• Dobré ráno, vážené pani poslankyne, páni poslanci, po víkende vás opäť vítam tu v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať, tak ako sme minulý týždeň schválili v programe 27. schôdze.

    Chcem sa všetkým tým, ktorí v piatok prijali pozvanie a zúčastnili sa a dôstojne si pripomenuli a oslávili 160. výročie vzniku prvej Slovenskej národnej rady veľmi pekne poďakovať za spoluprácu a vyjadriť nádej, že budeme pokračovať v našej spolupráci aj naďalej.

    Otváram ôsmy rokovací deň, na ktorom sa ospravedlnili pán podpredseda Viliam Veteška a páni poslanci Juraj Horváth, Stanislav Janiš, Ľuboš Micheľ, Jozef Šimko a pani poslankyňa Tkáčová.

    Teraz už prikročíme k rokovaniu. Ešte upozorním, že sme sa dohodli na tom, že hlasovať budeme o 11.00 hodine. Ešte upozorňujem, že podľa situácie, a tým chcem aj požiadať členov grémia, ako sa bude program schôdze dnes vyvíjať, by som potom zvolal krátke grémium, aby sme dohodli na ukončení schôdze a poprípade pokračovaní. Uvidíme, ako dnešný deň z hľadiska prerokovávania programu sa bude vyvíjať a podľa toho budeme reagovať.

    Takže teraz požiadam pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Štefana Harabina, aby nám uviedol v druhom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 642).

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda, počkajte chvíľočku, aby... My už sme na tieto odchody SDKÚ zvyknutí, takže ešte chvíľočku, aby ste mohli uviesť. Ináč, možno sa dá upútať takým spôsobom, že volebný program odchod.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, teda ma trošku prekvapila reakcia poslancov za SDKÚ, ale to nie je nič nové, to je zase signál SDKÚ k občanom, že ich nezaujímajú problémy práve väčšiny obyvateľstva Slovenskej republiky, pokiaľ ide o problémy s pomalými súdmi, s úžerou. Postavili sa na stranu nepoctivých exekútorov, notárov a postavili sa proti občanom, ktorí sa snažia dlhé roky dovolať svojich práv. Ja totiž nepredkladám zákony, ktoré by znevýhodňovali rozhlasových koncesionárov pri omeškaní desiatok korún za rozhlas a potom vymáhajú od nich státisíce.

    No ale poďme k veci. Na rokovanie Národnej rady sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

    Návrh zákona prerokovala a jednomyseľne schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 21. mája 2008 uznesením č. 321/2008. Táto novela výrazným spôsobom zefektívňuje doterajšie pravidlá občianskeho súdneho konania a zavádza nové pružnejšie mechanizmy ochrany osôb, ktoré uplatňujú svoje práva na súde.

    Prvýkrát v histórii bude v Občianskom súdnom poriadku výslovne použitý pojem spotrebiteľ. Netreba pochybovať o tom, že je tým slabším článkom v spotrebiteľských vzťahoch. Tak ako sa spomína v judikatúre Európskeho súdneho dvora, ťažko možno predpokladať, že sa obyčajný človek dokáže náležite právne orientovať a vyhodnotiť množstvo paragrafov. Ide o posun k posilneniu princípu zmluvnej spravodlivosti v rozhodovaniach súdov. Súdy budú musieť aj bez návrhu prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a na podporu spotrebiteľa môžu vystúpiť v súdnom konaní združenia spotrebiteľov.

    Usilujem sa o posilnenie dôvery občanov v súdy novým ustanovením, podľa ktorého sudca už vopred naznačí právne posúdenie veci.

    Ide o posilnenie princípu právnej istoty tým, že sa rozhodnutie stane viac predvídateľnejším a aby nebolo prekvapivé. Je dôležité, aby pred sudcom strany pri poznaní jeho právneho názoru náležite argumentovali, čo môže znížiť aj počet podaných odvolaní.

    Ambíciou novely je v relatívne krátkom čase po začatí konania zabezpečiť, aby strany navzájom poznali svoje stanoviská a súčasne v tom istom čase dospieť zároveň aj k rozhodnutiu v takzvanom skrátenom konaní.

    Podľa štatistík až 70 % vecí končí bez odporu. Ak by sme len zlomok z toho dosiahli aj pri veciach na nepeňažné plnenie takzvaným rozkazom na plnenie, nemusia účastníci vo veciach, ktorých sa uznáva žaloba, čakať na svoje poradie. Je prirodzené, že sudcovia vybavujú staršie veci pred novšími. Je tiež známe, že sudcovia robia aj so stovkami prípadov a spisov. Rozkazom na plnenie sa práve môžu vyselektovať a v nenáročnejšom procese ukončiť ľahšie veci.

    Je veľmi dôležité, aby v prípadoch, keď je potrebné veľmi rýchlo poskytnúť dočasnú ochranu, aby predbežné opatrenie bolo bezodkladne vydané a doručené účastníkom. Tridsaťdňová lehota na vydanie predbežného opatrenia a ďalšia tridsaťdňová lehota na odoslanie rozhodnutia skôr degradujú inštitút predbežného opatrenia, ktorý má rýchlo upraviť vzťahy dočasne.

    Podľa navrhovanej úpravy súd doručí rozhodnutie už do troch dní a v prípade odvolania odvolací súd nemôže zrušiť rozhodnutie, ale vo veci predbežného opatrenia prípad definitívne ukončí, pretože potom to nemá zmysel v predbežnom inštitúte takéto predlžovanie konania. Novinkou je aj takzvaný rozsudok na počkanie. Nie vždy sa účastníci konania dokážu zmieriť a skôr očakávajú autoritatívny zásah súdu.

    Odročovaním sa konanie predlžuje. Po novom sudca bude môcť vyhlásiť rozsudok na návrh všetkých účastníkov konania, aj keď by inak bolo potrebné pojednávanie odročiť. Rozsudok bude musieť byť hneď aj doručený. Myslím si, že občania uvítajú, ak zo súdu už z prvého pojednávania odídu s rozsudkom v ruke, a to s veľmi jednoduchým procesom nápravy, pretože podaním odvolania sa takýto rozsudok zruší zo zákona a nemusí putovať na niekoľko mesiacov na odvolací súd.

    Často si bežný človek myslí, že keď je vec už na Najvyššom súde, že už bude definitívna bodka. Súčasný kasačný systém umožňuje Najvyššiemu súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a znova je to o niekoľkých mesiacoch súdenia doslova o niekoľkých rokoch. Tu máme a zaznamenávame také prípady, že vec sa dostane po štyroch rokoch na Najvyšší súd, Najvyšší súd pre formálnu procesnú chybu nepodstatného charakteru vec zruší, dá vec až na prvý stupeň a po štyroch, piatich rokoch vec dôjde na Najvyšší súd a dajme tomu iný senát Najvyššieho súdu z iného formálneho pochybenia znovu zruší vec a pošle na prvý stupeň. Týmto zabránime pinpongovaniu spisov až na desať rokov. Po novom bude musieť Najvyšší súd skutkovo ustálený prípad definitívne vybaviť na základe revízneho princípu a vec skončí.

    Zavádza sa nová kategória takzvaných drobných sporov. Je všeobecne známe, že kým je spor o pár sto korún, tak trovy sú v tisíckach korún, a to aj v súvislosti s nutnosťou dodržať štandardný proces.

    Súdy budú musieť vybaviť prioritne súdny spor v písomnom konaní s tým, že rozsudok bude musieť byť vždy verejne vyhlásený. Verejnosť prejednávania veci bude vždy garantovaná na odvolacom súde tak, ako verejné prejednanie veci vyžaduje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a teda najmenej na jednom stupni. Netreba zdôrazňovať, že neverejné veci sú oveľa rýchlejšie vybavované.

    Najdôležitejším je fakt, že drobné veci nebudú zbytočne predražované. Zrýchlenie komunikácie medzi účastníkmi a súdom umožní elektronická komunikácia, ktorá môže ušetriť nemalé finančné prostriedky štátu a pracovnú silu. Aj pre účastníkov konania bude doručovanie elektronicky jednoduchším a rýchlejším riešením.

    Stanovisko k spoločnej správe. Predkladateľ návrhu zákona súhlasí so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v štvrtej časti spoločnej správy výborov Národnej rady (tlač 642). Ich zapracovanie prispeje zároveň k zvýšeniu prehľadnosti novej právnej úpravy.

    Ďakujem aj pánovi Lipšicovi za jeho vecné pripomienky. Naozaj bude vhodnejšie, aby pri rozkaze na plnenie lehotu určil sudca individuálne podľa okolnosti tej ktorej veci a podávanie návrhu na predbežné opatrenie na ktorýkoľvek súd by bolo zneužiteľné. Jeho pripomienky sú obsiahnuté v pozmeňujúcich návrhoch a ja ich vítam.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, neraz som si vypočul kritiku na formalistický súdny proces a že rozhodovanie vyznieva nespravodlivo. Zásadne nemám výhrady proti prísnemu procesu, a preto ani nerušíme procesné pravidlá, ktoré nastavili naši predchodcovia.

    Verím, že keď sa raz bude pripravovať prvý slovenský Občiansky súdny poriadok a keď každý občan v tomto štáte bude mať možnosť vyjadriť sa k efektívnosti toho ktorého procesnoprávneho inštitútu, takže prevážia tie právne prostriedky, ktoré garantujú menej formálny, menej arbitrážny, ale rýchly a spravodlivý rozsudok.

    Som presvedčený, že reálnym odformalizovaním súdneho procesu sa zmení aj atmosféra v pojednávacej miestnosti, sudcovia nebudú mať pocit strachu z prejudikovania vlastného právneho názoru a že občania začnú viac dôverovať osobe sudcu.

    V spotrebiteľských veciach sudcom pripomínam staré posolstvo z Rímskeho práva: chráňte slabšieho, pretože silný sa vie ochrániť sám. A my vieme, aké sú tu silné finančné spoločnosti, poisťovacie spoločnosti, ktoré v sporoch so slabším účastníkom majú také právne tímy, že slabší účastník z právnej stránky nemá šancu sa obrániť. Preto mu musí poskytnúť túto ochranu sudca. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pani poslankyňa Laššáková bude ako určená spravodajkyňa z ústavnoprávneho výboru informovať o prerokovaní v druhom čítaní vo výboroch.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa informovala Národnú radu o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú máte rozdanú v laviciach ako tlač č. 642a.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. júna tohto roku č. 878 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, ktorý máme ako tlač 642 na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 434 z 2. septembra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj rokoval o návrhu zákona 4. septembra 2008. Neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV spoločnej správy a ide spolu o 34 pozmeňujúcich návrhoch, o ktorých potom budeme hlasovať podľa odporúčania gestorského výboru.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 8. septembra 2008 č. uznesenia 441. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Skončila som informáciu o spoločnej správe.

    Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal, a preto, kým vám dám slovo ako prvej, dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Ako jediní páni poslanci Minárik a pán poslanec Palko. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Ako prvá pani spravodajkyňa pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. V laviciach, panie poslankyne, páni poslanci, máte rozdaný pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Máte ich označené ako nové znenie, pretože som dala jeden pozmeňujúci návrh, ale bola tam pisárska chyba, takže som svoj pozmeňujúci návrh upravila a máte ho ako nové znenie.

    Dovoľte, aby som tento môj pozmeňujúci návrh prečítala.

    K čl. I. Po prvé. V čl. I bod 66 znie: „Bod 66. V § 118a ods. 1 znie: Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou o základe veci, v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch, o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo účastníci sú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. To neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2).“

    Odôvodnenie. Návrh obsahuje neúplné označenie právneho predpisu a zároveň nepokrýva iné než printové médiá. Nová dikcia sa bude týkať tak tlačového zákona, zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlače v agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Po druhé. K čl. I bod 70 znie: „Bod 70. § 149 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: „Ak účastníkovi, ktorý si zvolil viacerých advokátov sa prisudzuje náhrada trov konania, patrí mu náhrada trov právneho zastúpenia len za jedného advokáta. Túto náhradu trov súd prizná na účet advokáta, ktorého účastník určí, ak účastník advokáta neurčí, súd prizná náhradu trov na účet ktoréhokoľvek z nich.“.“

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu. V navrhovanom § 149 ods. 3 je potrebné vypustiť vnútorný odkaz na § 25 ods. 4, nakoľko takéto ustanovenie sa vo vládnom návrhu zákona nenavrhuje doplniť. Možnosť zúčastniť sa a zvoliť si viacero zástupcov vyplýva z navrhovaného bodu 10 vládneho návrhu zákona (zmena v § 24 v tretej vete).

    Po tretie. V čl. I sa za bod 119 vkladá nový bod 120, ktorý znie: „Bod 120. V § 219 sa za slová „ak je“ dopĺňajú slová „vo výroku“. Nasledujúce body sa prečíslujú.“

    Odôvodnenie. Navrhovaná zmena v záujme zabezpečenia rýchlejšieho priebehu konania obmedzí množstvo kasačných rozhodnutí (zrušujúcich uznesení odvolacích súdov tak, že odvolací súd má rozhodnutie potvrdiť, ak je vo výroku správne). Odvolací súd tak potvrdí nielen rozhodnutia prvého stupňa, ktoré sú založené na správnych skutkových zisteniach a správnom právnom posúdení, ale napríklad aj rozhodnutia, ktoré sú založené na nesprávnom právnom názore, ale napriek tomu sú čo do výroku správne. Je to ďalší prvok k zefektívneniu apelačného systému.

    Po štvrté. V čl. I v bode 125 v § 228 sa vypúšťa odsek 3. Odsek 4 sa označuje ako odsek 3.

    Odôvodnenie. Prokurátor nemôže podať mimoriadne opravný prostriedok v občianskom súdnom konaní, ktorý by nebol viazaný na podnet alebo návrh účastníka. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vypustiť odsek 3.

    Zároveň navrhujem, aby sme zo spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie bod 12 vzhľadom na to, že môj pozmeňujúci návrh sa týka aj bodu 12.

    Ďakujem pekne a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky, preto ako ďalší vystúpi pán poslanec Minárik, ktorý bol prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Krátko sa vyjadrím k počudovaniu pána Harabina, podpredsedu vlády k odchodu poslancov SDKÚ; SDKÚ to už pred dvoma dňami avizovala, ale pri pánovi Harabinovi sa však ja nečudujem, že on sa čuduje, že niekto drží slovo.

    Pri uvádzaní návrhu tohto zákona bolo v sále prítomných toľko poslancov HZDS ako poslancov SDKÚ. Súčet poslancov tiež pri uvádzaní, ale aj teraz, teraz dokonca poslancov koaličnej SNS a HZDS je menší ako poslancov opozície. Ďakujem.

  • Pán poslanec Palko do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister spravodlivosti, ja som neplánoval pôvodne vystúpiť, ale inšpirovali ste ma vy vaším vystúpením, keď ste povedali vetu, že zákon musí chrániť slabých.

    Pán minister, kedy ste prišli na toto? Kedy ste na to prišli konečne, že zákon musí chrániť slabých? A ako ste si vykladali zákon vy osobne posledné roky, keď bolo treba zákonom chrániť slabých? Ako ste si vykladali zákon v prípadoch, keď obyčajní drobní ľudia boli pripravovaní o svoje bývanie, o svoj byt, o svoj dom po tom, čo si zobrali pôžičku od nepoctivých podnikateľov. Kedy ste ich bránili? Kedy ste ich konečne začali brániť? Popíšem ten model, ktorý je aj vám určite známy.

    Obyčajný človek si požičia povedzme 500-tisíc alebo 600-tisíc od nejakej firmy, tá mu tie peniaze požičia, spíše s ním o tom zmluvu, ktorá je obyčajne dosť nemravná a vymámi od toho človeka, že dostanú do zálohy jeho byt alebo dom. Ten človek, ak to nevie splácať, tak potom zrazu musí im dať svoj dom, svoj byt, čiže za 500-tisíc musí zaplatiť niečím, čo má hodnotu povedzme 5 miliónov. Toto sa dialo. Isteže za toto vy nemôžete, ale ako ste zakročovali v takýchto prípadoch?

    Problém bol v tom, že potom obyčajne tie nepoctivé firmy si vykladali zákon tak, že použili inštitút svojpomoci z Občianskeho zákonníka. Došli tam s nejakou SBS a jednoducho snažili sa vyhnať toho obyčajného človeka zo svojho domu alebo bytu.

    A, pán minister, vy ste boli pasívny v takýchto prípadoch. Nie všetci ľudia boli pasívni. Ja by som spomenul prípad jedného z vašich predchodcov.

    Pán minister, ale toto vám naozaj nepomáha, nepomáha takéto ironické usmievanie sa. Veď urobili ste, máte toho na rováši strašne veľa. Týmto si len poškodzujete, pán minister. Prečo to robíte?

    Dovoľte, aby som dokončil, čo som povedal. Poznáte princíp, ktorý presadzoval doktor Ján Čarnogurský, jeden z vašich predchodcov, ktorý robí funkciu advokáta. On takýchto ľudí bránil. V jednom konkrétnom prípade ľudí z Čunova, ktorí si požičali, myslím, 500-tisíc a potom prišli o dom v hodnote 5 miliónov. Poukazoval na to, že inštitút svojpomoci, ktorý používala tá firma, je nemravný. Je nemravné, keď niekto potom pošle robotníkov, ktorí začínajú tomu obyčajnému človeku odmontovávať okno z domu v novembri, aby ich vyzimil. Je to nemravné. A inštitút svojpomoci v tomto prípade nemožno použiť.

    Pán minister, ako sa ste sa zachovali vy v tomto prípade? Ako sa zachoval váš vedúci úradu? Váš človek, vedúci úradu ministerstva spravodlivosti dal návrh na vylúčenie Jána Čarnogurského z advokátskej komory. Za toto, že bránil týchto ľudí.

    Pán minister, a ako sa skončil tento právny spor? Ako sa skončil tento právny spor tohto roku? Tohto roku na jar sa vaše ministerstvo, ministerstvo spravodlivosti dohodlo s ministerstvom vnútra na tom, že tieto firmy, ktoré takto požičiavajú peniaze, tento inštitút svojpomoci takýmto spôsobom používať nesmú. Že toho človeka, toho dlžníka možno vysťahovať len vtedy, keď je rozhodnuté o exekúcii súdom. To znamená, že a odvtedy to takto prebieha.

    Pán minister, tohto roku ste dali kompletne za pravdu vaším rozhodnutím nepriamo, samozrejme, lebo rovno to nepoviete, ale nepriamo ste dali za pravdu Jánovi Čarnogurskému, pričom návrh, ktorý dal váš vedúci úradu na jeho vylúčenie z advokácie stále trvá.

    Pán minister, takéto počínanie z vašej strany je nemravné. Je nemravné.

    Dovolil som si poukázať, keďže ste začali, keďže ste vo vašom vystúpení spomenuli, že zákon musí chrániť slabých, dovolil som si vám teraz pripomenúť, že vy ste sa podľa tohto pravidla, že zákon musí chrániť slabých ako minister spravodlivosti nesprávali.

    Pán minister, vy ste vo svojej funkcii zlyhali ľudsky, politicky aj odborne. Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, vyjadrite sa k rozprave.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, ja skutočne s úsmevom musím reagovať na pána poslanca Palka, ako dokáže excelentne klamať, pretože keď si pustíte prepis môjho vystúpenia, ja som nikdy nehovoril o tom, že zákon musí chrániť slabšieho. Keď ste tu boli všetci pred chvíľou, povedal som, že sudca musí chrániť slabšieho. Čiže tu je excelentné klamstvo zo strany pána Palka. To ako u neho ma už neprekvapuje skutočne nič.

    A ďalšia vec je. Kedy prišiel pán Čarnogurský chrániť slabších? Keď sme začali na ministerstve spravodlivosti dávno iniciatívy proti zabezpečovacím zmluvám, proti predražovaniu a pán Čarnogurský, ale o ktorého sa tu opiera pán poslanec Palko, nechránil postihnutého, ale on v byte napadol údržbára. On nenapadol úžerníka, ale údržbára. Čiže pán Čarnogurský si zamenil úžerníka s údržbárom. A aktívna svojpomoc u advokáta (smiech) jednoducho nie je v súlade s naším právnym poriadkom. A len preto vedúci úradu ministerstva spravodlivosti podal trestné oznámenie. Ani advokát Čarnogurský nemôže spôsobovať ťažké ujmy na zdraví. Ani člen vlády, ani poslanec, ani žiaden občan Slovenskej republiky.

    Čiže pán poslanec Palko tu uvádzal také klamstvá, ale u neho je to už zvykom, že uvádza len klamstvá zavádzajúco a hneď potom hovorí o slušných a neslušných ľuďoch a potom hneď hovorí o poctivých a nepoctivých. No ale to je rétorika, na ktorú už nemienim ja ďalej reagovať. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte vás poprosím, pán podpredseda vlády, aby ste uviedli v druhom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 655, spoločná správa je ako 655a. Máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady ministerstvo spravodlivosti predkladá ako iniciatívny materiál návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

    Myslím si, že netreba pripomínať, že náš systém prevodov nehnuteľností nie je dobrý. Dnes môže hocikto vyhotovovať zmluvy. Ide pritom spravidla o miliónové hodnoty. Tieto rýdzo súkromnoprávne, občianskoprávne záležitosti rieši úradník štátnej správy. Vlastníkovi sa len avizuje, že vlastnícke právo už nemá.

    Som presvedčený, že takáto právna úprava je neudržateľná. A to, aj keby som nečítal podania od podvedených občanov. Nemôžeme uvažovať len o zrýchlení a urýchlení vkladu bez toho, aby sme občanom poskytli aj náležitú ochranu.

    Cieľom návrhu je, aby bol vždy známy právnik, ktorý zmluvu spisuje a aby za to niesol aj reálnu zodpovednosť. Má to byť ochrana pred tým, že o vlastníckom práve dnes rozhoduje len úradník na katastri, pričom často ide o zložité občianskoprávne otázky. Podvody vždy boli a vždy budú, len vyvstáva otázka, prečo tak jednoducho má prísť človek o často miliónové hodnoty zvlášť, keď ide o obydlie.

    Ak je niektorá časť materiálu protiústavná, možno ju vypustiť a ministerstvo spravodlivosti sa nebráni takémuto riešeniu. Rovnako sa nebráni ani inému riešeniu, ak splní sledovaný cieľ, teda vyššiu ochranu účastníkov prevodu nehnuteľností a efektívnejší proces zmeny vlastníctva.

    Poplatky nech vás netrápia, pretože v prípade schválenia návrhu zákona sa o tieto postará ministerstvo spravodlivosti, lebo toto upravuje sadzobník pre notárov a pre advokátov, teda ministerstvo spravodlivosti, a budú pre ľudí veľmi slušné. Určite budú nižšie, ako ľudia zaplatia poplatky, pokiaľ ide o skrytú formu súm v realitných kanceláriách alebo v bankových inštitúciách, kde ľudia ani nevedia, koľko zaplatia za prevod a je to oveľa viac peňazí.

    Podporujem všetky pozmeňujúce návrhy ústavnoprávneho výboru a výboru pre verejnú správu k ustanoveniam o zvýšenej ochrane spotrebiteľa. Snáď netreba pripomínať, koľko nešťastia spôsobil zabezpečovací prevod práva, o ktorom som pred chvíľou rozprával ešte pri tom prvom zákone pri takzvaných rýchlych pôžičkách. Kto s ním urobil poriadok? Pán Palko s pánom Čarnogurským? Alebo my sme s týmto urobili poriadok? A nám niekto podsúva zlyhanie, teda zlyhania svoje, ktoré za osem rokov tu predviedli v legislatíve. Rodiny boli násilne deložované zo svojich obydlí, pričom stačilo nedodržať čo i len jednu splátku.

    Preto treba uvítať obmedzenie zabezpečovacieho prevodu práva. Rovnako treba uvítať úpravu straty výhody splátok v prospech spotrebiteľov. Ak medzi podnikateľmi Obchodný zákonník upravuje ochrannú trojmesačnú dobu, počas ktorej má možnosť podnikateľ ešte doplatiť splátku a pokračovať ďalej v splácaní, malo by byť len samozrejmosťou, aby rovnaké právo mal aj spotrebiteľ, ktorý doteraz ho nemá.

    Podporujem aj ostatné pozmeňujúce návrhy, ktorých cieľom je zvýšená ochrana spotrebiteľov a vyprecizovanie niektorých inštitútov s cieľom aj minimalizovania výkladových otáznikov v aplikačnej praxi.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, predložený návrh zákona vo viacerých vzťahoch ochraňuje slabšiu stranu súkromnoprávneho vzťahu, a preto verím, že podporíte predložený materiál. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády (potlesk). Pán predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Mamojka bude spravodajcom a bude nás informovať o priebehu prerokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor ma poveril prednesením spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. júna 2008 č. 879 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa predmetný zákon Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a to uznesením č. 433 z 2. septembra 2008, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a to uznesením č. 201 zo 4. septembra 2008. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplynulo spolu 19 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Kolegyne, kolegovia majú spoločnú správu vrátane predmetných 19 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pred sebou, takže teraz ich detailne nebudem čítať s tým, že gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: spoločne o bodoch 1, 8, 11, 12 a 15 s návrhom gestorského výboru schváliť, ďalej spoločne o bodoch 3, 4, 5 s návrhom gestorského schváliť, osobitne o bode 6 s návrhom gestorského výboru schváliť, osobitne o bode 7 s návrhom gestorského výboru neschváliť, osobitne o bode 9 bez odporúčania gestorského výboru, spoločne o bodoch 10 a 19 s návrhom gestorského výboru schváliť a spoločne o bodoch 13, 14, 16, 17, 18 s návrhom gestorského výboru neschváliť, ktoré však hlasovanie bude aktuálne len v prípade, ak by sa schválil bod písm. a), tak potom o tých bodoch pod písm. g) sa hlasovať nebude.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa predmetný zákon vyjadrený v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu, respektíve k návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa predmetný zákon, teda Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 8. septembra 2008 č. 440. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetko, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu, písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Končím možnosť sa prihlásiť. Ako jediná pani poslankyňa Zmajkovičová. Ešte pani poslankyňa Tóthová.

    Takže, nech sa páči, pani poslankyňa Zmajkovičová. Doplňte ešte pani poslankyňu Tóthovú, prosím vás technika.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, môj pozmeňujúci návrh smeruje k ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého nebude môcť byť žiadaný celý zostatok dlhu bezprostredne po omeškaní čo i len jednej splátky, ale po omeškaní až troch splátok. Takýto pozmeňujúci návrh som dávala vo výbore, ale išlo o omeškanie v prípade šiestich splátok a po dohode aj s Asociáciou spotrebiteľa dávam opätovne pozmeňujúci návrh.

    Myslím si, tak ako povedal aj predkladateľ, že aj spotrebiteľ musí dostať dostatočnú časovú lehotu na to, aby sa mohol zmobilizovať a doplatiť dlžné splátky, sankcie za omeškanie a bez ujmy pokračovať, pretože aj korešpondencia si vyžaduje určitý čas. A na to, aby mohla byť uplatnená takzvaná strata výhody splátok, musí byť splnená aj kumulatívna podmienka upozorniť spotrebiteľa na to, že veriteľ bude žiadať zaplatiť celú pohľadávku. Povedal to tu aj predkladateľ.

    Sme svedkami, že často prichádza k zneužívaniu inštitútu straty výhody splátok a ja som tiež riešila presne takýto istý problém v Dunajskej Strede, kde slobodná mamička, ktorá mala 7-ročné dieťa, nebola schopná splácať pôžičku a bola by prišla o dvojmiliónový byt. Čiže pôžička 300-tisícová narástla do 2 miliónov. Samozrejme tým, že začali podnikať určité kroky aj orgány činné v trestnom konaní, takže sa zastavila. Skutočne funguje určitá takáto bytová mafia a fungovala aj v Dunajskej Strede.

    Takže ja by som vás poprosila, kolegyne a kolegovia, prečítam svoj pozmeňujúci návrh, ktorý znie: „V čl. I sa za nový bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie: „§ 53 sa dopĺňa ods. 8, ktorý znie: „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“.“ Doterajšie body 4 až 5 sa označujú ako body 5 a 6.

    Ja verím, kolegyne a kolegovia, že podporíte tento pozmeňujúci návrh a podporíte aj práva na ochranu spotrebiteľa. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tóthová do rozpravy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vo svojej rozprave prv, než prejdem na body, ktoré ja chcem z tohto miesta uviesť, podporila pozmeňujúci návrh pani poslankyne Zmajkovičovej.

    Skutočne ja mám preštudovaný ten pozmeňujúci návrh, pretože už viac než pred dvomi týždňami sme o tom diskutovali s odborníkmi a chcem potvrdiť, že ide o zlepšenie postavenia spotrebiteľov, ide o posilnenie práv toho slabšieho, pretože v praxi neraz dochádzalo k vyprataniu bytu u osôb, ktoré sa dostali do životne ťažkej, nepredvídateľnej situácie, ktoré si splátky skutočne pravidelne presne plnili, ale vážna životná situácia im v krátkom čase nabúrala finančnú situáciu tak, že potrebovali nejaký kratší čas na spamätanie sa.

    Nie je to špecifikom slovenskej právnej úpravy, pretože v zahraničí poznajú dlhšie lehoty niektoré právne systémy, 6-mesačnú, dokonca i 7-mesačnú lehotu, preto považujem tento legislatívny návrh pri splátkach zo spotrebiteľských úverov, túto lehotu za ozaj ochraňujúcu občanov a minimalizujúcu priestor pre špekulantov, ktorí využili ťažkú situáciu niektorých dlžníkov a vzápätí, keď nebola splatená splátka, prikročili k realizácii tej nehnuteľnosti, ktorou bolo zabezpečené ručenie.

    Taktiež je veľmi rozumné upozorniť na povinnosť zo zákona, povinnosť upozorniť 15-dňovou lehotou príslušného povinného, že zo zákona takáto možnosť môže nastúpiť.

    Ďalej by som chcela reagovať vo svojom vystúpení a som veľmi rada, že prišiel pán poslanec Palko do miestnosti a môže počuť vychvaľovanie ochrany spotrebiteľa za časti, keď bol ministrom spravodlivosti pán doktor Čarnogurský.

    Nepatrím medzi tých politikov, ktorí sa vracajú do minulosti, ktorí chcú vždy oponovať, ale nedá mi jeden legislatívny návrh pripomenúť, ktorý z tohto miesta som v onom čase ako poslankyňa predniesla a predniesla som ho v nasledujúcom zmysle.

    Bola to jednak zmena do priestupkového zákona, že nikto nemôže pomáhať realizovať vypratanie bytu alebo inú exekučnú aktivitu bez toho, že by nebolo právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, to prešlo, a ďalší legislatívny návrh bol, že bezpečnostné služby nemôžu na prizvanie na takúto akciu sa zapojiť, ak dotyčný, ktorý ich zavolal a požiadal o ich službu, nepreukáže sa vykonateľným súdnym rozhodnutím.

    A toto vtedy neprešlo napriek apelácii. Keby bolo prešlo, keby vtedajšia garnitúra, keby pán minister, ktorý sa vyjadril, že neodporúča prijať tento legislatívny návrh, keby vtedy to bolo prešlo, ja ho ešte mám, môžem ho ukázať, tak by sme boli v praxi predišli mnohým ťažkým situáciám. Konečne pánu ministrovi Čarnogurskému som to osobne uviedla, keď publikoval článok v Hospodárskych novinách, kde sa rozhorčoval nad tým, ako sa zapájajú bezpečnostné služby do takýchto aktivít a ako poškodzujú občanov.

    Povedala som mu, vážený, keby ste vtedy neboli proti, mohli sme tomuto predísť. Takže nehovorme tu v tejto snemovni veci, ktoré možno môžu vnímať poslanci, ktorí sú tu prvé volebné obdobie, ale nemôžu vnímať a nemôžu byť ticho poslanci, ktorí si pamätajú presne situáciu. A preto si myslím, že vždy je dobré, keď sú v parlamente aj poslanci, ktorí si toho viac pamätajú.

    Ďalej by som chcela uviesť niekoľko slov k materiálu spoločnej správy, kde sa navrhuje vypustiť z tohto legislatívneho návrhu čl. II a čl. III takzvanú exkluzivitu notárov a advokátov pri spísaní určitých právnych aktov.

    Veľmi nemilo ma prekvapilo vyjadrenie jedného čelného predstaviteľa notárskej komory, keď povedal, že no, nech podporujeme tých podvodníkov a ďalšie pojmy. Žiadni podvodníci sa tu nepodporovali v ústavnoprávnom výbore, keď sa tento návrh odhlasoval myslím jednomyseľne. Áno, pán predseda ústavnoprávneho výboru kýva hlavou, že jednomyseľne. Prečo? Preto, že aj legislatíva parlamentu upozornila, že tento návrh je na hrane ústavy.

    Nikto nepovedal, že táto cesta by v budúcnosti nemohla priniesť vyššiu ochranu v prípade, ak sa lepšie poistí majetková garancia notárov a advokátov, ale nie je možné súhlasiť s návrhom, ktorý by sa o chvíľu mohol ocitnúť na Ústavnom súde, pretože skutočne ústavnoprávny výbor sa jednomyseľne dohodol, že tento návrh bol na hrane ústavy.

    Takže, vážení notári, vážení advokáti, nikto nechce podporovať zlodejov a podvodníkov. Chceme, aby tieto javy vyšli z našej spoločnosti, ale bude treba urýchlene rozmýšľať na takej úprave, ktorá bude, ako sa vraví, plnokrvná, a nie na hrane ústavy.

    Posledná malá pripomienka. Ja skutočne vítam skrátenie určitých, o ktorých tu aj v predchádzajúcom legislatívnom návrhu, aj teraz bola reč, ale nemôžem nepovedať jednu skutočnosť. Minule som rokovala s exekútormi, keď som spolu s mojimi kolegami pripravovala legislatívny návrh o výživnom a jeho exekuovaní formou zadržania vodičského preukazu a bolo mi vydokumentované, že sudcovia, ktorí majú povinnosť do 30 dní v prípade výživného určiť súdneho exekútora, robia to aj v lehote päť mesiacov. Je to veľmi smutné. Je to veľmi smutné, pretože tu ide o práva dieťaťa. Ide o práva dieťaťa a to porušenie lehoty nie je len administratívny šimeľ, ale je to evidentné porušenie zákona, je to nezákonnosť a myslím, že aj u sudcov, ak porušujú zákony, bude treba.

    A myslím, pán minister vie o tom, že takýto postup by mal byť prediskutovaný, pretože nie je možné, aby sme sa ľahostajne prizerali na nedodržiavanie zákonných lehôt v takých citlivých otázkach, ako som uviedla. Preto dúfam, že aj tie lehoty, ktoré tu v legislatívnych návrhoch máme na zefektívnenie výkonu súdnictva, na lepšiu ochranu občanov, že prax si uvedomí, že skutočne je to cesta, ktorou treba ísť a kde môžeme výkon súdnictva a prerokovávanie právnych vecí občanov pred súdmi urýchliť, skvalitniť a aj zozákoniť. V každom prípade tento legislatívny návrh vítam a my ho podporíme. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem podporiť vystúpenie pani poslankyne Tóthovej a ja sa chcem dotknúť vo svojej faktickej poznámke časti, ktorú otvorila, a to k vypusteniu článku II a III, takzvaná exkluzivita notárov a advokátov pri spisovaní zmlúv.

    Chcem povedať, že ústavnoprávny výbor sa zodpovedne zaoberal touto otázkou a musím vyhlásiť, že žiaden lobing zo strany realitných kancelárií alebo iných účastníkov, ja osobne som sa s tým nestretla. Ale fakt je ten, že brali sme do úvahy aj stanovisko nášho úseku legislatívy a aproximácie práva o ústavnosti takéhoto návrhu. Nebránime sa vôbec tomu, aby sme v budúcnosti túto otázku otvorili a riešili ju, ale treba ju riešiť naozaj komplexne a systémovo aj vo vzťahu na zákon o katastri nehnuteľností, vo vzťahu postavenia notára ako určitého vykonávateľa štátnej moci na tomto úseku, takže asi sa treba zaoberať touto otázkou spisovania zmlúv pri prevode nehnuteľností komplexnejšie. Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa Tóthová? Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tóthová bola posledná v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť?

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja, samozrejme, akceptujem autonómiu rozhodovacích procesov poslancov. Som presvedčený o tom, že v budúcnosti určite nájdeme spoločné riešenie, ako mafiánom a podvodníkom s bytmi zabrániť, aby netrpeli v tejto spojitosti tí najslabší a neprichádzali o svoje byty, rodinné domy, prípadne garáže a pozemky. Takže pre mňa je dôležité, že je tu tá spoločná motivácia na riešenie tohto problému. Ďakujem.

  • Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a do tretice, pán podpredseda vlády, chcem vás požiadať, aby ste uviedli

    informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku roku 2008 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2008.

    Pre kolegyne a kolegov, je to tlač 706.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci, dovolím si na dnešné rokovanie predložiť informáciu a vydaných aproximačných nariadeniach vlády v I. polroku 2008 a o zámere prijímania týchto nariadení vlády v roku 2008 v jeho II. polroku.

    Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z. ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády. Uvedené ustanovenie ukladá vláde pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.

    V hodnotenom období vláda prijala a bolo publikovaných 23 aproximačných nariadení vlády uvedených v prílohe 1. V prílohe 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády, ktoré vláda Slovenskej republiky predpokladá prijať v II. polroku 2008. Celkom ide o 12 aproximačných nariadení vlády.

    Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.

    V súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 19/2002 Z. z. má Národná rada možnosť požiadať vládu Slovenskej republiky, aby právnu úpravu navrhovanú vo forme aproximačného nariadenia predložila ako vládny návrh zákona. Informácia o predloženom znení bola schválená vládou 9. júla 2008 pod uznesením č. 459.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie uznesenia v predloženom znení. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pán poslanec Petrák bude ako spravodajca informovať o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú informáciu. Informáciu predkladá vláda Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    V polročných intervaloch je vláda povinná písomne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období a súbežne predložiť zámer ich prijímania v najbližšom polroku. Uvedená povinnosť vlády je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu.

    Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenia predložila ako návrh zákona.

    V hodnotenom období bolo vydaných 23 aproximačných nariadení najmä z oblasti pôdohospodárstva a životného prostredia. Je predpoklad, že v druhom polroku tohto kalendárneho roka bude prijatých 12 návrhov aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, z toho šesť návrhov vyplýva z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008 a šesť bude prijatých mimo tohto plánu. Väčšina z nich bude z oblasti zdravotníctva a dopravy. Ústavnoprávny výbor v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 711 z 31. júla 2008 prerokoval informáciu vlády dňa 2. septembra 2008 na svojej 51. schôdzi a uznesením č. 432 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca, pán podpredseda vlády.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov.

    Je to tlač pod číslom 656. Informácia o prerokovaní vo výboroch je tlač 656a.

    Pán minister kultúry Slovenskej republiky pán Marek Maďarič uvedie a odôvodní vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky má vytvoriť legislatívny rámec pre pôsobenie silnej národnej tlačovej agentúry, ktorá sa stane prostriedkom na zaručenie ústavného práva občanov na informácie bez ohľadu na ich komerčnú hodnotu.

    Predloženie návrhu zákona vyplýva aj z nutnosti nahradiť prekonanú právnu úpravu z roku 1992, ktorá nedostatočne jasne definuje službu verejnosti v oblasti získavania informácií a osobitne úlohy, ktoré tlačová agentúra vykonáva vo verejnom záujme. Tento stav neraz vyúsťoval aj do spochybňovania úlohy Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, ako aj do obvinení z obmedzovania hospodárskej súťaže.

    Z týchto dôvodov sa navrhuje transformovať Tlačovú agentúru Slovenskej republiky zo súčasnej príspevkovej organizácie ministerstva kultúry na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá bude poskytovať službu verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva. Toto sa ustanovuje ako hlavná úloha tlačovej agentúry, pričom táto služba verejnosti zahŕňa okrem vyhľadávania aktuálnych, včasných, overených, neskreslených a nestranných informácií aj ich uchovávanie, spracovávanie a sprístupňovanie ako súčasti kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky, a to aj podľa zákona o archívoch a registratúrach, na ktorý je odkaz.

    Verejnoprávna inštitúcia je jednou zo štandardných foriem právneho postavenia národných tlačových agentúr. Dôležité je zdôrazniť, že ani jedna z transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy dodnes neumožnila sprivatizovať žiadnu zo svojich bývalých štátnych tlačových agentúr. Štát si ich ponechal buď pod priamym vplyvom, alebo zachovávajúci v nich majoritu, trasformovali na štátne akciové spoločnosti, tak je to v Slovinsku, v Poľsku, alebo na verejnoprávne inštitúcie ako v Českej republike, v Chorvátsku a v Maďarsku.

    Samotný návrh nového zákona prináša niekoľko zásadných zmien vytvárajúcich podmienky pre plnenie služby verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva, pre zefektívnenie hospodárenia, kontroly a riadenia tlačovej agentúry a zvýšenie jej nezávislosti a konkurencieschopnosti v prostredí iných tlačových agentúr pôsobiacich na území Slovenskej republiky.

    Vrcholným orgánom tlačovej agentúry sa stane päťčlenná správna rada, ktorej štyroch členov bude voliť Národná rada Slovenskej republiky a jedného zamestnanci agentúry. Správna rada bude voliť generálneho riaditeľa na rozdiel od súčasnosti, keď je priamo menovaný vládou.

    Návrh zákona definuje ako súčasť hlavnej činnosti tlačovej agentúry aj služby, ktoré vykonáva vo verejnom záujme. Tieto sú stanovené v § 3 ustanovení 5. Práve na ich uskutočňovanie sa bude viazať zmluvne príspevok zo štátneho rozpočtu. Pôjde o zmluvu medzi ministerstvom kultúry a tlačovou agentúrou.

    Návrh takisto vyčleňuje majetok tlačovej agentúry získaný z prostriedkov zo štátneho rozpočtu, z výkonu rozhodnutia a exekúcií, a to rovnakým spôsobom, ako je chránený majetok Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

    Takže návrh zákona zmení Tlačovú agentúru Slovenskej republiky z príspevkovej organizácie fungujúcej podľa zákona o Československej tlačovej kancelárii na verejnoprávnu, národnú, nezávislú a informačnú inštitúciu.

    Verím, že dôsledkom novej právnej úpravy bude konkurencieschopná národná tlačová agentúra s prehľadným a verejne kontrolovaným hospodárením, ktorej zamestnanci budú kvalitne napĺňať jej hlavné činnosti, ako aj definované služby vo verejnom záujme. Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne, pán minister kultúry. Spravodajcom je pán Tomáš Galbavý. Poprosím ho, aby nás informoval o priebehu rokovania vo výboroch.

  • Áno, pán predseda, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítal informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 881 zo 17. júna 2008 pridelila vládny návrh zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov (tlač 656) na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov (tlač 656) prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 423 z 2. septembra 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 340 z 3. septembra 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval návrh zákona z 2. septembra 2008 a neprijal uznesenie, nakoľko pri hlasovaní nebol uznášaniaschopný. Ďalšie body nebudem čítať, pretože ich máte pred sebou.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 9. septembra 2008 o spoločnej správe výborov s odporúčaním dvoch výborov predmetný návrh zákona schváliť.

    Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní gestorský výbor neschválil, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných hlasov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu spoločný spravodajca Tomáš Galbavý podá informáciu o výsledkoch rokovania výborov podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, z mojej strany je to všetko. Poprosím vás, otvorte k tomuto bodu rozpravu. Využívam právo ako prvý a hlásim sa do rozpravy.

  • Áno. Ďakujem pekne, pán spravodajca.

  • Hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Mám písomnú prihlášku pani poslankyne Vášáryovej. Procedurálne dobre, takže (hlas v sále)...

  • Ja viem, len teraz rozmýšľam. Čiže najprv by mali vystúpiť tí, ktorí sú písomne prihlásení. Potom mám dať možnosť prihlásiť sa ústne. Takže vy chcete ísť ako prvý a nie ste písomne prihlásený, takže nech sa páči.

    Pán poslanec Minárik, ja nemám žiadny problém s tým, či vystúpi pán Galbavý, len hľadám, aby to bolo v poriadku. Nech sa páči, máte slovo.

  • A potom pôjde pani poslankyňa Vášáryová a dám potom možnosť sa prihlásiť ústne, dobre? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán minister aj dnes vystúpil v druhom čítaní zákonom o tlačovej agentúre s argumentmi, ktoré predniesol v prvom čítaní. Tvrdí, že základným cieľom transformácie tejto inštitúcie z príspevkovej spod ministerstva kultúry na verejnoprávnu inštitúciu je, aby sme mali silnú národnú tlačovú agentúru, ktorá bude základným nástrojom na napĺňanie ústavného práva občanov – práva na informácie. Nemôžem celkom súhlasiť s tým.

    Moje základné pripomienky k návrhu zákona o TASR som predniesol pri rokovaní v prvom čítaní a opäť ich zhrniem veľmi stručne. Zákon nerieši žiadny existujúci problém TASR, pretože žiadnym spôsobom nepomôže skvalitneniu jej spravodajstva, zvýšeniu jej nezávislosti a objektívnosti. Za tým si naozaj stojím.

    Treba jedným dychom povedať, že to ani nebolo ambíciou jeho tvorcov. Ich zámerom bolo vyriešiť problém, ktorý pán minister vo svojom úvode úprimne priznal, a ten tu naozaj existuje. Problém výhrady a podozrenia Protimonopolného úradu zo zdevalvovania podnikateľského prostredia, z deformácie hospodárskej súťaže a z deformácie konkurencie. Naozaj tento problém tu je a nie je také jednoznačné a ľahké ho riešiť. Aj v minulom volebnom období sme sa o to pokúšali, nenašli sme riešenia, ale to neznamená, že nemáme morálne právo kritizovať legislatívu, ktorá dostáva tento problém do horšej situácie, ako bol predtým.

    Riešenie ste našli v duchu hesla o sýtom vlkovi a celej koze; TASR bude aj naďalej dostávať peniaze od štátu, len iným spôsobom. Takým, proti ktorému by nemusel mať Protimonopolný úrad námietky. Nebude to priamy transfer, ale obchodná zmluva o poskytovaní služieb vo verejnom záujme. A pretože takúto službu ľahšie poskytuje verejnoprávna inštitúcia, TASR sa pretransformuje, ako som už spomínal, z príspevkovej na verejnoprávnu inštitúciu. Zároveň sa tým získa bonus možnosti tvrdiť, že sa tým zvýšila jej nezávislosť.

    Vážené dámy a páni, ale to predsa nemôže pán minister myslieť vážne. Ako sa zvýši nezávislosť? Správna rada predsa bude volená tak, ako volíte rady verejnoprávnych inštitúcií pre Slovenskú televíziu, Slovenský rozhlas, čiže bude volená politicky. A rovnako bude zvolený politicky aj jej generálny riaditeľ. Ale v poriadku. O tomto v tejto chvíli nechcem hovoriť.

    Riešenia tohto typu sú, samozrejme, len Potemkinovskou dedinou. Premaľovaním slova štátny na verejnoprávny sa nezávislosť, znovu opakujem, sa nezávislosť TASR od štátu nezvýši ani o jedno percento. Dôvod je jednoduchý – TASR bude pôsobiť v tom istom prostredí a bude naďalej odkázaná na prísun peňazí od štátu. To ju zároveň nebude nútiť, aby pôsobila efektívne a racionálne v konkurenčnom prostredí tak ako iné tlačové agentúry v zahraničí.

    Ako určite viete, na Slovensku pôsobí súkromná agentúra SITA a pobočku tu má česká verejnoprávna ČTK. Pravda, treba povedať jedno, tieto agentúry nemajú taký široký záber, aký sa podľa zákona vyžaduje o TASR. Nesledujú všetky témy, to je tiež pravda, ani nemajú spravodajcov vo všetkých regiónoch. Takže ak TASR má dostávať prostriedky od štátu na to, aby dokázala kvalitne pokrývať celé široké spektrum tém a celé územie Slovenska, bolo to treba definovať v návrhu zákona.

    Pán minister, toto mi tam naozaj chýba. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Podľa § 3 návrhu zákona bude hlavnou náplňou činnosti TASR poskytovanie verejnej služby v oblasti spravodajstva. Rozsah tejto služby je definovaný v § 3 – TASR má vyhľadávať informácie z najrôznejších oblastí života Slovenskej republiky aj v zahraničí, spracúvať ich textovú, zvukovú, obrazovú a prípadne aj audiovizuálnu podobu. Je tu určité nóvum oproti minulosti. Táto inštitúcia ich bude musieť archivovať a sprostredkovať ich v domácom a zahraničnom agentúrnom servise. V rámci tejto verejnej služby je osobitne definovaný okruh činností, ktoré TASR má vykonávať vo verejnom záujme a len na tieto činnosti má dostávať od štátu, konkrétne ministerstva kultúry peniaze na základe zmluvy.

    Rozsah tejto služby vo verejnom záujme je nasledovný – TASR bude musieť na požiadanie zverejňovať stanoviská prezidenta vlády, ústredných orgánov štátnej správy a zdôrazňujem, stanoviská v plnom znení prezidenta, predsedu vlády, ústredných orgánov štátnej správy, ústavného súdu, ombudsmana a iných ústavných činiteľov; TASR bude zhromažďovať a sprístupňovať informácie o činnosti orgánov Európskej únie. Svoj servis bude pre zahraničie poskytovať aspoň v dvoch cudzích jazykoch a TASR bude svoje databázy poskytovať na študijné a vedecké účely.

    V tejto súvislosti musím povedať, že zhromažďovanie, archivovanie a sprístupňovanie informácií je náplňou práce každej agentúry vrátane informácií o činnosti orgánov EÚ. Podobne nič nebráni ktorejkoľvek tlačovej agentúre sprístupňovať svoje archívy na vedecké a študijné účely a dokonca žiadnej agentúre nič nebráni zverejňovať plné znenia stanovísk všemožných štátnych predstaviteľov, ústavných činiteľov a ústredných orgánov štátnej správy.

    Teda problémom tohto zákona je už samotné definovanie toho, čo sa vlastne má považovať za službu verejnosti. Je to definovanie rozsahu pokrytia územia či už na Slovensku, alebo v zahraničí, teda to, aby agentúra mala spravodajcu nielen v Bratislave a v krajských mestách, ale povedzme aj na vidieku. Prečo nie? Aj tam sa občania skladajú do štátneho rozpočtu a musia si platiť podľa nového túto službu. Nie je to ani okruh sfér spoločenského života, ktoré má TASR sledovať. Teda nielen veľkú politiku či hospodárenie dominantných podnikov, ale aj politické, spoločenské a ekonomické dianie v malých mestách a obciach. To všetko je totiž akosi mimo služieb vo verejnom záujme. Vo verejnom záujme tak, ako to definuje návrh zákona je najmä zverejňovanie stanoviska názoru ústavných inštitúcií a predstaviteľov. Hlavne na to má agentúra dostávať tých približne 50 miliónov korún ročne.

    Ako som povedal, už pri rokovaní v prvom čítaní taká suma za to, že niekto uvidí svoje stanovisko v servise agentúry je naozaj príliš drahá.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tu narážam na ďalší problém. Ako som už povedal, návrh zákona chce vyriešiť latentne driemajúci problém narúšania konkurenčného prostredia tým, že štát svojej štátnej agentúre poskytoval peniaze zo štátneho rozpočtu. Musím povedať, že návrh tento problém neodstráni. Štát si totiž vybral agentúru, od ktorej si objednáva služby vo verejnom záujme a ktorej za to bude platiť. Čiže nevybral si tieto služby na základe verejnej súťaže, kde by, viem si zdravo predstaviť tieto služby, mohli byť oveľa lacnejšie. Vybral si ich zo zákona. A tu môže vzniknúť ďalšia otázka, môže vzniknúť ďalší problém, že táto právna norma, činnosť podľa nového zákona Tlačovej agentúry bude v rozpore s európskymi pravidlami o štátnej pomoci. Veľmi si želám, aby sa tak nestalo. Ale keď tvoríme legislatívu a rozhodneme sa ísť, riešiť problém, ktorý tu skutočne existuje, priznávam, skutočne tu existuje. Mali by sme ho riešiť tak, aby nevznikali ďalšie hrozby, ktoré budú deformovať tieto kroky.

    Okrem toho vzniká ďalší problém, že štát na základe zmluvy poskytne prostriedky na výkon služby vo verejnom záujme. V zákone nie je nikde uvedené, či tie peniaze od štátu sa majú evidovať a účtovať osobitne. Čiže tlačová agentúra dostane na základe zmlúv vo verejnom záujme 50 miliónov korún ročne a v zákone nie je expressis verbis napísané, ako sa tieto peniaze majú evidovať a účtovať? Ľahko sa môže stať, že 50 miliónov korún tlačová agentúra využije na vykrytie nákladov z komerčnej činnosti alebo na vykrytie strát. Ako chcete tomuto zabrániť? To naozaj bude ďalšie plytvanie s verejnými zdrojmi.

    Veľmi ma mrzí, že nás obviňujete a hovoríte o tom, že nemáme morálne právo kritizovať, pretože počas ôsmich rokov sme v tomto nič neurobili. To nie je pravda. Nehovorím, že problémy, každý problém má ľahké a jednoduché riešenia. Na jednej strane si vážim vašu snahu, že chcete tento problém odstrániť, ale spôsob, aký ste zvolili, je z môjho pohľadu neprípustný a skutočný problém naozaj nevyrieši. Je to len potemkinovský spôsob a odloženie tohto problému do budúcnosti.

    I napriek tomu, že nebudem hlasovať za tento zákon, ctené kolegyne, kolegovia, dovolím si podať konštruktívne pozmeňujúce návrhy, ktoré súvisia s nasledovným: TASR nebude dostávať žiadne peniaze od občanov priamo, ale predsa len ich bude dostávať, a to cez štátny rozpočet. V tejto súvislosti podávam nasledovný pozmeňujúci návrh. Ide o doplnenie § 3, vloží sa do neho písm. g) – informácie získané v rámci hlavnej činnosti zverejňuje TA SR prostredníctvom internetu, a to najneskôr do 24 hodín po ich získaní a spracovaní, a to bezodplatne. Odôvodnenie je jednoduché. Keď už si občania TASR platia, nech z toho aspoň niečo majú.

    Keď hovoríme, že celý zákon sleduje napĺňať ústavné právo občanov práva na informácie, no tak dodržme slovo. Navyše budú mať možnosť kontrolovať spravodajstvo TASR s informáciami, ktoré získavajú z iných médií. V súčasnosti žiadny zákon neukladá povinnosť TASR zverejňovať na svojej webovej stránke akékoľvek informácie.

    Pre úplnosť musím povedať, že v porovnaní s minulými rokmi sú na stránke TASR aj aktuálne správy, ktoré TASR uverejňuje z vlastnej vôle. A rovnako pre úplnosť musím povedať, že napríklad Česká tlačová agentúra, taktiež verejnoprávna inštitúcia má vlastnú spravodajskú webovú stránku, ktorá funguje ako kvalitné internetové noviny. Česká tlačová agentúra nedostala peniaze od štátu a je verejnoprávnou inštitúciou.

    Lehota 24 hodín od vydania informácie v servise zároveň neumožní ilegálne získavanie správ na spracovanie s komerčným účelom, známe vykrádanie správ. To je na margo argumentu, ktorý v prvom čítaní pán minister povedal, že neviem si predstaviť, že by sme z tlačovej agentúry chceli urobiť nejaké médium alebo internetové noviny. Nie. Do 24 hodín. Občania majú na to právo, platia si za tento servis, platia si za túto verejnú službu, prečo by ju ešte raz mali financovať tak, že si budú musieť kúpiť printové médium.

    Zároveň podávam ďalší návrh, ktorý tiež dopĺňa § 3. Prečítam ho: Doplní sa písm. f), ktorého text znie: „Informácie získané v rámci hlavnej činnosti poskytuje TASR bezodplatne prezidentovi Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky, Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky, Kancelárii súdnej rady, Kancelárii verejného ochrancu ľudských práv a iným ústredným orgánom štátnej správy.“

    Odôvodnenie je nasledovné. Štát platí TASR v súčasnosti priamo z rozpočtu z kapitoly ministerstva kultúry. Podľa návrhu sa tak má diať na základe zmluvy.

    Som presvedčený, že v takom prípade by mali ústredné orgány štátnej správy a parlament dostávať agentúrny servis bezplatne. V súčasnosti totiž štát platí služby TASR dva razy. Najprv priamo a druhý raz s tým, že aj štátne inštitúcie a parlament sú riadnym klientom TASR a za jeho služby poskytovaný servis si riadne platia.

    Som presvedčený, že mnou vymenované inštitúcie by mali platiť len za mimoriadne služby, teda ak budú potrebovať napríklad tematické rešerše či správy mimo bežne vydávaného agentúrneho servisu. Tu chcem povedať jedno. Česká tlačová agentúra je taktiež verejnoprávnou inštitúciou, štát neručí za jej záväzky. V zákone o ČTK nie je zakotvená žiadna povinnosť štátu poskytovať ČTK akékoľvek peniaze, ako som už spomínal, či už priamo, alebo v podobe nejakej zmluvy o poskytovaní služieb vo verejnom záujme. Ak sa predsa len štát rozhodne, že poskytne Českej tlačovej kancelárii dotáciu, agentúra nesmie peniaze použiť na krytie straty. Tam je to expressis verbis napísané. Ak dostane Česká tlačová agentúra na základe schválenia v pléne nejaké financie, tieto financie nemôže využiť na vykrytie strát, ktoré vznikli ČTK v súvislosti s jej pôsobením na tomto trhu. Jediný spôsob, ako ČTK dostáva štátne peniaze, je v prípade, že ministerstvá a iné inštitúcie sa stanú riadnymi klientmi agentúry.

    V porovnaní s tým musím povedať, že vzťah TASR k občanom, ale aj štátu sa riadi heslom za veľa peňazí málo muziky. To by sa malo naozaj zmeniť. V rámci tohto pozmeňujúceho návrhu žiadam ešte úpravu textu § 3 o doplnenie písm. k), ktoré má rozšíriť okruhy tém spravodajstva TASR o ekológiu a ochranu životného prostredia. Obdobne sa táto téma zdôrazní v ods. 4 tohto paragrafu. Odôvodňujem to potrebou zdôrazniť tému ochrany životného prostredia v čase, keď už sa práve tie otázky ekológie stávajú kľúčovým celosvetovým problémom.

    Vážené kolegyne, kolegovia, mám ešte ďalší pozmeňujúci návrh. Ide o doplnenie § 2 ods. 3. Jeho text je nasledovný: „Tlačová agentúra Slovenskej republiky je pri tvorbe a distribúcii svojho spravodajstva slobodná a nezávislá. Do obsahu spravodajstva môžu iné subjekty zasahovať len na základe zákona a v jeho rozsahu. Spravodajstvo tlačovej agentúry v Slovenskej republike nesmie pôsobiť v prospech žiadnej politickej, hospodárskej, náboženskej, etnickej alebo inej záujmovej skupiny ani proti nej. Ostatné písmená sa premenujú.“ Ide mi o zdôraznenie postavenia a posilnenie nezávislosti TASR.

    Pri tomto pozmeňujúcom návrhu máte možnosť ukázať vašu ústretovosť, máte možnosť ukázať, že naozaj vám ide o tlačovú agentúru, ako tvrdí pán minister, silnú, národnú, nezávislú, nestrannú, samozrejme kvalitnú. To si všetci veľmi želáme.

    Z mojej strany, pán predseda, je to všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami poslanci Jarjabek, Vášáryová, Rafaj, Vaľová, Senko. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pán poslanec, nezostal kameň na kameni, samozrejme, na to sme si už zvykli v tomto prípade a nič proti tomu, ale splietanie politiky s obsahom zákona účelovo, ako ti to vyhovuje, to predsa by nemalo byť ako v slušných spoločnostiach hovoriť o politickej volenej rade.

    No znova mi nedá v tejto chvíli zopakovať to, čo som tu už povedal tisíckrát, mám hovoriť o pani Hlucháňovej, ktorú ste navolili vy, ktorá bola priamo poradkyňou pána predsedu parlamentu a chodila po tomto parlamente ako po korze. Mám hovoriť o pánovi Balúnovi, funkcionárovi KDH. Mám hovoriť o pánovi Grešovi, ktorý dokonca ako člen rady kandidoval na župana Nitrianskeho kraja. Mám hovoriť o pánovi Zahradníkovi, o ktorom vy by ste už v tejto chvíli radšej nepočuli.

    To neboli politickí nominanti vaši, cez ktorých vy ste si robili svoju politiku a robili ste si ju často tak, že sa na to nedalo ani pozerať a ani počúvať. Veď hovoriť v tejto chvíli o politickom ladení nejakej rady, ktorá ešte nie je na svete, je prinajmenšom naozaj zavádzajúce.

    Vyčítať štátny príspevok tlačovej agentúre. Dosť dlho si sa tomu venoval. No, ty si bol predsa ten, ktorý navrhoval štátnu televíziu a štátny rozhlas v rámci štátneho dirigizmu cez štátny rozpočet. Ty si bol ten. Tak si to ujednoť v hlave, ako to vlastne chceš s týmito inštitúciami urobiť. Veď ty si bol ten, ktorý podporoval referendum dokonca o tejto oblasti a chcel si zbaviť verejnoprávnosti verejnoprávny rozhlas, verejnoprávnu televíziu. Dnes hovoríš o štátnom rozpočte ako o časti financovania, ktorý má byť stále menší a menší a opäť strašíš verejnosť. Je to nekorektné, pán poslanec, od teba.

  • Ďakujem. Čas uplynul. Teraz má slovo pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som podporiť pána poslanca Galbavého v troch bodoch. Prvá vec je nezávislosť správnej rady. Môžeme sa sporiť, môžeme si vyčítať, dokonca sa môžeme aj osobne urážať, ale tento problém nás dobehne. To nie je tak, že by sa to nakoniec neukázalo, ako to v konečnom dôsledku je. Presvedčili sme sa o tom za mečiarizmu, presvedčili sme sa v iných obdobiach našich dejín. Jednoducho možno by bolo dobré, aby sme sa prestali neustále učiť na svojich vlastných chybách. Je dobré sa učiť na vlastných chybách, ale opakovať ich stále, nie je veľmi dobré.

    Druhá vec je, keď sa hovorí verejnoprávne. Ono vlastne ani veľmi dobre nevieme, čo to znamená. Keby sme začali hovoriť o tom, že je to služba verejnosti, trochu inak by sa nám argumentovalo.

    A tretie. Veľmi podporujem pozmeňujúci návrh pána poslanca v tom zmysle, že malo by sa v tomto zákone explicitne uviesť, že to je slobodné médium, slobodná spravodajská služba. Je to podobný návrh, ako bol určený pre tlačový zákon a tento návrh, kde sa objavovalo slovo sloboda, bol koalíciou zmietnutý. Toto je vlastne druhý pokus, aby koalícia druhýkrát zmietla veľmi dôležité slovo sloboda. Ďakujem pekne.

  • Ja budem reagovať na pána poslanca Galbavého asi v dvoch častiach a nadviažem aj na predrečníkov. Keď sa to pertraktuje sloboda, mám pocit, že akoby sme hovorili alebo niesli si nejaký batoh strastí z minulosti, keď sa hovorilo aj o cenzúre. No, keď nám z ústavy vypadla cenzúra, takisto z tlačového starého zákona, dnes už sa v modernom svete nehovorí, pán poslanec, o slobode, dnes sú definované jasné princípy spravodajskej tvorby. Je to vyváženosť a pluralita. Keď je vyváženosť a keď sú informácie pluralitné, tak sú automaticky slobodné na margo tohto.

    Čiže v druhej veci spochybňovanie nezávislosti volených členov rád poslancami znamená súčasne spochybňovanie nezávislosti poslancov ako takých, teda aj vás, pán poslanec.

    A tretia poznámka sa bude týkať finančnej oblasti a akéhosi strašiaka Európskej únie, kde ja osobne mám pochybnosti o slobodnom a objektívnom posudzovaní predovšetkým malých a nových štátov Európskej únie, pretože Česká republika, respektíve Česká tlačová agentúra štátna, jedna pätina príjmov pochádza zo zmluvy s rôznymi štátnymi inštitúciami. Maďarská MTI má polovičku rozpočtu od príspevku zo štátu. Chorvátska agentúra HINA, zmluva so štátom jej zabezpečuje 53 % príjmov no a francúzska Agence France-Presse prežíva vďaka alebo funguje, povedzme, vďaka 40 % dotácií zo štátu. Tak ja neviem, prečo my musíme dehonestovať Slovensko a všade vo...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja na rozdiel od pána Galbavého súhlasím, aby TASR mala zmluvu o poskytovaní služieb vo verejnom záujme. Rovnako, aby pán prezident, vláda a ďalšie inštitúcie majú bezodplatný prístup do TASR, a to preto, lebo prienik bulváru do všetkých médií je taký hlboký, že občania majú často problém orientovať sa, čo je, alebo nie je správna informácia, pravdivá alebo vyvážená. A jednoznačne tá TASR bude prenášať informácie, ktoré v skutočnosti nie sú okomentované, ale prinášajú dej taký, aký je v spoločnosti, odrážajú zrkadlo spoločnosti a presne informujú fakty a hlavne konštatujú, aké dianie v spoločnosti nastáva.

    Rovnako sa prikláňam, ako povedal pán predrečník Rafaj, veď predsa správna rada sa bude sčasti voliť aj v parlamente a parlamentarizmus je forma demokracie. Tak, samozrejme, verím, pán Galbavý, že aj vy, aj vaši poslanci sa budú na tejto voľbe podieľať, tak potom skutočne spochybňujete aj sami seba. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ozaj je pravdou, že tlačová agentúra bol problém, ktorý Dzurindova vláda mala dlhodobo v legislatívnom pláne, ale nikdy problém TASR nevedela riešiť. Dokonca za jej vlády vznikol aj návrh zákona o štátnej tlačovej agentúre.

    Na druhej strane v plnej miere využívala doteraz platný zákon na presadzovanie svojich politických nominantov alebo svojho politického nominanta do čela tejto inštitúcie. V reálnej fáze však nič neurobila, aby zmysluplne reagovala na problémy, ktoré vznikali alebo vznikli okolo činnosti TASR.

    Ja si myslím, že koncepcia a návrh tohto zákona je progresívna a posúva agentúru k modernému verejnoprávnemu médiu. Navrhovaný zákon podľa mňa zohľadňuje vo svojom obsahu aj pripomienky, ktoré boli zo strany Protimonopolného úradu a zohľadňuje aj pripomienky, ktoré vznikli v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Takže ja si myslím, že na rozdiel od vás, od vášho vládnutia je tu konečne jeden návrh, ktorý vytvorí vcelku primeraný rámcový priestor a právny priestor pre činnosť jednej dobrej verejnoprávnej inštitúcii. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Galbavý. Má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, aj vaše faktické poznámky potvrdili, že ste nič nezostali dlžní svojej povesti. Interpretujete moje vystúpenie presne tak, ako vám to vyhovuje. Ja som nespochybnil právo poslanca voliť členov do rád verejnoprávnych inštitúcií. Predsa to im ukladá, umožňuje zákon. Ja som len spochybňoval argumenty pána ministra, ktorý hovoril, že tento tlačový zákon bude dobrou podstatou, garanciou nezávislosti tejto inštitúcie. To predsa nie je pravda. Napádam a znovu to zopakujem, predsa nebol som to ja, kto povedal, že ľudia volení do rád verejnoprávnych inštitúcií musia zastávať názory koalície. To som nebol ja. Ale aj voľba a spôsob, akým ste volili týchto ľudí bola precedensom, aký som za desať rokov v tomto parlamente nezažil. Opozíciu ste nepustili ani k jednému menu. A to je hanba. O tom by sme mali skôr hovoriť.

    Pani poslankyňa Vaľová k vám. Vy ste zrejme ten zákon nečítali. Vašou témou, ja to chápem, je problematika sociálna. Nechcem teraz vás znižovať, ale práve o to mi ide. Vy ste sa vyjadrili, že nesúhlasíte so mnou. Predsa je správne, aby občania, ktorí si budú financovať verejnoprávnu inštitúciu TASR zo svojich peňazí nemali prístup na internete k týmto informáciám? Viete, ako ho dostanú? Tak, že si kúpia noviny. Prečo by občania do 24 hodín nemali právo normálnou cestou k týmto informáciám prísť. Toto je to, čo vyčítam aj vám.

    Pán poslanec Senko, no, k vám sa už vyjadrovať nebudem, pretože mám málo času. Poviem vám to potom na káve. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi ako písomne prihlásená pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, už v prvom čítaní, keď sme diskutovali o tomto návrhu zákona, som vyjadrila zásadné výhrady k navrhovanej transformácii TASR na netradičnú verejnoprávnu inštitúciu s obchodnými prvkami. Snažila som sa poukázať na nejasné, dokonca doslova podozrivé časti zákona, ktoré podľa mňa nie sú kompatibilné s európskymi modelmi. Hlasovaním ste ale vy, koaliční poslanci, posunuli v podstate tento zákon nezmenene, tak ako to dohodli na ministerstve kultúry.

    Ale ja som stále presvedčená, že predloha, ktorá prešla do druhého čítania a ku ktorej nedokázal výbor pre kultúru a médiá prijať uznesenie v sebe stále skrýva mnohé nášľapné míny, ktoré, či chceme, alebo nie, budúcnosť ukáže.

    Pokúsim sa preto v záujme veci ponúknuť pozmeňujúce návrhy. Jeden je technický, o dvoch bodoch žiadam hlasovať samostatne, prosím pána spravodajcu, a ktoré by podľa mojej mienky a dobrej vôle aspoň o malý kúsok vylepšili zákon o tlačovej agentúre. O tlačovej agentúre, ktorá bude ďalším mačkopsom plateným aj z peňazí daňových poplatníkov, pričom to bude zároveň podnikateľský subjekt, ktorý bude predávať informácie aj štátnym organizáciám.

    V prvom rade znovu sa pozrime na problém finančných prostriedkov od daňových poplatníkov na niečo, čo ľudia bezprostredne nedostanú. Napriek všetkým ubezpečeniam a po rozhovoroch s odborníkmi som presvedčená, že takto transformovaná TASR môže mať stále problém so štátnou pomocou. Tí, ktorí ma snáď na minulej schôdzi počúvali pozornejšie, si iste spomenú, že som hovorila o veľmi konkrétnych precedensoch z Európskej únie, kde sa jasne hovorí o podmienkach pri plnení, ktorých je štátna pomoc organizácie vykonávajúcej službu vo verejnom záujme akceptovateľná.

    To znamená parametre, na základe ktorých sa náhrada vypočíta, musia byť stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom. Tu podľa mňa začína jeden z vážnych problémov. Náhrada nemôže prekročiť hodnotu nevyhnutnú na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov. Nikto zatiaľ, pán minister, ani vy, ste neodpovedali na otázku aj z prvého čítania, ako ministerstvo kultúry prišlo na tú okrúhlu sumičku 50 miliónov korún. A ďalšie tieto záväzky, ku ktorým sa zaväzuje takáto inštitúcia, musia byť úplne jasne a dopredu formulované, čo tu zase až tak veľmi nie je. Je to veľmi také, by som povedala, akoby odpísané z nejakého materiálu.

    A štvrtá vec, a o tom hovoril môj kolega pán poslanec Galbavý, takto vybraný subjekt musí byť vybraný podľa postupov verejného obstarávania. Porušenie týchto kritérií vidím už v doložke vplyvov. Pýtam sa teda znova. Na základe akej analýzy a či táto analýza je prístupná (mala by byť podľa mňa priložená k dôvodovej správe tohto zákona) prišlo ministerstvo kultúry na to, že práve 50 miliónov je tá správa suma, ktorú potrebuje TASR, aby dobre fungovala.

    V predloženom návrhu máme formálne istým spôsobom rozdelenie na hlavnú činnosť a na služby vo verejnom záujme. Ja si to však v praxi dosť ťažko viem predstaviť. To znamená, že úlohu v rámci zabezpečenia verejnej služby budú vykonávať iní ľudia a budú si to písať na iných zariadeniach? Desať minút tam a pätnásť minút tam?

    Aká je vlastne hlavná činnosť TASR? Ako príklad možno uviesť informáciu vo verejnom záujme, ale je to niečo, čo vám naozaj pri prvom čítaní musí udrieť do očí. Verejná služba je, keď, citujem, „TASR zhromažďuje a sprístupňuje informácie o činnosti v legislatívnom procese, o rozhodnutiach a aktivitách orgánov Európskej únie“. To je teda verejná služba.

    A komerčná služba je, citujem, „keď TASR vyhľadáva a spracováva informácie zo zahraničia o spoločenských, hospodárskych, politických udalostiach celosvetového významu, európskeho významu, regionálneho významu, o udalostiach, ktoré sa vzťahujú na Slovenskú republiku“.

    Ak mi niekto z vás pomôže oddeliť tieto dve činnosti, budem mu za to vďačná. A som zvedavá, ako to bude fungovať v praxi a čo sa ukáže o pár rokov. Pýtam sa. Vzťahujú sa rozhodnutia orgánov Európskej únie k Slovenskej republike? A budú tieto informácie distribuované za platné občanom Slovenskej republiky? Občania budú platiť obchodnú agentúru a medzi nami ani nie najlepšiu, a ak budú chcieť informácie, budú si ich kupovať cez médiá, a to len tie, komu sa TASR zachce ich predať.

    Pozor. Tento zákon neurčuje, že TASR musí odovzdať informácie každému. Tento zákon práve preto podľa mňa vytvára legislatívne neprehľadného mačkopsa, ktorý bude na jednej strane komerčným subjektom, ale preto, aby sme si uspokojili svedomie, my ho budeme medzi nami volať verejnoprávnou agentúrou a budeme jej poskytovať peniaze daňových poplatníkov na základe nejakej zmluvy, o ktorej ešte nič nevieme. Nakoniec bude rada televízie, snáď sa dozvieme niečo, ako by mali zmluvy verejnoprávnych médií so štátnom vyzerať. Aspoň dúfam.

    Médium verejnej služby podľa mňa by malo fungovať tak, že občan platí, že toto verejnoprávne médium vôbec existuje. Ale potom dostáva neobmedzený prístup k tejto službe. Ináč opakovať slovo verejnoprávnosť predsa nemá žiaden zmysel. To znamená, že tento zákon upravuje v § 1, § 2, § 3 postavenie a činnosť TASR. Žiaľ, ani pred týmto finále legislatívneho procesu nekorešponduje s týmito paragrafmi úprava spôsobu sprístupňovania informácie verejnosti, ako o tom hovoril už môj kolega pán Galbavý.

    Je tu vymenované, čomu aké služby poskytuje, ale všetky ostatné služby a hlavná činnosť agentúry je všetko poskytované odplatne, pričom ale spôsob spoplatnenia, výška spoplatnenia, mechanizmus výberu poplatkov a garancia dostupnosti nie je žiadnym spôsobom definovaná. Áno, lebo je to obchodná organizácia. Súkromná obchodná organizácia.

  • Ruch v sále.

  • Dostupnosť hlavnej činnosti je teda vystavená subjektívnemu rozhodovaniu vedenia agentúry a podmienená tajným obchodným rokovaním, ktoré nemá stanovené akékoľvek pravidlá a limity. Pokiaľ nebude mať agentúra v tomto zákone stanovenú povinnosť poskytovať verejnú službu každému subjektu a jasne stanovené podmienky jej poskytovania, nebude dostupnosť verejnej služby vynútiteľná, dokonca ani súdne, pretože agentúra nemá takúto povinnosť stanovenú v navrhovanom zákone. Financovanie a dostupnosti iných našich verejnoprávnych médií majú stanovenú jasne štruktúru, výšku, mechanizmus a garanciu dostupnosti definovanú vo viacerých normách.

    Ja si myslím, že takúto garantovanú dostupnosť a jej jasné a jednoznačné podmienky, ako aj mechanizmus dostupnosti je potrebné vložiť do tohto zákona. Preto navrhujem nové znenie § 5 ods. 13, citujem, „tlačová agentúra poskytuje svoje služby každej fyzickej osobe a právnickej osobe Slovenskej republiky, ktorá o to požiada. Informačné databázy sprístupní bezodkladne v plnom rozsahu a bez časového oneskorenia za poplatok stanovený platným cenníkom. Cenník na príslušný kalendárny rok je určený v rozpočte tlačovej agentúry a je záväzný. Služby, na ktoré sa poskytuje príspevok podľa § 6 ods. 1 písm. b) sprístupní bezodplatne“.

    A moje odôvodnenie. Týmto návrhom sa môže zákonne zabezpečiť dostupnosť v poskytovaní služieb TASR a zabezpečia sa jasné pravidlá a transparentnosť.

    Druhý okruh problémov, ktoré som chcela navrhnúť riešiť pozmeňujúcim návrhom, je samotná podstata zabezpečenia nezávislosti a verejnoprávnosti inštitúcie.

  • Pani poslankyňa, chcem sa, nech sa páči.

    Kolegyne, kolegovia, poprosím vás láskavo o pozornosť, aby pani kolegyňa mohla dokončiť svoje vystúpenie.

  • Už sme tu o tom hovorili pri diskusii k príspevku pána poslanca Galbavého. V poslednom období sa vyhrotil problém s prílišnou politizáciou mediálnych rád. Tieto rady by mali byť garantom odborného a stranícky nezaťaženého fungovania médií verejnej služby, na ktoré platia všetci občania bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Ak sa pozriete na dnešné fungovanie rád, tak je zrejmé, že nič negarantujú a sú len prevodnými pákami straníckych sekretariátov.

    Napokon aj minulý týždeň koalícia tu neomylne zvolila nominantku politickej strany a dokonca blízku spolupracovníčku podpredsedníčky Slovenskej národnej strany.

    Slovenský syndikát novinárov sa 8. augusta tohto roku rozhodol, že sa nebude zúčastňovať volenia členov mediálnych rád. Citujem, „dôvodom je dlhotrvajúca nespokojnosť Slovenského syndikátu novinárov so spôsobom kreovania Rady STV, Rozhlasovej rady a Rady pre vysielanie a retransmisiu a tak ďalej a tak ďalej“. Píše sa vo vyhlásení. Zároveň syndikát vyzval ostatné profesijné organizácie, aby za týchto podmienok nenavrhovali kandidátov na členov mediálnych rád. To je vyslovene kríza, dá sa povedať.

    K výzve sa pridala aj Únia televíznych tvorcov. Výbor únie tiež skonštatoval, že nemal a nemá záujem a v budúcnosti nechce viazať svojich kandidátov politickou akceptovateľnosťou tou či onou parlamentnou stranou, napísala predsedníčka únie Katarína Javorská.

    Spoločenská situácia nás teda núti k potrebe prehodnotiť doterajšiu legislatívnu úpravu kreovania mediálnych rád. Dnes, keď idete koalícia vytvoriť ďalšie vraj verejnoprávne médium, je teda šanca prijať aspoň pre túto radu také riešenie, ktoré by posilnilo transparentnosť rozhodovania rady a odstránilo nezodpovednosť jednotlivých členov. Žiaľ systém, ktorý je navrhnutý v tomto zákone, sa týmto nezaoberá.

    Podľa tohto vládneho návrhu buď budú mať v parlamente štvoroddelené voľby jedného právnika, informatika, žurnalistu a ekonóma, o odbornosti ktorých rozhodne koaličná väčšina, alebo sa urobí en bloc voľba, ktorá koaličná strana navrhne nejakého poslušného odborníka.

    Navrhujem preto zmenu. V § 9 ods. 1 nahradiť novým znením: „Správna rada má päť členov, z ktorých po a jedného vymenúva na návrh ministra kultúry Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky, jedného deleguje Slovenský syndikát novinárov, jedného deleguje Združenie vydavateľov periodickej tlače, jedného deleguje asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc. Po b jedného člena volia a odvolávajú zamestnanci tlačovej agentúry zo zamestnancov tlačovej agentúry v pracovnom pomere. Členom správnej rady nemôže byť generálny riaditeľ.“

    Odôvodnenie. Takýmto navrhnutým jasným a priezračným mechanizmom kreovania správnej rady sa nielen zabezpečí takzvaná odbornosť jej členov, ale zníži sa kamuflovaný politický vplyv. Bude jasne dané, kto koho ovplyvňuje a kto koho prečo do tejto rady delegoval.

    K tomu v § 9 v ods. 2 sa vypúšťa a doterajšie ods. 3 až 10 sa označujú ako ods. 2 až 9. To je technická úprava. V nadväznosti na uvedenú opravu sa vykonajú legislatívnotechnické úpravy v § 9 ods. 6 a v § 14 ods. 1.

    Napriek tomu, že si nerobím žiadne ilúzie, a to je záver môjho vystúpenia, vás žiadam o podporu týchto dvoch návrhov, ktoré síce nezmenia tohto obchodno-verejnoprávneho mačkopsa na fungujúci a pre daňových poplatníkov priezračný subjekt, ktorý by efektívne pokrýval ich informačné potreby, ale mohli by sme prinajmenšom vyslať dva dobré signály. Prvým by bola informácia pre tých, ktorí to všetko platia, že služby verejnoprávnej inštitúcie TASR budú pre nich dostupnejšie za transparentných podmienok.

    Druhým dobrým signálom by mohlo byť opätovné pritiahnutie skutočne odbornej verejnosti na spoluprácu pri garantovaní kvality a aj nezávislosti média verejnej služby. Ak sa takýto spôsob obsadzovania rady v takomto médiu osvedčí, môžeme podobný systém jasnej zodpovednosti za menovanie členov rád vsunúť potom aj do volenia rád pre ďalšie verejnoprávne médiá.

    Pán spravodajca, odovzdávam vám môj pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte faktická poznámka, aby mala logiku. Pán poslanec Jarjabek, pán Senko, končím možnosť prihlásiť sa. Sme po 11.00 hodine. Nech sa páči ešte, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená pani poslankyňa, ja len naozaj veľmi krátko. Ak ste hovorili o nejakej kríze v súvislosti s týmto zákonom, tak asi jediná kríza, ktorá existuje, je kríza v SDKÚ, čoho je aj zrejme plodom tento príspevok, ktorý ste práve predniesli, kde by sa dalo polemizovať skutočne s každou vetou. Informácie čerpáte z prostredia SITY, to už som vám dávno povedal už pri prvom čítaní o tomto zákone, a to je len jedna strana mince.

    Druhá strana mince, o ktorej ste nehovorili a ktorú by som teda tiež od vás chcel, teda počuť aspoň názor na tento problém, je, že štát potrebuje agentúru zo zákona. A SITA takou určite nie jej, hoc by bola akákoľvek dobrá. A zaujímal by ma váš názor na túto problematiku, či si tiež myslíme, alebo nemyslíte, že štát potrebuje, alebo nepotrebuje agentúru zo zákona.

    A ešte niečo. Podobne dehonestujúco ste vystúpili aj k takzvanému tlačovému zákonu. Vyhrážali ste sa ústavným súdom, strašili ste verejnosť, hovorili ste o mediálnej tragédii, hovorili ste doslova, ako keby mal nastať mediálny koniec sveta.

    No, váš problém, pani poslankyňa, si myslím je v tom, že vy nepoužívate a nepoviete môže sa stať, ale poviete, že sa stane. Hovorím vám to z vlastnej skúsenosti. To platí len v divadle.

    A viete, keď už sa teda pasujete do tej slovenskej lingvistky, tak nehovorí sa za a, ale po a. Ale to už je skutočne len problém nesmierne okrajový. Ďakujem za pozornosť.

  • Ešte pán poslanec Senko ako posledný s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, neustále útočíte na politické zloženie nejakých rád STV, Slovenského rozhlasu a v súvislosti s tým aj na kreovanie Správnej rady TASR.

    Ja by som sa vás len chcel opýtať, že mohli by ste nám povedať, ako fungovali rady STV a Slovenského rozhlasu za vášho vládnutia, v akom počte tam boli rozdelené počty medzi opozíciou a koalíciou.

    Neviem, čo to tu stále dokola hovoríte, neustále nás len napádate a stále si myslíte, ako keby ste len vy opozícia a SDKÚ boli garanciou demokracie.

    Ja si myslím, že občania si to vôbec nemyslia. Myslia si možno pravý opak, ako to tu vy prezentujete.

    A ešte by som sa vás rád na niečo opýtal. Ako ste sa vy demokraticky, politicky vyrovnali s nepohodlnými redaktormi v STV a ponižovali ste ich na 28. poschodí? To bola aká sloboda? To bola aká demokracia? Ako sa s týmto problémom vy dokážete vyrovnať v tejto vami vtedy v tom období riadenej demokratickej a verejnoprávnej inštitúcii. Odpovedzte nám na to.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, vaša reakcia.

  • Ďakujem, pán predseda. No, dovoľte mi, aby som reagovala, aj keď obidvaja predrečníci vlastne nereagovali na návrhy, ktoré som dala. Ja nebudem reagovať, ak dovolíte, na osobné útoky. Ale nehovorila som o SITE, nehovorila som o tom, to sú proste konštrukty a nedá sa na to reagovať. Lebo ja som o tom vôbec nehovorila.

    V prvom vystúpení k tomuto zákonu, ak si pamätáte, pán poslanec Jarjabek, som hovorila o tom a jasne som zdôraznila, že Slovenská republika musí mať agentúru, ktorá bude zabezpečovať informačné služby. A znovu to zdôrazňujem, pán Jarjabek, naozaj som to povedala a môžem vám poskytnúť moje vystúpenie z prvého čítania.

    Tlačový zákon. Dovoľujem si vás informovať, že podanie na Ústavný súd už išlo. Takže uvidíme, Ústavný súd rozhodne, takže nebolo to strašenie, to podanie je.

    A čo sa týka slovenčiny, by som vás chcela, teda keď už ste ma vyzvali, upozorniť, že sa hovorí za a, za b, ale po prvé, po druhé, po tretie. Takto to je.

  • Ďakujem za jazykové okienko. Budeme, dámy a páni, pokračovať. Ešte kým pristúpime k ďalšiemu rokovaniu, chcem využiť možnosť, aby som získal trošku prehľad o čase a dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy k navrhovanému vládnemu návrhu zákona ústne. Do rozpravy pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Dámy a páni, vzhľadom na to, že sme v predposlednom bode programu 27. schôdze a je už len jeden prihlásený a ostáva posledný bod programu, pýtam sa, či nie je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali a dorokovali obidva a hlasovali potom na záver o všetkých prerokovaných bodoch programu, tak ako sme začali od rána. A pravdepodobne by sme vedeli ukončiť potom 27. schôdzu. Je všeobecný súhlas na takýto postup?

  • Všeobecný súhlas.

  • Takže ďakujem pekne a poprosím do rozpravy pána poslanca Jarjabka.

  • Ruch v sále.

  • Ja budem naozaj veľmi krátky a k tomuto vystúpeniu ma v podstate istým spôsobom prinútil len pán spravodajca, ktorý neprečítal informáciu, dokonca kde neprečítal body informácie z uznesenia výboru Národnej rady a povedal, že ich máme na stole. Ja skutočne nechcem ďalej zdržovať, aby, no dobre, ale majú zaznieť v rozprave podľa rokovacieho poriadku, hej. Čiže, ak by ste boli takí láskaví...

  • Kolegyne, kolegovia, venujte pozornosť vystúpeniu pána poslanca, aj pán spravodajca, ak prídu pozmeňujúce návrhy.

  • Neboli prednesené v rozprave, teda ak by to nikto nespochybňoval, ja to v krátkosti prečítam, tak ako zazneli. Tak ako zazneli a sú skutočne v spravodajskej informácii.

    Po prvé, pani poslankyňa Vášáryová, k § 1 tento zákon upravuje postavenie a činnosť Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (ďalej len Tlačová agentúra) jej orgánov a hospodárenie a financovanie tlačovej agentúry.

    Bod 2. K § 2. V § 2 sa vkladá nový ods. 1, ktorý znie: „Tlačová agentúra je verejnoprávna, národná, nezávislá informačná inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti spravodajstva.“

    Bod 3. Vypúšťa sa druhá veta, legislatívnotechnická úprava k § 3 bod 4. V § 3 sa za ods. 6 vkladá nový odsek, ktorý znie: „Tlačová agentúra plní ďalšie úlohy podľa osobitných predpisov.“

    Bod 5 k § 5 ods. 4 sa vypúšťajú slová „výkonu rozhodnutia ani“.

    Bod 6 k § 9. § 9 ods. 5 písm. a) za slová „prevádzkovateľom tlačovej agentúry“ nahrádzajú sa slovami „osobou, ktorá vyhľadáva a spracúva informácie s cieľom sprostredkovať ich odplatne v agentúrnom spravodajstve verejnosti“.

    V § 9 ods. 6 sa na konci pripája táto veta. „Predseda správnej rady je povinný každú zmenu skutočností podľa ods. 3 až 5 bezodkladne písomne oznámiť podpredsedovi správnej rady.“

    Bod 8 k § 9 sa dopĺňa ods. 11, ktorý znie: „Členovi správnej rady vykonávajúcemu funkciu predsedu správnej rady alebo podpredsedu správnej rady patrí za výkon tejto funkcie funkčný príplatok. Výška funkčného príplatku pre predsedu správnej rady je 25 % mesačnej odmeny a pre podpredsedu správnej rady je 10 % mesačnej odmeny. Funkčný príplatok patrí funkcionárovi správnej rady za každý mesiac výkonu funkcie.“

    Bod 9 k § 13. V § 13 ods. 5 písm. b) sa za slová „návrh rozpočtu na zabezpečenie činnosti správnej rady“ vkladajú slová „návrh na používanie rezervného fondu“.

    Bod 10 k § 17 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: „Práva a povinnosti Tlačovej agentúry Slovenskej republiky Slovakia, ktoré je k 31. decembru 2008, vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov, vykonáva od 1. januára 2009 tlačová agentúra.“

    Bod 11 k § 17. V § 17 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie: „§ 12 ods. 1 písm. m) sa nevzťahuje na zmluvu o poskytovaní služieb o verejnom záujme uzatvorením pred zvolením všetkých členov prvej správnej rady.“

    Bod 12. V úvodnej vete čl. III sa slová „a zákona č. 519/2007 Z. z.“ nahrádzajú slovami „zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 630/2007 Z. z. a zákona č. 245/2008 Z. z“. Je to legislatívnotechnická úprava, a to by boli asi všetky body.

    Zároveň navrhujem, aby sa o týchto bodoch hlasovalo spoločne preto, lebo som vystúpil v rozprave, myslím, že môžem veľmi jednoducho. Takže to by bolo z mojej strany všetko. Ak dovolíte, samozrejme, keby mal pán spravodajca nejaké pochybnosti, môžem mu to dodať ešte raz a s viac ako 15 podpismi, lebo človek pri tomto pánovi spravodajcovi nikdy nevie. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenia nie sú. Končím rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú.

    Pán minister kultúry, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V prvom rade by som chcel poďakovať, že v rozprave okrem tradičných invektív, či už politických, alebo typu mačkopes, zazneli predsa len aj vecné pripomienky a návrhy, či už s nimi môžem, alebo nemôžem súhlasiť, ale za to chcem naozaj poďakovať. Určite si viem napríklad predstaviť to, že by sa doplnilo ustanovenie o otázku ekológie v návrhu zákona.

    Čo sa týka podľa mňa zásadnej ako pripomienky, doplnenia paragrafu sloboda, nezávislosť. Ja si myslím, že máme veľmi jasne v prvom paragrafe o tom hovorené, že TASR je nezávislá inštitúcia, takisto aj v § 3 sa hovorí o nestranných informáciách, takže toto považujem za nadbytočné.

    Oceňujem aj snahu na poslednú chvíľu nejakým spôsobom prísť s návrhom, akoby sa kreovala správna rada, ale kde nám zostávajú iné novinárske organizácie, ktoré tu existujú? Kde nám zostáva Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, takže môžeme do budúcnosti o tomto diskutovať, ale prísť takto na poslednú chvíľu s niečím takýmto, to nepovažujem celkom za šťastné.

    Myslím si, že najmä tá kritika sa sústredila do troch bodov. Otázka nezávislosti, otázka hospodárenia a otázka sprístupňovania informácií a ja vôbec nepochybujem o tom, že vo všetkých týchto troch aspektoch ten návrh zákona posúva tlačovú agentúru pozitívnym smerom, ak sa zo štátnej transformuje na verejnoprávnu, to je jasné posilnenie nezávislosti. Ak sa veľmi presne definujú služby o verejnom záujme, na základe ktorých bude uzatváraná zmluva a bude získavaný príspevok zo štátu, je to takisto jasné spresnenie podmienok hospodárenia.

    No a čo sa týka sprístupňovania zhromaždených informácií, jednak o nich hovorí zákon, ale opäť musím povedať, to už správne postrehol pán spravodajca. Nemýľme si my tlačovú agentúru s médiom, ktoré priamo ako printové médium poskytuje informácie verejnosti.

    Tlačová agentúra má úplne iné úlohy. Ale ja si myslím, že ak dám nabok všetky aj tieto pripomienky, aj tie povinné tance, ktoré tu predviedli predstavitelia opozície, podľa mňa sa podstata zužuje na jednu vec.

    Či chceme pomáhať tlačovej agentúre Slovenskej republiky, aby sa rozvíjala, aby sme naozaj mali silnú národnú informačnú inštitúciu, alebo či konaním, alebo aj v minulosti nekonaním jednoducho chceme poškodzovať Tlačovú agentúru Slovenskej republiky a možno preferovať iné agentúry pôsobiace na území Slovenska.

    Tento návrh zákona sa veľmi jasne priznáva k tomu, že chce, aby na Slovensku pôsobila silná národná Tlačová agentúra Slovenskej republiky a vytvára pre to dostatočný rámec aj hospodárenia, aj nezávislosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán spravodajca? Nechcete. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode a budeme pokračovať posledným bodom programu 27. schôdze. Ešte chcem informovať, dámy a páni, že v programe bol uvedený aj bod voľba pozemkovej rady.

    Vzhľadom na to, že sme schválili volebný poriadok, ktorý určuje voľbu, tajnú voľbu piatich členov za Národnú radu a voľbu verejnú šiestich členov, ktorých nominuje vláda. Vzhľadom na to, že vláda ešte do parlamentu nedoručila návrh na šiestich členov pozemkovej rady, budeme o tomto návrhu hlasovať a voľby prebehnú na októbrovej schôdzi.

    Takže teraz už pristúpime k poslednému bodu rokovania.

  • Ďakujem. Takže pokračujeme v poslednom bode nášho programu, a to je druhé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Miroslava Číža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 647, spoločná správa výborov 647a.

    Slovo má predseda Národnej rady Pavol Paška. Prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem, pán podpredseda a pán spolunavrhovateľ. Od prvého čítania sa nič nezmenilo. Predmetný návrh novely zákona, ktorý sme spoločne predložili, rieši dva okruhy problémov. Prvý je relatívne bezproblémový, je to takzvaný elektronický parlament a odkazuje na uznesenie o prílohe, ktorá tvorí súčasť zákona, kde je popísaná technika a spôsob narábania s informáciami, podávania dokumentov, spracovania, ako aj zverejňovania v elektronickej podobe. Je to výsledok dohody naprieč parlamentnými poslaneckými klubmi, a preto predpokladám, že získa tak ako v prvom čítaní, aj v druhom a treťom čítaní vašu podporu.

    Tá druhá časť zasahuje a vstupuje do problematiky vykazovania prítomnosti paní poslankýň a pánov poslancov na rokovaniach výboru a rokovaniach pléna Národnej rady Slovenskej republiky a upresňuje autorizáciu takzvaného písomného podpisu, ako aj špecifikuje taxatívnym spôsobom možný postih alebo odkaz na možný postih v prípade zneužitia podpisu na prezenčnej listine.

    Dúfam, že tento návrh, tak ako vo všetkých výboroch, v ktorých bol prerokovaný, nájde podporu aj v pléne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za uvedenie návrhu zákona. Páni poslanci, trošku poprosím, nemáme štandardnú situáciu v sále. Poprosím, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, pokiaľ je to možné. Aj keď budeme pravdepodobne o chvíľu hlasovať.

    Teraz dávam slovo Jaroslavovi Paškovi z ústavnoprávneho výboru a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Máte slovo, pán Paška. Ešte raz poprosím, páni poslanci, posadiť sa a obmedziť komunikáciu.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Predmetný návrh bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady: v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, v Mandátovom a imunitnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a z rokovania uvedených výborov bolo konštatované, že odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Pavlu Pašku a Miroslava Číža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 647) schváliť.

    Spoločná správa nemá žiadne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, pretože žiadne pozmeňujúce, doplňujúce návrhy z rokovania vo výboroch nevznikli. To znamená, že budeme môcť rokovať o návrhu predloženom tak, ako boli pánmi poslancami predložené. To je snáď úvodom všetko, čo je potrebné v tejto chvíli povedať. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec, za spravodajskú správu. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne? Predpokladám, že nikto. Takže ďakujem pekne, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dobre. Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že to bol posledný bod programu, teraz vyhlasujem prestávku do 11.35 hodiny, aby bolo možné rozdať ešte pozmeňujúce návrhy pani poslankyne, ktoré odzneli, aby sme prípadne mohli hlasovať o skrátenej lehote.

    Takže do 11.35 hodiny vyhlasujem prestávku. Pokračujeme hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

  • Kolegyne, kolegovia, chcem dopredu avizovať, že pravdepodobne budeme musieť prestávku ešte pretiahnuť, pretože pozmeňujúci návrh, ktorý podal v predchádzajúcom bode pán poslanec Jarjabek je pomerne rozsiahly a potrebuje organizačný odbor a kancelária viac času, aby ho vedela pripraviť do vašich lavíc. Takže budeme hlasovať 11.40 hodine. Ďakujem za porozumenie.

  • Prerušenie rokovania o 11.28 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.37 hodine.

  • Poprosím vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať a ukončiť rokovanie programu 27. schôdze.

    Ešte máme minútku, takže počkáme, dámy a páni, aby sa kolegyne a kolegovia stihli vrátiť.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o návrhu v uzneseniach k návrhu na zmeny v zložení výborov, ktoré pri prvom pokuse o hlasovanie vo štvrtok minulý týždeň nebolo úspešné vzhľadom na neuznášaniaschopnosť. Takže opäť, tak ako som uviedol aj minulý týždeň, najprv vás chcem požiadať, aby sme odsúhlasili, že budeme o zmenách v zložení výborov, tak ako to prednesené uznesenie uvádza, hlasovať verejne. Takže poprosím vás o hlasovanie, že súhlasíme, aby sme hlasovali verejne.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 92 za, 19 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas na verejné hlasovanie o návrhu. Ešte raz ten návrh zopakujem. V súvislosti s odchodmi poslancov z poslaneckých klubov a zmenách v proporcionalite tak, ako ju určili výsledky volieb a ako bola Národná rada konštituovaná po voľbách v júli 2006 budeme hlasovať o zmene, ktorá spočíva v tom, že sme zvolili na post predsedu výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Pavla Abrhana a navrhujeme, aby Národná rada vzhľadom na túto zmenu odvolala Pavla Abrhana z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a taktiež odvolala poslanca Pavla Minárika z výboru pre kultúru a médiá, kam bol zvolený ako predseda pán poslanec Abrhan.

    Zároveň navrhujeme, aby Národná rada zvolila pána poslanca Pavla Minárika za člena výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. O návrhu vzhľadom na to, že sme v tajnej voľbe rozhodli, že pán poslanec Abrhan je zvolený za predsedu výboru pre kultúru a médiá, o jeho zaradení už hlasovať nemusíme, takže hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 80 za, 33 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Pavlisa, aby uvádzal v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe. Je to tlač pod číslom 636.

  • Ďakujem za slovom, pán predseda. Keďže v rozprave nevystúpil nik z poslancov, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 6 s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 122 za, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body 1 až 6 sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 94 za, 1 proti, 41 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu, do ktorej sa nik neprihlásil, preto ju vyhlasujem za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 84 za, 51 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 435 o námornej plavbe.

    Pani poslankyňa Laššáková z ústavnoprávneho výboru uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Je to tlač 642.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili traja poslanci a bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Zároveň bol podaný návrh, aby bod č. 12 zo spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Keďže v rozprave bol prednesený jeden pozmeňujúci návrh a neuplynula ešte lehota stanovená v zákone o rokovacom poriadku, navrhujem podľa § 83 ods. 4, aby sme hlasovali o jej skrátení.

  • Hlasujeme o skrátení lehoty na návrhy, ktoré odzneli dnes počas rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 102 za, 14 proti, 21 sa zdržalo.

    Máme súhlas na hlasovanie o návrhoch.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy s tým, že budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11, 13 a 34 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Prosím, pán predseda, dajte o týchto návrhoch hlasovať.

  • Body 1 až 11, 13 až 34, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 135 za, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 12 zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru bolo schváliť, ale vzhľadom na to, že som podala pozmeňujúci návrh, ktorý rieši komplexnejšie túto situáciu, tak sa rozhodnite. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 3 za, 83 proti, 47 sa zdržalo.

    Tento bod č. 12 sme neschválili.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predniesla v rozprave o všetkých bodoch tohto návrhu, všetkých štyroch bodoch spoločne.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Laššákovej o všetkých bodoch návrhu, ktorý zaznel v rozprave spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 84 za, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Vaše návrhy sme prijali, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Hlasovali sme o všetkých návrhoch zo spoločnej správy aj o pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol podaný v rozprave.

    Preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania. Mám splnomocnenie gestorského výboru.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 81 za, 1 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu, pýtam sa, či chce niekto využiť svoju možnosť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať, pani spravodajkyňa.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 81 za, 2 proti, 53 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku.

    V druhom čítaní pán predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Mamojka uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Je to tlač 655.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k predmetnému návrhu zákona neodzneli žiadne procedurálne návrhy s tým, že bol prezentovaný jeden pozmeňujúci návrh pani poslankyne Zmajkovičovej, o ktorom budeme hlasovať po pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy.

    Najprv teda budeme hlasovať o návrhoch, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne. Hlasovať spoločne o bodoch 1, 8, 11, 12, 15 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 131 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem. Ďalej hlasujeme spoločne o bodoch 3, 4, 5 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Body 3, 4, 5. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 128 za, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body 3, 4, 5 sme schválili.

    Ďalej hlasujeme osobitne o bode 6 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Osobitne hlasujeme o bode 6. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 132 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod 6 sme schválili.

  • Osobitne hlasujeme o bode 7 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Bod 7 odporúčanie neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 2 za, 100 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 7 sme neschválili.

  • Osobitne hlasujeme o bode 9 bez odporúčania gestorského výboru.

  • Bod 9 hlasujeme zo spoločnej správy. Nemá odporúčanie gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 82 za, 1 proti, 51 sa zdržalo.

    Bod 9 sme schválili.

  • Ďalej hlasujeme spoločne o bodoch 10 a 19 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 132 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tieto body 10 a 19 sme schválili.

  • Vzhľadom na to, že boli schválené všetky body pod písmenom a, tak sa nehlasuje o bodoch, ktoré sú zakomponované pod písmenom g, to boli body 2, 13, 14, 16, 17 a 18, pretože vecne sa vylučujú. Takže o týchto bodoch momentálne nehlasujeme.

    V rozprave bol predložený pozmeňujúci návrh pani poslankyne Zmajkovičovej s tým, že prv, než by sme o ňom hlasovali, je potrebné dať hlasovať o skrátení lehôt v zmysle § 84 ods. 4 rokovacieho poriadku. Takže navrhujem hlasovať najsamprv o skrátení lehoty na podanie tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu skrátiť lehoty, aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel dnes doobeda v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 106 za, 3 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Máme súhlas, takže môžeme o návrhu hlasovať.

  • Ďakujem, pán predseda. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Zmajkovičovej, ktorý znie. V čl. I sa za nový bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie...

  • Pán spravodajca, odznel návrh a je rozdaný. Budeme hlasovať.

  • Dobre, hlasujeme o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 120 za, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Vzhľadom na schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že návrh sa prerokuje v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania so schválenými bodmi spoločnej správy, ako aj pozmeňujúcim návrhom.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 85 za, 1 proti, 49 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť a využiť svoje právo? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Hlasujeme o zákone ako o celku. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 91 za, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely Občianskeho zákonníka.

    Ďakujem pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru.

    Teraz pán poslanec Petrák ako člen ústavnoprávneho výboru uvedie hlasovanie k návrhu uznesenia o informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku a zámere prijímania nariadení v II. polroku 2008 (tlač 706).

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2008 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2008.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 125 za, 10 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia.

    Pán poslanec Galbavý bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov (tlač 656).

    Pán poslanec, nerád vás vyrušujem z vášho zasnenia, ale privítali by sme, keby ste uviedli hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, ospravedlňujem sa, pán kolega Jarjabek ma zdržal, takže nebolo to mojou vinou.

  • Poprosím, kolegyne, kolegovia, venujme pozornosť pánovi spravodajcovi.

  • Áno. Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci – Galbavý, Vašáryová a pán poslanec Jarjabek. Najprv budeme hlasovať o bodoch 1 až 12 z informácie. Navrhujem hlasovať o nich spoločne.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a 2 z informácie spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 81 za, 55 sa zdržalo.

    Body 1 a 2 z informácie sme schválili.

  • Pán predseda, skôr ako pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré zazneli v rozprave, poprosím vás, keďže tieto pozmeňujúce návrhy zazneli, boli podané dnes, poprosím vás, dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4.

  • Hlasujeme o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu so skrátením lehoty na možnosť hlasovať o návrhoch, ktoré odzneli dnes v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 109 bolo za, 3 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že máme súhlas, pán spravodajca, takže poďme hlasovať o návrhoch.

  • Áno, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch podaných v rozprave. Prvé štyri návrhy som podal ja. Navrhujem hlasovať o každom osobitne.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o mojom prvom návrhu § 2 sa dopĺňa ods. 3.

  • Hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Galbavého, ktorý odznel v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 130 za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Prvý váš návrh sme schválili, pán poslanec.

  • Áno v poradí už štvrtý toto volebné obdobie. Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o mojom druhom návrhu § 3 ods. 3.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať, prosím.

  • Hlasujeme o..., ešte raz, pán spravodajca.

  • Teraz budeme hlasovať o mojom druhom návrhu.

  • Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Galbavého.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 52 za, 5 proti, 70 sa zdržalo, 7 nehlasovali.

    Tu už ste taký úspešný neboli, pán poslanec, pôjdeme ďalej.

  • Je mi to veľmi ľúto, pán predseda, mohli ste intervenovať. Teraz budeme hlasovať o treťom návrhu podľa § 3 ods. 4.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o treťom návrhu pána poslanca Galbavého.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 55 za, 78 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Je mi ľúto, budeme hlasovať o mojom štvrtom návrhu.

    Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 50 za, 1 proti, 82 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Budeme hlasovať ďalej o návrhoch pani poslankyne Vášáryovej.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o prvom návrhu pani poslankyne.

  • Pán spravodajca a pani poslankyňa, je mi ľúto, ale o vašich návrhoch nemôžem dať hlasovať vzhľadom na to, že nespĺňajú náležitosti stanovené zákonom o rokovacom poriadku a váš návrh nedostal dostatočný počet 15 hlasov od poslancov, takže budeme hlasovať až o ďalšom návrhu.

    Pán poslanec Štefanec, vy ste sa podpísali dvakrát, je tam len 14 podpisov, je mi ľúto. Treba venovať namiesto odchádzania zo sály viac pozornosti poslaneckej práci. Ďakujem pekne. Ideme ďalej, pán poslanec. Budeme hlasovať.

  • V rozprave ako tretí vystúpil pán poslanec Jarjabek. Keďže podal návrhy, ktoré už boli schválené, čiže totožné, tak bolo by irelevantné dať o nich hlasovať.

    Pán poslanec, nemôžem dať hlasovať.

  • Takže nebudeme hlasovať. Je to v poriadku, pán poslanec. Dobre. Ideme, pán spravodajca, ďalej.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch informácie a pozmeňujúcich návrhoch podaných v rozprave, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 83 za, 12 proti, 42 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či chce, kolegyne, kolegovia, niekto vystúpiť. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 82 za, 21 proti, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    A budeme teraz hlasovať v druhom čítaní o návrhu poslancov Pavla Pašku a Miroslava Číža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Poprosím pána Jaroslava Pašku. Som rád, že je tu toľko médií, že si nás už potom konečne nebudú mýliť, pán poslanec, lebo upozorňujem kolegov z médií aby..., sme dvaja.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k predloženému návrhu neodzneli žiadne pozmeňujúce ani procedurálne návrhy, a preto vás prosím o otvorenie rozpravy v treťom čítaní.

  • Vzhľadom na to, že ani v spoločnej správe, ani v rozprave nezazneli žiadne návrhy, sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu, pýtam sa či, sa chce niekto prihlásiť? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Takže môžeme hlasovať o zákone ako o celku. Ústavnoprávny gestorský výbor odporučil návrh zákona schváliť, tak ako bol predložený.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 58 za, 5 proti, 64 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh novely zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Kolegyne, kolegovia, tým sme odhlasovali všetky prerokované body programu 27. schôdze. Ešte predtým, ako ju vyhlásim za skončenú, páni predsedovia Novotný, Rafaj, Cabaj, Urbáni, Burian, Kondrót.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pozývam členov výboru pre zdravotníctvo na rokovanie výboru pre zdravotníctvo ihneď do našej zasadacej miestnosti. Mali sme začať pôvodne o 12.00 hodine s jediným bodom správa o činnosti Európskej zdravotnej poisťovne pred jej likvidáciou a činnosti Úradu pre dohľad v tomto procese.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. V mene troch poslaneckých klubov SMER, SNS, HZDS dávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Dušana Čaploviča o podanie komplexnej informácie o dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny na slovensko-maďarské vzťahy, legitimitu a zvrchovanosť ústavy a zákonov Slovenskej republiky voči všetkým občanom bez výnimky, a to prosím na najbližšej riadnej schôdzi Národnej rady, čiže na októbrovej.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pripomínam členom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, zasadnutie výboru bude ihneď po skončení schôdze Národnej rady.

  • Ďakujem. Pozývam všetkých členov výboru pre európske záležitosti o 12.20 hodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda Národnej rady, pozývam členov ihneď do zasadacej miestnosti výboru pre financie, rozpočet a menu, aby sme absolvovali výbor, ktorý máme naplánovaný na 12.00 hodinu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovolím si pripomenúť členom výboru pre hospodársku politiku, že sa stretneme hneď po ukončení schôdze Národnej rady na rokovaní výboru v miestnosti č. 147. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ešte predsa len dovoľte predtým, ako vyhlásim schôdzu za skončenú, hlavne svojich kolegov informovať o tom, že vedenie Národnej rady pripravuje v spolupráci s vládou Slovenskej republiky a Úradom vlády jedno pekné športové popoludnie, a je to futbalový zápas medzi vládou Slovenskej republiky a parlamentom a Národnou radou Slovenskej republiky.

    Hlavne páni, samozrejme dámy budú tiež pozvané, ale predpokladám, že neprejavia záujem o to byť súčasťou tímov. Vyzvem, aby sme pripravili takéto pekné stretnutie, ktorým by sme sa jednak trošku pobavili a zároveň aj dali najavo, že sú situácie, kedy sme schopní sa zísť na jednej ploche a demonštrovať našu spoluprácu. Takže oslovím vedenia poslaneckých klubov s termínom, ako aj s organizačným zabezpečením a nepochybujem, hlavne tí páni, o ktorých viem, že futbal pre nich je hoby, že sa tohto podujatia zúčastníte.

    Takže ďakujem za vašu účasť počas celej 27. schôdze a vyhlasujem 27. schôdzu za skončenú. Teším sa na 28. schôdzu v októbri. Ďakujem pekne. Dovidenia.

  • Rokovanie 27. schôdze NR SR sa skončilo o 12.12 hodine.