili, mnohí ľudia by sa museli obhajovať za zavlečenie pred súdom a mnohí ľudia by mohli začať hovoriť a boli by nútení hovoriť a mohli by hovoriť aj o vražde Róberta Remiáša. A potom môže dôjsť aj na ľudí, ako je ako je Roháč. Ale bez zrušenia amnestií to nepôjde. A ja sa pýtam, panie poslankyne, páni poslanci, či ste ochotní naďalej obhajovať aj pokoj takých ľudí, ako je Jozef Roháč.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prešli sme celú obžalobu. Boli tam rôzne zaujímavé mená. Jedno z kľúčových mien, jedna z kľúčových osôb, ktorá sa priamo, až fyzicky, zaangažovala v kauze zavlečenia bol Michal Hrbáček. Prečítam vám o ňom niečo z dennej tlače, ale nie niečo, čo je staré 13 rokov alebo 10 rokov, niečo, čo je čerstvé, čo má iba niekoľko týždňov. Je to správa z 13. septembra tohto roku, stará mesiac aj čosi. Citujem z nej: „Polícia včera zatkla Michala Hrbáčka a obvinila ho z viacerých trestných činov. Bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby bol podľa obžaloby jedným z únoscov Michala Kováča mladšieho do cudziny. Toto zatknutie sa týka káuz lúpežných prepadnutí a únosov, do ktorých majú byť zapletení bývalí policajti. Viacerí z nich sú už obžalovaní na súde.“ Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak nechcete zrušiť amnestie, aj tohto človeka kryjete. Kryjete ho, nemusí sa zodpovedať z teroristického činu spred 13 rokov. Keby nebolo amnestií na zavlečenie, keby za ne bol stál pred súdom Michal Hrbáček, bol by dnes trestne stíhaný za ďalšie trestné činy podobného charakteru, ktorých sa vraj dopustil v tom ďalšom období? To vás nemrzí, keďže ste celé roky odmietali zrušiť amnestie, že takýto človek nemusel stáť kvôli vašej ľahostajnosti pred súdom? A takýto postoj nazývate riadením štátu?

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sme prečítali celú obžalobu proti trinástim ľuďom. Je to už v análoch slovenského parlamentu. Raz bude historik skúmať amnestie a bude skúmať postoj nás, poslancov, zástupcov ľudu. Bude musieť asi skonštatovať, že väčšina zástupcov ľudu sa správala nezodpovedne a zbabelo a že podporovala, či už priamo alebo nepriamo, zločincov, skonštatujúc, že tu boli časy, keď sa HZDS na čele s jeho predsedom správali a konali ako mafia. Historik skonštatuje, že poslanci Smeru vrátane premiéra Fica sa správali zase ako pomáhači mafie. A skonštatujú, že tu boli poslanci, ktorí si svoju povinnosť splnili, vážené panie poslankyne a páni poslanci, a ktorí si ju budú plniť aj naďalej, pretože nič sa nekončí a všetko sa to vráti. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 814 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 826.

    Nech sa páči, pán poslanec Frešo, máte slovo, uveďte spomínaný návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, predmetný návrh novely stavebného zákona, ktorý je podaný v parlamente, je istým druhom reakcie na situáciu ohľadne veľkých skládok. Zavádza inštitút, ktorý vlastne vyžaduje od niekoho, kto má záujem stavať veľkú skládku, aby bola táto stavba odobrená súhlasným stanoviskom obce, súhlasným stanoviskom obcí susediacich a vyššieho územného celku, nakoľko máme za to, že takto významné stavby, ktoré výrazným spôsobom môžu ohrozovať životné prostredie, by mali byť podmienené súhlasom občanov, ktorých sa to priamo týka.

    Čo sa týka zákona samotného, ten je veľmi krátky. Zavádza tam niekoľko nových pojmov a, to hlavne chcem podotknúť, rozlišuje medzi malými a veľkými skládkami, a to, že tie veľké sú tie, ktoré vyžadujú integrované povolenie.

    Toľko na úvod. Potom by som sa prvý prihlásil aj do diskusie, kde by som viacej zdôvodnil, prečo tento zákon je nutný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Juhászovi. Nech sa páči.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 415 zo dňa 14. októbra 2008 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 814). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet, na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nemá negatívne dopady na životné prostredie, nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 826 zo dňa 6. októbra 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa prihlásila pani poslankyňa Žitňanská. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa, ešte chvíľočku počkajte, lebo ešte predtým o slovo požiadal pán navrhovateľ. Ak som dobre rozumela, vy chcete vystúpiť ešte ako prvý. Nech sa páči. Čiže vystúpi pán poslanec Frešo a po ňom pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Trochu širšie by som uviedol celý zákon aj do nejakého kontextu s tým, čo sa deje na Slovensku, aj do kontextu toho, čo táto Národná rada už v tomto volebnom schvaľovala a schválila.

    V prvom rade treba povedať, že tento zákon reaguje hlavne na situáciu, ktorá vznikla v Pezinku ohľadne pezinskej skládky. Ja veľmi stručne pripomeniem, pezinská skládka je jeden projekt, ktorý napriek tomu, že občania štandardnými mechanizmami, ktoré sú dnes platné, to znamená územným plánom, rozhodli, že na konkrétnom mieste stáť nemá, sa realizuje. A vyzerá to tak, že bude aj v prevádzke.

    Tu treba povedať, že občania Pezinka vyvinuli obrovské úsilie, aby dali najavo svoj názor, to znamená, že občianske iniciatívy, ktoré sa tam združili, mnohokrát organizovali protesty, mnohokrát boli aj na ministerstve životného prostredia, mnohokrát sa snažili osloviť aj vládu. Dokonca dvakrát sme tento problém prerokúvali na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej treba povedať, že mnohokrát aj samospráva samotná pezinská k tomu zaujímala jasné stanoviská. Napriek tejto situácii táto skládka vlastne beží ďalej, v tejto chvíli je v behu isté mimoodvolacie konanie.

    Ale čo je dôležité. Je tu zrejmý rozpor medzi tým, čo občania chcú, a tým, čo občania mať budú v tejto situácii, pokiaľ ide o tak citlivú vec, ako je životné prostredie. A tí z vás, ktorí v Pezinku boli, rovnako som tam aj ja bol, vedia, že ide aj o obavy občanov, o to, v akom prostredí budú žiť ich deti. Ide totižto o skládku, ktorá je niekoľko sto metrov, to znamená menej ako tristo metrov od prvých obydlí a, myslím, nejakých päťsto, osemsto metrov od zóny, ktorá sa nazýva centrum. Naozaj vyjadrujú veľké obavy z toho, ako bude mať negatívny vplyv na zdravie týchto občanov táto skládka, a na zdravie ich detí.

    V týchto prípadoch si myslím, a to je vlastne účelom tohto zákona samotného, že treba dať do rúk občanom nástroj, ktorý im umožní explicitne sa vyjadriť k takto záťažovej stavbe. To znamená vyjadriť sa k nej nielen formou, a povedzme si to otvorene, zložitého územného plánu, ale k takto ekologicky citlivej stavbe priamo uznesením príslušných zastupiteľstiev tak, aby občania vedeli, že ich zástupcovia priamo budú musieť hlasovať za alebo proti takýmto skládkam a ich zástupcovia, aj susedných obcí, ktorých sa to môže týkať, budú priamo rozhodovať o tom, či sú za alebo proti takýmto skládkam. Hovorím stále o veľkých skládkach. Je to v zákone definované cez tonáž. Vlastne začína sa to už skladom, na čo treba integrované povolenie.

    V podstate ide o klasický prístup, keď k istému právnemu mechanizmu, ktorý je dnes platný a ktorý, treba povedať otvorene, ťažkopádne a pomaly sa zavádza do praxe, to je územné plánovanie, v oblasti, ktorá je citlivá a z ktorej ľudia majú pocit, že môže priamo ohroziť ich zdravie a dokonca zdravie ich detí, pridávame jeden demokratický prvok, a to jasné vyjadrenie zástupcov občanov, ktorých prípadný investor musí presvedčiť o tom, že má zmysel to, čo navrhuje, a to presvedčenie vlastne musí prebiehať do tej formy, že prijmú uznesenie, že skládku chcú, ináč sa vlastne stavať nemôže. Je to jeden mechanizmus, ktorý, musím s potešením povedať, táto Národná rada prijala v inom podobnom prípade. A išlo o kyanidovú ťažbu a išlo o banský zákon. Ja som veľmi hrdý na to, že vtedy na výbore sme našli spolu, aj koalícia, aj opozícia, spoločnú reč, nakoľko kyanidovú ťažbu považujú ľudia rovnako za niečo nebezpečné a chceli o tom rozhodnúť takto priamo, tak vlastne sa vymyslel na výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel v tejto Národnej rade už v tomto volebnom období, myslím si, že nikto proti nemu nehlasoval, a ktorý vlastne hovoril o tom, že v prípade kyanidovej ťažby sa rovnako vyžaduje súhlas obce, na území ktorej táto stavba má stáť, aj súhlas okolitých obcí, aj súhlas vyššieho územného celku. Inými slovami, v prípade kyanidovej ťažby sme povedali, pokiaľ občania, ktorých sa to dotýka, s tým súhlasia a má to pre nich zrejmú výhodu, resp. pokiaľ ich zástupcovia s tým súhlasia, tak je hlboko demokratické, aby to tam naozaj stálo. Teraz robíme rovnaké rozhodnutie, keď jeden zložitý mechanizmus, to znamená územný plán, na ktorý ja mám osobný názor, že bol aj tak, hovorí, že sa tam skládka stavať nemá, ale keď sa prídete pozrieť do Pezinka, tak jednoducho tam stojí, aby sme tam doplnili tento hlboko demokratický krok, ktorý hovorí, pokiaľ občania pri takto citlivej ekologickej stavbe majú vedľa nej byť alebo majú ju mať na území svojej obce, tak majú mať právo o tom rozhodnúť skrz svojich zástupcov, rovnako ako majú právo občania susedných obcí a vyšší územný celok samotný o tom rozhodnúť.

    Toto má bezprostredný vplyv na kvalitu života. A myslím si, že to je skutočne jedno riešenie, ktoré, možno keby sme boli vo Švajčiarsku, kde je zvyk robiť referendá, a to veľmi často, by sme to videli, tak by nahradilo isté referendum. Tu som sa opieral pri tomto návrhu zákona čisto o naše zaužívané mechanizmy, teda o hlasovanie zastupiteľstiev, to znamená hlasovanie komunálnych politikov a politikov VÚC.

    Netreba mať nijakú obavu z toho, že by toto nejakým spôsobom obmedzilo vôbec možnosti skládkovania alebo spracovania odpadov vôbec. Skorej z tých reakcií, ktoré som mal, a rokovaní so samosprávou a dokonca aj s ľuďmi prevádzkujúcimi skládku alebo s firmami, ktoré prevádzkujú skládky, to vyzerá tak, že jednoducho tie negociácie s občanmi alebo s obcami budú možno zložitejšie, ale o to lepšie, keď skutočne občania si budú vedomí toho, čo tam bude stáť, a tento investor v takýchto niektorých prípadoch stámiliónových, niektorých prípadoch ešte väčších hodnôt bude ochotný a schopný sa s týmito občanmi dohodnúť, resp. si ich získať na svoje vlastnú stranu. A tým pádom vlastne pre nás ako pre legislatívcov vyplýva, že máme isté čisté svedomie, nakoľko priamo v mieste ľudia, ktorých sa to dotýka, rozhodnú o niečom, čo by mohlo poškodiť ich kvalitu života, ich životné prostredie a koniec koncov aj zdravie samotné.

    Treba ešte povedať, že tento návrh zákona vlastne posilňuje právomoc samosprávy, nakoľko jej dáva do rúk ďalší takýto poistný nástroj. A možno v budúcnosti, keď sa urobí nejaká komplexná zmena, ktorá by súvisela s územným plánovaním, ktorá by to zjednodušila, možno nejako sflexibilnila, neviem, to nechám na kolegov odborníkov, tak možno prísť k tomu, že sa to zaintegruje do istého štandardu.

    V každom prípade si myslím, že by bolo úplne samozrejmé, keby táto Národná rada, rovnako ako to bolo v prípade banského zákona, zareagovala na istý pocit ohrozenia vo všetkých oblastiach, kde sa takéto skládky majú budovať, čiže toto nie je zákon, ktorý je špeciálne kvôli Pezinku, aj keď je pravda, že pezinská skládka vlastne iniciovala ten nápad, vo všetkých územiach, kde takéto skládky môžu byť. Dajme právomoc tým samosprávam vyjadriť sa, vyjadriť sa k tomu, či to tam ľudia chcú mať, a umožnime im efektívne negociovať s potenciálnymi investormi.

    Tu by som chcel ešte dodať jednu vec. Skúsenosť pezinskej skládky svedčí o tom, že negociácia so samosprávou sa dá v znení súčasného zákona vynechať. Bohužiaľ, to bolo pravdou v Pezinku, kde naozaj istou takou, nazval by som to, konštrukciou majiteľov pozemkov pod skládkou vlastne došlo k vynechaniu samosprávy samotnej. V tomto prípade, pokiaľ by sme zmenili tento zákon do tejto navrhovanej úpravy, tak vlastne samospráva o tom bude rozhodovať bez ohľadu na ostatné nejaké konštrukcie alebo bez ohľadu na nejaké obštrukcie, bude musieť samospráva skutočne sa k tomu pozitívne vyjadriť, pokiaľ takáto skládka na danom mieste má stáť.

    V tomto zmysle ma veľmi teší, že som zaregistroval isté pozitívne hlasy od dvoch menších koaličných partnerov. Veľmi sa uchádzam o tú podporu. Je to pre občanov. Už sme to urobili pri banskom zákone. A myslím si, že aj tá rozprava v tomto prvom čítaní by mala viesť k niečomu, kde by sme našli istú zhodu, a mohli by sme vlastne zákon posunúť do druhého čítania, kde pokiaľ sú nejaké vylepšenia, pokiaľ sú nejaké ďalšie nápady, mohli by sme ich zrealizovať. Zatiaľ ďakujem pekne.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Freša má pán poslanec Miklós. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Miklós, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Frešo veľmi presne vyjadril genézu posledných noviel stavebného zákona, takže k tomu sa ani nebudem vyjadrovať, len môžem povedať, že to podporujem.

    Ale chcel by som povedať to, že pri reforme štátnej správy v rokoch 1999 až 2000 prvá vec, ktorá prechádzala zo štátnej správy na samosprávu, bolo práve územné plánovanie a stavebný poriadok, to bolo jednoznačné želanie samospráv, tak by bolo veľmi nepríjemné, keby sme išli teraz s týmto zákonom stále späť k štátnemu rozhodovaniu. Isteže, existujú také stavby a také činnosti, ktoré potrebujú aj trošku iný pohľad ako len pohľad miestnej samosprávy, tam, kde sú odborné záležitosti a iné záležitosti, ale od toho zásadného princípu, že o tom, čo sa bude stavať v určitom katastri, by mali vedieť a mali by s tým súhlasiť občania, by sme nemali ustúpiť. Takže celkom iste treba podporiť to, čo predostrel a navrhol pán poslanec Frešo. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Frešo, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. K tomu, čo hovoril pán kolega Miklós. No ja ďakujem za podporu. Presne toto bol zmysel, naozaj tú rozhodovaciu právomoc ponechať na tých obciach a VÚC. Ale treba podotknúť skutočne, že vlastne ten stávajúci mechanizmus je nedotknutý, inými slovami, všetky tie integrované povolenia stále bežia, len je podmienený, je naozaj podmienený aktívnym súhlasom danej obce, teda jej zástupcami. Inými slovami, nie je možné predmetnú obec, predmetný VÚC, predmetné susedné obce zo zákona obísť. Myslím si, že je to hlboko spravodlivé. Všetky ostatné posudzovacie mechanizmy bežia, to znamená, integrované povolenia, všetky dopadové štúdie bežia. Ale je tam potrebné skutočne ľudí, ktorých sa to bezprostredne týka, presvedčiť do tej miery, že ich zástupcovia budú ochotní podporiť takúto stavbu. To je nič viac, nič menej. Taký je tu mechanizmus. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia. Ja myslím, že treba otvorene povedať, aj keď ten zákon, samozrejme, má širší rozmer, že tento návrh zákona by tu nebol, keby štát nezlyhal v Pezinku. Príbeh skládky v Pezinku je príbehom zlyhania štátu, pretože je to príbeh nedodržiavania pravidiel, je to príbeh nedodržiavania zákona, je to príbeh porušovania elementárnych pravidiel slušnosti a je to príbeh neschopnosti štátu vynútiť dodržiavanie vlastných pravidiel a potom je to, samozrejme, aj príbeh občianskej angažovanosti. Treba povedať, že Slovensko sa rozvíja, Slovensko napreduje, ale služby štátu voči občanom tohto štátu zaostávajú, nefungujú. Ukazovala nám to veľmi plasticky aj táto kauza skládky v Pezinku. Je to naozaj dobrý príklad, žiaľ, musím povedať, jeden z mnohých príkladov, ako štát nefunguje. Hovorím, že služby štátu nefungujú a že príbeh skládky v Pezinku je o tom, ako štát nedokáže zabezpečiť svoje funkcie. Hovorím to preto, pretože stavebný zákon, stavebné orgány, orgány životného prostredia sme si vytvorili na to, aby chránili určitý verejný záujem, aby chránili o. i. verejný záujem na dobrom životnom prostredí. To je ich účelom, na to sú zriadené. A príbeh skládky v Pezinku je príbeh, kde tieto štátne orgány neposkytli občanom túto základnú službu, na ktorú sú zriadené, namiesto toho, aby konali v prospech občanov, garantovali dodržiavanie zákona, zabezpečili, vynútili dodržiavanie zákona. Poskytli službu biznisu. Dovolím si to takto natvrdo povedať. A preto je tu tento návrh zákona, pretože štát zlyhal. Zlyhal v Pezinku, ale, žiaľ, nezlyháva len v Pezinku, lebo táto prax sa začína opakovať na viacerých miestach Slovenska.

    Na záver moje vystúpenie bude len takéto krátke. Na záver zopakujem to, čo som povedala na začiatku, tento zákon by nebol dnes prerokovávaný v pléne tohto parlamentu, keby štát nebol býval zlyhal, tentokrát na skládke v Pezinku. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej majú pán poslanec Mikloško, Simon, Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Ja by som sa chcel spýtať pani predrečníčky a, ak môžem, teda nejako nepriamo aj pána predkladateľa. To, že každá skládka alebo, ináč povedané, smetisko môže vzniknúť až potom, keď dajú všetky okolité obce súhlas, je podľa mojej skromnej mienky, ja sa nevyznám ani v smetiskách, ani v skládkach tak, aby som bol odborník, takmer nemožné. Proste to je nieže teoreticky nemožné, ale to je nemožné, a teda zákonodarca sa musí opýtať, čo bude potom, keď teda sa stane, že na Slovensku sa nenájde taký konsenzus, aby všetky okolité obce dali súhlas. Tak čo bude potom, kde budeme vyvážať smetisko?

  • Hlasy v sále.

  • Tu sú nejaké pokriky, že by to bolo do Maďarska, ale to ani za svet.

  • Smiech v sále.

  • Ale môže to byť vyvážané do Tatier, takže by vznikla nejaké tatranská planina. No čo potom? Naozaj je to napoly žartovné, napoly vážne, ale podľa mňa je to viac ako pravdepodobné, že všetky obce na Slovensku sa nedohodnú nikdy. Teda, čo bude potom? Zákonodarca aj navrhovateľ musia s tým rátať. Ďakujem vopred za odpoveď.

  • Pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Žitňanská, ja som mal možnosť sedieť vo výbore a vypočuť si tých ľudí, ktorí rozhodujú v tomto procese. A musím potvrdiť vaše slová, že je to zlyhanie štátu a štátnych úradníkov, straníckych úradníkov, ktorí boli dosadení v tomto volebnom období, ktorí nezvládli svoj proces. A preto snáď k vášmu vystúpeniu by som dodal jednu poznámku. Za účinnej pomoci štátu sa v Pezinku vytvára slovenský Neapol, pretože iným spôsobom to charakterizovať, čo sa tam deje, sa nedá. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som snáď rozšíril slová „zlyhanie štátu“ o slová „uhýbanie štátu“. Toho svedkami sme veľmi často, keď štát uhýba, resp. štátna správa uhýba záujmom určitých skupín, určitých investorov či určitému biznisu, tak ako sa tu aj spomínalo. A to je ten zásadný problém, ktorý je pri všetkých týchto zákonoch. Je ešte dobré, ak sa vyvinie silný tlak, silný tlak či už od občanov, od médií, od poslancov. A vtedy sa dokonca niekedy nájde aj riešenie tak ako pri kyanidovej skládke. Ale nie vždy tento spoločný záujem zmeniť to sa nájde. A zostane iba ten záujem silného investora alebo určitých skupín. Pri Pezinku sa tento tlak, myslím, vyvinul veľmi silný, lebo dokonca došlo aj k určitým personálnym zmenám a k odstupovaniu úradníkov štátnej správy, čo, si myslím, tiež svedčí o tom, že tento tlak na zmenu skládky bol oprávnený a že tento tlak, všetkých dokopy, od občanov počnúc a končiac tu v Národnej rade, môže nájsť výsledok. Záleží iba na nás, či mu dáme teraz priestor pri zmene tohto zákona a priestor pre vyjadrenie sa obcí a miest. A ja by som sa nebál až tak veľmi, či obce a mestá sa budú vedieť dohodnúť. Ja si myslím, že to je problém nájdenia konsenzu v danom území pri zachovaní verejného záujmu chrániť životné prostredie. Čiže ak dáme priestor pre životné prostredie, aj obce nájdu spoločný priestor. A to by som chcel popriať aj tomuto zákonu, aby došiel k úspešnému postupu do ďalšieho...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Ja len v reakcii na pána poslanca Mikloška. Áno, ja rozumiem aj tým argumentom. A myslím si, že druhé čítanie je dobrá platforma na to, aby sme si tieto pozície vydiskutovali. Naozaj je to legitímny argument. Ale chcem len zopakovať to, čo som povedala. Tento návrh zákona by tu nebol, keby štát nebol ukázal, že nedokáže zvládať takéto situácie a že zlyhal v danom prípade. A vždycky potom nastávajú takéto situácie, keď štát v rámci platnej legislatívy nedokáže zabezpečiť ten záujem, ktorý má byť chránený, tak potom je potrebné nejakou ďalšou legislatívou tomu pomôcť, je potom otázka diskusie, ako má takáto legislatíva potom vyzerať. A chcem len povedať, že si myslím, že druhé čítanie je dobrá platforma na to, aby sme tieto argumenty vydiskutovali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    V rámci rozpravy ešte raz o slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som zareagovať na to, čo bolo v diskusii, a hlavne aj na niektoré faktické pripomienky. A chcel som to robiť v rozprave, nech si môžeme takto vymeniť názory.

    Pán kolega Zsolt Simon použil príklad, ktorý používal často aj na výbore. A naozaj bolo niekedy veľmi tvrdé vôbec tú tému na výbor dostať. Nič menej, musím povedať, že práve ten záujem o to, aby ľudia žili v nejakom zdravom prostredí, a niečo, čo sa ťažko dá odmietnuť, keď vidia mladých ľudí a mladých ľudí s deťmi, že majú jednoducho strach, priviedol potom aj koalíciu, aj opozíciu k nejakému spoločnému, že sme to na tom výbore dvakrát preberali, a to napriek tomu, že sme nedošli nikdy tak ďaleko, aby naozaj to bolo pomenované tak, ako to hovorila kolegyňa Žitňanská, že štát naozaj zlyhal a dokonca že jediný, kto z toho bude mať prospech, je evidentný práve niekto, kto investovať tam v Pezinku chce.

    Čo sa týka toho, čo hovoril pán kolega poslanec Mikloško. Ja poviem niekoľko argumentov, prečo si myslím, že to nie je až taká silná obava alebo nemala by tá obava byť taká silná.

    Po prvé. Tento zákon sa netýka malých smetísk. Naozaj sa týka tých, ktoré už vyžadujú integrované povolenie. A to už sú veľké skládky. To znamená, že súvisia aj s tým, kadiaľ sa tie smeti budú voziť cez okolité obce, a súvisia aj s tými okolitými obcami a s celkovým umiestnením z hľadiska celého vyššieho územného celku.

    Po druhé. Chcem povedať, že na väčšine Slovenska, aspoň tak ako sme to mapovali, vyzerá, že skládkovacích priestorov je prebytok. Čiže nie sme v takej situácii, že niet kam voziť v tejto chvíli smeti. A naopak, keby sme mali byť úplne takí čisto ako ekologickí, a toto máme v ústave, tak by sme sa mali zapodievať teraz inými formami spracovania odpadu ako jednoducho tým, že ho budeme hádzať na kopu a necháme ho tam hniť. To síce nebola ambícia tohto zákona, ale jeho sekundárny dôsledok je, že, samozrejme, trochu podporí ľudí, aby alternatívne uvažovali, či pôjdem do biznisu skládkovanie alebo pôjdem do biznisu napr. triedenie alebo spaľovanie alebo nejaká ďalšia forma.

    Po tretie. Myslím si všeobecne, že netreba mať obavu, nakoľko obce sú povinné sa o odpad postarať. Tak prečo si myslíme, že by sa tie obce nedohodli? A viem napr. o príklade zo Skalice, kde celá Skalica vozí na smetisko do inej obce smeti a ešte im za to platí. A tam je vlastne tá skutočná odpoveď. Je to o negociácii. A my vlastne hovoríme, že sa negociovať bude musieť a bude sa treba dohodnúť s tou obcou aj s tými susednými obcami. Inými slovami, áno, je to pravda, ten investor bude musieť poskytnúť isté druhy benefitov pre tých občanov. A v prvom rade bude musieť poskytnúť isté druhy záruk, že naozaj ľudia v tej konkrétnej obci nebudú trpieť zdravotnými problémami len a len kvôli tomu, že nemali ani možnosť sa vyjadriť, a to v Pezinku sa naozaj stalo, k tomu, či tam tú skládku chcú alebo nechcú, resp. vyjadriť úplne jasne v územnom pláne, to bolo ignorované. A úplne jasne sa vyjadrovali aj formou istých občianskych protestov, istého občianskeho nabudenia sa a stále nemajú k tomuto žiaden výsledok. A my sme sa pokúšali tento problém doniesť aj sem na plénum Národnej rady, ale bolo to odmietnuté. Ale v každom prípade si myslím, že tento zákon ponúka isté riešenie, pri ktorom môžeme, a v tomto by som to zakončil, tak ako hovorila pani poslankyňa Žitňanská, v tom druhom čítaní sa o tých modalitách jednotlivých naozaj baviť. Môžeme si vyžiadať stanovisko ZMOS-u, môžeme si vyžiadať stanovisko asociácie, ktorá sa skládkami zapodieva. Môžeme naozaj zistiť, či to je problém.

    Ale rád by som sa vrátil k tomu, čo, si myslím, je jadro toho celého. A to je to, aby sme vrátili demokratický mechanizmus do rúk naspäť občanom, aby mali istú poistku pre prípad, že štát zlyhá, aby mali istú poistku, ktorá bude hovoriť o tom, čo v takom prípade, keď bývam v konkrétnej obci, keď investujem v konkrétnej obci, kúpim si dom, kúpim si byt. Naozaj tam je príklad veľmi, veľmi smutný v tom Pezinku, že tie najbližšie domy sú obsadené hlavne mladými rodinami, ktoré si nemôžu dovoliť kvalitnejšie bývanie. Sú to obyčajné paneláky. A naozaj keď ich vidíte, ako tam chodia s kočiarmi, a potom si v Googli odmeriate tú vzdialenosť a zistíte, že to nie je ani 300 metrov, tak sa sám seba pýtate, ako to je možné, keď norma hovorí o 500 metroch, napriek tomu, že norma hovorí o 500 metroch, no im nameriate 300 metrov a všetci zúčastnení vás presviedčajú, že je to úplne v poriadku. A ja hovorím, nech tých ľudí proste presvedčia tak, že ich zástupcovia dvihnú ruku. Nech to takto urobia. A keď oni odhlasujú, že 280 alebo 300 metrov je dosť, že netreba 500 metrov, ako je v norme, tak ja som kľudný, ja mám kľudné svedomie.

    A to, čo vlastne sa stane, pokiaľ by tento návrh zákona prešiel do druhého čítania, príp. ďalej, je, že aj vy, aj ja, aj my všetci môžeme chodiť kľudne či v Pezinku, či v Kremnici, či niekde inde, lebo sme dali občanom šancu, lebo sme im dali jasnú šancu vyjadriť sa k tomu, či chcú alebo nechcú mať takúto silnú ekologickú záťaž na svojom území. To znamená, nemôžeme dôjsť do situácie, že by sme boli v nejakom rozpore so svojím svedomím. A to je vlastne celý účel tohto zákona. A hovorím, dajme občanom šancu, aby sa v takto citlivých salbách a v tomto prípade skládkach jednoducho vyjadrili a aby naozaj musel potenciálny investor nie silou svojich peňazí ich umlčiavať, ale práve svojou vôľou ich získavať pre podporu takejto stavby. A keď sa mu to podarí, nevidím v tom žiaden problém, myslím si, že svedomie máme čisté, je to nástroj hlboko demokratický, niet o čom hovoriť. Ďakujem pekne.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Freša má pán poslanec Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Kahanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Ja by som chcel kolegu poslanca Freša doplniť práve, keď spomínal ten biznis v skládkovaní a spaľovaní ap. pri týchto citlivých a nebezpečných stavbách pre svoje okolie, aj príkladom z Prešova. Máme tam spaľovňu nebezpečných odpadov, ktorá je v určitej lokalite mesta. A najprv boli silné zámery na to, aby sa niekoľkonásobne, až, myslím, dvadsaťnásobne zväčšila kapacita tejto spaľovne. Rozvinula sa proti tomu veľmi silná kampaň a odpor a ten podnikateľ od toho zámeru ustúpil. A netrvalo veľmi dlho, keď o chvíľu sme zažili, že práve v tejto nebezpečnej spaľovni vypukol požiar. Bez ohľadu na to, aký bol teraz dôvod požiaru, ja nebudem robiť vyšetrovateľov, každopádne by sme si takéto veci nemali umiestňovať do hustých aglomerácií. A tak ako to už povedal kolega poslanec, keď už to budú chcieť zástupcovia ľudu, to znamená tí, čo budú sedieť v mestských parlamentoch, je to na ich svedomí a je to na ich rozhodnutí, to znamená, neberie sa im toto právo rozhodnúť. Oni si môžu rozhodnúť, že v centre mesta budú mať aj spaľovňu nebezpečného odpadu, keď to budú považovať za výhodný biznis alebo keď to urobia z iných záujmov. Ale nemali by sme takéto veci umožňovať v zákone, aby sme umožňovali robiť ohrozovanie životného prostredia a života ľudí.

    A spomeniem ešte jednu vec zo stavebného zákona, čierne stavby. Zákon v súčasnosti je úplne bezzubý. Toto je jedno z riešení, ktoré dáva zopár zubov na riešenie určitej situácie. A ja očakávam, že určité zuby do riešenia zákona sa pridajú aj práve v prebiehajúcej veľkej novele stavebného zákona, keď aj tento veľký problém, ktorý nás, samozrejme, trápi, bude zamontovaný a zakotvený v zákone. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Frešo, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Veľmi krátko. Presne tak ako hovorí pán poslanec Kahanec, presne tak je to o tom, či ľudia chcú mať v aglomerácii tej alebo onej či už skládku nebezpečného odpadu alebo skládku veľkého rozsahu, nakoľko tento zákon pamätá aj na skládky nebezpečného odpadu. A je úplne zrejmé, že ľudia by o tom rozhodnúť mali. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?

  • To, čo by som chcel na záver povedať, je, že v prvom rade by som chcel poďakovať všetkým tým, ktorí sa vyjadrili či už v rozprave alebo aj do médií, že ich nejakým spôsobom oslovil tento návrh zákona.

    Tu by som chcel ešte raz poďakovať, aj keď sme to už viackrát urobili, tým poslancom, ktorí podporili podobný mechanizmus v prípade banského zákona.

    A to, k čomu by som chcel vyzvať poslancov či už koalície alebo opozície, skutočne, myslím si, je to vecou istej našej zodpovednosti hlavne voči možnože aj tej ďalšej generácii, ktorá by mohla byť poškodená práve z takýchto veľkých skládok. Dajme nástroj do ruky, dajme nástroj samosprávam, nie je to nejaký, povedal by som, politický nástroj, nie je to dokonca nejaký pravoľavý problém. Je to čisto o demokracii. To znamená, tí, ktorí sú volení, nech povinne rozhodnú o tom, kde či už takéto skládky nebezpečného odpadu alebo veľké skládky by mali stáť. Myslím si, že to stojí za to, posunúť latku demokracie v našej krajine kúsok ďalej. A týmto by som vás chcel poprosiť o podporu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

    Gy. Juhász, poslanec: V krátkosti by som sa vyjadril. Ďakujem pekne. V nedávnej minulosti sme tu mali návrhy zákonov, ktoré boli proti samosprávnemu princípu. Rečníci sa v rozprave vyjadrili, ale aj ja si myslím, že tento návrh zákona, naopak, posilňuje samosprávny princíp a zavádza jasný mechanizmus pri vyjadrovaní sa pri územnom konaní.

    Určite sú tu ešte otvorené otázky, ktoré nastolil napr. aj pán poslanec Mikloško vo svojej faktickej poznámke, ale výbory a diskusia vo výboroch v druhom čítaní je tu na to, aby sme tieto problémy vydiskutovali a našli riešenie. Takže určite tento zákon podporíme do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme ďalej pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 815. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 823.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, skúsim s rovnakou vášňou ako môj predrečník v téme skládok hovoriť o téme rovnako dôležitej pre našich občanov, ktorá sa týka ich ochrany v prípade agresívnych predátorských pôžičkových spoločností. Spomeniem príbeh tejto legislatívy. V januári 2007 som predložil tento návrh novely Občianskeho zákonníka, ktorého cieľom je chrániť spotrebiteľov pred týmito agresívnymi eseročkami, ktoré ponúkajú rôzne formy pôžičiek a následne potom sa snažia dostať k majetku osoby, ktorá ich nevie splácať. Vtedy tento návrh získal podporu v prvom čítaní naprieč celým parlamentom, išiel do druhého čítania. Po zmenách v ústavnoprávnom výbore ho podporil, myslím, jednomyseľne ústavnoprávny výbor. Ale bol to návrh poslanca opozície, teda prejsť nakoniec nemohol. A ministerstvo spravodlivosti si na jeho základe začalo tvoriť vlastnú legislatívu, keďže to bol problém. A to bol aj dôvod, pre ktorý poslanci vládnej koalície nehlasovali v druhom čítaní a v treťom čítaní za návrh s tým, že veď nakoniec ministerstvo s niečím možno príde. Prišlo o pol roka na to s vlastným riešením, ktoré sa stalo takou hlavnou akoby mediálnou aktivitou rezortu spravodlivosti v posledných dvoch rokoch. Žiaľ, ale toto riešenie, ktoré ministerstvo spravodlivosti predložilo parlamentu, a parlament ho schválil, sa ukazuje aj podľa samotného ministerstva spravodlivosti ako ľahko obíditeľné. Ja som upozorňoval, keď tu ten návrh bol, že urobme všeobecnú úpravu v občianskom zákone, ktorá by umožnila urobiť neplatným taký právny úkon, kde sú hodnoty tých jednotlivých plnení v zjavnom nepomere. Je to štandardná občianskoprávna úprava, laesio enormis, ktorá sa nachádza v rakúskom Občianskom zákonníku, v nemeckom Občianskom zákonníku, vo švajčiarskom Občianskom zákonníku. A navrhnutá je znovu v tomto návrhu novely. Ministerstvo išlo inou cestou, že bude špecifikovať veľmi kazuisticky, aké konkrétne právne úkony zakáže alebo obmedzí. Vtedy sme upozorňovali, že keď to bude veľmi podrobné a kazuistické, že to tým pádom bude aj ľahko obíditeľné. To sa aj stalo. A dnes právna úprava, ktorú sme prijali, ktorú prijal parlament, sa možno týka 20 % prípadov týchto agresívnych predátorských pôžičiek.

    Odcitujem z materiálu ministerstva spravodlivosti z augusta tohto roku, ktorý uvádza: „Sprísnením podmienok, za ktorých môže byť dojednaný zabezpečovací prevod práva, ale aj pre jeho samotný výkon,“ teda to sprísnenie, ktoré ministerstvo navrhlo a parlament schválil, „organizovaný zločin nachádza iné riešenia, či už zjavne neplatné, ale aj sofistikované spôsoby, ako predsa len v súvislosti so zadĺžením spotrebiteľa previesť jeho nehnuteľnosť a dosiahnuť stav, ktorý umožňuje ďalšie prevody, na ktoré doplácajú neskorší záujemcovia o prevádzané nehnuteľnosti. Takto nahrádzajú zabezpečovací prevod práva kúpnymi zmluvami.“ Čiže ministerstvo samo priznalo, že riešenie, ktoré presadilo, je veľmi ľahko obíditeľné a v praxi sa aj obchádza. Preto sa ukazuje, že oveľa lepšie riešenie je urobiť všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku, ktorá umožní súdu, aby v takýchto prípadoch rozhodol o neplatnosti právneho úkonu.

    Všetci poslanci a vládna koalícia veľa hovorí o občanovi, o tom, ako jemu je potrebné pomáhať. A myslím si, že ak sú tie slová myslené úprimne, tak je potrebné ich prejaviť aj v skutkoch. Štandardná občianskoprávna úprava, laesio enormis, by mala patriť aj v našom Občianskom zákonníku k niečomu, čo je v ňom obsiahnuté. Keď sme rokovali pred asi mesiacom na ústavnoprávnom výbore o zámere rekodifikácie súkromného práva, tak na moju otázku odpovedali zástupcovia rekodifikačnej komisie, že áno, áno, veď v novom Občianskom zákonníku laesio enormis bude. Ale nový Občiansky zákonník, milé kolegyne, vážení kolegovia, do tohto parlamentu príde no kedy? Určite nie v tomto volebnom období a asi ani nie v budúcom a možnože až v tom ďalšom, ak vôbec príde. Čiže povedať, že budeme tu riešiť ten problém o 10 rokov, to nie je žiadne riešenie podľa mojej mienky. Preto vás chcem poprosiť, aby ste v tomto, je to možno želanie zbytočné, ale predsa, aby ste tento návrh podporili naprieč politickým spektrom rovnako ako pred rokom a pol, keď to v prvom čítaní prešlo, pretože tu nejde o to, kto ten návrh podáva, od toho nás ani ľudia neplatia v parlamente, ale ide o to, aby ten návrh reálne mohol konkrétnym ľuďom pomôcť. Týmto agresívnym pôžičkovým spoločnostiam, ktoré v iných krajinách a v inom formáte spustili dnešnú finančnú krízu, by sme tak vedeli povedať dosť. O tom bude naše hlasovanie, milé kolegyne, vážení kolegovia, a preto vás prosím o podporu tohto návrhu novely zákona. Ďakujem.

  • Teraz má slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 15. októbra 2008 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Navrhovateľ v dôvodovej správe uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Doložka uvádza, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev ani v judikatúre Súdu prvého stupňa.

    Tu by som mal mať priestor pre vlastnú úvahu. Ja snáď s mojím predrečníkom a navrhovateľom tohto zákona môžem vo všetkom súhlasiť možno s výnimkou jednej vety, ktorú si, Daniel, povedal, a to je, že nezáleží na tom, kto podáva návrh zákona. V tomto parlamente záleží najmä na tom, kto podáva návrh zákona, špeciálne keď sa to týka akejkoľvek oblasti justície. Myslím si, že v tomto prípade nemal pravdu. Ale musím povedať a musím zdôrazniť, že želaním nás všetkých je nielen podporiť tento návrh, ale aj ďalšie návrhy opozície, ktoré tu dávame. A, žiaľ, na verejnosti stále panuje názor, že opozícia nerobí nič. Opak je pravdou. Len by bolo treba, aby aj médiá sledovali takto závažné návrhy, ktoré dnes môj kolega Lipšic predložil a ktoré majú naozaj cieľ pomôcť ľuďom.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 823 zo 6. októbra 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Skončil som, pani podpredsedníčka, a, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. A, pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, budem veľmi stručný. Chcem len použiť argumentáciu občanov a vládnych činiteľov, ktorá sa odohráva na politickej pôde za posledné roky. Pamätáme sa veľmi dobre a pamätáme sa dodnes, pretože denne tu nakoniec tí ľudia stávajú na vrátnici a čakajú, ako si pomôcť, na problémy nebankových subjektov. Aká je hlavná argumentácia tých tisícov, možno desaťtisícov ľudí, ktorí tam majú svoje úspory, ktoré sa im zrútili, a ktorí sa dožadujú aspoň akej takej náhrady zo strany štátu. Tá argumentácia je jedna, štát sa má zastať ľudí, ktorí boli nevedomí a ktorí boli dôverčiví, štát je ten, ktorý má vidieť cez, by som povedal, hranice chotára a má vedieť, že ľudia tu vo svojej naivnosti môžu naletieť, a preto sa ich má zastať. Nakoniec túto argumentáciu vo voľbách minulých použil aj premiér Fico, ktorý sľúbil, že čiastočne odškodní ľudí poškodených týmito nebankovými subjektmi.

    Pozrime sa na druhý problém, to je problém 2. piliera, aká je argumentácia predsedu vlády, aká je argumentácia pani ministerky Tomanovej, aká je argumentácia nakoniec, myslím, aj šéfa z poisťovne, ľudia v nevedomosti a v istej naivite proste naleteli a dajme im možnosť, aby sa v tejto veci spamätali. A znovu je to štát, ktorý otvára 2. pilier na to, aby sme pomohli ľuďom v ich nevedomosti, v ich čiastočnej naivite. Je to druhýkrát tá istá argumentácia, tento raz nie zo strany občanov, ale zo strany najvyšších ústavných činiteľov.

    A teraz tu prichádza poslanec Lipšic s naprosto nepolitickým, nestraníckym návrhom, ktorý sa má dotýkať agresívnych pôžičkových spoločností a ktorý má naozaj zabrániť tomu, aby nevedomých a najmä ľudí, ktorí medzi nami žijú a budú žiť, a budú žiť v každej krajine, to je úplne normálne, sme ochránili.

    Dámy a páni, ak počúvame argumentáciu občanov postihnutých z nebankových subjektov, a počul ju aj premiér vo volebnej kampani 2006, ak chceme počúvať argumenty premiéra Fica, že treba otvoriť 2. pilier, no tak nemôžeme nepočuť argumenty poslanca Lipšica len preto, že je poslancom opozície, a len preto, že medzi ním a ministrom spravodlivosti nepanuje nejaký obzvlášť veľký súlad, čo, by som povedal, nemôže slušných, dobrých a zodpovedných poslancov nijakým spôsobom narušovať. A preto apelujem naozaj, aby sme sa povzniesli nad opozičné tričko poslanca Lipšica a pomohli nevedomým a naivným ľuďom tak, ako to chce táto vláda robiť v iných prípadoch. Ďakujem.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Mikloška má pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec, veľmi nerada, ale vystupujem už dneska tretíkrát a opravujem vaše vystúpenie z iného pohľadu. Nebankové inštitúcie nie preto chceme, aby štát odškodnil, že boli nevedomí, ale preto, že ministerka financií v tom čase priamo upozornila Generálnu prokuratúru, žiadala, aby boli urobené opatrenia. Vrátane toho vláda dostala informácie, že už tu ide o zakázanú hru pyramídovú. A orgány štátne, ktorým v kompetencii bola povinnosť urobiť určité opatrenia, ich neurobili. Teda nie kvôli nevedomosti občanov, ale kvôli preukázateľnej nečinnosti štátnych orgánov, ktoré zanedbali svoju povinnosť, a v dôsledku zanedbania tejto povinnosti došlo k poškodeniu občanov. Trošku iný je prístup, lebo keby sme odškodňovali každú naivitu, tak to by nebolo správne. Tu odškodňujeme, sankcia je za nezákonný postup štátnych orgánov, pretože nečinnosť je nezákonnosť.

  • Pán poslanec Mikloško, reakcia na faktickú poznámku.

  • Pani poslankyňa Tóthová, dnes ma dosť často opravujete alebo korigujete. Musím konštatovať so žiaľom, že stále nejakým spôsobom si nerozumieme. Tak ako vy argumentujete, argumentujete vy, ale ja som sa oprel o argumentáciu premiéra Fica. A, prepáčte, pre mňa slovo premiéra znamená v tejto chvíli viac ako slová poslankyne, aj keď právne vzdelanej. Zároveň ja som argumentoval tým, ako argumentovali ľudia dotknutí tými pyramídovými hrami. A toho ste sa už nedotkli. Čiže, áno, áno, len prosím, keby ste ma počúvali pozornejšie v budúcnosti, a potom, samozrejme, sa vyhneme týmto malým nedorozumeniam. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mikloško bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec Lipšic, chcete zaujať stanovisko ako navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Mňa podnietil pán kolega Mikloško k vystúpeniu, keď vlastne porovnával tú situáciu s nebankovými subjektmi. Ak chceme, aby sa ľudia slobodne rozhodli, tak im musíme dať pravdivé informácie. Jeden z problémov, prečo ľudia podpisujú takéto pôžičkové zmluvy s agresívnymi spoločnosťami, je, že nemajú dostatočné informácie. To bol rovnaký dôvod, pre ktorý ľudia vstupovali do nebankových subjektov, dávali tam svoje úspory celoživotné a potom o ne prišli, pretože nemali dostatočné informácie. Práve naopak, mali nepravdivé informácie. Bola tu masívna reklama. Točili sa desaťkorunáčky na stoloch. A každý si myslel, že tým pádom tie peniaze sa množia v nebankových subjektoch, že tam sú kúzelníci. Čiže ak chceme, aby sa ľudia slobodne rozhodovali, musia mať pravdivé informácie.

    To isté platí aj v 2. pilieri. Treba im pravdivo povedať, že 1. pilier je pyramídová hra, lebo dnes sa znovu roztáča reklama, ktorá bola pri nebankových subjektoch. Teraz tú reklamu roztáča premiér Fico, keď hovorí, že všetci by mali ísť z 2. piliera von. Dáva ľuďom nepravdivé informácie o 2. pilieri, aj pán Muňko, ktorý im hovoril nedávno, že prišli o všetky úspory. To je nepravdivá reklama na úrovni toho, čo robilo B. M. G., HORIZONT, Drukos, AGW a ďalšie spoločnosti. Čiže ak dôverujeme ľuďom, že sa rozhodnú správne, tak pre svoje rozhodnutie musia mať správne a pravdivé informácie. Nemôžu byť zavádzaní, nemôžu byť klamaní, ako boli pri nebankových subjektoch, ako sú dnes pri 2. pilieri, kde im dnes hovorí premiér Fico, že politici ich peniaze lepšie budú používať, ako ich použijú oni sami.

    Takže preto je dôležité, aby právny poriadok na jednej strane priznával slobodné rozhodnutie, ale na druhej strane aby chránil pravdivosť informácií, aby ľudia sa rozhodovali slobodne nie na základe klamstiev a výmyslov a reklám, ale na základe pravdivých informácií. A, žiaľ, o týchto pôžičkách sa rozhodujú tiež na základe nepravdivých informácií, obrovských reklám, ich podsúvania, a manipulácií. A tomu by sme sa mali snažiť zabrániť, nie obmedzovať slobodné rozhodnutie ľudí, nie im brať peniaze a rozhodovať za nich o ich peniazoch, ale dať im pravdivé informácie, aby sa mohli rozhodnúť kvalifikovane. Preto si vás znovu dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu novely Občianskeho zákonníka.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 816, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 827.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Berényimu, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, predkladám s pánom poslancom Lászlóom Szigetim návrh školského zákona z dôvodu riešiť v súčasnosti znovu otvorený problém, a to zemepisné názvy v učebniciach vydávaných v jazyku národnostnej menšiny.

    Prepis maďarských zemepisných názvov či už v učebniciach alebo v tlačených médiách nie je žiadny nový spor. Takéto návrhy sa vynárajú cyklicky vždy po 10 – 15 rokoch. Takéto pokusy boli ale zatiaľ vždy neúspešné. Teraz ale bola vytlačená učebnica vlastivedy a dejepisu pre študentov maďarskej národnosti výlučne so slovenskými verziami zemepisných názvov.

    Náš návrh, ktorý hovorí o tom, aby geografické názvy boli v knihách uvedené v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, tak ako sme toho boli svedkami aj v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch počas tzv. totalitného režimu, sa dá odôvodňovať z viacerých hľadísk. Súbežne toto odôvodnenie zároveň aj vyvráti správnosť zavedenia tzv. hybridného jazyka do učebníc pre národnostné školy. Po prvé, ústava Slovenskej republiky, ale aj platný školský zákon hovorí o tom, že žiakom patriacim k národnostným menšinám sa zabezpečuje výchova a vzdelanie v ich jazyku, výučba zemepisných názvov aj v jazyku národnostných menšín bezpochyby patrí do vyučovacieho procesu. Po druhé, mohol by som citovať aj medzinárodné dokumenty, najmä Rady Európy, ktoré presadzujú zásadu čo najširšieho používania zemepisných názvov aj v jazykoch menšín, aj medzištátna slovensko-maďarská zmluva o priateľstve a dobrom susedstve hovorí o tom, že menšiny majú právo používať miestopisné údaje vo svojom materinskom jazyku. Myslím si ale, a po tretie hovorím, že teraz v tomto okamihu sú dôležitejšie iné argumenty ako medzinárodné dokumenty, napr. jazyková integrita materinského jazyka tak maďarčiny, ako aj slovenčiny na školách s vyučovacím jazykom maďarským.

    Predstavme si situáciu, vážené kolegyne, kolegovia, keby sa štyri veľké štáty, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko a Taliansko, dohodli, že presadia, aby zemepisné názvy vo všetkých členských štátoch EÚ boli používané len v štátnom či úradnom jazyku príslušného štátu, na území ktorého sa nachádza daná obec alebo zemepisná lokalita. Cestopisná kniha v slovenčine by vyzerala asi nasledovne: „Cestou do Paris sme sa zastavili v Münchene. Zistili sme, že architektúra Münchenu a Wienu je veľmi podobná. Na druhý deň sme sa vydali na cestu cez krásne hory Schwarzwaldu do Venezie.“ Áno, kolegyne, kolegovia, takto dnes jazykovo vyzerá učebnica vlastivedy a dejepisu pre časť maďarských žiakov na Slovensku. V znázornení absurdity súčasného stavu by som išiel ešte ďalej. Maďarský text so slovenskými výrazmi, ale v maďarskom skloňovaní môže vytvoriť nezmyselné, až priam smiešne vety. Poviem znovu konkrétny príklad, bude to fiktívny príklad z učebnice slovenského dejepisu. V tejto knihe „Slovensko v stredoveku“ sa píše: „Turci utrpeli pri Viedni zdrvujúcu porážku od kresťanských vojsk.“ Táto veta podľa súčasnej logiky presadzovanej verzie zemepisných názvov by vyzerala nasledovne: „Turci utrpeli zdrvujúcu porážku od kresťanských vojsk pri Wiene.“ Vážení prítomní, vsunutím nemeckého výrazu do slovenskej vety sa vytvoril jeden nezmyselný text. Podobné trápne vety sa môžu objaviť v prípade vsunutia slovenského výrazu do maďarského textu s maďarským skloňovaním.

    Vážené dámy a páni, viem si ľahko predstaviť, že skutočným cieľom presadzovania slovenských zemepisných názvov v maďarských učebniciach je, hovorím teraz veľmi otvorene a úprimne, zoslabovanie akejsi maďarskej povahy Uhorska v očiach, ale aj v ušiach maďarských žiakov na Slovensku. Ak zmyslom spomenutého úsilia je posilňovať väzbu maďarskej mládeže smerom k Slovenskej republike, tak musím povedať, že je to podobne veľmi pomýlená snaha, akú mal Apponyiho školský zákon z roku 1907. Lex Apponyi, dnes vieme, mal úplne opačný efekt na vtedajšie menšiny v Uhorsku, ako to autor pôvodne zamýšľal. Situácia je teraz veľmi analogická. Dnešný hybridný text u maďarských žiakov, ale aj u pedagógov a rodičov vyvolá popri už spomenutých tragikomických situáciách skôr pocit menejcennosti, druhoradosti, smútku a hnevu. Môžem vás ubezpečiť, že tak často spomínaná lojalita takýmto textom zaistená nebude, tak ako nebola ani v roku 1907. Viem ale, že zemepisné názvy v maďarčine napriek všetkým takýmto zúfalým snahám budú používať na južnom Slovensku naďalej všetky generácie, a to z dôvodu jazykovej integrity, z dôvodu veľmi bohatej literatúry v maďarskom jazyku, v ktorej sú, samozrejme, zemepisné názvy uvedené v maďarčine, z dôvodu televízneho a rozhlasového vysielania z Maďarska. A mohol by som pokračovať konzekvenciami členstva Slovenska v EÚ. Ak sa nič nezmení na súčasnej praxi, tak žiaci v školách s vyučovacím jazykom maďarským budú dennodenne konfrontovaní rozdielnym jazykom ich učebníc s používaním ich jazyka v bežnom živote. Opakujem a zdôrazňujem, toto určite nevyvolá požadovanú integráciu maďarskej menšiny na Slovensku. Som presvedčený, že duševne zdravý a racionálne uvažujúci poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nemôže súhlasiť s takýmto hybridným jazykom a jeho vplyvom na vývoj mladých ľudí.

    Vážené kolegyne a kolegovia, chcel by som podčiarknuť, že naším návrhom chceme najmä otvoriť priestor pre diskusiu v Národnej rade Slovenskej republiky. Náš návrh obsahuje riešenie, ktoré som ja zažil ako študent a možno zažil pán Szigeti už ako učiteľ v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Počas totality totiž zemepisné názvy boli v učebniciach pre menšiny v jazyku národnostných menšín a na konci knihy bol uvedený slovník všetkých odborných výrazov aj po slovensky. Nevidíme dôvod, prečo by v súčasnosti nemohlo byť povolené to, čo bolo možné počas komunizmu. Predsa by som chcel deklarovať, že sme otvorení ku kompromisným riešeniam. Apelujem na vás, aby ste dali šancu tomuto návrhu a zároveň celému problému na diskusiu v druhom čítaní. Od vzniku celého prípadu sme už zaregistrovali viaceré zmeny aj v postoji pána ministra školstva alebo iných členov vlády. Sme svedkami toho, ako keby dnes každý hľadal východisko z tejto situácie. Nazdávam sa však, že to riešenie by malo vychádzať skôr z diskusie v relevantných parlamentných výboroch, ďalej, zo stretnutia so zástupcami vlády a zástupcami Zväzu maďarských pedagógov a rodičov. Podotýkam, že názor vydavateľov v tejto veci je nepodstatný, nakoľko vydavateľstvá nie sú finálnymi užívateľmi učebníc, mali by len splniť zadanú úlohu ministerstva školstva a na základe existujúcich právnych predpisov. Nájdime teda, vážené kolegyne a kolegovia, spoločné a kompromisné a dobré riešenie, ktoré môže byť schválené väčšinou poslancov na decembrovom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky. Tak ako to často od vás počúvame, aby sa veci riešili doma, a nie v Bruseli, tak teraz vás žiadame my, aby sme skutočne riešili veci tu v parlamente, a nie inde. Vážené kolegyne a kolegovia, dajte, prosím, šancu dialógu a kompromisnému riešeniu v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Spravodajcom je člen navrhnutého gestorského výboru, výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pán poslanec Andruskó, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač s číslom 816.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil poslanecký návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. A súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Andruskó, pán poslanec Mikloško, Fronc, pani poslankyňa Szögedi, pán poslanec Szigeti, Biró. Ďalej? To je všetko. Uzatváram možnosť podanie ústnych prihlášok do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Andruskó. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dovoľte mi vystúpiť len veľmi stručne a krátko, veď predtým môj stranícky kolega pán Berényi už povedal skoro všetky argumenty prečo, je pre nás, poslancov a Maďarov žijúcich na Slovensku, tento návrh dôležitý, prečo považujeme tieto nové učebnice za jednoznačné porušenie doteraz uznaných práv.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážení prítomní, milé kolegyne, vážení kolegovia, dnes prerokúvame poslanecký návrh zákona, pričom každá sekunda, každá minúta strávená poslancami Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní tejto záležitosti by sa dala využiť na iné užitočnejšie veci, a nie na túto samozrejmosť. Slovenská republika vstupom do Európskej únie, akceptovaním rôznych európskych dokumentov sa zaviazala k niektorým princípom, ktorých sa má držať v súvislosti s národnostnými menšinami na svojom území. No súčasné dianie dokazuje, že Európska únia nebola dostatočne pripravená na niektoré špecifické možnosti. Všetky súvisiace nadnárodné dokumenty a odporúčania Únie totiž predpokladajú dobromyseľnosť všetkých strán pri zabezpečovaní základných práv národnostných menšín. Nepredpokladajú však taký postup, pri ktorom štátny úradník legalizuje znásilnenie jazyka národnostnej menšiny, pričom toto svoje počínanie vysvetľuje vymysleným a ničím nepodloženým vyhlásením o tom, že školské učebnice tvoria súčasť oficiálneho kontaktu štátu a verejných orgánov s občanmi. Európska únia nebola pripravená ani na nové prvky folklóru vo forme výhovoriek typu, je to rozhodnutie vydavateľstva, resp. na druhej strane neskoro sme dostali list od pána ministra, ktoré by mali teraz odôvodniť vydávanie nezmyselných učebníc v hybridnom neexistujúcom jazyku.

    Vážení prítomní, vo funkcii riaditeľa Gymnázia Hansa Selyeho v Komárne už niekoľko rokov sa bezprostredne usilujem o zblíženie našich národov a rozvíjanie tolerancie medzi nimi. Práve na pôde nášho gymnázia každý rok organizujeme recitačnú súťaž v slovenskom jazyku „Dobré slovo“ pre žiakov škôl s vyučovacím jazykom maďarským na Slovensku, resp. pre žiakov slovenských škôl v Maďarsku. Tento rok medzi nami prvýkrát sme mohli privítať aj Slovákov z Rumunska, ktorí tiež prispeli k zvýšeniu úrovne tejto recitačnej súťaže. Záštitu nad podujatím v uplynulých rokoch prevzali prezident Slovenskej republiky pán Gašparovič, prezident Maďarskej republiky pán Sólyom, neskôr predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Paška a predsedníčka maďarského parlamentu pani Katalin Szili. Aj táto skutočnosť dokazuje, že myšlienku vzájomnosti a myšlienku tolerancie podporia aj najvyšší štátni predstavitelia, pričom podľa slov našich hostí nikomu nerobí problém, ak v slovenských textoch používaných v Maďarsku sa uvádzajú názvy obcí a miest v slovenskej forme ako napr. Mlynky, a nie Pilisszentkereszt.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, dúfam, že budete všetci dobromyseľní a nebudete vykladať moje predchádzajúce slová tak, že bránim tomu, aby Maďari žijúci na Slovensku sa naučili štátny jazyk. Áno, ovládanie štátneho jazyka je v záujme každého občana. Som za to, aby Maďari na Slovensku sa naučili spisovnú slovenčinu a v prípade potreby ju aj používali. Ale k tomu nevedie cesta ponižovania a arogancie, ktorú v súčasnosti preferuje ministerstvo školstva. Prerokovaný poslanecký návrh by mal riešiť uplatnenie niektorých základných práv národnostných menšín, ktoré sú zakotvené aj v rôznych dokumentoch Európskej únie, a to aj v súvislosti s používaním názvov obcí a ostatných geografických názov. Musím však opakovať myšlienku, ktorou som začal svoj príspevok. Obsah tohto poslaneckého návrhu vyplýva z mnohých ďalších dokumentov schválených a akceptovaných aj Slovenskou republikou. Naplnenie jeho obsahu skutkami však predpokladá aj dobromyseľnosť, ktorá v súčasnosti na pôde ministerstva školstva absentuje.

    Ešte niečo na záver. V mene mnohých občanov maďarskej národnosti ďakujem časti poslancom Národnej rady, ako aj mnohým ostatným občanom slovenskej národnosti, ktorí v súvislosti s učebnicami už na rôznych fórach tiež vyjadrili svoj názor a považovali súčasný stav za nelogický a nezmyselný. Aj váš charakterný postoj nás burcuje k tomu, aby sme v rámci vlastných možností naďalej pracovali na zbližovaní našich národov, ktoré nie sú žiadnymi nepriateľmi. Ani v tomto konflikte vo veci učebníc nestoja voči sebe dva národy, ale inteligencia a tolerancia stoja voči neznášanlivosti a arogancii. To sa však, bohužiaľ, nedá riešiť zákonom, podstata problému je totiž skrytá hlboko v dušiach jednotlivcov. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Andruskó má pán poslanec Rafaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Rafaj má slovo.

  • Pán poslanec, stihol som ešte podstatnú časť vášho vystúpenia, ktoré bolo veľmi emotívne na dušu a city človeka oslovujúce. Ale treba si zobrať aj tú pragmatickú vec, ktorá vychádza z histórie, že nie všetky názvy sú pôvodné historické maďarské. Spomeňte si na koniec 19. storočia, keď dochádzalo k pomaďarčovaniu názvov, násilnému pomaďarčovaniu a nelogickému. Tak ako vy ste argumentovali, presne tak boli pomaďarčované názvy napr. na hornom Považí. Takže pokiaľ sa dožadujete takýchto názvov, tak môže ísť o oživovanie akéhosi uhorského názvoslovia. A to už je trošku nad rámec. Tu by som skôr odporúčal jazykovedcom, aby si usporiadali vlastne a utriedili názvy, čo je maďarské, čo je uhorské, čo je veľkomaďarské a čo je akceptovateľné na Slovensku v rámci suverénnej Slovenskej republiky, aby spätne tieto názvy neboli zasa provokujúce väčšinu. Tak len toľko.

  • Pán poslanec Andruskó, chcete reagovať na faktickú poznámku? Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško a po ňom sa pripraví pán poslanec Fronc. Nech sa páči, pán Mikloško, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, v prvom rade dávam verejný prísľub, že dnes už vystupujem poslednýkrát. Tento prísľub dávam najmä mojim kolegom, Konzervatívnym demokratom Slovenska, ktorí sú nervózni z môjho častého vystupovania, pretože ich nejakým spôsobom prevyšujem.

    Ale teraz vážne. Dámy a páni, učebnice, ktoré sa dostali na maďarské školy, učebnice vlastivedy, ktoré rozoslalo ministerstvo školstva, boli ako niečo tak tragikomické, tak smiešne a tak trápne, že ja si myslím, že bez toho, aby sme ďalej o tom museli hovoriť, aj samo ministerstvo školstva si uvedomilo, že asi takýto vrcholný orgán štátnej inštitúcie nemôže vydať niečo takéhoto, čo nemalo hlavy ani päty, čo komolilo jazyk, vytváralo tam jazykové nezmysly a podobne. Preto mám isté pochopenie pre to, že takáto vec by mala byť v normálnej krajine samozrejmosťou, že v jazykoch národnostných menšín sú názvy, ktoré sa týkajú národnostných menšín. Mám teda pochopenie pre to, že maďarskí poslanci dali novelu zákona, ktorou chcú, aby toto maďarské názvoslovie bolo priamo zakotvené v zákone, skutočne podotýkam, že je to neobvyklé, ale mám pre to pochopenie.

    Na druhej strane tento návrh novely zákona považujem za druhý extrém. Proste v krajine, kde štátny jazyk je slovenčina, nemôžu byť názvoslovia len v jazyku národnostnej menšiny. To nejde, lebo aj to vyvoláva v tých hlavách tých malých detí, v tých malých hlavách istý zmätok. Preto pokiaľ ústami navrhovateľa by bol daný verejný prísľub, že minimálne na ten kompromis sa pôjde, že za každým názvoslovím, za každým názvom v maďarčine pôjde hneď v zátvorke názov v slovenčine, ak takto verejne môžete povedať, že na takýto kompromis sa pôjde, lebo hovoriť o kompromise sa celkom nedá všeobecne, to znamená, hneď na tom mieste aby pre to dieťa, ktoré vníma svet vizuálne v prvom rade, tam bol v zátvorke slovenský názov, v takom prípade to podporím. Ak to bude len takto, nepodporím to. Zase, nevytvárajme schizofréniu z druhej strany. Proste pre to dieťa musí byť jasné, že takýto je aj slovenský názov, pretože jednoducho tu žije. Čiže ak by ste boli ochotní toto prisľúbiť, tak, samozrejme, bez najmenších problémov toto podporím, lebo je to pre mňa samozrejmosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloška majú pán poslanec Gál, Bugár, Simon, Kovarčík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Mikloško, schizofréniou to nie je, lebo do septembra tieto názvy v učebniciach boli len v maďarčine. Dodnes deti sa učia z týchto učebníc. A keď sa pozrieme na to, aký bol výsledok prieskumu aj medzi občanmi Slovenska maďarskej národnosti ohľadom lojality k Slovenskej republiky, či sa hlásia hrdo k občianstvu Slovenskej republiky, tak máte tam výsledok. Ten výsledok hovorí sám osebe. Ale to, že z tých učebníc sa učili doteraz, bolo to ešte za komunistov, ani komunisti nám nepopierali toto právo, aby sme sa učili dejepis aj zemepis, aj všetky ostatné predmety v materinskom jazyku. Neviem, čo sa zmenilo teraz.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ja vnímam pozitívne to vyjadrenie pána poslanca Mikloška, ktorý povedal, že ak, samozrejme, je možné tento návrh nejakým spôsobom opraviť, a o tom nás informoval aj pán poslanec Berényi za predkladateľov, tak, samozrejme, je to možné len vtedy, keď ho pustíme do druhého čítania. Takže vnímam vaše vyjadrenie, že za týchto okolností viete podporiť tento návrh do druhého čítania.

    Máte pravdu, učebnice sú smiešne, tragikomické. Ja som si dal tú námahu aj som s rôznymi odborníkmi rokoval. No stačí si prečítať náučný slovník, čo hovorí na reč, v ktorej sa používajú prvky z dvoch alebo viacerých jazykov. Náučný slovník hovorí, že to je makarónčina. To sme si nevymysleli my, Maďari, to sme, dá sa povedať, si nevymysleli preto, lebo chceme niekoho uraziť, ale to je normálne Náučný slovník slovenského jazyka. Takže ak také niečo sa objavuje v učebnici, no tak je to veľmi zlá vizitka konkrétneho ministerstva. Preto súhlasíme s tým, aby sme išli o tejto veci rokovať. V poriadku, vidíme tu určité obavy, ale zas na druhej strane dá sa to riešiť jedine tak, že z každej strany, to znamená, aj zo strany vládnej koalície bude ochota tento návrh zákona pustiť do druhého čítania. Tak získame minimálne jeden mesiac. A ten jeden mesiac môžeme využiť na to, aby sme si tie stanoviská trošku zblížili. O nič iné nám nejde, lebo kompromis sa nerobí tak, že zoberiem najprv všetko a potom niečo vrátim. Ak niekomu chcú odseknúť ruku a kompromisom je, že odsekneme len prsty, tak ja to za kompromis nepovažujem.

  • Pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Mikloško, úprimne musím povedať, že táto zmena alebo táto novela, ktorá je tu predložená, sa týka len školstva a vyučovania. Som presvedčený, že vyžadovať od človeka, aby zvládal dva jazyky, je nesmierne náročné. Pre to, aby ich zvládal dva, musí zvládať svoj materinský jazyk a potom štátny jazyk. Ja som za to, aby každé dieťa, ktoré skončí základnú školu, zvládalo aj štátny jazyk. Ale nie je možné to dosiahnuť takým spôsobom, že ho budeme vyučovať jazykom, ktorý neexistuje, jazykom mix, pretože inak to dieťa v štvrtom ročníku na základnej škole sa nenaučí ani materinský jazyk, ani ten štátny jazyk, my ho len dopletieme.

    A snáď k tejto novele. Ja to chápem, je to výsledok toho, že samozrejmosť a prirodzené veci v tejto krajine počas tejto vlády akosi prestali fungovať a mali by sme to vrátiť naspäť a sústreďovať sa skôr na iné oblasti a priority a to, čo je samozrejmé k tolerancii, to by malo platiť všade.

  • Pán poslanec Kovarčík, faktická poznámka.

  • Ja by som chcel reagovať na pána Mikloška, ale nie v kontradikcii. Mal som takýto zážitok. Ja žijem v Nitre. A cestoval som, teda išiel som svojím osobným autom smerom na Banskú Bystricu. A kúsok za Nitrou ma zastavoval mladý chlapec, ktorý mal asi 17 rokov. Teda zastavil som mu ako stopárovi a pýtam sa ho, kam ideš. A on horko-ťažko mi povedal po slovensky, že chce ísť smerom na Trenčín. A hovorím mu, tu stojíš zle, teda tu stopuješ na Banskú Bystricu, Trenčín je celkom iným smerom. A on mi vytiahol mapu, ktorá bola v maďarčine. Pýtal som sa ho, odkiaľ si. Povedal, že je od Komárna. A hovorím, prečo sa riadiš touto mapou, keď na tejto mape ty nevieš pochopiť ten názov, kde vlastne chceš ísť. Tak som mu povedal, tú mapu si schovaj do batoha. Dal som mu svoju vlastnú mapu Slovenskej republiky. Odviezol som ho cez Nitru smerom na Trenčín, na tú cestu, tam som ho vyložil. A povedal som mu, teraz si správne smerom na Trenčín. To znamená, že z toho vyplýva, jednoducho vy sa snažíte vašich občanov, teda občanov maďarskej národnosti, neučiť slovenské názvy, aby neovládali vôbec Slovenskú republiku ako takú. Ja viem, že smer na Budapešť, smer na Maďarsko, tam to chlapci a tí mladí ľudia bez problémov ovládajú, ale smerom hore na sever, tam to jednoducho neovládajú, pretože je to pre nich cudzí priestor, a preto my chceme tento priestor im len priblížiť, nič iné.

  • Pán poslanec Mikloško, reakcia na faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Ja predpokladám, že si všetci rozumieme. V tejto podobe naozaj tie učebnice sú neprijateľné, lebo to je výsmech. Na druhej strane proste ten prváčik, druháčik alebo ja už neviem tretiačik v Nagy Mederi keď sa bude učiť, že nejaká veľká oslava bola v Pincz, tak prečo by nemohol vedieť, že to je v zátvorke Pinciná. No tak snáď toto už nie je kompromis, ktorý by nám narušoval dušu, aj toho maďarského dieťaťa. Čiže tu nejde o to, že on vie, ako sa volá jeho obec, veď to má na tabuli denne, aj sa o tom rozpráva, ale o to, aby mal to názvoslovie dvojjazyčné v pamäti na celom Slovensku. Ak sa na tomto vieme dohodnúť, tak nemáme najmenší problém ísť ďalej. A predpokladám, že áno, keď Béla krúti hlavou, že áno, tak áno.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fronc, po ňom sa pripraví pani poslankyňa Szögedi. Nech sa páči, pán Fronc, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, droga, to je novodobá metla ľudstva. A tak heroín, LSD, to sú drogy, ktoré je zakázané vyrábať, predávať, prechovávať, je to trestné. Občas si kladiem otázku, ako je to s drogami nacionálnymi. Niekto a konkrétne minister Mikolaj podráždi zmenou status quo. Musím povedať, že aj z druhej strany prichádza, pretože takisto pokladám za podráždenie, keď sa kdesi spomenie autonómia. Ale hrozné vidím v tom, že pomaly celé Slovensko sa zaoberá problémami, ktoré sú vyrobené. Máme kopu iných problémov. Ja chápem ministra Mikolaja, pretože školská reforma, tá úplne vyšla navnivoč. Dnes sa deti učia akože po novom, podľa nového školského zákona presne to isté z tých istých učebníc. A tak, aby sme hovorili o tomto, čo pokladám za vážne, hovoríme o inom.

    Trochu musím povedať, že je to vec, ktorá sa mi nepáči. Nepáči sa mi aj z iného dôvodu. Ja nie som advokátom, ani strany SMK, ale som advokátom detí. A myslím ako ten, kto je advokátom detí, že treba im dať šancu, aby sa vzdelávali vo svojom materskom jazyku. A netreba zbytočne provokovať. Preto si myslím, že na ten systém, ktorý jestvoval, že zemepisné názvy boli uvedené v jazyku menšiny, lebo to nie je len otázka jednej menšiny, máme aj iné, aj tie majú svoje učebnice vo svojom jazyku a príslušne v zátvorkách adekvátny názov v štátnom jazyku, na to netreba siahať a že to je vec, ktorú možno podporiť.

    Ja vnímam a musím povedať, že sa s tým stretávam na Slovensku, v regiónoch, kde sa v živote nestretnete, ľudia, so živým Maďarom. Ale aj po 100 rokoch existuje trauma. A stále spomínajú Apponyiho, no bol by som nerád, keby slovenský minister sa stal takým malým Apponyim. To by nebolo dobré pre túto krajinu. A takisto ak počúvam často argumenty, čo nám urobili oni pred 100 rokmi, ja som stále presvedčený, že sme kresťanská krajina. K tomu sa hlásime. My nie sme založený na Chammurapiho zákonníku Oko za oko, zub za zub. Jednoducho musíme hľadať veci, ktoré sú rozumné, dobré v prospech všetkých.

    A chcem sa trošku obrátiť aj na lídra koalície, na stranu Smer. Veľmi pozorne som počúval nedávno diskusiu, v ktorej bol váš kolega Petrák. A veľmi horoval za švédsky model. A ja si dovolím citovať, čo sa mi páčilo, akože v tom sociálnom modeli ich fungovania je základná myšlienka, aby Švédsko bolo domovom pre všetkých jeho občanov. Tak chcem sa opýtať, či to je naozaj aj presvedčenie a naplnenie, pretože myslím si, že Slovensko má byť domovom pre všetkých jeho občanov.

    Preto som ochotný podporiť návrh do druhého čítania s tým, že dôjde k tej zmene, o ktorej sme už hovorili spolu, ale jednu svoju poznámku predsa len musím povedať. Pokladám za nešťastie, že v takejto veci musíme siahať na zákon, pretože si myslím, že tieto veci netreba dávať v normálnej krajine do zákona a fungujú. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca majú pán poslanec Zelník a pán poslanec Rafaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, vlastne nič nové ste nepovedali a držíte sa iba práve toho, že ako obyčajne ako opozičný poslanec, nech by bol akýkoľvek zákon predložený do Národnej rady, nech by bolo čokoľvek dobre urobené, vždy sa to snažíte obrátiť úplne naopak. A prirovnávať Apponyiho k ministrovi školstva Mikolaja považujem za absolútnu nehoráznosť. To neviete, akým spôsobom by ste sa vy zviditeľnili, a preto napádate pána ministra Mikolaja vždy a pri každom jednom zákone a snažíte sa hovoriť o tom, že to, čo predložil, je absolútne nedobré.

    Nakoniec, čo bola snaha v učebniciach, aby tam boli slovenské názvy. Snaha bola aj o tom, aby naozaj to dieťa sa dozvedelo, že existuje nejaká Bratislava, že existuje nejaká Žilina a ďalšie a ďalšie mestá. Ja poviem svoj osobný príklad. Keď som sa vracal z Maďarska cez Budapešť a snažil som sa podľa informačných tabúľ a návestných ukazovateľov dostať sa na Slovensko a keď som videl nápis Pozsony, naozaj som nevedel, či idem správne. Treba povedať, že maďarčina používa ešte názvy, ktoré sú spred Trianonu, a nenájdete ich nikde na svete v žiadnej mape ani v žiadnej príručke. A teda ja som prekvapený, pán poslanec Fronc, že ako bývalý minister školstva teraz hovoríte o tom, aká to bola fantastická vec, že mladí ľudia, ktorí sa učili dejepis, nepoznali vôbec, že sa nachádzajú na Slovensku. A zrejme asi aj keď boli v zahraničí a komunikovali so svojimi, poviem, spolužiakmi, tak nevedeli absolútne vysvetliť, pretože Bratislava podľa nás...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Viete, pán exminister, v Spojených štátoch nemajú problém s pôvodnými indiánskymi názvami. Ale už necítia potrebu ku každému takémuto názvu pôvodnému dávať nejaký anglický ekvivalent. To je ten rozdiel, lebo ja mám pocit, že naši maďarskí spoluobčania a maďarská historiografia a kartografia ako keby cítili povinnosť ešte aj k tej Žiline, k Tvrdošínu ku všetkému dať maďarský názov. A skúste si pozrieť niektoré historické mapy a uvidíte, ako sa to postupne posúvalo a ako sa to postupne prekrývalo.

    A pokiaľ ste taký expert na drogy, tak viete, že to povedal jeden bradatý pán, že náboženstvo je najväčšie ópium ľudstva, kresťanský demokrat.

  • Pán poslanec Fronc, reakcia na faktické poznámky.

  • Áno. Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

  • Ruch v sále.

  • Pán kolega Zelník vy ste nepovedali jeden argument, jeden fakt. Vkladali ste mi do úst slová, ktoré som nepovedal. A ešte raz, pokladám za dôležité chrániť záujmy detí. Tých som advokát. Nie som advokát ani SMK, ani nikoho iného, ale detí áno. A o tie by vám malo ísť.

  • Neustály ruch v sále.

  • A druhá vec, o ktorú, si myslím, by nám všetkým malo ísť, je, aby v tejto krajine bol pokoj a aby naozaj, ako to povedal Petrák, každý sa cítil byť tuná doma. Ak takto to bude, tak to Slovensko bude pevné a nebudú žiadne zbytočné nepokoje. Viete, o tom to je.

    Ale v tejto chvíli vidím, že už ctená snemovňa je v takej situácii, že je zbytočné hovoriť, už nikto nepočúva. Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem.

    Teraz vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní programu 28. schôdze a odhlasujeme prerokované body.

    Poprosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Buriana, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Je to tlač 743.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, uvádzam spoločnú správu výboru pre financie, rozpočet a menu k návrhu zákona o zavedení eura v Slovenskej republike v súvislosti aj s ďalšími návrhmi zákonov. V spoločnej správe bolo predložených 25 pozmeňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru všetky schváliť.

    Pán predseda, dajte hlasovať o spoločnej správe, bodoch 1 až 25 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 97 za, 4 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

  • Ďakujem. V diskusii k tomuto návrhu zákona som vystúpil ja s pozmeňujúcim návrhom, ktorý som predložil, ktorý sme ešte raz preberali vo výbore pre financie, rozpočet a menu, kde bolo tiež odporúčanie gestorského výboru schváliť ho. Prosím vás, dajte hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 73 za, 52 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy. A, pán predseda, mám splnomocnenie výboru postúpiť tento návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 85 za, 33 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Pán poslanec Slafkovský? Pravdepodobne nie. Je to omyl.

    Končím rozpravu.

    A budeme hlasovať.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 79 za, 36 proti, 9 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti ministerstva financií v súvislosti so zavedením meny euro.

    Pán poslanec Ďuračka uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2008.

    Je to tlač 777.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za I. polrok 2008.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 110 za, 20 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Lukša uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok 2008.

    Je to tlač 785.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok 2008.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 111 za, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pani poslankyňa Laššáková uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

    Je to tlač 783.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave k predloženému ústavnému zákonu boli štyria písomne prihlásení poslanci a dvaja ústne prihlásení poslanci. Pán poslanec Minárik podal procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) uzniesla prerokovať návrh ústavného zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 55 za, 65 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Juhász uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 814.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nepredložili procedurálny návrh. Preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 52 za, 16 proti, 65 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v druhom čítaní o ňom.

    Pán poslanec Miššík uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 815.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 54 za, 25 proti, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh zákona do druhého čítania sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Odhlasovali sme všetky prerokované body.

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda výboru Urbáni, chcete niečo povedať? (Odpoveď z pléna.) Tak, pán predseda Halecký, vy chcete niečo povedať?

  • Odpoveď z pléna.

  • Takže vyhlasujem krátku prestávku, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o 17.20 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať rozpravou k prvému čítaniu

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Szögedi, po nej sa pripraví pán poslanec Szigeti.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ctená snemovňa, dovoľte, aby som prispela niekoľkými myšlienkami a pohľadmi do problematiky, o ktorej teraz v Národnej rade rokujeme.

    Napriek tomu, že sa vybičovali emócie pri posledných vystúpeniach, chcela by som sa vrátiť k racionálnej úvahe. Chcela by som sa v prvom rade odborne vyjadriť k uvedenej otázke, k uvedenej novele a zároveň aj poukázať na súvislosti, ktoré možno uvedený problém spolitizovali.

    Podmienkou rozumnej diskusie, opakujem, rozumnej diskusie je, aby si jej účastníci vopred kládli čo najmenej predbežných podmienok. Ak chceme teda diskutovať vecne s ohľadom na realitu, mali by sme prestať so vzájomnou kriminalizáciou svojich úvah. A preto by som chcela aj tak na úvod hneď odborné argumenty.

    Jediným riešením zodpovedajúcim logike akéhokoľvek jazyka a pedagogickým zásadám kladúcim dôraz na čím ľahšie pochopenie textu žiakov a dokonca riešením podľa elementárneho zdravého rozumu je, aby bolo učivo uvedené tak, ako ho samotní žiaci najlepšie a najľahšie pochopia a, samozrejme, si ho aj osvoja.

    Takže konkrétne. Zemepisné názvy v maďarskojazyčnom texte by mali byť uvedené po maďarsky z jediného prozaického dôvodu, a to preto, že ich žiaci prirodzene tak používajú. Sme však otvorení, ako povedal aj pán predkladateľ. Keďže chceme vystavajúci problém riešiť, chceme rokovať o rozumných, odborne odôvodnených argumentoch. Jedným môže byť napr., aby zodpovedajúce slovenské názvy, ktoré môžu študentom naozaj pomôcť lepšej orientácii v krajine, v ktorej žijú, sa mohli uviesť v atlasoch, v iných textoch a učebných pomôckach, ktoré sa povinne v jazyku používajú, príp. vzadu, ako aj doteraz bolo zaužívané v odbornom slovníku. Určite nie je vám neznámy výrok učiteľa národov, tak ho zvykneme v takýchto prípadoch a v mnohých iných spomínať, Jana Amosa Komenského, ktorý presadzoval a otvorene hlásal, že najúspešnejšie sa zvláda akékoľvek učivo v materinskom jazyku. Preto všetky školské a študijné pomôcky by mali byť podriadené tomuto cieľu. Všetky kodifikované jazyky nezávisle od pravidiel ostatných jazykov majú svoje pravidlá. Odmietnutie tohto princípu z dôvodu odbornej nespôsobilosti je vedomé porušenie uvedených princípov a je zároveň prejavom neúcty k inému jazyku. A preto by sme mali tieto pravidlá rešpektovať, a to v učebniciach najmä.

    Napriek tomu, že riešime uvedenou novelou principiálny problém, nedá mi nespomenúť učebnicu vlastivedy pre 4. ročník a poukázať na skutočnosti, ktoré podporia moju odbornú argumentáciu. Žiačikom 4. ročníka, ktorí sa v predchádzajúcom období, teda v 1., 2. a 3. ročníku, naučili čítať a písať v materinskom jazyku, predkladáme text zmiešaný, hybridný, škaredé slovo, spisovne nesprávny, a tým popierame zásady spisovnosti, ku ktorým sme ho viedli v predchádzajúcom období. Takýmto hrubým zásahom znevažujeme nielen vyučovací jazyk danej školy, v našom prípade maďarský jazyk, ale sa dopúšťame veľmi hrubých chýb vo výchove a vzdelávaní, ktoré budú mať nepriaznivé následky najmä v duševnom vývoji desaťročného dieťaťa, ktoré sa popri svojom vyučovacom jazyku učí, toto desaťročné dieťa, teda žiak, štátny jazyk, slovenský jazyk teda a aj prvý svetový jazyk. Takýmto spôsobom dochádza k dezorientácii žiakov, a to práve tým, že do vyučovacieho jazyka školy namiešame cudzie, im nezrozumiteľné názvy. A prapôvodne to bolo tak, že teda tieto názvy boli teda napísané alebo teda navrhnuté len v slovenskom jazyku.

    Argumenty, že žiaci škôl s vyučovacím jazykom maďarským nevedia po slovensky, neobstoja. Úroveň vedomostí slovenského jazyka, ako aj ktoréhokoľvek iného predmetu, samozrejme, závisí od toho, aký je to žiak. Sú žiaci v školách s vyučovacím jazykom maďarským výborní, priemerní, podpriemerní, takisto ako aj v školách s vyučovacím jazykom slovenským. Preto si myslím, že násilné presadzovanie slovenských názvov miest a obcí, ako aj geografických názvov do maďarského textu učebníc ako jediné riešenie, ktoré bolo pôvodne ako navrhnuté, nie je problémom odborným, ale je to, žiaľ, úbohým prejavom intolerancie. Aj z tohto dôvodu, že dneska vyznelo z diskusie, že naozaj názvy v prvom rade v materinskom jazyku a v ďalšom, teda v jazyku štátnom alebo vzadu v slovníku sú riešením pre žiakov, a hlavne ide o nich, dobrým riešením, vás prosím, kolegyne, kolegovia, o podporu predloženej novely zákona, ktorá rieši právnu úpravu používania zemepisných názvov v jazyku národnostných menšín v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu. Prosím, aby ste podporili túto novelu do druhého čítania aj z toho dôvodu, aby sme mali možnosť v druhom čítaní už po naozaj korektných rokovaniach upresniť v zákone používanie zemepisných názvov v jazyku národnostných menšín v súlade s pravidlami pravopisu daného jazyka, samozrejme. Druhé čítanie je možnosťou, kde sa môže dosiahnuť hlavne vytýčený cieľ a hlavne, ešte raz zdôrazňujem, pre žiakov národnostných škôl. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Szögedi majú pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Damborská, Kramplová, pán poslanec Miklós, Gál. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Najskôr k pani poslankyni taký pokus o kompliment. Myslím, že hovoríte lepšie po slovensky ako mnohí z nás poslancov, pre ktorých je slovenčina materinský jazyk.

    Chcem povedať, že ja do druhého čítania návrh zákona podporím. A podporím ho aj preto, že je to úplne jeden smiešny, malý, prízemný, hlúpy spor. Ak spor o to, čo má byť uvedené v 4. ročníku pre vlastivedu, je kľúčovým sporom slovensko-maďarských vzťahov, tak kam sme sa dopracovali?

    Ja som bol jeden z mála poslancov, ktorí hlasovali proti tomu pri školskom zákone, aby bolo na školách s vyučovacím jazykom maďarským menej slovenčiny. Aj som to verejne kritizoval ako určitý obchod, viac Bruselu pri Lisabonskej zmluve za menej slovenčiny. Totiž ja si myslím, že by mali všetci občania nie kvôli nejakým národným záujmom, ale kvôli sebe vedieť dobre slovenský jazyk, aby sa vedeli uplatniť, aby boli konkurencieschopní a aby sme sa vedeli spolu rozprávať, lebo my sa musíme v našich vzťahoch vedieť rozprávať, musíme si porozumieť a musíme teda tým pádom nájsť nejaký komunikačný prostriedok. Ale nevidím dôvod na to, aby sa ktokoľvek inej národnosti ako slovenskej nenaučil aj veľmi dobre svoj vlastný materinský jazyk, to sa nevylučuje, to sa nevylučuje.

    Požiadavka, aby boli na školách adekvátne hodiny slovenčiny, neznamená, že to ide na úkor jazyka národnostnej menšiny, práve naopak. Preto si myslím, že čím skôr tento spor bude vyriešený aj novelou zákona, alebo to môže urobiť aj vláda, keby bola rozumná, tým lepšie pre nás všetkých, Slovákov, Maďarov, pre celé Slovensko.

  • Áno, ďakujem za slovo. Maďarským deťom podľa môjho názoru sa vtĺkajú do hlavy názvy, ktoré boli jedinými úradnými názvami v predtrianonskom Uhorsku. Ide najčastejšie o umelé alebo maďarizované názvy, ktoré sú už dávno zabudnuté. Ich kriesenie znamená nadväzovanie na predtrianonské maďarizačné časy, t. j. ide o pokračovanie maďarizácie, o nerešpektovanie slovenskej štátnosti a slovenskej legislatívy, ide o maďarskú politickú iredentu. Používanie týchto predtrianonských názvov sa neobmedzuje na územie, kde žije maďarská národnostná menšina, ale sa rozširuje na celé územie Slovenskej republiky, t. j. aj na územie, kde Maďarov nikdy nebolo. Porušuje sa tým platná slovenská legislatíva i príslušné medzinárodné dokumenty.

    Slovenské názvy v učebniciach pre školy s maďarským vyučovacím jazykom nijako nenarúšajú jazykové zákonitosti maďarčiny, do kontextu maďarského jazyka sa gramaticky korektne začleňujú tak, ako sa doň začleňujú akékoľvek iné názvy. Nejde teda o hybridizáciu maďarčiny.

    Treba si však položiť otázku, aký je zmysel oživovania predtrianonskej kontinuity oprašovania zatuchnutých maďarizačných spotvorení, poviem len napr., aby všetci maďarskí vlastenci vedeli, ako znejú historické maďarské miestne názvy na Slovensku, vydávajú sa v Maďarsku ich zoznamy, z ktorých taký vlastenec prežívajúci od útleho detstva trianonskú traumu sa dozvie, že Hrabušice sú Káposztafálva, ja to neviem ani vysloviť, prepáčte, že Hrabovčík v stolici Sáros je Gyertyánpatak, Hrabové v stolici Trencsén je Rabó, Hrabovec v stolici Sáros je zas Rabóc...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja by som sa vo svojom vystúpení sústredila na pár otázok.

    Vy ste sa vyjadrili, že najľahšie sa detí učia v materinskom jazyku, áno, absolútne s vami súhlasím. Hovorili ste o prejavoch neúcty k inému jazyku, keď sa v maďarských učebniciach objavujú v zátvorkách slovenské názvy. A hovorili ste aj o prejavoch intolerancie. Ja by som sa vás chcela spýtať, ako je možné charakterizovať to, že v Maďarsku v slovenských národnostných školách sa slovenské deti učia všetky predmety z maďarských učebníc, to znamená po maďarsky, a učia sa len štyri hodiny do týždňa po slovensky, teda slovenčinu majú ako cudzí jazyk. Myslím si, že dobre viete, že z 500 000 Slovákov v Maďarsku je momentálne 18 000 Slovákov. A to sa dosiahlo práve cez systém školstva, ktorý je zaujímavý v tom, že naozaj deti učí po maďarsky a nemajú možnosť učiť sa vo svojom materinskom jazyku. Ja si myslím, že takáto prestrelka, aká tu je, a už dva mesiace sa medzi politikmi vedie, by nebola, keby sa uplatňoval princíp reciprocity, tak ako je to aj v iných štátoch. Som presvedčená o tom, že naše slovenské deti v Maďarsku majú rovnako právo na to, aby sa učili v materinskom jazyku a nevyučovali sa svoj rodný jazyk len ako cudzí jazyk. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No ja súhlasím s pani poslankyňou Szögedi, že z tejto učebnice sa Maďari celkom iste nenaučia po slovensky. Ba dokonca som si istý, že dostanú aj určitú averziu k tomu jazyku, lebo keď to budú čítať, tak presne to bude tak znieť, ako pani poslankyňa Damborská vy ste pred chvíľou čítali tie názvy, lebo to pre Maďarov presne takisto znie, keď to čítajú. No ale to len tak mimochodom.

    Ja si myslím, že v tomto momente my sa nemusíme obávať žiadnych maďarizačných snáh z toho, že sú po maďarsky uvedené názvy. Však tu je problém práve opačný. Ja som presvedčený, že tri štvrtiny detí z Galanty nevedia, že Moldava nad Bodvou sa volá Szepsi, tu sú opačné problémy, alebo z Moldavy určite nebudú vedieť, že Tešedíkovo je Pered a tak ďalej. Takže s týmto asi nebudeme musieť mať problémy. Aj pán poslanec Rafaj sa nemusí obávať nejakých zmien, Viedeň zostane rakúskym mestom, či sa bude volať Viedeň, Wien, Dunaj alebo Bécs. A takisto Ho Či Minovo Mesto, ktoré dostalo meno pred 30 rokmi, sa bude nazývať Ho Či Minovým Mestom, a nie Hô Chí Minh Thánh phô. Takže to sú tie zbytočné problémy. Do jazyka sa presadzujú nejaké názvy zemepisné, ktoré sa používajú, z toho netreba vyvodzovať politické dôsledky o nejakej maďarizácii.

    Druhá vec. By som sa chcel pozastaviť nad tými hlúpymi príkladmi, ktoré, naozaj musím povedať, až ma iritujú, že najčastejšie niekde v obchode nevedeli odpovedať po slovensky. No, prosím vás pekne, podľa mňa, kto chce zostať hlúpy, nech zostane hlúpy a nebude vedieť slovensky. Tým pádom stratil automaticky klienta. Ale ja si myslím, že základným momentom tu nie je to, či niekto vie odpovedať v obchode alebo nevie odpovedať, ja som za to, aby každý vedel po slovensky na Slovensku, aby to...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pani poslankyňa Szögedi povedala vlastne všetko, čo patrí k tomuto zákonu, ale ešte treba celú problematiku troška vidieť zo širšieho uhla. Ja si veľmi ctím pedagógov, pomohli k tomu, aby som sa vedel uplatniť, ctím si pedagógov aj na slovenských školách, ale aj tak na maďarských školách. Oni určite majú predovšetkým cieľ naučiť tie deti čo najviac. Nebojte sa, aj na tých maďarských školách tí učitelia, tí pedagógovia majú tento cieľ.

    Čo sa týka výučby vlastivedy, na tých hodinách sa pracuje aj s mapami. A všetky mapy, ktoré sú učebnými pomôckami, sú v slovenčine. Ani jedna mapa, ani atlasy nie sú vydané v maďarskom jazyku. Čiže tie deti majú možnosť sa oboznamovať aj slovenskými názvosloviami. Ale keď už chcete trestať niekoho, lebo pán poslanec Lipšic to dobre nazval, je to taký žabomyší spor, ale určitým veľmi zlým dopadom alebo dopadom na deti, povedzme za politický názor, tak trestajte nás, politikov, nie tie deti.

  • Pán poslanec Švidroň, vy ste sa prihlásili už po tom, ako boli uzavreté faktické poznámky.

    Takže pani poslankyňa Szögedi bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Damborská, ja so hneď v úvode svojho vystúpenia apelovala, aby sme teda diskutovali rozumne. Možno som použila nie najvhodnejšie slovo „nekriminalizujme“ (svoje úvahy). No, prosím vás pekne, apelovala som na riešenie problémov. Vaše vystúpenie nám túto možnosť nedáva. Nemyslím si, že by sme sa mali uberať touto cestou.

    Pani poslankyňa Kramplová, zrejme ste ma nepochopili alebo teda ja som myslela pri neúcte k inému jazyku, a teda chcela poukázať na to, ako sa v súčasnosti vo vlastivede pre štvrtákov sa objavujú zemepisné názvy, tak to je naozaj neúcta k tomu jazyku. Neviem, či ste to videli. Myslela som konkrétne na toto. Aj v tej súvislosti som to hovorila, alebo teda v tej časti. Ja by som nechala na Maďarskú republiku a tam žijúcu národnosť aj slovenskú vyriešiť problém, ktorý tam je. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti, po ňom sa pripraví pani poslankyňa Biró.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pán poslanec tu nie je? Stráca poradie.

    Takže, pani poslankyňa Biró, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, ja nechcem hovoriť odborne ani učene, chcem vyjadriť len niekoľko vlastných myšlienok predovšetkým ako človek, ako matka dvoch detí, ktoré som vychovala k láske aj k tejto vlasti, a ako občan tejto republiky.

    Chcem sa obrátiť prv na kolegov zo Smeru preto, lebo keď tu chodil eurosocialista, teda europoslanec Európskej socialistickej strany pán Hannes Swoboda, ten sa vyjadril nasledovne: „Krajina by mala byť šťastná, keď jej hlavné mesto má rôzne mená. To nediskvalifikuje jedno alebo druhé meno. Slovensko je multikultúrna krajina a to by v dnešných časoch malo byť prínosom a nie na škodu.“ Hovoril aj o učebniciach a v súvislosti s učebnicami povedal túto vetu: „A čo sa týka učebníc, podľa európskych štandardov máte mať možnosť používať všetky názvy.“ To boli teda citácie alebo slová pána Hannesa Swobodu.

    Hovorila som na začiatku, že chcem k vám prehovoriť ako človek a ako matka dvoch detí. A ja si myslím, že o tom, o čom hovoríme my, poslanci z maďarskej koalície, nie je o tom, že nechceme, aby naše deti sa naučili dvojjazyčné zemepisné názvy. Majú sa naučiť dvoj- aj trojjazyčné, keď tá lokalita, ten zemepisný útvar či mesto má viac názvov. My hovoríme, bránime náš materinský jazyk. Každý národ má svoj národný jazyk. Každý národný jazyk plní nenahraditeľnú úlohu pri uchovávaní a dotváraní národnej kultúrnej identity a potrebuje ochranu, starostlivosť a úctu. Národný jazyk, ktorý sa kodifikuje, nazýva sa spisovným jazykom. Kodifikovaná podoba národného jazyka v prípade každého národa sa musí brániť pred takým zásahom, ktorý by bol v rozpore s jeho zákonitosťami. A tento princíp Slovenská republika zakotvila v zákone o štátnom jazyku, konkrétne v § 2 ods. 3. Tam sa vyslovene hovorí, že do kodifikovanej podoby štátneho, teda spisovného jazyka nemôžeme zasahovať v rozpore s jeho zákonitosťami, tento zásah je neprípustný. Jazyk je najvzácnejšou duchovnou hodnotou kultúrneho dedičstva každého národa a nielen národa, ale aj všetkých nás a celej Európy alebo sveta. O tom, že slovenská vláda a my všetci chceme brániť a máme sa starať o jazyk a jazyk našich krajanov, ktorí žijú mimo hraníc Slovenska, hovorí programové vyhlásenie vlády, ktoré určilo, že jednou z priorít zahraničnej politiky je zachovať jazykovú kultúru a náboženskú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. O tom budeme hovoriť, keď budeme prerokúvať aj Koncepciu štátnej politiky. V tej sa nachádza presne táto istá veta. A ja si myslím, že tak ako záleží vám na tom, aby ste si chránili svoj jazyk, aby ste toto kultúrne dedičstvo svojich predkov zachovali, takisto záleží aj nám na ochrane nášho materinského jazyka, na jeho spisovnej podobe.

    A keď sme sa už sporili o tom, aké sú tie učebnice, a odzneli tu aj príklady, ktoré sa mi zdali trošku také úsmevné, najmä príklad, ktorý povedal pán poslanec Kovarčík, ktorý tu nie je, a bol v súvislosti s Trenčínom. Ja si myslím, nech mi prepáči, že si to asi vymyslel, preto lebo v maďarčine Trenčín je Trencsén. Takže ten Maďar, ktorého oslovil, si nemohol pomýliť Trenčín s Banskou Bystricou.

    A keď hovoríme o tom ústupku alebo geste Slovenskej národnej strany, ja si myslím, že toto gesto, hoci teda naozaj je to už chvályhodné, že je určitý ústupok a gesto smerom k nám, prepáčte, nič nevyrieši. Nič to nevyrieši preto, lebo návrh pána ministra, že má byť v maďarskom texte prv slovenský tvar, ktorý nebude skloňovaný, a potom niekde v zátvorke alebo za zlomkom maďarská verzia, narúša náš jazyk. Proste pôjde o gramatický nezmysel a pôjde aj porušenie toho status quo, na ktoré sa odvolávame a k čomu na začiatku tohto obdobia vášho vládnutia sme dostali aj prísľub. Docielite len to, že nebudeme vedieť ani slovensky a ani maďarsky. Ale potom hovorte o tom, že toto je váš cieľ, a nie o tom, že nás chcete naučiť dvojjazyčné názvy. Predsa odkedy žijeme v jednom štáte, ja si myslím, že jedna generácia naša sa naučila dvojjazyčne všetky zemepisné názvy bez problémov. Teda dovoľte mi podotknúť, že aj vy ste sa naučili a nepotrebovali ste k tomu zátvorku, aby ste vedeli, že Viedeň je Wien.

    A ja som si tiež napísala taký narýchlo jeden príklad, teda je o tom, čo chce presadiť pán minister. Budem ho hovoriť, ako keby to bolo v učebnici Slovákov žijúcich v Maďarsku. Podľa takejto učebnice žiak, ktorý by sa učil o Slovensku, by odpovedal učiteľovi nasledovne. Teda ešte raz zopakujem, že tento vymyslený príklad mohol by sa odohrať v Maďarsku. A hovorí žiačik slovenskej národnosti: „Fehér-Vág (Biely Váh) v Magas-Tátra (Vysokých Tatrách) Fekete-Vág (Čierny Váh), v Alacsony-Tátra (v Nízkych Tatrách) vyviera (a pod názvom) Vág (Váh), pri Komárom (v Komárne) vtečie do Duna (Dunaja).“ Čo sme spravili s tou slovenčinou. Ja si myslím, že keby takáto učebnica bola a keby chceli Slovákov udržať a naučiť ich slovenčinu, tú krásnu a ľubozvučnú, v Maďarsku takýmto jazykom, tak asi by ste sa aj vy ozvali proti tomuto.

    Čo sa týka toho, že ako vieme tú slovenčinu, a dostávame veľmi veľa kritiky, ja by som vám chcela len pripomenúť dva také malé prieskumy, ktoré sa odohrali na pôde nášho parlamentu. A tieto prieskumy testovali naše vedomosti. Jeden sa pýtal na to, že kde je tá Hurbanova sieň, nebolo to o jazyku, bolo to o vedomostiach, ale nedopadli sme zle. Druhý prieskum bol už o tom, ako ovládame slovenčinu, spisovnú slovenčinu. Tento prieskum sa konal 16. októbra 2008. Slovenských poslancov aj poslancov z našej koalície opýtali sa na päť gramatických otázok, päť otázok im dali. Všetci naši kolegovia z maďarskej koalície mali odvahu odpovedať. Zo slovenských poslancov takúto odvahu nie všetci mali. A čuduj sa svete, poslanci zo Slovenskej národnej strany pán Jozef Ďuračka, Ján Slabý, Jozef Líška, Anton Korba, no ja vám radšej prepošlem tie odpovede, neobstáli až tak vynikajúco, ako keď teraz hovoria voči nám a hovoria o tom, že my tú slovenčinu neovládame. Výsledok toho celého výskumu bol, že poslanci zo Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja mali úspešnosť 60 % a zo Slovenskej národnej strany na 50 %.

  • Hlas z pléna.

  • Je to úsmevné, ale vypovedá to o niečom.

    A nechcem vás zaťažovať, ale dnes v pošte nájdete jeden list. Ten list podpísali Slováci aj Maďari. Neviem, či ho budete všetci čítať, či sa budete unúvať, je veľmi krátky, preto si ho dovolím prečítať, už aj preto, že plne sa s ním stotožňujem. V liste sa píše: „Slovenská ústava priznáva národnostným menšinám právo na všestranný rozvoj a používanie ich materinského jazyka. Materinský jazyk je navyše hlboko zakorenenou súčasťou osobnej identity. Učebnice pre žiakov maďarskej národnosti, ktoré sú miešaninou gramatických a lexikálnych systémov dvoch jazykov, maďarčiny a slovenčiny, nemožno vnímať ako niečo prirodzené. Nedá sa ubrániť pocitu, že ide o mocenský politický zásah do ústavných práv a identity občanov maďarskej menšiny motivovaných pomstou za udalosti, ktoré sa medzi oboma národmi odohrali v predchádzajúcich generáciách. Nechcime sa vracať k praktikám, ktoré boli pre nás samých neprijateľné. Útok na materinský jazyk je na subjektívnej úrovni človeka v hlbokej podstate útokom na životodarný, emocionálne bohatý vzťah matka – dieťa, ktorý si nosíme v sebe po celý život. A čerpáme z neho. Použitie sily či politickej moci na presadenie zásahu do prirodzeného jazyka podľa nášho názoru výrazne prispieva k zhoršovaniu vzájomných vzťahov k nárastu napätia a k rozdeľovaniu občanov Slovenska. Takýto zásah môže u slovenských Maďarov vyvolať odcudzenie a averziu vo vzťahu k Slovensku, nie sympatie a posilnenie pocitu spolupatričnosti. V modernej spoločnosti, ktorá sa hlási k európskym hodnotám, k demokracii, k pluralite, k tolerancii a k úcte k menšinám, nemajú podľa nás takéto politické metódy miesto. Veríme, že občania Slovenskej republiky, ktorí sú maďarskej národnosti, a ich jazyk, ktorý môžu slobodne používať, sú súčasťou kultúry tejto krajiny a prispievajú k jej rozmanitosti ako kultúrnemu bohatstvu celej Slovenskej republiky. Želáme si, aby boli práva všetkých občanov Slovenska rešpektované rovnako. My všetci, či už sme Slováci alebo Maďari, rovnako ako aj príslušníci iných národnostných menšín chceme, aby bolo Slovensko naším bezpečným domovom. Preto podporujeme po maďarsky hovoriacich rodičov a pedagógov v ich požiadavke na odborne pripravené učebnice, ktoré budú rešpektovať ich materinský jazyk a jeho pravidlá.“ Sú tu tieto podpisy: Jozef Hašto, Michal Kaščák, Mária Haštová, Vladimír Hlavenka, Zora Bútorová, Martin Bútora a mnohé, mnohé ďalšie. Môžete si ich prečítať.

    A na záver. Nechcela som pripomínať medzinárodné dohovory, ale aspoň jeden a jednu vetu z neho pripomeniem. Slovenská republika podpísala Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín 1. februára 1995 v Štrasburgu. A v tomto dohovore sme prijali jeden záväzok. A ten záväzok znel, že budeme mať na zreteli, že pluralitná a skutočne demokratická spoločnosť by mala nielen rešpektovať etnickú, kultúrnu, jazykovú a náboženskú identitu každej osoby patriacej k národnostnej menšine, ale aj vytvárať primerané podmienky umožňujúce jej vyjadrovať sa, zachovávať a rozvíjať túto identitu, majúc na zreteli, píše sa ďalej, že vytvorenie ovzdušia tolerancie a dialógu je nevyhnutné na to, aby kultúrna rozmanitosť mohla byť zdrojom a činiteľom nie rozdeľovania, ale obohacovania každej spoločnosti.

    Dámy a páni, ja si želám, aby sme v tomto boli partneri. A prosím vás pekne, zahlasujte za náš pozmeňujúci návrh, aby sme túto debatu na úrovni dialógu mohli viesť ďalej. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Švidroň, poslankyňa Damborská, Iván Farkas, Emil Vestenický, Kotian Miroslav. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Švidroň.

  • Súhlasím s všeobecne prijatou tézou, že materinský a regionálny jazyk by mal byť základom pre ďalšie vzdelávanie. Sám to viem zo svojho prípadu, keď som sa pohyboval po severnom Spiši v detských rokoch, po Šariši, po Above, kde som študoval, potom v tej vyššej skupine škôl. A v tých geografických názvoch, ktoré som vtedy vstrebal, to bolo na jeden a ten istý objekt veľa. Ale cieľom vzdelávania, kde materinský jazyk je len prostriedkom na vzdelávanie o realitách, o topografických názvoch Slovenska, tým jediným a všestranne proste použiteľným, je nomenklatúra. Vzdelávanie je aj o nomenklatúre. Čiže keď príde dobre vybavené dieťa, žiak, tak on sa bude musieť učiť aj o takých realitách, ktoré dovtedy nepoznal. Však by sme nikdy nemohli študovať o iných štátoch, keby sme nevnímali názvy geografické, nemohli by sme vnímať činnosť strojov. Však aj v slovenskom jazyku používame niekedy strašné množstvá výrazov, v počítačoch je to ja neviem hardvér, harddisk, softvér. No to sú veci, ktoré potom sa obohacujú v tom procese vzdelávania, kde materinský jazyk je vždy ten prostriedok.

    Bolo tu nesprávne povedané, že dejepis maďarský alebo vlastiveda sa má učiť v maďarčine. To je práve v maďarskom jazyku vyučovanie o realitách, o slovenských geografických názvoch, keď je to vlastiveda dejepisu v Slovenskej republike a tak ďalej. Takže...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Čas uplynul, slovo má pani poslankyňa Damborská.

  • Áno, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som si dovolila oprieť sa o zákon. Ak sa poslanci za Stranu maďarskej koalície pri svojom návrhu na novelizáciu zákona o výchove a vzdelávaní dovolávajú čl. 10 Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, zamlčiavajú ten rozhodujúci fakt, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky hneď pri uložení ratifikačnej listiny tohto zákona vydalo vyhlásenie, v ktorom sa o. i. hovorí: „Slovenská republika vyhlasuje podľa čl. 1 písm. b) charty, že pojem územie, na ktorom sa používa regionálny alebo menšinový jazyk, sa vzťahuje na obce podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 22/1999 Z. z. z 1. februára 1995,“ keď bola podpísaná zmluva alebo dohoda, „a týmto zákonom sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % z obyvateľstva.“ Je to z 25. augusta 1999, a to vrátane uplatňovania jej článku 10.

    V Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov sa pravdaže hovorí aj to, že ochrana a podpora regionálnych alebo menšinových jazykov by nemala byť na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia, že v oblasti vzdelávania sa zmluvné strany zaväzujú na územiach, kde sa také jazyky používajú, podľa situácie každého z týchto jazykov a bez ujmy, opakujem, bez ujmy na výučbe oficiálneho jazyka štátu. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Farkas.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážení kolegovia, dovoľte, aby spomenul historickú paralelu a paralelu zo súčasnosti medzi dvomi regiónmi, a to medzi južnou oblasťou Slovenska a medzi regiónom Alsasko, ktoré patrí momentálne do Francúzska. Môžeme definovať paralely z histórie medzi týmito dvomi regiónmi. Iste viete, že Alsasko patrí od konca druhej svetovej vojny do Francúzska. Ale snáď nechcete povedať, že názov sídla Alsaska Štrasburg je po francúzsky? Je to po nemecky. Totiž ponechali historický, nemecký názov, a to totiž nielen v učebniciach, nielen v názvoch, nielen v knihách, nielen v mapách, ale aj v štatúte mesta, oficiálne, úradne. Podobne ak sa rozhliadneme po celom regióne Alsaska, tak ja vám môžem povedať pár názvov tamojších obcí a miest ako Eguisheim, Schiltigheim, Molsheim, tam v Molsheime sa, mimochodom, vyrábajú vozidlá Bugatti, alebo Orbernai, Illkirch, Colmar. Čiže ponechali fakticky historické nemecké názvy obcí a miest oficiálne, úradne, a to nielen v učebniciach, nielen v knihách, nielen na mapách. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Vestenický.

  • Vážená pani poslankyňa, hovorili ste tu, že ste matka. Dobre, beriem toto citovo pôsobiace slovo a musím konštatovať, že ja som otec. Som otec dvoch synov, ktorých som si riadne vychoval, a okrem toho som vnukom starých rodičov, ktorí zažili na vlastnej koži, ako sa žilo, ako sa k nim štátna moc správala vtedy, keď mestá mali také názvy, aké vy teraz presadzujete a obhajujete.

    Ide vám o čistotu maďarčiny, hovoríte. Alebo vám ide o oslabenie postavenia štátneho jazyka? To je otázka, na ktorú odpoveď by ma naozaj zaujímala. Viete, nemám nič proti Maďarom. Nemám nič proti našim chlapcom. Pán Andruskó tam sediaci je toho živým svedkom. Ale mám veľmi veľa voči ľuďom, ktorí Slovensko popisujú ako Felvidék. Felvidék predpokladá relatívny vzťah k niečomu inému, väčšiemu, pôvodnému. A čo to asi tak je? Do súvzťažnosti s čím toto Slovensko niektorí vaši rečníci, a vy viete, o kom hovorím, sa snažia dávať. Ak by sme mali byť dôslední voči názvom miest a obcí, tak buďme dôslední vo všetkom. Potom by sa možnože pán Szigeti mal volať pán Ostrovný, pán Bugár by bol Chrobák, pán Sárközy by bol Blatoruký a podobne. Dostávam sa do pochybností, že vám, namojdušu, naozaj nejde o čistotu slovenčiny, ale o podivnú reštauráciu starého Rakúsko-Uhorska. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz má slovo pán poslanec Kotian.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, ja plne s vami súhlasím, ako ste vo svojom príhovore povedali, že je nutné, aby si národnostná menšina uchovala svoje kultúrne dedičstvo. A najvyššou takou hodnotou tohto kultúrneho dedičstva je materinský jazyk. Plne s vami súhlasím, áno, túto záležitosť máte zakotvenú aj v Ústave Slovenskej republike. Je zakotvená pre všetky národnostné menšiny, ktoré žijú na území Slovenskej republiky. Ale na druhej strane mi prichádza na um to príslovie, že vodu káže a víno pije. Viete, maďarská národnostná menšina sa správa presne týmto istým spôsobom. Bol som na niekoľkých kultúrno-spoločenských podujatiach, ktoré organizovali karpatskí Nemci. Viete, bol som veľmi milo prekvapený, že aj výzdoba na týchto podujatiach signalizovala to, že karpatskí Nemci, národnostná menšina nemecká, sú súčasťou tohto štátu. Nebola tam len zástava nemecká, ale bola tam aj zástava slovenská. Videl som tam tú lojalitu a tú úprimnú lojalitu k tomuto štátu. Takže sú Slováci a potom sú karpatskí Nemci, potom sú národnostná menšina. Viete ale, pri takých kultúrno-spoločenských podujatiach, ktoré napr. organizujete vy, politici, resp. Slováci maďarskej národnosti, ja tam vidím samé maďarské trikolóry, samé maďarské zástavy a zástavu slovenskú ako takú nikde nie je vidieť. Viete, aj to je tá nedôvera Slovákov voči Maďarom, že vy ste si nejako tú lojalitu dodnes stále neosvojili. Je pozoruhodné, pani poslankyňa, že tu vystupujete v tomto ponímaní...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Uplynul čas, ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Biró má slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja odpoviem naraz pánovi kolegovi Švidroňovi, pani kolegyni Damborskej, Vestenickému a Kotianovi jednou vetou z toho listu, ktorý som čítala: „Nechcime sa vracať k praktikám, ktoré boli pre nás samých neprijateľné.“ Ešte raz opakujem, nám ide o ochranu nášho materinského jazyka, tak ako vám ide o čistotu a ochranu slovenského jazyka. Keď budeme hovoriť po slovensky, určite budeme hovoriť o Bratislave, keď budeme hovoriť v maďarskom jazyku, tak budeme asi hovoriť o Pozsonyi. A možno ten Nemec aj ten karpatský Nemec povie o Pressburgu. Ja si myslím, že je to na chválu. A o tom je to, že sme mali spoločnú históriu a ani jedno pomenovanie nie je horšie ako druhé.

    Pani kolegyňa Damborská, ste spomínali Európsku chartu regionálnych jazykov a správy, ktoré podávala Slovenská republika v súvislosti s implementáciou tejto charty. Tak si spomeňte aj na to, že v tejto správe bolo napísané, že zákon o štátnom jazyku neupravuje jazyk národnostných menšín. A nakoľko ide o zákon lex specialis, tak sa má uplatňovať v prípade používania jazykov národnostných menšín, dokonca títo komisári odporúčali to, aby ten prah, ktorý ste spomínali, bol znížený.

    Pán Vestenický, Felvidék. Ja vám poviem, každý národ má svoje vžité názvy. Tak ako je Felvidék v maďarčine a oznamuje jedno územie, tak oznamuje v slovenčine jedno územie a je jedno územie Dolniaky alebo Dolná zem.

  • Takže ďakujem.

    Pokračujeme v rozprave. Ako posledný ústne prihlásený vystúpi v rozprave pán poslanec László Szigeti. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja ako jeden z predkladateľov sa vyjadril k vlastnému návrhu zákona.

    A skôr by som začal možno tým, že pozorne som si vypočul názory všetkých diskutujúcich. A som veľmi rád, že skutočne tu odzneli diskusné príspevky európskeho charakteru, skutočne s vysokou dávkou a mierou tolerancie, pochopením pre príslušníkov národnostných menšín. Bohužiaľ, na druhej strane tu boli aj také diskusné príspevky, o ktorých sa toto nedá povedať ani tvrdiť.

    Bohužiaľ, ja problém vidím v mnohých veciach.

    Možno jeden z tých problémov je v tom, že 1. augusta 2006 z tohto miesta predseda vlády Slovenskej republiky sľúbil národnostným menšinám na Slovensku zachovanie status quo alebo status quo, nehovoril o zachovaní, len o status quo. Po slovensky povedané, status quo je zachovanie súčasného stavu.

    A čo sa týka učebníc, vtedajší stav nie je identický so súčasným stavom. Jablkom sváru je táto učebnica vlastivedy pre žiakov 4. ročníkov škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Toto je učebnica, ktorú používajú žiaci, čo mali už 8 rokov na tých školách. Nikto s touto učebnicou nemal problém. Bez problémov rodičom, pedagógom, každému sa to páčilo. Bolo to v poriadku. Možno ale nie najväčším problémom je to, že premiér nám sľúbil status quo, možno nie to, že tie geografické názvy sú uvedené v tejto učebnici len v štátnom jazyku, lebo maximálne súhlasím s tými mojimi predrečníkmi, ktorí hovorili o tom, že predovšetkým nám ide o budúcnosť mladej generácie, o podmienky výchovy a vzdelávania na školách s vyučovacím jazykom národností.

    V tejto súvislosti mi dovoľte citovať programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky: „Vláda Slovenskej republiky bude skvalitňovať podmienky národnostného školstva, najmä vo výučbe v materinskom jazyku všetkých národnostných menšín v rámci Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov.“ Nuž tak keď toto sa dá nazvať skvalitnením podmienok národnostného školstva, tak pravdepodobne a určite máme odlišné názory na to, čo je to skvalitnenie podmienok výchovy a vzdelávania pre príslušníkov národnostných menšín.

    Citoval by som z iného materiálu. Minulý týždeň sme mali hosťa z Európskej únie, komisára Európskej únie pre viacjazyčnosť pána Leonarda Orbana, ktorý hovoril, že jazyková rôznorodosť predstavuje istú hodnotu pre každú krajinu Európskej únie. Žiaľ, zdá sa mi, že jazyková rôznorodosť na Slovensku sa používa ako nástroj rozdeľovania.

    Nedá mi, aby som nereagoval na slová pána poslanca Vestenického, keď položil takú rečnícku a filozofickú otázku: „A o čo vám ide?“ Akože myslel na nás. Pán poslanec, vám ako predstaviteľovi Slovenskej národnej strany rád by som tiež položil otázku: A o čo vám ide s takýmito učebnicami a takýmito usmerneniami pre vydavateľov? Mohol by som pokračovať ďalej, o čo vám asi ide, ale nebudem tu hovoriť o tých veciach, o ktorých by som rád hovoril, ale nechcem kaziť atmosféru, náladu v tejto sále, pretože myslím si, že doposiaľ sa tu rokovalo a diskutovalo kultivovane, a myslím si, že aj jedna strana, aj druhá strana by mohla mať svoje jednoznačné argumenty.

    Ďalej by som spomínal možno to, čo sa objavilo už veľakrát v novinách, že nemali by sme iným robiť to, čo nechceme, aby iní robili nám. Neviem, akým spôsobom by reagovali milé dámy a vážení páni, keby sa vaše deti mali učiť z podobných hybridným jazykom napísaných učebníc. Vaše deti sa z takýchto neučili určite.

    A by som reagoval aj na slová pani poslankyne Kramplovej, keď hovorila o tom, ako je to v susednej krajine v Maďarsku, aké učebnice sa používajú. Prosím vás pekne, v Maďarsku sú povolené aj slovenské učebnice, učebnice, ktoré sú vydávané na Slovensku bez problémov. V Maďarsku v učebniciach sú uvedené geografické názvy v slovenskom jazyku. Stačí si prečítať niektoré denníky z minulého a predminulého týždňa a môžete sa dozvedieť, napr. tvorí sa teraz nová učebnica zemepisu, Papucsek, poznáte ho, hovorí o tom, že áno, bez problémov môže uviesť geografické názvy Segedín, Blatný Potok, Päťkostolie a tak ďalej a nikto s tým žiadny problém a žiadny konflikt nemá. Podobne je to aj vo Vojvodine a v ďalších krajinách, kde žije slovenská národnostná menšina.

    Čo sa týka toho najvážnejšieho problému, už som naznačil, je problém v tom, že sú porušené základné princípy kodifikovaného jazyka. Nikto ani parlament, ani vláda, ani ministerstvo, ani Jazykovedný ústav, nikto nemá právo zasahovať do kodifikovaného jazyka iného národa. Nedá sa to zdôvodniť ani zákonom o obecnom zriadení, o pomenovaní obcí ani zákonom o kartografii a geodézii, ale ani jazykovým zákonom, nikto nemá právo zasahovať do kodifikovaného jazyka iného národa. A, bohužiaľ, sme svedkami toho, že sa to stalo. Stalo sa to iniciatívou pána ministra Mikolaja. Mimochodom, pán minister Mikolaj je zároveň aj ministrom športu. Skúsme modelovať jednu situáciu, keby náhodou futbalové družstvo Žilina sa dostalo do Ligy majstrov a keby sme mali zápas v Žiline s Bayernom Mníchov a keby sme sa opýtali pána ministra, s kým vlastne bude hrať Žilina. Pán minister by reagoval tak, že no budeme hrať s Bayernom München? Totiž hlavné mesto Bavorska sa volá, ako dobre viete všetci, München po nemecky, a napriek tomu my používame neustále Mníchov a Bayern Mníchov. Keby niekto sa vyjadril takým spôsobom, že lietadlo malo medzipristátie v Kodani a keby sme boli konzistentní, tak by sme mali hovoriť, že lietadlo malo medzipristátie v Kobenhavne, pretože dánsky sa to volá tak, nie Kodaň. A mohol by som ďalej hovoriť a mohol by som citovať možno učiteľa národov Jana Amosa Komenského, ktorý pôsobil teraz už ani neviem v Blatnom Potoku alebo Sárospataku? Alebo kde vlastne pôsobil? Vy tomu hovoríte Blatný Potok, Maďari tomu hovoria Sárospatak. Je to názov toho istého mesta, len v rôznych jazykoch. No povedzte mi, prečo by to nemohlo byť v tých učebniciach uvedené. Prečo? Mimochodom, Jan Amos Komenský v tejto súvislosti, možno v súvislosti s tou záležitosťou, o ktorej rokujeme, hovoril, že čo sa všetkých týka rovnakou mierou, mali by riešiť všetci rovnakou mierou. To znamená, že dá sa to preložiť aj tak, že rozhoduje sa znova o nás bez nás, nikto sa nás neopýtal, či to tak môže byť alebo nemôže byť. Pán minister školstva má svoj poradný orgán pre národnostné menšiny, možno by mohol iniciovať stretnutie tohto poradného orgánu a prediskutovať celú túto situáciu. Bohužiaľ, to neurobil.

    Áno, je jednoznačným tvrdením a súhlasím s mojimi predrečníkmi, že celá táto učebnica, o ktorej hovoríme, a, bohužiaľ, už sú na svete ďalšie učebnice, obidve sú písané hybridným jazykom a jednoducho sú zmätočné jednotlivé vety, žiaci sa z toho učiť nemôžu. Len na ilustráciu mi dovoľte ukážky z textu z tejto učebnice. Ja som to preložil, ale naschvál som ponechal geografické názvy v slovenskom texte v maďarčine. Neviem, ako by ste vy reagovali, keby vaše deti sa museli učiť z učebnice, kde je takýto text: „Najvyšším bodom Slovenska je štít v pohorí Magas-Tátra s názvom Gerlach-falvi csúcs.“ „Naša najväčšia nížina sa rozprestiera pri rieke Duna, volá sa Duna menti síkság.“ Keby tam boli takéto skonštatovania, že: „Vodné diela vytvoril človek, na Slovensku je ich veľa, najväčšia je Árvai-víztározó, Liptószentmáriai-víztározó, Zempléni-šírava a Bősi vízi erőmű na rieke Duna?“ Prosím vás pekne, aký je zmysel jednotlivých viet v tejto učebnici? Potom sa nečudujte, že sa nám to nepáči. A viete, my nemáme problém s tým, že sú tam Vysoké Tatry Gerlachovský štít a tak ďalej, ale samotné geografické názvy, útvary nie sú tam uvedené v jazyku vyučovania. To znamená, že žiak sa nenaučí a nedozvie o tom, že existuje nížina, v materinskom jazyku, že existuje nejaký štít, pojem štít, že existuje pahorkatina, vo svojom materinskom jazyku, pretože tak je to uvedené v týchto knihách, bohužiaľ.

    Ako jediné riešenie skutočne považujem to, aby tie učebnice boli stiahnuté, aby sme sa skutočne s patričnou dávkou tolerancie a mierou empatie sa dohodli tu v Národnej rade. A ja ako jeden z predkladateľov chcem dať pánovi poslancovi Mikloškovi verejný sľub, že to, čo on žiadal od nás, bude tak, pretože klub Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja jednoznačne bude podporovať, ak sa návrh zákona dostane do druhého čítania, pozmeňujúci návrh, na základe ktorého tie názvy budú uvedené dvojjazyčne, samozrejme, na prvom mieste v jazyku vyučovania a následne podľa toho, či to chceme v zátvorke, pomlčkou, lomkou alebo tak, akým spôsobom sa vieme dohodnúť jednoznačne. Práve preto vás všetkých pekne prosím a žiadam, aby ste podporili tento návrh zákona v prvom čítaní, aby sme mohli o tom viesť diskusiu v rámci druhého čítania, aby sa vytvoril priestor na predloženie pozmeňujúcich návrhov. A skutočne sa vrátim k myšlienke kolegu poslanca Fronca ale aj mnohí spomínali, nech je na prvom mieste dieťa, nech je na prvom mieste žiak, nech je na prvom mieste budúcnosť našej mladej generácie. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci a poslankyne Damborská, Švidroň, Kotian, Nachtmannová, Vestenický, Bárdos, Biró Ágnes. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Damborská.

  • Ďakujem pekne za slovo. To, že nejde o žiadny politický zásah zo strany Ministerstva školstva Slovenskej republiky, hovorí aj § 18 ods. 8 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, kde sa o. i. hovorí, že štandardizované geografické názvy sú záväzné pre vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií na používanie v tlači a iných prostriedkov, prostriedkov masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy, rovnako to platí pre vydavateľov kartografických diel a odborných publikácií vydávaných v cudzom jazyku a na používanie v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie šírených v cudzom jazyku. Takže skutočne pán minister mal pravdu, keď povedal, že jednoznačne vydavateľstvo postupovalo tak, ako postupovalo.

    Pán poslanec za Stranu maďarskej koalície László Szigeti, opäť poviem, že nevie, v relácii na TA3 v politike z 12. októbra 2008 nevie, že k tomuto zákonu ešte bola vydaná dôvodová správa, v ktorej sa doslova hovorí, že za odborné publikácie sa považujú napr. učebnice, publikácie z oblasti geografie, histórie, turistického ruchu, štatistiky, encyklopédie, lexikóny, cestopisy, slovníky, odborné a vedecké periodiká z týchto oblasti a podobne. Toto vysvetlenie k § 18 ods. 8 v charakteristike odborných publikácií hneď na prvom mieste spomína učebnice. Spomína učebnice...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Teraz má slovo pán poslanec Švidroň.

  • Ďakujem za slovo. Ja zareagujem na tú krkolomnú vetu, ktorú pán Szigeti prečítal. Ona znie cudzo, pretože ani tie názvy skutočne nezodpovedajú normám. Iná veta, ktorú teraz prečítam, ale v transponovanej podobe je to, je, ak hovoríme v slovenčine, hovoríme o Bratislave, ak hovoríme v maďarčine, hovoríme o Pozsonyi. Celá veta bola krásne a jadrnou slovenčinou prečítaná, povedaná pani poslankyňou Ágnes Biró. A pritom je tam ten maďarský výraz vyskloňovaný v slovenčine. A no naučili sme sa vnímať aj toto, že aj také veci sú.

    Zoberme iný príklad. Maďarské dieťa by sa nemuselo dozvedieť čo je to nížina, pretože Východoslovenská nížina má v maďarčine iný názov, ale už, povedzme, pomenovanie, meno, priezvisko, Jesenský, bežne sa vyskytujúce v Maďarsku nebude deťom ani občanom maďarským znieť cudzo. A vôbec to nedávajú do súvisu s akousi jeseňou, ktorá je vyslovene ľubozvučný slovenský názov. Takže treba brať rovnaký meter aj na to, aj na to.

    A pokiaľ ide o kodifikovaný jazyk, tak je rozdiel, je kodifikovaný jazyk, ktorý je tými dokumentmi u jazykovedcov a najčastejšie na ministerstve kultúry zaregistrovaný a tak ďalej, a je iné v kodifikovanom jazyku učiť o cudzích pojmoch. Keď vám tie geografické pojmy sú cudzie slovenské, tak nech sa hovorí o nich ako o cudzích. To už som uviedol aj vo svojom prvom príspevku, že jednoducho toto život prináša. Ďakujem.

  • Aj ja.

    Slovo má pán poslanec Kotian.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ja som rád, že ste mali možnosť vystúpiť a obhajovať záujmy národnostnej menšiny, ale na druhej strane mi je ľúto, že takúto možnosť nemajú aj v maďarskom parlamente zástupcovia slovenskej národnostnej menšiny. A na druhej strane...

  • Výkriky v sále.

  • Prosím vás, nevykrikujte, trošičku kultúry dajme do toho, aby som dohovoril.

    A chcel by som povedať, že podstatný problém nie je v tom, rozumiete ma, že sa tu hádame o nejakých pár názvov, ale podstatný problém je v tom, že slovenskí študenti na školách s vyučovacím jazykom maďarským neovládajú spisovný jazyk. Toto je podstatný problém v tomto.

    A ak máte nejaké námietky, prosím vás, tak vytvorme už v tomto smere nejakú parlamentnú komisiu a spravme poslanecký prieskum na týchto školách. dajme tomu, že vylosujeme náhodne nejakú školu. A poďme tam a zisťujme tento stav. Toto je ten problém a toto je tá nedôvera zo strany Slovákov voči maďarskej národnostnej menšine, že sa snažíte vytvoriť na juhu Slovenska takpovediac také maďarské geto. A toto nie je dobré. Práve ak sa táto nedôvera prelomí s tým, že aj maďarská národnostná menšina, žiaci maďarskej národnostnej menšiny budú ovládať slovenský jazyk, nie je žiadny problém.

    A ešte sa chcem ohradiť voči jednej veci jedného poslanca, ktorý tu vystúpil a porovnával nášho ministra školstva s Apponyim. Ja to považujem za nekorektnosť a najväčšiu nehoráznosť, keď sa porovnáva náš minister školstva s ministrom, ktorý robil genocídu slovenského školstva.

  • Slovo má pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, nechcela som reagovať, ale vaša interpretácia slov eurokomisára pre viacjazyčnosť ma k tomu vyprovokovala. Viacjazyčnosť prezentoval v úplne inom kontexte, ako ste ho teraz prezentovali vy. Vaša interpretácia jeho vystúpenia je účelovo prispôsobená. Komisár Orban, naopak, zdôraznil vo svojom vystúpení, že je dôležité ovládanie štátneho jazyka, v opačnom prípade sú občania diskriminovaní na trhu práce. A toto uznávajú všetky členské štáty Európskej únie. Ďakujem.

  • Slovo má pán poslanec Vestenický.

  • Pán poslanec, pýtali ste sa ma, o čo mi ide? Nuž ide mi o pravdu, o čistotu názorov, úprimnosť úmyslov. Zdá sa ale, že tu sa my dvaja nikdy nezhodneme. Takže dovoľte mi, aby som prešiel k podstate vami povedaného.

    Zdá sa na prvý pohľad, že sa domáhate tolerancie. Žiaľ, tolerantnosť je podľa vás jav, keď sa prejavuje súhlas so všetkým, čo požadujete, so všetkým, čo poviete. A teda kto má iný názor než práve vami vyslovený, tak je automaticky netolerantný.

    Vy, zdá sa, nikdy nechcete naraz veľmi veľa. Vy požadujete vždycky len maličký ústupok, samozrejme, s prívlastkom „ten spravodlivý“, často taký malý ústupok, že jeho odmietnutie pokojne a s eleganciou prezentujete ako hrubosť, ako netaktnosť. Dajte si, prosím vás, do línie tú sériu vašich požiadaviek od roku 1993, konfrontujte ju s mnohými výrokmi funkcionárov, ktorí sú vám blízki, a bude aj vám jasné, že ten, kto trošku vníma, tú vašu cestu vidí. Prosím, aby ste si nemýlili čistotu jazyka s politickými cieľmi a s narúšaním suverenity štátu. Vyhláste verejne, že vám nikdy nejde ani nepôjde o narušovanie integrity Slovenskej republiky, o nedotknuteľnosť jej hraníc, o jej suverenitu. Ďakujem.

  • Slovo má pán poslanec Gyula Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V prvom rade mi dovoľte, aby som sa poďakoval kolegovi Lászlóovi Szigetimu ale aj Józsefovi Berényimu za to, že tento návrh zákona predložili do Národnej rady.

    Ten, kto počúval slová pána Szigetiho aj na začiatku pána Berényiho, nemôže povedať to, že je to návrh, ktorý chceme prijať bez toho, že by sme boli prístupní na kompromis. Úplne jasným spôsobom, jednoznačným spôsobom povedali, že sú a sme otvorení na kompromis, a tu odznelo viac takých vystúpení, kde jednoducho je možné sa dohodnúť. Ja sa neznížim teraz na úroveň, kto ako hovorí, lebo nebol to Maďar, ktorý určite hovoril „do tankoch“. A mohol by som pokračovať v ďalších citáciách. Ale tento návrh zákona nie je proti niekomu, ale za niečo, je za čistý materinský jazyk.

    A ja ďakujem pekne môjmu kolegovi Szigetimu, ktorý viackrát povedal aj to, a aj to podčiarkol, že nikto nemá právo zasahovať do kodifikovaného jazyka daného národa. Tu ide o to, že vlastne to nie je ani slovenčina, ani maďarčina, je to taký zvláštny jazyk. A nám ide o to, aby sa naše deti učili z takých kníh, kde sa z tých kníh aj naučia. A v žiadnom prípade nám nejde o to, aby naše deti nevedeli po slovensky. To každý, ktorý za náš poslanecký klub vystúpil, podčiarkol.

    Takže, pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vás poprosil, aby sme tento návrh posunuli do druhého čítania. A tam je vytvorený priestor. Ďakujem pekne.

  • Slovo má pani poslankyňa Ágnes Biró.

  • Ďakujem za slovo. Asi zopakujeme a podčiarkneme to, čo už tu odznelo. Áno, chceme si zachovať čistotu materinského jazyka a súčasne naučiť sa dvojjazyčné názvy. O to ide nám, poslancom Maďarskej koalície.

    Je mi trošku úsmevne, keď sa spomína zákon o geodézii a kartografii, ktorú pani kolegyňa spomenula, preto, lebo tento zákon hovorí o odbornej literatúre. Ja by som spochybnila, že učebnice pre deti desaťročné by boli odbornou literatúrou, to by boli odborníci.

    A, pani kolegyňa, dôvodová správa nie je súčasťou zákona, takže na to sa odvolávať je troška naivitou.

    A čo sa týka ešte toho, aby ste vedeli, Slovenská republika, pán minister, o tom asi tiež nevie, že pán kolega spomínal, prečo je dôležité spomenúť obidva názvy. A bolo by dobré totiž vtedy, keby sme mali takéto učebnice, dokonca keby boli vydané takéto učebnice aj pre základné školy slovenské, tak by sme dodržali ten záväzok, ktorý sme prijali na konferencii OSN v roku 2007, to znamená, že endonymy, exonymá majú rovnakú definíciu a mali by sa uvádzať na kartografických dielach aj názvy v jazyku národnostných menšín, tam, kde tieto menšiny žijú.

    A na záver by som ešte chcela povedať, že v Maďarskej republike je taký zákon o kartografii, kde je úradným názvom aj názov obce a zemepisného objektu v jazyku národnostnej menšiny.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Szigeti, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, samozrejme, nebudem reagovať na každého, len dovoľte mi niekoľko myšlienok.

    Pani poslankyňa Damborská, ak si pozorne prečítate zákon o kartografii a geodézii, tak uvidíte, že je tam skutočne to, že tie názvy majú byť uvedené v slovenskom jazyku, ale nie je tam zákaz, že to nesmie byť v inom jazyku. A v tom je rozdiel v chápaní dikcie zákona medzi vami a mnou. Okrem toho vám odporúčam publikáciu Toponymický návod pre vydavateľov kartografických a iných diel, Bratislava 1993, 3. vydanie. Tam sa dočítate, aký je názor odborníkov na túto vec.

    Pán kolega Kotian, my sme tu z toho istého titulu v tejto Národnej rade ako vy. My sme reprezentantmi jednej politickej strany, nechcel som povedať, že sme nimi takej istej, aká je vaša, lebo naša je iná a lepšia, ale my sme z toho istého titulu, nie za to, že sme príslušníkmi národnostnej menšiny.

    Pán kolega pán poslanec Vestenický, vy hovoríte o tom, že snáď my sme vytiahli kauzu učebníc? My sme nejakým spôsobom stupňovali nejaké požiadavky? Veď kto otvoril túto kauzu? Kto vytiahol túto problematiku? Prosím vás pekne, treba vidieť všetko v kauzálnej rovine. Keď niet príčiny, tak niet dôsledkov. Keby nebol pán minister vydal usmernenie, tak by tu neboli problémy, možno by sme mohli rokovať o niečom inom, čo je oveľa, oveľa dôležitejšie pre túto krajinu než uvádzanie geografických názvov v učebniciach.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpenie pána poslanca bolo posledné v rozprave. Registroval som ešte prihlášku pána navrhovateľa, ale ak by súhlasil, uzatvoril by som rozpravu a že by mohol so svojím stanoviskom vystúpiť v záverečnej reči, na ktorú má podľa rokovacieho poriadku právo.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Teraz vystúpi so záverečným stanoviskom navrhovateľ pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, chcel by som poďakovať vám všetkým za svoje nápady, názory, myšlienky. Táto debata bola celkom slušná napriek tomu, že je to veľmi citlivá téma.

    Zdá sa mi, že vo všeobecnosti sa hovorí na Slovensku, že Maďari majú trianonskú traumu, tak po tejto debate musím povedať, že to nie je len náznakom časti maďarskej menšiny, lebo podobné slová zazneli aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Bohužiaľ, históriu treba prekonať. Treba skôr hľadať riešenia do budúcnosti, a nie riešiť možno otvorené otázky z minulosti ani prostredníctvom učebníc, nie zabudnúť, ale riešiť otvorené rany.

    Ďalej chcel by som podotknúť, že padli tu už známe argumenty, ako je reciprocita, čo sa deje v Maďarsku, ako je to v Maďarsku. Dalo by sa o tom veľmi dlho uvažovať a hovoriť, že v Maďarsku je menšinová samospráva zavedená zákonom, že dnes nikto nenúti Slovákov, aby hovorili Pilisszentkereszt namiesto Mlynkov. A mohol by som pokračovať. Tým som nepovedal, že všetko je ideálne, ale tá reciprocita podľa mňa dnes už neplatí. Možno v minulosti áno, ale dnes už to tak neplatí. A mohli by sme hovoriť taktiež o používaní symbolov. A ja som navštívil samosprávu v Mlynkoch. A na moje prekvapenie som našiel jedine slovenskú vlajku vyvesenú v kancelárii starostu. Spýtal som sa, či pri príchode prezidenta Sólyoma bude podobným spôsobom len slovenská vlajka vytýčená. Povedal, že áno, je to dar zo Slovenska, prečo by to mal meniť. A privítal v tej kancelárii prezidenta Sólyoma a nikomu to nevadilo. Nehovorím, že je to správne, ale to je vlastne fakt.

    Chcel by som reagovať na ten argument ohľadom zákona o geodézii a kartografii, lebo čiastočne pani Damborská má pravdu v tom, že sa to týka možno učebníc. Lenže ak sa týka aj učebníc tento zákon, tak tento zákon je vlastne porušovaný každý deň na Slovensku, nakoľko existujú učebnice angličtiny, nemčiny, ruštiny a tak ďalej. A napr. v tejto knihe angličtiny sa hovorí ohľadom národných parkov, že výraz the several National Park and protected Regions in the High Tatras, nie Vysoké Tatry, the highest Mountains of the Country and the Low Tatras, nie Nízke Tatry, Little Fatras, the Great Fatras, Slovak Paradise and others. Takže učebnicami angličtiny, nemčiny a ruštiny vlastne nedodržiavame zákony geodézie a kartografie, ak je to tak, že na základe tohto zákona musia byť zemepisné názvy v slovenčine v rôznych učebniciach.

    A išiel by som ďalej. Keď sa to týka aj štátnych orgánov a prostriedkov masovej komunikácie, tak neviem, prečo na internetovej stránke ministerstva zahraničných vecí je popis Slovenska a taktiež tu nájdete tatranský National Park, Pieniny, the Low Tatras, Little Fatra, Muránsky Plane, Slovak Karst and Great Fatra. A mohol by som pokračovať. Takže vlastne ministerstvo zahraničných vecí a vládne inštitúcie porušujú tento zákon dennodenne, a preto nemyslím si, že tento zákon upravuje zemepisné názvy v učebniciach pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. Ale keď áno, tak taktiež v druhom čítaní sa to dá pekne riešiť.

    Ale môžeme kľučkovať ohľadom reciprocity používania symbolov a rôznych ďalších argumentov. Otázka je, či je tu určitá dôvera voči maďarskej menšine na Slovensku alebo neexistuje táto dôvera. Kľúčovým slovom podľa mňa slovensko-maďarských vzťahov je existujúca či neexistujúca dôvera. Ja viem, že zákonmi sa nedá vybudovať dôvera medzi národmi a národnostnými menšinami, ale predsa náš návrh je určitý pokus o to, aby sme jeden z existujúcich sporov vyriešili tak, že dôvera bola silnejšia a pevnejšia, a preto sme tento návrh podali s pánom poslancom Szigetim a nesledujeme nič iné, nesledujeme otvorenie Trianonu, nesledujeme územnú celistvosť Slovenska, porušenie územnej celistvosti, sledujeme len jednu jedinú vec, aby maďarčina bola tá istá v dennodennej komunikácii a vo vyučovacom procese, nesledujeme nič iné, len aby deti dennodenne sa nestretávali s tým, že ich hovorová maďarčina je iná, aká je nútená maďarčina vo vyučovacom procese na maďarských školách, aby nemali pocit menejcennosti, druhoradosti a zároveň aby boli preto práve lojálnymi občanmi Slovenska, a nie naopak.

    A čo sa týka znalosti slovenského jazyka. Ja som taktiež otcom dvoch detí. A verte mi, že je to v mojom záujme, aby sa naučili po slovensky, v mojom bezprostrednom záujme, aby sa naučili dobre po slovensky, lebo veď keď človek vie jazyky, tak je vlastne tým bohatší a vie sa uplatňovať aj na pracovnom trhu ľahšie, môže poznať kultúru nielen maďarskú, slovenskú, ale aj českú. Takže je to v našom záujme, aby sa naše deti naučili po slovensky, po česky a príp. aj ďalšie jazyky, ale, prosím vás, to treba spraviť a uskutočňovať citlivým spôsobom, a nie takýmto spôsobom, akým v tomto okamihu ministerstvo školstva zaviedlo používanie zemepisných názvov v učebniciach.

    Takže sme za kompromisné riešenie, sme za to, aby materinský jazyk nebol znásilnený, zároveň aby štátny jazyk bol vyučovaný tak, ako treba v školách s vyučovacím jazykom maďarským a na ostatných národnostných školách. Pán Szigeti už povedal, že sme otvorení kompromisným riešeniam, takým riešeniam, ako naznačil napr. pán Mikloško, ale v našom záujme je, aby sme pozbierali čo najviac hlasov z tohto pléna, aby každý poslanecký klub mal svoj podiel pri tvorbe tohto návrhu zákona, aby sme mali, ako som už hovoril, čo najviac hlasov práve z toho dôvodu, ani aby pri budúcom volebnom období sme sa nemuseli vrátiť k tejto téme. Aby boli takí, ktorí cítia byť nejako porazení alebo nemajú celkom pocit spokojnosti ohľadom tohto návrhu, my to nechceme. Chceme, aby bol každý spokojný v tejto sále, aby tento spor bol uzavretý možno navždy. A o to sa snažíme v druhom čítaní, preto vás prosím, aby ste podporili tento návrh, a v druhom čítaní môžeme dospieť ku kompromisnému riešeniu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec ako navrhovateľ, za záverečné slovo k tomuto návrhu zákona.

    Pán spravodajca sa nehlási.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Hlasy z pléna.

  • Skúsim sa s vami poradiť. No pani ministerka je tu, môžeme zahájiť ďalší bod programu, ale zdá sa, že je 18.52 hodín.

  • Hlasy v sále.

  • Tak budeme pokračovať. Pani ministerka, stihnete to za tých 7 minút?

  • Odpoveď z pléna.

  • Tak urobme úvodné slovo a spravodajskú správu a potom preruším rokovanie. Dobre? Ďakujem za porozumenie, pani ministerka.

    Teda dovoľte, aby som len uviedol niekoľko nevyhnutných slov pre zápis. Teda podľa tohto schváleného programu by malo nasledovať osem vládnych návrhov zákonov, ktoré bude v druhom čítaní z poverenia vlády uvádzať pani ministerka Tomanová. Chcem iba jednu vec povedať, zajtra aj po prerušení v zmysle schválených bodov bude jeden bod ministra obrany a potom pokračujú dva návrhy pani ministerky.

    Takže teraz pristúpime k

    vládnemu návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 733).

    Spoločná správa výborov je ako tlač 733a.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona nadväzuje na systém kompenzácií, ktorý je účinný od roku 1999. Pri porovnávaní slovenského systému pomoci občanom s ťažkým zdravotným postihnutím so systémami iných európskych krajín je možné konštatovať, že ide o kvalitný a štandardný systém, a preto sa nenavrhujú žiadne systémové zmeny. Ustanovujú sa v ňom nové prvky, ktorých cieľom je zefektívniť systém poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

    Cieľom tohto návrhu je poskytnúť pomoc fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím v každodennom živote tak, aby mali rovnaké príležitosti ako fyzické osoby bez zdravotného postihnutia a mohli realizovať svoje základné ľudské práva.

    Vládny návrh zákona ustanovuje a definuje oblasť kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, ustanovuje osobitnú úpravu lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti pre účely kompenzácie, upravuje vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodom a navrhuje novú formu preukazu, a to parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Upravuje valorizačný mechanizmus opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu tak, že výška týchto príspevkov je vyjadrená v percentách zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo zabezpečí zvýšenie súm opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu pri každom zvýšení sumy životného minima. Novým spôsobom vymedzuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu a osobitne upravuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou. Ďalej, ustanovuje podmienky poskytovania nového peňažného príspevku určeného na kúpu zdvíhacieho zariadenia a peňažného príspevku na úpravu osobného motorového vozidla, ustanovuje kategorizáciu pomôcok a poskytovanie peňažného príspevku na kúpu pomôcky na základe taxatívne vymedzeného zoznamu pomôcok, ako aj zoznamu stavebných prác, materiálov a zariadení na účel peňažného príspevku na úpravu bytu, peňažného príspevku na úpravu rodinného domu alebo peňažného príspevku na účely úpravy garáže, ktorej cieľom je zvýšenie objektivity poskytovania tejto formy pomoci. Bližšie špecifikuje druhy psov so špeciálnym výcvikom. Ide o vodiaceho psa, asistenčného psa, signálneho psa. Jasne špecifikuje kritériá na platenie úhrady za zdravotné výkony pre účely kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a ustanovuje pôsobnosť štátnych orgánov v oblasti kompenzácie, konanie na účely kompenzácie, režim spracovania osobných údajov a sankcie, ak dôjde k zneužitiu poskytnutého peňažného príspevku na kompenzáciu.

    Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pán predseda, skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Slovo má pani Jana Vaľová z výboru pre sociálne veci a bývanie. A prosím ju, aby odôvodnila návrh a stanoviská gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, pán predsedajúci, aby som prečítala spoločnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie k vládnemu návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 733) ako gestorský výbor (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1006 zo 16. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 474 z 15. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 178 zo 14. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 391 z 15. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 115 z 13. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 160 zo 14. októbra 2008.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 36 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne, a to v bodoch 1 až 7, 9, 11, 13, 19 až 22, 26, 29 až 36 hlasovať spoločne so stanoviskom schváliť ich, o bodoch 8, 10, 12 až 18, 23 až 25, 27, 28 hlasovať spoločne so stanoviskom neschváliť ich.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a 1. informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru, 2. predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 193 z 21. októbra 2008.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Teraz ešte by som snáď mal otvoriť rozpravu s tým, že písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Nagy. Zároveň ale vzhľadom na to, že máme 19.01 hodín, musím teda prerušiť rokovanie s tým, že po vystúpení pána poslanca Nagya po otvorení tohto bodu programu sa budú môcť prihlásiť rečníci do rozpravy ústne.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu vzhľadom na to, že je 19.00 hodín. Želám vám príjemný večer. Zajtra ráno pokračujeme bodom ministra obrany, potom pokračujeme v prerokúvaní sociálnych zákonov, ktoré bude uvádzať pani ministerka Tomanová. Príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.