• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, aby ste venovali pozornosť rokovaniu a kto chce viesť rozhovory, mimo rokovacej sály.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Veteška, poslanci Peter Dubravay, Jozef Ďuračka, Dušan Galis, Eduard Kukan, Vladimír Mečiar, Ľuboš Micheľ, Milan Rehák a Boris Zala.

    V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 719).

    Pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky máme už na mieste navrhovateľov, takisto aj pani poslankyňu Laššákovú ako spravodajkyňu.

    Včera nedokončila svoje vystúpenie v rozprave písomne prihlásená pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, budem pokračovať v mojom vystúpení.

    Na úvod si dovolím zopakovať, že SDKÚ – Demokratická strana a KDH sa nezúčastňujú rokovania o bodoch programu, ktoré predkladá minister spravodlivosti. Po dohode však považujeme za samozrejmosť tam, kde to považujeme za nevyhnutné, predložiť pozmeňujúce návrhy, ktoré si dovolím teraz predložiť k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predložím dva pozmeňujúce návrhy, ako som už včera avizovala, jeden pozmeňujúci návrh, ktorým sa vypúšťajú tie ustanovenia, ktoré podľa nášho názoru idú nad rámec toho, čo je prípustné vo vzťahu nezávislej súdnej moci a výkonnej moci, posilňujú oprávnenia ministra, a druhý pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujem zaviesť občiansku kontrolu aj do disciplinárnych konaní, disciplinárnych previnení sudcov.

    Dovolím si prečítať prvý pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Bod 1. V čl. I sa vypúšťa bod 13.

    Odôvodnenie. Vypúšťa sa rozšírenie právomoci ministra spravodlivosti odvolávať predsedov súdov bez akéhokoľvek odôvodnenia.

    Bod 2. V čl. I sa vypúšťa bod 14.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa ponechať oprávnenie sudcovskej rady navrhnúť ministrovi odvolanie predsedu súdu.

    V čl. I sa vypúšťa bod 36.

    Odôvodnenie. Vypúšťa sa ustanovenie posilňujúce postavenie predsedu súdu vo vzťahu k sudcom.

    V čl. I sa vypúšťa bod 41.

    Bod 5. V čl. I sa vypúšťa bod 49.

    Bod 6. V čl. I sa vypúšťa bod 53.

    Odôvodnenie k bodom 4, 5, 6. Navrhuje sa ponechať inštitút preťažených súdov, ktorý umožňuje transparentné prideľovanie voľných miest sudcov na jednotlivé súdy.

    Bod 7. V čl. II sa vypúšťa bod 1.

    Odôvodnenie. Vypúšťa sa možnosť vymenovať za sudcu aj osobu, ktorá nemá vzdelanie na právnickej fakulte.

    Bod 8. V čl. II sa vypúšťa bod 6.

    Odôvodnenie. Vypúšťa sa obmedzenie prideliť sudcu len na okresný súd.

    Bod 9. V čl. II sa vypúšťa bod 14.

    Odôvodnenie. Vypúšťa sa vyšší vekový cenzus pre sudcov krajských súdov a Najvyššieho súdu.

    Bod 10. V čl. II sa vypúšťa bod 15.

    Bod 11. V čl. II sa vypúšťa bod 16.

    Odôvodnenie k bodom 10 a 11. Ponecháva sa právo voliť predsedu kolégia sudcami príslušného kolégia.

    Bod 12. V čl. II sa vypúšťa bod 26.

    Odôvodnenie. Ponecháva sa pravidelné päťročné hodnotenie sudcu.

    Bod 13. V čl. II sa vypúšťa bod 33.

    Odôvodnenie. Ponecháva sa súčasne platné zloženie výberových komisií na voľné miesto sudcu.

    Bod 14. V čl. II sa vypúšťa bod 67.

    Odôvodnenie. Zachováva sa spolurozhodovacia právomoc sudcovských rád pri rozhodovaní o odmenách sudcom.

    Bod 15. V čl. II sa vypúšťa bod 77.

    Odôvodnenie. Vypúšťa sa možnosť svojvoľného rozhodovania o zastavení vyplácania príplatku k náhrade príjmu a príplatku k nemocenskému.

    Bod 16. V čl. II sa vypúšťa bod 91.

    Odôvodnenie. Vypúšťa sa možnosť ustanoviť náhradníkov pre sudcov disciplinárneho súdu, ktorá je v rozpore s čl. 141 ods. 4 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky.

    Bod 17. V čl. II sa vypúšťa bod 94.

    Odôvodnenie k bodu 17. Vypúšťa sa posilnenie sudcovského prvku v disciplinárnych senátoch.

    Bod 18. V čl. II sa vypúšťa bod 96.

    Bod 19. V čl. II sa vypúšťa bod 97.

    Odôvodnenie. Ponecháva sa súčasná úprava prejednania priestupku sudcu.

    Bod 20. V čl. II sa vkladá bod 103, ktorý znie: „V § 150a ods. 2 sa na konci dopĺňa veta: „Preskúmanie rozhodnutia podľa osobitného zákona má odkladný účinok.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 35a znie: „35a) Čl. 5 ústavného zákona č. 254/2004 Z. z.“ Doterajší bod 103 sa označuje ako bod 140.

    Odôvodnenie k bodu 20. Navrhuje sa stanoviť odkladný účinok v prípade podania žaloby pri odňatí bezpečnostnej previerky sudcovi Špeciálneho súdu.

    Bod 21. V čl. II sa vypúšťa § 151k.

    Odôvodnenie k bodu 21. Vypúšťa sa úprava prechodného ustanovenia vyplývajúca z predchádzajúcich pozmeňujúcich návrhov.

    Toľko prvý pozmeňujúci návrh. Poprosím, aby sa hlasovalo o jednotlivých bodoch jednotlivo s tým, aby sa hlasovalo o bodoch 4, 5, 6 spoločne, o bodoch 10, 11 spoločne a o bodoch 18, 19 spoločne.

    Dovolím si prečítať môj druhý pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 719).

    V čl. II § 119 vrátane nadpisu znie:

    „Disciplinárny súd:

    Odsek 1: „Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárny súd.“

    Odsek 2: „Najvyšší súd je na účely disciplinárneho konania disciplinárnym súdom. Disciplinárne konanie vo veci predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vykonáva Ústavný súd Slovenskej republiky.“

    Odsek 3: „Sudcov trojčlenného disciplinárneho senátu prvého stupňa ustanovuje Najvyšší súd nasledovne: a) jedného sudcu, ktorý je predsedom senátu spomedzi sudcov na základe náhodného výberu pre každé disciplinárne konanie zvlášť zo zoznamu všetkých sudcov okresných súdov, ktorí spĺňajú podmienky podľa odseku 9, b) dvoch sudcov spomedzi osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa odseku 11 na základe náhodného výberu pre každé disciplinárne konanie zvlášť zo zoznamu osôb podľa odseku 7.“

    Odsek 4: „Sudcov päťčlenného disciplinárneho senátu druhého stupňa ustanovuje Najvyšší súd nasledovne: a) troch sudcov spomedzi sudcov na základe náhodného výberu zvlášť pre každé disciplinárne konanie zo zoznamu všetkých sudcov krajských súdov a Najvyššieho súdu, ktorí spĺňajú podmienky podľa odseku 9, pričom títo sudcovia si zvolia spomedzi seba predsedu senátu, b) dvoch sudcov spomedzi osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa odseku 11 na základe náhodného výberu pre každé disciplinárne konanie zvlášť zo zoznamu osôb podľa odseku 7.“

    Odsek 5: „Najvyšší súd ustanoví sudcov disciplinárneho senátu podľa odsekov 3 a 4 na prejednanie návrhu na začatie disciplinárneho konania do 30 dní od doručenia návrhu na začatie disciplinárneho konania. Pri ustanovení sudcov disciplinárneho senátu má právo byť prítomný sudca, voči ktorému návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje, alebo jeho právny zástupca. Najvyšší súd oznámi sudcovi, voči ktorému návrh smeruje, najneskôr 5 dní pred ustanovením sudcov disciplinárneho senátu čas a miesto, kde sa náhodný výber sudcov uskutoční.“

    Odsek 6: „Ak sudca disciplinárneho senátu namietne svoju zaujatosť alebo príslušný disciplinárny senát rozhodne o jeho zaujatosti, Najvyšší súd do 14 dní ustanoví nového sudcu disciplinárneho senátu. Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa použijú primerane.“

    Odsek 7: „Najvyšší súd vedie zoznam kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu navrhnutých vládou, Národnou radou a mimovládnymi organizáciami, ktoré pôsobia v oblasti presadzovania ľudských práv, princípov právneho štátu alebo presadzovania prístupu k spravodlivosti (ďalej len „mimovládna organizácia“). Najvyšší súd zaradí do zoznamu všetky osoby, ktoré spĺňajú podmienky podľa odseku 11, na základe návrhu 30 osôb navrhnutých vládou, návrhu 30 osôb navrhnutých Národnou radou a návrhu 30 osôb navrhnutých mimovládnymi organizáciami. Najvyšší súd obnovuje tento zoznam každé tri roky, pričom kandidát môže byť zaradený do tohto zoznamu najviac trikrát po sebe. Vláda, Národná rada a mimovládne organizácie navrhujú Najvyššiemu súdu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu na základe žiadosti Najvyššieho súdu. V žiadosti na predloženie návrhov na kandidátov Najvyšší súd určí lehotu na predloženie návrhov na kandidátov, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní od doručenia žiadosti. Najvyšší súd doručuje žiadosť mimovládnym organizáciám spôsobom zverejnenia a oznamu na internetovej stránke Najvyššieho súdu, ako aj s využitím inzercie v národných tlačových denných periodikách.“

    Odsek 8: „Najvyšší súd vyradí zo zoznamu kandidátov na sudcu disciplinárneho súdu osoby zaradené do zoznamu, ak osoba prestane spĺňať podmienky podľa odseku 11 alebo ak takáto osoba písomne požiada o vyradenie zo zoznamu. Ak počet osôb zaradených do zoznamu na základe návrhu vlády alebo Národnej rady klesne na polovicu, Najvyšší súd požiada vládu alebo Národnú radu o doplnenie zoznamu do počtu 30 na dané trojročné obdobie.“

    Odsek 9: „Za sudcu disciplinárneho súdu môže byť ustanovený len sudca a), ktorý vo funkcii sudcu pôsobí najmenej päť rokov, b), proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie, c), ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie, d), ktorý nie je členom Súdnej rady, predsedom súdu alebo podpredsedom súdu (ďalej len „sudca disciplinárneho súdu“).“

    Odsek 10: „Sudca disciplinárneho súdu, ktorý je sudca, nemôže byť členom disciplinárneho senátu, ktorý rozhoduje o jeho osobe. Sudca disciplinárneho súdu sa môže tejto funkcie vzdať, len ak sa súčasne vzdá aj funkcie sudcu.“

    Odsek 11: „Iná osoba ako sudca vymenovaná za sudcu disciplinárneho súdu má vysokoškolské vzdelanie a spĺňa podmienky na vymenovanie za sudcu podľa § 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e).“

    Odsek 12: „Iná osoba ako sudca, ktorá je zvolená za sudcu disciplinárneho súdu, vykonáva funkciu sudcu disciplinárneho súdu bez nároku na odmenu. Má však nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom jeho funkcie sudcu disciplinárneho súdu podľa osobitného predpisu.“

    Odsek 13: „Na účely disciplinárneho konania sa sudcovia disciplinárneho súdu zvolení podľa odsekov 3 a 4, ktorí nie sú sudcami Najvyššieho súdu, považujú za sudcov dočasne pridelených podľa § 12 ods. 1 na Najvyšší súd. Nezakladá to však nárok na základný plat alebo príplatky, ktoré takému prideleniu zodpovedajú podľa tohto zákona.“

    Odsek 14: „Disciplinárny súd rozhoduje v disciplinárnych senátoch, ktorých počet určuje Súdna rada.“

    Odsek 15: „Disciplinárny sudca nemôže byť zaradený do disciplinárneho senátu počas dočasného pridelenia podľa § 12 ods. 2 písm. a) a c) a § 12 ods. 3, ak nejde o dočasné pridelenie na súd vyššieho stupňa, počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie podľa § 22 alebo ak sa proti nemu vedie disciplinárne konanie.“

    Odsek 16: „Funkcia disciplinárneho sudcu zanikne a) zánikom funkcie sudcu, b) ustanovením sudcu za predsedu alebo podpredsedu súdu, c) zvolením sudcu za člena Súdnej rady, d) právoplatnosťou rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.“

    Odsek 17: „Ak disciplinárny senát vykonal úkony v disciplinárnom konaní začatom pred uplynutím funkčného obdobia jedného z jeho členov, disciplinárne konanie sa dokončí s týmto členom, aj keď jeho funkčné obdobie už uplynulo.“.“

    Odôvodnenie tohto návrhu. Osobnosť sudcu je predpokladom nestranného a kvalitného rozhodovania. Morálny a charakterový rozmer osobnosti sudcu je rovnako dôležitý ako odbornosť a schopnosť rozhodovania. Tento rozmer osobnosti sudcu môže najlepšie posúdiť osoba bez akýchkoľvek väzieb na justičné prostredie. Preto sa navrhuje otvoriť občianskej kontrole aj disciplinárne senáty, a to tak, že členmi disciplinárnych senátov budú môcť byť aj ľudia bez právnického vzdelania, ktorí dokážu strážiť morálny a charakterový rozmer sudcu možno lepšie ako ich kolegovia.

    Dámy a páni, legislatívny návrh na zavedenie občianskej kontroly pri rozhodovaní Súdnej rady a disciplinárnych senátov, tento konkrétny, ktorý bol predložený, to sa týka disciplinárnych senátov, umožňuje, aby členmi disciplinárnych senátov boli aj neprávnici a aby disciplinárne senáty sa tvorili náhodne pre každý prípad. Predložený návrh otvorí justícii, aby v nej bola chránená čestnosť so spravodlivosťou. Naopak, predložené vládne novely justičných zákonov smerujú k tomu, že minister spolu s predsedami krajských súdov budú uzatvorenou personálnou politikou v uzatvorenom prostredí určovať chod justície. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som k predloženému vládnemu návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predložila pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný v laviciach ako pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kataríny Tóthovej, vzhľadom na to, že pani poslankyňa mala nejaké povinnosti. Som podpísaná na tomto pozmeňujúcom návrhu, takže ho prednesiem. Má dva body.

    Prvý bod. v čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie: „V § 21 ods. 1 sa vypúšťa posledná veta.“

    Odôvodnenie. V rámci sústavy všeobecných súdov nemôže sudca rozhodovať o náplni svojej rozhodovacej činnosti. Táto je určovaná rozvrhom práce, ktorý je aktom riadenia predsedu súdu a bez z adekvátnych zmien týkajúcich sa jednotlivých sudcov. Napr. pri zmene personálneho obsadenia súdov nie je možné zabezpečiť rovnomerné prideľovanie nápadu vecí a plynulý chod vybavovania jednotlivých súdnych agend. Už dlhé roky je osvedčenou situáciou na okresných a krajských súdoch takýto právny stav. Navrhovaná zmena zefektívňuje aj činnosť na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Zároveň sa ujednotí právna situácia sudcov v celom systéme súdnictva.

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Bod 2. V čl. II sa za bod 96 vkladá nový bod 97, ktorý znie: „V § 120 ods. 2 písm. f) sa slová „proti predsedovi súdu alebo sudcovi príslušného súdu“ nahrádzajú slovami „proti sudcovi príslušného súdu s výnimkou predsedu tohto súdu“.“

    Tu sa len trošku pristavím. V rozdanom pozmeňujúcom návrhu máte v bode 97 napísané „v § 120 ods. 1“. Došlo k pisárskej chybe, ale znova zopakujem, čítam, v § 120 ods. 2 písm. f) sa nahrádzajú slová, ako som to už uviedla.

    Ostávajúce body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. Riadiaca a dohľadová pôsobnosť predsedu súdu zahŕňa aj uplatňovanie, resp. iniciovanie sankčných mechanizmov voči sudcom. Orgánu sudcovskej samosprávy právna úprava umožňovala na kroky predsedu súdu reagovať revanšom, t. j. podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi súdu, a teda postaviť ho do rovnakej polohy, v akej sa nachádza sudca, proti ktorému podal návrh na disciplinárne konanie predseda súdu. Vo vzťahu k predsedovi súdu je namieste uplatňovanie disciplinárnej zodpovednosti prostredníctvom predsedu nadriadeného (krajského) súdu alebo prostredníctvom ministra, ako aj Súdnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím vás o podporu predloženého pozmeňujúceho návrhu a navrhujem, aby sme hlasovali spoločne aj o bodoch 1 aj 2. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Laššákovej nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister ako navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, ja sa v podstate dotknem len dvoch okruhov.

    Po prvé, k bojkotu, ktorý demonštratívne tu predvádzali včera poslanci z KDH a SDKÚ. Už som si myslel, že konečne sa neutróny zjednotili a uľahčia prípravu a priebeh, ako aj prijímanie zákonov, ktoré sú na prospech obyčajných ľudí, ale to je cirkus tých, ktorí raz chcú rokovať, raz nechcú rokovať. Vo výboroch so mnou rokujú, potom bojkotujú, potom zase pani Žitňanská s pánom Miššíkom prídu do pléna. Čiže ide skutočne iba o mediálne cirkusy a hry, aby upozornili na seba, lebo nemajú žiadne témy, pretože keby mali témy, tak by sa zaoberali vulgarizmami vo svojich radoch pani Sabolovej, pána Palka, zaoberali by sa prejavmi antisemitizmu, ktoré na 60. výročie holokaustu predniesol pán Lipšic s Čarnogurským, kedy chceli vypustiť osvienčimskú lož z Trestného zákona. Toto sú prejavy antisemitizmu nehorázneho rozmeru. Čiže chcú niekoho bojkotovať za svoje hriechy.

    Ďalej, k otázke obsahu vyjadrenia pani Žitňanskej, pokiaľ ide o jej návrhy. Ja by som bol rád, keby pani Žitňanská vysvetlila, prečo matka v Bratislave tri roky čakala na výživné pre svoje dieťa a ostala bez postihu a potrestania táto sudkyňa, až kým som neprišiel ja a zastavil jej výkon funkcie sudcu? Ja by som sa k tandemu Lipšic – Žitňanská, čo nikdy neobliekali talár, chcel opýtať, prečo starček, ktorý žil z dôchodku, si za 5 000 korún išiel kupovať drevo, zobral si pôžičku. Na podklade úrokov, ktoré zaviedli do legislatívy títo dvaja nešťastníci aj s Dzurindom, urobili sa sumy výsledné, ktoré sa od starčeka vymáhali, z 5 000 korún 57 000 korún, na podklade aj rozhodcovského konania, čo zaviedla pani Žitňanská, kde nebolo možné podať prieskum a opravný prostriedok na súd, kde rozhodnutie sa nedoručilo účastníkovi tejto zmluvy a účastníkovi rozhodcovského konania ani sa nedoručilo do vlastných rúk. Z 5 000 korún sa urobilo 57 000 korún. Exekútor vymohol 27 000 korún od tohto starčeka a nestačilo mu to, na zvyšok dal exekúciu na rodinný dom. Páni a dámy, toto je legislatíva, ktorú pripravili títo dvaja nešťastníci, skutočne hovorím, za pomoci, samozrejme, Dzurindu, pretože ich problémy obyčajných ľudí nikdy nezaujímali, nikdy.

  • Toto, čo sa prijímalo, prijímalo sa vždy proti ľuďom. Ich zaujímajú len veľkopanské maniere a zbohatlíci. Preto tu profitovali úžerníci, špekulanti a podvodníci. Ale ja toto trpieť nemôžem, jednoducho toto je všetko proti skutočne obyčajným ľuďom.

    Už na záver jednu poznámku. Pani Žitňanská tuná navrhovala tzv. ľudové súdy na sudcov. To bolo v päťdesiatych rokoch, že sa robili zhromaždenia na družstvách, vo fabrikách, robili sa mítingy. A tam sa určovalo za pomoci mediálneho tlaku, ten je vinný, ten je vinný, ten je vinný. A potom už nastupovali len ľudové súdy v päťdesiatych rokoch. A na podklade toho, čo sa urobilo na mítingu v závode alebo na družstve, súdy odsudzovali. Takéto ľudové súdy chce zaviesť do systému súdnictva vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu pani Žitňanská. No tak toto teda ja nepripustím. Poriadok v justícii urobíme, to jej môžem garantovať, ale nie na podklade hókusov-pókusov, čo dvaja nešťastníci zavádzali do legislatívy, keď Okoličány sa dostal z väzby na podklade deravých zákonov, ktoré oni pripravili, keď pedofili sú vždy o krok vpredu, pred štátom. A toto všetko za týchto nešťastníkov musíme naprávať. Čiže bolo by najlepšie, keby títo dvaja bojkotovali seba samých, lebo to by bolo skutočne veľké víťazstvo pre Slovensko.

    Pokiaľ ide o návrhy, súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesla pani Laššáková, samozrejme, nesúhlasím s tým chaosom, ktorý predniesla tu pani poslankyňa Žitňanská. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pani spoločná spravodajkyňa, chcete záverečné slovo? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu bude druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 679 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 679a.

    Teraz prosím podpredsedu vlády a zároveň ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizovaní telovýchovných, športových a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona reaguje najmä na ostatné udalosti pri futbalových stretnutiach na štadiónoch najvyššej súťaže, ale aj na opatrenia odporúčania Rady Európskej únie na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a opatrenia na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrole v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát podľa uznesenia 2006/C322/01.

    Predmetný návrh zákona osobitnými článkami II a III novelizuje zákon o priestupkoch a zákon o telesnej kultúre.

    Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Prezídiom Policajného zboru Slovenskej republiky.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zvýšenie úrovne správania sa divákov a zvýšenie bezpečnosti na štadiónoch, najmä v športových odvetviach futbal a hokej.

    Návrh zákona je tiež v súlade s Európskym dohovorom o predchádzaní násilia najmä na futbalových štadiónoch.

    Návrhom zákona chceme prijať primerané legislatívne opatrenia obsahujúce sprísnenie sankcií za nedodržiavanie poriadku, ale aj na zavádzanie iných vhodných prostriedkov ako napr. funkčný kamerový informačný systém. Navrhujeme, aby športové organizácie, kluby spolu s ich majiteľmi, štátnymi orgánmi i obcami prijali konkrétne opatrenia pri vstupoch na štadióny i na štadiónoch samotných s cieľom predísť násiliu a zvládnutia davu. Legislatívnou úpravou chceme riešiť vylúčenie zo zápasu a štadiónov alebo zákaz vstupu na ne známym alebo potenciálnym výtržníkom, osobám pod vplyvom alkoholu alebo drog, vybavenie štadiónov funkčným a účinným kamerovým informačným systémom, zákaz vnášania alkoholických nápojov divákmi na štadióny, obmedzenie, podľa možnosti zákaz predaja akejkoľvek distribúcie alkoholických nápojov, zabezpečenie, aby usporiadatelia a konštrukcia štadiónov zaručovali bezpečnosť divákov, aby mali zodpovedajúce bariéry, neuľahčovali násilie a aby umožňovali zásah bezpečnostných zložiek a polície, účinné oddelenie skupín súperiacich fanúšikov, sprísnenie predaja lístkov, dôkladnú prípravu, vzdelávanie usporiadateľskej služby a rozšírenie ich právomoci, taxatívne určenie povinnosti organizátorov a tiež povinnosti a zákazov pre účastníkov v záujme dôslednej postihnuteľnosti a zrozumiteľnosti.

    V zákone sú tiež uvedené povinnosti obce vydať zákaz predaja a podávania alebo užívania alkoholických nápojov na podujatiach, ak o to požiada organizátor podujatia alebo Policajný zbor. Navrhuje sa tiež povinnosť obce zakázať podujatie v prípade ohrozenia života na základe včasného oznámenia rizika organizátorom.

    Návrh zákona tiež preberá praktické skúsenosti z krajín Európskej únie, ktoré už dlhodobo bojujú proti diváckemu násiliu, najmä zavedením funkčného kamerového informačného systému, ktorý umožní identifikáciu výtržníkov. Zavedením informačného systému na určených športových štadiónoch očakávame jednoznačne efektívnejšie stíhanie násilníkov a narušiteľov verejného poriadku a v neposlednom rade aj preukázateľné vymáhanie spôsobených škôd na majetku.

    Ďalej, predložený návrh zákona novelizuje zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre stanovením povinnosti vzdelávania usporiadateľov na športových podujatiach v akreditovaných vzdelávacích zariadeniach vrátane novelizácie vyhlášky o spôsobilosti a navrhuje sa aj novelizácia zákona o priestupkoch z dôvodu zosúladenia so súčasným právnym stavom.

    Predmetný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, nebude mať dopad na životné prostredie a zamestnanosť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport poslancovi Stanislavovi Kubánkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva Slovenskej republiky, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca gestorského výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, predniesol Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 679) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania uvedeného návrhu zákona v nich.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. septembra 2008 č. 978 pridelila vládny návrh zákona o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 679) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný návrh zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 456 zo 14. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 211 z 9. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 185 zo 14. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 121 zo 16. októbra 2008, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti III spoločnej správy.

    Gestorský výbor zaujal k týmto návrhom stanovisko a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne o bodoch 1 až 10 a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v zmysle schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov k uvedenému bodu a poveril ma podať správu o výsledku jeho prerokúvania a predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, z 21. októbra 2008 č. 128.

    Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k tomu vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa do rozpravy prihlásil za klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Rafaj, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, dámy a páni kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, kde chcem podať dva pozmeňujúce návrhy, ktoré reflektujú aj akútne alebo aktuálne dianie, ale ktoré je len vrcholcom ľadovca, pretože tieto negatívne trendy sú tie, ktoré sa odohrávajú na štadiónoch, samozrejme, nehovoríme o celom športe, ale len o istých športoch, a ktoré ohrozujú bezpečnosť, či už pasívnu alebo aktívnu, a ktoré latentnou či otvorenou formou vyvolávajú alebo môžu vyvolať napätie rôzneho druhu medzi rôznymi skupinami zúčastnených divákov a pri prenose cez televízne obrazovky ďalej ich šíriť aj do spoločnosti. Preto mi dovoľte, aby som reagoval na aktuálny stav, ktorý sme aj mohli vidieť alebo môžeme vidieť počas zápasov futbalovej ligy na niektorých štadiónoch, najmä nováčika najvyššej futbalovej ligy, kde permanentne dochádza k jednak dehonestujúcemu spôsobu používania vlajok alebo podvodu štátnych vlajok čiže dochádza k deformácii oficiálnych štátnych symbolov cudzích štátov, ďalej, k používaniu rôznych transparentov, ktoré majú urážlivé, hanlivé tendencie a môžu vyvolať napätie, pričom nie je oprávnené na domácich štadiónoch používať symboly iných štátov v tej podobe, v akej sa používajú. Dokonca sme svedkami, že sa používajú archaické staré symboly zaniknutých štátnych útvarov, a teraz nemyslím len na štátny zväzok bývalého Uhorska či Rakúsko-Uhorska, aj v spojitosti s vyvolávaním možného etnického napätia či už na štadióne alebo v spoločnosti.

    Preto si vám dovolím predložiť a prečítať pozmeňujúci návrh, ktorý je označený mojím menom ako dvojka. Tým chcem povedať, že je v podstate totožný, ale o niečo v inom rozmere podaný návrh. Čiže platí to, čo teraz prečítam. A to je to, čo máte rozdané ako Rafaj 2, takže k čl. I.

    Bod 1. V § 4 ods. 3 sa za písmeno h) vkladajú nové písmená i) a j), ktoré znejú: „i) zabezpečiť, aby sa pri domácich podujatiach riadených príslušným národným športovým zväzom nepoužívali štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu podujatia, j) zabezpečiť, aby pri domácich podujatiach riadených príslušným národným športovým zväzom, pri ktorých hrozí bezprostredné nebezpečenstvo narušenia verejného poriadku alebo môže byť ohrozené zdravie účastníkov podujatia, nevnášali účastníci podujatia štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov“. Doterajšie písmená i) až n) sa označujú ako písmená k) až p).

    Bod 2. V § 7 ods. 2 sa dopĺňajú písmená e) a f), ktoré znejú: „e) používať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu domáceho podujatia riadeného príslušným národným športovým zväzom, f) vnášať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov na domáce podujatie riadené príslušným národným športovým zväzom, pri ktorom môže dôjsť k narušeniu verejného poriadku alebo k ohrozeniu zdravia účastníkov podujatia“.

    Bod 3. V § 14 sa dopĺňajú odseky 3 a 4, ktoré znejú:

    Odsek 3: „Používanie štátnych symbolov Slovenskej republiky na podujatiach podľa tohto zákona upravuje osobitný predpis17).“

    Odsek 4: „Pri športových podujatiach sa štátne symboly cudzích štátov používajú v štandardizovanej podobe.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 17, ktorý som citoval znie: „17) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.“

    Zdôvodnenie som už povedal na začiatku. Len chcem uviesť, že predmetné ustanovenia zabraňujú predovšetkým zneužívaniu štátnych symbolov cudzích štátov, ktorými sú najmä štátna vlajka, štátna zástava, štátny znak a štátna hymna pri súťažiach riadených domácim, teda slovenským príslušným národným športovým zväzom ako napr. pri futbalových, hokejových, hádzanárskych, basketbalových a iných súťažiach. Cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť predovšetkým riadny priebeh podujatia, preventívne zabrániť násiliu a možným konfliktom a rušeniu verejného poriadku. Pri používaní štátnych symbolov Slovenskej republiky na športových podujatiach sa postupuje podľa príslušného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

    Len chcem poukázať na vyvolanie situácie asi spred mesiaca, keď došlo k výtržnostiam na tomto štadióne tým, že jeden fanúšik odcudzil štátnu zástavu a behal s ňou po štadióne, pričom museli zasahovať, a bol prerušený aj zápas, organizátori.

    Ďalej by som vám chcel predložiť druhý pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude týkať úloh obce a Policajného zboru v súčinnosti so zabezpečením poriadku, k čl. I.

    Bod 1. Nadpis pod § 8 znie: „Úlohy obce a Policajného zboru.“

    Bod 2. V § 8 sa dopĺňa odsek 11, ktorý znie: „Ak na podujatí hrozí bezprostredné nebezpečenstvo narušenia verejného poriadku alebo je ohrozené zdravie účastníkov podujatia, Policajný zbor môže toto podujatie zakázať alebo rozhodnúť o vylúčení účastníka podujatia.“

    Odôvodnenie. Navrhované ustanovenia umožňujú Policajnému zboru zakázať podujatia, ak hrozí predovšetkým bezprostredné nebezpečenstvo narušenia verejného poriadku alebo je ohrozené zdravie účastníkov podujatia alebo časti účastníkov tohto podujatia. Hlavnou úlohou ustanovenia je zabezpečiť predovšetkým riadny priebeh podujatia, zabrániť násiliu a konfliktom a predísť už riešeniu silovej situácie priamo počas zápasu, v prípade, ako sme to mohli vidieť, ak organizátori či z kapacitných alebo organizačných dôvodov nie sú schopní dopredu riadne zabezpečiť ochranu a potom sa celá ťarcha riešenia vzniknutej situácie, ktorá sa však dá preventívne vyhodnotiť, dáva na plecia Policajnému zboru, pričom potom tu máme anomálie, že 900 policajtov z rôznych krajov musí sa zúčastňovať a byť povolaných na jedno jediné stretnutie. Čiže, iným spôsobom, organizátori musia počítať s tým, že pokiaľ nebudú schopní to zabezpečiť, je tu ešte poistná páka Policajného zboru, ktorý môže vyhodnotiť riziko takéhoto podujatia s tým, že zápas sa, samozrejme, len preruší, on sa v danej lige musí odohrať. Takže ja verím, že týmto spôsobom bude istý tlak, a to predovšetkým na organizátorov, ktorí nesú hlavnú zodpovednosť za organizovanie a, samozrejme, majú z toho aj najväčší profit. Ale to najdôležitejšie je, že sme povinní chrániť predovšetkým zdravie a bezpečnosť slušných divákov, ktorí chodia na športové podujatia aj s deťmi, aj s manželkami a jednoducho majú právo na kultúrny priebeh daného podujatia a predovšetkým vlastnú bezpečnosť pri príchode aj pri odchode.

    Ja verím, že nebudeme sa pozerať na tieto pozmeňujúce návrhy ako na nejaké politikum, ale ako na reálny, pragmatický problém, ktorý musíme jednoducho riešiť, pretože je tu. Je v spoločnosti a našou úlohou je ho riešiť. A myslím si, že dané návrhy, ktoré boli konzultované aj s rezortným ministerstvom, jedným aj druhým, sú tou schodnou cestou. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rafaja nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Reakcia z pléna.

  • Vy ste sa hlásili? Pán poslanec Švidroň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Máte slovo, pán poslanec. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Švidroňovi.

  • Vážený pán poslanec, tento zákon po doplnení pozmeňujúcimi návrhmi dáva rázne nie takým nešportovým prejavom, akým sme boli svedkami teraz v posledných dňoch, ale aj v dávnejšej minulosti. Treba si uvedomiť, že drvivá väčšina návštevníkov ide na športové a ďalšie podujatia za športovým a kultúrnym vyžitím. A je preto namieste, aby sa štát postaral o ich ochranu pred rôznymi formami terorizmu. Najnovšou metódou sú zahraničné ozbrojené úderky, najmä spoza južných hraníc, ktoré si športovú arénu pletú s arénou pre ozbrojený konflikt na vypotenie svojho adrenalínu, na liečenie svojich komplexov menejcennosti či s inými cieľmi voči slušným ľuďom, neozbrojeným divákom. A pritom tým to je jedno, kto s kým hrá, len nech to búcha, strieľa, horí. No a vrchol všetkého je zameniť si športovú arénu s arénou na prenášanie politického boja či iredenty alebo historickej reinkarnácie do športových podujatí.

    Je pochopiteľné, že pri medzinárodných športových podujatiach majú svoj pozitívny význam aktuálne štátne symboly, symboly súčasných štátov, ktoré sme si vždy vážili a ktorých zneužitie bolo vždy porušením zákona. Preto veľmi vítam vaše doplňujúce návrhy, pán poslanec. A som presvedčený, že šport má zbližovať, a nie rozdeľovať ľudí, mestá, štáty. A toto je rámec, ktorý plní tento zákon. Ďakujem.

  • Pán poslanec Rafaj, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.

    Teraz otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Galbavý, pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    A pani poslankyňa Mušková má slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, pani poslankyňa Tóthová ma požiadala, aby som predložila jej pozmeňujúci návrh zákona. Tento pozmeňujúci návrh znie: „V názve zákona a v celom texte zákona sa za slová „športových podujatí“ vkladajú slová „športovo-kultúrnych podujatí“.“

    Odôvodnenie. Predložený legislatívny návrh ustanovuje viaceré regulačné ustanovenia minimalizujúce v praxi sa vyskytujúce negatívne javy sprevádzajúce športové podujatia. Tieto negatívne javy (násilnosti, používanie alkoholu, ničenie zariadenia štadióna ap.) sa však vyskytujú aj na športovo-kultúrnych podujatiach, a preto je účelné právnu reguláciu rozšíriť aj na tieto akcie.

    Ja za seba môžem povedať, že vítam tento návrh zákona, pretože skutočne sprísňuje podmienky pri organizovaní takýchto podujatí a, ako tu už bolo povedané, nikto nepochybuje o potrebe prijatia takejto právnej normy. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku na vystúpenie pani poslankyne Muškovej má pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Halecký, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja len by som chcel akcentovať návrh pani poslankyne Muškovej, že to rozšírenie je aj na masovejšie kultúrne podujatia, lebo podobný priebeh a podobné negatívne javy sa môžu vyskytovať aj tam. Takže z tohto pohľadu myslím si, že to má širší záber a že viacej tieto podujatia budú sa venovať zámerom, na ktoré boli zvolávané a na ktoré sú usporadúvané, budú mať kultúrnejší priebeh. A myslím si, že budú môcť tieto športové a kultúrne podujatia navštevovať ľudia, ktorí skutočne majú záujem o šport, o kultúru v masovom rozsahu, ale za kultúrneho pôsobenia a za vyžitia citového a kultúrneho, ako týmto podujatiam náleží. Takže tento návrh ja podporím. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Mušková, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.

    Teraz má slovo pán poslanec Galbavý a po ňom sa pripraví pán poslanec Fronc.

  • Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja veľmi krátko zaujal stanovisko k navrhovanému zákonu.

    Čiže rokujeme o návrhu zákona, ktorý si kladie za cieľ znížiť násilie na štadiónoch, obmedziť výčiny rôznych nespratných živlov, ľudí, ktorí nechodia, ako to tu už zaznelo, na futbal či hokej pre radosť z hry, ale pre možnosť na niekoho zaútočiť, či už rukou, palicou. A často, bohužiaľ, sa to deje pod vplyvom omamných alebo iných látok, ktoré dávajú tým konkrétnym živlom obrovskú guráž. Ešte donedávna sme sa s týmto fenoménom stretávali hlavne v správach z anglických futbalových štadiónov. Tamojší fanúšikovia, rowdies, ktorých všetci dobre poznáme, tiahli zo štadióna na štadión v dobre organizovaných gangoch. Nanešťastie z Anglicka k nám neprišiel kvalitný futbal, ale prišiel model správania, sa postupne, bohužiaľ, udomácnil aj na Slovensku, aj na kontinentálnych štadiónoch, ako som už hovoril, vrátane tých našich. Samozrejme, aj predtým dochádzalo k bitkám, keď sa jednotlivcom alebo skupinám fanúšikov nepodarilo udržať nervy a vášne na uzde. Rozdiel je však v tom, že v súčasnosti chodia na štadióny dobre organizované skupiny s cieľom vyprovokovať bitku a násilie, futbal alebo hokej je, bohužiaľ, len zámienkou.

    Toto všetko spôsobuje stále rastúce náklady na zaistenie bezpečnosti na štadiónoch, samozrejme, najmä v prípade, že ide o rizikový zápas. Priemerné náklady na bezpečnostné opatrenia pri jednom takomto zápase sú vyše milióna korún. A takýchto zápasov je viac ako desať do roka. Fanúšikov privádzajú a odvážajú osobitné vlaky. Trasu, po ktorej sa stúpenci klubov presúvajú na štadióny, strážia policajti. Polícia dbá na bezpečnosť a poriadok aj na štadiónoch, to všetko, samozrejme, na štátne náklady, teda za peniaze daňových poplatníkov vrátane tých, ktorých futbal vôbec nezaujíma, a tých, ktorí si ho radšej pozrú v televízii, mnohí z nich práve preto, lebo sa chcú vyhnúť nebezpečenstvu, že ich niekto zmláti na štadióne.

    Aj posledný zápas Slovan – Dunajská Streda je len vyvrcholením tohto vývoja. Myslím, že za normálnych okolností by išlo o jeden z mnohých ligových zápasov, akých sa ročne odohrávajú stovky. Teraz však boli obavy, pretože sa očakávala návšteva „tiež fanúšikov“ z Maďarska. Svoju úlohu zohrala aj všeobecná politická situácia. Napriek nasadeným policajtom došlo k stretom, bitkám, k zraneniu vyše päťdesiatky ľudí.

    Vážené kolegyne, kolegovia, z tohto dôvodu vítam návrh zákona, ktorým sa má násilie na štadiónoch obmedziť a dostať pod maximálne možnú kontrolu, neviem však, či sa vydávame celkom správnou cestou, aj pozmeňujúce návrhy, ktoré zazneli od pána poslanca Rafaja, v tejto chvíli vo mne vyvolávajú rôzne pocity a názory. Iste budem to musieť analyzovať aj s našimi kolegami v poslaneckom klube. Ale tak trošku by som mohol spomenúť jeden z jeho návrhov, že polícia bude mať silnú kompetenciu rozhodovať, či sa konkrétny športový zápas, ktorý nesie prívlastok „rizikový“, môže uskutočniť. Všetci dobre vieme a stále o tom hovoríme, že polícia nemá aparát a nemá toľko finančných prostriedkov na to, aby mohla tieto ligové zápasy utiahnuť. Čo keď sa stane pravý opak, že si nájde ľahko zámienku, pričom jednoducho tento zápas označí za rizikový a jednoducho ho nepovolí. Tohto sa veľmi obávame, je to dvojsečná zbraň.

    Ešte vidím kameň úrazu. Neviem, či toto bremeno naše športové kluby zvládnu. Ako som povedal, náklady na bezpečnostné opatrenia na jeden rizikový zápas presahujú milión korún, pravda, značnú časť z toho tvoria náklady na dopravu, napr. na osobitný vlak, ktoré sa možno dajú premietnuť do ceny lístka, ale druhú položku tvoria náklady na ochranu pri presune fanúšikov a na udržiavanie poriadku v okolí štadiónov. Tie ostanú na pleciach štátu, pretože tie musí vykonávať štátna polícia. Napriek tomu ale ostane značná suma, ktorú bude musieť vynaložiť športový klub, napr. na vybavenie vstupov a východov štadióna monitorovacími kamerami, na vybudovanie neprekonateľných bariér medzi fanúšikovskými sektormi. Iste, tak je to všade, ale položme si otázku, či ten futbalový klub si to bude môcť dovoliť, máme tu aj športový, a to nehovorím ešte o tom, že usporiadateľ bude musieť zabezpečiť poriadok a bezpečnosť na štadióne počas zápasu. Teda bude musieť zabezpečiť kontrolu pri vstupe, aby si diváci nepriniesli tzv. muníciu v podobe delobuchov, fliaš, bojové náčinie, teda palice a reťaze, alebo niečo na povzbudenie v podobe alkoholu. A, samozrejme, bude organizátor musieť zaistiť usporiadateľskú a bezpečnostnú službu počas zápasu. Na to si bude musieť najať súkromnú bezpečnostnú službu. A tu sa opäť vrátim k tomu zápasu v Dunajskej Strede, kde sa medzi šesťtisíc divákmi pohybovalo asi tisíc policajtov, teda na šesť divákov pripadal jeden policajt. Ani toto nezabránilo bitke. Dokáže vôbec nejaký športový klub zaplatiť adekvátnu službu, a to najmä ak pôjde o tzv. rizikové zápasy, kde sa očakáva nájazd „tiež fanúšikov“ túžiacich po možnosti si udrieť? Je to legitímna otázka, musíme si dokázať na ňu odpovedať. Skutočne mám obavy, že hlavne menšie športové kluby budú mať s touto povinnosťou vážne problémy. Dokonca tie problémy môžu byť také, že klub finančne položia.

    Napriek týmto výhradám si myslím, že zákon ako taký môže prispieť k zvýšeniu bezpečnosti na štadiónoch aj k zvýšeniu kultúrnej úrovne v športe, som ale zároveň za to, aby športové kluby dostali keď aj nie celkom finančnú podporu, tak aspoň metodickú pomoc na výchovu svojich fanúšikov. Tu by, myslím, mohlo ministerstvo školstva, mládeže a športu prispieť tým, že zmapuje, ako situáciu zvládajú športové kluby v zahraničí, príp. tie, ktoré aktívne spolupracujú so svojimi fanklubmi a majú dobré výsledky, a, samozrejme, získané výsledky poskytne záujemcom zo športových klubov.

    Pokúsil som sa poskytnúť ctenej snemovni môj pohľad na tento problém. V tejto chvíli neviem, ako zaujmem stanovisko k zákonu, pretože padli tu nové pozmeňujúce návrhy, ktoré budeme musieť v poslaneckom klube veľmi vážne analyzovať. Z mojej strany je to zatiaľ všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa prihlasujú pán poslanec Miššík, pán poslanec Jasaň, pán poslanec Halecký. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pozorne som počúval Tomáša Galbavého. Snáď na doplnenie k jeho názorom by som rád aj pánovi predkladateľovi, pánovi ministrovi, dal do pozornosti jedno zaujímavé rozhodnutie, ktoré 25. apríla 2002 vydala Rada Európskej únie. Toto rozhodnutie so zreteľom na vtedajšie problémy, požiadalo o to Belgické kráľovstvo vtedajšiu Európsku úniu, vyčíňania rowdies hovorí napr. aj o tom, že každý členský štát Únie vytvorí alebo určí tzv. národné futbalové informačné stredisko policajného charakteru. To sa týka len medzinárodných zápasov. Zákon som si dobre pozrel, sú tam určité obdobné veci, ale len pri futbalovom zväze a hokejovom zväze, čo sú občianske združenia. Takže moja otázka smerom k pánovi predkladateľovi ide tým smerom, či naozaj takéto čosi vytvorené už je alebo sa tým mienite zaoberať, lebo si myslím, že aj medzinárodné zápasy, to, čo sa stalo napr. s Poľskom, hovorilo jasne v prospech zriadenia takéhoto centra. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Osobne som veľmi rád, že takýto zákon v snemovni je. A myslím, si, že vieme oceniť tých, ktorí ho pripravili.

    Ale k tomu, čo povedal pán kolega Galbavý. On sa spýtal, či si všetky futbalové kluby alebo športové kluby budú schopné pripraviť alebo zaplatiť adekvátnu službu. No zrejme všetky asi nie. Ale tento zákon v jednej časti hovorí, že existujú kamerové systémy, ktoré sú tak schopné, že dokážu identifikovať akéhokoľvek narušiteľa, ak ho tak nazvem, alebo vagabunda, alebo toho, kto tam neprišiel ako fanúšik, ale ako možný provokatér, dokážu toho presne identifikovať, vytiahnuť z davu fotografiu. A potom je naozaj len na kluboch, aby týchto jednoducho eliminovali a do budúcna ich nepustili. To je jedna možnosť. A druhá možnosť je, vytvára aj priestor aj pre kluby v tom, že v prípade, ak sa dostane k nejakému zničeniu majetku, tak ho presne vedia identifikovať, že on to urobil, a potom následne môžu postupovať určitými krokmi. A viem, že nie sú tak finančne náročné, že by si to kluby nemohli dovoliť, a určite sú menej finančne náročné, než stoja jednotlivé zásahy polície pri týchto akciách. Čiže zákon na to myslí. A ja len verím, že nebudú sa opakovať také hlasy, že nemáme na to peniaze a štát nech nám na to dá. Tých peňazí v kluboch niektorých je viac, v niektorých menej, ale na toto by sa malo nájsť. A som presvedčený, že vďaka týmto systémom a vďaka výraznému skvalitneniu usporiadateľskej služby by sa tieto nešváry z našich ihrísk postupne vytratili a naozaj by na športoviskách boli len tí, ktorí sa tam idú v dobrom slova zmysle zabávať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel k vystúpeniu pána poslanca Galbavého zdôrazniť toto, čo aj hovoril, že sú pozitívne skúsenosti v zahraničí s uplatňovaním podobných typov zákonov, čo sa týka organizácie športu, z tohto pohľadu, ako tento zákon je konštruovaný u nás.

    Chcem len zdôrazniť, že skutočne bolo by dobré, pokiaľ by predkladateľ, odpovedal aj na otázku, akého typu alebo rozsahu, alebo výšky kvality športových podujatí sa to bude dotýkať, či sú možné nejaké výnimky, lebo skutočne niektoré športové kluby môžu mať s týmto problém. Zaiste, hlavná úloha je ochrániť zdravie a hlavne ochrániť život účastníkov, ktorí sa na tomto športovom podujatí zúčastňujú, a nie aby sa tam odreagovali nejaké typy a nejaké organizované skupiny.

    Chcem sa zastaviť pri úlohe štátnej polície. Túto záležitosť považujem nie ešte za dostatočne doriešenú, lebo otázka by sa mala riešiť v tom, či má povinnosť štátna polícia sa zúčastňovať organizovania športového podujatia vnútri štadióna alebo mimo neho, pretože potom sa to môže dostať do takéhoto štádia, že bude problém tieto činnosti vyfinancovať. A skutočne sú aj daňoví poplatníci, ktorí môžu mať výhrady k tomu, aby tisíc ľudí bolo v danú nedeľu zaplatených kvôli jednohodinovému alebo dvojhodinovému podujatiu. Takže túto otázku, myslím si, ešte definitívne je ťažké uzatvoriť.

    A predpokladám, že tento nový zákon bude mať svoj vývoj v nasledujúcom období a že prispeje k tomuto účelu, na ktorý je stavaný. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Fronc. Má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude krátke. Celkom iste v diskusii, čo tu zaznelo, sa, myslím, väčšina zhodujeme, že treba zápasiť s problémami, ktoré vznikajú pri športových podujatiach, a že tento fenomén v našej spoločnosti narastá, je vážny, a preto takýto zákon je potrebný. Na druhej strane treba, aby každý zákon bol aj dobrý a kvalitný a k tomu smerujú moje výhrady.

    Po prvé. Všeobecne podľa legislatívnych pravidiel názov zákona by mal zodpovedať obsahu zákona. Preto si myslím, že ten názov, o organizovaní športových podujatí, nie je asi vhodný, vhodnejší by bol – o boji proti násiliu a výtržnostiam pri športových podujatiach.

    Druhá moja poznámka je to, na čo som už upozorňoval v prvom čítaní, v zákone sa nedočítate presne, čo to je a kto to je účastník športového podujatia. A teda keď sa pozriem na § 7, je celkom v poriadku, na štadióny ap. nemožno nosiť strelné zbrane alebo podobné veci, ako sú delobuchy. To je úplne v poriadku, len pri tomto výklade zákona vznikne problém a môže vzniknúť pri organizovaní športových podujatí, ktoré sú typu brannej súťaže, kde sú aj trebárs strelné zbrane a účastníci tejto súťaže sú účastníkmi v zmysle tohto zákona takejto akcie.

    Ďalej by som upozornil, podľa § 2 je definovaný organizátor ako fyzická a právnická osoba.

    A keď sa pozriete na § 8, myslím, že ten § 8 je formulovaný o tom, kedy možno zakázať obcou takéto športové podujatie, domnievam sa, že tá formulácia je príliš vágna a vzniknú nedorozumenia a vzniknú aj situácie, keď jednoducho takpovediac voluntaristicky obec zakáže niektoré športové podujatia.

    A sú tam aj veci, nad ktorými sa trošku ako z pohľadu prirodzenej ľudskej logiky musíme pozastaviť, pretože ak pri ohrození života obec zakáže z vlastného podnetu, to je v poriadku, z podnetu Policajného zboru, to je v poriadku, ale keď má zakázať z písomného podnetu organizátora podujatie, no tak to si neviem dobre predstaviť. Organizátor, keď bude hroziť nebezpečie, bude písať na obec, aby to zakázala? Jednoducho zastaví konanie takéhoto podujatia.

    A tu chcem poukázať na tie niektoré právne a legislatívne nedôslednosti, ktoré vyvolajú podľa mňa v budúcnosti rozpory. A z tohto pohľadu si myslím, že napriek upozorneniu v prvom čítaní sa nekonali veci, ktoré by pomohli tomu, aby tento zákon bol naozaj aj dobre vykonateľný. O to mi ide, a preto som pokladal za dôležité tuná na túto skutočnosť upozorniť. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie poslanca. Slovo má pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dnes hovoríme vlastne o tých negatívnych javoch. A skôr prevláda aj taký názor aj po tej tlačovej konferencii Slovenského futbalového zväzu, že všetko je len zlé. Ja musím povedať, že existujú aj pozitívne príklady. Budem lokálpatriot, poviem, čo sa dialo v Nitre. Je to súkromná akciová spoločnosť FC Nitra, ktorá investovala peniaze do toho, že zabezpečila bezpečnosť divákov prostredníctvom SBS-ky, dobrej organizačnej práce, usporiadateľskej služby, zabezpečila to, že sú tam väčšinou takmer miesta na sedenie, a dôsledne oddelila sektory práve tých rizikových skupín, ktoré by tam mohli chodiť. Má to niekoľko výhod. Jednoducho chodia tam aj ľudia s deťmi, čo dnes je takmer výnimka na futbalových zápasoch prvej ligy. Ale treba zároveň povedať, že aj ja som na futbale aj v Nitre napriek dobrej usporiadateľskej službe zažil vyčíňanie fanúšikov z dvoch miest, ktoré asi netreba zbytočne spomínať. A tam treba tvrdý zásah, tam treba aj takýto zákon. Ja len mám trošku obavy, že niektoré pozmeňujúce návrhy prispejú k tomu, že nebudeme môcť zaň všetci hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko navrhovateľ, takže má slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja len naozaj veľmi krátko. Ja si myslím, že aj z tých vystúpení tu vyplynulo, že všetci sme za to, aby tento zákon bol prijatý, pretože tá koncepcia toho zákona je dobrá, ale posledné udalosti jednoznačne ukazujú na to, že taký zákon byť musí.

    Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, ktoré ste spomenuli, tak pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh pána poslanca Rafaja a niektorých ďalších poslancov, ak si ho dobre prečítate, on hovorí o tom, že nesmie dochádzať k zneužívaniu štátnych symbolov, aj slovenských, aj zahraničných, s tým, že tam nemôžu byť štátne symboly, ktoré nie sú štandardizované. To znamená, sú to rôzne pasymboly alebo niektoré historické reminiscencie. Čiže buď sú štandardizované, alebo byť používané nesmú. Čiže vnášame poriadok aj do tohto. A nesmú byť zneužívané.

    A ten druhý návrh, ktorý hovorí o Policajnom zbore. Tak áno, samozrejme, ak sa zistí to, čo sa zistilo teraz v Dunajskej Strede, že to organizátor nezvládol, a je evidentné, že to nezvládol, to nebolo o futbale, tak prečo by Policajný zbor nemal právo zakázať takúto akciu, pretože nie je pripravená zodpovedne?

    A nič iné tam nie je, len tieto dve veci.

    Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh pani poslankyne Muškovej, nemôžeme s týmto poslaneckým návrhom súhlasiť, a to z toho dôvodu

  • Hlas v sále.

  • , že, pán poslanec Halecký, on predsa nepriamo novelizuje zákon č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach. Tým by sme ho novelizovali. A to nechceme. To je zákon, ktorý je v ingerencii pána ministra kultúry.

    A pokiaľ ide o pána poslanca Fronca, ja si myslím, že je to, nie je tu, o organizovaní, nie je to len o reštrikcii, je to aj o celej príprave vrátane informačných systémov, takže nemôže ten zákon zúžiť. A či je legislatívne správny, to už treba nechať na nás. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa ešte spravodajcu pre poriadok. Nechce vystúpiť.

    Ďakujem pekne aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pána ministra, samozrejme, poprosím, aby zostal ešte, pretože nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Tento vládny návrh zákona má číslo tlače 737 a spoločná správa výborov číslo 737a.

    Pán minister, máte slovo, odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa Slovenská republika zaviazala, ako svoju peňažnú menu zaviesť menu euro na Slovensku.

    Ide predovšetkým o ustanovenie článku 4 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, podľa ktorého každý nový členský štát, teda aj Slovenská republika, sa odo dňa pristúpenia k Európskej únii stal účastníkom hospodárskej a menovej únie ako každý členský štát, pre ktorý platí len dočasná výnimka na prijatie a zavedenie eura ako spoločnej jednotnej európskej meny.

    Slovenská republika sa o. i. zaviazala zabezpečiť aj kompatibilitu slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev pre eurozónu, pre spoločnú jednotnú menu euro a vytvoriť základné právne predpoklady Slovenskej republiky na bezproblémové a úspešné zavedenie meny euro na Slovensku a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny.

    Predmetný návrh zákona je vypracovaný aj v súlade s generálnym zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými významnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pani poslankyni Nachtmannovej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanoviská gestorského výboru. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážení hostia, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa výborov predniesla spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. septembra 2008 č. 980 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (tlač 737), na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Tieto výbory prerokovali vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 458 zo 14. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 369 z 15. októbra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 123 zo 16. októbra 2008.

    Z týchto uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky ďalej vyplýva aj pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v III. časti spoločnej správy, ktorú máte všetci rozdanú podľa § 81 ods. 2. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento pozmeňujúci návrh uvedený v III. časti spoločnej správy.

    Ďalej, gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach, ktoré sú uvedené v časti III spoločnej správy, ako aj stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (tlač 737), schváliť v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorským výborom uznesením z 21. októbra 2008 č. 130. Súčasne som poverená predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Nech sa páči, zaujmite vaše miesto.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Do rozpravy sa prihlásil písomne pán poslanec Ivančo. Má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, dovolím si predložiť k predloženému návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti ministerstva školstva v súvislosti so zavedením meny euro, jeden pozmeňujúci návrh. Chcem dopredu povedať, že tento pozmeňujúci návrh sa týka paragrafu, ktorým sa menia sumy uvedené v slovenských korunách na eurá, to je § 90 ods. 11 školského zákona, uvedený je v článku VI predloženého návrhu. A chcem zdôrazniť, že pokladám tento návrh za podstatný z niekoľkých dôvodov.

    V prvom rade § 90 ods. 11 školského zákona hovorí o odmenách predsedu školskej maturitnej komisie, odmenách predsedu predmetových maturitných komisií, ale aj o odmenách za skúšanie žiakov počas maturitných skúšok. Chcem zdôrazniť aj to, že ministerstvo školstva v predloženom návrhu pod tlačou 737 opravuje jednu maličkú chybu, keď dopĺňa text o slová „na skúšaného žiaka“, pretože v pôvodnom návrhu sme schválili niekedy v marci, myslím, sumy a vypadli z poslednej vety slová „na skúšaného žiaka“. Takže aj z týchto dôvodov som si ja dovolil predložiť ďalší návrh, keďže ministerstvo školstva ako predkladateľ mení text zákona, nielen premieňa sumy slovenských korún na eurá. Odmeny predsedov maturitných komisií a odmeny za skúšaných žiakov neboli dva roky upravované. Dva roky boli podľa smernice ministerstva školstva. Prijatím zákona sa tieto odmeny dostali teda do zákonnej podoby. A keďže iná možnosť ako v parlamente v prípade zo strany ministerstva školstva nie je, aby sme tieto sumy upravili, tak pokladám za podstatné, aby sme možno pri tomto zákone sa nad týmto návrhom zamysleli. Takže k tomu toľko.

    Chcem ešte zdôrazniť to, že, možno sa na prvý pohľad budú zdať tieto odmeny nejako viac navýšené, ale treba si uvedomiť, že skutočne ak pokladáme maturitnú skúšku za vrchol štúdia žiaka a, samozrejme, aj za vrchol práce pedagóga, tak si myslím, že zaslúži si ten pedagóg aj adekvátnu odmenu, ktorá vlastne kopíruje spoločenské ocenenie maturitnej skúšky ako záveru štúdia.

    Chcem zdôrazniť aj to, že školským zákonom sme povedali, že maturitné skúšky budú na gymnáziách, na stredných odborných školách. To znamená, že diskusia o náročnosti tých-ktorých skúšok na jednotlivom druhu a type škôl podľa mňa odpadá.

    Ak hovoríme o zvyšovaní platov v školstve, a my sme pred, myslím, troma dňami schválili parlamentnú tlač 728, kde sme v priemere o 30 eur navýšili platy v školstve, a dúfam, že to prejde aj takto v štátnom rozpočte, a ja osobne si myslím, zaslúžene a správne, tak adekvátne by mali kopírovať aj odmeny pri činnostiach súvisiacich s maturitnou skúškou, pri tom, keď predsedom maturitnej komisie, či už školskej alebo predmetovej, nielen musí byť pedagóg odborne zdatný, ale musí spĺňať aj kvalifikačné požiadavky, musí to byť pedagóg, ktorý má minimálne pri predmetovej komisii 4 roky, pri školskej maturitnej komisii 5 rokov praxe. A týmto vlastne my vyberáme za predsedov maturitnej komisie to najlepšie, čo v školstve máme. Taká by mala byť filozofia pri predsedovi maturitnej komisie, či už školskej alebo predmetovej.

    Takže z týchto dôvodov si dovolím navrhnúť navýšenie odmien pre predsedov, tak ako som povedal, školskej maturitnej komisie a predmetovej maturitnej komisie, ako aj odmien za skúšanie žiakov.

    Chcem ešte uviesť, že sa dostaneme na úroveň podľa novej platovej tarify, ktorú sme schválili, ako som povedal, pred troma možno štyrmi dňami na úroveň 5,8 % mesačného platu, čo je podľa mňa zanedbateľné. A pri navýšení rozpočtu, ktoré ministerstvo školstva má, ktoré sa vo všeobecnosti deklaruje, si myslím, že mala by byť snaha nájsť peniaze na to, aby vláda, ktorá hovorí o sociálnom prístupe, dokázala aj odmeniť ľudí, ktorí sa podieľajú na vzdelávaní, ľudí, ktorí hodnotia na záverečnej skúške úroveň absolventov tej-ktorej školy, a tým pádom aby aj ocenila schopnosti, ocenila aj to, že učitelia majú zvýšenú náročnosť pri práci počas maturitného týždňa.

    Takže toľko k dôvodom.

    Konkrétny návrh teda znie: V predkladanom vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, navrhujem vykonať túto zmenu v čl. VI:

    Po prvé. V bode 1 sa slová „najmenej 23,5 eura a najviac 33,5 eura“ nahrádzajú slovami „je 35 eur“.

    Odôvodnenie. Odstraňuje sa určovanie výšky nákladov na zastupovanie zamestnancov vysielajúcej školy v intervale a zavádza sa presná výška nákladov na zastupovanie zamestnanca vysielajúcej školy. Súčasne sa zvyšuje výška nákladov o 1,5 eura aj v súvislosti so zvyšovaním platov pedagogických zamestnancov škôl v roku 2009.

    Po druhé. V bode 2 sa slová „najmenej 17 eur a najviac 27 eur“ nahrádzajú slovami „je 40 eur“.

    Odôvodnenie. Odstraňuje sa interval určovania výšky paušálnej časti odmeny, ktorý bol stanovený bez jasných kritérií, a zavádza sa fixná paušálna časť odmeny zamestnanca za prácu predsedu školskej maturitnej komisie v eurách. Súčasne sa zvyšuje výška paušálnej odmeny o 13 eur ako ocenenie náročnosti práce, dôležitosti a verejného významu maturitnej skúšky aj v súvislosti so zvýšením platov pedagogických zamestnancov.

    Po tretie. V bode 3 sa slová „najmenej 7 eur a najviac 13,5 eura“ nahrádzajú slovami „je 30 eur“.

    Odôvodnenie. Odstraňuje sa interval určovania výšky paušálnej časti odmeny, ktorý bol stanovený bez jasných kritérií, a zavádza sa fixná paušálna časť odmeny za prácu zamestnanca v komisii v eurách. Súčasne sa o 16,5 eura zvyšuje výška paušálnej odmeny za ocenenie náročnosti práce zamestnanca vykonávajúceho funkciu v komisii, dôležitosti a verejného významu skúšok pri ukončovaní štúdia a aj v súvislosti so zvyšovaním platov pedagogických zamestnancov.

    Po štvrté. V bode 4 sa slová „najmenej 1 euro a najviac 2 eurá“ nahrádzajú slovami „4 eurá“.

    Odôvodnenie. Odstraňuje sa možnosť diferencovaného určovania výšky odmeny na skúšaného žiaka bez určených kritérií v zákone a zvyšuje sa cena práce v eurách za každého odskúšaného žiaka.

    Po piate. V bode 5 sa slová „na odskúšaného žiaka najmenej 0,5 eura a najviac 1,5 eura“ nahrádzajú slovami „na odskúšaného žiaka 2 eurá“.

    Odôvodnenie. Odstraňuje sa možnosť diferencovaného určovania výšky odmeny na skúšaného žiaka bez určených kritérií v zákone a zvyšuje sa cena práce v eurách za každého odskúšaného žiaka.

    Z mojej strany je to všetko.

    Krátka poznámka ešte k tým intervalom, lebo to som nezdôvodnil. V zákone, myslím, v odseku 5 je stanovený interval. Nie je jasné z dikcie zákona č. 245/2008 Z. z., teda nového školského zákona o tom, kedy aká odmena v ktorom roku bude daná, preto sa týmto pozmeňujúcim návrhom aj odstraňuje takéto intervalové rozmedzie a zavádza sa presná výška odmeny.

    Ďakujem pekne, verím, že poslanci vládnej koalície, osobitne strany Smer a, verím, aj strany pána ministra, podporia tento podľa mňa výborný návrh.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Švidroň a Fronc. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Švidroň.

  • Pán poslanec, musím vám oponovať, pretože zmysel tohto zákona bola jednoduchá transpozícia, transformácia súčasnej meny na meno euro. Tam nie je ambícia nijaké intervaly odstraňovať, pretože to je v inom zákone. To by išlo aj nad rámec zámerov, pretože toto vychádza z vyšších právnych noriem, kde transformácia nesmie prinášať zdražovanie, zmeny cien, zmeny platov a tak ďalej. Jednoducho to by patrilo do celkom iného zákona a tento nie je teraz otváraný. Takže len toľko na pochopenie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Som spolupredkladateľom tohto pozmeňujúceho návrhu a myslím si naozaj, že je dobrý a je aj v súlade s legislatívnymi pravidlami, pretože sa dotýka len tých bodov, ktoré sú v novele zákona.

    A že sa deje tá novela v súvislosti so zavedením eura, to je jedna vec, druhá ale skutočnosť je taká, že naozaj si myslím, že tie jednotlivé čiastky už dlhodobo stagnujú a že nie sú primerané na to, akú prácu odvádzajú pedagógovia pri maturitnej skúške. Preto by som bol rád keby, napriek tomu, že pán minister pokýval hlavou nie, neurobilo by mu to taký veľký výdavok v rozpočte, keby sa rozhodol dať súhlas a podporiť tento návrh v prospech nás všetkých pedagógov. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou, pán poslanec Ivančo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem kolegom z oblasti školstva za faktické poznámky.

    K pánovi kolegovi Švidroňovi. Predložený návrh zo strany ministerstva školstva nielen transponuje sumy v korunách na eurá, ale aj, ako som to aj povedal, opravuje textovú chybu v § 90 ods. 11, a to úplne v záverečnej vete, keď tam dopĺňa, teda v tom predloženom návrhu k euru dopĺňa ešte slová „na odskúšaného žiaka“, pretože v tom zákone, čo sme schválili, ja som, pán kolega, dával pozmeňujúci návrh vtedy pri prerokovaní zákona, aby sa to odstránilo, to neprešlo, teraz sa táto chyba odstraňuje, nejde len o transpozíciu súm.

    K ďalšej veci. Som presvedčený, že po dvoch rokoch, keď sa sumy neopravovali, skutočne je čas teraz pred prijatím zákona o štátnom rozpočte dať učiteľom, ktorí vykonávajú počas týždňa náročnú prácu súvisiacu s ukončením štúdia, skutočne to, čo si zaslúžia. A som presvedčený o tom, a viem, že aj vy ste o tom presvedčený, pretože ste pôsobili v školstve, že práca učiteľa počas maturitnej skúšky je obzvlášť náročná. A som presvedčený aj o tom, že spoločnosť má tým učiteľom dať aj adekvátnu odmenu. Takže preto aj sa zvyšujú sumy odmien. A iná možnosť ako úprava zákona nie je, pretože je to § 90 ods. 11. Keby to bolo v nariadení ministra alebo v smernici ministerstva, tak to nerobíme v zákone, nerobíme to v parlamente. Ale tým, že je to v školskom zákone, iná možnosť ako pozmeňujúci návrh tu nie je. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pokiaľ sa nehlási nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa Tóthová sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Tóthová, prosím, hlásite sa do rozpravy? Nie. Ďakujem pekne. Takže uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu zároveň za skončenú.

    Pán minister chce zaujať stanovisko. Má slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Ivančo, naozaj to tu nepatrí, pretože aj názov zákona je ...ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti ministerstva školstva v súvislosti so zavedením meny euro. Vy vašimi návrhmi idete do obsahu, vy meníte iné zákony. A, samozrejme, sú tam aj nadväznosti. A ja si netrúfnem jednou vetou alebo jednou sumou meniť iný zákon, ako je napr. zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení, pretože tie nadväznosti tam sú. Ale my máme hotovú novelu zákona č. 597/2003 Z. z. Včera bola schválená na gremiálnej porade ministra. Predpokladám, že do troch týždňov bude na vláde, niekedy na prelome januára, februára, a s celou novelou zákona č. 597/2003 Z. z. som tu. Takže budete mať možnosť v rámci pozmeňujúcich návrhov celý komplexný systém financovania základných, stredných škôl prekopať, a je aj prekopaný, a na základe toho môžeme zvážiť tieto vaše návrhy, pretože ide iba o zvyšovanie súm. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 736, spoločná správa č. 736a).

    Pán minister, máte slovo, prosím, odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona vykonáva transpozíciu nariadenia Komisie č. 1430/2007, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy II a III predmetnej smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, do právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Povolania, ktoré sú uvedené v prílohe II, sa uznávajú automaticky, na základe vzájomnej dohody členských štátov, a nie na základe koordinácie vzdelania ako v prípade sektorových povolaní.

    O doplnenie povolaní v prílohe požiadali také štáty, ako sú Nemecko, Luxembursko, Rakúsko a Taliansko, v menšom počte o doplnenie zdravotných profesií, vo vyššom počte o doplnenie remeselných povolaní.

    V prílohe III sú uvedené študijné odbory, pri ktorých sa nevyžaduje potvrdenie príslušného orgánu o vykonávaní odbornej praxe v trvaní minimálne dvoch rokov.

    O zmenu v opise študijných odborov požiadalo iba Holandsko, ostatné štáty nie.

    Zmeny boli riadne prerokované vo Výbore pre uznávanie odborných kvalifikácií a boli riadne schválené nadpolovičnou väčšinou všetkých členských štátov. Z uvedeného dôvodu Slovenská republika má povinnosť zmeny akceptovať a aplikovať ich vo svojej právnej praxi.

    Ďalej, vládny návrh zákona obsahuje ustanovenia, ktoré menia a dopĺňajú zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov. Navrhované ustanovenia úzko súvisia so smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Predložený návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo, v ústavnoprávnom výbore a v gestorskom výbore.

    Návrh zákona odporúčam schváliť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport poslancovi Froncovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. septembra 2008 č. 979 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácii a o zmene a doplnení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (číslo parlamentnej tlače 736), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Tieto výbory prerokovali vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Výbory Národnej rady, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť, a to ústavnoprávny výbor uznesením č. 457 zo 14. októbra 2008, výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 114 z 13. októbra 2008, Výbor Národnej rady pre mládež, vedu a šport uznesením č. 122 zo 16. októbra 2008.

    Z týchto uznesení výborov ďalej vyplývajú aj pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v III. časti spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v bodoch 1 až 19 časti III spoločnej správy spoločne a schváliť ich. Tu by som vo svojej správe vás kolegovia poprosil, vznikla malá technická chyba, prepisová, v správe v bode 2, v čl. I v 5. bode sa v § 3 ods. 2 vynechalo písmeno e), kde na začiatku sa vkladajú slová a tak ďalej, čiže aby sme rokovali v tomto zmysle aj po tom a hlasovali pri schvaľovaní doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.

    Ďalej, gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach, ktoré sú uvedené v III. časti spoločnej správy, ako aj stanovísk poslancov z gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a doplnení zákona č. 578/2004 Z. z. (tlač 736), schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená výborom Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorským výborom uznesením č. 129 z 21. októbra 2008. Súčasne ma týmto uznesením gestorský výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81, 83, 84 a 86 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Pán predsedajúci, skončil som spravodajskú správu. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Zdá sa že nikto, preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcú zaujať stanovisko pán minister, pán spravodajca. Nechcú. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má číslo 746 ako parlamentná tlač a spoločná správa výborov má číslo 746a.

    Pán minister kultúry Marek Maďarič, máte slovo. Prosím vás odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Návrh zákona, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), sa predkladá na základe Harmonogramu legislatívnych krokov zavedenia eura v Slovenskej republike v rámci skupiny zákonov, ktoré musia byť novelizované pred dňom zavedenia eura. Patrí do skupiny zákonov, na ktoré bude mať zavedenie eura závažný dosah. A jeho schválenie je dôležité pre zabezpečenie právnej istoty a hladkého prechodu na euro.

    Cieľom návrhu zákona je nahradiť sumy uvedené v platnom znení novelizovaného zákona v slovenských korunách sumami vyjadrenými v mene euro. Pri vyjadrení týchto súm sa vychádza z prepočtu konverzného kurzu.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, nemá priamy dopad ani na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov a nemá priamy environmentálny dopad ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jánovi Senkovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 746, v druhom čítaní. Podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 981 z 10. septembra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 459 zo 14. októbra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 365 z 15. októbra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 152 zo 14. októbra 2008.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný vládny návrh zákona prerokovali, ho prijali bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.

    Zároveň gestorský výbor určil poslanca Jána Senka za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 80, 83, 84 a 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 165 z 21. októbra 2008.

    Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadnu prihlášku. Preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, pravdepodobne nechcete zaujať stanovisko, rovnako ako spravodajca. Ďakujem pekne.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má číslo 702 parlamentnej tlače, informácia výborov má číslo 702a.

    Pán minister, máte slovo, odôvodnite, prosím, tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem opäť za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorý by mal zabezpečiť stabilnú podporu a rozvoj slovenskej audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu. Jeho zriadenie je živou témou slovenskej kinematografie už takmer dve desaťročia. Prvý návrh vznikol ešte v roku 1990 a nezrealizoval sa, pretože ministerstvo kultúry v tom čase pristupovalo k filmovej výrobe a distribúcii ako k čisto podnikateľskej činnosti, ktorá sa má v trhových podmienkach uživiť sama. Tento predpoklad sa neskôr v našich pomeroch a rozmeroch ukázal ako nereálny, najmä vzhľadom na neexistenciu filmového trhu na Slovensku. Výsledkom v kontexte s ďalšími chybnými krokmi v oblasti kinematografie bol takmer zánik filmovej tvorby na Slovensku. Aj podpora štátu ešte nie tak dávno v ročných objemoch zväčša neprevyšovala priemerný rozpočet jedného dlhometrážneho hraného filmu. Vznikol tak, ba priam sa zakorenil výrazný rozpor medzi objektívnymi požiadavkami filmového prostredia a reálnymi možnosťami financovania filmových projektov z verejných zdrojov. Za čiastočné zlepšenie možno považovať súčasný grantový program AudioVízia, ktorý priniesol zvýšenie objemu verejných zdrojov určených pre film. Vzhľadom na doterajší vývoj je zriadenie Audiovizuálneho fondu jediným použiteľným modelom systémového riešenia pre ďalší rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku. Po minuloročnom prijatí audiovizuálneho zákona by tak právny rámec audiovízie ako celku mohol konečne dostať podobu európskeho štandardného modelu.

    Návrh koncipuje fond ako verejnoprávnu inštitúciu zriadenú zákonom, reálnejšie vymedzuje jej finančné zdroje, rozširuje možnosti a formy podpory aj okruh oprávnených žiadateľov, presnejšie definuje orgány aj systém riadenia fondu a navrhuje transparentnejší spôsob rozdelenia kompetencií a rozhodovania o využívaní prostriedkov fondu. Jeho zdrojmi majú byť príspevky neštátnych subjektov pôsobiacich v audiovízii aj príspevok zo štátneho rozpočtu. Ide o uplatnenie princípu viaczdrojového financovania. A prvý raz v histórii kultúrnej politiky na Slovensku po roku 1989 sa má rozdeľovanie takto vytvorených zdrojov preniesť z ministerstva kultúry na samostatný subjekt so samosprávnym riadením a s odborným rozhodovaním.

    Hlavným zámerom návrhu na zriadenie Audiovizuálneho fondu je najmä zvýšiť objem finančných prostriedkov aspoň na dvojnásobok súčasného stavu, zmeniť spôsob ich tvorby aj rozdeľovania, zabezpečiť stabilitu financovania jednotlivých aktivít aj vo väčšom časovom horizonte, zvýšiť efektivitu využívania zdrojov a rozšíriť jednotlivé formy podpory z fondu. Okrem dotácií by fond mal poskytovať totiž aj pôžičky, napr. na investičné aktivity alebo na projekty s potenciálom väčšieho trhového zhodnotenia, ako aj štipendiá pre filmových tvorcov alebo pre filmové vzdelávanie a odborný výskum.

    V súlade s aktuálnou európskou stratégiou podpory audiovízie by sa činnosť fondu nemala zameriavať len na oblasť tvorby a produkcie audiovizuálnych diel, ale aj na ich propagáciu, distribúciu a dlhodobé zhodnocovanie najmä na európskom trhu, ako aj na rozvoj infraštruktúry pre výrobu audiovizuálnych diel a pre ich verejné šírenie. V podpornej činnosti fondu by preto mali nájsť svoj pravidelný priestor aj distributéri, prevádzkovatelia kín, ako aj ďalšie subjekty orientované na sprístupňovanie slovenských aj európskych audiovizuálnych diel verejnosti.

    Princípom poskytovania podpory z fondu by mala byť motivácia žiadateľa k finančnej participácii na projekte, ide o podmienku spolufinancovania, a princíp čiastočnej návratnosti dotácie, ako aj zmluvná garancia pre príjemcu podpory a transparentné podmienky prideľovania finančných prostriedkov, to znamená postupné prideľovanie dotácie s presne určenými podmienkami, aj s možnosťou preklenutia rozpočtového roka. V procese rozhodovania o použití prostriedkov fondu sa uplatňuje princíp rozdelenia kompetencií na jednotlivé orgány fondu tak, aby nedochádzalo k neprimeranej koncentrácii rozhodovania a aby bolo rozhodovanie o strategických otázkach (rozvojové plány, kritériá, podpory, rozpočet fondu) kompetenčne oddelené od rozhodovania o jednotlivých žiadostiach.

    Zdôrazňujem, že na príprave návrhu sa podieľala aj pracovná skupina, v ktorej mali zastúpenie odborníci z oblasti tvorby, produkcie aj distribúcie.

    Navrhovaná účinnosť zákona je 1. január 2009. Počas nasledujúceho roka vzniknú riadiace aj poradné orgány fondu, personálne aj priestorové zázemie a celý administratívny systém. Budú prijaté a zverejnené pravidlá predkladania aj kritériá posudzovania žiadostí, vytvorené rámcové zmluvy na poskytovanie podpory a pravidlá jej vyúčtovania aj všetky ďalšie náležitosti potrebné na výkon podpornej činnosti fondu. Časovo aj diplomaticky náročný bude proces posúdenia a notifikácie zákona ako schémy štátnej podpory v audiovízii, ku ktorému bude musieť vydať svoje stanovisko aj Európska komisia. Aj preto sa podporná činnosť fondu môže naplno rozbehnúť až v roku 2010. V tom istom roku začnú plynúť do fondu aj príspevky všetkých povinných osôb a zo štátneho rozpočtu v celej výške. V období, počas ktorého sa bude fond pripravovať na svoju činnosť, bude pokračovať podporná činnosť grantového programu AudioVízia na ministerstve kultúry, aby nedošlo k výpadku podpornej činnosti v audiovizuálnej oblasti. Po vytvorení podmienok pre riadnu činnosť Audiovizuálneho fondu by grantový program mal v roku 2010 ukončiť svoju činnosť a jeho rozpočtové prostriedky by sa mali stať zdrojom fondu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Mám pocit, že vzhľadom na to, že je 11.03 hodín, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi.

    Spravodajskú správu prednesie spravodajca po uskutočnení bodu, ktorý je o 11.00 hodine.

    Ešte mi dovoľte vyhlásiť 3-minútovú prestávku, aby sme sa vedeli pripraviť na hlasovanie, aby mohli všetci poslanci pokojne zaujať miesto v laviciach.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené dámy a páni, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále.

    Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov, Smeru – sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany – HZDS, dávam návrh, aby sme dneska o 11.00 hodine nehlasovali ani aklamačne, ani tajne o Slovenskom pozemkovom fonde.

  • Je všeobecný súhlas? Nie. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 79 prítomných, 75 za, 2 proti, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší postup dohodneme, pani poslankyňa, buď pred hlasovaním poobede, alebo tak, ak bude potrebné, zvolám poslanecké grémium.

    Poprosím vás teraz, pani poslankyňa, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní.

    Pán poslanec Mikloš, procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov, SDKÚ – DS, SMK a KDH, dávam návrh, aby sme hlasovali o uznesení, ktorým Národná rada zaviaže vládu Slovenskej republiky, aby do 14 dní predložila správu o návrhu opatrení na elimináciu dôsledkov svetovej finančnej krízy na ekonomiku a zamestnanosť Slovenska.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Mikloš.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 60 za, 40 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Laššáková, poprosím vás, aby ste uviedli v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 836).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Neboli predložené žiadne procedurálne návrhy. Preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku rozhodla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 77 za, 50 proti, 5 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem. Teraz, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní a v gestorskom výbore ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 79 za, 34 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Poprosím vás teraz ešte aj o uvedenie hlasovania v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 719.

  • Áno, ďakujem. V rozprave vystúpili dve panie poslankyne. Boli podané pozmeňujúce návrhy.

    Najprv budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe, s tým, že gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne, teda o bodoch 1 až 13, a tieto odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 92 za, 1 proti, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Keďže prerokovali sme zákon doobeda a boli podané pozmeňujúce návrhy, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku o skrátení lehoty.

  • Hlasujeme o súhlase so skrátením lehoty v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 102 za, 7 proti, 25 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Máte súhlas, pani spravodajkyňa.

    Ideme ďalej.

  • Ďakujem pekne. Prvý pozmeňujúci návrh v rozprave som predniesla ja. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, pani spravodajkyne.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 78 za, 58 sa zdržalo.

    Váš návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Žitňanská vo svojom vystúpení predložila celkom 21 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, pričom navrhla aj hlasovanie o týchto návrhoch, že by sme mali hlasovať spoločne o návrhoch uvedených pod č. 4, 5, 6, 10, 11, 18, 19 a o ostatných aby sme hlasovali osobitne.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o 1. pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Čiže hlasujeme o návrhoch 4, 5, 6..., áno, spoločne?

  • Nie, ideme od začiatku. O návrhu jedna najprv hlasujeme.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, to je, aby sme išli podľa poradia.

  • Takže samostatne hlasujeme o návrhu 1?

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 56 za, 26 proti, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz hlasujeme samostatne o 2. návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 53 za, 46 proti, 32 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • Hlasujeme samostatne o 3. návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 57 za, 43 proti, 35 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme spoločne o návrhoch 4, 5, 6.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za, 47 proti, 30 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • O návrhu č. 7 nemôžeme hlasovať, lebo sme odhlasovali bod 4 spoločnej správy. Áno, pani poslankyňa, nemáte námietky? Dobre.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 58 za, 52 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme teraz o návrhu v bode 9.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 55 za, 45 proti, 33 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme spoločne o bodoch 10 a 11.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 54 za, 37 proti, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu 12.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 54 za, 42 proti, 37 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 55 za, 41 proti, 37 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • O návrhu pod bodom 14 nemôžeme hlasovať, lebo sme prijali bod 10 spoločnej správy. Pani poslankyňa súhlasí.

    Ideme hlasovať o návrhu 15.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 54 za, 37 proti, 41 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 53 za, 38 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • O návrhu 17 nemôžeme hlasovať, lebo bol schválený bod 12 spoločnej správy.

    Ideme hlasovať o návrhoch 18, 19.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 55 za, 40 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 57 za, 41 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz hlasujeme o poslednom, 21. návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 54 za, 47 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pani poslankyňa Žitňanská dala ešte samostatný pozmeňujúci návrh k čl. II § 119, ale nemôžeme o ňom hlasovať, pretože bol prijatý bod 12 spoločnej správy, a teda je nové znenie § 119.

  • Ideme ďalej, pani spravodajkyňa, pani poslankyňa nemá námietky.

  • Nemá námietky.

    Ideme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu. Spoločne som navrhla o bodoch 1 a 2 hlasovať. Prosím, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 76 za, 27 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Váš návrh sme prijali.

  • Áno, ďakujem. Hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy aj o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, a som splnomocnená navrhnúť postúpenie, aby sme hlasovali o postúpení zákona do tretieho čítania s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 77 za, 35 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Neprihlásil sa nik.

    Preto rozpravu vyhlasujem za skončenú.

    Pani spravodajkyňa.

  • Prosím vás, pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku aj s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 77 za, 38 proti, 20 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch.

    Pán poslanec Kubánek uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 679.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili štyria poslanci, ktorí podali tri pozmeňujúce návrhy. Poslankyňa pani Mušková svoj pozmeňujúci návrh stiahla.

    Najprv budeme hlasovať o spoločnej správe v bodoch 1 až 10, a to spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 10. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej, pán predseda, mám oprávnenie na predloženie návrhu na skrátenie lehoty na hlasovanie o návrhoch podaných v rozprave podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Prosím, dajte hlasovať o tomto mojom návrhu.

  • Hlasujeme o súhlase so skrátením lehoty na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 114 za, 14 proti, 7 sa zdržalo.

    Máme súhlas, pán spravodajca.

    Budeme hlasovať aj o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch podaných v rozprave, najprv o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Rafaja. Podal dva pozmeňujúce návrhy.

    Najprv budeme hlasovať o bodoch 1 až 3 prvého pozmeňujúceho návrhu. Navrhujem hlasovať spoločne o všetkých troch bodoch pozmeňujúceho návrhu. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja, o jeho bodoch 1 až 3.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 99 za, 21 proti, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh pána poslanca Rafaja sme schválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja spoločne v obidvoch bodoch 1 až 2.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 106 za, 20 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Aj tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, uznesenie gestorského výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 110 za, 16 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto využiť svoju možnosť. Pán poslanec Hrušovský? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Ďakujem, pán predseda. Hlasujeme o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 111 za, 17 proti, 8 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí.

    Ešte vás poprosím, kolegyne, kolegovia, o chvíľočku pozornosti. Pani poslankyňa Nachtmannová bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Je to tlač 737.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, v rozprave vystúpil jeden poslanec.

    Najprv však pristúpime k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy. Gestorský výbor tento návrh odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej, pán predseda, mám oprávnenie na predloženie návrhu na skrátenie lehoty na hlasovanie o návrhu podanom v rozprave podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 131 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Máme súhlas.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu podanom v rozprave. V rozprave vystúpil pán poslanec Ivančo. Podal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje 5 novelizačných bodov. Nežiadal hlasovať o nich jednotlivo. Budeme teda hlasovať spoločne s tým, že pán navrhovateľ pán minister školstva sa vyjadril, že tento pozmeňujúci návrh ide nad rámec predloženého návrhu zákona.

  • Odpovede z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 57 za, 31 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili.

    Ďalej, pani spravodajkyňa.

  • Tým sme hlasovali o všetkých podaných návrhoch. Ďalej, pán predseda, mám oprávnenie na predloženie návrhu na skrátenie lehoty pre tretie čítanie podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Ešte raz, pani spravodajkyňa, o čom hlasujeme? Mali sme súhlas na...

  • O skrátení lehoty pre tretie čítanie.

  • Ideme hlasovať, že budeme rokovať v treťom čítaní. Takže ešte raz, pani spravodajkyňa, dámy a páni, hlasujeme o postúpení do tretieho čítania. Súhlas na prerokovanie návrhu z pléna sme mali.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 95 za, 40 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A teraz záverečné hlasovanie, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 114 za, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti ministerstva školstva v súvislosti so zavedením meny euro.

    A ešte záverečné hlasovanie. Pán poslanec Fronc bude uvádzať ako spravodajca v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 736.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Nebol teda podaný žiaden doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Preto budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Na základe odporúčania gestorského výboru budeme hlasovať o všetkých 19 pozmeňujúcich návrhoch naraz s odporúčaním schváliť ich. Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, všetci boli za.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Hlasovali sme teda o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto využiť svoje právo a prihlásiť sa. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 130 bolo za, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 293/2007 Z. z.

    Dámy a páni, ešte predsa len jedno hlasovanie, tento raz naozaj záverečné. Pán poslanec Senko uvedie hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 746.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že spoločná správa neobsahuje žiadne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy k zákonu a v rámci rozpravy nevystúpil nikto s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, sme v treťom čítaní. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Neprihlásil sa nik.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru predmetný návrh zákona schváliť.

  • Hlasujeme. Je to autorský zákon, dámy a páni.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 618/2003 Z. z.

    Odhlasovali sme všetky prerokované body.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní podľa schváleného programu.

    Ešte procedurálne návrhy.

  • Takže, nech sa páči, procedurálny návrh, pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pozývam všetkých členov výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj po vyhlásení obedňajšej prestávky do našej zasadačky.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pozývam všetkým členov výboru pre hospodársku politiku o 12.00 hodine na rokovanie výboru na č. 149 v zasadačke oproti výboru pre ľudské záležitosti. Ďakujem.

  • Chcem len pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že o 12.30 hodine máme zasadnutie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Nagy. Nie, nemáte návrh. Ďakujem.

    Takže vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Po nej budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vystúpil ako predkladateľ pán minister Maďarič. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Rafaelovi Rafajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, dámy a páni kolegovia, dovoľte, aby som vám podal informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 702) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada pridelila uznesením z 10. septembra vládny návrh zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi spomenutých výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor uznesením č. 460 zo 14. októbra odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá uznesením č. 151 zo 14. októbra odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto informácie vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ja ich zhrniem, je ich celkovo 28, s tým, že neskôr pri hlasovaní, upozorňujem, dám vyňať bod 27 na samostatné hlasovanie, pretože mienim predložiť inovujúci pozmeňujúci návrh.

    Ďalej, gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 21. októbra o spoločnej správe výborov s odporúčaním výborov návrh zákona o Audiovizuálnom fonde schváliť.

    Spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o Audiovizuálnom fonde vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní gestorský výbor neschválil, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu ako spravodajca podávam len informáciu o výsledkoch rokovania, a to podľa § 80 rokovacieho poriadku.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som s informáciou. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky. Písomne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Tóthová, Vášáryová a pán poslanec Galbavý.

    Keďže o slovo požiadal spravodajca a chce vystúpiť ako prvý, dávam mu slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, ako som už spomenul v úvodnej informácii, v bode 27 spoločnej správy, ktorá ale, bohužiaľ, nebola schválená, je môj pozmeňujúci návrh z výboru pre kultúru a médiá, ktorý sa dotýka časového rozsahu vysielanej reklamy pre verejnoprávnu Slovenskú televíziu. Keďže došlo k intenzívnym rokovaniam zúčastnených strán, dovolím si vám predniesť kompromis, ktorý je výsledkom týchto rokovaní aj so mnou ako s predkladateľom, aj ministerstva kultúry ako navrhovateľa, aj Slovenskej televízie a aj iných zúčastnených subjektov na trhu, teda súkromných televízií.

    Takže ak dovolíte, prednesiem pozmeňujúci návrh k čl. III.

    Bod 2. Za § 76da sa vkladá § 76db, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009“, tu chcem upozorniť, že v pôvodnej informácii došlo k chybe a bola tam uvedená číslovka 2010, takže platí 2009, znie:

    Odsek 1: „Časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní televíznej programovej služby vysielateľa na základe zákona v období od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009 nesmie spolu presiahnuť 2,5 % denného vysielacieho času. Tento časový rozsah sa môže zvýšiť až na 15 % denného vysielacieho času, a to o čas vyhradený telenákupným šotom.“

    Odsek 2: „Časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní televíznej programovej služby vysielateľa na základe zákona v období od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 nesmie spolu presiahnuť 1,5 % denného vysielacieho času. Tento časový rozsah sa môže zvýšiť až na 10 % denného vysielacieho času, a to o čas vyhradený telenákupným šotom.“

    Odsek 3: „Časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní televíznej programovej služby vysielateľa na základe zákona v období od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011 nesmie spolu presiahnuť 1 % denného vysielacieho času. Tento časový rozsah sa môže zvýšiť až na 5 % denného vysielacieho času, a to o čas vyhradený telenákupným šotom.“

    Ak dovolíte, v stručnosti to odôvodním. Ide v podstate o to, že oproti môjmu prvému návrhu a oproti návrhu navrhovateľa ide o to, že ten časový skok uberania reklamy, ako bol naplánovaný, sa predsa len zmierňuje, ale nie je zas taký dramatický pre Slovenskú televíziu, s tým, že pôvodne v návrhu, ktorý máme v informácii, namiesto 1,5 % boli 2 %. Čiže ten skok o 1 % sa posunul na rok 2010, a to aj z toho dôvodu, že vo vláde prešlo, myslím, uznesenie, ktoré je dostačujúcim garantom uzatvorenia zmluvy medzi štátom, teda medzi ministerstvom kultúry, a verejnoprávnou Slovenskou televíziou, čo by malo z môjho pohľadu sanovať ten výpadok z reklamy v rámci viaczdrojového financovania verejnoprávnej Slovenskej televízie. A keďže tu takáto garancia je, preto aj ja ako spravodajca, ale predovšetkým ako navrhovateľ tej pôvodnej zmeny som po týchto legislatívnych krokoch na úrovni vlády s tým súhlasil a navrhujem tento výsledný kompromis, pričom časový plán zostáva v podstate rovnaký. A rovnaká zostala aj dolná maximálna hranica objemu reklamy. A to je 0,5 %.

    To je, myslím, všetko, pretože vo výbore sme prebrali danú problematiku. A ďakujem vám zatiaľ za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, pán poslanec.

    Faktické poznámky nie sú.

    Do rozpravy je ako ďalšia pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vo svojom vystúpení predniesla doplňujúci návrh k predloženému legislatívnemu návrhu, ktorý znie:

    V § 18 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „Fond neposkytne finančné prostriedky na podporu audiovizuálnej tvorby, a to na diela, ktorých projekty by vyvolali a) zníženie sebavedomia národa, b) dehonestáciu rodiny a jej spoločenského významu, c) zníženie citlivosti na neľudské a brutálne správanie, d) rasovú, náboženskú a národnostnú neznášanlivosť.“ A nasledujúce odseky sa prečíslujú.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovaní poslaneckého klubu HZDS sme dospeli k záveru, že finančné prostriedky pokiaľ sa budú rozdeľovať z fondu, musia mať aj určité mantinely pre obsahovú a morálnu kvalitu. Nebudeme podporovať také diela, ktoré by napr. podnecovali nejakú náboženskú neznášanlivosť, národnostnú neznášanlivosť, ktoré by boli plné neľudského a brutálneho správania a podobne.

    Netajím, že okolo tohto legislatívneho návrhu sa vyskytli viaceré úvahy a polemiky, predovšetkým že to nie je realizovateľné. Osobne si myslíme, že pokiaľ určitý tím ľudí bude posudzovať projekt, musí sa zaoberať aj jeho obsahom a nielen proste tým, ako bude ďalej pôsobiť, či bude realizovateľný, a finančnou stránkou ap., lebo musí posudzovať aj morálnu a kvalitatívnu stránku. V celom zákone niet ani jednej zmienky o takýchto kritériách. Áno, uznávame, sú už v platnom práve kritériá pre rozširovanie, reprodukciu a ďalšie úkony s existujúcimi dielami, kde sú podchytené morálne a ďalšie kvalitatívne ukazovatele, ale to je už v štádiu, vo fáze, keď je dielo dokončené. Ale pre projekt, pre tú základnú myšlienku žiadne takéto kritériá nie sú. Opakujem, sme toho názoru, že nejaké kritériá, keď sa prispieva finančne na dielo, by z hľadiska morálky a kvality mali byť. Vonkoncom nie je možné posudzovať, že by to obmedzovalo voľnosť tvorby. Pokiaľ by niekto chcel vytvoriť dielo, ktoré by napr. malo brutálny obsah, bolo by plné krvi, násilia ap., ak dospeje k názoru, že to je niečo, čo slovenská kultúra potrebuje, vytvorí to, ale nie z príspevkov z fondu, fond by svoje príspevky mal dávať na také diela, ktoré zvýšia kvalitu. Chcem odkázať na situáciu vo Francúzsku, kde obdobne postupujú a proste podporujú výrazne práve diela, ktoré zvyšujú národné sebavedomie, propagujú určité nimi predznačené akosi idey, pre ktoré sú dávané finančné prostriedky.

    Pokiaľ ide o vykonateľnosť alebo realizovanie v predpisoch nižšej právnej sily, že by tam boli vo vykonávacích predpisoch tieto skutočnosti uvedené, osobne sa domnievam, že uviesť vo vykonávacom predpise povinnosť, ktorá nie je zakotvená v zákone, by bolo veľmi diskutabilné, poprípade aj protiústavné. Samozrejme, tu nie sú konkretizácie, ale to nie sú ojedinelé prípady, keď právny predpis naznačuje postulát a tí, ktorí rozhodujú podľa svojich morálnych kvalít, podľa svojho presvedčenia, podľa svojej úrovne vedomostí, naplnia takýto v zákone zakotvený postulát.

    Záverom by som chcela len uviesť myšlienku, že skutočne sme presvedčení, že tvorba by mala ísť cestou kvality zvýšenia morálky. Takým impulzom bolo aj v tlači naznačené ďalšie dielo slovenskej napr. kinematografie, kde takmer štyria predstavitelia budú zavraždení. A mám tu aj poznámku, nechcem to konkretizovať, lebo ide o konkrétne dielo, ktoré ešte nie je uvedené. A vlastne to je zápletka filmov. Ja si myslím, že život ľudí má aj iné problémy, ako riešiť len vraždy a hľadať ich páchateľov. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem, pán predseda. Chápem motiváciu pani poslankyne, ale predpokladám, že keď návrh zákona určuje, že členov správnej rady, ktorá potom bude zodpovedať za morálne posolstvo, ako by som povedala, filmov, ktoré z toho vzniknú, tak ponesie pán minister vlastne zodpovednosť, keďže ich podpisuje, či to budú ľudia zodpovední alebo nie. Ja chcem len upozorniť všetkých bývalých členov Komunistickej strany na to, že ak niekto niečo vyčítal Dušanovi Hanákovi, Jurajovi Jakubiskovi a všetkým ostatným známym slávnym režisérom bolo, že natočili filmy proti slovenským záujmom, že boli drastickí a tak ďalej a tak ďalej. Takže ja chápem vašu motiváciu, pani poslankyňa, len asi by bolo treba trošku hovoriť aj o tom, aby sa to potom nezvrhlo na cenzúru.

  • Budete reagovať, pani poslankyňa? Nie, nechce reagovať pani poslankyňa Tóthová.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Len pre upresnenie, dámy a páni, poobede o 14.00 hodine dokončíme tento bod. A tak ako sme sa dohodli včera, po ukončení tohto bodu budeme realizovať druhé a tretie čítanie v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Audovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pokračovať budeme v rozprave vystúpeniami písomne prihlásených rečníkov.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, pán predkladateľ, vážení kolegovia

  • Dokonca by som mohla povedať, menovite toľko nás tu je, zrejme budú ľudia ešte chodiť.

  • , máme Audiovizuálny fond v druhom čítaní. V prvom čítaní som upozornila na niektoré chyby a viditeľné chyby, ktoré návrh zákona z dielne ministerstva kultúry a filmovej obce obsahoval. V druhom čítaní ich nebudem opakovať, len som sa počudovala, že za tou neuveriteľnou prácou a študovaním všelijakých zahraničných zákonov a tak ďalej, v tomto zákone predsa len boli niektoré základné chyby. Niektoré ošetril priamo legislatívny odbor Národnej rady, ale ja by som upozornila zo všetkých tých, ktoré tam zostali, ešte na jednu. A vychádzam zo skúseností a z toho, v akej situácii je teraz RTVS, spoločnosť, ktorá vyberá nové poplatky zástrčkového zákona. V tomto zákone boli 4 % na chod tejto spoločnosti. Dnes máme na stole zúfalé výzvy, že treba zvýšiť kapitál tejto spoločnosti a že zo 4 % v žiadnom prípade nemôže spĺňať úlohu, ktorá jej bola zákonom určená. Trošku som počítala a upozorňujem ctených kolegov, že 5 % na chod fondu, ktoré sú v tomto zákone, to znamená približne 10 mil., nebude stačiť na chod fondu. Je to málo a ja to viem už teraz. Chápem, že keď fond bude založený, tak jednoducho príde dramatický apel, aby sa zvýšilo toto percento, tak sa to vždy dialo, takto vznikol projekt Slovenského národného divadla za časov pána Colotku. Áno, ale my by sme si to tu ako zákonodarcovia mali povedať, že 5 % je na činnosť fondu málo a že podľa mojich výpočtov fond bude stáť 20 mil. ročne. Ja tu nechcem teraz povedať, že za 20 mil. vznikne film alebo niekoľko veľmi profesionálne urobených dokumentárnych filmov, len chcem upozorniť, že o. i. týchto 5 % fondu podľa mňa nie je dostatočných.

    Ale preto, aby sme posunuli tento problém tohto podľa mňa veľmi krátkodobo postaveného zákona a aby sme podporili očakávania slovenských filmárov, v druhom čítaní podávam pozmeňujúci návrh s troma bodmi.

    V prvom čítaní som filmársku obec upozornila, že dikcia tohto zákona nijako nezaväzuje štát, v tejto zmluve sa to píše s veľkým š, že do fondu vlastne prispeje. Chcem preto navrhnúť záväzok štátu, tak ako je to napr. teraz v zákone, ktorý budeme o chvíľu prerokúvať, a to je zákon o meste Martin. Ak má mať mesto Martin zákon, kde sa štát zaväzuje, že prispeje 50 % k 50 %, prečo by to nemohli požadovať aj slovenskí filmári? Ak je teda precedens, že sa už presne na tejto istej schôdzi prerokováva mesto Martin, ktoré má záruku štátu, prečo by slovenskí filmári, keď už si dali toľko práce a toľko lobovali, a tak sa snažia vytvoriť si podmienky, aj oni nemohli mať v zákone takúto záruku? Totiž obávam sa, a počúvala som veľmi pozorne predsedu vlády Roberta Fica, keď povedal, že bude musieť škrtať v rozpočte. A nikto z nás nevie odhadnúť, koľko ekonomická kríza bude trvať a ako zasiahne Slovensko a bude škrtať vo všetkých tých kapitolách, ktoré sa netýkajú sociálnej politiky. Nuž kultúra má také dlhoročné skúsenosti, že sa vždy škrtá najmä v kultúre. A tak, pán minister, pochopte, že ma vedie aj obava práve z tejto situácie, ktorú som ani ja, ani vy nespôsobili. Ale myslím si, že by bolo poctivé voči filmárom, aby mali určitú záruku, aj keď, samozrejme, každý zákon sa dá porušiť. Môj pozmeňujúci návrh preto v bode 1 bude smerovať k zabezpečeniu záväzku štátu, aby fond bol funkčný, pretože si robím starosti, či Slovenská televízia vôbec bude schopná prispievať nejakými miliónmi do tohto fondu a už vôbec nie 40 mil., robím si starosti, že tí, ktorí zo zákona za transmisiu by mali prispievať do tohto fondu, či nevyhrajú súd a tak ďalej a tak ďalej. Takže ten záväzok štátu by aspoň umožnil, aby slovenskí filmári trochu pokojnejšie spávali.

    A aby sme si potvrdili, že tento fond nie je len určitá krátkodobá dohoda medzi niektorými ľuďmi a aj preto, pán minister, aby ste predsa len aspoň opticky mali menší vplyv na fond, a by teda malo platiť, že fond nie je ministerský, dám aj v pozmeňujúcom návrhu v bode 2 návrh o tom, ako by sa mala kreovať jeho dozorná rada. Ja viem, že sú ešte aj iné možnosti, lebo minister podpisuje správnu radu a tak ďalej. To znamená, že má aj formálny vplyv. A, samozrejme, z titulu svojej funkcie a spôsobu svojho konania môže ovplyvňovať fond viac, než si dokážeme predstaviť, ale predsa len zmena kreovania dozornej rady môže byť signálom, že toto naozaj nie je len ministerský fond, ale že to má byť niečo, čo by mohlo prežiť trošku dlhšie.

    Takže dovoľte, aby som prečítala môj pozmeňujúci návrh k čl. I.

    Bod 1. V čl. I § 29 znie: „Príspevok zo štátneho rozpočtu do fondu sa poskytuje v rámci schválených limitov ministerstva na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte, strategických zámerov a dlhodobých koncepcií rozvoja audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike schválených ministerstvom. Príspevok nesmie byť menší ako celková suma príspevkov osôb podľa § 24 až 28 za posledný kalendárny rok.“

    Zdôvodnenie. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v rozsahu svojej príslušnosti a pôsobnosti podľa tohto zákona fond nielen zriaďuje, ale aj zodpovedá za jeho funkčnosť.

    Bod 2. V § 10 ods. 1 druhá a tretia veta znejú: „Dvoch členov dozornej komisie volí a odvoláva rada v tajnom hlasovaní. Jedného člena dozornej komisie vymenúva a odvoláva minister.“

    Odôvodnenie. Fond má byť, a tak je to aj v dôvodovej správe k tomuto zákonu, nezávislým subjektom od ministerstva kultúry, podľa arm-lengths principle, na ktorý sa tvorcovia v tomto zákone priamo odvolávajú.

    A bod 3 je už len technický. Podľa § 33 odsek 8 znie: „Rada do 31. augusta 2009 zvolí dvoch členov dozornej komisie a minister do 31. augusta 2009 vymenuje jedného člena dozornej komisie.“

    Odôvodnenie je v súvislosti s bodom 2, pretože je potrebné nadväzne upraviť aj prechodné ustanovenie týkajúce sa zriadenia dozornej komisie.

    Predkladám teda tento návrh v dobrej viere a v dobrej vôli. A uvidíme, ako hlasovanie dopadne. Musím sa priznať, že si nerobím žiadne ilúzie, pretože ani jeden bod napr. z návrhov, veľmi dobrých návrhov, pani poslankyne Lucie Žitňanskej neprešiel, ale nemám to svedomie, nechať tento zákon tak. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej majú pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Biró. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Vášáryová, ja som rád, že konečne sa začínate zaujímať o filmárov, v zmysle tom, o ktorom ste hovorili, a že zastávate aj ich záujmy, ako ste to deklarovali. No a keď si odmyslím vašu nepatričnú iróniu v celom vašom príspevku, tak môžem povedať, že obsahovo s vami naozaj súhlasím v tom, čo ste povedali. Len, viete, vy ste hovorili o záväzku štátu. Neexistuje percentuálny záväzok štátu, dokonca v žiadnom zákone, a váš minister financií to osem rokov dokazoval. Osem rokov do dokazoval pri napr. naplnení fondu Pro Slovakia. Je len akési chcenie štátu, resp. jeho politickej reprezentácie, akú legislatívu ponúkne tento štát, akú legislatívu sa pokúša spraviť, a teraz v rámci kultúry tak, že konečne kultúra sa nedostala kdesi na perifériu spoločenského diania, tak ako to bolo za vašej vlády. A pripomeniem vám len to trápne divadlo okolo novostavby Slovenského národného divadla, keď váš minister financií od predaja Národného divadla až po jeho dostavbu z verejných zdrojov a zo štátneho rozpočtu bol schopný a ochotný podporiť všetko. Ja som rád, že v tejto chvíli tento štát má jasnú koncepciu, čo s kultúrou, čo napr. aj v rámci audiovizuálneho zákona. Akési snaženie o akýsi predpoklad z hľadiska filmárskej tvorby, áno, to sú všetko základy. A až život ukáže, do akej miery sa táto snaha napĺňa aj tými finančnými prostriedkami, o ktorých ste vy hovorili. Ale ten dobrý úmysel tu na rozdiel od vašej vlády je. A to je pre mňa to najpodstatnejšie.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela podporiť pani kolegyňu, teda jej zámer, ktorý v pozmeňujúcom návrhu napísala. Ja naozaj taktiež vnímam, že zákonom nie je garantovaný príspevok zo štátneho rozpočtu. A je to tam len veľmi deklaratórne napísané.

    Súčasne chcem vysloviť ľútosť, že tento zákon nevznikol tak, že bol výsledkom spoločenského konsenzu dotknutých subjektov. Ja si myslím, že všetky zásadné naše výhrady sme sformulovali vo výbore, naozaj s cieľom napomôcť Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky tak, aby v kinematografii svitlo už na lepšie časy. Ja osobne z tých systémových nejakých nedostatkov pociťujem to za veľmi vážne, ja som si myslela, že v tomto druhom čítaní cez pozmeňujúce návrhy koaličných poslancov dôjde k náprave, vytýkala som, poukázala som na to, že v praxi spravia problémy tie ďalšie dve formy podpory, konkrétne pôžičky a štipendium, ktoré v zákone vôbec nejakým spôsobom neboli upravené. Takže ja dúfam, že po prijatí zákona príde čas, že tieto veci budú musieť byť upravené tak, aby naozaj fungovali. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Prepáčte, pani predsedajúca, neprihlásila som sa. Ja si myslím, že treba naozaj pozorne počúvať, čo povedala aj moja kolegyňa pani Biró. Vidíme v tomto zákone, a myslím si, že sa to netýka len opozičných poslancov, ešte niekoľko zásadných chýb. Ale nakoniec ešte aj sú novelizácie, ešte bude aj čas na novelizácie. Myslím si, že čas ukáže.

    Mňa vedie v mojom úsilí najmä určitá obava a určitá dlhodobá skúsenosť s filmovým priemyslom, viem, ako to tam chodí, obava, že v tejto situácii, keď sa bude škrtať, môže tento fond byť vlastne jedným z prvých obetí. Ja viem, že jeho činnosť sa začína až rokom 2010, ale všetko ukazuje na to, že kríza potrvá dlhšie a že tá strmá krivka rastu, na ktorú sme si všetci zvykli, a všetci sme si zvykli sedieť pri bohato prestretom stole, sa skončila. A nielen filmárska, ale celá kultúrna obec bude musieť trošku inak a možno sofistikovanejšie bojovať o svoje miesto na slnku. Len táto obava ma vedie a určitá dlhoročná životná skúsenosť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ešte pred vystúpením pána poslanca Galbavého o slovo požiadal pán minister. V súlade s rokovacím poriadku mu udeľujem slovo. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka.

    Chcel som hlavne reagovať na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej, ale začnem ešte skôr krátkou reakciou na to, čo hovorila pani poslankyňa Biró. Ja si myslím, že tento návrh zákona práve vznikal v dosť širokom spoločenskom konsenze, najmä tých zúčastnených subjektov a celej filmárskej obce. Takže to len tak na okraj.

    Ďakujem, pani poslankyňa Vášáryová, za pomerne naozaj vecné vystúpenie.

    A chcem povedať jedno. Určite nemám záujem predkladať zákon v tejto oblasti, ktorý by nepomohol filmárskej obci. My sami na ministerstve sme mali v niektorej z verzií takto alebo podobne formulovaný záväzok štátu, že musí prispievať minimálne takou čiastkou, aká sa vyzbiera od neštátnych subjektov. Narazili sme na ministerstvo financií, to poviem otvorene, ale v zásade budem rád, ak poslanci mi pomôžu a takýto záväzok v návrhu zákona bude. Takže ja ho akceptujem a ja s tým súhlasím.

    Čo sa týka vášho druhého pozmeňujúceho návrhu, to znamená, ako má byť kreovaná dozorná komisia. Súvisí to s tým záväzkom. Ja sa domnievam, že pokiaľ štát aj takýmto záväzkom jasne bude deklarovať a bude si napĺňať pomerne vysoký finančný príspevok, tak je do istej miery aj opodstatnené, že v dozornej komisii môže mať prostredníctvom nominácie ministra tú väčšinu. Ale v tomto prijímam dobrú vôľu, ktorú som cítil z vášho vystúpenia. A netrvám, že to musí byť, tak ako som to navrhol. A som ochotný akceptovať aj tento váš návrh, lebo na jednej strane berte to ako teda nejaký dôkaz, že rozhodne tento fond nevzniká ako fond, cez ktorý by chcel realizovať sa minister, nakoniec minister som teraz, prídu ďalší ministri, ale je to, ako som spomenul ja vo svojom úvodnom vystúpení, prvýkrát v histórii kultúrnej politiky na Slovensku, kedy vzniká inštitúcia financujúca nejakú oblasť a je relatívne samostatná alebo samostatnejšia od ministerstva kultúry, ako tomu bolo doteraz. Preto aj vy ste sa vyslovili vo faktickej poznámke k príspevku pani poslankyne Tóthovej, že minister bude niesť zodpovednosť nakoniec za to, aké budú vznikať filmy. Ja si myslím, že práve minimálne vznikom tohto fondu tá zodpovednosť ministra bude, ak chcete, zdieľaná. Tá rada toho fondu predsa bude kreovaná. Ak bude návrh schválený tak, že množstvo nominácií minister nebude môcť ovplyvniť, bude ich musieť akceptovať. A ja neverím, že ste to tak mysleli, že minister by mal byť zodpovedný za kvalitu filmov. To vy dobre viete, možno ešte lepšie ako ja. Ale predsa len, myslím si, že tu je výrazný posun oproti súčasnému stavu, že ani to strategické smerovanie fondu už nebude mať minister veľmi možnosť ovplyvňovať. Budú to jednoducho ľudia rôzni nominovaní, áno, aj ministrom. No a musíme sa učiť, že tá zodpovednosť musí byť zdieľaná, ako budú niesť zodpovednosť aj za výstupy z tohto fondu, resp. pre ten konečný produkt tí ľudia, ktorí budú sedieť či už v rade alebo v komisiách. A určite vždy budeme konfrontovaní s tým, že vzniknú filmy, ktoré sa nám nebudú páčiť, niekomu sa budú páčiť, ale myslím si, že ten základný posun je tu určite pozitívny.

    Takže chcel som povedať, že ja budem v zmysle toho, čo som povedal, aj apelovať na poslancov vládnej koalície, aby tieto vaše pozmeňujúce návrhy podporili. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku na vystúpenie pána ministra má pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani Vášáryová, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem za odpoveď, pán minister. Dovoľte, aby som vyzdvihla, že, pokiaľ ma pamäť neklame, ste prvýkrát vystúpili tak, že môžem na vás reagovať. A reagujem veľmi rada. Viem, že to je vlastne normálny úzus, ale ja vám za to ďakujem. Je to prvýkrát. A možnože práveže filmárska obec k tomu prispela. Ktovie?

    Ja si myslím, pán minister, že arm-lenghts principle, teda ten európsky princíp, ktorý sa doteraz presadzoval vo financovaní kultúry, je tá budúcnosť, akým spôsobom financovať kultúru. Ja mám, samozrejme, ešte iné predstavy. A možno moje predstavy ešte idú ďalej ako vaše. Ale v tomto zmysle by som na vás chcela apelovať. Ja som vystúpila proti návrhu pani Tóthovej, pretože mám veľmi nemilé skúsenosti, keby fond posudzoval filmové projekty podľa toho, či prispievajú k národným záujmom alebo k ochrane morálky alebo podobných záležitostí. Chcela by som na vás apelovať, pretože ako hovorili starí ľudia, a tí mali pravdu, veľmi krásne formulované požiadavky vedú zvyčajne do pekla. A tieto vedú do pekla cenzúry. Ja si myslím, že budete pristupovať ku kreovaniu správnej rady zodpovedne a v správnej rade budú sedieť ľudia, ktorí sami budú vedieť posúdiť, či návrhy predložených filmov zodpovedajú určitým civilizačným kritériám.

    A čo sa týka zodpovednosti. Samozrejme, ja v tejto dikcii zákona stále cítim, pán minister, určitú rozloženosť zodpovednosti, to som aj v prvom čítaní kritizovala, ale snáď to ukáže prax, ako to bude fungovať. Ďakujem pekne.

  • Pán minister, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Galbavý. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedal pár slov k téme, ktorú v druhom čítaní preberáme.

    Ako vidím, hrany medzi koalíciou a opozíciou na tému audiovizuálneho zákona sa otupujú, len poprosím pána poslanca Jarjabka, aby sa vzdal svojho práva faktických poznámok, lebo ich obsah neprospieva tomuto pozitívnemu vývoju. Čiže to je na môj začiatok takáto malá pripomienka, ktorá súvisí tiež s týmto zákonom.

    Sme v druhom čítaní vládneho návrhu, ktorý ustanovuje Audiovizuálny fond na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Dobrá myšlienka, pán minister, nie je nová, začala už u nás. Pravda je taká, že sme ju nedotiahli do úspešného konca. Opakujem, je to dobrá myšlienka, podporujeme ju, ale, bohužiaľ, nie vždy sa zhodneme alebo nepodporujeme okolnosti, ktoré túto myšlienku sprevádzajú.

    Tak trošku má trápi, pán minister, v prvom čítaní ste napadli poslancov SDKÚ – DS za to, že sú proti zákonu, tak ste nás zadefinovali, že sme proti slovenským filmárom, proti slovenským režisérom, scenáristom, proti hercom, strihačom, skrátka, proti všetkým, ktorým má audiovizuálny zákon pomôcť. Tak trošku sa ma to dotklo, naozaj.

    Pani poslankyňa Vášáryová bola jedna z najznámejších umelkýň v oblasti filmu. Snáď nepochybujete o tom, že by jej nezáležalo na tom, aby sa na Slovensku točili veľmi dobré filmy. Pán poslanec Jarjabek, môžete sa usmievať, ale pani poslankyňa Vášáryová bola vynikajúcou slovenskou herečkou. A to sa jednoducho nedá spochybniť a nedá sa to ani zmeniť.

    Pán minister, vy dobre viete, že to tak nie je. Nie sme proti slovenským filmárom ani proti slovenským režisérom. Ste šikovný rétor, nepoužívam slovo demagóg, všimli ste si. Ste šikovný rétor, pretože chcem v tom vývoji konsenzu medzi opozíciou a koalíciou...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, nemyslím si, že ste demagóg, ale ste šikovný rétor. Ale zvykli sme si na vás a poznáme aj zámer vašej taktiky. Chcete spochybniť a znedôveryhodniť svojich oponentov, ktorí zrozumiteľne zverejňujú fakty a ponúkajú riešenia. Povedzte úprimne, chceli ste nás tak trošku postaviť proti slovenským filmárom, proti producentom a tak ďalej? My vám nedáme príležitosť, aby sa vám to podarilo.

    Ja by som taktiež bol veľmi rád, keby slovenskí režiséri nemuseli chodiť do Prahy, do Londýna a ktovie kam a podriaďovať svoje vízie predstavám sponzorov s inou národnou kultúrou a s inou tradíciou. Tak ako sa netešíme, že aj Slovensko do určitej miery zasahuje finančná kríza, ľudia sú prepúšťaní na ulicu, tak sa rovnako netešíme z toho, v akom stave sa nachádza slovenská filmová tvorba, ak si myslíte, že sme proti slovenským filmárom, režisérom, hercom, strihačom len za to, že sme poukázali na to, aby v zákone expressis verbis bolo jasne napísané, že aj štát musí prispievať do Audiovizuálneho fondu rovnakou čiastkou, akou prispievajú ostatní sponzori a ostatní zainteresovaní, ktorí z Audiovizuálneho fondu alebo z audiovizuálnej kultúry profitujú.

    Snáď si nemyslíte, že sme proti filmárom a režisérom len preto, že sme poukázali na spôsob kreovania rady a dozornej komisie? Mne sa tiež nepáči, že veľkým podielom budú rozhodovať o tom, kam peniaze pôjdu, v akej výške, tí, ktorí do tohto fondu neprispievajú, neprispieva ani štát a neprispievajú ani producenti. Veľmi ma to mrzí. Ja som s nimi na túto tému diskutoval, použili argumenty, ktoré by som, dá sa povedať, aj mohol akceptovať, ale predsa máme právo vysloviť naše názory a výhrady.

    Snáď si nemyslíte, že sme proti režisérom a umelcom len preto, že som vyslovil nespokojnosť spôsobom, akým ste pripravili Slovenskú televíziu o 600 mil. korún ročne? No naozaj cez audiovizuálny zákon novelizujeme zákon o vysielaní a retransmisii pokútnym spôsobom, bez verejnej diskusie. Toto nebolo fér. Ja na druhej strane chápem, že tiež nie je fér, že súkromné médiá, ktoré sa nemôžu spoliehať na luxus štátnych dotácií, nemajú koncesionárske poplatky, musia sa financovať samy, jediným zdrojom je reklama, aby súkromné médiá museli v duálnom systéme bojovať o svoj priestor s verejnoprávnymi médiami, ktoré naozaj financie majú z každej strany. Sú financované viaczdrojovo. Ja chápem tú myšlienku. A, samozrejme, nevylučujem diskusiu o tom, či STV má mať reklamu alebo ju mať nemá. Dokonca sa môžeme dohodnúť, že STV reklamu mať nebude, príp. ju bude môcť vysielať len toho 0,5 % z vysielacieho času. Ale naozaj, znovu opakujem, nepáčil sa mi ten spôsob. Zato, aby súkromné médiá prispievali ročne 70 mil. korún, sme obrali Slovenskú televíziu o 600 mil. korún. V poriadku, dohodnime sa, že to tak bude, ale povedzme, ako túto finančnú stratu budeme verejnoprávnym médiám kompenzovať. Na tom sa predsa musíme dohodnúť, ak nechceme, aby verejnoprávna STV-čka sa dostala už absolútne na lopatky.

    Toto sú tie výhrady, ktoré znovu opakujem, vyslovujem. A keď prejde jeden pozmeňujúci návrh, ktorý expressis verbis jasne hovorí, že aj štát má prispievať do Audiovizuálneho fondu, čiže chceme, aby Audiovizuálny fond mal o niekoľko 100 mil. korún viac, aby sa mohli točiť lepšie slovenské filmy, my s pani Magduškou nemáme problém s Audiovizuálnym fondom, podporíme ho.

    Ctené kolegyne, kolegovia, naozaj veľmi nám záleží, aby aj týmto spôsobom sa upevňovala národná identita v čase, keď globalizácia tlačí aj na našu kultúru, či chceme alebo nechceme. Dúfam, že som bol ústretový. Pevne verím, že prijmeme dobrý zákon. A pevne verím, že pán poslanec Jarjabek si odpustí faktické poznámky, ktoré svojím obsahom neprinášajú dobrú atmosféru do tejto snemovne. Ďakujem pekne, z mojej strany je to všetko.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Galbavého majú pán poslanec Jarjabek, pani poslankyne Vášáryová a Biró. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Dovoľte, aby som povedal jednu z najústretovejších mojich faktických poznámok voči kolegovi Galbavému. Naozaj by som chcel povedať pánu kolegovi, že som rád, že sa chce vyviniť, hlavne teda za prvé čítanie, voči filmárskej obci. Budem mu držať palce, aby sa mu to podarilo. A všade budem hovoriť, že to tak nemyslel, len to tak akosi hlúpo vyznelo. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega, viete, Audiovizuálny fond je len otvorenie priestoru. Na to, aby vznikli dobré filmy, ešte musíme mať veľmi talentovaných scenáristov a hlavne veľmi dobrých dramaturgov, lebo bez dobrých dramaturgov nebudú vznikať dobré filmy. Takže toto je len otvorenie určitého priestoru, dajme tomu, rozšírenie priestoru, ktorý bol daný grantovým systémom. Takže bude veľmi, veľmi záležať na tom, ako správna rada bude kreovať to organizačné prostredie a aké podmienky bude vytvárať a čo budú tie kritériá a kto koľko peňazí dostane, lebo fond môže skončiť aj tým, čoho sme svedkami aj v grantovom systéme, že každý dostane málo a v podstate nikto nedostane nič. Bude to ešte závisieť od mnoho, mnoho iných faktorov.

    Čo v tomto fonde chýba a čo pravdepodobne bude treba vykreovať ešte pre filmárske prostredie a pre každé prostredie, pre všetky druhy umenia na Slovensku, je konkurenčné prostredie alebo

  • No nakoniec sme obyčajní ľudia, závisť robí veľmi veľa.

  • len konkurenčné prostredie. Ak by sme analyzovali úspešnosť česko-slovenského filmu koncom šesťdesiatych rokov, tak by sme vedeli, že bolo to aj preto, lebo vznikali na Barrandove veľmi konkurenčné dramaturgické skupiny. Tuto v tomto zákone sme až tak ďaleko nedošli, ale dúfajme, že aspoň filmárska obec a hlavne filmoví dramaturgovia budú o takýchto možnostiach uvažovať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som tiež chcela zareagovať na ten úvod pána poslanca Galbavého. Hovorí sa, že kultúre a umeniu sa darí vtedy, keď mlčia zbrane. To hovorím pánovi poslancovi Jarjabkovi. A naozaj si myslím, že aj z toho vystúpenia pána ministra, ktoré veľmi vysoko hodnotím, je to asi správny tón komunikácie medzi nami, lebo ja verím v to, že máme veľmi talentovaných umelcov, hercov, dramaturgov a je potrebné im pomôcť, aby vznikali hodnotné diela aj v tejto oblasti.

    Dovolím si však ešte poukázať na to, že pán poslanec Galbavý taktiež povedal, že, bohužiaľ, a dokonca aj pán minister to potvrdil vo svojom vystúpení, nebol taký konsenzus, ako sa slovne deklaruje, ani od súkromných, ani od verejnoprávnej STV-čky. Dokonca, pán minister, sám ste povedali, že ani štát, teda ministerstvo financií, nedala úplný súhlas na tú formu zákona, ktorá by naozaj bola prospešná kinematografii. Takže ja si myslím, že to tvrdenie vieme dokázať tými listami, ktoré prichádzali poslancom od týchto jednotlivých dotknutých subjektov, ale napriek tomu držím palce, aby to bol dobrý zákon. Ďakujem.

  • Pán poslanec Galbavý, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pána poslanca Jarjabka obídem, aby sme neporušili tradíciu pri tomto bode.

    Pani poslankyňa Vášáryová, samozrejme, ja som si toho plne vedomý, že peniaze, či to už bude 500 mil. alebo 600 mil. korún v Audiovizuálnom fonde, nebudú zárukou toho, že na Slovensku sa budú točiť kvalitné, dobré filmy. Isteže, bude to závisieť od dramaturgov, dobrých režisérov, hercov, ale to sú už faktory, ktoré my nemôžeme ovplyvniť. My sme politici, pripravili sme legislatívu, ktorá je dobrým predpokladom na točenie alebo na tvorbu, slovenskú pôvodnú tvorbu.

    Pani poslankyňa Biró, áno, ďakujem, zbrane na takúto tému by sa nemali vyťahovať, tak ako to robí pán poslanec Jarjabek. Mrzí ma to, ale je to tak, Dušan. Ďakujem pekne. To je z mojej strany všetko.

  • Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister ako navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pokúsim sa reagovať na niektoré príspevky, ktoré tu odzneli či už pred obedom alebo teraz.

    Samozrejme, fond nie je nová myšlienka. Ani som to nikdy netvrdil. Aj som sa k tomu svojím spôsobom priznal. A to platí aj o iných veciach, ktoré sa dejú v oblasti kultúry. Takisto priznávam alebo si myslím, že v kultúre dôležitejšia ako kdekoľvek inde je kontinuita. Takže tam, ak chcete, prijímam aj vašu kritiku, že niekedy sa pracuje s vecami, ktoré boli jednoducho buď pripravené, alebo predpripravené. Niekde prichádzame aj s novými vecami. Ja to považujem za správne. A dúfam, že aj v budúcnosti bude existovať v tejto oblasti kontinuita. Iná vec je, že, samozrejme, v čase sa tie názory vyvíjajú. A určite dnešný návrh je iný alebo líši sa v niečom ako ten, ktorý sa nepodarilo v roku 2002 presadiť. Čiže je veľmi dôležité v určitých situáciách, aby sa nejaká myšlienka nielen vytvorila a napísala, ale aj presadila. Preto bolo od začiatku mojím záujmom presadiť návrh vzniku Audiovizuálneho fondu. A ak som použil slová, ktoré sa vás dotkli, pán poslanec, ktoré ste teraz tuná spomenuli, tak ale spomeňme si aj korektne, že ten váš postoj v prvom čítaní bol popri vznesení mnohých pripomienok globálne odmietavý, vrátiť naspäť. V tomto zmysle som formuloval ten postoj, ktorý by som si nedovolil povedať dnes. Takže aby to bolo jasné, pretože bojujeme aj politicky. A je x iných tém, kde viem s SDKÚ politicky bojovať a uštedrovať nejaké rany, ale určite pre mňa táto oblasť nie je tá, kde mienim získavať politické body. Bola to jednoducho vtedy reakcia na ten postoj, ktorý bol v zásade odlišný ako ten dnešný.

    Som rád, že s pánom poslancom Rafajom sme dospeli ku kompromisom. To avizoval už v prvom čítaní, že bude chcieť zmeniť ten postupný úbytok reklamy v Slovenskej televízii. Vnímajte to ako naozaj kontext viacerých zákonov a opatrení, ktoré na ministerstve kultúry vznikajú a ktoré sa priamo alebo nepriamo Slovenskej televízie dotýkajú. Nakoniec, ten úbytok 600 mil. nie je celkom teda dnes už pravdivý, keď sme sa dohodli, ak prejde pozmeňujúci návrh pána poslanca a bude tam ten úbytok o pol percenta v tom roku 2009.

    Ale čo je hlavné. My dnes hovoríme o tom, že bude zmluva so štátom. A tam by sme možno mohli nájsť aj styčné body s vami, ktorí presadzujete v poslednom období v podstate zavesenie financovania Slovenskej televízie totálne na štátny rozpočet. Takže ja tam vidím v budúcnosti také plynulé vykrývanie na jednej strane úbytkov. A som rád, že pripúšťate aj vy, že je to úplne legitímne, z verejnoprávnej televízie tú reklamu dostávať preč alebo ju redukovať, lebo tým pádom vytvárame úplne iné kritériá aj na vznik programu v Slovenskej televízii. Takže len chcem upozorniť, že je to niekde nejakým spôsobom kompenzované.

    Konsenzus. No ja som to myslel, že jednoducho bola tu snaha so všetkými hovoriť. To, že niektoré subjekty sa nejakým spôsobom s týmto zákonom nevedeli vyrovnať alebo nevedeli sa vyrovnať s nejakou dikciou niečoho alebo že ministerstvo financií rigidne trvalo na tom, že nejaká formulácia byť nemôže, to ešte ale neznamená, že tento zákon nevznikal v diskusii s tými, ktorí diskutovať chceli. Ale žiadny zákon predsa nikdy nakoniec neprechádza tak, že je tam 100-percentný súhlas všetkých. A nakoniec, toto je taká citlivá oblasť, nie je vôbec náhoda, že tie myšlienky na vznik takéhoto fondu boli od roku 1990 a že v roku 2002 boli zablokované. A nie vždy bola aj tá blokácia vedená len dobrými odbornými argumentmi. Jednoducho tento fond je aj o peniazoch, áno, je to veľmi citlivé. A aj musíme takýmto spôsobom sa dívať na negociovanie v tejto oblasti.

    Ale súhlasím, čo povedala pani poslankyňa Vášáryová. Je to otvorenie priestoru alebo, ja by som to možno povedal presnejšie, je to vytvorenie podmienok. A, samozrejme, ten priestor sa dá v budúcnosti aj nejakým spôsobom vylepšovať. No ale to podstatné teraz po tom zriadení fondu bude na tvorcoch, áno, ak im vytvoríme podmienky. A my by sme mohli s pani poslankyňou určite viesť dlhé debaty detailné, kto je rozhodujúci v tvorbe, samozrejme, dramaturgovia, samozrejme, scenáristi a tak ďalej a tak ďalej. Ale jednoducho musíme vytvoriť podmienky na to, aby sa títo ľudia mohli realizovať, aby v konečnom dôsledku aj táto oblasť slovenskej kultúry minimálne sa vrátila k tomu, na čo sa dnes pozeráme aj s istou nostalgiou v tých reedíciách tých filmov za tie dekády, ktoré vychádzajú cez filmový ústav. A vidíme, že bolo tam aj veľa kvality, ak si odmyslíme niekde nejaké jednoducho dobové klišé alebo proste daň tomu obdobiu.

    Chcel by som sa vyjadriť aj k návrhu pani poslankyne Tóthovej. Je to asi dobrý zámer, ktorý sa snažila sformulovať, ale veľmi nešťastne ho sformulovala. A je naozaj do veľkej miery nerealizovateľný. Po prvé, máme dnes zákony, a to aj ona pripustila, ktoré hovoria o tom, ktoré obsahy sú prípustné alebo neprípustné. Potom treba zobrať do zreteľa aj to, že proces filmovej tvorby, tvorby filmového diela má nejaké etapy. A na začiatku, keď je námet alebo scenár, my vieme povedať, aká je téma, ale to vyznenie filmu môže byť úplne prekvapujúce a nedá sa jednoducho v zárodku povedať, že výsledkom toho scenára bude film, ktorý zníži sebavedomie národa alebo bude dehonestovať rodinu, alebo zníži citlivosť na neľudské a brutálne správanie. V umení je to vždy veľmi subjektívne a rozhodujúci je výsledok, pretože antické tragédie a shakespearovské tragédie sú plné krvi a plné vrážd a napriek tomu ten výsledok je humanistický a je zušľachťujúci. Ale keby si možno niekto prečítal ten námet, nakoniec Shakespeare často čerpal z nejakých námetov, no tak by povedal, no tak toto ďalej nepustíme, pretože toto tuná bude proste taká brutalita. Čiže aj z tohto hľadiska to nie je šťastný pozmeňujúci návrh. A hovorím, aj tie pojmy, zníženie sebavedomia národa, to je naozaj otázka. Keď vznikne slovenský film mierumilovný, rodinný, ale strašne gýčovitý a nekvalitný, tak možnože vo mne to zníži sebavedomie, že sa budem možno hanbiť za tých tvorcov. A u niekoho iného zníži sebavedomie národa to, keď nejaký filmár pojedná kriticky o niektorých stránkach našej súčasnosti. Tieto veci predsa musia posudzovať diváci alebo, dajme tomu, keď sa dostaneme do polôh naozaj zjavnej nejakej propagácie násilia, no tak jednoducho vysielatelia. Čiže tam by mala byť možno, ak chceme, a na to máme dnešné zákony, daná nejaká červená niečomu. A je pravdou, čo povedala poslankyňa Vášáryová. Ja si to tiež pamätám, že bolo obdobie, keď z našich významných režisérov Dušan Hanák napr. konkrétne zápasil s tým, že jeho filmy, keď boli robené schvaľovacie projekcie, boli kritizované, že tam používa škaredých naturčíkov ako hercov, že tá realita jednoducho je iná a že svojím spôsobom uráža a tak ďalej. Nevracajme sa tam, my dokonca týmto návrhom by sme sa vrátili ešte ďalej, pretože my by sme ani nedovolili ani len nakrútiť ten film. Takže pri všetkej úcte a chápaní toho, ako aj vnímam iné aktivity pani poslankyne, že jej návrh je vedený dobrým úmyslom, nie je dobre sformulovaný a myslím si, že do tohto zákona nepatrí. Ja by som chcel požiadať teda poslancov, aby tento pozmeňujúci návrh nepodporili.

    To je z mojej strany všetko. Ešte raz chcem poďakovať za veľmi vecnú a korektnú diskusiu o tomto návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spoločný spravodajca, chcete záverečné slovo? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 836 a informáciu výborov máte ako tlač 836a.

    Prosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorého účelom je ustanoviť takú legislatívnu úpravu schvaľovania cenových návrhov, predkladaných regulovanými spoločnosťami, podľa ktorej bude schvaľovanie takýchto návrhov v pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti.

    Predložený návrh vychádza z princípu vyjadreného v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákonník, podľa ktorého akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.

    Návrh, aby schvaľovanie cenových návrhov bolo dané do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti, vychádza o. i. aj z toho, že práve valné zhromaždenie je tým miestom, kde sa stretávajú všetci akcionári, čím sa vytvára priestor, aby o predložených cenových návrhoch rozhodla väčšina z nich.

    Keďže jednotliví akcionári spoločností môžu mať na predložené návrhy rôzne názory, v záujme dodržania už spomínaného princípu vychádzajúceho z Obchodného zákonníka, t. j. aby jeden akcionár nevykonával svoje práva na ujmu práv a oprávnených záujmov iných akcionárov, ministerstvo hospodárstva navrhuje, aby schvaľovanie cenových návrhov bolo v pôsobnosti valného zhromaždenia, čo predpokladá zhodu akcionárov potrebnú na dosiahnutie požadovaného kvóra.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor rokoval dneska o návrhu a vzhľadom na to, že nebol uznášaniaschopný, predkladám Národnej rade informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor nebol pri rokovaní o spoločnej správe uznášaniaschopný.

    Podľa § 80 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predseda gestorského výboru ma určil za spravodajkyňu.

    Podľa § 80 ods. 2 citovaného zákona ak gestorský výbor neschválil spoločnú správu alebo stanovisko, podáva spoločný spravodajca len informáciu o výsledkoch rokovania výborov a predkladá návrh na ďalší postup.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 4. novembra 2008 č. 1126 súhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

    Uznesením z 5. novembra 2008 č. 1127 sa Národná rada uzniesla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona tak, ako to vyplýva z § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. prerokoval na 62. schôdzi 5. novembra 2008. Pri hlasovaní o návrhu uznesenia nebol ústavnoprávny výboru uznášaniaschopný.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

    Podala som vám spravodajskú informáciu. Navrhujem, aby sme o vládnom návrhu zákona rokovali, a preto, prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalšími bodmi rokovania sú návrhy, ktorých predkladateľom je z poverenia vlády Slovenskej republiky podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Štefan Harabin. Keďže pána ministra zatiaľ v sále nevidím, vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 717 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 717a.

    Prosím teraz pána ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády Slovenskej republiky, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, účelom navrhovanej právnej úpravy je situácia, keď generálny zákon neobsahuje bližšiu úpravu osobitne upraviť niektoré aspekty prechodu Slovenskej republiky na menu euro v právnych predpisoch v oblasti civilného práva a túto skutočnosť dostatočne vyjadrí spôsobom, ktorý zabezpečí nevyhnutne potrebnú mieru právnej istoty pre všetky dotknuté subjekty. Je možné konštatovať, že generálny zákon vo svojej komplexnosti postihuje všetky aspekty života jednotlivca fyzickej aj právnickej osoby. Predkladaný vládny návrh zákona teda nemá za úlohu suplovať ustanovenia generálneho zákona, jeho cieľom je tak, ako už bolo skôr povedané, v záujme lepšej prehľadnosti a ucelenosti osobitne upraviť niektoré aspekty prechodu na menu euro.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi. Súčasne je aj v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie a v neposlednom rade aj s ustanoveniami generálneho zákona.

    Predkladateľ súhlasí s doplnením novelizačného čl. XII vládneho návrhu zákona navrhnutým na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu 15. októbra v časti IV spoločnej správy výborov.

    Ja by som rád sa chcel orientovať trošku v správaní opozície, lebo raz ma ignorujú, raz ma neignorujú, raz ma bojkotujú, raz sú tu, vo výboroch rokujú so mnou, neviem, na čom som. A som z toho úplne vyvedený z miery.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, vy ma bojkotujete či nie? Ja len chcem povedať...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán minister, oslovili ste mňa?

  • Na mňa prišlo vedenie schôdze, takže kvôli tomu tu iba sedím.

  • Tak ja len tým bojkotérom chcem odkázať, pánovi Dzurindovi, že zrejme asi sa mu lepšie hrá tenis s pánom Žembom, o ktorom Fides, hovorca Lipšica, povedal, že je šéfom podsvetia. Zrejme pánu Kukanovi asi sa lepšie poľuje s pánom Majským, lebo chodili spoločne na poľovačky. Pán Lipšic si zrejme išiel zaspomínať, ako chodil na hokej so Svobodom. Pani Žitňanská zrejme išla tiež zaspomínať, ako sa stretávala s mafiánom, ktorého za mafiána označil super policajt Spišiak vo svojich zoznamoch, pánom Bognárom. Chodila s ním na kávu, telefonovala si. Pán Palko zrejme išiel asi na spoločnú recepciu s pánom Bielikom alebo išli hľadať stratené telefónne zoznamy s pánom Bielikom, ktorého Špeciálny súd odsúdil za úplatky. Tak to sú tí kumpáni, to sú tí bojkotéri. Som rád, že ma bojkotujú, že nemám dočinenia s týmito klamármi. Najväčším klamárom v histórii Slovenska, ktorý sa narodil, je pán Dzurinda, ktorý národu sľuboval dvojnásobné platy, ten klamár jeden, bojkotér. Ďakujem za slovo.

  • Dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán minister a podpredseda vlády, keďže ste ma oslovili, tak vám len chcem povedať, že v tejto chvíli ste presne dokumentovali, prečo tu nemáme sedieť. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás ako poverená spravodajkyňa informovala o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, ktorý máte všetci ako tlač č. 717.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorý som citovala, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. septembra 2008 č. 974 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tak ako to ustanovuje § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa menia dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 467 zo 14. októbra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 387 z 15. októbra 2008.

    V bode IV spoločnej správy sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča doplňujúci návrh schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru dňa 20. októbra 2008 a uznesenie malo č. 497. Týmto uznesením výbor zároveň ma ako spravodajkyňu poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu k predloženému vládnemu návrhu zákona a chcem sa hlásiť do rozpravy ako prvá.

  • Pani spravodajkyňa, medzitým sme sa vymenili.

  • Takže otváram rozpravu k tomuto bodu. A do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A pýtam sa teraz skôr, ako dám slovo pani poslankyni Laššákovej, ktorá sa už prihlásila, kto sa chce ešte prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A slovo má pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem ospravedlniť, pán podpredseda, ale nejako mi utkvela pani podpredsedníčka v pamäti.

    Dovoľte mi, aby som vám predložila pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro. Máte to ako tlač 717. Chcem povedať, že môj pozmeňujúci návrh bol predložený v písomnej podobe, máte ho v laviciach, ale v súlade s rokovacím poriadkom ho prečítam. Ide skôr o legislatívnotechnické úpravy.

    Bod 1. V čl. III bod 5 znie: „V § 202 sa odsek 3 dopĺňa písmenom p), ktoré znie: „p) súd úplne vyhovel návrhu o premene podľa osobitných predpisov30a)“.“

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu s ohľadom na nadobudnutie účinnosti ostatnej novelizácie Občianskeho súdneho poriadku, ktorá nadobudla účinnosť 15. októbra tohto roku. A v čl. I v 109. bode sa doplnilo ustanovenie § 202 ods. 3 písm. o) a v tejto súvislosti je potrebné vykonať aj túto úpravu.

    Po druhé. V čl. I, čl. III, čl. V, čl. X a v čl. XIII sa dopĺňajú úvodné vety o novelizácie zákonov, ktoré nadobudli účinnosť v štádiu prerokúvania tlače 717 v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Prosím vás o podporu predloženého pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Laššákovej sa neprihlásil nikto.

    Pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy, a preto uzatváram rozpravu k tomuto bodu.

    Chcem sa spýtať, pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

  • Hlasy v sále.

  • Súhlasím s tým návrhom pozmeňujúcim. To je všetko.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 693 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 693a.

    Opäť prosím pána ministra spravodlivosti, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci, ja ešte na margo, pán podpredseda, nerád som v konfrontácii s vami, ale ja som veľmi rád, že tí ľudia, ktorí sú klamármi od narodenia asi, že nie sú tu, lebo ľahšie prechádzajú zákony.

    A pokiaľ ide o vás, ja len by som si dovolil pripomenúť to tlmočenie v Taliansku. Takže vy o morálke nerozprávajte, pretože moja morálka je tak vysoká, že nesiahate jej ani po päty.

  • Pán podpredseda vlády, nie je zvykom, že komunikujete takýmto spôsobom s predsedajúcim schôdze.

  • No preto, že nedovolím na svoju osobu urážky z vašej strany.

  • Ja vám len chcem povedať už len jednu vetu a budem končiť túto diskusiu, ak dovolíte. Cicero povedal jeden krásny výrok: „Prečo by sme sa mali čudovať tomu, že o nás zle hovoria zlí ľudia?“ Pán podpredseda vlády, nepotrebujem s vami ďalej na túto tému komunikovať. Nech sa páči.

  • Bol by som rád, keby ste mi neskákali do reči, keď už ste mi dali slovo. Ja som na vašu adresu povedal iba to, čo je tvrdá re-a-li-ta. Tlmočenie a Taliansko je spojené s vami, tak ako...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán podpredseda, chcete hovoriť k zákonu?

  • ... aj k vašej morálke, lebo vy ste si dovolili hovoriť o mojej morálke.

  • Cieľom predkladaného návrhu je v samostatnom zákone upraviť poplatky za udržiavanie platnosti patentu, poplatky za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a poplatky za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín. Tieto poplatky sú podľa súčasnej platnej právnej úpravy správnymi poplatkami obsiahnutými v položke 218 v XXVI. časti Priemyselné práva sadzobníka správnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

    Potreba navrhovanej zmeny vyplýva zo skutočnosti, že udržiavacie poplatky sú podľa platnej právnej úpravy nevhodne začlenené do sadzobníka správnych poplatkov vzhľadom na to, že udržiavacie poplatky sa neplatia za úkony alebo konania správneho orgánu, ale za garantovanú časovú ochranu predmetu priemyselného práva na území štátu.

    Ďalším dôvodom navrhovanej právnej úpravy je potreba odstrániť problémy, ktoré nastávajú v dôsledku zmeny minimálnej odvádzanej výšky udržiavacieho poplatku za európsky patent do Európskej patentovej organizácie, ako aj problémy pri plánovaní celkovej ročnej výšky poplatkov odvádzanej do Európskej patentovej organizácie za nasledujúci rok.

    Dopad návrhu zákona na štátny rozpočet bude spočívať v presune finančných prostriedkov z udržiavacích poplatkov z rozpočtovej kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy do rozpočtovej kapitoly Úradu priemyselného vlastníctva, pričom udržiavacie poplatky zostanú aj naďalej príjmom štátneho rozpočtu.

    Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv najmä ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Návrh je v súlade s ústavou, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev.

    Návrh zákona bol prerokovaný na 27. schôdzi Národnej rady v prvom čítaní uznesením č. 977 z 10. 9. 2008. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch. Návrh zákona bol v druhom čítaní prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu a vo výbore pre hospodársku politiku ako v gestorskom.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona v druhom čítaní, ktorá bola schválená uznesením č. 420 z 21. októbra 2008. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

  • Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene niektorých zákonov (tlač 693) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 977 z 10. septembra 2008 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 20. októbra 2008 a v gestorskom výbore do 21. októbra 2008 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodársku politiku.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 454 zo 14. októbra 2008, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 374 z 15. októbra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 407 zo 14. októbra 2008.

    Časť IV spoločnej správy obsahuje celkovo 13 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne. O bodoch 1, 3, 4, 7, 10, 11, 12 a 13 odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich. O bodoch 2 a 8 odporúča hlasovať s odporúčaním neschváliť ich. O bodoch 5, 6 a 9 odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 420 z 21. októbra 2008. Súčasne ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa ako spravodajca hlásim.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona. Taktiež konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne okrem pána spravodajcu. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy a slovo dávam pánovi spravodajcovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy. Najprv predložím pozmeňujúci návrh označený číslicou 1, ktorý máte rozdaný a zároveň je doplnený o slovo „oprava“. Takže tento bude platný a tento si dovolím aj predniesť.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene niektorých zákonov (tlač 693).

    Bod 1. V čl. I § 2 sa vypúšťa odsek 5.

    Odôvodnenie. Ide o odstránenie nesúladu so zásadou rovnosti pred zákonom s čl. 39 ods. 1 Dohovoru o udeľovaní európskych patentov, ako aj s čl. 12 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

    Bod 2. V čl. I § 6 odsek 1 znie: „Udržiavací poplatok za európsky patent sa platí za jednotlivé roky trvania platnosti európskeho patentu za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou3). Začiatok jednotlivých rokov platnosti európskeho patentu sa zhoduje s dňom a mesiacom podania európskej patentovej prihlášky4).“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie. „3) Čl. 141 ods. 1 Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor) (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 47/2008 Z. z.).“ Za poznámku pod čiarou k odkazu 3 sa vkladá nová poznámka pod čiarou k odkazu 4, ktorá znie: „4) Čl. 80 Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor).“

    Odôvodnenie. Ide o odstránenie nesúladu s Dohovorom o udeľovaní európskych patentov, ako aj s ustanovením § 6 ods. 2 navrhovaného zákona a upresnenie pravidla, podľa ktorého sa určuje začiatok jednotlivých rokov platnosti európskeho patentu.

    Doterajšie odkazy vrátane poznámok pod čiarou 4 až 10 sa označujú ako 5 až 11.

    Teraz mi dovoľte predložiť druhý pozmeňujúci návrh, ktorý budete mať rozdaný a bude označený číslom 2, k predmetnému návrhu zákona.

    Bod 1. V názve zákona sa slová „a o zmene niektorých zákonov“ nahrádzajú slovami „a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

    Bod 2. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: „Zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. sa dopĺňa takto: Za § 15 sa vkladajú § 15a a § 15b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

    Paragraf 15a: „Prestavenie určeného meradla zobrazujúceho cenu v súvislosti s prípravou na zavedenie a so zavedením meny euro.

    Odsek 1: „Servisný zásah vykonaný registrovanou osobou (§ 27) do 31. marca 2009 spočívajúci v prestavení určeného meradla zobrazujúceho cenu v súvislosti s prípravou na zavedenie a so zavedením meny euro6b), pri ktorom bola porušená zabezpečovacia značka alebo overovacia značka a došlo len k zmene zobrazenia ceny zo slovenských korún na eurá, nemá za následok zánik platnosti overenia, ak a) nebola vykonaná podstatná úprava6c) na určenom meradle a nedošlo k zmene jeho metrologických vlastností, b) registrovaná osoba (§ 27) zabezpečila určené meradlo svojimi zabezpečovacími značkami a servisný zásah oznámila v lehote piatich pracovných dní ústavu, c) do 120 dní od servisného zásahu ústav vykonal skrátenú skúšku určeného meradla podľa § 15b, d) meradlo pri skrátenej skúške vyhovelo a bolo označené zabezpečovacou značkou alebo overovacou značkou ústavu.“

    Odsek 2: „Meradlo možno používať ako určené meradlo v čase od vykonania servisného zásahu podľa odseku 1 až do vykonania skrátenej skúšky podľa § 15b, ak nezanikla platnosť jeho overenia podľa § 15 ods. 6.“.“

    Paragraf 15b: „Skrátená skúška určeného meradla zobrazujúceho cenu v súvislosti s prípravou na zavedenie a so zavedením meny euro.

    Odsek 1: „Skrátenou skúškou sa rozumie skúška pozostávajúca pri a) taxametroch zo skúšky správnosti jednej sadzby pre vzdialenosť a čas, kontroly hodnôt pre ostatné sadzby a kontroly funkcie prepínacej rýchlosti taxametra, b) výdajných stojanoch zo skúšky správnosti v rozsahu kontrolného odmeru 10 litrov pre každé výdajné miesto čerpacej stanice, c) váhach zo skúšky správnosti indikácie váh vykonanej v jednom bode meracieho rozsahu blízkom 0,5 Max.“

    Odsek 2: „Pri každej skrátenej skúške sa kontroluje správnosť výpočtu konečnej ceny a počet desatinných miest zobrazovanej jednotkovej ceny a konečnej ceny.“

    Odsek 3: „Skrátenú skúšku vykoná ústav odplatne na základe objednávky používateľa určeného meradla.“.“.“

    Poznámky pod čiarou k odkazom 6b a 6c znejú: „6b) Zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 6c) § 9 ods. 4 zákona č. 264/1999 Z. z. v znení zákona č. 436/2001 Z. z.“

    Nasledujúce články sa prečíslujú.

    Veľmi krátke odôvodnenie, máte ho aj v predloženom pozmeňujúcom návrhu, len pre krátke vysvetlenie. V procese zavedenia meny euro bude potrebné zasiahnuť do taxametrov váh a čerpadiel výdajných na čerpacích staniciach, čím sa porušia znaky, ktoré preukazujú platnosť overenia metrologických predmetných meracích prístrojov, aby nedošlo k tomu, že nebude vzhľadom na veľké množstvo týchto meracích zariadení možné okamžite vykonať metrologickú skúšku, aby sa nám nestalo, že tieto meracie zariadenia prestanú mať právoplatné osvedčenie o metrologickej skúške, a tým pádom by nebolo možné ich použiť ďalej v rámci styku so spotrebiteľom. Navrhuje sa tzv. forma skrátenej skúšky, ktorá bude vykonaná v časovom limite 120 dní od technického zásahu. A zákon upravuje tú skutočnosť, že ak bude splnená táto stodvadsaťdňová lehota, predmetné meradlo nepríde o svoju certifikáciu a bude môcť byť naďalej používané pri styku so spotrebiteľom.

    Takže ďakujem pekne. Požiadam pánov kolegov a panie kolegyne o podporu tohto predmetného návrhu zákona a môjho pozmeňujúceho návrhu, samozrejme. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie, pán spravodajca, sa prihlásila pani poslankyňa Jana Laššáková ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, aj keď je prijatá taká dohoda, že by sa nemali novelizovať zákony ďalšími článkami, že skutočne som rada a oceňujem, že pán poslanec dal takéto pozmeňujúce návrhy, lebo po zavedení eura by bola veľmi zložitá situácia, pokiaľ by na čerpacích staniciach alebo na váhach a meradlách nebola by dostatočná časová lehota na to prestavenie. Takže tiež sa prihováram za to. A prosím vás o podporu predložených návrhov zákona. A som rada, že aj pán minister súhlasil, aby sme zákon, ktorý prerokovávame, rozšírili o ďalšie články. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Pelegrini bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, a preto vyhlasujem...

  • Hlasy z pléna.

  • Pán minister, chcete v záverečnom slove alebo v rozprave vystúpiť?

  • Odpoveď z pléna.

  • Takže vyhlasujem najskôr rozpravu za skončenú a teraz dávam slovo pánovi ministrovi, ktorý chce využiť právo záverečného slova.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak ako naznačila pani poslankyňa, vzhľadom na akútnosť riešenia tohto problému súhlasím s týmto riešením.

  • Pán spravodajca nechce využiť právo záverečného slova.

    A preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu v súlade so schváleným návrhom programu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o odškodňovaní obetí násilných trestných činov z 24. novembra 1983.

    Tento vládny návrh ste dostali ako tlač 707 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 707a.

    Poprosím vás, pán podpredseda vlády, nech sa páči, odôvodnite aj tento návrh.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni poslanci, Európsky dohovor o odškodňovaní obetí násilných trestných činov bol otvorený na podpis 24. novembra 1983 v Štrasburgu.

    Dohovor nadobudol platnosť 1. februára 1988, pričom k dnešnému dňu ho ratifikovalo 22 štátov a ďalších 9 ho podpísalo.

    Dohovor bol v mene Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády č. 952 z 15. novembra 2006 podpísaný 14. decembra 2006.

    Cieľom dohovoru je stanovenie minimálnych štandardov poskytovania odškodňovania tým, že umožňuje získanie odškodnenia za ujmu spôsobenú úmyselným násilným trestným činom, a to aj v prípadoch, ak nie je možné trestne stíhať či potrestať páchateľa. Nárok na odškodnenie majú v zmysle dohovoru občania štátu, ktorý sa stali jeho zmluvnou stranou, ako aj občania všetkých členských štátov Rady Európy s trvalým pobytom v štáte, na území ktorého bol spáchaný trestný čin, ktorí utrpeli ťažkú ujmu na zdraví následkom úmyselného trestného činu, ako aj tí občania, ktorí sú závislí od osôb, ktoré zomreli v dôsledku tohto trestného činu.

    Zákonom č. 79/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2008, boli vykonané príslušné legislatívne zmeny zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktoré boli nevyhnutné pre plnú implementáciu ustanovení dohovoru do právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Medzi členskými štátmi Európskej únie sa na odškodňovanie osôb poškodených násilnými trestnými činmi uplatňuje smernica Rady 2004/80/ES o náhradách obetiam trestnej činnosti, preto sa navrhuje, aby Slovenská republika v súlade s čl. 18 ods. 1 dohovoru uplatnila výhradu o prednosti komunitárneho práva.

    Na účely poskytovania pomoci súvisiacej s uplatňovaním dohovoru sa v súlade s citovaným zákonom č. 215/2006 Z. z. navrhuje určiť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Dohovor je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách a zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon, a pred ratifikáciou si vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o odškodňovaní obetí násilných trestných činov z 24. novembra 1983. Tento dohovor je ako tlač 707. Spoločnú správu máte všetci rozdanú v laviciach ako tlač 707a.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o odškodňovaní obetí násilných trestných činov z 24. novembra 1983 podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predmetným dohovorom pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 780 z 5. septembra 2008 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu pridelený, ho prerokovali v určenom termíne.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 470 zo 14. októbra 2008 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s dohovorom súhlas s uplatnením výhrady a vyhlásenia Slovenskej republiky v znení, ako sú ďalej formulované.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pri hlasovaní o návrhu uznesenia nebol uznášaniaschopný.

    Gestorský výbor na základe stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Európskym dohovorom o odškodňovaní obetí násilných trestných činov z 24. novembra 1983 s uplatnením výhrady a vyhlásenia Slovenskej republiky tohto znenia: „Slovenská republika v súlade s čl. 18 ods. 1 dohovoru vyhlasuje, že dohovor bude uplatňovať na osoby, ktoré nie sú občanmi Európskej únie. Slovenská republika v súlade s čl. 12 dohovoru vyhlasuje, že ústredným orgánom, ktorý bude prijímať a vybavovať žiadosti o pomoc podľa dohovoru, je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.“

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o odškodňovaní obetí násilných trestných činov z 24. novembra 1983 vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 501 z 20. októbra 2008. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a aby predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia k tejto tlači máte uvedený v prílohe. O tomto návrhu uznesenia dám hlasovať, keď budeme o predloženom návrhu hlasovať.

    Ďakujem pekne. Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Máte ho ako tlač 718, spoločnú správu ako tlač 718a.

    Opäť poprosím podpredsedu vlády pána ministra Harabina, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení poslanci, účelom je posilniť právnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v kontexte možných dopadov zvýšenia hladiny spotrebiteľských cien tovarov a služieb pri zavedení meny euro v Slovenskej republike. A tento vládny návrh zákona sa predkladá do legislatívneho procesu ako iniciatívny materiál.

    Navrhovaná úprava nemá reštriktívny charakter z hľadiska princípov trhovej ekonomiky a zmluvnej voľnosti, ktorý by prinášal obmedzenia nevyplývajúce z už doteraz platných a účinných právnych noriem (najmä zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov vrátane cenovej regulácie, ktorá je legitímnym nástrojom štátu v cenovej oblasti a štandardným právnym inštitútom). Ak by však protiprávnym narušovaním cien nad tento rámec mali byť poškodení konkrétni spotrebitelia, je namieste uplatniť popri administratívnych i sankcie trestnoprávne, tak ako je tomu podľa doterajšej úpravy pri iných formách poškodzovania spotrebiteľa v zmysle úpravy cez ustanovenie § 269 Trestného zákona. Takýto prístup sa všeobecne i v historicky špecifickej situácii zavádzania eura s poznaním možných rizík jej dopadu na spotrebiteľskú sféru javí v trhovej, ale zároveň i v sociálne orientovanej ekonomike ako náležitý.

    Ochrana spotrebiteľa hrozbou, eventuálne aj uplatňovanie trestnoprávnej sankcie sa rozširuje aj so zohľadnením ďalších inštitútov zákona na ochranu spotrebiteľa, ktorými sú niektoré závažné formy nekalých obchodných praktík upravených v procese implementácie európskeho práva. Ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona.

    Spoločná správa výborov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy (tlač 718a). Pokiaľ ide o spoločné body 1, 2, 3 odporúčam súhlasiť s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Kataríne Tóthovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som za Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa a mení Trestný zákon, podala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada pridelila prerokovanie spomínaného legislatívneho návrhu trom výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Poslanci, ktorí nie sú členmi spomínaných výborov, nepostúpili, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predloženému legislatívneho návrhu.

    Vládny návrh, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon v znení neskorších predpisov, odporučili Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynuli tri pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorá bola rozdaná všetkým poslancom Národnej rady, preto tieto pozmeňujúce návrhy nebudem čítať.

    Spoločnú správu výborov o prerokovaní spomínaného vládneho návrhu dopĺňajúceho Trestný zákon gestorský výbor po jeho prerokovaní v druhom čítaní v pléne navrhuje schváliť.

    Ďakujem za pozornosť. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Evidujem prihlášky pánov poslancov Ľubomíra Petráka, Tibora Lebockého. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť jeden veľmi krátky pozmeňujúci návrh, ktorý vyplýva z toho, že sme pôvodne nepočítali s takou dobou rokovania Národnej rady. A týka sa účinnosti.

    Predtým, ako predložím pozmeňujúci návrh, poprosil by som pani spravodajkyňu, aby si poznamenala moju žiadosť o vyňatia bodov 2 a 3 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Odporúčam súčasne, aby sme o týchto dvoch bodoch napriek uzneseniu gestorského výboru hlasovali záporne, a teda ich neschválili, nakoľko sa týkajú účinnosti. A tento pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, by bol s nimi v konflikte.

    Takže, kolegyne, kolegovia, pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Prvý bod môjho pozmeňujúceho návrhu. Bod 8 znie: „Za § 438 sa vkladá § 438a, ktorý vrátane nadpisu znie: „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 20. decembra 2008. Ustanovenie § 269a sa použije len vtedy, ak páchateľ alebo predávajúci bol predchádzajúcim rozhodnutím postihnutý po 19. decembri 2008.“.“

    Druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu. Čl. II znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 20. decembra 2008.“

    Odôvodnenie. Tak ako som povedal v úvodnom slove, zmena účinnosti vládneho návrhu zákona sa navrhuje v nadväznosti na očakávanú dĺžku legislatívneho procesu v Národnej rade Slovenskej republiky, ako aj s prihliadnutím na lehotu ustanovenú na podpis schváleného zákona príslušnými ústavnými činiteľmi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky, resp. potrebu vyjadriť sa vo faktickej poznámke neevidujem zo strany poslancov, a preto teraz dávam slovo Tiborovi Lebockému, ktorý je prihlásený druhý do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, pani spravodajkyňa kolegyňa, dovoľte mi, aby som predniesol v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky pozmeňujúci návrh k tlači 718.

    Chcem hneď na úvod upozorniť, že pozmeňujúci návrh môj a Mariana Záhumenského bol predložený a rozmnožený do lavíc v dvoch alternatívach alebo v dvoch verziách, nakoľko sa v tej prvej verzie objavili nejaké legislatívnotechnické nedostatky. Tak budeme hovoriť o pozmeňujúcom návrhu, ktorý je označený textom „nové znenie“. V podstate vecne ide o tie isté body. Čiže nedošlo k žiadnym vecným zmenám, len sú určité legislatívnotechnické úpravy v tom novom znení. To nové znenie by som si dovolil teraz predniesť.

    Tak teda pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Lebockého a Mariana Záhumenského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (čiže parlamentná tlač 718).

    V čl. I sa za bod 7 vkladajú nové body 8 a 9, ktoré znejú:

    Bod 8. V § 305 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „Kto v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými predpismi na úseku lesného hospodárstva neoprávnene jazdí motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, motocyklom alebo skútrom na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“ Doterajšie odseky 2, 3 a 4 sa označujú potom ako odseky 3, 4 a 5.

    Bod 9. V § 305 ods. 4 a 5 sa slová „odsekov 1 alebo 2“ nahrádzajú slovami „odsekov 1, 2 alebo 3“.

    Ostatné body čl. I sa prečíslujú.

    Dovoľte mi veľmi stručne krátke odôvodnenie. Je nesporné, že skúsenosti s uplatňovaním oprávnení lesnej stráže, poľnej stráže, stráže prírody pri riešení novodobého fenoménu vedomého porušovania zákazu vjazdu motorových vozidiel, motorových trojkoliek, štvorkoliek, motocyklov a skútrov na lesné a poľnohospodárske pozemky, a tu chcem upozorniť na to, úplne jednoznačne chránené územia nevynímajúc, vyžadujú sprísnenie sankcií za porušenie ustanovení všeobecne záväzných predpisov prijatých za účelom zabezpečenia ochrany prírody a krajiny, ochrany lesa a lesných ekosystémov, agrobiocenóz a všetkých ostatných zložiek živej a neživej prírody.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ide v poslednom čase o mimoriadne gradujúci spoločenský problém, keď sa bezohľadná jazda na revúcich strojoch v prírode stáva prostriedkom na demonštráciu sily a ignorácie platných všeobecne záväzných predpisov na ochranu prírody a krajiny a na úseku lesného hospodárstva. Prax ukázala, že riešenie tohto problému formou priestupku nemá preventívny účinok a že ďalšia tolerancia tohto fenoménu znamená živelný nárast počtu prípadov vedomého, ba dokonca organizovaného porušovania platných zákonov, dokonca aj zahraničnými jednotlivcami a skupinami využívajúcimi výhody voľného pohybu v rámci schengenského priestoru. Z uvedených dôvodov považujeme za nevyhnutné postihovať toto neoprávnené konanie aj prostriedkami trestného práva. Toľko v krátkosti.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás poprosil, resp. požiadal o podporu nášho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ani na vás sa nehlási nikto s faktickou poznámkou.

    Boli ste posledný, kto sa prihlásil do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pokiaľ ide o prvý pozmeňujúci návrh, samozrejme, súhlasím s ním. Ide tu o časovú racionalitu. A pokiaľ ide o druhý pozmeňujúci návrh, takisto súhlasím. V podstate tu ide o to, čo máme v našom legislatívnom návrhu predpokladané v Trestnom zákone, teda novele Trestného zákona, ktorá bola už prerokovaná vo vláde a ktorej legislatívny proces bol prerušený v dôsledku prebiehajúceho konania na Ústavnom súde, pokiaľ ide o ústavnosť a neústavnosť Špeciálneho súdu. Samozrejme, tento návrh pána poslanca je určitým spôsobom vylepšenie ešte oproti tomu, čo je vo vláde. Čiže, samozrejme, s tým súhlasím.

  • Pani spravodajkyňa, chcete využiť právo záverečného slova? Nie.

    Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 687 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 687a.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odôvodnite aj tento vládny návrh. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci, platná právna úprava úrokov z omeškania je výsledkom potrebnej transpozície smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. 6. 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách do slovenského právneho poriadku. Spomenutá smernica bola premietnutá do vnútroštátneho právneho poriadku zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri s účinnosťou od 1. februára 2004. Aplikačná prax potvrdzuje, že táto úprava vyvolala komplikácie v súdnom konaní. Zvýšila sa prácnosť spracovania petitu žaloby vzhľadom na nutnosť zohľadnenia všetkých zmien výšky úrokov z omeškania za obdobie od vzniku omeškania. Pri dlhšie trvajúcom omeškaní dochádza aj k neprehľadnosti petitu spracovávaného na mnoho riadkov. Prácnosť narastá v prípade, keď ide o viacero žalovaných plnení s odlišnou dobou splatnosti alebo ak došlo už k čiastočnému plneniu či plneniu v splátkach a tiež keď plnenie sa má započítať najprv na úrok z omeškania a až potom na istinu. Vyčísľovaním úroku sa prácnosť len znásobuje. Ak súdne konanie trvá dlhšie než do konca kalendárneho polroka, v ktorom došlo k podaniu žaloby, a medzitým dôjde k zmene úrokovej sadzby, je potrebné meniť aj petit.

    Právna úprava, a to vrátane tej, ktorej cieľom je transponovať príslušnú smernicu Európskej únie, nesmie nadmerne komplikovať postup účastníkov konania a postup súdu. Naopak, musí byť zrozumiteľná a jej aplikácia súdmi musí byť v záujme právnej istoty jednoznačná a stabilná.

    Zámerom navrhovaných zmien je zjednotenie právnej úpravy týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania v občianskoprávnych a v obchodnoprávnych vzťahoch. Rozdiel bude v tom, že v obchodnoprávnych vzťahoch bude preferovaná dohoda o výške úrokov. Ak by dlžníkom bol spotrebiteľ, ktorý na záväzkový vzťah dohodol aplikáciu obchodného práva (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka), výška úrokov z omeškania bude čerpať svoj základ obligatórne v občianskoprávnej úprave.

    Postavenie spotrebiteľa nemôže byť rozdielne s ohľadom na režim zákona, ktorý zvolil spravidla dodávateľ podnikateľ v typovej zmluve. Výška úrokov z omeškania je podľa predpisov občianskeho práva výškou kogentnou, pričom všeobecne sa uznáva, že najvyššiu výšku úrokov z omeškania nie je možné prekročiť. Z dôvodu zabezpečenia cieľa vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, treba v tomto smere pozrieť čl. 153 Zmluvy o založení ES, je vhodné ustanoviť maximálnu výšku úrokov z omeškania, a to odlišne práve pre prípady spotrebiteľských zmlúv, zvažujúc aj ustanovenia smernice 93/13/ES o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia smernice 2000/35/ES o omeškaných platbách v obchodných transakciách.

    V praxi boli zaznamenané dohodnuté úroky enormne vysoké aj vo vzťahu k spotrebiteľom, napr. 0,5 % na deň, čo predstavuje 182,5 % ročne. A v inom prípade bola na začiatku pôžička 5 000 Sk, potom rozhodcovský rozsudok na 91,25 % úrok z omeškania. A nakoniec súdny exekútor vyčíslil predbežné trovy na 57 000. Dôchodcovi sa už nariadila dražba jeho rodinného domu. To je toto. čo som tuná hovoril, čo nám priniesla pani Žitňanská v tandeme s pánom Lipšicom. Starčekovi, ktorý si zobral pôžičku 5 000 korún na drevo na zimu, urobili úroky na podklade toho a rozhodcovského konania také, že mu z 5 000 korún vyrobili 57 000 a exekútor mu vymohol 27 000. A ešte sa neuspokojil, tak nariadil dražbu rodinného domu. Toto je výsledok tandemu týchto dvoch v kooperácii s pánom Dzurindom, všetko proti obyčajným ľuďom, aby si kŕmili vrecká úžerníci, podvodníci a špekulanti. Toto je legislatíva. Čiže keď títo ma bojkotujú, to je pre mňa veľká, veľká, veľká česť a vyznamenanie, že nemusím sedieť v jednej miestnosti s týmito ľuďmi, pretože s týmto sa nikdy nemôžem stotožniť, nikdy. Tu je preto potrebné stanoviť rovnaký princíp ako pri úprave Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o exekúciu a rozhodcovské konanie, ich úpravu riešime samostatne. Už nedovolíme toto, aby negativizmy tandemu nešťastníkov Lipšica a Žitňanskej ďalej šikanovali obyčajných ľudí.

    Nami navrhovaný mechanizmus výrazne zjednoduší uplatňovanie a rozhodovanie o úrokoch z omeškania podľa obchodného práva.

    Výhody navrhovanej právnej úpravy. Je to zjednotenie právnej úpravy výšky úrokov z omeškania v občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch. Účastníci konania (spravidla veritelia žalobcovia) v žalobách, ako aj súdy vo výrokoch svojich rozhodnutí nebudú musieť kúskovať obdobie omeškania presahujúce polrok podľa vývoja základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska. Smernica predpisuje len výsledok, ktorý má byť dosiahnutý, zatiaľ čo metódy a formy dosiahnutia tohto cieľa zostávajú na vôli štátov. Tu sa aj výrazne zrýchli súdne konanie a odbremení sa práca sudcov a čas, ktorý budú môcť použiť na iné prípady.

    Nami navrhovaná úprava výšky úrokov z omeškania vo vykonávacom predpise nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. umožní v budúcnosti flexibilným spôsobom zareagovať zmenou právnej úpravy v menej náročnejšom legislatívnom procese.

    Návrh zákona prerokovala a schválila vláda bez pripomienok 18. júna 2008 uznesením č. 408/2008.

    Stanovisko k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť, pričom tieto výbory neprijali žiadne pozmeňujúce návrhy. Preto je bezpredmetné vyjadrovať sa k spoločnej správe výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 687). Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

  • No a teraz už žiadam pani poslankyňu Janu Laššákovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru ako spravodajkyňa k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 687, spoločná správa je pod tlačou č. 687a.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. septembra 2008 č. 971 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 464 zo 14. októbra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 411 zo 14. októbra 2008, oba výbory bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 20. októbra 2008 č. 494. Týmto uznesením ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predniesla som spoločnú správu. Informovala som, ako teda prebiehal rokovací proces vo výboroch. Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som ani k tomuto návrhu zákona nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa chce k tomuto zákonu prihlásiť ústne do rozpravy. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Uzatváram týmto aj rozpravu.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme o 17.00 hodine.

    Pokračujeme teraz v súlade so schváleným programom druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 715 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 715a.

    Nech sa páči, pán minister, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona v úvodnom slove.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike menia a dopĺňajú zákony v oblasti trestného práva, predložilo ministerstvo spravodlivosti do legislatívneho procesu na základe úlohy v Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2008.

    Účelom predloženého návrhu zákona je okrem novelizácie spočívajúcej v prepočte uvádzaných súm v dotknutých zákonoch v slovenskej mene na menu euro podľa pravidiel ustanovených generálnym zákonom ustanoviť v odôvodnených prípadoch odlišný spôsob zaokrúhlenia, a to najmä z dôvodu dodržania princípu právnej istoty, nerozširovania podmienok trestnosti oproti doterajšej úprave a transparentnejšieho vyjadrenia hraníc sadzby finančných sankcií, vždy tak, aby to nemohlo zhoršiť súčasné právne postavenie dotknutých osôb.

    Predloženým návrhom zákona sa menia a dopĺňajú tieto zákony v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti: v čl. I zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, čl. II zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, čl. III zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení zákona č. 93/2008 Z. z., čl. IV zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 121/2008 Z. z.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona.

    Spoločná správa výborov k návrhu zákona, ktorým sa v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republiky menia a dopĺňajú zákony v oblasti trestného práva (tlač 715a), obsahuje pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý odporúčam, súhlasím s návrhom gestorského výboru, schváliť. Ďakujem za slovo.

  • Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 78 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložil spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike. Túto správu máte predloženú písomne pod tlačou 715a.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada uznesením zo dňa 10. septembra 2008 pod č. 972 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 468 zo dňa 14. októbra 2008, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 385 z 15. októbra 2008 a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 191 zo dňa 14. októbra 2008.

    Z uznesení výborov Národnej rady vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť.

    Gestorský výbor ďalej odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2008 pod č. 498. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, tak sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti organizácie a riadenia súdnictva, postavenia sudcov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 716 a spoločnú správu máte ako tlač 716a.

    Pán podpredseda vlády, ujmite sa slova a odôvodnite aj tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ďakujem za slovo. Vážené dámy a vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády predkladám návrh zákona, ktorým sa v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike menia zákony v oblasti organizácie a riadenia súdnictva, postavenia sudcov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

    Cieľom návrhu zákona je novelizácia spočívajúca v prepočte súm uvádzaných v dotknutých zákonoch v slovenskej mene na menu euro podľa pravidiel ustanovených zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 70/2008 Z. z., majúc pritom na zreteli dodržiavanie princípu právnej istoty a zachovania cenovej neutrality.

    Predloženým návrhom zákona sa menia a dopĺňajú tieto zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky: v čl. I zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, čl. II zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch, prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čl. III zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, zákonmi ďalšími, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona bol vládou schválený 20. augusta 2008.

    Stanovisko k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor schválil spoločnú správu (tlač 716a) k predmetnému návrhu zákona 20. októbra 2008. Predkladateľ návrhu zákona sa stotožnil so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a predpokladá, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Z pohľadu jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uplatnených vo výboroch v druhom čítaní predkladateľ odporúča plénu Národnej rady schváliť pozmeňujúci návrh uvedený v spoločnej správe.

    Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov odporúča predkladateľ Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa v súčinnosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike menia zákony v oblasti organizácie a riadenia súdnictva, postavenia sudcov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Ďakujem za slovo.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ľubomír Petrák, informujte Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnite návrh a stanovisko gestorského výboru ako spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi aj v tomto prípade predložiť v súlade so zákonom o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní, a to vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti organizácie a riadenia súdnictva, postavenia sudcov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike. Predmetnú správu máte predloženú písomne pod tlačou 716a.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti organizácie a riadenia súdnictva, postavenia sudcov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v súvislosti so zavedení meny euro v Slovenskej republike, podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo dňa 10. septembra 2008 pod č. 973 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti organizácie a riadenia súdnictva, postavenia sudcov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 469 zo dňa 14. októbra 2008 a výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 386 z 15. októbra 2008.

    Z uznesenia Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť.

    Gestorský výbor ďalej odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti organizácie a riadenia súdnictva, postavenia sudcov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady 20. októbra 2008 pod č. uznesenia 499. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, informoval som o spoločnej správe a o uznesení ústavnoprávneho výboru, poprosím, otvorte k danému bodu rozpravu.

  • Otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona. Taktiež som nedostal k tomuto návrhu žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Mojmír Mamojka, predseda ústavnoprávneho výboru ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, dámy, páni, dovoľte, aby som predložil niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Ide o to, že bola istá etapa, keď Generálna prokuratúra Slovenskej republiky pripravila na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008 komplexný návrh novely zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. Avšak vzhľadom na jeho prvú všeobecnú novelizáciu širšiu, ktorá reaguje na poznatky získané z niekoľkoročnej aplikačnej praxe, a vzhľadom na niektoré skutočnosti, ktoré sa viazali na to, že sa v konečnom dôsledku nepodarilo uzavrieť problematiku koncepčnejšieho charakteru, ktorá sa týkala vojenského súdnictva, Špeciálneho súdu, vojenských prokuratúr, Úradu špeciálnej prokuratúry, tento legislatívny zámer potom bol pozastavený. Vzhľadom na to si dovolím prezentovať dva pozmeňujúce návrhy.

    Po prvé. V názve predmetného zákona za slovo „sudcov“ navrhujem vložiť slovo „prokurátorov“.

    Po druhé. Za čl. II navrhujem vložiť nový čl. III, ktorý znie:

    Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z. a ďalších právnych predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1.V § 28 ods. 2 písm. b) sa slová „200 000 Sk“ nahrádzajú slovami „6 700 eur“.

    2. V § 28 ods. 2 písm. c) sa slová „200 000 Sk“ nahrádzajú slovami „6 700 eur“.

    3. V § 28 ods. 2 písm. d) sa nahrádzajú slová „200 000 Sk“ slovami „6 700 eur“ a slová „500 000 Sk“ slovami „17 000 eur“.

    4. V § 92 ods. 1 sa slová „podľa § 122 ods. 5“ nahrádzajú slovami „podľa § 122 ods. 4“.

    5. V § 98 odsek 1 znie: „Funkčný príplatok patrí za riadiacu činnosť a) prvému námestníkovi generálneho prokurátora v sume 298,75 eura mesačne, b) námestníkovi generálneho prokurátora v sume 282,15 eura mesačne, c) generálnemu riaditeľovi sekcie Generálnej prokuratúry, zástupcovi hlavného vojenského prokurátora, zástupcovi špeciálneho prokurátora v sume 248,96 eura mesačne, d) zástupcovi generálneho riaditeľa sekcie Generálnej prokuratúry, riaditeľovi odboru Generálnej prokuratúry, krajskému prokurátorovi a vyššiemu vojenskému prokurátorovi v sume 205,81 eura mesačne, e) zástupcovi riaditeľa odboru Generálnej prokuratúry, námestníkovi krajského prokurátora a námestníkovi vyššieho vojenského prokurátora v sume 119,50 eura mesačne, f) vedúcemu oddelenia Generálnej prokuratúry v sume 116,18 eura mesačne, g) vedúcemu oddelenia krajskej prokuratúry a náčelníkovi oddelenia vyššej vojenskej prokuratúry v sume 66,39 eura mesačne, h) okresnému prokurátorovi a vojenskému obvodnému prokurátorovi s počtom do 10 prokurátorov v sume 116,18 eura mesačne, s počtom nad 10 prokurátorov v sume 132,78 eura mesačne, i) námestníkovi okresného prokurátora a námestníkovi vojenského obvodného prokurátora s počtom do 10 prokurátorov v sume 66,39 eura mesačne, s počtom nad 10 prokurátorov v sume 99,59 eura mesačne.“

    6. V § 109 ods. 1 sa slová „800 Sk“ nahrádzajú slovami „26,56 eura“ a slová „1 000 Sk“ sa nahrádzajú slovami „33,20 eura“.

    7. V § 113 ods. 1 sa slová „5 000 Sk“ nahrádzajú slovami „165,97 eura“.

    8. § 121 vrátane nadpisu znie: „Splatnosť platu.

    Odsek 1: „Plat je splatný pozadu za mesačné obdobie v deň určený služobným úradom, najneskôr však do 15 dní dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.“

    Odsek 2: „Pri zániku služobného pomeru vyplatí služobný úrad prokurátorovi splatný plat posledný deň jeho služobného pomeru.“.“

    9. V § 122 odseky 1 a 2 znejú:

    Odsek 1: „Plat vypláca služobný úrad v eurách v deň výplaty platu poukázaním platu na základe žiadosti prokurátora na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike alebo na základe žiadosti prokurátora zaslaním platu poštou na náklady prokurátora na ním určenú adresu.“

    Odsek 2: „Ak prokurátor neoznámi služobnému úradu účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, na ktorý má služobný úrad poukázať plat, ani nepožiada služobný úrad o zaslanie poštou na ním uvedenú adresu a v deň výplaty svoj plat neprevezme ani na jeho prevzatie nesplnomocní osobu, služobný úrad zašle plat prokurátora poštou na jeho nebezpečenstvo a na jeho náklady na poslednú adresu trvalého pobytu uvedenú v osobnom spise prokurátora, a to najneskôr do troch dní odo dňa termínu výplaty platu.“

    10. V § 122 sa vypúšťa odsek 3. Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.

    11. V § 122 ods. 4 sa vypúšťajú slová „v cudzej mene“ a slová „v slovenskej mene“.

    12. V § 128 sa dopĺňa odsek 6, ktorý znie: „Na vyplatenie odchodného a úmrtného sa primerane použije § 122 ods. 1 a 2.“

    13. V § 129 sa slová „výsluhové zabezpečenie“ nahrádzajú slovami „odchodné a úmrtné“.

    14. V poznámke pod čiarou odkazu 48 sa citácia „§ 18 až 59a zákona č. 114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 33 až 37 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“.

    15. V § 141 ods. 3 sa slová „celé koruny“ nahrádzajú slovom „eurocenty“.

    16. V § 144 odseky 1 a 2 znejú:

    Odsek 1: „Ustanovenia § 130 ods. 2 a § 131 až 133 sa nevzťahujú na prokurátora vojenskej prokuratúry.“

    Odsek 2: „Na sociálne zabezpečenie prokurátora vojenskej prokuratúry sa vzťahuje osobitný zákon. Popri tomto osobitnom zákone sa na sociálne zabezpečenie prokurátora vojenskej prokuratúry vzťahuje aj tento zákon, ak ide o príplatok za výkon funkcie prokurátora a príplatky k dôchodku pozostalým po zomretom prokurátorovi.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 51 znie: 51) „Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

    17. V § 173 ods. 2 písm. c) sa slová „25 000 Sk“ nahrádzajú slovami „40 % z priemerného platu prokurátora“.

    18. V § 179 ods. 3 sa slová „15 000 Sk“ nahrádzajú slovami „500 eur“.

    Navrhovaná predmetná právna úprava bodov 1 až 12, bodov 15, 17 a 18 reaguje v podstate na zavedenie meny euro v Slovenskej republike.

    Po druhé. Navrhovanou právnou úpravou uvedenou v bode 16, ide o § 144, sa odstráni rozpor medzi ustanoveniami § 134 a § 144 vo vzťahu k prokurátorom vojenských prokuratúr spôsobený zákonom č. 586/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon v čl. III s účinnosťou od 1. januára 2005 v ustanovení § 134 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry priznal právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora výslovne aj prokurátorom vojenských prokuratúr, ktorí majú nárok na výplatu výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ak im zanikne služobný pomer prokurátora. Súčasne v ustanovení § 134 ods. 2 bolo priznané za podmienok ustanovených zákonom aj pozostalým po zomretom prokurátorovi vojenskej prokuratúry právo na príplatok k vdovskému výsluhovému dôchodku, vdoveckému výsluhovému dôchodku alebo sirotskému výsluhovému dôchodku. Je nepochybné, že táto nová dikcia § 134, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2005, len nedopatrením nebola premietnutá aj do ustanovenia § 144, ktorý ustanovuje, že ustanovenia § 130 ods. 2 a § 131 až 143 sa nevzťahujú na prokurátora vojenskej prokuratúry.

    Navrhovaná právna úprava uvedená v bodoch 13 a 14 je legislatívnotechnickou úpravou, ktorá nadväzuje na právnu úpravu uvedenú v bode 16. Ide o § 144. Doterajšie čl. III a IV sa označia potom ako čl. IV a V.

    Všetko, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mamojku sa neprihlásil nikto, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Taktiež nie.

    V rokovaní budeme teraz pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Zvonára, Rafaela Rafaja a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 708 a spoločnú správu máte ako tlač 708a.

    Dávam slovo teraz navrhovateľovi poslancovi Jánovi Zvonárovi, aby návrh zákona odôvodnil. Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor pre vaše úvodné slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky bol síce päťkrát novelizovaný, ale išlo len o čiastkové novely. Rozsiahlejšie o vzájomných súvislostiach ešte zákon novelizovaný nebol.

    Účelom navrhovaného zákona je zmierniť koncepčné nedostatky terajšej úpravy v oblasti majetku a financovania výkonu územnej samosprávy a preneseného výkonu štátnej správy v Bratislave.

    V prvom čítaní k tomuto návrhu boli vznesené výhrady, že návrh zákona neprešiel prerokovaním vo všetkých orgánoch verejnej správy v Bratislave. Chcel by som povedať, že 27. októbra mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie, ktorým doporučilo Národnej rade schváliť návrh zákona a dalo pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu. Ja som si tieto pozmeňujúce návrhy prečítal. Nemám voči nim výhrady. A ak ich predložia poslanci, tak budem s nim súhlasiť. Tým bola odstránená v podstate posledná zábrana alebo výhrada k tomuto zákonu.

    Ja by som vás chcel poprosiť, aby ste tento zákon podporili a aby sa vyriešili koncepčné nedostatky doterajšieho zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam teraz slovo Branislavovi Bačíkovi, ktorého určil výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor za spravodajcu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte priestor na vaše úvodné slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, dovoľte mi ako spravodajcovi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Zvonára, Rafaela Rafaja a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k predmetnému poslaneckému návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov v nasledovnom znení.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1008 zo 16. septembra 2008 pridelila predmetný poslanecký návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor uznesením č. 488 z 15. októbra 2008 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 378 z 15. októbra 2008 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 216 z 9. októbra 2008 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte pod bodom IV spoločnej správy, ktorú máte rozdanú v laviciach. Ak dovolíte, ja ich nebudem čítať, len informujem, že ide celkovo o 9 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný poslanecký návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe A. schváliť a B. prerokovať v mesiaci november 2008 vzhľadom na očakávané stanovisko hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. K tomuto bodu budem konkrétne informovať ctenú snemovňu v rámci rozpravy.

    Ďalej, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 221 z 21. októbra 2008.

    Výbor zároveň určil za spoločného spravodajcu výborov mňa a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a dať hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu a zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Pán podpredseda, toľko ako spravodajca k spoločnej správe. Skončil som. Prosím, otvorte k predmetnému návrhu zákona rozpravu a zároveň ako spravodajca sa hlásim do rozpravy prvý. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Do rozpravy sa písomne prihlásili pán poslanec Martin Kuruc a pán poslanec Pavol Minárik. Po ich vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Hlas z pléna.

  • Otvoril som rozpravu, v tejto chvíli vystúpi pán poslanec Kuruc.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte, pán spravodajca, v súlade s rokovacím poriadkom (§ 28) vám dávam slovo. Ospravedlňujem sa, neregistroval som tú vašu prihlášku. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v rámci rozpravy vystúpil s pozmeňujúcim návrhom, ktorý súvisí, tak ako uviedol navrhovateľ počas svojho vystúpenia, so stanoviskom hlavného mesta Bratislavy k návrhu poslancov, ktorý sa prerokúva v snemovni.

    Chcem povedať, že 22. 10. 2008, t. j. deň pred konaním 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, sa uskutočnilo mimoriadne zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktoré prijalo stanovisko k poslaneckému návrhu zákona s tým, že požiadalo Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby sa zapracovali tieto pripomienky do návrhu zákona. Ak dovolíte, ja v súlade s rokovacím poriadkom by som predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s týmito pripomienkami s tým, že boli v rámci legislatívnych pravidiel novo spracované do pozmeňujúceho návrhu, ktorý teraz uvediem.

    Takže podávam pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 708).

    Po prvé. V čl. I bode 2 sa v § 1a ods. 3 slovo „niektorej“ nahrádza slovom „príslušnej“.

    Odôvodnenie. Ide o formulačné spresnenie a určenie konkrétnej mestskej časti je určené miestom trvalého pobytu.

    Po druhé. V čl. I bode 13 sa v § 6a ods. 2 písm. c) vypúšťajú slová „a prímestskú“.

    Odôvodnenie. Bratislava ako mesto nezabezpečuje prímestskú pravidelnú verejnú dopravu.

    Po tretie. V čl. I bode 13 sa v § 6a ods. 2 písm. d) za slovo „priestranstiev“ vkladajú slová „nezverených do správy mestskej časti“.

    Odôvodnenie. Kompetencia mesta sa môže vzťahovať len na priestranstvá, ktoré jej patria.

    Po štvrté. V čl. I bode 13 sa v § 6a ods. 2 pripája písmeno n), ktoré znie: „n) utvárať podmienky pre rozvoj športu a plniť úlohy v oblasti telesnej kultúry“.

    Odôvodnenie. Umožňuje sa zabezpečiť túto kompetenciu mestu aj mestským častiam.

    Po piate. V čl. I bode 16 sa v § 7 ods. 2 písm. a) slovo „konici“ nahrádza slovom „konci“.

    Odôvodnenie. Ide o gramatickú úpravu.

    Po šieste. V čl. I bode 18 sa v § 7a ods. 2 písm. g) na koniec písmena g) pripájajú slová „okrem základných umeleckých škôl a centier voľného času“ a zároveň sa v § 6a ods. 2 pripája písmeno o), ktoré znie: „o) byť zakladateľom základných umeleckých škôl a centier voľného času“.

    Odôvodnenie. Základné umelecké školy a centrá voľného času sa nenachádzajú v každej mestskej časti, a preto je vhodnejšie, aby ich spravovalo mesto. Aj doteraz patria mestu.

    Po siedme. V čl. I bode 18 sa v § 7b ods. 2 písm. e) vypúšťa prvý bod. Ostatné body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. Ide o kompetenciu, ktorú upravuje priamo zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Po ôsme. V čl. I bode 32 sa v § 15 ods. 2 písm. c) na koniec pripájajú slová „v súlade so štatútom“.

    Odôvodnenie. Ide o pripomenutie, že pravidlá nakladania s majetkom upravuje štatút podľa § 7b ods. 2 písm. d).

    Po deviate. V čl. I bode 32 sa v § 15 ods. 2 písm. i) za slovo „spoločnosti“ vkladajú slová „a iné právnické osoby“ a slová „správnych rád a dozorných rád“ sa nahrádzajú slovami „orgánom týchto právnických osôb“.

    Odôvodnenie. Ide o formulačné zosúladenie textu s textom § 11 ods. 5 písm. i).

    Po desiate. V čl. I bode 38 sa v § 24 ods. 1 slová „mestských častí“ nahrádzajú slovami „mestskej časti“.

    Odôvodnenie. Ide o gramatické zosúladenie s odsekmi 2 a 3.

    Po jedenáste. V čl. I sa vypúšťa bod 39. Ostatné body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. Výška pokuty v eurách už bola vyriešená schválením vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením eura v Slovenskej republike.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem, toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Pán predsedajúci skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto, a preto teraz dávam priestor na vystúpenie v rozprave pánovi poslancovi Martinovi Kurucovi, ktorý bol prihlásený do rozpravy písomne ako prvý. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán predkladateľ, pán spravodajca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť alebo povedať nejaký svoj názor k tejto novele zákona.

    Návrh, o ktorom rokujeme, je výsledkom kompromisu medzi mestom a starostami mestských častí. Tomu predchádzali dlhé a zložité rokovania. Prináša celý rad zmien, a preto vyvoláva i prirodzenú polemiku a diskusiu. Je optimálnym riešením problematických otázok, hoci pripúšťam, že iste prinesie aj nové problémy. Hoci sa nemôžem ubrániť dojmu, že predložená novela slúži predovšetkým primátorovi a starostom, pre mňa sú tu hlavné pozitíva dve oblasti.

    Po prvé, je to vyčlenenie finančných prostriedkov v zákone o štátnom rozpočte, kde je nespochybniteľné, že mesto potrebuje na plnenie funkcie hlavného mesta finančné prostriedky, ktoré budú presne špecifikované v štátnom rozpočte, aby neprichádzalo každým rokom k politickému handlovaniu bez ohľadu na to, či bude vládnuť ľavica alebo pravica, kto bude práve vo vláde alebo kto bude vládnuť tomuto hlavnému mestu. Aby sa tomu predišlo navrhujem návrh novely zákona spresniť. Predkladám preto pozmeňujúci návrh, aby sa každoročne v zákone o štátnom rozpočte vyčlenili presne stanovené rozpočtové prostriedky vo výške 0,25 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených v zákone o štátnom rozpočte na zabezpečenie plnenia postavenia hlavného mesta a z toho vyplývajúcej funkcie politického, kultúrneho, obchodného a spoločenského centra Slovenska.

    Druhá vec, ktorú hodnotím v predloženom návrhu zákona pozitívne, je zníženie počtu poslancov. Vychádzajúc zo skúseností poslanca Bratislavského samosprávneho kraja predkladám pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujem zníženie počtu poslancov na 36 tak, aby bol tento počet proporčne rovnaký s počtom poslancov volených do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja za Bratislavu.

    Verím, že pre tieto pozmeňujúce návrhy nájdem podporu a pochopenie aj u ostatných poslancov, čím prispejeme k tomu, že hlavné mesto bude dôstojne reprezentovať Slovenskú republiku, úrad prezidenta, vlády, vrcholné štátne orgány a ostatné inštitúcie, ako aj obyvateľov Bratislavy.

    Dovolím si teraz presne tie pozmeňujúce návrhy prečítať.

    Pozmeňujúci návrh 1. V čl. I bode 1 v § 1 ods. 4 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Výška finančného príspevku na zabezpečenie plnenia postavenia hlavného mesta a z toho vyplývajúcich funkcií tvorí minimálne 0,25 % podielu z celkového, osobitným zákonom každoročne schváleného štátneho rozpočtu.“

    Pozmeňujúci návrh 2. V čl. I bode 21 v § 11 ods. 2 sa slová „45 poslancov“ nahrádzajú slovami „36 poslancov“.

    Žiadam potom hlasovať o každom z týchto bodov samostatne.

    Toto sú dve zásadné pripomienky a návrhy, ktoré predkladám. Iste by sa dalo polemizovať a hovoriť o ďalších reálnych návrhoch, ktoré by priniesli zefektívnenie výkonu samosprávy, treba však kriticky konštatovať, že sme 18 rokov nevedeli prijať taký zákon o Bratislave, ktorý by bol moderný, vecný, zodpovedajúci všetkým funkciám nášho hlavného mesta. Buďme však pragmatickí a podporme súčasnú podobu novelizácie s mojimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktorá zlepší podmienky fungovania, financovania a spravovania hlavného mesta Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kuruca sa prihlásili dvaja poslanci, pán poslanec Pavol Kubovič, pán poslanec Pavol Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s reakciou vo faktickej poznámke na predrečníka.

    A slovo má vo faktickej poznámke pán poslanec Pavol Kubovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja na niektoré veci, ktoré vo svojom vystúpení predniesol pán poslanec Kuruc, vystúpim v diskusii, ale chcel by som sa ho opýtať konkrétne k predloženému návrhu 0,25 % zo štátneho rozpočtu, aká je povinnosť vlády tento príspevok naozaj realizovať v štátnom rozpočte, čo ak sa nebude realizovať ap., pretože celý tento príspevok, ktorý tu predložil a vyjadril ho v číselnej podobe, mi pripadá len ako populistický krok, ktorý nikdy nebude naplnený, pričom vlastne mesto žiadne peniaze nedostane. Takže aké sankcie alebo akým spôsobom jednoducho chce si predstavovať napĺňanie tejto položky, ktorú predložil zo strany štátu?

  • Ďakujem.

    Posledným s faktickom poznámkou prihláseným je pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať na tú časť, kde hovorí pán poslanec Kuruc o tom, že navrhuje znížiť počet poslancov tak, aby bol proporcionálne zhodný s tým, čo je na vyššom územnom celku. Nevidím v tom žiadnu logiku. A ponúknem inú analógiu, ku ktorej sa tiež mohol uchýliť. Mohol to rovno urobiť na počet poslancov v rámci Bratislavy proporcionálne ako podľa tohto parlamentu, kde tu sedíme. A mohol navrhnúť číslo 15. Ten dôvod, prečo to nie je rozumné, je nasledovný. Menej poslancov podľa môjho názoru znamená menej kontroly verejnosťou, to znamená obrovský moloch, akým magistrát bezpochyby je. Úradnícky bude mať len a len menšiu kontrolu zo strany poslancov. Ja chápem, že niektorých úradníkov a magistrátnych predstaviteľov obťažuje poslanecká kontrola, či už táto, čo je teraz, alebo aj tá, čo bude v budúcnosti, ale treba mať na mysli, že magistrát tu nie je preto, aby sám seba riadil, ale je tu preto, aby slúžil verejnosti. A táto verejnosť môže kontrolu vykonávať efektívnu len cez poslancov, ktorí sú zvolení, cez žiaden iný orgán to nejde. Takže nechápem, prečo to číslo by sa malo upraviť podľa VÚC. V tomto zmysle, samozrejme, nepodporíme tento návrh na zníženie počtu poslancov.

    A ešte raz by som aj vyzval pána poslanca Kuruca, aby zvážil, či podobným spôsobom je rozumné naštrbovať demokraciu na úrovni hlavného mesta Bratislavy, a aby zodpovedal tú otázku, kto teda bude kontrolovať potom magistrát a akým efektívnym spôsobom, keď nie poslanci, keď ich takto zo zákona masívne zredukujeme. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Kuruc, stlačte si trojku tak, aby vám tam nabehli dve minúty, s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Tak ku kolegovi Kubovičovi. Tak keď to bude schválené ako zákon, tak myslím si, že zákon je záväzný aj pre vládu, aj pre všetkých ostatných, takže malo by to byť záväzné.

    Na pána kolegu Freša. Paľo, tak vidno, že teda v komunále si doteraz nikdy nepôsobil. Ja si osobne myslím, že 36 poslancov pre 450-tisícové mesto je dostatok na to, aby kontrolovali efektívne či už mesto alebo teda úradníkov na meste. V ostatných zákonoch, či už je to v zákone o obecnom zriadení, o vyšších územných celkoch, alebo teda o mestských častiach, sa hovorí o nejakých číslach, ktoré sú v podstate podobného charakteru ako číslo 36 alebo 45, ale určite nie 80. Ja som sa odrážal od toho, že naozaj v Bratislavskom samosprávnom kraji z 50 poslancov 36 tam sedí za Bratislavu. A preto si myslím, že keď Bratislavský samosprávny kraj má 36 poslancov v piatich volebných obvodoch za Bratislavu, tak toto číslo by mohlo byť identické v rámci hlavného mesta a magistrátu (36 poslancov). Iné krajské mestá majú 24, 25 ap. Poslancov. Myslím si, že 36 je tomu adekvátne číslo. A myslím si, že bude naozaj dostatok kontroly na to, aby mohli kontrolovať tak, aby to bolo efektívne. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz vystúpi prihlásený v rozprave písomne ako druhý pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Najprv jednu poznámku k 45 poslancom, k 36, k 80. Problém 45 nie je o tom, či bude efektívna kontrola 400. alebo 600-členného magistrátu, tá efektívna kontrola skôr závisí od toho, ako sú poslanci aktívni. A keby bolo 40 aktívnych, tak je to lepšie, ako keď je 80 neaktívnych. Problém 45 je v súvislosti, hlavne, s tým, že tam nastane veľká disproporcionalita medzi zastúpením malých mestských častí, ktoré zo zákona budú mať svojho poslanca, bude ich zastupovať, povedzme, na 800 voličov, a problém veľkých častí, kde jedného poslanca bude voliť rádovo viac poslancov, možno niekde až okolo 11 tisíc. To je hlavný ústredný problém takéhoto malého čísla, ktoré sa zmenšovaním čísla stále zväčšuje.

    Ale teraz k tomu, čo by som chcel, pretože toto nie je zásadný problém. Ja som v prvom čítaní veľmi obšírne k tomuto vystupoval. A už nechcem sa teraz v druhom čítaní opakovať. Naďalej však platí všetko to, čo som povedal v tom prvom čítaní. A naďalej trvám na tom, že tento zákon je pre Bratislavčanov, pre život Bratislavy a život v Bratislave nezaujímavý. Totižto postupom času z neho vypadlo všetko to, čo bolo kontroverzné. A ostal z neho len taký akýsi sterilný obal, okrem jednej časti, o ktorej budem hovoriť trošku neskôr. Ostali tam len také veci, s ktorými sa bude dať žiť. A tento zbytočný zákon je tu hlavne preto, aby jeden z nás, jeden poslanec Národnej rady, ktorý je zároveň starostom mestskej časti, splnil svoju povinnosť voči kolegom a takýto návrh zákona do tejto snemovni priniesol.

    Jediný sporný bod je pre mňa zavedenie kapitoly pre Bratislavu, samostatnej kapitoly. A ten návrh trošku korešponduje aj s návrhom kolegu Kuruca. Takže keď budem hovoriť o tom pôvodnom návrhu, myslím tým aj návrh, ktorý predniesol on so všetkými tými výhradami, ktoré ku kapitole samostatnej poviem. Už som avizoval, že budem navrhovať, aby táto časť z návrhu zákona vypadla. Je na to viacej dôvodov. Po prvé, samozrejme, takýto návrh nijako nerieši financovanie Bratislavy ako takej. Ja som to už v prvom čítaní odôvodňoval. A excelentný príklad na to, že to nezabezpečí financovanie, je fond Pro Slovakia a jeho uplatnenie v praxi. To znamená, že ani návrh v takej forme, ako ho predkladal kolega Kuruc, viacej peňazí do Bratislavy neprinesie, čo bol vlastne dôvod, prečo sa tento bod v návrhu zákona objavil. Samotné ministerstvo financií hovorí, že, tak ako je to naformulované, je to nesystémové. A ja sa s tým stotožňujem.

    Väčší problém, ktorý prináša takýto návrh, je, že zanáša do samosprávy Bratislavy závislosť. Ako? No, po prvé, každoročne bude Bratislava predmetom poslaneckých sporov v tejto snemovni pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte. A každý spor pri rozpočte nakoniec sa skončí tak, ako ho rozhodne v prospech seba poslanecká väčšina. A tá závisí od momentálnej politickej konštelácie, ktorá vyplynie z volieb. Inými slovami, bratislavské financovanie bude závislé od výsledkov parlamentných volieb, od výsledkov posledných parlamentných volieb. Po druhé, vedenie mesta bude každoročne vystavené rokovaniu s vládou o tom, ako sa kapitola pre Bratislavu naplní. Použil som veľmi neutrálne slová „rokovanie s vládou“, ale kľudne som mohol postaviť toto slovo aj trošku expresívnejšie, kľudne som mohol povedať, že vedenie mesta bude musieť pri tej vláde žobroniť, najmä keď nebude rovnako politicky zafarbené. A to je veľká závislosť. A poslednú závislosť, ktorú do toho vnáša, je závislosť voliča. Každé štyri roky bude musieť volič zvažovať, ako bude voliť svoju mestskú samosprávu. Voľby do komunálu zhodou okolností nasledujú tesne po parlamentných voľbách, teda tie štvorročné obdobia sa z veľkej časti kryjú. A keď budú chcieť Bratislavčania lepšie financovanie, a určite k tomu budú vyzvaní, aspoň jednou časťou kandidujúcich, tak budú tlačení k tomu, aby volili rovnako, ako dopadli výsledky celoslovenských volieb do parlamentu. A vôľa Bratislavy sa nie úplne zhoduje s vôľou alebo s výsledkami celoslovenskými. To nie je dobré, takto vytvárať tlak na bratislavského voliča.

    Aby som to trošku odľahčil. Obidva tieto body, teda závislosť od vládnej väčšiny i neriešenie problému dostatku financií excelentne odôvodnil v inom zákone kolega Jarjabek. Minulý týždeň alebo predminulý odôvodňoval, prečo je zlé zavesiť rozpočet Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu na štátny rozpočet, keď sa v prvom čítaní prerokovával návrh z dielne SDKÚ na túto tému. Sledoval moju argumentáciu spred viac ako pol roka, pretože tento návrh prišiel opakovane. Sledoval moju argumentáciu spred mesiaca, keď sme aj prerokovávali zákon o Bratislave v prvom čítaní, a použil aj ten príklad s Pro Slovakiou. A veľmi dobre odôvodnil, že z potreby nezávislosti verejnoprávnych médií nie je dobré, aby tieto boli financované zo štátneho rozpočtu. Inými slovami, som zvedavý na konzistentnosť jeho argumentácie a myslenia, lebo keď si myslí, že nie je dobré voliť závislosť verejnoprávnych médií, určite by si mal myslieť, že nie je dobré voliť ani závislosť samosprávy od vlády.

    Dámy a páni, z týchto dôvodov by som priniesol do tejto snemovne návrh, ktorý je veľmi jednoduchý a v podstate je to len pol riadka.

    Takže dávam svoj návrh. V čl. I bode 1 sa § 1 ods. 4 vypúšťa.

    Odôvodnenie som povedal vlastne v predchádzajúcich slovách a, inými slovami, je, samozrejme, v tomto návrhu už viac ako týždeň rozdané.

    Dámy a páni, prosím o podporu pre tento návrh, ktorý je totožný so stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, prosím o podporu môjho návrhu aj z takého trošku iracionálnejšieho dôvodu, ako sú dôvody ministerstva financií, ktoré dôvodí nesystémovosťou zavedenia kapitoly pre Bratislavu do štátneho rozpočtu. Z trošku z iracionálnych dôvodov sa preniesla nevôľa Slovákov, Slovenska ku hlavnému mestu v Prahe po roku 1993 na Bratislavu, so všetkými tými rečami o bratislavocentrizme a takej trošku závisti, že tu je predsa len asi vyššia životná úroveň, aj keď sú tu oveľa vyššie životné náklady, na ktoré už nikto nehľadí. Ja viem, že vybudovať taký vzťah k hlavnému mestu, ako majú, povedzme, Francúzi k Parížu alebo Rusi k Moskve, Maďari k Budapešti, sa nám bude dariť veľmi ťažko, najmä nie v súčasnej dobe. Prosím vás preto, nezanášajme do nášho legislatívneho prostredia ďalšie prvky, ktoré by mohli tú nevôľu veľkej časti Slovenska k Bratislave zvyšovať. Hľadajme radšej cesty, ako tej Bratislave pomôcť inými mechanizmami, ale zároveň aj tú Bratislavu ako hlavné mesto Slovensku a Slovákom ponúkať, zatraktívňovať a približovať k takým tým ideálnym hlavným mestám, ako som už pomenoval alebo ako je Viedeň, ako je Varšava, ako je milovaná Praha pre Čechov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Minárika sa prihlásil pán poslanec Pavol Frešo ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A slovo dávam pánovi poslancovi Frešovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak čo sa týka počtu poslancov v rámci mestského zastupiteľstva, samozrejme, ten princíp, že pokiaľ budú malé mestské časti zastúpené jedným poslancom a počet poslancov sa bude znižovať, porušuje princíp rovnosti hlasov vo voľbách. Porušuje tento demokratický princíp. A ten prepočet je pomerne presný, že z možno 800 – 900 v nejakej konkrétnej obci verzus 10 000 až 11 000 vo veľkých mestských častiach to znamená, že vo veľkých mestských častiach obyvatelia budú mať desatinný hlas alebo desatinnú váhu hlasu oproti malým mestským častiam. A je to veľký problém.

    Čo sa týka toho, či mať aktívnych alebo pasívnych poslancov, ja si myslím, že netreba zachádzať do minulosti, keď tam boli aj neaktívni poslanci alebo málo aktívni poslanci, a paušalizovať to nejakým spôsobom. Buďme v tomto zmysle istým spôsobom spravodliví voči verejnosti. Ja si myslím, že najlepšie rozhodnúť o tom, akých poslancov má niekto nominovať, môžu voliči samotní, ale to, o čo žiadame, je, neupierajme im to právo tým, že budeme príkrym spôsobom znižovať počet poslancov.

    Ešte rozšírim tú myšlienku, čo som povedal aj v tom prvom vystúpení. Naozaj keby sme podobným spôsobom išli ad absurdum, tak by sme mohli si zobrať príklad podľa počtu poslancov v Národnej rade. A potom by v niektorých mestských častiach stačilo mať iba jedného poslanca podľa presného prepočtu. A tiež by sme mohli hovoriť, veď je to takisto ako v Národnej rade. Išli by sme čisto pomerným princípom. Toto je podľa mňa pokrivenie demokracie, hlboké nepochopenie. A v tomto zmysle naozaj aj predkladatelia by mali zvážiť, či takúto absurditu budú tlačiť do života. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Minárik reagovať nepotrebuje.

    Skôr než vyhlásim prestávku pred hlasovaním, chcem sa spýtať, či k tomuto návrhu zákona sa niekto do rozpravy hlási ústne. Konštatujem, že sa hlásia nasledovní poslanci: pani poslankyňa Lucia Žitňanská, pán poslanec Gyula Bárdos, pán poslanec Pavol Kubovič, pán poslanec Tibor Cabaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa k tomuto návrhu zákona ústne.

    A prerušujem rozpravu k tomuto bodu. V rozprave budeme pokračovať po hlasovaní.

    A teraz vyhlasujem prestávku do 17.05 hodiny. A žiadam všetkých, ktorí sa nachádzajú v priestoroch Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme o 17.05 hodine pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás pozval do poslaneckých lavíc zaujať miesta, aby sme mohli pokračovať v rokovaní našej schôdze.

    Takže ak dovolíte, vážené kolegyne, kolegovia, máme čas, keď hlasujeme o prerokovaných bodoch programu.

    Takže budeme pokračovať v prerušených hlasovaniach hlasovaním v druhom čítaní a začneme

    vládnym návrhom zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 702).

    Požiadam spoločného spravodajcu pána Rafaela Rafaja, keby hlasovanie uvádzal, pán kolega, vládny návrh zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nech sa páči, máte slovo, najprv logicky o informácii o hlasovaniach výborov, pozmeňujúcich návrhoch a tak ďalej. Nech sa páči. Teraz hlasujeme, takže, prosím, uvádzajte hlasovanie.

  • Takže, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie vo výboroch. V dvoch výboroch bolo hlasovanie, a to s výsledkom, že môžeme schvaľovať len informáciu, pretože gestorský výbor pre kultúru a médiá neprijal predmetné uznesenie, resp. správu, takže máme tu len informáciu. Teraz by som uviedol...

  • Takže jednotlivé pozmeňujúce návrhy, pokiaľ boli schválené vo výboroch, návrh na hlasovanie.

  • Povedal som, pán predsedajúci, že neprešli pozmeňujúce návrhy.

  • Sú súčasťou informácie, informácie. A informácia obsahuje 28 bodov. Ja som pri druhom čítaní uviedol, že dám návrh na to, aby sme hlasovali o informácii v bodoch 1 až 26 a 28 spolu.

  • Tak to teraz treba uviesť, pán kolega.

    Takže najprv hlasujeme o bodoch informácie.

  • Takže poprosím vás, aby sme hlasovali z informácie o bodoch 1 až 26 a 28 samostatne, ale spolu. Čiže vyňal som bod 27 na samostatné hlasovanie.

  • Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasy v sále.

  • S cieľom umožniť bezproblémový priebeh, pán kolega Mikloško, viete veľmi dobre, v zmysle rokovacieho poriadku nie je možné dávať procedurálny návrh po zahájení hlasovania. Ale nech sa páči, prosím, poruším kvôli vám rokovací poriadok, zapnite mikrofón pánovi Mikloškovi, nech teda oznámi plénu, čo považuje za potrebné.

  • Hlasy v sále.

  • Nevystúpi. Ďakujem.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pán spravodajca uvádza, že z bodov, ktoré sú súčasťou informácie, vo výboroch boli schválené body. Uviedol ich, ktoré to sú, takže o nich hlasujeme.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 26 a 28 spolu.

  • Sú to body 1 až 26 a 28 z informácie spolu. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán spravodajca, bohužiaľ, nemôže uvádzať odporúčanie výboru, keďže ich výbory...

  • Reakcia z pléna.

  • Neformálne, pán spravodajca, pravdepodobne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za tieto návrhy hlasovalo 125 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto body z informácie, ktoré uviedol pán spravodajca, sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej vás poprosím, aby ste dali hlasovať o bode č. 27 z informácie.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 1 poslanec, proti 64 poslancov, zdržalo sa 63 poslancov.

    Bod 27 z informácie sme neschválili.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria poslanci, ja, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Galbavý. A z tejto rozpravy vzišli tri pozmeňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o nich v poradí, v akom boli podané.

    Takže najskôr ide môj návrh. A môžeme o ňom hlasovať, pretože bod 27 v informácii sme neschválili.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 107 poslancov, zdržalo sa 17 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Pán kolega.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Tóthovej.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 17 poslancov, proti 35 poslancov, zdržalo sa 69 poslancov, nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej, pán predsedajúci, vás prosím, aby sme hlasovali o návrhoch pani poslankyne Vášáryovej, ktoré mali tri body. Môžeme, pani poslankyňa, hlasovať o nich spoločne?

  • Odpoveď z pléna.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 120 poslancov, zdržali sa 4 poslanci, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto tri pozmeňujúce návrhy sme schválili.

  • Ďalej vás poprosím, aby sme hlasovali o posunutí návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 120 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasoval 1.

    Tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Zdá sa, že nikto.

    Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte potom teda hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 122 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 836),

    ktorý prerokúvame, ako viete, v skrátenom legislatívnom konaní.

    Slovo má spravodajkyňa z výboru ústavnoprávneho pani poslankyňa Jana Laššáková. Prosím ju, aby hlasovanie uviedla.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nebola schválená spoločná správa, iba informácia. Neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy ani z pléna. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Sme v treťom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia,

    otváram tretie čítanie.

    Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rámci tretieho čítania. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Zároveň ukončujem rozpravu.

    Máte slovo, pani spravodajkyňa.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 74 poslancov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Päťminútová prestávka uplynula, vážené kolegyne, kolegovia. Poprosím vás, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Skúsime sa prezentovať, či je Národná rada uznášaniaschopná. Takže poprosím vážených kolegov, keby si sadli do svojich poslaneckých lavíc. Budeme korektní, máme ešte jedného poslanca na balkóne, počkáme dve minútky. Dobre?

  • Smiech v sále.

  • To je opozičný.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby ste sa prezentovali.

  • Prezentácia.

  • Prítomných 115 poslancov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, môžeme hlasovať.

    Pani spravodajkyňa, máte slovo. Uveďte, prosím, návrh.

  • Áno, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako o celku.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 73 poslancov.

    Vyhlasujem polhodinovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, prerušujem rokovanie a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine. Ďakujem pekne. Dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 17.43 hodine.