• Dobré ráno! Ja som sa zľakol, keď som vošiel, že či niekto mimo mňa nezrušil dnešné rokovanie. No, budeme mať pomaly aj rodovú rovnosť, Tomáš, sme traja.

  • Smiech predsedajúceho.

  • Takže pekné dobré ráno, kolegyne, kolegovia, otváram tretí rokovací deň 28. schôdze.

    O ospravedlnenie požiadali písomne pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a páni poslanci Mamojka, Mečiar, Micheľ, Mikuš, Mušková a pán poslanec Slota.

    Ešte znovu len zopakujem, že vzhľadom na návštevu britskej kráľovnej nebudeme hlasovať o jedenástej a budeme hlasovať o prerokovaných bodoch až poobede.

    Takže teraz poprosím pána poslanca Galbavého, aby predniesol v prvom čítaní návrh svojho zákona, ktorým mení a dopĺňa zákon č. 16 o Slovenskej televízii, je to tlač 808.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov (tlač 808) a o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov (tlač 809).

  • Pekne ďakujem. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám prezradil ambície dvoch noviel zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase. Chcem na úvod povedať, prečo som sa rozhodol novelizovať a zmeniť systém kreovania mediálnych rád a čo by to vlastne mohlo priniesť pre verejnoprávne médiá. Rozprava, myslím si, že je zlúčená, budem hovoriť o obidvoch zákonoch, pretože ide o zámer analogický.

    Ctené kolegyne, kolegovia, udalosti posledných dní ma presvedčili o tom, že nadišiel čas na komplexnú zmenu pravidiel pri tvorbe mediálnych rád, teda Rady STV a Rady SRo. Dovoľte, aby som sa vrátil do histórie, do roku ´89, do roku ´90. Mediálne rady vznikli v roku 1990, keď sa televízia, rozhlas dostali spod orgánu Komunistickej strany Slovenska. Vtedy sa ako vzor prijal nemecký a rakúsky model. Deväť členov rady vymenúval parlament, troch vláda a štyroch samotní zamestnanci televízie a rozhlasu, ako zástupcovia verejnosti pôsobili v každej rade traja členovia, takzvaný konzultačný zbor. Tých navrhovali občianske združenia, občianske iniciatívy, inštitúcie verejného života, teda organizácie tzv. tretieho sektora, ale aj cirkví, odborov a podobne. Podľa názoru niektorých odborníkov, analytikov a dokonca aj pracovníkov médií sa paradoxne hovorí, že išlo do dnešného dňa o relatívne najmenej závislé a najslobodnejšie verejnoprávnej médiá, najmä Slovenskú televíziu.

    K prvej zmene došlo v roku 1992, vtedy sa rozhodlo, že všetkých členov rady STV a SRo bude voliť parlament. Tým sa kreovanie mediálnych rád stalo výlučne politickou záležitosťou a stalo sa predmetnom politického boja. Politický vplyv sa posilnil aj tým, že ústredného riaditeľa STV a SRo volil parlament. Čo bolo výsledkom? Výsledkom bol marazmus, do ktorého sa STV dostala v rokoch ´93, ´95 až ´98. Hovorím o období, ktoré bolo veľmi krikľavé, niektoré následky tohto obdobia ohrozujú STV doteraz. Tým nemám na mysli len súdny spor so Štúdiom Beta, ale aj skutočnosť, že práve tento marazmus STV výrazne pomohol – a to je pravda, pomohol k úspešnému štartu konkurenčnej súkromnej Televízii Markíza. Nehovorím to preto, že by som bol proti pluralite, ale preto, že keď verejnoprávna televízia si v spoločnosti neplní verejnú službu, tento mediálny priestor je ochudobnený, a preto dáva možnosti iným, v tomto prípade súkromným televíziám.

    V rokoch 2003 a 2004 boli prijaté zákony o STV a SRo, ktoré priniesli zmeny v kreovaní mediálnych rád. Stále ešte volil členov rád parlament, ale návrhy kandidátov predkladali organizácie z prostredia audiovízie, z novinárskej obce a z prostredia cirkví, umelecké spolky a tak ďalej. Zároveň sa na rady preniesla kompetencia voliť riaditeľa STV a SRo. Toto je model, ktorý v roku ´94 prijal tento parlament.

    Prečo ho prijal? No bol to pokus vzdialiť túto oblasť spod politického vplyvu. Treba si sebakriticky priznať, že tento pokus nesplnil očakávania, aby totiž mal nejaký kandidát šancu na zvolenie, musela si ho osvojiť niektorá politická strana a musela pre neho získať dostatočnú podporu v parlamente. A niekedy sa stalo, že pri voľbách neuspel ani jeden z kandidátov, takže rada bola neúplná. Politika sa teda dostala takpovediac zadnými vrátkami, čo, samozrejme, nie je dobré. Prečo? No vedie to k spochybňovaniu ich nezávislosti a nestrannosti, znižuje to ich dôveryhodnosť a prakticky deklasuje štatút verejnoprávnosti.

    Vážené kolegyne, kolegovia, návrh, ktorý teraz predkladám, je priamym pokračovaním našich snáh o odstrihnutie verejnoprávnych médií od politiky tým, že sa oslabí vplyv politikov na kreovanie mediálnych rád. Oslabí sa vplyv politikov na kreovanie mediálnych rád.

    V čom je podstata nášho návrhu? Parlament by už nevolil 15 členov každej z mediálnych rád, ale len dvoch. Zvyšok by vymenúvali zákonom ustanovené inštitúcie, a to spravidla na základe návrhov združení, spolkov, prípadne iných právnických osôb, ktoré pokrývajú čo najširší okruh činnosti, a teda verejnosti. Návrh vychádza z presvedčenia, že ak je médium verejnoprávne, mala by verejnosť byť zapojená do jeho riadenia a do kontroly jeho činnosti, o to viac, že sa zmenilo postavenie STV a SRo. Vami presadený zákon o úhrade verejnej služby poskytovanej verejnoprávnymi médiami jednoducho definoval službu STV a SRo ako verejný statok, ktorý má význam sám osebe. To je váš zákon.

    V súčasnosti je to celá verejnosť, každá domácnosť, ktorá tieto médiá financuje. Dokonca aj v prípade, že domácnosť nie je pokrytá signálom. Inými slovami povedané, že aj keby chcela a mala niekoľko televíznych či rozhlasových prijímačov, signál jej nedovolí, aby estévečku mohla sledovať. A takých domácností, dámy a páni, je okolo 40-tisíc.

    Treba vysvetliť tiež, na základe akého kľúča sme určili inštitúcie, ktoré dostanú do vienka právo vymenúvať členov mediálnych rád. V každom prípade ide o inštitúcie, ktorých činnosť je daná ústavou, vznikli na základe zákona, prípadne majú zo zákona určité funkcie a postavenie. Zároveň sme vychádzali zo zákonov o STV a SRo. Budem citovať zo zákona o STV, ale presne to isté obsahuje aj zákon o Slovenskom rozhlase: „Slovenská televízia je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia. Programovú službu Slovenskej televízie tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, umelecké, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy, žánrovo rôznorodé programy pre deti, mládež a iné programy, ktoré sú založené na zásadách demokracie a humanizmu a prispievajú k právnemu vedomiu, etickému vedomiu, k environmentálnej zodpovednosti Slovenskej republiky.“

    Som presvedčený, že nami zvolené inštitúcie korešpondujú náplňou svojej práce s úlohami, ktoré majú plniť verejnoprávne inštitúcie. Predovšetkým je to Národná rada Slovenskej republiky. Ako priamo volení zástupcovia občanov sa nemôžeme celkom vzdať spoluzodpovednosti za kreovanie mediálnych rád a za ich činnosť. Preto sa domnievame, že Národná rada by mala vymenúvať dvoch členov, len dvoch, pretože základným cieľom tohto zákona je odpolitizovanie. Bude našou zodpovednosťou zvoliť zodpovedných zástupcov.

    Ďalších troch členov rád vymenuje prezident Slovenskej republiky, tu však už bude konať na základe návrhov príslušných organizácií, teda jeden člen rady vzíde na základe návrhu cirkví, náboženských spoločností a organizácií zaoberajúcich sa rozvojom a ochranou duchovných hodnôt. Ďalší člen bude vymenovaný na základe návrhov organizácií z oblasti kultúry a tretí z oblasti životného prostredia.

    Mysleli sme aj na vládu. Vláde sme zverili kompetenciu vymenovať jedného člena mediálnej rady, toho, ktorý vzíde na základe návrhu organizácií z oblasti ochrany spotrebiteľov. Ich okruh je presne stanovený zákonom. Čiže zoznam je presne určený zákonom.

    Ďalšieho člena rady bude vymenúvať ombudsman, a to na základe návrhov združení pôsobiacich v oblasti ochrany ľudských práv. Pretože ľudské a občianske práva sú veľmi významnou sférou, považovali sme za potrebné zaangažovať aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a Ústav pamäti národa. Dôvodom je skutočnosť, že Slovenské národné stredisko pre ľudské práva má v náplni práce ochranu pred diskrimináciou, či už z hľadiska národnosti, ale aj z dôvodov príslušnosti k určitému pohlaviu, etniku, prípadne zdravotného postihnutia. Ústav pamäti národa zasa má v náplni práce nielen bádanie v archívoch, ale aj ich sprístupňovanie v záujme zachovávania demokracie.

    Ďalšími inštitúciami, ktoré budú vymenúvať členov rady, sú Slovenský olympijský výbor, Slovenský Červený kríž, Slovenská akadémia vied, Slovenská rektorská konferencia, Slovenská advokátska komora a, samozrejme, aj Rada pre vysielanie a retransmisiu. Dôvody sú nasledovné: Slovenský olympijský výbor nemožno vnímať len ako vrcholnú inštitúciu v oblasti športu, ktorý tvorí významnú časť vysielania verejnoprávnych médií. V zákone, ktorý upravuje pôsobenie olympijského výboru, sa píše, že jeho úlohou je predovšetkým „pôsobiť tak, aby šíril ideály fair play, ale aj vzájomného porozumenia a priateľstva“.

    Nezastupiteľná úloha je úloha Slovenského Červeného kríža, teda inštitúcie priamo zameranej na oblasť humanity a ľudskej spolupatričnosti bez ohľadu na hranice. Slovenská akadémia vied je zasa vrcholná organizácia z oblasti vedy a výskumu, teda zo sféry, ktorá sa priamo týka kvality života celej spoločnosti.

    Slovenská rektorská konferencia je občianskym združením, avšak podľa zákona o vysokých školách je jedným z reprezentantov vysokého školstva u nás. Zvolili sme ju tiež preto, že rektori vysokých škôl by mali byť alebo mali by predstavovať esenciu vzdelanosti, mali by to byť, a spravidla to aj sú, osobnosti, ktoré sa tešia veľkej úcte vo verejnosti.

    Možno prekvapí, že medzi inštitúcie, ktoré by mali vymenúvať členov mediálnych rád, sme zaradili Slovenskú advokátsku komoru. Dôvodom sú nasledovné slová zákona o advokácii: „Advokácia pomáha uplatňovať ústavné práva fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických a právnických osôb.“ Teda ide o činnosti, ktoré korešpondujú s náplňou práce STV a SRo ako médií poskytujúcich služby verejnosti.

    Ako bude podľa nášho návrhu prebiehať forma mediálnych rád? Každá z inštitúcií, ktoré budú mať právo vymenovať svojho zástupcu v rade, osloví príslušný okruh právnických osôb a vyzve ich, aby navrhli kandidátov.

    Ako príklad uvediem činnosť Slovenskej akadémie vied. Pri prvom vymenúvaní rady, prípadne vtedy, ak sa bude blížiť koniec funkčného obdobia, jej predstaviteľa v mediálnej rade osloví predseda Slovenskej akadémie vied združenia, spolky a inštitúcie pôsobiace v smere výskumu a vedy, požiada ich, aby navrhli osobnosti, ktoré by podľa ich názoru mali pôsobiť v rade. Pripomínam, že to vôbec nemusí byť nejaký špičkový vedec, trebárs atómový fyzik. Môže to byť aj známy novinár alebo publicista zameraný na oblasť vedy a techniky. To ostáva plne v kompetencii oslovených inštitúcií. Od ich schopnosti kooperovať a dohodnúť sa bude tiež závisieť, či predsedovi Slovenskej akadémie vied navrhnú jedného alebo niekoľkých kandidátov. Ak navrhnú jedného, predseda SAV ho vymenuje za člena príslušnej mediálnej rady. Ak navrhnú niekoľko mien, bude mať predseda SAV posledné slovo a ním určená osobnosť zasadne v rade. Obdobne to bude prebiehať v prípade ostatných inštitúcií.

    Alebo ináč. To, kto zasadne v mediálnej rade, bude výlučne v réžii inštitúcií, ktoré budú vymenúvať členov rád, a príslušného okruhu organizácií, ktoré budú spadať do jej príslušnej oblasti pôsobenia. Preto som presvedčený, že toto opatrenie zabezpečí aj odbornú spôsobilosť členov rád. Len ťažko si viem predstaviť, že by napríklad Slovenská akadémia vied, prípadne Slovenská rektorská konferencia, alebo Slovenský Červený kríž vymenovali totálne nespôsobilú osobu, veď ich nominant bude ich zástupcom, bude ich vizitkou. Som presvedčený, že všetky inštitúcie a organizácie, ktoré dostanú možnosť vyslať do rád svojich zástupcov, túto príležitosť a možnosť využijú a svojich predstaviteľov aj naozaj vyšlú. Napokon dokazujú to skúsenosti, ktoré máme z doterajšieho vývoja. Nepochybujem tiež o tom, že sa budú snažiť o to, aby ich v rade zastupoval odborník, nezávislá a kompetentná osobnosť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, som si vedomý toto, že ani týmto zákonom možno nedokážeme celkom a absolútne vylúčiť akýkoľvek zásah politiky do činnosti médií. Dôvodom je skutočnosť, že niektorých členov rady bude vymenúvať parlament a vláda, ale aj skutočnosť, že niektoré z inštitúcií sú obsadzované na základe voľby v parlamente. To sa týka ombudsmana, ale aj vedenia Ústavu pamäti národa, vedenia Slovenského národného strediska pre ľudské práva či Rady pre vysielanie a retransmisiu. Platí tu však to isté čo v prípade prezidenta, ktorý tiež má vždy svoje politické pozadie. Ak majú tieto inštitúcie a osobnosti, ktoré stoja na ich čele, naozaj plniť úlohy, ktoré im vyplývajú z ústavy a zákonov, mali by byť nezávislé, nestranné a mali by stáť nad politikou.

    Ďalším orgánom, ktorého sa zákon týka, je Dozorná komisia STV a SRo. Tu navrhujeme, aby jej členov vymenúvalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Slovenská komora audítorov a predseda Úradu pre verejné obstarávanie. Stanovujeme tiež podmienky, aké musí spĺňať člen tohto orgánu. Teda právnické alebo ekonomické vzdelanie a 5-ročnú prax v odbore, samozrejmá je trestnoprávna bezúhonnosť. Dôvody sú nasledovné: Dozorná komisia sa prednostne zaoberá ekonomickými záležitosťami, teda kontroluje finančné toky v STV, prípadne SRo, kontroluje zmluvy, ktoré sa v médiách uzatvárajú, preto považujeme za nevyhnutné, aby členovia dozorných komisií mali vzdelanie a schopnosti tieto úlohy plniť.

    Kolegyne, kolegovia, náš návrh predkladám v presvedčení, že prispeje ku skvalitneniu pôsobenia verejnoprávnych médií tým, že zníži riziko politických vplyvov na ich vedenie, tým prispeje aj k zvýšeniu ich nezávislosti, objektívnosti, vyváženosti a následne aj k obnoveniu ich dôveryhodnosti v očiach verejnosti, preto vás žiadam o podporu tohto návrhu.

    Pán predseda, z mojej strany je to všetko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za návrh vášho zákona.

    Pán Senko je spravodajcom. Poprosím vás, pán poslanec, aby ste nás informovali.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, a na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov.

    Uvedené poslanecké návrhy boli doručené poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku v zmysle § 72 ods. 1 pre doručenie návrhov najmenej 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční ich prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedené návrhy podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ich v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že oba návrhy spĺňajú z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrhy zákonov obsahujú paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia zákonov je zrejmý účel navrhovaných úprav, že všeobecná časť dôvodových správ obsahuje informáciu o súlade návrhov zákonov s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby nových právnych úprav, o finančnom dopade na verejné financie, zamestnanosť a podnikateľské prostredie a stav životného prostredia. Osobitná časť dôvodových správ obsahuje aj odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrhy zákonov obsahujú doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

    K zákonu by som sa krátko vyjadril. Podľa môjho názoru navrhované právne úpravy vytvárajú komplikovaný a nevhodný systém kreovania orgánov Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Názorovú pluralitu a nezávislosť, podobne ako aj účasť verejnosti pri kreovaní príslušných rád zabezpečuje už aj súčasný spôsob navrhovania kandidátov za členov rád, keďže podľa príslušných paragrafov návrhy kandidátov na členov rád predkladajú príslušnému výboru Národnej rady okrem poslancov aj právnické osoby pôsobiace v oblasti rozhlasovej či televíznej tvorby, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia a ochrany zdravia reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. Z ustanovení zákonov o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii vyplýva aj zodpovednosť príslušných rád voči Národnej rade Slovenskej republiky. Rozhlasová a televízna rada sú jej povinné každoročne predložiť správu o svojej činnosti. Národná rada volí aj odvoláva členov rady atď. Podľa predložených návrhov zákonov však Národná rada volí len dvoch členov rád, ostatných členov vymenúvajú aj iné subjekty, prezident, vláda, verejný ochranca práv, predseda Slovenskej akadémie vied atď., tak ako o tom hovoril predkladateľ tohto zákona. Návrh zákona napriek tomu ponecháva zodpovednosť rozhlasovej a televíznej rade a jej členov voči Národnej rade s výnimkou kreovania príslušných rád nezmenenú. Národná rada by tak naďalej ostala jediným subjektom, ktorý môže alebo mohla odvolať členov rád, aj keď väčšinu jej členov by nevolila. Ostatné subjekty by mohli príslušného člena rady vymenovať, ale nie však odvolať.

    O nepochopení základného postavenia člena Rozhlasovej rady a Rady STV a člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a vyššie zmienených zodpovedných vzťahov svedčia aj novelizačné body, v ktorých sa o týchto členoch hovorí ako o zástupcoch orgánov a inštitúcií, ktoré ich volia alebo vymenúvajú. Rozhlasová či Rada STV, ani Dozorná komisia Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie však nie sú orgánmi zastupiteľského typu. To potvrdzujú aj zákony o uvedených inštitúciách. Pri výkone funkcie člena rady je člen rady povinný konať nestranne a zdržať sa konania, ktorým sa uprednostňuje osobný záujem nad verejným záujmom. Členstvo v rade je nezastupiteľné. Členovia rady, ale aj členovia dozornej komisie sú povinní konať nestranne, v žiadnom prípade nezastupujú subjekty, ktoré ich do funkcie kreujú. Ich úlohou je zastupovať záujmy verejnosti.

    Takže vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či chce niekto do rozpravy... Pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, keď som čítal návrh kolegu Galbavého na novelizáciu zákona o Slovenskej televízii, mal som pocit, akoby sa zrazu kalendár otočil o desať rokov dozadu. Z parlamentnej tlače 808, alebo keď chcete, aj 809, ten istý pán kolega navrhuje rovnaké kroky smerom k Slovenskému rozhlasu, to totižto zaváňa, ak nie priamo, použijem ešte silnejší výraz, pre mňa nepochopiteľnou snahou „podkúriť“ verejnoprávnym médiám. Nikomu neberiem jeho názor a verte mi, že v tejto chvíli tá polemika, ktorá medzi nami určite vznikne, medzi pánom kolegom Galbavým a mnou, určite nie je osobnou polemikou, ale som presvedčený, že aj z jeho strany ide o vec a mne, samozrejme, tiež ide o vec, je tu isté „tríbenie“ názorov, ktoré už trvá, by som povedal, niekoľko rokov.

    Ešte raz, neberiem nikomu jeho názor. Náš mediálny priestor treba úplne a dôsledne ponechať komerčným aktivitám, ale v tom istom parlamente sme sa zatiaľ väčšinou dokázali dohovoriť na tom, že nekomerčné médiá poskytujúce verejnosti služby, ktoré nie sú pre súkromníkov zaujímavé, jednoducho zatiaľ potrebujeme. To bola istá celoparlamentná zhoda ešte nedávno. Preto STV a SRo prežili aj dve vlády vedené politikmi, ku ktorým sa kolega pán poslanec Galbavý hlási.

    Možno si ešte niekto z vás spomenie na návrh zákona č. 335/1998 Z. z. zo 6. novembra 1998, ktorým sa menil a dopĺňal zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov. Tak ako dnes kolega Galbavý, predkladal ho vtedy pán poslanec Budaj a zámer bol vtedy rovnako jasný ako dnes. Vtedy sa to však dialo v inej situácii. Bolo krátko po nástupe novej vládnej koalície, návrh mal podporu neústavného riadiaceho orgánu, tzv. koaličnej rady, a pre úplnosť dodajme, že bol aspoň úsporný, lebo v jednom balíčku riešil všetky vtedajšie mediálne predstavy koalície.

    Predtým ako vaša, hovorím o roku 1998, povestná deväťdesiatka, to bolo hneď po voľbách, kým vám poslanci nezačali utekať, povedal som presne z tohto miesta po tom predložení návrhu, ktorý predkladal pán poslanec Budaj: „Chcem na záver skonštatovať, že táto novela zákona nerieši nič okrem účelových personálnych výmen. No a myslím si, že sme sa všetci na záver veľmi zhodli na tom v tom zmysle, že vlastne vy túto novelu robíte kvôli výmene manažmentu Slovenskej televízie a my vám veríme, že ju kvôli tomu robíte.“ Tak sa aj stalo. Ten vývoj potom bol veľmi zaujímavý, prišli noví riaditelia a dnes Slovenská televízia na rozdiel od vtedajšej Slovenskej televízie bojuje o existenčné prežitie, ale teraz už nie na základe nejakej ideológie, ale na základe obyčajných peňazí, ktoré jej chýbajú.

    Pán kolega Galbavý na tej schôdzi nastúpil ako náhradník za poslanca Vaškoviča, takže sa na to možno aj pamätá. Kolega Galbavý sa rozhodol podniknúť dnes pokus o reprízu, keďže od čias, keď disponoval 90 hlasmi, ho delí dosť veľká priepasť, skúša to v tejto chvíli inak. Nie jednoduchou hrubou silou, ako bývala koalícia zvykla presadzovať svoje legislatívne predstavy. Od roku 1991, keď sme po prvý raz zákonom zadefinovali Slovenskú televíziu a vytvorili Radu Slovenskej televízie ako kontrolný orgán, mala Rada Slovenskej televízie 9 členov. Nech už bolo, ako bolo, nikdy som nezaznamenal, že by sa Rada Slovenskej televízie sťažovala, že 9 členov je málo, že by potrebovala personálne posilniť. To až kolega Galbavý dnes náhle prišiel na číslo 15 ako ideál početnosti televíznych radcov. Ale tá pätnástka je tam možno preto, aby sme sa bavili o nej, nie o tom, ako ju kolega Galbavý chce dosiahnuť. Podľa jeho návrhu by sme totiž dvoch členov Rady STV mali zvoliť my v parlamente, troch by vymenoval prezident, jedného vláda, jedného ombudsman, jedného predseda Slovenskej akadémie vied, jedného Rektorská komisia, jedného Správna rada Národného strediska pre ľudské práva, jedného Správna rada Ústavu pamäti národa, jedného Národný olympijský výbor, jedného zase Červený kríž, jedného Slovenská advokátska komora a jedného Rada pre vysielanie a retransmisiu.

    Zaujímavé je, že kolega Galbavý naďalej ponecháva zodpovednosť na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Nuž kladiem si otázku, prečo mám ja ako poslanec, prečo my ako členovia výboru alebo kolektívna Národná rada máme zodpovedať za to, čo budú robiť v Rade Slovenskej televízie ľudia, na ktorých zodpovednosť za dianie v rade končí vždy návrhom na členov rady? Ak by to malo byť tak, ako navrhuje kolega Galbavý, potom treba na kohosi preniesť aj zodpovednosť za vývoj v našich verejnoprávnych médiách. Žeby sme to posunuli napríklad Rybárskemu zväzu alebo trebárs Lekárskej komore, keď už na ich členov kolega Galbavý zabudol? Jednoducho nie je možné, aby sa preniesla zodpovednosť takýmto spôsobom na parlament, keď vlastne kreovanie ľudí sa kreuje na základe týchto spoločností, ktoré majú dodať členov do Rady STV bez toho, aby bolo jasné, aké kritériá, ja neviem, vzdelanostné, neviem, akékoľvek majú títo členovia rady mať.

    Mohol by som teraz začať vyratúvať, na čo všetko kolega Galbavý zabudol. Aké významné skupiny populácie ignoruje či neberie do úvahy. Prečo napríklad Advokátska komora má mať na Slovenskú televíziu priamy dosah, ale záujem ani mladých ľudí, ani dôchodcov, ktorí nepochybne patria k najčastejším divákom Slovenskej televízie, nebráni podľa Galbavého návrhu ani noha. Prečo olympijský výbor áno, ale masové telovýchovné organizácie nie? Prečo je povinnosťou prezidenta vybrať jedného z troch nominantov spomedzi predstaviteľov cirkví a nakoniec, prečo len z troch, ale niekoho, kto televízii rozumie, tam nemusí nominovať nik. A ak už chceme Radu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu kádrovať, prečo Ústav pamäti národa áno, ale Slovenská informačná služba napríklad nie?

    Ale to nemá zmysel. Tak sa dostaneme iba ak k predstavám spred rokov, že každý koncesionár by mal mať právo navrhnúť niekoho, koho považuje za vhodného zástupcu do Rady STV a potom by sa korešpondenčne mohli všetci koncesionári k takejto kandidátke vyjadriť. Naozaj to sú úvahy, ktoré sa priamo nabádajú po takomto návrhu zákona preto, lebo to skutočne sa prenášajú isté veci až do absurdnosti.

    Myslím si, že ak kolega Galbavý cítil potrebu niečo so zákonom o STV urobiť, a verím, že úprimne sa, samozrejme, snaží niečo s tým zákonom o STV urobiť preto, lebo ten zákon nie je dobrý, podľa môjho názoru mal sa zahĺbiť predovšetkým nad tým, ako do zákona dostať pravidlo, že členovia Rady STV alebo SRo by mali byť ľudia, ktorí o televízii a verejnej službe čosi vedia, jednoducho ako zákonom garantovať kompetentnosť rady, nielen jej kompetentnosť, a teda nielen jej kompletnosť. Veď pre dozornú komisiu sme sa bez nijakých zvád jednoducho dohodli na podmienke právnického alebo ekonomického vzdelania. A ukazuje sa, že to bol dobrý krok. A okrem toho si myslím, že dnes situácia v médiách je úplne iná, ako bola situácia pred 10 rokmi, keď vznikali ako prvé náznaky, alebo vznikali zákony o verejnoprávnych médiách, resp. ich novelizácie, dnes sa naozaj toto špecifikum ako posunulo do tej miery, že by sa mali členovia rady, manažmenty a tak ďalej atď. skôr profesionalizovať, ako vyberať z náhodných okoloidúcich, aby som to parafrázoval.

    Pán poslanec, chápem vašu motiváciu, veď ak by náhodou táto, s prepáčením, motyka vystrelila, podarilo by sa vám dosiahnuť, že Rada STV bude istý čas nefunkčná. No a kto bude prvý burcovať verejnosť z hľadiska nefunkčnosti Rady a Slovenskej televízie? No myslím naozaj, že v tejto chvíli vy ako opozičný poslanec a máte na to prvé plné právo.

    Chápem aj etický podtext vášho návrhu. My sme sa napriek všetkému pred dvomi rokmi neznížili k tomu, aby sme skopírovali váš postup po nástupe k moci. Nevpochodovali sme do verejnoprávnych médií s dozorcami koncentračného strediska na 28. poschodí, nevymenili sme pod rúškom nočnej tmy obe mediálne rady tak, ako v nich koalícia mala pohodlnú štvorpätinovú väčšinu, no a tak sa pokúšate, aby v zozname novelizácii zákonov bola aj tzv. novela zákona o STV z čias Ficovej vlády, aby ste mohli ľahšie dýchať. My sme sa rozhodli ctiť platný zákon a nemeniť ho účelovo. A myslím, že ešte aj opozícia musí uznať, že táto vláda teda nie je nijakým „liblingom“ médií, a ani tých verejnoprávnych.

    Dámy a páni, myslím, že takéto novely zákona o STV a zákona o Slovenskom rozhlase, ako predložil kolega Galbavý, to je isté, s prepáčením, vypúšťanie hmly, ktorá má prekryť efekt, že je veru najvyšší čas, aby sme prišli s komplexnou legislatívnou úpravou postavenia verejnoprávnych médií a ich financovania. Iste, môžeme ešte nejaký mesiac sa tváriť, že verejnoprávnosť STV spasí, ak do rady zasadne všeobecne uznávaná spoločenská osobnosť, najlepšie dobre medializovaná, ale to je skutočne už teraz málo. Základný problém, teda napätie medzi reálnou potrebou vysielania STV a SRo a zdrojmi, ktoré v súlade s kúpyschopnosťou našich občanov je možné zinkasovať formou poplatku za verejnú službu alebo koncesionárskeho poplatku, ten sa takouto kozmetikou vyriešiť nedá.

    Jednoducho navrhujem preto, aby sme tento zákon neprerokovávali. Ďalej dovoľujem si ešte procedurálne navrhnúť, aby ste môj príspevok chápali aj ako príspevok k tlači 809 s rovnakým záverečným návrhom nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. No aby som bol presný, podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, aby sme nepokračovali ďalej v rokovaní o návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie neboli. Chcem vás len upozorniť, že procedurálny návrh k nasledujúcej tlači budete musieť podať teraz. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, veľmi ťažko sa mi reaguje. Pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Senko, keby ste ma počúvali, tak ja som v rozprave veľmi podrobne argumentoval, prečo sme sa rozhodli pre tieto inštitúcie, že sú to inštitúcie, ktoré ustanovuje ústava, sú to inštitúcie ustanovené zo zákona, a inštitúcie, ktorým zákon uložil kompetencie. Teraz zrazu vy pochybujete o tom, že tieto inštitúcie sú nekompetentné, nemajú právo vymenúvať ani navrhovať.

    No a poznámku pána poslanca Jarjabka, že prečo to nebol zväz rybárov alebo prečo dôchodcovia a mladí ľudia, prečo nie ľudia, ktorí televízii rozumejú, no, môžu to byť aj dôchodcovia, môžu to byť aj mladí ľudia, len na rozdiel od súčasného systému to nebude v našej kompetencii. Budú o tom rozhodovať inštitúcie, občianske združenia, ktoré zastupujú široký okruh verejnosti.

    Nedá mi, aby som nepripomenul, že aj pri týchto vašich vystúpeniach je cítiť, že politici, vy politici sa nechcete vzdať tejto kompetencie, pretože slovenská verejnoprávna televízia a slovenský verejnoprávny rozhlas má okrem toho, že slúži a poskytuje službu verejnosti, slúžiť aj vám politikom. Nepochopili ste spoločenskú úlohu a poslanie verejnoprávnych médií do dnešného dňa. Vy sa snažíte verejnoprávne médiá prostredníctvom kreovania mediálnych rád a prostredníctvom svojich politickým stranám blízkych ľudí presvedčiť, aby volili aj vami zvoleného generálneho riaditeľa a top manažment. Toto je nefér! Ja som sa pokúsil o niečo iné, zobrať parlamentu túto kompetenciu, lebo za 15 rokov kreovanie mediálnych rád v parlamente sa jednoducho neosvedčilo.

    Pozrime sa dnes, po 15 rokoch, ako vyzerajú verejnoprávne médiá. Čo ste vy urobili, aby boli na vyššej úrovni? Minister kultúry Marek Maďarič je zodpovedný za krízový stav vo verejnoprávnych médiách. Je zodpovedný za to, že verejnoprávne médiá sú ohrozené, je ohrozená ich funkcia, je ohrozená verejnoprávnosť a celý duálny systém. Viete, na čo ste sa zmohli? Schválili ste trápny zástrčkový zákon, ktorý ohrozuje nezávislosť, ohrozuje finančný stav verejnoprávnych médií a ľuďom berie 1 700 korún na druhej strane z vačku. Zmohli ste sa na to, aby ste Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas ovládli. Výrok pána premiéra nie je ďaleko, to sme nepovedali my, ale povedali ste to vy, že chcete kreovať rady, chcete tam mať nie odborníkov, pán kolega Jarjabek, svojich ľudí, ktorí budú reprezentovať vaše názory a vaše záujmy. To je váš zámer, ktorý sa nehanbíte verejne prezentovať a ktorý netajíte.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie? Chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Predmetné návrhy zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase majú za cieľ iné kreovanie, tak ako to už bolo povedané, členov ich rád a dozorných komisií, ako je to podľa súčasne platných zákonov, ktoré boli prijaté minulým parlamentom, v ktorom mala rozhodujúce slovo súčasná opozícia a v ňom dominantná SDKÚ – DS, a to takým spôsobom, že ich členov podľa názoru predkladateľa navrhovali presne zadefinované inštitúcie, ktoré sú podľa jeho názoru vybrané s ohľadom na ich odbornú spôsobilosť, sú reprezentantmi verejnosti, a tým by mohli podľa navrhovateľa zabezpečiť v týchto médiách nezávislosť, objektívnosť a nestrannosť.

    V žiadnom prípade nechcem znevažovať všeobecne deklarovanú odbornú spôsobilosť príslušných inštitúcií a nimi prípadne navrhovaných členov do predmetných rád a komisií. Ale zároveň sa pýtam, či takto presne zadefinované inštitúcie, tak ako to bolo povedané aj v rozprave, sú predpokladom toho priameho vplyvu verejnosti na činnosť uvedených verejnoprávnych inštitúcií a či práve ony sú tými pravými reprezentantmi verejnosti, ktoré by kontrolovali činnosť týchto verejnoprávnych inštitúcií?

    Z hľadiska takéhoto vami predloženého pohľadu na kreovanie rád a komisií môžeme viesť ozaj ďalekosiahlu diskusiu na túto tému. Z tohto pohľadu môžeme diskutovať o tom, že či by v takomto prípade nemali byť napríklad v uvedených radách zástupcovia, ako to už bolo povedané, Konfederácie odborových zväzov alebo zástupcovia dôchodcov, či zástupcovia Matice slovenskej, prípadne iných reprezentatívnych organizácií verejnosti našej spoločnosti, alebo iných reprezentatívnych podnikateľských inštitúcií. To môžeme viesť diskusiu, nenájdeme konca.

    Možnože z vašej strany išlo o úprimný návrh, ktorého cieľom je zabezpečiť reprezentatívnosť našej spoločnosti v týchto orgánoch verejnoprávnych inštitúcií, a možno tým akože zabezpečiť aj väčšiu kontrolu verejnosti nad činnosťou uvedených inštitúcií. Ja si to ale osobne nemyslím. Je to len vaša snaha nájsť si problém a prezentovať sa pred verejnosťou ako osoba riešiaca problém. Nič na tom, samozrejme, nie je zlé, zavádzajúcim sa ale javí skutočnosť, že k tomuto cieľu využívate zákony, ktoré ste ako člen bývalého vládneho zoskupenia využívali v mediálnej praxi, ktoré boli vaším vládnym zoskupením reprezentovaným SDKÚ – DS v parlamente už novelizované a nakoniec aj v praxi uplatňované. Vyvoláva to dojem, že reprezentatívnosť uvedených orgánov bola za vášho pôsobenia akoby zabezpečená a činnosť týchto orgánov akože prispievala k verejnoprávnejšiemu pôsobeniu uvedených inštitúcií. Samozrejme, že to tak nie je.

    Uvedomujem si, že isté problémy z hľadiska financovania, riadenia alebo kontroly v týchto inštitúciách sú a bude asi potrebné sa pozrieť na tieto problémy aj v budúcnosti komplexnejšie, možno aj cez podstatnú novelizáciu predmetných zákonov. Nakoniec aj vy sám priznávate, že v tejto oblasti sa počas vášho pôsobenia vo vládnom zoskupení nakopilo dosť problémov, verejnosť ich sledovala, vnímala a určite aj vyhodnocovala a bude vyhodnocovať.

    Takže ešte raz, obraciam sa na kolegov poslancov, kolegyne poslankyne, aby podporili návrh nepokračovať v rokovaní o týchto dvoch predložených návrhoch zákonov z dielne pána poslanca.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 619 o Slovenskom rozhlase, je to tlač 810.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov (tlač 810).

  • Nech sa páči, pán poslanec Mikloš za navrhovateľov uvedie návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

    Meritom tohto predloženého poslaneckého návrhu zákona je zrušenie tzv. zástrčkového zákona, čiže zrušenie toho spôsobu platenia koncesionárskych poplatkov, ktorý bol zavedený zhruba pred rokom a ktorý teda v súčasnosti na Slovensku platí, a to je odvádzanie koncesií zo strany každého, kto má zavedený elektrický prúd. Už pri schvaľovaní tohto zákona sme ho kritizovali pre jeho nespravodlivosť, ale aj pre jeho nákladnosť a predpokladali sme, že aj neefektívnosť. Dnes po niekoľkých mesiacoch jeho fungovania môžem konštatovať, že všetky naše obavy a naše kritické výhrady sa naplnili.

    To, že tento zákon je nespravodlivý, je evidentné z toho, že je to vlastne daň z hlavy, že tento zákon rovnakým spôsobom zaťažuje ľudí s minimálnymi príjmami ako milionárov a miliardárov, že tento zákon dokonca viaže povinnosť platiť koncesionárske poplatky bez ohľadu na to, či človek má televízor alebo rozhlasový prijímač a či teda prípadne, ak ho má, či sleduje vysielanie verejnoprávnych médií, alebo ich nesleduje.

    Čo sa týka neefektívnosti tohto zákona, poukazovali sme na to, že dodatočné náklady administratívna záťaž, ktorá je spojená s inštitúciou, ktorá tieto poplatky vyberá vo výške zhruba 110 mil. korún, sú zbytočne vyhodenými peniazmi. A poukazovali sme tiež na to, že financovanie takýmto spôsobom bude nedostatočné, a tým pádom tu bude ďalšia potreba dofinancovávania týchto verejnoprávnych médií, a tým pádom aj možnosť manipulácie, politickej manipulácie podmieňovania napríklad ďalšieho doplatenia peňazí politickými ústupkami alebo jednoducho politickým tlakom zo strany vlády. Všetko toto sa ukázalo byť realitou.

    Tento zákon znamenal ďalšie zvýšenie poplatkového daňového odvodového zaťaženia aj ľudí, aj podnikateľskej sféry, znamená zaťaženie rodiny v priemere o 1 700 korún ročne. Sme presvedčení, že omnoho efektívnejšie, spravodlivejšie, ale aj systémovejšie opatrenie alebo riešenie, zároveň riešenie, ktoré by neumožňovalo politický nátlak a politickú manipuláciu a ktoré by zabezpečovalo skutočnú nezávislosť verejnoprávnych médií, je ich financovanie priamo zo štátneho rozpočtu, teda z príjmov daní, na ktorých sa nepodieľajú všetci občania rovnakou sumou, ale práve aj z hľadiska výšky ich príjmu a nízke príjmové skupiny neplatia žiadne priame dane. Teda v tomto zmysle je to aj omnoho spravodlivejšie a omnoho spravodlivejšie rozvrhnuté práve z hľadiska vo vzťahu k výške príjmu ľudí. Zároveň by sa tým ušetrili administratívne náklady vo výške 110 mil. korún a pri dobrom nastavení spôsobu platieb zo štátneho rozpočtu by to znamenalo aj dostatočné príjmy pre televíziu a rozhlas a aj zrušenie možnosti politického zasahovania, politického ovplyvňovania, a teda skutočné zabezpečenie nezávislosti verejnoprávnych médií.

    Náš návrh teda spočíva v tom, a chcem povedať, že podľa nášho návrhu by Slovenskej televízii sa zvýšili príjmy o 530 mil. korún oproti súčasnému stavu a Slovenskému rozhlasu o 400 mil. korún, čo by zároveň vytváralo možnosť, pretože tieto dostatočné príjmy by vytvárali možnosť naozaj zavedenia toho, čomu ekonómovia hovoria tvrdé rozpočtové obmedzenie, teda prísnych pravidiel, na základe ktorých by boli manažmenty, najmä riaditelia televízie a rozhlasu zaviazaní, že by nesmeli produkovať žiadne ďalšie dlhy, že by táto povinnosť bola viazaná aj na ich hodnotenie, na ich motiváciu, na ich prémie, dokonca aj na ich možné odvolanie z funkcie. Myslíme si, že takéto dostatočné financovanie by umožnilo napríklad aj vznik pôvodnej tvorby a viedlo by k tomu, že by sa konečne vo verejnoprávnych médiách urobil poriadok a že by bola motivácia manažmentov verejnoprávnych médií, aby hospodárne nakladali s prostriedkami, ktoré majú k dispozícii.

    Preto navrhujeme, aby Slovenská televízia bola financovaná pevným podielom na výdavkoch štátneho rozpočtu vo výške 0,6 % a Slovenský rozhlas vo výške 0,3 %. Ide o výnimočný model, ktorý nenavrhujeme pri iných inštitúciách, ale tá výnimočnosť je zdôvodnená tým, že ide práve o verejnoprávne inštitúcie, kde je potreba zabezpečiť ich nezávislosť od vlády. Ak by to bolo dané zákonom a zákonom určeným podielom z výdavkov štátneho rozpočtu, tak by bola zaručená táto nezávislosť po prvé a po druhé by bola zaručená aj valorizácia, keďže výdavky štátneho rozpočtu rastú a takto by rástli v absolútnom vyjadrení, vlastne by rástli aj príjmy televízie a rozhlasu, keďže sú určené podielom.

    Považujeme tento náš návrh za riešenie problémov, ktoré sú, ktoré priznal vo svojom vystúpení aj pán Jarjabek, pričom za tieto problémy nesie plnú zodpovednosť vládna koalícia, ktorá vládne už tretí rok, a nedostatok peňazí nemôže byť argumentom. V budúcom roku bude mať vláda k dispozícii o 130 mld. korún viac, ako mala naša vláda v poslednom roku vládnutia, v roku 2006. Za tri roky nárast o takmer 50 %, za tri roky nárast o 130 mld. korún – vďaka reformám, vďaka rastu ekonomiky, vďaka rastu daňových a iných príjmov, toto nemôže byť argument, že peňazí je nedostatok. Ak by ste chceli hľadať rezervy, nech sa páči, je tu prezamestnanosť vo verejnej sfére, ktorú ste vy sami zadefinovali , dali ste si úlohu znížiť ju o 20 %, na budúci rok zvyšujete zamestnanosť vo verejnom sektore. Ak tomu neveríte, pozrite sa do štátneho rozpočtu. Len jeden tender, tender na diaľničné mýto, robíte tak, že na ňom štát prerobí 10 mld. korún. Takže peniaze, nedostatok peňazí nie je a nemôže byť serióznym argumentom.

    Tento návrh je súčasťou širšieho programu, programu, ktorý má za cieľ výraznejšie podporiť strednú vrstvu, ale aj rodiny s nízkymi príjmami a tento návrh je práve taký, ktorý podporuje nielen strednú vrstvu, ale aj ľudí s nízkymi príjmami, a zároveň ten širší balík opatrení, ktoré sme pripravili, má popri podpore, výraznejšej podpore strednej vrstvy rodín, najmä rodín s deťmi, aj vytvoriť podmienky na udržateľný ekonomický rast do budúcnosti. Doteraz rástla ekonomika a žali ste plody toho, čo ste nesiali, ale efekt a vplyv reforiem sa postupne vytráca a Slovensko potrebuje ďalší impulz, slovenská ekonomika potrebuje ďalší impulz a tým impulzom môže byť zlepšovanie podnikateľského prostredia, znižovanie daňového odvodového zaťaženia. Tento návrh je súčasťou tohto plánu, ktorý je širší a ktorý znamená teda nielen zníženie daňového a odvodového zaťaženia z hľadiska celku, ale aj zlepšenie situácie pre ľudí s nízkymi a strednými príjmami.

    Preto ak chcete, ak naozaj chcete pomôcť riešeniu situácie v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, a to, že tá situácia je neradostná aj z hľadiska nehospodárnosti, neefektívneho narábania s verejnými zdrojmi, o tom svedčia nakoniec sami ľudia z televízie, ktorí až potom, keď odídu, sa odvážia rozprávať, aké pomery vlastne v Slovenskej televízii vládnu. Ale myslím, že bezútešnosť situácie v Slovenskej televízii je zrejmá aj pre každého bežného diváka, ktorý Slovenskú televíziu pozerá a ktorý môže porovnať výkony tejto inštitúcie s inými podobnými verejnoprávnymi inštitúciami. Navyše o zlej situácii svedčí aj to, a o zlom systéme, ktorý bol zavedený tzv. zástrčkovým zákonom, svedčí aj to, že sa nevyberá ani predpokladaný objem peňazí a že Slovenská televízia už dnes otvorene otvorí, že vyprodukuje z tohto dôvodu dlh a žiada vládu o dodatočných 160 mil. korún.

    Takže myslím si, že argumentov je veľa a že všetky tieto argumenty svedčia v prospech návrhu zákona, ktorý predkladáme a o ktorého podporu vás týmto žiadam.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda výboru pre kultúru a médiá, pán poslanec Abrhan, bude spravodajcom.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

    Uvedený poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o finančnom dopade na verejné financie a zamestnanosť, podnikateľské prostredie a stav životného prostredia. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 6. októbra 2008 č. 817 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

    Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Medzitým sme sa vymenili, pán spravodajca. Takže prajem aj ja všetkým príjemný deň.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Dušan Jarjabek ako jediný. Uzatváram možnosť, pardon, pán poslanec Pavol Frešo. Ešte niekto? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona.

    A slovo dávam pánovi poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte skutočne len krátku, krátku úvahu, krátky komentár k tomuto návrhu zákona z dielne SDKÚ o financovaní Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu zo štátneho rozpočtu.

    Pred niekoľkými rokmi vláda vedená predsedom politického subjektu, ktorý dnes tento návrh predkladá, odsúhlasila pre Slovenskú televíziu takmer miliardové oddlženie, pretože ju vtedajší riaditeľ STV ubezpečil, citujem, „že po tomto oddlžení STV už nikdy nebude žiadať prevádzkové dotácie zo štátneho rozpočtu a nebude vytvárať nové dlhy“. Nuž riaditeľove slová aj s ich autorom odvial čas a nech to skúšame s koncesionárskymi poplatkami alebo s poplatkami za verejnú službu akokoľvek, peňazí má STV a SRo stále menej, ako potrebujú, no a tak zarytí priblíženci deetatizácie, ľudia vychýrení ako propagátori hesla „Štát je najhorší vlastník“ zrazu prichádzajú s návrhom na znárodnenie oboch verejnoprávnych médií a ich financovanie zo štátneho rozpočtu.

    Nehovorme z tohto miesta v tejto chvíli o problémoch, ktoré Slovenská televízia v súčasnosti má, nakoniec na to, že tam spravíme poslanecký prieskum, sme sa dohovorili všetci koalično-opozične a opäť ide len o financie v Slovenskej televízii. V rámci Slovenskej televízie sa toho veľmi veľa zmenilo za posledné dva roky z hľadiska filozofie jej ďalšieho fungovania. Dnes už sa nebavíme úplne legitímne aj v rámci parlamentu, aj v rámci politických elít, aj v rámci vedenia Slovenskej televízie, kde vlastne toto všetko vzniklo, o tom, že bude privatizovaný druhý program, dnes sa bavíme o tom, akým spôsobom tretí program Slovenskej televízie bude mať istú sledovanosť. Dnes vedenie hľadá záujem o tretí program, resp. snaží sa tretí program kreovať tak, aby mal zmysel, presne po vzore verejnoprávnej Českej televízie. Vzhľadom na digitalizáciu, ktorá nás čaká v roku 2012, Slovenskú televíziu čaká štvrtý, tzv. spravodajský kanál a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Dnes už, chvalabohu, nikto nehovorí, ako to bolo ešte pred dvomi rokmi, o tom, že Slovenská televízia aj mala mať privatizovaný jeden program.

    No čo sa stalo predtým? Veď z hľadiska tohto modelu privatizácie tie bývalé vedenia postupne prepúšťali vyše tisíc zamestnancov, najviac sa to prejavilo na rybníčkovskom vedení, kde sa vlastne absolútne zrušili kreatívne skupiny v Slovenskej televízii z interného prostredia, kde tvorcovia programov našli svoje uplatnenie v súkromných televíziách. Dnes tie súkromné televízie sú veľmi rady, že títo ľudia zo Slovenskej televízie odišli. Nuž malo to ďalší následok, že vlastne to všetko, čo Slovenská televízia vyrábala v internom prostredí, sa dnes vyrába v externom prostredí. V tom neidentifikovateľnom externom prostredí, kde jednoducho nemôžete nikoho zobrať na zodpovednosť, či dáte honorár 50, 500, 5 000, 50 000 a tak ďalej a tak ďalej, akým spôsobom podpíšete zmluvy. Hovoriť o tom, že taká alebo onaká zmluva nebola podpísaná v dobrom záujme, je dnes istým spôsobom „pofidérne“ a ťažko dokázateľné – a toto je problém Slovenskej televízie.

    Z hľadiska roku ´99 za riaditeľa Materáka mala televízia, resp. chcela sa televízia dopracovať k rozpočtu 1 700 mil. korún. Dnes z hľadiska takéhoto financovania televízie po rôznych tých infláciách, valorizáciách a neviem čoho všetkého by sa televízia mala dopracovať k rozpočtu 2,9 mld. korún. V súčasnosti televízia vládne rozpočtom 2,5 mld. korún, a to už nehovoriac o tom, že to Materákovo vedenie vtedy malo úplne iný pomer v televízii z hľadiska externého a interného prostredia, čo tiež bolo istým spôsobom zaujímavé práve pre finančné kreovanie tejto verejnoprávnej inštitúcie.

    Čiže časy sa zmenili, no a myslím si, že všetko speje k tomu, aby o Slovenskej televízii vznikol úplne nový zákon, ktorý by kreoval nanovo povinnosti Rady Slovenskej televízie, povinnosti vedenia Slovenskej televízie, povinnosti vzťahu vedenia Slovenskej televízie k Rade Slovenskej televízie, povinnosti Rady Slovenskej televízie smerom k výboru a smerom k parlamentu. Lebo dnes aj na základe toho, čo tuná pred chvíľou hovoril kolega Galbavý, keď predkladal nový zákon o radách, teda novelu zákona Slovenskej televízie o radách, možno všetko bolo vyriešené v tom zákone inak, len nebola vyriešená jedna vec, akým spôsobom napríklad, keď parlament teda berie zodpovednosť za príslušné rady, môže tento parlament aj tie rady povedzme v najhoršom prípade odvolať, keď skonštatuje, že si neplnia svoje povinnosti. A vôbec na základe čoho môže ten parlament skonštatovať, že si Rada Slovenskej televízie alebo Rada Slovenského rozhlasu tie povinnosti neplní? Toto sú všetko veľké neznáme, ktoré, týmto by sme sa mali zaoberať, tou obsahovou časťou, obsahovou časťou a, samozrejme, s tým je aj spojené financovanie Slovenskej televízie.

    Ak hovoríme o financovaní Slovenskej televízie a v tejto súvislosti hovoríme o novom zákone, no tak chcel by som len všetkým dotyčným, ktorí kritizujú nový zákon o, po starom poviem, koncesionárskych poplatkoch, povedať jednu vec, že ten zákon splnil očakávania, ktoré sa doň vkladali a nie že nesplnil očakávania, pani poslankyňa, lebo ste sa na mňa tak prekvapene pozreli. Ešte raz to zopakujem, splnil očakávania v tom zmysle, že naozaj na základe nového výberu sa vyberie pri starej výške koncesionárskeho poplatku ďaleko viac, ako sa rátalo s výberom podľa starého výberu. To, že sa vybralo menej, aké boli predpoklady, je druhá vec. O tom sa môžeme baviť. Ale vybralo sa viac a my sme predsa tuná tvrdili, niektorí, môžete si to vybrať zo záznamu, že tento zákon predkladáme z toho dôvodu, že chceme vidieť, aké je to skutočné číslo pri výbere tých stoštyridsiatich korún, aby následne nato mohla byť kreovaná zmluva štátu s verejnoprávnymi inštitúciami, to bude nakoniec ten štátny rozpočet, o ktorom vy tuná hovoríte, a budeme presne vedieť, koľko je výber koncesionárskeho poplatku, koľko je v tejto chvíli reklama, to vieme, a koľko bude dotácia zo štátneho rozpočtu.

    Čiže nie je pravdou to, čo sa demagogicky hovorí, že teda výber koncesionárskeho poplatku na základe tých stoštyridsiatich korún je menší, ako bol predtým, ako bol tento návrh, resp. nový zákon prijatý, a konečné číslo budeme vedieť v decembri. Podľa tých mojich informácií, ktoré som si preveroval, všetky ukazovatele aj z hľadiska fyzických a právnických osôb a ich výberu sú vyššie, ako boli v predchádzajúcom roku. To len taký malý dodatok.

    Aby som sa vrátil k predmetu tohto zákona. Pán kolega Ivan Mikloš nám tuná hovorí, teda predstavuje úsporu pre občana tento zákon, lebo nebude platiť priamo nič. Akoby štátny rozpočet bol teda nejakým darčekovým košom, ktorý medzi nás odkiaľsi vždy padne a netvorili ho, netvorili ho v podstatnej miere práve príjmy vygenerované na rôzne spôsoby od občanov štátu. Ak zvýšime taxatívne výdavky štátu, musia sa na druhej strane účtu zvýšiť aj príjmy. Tak teda čo? Keď dáme Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu jedno percento rozpočtu, prihodíme k sadzbe rovnej dane tiež jedno, nech je to teda okrúhlych dvadsať, alebo to asi nie. Veď vy súčasne, tí istí poslanci, podávate aj návrh na zníženie sadzby rovnej dane a kade chodíte, tade upozorňujete, že by sa malo viac peňazí dávať na vzdelanie, vedu, infraštruktúru, zdravotníctvo, rodinu, politiku a neviem ešte na čo, no ale to radšej nechajme tak. Možno, možno sa spoliehate skutočne, skutočne, ako v tejto chvíli pani poslankyňa povedala, na nejaký darčekový kôš.

    No ďalej pán Mikloš hovorí smerom k verejnoprávnym médiám, sľubuje, že na základe fixného percenta podielu na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu, ktoré bude zabudované v zákone o STV a zákone o SRo, sa im bude ľahšie žiť. Nuž teda pán Mikloš najlepšie vie, ako sa plnilo percento zadefinované napríklad v zákone o Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v čase, keď z postu predsedu vlády ním sa pripravoval štátny rozpočet alebo, keď chcete, štátne rozpočty. Za celý čas jestvovania tohto fondu, až kým ho vtedajšia vláda nezrušila, vaša vláda, pani poslankyňa, nezrušila, sa nikdy do Pro Slovakie nedostalo toľko peňazí, ako bolo zapísané v zákone. Takže nemaľujme si tu idylické obrázky. Percento v zákone o STV a SRo má len ilustratívny význam a vždy bude závisieť od politického rozhodnutia vlády, či v konkrétnom návrhu štátneho rozpočtu takéto prostriedky vyčlení, alebo nie. Napokon aj štátny rozpočet je zákonom, takže jediné, čo by oklamané verejnoprávne médiá mohli urobiť, je pozháňať si pätnásť poslancov, ktorí by podali sťažnosť na Ústavný súd. A kým súd vydá verdikt, bude tu nový zákon o štátnom rozpočte a verejnoprávne médiá už možno nie a to by možno aj niektorým dobre padlo.

    Čiže, dámy a páni, je to absolútne nereálne, to, čo dnes navrhuje pravicové zoskupenie, aby Slovenská televízia a Slovenský rozhlas sa dostali znovu pod štátny dirigizmus. Na tom už sme sa dohodli. A okrem toho to financovanie, ktoré sa v tomto zákone opisuje, ako keby malo spasiť verejnoprávnu inštitúciu, jednoducho nie je nikým a ničím zaručené. A to, že nie je nikým a ničím zaručené, osem rokov nám dokazoval práve bývalý minister financií pán Mikloš.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie poslanca v rozprave sa prihlásili pán Minárik Pavol, pán Senko Ján, Abrhan Pavol, Fronc Martin, Pavol Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s reakciou vo faktickej poznámke.

    A slovo má pán poslanec Pavol Minárik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja s vami málokedy súhlasím a ani dnes nemôžem súhlasiť so všetkým, pretože tie odbočky, ktoré smerovali ku predchádzajúcim vedeniam, k Rybníčkovi, k prechodu do externého prostredia, tam asi, asi sa zhodnúť nemôžeme už len preto, čo bolo na poslednej televíznej rade. Napríklad pán Kákoš ako hovoril o súčasnom vedení a o prenášaní do externého prostredia, ale to nie je predmetom tohto zákona. Tam, kde ste hovorili striktne k tomuto zákonu, ste hovorili prakticky, ako som hovoril ja, keď bol podobný zákon predložený, resp. tento istý zákon predložený pred šesť mesiacmi. Áno, verejnoprávne médiá by nemali byť zatlačené do područia exekutívy, nemali by byť pod štátnym dirigizmom, preto som ja nesúhlasil. Ten príklad s fondom Pro Slovakia som v tej diskusii veľmi jasne pred šiestimi mesiacmi prezentoval, ale do rovnakého područia sa dostane verejnoprávny rozhlas, verejnoprávna televízia aj zmluvou, akýmkoľvek financovaním, ktoré bude závislé od vládnej väčšiny. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Senko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som len doplnil pána poslanca Jarjabka v súvislosti s tým, čo hovoril. Minulý rok v septembri predložila skupina opozičných poslancov z radov SDKÚ na októbrovú schôdzu Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mali meniť zákony o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii. Tento návrh je takmer totožný s predchádzajúcim návrhom. V rámci rozpravy som upozornil vtedy v októbri, že sú tu niektoré legislatívne nedostatky v tomto návrhu a nereagujú v rámci právneho systému takým spôsobom, aby súvzťažnosť medzi jednotlivými právnymi normami bola napravená a aby nedostatok alebo výpadok právnych noriem, ktoré v súvislosti s prijatím takéhoto návrhu zákona by spôsobil spoločnosti problém.

    Pán poslanec Mikloš vtedy povedal, že je rád, že som na tieto veci upozornil a že nabudúce, keď budú tento návrh zákona predkladať, tak sa na to pozrú a doplnia. Nestalo sa tak. To znamená, že viac-menej ide iba o formálny návrh zákona do parlamentu, ktorým vlastne SDKÚ iba nejakým spôsobom sa chce zviditeľňovať a hľadať nejaké problémy v rámci tohto sektora. Ja nehovorím, že tu problémy nie sú, ale osobne si myslím, že pokiaľ bol pán Mikloš ministrom financií, tak určite by na takýto systém financovania verejnoprávnych médií nebol pristúpil. Keby bol chcel, tak v tom období by to bol určite sám inicioval.

    Ďakujem.

  • Ďalej je prihlásený pán poslanec Pavol Abrhan, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek, ja by som chcel v tej časti, v ktorej ste hovorili o výbere koncesionárskych poplatkov, doplniť alebo upresniť, vy ste spomínali, že podľa novely podľa nového výberu sa vyzbiera toho roku viac, ako sa vyzbieralo predtým, čo je pravda, to s vami súhlasím. Ale treba pre korektnosť povedať, že napriek tomu sa nenapĺňajú očakávania, ktoré ministerstvo kultúry prijatím tohto návrhu zákona malo a ktoré uvádzalo aj v dôvodovej správe, a to v súčasnosti spôsobuje alebo to je jedným z problémov, ktoré Slovenská televízia v súčasnosti má, že v príjmovej časti rozpočtu mali naplánované očakávania, ktoré malo ministerstvo kultúry. A tie sa nenapĺňajú. Čiže toto treba povedať aj pre korektnosť, ktorý tento návrh zákona priniesol. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Jarjabek, nevybralo sa ani ďaleko viac, ani blízko viac, možnože sa vybralo oveľa viac, no ale k samotnému meritu veci. My sme to celý čas kritizovali ako zákon, ktorý je nespravodlivý vo vzťahu k občanom, a teraz sa ukazuje, že je aj nedostatočne účinný. Ja viem, že nepodporíte opozičný návrh, ale minimálne by ste sa mohli zamyslieť nad tým, ako tento zákon opraviť tak, aby bol aj spravodlivejší, aj účinný. Ďakujem.

  • Posledný bude reagovať vo faktickej poznámke pán poslanec Pavol Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V tej časti, kde pán poslanec Jarjabek hovoril o tom, že nie je zrejmé, že kde sa to jedno percento alebo 0,9 % z rozpočtu zoberie, by som ho chcel upozorniť, že tie návrhy, ktoré predkladáme, naozaj sú aj kvantifikované, kde sa zoberú peniaze, a dokonca aj v úvode pán predkladateľ, pán poslanec Mikloš, hovoril niekoľko nápadov. Ja ich znova pripomeniem: spackaný tender na diaľničné mýto alebo debyrokratizáciu štátnej správy, ktorú máte vo vlastnom vládnom programe. Pokiaľ by ste tieto nápady naozaj realizovali, tak nie je problém s peniazmi. Zjavne to nesúvisí so žiadnymi percentami rovnej dane. A v tomto sme veľmi konzekventní, že na rozdiel možno od niektorých takých insitných ekonómov vládnej koalície veľmi, veľmi dbáme o to, aby sme svoje návrhy kvantifikovali aj povedali, z čoho budú financované. Celý ten návrh speje k tomu, že sme za to, aby ľuďom v peňaženkách zostávalo viacej peňazí, a sme za to, aby táto zbytočná extra daň bola odstránená. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou sa prihlásil pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo a zároveň ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie. A ja si myslím, že naozaj dnes je veľkým problémom vyriešiť financovanie Slovenskej televízie, ale zároveň jej veľkým problémom je, či nalejete do tej televízie 400, 600 alebo 800 miliónov, v podstate tie peniaze sa stratia preto, lebo sa stratia v externom prostredí, ktoré je istým spôsobom neidentifikovateľné. A vymyslíme najskôr spôsob kontroly zo zákona, kontroly finančných tokov Slovenskej televízie a v Slovenskom rozhlase a potom hovorme to, čo už máme v tejto chvíli, si myslím, aj čiastočne vyriešené preto, lebo my už dnes vieme odhadnúť, koľko Slovenskej televízii z hľadiska služby, ktorú od nej chceme, aby vykonávala, chýba peňazí.

    Veď je tu veľmi jednoducho porovnateľná Česká televízia, a teraz nechcem hovoriť o štyroch programoch, ale o dvoch programoch, a teda perspektívne v rámci Slovenskej televízie aj o štyroch programoch, ale vyriešme, aby sa jednoducho neindendifikovateľne v Slovenskej televízii nestrácali peniaze. A verte mi, že tie peniaze sa v Slovenskej televízii strácajú. To nie je otázka pol roka, roka, dvoch rokov, piatich rokov, to je otázka v podstate od vzniku verejnoprávnej televízie, ktorá prešla mnohými údermi. Rok 1993 nepripravenosť, rok 1995 nepripravenosť na duálny systém, absolútne 600 mil. zo dňa na deň odišlo do súkromných médií. Vyriešme problém kontroly finančných prostriedkov, ktoré idú do Slovenskej televízie, aby sa neminuli svojim účelom. To si myslím, že by mal byť leitmotív aj eventuálne nového zákona, ktorý tieto veci bude riešiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalším prihláseným a posledným k tejto problematike ja pán poslanec Pavol Frešo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Najprv by som chcel povedať, že tak zaujalo ma vystúpenie môjho predrečníka a nebyť jeho dvoch nemiestnych poznámok na adresu mojej kolegyne, tak by som povedal, že je k čomu sa vyjadriť a obdivoval by som tú vecnosť. Myslím si, že poslanci nielen vládnej koalície, ale tohto parlamentu nie sú na tom tak zle, aby museli nejakým spôsobom napádať svoje kolegyne. Myslím si, že by mali byť v tomto vzorom.

    Prejdem k samotnému návrhu zákona. Najprv poviem o tom prostredí, v ktorom sa televízia, rozhlas nachádza. To, čo sa udialo za posledných možno desať, pätnásť rokov, je, že došlo k výraznému technologickému pokroku. A zatiaľ čo pred možno desiatimi, dvanástimi rokmi bolo veľmi uvítané, pokiaľ existovali isté privátne televízie a že sa tu zaviedol duálny systém, tak dnes nástupom technológií a všeobecnej digitalizácie a hlavne internetu je možné si na internete naladiť desiatky, možno stovky televízií, možno tisíce rádií, dokonca sú roztriedené čisto podľa hudobných žánrov. Človek si môže naozaj urobiť svoju vlastnú televíziu, svoje vlastné rádio.

    Ja si uvedomujem, že to nie je niečo, čo by používala väčšina domácností, ale myslím si, že ten technologický trend je zrejmý. Zatiaľ čo pred piatimi, siedmimi rokmi si to nevedel nikto predstaviť, že by to bolo možné vôbec, tak dnes to možné je a zdá sa, že tá technológia bude pokračovať ďalej a ja ako technik musím povedať, že nevidím tam žiadnu vážnu prekážku.

    To, čo je dôležité povedať, je, tento návrh zákona rieši dve veci alebo reaguje na dve súčasné výzvy. Prvou je fakt, že koncesionárske poplatky, či chceme to tak nazvať, alebo nechceme to tak nazvať, sa stali praktickou daňou za zástrčku. Môžeme to zdôvodňovať rôznymi inými modelmi, môžeme to zdôvodňovať rôznymi porovnávaniami so zahraničím, ale realita je taká, že každá rodina, keď má teda jedno odberné miesto, predpokladané, v priemere naozaj ročne zaplatí 1 700 korún absolútne bez ohľadu na to, aký má svoj ročný príjem, absolútne bez ohľadu na to, dokonca koľko tej elektriny odoberie, a už nehovorím o tom, že to vôbec nesúvisí s tým, či televíziu pozerá, alebo rozhlas počúva. Je to jedna paušálna daň pre každú rodinu v ktorejkoľvek sociálnej situácii. A na tom nič nemenia ani tie výnimky, dokonca ako som si mohol pozrieť v televízii, často veľmi ťažko vymožiteľné tie výnimky pre dôchodcov, ktoré sú urobené.

    Čo treba povedať, je, že spravodlivejšie, spravodlivejšie by bolo potom tento model napojiť na daňový systém. Spravodlivejšie by to bolo aj z hľadiska sociálneho, ale aj z hľadiska vôbec takého ľudského, že ako je možné zdaňovať aj toho bohatého, aj toho chudobného rovnakou paušálnou daňou. Pre niekoho možno, kto má platy ako poslanci, pre niekoho, kto má platy ako finanční žraloci, možno pre niekoho, kto má platy ako prevádzkovatelia sociálnych podnikov, neviem, tak pre niekoho možno 1 700 korún nehrá nejakú rolu, ale 1 700 korún pre niektoré rodiny je dosť výrazná položka a stačí, keď si predstavíte, koľko učebných pomôcok pre deti sa dá za tie peniaze nakúpiť.

    Prečo som hovoril v tejto súvislosti aj o digitálnej televízii alebo digitalizácii aj televízie a rozhlasu? Je zrejmé, že to konkurenčné prostredie bude len lepšie, bude ho stále viacej, a pokiaľ Slovenská televízia, Slovenský rozhlas sa v tomto konkurenčnom prostredí má udržať a má tvoriť istým spôsobom zmysluplnú súčasť celého toho mediálneho priestoru, tak by problém svojho vlastného financovania mala mať vyriešený zo zákona jednoducho naozaj napojením na štandardný daňový systém. A myslím si, že k tomuto bodu by mohla dôjsť aj súčasná koalícia, aj opozícia – k dohode.

    Druhý dôvod, prečo je dobré podľa mňa napojiť na štandardný daňový systém financovanie rozhlasu a televízie, je, že napriek tomu, že výber koncesií má zabezpečiť nezávislosť televízie a rozhlasu, tak sme svedkami totálnej, ale totálnej repolitizácie. Ja to poviem len po ten bod, ktorý sa nedá odškriepiť. Nebudem hovoriť o tom, čo sa deje vnútri, budem hovoriť to, čo sa nedá odškriepiť. Tento parlament neschválil žiaden návrh, ktorý prišiel z opozície do predmetných rád. Tento parlament to jednoducho neschvaľuje. Schvaľuje len tie, ktoré sú ako keby posvätené koalíciou, ja viem, že to je v tajnom hlasovaní, sám tam tie hlasy počítam, ale považujem to za úplnú repolitizáciu.

    Čo sa týka porovnania s Českou televíziou, to je presne tá istá otázka, ktorú si aj ja kladiem a je podľa mňa veľmi správna. Podľa mňa je veľmi správna, nakoľko vďaka aj tej digitalizácii, káblovým rozvodom a všetkým možným technologickým vymoženostiam hlavne mestskí ľudia nemajú problém toto porovnanie urobiť, nakoľko ju majú priamo v káblových rozvodoch. Je to jeden nejaký sen alebo je to nejaká vízia, ktorá, aj mňa by tešilo, keby Slovenská televízia mala takú povesť, akú má česká, keby mala takú úroveň, ako má česká, keby mala nejakým spôsobom, bolo možné s tým porovnať ju a bola by porovnateľná. Ale to nesúvisí s tým, ako budeme vyberať koncesionárske poplatky, to súvisí, a to kolega Jarjabek má pravdu, s manažmentom a to súvisí s kontrolou finančných tokov a na tom sa zhodneme. Ale že by naozaj výber koncesionárskych poplatkov zabezpečil väčšiu nezávislosť, to sa jednoducho nedeje a nestalo sa to.

    Čo sa týka koncesionárskych poplatkov samotných ako faktu, ja si myslím, že po tých škandáloch, ktorým sú ešte dodnes vystavovaní občania, ktorým chodia rôzne prípisy o miliónových dlžobách, sám som niekoľko videl, sám som mal dokonca zážitok z jednej panej, ktorá je naša známa, ktorá prišla za mnou ako za poslancom, že sa bojí ukázať doma manželovi 270-tisícovú výzvu, ktorú dostala za to, že zaplatila na výzvu rozhlasu koncesionársky poplatok 40 Sk a niekto jej pošle návrh, dohodu o novácii za 1 000 Sk pod hrozbou 270-tisícovej dlžoby. Ja si myslím, že to bol jeden stav, ktorý som si hovoril, absolútne, absolútne by sme boli ignoranti, keby sme v tomto akokoľvek pokračovali. A je to možné. A je to možné, ľudia sú tomu stále vystavovaní, stále vidím, že súdne spory okolo vymáhania koncesií sa vlečú a moja otázka je vlastne, že prečo? Prečo? Preto, aby sme zaviedli paralelný daňový systém, ktorý, hoci ho máme teraz zo zákona, hoci, ako hovorí aj kolega Abrhan, prináša peniaze, preto musíme ľudí takýmto spôsobom stresovať? Alebo ako im vysvetlíme, že tento paralelný systém, ktorý bol predtým zlý a ktorý stresuje, a mnohí z nich majú desaťtisíce ešte žalôb po súdoch a ani o tom nevedia a sa dozvedia z platobného rozkazu, lebo aj také prípady som videl, dozvedia sa z platobného rozkazu o tom, že sú dlžní nejakých 200, 300, 400 korún? A niekto im tam ešte pripíše potom k tomu nejaký návrh na dohodu a znova rôzne miliónové penále im tam hrozí? Veď to je nenormálne!

    Je to nenormálne a môj názor je, zrušme to, zaraďme to do štandardného daňového systému, nech táto republika nie je dosť veľká na to, aby mala dva daňové systémy paralelné pri sebe len preto, že sa to možno niektorým ľuďom, ktorí majú na tom svoj biznis, hodí, len preto, že niektorí z ľudí, ktorí organizovali odpredaj koncesionárskych pohľadávok v rozhlase, sú teraz na ministerstve kultúry, len preto, že niektorí ľudia na tom ešte chcú zarobiť ďalej. Jednoducho to zrušme, buďme zodpovední voči občanom a buďme zodpovední aj voči tým, ktorí sa nemôžu brániť, ale nás sem poslali, a ktorí čakajú, že prídeme s riešením, ktoré navždy znemožní podobné stresy.

    Na záver by som chcel dodať, ak by sme, ak by takýto návrh zákona prešiel v tejto sále a v tomto parlamente, bol by to istý výrazný krok k tomu, po čom, a zdá sa, že volá celá odborná verejnosť aj v rámci koalície, aj v rámci opozície, že poďme sa zapodievať riadením televízie a rozhlasu, poďme sa zapodievať v nastavení systému tak, aby tieto boli v prevádzke v prospech ľudí, ale vyriešme najprv tento prvý krok, ktorý súvisí s tým, napojme to na štandardný daňový systém, na štátny rozpočet.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Dušan Jarjabek, Ján Senko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Dušan Jarjabek.

  • Pán poslanec, dovoľte, aby som na vás zareagoval pár vetami. Ja stále tvrdím, že tento experiment, ktorý ste, tento „ľúbivý“ experiment, ktorý ste predložili, ja mu vyčítam len jednu jedinú vec, že je nereálny. On je proste nereálny, toto financovanie, tak ako vy ho tam máte popísané, verejnoprávnych televízií je nereálne a osem rokov ste dokazovali, že mám pravdu. Osem rokov! V súčasnosti odchádzajúci bývalý minister financií pán Mikloš nám dokazoval, že nie je schopný naplniť zo zákona percento Pro Slovakie. A vy teraz hovoríte o percente, ktoré by malo byť nejakým spôsobom kreované ako finančný stimul pre verejnoprávne inštitúcie. No je to nereálne, osem rokov ste dokazovali, že je to nereálne preto, lebo Pro Slovakia za osem rokov jeden jedinýkrát nebola podľa tohto zákona percentuálne naplnená, ani raz. No prečo by som ja mal vám teraz veriť, že v prípade Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu to bude inak? A minister financií tu ešte s chladnou hlavou obhajuje takýto návrh zákona. Veď naozaj to sa nedá inak komentovať, akože alebo to robíte z neznalosti, alebo to robíte preto, aby ste provokovali verejnú diskusiu na túto tému. Ja naozaj iný dôvod nevidím. Ďakujem za pozornosť.

  • Posledným s faktickou poznámkou je pán poslanec Ján Senko.

  • Ďakujem. Pán poslanec, vaše vystúpenie ma ešte viacej presvedčilo o tom, že tento predmetný návrh zákona, ktorý predkladáte, nie je z vašej strany úprimný. Využívate ho viac-menej iba kvôli tomu, aby ste hľadali tému, prostredníctvom ktorej chcete dostať z politickej biedy SDKÚ, v ktorej sa v súčasnom období nachádzate. Vaša sociálnosť, ktorou sa začínate oháňať, ma začína udivovať a zrejme začína udivovať aj celú slovenskú verejnosť. Len nechápem, že vaša strana SDKÚ sa tak sociálne nesprávala aj v minulosti. Sociálnosť z vašich úst znie smiešne. SDKÚ za osem rokov pôsobenia vo vláde získala vo verejnosti punc tvrdého pravicového subjektu. Ten zo seba nestrasiete. To tak je. Spomeniem vám niektoré pre ilustráciu vaše prípady, ktoré ste riešili z predchádzajúcich sociálnych opatrení., keďže sa tými sociálnymi opatreniami stále tu neustále oháňate. Protiústavné odňatie alebo zníženie invalidných dôchodkov vyše dvadsiatim tisícom občanov, ktoré niektorých z nich dohnali na pokraj zúfalstva, poznačil ich psychiku a rodiny vystavil pred tvrdý existenčný problém. Alebo zníženie prídavkov na deti či úpravu maximálnej výšky sociálnej pomoci pre rodiny. Sociálne dávky pre najchudobnejšie skupiny obyvateľstva klesli v priemere o 500 korún za vášho pôsobenia. Prosím vás, nevyužívajte slová, ktoré do vašich úst nepatria, a jednoducho nezavádzajte.

  • Pán Frešo, nech sa páči s reakciou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. K tomu, čo hovoril pán kolega poslanec Jarjabek, ja si myslím, že to nie otázka toho, že či verme tomu, že či to bude fungovať, alebo neverme, či to bude fungovať, ja si myslím, že to je otázka toho, že urobme politickú dohodu a túto dohodu ďalej ctíme. Veď ten zákon nemôže prejsť v tejto situácii bez podpory koalície, a to je skutočne podaná ruka na politickú dohodu, a potom sa sústreďme na tie ďalšie problémy, ktorých, zdá sa, že aspoň v identifikácii problémov máme spoločný názor.

    K vystúpeniu pána Senka. Pán Senko, poprosím vás pekne, nabudúce, keď vám niekto bude písať takýto univerzálny text, tak ho aspoň porovnajte s tým, čo som hovoril, pán Senko. Nie je to ťažké, stačí počúvať slovo za slovom a treba si trebárs odfajknúť, či som hovoril o výraze sociálny. Ja som o výraze sociálny nehovoril, vy by ste tam nemali fajku, vytiahnete iný text. Toto je moje odporúčanie, keďže vy ste si dovolili ako robiť mi nejakú konzultáciu k tomu, ako máme komunikovať, tak ja vám odporúčam, ako narábať s tými textami, ktoré vám niekto pripraví. Pripravte si viacero, vždy si odfajknite a ten správny vytiahnite. Ušetríte sa istej blamáže. Možno vám na tom nezáleží, ale treba vám to takto pripomínať a myslím si, že skôr či neskôr prídete na to, že je aj celkom dobre vyzerať, že počúvam, čo hovorí predrečník.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Frešo bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pani navrhovateľky, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor v záverečnom slove.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán spravodajca, ja som veľmi rada, pán kolega Frešo, že pán Jarjabek spomenul, že nakoniec, keď máme nezodpovednú vládu, tak žiadna dohoda neplatí. Budeme o chvíľu hovoriť o Audiovizuálnom fonde. Tam nielenže sa vláda k ničomu nezaväzuje, ale ani nie je vôbec jasné, či do tohto fondu niekedy za horších podmienok, ako boli tieto dva roky, prispeje. Áno, ak nebudeme ctiť dohody, ak nebudeme ctiť zákony, ako napríklad zákon, ktorý prikazoval ministerstvu kultúry, aby platilo 54 mil. Slovenskému rozhlasu, áno, pokiaľ neplatia žiadne dohody, pokiaľ sa nedodržujú zákony, tak tu zbytočne sedíme. Ale ja si myslím, že my musíme urobiť všetko pre to, aby sme sa do takejto situácie na Slovensku nedostali, a som zvedavá, pán kolega, ako budete vystupovať k Audiovizuálnemu fondu v tomto zmysle.

    Musím sa úplne ohradiť proti tomu, že toto je znárodňovanie verejnoprávnych médií. To potom všetko, čo je platené zo štátneho rozpočtu, je znárodnené? To je demagógia najhrubšieho zrna a proti tomu sa treba postaviť. Proti tomu treba postaviť hrádzu. Naopak, znovu opakujem to, čo sme tu povedali, lebo zrejme nie je to ešte celkom dobre vysvetlené tak, aby to všetci pochopili. Percentuálny podiel zo štátneho rozpočtu prijatý konsenzuálne znamená pre médiá verejnej služby nielen jasné a aj do budúcnosti odhady (veď predsa robíme rozpočty na tri roky), odhady, nielen jasne vypočítateľné finančné prostredie, a to znamená aj jasnú valorizáciu peňazí pre médiá verejnej služby, ale znamená aj odstránenie nespravodlivosti, kde tí, ktorí majú tesne nad minimálnu mzdu, platia presne toľko isto ako pán Široký. Ja to považujem za nespravodlivé.

    A ešte pripomínam, že z tohto miesta som aj ja, aj všetci upozorňovali, že takzvaný zástrčkový zákon nie je žiadne riešenie. Pán minister Maďarič vtedy s nami odmietol diskutovať, vystupoval zásadne tak, ako má vo zvyku, až po uzavretí diskusie, takže sme na neho nemohli reagovať, a my sme mu dokazovali, že očakávaný výber z tejto novej dane nebude ideálny a že pre zákonodarcu je mimoriadne dôležité, aby nepočítal vo svojich odhadoch s ideálnym výberom, ale aby počítal s najnižším možným. To je asi tá zodpovednosť, s ktorou by sme mali pristupovať k zákonom.

    A nakoniec som hovorila, že si myslím, že niektorí živnostníci sa odhlásia, aby nemuseli platiť zástrčkovú daň. To sa stalo. A dnes už vieme, aj koľko sa ich odhlásilo. Pokiaľ som sa pozerala pred tromi týždňami na posledné čísla, je to vyše 7,5 tisíca ľudí, ktorí takýmto spôsobom sa vyhli tejto dani na hlavu.

    Myslím si, že znovu treba zdôrazniť, že nielen nastali problémy s vyberaním poplatkov a s financovaním médií verejnej služby, ale zo dňa 16. 10. držím v rukách list, kde píše generálny riaditeľ Slovenskej televízie Nižňanský predsedovi Dozornej komisie, že ho dôrazne žiada o to, aby novovzniknutá spoločnosť na vyberanie dane, zástrčkovej dane, mohla zvýšiť základné imanie, pretože, a citujem z tohto listu, „ocitla sa v zložitej situácii, nakoľko nie je schopná uhradiť zo svojich zdrojov finančné záväzky voči subjektom, ktoré jej na zmluvnom základe poskytujú práce a služby“. Pokračujem: „Pri realizácii svojich aktivít bude naďalej dochádzať k zvýšeným nákladom, ktoré určite nebude spoločnosť RTVS“, tak sa volá spoločnosť, ktorá vyberá túto novú daň, „nebude schopná kryť zo zákonom schválených 4 % financie na svoju činnosť.“ To znamená, že máme pred sebou ešte ďalší problém. Spoločnosť, ktorá vznikla na základe zástrčkového zákona, nie je schopná prežiť s financiami, ktoré boli v tomto zákone ustanovené.

    Takže mohli by sme tu hovoriť, „vidíte, hovorili sme vám, nie je to dobrý zákon, nie je dostatočne premyslený, nerieši žiadnu situáciu“, ale nerobíme to. Nerobíme to. Predkladáme nový zákon, ktorý vyrieši základný problém a to je predvídateľnosť financií pre médiá verejnej služby.

    A prečo sme to neurobili predtým? Prepáčte, priatelia, ale keď odchádzal pán Rybníček z televízie, bolo v kase televízie 630 mil. a financovanie bolo vyrovnané, tak ako je dnes vyrovnané financovanie Slovenského rozhlasu. Všimnite si, že vôbec nehovoríme o rozhlase. Rozhlas nežiada žiadne peniaze. Iba tie, čo mu zo zákona patria.

    Keď odchádzal pán Záhradník, v kase televízie bolo 290 mil. A v decembri, v decembri bude v kase Slovenskej televízie podľa toho, čo nám povedali na výbore pre kultúru a médiá, 641-tisíc korún. A to, prosím, nezabúdajme na to, že pán generálny riaditeľ Nižňanský dostal ako darček pri svojom nástupe 150 mil., STV 3 dostala 90 mil. a ja som s veľkým prekvapením počúvala pána poslanca Jarjabka, keď hovoril, že TA 3 hľadá svoj zmysel, pardon, STV 3, prepáčte, STV 3 hľadá zmysel svojej existencie. Zmysel svojej existencie...

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, mýli sa to. A myslím si, že to bude treba ináč pomenovať, lebo vždycky sa bude také niečo diať. A oni už dostali 90 mil. korún. Ďalších 90 mil. korún, aby hľadali svoj zmysel?

    Takže myslím si, že dnes je skôr otázka, kde minul generálny riaditeľ Nižňanský 200 mil. a čo vyrieši zmluva so štátom? Jej znenie máme už na stole. Predpokladá dofinancovanie Slovenskej televízie o 500 mil. korún. Päťsto miliónov korún, a pritom bude musieť televízia predkladať svoje plány nielen o tom, čo z týchto 500 mil. korún bude financovať, ale bude predkladať aj svoje plány, čo bude financovať zo zástrčkového zákona, to znamená aj A, aj B kapitolu. A to už nehovorím, že budeme hovoriť o tejto zmluve, ale jej znenie je mimoriadne podozrivé. Chcela by som pripomenúť, že digitalizácia Slovenskej televízie zásadne mešká. A to ešte máme pred sebou návrh koncepcie stavania mediálneho centra za 4,5 mld. korún, ktorú by mali splácať daňoví poplatníci do roku 2037.

    Takže myslím si, že tých problémov, pred ktorými stojí hlavne Slovenská televízia, za ktorú už vy nesiete plnú zodpovednosť, poslanci koalície a koaličná vláda, by ste sa mali aspoň seriózne zamyslieť nad týmto návrhom, tak ako ste sa nezamysleli nad našimi výčitkami nad zástrčkovými zákonom. Toto nie je experiment. Toto rozhodne nie je experiment. Skoro podobný zákon leží už na stole poľského predsedu vlády a je len otázkou času, kedy ho predloží, tento spôsob financovanie poľských verejnoprávnych médií.

    Takže chcem vás ešte raz poprosiť menom nás predkladateľov, aby ste si ho aspoň pozreli. Boli by sme veľmi neradi, keby sme o rok vám museli hovoriť, tak ako vám hovoríme dnes k zástrčkovému zákonu, prosím vás, zamyslite sa nad tým, tento zákon niečo vyrieši, nie všetko, ale základné veci určite.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán spravodajca nepožiadal o záverečné slovo, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v súlade so schváleným programom a s dohodami zo včerajška budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 806 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 807.

    Dávam teraz slovo poslancovi Petrovi Gaburovi, aby svoj návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, ja budem veľmi stručný, lebo návrh tejto malej novely je úplne jasný a zrejmý. Reaguje na nezdravú prax, v ktorej poslanci v samosprávnych krajoch niekedy prijímajú funkcie štatutárnych orgánov v rozpočtových organizáciách alebo v príspevkových organizáciách, ktorých zriaďovateľom je vyšší územný celok, na území ktorého boli zvolení. Takýto stav vytvára nezdravú situáciu v činnosti týchto organizácií a priestor pre nie nezávislé rozhodovanie týchto poslancov vo verejnom záujme. Preto navrhujem úpravu zhodnú s postavením poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ako i s úpravou postavenia predsedu samosprávneho kraja.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na štátny rozpočet, na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

    Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Petrovi Dubravayovi, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov (tlač 806). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 3. októbra 2008 č. 807 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústne? Pán poslanec Gábor Gál ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja vítam tento návrh z rúk pána poslanca Gaburu. Nápad je to dobrý, ale som aj politický realista. Neviem, či to, čo som sa teraz v kuloároch pýtal, či to koalícia podporí, nakoľko predsa len sa jedná o opozičný návrh opozičného poslanca. A jednak chýba mi tu aj ešte to, aby to bolo prerokované aj s opozičnými politickými klubmi.

    Ale všeobecne vnímam túto problematiku ako živú o to viac, že síce máme tu v platnosti zákon o ochrane verejného záujmu, ktorý je ústavným zákonom, ale z praxe viem, že tento ústavný zákon aplikuje do poslednej bodky len náš výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, či už vezmeme do úvahy komisie, ktoré sa mali zriadiť pri vyšších územných celkoch, pri akademických senátoch, ale aj v mestských častiach a mestských zastupiteľstvách. Aplikácia toho zákona je nedostatočná, vidíme to nie raz a viem nie o jednom konflikte záujmov, kde poslanci mestských zastupiteľstiev sú nie že štatutármi príspevkových alebo rozpočtových organizácií, ale dokonca sú štatutármi spoločností s ručením obmedzeným rôznych mestských podnikov. Dobre, zákon umožňuje to, aby mestských poslancov alebo poslancov mestských zastupiteľstiev do týchto funkcií nominovalo samotné mestské zastupiteľstvo. Problém je, že nemôžu za to brať plat. A nie v jednom prípade viem, že berú za to odmenu, berú za to plat, normálne sú v zamestnaneckom pomere.

    Čiže najprv vždy treba dôstojne uplatňovať tie zákony, ktoré máme, ktoré máme v platnosti. A z tejto pôdy vyzývam každého, aby dbal vo svojom regióne, vo svojom okolí na to, aby aj vyššie územné celky, ako aj mestské zastupiteľstvá, zastupiteľstvá v mestských častiach, aj akademické senáty dodržiavali tento zákon, lebo potom takéto rozšírenia konfliktu záujmov síce my v dobrej viere prijmeme v Národnej rade, ale už s ich aplikáciou budeme mať problém. Dobre, prijmeme tento zákon, bude tam, my to vyslovíme v zákone o vyšších územných celkoch, že je to konflikt záujmov, ale neriešime už aplikáciu zákona, nebudeme to riešiť ani pri mestách, čo je podľa mňa hlavne pri tých väčších mestách tiež obrovský konflikt záujmov, keď vychádzame z toho, že akými financiami, akými právomocami sú niekedy vyzbrojené tieto organizácie.

    Takže privítam, keď tento návrh postúpi do ďalšieho legislatívneho konania. A ešte treba pouvažovať na tým, či nerozšíriť túto myšlienku aj na ďalšie inštitúcie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť s faktickou poznámkou. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Hlási sa pán navrhovateľ zaujať stanovisko v záverečnom slove, nech sa páči.

  • Kolegyne, kolegovia, ja by som bol veľmi rád, keby sa fakt otvorila aj na túto tému, ako poslanec Gál uviedol, diskusia, pretože keď môžeme spraviť len malinký krôčik proti akémukoľvek podozreniu na korupčné prostredie, tak je to vynikajúce.

    Takisto si myslím a chcem vás poprosiť, keby ste postúpili alebo keby ste dali hlas tejto malej novele, aby prešla do druhého čítania. A takisto môžeme otvoriť alebo je otvorenou aj záležitosť termín účinnosti, či je vhodné teraz v rozbehnutom vlaku naskakovať s týmto termínom alebo či na začiatku ďalšieho volebného obdobia.

    Takže toľko k tomuto. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Nechce sa vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 807, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 800.

    Chcel by som v tejto chvíli dať slovo predsedovi výboru pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, aby návrh zákona uviedol, ale vidím, že nie je v sále. Nech sa páči, pán predseda výboru, uveďte tlač 807.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.

    Myslím, že dôležité, a čo by som veľmi rád podčiarkol, je to v tejto úvodnej reči, že na tomto zákone alebo na tomto návrhu zákona sa dohodol naprieč politickým spektrom celý výbor, a myslím, že akceptujeme aj nové skutočnosti, ktoré práve vznikli tým, že pri hodnotení politických strán, hlavne čo sa týka financovania politických strán, sa našli alebo boli riešené problémy, ktoré sú nedostatkami alebo vznikli z nedostatočného doprecizovania zákona o politických stranách.

    Tento zákon nie je dlhý, je v podstate kompromisom a myslím, že je veľmi dôležité povedať to, že na tomto zákone sa podieľal celý Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a tento zákon v piatich bodoch definuje to, aby v budúcnosti politické strany nemohli platiť hotovostnou formou dary vzhľadom na to, že sa obmedzuje výška, maximálna výška poskytovania hotovostného daru do výšky 5-tisíc eur, to znamená asi v dnešnom ponímaní maximálna výška 150-tisíc korún. To je, by som povedal, jedna z dôležitých stránok alebo jedna z dôležitých vecí.

    Potom je tu zmena pri overení, ale notárskom overení, dokedy musí byť takáto zmluva overená. A potom je tu zverejňovanie na internetovej stránke a zverejňovanie už 30 dní po uplynutí kvartálu vzhľadom na to, aby sa predišlo rôznym diskusiám, že na poslednú chvíľu sa riešili nejaké dary za predchádzajúci rok. Čiže tým, že bude každá politická strana povinne zverejňovať všetkých darcov do 30 dní po ukončení štvrťroku, sa vyhneme povedzme ďalším špekuláciám.

    Veľmi dôležitá vec je to, že výbor pre financie, rozpočet a menu nie je tým orgánom, ktorý je vyšetrovacím výborom, ale je orgánom, ktorý len preveruje kvalitu podkladov alebo doklady, ktoré prichádzajú od politických strán, kvalitu a hodnovernosť týchto dát posudzuje audítor, ktorý je dôležitý v tomto celom procese, a preto si myslíme a aj sme nadviazali spoluprácu s Komorou audítorov a myslíme si, že aj s Úradom na dohľad nad audítormi, aby sa v budúcnosti neopakovali chyby, ktoré sa urobili v týchto audítorských správach. Sme pri losovaní týchto audítorov a jednoducho budeme dbať alebo bude tento výbor dbať na to, aby jednoducho sa neopakovali situácie v tom, že politické strany a hnutia prijímali dary od darcov, ktorí sú buď z oblasti verejnej správy, prípadne majú, teda podielnikom je štát alebo štátny orgán.

    Takže by som povedal, že to by som chcel uviesť na úvod. A myslím si, že potom v tejto diskusii možnože nájdeme ďalšie návrhy, ktoré možnože vyprecizujú aj tento zákon. Faktom je, že celý výbor mal záujem na tom, aby nehral alebo neboli tu veci, ktoré by bránili tomu, aby výbor nebol dostatočne akčný voči všetkým veciam, ktoré by sprísnili podmienky financovania politických strán. A preto chcem poďakovať celému výboru za to, že našiel takúto jednak aj odvahu a jednak, si myslím, že aj takýto konsenzus na to, aby sa riešili veci. A myslím, že je veľmi dôležité aj to, aby hodnovernosť politických strán a hnutí voči vonkajšku bola o toľko lepšia alebo dôležitejšia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

    Poprosím teraz pána poslanca Petráka, aby ako spravodajca uviedol informáciu.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 15. októbra 2008 určil za spravodajcu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodná správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a nevyžiada si zvýšené nároky na pracovné sily, štátny rozpočet ani rozpočty obcí, čo potvrdzuje aj pripojené stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu predmetného zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Vo vzťahu k Európskemu spoločenstvu nie sú evidované žiadne záväzky Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 800 z 2. októbra 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chcete, kolegyne, kolegovia, prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Abrhan. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Len jednu krátku poznámku k tomuto návrhu. Chcem predznamenať, že podporím postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania.

    Chcel by som k tretiemu novelizačnému bodu upozorniť na to, že týmto návrhom vlastne ukladáme všetkým politickým stranám, aby si zriadili internetovú stránku. Samozrejme, to nie je problém parlamentných politických strán, ale upozorňujem na tú možnosť pred druhým čítaním vo výbore, že predsa či by nebolo vhodnejšie zvážiť, že ak chceme takúto povinnosť uložiť doručiť zoznam darcov štvrťročne, či by nebolo vhodnejšie, že politická strana doručí príslušnému výboru, lebo nie všetky politické strany majú alebo musia mať zriadenú internetovú stránku. Toto som chcel povedať pred druhým čítaním, aby ste vo výbore prípadne aj takúto možnosť pre malé alebo menšie politické strany zvážili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nie sú faktické poznámky. Boli ste jediný, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcete, pán navrhovateľ?

  • Ja len odpoviem to, čo tu bolo predznamenané. Zriadiť internetové stránky asi bude podľa môjho názoru dobré preto, lebo ak strana neprijme dar, tým pádom nemusí zverejňovať nič a nemusí mať ani tú internetovú stránku. Ale očakávam, že keď niekto príjme dar, nech si teda má tu schopnosť a nech si zabezpečí tú internetovú stránku. Lebo ak by sa zase, veď ja nechcem, aby sa zase nejako kúskovala zodpovednosť, lebo ak sa tá zodpovednosť zase prenesie na výbor a výbor má prezentovať voči vonkajšku, tak môže ešte niekto to nejako znevážiť, že jednoducho sa tam nedostalo to a my sme to dali a nedali. Jednoducho každá politická strana by mala byť v tomto prípade zodpovedná.

    Faktom je, že mám ďalší nevyriešený problém, ale to nechcem zdržiavať ctené plénum, lebo nemáme vyriešené tie politické strany, ktoré majú nulové stavy aj na výsledovke, aj na súvahe, čiže nevykazujú žiadnu činnosť a mali by byť auditované. Čiže máme ďalší problém a myslím, že ešte v druhom čítaní, ja som už aj počul aj niektoré iné návrhy, myslím, že bude pôda na to, aby sme si to ešte rozdiskutovali.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ak dovolíte k vystúpeniu pána poslanca Abrhana v podstate tiež len jednu vetu. No ja osobne sa domnievam, že to znenie, ktoré je predložené zo strany výboru pre financie, rozpočet a menu, je znenie dobré, lebo mimovládne organizácie a občania volajú po verejnej kontrole. Ak budeme riešiť, že niektoré politické strany to môžu doručiť len na výbor alebo niekde, znovu je to skrývanie sa kvázi pred verejnou kontrolou, čo nepovažujem za šťastné riešenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Kolegovia, vyhlasujem alebo prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať návrhom pani poslankyne Moniky Gibalovej, ktorá nám v prvom čítaní uvedie svoj návrh novely zákona č. 461 o sociálnom poistení, je to tlač 811.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 811).

  • Ďakujem pekne, pán predseda, prosím o zhovievavosť. Vážený pán predseda, vážené poslankyne a poslanci, dovoľte, aby som uviedla návrh novely zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a odôvodnila zmeny, ktoré v zákone navrhujem vykonať.

    Predložený návrh zákona zmierňuje podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti tým, že upravuje dĺžku obdobia poistenia v nezamestnanosti z minimálne troch rokov v posledných štyroch rokoch na minimálne dva roky v posledných troch rokoch.

    Ďalej upravuje dĺžku obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca. Pre poistencov po dovŕšení 55. roku veku navrhujem predĺžiť obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti zo šesť na deväť mesiacov.

    Ďalej táto novela upravuje výšku dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky. Dávku v nezamestnanosti navrhujem zvýšiť pre všetkých poistencov z 50 na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti, po uplynutí troch mesiacov sa dávka znižuje na 45 % denného vymeriavacieho základu.

    Ďalej tento návrh zákona odstraňuje znevýhodnenie skupiny poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti, pre ktoré je v súčasnosti dĺžka podporného obdobia štyri mesiace.

    A konečne zákon zosúlaďuje znenie ustanovení § 104 a 105 zákona o sociálnom poistení so znením § 33 zákona č. 5 o zamestnanosti.

    Predložená novela zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa opiera o niekoľko kľúčových predpokladov, ktoré sa budem snažiť odprezentovať aj graficky, verím, že upútam vašu pozornosť.

    Prvým predpokladom je skutočnosť, že základný fond poistenia v nezamestnanosti, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa, je od roku 2005 vysoko prebytkový. Tento stav má pretrvávať aj v nasledujúcich rokoch, a pokiaľ nedôjde ku zmene legislatívy buď zmenou výšky odvodov, alebo štedrejším rozdeľovaním dávok, bude vysoko prebytkový aj po roku 2011.

    Ako vyplýva z tohto grafu, objem prostriedkov, ktoré sa vo fonde sústredili v rokoch 2005 až 2007 a ktoré doň prídu v rokoch 2008 až 2011 vo forme poistného, sú to stĺpce bordovej farby a čísla predstavujú miliardy slovenských korún, je podstatne vyšší ako objem prostriedkov, ktoré sa v jednotlivých rokoch vyplácajú nezamestnaným, to znázorňujú vyplatené dávky – stĺpce žltej farby.

    Chcem zdôrazniť skutočnosť, že v roku 2009 až 2011 sa predpokladá vyplatiť cielene dávky v nezamestnanosti približne v objeme 20 prostriedkov fondu a zvyšok sa plánuje využiť na krytie deficitu základného fondu dôchodkového poistenia.

    Druhým dôležitým predpokladom, ktorý bol podnetom na vypracovanie tohto návrhu, je skutočnosť zrejmá z grafického vyjadrenia, že príjmy fondu sú každý rok vyššie a vyššie. Dôvody sú známe. Na Slovensku trvale rastie zamestnanosť, teda aj počet prispievateľov do fondu, rastie priemerná mzda, teda aj výška poistného, a zároveň klesá počet nezamestnaných, teda osôb, ktoré čerpajú z fondu prostriedky vo forme dávok v nezamestnanosti, ako je to vidieť na nasledujúcom grafe.

    Tu je znázornený počet poberateľov dávky v nezamestnanosti v rokoch 2004 až 2007. Ako vidieť z grafu aj na túto diaľku, hoci čísla tam je trošku slabšie vidieť, ale počet poberateľov dávok poklesol v roku 2007 približne o jednu tretinu v porovnaní s rokom 2004. Keďže priaznivý vývoj hospodárenia fondu by mal pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, domnievam sa, že nastal čas byť štedrejší voči nezamestnaným a poskytnúť im väčší kus z koláča, ktorý spoločne vytvárali vo fonde v období, keď boli zamestnaní. To je možné uskutočniť úpravou ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení predloženého návrhu novely, ktoré postupne predstavím.

    Prvou navrhovanou zmenou je zmiernenie podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti úpravou ustanovení § 104 ods. 1 a 2 tak, že sa skráti dĺžka obdobia poistenia v nezamestnanosti z najmenej troch rokov v posledných štyroch rokoch na najmenej dva roky v posledných troch rokoch. Táto navrhovaná zmena reaguje na vznik a zánik podnikateľských subjektov, vývoj na trhu práce a trend častej zmeny zamestnania pracujúci osôb ako v predchádzajúcich obdobiach, teda častejšej zmeny, čo sú faktory, ktoré nezamestnaným sťažujú dodržanie v súčasnosti platnej podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Skrátením časových intervalov rozhodujúcich pre vznik nároku dávky sa zároveň odstráni odlišný prístup ku skupine poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a ku skupine osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti.

    Na otázku, aké sú podmienky vzniku nároku na túto dávku v krajinách Európskej únie, mi poskytla odpoveď porovnávacia štúdia, ktorú na moje požiadanie vypracoval Parlamentný inštitút Národnej rady. Vyplýva z nej, že spomedzi 16 krajín Únie, ktoré štúdia uvádza, má Slovenská republika suverénne najprísnejšie podmienky na získanie nároku na dávku v nezamestnanosti a na poslednom mieste zostane aj pri prijatí môjho zmierňujúceho návrhu.

    Predpokladám, že prijatím tohto bodu návrhu novely zákona sa rozšíri okruh poistencov, ktorým vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti približne o jednu štvrtinu.

    Pokiaľ ide zvýšenie nákladov fondu v dôsledku prijatia tohto návrhu, považujem za potrebné zdôrazniť, že zvýšené výdavky uvedené v dôvodovej správe sú spojené so znížením výdavkov z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Totiž v skupine poistencov, ktorým v dôsledku prijatia tohto návrhu vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, je značný počet tých osôb, ktoré by za súčasného stavu poberali dávku v hmotnej núdzi alebo inú sociálnu dávku. Zvýšenie výdavkov fondu pre tieto osoby je teda nerozlučne spojené so znížením výdavkov na iné formy sociálnych dávok, ktoré by sa inač vyplácali tejto skupine osôb.

    Druhou navrhovanou zmenou je úprava výšky dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky. Pred malou chvíľou som spomenula jeden z výsledkov porovnávacej štúdie Parlamentného inštitútu. Pri hodnotení krajín EÚ podľa výšky dávky v nezamestnanosti nás táto štúdia zaraďuje na predposledné až posledné miesto spomedzi 17 hodnotených krajín Únie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj nemáme na viac? Určite máme, veď nezamestnaní dnes dostávajú približne 20 % z toho, čo im patrí, dostavajú iba jedinú pätinu z toho, čo ako poistenci vkladajú do fondu určeného pre nezamestnaných, preto dávku v nezamestnanosti navrhujem zvýšiť pre všetkých poistencov z 50 na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti. Po uplynutí troch mesiacov sa dávka znižuje na 45 % denného vymeriavacieho základu.

    Navrhované opatrenie má zmierniť nie priaznivé dôsledky straty príjmu v prvých troch mesiacoch v nezamestnanosti, ale zároveň má motivovať nezamestnaného nájsť si prácu počas prvých troch mesiacov, teda v období poberania relatívne vyššej dávky. Návrh spôsobí iba mierne zvýšenie výdavkov fondu, pretože v priemere sa dávka zvýši z terajších 50 % na 52,5 % denného vymeriavacieho základu.

    Treťou navrhovanou zmenou je úprava dĺžky obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca. Pre poistencov po dovŕšení 55. roku veku navrhujem predĺžiť obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti zo šesť na deväť mesiacov, keďže osoby v staršom veku sa dokázateľné ťažšie uplatňujú na trhu práce a po strate zamestnania potrebujú dlhší čas na nájdenie primeraného pracovného miesta, ak sa im ho vôbec podarí nájsť. Iste so mnou súhlasíte v tom, že o 60-ročného nezamestnaného sa už zamestnávatelia nepobijú.

    Podľa štúdie Parlamentného inštitútu sa diferencovanie dĺžky obdobia vyplácania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku osoby uplatňuje v Taliansku, v Českej republike, vo Švajčiarsku a považujem to za veľmi korektné voči osobám, ktoré majú dôchodkový vek v nedohľadne.

    Položme si teraz otázku, koľko nezamestnaných osôb je vo vekovej kategórii 55- až 62-ročných? Tento graf to veľmi pekne ukazuje. Bol zostrojený na základe odpovede pani ministerky Tomanovej na moju interpeláciu o počte a vekovej štruktúre poberateľov dávky v nezamestnanosti za roky 2004 až 2007. Podľa nej približne 8 % poberateľov dávky je vo veku 55 až 59 rokov a asi 2 % osôb sú 60- a 61-roční. Celkovo by sa teda návrh predĺžiť obdobie vyplácania dávky v nezamestnanosti zo šesť na deväť mesiacov dotkol približne 10 % poberateľov dávok.

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni kolegovia, poprosím vás.

  • Štvrtá navrhovaná zmena mojej novely má legislatívnotechnický charakter a zosúlaďuje ustanovenia § 104 a 105 so zmením § 33 zákona o zamestnanosti. Takže slovné spojenie „evidencie nezamestnaných občanov“ sa nahrádza slovami „evidencia uchádzačov o zamestnanie“, v tomto zmysle už boli pozmenené odseky 2 až 4 § 105 jednou z predchádzajúcich noviel zákona o sociálnom poistení. Z toho hľadiska sú teda § 104 a 105 zákona v terajšom znení nekonzistentné.

    Na záver zostáva vyčísliť celkový finančný efekt navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení. Na tomto grafe stĺpce vyfarbené zelenou farbou predstavujú zvýšenie nákladov vo fonde na vyplácané dávky v nezamestnanosti v rokoch 2009 až 2011 po prijatí predloženého návrhu novely zákona. Bordovou farbou sú znázornené príjmy a žltou farbou výdavky na dávky v nezamestnanosti, pričom čísla v stĺpcoch sa vyjadrujú v miliardách slovenských korún. Vidíte, že tá zelená farba, čo by mohlo spôsobiť prijatie mojej novely, je úplne nepatrná.

    Názornejšie je hospodárenie fondu v rokoch 2004 až 2010 vyjadrené na tomto grafe, kde čísla v stĺpcoch predstavujú percentuálny podiel prostriedkov fondu vynaložených v jednotlivých rokoch na dávky v nezamestnanosti, sú to žlté stĺpce, presun prostriedkov na krytie deficitu dôchodkového poistenia sú bordové stĺpce a zvýšenie nákladov po prijatí predloženého návrhu novely zákona sú zelené stĺpce. Z toho grafu vidieť, že schválením predloženej novely zákona vzrastú celkové náklady fondu na dávky v nezamestnanosti približne z 19 na 26 %, to ale znamená, že i naďalej sa tri štvrtiny prostriedkov fondu nedostanú tam, kam patria, teda nezamestnaným.

    Vážené poslankyne a poslanci, keď som získala podklady o hospodárení fondu, bola som šokovaná tým, že približne štyri pätiny prostriedkov, ktoré do fondu vkladajú zamestnávatelia, zamestnanci, dobrovoľní poistenci a ktoré majú zmierniť ich existenčné problémy v prípade straty zamestnania, sa využívajú na iný účel, než je ten, pre ktorý sú určené. Za normálnych okolností sa takáto prax nazýva neoprávnené nakladanie s finančnými prostriedkami a v prípade jej preukázania je sankcionovaná pokutami alebo trestným oznámením. Na Slovensku je legalizovaná § 293 a i zákona o sociálnom poistení, ktorý od roku 2008 oprávňuje generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne presunúť prostriedky do iného fondu, teda použiť ich na iný ako pôvodný účel.

    Tu pre mňa aj pre vás stojí za povšimnutie, že odborové zväzy, zamestnávatelia, ale aj poistenci mlčia, podobne ako som mlčala aj ja v čase, keď som o spôsobe rozdeľovania, ale najmä prerozdeľovania prostriedkov vo fonde nemala dostatočné informácie. Tento stav považujem za anachronizmus, ktorý je potrebné zmeniť.

    Dámy a páni, prijatím môjho návrhu urobíme veľmi nepatrný, malý krôčik k zosúladeniu trhu práce a sociálneho systému pomoci a podpory, čo je aj požiadavka pri vypracovaní programu Flexiistota, ktorý vypracovať máme povinnosť vyplývajúcu z Lisabonského dohovoru. Politické opatrenia v oblasti flexiistoty by mali smerovať, aby sa vytváral jednak dynamický trh práce, účinnejšia pomoc pri hľadaní práce, ale aj účinnejšia pomoc pri ochrane tých, ktorí sa ocitnú mimo trhu práce.

    Preto mám vieru, vážení kolegovia, kolegyne, že predložený návrh novely zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Horváth je určeným spravodajcom k vášmu návrhu novely zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 818 zo 6. októbra 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zmierňuje podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, upravuje dĺžku obdobia poistenia v nezamestnanosti, upravuje dĺžku poberania dávky v nezamestnanosti a upravuje výšku dávky v nezamestnanosti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorým Slovenská republika je viazaná.

    S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský do 31 dní.

    Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto má záujem vystúpiť v rozprave? Nie je záujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pani poslankyne Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43 o starobnom dôchodkovom sporení, je to tlač 812.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 812).

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť novelu zákona, ktorým sa mení zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a takisto aj zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

    Priznám sa úprimne, keď som predložila druhýkrát túto moju novelu zákona, nemyslela som si, že to bude práve teraz a dnes také aktuálne. Zhodou okolností po obede budeme prerokovávať vládny návrh zákona, ktorý sa bude týkať práve druhého piliera, a tie zmeny, ktoré navrhujem ja, sa takisto týkajú druhého piliera. A včera sme prerokovali v prvom čítaní vládny návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, takže časť môjho zákona sa týka aj tohto.

    Dôvodom predloženia návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon o starobnom dôchodkovom sporení a zákon o pomoci v hmotnej núdzi, je potreba nanovo definovať použitie úspor sporiteľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti v prípade, že sporiteľ nemá v zmysle súčasne platnej legislatívy splnenú podmienku dobu účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Aby sa predišlo špekulatívnemu správaniu sporiteľov, je potrebné upraviť aj definíciu príjmov pre potreby posúdenia v hmotnej núdzi.

    Podľa § 2 zákona č. 43 o starobnom dôchodkovom sporení je starobné dôchodkové sporenie sporením na účet sporiteľa, ktorého účelom je spolu so starobným poistením zabezpečiť príjem sporiteľa v starobe a s pozostalostným pre prípad jeho úmrtia. V platnom právnom stave je pre vznik nároku na doživotný starobný dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia potrebné splnenie podmienky dovŕšenia jednak dôchodkového veku a splnenie podmienky doby účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Ak podmienka doby účasti nie je splnená, sporiteľovi nevzniká po dovŕšení dôchodkového veku nárok na dôchodok a usporené finančné prostriedky sú predmetom dedenia po smrti sporiteľa.

    V rozpore s definíciou účelu starobného dôchodkového sporenia v § 2 zostávajú v tomto prípade úspory, t. j. majetok sporiteľa nedostupné sporiteľovi až do smrti, nie teda sporiteľovi, ale dedičom. Nielenže sa nenapĺňa účel sporenia, ale naopak, dôchodkové príjmy sporiteľa budú nižšie ako v prípade, keby nebol účastníkom dvojpilierového systému dôchodkového zabezpečenia. Pritom tento fakt nevypovedá vôbec nič o nevýhodnosti či výhodnosti účasti v systéme dôchodkového sporenia, ako sa to snažia niektorí, hlavne zo strany vládnej koalície, interpretovať.

    Vždy je možné nastaviť parametre v oboch pilieroch dôchodkového zabezpečenia tak, aby jeden bol výhodnejší. Súčasný právny stav po ostatnej novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý je platný od 1. januára 2008, jednostranne zvýhodňujú dôchodkové poistenie pred dôchodkovým sporením, a to ešte dovolím si tvrdiť, s pochybnými efektmi. Seriózny prístup k téme dôchodkov vyžaduje vyvážený prístup k obom pilierom tak, aby sporitelia neboli z iracionálnych dôvodov poškodzovaní a vytlačení zo sporenia na dôchodok do priebežne financovaného systému.

    Podľa mňa nepriaznivé dôsledky súčasného právneho stavu vzniknú hlavne v troch prípadoch:

    Po prvé je to strata zamestnania sporiteľov, ktorí vstúpili do starobného dôchodkového sporenia vo vyššom veku. Na trhu práce nachádzajú tieto vekové kategórie málo pracovným príležitostí a pravdepodobnosť, že sa im nepodarí splniť podmienku doby sporenia, je vysoká. Starobný dôchodok, ktorý získajú zo skrátenej doby poistenia, bude nižší, úspory správcovskej spoločnosti budú pre sporiteľov nedostupné, čo reálne ohrozuje ich životnú úroveň v starobe.

    Po druhé u sporiteľov, ktorí vstúpili do starobného dôchodkového sporenia vo veku od 10 do 15 rokov pred dovŕšením dôchodkového veku. Predĺžením potrebnej doby sporenia na 15 rokov poslednou novelou, ktorá je platná od 1. januára, o starobnom dôchodkovom sporení, sú bez vlastného pričinenia diskvalifikovaní v nárokoch na starobný dôchodok z vlastných úspor. Do systému vstupovali za iných podmienok a pravidlá sa im menili počas hry, čo nie je korektné ani právne, a dovolím si tvrdiť, ani ľudsky. Dopad na ich životnú úroveň je podobný, ako som uviedla v prvom prípade. A v prípade straty zamestnania sporiteľov aj potrebnej doby sporenia, čo sa predĺžilo z 10 na 15 rokov, sú najhoršie postihnutí práve najmenej zarábajúci. A je to podľa mňa v rozpore s deklarovanou snahou vlády pomáhať najslabším skupinám obyvateľstva. Práve posledná novela tohto zákona o starobnom dôchodkovom sporení ich reálne poškodila vo výške ich dôchodkových príjmov.

    Je preto namieste inak definovať podmienky nároku na doživotný starobný dôchodok tak, aby bol naplnený primárny zámer zákona, ktorým je zabezpečenie príjmu sporiteľa v starobe. Vychádzam z toho, že podmienky štátom regulovaného dôchodkového poistenia budú vždy politicky ovplyvňované, a zdá sa, že téma pomeru solidarity a zásluhovosti v povinnom dôchodkovom poistení bude ešte veľmi dlho rezonovať v slovenskej spoločnosti. V zásade ide o tému prerozdeľovania verejných zdrojov, kým téma podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok zo systému dôchodkového sporenia je téma dostupnosti súkromných zdrojov, povedala by som, majetku pre majiteľov týchto zdrojov. Tu by mal štát podľa mojej mienky intervenovať len vtedy, ak by nesprávnym nastavením podmienok užívania majetku, v tomto prípade dôchodku, vznikali ujmy iným osobám a tie, ako som vyššie uviedla, v súčasnom právnom stave vznikajú daňovým poplatníkom.

    Praktický dôsledok môjho návrhu znamená, že každý sporiteľ, ktorému bude priznaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového poistenia, bude mať nárok na dôchodkové príjmy zo starobného dôchodkového sporenia, a to vo formách, ako ich pozná súčasné znenie zákona, ku ktorým sa pridáva možnosť programového výberu bez doživotného dôchodku. Ide o to, že v právnom rámci navrhovanej úpravy sa môže stať, že aktíva sporiteľa budú také nízke, že žiadna poisťovňa nebude ochotná vyplácať takémuto sporiteľovi doživotný dôchodok. V takom prípade sa navrhuje, aby sa aktíva sporiteľa považovali za disponibilný prebytok, t. j. aby sporiteľ si mohol uplatniť nárok na programový výber.

    Inou stránkou navrhovanej úpravy je dlhodobé zníženie dôchodkových príjmov v krátkodobom výbere celých úspor a následná možnosť neopodstatneného zvýšenia nárokov na systém pomoci v hmotnej núdzi. Aby sa predišlo špekulatívnym správaniam, navrhujem meniť aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi a v prípade uplatnenia programového výberu bez doživotného dôchodku sa do príjmu posudzovaného občana započítava dôchodok, na ktorý by mal ako poistenec nárok, keby nebol účastníkom starobného dôchodkového sporenia.

    Zároveň navrhujem doplniť § 5 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi o nové písmeno c), ktorým sa pre účely posudzovania príjmu nepovažuje 25 % zo starobného dôchodku vyplácaného príslušnou poisťovňou, s ktorou sporiteľ uzatvorí zmluvu o budúcej zmluve o vyplácaní doživotného dôchodku. Absencia takéhoto ustanovenia znevýhodní budúcich poberateľov dôchodkov, na ktoré im vznikol nárok v systéme starobného dôchodkového sporenia v prístupe pomoci v hmotnej núdzi.

    Ja som túto novelu zákona vypracovala práve po tom, keď zo strany pani ministerky, ale aj zo strany vládnych poslancov boli uvádzané práve tieto dôvody, prečo je pre niektorých sporenie v druhom dôchodkovom pilieri nevýhodné. Bolo to uvádzané vtedy, keď sa zvyšovala povinná doba sporenia z 10 na 15 rokov, ako som už povedala, počas hry. Pre mňa sú dôležití všetci dôchodcovia, aj tí, ktorí sú v prvom pilieri, aj tí, ktorí sa rozhodli, že budú sporiť v druhom pilieri, pretože pre nich je dôležité, ako bude ich dôchodok vyzerať po 15, 20, 30 alebo 35 rokoch.

    Reagovala som preto touto novelou na tie veci, ktoré som tu spomenula, ktoré podľa mňa v tomto návrhu nie sú vyriešené. Ja som sa pokúsila niečo robiť. Netvrdím, že táto novela je tá najideálnejšia, ktorá je, čo včera tu v tejto snemovni odznelo, ale ja vám dávam možnosť na to, aby sa táto novela zlepšila, ale musíme ju posunúť do druhého čítania.

    A aby sa nezneužili a špekulatívnym spôsobom sa nedostali peniaze k tým ľuďom, ktorí ich behom pár týždňov alebo mesiacov minú, pretože aj takéto dôvody odzneli na výbore pre sociálne veci a bývanie, preto mením aj zákon o hmotnej núdzi. Rieši to aj túto situáciu. Ja som sa pokúsila túto situáciu, o ktorej hovorím, zmeniť a táto situácia je o to vážnejšia, že teraz počúvame už aj o tom, že sporenie v druhom pilieri pomaly už nebude výhodné pre nikoho. Pretože keď sa otvoril druhý pilier prvýkrát, tak pani ministerka povedala, že je to nevýhodné pre tých, ktorí sú v systéme a do dôchodkového veku majú 10 rokov, potom 15 rokov, potom to boli občania, ktorí dovŕšili 45 rokov, a minulý týždeň už som počula, že je to nevýhodné aj pre tých, ktorí majú 35 rokov.

    Takže myslím si, že táto novela čím ďalej tým viac je aktuálna, a prosím o vašu podporu.

    Ešte raz zdôrazňujem, ja som sa pokúsila aspoň niečo robiť miesto toho, aby som o tom len hovorila, a keď vám fakt záleží na tom, aká bude situácia dôchodcov o 10, 15 alebo 20 rokov, tak tento zákon podporíte, pretože inak si neviem vysvetliť tú vašu snahu o opätovné otvorenie druhého piliera, pretože keby vám išlo o dobro sporiteľov a o ich budúcnosť a nielen o to, aby ste sa dostali k ich peniazom, tak práve táto novela zákona rieši túto situáciu. Pretože ja by som ešte sčasti aj pochopila tú vašu snahu o opätovné otvorenie, keby tie peniaze, ktoré sú nasporené v druhom pilieri, zostali majetkom sporiteľov a mohli by sa rozhodnúť, že prejdú do prvého piliera bez toho, aby tie peniaze išli do Sociálnej poisťovne, kde behom pár mesiacov budú minuté.

    Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu môjho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Spravodajcom aj v tomto prípade je pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal aj k tomuto návrhu zákona spravodajskú informáciu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 819 zo 6. októbra 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Cieľom čl. I navrhovanej novely zákona je odstrániť nedostatky súčasného právneho stavu a nanovo definovať podmienky vzniku nároku na doživotný starobný dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia.

    V čl. II sa novelizuje zákon č. 599/2003 Z. z., aby sa predchádzalo špekuláciám a zneužívaniu sociálnej pomoci.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh zákona prerokovala v týchto výboroch, prideľuje týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ako i Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 a gestorský do 31 dní.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Do rozpravy páni poslanci Petrák, Frešo, pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som sa v krátkosti vyjadriť k predloženému návrhu zákona. To, na čom sa zhodneme s pani predkladateľkou, je to, že určite je potrebné zamedziť špekuláciám. To si myslím, že je úctyhodný počin a jednoducho sú možnosti špekulácie, pokiaľ ide o prevod prostriedkov z druhého sporivého piliera na osobné účty tak, že ide o prevod týchto prostriedkov v hotovosti na osoby, ktoré sporia alebo ich dedičov bez ohľadu na to, či bude zabezpečený príjem v starobe alebo nebude. Ako na tomto sa určite zhodneme. Zhodneme sa na tom, že účelom zákona o sociálnom poistení je predovšetkým zabezpečiť príjem v starobe.

    Ak ste tu, pani predkladateľka, pred chvíľočkou hovorili o rizikách a pomenovali ste ako prvú rizikovú skupinu tých sporiteľov, ktorí majú predĺženú dobu sporenia z 10 na 15 rokov, no ja chcem povedať, že aj z tej včerajšej rozpravy, myslím, úplne jednoznačne vyplývalo, že v období 10 až 15 rokov je omnoho väčší predpoklad rastu miezd, ako je predpoklad rastu výnosov na kapitálovom trhu. To znamená, z tohto pohľadu je úplne jednoznačne preukázateľné, že prvý pilier v tomto časovom horizonte je pre týchto sporiteľov ďaleko výhodnejší alebo pre väčšinu týchto sporiteľov je ďaleko výhodnejší ako sporenie v druhom pilieri. Hovorím preto o väčšine sporiteľov alebo o väčšine občanov, lebo určite vysokopríjmové skupiny obyvateľov, o tom môžeme debatovať, či je to výhodnejšie, alebo to nie je výhodnejšie, ale ak si zoberieme štatistické rozdelenie poberateľov mzdy, kde pod hranicou priemernej mzdy sa nachádza zhruba 60, niečo nad 60 % občanov, tak jednoducho musím hovoriť, že tých 60 % občanov asi na tom nejako zásadne lepšie nebude.

    Druhá poznámka bude smerovať k tomu, akým spôsobom sa s tými peniazmi bude nakladať. Rieši sa tam problém, ak si sporiteľ nenasporí peniaze, to znamená, ak si bude chcieť kúpiť vyplácanie dôchodku, nebude žiadna poisťovňa ochotná mu vyplácať dôchodok, lebo nemá nasporenú dostatočnú čiastku a nebol by zabezpečený potrebný príjem. No a tuto je zásadne iný filozofický pohľad pravicovej strany, ako je pohľad ľavicovej strany.

    V čom je ten zásadný rozdiel? Ak vy hovoríte, že niekto má málo nasporené, ja poviem čiastku 100-, 200-, 300-tisíc korún, možno je to pre niekoho veľa, možno je to pre niekoho málo, táto čiastka, a jedná sa predovšetkým o sociálne slabšie skupiny obyvateľov, tým, že im ju vyplatím, a tým, že tam dávate ustanovenie, že vyplatením tejto čiastky nemá nárok na poberanie dôchodku ani sociálnych dávok, mu obmedzujete príjem. A naším cieľom nie je to, aby niekto si vybral 100-, 200-tisíc korún a následne sa dostal do ťažkej životnej situácie a budovala by sa tu nová skupina bezdomovcov. V tomto je ten iný filozofický pohľad na vec.

    Ja som videl krajiny, kde keď nasadnete do taxíka, tak automaticky zatvárajú dvere, aby ich niekto neotvoril a vás neokradol ešte v tom taxíku, v ktorom sedíte. Videl som krajiny, v ktorých chodia spolu policajti, minimálne traja, s ostrými nábojmi v zásobníkoch a v nepriestrelných vestách, lebo sú tam miliónové masy bezdomovcov, ktoré sú v životnej situácii, že ak chcú prežiť, tak musia len lúpiť. Ale ja chcem žiť v kultúrnej Európe, ktorá sa postará o svojich občanov, budú mať zodpovedajúci príjem v starobe a budú normálne žiť a nie vytvárať potenciálne ďalšiu skupinu bezdomovcov, ktorí síce svojich 100- alebo 200-tisíc dostanú, môžu ich minúť, ale jednoducho sú mimo tejto siete. Toto je ten iný filozofický pohľad na vec.

    A ešte si neodpustím poznámku na jednu vašu repliku, ktorá opakovane zaznievala z úst opozície. Peniaze v Sociálnej poisťovni sa minú. Ale buďme korektní. Povedzme to úplne jasne a korektne. Áno, minú sa na výplatu dôchodkov súčasných dôchodcov. A čo je na tom zlé? Aký je účel Sociálnej poisťovne, ako vyplácať dôchodky dôchodcom?

  • A komu, ak by som sa na to pozrel z dlhšieho časového horizontu? Tak právo na dobré dôchodky majú len ľudia o 40 alebo 50 rokov, to je ten holub na streche, ale tí dôchodcovia, ktorí poctivo 40 alebo 50 rokov robili v predchádzajúcom režime, majú byť o suchom chlebe a vode? Myslím si, že toto určite nie je naším cieľom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka – pani poslankyňa Vaľová a Rosová. Končím možnosť.

    Nech sa páči, pani Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. No musím veľmi vážne podporiť pána kolegu Petráka, ktorý veľmi správne vystihol rozpor v tomto zákone a takisto vystihol to, že výsledkom tohto zákona bude to, že doživotnú anuitu si budú môcť dovoliť len tí najbohatší sporitelia. Ja vystúpim vo svojom príspevku a presne budem citovať znenia a paragrafy, kde k takýmto rozporom práve pri návrhu tohto zákona prichádza. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, hovoríte, že peniaze dnešných sporiteľov v druhom pilieri sa minú na vyplácanie, v prípade, že vystúpia, sa minú na vyplácanie dôchodkov súčasných dôchodcov? Chcete tým povedať, že čím viac ich vystúpi, tým väčšie budú dôchodky dnešných dôchodcov, napríklad na budúci rok? Ďakujem.

  • Ja ďakujem za vyjadrenia. Ja osobne si myslím, že toto je odborná debata, ktorú by sme mali viesť v normálnom konštruktívnom tóne. Ako podľa môjho názoru je záujmom tak koalície, ako opozície, alebo malo by byť zámerom vytvoriť dôstojné prostredie na dožitie a dožitie všetkých občanov, ktorí sú obyvateľmi Slovenskej republiky.

    Ja osobne odmietam v prípade dôchodkového systému politické účelové debaty, ale myslím si, že je potrebné si úplne seriózne sadnúť za okrúhly stôl a vyriešiť problémy. Lebo tie problémy tam skutočne sú. Ako sú tam problémy, ktoré sa prejavia možno o 5, možno o 20 rokov, ale dneska prichádzať s jednoznačnými riešeniami, ktoré vyriešia veci o 50 rokov, myslím si, že to je politický populizmus, lebo dovtedy môže do tej rovnice, kde je milión premenných, sa 900-tisíc z toho zmeniť a jednoducho výsledok bude iný, ako očakávame.

    Takže, kolegovia, nesnažme sa robiť z výsostne odbornej témy, ktorá sa dotýka všetkých obyvateľov a bytostne sa ich dotýka predovšetkým v starobe, keď sú najslabší, najviac chorí a najzraniteľnejší, robiť takúto populistickú propagandu a v podstate naháňať jedine zisky dôchodkovým správcovským spoločnostiam.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o druhej pravidelným bodom – hodinou otázok. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Tretí rokovací deň

    28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok popoludnie, v súlade s rokovacím poriadkom pristúpime k

    hodine otázok,

    ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 26 otázok predsedovi vlády a 30 otázok členom vlády.

  • Neruším vás, náhodou, pán kolega?

  • Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby teraz oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti Dušan Čaplovič sa zúčastňuje na programe oficiálnej návštevy kráľovnej Alžbety II., zastúpim ho ja. Minister zahraničných vecí Ján Kubiš rovnako sa zúčastňuje na oficiálnom programe návštevy kráľovnej Alžbety II., zastúpi Štefan Harabin. Minister životného prostredia Ján Chrbet, neprítomný, zastúpi Stanislav Becík, ministra výstavby a regionálneho rozvoja Mariana Januška zastúpi opäť minister pôdohospodárstva Stanislav Becik. Jaroslav Baška – pracovná cesta mimo Bratislavy, nie sú však naňho kladené žiadne otázky.

    Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Borisa Hradeckého a otázka znie: „Vážený pán premiér, čo si myslíte o záveroch Európskej rady prijatých na prekonanie finančnej krízy?“

    Nech sa páči, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pretože vyžrebovaná otázka č. 2 od pána poslanca Kvorku, ako aj tretia otázka pána poslanca Martináka sa týkajú tej istej problematiky, dovolím si pre využitie, efektívne využitie času zodpovedať na všetky tri naraz.

    Súčasná finančná kríza svojím rozsahom a možnými negatívnymi dopadmi na celý svet vedie k výraznej zmene doterajšieho zabehaného fungovania štátu a trhu a vzťahov z nich vyplývajúcich. Pretože dopady sú globálne, hľadajú sa aj globálne riešenia. Slovenská republika ako súčasť európskej integrácie sa na hľadaní týchto riešení aktívne podieľa a to, samozrejme, na najvyššej úrovni, úrovni Európskej rady. V súvislosti s nastávajúcim prijatím eura má Slovensko možnosť ovplyvňovať tiež rozhodnutia eurozóny a v neposlednom rade aktívne predkladá riešenia aj do Európskeho parlamentu, predovšetkým prostredníctvom socialistickej frakcie.

    Na Európskej rade konanej v dňoch 15. až 16. októbra tohto roku bola problematika hospodárskej a finančnej stability najviac diskutovanou témou. Európska rada podporila koordinovaný plán činnosti štátov eurozóny zo stretnutia dňa 12. októbra v Paríži. Na tento summit lídrov krajín Eurogroup, ako sa hovorí tej časti štátov, ktoré používajú euro, samozrejme, bolo pozvané aj Slovensko, sa rozoberajú práve otázky úzko súvisiace s touto krízou. Bolo veľmi správne, keď predstavitelia krajín používajúcich spoločnú európsku menu potvrdili, že chcú postupovať koordinovane a rozhodne s cieľom obnoviť dôveru a správne fungovanie finančného systému. Nikto už dnes nepopiera fakt, že súčasná svetová kríza si vyžaduje konkrétne opatrenia a jednotu. A to je to, čo dnes skutočne Európska únia má. Aj keď deklarácia, ktorá tam bola prijatá, neobsahuje žiadne konkrétne záväzky, bola dôležitá, pretože vrcholná schôdzka ukázala, že Európa reaguje na krízu jednotne. Kríza sa vďaka finančným inštrumentom, na ktorých sa dohodli lídri krajín eurozóny, môže lepšie zvládnuť. Summit predstaviteľov eurozóny vyslal dôležitý signál o sile tejto skupiny štátov.

    Európska rada na októbrovom rokovaní vyjadrila podporu opatreniam Európskej centrálnej banky a centrálnych bánk dotknutých štátov v súvislosti s finančnou krízou. Vyzdvihla význam posilnenia dohľadu nad európskym finančným sektorom, najmä pokiaľ ide o národné skupiny. Potvrdila svoj záväzok prijať za každých okolností opatrenia potrebné na zachovanie stability finančného systému, predchádzať bankrotom a zabezpečiť ochranu vkladov všetkých sporiteľov. Rada tiež podčiarkla potrebu posilnenia kooperačných procedúr medzi európskymi krajinami a potrebu usilovať o reformu medzinárodného finančného systému založenú na princípoch transparentnosti, zodpovednosti, integrity a celosvetového vývoja. Odsúhlasila zriadenie neformálneho mechanizmu varovania, výmeny informácií a hodnotenia tzv. krízového finančného centra, ktoré zabezpečí okamžité a dôverné podávanie informácií inštitúciám a všetkým členským štátom a tým rýchlu a účinnú reakciu na krízovú situáciu.

    Samozrejme, že vláda Slovenskej republiky nie je len pasívnym pozorovateľom spoločných krokov Európskej únie. Navrhli sme naliehavé opatrenia finančnej stabilizácie na ochranu vkladov, investícií a pracovných miest doplniť o ďalšie opatrenia, a to o pravidlá na kontrolu a zreálnenie tokov peňazí medzi materskými spoločnosťami a dcérskymi spoločnosťami. Toto opatrenie považujeme za kľúčové pre našu krajinu, pretože vzhľadom na dobrú kondíciu slovenských bánk práve cez presnú likviditu materských bánk hrozí najväčšie riziko.

    Slovensko sa zasadilo aj o akceptovanie toho, že všeobecná legislatíva vzťahujúca sa na všetkých finančných hráčov s posilnením dohľadu nad celými finančnými trhmi bude dohladovať aj komoditné trhy. Obchody na komoditných trhoch sa pred rokom a pol podstatne uvoľnili, kontrola a regulácia obchodovania na nich sa výrazne znížila. Úmerne tomu vzrástli ziskové marže, objemy obchodov, ale i prvok špekulatívnosti na finančných trhoch. Následne sa pohli ceny ďalších komodít, ktoré sú priamo alebo nepriamo naviazané na ropu a obilniny. Pritom rast ťažby ropy a vysoká úroda v rokoch 2007 a 2008 by mali viesť práve k opačnému vývoju, to znamená k poklesu cien.

    Podľa nášho názoru riešenie spočíva v transparentnosti finančného sektora v kvalitatívne novej úrovni regulácie podmienok obchodovania na komoditných trhoch, obmedzení vplyvu špekulatívnych obchodov na vývoj cien strategických surovín. Európska rada zdôraznila svoje odhodlanie prijať opatrenia potrebné na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti a udržovať rozpočtové politiky v rámci revidovaného Paktu stability a rastu, ktorého uplatňovanie by malo odrážať súčasnú finančnú krízu. Presadzovanie štrukturálnych reforiem je považované za dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

    Európa v nastávajúcom období potrebuje rozvíjať hospodárske politiky na zabránenie plne rozvinutej recesie a na podporu štrukturálnych zmien vrátane zadefinovania obhajoby a ochrany finančných a ekonomických záujmov Európskej únie. Európa by totiž nemala riešiť ekonomické problémy iných ekonomík. Je žiaduce vytvoriť spôsoby riešenia protichodných ekonomických záujmov.

    Navrhli sme preto prijať ďalšie opatrenia pre zadefinovanie, obhajobu a ochranu finančných a ekonomických záujmov Európskej únie a opatrenia potrebné na budovanie odolnosti voči prenikaniu problémov alebo manipulácie do finančných a ekonomických štruktúr Európskej únie a jej členských štátov. Vychádzali sme zo skutočnosti, že existujú tendencie a mechanizmy prenášania problémov, niekedy aj cielenej manipulácie kľúčových hráčov a veľkých ekonomík do globálnych systémov. Európsky pakt o riešení krízy len reaguje na vzniknutú situáciu a nerieši veľkú časť príčin a predchádzanie novým krízovým stavom. Napriek tomu, že dopady krízy sa zatiaľ na Slovensku neprejavujú do takej miery ako v niektorých iných krajinách Európskej únie, je dôležité podporiť koordinovanú reakciu na úrovni Európskej únie vzhľadom na závažnosť a rozsah krízy. Taktiež je dôležité, aby Slovensko zastávalo jednotný postoj spolu s ostatnými členmi eurozóny a svoje kroky konzultovalo s európskymi partnermi.

    V kontexte záverov Rady pre hospodárske a finančné záležitosti zo dňa 7. 10. 2008, ktoré boli potvrdené Európskou radou dňa 16. 10., bolo dohodnuté, aby členské štáty prijali určité opatrenia v oblasti ochrany vkladov fyzickým osobám, a to v rozsahu minimálne 50 000 eur. Slovensko v plnom rozsahu podporuje túto dohodu, dokonca ide ešte ďalej. Vláda Slovenskej republiky prijala rozhodnutie, že štát bude ručiť až do výšky 100 % vkladov pre fyzické osoby a iné oprávnené osoby. Vláda Slovenskej republiky na svojom poslednom rokovaní schválila analýzu ekonomického a legislatívneho prostredia, v ktorom pôsobia dcérske spoločnosti zahraničných finančných inštitúcií s cieľom prehĺbenia a ochrany klientov domácich finančných subjektov a zachovania stability finančného systému Slovenskej republiky.

    V predmetnom materiáli sú špecifikované krátkodobé a strednodobé opatrenia na elimináciu dôsledkov medzinárodnej finančnej krízy v Slovenskej republike. Aj tento schválený dokument potvrdzuje, že vláda Slovenskej republiky sa aktívne zaoberá problematikou medzinárodnej finančnej krízy a uvedomuje si svoju zodpovednosť osobitne voči občanom, ktorí majú v bankách na území Slovenskej republiky uložené často svoje celoživotné úspory.

    Ďakujem pekne. Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Keďže, pán podpredseda vlády, ste spojili odpoveď na prvé tri otázky, ja len pre úplnosť pre záznam prečítam ešte tie otázky.

    Druhú otázku položil pán poslanec Ján Kvorka a otázka znela: „V uplynulých dňoch sa Európska únia intenzívne venovala riešeniu finančnej krízy. Pán premiér, ako hodnotíte dosiahnuté výsledky?“

    Tretiu otázku v podobnom smere položil s rovnakým obsahom pán poslanec Ľuboš Martinák a otázka znela: „Vážený pán premiér, aký máte názor na výsledky Európskej rady vo vzťahu k finančnej kríze?“

    Chcem sa opýtať pánov poslancov, či chce niekto z nich položiť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči, pán poslanec Hradecký.

  • Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Nechcem podať žiadnu ďalšiu otázku.

  • Nemáte ďalšiu otázku? Pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem pekne za odpoveď, nemám doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, nemám doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem.

    Štvrtú otázku položil pán poslanec Branislav Bačík. Otázka znie: „Vážený pán premiér, aký je váš názor na pokusy SPP o zvýšenie ceny plynu v SR?“

    Nech sa páči, odpovedajte, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Bačík, všetci vieme, aký vplyv majú ceny energií na celkový hospodársky a sociálny vývoj spoločnosti. Rovnako vieme o objektívnych príčinách nárastu cien v oblasti energetiky, ale aj o špekulatívnej stránke. Obchody na komoditných trhoch Európskej únie sa pred rokom a pol podstatne uvoľnili, kontrola a regulácia obchodovania na nich sa výrazne znížila, už som to hovoril v prvej odpovedi. Úmerne tomu vzrástli, samozrejme, ziskové marže a objemy obchodov, ale i prvok práve špekulatívnosti na finančných trhoch. Následne sa pohli ceny ďalších komodít, ktoré sú priamo, alebo nepriamo naviazané na ropu.

    Druhá rovina pohľadu predstavuje povinnosť štátu zabezpečiť regulačné činnosti v sieťových odvetviach. Tie predstavujú spojenie zabezpečenia transparentnej, nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach a adekvátnej ochrany spotrebiteľa. Opakujem, adekvátnej ochrany spotrebiteľa. Až v posledných dvoch rokoch začíname vyváženejšie uvoľňovať ustanovenia legislatívy Európskeho spoločenstva a Európskej únie, ktoré jasne zdôrazňujú, že výhody vyplývajúce z vnútorného trhu majú byť dostupné pre celý priemysel a obchod spoločenstva, vrátane malých a stredných podnikov a pre všetkých obyvateľov spoločenstva v čo najkratšom čase z dôvodov spravodlivosti, konkurencieschopnosti a nepriamo aj vytvorenia nových pracovných miest v dôsledku rastu efektívnosti, ktorú dosiahnu podniky.

    V uvedených intenciách rozhoduje nezávislý regulačný úrad aj o cenových návrhoch Slovenského plynárenského priemyslu. V zastúpení predsedu vlády môžem pri odpovedi na otázku len konštatovať všeobecne známe skutočnosti a okomentovať rozhodovací proces Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Hlavnou príčinou vývoja cien zemného plynu bolo nekontrolované obchodovanie na svetových komoditných burzách. Do obchodovania s komoditami sa začali čoraz častejšie zapájať i finančné skupiny a banky s vidinou dosiahnutia rýchleho zisku, hoci predtým nikdy na týchto trhoch nepodnikali. V cenovom návrhu pre rok 2008 Slovenský plynárenský priemysel predložil predpoklad ročnej ceny plynu zodpovedajúcej cene ropy na svetových trhoch na úrovni 78 USD za barel, z ktorej sa odvíja i cena zemného plynu. Úrad sa s týmto návrhom stotožnil a vydal cenové rozhodnutie. Slovenský plynárenský priemysel podal svoj prvý návrh na zmenu ceny zemného plynu pre domácnosti v čase, keď aktuálne trhové ceny dosahovali maximum a to niekde na úrovni 147 USD za barel. Zrejme chceli zahraniční akcionári tento stav využiť a pohodlne odôvodniť svoj postup.

    Druhý návrh podávalo SPP v čase, keď ceny ropy začali prudko klesať. Predpokladám, že chceli ešte využiť ich aktuálnu hodnotu, ktorá sa v tom čase pohybovala na úrovni 110 USD za barel. SPP si naplánovalo dosiahnutie určitých výnosov, ktoré by sa im mali a ktoré by sa im nepodarilo dosiahnuť, keby bola cena ropy taká vysoká ako v letnom období. Cena v súčasnom období sa však pohybuje okolo 70 USD za barel, čo zodpovedá predpokladu ceny uvedenom v návrhu na rok 2008. Z toho vyplýva, že úrad sa neunáhlil, zodpovedne a nezávisle posudzoval a vyhodnocoval situáciu a nepodľahol tlaku Slovenského plynárenského priemyslu, ani nijakým iným vplyvom. Zodpovedne boli posudzované i ostatné nákladové položky, a keď ich SPP hodnoverne nezdôvodnil, nepreukázal ich primeranosť a transparentnosť, úrad musel konať v súlade so zákonom a to tým spôsobom, že takúto žiadosť zamietol.

    Ďakujem, skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem. Skončili ste presne tak, ako uplynul pätnásťminútový limit, ktorý je určený na odpovede predsedu vlády. Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Ďalej budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvú otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy. Otázku položila ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Pán minister, pán premiér Fico vyhlásil, že za úspory ľudí v II. pilieri „nikto za nič neručí“. Súhlasíte s jeho názorom? Ak áno, prečo sa vláda nezaručí aj za vklady dôchodkových fondov v bankách?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, v systéme starobného dôchodkového sporenia, teda v tzv. II. pilieri štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne ručí v plnom rozsahu z rezervného fondu solidarity za škody spôsobené na majetku sporiteľov, avšak iba za tie škody, ktoré spôsobila dôchodková správcovská spoločnosť alebo depozitár porušením zákona o starobnom dôchodkovom sporení alebo iným porušením všeobecne záväzných právnych predpisov.

    Čo sa však týka garancií zo strany dôchodkových správcovských spoločností, výnos v určitom type dôchodkového fondu spravovaného dôchodkovou správcovskou spoločnosťou nesmie byť výrazne nižší ako priemerný výnos zodpovedajúcich dôchodkových fondov všetkých dôchodkových správcovských spoločností, čiže priemeru trhu. V prípade, že je výnos napríklad v rastovom dôchodkovom fonde v nejakej dôchodkovej správcovskej spoločnosti výrazne nižší ako priemerný výnos v rastových fondoch všetkých dôchodkových správcovských spoločností, takáto dôchodková správcovská spoločnosť musí podľa zákona doplatiť nepovolenú odchýlku vo výnose z vlastného majetku.

    Existuje však aj druhé pravidlo, ktoré je nastavené v súčasnosti zle a v určitých prípadoch odchýlok od výnosu nie je dôchodková správcovská spoločnosť povinná uhrádzať nedostatočné výnosy. Hovorí o tom § 91 ods. 10. A hovorí: „Za porušenie podmienok podľa ods. 5 a 6 sa nepovažuje prípad, keď rozdiel priemerného výnosu dôchodkového fondu a priemerného výnosu trhovej konkurencie tohto fondu nepresahuje jeden percentuálny bod v prípade konzervatívneho fondu, tri percentuálne body v prípade vyváženého fondu a päť percentuálnych bodov v prípade rastového fondu.“

    Toto pravidlo má problémy hlavne, ak sa pohybujú tie výnosy okolo nuly. Pretože existuje ešte druhé pravidlo, ktoré je tu použité, o ktorom hovorí tiež § 91 ods. 5 a 6 a ide opäť o situáciu, keď niektorý z konkrétnych fondov nedosahuje výkonnosť priemeru tých ostatných správcovských spoločností v tom istom type fondu, a hovorí, že priemerný fond nejakej konkrétnej správcovskej spoločnosti nesmie byť nižší, ako je priemer trhu v tých istých typoch fondov, a to pri konzervatívnom fonde nesmie byť menej ako 90 % výnosu, pri vyvážených fondoch ako 70 % toho priemerného výnosu trhu a v rastovom ako 50 %. To je zaujímavé, toto platí vtedy, keď je tá hodnota výnosu kladná. Keď je hodnota výnosu záporná, tak je to pravidlo napísané takto: „Ak absolútna hodnota priemerného výnosu zodpovedajúceho dôchodkového fondu DSS nesmie byť vyššia ako“, a teraz je to „pri konzervatívnom fonde 111 %, vo vyváženom 143 % a v rastovom 200 %.“

    Čiže v prípade, zoberme si hypotetický príklad a to je o tom, že všetci majú takú iluzórnu predstavu, ako a kedy musia dôchodcovské správcovské spoločnosti kvázi dorovnávať ten handicap výnosu v tom konkrétnom fonde. Tak predstavme si, že napríklad v rastovom fonde je za celý trh priemer -5%, čiže prepad 5 % a nejaký konkrétny fond je na úrovni -10 %. V podstate ani jedno z týchto pravidiel tým pádom neporušil, čiže vôbec tá dôchodcovská správcovská spoločnosť nemusí nič dokompenzovávať, nič dorovnávať. Čiže pravidlá sú nastavené viac-menej tak, že neviem si ani predstaviť prípad, kedy by niečo takéto sa stalo, že by dôchodcovská správcovská spoločnosť musela dorovnávať niekomu výnosy. Preto aj tvrdím, že výnosy ako-také v tomto systéme vôbec nie sú garantované. Avšak štát v tomto prípade nemôže, ani neručí za zlé a chybné investičné rozhodnutia a správcov dôchodcovských fondov a v oblasti starobného dôchodkového sporenia nie je možné, rovnako ani ako v oblasti kolektívneho investovania, vzhľadom na jeho povahu uvažovať o nejakých kompenzačných schémach. Sám sporiteľ preberá na seba úplne celé riziko, ktoré je spojené s investíciou majetku v dôchodkových fondoch, ktoré je čiastočne garantované v prípade naozaj výrazných rozdielov. Ale vysvetlil som, že taký prípad je vyslovene hypotetický, obzvlášť, ak sa pohybujú výnosy v tej zápornej úrovni. Čiže tam ten rozptyl, v ktorom nemusia robiť vôbec nič, je obrovský.

    Teda tento mechanizmus je však nedostatočný a je nastavený tak, že de facto dôchodcovské správcovské spoločnosti nebudú mať dôvod z vlastného majetku uhradiť nízke výnosy dôchodkových fondov. Preto sme sa aj rozhodli, obzvlášť v tejto situácii, keď sa to prejavuje v plnej miere a vidieť a už je možné uviesť konkrétne príklady, kde výnosy niektorých konkrétnych fondov, konkrétnych správcovských spoločností sú záporné, avšak stále sa neodchyľujú od priemeru trhu tak, aby musela nejaká správcovská spoločnosť dokompenzovávať nejaký výnos, čiže dnes už je preukázateľné, že niektorí sporitelia majú na svojich účtoch menej peňazí, ako do nich navkladali.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Sárközy, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. No, z vašich úst odzneli vážne slová teraz. Moja otázka je potom, prečo ste sa nezaoberali touto problematikou, čo ste teraz načrtli. Poobede budeme hlasovať o tom, že budú stopercentne ručené všetky vklady v bankách. Potom prečo nebol tu zákon, hoci aj v skrátenom legislatívnom konaní a prečo sa neručia aj dôchodkové úspory, ktoré majú ľudia v II. pilieri a ktoré dôchodcovské správcovské spoločnosti uložili v bankách? To je moja druhá pripomienka. A potom by mohlo prísť otvorenie II. piliera, keby ste toto mysleli vážne, čo ste teraz povedali. Pretože to, že otvoríte II. pilier na polroka bez toho, aby tu boli zákony, ktoré riešia túto situáciu, o ktorej ste hovorili, o ničom inom nie je, len o tom, aby sa odtiaľ dostalo okolo 10 mld. Sk do rozpočtu na budúci rok.

    A po druhé, vy ako minister financií viete veľmi dobre, že tieto peniaze sú tzv. dlhé peniaze, tam je investícia na dlhé roky. Je veľmi ťažké sledovať situáciu po dvoch alebo po troch rokoch, lebo momentálne nikto nevie, aká bude situácia na finančných trhoch po 10, 15 alebo po 30 rokoch. Takže moja otázka znie: Keď je to také vážne, ako ste tu to povedali, prečo v skrátenom legislatívnom konaní tu nebol aj zákon, ktorý by riešil túto situáciu? A keď to už nebolo v skrátenom, kedy môže očakávať Národná rada takýto zákon? Ďakujem.

  • Ešte raz chcem pripomenúť. Rozhodnutie občana sporiť v II. pilieri, alebo nesporiť, je jeho individuálne rozhodnutie. Musí si však uvedomiť, že štát nemôže ručiť za zlé a chybné investičné rozhodnutia správcov dôchodkových fondov. Je to povaha tejto investície, tak isto ako v podielových fondoch a vôbec vo všetkých akciových investíciách tieto investície štát nemôže nijakým spôsobom zaručovať, pretože práve preto, ako ste povedali, ich výnosnosť nevie nikto predpovedať, ani vy, ani ja, ani nikto, nikto na svete. Niektorí tvrdia, že tie akciové trhy majú povahu, že raz padajú, raz stúpajú. To ukazuje štatistika spätne dozadu. Ak vy veríte a ktokoľvek verí, že tie trhy naozaj budú rásť, má možnosť do tohto systému vstúpiť a kvázi zainvestovať a veriť v to, že sa mu to zúročí. Ak si to myslí, preberá na seba riziko a zodpovednosť za to, že urobil takéto rozhodnutie. S tým štát nemá nič spoločné. Štát umožňuje dnes a my, ako vláda sa snažíme upozorniť na to, aby si všetci občania uvedomili, aká je podstata tohto typu investovania a sporenia. A v prípade, že sú ochotní niesť to riziko, tak tam pravdepodobne zotrvajú, ak nie, majú možnosť vystúpiť. Na rozdiel od minulého systému my nikoho nenútime v tom systéme zostať a to je veľký rozdiel. Zaujímavé, že sa ozývate teraz a neozývali ste sa vtedy, keď sa tento zákon prijímal v minulosti, keď donútili ľudí vstúpiť do tohto systému bez toho, aby mali možnosť sa rozhodnúť.

    Takže asi toľko, ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Druhú otázku položila pani poslankyňa Anna Szögedi. Otázku položila pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: „Pani ministerka, v októbri sa končia prvé zmluvy na aktivačnú činnosť (dobrovoľnícke práce). Čo bude s nezamestnanými, ktorí boli zapojení do uvedeného projektu?“

    Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovil obmedzenie doby vykonávania aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby uchádzačov o zamestnanie na dobu najviac 6 mesiacov. Realizovaná novela je zákonom č. 139/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti a to s účinnosťou od 1. mája tohto roku.

    Prvé dohody na nové legislatívne podmienky boli uzatvárané medzi úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny a subjektmi organizujúcimi aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a uvedeného zákona skutočne na obdobie od 1. 5. 2008 do 31. 10. 2008. Po skončení dobrovoľníckej služby majú takí uchádzači o zamestnanie celý rad iných možností aktívnych opatrení a to v súlade so zákonom o službách zamestnanosti.

    Ide nám predovšetkým skutočne o zamestnanie týchto ľudí a využitie ich v zariadeniach sociálnych služieb alebo aj pri realizácii opatrovateľskej služby v rámci miest a obcí. Ale napríklad, ak ide o uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a príspevkov dávky v hmotnej núdzi, sú dlhodobo nezamestnaní, môžu byť zaradení aj na vykonávanie aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb v trvaní šiestich kalendárnych mesiacov s možnosťou ich opakovaného vykonávania počas ďalších šiestich kalendárnych mesiacov. Taktiež sa môžu zúčastňovať na vykonávaní menších obecných služieb pre obec, v ktorej majú trvalý pobyt podľa zákona o obecnom zriadení, za čo im patrí aktivačný príspevok vo výške 1 900 korún na mesiac ako príspevok k dávke v hmotnej núdzi.

    Pokiaľ ide o iné možnosti práce s uchádzačmi o zamestnanie, po skončení dobrovoľníckej služby je zo strany úradov práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodujúci trend motivovať týchto ľudí k prijatiu riadneho zamestnania, či už na otvorenom alebo aj na dotovanom trhu práce a to podľa primeraného profilu uchádzača o zamestnanie z hľadiska odborných zručností, stupňa vzdelania, iných charakteristík, resp. k začatiu vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti aj príspevkami podľa zákona o službách zamestnanosti.

    Zamestnanci úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sú systematicky vedení k premyslenej a koncepčnej práci so skupinami, najmä znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie s využitím progresívnych prvkov sprostredkovania práce, či už sú to burzy práce a výberové konania pre konkrétnych zamestnávateľov. Napríklad teraz posledná, ktorá sa robila na východnom Slovensku, individuálna práca s rizikovými uchádzačmi o zamestnanie, odborné poradenské služby, motivačné vzdelávacie programy, vzdelávanie a príprava pre trh práce formou dlhodobejšej prípravy a využitie vôbec širokého spektra aj nových aktívnych opatrení, vrátane sociálnych podnikov a rôznych príspevkov na stimuláciu uchádzačov o zamestnanie a zamestnanie k prijatiu pravidelného plateného zamestnanca, resp. k začatiu samostatnej zárobkovej činnosti, ako aj stimuláciu zamestnávateľov, aby zamestnávali, či už znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, dlhodobo nezamestnaných alebo vôbec uchádzačov o zamestnanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď, pani ministerka. Nepoteším, ani neuspokojím ľudí, ktorých sa tento problém bytostne dotýka, ak im budem tlmočiť vašu odpoveď. Sú to hlavne nezamestnaní, ale aj primátori a starostovia v mojom regióne. Ja žijem v okrese Revúca, kde je najväčšia miera nezamestnanosti a myslím si, že tí, ktorí sa zapojili do rôznych druhov práce po novele zákona, tak neviem, či boli dostatočne informovaní. Zdá sa mi, že nie, lebo prichádzam do styku s týmito ľuďmi. Ale ide v podstate o to, že po šiestich mesiacoch aspoň na úrade práce im ponúkajú možno aj pracovné príležitosti vzdialené od regiónu niekoľko 100 kilometrov, pretože v našom regióne široko-ďaleko nie je možnosť zamestnať sa. Hovorili ste o ďalších možnostiach, ktoré možno pre túto skupinu alebo teda tam žijúcich ľudí sú nedostupné alebo proste nerealizovateľné. Teraz v podstate prídu o tých 1 900 korún, aj o tých 5 390 korún. Idú zimné mesiace, keď sa nebudú vedieť zapojiť do ďalšieho procesu, by som tak povedala, a veľký problém s týmto majú hlavne starostovia, ktorí nebudú môcť toľkých zamestnať, totiž u nás je nesmierne veľká miera nezamestnanosti. Zadlžia sa tieto rodiny. Proste pred vianočnými sviatkami si zvykneme popriať veselé Vianoce, nuž, pani ministerka, tieto rodiny budú mať, žiaľ, veľmi smutné Vianoce. Pýtam sa...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne. Všetci sú informovaní o tom, aj tí, ktorí nastúpili na dobrovoľnícku činnosť a najmä z úradov práce boli informovaní starostovia, primátori miest, že vlastne na dobrovoľnícku činnosť by mali byť zamestnaní iba tí, ktorých dokážu využiť mestá a obce v tejto oblasti. Ja v tejto súvislosti pripomeniem, práve v regiónoch Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš sa spúšťajú sociálne podniky, ale na druhej strane tí ľudia neprídu o 1 900-korunový príspevok, pretože môžu prejsť na aktivačné práce. Oni prídu o ten príspevok vo výške 5 390 korún. Ale treba si uvedomiť aj ďalšiu vec. Práve aj v týchto regiónoch sú voľné pracovné príležitosti a je potrebné obsadzovať ľudí aj na vykonávanie opatrovateľskej služby. A nie je možné donekonečna aj pre obce a mestá pripravovať ľudí v rámci, trebárs, osobitného projektu, národného projektu, komunitnej sociálnej práce pripravovať. Tie obce skutočne musia potom vytvoriť aj pracovné príležitosti pre týchto ľudí.

    Sú tam ďalšie aktívne nástroje. Ja môžem hovoriť o agentovi, ktorý sprostredkúva prácu a musí poznať všetky voľné miesta v regióne tak, aby vedel tomu uchádzačovi pomôcť. Individuálne plány, osobitne sa venujúce tým skupinám ľudí, ktorí tieto nástroje využívajú. Ale nakoniec, keď už nič iné, tak tu zostáva aktivačná činnosť ako menšie obecné služby a príspevok vo výške 1 900 korún v rámci poberania dávky v hmotnej núdzi. Ale to je tá posledná možnosť, ktorú chceme. Prebiehajú teraz, burzy sú rozbehnuté vo všetkých možných miestach. Bolo pripravených viac ako 500 pracovných príležitostí na východnom Slovensku. V Kráľovskom Chlmci bolo obsadených maximálne 200 miest. Čiže 300 miest zostalo neobsadených. Pani poslankyňa, zastávam názor, že v prvom rade je potrebné obsadiť voľné pracovné miesta a potom môžeme hovoriť o aktivačnej činnosti, či už dobrovoľníckou činnosťou alebo vykonávaním menších obecných služieb.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Lebocký a otázku položil ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky pánovi Stanislavovi Becíkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, mohli by ste vzhľadom na stav ohrozenia slovenských lesov informovať plénum NR SR o opatreniach rezortu prijatých na zmiernenie odumierania ihličnatých porastov na Slovensku?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, na Slovensku možno zdravotný stav ihličnatých lesov hodnotiť ako kritický predovšetkým pri drevine smrek. Hynutie smrečín je vážny problém, ktorý netrápi iba Slovensko, ale trápi aj okolité štáty. Na Slovensku je však tento problém výnimočne akútny. Dôvodom je fakt, že smrek je ekologicky najdôležitejšia drevina, lebo tvorí horské lesy. Smrek má mimoriadne vysoké zastúpenie v našich lesoch od 27 % viac a je súčasne ekonomicky najvýznamnejšia drevina pre spracovateľský priemysel.

    K postihnutejším patria lesy v regiónoch Oravy, Kysúc, Vysokých Tatier, Nízkych Tatier a Spiša. Znásobenie intenzity hynutia smrečín spôsobila vetrová kalamita, ktorá postihla lesy na Slovensku v roku 2004 a spôsobila kalamitu viac ako 5,5 milióna kubických dreva a jej nedostatočné spracovanie pre prekážky, ktoré spôsobovali lesníkom nevládne organizácie ochrany prírody v roku 2004 a 2005, kedy sa značná časť kalamity na Slovensku nespracovala, najmä v územiach s 5. stupňom ochrany, ale najmä v rozsiahlych územiach NATURA 2000. Dôsledkom bol vznik rozsiahlej lykožrútovej kalamity, ktorá v tomto roku dosiahla úroveň takmer z roku 2004, to znamená, vyše 5,5 milióna kubíkov dreva a ďalej sa zväčšuje. Predpokladáme, že v roku 2009 bude na Slovensku viac ako 6 miliónov lykožrútovej kalamity tvorenej predovšetkým stojatými chrobačiarmi. Likvidácia tejto kalamity bude mimoriadne náročná a treba sa pripraviť na to, že zastavenie a likvidácia kalamity bude proces trvajúci viac ako 6 – 7 rokov. So situáciou v smrečinách sa oboznámila vláda Slovenskej republiky na svojom výjazdovom zasadnutí v Čiernom Balogu v novembri 2007. Vláda svojím uznesením zaviazala ministra pôdohospodárstva a ministra životného prostredia pripraviť a realizovať komplexné opatrenia, ktoré by zmiernili a následne zastavili hynutie smrečín na Slovensku.

    Ministerstvo pôdohospodárstva pripravilo v roku 2008 a následne aj začalo realizovať opatrenia na spomalenie hynutia smrečín, ich postupnú revitalizáciu a konverziu na lesy zmiešané. Tento proces je dlhodobý a ,samozrejme, aj finančne náročný. Ministerstvo na realizáciu opatrení alokovalo v roku 2008 355 miliónov Sk. Ich zdrojom sú dotácie v rámci Programu rozvoja vidieka s cieľom poskytnutia refundácie už vykonaných prác na výkony ochrany lesa. Podporovanými sú najmä biologická, biotechnická a chemická ochrana proti hmyzom, aplikácia prípravkov na ochranu rastlín proti škodlivým organizmom, asanácia zvyškov po ťažbe uhladzovaním, pálením, drvením, štiepkovaním, mechanická asanácia naletených stromov a klasických lapákov, odkvôrňovanie, mechanické ošetrenie alebo chemické ošetrenie alebo pálenie, kladenie a evidencia klasických lapákov.

    Na rok 2008 bolo z celkového alokovaného objemu financií 355 miliónov využitých 255 miliónov z Programu rozvoja vidieka a 100 miliónov v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako štátna pomoc. Stav smrekových porastov sa však v dôsledku lykožrútovej kalamity dramaticky zhoršil aj v roku 2008, preto vláda Slovenskej republiky uložila uznesením č. 716/2008 ministrovi pôdohospodárstva a ministrovi životného prostredia vypracovať návrh legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie podkvôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku.

    V súčasnosti sme vypracovali v pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva návrh týchto opatrení a prebieha dopracovanie materiálu za účasti zástupcov rezortu životného prostredia. Opatrenia smerujú do dobudovania sústavy právnych predpisov. Ide predovšetkým o požiadavku vypracovania a predloženia návrhu nového zákona o ochrane prírody, vytvárajúceho predpoklad pre zabezpečovanie opatrení na ochranu lesa aj v chránených územiach pri rešpektovaní požiadavky zachovania alebo zlepšenia ochrany predmetu ochrany, zároveň na vytvorenie právneho prostredia smerujúceho k zlepšeniu prístupnosti finančnej pomoci vlastníkov lesov menšej výmery, dobudovanie špecializovanej štátnej správy a orgánu odbornej kontroly ochrany lesa, organizácií ochrany prírody a v neposlednom rade o špecifikáciu finančných požiadaviek na zabezpečenie minimalizácie negatívneho pôsobenia škodlivých činiteľov v smrečinách s cieľom vytvorenia podmienok pre plnenie všetkých požadovaných funkcií lesov. Materiál bude dopracovaný do finálnej podoby do konca tohto mesiaca a predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky v posledný októbrový deň v mesiaci.

    Skončil som.

  • Pán poslanec Lebocký, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, skutočne tá odpoveď bola mimoriadne komplexná a odborne erudovane pripravená. Dovoľte mi však povedať ešte jednu takú poznámku. Vy ste v podstate pri riešení tohto závažného problému odsúdený na spoluprácu s rezortom ministerstva životného prostredia. Vždy, keď budete rokovať, nezabudnite na jednu skutočnosť, ktorá je neodškriepiteľná. Veterné kalamity boli na Slovensku aj pred rokom 2004. Konkrétne v roku 1996 bola mimoriadne silná veterná kalamita v oblasti Osrblia. V tomto roku, resp. v následných rokoch sa táto kalamita veterná spracúva v súlade s praktickými poznatkami a v súlade s výsledkami slovenskej lesníckej vedy a výskumu. Po desiatich rokoch je tam krásny, prekrásny les, ktorý je schopný plniť všetky svoje funkcie. A nezabudnite na to, keď budete rokovať s ministerstvom životného prostredia, tento príklad je reálny, je v prírode a možno sa treba spýtať aj na to, či to nie je práve kvôli tomu a v dôsledku toho, že v roku 1996 ešte neplatil zákon o ochrane prírody č. 543/2002 a určité orgány štátnej správy životného prostredia a ochrany prírody nekládli lesníkom prekážky, aby včas asanovali následky veterných kalamít a aby tak zlikvidovali všetky možné ďalšie následné kalamity biologického, teda sekundárneho pôsobenia. Ďakujem.

  • Ďakujem. Veterným ani živelným kalamitám sa príroda, samozrejme, v prírode ani les nikdy nevyhne a nevyhneme sa jej. Samozrejme, nikto nepochybuje o tom, že z novembrovej kalamity v roku 2004, keď ľahlo viac ako 5 mil. kubíkov dreva, že by si s tým lesníci boli vedeli poradiť. Vzhľadom na to, že štátna ochrana prírody sa k tomu postavila tak, ako sa postavila, lepšie povedané, zamedzila možnosti lesníkom túto kalamitu spracovať, jej dôsledky tak, ako som v správe uviedol, budeme znášať aj v roku 2009, znášať aj v roku 2010, to znamená, očakáva sa, že v roku 2009 a následne aj v roku 2010 bude kalamitné drevo podkôrnikovej kalamity viac ako v roku 2004 po veternej kalamite. To znamená, že toho bude, očakáva sa okolo 6 mil. kubíkov dreva.

    Ja som hovoril, samozrejme, aj na margo štátnej ochrany prírody, že demokracia nie je sloboda bez hraníc, ani sloboda bez zodpovednosti, že s touto otázkou sa budú musieť v prvom rade vysporiadať odborníci, že les nemá len svoju ekologickú, ale má aj svoju ekonomickú funkciu a že tú ekonomickú funkciu, ktorú by sme mali merať v tržbách a kvalite, teda v kvalite vyťaženého dreva a v tržbách za vyťažené drevo, nakoniec budeme merať v opačnom zmysle slova, a to vo vynaložených nákladoch, ktoré budeme potrebovať na ochranu tohto lesa, ktorý nám dnes svojím spôsobom, v úvodzovkách, ťaží podkôrnik a kde budeme musieť vynaložiť nemalé úsilie na to, aby sme ten les ozdravili za prostriedky, ktoré budú mať miliardové rozmery, pretože nie je to záležitosť jedného roka a na druhej strane aj v tomto roku 355 mil. korún bolo potrebné vynaložiť na ozdravenie lesov.

    Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gábor Gál. Otázku položil ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, pánovi Štefanovi Harabinovi. Otázka znie: „Pán minister, ako pokračujú práce na rekodifikácii civilných kódexov?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Ďakujem zároveň za otázku pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, skutočne ide o odbornú otázku zo strany pána poslanca Gála. Úloha vypracovať kódex všeobecného súkromného práva, teda Občiansky zákonník, vyplýva z Programového vyhlásenia vlády a z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010. Ide v podmienkach v Slovenskej republiky už o tretí pokus. Doterajšie dva legislatívne projekty z roku 1998 a 2002 neboli ukončené.

    Ministerstvo spravodlivosti, ktorému táto úloha nominálne pripadla, pristúpilo od samého začiatku k jej zodpovednému plneniu. Po vyhodnotení všetkých doterajších skúseností z minulosti, vrátane negatívnych, sústredilo ministerstvo svoju pozornosť k vytvoreniu potrebných personálnych, organizačných a materiálnych podmienok, ktoré sú základným predpokladom pre prípravu kódexu. Primerane tomu bola 24. januára 2007 vymenovaná 19-členná rekodifikačná komisia zložená z popredných odborníkov z oblasti teórie legislatívy i aplikačnej praxe. Komisia od samého začiatku pracuje veľmi intenzívne a systematicky, postupuje podľa časového a obsahového harmonogramu.

    V prvej fáze vypracovala návrh legislatívneho zámeru kodifikácie súkromného práva v máji 2008. Ešte pred zaradením do medzirezortného pripomienkového konania bol tento návrh predložený na posúdenie a diskusiu odbornej verejnosti, a to na konferencii usporiadanej ministerstvom spravodlivosti v dňoch 5. až 6. júna 2006 v Trenčianskych Tepliciach, na ktorej sa zúčastnilo okolo 100 predstaviteľov právnej vedy, odborníkov zo všetkých oblastí aplikačnej praxe i pracovníkov legislatívy. Konferencia pozitívne prijala predložený návrh legislatívneho zámeru. Všetky materiály z konferencie boli v krátkom čase sprístupnené širokej odbornej i občianskej verejnosti v podobe samostatnej knižnej publikácie v septembri 2008. Medzitým si Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dvakrát vyžiadal osobitnú informáciu o stave prác na novom kódexe.

    Tretia informácia ústavnoprávnemu výboru o zapracovaní pripomienok do návrhu legislatívneho zámeru sa pripravuje. V nadväznosti na to bol návrh po určitých úpravách postúpený do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré skončilo 16. septembra 2008. V súčasnosti prebieha vyhodnotenie pripomienok, vrátane rozporového konania o zásadných pripomienkach s tým, že do konca októbra 2008 budú všetky akceptované pripomienky zapracované a takto upravený návrh legislatívneho zámeru bude v novembri 2008 postúpený Legislatívnej rade a následne vláde Slovenskej republiky. Po jeho schválení nastane druhá fáza spočívajúca vo vypracovaní paragrafového normatívneho znenia nového Občianskeho zákonníka. Poznamenávam, že v každom štádiu legislatívnych prác chce rekodifikačná komisia postupovať tak, že je otvorená každej odbornej diskusii a aj pripravená prijať námety, pripomienky i návrhy prinášajúce lepšie riešenia čiastkových i koncepčných otázok v snahe, aby v konečnom dôsledku nový kódex bol vo svojej podobe všeobecne akceptovaný širokou odbornou i občianskou verejnosťou.

    Vedení snahou vytvoriť čo najkvalitnejšie legislatívne dielo s európskymi dimenziami, pripisujeme veľký význam kontaktom, porovnávaniu, výmene skúseností a poznatkov so zahraničnými ustanovizňami a odborníkmi. Osobitne to platí o susedných krajinách, ktoré sa rovnako snažia o transformáciu tohto kódexu. Ide o Česko, Maďarsko, Poľsko, ktoré v podstate v tých istých podmienkach pripravujú nové občianske zákonníky. Lepšie povedané, nachádzajú sa po ôsmich až desiatich rokoch nepretržitých legislatívnych prác už v záverečnom štádiu legislatívneho procesu. Ako som spomínal, u nás už dvakrát boli práce prerušené bez akéhokoľvek záveru, vyslovene len z politických dôvodov.

    Pokiaľ ide o procesný kódex, ministerstvo spravodlivosti nad rámec Plánu legislatívnych úloh vlády zhromažďuje podnety z aplikačnej praxe a v primeranej dobe plánuje vyhodnotiť aj ostatnú rozsiahlejšiu novelu Občianskeho súdneho poriadku, a tým aj vyhodnotiť efektívnosť jednotlivých procesnoprávnych inštitútov.

    Ministerstvo spravodlivosti nepredpokladá, že počas tohto volebného obdobia predloží návrh nového procesného kódexu a nepovažovalo by to ani za správne, pretože stále sa zefektívňujú niektoré inštitúty a do platného kódexu sa zasahuje aj v spojitosti s návrhmi iných zákonov, napr. novelizáciou zákona o Policajnom zbore v súvislosti s domácim násilím, ktorý predpokladá rozhodnutie sudcu do 48 hodín, vrátane víkendov. Ďalej napríklad so vstupom do eurozóny je nevyhnutná ďalšia novela Exekučného poriadku a s transpozíciou smerníc súviseli aj tri ostatné novely Občianskeho súdneho poriadku.

    Na porovnanie možno uviesť, že Česká republika za obdobie od roku 1989 prijala spolu 97 noviel Občianskeho súdneho poriadku. Ministerstvo by rovnako nepovažovalo za správne, ak by nový procesný kódex bol prijatý pred prijatím nového hmotnoprávneho kódexu Občianskeho zákonníka. K tomu, aby sa náležite upravilo uplatňovanie práv a povinností na súde, je vhodné poznať, kto a aké práva má. Pokiaľ ide o kódex pre správne súdnictvo, ministerstvo spravodlivosti má ambíciu predložiť do medzirezortného pripomienkového konania na budúci rok samostatný súdny poriadok pre správne súdnictvo.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Gál, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem. Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Gábor Gál. Otázku položil ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Pán minister, kedy dôjde k nejakej zásadnej zmene v oblasti registrácie motorových vozidiel, keďže táto agenda už dlhodobo robí problémy našim občanom ohľadom časovej náročnosti?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Gál, myslím si, že ako starostlivý poslanec sa o túto problematiku zaujímate, už v priebehu roku 2007 sme na túto tému spolu diskutovali. Chcem vás ubezpečiť, že aj osobitne v meste Galanta vlastne spracúvame projekt, ktorý je pokračovaním projektu, ktorý sme spúšťali po roku 2007 tak, ako som vás už bol býval o tejto otázke informoval.

    Základom úspechu pre pokrok v tej otázke, na ktorú sa pýtate, je vlastne zavedenie nového elektronického systému evidencie vozidiel, ktorý spolu s ostatnými evidenciami dokladov a bežnej občianskej agendy, teda predovšetkým občiansky, pas, vodičský preukaz, zbrojné preukazy a aj evidencia bude organizovaná vždy na osobitnom pracovisku, ktoré bude mať, ľudovo tomu hovoríme, na princípe banky, to znamená, či už s lístočkami, či už s dostatočne navýšeným počtom obyvateľov a hlavne veľmi urýchlená evidencia. To znamená, pracujeme na tom intenzívne do konca volebného obdobia. Aj keď to nie je súčasťou programového vyhlásenia vlády, máme záujem, aby väčšina okresných miest bola funkčná už na novom systéme. Veľmi citlivo vnímame situáciu, bezpochyby v Galante, v Bratislave aj v niektorých ďalších mestách, kde priestorové vybavenie Policajného zboru nie je dostatočné, aby sme mohli vybavovať občanov Slovenskej republiky úplne pohodlne.

    Faktom však je, že táto agenda je absolútnou prioritou rezortu vnútra, aby sme čo najviac priblížili vlastne vybavovanie občanom v takej rýchlosti, aby boli spokojní. Osvedčili sa všetky jednotné kontaktné pracoviská, ktoré máme už vybudované. Príklad spomeniem, jedno z posledných v Bardejove, ktoré bolo otvorené, sa ukázalo po prvých mesiacoch, že absolútne stačí absorbovať všetky návaly a tlaky, ktoré sú z pohľadu počtu zmeny či už dokladov alebo vozidiel a netvoria sa tam nikdy dlhé rady, pretože každý z občanov si príde v priebehu dňa vybrať svoj lístok, ktorý ho presne zaradí, kedy a kam vlastne má prísť. A všetky tieto negatívne rady, o ktorých vlastne vy ste hovorili, aj sa pýtate v otázke, sú už na niektorých okresoch odstránené.

    Takisto vlastne prispeje k tomu aj navýšenie počtu. Je to jedno z mála pracovísk, kde na rozdiel od ostatných, kde redukujeme počty administratívnych pracovníkov, tu prichádza k navýšeniu a príde k navýšeniu pracovníkov, čo, samozrejme, spolu s technikou bude znamenať definitívne vyriešenie tohto problému a dostane sa na úroveň 21. storočia.

    Toľko z mojej strany. Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem. Pán poslanec Gál, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Áno, Ďakujem pekne. Pán minister, dve také otázočky. Jednak, že stále potom ešte predbieha kontrola, fyzická kontrola čísel niekde, povedzme, na parkoviskách. Tieto kontroly robia už v rámci toho nového systému policajti z dopravného inšpektorátu alebo robia to pracovníci, ktorí sú pri tých prepážkach. To je prvá otázka.

    Druhá otázka. Kde pôjde k navýšeniu? Pôjde zvlášť na dopravných inšpektorátoch alebo pôjde o navýšenie počtu pracovníkov pri týchto prepážkach?

  • Predovšetkým osobitne na tých miestach, ktoré sa zaoberajú práve evidenciou, pretože samotný dopravný inšpektorát má množstvo ďalších úloh, ktoré činí a už neviažeme takúto službu k okresnému riaditeľstvu. Keďže významných miest popri okresných mestách je viac, tak, samozrejme, napríklad okres Humenné, policajný okres Humenné bude mať, samozrejme, svoje zlúčené pracoviská ako v Snine, tak aj v Medzilaborciach. To isté platí aj pre ostatné okresy, kde budú samostatné pracoviská, kde poväčšine už sú, len nie v dostatočnej výbave tak fyzické, ako pracovné sily, aj priestorové.

    Samozrejme, otázka kontroly VIN čísel, či už motora alebo karosérie, je vždy otázkou problémovou, ktorú sme tu riešili aj z pohľadu kontroly originality. Je nutné, aby sme fyzicky autá kontrolovali aspoň tým, aby sme dokázali, či čísla uvedené sú adekvátne bezo zmeny, neboli vykonané zmeny na tomto aute. Ale budú na to presne určení pracovníci, ktorí vlastne vykonajú tú kontrolu a postúpia to tým, ktorí budú a mali by tú kontrolu vykonať priamo za tými prepážkami, ako to vy voláte a tak to vlastne aj je. Bol by som rád ešte, pán poslanec, prepáčte, keď sa k tomu opäť vrátime, dajme tomu v prvej polovičke budúceho roku, môžeme urobiť nejaké nové konštatovanie o tom, ako ten proces postupuje.

    Ďakujem pekne za otázku. Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Beáta Sániová. Otázku položila ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky pánovi Jánovi Kubišovi, ktorého bude zastupovať pán Harabin. Otázka znie: „Minulý týždeň 16. a 17. 10. 2008 ste, pán minister, navštívili Kazachstan, Astanu, kde sa konala ministerská konferencia Spoločný svet. Ako jediný z európskych ministrov zahraničných vecí ste spolupredsedali v paneli o ohniskách napätia a nestability. Vážený pán minister, môžete bližšie priblížiť toto stretnutie, ale aj záujem republiky Kazachstan o spoluprácu so Slovenskou republikou? Ďakujem za vašu odpoveď.“

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, hlavným cieľom konferencie Spoločný svet, pokrok prostredníctvom diverzity, ktorá sa konala v rámci iniciatívy Aliancie a civilizácií pod záštitou OSN, bolo prostredníctvom dialógu prispieť k zlepšeniu vzájomného pochopenia medzi kultúrami, predovšetkým medzi západom a islamským svetom v multikultúrnom svete. Medzikultúrny a medzináboženský dialóg považujeme za veľmi dôležitý z mnohých dôvodov, v neposlednom rade aj vzhľadom na migráciu obyvateľstva, v dôsledku ktorej je spoločná existencia týchto a iných kultúr každodennou realitou v mnohých krajinách Európskej únie. Naopak, nekomunikácia môže plodiť vzájomné nepochopenie a konflikty. Aj fóra, akým bola konferencia Spoločný svet zorganizovaná kazašskou stranou, sú dôležitými príspevkami do potrebného medzikultúrneho dialógu.

    Pokiaľ ide o druhú časť vašej otázky, týkajúcej sa spolupráce Slovenskej republiky s Kazachstanom, zvýšenie jej intenzity vychádza z objektívnych potrieb oboch krajín. Výrazné zvýšenie vzájomnej obchodnej výmeny za posledné dva roky viac ako o 100 %...

  • Ruch v pléne.

  • Nie, ďakujem. Prepáčte, pán podpredseda vlády, ale čas určený na hodinu otázok uplynul.

    Preto končím tento bod programu. Zároveň vyhlasujem krátku technickú 5-minútovú prestávku. Ďakujem.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 3. dňa 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Andreja Dubčeka.

  • Správne má byť Alexandra Dubčeka.

  • Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 721 a informáciu výborov máte ako tlač 721a.

    Teraz dávam slovo poslancovi Borisovi Zalovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v druhom čítaní uvediem niekoľko základných dôvodov, pretože čo je zaujímavé, už v prvom čítaní po mojom zdôvodnení bola dosť obsiahla a vyčerpávajúca diskusia k tomuto bodu programu, taká, ako zvykne byť práve v druhom čítaní, preto z tohto pohľadu mám trochu uľahčenú úlohu, a preto mi len dovoľte zopakovať pár základných vecí, prečo som presvedčený, že Alexander Dubček z viacerých dôvodov patrí do zostavy osobností, ktoré si Slovensko a jeho občania chcú uctiť zákonom.

    Okrem tých základných vecí, o ktorých som hovoril – o jeho zásluhách vo vzťahu k demokracii, k národnej slobode, ako aj k presadzovaniu ľudských práv – by som v túto chvíľu chcel len spomenúť aj to, že okrem všetkých týchto vecí bol aj prvým politikom, ktorý udal veľmi výrazný tón na pozitívne nové a pozitívne hodnotenie aj takých významných osobností, ako bol Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a to práve začiatkom 60. rokov, v čase, keď bolo treba prekonávať deformáciu, ktorú komunistická ideológia aj do hodnotení našich osobností priniesla.

    O tom, že Alexander Dubček je výrazným, alebo bol výrazným slovenským vlastencom, nemožno vôbec pochybovať ani v kontexte toho, že sa veľmi aktívne zúčastnil aj na Slovenskom národnom povstaní. Postavil sa veľmi razantne voči čechoslovakistickým deformáciám už koncom 50. rokov a veľmi výrazne otváral priestor pre Slovákov, ktorí chceli Slovensko postaviť do rovnoprávnej pozície s českým národom, a to nielen z hľadiska národného hodnotenia, ale aj z hľadiska štátoprávneho usporiadania, tam je otázka spustenia toho procesu federalizácie, ktorý napokon vyústil vytvorením Slovenskej republiky.

    Myslím si, že týmto rozvíjal aj veľmi výrazný odkaz Milana Rastislava Štefánika za nové dôstojné postavenie Slovákov v štáte alebo vo federatívnom usporiadaní rovného s rovným. To bola v tom čase koncepcia, ktorá predstavovala maximálne možné požiadavky na vyrovnanie v rámci slovensko-českých vzťahov.

    Nepochybne Dubčekovi treba dať a vzdať hold aj ako mužovi jedinečného humanizmu, ktorý na Slovensku otváral priestor pre odvážne hľadania. Nielen v politickej oblasti, ako som spomínal na minulej schôdzi, teda v prvom čítaní tejto diskusie, ale aj otváral priestor na odvážne hľadania v oblasti vedy, predovšetkým historickej vedy, kde znovu vytvoril priestor na otvorenie diskusie o slovenskej histórii a o hodnote jednotlivých postáv v slovenskej histórii, ktoré sa významne zaslúžili práve o národnú emancipáciu. Oproti novotnovskému čechoslovakizmu, ktorý tu dominoval ešte aj v 60. rokoch, Dubček otvoril priestor pre to, aby sa mohlo diskutovať a vytvárať priestor pre našu slovenskú národnú interpretáciu dejín a histórie.

    Myslím si, že tento prvý podnet napokon otvoril aj výrazný priestor pre rozlet v oblasti filmu, literatúry, umenia, kultúrneho života na Slovensku, ktorý bol obdivovaný napokon aj z českej strany a českí intelektuáli nám nepochybne závideli už začiatkom 60. rokov, že sme takto otvorili priestor pre slovenské aktivity.

    V neposlednej miere treba spomenúť a minule sa tu nehovorilo o tom, že mal Alexander Dubček veľmi pozitívne stanovisko aj k rozvíjaniu a obnoveniu poslania cirkví, kresťanských cirkví, samozrejme, na Slovensku a iných záujmových spoločenstiev. Bolo prirodzené v jeho aktivite napriek obmedzeniam, ktoré boli dané medzinárodnou situáciou a dominanciou sovietskej moci tu, že otvára priestor na vznik pluralitnej slovenskej spoločnosti, ktorý sa napokon za jeho priamej účasti dokončil v roku 1989.

    Dovoľte mi preto v tejto súvislosti už neopakovať ďalšie veci, ktoré sme tu počuli. Každý vnímavý, koho to zaujíma, pozná tieto argumenty. Dovoľte mi na záver povedať len toľko a celkom otvorene, že sme mali diskusie aj s inými poslaneckými klubmi. Už v prvom čítaní v diskusii vzniklo niekoľko návrhov, ktoré smerovali k tomu, aby sa neopakovalo umiestnenie busty Alexandra Dubčeka vzhľadom na to, že máme jeho bustu umiestnenú pred Národnou radou na Námestí Alexandra Dubčeka. Myslím si, že v tomto zmysle a v tomto kontexte nie je problém súhlasiť a ja ako predkladateľ aj s mojou kolegyňou Nachtmannovou súhlasíme s pozmeňujúcim návrhom, ktorý vznikol pri prerokovaní vo výboroch a ktorý hovorí o tom, že priznanie týchto mimoriadnych zásluh Alexandra Dubčeka vyjadruje busta, ktorá je umiestnená na rovnomennom námestí pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky a k tejto buste sa iba pridá pamätná tabuľa, na ktorej sa uvedie spomínaný text v § 1. Čiže nebudeme zmnožovať a opakovať, aby nám skutočne nevznikla komická situácia. Myslím si, že je to dostatočné vyjadrenie úcty a my ako predkladatelia s kolegyňou Nachtmannovou s týmto návrhom budeme súhlasiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru, médiá pánovi poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s informáciou o výsledku prerokúvania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1021 zo 17. septembra 2008 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 487 z 15. októbra 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 379 z 15. októbra 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 153 zo 14. októbra 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto informácie vyplýva tento pozmeňujúci návrh:

    K § 2. § 2 znie: „Priznanie mimoriadnych zásluh Alexandra Dubčeka uvedených v § 1 vyjadruje busta Alexandra Dubčeka umiestnená na rovnomennom námestí pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky, ku ktorej sa umiestni pamätná tabuľa, na ktorej sa uvedie text: „Alexander Dubček sa zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva.“.“

    Táto zmena reaguje na fakt, že busta Alexandra Dubčeka už existuje pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 21. októbra 2008 o spoločnej správe výborov s odporúčaním výborov predmetný návrh zákona schváliť.

    Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní gestorský výbor neschválil, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu spoločný spravodajca Dušan Jarjabek podá informáciu o výsledkoch rokovania výborov podľa § 80 rokovacieho poriadku. Toľko spravodajská informácia.

    Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Košútová, pán poslanec Palko. Ešte niekto má záujem prihlásiť sa do rozpravy? Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A slovo má pani poslankyňa Košútová. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, obrátila sa na mňa so žiadosťou starostka obce Uhrovec pani inžinierka Mačeková, aby som vás oboznámila s listom, ktorý adresujú rodáci Alexandra Dubčeka z obce Uhrovec tejto snemovni.

    „Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, v minulých dňoch ste v prvom čítaní prerokovávali návrh zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka. Už predtým ste prerokovali a schválili okrem iného aj zákon o zásluhách Andreja Hlinku. Úprimne vítame iniciatívu, aby sa aj pomocou legislatívnej úpravy pripomínali významné osobnosti našich moderných dejín. Aj podľa našich regionálnych skúseností to má význam pri výchove mladej generácie k vlastenectvu, k osvojovaniu si humanistických a civilizačných hodnôt, ktoré naše osobnosti ctili a ktoré ovplyvnili naše miesto medzi demokratickými krajinami sveta a Európy. Dovoľte však byť úprimní a otvorení. Rozprava a diskusia, ktorá prerokovanie návrhu zákona sprevádzala, nás okrem mnohých pozitívnych a reálne kritických pripomienok prekvapila, ba aj rozhorčila. Prekvapila najmä niektorými tzv. argumentmi, ktoré sa pri hodnotení života Alexandra Dubčeka používali. Nemienime ale polemizovať, veď nie sme všetci rovnakí.

    Dovoľte ale, vážené pani poslankyne a páni poslanci, aj nám, aby sme vyjadrili svoje postoje a vzťah k Alexandrovi Dubčekovi, ktorý je tak ako aj Ľudovít Štúr rodákom z našej obce Uhrovec a sme na obidvoch hrdí a vážime si ich. Mnohí naši spoluobčania si ešte na Alexandra Dubčeka pamätajú alebo ho poznajú, jeho životné postoje a osudy z rozprávania svojich rodičov a blízkych. V ich povedomí je ako slušný a dobrý človek, ktorý robil politiku, ktorej sme rozumeli, človek, ktorý ako rozprával, tak aj konal a žil. Vyrástol zo skromných sociálnych pomerov tak ako väčšina jeho generácie, ale aj v najvyšších funkciách zostával taký istý, ako bol. Azda podľa niekoho až zbytočne. Nepoužíval tvrdé slová, silové prvky a hľadal kompromis. Snáď pre niekoho je to zase prejav slabosti. Nešlo mu o osobné zbohatnutie, ale o dobro pre všetkých občanov a pre niekoho je to možno naivita.

    Tešili sme sa z každej jeho návštevy v našej obci, na rozhovory a besedy s ním. Boli otvorené, kritické, overoval si, ako spoluobčania vnímajú jeho politiku. Aj on sa vyvíjal, mnohé spoznával na vlastných trpkých životných skúsenostiach. Mali sme ho radi, lebo sme cítili, že je jedným z nás. Na jeho politiku spomíname len v dobrom. Má zásluhy o pozdvihnutie nášho národného povedomia, na rozvoj Slovenska, sporil sa o tom s Antonínom Novotným, usiloval sa zmeniť totalitu na demokraciu, sporil sa s Brežnevom a jeho maršalmi a 20 rokov potom musel žiť v izolácii, zbavený mnohých ľudských a občianskych práv. Ale vydržal a od svojich názorov neustúpil.

    Po novembri 1989, a už aj predtým, ako jeden z prvých hovoril o spoločnom európskom dome a urobil veľa pre náš vstup do európskych štruktúr. Precestoval mnohé krajiny sveta, otváral dvere hospodárskym a kultúrnym kontaktom. On, evanjelik z Uhrovca sa niekoľkokrát stretol s hlavou katolíckej cirkvi, morálnou autoritou Jánom Pavlom II. a vždy si porozumeli.

    Takýchto príkladov by sme mohli uvádzať ešte mnoho. Ale za všetko asi hovoria mnohé vyznamenania a čestné doktoráty popredných svetových univerzít Washington, Bologna a ďalšie.

    Ak bol teda Alexander Dubček taký, ako ho vykresľujú často aj tí, čo v tom čase ešte nežili, alebo neboli nútení niesť takú zodpovednosť za osud a životy, najmä mladej generácie, tak ako on, tak ako si vysvetliť, že po mnohých rokoch po jeho smrti stále zostáva jednou z najuctievanejších osobností našich dejín, na ktorú sme spolu s Ľudovítom Štúrom a Milanom Rastislavom Štefánikom, ktorí sú podľa prieskumov verejnej mienky, ako to čítame v našej tlači, občania Slovenska najviac hrdí.

    Isteže, aj Alexander Dubček sa dopúšťal chýb a omylov, ale vždy si ich vedel priznať a usiloval sa o och nápravu. Ideálom a hodnotám, s ktorými vstupoval do verejného života, ako sociálna spravodlivosť, humanizmus zostal verný, a preto si ho ctíme a vážime. Pri príležitosti výročia pamätných udalostí Alexandra Dubčeka naša obec pripravuje a organizuje už po mnohé roky rôzne podujatia, nielen domáceho, ale aj medzinárodného charakteru. Prichádzajú k nám priatelia najmä z krajín Vyšegradskej štvorky, ale aj početné delegácie z iných krajín. Navštívia jeho rodný dom a pamätnú izbu. Vždy pritom o Alexandrovi Dubčekovi vyjadrujú sa s úctou a vážnosťou. Vysoko oceňujú jeho osobnosť, jeho záujem o život a jeho odkaz.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nechceme poučovať a uvádzať jeho životopis, ale proste chceli sme vám ako voleným zástupcom občanov vyjadriť aspoň stručne aj náš názor a stanovisko.

    S úctou rodáci Alexandra Dubčeka z obce Uhrovec.“

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyni Košútovej – pán poslanec Minárik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, Slovensko naozaj potrebuje svojich slávnych a svojich ctených. Takýmito zákonmi, zásluhovými zákonmi budujeme akýsi panteón. Nuž a do takéhoto zoskupenia nemôžu patriť ľudia, ktorí sú evanjelici z Uhrovca a zároveň prví tajomníci Komunistickej strany. Lebo to aj pri najväčšej benevolentnosti, akú môže mať príslušník evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania, sa jednoducho vylučuje. To sa vylučuje s príslušnosťou k akejkoľvek cirkvi. Pretože Komunistická strana a, samozrejme, jej najvyšší predstaviteľ musel ctiť základný princíp tohto svetonázoru, vedecký ateizmus. Naše argumenty, ktoré ste nazvali takzvané, sa napospol opierali o to, že išlo o komunistu, presvedčeného komunistu, čo nevylučuje, že to môže byť aj dobrý ľudský človek, ale išlo dokonca o komunistu najvyššieho, on to bol prvý alebo generálny tajomník Komunistickej strany. Ja nespochybňujem to, že aj ľudia ľavicového zmýšľania môžu byť zaradení do panteónu. Lenže treba si uvedomiť, že Dubček nebol Horáková.

  • Pani poslankyňa Košútová, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.

    Takže, ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Palko. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa dotknúť istého paradoxu tohto návrhu. Dopredu upozorním na to, že sa to netýka pána poslanca Borisa Zalu, ktorý celý svoj život bol síce ľavicovo orientovaný, ale nanajvýš sociálny demokrat. Ale akokoľvek je to návrh, ktorý predkladajú poslanci za stranu Smer. A v tom je ten paradox.

    Vážené dámy, vážení páni, ľudia, ktorí v prvom čítaní pred mesiacom nehlasovali, nehlasovali za zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka a ktorí zrejme ani nebudú hlasovať za tento zákon, títo ľudia nikdy Alexandrovi Dubčekovi neublížili, nikdy. Kto ubližoval v minulosti Alexandrovi Dubčekovi? Alexander Dubček mal hviezdnu kariéru v Komunistickej strane, o tom už bola reč, ale potom bol Komunistickou stranou Slovenska 20 rokov perzekvovaný. Bol radovým pracovníkom niekde v Lesných závodoch, 20 rokov ho prenasledovala Štátna bezpečnosť a perzekvovaní boli aj členovia jeho rodiny, ako to už v tom režime bolo zvykom. Kto to všetko robil? Bola to Komunistická strana Slovenska a robila tak až do roku 1989. Táto strana sa v roku 1991 premenovala na Stranu demokratickej ľavice. Po roku 1998 jeden z jej členov Robert Fico založil stranu Smer. O pár rokov neskôr, nie je to tak dávno, celá táto strana sa zlúčila so stranou Smer.

    Akokoľvek z právnej stránky a nielen z právnej stránky, ale najmä z právnej stránky Smer je právnym nástupcom, právnym nástupcom tej Komunistickej strany Slovenska, ktorá Alexandra Dubčeka 20 rokov perzekvovala. A preto dnes v strane Smer je mnoho ľudí, ktorí vstupovali do tejto Komunistickej strany Slovenska ešte v ´80 rokoch, a keďže tam vtedy vstupovali, tak boli akosi uzrozumení s tým, že táto strana Alexandra Dubčeka perzekvuje. Veď to sme vedeli všetci.

    Teraz strana Smer predkladá zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka. Ja sa pýtam, či by predsa len nebolo vhodné, keby sa strana Smer vyjadrila aj k týmto skutočnostiam, ktoré som uviedol. Či by nebolo vhodné, keby strana Smer mohla urobiť takú akúsi reflexiu, lebo o tomto všetkom mlčať a potom zrazu navrhnúť zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka, to predsa len takto celkom nejde. Viete, to je taká kunderovská neznesiteľná ľahkosť bytia. A keď k takejto sebareflexii nedochádza, tak ja osobne som tým dosť hlboko sklamaný, pretože dejiny sú dejiny a z dejín sa nedá vyklamať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Palka – pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Ďakujem. Ja by som nadviazal na pána poslanca na ten návrh, aj na to, čo povedal pán poslanec Zala v úvode. Máme v spoločnej správe návrh pozmeňujúceho návrhu, aby busta Alexandra Dubčeka bola umiestnená na rovnomennom námestí, čiže parlament už týmto zákonom prvýkrát rozhodne aj o názve námestia, čo inak patrí do kompetencie našich miest a obcí. To len taký elegantný proste právny nezmysel, ktorý ste do tohto pozmeňujúceho návrhu zahrnuli, nie žeby vás nejako vyrušoval pri vašom legislatívnom šturme, až tak nie. Len by som chcel upozorniť kolegyne a kolegov, že hlasujeme týmto pozmeňujúcim návrhom o názve námestia v Bratislave. Čo dosiaľ vždy bola kompetencia miest a obcí.

    Druhá poznámka k pánovi poslancovi Palkovi. Ja tiež nebudem za návrh hlasovať, ani nie tak kvôli tomu, že išlo o reformného komunistu, ktorý presadzoval myšlienku socializmu s ľudskou tvárou, čo je pomerne pekný pojem, ktorý hovorí, že vlastne socializmus je neľudský, aby mohol byť ľudský, tak mu musíme dať nejakú masku. Ale kvôli tomu, že podľa mojej mienky Alexander Dubček pri všetkých pozitívach, ktoré v roku 1968 sa s ním spájajú, zlyhal v najkritickejších chvíľach svojho života. Ak by v roku 1968 odišiel z politickej scény, nepodpísal protokol v Moskve, tak by som mal vážny problém nezahlasovať za tento návrh zákona. Ale on protokoly podpísal, išiel do ďalších funkcií, podpísal obuškový zákon, a preto si myslím, že mu nepatrí miesto v panteóne veľkých osobností. Pánovi Kováčikovi by asi patrilo, ale myslím si, že pánovi Dubčekovi nie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • V rozprave som tlmočila názor alebo list občanov Uhrovca, tak preto som sa nevyjadrovala k poznámke, ktorú mal pán kolega. Chcela by som sa však teraz opýtať pána poslanca Palka. Pán poslanec, urobili ste nám analýzu, koľko bývalých členov Komunistickej strany je v strane Smer. Mňa by zaujímala jedna vec. Urobili ste si niekedy analýzu, koľko takýchto bývalých členov Komunistickej strany je v strane, do ktorej ste aj vy nedávno patrili, v strane KDH? Ďakujem.

  • Pán Palko, chcete reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči. Nie?

  • Hlasy z pléna.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Len veľmi, veľmi v krátkosti najprv na to, čo spomína pán Lipšic. Ja si myslím, že ten pozmeňujúci návrh iba konštatuje existujúci názov, nič nepetrifikuje, iba konštatuje, nevie to inak, máme nejakú elementárnu slovenskú gramatiku, vieme názov len konštatovať.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Palka, ja ho vítam, to bolo veľmi dobré vystúpenie podľa môjho názoru, pretože bolo výrazne v prospech Alexandra Dubčeka. Zdôvodnil, prečo Alexander Dubček si tento zásluhový zákon zaslúži a vnútorná problematika Smeru vôbec s týmto zákonom nemá nič spoločné, takže jeho argumentácia v prospech Alexandra Dubčeka je správna.

    Pokiaľ ide o problematiku, problematiku ľudí, ktorí boli v 80. rokoch v Komunistickej strane, no nepochybne práve hlasovaním o zásluhovom zákone Alexandra Dubčeka vyjadria svoj postoj k normalizačnému procesu a predpokladám, že negatívny, tým, že tento zákon prirodzeným spôsobom podporia. Diskutovať o ďalších problémoch vývoja v 80. alebo aj 70. rokoch je v túto chvíľu zbytočné tam, kde prevláda skutočne, by som povedal, nie tolerantná a empatická predstava o veci, ale jednoznačne tvrdé stanovisko, ktoré má charakter za každú cenu odsúdiť, odsúdiť, odsúdiť. To skutočne nie je v túto chvíľu predmetom našej diskusie.

    Preto by som na záver povedal, že myslím si, že z každého tábora to skôr vyšli pozitívne argumenty v prospech osobnosti Dubčeka a v prospech schválenia tohto zákona, pretože on nemá len otázku konkrétneho charakteru jednej osoby, ale má aj symbolický charakter pre slovenskú históriu. Myslím si, že každý s pokojným svedomím aj po tejto diskusii môže za tento zákon zahlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej by sme mali pokračovať druhým čítaním

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 792 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 792a.

    Prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby tento vládny návrh zákona odôvodnila.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa navrhuje umožniť sporiteľom starobného dôchodkového sporenia vystúpiť zo systému starobného dôchodkového sporenia z dôvodu, že súčasný negatívny vývoj na svetových finančných trhoch nepriaznivo ovplyvňuje úspory sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a tým aj výšku ich budúceho dôchodku.

    Vzhľadom na túto skutočnosť možno odôvodnene predpokladať ohrozenie naplnenia účelu starobného dôchodkového sporenia, ktorým je spolu s dôchodkom zo starobného poistenia zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe. Súčasne sa navrhuje umožniť prípadným záujemcom aj vstup do tzv. II. piliera dôchodkového systému z dôvodu, že hmotné zabezpečenie dôchodkom z II. piliera je výlučne na slobodnom rozhodnutí poistenca.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1051 z 22. októbra 2008 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 401 z 22. októbra 2008, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 504 z 22. októbra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 197 z 23. októbra 2008.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanoviska výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona s pozmeňujúcim návrhom schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a na informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnenie návrhu a stanoviska gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča návrh uvedený v IV časti tejto spoločnej správy schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pod č. 198 z 23. októbra 2008.

    Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne a páni poslanci, ďakujem pekne. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lipšic a pán poslanec Palko.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, vážení poslanci, milé pani poslankyne, myslím si, že tí, čo obhajujú II. pilier, majú právne pomerne jednoduchú situáciu. Začnem právne a potom budem hovoriť na príkladoch. Jednoducho preto, že našou úlohou nie je obhájiť, že II. pilier je ideálny, nám stačí obhájiť, že je lepší ako I. pilier. To je všetko. To je úloha, ktorá je veľmi jednoduchá. V zásade je to malina. To je naše dôkazné bremeno. A poviem, prečo je to malina a poviem to na niekoľkých príkladoch a budem na nich dokumentovať rozdielnosť predstáv vládnej koalície a opozície, rozdielnosť predstáv o tom, ako hodnotíme, ako sa pozeráme na jednotlivca, na človeka, či veríme jemu v jeho rozhodovaniach alebo veríme politikom. Ja verím našim občanom, vy veríte politikom.

    Predstavme si takúto situáciu. Máme mladého otca rodiny, má štyridsať rokov, je v II. pilieri. O desať rokov tragicky zahynie. Jeho rodina má hypotéku, majú dom. Ak je v II. pilieri, jeho rodina dostane peniaze, môžu splácať hypotéku. Ak v II. pilieri nebude, nedostane nič. Jeho rodina príde o dom, lebo nebude mať peniaze na hypotéku. Jeho rodina bude na ulici, ale bude v I. pilieri. Je to pravda.

    A vy všetkých tých, ktorých vytláčate z II. piliera, ohrozujete. Ohrozujete ich existenčne aj preto, že I. pilier, milé kolegyne, vážení kolegovia, je pyramídová hra. Je klasická pyramídová hra, kde tí, čo sú v tej pyramíde dole, na tej základni, platia tým, čo sú v tej pyramíde hore. A veľmi dobre vieme, že akonáhle sa začne zužovať základňa pyramídy, tak pyramídová hra skolabuje. A nie je žiadne tajomstvo, že základňa tej pyramídy sa začína zužovať kvôli demografii, preto tá pyramída o niekoľko rokov skolabuje a vy to viete. Vy chcete dnes povedať tým, čo si sporia na dôchodky, takúto vec. Nesporte si na dôchodky, lebo tam je možné, že bude raz väčší výnos, raz menší výnos, dajte peniaze nám, politikom. My ich síce hneď minieme, ale ubezpečujeme vás, že o tridsať rokov vám z nich niečo vyplatíme. Veď tomu by veril len blázon. Vy chcete od ľudí, ktorí majú svoje úspory, áno, zhodnocujú sa raz viac, raz menej, aby ich dali vám, politikom, ktorí ich nikde neodložia, ich minú. Možno na nové autá pre vládu. Ktovie? Pre policajného prezidenta. Ktovie? S tým, že mu sľubujete, že o niekoľko desiatok rokov možno z nich niečo uvidí a možno teda aj nie, práve preto, že ide o pyramídovú hru. Toto ja považujem za veľmi nebezpečné. Vládna koalícia sa rozhodla, že všetkých ľudí, ktorí majú pod štyridsaťpäť rokov odpíše. Nebude im venovať žiadnu pozornosť, pretože vie, že keď táto generácia, mladá a stredná generácia dovŕši dôchodkový vek, vtedy už táto vládna koalícia na Slovensku nebude a vy potrebujete ich peniaze dnes a teraz na svoje vízie o „sociálnej spravodlivosti“. To si myslím, že je nebezpečné.

    Predvčerom sme rokovali o novele zákona o vyvlastňovaní a mimoriadnych opatreniach pri diaľniciach, kde tiež prichádzate s návrhom, aby mohla vláda rozumne rozhodnúť, aké je lepšie využitie pre niekoho dom, záhradu, pole, aby na ňom mohla prísť stavať a valcovať s buldozérmi.

    Ja si myslím, že na týchto dvoch zákonoch sa prejavuje naša odlišnosť v myslení. Vy hovoríte, že múdra je vláda a že lepšie rozhodne o úsporách občanov, že lepšie rozhodne o ich dôchodkoch, že lepšie rozhodne o ich domoch, o ich záhradách, o ich poliach ako jednotlivec. Ja osobne si myslím, že je lepšie veriť občanovi, jednotlivcovi, aby sám rozhodoval, ako si bude sporiť na dôchodok, aký ho bude mať, aby sám rozhodoval, aké je rozumné určenie, ako bude využívať svoj dom, svoju záhradu, svoje pole, áno, určite lepšie, ako keď príde vláda, pán poslanec Pelegrini, s diplomom od nejakého štátneho úradníka a povie, zajtra sem prídu buldozéri a bez vyvlastnenia, je to veľmi smutné, a bez vyvlastnenia, bez rozhodnutia o vyvlastnení príde používať cudzí pozemok.

  • Hlasy v pléne.

  • Myslím si, že tieto dva zákony preukazujú úplne zjavnú odlišnosť prístupu k našim občanom. Vy im neveríte, vy veríte len sebe a pýche svojho rozumu, my veríme našim občanom. Tento návrh novely zákona ohrozuje dôchodky mladej a strednej generácie, ohrozuje ich v čase, keď už pri vláde nebudete. Je to zákon, ktorý odpisuje možno jednu polovicu ekonomicky činného obyvateľstva v prospech vašich okamžitých populistických zámerov a cieľov. Preto ho považujem za neprijateľný, preto ho považujem za zákon, ktorý poškodzuje celú jednu generáciu našich občanov, a preto budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona a pevne verím, že nás bude v hlasovaní čo najviac.

    Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica – pani poslankyňa Vaľová, Belásová, Nachtmannová, pán poslanec Bobrík, Záhumenský, Frešo, Madej. Ešte niekto? Ešte mi posuňte deviatku – Halecký, Mikloš, to je všetko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako prvá má slovo pani poslankyňa Vaľová. Pán poslanec Brocka, vy ste sa hlásili s čím, s procedurálnym? Aha. Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, tak takýto demagogický, morbídny prejav som už dávno v živote nepočula. To je niečo hrozné. Ak pán Lipšic, chcete povedať, že výhodou II. piliera je to, že štyridsaťročný človek tam vstúpi na to, aby zomrel, a potom, aby jeho rodina zdedila peniaze, tak to je skutočná morbídnosť. Pretože ja vidím v tom, že štyridsaťročný človek si nenasporí na dôchodok a ak toto má byť jeho výhoda, aby tam zomrel a aby jeho deti poberali peniaze, pretože potom ony dostanú vdovský dôchodok. Penzijné spoločnosti majú svoje kalkulácie založené na neustálom priemernom raste trhov. Tieto však nemajú trvale vzostupný charakter, ale ich výkyvy môžu rýchlo znehodnotiť to, čo za roky zarobili. Štyridsaťročný človek má málo rokov na to, aby si nasporil a práve v tejto kríze. Ale ak podľa vás toto je výhoda, že tam ide a zomrie, tak skutočne to považujem za morbídne.

    Ďalšiu vec by som chcela povedať, že v jednej veci s vami súhlasím, pretože ste povedali, že najlepšie je veriť občanovi, jednotlivcovi, aby sa sám rozhodol. No, v tom máme spoločnú reč. Veď keď otvoríme II. pilier, predsa sme nedali zákonom, že občan musí prestúpiť, my sme nechali občanov slobodne sa rozhodnúť. Čiže v tomto si myslím, že sme za jedno, ale prosím vás pekne, toto, čo ste tu povedali, tak teda to je skutočne výhoda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste vo svojom príhovore povedali, že II. pilier je lepší ako prvý. Ja si zase myslím, že otázka nestojí na tom, ktorý pilier je lepší, ale či je, alebo nie je funkčný a životaschopný dôchodkový systém ako celok. A ak by ste toto pochopili, tak minimálne polovicu vášho prejavu by sme tu dnes nemuseli počúvať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, nadviažem na ten váš príklad, ktorý ste povedali, ale má to aj druhú stránku. Dobre, ja zostanem na tom vašom príklade, nebudem uvádzať iný vek, ale zamyslime sa, 40-ročný muž, koľko asi má usporené. Ale upozorním vás na inú vec. Prečítajte si § 34: podmienky vyplácanie vdovského dôchodku a podobne je dikcia aj vyplácanie sirotského dôchodku. Tieto dôchodky sa vyplácajú po manželovi, ktorý ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. To znamená, že keď to bude 40-ročný muž, ktorý ešte nenastúpil na dôchodok, ani manželka nebude dostávať vdovský z tejto čiastky, ani deti sirotský.

  • ... ale keď usporí v 40. rokoch, a keď bude práve obdobie také, aké prežívame teraz? Áno, zdedí, ale aká tam bude čiastka? A takto bude mať zabezpečené dôchodky.

  • Skončili ste, pani poslankyňa? Pán poslanec Bobrík – faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán Lipšic, ja si myslím osobne, že vy z občanov, za ktorých tak bojujete, robíte z nich tých, ktorí nevedia skutočne o sebe rozhodovať, ale len deklarujete to, ako vám záleží na tom, aby tí ľudia sa vedeli, a veríte tomu, ako sa vedia rozhodovať. Demagogicky jednoducho zjednodušujete a zoschematizovávate všetky danosti toho života, ktoré sú veľmi komplikované a ťažko sa na základe nich dá rozhodovať. Ale ja si stále myslím, že to, čo uvádzate ako príklad akejsi pyramídovej hry, hádam, celé storočie tá pyramídová hra funguje v rozvinutých demokraciách, v rozvinutých kapitalistických štátoch, ktoré boli a sú. Predsa to nemôžete hovoriť a uvádzať skutočne ako pravdu. Vždy ten garant, štát bude vždy oveľa, oveľa silnejší a pokiaľ budú demokraticky zvolené parlamenty, vždy budú mať záujem chrániť toho občana a systém, ktorý je solidárny a priebežný, je stále dobrý a nebol lepší. Tento experiment, ktorý sa začína v tomto období akýmsi spôsobom preferovať, len vidíte, akým spôsobom vlastne finančné trhy sú rozkolísané a akým spôsobom môžu dopadnúť a o tom sú dôkazy nielen teraz, ale aj v predchádzajúcom období, či to bolo v Spojených štátoch amerických, koľko dôchodkových spoločností vlastne zaniklo a skrachovalo a tí ľudia museli byť zachraňovaní len štátom. A ten štát...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy hovoríte, že veríte občanom. Ja si myslím, že vy im neveríte. Vy sa bojíte, že sa občan rozhodne tak, ako si vy neželáte a máte strach z toho, že opustia dôchodcovské spoločnosti po tom, čo sa naplno odhalili aj riziká správcovských spoločností. Vieme dobre, že vo svete pôsobí obrovská finančná kríza a že vo svete prišlo veľmi veľa ľudí o svoje úspory a aj veľa dôchodcov prišlo o svoje peniaze a mnoho ľudí v dôchodkovom veku aj v Spojených štátoch je nútených pracovať preto, lebo nemajú na svojich účtoch nič, pretože kríza im ich zobrala. Vy hovoríte, že za sedem rokov sa to vylepší a že na účtoch budú mať svoje peniaze. Dnes sú niektoré dôchodcovské spoločnosti už v mínuse, čiže je tam menej peňazí, ako tam občania vložili. A môže sa stať, že tam nebudú žiadne peniaze. Pričom prvý pilier má určitú garanciu, lebo štát má určitý záväzok, ktorý vyplýva aj z ústavy, že občan má právo na dôstojný život. To znamená, že štát má povinnosť sa postarať o svojich občanov, nech bude už situácia akákoľvek. Ale môže sa stať, že v dôchodkovom správcovskom pilieri nezostane im nič, že budú spokojné správcovské spoločnosti, a preto my chceme nechať občanom sa samým rozhodnúť po získaní nových informácií aj z hľadiska vývoja svetovej krízy, aby zvážili, či je pre nich výhodnejšie veriť štátu alebo veriť správcovským spoločnostiam, kde im môže finančná kríza kedykoľvek zmietnuť všetky úspory a nedostanú nič. Budú v dôchodku a budú nútení pracovať až do konca života. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Frešo s faktickou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. K pánu poslancovi Lipšicovi chcem poznamenať, že to je jeden veľmi trefný príklad, keď porovnal siahnutie na úspory v II. pilieri s vyvlastňovaním, ale prišli mi tam dva rozdiely oproti jeho názoru. Podľa mňa nejde o odpísanie celej jednej generácie, ktorá teraz prežíva svoj stredný vek alebo taký nejaký mladší vek, ale ide o odpísanie dvoch generácií, lebo do toho treba započítať deti týchto ľudí, ktoré budú musieť sa o dôchodcov, keď sa dostane táto stredná generácia do dôchodkového veku, starať a budú na tom veľmi, veľmi zle. Ten pomer 2:1 je absolútne likvidačný aj pre tie deti. Čiže, môj názor je, že ide o odpísanie dvoch generácií.

    A vidím tam ešte druhý rozdiel, že zatiaľ čo pri vyvlastňovaní aspoň zatiaľ to vyzerá tak, že na konci ten vyvlastnený dostane nejakú náhradu, tak v tomto prípade ide o zobratie tých úspor absolútne, ale absolútne bez náhrady. Tu treba upozorniť na to, že ľudia, ktorí budú vystupovať z II. piliera po prijatí tohto zákona, naozaj tam budú vystupovať aj s prostriedkami, ktoré tam sporili tri roky. Táto vláda dokáže trojročné úspory občanov na osobných účtoch minúť za jeden rok bez náhrady, bez nejakej vízie, bez jedinej koruny, investície. To znamená, samotné konanie tejto vlády, samotný rozpočet, ktorý predložila do vlády a schválila, ju usvedčuje z toho, že jej ide o minutie viacročných úspor v priebehu jedného roka a potom potopa.

  • Teraz má slovo pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Pán Lipšic, pán poslanec, po vašom vystúpení som získal dve zistenia. Prvé, že vystupujete a tvárite sa naozaj, nehnevajte sa, ale ako keby ste zjedli všetku múdrosť tohto sveta, a po druhé, že dôchodkovému systému naozaj nerozumiete.

    Uviedli ste príklad a postavili ste na rovinu, že niekto si nasporí v II. pilieri 200 tisíc korún a naproti tomu v tom druhom prípade tá rodina nemá nič. To nie je pravda. Na jednej strane len kladiete na jednu stranu hotové peniaze, jednorázovo, ale na druhej strane v tom druhom prípade ste zabudli povedať, že vdovský, vdovecký, sirotský dôchodok by boli vyššie, pretože tá osoba, ktorá zostane len v I. pilieri, platí vyššie odvody v I. pilieri. Navyše, v niektorých prípadoch v rámci I. piliera, v niektorých skupinách by nezískali byť v II. pilieri nárok na tieto pozostalostné dávky. Preto si myslím, že toto je dostatočné odôvodnenie môjho druhého zistenia.

    A ešte ak môžem, doplním jedno. Už obhajovať v súčasnosti bezpečnosť investovania v rámci II. piliera je absolútna fatamorgána a dokladujem to tým, že u niektorých spoločností v rastových fondoch sme nižšie ako pod koeficientom 1,0 v rámci investovania. To znamená, že ľudia si nasporili, viete koľko? Menej ako istinu. Menej ako to, čo tam vložili. Nemôžete hovoriť ani o výnosoch, ani o tom alebo môžete hovoriť potom už o tom, že inflácia za tri a pol roka znehodnotila nielen ich peniaze...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Uplynul čas. Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcem k vystúpeniu pána poslanca Lipšica povedať, že stavať proti sebe I. a II. pilier nie je správne, pretože nie je záujem poistencov v I., ani sporiteľov v II. protichodný a antagonistický. Aj tí, čo si sporia alebo ktorí dostávajú dôchodky z I. piliera, chcú, aby ich deti a vnuci mali dobré dôchodky, ale opačne, musia chcieť aj budúci dôchodcovia, teda deti a vnuci, aby aj ich starí rodičia mali tiež dobré dôchodky teraz a v najbližších rokoch.

    Myslím si, že obidva piliere sú spolu v jednote, v celku a preto je potrebné úpravy urobiť tak, aby boli spokojní jedni aj druhí. Výsledok stotisíc ku dvadsiatim svedčí o tom, že prvé otvorenie piliera bolo správne a myslím si, že pokiaľ bude vystupovať z jedného, aj z druhého rovnaký počet desaťtisíc ku desaťtisíc, vtedy to svedčí o tom, že otvorenie piliera by bolo zbytočné, politicky motivované a neodôvodnené. Takže z tohto dôvodu potvrdenie prvého otvorenia nasvedčuje a je dôkazom toho, že to druhé otvorenie, keď je akútna finančná ekonomická kríza, a keď štrukturálne zmeny nie sú správne nadstavené a v predchádzajúcom období sa vôbec nenastavovali, iba sa otváral a zatváral systém, že toto všetko svedčí o tom, že otvorenie systému je správne, odôvodnené a záujmy jedných aj druhých sú rovnocenné. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Príklad, ktorý použil pán poslanec Lipšic, bol presný a správny. A to vás na tom najviac popudzuje, a preto tie vaše podráždené reakcie. Bol presný a správny a veľmi jasne ilustruje, v čom je rozdiel, aj, nie len.

    Ak dovolíte, lebo porovnávame dve veci. Vy argumentujete tým a typický príklad je, pán poslanec Madej, keď hovorí, že je tam dokonca menej, ako tam vkladali v rastových. Áno, v niektorých rastových fondoch áno. Čiže porovnávame vami kritizovanú krátkodobú nízku výnosovosť alebo aj krátkodobú stratu v II. pilieri v našom riešení a vaším riešením zobratia a minutia všetkých peňazí do tla. Také jednoduché porovnanie, jednoduché uvažovanie stačí, že áno, krátkodobo môže byť tá výnosovosť nižšia, dokonca mínusová, ale preto je ten systém dlhodobý. My sme navrhovali desaťročný, dnes pätnásťročný, aby to v rastových fondoch bolo eliminované. A keď si pozriete grafy, tak vidíte, že vždy bolo a ja verím, že vždy aj bude. Čiže na jednej strane krátkodobé výkyvy, ktoré sú ale eliminované. V konzervatívnych fondoch nedošlo k žiadnemu poklesu. Čiže na jednej strane diskusia o tom, či je zhodnotenie dostatočné, na druhej strane zobratie do tla všetkého a minutie. Tak čo je zodpovedné? A čo je menej zodpovedné alebo nezodpovedné?

    A keď hovoríte o tom, že však aj vy veríte ľuďom, lebo však sa ukáže, či odídu, alebo neodídu. No ale prečo odišlo, pán Halecký, stotisíc ľudí? Lebo ste predĺžili minimálnu dobu sporenia z 10 na 15 a vyhnali ste všetkých, ktorí mali viac ako 40 rokov. A dnes idete urobiť – a ja som presvedčený, že to urobíte, pretože ak to neurobíte, tak nebude odchod 150 tisíc ľudí – idete urobiť a pripravujete ďalšie predĺženie, čo znamená absolútne neférovú zmenu podmienok a vyháňanie ľudí z II. piliera. Neveríte im.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Na niektoré absurdnejšie pripomienky reagovať nebudem, ale vyjadrím sa k pár veciam. Slobodná vôľa. Slobodná vôľa, aby ju mohli uplatniť naši občania pri prvom otvorení. Lenže ste neboli spokojní s tým, koľkí ju uplatnili. To je problém. Vy ste čakali, že odíde oveľa viac. Proste slobodnú vôľu naši občania uplatnili, len sa vám realizácia ich slobodnej vôle nepáči. To je problém, prečo to znovu otvárate a prečo prichádzate s návrhmi, aj v minulosti skrátených konaní, aby sa inak podpisy overovali a bombastické akcie a podobne. Nepáčia sa vám slobodné rozhodnutia našich ľudí.

    Po druhé, pani poslankyňa Nachtmannová, ja som myslel situáciu, keď po otcovi rodiny zdedia tie úspory. A keď on je 40-ročný, môže byť 20 rokov v II. pilieri. A tie dvadsaťročné úspory zdedí jeho rodina. To som tým myslel. A myslím, že je to úplne zjavné, že II. pilier má obrovské výhody.

    Pán poslanec Bobrík, pyramídová hra podľa vašej mienky celé storočie fungovala. Fungovala, aj BMG fungovalo možno desať rokov, kým sa tá základňa pyramídy rozširovala. Dnes sa tá základňa pyramídy zužuje. O tom asi nepochybuje nikto z nás a najmä na Slovensku, kde je demografický rast najnižší v celej Európe. A tá pyramídová hra preto skončí. Skolabuje.

    Výnosy, samozrejme, môžu kolísať, o tom hovoril už pán poslanec Mikloš. Za posledných sto rokov nebol ani jeden prípad, kedy by sa trvalo proste hodnota akcií neupravila na pôvodnú úroveň za niekoľko rokov. Ale fascinuje ma, ako chcete presviedčať občanov, že je lepšie, keď si nebudú sporiť sami na dôchodky, ale keď dajú peniaze vám, politikom, ktorí ich minú okamžite, nikde ich nebudú ukladať a sľúbia im, že o niekoľko desiatok rokov im možno snáď niečo dajú. Ja si myslím, že len blázon by tomu mohol veriť.

  • Teraz v rozprave vystúpi ako písomne prihlásený pán poslanec Palko.

    Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som to naložil aj koalícii a troška aj opozícii, ale keďže som opozičný poslanec, tak nech mi je odpustené, ak budem tvrdší voči vládnej koalícii, pochopiteľne.

    Dámy a páni, takže o čo ide? Opäť raz premiér Fico, pani ministerka Tomanová, strana Smer otvárajú II. pilier. Opäť lákajú ľudí von, šepkajú im: „Neukladajte si peniaze na starobu. Dajte ich vláde a vláda vaše peniaze minie.“ Takýto spev sirén tu znie. Vláda má jeden argument. Hovorí o solidarite medzi generáciami. Hovorí: „Občan, daj mi tvoje peniaze, ja ich miniem pre ušľachtilú vec. Pre ušľachtilú vec. Dám ich na dôchodky pre starých ľudí. A ty, občan, aj o teba sa postarám, keď budeš starý a nevládny. Zoberiem peniaze ľuďom, ktorí budú pracovať v budúcnosti a dám ich tebe ako dôchodok.“

    Vážené dámy, vážení páni, tento systém má svoje meno už desaťročia, volá sa to priebežný systém dôchodkového zabezpečenia alebo systém pay go, jak sa hovorí vo svete, a je to v podstate krásna myšlienka solidarity. Má jednu fatálnu chybu. Funguje za jednej základnej podmienky. Funguje, keď sú deti. Dámy a páni, a tie deti nie sú. Čítame už roky štatistiky pôrodnosti. Tie čísla sú známe. Za desať rokov na Slovensku počet detí do 15 rokov poklesol o štvrtinu, o neuveriteľných 300 tisíc. Áno, tú krízu vidíme už teraz, aj keď jej ekonomické dôsledky dopadnú až o dvadsať rokov.

    Vážená pani ministerka, vážené dámy a páni zo strany Smer, vy toto všetko nechcete vidieť. Miesto uznania reality z vašej strany pani ministerka tu stojí a drží v ruke papek. Dámy a páni, viete, čo robíte? Chcete zobrať ľuďom ich peniaze, ktoré si mali odkladať na starobu, chcete ich minúť dnes a pritom viete, že na tých ľudí, keď budú starí, nebude mať kto robiť v dostatočnom množstve, aby mohol financovať ich dôchodkové, a nielen dôchodkové, aj zdravotné zabezpečenie. A toto je vaša kolosálna nezodpovednosť. Toto je politika podľa hesla: Po nás potopa. Iste, kdeže už vy budete o dvadsať rokov? A ktože vás už potom bude brať na zodpovednosť? To, čo robíte, vážené panie poslankyne, páni poslanci zo strany Smer, vážený pán premiér Fico, vážená pani ministerka Tomanová, to je tunelovanie budúcnosti, to je žitie na demografický dlh, to je žitie na demografickú sekeru.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz mi dovoľte, aby som povedal pár slov aj niečo do radov opozície a aby som v niečom dal za pravdu aj koalícii. Predovšetkým zdôrazňujem, my Konzervatívni demokrati Slovenska súhlasíme s princípom sporenia v II. pilieri. Šetriť si na starobu, šetriť si na horšie časy, to je princíp, ktorý je konzervatívny, to je princíp kresťanský a je v tom múdrosť mnohých, mnohých generácií. Je správne pripomínať, že zavedenie II. piliera je správnou reakciou na demografickú krízu. Niekedy však, nech mi je dovolené povedať, cítim v diskusii i z radov opozície občasný falošný tón. Verím, že on tam zaznieva nechtiac, nechtiac v dobrej viere. Niekedy opozícia naozaj, dúfam, nechtiac vytvára ilúziu, že II. pilier je riešením demografickej krízy, ale o tom prinajmenšom pochybujem.

    Dámy a páni, občas obhajcovia II. piliera, naozaj, dúfam, nechtiac podsúvajú ľuďom ilúziu. Hovoria: „Šetrite si v II. pilieri 20, 30, 50 rokov. Budete žiť na dôchodku šťastne, pokiaľ neumriete.“ Ako v rozprávke. To, že nie sú deti, nevadí. Milí priatelia, sme si týmto takí istí? A je poctivé šíriť takúto ilúziu? Ideme do budúcnosti s málom detí. Následkom toho bude o pár desaťročí veľa dôchodcov a menej pracujúcich. Kam sa budú investovať peniaze sporiteľov v II. pilieri? Do najrôznejších končín sveta? A kto zaručí bezpečnosť týchto investícií? Svet nebol nikdy bezpečným miestom za celých tých plus, mínus 5 tisíc rokov, odkedy existuje civilizácia. Prečo si myslíme, že bude bezpečný nasledujúcich 50 rokov? Aj v budúcich desaťročiach budú vo svete vojny, ekonomické krízy a kto bude potom, ak to bude potrebné, trebárs aj vojensky ochraňovať investície našich občanov, ich úspory, ktoré sa budú investovať po rôznych kútoch sveta? Preto tu bude aj riziko sporenia a investovania.

    Vážené dámy a páni, čo je teda poctivé? Poctivé je povedať ľuďom pravdu. A tá pravda je takáto. Ak budú deti, bude aj budúcim dôchodcom dobre. Ak nebudú deti, tak nebude dobre. A poctivé je preto priznať konečne i ekonomický význam rodičovstva. Domnievam sa, že poctivé je povedať, že rodič by mal byť i na dôchodku odmenený za to, že vychoval deti ako budúcich tvorcov statkov. My, Konzervatívni demokrati Slovenska preto navrhujeme, aby sa zaviedol okrem priebežného a sporivého piliera i pilier, ktorý nazývame pilierom rodičovským. Rodičovský pilier znamená, že časť z oných 18 %, ktoré sa odvádzajú za zamestnanca do systému, by sa odvádzala na dôchodok rodičov tohto zamestnanca. O tomto by bolo, samozrejme, potrebné urobiť určitý pakt porozumenia, porozumenia medzi tými, ktorí chcú mať detí viac a tými, ktorí chcú mať detí menej, alebo nechcú mať deti, alebo nemôžu mať deti.

    Uprieť rodičom ich zvýhodnenie na dôchodku za rodičovstvo a výchovu detí znamená jedno, znamená to pokračovať vo vytváraní ilúzie, že vzhľadom na budúcnosť je úplne jedno, či ľudia deti majú, alebo nemajú. A ilúzie si tento národ už nemôže dovoliť. Ani ilúziu sociálneho štátu, ale ani ekonomistickú ilúziu o bezproblémovej budúcnosti postavenej na neustálom ekonomickom raste.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Vladimíra Palka sa prihlásili pani poslankyňa Jana Vaľová, pán poslanec Róbert Madej, ďalej pán poslanec Jozef Halecký a pán poslanec Pavol Goga.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo dávam pani poslankyni Jane Vaľovej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Palko, ak tu príde potopa, tak tá potopa tu bola po čase vašej vlády a Smer doniesol záchranné člny. A hneď vám poviem prečo. Zrušili ste valorizáciu prídavkov na deti.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Zrušili ste ju. My sme ju zaviedli a ešte to kritizujete. Záchranný čln. Keď ste prišli druhýkrát do vlády, 22 sociálnych zákonov, ktoré ste schválili, ste vzápätí zrušili. Ejha, pozrime sa, akí sociálni boli títo, ktorí vládli.

    A teraz, pán Palko, ak som dobre rozumela, povedali ste, že na Slovensku sa rodí o 300 tisíc detí menej. Ja neviem, čo vy už máte s tými deťmi, alebo či sa vám to dvakrát zobrazuje, pretože ja som si našla v Novom čase presnú štatistiku, koľko detí sa narodilo, ale je tam vážny rozdiel. V roku 1995 sa na Slovensku narodilo 61 668 detí a v roku 2007 to bolo 54 424. Rozdiel je 7 244. No, ku 300 tisíc to je skutočne neskutočné zobrazenie. Tak ja by som chcela povedať, nehádžme tu len tak cifry, nehovorme tu o nejakých katastrofách, ale prv si prečítajme štatistiky, lebo skutočne my tento národ tu ideme úplne poblázniť, čo vy rozprávate a ja si myslím, že ten národ si zaslúži, aby poslanec ovládal a mal správne informácie.

    Ďakujem.

  • Šum v sále.

  • To je jedno, či z Nového času alebo odkiaľ, ale je to štatistický údaj.

  • Poprosím, aby ste diskutovali cez mikrofón cez faktickú poznámku, keď chcete reagovať, kolegovia a kolegyne.

    Pán poslanec Róbert Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Palko, ja si myslím, že síce nápad naviazať dôchodkové zabezpečenie, zabezpečenie občanov na to, koľko majú deti, je možno mediálne zaujímavý a populárny, možno je aj konzervatívny, ale myslím si, že nie je správny. Nie je, nie je sociálny, pán poslanec Palko, nie je tam solidarita medzi občanmi a ešte jedna veľmi dôležitá vec, jedna veľmi dôležitá vec, pán poslanec, možno dve.

    Prvá motivovať len peniazmi a takýmto spôsobom a vyčleňovať iných, ktorí za to nemôžu, nie je správne. A to som sa dotkol toho druhého dôvodu. Môžete nastavovať podmienky akokoľvek, ale sú proste ľudia medzi nami, ktorí nemôžu mať deti. Možno by veľmi radi chceli, ale nemôžu. A v dôchodkovom systéme ich takto znevýhodňovať by určite nebolo správne. Preto si myslím, že či sa vám páči prvý pilier, alebo nepáči, tak naviazať to na zásluhovosť za odpracované roky, výšku vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo, je určite správnejšie tak, ako je to teraz.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. S prvou časťou vystúpenia pána poslanca Palka môžem plne súhlasiť. Skutočne, nepriaznivá demografická situácia je dôvod na zavedenie druhého piliera a na jeho existenciu. Takže toto je fakt, ktorý odôvodňuje celý ten dvojpilierový systém. Chcem sa však zastaviť pri časti, či je spravodlivý, nespravodlivý tento systém. Nechcem vynášať rozsudok, že druhý pilier je lepší, alebo je spravodlivejší, len sa zastavím pri otázke dedenia. Je to pravda, že niektorí sporitelia, nie je ich veľa, zhruba okolo 20 %, možno u nich sa využije fenomén dedenia. Ale vzhľadom na tých 1,5 milióna v prvom pilieri je to správne? Aby jedna skupina tých, čo si zabezpečujú dôchodok, v prípade nepriaznivých okolností mohli dediť financie, ich ďalší príbuzní mohli dediť financie a aby princíp solidarity nefungoval, aby tí, čo sú v prvom, nemohli dediť? Nechcem hovoriť, či je to správne, či nie, ale zrejme ako jedno z lákadiel, aby ten druhý pilier bol príťažlivý, tento fenomén zapracoval. Z tohto dôvodu aj poznatok, že 40 % financií v prípade dedenia sa môže dať na ruku, 60 % musí ísť na dôchodok na anuitu. Je to tiež správne, aby financie, ktoré sú z verejných zdrojov, ktoré by sa mali použiť na dôchodok, aby sa mohli dať na ruku a využiť na kúpu auta, stavbu domu a podobne? Myslím si, že tiež je to otázka..

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Posledný prihlásený s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka je pán poslanec Pavol Goga. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste si v úvode položili otázku, kde budeme všetci o dvadsať rokov. No, ja neviem ani, kde budem zajtra poobede. A chcem povedať iba toľko, že možnosť vystúpiť z II. piliera neberte ako povinnosť, ale ako možnosť občana. Nech sa rozhodne občan aj v duchu finančnej situácie, ktorá je momentálne vo svete.

    A teraz mi dovoľte povedať jednu otázku, aj nie možno takú básnickú. Kto nakoniec zaplatí prípadné straty dôchodcovských spoločností, ak nie občan a aj ten, ktorý nie je a nechcel byť v druhom pilieri? Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky sa prihlásil pán poslanec Vladimír Palko. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Vaľová, ja som uviedol číslo, že dnes je na Slovensku o tristo tisíc detí do pätnásť rokov menej ako pred desiatimi rokmi a toto sedí. Toto sedí. Čiže, pani poslankyňa, ja už som vám tohto roku z tohto miesta raz povedal, že si sedíte na uškách a toto stále platí. Toto stále platí. Ale ja vám to môžem ešte potom vysvetliť.

    A k pánu Madejovi, pozrite sa, vy podporujete stále I. pilier, čím ďalej, tým viacej, ale veď I. pilier je založený na tom, že štát zoberie zamestnancovi, či chce, či nechce, zoberie mu nejaké peniaze a dá ich okamžite úplne cudzím ľuďom na dôchodok. Čo je zlé na tom, keby ten zamestnanec mohol byť, keby mal právo, aby bol solidárny najprv so svojimi vlastnými rodičmi, až potom s tými ostatnými. Lebo viete, tá vlastnosť priebežného piliera je veľmi zvrátená. Čím žena viacej prispieva k tomu, že v budúcnosti bude mať kto prispievať do priebežného piliera, to znamená, čím má viacej detí, no tak tým ona je sama viac trestaná a má nižší dôchodok. A čo je na tomto sociálne, čo je na tomto spravodlivé? To ja neviem. A treba si postaviť otázku, či tá príčinnosť neplatí aj naopak, že priebežným systémom ten sociálny štát vlastne demotivuje ľudí, aby mali deti.

  • Ďakujem. Pán poslanec Palko bol posledným prihláseným do rozpravy písomne.

    A teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne – predpokladám, že toto je rozprava – ústne pán poslanec Ivan Mikloš, pán poslanec Rudolf Bauer, pán poslanec Štefan Kužma, pani poslankyňa Klára Sárközy, pán poslanec Ivan Štefanec, pán poslanec Jozef Burian, pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má ako prvý pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, vážení hostia, všetci doterajší rečníci, ktorí rečnili z radov opozície, či už teraz pri druhom čítaní zákona alebo pri skrátenom konaní, alebo pri prvom čítaní zákona, zdôrazňovali tú kľúčovú a podstatnú vec, že tento zákon, ktorý otvára II. pilier, ktorého cieľom je oslabiť II. pilier a dokonca je to kvantifikované v štátnom rozpočte zámerom dostať z neho stopäťdesiattisíc ľudí, že takýto zákon, takýto zámer je veľmi, veľmi nezodpovedný, že do budúcna vytvára obrovský problém udržateľnosti dôchodkového systému. Obrovský problém práve toho, na čo sa odvoláva pri odôvodňovaní skráteného konania, že ide o ústavné právo zabezpečiť dostatočný príjem v starobe. Týmto zákonom, tým, čo robíte, ohrozujete dostatočný príjem v starobe z jednoduchého dôvodu, pretože posilňujete priebežný I. pilier, ktorý bude neufinancovateľný z dôvodu predpokladaného demografického vývoja. To je proste fakt, ktorý musím povedať, že s úžasom sledujem, ako dokážete popierať aj tento fakt. Tento fakt proste vyplýva z matematiky. Vyplýva z demografických prognóz, ktoré sú dlhodobé demografické prognózy, ktoré sú jedny z najpresnejších dlhodobých prognóz. A popierate, nechcete vidieť problém, ktorý tu je a ktorý neriešite, ale ktorý, naopak, prehlbujete.

    Zopakujem to, čo som povedal vo faktickej poznámke. Vy porovnávate stále, resp. argumentujete tým, že sú tu riziká pri investovaní na finančných a kapitálových trhoch. Áno, to nikto nepopiera, že isté riziká tu sú, preto sú tam mechanizmy, ktoré v zákone sú a ktoré sú postačujúce, postačujúce aj na to, aby čelili dôsledkom takej krízy, ktorá je významná, je veľká a ktorú dnes svetová ekonomika, finančnej krízy, ktorú dnes svetová ekonomika zažíva.

    Ale na jednej strane teda hovoríme o rizikách, a keď viacerí z vás argumentovali americkými fondmi, tak treba zdôrazniť, že porovnávate neporovnateľné. Porovnávate neporovnateľné, pretože čo sa amerických fondov týka, tie, ktoré mali problémy, tak išlo väčšinou o podnikové fondy, ktoré neboli zďaleka tak zabezpečené, ani tak diverzifikované a neboli tam tie poistky, ktoré my v našom systéme dnes máme.

    Chcem sa vyjadriť k dvom veciam, ktoré považujem za dôležité a chcem sa vyjadriť ku konkrétnym argumentom, ktoré sa používajú najmä zo strany predsedu vlády, ale predpokladám, že sa budú a aj tu, v rokovacej sále viackrát zazneli z úst viacerých koaličných poslancov. Jedným z takých, a to budem presne citovať, príkladov, ktoré sa vláda, vládna koalícia snaží používať, je Island. Predseda vlády Robert Fico 21. októbra povedal, citujem: „ Pozrite sa, čo sa stalo na Islande. Toto isté sa kedykoľvek môže stať aj ľuďom v druhom pilieri na Slovensku, lebo nikto za nič neručí.“

    Takže po prvé, nie je pravda, že nikto za nič neručí, pán predseda vlády by si mohol prečítať zákon.

    A po druhé, tak ako predseda vlády zavádzal, neviem, či vedome, alebo nevedome, ale skôr si myslím, že vedome, ako vedome klamal, že DSS-ky sú to isté ako nebankové subjekty a pokračoval v tom dokonca aj po tom, keď to poprel guvernér Národnej banky, tak zavádza aj pri tomto tvrdení. Pretože tak ako pri nebankových subjektoch v prvej vlne vyháňania ľudí z druhého piliera, tak aj pri používaní Islandu nielenže to nie je pravda, ale je to presne naopak.

    Čo sa stalo na Islande? Na Islande sa stalo to, že skrachoval štát, pretože nezodpovedne hospodáril, pretože viac míňal, ako tvoril, a pretože si čím ďalej, tým viac požičiaval. Mimochodom, robil vo veľkom to, čo vy viac a viac začínate robiť, čoho jasným svedectvom je rozpočet na budúci rok, v ktorom míňate jednorazové príjmy, nafukujete príjmy a v ktorom chcete míňať peniaze, ktoré si ľudia nasporili. Čiže áno, islandská ekonomika skrachovala, ale skrachovala z dôvodu nezodpovednej, nekompetentnej politiky vlády. A dôchodkové fondy na Islande boli nie tými, ktoré spôsobili krach islandskej ekonomiky, ale tými, ktoré zachraňovali islandskú ekonomiku. A, poviem aj konkrétne ako. Asociácia penzijných fondov súhlasila na žiadosť vlády Islandu 4. októbra, že jej členovia, ktorí predstavujú takmer všetky penzijné fondy na Islande, predajú polovicu svojich zahraničných aktív a nakúpia islandské vládne obligácie, aby financovali, aby zachraňovali z peňazí, ktoré nasporili ľudia na svoje penzie, aby zachraňovali islandskú ekonomiku. Chcete jasnejší dôkaz toho, že slová Roberta Fica, keď argumentuje Islandom a straší Islandom za účelom vyháňania ľudí z druhého piliera, sú nielen falošné a nepravdivé, ale presne opačné, ako bola realita? Čiže, nakoniec jedinými finančnými inštitúciami na krachujúcom Islande, ktoré dokážu pomôcť krajine, ktorá sa ocitla pred krachom, sú práve penzijné fondy, ktoré sú u nás napádané aj s využitím islandského argumentu.

    Objavil sa ďalší prípad, ktorý už tu zaznel z opozičných rád, Argentína. V Argentíne vraj krachuje druhý pilier. No, krachuje. Vláda ho znárodňuje. Tam sa vláda aspoň nehanbí povedať, znárodňujeme tieto peniaze, berieme ich bez náhrady, ideme ich minúť. Vy to robíte kulantnejšie, vy otvárate II. pilier, strašíte Islandom. Určite, ja som presvedčený o tom, že budete meniť podmienky, pretože inak by ste stopäťdesiattisíc ľudí zo systému nedostali. Fabulujete, že však či to bude päťstopäťdesiat, nie je isté, lebo v materiáloch ministerstva práce sa uvádza od tridsať do stopäťdesiat, ale v rozpočte už máte zapísané v príjmoch aj vo výdavkoch príjmy desať miliárd korún, sedem priamo, ktoré vezmete z účtov ľuďom a tri to budú navyše, ktoré tí ľudia, ktorí odídu, nebudú už platiť na svoje účty, ale počas budúceho roka budú platiť do Sociálnej poisťovne. Čiže, fabulujete tridsať, stopäťdesiat, ale idete minúť peniaze stopäťdesiat tisícok ľudí, ktorí podľa vás odídu z II. piliera.

    Argentína – čo sa stalo v Argentíne? Pravdou je, že Argentína krachuje podobne ako Island, dokonca možno ešte horšie, a pravdou je, že Argentína krachuje kvôli nezodpovednej a nekompetentnej vláde, ktorá robí podobné kroky, aké vy vo väčšej, stále väčšej miere, nie v tej miere ako v Argentíne, chvalabohu, zatiaľ nie, ale stále vo väčšej miere začínate robiť aj vy. A argument, ktorý som aj tu začul z radov vládnych strán, ktorý je, musím povedať, že pravdivý, ale to je len „A“, argument je, že hodnota argentínskych penzijných fondov za posledný rok klesla o štyridsať percent. Tento argument je pravdivý. Len ste nedopovedali „B“. Prečo klesla hodnota argentínskych penzijných fondov o štyridsať percent? No preto, že zhruba pred piatimi rokmi, keď argentínska vláda podobným spôsobom riešila nedostatok zdrojov, akým riešite vy teraz, tak zhruba pred piatimi rokmi argentínska vláda, resp. parlament zmenil zákon tak, že donútil argentínske penzijné fondy nakupovať štátne obligácie Argentíny tak, že museli tvoriť štátne obligácie Argentíny až 70 % ich portfólia a potom pokračujúcou nezodpovednou politikou znehodnotil, resp. zvýšil významné riziko týchto vládnych obligácií, riziko ich návratnosti a splatnosti a štát týmto rozhodnutím spôsobil tento 40-percentný pokles. Čiže nádherná, nádherná politika, ktorá, dúfam, že vás nebude motivovať k nasledovaniu a opakovaniu. Najskôr štát spôsobí problém svojím rozhodnutím, a potom tento problém využije na to, že už tie fondy dorazí úplne a znárodní ich.

    Takže, ak Island a Argentína sú niečoho príkladom, ak o niečom svedčia, tak sú len príkladom dôsledkov nezodpovednej a nekompetentnej politiky, aká hrozí zo strany vlády Roberta Fica aj na Slovensku. Doteraz sa vám vládlo veľmi dobre. Viete, ísť na bicykli z kopca, ešte aj s vetrom v chrbte, je ľahké.

  • Mať 10-percentný rast ekonomiky, to je nádhera, len zrazu sa nám profil krajiny, zdá sa, mení, bude treba ísť po rovine, možno aj do kopca a vietor začína fúkať oproti nám. Namiesto toho, aby ste hľadali reálny program, skutočné riešenia, ktoré krajine pomôžu, ktoré jej dajú nový impulz, aby ďalej rástla, keď už život z reforiem sa pomaly míňa, efekt života z reforiem, namiesto toho volíte presne opačný postup.

    Najkrajšie to ilustruje, že žijete, doteraz žila vláda z reforiem, dáva vývoj ekonomického rastu. Mali sme ekonomický rast v roku 2007 10,4 %. Váš odhad, odhad vašej vlády na rok 2009 bez zohľadnenia dôsledkov svetovej finančnej krízy bol 6,5 %. Teraz Národná banka už tvrdí, že to bude 5,3 %, komerčné banky tvrdia, že to bude ešte menej, že to bude od 3 do 5 %. Opakujem, bez zohľadnenia dôsledkov svetovej finančnej krízy ste odhadovali 6,5 %, čo je pokles z 10,4 % v roku 2007 na 6,5 % v roku 2009 a pokles bude, zdá sa, ešte výraznejší. Ekonomika by potrebovala výraznejšie rastové stimuly, rastové impulzy. Čo robíte vy? Aká je realita politiky vašej vlády? Robíte to, že zhoršujete podnikateľské prostredie, robíte to, že zhoršujete konkurencieschopnosť Slovenska a slovenskej ekonomiky.

    Pred necelým rokom sme si pripomenuli 15. výročie vzniku Slovenskej republiky a slovenská vláda vydala pekné vyhlásenie, s ktorým, musím povedať, že sa stotožňujem. To vyhlásenie nebolo dlhé, bolo veľmi jasné a hovorilo, že kľúčovou prioritou vlády v podmienkach globalizácie je udržiavať a ochraňovať národnú identitu Slovenskej republiky a zvyšovať konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky v globálnej konkurencii. Myslím si, že s tým, na tomto by sme sa mohli zhodnúť, že to je veľmi dobre zadefinovaný cieľ v neustále sa globalizujúcom svete. No ale aká je realita z hľadiska zvyšovania tej konkurencieschopnosti, o ktorej hovoríme? Pred pár dňami Svetové ekonomické fórum vydalo správu o konkurencieschopnosti krajín sveta. V tomto rebríčku si Slovensko pohoršilo a pohoršilo si o 4 miesta. Za rok sme spadli v tomto rebríčku o 4 miesta, horšie už dopadlo z krajín Vyšehradskej štvorky len Maďarsko, ktoré spadlo o 14 miest, ale napríklad konkurencieschopnosť globálna Českej republiky sa nezmenila a globálna konkurencieschopnosť Poľska klesla o 1 miesto. Najviac nám vyčítajú zostavovatelia tohto rebríčka, alebo tvrdia, že najväčšou príčinou poklesu tejto konkurencieschopnosti je zhoršovanie podnikateľského prostredia, je vysoké daňové a odvodové, najmä odvodové zaťaženie, sú ďalšie nedostatky v oblasti zlých rozhodnutí o verejných výdavkoch, ale je to najmä rastúca korupcia, rastúci klientelizmus, zhoršovanie podnikateľského prostredia a najväčšia príčina je v zhoršovaní pružnosti trhu práce.

    Vážené dámy, vážení páni, v pružnosti trhu práce sme sa prepadli z 15. miesta na svete na 65. miesto. Za dva roky tejto vlády v pružnosti trhu práce sa slovenská ekonomika prepadla z 15. na 65. miesto. Medzi ekonómami je zhoda v tom, že pružnosť trhu práce je jeden z kľúčových predpokladov konkurencieschopnosti a dokonca po vstupe Slovenska do Európskej menovej únie po zavedení eura dôležitosť pružnosti trhu práce je ešte dôležitejšia a stúpa rádovo oproti situácii, keď sme mali vlastnú menu, a keď sme mali aj vlastnú menovú politiku.

    Na tomto vám chcem ilustrovať, že to, čo je dôležité, aby v takejto situácii zodpovedná vláda robila, je robiť prorastové opatrenia, zabezpečovať, aby ekonomický rast bol vysoký a udržateľný nie pre ekonomický rast ako-taký, ale preto, že len pri dosahovaní vysokého a udržateľného ekonomického rastu vieme zvyšovať platy, vieme zvyšovať životnú úroveň, vieme zvyšovať zamestnanosť, vieme zvyšovať kvalitu života. Čo robí vláda? Robí presný opak. Zhoršuje podnikateľské prostredie a dôkazy na to som, myslím si, že uviedol.

    Čiže v dôsledku tohto, v dôsledku zlej a nekompetentnej a nezodpovednej hospodárskej politiky bude výsledkom takejto politiky nižší ekonomický rast, výsledkom takejto politiky bude aj nižšia zamestnanosť, aj to, že ľudia budú strácať prácu. To, že vysoký ekonomický rast sa dá udržať, že to nie je len teoretická možnosť, o tom najlepšie svedčia konkrétne príklady krajín, ako je Írsko alebo Estónsko, ktoré dokázali zabezpečiť nielen vysoký, ale aj udržateľný ekonomický rast. Počas obdobia desiatich, ale aj viac ako desiatich rokov dokázali udržať ekonomický rast na úrovni 8 až 10 %. Prečo to nie sme schopní urobiť my? Viete prečo? Pretože vláda nerobí rozumnú politiku. Pretože krajiny, ktoré dokázali udržať dlhodobo vysoký ekonomický rast, neustále zlepšovali podnikateľské prostredie, nie zhoršovali, zvyšovali pružnosť trhov, najmä pružnosť trhu práce, nie znižovali. Bojovali proti korupcii a klientelizmu, snažili sa peniaze v rozpočte dávať do tých oblastí, ktoré zabezpečujú ekonomický rast, ktoré zabezpečujú konkurencieschopnosť ich ekonomík.

    Týmto zákonom, ale aj zákonom o štátnom rozpočte robíte presný opak toho, čo Slovensko potrebuje. Vláda sa hrdí tým, že na tlačovej konferencii predseda vlády povedal, že predkladá rozpočet s historicky najnižším deficitom a že vraj plníme Pakt rastu a stability. Neplníme. Neplníme a znižovanie deficitu je fikcia, je to fikcia preto, že 17 mld. Sk v tomto rozpočte, 17 mld. Sk sú jednorazové príjmy, z ktorých väčšina, 10 mld. Sk má byť zabezpečená týmto zákonom, o ktorom teraz rokujeme a ktorý má priniesť, ktorého podľa názoru jediným účelom je zobrať ľuďom peniaze, ktoré majú, ktoré si sporia na svojich účtoch a minúť na výdavky. A dalo by sa to chápať, keby vláda mala zmysluplné ciele, keby mala zmysluplné priority, že chce minúť viac, ale nedostatok peňazí, dámy a páni, nie je problém, nedostatok peňazí nie je problém, čoho najlepším svedectvom je to, že na budúci rok bude mať vláda, na príjmoch rozpočtu je o 130 mld. Sk viac, ako rozpočtovala vláda v roku 2006. Čiže posledný rok našej vlády sme rozpočtovali o 130 mld. Sk menej, ako rozpočtujete v príjmoch vy na budúci rok. Predtým to bolo 262 mld. Sk, teraz to bude 392 mld. Sk, čiže o 50 %, o takmer 50 % viac peňazí sa rozpočtuje v príjmoch na rok 2009, ako bolo rozpočtovaných na rok 2006. Takže tieto čísla jasne svedčia, že nie je nedostatok peňazí. Problém je v tom, že neefektívne míňate peniaze, problém je v tom, že usporadúvate tendre, ktoré sú zmanipulované a netransparentné a že sa desiatky miliárd korún míňajú nie v prospech ľudí, ale v prospech rôznych skupín, rôznych podnikateľských skupín a potom vám to nevychádza inak než tak, že na to, aby ste formálne, zdôrazňujem, formálne, naplnili záväzky zo znižovania deficitu, tak vymyslíte otvorenie druhého piliera a vyhnanie 150 tisíc ľudí z tohto systému. A toto je ten zásadný problém, toto je zásadný problém a zásadný dôvod, prečo sme proti tomuto zákonu. Pretože znamená okradnutie ľudí, pretože znamená, či sa vám to páči, alebo nie, že vy tých ľudí donútite, pretože hovoriť dnes, že to bude slobodné rozhodnutie ľudí, pričom predseda vlády používa také lživé argumenty ako v prvom prípade o nebankových subjektoch a ako teraz o Islande alebo Argentíne, ktoré som jasne dokumentoval, že nepravdivé sú, je jasným dôkazom toho, že ide o účelový krok, že ide o krok, ktorý vám má nahnať do štátneho rozpočtu a do verejných rozpočtov omnoho, omnoho viac peňazí.

    Viacerí z vás hovoria, že veď sa ukáže, veď ľudia sa rozhodnú. Koľko ľudí by podľa vás vystúpilo z II. piliera, ak by v prvej vlne nebola predĺžená minimálna doba sporenia z 10 na 15 rokov? Nikto z nás nevie, koľko presne, ale som si istý, že menej. Áno, boli prípady ľudí, ktorí možno neuvážene, možno na základe reklamnej kampane dôchodcovských správcovských spoločností vstúpili a pritom mali možno päť rokov do dôchodkového veku, boli aj také prípady a myslím si, že v týchto prípadoch umožniť ľuďom, aby vystúpili, nebolo zlé, ale tá možnosť tu bola. Tá možnosť tu bola, pričom ale za veľmi nefér považujem, že ste menili podmienky, že ste predlžovali minimálnu dobu sporenia, pretože ľudia sa rozhodovali vtedy, keď sa rozhodovali aj podľa toho, že tá doba sporenia bola 10 rokov, nie 15 rokov. Viete, že ešte o tom stále nerozhodol Ústavný súd, napriek tomu, aj keď doteraz ste to nepriznali otvorene, už pani ministerka začína hovoriť o tom, že, áno, tá doba sporenia by mala byť najmenej 30 alebo 35 rokov. Takže vyháňate ľudí z druhého piliera a ja som presvedčený, že tak ako ste ich vyháňali nielen strašením a nepravdivými argumentmi, ale aj zmenou podmienok, neférovou, nesystémovou zmenou podmienok, že v tom budete pokračovať a budete to robiť aj teraz.

    A chcem teda povedať aj to, že takýmto spôsobom sa snažíte plniť napríklad Pakt rastu a stability a tvrdíte, že budeme mať pokles deficitu verejných financií z 2,2 % na 1,7 %. Ale chcem vás upozorniť, že nebudeme. Pretože takéto triky, takéto triky neplatia, pretože metodika, podľa ktorej sa posudzuje znižovanie deficitu a podľa ktorej sa hodnotí Pakt rastu a stability, na takéto finty myslí. Myslí preto, že skutočné zníženie deficitu sa považuje zníženie štrukturálneho deficitu, ktorý sa okrem iného očisťuje o jednorazové príjmy. A príjmy z titulu zmenšenia druhého piliera, z titulu vyhnania 150 tis. ľudí z druhého piliera sú jednorazovými príjmami a teda v metodike Európskej únie započítavané do príjmov nebudú. Takisto ako nebudú započítavané ďalšie príjmy 7 mld. Sk, ktoré plánujete získať z predaja majetku. Vy tvrdíte, že neprivatizujete. V štátnom rozpočte máte 7 mld. Sk príjmov z predaja majetku, najmä v rezorte pôdohospodárstva, ale aj v envirofonde, aj inde. A započítavate si príjmy, započítavate si príjmy z tohto predaja majetku, teda z tejto privatizácie aj do príjmov, aj do výdavkov a aj na základe tohto tvrdíte, že máte nižší deficit. Zase sú to jednorazové príjmy. Jednorazové príjmy sa aj preto nezapočítavajú do znižovania deficitu, že je nezodpovedné jednorazovými príjmami kryť opakujúce sa výdavky. A to vy robíte a idete robiť.

    Takže dovoľte, aby som zhrnul a ukončil svoje vystúpenie tým, že návrh zákona, vládnej novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení považujeme za jeden z najhorších zákonov, jeden z najhorších zákonov, ktoré budú mať veľmi vážne negatívne dôsledky pre ľudí, nielen pre tých ľudí, ktorých vyženiete z druhého piliera, ale pre všetkých ľudí. Jeden z veľmi negatívnych zákonov, ktorý bude mať nielen tieto dôsledky, ale ktorý bude mať aj vážne rozpočtové dôsledky, ktorý naruší dlhodobú udržateľnosť verejných financií a považujeme ho predovšetkým za zákon, ktorý ohrozuje to, čím vy argumentujete ako dôvodom, prečo ho predkladáte. Vláda tvrdí, že tento zákon predkladá preto, aby naplnila ústavné právo ľudí na dôstojný život v starobe a na dostatočný príjem v starobe. Presný opak bude výsledkom.

    Preto všetci poslanci za SDKÚ – DS, aj ja osobne budeme hlasovať proti tomuto zákonu a chcel by som zdôrazniť, že každý, kto za takýto zákon zahlasuje, preberá na seba politickú zodpovednosť za problémy, ktoré z tohto titulu vzniknú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ivana Mikloša sa prihlásili: pán poslanec Burian, ďalej Katarína Tóthová, Jozef Halecký, Róbert Madej, Jana Vaľová, Štefan Zelník. Štefan Zelník je posledný prihlásený s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Vážené kolegyne, kolegovia, na 17.00 hodinu máme dohodnuté hlasovanie. Faktické poznámky pustíme po hlasovaní, teraz vyhlasujem prestávku do 17.05 hodiny a prosím všetkých, ktorí sa nachádzajú v priestoroch parlamentu, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme o 17.05 hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať hlasovaním.

    V prvom čítaní teraz bude pani poslankyňa Košútová uvádzať hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z.,

    je to tlač 769.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku predložený vládny návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 76 za, 55 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 105 bolo za, 1 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán predseda výboru, pán poslanec Slabý uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215, je to tlač 803.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 69 za, 54 sa zdržalo, 11 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 109 bolo za, 1 proti, 25 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh a pridelili sme zákon do výborov a určili lehoty.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004. Pán poslanec Valocký bude spravodajcom.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 76 za, 55 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán presedajúci, prosím, dajte hlasovať tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 82 za, 8 proti, 44 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty.

    Pán poslanec Jozef Mikuš bude teraz uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Júliusa Brocku, Moniky Gibalovej a Jozefa Šimka na zmenu zákona č. 595, je to tlač 784.

  • Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Moniky Gibalovej a Jozefa Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nikto nevystúpil so žiadnym pozmeňujúcim návrhom, takže odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že prerokuje návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 59 za, 5 proti, 71 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v druhom čítaní.

    Pán poslanec Bačík uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241 o meste Martin.

    Je to tlač 778.

  • Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov.

  • Ďakujem. Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden z poslancov, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 122 za, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte ...

  • Pán spravodajca, chvíľočku vás poprosím. Dámy a páni, skúsme sa koncentrovať na hlasovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasujeme o pridelení návrhu do výborov a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 128 za, 1 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili pridelenie a lehoty na prerokovanie.

    Pán Viliam Jasaň uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov pána Pučíka, Kondróta a Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473 o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, je to tlač 794.

  • Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Maroša Kondróta a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení zákona č. 330/2007 Z. z. a mení zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 79 za, 21 proti, 35 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výboru určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 95 za, 7 proti, 32 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán predseda výboru pre médiá, kultúru a médiá, pán poslanec Abrhan uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka, Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov,

    je to tlač 795.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 101 za, 31 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že výbory prerokujú návrh zákona v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 122 za, 1 proti, 12 sa zdržalo.

    Aj tento návrh sme schválili.

    Budeme teraz v prvom čítaní hlasovať o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

    Hlasovanie uvedie pán Senko.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Predmetný zákon, k predmetnému zákonu sa viedla spoločná rozprava aj s návrhom zákona o Slovenskom rozhlase. V rámci rozpravy vystúpil pán poslanec Jarjabek, ktorý navrhol nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Jarjabka, aby sme nepokračovali...

  • Ruch v sále.

  • Ešte pre tých, ktorí nie celkom chápu, o čo ide, pán poslanec Jarjabek podal počas svojho vystúpenia procedurálny návrh, aby sa ani o tomto návrhu, ani o návrhu, o ktorom budeme hlasovať ako o ďalšom návrhu, nepokračovalo. Ja som upozornil pána poslanca, že takýto procedurálny návrh musí byť podaný aj v druhom prípade, to znamená, teraz hlasujeme len o tomto návrhu. Takže hlasujeme o tom, aby sme nepokračovali v rokovaní o návrhu poslanca Tomáša Galbavého.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 78 za, 51 proti, 3 nehlasovali.

    Nebudeme ďalej pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Senko, ešte vás poprosím, uveďte v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 809.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpil jeden poslanec k predmetnému zákonu. Nevzišiel z rozpravy, tak ako povedal pán predseda, žiaden procedurálny návrh, ale ja ako spravodajca som navrhol, aby sme v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovali v rokovaní o návrhu tohto zákona.

  • Ruch v sále.

  • Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán spravodajca, ktorý odznel v rozprave.

  • Hlasujeme. Čiže ešte raz zopakujte, pán spravodajca, pretože môže vzniknúť nedorozumenie.

  • Ja ako spravodajca som navrhol, aby sme v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 80 bolo za, 53 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Nebudeme ďalej pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Abrhan, poprosím vás ešte raz, aby ste v prvom čítaní uviedli hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na zmenu zákona č. 619 o Slovenskom rozhlase. Je to tlač 810.

  • Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 55 za, 64 proti, 15 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Dubravay uvedie hlasovanie o návrhu poslanca Petra Gaburu, ktorým chce zmeniť zákon č. 302 o samospráve vyšších územných celkov.

    Je to tlač 806.

  • Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 123 bolo za, 1 proti, 10 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh posunuli do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

  • Ešte lehoty poprosím, pán spravodajca.

  • Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 132 bolo za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili do výborov a určili lehoty.

    V prvom čítaní budeme teraz hlasovať o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.

    Je to tlač 807. Pán poslanec Petrák uvedie hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 132 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 bolo za, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pán poslanec Horváth uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslankyne Moniky Gibalovej, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 o sociálnom poistení, tlač 811.

  • Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 57 za, 6 proti, 70 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.

    Teraz bude pán poslanec Jarjabek v druhom čítaní uvádzať hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka, tlač 721.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, keďže v rozprave nezaznel žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, vystúpili dvaja páni poslanci, poprosím...

  • Pán poslanec, chvíľočku vás poprosím. Kolegyne, kolegovia, sme v druhom čítaní zákona. Budeme hlasovať o viacerých návrhoch. Poprosím vás o pozornosť.

  • Poprosím, aby ste dali hlasovať, poprosím, aby ste dali hlasovať z informácie o pozmeňujúcom návrhu k § 2 tak, ako vyšiel z výborov, keďže ide o informáciu. Poprosím, aby ste dali o tom hlasovať.

  • Čiže hlasujeme o bode 2 z informácie.

  • Hlasujeme o § 2 z informácie, ktorý vyšiel pod bodom 3 tejto informácie, § 2.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasujeme o časti informácie.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 76 za, 3 proti, 51 sa zdržalo.

    Obsah § 2 sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Keďže ide o informáciu, poprosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď podľa § 84 ods. 2. Poprosím, aby ste o tom dali hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 80 za, 15 proti, 31 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto využiť možnosť?

    Nie. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 77 za, 16 proti, 29 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka.

    Odhlasovali sme, kolegyne, kolegovia, všetky prerokované body.

    Chcem ešte požiadať o chvíľku pozornosti, aby sme upresnili priebeh rokovania programu 28. schôdze a požiadam vás o všeobecný súhlas. Ak nie, budeme hlasovať, alebo o súhlas s takýmto priebehom programu. Budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave. Zajtra ráno o 9.00 hodine, tak ako sme schválili, budeme prerokúvať návrh zmluvy, ktorú prednesie pán podpredseda vlády, pán minister vnútra Kaliňák. Potom budeme rokovať v druhom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona, ktorý predloží pán minister financií Počiatek o ochrane vkladov.

    Potom, ak ostane otvorená rozprava v druhom čítaní o dôchodkovom zabezpečení a potom budeme pokračovať ďalšími bodmi pána ministra financií Počiatka tak, ako sme to schválili. Aby nevznikala zbytočná kontroverzia, chceme zajtra prijať zákon o ochrane vkladov tak, aby sme mohli čím skôr tento zákon uviesť do platnosti. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Takže, budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave. Ešte pán predseda Novotný.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky sa zapojila do projektu Svetovej zdravotníckej organizácie Zdravé pracoviská, v rámci ktorého sa dňa 28. októbra v utorok budúci týždeň od 10.00 do 15.00 hodiny v zasadačke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uskutoční osvetovo popularizačné podujatie zamerané na meranie cholesterolu a tukov v krvi, ďalej meranie krvného tlaku, posudzovanie parametrov obezity, nutričné poradenstvo a antistresové poradenstvo. Dovoľujem si vás srdečne pozvať na toto podujatie budúci týždeň v utorok od 10.00 do 15.00 hodiny v zasadačke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať faktickými poznámkami. Ako prvý – pán poslanec Burian.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť k rozprave, ktorej predrečníkom bol pán poslanec Ivan Mikloš. Ja som sa viackrát vyjadril, že nie som za nesystémové kroky alebo za nesystémové opatrenia, ale faktom je, že jedným dychom bolo potrebné povedať všetkým tým, ktorí sporili v tomto systéme...

  • Ruch v sále.

  • Mám taký dojem, že nikto nepočúva. Môžeme dať chvíľu prestávku, lebo tu je strašný hluk.

  • Vyhlasujem prestávku na dve minúty a poprosím tiež, aby ste zabezpečili, Kancelária Národnej rady, účasť pani ministerky.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, môžem vás požiadať ešte o chvíľočku pozornosti? Chcem požiadať ešte, ak je vôľa, o jeden súhlas k zmene alebo úprave programu – doplniť to, na čom sme sa zhodli, ešte o to, aby zajtra, teda v piatok po bodoch tak, ako sme ich schválili, mohli byť prerokované ešte aj body 41, 42, 43 a 44, ktoré má predkladať pán podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák, ktorý ich zajtra, no, ja neviem, keď vyjde čas po Počiatkovi. Čiže to, čo sme odsúhlasili, platí, len, samozrejme, ak ten rokovací čas, pretože pán podpredseda vlády budúci týždeň v utorok nie je prítomný, má tu pána ministra zo Spojených štátov a má predkladať tieto 4 body. Takže ak zajtra, tak ako sme schválili, prebehnú body pána Počiatka, on by potom odprezentoval ešte aj tieto 4 body, je to 41 až 44. Sú to zákony so zavedením meny eura, potom je to zákon o Policajnom zbore, potom je to zabezpečenie policajtov a vojakov v roku 2008 a zákon o azyle. Je všeobecný súhlas?

  • Hlasy z pléna.

  • Takže kolegyne, kolegovia, poprosím o pokoj v rokovacej sále všetkých, ktorí si majú čo povedať a netýka sa to tohto zákona.

    A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Burianovi, ktorý ide vystúpiť s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Ivana Mikloša. Nech sa páči.

  • Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci. Ja budem pokračovať v tom, čo som hovoril. Ja som sa viackrát vyjadril o tom, že nie som zástancom nesystémových krokov. Faktom je, že k tým kľúčovým momentom pre všetkých sporiteľov v II. pilieri je vlastne bezpečnosť. Bezpečnosť v tomto systéme a myslím si, že tak ako sa robili a ja sa vyslovím alebo vyjadrím sa viac v rozprave, tak si myslím, že ako viacerí ľudia alebo ľudia vnímajú tú bezpečnosť ako kľúčový moment v tom celom systéme, tak si myslím, že možno jedným dychom bolo dobré povedať aj tým sporiteľom, že správa, ktorú pripravovalo ministerstvo financií za ministrovania pána Ivana Mikloša, vlastne urobilo správu, ktorá hovorí o tom, že ľudia, ktorí budú sporiť a ktorí vstúpia do tohto systému po veku odchodu do dôchodku, teda po štyridsiatke, dokonca ženy po tridsaťpäťke, tento systém pre nich nie je výhodný, čiže tak trebalo na začiatku povedať. Dokonca si myslím, že systémovejšie by bolo, aby sa možno predĺžila tá doba možno z 15 rokov, a nie ako jednorazový výstup alebo možno nejaké systémové riešenie. Ale to sa vyjadrím viac v rozprave.

    Už len jednu otázku na rečníka. Aké ručenie majú tie DSS v tom druhom pilieri a aké mechanizmy majú riešenia problémov akciových trhov? Lebo, pán poslanec, vy ste sa vyjadrili o tom, že sú ručenia. Ja neviem o tých ručeniach. Viem o tom, že je hladina, pod ktorú by nemali klesnúť jednotlivé správcovské spoločnosti, potom musia dopĺňať kapitál z vlastných zdrojov. Ale o iných ručeniach neviem. Tu jednoducho, ak celý ten trh padne, padnú všetci. Čiže ja ručenie ďalšie nepoznám. Nepoznám ručenie, hovorilo sa o ručení silnými menami alebo silnými matkami, bohužiaľ, v tomto štádiu finančnej krízy je aj tento problém ošidný. Nehovoriac o tom, že ručia 300 miliónmi. Stále hovoríme o 300 miliónoch verzus x-miliárd, ktoré spravujú. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou – poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, vy ste hovorili, že na základe vašich reforiem sa nám ekonomicky dobre ide akoby dole z kopčeka. Ale potom ste začali hovoriť o tom, že začína proti nám fúkať vietor. Nuž, aby som sa s klasikom spýtala: Kto sial tento vietor? Pán poslanec, vaša filozofia, ktorú ste zaviedli do ekonomiky. Dnes už, budem vám citovať Jacquesa Rupnika, politológa, ktorý je profesorom na Inštitúte politických štúdií v Paríži, povedal, že dnešné problémy ekonomické, hlavnou príčinou tejto krízy bola posadnutosť dereguláciou, posadnutosť liberálnou ekonomikou a posadnutosť tým, že všetko najlepšie vyreguluje trh. A dnes sa ukazuje, že táto vaša filozofia bola zlá. Denník New York Times teraz 21. septembra tohto roku uviedol článok, kde túto vami prezentujúcu filozofiu nazval pohreb dogmy voľného trhu. Opakujem, pohreb dogmy voľného trhu. Ale nielen táto dogma pôjde do pohrebu, ale aj tí, ktorí ju hlásali, ktorí robili na nej, vôbec stavali všetky myšlienky a ktorí ešte aj dnes z tohto pohľadu kritizujú to, čo sa začína robiť správne, nie na základe dogmy, ktorá pôjde do hrobu. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som sa chcel zastaviť pri tvrdení pána poslanca Mikloša, že hlavnou príčinou vystúpenia z druhého piliera v tom prvom kole alebo v tom prvom...

  • Prerušenie vystupujúceho predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani poslankyňa Tóthová, naozaj vám čas už vypršal. Poprosím už teraz o pokoj, dobre? Aby mohol pán poslanec predniesť svoju faktickú poznámku.

  • Teda, že príčinou vystúpenia z druhého piliera bol predovšetkým fenomén predĺženia minimálnej doby sporenia z 10 na 15 rokov. Nechcem o tom polemizovať, či je to šťastie alebo úplne pravdivé, alebo nepravdivé, ale myslím si, že terajšia situácia počas terajšieho vystúpenia buď potvrdí, alebo nepotvrdí tento fenomén. Myslím si, že vtedy sa ukáže, či bol pravdivý, alebo nie. Chcem len pripomenúť, že snahou aj zákonných zmien, ale aj tých diskusií alebo okrúhlych stolov, ktoré sa chystajú, nie je zvýhodniť alebo nejako fixovať jeden alebo druhý pilier, ale urobiť prípadne, pokiaľ sú potrebné také zmeny, ktoré by tento systém urobili stabilným, aby aj poistenci, aj sporitelia mali pocit, že je spravodlivý pre jedných aj pre druhých. Žiaľbohu, celý ten problém bude rozriešený až po tých 15 až 40 rokoch, kedy sa ukáže, či to nastavenie systému, spokojnosť, výsledky, porovnateľnosť dôchodkov z jedného alebo druhého systému sú spravodlivé, dobré a prospešné. Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Róbert Madej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ak sa teda tvárite ako taký super odborník na druhý pilier, mám k vám jednu konkrétnu otázku. Ak tvrdíte alebo ak by ste tvrdili, že v prípade nižšej výnosovosti podvýkonu DSS-ky nejakého konkrétneho fondu voči priemeru trhu musí konkrétna DSS-ka dorovnať výnosovosť, tak ja sa pýtam. Predstavme si, že rastový fond určitej DSS-ky má výnos mínus 20 %. Priemer trhu bude 10 %. Otázka je: Musí podľa vás dorovnať, alebo nie? Ďakujem.

  • Ďalej pani poslankyňa Jana Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Mikloš, minule ste povedali, že by bolo veľmi zlé, keby vy ste ma presvedčili, že o to nemáte záujem. Ja mám záujem vás presviedčať o pravde a vidím, že už sme vás aj presvedčili. Pretože predtým ste vraveli, že sporenie v druhom pilieri je pre každého výhodné. Dnes ste už priznali, že boli tam aj takí, pre ktorých nebolo výhodné vstúpiť, pretože mali 5 rokov pred dôchodkom. No bravo! Takže čím ďalej, tým viac budete postupne púšťať perie a budete ľuďom rozprávať o tom, čo je výhodné a čo nie je výhodné. Takže ja som veľmi rada, že ste to priznali a vlastne, myslím si, že občania pochopili, o čom to je. Ďakujem.

  • Pán poslanec Štefan Zelník ako posledný s faktickou poznámkou na vystúpenie Ivana Mikloša. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa budem držať argumentov, toho, čo uvádzajú tlačové agentúry. Burza v Argentíne zaznamenala výrazný až 10-percentný pokles. Argentína ale podľa agentúry AP nie je ani zďaleka jedinou krajinou, ktorá má problémy s peniazmi na dôchodky. Penzijné fondy ukladajú časť peňazí do akcií, ktoré ale teraz zažívajú prudké výkyvy. Americký Dow Jones Indexes bol vlani v októbri nad 14 000 bodmi, ale dnes je sotva na 9 000 bodoch. Majetok investorov v penzijných fondoch a ďalších sporiacich plánoch klesol zhruba o 8,3 bilióna dolárov. Švédske dôchodcovské správcovské spoločnosti majú problém zhodnotiť vklady o 3 %. Zlý vývoj na kapitálových trhoch v posledných rokoch negatívne ovplyvnil aj švédsky sektor penzijného pripoistenia. Penzijné fondy vo Švédsku garantujú minimálne 3-percentný výnos a práve ten je zdrojom súčasných problémov. Kým na konci 90. rokov sa úspory zhodnocovali aj viac než o 10 % ročne, od roku 2000 robí manažérom aktív problém dosahovať sľubované 3 %. Výkonnosť za mesiac pre kategóriu rastových fondov k 20. 10. 2008 je asi: AXA Rastový fond mínus 3,5 %, VÚB Profit mínus 3,6 %, ING Dynamika mínus 4,11; Allianz Progres mínus 4,7; ČSOB Prosperita mínus 4,7; Aegon Rastový mínus 7,56 %. Je našou povinnosťou obyvateľov upozorniť na riziko druhého piliera a dať možnosť obyvateľom, aby sa rozhodli, nakoľko vznikli nové skutočnosti, ktoré si málokto uvedomoval, keď do druhého piliera vstupoval.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Zelník bol posledný s faktickou poznámkou. Chce pán poslanec Mikloš reagovať? Nie. Ďakujem.

    Teraz bude pokračovať v rozprave prihlásený pán poslanec Rudolf Bauer. Nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, dámy a páni, podľa dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorý prerokúvame, účelom tohto návrhu je reagovať na vývoj situácie na svetových finančných trhoch a v tejto súvislosti umožniť sporiteľom zúčastneným v starobnom dôchodkovom sporení prehodnotiť svoje rozhodnutie a vystúpiť z tohto systému. Chcem na úvod povedať, že táto reakcia vlády je neprimeraná a svedčí skôr o ideologickom postoji k osobným dôchodkovým účtom, za zavedenie ktorých terajšie vládne strany nehlasovali. Ako poučenie pre budúcnosť Slovenska môžeme konštatovať, že pri zavádzaní takýchto ďalekosiahlych systémových zmien v krajine je lepšia ústavná väčšina.

    Dnes nevieme, kde tento postojový nesúhlas strany Smer s podstatou dôchodkovej reformy José Pineru, ktorou je ekonomická sloboda jednotlivca, skončí, či sa vláda Roberta Fica nebude až zbližovať s argentínskym riešením, t. j. snahou o úplné zrušenie druhého piliera v budúcnosti.

    Otvorenie druhého piliera už druhýkrát v krátkom čase a zmena podmienok sporenia na osobných dôchodkových účtoch vedie, samozrejme, k oslabovaniu celého systému a vytváraniu napätia a neistoty v našej krajine. A porovnávanie situácie sporiteľov v druhom pilieri so situáciou na Islande, ako aj kolegovia už tu niektorí predo mnou hovorili, je hrubou demagógiou a strašením s jediným cieľom vyhnať čo najviac ľudí z druhého piliera.

    Pravdou je, že globálna finančná kríza a najmä nepriaznivý demografický vývoj si žiada prehodnotiť opäť aj východiská a faktory, ktoré sú dôležité pre posudzovanie dôchodkového systému a systému osobných dôchodkových účtov. Trojpilierový dôchodkový systém je určite lepšie riešenie ako jednopilierový priebežný systém, ale treba povedať, že zavedenie druhého a tretieho piliera má aj tieto dopady. Zavádza čistú zásluhovosť a nerieši solidaritu, nemá žiaden vplyv na demografický vývoj, má irelevantný vzťah k rodine, resp. môže tak trochu aj oslabovať rodinu.

    Ak sa pozrieme na existujúce prognózy demografického vývoja publikované na internete, nie v Novom čase, vidíme, že vývoj na Slovensku je vysoko nepriaznivý nielen vďaka starnutiu obyvateľstva, pani ministerka, ale aj vďaka tomu, že sa rodí málo detí. Dnešná plodnosť je veľmi nízka len cca 1,3 detí na jednu ženu. Na ilustráciu demografického vývoja mi dovoľte len jeden ukazovateľ – Index ekonomickej závislosti starších ľudí, ktorý, keď definujeme ako podiel 65 a viacročných a osôb 18 až 64-ročných, tak tento podiel bol v roku 2005 0,17. V roku 2025 bude už 0,37 a v roku 2050 bude 0,56. To znamená, že kým v roku 2005 na jedného dôchodcu pripadalo 5,6 ľudí v produktívnom veku, v roku 2025 to bude iba 2,7 ľudí a v roku 2050 iba 1,8 ľudí. Ak sa nezmení výška odvodov, mali by dnešní päťdesiatnici počítať iba s polovičnými dôchodkami, ako majú dnešní dôchodcovia, aj pri úplnom zrušení druhého a tretieho piliera. Pre úplnosť načim povedať, že čísla pre rok 2025 sú viac-menej isté, lebo všetci tí, ktorí v roku 2025 budú mať 18 rokov, sú už narodení, kým pre rok 2050 sú to čísla hypotetické, lebo pôrodnosť sa ešte môže zmeniť.

    Súčasný dôchodkový systém sa ukazuje ako nespravodlivý a protipopulačný a ako tvrdia aj viacerí odborníci, môžem menovať napríklad Hizl, Rusnok, Řezníček, Kulhavý v Čechách alebo Pásztor na Slovensku, nespravodlivý je v tom, že rodičia, ktorí vychovávajú deti a pripravujú pre spoločnosť budúcich ekonomicky aktívnych občanov, znižujú svoj pracovný príjem a tým aj svoj budúci dôchodok. Viacdetní rodičia teda do prvého piliera prispievajú viac ako ostatní, no spravidla dostávajú dokonca menej ako ostatní. Bez zveličovania sa dá povedať, že tí, ktorí vychovávajú deti, pracujú na bezdetných, čiže súčasný systém okráda viacdetných rodičov. Súčasný dôchodkový systém je výhodnejší pre tých, ktorí nemajú deti. Inými slovami, súčasný dôchodkový systém je aj protipopulačný, lebo motivuje radšej sporiť ako mať deti.

    Našťastie nespravodlivosť, ktorú systém v sebe nesie, možno podstatne zredukovať, ale nie tým, že vyháňame ľudí z druhého piliera. Spôsobov je viacero, obmedzím sa na jednoduchší a administratívne nenáročný – systém rodičovských bonusov, ktorý tu už spomínal pán kolega Palko, ktorý my, čo uprednostňujeme konzervatívne hodnoty a dnešná finančná kríza nám dáva za pravdu, navrhujeme už dlhší čas. Základný predpoklad zavedenia rodičovského bonusu je ten, že výchova detí sa počíta ako investícia do prvého piliera, čo sa zohľadňuje nie pri určovaní výšky dôchodku, ale pri určovaní výšky odvodov. Zníženie odvodu, tzv. rodičovský bonus je určené cenou dieťaťa pre dôchodkový systém. Pracujúci, ktorý vychováva deti, má znížené odvody o určitú pevnú čiastku alebo percentá z hrubej mzdy. Toto percento, tento bonus musí byť cítiť, aby to pôsobilo motivačne. Mohlo by to byť napríklad 3 % z hrubej mzdy za každé vyživované dieťa. Pri hrubej mzde 20-tisíc korún je to čisté zníženie odvodov o 486 korún za každé vychovávané dieťa pre každého z jeho rodičov, čo už je citeľný propopulačný podnet. Systém musí, samozrejme, citlivo riešiť aj tých, pán poslanec Madej, ktorí by chceli mať deti, ale ich mať nemôžu, ale mal by byť tvrdší k tým, čo môžu, ale volia a uprednostňujú pohodlnejší spôsob života bez detí, čo je na druhej strane určite aj ochudobnením, ale to tu nebudem rozoberať.

    Podstata druhého piliera je v dlhodobom sporení, ktoré by malo vydržať aj veľké otrasy ekonomického vývoja. Čiže keď tu čítate, o koľko tie fondy teraz klesli, tak je to vlastne irelevantné voči dlhodobým časovým radom. Dnešná finančná kríza nie je zlyhaním samotného trhu, ale krízou štátnej regulácie a krízou morálnej, nie tak hovorí ako pán Rupnik, tu bol pred chvíľkou citovaný. Jedným z rozhodujúcich faktorov vzniku dnešnej krízy bolo administratívne rozhodnutie udelenia nadštandardných právomocí kvázi štátnym americkým agentúram FanyMay a FredyMac, ktoré umožnili vznik nezdravých hypotekárnych úverov a neskorších sofistikovaných finančných produktov z nich odvodených. Vyššia štátna regulácia nie je liekom na dnešnú krízu, ako to počúvame z úst napríklad francúzskeho prezidenta Sarkozyho. Je to podľa mňa rovnaká chyba, aká sa udiala po hospodárskej kríze koncom 20. rokov minulého storočia. Až neskôr sa vtedy prišlo na to, že keynesovská teória vyšších štátnych investičných intervencií nevedie dlhodobo k zdravému rozvoju krajín.

    Páni a dámy, súčasný návrh vlády otvoriť druhý pilier je v podstate želaním vlády vytiahnuť od ľudí ich doteraz nasporené úspory na dôchodok v druhom pilieri a hovorí im – nesporte si sami, ale verte, že štát sa o vás postará lepšie, my sa o vás postaráme lepšie. Dokazuje to aj návrh štátneho rozpočtu, ktorý hovorí, že tieto peniaze sa majú spotrebovať v budúcom roku. Tí, ktorí podľahnú takémuto sľubu, že my sa o vás lepšie postaráme, len nám teraz dajte vaše už nasporené peniaze, tí by toto mali vedieť. Mali by vedieť, že bez zvýšenia veku odchodu do dôchodku alebo zvýšenia odvodov štát v budúcnosti nebude mať zdroje na súčasnú úroveň dôchodkov.

    Pani ministerka, vy viete garantovať, že, povedzme, po roku 2025, keď už nebudete ministerka, a keď už sama priznávate, že budeme už vtedy v demografickej kríze, že po tomto roku vyplatí štát dôstojnú penziu všetkým tým, ktorí sa vzdajú v týchto najbližších mesiacoch svojich úspor v prospech vašej vlády na spotrebu budúci rok?

    Začnime sa venovať rodine a rodičovskému bonusu, kým nie je neskoro. Na vyháňanie z druhého piliera a ani prisťahovalectvo, ale viacdetné zodpovedné rodiny sú riešením na prichádzajúcu demografickú zimu aj na dlhodobú neudržateľnosť priebežného piliera dôchodkového systému. Dôchodkový systém však musí mať motivačné prvky, ktoré budú umožňovať to, aby mať deti bolo moderné, bolo trendy, bolo sexi a bolo podporované nielen konzervatívnymi demokratmi a kresťanskými stranami, ale všetkými politickými stranami. Verím, že všetci ste uzrozumení s tým, že konzervatívni demokrati budú hlasovať proti tomuto návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami registrujem pani poslankyňu Vieru Mazúrovú. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa na vystúpenie pána poslanca s faktickou. Slovo má pani poslankyňa Mazúrová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcem sa spýtať, prečo tak rukami, nohami bránite, aby sa otvoril druhý pilier. Prečo nedáte možnosť ľuďom, ktorí dnes sledujú, aké dôsledky má finančná kríza, aby sa slobodne rozhodli, opakujem, slobodne rozhodli – chcú tam ostať a niesť dôsledky, riziká, zostanú, nechcú tam ostať alebo vystúpia? Pretože dnes taká možnosť nie je. Dajme priestor klientom dôchodkových správcovských spoločností, aby sa slobodne rozhodli, či chcú pri mínusových výsledkoch, pri vykazovaní straty zostať, alebo nie. Chcem ešte zdôrazniť, že finančná kríza ovplyvňuje celý svet a Slovensko nepožíva v tomto duchu žiadnu imunitu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Reakciu nežiada pán poslanec. Dobre, pokračujeme v rozprave, slovo má pán poslanec Štefan Kužma, pripraví sa pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, z môjho pohľadu je toto otváranie druhého piliera a vlastne v celej diskusii ide o zneužitie súčasnej finančnej krízy na ospravedlnenie nedodržania sľubu pána premiéra Roberta Fica. Ten jasne totiž povedal, že druhý pilier sa už otvárať nebude. Prekvapilo nás, keď potom šéf Sociálnej poisťovne mal výrok, ktorý protirečil premiérovi a bol som veľmi, veľmi zvedavý, ako sa z tejto šlamastiky vláda dostane, kde dvaja hovoria rôzne veci, a vidíme, že táto finančná kríza bola na to využitá.

    Ja aj vysvetlím, prečo je to len využitie. Nikto momentálne nie je ohrozený touto krízou a ničí dôchodok nie je ohrozený. Prví ľudia podľa v súčasnosti platnej legislatívy pôjdu do dôchodku až v roku 2020. Čiže, pre nich bude zaujímavé, aký bude stav na dôchodkových účtoch v roku 2020, a nie v súčasnej dobe. Skoro všetci, čo obhajujú a majú popísané rôzne konštatácie o momentálnej kríze, niektorí sa neštítia ani využiť práve prípady, kedy opačne, dôchodkové fondy prežili a zlyhal štátny systém, a preto sa používajú dôchodkové fondy, viď Argentína, Island, ale všetci, čo to hovoria, si treba všimnúť, že hovoria len o tomto období, o dnešnej kríze, o roku, o dvoch posledných. Pritom aj títo ľudia nemajú problém vytiahnuť obdobie 1997 – 2007 alebo 1998 – 2008, ak chcú poukázať, že my sme dali desaťročný limit, ale pri tomto zákonnom limite keby mali v sebe trochu poctivosti alebo keby chceli férovo konať, a to tu neurobil jediný a vedia prečo, mali vytiahnuť čísla 1993 – 2008, porovnať hodnoty, ktoré boli v roku 1993 k hodnote aj teraz po znížení z krízy. Ale tento rozdiel k roku 2008, samozrejme, nikto nepoužil, lebo všetci tí, čo sa v problematike vyznajú, tak vedia, že ľubovoľné obdobie, ľubovoľné obdobie, dokonca vrátane problémových 30. rokov 20. storočia nenájdu v kuse nijaké 15-ročné obdobie, ktoré by potvrdzovalo ich slová. Vždy tento rast bol podstatne vyšší na peňažných trhoch, ako bol rast, čo ja viem, inflácie. Aj v tých najhorších rokoch roku 1931 napríklad, keď bola najväčšia kríza, najväčší prepad, už o dva roky nasledoval rast.

    Čiže poprosil by som všetkých tých, ktorí hovoria o dopade hospodárskej krízy, aby vždy pre porovnanie použili 15-ročné obdobie alebo minimálne aspoň 10-ročné. Tu v rozprave ho nikto nepoužil, ani jeden, ani jediný prípad nebol s 20-ročným obdobím a jeho porovnaním. Treba si uvedomiť, že ľudia pôjdu v roku 2020 do dôchodku. Je to zaujímavé, že je to ten istý rok, ktorý už, pani ministerka, vy ste nedávno uviedli, že demografická kríza sa začne prejavovať až v roku 2020, po roku 2020 a 2025, áno, prípadne 2030, ale zároveň je to aj prvý rok. Tí, ktorí si šetria na dôchodky, dovtedy bude niekoľko kríz a niekoľko konjunktúr do roku 2020. Ale som presvedčený, že celkove tie konjunktúry predčia krízy, čo sa týka hodnoty úspor.

    Ale na druhej strane, čo všetko vieme presne a vy to pripúšťate tiež, vtedy už tu bude kríza. Iste, nie finančná, ale kríza prvého dôchodkového piliera, lebo aj sama pani ministerka povedala, že po roku 2020 nastúpi.

    Veľmi zaujímavo sa vyjadril kolega Petrák minule, keď tiež pripustil, že táto kríza bude a že bude to na iných vládach, aby to riešili a ako možnosť pripustil predĺženie veku odchodu do dôchodku. Ja to skutočne tak čítam a darmo bude hovoriť, že to nie je tak, že dnešná vláda vie, že prvý pilier, ak zlikviduje druhý pilier, alebo tí, čo ostanú v prvom pilieri, po roku 2020 budú musieť byť vtedajšími vládami alebo vtedy fungujúcimi vládami riešení, a ako povedal pán Petrák, pravdepodobne predĺžením veku do dôchodku. Čiže treba poctivo povedať, porovnajme bežné pätnásťročné obdobie rastu a zároveň povedzme tým, čo sú v prvom pilieri, že to vidíte tak, ako povedal pán Petrák, že oni budú robiť dlhšie. Lebo iné riešenie nebolo povedané a nebolo iné riešenie povedané ani kolektívom vašich odborníkov, ktorí pripravovali víziu na čele s pánom Stanekom.

    Viete, toto nie je prvý prípad, čo momentálne presadzuje vláda pána Fica. Ja to dokonca poviem na príklade z mojej rodiny. Veľmi presný príklad. Môj starý otec si šetril na dôchodok a Klement Gottwald, viete, že urobil veľmi rázny krok, najprv pozastavil výplaty z dôchodkových fondov a potom ich znárodnil. Tiež mal problém s peniazmi, potreboval peniaze. Prvý krok boli dôchodkové fondy, druhý krok bola mena peňazí, veľmi známa. Potreboval peniaze, znárodnil tieto fondy a ľuďom povedal, že sa o nich postará. Môj starý otec robil do sedemdesiatky, lebo z toho dôchodku nevedeli vyžiť, keďže stará mama nepracovala. Tak sa postaral. Pritom mal dostatok peňazí našetrených vo svojom dôchodkovom fonde, o ktorý prišiel. Čiže, nič nové pod slnkom, už to tu raz bolo, presne ten istý sľub, také isté zobratie z dôchodkového fondu a výsledok, ktorý si ja ešte veľmi dobre pamätám.

    Je tu ešte jeden problém, problém, ktorý súvisí práve s touto súčasnou finančnou krízou. Nepochybujem o tom, že hlavný motív, úplne hlavný motív je získať čo najviac peňazí do dnešného štátneho rozpočtu a cez určité balíčky, cez míňanie zabezpečiť si čo najväčšiu popularitu dnes s tým, že nech to rieši vláda po roku 2020, či už tak jak povedal kolega Petrák, alebo iným spôsobom. A práve tu vzniká jeden problém v súvislosti s touto finančnou krízou, a to je, že tým, že odídu ľudia dnes z druhého piliera, tých 150 tisíc, ako chcete, ako máte v štátnom rozpočte plánovaných 6,5 miliardy, tak budú poškodení aj tí, ktorí v ňom ostanú. A poviem vám prečo. Práve tým, že dnes je kríza a, samozrejme, na týchto fondoch nie sú hotové peniaze, však ich účelom nie je, aby ležali hotové peniaze, sú niekde investované, a keďže vieme, že v čase krízy aktíva sú nižšie a vy ste to pred chvíľou presne vyčíslili, o koľko klesli, tak na získanie 6,5 miliardy bude treba predať aktíva fondov za oveľa väčšiu sumu ako 6,5 miliardy pôvodného nákupu, lebo dneska je to klesnuté o tú sumu, ktorú aj pán Petrák spomínal a ďalší, kde sú dnes nižšie. Dúfam, že mi rozumiete, o čom hovorím.

    No skúsim to ešte raz. Vysvetlím vám to, pani ministerka. Ak nakúpim za 6,5 miliardy, čo ja viem, akcie, ktoré dnes klesli o 10 %, tak keď ich musím predať, aby som presunul do Sociálnej poisťovne 6,5 miliardy, tak nebudem mať 6,5 miliardy, ale 6,5 miliardy mínus 10 %, myslím 5,7. Ale ja musím vrátiť 6,5 miliardy, čiže ja musím predať tých aktív za viac, čiže vrátane tých aktív, ktoré vlastne neboli získané len od ľudí, ktorí tam prišli, ale aj od ďalších, lebo mi to nevykryje. Keby sa toto robilo v čase hospodárskeho rozmachu, ktorý možno bude, dúfajme, za rok, za dva, tak v tom prípade by to platilo presne opačne. Rozumiete mi už teraz, tomuto princípu?

  • Hlas z pléna.

  • Reakcia V. Tomanovej, ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Bez mikrofónu. Vôbec nerozumiem tomu, pán poslanec, čo sa snažíte vysvetliť.

  • No, pán kolega, poprosím, nie je to dialóg, ja poprosím v sále.

  • Dobre, nebudeme mať dialóg. Čiže vlastne tým, že dochádza k nutnosti vo fondoch vytvoriť hotové peniaze – cash na presun do Sociálnej poisťovne v čase, keď aktíva sú dolu, tak, samozrejme, dôjde k prehĺbeniu reálnej straty. To je jediný skutočný fenomén, ktorý súvisí s hospodárskou krízou a ktorý skutočne poškodí týchto ľudí. Ja si myslím, že by sme mali konať úplne ináč. Nemali by sme plašiť ľudí podľa súčasných čísel, ale skúsiť podľa doterajších čísel pätnásťročných diagramov, aký bude stav v roku 2020, keď pôjdu prví. Zároveň poctivo povedať, čo bude s prvým pilierom v roku 2020 – jediný zatiaľ poctivo to povedal pán kolega Petrák – a takto dať ľuďom porovnanie. Potom by to vyzeralo úplne ináč.

    A ešte k jednej veci by som sa vyjadril a tiež súvisí aj s touto krízou. Posunuli ste možnosť odchodu ukončenia sporenia z desiatich na pätnásť rokov. Hovorím možnosť. Zdôvodňovali ste to veľmi jednoducho, že desať rokov nestačí a je potrebných pätnásť rokov alebo viac na to, aby ľudia nasporili, netajím sa. Poviem to na jednoduchom príklade. Samozrejme, keď mám nejaký napríklad termínový vklad a budem mať na ňom desať rokov peniaze, tak na ňom budem mať viac, ako keby som mal päť rokov, väčšinou, dobre, ale hovorím o termínovom vklade, ktorý je viazaný na percento.

  • Hlas z pléna.

  • Dobre, dobre, ale prečo potom neprikážeme, že nemôžeme mať dvojtýždňové, polročné, štvormesačné, ročné, ale len desaťročné najmenej, aby ľudia viac našetrili. Lebo to nie je povinnosť, to je možnosť a to je presne tento moment. Predstavte si môj prípad. Ja som v druhom pilieri. Budem vidieť, že je skutočná konjunktúra, ako bola pred troma rokmi, fondy sú vysoko, mám za sebou dvanásť rokov sporenia, tak si poviem ako ekonóm, dá sa predpokladať, za dva, tri, štyri roky bude kríza, idem, teraz on nemusí, keby bola zlá situácia, nemusím, ja môžem zostať. Ja môžem byť aj po desiatich rokoch, nie je príkaz, že po desiatich rokoch musím prestať, hej? Bola možnosť, to je ten obrovský rozdiel. Čiže ja môžem využiť veľmi dobrú situáciu a odísť, keď mi je to vhodné. No teraz už, samozrejme, že nemôžem. Áno. Keď mi prejde mojich desať rokov, neznamená, že ja musím po desiatich rokoch ukončiť.

  • Reakcia V. Tomanovej, ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Bez mikrofónu. Musíte si dokázať kúpiť za tie peniaze doživotnú rentu, pán poslanec, doživotnú rentu.

  • Poprosím ešte raz, prosím pani ministerku aj pána rečníka.

  • Máte obavu, pani ministerka, že po desiatich rokoch nebudem mať dosť na doživotnú rentu? No, tak v tom sa rozchádzame vo výpočtoch. Dobre. Dobre, no. Alebo potom u nás sú poslanci skutočne tak biedne s platmi, ale skúste si to prepočítať na plat poslanca. Dobre. Čiže, dobre, ale tak môže to byť po dvanásť rokoch, aj keby som uznal po trinásť, ale dáva mi určitú vôľu. Čiže predĺženie nie je to, že niekomu umožním pätnásť rokov sporiť a mal doteraz umožnených desať, predĺženie znamená, že mu neumožním kratšie, aj keby mu vyšiel dostatok, neumožním mu kratšie. Čiže, nevydávajme znemožnenie možnosti za niečo, čo ľudí zvýhodňuje. To je tiež. A práve tieto krízy nám k týmto možnostiam dávajú veľmi veľké dôvody na rozhodovanie sa.

    Čiže, aby som to všetko zhrnul. Jednoznačne, keďže sa bavíme o dôchodkoch a o ekonomickej situácii na finančných trhoch v roku 2020, kedy prví dôchodcovia pôjdu podľa tohto zákona do dôchodku, tak nie je táto kríza tým momentom, ktorý je rozhodujúci. Táto kríza je len na to využitá, aby predseda vlády mal právo alebo domnelé právo nedodržať sľub, ktorý dal občanom a aby mohol naplniť štátny rozpočet 6,5 miliardami korún, ktoré ale v momente dal do výdavkovej časti, čiže minul 6,5 miliardy korún navyše. Toto je skutočná pravda a preto tento zákon nemôžem podporiť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kužmu – pán poslanec Petrák, pani poslankyňa Vaľová a pán poslanec Kvorka.

    Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo dávam pánovi poslancovi Petrákovi.

  • Ďakujem pekne, pán kolega, za tvoj diskusný príspevok. Tak na odľahčenie na začiatok, škoda, že to nie je vedecká konferencia, lebo by som mal minimálne desať citácií. Ale tak, poďme, poďme k veci. Pätnásťročné obdobie je obdobie, kedy sa dá očakávať zisk. Áno, ako môžeme o tejto téze hovoriť, že tá téza má nejaký racionálny základ, ale postavme otázku troška inak. Zoberme si Chile v roku 1994, kedy dopadla na čílsky dôchodkový systém prvá kríza a zoberme si následne rok 1995, kedy ľudia pri odchode do dôchodku mali už výrazne ovplyvnený svoj príjem z hľadiska toho, že pocítili dopady tejto krízy dôchodkového systému. Zoberme si vplyv krízy na sporenie. V čílskom systéme len 52 % sporiteľov si počas celého aktívneho života pravidelne platí príspevky do sporivého piliera. To ostatné alebo tí ostatní si neplatia pravidelne, to znamená, sú výrazne ohrozené ich príjmy v starobe, ako sú aj v dôsledku hospodárskej krízy alebo hospodárskych kríz a hospodárskeho vývoja danej konkrétnej krajiny. Buďme korektní a povedzme to jasne. Ja už poviem len jednu poznámku, ktorá vyplynula z našich osobných rozhovorov. Ty tvrdíš, že podstata teórie trhu je v tom, že neschopní nech skrachujú. Ja voči tomu nemám absolútne žiadnu námietku, ale nemôže to mať dopad na ľudí, ktorí si sporia celý život na dôchodok a budú neschopnosťou niekoho iného postihnutí.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som tiež chcela povedať, že v druhom pilieri je 1 mil. 440 sporiteľov. Kolega, vy ste uviedli príklad poslanca Národnej rady. Myslíte, že 1 mil. 440 sporiteľov má taký príjem ako poslanec Národnej rady? Nie. Je tam skoro 330 ľudí, ktorí majú minimálny príjem, 330 tisíc ľudí, ktorí majú minimálny alebo žiadny príjem. Takže, ja sa pýtam, potom komu má slúžiť ten druhý pilier? A práve nám o týchto ľudí ide, o tých, ktorí nemajú takýto príjem ako poslanci Národnej rady, aby si rovnako nasporili na dôchodok. Ak sa kedysi na dôchodok sporilo 42,7 roka, tak si myslím, že desať rokov je strašne málo na to, aby ste si nasporili na dôchodok, ktorý by vám mal byť vyplácaný tridsať rokov. Samozrejme, že vy ste dali tú najnižšiu hranicu, pretože ste potrebovali naplniť druhý pilier a potrebovali ste čím viacej sporiteľov. Dnes už aj pán Mikloš priznal, že sú tam aj takí, ktorí majú päť rokov do dôchodku a ozaj sa im to neoplatí, tak mali vystúpiť. Dnes to priznávate. Ale keď sme tu viedli debatu pred rokom, tak ste tvrdili, že všetkým sa to oplatí, nikto nemá vystúpiť. Dnes to priznávate a zrazu je tu ešte aj kríza. A hovoríte o tom, že ak máte financie nasporené na termínovanom vklade, ale veď predsa s termínovaným vkladom neobchodujete na akciových trhoch. Samozrejme, na termínovanom vklade sa každému peniaze zúročujú. Ale akciové trhy, vidíme, čo zaznamenali, že dnes zaznamenali to, že vy tam ešte nemáte ani tú istinu, ktorú ste si vložili. Takže už konečne skúsme nájsť taký celospoločenský konsenzus a povedzme tým ľuďom pravdu a nepúšťajme perie, že možno, keď ešte budeme mať rozpravu o druhom pilieri o polroka, tak zase priznáte, že aj desať rokov bolo málo. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, pozorne som si vás vypočul a vy ste ozaj preukázali pravý štýl pravicovej politiky SDKÚ. Hoci sa snažíte byť teraz veľmi sociálni, ale jednoducho nikto vám nebude môcť veriť, pretože to, čo vy ste tu rozprávali, tak to je ozaj nepochopiteľné. Tvárite sa, ako keby sa nič nedialo. Podľa vás by nebolo treba nič robiť, treba byť len ticho, v pokoji čakať, však ono to voľajako prejde, ono to voľajako skončí, pretože do toho roku 2020, ako vravíte, ešte tu prejde, neviem koľko kríz a to je všetko dobré.

    Obviňujete tu premiéra, že zneužíva dačo. Nie, pán poslanec, premiér práveže koná. To je človek v tejto republike, ktorý má najväčšiu zodpovednosť za to, čo sa deje. A preto premiér robí, koná zavčasu a nečaká na to, na čo chcete čakať vy. Pretože vy ste mali vo vašich ideológiách veľa vyhlásení. Vy ste zrušovali plánovania ako komunistický prežitok, vy ste hovorili, čo sa týkalo hospodárstva, riešenia, že trh všetko vyrieši. No však vidíme, čo sa stalo. Vidíme, ako všetko trh vyriešil a vidíme, kde sme sa dostali. Čiže netreba tu napádať čosi, čo sa robí v prospech ľudí, pretože toto je ozaj v prospech ľudí a hlavne v prospech tej skupiny, o ktorej pani ministerka včera veľmi pekne hovorila. Koľko ich je, neviem, ak sa nemýlim, okolo 400 tisíc ľudí je sporiteľov, ktorí jednoducho nie sú schopní v tejto dobe si nasporiť na dôchodky tak, ako sa rozpráva. Hoci ste ich lákali pekným spôsobom. Kde ste ukázali tú spravodlivosť? Čo ste to tým ľuďom nevysvetlili? Prečo tí ľudia tam vstúpili? Však ste ich zaviedli tak, ako zavádzate celú verejnosť počas celého tohto vystupovania, ako rozprávate o týchto nepravdách, ktoré tu sa snažíte nám nahovoriť.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky sa prihlásil pán poslanec Kužma. Keby ste boli takí dobrí a zapli mu mikrofón.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. No, pán kolega Petrák, dúfam, že neporovnávaš slovenskú mentalitu s juhoamerickou, lebo tam celkove sú vždy trošku iné pohľady na budúcnosť. Ale jednu vec. Som veľmi rád, že si nepoprel, že to vaše riešenie je jediné, že neskôr ísť do dôchodku, len s tým rozdielom, že to neurobíte vy a v tom ste poctiví, lebo vy to neurobíte, bude to musieť urobiť vláda v roku 2020.

    A s pánom Kvorkom veľmi, veľmi súhlasím, treba konať. Je pravda, že my nevieme, čo bude v roku 2020 s druhým pilierom, ako sa bude vyvíjať. Myslíme si, že a skúsenosť doteraz za 15-ročné obdobie hovorí, že vždy sa krízy prekonali, ale to presne nevieme, ale my vieme, čo bude s prvým pilierom v roku 2020 a neskôr, čo uznáva aj pani ministerka. Čiže, áno, máte pravdu. Pán predseda vlády mal konať, ale s prvým pilierom. Mal jednoznačne pripravovať veci na prvý pilier, ktorý, vieme, že po roku 2020 bude v problémoch a možno mal poctivo povedať to, čo pán Petrák.

    Ešte k pani Vaľovej. Stále v jednej veci zavádzate a to, že miešate povinnosť s možnosťou. Keď hovoríte, že 15, 20 rokov sú ľudia, ktorí si šetria 30 rokov, a preto nemôže byť možnosť po desiatich rokoch odísť, to nie je pravda. Lebo keď ja mám možnosť po desiatich rokoch odísť, neznamená, že nebudem šetriť 30, 40 rokov, ako potrebujem. Čiže poctivo hovorme, že tu bola možnosť odísť, možno sa to len jednému zo sto oplatí, ale možnosť bola. A tí ostatní idú ďalej, čiže nebol dôvod tú možnosť...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Klára Sárközy, pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený zvyšok snemovne, tretí deň prerokúvame návrh vládneho návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, alebo keby som to povedala ľudovo, tretí deň hovoríme o druhom pilieri. Hovoríme o tom, že vláda a musí to odsúhlasiť parlament, to sa stane zrejme zajtra, navrhuje otvoriť druhý pilier od 15. novembra do 30. júna 2009. Preto sme kvôli tomuto rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Rokovali sme alebo rokujeme o tom v skrátenom legislatívnom konaní, hoci okolo 20. júna druhý pilier bol otvorený do 30. júna 2008. Pán premiér Fico povedal, že preňho a pre jeho vládu problematika otvorenia druhého piliera sa skončila. „My sme ľuďom dali možnosť rozhodnúť sa, predsa nebudeme robiť to, hoci máme v Národnej rade väčšinu, aby sme niekoho znásilňovali. My sme ľuďom vysvetľovali, rozhodli sa takto, tak je skončené.“ Prešli dva mesiace, prišiel 9. september a pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Muňko na prvej schôdzi sociálneho výboru povedal – „treba otvoriť druhý pilier priebežne, pokiaľ možno čo najskôr“. To sa stalo.

    Pani ministerka, ja byť na vašom mieste, by som sa veľmi ťažko vyjadrovala k tejto problematike. Poviem aj prečo. Pretože to povedal jeden úradník, vy ste to v ten večer dementovali, aj ste to nejako tak povedali, že však to povedal len riaditeľ Sociálnej poisťovne, nestotožňujem sa s týmto názorom. Potom prišiel pán premiér, vzápätí o pár hodín povedal, že môžeme o tom diskutovať. Povedal to pán generálny riaditeľ, vy ste s tým vtedy nesúhlasili, pán premiér mienil, vy ste museli meniť a teraz o tomto rokujeme. Preto som hovorila, že rokujeme tretí deň o tomto a ja mám taký dojem, ba dokonca som presvedčená, že sme sa nepohli ani o slepačí krok. Je tu jedna skupina vľavo a sčasti v strede, ktorá nenašla jeden, jediný pozitívny dôvod, prečo by druhý pilier mal byť zachovaný. Ja hovorím, že zachovaný, lebo teraz hovoríme len o tom, že sa otvorí, teraz za sedem aj pol mesiaca a potom na budúci rok v septembri uvidíme zase na koľko.

    No keď táto skupina nenašla jeden, jediný dôvod kvôli tomu, aby ten druhý pilier bol dobrý, zostal zachovaný, aby si ľudia uvedomili, že na svoje dôchodky a tie dôchodky môžu byť o 30, 35 rokov, si sporili, tak musia byť účastníkmi druhého piliera, musia byť účastníkmi druhého dôchodkového, teda dôchodkového sporenia.

    A ja som tu už viackrát povedala, povedala som tu prvýkrát vo februári, pred 25. februárom, dokonca mám taký dojem, že práve vtedy sme prerokovali takisto v skrátenom legislatívnom konaní otvorenie druhého piliera – „keď na tom druhom pilieri nič dobré nie je, tak nájdite odvahu, povedzte ľuďom, že ten druhý pilier treba zrušiť. Ľudovo povedané, ten druhý pilier treba znárodniť.“ V Argentíne nepadajú penzijné fondy, v Argentíne prezidentka, socialistická prezidentka znárodňuje penzijné fondy. Pani ministerka, vystúpte v rozprave a môžeme o tom debatovať. Takže povedzte toto.

    Na rozdiel od vás, druhá strana nehovorila o tom, že prvý pilier je zbytočný. Je povinné odvádzanie odvodov do prvého piliera a tí, ktorí sú účastníkmi, aj do druhého piliera. Je povinných 18 %. Ľudia sa nemôžu rozhodnúť, či chcú platiť odvody do Sociálnej poisťovne, alebo nie, pretože myslím si, že keď to takto bude pokračovať, tak asi by to bolo spravodlivejšie. Tí, ktorí na to majú, by si to vyriešili inak, a tí, ktorí na to nemajú, by platili buď do prvého piliera alebo do druhého.

    Pán poslanec Petrák tu často pri takýchto príležitostiach spomína, hovorí znova o Chile, ja som videla, že ste prišli s letákom a som rada, že vystupujeme takto neskoro, síce rada, no nie je to dobré, ale pomaly sa míňajú ťaháky, nie je tu ani pán minister Počiatek, ktorý by vedel poradiť pánovi poslancovi Madejovi, ale však to je nič. Preto spomínam to Chile, pretože, pán poslanec, vy ste spomínali Chile v tom zmysle, aká je tam situácia, čo sa týka penzijných fondov, koľko percent je tam zapojených. Ale na jedno zabúdate, to nehovoríte. V Chile ten systém je taký, že samostatne zárobkovo činné osoby neboli povinné zúčastňovať sa na tomto systéme. Ale áno, tak myslím si, že na tomto sa s vami nezhodnem, ale ja som to videla na mieste aj s vašimi poslancami zo strany Smer, ktorí tam tiež boli. Takže o tom ma asi nepresvedčíte. Nie asi, ale určite. Práve tí, ktorých by sa to najviac týkalo, sa tam nezapojili a teraz postupne prichádza obdobie, že odchádzajú do dôchodku a zrazu zistia, že nemajú nasporené peniaze.

    Hovorili sme tu už o všeličom a myslím si, že je absolútne zbytočné, pretože jedna strana nepresvedčí druhú a nepohneme sa nikam, ale o niečom sa ešte nehovorilo a ja to spomeniem. Od roku 2014 prvý dôchodkový pilier bude zásluhový. To znamená, z prvého dôchodkového piliera po roku 2014 dostanú ľudia dôchodok v takom počte a toľko, koľko tam vložia. Tak isto, ako je to teraz v druhom pilieri, keď sa nezmení legislatíva. A je to veľmi dôležité. Pretože, pani ministerka, ja som včera citovala ten materiál, nechcem to znova, ale pred chvíľou pán poslanec Kužma o tom rozprával v tej správe, ktorú dala pripraviť vláda a v tej správe, ktorá išla do Európy, sa píše a vy ste to nepopreli, že demografická kríza na Slovensku bude v roku 2025, ja si dobre pamätám to číslo, nie 2020, a problémy pre Sociálnu poisťovňu nastanú v roku 2036. Môžete to poprieť, ale je to čierne na bielom. Minulý týždeň to prijala vláda a na tejto schôdzi alebo nabudúce budeme o tomto materiáli rokovať.

    Takže problémy demografickej krízy nastanú v roku 2025 pre Sociálnu poisťovňu. Ak by sa nezaviedol druhý pilier, problémy nastanú v roku 2036 a hovoríme o tom, že od roku 2014 v prvom pilieri bude zásluhovosť. Toto treba ľuďom povedať.

    Teraz sa tu objavili všetky čísla, ktoré si každý môže pozrieť na internete. Teraz myslím na poslancov a teraz budeme porovnávať investovanie v penzijných fondoch po troch rokoch. Ja osobne a myslím si, že aj moji kolegovia z klubu, ale aj poslanci opozície, keď sme tento zákon prijímali, všetci sme hovorili o tom, že sú to takzvané dlhé peniaze. Pretože prvá výplata dôchodkov z druhého piliera podľa pôvodného zákona mala byť po desiatich rokoch, podľa súčasnej legislatívy po pätnástich rokoch a už včera ste sa netajili tým, že možno to bude dvadsať rokov. Dokonca, spomeniem to, treba to opakovať, v poslednej dobe hovoríte o tom, že sa neoplatí byť v druhom pilieri ani pre tých, ktorí dnes majú 35 rokov. No, už keď to takto pôjde, pomaly budeme niekde pri 20, 18, ale neviem, kam sa takto dostaneme. Takže to sú veci, ktoré treba zdôrazniť.

    A ešte treba niečo zdôrazniť, pani ministerka. A ja som to povedala aj doobeda a poviem to aj teraz. Keby ste mysleli vážne to, čo hovoríte, že ľudia sa budú môcť rozhodnúť, či zostanú v druhom pilieri, nikoho nevyháňate, nevyženiete, mohla by som to sčasti brať, keby ste ma presvedčili. Zatiaľ sa vám to nepodarilo. V tom materiáli, ktorý predkladáte vy, v tých analýzach je napísané, že podľa vašich prepočtov by z druhého piliera malo odísť od 30 tisíc do 150 tisíc ľudí. To je veľmi široký počet, pretože 150 tisíc je 5 krát viac ako 30 tisíc. No lenže ten materiál, ktorý prerokovala vláda, ktorý schválila, hovorí o tom, že z druhého piliera pôjde preč 150 tisíc ľudí, a preto s ich príjmom Sociálna poisťovňa počíta, vlastne rozpočet a malo by to byť okolo 10 miliárd korún. Zdôrazňujem to ešte raz, keby ste to mysleli vážne, tak tie peniaze, ktoré tam majú ľudia nasporené, by tam mali zostať. Ja som na to predložila aj návrh zákona. A keď chcú, ako to zvykne hovoriť pán premiér, „ať jdou.“ Ale toto sa nestalo.

    A ešte v súvislosti s tým by som vám dala jednu otázku, pani ministerka, keby ste ma počúvali. Toho času, keď sa nenaplnili plány, ktoré pred sebou dalo jednak ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, na čele ktorého ste vy a nenaplnili sa plány vlády, pretože malo odísť z druhého piliera po 1. marci viac ľudí, po tom politickom road show, ktoré spravil pán premiér v júni na jednotlivých ministerstvách, padol jeden, jediný dôležitý človek, bol to Ivan Bernátek, bývalý generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Zdôvodnenie zo strany pána premiéra bolo to, „lebo nesplnil úlohu a miesto neho musela robiť pani ministerka alebo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny“. Pýtam sa, čo sa stane teraz, keď z druhého piliera vystúpi tridsať tisíc alebo štyridsať alebo päťdesiat tisíc ľudí, koho hlava padne. Pretože ten konečný počet je 150 tisíc, ale ja som presvedčená o tom, že nepadne hlava nikoho, pretože tá kampaň, ktorú teraz spustí Sociálna poisťovňa, na to môžeme byť pripravení, od letákov počnúc po plašenie a šírenie poplašnej správy.

    Pani ministerka, ja som už myslela, že v súvislosti s druhým pilierom, prečo odtiaľ ľudia musia vystupovať, už ste zabudli na to, že preto, lebo sú tam aj 79-roční sporitelia. No tak snáď tí 79-roční sporitelia, neviem, koľko ich je, keby som sa dostala k tým číslam, tak ja by som ich osobne všetkých navštívila a zagratulovala by som im dlhý život, pretože zrejme oni sú v pracovnom pomere. Pretože keby neboli v pracovnom pomere, tak by nemohli byť v druhom pilieri alebo potom by si sami platili do toho piliera. Ja by som im jednému po druhom zagratulovala. A bola by som veľmi rada, keby som sa k tomuto mohla dostať. Ja by som ich fakt osobne navštívila. Ale ešte stále toto spomínať, že tam tí ľudia sú.

    Počas rozpravy odznelo, ak sa dobre pamätám, z úst pána predsedu výboru Buriana to, čo hovoril pán premiér včera, že nikto neručí za vklady sporiteľov v druhom pilieri. Ja som túto otázku dala dnes pánovi ministrovi Počiatkovi, ktorý mi odpovedal na to, že však, ako to vieme všetci, ručí za to Národná banka, ale za tie peniaze, ktoré dôchodcovské správcovské spoločnosti ukladajú v bankách, nie. Moja otázka bola aj vtedy a je aj teraz, keď je to tak, on spomínal § 91, ja som nemala ešte možnosť prečítať si tento paragraf, tak prečo vláda neprišla v skrátenom legislatívnom konaní so zmenou tohto zákona alebo so zmenou tohto paragrafu. Ja si ten paragraf pozriem a vypracujem pozmeňujúci návrh zákona, teda predložím návrh zákona a uvidím, či za ten návrh zákona budete hlasovať, ale ja by som bola radšej, keby to predložila vláda.

    Práve preto, čo som teraz povedala, ja ani poslanci – kolegovia z klubu Strany maďarskej koalície – Magyar koalíció pártja nebudeme hlasovať za opätovné otvorenie druhého piliera, budeme proti.

  • S faktickými poznámkami – poslanec Petrák, pani poslankyňa Tóthová. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Kláry Sárközy.

    Slovo má pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, povedali ste, že v tejto diskusii sa pravdepodobne nikam nepohneme. No ja chcem vysloviť presvedčenie, že ak by ste počúvali to, čo hovoríme, tak by sme sa pohnúť mohli, len tu je neochota počúvať aj argumenty z druhej strany.

    Ak ste hovorili o čílskom dôchodkovom systéme a spomínali ste moje slová, tak chcem upresniť vaše vnímanie, lebo ja som tvrdil, že 52 % ľudí zapojených do čílskeho dôchodkového sporenia si nesporí pravidelne a budú mať problémy. To znamená, nehovoril som o živnostníkoch, nehovoril som o ďalších, hovoril som komplexne o ľuďoch, ktorí sú zapojení do čílskeho dôchodkového systému, si nesporia pravidelne a budú problémy pri vyplácaní ich penzií.

    Tretia poznámka, ktorá je, vy ste tvrdili, že nie je v Argentíne problém prepadu dôchodkových fondov, ale je to problémom socialistickej vlády v Argentíne. No ja sa chcem spýtať, zníženie hodnoty rastových fondov v Argentíne o 47,7 %, to je číslo, ktoré bolo včera zverejnené, je hospodársky zázrak a nepovažujete ho za pád dôchodkových fondov?

  • Ďakujem pekne. Prepáčte, slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, tak ako poslanci za SDKÚ včera, aj vy ste pripomenuli vyháňanie z druhého piliera. Ja som tu včera prečítala ustanovenie zákona, kde sa jasne hovorí, že je to na dobrovoľnosti, je to dobrovoľný písomný prejav vôle a to nie je žiadne vyháňanie. Ja by som bola rada, keby ste vy odcitovali tak, ako som ja citovala právne ustanovenie, aj vy právne ustanovenie z prerokúvaného zákona, kde sa uvádza to, z čoho vy dedukujete vyháňanie z druhého piliera. Pretože už sme v druhom čítaní a už tie politické diskusie a názorové smerovanie, vaše videnie politické, to už bolo v prvom čítaní. Teraz sa žiada pekne vyargumentovať to, čo je v zákone.

    A pokiaľ ste hovorili o demografickej kríze, tá môže byť aj z niečoho iného, že síce budú matematicky dvaja na viacej štyroch piatich, ale pokiaľ nebudeme tlmiť alkoholizmus, narkomániu a tak ďalej, mladých ľudí dnes, voči čomu ste vy hlasovali, keď sme dali zákon, tak potom síce matematicky dvaja budú, ale reálne bude produktívny len jeden alebo matematicky 1,5. Takže tu sú aj ďalšie súvislosti.

  • Pani poslankyňa, vaša reakcia.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Petrák, ja ešte raz zdôrazním to Chile. Či sa vám to páči, či nie, ale to sú čísla. Samostatne zárobkovo činné osoby neboli povinné byť účastníkom druhého piliera v Chile. Bodka. Argentína. Ja som hovorila, čo sa deje v Argentíne, znárodňujú sa penzijné fondy. A viete, prečo je tam problém? Kvôli nestabilite. Vtedy nastal problém, keď argentínska vláda začala robiť to, čo začínate robiť vy, že behom polroka sa otvárali a zatvárali piliere a mali na to úplne iný názor. Pani ministerka, vystúpte, dajte si tú námahu, nebuďte zbabelá a raz vystúpte v rozprave.

    A pani poslankyňa Tóthová, hovoríme o tom, že sme v druhom čítaní, hovoríme o tom, teda nemôžem hovoriť o paragrafoch, pretože tento zákon hovorí o tom, o ničom inom, len o tom, že na polroka otvoríme druhý pilier. A pani poslankyňa, no ja nie som „dívenka na všechno“ ako vy, takže paragrafové znenie – ja nemám právnické vzdelanie, ja sa vyjadrujem k tým veciam, ktorým rozumiem, ale v žiadnom prípade nechcem byť „dívenka na všechno“. Ďakujem.

  • Pán poslanec Štefanec – do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dámy a páni, pani ministerka, milí hostia, zaznieva tu počas celej poobedňajšej diskusie názor, že vo svete je finančná kríza, treba niečo robiť. Myslím si, že s tým sa dá súhlasiť a mám pocit, že minimálne v tomto sa zhodneme. Celkom ale nesúhlasím, samozrejme, s názorom, ako riešiť túto krízu, pretože jediným zatiaľ návrhom zo strany vlády, jediným podstatným návrhom, snáď okrem ochrany vkladov, s ktorým súhlasíme, je otvorenie druhého piliera. Nechápem celkom, keď sa hovorí o potrebe riešenia finančnej krízy a dopadoch na Slovensko, prečo ste vy, poslanci vládnej koalície odmietli na túto tému diskusiu. Pretože na začiatku tejto schôdze som navrhoval, aby vláda vypracovala správu o opatreniach, ktorými minimalizuje dopady finančnej krízy na Slovensko. Takže my sme pripravení vždy diskutovať. My sme predstavili naše návrhy na opatrenia pod názvom Rast, chceme podporovať rozvoj, aktivitu, stabilitu a trend nezadlžovania krajiny a máme konkrétne návrhy podporujúce najmä strednú triedu a mladé rodiny, ale rozhodne si nemyslíme, že takýmito návrhmi je otvorenie druhého piliera.

    Otvorenie druhého piliera už tu raz bolo za tejto vlády a vieme aj, ako to dopadlo. Vláda sa snažila aj legislatívne, aj slovne vyháňať ľudí z druhého piliera. Pán premiér prirovnával DSS k nebankovým subjektom, čo mu pravidelne vyvracal guvernér Národnej banky. Pani ministerka predložila do Národnej rady návrh, aby tí, čo chcú vystúpiť, dokonca nemuseli notársky overovať svoje podpisy. Bola zmenená minimálna doba sporenia z 10 na 15 rokov a tak ďalej a tak ďalej. Čiže vyslovene programovo sa ľudia vyháňali. Výsledok bol taký, že drvivá väčšina ľudí zostala, našťastie, v druhom pilieri. A potom sa odohral aj takýto rozhovor, z ktorého citujem, pani Tomanová povedala: „Pán premiér, máme riešenie pre Bernátka? Čo s ním urobím?“ Pán Fico: „Ja som povedal, že ja s tým pomôžem, dobre? Prečo nie, ten môže ísť kamkoľvek.“ Pani Tomanová: „Keby sa dalo niekde do Bruselu.“ Koniec citátu.

    Nuž, chcel by som z tohto miesta povzbudiť všetkých občanov, aby sa nedali oklamať, aby nepodľahli demagógii, aby si nenechali zobrať a ukradnúť svoje úspory z druhého piliera, úspory na svojich účtoch, ktorými si šetria na dôchodok a aby ich nedali k dispozícii vláde, ktorá ich míňa za jeden rok, chce minúť podľa návrhu štátneho rozpočtu. Verím, že nakoniec zvíťazí zodpovednosť a potom možno niekedy v júli 2009, kedy sa opäť podľa tohto návrhu zatvorí druhý pilier, možno budeme svedkami takéhoto rozhovoru. Pani Tomanová: „Pán premiér, máme riešenie pre Muňka? Čo s ním urobím?“ Koniec citátu.

    Ďakujem pekne.

  • Ešte máme tri minúty. S faktickou poznámkou – pani poslankyňa Nachtmannová. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Štefanca.

    Slovo má pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo, ja budem veľmi stručná. Pán poslanec, začínali ste svoje vystúpenie tým, ako ste vyzývali vládu na to, aby diskutovala o opatreniach. No bolo by veľmi dobré vám asi prehrať, aj dať prečítať vaše vyhlásenia nie tak dávno, keď ste akýkoľvek krok, ktorý vláda chcela urobiť, okamžite odmietali a stále ste operovali neviditeľnou rukou trhu a teraz sa dovolávate toho, čo ste odmietali. Vláda práveže reaguje a reaguje veľmi pružne. Máme teraz dva návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktickú poznámku – pán poslanec Štefanec má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Nachtamnnová, podľa môjho presvedčenia vláda nereaguje dostatočne a vláda sa bojí diskutovať, dokonca aj vy sa bojíte diskutovať. Keby ste sa nebáli, prečo ste odmietli návrh, podľa ktorého vláda mala predložiť správu o opatreniach, ktorým by čelila hospodárskej kríze, finančnej hospodárskej kríze. Sme pripravení hovoriť o dopadoch na zamestnanosť, sme pripravení hovoriť o tom, že práve teraz potrebujeme nový impulz a je priestor pre zníženie daní, zníženie daňového odvodového zaťaženia pre zlepšenie efektívnosti vo verejnej správe a takisto o podpore strednej vrstvy. Ako viete, navrhujeme stopercentnú materskú počas doby jedného roka. Navrhujeme viacero opatrení, najmä daňové odvodové prázdniny pre nových živnostníkov počas doby dvoch rokov práve preto, lebo dnes je potrebné ešte viac podporiť tých, čo sú aktívni a tých, čo pracujú. To je najlepšie riešenie z nášho pohľadu pre to, aby sme podporili zamestnanosť a eliminovali negatívne dôsledky finančnej krízy. Ak máte lepšie návrhy, my sme vždy pripravení o nich hovoriť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, máme presne 19.00 hodín, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V zmysle schválených upresnení v programe pokračujeme zajtra.

    Ďakujem pani ministerke, pánovi spravodajcovi, vystupujúcim. Želám vám príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.