• Pekné popoludnie. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vitajte opäť v rokovacej sále Národnej rady. Budeme dnes rokovať po schválení programu na 28. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Toto rokovanie týmto otváram. Chcem vás požiadať, aby sme zistili našu uznášaniaschopnosť a prezentovali sa.

  • Prezentácia.

  • Prezentovalo sa 109 poslankýň a poslancov.

    Sme uznášaniaschopní, preto budeme pokračovať v zmysle zákona o rokovacom poriadku.

    Na 28. schôdzi budú overovateľmi páni poslanci Jozef Líška a pán poslanec Imre Andruskó. Náhradníkmi budú pani poslankyňa Monika Smolková a pán poslanec Martin Kuruc. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a pán poslanec Ľuboš Micheľ a pani Ľudmila Mušková. Navrhnutý program 28. schôdze máte, bol rozdaný. Niektoré body, upozorňujem, sú navrhnuté aj s konkrétnymi termínmi na prerokovanie.

    Ďalej vás chcem upozorniť, že na rozdiel od rozdaného programu došlo k niekoľkým zmenám. Pán poslanec Senko vzal späť ním podaný návrh novely zákonov o Slovenskom rozhlase, o Slovenskej televízii a o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Bol to pôvodne bod č. 31 návrhu programu, tlač pod č. 805.

    Takisto navrhovatelia novely zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti mi písomne oznámili, že žiadajú preložiť rokovanie o tejto novele na februárovú schôdzu. Ide o tlač pod č. 758. Upozorňujem, že je to tlač, ktorá mala byť v druhom čítaní. To znamená, je to tlač, ktorú posúvame na druhé čítanie na základe žiadosti predkladateľov.

    A ešte chcem využiť túto príležitosť a vzhľadom na mieru aj mediálneho záujmu, ale ako aj záujmu verejnosti a vzhľadom na rozporuplné právne názory spýtať sa pánov navrhovateľov, pánov Palka a Minárika, ktorí predložili zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý je takmer identický s návrhom zákona, ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlásil, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, či vzhľadom na to, že vláda prijala rozhodnutie a pán premiér ma informoval, že požiadal pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby v novembri predložil legislatívny zámer nového návrhu zákona, ktorý bude korešpondovať a nebude v rozpore s ústavou, nestiahli svoj návrh z rokovania. Ja som ho zaradil na rokovanie, pretože formálne spĺňa náležitosti, ale pýtam sa, či nechcú páni navrhovatelia aj v kontexte právnej a ústavnej situácie reagovať. Nie. Takže bude tento bod programu, alebo teda návrh je súčasťou programu.

    Ešte skôr, ako dám ostatným slovo, aby sa mohli vyjadriť, doplniť alebo zmeniť program, uvádzam, že na návrh gestorského výboru dve správy, a to správu o menovom vývoji a o finančnom trhu uvedie pán guvernér Národnej banky Slovenskej republiky, potrebujeme váš súhlas na jeho vystúpenie. Požiadam vás, aby ste hlasovaním alebo vyjadrením sa k návrhu programu vyjadrili aj svoj súhlas alebo nesúhlas s jeho vystúpením.

    A teraz pristúpime k samotnému programu a poprosím vás, kolegyne, kolegovia, o vaše návrhy na zmenu a doplnenie. Takže začneme.

    Pán predseda výboru Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem informovať, že Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj prijal uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade zákon poslancov Zvonára, Rafaja a Jasaňa, ktorým sa mení zákon o Bratislave, aby bol prerokovaný na novembrovej schôdzi. Ale vzhľadom na skutočnosť, že zajtra sa koná zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Bratislave a vlastne myšlienka, aby sme vytvorili priestor pre mestské zastupiteľstvo, aby mohlo zaujať stanovisko k tomuto návrhu nás viedla k tomu odporúčaniu na november. Nechávam návrh, aby bol zaradený tento bod, ako je osemdesiaty piaty tejto schôdze, lebo je predpoklad, že prekážka, ktorá tam momentálne bola, bude odstránená tým, že budeme to uznesenie mať a budeme môcť v tomto zákone pokračovať. Takže zatiaľ, aby sme nenapĺňali toto uznesenie nášho výboru. Ďakujem pekne.

  • Takže nebudeme o ničom hlasovať. Návrh je súčasťou programu. Takže ďalej pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Podávam návrh, aby sme z rokovania 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vypustili bod č. 38 – Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý máme ako tlač č. 813, z rokovania tejto schôdze Národnej rady z dôvodov, ktoré pán predseda už vo svojom vystúpení na začiatku uviedol. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán predseda, dávam návrh, aby Národná rada zaviazala vládu Slovenskej republiky predložiť správu o aktuálnych opatreniach na ochranu pred dôsledkami svetovej finančnej krízy a na zabezpečenie budúcej konkurencieschopnosti a udržateľného vysokého ekonomického rastu na Slovensku. V súčasnosti je totiž situácia, keď sme zverejnili naše návrhy na opatrenia, ale nepoznáme opatrenia vlády. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, navrhujem, aby Národná rada zaradila do programu návrh poslanca Minárika a môj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dodržiavaniu paktu rastu a stability.

    Odôvodnenie. Iste ste si všimli, že francúzsky prezident Nicolas Sarkozy pred niekoľkými týždňami spochybnil, že je potrebné dodržiavať zásady paktu rastu a stability v Európskej únii. Nedodržiavanie paktu rastu a stability je dodatočné vyššie riziko inflácie najmä pre krajinu, ako je Slovensko, ktorá prechádza na euro od 1. januára, a je v záujme Slovenskej republiky, aby pakt rastu a stability bol dodržiavaný. V žiadnom grémiu EÚ odvtedy predstavitelia Slovenskej republiky aktívne nepresadzovali dodržiavanie paktu, preto navrhujeme toto uznesenie.

  • Budeme hlasovať. Čiže o návrhu pána poslanca Cabaja nebudeme hlasovať, pretože návrh novely zákona o meste Bratislava je súčasťou programu a pán predseda výboru pre verejnú správu navrhol, aby zostal vlastne a aby bol prerokovaný, takže budeme teraz hlasovať o návrhu pani poslankyne Laššákovej, ktorá navrhla vypustiť bod č. 38, a je to návrh novely zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 bolo za, 57 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Nebudeme rokovať o bode 38. Vypustili sme ho z programu 28. schôdze.

    Pán poslanec Štefanec žiada vládu, aby predložila správu o aktuálnych opatreniach v súvislosti s možnými dopadmi svetovej hospodárskej krízy. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 58 za, 7 proti, 71 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ako posledný bol návrh pána poslanca Palka, aby sme zaradili do programu 28. schôdze návrh uznesenia k paktu rastu a stability. Chcem vás len informovať, že som tento návrh od pánov poslancov dostal včera a v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku som ho pridelil výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý nepochybujem, že ho prerokuje a bude nás informovať. Takže hlasujeme o návrhu zaradiť do programu aj návrh tohto uznesenia z dielne pánov poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 56 za, 7 proti, 73 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tento návrh sme neprijali.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu programu 28. schôdze ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 95 za, 17 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Dámy a páni, schválili sme program, ktorým sa budeme riadiť počas trvania 28. schôdze. Ešte niekoľko informácií. Hlasovať budeme vždy o jedenástej a o sedemnástej hodine okrem troch návrhov o skrátenom legislatívnom konaní. Chcem vás požiadať, aby ste zotrvali v rokovacej sále, pretože prerokujeme po sebe tri návrhy na vyslovenie súhlasu s priebehom skráteného legislatívneho konania a vždy po každom prerokovaní budeme hneď hlasovať o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu.

    Chcem ešte uviesť, že 28. schôdza, tak ako sme schválili program, bude naozaj náročná a rozsiahla, preto vás chcem upozorniť, že je vysoko pravdepodobné, že bude trvať viac ako dva týždne a chcem vás požiadať, aby ste si plánovali svoje či osobné, alebo pracovné aktivity aj z tohto pohľadu.

    A teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 817.

    Pán minister financií, pán Počiatek, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá z dôvodu možného vzniku značných hospodárskych škôd v dôsledku súčasného negatívneho vývoja na svetových finančných trhoch, ktorý môže znamenať potenciálne riziko pre bankový sektor v rámci krajín Európskej únie a schopnosť bánk vyplácať vklady, čo by mohlo nepriaznivo ovplyvniť úspory vkladateľov vzhľadom na súčasný systém náhrady.

    V tejto súvislosti sa navrhuje podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Schválením uvedeného vládneho návrhu zákona sa zabezpečí zavedenie náhrady nedostupného vkladu v plnej výške bez stanovenia limitu. Dôjde aj k zvýšeniu súčasnej ochrany vkladov z 90-percentného krytia nominálnej hodnoty vkladov na ich 100-percentné krytie, čím bude zrušená povinnosť poistnej spoluúčasti vkladateľa vo výške 10 %. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu bude spravodajcom. Pán poslanec Burian.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, máte uznesenie výboru pre financie, rozpočet a menu na skrátené legislatívne konanie. Výbor súhlasil s návrhom na skrátené legislatívne konanie, určil poslanca Jozefa Buriana za spravodajcu a odporučil Národnej rade, po prvé, podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku prerokovať návrh na skrátené legislatívne konanie a, po druhé, prideliť uvedený návrh zákona na prerokovanie výboru.

    Pán predseda, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Pán Brocka je písomne prihlásený, nech sa páči, za klub Kresťanskodemokratického hnutia. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážení páni členovia vlády, dámy a páni, rokujeme v skrátenom konaní, tak skrátene. Kresťanskodemokratické hnutie podporuje zvýšenie ochrany vkladov občanov. Uvedomujeme si vážnosť situácie na svetových finančných trhoch a ich prípadný vplyv na veľmi otvorenú slovenskú ekonomiku. V záujme obnovenia stability a štandardného fungovania finančného sektora a zvýšenia dôvery občanov budú poslanci KDH hlasovať za skrátené legislatívne konanie o novele zákona o ochrane vkladov. A rovnako budeme hlasovať aj za návrh v prvom čítaní. Považujem za potrebné však povedať v tejto súvislosti aj b. Myslím si, že je nekorektné voči občanom, ak niekto zneužíva finančnú krízu, aby na nej takpovediac nečestne zarobil. Ak niekto zneužíva finančnú krízu na presadzovanie vlastných populistických zámerov.

    Predseda vlády po rokovaní vlády, keď schválila neobmedzenú ochranu vkladov, napísal: „Naďalej budeme pozorne sledovať svetový i náš ekonomický vývoj a okamžite naň reagovať, aby ľudia nemuseli znášať prípadné problémy. A keď bude treba, znovu zvolám i mimoriadne rokovanie. Lebo je rozdiel medzi rozvážnou zodpovednosťou a nezodpovedným panikárením.“ Z textu je zrejmé, že svoje počínanie chápe ako rozvážnu zodpovednosť a nezodpovedné panikárenie, t. j. správanie tých druhých.

    Ako to bolo v skutočnosti? Odporúčanie ministrov Európskej únie o zvýšení ochrany vkladov prišlo deň pred rokovaním vlády. Materiál do vlády pripravovalo ministerstvo financií v noci. Do vlády šiel materiál v dvoch alternatívach – zvýšenie ochrany na 1,5 milióna korún alebo zvýšenie ochrany na 3 milióny korún a pri vkladoch nad 600-tisíc korún, čo je dnešná úroveň ručenia za úspory, by bola spoluúčasť občanov 10 %. Na rokovaní vlády bol však schválený úplne iný návrh. Vláda schválila neobmedzené ručenie vkladov.

    Dámy a páni, myslím si, že to nakoniec nebolo až také rozvážne, lebo rozvážne vlády rozhodujú a rozhodovali aj po zrelej úvahe. Napríklad česká vláda o týždeň neskôr. A tá schválila a garantuje vklady do výšky 1,5 milióna korún svojim občanom. Som presvedčený, že to je dostatočné a aj v našich podmienkach.

    Veď predseda vlády nezabudne minimálne raz alebo niekoľko razy za deň hovoriť, že banky sú na Slovensku zdravé a že žiadne riziko pre občanov nehrozí. Súhlasím s predsedom vlády. A práve preto, že občanom strata ich peňazí v bankách nehrozí, je toto rozhodnutie vlády populistické gesto.

    Aj na Slovensku cena peňazí rastie, ale situácia slovenských bánk je iná ako v bankách západných krajín. Slovenské banky majú prebytok likvidity – 370 miliárd korún dnes ochraňuje alebo sterilizuje komerčným bankám Národná banka Slovenska. Štát dnes ručí za takmer 570 miliárd vkladov bežným občanom, živnostníkom, nadáciám, občianskym združeniam či spoločenstvám vlastníkov bytov a podobne. A z tejto sumy je takmer 540 miliárd chránených už pri dnešnej úrovni ochrany vkladov. Čiže prípadný hroziaci presun vkladov do zahraničia sa týka rádovo 5, 6 % vkladov. Ten rozdiel, to sú tí milionári, ktorých ide vláda v úvodzovkách chrániť neobmedzeným garantovaním ochrany vkladov. Preto hovorím v úvodzovkách, lebo naozaj som presvedčený, že ide o gesto.

    Robert Fico v úvode v spomínanom článku v Pravde hovorí, že „súčasťou úsilia vlády chrániť úspory občanov je i otvorenie takzvaného druhého piliera“. Mohol si to niekto myslieť, mohli sme tomu veriť až do chvíle, keď bol zverejnený vládou schválený štátny rozpočet na budúci rok. V ňom vláda 7 miliárd korún úspor občanov z druhého piliera už rozdelila.

    Dámy a páni, tieto úspory občanov neohrozuje finančná kríza, ako sa nám to snaží nahovoriť predseda vlády Robert Fico. Úspory občanov v tomto prípade ohrozuje vláda Roberta Fica. Viac však, samozrejme, budem o tom hovoriť v druhom bode alebo v nasledujúcom bode, o ktorom budeme rokovať.

    Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami páni poslanci Urbáni, Gabura a Jaroslav Paška. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, vo svete je epidémia, ekonomická epidémia. Či a ako zasiahne táto epidémia aj Slovensko, závisí aj od preventívnych opatrení, ktoré Slovensko prijme. Predkladaný návrh pokladám za veľmi dôležité preventívne opatrenie hlavne na upokojenie situácie na Slovensku a chcem veriť ako možno aj vy všetci, aby sme nepotrebovali aj liečbu na tú epidémiu, ktorá Slovensko by mohla zasiahnuť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som len pár vetami pripomenúť to, že akým spôsobom sa správajú banky voči občanom, ako navyšujú svoje zisky, akým ťažkým spôsobom sa získavajú úvery a aké majetky musia občania zakladať k tomu, aby vôbec úvery získali. Pritom občan, keď vkladá svoje prostriedky do banky, nemá vôbec žiadnu záruku. Má tam veľmi nízky úrok. A myslím si, že po tomto geste vlády by mal nasledovať ďalší krok, a to by sme mali legislatívne prijať vo forme, že banky svoj ročný zisk uložia minimálne na tri roky do depozitu Národnej banky. Samozrejme, že to, čo hovorím, je príliš surová forma, ale očakávam, že sa budú požadovať aj nástroje určitej garancie od samotných bánk. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som sa chcel opýtať, prečo má byť rozdiel v ochrane vkladov u osoby, ktorá má na svojom účte 99 999 eur, a osobou, ktorá má 101 000 eur. Tie dve eurá rozdeľujú týchto ľudí na dve kategórie? Ja si myslím, že to by bolo nespravodlivé, keby sme takýmto spôsobom narábali s ľuďmi. A preto je toto rozhodnutie vlády dobré, lebo zvýšilo cenu a hodnotu našich bánk a povedal by som aj ich medzinárodnú reputáciu, pretože dnes má zmysel aj pre pána Topolánka či pre pána Paroubka, aby si vložili svoje peniaze do slovenských bánk, keďže vklady sú garantované na 100 %. A možno tento príklad privítajú aj iní.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brocka, chcete reagovať? Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Brocku.

  • V podstate iba pán Paška reagoval na moje vystúpenie a položil mi aj otázku.

    Pán kolega, aj dnes existuje taká situácia, že vklady sú chránené do istej výšky, takýto problém je aj v iných oblastiach života. Ak má dieťa polovičný lístok do 6 rokov veku, no tak, keď už má 6 a pol, tak už polovičný lístok nemá, ale vrátim sa k vašej otázke. Ak bude chránený vklad sporiteľa do výšky 3 miliónov a on má na účte 3 milióny 60 korún, tak tých jeho 60 korún chránených nebude, ale myslím si, že to nebude žiadna krivda aj nespravodlivosť voči tomuto sporiteľovi. Dnes väčšina, drvivá väčšina sporiteľov bude dostatočne ochránených aj v prípade, keby sme schválili jeden alebo hociktorý variant z tých, ktoré boli predložené na rokovanie slovenskej vlády.

  • Dámy a páni, dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Brocka bol jediný písomne prihlásený. Končím možnosť prihlásiť sa. Nebol záujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko. Neprihlásil som sa do faktickej poznámky a neviem, či by mi stačil ten čas. Ja som totižto nerozumel vystúpeniu pána poslanca Brocku, lebo jednoducho na úvod povedal, že on alebo ich klub schvaľuje teda tento krok vlády a potom ho v druhej časti poprel. Takže ja teraz nerozumiem teda, že či ste za tú ochranu vkladov 100-percetnú, alebo nie. Čiže to je prvá odpoveď na to a ja si počkám na to hlasovanie, lebo tu sme sa sústredili skôr na nejaký populizmus, nie na meritum veci. A meritum veci je skrátené legislatívne konanie a vo vzťahu ku skrátenému legislatívnemu konaniu ochrana vkladov 100 %.

    Ja si myslím, že pán Paška dosť jasne povedal, teda v dvoch minútach zadeklaroval, že ak by Európska únia prijala jednotné stanovisko, jednotný systém ochrany vkladov v rámci celej Európskej únie, potom je Slovensko súčasťou toho celého procesu. Ale ak každá krajina a hlavne, keď si pozrieme na susedov prijali iné rozhodnutie, tak jasne dáva odpoveď to, prečo aj slovenská vláda pristúpila k tomu riešeniu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o.... Áno, nikto nemá záujem vystúpiť, rozprava je ukončená.

    Pán spravodajca, poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie.

    Dámy a páni, budeme vyjadrovať svoj súhlas alebo nesúhlas s tým, aby prebehlo skrátené legislatívne konanie.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada súhlasí so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poprosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 2 nehlasovali.

    Vyslovili sme súhlas a budeme rokovať v skrátením legislatívnom konaní o tomto vládnom návrhu.

    Teraz budeme rokovať o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Je to tlač pod číslom 791.

    Pani ministerka Tomanová uvedie návrh. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky navrhuje skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o starobnom dôchodkovom sporení a zákon o sociálnom poistení z dôvodu ohrozenia jedného zo základných ústavných práv občana, a to práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobne. Súčasný negatívny vývoj na svetových finančných trhoch nepriaznivo ovplyvňuje úspory sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, a tým aj výšku ich budúceho dôchodku. Vzhľadom na túto skutočnosť možno odôvodnene predpokladať ohrozenie naplnenia účelu starobného dôchodkového sporenia, ktorým je spolu s dôchodkom zo starobného poistenia zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pani ministerka. Spravodajcom je pán poslanec Róbert Madej.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 801 z 2. októbra 2008 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne do 17. októbra 2008.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 41. schôdzi dňa 14. októbra 2008. Výbor uznesením č. 181 zo 14. októbra 2008 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

    Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 28. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som vám predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na skrátené legislatívne konanie.

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 28. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Pán predseda, prosím, aby ste o tomto návrhu otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne je za klub Kresťanskodemokratické hnutie prihlásený pán poslanec Brocka a za klub Strany maďarskej koalície pani poslankyňa Klára Sárközy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, dámy a páni, môj kolega z rozpočtového výboru pán Burian vystúpil v predchádzajúcom bode a povedal, že nerozumel môjmu vystúpeniu. Povedal to vtedy, keď už som nemohol reagovať a mu teda zopakovať postoj, ktorý som chcel tlmočiť. Kresťanskodemokratické hnutie je za zvýšenie ochrany vkladov občanov zo súčasných 600-tisíc korún na 1,5 milióna, respektíve na 3 milióny korún. Ale Kresťanskodemokratické hnutie má výhrady voči neobmedzenej ochrane vkladov.

    A teraz k bodu, ktorý prerokúvame. Dámy a páni, ako je to naozaj s postojom vlády k ochrane vkladov, vidieť jej z postoja k druhému dôchodkovému pilieru. Aj tam majú občania svoje úspory. Takmer 1,5 milióna občanov má odložených už viac ako 60 miliárd korún. A na tieto si vláda brúsi zuby. Pred rokom otvorila druhý pilier najmä zmenou podmienky nároku na dôchodok z druhého piliera a vylákala odtiaľ 100-tisíc sporiteľov a ich nasporené prostriedky, išlo vtedy rádovo o 4 miliardy korún, už rozdelila. Sporitelia, ktorí vystúpili z druhého piliera z toho nemali nič.

    Tentoraz chce vláda otvoriť druhý pilier znovu napriek tomu, že je iba niekoľko mesiacov odvtedy, čo predseda vlády povedal, že sa druhý pilier už otvárať nebude. Aj z tohto si možno urobiť názor, akú cenu má sľub predsedu vlády. Dnes otvárajú druhý pilier preto, lebo potrebujú naplniť štátny rozpočet na budúci rok. Vláda ide na to rafinovane. Potrebuje 7 miliárd korún, a tak si naprojektovala, že z druhého piliera vystúpi 150-tisíc sporiteľov. Úspory týchto 150-tisíc sporiteľov skončia ako prvýkrát v Sociálnej poisťovni a už nikdy ich neuvidia. Taká je pravda.

    Aby nebol nikto na pochybách, že vláda svoj zámer myslí vážne a že ho chce dotiahnuť do konca, tak len pripomínam slová pani ministerky Tomanovej zo včera, že nevylučuje aj ďalšiu novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa budú opäť v úvodzovkách upravovať podmienky nároku na dôchodok z druhého piliera.

    Čiže inými slovami už nie 10 alebo 15 rokov sporenia bude podmienka nároku na dôchodok, možno 20, možno 25 a dokonca predseda vlády povedal, že keby chceli, tak dostanú z druhého piliera aj 800-tisíc ľudí. Prosím vás, veď to je také jednoduché.

    Pán predseda vlády, vy môžete dostať z druhého piliera aj všetkých sporiteľov. A dokonca nemusíte ani zrušiť zákon. Stačí, keď upravíte podmienky a podmienka sporenia bude 50 rokov. Kto chce dôchodok z druhého piliera, aby si sporil 50 rokov. Určite odtiaľ potom už vystúpia všetci. Aj takto sa dá manipulovať, aj takto sa dá ovplyvňovať rozhodovanie ľudí. Prestanú sporiť na svoj dôchodok nie preto, že majú nízky príjem, ako to pani ministerka často zdôrazňuje, ale prestanú sporiť len preto, že by im chýbali roky, dĺžka sporenia na dôchodok, aby mohli tento dôchodok v budúcnosti čerpať. Toto je celá pravda o výhodnosti a nevýhodnosti sporenia na dôchodok.

    Dámy a páni, to, že sa oplatí šetriť, to vie aj môj 11-ročný syn. A preto Kresťanskodemokratické hnutie, poslanci za KDH budú ľudí presviedčať, aby nevystupovali z druhého piliera ani vtedy, keď vláda zborí podmienky nároku na ich dôchodok z druhého piliera. To preto, lebo žiadna vláda a ani táto tu nebude večne. A Kresťanskodemokratické hnutie urobí všetko preto, aby sme veci vrátili do pôvodného stavu v oblasti podmienok nároku na dôchodok, t. j., aby tí, čo sporia, neboli znevýhodnení.

    Dámy a páni, tieto úspory občanov na Slovensku neohrozuje finančná kríza, ako sa to opakovane snaží nahovoriť predseda vlády Robert Fico. Úspory občanov, tieto úspory občanov ohrozuje slovenská vláda, vláda Roberta Fica. A z toho dôvodu na rozdiel od predchádzajúceho bodu poslanci za KDH tento návrh nepodporia ani v skrátenom konaní, ani v prvom, ani v druhom, ale ani v treťom čítaní. Ďakujem opäť za vašu pozornosť.

  • Faktické poznámky páni poslanci Petrák, Halecký a pani poslankyňa. Nie, to je do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Brocka, no, nedá mi nezareagovať na vaše vystúpenie, lebo už druhýkrát ste povedali výroky, ako úspory skončia v Sociálnej poisťovni a ľudia ich už nikdy neuvidia. Úspory z predchádzajúceho otvorenia druhého piliera sa už minuli. No áno, ale zabúdate povedať, na čo sa minuli. Na výplatu dôchodkov súčasných dôchodcov. To je prvá vec.

    Druhá vec, ktorú treba povedať, a tak čo stále systematicky zabúdate v rámci svojej propagandy, že na deficit, ktorý dneska vzniká v dôchodkovom systéme vplyvom druhého piliera tým, že je založený a je tak nevýhodne založený, ako dneska je, sa ľudia nebudú musieť skladať zo svojich daní. Povedzte celú pravdu a nehovorte len to, čo vám vyhovuje.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja mám trošku iný názor ako pán poslanec Brocka. Chcem zdôrazniť, že sa stotožňujem so zdôvodnením vlády, že akútna finančná, ale aj hospodárska kríza sú dôvodom na to, aby sa otvoril celý systém dôchodkový, to znamená, nielen druhý pilier, ale aj prvý pilier, avšak popri tom považujem za nie menej dôležité dôvody aj ďalšie, a to je hlavne ten dôvod, že aj samotná štruktúra, zloženie či už sporiteľov, ich úroveň, čo sa týka vzdelania, veková štruktúra sú dôvodom na to, aby sa vyhodnotili a prehodnotili aj ostatné parametre, čo sa týka prvého a druhého piliera. Z tohto dôvodu aj úroveň výnosnosti jednotlivých fondov u nás, ale aj hlavne vo svete a nakoniec aj tie štrukturálne dôvody považujem za dostatočné na skrátené legislatívne konanie. Ďakujem.

  • Pán poslanec, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán Petrák, nepovedal som všetko, áno. Nemal som ani taký zámer, aby som o dôchodkovom systéme hovoril všetko. Ale, pán kolega, veď vy ste teraz vo vláde, pri moci, od vás sa očakáva, že budete stabilizovať dôchodkový systém, že vy budete pokračovať v reforme. Ale to, čo robíte, to platí, keď som povedal, že sporitelia svoje úspory už neuvidia. To, čo s nimi spravíte, že ich rozdelíte iným, že ich posuniete terajším dôchodcom, to je pravda, veď to každý vie. Ale ja som hovoril o tom, že úspory sporiteľov sporitelia, ktoré im táto vláda takýmto gaťafalšom zoberie, už neuvidia. A inými slovami je to, pán kolega, po vás potopa. Aké budú dôchodky tých, ktorí si dnes sporia, aké budú ich dôchodky, keď sa dožijú dôchodku, dôchodkového veku, to vás pravdepodobne netrápi.

    Pán kolega Halecký so mnou nesúhlasí. Ja tiež s ním nesúhlasím a pokúšal som sa to povedať už aj pri predchádzajúcom bode o zvyšovaní ochrany vkladov.

    Pán kolega, táto vláda v tomto prípade zneužíva finančnú krízu, globálnu finančnú krízu na presadenie svojich politických zámerov. V rozpočte nemáte dosť peňazí. Chýbajú vám peniaze a sporitelia, tí, ktorí majú dnes 60 miliárd usporených na svoje dôchodky, tak to je pre vás vhodná korisť.

  • Pani poslankyňa Sárközy do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, ctená snemovňa, prerokúvame bod programu návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 43 o starobnom dôchodkovom sporení. Hneď na začiatok chcem povedať, že poslanci Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja nesúhlasia so skráteným legislatívnym konaním zo strany vlády, takže nebudeme hlasovať za tento návrh. Budeme hlasovať proti. A hneď aj vysvetlím prečo.

    Rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky § 89 hovorí o skrátenom legislatívnom konaní. Budem to citovať doslova, kedy môže vláda využiť skrátené legislatívne konanie. „Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.“ Pozorne som sledovala predkladaciu správu pani ministerky, ona neuvádzala § 89, teda vláda nie kvôli tomuto paragrafu žiada Národnú radu, aby zahlasovala za skrátené legislatívne konanie, ale pani ministerka citovala ústavu, a to, ak sa nemýlim, je to článok 39, ktorý hovorí o tom: „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“

    Podľa mňa ani rokovací poriadok, ani článok 39 ústavy nehovoria, prečo by sme dnes mali hlasovať za skrátené legislatívne konanie, pretože nič také sa nedeje. A vysvetlím to aj prečo. To meritum poviem pri svojom druhom vystúpení, teraz len toľko.

    Pani ministerka, zákonná lehota na vystúpenie alebo na vstup do druhého piliera uplynula 30. júna tohto roku. To znamená pred necelými troma mesiacmi. Koncom júna pán premiér na jednej tlačovej besede povedal: „Pre nás situácia okolo druhého piliera sa skončila. My sme dali ľuďom šancu, ľudia sa rozhodli takto, nebudeme ďalej otvárať druhý pilier.“

    Pre mňa teraz otázka vyvstáva v tom zmysle, kedy ja mám veriť pánovi premiérovi. V júni, alebo mu mám veriť v septembri, keď toto zahlásil. Nič také sa odvtedy neudialo, pretože svetová finančná kríza tu bola už aj minulý rok, dokonca aj predminulý rok. Takže nič také sa neudialo, aby vláda musela otvárať druhý pilier v skrátenom legislatívnom konaní. Ja vtedy, keď budeme prerokovávať vládny návrh zákona, poviem aj to, prečo to vláda otvára.

    Takže teraz som sa vyjadrila v mene klubu poslancov Strany maďarskej koalície len k skrátenému legislatívnemu konaniu a ešte raz na záver zdôrazňujem, poslanci Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja nebudú hlasovať za skrátené legislatívne konanie, budeme hlasovať proti. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky páni poslanci Paška, Halecký, Madej. Končím možnosť sa prihlásiť. Ešte pani poslankyňa Nachtmannová. Pani poslankyňa Tóthová? Technici, pozrite sa na zariadenie pani poslankyne, chcela sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Dá sa zatiaľ umožniť vystúpiť pánovi poslancovi Paškovi? Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa, pokojne môžete veriť pánovi premiérovi aj v júni, aj teraz. Každá zodpovedná vláda totiž reaguje na vývoj vo svete. Ako ste si všimli, aj vlády Spojených štátov, vo Francúzsku, v Nemecku a vo všetkých krajinách, v Japonsku, v Číne reagovali na súčasnú finančnú krízu. A reagovali tak, ako to uznali za vhodné a ako to považovali za najlepšie. Takže pokojne môžete veriť aj našej vláde, že bude sa správať zodpovedne a bude robiť opatrenia, aké potrebuje a bude považovať za potrebné urobiť.

    No a k vášmu vyjadreniu. No, ja osobne som nikdy nezapochyboval, keď ste prišli k tomu mikrofónu, že budete hovoriť to, že nepodporíte tento návrh. Bol som o tom presvedčený, ani nerobil som si ilúzie, že by ste vy mohli podporiť návrh súčasnej vlády.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcem ešte uviesť dôvody, ktoré by mali byť, myslím si, že dostatočné na to, aby sme zdôvodnili skrátené legislatívne konanie, ale aj samotný fenomén otvorenia dôchodkového systému.

    Predovšetkým si myslím, že každý systém, ale aj dôchodkový systém musí byť flexibilný, to znamená, že musí reagovať na všetky podmienky, či už ekonomické, finančné, alebo aj ďalšie, a preto požiadavka, aby sa neotváral, aby sa zákon nemenil v priebehu celej doby desiatok rokov je skoro neúnosný a nereálny.

    Chcem len pripomenúť, že v mnohých krajinách sa tento systém otvára a zákon sa novelizuje nie v desiatkach, ale v stovkách prípadov a celý systém nakoniec je funkčný. Chcem len podotknúť, že je to možnosť pre sporiteľov a pre poistencov, aby mohli do systému vstúpiť alebo vystúpiť, ale čo je dôležité, nielen do druhého, ale aj do prvého. Čiže je tu aj reálna možnosť, aby z prvého vystúpilo teoreticky možno viacej ako z druhého piliera. Avšak samotný fakt, že v prvom kole vystúpilo desaťnásobne viacej z druhého do prvého svedčí o tom, že tento systém ešte nie je stabilný a pretrvávajú dôvody na to, aby bol otvorený a aby sa situácia vyrovnala. Vstupy a výstupy z jednej na druhú stranu aby boli stabilné, rovnaké, vtedy je dôvod na to, aby už ďalšie kolo otvárania nebolo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, samozrejme nepodporiť tento návrh na skrátené legislatívne konanie je vaším právom. Čo si ale myslím, že je veľký omyl, spočíva v tom, že nevidíte rozdiel medzi týmto rokom a rokom minulým. Že sa, ako ste povedali, za posledný rok nič nové neudialo. Svetová finančná kríza, ktorá možno nedošla na dno, možno ešte neprišla hospodárska kríza a veci s tým súvisiace, možno ešte nie sme v tom najhoršom, spôsobuje, že spôsob investovania do takýchto foriem, aké investujú aj dôchodkové správcovské spoločnosti, začína byť mimoriadne rizikové. Prejavovalo sa to najmä v poslednom období. Ak si myslíte, že sa neudialo nič, hoci padli jedny z najväčších finančných inštitúcií, kde sa štáty celého sveta predbiehajú v zachraňovaní svojich finančných trhov, v zachraňovaní bánk, tak si myslím, že je to obrovský, ale obrovský rozdiel.

    V tejto súvislosti úspory, ktoré majú ľudia aj v druhom pilieri, sú mimoriadne neisté. Tvrdenia ekonómov a mnohých zástancov tohto systému, že raz budú aj svetové trhy rásť, akcie, indexy a tak ďalej sú, samozrejme, možno opodstatnené a správne, ale človek nikdy nevie, že kedy, za akých okolností a či náhodou tá kríza, ktorá nastala, nebude mať také nedozerné následky, že všetky tieto predpoklady nebudú už pravdivé. Z toho dôvodu ľudia naozaj majú mať právo si vybrať, či budú chcieť takúto formu investovania s prihliadnutím na to, že ak by sme ich tam nútili zostať, budú poškodené ich práva vo forme primeranej...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Mýlite sa, pani poslankyňa, situácia v súčasnosti je úplne iná, ako bola začiatkom tohto roka. V tejto súvislosti by som rada pripomenula slová svetoznámeho pediatra profesora Švejcara, ktorý svojho času, keď mu vytýkali posun v jeho názoroch ohľadom výživy novorodencov, povedal: „Iba hlupák nemení svoje názory, keď sa rozvíja jeho poznanie.“ Áno, ak sa zmenia objektívne okolnosti, treba byť flexibilný, treba konať a treba konať veľmi rýchlo. Ja by som chcela poďakovať vláde za to, že koná v tomto rýchlo a zodpovedne. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, no, mňa vaše konštatovanie doslova až pobavilo. Povedať, že nič sa nestalo, keď zasadal Americký kongres, keď obdobne parlamenty Európskej únie a vlády sa zaoberajú novo teraz vypuklým problémom, ktorý sa síce naznačoval a vliekol, ale v určitej hodine H sa prejavil veľmi vypuklo a vy vyhlásite, že sa vlastne nič také neudialo, tak to ja skutočne považujem za prípad, ktorý spadá pod pred chvíľou spomínanú myšlienku doktora Švejcara.

    Navyše vám chcem povedať, že čoho sa bojíte. Čoho sa boja všetci odporcovia otvorenia druhého piliera a prvého? Čoho sa bojíte? Bojíte sa, že ľudia pochopia, že v skutočnosti ide o ohrozenie? Keby bola situácia, že celý dej udalostí potvrdzuje opak, teda, že by boli tie fondy výhodné, tak aj vtedy by ste boli proti otvoreniu týchto fondov?

    Ja si myslím, že je plne odôvodnené veľmi správne, veľmi rozumné, že sa tieto fondy otvárajú. A pokiaľ niekto je presvedčený, že byť naďalej v druhom pilieri, tak nech...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa, vaša reakcia.

  • Ďakujem za slovo. Nebudem reagovať na všetkých poslancov, pretože budem vystupovať pri prvom čítaní. Len asi dve myšlienky.

    Prvá, pani poslankyňa Tóthová. Čoho sa bojíme? Stability dôchodkového systému. Ničoho iného.

    A na margo pani poslankyne Nachtmannovej. Ona tu citovala môjho kolegu pediatra profesora Švejcara. Ja ho mám veľmi rada, takže s ním nemám žiaden problém, ale ja by som citovala guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky pána Šramka. Jeho názor je pre mňa momentálne smerodajnejší ako názor môjho kolegu pediatra, ktorý povedal: „Úspory v druhom dôchodkovom pilieri slovenských sporiteľov nie sú ohrozené.“ A keď neveríme tejto vete pána guvernéra Národnej banky, tak potom asi neveríme celej menovej politike Slovenskej republiky, a to je opovážlivé teraz, keď Slovenská republika 1. januára zavádza euro. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, dámy a páni, má niekto záujem vystúpiť ešte v rozprave a prihlásiť sa ústne? Pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Mikloš. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, pôvodne som nechcela vystúpiť v tejto rozprave, ale vyprovokovalo ma k tomu tvrdenie pani kolegyne Kláry Sárközy, ktorá povedala: „Vážení, nič také sa nedeje.“

    V prvom rade by som chcela povedať, odkiaľ budem čerpať svoje informácie a zároveň možno by som chcela poďakovať včerajšiemu okrúhlemu stolu na ministerstve práce, kde boli pozvaní všetci poslanci, myslím, že aj pani poslankyňa Radičová ho písomne aj iniciovala. Dokonca bola takisto prizvaná a boli všetci poslanci prizvaní a kde sa rozšíril bod nielen o pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Radičovej, ale pani ministerka rozšírila bod rokovania ohľadom otvorenia druhého piliera. A to preto, že, vážení páni a dámy, niečo sa deje.

    Dovoľte mi, aby som zacitovala nie zo svojich slov, ale zo slov ľudí, ktorí boli prizvaní ako odborníci, a títo odborníci boli pán docent Stanek a inžinier Ľuboš Pavelka. Takže, ak dovolíte, zacitovala by som z ich slov a možno si myslím pre ctenú snemovňu a pre všetkých ostatných, ktorí sa tohto sedenia nezúčastnili, pretože pre mňa to bolo skutočne veľmi poučné a rada si nechám nielen ja, ale určite aj občania budú radi počuť, ak takíto odborníci takéhoto mena, ktorí sa práve takýmito vecami zaoberajú, ktoré sú dnes na našich kapitálových trhoch, ak povedia pár slov.

    Začnem správou a budem sa držať správy inžiniera Ľuboša Pavelku, PhD. „Investovanie v penzijných programoch a v životných poistkách je založené na nádejach a sľuboch pre ľudí. Peniaze podľa slov bývalého amerického centrálneho bankára a univerzitného profesora B. Lietaera majú pomáhať vytvárať udržateľný blahobyt, pracovné príležitosti a rozumnejší svet.“ Neobmedzene rastúce úroky z úrokov sú podľa neho iba matematickou virtualizáciou.

    K tomuto vo svojej knihe Budoucnost peněz poznamenáva. „Jeden halier investovaný svätým Jozefom pri narodení Ježiša Krista by pri štvorpercentnom zložení z úroku v roku 1749 dosiahol hodnotu zlatej gule a veľkosti zemegule. No v roku 1990 by rástol ďalej a dosiahol hodnotu 8 190 zlatých gúľ o hmotnosti zemegule.“ Čo si myslím, že je veľmi dôležité a práve tu podporuje inštitúciu valorizácie. „Trhy pritom idú hore aj dolu. Zisky z kapitalizácie výnosov reinvestovania dividend a úrokov však často predstavujú iba virtuálne výnosy v podobe prognózovaných vzdušných zámkov pre naivných sporiteľov. Reálne výnosy mnohokrát po zohľadnení inflácie namiesto plusových dosahujú záporné hodnoty. Penzijné spoločnosti majú svoje kalkulácie založené na neustálom priemernom raste trhov. Tieto však nemajú trvale vzostupný charakter, ale ich výkyvy môžu rýchlo znehodnotiť to, čo za dlhé predchádzajúce roky zarobili.“

    Chcem ešte poznamenať, že kríza k nám nedošla. Podľa týchto odborníkov krízu očakávame niekedy začiatkom budúceho roku. Čiže kríza nebola taká, ako sa hovorí, že nič sa nedeje.

    Ďalej by som chcela už iba jednu vetu a v tejto vete takisto poviem. „Svetovú ekonomiku čaká dlhé obdobie stagnácie a recesie, ako aj vytriezvenie tých, čo budúcnosť svojich osobných financií a dôchodkov, podotýkam, svoj budúci životný štandard a finančný majetok stavili na ruletu kapitálových trhov.“

    Ešte jednu poznámku si dovolím. V piatok som sa zúčastnila v Marseille na konferencii o chudobe, kde Európska únia veľmi privítala, keď Slovenská republika vystúpila, povedala som, že práve v tomto parlamente chceme zachovať, a teda chceme ochrániť nielen vklady, ale aj dôchodky. Stretlo sa to s vysokým ocenením. Aj keď sa smejete, ale je to tak. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili Klára Sárközy, Jozef Halecký a Stanislav Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Dve poznámky. Nie som rada, keď mi dávajú do úst tie vety, ktoré som nepovedala. Ja som povedala, že od 30. júna, keď sa naposledy uzavrela možnosť vstupu a výstupu do druhého piliera, sa nič také neudialo, aby sme kvôli tomu museli tento vládny návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

    A dovoľte mi moju reakciu na to, čo ste tu povedali. Včera na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny bol okrúhly stôl, na ktorý boli pozvaní všetci poslanci.

    Pani ministerka, ja by som bola rada, keby ste túto vetu vysvetlili pre všetkých poslancov, lebo nás je 150, alebo aspoň pre tých poslancov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, pretože Strana maďarskej koalície ani ja ako členka tohto výboru som nedostala pozvánku. Teda nemám s tým problém, ale potom by som bola rada, keby ste takéto vety nepovedali, že na tento okrúhly stôl boli pozvaní všetci poslanci. Ja som si to naschvál zapísala. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel vyzdvihnúť len jeden fakt. Toto, čo hovorila pani poslankyňa Vaľová, že skutočne na ministerstve bol taký okrúhly stôl, kde boli zástupcovia koalície, ale aj opozície a odborníci a myslím si, že to je jediná vhodná forma, aby ešte aj v tomto čase, kedy tá dôchodková reforma nie je ďaleko, aby sa tie základné názory zjednotili a aby bol súhlasný, dá sa povedať, názor aj koalície, aj opozície na základné princípy, štruktúru a východiská z tejto reformy. Pretože inak sa budú striedať rôzne vlády v rôznych časových intervaloch a skutočne budú zásahy do tohto systému, ktoré nie sú produktívne a je pravda, že je dobre, keď dôchodkový systém je stabilný.

    Takže pokiaľ by sa dosiahlo to, že by bola určitá jednota koalície aj opozície, dokonca možnože aj prijatím nejakého ústavného zákona, vtedy by tá stabilita bola. Dovtedy je dosť iluzórne predpokladať, že tento systém nebude v určitých intervaloch menený. Ďakujem.

  • Ďakujem. A posledný sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja len zo dve, zo tri také otázočky. Čo ponúkate ľuďom, ktorí si sporia na svoj dôchodok na svojich účtoch za ich peniaze? Čo ponúkate za to, že vám dnes tieto svoje reálne peniaze dajú? Čo im ponúkate za to? Čo im ponúkate, aký dôchodok o 15, 20, 30 rokov, pani ministerka? Ponúkate im vašu veštiacu guľu, pani ministerka. A desať miliárd korún, aby ľudia zaplatili za vašu veštiacu guľu, že aké budú dôchodky o 20, 30 rokov, tak to sa mi zdá voči ľuďom veľmi neseriózny obchod.

  • Pán poslanec bol posledný s faktickými poznámkami. Chcete reagovať, pani kolegyňa? Skúste sa prihlásiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcela by som, aj keď si myslím, že pani ministerka to spresní, ešte raz o tom okrúhlom stole, ktorý iniciovala pani poslankyňa Radičová ohľadom svojich poslaneckých návrhov a pani ministerka teda považovala za veľmi vážnu vec otvorenie druhého piliera, takže nastal aj tento problém. A nemyslím si, ospravedlňujem sa, neboli všetci poslanci, ale boli poslanci zo sociálneho výboru. A očakávala som, že pani poslankyňa Radičová oznámi klubu Strany maďarskej koalície a SDKÚ a KDH, že o takéto rokovanie ide, pretože ona ho iniciovala, len tam bolo rozšírenie o druhý pilier.

    Ďalej by som ešte chcela poďakovať pánu Haleckému za podporu a myslím si, že hľadanie celospoločenskej dohody alebo konsenzu je namieste, pretože skutočne, čo sa týka ochrany dôchodkov a ochrany vkladov, je to vec veľmi vážna.

    No a čo už povedať na pána Janiša. Myslím si, že asi zrejme, keď sa tvoril druhý pilier, tak vtedy nebola ani veštiaca guľa. Takže my teda chcem povedať neveštíme, ale na skutočných podkladoch, ktoré sú odborné, a bolo to práve aj tým, že títo odborníci boli pozvaní k tomuto okrúhlemu stolu, nechceme veštiť ani predpovedať, ale chceme sa správať seriózne a korektne a práve preto sa snažíme tieto vklady a sporenie ochrániť. Ďakujem.

  • Posledným prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, pán minister, vážení kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi začať v reakcii a nedá mi, aj keď som nechcel, v reakcii na pani poslankyňu Vaľovú, lebo to, čo sa udialo teraz v jej reakcii na faktickú poznámku a na otázku pani poslankyne Sárközy, nemôžem nazvať inak ako neuveriteľné klamstvo. Klamstvo, ktoré vkladáte, respektíve obviňovanie kolegyne Radičovej, ktorá tu nie je, pričom to nie je pravda.

    Takže dovoľte, aby som povedal, aby som využil toto miesto aj na uvedenie tejto veci na pravú mieru. Dnes nás naša kolegyňa pani poslankyňa Radičová informovala, že požiadala ministerku o rokovanie na ministerstve ohľadom jej pozmeňujúcich návrhov zákonov a že keď prišla na toto rokovanie, tak zrazu jej bolo oznámené, keď tam prišla, že to bude rokovanie za oveľa širšej účasti, za účasti obidvoch štátnych tajomníkov, ministerky, pána Staneka, pána Pavelku, ktorých ste aj citovali. Takže vaše tvrdenie, že mala Iveta Radičová informovať kolegov, že sa chystá nejaký okrúhly stôl, je lživé a nepravdivé. To by som veľmi jasne a veľmi zreteľne chcel povedať.

    Ale teraz k meritu veci. Diskutujeme o skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o starobnom dôchodkovom sporení a chcem hneď na začiatok povedať, že zásadne s týmto zákonom nesúhlasíme. Samozrejme ani so skráteným legislatívnym konaním a že budeme hlasovať proti nemu. Ak si pán poslanec Paška myslí, že sa to dalo čakať, lebo sme vraj a priori proti všetkému, tak chcem pripomenúť, že to tak nie je. Pretože sme zahlasovali asi pred polhodinou alebo trištvrte hodinou všetci do jedného okrem dvoch poslancov, ktorí nehlasovali, ak sa dobre pamätám, 105 poslancov zahlasovalo za skrátené legislatívne konanie zákona o ochrane vkladov. A na tomto by som chcel aj ilustrovať, že naozaj my nehlasujeme podľa toho, či to predkladá vládna koalícia, alebo opoziční poslanci, ale podľa toho, či to považujeme za správne, alebo nie.

    Ja osobne, ale zdá sa, že aj takmer všetci opoziční kolegovia považujeme za opodstatnené skrátené legislatívne konanie pri zákone o ochrane vkladov, pretože situácia je naozaj taká, že ju treba upokojiť, pretože tu je svetová finančná kríza, pretože panika by mohla spôsobiť vážne problémy, a teda napriek tomu, že naše banky, ale aj naša ekonomika vďaka reformám, ktoré urobili Dzurindove vlády, aj vďaka ozdraveniu bankového sektora je v lepšej situácii, nepotrebujeme záchranné plány, napriek tomu potrebujeme urobiť niektoré kroky.

    Podľa nás potrebujeme urobiť oveľa viac, ako len pasívne opatrenia na zvýšenie ochrany vkladov. Podľa nás potrebujeme dať ekonomike nové impulzy, dať jej nový rastový impulz práve kvôli kríze o to viac a o to rýchlejšie. Práve preto podľa nás potrebujeme ďalej zlepšovať podnikateľské prostredie, nie zhoršovať, ako to robíte, potrebujeme znižovať dane, potrebujeme výraznejšie posilniť strednú vrstvu a rodiny, najmä rodiny s deťmi.

    Ale teda k tomuto zákonu, prečo sme zásadne proti. Prečo sme proti skrátenému legislatívnemu konaniu, ale aj proti samotnému otváraniu druhého piliera a vyháňaniu ľudí z neho. Pani ministerka to odôvodnila tak, a tam istá súvislosť môže existovať, môžeme diskutovať, či je to priamo odvolávka na rokovací poriadok, alebo citovanie ústavy, ale odôvodnila to de facto ochranou základných ľudských práv, teda práva na zabezpečenie príjmu v starobe. No ja musím ale skonštatovať, že v skutočnosti je to presne naopak, že v skutočnosti to, čo tu idete predložiť a čo si zrejme aj schválite, spôsobí opak. Spôsobí zvýšenie rizika nedostatočného zabezpečenia ľudí v starobe.

    Jedna zásadná vec tu zaznievala dookola z úst viacerých z vás, že vraj nevidíme, alebo ste, možno to vyplynulo pre vás z niektorých vystúpení mojich kolegov, že či sa vraj nič nedeje. Áno, deje sa. Deje sa finančná kríza, ktorá je faktom, ktorá je realitou, ale ja sa vás pýtam, ako vami navrhované riešenie pomôže riešiť dôsledky finančnej krízy? Keby ste to mysleli čo len trošku poctivo a úprimne a keby ste boli naozaj presvedčení o tom, že tu je to ohrozené a umožníte ľuďom, aby vystúpili, tak prečo ale tie peniaze neodložíte? Prečo ich nezabezpečíte iným spôsobom, aby ich mohli v budúcnosti dostať vo forme starobných dôchodkov? Veď vy tie peniaze míňate. Veď vy tých 10 miliárd korún, lebo 7 miliárd korún sú prostriedky, s ktorými priamo rátate, že prejdú s ľuďmi, s tými, ktorí sporili a ktorí odídu z druhého piliera, tých 150-tisíc ľudí, a tri miliardy predpokladáte, že budú zvýšené príjmy, lebo už si nebudú sporiť, ale budú odvádzať do prvého piliera.

    Takže ja sa vás pýtam, ak to teda naozaj myslíte úprimne, ak tá finančná kríza vo vás vyvoláva obavy z toho, že tie peniaze tam budú znehodnotené, tak ale čo navrhujete? Vybrať ich a minúť. To je riešenie budúcnosti? Tie peniaze, keby neboli vybraté, keby ste tých ľudí nevyhnali z druhého piliera, tak by sa im tam zhodnocovali a akumulovali a z nich by mali kryté budúce dôchodky. Pretože ten zásadný problém, ktorý tu je a ktorý nechcete vidieť, a to ma naozaj zaráža, že ho nechcete vidieť, je problém starnutia populácie, je problém neudržateľnosti prvého piliera.

    Pán poslanec Petrák povedal pre mňa až zarážajúcu, nepochopiteľnú vec, keď povedal, že ľudia sa nebudú musieť skladať na deficit v prvom pilieri. Že keď teda dneska vykryjeme deficit v prvom pilieri, že sa ľudia naňho nebudú musieť skladať a že to je riešenie.

    Pán Petrák, tak, po prvé, vám chcem pripomenúť, že čo sa týka deficitu prvého piliera. Áno, s tým sa počítalo a rátalo, aj preto sme z výnosov z privatizácie, po prvé, odložili 70 miliárd, po druhé, znížili štátny dlh z 50 % na 30 %, aby sa urobili reformy, ktoré viedli k 10-percentnému ekonomickému rastu, teda k takému rastu, ktorý hravo umožňuje vykryť deficit v prvom pilieri. To, čo je zarážajúce, je miera nezodpovednosti, s akou pristupujeme k riešeniu problémov, respektíve k neriešeniu problémov, ktoré nás v budúcnosti čakajú, a miera nezodpovednosti, s akou zväčšujete budúci problém.

    Pani ministerka Tomanová sa preslávila, podľa mňa neslávne, dvomi výrokmi, ktoré s týmto súvisia. Po prvé, pri prerokovávaní a zdôvodňovaní programového vyhlásenia vlády pani ministerka povedala, že demografický vývoj neohrozuje udržateľnosť prvého piliera, a druhá vec, ktorú povedala v súvislosti s tým, že sa oslabuje druhý pilier, povedala, že ju nezaujíma, čo bude o 15 rokov. Ale nás to zaujíma. A každú zodpovednú vládu by to malo zaujímať, malo by to zaujímať každého poslanca, a to, čo je zlé na vašom návrhu, je najmä to, že ohrozujete udržateľnosť dôchodkového systému, ohrozujete budúce dôchodky.

    Takže, ak dnes tvrdíte a opierate tento návrh na skrátené legislatívne konanie tým, že sú ohrozené základné práva zabezpečenia príjmu v starobe, tak vám chcem povedať, že je to presne ale úplne naopak. Vy oslabovaním druhého piliera nielen ohrozujete práva tých ľudí, ktorých vyženiete, ale vy oslabovaním druhého piliera ohrozujete právo na príjem v starobe všetkých ľudí, ktorí v budúcnosti pôjdu do dôchodku. Ohrozujete ho preto, že ten systém robíte neudržateľný. A k takému základnému argumentu, ktorý by som poprosil, aby ste sa mi pokúsili vyvrátiť, ak neplatí, lebo ten je o všetkom.

    Ten základný argument hovorí, že demografický vývoj na Slovensku je taký, že podľa všetkých demografických prognóz, a tie sú pomerne presné na ďalších 50 rokov, že podľa týchto demografických prognóz, kým v roku 2000, keď sme v 2003, keď sme pripravovali dôchodkovú reformu, na jedného človeka v dôchodkovom veku, keď v postproduktívnom veku pripadalo šesť ľudí v produktívnom veku, kým v roku 2050 to budú len dvaja. V roku 2050 budú dvaja ľudia v produktívnom veku pripadať na jedného človeka v dôchodkovom veku.

    Pri priebežnom systéme to znamená, že kým v roku 2000 sa šiesti ľudia, ktorí pracovali a odvádzali odvody, skladali na dôchodok jedného dôchodcu, tak v roku 2050, ak by sme ponechali len priebežný systém, tak už len dvaja ľudia, ktorí budú pracovať, alebo budú v práceschopnom veku, sa budú svojimi odvodmi a daňami skladať na dôchodok dôchodcu. Inými slovami to znamená, že ak by ste chceli udržať aj tak nedostatočnú úroveň dôchodkov z roku 2000, tak by ste museli buď strojnásobiť odvody, alebo za predpokladu ponechania odvodov a daní by ste museli znížiť na tretinu priemerný dôchodok oproti priemernej mzde.

    Z týchto dôvodov, zo žiadnych iných je jedným z problémov nielen na Slovensku, nielen v okolitých krajinách, ale v celej Európe starnutie obyvateľstva a demografický vývoj, ktorý ohrozuje udržateľnosť priebežných systémov. Preto zodpovedné a rozumné vlády prichádzajú s druhým pilierom, preto, samozrejme, treba ale niesť aj náklady toho druhého piliera, ktoré spočívajú v tom, že ľudia, ktorí si sporia, už menej odvádzajú. Inak sa to ale robiť a urobiť nedá a chcem vám pripomenúť, najmä fanúšikom tých červenších strán, že my sme tu druhý pilier sporivý mali. Mali sme ho tu ešte aj za prvej republiky, mali sme ho tu ešte aj v roku 1948 a v roku 1949 alebo 1950 bol zoštátnený a peniaze boli minuté.

    V čase, keď rástla pôrodnosť, to bolo veľmi ľahké, lebo rástol počet ľudí, ktorí sa skladali na dôchodky menšiemu počtu ľudí. Ale v čase starnutia obyvateľstva, ktorému sa nevieme vyhnúť, aj keby ste, mimochodom, neprijímate dostatočné opatrenia ani z hľadiska zvýšenia pôrodnosti, ani z hľadiska imigračnej politiky, čiže ani tam nekonáte tak, aby sa aspoň trochu spomalil ten negatívny trend, ale prichádzate s návrhmi, ktoré ohrozujú nielen dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktoré ohrozujú dôchodky budúcich dôchodcov. A to nielen tých, ktorí sú dnes v druhom pilieri, ale všetkých, pretože oslabovaním druhého piliera posilňujete pilier prvý, ktorého neudržateľnosť je zjavná a jasná.

    Ak neveríte nám, mohli by ste veriť, vy ste pani poslankyňa Vaľová spomínali pána Staneka. Pán Stanek, pokiaľ viem, je jeden zo spoluautorov vízie, ktorú ste si objednali od Slovenskej akadémie vied. Vízia týmito odborníkmi vrátane pána Staneka pripravená, vízia Slovenska do roku 2030 okrem iného hovorí, že treba výrazne posilniť druhý pilier. Že treba posilniť druhý pilier ako riešenie problému starnutia obyvateľstva. Nielen my, každý, myslím si, kto chápe a rešpektuje tieto veci, s tým súhlasí a musí súhlasiť.

    Takže ten zásadný problém je v tom, že vy zrejme aj preto, že neveríte ničomu, čo je súkromné, čo je nezávislé, ale aj preto a najmä preto, že chcete minúť viac peňazí a odhaľuje vás, úplne vás odhaľuje a demaskuje to, že tieto peniaze navrhujete minúť v budúcoročnom štátnom rozpočte, peniaze, ktoré inak by si ľudia sporili, zhodnocovali by sa im, tieto peniaze navrhujete minúť. Keby ste ich navrhli nejako ochrániť, nejako inak zhodnotiť, ale teda udržať pre tých budúcich dôchodcov, tak by možno som vám bol ochotný uveriť, že to robíte pre dobro týchto dôchodcov, ale vy ich idete minúť. Idete ich minúť napriek tomu, že peňazí máte dosť, že len na budúci rok podľa vládou schváleného návrhu štátneho rozpočtu bude mať vláda k dispozícii o 130 miliárd korún viac, ako mala v roku 2006, čo je takmer 50 % navyše, o 130 miliárd korún by v treťom roku vládnutia ako my v poslednom roku nášho vládnutia.

    Napriek tomu potrebujete ešte vyhnať 150-tisíc ľudí z druhého piliera a minúť ich peniaze, ktoré si tam oni sporili na svoj budúci dôchodok. A zároveň ich budúce dôchodky, ktoré budú plne závislé už len od prvého piliera, budú ohrozené neudržateľnosťou tohto prvého piliera z titulu demografického vývoja. To považujem za absolútne nezodpovedné, nezodpovedné nielen voči tým ľuďom, ktorých vyženiete z druhého piliera, ale voči všetkým dôchodcom. Čiže opak je pravdou. Nie ohrozenie jedného zo základných práv je dôvodom na predloženie tohto návrhu, ale tento návrh sám osebe ohrozuje právo ľudí na dostatočný príjem v starobe. Takisto by som mohol hovoriť o veľkých hospodárskych a národohospodárskych škodách, ktoré z tohto titulu vznikajú a vzniknú, čo je druhý dôvod, o ktorý by sa teoreticky dal takýto návrh oprieť.

    Takže neostáva mi nič iné, než konštatovať, že, ešte k jednej veci predsa len. Hovoríte o tom, že finančná kríza ohrozuje dôchodky v druhom pilieri. Áno, finančná kríza tu nesporne je, nikto to nespochybňoval, ale finančnou krízou nemôžete odôvodniť to, čo robíte, pretože tie peniaze míňate. Ak by ste tie peniaze neminuli a navrhli zmysluplný spôsob, ako ich ochrániť pred rizikami vyplývajúcimi z vývoja finančných trhov, tak by to bolo poctivé, ale vy tie peniaze navrhujete minúť, rozpustiť v štátnom rozpočte.

    Čo sa týka kríz, áno, kríza tu je a je naozaj vážna, zároveň ale platí, že krízy tu boli a aj budú. Riešenia, ktoré navrhujete, sú riešenia, ktoré by sa dali skôr nazvať socialistickými. Riešenia, ktoré navrhujeme my, sú skôr riešenia protrhové. Zásadný problém nie je v tom, že by sa nediali chyby a že by nevznikali krízy, zásadný problém je v tom, že systém, ktorý uprednostňujeme my, tieto chyby koriguje, kým systém, ktorý uprednostňujete vy, tieto chyby kumuluje. V tom je zásadný problém. Nie v tom, že by niekto z nás popieral, že je tu kríza, nie v tom, že by niekto z nás popieral, že sú tu aj isté riziká, ale v tom, aký je základný princíp, že vy s istotou, vy s istotou problémy kumulujete a navyšujete, ktoré sa prejavia o niekoľko rokov, ale najmä o niekoľko desaťročí tak, že budú nezvládnuteľné.

    Čo sa týka výnosnosti finančných trhov. Boli tu vážne krízy. Bola tu kríza v roku 1987, ktorá bola vážnejšia, ako je dnešná. Boli tu následne krízy začiatkom 90. rokov, bola tu technologická kríza v roku 2000. Napriek týmto krízam výnosnosť finančných a kapitálových trhov dlhodobo je výrazne vyššia ako celosvetový rast reálnych miezd a najmä po zohľadnení demografického vývoja, o ktorom som hovoril.

    Takže toto je jasný dôvod, prečo nielenže nebudeme hlasovať za návrh na skrátené legislatívne konanie, samozrejme, ani za zákon ako taký, ale budeme veľmi aktívne, veľmi aktívne vystupovať proti takýmto krokom, pretože ich považujeme za také, ktoré škodia ľuďom, ktoré škodia ekonomike, ktoré škodia krajine.

    A ako povedal kolega Brocka, žiadna vláda tu nie je naveky. Ani vaša nebude, aj keď sa vám možno dnes zdá, že bude. A chcem vám povedať, že my nielenže budeme proti tomuto zákonu, ale budeme robiť všetko pre to, čo je v našich silách, aby sme ľuďom vysvetlili, prečo je to proti ich záujmu a aby sme vrátili veci naspäť z hlavy na nohy a aby sme posilňovali druhý pilier tak, ako je to nakoniec v súlade aj s víziou, ktorú ste si dali vypracovať. A preto nielenže budeme proti týmto zákonom, ale prídeme opätovne a opakovane aj s návrhom ústavného zákona na ochranu druhého piliera, pretože kroky, ktoré robíte, kroky, ktoré vláda robí, nás len utvrdzujú v tom, že takýto ústavný zákon na ochranu druhého piliera je opodstatnený a potrebný. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky páni poslanci Jureňa, Petrák, Vaľová, Tóthová, Halecký, Zelník, Frešo, Kvorka. Ukážte mi, technici, prosím vás, ten zoznam, Urbáni, Dzurinda, ďalej. Končím možnosť prihlásiť sa. Ešte tam bola pani Nachtmannová ako posledná.

    Pán poslanec Jureňa. Pán poslanec Jureňa. Zapnite pána poslanca Jureňu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Ivan Mikloš opakovane viackrát použil slovo vyženie, vyženiete, vyhnať. Chcem povedať, že občania Slovenskej republiky nie sú stádo, ale každý občan Slovenskej republiky má svoj vlastný rozum. A každý občan sa rozhoduje sám. Čiže my mu len umožníme, dávame mu možnosť, aby sa rozhodol ako ďalej. Čiže je to jeho slobodné rozhodnutie.

    Ďalej by chcel zdôrazniť, že sú situácie, kedy je veľmi dôležité, aby opozícia i koalícia ťahali za jeden koniec. A ja si myslím, že toto je presne tá situácia. Preto i oceňujem váš prístup v prípade ochrany vkladov, ale zároveň chcem dať základnú otázku. Ak bankové vklady sú ochránené a hovoríme teda, že budú všetky, maximálne v plnej výške ochránené, ako sú v skutočnosti chránené vklady v dôchodcovských správcovských spoločnostiach.

    Čiže je tu rozdiel? To je otázka, pretože, pokiaľ si niekto chce v skutočnosti prilepšiť na dôchodok, tak teoreticky si môže robiť len svoje vlastné sporenie na bankovom účte. A banka pri dlhodobých vkladoch mu garantuje určité úrokové sadzby. Pokiaľ si chce prilepšiť a nechce byť v tomto systéme. Takže na jednej strane byť bankárom, byť kapitalistom, keď banka vynáša, je veľmi pekné a brať veľmi výhodné bankové platy, ale na druhej strane byť socialistom, keď banka padá a keď občania Slovenskej republiky...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mikloš, chcem pogratulovať k vášmu vystúpeniu. Bolo také pekné, ľahké, populisticko-propagandistické, ktoré časť občanov Slovenska určite rado prijme. Ale ja sa chcem vrátiť k faktom, o ktorých sa určite budeme sporiť.

    Prvý fakt. V akej výške sa rátalo s deficitom prvého piliera v prípade, že by nebol zavedený druhý pilier a bol by zvýšený len odchod do dôchodku na 62 rokov. V súčasnosti zhruba do roku 2016 podľa prognóz, ktoré sa vypracovávali aj na vašom ministerstve, by bol prvý pilier prebytkový zhruba vo výške 4 miliardy Sk. To je prvý fakt. Ja sa nesporím o to, že v tom ďalšom období ten deficit narastá a že ten deficit treba nejakým spôsobom riešiť a že jedným z možnosti riešenia je aj rozdelenie rizika na sporenie a na prvý pilier. O tom sa sporiť určite nebudeme.

    Druhá otázka. Aký bol odhad počtu sporiteľov pri prechode na druhý pilier? Podľa vašich prognóz zhruba 500-tisíc ľudí. Aká je realita? Jeden a pol milióna sporiteľov, čo vytvára neuveriteľný tlak na dôchodkový systém z hľadiska jeho financovania. Vy ste preklenuli transformačné náklady. Transformačné náklady sa odhadovali vo výške 500 až 700 miliárd Sk a vy ste na krytie tohto deficitu odložili zhruba 70 miliárd Sk, ktoré sa minú za dva a pol až tri roky.

    Ja sa vás pýtam, o akom zodpovednom prístupe Dzurindových vlád v predchádzajúcom období hovoríte? To je bohapustý populizmus, ktorý bol nezodpovedný a jednoducho ste mali tie privatizačné peniaze, ktoré ste získali lepšie odložiť, ak hovoríte, že dnešná vláda má odkladať peniaze smerom do budúcnosti. Môžeme hovoriť o víziách smerom do budúcnosti z hľadiska demografie, ale jednoducho nie je priestor na toto a ja sa to pokúsim v prvom čítaní alebo v druhom čítaní k tomuto zákonu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade by som chcela povedať, že dôchodky ste ohrozili už vy, pretože ste nastavili 9 % do druhého piliera, čo nemá žiaden štát. A pokiaľ viem, aj Česi sa ani teraz počas tejto krízy nechystajú ísť do druhého piliera. A ak, tak s dvomi percentami.

    Takisto by som chcela povedať, že demografická krivka iba okrajovo rieši, vlastne druhý pilier rieši demografickú krivku veľmi okrajovo.

    A spýtam sa vás, pán Mikloš, ak sa čokoľvek stane, kto bude sanovať všetko. Kto bude všetko zachraňovať, ako je to v Spojených štátoch. No predsa štát. Nijaké žiadne súkromné spoločnosti. Ale všetko bude sanovať štát.

    A teraz pán Mikloš, vy ste si už zvykli vynášať súdy, vy sa snažíte byť ten neomylný, ten všadeprítomný a vaša nehoráznosť, mám pocit, že siaha niekedy až k nebesiam, lebo takto sa cítite, pretože vynášate súdy, kto tu klame, kto tu neklame bez toho, aby ste boli prítomný v sociálnom výbore, kde ste nikdy neboli, ale podľa mňa sa už cítite až pri nebesiach, lebo vy ste asi všadeprítomný a všade ste boli a všetko ste videli, tak ako hodnotíte krízu, že boli horšie krízy a táto kríza nie je zlá. Tá kríza ešte nie je na konci. Ale vy ste si to už dovolili zhodnotiť, pretože vy ste ten najúžasnejší, aspoň si to myslíte a rád sa počúvate, len keby ste niekedy aj počúvali, čo hovoríte. A chcela by som začať od Adama.

    Prosím vás pekne, vaša kolegyňa poslankyňa neskoro predložila pozmeňujúce návrhy. Vtedy ich predložila a využila situáciu, keď my sme ich nemohli prečítať, a preto sme sa s nimi dôsledne zaoberali ešte aj na ministerstve práce, pretože sme museli odložiť výbor a zaoberali sme sa tak dôsledne, že sme pozvali aj odborníkov.

    Takže buďte taký láskavý a nedávajte jej gloriolu pred voľbami na prezidenta. Bola tu a mohla to povedať. Keď som stála za pultom, tak odišla, aby sa k tomu nemusela vyjadriť, lebo vie, kde je pravda. Tak, prosím vás pekne, nerobte jej v parlamente kampaň o tom, aká je úžasná, pretože vám hovorím, že doniesla neskoro pozmeňujúce návrhy. A od toho sa to všetko odvíjalo. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, vypočula som si vaše názory. Ja som demokratka. Vy máte svoje. Ja mám svoje. Nemám nič proti tomu, že hovoríte, budete aktívne vystupovať, aktívne propagovať. Nech sa páči, prečo nie, ale mám proti tomu a jednoznačne som proti tomu, aby ste rozširovali nepravdy. Doslova ste povedali, keby ste tých ľudí z druhého dôchodkového piliera nevyháňali. Slovo nevyháňali.

    Pán poslanec, tak tu klamete, až sa hory zelenajú. Paragraf 123 ods. 1 jednoznačne uvádza, že na vystúpenie treba písomné oznámenie, ktorého obsahom je prejav vôle nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení.

    Mne ako právničke zvrat prejav vôle hovorí absolútnu dobrovoľnosť a žiadne vyháňanie. Tak, prosím vás pekne, neklamte, nedeformujte to, čo je predložené, pretože predložený legislatívny návrh je jednoznačne stavaný na dobrovoľnosti. A dobrovoľné kroky nie sú vyháňaním. Vyháňanie je určitý druh použitia násilia, použitia sily, čo v tomto prípade neprichádza do úvahy. Teda pokojne si aktívne propagujte, pokojne si hovorte svoje názory, ale neklamte. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som k vystúpeniu pána poslanca Mikloša mal len dve výhrady k dvom termínom alebo pojmom, ktoré použil, ktoré si myslím, že nie sú odôvodnené a nie sú správne. Je to míňanie peňazí. Myslím si, že nie je to míňanie peňazí z tohto dôvodu, že keď prechádza sporiteľ z druhého piliera do prvého, musí prejsť aj s financiami. Ináč nie je možné. Však je aj teória, aby peniaze zostali v rámci sporenia v druhom pilieri a potom, aby sa v pravý čas vyplácali, ale tie peniaze sa použijú v prvom pilieri na vyplácanie dôchodkov, prípadne na znižovanie deficitu dôchodkov. A sú to verejné financie. Takže štát ich nepoužíva na iné účely, len na dôchodkové účely. To znamená, aj keby ich použil na vianočný príspevok, je to stále len dôchodkové zabezpečenie dôchodcov. Takže míňanie peňazí považujem za nesprávny termín a nemal by sa používať. To isté sa týka aj ekvivalentného pojmu prejedanie peňazí. Tiež nesprávny pojem.

    Čo sa týka vyháňania z druhého piliera, tiež nesprávny pojem. A nemyslím si, že by sa mal používať, pretože nie sú žiadne ani administratívne, ani finančno-ekonomické možnosti, ani náznaky, aby mohli niekoho z druhého piliera, platí to aj pre prvý pilier, vyhnať. Pretože tu je iba súbor informácií, ktoré poskytujú či už koalícia, opozícia, alebo médiá, dá sa povedať v ekvivalentnom pomere. A nakoniec, každý sporiteľ alebo poistenec sám sa musí rozhodnúť, či zostane, alebo vystúpi. Môže sa stať situácia, že nikto nevystúpi. A môže sa stať...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Aj keď nemám ekonomické vzdelanie, ale chcem sa vyjadriť k tejto téme a chcem to povedať tak, ako to vidím ja. Druhý pilier bol založený za tým účelom, aby si ľudia sporili na osobných účtoch. Je samozrejmé, že pokiaľ by tie peniaze zostali na účte, tak je to horšie, ako mať ich v banke, lebo v banke dostaneme aspoň nejaké úroky.

    Preto správcovské spoločnosti povedali a zaviazali sa, že budú ich zhodnocovať. Ako ich zhodnocujú? Tým, že s nimi obchodujú na kapitálových trhoch a nakupujú sa akcie. Áno, pokiaľ akcie stúpajú, tak stúpajú aj samotné vklady. Ale sme svedkami toho, čo teda nikto možno nepredpokladal, že zrazu sa akciové trhy zrútia. A teda, ak tam niekto mal nasporených možno 100-tisíc korún a za tú hodnotu mal nakúpené akcie, dneska možnože má už len 60-tisíc korún. O čom tuná hovoríme, že aké šetrenie, veď to nie je absolútne pravda. Našetrená suma financií nezodpovedá hodnote nakúpených akcií. Kto zaručí, že takýto proces pohybu na akciových trhoch sa nezopakuje o 10, 15 rokov. Teda koľko tí ľudia na tom dôchodku budú mať nasporených peňazí? No, čo im zostane? Nič, len plač a slzy.

    Preto je vláda povinná sa postarať o občana. A je správne, že sa otvára druhý pilier, pretože zrejme nikto z tých obyvateľov ani nemyslel na to, že by k takejto katastrofe mohlo prísť, ako je zrútenie sa akciových trhov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. To, čo predrečník hovoril ohľadom demografickej krízy, ja sa pokúsim povedať možno slovami, ktoré budú zrozumiteľnejšie váženej koalícii. To, čo sa deje, je, že procesom vyháňania ľudí z druhého piliera a tým, že znižujeme počet ľudí v druhom pilieri a ich peniaze prakticky ten istý rok, čo im ich zoberieme z osobných účtov, okamžite minieme. A je úplne jedno na akú spotrebu. A tak sa dostávame do situácie, že to, čo ľudia sporia a akumulujú, vlastne minieme v jednom ročnom rozpočte a dávame im za to prísľub, že za 20, za 25, 30 rokov dostanú dôchodok.

    Celý problém tejto demografickej krízy je v tom, že ten prvý pilier naozaj nie je možné udržať, nie je normálne, aby naše deti mali trojnásobné odvody. Nie je normálne, aby potom v takej krajine mohli fungovať. A je to veľmi dobrý termín, že tie peniaze sú prejedané, lebo tá okamžitá spotreba je zrejmá. Nikto to nevyvrátil, že to bude spotrebované v nasledujúcom rozpočte.

    Ale zakladáme tým zároveň aj jednu veľkú krízu pre budúcnosť, a to je kríza súčasnej činnej generácie, ktorej sa budú musieť na dôchodky skladať naši potomkovia a oni vlastne nebudú mať reálne nič v rukách. Nebudú mať nič nasporené. Budú mať len neurčitý prísľub tejto vlády, ktorá o 20, 30 rokov, samozrejme, nebude pri moci a podobne, ako to bolo v histórii, keď došlo ku krachu centrálneho plánovaného hospodárstva, nebudú mať na koho sa obrátiť o tom, aby mali normálne dôchodky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Mikloš, ja sa tiež pozastavím pri tom vašom slovíčku vyháňania, pretože neustále dookola hovoríte, že táto vláda vyháňa ľudí z druhého piliera, a pritom dobre viete, že to tak nie je.

    Veľmi pekne to tu vysvetlila pani poslankyňa, pani profesorka Tóthová. A vy sám dobre viete, že je to tak, že to, čo hovorila pani poslankyňa, že to je pravda. Ale zrejme držíte sa jedného pravidla, že účel svätí prostriedok. A preto rozprávate to, čo rozprávate, a ak obviňujete nás, a to robíte už tuná tretí rok, že sme populisti, tak toto je taký populizmus, že nemá miery toto, čo vy robíte.

    Ale tie veci treba dať ozaj na pravú mieru a treba povedať, že tuná nikto nikoho odnikiaľ nevyháňa. Nevyháňa, pán poslanec Mikloš, tu sa len dáva priestor tým ľuďom, ktorých ste vy mnohých nahnali do druhého piliera, aby sa slobodne rozhodli, či v tom druhom pilieri, alebo v prvom pilieri chcú títo ľudia, títo sporitelia na starobné dôchodky chcú zostať. No a ak je pre vás slobodné rozhodnutie, pán poslanec, vyháňanie, tak sa už vôbec potom nečudujem, že vám napriek vášmu populizmu ozaj a týmto slovám, ktoré neustále rozprávate, ktoré počúvam tu v parlamente, v médiách a tak ďalej nikto na Slovensku neverí.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, nedá mi nezareagovať. Treba povedať na začiatok, zdedili sme zlý dôchodkový systém. Nie tým, že sa vytvoril druhý pilier, za ten som, nechali ste nám zlý prvý pilier a zlý pomer, neodhadli ste správne.

    Ďalej, čo tu pán Mikloš hovoril, čo treba spraviť a čo chcú oni politicky robiť. Pán Mikloš, ja sa vrátim do roku 2002, keď pri rozpočte o zdravotníctve som hovoril, čo treba robiť, že treba zabrániť negatívnemu demografickému vývoju. Pýtam sa, aké kroky ste v tom spravili? Aké kroky ste spravili, aby ste zabránili ekonomickej emigrácii zo Slovenska? Aké kroky ste spravili pre priamu podporu malých a stredných podnikateľov, po ktorej teraz voláte, a pre podporu domácich investorov? Podporili ste zahraničných investorov, to je ku cti, ale na domácich ste zabudli.

    Ďalej. Vytvorili ste strednú vrstvu na Slovensku? Nevytvorili. Vytvorili ste širokú chudobnú vrstvu a potom malú vrstvu bohatých a na strednej vrstve, súhlasím s vami, na tom to stojí, aby tá stredná vrstva bola bohatá.

    A musím zareagovať aj na to, keď hovoríte, že sa idú míňať peniaze a vyháňať. Musím podporiť kolegov v tom, ktorí hovoria, nikto nevyháňa, dáva sa možnosť, je zvláštna situácia. Ja nie som za otváranie, zatváranie druhého piliera, zodpovedne poviem, zahlasujem poslednýkrát za otvorenie druhého piliera. Treba ho stabilizovať, ale rozhodne nikto nikomu peniaze nekradne, nikto peniaze neberie, ten človek, keď prestúpi, rozhodne sa dobrovoľne a ide so svojimi peniazmi. On sa rozhodne, že chce byť v tom prvom pilieri, a keď pôjde do prvého piliera, je samozrejmé, že tie peniaze sa použijú na splácanie dôchodkov tých ľudí, ktorí ich dneska poberajú. Ďakujem pekne.

  • Chcel by som zvýrazniť to, čo považujem na vystúpení pána poslanca Mikloša za kľúčové, a to je jasné vyargumentovanie toho, že zákon, o ktorom rokujeme, je hlboko nesociálny a cynický. Je jasne namierený proti ľuďom, lebo oberá strednú a mladšiu generáciu o ich budúce dôchodky. Preto je hlboko nesociálny a arogantne cynický.

    Vyháňate ľudí z druhého piliera. Toto pán Mikloš vyargumentoval veľmi jasne. Poviem vám, prečo vyháňate ľudí z druhého piliera. Po prvé preto, lebo cynicky klamete napríklad porovnávaním druhého piliera alebo dôchodkových fondov a nebankových subjektov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prirovnáva predseda vlády dôchodkové fondy k nebankovým subjektom? Navzdory tomu, že vedľa neho sedí guvernér Národnej banky a hovorí, že dôchodkové fondy majú maximálnu ochranu týchto peňazí. Vyháňate ľudí z druhého piliera aj tým, že meníte pravidlá. Natiahli ste dĺžku predpísaného sporenia? Meníte pravidlá hry počas samotnej hry. Jeden a druhý argument je dôkazom toho, že vyháňate, cynicky vyháňate ľudí z druhého piliera a oberáte ich o budúce dôchodky.

    A ešte by som chcel doplniť vystúpenie pána kolegu Mikloša. Mám dobrý nápad, ako nahradiť tých 7 miliárd Sk tak, že neokradnete ľudí. Urobte seriózny tender na mýto a ušetríte presne takú istú sumu peňazí pre Sociálnu poisťovňu, o ktorú chcete okradnúť občanov Slovenskej republiky.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, povedali ste, že sa dá hravo vyrovnať deficit Sociálnej poisťovne. Tak hravo ste pravdepodobne nastavovali aj parametre štátneho rozpočtu na rok 2003, kedy ste v polovici roka zaznamenali výpadok, ktorý bol výsledkom zlých výpočtov ministerských úradníkov pod vaším vedením. Následne ste potom v polovici roka zvyšovali spotrebnú daň z minerálnych olejov a týmto spôsobom ste zvýšili príjmy štátneho rozpočtu, a tým ste zaplátali dieru, ktorá vznikla vaším nezodpovedným prístupom pri zostavovaní štátneho rozpočtu.

  • Asi bolo treba menej hravosti a viacej zodpovednosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že k tomu, či sú ľudia vyháňaní, alebo nie sú, pán kolega Dzurinda povedal veľmi jasné dva argumenty. To nebol niekto z ulice, to neklame niekto z ulice, to klame predseda vlády, keď prirovnáva DSS k nebankovým subjektom. To, že je to klamstvo, to nehovoríme len my, to hovorí napríklad aj guvernér Národnej banky. Čiže klamaním zo strany predsedu vlády, strašením klamlivým, účelovým, lživým strašením a zmenou pravidiel. Zmenou pravidiel. No, keď sa ľudia rozhodovali, či vstúpia do druhého piliera, tak sa rozhodovali aj podľa toho, koľko budú musieť sporiť. Podľa toho sa rozhodovali najmä tí starší ako 40-roční, tí okolo 45 rokov. Keď im zmeníte z 10 na 15, samozrejme, že túto skupinu vyženiete. Som zvedavý, akým spôsobom budete napĺňať ten cieľ vyhnať, opakujem, vyhnať ďalších 150-tisíc ľudí či ďalším predĺžením obdobia minimálneho sporenia.

    Pán poslanec Petrák, áno, je pravda, že niektoré odhady boli iné, ako bola skutočnosť. Vždy sú niektoré odhady iné, len vám chcem pripomenúť, že iný bol aj ekonomický rast. Vy, keď ste, prečítajte si programové vyhlásenie vašej vlády, viete, aký rast ste predpokladali, že udržíte, že budete mať? 5 %. Viete, aký ste mali vlani? 10,4 %. Viete, aký je to rozdiel v príjmoch daňových a iných, ktorými môžete v pohode vykryť tie rozdiely, ktoré vznikli z titulu rozdielov našich odhadov, napríklad z privatizácie sme 350 až 400 miliárd korún použili na zníženie štátneho dlhu. Pri 10-percentnom raste každá zodpovedná vláda hravo by vykryla tento deficit v prvom pilieri.

    A pani poslankyňa Vaľová, už nestihnem viac, žiaľbohu, ohľadom toho, že vraj klamem. Nie, pani poslankyňa, vy klamete a usvedčuje vás z toho jasne realita. A to, že vás pani poslankyňa Radičová nevládze počúvať, to sa nečudujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Chcete, nech sa páči, nech sa páči, pani ministerka.

  • Veľmi stručne, nebude to dlho trvať, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi zareagovať na všetko to, čo som tu počula, ale myslím si, že skôr pri druhom návrhu budem zdôvodňovať a v tejto chvíli poviem iba jedno a prosím, aby ste mi nevkladali do úst to, čo som nikdy nepovedala, pretože nikdy som nepovedala, že ideme zmeniť podmienky priznávania dôchodkov z druhého piliera, ale hovorila som o tom, že budeme vstupovať do poplatkov, pretože poplatky si dôchodkové správcovské spoločnosti účtujú okrem tých, ktoré sú ustanovené v zákone, ešte aj skryté poplatky a nazdávam sa, že je potrebné ochrániť skutočne sporiteľov. Zatiaľ tu neodznel jediný návrh, ako riešiť sporiteľov a všetci, ktorí vystúpili, zastávajú zo strany opozície iba dôchodkové správcovské spoločnosti. A povedala som druhú vec, že v každom prípade budeme vstupovať a upravovať investovanie tak, aby systém bol čo možno najbezpečnejší.

    Pokiaľ ide o tých 150-tisíc vystúpených, ministerstvo práce v doložke predpokladá výstup od 30- do 150-tisíc a hovorí, čo by znamenalo, keby vystúpilo 30-, 50-, 70- až 150-tisíc, takže je to o tom.

    Na adresu pána poslanca Mikloša mi nedá povedať jedno. Pán poslanec Mikloš, v žiadnom prípade to nie sú prejedené peniaze, a to z toho dôvodu, že ušetríme na štátnych finančných aktívach, ktoré by sa museli inak dosýpať a v podstate by boli vyčerpané, keby sme neboli urobili kroky, ktoré sme urobili k 31. marcu budúceho roku, vyčerpaných tých 65 miliárd, ktoré boli odložené z privatizácie SPP, takto vlastne šetríme tieto peniaze.

    A na druhej strane už len na ten demografický vývoj. Ja byť na mieste vašich rodičov a starých rodičov, ktorí taktiež z hľadiska predlžovania veku a pribúdania starších ľudí by vlastne tiež patrili do tej kategórie, o ktorých hovoríte, že zhoršujú demografický vývoj, pretože ja nepovažujem to, že sa ľudia dožívajú dlhšieho veku za nepriaznivý demografický vývoj, a to nemožne považovať za nepriaznivý demografický vývoj.

    Pán poslanec Mikloš, ja na vás zoberiem papek namiesto toho, pretože nepriaznivým demografickým vývojom, už som to povedala tisíckrát, môže byť to, že sa rodí menej detí, ale nie to, že pribúdajú starší ľudia. To sú výsledky geriatrie, teda medicíny pre starších, gerontológia a všetkých možných iných dôsledkov. Takže, prosím, toto, aby ste si odpustili.

  • Potlesk a ruch v sále.

  • Ja sa ospravedlňujem, ale na druhej strane skutočne verte tomu, že sa ľudia dožívajú vyššieho veku, nie je možné považovať za nepriaznivý demografický vývoj. Pripomínam už len jednu vetu, poslednú vetu. Demografická kríza, ktorá by ovplyvnila skutočne Sociálnu poisťovňu, hrozí v roku 2025 a výrazná v roku 2036. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka. Pán spravodajca, nie. Takže poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie. Ešte chvíľočku počkáme, aby kolegyne a kolegovia, ktorí nesledovali rozpravu, mohli zaujať svoje miesto.

    Pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia tohto znenia.

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 28. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Pán predseda, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o vyslovení súhlasu so skráteným legislatívnym konaním.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 za, 55 proti.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s prerokovaním tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.

    Teraz poprosím pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho, aby nám predniesol

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 797.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zabránenie zneužívanie inštitútu žiadosti o nápravu a námietok smerujúcom proti inému úkonu verejného obstarávateľa a obstarávateľa, a tým k neúmernému predlžovaniu procesu verejného obstarávania, čo spôsobuje zvyšovanie finančných administratívnych nákladov verejného obstarávateľa, obstarávateľa vo väzbe na samotné zabezpečenie výkonu verejného obstarávania.

    Predlžovanie procesu verejného obstarávania môže viesť a v konkrétnom prípade obstarávanie elektronického mýtneho systému aj vedie k značným hospodárskym škodám.

    Návrhom zákona sa sledujú aj strategické ciele informatizácie verejnej správy stanovené v stratégii informatizácie verejnej správy schválené vládou Slovenskej republiky. V tejto etape sa navrhuje vydávanie Vestníka verejného obstarávania len v elektronickej podobe, čím sa odstraňujú niektoré legislatívne bariéry elektronizácie procesu verejného obstarávania.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Spravodajcom bude pán poslanec Peter Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (tlač 797).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 808 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie Výboru Národnej Slovenskej republiky pre hospodársku politiku v termíne do 17. októbra 2008 a že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.

    Výbor pre hospodársku politiku prerokoval predložený návrh vlády na svojej 53. schôdzi 14. októbra 2008. Uznesením č. 416 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 798) prerokujeme v skrátenom legislatívnom konaní na 28. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne mám prihlášku od pána poslanca Lipšica za klub Kresťanskodemokratického hnutia a písomne je ešte prihlásený pán predseda klubu SDKÚ pán poslanec Janiš.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, aký je dôvod na skrátené konanie o tomto návrhu novely zákona. O prvom návrhu novely zákona bolo deklarované, že jeho cieľom je chrániť úspory v bankách. V poriadku. Úspory pre bohatých. Druhým návrhom vláda hovorí, že chce chrániť dôchodcov. Dobre. Dnešných dôchodcov, odpisuje tých mladších pod 45 rokov. Všetkých ako generáciu. Dobre.

    A čo je cieľom tohto návrhu novely? Chrániť ani nie vkladateľov, ani nie dôchodcov, ale finančné skupiny. Finančné skupiny blízke vládnej koalícii, ktoré čakajú, kedy už konečne sa dostanú k peniazom z nevydarených tendrov. Poznáme, neviem, z akého presne dôvodu, ten návrh nakoniec pripadol, jeho obhajoba pánovi ministrovi dopravy, lebo nejde o návrh novely zákona v jeho pôsobnosti, takže predpokladám, že je to kvôli konkrétnemu tendru a ten konkrétny tender sa volá mýto, na diaľničné mýto, kde sa vám podarilo vyhodiť z verejnej súťaže všetkých uchádzačov okrem toho, ktorý ponúka najviac a za ktorým zrejme stoja skupiny blízke vládnej koalícii. Ponúka viac o myslím 6 miliárd korún. Pýta najviac, pardon.

    Je úplne zjavné, že budem najskôr diskutovať k skrátenému konaniu, že nie sú žiadne podmienky na skrátené konanie splnené. Na skrátené konanie sú splnené podmienky, keď sa vyskytne nejaká okolnosť vo vonkajšom svete, ktorá zrazu zmení situáciu a je potrebné hneď reagovať. Vy už ste vo vláde dva aj pol roka. Ak ste mali problémy so zdĺhavým verejným obstarávaním, otázka znie, prečo ste už dávnejšie neprišli s návrhom v riadnom konaní. Aký je vonkajší podnet, ktorý nastal v priebehu posledných týždňov, keď vláda rokovala, podľa ktorého tento návrh mal byť prerokovaný v skrátenom konaní?

    Tento prípad je úplne evidentným zneužívaním inštitútu skráteného legislatívneho konania. Nevidím žiaden dôvod, pán poslanec Petrák, ani, keď sa vám to nezdá, nevidím žiaden dôvod, aby takáto novela prišla v skrátenom konaní. Jediný dôvod vidím v jednom. Aby o ňom, o tomto návrhu bola kratšia diskusia v parlamente. Aby prešiel rýchlo bez nejakého veľkého záujmu, aby bol na schôdzi jednej, nie dvoch, aby v priebehu dvoch dní bolo po probléme. Po probléme, ktorý myslím, že trápi daňových poplatníkov, že budú platiť o 6 miliárd korún viac, pretože v zásade ste vybrali tú firmu, ktorá ponúka o 6 miliárd korún viac a už niekoľko mesiacov, ak nie rokov neviete tento tender uzavrieť. To je skutočnosť.

    Vy hovoríte, že idete deliť rodinám koľko miliárd? Desať miliárd korún, a pritom len na tomto tendri by ste mohli 10 miliárd korún usporiť. Mohli by ste usporiť preto, že o 6 miliárd korún je tento tender predražený a, po druhé, preto, že ak by už bol dávny vyhodnotený a zrealizovaný, tak v oveľa kratšom čase môžete vyberať mýto v tej sume 3 – 4 miliardy.

    To ja považujem za hazard, že na jednej strane vo svojom návrhu otvárate druhý pilier, z ktorého chcete získať práve tých niekoľko miliárd korún. Považujem to za hazard preto, že nie druhý pilier je problém, nie druhý pilier je pyramídová hrad, prvý pilier je pyramídová hra.

    Nie je tu pán poslanec Zelník, ale musím mu povedať, že oči pre plač zostanú tým, ktorý o 30 rokov budú mať dostať nejaký dôchodok z prvého piliera. Nieže tam budú mať menej, ako tam vložili, ale je dosť možné, že tam nebudú mať proste nič. Ale vám je to jedno, lebo už vtedy bude iná vláda a po nás potopa, tak čo sa s tým budeme tak nejako zvlášť trápiť. To považujem podľa moje mienky za hazard.

    Pán minister, chcem vás poprosiť, keby ste nám mohli potom zdôvodniť, že aký je ten konkrétny dôvod na skrátené konanie, pokiaľ naozaj tým principiálnym dôvodom, ktorý vyplýva zo všetkých okolností, nie je proste snaha vyriešiť spackaný tender na diaľničné mýto, ktorý bude stáť našich občanov, všetkých občanov, aj voličov SMER-u, aj chudobných, 6 miliárd korún, ktoré sa prelejú z vačkov daňových poplatníkov do vačkov konkrétnej finančnej skupiny, ktorá má blízko vládnej koalícii. To je postup a postoj dnešnej sociálnej vlády. V žiadnom prípade si nemyslím, že môžeme za takýto návrh novely zákona hlasovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Janiš, keďže neboli faktické poznámky, nech sa páči.

  • Pán predseda Národnej rady, pán minister, kolegyne, kolegovia, hovorí sa, že do tretice všetko dobré a vybrali ste si tri skrátené legislatívne konania. Začali ste úplne normálnym, ale končíme úplne nenormálnym. Keď po roku 1989 postupne nabiehali ceny podľa kvality a dopytu, keď topánky prestali stáť rovnako aj v Košiciach, aj v Bratislave, aj v Prahe, a keď sa na ne už prestalo stáť v rade, tak nabiehali postupne aj pravidlá, ako nakupovať tovary, služby a práce zo strany štátu, ako efektívne a transparentne obstarávať, keď už to nestojí rovnako v celom štáte. A tieto pravidlá sa pretavili do zákona o verejnom obstarávaní a majú jediný cieľ, aby z peňazí ľudí, z peňazí verejných sa obstarávalo efektívne, prehľadne, kvalitne a čo najlacnejšie. Toto je cieľ zákona o verejnom obstarávaní. Aby sa obstarávanie štátu priblížilo čo najviac k tomu, čo v bežnom živote každý robíme, keď kupujeme z vlastnej peňaženky. A platí to v osobnom živote aj bez toho, že by sme mali akýkoľvek zákon o verejnom obstarávaní.

    Nikto ešte neprišiel tak účelovo s tým, že niektoré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní mu pri biznise prekážajú, jednoducho, že mu sťažujú biznis, tak zmeňme zákon. Takto účelovo tu novela tohto zákona nikdy robená nebola. Neprišiel s tým niekto preto, lebo by na neho padol tieň podozrenia, že nemá celkom čisté úmysly pri obstarávaní a ten obstarávateľ pri zákazke so štátom. A čuduj sa svete, vláda, ktorá si na tlačovkách, a upozorňujem len na tlačovkách, nikde inde hovorí, že je sociálna a že je solidárna, t. j., že je tu pre ľudí, má s týmto zákonom, ktorý slúži pre ľudí, má s tým obrovsky veľké problémy. Prečo, veď keď lacnejšie nakúpim rovnakú kvalitu, viac mi zostáva na rozdávanie. Prečo máte s ním problémy?

    Vláda má s týmto zákonom také závažné problémy, že kameň, ktorý jej vadí, ktorý jej zavadzia pri biznise, chce odvaliť novelou, a to, čuduj sa svete, ešte novelou v skrátenom legislatívnom konaní. A ja sa pýtam, čo vám tečie do topánok? Alebo ešte iné. Niekto je nedočkavý a súčasne taký silný, že si problémy pri biznise so štátnou zákazkou rieši novelou zákona? To kto je taký silný, že si objedná novelu zákona, aby konečne dostal to, čo chcel – diaľničné mýto.

    Ja vám poradím, urobte to tak v tichosti, ako ste to urobili, ja neviem, s privádzačom z D1 Voderady za 200 či 250 miliónov rokovacím konaním bez zverejnenia. Alebo geologický prieskum na diaľnici rokovacím konaním bez zverejnenia. Alebo projekty na diaľnice rokovacím konaním. Alebo poradcu na výstavbu z diaľnic rokovacím konaním. Alebo ja neviem, obíjanie cencúľov v kasárňach za miliardy. Tak to urobte týmto spôsobom. Je to jednoduchšie, ako novelizovať zákon a ešte v skrátenom legislatívnom konaní. Je jednoduchšie prijať v tichosti uznesenie vlády, že obstaranie mýta je mimoriadna národohospodárska situácia, obrovská úloha dať tomu termín a hotovo.

    Uznesenie vlády vyhláste za tajné, za také, ako ste vyhlásili správu o dopravnej infraštruktúre, ktorú vláda prerokovala 1.10. tohto roku. Tá správa je tajná, neverejná, síce neviem, prečo je tajná, neverejná, možná preto, že idete privatizovať Cargo alebo bratislavské letisko, alebo, ja neviem, stavať širokorozchodnú, neviem, prečo je tajná, ale je utajená. Tak takisto utajte aj takéto uznesenie vlády, lebo sa to týka mimoriadne dôležitých národnoštátnych záujmov a NDS-ka to v pohode zariadi rokovacím konaním a máte pokoj.

    Len potom vám odporúčam ešte jednu vec. Vymyslite si dobrú marketingovú mediálnu stratégiu na ohlúpnutie ľudí, že obstaranie mýta zhruba za 6 a 6,5 miliardy navyše, ako má byť, že je v prospech týchto ľudí, že je v prospech občanov. Musíte si nájsť dobrú mediálnu ohlupovaciu stratégiu, aby ste ľuďom preukázali to, že 6,5 miliardy navyše je pre nich výhodné. Lebo skutočnosť je taká, že každú korunu navyše, ktorú zaplatíme za mýto, v konečnom dôsledku zaplatia občania. Každá koruna sa im premietne do cien tovarov, ktoré sa budú voziť po diaľnici, rýchlostnej komunikácii. Premietne sa do cien. Aj do masla, aj do chleba, aj do cukru. To je pre tú sociálne orientovanú vládu, to je pre tých sociálne slabších občanov republiky to ideálne riešenie? Však nech platia ešte viac? A navyše sa tie miliardy premietnu aj do cestovného po diaľniciach, po rýchlostných komunikáciách. Budú drahšie lístky. Tých 6,5 miliardy.

    Teda, ak tu niekomu hrozí škoda, tak tu hrozí škoda všetkým spotrebiteľom, ktorí si kupujú tovary, všetkým, ktorí chodia autobusmi po diaľniciach a rýchlostných komunikáciách, teda všetkým občanom. Týmto hrozí škoda. Týmto spôsobujete vy škodu tým, že obstarávate mýto tak draho, ako ho obstarávate. To sa už neviete dočkať peňazí od ľudí, že navrhujete dokonca skrátené legislatívne konanie, aby ste ich obrali o 6,5 miliardy korún? To vám nestačí jedno skrátené legislatívne konanie, kde oberáte ľudí v druhom pilieri o 7 miliárd korún?

    Toto skrátené legislatívne konanie a celá novela zákona o verejnom obstarávaní, toto odvalenie kameňa, ktorý vám bráni urobiť dobrý biznis za štátne peniaze, táto novela zákona, kde surovo vyťahujete z vreciek ľudí miliardy, je úplne pre mňa nepochopiteľné. Lebo tento zákon je len o rabovaní, je o vyťahovaní navyše peňazí ľuďom z peňaženiek, o tomto je vaše skrátené legislatívne konanie. A čo je na tomto najsmutnejšie, že po 26-miliardovom tendri na elektronické mýto podľa účelovej úpravy zákona o verejnom obstarávaní budú nasledovať tendre na diaľnice, na PPP projekty za stá miliardy korún. Za stá miliardy korún. V tomto rozsahu je mýto a všetko okolo mýta dnes vrátane zákona o verejnom obstarávaní jeho novely, mýto je len predskokan v rabovaní, vyťahovaní peňazí z vreciek občanov, nad ktorými akože na každej tlačovke, ale len na tlačovke akože roníte krokodílie slzy. Všetko.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Janiša nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Janiš bol posledný z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa venovať tej vecnej rovine, aj rodine, ale najmä rovine. Samozrejme, podmienka hospodárskych škôd, myslím si, že je bezprecedentná a naozaj tu vznikajú hospodárske škody, pretože nevieme dospieť k uzatvoreniu zmluvy s koncesionárom a rok 2009 alebo prvý rok nábehu elektronického mýta sme počítali v Národnej diaľničnej spoločnosti s príjmami z výberu elektronického mýta v hodnote cca 5,5 miliardy Sk a každý rok ďalej minimálne táto suma, respektíve zvýšená o nejaké prírastky automobilov, nákladných automobilov na našich cestách. Čiže tie hospodárske škody sú tam naozaj nesporné.

    Prečo skrátené legislatívne konanie? Prečo kratšia diskusia? Ja osobne som presvedčený o tom, že bude vytvorený priestor aj vo výboroch. Však to je celý štatút a v prípade, že uznáme, že sú to hospodárske škody, tak s týmto zákonom sa bude zaoberať Národná rada vo výboroch a myslím, že tam vznikne dostatočný priestor na to, aby bol vhodne spripomienkovaný poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetka tá argumentácia stojí a padá na tom, že sme vybrali o 6 miliárd drahšieho uchádzača, ale treba to zase len hodnotiť objektívne. Pravda je taká, že sme nevyberali drahšieho uchádzača, pretože ostal iba jeden uchádzač.

  • Ruch v sále.

  • To znamená, tí ostatní uchádzači nesplnili podmienky účasti v tejto súťaži, respektíve nesplnili kritériá tejto súťaže.

    Ja osobne by som chcel najradšej, aby to splnil ten najlacnejší a vtedy by sme dosiahli najlacnejšiu cenu, ale zákon o verejnom obstarávaní mi nepripúšťa vybrať najlacnejšieho v prípade, že nesplnil podmienky účasti, respektíve kritériá hodnotenia, čo je tento prípad. Jednoznačne boli v dokumentácii preukázané tie nedostatky, ktoré sme vytkli uchádzačom. Jednoznačne sa s týmito nedostatkami zaoberal či už verejný obstarávateľ tak následne v polohe žiadosti o nápravu, tak následne Úrad verejného obstarávania v polohe námietok a aj verejný obstarávateľ, aj Úrad verejného obstarávania dospel k tomu, že neboli dodržané pravidlá hry, a preto nemôžu byť títo uchádzači zaradení do ďalšieho hodnotenia. Taká je dikcia zákona.

    V prípade, že by to tak mohlo byť, ja by som to veľmi rád urobil. V prípade, že by som mohol komunikovať s uchádzačmi, tak im poviem, doplňte toto, aby ste mali svoje relevantné ponuky. Ale garantujem vám, že by to ani nevedeli niektorí doplniť, pretože niektorí tam dali nesplniteľné veci. Ale to už je tá vecná rovina argumentácie, prečo boli vylúčení a prečo neboli.

    Čiže ešte raz zdôrazňujem. Nemôžeme povedať, že sme vybrali najdrahšieho, pretože sme nevyberali, pretože do hodnotenia sa dostal iba jeden uchádzač, ktorý splnil podmienky účasti a kritériá hodnotenia. V prípade, že by som tam zaradil aj takého, ktorý nesplnil podmienky účasti, respektíve kritériá hodnotenia, napadli by ten tender tí ostatní a zrušila by sa celá súťaž, čo som si v tomto prípade nemohol dovoliť.

    Spackaný tender. Ťažko mi to hodnotiť. Viem len za seba zhodnotiť to a osobne som monitoroval celý priebeh, že nie je jednoduché urobiť tender na výber mýta. Je to najväčší tender na Slovensku doposiaľ. Nie je jednoduché zostaviť asi 600 strán súťažných podkladov. Nie je jednoduché vyhodnotiť asi dvetisíc strán krát štyri ponúk a je to naozaj ťažká a náročná práca a určite ju nemôžeme porovnávať s nejakými cencúľmi, pretože má to naozaj charakteristiky a významné charakteristiky obchodné, finančné, technické, čo hocijaký laik a, dovolím si tvrdiť, väčšina občanov Slovenska nevie zhodnotiť.

    Pristúpili sme k tomuto riešeniu práve preto, pán poslanec Lipšic, že nemôže byť skončený, lebo bola tu argumentácia taká, keby ste skončili tender, tak vyberiete viac. To je práve argument, že nemôžeme skončiť ten tender, pretože existuje ten štatút žiadosti o nápravu a námietok voči iným úkonom obstarávateľa, ktorý je nekonečný. Keď to preženiem, stačilo zložiť kauciu 60-tisíc, a to sme si nikto neuvedomili, ja som bol minulé volebné obdobie aj pri tvorbe zákona o verejnom obstarávaní, a nikto sme si neuvedomili, že pri takýchto megatendroch neznamená 60-tisíc kaucia vlastne nič, pretože tí uchádzači jednoducho vedia umelo predlžovať ten proces, oželejú tú kauciu, čo sa aj stalo v praxi. Lebo v skutočnosti bolo deväť námietok a, samozrejme, toľko isto žiadostí o nápravu a jednoducho tí nespokojní uchádzači si počkali tú trojtýždňovú lehotu, kým sa s celým procesom musel zaoberať verejný obstarávateľ, následne sa musel zaoberať Úrad verejného obstarávania. Úrad musel zvolať komisiu na ústne pojednávanie, musel zhodnotiť tie námietky. Zaťažovalo ho to administratívne, zaťažovalo ho to finančne, časovo a počkal si tri týždne, keď už došla tá zročná doba a znovu dal ďalšiu námietku.

    Ako som povedal, tie súťažné podklady obsahujú vyše 600 strán hutného textu a v tom texte sa vždy nájde nejaká škára, ktorú si ten uchádzač môže vybrať a stáli za ním silné právne kancelárie za všetkými, ktoré, samozrejme, nám veľmi významne znepríjemňovali život, ale ten proces zhodnotenia nespochybňujem v tomto ani Úrad verejného obstarávania, dúfam, že ani vy, že neskončili by sme ten proces nikdy, pretože tých deväť námietok nás predĺžilo minimálne o sedem mesiacov a nedospeli by sme k tomu, stále by boli nové námietky a mohlo by to trvať desať rokov.

    Potom, prelejú sa z vreciek daňových poplatníkov do finančných skupín, som tu zachytil aj od pána poslanca Lipšica, aj od pána poslanca Janiša, že z vreciek ľudí pôjde pre finančné skupiny a takéto nezmysly.

    Celá konštrukcia tohto tendra je postavená na niečom inom. Zdôrazňujem, že ten víťazný uchádzač v prípade, že dôjde k podpisu koncesnej zmluvy, nedostane ani halier. Musí najprv postaviť, sfunkčniť, sprevádzkovať mýto. To, čo vyberie, to je príjem Národnej diaľničnej spoločnosti a 13 rokov mu Národná diaľničná spoločnosť bude splácať tú jeho vstupnú investíciu. Takto je postavený tender a nejde ani halier z vreciek občanov pre finančné skupiny. To sú absolútne nezmysly. Fakt je ten, že je to koncepcia nielen slovenská, ale aj koncepcia celoeurópska, pretože myslím, že nikomu nepoviem nič nové, keď poviem to, že nestihneme tak rýchlo stavať cesty, ako rastie stupeň motorizácie. Cítite to dennodenne na našich cestách a jednoducho je otázkou času a základný princíp všetkého, že my musíme znevýhodniť cestnú nákladnú dopravu a musíme vyhnať čo najviac nákladného tovaru na železnice alebo na iné módy dopravy, inak to naozaj nebudeme vedieť zvládať.

    Elektronické mýto je nielen zvýšenie príjmov Národnej diaľničnej spoločnosti, aby mala na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, ale jeho benefit je aj v tom, že znevýhodní cestnú dopravu. V konečnom dôsledku bude mať environmentálny prínos, ale najmä jeho ambíciou je to, aby sa presunulo čo najviac nákladnej dopravy na železnicu, pretože len elektronické mýto je spravodlivé spoplatnenie diaľnic a rýchlostných ciest, pretože len elektronické mýto bude spoplatňovať nákladnú dopravu nad 3,5 tony na našich cestách podľa skutočne prejdenej vzdialenosti, a nie fiktívne, tak ako to robíme teraz známkovou podobou bez toho, koľko v skutočnosti prejde.

    Samozrejme, odznelo to tu, že budú nasledovať ďalšie tendre na PPP projekty aj letisko, veľké tendre, ale veľké sú naozaj PPP projekty a robíme to najmä preto, aby sme vedeli dospieť k záveru najmä pri týchto veľkých projektoch. Pretože verte mi, v PPP projektoch to trvá rok, rok a pol, kým sa pripraví celý tender, kým sa pripraví dokumentácia, kým sa to otendruje a vždy budú neúspešní uchádzači, ktorí tento štatút námietok proti iným úkonom obstarávateľa budú zneužívať.

    Chcel by som ale kritikov vyzvať, aby nepôsobili len kriticky, ale aby mi povedali návod, ako mám ukončiť tender na elektronické mýto alebo tender na PPP projekty, lebo taký návod neexistuje. Ja som zvažoval pred pol rokom, že zruším tú súťaž, ale keď som si zhodnotil, že prídem po roku zase do tej istej problematiky a po roku zase tí istí budú využívať zase ten istý štatút námietok proti iným úkonom obstarávateľa, dospel som k tomu, že nemá význam a je lepšie a rýchlejšie a účinnejšie, efektívnejšie pre spoločnosť, aby sme dotiahli ten tender do zdarného konca. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca, žiadate si zaujať stanovisko? Nie. Takže teraz pristúpime k hlasovaniu. Poprosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktoré sú mimo rokovacej sály, aby prišli, pretože budeme hlasovať. Poprosím teraz pána spravodajcu, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v skrátenom legislatívnom konaní na 28. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, 74 za, 51 proti.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďalej budeme pokračovať na základe schváleného programu prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 818 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 830.

    Predtým, ako odovzdám slovo pánovi ministrovi Počiatkovi, ktorý uvedie tento návrh zákona (ruch v sále), poprosím panie poslankyne a pánov poslancov, ktorých nezaujíma tento bod rokovania, aby nediskutovali medzi sebou v rokovacej sále a opustili rokovaciu sálu.

    Ešte raz poprosím, páni poslanci a panie poslankyne, nediskutujte v rokovacej sále medzi sebou. Ak si potrebujete niečo vydiskutovať, prosím, mimo rokovacej sály.

    Pozrite sa, je to aj váš čas. Ja si myslím, že Národná rada je dostatočne dôstojné miesto, aby ste rešpektovali. Ešte raz hovorím a posledný, lebo vyhlásim prestávku. Kto chce rokovať medzi sebou a diskutovať, nech ide mimo rokovaciu sálu.

  • Ruch v sále.

  • Treba to niekomu ešte zopakovať? Potom sa naozaj nemôžete diviť, akú má váhu Národná rada vo verejnosti. Takže poprosím o ticho v rokovacej sále, slovo má pán minister Počiatek, ktorý uvedie vládny návrh zákona.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán minister, dovtedy, kým nebude pokoj a ticho v rokovacej sále, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 15.30 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.39 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať rokovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Prosím teraz pána ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky na základe záverov ECOFIN-u zo dňa 7. novembra 2008, kde zúčastnené štáty prijali odporúčanie zvýšiť ochranu vkladov v bankách ako reakciu na negatívny vývoj na svetových finančných trhoch ako dôsledok svetovej finančnej krízy.

    Legislatívnou úpravou zákona o ochrane vkladov sa navrhuje zavedenie náhrady nedostupného vkladu v plnej výške bez stanovenia limitu. Dôjde aj k zvýšeniu súčasnej ochrany vkladov z 90-percentného krytia nominálnej hodnoty vkladov na 100-percentné krytie, čím bude zrušená povinnosť poistnej účasti vkladateľa vo výške 10 %.

    Cieľom nového legislatívneho opatrenia je snaha o preventívne zachovanie dôvery vkladateľov voči bankám, a tak zabrániť výberu vkladov, čo by mohlo mať negatívne dôsledky na riešenie krízy. Zmena zavedenia vyššej náhrady za nedostupný vklad sa navrhuje od 1. novembra 2008. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 a zaradil ho na rokovanie 28. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu uvedených v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pani predsedajúca, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil za klub Strany maďarskej koalície pán poslanec Farkas.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, rokujeme dnes o mimoriadne naliehavom a dôležitom návrhu novelizácie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane vkladov. Uvedomujúc si vážnosť situácie na svetových finančných trhoch a možnom dopade na Slovensko sme aj my poslanci za Stranu maďarskej koalície hlasovali za skrátené konanie o tomto vládnom návrhu zákona.

    Opierajúc sa o vyhlásenie, ktoré sme zverejnili pred týždňom, opätovne vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby v rámci jej zodpovednosti priebežne analyzovala finančnú situáciu na Slovensku a v rámci jej možností v prípade potreby rozvážne a dôsledne konala s cieľom zabezpečenia záujmov občanov, živnostníkov, zachovania fiškálnej stability verejných financií, ako aj rovnováhy finančného systému a stability v oblasti zamestnanosti. Zároveň vyzývame občanov a živnostníkov, aby v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch konali rozvážne, aby nepodľahli zbytočnej panike a nespôsobili tým zbytočné nedozerné škody vo vzťahu k rovnováhe finančného systému peňažných ústavov na Slovensku.

    Práve preto napriek nie priaznivým správam zo zahraničia chceme aktívne prispieť k upokojeniu situácie. Spoločne s vládou Slovenskej republiky máme záujem výrazným spôsobom posilniť ochranu vkladov občanov, živnostníkov v peňažných ústavoch. Pritom ale treba zvážiť mieru posilnenia garancií, aby sa zachovala rovnováha medzi záujmom vkladateľov peňazí na jednej strane, záujmom peňažných ústavov na druhej strane a zároveň reálnou možnosťou verejných financií štátneho rozpočtu ako potenciálneho garanta v prípade potreby v budúcnosti. Aj keď súhlasíme s tým, že tento krok má význam predovšetkým z psychologického hľadiska, treba zachovať dôveru ľudí k bankám, dôveru ľudí k peňažným ústavom.

    Na samite lídrov členských štátov Európskej únie sa lídri zhodli na tom, že vzhľadom na situáciu na finančných trhoch v Európskej únii treba v členských štátoch posilniť garancie na vklady obyvateľov a živnostníkov v bankách, poukazujúc na spoločný záujem udržania fiškálnej a finančnej rovnováhy v krajinách Európskej únie za nepriaznivej kritickej situácie, pričom vlády v členských krajinách EÚ sa nezhodli na spoločnej miere garancií, lídri navrhli variantné riešenie. Vzniká tým problém, že susedné krajiny alebo blízke krajiny, ak zavedú rôznu mieru ochrany, môže to spôsobiť nežiaduci pohyb na finančných trhoch blízkych krajín.

    Na základe tejto dohody minister financií predložil do vlády takisto variantný návrh, ale ani jeden z variantov neobsahoval neobmedzenú ochranu vkladov. Až politická diskusia vo vláde a výsledok hlasovania zmenil pôvodný návrh ministra na výsledný návrh vo vláde a výsledok hlasovania zmenil pôvodný návrh vlády pre poslancov na jednoznačné zavedenie neobmedzenej garancie na vklady. My sa nevyhýbame diskusii. Treba zabezpečiť maximálny komfort občanom, maximálny pocit bezpečia, treba ale aj zvážiť všetky riziká a možnosti štátneho rozpočtu, hospodársku silu krajiny.

    Za súčasných podmienok, keď ochrana platí do výšky 20-tisíc eur so spoluúčasťou sporiteľa vo výške 10 % vkladu, vláda ručí za vklady vo výške 570 miliárd korún. Môžeme toto zvyšovať donekonečna? Sme na toľko istí, že turbulencia na svetových a európskych finančných trhoch nezasiahne Slovensko? Nebude treba vláde v budúcnosti zasiahnuť? Sme si istí na 100 %, že môžeme ísť až tak ďaleko, že pokojne s čistým svedomím môžeme neobmedzene zagarantovať vklady občanov v bankách? Zodpovedne vychádzajúc z reálnych možností slovenského hospodárstva a zároveň garantujúc vklady asi 99 % občanom v plnej miere a 1 % občanom čiastočne, z odborného hľadiska podporujeme navýšenie garancie na hodnotu 100-tisíc eur na občana a zároveň zrušenie spoluúčasti sporiteľa.

    Nemôžeme súhlasiť s návrhom, aby sa akékoľvek posilnenie štátnej ochrany vkladov zaviedlo spolu s čiastočným zoštátnením bánk a peňažných ústavov alebo získaním manažérskych práv pre vládu Slovenskej republiky bez toho, aby sa štát stal akcionárom v týchto peňažných ústavoch zákonnou cestou v zmysle Obchodného zákonníka.

    A zároveň sa pýtame, či v úvodzovkách sociálnodemokratická vláda s citom pre sociálnu spravodlivosť, ktorá viackrát za posledné dva roky vystupovala voči majetným, voči schopným a voči bohatým spoluobčanom, ktorí sú ochotní prevziať zodpovednosť za svoju budúcnosť do vlastných rúk, táto vláda zavedením neobmedzenej garancie na vklady v bankách, či náhodou nezavádza generálny pardon na prevod príjmov zo šedej ekonomiky z účtov v daňových rajoch do slovenských bánk?

    Dá sa takýto krok ospravedlniť súčasnou finančnou krízou? Prečo nestačí ochrana vo výške 100-tisíc eur, teda vo výške 3 milióny korún na osobu, keď tá osoba, ak má viac peňazí, môže ich diverzifikovať do viacerých bánk, môže tým zabezpečiť svoje vklady hoci aj vo výške 15 miliónov korún, ak ich uloží v piatich bankách. Lebo je nepravdepodobné, že päť bánk vyhlási bankrot naraz.

    Doteraz sme z úst kompetentných počuli, že na Slovensku nehrozí scenár kolapsu bánk ako v niektorých krajinách západnej Európy. U nás kríza bude mať dosah maximálne na zamestnanosť tým, že sa spomalí hospodársky rast.

    Prečo je teda potrebné zaviesť neobmedzenú ochranu? Čí záujem sa tým sleduje? Tvrdíme, že treba postupovať zodpovedne, ale zodpovedne voči všetkým, voči občanom, voči živnostníkom, voči bankám, ale netreba zbytočne hazardovať ani so zdrojmi štátu. V opozícii nemáme v súvislosti s možným dosahom svetovej krízy na Slovensko také množstvo informácií ako vláda. Máme ale kontakt s našimi voličmi a viackrát sa pýtajú, ako sa majú zachovať, aká bude mať kríza hĺbku na Slovensku.

    Upokojujeme situáciu, sme za nevyvolávanie zbytočnej paniky. Aby sme spoločnými silami mohli napomôcť upokojenie situácie, navrhli sme pred týždňom spoločné rokovanie všetkých parlamentných strán na Slovensku s cieľom koordinácie postupov naprieč politickým spektrom na zmiernenie a minimalizáciu dosahu rozmáhajúcej sa svetovej hospodárskej krízy na Slovensko podľa možnosti pred začatím tohto zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky. Pretože v istom okamihu sme vnímali nekoordinovaný postup, čo sa týka návrhov strán vládnej koalície.

    Radi by sme si tiež vypočuli zámer a opatrenia vlády nielen na ochranu vkladov, ale i na udržanie zamestnanosti, na udržanie hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva. Je možné, že dnešná situácia ešte takýto spoločný postup nevyžaduje. Nevieme ale, čo prinesie budúcnosť, ako bude kríza postupovať ďalej. Je možné, že náš návrh bude aktuálny až o niekoľko mesiacov.

    Na záver dovoľte, aby som sa vyjadril z hľadiska politického. Nie sme a priori proti zavedeniu neobmedzenej garancie na vklady. Nechceme ale súťažiť v populizme, vnímame tu jeden vážny odborný argument, ktorý hovorí za zavedenie neobmedzenej ochrany vkladov. A to je súťaž susedných alebo blízkych krajín v bankových garanciách. Ak v tejto oblasti sa politika nezjednotí na území Európskej únie, hrozí nežiaduci pohyb na finančných trhoch. Ale musíte uznať, že v podmienkach Slovenska len u mizivého percenta občanov.

    A úplne na záver dovoľte jednu perličku z návrhu zákona. V návrhu zákona v časti odhad vplyvov na verejné financie je uvedené nasledovné: „Návrh zákona nepredpokladá dopad na verejné financie.“ Toto asi nepotrebuje komentár. Či k tomu príde, alebo nepríde, tak to nie je subjektívna, ale je to objektívna kategória. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Farkasa pán poslanec Ďuračka, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Ďuračka má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená predsedajúca. Pán poslanec Farkas, myslím, že my ako kolegovia z finančného výboru si o tomto vieme povedať dosť, ale myslím si, že tu bol veľmi prezieravý krok pána premiéra aj pána ministra financií, že došlo k tomu, že Slovensko, ako myslím si, že štvrtá krajina v rámci Európskeho spoločenstva prijalo 100-percentné krytie vkladov občanov. Pretože ten krok, neviem si predstaviť, keby došlo k tomu teraz, že nastane nejaká panika a došlo by k výberu peňazí alebo cash, tak by to bolo niečo hrozné pre banky aj v rámci Slovenska. Ale keďže došlo k tomu, že vláda sa zaviazala a, samozrejme, parlament myslím si, že v rámci zákonodarstva tento zákon prijme a schváli k tomu, že bude 100-percentné krytie občanov, takže je to veľmi dobrý a prezieravý a myslím si, že štátnický krok.

    Na druhej strane, keď si zoberieme, že z 540 miliárd korún, ktoré kryjeme pri 20-tisícoch euro, tak ten nárast robí iba 6 %. Šesť percent je zhruba voľajakých 30 miliárd, čiže nie je to až také strašné. Takže si myslím, že je to dobrý krok a plne ho schvaľujem. Ďakujem.

  • Pán poslanec Halecký faktická poznámka.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja by som chcel len skonštatovať, pán poslanec, že ohraničovať nejakú krízu veľmi je dosť ťažké, pretože asi to nebude v mesiacoch, rokoch. Otázka je, či to nebude trvať desať rokov alebo viacej rokov. Ale zaujíma ma názor váš na dve otázky. Či si myslíte, že je potrebné a vhodné garantovať všetky vklady, alebo len vklady občanov fyzických osôb? A ešte keby ste zopakovali, lebo som dobre nerozumel, aký je váš názor, či sa táto kríza ekonomická, finančná dotýka alebo v akom rozsahu verejných financií. Ďakujem.

  • Pán poslanec Farkas, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Farkasovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vážený predseda výboru, ďakujem za otázky. Ja si myslím, že my v tomto kontexte rokujeme o novelizácii zákona a ten zákonný rámec určuje samotnú garanciu pre osoby, pre súkromné osoby a pre živnostníkov, vlastne pre podnikateľov ako súkromné osoby. Ja si myslím, že istým spôsobom vaša otázka je irelevantná z toho hľadiska, že momentálne v tejto novelizácii nerozširujeme pôsobnosť tohto zákona na iné okruhy osôb alebo právnické osoby.

    Čo sa týka druhej časti otázky, tak samozrejme, že je tu isté riziko v budúcnosti. Nevieme, aký bude mať táto kríza vývoj, čiže istým spôsobom teraz prejudikovať nejaký scenár, aký to bude mať dopad na fiškálnu stabilitu Slovenskej republiky je veľmi ťažké predpovedať. To hádam nemôže momentálne nikto na Slovensku.

  • Ďakujem. Pán poslanec Farkas bol jediný písomne prihlásený rečník do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Fronc. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Fronc, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážené kolegyne, najprv by som pánovi spravodajcovi zopakoval, pretože nepochopil, čo povedal môj kolega Brocka. Kresťanskodemokratické hnutie je za ochranu vkladov, ale za zodpovednú ochranu a nie za ochranu, ktorá je bez akéhokoľvek ohraničenia. A v tom sa líšime.

    Ale k samotnej ochrane a k ochrane, ktorá má byť pre vklady bez akéhokoľvek ohraničenia. Ja rozumiem tomu, že je snaha zabrániť panike, aby ľudia jednoducho nezačali lavínovitým spôsobom vyberať peniaze. Ale pýtam sa, že či takéto garantovanie niektorými krajinami úplnej ochrany nespôsobí pohyb medzi finančnými prostriedkami v bankách jednotlivých krajín. A jednoducho rozpúta lavínu. Ja si myslím, že dávať sľuby, ktoré sú nereálne, môže spôsobiť menšiu ochranu ako reálny sľub. A nechcem maľovať čerta na stenu, ale ktorá vláda je schopná garantovať všetky vklady? No, neviem, či už má pripravené dostatočné tlačiarenské stroje na to.

    Dobre. Ako som povedal, rozumiem tomu, že chceme zabrániť panike. Ale aké následky má takáto úplná garancia pre vklady. Ja pripomeniem príbeh, ktorý sa nestal v cudzej krajine, stal sa tu na Slovensku. Bola to slovenská banka. Jednoducho, keď sa ocitla v ťažkej situácii, takpovediac pred bankrotom, začala lákať úložky od sporiteľov tým, že zvýši výraznejšie úroky ako iná banka. To sa udialo. Výsledok bol, že tá banka tak či tak skrachovala a výsledok znamená toľko, že všetci tu sme to de facto museli zaplatiť. Síce obmedzene, ale museli. Pri takejto úplnej garancii znamená to nič iné, lenže daňoví poplatníci v konečnom dôsledku tento krach zaplatia. A teraz sa pýtam, keď ste sociálna vláda, či to pokladáte za niečo v poriadku a morálne, aby tí obyčajní sporitelia, ktorí majú uložených pár stotisíc korún a ktorí celý život dreli, istým spôsobom doplatili na to, že budeme garantovať vklady multimilionárov – trebárs.

    Viete, lebo naozaj ten obyčajný človek má tam svoje drobné úspory, a ak jednoducho treba zachrániť krachujúce banky alebo krachujúcu banku, tak to vláda nemá z čoho iného vyplatiť, len z prostriedkov, ktoré získava od daňových poplatníkov a môžu to byť presne takí, ako napríklad ktorí vedeli pravdepodobne včas, aký bude výmenný kurz a zarobili na tom desiatky alebo stovky miliónov korún. A títo, ktorí sú schopní získať prostriedky burzovými operáciami, ja nehovorím, že sú to operácie v rozpore so zákonom, ale tých peniaze budú garantovať tí obyčajní sporitelia. A toto si myslím, že je takisto nemorálne.

    A preto len by som rád pripomenul, Česká republika, kde garancia bude ohraničená, tak ako povedali, tvrdí, že 95 % vkladateľov je schopná pokryť touto obmedzenou garanciou, nehovorím, že 95 % objemu vložených peňazí, lebo to je rozdiel, ale tých obyčajných vkladateľov áno. Preto náš postoj je, áno, chrániť vklady, ale chrániť vklady s obmedzením a môžeme sa dohodnúť na 50-tisíc alebo dokonca aj na 100-tisíc euro, lebo minulý týždeň som bol v Bruseli a Európska únia smeruje už pomaly, ale isto k hranici 100-tisíc, že by sa na tejto sume dohodli v celej Európskej únii. To si vieme predstaviť, ale nie neobmedzene. Toto je náš postoj a chcel ho tu uviesť aj s argumentmi, nad ktorými by sa bolo dobré zamyslieť.

    A posledná vec. Zdá sa mi tento parlament už pomaly trápny. Trápny v tom, že takáto vážna vec sa deje a jednoducho jedna strana to bez mihnutia oka, bez problémov schváli. Nepotrebuje diskutovať o veci. Načo by diskutovala? Má väčšinu a bez ohľadu na to, že ide o vec, ktorá má mimoriadne vážne dôsledky, a preto si myslím, že by sme sa mali tomu venovať všetci a dávam, pán spravodajca, aj procedurálny návrh, aby tento zákon bol pridelený aj do výboru pre vzdelanie, v ktorom som. Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Kahanec a pán poslanec Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Pán poslanec, spomínali ste, že nie ste za návrh, ktorý bol predložený ako vládny návrh, ale ste za obmedzené garancie. Ako by ste vy videli situáciu, keby Slovensko prijalo obmedzené garancie a štáty okolo – Rakúsko prijali 100-percentnú garanciu. Nemáte pocit, že by došlo k vyberaniu financií a vkladaniu v rakúskych bankách, poprípade v iných bankách v okolitých štátoch? Nie je tu podľa vášho názoru riziko úniku peňazí, respektíve vyberania financií, ktorému chce vlastne vláda zabrániť? Nemáte z toho obavy? Nemáte predstavu, čo by to mohlo znamenať? Alebo len máte iný postoj ako vládna koalícia, pretože iný postoj vás môže zviditeľňovať. Odpovedzte mi, prosím. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že kolega poslanec Fronc má dostatok znalostí na to, aby predložil svoj vlastný návrh a ja sa s ním úplne stotožňujem s tým, že mala by byť limitovaná výška ochrany vkladov. A nie je to iba môj názor. Po diskusiách s ľuďmi, ktorí pracujú v bankovom sektore, mi viacerí hovorili, že určitý strop je potrebný. Samozrejme, že keď sa vyvíja dookola situácia ináč, môže to spôsobovať určité problémy. Predovšetkým je potrebné upokojiť situáciu, aby nedošlo k panike. To je, myslím, zásadná vec pri tom všetkom. Ale na druhej strane, ak by sa umožnila ochrana vkladov bez limitu, tak potom nás môžu čakať veľmi zaujímavé veci s presúvaním peňazí firiem a odčerpaním takých súm, že budeme z toho nielen červení, ale aj zelení. Takže ja plne podporujem stanovisko kolegu Fronca, aby táto výška ochrany vkladov bola limitovaná, lebo táto výška úplne bohato postačuje pre veľmi veľkú a skoro takmer úplne všetku väčšinu ľudí, ktorí majú svoje vklady a ďaleko, by som povedal, prevyšuje pri tej väčšine ich vklady.

    Na druhej strane si uvedomujem takisto, že je potrebné chrániť aj podnikateľov, aj tých, ktorí vlastne používajú aj väčšie sumy, ale na druhej strane ochrana bez limitu sa mi zdá príliš veľkým rizikom do budúcnosti, ktoré môže nastať podobne, ako to bolo pri fungovaní v predchádzajúcom režime bánk, keď nám padala jedna banka za druhou práve z podobných dôvodov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, chcel som reagovať veľmi podobne ako pani poslankyňa Tóthová, takže tie otázky nebudem opakovať. Ale skúsim sa spýtať na jednu inú vec. V prípade bankových vkladov vám vadia garancie vo výške 100 %. Ja tomu celkom nerozumiem, lebo tie dôvody aj zo strany pána ministra boli úplne jasne povedané a myslím si, že vládna koalícia ich odkomunikovala úplne detailne. Ale zase na druhej strane pri inej 100-percentnej garancii v prípade dôchodkových správcovských spoločností, kde sú objemy finančných prostriedkov rádovo tiež v stovkách miliárd korún, problémy nemáte. Pričom minimálne pri rastovom fonde dôchodkových správcovských spoločností sú tieto prostriedky investované na kapitálových trhoch a nie úplne bezpečných, tak ako je to v prípade napríklad konzervatívneho fondu. To znamená, prečo používate dvojaký meter. V jednom prípade je to úplne kóšer a v druhom prípade s tým máte problémy.

  • Pán poslanec Fronc, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, vy ste pri vláde, zvýšte pravidlá ochrany vkladov, ktoré sa týkajú fondov a nemáme s tým problém.

    Ale druhá vec. Ja som povedal argumenty, ktoré vidím, prečo by sme mali o týchto veciach diskutovať a čo hrozí. Neviem, či ste ich nepočúvali, alebo nechceli počuť, nebudem ich opakovať, ale keď sa už pýtate a pýtala sa aj pani poslankyňa Tóthová.

    Nepotrebujem sa, pani poslankyňa, zviditeľňovať, ale jednoducho sa vás ja opýtam, deje sa to? Dnes ešte nie sú iným spôsobom garantované vklady. Zatiaľ nejaké veľké výbery nie sú. Ale pýtam sa, pán premiér, pán minister, všetci hovoríte, že aké sú naše banky zdravé. A prečo by niekto vyberal peniaze zo zdravých bánk a dával do bánk, ako vieme, pretože niektoré rakúske banky sú ohrozené. Do tých by to dával? Prečo by to robil? Môžete mi vy na toto odpovedať? Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fronc bol vlastne jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy ústne, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať k nej stanovisko?

    Nech sa páči, pán minister.

  • K tej poslednej diskusii. Ja mám teda otázku, lebo tu zjavne vzniká taká nejaká aj logická chyba v tom, čo tu pán Fronc vykladal, a to je v tom, že áno, tvrdíme, že banky a bankový sektor na Slovensku je v poriadku. Ergo, naozaj sa nie je čoho obávať. Potom naozaj nevidím problém a nevidím dôvod na žiadne vaše obavy, prečo by sme to nemohli garantovať aj na 100 %.

    A teraz k tomu, aký je rozdiel medzi garanciou tou navrhovanou a 100-percentnou. Ten pomer je asi taký, že podľa starej schémy bolo chránených zhruba 530 miliárd vkladov. Dnes je to zhruba 570. V tom vidíte problém? No, v tom naozaj problém nie je. Pretože, keby vznikol už ten problém, tak ten problém nie je o viac väčší, je väčší zhruba o 7 %. Čiže tento váš argument vôbec neobstojí v tom.

    Po ďalšie. Vy ste vôbec nepochopili, o čo tu išlo zjavne. Tu ide o psychologický signál. Momentálne je situácia na trhu taká precitlivená, a je to ako vo fyzike, je to kritická hodnota, kritická masa. Akýkoľvek impulz by mohol vyvolať lavínový efekt. Oveľa dôležitejšie a silnejšie vyhlásenia, jedno jednoznačné vyhlásenie je, že garantujeme 100 % vkladov. A ak súhlasíte, a vy ste to nakoniec aj povedali, a v tom máte pravdu, že keby sme negarantovali 100 % a iné krajiny by garantovali, okolité krajiny by garantovali 100 %, jasné, že by zo špekulatívnych dôvodov došlo k pohybu nejakých peňazí, čo dnes aj sa eviduje medzi tými krajinami. Ale my sme neboli prvá krajina, ktorá to urobila. V podstate to už bola len naša reakcia na situáciu, ktorá vznikla. A preto sa vás pýtam. Podľa vás je to nesprávne chrániť tento náš trh za každú cenu? To chcete povedať? Ja som sám zvedavý, ako chcete hlasovať. Ale potom budete vy niesť za to zodpovednosť, za to, čo poviete. Pretože tu sú jasné jednoznačné argumenty na to, aby sme to urobili takto, vyplývajú zo situácie, ktorá vznikla a presne, čo tým sledujeme. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, ja by som tiež povedal, ja som možno v tej prvej rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu vystúpil, ale fakt znovu opakujem, ja nerozumiem postoju Kresťanskodemokratického hnutia. Rozumiem tomu, že všetci chcú chrániť, ale nie všetci chcú chrániť niečo, čo je zmysluplné. V prvom rade sa tu bavíme o tom, že ochraňujeme hospodársky trh Slovenskej republiky. Ochraňujeme to, aby dnes nedospela panika do tých rozmedzí alebo rozmerov, ktoré by asi určite nikto neočakával na Slovensku.

    Počul som tu niekoľko vystúpení či pána Farkasa a pána Fronca. Zaujal ma napríklad príklad tej banky, nemenovanej banky. My ju môžeme pokojne menovať. Volala sa Devín banka.

    Problém bol ale jeden, pán poslanec Fronc, že tá banka poskytovala takmer dvojnásobné úrokové sadzby v čase, keď iné banky poskytovali 10 %, 11 %, táto banka bola ochotná poskytovať 19 %. Ale čuduj sa svete, ani Úrad pre dohľad, ani Národná banka, a dokonca ani ministerstvo neurobili žiadne opatrenie na to. A to boli vaše ministerstvá za vašej vlády. Neurobili žiadne opatrenie na to, aby jednoducho voči tomu niekto nejakým spôsobom zakročil. Dokonca v priamom prenose sa postavili nemenovaní ministri a povedali, že táto banka je v poriadku. Veď to bolo aké zavádzanie ľudí? Veď za normálnych okolností v prvom rade, čo by bolo treba urobiť, bolo by treba, keby som ja mal tie vklady v tejto banke, poviem vám pravdu, asi dám trestné oznámenie na toho, čo som menoval, na tých, ktorí nekonali v danom rozmedzí.

    Dokonca na USD dolár, keď si pamätám, boli takmer trojnásobné úrokové sadzby poskytované nemenovanou bankou. Chceme dospieť k tomuto štádiu? A nehovoriac, nechcem sa opakovať o tom, čo už tu bolo povedané. Ak by Európska únia prijala jednotný systém riešenia danej veci, určite Slovensko by nemalo s tým problém. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Na základe rozhodnutia Národnej rady teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 792, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 802.

    Teraz prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o starobnom dôchodkovom sporení a zákon o sociálnom poistení sa navrhuje umožniť sporiteľom starobného dôchodkového sporenia vystúpiť zo systému starobného dôchodkového sporenia z dôvodu, že súčasný negatívny vývoj na svetových finančných trhoch nepriaznivo ovplyvňuje úspory sporiteľov, starobného dôchodkového sporenia, a tým aj výšku ich budúceho dôchodku. Vzhľadom na túto skutočnosť možno odôvodnene predpokladať ohrozenie naplnenia účelu starobného dôchodkového sporenia, ktorým je spolu s dôchodkom zo starobného poistenia zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe.

    Súčasne sa navrhuje umožniť prípadným záujemcom aj vstup do takzvaného druhého piliera dôchodkového systému z dôvodu, že hmotné zabezpečenie dôchodkom z druhého piliera je výlučne na slobodnom rozhodnutí poistenca. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie Róbertovi Madejovi a prosím ho, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 181 zo 14. októbra 2008 a aby som podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 802 z 2. októbra 2008 navrhol prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Účelom návrhu zákona je reagovať na vývoj situácie na svetových finančných trhoch a dať možnosť sporiteľom zúčastneným na starobnom dôchodkovom sporení prehodnotiť svoje rozhodnutie a možnosť vystúpiť z tohto systému. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v termíne ihneď.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, za spravodajskú správu. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásili páni poslanci Štefanec, Zoltán Horváth a pán poslanec Halecký. Pán Štefanec je prítomný, takže má slovo. Pripraví sa pán poslanec Zoltán Horváth.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, pani ministerka, milí hostia, k tomuto bodu sa rozvinula celkom zaujímavá debata už v bode číslo dva našej schôdzi, keď sa hovorilo len o skrátenom legislatívnom konaní. Dokonca sme boli svedkami takého širšieho výrazového slovníka od pani ministerky, takže mi nedá nezačať tým, že pani ministerka, čo sa týka tých vašich definícií demografického vývoja, rozhodne my to chápeme ináč. Aj čo sa týka vašich výrazových prostriedkov, tak zrejme na vašej planéte vy naháňate ľudí s papekom, ale na našej my hľadáme riešenia pre ľudí. Takže podľa očakávania tento zákon skôr je deformou ako reformou.

    Dôchodková reforma je jednou z podstatných a nevyhnutých reforiem pre budúcnosť Slovenska. A čo sa týka demografického vývoja a predlžovania priemernej dĺžky života, tieto vyvolávajú potrebu zmien penzijných systémov vo väčšine európskych krajín. Počet ľudí v dôchodkovom veku rastie a násobne rastie aj pomer k ľuďom v produktívnom veku. O tom už tiež tu bola reč.

    Jedinou reálnou možnosťou, ako zabezpečiť ľuďom v súčasnom produktívnom veku dôchodky, je vytvorenie možnosti si na ne individuálne a transparentne nasporiť. Slovensko takúto podstatnú zmenu realizovalo a umožnilo tak občanom prejaviť svoju zodpovednosť za svoje príjmy v dôchodkovom veku. Dôkazom, že občania pochopili výhodnosť týchto zmien je ich účasť v druhom pilieri.

    Občania boli strašení, boli a sú vyháňaní z druhého piliera, ale o svoje úspory sa zatiaľ stále nemusia báť, pretože vieme, že peniaze sú oddelené od majetku správcu a štátny dozor vykonáva Národná banka Slovenska. Je to skutočne najprísnejšie kontrolovaný sektor finančného trhu.

    Dámy a páni, vládna koalícia už presadila raz otvorenie druhého dôchodkového piliera v tomto volebnom období. Po skončení tohto obdobia sa dušovali aj predseda vlády, aj pani ministerka, že už tomu tak nebude. Pamätáme sa na ich vyjadrenia, keď odmietali opätovné otvorenie. Dnes sme konfrontovaní s inou situáciou, ktorú začal na platforme sociálneho výboru generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Muňko svojím výrokom, že druhý dôchodkový pilier sa bude musieť otvoriť. Povedal to 9. septembra 2008.

    Napriek tomu viackrát nielen zo strany opozície, ale zo strany nezávislých analytikov či zo strany guvernéra Národnej banky Slovenska sme viackrát počuli vyjadrenia o tom, že by bolo dobré nevnášať do systému žiadne zmeny. A deficity Sociálnej poisťovne má aj podľa guvernéra Národnej banky financovať vláda zo štátneho rozpočtu. Ako doslova povedal, deficit by mal sanovať štát, a nie sporitelia.

    Vláda by mala využiť situáciu, že vysoký ekonomický rast prihráva štátnemu rozpočtu viac peňazí z daní ako po iné roky. Vieme, ako to bolo povedané, je to o 130 miliárd viac v budúcom roku ako v roku 2006.

    Téma dôchodkového sporenia určite nie je nová. Dovolím si pripomenúť, že dvakrát sme predložili ústavný zákon o ochrane dôchodkov a dvakrát ho vládna koalícia zmietla zo stola. Dokonca sme zorganizovali petíciu, aby sa neprijímali zmeny zhoršujúce postavenie dôchodcov, aby sa nepresadzovali zmeny v druhom pilieri v neprospech sporiteľov. Za niečo viac ako dva týždne sa k tejto petícii pripojilo 130-tisíc podpisov. Doteraz v histórii Slovenska nebola taká úspešná petícia za taký krátky čas zorganizovaná. Ani to nebol dôvod, prečo by sa tým mala vládna koalícia zaoberať. Aj túto petíciu, ako vieme, ste, dámy a páni z vládnej koalície, zmietli zo stola, teda ignorovali vôľu občanov.

    Čo sa týka súčasnej situácie, vieme, že sme konfrontovaní so svetovou finančnou krízou, ktorej dôsledky sú zatiaľ neznáme. Preto ma veľmi prekvapilo vaše odmietnutie návrhu, ktorý som dával dnes v snemovni, aby vláda predstavila svoje návrhy na zmiernenie dôsledkov finančnej krízy na Slovensko. My totiž svoje návrhy sme predstavili a sme pripravení o nich diskutovať a radi by sme si vypočuli aj návrhy zo strany vlády.

    Dovolím si vám pripomenúť, že náš ochranný plán rastu, ktorý podporuje rozvoj, aktivitu, stabilitu a trend nezadlžovania krajiny, má osem konkrétnych opatrení. Tým prvým je zvýšenie odpočítateľnej položky na šesťnásobok priemernej mzdy. Druhým opatrením je zníženie rovnej dane z 19 na 16 % od 1. januára 2009. Ďalším opatrením sú daňové odvodové prázdniny pre nových živnostníkov počas doby dvoch rokov. Ďalším opatrením je zvýšenie materskej dovolenky na 100 % čistej mzdy pre matky počas doby jedného roka. Ďalej je to práca pre dlhodobo nezamestnaných a medzitrh práce, ktorý, ako vieme, spočíva v tom, ak si niekto nájde prácu za mzdu nižšiu, ako je minimálna mzda, tak štát mu rozdiel doplatí a takáto situácia je výhodnejšia aj pre štát, aj pre dotyčného.

    Zlúčenie výberu daní a odvodov určite nie je nové opatrenie. Začala tento projekt už minulá vláda. Bohužiaľ, súčasná ho len odložila na ďalšie volebné obdobie a sme presvedčení, že keď by sa k nemu vrátila, a keď by zefektívnila systém daní odvodov, tak cieľom a dôsledkom tohto projektu by bolo viac peňazí a lepší výber odvodov, ale aj zníženie nepriamych nákladov a úspory na strane aj štátu, aj platiteľov. A je to ďalší predpoklad, jeden zo základných predpokladov pre zníženie odvodov v budúcnosti.

    Ďalším opatrením je zefektívnenie verejnej správy. Nemyslíme len reštrukturalizáciu orgánov verejnej správy, ale aj efektívnejšie verejné obstarávanie, napríklad už svetoznámy tender s elektronickým mýtom.

    V neposlednom rade pri prerozdelení investičných stimulov na stredné a východné Slovensko máme diametrálne iný názor. Vláda navrhuje investičné stimuly na budúci rok za 50 miliónov eur rozdeliť tak, že s výnimkou jedného projektu všetky investičné stimuly idú na západné Slovensko. My sme toho názoru, že treba podporiť práve rozvoj na strednom a východnom Slovensku.

    Dámy a páni, snaha vlády o ochranu ľudí nie je úprimná. Ak by to vláda myslela vážne, tak určite by si nenaplánovala minutie peňazí, ktoré od ľudí získala. Namiesto opatrení pre rast chcete len ukradnúť ľuďom úspory z ich osobných účtov a prejesť ich za jeden rok. Je to nielen účelové, ale aj nezodpovedné a bezcharakterné.

    Preto mi dovoľte, aby som podľa § 73 písm. b) navrhol, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem. Neregistrujem prihlášku s faktickými poznámkami, takže pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Zoltán Horváth, pripraví sa pán poslanec Jozef Halecký.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako nočná mora pôsobí na vládu, ako i na predsedu vlády Slovenskej republiky druhý pilier. Premiér využil prepady akciových trhov, ktoré viedli k prehĺbeniu krízy na finančných trhoch a znovu zaútočil na druhý dôchodkový pilier. Už neplatí, čo hovoril pred niekoľkými mesiacmi, že v júni tohto roku sa sporenie na penziu definitívne uzavrie a ten, kto si v ňom šetrí, už nebude mať možnosť vystúpiť.

    Na mimoriadnom rokovaní vlády doterajšia premiérova definitíva padla. Druhý pilier sa znovu otvára. A to na sedem a pol mesiaca. Pýtam sa pani ministerky, budúci rok na jeseň prídete s návrhom na jeden rok, v roku 2010 opäť na dva roky možno otvoríte, v roku 2012 možno na päť rokov? Prosím vás, povedzte občanom Slovenskej republiky, sporiteľom, dokedy ich chcete terorizovať?

    Toto pán premiér zdôvodní nasledovne, citujem. „Dávame priestor klientom dôchodkových spoločností, aby sa slobodne rozhodli, či chcú pri týchto mínusových výsledkoch zostať, či chcú znášať spojené riziká s krízou, alebo si zvolia iný spôsob šetrenia na zabezpečenie v starobe.“ Ďalej pán premiér tvrdí, že je to práve druhý pilier, ktorý je na Slovensku svetovou finančnou krízou postihnutý najviac. Pomáha si aj číslami. Všetky skupiny fondov, teda konzervatívne, vyvážené aj rastové sú podľa neho za posledných 12 mesiacov v mínuse.

    Asociácia dôchodkových správcovských spoločností hovorí o opaku. Druhý pilier je podľa nej finančnou krízou nie najviac, ale najmenej poškodená zložka finančného trhu.

    Nuž ja ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ale ako i občan, ale ako i sporiteľ v druhom pilieri určite viac dôverujem v tejto chvíli DSS-kám ako predsedovi vlády Robertovi Ficovi.

    Premiér si pre spochybnenie sporenia na penziu zvolil výnosy tak, aby boli nízke, ba dokonca záporné. Dôchodkové spoločnosti prinášajú iné čísla. Priemerná miera zhodnotenia dôchodkových fondov sa napriek vplyvu svetovej krízy od ich vzniku až dodnes pohybuje v plusových hodnotách od 8 do 13 %, uvádza sa v stanovisku asociácie.

    Aj to je pravda, že na dôchodkové sporenie sa treba pozerať ako na dlhodobý investičný produkt. Preto jeho výsledky nie je správne hodnotiť v každom výkyve na trhu. Predseda vlády ich zatiaľ hodnotil len vtedy, keď trhy klesali. Obdobie rastu vždy opomenul, nuž či zámerne, posúďte sami.

    Ekonómovia si myslia, že ak sa druhý pilier bude každú chvíľu otvárať, obmedzí sa penzijným správcom možnosť robiť dlhodobé investície, čo znižuje spoľahlivosť systému, jeho efektívnosť a výnosnosť, teda aj sumu, ktorú si ľudia na penziu našetria.

    Čo tak, pani ministerka, otvoriť druhý pilier natrvalo? Bolo by to podľa môjho názoru menšie zlo, hoci ani takýto návrh nie je dobrým riešením, avšak považujem to za lepšie riešenie ako riziko, že sa systém bude otvárať ešte niekoľkokrát. Ak toto však neprejde, tak nie je hlavný účel jeho otvorenia zodpovednosť občana a jeho slobodné rozhodnutie, ale presun finančných zdrojov do priebežného systému, teda do Sociálnej poisťovne. Toto nakoniec potvrdzuje aj návrh štátneho rozpočtu na rok 2009. Ako? Nuž príjmy rozpočtu v sociálnej oblasti stúpli o viac ako 5,7 miliardy a schodok rozpočtu zhruba o 11,75 miliardy, ale keďže sa zvýšili aj príjmy Sociálnej poisťovne takmer o 7 miliárd Sk, všetko účtovne sedí a celkový deficit verejného sektora v roku 2009 zostáva na úrovni 1,7 % HDP.

    Nuž a viete, odkiaľ získa Sociálna poisťovňa tých 7 miliárd Sk? No z druhého piliera. Tak, že vláda Slovenskej republiky vyženie z druhého piliera sporiteľov a ich peniaze zajtra rozdá na kupovanie si hlasov. Táto štátna poisťovňa totiž úplne vážne počíta s tým, že druhý pilier opustí 150-tisíc sporiteľov. Týmto aspoň zreteľne vidieť, že nie finančná kríza, ale materiálne záujmy koaličných strán vedú k otvoreniu druhého piliera a som o tom presvedčený, potrebujú ich na financovanie svojich dnešných priorít. Je to nehorázne, myslím si, že toto je takou najväčšou krádežou na občanoch Slovenska.

    Opierať však verejné financie o odhad, že 150-tisíc ľudí sporenie na dôchodok zavrhne, je sadať si, pani ministerka, na suchý konár. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Madej ako spravodajca. Ešte niekto iný? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, dovoľujem si nesúhlasiť s niekoľkými vecami. Tento zákon je v prvom rade skutočne reakciou na vývoj na finančných trhoch, na tom, že štatistiky si môže každý vymyslieť, ako chce, ale je pravda, že v niektorých DSS-kách v rastových a vyvážených fondoch, tam, kde sa to prehnalo s nejakými akciami a nákupom sú na tom výnosy veľmi, veľmi nízke, ak nie až v mínuse. Toto je fakt za celé obdobie sporenia, to znamená od vzniku druhého piliera.

    Druhú vec, s ktorou nesúhlasím, je skutočne tá, že myslím si, že by ste nemali robiť z ľudí nesvojprávnych ľudí. Po prvé, nikto sa nevyháňa z druhého piliera. Z druhého piliera môže každý slobodne a dobrovoľne vystúpiť na základe svojho vlastného uváženia zo situácie, ktorá je a ktorú môže predpokladať. Mnohí ekonómovia predpokladajú dlhú finančnú a hospodársku krízu. Ten, kto chce riskovať a investovať takýmto spôsobom, nech sa páči, môže, ale na druhej strane treba povedať, že je to jeho vlastné slobodné rozhodnutie na jeho vlastné riziko. A na druhej strane sa mu musí ale v tom prípade dať možnosť, aby vystúpil za takejto situácie, ktorá nastala a ktorá sa môže ešte zhoršovať. A to nikto nepopiera. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ako posledný v rozprave písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Halecký. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôchodková reforma, dôchodkový systém je jednou z dominantných a rozhodujúcich pák vlády a jednotlivých politických strán na presadzovanie správnych ekonomických, ale aj politických rozhodnutí. Nie je to téma, ktorá by bola jednorazová, ktorá by sa dala otvoriť, zatvoriť, prijať zákon a skončené. Je to systém, ktorý bude ovplyvňovať osudy ľudí v priebehu desiatok rokov, v priebehu 40 rokov, a preto považovať tento systém za uzatvorený, za systém, do ktorého nemožno zasiahnuť, myslím si, že nebolo by správne, pretože, ako ukazuje aj terajšia ekonomická situácia, sú chvíle a sú momenty, ktoré oprávňujú príslušnú vládu, pokiaľ je zodpovednou vládou, aby reagovala na rôzne vplyvy, či už demografické, ako tuná bolo hovorené, ekonomické a finančné a prijala príslušné opatrenia.

    Chybou trošku je, že tento dôchodkový systém nie je stabilný, ako by sme si želali, aby si nevyžadoval zásahy v tom, že v predchádzajúcom období táto dôchodková reforma nebola prijatá spôsobom, ktorý by získal na svoju stranu či už koalíciu, ktorá to vždy, samozrejme, že presadzuje, ale aj opozíciu buď prijatím zákona na základe všeobecného konsenzu, prípadne aj skoro až ústavným zákonom, pretože pri politickej situácii takej alebo onakej vždy budú dôvody pre príslušnú vládu, aby niektoré či už čiastkové, či už nejaké marketingové, alebo možno aj zásadné opatrenia sa urobili.

    Zdôvodnenie, že sa to robí teraz po dva a pol mesiaci, keď bol uzatvorený tento systém v júni tohto roku, bolo už dané v predchádzajúcom, teda nepriaznivá finančná a ekonomická situácia, ktorá znehodnocuje výnosy v druhom pilieri, a preto touto našou snahou je, aby sme dali príležitosť sporiteľom, ale aj poistencom v prvom pilieri, aby svoje rozhodnutie prehodnotili a prípadne, pokiaľ sa rozhodnú na základe informácií, ktoré im budú dodané v príslušnom období, v období pol roka, aby sa rozhodli buď zostať, aby zachovali status quo, alebo, aby prestúpili nielen z druhého do prvého piliera, ako to vyznieva vo väčšine príspevkov, ale opačne, je tu aj možnosť prestúpiť z prvého do druhého. Takže je rovnaká šanca pre sporiteľov v druhom pilieri, ale aj poistencov v prvom pilieri, aby na základe informácií nových, prípadne doplnených sa vedeli rozhodnúť a svoj čin zrealizovali, alebo sa upevnili v tom, že v druhom alebo v prvom pilieri je ich postavenie také, ako si predstavujú.

    Chcem podotknúť, že ja vidím dôvod na to, aby sa ten pilier otváral nielen v terajšej akútnej finančnej a hospodárskej situácii, ale vidím dôvod aj v štrukturálnych a obsahových zmenách v samotných zákonoch, ktoré uzákonili druhý pilier a ustanovili aj určité mantinely aj v prvom pilieri, pretože podľa môjho názoru neboli stanovené v predchádzajúcom období primerane.

    Chcem povedať, že vždy bude prvý pilier, teda dá sa povedať štátny dôchodkový systém dominantný a rozhodujúci a garantujúci práva a istoty občanov a druhý pilier, prípadne aj tretí pilier je vždy a bude vždy len doplnkový, výberový a pilier taký, ktorý na základe rozhodnutia sporiteľov bude garantovať vyšší dôchodok, ako by vyplýval z prvého piliera na základe solidarity a samozrejmá vec, že momentálne ešte platiaceho aj určitého fenoménu zásluhovosti.

    Takže otvorenie piliera ja nepovažujem za žiadnu škandalóznu vec, za vec, ktorú možno hodnotiť len negatívami, ale pre občanov je to podľa mňa vždy ako pozitívna vec, pretože môžu sa rozhodnúť – môžu vystúpiť, nemusia vystúpiť, ale túto šancu majú. Dokonca v júni, keď sa uzatváral pilier, som v jednom rozhovore v jednom médiu povedal, že podľa môjho názoru by mohol byť tento pilier otvorený aj trvale, aby tí ľudia, ktorí vložia svoje nemalé financie v priebehu dlhých rokov do dôchodkového systému sa mohli rozhodnúť podľa vývoja ich osobnej, finančnej, vzdelanostnej a hospodárskej situácie, či zostanú v prvom pilieri, či prestúpia do druhého a opačne.

    Samozrejmá vec, že otvorený trvale až do výplaty dôchodkov tento systém nemôže byť. V koncovke musí mať nejaké obdobie buď piatich, alebo desiatich rokov, aby sa uzatvoril, aby zamedzil špekulatívnym prechodom z jedného do druhého piliera podľa momentálnej situácie, ako vychádza výpočet dôchodku. Takže slovo otvorený sa myslí s uzatvorenou koncovkou.

    Chcem len podotknúť, že to otvorenie systému vidím aj mimo tých výrazných poklesov v desiatkach percent vo výnosoch v dôchodcovských fondoch aj z toho dôvodu, že si myslím, že aj základné parametre, ktoré boli stanovené pre fungovanie prvého a druhého piliera boli postavené nesprávne a skôr či neskôr aj tak budú musieť byť zmenené, pretože náš hospodársky život, ekonomika hlavne, keď bude určité obdobie možno desiatich rokov, možno viacej, ťažko odhadnúť stagnácie, alebo poklesu v nasledujúcich rokoch, naša ekonomika si nebude môcť dovoliť dávať polovicu financií do druhého piliera, pretože, ako som spomínal, garanciou dôchodkového systému vždy bude prvý pilier, teda Sociálna poisťovňa, ktorá vždy a každému bude polovicu dôchodku vyplácať. A závisí zaiste aj od istoty a výšky dôchodku v tom prvom pilieri, ktorý je pre všetkých, pre tých v druhom pilieri len spolovice, aká bude jeho výška v ďalších desiatich, ale aj v dvadsiatich a štyridsiatich rokoch.

    Teda predpokladám, že v krátkom alebo dlhšom období, najlepšie by to bolo v kratšom období prehodnotiť aj pomer sociálnych odvodov deväť ku deviatim percentám na pomer, ktorý by bol výhodnejší alebo výraznejší pre prvý pilier, či už ako sme to navrhovali Ľudová strana – HZDS v predchádzajúcom období 12 bodov pre prvý pilier a 6 bodov pre druhý pilier, alebo aj iný pomer, ktorý by možno z odborných, ale aj z politických dohovorov a konzultácií vyplynul. Otvorenie systému považujem len za formu. Obsahovo sa to dôchodkového systému netýka, pretože iba umožňuje ľuďom a ľudia môžu, ale nemusia nič vykonať.

    Čiže základné zmeny, ktoré považujem za podstatné v dôchodkovom systéme, sú parametre odvodov, dĺžka sporenia. Vieme, že bola desať, teraz už je všeobecne akceptovaná pätnásť rokov, ale aj princíp zásluhovosti a jeho dĺžka trvania v prvom pilieri a z toho vyplývajúci konečný dôsledok, a to je prerozdelenie budúcich dôchodcov medzi obidva systémy, teda medzi prvý a druhý pilier.

    Pomer, že v prvom je polovica budúcich dôchodcov a v druhom pilieri je tiež polovica, považujem za neprimeraný. Za primeraný by som považoval v prvom pilieri dve tretiny a jedna tretina v druhom pilieri. Vtedy by som tento systém považoval za vyvážený, ale s tou podmienkou, že mal by sa viacej ešte rozvinúť tretí pilier, pretože ten by mal plniť funkciu akéhosi pseudodruhého piliera, to znamená piliera, kde by si ľudia na základe svojej daňovej bonifikácie u zamestnávateľa mohli sporiť v treťom pilieri vo väčšom pomere, ako je to u nás.

    U nás zhruba pre tretí pilier vychádza okolo 1 až 2 % sporiteľov alebo tých ľudí, ktorí si sporia na dôchodok. Vo vyspelejších krajinách je to od tých 5 % až do 35 %. Teda tretí pilier v západných krajinách, vo viacerých, hrá podstatnú a rozhodujúcu úlohu a do určitej miery plní aj úlohu druhého piliera. Takže tieto veci, pokiaľ nebudú dané na správnu mieru, systém považujem aj do budúcnosti za nestabilný a z tohto dôvodu si zrejme že bude asi vyžadovať aj určité zmeny zákonné aj v týchto základných parametroch.

    Chcem pripomenúť, že zmeny, ktoré sa udejú otvorením systému nemusia byť nejaké dramatické, pretože tí ľudia, ktorí si nenasporia na primeraný dôchodok v druhom pilieri, či už vzhľadom hlavne na vekové kritérium, a je tam ešte dosť ľudí, ja odhadujem, že je to zhruba okolo 10 až 20 % ľudí, ktorí sú po štyridsiatke a tobôž po 35 rokoch svojho života, kedy sú tieto roky hraničné pre výhodnosť začlenenia sa do druhého piliera, budú mať možnosť, šancu, aby na základe informácií, ktoré v priebehu polroka dostanú, zvážili všetky plusy a mínusy a aby sa správne rozhodli.

    Z tohto pohľadu by som považoval za potrebné akceptovať otvorenosť tohto systému a skôr uvažovať, ako vyriešiť otázku, a tu sa pokúsila pani ministerka zvolať nejakú komisiu na ministerstve, kde by koalícia, opozícia a odborníci uvažovali, ktoré zmeny sú prijateľné, ktoré sú nevyhnutné do budúcnosti tých piatich alebo desiatich rokov, aby predsa len sme sa priblížili v tom koalično-opozičnom zjednotení, že čo je potrebné zmeniť a čoho sa nie je potrebné dotýkať.

    Otázka veku minimálnej doby sporenia v druhom pilieri, tiež neviem, či je veľmi vhodne zvolená, pretože tých desať rokov bolo samozrejmá vec veľmi málo, pretože za desať rokov sa nedá nasporiť na primeraný dôchodok v druhom pilieri. Tých pätnásť rokov je vylepšenie, ale otázka je, či je to správne rozhodnutie, pretože vo viacerých krajinách ten vek je vyšší.

    Keď si pripomenieme našu susednú krajinu Českú republiku, tak tam vek, minimálna doba sporenia bude, myslím si, okolo tridsať až tridsaťpäť rokov. O takomto veku minimálnej doby sporenia uvažujú. A to už je sa čo zamyslieť či my, pokiaľ máme polovičnú dobu, či sme rozhodli a či zotrvávame na tom správnom základnom parametrickom ukazovateli našej dôchodkovej reformy.

    O percentách som hovoril. A myslím si, že je tu ešte niekoľko otázok, ktoré si zaslúžia diskusiu, ale nie nejakú, by som povedal, diskusiu, ktorá je nenávistná alebo ktorá je príliš konfrontačná, takže nemôže dospieť k žiadnym záverom, ale diskusiu, či skutočne nie je vhodné tieto zmeny urobiť teraz na začiatku v prvých piatich rokoch fungovania dôchodkovej reformy, pretože prvý, druhý a tretí pilier nespochybňuje nikto. Každý len, alebo aspoň zo strany koalície uvažuje o tom, že samotné nastavenie základných parametrov a s tým súvisí to otvorenie systému, či je správne a či do budúcnosti bude produktívne, alebo kontraproduktívne.

    Tak ako spomínal bývalý podpredseda vlády pán Mikloš, ten hospodársky rast nebude 10 %, zrejme, že nebude asi ani 5 % v nasledujúcich piatich a pätnástich rokoch. Bude sa pohybovať, dajme tomu, medzi 2 až 5 %, a tam už je to otázne, či ekonomika Slovenska, ten pomer deväť ku deviatim percentám, a či aj nakoniec všetky tie ďalšie okolnosti, o ktorých som spomínal, či budú schopné primerane absorbovať.

    Pritom my hovoríme všetci o druhom pilieri. Pritom v podstate ide o prvý pilier, pretože ohrozený nie je druhý pilier, ten funguje. Má svoje zákony, sporenia, percentá. Najbližších pätnásť rokov sa nič diať nebude. Ale čo s prvým pilierom, pretože terajší dôchodcovia čakajú, že nebudú mať také dôchodky, aké majú teraz, ktoré im klesli od roku 1990 z tých 52 % na 43 % v terajšom období, ale títo ľudia čakajú, keďže všetky transformačné šoky museli absorbovať oni, terajší a najbližší budúci dôchodcovia, či tie dôchodky sa nezvýšia aspoň k tým päťdesiatim percentám, aby mohli žiť na úrovni terajšej doby.

    A zdá sa, že pokiaľ bude deficit dvadsaťpäť miliárd každý rok a bude sa aj pri nižšom ekonomickom raste, ako je teraz, ešte viacej zostrovať, a pokiaľ už pominú financie z privatizácie, tento rast dôchodkov primeranej životnej úrovne terajších dôchodcov nie je garantovaný v prvom pilieri. Takže my by sme sa mali starať viacej o prvý pilier ako o druhý pilier. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pani Sárközy, predpokladám, že to je, prosím? Dobre. Takže ďakujem pekne. Vystúpenie pána poslanca Haleckého bolo posledné vystúpenie rečníka prihláseného do rozpravy. Písomne otváram preto možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Faktická poznámka jedna? Áno, pán Štefanec. Takže jedna faktická poznámka. Ešte niekto s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Haleckého? Ak nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca.

    Slovo má pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Halecký, úvahy o zvyšovaní minimálnej doby sporenia považujem za veľmi, veľmi, veľmi nebezpečné, pretože vieme, že je to menenie pravidiel počas hry.

    Už len zmena minimálnej doby sporenia z desať na pätnásť rokov, ktorá bola urobená, vyhnala sporiteľov z druhého piliera. Čiže my nie sme na začiatku. My máme už viac než jeden a pol milióna sporiteľov v druhom pilieri. Preto každá zmena pravidiel je veľmi nebezpečná, podľa mňa nezodpovedná.

    Nesúhlasím ani s vašimi názormi na otvorenosť druhého piliera, ale veľmi oceňujem ústretovosť, keď ste hovorili o ústavnom zákone. Ja len si dovolím pripomenúť, že už dvakrát sme ústavný zákon predložili, a keď ste pripravení hovoriť na túto tému, mne sa to veľmi páči a chápem to ako ústretový signál k tomu, že keď predložíme takýto ústavný zákon do tretice, tak môžeme rátať aj s vašou podporou. Ďakujem.

  • Pán Halecký sa hlási s možnosťou reagovať na faktickú poznámku. Prosím, keby ste zapli mikrofón pánovi poslancovi Haleckému.

  • Ďakujem za slovo. Len pripomienku k tomu, ústavný zákon áno. Je tá úvaha, myslím, že namieste. Mal byť na začiatku, ale keď už teraz, tak ústavný zákon musí byť pre prvý aj pre druhý pilier. Nemôže byť len pre druhý pilier, pretože v prvom pilieri je tiež jeden a pol milióna poistencov a títo tiež čakajú, že ich dôchodkové zabezpečenie bude také, ktoré bude zodpovedať terajšej dobe, životným nárokom.

    Druhá poznámka k tej minimálnej dobe sporenia. Nehovorím, že môj návrh je na zmenu okamžitú alebo potrebnú, ale len konštatujem, že väčšina krajín má tú dobu väčšiu. Zodpovedá to minimálne dvojnásobku, ako je u nás. Uvediem ako príklad Českú republiku. To sú síce úvahy, ale myslím, že pokiaľ vôbec prijmú druhý pilier, tak budú uvažovať o tridsiatich rokoch minimálne. A to už je doba trošku rozdielna oproti našim pätnástim rokom, ale nakoniec, keď už nejaké zmeny vôbec, ja si priznávam, že skutočne zmeny nie sú dobré, keď sa vnesú do zákona. Ale už keď vôbec nejaké zmeny, tak na začiatku fungovania systému, ktorý má zaručovať dôchodky o štyridsať rokov. Také podobné zmeny, ako teraz sa dejú, o dvadsať rokov by boli skutočne nemožné a neprijateľné, ale v prvých štyroch alebo piatich rokoch ešte sú únosné.

  • Ďakujem. Takže idem registrovať pánov poslancov, ktorí sa hlásia do rozpravy ústne: pani poslankyňa Klára Sárközy, Ivan Mikloš, Petrák Ľubomír, Frešo Pavol. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, no, priznám sa úplne, pán predseda výboru Halecký, že je dosť ťažké pre mňa vystupovať po tom, čo ste tu pred chvíľou povedali, pretože my teraz hovoríme o tom vládnom návrhu zákona a o druhom pilieri, aby ľudia mohli vystúpiť a vstúpiť do druhého piliera. A vaše posledné vety boli asi v tom zmysle, že nie je problém druhý pilier, ale prvý. No, my to hovoríme už dosť dávno. Ale treba povedať, že okrem toho, že vláda otvára a zatvára prvý pilier, v júni, vtedy povedala, že pre nich sa táto úloha skončila. Znova teraz otvára, až také veľké zmeny nenastali, ktoré by zhoršovali túto situáciu.

    Dovoľte mi vrátiť sa do krátkej minulosti. Dnes máme 21. október. Ak sa dobre pamätám, vláda minulý týždeň rozhodla o tom, že tento vládny návrh zákona pôjde v skrátenom legislatívnom konaní. Ale ja ako členka sociálneho výboru mám na to iný názor. O tom, že nastane táto situácia sme sa dozvedeli členovia sociálneho výboru 9. septembra, keď prvýkrát na rokovaní výboru bol nový generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Muňko, ktorý na otázku opozičných poslancov okrem iného povedal, že podľa neho je správne, aby sa druhý pilier otvoril priebežne. Používal toto slovo.

    Pani ministerka večer dementovala, povedala, že to bol názor len pána generálneho riaditeľa, ale pán premiér Fico povedal, že je to dobrý nápad a môžeme o tom diskutovať. Preto sme teraz tu. Mohli by sme o tom diskutovať, ale diskutovať o tom ťažko, pretože už je to rozhodnuté. Karty sú rozdané. O chvíľu sa bude o tom hlasovať.

    Pani ministerka, vy ste tu dnes pri skrátenom legislatívnom konaní a v tej svojej záverečnej reči povedali, že tento návrh zákona si vynútila situácia na finančných trhoch. To bola dobrá zámienka, pretože už som to povedala vo svojej faktickej poznámke, že guvernér Národnej banky má na to iný názor. A vy ste povedali, že preto to treba spraviť, pretože sa bojíte o úspory sporiteľov v druhom pilieri a neviete, čo bude s nimi o pätnásť rokov. Ja som vám túto otázku dala viackrát, ale dám vám ju ešte raz. Viete, aká bude situácia v prvom pilieri o pätnásť rokov? Asi neviete. Viete, tak potom to zrejme poviete.

    Pán premiér včera povedal, že to, čo sa stalo na Islande, môže sa stať aj u nás a sú ohrozené úspory ľudí v druhom pilieri. Ale pán premiér veľmi dobre vie, že na Islande neskrachovali dôchodcovské správcovské spoločnosti, ale banky. My teraz hovoríme o dôchodcovskej správcovskej spoločnosti a hlasujeme o nich, ale hovoríme o úsporách v druhom pilieri.

    A že to nemyslíte vážne s tými úsporami, tak ja vám to poviem prečo. Pretože keby ste to mysleli vážne a keby, dovoľte mi parafrázovať tú vetu, mysleli v prvom rade na blaho ľudu tejto krajiny, ako to tu často počúvame, tak by ste to vybavili asi trošičku inak. Otvorili by ste priebežne alebo na určitú dobu druhý pilier. Každý by mohol vystúpiť alebo vstúpiť. Ale tí, ktorí chcú vystúpiť, tie peniaze, ktoré majú nasporené v druhom pilieri by im zostali a oni by sa k tým peniazom mohli dostať.

    Ako to spraviť. Druhýkrát budem predkladať môj návrh zákona, ktorý toto rieši. Už som to predkladala pred polrokom. Keby ste to mysleli vážne, tak by ste sa s tými peniazmi sporiteľov rozhodli spraviť toto. Lenže vy to myslíte trošičku inak, pretože tie peniaze, ktoré majú sporitelia v druhom pilieri nasporené na svojich súkromných účtoch, sa prevedú do Sociálnej poisťovne. To ste tu aj uznali. Nie je to vôbec novinka. Však rozpočet Sociálnej poisťovne s tým už počíta, od sedem aj pol do desať miliárd korún.

    Asi pred dvoma alebo troma týždňami maďarská ministerka práce a sociálnych vecí bola na návšteve Slovenskej republiky. Zúčastnila sa tu na medzinárodnej konferencii. Stretla som sa s ňou na neformálnom rozhovore. Okrem iného sa ma spýtala, čo Slovensko spraví s tými dobrými hospodárskymi výsledkami, ktoré má za posledný rok alebo posledné dva, tri roky. Povedala som, že to prejeme. A stojím si za tým.

    Maďarsko zavádzalo druhý pilier v roku 1996. V Maďarsku aj v Poľsku druhý pilier zavádzala socialistická vláda. Pani ministerka povedala, teraz im prešlo desať rokov, pomaly treba myslieť na to, ako sa budú vyplácať prvé úspory z druhého piliera. Spustia masívnu kampaň kvôli tomu, aby sa čím viac ľudí prihlásilo do druhého piliera. Socialistická ministerka, socialistická vláda. Pretože ona myslí aj na to, čo bude o pätnásť, o dvadsať alebo o tridsať rokov.

    Pani ministerka, keď ste úprimná, tak sa niekedy aj prerieknete. Povedali ste v reakcii na pána poslanca Mikloša, keď vystupoval k skrátenému legislatívnemu konaniu, že demografická kríza na Slovensku nehrozí. No a keď už áno, tak len v roku 2026 a pre Sociálnu poisťovňu to bude robiť problémy v roku 2035. No, prečo hovoríme, že za nami alebo za vami je potopa. No práve kvôli tomu, pretože my myslíme aj na to, čo bude s dôchodkami o pätnásť, o dvadsať alebo aj o tridsať rokov.

    Ako robili túto dôchodkovú reformu susedné krajiny? Napríklad Poľsko. Nie tak ako my. Tam to tiež zavádzala socialistická vláda. My, keď sme spúšťali druhý pilier, tak bola povinnosť vstupu do druhého piliera pre tých, ktorí prvýkrát vstupujú na trh práce. V Poľsku to vybavili tak, že do toho povinne museli vstúpiť všetci, neviem presne, či do 35, alebo do 40. roka povinne. Nebolo to liberálne, povinne do toho museli vstúpiť. Ešte raz zdôrazňujem, bola to socialistická vláda aj v Poľsku, aj v Maďarsku. A teraz, aby som občanom, pretože aj vy radi hovoríte občanom, vysvetlila to, o čom je prvý a druhý pilier úplne jednoducho.

    Všetci občania pomaly majú svoje úspory v bankách. Hlavne teraz kvôli situácii, ktorá je na finančných trhoch, ale aj kvôli tomu, že sa od 1. januára zavedie euro na Slovensku. Prvý pilier je bežný účet. Bežný účet, na ktorom majú peniaze všetci, ktorí peniaze dávajú do banky, čo sa s nimi deje. Dávajú tam svoju výplatu alebo svoje dôchodky a tie peniaze míňa.

    O čom je druhý pilier? No, druhý pilier je termínovaný vklad s úrokmi. Ten, kto rozmýšľa zodpovedne, tie svoje peniaze, aspoň časť svojich peňazí dáva na termínovaný vklad, ktoré sa zúročia a potom sa k nim dostane, ale už v inej forme.

    Pani ministerka, buďte taká dobrá, raz vystúpte v rozprave, vtedy povedzte svoj názor, ale už aby sa raz stalo, že keby to bolo v rozprave, aby sme na vás mohli reagovať a už využijem túto situáciu aj kvôli tomu. Ja som vám dala otázku, tu na to pred chvíľou pán poslanec Madej aj poslanec Halecký povedali, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pozvalo všetkých poslancov vrátane koalície aj opozície na okrúhly stôl. Ešte raz sa vás pýtam, či to boli všetci poslanci, koľko ich bolo, 150 alebo koľko a kto patrí medzi tých všetkých poslancov. Takže myslím...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani poslankyňa, ak môžem, končíte? Tak dobre.

  • Už končím, pretože karty sú rozdané, hlasy budú o chvíľu, sa dozvieme, koľko hlasovalo za to. Ja môžem povedať za mňa a za poslancov Strany maďarskej koalície, nepodporíme dodatočné otvorenie druhého piliera a môžeme nazvať priebežne, dočasne a nepodporíme to kvôli tomu, čo som už pred chvíľou povedala, ale ešte na záver, dovoľte mi ešte dve vety o tom, že, pani ministerka, teraz sa počas hry menili pravidlá, keď sa zavádzal druhý pilier, tak bola povinná doba sporenia 10 rokov. Vy ste to počas hry zmenili na 15 rokov, opoziční poslanci toto dali na Ústavný súd. Ja už sa len pýtam, čo Ústavný súd môže s týmto robiť asi 10 mesiacov. Tam je odpoveď jasná. Ak už raz rozhodol Ústavný súd, nemôže rozhodnúť inak, lenže vy sa netajíte s tým, že to nebude 15 rokov, ale už včera som počula od predsedu finančného výboru, že to môže byť 20 rokov. No a už tu odznelo, že to môže byť 30, 40, dokonca už pre tých, ktorí majú 35 rokov sa nevyplatí sporiť v druhom pilieri.

    Viackrát som vám to už povedala a v tej vízii, ktorú ste pripravili pre Európu a ktorú okrem iného robil aj váš expert Stanek, je veta, kde sa hovorí o tom, že bolo správne zaviesť v roku 2004 druhý pilier a od roku 2034 tento dôchodkový pilier bude plusový.

    Ešte raz moja otázka. Povedzte občanom tejto republiky, kedy sa budú vyplácať dôchodky z druhého piliera prvýkrát podľa súčasnej legislatívy o 15 rokoch. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Chcem len povedať, že prerokovaný, vlastne na hlasovanie máme iba jeden návrh zákona. Takže dám krátku päťminútovú prestávku, aby sa poslanci mohli dostaviť do rokovacej sály, odhlasujeme ten jeden zákon.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o zaujatie miesta v rokovacej sále. Na hlasovanie máme len jeden prerokovaný bod programu. Budeme hlasovať v prvom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov. Je to tlač 818.

    Poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Burian, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Poprosím, pán predseda, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné a neplatné. Ešte poprosím. Pán poslanec Fronc. Zapnite, prosím, pána poslanca. Zrušte to hlasovanie.

  • Áno. Pán predseda, ja som dal spravodajcovi procedurálny návrh a mal o tom informovať, lebo však o ňom musíme hlasovať.

  • Ja som ho zapracoval do toho materiálu. Je tam ďalej.

  • Pán spravodajca, aký bol procedurálny návrh?

  • Procedurálny návrh bol pána Fronca o tom, aby tento materiál prerokoval aj výbor pre vzdelanie a kultúru.

  • Ale to budeme hlasovať v druhom hlasovaní, keď budeme prideľovať návrh výborom a hlasovať o lehotách. Takže budeme teraz ešte raz, dámy a páni, hlasovať o návrhu pána spravodajcu postúpiť návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 129 bolo za, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania a teraz budeme hlasovať o výboroch a o lehotách.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť v druhom čítaní tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelanie a kultúru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený výbor návrh prerokoval do 22. októbra 2008 vrátane gestorského výboru.

    Poprosím, pán predseda, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 132 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať v rozprave, ktorú sme prerušili pred hlasovaním a poprosím techniku, aby mi ukázali, pán poslanec Mikloš do rozpravy. Pán poslanec nie je v sále, takže pán poslanec Petrák.

    Dámy a páni, poprosím o pozornosť, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Ešte tu nemáme navrhovateľku, takže počkáme chvíľočku. Vyhlasujem päťminútovú prestávku, nie je tu navrhovateľka.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím pani ministerku, aby zaujala svoje miesto, aj pán poslanec Madej ako spoločný spravodajca. Do rozpravy bol prihlásený pán poslanec Petrák. Ešte počkáme chvíľočku, pretože prestávka bola do osemnásť. Je tu pán poslanec Petrák? Pán poslanec nie je v sále. Pán poslanec Frešo. Pán poslanec Petrák stratil poradie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona je zdôvodňovaný ekonomickou krízou vo svete a tak, ako sme to tu v sále počuli a rovnako, ako píšu aj renomovaní ekonómovia, aj ekonómovia, ktorí dbajú o trochu svojej povesti, nejde o nič iné len o ďalší pokus, ako dostať ďalšie peniaze do štátneho rozpočtu v tejto chvíli. Ide o pokus, ako ľudí z druhého piliera presunúť a urobiť ich závislými od štátu.

    Celý problém s druhým pilierom, ako som aj počúval pozorne diskusiu aj koaličných, aj opozičných partnerov, vyplýva z jedného zásadného neporozumenia, a to neporozumenie je v tom, že zatiaľ čo opozícia prijíma na seba zodpovednosť nielen za to, čo budeme hodovať tento rok, alebo nanajvýš budúci rok, ale aj za to, ako sa budú mať naše deti, akým spôsobom bude vyrezať táto krajina možno za tri roky, možno za päť, pätnásť, dvadsať rokov.

    To zodpovedné rozhodnutie, ktoré urobila minulá vláda, myslím si, že zodpovedné rozhodnutie, ktoré nás aj zachránilo pred súčasnou finančnou krízou, bolo, že časť budúceho dlho, alebo teda dlhu, ktorý vzniká z demografickej krízy vlastne presunulo, respektíve rozhodlo sa riešiť už teraz a umožnilo ľuďom sporiť si na svojich osobných účtoch na svoje budúce dôchodky.

    Pojem demografická kríza je trochu iný, ako ho tu vysvetľovala pani ministerka svojím papekovým prirovnaním. Pojem demografickej krízy je zodpovednosť voči našim nasledovníkom rovnako ako zodpovednosť voči generácii, ktorá dnes poberá dôchodky. Ten hlavný argument je, že politik musí byť dosť zodpovedný na to, aby nekonal len v prospech jednej konkrétnej skupiny, musí konať v prospech spoločnosti ako celku, na to tu bol zvolený, na to jeden poslanec zastupuje, keď to rozrátame na počet ľudí, zhruba 35-tisíc občanov Slovenska. To znamená, že jeho osobné záujmy, alebo dokonca aj záujmy momentálne marketingové jeho politickej strany musia ísť bokom, a preto si myslím, že keď už hovoríme o starých ľuďoch, tak, samozrejme, mali by sme hovoriť aj o našich deťoch.

    Tá kríza je niečo, čomu sa môžeme tešiť na jednej strane z hľadiska toho, že áno, starne populácia v zmysle takom, že ľudia sa dožívajú vyššieho veku. Na druhej strane treba povedať, že ak dôjdeme za necelých 40 rokov do stavu, že na jedného dôchodcu naozaj budú dvaja ľudia v produktívnom veku, tak musíme tejto generácii, ale nie až o 40 rokov, ale teraz vyslať jasný odkaz, či si prajeme, aby naše deti mali dvoj- až trojnásobné odvody, inými slovami, aby naše deti pri rovnakej námahe mali polovičné platy.

    To je niečo, čo naozaj rozdeľuje ten pohľad medzi koalíciou a opozíciou, to znamená, zatiaľ čo koalícia hovorí nie, nezáleží nám tom, čo bude potom, nezáleží nám na tom, čo zjeme na budúci rok, tak opozícia hovorí, že nie, malo by nám záležať a mali by sme byť zodpovední voči ľuďom, ktorí si sporia na svoje dôchodky.

    Je úplne irelevantné, čo je napísané v dôvodovej správe z hľadiska toho, že vyháňanie ľudí z druhého piliera je fakt. Bolo tu spomenutých viacero príkladov, počnúc porovnávaním s nebankovými subjektmi cez veľké bubliny ohľadne krachov penzijných fondov, až pokračujú cez absolútnu ignoráciu názorov Národnej banky Slovenska či prípadne akékoľvek výkyvy, ktoré boli spomenuté, sú vydávané za to, že druhý pilier je niečo nestabilné.

    Druhý pilier je skutočne riešením pre naše deti a z toho hľadiska je aj riešením pre mladé rodiny, lebo z demografie je zrejmé, že o súčasnú generáciu, ktorá je v produktívnom veku, bude ťažké sa postarať, pokiaľ demografická kríza bude, a zrejme bude. Na toto som nepočul žiadnu fundovanú odpoveď zo strany koalície ani pani ministerky, ktorá by sa pokúsila čo len náznakom túto vec vyvrátiť. Nepočul som žiadnu teóriu, naopak, stále som počul neustále búšenie do toho, že peniaze sa neprejedia.

    To už je taká elementárna pravda, že o nej nemá veľký zmysel sa sporiť, peniaze sú naplánované v štátnom rozpočte. Pani ministerka, predpokladám, že zaň vo vláde zdvihla ruku, čiže to, čo tu rozpráva, je rozdiel od toho, za čo ona sama hlasovala, kde sa ráta s 10 miliardami príjmu.

    Pokiaľ ide o tú okamžitú spotrebu a o uhrádzanie dlhu Sociálnej poisťovne, to je predsa vec, ktorá sa nazýva transformačným nákladom a myslím si, že táto generácia a súčasná politická garnitúra by nemala dávať ruky preč od problému transformačného nákladu a mala by naozaj zodpovedne pristúpiť k tomu, čomu budú čeliť naše deti.

    Inými slovami, samozrejme, som proti tomu, aby sa znova otváral druhý pilier, samozrejme, som proti tomu, aby sa otváral v atmosfére absolútnej hystérie a vyvolávania paniky, vyvolávania paniky zo strany vládnych predstaviteľov, dokonca aj vecami, ktoré sa dajú nazvať, že to sú klamstvá.

    Pokiaľ niekto hovorí, že opozícia reprezentuje DSS-ky, to je proste hlúposť. Jednoducho opozícia sa správa zodpovedne voči našim aj vašim vlastným deťom. Ja chápem, že možno niekto si povie, že je dobre tak, možno sa to mojich detí netýka, lebo si zarobím na sociálnych podnikoch. Ja tomu rozumiem. Ale túto príležitosť nemajú všetci a nemalo by to byť o tom, že prijímame zákony len v prospech straníckych nominantov a z pohľadu straníckych nominantov. Mali by sme naozaj v zmysle na to, že zastupujeme občanov a v tomto zmysle predložený návrh zákona nerieši ich problémy.

    Je mi veľmi smutno, keď som nepočul žiadne riešenie z hľadiska demografickej krízy zo strany koalície. Tak potom je zrejmý návrh, nechajme veci tak, nechajme občanov sporiť, možno niekto príde s niečím múdrejším.

    Čo sa týka dotácie štátneho rozpočtu, ktorá sa predpokladá z peňazí ľudí, ktorí sporia v druhom dôchodkovom pilieri. Ja si myslím, že táto vláda má možnosti šetriť. Zaviazala sa k tomu že o 20 % zníži prebujnejú byrokraciu. Vláda sa takisto zaviazala k väčšej transparentnosti a k rôznym ďalším veciam, ktoré sú priamo vo vládnom programe. Avšak má problém toto plniť. Má problém to plniť, a preto sa rozhodla, že to bude plniť za peniaze sporiteľov, ktorým ale neponúka nič. A to je ten hlavný problém, pre ktorý je opozícia proti. Inými slovami za to, že dostanú sa peniaze do štátneho rozpočtu ľudí, ktorí si sporia na svojich osobných účtoch, táto vláda neponúka tým ľuďom nič. Je to ten prípad klasický, dajte peniaze a my vám niečo sľúbime. Že o 20, o 30, o 40 rokov možno snáď niekto ten účet zaplatí.

    Ja by som sa tomu veľmi neusmieval v prípade koaličných poslancov, lebo tento scenár sa už stal v roku 1990 a v nasledujúcich rokoch. Existujú aj ľudia, ktorí 30, 40 rokov tvrdo pracovali a dostali veľmi, veľmi mizerné dôchodky. A bolo to presne z týchto istých princípov, ktoré navrhujete vy dnes. To znamená, vtedajšie plánované hospodárstvo robilo čo? Prejedalo dôchodky. Robilo to isté, o čo sa tu teraz pokúšate, to znamená, naozaj prejedalo peniaze okamžite, nerobilo žiadne investície do budúcnosti, nesporilo ľuďom na dôchodky a jednoducho nechalo ich úplne, úplne naholo.

    Odhliadnuc od toho je tu ešte jedna vec, keď hovoríme o tom, že tento zákon by mal čeliť finančnej kríze. No, ale veď tento zákon priamo ďalšiu finančnú krízu zakladá. Postavenú na demografickej kríze. Inými slovami, pokiaľ sa dostanú naši potomkovia do situácie a koniec koncov aj my sami, že naše deti sa budú musieť dvaja skladať na jeden dôchodok, tak naozaj to bude kríza. Naozaj pôjde o krízu, ktorú ale zakladáme po tieto dni v tomto parlamente.

    Čo sa týka tej debaty medzi koalíciou a opozíciou, ja si uvedomujem, že nie je jednoduché sa riadiť týmito ekonomickými pravidlami. Ja si uvedomujem, že možno koalícia je v pozícii istého hráča v kasíne, ktorý vidí veľký jackpot. Ale ten jackpot nepatrí koalícii. Ten jackpot patrí ľuďom, ktorí si dnes sporia na svoje dôchodky. A nie je morálne a nie je správne a dokonca nie je čestné im na tieto dôchodky siahať. A nielen im siahať tým, že budeme umelo v nich živiť strach z krízy a budeme šíriť paniku, ale aj inými spôsobmi, ktoré tu boli spomenuté. Napríklad núteným predĺžením povinnej doby sporenia. Neexistuje taký ekonomický výpočet, ktorý by hovoril, a dokonca ani známy to leták, ktorý ministerstvo distribuovalo, ktorý zničil snáď každý odborník, ktorý niečo znamená v oblasti ekonómie, neexistuje taký prepočet, ktorý by hovoril, koľko rokov povinnej doby sporenia je vhodných. Veď tam je jeden prechodný mechanizmus, ktorý úplne jasne hovorí o tom, že pokiaľ niekto sporí menej, tak sa mu zarátajú o to viac príslušné roky v prvom pilieri.

    V tomto zmysle si myslím, že by mala pani ministerka naozaj vstať a povedať, že je to pravda. Je to pravda, lebo je to napísané v zákone. Rovnako, ako by mala vstať a povedať, že je pravda, že aj tieto vklady sú viacej garantované ako vklady v bankách, že sa robia denné porovnávania, že sú povinné matky dokladať, pokiaľ mu niektorý z tých fondov je menej výkonný, ako je priemer na trhu a tak ďalej.

    V každom prípade sme v situácii, keď vládna koalícia je zaslepená množstvom miliárd, ktoré sú uložené na dôchodkových účtoch jednotlivých sporiteľov. To, čo povinnosťou opozície je, poslať jasnú správu voličom. Nedajte sa zvyklať, nedajte si siahnuť na svoje úspory a naozaj táto vláda, ktorá je chamtivá a ktorá by potrebovala dnes spotrebovať vaše peniaze tu nebude večne. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky pán poslanec Brocka a pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Frešo, chcem dodať k vášmu vystúpeniu, že to, že táto vláda otvára druhý pilier, tak ma veľmi neprekvapuje. Dokonca som to povedal aj pred mesiacom pri jednom vystúpení, keď sme v prvom čítaní rokovali o novele zákona o sociálnom poistení. Proste táto vláda nemá na plnenie svojich sľubov, a keď nedokáže vytvárať dostatočné rezervy a dostatočné prostriedky na to, aby tie sľuby dokázala poplniť, no tak siaha tam, kde peniaze sú. A to sú peniaze sporiteľov v druhom pilieri. Toto je jej štýl myslenia, toto je jej štýl vládnutia. Socialistický štýl. Proste berie tam, kde nesiala a takýmto spôsobom siaha na úspory sporiteľov v druhom pilieri. V rozpočte už sú rozdelené.

    Ale čo mne vadí, tak je spôsob, akým spôsobom ona argumentuje, prečo otvára druhý pilier. Ona hovorí, že chce chrániť úspory občanov. A to je podfuk na občanoch. To je podvod, pretože práve otváraním druhého piliera ona ohrozuje úspory sporiteľov a prípadne odchod tých klientov z druhého piliera núti správcovské spoločnosti, aby robili nevýhodné rozhodnutia pre sporiteľov. Jednoducho v čase, keď akcie klesajú, tak jednoducho ona ich v tejto chvíli, ak bude niekto vystupovať z druhého piliera a musí predávať, keď je to na škodu sporiteľov. Pretože sporenie na dôchodok, to je dlhodobá záležitosť. Desať, dvadsať, tridsať rokov a výkyvy na finančných trhoch z tohto pohľadu pre sporiteľov nič neznamenajú.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, v úvode svojho vystúpenia a v podstate celým vaším vystúpením sa nieslo spochybňovanie motívu vlády pre doplnenie a zmenu zákona o starobnom dôchodkovom sporení. A teda, že účelom návrhu zákona je reagovať na vývoj situácie na svetových finančných trhoch.

    Tak vám prečítam z oficiálnej stránky z Čile, pretože Čile bol váš veľký vzor. Na základe čilského modelu ste postavili druhý pilier. Je to úplne čerstvá štúdia a začína slovami. „Čilské penzijné fondy stratili bilióny v globálnej kríze.“ Ďakujem pekne. To je všetko.

  • Áno, ďakujem pekne. Takže ku pánovi poslancovi Brockovi. Áno, ja som presne popísal ten mechanizmus hráča, ktorý je zaslepený jackpotom a nerozmýšľa nad tým, čo bude zajtra a ako sa bude mať jeho rodina a pokojne minie celé všetky peniaze, ktoré sú na stole, dokonca aj tie, ktoré mu nepatria. Pokojne zadlží svoj dom a je to proste normálne gamblerstvo. Je to naozaj pohľad do jedného roka, je to pohľad do veľmi krátkej doby a je to naozaj pohľad nezodpovedný. Mňa veľmi mrzí, že v tomto s koalíciou nemáme aspoň istý základ, v ktorom by sme hovorili ako-tak zodpovedne.

    Čo sa týka motívov vlády, pre ktorý otvára druhý pilier. Veď vláda sama v návrhu rozpočtu sa usvedčila. Chýbajú jej peniaze. Nič viac, nič menej. Predtým to boli vyjadrenia riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorý hovoril, že naozaj bude treba znova konať a prehodnocovať celý druhý pilier. No tak sa tu o pár týždňov využila kríza a stalo sa to.

    A čo sa týka tých štúdií, ktoré spomína pani Nachtmannová. Ja len jednu vec poviem. Už mnohokrát zo strany koalície zazneli absolútne pochybné informácie. Nemám dôvod tomu dôverovať a poviem prečo. Dokonca zazneli termíny, že skrachovali niektoré fondy. Potom sa zistilo, že neboli čilské, ale že to boli argentínske prípady.

    Naozaj zodpovedne pristupujeme k tomu celému a čo sa týka tých obrovských strát, však ste videli, čo hovorili fondy, ako sú benchmarkované. Tie straty, to sú rádovo v percentách dnes. Tak o akých biliónoch hovoríme tu na Slovensku? V každom prípade si myslím, že pokiaľ chceme túto diskusiu viesť, tak treba aspoň mať minimálnu úctu k elementárnym ekonomickým zákonom a minimálnu úctu aspoň k jednoduchej matematike. Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda Hort do rozpravy.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, keď sa otváral druhý pilier prvýkrát, Robert Fico argumentoval nevýhodnosťou tohto systému pre staršie ročníky. V poriadku. V druhom kapitalizačnom pilieri sa naozaj nachádzali aj tí občania, pre ktorých tento systém nebol výhodný. Potiaľ ten argument, prečo pilier otvoriť pre niektorých bol zrozumiteľný, keby o pánovi premiérovi nebolo známe, aký vzťah má k niečomu, čoho efekt a prínos je časovo v dlhšom horizonte ako jedno volebné obdobie.

    Túto takzvanú racionalitu pri spravovaní vecí verejných naplno prezentuje aj pri téme, akou je dôchodková reforma. Len ten, kto nechce vidieť, nevidí, a ten, kto nechce počuť, nepočúva argumenty o vývoji obyvateľstva na Slovensku, že sa tu čoraz dlhšie dožívajú občania alebo viac sa dožívajú dlhšieho veku, no mladých rodín čoraz menej pribúda a že raz bude mať štát naozaj vážny problém zabezpečiť dôstojný dôchodok pre budúcich dôchodcov bez toho, aby si na ne nepožičiaval.

    Lenže prečo riešiť teraz takýto vážny problém? Je to vari problém dneška alebo zajtrajška? Zodpovedný politik odpovie, že bezprostredne nie. Ale ak myslí aj ďalej ako len za roh, ak naozaj chce, aby sa krajina aj naďalej úspešne rozvíjala, jednoducho sa musí s takýmito témami vážne zaoberať.

    Populistovi to prichodí ako veľmi vzdialené, neisté a neváha posledný populačný vývoj spochybniť a ešte niečo na tom aj zarobiť. Pozri príklad zvýšeného príplatku na prvorodené dieťa, ktoré zrejme malo vyvolať veľký boom u prvorodičiek. Že by to vyvolalo hystériu po rodení u prvorodičiek sa povedať nedá. Takáto forma podpory mladých rodín bez nejakého systémového základu je dosť zúfalá, ale to sme už pri inej téme.

    Zatiaľ čo pri prvom otvorení druhého piliera sa argumentovalo nevýhodnosťou vstupu pre isté sociálne skupiny občanov, pri tomto druhom pokuse pán premiér Robert Fico otvorene označuje celý druhý pilier za zle nastavený, zle chránený a jasne dáva najavo, že keby mal takú moc, ako mali vladári do roku 1989, tak by ho jednoducho hneď a zaraz úplne zrušil. Povedzme si to na rovinu. Jednoducho sa s tým od nástupu do vlády nevie zmieriť, že mu len tak medzi prsty utekajú peniaze za nejaké sporiteľské účty takmer jeden a pol milióna občanov tohto štátu. Tu je koreň problému v dôchodkovom systéme na Slovensku. A keďže má strach otvorene tieto peniaze občanom ukradnúť, tak používa podpásové údery, ktoré si neodpustí vždy, keď sa k tomu naskytne príležitosť. Preto tu je tento návrh, teraz iba pár mesiacov od prvého otvorenia a zatvorenia druhého piliera. Situácia na finančných trhoch bola preto veľmi vítanou situáciou znova ľudí vystrašiť a v čo najväčšej miere ich vyduriť nazad do priebežného systému.

    Nervozita na akciových trhoch, napätá situácia na viacerých burzách, to boli otázky, ktoré prinášali občanom všetky televízie a písali všetky printové médiá. Práve teraz bola perfektná doba na to, aby sa dramatickosti dal ešte želanejší výraz, a preto sa v sobotu mimoriadne zišla vláda, lebo v pondelok by už bolo neskoro. Odkaz vlády zo sobotňajšieho rokovania občanom bol asi takýto.

    Všetko je pod kontrolou, akurát je problém s druhým pilierom. Ten nemáme pod kontrolou, tak sa už konečne, vážení občania, zobuďte a dávame vám ešte raz šancu, aby ste pochopili, že tie peniaze, ktoré si tam odkladáte na vaše dôchodky na vaše účty, vieme my, rozumej vláda, oveľa lepšie stroviť. Vy ich teraz nepotrebujete, zato my ich potrebujeme ako soľ. Potrebujeme ich na predražené mýto o 6,5 miliardy Sk, na novú budovu pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, na PPP projekty, ktoré, mimochodom, budú splácať tí, čo prídu po nás. Potrebujeme ich na dvojnásobne predražené národné štadióny, na širokorozchodnú trať a keby ten zisk, enem pro nás a pro naše dítky ešte stále nestačil, tak prihodíme aj nejakú tú jadrovú elektrárničku.

    No, chcel by som povedať, že ak sa často oháňate sociálnym štátom, tak z pohľadu, aké sú možnosti, aké sú vaše ambície cez to, čo všetko už bolo prezentované, nie opozícia je zbitá a zatlačená do kúta, ale práve ten sociálny štát, ktorý tak veľmi deklarujete.

    Znovuotvorením druhého piliera si tak vláda dala novú šancu na reparát. Šancu na to, aby masívnou kampaňou dokázala vyhnať dostatočný počet sporiteľov späť do starého systému. Hoci na začiatku leta pán premiér vyhlásil, že problém s dôchodkovou reformou sa pre vládu končí 30. júna 2008, nekončí sa. Veď on sám tomu neveril, lebo pre neho sa tento problém skončí buď vtedy, keď sa mu podarí tento existujúci systém úplne zničiť, alebo keď už nebude premiérom.

    Pokiaľ by nebola prišla súčasná kríza na svetových finančných trhoch, určite by nejakú krízu vyrobil, len aby mal dôvod opäť zaútočiť na dôchodkovú reformu. Bolo by to presne v tej istej línii, ako nás o tom už niekoľkokrát presvedčil počas viacerých konfliktov so svojimi imaginárnymi nepriateľmi. Pokračovať vo výpočte všetkých triednych nepriateľov súčasného pána premiéra by však trvalo dlho, a to by sme sa zase dostali k inej téme.

    Ešte jeden postreh z ostatnej mimoriadnej vlády. Po polčase vládnutia tejto zostavy nemá pán premiér Fico problém povedať, že súčasný dôchodkový systém je katastrofálne zabezpečený. Ja sa preto pýtam, ak je tomu naozaj tak, prečo nespraví nič pre to, aby tento systém už nebol katastrofálne zabezpečený? Prečo svoju energiu vybíja na nezmyselných verbálnych atakoch? Prečo jeho ministerka neprišla s takými opatreniami, aby tento systém nebol katastrofálne zabezpečený, tak ako tvrdí? Koľkože to je vo funkcii predsedu vlády? Veď už to je dva a pol roka. Pravda je taká, že tomu tak vôbec nie je.

    Naozaj by bolo dobré, keby nielen pán Fico, ale aj jeho vláda sa už začali správať nie ako v opozícii, ale ako v koalícii. My sme dnes chceli dať návrh správy, ktorá by mala vymenovať alebo mať vypovedateľnú hodnotu, ako je vláda pripravená na to, keby, nebodaj, táto finančná kríza prerástla do hospodárskej. Vy ste ju tu zmietli opäť zo stola.

    A ja by som vás chcel upozorniť na to, že aj keď sme teraz v opozícii, vytrápili sme sa s hlavnými opatreniami ochranného plánu SDKÚ – DS pre túto republiku. Mali ste možnosť sa s nimi zoznámiť. Je ich celkovo osem. Nebudem ich tu všetky čítať, ale moja otázka je. Prvýkrát sme tu chceli začuť nielen o rozdávaní, ale chceli sme tu začuť niečo aj o aspoň jednom prorastovom opatrení alebo aspoň o nejakých opatreniach, ktoré by mali ten trvalo udržateľný vývoj v našej krajine zabezpečiť. Opäť sme sa nič nedozvedeli a zrejme sa ani tak skoro nedozvieme.

    Ešte mi dovoľte povedať. Keď sa voľakedy pán Fico vypol k výkonu, že porovnal DSS-ky k nebankovým subjektom, tak guvernér Národnej banky vtedy jednoznačne povedal, že tomu tak nie je. Keď pán Fico povedal, že dôchodková reforma je zabezpečená katastrofálne, tak pán guvernér povedal doslova, že nepočul, že by sa takto premiér vyjadril. Pán premiér sa takto ale vyjadril a počul to aj pán guvernér. Pán guvernér týmto spôsobom opäť pána premiéra v jeho výrazoch a názoroch veľmi nepodržal.

    Treba zdôrazniť ešte jednu zásadnú vec. Dookola sa tu spomína vplyv na druhý pilier. Poukazuje sa na nebezpečenstvo či ohrozenie finančných prostriedkov sporiteľov, no čo vláda úmyselne zamlčuje, je fakt, že ani priebežný systém nie je mimo ohrozenia a že kríza na finančných trhoch a jej dôsledky sa môžu negatívne premietnuť aj do priebežného dôchodkového systému. Ale hlavne bolo tu jasne vysvetlené aj z úst pána poslanca Mikloša, že demografická kríza je naozaj predo dvermi.

    Ja som bol trošku sklamaný aj z vyjadrenia pani ministerky, keď namiesto toho, aby zareagovala na to, čo tu argumentačne podložil pán poslanec Mikloš, sa uchýlila k tomu, že mu vytkla, že vytýka dôchodcom, že sa dožívajú vyššieho veku. To bolo dosť, pani ministerka, z mojej strany nepochopiteľné a bolo to pre mňa sklamaním z úst členky vlády.

    Čiže, ak by som to chcel zhrnúť. Občan, ak máš ušetrených dnes 50-tisíc, 80-tisíc alebo 120-tisíc, ak tento zákon bude schválený, tak nemáš nič, pokiaľ podľahneš tlaku vlády. Nemáš nič. Ak budeme hovoriť o chvíľu o zákone, ktorý príde po tomto zákone ako o zákone o ukradnutí 6,5 miliardy, tak tento sa dá nazvať okrem vyháňania ľudí z druhého dôchodkového piliera aj ako zákon jedným slovom alebo tromi slovami veľká dôchodková lúpež. Verím, že občania tomuto cieľu vlády neprepadnú. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Vaľová a pán poslanec Goga s faktickými poznámkami. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, ja už ani neviem, odkiaľ začať po takomto fantastickom prejave. Ja by som sa, pán podpredseda, skôr zamyslela nad tým, či vám dnes nestačí, že každý deň sa znehodnocuje majetok v podielových fondoch. Aj ja som mala v podielovom fonde, mala som síce v tom najmenej riskantnejšom, konzervatívnom a prišla som o peniaze. Takže ma vy tu nebudete presviedčať o tom, aká situácia je dnes. Takisto chcem povedať, že správcovské spoločnosti dôchodkové rovnako investovali. Rovnako investovali. Takže rovnako sa znehodnocujú tieto prostriedky každý deň. Môžem kolegu poprosiť?

    Ja si myslím, že by sme mali spoločne rozmýšľať, ako zvýšiť finančnú gramotnosť našich obyvateľov Slovenska a pomôcť im správne sa orientovať, a nie rozprávať tu také, doslova by som povedala, obvinenia, že premiér niekomu kradne peniaze. Premiér kradne občanom.

    Nie, premiér sa správa zodpovedne, pretože občanov necháva slobodne sa rozhodnúť a snaží sa im ukázať aj druhú stranu mince a pochopiť, aby neprišli o svoje peniaze, ako to bolo pri BMG Invest, keď ľudia obvinili vášho premiéra Mikuláša Dzurindu, bývalého premiéra z toho, že sa správal, tak ako sa správal, že vopchal hlavu do piesku a ľudí neupozornil na to, aké riziká tu hrozia.

    A takisto rozprávate o tom, že kríza tu bude o 10 až 20 rokov, že čo je to, veď trhy sa spamätajú. Ale veď vy ste dali do zákona, že stačí sporiť 10 rokov. Veď sú tam sporitelia, ktorí budú sporiť iba 10 rokov, ktorí sa nespamätajú z tejto krízy. A nerozprávajte o populistických opatreniach, pretože ich majú aj iné štáty, ako je Česko, to je, ak ľudia majú 25-tisíc prídavok na dieťa.

    A čo sa týka pani ministerky Tomanovej, prosím vás pekne, počúvajte ju, lebo potom si zle vysvetľujete veci, ktoré rozpráva. V živote som ju nepočula, aby o tom rozprávala, že je nešťastie, že ľudia sa dožívajú viac veku. Práveže ona to kvituje a práveže sa snaží...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, ja by som sa chcel zamerať na otázku, ale neviem, prečo ste spomenuli vo svojom vystúpení práve príspevok na prvorodené dieťa, či má až taký veľký súvis s touto témou, o ktorej rozprávame. Ja si myslím, že aj keď to nespôsobilo zatiaľ lavínu prvorodených detí, ako ste povedali, predsa len je to sociálny výdobytok tejto vlády, ktorá ponúka tento príspevok mladým rodinám. A myslím si, že mnohých toto osloví.

    Objavila sa tu potom aj myšlienka, neviem teraz, či to bolo presne u vás, ale myslím, že aj áno, že splnila nejaký spoločný základ pri druhom pilieri. Ale sa pýtam, prečo ste ho nehľadali vy, keď ste postavili základ tohto modelu druhého piliera v predchádzajúcej vláde. Ďakujem.

  • Chcel by som pani poslankyni Vaľovej poďakovať, že považuje moje vystúpenia za fantastické. Potešilo ma to. No a pokiaľ ide o to, čo argumentovala a spomínala nebankové subjekty, tak, pani poslankyňa, ja si dokonca myslím, že k prvému pilieru sa vláda správa ako nebankový subjekt. To si myslím naozaj veľmi úprimne.

    A pán kolega Goga, pokiaľ ste neporozumeli to, čo som chcel naznačiť prirovnaním k tým takzvaným opatreniam zo sociálnej sféry, tak naozaj jednorazové príspevky a nie trvalé príjmy, nie podpora rodín s viacerými deťmi, nie prorodinná politika, ktorá sa tu nedeje, je to, čo nás trápi. A ten príklad myslím si, že sedel. Skúste si urobiť štatistiku, akým spôsobom to vaše opatrenie zaúčinkovalo na to, aby sme mali viac rodín, aby sme mali početnejšie rodiny, aby sa demografický vývoj zmenil a potom sa budeme o tom rozprávať. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikloš do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, pôvodne som nechcel opäť vystupovať, pretože som vystúpil pri prerokovávaní skráteného konania. Vystupujem preto, že ako sa stáva pravidlom, ministerka v rozprave nevystúpi, vystúpi, až keď na ňu nie je možné reagovať a vystúpi spôsobom, na ktorý nemôžem nereagovať.

    Ale ešte predtým by som sa dotkol toho, čo citovala pani poslankyňa Nachtmannová a ja možno na rozdiel od pána kolegu Freša jej verím, že taký článok vyšiel, a dokonca aj verím, že je to tak. A viete, v čom je problém? A myslím si, že keby ste si prečítali zákon, náš zákon, tak by ste to nepovažovali za problém.

    Áno, najmä na kapitálových trhoch dochádza k výkyvom. Dochádza k takým výkyvom, že tieto trhy strácajú dokonca až bilióny. Ale roky predtým, pár rokov predtým zarobili desiatky biliónov. Ak si pozriete na krivku výnosov akciových fondov, tak sú trvale rastúce, ale s krátkodobými výkyvmi, ktoré nikdy netrvajú 10 alebo 15 rokov v tom zmysle, že by 10 alebo 15 rokov trvalo, kým sa prekoná ten pokles. Ten pokles sa väčšinou prekoná v období kratšom ako rok. Pri najhlbších krízach je to v priebehu 2, 3 rokov.

    My hovoríme a viete, a preto hovorím, že ak by ste si prečítali zákon, tak by ste vedeli, že existujú prísne pravidlá aj z hľadiska toho, do čoho sa môže investovať, a vedeli by ste, že v posledných rokoch z toho sporivého plánu sa nemôže investovať do akcií, keďže akcie patria k rizikovým aktívam a v posledných rokoch sa investuje do menej rizikových aktív a to, že v tom dlhodobejšom horizonte sa môže, samozrejme, aj do akcií, tam je to riziko vyrovnané práve tou dlhodobosťou a tým, že dlhodobo akciové trhy rastú omnoho výraznejšie.

    Ak by ste si dali tú prácu, a vidím, že používate internet, ak by ste si porovnali celosvetový vývoj finančných trhov za posledných 50 alebo 100 rokov, robí sa to kĺzavými priemermi, tak by ste zistili, že priemerné ročné zhodnotenie za posledných 100 rokov kĺzavými priemermi finančných trhov je okolo 6 až 7 %, kým priemerný svetový rast reálnej mzdy je okolo 2 a 2,5 %. A ešte prvý pilier je obmedzený rastom nielen reálnej mzdy, ale aj demografickým vývojom. No a demografický vývoj je ten dôvod, ktorý ma vlastne viedol k tomu, prečo znovu vystupujem.

    Pani ministerka, mňa sa vôbec nedotklo, ani ma nijako neoslovilo to, že na mňa chcete brať papek. Berte na mňa, čo chcete, ak nemáte presvedčivejšie argumenty, pokojne. Nad tým by som sa povzniesol ľahkým úsmevom. Dôvod, prečo tu vystupujem, je ten, že sa chcem zásadne ohradiť a vyprosiť si vašu lživú a nepravdivú interpretáciu toho, čo hovorím o starnutí obyvateľstva. Ja si vyprosím, aby vy ste interpretovali moje slová tak, že ja nedožičím ľuďom, aby žili dlhšie. To je bohapustá lož, to je lživá interpretácia mojich slov, ktoré som nikdy nepovedal a nikdy tak ani nemyslel. Považujem za hrubú demagógiu z vašej strany, ak takýmto spôsobom lživo interpretujete to, čo som tu hovoril. To, čo som tu hovoril, na tom trvám a stojím si za tým, je skutočnosť, že dochádza k starnutiu obyvateľstva. Dochádza aj preto, že ľudia žijú dlhšie, čo je veľmi dobre, ale dochádza aj preto, že sa rodí menej detí, čo nie je až také dobré, ale to kľúčové a podstatné je, že to starnutie obyvateľstva, pani ministerka, budete mať možnosť vystúpiť, verím, že v rozprave vystúpite, aby som mohol reagovať ešte, kľúčové a podstatné je, že ten problém starnutia obyvateľstva tu je, či sa nám to páči, alebo nie, že ten problém vznikal v dôsledku aj dlhšej strednej dĺžky života, ktorú, samozrejme, všetci vítame a ja tiež, aj nižšej pôrodnosti, s ktorou by bolo treba niečo robiť, nerobíte. Ale zásadný problém, ktorý tu je, že ten problém starnutia obyvateľstva, ten problém nepriaznivého demografického vývoja nieže neriešite, ale riešenia, ktoré založila budúca vláda, ktoré spočívajú v silnom druhom pilieri, čo potvrdzuje správnosť takéhoto riešenia, potvrdzuje aj vami objednaná vízia do roku 2030. Toto ešte nabúravate, vyháňate ľudí z druhého piliera a ohrozujete dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ohrozujete budúce dôchodky.

    Tak ak z nás dvoch, pani ministerka, niekto nedožičí nielen dlhší vek, ale aj dôstojnú starobu z hľadiska primeraných príjmov, tak ste to vy a nie ja. Pretože vy ohrozujete udržateľnosť dôchodkového systému, pretože vy oslabujete druhý pilier a preto, že oslabovanie druhého piliera, to netvrdím len ja, to tvrdia všetci ekonómovia, tvrdia to aj tí, ktorí vám vypracovali víziu Slovenska do roku 2030, pretože oslabovanie druhého piliera ohrozuje dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikloša sa prihlásili pani Jana Vaľová, Oľga Nachtmannová, pán Kužma. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani Jana Vaľová.

  • Pán kolega Mikloš, no, hovorí sa, že na všetko sa dá spoľahnúť. Ja som čakala, že na vás sa bude dať spoľahnúť, ale už ani na vás sa nedá. A viete v čom? Lebo, ako že ste opozícia, lebo ja som vás považovala, že vy tak perfektne viete argumentovať, viete presvedčiť. Ale vy sa celý deň uchyľujete k tomu, že niekto je demagóg, klame ministerka, ja klamem, všetci tu klameme, všetci sme hrubí demagógovia, máme lži.

    Pán Mikloš, z vašich úst sú krajšie argumenty. Kto stráca argumenty, ide do takýchto, by som povedala, tvrdých a možno, ja by som povedala, trošku až zaváňajúcich vulgarizmom rečí a obviňuje ľudí bez toho, pretože to je váš vlastný úsudok. Vždy treba obviňovať podľa nejakého poznania.

    A čo sa týka ohrozenia dôchodkov. No, keď ste zaviedli druhý pilier, tak ste ohrozili dôchodky občanov Slovenskej republiky, lebo nikto nezaviedol 9 % v druhom pilieri a nikto sa to zatiaľ podľa vás robiť nechystá. Ďakujem pekne.

  • Ďalej pani Oľga Nachtmannová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, veľmi dobre viem, že kapitálové trhy prechádzajú vývojom. Rovnako dobre poznám zákon, o ktorom teraz hovoríme. Moja faktická poznámka reagovala na demagogické tvrdenie pána poslanca Freša, ktorý spochybňoval motív, prečo vláda pristupuje k predmetnému návrhu zákona. Je zaujímavé, že ste o týchto výkyvoch trhov nehovorili, keď ste zavádzali druhý dôchodkový pilier, prečo ste to vtedy nehovorili, že je to cyklické a vlastne ste hovorili o švajčiarskych dôchodkoch pre všetkých. Komu ste povedali, že ak bude sporiť 10 rokov, tak ten švajčiarsky dôchodok mať nebude? Prečo ste vtedy o týchto cykloch nehovorili? Ďakujem.

  • Pán poslanec Štefan Kužma. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som doplnil kolegu Mikloša, keď správne povedal, že cykly tuná sú. Aj kolegyňa Nachtmannová vždy operuje len veľmi krátkymi údajmi. Bol som si to u nej pozrieť, lebo keby si zobrala dlhší časový úsek, tak nenájde napríklad za posledných 20 rokov ani 10-ročné obdobie, že by nedošlo k podstatne vyššiemu zhodnoteniu, ako je inflácia, aj ako je priemerný rast. Môžem jej to ukázať, mám to tuná pred sebou. Rovnako aj za celé 20. storočie sa v priemere zhodnocovali až o 12 % práve tieto rastové fondy a priemerná inflácia bola 3 %, čo je tiež jeden z ukazovateľov, od ktorých je odvodený prvý pilier.

    Tiež si myslím, že pán kolega Mikloš má pravdu, že ide o zámienku, ako otvoriť druhý pilier. Po prvé, nikto nejde teraz do dôchodku, aby bol ohrozený momentálnym poklesom. Najbližšie pôjdu ľudia až o nejakých 12, 13 rokov do dôchodku z druhého piliera a dovtedy príde niekoľko cyklov aj podstatných zvýšení a skutočne môžeme vychádzať z údajov, ktoré máme a ktoré hovoria, že nikdy sa nenašlo 10-ročné obdobie, ktoré by nezhodnotilo aspoň o nejakých 50, 60 %.

    Samozrejme SMER má ešte jeden problém, lebo jeho predseda, predseda vlády povedal, nikdy už neotvorím druhý pilier. Čiže musela sa hľadať nejaká zámienka na to, aby mohol otvoriť druhý pilier a vyhnať 150-tisíc ľudí, aby získal 6,5 miliardy, možno práve tie 6,5 miliardy, ktoré potrebuje na drahší tender...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Prosím vás, zapnite pána poslanca Mikloša, chce reagovať na faktické poznámky.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová, my sme, samozrejme, o tom, že sú výkyvy akciových trhov súčasťou finančných trhov nielen vedeli, ale aj hovorili. Veď preto sú tie pravidlá v tých zákonoch, ktoré sa schvaľovali za našej vlády. Už v prvom semestri, keď sa študenti učia o akciových trhoch a obchodovaní na nich vedia, že najhoršia možná stratégia je predávať akcie vtedy, keď v panike klesajú ceny a keď je nízka úroveň cien. Čiže z terajšej úrovne prepadu akciových trhov nevyvodzujte dôsledky, pretože samozrejme, že tí makléri v tých dôchodcovských správcovských spoločnostiach to vedia, teraz predávať nebudú a samozrejme, že tie trhy sa zase zdvihnú a zdvihnú sa nad úroveň, na akej boli, keď začali padať. Čiže toto hovorí jasne. A keďže ide o dlhodobý systém, o tom, že tie vaše argumenty v tomto zmysle stoja na vode. My sme nikdy švajčiarske dôchodky nesľubovali. Neviem, odkiaľ to máte. My sme vždy hovorili, že druhý pilier umožní, aby bol dôchodkový systém udržateľný aj dlhodobo.

    Pani poslankyňa Vaľová, ja som nazval interpretáciu mojich slov zo strany pani ministerky lživou a zákernou interpretáciou. Na tom trvám a myslím si, že k tomuto úsudku dôjde každý, kto si prehrá to, čo som hovoril vo svojom predchádzajúcom vystúpení o nepriaznivom demografickom vývoji a to, akým spôsobom to interpretovala pani ministerka. Považujem tento spôsob za lživý, nepravdivý a zákerný, a preto som sa voči nemu ohradil. Ona tvrdila, že ja nedoprajem ľuďom, aby žili dlhšie. No, to je lživé, zákerné a nepravdivé. A to, že som nepresvedčil vás, to ma neprekvapuje, ale ani nemrzí, pani poslankyňa. Lebo keby som presvedčil vás, potom by som sa musel skôr zamýšľať, čo sa stalo.

  • Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Petrák. Do rozpravy? Tak, nech sa páči, pán poslanec Petrák, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár poznámok k tejto téme. Najskôr by som začal tým, či existujú dôvody na to, že sa otvoril druhý pilier, alebo nie. Opozícia nás skalopevne presviedča o tom, že neexistujú, že je to výmysel Ficovej vlády, že to je asi jediná vláda na svete, ktorá sa takýmto spôsobom rozhodla.

    Ak dovolíte, ja by som zacitoval zo stránky euroaktiv.sk a budem citovať. „Systémy dôchodkového sporenia na osobné účty prehodnocuje napríklad aj Argentína. Prezidentka Christina Fernandez der Kirchner by mala dnes oznámiť návrh k priebežnému systému. Dôvodom je všeobecná finančná nestabilita a strach o znehodnocovanie vkladov sporiteľov. Súkromný sporivý pilier zaviedla Argentína v roku 1994.“ Relevantná informácia alebo nerelevantná informácia, minimálne je to relevantné v tom, že vláda na Slovensku nie je jediná, ktorá prehodnocuje, či sú riziká, alebo nie sú riziká.

    Poďme k ďalším otázkam poklesu alebo rastu akciových trhov. Ak budeme hovoriť o tom, či existujú riziká, alebo neexistujú riziká. To, čo dneska naša vláda hovorí, hovorí, že existujú riziká v druhom sporivom pilieri z hľadiska kapitalizácie. Doteraz, keď boli ľudia nahováraní, aby vstúpili do druhého piliera, sa všetko vykresľovalo, že nič sa nemôže stať, všetko je 100-percentne bezpečné a vy budete o chvíľočku milionári a nijaký iný vývoj nemôže prísť. Toto je podstata toho náboru, ktorý ste vy robili pred niekoľkými rokmi, keď ste ťahali ľudí do druhého sporivého piliera a my dneska nerobíme nič iné, len upozorňujeme, že ten vývoj môže byť aj iný.

    Ak budeme brať vzor slovenskej dôchodkovej reformy, tak môžeme hovoriť opätovne o Čile. Priemerný pokles akcií v dôchodkových fondoch za rok je mínus 23,38 %, pričom bezpečný náš konzervatívny fond má pokles mínus 2,77 %, rizikový náš rastový fond má pokles mínus 42,52 %.

    Pokiaľ budeme hovoriť o zdroji, na ktorý ste sa tu niektorí v predchádzajúcom období pýtali, je to stránka foneticky www.cendachile.cl. Môžete si to pozrieť v týchto veciach a môžeme hovoriť, či tie údaje sú korektne uvedené, alebo nie. Áno, som ochotný diskutovať aj o tom, že treba zohľadniť vývoj na dlhšie časové obdobie, ako je za obdobie jedného roku, ale ja v tejto chvíli upozorňujem na to, že je možný aj iný vývoj ako trvalý a neobmedzený rast.

    Toto by bolo z hľadiska toho, či je oprávnené, alebo či je dôvod na otváranie tohto zákona, alebo nie je dôvod na otváranie zákona. Dlhodobo diskutujeme o tom, že či je v kríze prvý pilier, alebo je v kríze druhý pilier. Ja si osobne myslím, že prvý a druhý pilier sa od seba nedajú oddeliť. Je to dôchodkový systém, ktorý treba posudzovať ako celok. Ak budeme hovoriť o dôchodkovom systéme ako o celku, tak treba povedať, že pri jeho zavádzaní sa urobili niektoré chyby, ktoré treba sanovať. Chyby, ktoré sú z hľadiska prvého piliera, ktorý predchádzajúca Dzurindova vláda neodhadla, je počet ľudí, ktorí vystúpili z tohto piliera a vstúpili do druhého piliera.

    Druhý problém, ktorý sa tu výrazne objavuje, je, či existujú financie na vykrytie týchto strát a potom, či v dlhodobom odhade je dobre hovoriť o celkovej dobe 50 rokov, kde sa robil prepočtový model, na ktorý sa takýto systém modelovania ukázal ako najvýhodnejší, alebo je potrebné si to rozdeliť na nejaké etapy.

    Ak dovolíte, ja sa zastavím pri tých problémoch, ktoré pán poslanec Mikloš povedal slovami, no niektoré parametre sme neodhadli. No ale práve v tom je podstata toho problému. Ak by tie parametre boli dobre odhadnuté, ak by ten systém bol dobre nastavený, tak dneska nemusíme tam mnohé problémy riešiť. Tu je podstata tohto problému, ktorý akosi musím jednoducho povedať.

    A zase, ak si zoberieme dvojročné obdobie vašej vlády 2004 až 2006, budem úplne konkrétny. Keď budeme hovoriť o zákone o sociálnom poistení, ktorý bol v tomto období vyše 20-krát novelizovaný, hovoríte o tom, že skutočne ste niektoré parametre dôchodkového systému neodhadli a sami ste sa k nim vracali, predovšetkým pokiaľ ide o zásluhovosť prvého piliera, ktorý bol nastavený úplne choro na ten systém, ktorý je. Čiže ideme hľadať riešenie, ale nedá sa to oddeliť, že oddelíme druhý pilier, ktorý je dobrý, lebo vy hovoríte, že je dobrý, a prvý pilier, ktorý je zlý.

    Pozrime sa na otázku prvého piliera. Prvý pilier funguje viac ako 100 rokov, od čias, kedy ho zaviedol Bismarck. Kde boli parametre toho piliera, prečo vydržal také dlhé obdobie a prečo ani dneska nie je svojím spôsobom prekonaný? Bol založený na tom, že bola dokonca nižšia priemerná dĺžka života ako doba odchodu do dôchodku. To bol základný predpoklad, ktorý v čase štartovania priebežného systému vytváral jeho dlhodobú udržateľnosť. Pôrodnosť v tom období bola oveľa vyššia, ako je pôrodnosť v dnešnom období. Áno, toto sú demografické predpoklady, s ktorými sa treba vážne zaoberať, ale to neznamená, že ten pilier je zlý a že je neudržateľný a že sa nedá svojím spôsobom namodelovať aj na súčasné podmienky.

    Ak budeme hovoriť o problémoch, ktoré sú z hľadiska vývoja strednej dĺžky života, ktorá je dneska 70 rokov u mužov, 78 rokov u žien zaokrúhlene, tak v roku 2025 bude priemerná dĺžka života podľa demografických štúdií 74,39 u mužov a 81,79 u žien a v roku 2050 77,13 roka u mužov a 83,95 roka u žien.

    V čom tu nastáva problém? Problém tu nastáva vo zväčšovaní rozdielu medzi vekom odchodu do dôchodku a dobou dožitia, to znamená v dobe vyplácania dôchodku. To je prvý problém. A druhý problém je problém v pôrodnosti. V roku 2008 je predpokladaný počet narodených zhruba 53-tisíc, ale v roku 2050 je len zhruba 41-tisíc. Áno, toto sú vážne problémy, s ktorými sa treba zaoberať, ale poďme riešiť. Ak vy namodelujete systém, že jediný systém, ktorý je realizovateľný, je vek odchodu do dôchodku 62 rokov, kombinovaný systém valorizácie dôchodkov, no potom to takto vyjde. Ale ja si osobne myslím, že v období rokov 2025, 2030 možno 2040 sa nebude dať riešiť problém dôchodkového systému bez toho, aby sa zvyšovala doba odchodu do dôchodku.

    Skutočne som o tom presvedčený a dneska hovoriť, že toto je jediný model, ktorý je pravdivý ten, ktorý máme dneska na Slovensku, asi pravdou nie je. Jednoducho musíme prehodnotiť alebo úprimne povedať aj tieto fakty a aby sme ten pohľad na veci mali úplne objektívny. Zastavme sa ešte pri niektorých veciach, či sú riziká, alebo nie sú riziká.

    Ešte pokiaľ ide o ten vek odchodu do dôchodku a či budeme musieť riešiť otázku veku odchodu do dôchodku. V modeloch, ktoré ste robili vy pri zavádzaní tohto dôchodkového systému je v období rokov okolo 2035, 2040 odhadovaný deficit dôchodkového systému vo výške 40 a viacej miliárd korún očne. Ja osobne si myslím, že hociktorá vláda, ktorá bude pri moci v tom období, nebude ochotná platiť z daní všetkých ľudí 30, 40 miliárd, možno viacej korún ročne na to, aby sa udržal dôchodkový systém a prídu zmeny, ktoré jednoducho prísť musia.

    Poďme sa pozastaviť nad otázkou, či sú riziká pre ľudí a či je potrebné otvárať tento systém. V jeho predchádzajúcom otvorení boli tie čísla nasledovné. Tie čísla uviedla pani ministerka – 210-tisíc ľudí, ktorí boli zaradení v tom období do druhého piliera neplatilo odvody, 210-tisíc ľudí, 250-tisíc ľudí malo predpokladaný vek sporenia menej ako 20 rokov, nízke príjmy a predpoklad, že si nenasporia na dôchodok, ktorý by bol vyplácaný z druhého piliera.

    Pozastavím sa pri tomto údaji, ktorý sa týka 250-tisícov ľudí. Ak nemajú nárok na vyplácanie peňazí z druhého piliera, to znamená, nebudú si môcť kúpiť doživotnú rentu, tie peniaze zostanú na účtoch správcovskej spoločnosti a k týmto peniazom sa dostanú až ich dedičia. Ale ja sa pýtam a my chceme, aby tie peniaze zostali tam nejakým spôsobom nasporené a ideme vytvárať novú kategóriu bezdomovcov? Pýtam sa. Je táto skupina občanov riziková, alebo nie je táto skupina občanov riziková? A podľa môjho názoru jednoznačne je.

    Poďme sa pozrieť na zhruba 180-tisíc ľudí, ktorí sú v druhom pilieri a majú príjmy na úrovni minimálnej mzdy. Áno, závisí od dĺžky sporenia, môžu si nasporiť, ale aj si nemusia nasporiť v dostatočnej výške na poberanie dôchodku z druhého piliera. Je táto skupina riziková, alebo nie je táto skupina riziková?

    Ak zrátam len tieto tri skupiny ľudí, tak je to zhruba pol milióna, vyše pol milióna ľudí. Ak budeme hovoriť o tom, že pri prvom otvorení piliera vystúpilo z druhého piliera vyše 100-tisíc ľudí, tak ešte stále existuje viac ako 400-tisíc ľudí, ktorí sú rizikovou skupinou a ktorí možno vo vidine kapitálového rastu ich kapitalizácie na dôchodkových účtoch veria, že budú mať dostatočné finančné prostriedky na svoju starobu. Ale my nerobíme nič iné, len ich upozorňujeme v kontexte súčasnej situácie vývoja na finančných trhoch a kapitálových trhoch, že to nemusí byť pravda a myslím si, že toto je krok zodpovedný a táto vláda v tomto smere robí zodpovedne.

    Ak by sme povedali a aby už som dlho nerozprával, či je výhodnejší prvý pilier, alebo druhý pilier. Pre ľudí, ktorí majú 15 až 20 rokov do dôchodku a budeme hodnotiť vývoj, výnosnosť jednotlivých fondov od nejakých 3 do 8, 10 % podľa toho, či ide o konzervatívny, alebo rastový fond a budeme hodnotiť predpokladaný vývoj rastu miezd na Slovensku, tak musíme jednoznačne povedať, aj tie čísla uviedla myslím aj Sociálna poisťovňa, aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, že výnosnosť z hľadiska rastu miezd v období najbližších 10 až 15 rokov, a tým pádom de facto zhodnocovanie zdrojov na dôchodok, sú z hľadiska prvého piliera oveľa vyššie ako z hľadiska druhého piliera. Toto je objektívne preukázateľné a jednoducho, ak hovoríme o tom, či sa ľudia majú objektívne rozhodovať, tak myslím si, že im to treba povedať v kompletnom znení.

    Dámy a páni, na záver v podstate jediná poznámka. Opozícia hovoríte, že presun prostriedkov, ktorý sa uskutoční otvorením druhého piliera a tieto prostriedky sa presunú do prvého piliera, je krádežou storočia a najväčšou krádežou.

    Ja chcem povedať, že najväčšou krádežou bola privatizácia, keď ľudia desiatky rokov tvorili hodnoty, vy ste ich predali pod cenu a nebojím sa teda povedať, že ste ich prehajdákali za pár rokov bez toho, aby ste pripravili dostatočné zdroje na ich dôchodkové zabezpečenie, lebo z privatizácie bolo odložených na druhý pilier, na sanáciu a transformačné náklady druhého piliera necelých 70 miliárd korún. Toto ja považujem za najväčšiu krádež, nie otvorenie druhého piliera. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Štefan Kužma, ďalej páni poslanci Ján Kvorka, Martin Pado, Klára Sárközy, Stanislav Kahanec, Stanislav Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo dávam pánovi poslancovi Štefanovi Kužmovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne a ďakujem pánu kolegovi Petrákovi za veľmi, sa mi zdá, dobre podložený rozbor prvého piliera. Toto bol, sa mi zdá, taký zásadný prejav poslednej doby zo strany poslanca SMER-u a presne poukázal na to, ako SMER chce riešiť problém prvého piliera.

    Jasne nám povedal, že treba zvýšiť odchod veku do dôchodku. Povedal to, že každá vláda, ktorá bude v tej dobe rokov 2025 – 2030, bude musieť zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Myslím si, že to je zásadný rozdiel medzi nami a pán Petrák to úplne presne pomenoval. My hovoríme o tom, ľudia našetrite si na dôchodok, aby, keď ste mali dosť, nemusel sa vám predlžovať, nemuseli ste ísť neskôr do dôchodku.

    Pán Petrák jasne povedal, prvý pilier, a na tom oni stavajú, sa bude musieť riešiť neskorším odchodom do dôchodku, a to povedal aj mne, lebo ja v roku 2025, keď budú prvé problémy s prvým pilierom, ako povedala pani ministerka, budem mať nejakých 62, 63 rokov, v roku 2030, keď podľa slov pani ministerky už bude vážny problém, ešte by som sa mal dožiť podľa toho, čo povedal pán Petrák, aký bude priemerný vek muža. Čiže predstavil mi víziu pre mňa predĺženia veku odchodu do dôchodku. Ďakujem pekne za túto SMER-ácku víziu, aj ďakujem za to, že bola prvýkrát poctivo povedaná zo strany poslanca SMER-u. Ja si radšej budem šetriť a pevne verím, že budem mať skôr než v nejakej sedemdesiat...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ján Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V prvom rade chcem oceniť vystúpenie kolegu Petráka a chcem poukázať na to, že nie to, čo tuná kolegovia z opozície stále donekonečna rozprávajú, že vláda chcela otvoriť druhý pilier, že predseda vlády Robert Fico chcel otvoriť druhý pilier. To treba povedať dorovna, jednoznačne, nech to počujú aj občania.

    Svetová finančná kríza spôsobila a donútila vládu otvoriť druhý pilier. Urobila to preto, pretože sú znehodnocované penzijné úspory v druhom pilieri. Toto je podstata celého problému, vážení páni. Darmo vy tu rozprávate a všeličo sme si tuná vypočuli od vás. Tu treba povedať jednoznačne, vláda sa správa tak, ako jej prináleží. Vláda sa správa tak, pretože je to jej povinnosť. Vláda sa stará o všetkých občanov, aj občanov, ktorí sú v druhom pilieri.

    Ale na poukázanie, keď tuná v mnohých prípadoch bolo povedané, že prirovnávanie k nebankovým subjektom, k druhému pilieru, no tak na to by som poukázal asi toľko, že keby vláda Mikuláša Dzurindu bola upozornila vtedy, že čo sa bude diať v nebankových subjektoch, tak dneska tento problém s nebankovými subjektmi nemusel byť. A preto ja si myslím a je potrebné ozaj oceniť, že vláda našla takýto spôsob, takýto systém a umožnila ľuďom slobodne a dobrovoľne sa rozhodnúť, aby si naložili so svojím pôsobením vo svojich pilieroch. Ďakujem pekne.

  • Ďalej pán poslanec Martin Pado s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade, pán kolega, jeden aj druhý.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, dajte pánovi Padovi ešte raz nový čas a tí, ktorí sa neviete trošku umravniť, tak sa umravnite. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Petrák, v prvom rade nie kríza, nie finančná kríza, ale bezbrehé a nezodpovedné rozdávanie finančných prostriedkov na kupovanie potenciálnych voličov spôsobuje to, že chcete opätovne otvoriť druhý pilier. Žiadna finančná kríza tomu na vine nie je. Žiadna, a to treba otvorene povedať. Môžete to zakrývať stokrát, tisíckrát, nie je to o tom, je to o miliardách korún, ktoré si ľudia našetrili a ktoré takýmto spôsobom chcete vytiahnuť a použiť na niečo úplne iné. Po prvé.

    Po druhé. Privatizácia, pán kolega, skúste sa zamyslieť nad tým, ako to vlastne s privatizáciou bolo, kto šéfoval privatizácii a nie ste prvý, kto verejne napadol privatizáciu ako najväčšie zlodejstvo. Ja som to počul z úst jedného pána, ktorý vtedy sedel, nebolo to v tejto budove, ale bolo to v inej budove, na najvyššom stolci, alebo tu vlastne, za ktorého éry sa zákony prijímali, ktorý sa podieľal na privatizácii a dnes vlastne ľudí, ktorí tú privatizáciu zabezpečovali riadili, mali z nej najväčší profit, vy ich máte ako koaličných partnerov, pán poslanec.

    Spomeňte si na rozdávanie za podpredsedovania jedného pána, no, nebudem radšej nijakým spôsobom narážať. Ako sa privatizovalo cez svokry a všetko možné, pán kolega Petrák. Keď chcete kritizovať privatizáciu, tak sa pozrite na vašich koaličných partnerov a na ľudí, ktorí v rokoch 1994 až 1998 tieto firmy, ktoré sa privatizovali, získali. Takže, ak chcete kritizovať fajn, aj privatizáciu, ale uberajte sa tým správnym smerom, pán Petrák. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k tomu, čo tu odznelo z úst pána poslanca Petráka.

    Pán poslanec, Národná rada na tejto schôdzi bude okrem iného prerokovávať Národnú správu o stratégiách sociálnej ochrany a sociálne impulzy na roky 2008 až 2010. Pár viet. „V nasledujúcich rokoch sa Slovensko podobne ako i ostatné krajiny Európskej únie bude musieť vyrovnať s takými demografickými zmenami, akými sú klesajúca pôrodnosť a starnutie obyvateľstva.“

    Ďalej. „Zavedenie výstavby dvojpilierového dôchodkového systému má na jeho priebežne financovanú časť V finančné efekty. Prvým efektom, ktorý je nepriaznivý pre jeho bilanciu, je neustály odtok poistenia do kapitalizačného piliera. Ten ale druhý efekt,“ už som to tu raz hovorila, ktorý ma prekvapil, pripravovala túto správu vláda aj prijala, „je o tom, ktorý je priaznivý pre jeho bilanciu a spočíva v tom, že od okamihu, keď začnú odchádzať do dôchodku poistenci, ktorí sú účastníkmi dvojpilierovej výstavby, ich dôchodkové nároky v priebežne financovanom pilieri budú zmenšene úmerné príspevkom, ktoré odviedli do kapitalizačného piliera.“ Citujem ešte raz z materiálu vlády.

    A, pán poslanec, vy ste položili rečnícku otázku. No, čo sa stane s peniazmi sporiteľov, ktorí si nenasporia dostatočnú sumu. No, ja vám poviem. Je na to návrh zákona, ktorý predkladám druhýkrát tejto snemovni, ktorý túto situáciu rieši. Treba za to zahlasovať. A keď nechcete zahlasovať, zosobnite si môj návrh, mne to nevadí. Robíte to aj inokedy. Dajte to do svojho návrhu alebo predložte to ako koaličný poslanec a bude vyriešená táto problematická situácia. Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Petrák, spomínali ste tam určité citáty. Ja mám tu tiež poruke jeden citát, ktorý potvrdzuje, že pán guvernér Národnej banky považuje regulačné nástroje z pohľadu na druhý dôchodkový pilier za O. K., teda, že druhý dôchodkový pilier je regulovaný dobre a citujem: „Z hľadiska zodpovednosti Národnej banky máme v rukách také nástroje, aby sme mali dostatočný dohľad nad týmito inštitúciami, dokázali prijímať opatrenia, mali informácie, ale, samozrejme, je to potrebné stále zefektívňovať.“

    Teda guvernér Národnej banky nespochybnil fungovanie druhého piliera a dokonca potvrdil aj to, že najmä z dôvodu očakávaného demografického vývoja podľa neho bola táto dôchodková reforma na Slovensku potrebná.

    A čo ešte zdôraznil, a to sa už týka súčasnej vlády, že Centrálna banka nedohliada nad výkonnosťou dôchodkových fondov. Ale guvernér pripomenul aj to, že výnos v druhom pilieri závisí aj od toho, ako dobre fungujú kapitálové trhy. A tie určite nebudú fungovať vtedy, ak budete do nich vnášať destabilizáciu. A spomenul aj prvý pilier, citujem: „Ak zostane niekto v prvom pilieri, tak musí dôverovať tomu, že štát bude ďalej dobre hospodáriť. To si musí každý naozaj zvážiť.“ Koniec citátu. To znamená, že aj v prvom pilieri treba dobre hospodáriť. A myslíte si, že táto vláda dáva garanciu dobrému hospodáreniu? Keď na jednej strane otvorí druhý pilier a vyhlási, že ho už nebude otvárať a krátko na to ho opätovne otvára? Prispieva tým k stabilizácii? Myslíte si, že riziková skupina nebude práve skupina občanov v prvom pilieri pri takýchto podmienkach zo strany vlády?

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Tri krátke poznámky. Prvá poznámka. Argentína. No, ste na tom biedne v argumentácii, keď používate Argentínu, jej hospodárstvo a režim na zdôvodňovanie svojich krokov. To nie je veľmi dobré.

    Po druhé. Vy svojimi krokmi a dnešným vyháňaním ľudí z druhého piliera ohrozujete dnešnú strednú a mladú generáciu. Viete, v čom je najväčšia zákernosť vášho riešenia a vašej komunikácie otvárania druhého piliera? V tom, že riešite dnes len súčasnosť, len dnešných dôchodcov, ktorí úplne samozrejme žijú dôchodkom a veľmi vnímajú každý jeden krok v dôchodkovom systéme. A zákerne kalkulujete s tým, že dnešná mladá a stredná generácia, ktorá pôjde do dôchodku o 20, 40 rokov, nie tak citlivo vníma všetky zmeny v dôchodkovom systéme. Preto si ich trúfate oklamať, preto si ich trúfate okradnúť. Toto je zákernosť na strednej a mladej generácii.

    Tretia poznámka. Privatizácia. Pán kolega, pozrite sa od seba vľavo a vpravo na koalíciu. Na jednej strane máte HZDS, na druhej strane máte SNS, roky 1994 – 1998, keď sa rozdával majetok. A pozrite sa aj do vlastných radov. Pohltili ste aj Združenie robotníkov Slovenska, ktoré skončilo v SMER-e. Keď si to vyskladáte, tak tí, ktorí rozdávali majetok a privatizovali 1994 – 1998, dnes vládnu Slovensku.

  • Pán poslanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Skúste sa prihlásiť. Nech sa páči, zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem pekne kolegom za ich reakcie na moje vystúpenie. No, pán kolega Kužma, to, čo ste mi dali do úst, som ja určite nepovedal, že SMER chce zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Ja som pomenoval, že ak dôjde v roku 2030 až 2040 k problémom a k deficitu dôchodkového systému vo výške 30 – 40 miliárd korún ročne, tak vláda, ktorá v tom období bude pri moci, možno vlády, ktoré budú predtým sa s týmto problémom budú musieť zaoberať a jedným z riešení je aj zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Toto som povedal. Ak nám prajete, aby sme boli do roku 2040 pri vláde, ako ďakujem, radi to uskutočníme.

    Pán poslanec Pado. Bezbrehé rozdávanie z našej strany. No, asi preto vy ste pripravili balíček, ktorý žiada o dve miliardy viacej, ako predstavilo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Takže ak nám vyčítate, že chceme bezbreho rozdávať, že sme socialisti, tak akože, vy čo chcete urobiť?

    A keď budeme hovoriť ďalej o zodpovednosti, tak ak spomeniem privatizáciu, tak sa vrátim k privatizácii SPP, kde stále tvrdíme, že SPP bolo predané pod cenu 50 až 80 miliárd Sk a opätovne hovorím, že ak boli transformačné náklady odhadované vo výške 500 až 700 miliárd Sk, tak ste nemali odložiť v období privatizácie 65 miliárd Sk, ale možno 200 alebo 300 miliárd Sk. Ak budeme hovoriť, že niekto prejedol, alebo prejedá financie, no, vy ste prejedli prostriedky z privatizácie bez zodpovedného prístupu k budúcnosti. Toto je celá pravda, ku ktorej sa hrdo prihláste.

    Pani poslankyňa Sárközy, a tam budem musieť končiť z hľadiska času. No, ja musím povedať, ja si nepotrebujem prisvojovať vaše návrhy a zase nemyslite si, že jedine vaše návrhy sú správne a máte patent na rozum.

  • Pán poslanec Petrák bol posledný, kto sa prihlásil do rozpravy. Vidím, že sa nehlási ani pani ministerka, ani pán spravodajca. Viem, ale do rozpravy pani ministerka alebo do záverečného slova? Čiže vyhlasujem rozpravu za skončenú. A teraz sa pýtam, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka? Nech sa páči.

  • Ale, ak by sme vystúpili, tak budeme tu do rána. Skutočne, to ako ja v tom nevidím problém z vašej strany. Nedá mi, aby som nezareagovala na... nedá mi, aby som nezareagovala na vystúpenie pána poslanca Mikloša. A ja budem hovoriť o úbohosti ducha, charakteru, o ohromnej samoľúbosti a zase vkladaní mi do úst toho, čo som nepovedala. A viete, ak tu odznievajú také krivé slová na adresu premiéra Slovenskej republiky, že kradne dôchodky a používa ich, ja neviem, či nami toto bolo povedané či ako, tak skutočne nenachádzam slov nad tým, ako sa vyjadriť a čo vlastne povedať na adresu týchto ľudí, ktorí tu vystúpili.

    Alebo keď sa dozviem, že máme podporovať a nič nerobíme pre rodiny s väčším počtom detí, tak je mi do zúfania, pretože, ak si len zoberiem, čo ste v predchádzajúcej vláde opozícia urobili, a ja to len veľmi stručne zhrniem, protiústavné odňatie, zníženie vyplácania invalidných dôchodkov pre viacej ako 23-tisíc invalidných dôchodcov, sprísnenie vyplácania, zníženie výšky prídavkov na deti. Sprísnenie podmienok na súbežné poskytovanie rodičovského príspevku obidvom rodičom a podobne. Sprísnenie podmienok na vyplácanie, ale predovšetkým zúženie rozsahu vyplácania kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia zdravotne postihnutým a úspora jednej a pol miliardy korún.

    A napokon nechcem hovoriť o tom, ale predsa len sa zmienim. Totálne zdecimovanie rodín, najmä rodín s väčším počtom detí pri pomoci v hmotnej núdzi. O tomto ste chceli počuť? Alebo chcete počuť o tom, ako bolo tesne pred voľbami prijatých 22 sociálnych zákonov a následne po voľbách zrušených? O tomto máme hovoriť? Alebo treba hovoriť o tom, že predchádzajúca vláda, teda počas dvoch vlád rozdala majetok bezmála za 280 miliárd korún. Do oddlženia bánk sa nalialo zhruba 120 miliárd korún. Za čo boli predané? Za smiešnych necelých 30 miliárd korún. O tomto tu je potrebné hovoriť? Myslím si, že nie.

    Ja v tejto chvíli poviem len jedno, a to je skutočne absolútna pravda. Zavádzanie, klamanie ľudí, ktorí sú v druhom pilieri, vám išlo výborne aj počas vašej vlády. Urobili ste obrovskú kampaň, kde ste počítali, že do druhého piliera vstúpi 400-, maximálne 600-tisíc ľudí. Vstúpilo 1 563-tisíc. Dnes sú tam ľudia, je tam 330-tisíc ľudí bez akéhokoľvek príjmu za uplynulých tri a pol roka. Myslíte si, že títo ľudia tam majú zotrvať? Myslíte si, že títo ľudia prinesú akékoľvek prostriedky do Sociálnej poisťovne, pretože, keď nemajú príjem, tak neplatia ani do prvého piliera. Je to, prosím, dámy poslankyne, páni poslanci, je to o tom, že je potrebné skutočne vrátiť sa k prvým podmienkam nastavenia tohto piliera.

    Ešte sa vrátim k jednej veci. Ja si veľmi dobre pamätám v čase, keď pán Kaník, vtedy minister práce predkladal materiál na rokovanie a bolo rokovanie na ministerstve financií, kde práve minister financií, terajší pán poslanec Mikloš sa nesmierne bránil proti deväť ku deväť a ja som si ho vtedy veľmi vážila, pretože si pamätám aj na materiál, ktorý bol schválený vo vláde v auguste 2002, kde materiál jednoznačne obsahoval údaje, že 6 % do druhého piliera je neutiahnuteľný, že to môžu byť maximálne 3 %. Dnes toto všetko nie je pravda? Dnes hovoríte o znižovaní odvodov, keď Slovenská republika patrí medzi stred a nepatrí medzi krajiny, ktoré majú vysoké odvody. Skutočne nie je v rámci stredu krajín, ktoré by urobili porovnanie skutočne odborníci a ekonómovia.

    A v tejto súvislosti poviem už len jednu záverečnú vetu. Otvorenie druhého piliera je jednoznačne správne. Poukazuje na to aj Európska komisia. Treba si prečítať výrok z tlačovej konferencie pána eurokomisára Špidlu, ktorý upozorňuje práve na problémy a krízu, finančnú krízu a dopad finančnej krízy na súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. Asi toľko. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi len stručne a krátko reagovať na uplynulú rozpravu. Myslím si, že tu bolo povedaných množstvo slov. Niektoré mnohé nepresnosti, niektoré polopravdy a niektoré aj zavádzania.

    Ja by som chcel na margo toho, čo povedal aj pán poslanec Mikloš, uviesť, že je síce pekné, že v priemere za nejakých 100 rokov sa môže dať nájsť rast na akciových trhoch a kapitálových a finančných v priemere 6 %. Ale ja sa pýtam, že či obdobie 100 rokov je práve to, pre ktoré máme porovnávať tieto hodnoty rastu, nakoľko nepredpokladám, a veľmi by som si to prial, aby vôbec priemerná dĺžka dožitia ľudí bola takéto časové obdobie.

    Práveže kratšie obdobia, možno aj tých 30 rokov, možno 20 rokov, možno 15, možno 10 sú obdobia, kde takzvané krátkodobé výkyvy môžu byť aj strednodobými a môžu byť aj dlhodobými. Nikto to nevie. Nikto nepredpokladal, že aj situácia, ktorá nastane teraz, bude taká vážna, a nikto nevie a mnohí ale očakávajú, že sa bude prehlbovať a ešte zhoršovať.

    Faktom je, že na dlhopisoch od spoločnosti Lehman Brothers bolo z DSS-iek investovaných 500 miliónov korún. Faktom je, že momentálne sa oceňujú na 30 % hodnoty istiny.

    Chcem upozorniť aj na to, že včera vydala Európska komisia správu, kde sa komisia zaoberá tým, že je ďalej potrebná lepšia právna úprava, ktorá by ľuďom zabezpečila lepšie dôchodky. Hovorí sa aj o tom, že by mali byť poskytované tieto služby vo fondoch v druhom pilieri na nižších poplatkoch za správu na týchto dôchodkových účtoch. Tvrdí sa, že ak by boli príliš vysoké, v budúcnosti by si ľudia nenasporili primerané dôchodky v rámci zabezpečenia v starobe. Napríklad citujem komisiu: „Ročné správne poplatky vo výške 1 % za 40 rokov sporenia, čo je u nás cca na tejto úrovni, sporiteľom do odchodu do dôchodku predstavujú celkovo 18 % vložených vkladov.“ Toto tvrdí aj komisia vo svojej správe.

    Faktom je, že tak ako v minulosti opozícia nadizajnovala starobné dôchodkové sporenie v dĺžke trvania 10 rokov, že za posledných tri a pol roka, viac ako tri a pol roka od prijatia zákona, viac ako 4 roky, kde bola bombastická kampaň, štát dával desiatky miliónov korún, súkromné spoločnosti dávali na kampaň a prijímanie ľudí do druhého piliera v stovkách miliónov korún. Celkové náklady, rádovo súkromný aj verejný sektor, sa pohybujú v niekoľkých miliardách korún, vstúpilo veľa ľudí a výsledok je taký, že sme v druhej tretine minimálneho obdobia sporenia podľa minulej vlády, tak ako to nastavil bývalý minister práce Kaník. Sme už v druhej tretine obdobia tých desiatich rokov a dôchodková jednotka v najslabšej spoločnosti dôchodkovej v rastovom fonde je 1,0126, teda o 1,26 % boli zhodnotené vklady na istine za celé obdobie sporenia týchto ľudí.

    Keď si predstavíte, otázka len na vás, spočítajte si za celé to obdobie, koľko bola inflácia? Zarobili tí ľudia alebo prerobili? Môžete tvrdiť, že v dlhodobom meradle tie akciové trhy budú rásť. Ja sa pýtam, čo tí ľudia majú za týchto tri a pol roka, viac ako tri a pol roka s prihliadnutím na to, že sme v druhej tretine minimálneho obdobia sporenia, ktoré ste nadizajnovali vy.

    Faktom je, že najdynamickejšie rozvíjajúci sa rastový fond v tej najaktívnejšej spoločnosti, ktorá, žiaľ, najviac klesla. Kleslo zhodnotenie o 1,31 %. Takto klesli úspory za rok od 10. októbra 2007 do 10. októbra 2008. Zhodnotenie 1,31.

    Dôchodková správcovská spoločnosť, ktorej klesla hodnota najmenej vkladov sporiteľov je 6,2. Takmer polovica, to znamená dvojnásobný rozdiel poklesu hodnoty. Jednoducho si investori povedali v jednej spoločnosti, ideme nakupovať akcie, sme na dne hodnoty tých akcií a budú len rásť. Ale akcie ešte viacej prednedávnom klesli.

    Otázka je, že či chceme povedať ľuďom a či my budeme tvrdiť ľuďom, že áno, bude lepšie 1,26 % napríklad v tomto rastovom fonde bude zrazu raketovo rásť, že predbehnete konzervatívne fondy, kde máte zhodnotenie 13 % za toto obdobie a že 1,26 % je v poriadku, vám stačí. Ja tvrdím, že nestačí s prihliadnutím na infláciu a ďalšie veci.

    Spoločnosti máme tie, ktoré sú tam. Niektoré zhodnocovali úspory konzervatívnejšie, niektoré rizikovejšie a rovnako sa to prejavilo na strate. Strata ale za posledný rok od októbra do októbra bola výrazná. Od 6 do 11 % stratili ľudia na svojich vkladoch.

    Preto si myslím, že aj s prihliadnutím na tieto skutočnosti treba, aby sa ľudia mohli rozhodnúť. My nevieme a vy nemôžete povedať, že viete, ako budú rásť akciové trhy. Ak by ste to chceli povedať, že najbližšie tri, štyri, päť, šesť, sedem rokov, tak ako ste vy napríklad nadizajnovali dĺžku starobného dôchodkového sporenia, budú akciové trhy rásť. Garantujete v mene štátu, že to tak naozaj bude, že sa to ľuďom viacej oplatí. Ja by som si to tvrdiť nikdy nedovolila, a preto osobne podporujem otvorenie druhého piliera, aby aj s prihliadnutím na tie skutočnosti, že je situácia momentálne veľmi nejasná, sa ľudia mohli sami rozhodnúť. Nie je pravda, že sa ľudia vyháňajú. Situácia je taká, aká je. A nikto by ich nemal nútiť, aby v nevýhodnom systéme sporenia, v rizikovom systéme sporenia zotrvali. Je to len o tom, aby sa mohli rozhodnúť sami. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A teraz hlasovať budeme, samozrejme, zajtra o 11.00 hodine. Pán spravodajca, zastavte sa potom ešte chvíľu pri mne, poprosím.

    Ďalej nasleduje na základe rozhodnutia Národnej rady prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 798, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 809.

    Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zabránenie zneužívania inštitútu žiadosti o nápravu a námietok smerujúcich proti inému úkonu verejného obstarávateľa a obstarávateľa, a tým k neúmernému predlžovaniu procesu verejného obstarávania, čo spôsobuje zvyšovanie finančných a administratívnych nákladov verejného obstarávateľa a obstarávateľa vo väzbe na samotné zabezpečenie výkonu verejného obstarávania.

    Predlžovanie procesu verejného obstarávania môže viesť v budúcnosti a v niektorých prípadoch aj vedie v súčasnosti k značným hospodárskym škodám. V návrhu zákona je aj úprava ustanovení na zabezpečenie vydávania Vestníka verejného obstarávania len v elektronickej podobe a posielanie elektronických oznámení používaných vo verejnom obstarávaní, čím sa napĺňajú ciele Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a stratégie informatizácie verejnej správy v oblasti verejného obstarávania.

    Predkladaný návrh novely zákona o verejnom obstarávaní je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a tiež je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania a o jeho následné schválenie, čím sa vytvoria nevyhnutné legislatívne predpoklady k zabráneniu zneužívania inštitútu námietok a vytvoria sa predpoklady pre elektronizáciu verejného obstarávania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby uviedol v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 415 zo 14. októbra 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 798).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 809 z 3. októbra 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Stanislava Kahanca, ktorý vystúpi za poslanecký klub KDH a ďalej sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Pavol Prokopovič. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Kahancovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi vystúpiť za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia k predloženej novele zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní.

    V dôvodovej správe celá strana zdôvodňuje, že legislatívna úprava pravidiel verejného obstarávania je zameraná na vydávanie elektronického Vestníka verejného obstarávania, posielania elektronických oznámení a je naplnením cieľov Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a stratégie informatizácie verejnej správy, ktoré boli schválené uznesením vlády.

    Nebudem sa teraz sporiť o predpokladaných prínosoch, ktoré môžu ešte v začiatkoch svojho uvádzania, teda elektronických oznámení mať svoje problémy. Nebudem sa teda o tom sporiť, ale chcem spomenúť, že v ďalšej časti sa ešte uvádzajú aj iné problémy, že úrad zatiaľ ešte nie je registrovaným poskytovateľom služby na zverejňovanie oznámení pri zadávaní nadlimitných zákaziek a úplne v závere tejto strany, ktorá sa týka predovšetkým informatizácie sa opätovne konštatuje, že navrhovanou úpravou sa sledujú strategické ciele informatizácie verejnej správy stanovené v Stratégii informatizácie verejnej správy schválenej vládou Slovenskej republiky.

    Kladiem si preto otázku, keď sa celá táto jedna strana venuje informatizácii, či je namieste zabezpečovať strategické ciele, v tomto prípade informatizácie verejnej správy, skráteným legislatívnym konaním? Či je namieste robiť takýmto spôsobom vládny návrh zákona, teda novelu zákona?

    Moje skúsenosti z doterajších skrátených konaní, respektíve skrátených legislatívnych procesov, ktoré sú predovšetkým vykonávané prostredníctvom poslaneckých noviel sú skôr iné. Skrátením sa väčšinou skracuje niečo, a to niečo je obyčajne pripomienkové konanie alebo priestor na diskusiu, alebo sa niečo cez to skrátenie obchádza. Až na konci v malom odseku dôvodovej správy sa hovorí, že novelou sa taktiež navrhuje upraviť ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sa viaže na revízne postupy s cieľom zabrániť zneužívaniu inštitútu žiadosti o nápravu a námietky smerujúce proti inému úkonu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

    Takže ten hlavný dôvod je asi až úplne na konci veľmi krátko spomenutý, ktorý je asi hlavným dôvodom, prečo tento zákon je predložený v skrátenom konaní a prečo sa predkladá tak rýchlo. Úplne v závere sa v „peknom obale“ hovorí, že účelom navrhovaných úprav je zrýchlenie a zefektívnenie riešenia revíznych postupov. Je to „pekne“ povedané.

    No ale skúsme si teraz pripomenúť asi ten hlavný dôvod predloženia tejto novely, a to je neuzavretý tender na elektronické mýto, neuzavretý tender na elektronický výber mýta. A to si myslím, že potvrdil svojimi vyjadreniami aj pán minister dopravy, ktorý to konštatoval pri viacerých vyjadreniach. A podľa pána ministra predloženie tejto novely by malo urýchliť tender na výber elektronického mýta, povedal to po niekoľkých rokovaniach vlády, a že tento tender nie je stále uzavretý pre opakujúce sa nové námietky neúspešných konzorcií, čo znemožnilo zavedenie mýta v plánovanom termíne od začiatku roka 2009.

    No a skúsme si pripomenúť aj niektoré iné fakty napriek tomu, že boli pomerne široko medializované. Sedemnásteho októbra, teda pred pár dňami Úrad pre verejné obstarávanie zamietol už deviatu námietku v neuzavretom tendri na elektronický výber mýta. Konkrétne išlo o námietku vyradeného konzorcia Tossy. Bola to námietka proti inému úkonu Národnej diaľničnej spoločnosti. Táto formulácia sa uvádza aj v dôvodovej správe a je to formulácia, ktorá bežnému človekovi nič nehovorí. Pre ľudí je oveľa zrozumiteľnejšia konkrétnejšia formulácia námietok, a preto mi dovoľte spomenúť aspoň niektoré z nich, ktoré prebehli v celom tom dlhom procese, procese verejného obstarávania pri tendri na mýto.

    Napríklad Slovak pass podal námietku, kde spochybnil odbornú kvalifikáciu členov hodnotiacej komisie Národnej diaľničnej spoločnosti pre tento mýtny tender. Konzorcium Tossy namietalo zasa skutočnosť, že koncern Siemens je technologickým dodávateľom skupiny San Tolt, ktorý sa stal na konci vlastne jediným úspešným uchádzačom San Tolt – Ibertax.

    Takisto konzorcium Tossy namietalo aj k osobe konzultanta verejného obstarávateľa, o ktorom sa domnievali, že konal v záujme presadenia ponuky uchádzača, teda konkrétneho uchádzača, pred chvíľou som ho spomínal. Nechcem to tu zbytočne podrobnejšie rozvádzať, ale toto si myslím, že sú zreteľnejšie pomenované námietky. Teda nie námietka proti inému úkonu, ale námietka proti odbornej kvalifikácii členov hodnotiacej komisie, námietka proti niektorým presunom v rámci uchádzačov, námietka k osobe konzultanta a podobne.

    Keď si pozrieme na reakcie Úradu pre verejné obstarávanie, tieto reakcie k týmto námietkam boli tiež, keď to povieme veľmi jemne, tak také zvláštne a povedal by som alibistické.

    Na jednej strane k námietke k Slovak passu, kde sa spochybnila odborná kvalifikácia jej členov, tak pri námietke, ktorú podalo slovensko-švajčiarske konzorcium Tossy proti inému úkonu Národnej diaľničnej spoločnosti Úrad pre verejné obstarávanie reagoval, že nie je oprávnený o predmetnej námietke vecne rozhodnúť. Uvádzal na to, samozrejme, aj ďalšie dôvody. Ale toto, myslím si, že nie je celkom konkrétne vyjadrenie. Takisto pri námietke k firme Siemens od konzorcia Tossy.

    Zasa tam sa konštatovalo, že komisia úradu dospela k záveru, že nakoľko záujemca v predmetnom verejnom obstarávaní nepredložil ponuku, nestal sa uchádzačom, teda zákon o verejnom obstarávaní nebráni členovi skupiny konkrétneho mena stať sa subdodávateľom. To je tiež také akože všeobecné. A takisto aj námietka, čo sa týkala osoby konzultanta, komisia opäť konštatuje z úradu, že z dokumentácie verejného obstarávateľa zistila, že namietaný konzultant sa nezúčastňoval na zjednocovaní splnenia požiadaviek komisiou a že nebol prítomný na jej zasadnutí a tak ďalej a nebolo to podkladom pre vylúčenie uchádzačov.

    No ale ten hlavný dôvod asi je ukrytý niekde úplne na konci, lebo toto sú jednotlivé dôvody, ktoré môže kdekto namietať a spochybňovať a dá sa okolo toho veľa rozprávať. Ale úplne jasné dôvody sú, že sa tam pri tomto tendri nehralo o fazuľky, ale že tam išlo o ponuky, ktorých cena bola odhadovaná v úvode pri tomto tendri na mýto na 20 miliárd.

    Jednotliví uchádzači ponúkali rôzne ceny, Slovak pass 19, združenie Tossy 19,6, Kapsch 22,5, a teda združenie San Tolt – Ibertax 25,6 miliardy. Približne to znamená, keď to zaokrúhlime, od tej najlacnejšej po tú najdrahšiu ponuku bol rozdiel 6 miliárd. Bolo určite zaujímavé, že vlastne všetci tí lacnejší uchádzači vypadli, lebo nesplnili podmienky a iba ten posledný San Tolt – Ibertax s ponukou o 6 miliárd drahšou a vyššou zostal v súťaži ako jediný uchádzač.

    No a tu už sme sa dostali k tomu, že čo bol asi ten hlavný dôvod pri všetkých týchto predkladaniach zákona, novely zákona v skrátenom konaní a pritom, že potrebujeme veľmi rýchlo riešiť tento tender. Nikto nechce spochybňovať, že potrebujeme rýchlo vybaviť diaľničné mýto. Že zbytočne meškáme a že nám meškajú aj zdroje aj do štátneho rozpočtu. To si myslím, že nikto nebude spochybňovať. Ale keď sa obzrieme dozadu, tak od začiatku tento proces výberového konania, ktorý sa konal pri diaľničnom tendri, bol podľa mnohých vyjadrení nedostatočne transparentný a mal mnohé problémy, ktoré sa odďaľovaním len navršovali, až sa dospelo k tomu, že sa to v tomto závere chce riešiť takouto radikálnou cestou, to znamená novelou zákona, kde sa trošku priškrtia námietky. Otázka je, že či tento spôsob je ten správny spôsob?

    Ja totiž pripomeniem ešte jedno vyjadrenie z Úradu pre verejné obstarávanie, a to bolo veľmi zaujímavé! Bol to citát hovorkyne Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá hovorila v tom zmysle, že prax ukázala, že inštitút námietok, zvlášť námietky proti inému úkonu obstarávateľa môže byť zneužitý. Čím sa, samozrejme, predlžuje celý proces verejného obstarávania a čo má za následok neefektívnosť.

    Ale jedno podstatné, čo povedala, a to ju citujem. Teda citujem: „Takáto situácia v doterajšej praxi nebola. Začala sa prejavovať až v tomto období.“ Koniec citátu. Dodala hovorkyňa Úradu pre verejné obstarávanie.

    A toto je pre mňa veľmi zaujímavá otázka a myslím si, že táto otázka zaujíma aj mnohých, že prečo práve teraz, prečo práve v tomto období nastali problémy s námietkami? Veď verejné obstarávania sa robili celý čas predtým!

    Výhrady voči tendrom bežali celé roky. Až teraz máme problém s tým, že máme problém s námietkami? A ideme tieto námietky priškrtiť a ideme ich vlastne regulovať cez Úrad pre verejné obstarávanie, aby nám uchádzači nerobili problémy? Tak pripravme dobré podmienky tendra. Pripravme dobré podmienky pre celý ten proces výberu a potom by sme nemali dospieť k tomu, že cez neopodstatnené námietky sa bude úplne zbytočne umelo zdržiavať. A to bola pre mňa aj zásadná vec, prečo k tomuto zákonu ja osobne, ale aj celý poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia nemôže dať podporu. Na konci sa totiž treba spýtať niekoľko otázok.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte. Len sa chcem spýtať, na koľko to ešte máme.

  • Už končím. Už, už končím. Po tom všetkom, čo tu bolo povedané, sa teda pýtam. Dajú sa politické ciele a politické aktivity Ficovej vlády presadzovať len cez nejaké také znásilňovanie legislatívneho procesu alebo znásilňovanie už aj tak dosť pokrivených paragrafov? Nemôžeme tieto veci zabezpečiť jasnými pravidlami a transparentnou cestou? Alebo sú záujmy určitých finančných skupín až také silné, že pozícia v rozhodovaní premiéra je potom slabá? No neviem? Každopádne sú to otázky na zamyslenie aj to, že práve teraz je takýto veľký problém ohľadom veľkého tendra a tendra na veľa peňazí, si myslím, že je podstatné.

    Čakajú nás ešte väčšie tendre v PPP projektoch, čakajú nás veľké tendre z hľadiska budovania diaľnic. No keď pri tom 20-, 26-miliardovom máme takýto problém, čo nás bude čakať potom pri diaľniciach, keď budeme robiť tendre na sto miliárd. Možno na stopäťdesiat. Budeme potom vedieť tieto situácie zvládnuť jednoduchšie ako diaľničné mýto?

    Na základe týchto všetkých faktov, argumentov i dôvodov chcem za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia povedať, že práve z týchto dôvodov nemôže poslanecký klub túto novelu zákona o verejnom obstarávaní podporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kahancovi. S faktickou poznámkou jediný pán poslanec Anton Bobrík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážený kolega Kahanec, vybral si, samozrejme, len populistické tie veci, ktoré momentálne odznievajú v spoločnosti, ale je to určitým spôsobom vypuklý problém. Ale naozaj tento problém pretrváva v praxi s verejným obstarávaním už dlhšiu dobu. Je a zistili uchádzači a záujemcovia, že tento bod, či je to už žiadosť o nápravu, alebo námietka, ktorá sa následne podáva, je veľmi využívaná často tam, kde uchádzači a záujemcovia nevyužili predchádzajúce možnosti. A to, mohli podať žiadosti o nápravu už v procese vyhlásenia, čiže oznámenia, prečítania si súťažných podkladov, vylúčenia. Je tam ďalších sedem bodov, ktoré sú taxatívne vymenované v zákone o verejnom obstarávaní. Tento proces nevyužívajú. Ak, až keď príde k tomu, že sú jednoznačne vylúčení alebo neúspešní, tak využívajú tento proces, ktorým je iný úkon obstarávateľa. A to je v tejto praxi nie ojedinelý prípad, nie je to len teraz. Samozrejme, je týchto prípadov veľmi veľa.

    Takže naozaj tento úkon robí problémy vo verejnom obstarávaní už dlhodobo. A v predchádzajúcom zákone č. 263 nebol. Dával sa tam až teraz, čiže posledné dva roky je vlastne, čiže v predchádzajúcom období nebolo možné k inému úkonu dávať žiadosť o nápravu alebo námietku. V tomto vzniká ten problém. Bolo to nedomyslené...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Reagovať na faktickú poznámku chce pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Bobrík, musím ti povedať, že som tam spomínal jednoznačne citát hovorkyne Úradu pre verejné obstarávanie. A tá konštatovala, že takáto situácia v doterajšej praxi nebola. Začala sa prejavovať až v tomto období.

    Prečo neboli problémy takéto vypuklé s námietkami, keď sa robila privatizácia v predchádzajúcom období. Veď tiež sa neprivatizovali veci za päť korún, ale za veľké miliardy. Či už to bolo spomínané SPP pred chvíľou z vašej strany ako zo strany koalície.

    Ale poviem ešte jednu vec. A je to takisto konštatovanie z hľadiska Úradu pre verejné obstarávanie. Napríklad. Úrad pre verejné obstarávanie rozhodol, že protizákonné boli súťaže Národnej diaľničnej spoločnosti na geologické prieskumy za desiatky miliónov korún. Konštatoval, že Národná diaľničná spoločnosť porušila zákon o verejnom obstarávaní v piatich prípadoch. Z toho vyplývali tie závery, či politickým cieľom Ficovej vlády, respektíve či politické ciele Ficovej vlády sa dajú uskutočniť len za cenu pokrivenia paragrafov. Z toho to vyplývalo.

    Lebo my nemáme problém s tým, aby sme riadnymi korektnými prostriedkami a legislatívou umožnili urýchlené výstavby diaľnic. Aj v tomto smere urýchlili tender na diaľničné mýto. Ale robme to korektným spôsobom, korektnými podmienkami a riadnymi legislatívnymi ustanoveniami. Nie obchádzaním zákonov a nie tlačením zákona cez hranu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pretože sa nám naplnil čas, vyhlasujem v tejto chvíli rozpravu za prerušenú. Zajtra budeme ráno pokračovať vystúpením pána poslanca Pavla Prokopoviča, ktorý bol prihlásený do rozpravy písomne. A po jeho vystúpení sa budú môcť potom poslanci prihlásiť ústne. Prípadne môže reagovať aj pán minister v rozprave, aj pán spravodajca.

    Teraz vám želám príjemný večer a dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.08 hodine.