• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prajem vám príjemný deň.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška, ďalej páni poslanci Mojmír Mamojka, Vladimír Mečiar, Ľuboš Micheľ, poslankyne Ľudmila Mušková, Mária Sabolová.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Miroslav Číž.

    Budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Dostali ste ho ako tlač 798.

    Vítam na rokovaní Národnej rady pán ministra Ľubomíra Vážneho, ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, rovnako tiež pána poslanca Petra Pelegriniho, ktorý je z výboru pre hospodársku politiku určený ako spravodajca k tomuto návrhu zákona.

    Do rozpravy je ešte písomne prihlásený poslanec Pavol Prokopovič, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zákon, ktorý máme pred sebou, by sa pokojne mohol aj volať maskovacia sieť alebo skôr deka, hrubá deka, ktorá ma zakryť jeden obrovský tunel, ktorý je, mimochodom, väčší ako Branisko. Teda, lepšie povedané, má zakryť dieru, cez ktorú má odtiecť temer toľko peňazí ako tento legendárny diaľničný tunel, ktorý predseda vlády prednedávnom použil na kriminalizovanie opozície a odpútanie pozornosti od krokov svojej vlády, bez ohľadu na to, že túto stavbu tunela už na začiatku pri príprave, obstarávaní zbabrali práve jeho dnešní koaliční partneri, ktorí vtedy mali svojich nominantov v Slovenskej správe ciest či na ministerstve dopravy.

    V apríli ďalej chcel pán premiér prijímať ústavný zákon o zriaďovaní vyšetrovacích komisií kvôli údajnému štvrťmiliardovému predraženiu technológií. Dnes chce prijímať zákon, ale nie na to, aby zabránil strate viac ako 6 mld. Sk, čo je rozdiel medzi najnižšou ponukou a tou, ktorú vybrali jeho úradníci zastrešení na ministerstve dopravy, aby zabránil strate viac ako 6 mld. Sk, ktoré spolu so stratou za oneskorené zavedenie elektronického mýta by pokojne stačilo napr. aj na realizáciu návrhov našej strany SDKÚ – DS na podporu stredného stavu živnostníkov, malých podnikateľov a rodín s deťmi, teda na službu občanom. Naopak, týmto návrhom novely zákona chce vláda otvoriť cestu pre tých správnych ľudí, podotýkam, správnych ľudí k doteraz najväčšej štátnej zákazke v histórii Slovenska. Na odpoveď na otázku, prečo mu neprekáža predražená ponuka, čaká celá verejnosť dodnes. No však zatiaľ čaká márne.

    A tu vyvstáva aj ďalšia otázka, prečo chce vláda meniť zákon namiesto výmeny neschopného vedenia Národnej diaľničnej spoločnosti a ľudí na ministerstve dopravy, ktorí nie sú schopní zorganizovať tender na najväčšiu zákazku v histórii Slovenska. Zdá sa, že škandalózny výsledok, keď temer s istotou zvíťazí najdrahšia ponuka, čo včera nakoniec potvrdil aj pán minister v úvodnom slove, nikomu už ani vo vládnej koalícii vôbec neprekáža. Problém nie je s tým, že zaplatíme 6,5 mld. Sk navyše, ale pán premiér a vláda vidia problém v tom, že ostatní uchádzači odmietli hrať úlohu komparzu pri vopred určenom víťazovi. Nie je to po prvýkrát, čo sa vládna koalícia snaží presadiť svoj zámer ohnutím práva. Nechcú dať ľudia pozemky na diaľnice? Tak budeme stavať aj na cudzom. Nedokážeme zorganizovať transparentný tender v súlade so zákonom? Zmeníme zákon. Táto vláda skutočne nemá problém s akýmkoľvek nerešpektovaním pravidiel. Keď sa hra nedarí, vymyslí si vlastné, bez ohľadu na to, a to podotýkam, že podľa tohto zákona o verejnom obstarávaní už prebehli tisíce bezproblémových výberových konaní, podotýkam, tisíce výberových konaní bez vážnych problémov, až na jeden. A to je práve tá príčina novely tohto zákona. Naši oponenti z vládnej strany barikády sa nám síce snažia tvrdiť, že táto účelová novela nesúvisí s tendrom na elektronické mýto, lebo staré podania sa budú riešiť podľa stavu platného pred jej prijatím, pravdaže, staré podania, ale zároveň sami pripúšťajú, že môže urýchliť podpis zmluvy o elektronickom mýte, lebo na tie nové podania sa už bude vzťahovať, teda na všetky prípadné nové námietky, a preto ten zákon musí byť čo najskôr, a to dokonca v skrátenom legislatívnom konaní. Údajne hrozia národohospodárske škody. Ale ja si myslím, že tie škody vo výške viac ako 6 mld. Sk budú práve po prijatí tohto zákona.

    Vážené dámy a páni, v dôvodovej správe sa tvrdí: „Novelou sa navrhuje upraviť ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní viažuce sa k revíznym postupom s cieľom zabrániť zneužívaniu inštitútu žiadostí o nápravu a námietok smerujúcich proti inému úkonu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, a tým neúmernému predlžovaniu procesu verejného obstarávania, čo spôsobuje zvyšovanie finančných a administratívnych nákladov verejného obstarávateľa, obstarávateľa nielen vo väzbe na samotné zabezpečovanie výkonu verejného obstarávania, ale smerujúcich aj k hospodárskym škodám. Účelom navrhovaných úprav je zrýchlenie a zefektívnenie riešenia revíznych postupov.“ Nemôžem sa zbaviť pocitu, že sa tu opäť raz zamieňa príčina s následkom. Primárnou príčinou predlžovania procesu verejného obstarávania totiž nie je existencia námietok, ale existencia ich príčin.

    Skúsme sa pozrieť na niektoré podstatné námietky, ktoré doteraz sprevádzali mýtny tender. Ja budem hovoriť len o jednej. Uchádzači namietajú, že ich vylúčili preto, lebo sa úradníkom zdala nízka cena. Komisia nebola dostatočne odborne zdatná, to si dovolím tvrdiť. A nepoužívala rovnaký meter. A dokonca v nej sedel aj človek, ktorý bol v konflikte záujmov, ktorý vlastní isté licenčné práva spolu s firmou, ktorá je priamo zainteresovaná vo víťaznom konzorciu. Zhodou okolností sa úradníkom videla aj nízka cenová ponuka všetkých okrem tej najvyššej. Ďalej, vo vládnom drese hrajúci, a, myslím si, nielen futbal nedávno v Gabčíkove, aj predseda Úradu pre verejné obstarávanie zametá námietky, čo mu sily stačia. Tri však už skončili na súde. A dokonca o diskriminačný postup komisie sa začala zaujímať aj Európska komisia. Takže, vážení, pýtam sa: Máme sa kam ponáhľať? V druhom čítaní, samozrejme, predpokladám, že prejde tento návrh zákona do druhého čítania. Tam vystúpim s konkrétnymi námietkami, s konkrétnym vysvetlením námietok, ktoré podávali jednotlivé konzorciá a ktoré ako Úrad pre verejné obstarávanie hádzal do koša.

    Vážené dámy a páni, Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana od začiatku upozorňovala na to, že tender na elektronické mýto tak, ako bol pripravený, je absolútne netransparentný. Naši poslanci, ktorí sa zúčastnili na poslaneckom prieskume v Národnej diaľničnej spoločnosti, nedostali odpovede na tieto základné otázky: Kto sú členovia výberovej komisie? Kto určil jej zloženie? Kto sú technickí poradcovia výberovej komisie? Ako Národná diaľničná spoločnosť upravila konflikt záujmov členov výberovej komisie? Osobne som sa zúčastnil tohto poslaneckého prieskumu a boli nám odpovede na tieto otázky pánom generálnym riaditeľom a jeho spolupracovníkmi odmietnuté.

    O bližšie informácie o tendri na elektronické mýto požiadala, ako som už spomenul, aj Európska komisia. Tá tiež chce vedieť, či úrady použili správne postupy a či nediskriminovali účastníkov. Žiadali sme preto premiéra, aby tender zrušil. A žiadame ho o to aj teraz. Ak má byť elektronické mýto odsunuté na rok 2010, je čas urobiť nové transparentné výberové konanie. A preto táto účelová novela šitá na elektronické mýto, ale nebezpečná, ako tu už bolo viackrát mojimi predrečníkmi spomínané, aj pre transparentnosť ďalších verejných tendrov, ktoré nás len čakajú, napr. aj v stomiliardovej verejnej súťaži na PPP projekty, je nebezpečná, škodlivá a podľa môjho názoru absolútne zbytočná.

    Na základe toho, čo som povedal, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec bol posledným, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, či sa chce k tejto problematike niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa do rozpravy ústne hlási pani poslankyňa Lucia Žitňanská ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, nie je to tak dávno, čo sme prerokovávali novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá prešla riadnym procesom. A bola tu snaha riešiť aj zo strany predkladateľa, ale, myslím si, aj tu v pléne a v parlamente možno najzávažnejšie problémy, ktoré boli po dvoch rokoch skúseností so zákonom o verejnom obstarávaní. Takže ťažko uveriť, že po troch mesiacoch vlastne od účinnosti tejto novely sme naraz našli taký závažný nedostatok zákona o verejnom obstarávaní, ktorý vyžaduje skrátené legislatívne konanie a okamžité prerokovanie. A ani taký nie je. Niežeby neboli stále pretrvávajúce problémy vo verejnom obstarávaní, ale taký dôvod to ani nie je, pretože návrhy, ktoré sú predmetom tejto novely, ktoré sa, povedzme, týkajú zmien alebo podpory elektronickej komunikácie s Úradom pre verejné obstarávanie ap., určite nie sú také návrhy, ktoré treba riešiť okamžite v skrátenom legislatívnom konaní. Skrátené legislatívne konanie tu máme kvôli úprave námietok. To je jediný dôvod, prečo máme návrh novely zákona o verejnom obstarávaní v skrátenom legislatívnom konaní. A máme tu návrh na úpravu námietok účastníkov konania vo verejnom konaní alebo v priebehu procesov verejného obstarávania preto, pretože je to účelová novela, ktorá, tak ako to povedal môj predrečník, reaguje na mýtny tender. Myslím si, že táto väzba je absolútne čitateľná. Ja rozumiem tomu, že novely zákonov mnohokrát sú aj účelové. Ale takéto účelové prepojenie na konkrétny tender v skrátenom legislatívnom konaní, ja si myslím, to zas tak často tento parlament nevidí. A myslím si, že je to veľmi zlý spôsob tvorby legislatívy.

    V čom spočíva tá zmena, ktorá sa dotýka námietok. Tá zmena, ktorá sa dotýka námietok, tak pekne zdôvodnená, spočíva vlastne v tom, že námietky sa môžu stať úplne zbytočnými, pretože zmluva bude môcť byť vybratá s vybratým uchádzačom skôr, ako budú ukončené konanie o jednotlivých námietkach. Čiže námietky ako také sa stávajú zbytočnými, pretože keď už bude raz zmluva uzatvorená, tak stráca pre ostatných účastníkov konania zmysel bojovať o zákonnosť tendra. Prečo sú námietky dôležité? Námietky sú dôležité kvôli tomu, pretože je to jediný spôsob, akým možno v priebehu verejného obstarávania zo strany účastníkov konania poukázať na nezákonnosť výberového konania. A možno to výberové konanie stopnúť do času, než je právoplatne rozhodnuté o tom, či ten tender prebieha v súlade so zákonom alebo nie. Keď odnímeme námietkam odkladný účinok, tak tým momentom sa námietky stávajú zbytočné, zmluvy môžu byť uzatvorené bez ohľadu na to, či verejné obstarávanie prebieha v súlade so zákonom alebo nie. A prípadné sankcie, ktoré následne po nejakej dobe zo strany Úradu pre verejné obstarávanie prídu, už nezmenia nič na tom, že zmluva je uzatvorená a obstarávateľ, ktorý uspel vo verejnom obstarávaní, ktoré neprebehlo v súlade so zákonom, vlastne nezákonne má zákazku. To je podstata tohto návrhu, veľmi zjednodušene a veľmi neprávnicky povedané, pretože, samozrejme, môžem o tom hovoriť aj rečou právnika, ale myslím si, že to nebude dostatočne zrozumiteľné.

    K tomu treba dodať ešte jedno, že naozaj je to účelová novela a vzťahuje na mýtny tender. V tej súvislosti si treba pozrieť aj prechodné ustanovenia, podľa ktorých táto nová právna úprava, ktorá sa týka námietok, sa bude vzťahovať aj na verejné obstarávania, ktoré už prebiehajú, pretože podľa prechodných ustanovení len konania o námietkach, ktoré boli začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov, ale v prebiehajúcich verejných obstarávaniach ďalšie námietky, ktoré prídu už po účinnosti tohto zákona, tie už pôjdu v novom režime.

    Čiže veľmi krátko moje politické zhodnotenie tohto návrhu zákona. V auguste pán premiér otvoril doktrínu vládneho klientelizmu ako oficiálnu vládnu doktrínu. Aby to išlo rýchlejšie a ľahšie, keď tu existujú nejaké zákonné prekážky, tak ich proste odkopneme z cesty. Zákon prekáža, tak ho odkopneme z cesty. Je mi ľúto, že to musím takto povedať, pán minister, ale tento zákon nie je o ničom inom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Žitňanská bola jediná prihlásená do rozpravy ústne, s faktickými poznámkami sa na jej vystúpenie neprihlásil nikto, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ pán minister. Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skúsim stručne zhodnotiť rozpravu.

    Pán poslanec Kahanec v úvode sa venoval, prečo má byť a nemá byť použité skrátené legislatívne konanie. Nejdem to komentovať, mali sme, myslím, 3. bod, keď sa riešilo skrátené legislatívne konanie. A tam mal asi pán poslanec v tejto veci vystúpiť, a nie v prvom čítaní. Ale, samozrejme, je to jeho právo.

    Potom tam zaznelo, že hovorkyňa Úradu verejného obstarávania povedala, že takáto situácia ešte nebola, že doteraz sme taký problém nemali. Áno je to pravda, ja som to už skomentoval, že tento problém sa vyskytol ozaj pri týchto megatendroch, keď sa ukázalo, že tá kaucia, ktorá je v zákone uplatňovaná, je pri megatendri neúčinná tak, aby verejný obstarávateľ mohol dotiahnuť verejné obstarávanie do konca.

    Zaznelo tu, citujem, pán poslanec Kahanec, že pripravme dobré podmienky a že potom by sme problém nemali mať. A to je práve tá hra slovíčok, že nemali by sme ten problém mať, ale ho môžeme mať. To znamená, trvám na tom, že podmienky boli pripravené dobre, že ten tender bol transparentný alebo je transparentný, nediskriminačný. A aj tak tie problémy máme. Čiže ja už neviem inak odstrániť tie problémy ako riešením toho vákua v zákone, ktoré sme navrhli.

    Potom, pán poslanec Kahanec, problémy neboli pri privatizácii za minulej vlády. Chcem len podotknúť, že to boli také isté tendre v privatizácii. Chcem len podotknúť, že privatizácia sa diala podľa zákona č. 92/1991 Zb. o privatizácii, čo absolútne nesúvisí s verejným obstarávaním. A sú to úplne iné pravidlá hry. Takže je nezmysluplné spájať privatizáciu s verejným obstarávaním.

    Pán poslanec Prokopovič, že nie sme schopní zorganizovať tender. Ja som ozaj ten tender monitoroval. A je tam za tým ozaj veľký kus dobrej práce zanechanej. A znova opakujem, že tender nebol netransparentný, nebol diskriminačný, pretože ak by tak bolo, tak určite Úrad verejného obstarávania, ktorý musel deväťkrát prežuť všetkých tých 2 000 strán, všetkých uchádzačov musel deväťkrát prežuť v tých komisiách všetkých, ktoré má, musel prežuť všetky tieto námietky uchádzačov. A určite by Úrad verejného obstarávania skonštatoval to, že sme urobili netransparentný tender alebo že bol diskriminačný. Čiže toto tu absolútne vylučujem. Prebehli tisíce tendrov bez problémov. Samozrejme, len tie tendre prebehli na zákazky nižšieho rangu. Naozaj toto je tender, ktorý je zatiaľ v histórii Slovenska najväčší. A tu sa práveže prejavili tie problémy, ktoré nás ťažia ďalej.

    A musím podotknúť aj to, že tie tisíce tendrov boli podľa iných pravidiel, pretože myslím, že pred dvomi rokmi bola novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zaviedla štatút alebo inštitút námietok proti inému úkonu obstarávateľa. A práve tieto námietky proti inému úkonu obstarávateľa sú zneužívané. A nedospejeme k výsledku tendra na tieto veľké tendre nikdy, ak neurobíme túto úpravu.

    Potom konflikt záujmov člena komisie, myslím, tam také niečo je, lebo aj taká námietka bola podaná. A bolo preukázané, že konflikt záujmov člena komisie tam neexistuje, utajovanie členov komisie, áno, my sme sa rozhodli, aj tak vyšlo najavo, ktorí členovia komisie sú, a naozaj došlo k ovplyvňovaniu niektorých členov komisie alebo k atakom na ovplyvňovanie niektorých členov komisie a môže to mať tiež veľmi neblahé dôsledky a zrejme to bude riešené aj v trestnoprávnej rovine.

    Je čas na nový tender, to, si myslím, je základný problém, že nie je ten čas. Keby bol a dospeli by sme do zdarného výsledku a nedostali by sme sa do tých istých problémov, bez zmeny zákona, do ktorých môžeme dospieť, tak, samozrejme, ja by som riešil aj nový tender. Ale čas na nový tender nie je, pretože naozaj keby sme si to v tom časovom harmonograme premietli, tak určite by nebol tender ukončený v roku 2010, pretože naozaj treba pripraviť nové podmienky alebo upraviť podmienky. Myslím, že súťažné podmienky až tak netreba upravovať. Ale sú tam tie časové lehoty, kedy treba vyhlásiť oznámenie v slovenskom, v európskom Vestníku verejného obstarávania, kedy treba čas na spracovanie ponúk, pretože to je ozaj veľký problém a je to ozaj veľký rozsah tej ponuky. Takže keď si tieto lehoty premietneme, tak uvidíme, že nebol by tender ani v roku 2010.

    Námietky, že budú zbytočné, pani poslankyňa Žitňanská. Treba si pozrieť ten zákon, tú novelu zákona celú, pretože námietky ostávajú, ten režim námietok ostáva. Samozrejme, môžu tam byť uplatnené naďalej námietky proti oznámeniu, proti súťažným podkladom, proti vylúčeniu uchádzača, proti hodnoteniu. A ostávajú tam aj námietky proti iným úkonom obstarávateľa. Ale nenechávame ich také bezbrehé, aké sú doposiaľ, pretože naozaj sa stalo, a deje sa to v tomto tendri, že jednoducho neúspešný uchádzač dával opakovane námietku proti inému úkonu obstarávateľa a deväťkrát za sebou ju dal a vždy si počkal, keď sa s tým administratívne, finančne a časovo zaťažený Úrad verejného obstarávania vysporiadal, a po uplynutí tej ročnej lehoty po mesiaci dal novú námietku. A my neberieme vôbec inštitút námietok proti inému úkonu obstarávateľa, ale riešime ich, tie námietky proti inému úkonu obstarávateľa tam ostávajú. Ale nemôže ich riešiť takto bezbreho a jednoducho, nech si zhrnie všetky svoje námietky, čo má proti inému úkonu obstarávateľa uchádzač, a nech ich dá v jednom balíku, nech nenaťahuje ten proces. Ak by sme porušili niečo, tak by sme, samozrejme, neboli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a takisto ani v súlade s právom Európskeho spoločenstva. Čiže táto konštatácia v predkladacej správe jednoznačne je, prešli sme to, naozaj neporušujeme žiadne pravidlá, či už slovenské, legislatívne, žiadne pravidlá európske ani iné medzinárodné zmluvy. Takže o tomto tu ani nemôže byť reč, že by došlo k nejakému porušeniu týchto predpisov.

    Zmena zákona je účelová. Áno, samozrejme, je účelová. A má riešiť najmä inštitút námietok proti inému úkonu obstarávateľa. Ale nie je účelovo viazaná na tender, na elektronické mýto. Keď nebudú ďalšie námietky, čo neviem vylúčiť, zatiaľ nie sú, tak zrejme do nejakých dvoch týždňov, lebo je tam tá čakacia lehota 14 dní, sa podpíše zmluva na výber koncesionára na elektronické mýto. Ale sú tu tie ďalšie tendre, ktoré stále spomíname. A tie takisto nebudeme vedieť uzatvoriť, pretože naozaj inštitút námietok proti inému úkonu obstarávateľa nás zdržal cirka 6 mesiacov a jednoducho nevedeli sme sa pohnúť ďalej, pričom sme sa vysporiadali so všetkými problémami, ktoré tam existujú.

    Čo sa týka drahšej ceny o 6 mld., ja som to už komentoval. Nedá sa porovnávať neporovnateľné. To znamená, ak by splnili tí neúspešní uchádzači pravidlá hry, dospeje sa k hodnoteniu. A, samozrejme, tam by vyhrala tá najnižšia cena. A vtedy by sme mohli porovnávať, že sme vybrali drahšieho. Len toto je tu zavádzajúce. Ešte raz opakujem, tí neúspešní uchádzači nesplnili pravidlá hry, to znamená, že sme nedospeli k hodnoteniu cenových ponúk, pretože jednoducho neboli zaradení do hodnotenia. Tak to je základná logika celého verejného obstarávania.

    Na záver chcem ešte skonštatovať to, že jedna vec je kritika a druhá vec je mať zodpovednosť za tie procesy a dotiahnuť tie procesy do konca. Ja vnímam aj kritiku, ale zároveň mám aj zodpovednosť, aby sme dotiahli tie procesy do konca, a preto apelujem na zdravý rozum všetkých poslancov Národnej rady a na nepolitikárčenie a na podporu a chcem vás poprosiť a požiadať o podporu tejto novely zákona o verejnom obstarávaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chcem sa spýtať vás, pán spravodajca: Chcete vystúpiť? Nech sa páči, máte možnosť využiť právo záverečného slova k hodnoteniu rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja naozaj len veľmi krátko. Keď by som mal zhodnotiť tú rozpravu, tak skôr mi to prišlo, že to bola rozprava ako konferencia o tendri na elektronický výber mýta. A veľmi málo sa tá rozprava venovala konkrétnemu zneniu navrhovaného zákona.

    Keď som počúval vystúpenia niektorých opozičných kolegov, keď už sa uchyľovali priamo k útokom na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý je práve opozičným nominantom, tak mi dovoľte a prepáčte, že si dovolím mať taký pocit, že niekedy z tých vystúpení akoby sršal hnev, že pravdepodobne nevyhrá v tendri ten koho si želali oni. Takže do druhého čítania by som odporúčal kolegom, keby vo svojich vystúpeniach prišli s nejakými pozmeňujúcimi návrhmi k paragrafovému zneniu zákona ako takého. A by sme si ušetrili možno čas, keby tu sme nehovorili o konkrétnom priebehu tendra. Na to je, myslím, iný priestor. Ani pri trestných zákonoch nehovoríme o konkrétnych súdnych sporoch a nečítame si tu obžaloby. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi.

    Ďalšími piatimi bodmi programu sú návrhy, ktoré bude z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladať podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák.

    Pristúpime k prerokovaniu prvého z týchto bodov programu, ktorým je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zintenzívnení spolupráce pri predchádzaní a boji proti trestnej činnosti.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 786 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 786a.

    Vítam teraz pána podpredsedu na rokovaní Národnej rady a prosím ho, aby uviedol prvý návrh, ktorý sa týka jeho programu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zmluvy, ktorý pred sebou máme, je predovšetkým o vyjadrení úsilia oboch zmluvných strán efektívnejšie spolupracovať ako partneri pri predchádzaní trestnej činnosti. A za základný prvok v boji proti takejto trestnej činnosti je výmena informácií. Predovšetkým ide o výmenu informácií z automatizovaných systémov, či už daktyloskopických stôp alebo analytických súborov DNA. Podobné zmluvy alebo teda totožné zmluvy máme dnes uzavreté aj s našimi európskymi partnermi a v prípade tejto zmluvy sa nám môže podariť zintenzívniť spoluprácu práve na poli boja proti trestnej činnosti aj so Spojenými štátmi. Táto zmluva je, samozrejme, aj súčasťou programu, na základe ktorého Slovenská republika vstúpi do bezvízového režimu so Spojenými štátmi.

    Návrh je, samozrejme, v súlade s právnym poriadkom, so všeobecnými normami a zásadami medzinárodného práva, ako aj so všetkými záväzkami Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných dokumentov a preto vás žiadam o podporu tohto materiálu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Je na vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Viliama Jasaňa, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 824 zo 6. októbra 2008 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zintenzívnení spolupráce pri predchádzaní a boji proti trestnej činnosti, máte to ako tlač 786, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedený materiál prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky 1. vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zintenzívnení spolupráce pri predchádzaní a boji proti trestnej činnosti, 2. rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy a ktorý máte všetci v laviciach.

    Všetko, pán predsedajúci. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto do rozpravy hlási. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Pokračujeme teraz prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 788, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 810.

    Prosím opäť pána podpredsedu vlády, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zákona predovšetkým reaguje na potrebu upraviť tento zákon z pohľadu počtu budúcich poslancov Európskeho parlamentu.

    V súvislosti s pristúpením Bulharska a Rumunska do Európskej únie znižuje sa počet poslancov v Európskom parlamente z doterajších 14 na 13. A v tejto súvislosti bolo, samozrejme, potrebné upraviť zákon o voľbách do Európskeho parlamentu.

    Ďalej, upravuje ešte niekoľko drobných technických zmien, ktoré predovšetkým súvisia s praktickým výkonom volieb, či už je to doručovanie kandidátnych listín aj v ich elektronickej podobe alebo je to zjednodušenie kontroly práve pri sčítavaní alebo pri podávaní všetkých údajov.

    V tejto súvislosti žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ústavnoprávny výbor ma uznesením z 15. októbra určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov. Podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol vypracovaný v súlade s bodom B. 4. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 60 z 23. januára 2008.

    Pre volebné obdobie 2009 až 2014 je pre Slovenskú republiku určených 13 zástupcov volených do Európskeho parlamentu. Nadväzne sa navrhuje upraviť súvisiace ustanovenia.

    Návrh zákona obsahuje aj novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a novelu zákona č. 391/2004 Z. z. o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré s prerokúvaným návrhom súvisia.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov, na obyvateľstvo, na hospodárenie podnikateľskej sféry, na životné prostredie ani na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená právom Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z príslušných ustanovení rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 810 z 3. októbra 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram teraz všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Opäť tomu tak nie je.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu s tým, že hlasovanie sa uskutoční o 11.00 hodine.

    V súlade so schváleným programom teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 762 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 793.

    Nech sa páči, pán minister a podpredseda vlády, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, podkladom na predloženie tohto návrhu boli predovšetkým skúsenosti z praxe obvodných úradov, ktoré rozhodujú o povolení zmeny mena a priezviska, a matričných úradov, ktoré prijímajú oznámenia o zmene mena a priezviska, na ktoré nie je potrebné podľa platnej úpravy osobitné povolenie.

    Na základe týchto skúseností sa upravujú pravidlá používania mena a priezviska, zmeny mena a priezviska alebo ich poradia, ako aj pravidlá povoľovania zmeny mena a priezviska tak, aby zodpovedali požiadavkám občanov. Uzatváranie zmiešaných manželstiev a narodenie detí rodičom rôznych štátnych príslušností je čoraz častejšie a v dôsledku toho sú aj častejšie prípady žiadostí občanov v oblasti úpravy a užívania mena a priezviska.

    Predkladaným návrhom sa upravujú aj náležitosti pri podaní žiadosti o zmenu mena a priezviska, ako aj oznamovacia povinnosť obvodných a matričných úradov. Ide predovšetkým o také jednoduché zmeny, ako je napr. poradie mien, ak je pred priezviskom viacero mien. Je to umožnenie zmien priezviska predovšetkým u žien v prípade, že si po sobáši zvolia dve mená, to znamená, aj si nechajú staré dievčenské, aj preberú sčasti po manželovi a po určitom období sa rozhodnú, že jedno z nich už môžu časom vypustiť. Samozrejme, rieši sa tam aj otázka spoločnej gramatickej úpravy znenia mena tak, aby ak má občan dve občianstva, bolo vo všetkých jeho dokladoch napísané meno s rovnakou diakritikou. Pre prípad sa určuje stanovenie priezviska u detí, ktoré pred narodením prišli vlastne o otca. Čiže ide predovšetkým o zjednodušenie, v niektorých prípadoch aj trošku o sprísnenie, ale predovšetkým o vyjasnenie všetkých vecí, ktoré priniesla aktuálna prax. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorým je pán Tibor Cabaj, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi predsedovi tohto výboru. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia, vážení hostia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (tlač 762). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky uvedené v § 72 ods.1 zákona o rokovacom poriadku. To znamená, že bol doručený najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 28. schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európske únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2008 č. 793 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    A otváram týmto všeobecnú rozpravu. Ani v tomto prípade som nedostal od poslancov a poslankýň žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Jediný, kto sa hlási do rozpravy ústne, je pán spravodajca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Aj keď bolo v úvodnom slove pána podpredsedu vlády konštatované, že je to viac-menej technická záležitosť, ktorá rieši tie základné pravidlá v tomto zákone, ja dávam do pozornosti jednu skutočnosť, ktorú priniesol život. A to je problematika mien detí, ktoré majú matky, ktoré uzatvorili manželstvo s cudzincami. Napr. je konkrétny prípad, ktorý sme mali, myslím, z Dubnice, kde matka žije na Slovensku, s deťmi žila tu, deti mali meno podľa otca, otec prišiel navštíviť tieto deti na Slovensko, postupne potom, keďže mal zhodu mena, teda svojho mena aj detí, s týmito deťmi sa dostal do zahraničia niekde na Blízky východ. A veľkú námahu to stojí orgány potom vysporiadať tieto náležitosti. Dávam to do pozornosti, či nehľadať riešenie, neviem, či už v tomto zákone možno aj článkom II, aj keď nie som zástanca nepriamych noviel, ale bude priestor, aby sme vo výboroch sa touto otázkou potom zaoberali a hľadali možnosť, ako doriešiť túto problematiku, pretože často potom deťom zostávajú tie mená podľa otca, ktorý už medzitým zmizol preč, a zostávajú problémy následne potom na riešení. Aj keď predpokladám, že pravdepodobne by to muselo ísť do zákona o rodine, že nerieši to bezprostredne tento zákon. Ale myslím, že je to priestor, aby sme sa na tú tému pozreli a hľadali možnosť riešenia, keď už sme otvorili otázku zákona o mene a priezvisku v Národnej rade. Toľko len do pozornosti.

  • Ďakujem.

    To bolo vystúpenie pána spravodajcu v rozprave. S faktickými poznámkami sa nehlási na jeho vystúpenie nikto.

    Uzatváram preto rozpravu k tomuto návrhu zákona.

    Pýtam sa pána ministra, či chce vystúpiť k tomuto návrhu. Nie.

    Ani pán spravodajca nepotrebuje právo záverečného slova.

    Takže preruším rokovanie aj o tomto bode programu a takisto budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    Teraz nasleduje štvrtý v poradí zákon, ktorý spadá do ingerencie pána ministra. Je to prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 768 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 794.

    Opäť odovzdávam slovo pánovi podpredsedovi vlády a prosím ho, aby uviedol tento vládny návrh zákona. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, ja by som sa ešte jednou vetou vrátil k tomu, čo povedal pán poslanec Cabaj. Ono si treba uvedomiť predovšetkým, že u tých detí často ide o spoločné vyhlásenie v úvode rodičov. To znamená, že akokoľvek dieťaťu meno zmeníme, otcovstvo sa nedá zlikvidovať. To znamená, že otec bude vždy otec, pokiaľ nebude zapretý. Ale v prípade, že tu ešte dokonca bolo platné manželstvo bez rozvodu, čiže tam bolo bez akejkoľvek šance zasahovanie našich orgánov, tu už bola predsa len dosť do určitej miery otázka rodinných vzťahov. Keby mal zabránený styk s deťmi, tak sa k nim ani nedostane. Problém bol, že nemal nič. Všetko bolo manželstvo platné, deti mali jeho meno, spoločné rozhodnutie manželov o stanovení spoločného priezviska pre deti, ako sa mali volať, samozrejme. Tam bol ten prípad o to komplikovanejší, že vlastne obidve deti mali mená kompletne v arabskom znení, ak si ja dobre pamätám, aj chlapec, aj dievča. Čiže pohyb s otcom to naozaj uľahčovalo. Ale neviem si predstaviť, že by nám to prešlo na Európskom súde, aby sme na základe rozvodu menili aj mená detí, pretože rodičia ostávajú nezmenení napriek právnemu vzťahu medzi oboma. Ale pokúsiť sa o to, samozrejme, nejakým spôsobom môžeme. Nápad je to dobrý, len musíme zistiť, či sa to právne dá presne realizovať. To len v rámci reakcie.

    Pretože máme v podstate pred sebou zákon o prevencii kriminality, ktorý je vlastne novinkou v našom právnom poriadku, doteraz nám chýbal takýto zákon, ide predovšetkým o posilnenie tej časti súboja s kriminalitou, ktorá je, dá sa povedať, najlacnejšia a najefektívnejšia. Vždy máme šancu dostatočným pôsobením v prevencii výrazne znižovať počty nápadu trestnej činnosti, čo sa po navýšení rozpočtov pre jednotlivé položky aj začína dariť. Odzrkadľuje sa to v znižovaní kriminality, predovšetkým takej tej dennej, ako ju voláme, to znamená, nie kde by sme mohli pochybovať o latentnosti niektorých trestných činov. Ale krádeže motorových vozidiel alebo krádeže vlámaním do bytov, ktoré sú vždy nahlasované aj preto, že poväčšine prichádza do tohto vzťahu aj poisťovňa, vykazujú práve niektoré preventívne opatrenia, či už štátu, miest alebo obcí, nám dokazujú, že je možné znižovať kriminalitu aj touto cestou. Preto tento nový zákon predovšetkým stanovuje inštitúcie zodpovedné za prevenciu kriminality, spôsob, akým sa stratégie boja proti kriminalite a prevencie kriminality vypracovávajú a stanovuje aj poriadok a systém, akým budú do tohto procesu vťahované aj mimovládne organizácie a pre ne pripravované jednotlivé grantové programy. Oproti minulému roku ministerstvo vnútra zvýšilo o 100 % príspevky práve do programu Prevencia kriminality. A budeme sa snažiť, aby do budúcich rokov vlastne táto suma narastala ďalej. Bola založená dobrá tradícia v minulosti mojimi predchodcami, že sme sa venovali aj prevencii v oblasti takej tej dohľadovej, teda kamerových systémov, ale aj sa postupne rozbiehajú projekty práve pre mimovládne organizácie, ktoré sa snažia spolupracovať s obeťami. To je práve v prípade latentných trestných činov, kde by často k oznámeniu tohto trestného činu ani nedošlo, a takisto v rámci výchovy detí na školách a rozloženie jednotlivých projektov do jednotlivých okresov práve preto, že zloženie a skladba trestnej činnosti v jednotlivých okresoch je vždy diametrálne odlišná. Niekde prevažujú, samozrejme, klasické krádeže dreva alebo iné majetkové trestné činnosti dané zložením obyvateľstva v danom okrese, inde je viacej lúpežných prepadnutí. A práve na takéto rôznorodé skladby trestnej činnosti treba, aby prevencia bola aj v súlade s týmto novým zákonom zameraná. Ďakujem všetkým poslancom za podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi.

    Dovolím si len jedno upozornenie. V reakcii na zákon má byť záverečné slovo ministra. A to nie je, pretože chcem ortodoxne dodržiavať rokovací poriadok. Ale prepisy z tohto sa rozdeľujú medzi zamestnankyne Národnej rady a vaša reakcia sa dostane možno do reakcie úplne na iný prepis.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Je to tlač 768. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2008 č. 794 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    A otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Áno. Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásili pani poslankyňa Katarína Tóthová, pán poslanec Martin Pado, pani poslankyňa, ste tam dvakrát, skúste pani Tóthovú z toho druhého prihlásenia vymazať.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte priestor v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som veľmi jednoducho, stručne, krátko povedala, že snáď každý, kto žije v tejto republike, musí privítať zákon, ktorý obracia pozornosť na prevenčnú sféru, ktorá má predísť kriminalite. Doposiaľ sa o prevencii tiež dosť hovorilo, ale nemalo to zakotvenie v platnom práve.

    Nebudem hovoriť presne len o predmetnom zákone, pretože to je úloha druhého čítania, kde určite niekoľko takých úvah uvediem, ale ja by som chcela zdôrazniť jedno, čo osobne ja vnímam k tejto problematike. Hlboko som presvedčená, že predchádzať kriminalite treba nielen ukladaním trestných sankcií, ale niečím, čo je medzi prevenciou a ukladaním trestných sankcií. A to je trvanie na dôslednom výkone kompetencií štátnych orgánov. Osobne som už viackrát zdôraznila v právnickej literatúre a aj v diskusiách, že nečinnosť niektorých orgánov, to je neplnenie si kompetencie, čo je podľa môjho názoru aj porušovanie platného práva, pretože kompetencia je nielen právo v danej určenej veci konať, ale aj povinnosť, teda táto nečinnosť je podhubím páchania kriminality.

    Dovolím si uviesť trošku problém konkrétnejšie. Keby kontrolné orgány napr. dôsledne vykonávali dodržiavanie zákonov v oblasti úpravy hracích automatov, keby príslušné daňové úrady a aj policajné orgány sledovali, či napr. maloletí nehrajú na hracích automatoch, či prevádzkovateľ takýchto hier si plní podmienky licencie, tak by veľakrát predišli trestnej činnosti, ktorá možno pre niekoho nemá súvislosť, ale pre mňa má, pretože ten, kto je závislý od hracích automatov, bude páchať trestnú činnosť, aby mohol uspokojiť túto svoju závislosť. Čiže tu ja vidím aj určitý nedostatok, že príslušné orgány nevykonávajú svoju kompetenciu dostatočne. Minulé volebné obdobie som interpelovala príslušného ministra. A zaujímala som sa o kontroly. Tak som sa dozvedela, že vlastne sa námatková kontrola ani priebežná nerobí, pokiaľ je daňová kontrola, že aj vtedy čiastočne skontrolujú, aké osadenstvo hrá v príslušnej prevádzke. Vážení, až toto sa považuje za kontrolu, ktorá má predísť tým javom, ktoré som uviedla. Tak zrejme každý vedel, kedy príde na rad štvrťročná kontrola.

    Ďalej by som uviedla ďalšie nedostatky, napr. podávanie alkoholických nápojov podnapitým a mladistvým. Zatiaľ, žiaľ, pán prezident vrátil, už som to viackrát povedala, podľa môjho názoru, bez chýb predložený legislatívny návrh. Vrátil legislatívny návrh, tak dnes ešte nestojí otázka vyvodzovania zodpovednosti za pitie mladistvých. Ale aká je situácia? Veď sa nalieva podnapitým, nalieva sa vodičom motorového vozidla, aj keď sú v rovnošate s označením, že ide o vodiča motorového vozidla. Ak by bola kontrola dôsledná, aby nebolo nalievané podnapitým, tak ako to zákon uvádza, aby sa nenalievalo podnapitým občanom, veľakrát by sa predišlo páchaniu trestnej činnosti.

    Ďalej by som uviedla, ako funguje kontrola Zberných surovín. My sme s pánom poslancom Jasovským predložili legislatívny návrh ešte v minulom volebnom období, kde sme sprísnili podmienky, body, čo má byť predmetom kontroly, aby sa nekradli zabezpečovacie zariadenia z dopravy. Všetci vieme, ako miznú poklopy na cestách. Kto robí dôslednú kontrolu? Veď predsa poškodzovanie určitých bezpečnostných zariadení na železnici, ktorými sú návestidlá a ďalšie, to je všeobecné ohrozenie. To je trestná činnosť. Kto kontroluje Zberné suroviny? Veď predsa odborne fundovaný kontrolór musí zistiť aj pôvod, dajme tomu, rozptýleného ja neviem ukradnutého návestidla. Ale zase nemyslím si, že tí, ktorí takúto činnosť vykonávajú, sú tak pracovití, že sa budú snažiť poklop rozdeliť na 4 alebo 6 častí ap., pretože to je dobrá makačka.

    Ďalej sprejerstvo, jeho kontrola. Vynovíme podchod a nedáme tam ochrancu verejného poriadku ani políciu a v Bratislave pri Mierovom námestí hlavný podchod jeden deň je vynovený, otvorený a na tú istú noc je posprejovaný, na druhý deň už je posprejovaný podchod. Veď sme si to prečítali v tlači. Prečo nerozmýšľa príslušný orgán, ktorý má kompetenciu na úseku ochrany verejného poriadku, že asi takýto čistučký podchod je krásnym lákadlom, aby práve niekto predbehol tých ďalších sprejerov, aby tú svoju značku tam vryl?

    Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem tu urobiť jeden apel, jeden apel na to, aby prevencia išla aj cestou dôsledného plnenia si kontrolných povinností príslušných orgánov. A neviem, či by to nemalo dostať aj ako jeden smer prevencie vyjadrenie aj v predloženom legislatívnom návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa nehlási nikto.

    Teraz dávam slovo druhému prihlásenému do rozpravy, ktorým je pán poslanec Martin Pado. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, že tento zákon do dnešného dňa chýba. Reálne chýba, pretože v tlačenej podobe neexistuje ani nie je kodifikovaný. Ale v skutočnosti samotný zákon, tak ako je napísaný, v prevencii kriminality nijakým spôsobom nechýba. Nechýba preto, že stačí si prečítať nielen dôvodovú správu, ale aj znenie tohto návrhu zákona a zistíme, že, ja budem citovať z predkladacej správy, mala by táto norma znamenať kvalitatívnu zmenu v prevencii kriminality, pretože, ako hovorí dôvodová správa, táto sa doposiaľ uskutočňuje podľa príslušných uznesení vlády bez komplexnejšej zákonnej reglementácie, neviem, čo je na tom kvalitatívna zmena boja s kriminalitou a vôbec zmena v oblasti prevencie kriminality, prispeje k vyváženému vzťahu prevencie a represie, pretože prevencia nie je uzákonená, nemá vlastný zákon, represia má vlastné zákony, je vymedzenie štruktúry orgánov verejnej moci. Fajn, dobre, povedzme, že tento zákon stanovuje štruktúru, že kodifikuje to, čo dnes existuje, že zavádza krajských koordinátorov, aj keď krajské úrady sme zrušili a máme koordinátorov na obvodnej úrovni a nevieme sa vysporiadať dodnes s tým, že sme krajské úrady zrušili minulý rok a nevieme sa vysporiadať s tým nielen v tejto oblasti, ale ani v krízových situáciách. Stanovuje pravidlá na financovanie zo štátneho rozpočtu. A to je jediné pozitívum, ktoré tomuto zákonu nemožno uprieť. Teším sa, že naozaj tie pravidlá, ako prideľovať finančné prostriedky, tam existujú, ale nič viac. Pán minister povedal, že sa podarilo na tento rok vyčleniť o 100 % viac finančných prostriedkov ako rok predtým. Áno, tento rok je plánovaných 40 mil. korún, minulý rok to bolo 20 mil. korún, do septembra tohto roku však nebola vyčerpaná z tých 40 mil. ani jedna slovenská koruna.

    Dámy a páni, ja chcem povedať, že aj v minulom období bola snaha zákon o prevencii kriminality prijať. Nie je to nič nové, nie je to nejaký nový pokus, bol v paragrafovom znení, bol na rokovaní Legislatívnej rady vlády, ale keď to najdôležitejšie ustanovenie, ktoré v tom návrhu zákona bolo, teda záväzok, koľko finančných prostriedkov ročne na prevenciu kriminality vyčleniť, bol z tohto návrhu zákona vyškrtnutý, nemalo zmysel zákon ako taký prijímať, pretože bez finančných prostriedkov je tento zákon jalový. Je to dobrý zákon len preto, aby určití pracovníci mali zákonom garantované svoje postavenie, aby vláda vychádzala zo zákona, a všetky ostatné nepodstatné veci, ale to najdôležitejšie, čo v prevencii kriminality je, finančné prostriedky, tie ani v tomto návrhu zákona uvedené nie sú.

    Preto, pán minister, ja síce oceňujem prácu aj vašich ľudí, oceňujem to, že tento návrh zákona tu je, len jedno, čo nemôžem oceniť, je to, že vlastne ten zákon neobsahuje to, čo je pre prevenciu kriminality najdôležitejšie. A to je realizácia projektov a na realizáciu projektov potrebné finančné prostriedky. Takže budeme v druhom čítaní o tom hovoriť ešte určite viacej. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ani na vystúpenie pána poslanca Pada sa neprihlásil nikto s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec bol posledný, ktorý sa do rozpravy prihlásil, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie.

    Pán spravodajca taktiež nechce zaujať stanovisko k rozprave.

    A preto preruším rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať o ňom budeme o 11.00 hodine.

    No a posledným bodom programu, ktorého navrhovateľom je pán podpredseda vlády a pán minister vnútra, je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 782, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 795.

    Prosím pána ministra a podpredsedu vlády pána Kaliňáka, aby aj tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, myslím si, že tento zákon už dôverne poznáte, chcel by som napriek tomu iba veľmi stručne deklarovať, že tento zákon obsahuje zapracované prakticky všetky pripomienky, ktoré vyplynuli z druhého čítania tohto návrhu pred niekoľkými mesiacmi. Prichádza do parlamentu vlastne nekonfliktný, pretože boli postupne z neho vypustené všetky veci, ktoré boli predmetom diskusií, a dnes ho môžeme naozaj označiť za konsenzuálny návrh, ktorý zohľadňuje v sebe pripomienky tak opozície, ako aj koalície, návrhy opozície aj koalície, a vypúšťa veci, ktoré boli do určitej miery predmetom aj diskusií v druhom čítaní pri jeho predchádzajúcom predložení. Verím preto, že sa mu dostane širokej podpory tohto pléna, pretože všetci máme záujem na tom, aby sa naše cesty stali bezpečnejšie. A tento zákon má mimoriadnu šancu a aj ambície tieto cesty bezpečnejšími urobiť. Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Richterovi. Nech sa páči, pán spravodajca, je tu priestor pre vašu úvodnú spravodajskú informáciu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra tohto roku podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    A týmto otváram všeobecnú rozpravu . Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku dvoch pánov poslancov. Je to jednak Jozef Šimko z KDH a pán poslanec Ján Pataky z SDKÚ – DS. Po ich vystúpení sa môže príp. do rozpravy prihlásiť niekto ďalší ústne.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi, aby predniesol svoje vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme už celý ten proces schvaľovania tohto návrhu zákona za sebou a pán minister to nazval v podstate ako nekonfliktný zákon. Myslím si, že celkom to nie je tak. A ozaj chcem sa vo svojom vystúpení venovať niektorým bodom návrhu tohto zákona.

    Pri opätovnom predkladaní tohto návrhu zákona ma skutočne napadá jedna otázka smerovaná na pána ministra, ktorá zaznela v českom filme: Nač ten spěch? Pán minister, kam sa tak ponáhľate, že opäť predkladáte tento zákon aj napriek neuplynutiu šesťmesačnej lehoty. Myslím si, že práve týmto krokom robíte veľký precedens do budúcnosti. A predpokladám, že budú ho využívať aj iné rezorty pri vetovaní zákona prezidentom republiky. A práve myslím si, že tento priestor sme mohli využiť na diskusiu a zapracovanie takých vážnych návrhov, s ktorými sme sa práve na tom predchádzajúcom rokovaní stretli a ktorými sme sa tam zaoberali. Preto si myslím, že aj tá jedna vaša taká poznámka je trošku pritiahnutá za vlasy, keď ste povedali, a by som vás citoval, že: „Očakávam aj podporu opozície, pretože do zákona sa zapracovali aj jej návrhy, napr. celoročné svietenie. Ak by za nehlasovali, budú musieť poslanci prijať zodpovednosť za nechuť mať bezpečnejšie cesty. Budú sa musieť zodpovedať pred počtom obetí na cestách, s ktorými sa snažíme intenzívne bojovať. A zákon nám má pomôcť.“ A škoda, že vládna koalícia sa obrátila chrbtom k návrhu zákona môjho straníckeho kolegu pána Hrušovského ohľadom priestupkovej imunity, čo práve považujem za jeden z vážnych zákonov. Život nás nakoniec stále presviedča, že o tejto otázke budeme musieť asi hovoriť a ešte sa vrátime k tomuto problému. Veď si uvedomme, ak priestupková imunita nesúvisí priamo s výkonom postu poslanca, mali by sme sa jej skutočne vzdať. Nie sme totiž žiadni nadľudia ani iná podobná nadvrstva. A za svoje chyby máme pykať ako ostatní slovenskí smrteľníci. Podľa môjho názoru skutočne nemáme právo zvyšovať pokuty, ktoré sa netýkajú nás poslancov, pretože sme chránení imunitou. Veď ozaj vytvárame tým nerovnosť občanov pred zákonom.

    Dovoľte mi ešte, dámy a páni, aby som sa venoval niektorým ďalším problémom. Je mi jasné, že môžu jestvovať rozličné názory a stanoviská. Viem i to ako podobne mnohí z vás, že na Slovensku sa nám, žiaľ, nedarí znížiť počet mŕtvych pri haváriách. Veď už sme to aj hovorili, že vlani na cestách zomrelo najviac ľudí od roku 2003, nehody si vyžiadali 627 obetí. Pred nami je teda jasný cieľ, zvýšiť bezpečnosť na cestách, ale aj disciplinovanosť vodičov a takýmto spôsobom znížiť dopravnú nehodovosť. Zdalo sa, že tento zákon mal prispieť k tomuto, ako tento neduh riešiť. No spôsob, akým sa to má riešiť, sa mi zdá nie celkom seriózny. Chcem poukázať, povedzme, na zabránenie jazdy pod vplyvom alkoholu, nech sa použijú všetky možné prostriedky. No a zas len pripomeniem, že minule ste, kolegovia z koalície, odmietli návrh môjho kolegu Daniela Lipšica. Veď predsa promile alkoholu v krvi sa dá exaktne zistiť, čo znižuje riziko nespravodlivého obvinenia. A priestupok je to natoľko závažný, že páchateľa treba okamžite odpratať z premávky, pričom súhlasím, aby nebolo určujúce, aký je majetný.

    Ďalší problém, o ktorom asi veľmi už nebudeme diskutovať, to je o tej vrstve snehu, nemá nejaký význam, ale tu chcem upozorniť na jednu záležitosť. A zdá sa mi nevhodnosť termínu nadobudnutia platnosti zákona február 2009. Neviem, či je to dobrý termín, aj čo sa týka tohto paragrafu, pretože viete asi, ako rozmýšľajú občania. Práve toto je určené pre obyčajných ľudí. A nepredpokladám, že niekto si zapíše do kalendára, že vo februári má meniť zimné pneumatiky. Teda skôr by sme mali chcieť asi, aby účinnosť tohto paragrafu bola buď pred zimnou, alebo po zime. Toto neviem si predstaviť, keď vieme, aká je sociálna situácia v rodinách. Keď niekto musí, tak si možno už teraz kúpil zimné pneumatiky. Takže možno tu by sme mali posúdiť platnosť účinnosti tohto paragrafu.

    Rád by som sa pozastavil aj nad tým, čo odznelo. A myslím, že bolo to minulý týždeň v jednej populárnej motoristickej relácii, taká téma Drahšia havária, políciu nevolajte, auto s vystrelenými airbagmi v strede diaľnice, druhé s pokrčenými plechmi v priekope. Vystresovaní, ale našťastie nezranení vodiči stoja pri krajnici a hádajú výšku škody. Ak nepresiahne 120 000 korún, nemusia volať políciu, policajtov a situáciu bude skúmať poisťovňa u vinníka, aká je škoda, majú volať či nevolať číslo 158. Stávajú sa po nehode prípady, keď napriek vzájomnej dohode vodič na druhý deň zmení názor, nechce stratiť bonus poisťovne a neriadi sa dohodou. Policajt je tretia nezainteresovaná osoba, ktorá je garanciou aj pre vodičov, aj pre poisťovňu. Čo v prípade, ak si vodiči dôverujú, príp. políciu nechcú volať z iného dôvodu? Je tu aj druhá možnosť, ku ktorej ja sa prikláňam, pán minister, uzavrieť dohodu o priebehu nehody. Myslím tým napr. Rakúsko, kde sa takto vybaví až 90 % nehôd. V Česku, myslím, už sú s prípravou takéhoto ustanovenia trochu ďalej ako my. Európska asociácia poisťovní už dávnejšie pripravila štandardizovaný formulár takejto dohody, ktorá keď je dôkladne vyplnená, slúži namiesto policajnej správy.

    Je mnoho vodičov, ktorí by určite namiesto vysokých pokút, rýchlych jázd privítali aj riešenie agresívnych vodičov. Ja navrhujem posielať ich na verejnoprospešné práce. Dôvod ponúkam aj na také zamyslenie, keď nedávno som si prečítal jednu úvahu, s ktorou by som sa tu s vami podelil. Cestou do práce som uviazol v zápche. Absolvoval som tridsaťminútovú jazdu rýchlosťou 10 metrov za minútu. Napadla ma pritom zaujímavá otázka: Čo vlastne stojí dopravná zápcha? Existujú oficiálne odhady, ktoré hovoria, že náklady spôsobené dopravnými zápchami v európskych štátoch dosahujú v súčasnosti 0,5 % HDP Európskej únie ročne. Tie isté odhady varujú, že už o niekoľko rokov sa tieto náklady zvýšia na dvojnásobok. Najväčšiu časť, asi 90 % týchto nákladov predstavujú časové strany. Ďalších 8 % tvorí zvýšená spotreba pohonných hmôt a zostávajúce 2 % pripadajú na škody spôsobené nehodami a ďalšie súvisiace náklady. Je zrejmé, že Slovensko sa na týchto nákladoch podieľa len veľmi malou mierou. Cena práce je u nás relatívne nízka. Takže časové straty nebudú ani zďaleka také vysoké ako, povedzme, v Nemecku alebo vo Francúzsku. Ale ak by sme sa chceli dopracovať k nejakému odhadu, mohli by sme zjednodušene predpokladať, že menšie zaťaženie infraštruktúry a nižšia priemerná mzda znamená, že na Slovensku tvoria náklady spôsobené dopravnou zápchou zhruba polovicu, t. j. 0,25 %, nášho HDP. Pri takomto hrubom zjednodušení by sme dospeli k číslu skoro 9 mld. korún. No mohol by som pokračovať, aj keď pán minister mi tu šepká, že nie sme v druhom čítaní, ale predsa chcem navrhnúť témy pre ministerstvo, o ktorých by sme mali potom v druhom čítaní rokovať. A práve som hovoril o tom, že vysoké pokuty neraz neriešia väčšinu agresívnych vodičov, ktorí sú väčšinou majitelia drahých luxusných áut. Pre tento typ ľudí nie je ani relatívne vysoká pokuta dôvodom na to, aby zmenili svoje správanie. Ich čas je drahší než pokuta, ktorú by mohli za svoju bezohľadnú jazdu dostať. Z hľadiska účinku sa mi preto osobne najviac páči postih v podobe verejnoprospešných prác. Tu je asi jeden z kľúčov k riešeniu problému tých vodičov, ktorí majú pocit, že ak by spomalili, prišli by o čas, ktorý má pre nich obrovskú cenu. Poviem príklad. V Belgicku začali nedávno za agresívne správanie na ceste posielať vodičov na povinné skupinové terapie pod vedením psychológa. Princíp je podobný, stráviť desať alebo dvadsať hodín na skupinovej terapii pre väčšinu agresívnych šoférov je väčší trest než akákoľvek bloková pokuta.

    Vrátim sa ešte k dôvodom vrátenia zákona prezidentom Slovenskej republiky, teda, to sme prerokúvali. Je to vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti. Toto vlastne vypadlo z návrhu. Žiaľ, musím povedať, že ministerstvo dopravy samostatne pripravuje novelu zákona o mimoriadnych opatreniach pri stavbe diaľnic a rýchlostných ciest.

    Už len záver. Uvedomujeme si za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia, že potrebujeme zákon, ktorý má zlepšiť bezpečnosť na cestách, ale, samozrejme, chceme, aby to bol zákon kvalitný a predovšetkým aby sme sa vyhli určitým precedensom, o ktorých som hovoril. Žiaľ, nestalo sa tak, nevyhli sme sa tomuto precedensu, aj preto poslanci KDH nepodporia tento návrh do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa prihlásila pani poslankyňa Katarína Tóthová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Áno, ďakujem. Mňa zaráža, že pán poslanec v rozprave uviedol, čo by ako sa dalo zlepšiť, a napriek tomu povie, že nepodporí zákon do druhého čítania. Pre mňa je to nelogickosť. Je to taký truc opozičný.

    Ale chcem nadviazať na vystúpenie, na tú časť, kde hovoril pán poslanec o pití alkoholu, teda 0,2 promile povolených. V poslednom čase v tlači, naposledy v Hospodárskych novinách bol veľký článok Alkohol by pre vodičov mal zostať tabu. Osobne sa domnievam, že skutočne, zvážme ešte túto hranicu. Ja viem, že požitím určitých látok ap. nafúka sa aj bez alkoholu, ale hovorila som s príslušnými odborníkmi a tí povedali, je veľmi rýchlo možné rozlíšiť, či do 0,2 – 0,3 promile je z alkoholu alebo z iných potravín, pretože pri opätovnej skúške, pokiaľ to nebol alkohol, veľmi prudko klesá hladina alkoholu v krvi.

    A ďalší argument, ktorý by som chcela uviesť, je otázka, že mladí ľudia, ktorí dostanú vodičský preukaz, ak budú mať možnosť dať si niečo, jedno pivo, tam je vytriezvenie, teda zníženie hladiny veľmi pomalé podľa odborných posudkov. A mám veľké obavy, pretože mladý človek je niekedy nerozvážny a to jedno pivo ho môže viesť k ďalším a môžeme mať dopravné nehody zvýšené.

  • Reagovať na pani poslankyňu Tóthovú bude teraz pán poslanec Šimko. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ak ste dobre počúvali, tak som na začiatku hovoril, že je protizákonné, ak sa predloží návrh zákona pred uplynutím lehoty šiestich mesiacov. Toto, je viete, jadrom sporu. A vám ako právničke asi to netreba hovoriť, pretože rokovací poriadok hovorí, že zákon toho istého znenia, ktorý nebol prijatý, sa nesmie predložiť skôr ako po šiestich mesiacoch. To je jedno, či ho neschválil parlament v treťom čítaní alebo sa vrátil do parlamentu po vetovaní prezidentom. To nemá vplyv. Takže, prosím vás, neprerokúvajme tu zákon, ktorého predloženie je v rozpore s rokovacím poriadkom. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Druhým a posledným prihláseným do rozpravy písomne je pán poslanec Ján Pataky. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, tak ako som už minule spomínal, predpokladom efektívneho fungovania právneho štátu je kvalita právneho poriadku a vôľa občanov právny poriadok rešpektovať. Kvalita tvorby právneho poriadku má tiež mnohé úskalia od personálneho obsadenia legislatívnych útvarov cez schopnosť komunikácie s európskymi štruktúrami až po jej samotný proces.

    Stupeň motorizácie na Slovensku dosiahol nebývalé, ale aj nečakané rozmery, nielen produkciou, ktorá reprezentuje svetovú špičku v počte automobilov na osobu, ale aj v sfére spotreby použitia automobilov. Tento nezvratný proces však nemá súpútnikov, motorizácia nie je adekvátne saturovaná rozvojom cestnej siete. Klientelistický zápas o výstavbu diaľnic sleduje už celá Európa. Porovnanie efektívnosti výstavby napr. s Chorvátskom alebo inými štátmi vzbudzuje trpké konštatovanie, ale aj sklamanie. Mimo diaľnic eskalujú ďalšie problémy. Neprejazdnosť Bratislavy je všeobecne známa. Ale napr. Žilina či Považská Bystrica, Nitra a hlavne teraz aj Prešov sú mestá, kde nostalgicky spomínajú na obdobia, keď cez cestu chodec prešiel bez špeciálneho výstroja alebo výzbroje. A čo kvalita ciest II. a III. triedy či kvalita mostov? To už o tom ani nehovorím. A čo ľudský faktor? Na úseku dvadsať až tridsať kilometrov umožníme 160 kilometrov za hodinu. Tisíce kilometrov našich ciest sme opravili presunutím vlastníctva na VÚC či obce.

    Veľmi závažnou a dlhodobo neriešenou otázkou je aj príprava vodičov. Podmienka satelitnej navigácie 500-koňových motorov sa príprava vodičov až na výnimky vykonáva v podmienkach päťdesiatych rokov. Vodič, ktorý absolvoval výcvik na 800-kilogramovom autíčku, na druhý deň sadne do trojtonového terénneho vozidla a veselo uháňa po dedine a my zrušíme skúšobnú dobu. Čo vy na to, pán minister?

    Pokiaľ ide o samotný návrh, na jednej strane argumentuje dôvodová správa uzneseniami orgánov Európskej únie a na druhej strane neobsahuje jediný exaktný argument na podporu návrhov. Je nepochybné, že nový zákon je potrebný, ale musí to byť výsledok vedeckých diskusií autorít z odboru dopravy, a nie, ako si myslím, voluntaristické výlevy policajného hovorcu. Dôvody pre zavedenie päťdesiatky ležia v štatistických listoch na regáloch dopravnej polície. Stačí ich len zosumarizovať a predložiť. Predložte vedecké argumenty, načo potrebuje revúci maják vozidlo predsedu Ústavného súdu alebo riaditeľ NBÚ napr. To si nelenia naplánovať cestu z Petržalky na Tomášikovu, že potrebujú právo prednostnej jazdy? A prečo nedáme potom už aj majáky primárovi chirurgie z nemocnice alebo hociktorej triednej učiteľke na základnej škole, keď zaspí? Ja nespochybňujem právo na predloženie návrhu v akejkoľvek podobe vyžadovanej rokovacím poriadkom, pán minister, ale už z elementárnej úcty k parlamentu musí vláda a príslušné rezorty svoj návrh excelentne odôvodniť. Ja si myslím, že tento návrh mal byť predložený až po šiestich mesiacoch.

    Ďalším večným problémom je zachovanie nerovnoprávneho postavenia policajta a účastníka cestnej premávky, čo, si myslím, v tomto zákone dosť veľmi chýba. Bolo by na čase zaviesť najmä v zložitých prípadoch tvrdenia proti tvrdeniu pri vysokých sankciách zrýchlenú formu správneho konania pred sudcom. Je dôstojný byť svedkom diskusií medzi profesorom ústavného práva alebo nejakým nadstrážmajstrom, či uviedol profesor na stovke vozidlo do pokoja alebo nie, čo sa mi aj posledne stalo. Nespochybňujem zložitosti výkonu policajnej služby, ale ak štát nevie zabezpečiť exaktné dôkazy, záznam či foto ap., nemôže rozhodovať na základe tvrdenia, či som bol videný zo vzdialenosti sto metrov telefonovať alebo prečesávať si vlasy.

    Tu sa chcem ešte vrátiť ešte tri roky dozadu, keď ešte vtedajší minister vnútra pán Palko predkladal takisto cestný zákon, apropo k sankciám. Pamätám si, že členovia Smeru, konkrétne poslanec Číž veľmi horlil pred troma-štyrmi rokmi za sociálne sankcie odvodené od výšky príjmu, nehovoriac už o spôsobe preukazovania príjmu, napr. u advokáta, alebo s nulovým príjmom. Títo reprezentanti sociálnych sankcií zmĺkli a neriešia, čo bude robiť teraz tu napr. policajt, ktorý vyberie 300 000 alebo 500 000 korún na pokutách. A ešte kladiem jednu otázku, pán minister: Kde sú sľubované videozáznamy a platby platobnými kartami, koľko má nosiť so sebou v hotovosti napr. vodič, ktorý cestuje z Bardejova či z Humenného alebo z Michaloviec, keď bude akcia, no možnože už Jastrab nie, ale nejaká iná, ako sú definované rôzne radary a príp. videozáznamy? Veď tam bude okrem policajta aj iná osoba, ktorej nahrávanie si vyžaduje zákonný podklad, čiže potvrdenie starého vzťahu orgánu, pána nad životom a smrťou, a úbohého občana, ktorý to zaplatí nielen na daniach, ale aj na plánovaných pokutách. A povinnosti správcov komunikácií, povinnosti účastníka nehody vo vzťahu k poisťovniam? Na jednej strane štát garantuje a kontroluje výber zákonného poistenia, jeho realizáciu však ponecháva na dohode.

    Ešte chcel by som sa vrátiť k niektorým ustanoveniam tejto novely, hlavne v závere § 71 ods. 1, kde sa o. i. píše, že policajt môže dočasne zadržať vodičský preukaz, ak vodič nemôže zaplatiť pokutu na mieste. Nie každý, si myslím, môže zaplatiť pokutu na mieste, či už nemá pri sebe finančný obnos alebo iné, lebo nemusí nosiť pri sebe takú hotovosť, na akú dostane pokutu pri sebe alebo v aute. Si myslím, že táto časť zákona nie je doriešená.

    Ďalej sa mi tam nepozdáva, že má policajt rovnaké právo zadržať osvedčenie o evidencii, resp. technický preukaz o. i. vtedy, ak vodič nepredloží potvrdenie o zaplatení poistky alebo nemá zaplatenú diaľničnú známku, poprípade keď bude mýto. Tu sa pýtam, pán minister: Čo má osvedčenie o evidencii spoločné s právom jazdiť na platených cestách. Nepochopil som to.

    No a chcel by som sa ešte vrátiť k zimným pneumatikám všeobecne. V zákone, v predloženej novele, o cestnej premávke sa píše, že ak sa na vozovke nachádza súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza, vozidlo musí mať na všetkých nápravách zimné pneumatiky, vodič musí dbať na splnenie tejto požiadavky vtedy, ak vzhľadom na ročné obdobie možno predpokladať, že na jeho trase bude na vozovke súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza. Tiež je to diskutabilné, nejasné. Tu ide pravdepodobne o podľa mňa najspornejšie ustanovenie, ktoré vyvolá viac otázok alebo odpovedí. Čo znamená vlastne súvislá snehu, ľadu a námrazy? Veľa sa o tom hovorilo. Hovoríme o celom Slovensku, zákon platí pre celé Slovensko, nie o jednom meste či o jednej ulici alebo desiatich metroch. Ak si zvolím trasu napr. bez snehu, zimné pneumatiky nepotrebujem. No u mňa by sa to stalo, že by som išiel po južnej strane cez Košice. Nepotrebujeme ich ani vtedy, ak je suchá zima, napr. v mestách. Čo má vodič robiť, ak napadne sneh napr. v máji? Má po celý rok voziť v kufri zimné pneumatiky aj s diskmi? To treba doriešiť.

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán poslanec, nediskutujte s pánom ministrom, bude priestor v reakcii na vás. Poprosím, ukončite svoje vystúpenie. Pán minister, nechajte dokončiť vystúpenie poslanca.

  • Prepáčte, chcel by som sa vrátiť k § 91, kde sa hovorí, že polícia môže rozhodnúť o preskúšanie odbornej spôsobilosti najmä vtedy, ak vodič preukázateľne nešoféroval alebo nemal šoférovať viac ako dva roky. Tu si chcem klásť otázku a pýtať sa, že kto to bude dokazovať. Polícia alebo dotyčný vodič? To tu tiež nie je ujasnené. Ako sa to bude dokazovať? Budeme sa pravidelne podrobovať testom na detektore lži alebo polícia zamestná nejakého telepata?

    V závere by som chcel povedať, že myslím si, že vláda a ministerstvo vnútra by mali naraz prijať komplexný balík nových zákonov, doslova v právnickej hantírke kódex, ktorý by ucelene a komplexne riešil problematiku dopravy na pozemných komunikáciách, lebo takto máme pred sebou len súbor viacerých navzájom nadväzujúcich zákonov, pričom nie vždy sú ustanovenia jedno v súlade s ustanoveniami iného a netreba ani zabúdať na finančné príjmy ľudí, ako i na cesty na východnom Slovensku, ktoré nemôžeme vôbec porovnávať s cestami na západnom Slovensku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Patakymu.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie...

  • Hlas v sále.

  • Pán poslanec Pado, s faktickou sa hlásite? No ešte som neotvoril možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Takže sa hlásia páni poslanci Viliam Jasaň, Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pán poslanec Viliam Jasaň. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, pán kolega, vôbec ste ma neprekvapili, pretože vy si vždy nájdete akýkoľvek dôvod na to, aby ste skritizovali a hlavne nepodporili vládny návrh zákona, napriek tvrdeniu, aké ste aj vy použili vo svojom vystúpení, že je nepochybné, že zákon je potrebný.

    Ale najviac čo ma tak zaujalo, sú slová úbohý občan, úbohý občan bude trpieť týmto zákonom. Tento zákon je práve prijatý preto, aby chránil občanov pred tými, ktorí porušujú zákon a ohrozujú život svoj a život aj tých ostatných. A veľmi dobre si pamätám na plamenné reči o záchrane života, keď pán kolega Pado predkladal návrh zákona alebo novelu zákona v súvislosti s celoročným svietením. Teraz vám to vôbec neprekáža?

  • Ruch v sále.

  • Ale zrejme vás nezaujímajú ani moje reakcie, takže ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Páni kolegovia, poprosím vás, máme ešte desať minút do hlasovania. Skúsme rešpektovať, že prebieha rokovanie Národnej rady.

    Moment, pán minister, ešte s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, hovorili ste tu, čo aj povedal váš predchodca vo vystúpení v rozprave, že jednoducho existuje šesťmesačná lehota, ktorú treba dodržiavať, ale vy ste sa nad tým pozastavili, ako je to možné. No ja vám na to odpoviem asi tak, že zrejme vládna koalícia si osvojila to, čo už sa hovorilo v starom Ríme: „Quod licet Iovi, non licet bovi.“ To znamená, že môžete si to overiť, skúste podať návrh zákona prv, ako uplynie, ak je neschválený, a neuplynie šesť mesiacov, ako dopadnete. Jednoducho nebude zaradený. Táto vládna koalícia sa naozaj stotožnila s Bohom, ktorá môže všetko. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Spýtam sa pána poslanca Patakyho, či chce reagovať na faktické poznámky. Nie.

    Pán minister sa hlási do rozpravy?

  • Odpoveď z pléna.

  • No nerozumiem tomu. Na záver vystúpite?

    Toto boli vystúpenia poslancov, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne. A teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. Hlási sa pán poslanec Martin Pado ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán minister, ale v súlade s rokovacím poriadkom, ak chcete vystúpiť, tak máte kedykoľvek právo vystúpiť.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, dobre.

    Nech sa páči, pán poslanec Pado, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, neviem, z ktorej strany začať, pretože aj keď možno zdieľam názory mojich kolegov, ktorí hovorili o šiestich mesiacoch, na druhej strane ja osobne sa neviem nového zákona, ktorý bude platiť, dočkať. Takže je to také veľmi nedobré postavenie.

    Ale, pán minister, ja začnem s vašimi citáciami, ktoré ste povedali v dvoch médiách. Jedna je z 9. 9. zo Slovenského rozhlasu, keď ste povedali, že: „Veľmi som smutný, tento zákon z nášho pohľadu predstavoval naozaj zásadný krok smerom k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky, zníženiu počtu obetí na našich cestách. Každý, kto sa v tejto chvíli nepodieľal na prijatí tohto zákona, tak do určitej miery je trošku zodpovedný za to, že nechcel zlepšiť situáciu na slovenských cestách.“ A potom v denníku Šport 25. 9. bolo povedané alebo teda citovali vás: „Poslanci sa budú musieť zodpovedať pred počtom obetí na cestách v prípade, že novelu zákona alebo tento zákon neschvália.“

    Pán minister, ja by som sa chcel vrátiť v súvislosti s týmito vašimi slovami do marca roku 2005, keď ste pri návrhu novely zákona o premávke na pozemných komunikáciách hlasovali proti tejto novele. Chcel by som sa vrátiť k podpore ministerstva novely zákona o premávke na pozemných komunikáciách v súvislosti s povinným denným svietením minulý rok a tento rok, keď vlastne bol kolega zo SNS donútený, aby takúto novelu stiahol, či aj vtedy ste pamätali alebo či ste pri týchto slovách pamätali aj na to vaše hlasovanie, aj na ten postoj k jednej aj druhej novele. Pán minister, ja viem, že neschválenie tohto zákona bolo fiaskom. Je mi ľúto, že nebol schválený, aj keď ja som zaň nehlasoval a viete prečo. Ale treba sa zamyslieť nad tým, prečo ten zákon schválený nebol. A nebolo to len preto, ako sa to snažilo dať do povedomia občanom, že poslanci za HZDS chceli sa revanšovať za nejaké iné veci. Za tento zákon nehlasovali ani vaši kolegovia zo Smeru, pán minister. A mňa by zaujímalo prečo, pretože tento zákon je veľmi dôležitý.

    Povedali ste, pán minister, že zákon je nekonfliktný, tento návrh, a že všetky pripomienky opozície aj koalície, ktoré boli, sú v ňom zapracované. No, pán minister, nie je ani nekonfliktný a nie sú v ňom ani všetky pripomienky. Ja si pamätám z prerokovávania v druhom čítaní, keď pán spravodajca Richter, bol aj vtedy spravodajcom, je aj teraz, niektoré pripomienky označil, alebo návrhy, ako dobré. Ale vzhľadom na to, že bolo málo času, tieto pripomienky nemohli byť zapracované do návrhu zákona ani ako pozmeňujúce návrhy. No ja sa pýtam, či teraz bolo tiež tak málo času, že mnohé z tých pripomienok sa neobjavili v tomto návrhu zákona, pretože s výnimkou toho, že ste reagovali na pripomienky pána prezidenta, ste v návrhu zákona neurobili ani jednu zmenu. Tak sa pýtam, či bolo málo času alebo teda čo, prečo nie.

    Pán minister, to chcem povedať aj kolegyniam a kolegom, pokiaľ v druhom čítaní nedôjde k zmenám v návrhu tohto zákona, poslanecký klub SDKÚ – DS za tento návrh zákona hlasovať nebude, pretože obsahuje tento zákon ustanovenia, ktoré nie sú z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky, z hľadiska bezpečnosti vodičov, účastníkov dobré. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pada sa neprihlásil nikto.

    Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne. Vzhľadom na skutočnosť, že nevidím, že by chcel pán minister alebo pán spravodajca reagovať na rozpravu, uzatváram rozpravu.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A teraz sa pýtam, či chcete nie v rozprave, ale v záverečnom slove vystúpiť, pán minister. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, napriek tomu, že ide o prvé čítanie, bolo tu niekoľko vystúpení, ktoré naozaj patria skôr do druhého čítania. A k samotnému tomu, na čo je určené prvé čítanie, teda zmyslu zákona, duchu zákona sa nevenoval žiadny z poslancov, čo svedčí o vlastne predovšetkým o tom, aký majú vzťah k tomuto zákonu.

    Rád by som predovšetkým reagoval aj na pána poslanca Fronca, aj predtým na Jožka Šimka, kde tu sú v drobnom rozpore aj s pánom poslancom Padom, pretože my si myslíme, a tu sa zhodujeme aj s opozíciou, že je potrebné, aby zákon bol prijatý rýchlo. A, pán poslanec Šimko, mali ste osem rokov na to, aby ste ho predložili. Tak chápem, že sa neponáhľate. Ďalej sa v tom nedialo, aby ste ho schválili, keď ste vládli.

  • Reakcia z pléna.

  • No však len keď je niekto vo vláde, treba ho aj presadiť. Mne sa to tiež na prvýkrát nepodarilo a snažím sa to na druhýkrát.

  • Poprosím vás, nekomunikujte takýmto spôsobom v rokovacej sále.

  • Druhá vec je tá, že, samozrejme, je vlastné KDH, že si nepamätá, čo samo urobilo. Veď tento precedens šiestich mesiacov, to znamená predloženie vetovaného zákona skôr, je presne to, čo ste urobili ako prvý raz pred tromi rokmi. To znamená, my len opakujeme to, čo ste vy presadili. To bol zákon o Súdnej rade, ktorú predkladalo ministerstvo spravodlivosti. To znamená, opýtajte sa vašich kolegov, prečo zaviedli tento precedens. My ho len opakujeme. Čiže ak si chcete niečo vyčítať, vždy si pozametajte pred vlastným prahom. To je proste realita. Ja chápem, že na to ťažko odpovedá, ale to tak je.

    Čo sa týka pána poslanca Šimka. Treba si uvedomiť, že k tomuto zákonu ste mali vystupovať. Vy ste vystupovali k dvom rôznym zákonom, k priestupkom a imunitám. To sa tohto zákona netýka. To si predložte zákon vlastný v osobitných veciach, ktorý sa dotýka ústavy alebo ktorý sa dotýka priestupkového zákona. Toto je zákon o pravidlách cestnej premávky. Keď vám len chcem doporučiť iný zákon, chceli ste zmeniť iný zákon, dajte si vlastný návrh, veď máte poslaneckú imunitu, k zákonu, ktorého sa to týka. Toho sa netreba obávať. Treba byť proste v tomto smere silný. Mali ste na to predsa už štyri mesiace. Pred štyrmi mesiacmi ste to prvýkrát spomínali. Kedykoľvek ste mohli dať vlastný návrh, nie vtedy, keď sa o to médiá zaujímajú, dajte to, ale vtedy, keď to tak cítite. Môžete dať, to je iný zákon, úplne iný zákon, jedno promile, to je Trestný zákon. To zase nie je zákon o cestnej premávke. Pokojne dajte návrh na zmenu Trestného zákona. V tom predsa nie je problém. Tú iniciatívu tu absolútne, samozrejme, danú máte. Len proste to nie je tento zákon, a to už vôbec nie v prvom čítaní.

    Čo sa týka poisťovní, ešte raz, v druhom čítaní to určite otvoríte. Aj vystúpite, aj predložíte kopu pozmeňujúcich návrhov. Čiže ja si myslím, že tam ten priestor je. Len si myslím, že keď teda chcete riešiť určité témy, riešte ich návrhmi pre samostatné zákony a môžete okolo nich urobiť aj adekvátne proste politické predstavenie toho zákona. Čiže v tom ja problém nevidím. Čiže základ je, že si treba uvedomiť, že tie pozmeňujúce návrhy patria k jednému zákonu. Toto je iné.

    Boli tu ešte pripomienky zo strany pána poslanca Patakyho, ho tu ale už nevidím. Čiže názory boli predovšetkým neodborné. Jednak svedčí o tom fakt, že keď sa stane nehoda na diaľnici, pán poslanec, polícia je tam vždy, lebo to ohrozuje cestnú premávku. Čiže aj keď sa len odrazí spätné zrkadielko na aute na diaľnici, tak tá polícia určite príde. Čiže nedávajte príklady, ktoré sa nemôžu v praxi stať. V praxi však poisťovne sa rozhodli, že je možné veci riešiť dohodou, preto na to polícia len reaguje. My chceme, aby sme boli schopní byť vždy a veľmi rýchlo pri závažných nehodách. Ak sú schopní sa vodiči dohodnúť, je to presne to, čo zákon predpokladal, my len vychádzame v ústrety. Ak sa nevedia vodiči dohodnúť, nikdy sa nestane, že by polícia odmietla súčinnosť. To znamená, ešte raz sa k tomu vrátim, to je zlý predpoklad vychádzajúci z neznalosti, ako to v skutočnosti funguje, ale to, samozrejme, je možné ospravedlniť.

    A posledná situácia, pán poslanec Pataky. Jednoducho netreba mať pri sebe hotovosť, ak sa nechystáte porušiť zákon. To je jednoduché. Ak sa chystáte dodržať zákon, netreba mať žiadne peniaze pri sebe, iba na benzín, to je všetko. To znamená, ak niekto chce obhajovať tých, ktorí porušujú zákony, potom teda naozaj s ním nemám veľmi o čom diskutovať.

    Ďakujem pekne, teším sa na druhé čítania a teším sa aj na podporu tohto zákona.

  • Ďakujem.

    To bolo záverečné slovo ministra.

    Pán spravodajca, chcete využiť právo záverečného slova? Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím ešte o chvíľu trpezlivosti.

  • Ďakujem pekne. Len jednu vetu, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, vychádzajúc z toho, čo som tu počul, chcel by som požiadať kolegov z opozície, ak máte objektívny a reálny záujem doplniť, vylepšiť ten návrh toho zákona, tak vás chcem požiadať, podporte ho v prvom čítaní, aby bol reálny predpoklad baviť sa vecne a obsahovo o tých pripomienkach, ktoré tu zazneli v prvom čítaní. Ony totiž patrili skutočne do druhého čítania. Chcem vás preto vyzvať, aby ste v prvom čítaní tento návrh zákona podporili. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Žiadam všetkých, ktorí sa nachádzajú v Národnej rade a chcú sa zúčastniť na hlasovaní, aby sa dostavili do sály.

    Vyhlasujem pred hlasovaním 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o zaujatie miesta, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní programu 28. schôdze.

    Dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Poprosím pána poslanca Madeja, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní ako určený spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil s procedurálnym návrhom pán poslanec Štefanec, ktorý podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku navrhol, aby sa Národná rada uzniesla nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Takže hlasujeme o procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 za, 78 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby sa Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že prerokuje predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 82 za, 61 proti.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Ďakujem pekne. Keďže sme hlasovaním rozhodli o postúpení návrhu zákona do druhého čítania, navrhujem, aby ste, pán predseda, dali hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a navrhujem aby výbory Národnej rady prerokovali návrh zákona v termíne ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 97 za, 16 proti, 27 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Pelegrini uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil pán poslanec Prokopovič, ktorý dal procedurálny návrh, aby Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona. Pán predseda, dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby sa nepokračovalo v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 60 za, 82 proti.

    Návrh sme neprijali.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 81 za, 39 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodársku politiku a, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 95 za, 13 proti, 26 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zintenzívnení spolupráce pri predchádzaní a boji proti trestnej činnosti.

    Pán poslanec Jasaň uvedie hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, v rozprave nevystúpil nikto, preto, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré znie: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zintenzívnení spolupráce pri predchádzaní a boji proti trestnej činnosti, B. rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.“

  • Hlasujeme. Upozorňujem, že na schválenie je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 141 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s uvedenou zmluvou.

    Pán poslanec Miššík uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 788.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave nevystúpil nikto. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 140 bolo za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre európske záležitosti, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 141 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Cabaj uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, v rozprave neodznel žiaden pozmeňujúci návrh, preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 114 za, 1 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte ďalej hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výboru určila Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a zároveň určila aj lehoty s tým, že výbory prerokujú návrh do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v Národnej rade.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 136 za, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Kovačócy uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 768.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, avšak z tejto nevzišli žiadne návrhy. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 126 za, 1 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Richter uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 782.

  • Ďakujem za slovo. Konštatujem, že v rozprave nezazneli žiadne procedurálne návrhy. Preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 84 za, 59 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní, gestorskému výboru do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 117 za, 1 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Odhlasovali sme všetky prerokované body programu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem využiť čas na to, aby som vás informoval, že, tak ako sme rozhodli hlasovaním, budú výbory v druhom čítaní rokovať dnes o návrhu novely zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov. A preto vás chcem požiadať o súhlas na úpravu programu. A podávam návrh, aby sme tento návrh zákona prerokovali na schôdzi Národnej rady zajtra, teda vo štvrtok 23. októbra po 15.00 hodine, po prerokovaní zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka, a aby sme potom ďalej rokovali spolu o ďalších piatich bodoch, ktoré bude predkladať pán minister financií Ján Počiatek. Sú to tlače 796, 799, 804, 800 a 743. V normálnom schválenom programe by pravdepodobne tieto body programu boli prišli na rokovanie už dnes. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, to znamená, aby sme druhé čítanie zákona o ochrane vkladov urobili zajtra po 15.00 hodine, keďže dnes budú o ňom rokovať výbory, a aby sme potom pokračovali bodmi pána ministra financií, ktoré mali byť normálne dnes. Je všeobecný súhlas?

  • Odpovede z pléna.

  • Áno, dobre.

    V tejto súvislosti ešte poprosím pánov navrhovateľov, pána Palka, pán poslanec Mikloško sa na mňa obrátil takisto, o slovo. Poprosím vás, zapnite pána Mikloška alebo niekoho z navrhovateľov.

  • Pán predseda, prosil by som vzhľadom na tento presun, keby po tých zákonoch ministra financií mohol nasledovať bod 26.

  • Odpovede z pléna.

  • Áno, dobre. Takže aj bod 26 prekladáme na zajtra, až potom po skončení bodov pána ministra financií, lebo neviem, či to zajtra stihneme všetko. Dobre. Ďakujem pekne.

    Ešte pán predseda Devínsky sa hlási.

  • Ďakujem pekne. Pozývam členov výboru pre vzdelanie na zasadnutie, ktoré sa bude konať o 12.00 hodine v zasadačke výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem oznámiť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že dneska výbor nebude rokovať vzhľadom na to, že zasadajú výbory a rokujú o vládnych návrhoch na skrátené legislatívne konanie. Takže nebude dneska výbor, bude na budúci týždeň rokovať. Dohodneme sa. Ďakujem pekne.

  • Pani predsedníčka Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, pán predseda, aby som oznámila členom mandátového a imunitného výboru, že rokovanie výboru bude ihneď po ukončení dopoludňajšieho programu schôdze v zasadačke č. 143. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcem upozorniť členov výboru pre financie, rozpočet a menu, že o 13.00 hodine máme v zasadačke výboru stretnutie a zasadnutie výboru. Ďakujem.

  • Pán predseda hospodárskeho výboru Kondrót.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pripomínam členom výboru pre hospodársku politiku, že máme krátke stretnutie hospodárskeho výboru teraz o 12.00 hodine po skončení doobedňajšieho programu tam, kde bolo včera, teda v zasadačke výboru pre európske záležitosti. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Miššík.

  • Chcem poprosiť členov ústavnoprávneho výboru, aby sa zúčastnili na schôdzi o 12.00 hodine v našej zasadačke. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem krátku 2-minútovú prestávku. Budeme pokračovať návrhmi, ktoré bude predkladať pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Harabin o 11.30 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať, dámy a páni, v prerušenom rokovaní.

    Poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Štefana Harabina, aby nám v prvom čítaní uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 763.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá návrh zákona o Súdnej rade.

    Účelom predkladaného návrhu zákona je prispôsobenie právnej úprave zákona o Súdnej rade, a to najmä pokiaľ ide o spresnenie mechanizmu volieb ôsmich členov Súdnej rady volených sudcami. Navrhuje sa výslovne upraviť zriaďovanie volebných komisií len pre Najvyšší súd, Špeciálny súd, Vyšší vojenský súd a pre obvody jednotlivých krajských súdov. Súčasne sa ustanovuje nový mechanizmus kreovania hlavnej volebnej komisie v nadväznosti na ustanovenia zákona o súdoch, pričom sa zachováva doterajší počet členov volebnej komisie 11, ako aj zásada, aby každý obvod krajského súdu mal svoje zastúpenie v hlavnej volebnej komisii. Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že zástupcov volí sudcovská rada Najvyššieho súdu, jedného, Špeciálneho súdu, jedného, Vyššieho vojenského súdu, jedného. Jedného zástupcu volí Kolégium predsedov sudcovských rad. Je to spolu 8 členov.

    Ďalším cieľom návrhu zákona je reagovať na praktické požiadavky aplikačnej praxe a odstrániť výkladové aplikačné problémy existujúcej právnej úpravy, najmä pokiaľ ide o spresnenie formulácií pri voľbách predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Jednoznačne sa definuje, v akom časovom limite sa má uskutočniť nová voľba kandidáta na funkciu predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu v prípade, ak kandidát nebol zvolený ani v opakovanej voľbe.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi. A súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Návrh zákona nebude mať dopady na verejné financie, nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Vláda tento návrh zákona schválila 27. augusta 2008. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pani spravodajkyňa pani poslankyňa Laššáková, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda Národnej rady, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 763.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 15. októbra tohto roku ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 763). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Jeho účelom je prispôsobenie právnej úpravy zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky nadväzujúcim právnym úpravám z príslušnej oblasti, najmä pokiaľ ide o spresnenie mechanizmu volieb 8 členov Súdnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalej konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a podrobne ho zdôvodnil pán minister.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a ani na rozpočty vyšších územných celkov, finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Z doložky vyplýva, že problematika nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 782 z 18. septembra tohto roku podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval v druhom čítaní ústavnoprávny výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady, teda nenavrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali aj iné výbory.

    Predniesla som spravodajskú informáciu, prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, preto sa pýtam kolegyne, kolegovia, kto má záujem vystúpiť v rozprave.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete na záver vystúpiť? Nie.

    Pani spravodajkyňa, chcete na záver vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 793 a pridelenie výborom je v mojom rozhodnutí pod číslom 799.

    Pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Štefan Harabin uvedie návrh zákona.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci, ministerstvom spravodlivosti bol do legislatívneho procesu predložený návrh rozsiahlej novelizácie Trestného poriadku reagujúci na podnety praxe orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Rokovanie o návrhu predloženého v rámci realizácie Plánu legislatívnych úloh bolo 9. apríla 2008 vo vláde prerušené z dôvodu prebiehajúceho konania na Ústavnom súde o návrhu skupiny poslancov o neústavnosti Špeciálneho súdu, teda prerušené vo vláde vzhľadom na ten návrh skupiny poslancov na Ústavnom súde. Je však namieste predložiť aj mimo Plánu legislatívnych úloh vlády návrh na zmenu a doplnenie Trestného poriadku, ktorá pokrýva oblasť úpravy zabezpečenia osoby obvinenej pre účely trestného konania väzbou. Dôvodom je okolnosť, že po prijatí rekodifikácie trestno-procesnej úpravy priniesla aplikačná prax aj problémy súvisiace s nesúladom zákona s ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tieto problémy sa postupne preniesli i do obsahu nálezov Ústavného súdu a sú predmetom kritiky odborných autorít v právnickej literatúre. V dôsledku marenia účelu niektorých trestných konaní, a táto situácia sa opakuje, sú však i predmetom kritiky najširšej verejnosti. Ide najmä o potrebu zabezpečenia rozhodnutia o ďalšom trvaní väzby súdom konajúcom vo veci po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste ešte skôr, než uplynie lehota, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní, ale aj o riešenie ďalších ústavne nekonformných ustanovení doterajšej úpravy tak, ako sa to popisuje v dôvodovej správe. Ide tu presne o túto situáciu, že dôjde na súd spis alebo obžaloba a posledný deň lehoty je potrebné rozhodnúť zároveň o trvaní alebo netrvaní väzby a spis môže mať 5 000 strán. Tak je logické, že sudca za 1 deň nemôže preštudovať 5 000 strán a rozhodnúť o tom, či väzba trvá alebo netrvá zo zákonných dôvodov. Takže toto je kardinálna potreba, riešiť to okamžite.

    Popritom sa navrhujú upraviť ďalšie aplikačnou praxou zistené nedostatky ustanovení o väzbe. Úpravu tejto problematiky je potrebné predložiť do legislatívneho procesu ako celok, keďže ide o komplex ustanovení, ktoré na seba navzájom nadväzujú a dopĺňajú sa.

    Aktuálny vývoj ukazuje i naliehavú potrebu doplniť úpravu ustanovení týkajúcich sa ochranného liečenia a zabezpečovania osôb pre potreby rozhodovania o tomto liečení a na účel výkonu liečenia v zdravotníckom ústavnom zariadení. Aj tu je potrebné zabrániť excesom spojeným nielen s negovaním výsledkov už vykonaného liečenia, ale i s možnými následkami spojenými s násilným konaním neliečených osôb alebo osôb, u ktorých sa ústavné liečenie napriek súdnemu rozhodnutiu o jeho pokračovaní prerušilo.

    V konečnom dôsledku na základe aktuálnych zistení o stave, vývoji a podmienkach v rozhodovacej praxi súdu v trestných veciach je potrebné zmenou pravidiel o zápisnici, najmä o hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí v súdnom konaní, zabezpečiť, aby pozitíva rekodifikácie trestných kódexov v oblasti vybavenia časti vecí tzv. odklonmi a skrátenými formami konania neboli eliminované súčasnou úpravou, resp. nevytvorením adekvátnych faktických podmienok na jej efektívnu aplikáciu. Ide o používanie záznamových zariadení, ktorých niektoré funkcie sa po uvedení do praxe od roku 2006 ukázali ako nedostatočné, ale najmä o nedostatok administratívnych kapacít na vyhotovovanie prepisov nahrávok, čo spôsobuje prieťahy v prvostupňovom i v opravnom konaní.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pani poslankyňa Laššáková bude aj v tomto prípade spravodajkyňou. Poprosím ju o informáciu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač č. 793.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 15. októbra 2008 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a, ako pán minister už uviedol, reaguje na podnety z praxe orgánov činných v trestnom konaní a súdov a tiež na podnety odbornej a laickej verejnosti.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, podľa doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie, nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, priamy vplyv na životné prostredie ani vplyv na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Pripojená doložky zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, ale je upravená v práve Európskej únie, z Aktu o podmienkach pristúpenia k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku žiadne záväzky, neboli ustanovené žiadne prechodné ustanovenia, nevedie sa konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 799 z 2. októbra tohto roku podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Podala som spravodajskú informáciu, prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Nemám písomne prihláseného žiadneho kolegu ani kolegyňu, preto sa pýtam, či má niekto záujem vystúpiť, kolegyne, kolegovia. Pán poslanec Miššík. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Asi ste si všimli, že náš klub sa nezúčastňuje rokovania, keď sa prerokúvajú body pána ministra, z tých známych dôvodov. Ale ja musím povedať, že pokiaľ ide o vážne pripomienky k navrhovaným problémom právneho charakteru, tak, samozrejme, sa musíme k tomu vyjadriť.

    Ja by som bol veľmi rád, keby ma pán minister dobre počúval, pretože dve veci sa mi zdajú byť minimálne na vážnu diskusiu. Týka sa to § 58 Zápisnice z úkonov. A potom sa to týka predĺženia väzby o ten jeden mesiac v prípravnom konaní, k čomu nakoniec v úvodnom slove vystúpil.

    Zápisnice z úkonov. My sme rekodifikáciou aj Trestného poriadku prijali také nóvum, že nie tak ako predtým stačilo, keď predseda senátu diktoval do zápisnice. Ale sme chceli, aby sa celý priebeh konania nahrával, to znamená, aby sa všetky veci, ktoré boli prednesené na súdnom pojednávaní, nahrávali od slova do slova. Myslím si, že bolo povinnosťou ministerstva spravodlivosti a všetkých zložiek, ktoré sú činné v trestnom konaní, ale hlavne ministerstva spravodlivosti zabezpečiť to, aby bola funkčnosť nahrávacích zariadení, v ktorých zabezpečia túto vážnu vec, pretože je samozrejmé, že toto má vplyv aj na rozhodovanie súdov. Pokiaľ sú nahrávacie zariadenia v poriadku a všetky veci uvedené presne v takom stave, v akom boli prednesené na hlavnom pojednávaní, hlavne na hlavnom pojednávaní, tak je zrejmé, že sa ľahšie aj sudcom rozhoduje. Preto mám otázku na pána ministra: Prečo novela, prečo v tomto bode novela, prečo radšej nezabezpečiť to, čo je povinnosť zabezpečiť pre ministerstvo spravodlivosti, aby súdy mali nahrávacie zariadenia a zabezpečili na pojednávaní nahrávanie toho, čo ľudia povedia?

    K väzbe. Zdá sa mi, že predĺžiť väzbu o jeden mesiac, nie je to až taký rozsiahly zásah do procesného postavenia obvineného. Napriek tomu si myslím, že pán minister vystúpil, povedal, že dobre, sudca má päťtisícstranový spis, kde má posledný deň lehoty na to, aby rozhodoval o tak závažných veciach. Môžem to brať ako argument. Ale problém je tu trošku iný. Ak to predĺžime, pán minister, o mesiac, kde máme záruku, že ten istý sudca nebude čakať do posledného dňa tejto novej lehoty na to, že znova bude mať tých 5 000 strán na preštudovanie tohto spisu a rozhodnutie o takej závažnej veci, ako je väzba?

    Takže mám v podstate dve otázky, pán minister, prečo ste nezabezpečili to, aby v zmysle platného trestného poriadku všetky hlavné pojednávania boli nahrávané a zápisnice od slova do slova napísané, po druhé, či považujete za normálne predlžovať väzbu o mesiac z dôvodov, ktoré ste spomenuli, ja to nepovažujem za normálne, za systémové opatrenie, nie je to systémové opatrenie, keď nastane znova problém na základe nejakého rozhodnutia Ústavného súdu, či znova budeme predlžovať novelou Trestného poriadku väzbu v prípravnom konaní o mesiac. To sú moje pripomienky k textu. Myslím si, že sú dosť vážne a budeme sa o nich baviť možno aj v druhom čítaní, ale bol by som rád, keby ste mi na tieto otázky odpovedali. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec Miššík bol jediný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, som teda rád, že už ste ukončili bojkot, alebo tí, ktorí v bojkote pokračujú, tak ho robia len preto, že vychádzajú najavo nezmysly, ktoré ste prijali v zákonoch. A hanbíte sa svojou prítomnosťou počúvať to, čo ste vyrobili v prechádzajúcich zákonoch viažucich sa aj na trestné zákonodarstvo. Čiže váš klub si doteraz neuvedomil to, na čom ste participovali negatívnym spôsobom, alebo zrejme váš klub má inú prácu, zrejme pán predseda išiel hrať tenis s pánom Žembom, o ktorom hovorca Fides pána Lipšica hovoril, že je šéfom podsvetia. Takže vy môžete blokovať seba samých. A vy blokujete vždy to, čo je na prospech občanov Slovenskej republiky.

    Ale teraz k veci, teda vo vzťahu k vašej osobe mám úctu a výnimku, lebo ste prišli, nahrávacie zariadenie, pán poslanec. Vy viete, kedy nadobudol účinnosť Trestný poriadok, viete to? Viete. Kedy? Bolo to 1. januára 2006. Čo robila vaša vláda alebo ministri zodpovední za rezort spravodlivosti, príp. vnútra v tomto smere, aby tieto nahrávacie zariadenia boli pripravené ešte pred 1. januárom 2006? Čo robili? Nerobili nič. Prijali ste zákony a ich aplikovateľnosť v praxi v niektorých ustanoveniach ste neumožnili. Ani ste na to nevyčlenili peniaze. A vy ste si ani neuvedomili, že napr. takéto nahrávacie zariadenie, to je veľký problém. My okamžite, keď som prišiel do pozície ministra, sme dali vyvíjať program v tomto smere, lebo to nie je jednoduchá záležitosť, aby bol prepis ľahko realizovateľný z tohto nahrávacieho zariadenia, zrozumiteľný a aby nepredlžoval súdne konanie. Vy ste týmto spôsobom predĺžili súdne konanie nepripravenosťou. Čiže toto je vaše maslo na hlave. Ako ste mohli spustiť do účinnosti zákony, keď ste nemali pripravenú ich technickú realizáciu? A to isté sa viaže aj na detenčný ústav. Použili ste peniaze úplne inde, len nie na to, na čo sa použiť mali, aby trestné zákony boli aplikovateľné.

    Pokiaľ ide o väzbu, vy sami súhlasíte s tým, čo som povedal. Veď sudca nemôže rozhodovať s neznalosťou vecí o väzbe. Musí rozhodovať so znalosťou vecí, so znalosťou spisu, musí ho mať možnosť preštudovať. Čiže zase naprávame iba to, čo ste tu zanechali, viď kauzu väzby R. O. v Košiciach, ktorú nám Ústavný súd rozhodol tak, ako rozhodol. A na nález Ústavného súdu musíme reagovať. Keby ste pripravili dobré trestné zákonodarstvo, či proces, či hmotu, nebol by takýto nález Ústavného súdu. A my naň musíme reagovať.

    To je všetko z mojej strany. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Ja som už vyhlásil rozpravu za skončenú a pán podpredseda vlády sa vyjadril k rozprave, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vzhľadom na to, že sa blíži 12.00 hodina, prerušujem dnešné rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hodine prerokúvaním bodu, ktorý prednesie pani ministerka práce , sociálnych vecí a rodiny pani Tomanová. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 770. Návrh na jeho pridelenia na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 783.

    Teraz prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby tento vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť, že cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa súčasne mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov, je zachovať garanciu štátu v oblasti pomoci v hmotnej núdzi, reagovať na zmeny v súvislosti s prijatím meny euro, zlepšiť sociálnu situáciu rodín s deťmi, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku.

    V tejto súvislosti mi dovoľte uviesť, že v rámci predloženého vládneho návrhu zákona sa vypúšťajú ustanovenia o prechode pôsobnosti na obce v oblasti riešenia hmotnej núdze. Tejto navrhovanej právnej úprave predchádzala dohoda so Združením miest a obcí Slovenska, nakoľko samospráva v súčasnosti na prechod pôsobnosti nie je pripravená, a to tak po stránke finančnej, personálnej, ako aj materiálno-technickej.

    Vládny návrh zákona ďalej reaguje na zmeny na prijatie meny euro v Slovenskej republike vo väzbe na prepočet súm, ako aj na zaokrúhľovanie, a to v súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďalej sa vládnym návrhom zákona navrhuje ustanoviť novú dávku pre deti z rodín v hmotnej núdzi, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku. Dávka nahrádza motivačný príspevok poskytovaný podľa výnosu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorého poskytovanie v súčasnosti značne administratívne zaťažuje školy. Dávka je určené na podporu sociálnej inklúzie detí z rodín s nízkymi príjmami.

    Vládny návrh zákona taktiež reaguje v nadväznosti na ustanovenia obsiahnuté v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, o aktivačnom príspevku, aj na zmeny a na zákon o službách zamestnanosti, zákon č. 5/2004 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré zásadným spôsobom nemenia vecnú stránku dotknutých ustanovení, sú však potrebné z dôvodu jednoznačného spresnenia ich uplatňovania na účely aplikačnej praxe, a to najmä v rámci aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb a formou dobrovoľníckej činnosti v oblasti prípravy na pracovné miesta občanov so zdravotným postihnutím a podpory ich zamestnávania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 182 zo 14. októbra 2008 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 783 z 25. septembra 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Cieľom navrhovanej úpravy je zachovať garanciu štátu v oblasti pomoci v hmotnej núdzi, reagovať na zmeny v súvislosti s prijatím meny euro a zlepšiť sociálnu situáciu rodín s deťmi, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku. Súčasne návrh zákona spresňuje niektoré ustanovenia, ktoré spôsobujú problémy v aplikačnej praxi.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem. Skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sárközy, pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Horváth. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A pani poslankyňa Sárközy má slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k vládnemu návrhu zákona, ktorý okrem iného mení zákon o hmotnej núdzi.

    Chcem sa zastaviť pri jedinom jednom bode, a to pri bode 10. Vy ste vo svojej úvodnej reči povedali, kvôli čomu navrhujete zmeniť, vlastne zrušiť motivačné štipendiá a zavádzate novú sociálnu dávku. Dovoľte mi odcitovať z dôvodovej správy k tomuto bodu, kde navrhuje vláda ustanoviť novú dávku pre deti z rodín v hmotnej núdzi, ktoré si riadne plnia povinnú školskú dochádzku a ktorá nahrádza motivačný príspevok poskytovaný podľa výnosu zo dňa 5. decembra 2007: „Poskytovanie motivačného príspevku cez výnos značne administratívne zaťažilo školy. Z tohto dôvodu sa rezort školstva dožadoval zmeny organizácie dotačného programu tak, ako je to navrhované v novele. Dávka je určená na podporu sociálnej inklúzie detí z rodín s nízkymi príjmami,“ podľa bodu 10 tohto vládneho návrhu zákona jedinú podmienku, ktorú musia splniť, teda teraz ide o deti, aby chodili do školy. Článok 42 ústavy hovorí o tom v odseku 1: „Každý má právo na vzdelanie, školská dochádzka je povinná.“ Keď školská dochádzka je povinná, tak myslím si, že táto podmienka je splnená u všetkých, pretože ja som spravila menší prieskum na školách. Rozprávala som sa s profesijnými organizáciami. Ony mi hovorili, že školy toto absolútne nezaťažuje a nieže nezaťažuje, ale nič sa na tom nebude meniť, pretože tak či tak všetky deti, ktoré budú v hmotnej núdzi, musia zobrať potvrdenku o tom, že ony, teda resp. rodina je v hmotnej núdzi, z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Školy to budú musieť zaevidovať, čo doteraz museli robiť, mohla by som tak povedať, navrch. To je to, že dvakrát do roka tam museli zapísať jednu jedinú kolónku, aký je prospech dieťaťa pri polročnom vysvedčení a zrejme aj pri koncoročnom vysvedčení.

    Z doložky finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov o. i. píšete: „Cieľom je zvýšenie podpory prístupu ku vzdelávaniu a väčšia motivácia detí z nízkopríjmových rodín. V rámci systému pomoci v hmotnej núdzi je podľa vekovej štruktúry evidovaných cirka 61 500 detí, u ktorých sa predpokladá splnenie podmienky nároku na uvedenú dávku. Zároveň je potrebné uviesť, že zavedením predmetnej právnej úpravy sa nezvýši celkový počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi.“ Ja tejto poslednej vete celkom dobre nerozumiem, ale to len zrejme kvôli tomu, že vraj neviem po slovensky. Takže keby ste boli taká dobrá a mi to vysvetlili, aby som tomu porozumela aj ja.

    Pani ministerka, Slovensko má najväčšie problémy s tým, že síce nezamestnanosť sa znižovala posledné roky, ale stále pretrváva nezamestnanosť tých skupín, ktoré sú najviac ohrozené. Mohla by som toto preložiť tak, že nám chýbajú kvalifikované pracovné sily. Takže najväčšia nezamestnanosť je u nízkokvalifikovaných pracovných silách. Toto nám vytýka aj Európska komisia, ale vieme to fakticky aj my.

    To motivačné štipendium sme toho času zaviedli o. i. kvôli tomu, aby sme nejako motivovali tie deti k tomu, aby sa venovali štúdiu, aby dosiahli lepšie výsledky a za to mohli byť nejako odmenené. Vy teraz chcete meniť túto podmienku preto, a niekde som vás počula kvôli tomu, že nie všetky deti majú rovnakú možnosť získať lepšie vedomosti. No ale my sme ich chceli motivovať kvôli tomu, aby získali lepšie vedomosti. Čo chceme dosiahnuť? Myslím si, že toto deklarovala aj vláda vo všetkých výstupoch, ktoré dávala hlavne do Európy alebo do Európskej únie, že budeme podporovať znalostnú ekonomiku. Ako chceme tú znalostnú ekonomiku podporovať? Tak, že jedinou podmienkou bude, aby deti chodili do školy, zatiaľ čo ústava im to dáva za povinnosť?

    Takže ja týmto veciam nerozumiem. A môžeme sa rozprávať o tom, či celkový zákon je dobrý alebo či sú tam zmeny. Určite treba tento zákon prijať, pretože je tam prechod na menu euro, ale s týmto bodom 10 v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť a v druhom čítaní budem predkladať pozmeňujúci návrh. Ale keby ste mi odpovedali na tie otázky, prečo nechceme motivovať žiakov, aby sa lepšie učili, aby sa v budúcnosti lepšie uplatnili na pracovnom trhu. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani ministerka, dámy a páni, podstatu toho, čo chcem povedať vo svojom vystúpení, povedala už moja predrečníčka. Možno by som chcela niektoré veci viac alebo menej zdôrazniť za Kresťanskodemokratické hnutie, ale aj za seba osobne.

    V súčasnom platnom systéme deti zo sociálne slabších rodín dostávajú motivačný príspevok v závislosti, je to známe, od priemeru alebo zlepšenia priemeru. Tá výška motivačného príspevku je rôzna, čo je dobré. Súčasný návrh ale mení, ruší tento motivačný príspevok a nahrádza ho novou dávkou vo výške 500 korún.

    Dva dôvody, ktoré sú aj v dôvodovej správe, alebo podmienky na získanie tejto dávky sú, že dieťa žije v sociálne slabšej rodine a musí teda plniť povinnú školskú dochádzku. Prvá podmienka je úplne pochopiteľná, správna, ale plnenie povinnosti školskej dochádzky je vo vzťahu k podmienkam v tomto úplne irelevantné, lebo je to podmienka povinná. Domnievam sa alebo som presvedčená, že nie je ani dôstojné, ani správne a je nespravodlivé, aby sme plnenie povinnej školskej dochádzky, plnenie povinnosti ako takej odmeňovali. Toto je taká vážna výhrada, jedna z vážnych výhrad voči tejto novele, konkrétne k bodu 10. Preto Kresťanskodemokratické hnutie nesúhlasí s takýmto návrhom. A prinesieme pozmeňujúci návrh, ktorým vylepšíme tento vládny návrh zákona tak, aby sa nestávalo to, čo pri aplikácii tejto novely tohto vládneho návrhu sa môže stať, že žiaci a študenti sa stanú rukojemníkmi vlastných rodičov.

    Výšku dávok treba upraviť. Domnievame sa tak, aby sa zabránilo úmyselnému odchodu alebo presúvaniu žiakov a študentov kvôli tejto zadefinovanej novej dávke alebo dokonca aby sa stalo to, že bude výhodnejšie u určitých skupín presunúť sa z pozície školskej dochádzky do stavu nezamestnanosti za účelom poberania sociálnej dávky. Sme presvedčení, že treba ponechať finančnú motiváciu žiakov učiť sa, zamedziť umelému presúvaniu medzi školami za účelom dosiahnutia lepšieho priemeru, čo môže spôsobiť tento vládny návrh, a zabezpečiť tento systém tak, aby tu neexistovala alternatíva výberu presunu do systému sociálnych dávok. Toto považujeme za kľúčové, pretože vieme si predstaviť modelovú situáciu, že sú žiaci v triede, ktorí sú rovnocenní, čo sa týka sociálneho statusu, resp. sú to deti rodičov, ktorí sú v hmotnej núdzi, a zrazu tí, ktorí sa snažia, aj rodičia, aj deti, aby ten žiak mal lepší priemer a sa lepšie učil, vlastne nebudú vidieť výsledok tej snahy, nebude to pre nich motivačné. Dostanú ten istý príspevok ako ten, ktorý sa nebude snažiť o ten lepší prospech, a rovnako teda v súčinnosti aj rodičia. Prídeme s takýmito návrhmi. Považujeme to za kľúčové, tak ako som to spomenula, nielen preto, aby sa snažili aj rodičia a deti, aby mali motiváciu, ale aby sme zabránili aj zvyšovaniu nákladov v systéme nezamestnanosti, a v neposlednom rade aj preto, aby sme podporili psychohygienu rodiny, aby aj rodičia a deti v súčinnosti so školou a s pedagógmi pracovali na spoločnom dobre, spoločnom dobre svojej rodiny, v konečnom dôsledku aj spoločnom dobre v spoločnosti, v ktorej žijú, aj v spoločnosti ako takej.

    Sme presvedčení, že týmto prijatím tejto novely zákona sa naruší priama väzba medzi rodinou a školou. Preto podporíme tento návrh do druhého čítania a prinesieme pozmeňujúce návrhy. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku na vystúpenie pani poslankyne Gibalovej má pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Halecký, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. V nadväznosti na vystúpenie pani poslankyne Gibalovej chcel by som sa pristaviť pri jednom fenoméne, ktorý, myslím si, nebol som tu celý čas, sa nie veľmi rozoberal. A to bol problém aktivačných činností a aktivačných príspevkov hlavne na dedinách. Je to, dá sa povedať, štandardný systém riešenia, či už situácie v hmotnej núdzi alebo spôsobu zamestnanosti hlavne na vidieku a predovšetkým tých, dá sa povedať, najviac ohrozených skupín obyvateľstva, ktoré sa uchádzajú o prácu. Čo bude nasledovať ďalej? Štvorročné skúsenosti sú také obojaké. To znamená, že na jednej strane obce to považujú za systém, ktorý ich dosť zaťažuje, dosť je administratívne náročný. Ale zase na druhej strane musíme priznať, že tí, ktorí sú v tomto systéme aktivačných prác, sú pomerne radi. Považujú to dokonca za svoje zamestnanie, aj keď nie sú poistení, aj keď si neprispievajú na svoje sociálne zabezpečenie do budúcnosti, je to akceptovaná forma. Viem, že teraz sa presadzujú sociálne podniky čiže nejaký nový systém, ktorý už rieši aj tú otázku budúcnosti dôchodkov týchto zamestnancov, aj efektívnosť práce, plánovitosť a určité výstupy, ale predsa len na tých najmenších dedinách, na dedinách, kde sú v prevahe určité etniká, uchádzači o zamestnanie, ktorí nikdy nevycestujú do mesta, tento systém bude aj ďalej podporovaný. V tomto zákone, viem, je fixovaný. Je tam zakódovaný príspevok. Ale chcel by som sa opýtať, akú perspektívu do budúcnosti, pani poslankyňa, by ste v tomto smere videli. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Gibalová, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Aj keď táto poznámka nebola priamo k obsahu tohto môjho vystúpenia, ja považujem systém riešenia aktivačných prác za systém ad hoc. My sme navrhovali, že bolo by najvhodnejšie, ak by tí, ktorí pracujú v rámci aktivačných prác, boli zamestnancami, aby mali riadne povinnosti. A myslím, že to by bolo ideálne aj z toho hľadiska ekonomického, ale aj z hľadiska psychologického a prístupu k tomu. Toto ja vidím ako riešenie, ktoré sme v minulosti navrhovali. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Horváth sa vzdal svojho vystúpenia, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať pani ministerky, či chce zaujať ako navrhovateľka stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, len pre objasnenie ja chcem pripomenúť, že nie každé dieťa vie trvale zvyšovať svoje výkony a vie skutočne dokazovať zlepšenie prospechu. Na druhej strane v mnohých prípadoch tak, ako máme vykonané prieskumy, záležitosť bola pomerne stresujúca, traumatizujúca pre deti, pretože zo strany rodičov bol na ne vyvíjaný nátlak. A na druhej strane bol v niektorých prípadoch vyvíjaný nátlak aj na pedagógov, aby deti mali lepšie známky. Z tohto dôvodu a najmä z dôvodu, že od 1. 1. 2004 rodiny v hmotnej núdzi s deťmi, a najmä hovorím o viacpočetných rodinách, boli absolútne zdecimované a ich pomoc v hmotnej núdzi zďaleka nedosahovala sumy životného minima, ktoré touto spoločnosťou boli uznané na hranici, teda na zabezpečenie základných životných podmienok, sme sa rozhodli pre každé dieťa, ktoré navštevuje povinnú školskú dochádzku, pre rodičov, ktorí sú v hmotnej núdzi, vyplácať päťstokorunovú dávku. Ďakujem, ja len toľko.

    Pokiaľ ide o tie aktivačné práce a riešenie, ktoré je obsiahnuté v zákone, je to reakcia na skúsenosti zo strany starostov obcí a primátorov miest a ľudí, ktorí tam pracujú a ktorí upozorňovali na skutočnosť, že je zneužívaná aktivačná činnosť, teda vykonávanie aktivačnej činnosti, že ľudia, ktorí nastúpia na aktivačnú činnosť, okamžite sa stávajú po dvoch-troch dňoch práce neschopnými a zneužívajú vlastne poberanie aktivačného príspevku.

    Čiže toto je reakcia v rámci zákona o službách zamestnanosti a novely zákona o službách zamestnanosti. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán spravodajca, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 789 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 804.

    Znovu dávam slovo pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby uviedla tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje zaviesť novú sociálnu dávku, a to príspevok na starostlivosť o dieťa. Tento nový príspevok bude adresným nástrojom podpory rodín s deťmi, ktorý vytvorí podmienky na zosúladenie rodinného, osobného a pracovného života a zároveň vytvorí podmienky na zvýšenie zamestnanosti, ale aj zamestnateľnosti mladých rodičov.

    Zavedenie príspevku na starostlivosť o dieťa umožní rodičom ľahší návrat do zamestnania a je reakciou na odporúčania OECD týkajúce sa vzťahu medzi dĺžkou rodičovskej dovolenky a možnosťou uplatnenia sa na trhu práce rodičov maloletých detí.

    Navrhovaný príspevok na starostlivosť o dieťa v nadväznosti na rodičovský príspevok umožní rodine vybrať si z alternatív podpory štátu určenej rodičom na starostlivosť o dieťa do troch rokov veku dieťaťa alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov veku dieťaťa. Rodičia budú mať možnosť výberu takej voľby starostlivosti o dieťa v prvých troch rokoch života, ktorá bude najviac vyhovovať potrebám dieťaťa a rodiča, ktorý bude môcť súčasne vykonávať zárobkovú činnosť alebo venovať sa vlastnému vzdelávaniu na strednej, príp. vysokej škole.

    Navrhovaný príspevok sa poskytne rodičom na každé dieťa, ak sa rozhodnú vykonávať zárobkovú činnosť a počas tohto obdobia zabezpečia starostlivosť o maloleté dieťa inou právnickou alebo fyzickou osobou, ktorých činnosť je zameraná na starostlivosť o deti.

    Výška príspevku sa navrhuje v dvoch sumách, a to do výšky preukázaných výdavkov rodiča, najviac vo výške rodičovského príspevku, teda 4 780 korún, alebo vo výške 25 % rodičovského príspevku, teda 1 190 korún, čo je odhad nákladov, ktoré sú spojené so zabezpečením starostlivosti o dieťa rodičom alebo fyzickou osobou.

    So zavedením príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorým štát prispieva rodičom na výdavky spojené so zabezpečením starostlivosti o maloleté dieťa počas výkonu zárobkovej činnosti, treba zmeniť zákon o rodičovskom príspevku. Navrhuje sa poskytovať rodičovský príspevok len rodičom, ktorí sa rozhodnú starať o dieťa osobne počas rodičovskej dovolenky alebo v čase pozastavenia prevádzkovania živnosti.

    Predloženým návrhom zákona sa navrhujú aj zmeny v zákone o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, ktorými sa odstraňujú o. i. nezrovnalosti súvisiace s prednostným nárokom na rodičovský príspevok pred opakovaným príspevkom náhradnému rodičovi a upravuje sa problematika výživného pre dieťa v pestúnskej starostlivosti, ktoré je vyššie ako poskytovaný opakovaný príspevok dieťaťu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Ľubici Roškovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 789) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 182 zo 14. októbra 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 804 z 3. októbra 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona zavádza adresný nástroj podpory rodín s deťmi v záujme vytvárania podmienok na zosúladenie ich rodinného, osobného a pracovného života, ako aj vytvorenie podmienok na zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti mladých rodičov, udržania ich zamestnania a uľahčenia návratu do zamestnania rodičov starajúcich sa o maloleté deti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky vo všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu. A prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa k tomuto bodu do rozpravy prihlásila za klub SDKÚ – DS pani poslankyňa Radičová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, páni, vážená pani ministerka, dovoľte mi v prvom čítaní len základné poznámky k predloženému návrhu zákona.

    Celý predložený návrh zákona sa vzťahuje len na deti do troch rokov veku, ktorých rodičia pracujú alebo študujú, to aby nám bolo zrejmé, o akej cieľovej skupine z hľadiska rodinnej politiky teraz rozhodujeme a budeme rozhodovať.

    Chcem privítať snahu ministerstva predložiť zákon, ktorý sa snaží o zosúlaďovanie starostlivosti o deti v rodine a pracovných povinností. Túto snahu premieta v tomto zákone pre toho rodiča, ktorý pracuje a zároveň má jedno, dve či tri deti vo veku do troch rokov. Zákon teda ruší doteraz platné poberanie rodičovského príspevku, ktorý pracujúci rodičia doposiaľ poberali. A nahrádza ho príspevkom na starostlivosť.

    Posun v zákone je v tom, že tento príspevok na starostlivosť sa nevzťahuje na rodiča, ale na deti do troch rokov, ktorých rodičia pracujú alebo študujú. Doposiaľ sa rodičovský príspevok nepriamo poskytoval tým, ktorí mali dieťa v zariadení samosprávy formou dotácie, a priamo sa rodičovský príspevok poskytoval všetkým ostatným formám starostlivosti o dieťa. Na základe predloženého ministerského návrhu bude príspevok poskytnutý v plnej výške výdavkov, maximálne však vo výške rodičovského príspevku, pokiaľ pôjde dieťa do inštitucionálneho zariadenia alebo bude opatrovateľom živnostník. Navyše, je tu pravidelná, zatiaľ navrhovaná, každomesačná povinnosť preukazovania vynaložených nákladov. Takto pripravený návrh môže zvýšiť príjem rodinám, v ktorých sa narodia v priebehu troch rokov minimálne dve deti a rodič ich dá do opatery inštitucionálneho zariadenia alebo inej právnickej osoby.

    Naopak, v porovnaní so súčasnosťou zhoršenie to prináša všetkým rodinám, kde sa rodič rozhodne pracovať a o dieťa sa stará tak, že buď pracuje z domu, alebo na čiastočný úväzok, na rôzne typy zmluvy, príp. sa o dieťa starajú starí rodičia, ktorí nie sú právnickou osobou, a to aj v situácii, keď rodič niežeby nechcel, ale jednoducho nemôže dať dieťa do inštitucionálnej starostlivosti z objektívnych dôvodov. Preto sa pýtam: Akú zmenu to vlastne, aký nový princíp to prinášame do rodinnej politiky? Celkove sa totiž vzťahuje celý tento zákon na cirka 9 % našich rodín s nezaopatrenými deťmi, 91 % sa nedotýka, opakujem, vzťahuje sa na pracujúceho rodiča v daných podmienkach, ale to neznamená pre všetkých týchto 9 %, to znamená aj samo automatické zlepšenie ich finančnej situácie. Preto to naozaj považujem v takejto podobe ako v zákone uplatnených niekoľko nespravodlivostí. Podľa môjho názoru diskriminuje rodičov na základe toho, kto sa o dieťa stará. Štvornásobne zvýhodňuje zariadenia a oficiálne opatrovateľky pred starými rodičmi a inými rodinnými príslušníkmi. Neponúka rodičom možnosť rozhodnúť sa, ako najlepšie riešiť rodinnú situáciu – a rodina najlepšie pozná svoju situáciu aj svoje možnosti –, a to aj tým, že zavádza úplne nové kategórie a podmienky, ktoré vytvárajú priestor na hľadanie spôsobov, ako napriek zmenám dostať podporu od štátu. Prináša novú zbytočnú administráciu. A naozaj komplikuje celý systém. A nerieši podporu pre rodičov, ktorí sa o svoje dieťa starajú doma.

    Dalo by sa vymenovať niekoľko ilustratívnych modelových situácií, ktoré prinesie takto aplikovaný zákon, možno dva za všetky. Nepracujúca matka, ktorá sa doma stará o dve deti, bude dostávať len polovicu z toho, čo by dostávala zaplatená oficiálna opatrovateľka, napr. aj stará mama, pokiaľ bude mať živnosť. To je jeden príklad. Druhý príklad, v situácii, keď by si starý rodič detí zriadil živnosť a opatroval ich na základe živnosti, dostával by štvornásobne viac, ako keby sa starý rodič staral o deti bez živnosti. Pýtam sa, či naozaj toto sú zmeny, ktoré prinášajú zmysluplný úžitok a napomáhajú rodinnému správaniu sa.

    Nepopieram, že potrebujeme rozvíjať rodinnú politiku, nepopieram, že potrebujeme hľadať spôsoby zosúlaďovania rodiny a práce, ale rodinnú politiku takú, ktorá poskytne spravodlivo pomôcť všetkým rodičom bez rozdielu na to, v akej sa nachádzajú situácii a ako sa rozhodnú najlepšie sa o svoje dieťa postarať. I preto sa pokúšam predkladať alternatívu, ktorá bola aj na sociálnom výbore trvanlivejšieho, dlhodobejšieho riešenia predĺženia materského voľna na 12 mesiacov a súbehu s rodičovským príspevkom. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku na vystúpenie pani poslankyne Radičovej má pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Sárközy má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela doplniť pani poslankyňu Radičovú v tom zmysle, keď hovorila o tom, že starí rodičia sa budú môcť starať o svojich vnukov alebo vnúčatá vtedy, keď budú mať živnostenské povolenie. Pani ministerka, to myslíte vážne? Pretože podľa mňa najoptimálnejšie je, keď sa o dieťa stará rodič, a keď to nie je možné, mohli by sme sa poďakovať starým rodičom, keby sa mohli starať o svoje vnúčatá.

    Po prvé, vybavovanie živnostenského povolenia nie je jednoduchá záležitosť, ale podľa mňa podobná záležitosť je aj tá, keď sa tieto živnostenské povolenia potom rušia, povedzme, po pol roku alebo po pár mesiacoch. Neviem, čo ste týmto chceli dosiahnuť. Ja by som bola rada, keby ste to vysvetlili. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Radičová, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne. Ja by som veľmi rada zhrnula, že celá optika, ktorú máme voči rodinnej politike, je optikou na jednej strane naozaj motivovať a vytvárať maximálne podmienky rodičovi, aby sa mohol starať o svoje deti čo najlepšie, a na druhej strane naozaj vytvárať aj sieť podpornú pre tých, ktorí majú problém s každodenným prežívaním. Rovnaká filozofia je aj v zákone o hmotnej núdzi, preto sa dávky rozdelili na tie, ktoré sa automaticky vyplácajú, a časť na také, pre ktoré je nutná istá účasť, istá aktivita, istá mobilizácia. A každý z nás a každý rodič, som hlboko o tom presvedčená, sa snaží motivovať svoje dieťa k dobrým výkonom, aby mal šance v živote. I ja som kontrolovala svoju dcéru, aké má výsledky v škole, a nebolo mi nikdy jedno, ak sa zhoršili. A motivovala som ju všetkými možnými spôsobmi, aby sa snažila o čo najlepší výsledok, pretože to bolo o jej budúcnosti. Preto som presvedčená, že motivovať deti k lepším výkonom je viac než potrebné a zmysluplné. A rovnako platí pre starostlivosť o deti v tom najútlejšom veku, pokiaľ je to trochu možné a rodič vie kombinovať starostlivosť o dieťa vlastnými zdrojmi, vlastnou rodinou a možnosťou pracovať, že by sme mali možno byť ústretoví. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Horváth, pán poslanec Nagy. Ešte niekto má záujem? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Horváth. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerokovávame v prvom čítaní vládny návrh zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa.

    Eliminovanie prekážok zastúpenia mladých žien s rodičovskými povinnosťami na trhu práce je jedno z opatrení navrhovaných pre Slovenskú republiku zo strany OECD, pričom sa vychádza zo skúseností, že príliš dlhý pobyt matky na rodičovskej dovolenke značne sťažuje jej vyhliadky na úspešné uplatnenie sa na trhu práce. Na druhej strane sa však volá po väčšom ocenení a ohodnotení materstva a úlohe otca v rodinnom živote, aby mohli mať rodičia toľko detí, koľko chcú, aby sa zároveň mohli venovať svojim profesiám.

    „Jednou z možností, ako naplniť tento cieľ, je vytvoriť podmienky pre možnosť zosúladenia rodinného, osobného ako pracovného života rodičov, vytvoriť priestor pre ich slobodné rozhodnutie sa v otázke v osobnej starostlivosti o dieťa a podporiť ich rozhodnutie.“ Toľko vládny návrh zákona. Ak by to však bolo tak, mohli by sme byť všetci veľmi radi. avšak realita je trošku iná.

    Považujem vládny návrh zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa za nespravodlivý. Uvediem prečo. Skutočné výhody alebo zlepšenie situácie tento návrh zákona prináša len zhruba pre 7 900 detí zo všetkých. Pre ostatných zostáva situácia buď nezmenená, alebo, čo je hrošie, zhoršená. Zákon by nemal prinášať riešenia, ktoré zhoršujú postavenie rodiny a detí. Ako som už uviedol, návrh zákona je nespravodlivý pre rodičov, ktorí sa starajú o zdravotne postihnuté dieťa, ako aj znevýhodňuje, resp. rozdeľuje starých rodičov na tých, ktorí takzvane zostávajú starými rodičmi, a tých, ktorí sa stanú živnostníkmi. Zákon tiež znevýhodňuje aj rodičov, ktorí sa popri starostlivosti o dieťa rozhodnú vykonávať zárobkovú činnosť. Príspevok na starostlivosť o dieťa má štát podľa navrhovaného zákona od začiatku budúceho roka vyplácať rodičom, ktorí sa rozhodnú vykonávať zárobkovú činnosť a zabezpečia starostlivosť o svoje dieťa do troch rokov inou právnickou alebo fyzickou osobou. Príspevok by mal byť v sume preukázaných výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa, najviac však v sume rodičovského príspevku, v prípade, ak starostlivosť o dieťa zabezpečuje materská škola či jasle. Rodič, ktorý bude vykonávať zárobkovú činnosť, zverí starostlivosť o dieťa príbuznej osobe a tá bude mať na túto činnosť živnostenské oprávnenie, bude mať nárok na príspevok len vo výške 25 % zo sumy rodičovského príspevku, čo od januára bude značiť nejakých 40 eur.

    Aj Únia materských centier konštatuje, že rodičovský príspevok v doterajšej filozofii, ktorý schválila predchádzajúca vláda, keď je vyplácaný v plnej výške aj zárobkovo činným rodičom v prípade, že nevyužívajú už dotované škôlky či jasle, umožňuje rodine slobodne sa rozhodnúť a zároveň ju reálne podporuje. Navrhovaný zákon odoberá pracujúcim rodičom rodičovský príspevok a priznáva nárok na náhradný príspevok v starostlivosti o dieťa vo výške 25 % rodičovského príspevku. V zaslanom otvorenom liste vláde Únia materských centier uvádza , že za rodiča, ktorý si namiesto výchovy vlastných detí zvolil kariéru, je označený aj rodič, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť popri starostlivosti o dieťa z domu vo voľnom čase, často na dohodu o vykonaní práce, tento návrh tak postihuje rodiča, ktorý si svoju finančnú situáciu je ochotný a schopný riešiť sám, čiže návrh zákona potrestá nielen najchudobnejších rodičov na rodičovskej dovolenke, ale aj strednú vrstvu, ktorej najväčšiu časť rodinného rozpočtu tvoria výdavky najmä na bývanie, navrhovaný zákon svojím obsahom neprispieva k vytváraniu podporujúcich podmienok na zosúladenie pracovného, rodinného života rodičov a absolútne nevychádza z potrieb.

    Na predchádzajúcej schôdzi, kolegyňa Radičová, tak ako už spomínala, predložila skvelé návrhy, ktoré, samozrejme, žiaľ, zo stola boli zmietnuté. Pýtam sa predkladateľa, ako aj váženej koalície, či naozaj tento váš návrh je taký sociálny v takejto podobe, v akej je predložený.

    Ešte úplne na záver. Ja neviem my, pravica, minulá vláda, vždy sme boli obviňovaní, že len berieme. Ja teda v minulom volebnom období som spravodajcoval práve tento zákon, práve tento návrh, kde sme túto možnosť teda povolili, aby rodič na materskej dovolenke mohol vykonávať aj inú zárobkovú činnosť. Čiže by som touto cestou chcel poukázať na to, že tá zlá pravica v minulom volebnom období dávala a tá dobrá ľavica dnes matkám na materskej dovolenke berie. Aj z tohto dôvodu, vážené dámy a páni, podávam procedurálny návrh, aby Národná rada o tomto vládnom návrhu zákona nepokračovala v rokovaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Horvátha nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako ďalší má slovo pán poslanec Nagy. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh, aby predmetný návrh zákona bol pridelený aj na prerokovanie vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Svoj návrh odôvodňujem medzi inými dvoma argumentmi. Po prvé, pokiaľ ide o starostlivosť o dieťa v rodine, tak minimálne starostlivosť a práva dieťaťa na starostlivosť a podmienky a zmeny podmienok starostlivosti a zabezpečenie starostlivosti patrí do základných kategórií práva dieťaťa. To je prvý dôvod, aby sme rokovali o návrhu aj vo výbore pre ľudské práva. Druhý takýto dôvod je ten, že týmto návrhom zákona významne sa mení aj postavenie skupiny žien, ktoré rôznym spôsobom sa starajú o dieťa. A zrejme aj v prvom prípade aj v druhom prípade ide o zabezpečenie v rovnakosti šancí, či už pre dieťaťa, pre svoje šťastie alebo pre ženu, aby mohla svoje rodičovské, ale aj profesijné záujmy zladiť. Tak z týchto dôvodov prosím, aby ste podporili môj návrh. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Nagya nie sú. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Vyčerpali sme vystúpenia všetkých rečníkov, ktorí boli prihlásení do rozpravy, vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete ako navrhovateľka zaujať k nej stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, páni, dovoľte mi uviesť, že predložený návrh zákona nikoho nediskriminuje. Predložený návrh zákona dáva jednoznačnú možnosť voľby rodičovi, či sa rozhodne zotrvať v systéme poberania rodičovského príspevku alebo sa rozhodne využiť možnosť poskytovania príspevku pri starostlivosti o dieťa. Ide predovšetkým o to, aby sme rodičovi, ktorý sa rozhodol ísť pracovať, umožnili vrátiť sa do pracovného procesu, umožnili mu vrátiť sa skôr. Poskytujeme mu príspevok do výšky skutočne preukázaných nákladov, maximálne do výšky 4 860 korún. To je súčasná výška rodičovského príspevku naviac. Tento príspevok poskytujeme na každé dieťa do troch rokov veku dieťaťa. Čiže keď má rodič dve deti, príp. mal dvojčatá alebo mal trojčatá, do troch rokov veku dieťaťa tento príspevok dostane na každé dieťa. Ešte okrem toho ak má dieťa so zdravotným postihnutím do šesť rokov, dostane tento príspevok aj na takéto dieťa. Čiže vieme týmto príspevkom vykryť, ak sa rodič rozhodne ísť do práce, každé jedno dieťa.

    Pokiaľ však ide o skutočnosť, a tu zohľadňujme aj tú skutočnosť, že starý rodič má právo, má povinnosť, vyživovaciu povinnosť nielen voči svojim deťom, ale aj voči svojim rodičom v zmysle zákona o rodine, je stanovená suma podpory bez akéhokoľvek skúmania, či je starostlivosť celodenná alebo len na kratšiu dobu, do dvoch hodín, pre starých rodičov 1 190 korún. V tejto súvislosti ja pripomeniem, že sme si dali urobiť prieskum. A bol urobený prieskum zo strany rodičov, aby sa vyjadrili. A v prvom rade preferovali starostlivosť v predškolských zariadeniach. Na druhom mieste bola preferovaná starostlivosť zo strany rodičov. Čiže tam ponechávame rodičovský príspevok, ktorý s účinnosťou od 1. 10. hodláme razantne zvýšiť tak, aby sa aspoň približoval k minimálnej mzde, samozrejme, po zohľadnení odvodov, ktoré platíme za rodičov do sociálneho poistenia. Na treťom mieste je vlastne opatrovateľka, kvalifikovaná opatrovateľka o dieťa, až na štvrtom mieste sú starí rodičia, ktorí by ich mali podporovať. Ak by vás zaujímalo percento, v akom percente sa vyjadrili rodičia, aký majú záujem, aby sa tu starali starí rodičia, poviem, bolo to zhruba v 5 %. Čiže dá sa povedať, na prvom mieste sú predškolské zariadenia, na druhom mieste, ešte raz zopakujem, starostlivosť rodičov, teda matky, na treťom mieste kvalifikovaná opatrovateľka a až na štvrtom mieste starostlivosť zo strany starých rodičov. Na základe toho sme vlastne volili aj systém, o ktorom hovorím.

    Pripomínam, v súčasnosti rodič, ktorý pracuje a ktorý má dieťa v predškolskom zariadení, na ktoré poberá obec dotáciu, nemá nárok na žiadny príspevok. Tu má nárok každý rodič na príspevok. Rodič sa z tohto systému príspevku pri starostlivosti o dieťa v prípade, že by prišiel o prácu, môže kedykoľvek vrátiť, vrátiť sa do prvého systému, teda do toho pôvodného, ktorým je poberanie rodičovského príspevku.

    Nedá mi nezareagovať na tú motiváciu, ktorá sa týkala predchádzajúceho zákona. Aj ja, samozrejme, svoje deti motivujem a motivovala som, aby dosahovali čo možno najlepšie výsledky, ale určite nie cez finančný príspevok rodine, ktorá je v hmotnej núdzi, pani poslankyňa. A budem pre túto rodinu poskytovať 200, 300 alebo 500 korún na základe toho, tá rodina je v hmotnej núdze. Pripomínam, jej príjem je nižší, je nižší, ako je suma životného minima. A budem ho poskytovať na dieťa, ktoré musí sústavne vykazovať každého pol roka, lepšie výsledky v škole. A berme do úvahy, že nie každé dieťa to dokáže. A budem poskytovať podľa toho, ako si vylepší prospech, 200, 300 alebo 500 korún. Ak je tá rodina v hmotnej núdzi, jej príjem je ďaleko nižší, ako je suma životného minima uznaná touto spoločnosťou na zabezpečenie základných životných podmienok. Myslím si, že tých 500 korún je namieste bez skúmania akýchkoľvek podmienok, ak to dieťa skutočne navštevuje povinnú školskú dochádzku. Je to pomoc deťom v rodinách, ktoré sú v hmotnej núdzi.

    Nedá mi nepripomenúť jeden príklad. Je mi ľúto, že tu nie je pán poslanec Horváth, ktorý hovoril o tom, ako pravica dávala.

  • Reakcia z pléna.

  • A prepáčte, prosím, ospravedlňujem sa. Pán poslanec, ja pripomeniem jednu vec. K 1. 1. 2004 ste schválili pomoc v hmotnej núdzi. A ja poviem, aká bola situácia. Matka na rodičovskom príspevku, výška rodičovského príspevku bola 3 790 korún, keď mala tri deti napr., nemala nárok na žiadnu pomoc v hmotnej núdzi a musela vyžiť z 3 790 korún. Ja by som bola veľmi zvedavá, ktorá matka dokázala s tromi deťmi vyžiť z 3 790 korún. Áno, je pravdou, že mala ešte rodinný prídavok na tie tri deti. Ale ak nepracovala, nemala nárok ani na daňový bonus. Čiže, pán poslanec, nehovorme o tom, čo ste spravili.

  • Hlas z pléna.

  • To nebola Magvašiho vec, to bolo k 1. 1. 2004. Pán Magvaši nebol na ministerstve práce, bol tam pán minister Kaník. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, budem chvíľu ešte ja túto schôdzu riadiť, tak poprosím o pokoj.

    Teraz sa opýtam pani spravodajkyne, či sa chce vyjadriť v záverečnom slove. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 790, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 805.

    Pani ministerka, nech sa páči, uveďte aj tento vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, sa navrhuje rozšíriť poskytovanie jednorazového príplatku k príspevku pri narodení druhého dieťaťa alebo tretieho dieťaťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní, a to v rovnakej sume 20 440 korún, t. j. 678,49 eur, ako pri narodení prvého dieťaťa.

    V záujme využívania finančných prostriedkov v prospech rodiny s deťmi sa navrhuje vylúčiť poskytovanie príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, ak v období pred narodením druhého dieťaťa alebo tretieho dieťaťa bola staršiemu dieťaťu alebo deťom súdom nariadená ústavná výchova alebo náhradná starostlivosť alebo boli deti osvojené.

    V čl. II sa zvyšuje suma prídavku na dieťa o 100 korún a zároveň sa navrhuje ustanoviť valorizáciu, ktorá umožní každoročne od 1. januára upraviť sumy prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa v závislosti od úpravy súm životného minima.

    V čl. III a IV sa navrhujú zmeny v zákone o náhradnom výživnom a v zákone o životnom minime v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za úvodné slovo.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Marte Damborskej. Nech sa páči, máte priestor pre vašu úvodnú spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony (tlač č. 790), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 182 zo 14. októbra 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 805 z 3. októbra 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol súčasne gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Hlavným cieľom návrhu zákona je podpora rodín s deťmi a zvyšovanie účelnosti poskytovania finančných prostriedkov v prospech rodín s deťmi.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, tento prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu. A prosím vás, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Takisto zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Klára Sárközy, pán poslanec László Nagy, pán poslanec Zoltán Horváth, pán poslanec Róbert Madej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo dávam pani poslankyni Kláre Sárközy.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím všetkých, aj keď nás tu nie je veľa, keby sme veci, ktoré sa netýkajú tohto návrhu zákona, riešili mimo rokovacej sály. Ďakujem za porozumenie.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti vystúpiť k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení príspevok pri narodení dieťaťa.

    Pani ministerka, ja sčasti som rada, že niekedy, keď sa pozabudnete, počúvate aj výstupy opozičných poslancov. Konkrétne ja som viackrát vystupovala kvôli tomuto a hlavne vtedy, keď sa prijímal v tejto snemovni zákon, ktorý je v platnosti od 1. januára tohto roku, keď sa zvyšoval príspevok pri narodení prvého dieťa na 25 000 korún. Vtedy som vo svojom vystúpení zdôrazňovala, že je to pekná suma, určite tí, ktorým sa narodí prvé dieťa, môžu byť radi. A ešte som zdôraznila, že nie je problém, aby sa na Slovensku aspoň vo väčšine rodín narodilo to prvé dieťa, pretože, myslím si, že je to samozrejmosť. Oveľa väčší problém je, aby sa narodilo druhé alebo tretie dieťa. Teraz vidím, že ste ma počúvali, takže predkladáte tento návrh, aby sa dvadsaťpäťtisícový príspevok poskytoval aj tomu, komu sa narodí druhé alebo tretie dieťa.

    Ale ja poviem aj tú ďalšiu vetu, možnože ma budete počúvať. Čo bude s tými, ktorí majú tri deti a už sa im tie deti narodili? Pekná je tá suma 25 000 korún, keď sa dáva, ale vtedy, keď som argumentovala s tým, že pri prvom dieťati sa dáva 25 000 korún a sú na tom horšie, povedzme, tí, ktorí majú už väčšie deti alebo ktorým sa napr. narodilo druhé dieťa po desiatich rokoch, vtedy som takto argumentovala, tak teraz sa pýtam, čo s tými, ktorí už tie tri deti majú, či by nebolo spravodlivejšie, ja podporím tento váš návrh zákona, keby sa tá suma, ktorá sa teraz vyplatí, rozdelila, aby z toho dostali aj tie rodiny, ktorých sa to momentálne netýka, ale ktoré majú, povedzme, tri alebo štyri deti.

    Pani ministerka, teraz využijem svoju situáciu opozičného poslanca, pretože, žiaľbohu, na vás nie je možnosť inak reagovať, pretože ešte sa nestalo, aby ste vystúpili v rozprave, ale vždy hovoríte len záverečnú reč, a budem reagovať na to, čo ste povedali pred chvíľou, keď sme sa rozprávali o tom, že príspevok na starostlivosť o dieťa dostanú starí rodičia vtedy, keď budú mať na to živnostenské povolenie. A vy ste argumentovali tým, že ste spravili nejaký výskum. Mňa by zaujímalo, kto, kde a za akých podmienok tento výskum robil. A tam medzi opýtanými až na štvrtom mieste, povedali ste tuším, v 5 % bolo to, že rodičia chcú, aby sa o deti starali starí rodičia. Tak som rada, že pán poslanec Nagy, predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pred chvíľou povedal, že chce, aby tento vládny návrh zákona išiel aj do jeho výboru, pretože je potrebné, aby to išlo do jeho výboru, pretože sa tu majú dodržiavať ľudské práva a práva všetkých. A keby sa takto rozhodlo hoci len 1 % rodičov, tak aj im treba vyhovieť. A treba dať rodičom, nehovorím naschvál o matkách, príležitosť, aby sa sami rozhodli. A treba im dať rovnakú príležitosť, keď sa rozhodnú, že sa vrátia do pracovného pomeru, keď dajú deti do škôlky alebo do jaslí, keď dajú deti do opatery profesionálnych opatrovateľov, aj vtedy, keď dajú deti do opatery starých rodičov, čo ja do dnešného dňa pokladám za najsprávnejšie a najspravodlivejšie. Už som zdôraznila, že podľa mňa by bolo najoptimálnejšie, keby matka zostala doma tri roky. To je moja poznámka k tomuto.

    A ešte poznámka k tomu, pani ministerka, čo ste tu povedali, pretože vy ste to vytiahli takisto pri inom zákone, nie pri tom, ktorého sa to týkalo, pri zákone o hmotnej núdzi, kvôli čomu som vystupovala, k tým motivačným štipendiám. Vy ste povedali, že čo minulá vláda robila v roku 2004, koľko tí ľudia dostávali alebo nedostávali. Pani ministerka, píše sa 22. október 2008, vláda, ktorej ste ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, je pri moci tretí rok, keď nie je správne nastavená výška v hmotnej núdzi, no tak to zmeňte, keď motivačné štipendiá boli 200, 300 alebo 400 korún a boli v závislosti od toho, aký prospech žiaci dosahujú, tak zmeňte sú sumu, máte na to možnosť, vládnete, ale aj vládnite. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Kláry Sárközy sa prihlásila pani poslankyňa Jana Vaľová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka. A slovo dávam pani Jane Vaľovej.

  • No som rada, pani kolegyňa, že ste konštatovali, že príspevok pri narodení dieťaťa je správny krok tejto vlády. Samozrejme, určite pani ministerka všetkých poslancov veľmi starostlivo počúva, len škoda, že vás nepočúvali vaši koaliční partneri a nedali žiaden príspevok pri narodení dieťaťa. Zrejme vás nepočuli vôbec.

    Chcela by som povedať, že je to len prospešné, ak dáme príspevok 25 000 pri narodení dieťaťa prvému, druhému aj tretiemu dieťatku.

    A prečo porovnávam, čo urobila vaša vláda? Pretože ste povedali, že sa píše 22. október 2008 a že pomaly sme tretí rok vo vláde a neviete, čo sme všetko neopravili. Viete, ak bol pred nami niekto osem rokov pri vláde a urobil kopu nezrovnalostí medzi zákonmi a nastavil veci zle, no my za necelé tri roky to nemôžeme všetko napraviť, lebo to je nejaký systém a má to nejaký súvis. Budete rozprávať, že rozprávame do histórie. Samozrejme, musíme rozprávať do histórie. Veď s kým sa táto vláda má porovnávať? No predsa s predošlou vládou, lebo ďalšia vláda ešte nie je, tak sa stále porovnávame s predošlou vládou. A chceme, aby ľudia rozumeli, čo nastavila bývalá vláda a čo sa snaží táto vláda urobiť lepšie. A takisto preto hovorím, že vy ste nedali žiadny príspevok pri narodení dieťaťa. A iba stále kritizujete ešte aj to, čo my urobíme.

    A k zákonu o príspevku o starostlivosť o dieťaťa sa nebudem vyjadrovať, pretože, pani kolegyňa, bola skončená rozprava k tomuto zákonu. Pani ministerka všetko dosť jasne vysvetlila. Čiže myslím si, že tam nie je čo povedať, ale ďakujem, že vítate krok tejto vlády, že pristúpila k takémuto príspevku pri narodení dieťaťa, čo, si myslím takisto, je veľmi správne. A v tomto sa zhodneme. Ďakujem.

  • Reagovať na predrečníčku, ktorá vystúpila s faktickou poznámkou, chce teraz pani Klára Sárközy. Nech sa páči.

  • Nie na predrečníčku chcem reagovať, ale chcem povedať, čo spravila naša vláda alebo bývalá vláda, lebo či som presvedčila alebo nepresvedčila koaličných poslancov toho času, keď sme boli vo vláde. No tak ja vám poviem, čo sme spravili. Vďaka reformám, ktoré prijala minulá vláda, hospodársky rast v tomto roku bol 10,3 %. Podľa návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok ten hospodársky rast mal byť 6,3 %. Ale všetci analytici a včera už aj minister financií Počiatek povedali, že treba prehodnotiť tieto čísla v budúcoročnom štátnom rozpočte. A analytici tvrdia, že ten hospodársky rast bude okolo 3 alebo 4 %. Tak si to dajte do súvisu. Môžete sa smiať, pani ministerka, ale to sú čísla, ktoré máte predložené. A či sa vám to páči alebo nie, tieto čísla uvádzate aj v správach, ktoré dávate do Európy. Samozrejme, na Slovensku musíte prezentovať iné veci. Zatiaľ sa vám darí, ale tak ja som zažila v tejto snemovni aj to, že Hnutie za demokratické Slovensko malo 42 %. Pozrite sa, koľko percent má teraz. Ďakujem.

  • Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec László Nagy. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, znova predkladám obdobný návrh ako pri predchádzajúcom zákone. Prosím pani spravodajkyňu, aby dala návrh na prerokovanie tejto predlohy zákona aj v druhom čítaní do výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Argumentácia je podobná. Ide o detské práva, ide o postavenie žien a obidva predmety, obidve témy patria do profilu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.

    Teraz dávam slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy a to je pán poslanec Zoltán Horváth. Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor pre vystúpenie do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerokovávame v prvom čítaní vládny návrh zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá.

    Vo vládnom návrhu zákona sa rozširuje poskytovanie jednorazového príplatku v sume 20 440 korún k príspevku pri narodení dieťaťa aj v prípade narodenia druhého dieťaťa alebo tretieho, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní. Zvyšujúca sa ekonomická alebo hospodárska situácia umožňuje výrazne, to chcem zdôrazniť, výrazne podporovať rodiny s deťmi a vytvárať podmienky, ktoré môžu pozitívne ovplyvňovať rozhodnutie rodičov vychovávať v rodine aj viac detí. Taktiež sa navrhuje zvýšiť rodinné prídavky z 540 na 640 korún s tým, že sa prídavky budú valorizovať pravidelne každý rok rovnakým percentom ako životné minimum. S návrhom, aby sa podpora rozšírila, prišla jedna z koaličných strán, hoci na začiatku na ministerstve práce neuspela, ale až pred pár týždňami na Koaličnej rade, kde to Koaličná rada odobrila. Tento krok však, samozrejme, vítam.

    Skutočne nechcem, aby sa rozprava nejako zvrtla na vytýkanie si, ktorá vláda čo urobila, čo neurobila, čo tu pred chvíľočkou už začalo. Takže tou cestou určite nepôjdem. Ale však nedá mi, aby som nepovedal, že predchádzajúca vláda urobila skutočne len to, čo v danej situácii urobiť mohla. Avšak urobila určite to, že výrazne naštartovala ekonomiku, ktorá v súčasnosti žne úspechy. A práve preto sa pýtam, či vláda v skutočnosti nemohla zájsť možno aj ďalej a podporiť možno aj príspevok teda na každé dieťa, možno aj na štvrté, piate, možno radšej nízkou sumou. Avšak tento krok vlády je dobrý, ale je zároveň aj diskriminačný, nakoľko druhé, tretie dieťa podporuje, tieto návrhy však podľa môjho názoru sú trošku populistické a nesystémové, ale najmä jednorazové.

    Je smutné, že vláda vládne viac ako dva roky a po dvoch rokoch až teraz prichádza so zvýšením a valorizáciou rodinných prídavkov a to o 100 korún. Za pár mesiacov budeme hovoriť o tom, že sú to 3 eurá. Ste si toho vedomí, za tri eurá v januári alebo aj dnes za tých 100 korún čo sa dá kúpiť? Možno jeden a pol obeda v školskom zariadení alebo štyri hot dogy za mesiac.

    Mám za to, že pri tejto kondícii ekonomiky, aká na Slovensku je, by vláda mala výraznejšie zvýšiť rodinné prídavky, nakoľko poberateľmi týchto dávok sú všetky deti. Je ešte dosť času však do druhého čítania, pani ministerka, aby ste sa rozhodli, príp. prehodnotili a zvýšili rodinné prídavky. Mám za to, že určite vám budú deti aj rodičia vďační. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pani poslankyňa Jana Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Horváth, normálne ste ma pobavili a ešte nie je ani koniec týždňa. Ja si myslím, že toto bola šou, čo ste predviedli, alebo neznalosť alebo zámer.

    Poviem o tej diskriminácii. Vyčítate diskrimináciu nášmu zákonu, že teda prečo sme to nedali na štvrté a na piate dieťa, je to diskriminačné, a vzápätí v duchu poviete, veď možno sme im mohli dať aj nižšiu sumu aj menej. Áno, samozrejme, to by nebolo diskriminačné. Čiže budeme dávať takto peniaze, ja poviem, lážo-plážo. Takže asi takto by to podľa vás vyzeralo, keby ste boli vo vláde. Chcem len povedať, že nám nejde len o zvyšovanie populácie, ale nám ide aj o zdravú populáciu, a preto ten príspevok na prvé, druhé a tretie dieťa.

    Takisto by som chcela povedať, pán kolega, no zase ste ma pobavili. Teraz vešiate ľuďom na nos a motúzy im dávate, že dávame 3 eurá ako prídavok na dieťa. Dobre sa to počúva, že sú to len tri eurá a že to budú len dva obedy v školskej jedálni. Zase poviem, viete, musíme sa porovnávať. My, keď sa chceme porovnávať, budúca vláda ešte nie je, čiže sa porovnávame s tou minulou. No vy ste im nedali ani tie dva obedy, keď to mám povedať takto. A vy ste 1. 1. 2004 zrušili valorizáciu. Že vám nie je hanba? Že vám nie je hanba tuná ešte rozprávať o tom, o koľko korún my valorizujeme detské prídavky? Veď vy ste to zrušili? Ja na vašom mieste sedím v kúte a ani sa neozývam, pretože o tomto skutočne, čo ste teraz predviedli, keby bol koniec týždňa, tak si myslím, že asi už dovolenkujete. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási ešte pán poslanec Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja len by som chcel povedať, že tento zákon, pán poslanec, je v súbore zákonov, ktoré realizujú programové vyhlásenie vlády, a to v tom zmysle, že dominanciou tejto vlády je starostlivosť o rodiny s malými deťmi a o starých ľudí. To znamená, že tento zákon zapadá do súboru zákonov, ktoré sa starajú o niekoľko detí hneď od narodenia a pomerne vysokou sumou. Takže ja by som to považoval za vysoko pozitívne. A nárast detského prídavku, myslím si, je niekoľkonásobne vyšší, ako stanovuje zákonný valorizačný koeficient. Takže s tým by som bol tiež spokojný.

    A zaiste žiadna vláda nemôže dať toľko financií rodinám s deťmi, aby bola všeobecná spokojnosť. Ale myslím, že svojou komplexnosťou a skúmaním prípadnej efektívnosti a hľadaním nových, lepších foriem smeruje k tomu, že v ďalšom funkčnom období bude to ešte lepšie. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Reagovať chce pán poslanec Zoltán Horváth. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľmi krátko, stručne. Pán Halecký, ja vám rozumiem, že ten nárast je vyšší ako valorizačný mechanizmus, no áno, lebo po dvoch rokoch, samozrejme, je vyšší. A myslím si, že aj ekonomická situácia na Slovensku to dovoľuje. A ja som na to upozorňoval, že ekonomika je v takej kondícii Slovenska, že nie o 100 korún, ale možno o vyššiu sumu by bolo možné zvýšiť rodinné prídavky, nakoľko ich poberateľmi sú všetky deti.

    Na kolegyňu Vaľovú by som len chcel reagovať, že ja som myslel, na druhé a tretie dieťa že sa ten príplatok dáva, že aby sa dával aj na štvrté a piate dieťa v rovnakej výške ako na druhé, tretie, ale možno nižšou sumou. Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Róbert Madej. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ja by som chcel veľmi pekne poprosiť, ako sa to stáva už pravidelnosťou, kolegov z opozície, aby vysvetlili možno nám a hlavne zástupcom vlády, je to nie možno veľmi slušné opakovanie opätovne, možno dobrá politika opakovane sa predbiehať, čo bol koho nápad, nechcem povedať, že aj v koalícii vedia, čo treba urobiť, môžem neskôr porovnať, čo ste neurobili za minulých osem rokov Dzurindových vlád vy a čo sa napráva teraz. Predbiehať sa, že tu vládna koalícia počúva slová opozičných poslancov, je naozaj podľa mňa úplný nezmysel a je to aj nekorektné, pretože vládna koalícia má štyri roky na presadzovanie programového vyhlásenia vlády a tieto kroky robí, prirodzene, postupne. Preto možno niektorí vykrikujú, čo skôr treba, ale ja si myslím, že zodpovedné plnenie programového vyhlásenia vlády má skôr prioritu.

    K tým prídavkom na dieťa. Pred rokom 2004, do konca decembra 2003 bol prídavok na dieťa pre deti z nízkopríjmových rodín 890 Sk a v niektorých prípadoch aj viac. Od 1. januára 2004 ste zaviedli rovnakú výšku prídavku na dieťa 500 Sk. To je vaša sociálna politika.

    Hovoríte o valorizácii. V roku 2004 ste valorizovali prídavok na dieťa o 40 Sk. V roku 2005 a v roku 2006 ste prídavok na dieťa nevalorizovali, dámy a páni, z opozície, nevalorizovali. Vrátili ste do štátnej kasy miliardy korún z ministerstva práce, ktoré pán Kaník s radosťou vrátil, pretože nemusel dať ľuďom. To ste robili. Zrušili ste valorizačný mechanizmus pri prídavkoch na dieťa. Jednoducho dalo sa to zákonom, rovnaká suma každý rok, bez ohľadu na to, že rastú náklady. Na druhej strane tu máme návrh zákona, v ktorom sa automaticky, v tomto zákone, zvyšuje prídavok na dieťa o 100 Sk. To vám je po takomto období malá suma s prihliadnutím na to, ako ste vy valorizovali prídavky na dieťa? Je to svojím spôsobom veľmi pokrytecké, všetky vystúpenia kolegov z opozície, s prihliadnutím na tieto skutočnosti. Zrušili ste valorizačný mechanizmus, tu sa do zákona zavádza.

    Operujete eurami a slovenskými korunami. A zase strašíte ľudí a aj vy svojím spôsobom vyvolávate paniku, a vám tá panika vyhovuje, o raste cien. Druhá vec je úloha vlády, aby k rastu cien spojených s premenou meny zo slovenskej koruny na eurá, samozrejme, nedošlo, či hovoríme o 100 Sk alebo o 3,3 eura, alebo neviem, koľko to po zaokrúhlení bude.

    Myslím si, že podstatné je, že v percentuálnom vymedzení veľmi výrazne rastie prídavok na dieťa. A verím, že bude rásť aj naďalej. Keď si porovnáte to, čo ste robili vy, a to, čo sa teraz dáva ľuďom, ja si myslím, že takéto konanie a takýto návrh zákona, dámy a páni, je len naprávanie aj vašich chýb za minulé obdobie, ale súčasne realizácia vládneho programu, pretože sa úprimne snažíme pridať ľuďom.

    Čo sa týka príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, zase je pre mňa veľmi...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán kolega, poprosím všetkých, ktorí telefonujú v sále, keby sa skúsili vzdialiť a vybavili si telefonáty mimo sály. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Čo sa týka príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, tu zase musím konštatovať, že je to veľmi úsmevné počuť od kolegov z opozície, čo by ako malo byť.

    A teraz prosím, pani poslankyňa Sárközy, veľmi dobre počúvajte. Opozícia nemá morálne právo, morálne, nezabudnem na to, naozaj, toto kritizovať. Ja si pamätám obdobia z minulého volebného obdobia, ešteže máme pamäť, totižto nám neunikla a nič z nej nevyfučalo. Pamätám si obdobia, keď sme s pani poslankyňou Muškovou opakovane a niekoľkokrát navrhovali v minulom volebnom období príplatok k príspevku pri narodení dieťaťu, aby sa postupne naozaj podporovali rodiny aj pri tých jednorazových výdavkoch. Však to nikto nepopiera, že je to jednorazová suma, ktorá musí pomôcť tej rodine pri zvýšených nákladoch pri narodení toho dieťaťa za týchto okolností, najprv pri prvom dieťati. A v súčasnosti sa to navrhuje pri druhom a treťom. V tom čase váš minister Kaník, zabúdate na to meno, priezvisko, váš všemožne bojoval proti takýmto návrhom zákonov. A nemyslite si, že vy za neho nenesiete zodpovednosť. Vtedy ste všemožne bojovali proti takýmto návrhom zákonov, takéto návrhy zákonov ste nepodporili. Bol tento návrh zákona opakovane predložený na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz sa navrhuje a postupne rozširuje pomoc aj rodinám, ktorým sa narodí prvé, druhé a tretie dieťa.

    Ja si osobne myslím, že tento návrh zákona by sme mali naozaj úprimne privítať, čo ja určite vítam. A aspoň raz by sme mohli v rámci istej konštruktívnej spolupráce nehľadať aj na tom dobrom niečo zlé, lebo ja niekedy mám pocit, že pri konštruktívnej spolupráci by sme mali hľadať na veciach hlavne to dobré. A v tomto návrhu zákona ja skutočne ani v dôvodoch, ani v doterajšom pôsobení tejto vlády v súvislosti s týmto návrhom zákona nič zlé nevidím. Tento návrh zákona prinesie prospech ľuďom. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Milada Belásová, pán poslanec Zoltán Horváth a pani poslankyňa Klára Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pani poslankyňa Milada Belásová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, súhlasím s vaším vystúpením, najmä v tom, keď ste hovorili o tom, že bývalá vláda veľa vecí neurobila a my to teraz musíme doháňať. Je pravdou to, že pre občanov a pre rodiny s deťmi a nielen v oblasti sociálnej politiky sa v uplynulých osem rokov aj veľa toho neurobilo. A opozícia tu teraz rozpráva o tom, že máme dobrý ekonomický štart, je tu dobrá ekonomika a tak ďalej. Ale práve preto, že za tých osem rokov minulého obdobia vládnutia sa aj veľa vecí neurobilo, tak my to dnes musíme doháňať. A ani tá Štátna pokladnica nie je bezdná. Verte mi, že my ako koalícia, keby sme mali možnosť, tak by sme dali ďaleko viacej aj na príspevky, prídavky, ale jednoducho Štátna pokladnica nepustí. A je tu toľko zanedbaných vecí, že na všetko sa naraz nedá dať toľko, koľko by sme potrebovali. Ale postupne, samozrejme, s tým, že je to naša priorita a je to vo vládnom programe, tak, samozrejme, budeme všetko pre to robiť, aby v budúcich rokoch sa tieto príspevky a prídavky aj zvyšovali. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou, pán Zoltán Horváth, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem ubezpečiť tak pani ministerku, ako i kolegu Madeja, že klub SDKÚ – DS takýto návrh zákona víta a aj ho podporí do druhého čítania.

    Zároveň chcem dodať kolegovi Madejovi, že, no vieš, v roku 2004 nabehla daňová reforma a zaviedlo sa celoplošné vyplácanie rodinných prídavkov, ako i odpočítateľné položky na dieťa z daňového základu. Treba nie vytrhávať z kontextu a hovoriť len o rodinných prídavkoch, ale o ďalších benefitoch, takže treba hovoriť celú pravdu. Ďakujem.

  • S poslednou faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste povedali, že by ste boli radi, keby tu bola konštruktívnosť. Ja s vami súhlasím, ale z obidvoch strán. Je pre vás, pre vládnu koalíciu a pre pani ministerku hanbou priznať, že aj opoziční poslanci môžu mať dobré návrhy? Spadla by vám tá neexistujúca koruna z hlavy, keby ste priznali, že niektoré návrhy, ktoré predkladali opoziční poslanci, ste si osvojili a podávate to ako vládne návrhy? Čo by sa stalo? Stratili by ste tvár pred ľuďmi? Opoziční poslanci sú tu preto, aby kritizovali, ale aj my máme voličov, na to asi zabúdate. My sme sem neprišli električkou alebo trolejbusom, ale nás sem dostali ľudia, konkrétne keby som mohla povedať za našu stranu, vyše 10 % voličov chcelo, aby sme boli v tejto Národnej rade.

    Vy ste hovorili o tom, koľko táto vláda dáva na rodinné prídavky a podobné záležitosti. Od roku 2006 ste vo vláde, nezvyšovali ste rodinné prídavky a v budúcoročnom rozpočte máte o 132 mld. Sk viac, ako mala naša vláda v roku 2006, o 132 mld. Sk viac, ja to zdôrazňujem ešte raz. Tak myslím si, že z týchto peňazí možno dať na rodinné prídavky. A keď vás kritizujeme, že to budú len 3 eurá, tak treba povedať aj to, že pretože sa nevalorizovali rodinné prídavky, a vy ste tu spomínali, že my sme dali 40 Sk, pridajte tam infláciu, ktorá bola za ostatné roky, a neviem, koľko vám tam zostane do tých 100 Sk. Bude to maximálne 20 Sk, o koľko ste to zvýšili. Takže treba povedať aj toto. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky sa hlási pán poslanec Róbert Madej. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som nepopieral, hovoril som o nízkopríjmových rodinách, z ktorých pochádzajú deti. A práve tá zmena v roku 2004 s tou vysokou nezamestnanosťou v tom roku dopadla veľmi negatívne na niektoré rodiny, na mnohé osudy ľudí.

    A čo sa týka dobrých nápadov, ja si myslím, že tiež vítam konštruktívnu spoluprácu. A verím, tak si aspoň povedzme, že sa prejaví v podpore tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Uzatváram rozpravu, pretože sa nikto nehlási ďalej, ani pani navrhovateľka, ani pani spravodajkyňa.

    A dávam v záverečnom slove priestor pre pani navrhovateľku. Nech sa páči. Chcete vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, je skutočne úsmevné reagovať na takúto diskusiu. A mám taký pocit, že mnohým pamäť neslúži a mne slúži relatívne dobre. Takže aspoň pripomeniem, pokiaľ ide o výskum, z ktorého som citovala, tak ho vykonalo Stredisko pre štúdium práce a rodiny. A je to výskum potrieb a poskytovania služieb pre rodiny zabezpečujúce starostlivosť o závislých členov. A je to strana 32 zo záverečnej správy. Takže toľko pre informáciu.

    A ešte sa veľmi stručne dotknem tých rodinných prídavkov, pretože do účinnosti zákona č. 601/2003 Z. z. vlastne sa rodinné prídavky vyplácali v dvoch hraniciach, a to pre rodiny s nízkymi príjmami. Myslím, tá druhá hranica bola do 1,27. A boli výrazne vyššie, a poviem to, minimálne o 200 Sk, a to aj hneď keď započítam daňový bonus, tak ste znížili prídavky na dieťa. A naša valorizácia o 100 korún znamená vlastne nahradenie valorizácie, ktorú ste vy zrušili v roku 2004 zákonom č. 601/2003 Z. z. A nahradili my sme túto vašu valorizáciu, ktorú ste neuplatňovali v rokoch 2005 a 2006, keď ste vracali. Do rozpočtu v roku 2004 vrátil rezort práce 4,5 mld. A v roku 2005 to bolo 2,9 mld. A nevalorizovali ste prídavky na dieťa. Sto korunami valorizujeme a nahrádzame, ak by bol uplatnený valorizačný mechanizmus, ktorý ste zrušili, aj valorizáciu za vás. Iba toľko.

    Ale ťažko hovoriť. A ja by som sa tu nerada vracala k tomu, že oko za oko, zub za zub a kto dal dobré návrhy a kto nedal dobré návrhy. Ja môžem spomenúť si na konkrétne z toho, čo sme hovorili o aktivačnom príspevku a o ochrannom príspevku v rámci zákona o hmotnej núdzi, ktorý ste zavádzali od 1. 1. A vaše návrhy z roku 2003 sú 800 korún, sme upozorňovali, že to nie je možné, že je to nepriechodné, že je to nízke, že hmotná núdza bude znamenať sociálne nepokoje, ktoré aj boli. A napriek tomu ste tento mechanizmus presadili tu v parlamente. A v nadväznosti na to k 1. marcu 2004 o dva mesiace neskôr ste zvyšovali túto sumu na 1 500 korún. To už je len jeden taký moment.

    Ale, poďme k tomu, čo všetko bolo povedané na túto vládu, ako padne koruna, keď nastúpime, ako nezvládneme prechod na euro, ako odídu investori. Ako sa zvýši nezamestnanosť, ako nezostavíme rozpočet. Vážené dámy, vážení páni, Schengen ste nechali v takom stave, že vlastne Slovenská republika bola najhoršie hodnotená. Zvládli sme ho, dá sa povedať, prví a perfektne. Znižujeme nezamestnanosť. Dosiahli sme prakticky vyrovnaný rozpočet. Keby ste neboli nezodpovedne nezaviedli tzv. 2. kapitalizačný pilier, hovorím o starobnom dôchodku sporení. Musím pripomenúť to, že vám sa v rokoch 2006 ani 2005 nezapočítaval transformačný dopad zo zavedenia 2. piliera do rozpočtu, zatiaľ čo nám okamžite v roku 2007 sa započítal. Napriek tomu sme išli na podstatne nižší schodok, ktorý sme výrazne dotiahli. Dnes keby nebolo 2. piliera, tak môžeme hovoriť o vyrovnanom rozpočte. Ale čo sme urobili v hmotnej núdzi? Určite sme pomáhali. A predovšetkým sme pomáhali tam rodinám s deťmi, kde to tie rodiny skutočne najviac pociťovali. A hovorím o neúplných rodinách s deťmi. A v rámci hmotnej núdze sme pridávali. A pripomeniem, že ak by som si zobrala neúplnú rodinu, matku napr. s tromi deťmi, tak vidno, že jej pridávame viac ako 27 000 korún ročne, čo je viac ako 2 000 korún mesačne. Ale riešili sme invalidov, nález Ústavného súdu, ktorým ste brali a znižovali dôchodok. Riešili sme príplatok pri narodení dieťaťa, najskôr 15 000 na prvé dieťa, dnes je to 25 000 na druhé i tretie dieťa, ale aj na prvé dieťa. Riešili sme daňový bonus, o ktorý ste obrali invalidných rodičov, ktorí majú maloleté deti, ktorých rodičia keď nepracovali, nemali nárok na daňový bonus. Zaviedli sme im osobitný príplatok. V rámci náhradného výživného sme riešili aj pomoc sirotám, teda tým deťom, ktorým rodičia zomreli a ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok. A, samozrejme, v tomto zákone riešime aj valorizáciu prídavkov na dieťa. Pripomínam, že sme nahradili a zvalorizovali prídavky od 1. 1. tak, že sme nahradili aj valorizáciu, ktorú ste mohli urobiť a ktorú ste neurobili vy v predchádzajúcom období. Takže asi to je len veľmi stručný výpočet opatrení. Mali sme pred chvíľou zákony, ktoré sme prerokúvali, príspevok rodinám v hmotnej núdzi pri návšteve povinnej školskej dochádzky detí, 500 korún na každé dieťa. Určite to rodine v hmotnej núdzi pomôže.

    Takže ja ďakujem vám všetkým, ktorí, a dokonca aj z opozície, pán poslanec Horváth, ste podporili tento návrh, pretože každý jeden krok znamená pomoc rodine s deťmi. A jednoznačne je dokázané v rámci výskumnej práce, ktorú urobili Nemci, že tam, kde vláda podporuje rodiny, to je napr. Veľká Británia alebo Francúzsko alebo severské štáty, tak skutočne je aj lepší demografický vývoj, pretože sa rodí väčší počet detí. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa chce využiť ešte právo záverečného slova? Nie, nechce.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ale dovoľte mi predsa len jednu poznámku ako predsedajúcemu schôdze. Pani ministerka, ja som nikdy v tejto sále kvôli tomu, ak sa niekto odklonil od merita zákona, neodobral slovo. Nesedí tu takmer nikto z našich poslancov, a to preto, lebo v tejto sále sa nedá pri takýchto návrhoch zákonov, ktoré predkladáte vy, viesť s niekým dialóg. Ja vám prečítam § 27 rokovacieho poriadku a je to odsek 8: „Spravodajcovi a navrhovateľovi sa počas rozpravy udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú.“ Tu sa pri žiadnom z vašich zákonov nedal tento paragraf využiť, lebo tu sa nedá diskutovať s navrhovateľom, lebo ešte nevystúpil v rozprave. Toto je odsek 9: „Po skončení rozpravy môže k jej výsledkom zaujať stanovisko navrhovateľ aj spravodajca.“ Je tu napísané „k výsledkom rozpravy“. Vy si svoje diskusné príspevky nechávate na záver rozpravy, keď sa nedá na vás reagovať. Mám potrebu to v tejto chvíli povedať, aj vzhľadom na to vystúpenie, ktoré tu teraz odznelo a v niektorých častiach sa netýkalo zákona, a ja som vás neprerušil.

  • Reakcia z pléna.

  • Nebudem odoberať slovo, pán poslanec, ale ak ho neodoberiem, tak mi dovoľte takýto krátky komentár.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 802 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 822.

    Prosím teraz pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona uviedol. Pán minister, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte, pán minister, ešte je tu procedurálny návrh pána poslanca Róberta Madeja. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ja by som chcel uviesť jeden procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že predsedajúci do budúcnosti už nebude poučovať členov vlády o tom, keďže poznajú určite dobre rokovací poriadok, a poučovať ich, ako majú vystupovať a ako majú využívať svoje právo, ktoré je im dané z rokovacieho poriadku.

    Odôvodnenie. Aj v predchádzajúcom vystúpení som povedal, že aj my v koalícii máme svoju pamäť, veľmi dobre si pamätáme, ako súčasná opozícia narábala s procesnými predpismi a zákonom o rokovacom poriadku, ako sa tu vystupovalo zo strany jednotlivých členov vlády. A ja vám môžem garantovať za seba aj za tých kolegov, ktorí tu boli, že tu kultúra koalície je lepšia.

  • Ďakujem pekne.

    Zjavne nie je Národná rada uznášaniaschopná.

    Pán minister, nech sa páči, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona vychádza z programového vyhlásenie vlády z augusta 2006 a uznesení vlády č. 1084/2007 a č. 266/2008, ktorými sa vláda zaviazala vytvoriť v Slovenskej republike podmienky na urýchlenie výstavby nadradenej cestnej infraštruktúry, ktorú tvoria diaľnice a cesty pre motorové vozidlá.

    Pre zrýchlenie procesu prípravy projektov PPP bol v roku 2007 schválený zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, zákon č. 669/2007 Z. z.

    Súčasná dopravná situácia si vyžaduje takýto osobitný režim uplatniť aj na ďalšie vybrané úseky nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry, ktorých urýchlená potreba dobudovania rieši súčasný nevyhovujúci stav v mobilite obyvateľstva a tovaru.

    Návrhom zákona sa najmä rozširuje zoznam diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktoré tvoria nadradenú cestnú dopravnú infraštruktúru, prenáša sa pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania pre stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá z obcí na krajské stavebné úrady a zároveň sa menia a dopĺňajú ďalšie súvisiace zákony z dôvodu urýchlenia prípravy a najmä výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

    Materiál bol vypracovaný v spolupráci s ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstvom pôdohospodárstva, ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom financií, ministerstvom životného prostredia a Úradom geodézie a kartografie a katastra. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 415 zo 14. októbra 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 802). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje aj jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 822 zo 6. októbra 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku dvoch pánov poslancov, pána poslanca Stanislava Janiša a pána poslanca Pavla Prokopoviča.

    Slovo teraz udeľujem pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, všetci do jedného sa pamätáme na ten slávny tlačovkový výrok predsedu vlády, postavíme diaľnice do roku 2010. Toto bol dobrý message a dobré vyhlásenie pre ľudí, ale iba vyhlásenie takého systému, ó, bože, aký je ten predseda vlády perfektný, dobrý, postaví diaľnice do roku 2010, predbehne Mečiara, predbehne Dzurindu, skvelé. Teraz sa mi natíska otázka v októbri 2008, či tá Bratislava s Košicami bude spojená diaľnicou, tak ako bolo proklamované na tejto tlačovej besede a v následných vyhláseniach, diaľnica z Bratislavy do Košíc v roku 2010. Všetky tieto kroky, ktoré však dnes robíte, nie sú o tom, že diaľnice budú do roku 2010. Všetky tieto kroky robíte len preto, aby ste mohli do roku 2010 podpísať zmluvy na ich výstavbu, a to nielen na diaľnice, ale aj na balík rýchlostných komunikácií. Nie, výstavba diaľnice Bratislava – Košice realizovaná do roku 2010, ale zmluva na výstavbu diaľnic a PPP projektov z Bratislavy do Košíc plus rýchlostné komunikácie, zmluvy do roku 2010, toto je hlavný cieľ všetkých opatrení a hlavný cieľ aj dnešnej novely, zmluvy, zmluvy, biznis zo štátneho. A ten, čo príde po vás, ten bude musieť diaľnice nielen dostavať vrátane tunelov a viaduktov, ale aj zaplatiť. Toto je hlavný problém. A toto je meritum veci výstavby diaľnic.

    Je pravda, že jeden z veľkých problémov, ktorý máte, ale nie jediný, ale jeden z veľkých problémov, ktorý máte, je to, že pozemky pod trasu diaľnice nie sú vysporiadané a nie sú v rukách štátu alebo Národnej diaľničnej spoločnosti. A tak sa odohrá možno takýto príbeh, tak majiteľom pozemky vyvlastníme, normálna vec. Áno, dajú sa vyvlastniť, ale je to pomerne zdĺhavé riešenie, hlavne v tom, že kým to nevyvlastníme, tak nemôžeme stavať na cudzích pozemkoch. Jednoducho na cudzích pozemkoch dnes nikto nemôže postaviť ani garáž, nieto diaľnice. Tak potom zaznelo, tak zmeňte zákon, aby sme mohli stavať na cudzích pozemkoch, výborne. V poriadku, taký zákon môžeme urobiť, ale Ústava Slovenskej republiky nedovoľuje stavať na cudzích pozemkoch, je to zásah do vlastníckeho práva. A v parlamente máme 85 hlasov. Takže ústavným zákonom to urobiť nemôžeme. No ale kto je v tejto republike na to, aby povedal, čo je a čo nie je v rozpore s ústavou? No predsa Ústavný súd. No ale Ústavný súd je predsa náš, tak konajte. Asi takto znel príbeh, keď sa začal tvoriť zákon o mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic rýchlostných komunikácii a tak ďalej v minulom roku. No a tak ste minulý rok predložili a tak ste si aj minulý rok v novembri schválili zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach a tak ďalej. Nevadí vám, že množstvo renomovaných právnikov právnych kancelárií, ktorí požívajú dôveryhodnosť odbornú, tvrdí, že tento zákon je protiústavný.

    Aj to, že Ústavný súd v podaní nekoná a mlčí, že nevyhovel ani nejakému predbežnému opatreniu na pozastavenie účinnosti tohto zákona do definitívneho rozhodnutia, svedčí o tom, že Ústavný súd, bohužiaľ, robí to na škodu nás všetkých, aj vás, aj nás. Totiž ani vy nikdy neviete, kedy sa môžete ocitnúť v situácii, že Ústavný súd by mal konať a on nebude konať. Bohužiaľ, Ústavný súd sa nám stáva na Slovensku alebo sa stal nástrojom politickej moci, a to nielen tým, že nekoná v tomto zákona, v tejto veci (pozemky, diaľnice, stavanie na cudzích pozemkoch), ale aj tým, že dodnes mlčí a nekoná napr. aj pri zmene pravidiel v 2. pilieri počas sporenia. A dnes po takomto postoji Ústavného súdu, po jeho mlčaní, tu máme druhýkrát otvorenie 2. piliera. A, samozrejme, určite prídu aj ďalšie zmeny pravidiel počas sporenia. Ústavný súd mlčal vtedy, mlčí dnes a bude mlčať aj zajtra.

    Ale zato Ústavný súd veľmi rýchlo reagoval na požiadavku predsedu vlády, aby dal stanovisko k zákonu o preukazovaní pôvodu majetku, k jeho vlastnému zákonu, ktorý tu predložil v minulom volebnom období. Rýchle sa pýtal Ústavného súdu, preto, lebo v koalícii mu tento zákon a jeho prijatie spôsobuje problémy. A Ústavný súd dal také stanovisko, aké premiér očakával, resp. dal také stanoviská, aké dnes, keď je Robert Fico premiérom vlády, chce a vyhovuje mu. A tým sa Robert Fico veľmi šikovne vysporiadal so svojou veľkou predvolebnou rétorikou, politickou agendou, na ktorej získaval body, s ňou sa šikovne prostredníctvom Ústavného súdu vysporiadal. Zákon nebude, na tlačovke to oznámil, vyronil krokodílie slzy voči ľuďom a povedal: „Ctím si záver Ústavného súdu, zákon nebude.“ Dnes znova hrá hru o nejakom talianskom zákone, o majetku, možno o rok to bude o argentínskom zákone a tak ďalej. Preto keď strážca ústavy a Ústavný súd mlčal, mlčí a nekoná, nie je nestranný, tak si môže výkonná moc na Slovensku robiť, čo chce tak ako v nedávnej minulosti. A tak tu máme v Národnej rade nielen druhýkrát otváranie 2. piliera, čoho sme boli svedkami včera, ale máme tu aj novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave diaľnic, ktoré rozširujete aj na ďalšie veci alebo na ďalšie komodity výstavby.

    Ja som už v novembri minulého roku, keď sa prerokovával v druhom a v treťom čítaní tento návrh zákona pôvodný, ktorý dnes novelizujete, povedal, že o tom, čo je a nie je prioritou, čo sa bude vzťahovať na tento zákon a nebude vzťahovať, rozhodujete len vy. A vždy si ho novelou a úpravou zákona urobíte, ako budete chcieť. Presne tak sa aj stalo, že nielen diaľnice, ale dnes tu máme aj rýchlostné komunikácie. A neviem, čoho všetkého ešte sa dožijeme v budúcnosti, čo bude spadať do tohto zákona, alebo kedy ho znova budete novelizovať, najbližšie to bude pravdepodobne pri širokorozchodnej.

    A si zrekapitulujeme výstavbu diaľnic odvtedy, keď ste nastúpili k moci.

    Tak najskôr bol dokument ministerstva dopravy o harmonograme výstavby diaľnic, ktorý hovoril o ukončeniach, ak ma pamäť neklame, roku 2013. Len volebné obdobie končí v roku 2010 a vstúpil do toho predseda vlády a povedal: „My postavíme diaľnice do roku 2010, preto, lebo my sme lepší, my sme lepší ako Mečiar, my sme lepší ako Dzurinda, my postavíme diaľnice do roku 2010.“ No a na tlačovkách hneď oznámil ten bombastický plán takmer 200 kilometrov výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácii.

    Silne sociálne a solidárne orientovanej vláde nevadí, že sa spája so súkromným kapitálom a že koncesiu a výstavbu diaľnic odovzdá súkromnému kapitálu. Zrazu nevadí súkromný kapitál, ktorý sa chce nabaliť na štátnom pri diaľniciach a rýchlostných komunikáciách. To zrazu predsedovi vlády nevadí. Úprimne poviem, že všetkým normálnym sa zdalo, že je to hlúposť a prízemný marketingový ťah, súčasne že predseda vlády nevie, čo sľubuje o diaľniciach a ich dokončení do roku 2010, ale ja som presvedčený, že predseda vlády presne vedel, o čom hovorí. A hlavne vedel, prečo to hovorí. Ja som tvrdil a tvrdím, a vývoj mi dáva za pravdu, že je to hlúposť, že je to akože len marketingový ťah na voličov. Ale pozor, je to ťah, ktorý v sebe skrýva podstatu.

    Prečo predseda vlády spomenul k diaľniciam rok 2010. A tá podstata je vytvoriť vo verejnej mienke priaznivý priestor, priaznivý ohlas na dokončenie diaľnic, zabezpečenie infraštruktúry, ohlásiť tzv. urýchlenú výstavbu diaľnic a pod pláštikom urýchlenej výstavby diaľnic urýchlene urobiť obrovskú zákazku, predraženú zákazku na stámiliardy korún na diaľnice a rýchlostné komunikácie. Preto je predseda vlády schopný urobiť aj nepravdivé, ale pre ľudí na prvý pohľad veľmi dobre znejúce vyhlásenie, lebo vyhlásiť na tlačovke, že budete obstarávať bez transparentných súťaží, že budete lámať a ohýbať paragrafy zákona o verejnom obstarávaní alebo že ho budete násilne novelizovať, ako sme tu svedkami dnes, lebo vám nevyhovuje, povedať na tlačovke, že budete robiť zákony také, aby mohli ste stavať na cudzích pozemkoch, alebo povedať, že budete robiť zákony, ktoré obchádzajú posudzovanie vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA), alebo že upustíte od povinnosti robiť varianty riešenia diaľnice v rámci dopadu na životné prostredie, že budete likvidovať nenávratne jedinečnú prírodu (napr. v Šútove), alebo povedať na tlačovke, že budete robiť zákony, kde si vynútite predkupné právo, štát si vynúti predkupné právo na pozemky občanov, tým im vlastne zníži ich cenu, tak toto na tlačovke povedať je veľmi nepopulárne. To si predseda vlády nedovolí, aj keď je to pravda, tak radšej povie, že postavíme diaľnice, urýchlene ich postavíme do roku 2010 a urýchlene prijmeme aj také opatrenia, aby sme to splnili.

    Pritom všetci vieme, všetci do jedného, že v roku 2010 tie diaľnice hotové nebudú, a každý, kto spochybnil ukončenie diaľnic do roku 2010 a povedal, že reálne to nie je možné, môžete prijať aj zákon o urýchlení tvrdnutia betónu, to je jedno, čo prijmete, reálne sa tie diaľnice postaviť nedajú, každý, kto toto normálne povedal, tak bol obvinený z bránenia vyrovnávania regionálnych rozdielov, že bráni rozvoju Slovenska, že bráni vstupu investorov na Slovensko, že mu neleží na srdci východ Slovenska, že mu neleží na srdci juh Slovenska. Jednoducho každý, kto povedal pravdu a realitu, bol obvinený z protislovenského konania, z protiobčianskeho konania. A to, že v podstate ide len o prípravy na podpis zákazky, zákazky za stámiliardy korún, a nie o skutočné dokončenie diaľnic do roku 2010, sa každým dňom potvrdzuje a dokazuje. A hlavne postup prípravy a vlastnej výstavby tomu jednoznačne nasvedčuje.

    Sme v októbri 2008, dva roky pred ukončením prísľubu premiéra. V roku 2007, celý minulý rok ste však neotvorili ani meter výstavby novej diaľnice, ani meter. Polovičku roku 2006 a rok 2007 ste predriemali, neotvorili ste meter diaľnice, nezačali ste nič nové budovať. V roku 2008 ste otvorili alebo plánujete otvoriť možno pätinu z 200-kilometrového úseku, ktorý ste sľubovali. Dnes v podstate staviate to, čo sme začali my stavať, dokončujete naše rozostavané úseky alebo to, čo sme my územne a projektovo pripravili do volieb roku 2006.

    Ale nielen realita, ako postupuje príprava diaľnic a vlastná výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií, ale aj vlastné vyhlásenia premiéra dokazujú, že vyhlásil akože hlúposť, akože preto, lebo to vyhlásenie má v podstate cieľ uzatvoriť zmluvy, a nie postaviť diaľnice do roku 2010. Preto aj samotný predseda vlády koriguje výroky o dokončení diaľnice z Bratislavy do Košíc do roku 2010. Najskôr vyhlásil, že: „Ak nám bude chýbať 5 kilometrov diaľnic v roku 2010, no tak nás za to zastrelíte?“ Vyhlásil potom, že nebude dokončený jeden tunel, ten najdlhší, ktorý spája Žilinu a Turiec, potom že nebudú všetky tunely na trase Bratislava – Košice, potom že diaľnica nebude v plnom profile, že bude možno v polovičnom profile. No a ďalšie vyhlásenia budú asi nasledovať, že to bude bez mostov, bez viaduktov. A možno na budúci rok sa povie, že diaľnice budú bez asfaltu.

    Dámy a páni, dnes sa už verejne hovorí, aj z úst vládnej koalície, že diaľnice sa dokončia v rokoch 2012 – 2013. Takže z toho veľkého prísľubu, obrovského mediálneho prísľubu, že diaľnice budú v roku 2010 dostavané a že Bratislava s Košicami bude spojená, nezostalo nič, a tak sa úplne normálne pýtam, prečo nezrušíte to uznesenie vlády, to nereálne uznesenie vlády, prečo robíte kroky a znásilňujete zákony a predkladáte tu zákony, ktoré vám akože majú pomôcť pri výstavbe diaľnic do roku 2010, ale v skutočnosti vám majú pomôcť na to, aby ste do roku 2010 podpísali kontrakty za stámiliardy korún.

    Predkladáte zákony a novelu zákonov, ktoré sú v rozpore s ústavou, predkladáte novelu zákona o verejnom obstarávaní, kde likvidujete opravné prostriedky. A ja si pamätám, keď sme tu v tejto Národnej rade prijímali ten zákon o verejnom obstarávaní, ktorý dnes platí, tak bol to Smer, ktorý vtedy nástojil, aby kaucie pri námietkach a pri opravných prostriedkoch neboli vysoké, aby sa mohol každý odvolať, aby tie súťaže boli transparentné, aby tie súťaže boli prehľadné, aby sme vysokými kauciami a bránením v tomto zákone nezabránili tomu, že sa uchádzači budú odvolávať a že sa budú domáhať svojho práva alebo budú sa domáhať transparentného a kvalitného priebehu celej súťaže vrátane vyhodnocovania. Bol to Smer, na základe ktorého tie kaucie v tom zákone dnes sú také, aké sú. Dnes predkladáte zákony, ktoré sú v pravom opaku toho, čo ste tvrdili, keď ste boli v opozícii.

    Vami vedené mediálne a marketingové ťahy v podstate majú zdôvodniť pred ľuďmi to, že vaše riešenie je jediné možné pre záchranu ľudí, pre záchranu východu, pre záchranu juhu a pre záchranu občanov Slovenska. V skutočnosti zakrývate, že vaše riešenie nie je vôbec o hotových diaľniciach v roku 2010. Vaše riešenie, vaše krivenie paragrafov, vaše účelové zmenenie zákonov je asi také, že v mene ľudu a pre ľudí obstarávate rokovacím konaním bez zverejnenia najmenej transparentnou a tým pádom najdrahšou metódou, že v mene ľudu vytvárate podmienky pre likvidáciu jedinečnej prírody, že v mene ľudu prijímate zákony, ktoré umožnia stavať na cudzích pozemkoch, že v mene ľudu si robíte zo zákona predkupné právo na pozemky občanov. A toto všetko robíte s jediným cieľom stihnúť podpísať zmluvy za stámiliardy formou projektov PPP. A tak účelová hra o tzv. urýchlenej výstavbe diaľnic do roku 2010 prezentovaná predsedom vlády sa zosypala ako domček s karát, ale jej hlavný cieľ, urobiť biznis projektmi PPP, táto účelová hra na dokončenie diaľnic roku 2010, tá platí a ten cieľ sa plní.

    A na záver. Čo majú ľudia z takejto vašej hry? Čo majú ľudia z takýchto mimoriadnych opatrení, skrivenia paragrafov, predražovania projektov, zadávania rokovacím konaním bez zverejnenia? Čo z toho majú ľudia? Prostí ľudia, záver je taký, budú mať diaľnice najskôr v roku 2015, nie v roku 2010, najskôr v roku 2015 a budú ich mať za najdrahšie peniaze pod slnkom. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Janiša nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ďalší do rozpravy bol prihlásený v rámci písomne prihlásených rečníkov pán poslanec Prokopovič.

    Pardon, pán poslanec, ešte predtým o slovo požiadal pán spravodajca, takže má prednosť. Nech sa páči.

  • Pardon, pán kolega, ale nedá mi nezareagovať na slová pána kolegu Janiša, pretože to bola demagógia najhrubšieho zrna, akú som kedy počul. A vyjadrovať sa tak k niečomu, čo je naozaj absolútnym záujmom 99,9 % občanov Slovenskej republiky, je naozaj z jeho strany choré. Tu položil pár otázok, tak budem sa ho pýtať aj ja, preto vystupujem v rozprave, aby mohol reagovať.

    Keď hovorí o tom, že nám ide len o podpísanie predražených zákaziek na výstavbu, nech povie, či už vie vôbec, výsledky tých cien že sú predražené. Veď ešte nedokončilo sa ani jedno výberové konanie, všetko je to v procese, ešte nikto nevie, ako to dopadne, vy už hovoríte, že ideme podpísať predraženú zákazku na výstavbu. Tak počkajte, ako to dopadne, a potom to komentujte.

    Pýtate sa: Čo majú ľudia z toho, najdrahšie diaľnice pod slnkom? Tak, prosím pekne, podľa porovnania podľa materiálu, ktorý bol k dispozícii, je, ešte, predpokladám, pri konci vašej vlády a predkladal ho minister dopravy, mali sme už vtedy za vašej vlády najdrahšie diaľnice pod slnkom minimálne v Európe. A ten materiál vám kľudne nájdem, aby ste si ho prečítali, kde to je konštatované, že kilometer diaľnice na Slovensku je drahší ako v Nemecku a v Rakúsku. A argumentuje sa tým, že tu je viac kopcov ako v Rakúsku alebo v Nemecku. Tak si ten materiál pozrite a potom hovorte, kto u nás začal stavať najdrahšie diaľnice pod slnkom.

    V prípade, že neurobíme nič, tak, nech sa páči, neurobme nič, však zrušme napr. 3. balík na PPP projekty, to je presne spojenie diaľnicou Žiliny s Martinom. Vy ste obyvateľ Martina, vy dajte návrh do tejto Národnej rady, podpíšte sa podeň, že, vážení Martinčania, do Žiliny pôjdete po diaľnici najskôr v roku 2022 alebo roku 2025, pretože ja tak chcem, nie aby sme urobili nejakou formou, aby sme to spravili rýchlejšie, zabíjajte sa na tých cestách pod Strečnom. Nech sa páči, príďte s tou iniciatívou a vyhláste ju do médií. Som zvedavý, či by ste to spravili.

  • A minimálne budú mať občania tohto štátu to. Aj v rámci bezpečnosti na cestách nestačí prijať len dobrý zákon o cestnej premávke, treba nám dobudovať tú infraštruktúru.

    Prečo nestaviame? No preto nestaviame, lebo ste tých pripravených úsekov zanechali tak žalostne málo, že nie je čo začať. A tá výstavba jednoducho netrvá rok alebo dva.

  • Hlasy v sále.

  • A, pán Prokopovič, veď môžeš na to reagovať, keď budeš tu, potom to kľudne povedz, ja ti zas na to odpoviem.

    Takže robiť z diaľnic niečo, čo je naozaj prioritou. A či to bude v roku 2011 alebo roku 2012, nech sa páči, ale v prípade, že neprijmeme žiadne opatrenia a budeme pokračovať štandardným systémom, tak skončíme možno v roku 2020. Ak to je lepšie riešenie, nech sa páči.

    A prečo tu stále strašíte občanov, čo im ide štát brať a neviem čo. Naozaj, 95 % občanov nemá absolútny problém. Tie výkupy prebiehajú úplne v poriadku. Pár sa nájde takých, ktorí nesúhlasia, žiaľ, musia sa podvoliť väčšine. Vy si myslíte, že to štát sa teší, že ľuďom to berie, berie pozemky? To si on ich ide nechať? Veď predsa ich vykupuje alebo vyvlastňuje v záujme ďalších občanov tohto štátu, a nie pre seba, aby si tam zriaďoval nejaké súkromné rezidencie alebo niečo. Takže nehovorte o tom, ako štát ide ublížiť týmto občanom. Tým, že takýto návrh zákona v parlamente prijmeme, práve pomôžeme občanom tohto štátu. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Pelegriniho majú pán poslanec Miššík, Kahanec, Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Miššík, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán kolega, najprv som si myslel, že poviem, že ma prekvapila takáto podráždená reakcia, lebo bola podráždená tá reakcia. A ona ma neprekvapila, lebo ja som pozorne Stana Janiša počúval. A keby ste boli, pán kolega, argumentovali iným spôsobom, tak možno by sa dalo o tom hovoriť. Ale jednoducho takto debata asi nemôže vyzerať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel takisto na to zareagovať, lebo po tom emotívnom vystúpení ja by som privítal takúto aktivitu napr. pri zákone o preukazovaní pôvodu majetku, s ktorým máte neskutočné problémy. Odvolávate sa na Ústavný súd a všetko možné. Pri problémových zákonoch, ktoré vám nepasujú, takéto aktivity sa neuskutočňujú. A zaujímavé je, že pri tejto problematike, keď každý z nás pochopí, že je potrebné tie diaľnice čo najskôr dostavať, ale v reálnom termíne, tak tu už nemáte problém ísť za hranu ústavy. A umožňujete zákonom, aby štát mohol začať stavať diaľnice na majetkovo nevysporiadaných pozemkoch. A počítate takisto s presunmi právomocí stavebného úradu z obcí a miest na krajské stavebné úrady a podobne. Tu už nie sú záujmy tých ľudí, obcí a miest, ktorých sa týka táto situácia? Ja chápem, že treba sa na niektoré veci pozerať z nadhľadu, ale potom berme ten jednotný meter z hľadiska ústavných rozhodnutí a z hľadiska postavenia Ústavného súdu k jednotlivým problémovým zákonom pri každom zákone rovnako. A riešme to potom tak vehementne rovnako aj pri zákone o preukazovaní pôvodu majetku. A riešme to tak aj pri napr. poslaneckej imunite, kde sa tu robí divadlo, ako sa to nedá. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Janiš, faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. V podstate troška skúsme sa upokojiť. Ja som v pohode rozprával, v kľude, tak ako ja vnímam a cítim.

    Ale povedzte mi, čo nie je na tom pravdy, že na základe uznesenia vlády a vyhlásenia predsedu vlády, že v roku 2010 budú diaľnice, že krivíte paragrafy verejného obstarávania v skrátenom legislatívnom konaní, že bránite námietkam. Je pravda, že obstarávate rokovacím konaním bez zverejnenia už dnes projektovú dokumentáciu, geologický prieskum, stavebné práce, rad radom poradcov? To je pravda. Je pravda, že prijímate zákony, ktoré umožnia stavať na cudzích pozemkoch? Je to pravda. Kedy sa naposledy takto stavalo? Za socializmu. Je to pravda? Je to pravda. Že prijímate zákony, kde na majetok občanov vy si zo zákona staviate predkupné práva, že znižujete ceny týchto pozemkov, je to pravda? Je to pravda. Toto je všetko vo vašich zákonoch.

    Čo sa týka predraženia projektov, to sú výroky ministerstva dopravy, PPP projekty sú predražené, nebezpečné, v čase, keď ste boli v opozícii a na začiatku vládnutia.

    A ešte čo mne naháňa a čo u mňa potvrdzuje, že tie projekty sú predražené. Ministerstvo financií dva týždne, tri týždne dozadu vyhlásilo verejnú súťaž na poradcu na nejaký softvér na PPP projekty, aby štát neťahal za kratší koniec, jednoducho na nejaké know-how, ako narábať s PPP projektmi. To vyhlásilo ministerstvo financií. V čase, keď PPP projekty bežia, vy už rokujete. Ministerstvo financií začalo cúvať preto, lebo hrozí niečo, že tie diaľnice ak my sme stavali draho, no tak vy ich staviate super draho.

    A k tomu, čo som povedal, že predseda vlády povedal, v roku 2010 budú diaľnice. A ja vravím, všetci budeme radi, ak diaľnice budú v roku 2015, ale to budú najdrahšie diaľnice pod slnkom.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Pelegrini, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja zareagujem len na pána kolegu Miššíka. No prepáčte, ale na demagógiu a klamstvo ja vždy budem reagovať možno trochu viac emotívne, ako by si očakával, pán kolega. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Prokopovič. Nech sa páči

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri, vážený pán spravodajca, vážené pani kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, mnoho z toho, čo som chcel povedať ja, povedal predo mnou pán kolega Janiš. A keďže sme svoje vystúpenia nekoordinovali, je možné, že niečo zopakujem. Tak vopred sa ospravedlňujem, lebo tá koordinácia nebola žiadna.

    Keď sme v tomto volebnom období mali po prvýkrát na stole zákon o mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, dovolil som si vysloviť pochybnosti o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj o tom, či táto norma skutočne prispeje k urýchleniu výstavby diaľnic tu z tohto miesta v rámci rozpravy.

    Pokiaľ ide o kolíziu s ústavou, myslím, že niet pochybností o tom, že tieto pochybnosti pretrvávajú. Žiaľ, stále sa bavíme len o pochybnostiach preto, že najvyšší strážca ústavnosti, Ústavný súd, zatiaľ nekoná. Za viac ako 9 mesiacov nebol schopný rozhodnúť. Dámy a páni, ale nebol schopný rozhodnúť nielen o merite veci, teda o ústavnosti zákona, ktorý ste tu prijali, on nebol schopný rozhodnúť ani o tom, či sa predmetom opozičných poslancov bude vôbec zaoberať. Zdôrazňujem ešte raz, od 10. januára nebol schopný povedať ani A, nieto ešte B čiže vydať aspoň predbežné rozhodnutie, ktorým by zabránil nevratným zásahom do majetku občanov tohto štátu.

    Podľa občianskeho aktivistu z iniciatívy „Za spravodlivé vyvlastňovanie“ Richarda Drutarovského spochybňujú tieto prieťahy nezávislosť Ústavného súdu. Len vďaka týmto prieťahom môžeme aj dnes v dôvodovej správe k tomuto zákonu čítať, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, len vďaka týmto prieťahom. Dámy a páni, ja opakujem, silne o tom pochybujem. A som presvedčený, že v týchto mojich pochybnostiach nie som sám. Opäť budem citovať pána Richarda Drutarovského z občianskej iniciatívy „Za spravodlivé vyvlastňovanie“, lebo ten sa tomu venuje veľmi, veľmi aktívne a niekoľkomesačné získavanie podkladov kritizuje. Citujem ho: „To, že za ten čas Ústavný súd neurobil ani prvé rozhodnutie, teda či sa bude návrhom opozície vôbec zaoberať, spochybňuje jeho nezávislosť.“

    Príčinou podľa mňa môže byť aj to, že súd nechce rozhodnúť o odklade týchto ustanovení zákona o urýchlení výstavby diaľnic, pretože umožňujú Národnej diaľničnej spoločnosti pokojne stavať na cudzom. Kým súd zbiera podklady, štátna diaľničná spoločnosť totiž koná. Počet pozemkov pre diaľnice, a to by som dával skutočne do pozornosti všetkým, na ktoré sa môže vydať stavebné povolenie bez vyrovnania vlastníckych práv k nim, je zhruba 17 000, opakujem, 17 000. Rozhodujúci totiž môže byť dátum vydania stavebného rozhodnutia. Podľa viacerých právnikov ak bude povolenie vydané skôr, ako Ústavný súd príp. pozastaví účinnosť zákona, bude sa môcť v stavbe ďalej pokračovať. Pre majiteľov pozemkov však už bude neskoro. A my tu dnes, kolegyne, kolegovia, rokujeme o tom, či zoznam tisícok ľudí ohrozených postupom štátu a nečinnosťou Ústavného súdu ešte rozšírime. Na dôvažok ešte máme presunúť aj konanie zo stavebných úradov na krajské stavebné úrady, skrátiť lehotu na pripomienky na jediný týždeň a obmedziť vlastnícke práva občanov dokonca už dávno pred začiatkom konania. Pýtam sa: dámy a páni z koalície, prečo to vlastne chcete urobiť? Kvôli urýchleniu výstavby diaľnic skutočne?

    Zákon o mimoriadnych opatreniach tu máme prakticky rok. A čo sa urýchlilo? Nič sa neurýchlilo. V sobotu dokonca konštatoval aj predseda jednej z koaličných strán pán Vladimír Mečiar, že za to nesie zodpovednosť strana Smer, ktorá má výstavbu diaľnic v rukách. Diaľnica do Košíc do roku 2010 je nereálna preto, lebo sa dva roky takmer nič neurobilo. Šmahom ruky sa zmietli zo stola všetky pripravené veci. Nevyužila sa predpríprava na projekty PPP, ktoré vláda nechcela. Až po roku premiér zázračne objavil ich čaro. Ak sa pozrieme na tých, čo ich budú stavať, je jasné, čo ho osvietilo.

    Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vyhodilo renomovaného poradcu – Mott MacDonald –, ktorý podobné projekty realizoval už inde vo svete. A nahradila ho advokátska kancelária s niekoľkými ľuďmi bez akýchkoľvek skúseností s podobnými projektmi, samozrejme, bez výberového konania, za čo máme dnes problém na pôde Európskej komisie. Odmietli sa aj úseky pripravené na PPP projekty minulou vládou. A namiesto postupného spúšťania týchto projektov od pilotného programu ideme do akcie, pri ktorej nikto nedokáže odpovedať, koľko nás vlastne diaľnica cez PPP bude stáť, aká je miera rizika a či to dokonca štát unesie. A pokiaľ si spomíname, a určite máme všetci dobrú pamäť, minister financií bol veľmi, veľmi opatrný vo svojich vyjadreniach. Zato pán premiér má jasno, krízu dobehneme, predbehneme masívnymi investíciami do diaľnic, je to jednoduché.

    Dámy a páni, som presvedčený, že rýchlosti výstavby diaľnic absolútne nepomôžeme, ale ani neublížime, ak tento zákon vrátime jeho predkladateľovi. Nič nám dnes nebráni počkať na rozhodnutie Ústavného súdu o pôvodnom zákone. Nerozširujme pred týmto rozhodnutím počet ľudí, ktorých majetkové práva sú v ohrození.

    A nebavíme sa už len v akademickej rovine. Má to už aj svoje praktické dôsledky. Stavebné konanie, pri ktorom hrozí pošliapanie vlastníckych práv občanov, sa už začalo napr. v dedine Šútovo. Ak by ste ma chceli niektorí obviniť, že tu kopem za záujmy nenásytných kapitalistov, vlastníkov, pripomínam, že v posledných parlamentných voľbách v obci Šútovo získali Smer, SNS a HZDS približne 74 % hlasov. Teda nejde o žiadnych kapitalistov. Viem, možno 181 voličov nie je veľa, ale svojím hlasovaním aj k tomu zákonu dáte jasnú odpoveď na otázku, či si vaši voliči majú zvykať, že ak ide o zisky vašich sponzorov, ide všetko, všetko bokom, sľuby o právnom štáte medzi prvými.

    Šútovčania však nie sú sami, znepokojenie v lete vyjadrili aj iné organizácie, napr. tie, ktoré zastupujú súkromných vlastníkov lesov, ktoré poslali premiérovi otvorený list, v ktorom ho upozorňujú na to, že dôsledkom vyvlastňovania bude popri materiálnych škodách hlavne strata dôvery nezanedbateľného počtu občanov k štátu ako inštitúcii, v ktorej prvoradou úlohou je chrániť základné práva občanov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odzneli tu aj v súvislosti s týmto zákonom nejaké pochybnosti, resp. vyjadrenia o tom, že predchádzajúca vláda, resp. ministerstvo dopravy dostatočne nepripravilo alebo nepripravilo temer vôbec podmienky na ďalšiu výstavbu diaľnic. Chcem len pripomenúť a dať takú rečnícku otázku: Akože nepripravilo, keď okrem úseku Žilina – Ivachnová a dvoch úsekov na východnom Slovensku, ktoré sú zaradené do PPP projektov, boli už v tom čase všetky vo výstavbe? A len tieto, pán Pelegrini, otvárate. Nič iné, nič iné ste za ten čas nezačali, nič iné ste neotvorili. Tak ako môžeš vôbec povedať, že toto nebolo pripravené? PPP projekty boli pripravené tak, že bola vypracovaná štúdia, ktorá obsahovala konkrétny harmonogram, rozdelenie celého úseku na sedem častí s pilotným programom, ktorý, ako som spomínal, robila renomovaná firma. Vy ste to zmietli zo stola. A robí to advokátska kancelária, ktorá si má odborné služby zabezpečovať v subdodávke. No to je nonsens. Stomiliardový projekt, ide to robiť skupina troch či štyroch právnikov ako poradenská organizácia. Takže tu by som bol veľmi opatrný. A ak by si ešte napriek tomu mal pochybnosti, ja by som doporučil to, čo som už viackrát doporučil aj pánovi ministrovi pri našich debatách a diskusiách, treba si zobrať všetky záznamy z kontrolných dní ministra dopravy z mája 2006. Vtedy som urobil kontrolné dni na ministerskej úrovni na všetkých stavbách, ktoré patrili pod Národnú diaľničnú spoločnosť, a na mnohých, ktoré patrili pod Slovenskú správu ciest. A tam je jasné napísané v každom jednom, v akom stave sa momentálne stavba nachádzala. A keď si to prečítaš, zistíš, že veľký rozdiel oproti dnešnému stavu tam nie je. Nakoniec, v Národnej diaľničnej spoločnosti existuje aj dokument, ktorý sa volá „Aktuálny stav pri príprave a výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií na Slovensku“, myslím, že je tiež z mája roku 2006, v ktorom to je všetko, zaradom jedna stavba za druhou, od financovania cez problémy, všetko, až po aktuálny stav, vtedy aký bol. Doporučujem ti, aby si si to prečítal, a určite viac s takouto vetou nevystúpiš.

    A čo sa týka tej predraženosti, no zabudol si na jednu vec. A dosť to bolo vtedy aj pertraktované, ale niekedy účel svätí prostriedky, povieš len to, čo vyhovuje pri tej predraženosti alebo pri tých tabuľkách, ktoré udávali, o koľko máme predraženosť. Zabudol si povedať, že my sme to udávali aj s vyvolanými investíciami, ktoré predstavujú viac ako 40 % ceny diaľnic aj vtedy a aj teraz. Takže skús odpočítať tých 40 % a uvidíš, že sa pohybujeme presne v tých istých číslach ako krajiny s porovnateľnou geografiou a s podobnou členitosťou terénu ako u nás.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, na základe faktov, ktoré som tu uviedol, dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Prokopoviča má pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Janiš má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som doplnil predrečníka. Uviedol fakty, ktoré sú ľahko dozadu, by som povedal, vystopovateľné, ktoré sa nedajú vyvrátiť.

    Dňa 1. októbra prerokovávala vláda materiál Stav dopravnej infraštruktúry na Slovensku. Neviem, z akých dôvodov tento materiál vlády bol utajený. Ja som predpokladal, že toto bude taký materiál, kde sa zorientujeme, a vzhľadom na to, že má vláda aj splnomocnenca pre výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií, že to bude nejaký ucelený materiál od ciest, železníc, ja neviem letiska, po leteckú dopravu, celú kompletnú dopravnú infraštruktúru Slovenska. Bohužiaľ, som bol veľmi prekvapený, keď tento materiál je utajený.

    Takisto sa nedá dopátrať nikde na ministerstve financií, čo to je za súťaž na nejaký softvér na nejaké know-how ohľadom PPP projektov – vieme, prečo to ministerstvo robí –, kedy to má, aký to má cieľ a ktoré PPP projekty to chce stihnúť. Tie, ktoré bežia teraz, alebo nejakú športovú halu v Bratislave? Totiž PPP projekty sú rozbehnuté. To všetko nasvedčuje tomu, že jednoducho máte hokej v PPP projektoch. A možnože to ministerstvo financií je taká brzda na verejné financie a vždy musí byť tá sekera na ministerstve financií, sa zľaklo a jednoducho cítiť to ako určitú kontrolu splnomocnenca vlády pre výstavbu diaľnic a vlastného ministra dopravy, aby v PPP projektoch to nedopadlo až tak škaredo, aby sa super nepredražili, a objednáva si on poradcu na PPP projekty. Ináč si to neviem vysvetliť, lebo ináč si neviem predstaviť, prečo by ministerstvo financií súťažilo, obstarávalo poradcu alebo nejaký návod na PPP projekty v rámci Slovenskej republiky. A keďže stomiliárdnásobne, teda na dobu 30...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Prokopovič, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem.

    Teraz otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lipšic, pán poslanec Juhász a pán poslanec Miššík. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, kto z nás by nechcel viac diaľnic. Aj ako poslanci často cestujeme krížom-krážom po republike. A boli by sme radi, keby to cestovanie bolo bezpečnejšie. Cestujeme autami, málokedy helikoptérou. A preto je aj v našom záujme, aby diaľnice čím skôr naši občania mali k dispozícii.

    A faktom je, že v demokracii, a ja som demokrat, vládne väčšina. Rozhodne je potrebné to rešpektovať. Ale v liberálnej demokracii, ktorou je Slovenská republika, je aj väčšina niečím obmedzená. A to niečo je ústava, kde sú vymedzené určité limity, o ktorých nemôže ani väčšina rozhodnúť. A ten systém je múdry, pretože to, čo je v ústave, sú nejaké dlhodobé hodnoty, dlhodobé ciele, pri ktorých sem-tam by momentálna väčšina mala nutkanie obísť ich na splnenie nejakého krátkodobého cieľa. Dlhodobý cieľ, dlhodobá hodnota je podľa mojej mienky ochrana vlastníctva, každého jednotlivca, každého jedného z nás. Krátkodobý cieľ z tohto pohľadu je mať čím skôr diaľnice. To je krátkodobý cieľ, to je krátkodobý politický cieľ. A podľa mojej mienky nestojí za to, akokoľvek je dôležitý, aby sme obetovali na jeho oltár dlhodobú hodnotu, ktorou sme viazaní, lebo sme sa my sami zaviazali, že budeme chrániť vlastnícke právo v našej ústave. Teraz je úplne zrejmé, že ak vlastnícke právo niečo chráni, tak chráni ho v tom zmysle, že nie je možné, aby niekto cudzí, štát prišiel na súkromný pozemok, zobral buldozér a bez rozhodnutia o vyvlastnení tento cudzí pozemok užíval, bral z neho plody a vlastníkovi nechal len hypotetickú možnosť ním disponovať, možnosť ho predať. Komu ho už predá, keď tam sú buldozéry? Nechá tam len nejaké číre vlastníctvo, možnosť disponovať majetkom. To nie je vlastnícke právo. V občianskom práve nás učili ešte z rímskeho práva, čo je obsah vlastníckeho práva. A tuná je obsah vlastníckeho práva vo všetkých jeho parametroch, vo všetkých jeho prvkoch úplne popretý.

    Ide to aj ďalej. Podľa tohto zákona je možné dať diaľnicu do dočasného užívania, ešte v čase, keď vlastníkom je jednotlivec, je súkromná osoba. Čo to znamená? Znamená to, že tento človek, vlastník pozemku, si bude musieť zaplatiť diaľničnú známku, ktorú zaplatí štátu, aby mohol ísť svojím autom po svojom pozemku. To je predstava socialistickej vlády o ochrane vlastníckeho práva. Keď už tu bol pôvodný návrh novely zákona, tak som povedal, že ak raz právomoc štátu používať cudzie pozemky takýmto spôsobom vznikne, ak raz začne, nemá kde skončiť. A dnes je dôkaz toho, že táto právomoc pokračuje ďalej. Najskôr to bolo len pre malé úseky diaľnic, teraz to už je pre všetky úseky diaľnic, pre rýchlostné komunikácie. Naozaj nevidím dôvod v princípe, aby to nemohla byť nabudúce, áno, širokorozchodná, ktorú už spomínal kolega Janiš, letisko jedno, letisko druhé a prečo nie nejaká investícia súkromná, prečo nie nová fabrika, prečo nie nové Tesco, ktoré si občania želajú vo verejnom záujme. Čo tam po súkromníkovi, čo tam po vlastníkovi pozemku? Chceme Tesco, dáme Tesco. A toto považujem za nebezpečné, lebo ak takýto precedens ukotvíme v našom právnom poriadku, rozšírime ho, tak potom vlastnícke právo nikoho, žiadneho občana v celej republike nie je chránené, nie je v bezpečí. Kedykoľvek môže prísť úradník z vlády a povedať, nám sa zdá, že tento pozemok by sme vedeli lepšie využiť vo verejnom záujme, a preto zajtra prídu buldozéry a ďalšie stavebné stroje. To je problém, základný.

    Vyjadrím sa aj k Ústavnému súdu a vôbec k procesu toho, ako to konanie prebieha. Naozaj považujem za, vyjadrím sa tak nejako mierne, zvláštne, že deväť a pol mesiaca Ústavný súd nerozhodol o tom, či pozastaví účinnosť zákona alebo nie,. Niežeby to nepozastavil, ale nerozhodol o tom. A porovnám to s prípadom, ktorý tu bol spomínaný, preukazovania pôvodu majetku. V tom prípade v roku 2005 Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona v priebehu niekoľkých dní. Nebol problém. Keď tu bol návrh – a stále je – ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku ešte pred rozhodnutím Ústavného súdu na jar, vládna koalícia tento návrh z rokovania parlamentu odpálila z dôvodu, že veď vo veci prebieha konanie Ústavného súdu. To znamená, zaviedla princíp, že ak vo veci prebieha konanie Ústavného súdu, tak nie je možné v tej istej veci rozhodovať v parlamente. Dnes to už neplatí. To nebol žiaden princíp. Dnes Ústavný súd rozhoduje, koná vo veci, ale to koalícii nebráni nijakým spôsobom prísť s návrhom, ktorý ten ústavný problém nie vylepšuje, ale zhoršuje. Preto považujem ten princíp, ktorý tu zaviedlo vedenie parlamentu a vládna koalícia pri preukazovaní pôvodu majetku, za princíp farizejský, ktorý ste týmto návrhom zákona znovu porušili, úplne jasne, úplne flagrantne.

    Prečo nerozhoduje Ústavný súd? Môžem sa domnievať prečo. Mám na to vlastný názor, ale nebudem ho teraz tlmočiť v pléne parlamentu. Ale jeden z pravdepodobných dôvodov je, že ten zákon je zjavne protiústavný. On nie je na hrane. On nie je niekde, kde by sme mohli debatovať pri dobrej vôli, či je za hranou alebo pred hranou ústavy, on je ďaleko, ďaleko v mori neústavnosti. To je úplne zjavné. Ak nič iné nechráni naša ústava vo vlastníckom práve, tak určite chráni to, že nemôže svojvoľne nikto, štát a úradník prísť na niekoho pozemok a bez rozhodnutia o vyvlastnení začať stavať. A je to aj podceňovanie ľudí a podceňovanie občanov, pretože my ľuďom hovoríme, že vládni úradníci v Bratislave na ministerstve dopravy vedia lepšie, čo je záujem ľudí, vedia lepšie využiť ich vlastnícke právo. A vláda, ktorá sa oháňa ľuďmi v skutočnosti, v skutočnosti vo svojich skutkoch práva ľudí popiera. To, si myslím, je základný problém. A preto súhlasím s návrhom kolegov, ktorí navrhli, aby sme o návrhu nepokračovali. Ak ste naozaj mysleli ten princíp vážne, že prebiehajúce konanie na Ústavnom súde bráni prerokovaniu veci v parlamente, tak musíte zahlasovať za návrh pána poslanca Prokopoviča, aby sme počkali, kým rozhodne Ústavný súd. A uvidíme, ako vážne ste ten princíp mysleli, obávam sa, že veľmi vážne nie, že to bol skôr taký pokus o vyhnutie sa hlasovaniu v prípade preukazovania pôvodu majetku.

    V každom prípade na záver poviem to, čo som už povedal. Všetkých poslancov by som rád požiadal, aby sa zamysleli, aby sa skúsili vcítiť do pozície človeka, ktorý týmto návrhom bude zbavený svojich základných práv. Zhodneme sa zrejme na tom, že ak má štát niečo chrániť okrem dôchodkov a vkladov, tak je to život, zdravie a majetok občanov. To je prvoradá úloha štátu. Musí nieže na to siahnuť, musí to štát chrániť. Vy na to idete siahnuť. A vcítiť sa do tej pozície obyčajného občana znamená predstaviť si, že máte niekde vlastný rodinný dom, vlastný pozemok, vlastnú záhradu, ktorú ste nadobudli svojimi schopnosťami, svojou prácou, svojím talentom, a bez rozhodnutia a bez odškodnenia na budúci deň tam príde štátny úradník, povie: „Teraz začneme tuná betónovať.“ To je problém, v ktorom sa môže ocitnúť po tomto precedense každý jeden z nás a každý občan v tejto republike. To je precedens, pri ktorom by som radil neprekračovať, pretože v opačnom prípade sa Slovensko ťažko bude môcť považovať za štát, ktorý je právny štát, kde vládne spravodlivosť a kde sú rešpektované najzákladnejšie ľudské práva občanov nášho štátu. Preto vás žiadam, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme tento návrh novely zákona v parlamente neschválili. Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Lipšica má pán poslanec Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Kahanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán kolega poslanec Lipšic na záver povedal, že treba sa vcítiť do pozície obyčajného občana, ktorému sa siaha na majetok. Ono aj pán minister sa, myslím, jednoznačne vyjadril k tomu, keby mu niekto mal siahnuť na jeho majetok. A hovoril: „Mám veľa pozemkov, niektoré by som obetoval, niektoré nie.“ Čiže určite túto situáciu chápe. Napriek tomu asi je dostatočne silne tlačený, aby tento zákon, aj keď má problémy s ústavnosťou, aj keď ide za hranu ústavy, pretláčal tu na pôde parlamentu.

    Je jasné, že ďalším veľkým problémom je problém Ústavného súdu, ktorý spomínal takisto kolega poslanec, že raz rozhoduje takmer okamžite a raz nerozhoduje a že nerozhoduje práve preto, lebo to rozhodnutie by nebolo pre niekoho prospešné. To sú tie problémy s nezávislosťou takýchto inštitúcií a to sú problémy, ktoré nechceme riešiť, lebo mohli by sme aj toto riešiť. Mohli by sme riešiť zákony, ktorými by sme riešili, aby nemohli byť prieťahy pri Ústavnom súde, a limitovali im tieto rozhodnutia. Mohli by sme riešiť takisto „liknavosť“ iných súdov zákonmi, ktorými by sme im limitovali takisto čas rozhodnutí. A mali sme už tu také zákony. Ale stále to riešime tým opačným spôsobom, znásilňujeme existujúce zákony ich novelizáciami a tlačíme veci za hranu ústavy. Zatiaľ máte Ústavný súd pre svoje rozhodovania naklonený priaznivo aspoň tým, že nerozhoduje. Ďakujem.

  • Pán poslanec Lipšic, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Juhász, po ňom pán poslanec Miššík. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážení páni ministri, vážená Národná rada, dovoľte, aby som vystúpil k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach na príprave niektorých stavieb diaľnic. Nebudem tu opakovať argumenty mojich predchádzajúcich rečníkov, ale chcel by som upriamiť pozornosť na jeden aspekt tohto zákona.

    Cieľom tohto návrhu zákona je podľa dôvodovej správy aj to, že výstavba diaľnic umožní rozvoj výroby, obchodu, cestovného ruchu, pozitívne ovplyvní zamestnanosť, zníži rozdiel nielen východného, ale aj stredného a južného Slovenska oproti západnému. V tomto návrhu zákona sa otvára aj zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov.

    Vážený pán minister, musím povedať, že práve tento zákon, ktorý som teraz citoval, zabrzdí rozvoj investícií a budovanie nových výrobných areálov na južnom Slovensku, keďže tento zákon zavádza platby za vyňatie poľnohospodárskej pôdy. Kým pri výstavbe diaľnic budú tieto poplatky nulové, pri ostatných stavbách podľa nariadenia vlády budú až do výšky 15 eur podľa bonity za meter štvorcový. Ťažko sa bude hľadať hocijaký investor, ktorý zaplatí za vyňatie poľnohospodárskej pôdy sumy, ktoré niekedy viacnásobne prevyšujú ceny pozemkov. Myslím si, že súčasná ekonomická situácia a kríza nás v budúcnosti pre udržateľnosť ekonomického rastu prinútia, aby sme sa týmto opatrením zaoberali, a to nielen vo vzťahu k tomuto zákonu a k výstavbe diaľnic.

    Predložený návrh zákona o jednorazových opatreniach pri príprave niektorých stavieb diaľnic aj my v klube Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja pokladáme za nesystémový, ktorý naruší vzťahy a kompetencie pri stavebnom konaní, a preto tento návrh zákona nepodporíme. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Juhásza nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miššík. Chcem sa opýtať, pán poslanec: Stihnete to?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcel vystúpiť dlhšie, ale vzhľadom na to, že moji predrečníci, a hlavne z môjho poslaneckého klubu, povedali veľa z toho, čo som chcel povedať ja, tak budem naozaj mimoriadne stručný.

  • Ruch v sále.

  • Ešte predtým ako začnete, poprosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby venovali pozornosť vystúpeniu kolegu a nerozprávali medzi sebou, nerušili ho.

  • Ďakujem. Pamätám sa, že som presne k tomuto pôvodnému teda návrhu zákona vystupoval 6. 12. 2007. To je skoro rok. A ten zákon sa naozaj volal zákon o jednorazových opatreniach pri výstavbe diaľnic. Takže na to chcem poukázať, pretože sa hovorilo o tom, že cieľom toho pôvodného návrhu zákona bolo urýchliť výstavbu diaľnic, urobiť opatrenia, ktoré sme my nazvali, že nie sú na hrane, ale že sú priamo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Žiaľ, dnes vidíme, že tento návrh zákona sa minul účinku. Preto je tu dnes aj sčasti jeho novela. Ja musím spomenúť, že vo svojej reči som vtedy hovoril aj o tom, prečo do toho pôvodného návrhu zákona nebolo zakomponovaná možná dohoda medzi vlastníkom počas vyvlastňovacieho konania a štátom na zvýšenie zmluvnej ceny na 1,2-násobok. Vidím, že v tejto novele to je, len trvalo nám to rok. Stratili sme rok. Takže to sa mi naozaj v tomto prípade nepáči.

    Ale ak dovolíte, naozaj krátky exkurz do Ústavy Slovenskej republiky, lebo to tu musím povedať, o čo nám ide alebo čo mne vadí ako právnikovi. Vlastnícke právo je absolútne chránené v Ústave Slovenskej republiky ako základné ľudské právo v druhej hlave ústavy. V čl. 12 ods. 1 je uvedené, že základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Ďalej, v druhom oddiele v čl. 20 sa uvádza, že každý má právo vlastniť majetok. Znova, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah aj ochranu. A nakoniec, ústava uvádza v čl. 20 ods. 4, za akých podmienok možno vyvlastniť majetok. To sú tie štyri známe podmienky, že to možno urobiť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Toľko ten krátky exkurz do Ústavy Slovenskej republiky. Ale musel som to spomenúť, pretože kto si pozrel pôvodný návrh zákona, ktorý je teraz novelizovaný, tak vidí, že je v zrejmom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Možno ešte k dvom veciam. Ešte viac ma vyrušilo na pôvodnom návrhu zákona, budem o ňom hovoriť, to, že stavebník, teda stavebník štát pri výstavbe diaľnic nemusel preukazovať v stavebnom konaní vlastníctvo k pozemkom, na ktorých chce stavať, stačilo preukázať úkon, ktorým sa pokúsi získať vlastnícke právo. Teda môže vlastne stavať na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka. Myslím si, že toto je veľmi, veľmi silný zásah do vlastníckeho práva, ktoré požíva ochranu, čo som už spomenul v bode jeden.

    No ja na záver poviem toľko, že myslím si, že nikto nemôže pochybovať o tom, a to je záujem krajiny, je to záujem zrejme každej strany, ktorá je zastúpená v parlamente, aby diaľnice boli stavané čo najrýchlejšie. Očakával som však, že novelou zákona, ktorý bol v rozpore s ústavou, sa pokúsi predkladateľ, vláda Slovenskej republiky, odstrániť možné rozpory s Ústavou Slovenskej republiky a zároveň urobiť všetko pre to, aby sa zrýchlilo vyvlastňovacie konanie a aby tento jednorazový návrh zákona splnil svoj účel. Žiaľ, bol jednorazový, teraz je dvojrazový a výsledný efekt za rok nie je takmer žiadny. Takže verím, pán predkladateľ, že do budúcnosti sa pripravíte oveľa, oveľa lepšie a budete predkladať lepšie novely zákona, ktoré povedú k zmysluplnému cieľu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miššíka nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Zároveň keďže pán poslanec Miššík bol posledný rečník v rozprave, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať ešte pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.

    Ale predtým sa opýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme, ak by to bolo trošku dlhšie ako do 17.00 hodiny, dokončili tento bod. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcia z pléna.

  • Je. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, mám tu toho veľa, čo by som mal hovoriť, ale trvalo by to polhodinu. A rešpektujem, že naozaj treba hlasovať, tak sa pokúsim veľmi stručne reagovať.

    Pán poslanec Janiš, k tej rétorike, že predseda vlády Fico chce predbehnúť expredsedu vlády Dzurindu, konštatujem, že už ho teraz predbehol. Predbehol ho tak, že už dnes sme dali do užívania cirka 45 km diaľnic a rýchlostných ciest, čo je za polovičné obdobie viac ako za 4 roky vašej vlády.

    Teraz k tomu, čo sme dokončili, samozrejme, sa vyjadrím. Ja stále nechápem, čo sme začali my a dokončujete vy. Určite klenot v tom, čo ste začali robiť vy, je úsek Važec – Mengusovce, ktorého výstavba trvala 9 rokov. Takže treba sa nad tým zamyslieť. A takisto aj vy ste v štatistikách uvádzali to, čo sa rozostavalo za predsedu vlády pána Mečiara. Takže nedeformujte to, čo sme my postavili a čo sme my pripravili, lebo jednoducho, čo som mal ja urobiť. Pretože príde ešte možno nejaká ďalšia zmena vlády, dúfam, že to bude neskoro, a prídete k moci vy, tak čo teraz ja spravím, zastavím tie stavby, lebo ste ich začali vy? Však to sú absolútne demagogické nezmysly. A neviem, čo aj vyťahujete takéto hlúposti.

    Samozrejme, zákon sa týka nie všeličoho, ale len diaľnic a rýchlostných ciest. A jeho ambíciou je to, aby sme dotiahli D4, to je nultý obchvat Bratislavy, R7, po ktorej všetci tak kričíme, lebo dôjde ozaj k dopravnému kolapsu.

    Čo sa týka predsedu vlády, že ktorý len populisticky, tu hovoríte, rozpráva. Čiže chcem jednoznačne skonštatovať, že z celej vlády je predseda vlády jediný, ktorý si neplní tú povinnosť priority vlády vystavať diaľnice len verbálne, ale ozaj aktívnymi skutkami. V podstate na každotýždennej báze sa stretávame a riešime, posúvame tie problémy. Môžem skonštatovať, že bez jeho aktívnej podpory tohto procesu by som sa nepohol ďalej a nebol by som ani tam, kde som teraz. Čiže jednoducho nie je to tak, ako si myslíte, ako to tu snažíte sa predkladať.

    Už asi nejdem ďalej po tomto všetkom rozprávať, lebo už je neskoro, ale o tom softvéri na ministerstve financií neviem. Čiže treba sa opýtať tam, či budú cesty bez asfaltu. Áno, niektoré budú aj bez asfaltu, lebo budú z betónu.

    Ja neviem, ešte mám tu toho veľa, ale asi nemá teraz význam túto diskusiu rozvíjať. A osobitný ucelený materiál bude na vláde 29. 10. o diaľniciach a rýchlostných cestách. Čiže tam sa dozviete všetko, čo sa v tejto oblasti deje.

    Čo sa týka pozemkov mojich, ja som nepovedal, že mám veľa pozemkov, zo špásu som povedal, ktoré pozemky mám. Ale vidím, že s novinármi nemôžem srandovať. A pritom tie pozemky, ktoré vlastním, sú to len dva pozemky, jeden v Banskej Bystrici, kde mám rodinný dom, a jeden na Donovaloch, kde mám chatu, tak obidva nedôjdu ku kolízii s cestami. Čiže to je absurdné. No a, samozrejme, novinári hneď nezobrali to ako špás a vytvorili z toho veľkú kauzu.

    Takže ja asi toľko. Ja znova len hovorím, že jednoducho bez tohto zákona sa s výstavbou nadradenej dopravnej infraštruktúry nepohneme. Všetci tie cesty chcete, ale zároveň z opozície kladiete týmto procesom prekážky. Takže ak je tam logika veci, tak je potrebné, aby aj opozícia a, samozrejme, dúfam, aj koalícia podporila tieto návrhy zákonov. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň pred hlasovaním vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pozornosť, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Pani poslankyňa Laššáková uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 763.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 73 za, 57 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru s tým, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím o hlasovanie o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 88 za, 4 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výboru a určili lehotu na prerokovanie.

    Teraz, pani spravodajkyňa, poprosím vás o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 793).

    Nech sa páči.

  • V rozprave vystúpil jeden poslanec, ale nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 78 prítomných, 76 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

  • Výkriky poslancov.

  • Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím o hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Smiech v sále.

  • Konštatujem, že sme návrh pridelili do výborov a určili lehoty.

    Pán Kvorka, pán poslanec, uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 770.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave...

  • Ruch v sále.

  • Kolegovia z opozície, poprosím vás, aby ste si svoju matematiku nechali na neskôr, teraz sa venujte svojej práci. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili dve pani poslankyne, pani poslankyňa Sárközy a pani poslankyňa Gibalová. Nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh, preto, pán predseda, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 77 bolo za, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 99 za, 1 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa Rošková uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 789.

  • Ďakujem. Pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci, kde pán poslanec Zoltán Horváth podal procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Preto, prosím, dajte o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 55 za, 79 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za, 25 proti, 33 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a návrhom poslanca Nagya prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 111 za 21 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Damborská uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovanie narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 790.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a návrhu poslanca pána Nagya prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, tento prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 132 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Pán poslanec Pelegrini uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 802.

  • Ďakujem pekne. V rozprave zaznel procedurálny návrh zo strany pána poslanca Prokopoviča, aby Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 74 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 76 za, 58 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ďalej, aby za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 od jeho prerokovania v prvom čítaní na tejto schôdzi.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 85 za. 8 proti, 41 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty.

    Dámy a páni, ešte vás chcem požiadať o pozornosť. Chcem vás požiadať o súhlas s niektorými zmenami v programe. Ráno sme odsúhlasili, že druhé čítanie skráteného legislatívneho konania uskutočníme zajtra. Chcem navrhnúť, aby sme aj návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení, je to tlač 792, prerokovali v druhom čítaní zajtra vo štvrtok po prerokovaní zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka. To znamená, pôjde to ešte pred druhé čítanie. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 74 za, 49 proti, 4 sa zdržali.

    Čiže tlač 792 prerokujeme zajtra poobede, po prerokovaní zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka, budeme pokračovať podľa úprav, ktoré sme odhlasovali doobeda.

    Chcem vás ešte požiadať o zmenu, aby sme bod č. 63, je to návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s protokolmi k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Albánska a Chorvátska, prerokovali v piatok o 9.00 hodine ráno. Je všeobecný súhlas?

  • Odpovede z pléna.

  • Áno, dobre. Takže budeme bod 63 prerokovávať ráno o 9.00 hodine v piatok.

    A ešte sa chcem v súvislosti s návštevou britskej kráľovnej a v súvislosti s tým, že viacerí poslanci majú zajtra pozvanie na stretnutia, recepciu, spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme nehlasovali zajtra o 11.00 hodine, ale o prerokovaných bodoch aby sme hlasovali len o 17.00 hodine poobede.

  • Odpovede z pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 17.30 hodiny a budeme pokračovať v programe.

    Ešte, pán predseda Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Na zajtra zvolávam sociálny výbor na 8.30 hodinu na obvyklom mieste. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z.

    Je to tlač 769.

    Pán minister Becík uvedie návrh. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z. je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

    Významným dôvodom na novelizáciu zákona je skutočnosť, že z potrieb aplikačnej praxe pri registrácii prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov vyplýva, že niektoré ustanovenia terajšieho zákona sú nedostačujúce, nejasné a nepresné. Precizovaním textov jednotlivých ustanovení, najmä § 11, sa zabezpečí hladký a bezproblémový proces registrácie prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov.

    Zákon reaguje na potrebu zabezpečiť odborné vzdelávanie v oblasti uvádzania na trh prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov a tiež v oblasti ich aplikácie. Pôvodne stanovený termín máj 2009, dokedy všetci používatelia prípravkov na ochranu rastlín mali byť odborne preškolení, je nereálny, vzhľadom na krátkosť času a aj vzhľadom na to, že vykonávací predpis o odbornom vzdelávaní, na vydanie ktorého zákon splnomocňuje ministerstvo, nebol doposiaľ vydaný. Uvedený vykonávací predpis bude predložený do schvaľovacieho procesu spolu s návrhom novely zákona a zároveň sa termín na preškolenie všetkých používateľov prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov posunie na 1. 1. 2011. Uvedený termín je stanovený tak, aby všetci užívatelia, ktorými sú profesionálni používatelia, osoby, ktoré v rámci podnikania používajú prípravky na ochranu rastlín alebo iné prípravky, obsluhujúci pracovníci, technici, zamestnávatelia samostatne zárobkovo činných osôb, veľkoobchodníci, maloobchodníci, predajcovia a dodávatelia prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov, mali dostatok časového priestoru byť odborne vyškolení a mohli dostať osvedčenie o odbornej spôsobilosti na uvádzanie na trh a na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Spravodajcom je pani poslankyňa Košútová.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 310 zo 14. októbra 2008 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky v zmysle rokovacieho poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na dnešnú 28. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel z navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. septembra 2008 č. 786 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Nemám prihlášku. Pýtam sa, či chce, dámy a páni, niekto vystúpiť. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ešte raz požiadame pána ministra pôdohospodárstva pána Becíka, aby uviedol v prvom čítaní návrh, a to

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 803.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť na schválenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

    Cieľom návrhu zákona je spresniť niektoré pojmy v oblasti geodetických a kartografických činností, predovšetkým v súvislosti s transpozíciou smernice INSPIRE.

    Ďalej je predmetom návrhu zákona vytvorenie legislatívnych podmienok na poskytovanie geografických informácií prostredníctvom internetu, spresnenie súčinnosti jednotlivých orgánov štátnej správy pri spravovaní základnej bázy údajov pre geografický informačný systém, ako i úprava sankcií pri porušení poriadku na úseku geodézie a katastra.

    Ďalšie zmeny a doplnenia návrhu zákona súvisia s implementáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2 Európskeho spoločenstva zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE). Napriek tomu, že ministerstvo životného prostredia pripravuje nový zákon, ktorým transportuje túto smernicu, smernica sa významne dotýka aj činnosti rezortu geodézie, kartografie a katastra. Rezort je jedným z kľúčových účastníkov implementácie smernice, pretože garantuje referenčné geodetické systémy a údaje.

    Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

    Návrh novely zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážení poslanci, prosím o podporu uvedeného materiálu. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím teraz pána predsedu výboru pána poslanca Slabého, aby ako spravodajca informoval o návrhu zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev i v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. októbra 2008 č. 825 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či chcete, dámy a páni, využiť svoju možnosť a vystúpiť. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister zdravotníctva pán Richard Raši uvedie v prvom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 801.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. a o doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zavádza pre zdravotné poisťovne ďalšiu povinnosť, a to predkladať do vlády na schválenie rozpočet. Návrh zákona upravuje kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v rozhodovacej oblasti. Najzávažnejšie problémy v aplikačnej praxi, ktoré úradu spôsobuje striktné vedenie konania podľa správneho poriadku, sa navrhuje riešiť osobitnou úpravou správneho konania pre oblasť vydávania platobných výmerov. Touto osobitnou úpravou správneho konania sa v zákone vylúči uplatnenie niektorých inštitútov alebo úkonov, ktoré v súčasnosti spomaľujú a sťažujú priebeh správneho konania vedeného úradom. Ďalej sa upravuje prerozdeľovací mechanizmus, preukazovanie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní a zavádzajú sa ďalšie úpravy, ktorými sa nemení systém verejného zdravotného poistenia, ale sa zosúlaďujú zákony upravujúce verejné zdravotné poistenie s existujúcou platnou legislatívou.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Spravodajcom k vášmu návrhu bude pán poslanec Valocký. Poprosím ho, aby nás informoval ako spravodajca.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 33 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Navrhovaná právna úprava zakladá zvýšené náklady na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Predpokladaný dopad na štátny rozpočet je vo výške 33 mil. Ide o zvýšenie sadzby poistného plateného štátom vo výške 4,75 % z vymeriavacieho základu. Návrh zákona nepredpokladá dopad na zamestnanosť.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil pán Peter Markovič.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predkladanému návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.

    Tento navrhovaný zákon prináša, resp. novela prináša niekoľko nových momentov. Ide asi o štyri. Zavádza teda povinnosť zdravotných poisťovní predkladať vláde na schválenie rozpočty, zavádza zmeny v systéme prerozdelenia, zavádza zmeny v úprave platobnej schopnosti a stanovuje sadzbu poistného pre rok 2009 na 4,75 %. To sú asi také štyri konštatovania, na ktorých sa všetci zhodneme. Na čom sa už asi nezhodneme, je to, o čom budem hovoriť vo svojom vystúpení. A budem sa venovať najmä tým častiam, ktoré považujem za kontroverzné, resp. zlé.

    Samozrejme, ako prvé treba povedať, že návrh na to, aby zdravotné poisťovne predkladali svoje rozpočty na schválenie vláde, je takým nejakým opäť nešťastným pokračovaním rituálnych tančekov súčasnej vlády okolo zdravotných poisťovní alebo, ak chcete, konkrétne súkromných zdravotných poisťovní. Vláda si navrhla právo, resp. vláda si navrhla kompetenciu schvaľovať rozpočty zdravotných poisťovní. Samozrejme, vecne je to absolútne nezmysel.

    Čo sa týka odôvodnenia, ktoré tu je, a budem sa mu venovať trošku hlbšie, je veľmi pochybné, slabé a nezakladá vôbec žiadne dôvody na to, aby sme takýto krok zavádzali. Nielenže je to vecne zlé riešenie a podľa mňa absolútne neopodstatnené, ale hlavne, čo ma dosť prekvapilo v návrhu, je legislatívne nedoriešené. Totiž zákon nehovorí, čo sa stane, ak vláda návrh neschváli alebo ho vráti poisťovni na prepracovanie, čo má robiť poisťovňa, keď jej ho vláda vráti. Má ho prepracovať a znova poslať vláde alebo má sa ďalej podľa neho riadiť? Tiež prišli nejaké šumy z ministerstva, ako si to teda asi ministerstvo predstavuje, nedopracovali sme sa k tomu, na základe čoho by malo byť akési rozpočtové provizórium, vraj. Otázkou však je, čo sa stane teda, ak vláda rozpočty súkromných poisťovní neschváli. Nie je to doriešené. A vysvetlenia, ktoré sa nám tak nejako dostali cez mediálne vlny, nemajú oporu v zákone. A idú nad rámec zákona. Ministerstvo si to predstavuje tak, že ak rozpočet nebude schválený, poisťovňa prejde na nejaké provizórium. Nikto však nevysvetlil, kde sa táto povinnosť riadiť sa podľa minuloročného rozpočtu nachádza. Neviem celkom dobre, či si pán minister uvedomuje, keďže nám všetkým ide o pacientov, že v prípade rozpočtového provizória bude poisťovňa dávať na zdravotnú starostlivosť menej, ako by mohla podľa skutočných príjmov v príslušnom roku.

    Ďalej, určite sa dá namietať aj rozpor s ústavou. Navrhovaná zmena, kedy by vláda mala schvaľovať rozpočty aj súkromných zdravotných poisťovní, je podľa môjho názoru neprijateľným zásahom do súkromného podnikania, nie je ničím výnimočným podaním súčasnej vlády, zásahom, ktorý je v rozpore so základnými pravidlami a zásadami vlastníctva a vlastníckeho práva, ktoré je garantované ústavou, a, samozrejme, zásahom, ktorý je v rozpore so zásadou právneho štátu.

    K tomu nešťastnému odôvodneniu. Tento argument, ktorý sa nachádza v dôvodovej správe predkladateľa, absolútne neobstojí. Zákon č. 581/2004 Z. z. určuje zdravotným poisťovniam predsa povinnosť predkladať ministerstvu zdravotníctva, ministerstvu financií, Úradu pre dohľad návrh svojho rozpočtu a obchodno-finančného plánu a údaje potrebné na ďalšie zostavovanie rozpočtu verejnej správy a hodnotenie plnenia rozpočtu verejnej správy vrátane údajov o príjmoch a výdajoch s uvedením finančných tokov k ostatným subjektom verejnej správy. Z uvedenej skutočnosti je preto bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že verejnosť, na ktorú sa práve ministerstvo odvoláva, má informácie o rozpočtoch a obchodno-finančných plánoch zdravotných poisťovní. Môžeme preto v tejto súvislosti prijať podľa nášho názoru záver, že rozpočty zdravotných poisťovní sú pod verejnou kontrolou, ktorou sa práve zavedenie tohto predkladania rozpočtov odôvodňuje.

    Nejasnosti sú v tom, že predložený návrh zákona berie predstavenstvu zdravotnej poisťovne ako štatutárnemu orgánu akciovej spoločnosti jeden zo základných ekonomických nástrojov obchodného vedenia spoločnosti. Z predloženého návrhu pritom nie je vôbec zrejmé, či v danom prípade vláda len informatívne prerokuje rozpočet zdravotnej poisťovne, teda súkromnej obchodnej spoločnosti, a vezme tento návrh na vedomie alebo či predložený návrh schváli svojím uznesením. Vláda chce schvaľovať rozpočty súkromných poisťovní, v ktorých nevykonáva žiadne akcionárske práva, pričom za ich realizáciu nebude niesť žiadnu zodpovednosť.

    Samotný návrh nerieši otázku zodpovednostných vzťahov vzhľadom na to, že neobsahuje návrhy riešení pre prípad, že vláda rozpočet neschváli, resp. schválený rozpočet bude pre danú poisťovňu nerealizovateľný alebo nevyvážený, alebo neakceptovateľný. Nerieši ani otázku, nakoľko by bol rozpočet schválený vládou pre zdravotné poisťovne záväzný, keďže uznesenie vlády nie je normatívnym právnym aktom a ide len o kolektívne rozhodnutie exekutívneho orgánu, v tomto prípade vlády, ktorá smerom k súkromnej akciovej spoločnosti nemá žiaden dosah na jej riadenie. Vzhľadom na to si myslím, že predmetný návrh v praxi sa ani nedá aplikovať. Na základe akého právneho titulu by vláda Slovenskej republiky ukladala štatutárnemu orgánu akciovej spoločnosti, u ktorej nevystupuje žiadny orgán ústrednej štátnej správy ako akcionár, úlohu prepracovať rozpočet a ten následne, povedzme, opätovne predložiť vláde.

    Ďalším problémom tejto novely je zjavný konflikt záujmov. Schvaľovaním rozpočtov zdravotných poisťovní by vláda sa do takéhoto konfliktu dostala, keďže v dvoch zdravotných poisťovniach, vo Všeobecnej zdravotnej a v Spoločnej zdravotnej poisťovni, akciová spoločnosť, vykonávajú akcionárske práva ministerstvo zdravotníctva, obrany, ministerstvo vnútra, dopravy a pôšt. Z uvedeného by teda vyplývalo, že vláda, prostredníctvom nej akcionári dvoch poisťovní by schvaľovali rozpočty svojich konkurentov, čo je podľa mňa zjavný konflikt záujmov. Dovoľte mi preto povedať, že takéto riešenie nielenže vecne nemá žiadnu oporu, pretože už dnes ministerstvá financií či zdravotníctva či Úrad na dohľad majú informácie, o ktoré práve opierajú potrebu ich získať. A preto nevidím dôvod aj vzhľadom na veľmi nešťastnú textáž v zákone, aby sa takáto vecne nelogická záležitosť vôbec do zákona dostávala.

    Dovoľte mi ešte veľmi krátko zacitovať, čo ma zaujalo z pripomienkového konania, kde ministerstvo financií píše nasledovné: „So zmenou týkajúcou sa predkladania rozpočtov zdravotných poisťovní vláde možno súhlasiť iba za podmienky, že návrhy rozpočtov zdravotných poisťovní bude predkladať minister zdravotníctva vláde na vedomie ako informatívne materiály,“ čo z návrhu nevyplýva. „V prípade schválenia,“ citujem stále ministerstvo financií, „navrhovaného znenia bude vláda okrem rozpočtov štátnych poisťovní schvaľovať rozpočty súkromných zdravotných poisťovní. A ak by neschválila rozpočet súkromných zdravotných poisťovní, mohli by tento krok štátu zahraniční investori súkromných zdravotných poisťovní vnímať ako zásah do ich hospodárenia. Z medzinárodnoprávneho hľadiska by mohol byť takýto postup štátu interpretovaný ako neprimeraný zásah do práv zahraničných investorov garantovaných štátom v zmysle dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií a hrozila by možnosť vzniku medzinárodnej arbitráže za porušenie dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií.“ To hovorí Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Ale pravdepodobne nezáleží na odbornom názore ministerstva financií, určite pán minister zdravotníctva má zelenú, však pán premiér povedal, že len do nich. Len aby potom sa na to všetci daňoví poplatníci o pár rokov nemuseli skladať, pán minister.

    Chcel by som sa ešte vyjadriť k zmene týkajúcej sa prerozdeľovania poistného. Nie je celkom možné zistiť, z akých údajov vychádzal predkladateľ pri zmene tohto návrhu a o čo sa opiera. Len veľmi krátko dovoľte mi okomentovať, že navrhovaná zmena zvýšenia mesačného prerozdeľovania zaplatených preddavkov z 85 % na 95 %, ako aj zvýšenie základov ročného prerozdeľovania poistného nie sú vhodným nástrojom podľa mňa osobne na podporu súčasného, povedal by som, systému zdravotných poisťovní. Je to opäť taký nenápadný krok k vytláčaniu alebo, ak chcete, demotivácii zdravotných poisťovní pôsobiť na trhu, lebo sa to týka najmä súkromných zdravotných poisťovní, aj keď niektorých viac a niektorých menej. A čo ma trošku prekvapuje, je práve to, že na toto nové prerozdeľovanie doplatí najviac práve štátna Spoločná zdravotná poisťovňa. A práve naopak, posilní sa jednostranne síce opäť štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa. Tomuto kroku sa do istej miery dá rozumieť, keďže práve Všeobecná zdravotná poisťovňa je nástrojom tejto vlády na vykonávanie exekutívnych krokov, keďže ministerstvo už dávnejšie, ešte za vášho predchodcu na tieto funkcie rezignovalo a použilo práve najväčšiu zdravotnú poisťovňu na vytváranie siete a určovanie toho, čo by malo a nemalo byť. Takisto si myslím, že nie celkom dobre je nastavený ten nový parameter, ktorý sa dokladá alebo resp. ktorým sa dopĺňa parameter prerozdeľovania. A myslím, že kým nedôjde k závažnejšiemu vstupu a zmene systému prerozdeľovania najmä v súvislosti s diagnózami, tak sa k lepšiemu a spravodlivejšiemu prerozdeľovaniu určite nedopracujeme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Markoviča nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. To už bolo neskoro, ale nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Použijem niektoré slová, čo povedal kolega Markovič, že všetkým nám ide o pacienta. Myslím si, že práve tento vládny návrh zákona by mohol pomôcť, umožniť, aby pre toho pacienta, ku ktorému sa všetci utiekame a o ktorého sa staráme, bolo viacej peňazí. Hovorím, je to jeden z možných nástrojov. Preto osobne podporím tento návrh zákona, aby prešiel do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Markovič, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len veľmi krátko na pani poslankyňu Sániovú. No nemyslím si celkom, že je to cesta na podporu pacientov, ja som to spomínal. Sme v hypotetickej rovine vzhľadom na nekvalitu predloženého návrhu, ktorý nerieši situáciu okrem toho, že hovorí o nejakom predkladaní, nehovorí čo ďalej. Ale slovami hovorkyne môžeme tak nejako v takej hypotetickej rovine rozumieť následnej situácii po schválení rozpočtu. Citujem: „Musí fungovať podľa rozpočtu z predchádzajúceho roka. Ak nebude mať schválený rozpočet na rok 2010, bude aj v tomto roku fungovať podľa rozpočtu z roku 2009.“ Taká je asi predstava ministerstva pri neschválení rozpočtu. Pani poslankyňa Sániová, ja si myslím, že akékoľvek provizórium a tým pádom menej peňazí v systéme môže len a len poškodiť pacienta, nie mu pomôcť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Takže kto sa chce teraz prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Novotný. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a pán poslanec Novotný má slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, keďže je už pokročilá hodina a skoro prázdna snemovňa, aby som začal trošku v ľahšom tóne a možno trošku ironicky, aby sme sa aj zobudili, aj zasmiali.

    Chcem povedať, že som veľmi rád, že opatrenia vlády na zastavenie dopadov svetovej finančnej krízy neobišli ani rezort zdravotníctva. Totiž keď chcem zostať v intenciách uvažovania našich priateľov zo strany Smer – sociálna demokracia, môžem povedať, že iste okrem zlých dôchodcovských správcovských spoločností sa na destabilizácii slovenskej ekonomiky môžu podieľať aj staronoví nepriatelia socialistickej vlády, teda súkromné zdravotné poisťovne. Treba povedať úprimne a čestne, že minister Raši je v tom trošku nevinne. Tento zákon pripravoval ešte pred začiatkom svetovej finančnej krízy. Ale musím konštatovať, že do parlamentnej témy tento týždeň sadol brilantne.

    Musím teda na úvod konštatovať, že uznesenie vlády č. 462 z 23. mája 2007 žije. Toto uznesenie žije. Ešte si všetci pamätáme, ako sme v decembri minulého roku v dusnej atmosfére v tejto snemovni aj v spoločnosti prerokovali a nakoniec, žiaľ, schválili obmedzenie zisku zdravotných poisťovní, ktoré vychádzalo presne z tohto uznesenia vlády. Keď sa nám potom zdalo, že možno sa na toto uznesenie trochu pozabudlo, dnes vám chcem pokojne povedať, že toto uznesenie sa postupne napĺňa aj prostredníctvom tohto zákona. Tento zákon je teda napĺňaním úlohy uloženej ministrovi zdravotníctva, ešte tomu predchádzajúcemu, uznesením vlády č. 462 z 23. mája 2007, a to dosiahnuť maximálne využitie finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia takými legislatívnymi, inštitucionálnymi a ekonomickými nástrojmi, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne. O tom dneska rokujeme. Rokujeme o postupnom, nenápadnom, ale systematickom vytesňovaní súkromných zdravotných poisťovní, rokujeme o postupnom systematickom, ale nepretržitom útoku na pluralitu verejného zdravotného poistenia, ktorá aj touto novelou pokračuje.

    Aby som zas nehovoril príliš veľa, a mnohé z toho, čo som chcel povedať, povedal pán poslanec Markovič, takže zastavím sa len pri dvoch dôležitých momentoch, ktoré tu už odzneli, a poskytnem vám trošku svoj pohľad na celú túto vec.

    Predloženým návrhom zákona dochádza k zmene prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Miera prerozdeľovania poistného sa má z doterajších 85 % predpísaného poistného zvýšiť na 95 % predpísaného poistného. Musím konštatovať, že odôvodnenie tohto kroku je pomerne vágne. Ide o zvýšenie solidarity vo verejnom zdravotnom poistení, zvýšenie solidarity medzi zdravotnými poisťovňami a ich poistencami. Dámy a páni, verejné zdravotné poistenie je a musí zostať solidárnym. To je filozofia a zmysel verejného zdravotného poistenia, ináč by to bolo individuálne komerčné zdravotné poistenie, keby nebolo solidárne. Princípom verejného zdravotného poistenia a solidarity v ňom je, že bohatí platia viacej, chudobní platia menej a jedni aj druhí čerpajú, koľko potrebujú. To je princíp solidarity. Lenže všetko má svoju mieru. Ak je solidarita privysoká, zdravotné poisťovne postupne strácajú motiváciu ponúkať lepšie a kvalitnejšie služby svojim poistencom ako konkurencia. Čo ich má viesť k tomu, aby sa snažili byť lepší ako konkurencia, a teda získali viacej poistencov, keď sa všetko prerozdelí? Je to jedno, veď aj tak sa to prerozdelí. Nemajú žiaden motív, aby boli kvalitnejší a lepší, ako ich konkurencia. Ale to je zmysel plurality, potom to nemá zmysel mať päť poisťovní, potom stačí jedna, nech nesúťažia. No veď o tom je to uznesenie vlády. Ak je zas prerozdeľovanie nízke, to je pravda, ak by bol prerozdeľovák tridsaťpercentný alebo päťdesiatpercentný, teda ak by bolo prerozdeľovanie nízke, sú ohrození takzvaní drahí poistenci. Používam trošku zdravotnícku odbornú, povedal by som, hantírku. Drahý poistenec je taký, väčšinou sú to poistenci štátu alebo nízkopríjmové skupiny, ktoré platia pomerne menej ako ostatní do poistného systému, ale majú, povedzme, závažné ochorenia a čerpajú veľa zo zdravotného poistenia. Toto je drahý poistenec pre zdravotnú poisťovňu. Ak bude prerozdeľovanie veľmi nízko nastavené, o týchto drahých poistencov nebudú mať záujem zdravotné poisťovne. A to nie je zase záujem legislatívy, aby takto nastavila zákon. Preto si myslím, že pomer 85 : 15, môžeme o tom diskutovať, je tak akurát. Solidarizovali poisťovne s lepším kmeňom s tými s drahším kmeňom, ale bola zachovaná súťaž aj motivácia. Schválením prerozdelenia na 95 : 5 sa dostávame tam, kde, žiaľ, snemovňa zdravotné poisťovne nasmerovala obmedzením použitia zisku, teda k strate motivácie súťažiť s konkurenciou. To rovno môžete dať stopercentný prerozdeľovák a máte to vyriešené. Možno to bude ďalšia novela. Ukáže sa, že ešte viac treba solidarizovať, úplne solidarizovať.

    Týmto návrhom, ako som už opakovane povedal, dôjde tiež k zníženiu motivácie zdravotných poisťovní na výber poistného, čo v konečnom dôsledku prinesie celkový pokles finančných prostriedkov na financovanie zdravotnej starostlivosti. O tom už hovoril v inej súvislosti pán poslanec Markovič. Zvyšovanie miery solidarity je síce chrabrý počin, a verím, že vláda to myslí úprimne, len obávam sa, že efekt nebude zodpovedať tomu, čo chce vláda dosiahnuť. Viete, zvyšovanie miery solidarity povedie k tomu, že poisťovne stratia záujem byť kvalitnejšie ako konkurencia. A keď tvrdíme, že chceme zachovať pluralitu zdravotného poistenia, toto nemôže byť náš cieľ.

    Chcem tiež povedať, pán poslanec Markovič na to dobre poukázal a dobre upozornil, že ak mal byť tento krok namierený voči súkromným zdravotným poisťovniam, asi celkom nevyšiel, pretože pán poslanec povedal, že Všeobecná zdravotná poisťovňa na vyššej miere prerozdelenia zarobí, ale zarobí napr. aj poisťovňa Dôvera, ktorá má pomerne tiež drahý a starší kmeň. Prerobí Spoločná zdravotná poisťovňa. Možno je to cesta k tej jednej štátnej poisťovni. Je to možné. Ale neviem či neprerobí aj poisťovňa Apollo, a to už by bolo treba teda vážne uvážiť.

    A poďme teda k samotnému vrcholu tejto novely, ktorým je povinnosť zdravotnej poisťovne predkladať do vlády Slovenskej republiky na schválenie návrh svojho rozpočtu, a to teda aj v prípade, ak v danej zdravotnej poisťovni nevystupuje ako ich akcionár štát zastúpený príslušným ústredným orgánom štátnej správy. Predkladateľ to v dôvodovej správe zdôvodňuje nasledovne: „Všetky zdravotné poisťovne hospodária s verejnými financiami a preto je namieste, aby verejnosť poznala rozpočty všetkých zdravotných poisťovní, nielen tých, v ktorých má majetkovú účasť štát.“ Mnohé z argumentov, ktoré som chcel povedať, povedal pán poslanec Markovič, nebudem ich opakovať. SDKÚ – DS je o tom presvedčená, že táto navrhovaná zmena je neprijateľný zásah do súkromného podnikania. Je to neprijateľný zásah do súkromného podnikania, do súkromných akciových spoločnosti. To o chvíľu budeme schvaľovať rozpočty aj U. S. Steelu? Je to zásah, ktorý je v rozpore so základnými pravidlami a zásadami vlastníctva a vlastníckeho práva, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky. Pred chvíľou sme o tom diskutovali. Neviem, či tu už bol pán minister, či to už počul, alebo nepočul, keď sme hovorili o vyvlastňovaní. A rečnil tu pán poslanec Lipšic. To je to isté. Aj preto hovorím, že pán minister sadol do témy tento týždeň. Áno, je to presne o tom. Štát chce kontrolovať, chce nahradiť súkromného vlastníka. Chce byť akcionárom, aj keď nie je akcionárom. Chce robiť činnosť, ktorú má robiť predstavenstvo, napriek tomu, aby mala majetkový podiel v tejto akciovej spoločnosti.

    Ministerstvo zdravotníctva argumentuje aj potrebou, aby verejnosť poznala rozpočty všetkých zdravotných poisťovní. Dámy a páni, keď podľa dnes platnej legislatívy každá zdravotná poisťovňa musí predložiť návrh rozpočtu a obchodno-finančný plán ministerstvu zdravotníctva, ministerstvu financií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, myslíte, že verejnosť nepozná jej obchodno-finančný plán? A myslíte, že verejnosť nepozná jej rozpočet? Veď ministerstvo zdravotníctva s tým ďalej musí pracovať, musí sčítavať tie čísla, aby vedelo, koľko je disponibilných zdrojov vo verejnom zdravotníctve. Každý rok o tom rokujeme pri rozpočte verejnej správy. Teda verejnosť pozná, ako hospodári poisťovňa Apollo, ako hospodári poisťovňa Dôvera. Keď to neviete, zavoláte do HPI, tam vám to povedia. Tam vedia všetko. Keď to nevie ministerstvo, keď to musí vedieť vláda. Teda tento argument neobstojí. Podľa dnes platnej legislatívy máme o tom prehľad.

    Problém je ale v tom, že keď to má vláda schvaľovať, ako to bude prebiehať. Vláda sa rozhodne, že neschváli rozpočet súkromnej zdravotnej poisťovne Apollo. Teraz čo? Na základe akého právneho predpisu, ktorým zákonom sa umožňuje vláde, aby dala akcionárovi úlohu prepracovať rozpočet, tak ako si to vláda predstavuje, súkromnej spoločnosti? To budeme dávať prepracovávať rozpočet a obchodno-finančný plán aj U. S. Steelu, keď sa nám nebude páčiť, ako obchoduje s oceľou. Kde na základe akého zákona o čo ide týmto ustanovením? Ako to bude ďalej vykonávať? Alebo to bude len paušálne schvaľovanie? Potom je to načo, takéto ustanovenie? Proste schváli, nech predložia hocičo? Ako chcete ovplyvniť skutočnosť, že vláde sa napr. rozpočet poisťovne Apollo nebude páčiť? Ale akcionárom poisťovne Apollo sa páčiť bude a oni nesú zodpovednosť. Plnia všetko, čo im predpisuje zákon o zdravotných poisťovniach a zdravotnom poistení. Kontroluje ich Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť, keď len nezaspí Demovič ako pri Európskej zdravotnej poisťovni. Načo to je dobré?

    Pán poslanec Markovič, a tým už budem pomaly končiť, na to poukázal, a možno to treba podčiarknuť ešte raz, že vláda sa dostáva do veľmi zaujímavého konfliktu. Viete, najväčším problémom slovenského zdravotníctva je, že vláda a ministerstvo zdravotníctva nie je rozhodcom na trhu zdravotných služieb, nie je arbitrom spravodlivým a čestným, ktorý prostredníctvom ministerstva zdravotníctva robí exekutívu, prostredníctvom Národnej rady robí legislatívu a prostredníctvom Úradu pre dohľad dozerá nad tým, či všetci hráči na trhu dodržiavajú pravidlá. Nie, vláda totižto na zdravotníckom trhu tiež podniká prostredníctvom svojich nemocníc a prostredníctvom svojich zdravotných poisťovní. Áno, podniká už dlhé roky a všetci to rešpektujeme. No len tu sa dostávame do problému, pretože vláda vykonáva práva akcionára prostredníctvom ministerstva zdravotníctva vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a prostredníctvom iných rezortných ministerstiev v Spoločnej zdravotnej poisťovni. A tieto rezorty budú na vláde schvaľovať rozpočty ich konkurentov. To je taký konflikt, že je priam vyšitý z učebnice, neviem, z ktorého ročníka ekonómie, keďže ekonomiku som neabsolvoval, ale odborníci by to určite vedeli. Konkurent bude schvaľovať rozpočet svojho konkurenta. To je ideálne. To aj U. S. Steel by mohol predkladať ostatným oceliarňam svoj rozpočet, aby vedeli skontrolovať, či dobre hospodári, že ako to má s tou oceľou budúci rok. Tomu hovorím konkurenčný zápas a pluralita. Tomu hovorím pluralita zdravotného poistenia.

    Dámy a páni, z uvedených dôvodov poslanecký klub SDKÚ – DS nepodporí predloženú novelu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Novotného majú pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Slafkovský, Bobrík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Musím skonštatovať, že kolega Novotný ma vyprovokoval k tejto faktickej poznámke, lebo nemala som v pláne nič povedať. Ale keď sa kolega pýtal, či bude ministerstvo a minister kontrolovať aj rozpočet U. S. Steelu, tak ma napadla jedna veľmi absurdná myšlienka.

    Ale ešte skôr, kým poviem tú absurdnú myšlienku, tak chcem povedať, že odvčera sme svedkom rozpravy o zákonoch, ktoré v podstate sa snažia získať kontrolu nad všetkým, čo je súkromné, čo zaváňa troška samostatnosťou, či už sú to úspory v 2. pilieri, či to sú cudzie pozemky, na ktorých chceme stavať diaľnice čím skôr a čím rýchlejšie, či to je verejné obstarávanie, či to sú zisky zdravotných poisťovní alebo ten dnešný zákon, ktorým chce vláda kontrolovať rozpočty súkromných zdravotných poisťovní. No a keď takto si to nahlas poviem, tak je to skutočne absurdné.

    A tá absurdná myšlienka, ktorá ma napadla, je o tom, že zdravá výživa je súčasťou prevencie. Vieme, že od bieleho pečiva, od čokolády sa priberá. Tak sa pýtam, či je to ozaj len otázkou času, že ministerstvo zdravotníctva bude kontrolovať výrobné programy pekární alebo čokoládovní, pretože od chleba a od čokolády sa priberá.

  • Hlasy v sále.

  • Pardon, nevšimol som si, že tu pán poslanec nie je. Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Novotný, začínal si takou odľahčenou témou. Ja si myslím, že treba asi v tom pokračovať. Neviem, prečo vytesňujeme všetky tie zdravotné poisťovne, pričom vôbec o to nemajú záujem, aby sa prišli pozrieť, ako ich vytesňujeme, alebo si nebodaj akcionárom tých poisťovní, ktoré sú súkromné poisťovne, a preto tak efektívne a zaujímavo sa zastávaš ich ziskov. Totiž pluralita, v tom zisky, konkurencieschopnosť a neustále omieľanie týchto ekonomických kategórií, ktoré patria naozaj do trhu, ale nie do trhu so zdravím, sám pamätáš si, boli sme v Taliansku, Talianska republika prijala jednoduchú filozofiu, zdravie nie je vec individuálna, ale zdravie je vec verejná. A preto neexistujú žiadne poisťovne v Taliansku, ktoré je hlboko demokratická a kapitalistická krajina roky rokúce. A predsa to tam funguje priamo cez ministerstvo zdravotníctva. Nie je s tým problém. A my máme, Smer – sociálna demokracia, to, že zdravie je naozaj vec verejná. A preto sú tu verejné prostriedky, a treba s nimi aj tak narábať, a nie ako konkurencieschopné. Ja som sa zatiaľ napr. nestretol s nijakými roky, ktoré sú založené v akciovej spoločnosti, zdravotné poisťovne. Žiadna konkurencia z toho, že sú konkurencieschopné, nebola neprejavila sa pre pacienta a pre...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Novotný, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V zmysle ústavného zákona, žiaľ, nemôžem byť akcionárom v žiadnej súkromnej poisťovni. S týmto majú skúsenosti skôr iní kolegovia z Národnej rady Slovenskej republiky ako ja. Ale to je už iná téma.

    To, že nemajú záujem zdravotné poisťovne, nie je pravda. Majú záujem. Určite pripomienkovali v pripomienkovom konaní tento zákon veľmi vehementne. Viem, že oslovili aj ministra spravodlivosti ako podpredsedu vlády pre legislatívu. Takže to určite pripomienkovali. No ale možno sa skôr v tomto čase, keď sme v nadľahčenej atmosfére, venujú svojmu podaniu na medzinárodný arbitrážny súd, aby ho kvalitne vypracovali, keď Ústavný súd nebude konať na podanie poslancov Národnej rady.

    Vieš, pán kolega Bobrík, ono je to o tom, že ak chceme jednu zdravotnú poisťovňu na trhu, treba to povedať. Áno, existujú modely aj bez zdravotnej poisťovne. Ale na Slovensku funguje pluralita zdravotných poisťovní, tak sa Národná rada a vláda, a musím povedať, že nebola to Dzurindova vláda, ktorá sa rozhodla budovať pluralitu, ale iná vláda v minulosti, v deväťdesiatych rokoch, rozhodla kráčať týmto smerom. Teraz ide o to, či tú pluralitu chceme, alebo ju budeme deformovať. Najhoršie je, keď nepovieme jasne, že nechceme pluralitu zdravotných poisťovní, ale národnú zdravotnú službu, ale deformujeme fungujúci systém. Najhoršie čo sa môže stať, je deformovať fungujúci systém. Čiže naozaj ja to vnímam stále tak, že je to o vytláčaní súkromných zdravotných poisťovní z trhu. A určite prídu nové a nové novely, pri ktorých sa tým budeme zaoberať.

    Asi toľko som chcel k tomu povedať. Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister ako navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne, ďakujem pekne za všetky pripomienky, ktoré ste dali.

    Pán predseda výboru pán poslanec Novotný, naozaj vás chcem poprosiť, aby ste si slohové práce nabudúce písali sami, pretože tí, čo vám ich píšu, vás zavádzajú, lebo napr. pokiaľ ide o prerozdelenie, ktoré ste spomínali, sme systém prerozdeľovacieho mechanizmu nevymysleli my. Je to odporúčanie Rady Európy zvýšiť prerozdelenie. A ideálny spôsob prerozdelenia je 100 %.

    A takisto sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Markovičovi za podnetné návrhy v zmysle sankcionovania pri nereagovaní na prepracovanie rozpočtov zdravotných poisťovní. Určite sankcie dopracujeme. A verím, že sa vám tie poisťovne, ktorých sa to eventuálne bude týkať, v budúcnosti poďakujú.

    A už len posledná veta, čo sa týka schvaľovania rozpočtov zdravotných poisťovní. Aj kvôli neschvaľovaniu rozpočtov zdravotných poisťovní, aj kvôli tomu, že na ministerstvo financií, Úrad pre dohľad a ministerstvo zdravotníctva boli predkladané návrhy rozpočtov, ktoré absolútne nemali žiadne reálne podklady, Európska zdravotná poisťovňa zanikla a ostali poistenci visieť vo vzduchu a sú úplné mnoho desaťmiliónové nevyplatené záväzky a ďalšia vec je, že to isté sa takmer stalo poisťovni Union. Čiže myslím si, že je to pre všetkých tá najjasnejšia odpoveď, prečo vláda bude a chce mať prehľad o zdravotných poisťovniach na našom trhu. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, nechcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz by malo nasledovať päť vládnych návrhov zákonov, ktoré predkladá minister financií Slovenskej republiky pán Ján Počiatek, ako aj návrh ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii. Podľa odsúhlasenej zmeny programu však tieto návrhy prerokujeme zajtra popoludní, preto budeme ďalej pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Moniky Gibalovej a Jozefa Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 784 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 784.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dámy a páni, teraz som v pomykove, či som správne povedal. Je pani podpredsedkyňa alebo pani podpredsedníčka?

  • Odpovede z pléna.

  • Dobre som povedal. Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, včera sme veľmi zaujímavo diskutovali tu v pléne Národnej rady o dôchodkovom systéme, o tom, čo ho ovplyvňuje, o tom, čo ho ohrozuje. Mnohí z vás hovorili o nepriaznivých demografických trendoch na Slovensku, o potrebe chrániť budúce dôchodky, nakoniec aj vláda prezentovala svoju predstavu v kontexte s globálnou finančnou krízou. Hovorili viacerí, aj koaliční, aj opoziční poslanci, o potrebe zlepšiť finančnú situáciu dôchodcov. No a ja teraz prichádzam s mojimi kolegami, kolegyňou Monikou Gibalovou a Jozefom Šimkom, s návrhom novely zákona o daniach z príjmov, ktorým reagujeme práve na nepriaznivú sociálnu situáciu časti dôchodcov a tiež na snahy vlády zvýšiť mieru medzigeneračnej solidarity v spoločnosti prostredníctvom opatrení vykonaných cez daňovú legislatívu.

    Navrhujeme rozšíriť jestvujúcu možnosť daňovej asignácie, t. j. poukázanie časti zaplatenej dane daňovníkom inej osobe, v tomto prípade svojmu rodičovi, ktorý je poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku. Výšku takto poukázanej dane navrhujeme pre daňovníka sumou maximálne 1 750 Sk za zdaňovacie obdobie. Rodič, poberateľ dôchodku, môže byť takto príjemcom poukázanej dane od viacerých detí, daňovníkov. Čiže podmienka je, že tie deti sú zamestnané, že sú platcami dane, jedno dieťa maximálne 1 750 Sk, dve zamestnané deti maximálne 3 500 Sk, tri deti maximálne 5 250 Sk a tak ďalej.

    Návrh je výrazom medzigeneračnej solidarity zamestnaných detí so svojimi rodičmi. Čiastočne odstraňuje zvýhodnenie najmä rodičov viacdetných rodín, ktorých životná úroveň bola nižšia spravidla aj v čase starostlivosti o nezaopatrené deti a je nižšia spravidla aj v čase poberania dôchodkových dávok. Pri existencii priebežného dôchodkového piliera sa také zamestnané deti často viackrát solidarizujú s inými ako s vlastnými rodičmi.

    Návrh je sociálne spravodlivejší i k daňovníkom, pretože nemôže nastať situácia, že chudobnejší podporujú bohatších, ako je to napr. pri vianočnom príspevku, na ktorý sa skladajú cez dane aj rodičia z rodín, kde je príjem na osobu nižší ako príjem mnohých poberateľov vianočného príspevku.

    Táto právna úprava je v súlade s ústavou.

    Prijatie novely tohto zákona bude mať dopad na štátny rozpočet i verejné financie. Jeho presnú výšku si však nedovolím špecifikovať, pretože je to dobrovoľné, nevieme odhadnúť, koľkí by po prijatí zákona využili túto možnosť. Ale v prípade, ak by to bolo rádovo 300 000 daňovníkov, dopad na rozpočet znížením príjmov by bol 500 mil. Sk ročne. Je to menej ako dopad z vianočného príspevku, ale pri daňových príjmoch štátneho rozpočtu, akých sme teraz svedkami pri výraznom ekonomickom raste, to nijako ani štátny rozpočet, ani rozpočty obcí určite neohrozí. Ďakujem za vašu podporu tohto návrhu.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Moniky Gibalovej a Jozefa Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sme dostali pod tlačou 784, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 778. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 790.

    Slovo má poslanec pán Ján Kvorka, ktorý uvedie návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, ktorý predkladá mesto Martin a ktorý som si ja ako Martinčan osvojil. A dovolil som si ho predložiť.

    Základné dôvody návrhu zákona spočívajú v potrebe vytvorenia nového právneho a legislatívneho prostredia na utvorenie a zabezpečenie podmienok na zachovanie a pozdvihnutie obnovy a rozvoja centra národnej kultúry Slovákov.

    Podstatný prelom mesta Martin ako kultúrneho centra Slovákov nastal až v polovici 19. storočia, kedy Turčania podporili revolučné vystúpenie štúrovcov. Treba spomenúť v tomto predkladanom návrhu, že v roku 1861 tu bolo podpísané Memorandum národa slovenského, o dva roky neskôr sa mesto stalo sídlom významnej celonárodnej inštitúcie, Matice Slovenskej. A o ďalších päť rokov tu bolo zriadené jedno z prvých troch slovenských gymnázií, Martinské gymnázium. Okrem týchto inštitúcií tu sídlilo Slovenské patentálne gymnázium, prvý spolok slovenských žien Živena, Slovenský spevokol (v roku 1872), Dobrovoľný hasičský spolok, Národný dom a tak ďalej. V Martine žilo a pracovalo veľa dôležitých ľudí, ktorí sú pochovaní na Národnom cintoríne. V 20. storočí bol Martin miestom ďalších významných celonárodných udalostí. Jednou z nich bolo vyhlásenie Deklarácie slovenského národa, potrebnej na vytvorenie Česko-slovenskej republiky. Ďalšou takou významnou udalosťou bolo znovuotvorenie Matice Slovenskej v roku 1919.

    Účelom tohto zákona je, že predkladaný návrh zákona reaguje na v súčasnosti platnú, vývojom už čiastočne prekonanú právnu úpravu o meste Martin, pretože tento zákon bol prijatý v roku 1994. A v podstate za 14 rokov tento zákon, hoci bol pokus novelizovať ho dvakrát, nebol novelizovaný.

    V krátkosti je potrebné spomenúť, že v meste Martin sa ešte nachádza jedno také špecifikum tohto všetkého. A je to Národný cintorín. Národný cintorín je cintorín, ktorý je jediný na Slovensku. A v Európe podobný cintorín sa nachádza jedine v Paríži. Tu je ten najväčší problém, prečo tento návrh je predkladaný, pretože ten cintorín potrebuje na svoje spravovanie a obnovu. Je to ustanovizeň, je to pamiatka celého národa slovenského. A je v takom stave, že mesto Martin ako organizácia, ktorá sa oň stará zo svojho rozpočtu, nemá finančné prostriedky na udržiavanie a obnovu tohto cintorína. Čiže z tohto dôvodu ja predkladám v tomto zákone aj spôsob financovania, ktoré pôjde cez ministerstvo kultúry, kde to bude, samozrejme, v každom prípade na základe predloženého projektu mestom Martin s tým, že vyčlenená čiastka, ktorá pôjde na túto obnovu a spravovanie, sa bude deliť 50 na 50, čiže podľa predloženej výšky sumy, polovičku bude hradiť mesto a polovičku bude hradiť ministerstvo kultúry.

    V krátkosti aby som nedržiaval, ešte chcem povedať, že to, že si zaslúži ozaj takúto pozornosť tento Národný cintorín, je to, že odpočíva tu okolo 400 buditeľov, hercov, predkladateľov, politikov a tak ďalej a tak ďalej, kde si dovolím potom v druhom čítaní aj konkrétnejšie k tomuto pristupovať.

    Chcem vás poprosiť, pani kolegyne, páni kolegovia, o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, určil ako spravodajcu k tomuto zákonu pána poslanca Branislava Bačíka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov. Preto mi dovoľte, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Ako spravodajca konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalej, ak dovolíte, konštatujem, že poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    A osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 790 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A zároveň odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem pekne, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Maroša Kondróta a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení zákona č. 330/2007 Z. z. a mení zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 794, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 806.

    Teraz má slovo pán poslanec Marián Kondrót, ktorý návrh zákona uvedie.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení zákona č. 330/2007 Z. z. a mení zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzame zo skúseností a poznatkov z praxe.

    Viac ako dvojročná prax uplatňovania zákona o súkromnej bezpečnosti si vyžaduje špecifikovať niektoré ustanovenia tohto zákona.

    Navrhované zmeny reagujú i na zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov, keď záujemcovi o prácu v súkromnej bezpečnostnej službe nie je v súčasnosti možné vydať odpis registra trestov, ktorý je však nutné mať, aby mohol preukázať svoju bezúhonnosť v zmysle iného zákona.

    Návrhom sa snažíme odstrániť i určitú diskrimináciu pri riešení platnosti už vydaných preukazov odbornej spôsobilosti, ale takisto riešime aj ďalšie problémy, na ktoré poukazujú skúsenosti z praxe.

    Verím, že navrhnuté zmeny po schválení zlepšia podmienky pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti.

    Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Maroša Kondróta, Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení zákona č. 330/2007 Z. z. a mení zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máte to ako tlač 794. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. októbra 2008 č. 806 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetko, pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme ďalej pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 795 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 796.

    Teraz má slovo pán poslanec Dušan Jarjabek, ktorý uvedie spomínaný návrh zákona. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol v krátkosti návrh zákona, ktorý si dovolím predložiť s pánom poslancom Rafajom.

    S kolegom Rafajom sme predložili poslanecký návrh novelizácie zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch. Neriešime v ňom nič iného, nič svetoborného, ide však o drobnú, ale významnú úpravu okruhu tých, ktorých zákon definuje ako bezplatných poberateľov všetkých publikácií, ktoré na Slovensku vychádzajú.

    Pri tejto príležitosti, aby sme sa teda nechválili cudzím perím, by som chcel ešte poďakovať pánovi Mikloškovi, ktorý so svojimi spolupracovníkmi na túto dieru v zákone prišiel, upozornil na to. Potom to išlo späť na ministerstvo kultúry. A tak novelu teda predkladáme my. Čiže v podstate ide o druhý takýto návrh v krátkom čase, preto, lebo ten prvý bol stiahnutý z legislatívnych dôvodov.

    Naša novelizácia vychádza s presvedčenia, že je v záujme nášho štátu, aby Slovenský národný korpus vznikol bez zbytočných odkladov. Preto navrhujeme rozšíriť zákonom regulovaný okruh subjektov, ktorým je vydavateľ povinný odovzdať povinný výtlačok periodickej i neperiodickej publikácie v elektronickej podobe, ak bol v takejto podobe vydaný.

    Novelizácia súčasne definuje, že tento povinný výtlačok môže byť použitý výlučne na zabezpečenie vedeckej a odbornej činnosti Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra.

    Ostatné body majú legislatívnotechnický charakter.

    Dámy a páni dovoľujem si uchádzať sa o vašu podporu pre navrhnutú nepolitickú novelizáciu zákona o povinných výtlačkoch. Ďakujem za pozornosť.

  • Spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, je pán poslanec Pavol Abrhan. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu poslancov.

    Uvedený poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie, dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode potreby novej právnej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Vychádzajúc teda z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. októbra 2008 č. 796 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.

    Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Ústne sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A zároveň prerušujem aj rokovanie 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem všetkým ešte príjemný večer. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.