• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem všetkým príjemný deň. Otváram jedenásty rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška a poslanci pán Peter Dubravay, pán Dušan Galis, pán Vladimír Mečiar a Ľuboš Micheľ, pán Tibor Mikuš, pán Milan Rehák a pán Boris Zala.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Zvonára, Rafaela Rafaja a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré zákony. Dostali ste tento návrh ako tlač 708.

    Prosím teraz pána poslanca Jána Zvonára, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Taktiež spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Branislava Bačíka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy sa ústne prihlásili predtým, ako sme prerušili rokovanie k tomuto bodu poslanci Lucia Žitňanská, Gyula Bárdos, Pavol Kubovič a Tibor Cabaj. Registrujem, že v sále nie je pani poslankyňa Žitňanská, nie je ani pán poslanec Gyula Bárdos, čiže obaja strácajú poradie a je prítomný pán poslanec Pavol Kubovič, ktorému v tejto chvíli odovzdávam slovo.

    Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor na vaše vystúpenie v rozprave. Po ňom sa pripraví predseda výboru pán poslanec Tibor Cabaj.

  • Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený zástupca predkladateľa spravodajca, dovoľte mi, aby som sa aj v druhom čítaní vyjadril k tejto novele zákona o hlavnom meste, ktoré predkladá skupina poslancov.

    V prvom čítaní, keď sme tento návrh novely začali diskutovať a začali preberať v Národnej rade, tak z úst predkladateľa vtedy zaznelo, že predkladá vlastne dohodu, ktorá vzišla v rámci Bratislavy a vlastne takto si to želá, dá sa povedať, väčšina tých, ktorí sú zainteresovaní na chode hlavného mesta.

    Pri začiatku druhého čítania spravodajca povedal, že dňa 22. 10. 2008 sa zišlo mimoriadne mestské zastupiteľstvo Bratislavy, aby zaujalo stanovisko k tejto novele. Treba povedať, že to bolo, samozrejme, na popud pána primátora pána Ďurkovského, ktorý si vyžiadal, aby predkladatelia počkali na toto stanovisko. Takže myslím si, že v tejto chvíli aj vzhľadom na tieto uvedené fakty je namieste otázka na predkladateľov, o akej dohode vlastne pri prvom čítaní hovorili.

    Ja som vtedy poukazoval na to, že je to v prvom rade dohoda starostov 17 mestských častí a myslím si, že na týchto faktoch sa to aj potvrdilo. Ale na poslednú chvíľu teda bolo umožnené mestskému zastupiteľstvu k tejto novele sa vyjadriť.

    Je pravdou aj to, že pán spravodajca za mestské zastupiteľstvo alebo na žiadosť mestského zastupiteľstva predložil pozmeňujúce návrhy k tejto novele. Ale chcem podotknúť, že sme prerokovávali nedávno v tejto snemovni aj zákon o meste Košice, kde keď sa hovorilo o dohode, tak to bola dohoda celkom určite aj politická dohoda. Politická dohoda relevantných politických strán, ktoré v meste pôsobia a fungujú a viedli diskusie o tom, ako by sa malo postupovať pri novelizácii takéhoto druhu zákona.

    Nedá mi, aby som nepovedal v tejto chvíli, že k žiadnym rokovaniam v Bratislave zo strany predkladateľov aj v tejto oblasti nedošlo a že dnes hovoriť o tom, že je to dohoda, je veľmi podivné, pretože som presvedčený o tom, že pokiaľ pri takýchto návrhoch zákonov alebo takýchto novelách nedospejeme aj k dohode relevantných politických strán, ktoré na území v tomto prípade Bratislavy pôsobia, tak riešime tým len možno také problémy, ktoré vyhovujú istej skupine. A tak ako som na to poukázal aj pri prvom čítaní, tak táto novela naozaj podľa mňa rieši v zásade len problémy 17 starostov mestských častí. Ja som na tú dohodu vyzýval predkladateľov, aby niečo v tomto smere urobili, ale zdá sa, že tie slová nepadli na úrodnú pôdu a neurobili s tým nič.

    Keď mám hovoriť o dohode, samozrejme, že by asi bolo nie celkom vhodné hovoriť len o politickej dohode. Možno by takýto zákon alebo takáto novela zákona o hlavnom meste si zaslúžila aj nejakú širšiu diskusiu v rámci hlavného mesta a dokonca dovolím si tvrdiť, ak by riešila veci, ktoré sú možno zložitejšieho charakteru, ktoré medzi sebou či už politici, alebo primátor a starostovia nevedia vyriešiť, bolo by dobré, keby prebehla aj na túto tému nejaká diskusia a možno dôjde k tomu, že bude potrebné v Bratislave aj urobiť referendum na isté témy.

    Myslím si, že by sme sa nemali báť ani tohto inštitútu. A ja poviem, prečo hovorím o referende. Hovorím o referende preto, lebo tak ako na celom Slovensku vlastne po vzniku samosprávy a po vzniku jednotlivých samosprávnych zastupiteľstiev v jednotlivých obciach sa časom ukazuje, že nastala doba, aby sme začali robiť aj v tomto smere isté zmeny, ktoré povedú k efektívnejšiemu riadeniu v rámci samosprávy.

    Ja som naznačoval aj v prvom čítaní, že ak má byť efektívne riadená Bratislava, tak je potrebné riešiť problémy Bratislavčanov. Bratislavčanov, ktorých sa správa vecí verejných týka. Celkom určite som poukázal na dva konkrétne problémy, ktorý jeden sa týka, nazvem to, čistenia miestnych komunikácií. Ďalší sa týka údržby verejnej zelene, či už kosenia, alebo jej obnovy. Jednoducho sú to veci, ktoré ťažko bežný Bratislavčan rozoznáva, komu, kde, na ktorom území čo patrí, kto čo má na starosti.

    Ja som vtedy len v náznakoch pomenoval akýsi model, ktorý možno by bol riešením pre to, aby aj v tomto smere sme v Bratislave dospeli k niečomu efektívnejšiemu a vyzýval som, aby sme aj na túto tému začali diskutovať a nepúšťali sa do účelovej zmeny novely zákona o hlavnom meste.

    Ja dnes skúsim pomenovať ten problém možno oveľa jasnejšie, ako som ho pomenoval vtedy, pretože som si myslel, že bude v záujme predkladateľov, aby sa týmto zaoberali. A som presvedčený dneska o tom, že kozmetické úpravy, ktoré hovoria a skrývajú sa za to, že ideme znižovať náklady na správu v hlavnom meste, ako sú počty poslancov či už v mestských častiach, alebo v hlavnom meste, majú uvoľniť finančné prostriedky alebo znížiť nákladovosť správy tohto mesta. Ja osobne považujem v tejto chvíli, nie čo sa týka počtu poslancov, ale systému, akým je Bratislava spravovaná za nepostačujúce.

    Mám na mysli model, ktorý som si ja osobne nazval jeden plus štyri. Je to model, ktorý už rezonoval aj v rámci Bratislavy a hovorí o tom, že vlastne by sa Bratislava mala deliť nie na 17 mestských častí, ale na 5 mestských častí. Mám tým na mysli jeden plus štyri to, že Staré Mesto ako také, ktoré je centrom a srdcom Bratislavy, by bolo jednoznačne pod správou magistrátu, teda mestských poslancov. Tie ďalšie štyri mestské časti by boli bývalé obvody Bratislavy 2, 3, 4, 5.

    Myslím si, že v tomto modeli by sa dalo riešiť oveľa efektívnejšie riadenie hlavného mesta. Dalo by sa oveľa viac robiť pre potreby Bratislavčanov a dokázali by sme aj to, za čo skrývame zníženie počtu poslancov ušetriť finančné prostriedky na iné účely v hlavnom meste.

    Ja viem, že tá diskusia na túto tému je zložitá, ona prebiehala aj v minulom období a beriem aj tú výčitku, ktorá tu bola, že v minulom volebnom období sme neboli schopní ani predložiť žiadnu novelu. Ja som aj vtedy spomínal, nebolo to preto, lebo nikdy nebol konsenzus na týchto veciach a nebola dohoda. A nebolo naším záujmom lámať niečo cez možno kolená, možno cez iné názory a jednoducho sme nemali záujem robiť niečo násilne.

    Preto pevne verím, že predkladatelia tejto novely, a majú na to ešte čas aj možno v tomto volebnom období tejto snemovne, aby sme túto diskusiu posunuli aj niekde inde a zamýšľali sme sa aj nad tým, ako pomôcť hlavnému mestu a hlavne pomôcť jeho efektívnejšiemu riadeniu. Pretože nedá mi, aby som nepovedal, že túto novelu jednoznačne po jej prečítaní nemôžeme považovať za nič iné ako starostovskú novelu, ktorá má okamžite vyriešiť ich problémy, ktoré, ako to nazval pán poslanec Kuruc, súvisia s každoročným handlovaním. Áno, je pravda, že dohadovanie sa o prerozdelení finančných prostriedkov každý rok na mestskom zastupiteľstve nie je jednoduchá záležitosť. Ale treba povedať, že vždy a každý rok sa nakoniec dokázal urobiť kompromis aj v tejto oblasti v mestskom zastupiteľstve. Takže hovoriť o tom, že toto je ten hlavný dôvod, celkom určite namieste nie je.

    Hlavný dôvod podľa mňa v tejto chvíli je to, čo je obsiahnuté v paragrafe prechodných ustanovení. V paragrafe prechodných ustanovení, čo je ustanovené, sa hovorí o tom, ako sa posilnia finančné prostriedky pre mestské časti bez akejkoľvek diskusie v mestskom zastupiteľstve.

    Ja si pamätám, že sa vždy dlho viedli diskusie na tému, koľko majú mestské časti zo svojho rozpočtu, keď ešte vyberali dane z nehnuteľností prispievať na dopravu, koľko majú prispievať na likvidáciu odpadu, teda funkcie, ktoré jednoznačne prináležia hlavnému mestu a musia byť robené na území tohto mesta z jedného miesta. Nie je možné, aby boli trieštené. Samozrejme, tieto diskusie sa končili vždy neúspechom alebo len akýmsi symbolickým príspevkom, ktoré nakoniec prišli do mesta.

    Keď sa pozriem na prechodné ustanovenia, tak tie hovoria len o tom, koľko mestské časti zoberú hlavnému mestu. Ja jednoducho sa nemôžem zbaviť pocitu, že naozaj je to taká istá účelová novela, ako sme tu mali možno pred rokom, keď dvaja starostovia v Bratislave si nevedeli vyriešiť problém s nomináciou prednostu miestneho úradu.

    Je to opäť účelovosť, ktorá nepatrí do tejto snemovne a ktorá vzhľadom na to, že dnes istá politická strana, ktorá je vo vládnej koalícii, si nevie vyriešiť svoje problémy v hlavnom meste. Tak vzhľadom na tom, že má pohodlnú väčšinu v tomto parlamente ich bude takýmto spôsobom postupne predkladať. Považujem to za nesprávny krok a krok, ktorý by sme práve pri zákone o takom dôležitom, ako je zákon o hlavnom meste nemali robiť.

    Dovoľte mi ešte jednu poznámku na tému politickej dohody a schválenia istých pripomienok k tomuto zákonu v mestskom zastupiteľstve. Žiada sa mi v tejto chvíli povedať, že v žiadnom prípade o politickej dohode v mestskom zastupiteľstve sa nedá hovoriť. Dá sa hovoriť o dohode nezávislých poslancov s istou časťou mestského zastupiteľstva. Je to preto, že vlastne na schvaľovaní tohto uznesenia, samozrejme, najväčší podiel mali v tejto chvíli nezávislí poslanci. Ale to nie je to, čo by mi vadilo. Ja si myslím, že v tejto chvíli je dôležité, aby naozaj existovala pri takomto dokumente aj politická dohoda, aby mala trvalý charakter a aby jednoducho ten zákon, ktorý z takejto dielne vzíde, aby bol natrvalo ukotvený v našej legislatíve.

    Pán predseda výboru pán Cabaj, a je tu prítomný, pri schvaľovaní prvej novely tohto zákona, ktorú som už spomínal, jasne deklaroval svoj názor, že nemáme robiť zmeny, ktoré sa týkajú tohto volebného obdobia, ale že ak budeme robiť zmeny v takýchto legislatívnych zákonoch, aby sme ich robili tak, aby platili vždy od nového volebného obdobia. No, keď sa pozriem na návrh tejto novely, tak všetky zmeny, ktoré, samozrejme, sú charakteru, ako je voľba poslancov a podobne majú platnosť od nového volebného obdobia. Ale čuduj sa svete, všetky zmeny, ktoré vyhovujú starostom, majú platnosť od 1. januára budúceho roku.

    Ja sa chcem preto namieste v tejto chvíli opýtať a myslím, že bude v diskusii aj vystupovať za mnou pán poslanec Cabaj, či aj v tejto chvíli sa chce riadiť úzusom, ktorý tu verejne pomenoval a bol by som celkom rád, ak ho takto verejne pomenoval, keby aj dodržal slovo v tomto prípade a jednoducho tak aj pristupoval k hlasovaniu o tejto novele, pretože ako predseda výboru, ktorý sa práve týmto má čo najviac zaoberať, asi by bolo namieste, aby stál za svojimi slovami, ktoré za týmto pultom pomenoval.

    Na záver mi dovoľte povedať ešte možno k tomu modelu, ktorý som pomenoval ako jeden plus štyri, že vôbec nemám na mysli to, čo možno vždy zaznieva v prípade návrhu na nejaké redukcie počtu mestských častí, že obyvatelia Bratislavy budú mať nedostupné, alebo budú musieť chodiť na Primaciálne námestie a jednoducho, že sa to nedá zvládnuť. Ja vôbec s tým nemám na mysli, že by bolo treba v Bratislave rušiť akékoľvek miesta dnešných úradovní v ktorejkoľvek z mestskej časti.

    Je bez problémov možné, aby tieto existovali a dá sa to legislatívne ošetriť. Je to opäť jedna z fám, ktorá vždy pri takomto niečom zaznieva a myslím si, že by bolo dobré hneď na začiatku povedať, že toto nikto nemá na mysli a nikto nechce týmto spôsobom riešiť.

    Pán poslanec Kuruc vo svojom príspevku predložil návrh na to, aby mesto dostávalo na funkcie hlavného mesta istú finančnú sumu zo štátneho rozpočtu. Proti tomu nie je čo namietať, je to absolútne v poriadku a myslím si, že takéto niečo v rozpočte a určite aj v rozpočtoch iných krajín ako príspevok pre funkcie hlavného mesta vždy existujú a mali by aj existovať. S tým sa dá súhlasiť. Otázka je, akou formou to má byť zabezpečené.

    Ja som mu aj po jeho príspevku položil otázku, akým spôsobom si predstavuje napĺňanie tejto finančnej sumy? No, na to odpoviem tým, čo som povedal. Opäť to bude len v zmysle tohto návrhu, ak prejde, len handlovanie a len o tom, aby možno vždy vláda, ktorá bude pri moci sa mohla tváriť, že súcití s mestom a nebude to vôbec pre Bratislavčanov v polohe tej, že to bude príspevok, ktorý má zabezpečiť funkcie hlavného mesta. O tom myslím nikto z nás nepochybuje, alebo teda poviem to inak, poviem to tak, že nikto z tých, ktorí v Bratislave žijeme o tom nepochybujeme, že takéto finančné prostriedky by boli pre mesto potrebné a mali by mať svoje miesto naozaj v štátnom rozpočte.

    Ale problém je v tom, a pomenujem to otvorene, a možno aj niektorí kolegovia tu v tejto snemovni to nebudú prijímať tak, ako to poviem, ale myslím si, že je úplne bežné, že každý občan ktorejkoľvek republiky, v tomto prípade Slovenska, každý poslanec Národnej rady si myslím, že by mal byť hrdý na svoje hlavné mesto a mal by robiť všetko preto, aby jednoducho pomáhal tomuto hlavnému mestu, aby sa ním mohla celá republika hrdiť kdekoľvek. Kdekoľvek, či doma, či v zahraničí.

    Myslím si, že v takýchto prípadoch by regionalizmus, ktorý možno na môj vkus často vidieť v tejto snemovni, mal ustúpiť do pozadia a mali by sme si sami vstúpiť v prvom rade do svedomia a smerovať k tomu, aby sme si uvedomovali, že hlavné mesto každej krajiny je vždy len jedno a mali by sme sa oňho aj patrične starať.

    Ja viem, že je to veľmi zložitá téma. Neraz sme tu svedkami hlasovaní, ktoré nejdú ani cez politické spektrum, ale idú práve cez regionálny záujem, ale dovoľte mi, aby som v tejto chvíli možno tak inak povedal.

    Vážení páni poslanci, uvedomte si, že hlavné mesto máme len jedno a mali by sme naozaj urobiť pre jeho rast a budovanie čo najviac všetci spoločne. Som o tom presvedčený, že len vtedy, keď sa nám podarí presvedčiť o tomto, keď budeme my o tomto presvedčení, tak to pochopia aj všetci občania Bratislavy, a keď sa objavia také návrhy, aké boli prezentované, aby hlavné mesto malo samostatnú kapitolu na funkcie, podotýkam na funkcie hlavného mesta v štátnom rozpočte, tak jednoducho sa s tým dokážeme stotožniť všetci a stotožnia sa s tým aj obyvatelia Slovenska.

    Ja si myslím, že toto sú témy, ktorými sa tento zákon v tejto chvíli vôbec nezaoberá, a preto musím absolútne súhlasiť s tým, čo povedal v diskusnom príspevku pán poslanec Minárik. Páni predkladatelia alebo pán predkladateľ, ktorý tu v tejto chvíli nesedí, lebo asi nechce na mňa reagovať, tak radšej odišiel, splnili ste si svoj záväzok voči 16 ostatným kolegom starostom, s ktorými ste tento zákon pripravili. Nemôžem povedať inak ako to, čo som povedal v úvode. Považujem tento návrh zákona za účelový, ktorý nerieši problémy Bratislavčanov, a preto ho určite nepodporíme.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pána poslanca Kuboviča prihlásili pán poslanec Viliam Jasaň, pán poslanec Jozef Halecký, pán poslanec Pavol Frešo, pán poslanec Martin Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami.

    Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Jasaňovi, dovoľte mi ešte, aby som vás informoval, že keď som na úvod čítal mená ospravedlnených poslancov z dnešnej schôdze, neuvedomil som si, že sú tu ešte individuálne ospravedlnenky, a preto k tým, ktorých som čítal, dovoľte ešte pridať pani poslankyňu Máriu Sabolovú, pán poslanec Jaroslav Ivančo, pani poslankyňa Iveta Radičová, pani poslankyňa Katarína Cibulková a pán poslanec Viliam Novotný.

    A dovoľte mi ešte, aby som na balkóne Národnej rady privítal primátora hlavného mesta Bratislavy pána Andreja Ďurkovského, ktorý zrejme aj vzhľadom na bod, ktorý prerokovávame sa zúčastnil rokovania Národnej rady. Srdečne buďte vítaný, pán primátor. No a teraz už dávam priestor pánovi Jasaňovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len tri poznámky ako reakciu na vystúpenie môjho predrečníka, aj keď dalo by sa naňho reagovať minimálne v takom istom časovom rozsahu, ako hovoril.

    Po prvé. Hovoril tu o nezávislých poslancoch. Ja neviem, čo máte voči nezávislým poslancom, ale oni museli predsa takisto získať hlasy občanov Bratislavy, aby sa stali poslancami. To po prvé.

    Po druhé. Hovorili ste tu niečo, že zoberú hlavnému mestu. Kto zoberie, čo zoberie a kam to pôjde? Ak to niekam pôjde, tak to bude znova len pre občanov Bratislavy.

    A tretia poznámka o tej dohode či nedohode. Viete, my sme mohli do toho obsahu, ja si tiež viem predstaviť, že by tam mohlo byť všeličo iné, ale došlo to k dohode medzi primátorom, starostami a 41 poslancov mestského zastupiteľstva súhlasilo s tým, aby tento návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky schválila. A nemuseli sme čakať na rozhodnutie alebo na stanovisko mestského zastupiteľstva, ale počkali sme a ja som rád, že sme počkali. A takú otázku poslednú. Keď budeme otvárať, alebo keď sa bude otvárať zákon o obecnom zriadení, budeme čakať na vyjadrenia všetkých zastupiteľstiev, obecných zastupiteľstiev k tomu? Zatiaľ len toľko. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som sa opýtať pána poslanca, kolegu, akú predstavu má o plnení sociálnych funkcií hlavného mesta Bratislava v teritóriu svojho pôsobenia, lebo len v retrospektíve krátkej.

    Pred niekoľkými dňami sme prijímali zákon o sociálnych službách a vidíme, že je tam výrazný deficit financií. Dokonca niekoľko miliárd pre plnenie základných funkcií, ktoré by každé mesto a každá obec voči svojim občanom mala plniť. Ide to v miliardách. Či postačuje podľa jeho, vašich skúseností pokryť to terajší systém podielových daní, terajší objem, ktorý v tejto zóne hlavné mesto spravuje, alebo či sa počíta už aj s príspevkom, tým celkovým z rozpočtu, ktorý ste spomínali aj na túto oblasť, na oblasť sociálnych služieb a ich zabezpečenie.

    Vieme, že dokonca nie sú jednotné názory, či tie sociálne služby by sa mali zabezpečovať z centrálnej úrovne, z úrovne ministerstva, alebo či by mali ísť na regionálnu alebo subregionálnu úroveň. Ja si myslím, že predsa len v tých obciach a mestách je skôr možnosť spoznať sociálnu situáciu týchto občanov, zvýšiť adresnosť týchto príspevkov, ale vcelku a v závere by ma zaujímala celková suma, či postačuje pre ten hospodársky a hlavne pre ten sociálny rozvoj hlavného mesta Bratislava. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalším sa faktickou poznámkou prihláseným poslancom je pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na tú časť, kde hovoril pán kolega predrečník, pán poslanec Kubovič ohľadne toho, že komu ten zákon najviac vyhovuje. Ja by som doplnil ďalšiu kategóriu ľudí, ktorým tento zákon vyhovuje a respektíve tieto návrhy, ktoré tu aj v rozprave padajú, a to je kategória ľudí, ktorí chcú, aby úradníci boli menej kontrolovaní. To znamená, že padajú tu návrhy na radikálne zníženie počtu poslancov, dokonca až na také, ako pomerovo vychádza v rámci VÚC, čo je úplný, ale úplný nezmysel na to, aby stovky úradníkov magistrátu kontroloval stále menší a menší počet poslancov.

    Ja rozumiem tomu, že úradníci by boli radi, keby ich nikto nekontroloval. Ja rozumiem tomu, že aj starostov vyrušujú zbytočne iniciatívni poslanci, ale chcem upozorniť verejnosť na to, že jediný legitímny spôsob, akým kontrolovať úradníkov a starostov sú práve nimi zvolení poslanci.

    A za to, aby tento demokratický princíp fungoval, ktorý je v SDKÚ – DS úplne, ale úplne vlastný, za to budeme my proti týmto všetkým návrhom bojovať. A budeme proti nim bojovať preto, lebo vidíme, že dochádza k rôznym dohodám, a ja tu počujem, že 41 mestských poslancov hlasovalo za tento návrh. Len treba povedať, že 30 nezávislých, ktorí kvôli vlastnej kariére opustili strany, v rámci ktorých kandidovali. Jednoducho je to tak. Je to môj pohľad. Takže treba aj povedať, akí ľudia za to hlasovali, a treba aj povedať, aký to bude mať výsledok. Výsledok bude ten, že verejnosť bude mať stále menšiu moc kontrolovať úradníkov, ale aj starostov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Martin Pado. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Kubovič, toto sa netýka len Bratislavy. To je celoslovensky známe, že každý, kto je dnes starosta, žiada viac kompetencií v oblasti prerozdeľovania finančných prostriedkov, pretože prečo by mal čakať dva roky. Veď o dva roky už nemusí byť starostom. A potom už s tými peniažkami nebude narábať on, ale niekto iný. A tu predsa ide práve o možnosť šafáriť s peniažkami bez väčšej kontroly.

    A preto sa ani nečudujem, že takéto rozhodnutie, takýto návrh podporujú práve nezávislí poslanci, pretože tam v mútnej vode sa najlepšie darí. Takže ja viem, prečo to tak je a iste to vieš aj ty. No len keďže to vieš aj ty, vedia o tom aj mnohí iní, tak práve preto by takýto návrh prejsť nemal. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky sa hlási pán poslanec Pavol Kubovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jasaň, ja som vôbec nemal na mysli nezávislých poslancov, ktorí by riadne prešli ako nezávislí voľbami. Aby sme sa porozumeli. Ja som vôbec nehovoril o takých. Ja som hovoril o tých, ktorí sa dnes tvária ako nezávislí a prešli vo voľbách vďaka istej politickej strane. A o tých sme hovorili. Na tých som poukazoval, že namiesto toho, aby sa hľadala dohoda s relevantnými politickými a poslaneckými klubmi, hľadala sa dohoda s nezávislými poslancami, ktorí nekandidovali ako nezávislí. Takto to pomenujem. To som mal na mysli a o to mi šlo a vyzýval som vás, aby ste preto pre trvalosť akéhokoľvek takéhoto typu novely robili dohodu a hľadali aj dohodu v rámci relevantných politických strán. A myslím si, že tak je to správne a tak by to aj do budúcnosti v tejto chvíli malo byť. Lebo keď sa pozriete na to zloženie mestského zastupiteľstva, tak tých riadne nezávislých poslancov, ktorí naozaj aj tak kandidovali, zase v tom zastupiteľstvo toľko nie je.

    Pán poslanec Halecký, hovorili ste o presune kompetencií zo štátu na samosprávu a tu sa mi žiada povedať len jedna poznámka. Samozrejme, že samospráva aj v tomto prípade podľa mňa je pripravená na to, aby takéto funkcie vedela prevziať, ale pri akomkoľvek prenose kompetencií zo štátu na samosprávy je potrebné, aby aj štát preniesol na samosprávy finančné prostriedky. Aby neprenášal kompetencie na samosprávy, len kompetenciu a finančné prostriedky si štát ponechá. Je nemysliteľné, aby obce boli pri dnešných finančných prostriedkoch zaťažované ďalšími funkciami, na ktoré nedostanú finančné prostriedky. Takže odpoveď myslím si v tomto prípade je úplne jasná.

    A ešte tam bola jedna poznámka, či budem chcieť, aby všetky obce. No nie, nebudem chcieť, ale budem minimálne chcieť, aby ZMOS sa k tomu vyjadrilo, aby sa k tomu vyjadrili aj relevantné politické strany.

  • Ďakujem. Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Tibor Cabaj, pán predseda výboru. Konštatujem, že nie je prítomný v sále, čiže stráca poradie. No a teraz prítomná v sále je pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, mám pocit, že k novele federálneho zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky už bolo v rozprave v prvom čítaní aj v druhom čítaní povedané veľmi veľa a skoro všetko. Preto sa budem vo svojom vystúpení venovať možno dvom najdiskutovanejším otázkam novely zákona o Bratislave, a to je otázka financovania a otázka počtu poslancov. Predtým si ale nemôžem odpustiť naozaj krátke zhodnotenie.

    Je pravdou, že tento návrh je výsledkom, niektorí hovoria dohody, niektorí kompromisu. Ja mám skôr pocit, že kompromisu. A tento výsledok, ktorý dnes máme na stole, asi sa dá súhlasiť s tým, čo hovoril pán poslanec Minárik, že v tejto podobe všetko najhoršie už bolo vypustené, takže je to novela, ktorá zásadne neublíži. Na čo prijímať potom také novely, ktoré nič zásadné neriešia. Akurát, že sme spokojní s tým, že neublížia. Takže to vidím ako základný problém. A faktom asi je, že je to novela vo výsledku o tom, že sa presúva zopár kompetencií a hlavne nejaké peniaze z mesta na mestské časti. Rozumiem starostom, po tom celom procese rozumiem aj pánovi primátorovi, napriek tomu si myslím, že síce neublíži, ale ani Bratislavčanom nepomôže, aj keď sa pán starosta Ftáčnik na mňa za túto formuláciu trošku hnevá.

    K dvom základným problémom, ktoré sú tu najviac diskutované. Financovanie. Ja som naďalej presvedčená, že najlepším spôsobom trvalého zabezpečenia prostriedkov pre Bratislavu aj pre plnenie funkcií Bratislavy ako hlavného mesta je taký systém, ktorý nezávisle od politickej vôle, ktorá sa každoročne hľadá pri tvorbe štátneho rozpočtu zabezpečí hlavnému mestu dostatok peňazí. A ja som presvedčená, že tento mechanizmus zabezpečujú pravidlá fiškálnej decentralizácie, a som presvedčená o tom, že po štyroch, piatich rokoch, ako sa tieto pravidlá zaviedli, je to legitímny čas začať diskutovať o tom, či kritériá boli nastavené správne. A ja sa nebojím v diskusii aj s ostatnými mestami a nebojím sa diskusie ani s obcami, pretože si myslím, že je to fér a Bratislava je hlavným mestom celej Slovenskej republiky.

    Naopak obávam sa, že mechanizmus závislý od každoročného rokovania o návrhu štátnom rozpočte robí Bratislavu závislou od politického handlovania. Myslím, že je to tak. A je to tak, aj keď by náhodou prešiel pozmeňujúci návrh pána poslanca Kuruca, ktorý podpísal aj predkladateľ pán poslanec Zvonár, pretože máme skúsenosť z minulosti, že aj v takých prípadoch, keď zákon zakotvoval určité percentá v prospech určitého financovania určitej kapitoly, tak toto nebolo v zákone o štátnom rozpočte pokryté.

    Argument, že parlament a vláda musia dodržiavať zákon je síce dobrý argument, ale treba si uvedomiť, zákon o štátnom rozpočte je zákon ako každý iný, a preto podlieha samostatnému schvaľovaniu. A my vystavujeme týmto mechanizmom naozaj financovanie Bratislavy politickému handlovaniu.

    K druhej otázke – k počtu poslancov. Viem, že je to téma citlivá a ťažko sa možno o nej debatuje. Máme tu návrh, ktorý je pôvodný od predkladateľov na 45 poslancov mestského zastupiteľstva. Máme tu pozmeňujúci návrh pána poslanca Kuruca, ktorý podpísal aj pán predkladateľ Zvonár na zníženie na počet poslancov 36. Moji predrečníci v rozprave už hovorili o tom, že je to problém proporcionality, aby každý občan Bratislavy bol v rovnakom pomere zastúpený v mestskom parlamente. Situácia, keď by na zvolenie v malej mestskej časti bolo potrebné násobne menej počet voličov ako na zvolenie do veľkej mestskej časti nie je dobrá. Sú porušované základné demokratické pravidlá a je porušovaný princíp pomerného zastúpenia, ku ktorému sa koniec koncov zákon o hlavnom meste hlási tým, že hovorí, že volebné obvody musia byť určené tak, aby bol tento pomer zachovaný. Všetci vieme, že pri počte 36 a pri právnej úprave, ktorá hovorí, že každá mestská časť musí mať zastúpenie aspoň jedným poslancom v mestskom zastupiteľstve, o pomernosti nebudeme môcť vôbec hovoriť. A ja som presvedčená o tom, že to nie je správne.

    Zavádzajúci je argument, pri ktorom sa argumentuje Bratislavským samosprávnym krajom a počtom poslancov do Bratislavského samosprávneho kraja za Bratislavu. Zavádzajúci preto, pretože volebné obvody tam vyzerajú úplne inak ako volebné obvody do mestského parlamentu.

    Preto, keďže neviem, za čím stojí pán poslanec Zvonár, a tým pádom neviem, za čím stojí SMER, či za počtom 45, alebo za počtom 36, keďže je podpísaný pod oboma návrhmi, dávam pozmeňujúci návrh. V čl. I za bod 21 sa vkladá nový bod 22, ktorý znie: V § 11 ods. 2 sa vypúšťajú slová „pričom každá v nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca“. Myslím si, že treba byť fér, a keď chceme dávať populárne až populistické návrhy na zníženie počtu poslancov na 36, tak treba povedať, že na to, aby boli demokratické princípy zachované, treba povedať aj to nepríjemné b, ktoré sa možno v niektorých malých mestských častiach, pán poslanec Zvonár, bude ťažšie vysvetľovať. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie pani poslankyni Žitňanskej a slovo teraz vo faktických poznámkach dostanú postupne pán poslanec Pavol Kubovič, Pavol Frešo, Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Pavol Kubovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel nadviazať na slová pani poslankyne, ktoré hovorili o počte obyvateľov, ktorých ten poslanec v mestskom zastupiteľstve, v prípade toho na porovnanie pri dnešnom stave 80 a navrhovanom stave 36 vlastne prichádzajú do úvahy. V prípade, že by návrh, ktorý ona predložila, nebol schválený, tak napríklad v mestskej časti Devín zhruba na tisíc obyvateľov v mestskom zastupiteľstve bude jeden zástupca a napríklad v mestskej časti Ružinov bude jeden zástupca pripadať na niekde na 15- až 20-tisíc obyvateľov.

    Celkom určite táto disproporcia vzhľadom na to, že tých malých mestských častí z tých 17 je 7, 8, keď si to premietneme do tohto počtu, tak naozaj vytvárajú možno zlé predpoklady na to, aby záujmy mesta mohli zastávať a hlavne tam tých častí, ktoré sú nosnými v rámci dnešného postavenia v Bratislave, aby mohli byť uspokojované tak, ako je potrebné. Pretože je postačujúce, aby možno jedna veľká mestská časť spolu so všetkými týmito malými mestskými časťami so svojimi zástupcami sa spojila a dokáže v prípade toho, čo sa tu už veľakrát opakovalo dneska a nazývalo sa handlovanie vyhandlovať čokoľvek, čo bude možno nie prospešné na prospech obyvateľov hlavného mesta. Takže myslím si, že by bolo potrebné tento návrh pani poslankyne podporiť.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V tej časti, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská o tom, že aby to bolo fér. No veď práve tento návrh zákona, respektíve dokonca aj jeho pozmeňujúce návrhy v časti rovnosti volebného práva nie sú fér. A ja hovorím o tom, že nie je možné takýmto zásadným, až by som povedal brutálnym spôsobom penalizovať obyvateľov veľkých mestských častí, znižovať váhu ich hlasov na jednu desatinu len preto, aby byrokrati boli menej kontrolovaní.

    Takto čítam tento návrh zákona, takto čítam tie pozmeňujúce návrhy, ktoré k tomu padajú. Ešte raz to zopakujem. Budú penalizovaní obyvatelia veľkých mestských častí, kde bude váha ich hlasov znížená až na jednu desatinu oproti okrajovým mestským častiam len preto, aby byrokrati boli menej kontrolovaní. Iný zámer za tým nevidím.

    Keby predkladateľ zákona naozaj chcel niečo ušetriť, tak začne robiť niečo s častou mestskou a miestnou byrokraciou. To by som zobral. Ale začať od toho, že tí, ktorí majú kontrolovať túto byrokraciu budú vytláčaní, to nepovažujem za správne a už vôbec nepovažujem za správne, keď sú vytláčaní za cenu porušovania ústavného práva rovnosti hlasov vo voľbách. To si myslím, že je veľmi, veľmi, veľmi vážny precedens, ktorý sa tu snaží táto vládna koalícia zaviesť. Ďakujem pekne.

  • Posledným s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Viliam Jasaň. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len štyri poznámky na adresu vystúpenia pani kolegyne Žitňanskej. Možnože chcela, alebo že ste, pani kolegyňa, chceli povedať svojim kolegom, že kedy bola tá decentralizácia robená taká, aká je? Možno to nevedia, ale bolo to za vašej vlády. Teraz to nekritizujte, že nie sú peniaze.

    Po druhé. Možno ste tiež chceli povedať kolegovi Frešovi, že zníženie počtu poslancov vôbec, ale vôbec nesúvisí s kontrolou nad magistrátom.

    Po tretie. Proporcionalita. Ja som bol poslanec mestského zastupiteľstva a predtým som tiež pôsobil v nejakých komisiách a nikdy som sa nestretol s tým, že by ona doteraz niekomu prekážala.

    Po štvrté. Aj ja som sa podpísal pod návrh pána Kuruca, ale podpísal som sa hlavne preto, aby aj poslanec, ktorý nemá za sebou klub, mal možnosť vystúpiť a predložiť pozmeňujúci návrh, o ktorom rozhodne táto snemovňa. Ďakujem. Všetko.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníkov pani Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja viem, kedy bola schválená fiškálna decentralizácia, SDKÚ a ja osobne sa k fiškálnej decentralizácii hlásime, pretože ju považujeme za úspešný projekt a o tom som presvedčená, pretože fiškálna decentralizácia dala po kompetenciách samosprávam aj peniaze a dáva im ich tak, že sú každoročne garantované. Ja hovorím len to, že každý nový systém, ktorý sa zavedie, je legitímne, keď sa s odstupom 4, 5 rokov pozrie naňho, či parametre sú dobre nastavené, alebo či v nich treba urobiť nejaké korekcie. Naopak, ja sa k tomuto systému hlásim, pretože je to systém dobrý, ktorý dáva samosprávam peniaze nezávisle od toho, čo sa tu dohodne na konci roka v zákone o štátnom rozpočte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej do rozpravy je prihlásený pán Gyula Bárdos.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadril k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

    Aj v prvom čítaní som sa vyjadril k tomuto návrhu a mal som pripomienky takého charakteru, že je obrovskou škodou, že tento návrh sa takýmto spôsobom prerokováva v Národnej rade. Nikto o tom nepochybuje, že zákon je potrebný, ale taký zákon je potrebný, na čom sa vie dohodnúť celé politické spektrum. Zákon a návrh zákona nemôže byť iba z dielne jednej skupiny poslancov, lebo ani Bratislavčania nepatria iba do jednej skupiny.

    Jednoducho sú občania Slovenskej republiky, sú občania Bratislavy a bolo by prospešné, keby sme namiesto toho, aby sme handlovali o tom, že aký je počet poslancov, kto bude licitovať a akým spôsobom chce zmeniť takýto stav, lebo to nerieši gro toho problému a ten problém tu je. Ten problém pomenoval aj ten, ktorý je z vládnej koalície, aj ten, ktorý je z opozície, len, žiaľ, zatiaľ nie je dohoda, nie je konsenzus.

    Som o tom presvedčený, že tak ako povedala aj pani kolegyňa Žitňanská, že nie handlovanie, ale dohoda všetkých zainteresovaných by bola potrebná. Ja som povedal aj pánovi predkladateľovi, aj ostatným, ktorí podpísali tento zákon už v prvom čítaní, že keby boli počkali ešte trošku, keby sa o tom rokovalo, keby sa o tom hovorilo, nedá sa to vylúčiť, že ten kompromis by sa našiel a ten spoločný menovateľ by mohol tu byť na stole a mohli by tam byť podpisy všetkých poslaneckých klubov, ktoré sú zastúpené aj v Bratislave, aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, z politického, hospodársko-sociálneho, napokon i časového hľadiska je zrejmé, že Bratislava ako hlavné mesto potrebuje novelu pôvodného zákona. Ale ešte raz podčiarkujem to, že táto novela by ale mala byť oveľa komplexnejšia a zásadnejšia, než je predložený návrh a nemala by sa zakladať len na akýchsi vsuvkách a doplnkoch pôvodného zákona, ktorý je navyše z časového hľadiska historickým prežitkom už v dnešnej dobe. To už viacerí povedali.

    Myslím si, že prípadné úpravy novely zákona by mali byť založené navyše aj na výsledku dlhodobejších vzájomných rokovaní dotknutých účastníkov, primátora a starostov mestských častí, vyústením čoho by bolo ich vzájomné prijatie jeho znenia v celej šírke rozsahu novely zákona.

    Podstatou týchto postupov založených na vzájomných kompromisoch musí byť totiž jednoznačnejšie vymedzenie právomocí, kompetencií, činností, zodpovednosti a v neposlednom rade určite aj jasnejší a jednoznačnejší spôsob prerozdeľovania jednotlivých finančných balíkov ako základu financovania rozvojových zámerov jednotlivých dotknutých účastníkov tohto zákona, teda hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a jeho mestských častí.

    Určite je možné tiež vysloviť názor, že prípadná novela tohto zákona musí vychádzať aj z podpory širšieho politického spektra. Veď predsa prípadný nový zákon musí slúžiť nielen určitej skupine Bratislavčanov v súčasnosti, ale predovšetkým Bratislavčanom aj v budúcnosti, a to čo najdlhšie.

    Navyše si myslím, že predmetná novela zákona nemôže byť založená na populistickej myšlienke založenej na radikálnom znížení počtu poslancov zastupiteľstiev, čo môže vyvolať u nezainteresovaného bežného občana myšlienku sociálneho a ekonomického aspektu tejto novely, pretože tomu tak nie je.

    Zníženie počtu poslancov vyvoláva dojem zníženia nákladov zastupiteľstva, avšak je to len vonkajší efekt. Poslanci totiž okrem zasadania zastupiteľstva vykonávajú aj prácu v komisiách. Pokiaľ je dostatok poslancov, tí sú zaraďovaní iba do jednej komisie. Ak nie je dostatok poslancov, ako napríklad v prípade samosprávnych krajov, jeden poslanec musí byť zaradený v dvoch, troch komisiách. Kvôli dostatočnému zabezpečeniu funkčnosti komisií sú do nich menovaní aj členovia komisie aj z radov občanov. Treba vziať do úvahy, že poslanci sú odmeňovaní nielen za zasadnutia zastupiteľstva, teda za účasť, ale aj za prácu v komisiách, takisto aj členovia menovaní z radov občanov. Teda zníženie počtu poslancov nie je dostatočným faktorom úspory nákladov.

    Okrem toho je nutné posúdiť, či nejaká mierna úspora dostatočne vyváži fakt, že sa zníži počet občanmi zvolených zástupcov konajúcich pod prísahou, čím sa podstatne zníži možnosť kontroly činnosti zastupiteľstva zo strany voličov. Navyše môže dôjsť k nevyváženému stavu zastúpenia v komisiách, do ktorých nominujú odborníkov politické strany a nie sú priamym dôsledkom volieb. Z tohto dôvodu je nutné posúdiť znižovanie počtu poslancov z hľadiska možnej úspory nákladov na jednej strane a zníženie vplyvu občanov z hľadiska zastúpenia jednotlivých volebných obvodov, ako aj zastúpenia dostatočného výberu zo spektra politických strán na strane druhej.

    Poukazujem tiež na skutočnosť, že predložená podoba návrhu novely zákona nerieši ani ďalšiu podstatnú zásadu, a tou sú vzájomné vzťahy, rozsah a spôsob spolupráce medzi hlavným mestom Slovenskej republiky a Bratislavským samosprávnym krajom. Je to ale prirodzené, pretože v dobe prijatia pôvodného zákona takáto potreba ešte nebola, takže jednoducho nebol priestor na vsunutie tejto myšlienky do pôvodného textu zákona, čo je v kontexte toho, na čo som poukázal aj na začiatku svojho stanoviska.

    Predsa oba tieto komponenty sú vzájomne späté, sú vzájomnou súčasťou a napokon jedna inštitúcia bez druhej jednoducho samostatne nemôžu riadne fungovať. V neposlednom rade poukazujem tiež na isté technické problémy prípadnej realizácie predloženého návrhu novely. Tie sa týkajú predovšetkým nezosúladenia prípadného termínu prijatia tejto novely s termínom kreácie novozvolených zástupcov a predstaviteľov samosprávnych orgánov, ktorí vyjdú z najbližších komunálnych volieb. Je zrejmé, že súčasné znenie zákona o Bratislave už prežilo svoju dobu a že Bratislava ako hlavné mesto Slovenskej republiky potrebuje svoj nový zákon.

    Ale, dámy a páni, ešte raz zdôrazňujem, ale zákon komplexnejší, politicky prijateľný pre všetkých účastníkov konania a v prvom rade, aby to bol zákon, ktorý je prospešný pre všetkých občanov Bratislavy.

    Som sklamaný, že ani počas rozpravy som nezachytil taký návrh alebo taký kompromis zo strany predkladateľov, že by sa širšie politické spektrum mohlo dohodnúť na tejto novele. Je to škoda.

    Takisto už viacerí moji predrečníci sa vyjadrovali k tomu, že asi z akého dôvodu o tom rokujeme teraz v Národnej rade, akým dôvodom ste, páni, tento návrh podali do Národnej rady. Je to obrovská škoda, lebo bola tu a je tu šanca, som o tom presvedčený, že tí, ktorí sledovali tie rokovania, ktoré boli predtým, že keby sa uskutočnilo ešte jedno kolo alebo dve kolá rokovaní, tak možnože by sa dospelo k tomu, že tu v Národnej rade by sme prerokovávali návrh, ktorý by mal politickú podporu celej Národnej rady. Škoda, že sa to nestalo, a preto ani poslanci za Stranu maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja predložený návrh novely nemôžu podporiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie Gyulu Bárdosa sa prihlásili Pavol Minárik, Jozef Halecký, Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, súhlasím s vašou argumentáciou odmietajúcou radikálne zníženie počtu poslancov. Áno, už 45 bolo na hrane alebo za ňou. Máme tu aj ďalší návrh na ďalšie zníženie na 36 s argumentom počtu poslancov v samosprávnom kraji.

    Chcem túto snemovňu upozorniť, že pre Košice, ktoré majú 250-tisíc obyvateľov táto snemovňa uznala za vhodné a potrebné, aby košických občanov v mestskom zastupiteľstve zastupovalo 50 poslancov, teda o 5 viac, ako má v budúcnosti zastupovať 420-tisícovú Bratislavu. Tridsaťšesť sa mi zdá byť absolútne, absolútne neprimerané. Ďakujem pekne.

  • Ďalej je prihlásený pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som v reakcii na predrečníka povedať asi toto. Počúvame tu, že je všeobecná zhoda už jednotlivých zástupcov či Bratislavy, alebo mestských častí na tomto zákone a že v podstate obsahovo ten zákon je vylepšený, je prínosom pre bežnú prax. Na druhej strane sú tuná hlasy, že je pomerne sterilný a rieši iba snáď možno mestskú exekutívu alebo počty poslancov, ale podstatu veci neviem, či rieši v takom rozsahu a v takom charaktere, aby bola všeobecná spokojnosť.

    Myslím si, že zásada, aby sa posilnila úloha mesta Bratislavy ako celku, ale zase aby sa veľmi neubralo čo do kompetencií sily a rozhodovacieho charakteru jednotlivých mestských častí, s tým možno súhlasiť. Málo sa hovorí, a mňa to hlavne zaujíma, ako je to napríklad pri predaji majetku medzi mestskými časťami, medzi Bratislavou, či je spokojnosť. Medzi výberom daní z nehnuteľností, medzi prerozdeľovaním, či tam je zhoda, na základe akých princípov je ten zákon vylepšený, alebo či zotrváva na predchádzajúcich stanoviskách a nakoniec v neposlednom rade aj čo sa týka výnosov daní, rozdelení, ale spoliehať sa nejako na financovanie takéhoto kolosu, ako je Bratislava na štátnom rozpočte, neviem, či to bude úspešné, ale je podstatné, aby v tom bazálnom financovaní cez dane boli urobené kroky, ktoré trvale zabezpečia dostatok finančných prostriedkov pre Bratislavu a jej mestské časti. Ďakujem.

  • Ďakujem, teraz má slovo pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, ja len dve krátke poznámky na pána kolegu. Ako taká všeobecná teoretická prednáška niekde pred možno študentmi, ktorí sa zaoberajú samosprávou, to bolo naozaj veľmi dobré, ale chýbajú vám praktické skúsenosti z fungovania zastupiteľstva v hlavnom meste.

    A druhá poznámka. Hovoríte tu všetci o handlovaní a nedohode. Ja znova zopakujem, čo už som povedal, pán kolega, primátor, starostovia a 41 poslancov mestského zastupiteľstva odporučilo zákon, ktorý je predložený v Národnej rade schváliť. Ďakujem, všetko.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Bárdos má slovo.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili k tomu, čo som povedal.

    Páni kolegovia, ale ani pán Jasaň, ani pán Halecký nepotvrdili to, že tento návrh zákona rieši podstatu problému. Tie vzťahy, ktoré sú problematické, ktoré nie sú jednoznačné, transparentné pravidlá financovania, o ktorých už viacerí hovorili, nie iba ja vo svojom prejave, že vždy, vždy to bude závisieť od toho, aká je politická konštelácia po parlamentných voľbách a aká je politická konštelácia v hlavnom meste Slovenskej republiky a my nepotrebujeme taký zákon alebo také vylepšenie iba určitej časti, alebo zmenu určitej časti zákona, ktorá rieši iba ad hoc spôsobom a iba parciálne záležitosti.

    My potrebujeme riešiť podstatu a na tú podstatu, na to riešenie je potrebná politická dohoda. A dúfam, že tu nechcete povedať, páni kolegovia, že existuje tu politická dohoda, široká politická dohoda na tom, že táto novela bude prijatá v Národnej rade konsenzom, lebo vidíte, že aj tie návrhy, aj tie príspevky hovoria o niečom inom.

    Takže, pán kolega, môžete hovoriť o tom, že jednotlivci sa možno vyjadrili takýmto spôsobom, možnože na inom mieste sa vyjadrí iným spôsobom, ja to teraz nechcem hodnotiť. To nie je podstatou veci.

    Ale myslím, že na tom by sme sa mohli zhodnúť všetci, aj za koalíciu, aj za opozíciu, že Bratislava a občania Bratislavy potrebujú taký zákon, ktorý je v prospech občanov, a nie iba v prospech určitej skupiny alebo v prospech jednotlivcov. A tento návrh takéto riešenie nedáva, a preto som povedal, že v žiadnom prípade nemôžeme podporiť návrh skupiny poslancov Národnej rady, ktorý je teraz momentálne prerokovaný v snemovni. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Tibor Cabaj, predseda výboru pre verejnú správu.

  • Vážený pán predseda, predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte aj mne, aby som niekoľkými poznámkami vystúpil pri prerokovaní tohto poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.

    Treba povedať, že tá diskusia je zaujímavá, pretože do riešenia praktických vecí sa opäť vniesla politika a každý politický tábor si obhajuje pozíciu z jednej či z druhej strany, ale zrejme parlament už je o tom, na to som si zvykol za tie roky, takže ani ma to celkom neprekvapuje.

    Nemením svoj názor na riešenie tejto problematiky, pretože zastávam názor, že je dobrá vec a je to právomoc aj podľa zákona o rokovacom poriadku, že poslanec Národnej rady predkladá pozmeňujúce návrhy a novely zákonov, ale myslím si, že ak za obdobie, a ja už som dosť dlho v tomto parlamente, sa nevedia kompetentní v Bratislave dohodnúť a stále prebieha diskusia o tom, ako by ten zákon mal vyzerať, čo všetko by v tom zákone malo byť.

    Predkladatelia si zobrali veľké jarmo na seba, lebo chceli zasuplovať vládu, ktorá má úplne iné podmienky na prípravu návrhov zákona na prerokovanie v tomto parlamente, pretože vláda, ministerstvo so svojím tímom legislatívcov, odborníkov pripraví návrh, otvorí potom medzirezortné pripomienkové konanie, prejde to komplet celou oponentúrou, až následne sa to dostane do parlamentu.

    Pri poslaneckom návrhu zákona všetko toto rokovanie odpadá a zoberú si to vlastne poslanci na seba a v tomto prípade, keďže Národná rada väčšinovým hlasovaním rozhodla, že bude sa touto otázkou zaoberať, tak túto trochu povinnosť sme si zobrali na seba vo výbore a pokúsili sme si aspoň vypočuť stanoviská jednej i druhej strany.

    Treba povedať, že zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. a následné novely rieši postavenie samosprávy, rieši postavenie orgánov. A stále zastávam názor, tak nás to učili v škole a tak by to aj malo fungovať, úmyselne hovorím, tak by to malo fungovať, že starosta a poslanci zastupiteľstva sú to dve koľaje, ktoré idú súbežne vedľa seba a občas sa stane, že v niektorých veciach do seba len vstupujú a nie je dobré posilniť ani jednu pozíciu, ani druhú.

    Ak sa posilňuje jedna na úkor druhej, vyvoláva to problém. A tu narážame na ten problém, že stretajú sa niektoré problémy, ktoré už v minulosti sme tu otvárali. Nikdy som nezmenil názor, keď som povedal, že poslanec Národnej rady by nemal byť zároveň aj funkcionárom v orgánoch samosprávy, pretože pri prerokovaní týchto návrhov, keď bude mať čo najlepší a čistejší úmysel riešiť tieto problémy, minimálne keď už argumentácia tých, ktorí sú proti tomuto návrhu nebude žiadna, tak použijú to, no, robíš to preto, lebo si do toho zaangažovaný, pretože ty pôsobíš, z toho je problém. Aj nášho predkladateľa, že je zároveň aj starostom mestskej časti. Tak už minimálne, keď nič iné, tak sa mu hodí toto, že to je problém, lebo predkladá to zároveň aj ako starosta tejto mestskej časti.

    Preto hovorím, že tá diskusia je v tom zložitá, že tí, ktorí sa mali dávno dohodnúť sa nedohodli a predkladatelia si zobrali na seba túto záležitosť hľadať riešenie aspoň niektorých častí, ktoré by sa v rámci tohto zákona mali navrhovať. Nie je to žiadna novota.

    Tí, ktorí ste boli na sneme ZMOS-u, viete, že tam už bolo prijaté aj svojho času uznesenie, že sa prijme úplne nový zákon o obecnom zriadení a takisto sa k tomu nedopracovalo. Posledný záver je, že aj tam bude robiť len novela a takisto vždy pokus tých, ktorí do toho vstupujú a v rámci ZMOS-u teda vstupuje do toho právna sekcia, ten návrh, ktorý som mal možnosť momentálne vidieť, viac hovorí o tom, že sa posilňuje pozícia starostov, pretože za tých poslancov nemá kto tam vlastne hovoriť. To je ten problém, v ktorom sa nachádzame a v ktorom si budeme musieť hľadať pozíciu, ako teda ísť s tým ďalej.

    Toto je aj problém tohto zákona o Bratislave a hovorím, väčšinovým hlasovaním Národná rada rozhodla, že sa ním bude zaoberať. Vytvorili sme priestor vo výbore, aby mohlo k tomu zaujať stanovisko aj mesto, pretože vážim si primátora mesta Bratislavy, ale sú tam aj poslanci mestského zastupiteľstva, a preto sme aj odsunuli termín prerokovania na záver tejto schôdze, aby sme mohli mať aj oficiálne stanovisko mestského zastupiteľstva.

    Ja neviem, niektorí hovoria, že tým, že hlasovalo z osemdesiat 41 za je málo. Beriem, je to právoplatné uznesenie. Otázka, či je to dohody, nedohody, alebo kompromisu, to nech si každý vysvetlí po svojom, ale toto stanovisko oficiálne je tu, je tu aj list primátora mesta, ktorý rozšíril toto pôvodné stanovisko, ktoré bolo doručené do Národnej rady a s ktorým sa mali možnosť poslanci oboznámiť.

    Mimochodom, na toto stanovisko reaguje pozmeňujúci návrh kolegu Braňa Bačíka, spravodajcu tohto návrhu, ktorý premietol do svojho pozmeňujúceho návrhu tie pripomienky, ktoré boli prijaté v mestskom zastupiteľstve v Bratislave.

    Viete, ale keď už hovoríme o tej politickej časti, treba si povedať aj otázku, ako postupovať v rámci znižovania počtu poslancov. Ak sme prijali novelu zákona o obecnom zriadení a tam došlo k zníženiu počtu v takmer 2 900 mestách a obciach, a teda 137 miest v rámci Slovenska, prijali sa určité pravidlá v tomto zákone. Analogicky si neviem predstaviť, prečo Bratislava by mala byť výnimka, aj keď má špeciálny zákon o Bratislave, ale základné princípy samosprávy vyplývajú a sú odvodené od zákona o obecnom zriadení, a teda platné pre celé Slovensko.

    Samozrejme, diskusie sú, koľko tých poslancov má byť, koľko nemá byť, či je to veľa, málo, alebo niečo podobné. Trochu ma prekvapuje, keď najmä z opozičnej časti zaznieva ten názor, že znížením počtu poslancov sa obmedzí kontrola v rámci mesta, lebo že úradníci si budú robiť, čo chcú. Ja neviem, dosť ma to prekvapuje, keď to povie poslanec Národnej rady, ktorý by minimálne mal poznať pozíciu, aj aká je v zákone o obecnom zriadení, ale aj aká je z pozície, ktorá vyplýva z ústavy, že úrad zabezpečuje vlastne výkon rozhodnutí mestského zastupiteľstva, respektíve rozhodnutí primátora. Tak neviem, ako môže inak postupovať, tak ako keby sme si tu vysvetľovali, že úradníci v rámci štátnej správy si budú robiť, čo chcú a nebudú rešpektovať zákony, ktoré sú prijaté.

    Ak je prijatý zákon, je im daný mantinel, odkiaľ pokiaľ sa môžu pohybovať a oni môžu len to robiť, čo im zákon ukladá a umožňuje, nič iné. Takže pochybovať o tom, že poslanci sú tí spásonosní, ktorí zachránia to, že úradníci nebudú riešiť nejako inak problematiku, ako im to umožňuje zákon, je trochu pochybné.

    Samozrejme, veľa sa dá diskutovať, či ten počet je adekvátny, nie je adekvátny. Treba ale povedať jednu podstatnú vec. Keď sme prijímali zákon o meste Košice, a to trochu odbočím v tejto problematike, pretože takisto som tam zastával názor, že malo by sa všetko toto meniť s účinnosťou od nového funkčného obdobia. Pri prerokovaní vo výbore bol prítomný primátor mesta Košice a ten nás požiadal práve o podporu tohto návrhu, ktorý bol poslanecký predložený vtedy od poslancov koalície, aby sme ho podporili, pretože riešil aj problematiku možnosti čerpania mestských častí prostriedkov z fondov Európskej únie. A tam som aj zmenil svoj názor v tomto prípade, ak som videl, že teda predkladatelia to dávajú a obhajuje to primátor, ktorý je úplne iného politického zafarbenia, obhajuje pozícia a on nás požiadal o to, aby sme tento návrh podporili, nevidel som dôvod, prečo nepodporiť, keď teda je ten záujem tých, ktorých sa to bezprostredne dotýka, aby sa ten zákon riešil. Preto aj ten zákon o Košiciach bol prijatý.

    Samozrejme, toto je tá istá pozícia. Ak mestské zastupiteľstvo prijalo stanovisko a my ho vieme teraz premietnuť do novely tohto zákona a hovorím, polemizovať o tom, či je to malá novela, alebo dostatočná, nedostatočná. Viete, ak sa nevie dohodnúť na veľkom riešení, tak jednoducho aj malé riešenia sú aspoň nejaké kroky dopredu, aj keď celkom maličké. Ale stále zostať na mieste a čakať, že však sa dohodneme. No ešte dve, ešte tri, možno štyri rokovania a nedohodneme sa na ničom, pretože to už sme v tomto parlamente zažili, že tých rokovaní bolo a obyčajne, ak sa niečo nevedelo riešiť, tak sa vymyslela komisia a tá potom vytvárala podklady, návrhy, riešenia a stále sme sa nepohli z miesta.

    Takže toto je tá pozícia znižovania počtu poslancov a treba povedať to, čo je rozdiel od Slovenska, to znamená tých 137 miest Slovenska a 2 950 obcí, že mesto Bratislava a mesto Košice má tých poslancov trochu viacej, ako majú tieto mestá. Okrem toho, že sú to poslanci mestských častí, ktoré by akože boli v pozícii aj tých jednotlivých miest, ktoré máme v rámci Slovenska, my tu máme aj v Bratislave, aj v Košiciach ešte aj poslancov mesta. To znamená, že ak niekto má obavu, že dôjde k zníženiu kontroly, pretože nebude 80 poslancov mesta Bratislavy alebo iba 45, alebo 36, ja neviem, ktorý návrh si poslanci osvoja a ktorý tento návrh prejde, tak potom zabúda na to, že každá mestská časť má svojich poslancov a nech ma nikto nepresvedčuje, celý život sa v tej komunálnej politike pohybujem, že tí poslanci mesta Bratislavy, tí takzvaní „mestskí“ vedia oveľa viacej o tej činnosti, ako je to v tých jednotlivých mestských častiach, ako o tom vedia tí, ktorí bezprostredne v tých svojich volebných obvodoch v tých mestských častiach žijú a ktorí sa tam dennodenne s tými ľuďmi stretajú. Takže trochu si tak nahovárame niečo, čo celkom nie je realita.

    Samozrejme, ak to posunieme do tejto roviny a meníme počet, musíme sa dotknúť jednej veci. Ak nemeníme systém, tak ťažko predpokladať, že títo poslanci by nejako menili pozíciu. Pamätáte si, svojho času som tu predkladal návrh, bolo to síce v minulom funkčnom období, kde bol návrh, aby Slovensko bolo rozdelené na 150 jednomandátových obvodov do Národnej rady, z toho dva obvody potom vyššieho územného celku by boli totožné s tým obvodom do Národnej rady a následne tak by sa to rozkúskovalo všetko, aby sme mohli mať konkrétnych poslancov a konkrétnych voličov, ktorých by v tom príslušnom volebnom obvode volili a potom aj tá konkrétna zodpovednosť.

    Vôľa na to nebola riešiť to v parlamente, aby sme takto ďalej pokračovali a neobjavíme nič nové. Toto svojho času fungovalo, keď boli konkrétne volebné obvody a konkrétni poslanci za tú časť zodpovední, teraz sa to vytvorilo skôr aj v rámci VÚC-iek na úrovni bývalých okresov, respektíve teraz obvodov.

    Takže pokiaľ nedôjde zrejme asi k zmene systému alebo zosúladeniu nejako volebných zákonov, tak zrejme nebude ani šanca riešiť túto pozíciu. A ja si myslím, že zákon rieši aj tú pozíciu, o ktorej tu hovorila pani poslankyňa Žitňanská, že by sa stalo, že niektorá časť nebude mať svojho zástupcu, nebude mať svojho poslanca. Pri rozhodovaní v termíne, pred termínom konania volieb rozhoduje zastupiteľstvo, koľko tých poslancov bude a kde ako tie volebné obvody a okrsky budú vytvorené. Takže celkom mi to nie je jasné, ako sa to môže stať, že by niektoré časti nemali poslancov. Preto hovorím, že to špecifikum, keď sa to v Bratislave nevie dohodnúť, tak potom vyvstáva problém, ktorý možno by bolo treba riešiť niekde inde, ale toho sa nechcem bezprostredne dotýkať.

    Samozrejme, veľa sa dá diskutovať o tom, padli tu dokonca dva návrhy, otázka, či vytvoriť ten rozpočet, nevytvoriť samostatnú kapitolu pre mesto Bratislava. Ja osobne nie som zástanca tohto názoru, aby sme kúskovali, ale budem rešpektovať rozhodnutie parlamentu. Ak parlament rozhodne, že bude tá kapitola vytvorená a rešpektujem ako ktorékoľvek iné rozhodnutie a budeme musieť potom v rámci rozpočtu aj hľadať túto pozíciu. V tomto prípade súhlasím s názorom, ktorý tu už odznel, že trochu by to bolo vytváranie určitého tlaku, aby v rámci schvaľovania rozpočtu každý rok sa hľadala pozícia, ako posilniť alebo vytvoriť ten priestor pre mesto Bratislava, keby bola samostatná kapitola. Takže tento návrh, hovorím, osobne nepodporujem, aj keď viem si ho predstaviť, že by sme ho takýmto spôsobom mali zabezpečený. A, samozrejme, tak, ako bolo doteraz zvykom, vytvárame priestor v rámci výboru pre verejnú správu, aby vo všetkých týchto veciach samosprávy na takzvaných otvorených sedeniach za účasti zástupcov ZMOS-u a všetkých inštitúcií, ktoré majú čo do tejto oblasti hovoriť, aby sme si tie veci vydiskutovali.

    Ja sa nebránim tomu, aby sa vytvoril priestor, aby sme hľadali aj pozíciu, aby Bratislava skutočne mala zákon ten, ktorý je hodný, aby to bolo o hlavnom meste Slovenskej republiky, ale nie o tých politických súbojoch, že kto má momentálne navrch, že ten rieši svoju pozíciu, ten druhý mu to vytýka a jednoducho nevieme sa nejakým spôsobom dopracovať k záverom, ktoré by boli v prospech občanov...

    Trochu mi to tak pripomína, že je to viac súboj politikov ako riešenia problémov tých ľudí, ktorých sa to bezprostredne dotýka a ktorí teda budú hľadať svoje uplatnenie tu v rámci hlavného mesta.

    A na záver chcem povedať ešte jednu vec. Kolega Kubovič, keď tu hovoril, že názor, ktorý som tu vyjadril, že pravidlá počas hry by sa nemali meniť. Ja som nikdy tento názor nezmenil, ani ho nezmením. Jednoducho rešpektujem, že takýmto väčšinových rozhodnutím Národná rada rozhodla, že bude sa tým zaoberať, že sa prijalo aj uznesenie mestského zastupiteľstva, aj to sa premietlo do návrhu. Tieto všetky veci rešpektujem, ale hovorím, názor som nezmenil, pretože pravidlá by mali byť jasné pred začiatkom nastúpenia na zápas. A to je vždy voľbami, ktoré sú o výbere jednotlivých starostov, poslancov či primátora, v tomto prípade mesta Bratislavy.

    Takže ak rešpektujem tie názory, ktoré boli prijaté a ktoré teda nám boli oficiálne doručené jednak od primátora mesta aj od mestského zastupiteľstva, respektíve tie stanoviská, ktoré sme si mali možnosť vypočuť na zasadnutí výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, na ktorom boli prítomní, je teraz na poslancoch, aby k tomuto návrhu zákona, respektíve pozmeňujúcim návrhom zaujali svoje stanovisko a aby sa minimálne urobil ten malý krôčik, keď už nevieme urobiť veľkú novelu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, neregistrujem faktickú poznámku, preto konštatujem, že vystúpenie pána poslanca Cabaja bolo vystúpenie posledného poslanca riadne prihláseného do rozpravy, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vám poďakovať za túto diskusiu pri prerokovávaní tohto zákona, aj keď mám možno výhrady k tým argumentom, ktoré použili opoziční poslanci, pretože to neboli argumenty, ktoré by sa priamo dotýkali dôležitých častí tohto zákona. Zamerali sa na počet poslancov, ktorý nebol vystrelený z brucha, ktorý bol presne vyrátaný, aby bol optimálny počet poslancov, a ak sa im tento počet nepáčil, alebo ho nepovažujú za správny, nebol žiadny problém, aby v tomto parlamente predložili pozmeňujúci návrh, ktorý by alebo nechal pôvodný počet poslancov, alebo určili iný počet poslancov, ktorý je pre nich výhodný.

    Nepáčilo sa mi ani to, že pán poslanec Kubovič využil priestor v tejto Národnej rade, aby zaútočil na svojich oponentov, na nezávislý klub poslancov, ktorí sú vlastne ich poslanci, ktorých vylúčili za to, že mali vlastný názor. Akýkoľvek náznak neposlušnosti sa v SDKÚ musí výrazne trestať.

    Pán poslanec Frešo tuná hovoril niečo o kontrole. To je neznalosť pomerov v samospráve a chcel by som mu pripomenúť, že mimo poslancov existuje v meste, obciach, mestských častiach aj útvar hlavného kontrolóra a právo kontroly má aj Najvyšší kontrolný úrad.

    Napriek tomu si myslím, že táto diskusia mala svoj veľký význam. Považujem zákon za dobrý, pretože vyrieši pomery v samospráve mesta, vo fungovaní samosprávy, spriehľadní tok peňazí v meste a ja osobne vždy budem zastávať, aby mesto malo viacej peňazí, aby svoj rozpočet mohlo kryť zo zdrojov, ktoré sú iné ako tie, ktoré sa získajú rozpredajom mestského majetku. Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave?

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja len z pozície spravodajcu by som si na záver dovolil povedať pár viet i napriek tomu, že predseda výboru, kolega pán Cabaj veľa povedal z toho, čo sa vo výbore uskutočnilo vo vzťahu k prijatiu tohto poslaneckého návrhu zákona.

    Ja len na margo toho, čo tu bolo povedané chcem spomenúť, že skutočne hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava zastalo stanovisko, ktoré tu v tomto pléne už viackrát zaznelo z úst mojich predrečníkov, kde odporučilo tento poslanecký návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami.

    Navrhovatelia sa s týmito pripomienkami stotožnili, ja ako spravodajca výboru som si ich osvojil, predložil som ich do pléna, preto si myslím, že tento zákon v tej podobe tak, ako je predložený, bude aj v tomto pléne schválený. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ley Grečkovej a Jána Babiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 751 a spoločnú správu výborov máte pod č. 751a.

    Pani poslankyňa Grečková, máte slovo a prosím vás, aby ste návrh zákona odôvodnili.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sme predložili s cieľom minimalizovať výkup odpadu z farebných kovov a iného kovového odpadu, ktorý bol získaný nelegálnym spôsobom z technicko-prevádzkových zariadení železničnej infraštruktúry, z dopravných značiek, z kanalizačných poklopov a podobne. Okrem spôsobenia finančnej škody vlastníkom odcudzených materiálov krádež týchto zariadení vedie k ohrozeniu funkčnosti zariadení dopravnej infraštruktúry s možnými závažnými dôsledkami pre ľudský život a zdravie.

    Ako som už odôvodnila v prvom čítaní, ako predkladatelia sme nemali ambíciu otvárať celú zložitú širokú problematiku odpadov tohto zákona. Zamerali sme sa len na novelu tých paragrafov, ktoré sa týkajú výkupu odpadu z farebných kovov a iných kovových odpadov. To znamená, že táto novela sprísňuje podmienky evidencie toho, ktorý predáva, aby preukázal svoju totožnosť, takisto sprísňuje aj podmienky pre výkupcov, ktorým ukladá povinnosť viesť fotodokumentáciu z vykupovaného odpadu. Ak by sa porušil tento zákon, sprísňujú sa zároveň aj sankcie za jeho porušenie, a to až do výšky 16-tisíc eur. Po uložení pokuty dvakrát je možnosť až odobratia súhlasu na prevádzkovanie výkupne.

    Zároveň táto novela umožňuje občanom nahlásiť akékoľvek porušenie tohto zákona nielen Slovenskej inšpekcii životného prostredia a obvodnému úradu životného prostredia, ale aj obci.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie a verím, že tento zákon, ktorý pomôže aj občanom, aj podnikateľom na Slovensku podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani navrhovateľka, za uvedenie poslaneckého návrhu zákona. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanoviská a návrhy gestorského výboru.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1023 zo 17. septembra 2008 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 492 z 15. októbra 2008 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 713 zo 14. októbra 2008 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 309 zo 14. októbra 2008 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ide o 12 pripomienok, ktoré sú uvedené v bode IV spoločnej správy a ktoré máte k dispozícii.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy č. 1 až 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 318 z 20. októbra 2008. V citovanom uznesení výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu k predmetnému návrhu zákona poslancov.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona o vyznamenaniach Slovenskej republiky. Je to tlač 753.

    Poprosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, poprosím pána poslanca Mamojku, aby prišiel do sály a uviedol návrh svojho zákona. Už je tu, ale je tu aj druhý navrhovateľ. Môžete, pán navrhovateľ. Pán poslanec Jarjabek je tiež navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja len veľmi v krátkosti uvediem návrh zákona. Nová zákonná úprava má zabezpečiť, aby rozhodujúcim a jediným kritériom na udelenie štátneho vyznamenania boli mimoriadne zásluhy alebo významné zásluhy osobností, ktorým sa má štátne vyznamenanie udeliť.

    Ďalej návrh zákona umožňuje udeľovať štátne vyznamenanie a iné vyznamenania, v tomto prípade ale iné vyznamenania rieši a budú upravovať osobitné zákony. Ďalej ako štátne vyznamenania sa zachovávajú doterajšie rady.

    No a po štvrté. Navrhuje sa udeľovať rady okrem Radu Bieleho dvojkríža kríže a Medailu prezidenta Slovenskej republiky, ktorá je istým nóvum v tejto oblasti. Presne tak, ako som to hovoril pri prvom čítaní. Ja by som v tejto chvíli ďalej nezdržoval a to by bolo pre túto chvíľu všetko. Ďakujem pekne.

  • Poprosím pána poslanca Podmanického, ktorý je spravodajcom k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona o vyznamenaniach Slovenskej republiky vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2008 pridelila návrh poslancov Národnej rady Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona o vyznamenaniach na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre kultúru a médiá. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Predložený poslanecký návrh zákona prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor uznesením č. 493 z 15. októbra 2008 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 383 z 15. októbra 2008 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 154 zo 14. októbra 2008 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto informácie vyplývajú tie pozmeňujúce doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou písomného vedenia informácie. Je ich deväť. Máte ich v písomnej informácii, ktorá bola pridelená každému poslancovi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 21. októbra 2008 o spoločnej správe výborov s odporúčaním výborov predmetný návrh zákona schváliť. Spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania poslaneckého návrhu zákona o vyznamenaniach Slovenskej republiky v druhom čítaní gestorský výbor neschválil, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uvedeného dôvodu spoločný spravodajca Ján Podmanický podá informáciu o výsledku rokovania výborov podľa § 80 rokovacieho poriadku.

    Ďakujem pekne, pán predseda. Skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pani poslankyňu Vášáryovú. Ešte niekto prosím? Pána poslanca Senka registrujem. Ak nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Vášáryová. Pripraví sa pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení páni kolegovia, v prvom čítaní som upozornila na niektoré problematické odseky tohto zákona. Dovolila by som si v druhom čítaní predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý je pomerne dosť rozsiahly. Budem sa ho snažiť prečítať čo najrýchlejšie a je výsledkom určitého kompromisu medzi odborníkmi a medzi predstavami niektorých ľudí.

    Takže, aby som nezdržovala pozmeňujúci návrh. Bod č. 1 v § 2 ods. 1 a 2 znejú. 1. Štátne vyznamenania sú Rad Bieleho dvojkríža, Rad Andreja Hlinku, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Pribinov kríž.

    Po druhé. Zriaďuje sa Medaila prezidenta Slovenskej republiky ako štátne vyznamenanie. Ide o legislatívnu úpravu textu, v ktorom sa vymenujú všetky doterajšie štátne vyznamenania. V ods. 2 sa navrhuje zriadiť nové štátne vyznamenanie, a to Medaila prezidenta Slovenskej republiky.

    V § 2 sa vypúšťajú ods. 3 a 4, pretože to je v nadväznosti na úpravu ods. 1 a 2. V § 11 ods. 1 sa slová „rady okrem Radu Bieleho dvojkríža, kríže a Medaila prezidenta Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „štátne vyznamenania okrem Radu Bieleho dvojkríža“.

    V § 11 ods. 2 sa slová „rady, kríže a Medaila prezidenta Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „štátne vyznamenania“. To všetko sú len legislatívnotechnické úpravy.

    V § 12 druhá veta znie: „Vyobrazenia štátnych vyznamenaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.“ Je to proste takéto navrhnutie v nadväznosti na potrebu úpravy príloh č. 1 až 5. Potom sa prílohy č. 1 až 1c, 2 až 2d, 3a až 3c, 4a až 4c, 5a, 5b a 6a vypúšťajú.

    V prílohe č. 1 v bode č. 1 v prvom bode sa slová „a radová stužka“ nahrádzajú slovami „radová stužka a radová rozeta“.

    V prílohe č. l v čl. I piaty bod znie: „5. Radová stužka je hodvábna modro-červeno-modrá s rovnakým pomerom farieb, dlhá 18 mm, široká 10 mm. V strede radovej stužky je miniatúra, ktorú tvorí dvojkríž vyplnený bielym smaltom. Pod krížom je štít vyplnený červeným smaltom a olemovaný pozláteným olivovým vencom s priemerom 10 mm. Radová stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

    Radová rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 mm, je hodvábna modro-červeno-modrá s rovnakým pomerom farieb. V strede radovej rozety je miniatúra, ktorú tvorí dvojkríž vyplnený bielym smaltom. Pod krížom je štít vyplnený červeným smaltom a olemovaný pozláteným olivovým vencom s priemerom 10 mm. Radová rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.“

    V prílohe č. 1 v čl. II prvom bode sa slová „a radová stužka“ nahrádzajú slovami „radová stužka a radová rozeta“ presne tak ako v prílohe č. 1 v čl. II piatom bode prvá veta znie: „Radová stužka a radová rozeta sú stvárnené rovnako radová stužka a radová rozeta I. triedy.“

    V prílohe č. 1 v čl. III prvom bode sa slová „a radová stužka“ znovu nahrádzajú slovami „radová stužka a radová rozeta“ a v prílohe č. 1 v čl. III v treťom bode prvá veta znie: „Radová stužka a radová rozeta sú stvárnené rovnako ako radová stužka a radová rozeta II. triedy.“

    V prílohe č. 1 v čl. IV znie: Článok IV. Radová stužka sa nosí na ľavej strane vojenskej rovnošaty alebo inej rovnošaty, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie iných radových insígnií. Radová rozeta sa nosí na ľavej strane občianskeho odevu, a to len vtedy, treba opraviť „vtedy“, prosím, v tomto mojom pozmeňujúcom návrhu, ospravedlňujem sa, nevšimla som si to, ak nahrádza nosenie iných radových insígnií, ak má občiansky odev chlopňu, nosí sa v gombíkovej dierke ľavej chlopne.

    V prílohe č. 2 čl. I v prvom bode sa slová „a radová stužka“ nahrádzajú znovu slovami „radová stužka a radová rozeta“.

    V prílohe č. 2 v čl. I piaty bod znie: 5. Radová stužka je hodvábna modro-bielo-modrá s rovnakým pomerom farieb, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov, v strede radovej stužky je zo striebra razený pozlátený medailón s plastickým profilom Andreja Hlinku s priemerom 12 milimetrov. Radová stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Radová rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov, je hodvábna modro-bielo-modrá s rovnakým pomerom farieb. V strede radovej rozety je zo striebra razený pozlátený medailón s plastickým profilom Andreja Hlinku s priemerom 12 milimetrov. Radová rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

    V prílohe č. 2 v čl. II v prvom bode sa slová „a radová stužka“ znovu nahrádzajú slovami „radová stužka a radová rozeta“. V prílohe č. 2 v čl. II piaty bod znie: Radová stužka je hodvábna modro-bielo-modrá s rovnakým pomerom farieb, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov, v strede radovej stužky je zo striebra razený medailón s plastickým profilom Andreja Hlinku s priemerom 12 milimetrov. Radová stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Radová rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov, je hodvábna modro-bielo-modrá s rovnakým pomerom farieb. V strede radovej rozety je zo striebra razený medailón s plastickým profilom Andreja Hlinku s priemerom 12 milimetrov. Radová rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

    V prílohe č. 2 v čl. III v prvom bode sa slová „a radová stužka“ znovu nahrádzajú slovami „radová stužka a radová rozeta“. V prílohe č. 2 v čl. III tretí bod znie: 3. Radová stužka je hodvábna modro-bielo-modrá s rovnakým pomerom farieb, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. Radová stužka má v strede miniatúru závesu radového kríža v tvare listu ruže s rozmermi 10 x 14 milimetrov, ktorá je razená zo striebra. Radová stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Radová rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov, je hodvábna modro-bielo-modrá s rovnakým pomerom farieb. Radová rozeta má v strede miniatúru závesu radového kríža v tvare listu ruže s rozmermi 12 x 14 milimetrov, ktorá je razená zo striebra. Radová rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

    V prílohe č. 2 čl. IV znie: Článok IV. Radová stužka sa nosí na ľavej strane vojenskej rovnošaty alebo inej rovnošaty, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie iných radových insígnií. Radová rozeta sa nosí na ľavej strane občianskeho odevu, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie iných radových insígnií. Ak má občiansky odev chlopňu, nosí sa v gombíkovej dierke ľavej chlopne.

    V prílohe č. 3 v čl. I prvom bode sa slová „znovu radová stužka“ nahrádzajú slovami „radová stužka a radová rozeta“. V prílohe č. 3 v čl. I piaty bod znie: 5. Radová stužka je hodvábna bielo-modro-červená s rovnakým pomerom farieb, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede radovej stužky je zo striebra razený pozlátený medailón s plastickým portrétom Ľudovíta Štúra s priemerom 10 milimetrov. Radová stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Radová rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov, je hodvábna bielo-modro-červená s rovnakým pomerom farieb. V strede radovej rozety je zo striebra razený pozlátený medailón s plastickým portrétom Ľudovíta Štúra s priemerom 10 milimetrov. Radová rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

    V prílohe č. 3 v čl. II prvom bode sa slová „a radová stužka“ znovu nahrádzajú slovami „radová stužka a radová rozeta“. V prílohe č. 3 v čl. II piaty bod znie: 5. Radová stužka je hodvábna bielo-modro-červená s rovnakým pomerom farieb, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede radovej stužky je zo striebra razený medailón s plastickým portrétom Ľudovíta Štúra s priemerom 10 milimetrov. Radová stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Radová rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna bielo-modro-červená s rovnakým pomerom farieb. V strede radovej rozety je zo striebra razený medailón s plastickým portrétom Ľudovíta Štúra s priemerom 10 milimetrov. Radová rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

    V prílohe č. 3 v čl. III prvom bode sa znovu slová „radová stužka“ nahrádzajú slovami „radová stužka a radová rozeta“. V prílohe č. 3 v čl. III štvrtý bod znie: 4. Radová stužka je hodvábna bielo-modro-červená s rovnakým pomerom farieb, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede radovej stužky je miniatúra závesu kríža pre občiansky druh. Je razená zo striebra, pozlátená s priemerom 10 milimetrov. Radová stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Radová rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna bielo-modro-červená s rovnakým pomerom farieb. V strede radovej rozety je miniatúra závesu kríža pre občiansky druh. Je razená zo striebra pozlátená s priemerom 10 milimetrov. Radová rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

    V prílohe č. 3 v čl. IV znie: Článok IV. Radová stužka sa nosí na ľavej strane vojenskej rovnošaty alebo inej rovnošaty, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie iných radových insígnií. Radová rozeta sa nosí na ľavej strane občianskeho odevu, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie iných radových insígnií. Ak má občiansky odev chlopňu, nosí sa v gombíkovej dierke ľavej chlopne.

    V prílohe č. 4 v čl. I prvom bode sa slová „a stužka“ nahrádzajú slovami „stužka a rozeta“. V prílohe č. 4 čl. I štvrtý bod znie: 4. Stužka je hodvábna blankytnej farby, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede stužky je miniatúrny strieborný pozlátený vták sokol so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna blankytnej farby. V strede rozety je miniatúrny strieborný pozlátený vták sokol so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

    V prílohe č. 4 v čl. II prvom bode sa slová „a stužka“ nahrádzajú slovami „stužka a rozeta“ a v prílohe č. 4 čl. II štvrtý bod znie: 4. Stužka je hodvábna blankytnej farby, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede stužky je miniatúrny strieborný vták sokol so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna blankytnej farby. V strede rozety je miniatúrny strieborný vták sokol so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

    V prílohe č. 4 v čl. III prvom bode sa slová „a stužka“ znovu nahrádzajú slovami „stužka a rozeta“ . V prílohe č. 4 čl. III štvrtý bod znie: 4. Stužka je hodvábna blankytnej farby, dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede stužky je miniatúrny bronzový vták sokol so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna blankytnej farby. V strede rozety je miniatúrny bronzový vták sokol so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

    V prílohe č. 4 čl. IV znie: Článok IV. Stužka sa nosí na ľavej strane vojenskej rovnošaty alebo inej rovnošaty, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie kríža. Rozeta sa nosí na ľavej strane občianskeho odevu, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie kríža. Ak má občiansky odev chlopňu, nosí sa v gombíkovej dierke ľavej chlopne.

    V prílohe č. 5 v čl. I prvom bode sa slová „a stužka“ znovu nahrádzajú slovami „stužka a rozeta“ a v prílohe č. 5 čl. I štvrtý bod znie: 4. Stužka je hodvábna purpurovej farby dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede stužky je miniatúrna strieborná pozlátená korunka so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna purpurovej farby. V strede rozety je miniatúrna strieborná pozlátená korunka so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

    V prílohe č. 5 v čl. II prvom bode sa slová „a stužka“ znovu nahrádzajú slovami „stužka a rozeta“. V prílohe č. 5 čl. II štvrtý bod znie: 4. Stužka je hodvábna purpurovej farby dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede stužky je miniatúrna strieborná korunka so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna purpurovej farby. V strede rozety je miniatúrna strieborná korunka so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

    V prílohe č. 5 v čl. III prvom bode sa znovu slová „a stužka“ znovu nahrádzajú slovami „stužka a rozeta“. V prílohe č. 5 v čl. III štvrtý bod znie: 4. Stužka je hodvábna purpurovej farby dlhá 18 milimetrov, široká 10 milimetrov. V strede stužky je miniatúrna bronzová korunka so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Stužka je napnutá na pravouhlej lište na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom. Rozeta má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov. Je hodvábna purpurovej farby. V strede rozety je miniatúrna bronzová korunka so šírkou 12 milimetrov a výškou 8 milimetrov. Rozeta je vystužená na zadnej strane s neihlicovým pripínacím mechanizmom.

    V prílohe č. 5 potom čl. IV znie: Článok IV. Stužka sa nosí na ľavej strane vojenskej rovnošaty alebo inej rovnošaty, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie kríža. Rozeta sa nosí na ľavej strane občianskeho odevu, a to len vtedy, ak nahrádza nosenie kríža. Ak má občiansky odev chlopňu, nosí sa v gombíkovej dierke ľavej chlopne.

    Toto je doplnenie insígnie radov rozetov. V prílohe č. 6 v čl. II sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová „vojenskej rovnošaty alebo inej rovnošaty“. Navrhuje sa možnosť nosenia insígnií medailí aj na vojenskej rovnošate alebo inej rovnošate.

    Skončila som čítanie pozmeňujúceho návrhu, ktorý je výsledkom kompromisu medzi odborníkmi a ľuďmi, ktorí pripravili návrh zákona. Ďakujem za pozornosť. Áno, prosím pána spravodajcu, aby nechal hlasovať o všetkom spoločne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja si tiež dovoľujem predložiť ctenej Národnej rade pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k predmetnému návrhu zákona, ktorým sa snažím riešiť situáciu v návrhu zákona, ktorá upravuje udeľovanie medailí prezidenta Slovenskej republiky ako nového štátneho vyznamenania kolektívu osôb tak, aby udelené vyznamenanie mohol prevziať kolektívom určený člen kolektívu.

    Ďalšie pozmeňujúce návrhy legislatívnotechnicky spresňujú pri opise štátnych vyznamenaní umiestnenie radových stužiek a stužiek na lište. Teraz prejdem vo svojom vystúpení ku konkrétnemu zneniu mojich návrhov.

    Pozmeňujúci návrh č. 1. Paragraf 14 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: „3. Ak sa medaila prezidenta Slovenskej republiky udeľuje kolektívu osôb, toto štátne vyznamenanie prevezme kolektívom osôb určený člen.“ Odôvodnenie. Navrhuje sa, ktorá osoba prevezme medailu prezidenta Slovenskej republiky, ak sa toto štátne vyznamenanie udelí kolektívu osôb.

    Návrh č. 2. V prílohe č. 1 v čl. I piatom bode sa slová, citujem, „na pravouhlej lište“ koniec citácie, nahrádzajú slovami, citujem, „a lište“, koniec citácie. Odôvodnenie. Ide o úpravu textu v nadväznosti aj na kruhový tvar radových stužiek. Návrh č. 3 v prílohe č. 1 v čl. III treťom bode sa za slová, citujem, „je stvárnená“, koniec citácie, vkladá slovo, citujem, „rovnako“, koniec citácie. Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu, tak ako je v prílohe č. 1 v čl. II piatom bode.

    Návrh č. 4. V prílohe č. 2 v čl. I piatom bode v čl. II piatom bode sa slová, citujem, „na pravouhlej lište, koniec citácie, nahrádzajú slovami, citujem, „na lište“, koniec citácie. Odôvodnenie. Ide o úpravu textu v nadväznosti na kruhový tvar radových stužiek.

    Návrh č. 5. V prílohe č. 2 v čl. III tretí bod znie, citujem. „3. Radová stužka má tvar kruhu s priemerom 15 milimetrov, je hodvábna, modro-bielo-modrá s rovnakým pomerom farieb. V strede stužky je miniatúra závesu radového kríža v tvare listu ruže s rozmermi 20 x 14 milimetrov, ktorá je razená zo striebra.“ Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu tak, ako je v prílohe č. 2 v čl. I piatom bode a v čl. II piatom bode.

    Návrh č. 6. V prílohe č. 3 v čl. I piatom bode v tretej vete a v čl. II piatom bode v tretej vete sa slová, citujem, „s priemerom 40 milimetrov“ koniec citácie, nahrádzajú slovami, citujem, „s priemerom 10 milimetrov“, koniec citácie. Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, tak ako je v prílohe č. 3 v čl. III v štvrtom bode poslednej vete.

    Návrh č. 7. V prílohe č. 3 čl. I a II sa slová, citujem, „na pravouhlej lište“, koniec citácie, nahrádzajú slovami, citujem, „na lište“, koniec citácie. Odôvodnenie. Ide o úpravu textu v nadväznosti aj na kruhový tvar radových stužiek.

    Návrh č. 8. V prílohe č. 3 v čl. III v štvrtom bode v tretej vete sa za slovo, citujem, „kríža“, koniec citácie, vkladajú slová, citujem, „občianskeho druhu“, koniec citácie. Odôvodnenie. Ide o upresnenie textu prílohy č. 3 k zákonu v nadväznosti na vyobrazenie Radu Ľudovíta Štúra III triedy v prílohe č. 6a k zákonu.

    Návrh č. 9. V prílohe č. 3 v čl. IV sa za slovo, citujem, „nosenie“, koniec citácie, vkladá slovo, citujem, „iných“, koniec citácie. Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    Návrh č. 10. V prílohe č. 4 v čl. I, II a III a v prílohe č. 5 v čl. I, II a III sa slová, citujem, „na pravouhlej lište“, koniec citácie, nahrádzajú slovami, citujem, „na lište“, koniec citácie. Odôvodnenie. Ide o úpravu textu v nadväznosti na kruhový tvar radových stužiek.

    Toľko k môjmu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu k predmetnému návrhu zákona. A dovolil by som si aj uviesť spôsob hlasovania o uvedených návrhoch a síce spôsobom, že o bode 1 navrhujem, aby sa hlasovalo samostatne a o bodoch 2 až 10 spoločne.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, zdá sa, že máme 11.00 hodín, ale ak by bol všeobecný súhlas, ešte by sme mohli veľmi rýchlo prerokovať návrh pána poslanca Madeja, lebo ten má isté väzby k účinnostiam a podobne. A to už je vlastne posledný návrh, o ktorom sa má hlasovať okrem návrhu elektronickej formy, o ktorom by sme prípadne potom sa mohli po hlasovaní ešte vrátiť. Ale ak by sa mohol aj neskôr. Takže ak by bol všeobecný súhlas, zdá sa, že nie sú rozpory.

  • Reakcie z pléna.

  • No, je, nie, registrujem, že nie. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prosím? Pardon, dokončím iba tento bod. Takže vystúpenie bolo posledné. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a ešte urobíme, ako to býva tu obvykle bežne, ešte ukončíme to záverečným vystúpením navrhovateľa spravodajcu. Zdá sa, že bude krátke. Nech sa páči, máte slovo.

  • Veľmi krátko skutočne, aby sme nezdržovali aj s pánom spravodajcom. Ďakujem za vecné vystúpenie pani Vášáryovej aj pánovi Senkovi. Po dohode aj s pánom spolupredkladateľom Mamojkom akceptujeme návrhy pani Vášáryovej, nakoniec aj pána Senka. Ide o rôzne štylizované vylepšenie daného textu. Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne za priebeh rokovania.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Pán spravodajca, nechcete? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Takže registrujem procedurálny návrh, pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS dávam návrh, aby sme ešte prerokovali dva body programu a potom hlasovali.

  • Je všeobecný súhlas? Registrujem, že nie. No, máme jedinú možnosť, že budeme o tomto návrhu hlasovať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, máme procedurálny návrh, opticky je prítomný dostatočný počet poslancov. Je mojou povinnosťou dať o tomto návrhu hlasovať. Preto poprosím, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Dobre. Takže tu máme procedurálny návrh pani poslankyne Laššákovej. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme. Návrh znie, aby sme dokončili ešte dva body – poslanecký návrh pána poslanca Madeja a návrh legislatívnej formy podávania a doručovania materiálov do Národnej rady. To sú posledné dva materiály, o ktorých máme na tejto schôdzi hlasovať. Ruším toto hlasovanie. Prosím technikov, aby zrušili toto hlasovanie. Budeme ho opakovať. Prosím, keby ste si skontrolovali, či máte funkčné hlasovacie zariadenia, vytiahnutím a zastrčením karty zistíte všetci. Takže sme pripravení? Všetci majú overené, či im funguje hlasovacie zariadenie. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o procedurálnom návrhu pani poslankyne Laššákovej.

  • Hlasovanie.

  • 79 prítomných, 75 za , 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Vážené kolegyne, kolegovia, rozhodli sme o tom, že ešte prerokujeme dva body programu tejto schôdze a potom budeme hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch programu. Ďakujem pekne. Takže teraz bude pokračovať druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 754, spoločná správa výborov č. 754a.

    Slovo má pán poslanec Róbert Madej a prosím ho ako navrhovateľa, aby tento návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v druhom čítaní by som chcel tiež odôvodniť a požiadať o podporu predmetného návrhu zákona, ktorým sa rozširuje okruh poberateľov vianočných príspevkov dôchodku. V spoločnej správe nie je pozmeňujúci návrh, takže verím, že tento návrh zákona prejde druhým čítaním pomerne hladko. Veľmi pekne ďakujem a prosím o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyne Ľubici Roškovej a žiadam ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov, návrhoch a gestorského výboru a stanoviskách gestorského výboru. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, pán podpredseda, Národná rada, prečítať spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1026 zo 17. septembra 2008 pridelila návrh na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 490 z 15. októbra 2008, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 180 zo 14. októbra 2008 a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 380 z 15. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 187 zo 14. októbra 2008. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Ľubicu Roškovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade a, po prvé, informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Po druhé, predložiť návrh podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 195 z 21. októbra 2008.

    Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem, ako prvá sa hlási pani poslankyňa, ďalšia sa hlási pani poslankyňa Klára Sárközy. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani spravodajkyňa, pripraví sa pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som predniesla krátky pozmeňujúci návrh k uvedenému návrhu poslanca.

    V čl. I v bode 1 sa slová „a suma dôchodku“ nahrádzajú slovami „ak suma dôchodku“. Odôvodnenie. Pre jednoznačnú zrozumiteľnosť navrhovanej právnej úpravy je potrebné vyplácanie vianočného príspevku podmieniť sumou dôchodku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi v mene poslancov klubu Strany maďarskej koalície – Magyar Koalício Pártja vyjadriť sa k tomuto krátkemu poslaneckému návrhu zákona o poskytnutí vianočného príspevku, ktorým sa rozširuje okruh poberateľov.

    Ja som aj pri prvom čítaní vystúpila. Pán poslanec Madej, musím vás na začiatok ubezpečiť, že poslanci Strany maďarskej koalície – Magyar Koalício Pártja budú hlasovať za tento váš návrh zákona. Ale treba povedať aj druhú časť, čo si nemôžem odpustiť, aj keď podľa vás je to už trápne.

    Som rada, že keď nie vláda a pani ministerka, ale aspoň jeden opozičný poslanec počúva to, čo tu odznieva v Národnej rade z úst opozičných poslancov. Ja som pri všetkých prerokovaniach vianočného príspevku pre dôchodcov vystupovala s tým, že hoci je to nesystémový prvok, budeme za tento návrh zákona hlasovať. Ale vždy som upozorňovala na to, že je jedna skupina ľudí, ktorá by si tento vianočný príspevok k dôchodku veľmi zaslúžila, a sú to vdovy, vdovci a siroty.

    Musím zacitovať, pretože opakovanie je matka múdrosti, čo odznelo z úst predstaviteľa vlády, konkrétne budem citovať pána vicepremiéra Čaploviča, ale takýto istý názor a takúto istú odpoveď mi dala aj pani ministerka na hodine otázok, keď som jej viackrát túto otázku položila a keď som ju upozorňovala na to, že tento okruh by sa mal rozšíriť na tie skupiny, o ktorých hovoríme dnes.

    Citujem. „Poberatelia pozostalostných dôchodkov, teda vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, ako aj poberateľky dôchodku manželky sú osobitnou skupinou poberateľov dôchodkov, ktorá neparticipuje na tvorbe zdrojov sociálneho systému, a preto táto skupina nebola zahrnutá do okruhu fyzických osôb, ktorým sa poskytol vianočný príspevok. Z uvedeného dôvodu takýto prístup nemožno vnímať ako neopodstatnene diskriminačný.“

    A teraz ešte krátko z vyjadrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky, a citujem to preto, lebo vláda mala na to iný názor. Bolo to potrebné predložiť poslaneckým návrhom. A ešte raz vás chválim, že ste sa na to podujali.

    Čítam zo stanoviska ministerstva financií, kde okrem iného sa hovorí, že „v rozpočte kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na rok 2008 sú osobitne rozpočtovo zabezpečené zdroje na vianočný príspevok v objeme 1,7 miliardy korún. V tejto sume však nie je zohľadnené rozšírenie počtu poberateľov v zmysle predloženého návrhu, o ktorom teraz rokujeme. V nadväznosti na uvedené žiadame upresniť spoluprácu s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, a to zdrojové krytie zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu v sume 147 miliónov korún na rok 2008.“

    Rozšírenie poberateľov vianočného príspevku k dôchodku, čo sa týka vdovcov a sirôt by malo získať 78 630 poberateľov. Sú to štatistické údaje, ktoré mám k dispozícii. Už som to pred chvíľou povedala, že v rozpočte by to malo znamenať 147 miliónov korún a zdôrazňujem to preto, pretože keď na vianočné príspevky vláda našla 1,7 miliardy korún, zrejme to takto bolo aj v minulom roku, aj predminulom roku, je pre mňa nepochopiteľné, prečo nenašla vlani a predvlani 147 miliónov korún, pritom treba povedať, že priemerný vdovský dôchodok je 5 839 korún a vdovecký dôchodok je ešte o hodne nižší, je to 4 276 korún.

    Takže, pán poslanec, ešte raz, som rada, že niekto počúva návrhy opozičných poslancov, ale treba sa chlapsky postaviť a povedať áno, máte pravdu, vtedy, keď ste vystupovali, ja som si ten návrh osvojil, pretože ako koaličnému poslancovi je to oveľa jednoduchšie, lebo snemovňa to odsúhlasí, opozičný návrh by neodsúhlasila. Ja som to adoptoval, alebo som si ten návrh osvojil a vláda sa vyjadrila kladne. Toto by som od vás očakávala. Ešte raz vás ubezpečujem, budem hlasovať za tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami pán poslanec Lipšic, pán poslanec Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sárközy má úplnú pravdu. Tuná neprechádzajú dobré návrhy opozície nie kvôli tomu, že by s nimi koalícia nesúhlasila, ale kvôli tomu, kto ich podáva. Potom si ich možno osvojí, ale bolo by fér to priznať aj v rozprave. Budeme hlasovať o niekoľko minút aj o novele Trestného zákona, kde je pozmeňujúci návrh, aby bolo trestné brázdenie našich lesov a hôr na štvorkolkách a trojkolkách.

    Návrh, ktorý som predložil pred pol rokom, koalícia ho zmietla zo stola, dnes ho predkladá samostatne ako návrh, ktorý je doplňujúci. Bolo by fér to priznať. Podľa mojej mienky my by sme nemali hlasovať v parlamente podľa toho, kto návrh dáva, ale podľa toho, či je dobrý, alebo zlý. Podľa toho nás platia daňoví poplatníci, a keď už to tak nie je, keď už naozaj jediná možnosť priechodnosti dobrých návrhov je, že si ich osvojí koalícia, tak by potom bolo minimálne férové to v rámci rozpravy priznať, keď už toľko chceme tú novú kultúru v parlamente.

  • Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja len chcem nadviazať na to, na čo vlastne poukázala pani poslankyňa Sárközy. Skutočne je to tak, že názory na tie neštandardné aj finančné, aj ostatné príspevky sa vyvíjajú. Takže je pravda, že v predchádzajúcich dvoch rokoch bola pripomienka, že je potrebné to rozšíriť aj na pozostalostné dôchodky. To si myslím, že popierať by nebolo dobré, ale je tu na to aj opozícia, aj koalícia, aby dobré návrhy akceptovali a aby ich zrealizovali do praxe.

    Ja chcem ešte pripomenúť, čo sa týka vianočných príspevkov, myslím si, som to už reflektoval aj v predchádzajúcom období, bolo by vhodné v dobe pred vstupom do zóny eura tie príspevky dať trošku vyššie na úrovni dvojnásobku, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch, alebo minimálne jedenapolnásobku, pretože dôchodcovia si to zaslúžia a zrejme, že aj potreba v nasledujúcom roku bude takáto.

    Chcem ešte pripomenúť posledný aspekt, a to je ten, že ten vianočný príspevok by sa mal transformovať v roku 2010 do trinásteho dôchodku, čiže do systémového riešenia, ktoré by zásadným spôsobom zvýšilo ten finančný a hospodársky status dôchodcom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem za obidva príspevky. Jeden príspevok bol zo strany opozície, druhý zo strany koalície. Bol to podobný názor z obidvoch strán.

    Pán poslanec Halecký, na to, čo ste povedali, na tú zvýšenú sumu, no tak to ste mohli navrhnúť vy, teraz sme pred finálnym hlasovaním. Ešte som zabudla povedať pri mojom vstupe, že je otvorený, vlastne bol aj na minulej schôdzi, aj na tejto schôdzi otvorený vládny návrh zákona, takže toto všetko mohla vyriešiť vláda, ale, samozrejme, vyriešila to týmto spôsobom.

    A ešte na to, čo ste hovorili o tom trinástom dôchodku. Ja som tu už asi minule hovorila, lebo vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Asi pred mesiacom na rokovaní tu bola prítomná okrem iných aj ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Maďarskej republiky, ktorá nás varovala pred tým, aby sme prijímali takéto opatrenia, pretože tie problémy, ktoré nastali v Maďarsku sú jednak kvôli nadpriemernému zvyšovaniu minimálnej mzdy, trinásteho dôchodku a o zvyšovaní platov vo verejnej správe. To len na akože doplnenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa? Nech sa páči, máte slovo, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem povedať, že na tomto sa pracovalo systematicky dva a pol roka. Chcem povedať, že tento návrh zákona má podporu vlády a za spoluprácu s ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny chcem sa poďakovať za podporu, pokiaľ tomuto návrhu zákona ju dáte. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, posledným bodom schváleného programu je

    návrh elektronickej formy podávania a doručovania materiálov Národnej rade Slovenskej republiky a zmena Legislatívnych pravidiel a tvorby zákonov.

    Tento návrh sa predkladá na základe dohody predsedov poslaneckých klubov, má č. 827.

    Uvádza ho predseda Národnej rady Pavol Paška. Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov, ktorí reprezentujú všetky poslanecké kluby v Národnej rade Slovenskej republiky predložil návrh elektronická forma podávania a doručovania materiálov Národnej rade Slovenskej republiky. Je to materiál, ktorý je výsledkom politických dohôd. Mal byť schválený ako súčasť návrhu novely zákona o rokovacom poriadku, keďže neprešiel a keďže nepochybujem, že aj pre politické dohody tento materiál nie je kontroverzný a je výsledkom spolupráce v Národnej rade, chcem vás požiadať, aby sme ho schválili v podobe uznesenia, aby sme mohli začať v našej praktickej robote realizovať návrhy, ktoré obsahuje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Keďže nemám písomnú prihlášku, pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Neregistrujem žiadneho pána poslanca, takže uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali všetky body, ktoré sme si schválili v rámci programu tejto schôdze. Teraz nám náleží pristúpiť k hlasovaniu o týchto prerokovaných bodoch programu. Vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku, aby sme sa mohli pripraviť na tento akt. Takže päť minút a potom pokračujeme hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať. Poprosím všetkých, aby zaujali svoje miesta. Ešte chvíľočku, aby mohli všetci kolegovia, ktorí sú aj mimo rokovacej sály zaujať svoje miesta. Počkáme. Budeme teraz hlasovať.

    Poprosím pani poslankyňu Laššákovú, aby opakovane uviedla hlasovanie o návrhu zákona ako o celku o vládnom návrhu o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností. Je to tlač 836, ktorú sme prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, dajte hlasovať o uvedenom návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 79 prítomných, 77 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností.

    Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti v súvislosti so zavedením meny euro.

    Pani poslankyňa Laššáková bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave som vystúpila iba ja a podala som jeden pozmeňujúci návrh. Najprv budeme hlasovať o jednom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 101 za, 1 proti, 22 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som podala v rozprave.

    Prosím, pán predseda, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 77 za, 48 sa zdržalo.

    Váš návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Hlasovali sme o návrhoch zo spoločnej správy aj o pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 79 za, 12 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 78 za, 50 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti v súvislosti so zavedením meny euro.

    Pán poslanec Pelegrini uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o poplatku za udržiavanie platnosti patentu. Je to tlač 693.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, a to ja. Podal som dva pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 3, 4, 7, 10, 11, 12 a 13 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 125 za, 2 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o bodoch 5, 6 a 9 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 2 za, 78 proti, 45 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme neschválili.

  • O bode 2 nebudeme hlasovať, pretože bol schválený bod 1, a o bode 8 takisto nie, pretože bol schválený bod 7. Hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu, tak ako odznel v rozprave označený číslicou 1.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý podal pán spravodajca v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 77 za, 1 proti, 50 sa zdržalo.

    Váš návrh sme schválili, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložil v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 77 za, 51 sa zdržalo.

    Aj tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, pán predseda, hlasovať o tom, že prerokujeme predmetný návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 76 za, 51 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pán poslanec Slafkovský, do rozpravy? Nie, to je asi omyl. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 77 bolo za, 51 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o poplatku za udržiavanie patentu.

    Teraz pani poslankyňa Laššáková uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Európskym dohovorom o odškodňovaní obetí násilných trestných činov. Je to tlač 707.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Európskym dohovorom o odškodňovaní obetí násilných trestných činov z 24. novembra 1983 s uplatnením nasledujúcej výhrady a vyhlásenia Slovenskej republiky.

    Slovenská republiky v súlade s čl. 18 ods. 1 dohovoru vyhlasuje, že dohovor bude uplatňovať na osoby, ktoré nie sú občanmi Európskej únie a Slovenská republika v súlade s čl. 12 dohovoru vyhlasuje, že ústredným orgánom, ktorý bude prijímať a vybavovať žiadosti o pomoc podľa dohovoru je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 123 bolo za, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa Tóthová uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Je to tlač 718.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, v rozprave k spomínanému zákonu vystúpili dvaja poslanci. Obidvaja dali pozmeňujúce návrhy. Gestorským výborom bol ústavnoprávny výbor. Sú tri body, o ktorých by sme mali najprv hlasovať. V rozprave bolo navrhnuté, aby o bode 1 sme hlasovali samostatne a o bode 2 a 3 hlasovali spoločne.

    Vážený pán predseda, dajte hlasovať o prvom bode spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 1 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť. Hlasujeme len o prvom bode zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 86 za, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte spoločne hlasovať o druhom a treťom bode zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť, pretože v rozprave...

  • Pani spravodajkyňa, máme odporúčanie. Hlasujeme.

  • Schváliť, prepáčte, ale upozorňujem na to, že v rozprave vystúpil pán poslanec Petrák, áno, a tam je vzhľadom na predĺženie rokovania uvedená účinnosť, ktorá je reálna.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 53 proti, 75 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Petráka bod 1 a 2 spoločne.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Petráka.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 86 za, 42 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov Tibora Lebockého, Mariana Záhumenského.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 102 za, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda Národnej rady, dajte hlasovať o predloženom legislatívnom návrhu ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Ešte raz. Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Mám odporúčanie postúpiť do tretieho.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 73 za, 9 proti, 32 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Keďže sa neprihlásil nikto, vyhlasujem ju za skončenú a budeme teraz hlasovať o návrhu ako o celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Takže teraz definitívne hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 77 za, 43 proti, 5 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely Trestného zákona.

    Pani poslankyňa Laššáková opäť bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh, ani v spoločnej správe nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy. Sme v treťom čítaní. Otvorte rozpravu, pán predseda.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nemáme nikoho prihláseného, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 77 za, 49 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely Obchodného zákonníka.

    Pán Ľubomír Petrák uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením eura.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Spoločná správa obsahuje jeden pozmeňujúci návrh. Prosím dať hlasovať o tomto bode spoločnej správy s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 126 za, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, poprosím dať hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 126 za, 1 sa zdržal.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Zároveň ju vyhlasujem za skončenú a budeme hlasovať o návrhu ako o celku. Odporúčanie je?

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných. Všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro.

    Ešte vás, pán poslanec, poprosím, aby ste uviedli v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti organizácie a riadenia súdnictva, je to tlač 716.

  • Pán predseda, k predmetnému návrhu zákona vystúpil jeden poslanec. Pán profesor Mamojka podal pozmeňujúci návrh, ale najskôr budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. V spoločnej správe je uvedený jeden jediný bod, odporučenie gestorského výboru je schváliť. Dajte, prosím, hlasovať o tomto bode.

  • Hlasujeme o jedinom bode zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 124 za, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mamojku o všetkých bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 105 za, 18 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh pána poslanca Mamojku sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy aj o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 112 za, 1 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem ju za skončenú. Záverečné hlasovanie, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 123 za, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti organizácie súdnictva v súvislosti so zavedením meny euro.

    Pán poslanec Bačík, poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie v druhom čítaní o návrhu pánov poslancov Zvonára, Rafaja a Jasaňa, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Bratislave. Je to tlač 708.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili siedmi poslanci. Ako prvý som vystúpil ja ako spravodajca, poslanec Kuruc, pán poslanec Minárik, ktorí podali v rámci rozpravy pozmeňujúce návrhy. Dnes v rámci rozpravy vystúpila pani poslankyňa Žitňanská, ktorá dala pozmeňujúci návrh, preto, pán predseda, skôr než pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať v súlade s § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku hlasovať o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasujeme o súhlase so skrátením lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 118 za, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Máme súhlas, pán spravodajca, takže budeme hlasovať o návrhoch, ktoré zazneli v rozprave.

  • Áno. Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, preto prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 9 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 9 zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 115 za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch prednesených v rozprave. Ako prvý som vystúpil ja, preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o mojich pozmeňujúcich návrhoch o bode 1 až 11 spoločne.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Bačíka. O všetkých spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 107 za, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Ako druhý vystúpil v rozprave pán poslanec Kuruc, ktorý požiadal o svojich pozmeňujúcich návrhoch hlasovať samostatne, preto, pán predseda, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu poslanca Kuruca.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 24 za, 26 proti, 76 sa zdržalo.

    Tento prvý návrh sme neschválili.

  • Áno, ďakujem. Teraz, pán predseda, budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kuruca.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 4 za, 44 proti, 76 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Ďakujem pekne. Ako tretí v rámci rozpravy vystúpil pán poslanec Minárik. Keďže sme neschválili druhý poslanecký návrh pána poslanca Kuruca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 97 za, 4 proti, 21 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Ako posledná v rámci rozpravy podala pozmeňujúci návrh pani poslankyňa Žitňanská, preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o jej pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 48 za, 17 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, odhlasovali sme všetky pozmeňujúce návrhy, ako aj body zo spoločnej správy, preto prosím, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby Národná rada prerokovala návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 79 za, 1 proti, 47 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú. Záverečné hlasovanie, pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 77 za, 1 proti, 43 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona o hlavnom meste Bratislave.

    Pán Ľuboš Martinák uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Ley Grečkovej a Jána Babiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Je to tlač 751.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 12 spoločne s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 12 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 118 za, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o bodoch spoločnej správy, pripomienky z rozpravy neboli, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný návrh poslancov prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 98 bolo za, 24 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Predpokladám, že je to omyl, pán poslanec Markovič aj pán podpredseda Hort. Nie. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 100 za, 21 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 223 o odpadoch.

    Pán poslanec Podmanický uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona o vyznamenaniach Slovenskej republiky. Je to tlač 753.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Predložili pozmeňujúce návrhy. Poprosím, aby sme hlasovali najskôr o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

  • Hlasujeme o súhlase, aby sme mohli hlasovať o návrhoch, ktoré odzneli dnes v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 105 za, 1 proti, 22 sa zdržalo.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Najskôr budeme hlasovať o bodoch z informácie. Navrhujem, aby sme hlasovali o bodoch 1 až 7 a o bode 9 spoločne.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 7 a bode 9 spoločne z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 122 za, 1 proti, 5 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Keďže sme schválili aj bod 9, o bode 8 už hlasovať nemôžeme.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu pani poslankyne Vášáryovej. O všetkých bodoch spoločne.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Vášáryová.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 116 za, 1 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh pani Vášáryovej sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Senka o bode 1, najskôr o bode 1.

  • Hlasujeme o bode 1 z návrhu pána poslanca Senka.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 100 za, 1 proti, 21 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh pána Senka sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že sme schválili pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Vášáryovej, tak o bodoch 2 až 10 pána poslanca Senka by sme už nemali hlasovať. Súhlasíte, pán poslanec? Ďakujem pekne. Takže môžeme hlasovať o posunutí návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 80 za, 1 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pán poslanec Džurina, do rozpravy? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, môžeme hlasovať o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 69 za, 1 proti, 56 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh zákona o vyznamenaniach Slovenskej republiky.

    Pani poslankyňa Rošková uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku. Je to tlač 754.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili dvaja poslanci a bol podaný jeden návrh, ktorý som podala ja. Z uvedeného dôvodu najprv budeme hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona.

    Pán predseda, dajte o tom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 122 za, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali. Máme súhlas.

  • Konštatujem, že v spoločnej správe nie sú žiadne návrhy. Teraz budeme hlasovať o mojom návrhu podanom v rozprave.

    Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podala pani poslankyňa v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 126 za, 1 sa zdržal.

    Váš návrh sme schválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru dať návrh podľa § 84 ods. 2, aby sa tretie čítanie konalo ihneď.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 124 za, 1 sa nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, všetci boli za a konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 592 o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku.

    Len ešte raz budem informovať, že pán poslanec Jánoš zobral späť svoj návrh zákona (tlač 755), mal to byť bod 88. Takže teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu elektronickej formy podávania a doručovania materiálov Národnej rady. Je to tlač 827. Budeme hlasovať. Hlasujeme o tom, aby sme začali používať elektronickú formu podávania a doručovania materiálov.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 121 za, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili navrhované uznesenie.

    Ďakujem pekne, dámy a páni, a teraz pristúpime k

    návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu.

    Návrh vlády Slovenskej republiky na voľbu členov ste dostali ako tlač 830 a návrh výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako tlač 772.

    Poprosím pána predsedu výboru pána poslanca Slabého, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhov vo výboroch a potom uskutočníme hlasovanie. Jedno verejné a jedno tajné.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky na svojej 24. schôdzi schválila dňa 2. júla 2008 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Podľa § 35a ods. 1 uvedeného zákona činnosť a hospodárenie pozemkového fondu kontroluje jedenásťčlenná rada. Členov rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, a to šiestich členov na návrh vlády Slovenskej republiky a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Funkčné obdobie členov rady je tri roky. Vychádzajúc z uvedeného požiadal som listom politické strany a politické hnutia o zaslanie návrhov.

    Predsedovia politických strán a politických hnutí a kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody návrhy kandidátov. Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov na členov Rady Slovenského pozemkového fondu: Štefan Herman za stranu SMER – sociálna demokracia, Peter Marčulinec Slovenská národná strana, Ján Bodnár Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, Ján Golian Slovenská demokratická a kresťanská a únia – Demokratická strana, Dagmar Valúchová Kresťanskodemokratické hnutie a Richárd Hamerlik Strana maďarskej koalície.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predložené návrhy a konštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 285/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991.

    Výbor vo svojom uznesení č. 299 z 9. septembra 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby v prvom bode konštatovala, že predložené návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 285/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991.

    V druhom bode, aby zvolila podľa § 35a ods. 1 zákona č. 285/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov v bode A na návrh vlády Slovenskej republiky šiestich členov Rady Slovenského pozemkového fondu a v bode B na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody piatich členov Rady Slovenského pozemkového fondu, aby v bode 3 voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu na návrh výboru uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby po štvrté uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet členov z navrhovaných kandidátov v súlade so schváleným volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní členov Rady Slovenského pozemkového fondu.

    Ďalej. Vláda Slovenskej republiky predložila dňa 29. októbra 2008 návrh na voľbu šiestich členov Rady Slovenského pozemkového fondu, ktorými sú Ing. Jozef Kolesár, Ing. Miloslav Šebek, Ing. Marián Čakajda, Ing. Slavomír Eliaš, Dr. Ľubomír Řehák a Dr. Mária Gajdošová.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody na svojej 43. schôdzi dňa 29. októbra 2008 prerokoval návrh vlády na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu a vo svojom uznesením č. 325 konštatoval, že predložené návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 285/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991.

    Výbor teda odporučil Národnej rade Slovenskej republiky v bode jeden konštatovať, že predložené návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 285/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb.

    V bode B odporúča zvoliť podľa § 35a ods. 1 zákona č. 285/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. a o doplnení návrhov na návrh vlády Slovenskej republiky šiestich členov Rady Slovenského pozemkového fondu.

    V bode tri. Voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu na návrh vlády uskutočniť verejných hlasovaním s tým, že o každom kandidátovi sa bude hlasovať osobitne podľa § 39 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Pán poslanec Lebocký. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, s odvolaním sa na čl. I ods. 3 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní členov Rady Slovenského pozemkového fondu a v súlade s § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v platnom znení navrhujem, aby sme o zvolení členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých a schválených vládou Slovenskej republiky hlasovali spolu jedným hlasovaním verejne, teda o všetkých šiestich navrhnutých členoch naraz.

    Odôvodnenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody vo svojom stanovisku síce navrhol hlasovanie jednotlivo, ale v súlade s ods. 3 čl. I volebného poriadku, ktorý som pred chvíľou citoval, prislúcha toto rozhodnutie plénu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chceli ste, pán Frešo? Nie. Pán spravodajca? Nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Lebocký, ktorý predniesol návrh.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o jeho návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 71 za, 26, proti, 23 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Budeme hlasovať jedným hlasovaním verejne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu vlády Slovenskej republiky, aby sa členom Rady Slovenského pozemkového fondu stali páni a dáma: Jozef Kolesár, Miloslav Šebek, Marián Čakajda, Slavomír Eliáš, Ľubomír Rehák a Mária Gajdošová.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý prišiel z vlády.

  • Hlasovanie.

  • 80 prítomných, 78 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Takže teraz, dámy a páni, prikročíme ešte k tajnej voľbe, aby sme zvolili kandidátov, ktorých navrhla Národná rada, tak ako ich predniesol pán predseda výboru. Po zvolení alebo po vykonaní tajnej voľby vyhlásim obedňajšiu prestávku.

    Dámy a páni, budeme pokračovať o 14.00 hodine, tak ako hovorí zákon o rokovacom poriadku pravidelnou hodinou otázok a interpeláciami. Ďakujem pekne.

    (Akt tajnej voľby.)

  • Využijem ešte príležitosť, dámy a páni, aby som vás počas priebehu tajnej voľby, ktorú som otvoril, informoval o spôsobe voľby. Volíme piatich členov fondu, tak ako to predniesol pán predseda výboru. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva za najviac u piatich kandidátov. Ak je označených viac kandidátov, je voľba neplatná. Prosím všetkých overovateľov, aby odvolili ako prví a aby ma informovali po tom, ako všetci kolegovia využijú svoje právo a vykonajú tajnú voľbu.

    (Akt tajnej voľby.)

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Ak je tomu tak, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.35 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Jedenásty deň rokovania

    28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako pristúpime k pravidelnému bodu hodina otázok, prosím povereného overovateľa Jána Podmanického, aby oznámil výsledok voľby členov Rady Slovenského pozemkového fondu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    Dovoľte, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých výborom Národnej rady, ktoré sa konalo dnes 6. novembra 2008.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu, navrhnutých výborom Národnej rady, bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 125 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 125 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých výborom Národnej rady 1 poslanec neodovzdal hlasovacie lístky.

    Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 19 neplatných a 105 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:

    - za pána Štefana Hermana hlasovalo za 61 poslancov, proti hlasovalo 21 poslancov, hlasovania sa zdržalo 23 poslancov;

    - za pána Petra Marčulinca hlasovalo 62 poslancov, proti 21, zdržalo sa 22 poslancov;

    - za pána Jána Bodnára hlasovalo za 64 poslancov, proti 17, zdržalo sa 24;

    - za Jána Goliana 48, proti 34, zdržalo sa 23;

    - za Dagmar Valúchovú 81, proti 8, zdržalo sa 16;

    - za Richarda Hamerlíka 64, proti 27, zdržalo sa 14.

    Na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých výborom Národnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých výborom Národnej rady zvolení: Dagmar Valúchová, Ján Bodnár a Richard Hamerlík.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody zvolila v tajnom hlasovaní pani Dagmar Valúchovú, Jána Bodnára a Richarda Hamerlíka za členov Rady Slovenského pozemkového fondu.

    Opakovaná voľba ďalších dvoch členov sa vykoná na nasledujúcej schôdzi.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 28. schôdze Národnej rady pravidelným bodom

    hodina otázok,

    ktorý týmto otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 12 otázok na predsedu vlády a na členov vlády a generálneho prokurátora 25 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Teraz prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení § 130 ods. 7 a § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný bude podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti pán Čaplovič, zastupuje ho minister zahraničných vecí pán Kubiš.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Janušek, zastupuje ho minister životného prostredia pán Chrbet.

    A otázky neboli postavené na podpredsedu vlády a ministra školstva pána Mikolaja.

    Pani podpredsedníčka, som pripravený v stanovenom 15-minútovom limite odpovedať na otázky pánov poslancov a pani poslankýň. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    A teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré sú vám adresované podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvú otázku položil pán poslanec Ľuboš Martinák. Otázka znie: „Pán premiér, čo prinášajú vaše stretnutia s bankármi a predstaviteľmi rozhodujúcich výrobcov na prerokovávanie dopadov celosvetovej finančnej krízy?“

    Nech sa páči, pán premiér, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne.

    Predtým ako odpoviem na túto otázku, chcem sa poďakovať poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za prijatie veľmi dôležitého zákona, ktorý vracia dôstojné miesto štátu Slovenskej republiky, pokiaľ ide o vzťah k minoritným vlastníkom strategických podnikov. Páni poslanci, panie poslankyne, naozaj vám veľmi pekne ďakujem. Urobili ste kus práce pre občanov Slovenskej republiky.

  • Pokiaľ ide o krízu, využijem priestor, ktorý mám podľa zákona a otázky, ktoré mi boli postavené, na to, aby som v krátkosti predstavil všetky opatrenia, ktoré vláda Slovenskej republiky prijíma na minimalizáciu rizík, ktoré sú spojené s hospodárskou a finančnou krízou.

    Vážené dámy a páni, proti dôsledkom finančnej a hospodárskej krízy sa nedajú postaviť ani 20-metrové múry a nepomáha byť ani izolovaný niekde na ostrove, ako ukázal príklad Islandu. Napriek tomu, že Slovensko má dobré ekonomické základy a že má slušný bankový sektor, musíme prijímať opatrenia, aby finančná kríza, ktorá je v takom rozsahu, ako nebola ani v 30. rokoch minulého storočia, nemala katastrofálny dopad na hospodárstvo Slovenskej republiky. Dovoľte mi preto, aby som vás informoval o východiskách, pozíciách vlády Slovenskej republiky, kde sa nachádzame a čo mienime v najbližšom období urobiť.

    Po prvé chcem skonštatovať veľmi dobrú správu pre Slovensko, že bankový finančný sektor na Slovensku je v dobrej kondícii a nevyžaduje žiadne finančné intervencie, ako to je možno v iných štátoch Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky nemusí preto dnes akumulovať zdroje na úkor iných oblastí spoločenského života, aby znárodňovala alebo, ako sa tomu dnes moderne hovorí, rekapitalizovala finančné inštitúcie, čo dnes sledujeme v mnohých krajinách aj najvyspelejšej Európskej únie.

    Napriek tomuto všetkému sme prijali rozhodnutie, ktoré považujem za veľmi správne a ďakujem vám zaň, že ste podporili 100-percentnú ochranu vkladov občanov Slovenskej republiky a že sa odstránila spoluúčasť sporiteľov v bankách, čo garantuje v prípade akýchkoľvek problémov, že štát je pripravený zabrať v prípade, že by nám finančná inštitúcia alebo banka zlyhali. Toto však pripúšťame len v teoretickej rovine, pretože prvá etapa krízy, finančná etapa krízy je podľa všetkého za nami. Banky sú síce opatrnejšie, konzervatívnejšie a spôsobujú ťažkosti hospodárskemu rastu, ale dnes všetci hovoríme predovšetkým o tom ako zabrániť poklesu hospodárskeho rastu, výkonnosti produktivity práce v roku 2009 a v nasledujúcich rokoch. Ale aj tu mám celkom dobré správy pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prvá dobrá správa pre všetkých ľudí na Slovensku je, že hoci klesá hospodársky rast na celom svete, v Európe obzvlášť, kde dokonca niektoré krajiny pôjdu do mínusového hospodárskeho rastu, Slovensko bude mať podľa odhadov Európskej komisie pravdepodobne najvyšší hospodársky rast v celej Európskej únii. Tento rast bude možno o 50-krát vyšší ako v niektorých iných krajinách, kde budú v záporných mínusových hodnotách. To je prvá veľmi dobrá informácia.

    Druhá veľmi dobrá informácia je, že miera inflácie sa bude v roku 2009 vyvíjať priaznivejšie, ako boli predpoklady v súvislosti so zavedením eura. Nenastane preto zdražovanie, ako sa niekto obával, po zavedení eura, práve naopak, očakáva sa aj mierny pokles inflácie po tom, ako Slovensko vstúpi do zóny, kde sa používa euro ako najsilnejšia európska mena.

    Chcel by som vás informovať o tom, že včera na rokovaní krajín V4 za účasti pobaltských štátov všetci jednomyseľne konštatovali, že by dali všetko za to, aby mohli byť dnes v tej pozícii, ako je Slovenská republika, lebo ani Poľsko, ani Maďarsko, ani Česká republika, ani Litva, ani Lotyšsko, ani Estónsko nevstupujú v januári 2009 do európskej menovej zóny a všetci si uvedomujú, že sú otvorené ekonomiky s národnými menami, ktoré sú veľmi zraniteľné v prostredí, ktoré sa vytvorilo vďaka finančnej kríze.

    Všetci hovoria, že dnes budeme vnímať rozhodnutie Slovenska zaviesť euro 1. januára 2009 oveľa lepšie, ako sme ho možno vnímali, keď sme ho videli len cez prizmu štandardného zavedenia meny po tom, čo sme chceli vymeniť slovenskú korunu. Zdá sa, že všetky obete, ktoré vláda Slovenskej republiky musela prijať, teda, že sme museli držať veľmi nízky deficit a ideme aj v roku 2009 s nízkym deficitom, že sme museli strážiť infláciu, že sme nemohli robiť obrovské rozvojové projekty, stáli za to a Slovensko bude profitovať a nielen Slovensko, nielen obce, mestá, nebude to len obraz alebo dobrá známka pre medzinárodný imidž Slovenskej republiky, ale bude to dobré pre každého jedného občana Slovenskej republiky, že euro budeme mať.

  • A chcem sa vám za to poďakovať, lebo títo páni ani takto neprispeli k euru, ani takto a opakujem to ešte raz, ani takto neprispeli k euru.

  • Keď sme ich vyzývali, aby sa pridali k dohode, k deklarácii, aby prejavili celospoločenský konsenzus ohľadne eura, tak to odmietli. Dôchodcovia, ktorí majú 8-tisíc, 9-tisíc korún, s tým nemali problém a povedali vláde, poďme spoločne, nájdime riešenia, aby to bolo dobré pre Slovensko. Páni, ktorí zarábajú niekoľko desaťtisíc korún s tým, samozrejme, problém majú.

    Čo nás čaká v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch? Musíme predovšetkým sledovať, ako finančná kríza bude dopadať na hospodársky rast Slovenskej republiky. V súčasnosti máme k dispozícii tri odhady hospodárskeho rastu. Predtým, ako ich zacitujem, poviem, že rozpočet Slovenskej republiky, ktorý schválila vláda, je postavený na 6,5-percentnom hospodárskom raste. Máme tu odhad, ktorý priniesol Medzinárodný menový fond vo výške 5,6 %. Máme odhad Európskej komisie vo výške 4,9 %, dokonca aj týchto 4,9 % je najvyšší hospodársky rast v rámci Európskej únie, a je tu najkonzervatívnejší a najpesimistickejší odhad ministerstva financií, ktorý hovorí o 4,6 % hospodárskeho rastu. Čakáme ešte na odhady, ktoré urobí Národná banka Slovenskej republiky.

    Napriek tomu, že s vysokou pravdepodobnosťou pokles hospodárskeho rastu na celom svete v určitom rozsahu sa dotkne aj Slovenskej republiky, ako som už niekoľkokrát povedal, Slovensko udrží najvyšší hospodársky rast, čo umožňuje vláde Slovenskej republiky po prvé, aby s vašou pomocou garantovala ľuďom každú jednu korunu, ktorú sme sľúbili v sociálnych programoch. Nedotkneme sa vianočných dôchodkov. Nedotkneme sa zvyšovania prídavkov. Nedotkneme sa valorizácie dôchodkov k 1. januáru 2009. Nedotkneme sa príplatkov pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. 1,5 mld. korún pôjde do oblasti postihnutých a invalidov. Jednoducho všade tam, kde sme predstavili sociálne programy, ani koruna nebude odtadiaľ vzatá. Rovnako chcem potvrdiť, že nepristúpime k žiadnym obmedzeniam, pokiaľ ide o investičnú pomoc a stimuly, lebo si uvedomujeme, aké je dôležité podporovať hospodársky rast. Ak bude treba hľadať nejaké rezervy, budeme ich hľadať v takých oblastiach, ktoré nie sú napojené ani na sociálnu sféru a nie sú napojené ani na podnikateľský sektor.

    A dodám ešte dve dôležité veci. Udržíme najnižší deficit v histórii Slovenskej republiky. To znamená, najnižší deficit, silné sociálne programy, vysoký hospodársky rast. Nepredáme ani korunu strategického majetku, to znamená, strategický majetok sa privatizovať nebude a nezdvihneme ani dane, ani odvody. Páni, počúvate? To je politika, a nie to, čo ste robili vy.

  • Pokiaľ ide o ďalšie obdobie, samozrejme, čaká nás množstvo konkrétnych opatrení a rozhodnutí, o ktorých rokovala vláda Slovenskej republiky. My sme tieto opatrenia a rozhodnutia neprijímali od zeleného stola, že nám iba tak napadli, že niečo napíšu nejakí úradníci. Začali sme rokovaniami s bankami, potom sme rokovali s najvýznamnejšími exportérmi, ktorí našťastie majú celkom dobré správy. Správy spočívajú v tom, že najmä elektrotechnický priemysel Sony a Samsung vôbec neuvažujú o obmedzení výroby. Pokiaľ ide o automobilový priemysel, spoliehajú sa na to, že ide najmä o výrobu áut, ktoré nie sú luxusného charakteru a prípadné dopady by nemali byť také katastrofálne ako v prípade možno iných odvetví.

    Ďalej chcem oznámiť, že sme v žiadnom prípade neoddychovali a hľadali sme alternatívne projekty, ktoré by mohli nahradiť prípadný výpadok v hospodárskom raste. Začala výstavba Mochoviec za 2,8 mld. eur. Chceme rozhodnúť v decembri o výstavbe samostatného bloku Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Dobre vyzerajú PPP projekty na diaľnice. Ja naozaj verím, že v decembri budeme podpisovať zmluvu na R1 medzi Nitrou a Zvolenom a že niekedy v januári podpíšeme zmluvu na balíček D1 na východnom Slovensku a niekedy marec bude aktuálny, pokiaľ ide o tunely v okolí Žiliny, najkomplikovanejší úsek, ktorý pred sebou máme. Rovnako potvrdzujem, že do konca roka by sa mal začať stavať na bratislavskom letisku nový terminál, tam je dokonca financovanie už zabezpečené.

    Čiže prichádzame s ďalšími a ďalšími projektmi, ktoré potvrdzujú, že máme alternatívy a náhrady, ak by došlo k výpadkom v hospodárskom raste.

    No a nakoniec sme rokovali so sociálnymi partnermi. Veľmi oceňujem dohodu, ktorá vznikla a ktorá hovorí, že hlavným ukazovateľom pri raste miezd na Slovensku musí byť produktivita práce. Správame sa veľmi zodpovedne. To znamená, prísna fiškálna disciplína, najnižší deficit, zabezpečený hospodársky rast, nízka inflácia, silné sociálne programy, podpora podnikateľského prostredia, toto je jediná cesta, ktorú dnes môžeme poskytnúť slovenskej verejnosti. Ale už odmietame, a to je naozaj oficiálny program vlády Slovenskej republiky, aby si ľudia opäť uťahovali nejaké opasky kvôli tomu, že páni v bankách a finančných inštitúciách spôsobili krízu. Ľudia na Slovensku nespôsobili krízu a nemôžeme dovoliť, aby sa ich kríza dotkla tak, že budeme znižovať ich ťažko dosiahnutý sociálny štandard. Toto je oficiálna pozícia.

  • Vážené dámy a páni, včera večer na rokovaní sociálnych partnerov, exportérov, predstaviteľov bánk, Združenia miest a obcí Slovenska sme dosiahli celospoločenský konsenzus, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré treba prijať, aby nedochádzalo k zhoršovaniu hospodárskej situácie. Čarovné je, že tam sedeli s nami podnikatelia, ekonomicky veľmi silní ľudia, ktorí sa pozerajú na svet úplne inými očami ako my. Ani jeden z nich neprišiel s takou hlúposťou, že treba znižovať dane, ani jeden. Ani jeden nepovedal, že poďme znižovať dane z 19 % na 16 %. To sú sabotážne návrhy, s ktorými prichádza časť slovenskej opozície. Ako môže teraz niekto, keď potrebujeme akumulovať zdroje na podporu podnikateľského prostredia, na sociálne programy, prísť s návrhom, poďme zobrať zo štátneho rozpočtu 40 mld. korún, lebo to je presne ten výpadok, ktorý by prišiel, keby sme znížili dane z 19 na 16 %. Povedzte mi, ako môže dnes niekto prísť s návrhom na zrušenie minimálnej mzdy. To naozaj chcú páni, aby ľudia drali za 5 tisíc korún mesačne v nejakých podnikoch? My to odmietame a treba sa vám poďakovať za zákon, na základe ktorého je dnes minimálna mzda na úrovni 8 900 slovenských korún.

    Vážené dámy a páni, na základe tohto celospoločenského konsenzu sme dnes vo vláde Slovenskej republiky prijali návrh opatrení vlády Slovenskej republiky na prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy. Zagarantovali sme, že nebudeme zvyšovať odvody. Nebudeme zvyšovať dane, budeme sa správať solídne, pokiaľ ide o ekonomickú a finančnú situáciu. Ale prijímame aj celý rad konkrétnych opatrení. Ja by som napríklad uviedol, chceme pripraviť právnu úpravu, ktorá zabezpečí, že domáce firmy na Slovensku budú do určitej miery zvýhodňované pri štátnych tendroch. No, tak keď armáda ide obliekať a obúvať vojakov, tak niet dôvodu, aby sa šilo v Poľsku, v Nemecku, v Rakúsku alebo niekde inde. Bude sa šiť na Slovensku. Toto je iba jeden, povedzme, z konkrétnych návrhov, ktoré vláda prijala, je to 27 alebo 28 konkrétnych návrhov, na ktoré sme získali celospoločenský konsenzus na rokovaniach včera večer.

    Chcem sa poďakovať všetkým zainteresovaným. Som veľmi rád, že sa nám spoločne darí, vážené dámy a páni, že prekonáme krízu nielen finančnú, ale prekonáme aj krízu hospodársku a môžu páni z opozície robiť, čo chcú.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem, pán premiér. Nemám žiadne doplňujúce otázky.

  • Ostalo pár sekúnd. Dovtedy ani nepoložíme žiadnu otázku. Ďakujem, pár premiér. Takže čas určený pre otázky na predsedu vlády uplynul.

    Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Kötelesa na podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka a otázka znie: „Kedy predložíte „relevantné dôkazy“ o útoku fanúšikov na policajné orgány počas futbalového zápasu v Dunajskej Strede?“

    Nech sa páči, pán minister vnútra, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, bavili sme sa včera o politizácii a nepolitizácii celého problému. Každý, kto mal úprimný záujem sa dozvedieť úplné podrobnosti o priebehu tohto zápasu, sa mohol včera zúčastniť na rokovaní výboru Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako to niektorí poslanci, ktorí nie sú členmi tohto výboru, využili. Tam by ste sa, samozrejme, dozvedeli všetky odborné otázky.

    Keď chcete preniesť, samozrejme, túto tému na politickú scénu, s jasným zámerom situáciu dramatizovať a predovšetkým politizovať, samozrejme, ja sa jej nemôžem brániť a ako zodpovedný minister tejto vlády vám na otázky budem rád odpovedať.

    Zaujímavé je, že sa predovšetkým pýtate na fanúšikov iba jedného klubu, kde vás fanúšikovia druhého klubu vôbec nezaujímajú. Preto si vám dovolím povedať, že polícia zodpovedne pristupuje ku každému futbalovému zápasu a každý futbalový zápas takýmto spôsobom aj monitoruje a v prípade potreby, pán poslanec, aj zasahuje. Uvediem teda, že na uvedenom zápase sa odohrali tri zákroky. Prvé dva zákroky boli voči fanúšikom Slovanu, posledný, tretí zákrok bol proti fanúšikom v sektore domácich. Myslím si, že mnohokrát sa tu objavovali otázky intenzity alebo zásahu, alebo zranených, kde zranených na oboch stranách je presne rovnaký počet. Preto som zvedavý, prečo sa nezaujímate aj o tých druhých. Vidím, že niektorí sú viac ako tí ostatní.

    Rád by som vám pripomenul, že napríklad pred niekoľkými dňami alebo týždňami, alebo, tuším, že to boli iba dva týždne, rovnako polícia zasiahla proti fanúšikom Spartak Trnava, aby naopak, ochránila fanúšikov DAC Dunajská Streda. Tam ste sa nepýtali na tieto isté otázky. Preto ma mrzí, že objektivita vo vašich otázkach žalostne chýba. Samozrejme, počul som niečo aj o otázkach ohľadne prázdnych zdvihnutých rúk. To máte absolútnu pravdu. Prázdnych a zdvihnutých rúk tam bolo veľmi veľa. Sú to tieto zdvihnuté pravice, sú to tieto zdvihnuté pravice, sú to tieto zdvihnuté pravice, sú to tieto zdvihnuté pravice alebo sú to tieto zdvihnuté pravice, alebo tieto zdvihnuté pravice.

  • Podpredseda vlády a minister vnútra SR R. Kaliňák ukazuje pri týchto slovách fotografie zo spomínaného zápasu.

  • Myslím si, že to sú tie prázdne ruky, o ktorých hovoríte. A prejdem k tej veci, pre ktorú to nemôžete pochopiť. Na Slovensku je propagácia fašizmu zakázaná. Na Slovensku je propagácia fašizmu trestný čin.

  • Pán poslanec, toto je samotný dôvod, keby ste chceli, keby bol len tento jeden dôvod, vždy, keď niekto na Slovensku propagoval fašizmus napríklad Slovenská pospolitosť, tak sme zakročili absolútne rázne. Rozdiel je v tom, samozrejme, že u nás neplatí liberálny zákon v tejto oblasti, kým v Maďarskej republike takýto liberálny zákon platí. Tam to trestným činom nie je. A preto napríklad, keď sa objavil hanlivý transparent, ktorý sme okamžite odsúdili, na futbalovom zápase v Banskej Bystrici, kde bolo napísané Smrť Maďarom, polícia rýchlo zakročila. Všetci, ktorí boli a spáchali tento trestný čin, sú dnes obžalovaní. Keď sme sa na tú istú otázku pýtali, na transparenty rovnakého druhu na maďarskej strane, tak nám predstavitelia vysvetlili, že u nich, bohužiaľ, platí liberálny zákon, liberálny zákon na slobodu prejavu. My chránime, keď niekto uráža ostatné národy a chce sa vyhrážať smrťou alebo ublížením na zdraví. Preto sú dnes títo občania Slovenskej republiky obžalovaní. Vyčítať ministerstvu vnútra, že nezakročilo vždy tvrdo proti takýmto prejavom, by bolo smiešne a nepodložené. Preto možno nemôže dôjsť k pochopeniu, prečo reagujeme na propagáciu fašizmu alebo v tomto prípade aj napadnutiu proti príslušníkom Policajného zboru. Čiže chápem, že nemôže dôjsť úplne k porozumeniu situácie, lebo keď doma si môžeme niečo dovoliť, nevieme o tom, že v zahraničí to dovolené nie je. Lebo tam sú zákony voči prejavom fašizmu prísne. A u nás, vďakabohu, pán poslanec, sú.

    Možno však ešte inú vec bolo potrebné zakryť. Keď sa snažili niektorí poslanci rozvášniť situáciu na Slovensku upozornením, že dnes, konkrétne dnes boli zamaľované niektoré tabule v niektorých obciach, možno sa to stalo aj preto, že práve v ten deň v Maďarsku hodil nejaký extrémista a, môžeme povedať, rasista zápalnú fľašu do domu rómskej rodiny. A keď sa snažili títo Rómovia zachrániť z horiaceho domu a vybehli pred dom, boli týmto človekom zastrelení. To je tragédia, vážené dámy a páni. To je tragédia a k nej som nepočul, že by ste sa pýtali na smrť dvoch nevinných ľudí. Neviem, že by ste na to reagovali. A toto je ten základný rozdiel. U nás sme veľmi prísni proti akýkoľvek prejavom fašizmu.

  • Všetky podrobnosti som, samozrejme, uviedol vo výbore, pán poslanec.

    Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, otázka bola konkrétna, ale neodpovedali ste na to napriek tomu, že ste spolitizovali túto situáciu. Všeobecne s vašimi argumentmi súhlasím, ale nie v tomto prípade. Inak som rád, že v tejto kauze ste nevytiahli tak z boku ako nejaký kovboj zase nejaké irelevantné dôkazy, ako sa to stalo v prípade Hedvigy Malinovej. Veď tie dôkazy vyvrátili hlavne vaši odborníci.

  • Keby som bol úprimný a vy máte úprimný záujem o to, čo sa dialo v Dunajskej Strede, odporúčam internetovú stránku Strany maďarskej koalície smk.sk a tam sú konkrétne zábery, čo sa tam dialo aj na jednej, aj na druhej strane. A aj polícia a hlavne niektorí vedúci policajných orgánov majú selektívny sluch, že z jednej strany počujú a všetko vidia, ba aj navyše niečo, na druhej strane nič. Včera pán premiér argumentoval, že boli tam aj holé zadky. Dodal by som, že s takouto argumentáciou práve on vystúpil pred vstupom do Európskej únie, keď aj na billboardoch boli uverejnené holé zadky. Môže sa stať, že vaši fanúšikovia ukázali tie holé zadky.

  • So smiechom.

  • Ale dovoľte mi položiť tú istú otázku. Kedy predložia policajné orgány, resp. vaše ministerstvo relevantné dôkazy o tom, čo vyvolal brutálny a masový útok našich policajných orgánov na fanúšikov?

  • Ja som vám ich doteraz ukazoval, pán poslanec, ale vy ich nechcete vidieť. To je váš celý problém. Tu sa stala séria trestných činov, séria trestných činov podľa nášho slovenského práva. Rozumiem, že ak to budete brať podľa práva iného štátu, možno sa vám to tak nezdá. U nás je to prísne. Ale tí, ktorí mali posúdiť tieto otázky, ich posúdili. Či už to bol výbor Národnej rady, ktorý v tomto prípade prijal uznesenie, voči ktorému nebol nikto proti. Nikto proti.

    Skončil som.

  • Potlesk a výkriky v pléne.

  • Ďalšiu otázku položil pán poslanec Simon. Otázku položil ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky pánovi Stanislavovi Becíkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, ako sa zabezpečí nákup vybraných obilnín pri riešení krízovej situácie v dôsledku nadbytku úrody v roku 2008? Na základe akého postupu sa rozhodne, od koho sa nakúpi a aké množstvo?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte. Oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Simon, v súčasnej dobe v prebytku alebo v tzv. kríze s obilím, ktorá je z nadprodukcie, urodilo sa 1 680 000 ton pšenice, z ktorej okolo 800 000 je nadprodukcia a z výmery 149 000, necelých 149 000 ha kukurice pri úrode minimálne 7 ton sa očakáva, že to bude ďalších vyše milióna ton obilia, z ktorého kukurice pravdepodobne budeme potrebovať na priemyselné kŕmne účely a potravinárske účely cca necelých 700 000 ton. To znamená, ďalších 300 až 350 000 ton, ktorú treba riešiť a situácia, ktorá na trhu s týmto prebytkom vznikla, vyvolala to, že bolo potrebné hľadať riešenie ako oživiť cash-flow u farmárov.

    Po neúspešnom rokovaní minulý týždeň v Luxemburgu, kde Európska únia jednoznačne striktne sa postavila za 700 000 ton intervenčný nákup kukurice, ktorý zatiaľ nemienia prekročiť a vieme dobre, že táto nadúroda nie je len u nás, je v Maďarskej republike, kde sa očakáva úroda okolo 4 mil. ton, na Ukrajine je situácia taká, že kukurica, ktorú ukrajinskí pestovatelia s dotáciou dopravy od vlastného rezortu poľnohospodárstva alebo od vlády vozia do prístavov za 2 600 korún za tonu, sme museli nájsť riešenie, aby sme oživili cash-flow u domácich farmárov, aby domáci farmári nepredávali svoju produkciu za podprahovú cenu, ktorá kolísala už niekde na úrovni 2 500 a menej, boli takí, že aj za 2 200 boli tlačení od dodávateľov vstupov, to znamená, osív, sadív, hnojív, ktorí žiadali, aby im boli uhradené vstupy a, samozrejme, boli aj takí, ktorí sa vyhrážali exekúciou a, samozrejme, farmári by boli prišli o majetok, ktorý bol aj za pomoci štátu nakúpený, tak sa hľadalo riešenie ako týmto farmárom pomôcť.

    Slovenská republika z prístupových krajín mala najviac prepracovaný systém financovania skladových zásob. V roku 1998 bol schválený zákon o verejných skladoch, ktorý pomohol riešiť krízovú situáciu v nadprodukcii a cez tento systém sa doteraz alebo do roku 2006 prefinancovalo viac ako 22 mld. Sk za realizovanú produkciu. V roku 2006, žiaľbohu, ministerstvo pôdohospodárstva, neber to, pán poslanec Simon, ako výčitku, pretože ja sa do minulosti nikdy nevraciam, nevyužilo prechodné obdobie na uplatňovanie tejto normy vynegociovať platnosť aj na ďalšie obdobie a o tento veľmi dobre prepracovaný systém sme došli.

    Problém je v tom, že v súčasnej dobe nie je možné tento účinný systém využívať pri riešení krízovej situácie v nadprodukcii obilovín, vrátane štátnej podpory. Na Slovensku máme k dnešnému dňu okolo 100 certifikovaných skladov na uskladnenie obilovín. Do konca budúceho týždňa sa urobí inventarizácia voľných kapacít a v prípade nedostatku skladových kapacít sa uvažuje s osobitným režimom využitia súkromných skladov v poľnohospodárstve za prísne stanovených podmienok bezpečnosti skladu, kvality skladu a poistenia skladu pod kontrolou ÚKSÚP-u.

    Kŕmne obilie sa bude nakupovať zásadne od pestovateľov, ktorí štatisticky vykázali osiate plochy a ktorí čestným vyhlásením vykážu, že ide o ponuku produkcie z vlastnej produkcie. Po zbilancovaní ponúk sa stanoví koeficient nakúpeného objemu z ponúkaného množstva. Ak tento objem prevýši možnosť finančných zdrojov rezortu, a to je 1,5 mld. Sk schválené vládou 29. októbra v tomto roku, ponúknuté množstvo sa bude stanoveným koeficientom úmerne krátiť. Uvedenú čiastku 1,5 mld. Sk na nákup prebytku kŕmneho obilia už má ministerstvo pôdohospodárstva k dispozícii a rokuje sa o možnosti návratnej finančnej výpomoci zo Slovenského pozemkového fondu a zároveň sa pripravuje legislatívny návrh, ktorý by umožnil realizovať tento postup prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry a Štátnych hmotných rezerv.

    Samozrejme, aj keď minulý týždeň rokovanie v Luxembursku bolo neúspešné, ja na rokovaní Rady ministrov 19. a 20. novembra znovu tento problém otvorím a budem trvať na tom, aby Brusel nadprodukciu v každom prípade riešil. Samozrejme, je to výhodnejšie, využijeme aj my túto možnosť len pri objeme 700 000 ton. Predpokladám, že pre Slovensko, ak sa ujde nejakých 50 000 ton za 101,31 eura za tonu, tak je to skutočne ozaj málo. Preto vláda prijala uznesenie 29., ktorým chce pomôcť farmárom spôsobom oživenia cash-flow cez nákup prebytočného kŕmneho obilia, tak ako si to, pán poslanec, nazval v tejto krízovej situácii s obilím.

    Tak znova podotýkam, že otvorím túto tému v Bruseli. Verím, že získam podporu aj ministrov zo susedných štátov, ktorých sa to týka, najmä Maďarskej republiky a že budeme váhou argumentov apelovať na to, aby táto situácia na úrovni bola riešená.

    Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Pomerne zoširoka ste odpovedali. Skúsim položiť doplňujúcu otázku. Myslím si, že tieto otázky sú opodstatnené nielen zo strany farmárov, ale aj zo strany daňových poplatníkov tejto krajiny. Čo mieni štát robiť s nakúpeným kŕmnym obilím, keďže stavy hospodárskych zvierat klesajú? A koľko bude stáť mesačné skladovanie daňových poplatníkov nakúpeného množstva kŕmneho obilia?

  • No odpovedal som zoširoka, pretože táto téma sa rieši. 29. 10. vláda schválila, že treba, aby sa tento problém riešil. Je pravda, že dnes pravidlami, ktoré, žiaľbohu, sú také, aké sú, a tak ako som hovoril, už sa do minulosti vracať nebudem, je nenormálne, aby sme využívaním podpôr štátnych zdrojov, aj podpôr zdrojov z Európskej únie financovali najmä produkciu rastlinnej výroby alebo že sme zahnali, by som povedal, do kúta živočíšnu výrobu, ktorá vlastne zhodnocovala túto nadprodukciu a zároveň vytvárala produkciu, ktorú dnes dovážame.

    Myslím, že je potrebné, aby ste, aj keď vás je tu málo, vedeli, že v prvom polroku sme doviezli za 2,9 mld. bravčové mäso, čo je Sodoma Gomora, ani pán Boh sa asi na to nemôže pozerať, pretože bez pridanej hodnoty tu plačeme, čo budeme robiť s obilím a pridaná hodnota sa dovezie zo susedných štátov. Nebudem hovoriť o víne za 800 mil. alebo o jablkách za 697 mil., hovorím o I. polroku. To znamená, že dnes keď 85 – 87 % tržieb je z rastlinnej výroby, jednoznačne tento problém tu je a, samozrejme, že Slovensko má otvorený trh, to znamená, že keď je obilia nedostatok, tí, ktorí žnú skôr, tak ho nakupujú u nás už počas žatvy a keď ho je prebytok, tak tí, ktorí žnú skôr, už ho navážajú do našich skladov, keď naše ešte stojí na koreni. To znamená, že skutočne tento problém tu je.

    Ja to ale vidím z iného pohľadu. Je to momentálne psychologický tlak na producentov tejto komodity obilia, ktoré, verím, že sa pohne, akonáhle sa tento spôsob zastabilizoval už aj spôsobom tohto vyhlásenia. To znamená, dnes, sú tu niektorí z východného Slovenska, vedia, že produkcia z východného Slovenska je distribuovaná smerom na poľský trh, samozrejme, za cenu, ktorú momentálne rezort vyhlásil, že by to bola záchytná cena, nakupujú naši skladovatelia toto obilie a čo je najpodstatnejšie, že sa otvorila brána do bánk.

    Keď som hovoril, že treba, aby sa otvoril cash-flow, banky, pretože sa povedalo, o akú cenu pôjde, za akú záchytnú cenu by sa toto obilie malo nakupovať, tak dnes cez tovarové záložné listy a skladiskové záložné listy sú ochotné prefinancovať tento produkt a, samozrejme, akonáhle si ho ukladateľ, farmár, majiteľ realizuje, tak vráti pôžičku a ten rozdiel, samozrejme, je výťažok pestovateľov. To znamená, že predpokladám, nikto nevie povedať, tak ako vlani nedostatok tohto produktu vyhnal ceny od 600, 700 až do 800 korún, teraz ten prebytok ich vyhnal po 250, po 220 korún, že to obilie, ktoré bude na sklade, nebude predané so stratou. Pán poslanec, daňoví poplatníci by na tento produkt v žiadnom prípade doplácať nemali a ja si dovolím povedať, že ani doplácať nebudú. Je to mojou povinnosťou, aby som sa o to postaral.

    Skončil som.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Simon, znovu otázku položil ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky pánovi Stanislavovi Becíkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, kedy sa začne realizovať nákup vybraných obilnín v dôsledku krízovej situácie na trhu? Kto určí, kde sa bude vykúpené obilie skladovať a za akú cenu?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Simon, sčasti myslím, že som odpovedal. Situácia, kedy sa začne, samozrejme, na PPA sú zverejnené možnosti, za akých je možné sa prihlásiť na intervenčný nákup, tak ako som povedal, do konca budúceho týždňa. Máme cca 100 certifikovaných skladov, zmapujeme situáciu v rámci skladov a keď bude treba, tak na túto otázku buď ústne alebo písomne môžem dodatočne odpovedať, akonáhle budeme poznať situáciu, čo sa týka v objeme skladov.

    Ďakujem pekne. Skončil som.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku položiť? Položte.

    Zs. Simon, poslanec: Vážený pán minister, je faktom, že sčasti ste odpovedali pri prvej odpovedi, ale dovolím si položiť otázku, veľmi konkrétnu. Nie v rámci intervenčného nákupu Európskej únie, ktorú bude realizovať platobná agentúra, ale v rámci opatrenia, ktoré prijala vláda, kedy môžu očakávať farmári prvé platby, prvé peniaze za kŕmne obilie? Pretože intervenčný nákup kukurice, ktorý vyhlásila Európska únia, nie je o kŕmnej kukurici, ale o potravinárskej. Ďakujem.

  • No aby som to uviedol na správnu mieru, intervenciu vyhlasuje Brusel, to znamená, že my nehovoríme o intervencii, ale hovoríme o stiahnutí prebytkov kŕmneho obilia. Predpokladám, že to bude po novom roku čo najskôr s tým, že banky dnes realizujú možnosť prefinancovania tohto obilia u ukladateľa, u farmára formou skladiskového záložného listu alebo tovarového záložného listu. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Biró. Otázku položila ministrovi vnútra a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Vážený pán minister vnútra a podpredseda vlády Slovenskej republiky, na videozáznamoch o futbalovom zápase DAC - Slovan v Dunajskej Strede sú záznamy o tom, že policajti bijú ľudí, ktorí ustupujú, majú zdvihnuté „prázdne ruky“ a záznam o tom, že bijú bezvládneho chlapca ležiaceho na zemi. Prešetríte správnosť a adekvátnosť postupu policajtov voči týmto občanom?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa, prepáčte, že som zadýchaný, ponáhľal som sa na vašu otázku.

    Vážená pani poslankyňa, k vašej otázke v podstate poviem veľmi príbuzné vety k tomu, čo som povedal na prvú otázku. To znamená, aby som vás presne citoval, tu hovoríme stále o tých „zdvihnutých prázdnych rukách“ alebo aj konkrétne o tejto zdvihnutej prázdnej ruke alebo týchto lietajúcich mierových veciach, aj o tejto zdvihnutej ruke, ktorá hádže svetlicu na policajtov alebo o tomto cúvajúcom, ktorý sa tiež s policajtmi bije.

    Musím vám, pani poslankyňa povedať, že záber, ktorý ste povedali ako ten posledný, ten som nevidel. Vo všetkých možných záznamoch, ktoré som naštudoval, som takýto... Prídem si to pozrieť hneď po zodpovedaní otázky. Faktom však zostáva, ako som už povedal, z čisto pohľadu nášho slovenského Trestného zákona na tomto štadióne každá táto fotka poukazuje na trestný čin, ktorý sa tam stal. Ja rozumiem tomu, že niekedy tí, ktorí posudzujú podľa svojho zákona, porušenie zákona nevidia. Náš zákon je však veľmi prísny a opäť sa vrátim k tomu, čo som povedal.

    Pokiaľ na Slovensku sa objavil hanlivý názor, ktorý smeroval voči národu a hovoril o smrti príslušného národa, stíhame ho za vyhrážanie sa inému národu smrťou alebo násilím. My ho stíhame. Pokiaľ sa taký istý transparent našiel na území nášho suseda, museli sme si vypočuť odôvodnenie o tom, že legislatíva nie je takto stanovená a že je liberálna. Keď naposledy dostal túto otázku, pretože táto otázka sa riešila v roku 2006, tak odpovedal, že, bohužiaľ, u nás zmena takéhoto zákona dlho trvá. My máme seriózny záujem bojovať s extrémistami a s fašistami, ktorí sa na Slovensku v každom národe nájdu. Všimnite si, to je zaujímavé, hailujú poľskí fanúšikovia, českí, slovenskí aj maďarskí. Všetko sú to extrémisti a fašisti a vlády všetkých štyroch štátov napríklad, alebo aj ďalších, kde sa nachádzajú, musia takéto konanie odsúdiť. Nemôžeme predsa podľahnúť provokácii minimálneho percenta takýchto ľudí z akéhokoľvek štátu.

    A ešte raz sa k tomu vrátim. Zákrok na štadióne bol rovnakej intenzity voči obom stranám, voči obom stranám. Tu máte zábery zranených a ošetrovaných ľudí po zákroku, ktorí presne narušili verejný poriadok. Všetko sú to fanúšikovia druhého klubu, v tomto prípade hosťujúceho, voči ktorým boli vykonané prvé dva zákroky. Keď to chcete merať intenzitou, tak pol na pol presne medzi zranenými je jedna a druhá časť. Rozhodne nemôžeme povedať, že bol mierený proti nejakému národu alebo národnosti, to je úplný nezmysel, ktorý tu vôbec nemá žiadne miesto. Jednoducho voči každému, kto porušuje zákon, komukoľvek, kto propaguje fašizmus, komukoľvek, kto napadne policajta pri výkone služby, je vykonaný zákrok. Je vykonaný zákrok spôsobom, aby k tomu nedochádzalo. Zvyšok zápasu, to potvrdí aj pán poslanec Berényi, ktorému osobne to bol vysvetľovať pán viceprezident Policajného zboru cez prestávku, už zvyšok zápasu bol kľudný.

    To isté sa stalo pred týždňom na zápase Slovensko – Poľsko, kde dokonca bola omnoho väčšia pravdepodobnosť, že v sektore, kde zasahuje polícia, budú len Poliaci, čo tu neplatilo. To znamená, prosím, nesmieme vnášať do týchto vecí a podliehať názoru extrémistov a fašistov, to sa dostaneme do pekla, to je cesta do pekla. Možno niekto chce zakryť, ešte raz opakujem, chce zakryť trestný čin, kde zomreli dvaja Rómovia po absolútne neakceptovateľnom rasistickom zákroku, po hodení zápalnej fľaše do domu spiacich Rómov, ktorí, keď vybehli, ich postrieľali ako zvieratá. To je neakceptovateľné a som rád, že toto napríklad príslušné orgány odsúdili, zriadili osobitný vyšetrovací orgán. To isté by sme urobili my, keby sa to stalo.

    Takýchto, s prepáčením, rasistov a rasistických potkanov je v každom štáte, je len úloha štátu, ako tvrdo sa s nimi vysporadúva. Našťastie Slovensko má veľmi tvrdú legislatívu a potiera akúkoľvek propagáciu fašizmu. Spomeňte si, keď vyšliapal chlapec do snehu hákový kríž, bol stíhaný. U nás stíhame akýkoľvek prejav fašizmu a zdvihnutá pravica je jeho najtypickejším dôkazom. Keď sa pýtate, koľko trestných činov sa stalo na tom štadióne – 50, 60? To je ten problém, a preto sa nesmieme do toho vtiahnuť spôsobom, že sa snažíme túto vec politizovať.

    Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, neodpovedali ste mi na otázku. Ja som sa pýtala na konkrétnych policajtov a na konkrétne zábery, čo je zdokumentované, Új Szó čo prinieslo, že otec si chráni 11-ročného syna a policajt ich bije. Na videozáznamoch, som zvedavá, ako zoberiete na zodpovednosť tých policajtov, ktorí bijú bezvládne ležiace telo mladého chlapca. Myslím si, že každý ten policajt mal aj nejaké číslo. Alebo na videozáznamoch sú také zábery, že jeden pomáha druhému a tomu, ktorému pomáhajú, toho pomáhajúceho bijú. Ja som sa na týchto policajtov pýtala.

  • Hlasy v pléne.

  • Ale ja som, tuto je ten 11-ročný chlapec. Pán minister, ja chcem veriť tomu, že hovorím za ľudí, ja nezisťujem, akej je národnosti tento človek. Ja by som chcela, aby policajti stíhali extrémistov, fašistov, rasistov, som za. Ale som za to, aby občan, ktorý pôjde na futbalový zápas a je nevinný a je bezbranný, otec s dieťaťom, aby boli policajtmi chránení.

    A keď sa už stane, že polícia v tom virvare zaútočí aj na nich, ja si myslím, že voči tým bezbranným a nevinne zbitým ľuďom by sme mali mať toľko síl a im povedať, že ľutujeme. Nič iné, nič viac. To, čo vy ukazujete, tam sú zdvihnuté ruky. Tam nie je nejaký kontakt s políciou. Moja otázka znela, že keď...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Nech sa páči, pán minister, budete reagovať?

  • Áno, samozrejme. Pani poslankyňa, videl som tú fotku. Nevidel som to bezvládne ležiace telo. Ja som videl záber, kde bol chlapec na zemi, kde naopak, ale polícia chránila, aby mohli záchranári účinne pomôcť poskytnúť pomoc tomu, koho stlačil dav, nie však po údere policajtov, nie však po takom zákroku. To som videl.

    Ale chcem vám povedať, pani poslankyňa, že bezpochyby medzi touto hŕstkou dvadsiatich hailujúcich možno nájdem 16-ročné dieťa. A poviem vám pravdu, že aj ten, ktorý je stíhaný a obžalovaný v súvislosti s transparentom Smrť Maďarom, je dieťa. Má 17 rokov. Ak niekto privedie svoje dieťa do priestoru, kde je medzi samými neonacistami, je to dobrá výchova? Ja sa vás pýtam. My stíhame aj týchto mladistvých, pretože tam je práve zárodok toho, kde dochádza práve k výchove smerom k fašizmu. Sú všetci mladí, všetci z nich sú mladí. To je na tom smutné. Ešte raz, mnohé ideológie sa schovávali za deti. A rád by som pripomenul, nebudeme v žiadnom prípade nikdy tolerovať prejavy fašizmu a národnostnej intolerancie, v tomto štáte sa to nikdy tolerovať nebude.

    My nedovolíme, aby akékoľvek gardy pod akoukoľvek vlajkou, slovenskou Hlinkovou, kohokoľvek pochodovali po našom území. Neviem si predstaviť, že by mohli pochodovať pred veľvyslanectvom ktoréhokoľvek štátu. Len vyšli do ulíc, len vyšli do ulíc vo svojich uniformách, okamžite sme ich vyzliekli. Vtedy sa nás nikto z vás nepýtal, či je ten zákrok oprávnený, pretože ste verili, že svojimi prejavmi povzbudzujú nálady smerom k fašizmu. A verili ste, že keď sme proti nim zakročili, chceli sme eliminovať sily, ktoré sú práve fašizujúce. To je pre nás neprijateľné. Neexistuje, aby sa dostali do takejto polohy. Na Slovensku nikdy fašisti pochodovať nebudú.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sárközy. Otázku položila ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Richardovi Rašimu. Otázka znie: „Pán minister, epidemiológovia predpovedajú šírenie nákazy žltačky aj na Slovensku. Je Slovensko na túto situáciu pripravené? Nebola by potrebná väčšia prevencia a osveta?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa bola prítomná, keď som čítala otázku. Ešte raz hovorím, pani poslankyňa bola prítomná, keď som čítala otázku. Dokonca bola prítomná, ešte sa usmievala z dverí, keď utekala zo sály. Takže, je to absolútne hlúpe a neprimerané správanie jednej poslankyne.

    Ďakujem pekne, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Csáky. Otázku položil ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Pán minister, kedy sa ospravedlní slovenská polícia za zbitie nevinných ľudí, žien a detí na futbalovom zápase dňa 1. 11. 2008 v Dunajskej Strede?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Dámy poslankyne, páni poslanci, myslím si, že vo všetkých týchto otázkach, pretože už je tretia z radu, som poskytol všetky informácie. Ale opätovne hovorím, že na všetkých záberoch či zranených, či tých, ktorí útočili, hailovali alebo protestovali, sme nikdy nerobili rozdiel medzi fanúšikom Slovanu, fanúšikom DAC. Ale robili sme zásah len proti vagabundom na jednej aj na druhej strane.

  • Tak nebudeme tolerovať akékoľvek prejavy na strane slovenskej, ani akejkoľvek inej, ktorá príde na akýkoľvek futbalový zápas, medzištátny, akéhokoľvek charakteru zo severu, zo západu, z východu ani z juhu. To je, čo k tomu môžem povedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Csáky, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    Po prvé sa chcem ohradzovať voči týmto výkrikom, ktoré tu odzneli v sále. Páni kolegovia, pani kolegyne, správajme sa civilizovane aspoň tu. Je veľmi nešťastné, že toto napätie sa prenáša do spoločnosti, pričom my sa chceme dopátrať len príčin, kde je chyba. Pán minister vnútra, dnes ste tu hovorili o všeličom, len nie o tom, na čo sme sa vás pýtali. Polícia oznámila po zásahu v sobotu, že má videozáznam o tom, že došlo k útoku z daného sektoru na policajtov. Do dnešného dňa ste takýto videozáznam nepredložili. Potom sa hovorilo o nejakých lietajúcich kameňoch. O tom tiež nie sú dôkazy. Teraz tu hovoríte o hailovaní. Pán minister, ak bol problém hailovanie, tak policajti mali zasahovať nie plošne, ale proti tým previnilcom, ktorí sa tam previnili podľa polície aj podľa vás. Ale, pán minister, vidím, že ste nejako aj fyzicky trošku zničený.

  • Smiech v sále.

  • Neprispieva ani vám táto situácia. Viete, občas v SMK sa čudujeme, s akou dávkou ľahkosti nezodpovedného človeka sa správate na poste ministra vnútra. Takže, pán minister, ak si neuvedomujete, aký je to dôležitý rezort, netrápte sa ďalej. Zvážte svoje ďalšie zotrvanie na tomto poste a odstúpte. Myslím si, že by to bolo najkorektnejšie, predovšetkým smerom k občanom Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán minister, chcete reagovať?

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dôsledne zvažujem každý deň, akým spôsobom sa venujem tomuto vážnemu rezortu. A chcem povedať, že veľmi vážne sme sa zaoberali situáciami, kedy niekto chcel napádať maďarskú menšinu a vždy sme takéto útoky veľmi tvrdo potlačili. Vždy náznaky rasovej alebo národnostnej neznášanlivosti sme potlačili. Myslíte si, že s týmto ste nespokojný? Tuto by ste chceli uvoľniť pozíciu, aby sa ešte zvýšilo napätie medzi oboma národmi? Tak ako ste zvýšili napätie medzi oboma národmi svojím bezprecedentným klamstvom? Doteraz ste sa nepriznali. Nepamätáte si? Ja vás odcitujem: Dnes sa toto stalo ako odpoveď na futbalový zápas. Však je to nahrané v televízii.

    Ja chápem, že ste schopný zaprieť aj to, že sa voláte Pál Csáky, to ma neprekvapuje. To robíte, už odkedy ste v politike. Ale pravda je taká, že sme vás usvedčili z absolútneho klamstva. A ťažko sa s tým dá vysporiadať. Usvedčili sme vás z toho, že ste sa snažili rozoštvať dva národy. To mi prekáža. Pán poslanec, to mi prekáža. To by sa predtým, a myslím tým vedenie strany, nikdy nestalo. Tu to chce konsenzus. Konsenzus k tomu, aby sme spolunažívali tak, ako sa patrí na kultúrnu krajinu. Zo všetkých strán sa snažíme a hlavne z bezpečnostných zložiek potrieť akýkoľvek útok, ktorý by sa tomuto venoval. A povedzte mi jeden, kedy by sme nereagovali rýchlo. Ja som nie samoľúby, pán poslanec. Ja som vám dal výzvu, ktorú ste doteraz nerealizovali. Požiadal som vás, aby ste verejne vyhlásili, že žiadate o prešetrenie pálenia slovenskej vlajky príslušné orgány. Jediné, čo som počul, že vy s tým problém nemáte. Problém s tým nemáte, ale neurobili ste to a ani to, predpokladám, neurobíte. Ak to urobíte, veľmi milo ma prekvapíte.

    Na druhej strane ste mi vy dali ako odpoveď na moju otázku, ja recipročne vyzývam ministra. Ja nemám problém, ja nie som samoľúby, nehrám sa na to, kto má byť prvý a kto má byť druhý. Táto vláda je zodpovedná. Vidíte, čomu sa venuje počas ekonomickej krízy. A ja sa venujem takisto vašim hlasom. Povedali ste, že máme prešetriť, prešetrili sme. Povedali ste včera, že máme prešetriť ďalšie obce, okamžite sme ich prešetrili. Zo všetkých obcí, ktoré ste menovali včera, máme zápisy. Je síce pravda, že všetky tieto obce to majú zamaľované dlho, ale tak aj slovenské, nielen maďarské. A budeme sa tomu venovať so zvýšenou pozornosťou, aby boli odstraňované, poprípade chytaní páchatelia týchto priestupkov.

    Pamätáte si, pán poslanec, keď sme hovorili o tom, že boli otrhané tabule maďarských názvov? Zachytili sme, odhalili sme a odovzdali sme spravodlivosti páchateľa týchto tabúl? Urobili sme tak. Niekedy sme váhali, keď ste nás upozornili?

    Ja mám naozaj veľmi častú dohodu. Pán poslanec Berényi videl problém na jednom z obvodných úradov, tak mi zavolal. Zavolal mi – vidím tam problém, nie je rovnovážnosť. Zariadili sme to, pán poslanec? Nie preto ani ja, ani on to nehovoril, pritom mohol ísť naozaj populisticky do médií, keby si chcel robiť zbytočnú reklamu. Viete, sú veci, kedy treba byť zodpovedný, kedy treba byť zodpovedný za Slovensko a k Slovenskej republike. Na tomto území tu žijeme, spoločne. A chceme žiť v mieri ďalej. My neprovokujeme, pán poslanec. My neprovokujeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Biró podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušanovi Čaplovičovi, za ktorého bude odpovedať minister zahraničných vecí pán Kubiš. Otázka znie: „Vážený pán podpredseda vlády SR, prečo ste nepodporili návrh na odloženie hlasovania v NR SR k vašej informácii o rokovaní Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny vtedy, keď zo strany MR bola iniciatíva rokovať v zmysle zmluvy č. 115/1997 Z. z.?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja tu odpovedám za podpredsedu vlády pána Čaploviča.

    Dovolím si prečítať odpoveď, ktorú pripravil. Ale na začiatok by som povedal, je veľká škoda, že všetky otázky, ktoré sa týkajú Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny, neboli položené počas tých dlhých hodín diskusie, ktorá sa tu viedla k tejto problematike po tom, ako pán podpredseda vlády predložil správu...

  • Vystupujúci bol prerušený podpredsedníčkou NR SR.

  • Prepáčte, pán minister, musím vás prerušiť, pretože čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím preto tento bod programu.

    Vyhlasujem krátku technickú prestávku v trvaní 5 minút.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, že by ste sa postupne dostavili do rokovacej sály. Ešte máme posledné dva body schválené na túto schôdzu Národnej rady.

    Teraz nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 23. septembra 2008,

    ktoré ste dostali ako tlač 779.

    Z dôvodu prehľadnosti, samozrejme, prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 779 nachádza.

    Otváram teraz rozpravu a pýtam sa, kto sa v rámci tohto bodu hlási do rozpravy.

    Neregistrujem nikoho. Logicky nie je potrebné, aby sa prípadne vyjadrili členovia vlády.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Hlasovať o uznesení ako obvykle budeme na nasledujúcej schôdzi.

    Teraz otváram posledný bod programu našej schôdze a to je bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem len pripomenúť, že podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku treba dodržiavať jeho ustanovenia.

    Ďalej chcem pripomenúť, že ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady.

    Písomne sa do rozpravy prihlásili traja poslanci: pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Pál Csáky a pani poslankyňa Tóthová. Takže pristúpime k ich vystúpeniam.

    Slovo má pani poslankyňa Tkáčová, pripraví sa pán poslanec Csáky.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, predkladám v pléne Národnej rady dve interpelácie.

    Chcem interpelovať v prvom rade ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka a chcem sa pána ministra opýtať, či bude ministerstvo iniciovať cestou Slovenského pozemkového fondu občianskoprávnu žalobu vo veci tzv. Rozinovej vinice na určenie vlastníckeho práva k pozemkom. V tejto otázke si dovoľujem uviesť niektoré informácie, ktoré som čerpala hlavne z informácií v dennej tlači, hlavne z denníka Sme.

    Poslanec Bratislavského samosprávneho kraja za Smer pán Alexander Rozin tvrdí, že vydržal pozemky v bratislavských vinohradoch. Preukazuje to dokumentmi inštitúcií, ktoré však tvrdia, že tieto dokumenty nevydali. Ide o mestskú časť Nové mesto aj o Slovenský pozemkový fond. Obidve inštitúcie popierajú, že by tieto dokumenty vydali, ktoré pán Rozin predložil na zdokladovanie vydržania. Podľa krajskej prokuratúry existuje aj závažné podozrenie, že došlo k spáchaniu podvodu. Ale k trestnoprávnej veci sa nebudem vyjadrovať, pretože zrejme už došlo aj k premlčaniu skutku vzhľadom na to, že súdny znalec odhadol hodnotu týchto pozemkov na dva milióny korún. Keby tá hodnota bola len o 500 tisíc korún vyššia, doba premlčania by bola až v roku 2012. Ale nechám na vás, aby ste si urobili obraz o tom, či tieto vinice v bratislavských vinohradoch majú reálnu hodnotu dva milióny korún.

    Zacitujem z denníka Sme, citujem: „Krajská prokuratúra po preštudovaní spisu upozornila na viacero skutočností, ktoré hovoria, že došlo k podvodu. Rozin k vydržaniu predložil kúpno-predajnú zmluvu s Výskumným ústavom vinohradníckym. Riaditeľ, ktorý ju mal podpísať, však v tom čase ešte nebol riaditeľom. Vyšetrovateľovi nebol predložený originál zmluvy, ani doklad o zaplatení kúpnej ceny. Výskumný ústav popiera, že by pozemky niekedy predal. Zmluva mala byť zaregistrovaná na štátnom notárstve, nič také sa nestalo. Nemala preto podľa prokuratúry ani právne účinky. Mestská časť Nové mesto aj Slovenský pozemkový fond popierajú, že by vydali Rozinovi dokumenty, ktoré on predložil na vydržanie.“ Toľko z denníka Sme.

    Ja len chcem poznamenať, že nie som na to odborník, ale zdá sa mi, že predávať pozemky nezistených vlastníkov, ktoré by mal spravovať Slovenský pozemkový fond, ani nie je možné.

    Však Ústavný súd už vydal rozhodnutie, že nie je možný alebo nie je súladný s ústavou ani prevod týchto pozemkov na obce. Slovenský pozemkový fond však už vo veci konal pred niekoľkými rokmi a podal žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Okresný súd Bratislava III rozhodol 25. augusta 2006 tak, že konanie zastavil z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, teda že Slovenský pozemkový fond nie je štátnym orgánom a Slovenskú republiku nemôže zastupovať.

    Preto sa vás, pán minister, pýtam po prvé: Ako je možné, že Slovenský pozemkový fond odvtedy, počas viac ako dvoch rokov, ak nebol oprávnený podať žalobu, neobrátil sa na štátny orgán, ktorý by túto aktívnu legitimáciu mal? A podľa mojich vedomostí a informácií je to Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

    A po druhé, pán minister: Budete iniciovať konanie v tejto veci, aby sa jednoznačne preukázalo, či boli pozemky neznámych vlastníkov prevedené v súlade so zákonom? Cestou je zrejme podanie občianskoprávnej žaloby o určenie vlastníctva, ktorú by mal podať štátny orgán oprávnený zastupovať Slovenskú republiku. Toľko prvá moja interpelácia.

    Tá druhá smeruje na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho a je v nasledovnom znení.

    Vážený pán minister, interpelujem vás v súvislosti s plánovanou modernizáciou nebytových priestorov železničnej stanice v Košiciach. K tejto interpelácii si dovolím uviesť niektoré skutočnosti.

    V nebytových priestoroch železničnej stanice Košice mali so Železnicami Slovenskej republiky uzatvorené nájomné zmluvy podnikatelia, je ich asi 60, ktorí v nich prevádzkovali obchodnú činnosť. Zmluvy boli na dobu určitú i na dobu neurčitú a na základe stavebných povolení, ktoré vydal stavebný úrad Železníc Slovenskej republiky, investovali títo podnikatelia do rekonštrukcie priestorov nemalé finančné prostriedky. V roku 2004 sa uskutočnilo výberové konanie na prenájom reštauračnej časti budovy železničnej stanice v Košiciach a na základe tohto výberového konania Železnice uzatvorili zmluvu so súkromnou spoločnosťou Achiles Slovakia s. r. o. V tejto časti bola otvorená predajňa Lidla na prízemí a na prvom a druhom poschodí reštaurácia a kaviareň. S touto firmou Železnice Slovenskej republiky uzatvorili dodatkovú zmluvu vo februári 2008 o prenajatí zvyšnej časti budovy stanice a to už bez výberového konania, hoci podľa mojich informácií vnútorný predpis Železníc Slovenskej republiky to vyžaduje.

    Podľa oficiálnych tvrdení je cieľom tohto prenájmu rozvoj železničnej stanice v Košiciach a získanie investora na rekonštrukciu budovy. Podnikatelia, ktorí mali so Železnicami Slovenskej republiky uzatvorené zmluvy na dobu určitú, aj neurčitú, dostali výpovede bez udania dôvodu. Výpoveď nedostali od svojho zmluvného partnera, od Železníc Slovenskej republiky, ale dostali ju od súkromnej advokátky, ktorá v majetkovoprávnych náležitostiach údajne nie je ani oprávnená jednať v mene Železníc Slovenskej republiky.

    Podľa predmetného dodatku č. 2 k nájomnej zmluve z februára 2008 so súkromnou firmou vyplýva, že nájomné priestorov je 100 korún za m2 za rok do uskutočnenia kolaudácie. Táto firma ale veľmi rýchlo uzatvorila nájomné zmluvy, často s tými istými podnikateľmi, za ceny pohybujúce sa okolo 6 000 korún za m2 na rok. Ide o výmeru 1 976 m2 a pri nepomere tohto nájomného môže súkromná firma získať ročne na nájomnom viac ako 10 miliónov slovenských korún.

    Z uvedeného je podľa mňa evidentné, že zmluva, ktorú Železnice Slovenskej republiky uzatvorili s firmou Achiles Slovakia s. r. o., je uzatvorená v neprospech tretích osôb, ale aj v neprospech samotnej štátnej akciovej spoločnosti Železníc Slovenskej republiky, ktorá sa vzdáva bez relevantných záruk svojich tržieb.

    Tretí zúčastnení v tomto vzťahu sú existujúci podnikatelia, s ktorými o zámeroch nikto zo zodpovedných v Košiciach nejednal, ani ich neinformoval, aby mohli vo svojich plánoch rátať so zmenami. Pri pokuse získať informácie o tomto projekte, im bolo povedané, že informácie sú údajne tajné.

    Pán minister, dodatková zmluva je pre nich zjavne nevýhodná, pretože investície, ktoré Achiles sľubuje preinvestovať na stanici, by vlastne mali zaplatiť košickí podnikatelia v nájomnom.

    V apríli 2008 som vás požiadala prvýkrát o stanovisko k predmetnej veci. Ako odpoveď mi bolo doručené vyjadrenie Ing. Štefana Hlinku, v ktorom sa píše, citujem: „Železnice Slovenskej republiky majú záujem uskutočniť rekonštrukciu stanice za účasti silného investora, ktorý má skúsenosti s realizáciu podobných projektov. Podstatou celého procesu je finančné zabezpečenie rekonštrukcie formou investície nájomcu, nakoľko Železnice nemajú na tejto účel dostatok finančných zdrojov.“ Koniec citátu.

    Povinnosť uskutočniť rekonštrukciu je súčasťou zmluvných povinností nájomcu, teda súkromnej firmy, ktorý ju má zrealizovať na vlastné náklady. V stanovisku Železníc pre Košický večer sa píše okrem iného, citujem: „Až po ukončení existujúcich nájomných vzťahov je možné priestory poskytnúť investorovi za účelom obnovy a modernizácie budovy.“ Stala sa však len prvá časť, tie priestory, nájomné vzťahy z týchto priestorov boli zo strany Železníc ukončené, ale obnova a modernizácia budovy sa nezačala, naopak, súkromná firma pokračuje v prenájme týchto priestorov za úplne iných finančných pomerov.

    V stanovisku generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky sa uvádza, že rekonštrukciu, resp. rozvoj zaistí firma Achiles s. r. o., nie je však všeobecne známe, či uvedená firma má základné zákonné predpoklady na túto rekonštrukciu. Určite nemá stavebné povolenie, nebolo vykonané stavebné konanie a nemá pravdepodobne ani projekt.

    Železnice Slovenskej republiky nevlastnia minimálne aspoň jednu tretinu parcely pod železničnou stanicou, ktorej vlastníkom je mesto Košice. Do dnešného dňa ani Železnice Slovenskej republiky, ani investor nevstúpili do jednania s magistrátom mesta Košice, resp. s primátorom alebo poslancami mestského zastupiteľstva, napríklad členmi komisie pre regionálny rozvoj. Z uvedeného vyplýva, že stavebné povolenie tak skoro vydané nebude, nehovoriac už o samotnej realizácii.

    Teda ak to zhrniem, Železnice Slovenskej republiky uzatvorili bez výberového konania dodatok k nájomnej zmluve. Umožnili tak zvýhodnenému subjektu, aby si bez akýchkoľvek zásluh zabezpečil príjem od podnikateľov a tak realizoval modernizáciu železničnej stanice, ak vôbec získa stavebné povolenie, nie z vlastných zdrojov, ale z peňazí košických podnikateľov.

    Pýtam sa vás, pán minister, spĺňa postup Železníc Slovenskej republiky v tomto procese podmienky transparentnosti a hospodárskej súťaže? Pán minister, na základe akého všeobecne záväzného predpisu sú informácie o modernizácii železničnej stanice v Košiciach tajné?

    Zisťovali Železnice Slovenskej republiky pred podpísaním dodatku so súkromnou spoločnosťou jej stupeň pripravenosti na projekt? Je rozdiel medzi nájomným vyúčtovaným zo strany Železníc Slovenskej republiky voči súkromnej spoločnosti a nájomným účtovaným súkromnou spoločnosťou podnikateľom opodstatnený alebo ide o bezprecedentný tunel do vreciek vašich podnikateľov? Viete, pán minister, o koľko tržieb takto prídu Železnice Slovenskej republiky?

    A na záver sa vás chcem opýtať jednu veľmi vážnu vec, pán minister. Chcú Železnice Slovenskej republiky zobrať bez náhrady investície košických podnikateľov vložené do majetku Železníc s ich súhlasom a darovať ich firme Achiles, aby s nimi podnikala?

    Vážený pán minister, verím, že v predmetnej veci si dáte tú námahu a zoznámite sa bližšie s okolnosťami celej situácie a neodkážete ma vo svojej odpovedi opäť na stanovisko Železníc Slovenskej republiky tak, ako to bolo v apríli.

    Ďakujem vám, kolegovia a kolegyne, za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Csáky.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, po tom, čo tu predviedol minister vnútra Slovenskej republiky, som nútený vystúpiť aj s interpeláciou na pána ministra vnútra a mám ďalšiu interpeláciu na pána generálneho prokurátora.

    Úvodom chcem povedať, čo sa týka pána ministra vnútra, že v takejto situácii podľa môjho názoru sa pán minister vnútra Slovenskej republiky správa krajne nezodpovedným spôsobom. Myslím si, že je perfídne teraz hovoriť aj v Národnej rade o tom, že napätie v tejto situácii stupňuje Strana maďarskej koalície, ktorá chce jednu vec: ochraňovať ľudí, ktorí sa neprevinili a chce poznať pravdu. Myslím si, že je krajne nemiestne aj to tvrdenie pána ministra vnútra, v ktorom hovorí o tom, že táto situácia bola spolitizovaná Stranou maďarskej koalície. Táto situácia ohľadne futbalového zápasu a ďalších dianí na futbalovom zápase bola spolitizovaná po prvé Dušanom Čaplovičom, podpredsedom vlády už v nedeľu večer, po druhé prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom a ministrom vnútra Robertom Kaliňákom na ich stretnutí v pondelok a na tlačovej konferencii po tomto stretnutí.

    Takže, dámy a páni, neostáva mi nič iné, len ešte raz sa opýtať pána ministra s tým, že to bude mať formu interpelácie, na ktorú bude musieť dať aj písomnú odpoveď.

    1. Pán minister vnútra, kedy predložíte sľúbené videozáznamy o tom, že k ataku v Dunajskej Strede muselo dôjsť z toho dôvodu, že policajti budú alebo boli vtedy z daného sektoru fyzicky napadnutí?

    2. Ak takýto videozáznam nemáte, čo je zjavné už teraz, že takýmto videozáznamom pravdepodobne polícia nedisponuje, tak kedy sa ospravedlníte občanom, ktorí utrpeli fyzickú ujmu pri tomto neprimeranom zásahu polície? Myslím si, že to patrí k politickej kultúre a patrilo by to aj k správaniu sa ministra vnútra v právnom štáte.

    Ešte si dovolím upriamiť pozornosť pána ministra vnútra na portál denníka SME, kde sa nachádzajú veľmi nesympatické informácie o činnosti údajného Národného odporu v obciach Čechince. Aby zase nedošlo k nedorozumeniu, nemáme presné informácie o tom, kedy sa to stalo a akým spôsobom sa to stalo, ale nie je to, samozrejme, ani úloha pre Stranu maďarskej koalície alebo ktorúkoľvek politickú stranu, aby to zistila. Myslím si, že to je úloha pre ministra vnútra a pre políciu, a keď minister vnútra na to nemá, tak nemá čo hľadať na svojom mieste.

    Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predložil druhú interpeláciu, ktorú smerujem k pánovi generálnemu prokurátorovi.

    V súvislosti s udalosťami na futbalovom zápase sa chcem opýtať pána generálneho prokurátora, čo hovorí na to, že polícia po zásahu dňa 1. novembra 2008 v Dunajskej Strede najprv oznámila, že má dôkazy, ako dôkazový materiál videozáznam, a keďže takýto dôkaz zatiaľ nepredložila, potom sa začalo hovoriť o údajných lietajúcich kameňoch, zase asi je problém to zdokumentovať a pravdepodobne ani táto informácia nie je pravdivá. Teraz, ako sme sa dnes dopočuli, je údajný problém hajlovanie, čo, samozrejme, odsudzujeme, ale dnešné fotografie a dnešné údajné dôkazy zo strany ministra vnútra dokazujú len to, že polícia konala neprofesionálne, pretože, ak sa tam previnil niekto jednotlivo alebo v skupinách, tak polícia mala obkľúčiť daný sektor a izolovať tých, ktorí sa previnili a nie biť hlava-nehlava každého.

    Takže, pán generálny prokurátor, aký je váš názor na tento problém? Kedy polícia predloží aj nám, aj vám, aj verejnosti dôkazy o tom, že ten útok v takomto rozsahu bol opodstatnený?

    No a po druhé, keďže všetko so všetkým súvisí, pán generálny prokurátor, celý tento prípad nesie znaky toho istého príbehu, ktoré sa realizovali v súvislosti s kauzou Hedviga Malinová. Je mi veľmi ľúto, aj vtedy polícia po prvé tvrdila niečo, potom, keď vyšlo najavo, že nemá dôkazy, tak začali zmätočné informácie zverejňovať, obviňovali každého, len nehľadali pravdu a teraz Slovenská republika je v situácii, ktorá je neslýchaná v právnom štáte. Proces sa vedie proti Hedvige Malinovej nie z dôvodu zistenia prípadného páchateľa alebo pravdy, ale je obviňovaná pani Hedviga Malinová.

    Takže, pán generálny prokurátor, druhá moja otázka sa týka vás, kedy už konečne zastavíte tento hanebný proces vedený proti Hedvige Malinovej?

    Pán predsedajúci, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Chcem len korektne pripomenúť, že v bode interpelácie nemôžete interpelovať generálneho prokurátora, môžete dať ale otázku generálnemu prokurátorovi, čiže rozumieme, nemôžeme mu oficiálne poslať túto otázku, ale otázka zaznela, takže predpokladám, že na ňu nejakým spôsobom pán generálny prokurátor...

  • Hlasy z pléna.

  • Ale len chcem povedať, že nemôžeme poslať generálnemu prokurátorovi – § 125. Ďakujem pekne.

    Teraz vystúpi ako posledná písomne prihlásená pani poslankyňa Katarína Tóthová, má slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, vážení poslanci, budem interpelovať pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci, ktorá nám obom je známa a ako viem, obe túto problematiku vnímame veľmi citlivo. Na základe však viacerých listov a požiadaviek ľudí, ktorí bývajú v reštituovaných bytových domoch, nemôžem túto otázku ako interpeláciu nepoložiť a nepožiadať pani ministerku o odpoveď.

    Vieme, že zákon č. 68/2005 Z. z. bol novelou v otázke deregulácie nájomného novelizovaný a to novelizovaný tak, že sa regulácia nájomného v reštituovaných bytových domoch predĺžila do 31. 12. 2008. Toto predĺžené obdobie bolo využité na prípravu koncepcie, prípravu ďalších krokov, ktoré by túto otázku mali riešiť. 31. december tohto roku sa však veľmi nekompromisne a nezadržateľne blíži a týmto termínom končí aj právna regulácia nájomného v uvedených domoch. Keďže po tomto dátume, t. j. od 1. januára právna situácia nájomníkov sa dostáva z právnej oblasti regulovaného nájomného do právnej oblasti neregulovaného, tzv. trhového nájomného, viacerí obyvatelia v týchto domoch, neraz starší, chorí a sociálne slabí, majú vážne obavy, že ich ďalší osud v otázke bývania je ohrozený a neraz sú toho názoru, že sa dokonca môžu stať bezdomovci.

    Medzičasom bolo vydané opatrenie, konkrétne povedané opatrenie ministerstva financií z 25. 9. 2008 č. 02-R-2008 o regulácii cien nájmu bytov. Toto opatrenie ministerstva financií je však zamerané na vykonanie právnej situácie, t. j. výpočtu nájomného v tej oblasti, kde je regulované nájomné. Dnes platí táto vyhláška aj na reštituované obytné domy. Keď však prejdú zo systému regulovaného nájomného do systému, t. j. do oblasti neregulovaného nájomného, podľa názoru nielen môjho, ale aj viacerých právnikov táto vyhláška sa už na výpočet nájomného na nich nemôže vzťahovať, pretože je zameraná na oblasť, kde je regulované nájomné.

    Keďže ide o veľmi citlivú otázku, kde aj ústava pripúšťa obmedzenie vlastníctva, je to článok 20 ústavy, obmedzenie vlastníckych práv vo verejnom záujme za primeranú náhradu a na nevyhnutný čas, dovolím si uviesť názor, že by regulácia mohla byť posunutá ešte do doby aspoň realizácie prvých krokov pripravenej stratégie riešenia tejto otázky. Totiž nemožno uprieť, že by na riešení tejto otázky nebol verejný záujem. Jednak ústava hovorí, že vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecným záujmom chráneným zákonom. Tu na riešení situácie skutočne je verejný záujem. Bývanie podľa nálezu Ústavného súdu PL US 26/00 zo 4. 4. 2002 Ústavný súd v spomínanom náleze uviedol, citujem: „Riešenie bytových potrieb občanov je záujmom súkromným, ale aj verejným a v tomto štáte (prechod na trhové prostredie) ich bez rizika sociálnych otrasov nemožno ponechať živelnému pôsobeniu trhu.“ Dovolím si zopakovať, „nemožno ponechať živelnému pôsobeniu trhu“. Ďalej citujem z nálezu Ústavného súdu: „Preto musí byť trh s bytmi aspoň do vybudovania fungujúceho trhového prostredia štátom usmerňovaný.“ Štát usmerniť môže celú vec, aj teda pre usmernenie projektu, ktorý bol už vypracovaný, podľa môjho názoru by bolo veľmi vhodné ešte predĺžiť reguláciu nájomného týchto domov.

    Dovolím si uviesť, že slovenská legislatíva nie je jediná v Európe, ktorá rôznym spôsobom vychádza v ústrety sociálne slabším občanom pri zabezpečovaní a ochrane ich bývania. Napríklad vo Francúzsku je v súčasnosti záujem na ochrane bývania taký výrazný, že sa navrhuje zaviesť skutočne vymáhateľné právo na byt a bývanie. Tento trend vyplýva z čl. 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, na základe ktorého signatári uznajú právo každého jednotlivca na byt a podniknú zodpovedajúce kroky na zabezpečenie uskutočnenia tohto práva.

    Vážená pani ministerka, vzhľadom na akútnu situáciu nájomníkov bytov v reštituovaných bytových domoch mám jednu základnú otázku. Pripravuje vláda legislatívny návrh, ktorým by sa predĺžila regulácia nájomného v reštituovaných domoch?

    Podľa môjho názoru totiž opatrenie ministerstva financií pod spomínaným číslom, ktoré som uviedla, po 31. decembri na tieto prípady, t. j. prípady bytov v nájomných domoch, ktoré boli reštituované, nebude platiť a padne na celú skupinu, ktorá je najmä v Bratislave dosť početná, padne situácia trhového nájomného, čo dozaista bude neúnosné pre viacerých.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, takže to boli poslanci, ktorí sa prihlásili do bodu interpelácie písomne.

    Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Lipšica. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do bodu interpelácie.

    Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Škoda, že sa nedá reagovať aj na predrečníkov, lebo politici, ktorí chceli zaviesť právo na byt, spôsobili dnešnú finančnú krízu.

    Ale budem interpelovať ministra vnútra a budem ho interpelovať v súvislosti so zásahom Policajného zboru v Košiciach dňa 16. októbra 2008, kedy polícia zakázala pokojné zhromaždenie, ktorého cieľom bolo propagovať alebo poskytnúť verejnosti informácie zo svojho pohľadu, samozrejme, ohľadne umelých potratov. Toto zhromaždenie organizovalo Centrum pre bioetickú reformu, organizuje tieto zhromaždenia vlastne po celom Slovensku, najmä vo vysokoškolských mestách.

    Najskôr chcem povedať, že s takouto formou kampane, ktorú organizuje, pomerne grafickou, toto centrum, nesúhlasím. Zdá sa mi byť táto kampaň príliš drastická, zdá sa mi byť príliš emotívna, ale som presvedčený, že naša ústava chráni prejav, ktorý niekedy je aj emotívny, ktorý sa nie každému musí páčiť a niekoho môže aj šokovať. Názor polície, že ľudia sú takí hlúpi, že si nevedia vytvoriť vlastný názor a treba ich pred slobodou prejavu chrániť, je názor, ktorý považujem za paternalistický a v slobodnej spoločnosti za neprípustný. Nie je náhoda, že všetky prípady, ktoré sa týkali slobody prejavu na Slovensku a ktoré nakoniec skončili pred Európskym súdom v Štrasburgu, Slovensko prehralo. Žiaľ, naša interpretácia slobody prejavu je príliš úzkoprsá a nedosahuje, bohužiaľ, ani pri našich všeobecných súdoch ochranu, ktorú sloboda prejavu požíva.

    Preto by som sa vás chcel, pán minister, spýtať – už ste zrejme so šoumenskými vystúpeniami dnes skončili, takže už tu nie ste – na základe akého ustanovenia a ktorého zákona bolo toto pokojné zhromaždenie políciou zakázané, resp. ukončené. Či sa vám zdá, že sloboda prejavu na Slovensku zahŕňa len názory, s ktorými súhlasíte alebo aj tie, s ktorými nesúhlasíte? Drastické kampane robia rôzne inštitúcie, organizácie a môžu to byť aj neetické kampane. Stále ich chráni sloboda prejavu.

    Drastické kampane sa robia na zákaz fajčenia. Na škatuľkách cigariet sme donedávna mali, myslím, pamätám si tak, rôzne grafické zobrazenia toho, ako vyzerajú pľúca alebo iné orgány tuhého fajčiara. Niekoho to môže tiež znepokojovať, niekoho to môže vyrušovať, niekto tým môže byť podráždený, šokovaný, ale opakujem ešte raz, sloboda prejavu to chráni. Preto by bolo fajn, keby aj Policajný zbor bol adekvátne inštruovaný, vzdelaný, vyškolený, aby adekvátnym spôsobom akceptoval naše ústavné hodnoty, z ktorých sloboda prejavu, aj sloboda prejavu, s ktorým nesúhlasím, ktorému môžem oponovať slobodne, aby bola adekvátne rešpektovaná, aby k takým situáciám, k akej prišlo 16. októbra, už nedochádzalo. Naši občania v tejto republike sú rozumní dospelí ľudia. Vedia sa sami rozhodnúť, aký názor je správny, aký billboard je správny, aké riešenie je správne, nemusí im v tom pomáhať Policajný zbor.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

  • Vystúpenie pána Lipšica bolo posledné, v ktorom sa páni poslanci prihlásili do bodu interpelácie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že to bol posledný bod, ktorý sme mali realizovať v rámci tejto schôdze Národnej rady, dovoľte mi vyhlásiť schôdzu Národnej rady za skončenú.

    Poďakujem sa vám všetkým za prakticky trojtýždňovú prácu a želám veľa úspechov vo svojich volebných obvodoch. Pekný deň.

  • Rokovanie 28. schôdze NR SR sa skončilo o 15.52 hodine.