• Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, otváram siedmy rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem vám príjemné dobré ráno.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali: podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška, poslanci Rudolf Bauer, Ferdinand Devínsky, Jozef Liška, Ján Slota a Jozef Šimko.

    Pristúpime k prerokovaniu štyroch bodov programu, ktorých predkladateľom je z poverenia vlády Slovenskej republiky minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, ktorého týmto vítam na rokovaní Národnej rady.

    Najskôr budeme rokovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie tzv. atómový zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 635 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 635a.

    Pán minister, prosím, ujmite sa slova a odôvodnite vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť vám v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona bol do druhého čítania posunutý uznesením Národnej rady č. 894 zo dňa 19. 6. 2008. Následne bol prerokovaný v dňoch 2. – 4. 9. 2008 v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre hospodársku politiku, výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj a vo výbore pre obranu a bezpečnosť.

    Navrhovanou právnou úpravou sa vytvára rámec pre dôslednú transpozíciu novej Smernice Rady 2006/117 EUROATOM z 20. 11. 2006 do právneho poriadku Slovenskej republiky tak, že postup pri povoľovaní cezhraničných prepráv rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva je upravený priamo v návrhu zákona. Pokiaľ ide o používanie predpísaných štandardných tlačív, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy v § 16 a v prílohe č. 3 súčasného znenia atómového zákona, v ktorých sú vzory tlačív priamo uvedené, predkladaný návrh zákona v súlade so Smernicou Rady 2006/117 EUROATOM odkazuje na tieto tlačivá priamo odkazom na rozhodnutie komisie 2008/312 EUROATOM. Termín ustanovený na transpozíciu vyššie uvedenej smernice je 25. 12. 2008.

    Predkladaný návrh zákona oproti doterajšiemu právnemu stavu obsiahnutému v § 16 a prílohe č. 3 atómového zákona predstavuje len legislatívnotechnickú úpravu a vecné rozšírenie pôsobnosti aj o vyhoreté jadrové palivo. O uvedených prepravách aj v súčasnosti rozhoduje Úrad jadrového dozoru, čiže jeho kompetencia zostáva zachovaná. Pokiaľ ide o prepravu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, kompetencia zostáva zachovaná pre Úrad verejného zdravotníctva podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na novelizáciu veľkého množstva predpisov súvisiacich s atómovým zákonom, na ktoré sa vyskytuje viackrát odkaz v texte atómového zákona, návrh zákona obsahuje aj legislatívnotechnickú úpravu množstva poznámok pod čiarou. Aktualizácia odkazov je v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy.

    Počas rokovania výborov boli vznesené pozmeňujúce návrhy, ktoré navrhujú zrušiť správne poplatky za úkony Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky v súvislosti s modelom alternatívneho financovania zavedeným zákonom č. 94/2007 Z. z. Taktiež sa pozmeňujúcimi návrhmi upresňuje kompetencia ÚJD v zákone č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov vo veci dozoru nad fyzickou ochranou jadrových zariadení zabezpečovanou držiteľom príslušného povolenia. 1. Predkladaný návrh zákona nepredpokladá negatívny dopad na verejné financie, nemá ďalšie ekonomické vplyvy, environmentálne vplyvy, ani vplyv na zamestnanosť alebo podnikateľské prostredie. Návrh zákona sa predkladá bez rozporov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými sa Slovenská republika riadi.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využití jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rovnako aj o podporu pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za vaše úvodné slovo.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, pán minister, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využití jadrovej energie (tlač 635).

    Národná rada pridelila tento vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku aj ako gestorskému, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť. Všetky výbory Národnej rady odporučili Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady, tých, ktoré ho prerokovali, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako sú uvedené v bode IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 7 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Súčasne ma gestorský výbor poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jedného pána poslanca, to je pán Tibor Glenda. Po jeho vystúpení sa bude môcť prihlásiť do rozpravy ústne, kto bude mať záujem.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, atómový zákon, ktorého novela je predmetom rokovania, okrem iného upravuje podmienky mierového využitia jadrovej energie, podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom, ako aj podmienky jadrovej bezpečnosti. Otázky záverečnej časti jadrovej energetiky vrátane financovania, ktoré úzko súvisia s týmito oblasťami, rieši zákon o Národnom jadrovom fonde. Finančné prostriedky jadrového fondu sa používajú na úhradu oprávnených nákladov, ktoré boli vynaložené na činnosti súvisiace so záverečnou časťou jadrovej energetiky.

    Na základe skúseností pri aplikácii zákona o Národnom jadrovom fonde, ako aj na základe požiadaviek ustanovení spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom je potrebné prehodnotiť skutočné potreby financovania činnosti podľa jednotlivých podúčtov, ktoré nemajú zdroje a tým ani zabezpečenie splnenia povinností vyplývajúcich zo stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky. Takto sa zabezpečí finančné krytie prioritných činností pri vyraďovaní jadrovej elektrárne A1.

    Na základe uvedeného po prerokovaní problematiky s kompetentným ministerstvom hospodárstva predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh.

    „Za čl. 1 sa vkladá nový čl. 2, ktorý znie: „Zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 528/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: „V§ 8 ods. 5 znie: Rada správcov predloží každoročne do 30. novembra bežného roka Dozornej rade na schválenie na nasledujúci rok návrh vypracovaný v súlade so schválenou stratégiou na:

    a) rozdelenie zdrojov jadrového fondu za bežný rok do jednotlivých podúčtov a na jednotlivé analytické účty, ktoré nemajú zdroje podľa § 7 ods. 1 písm. a). Sú to: 1. Analytický účet podľa ods. 1 písm. a) bodu 1 jadrová elektráreň A1. 2. Podúčet podľa ods. 1 písm. e) na vyhľadávanie lokalít, geologický prieskum, prípravu projektovania, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a uzatváranie úložísk rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva vrátane monitorovania po uzavretí týchto úložísk a vrátane súvisiaceho výskumu a vývoja. 3. Podúčet podľa ods. 1 písm. g) na skladovanie vyhoretého jadrového paliva v samostatných jadrových zariadení;

    b) rozdelenie zdrojov jadrového fondu za bežný rok do jednotlivých podúčtov a na jednotlivé analytické účty, ktoré majú zdroje podľa § 7 ods. 1 písm. a) pomerne podľa výšky príspevkov uhradených podľa § 7 ods. 1 písm. a) príslušnými držiteľmi povolenia na prevádzku jadrových zariadení, čo predstavuje: 1. Analytické účty podľa ods. 1 písm. a) bodu 2 jadrová elektráreň V1 a bodu 3 jadrová elektráreň V2. 2. Podúčet podľa ods. 1 písm. b) na vyraďovanie jadrovej elektrárne vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z toho vyraďovania v prevádzkovanej lokalite Mochovce;

    c) čerpanie výdavkov jadrového fondu v štruktúre podľa ods. 1.“.“

    2. „V § 9 ods. 1 sa dopĺňa písmeno h), ktoré znie: „Úhradu poistného na poistenie zodpovednosti držiteľa povolenia na etapu vyraďovania jadrového zariadenia, ktoré je vo vyraďovaní za škody spôsobené jadrovou udalosťou.“.“

    3. „V § 9 ods. 2 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „Okrem úhrady poistného podľa ods. 1 písm. h).“.“

    4. „V § 13 ods. 12 sa slová „do 31. decembra 2010“ nahrádzajú slovami „do 31. decembra roku 2017.“.“

    Tento článok nadobúda účinnosť 1. novembra 2008, čo sa v prípade jeho schválenia uvedie v ustanovení od účinnosti zákona.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Glendu sa neprihlásil nikto.

    Preto sa teraz pýtam, kto sa chce do rozpravy k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústne.

    Pán poslanec Stanislav Kahanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi iba pár slov k navrhovanej novelizácii atómového zákona.

    Keď si pozrieme dôvodovú správu, na prvý pohľad vlastne nič mimoriadne v rámci tejto dôvodovej správy nie je uvedené. A deklaruje sa, že sa transponuje nová Smernica Rady 2006/117 EUROATOM, dozerá kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, čo, si myslím, je úplne normálne a zároveň sa ešte musí dodržať aj lehota, kedy o tom treba informovať Európsku komisiu.

    Nebudem teda uvádzať jednotlivé podrobnosti, ktoré sú uvedené v tejto dôvodovej správe, lebo ju máte pred sebou. Ale len skonštatujem, že vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti potreby harmonizovať a transponovať veci, tak Úrad jadrového dozoru predkladá túto novelizáciu, ktorá má práve transponovať tieto ustanovenia o administratívnom postupe a dozore a kontrole cezhraničných prepráv rádioaktívneho odpadu a vyhoretého paliva.

    Takisto nie je ani nič mimoriadne v rámci pozmeňujúcich návrhov a doplňujúcich návrhov v rámci spoločnej správy. Ale prekvapil ma poslanecký návrh, ktorý bol pred chvíľou prečítaný. A keďže sa odvolal predkladateľ na pána ministra, že ho konzultoval aj s rezortom, tak sa chcem na pár vecí pri tomto návrhu spýtať. Už včera sme mali pri návrhu zákona o prevode vlastníctva o nehnuteľnostiach výčitku, že prečo kritizujeme nejakú poslaneckú iniciatívu, keď poslanci iniciatívne predkladajú nejakú zmenu. No, zdôrazním to aj teraz. Je to poslanecký návrh, ktorým sa nepriamo novelizuje iný zákon, teda nie atómový zákon, ale zákon o Národnom jadrovom fonde. Čiže, opäť poslanecká novela, opäť to neprebehne štandardnou cestou, lebo sa vlastne dostalo až k tomuto zákonu na tomto fóre. A ja by som chápal aj to, keď sa povie úplne férovo, že nás tlačí čas, potrebujeme rýchlo zmeniť iný zákon. Ale bral by som to, že je to normálny postup iba vo výnimočných prípadoch, keď nám horí pod nohami a nie tak často, ako sa to deje.

    Čiže, táto poslanecká novela je nepriamou novelou zákona č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení, teda zákona o jadrovom fonde. V nej sa mení v § 8 ods. 5, pôvodný odsek, nebudem ho tu citovať, ale pôvodný odsek bol relatívne krátky a myslím, že asi päťriadkový a jasne špecifikoval, že rada správcov každoročne predloží do 30. novembra, resp. do 15. novembra každoročne Dozornej rade na schválenie návrh na rozdelenie zdrojov a čerpanie výdavkov do jednotlivých účtov a na jednotlivé analytické účty. Tu sa to rozšpecifikovalo podrobnejšie, ale na druhej strane niektoré formulácie sa mi zdajú dosť komplikovane písané a nie sú najmä v bode b) až tak celkom zrozumiteľné. Takisto sa tam dopĺňa možnosť úhrady poistného. Ale keď si zoberieme články pôvodného zákona, tak tam tiež dosť nepríjemne sa to číta, že na jednej strane zavádzame možnosť úhrady poistného, na druhej strane v tom pôvodnom zákone bola práve úhrada poistného vylúčená.

    Ale podstatný v rámci tohto predloženého návrhu je vlastne komentár v odôvodnení. A v tomto komentári sa uvádza, že tento návrh rozširuje možnosť prevodov finančných prostriedkov nielen na financovanie jadrovej elektrárne, ale aj na ďalšie činnosti stratégie, ktoré majú podľa nej významné priority. No a práve tu je to už formulované úplne všeobecne, že i na ďalšie činnosti. Teda nie je mi tam celkom jasné, čo sa pod tými ďalšími činnosťami myslí. A takisto sa tam uvádza, že sa umožňuje prevod finančných prostriedkov medzi jednotlivými podúčtami, analytickými účtami. Čo si myslím, že zneprehľadňuje potom fungovanie v rámci týchto účtov a práve tie prevody medzi jednotlivými účtami potom môžu spôsobovať, by som povedal, taký mix a netransparentnosť, resp. nejasné prerozdeľovanie financií. Preto sa aj v závere chcem spýtať pána ministra, keby mi tieto veci mohol ozrejmiť.

    Teda odôvodnenie je síce jasnejšie ako novoformulovaný text § 8 ods. 5, zdôvodňuje dôvod zmeny, ale opäť dáva iba takúto všeobecnú formuláciu, že ktoré budú tie ďalšie činnosti a že budú vlastne podľa významných priorít (významné priority). Zasa nedefinovaný pojem zo stratégie.

    Takisto sa predlžuje lehota spätného prevodu finančných prostriedkov. Takže preto by som sa chcel na záver spýtať pána ministra, prečo sa vlastne zaviedlo to podrobnejšie rozčlenenie v § 8 ods. 5 a aj jasnejšie vysvetliť dôvod tejto zmeny.

    Po druhé, prečo sa tak výrazne predlžuje lehota spätného prevodu, ktorá bola v pôvodnom zákone do roku 2010? A prečo sa tieto zmeny robia poslaneckou novelou, ktorá vlastne nenovelizuje atómový zákon, ale novelizuje nepriamo iný zákon, teda zákon o jadrovom fonde?

    To sú tri otázky. Poprosil by som potom pána ministra, keby mi na ne mohol odpovedať. Lebo zatiaľ, to skonštatujem ešte, ako bolo doteraz. Zákon 238/2006 o jadrovom fonde bol schválený v marci 2006 a práve ten doplňujúci zákon k tomuto zákonu 528/2006, ktorý bol schválený 6. 9. 2006, mal iba zmeny, ktoré súviseli s podmienkami výberového konania a odvolania členov rady správcov po nástupe nového vedenia. Takže, chcem sa spýtať, prečo to novelizujeme v rámci tohto zákona.

    Ďakujem pekne za odpoveď.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto. Pán poslanec bol jediný, kto sa do rozpravy prihlásil ústne.

    Chcete, pán minister, v rozprave alebo v záverečnom slove odpovedať? V rozprave?

    Tak nech sa páči, skúste v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne aj pánu poslancovi za komentár a otázky.

    Plne sa s ním stotožňujem, že sú to oprávnené a legitímne otázky a chce na ne odpoveď.

    Začal by som trošku zoširoka. Keď sa v 60. rokoch začala vôbec rozvíjať myšlienka budovania jadrovej energetiky na Slovensku a v 70. rokoch sa spúšťali prvé zariadenia, jadrové zariadenia do prevádzky, nepredpokladali sa výraznejšie spoločenské zmeny a všetky náklady, ktoré súviseli s takýmito činnosťami, boli jednoducho hradené zo štátneho rozpočtu.

    Po ´89 však prišlo k prísnej diverzifikácii nákladov štátu, povinností štátu, došlo k výraznej spoločenskej zmene, kedy došlo k privatizácii a neskôr aj k privatizácii Slovenských elektrární.

    My máme od polovice 70. rokov funkčné a jeden nefunkčný jadrový blok, ktoré, bohužiaľ, žiadna vláda od spustenia neriešila, čo bude potom, keď tieto reaktory prestanú fungovať. Za celé to obdobie sa nám nahromadilo veľa rádioaktívneho odpadu, jednak vyhoretého rádioaktívneho paliva, potom rádioaktívne odpady kvapalného, tuhého skupenstva, ktoré súvisia s vyraďovaním rôznych pomocných látok pri procese výroby elektriny, ale aj pri deštrukcii určitých konštrukčných častí jadrových reaktorov. A, samozrejme, vznikajú nám s rozvojom vedy a s rozvojom identifikačných metód vo výrobných procesoch a zároveň aj medicíny tzv. inštitucionálne odpady, ktoré súvisia s prítomnosťou rádioaktívnych izotopov v rôznych detekčných prístrojoch. Túto problematiku doteraz nikto neriešil. Ale táto problematika začína byť veľmi akútna a začínajú byť enormné problémy a touto problematikou je potrebné sa už skutočne začať veľmi seriózne zaoberať.

    My máme v súčasnosti pred sebou dva veľké balvany, ktoré musíme vyriešiť. Predovšetkým je to otázka jadrového bloku A1, ktorý pracoval necelé dva roky. Nestihol si zarobiť ani na odpisy, ale existuje, stále je toto zariadenie kontaminované, jadrové palivo je našťastie odvezené z tohto jadrového bloku, ale tá ťarcha celého toho zakonzervovaného bloku nám zostala.

    Zároveň sa pri podrobnej analýze ukázalo, že do objektov A1 sa nám začali hromadiť tzv. inštitucionálne rádioaktívne odpady, ktoré pochádzajú predovšetkým z prostredia zdravotníctva, ale, samozrejme, aj z bežného priemyslu. Analýzy ukazujú, že zmes takýchto rôznych typov rádioaktívnych odpadov koncentrovaných na jednom mieste môže byť veľmi nebezpečná a treba ich veľmi seriózne odčleniť. Doteraz nebola vypracovaná ucelená koncepcia ako vlastne riešiť problematiku rádioaktívnych odpadov a táto skutočne začína dnes znepokojovať vedcov z celého sveta a začína znepokojovať vlády celého sveta vzhľadom na to, že doteraz sa len využíval benefit jadrových elektrární, ale nastalo obdobie, že reaktory, ktoré sa v 70. rokoch vybudovali, postupne dosluhujú a treba ich riešiť.

    V podmienkach Slovenskej republiky to znamená, my nemáme vyriešený mechanizmus financovania likvidácie A1 a proces vyraďovania predpokladá, že v roku 2025 by sme mali mať tento proces ukončený. Na likvidáciu samotnej A1 sa predpokladá minimálne 20 miliárd korún, ktoré je potrebné ešte investovať do likvidácie tohto zariadenia. My sme zatiaľ v druhej etape. Je naplánovaných päť etáp likvidácie, až do finálnej likvidácie celého toho bloku. My sme zatiaľ len pred druhou etapou. Teraz sa vypísal medzinárodný tender na likvidáciu alebo na realizáciu druhej etapy likvidácie A1. Toto potrebuje súrne finančne zabezpečiť. Finančné zabezpečenie je možné: buď sa vyčlenia extra prostriedky zo štátneho rozpočtu vzhľadom na to, že toto zariadenie si ešte nezarobilo, alebo sa využijú zdroje, ktoré sú zatiaľ naakumulované, ale ktoré sa v určitom časovom horizonte vrátia na pôvodný účel tam, kde boli smerované. Zároveň musíme veľmi akútne riešiť problematiku likvidácie inštitucionálnych odpadov, to znamená odpadov, ktoré nesúviseli s prevádzkou jadrových zariadení jadrových elektrární. Ešte raz opakujem, sú to odpady, rôzne izotopy z priemyslu, ale hlavne zo zdravotníctva.

    Celá táto myšlienka sa naformulovala po spracovaní tzv. stratégie postupného vyraďovania záverečnej časti jadrových elektrární, ktorú vláda Slovenskej republiky prerokovala, presne už neviem, začiatkom tohto roku, bolo to niekedy v druhom kvartáli. Tento materiál prešiel komplexným EIA, komplexným pripomienkovacím konaním a jednoducho sa skonštatovalo, že tieto problémy treba skutočne riešiť.

    Len pre zaujímavosť uvádzam, na základe ceny práce roku 2006 na likvidáciu existujúcich jadrových zariadení je potrebných minimálne 131 mld. Sk a na vybudovanie tzv. úložiska vyhoretého jadrového paliva minimálne ďalších 70 mld. Sk. Sú to obrovské čiastky, ktoré jednoducho rezonujú z aplikácie jadrových zariadení a rôznych jadrových prístrojov, ktoré pracujú na báze jadrových izotopov, ktoré je potrebné saturovať v Slovenskej republike.

    Samozrejme, nie je to jednoročný náklad, nie je to krátkodobý proces. Celý proces likvidácie jadrových zariadení je plánovaný do roku 2113. Možno je to na úsmev v tomto ponímaní, že hovoríme o roku 2113, ale zákony fyziky nás nepustia a jednoducho celý princíp likvidácie spočíva v tom, že je maximálne potrebné čakať na pôvodnom mieste na prirodzenú deaktiváciu týchto jadrových zariadení a až keď klesne rádioaktívne zamorenie týchto zariadení pod prípustnú normu, vtedy sa môže s týmto zariadením hýbať.

    Čiže, do roku ´95 sa neakumulovali žiadne finančné prostriedky na likvidáciu jadrového bloku A1, existujúcich jadrových blokov V2 a dvoch existujúcich blokov V1 v Jaslovských Bohuniciach. Až od roku ´95 sa vytvoril špeciálny fond, ktorý ale veľmi nízkou mierou kumuloval tieto prostriedky. Razantnejší prístup nastal až v roku 2006, to bolo niekedy v druhom kvartáli, schválením zákona o jadrovom fonde, kedy sa už nadiktovali prísnejšie podmienky pre výrobcov a vlastníkov jadrových zariadení – akým spôsobom budú prispievať do tohto fondu. Čas však ukazuje, že táto čiastka nie je postačujúca. V podstate sa ukazuje, že buď štát razantne naleje jednorazovo niekoľko miliárd korún do takéhoto fondu alebo sa musí predĺžiť lehota na splácanie tohto jadrového fondu.

    Naša myšlienka pôvodne bola, že vytvoríme ďalší špeciálny fond na likvidáciu jadrových zariadení, ale tento sa nám zatiaľ nepodarilo presadiť. Nepodarilo sa nám ho presadiť, ale finančné náklady tu zostali. Preto podstatou tohto zákona je, že sa snažíme naakumulované prostriedky, ktoré máme dnes v jadrovom fonde, ktoré sú na úrovni nejakých 17 mld. korún, čiastočne použiť aj na likvidáciu A1, čiastočne použiť aj na likvidáciu toho rádioaktívneho odpadu pri blokoch V1 a V2 a do roku 2017 prinavrátiť tieto prostriedky do pôvodných podúčtov jadrového fondu. V opačnom prípade by sme museli zastaviť všetky práce, ktoré súvisia s jednotlivými etapami vyraďovania jadrového zariadenia. To je asi také zdôvodnenie, prečo to musíme novelizovať, lebo v opačnom prípade nevidíme cestu ako ďalej pokračovať.

    Prečo sa predlžuje splatenie tých podúčtov? Jednoducho nám vychádza ten rok 2017, že pri nejakom parciálnom posúvaní prostriedkov a zároveň doplnení zdrojov z výberu od výrobcov jadrových elektrární sa ten rok 2017 ukazuje takým medzníkom, kedy by sa nám to celé mohlo podariť a nechceme, aby sa tento zákon každý polrok novelizoval.

    Pokiaľ by sme boli mali tieto informácie už v septembri roku 2006, určite by sme boli tieto požiadavky do novely dali už v tom období, bohužiaľ, potrebovali sme aj my určitý čas na to, aby sme sa vôbec zorientovali v celej tejto problematike. Prečo je to tak rýchlo? Je to skutočne akútna záležitosť vzhľadom na to, že na jednotlivé podúčty by sa z tých prác A1 mali už vracať prostriedky v priebehu roku 2009 a jednoducho na toto, z tých dôvodov, ktoré som vám vysvetľoval, neboli vytvorené podmienky, čiže došlo by k porušeniu zákona.

    Pán poslanec, neviem, či som to dostatočne vysvetlil, ale toto je podstata tejto novely. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami sa na neho prihlásil pán poslanec Kahanec ako jediný. Uzatváram možnosť vystúpenia s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Samozrejme, že každý pochopí, že je potrebné zabezpečiť to, čo sa vlastne roky zanedbávalo v minulosti, keď sa nerátalo s tým, že aj tie moderné jadrové elektrárne bude treba niekedy likvidovať a že bude treba vytvoriť značne, a to zdôrazňujem, značne vysoké zdroje na tieto veci. To je aj to, keď niekto na začiatku akože veľkými a silnými slovami povie, ako bude lacno vyrábať, ale ešte nepovie B, že pri tej lacnej výrobe, ktorú mal, potrebuje aj veľa zdrojov. Keby to zaplánoval do ceny, tak by sa to prejavilo v určitom zvýšení elektrickej energie napríklad, ale na druhej strane by sa postupne za tie roky vytváral tento fond. Teraz musíme dobiehať to, čo sa v minulosti zameškalo. Takže to je úplne pochopiteľné. Len si myslím, že by to bolo korektnejšie, keby to bolo predkladané v rámci konkrétneho zákona o jadrovom fonde a keby to bolo zo strany rezortu, a nie takto narýchlo nejakou poslaneckou novelou v atómovom zákone, ktorý síce súvisí s danou problematikou, ale nepriamo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem poslancovi Kahancovi za jeho faktickú poznámku.

    V rozprave, pán spravodajca? V súlade s § 28 rokovacieho poriadku sa teraz prihlásil o slovo pán spravodajca ešte v rozprave. Nech sa páči.

  • Mám dve pripomienky.

    Prvá je ani nie tak k predloženému návrhu zákona, vrátane spoločnej správy, ktorú som predniesol, ale viac-menej k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Treba asi trošku dlhší čas, aby sme nad rámec zákona o tom zákone, o ktorom rokujeme, o atómovom zákone, rokovali aj o zákone inom. Nepriama novela – je to trošku komplikované, ak som dobre počúval, pán minister, chýbajú peniaze na súčasnú likvidáciu rádioaktívnych odpadov, tak siahneme do jadrového fondu, ktorý sa v podstate plní na likvidáciu elektrárne po dobu jej účinnosti. Nejako sa mi to tu medzi tými účtami na prvý pohľad nezdá. Ideálne by bolo, keby tu bola normálna novela návrhu zákona o fonde a prešlo by to normálne procesom, vrátane výboru a všetkých týchto vecí, lebo je v tom troška zmätok. Je v tom zmätok, akože vyčerpajme teraz a v roku 2017 to tam nejako vrátime. Neviem, či sa nevraciame na prvý pohľad, ale môžem sa mýliť, do dôb, keď sa žiadny jadrový fond netvoril a jednoducho sa čakalo, však sa to nejako zlikviduje. Keď sa jadrový fond začal tvoriť, tak ako by sme teraz z neho odčerpávali a míňali peniaze teraz na to, na tú vecnosť, na ktorú sa majú míňať v budúcnosti.

    Vzhľadom na to, že je to tu predložené, pravdepodobne to schválite. Ale k tomuto problému čerpania peňazí jadrového fondu sa bude potom treba zodpovedne vrátiť, aby sme sa neocitli o roky do budúcna v tej istej polohe, ako sme ocitli v roku ´90 alebo ´95, keď sa začal tvoriť jadrový fond a začalo sa pamätať aj na to, že tie jadrové elektrárne raz skončia a bude treba peniaze na ich likvidáciu. To je prvá poznámka.

    A druhá poznámka. V súvislosti s tým, že je to nepriama novela, bude treba pri definitívnom znení zákona doplniť v názve zákona „a zmene a doplnení niektorých zákonov“ preto, lebo ten názov zákona ako je, atómový zákon má svoje znenie a vzhľadom na to, že nepriamo novelizujeme úplne iný zákon, tak treba, aby aj v názve tohto zákona, ktorý bude v Zbierke zákonov, bolo toto zachytené. Takže potom pre legislatívu doplniť v názve zákona „a zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie spravodajcu v rozprave sa prihlásil pán poslanec Stanislav Kahanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja snáď len preto, že kolega Janiš vlastne vyjadril podobné názory k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, tak možno ešte raz chcem takisto zdôrazniť aj to, čo som povedal v rozprave, že tie prevody medzi jednotlivými účtami, každopádne si myslím, že zabezpečia určitý chaos do budúcnosti. A keď hovoril o tom, že sa treba zodpovedne vrátiť k čerpaniu z jadrového fondu, tak to chcem zdôrazniť, že treba zodpovedne povedať aj pri iných veciach, keď hovoríme či už o cenách elektrickej energie alebo iných energií, aby sme neboli na jednej strane hrdinovia v tom, že sa nebudú zvyšovať ceny a na druhej strane veľmi dobre vieme, že tie ceny už len z tohto dôvodu, že musíme vybudovať zdroje na likvidáciu jadrového odpadu a jadrových zariadení, už len z tohto dôvodu ich musíme zvýšiť. To neznamená, že ich budeme zvyšovať násobkami. Ale proste určité zvýšenie je nutné už aj z tohto dôvodu.

    Čiže, nezakrývajme si potom veci, že výroba elektrickej energie potrebuje aj tieto náklady zahrnúť do ceny a potrebuje aj primeraný rozvoj, ktorý s tým súvisí. Chcem len zdôrazniť, aby sme sa navzájom neklamali, keď hovoríme o cenách energií alebo o takých populistických vyjadreniach, keď sa niekedy hovorí, že sa nebudú zvyšovať ceny. Takže narážam len na túto skutočnosť a beriem toto vystúpenie zo strany pána ministra, ktoré uviedol na moju reakciu, ako takisto korektné vystúpenie, ale hovorme korektne aj v iných súvislostiach.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyčerpali sme všetkých prihlásených aj dodatočne prihlásených rečníkov v rozprave k tomuto bodu, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce využiť právo záverečného slova ako navrhovateľ. Nie.

    Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 649 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 649a.

    Opäť poprosím pána ministra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, predkladám za účelom docieliť precíznejšiu úpravu práv a povinností vo vzťahu podnikateľ – spotrebiteľ, odstrániť niektoré legislatívnotechnické nedostatky a dosiahnuť také znenie implementácie Smernice 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktoré by v Európskej komisii nevzbudzovalo pochybnosti o správnosti a úplnosti zákona.

    Najproblematickejšou časťou doteraz platného zákona o ochrane spotrebiteľa bol § 18, ktorý upravuje postup pri vybavovaní reklamácií. Predložená novela upravuje znenie § 18 a rozširuje okruh osôb, ktoré môžu vykonávať odborné posúdenie výrobkov podliehajúcich reklamácii o osoby oprávnené výrobcom na vykonávanie záručných opráv.

    Novelou sa tiež rieši otázka uplatňovania nárokov na úhradu za vyhotovenie odborných posudkov, upravujú sa lehoty na posúdenie a vybavovanie reklamácií a zabezpečuje sa ňou zvýšená ochrana práv spotrebiteľov, ktoré vyplývajú z § 622 a § 623 Občianskeho zákonníka.

    Novelou sa zároveň do zákona o ochrane spotrebiteľa implementuje Smernica 98/6/ES o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi.

    Z dôvodu zvýšenia úrovne ochrany spotrebiteľa v procese zavedenia meny euro v Slovenskej republike sa novelou rozširujú práva spotrebiteľa a ukladajú sa nové povinnosti predávajúcemu ako nezvyšovanie cien v dôsledku zavedenia meny euro, dôsledná aplikácia pravidiel duálneho zobrazovania cien, platieb a iných hodnôt, predkladanie cenovej evidencie a cenovej kalkulácie orgánom dozoru pri výkone kontroly zameranej na zabránenie špekulatívneho zvyšovania cien a poskytnutie súčinnosti pri realizácii projektu monitorovania vývoja spotrebiteľských cien v procese zavedenia meny euro v Slovenskej republike.

    Zavedením explicitnej povinnosti pre predávajúcich priamo v tomto zákone sa zabezpečí jednoznačná vymožiteľnosť práv spotrebiteľa a postihnuteľnosť predávajúcich konajúcich v rozpore s týmto zákonom. Právna úprava bude pôsobiť súbežne s ustanoveniami zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a umožní orgánu dozoru, hlavne Slovenskej obchodnej inšpekcii, ukladať pokuty za porušenie zákona nielen podľa svojho kompetenčného zákona, ale aj podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Orgány dozoru tým nadobudnú právomoc postihnúť porušenie zákona uložením pokuty vo výške až 2 mil. Sk, resp. 5 mil. Sk, ak dôjde k jeho opakovanému porušeniu. Takýto sprísnený režim bude na trhu pôsobiť dostatočne preventívne a vo významnej miere uľahčí aj aplikáciu iných mechanizmov zameraných na sledovanie vývoja cien v procese zavedenia meny euro a na sledovanie dopadu tohto procesu na jednotlivé subjekty na trhu.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže ide o užitočné a nevyhnutné zmeny zákona o ochrane spotrebiteľa, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 649).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 895 z 19. júna 2008 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 424 z 2. septembra 2008, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 343 z 3. septembra 2008, výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 384 z 2. septembra 2008, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 281 z 2. septembra 2008 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 199 zo 4. septembra 2008.

    Časť IV spoločnej správy obsahuje 28 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: o bodoch 1 až 10, 15 až 25, 27 a 28 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    O bodoch 11, 12, 13, 14 hlasovať s odporúčaním neschváliť, o bode 26 hlasovať s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní predmetného návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 394 z 9. septembra 2008. Súčasne ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Do rozpravy sa písomne za poslanecký klub SMK prihlásil pán poslanec Zsolt Simon ako jediný písomne prihlásený. Po jeho vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec, nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni kolegovia, dovoľte mi, aby som úvodom poznamenal, že tento návrh zákona nie je na ochranu spotrebiteľov. Je na ochranu obchodníkov, keďže obmedzuje práva spotrebiteľov. Preto predkladám procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie.

    Dôvod? Dôvodom je výsmech občanom a spotrebiteľom tejto krajiny, ktorým sa tento návrh zákona predstavuje ako zákon o ochrane spotrebiteľov, pritom neochraňuje ich práva, ale práve obmedzuje a berie im súčasné právo. Pre prípad, keby tento procedurálny návrh neprešiel, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý najskôr odôvodním.

    Považujem za výsmech, keď sa pod názvom zákon o ochrane spotrebiteľa posilňujú práva obchodníkov. Slovenská republika pred vstupom do Európskej únie bola viazaná zosúladiť problematiku ochranu spotrebiteľa s právom a predpismi Európskej únie. Predchádzajúca vláda si svoje povinnosti vo vzťahu k Európskej únii, ale aj k spotrebiteľom splnila, keďže upravila a zvýšila práva spotrebiteľov, a to novelou Občianskeho zákonníka v roku 2004. Článok 153 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ustanovuje, že spoločenstvo zabezpečí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov. Tento cieľ viedol k prijatiu Smernice Európskeho parlamentu Rady 1999/44/ES, ktorá stanovuje pravidlá týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Stanovuje, že predávajúci zodpovedá spotrebiteľovi za súlad tovaru so zmluvou po dobu dvoch rokov, 24 mesiacov, pričom táto lehota nemôže byť kratšia ako dva roky odo dňa dodania tovaru. Spotrebiteľ má právo na bezplatné uvedenie tovaru do súladu so zmluvou, pričom sa môže rozhodnúť medzi opravou alebo náhradným tovarom alebo ak to nie je možné, má právo na zníženie ceny, resp. zrušenie zmluvy. Tieto podmienky platia v rámci celej Európskej únie. Občiansky zákonník od roku 2004 stanovuje záručnú dobu na 24 mesiacov.

    Táto novela, ktorú máme možnosť mať tu pred sebou, v čl. 31 k § 18 ods. 6 a 7 upravuje túto problematiku nasledovne: 24 mesiacov delí na prvých 12 mesiacov a druhých 12 mesiacov. V prvých 12 mesiacoch, keď sa vám pokazí tovar, je to chladnička pre náš prípad, v tom prípade máte nárok na plnú reklamáciu. Keď to bude rok a jeden deň, už spotrebiteľ bude musieť na svoje náklady, na svoj čas ísť a odniesť na odborné posúdenie, kde vám to predajca povie. Nie je to prenášanie ťarchy zo strany obchodníka na ťarchu spotrebiteľa, na ťarchu občana tejto krajiny? A tomu sa hovorí, že je to ochrane spotrebiteľa? Toto je zákon o ochrane spotrebiteľov? To snáď nie!

    Čo sa stane v takomto prípade? Tí, ktorí si to budú môcť dovoliť, pôjdu si nakúpiť tovar do Maďarska, do Českej republiky, do Rakúska, do Poľska, pretože, keď sa im chladnička pokazí, odnesú za hranice, majú dvojročnú reklamačnú dobu a tam si ju bez akýchkoľvek problémov uplatnia. Je to jednotný trh, iba na Slovensku bude platiť 12 a 12 mesiacov. Je to flagrantné obchádzanie nariadení Európskej únie a flagrantné obchádzanie povinností, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala. Sociálna vláda Roberta Fica berie 12 mesiacov reklamačnej doby každému jednému spotrebiteľovi na všetky druhy tovarov. Toto je naozaj zámer tohto zákona pod rúškom zavádzania eura? Však je to výsmech občanom a každému, kto kupuje tovar v tejto republike. My ho budeme nútiť, aby išiel kúpiť inde? Toto znenie a tieto ustanovenia sú v 100-percentnom súlade s právom Európskej únie, kde sme sa zaviazali v čl. 153 tak, ako som čítal, zmluvy o pristúpení, že upravíme ochrannú dobu na 24 mesiacov a my ju teraz upravujeme na prvých 12 mesiacov a druhých 12 mesiacov? Komu takýto rozdiel slúži? Určite nie spotrebiteľovi, jedine obchodníkovi.

    Tieto opatrenia obmedzujú práva slovenského spotrebiteľa a to je v rozpore s opatreniami vnútorného trhu a legislatívy Európskej únie. Takže skutočným cieľom novely je chrániť obchodníka a vôbec nie spotrebiteľa.

    Preto predkladám pozmeňujúci návrh.

    V čl. 1 bod 31 § 18 ods. 6 navrhujem vypustiť a taktiež navrhujem vypustiť § 18 ods. 7, ktoré ustanovuje rozdelenie reklamačnej doby z 24 mesiacov na prvých 12 a druhých 12 mesiacov, a potom zostane v platnosti len to, čo je v Občianskom zákonníku, to znamená 24 mesiacov bez akéhokoľvek rozdelenia do akejkoľvek kategórie. O týchto bodoch navrhujem hlasovať spoločne.

    Pre úplnosť musím dodať, že v spoločnej správe je bod, ktorý sa týka § 18 ods. 6, ktorý sa dostal z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody do spoločnej správy, kde sa navrhuje toto znenie neprijať. Áno, súhlasím s tým, že toto znenie, vypustenie len samotného ods. 6 nepostačuje a nevyrieši danú problematiku. Treba preto prijať riešenie, ktoré v čl. 31 § 18 vypustí aj bod 6, aj bod 7, a potom zostane zachovaná reklamačná doba 24 mesiacov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona, aby ostala zachovaná ochranná lehota 24 mesiacov. A budem zvedavý, ako bude hlasovať táto snemovňa a či ukáže sociálnu tvár občanom a spotrebiteľom tejto krajiny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Zsolta Simona sa prihlásil pán poslanec Milan Urbáni ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Vy môžete v rozprave, pán minister. Alebo s faktickou chcete? Tak reagovať vo faktickej chce ešte aj pán minister. Takže poprosím ho tiež dať na tabuľu.

    A teraz má slovo má pán Milan Urbáni, pričom uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, nesúhlasím s kolegom Simonom, že tento zákon je proti spotrebiteľovi. Pán minister, ako som počul, hovorí jasne, je to preventívny zákon. Ja osobne podporujem všetky kroky a zákony, ktoré prijíma vláda na ochranu spotrebiteľa a ochranu občana práve pri prechode na euro, aby ten prechod bol plynulý, aby bol čo najmenší pre občana. Všetky kroky, ktoré sa tu prijímajú, už rezonujú medzi podnikateľmi a myslím, v pozitívnom zmysle, že sú opatrní a fakt nerobia kroky, ktoré by mohli poškodiť občana a myslím si, že to je dôležité, aby sme boli k sebe navzájom féroví. Spotrebiteľ potrebuje podnikateľa, podnikateľ potrebuje spotrebiteľa. Čiže poctiví podnikatelia nemusia mať obavu.

    Čo sa týka ochrany spotrebiteľa, treba sledovať nielen ceny, treba sledovať aj kvalitu všetkých výrobkov a hlavne potravín, ktorú začal dosť prísne robiť pán minister Simon, pokračovala aj pani ministerka Kramplová a treba v tomto pokračovať, pretože kvalita potravín na Slovensku sa zhoršuje a predáva sa nekvalitný tovar veľakrát po záruke. Kontrola by mala byť prísnejšia aj v tomto smere.

    Čo sa týka doby ochrany spotrebiteľa, je to na diskusiu a treba návrh pána Simona prediskutovať a myslím si, pán minister sa vyjadrí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz poprosím, dajte slovo pánovi ministrovi. Môžete z miesta, pán minister. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, pred chvíľou som diskutoval s pánom poslancom Kahancom a ja som si veľmi vážil jeho vystúpenie, lebo bolo veľmi, veľmi pragmatické, vecné a jeho otázky boli oprávnené. Bohužiaľ, vaše vystúpenie musím pokladať za vystúpenie útočné, politické a nezmyselné. Neurazte sa za výraz. Zavádzate tu poslancov Národnej rady. Zavádzate tu, pokiaľ ste povedali vetu, že vláda Roberta Fica skracuje ochrannú dobu pre zákazníkov o 12 mesiacov. Pán poslanec, keby ste si dobre prečítali návrh novely tohto zákona, zistili by ste, že ochranná doba zostáva 24 mesiacov. Čiže, nie je pravda to, čo ste tu povedali, po prvé, po druhé to, čo sa mení, je otázka nákladov, ktoré súvisia s odborným posúdením, ktorá sa skracuje na rok oproti dvom rokom vo vašom zákone alebo v zákone predchádzajúcej vlády. Skracuje sa na rok, ale v prípade, že sa dokáže, že chyba bola zavinená výrobcom alebo dodávateľom, znovu zaplatí tieto náklady výrobca alebo dodávateľ. Pokiaľ sa ukáže, že po roku znehodnotil výrobok užívateľ, jednoducho bude znášať tieto náklady on.

    Ale to, čo ste nepovedali, to, čo je celé podstatné na tom, je, že sa rozširuje sieť tých hodnotiteľov, ktorí môžu ohodnotiť kvalitu alebo nekvalitu tohto výrobku a to sú vlastne tie servisné organizácie, ktoré s týmto predajom alebo poskytovaním služieb súvisia. Čiže v podstate v každej lokalite je takýto servis, ktorý môže výrobok odborne posúdiť. Vy ste zahlcovali vaším systémom autorizované opravovne a zvyšovali ste zbytočne náklady. My sme podstatne zjednodušili tento systém, ale...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán minister, už vám vypršal čas na faktickú poznámku. Teraz reagovať na faktické poznámky chce poslanec, ktorý vystúpil v rozprave, pán Zsolt Simon. Nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Urbáni, nevidel som mäso s ochrannou dobou 24 mesiacov. Tento zákon sa netýka potravín. Tento zákon sa týka spotrebného tovaru. A dovoľte mi, aby som zacitoval a to aj vo vzťahu k pánovi ministrovi.

    Pán minister, áno, hovorili ste o tom, že rozdeľujete túto dobu na 12 a 12 mesiacov. Ale v druhých 12 mesiacoch bude musieť spotrebiteľ sám ísť a nájsť odborné posúdenie, vybavovať, chodiť za tým, to, čo doteraz robil obchodník. Koho odbremeňujete?

    Zoberme si § 18 ods. 6: „Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatní počas prvých 12 mesiacov.“ Vy a táto vláda rozdeľuje 24 mesiacov na prvých 12 mesiacov a v § 18 ods. 7: „Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po prvých 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavovala, je povinná v doklade o vybavení reklamáciu uviesť.“ Komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie? Kto to bude robiť? Prečo túto ťarchu prenášate na spotrebiteľov? Nie je to obmedzovanie? Pre slovenského spotrebiteľa bude lepšie a jednoduchšie nakúpiť tovar v Maďarsku, v Poľsku, v Českej republike či v Rakúsku, lebo tam takéto rozdelenie práv a povinností nie je. To znamená, že skutočne dochádza k obmedzovaniu a zníženiu 24 mesiacov. Áno, naoko zostane 24 mesiacov, len bude prvých 12 a druhých 12.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, pána ministra Jahnátka, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Pán spravodajca, tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    Nasledujúcim bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 650 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 650a.

    Pán minister, nech sa páči, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôvodom predloženia tejto novely je nutnosť prijať na vnútroštátnej úrovni opatrenia k vykonateľnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií, tzv. REACH a o zriadení Európskej chemickej agentúry.

    V dôsledku prijatia nariadenia REACH došlo oproti platnému zneniu zákona č. 163/2001 Z. z. k výrazným zmenám v jeho obsahu. Upravujú sa kompetencie, práva a povinnosti orgánov štátnej správy v oblasti výroby a uvádzania chemických látok na trh. Posilňuje sa postavenie štátnych orgánov dozoru a kontroly z dôvodu, že nariadením sa prenáša zodpovednosť za informácie o chemických látkach a za ich hodnotenie zo štátnych orgánov na priemysel. Z pôvodného zákona sa vypúšťajú niektoré časti týkajúce sa oznámenia chemických látok, karty bezpečnostných údajov a hodnotenia rizika nebezpečných chemických látok pre zdravie a životné prostredie. Zrušujú sa tie vykonávacie predpisy, ktoré sa v tejto súvislosti stávajú nadbytočné. Ide o vyhlášky a výnosy ministerstva hospodárstva, ktoré stanovujú metódy testovania, spôsob oznamovania nebezpečných vlastností chemických látok, postupy hodnotenia a ich riziká a podobne.

    Prijatím nariadenia REACH prejde táto oblasť z členských krajín na Európsku chemickú agentúru a jednotlivé členské krajiny budú kontrolovať plnenie ustanovení tohto nariadenia na svojom území. Keďže sú podľa nariadenia REACH členské štáty povinné zabezpečiť na svojom území v plnom rozsahu kontrolu všetkých povinností uložených v priemyselnej sfére, novela zahrňuje aj možnosť ukladať nápravné opatrenia a rozhodovať o správnych deliktoch a pokutách pri neplnení ustanovení zákona, nariadenia REACH a ďalších nariadení týkajúcich sa chemickej bezpečnosti.

    Návrh zákona bol pripravený v spolupráci s pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov ministerstva hospodárstva, ministerstva životného prostredia, ministerstva zdravotníctva a Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu.

    Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu a prosím ho, aby opäť informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 650.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 896 z 19. júna 2008 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre zdravotníctvo.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 425 z 2. septembra 2008, výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 385 z 2. septembra 2008, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 280 z 2. septembra 2008 a výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 106 z 3. septembra 2008.

    Časť IV spoločnej správy obsahuje spolu 31 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: o bodoch 1 až 13, 15 až 31 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bode 14 hlasovať s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 395 z 9. septembra 2008. Súčasne ma výbor ako spravodajcu poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Takže pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neregistrujem nikoho. Registrujem, že v zmysle rokovacieho poriadku sa hlási do rozpravy ako prvý pán spravodajca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi predložiť jeden pozmeňujúci návrh legislatívnotechnického charakteru, aby sme nahradili jeden bod spoločnej správy iným, lepším znením a upravili aj znenie zrušovacích ustanovení v § 43. Tieto pozmeňujúce návrhy vyplynuli z diskusie s útvarom legislatívy a aproximácie práva a predkladateľa tak, aby sme to znenie očistili. Takže ide čisto len o legislatívnotechnické úpravy. Dovoľte mi ho predniesť.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 650.

    Bod 1. V článku I. sa za 30. bod vkladá nový 31. bod, ktorý znie: „31. Za § 41 sa vkladá § 41a, ktorý znie: „§ 41a. Odsek 1: V celom texte zákona sa slová „chemická látka a chemický prípravok“ nahrádzajú slovami „látka a prípravok“ v príslušnom gramatickom tvare okrem § 24 ods. 4 písm. c) a § 29 ods. 2.“.“

    Odsek 2: „V celom texte zákona sa slová „veľmi jedovatý a jedovatý“ nahrádzajú slovami „veľmi toxický a toxický“ vo všetkých gramatických tvaroch.“.“

    Odsek 3: „Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem a) „veľmi jedovatý“, rozumie sa tým „veľmi toxický“, b) jedovatý, rozumie sa tým „toxický“. V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.“.“

    Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. 32. bod znie: „32. Za § 43b) sa vkladá § 43c, ktorý vrátane nadpisu znie: § 43c: „Zrušovacie ustanovenia. Zrušuje sa: 1. Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 331/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o klasifikácii a označovaní dy (2 etyl, hexyl) ftalátu. 2. Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 511/2001 Z. z. o podrobnostiach a o hodnotení rizík existujúcich chemických látok a nových chemických látok pre život a zdravie ľudí a pre životné prostredie. 3. Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 67/2002 Z. z., ktorou sa vydáva zoznam vybraných chemických látok a vybraných chemických prípravkov, ktorých uvedenie na trh a používanie je obmedzené alebo zakázané v znení neskorších predpisov. 4. Výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 13/2002 z 11. septembra 2002, ktorým sa vydáva zoznam existujúcich chemických látok uvedených na trh a vyňatých z povinnosti ohlásenia údajov o veľkých objemoch existujúcich chemických látok a z povinnosti ohlásenia údajov o nižších objemoch existujúcich chemických látok (oznámenie č. 12/2003 Z. z.)“.“.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa ustanovenia § 43c a § 43d z 32. bodu návrhu zákona zaradiť v návrhu zákona systematicky v súlade s článkom 6 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zároveň sa spresňuje spoločné ustanovenie § 41a a zo zročovacích ustanovení sa vypúšťa vyhláška č. 515/2001 Z. z. V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom zároveň navrhujem 27. bod spoločnej správy v časti IV vyňať na samostatné hlasovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že neregistrujem žiadnu faktickú poznámku, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k pozmeňujúcemu návrhu zaujať stanovisko pán minister. Nechce. Pán spravodajca ešte vystúpiť nechce? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Tam len pripomínam, keďže odznel pozmeňujúci návrh v rozprave, ak Národná rada nerozhodne inak, musíme hlasovať do 24 hodín, je jasné. Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Medzinárodnej dohode o tropickom dreve z roku 2006.

    Tento návrh vlády ste dostali ako tlač 681 a spoločná správa výborov má číslo 681a.

    Návrh opäť odôvodní pán minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za štvrtú možnosť vystúpiť v dnešnej rozprave.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh na prístup Slovenskej republiky k Medzinárodnej dohode o tropickom dreve z roku 2006. Predmetná dohoda bola schválená v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady EÚ z 26. septembra 2007 o podpísaní a predbežnom vykonávaní Medzinárodnej dohody o tropickom dreve z roku 2006. Dôvodom prístupu Slovenskej republiky k Medzinárodnej dohode je zosúladenie členstva Slovenskej republiky k Medzinárodnej organizácii pre tropické drevo s členstvom Európskeho spoločenstva.

    Na základe diskusií, ktoré predchádzali prijatiu dohody, odporučila Európska komisia podpísať predmetnú dohodu a schvaľovaciu listinu uložiť do sekcie zmlúv Organizácie spojených národov v New Yorku. Z právneho hľadiska ide o obchodnú dohodu, na ktorú sa vzťahuje článok 133 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a zároveň je dohodou o nekonvenčných produktoch, ktoré okrem obchodnej zložky pokrývajú aj zložku životného prostredia prostredníctvom trvalo udržateľného hospodárenia s cieľom zachovať tropické druhy stromov.

    Nakoľko ide o medzinárodnú zmluvu, podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky tzv. prezidentskú zmluvu, je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s prístupom k tejto dohode, a preto si vás dovoľujem požiadať, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o vyslovenie súhlasu s návrhom na prístup k tejto dohode.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz prosím určeného spravodajcu z gestorského výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Tibora Glendu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovanému vládnemu návrhu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Medzinárodnej dohode o tropickom dreve z roku 2006 podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 693 z 23. januára 2008 pridelil návrh na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch, vrátane v gestorskom výbore určil do 5. septembra 2008.

    Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Medzinárodnej dohode o tropickom dreve z roku 2006 pridelený, ho prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 431 z 2. septembra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 386 z 2. septembra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 282 z 2. septembra 2008.

    Výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Medzinárodnou dohodou o tropickom dreve z roku 2006 a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Medzinárodnou dohodou o tropickom dreve z roku 2006 a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Medzinárodnej dohode o tropickom dreve z roku 2006, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku č. 396 z 9. septembra 2008.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie série návrhov vlády. Ďakujem spravodajcovi a spravodajcom.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pokračujeme v rokovaní v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

    Poprosím pána poslanca Richtera, ktorý odôvodňuje v mene skupiny poslancov návrh, aby zaujal miesto pre navrhovateľov a poprosím pána poslanca Jureňu, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Ďakujem pekne.

    Ako viete, v prerušenom rokovaní sme skončili tak, že do rozpravy sú ešte prihlásení ústne páni poslanci Fedor a Viliam Jasaň.

    Takže teraz dávam slovo pánovi Fedorovi, pripraví sa pán poslanec Jasaň.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, už druhý deň rokujeme o novele zákona, ktorá je podľa môjho názoru zbytočná. Zákon, ktorý sa dnes vládna koalícia snaží zmeniť, bol prijatý pred niekoľkými rokmi širokým konsenzom ako opozičných, tak aj koaličných poslancov.

    Len pripomeniem, že zákon, ktorý predpokladá bezodplatný prevod prebytočného nehnuteľného majetku v správe niektorých ministerstiev v prípade, ak nemajú štátne orgány oň záujem, podporili aj vtedajší poslanci Fico, Kaliňák i Baška, aby som vybral iba niektorých. Je teda prekvapujúce, že teraz by vláda mala súhlasiť s negáciou zákona, ktorý pred časom podporili jej vrcholní predstavitelia. Vtedy bolo všetkým jasné, že zákon zaručuje nekomplikovaný, transparentný proces bez zbytočnej byrokracie, minimalizuje riziko rôznych machinácií a odstraňuje centralizmus v rozhodovaní. Zákon zaručuje pomerne rýchly bezodplatný prevod prebytočného nehnuteľného majetku do správy miest a obcí, čím sa dostáva bližšie k lepšiemu využitiu pre občanov týchto miest a obcí. Predložená novela, naopak, posilňuje centralizmus aj tam, kde to nie je potrebné, posilňuje byrokraciu, otvára možnosť machinácie so štátnym majetkom, zväčšuje priestor pre korupciu. Novela zákona výrazne sťažuje a znemožňuje obciam prístup k prebytočnému nehnuteľnému majetku štátu v správe dotknutých ministerstiev a umožňuje jeho privatizáciu.

    Rozhodovanie o predaji sa má presunúť do rúk ministerských úradníkov, ktorí rozhodnú bez znalosti miestnych pomerov, bez poznania, ako najlepšie by mohol majetok slúžiť občanom miest a obcí. Novelou sa má umožniť odpredaj štátneho majetku tak, že bude možné cenu nehnuteľnosti znížiť o 50, resp. až o 70 %. Aj to je dobrá ilustrácia, ako sa rozširuje priestor na možnú manipuláciu so štátnym majetkom. Predkladatelia nepredpokladajú, že by sa príjmy z privatizácie týchto nehnuteľností stali príjmami rozpočtov dotknutých ministerstiev ako napríklad ministerstva obrany, ktoré by iste každé prostriedky navyše rado uvítalo práve vo svojom rozpočte. Potenciálny príjem z predaja sa teda rozplynie v štátnom rozpočte. Predkladatelia sa napokon ani nevedia zhodnúť, ako by takéto príjmy mohli byť využité. Jedni tvrdia, že prostriedky z predaja budú využité na tzv. vládne sociálne programy. Iní zas, že na nákup lietadiel. Ak je taká urgentná potreba príjmov v štátnom rozpočte, prečo sa vláda ponáhľa vyjsť v ústrety niektorým primátorom a starostom?

    Novela umožňujúca odpredaj je v druhom čítaní a vláda za niekoľko mesiacov, kedy sa vedelo, že takáto novela príde do Národnej rady, rozhodla o bezodplatnom prevode prebytočných nehnuteľností niekoľkým mestám, kde vládnu predstavitelia koalície. Neplatí teda argument o potrebe napĺňať rozpočet? Ako tomu rozumieť? Alebo sa vláda už začala správať podľa novej doktríny zvýhodňovania svojich blízkych, v tomto prípade primátorov? Politika štátneho etatizmu neprospieva občanom a ani štátu. Je lepšie, keď je rozhodovanie čo najbližšie k ľuďom. Štát to nie je len vláda v Bratislave a jej úradníci. Štát to sú aj občania, mestá, obce. Celá verejná správa. Ak sa má prebytočná nehnuteľnosť predať, nech ju radšej predá obec. Štát nič nestratí, ak prostriedky takto získané budú použité bližšie k občanom. Aj obce sú verejná správa, aj obce tvoria štát. Príjem z prípadného predaja využijú adresnejšie v prospech občanov. Pre obce prípadný predaj majetku v objeme napríklad niekoľko miliónov korún znamená dôležité peniaze, ktoré môžu využiť na svoj rozvoj, a to z predaja majetku, ktorý sa pre štátne orgány stal prebytočným a zaťažujúcim.

    Zo strany predkladateľov sa stretávame s argumentom, že v súčasnom období ide o nezaujímavé a nelukratívne nehnuteľnosti. Tak prečo tá snaha ich predávať za každú cenu? Súhlasíte, aj vlastnou podporou zákona súčasná vládna strana súhlasila, aby sa nepredávali lukratívne a keď majú prísť na rad tie menej zaujímavé, chcete predávať? Na dôvažok ministerstvo obrany k tomu uviedlo, že ešte neexistuje ani zoznam, o aké nehnuteľnosti má ísť. Hovorí sa nielen o predaji Nemocnice ministerstva obrany v Bratislave. Nedávno bola vládou potvrdená snaha predať dva vojenské liečebné ústavy v Tatranských Matliaroch, Novej Polianke. Pýtam sa teda, o aký majetok pôjde. V zákulisí sa otvorene rozpráva nielen o odpredaji týchto zjavne pre realitné agentúry zaujímavých nehnuteľností, ale dokonca o odpredaji celých budov a pozemkov niektorých ministerstiev. Odpredajom budov sa majú získať prostriedky na financovanie ďalšieho, zatiaľ utajeného megalomanského vládneho projektu – výstavby nového mesta pre vládnych úradníkov. Takýto projekt si však vyžaduje vyhlásenie budov a pozemkov niektorých ministerstiev za prebytočné, aby následne mohli byť odkúpené. Platný zákon však prekáža odpredaju prebytočného majetku ministerstiev do rúk developerských skupín. To je azda aj celá pohnútka tejto novely zákona.

    Vážené dámy a páni, každý z nás žije v niektorej zo slovenských obcí. Novela existujúceho a platného zákona neprinesie nič navyše ani pre dotknuté mestá a obce, ani pre občanov Slovenskej republiky. Nakoľko nie je jasné, ani čo sa má ísť predávať, ani na čo sa majú prostriedky z takejto privatizácie použiť, odporúčam cteným kolegyniam a kolegom, aby nehlasovali za predkladanú novelu, ktorá ide proti presvedčeniu nielen môjmu, nielen predstaviteľov Združenia miest a obcí, ale aj proti presvedčeniu predsedu vlády, ministra vnútra i ministra obrany, ktorí za zákon v predchádzajúcom volebnom období hlasovali.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pán poslanec.

    Teraz má slovo pán poslanec Viliam Jasaň.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že dnes už tu bolo povedané dosť a určite ešte pán predkladateľ v záverečnom slove niečo povie, tak ja dnes len predložím pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

    1. K článku 1 bod 3: „V § 2 za písm. a) vložiť nové písm. b), ktoré znie: „b) ostatné stavby a pozemky, ktoré slúžili ozbrojeným silám Slovenskej republiky.“.“ Doterajšie písm. b) označiť ako písm. c).

    Odôvodnenie. Podľa doterajšieho znenia § 2 zákona č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok predmetom prevodu vlastníctva majetku štátu podľa § 1 mohli byť vojenské stavby, pozemky tvoriace s vojenskými stavbami jeden funkčný celok a ostatné pozemky okrem lesného majetku štátu a pozemkov, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria. Predmet prevodu vlastníctva štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa navrhuje zúžiť len na stavby a pozemky tvoriace so stavbami jeden funkčný celok, ktoré slúžili Ozbrojeným silám Slovenskej republiky. Aby mohol byť predmetom prevodu vlastníctva aj doterajší nehnuteľný majetok, je potrebné ustanovenie § 2 doplniť o ostatné stavby a pozemky, ktoré slúžili Ozbrojeným silám Slovenskej republiky. Máme na mysli napríklad stavby strelníc, rôznych krytov a opevnení.

    2. K článku 1 bod 5: „V § 3 ods. 2 slová „ponúknuť majetok štátu osobám v osobitnom ponukovom konaní podľa osobitného predpisu“ nahradiť slovami „vykonať osobitné ponukové konanie podľa osobitného predpisu okrem opakovaného osobitného ponukového konania.“.“

    Odôvodnenie. Ustanovenie § 3 ods. 2 sa navrhuje upraviť tak, aby bolo jednoznačne ustanovené, že ministerstvo alebo organizácia vzhľadom na vykonanie ďalšieho osobitného ponukového konania a opakovaného ďalšieho osobitného ponukového konania § 3 ods. 3 a 4 návrhu zákona nie sú povinné opakovať osobitné ponukové konanie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

    3. K článku 1 bod 7. Bod 7 znie: „V § 3 ods. 8 sa slová „ods. 2“ nahrádzajú slovami „ods. 6“.“

    4. K článku 1 bod 8: „§ 3 ods. 10 sa slová „ods. 3“ nahrádzajú slovami „ods. 8“.“

    5. K článku 1 bod 9: „§ 3 ods. 11 sa slová „ods. 3“ nahrádzajú slovami „ods. 8“.“

    Odôvodnenie k bodom 3 až 5. Ide o legislatívnotechnickú úpravu reagujúcu na pozmeňujúci návrh prednesený vo výboroch v súvislosti s doplnením ods. 5 do § 3.

    6. K článku 1 bod 12 znie: „§ 4a vrátane nadpisu znie: „§ 4a. Prechodné ustanovenie účinné od 1. novembra 2008. Na postup pri nakladaní s majetkom štátu, ktorý do 1. novembra 2008 bol ponúknutý obci alebo vyššiemu územnému celku, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona účinné do 1. novembra 2008.“.“

    Odôvodnenie. Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu. Je preto potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané lehoty ustanovené Ústavou Slovenskej republiky čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o). Súčasne sa jednoznačne ustanovuje, že na postup pri nakladaní s majetkom štátu, ktorý do 1. novembra 2008 bol už ponúknutý obci alebo vyššiemu územnému celku, sa budú vzťahovať ustanovenia zákona č. 172/2004 Z. z. účinné do 1. novembra 2008.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Jasaň bol posledný prihlásený do rozpravy. Faktické poznámky neregistrujem, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľov...

  • Hlas z pléna.

  • Prosím? Pardon, tak ešte vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, som vás neregistroval, to znamená, ale kľudne otvárate svojím vystúpením rozpravu a nech sa páči, máte slovo, vystúpte s tým, že, samozrejme, v zmysle rokovacieho poriadku sú s tým spojené aj isté konzekvencie.

    Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení predkladatelia, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti zareagoval na vystúpenia niektorých poslancov k tejto novele zákona č. 172/2004 Z. z.

    Prvé by som sa dotkol včerajšieho vystúpenia pána poslanca Brocku. Hovoril, že názov zákona by sa mohol volať aj úplne, úplne inak. Keď sa pripravovala táto novela, poslanecká novela zákona, som veľmi rád, že po konzultáciách pánov poslancov s rezortom ministerstva obrany o možnej novele tohto zákona, že si túto novelu páni poslanci osvojili, pripravili a dali do parlamentu do legislatívneho procesu.

    Čo sa týka toho názvu, včera tu vôbec nepadlo slovo o zákone č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Tento zákon hovorí, akým spôsobom sa daný majetok štátu predáva a spravuje. Táto novela a tento zákon č. 172/2004 Z. z. je osobitný zákon na predaj majetku, ktorý sa týka len určitých ministerstiev a určitého majetku štátu. Týka sa teda rezortu obrany, rezortu vnútra a touto novelou je tam opätovne doplnené colné riaditeľstvo kvôli hraničným prechodom, ktoré sú na hraniciach so štátmi Európskej únie, pretože doteraz sa nepodarilo mestám a obciam niektoré tieto majetky či už darovať alebo predať.

    Táto novela zákona č. 172/2004 Z. z. ponecháva možnosť samosprávam miest a obcí uchádzať sa o tento majetok. Oproti súčasnému stavu sa mení len tá vec, že najskôr tento majetok sa bude odplatne ponúkať v troch kolách a až potom, ak nebude mať záujem nikto kúpiť tento majetok, tak môže byť prevedený, na základe rozhodnutia vlády môže byť tento majetok prevedený mestám a obciam. Samozrejme, pri týchto odplatných prevodoch sa môžu prihlásiť o kúpu aj samostatné mestá a obce ako právne subjekty.

    Čo sa týka znižovania cien, že prvá ponuka je minimálne za 100 % znaleckého posudku, potom tá druhá ponuka sa znižuje o 50 % a tretia ponuka o 70, tretie kolo o 70 % a potom to môže byť prevedené zadarmo na mestá a obce, je podobná ako aj v zákone č. 278/1993 Z. z., kde sú dve ponukové konania minimálne za stopercentnú hodnotu znaleckého posudku a potom sa ide na 50-percentnú cenu.

    Prečo sa navrhuje v tomto osobitnom zákone č. 172/2004 Z. z. znižovanie cien, teda to tretie kolo až o 70 %? Vychádzali sme zo skúseností, ktoré máme pri zbavovaní sa tohto prebytočného majetku, lebo ten majetok je niekde nelukratívny, nezaujímavý a aby sme získali aspoň tých 30 % zo znaleckej hodnoty majetku, ktorý sa odpredáva. Vždy to bude lepšie, ako to bolo doteraz, že štátny rozpočet z toho nemal ani korunu.

    Len v krátkosti sa chcem dotknúť toho, že je to nejaká skrytá privatizácia. Nie je privatizácia ako privatizácia. Je jednoduché sprivatizovať dobre fungujúce štátne monopoly a je veľmi ťažké získať určité finančné prostriedky za štátny majetok, ktorý je nepotrebný a ktorý je problematické predať. Čiže, to je umenie, získať finančné prostriedky za majetok, ktorý je nepotrebný a nadbytočný pre štát.

    Čo sa týka pána poslanca Farkasa, spomínal nejaké kasárne Nána. Aj v tejto novele zákona sú prechodné ustanovenia, ktoré hovoria, že všetky majetky, ktoré sú do 1. novembra, do 1. novembra sa ide podľa starého zákona, čiže to znamená, že všetky, je asi ešte 19 takýchto prípadov, budeme musieť riešiť podľa tohto znenia. Čiže ten majetok, všetkých týchto 19 prípadov bude musieť ísť do vlády, o ktorých vláda rozhodne, či to pôjde na samosprávu miest a obcí, alebo to nepôjde na samosprávu miest a obcí.

    Je pravda to, čo včera povedala pani poslankyňa Sabolová a to som veľmi rád, že to tu zaznelo, nemôžeme predsa vedieť, tie kasárne sú v jednotlivých mestách a obciach alebo v ich katastroch, kde sme nemohli vedieť, že bude primátor či už z opozície alebo z koalície. Čiže žiadnym spôsobom nemôžeme hovoriť, že sa to dáva buď koaličným, buď primátorom alebo starostom z koalície alebo primátorom alebo starostom z opozície. Máme rôzne prípady z minulosti, kde to bolo dávané aj koaličným, aj opozičným príslušníkom.

    Čo sa týka pána poslanca Kahanca, hovoril, že znalecké posudky môžu byť poddimenzované a rôznym spôsobom urobené inak, tak ja sám som vydal určité nariadenie na rezorte obrany, kde nad určitú hodnotu tohto majetku bude musieť byť urobený ešte jeden kontra znalecký posudok, ktorý buď potvrdí tú znaleckú hodnotu, alebo ju vyvráti. Samozrejme, do ponukovej ceny pôjde hodnota vyššieho znaleckého posudku.

    Ja som veľmi rád, že táto novela zákona splnila to, čo sa od nej očakávalo, teda ten súčasne platný zákon splnil, čo sa od neho očakávalo. Na mestá a obce sa dostal majetok v hodnote 1,8 mld. Sk, za bývalej vlády to bolo 1,5 mld. Sk a za súčasnej vlády to bolo 300 mil. Sk. Z informácií, ktoré mám z ministerstva financií, tak rozpočty obcí, rozpočty samospráv sa zvyšujú medziročne viac, ako sa zvyšuje medziročne rozpočet štátu, čiže štátny rozpočet.

    Čo sa týka pána poslanca Ivanča, hovoril, že by to mala byť nejaká daň za to, že v minulosti boli kasárne v mestách, že tieto kasárne a vojaci humpľovali mestá. No, pán Ivančo asi je z takého mesta, kde nemali nikdy posádku alebo ani nebudú mať posádku. Keď chodím na návštevy týchto jednotlivých posádok a jednotlivých kasární a útvarov, tak spoluprácu s ozbrojenými silami si samospráva veľmi chváli a sú veľmi radi, že tam môžu mať kasárne. Odhliadnuc od toho, že naozaj príjmy vojakov, príslušníkov ozbrojených síl nie sú zasa najnižšie a oni tam žijú a finančné prostriedky môžu nechávať v tom regióne, kde sú kasárne.

    Čo sa týka pána poslanca Slafkovského, hovoril, že urobí nejaký „pozmeňovák“, kde by sme to mohli definovať na verejný účel a tak ďalej. No, ono to existuje už teraz v súčasnom znení, v súčasne platnom znení zákona, kde aj vláda dáva, že tie mestá a obce to musia použiť na verejný účel. Máme niektoré prípady z minulosti, kde tieto mestá alebo samospráva to dostala zadarmo a niektorých častí týchto majetkov sa okamžite zbavila tým, že to predala alebo previedla na iné osoby. Aj zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu hovorí o tom, že tento majetok môže byť ponúknutý mestám a obciam alebo iným organizáciám na účely sociálne, účely zdravotnícke za úplne inú cenu, ako je cena podľa znaleckého posudku.

    Čo sa týka pána poslanca Fedora, tak tu mi dovoľte povedať, čoho sa tento zákon č. 172 a jeho novela, ktorú pripravili poslanci, netýka. Tento zákon sa vôbec netýka akciových spoločností. Akciové spoločnosti sa riadia jednak podľa Obchodného zákonníka a podľa vzorových stanov, ktoré boli stanovené, či už uznesením vlády, alebo, ktoré vyplývajú z jednotlivých rezortov zriaďovateľov týchto štátnych akciových spoločností. Čiže netýka sa táto novela ani nemocnice ministerstva obrany, ani Tatranských Matliarov sa netýka táto novela, netýka sa vôbec majetku, ktorý je uložený do akciových spoločností. Netýka sa dokonca tento zákon ani vojenských obvodov, netýka sa vojenského obvodu Javorina, vojenského obvodu Malacky, Kamenica nad Cirochou alebo vojenského obvodu výcvikového priestoru Lešť. Čiže táto novela sa naozaj týchto vecí vôbec netýka.

    Ja som veľmi rád, že táto novela tu je a pomôže naplniť sčasti štátny rozpočet. Tieto finančné prostriedky môžu byť potom použité podľa rozhodnutia vlády, či už je to na sociálne účely, či už je to na zdravotníctvo, alebo, či je to na určité nákupy v rámci rezortu ministerstva obrany. Predsa vláda vzišla z nejakých volieb a tá vláda rozhoduje asi najlepšie, kde tie finančné prostriedky v ktorom roku najviac treba.

    Ešte čo sa týka benefitov samosprávy miest a obcí, ktoré doteraz mali, že mohli tento majetok dostať zadarmo, tak tieto jednotlivé majetky, či už to boli kasárne, útvary a ďalšie nehnuteľnosti, boli budované zo štátneho rozpočtu z daní, z daní všetkých obyvateľov tejto republiky. A myslím si, že je veľmi dobré, že tieto finančné prostriedky, ktoré sa získajú z predaja týchto majetkov, budú prerozdelené vládou nielen tak, ako to bolo doteraz, že z toho benefitovali len niektoré mestá a obce, ale budú rozdelené pre osoh viacerých občanov tejto republiky.

    Toľko, vážený pán predsedajúci, ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister svojím vystúpením otvoril rozpravu. Registrujem jednu faktickú poznámku na neho. Pán poslanec Fedor, pán poslanec Kahanec. Ešte niekto s faktickou poznámkou? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra.

    A slovo má pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, spomínali ste v reakcii na mňa, že chcete sprísniť znalecké posudky. Isteže, to beriem ako pozitívny návrh, pokiaľ to splní účel, ktorý sa má týmto zabezpečiť. Ja som hovoril o týchto znaleckých posudkoch zo skúseností zo samosprávy, kde som mal vyslovene konkrétnu skúsenosť, že na jednej ulici boli nebytové priestory, myslím, že pozemky ocenené rôznou výškou, čiže, proste niekedy prichádza k takým oceneniam. Ale napriek tomu stále tvrdím, myslím si, že pri samosprávach je transparentnejší predaj týchto vecí a sú tam možné aj podmienky, pri týchto odpredajoch a majetkových prevodoch. Takisto môžem uviesť konkrétny príklad. Keď sa delimitovali zdravotnícke zariadenia na mesto Prešov, tak tam bol nejaký časový limit, myslím, že 10 rokov nemohlo mesto s týmto objektom manipulovať a musel spĺňať tento účel. Ak by ho odpredalo, tak by muselo vrátiť financie, na ktoré boli ocenené z úrovne štátu. Čiže sú tam možnosti a sú tam regulátory na to, aby sa dali aj podmienky pri týchto majetkových prevodoch. A takisto je tam oveľa výraznejšia kontrola poslancov, ktorí v tom regióne žijú a ktorí ich poznajú. Oveľa lepšia kontrola týchto poslancov cez občanov ako napríklad kontrola poslancov Národnej rady a už tobôž nejakých predajov, o ktorých ľudia sa nemusia ani dozvedieť. Ale chcem sa spýtať, prečo potom, keď hovoríte o znaleckých posudkoch, je v tomto návrhu zákona „primeraná cena“ uvádzaná ako termín a prečo je to robené poslaneckou novelou a nie novelou vášho rezortu? Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Fedor.

  • Ďakujem. Len stručnú reakciu k tomu, čo pán minister uviedol vo svojej reči. Mne sa chce dôverovať úprimnému záujmu práve pána ministra o napĺňanie štátnej kasy. Som trochu prekvapený, že neregistrujem jeho záujem o napĺňanie práve rezortného rozpočtu. Pán minister, my vieme, že chcete odpredávať majetok cez akciové spoločnosti tam, kde to je možné, len v niektorých prípadoch predpokladáme, že dôjde k zrušeniu týchto akciových spoločností, no a potom ten majetok prechádza do správy dotknutých ministerstiev. No a potom nič iné neostáva, iba ho odpredávať. Len toľko na vysvetlenie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže teraz sa pýtam, či sa ešte niekto iný hlási do rozpravy. Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Som informovaný, že chce zaujať stanovisko k rozprave navrhovateľ. Má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať za diskusiu, ktorá odznela. Sčasti na viaceré diskusné pripomienky zaujal stanovisko pán minister, hlavne z toho odborného hľadiska vecí, ktoré sa týkajú hlavne jeho rezortu. Ja však pokladám za potrebné dať odpoveď aj na niektoré ďalšie veci, ktoré v diskusii zazneli, ku ktorým by asi predkladatelia v záverečnom slove mali zaujať stanovisko.

    Každopádne chcem konštatovať jednu vec, že celá tá predkladaná novela má veľmi pragmatickú rovinu a ja, vychádzajúc aj z toho, čo tu zaznelo v diskusii, lebo napríklad pán Ivančo postavil jednu veľmi konkrétnu otázku. Povedal, ak je hlavný kľúčový ideový spor v tom, že my máme záujem časť prostriedkov z predaja vrátiť naspäť do štátneho rozpočtu na opätovné prerozdelenie, hovorím jednoznačne, áno. Áno, je to jeden z cieľov tohto zákona, k tomu sa hlásime. Ak je v tom ten ideový spor, tak sa k tomu ideovému sporu aj hlásime. To je jeden z cieľov a záujmov. Minimálne oceňujem to, čo povedal pán poslanec Fedor. Áno, lukratívny majetok, značná časť lukratívneho majetku je darovaná. Toto, čo ide teraz, sa nedá pomenovať ako lukratívny majetok. K tej akciovej spoločnosti, ktorá sa týka Vojenskej nemocnice Bratislava, zaujal stanovisko pán minister.

    Trošku ma prekvapila až príliš emotívna reakcia pána poslanca Brocku, ktorý nám chcel trošku vtisnúť, povedal by som, ideovo úplne iný zámer, ako navrhovatelia pristupovali k tomuto zákonu. Nie je tu pán Brocka, ale poviem asi toľko, ako ste privatizovali, je váš hriech a budete sa s ním musieť viacerí osobne vysporiadať. Každopádne vaše skúsenosti nemusia byť, a ja ubezpečujem, že ani nebudú našimi praktikami.

    Pokiaľ ste mimo tohto obsahu zákona rozšírili darovanie napríklad o darovanie vodného diela Gabčíkovo alebo tzv. zlatých akcií pri niektorých lukratívnych akciových spoločnostiach, ktoré sa privatizovali, ani toto nie je cieľom tohto zákona. Jednoducho, všeobecne my neprivatizujeme, naopak, hľadáme zákonné riešenie, ako niektoré vaše zlé rozhodnutia napraviť.

    Konkrétna otázka, ktorá tu zaznela, že sme mali záujem v niektorých prípadoch niekoho obísť. Možno treba zopakovať, ako sa rodil doterajší platný zákon. Rok 2004 vládny návrh zákona, ktorý sa týkal ministerstva obrany a časti nehnuteľného majetku, ohraničená platnosť toho zákona do konca roku 2010. To znamená, že nie systémové, ale špecifické riešenie.

    V 2005 pán poslanec Šimko, dovolím si povedať, že rozšíril o 90 % obsah majetku aj ďalšie tri rezorty, lebo sa rozšíril tento majetok o rezort dopravy, vnútra a ministerstva financií. Tu chcem povedať aj na margo toho, čo zaznelo v diskusii, pán poslanec Fedor, k tej rozsiahlej novele sa poslanci SMER-u neprihlásili. Celý poslanecký klub nehlasoval, nepodporil. Naopak, v diskusii zhodou okolností pán predsedajúci vystúpil a kládol otázky, kde je solidarita, čo je objektívnosť a neobjektívnosť, kde sa končí a začína rovnosť a nerovnosť a kládol otázky prečo. To je odpoveď aj na to, že sa nemenia isté postoje.

    ZMOS. Neobišli sme ZMOS. Minulý týždeň bolo zasadnutie rady ZMOS-u v Žiline. Písomne som informoval radu ZMOS-u o zámere, o dôvodoch, vysvetlili sme. Včerajší deň sa uskutočnilo priame rokovanie v Národnej rade s predsedom ZMOS-u a s podpredsedom ZMOS-u. Vysvetlili sme okolnosti, pochopili, skôr mali istý problém, ktorý som s pánom ministrom prebral, ktorý sa týka hnuteľného majetku, lebo obce majú záujem, a hlavne tie menšie, o vetriesky a o ďalšie NZ-ty, ale to sa netýka tohto zákona. S pánom ministrom sme na túto tému hovorili.

    No a teraz ako SMER - sociálna demokracia, Ľudová strana - HZDS a Slovenská strana – my traja predkladáme tú novelu, máme nadpolovičnú väčšinu starostov a primátorov v ZMOS-e. To znamená, nás nikto nemôže obviňovať. My nemáme záujem ísť proti svojim.

    Druhá vec. Pýtam sa, má opozícia jedného župana? Máme záujem a chceme ísť proti svojim ľuďom? Znova tie argumenty absolútne vyvraciam, pretože nie je populistický zákon, ktorý ponúkame. Naopak, máme záujem, aby z novely tohto zákona profitovali občania od Svidníka až po Skalicu, od Tatier až po Dunaj. To je cieľ a to je hlavný zámer a v tom spočíva celý ten zmysel.

    A teraz, ak dovolíte, ešte kratučká poznámka k doterajšej účinnosti zákona. Povedal som to v úvodnom vystúpení, je to aj v dôvodovej správe. 97 nehnuteľností v hodnote 1,8 mld. korún. Áno, on splnil zámer a cieľ, ktorým bol predkladaný v roku 2004 ako vládny návrh a podporený vtedajšou opozíciou. Tento splnil. Tri konštatovania.

    Po prvé obce sa posilnili, vítam, že vybudovali mnohé sociálne byty, zariadenia pre dôchodcov, invalidov.

    Druhý poznatok, sú však aj také, ktoré následne po tom, čo ten majetok bol darovaný, tento majetok odpredali. Dovolím si z môjho pohľadu povedať, toto nie je zámer a cieľ, ktorý ten zákon mal.

    A tretí poznatok, ktorý v súvislosti s týmto je, je tu majetok aj taký, o ktorý teraz neprejavili záujem. To znamená, preto musí táto novela rátať aj so znížením, skoro až o 70 %, s tým sa nebude začínať, ale tam sa môže skončiť, lebo je aj taký majetok, o ktorý záujem nemajú.

    No a posledná vec, ktorá je veľmi dôležitá, je tá štruktúra. Lebo hovoríme z hľadiska toho, čo je pripravené cez tú dislokačnú komisiu – o skladoch, o tankových cestách, hovoríme jednoducho o majetku, ktorý sa nachádza v exteriéri, nie v intraviláne jednotlivých obcí alebo miest a to je trošku iné. Tam sa už nedajú budovať ani sociálne byty, ani zariadenia pre dôchodcov a invalidov. Jednoducho použijem výraz, ten majetok je možné použiť len na ďalší predaj. A v tomto prípade si myslím, že štát by mal tú úlohu splniť, že by mal ten majetok jednoducho odpredať.

    Prečo poslanecký návrh? Z jednoduchého dôvodu. Po prvé zákonodarný zbor a poslanci majú kontrolnú funkciu. My musíme mať záujem na tom, aby sme zhodnotili, do akej miery, ako sa nakladá s finančnými prostriedkami daňových poplatníkov. A druhá funkcia je zákonodarná a tú sme uplatnili. To znamená, je to čítankový príklad, prečo tento návrh zákona predkladajú poslanci.

    Ja som presvedčený, že poslanecká snemovňa prijme tento návrh, samozrejmá vec, že sa uchádzame o podporu. Každopádne zdôrazňujem to, čo som povedal. Táto novela nejde proti niekomu, ale naopak. Ide v prospech občana, aby istý profit, ktorý z nelukratívneho majetku, ktorý v súčasnosti ide na predaj, mohol byť prerozdelený a vrátený formou sociálnych a ďalších výhod občanom.

    Ďakujem.

  • Teraz sa pýtam spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave, prípadne k predloženým pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli. Pán spravodajca, chcem sa len pýtať. Nie. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vzhľadom na to, že chýba minúta do 11.00 hodiny, tak vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku a budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Ešte predtým, kým budeme hlasovať, pani podpredsedníčka Belousovová.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcem požiadať v mene dvoch poslaneckých klubov Slovenskej národnej strany a Hnutia za demokratické Slovensko o zvolanie politického grémia, môže byť aj po hlasovaní. To už nechám vo vašej kompetencii, ako rozhodnete, na ktorom by sme chceli prerokovať zaradenie do programu bodu, v ktorom by poslanci Strany maďarskej koalície informovali o rokovaní na Fóre poslancov Karpatskej kotliny, na ktorom sa v uplynulých dňoch zúčastnili a pravidelne sa zúčastňujú. Sú to poslanci predovšetkým slovenského parlamentu. Sú platení z peňazí daňových poplatníkov Slovenskej republiky a chceli by sme vedieť, čomu sa venovalo toto rokovanie, pretože informácie, ktoré sme získali, hovoria o tom, že ich konanie smeruje k destabilizácii Slovenska a k ohrozeniu územnej celistvosti. To je všetko.

  • Zvolávam grémium alebo resp. grémium hneď po ukončení hlasovania.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 27. schôdze hlasovaním.

    Poprosím pána poslanca Kovačócyho, aby uvádzal v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Z. z. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

  • Je to tlač 637. Pán poslanec, môžeme odhlasovať a potom... Poprosím ešte pán poslanec Mikloško chcel, ale poprosím procedurálny návrh.

  • Pán predseda, našli sme tu na laviciach návrh na odvolanie Pavla Minárika z výboru pre kultúru. Predpokladám, že to niekto navrhne ako bod programu. Predpokladám, to hovorím, dúfam, že to bude riadny bod s riadnou rozpravou. To dúfam, že sa takto myslí.

  • Pán poslanec, ja neviem, či ovládate rokovací poriadok, alebo nie a ako fungujú výbory a na základe čoho sú prerozdelené. Včera sme zvolili pána poslanca Abrhana za predsedu výboru a vzhľadom na proporcionalitu a dohodnuté počty dochádza k štandardu, ktorý tu býval zvykom. Ja nepochybujem, že potrebujete neustále hľadať priestor na to, aby ste sa prezentovali, ale robte to tam, na čo máte legitimitu.

    Budeme hlasovať. Pán poslanec Kovačócy, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Fedor a ja, z ktorej vzišiel jeden pozmeňujúci návrh a to môj. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch uvedených v informácii. Odporúčam o všetkých bodoch hlasovať spoločne okrem bodu 4 a tieto schváliť.

  • Takže hlasujeme o všetkých bodoch okrem bodu 4 z informácie, keďže nebola prijatá spoločná správa. Takže hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 96 za, 40 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 4 z predloženej informácie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 3 boli za, 69 proti, 63 sa zdržalo.

    Bod č. 4 sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu o všetkých bodoch naraz.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 80 za, 4 proti, 51 sa zdržalo.

    Váš návrh sme odsúhlasili.

  • Pán predseda, ako spravodajca navrhujem, aby ste dali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 99 za, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto využiť tretie čítanie. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, ako spravodajca navrhujem, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 93 za, 40 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii a zákona č. 139 Z. z. o omamných látkach.

    Pán poslanec Janiš uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 635.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave, pán predseda, vystúpili traja páni poslanci. Pán kolega Glenda podal pozmeňujúci návrh. Najskôr sa vysporiadame so spoločnou správou. V spoločnej správe sú body 1, moment. Najskôr, pán predsedajúci, vzhľadom na to, že o 9.00 hodine padol tento pozmeňujúci návrh, v zmysle § 83 rokovacieho poriadku Národná rada hlasovaním, aby rozhodla o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Dobre. Budeme hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 81 za, 26 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že máme súhlas na skrátenie lehoty.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 až 7 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 7. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 79 za, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Glendu, ktorý zaznel v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 za, 32 proti, 23 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, vysporiadali sme sa so spoločnou správou aj s pozmeňujúcimi návrhmi z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru a odporúčam hlasovať o tom, aby sme predložený návrh zákona prerokovali v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 80 za, 1 proti, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Otváram tretie čítanie. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujeme rozpravu v treťom čítaní za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 80 za, 2 proti, 52 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 541 o mierom využívaní jadrovej energie.

    Pán poslanec Pelegrini uvedie hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 649.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Simon, ktorý podal návrh, procedurálny návrh – vrátiť návrh zákona na prepracovanie. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 56 za, 76 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Zároveň v rozprave vystúpil a podal pozmeňujúci návrh ten istý pán poslanec. Preto predtým, ako pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, dajte, prosím, pán predseda, hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky rozhodne o skrátení lehoty na prerokovanie týchto pozmeňujúcich návrhov.

  • Hlasujeme o vyjadrení súhlasu, alebo nesúhlasu so skrátením lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 97 za, 21 proti, 19 sa zdržalo.

    Máme súhlas, pán spravodajca, budeme hlasovať o návrhoch.

  • Pán predseda, prosím, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte hlasovať o bodoch 1 až 10, 15 až 25, 27 a 28 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o uvedených bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 98 za, 37 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 11, 12, 13 a 14 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 11, 12, 13, 14 spoločne. Odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 22 za, 85 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme neschválili.

  • O bode 26 spoločnej správy nebudeme hlasovať, nakoľko bol schválený bod 27.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Simona, ktorý odznel v rozprave. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto jeho pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za, 11 proti, 66 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, ako aj o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 80 za, 25 proti, 30 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 79 za, 25 proti, 29 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

    Ešte raz vás poprosím, pán poslanec, aby ste uviedli aj v druhom čítaní vládny návrh zákona, hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 650.

  • Pán predseda, v rozprave som vystúpil ja a podal som pozmeňujúci návrh. Preto, pán predseda, dajte hlasovať o tom, aby Národná rada rozhodla o skrátení lehoty na hlasovanie o týchto pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasujeme o súhlase na skrátenie lehoty na prerokovanie hlasovaním.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 80 za, 20 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Máme súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Pán predseda, teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy s tým, že som požiadal vyňať bod 27 na samostatné hlasovanie. Pán predseda, dajte teraz hlasovať spoločne o bodoch 1 až 13, 15 až 26, 28 až 31 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 93 za, 43 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o bode 14 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 14, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 2 za, 75 proti, zdržalo sa 58.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 27 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť, ktorý som vyňal na samostatné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 29 za, 71 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda, pristúpime teraz k hlasovaniu o mojom pozmeňujúcom návrhu.

    Prosím, dajte o ňom hlasovať, o oboch bodoch spoločne.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Pelegriniho.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 82 za, 3 proti, 49 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Váš návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a aj o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 80 za, 2 proti, 47 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Keďže sa do nej nikto neprihlásil, vyhlasujem ju za skončenú a poprosím o záverečné hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 80 za, 55 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 163 o chemických látkach, chemických prípravkoch.

    Pán poslanec Glenda uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Medzinárodnej dohode o tropickom dreve z roku 2006.

    Tlač 681.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Pán predsedajúci a pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Medzinárodnou dohodou o tropickom dreve z roku 2006 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 131 za, 1 proti, 5 sa zdržalo.

    Tento návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Jureňa uvedie hlasovanie v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 665.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, v rozprave vystúpili šiesti poslanci, z toho jeden, pán poslanec Jasaň dal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy a síce o bodoch 1, 2, 3 a 6, kde je návrh gestorského výboru hlasovať za. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 77 za, 21 proti, 36 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dávam návrh na vyňatie bodov 4, 5 spoločnej správy s návrhom neschváliť na základe technických pripomienok. Dajte hlasovať o týchto bodoch 4, 5.

  • Ešte raz, o ktorých bodoch hlasujeme?

  • 4, 5. Áno, vo výbore boli pôvodne schválené.

  • Pán spravodajca, uvádzajte, aké máte zo spoločnej správy. Čiže hlasujeme o týchto bodoch.

  • Hlasujeme o bodoch 4, 5 s mojím návrhom na základe technických pripomienok neschváliť.

  • Pán spravodajca, odporúčanie výboru nás zaujíma. Takže, dobre, hlasujeme o bodoch 4 a 5.

  • Hlasovanie.

  • Ešte raz vás poprosím. Vyhlasujem predchádzajúce hlasovanie za zmätočné a budeme hlasovať ešte raz, pán spravodajca.

  • Budeme hlasovať o 4 a 5 a poprosím vás, vaša povinnosť je uviesť stanovisko výboru, nie vaše. Takže hlasujeme o bodoch 4 a 5.

  • Stanovisko výboru je schváliť.

  • Takže hlasujeme teraz ešte raz o bodoch 4 a 5.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 54 za, 69 proti, 12 sa zdržalo.

    Tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Na základe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslanca Viliama Jasaňa, ktorý bol prednesený dnes v rozprave, dávam návrh, aby sme hlasovali o súhlase so skrátením lehoty.

  • Hlasujeme o návrhu skrátiť lehotu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 za, 55 proti, 1 sa zdržal.

    Máme súhlas, pán spravodajca, takže budeme hlasovať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch poslanca Viliama Jasaňa a síce o bodoch 1 až 6, ktoré boli písomne predložené, s návrhom schváliť.

  • Pán spravodajca, je vecou snemovne, ako sa rozhodne hlasovať o návrhoch, ktoré odznejú z pléna. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 73 bolo za, 26 proti, 25 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrhy pána poslanca Jasaňa sme schválili.

    Môžeme ďalej, pán spravodajca.

  • Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu v treťom čítaní.

  • Hlasujeme teraz o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 80 za, 52 proti, 2 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je záujem sa do nej prihlásiť, preto ju vyhlasujem za skončenú a budeme hlasovať.

  • Môžeme hlasovať o návrhu ako o celku, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Takže hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Návrh gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 79 za, 52 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok.

    S návrhom, pán podpredseda Číž, Mamojka, Novotný. Nech sa páči, pán podpredseda Národnej rady.

  • Ďakujem pekne. Mám veľmi krátky procedurálny návrh. Chcem požiadať poslancov, členov klubu strany Smer o 12.00 hodine máme rokovanie na č. 30. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda výboru Mamojka.

  • Ja len pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, že o 12.00 hodine máme pomerne krátke zasadnutie výboru v miestnosti výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pozývam členov výboru pre zdravotníctvo na stretnutie s delegáciou čínskeho parlamentu budúci týždeň v utorok 23. septembra o 10.15 hodine v našej zasadačke. Zároveň pozývam členov výboru pre zdravotníctvo v utorok 23. septembra o 12.00 hodine na riadne rokovanie výboru pre zdravotníctvo s jediným bodom: Správa úradu pre dohľad o okolnostiach zániku Európskej zdravotnej poisťovne. Ďakujem pekne.

  • Členovia výboru na kontrolu Národného bezpečnostného úradu máme dnešnú schôdzu o 12.15 hodine, na ktorú vás pozývam.

  • Pán predseda, chcem sa spýtať, kedy bude bod odvolávanie Pavla Minárika.

  • Pán poslanec, vydržte. Všetko sa dozviete včas, som pripravený nielen vás, ale aj všetkých informovať.

  • Pán predseda, ale ja by som bol rád, keby ste mi neskákali do reči, keď kladiem veľmi krátku a stručnú otázku.

  • Veľmi krátko a stručne som vám, pán poslanec, odpovedal. Zrozumiteľne.

  • Takže, dámy a páni, teraz po odhlasovaní všetkých prerokovaných bodoch vás chcem informovať o návrhu. Vzhľadom na to, že pán poslanec Pavol Abrhan bol zvolený za predsedu výboru pre kultúru a médiá včera, pristúpime k návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Tieto zmeny alebo návrh na tieto zmeny je nasledovný. Navrhuje sa, aby Národná rada odvolala pána poslanca Pavla Abrhana, vzhľadom na jeho zvolenie do funkcie predsedu výboru pre kultúru a médiá, z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a taktiež odvolala pána poslanca Pavla Minárika z výboru pre kultúru a médiá. Súčasne sa navrhuje, aby Národná rada zvolila poslanca Pavla Minárika za člena výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Pýtam sa, či sa chce niekto k tomuto návrhu vyjadriť. Takže prerušujem rokovanie, končím možnosť sa prihlásiť s vyjadrením. Prerušujem, zvolávam grémium.

    Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom interpelácie. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 11.39 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako je obvyklé, vždy vo štvrtok o 14.00 hodine pristúpime k hodine otázok, je to zo zákona určená časť programu.

    Poslanci položili do včerajšieho dňa do 12.00 hodiny 27 otázok na pána predsedu vlády a 23 otázok na jednotlivých členov vlády.

    Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Budeme odpovedať len na otázky prítomných poslancov.

    Poprosím teraz pána predsedu vlády Slovenskej republiky, pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných a ospravedlnených členov vlády.

    Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády, a to buď z dôvodu ich pracovných ciest alebo z iných dôvodov a súčasne oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný na rokovaní bude pán minister hospodárstva, pán Jahnátek. Zastupuje ho minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Vážny. Ďalej neprítomný je minister životného prostredia pán Chrbet, zastupuje ho minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Janušek. Potom je to pán minister pôdohospodárstva, zastupuje ho minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Janušek.

    Otázky neboli postavené podpredsedovi vlády pánovi Čaplovičovi, ministrovi spravodlivosti, ministrovi zahraničných vecí a ministrovi obrany.

    Pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky, ako mi ich postavili poslanci Národnej rady.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Máte teraz 15 minút, počas ktorých budete odpovedať na otázky.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Tkáčovej, ktorá tu ale nie je.

    Takže budeme pokračovať otázkou, ktorú položil pán poslanec Jánoš: „Vážený pán premiér, môžete nám povedať, čo oznámite komisárovi pre menové záležitosti a prezidentovi Európskej centrálnej banky (ECB) pri ich príchode na Slovensko?“

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Mal som veľmi podrobné vystúpenie k likvidácii PCB látok pre pani poslankyňu. Je mi ľúto, že som sa jej nemohol spýtať, prečo sa ma to pýta po 8 rokoch vládnutia.

    Dovoľte mi, aby som sa sústredil na otázku od pána poslanca Jánoša. Ďakujem, pán poslanec, za záujem o euro, pretože keby sa dnes vládna koalícia o euro nezaujímala, tak ho nikdy nemáme pri tomto postoji slovenskej opozície, ako ho dnes vnímam.

    Pokiaľ ide o pána Almuniu, komisára pre hospodárske a menové záležitosti, a prezidenta Európskej centrálnej banky pána Tricheta, zúčastnia sa 22. septembra spolu s ďalšími významnými hosťami na medzinárodnej konferencii o zavedení eura na Slovensku pod oficiálnym názvom Slovakia Euro Changeover Conference. Na tejto konferencii budú nie iba pasívni pozorovatelia, ale očakávame od nich aj zásadné vystúpenia k najnovším udalostiam, ktoré sa dejú na svetových finančných trhoch, ale určite aj s určitými predikciami vývoja v európskom priestore a s určitými odhadmi, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky.

    Nepochybne môžeme prijatie eura označiť bez akéhokoľvek nadsadzovania za jeden z najväčších historických medzníkov v dejinách Slovenskej republiky. Zmena, ktorá nastane od prvého dňa v roku 2009, zasiahne do všetkých oblastí života našej spoločnosti, do ekonomiky, obchodu a v neposlednom rade aj do politiky ako domácej, tak aj medzinárodnej. Obyvatelia nášho malého štátu dostanú možnosť, aby ich mena bola jedným z najstabilnejších platidiel na svetových trhoch.

    Stretávam sa teraz s viacerými politikmi pri viacerých príležitostiach z mnohých krajín a potvrdzujú, že zavedenie eura na Slovensku vnímajú ako veľký úspech Slovenskej republiky. Najmä oceňujú veľmi jasné záväzky vlády Slovenskej republiky smerom k ďalšej konsolidácii verejných financií. Oceňujú, ako nastavujeme rozpočet na rok 2009, kedy, vážené dámy a páni, a to chcem podčiarknuť niekoľkokrát, bude vláda Slovenskej republiky pracovať s historicky najnižším deficitom, aký kedy Slovenská republika mala. Hovorím to aj preto, lebo dnes je pri vládnej moci vládne zoskupenie, ktoré kladie obrovský dôraz na silné sociálne programy, ako aj na programy, ktoré majú preukázať, že solidarita je princíp, ktorý prakticky uplatňujeme v každodennom politickom živote, je princíp, na základe ktorého chceme zagarantovať, aby každý občan Slovenskej republiky videl, že aj on sám má určitý prospech zo súčasného hospodárskeho rastu Slovenskej republiky.

    Dnes nakoniec sme predstavovali jeden taký program, ktorý sa skončil mimoriadne úspešne. V septembri odišlo na stredné školy v Európe zo Slovenska 330 študentov stredných škôl, ktorým vláda zo sociálnych dôvodov zaplatila všetky náklady tak, aby rok mohli tráviť v Anglicku, v Írsku, Španielsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku alebo Rusku, aby sa mohli profesionálne naučiť jeden jazyk, čo je podľa môjho názoru štandardný prejav solidarity vlády, ktorá má silné sociálne cítenie. Pripomínam okrem iného, že ide o program, ktorý sa dotýka len tých detí a tých rodičov alebo tých rodín, ktoré si nemôžu dovoliť zaplatiť celý ročný pobyt niekde na strednej škole v zahraničí. A pre vašu informáciu, vážené dámy a páni, priemerne takýto pobyt stojí okolo 6 600 eur na jeden školský rok a študenti majú zaplatené komplet všetky výdavky, ktoré sú s tým spojené.

    Rovnako chcem oceniť a chcem sa poďakovať, vám, vážené dámy a páni, za to, že pri schvaľovaní dvoch rozpočtov na rok 2007 a 2008 ste preukázali vysokú mieru politickej zodpovednosti, podporili ste konsolidáciu, hoci ste mohli mať množstvo návrhov ako pristúpiť k ďalším a ďalším výdavkom v sociálnej oblasti. V tom je najväčší úspech tejto vlády. Na jednej strane držíme hospodársky rast, máme historicky najnižší deficit, infláciu držíme pod kontrolou, veľmi oceňujem dohody sociálnych partnerov, na základe ktorých mzdy musia kopírovať predovšetkým produktivitu práce. Toto všetko dnes postavilo Slovenskú republiku medzi tie krajiny, ktoré majú nielen šancu na ďalší dobrý rozvoj, ale ktoré majú aj šancu bez nejakých väčších výkyvov prežiť ťažké časy, ktoré dnes vnímame na svetových finančných trhoch.

    Pokiaľ ide o pána Almuniu a pána Tricheta, mal som možnosť hovoriť s nimi už niekoľkokrát najmä v súvislosti s rôznymi podujatiami, ktoré boli zorganizované pri zavádzaní eura na Slovensku. Som veľmi rád, že prídu a že budú môcť prezentovať svoje postoje, pretože neexistujú žiadne negatívne správy, ktoré sa týkajú Slovenska a ktoré by niekoho vyrušovali, znervózňovali. Slovensko je na dobrej finančnej, ekonomickej a sociálnej ceste.

    Dovoľte mi, aby som využil túto otázku, vážený pán poslanec, aj na to, aby som vás informoval o pripravenosti Slovenska na zavedenie eura. Chcem vám poďakovať aj za to, že ste podporili návrhy vlády Slovenskej republiky, ktoré smerujú k prijímaniu opatrení týkajúcich sa aj možno prísnejšej kontroly, ako niekto očakával, ale aj opatrení, ktoré môžu v konečnom dôsledku znamenať reguláciu tam, kde dôjde k úletu cien a nebude to odôvodnené trhom, ale za týmto úletom cien budú iba konkrétne obchodné špekulácie.

    Pokiaľ ide o ďalšie opatrenia, verím, že stav informovanosti slovenskej verejnosti o eure je na primeranej výške. Podľa posledných údajov, hoci ja nie som veľký priateľ prieskumov verejnej mienky, miera informovanosti je už na takej výške, že prakticky niet občana, ktorý by nevedel, že 1. januára 2009 zavádzame euro. Ľudia, ako sa blíži dátum 1. január, sa čím ďalej, tým viac intenzívnejšie zaujímajú o techniku prechodu. Zaujíma ich, ako to bude od prvej minúty 1. januára 2009, či budú môcť používať bankomaty, ako to bude s ich výplatami, ako to bude s ich dávkami, ako to bude s ich penziami.

    Vláda Slovenskej republiky dnes už robí konkrétne opatrenia, ktoré sa týkajú rozvozu euromincí. Vláda robí všetky prípravy na to, aby všetky finančné inštitúcie boli v januári 2009 stopercentne pripravené na hladký prechod na úplne inú menu. Je to totálny prechod na úplne inú menu, čo vyžaduje od vlády Slovenskej republiky maximálne nasadenie a veľmi vítam, že prinajmenšom, poslanci vládnej koalície, ste pri nás a že nám v tejto snahe pomáhate.

  • Chcel by som znovu, vážené dámy a páni, vyzvať predstaviteľov druhého tábora politického spektra, aby sa otvorenie prihlásili k euru, alebo aby povedali, že ho nechcú. Predsa nie je možné, a povedal som to tu na tejto pôde už niekoľkokrát, aby sa všetci sociálni partneri na Slovensku dohodli – zamestnávatelia, zamestnanci, mestá, obce, župy, vláda, dôchodcovia, študenti, profesijné organizácie – všetci sa dohodli na tom, že treba dať pomocnú ruku a urobiť široký politický slovenský konsenzus na zavedenie eura. Jediný, kto s tým stále má problém, je slovenská opozícia. Tá slovenská opozícia, od ktorej sme v roku 2006 bez zaváhania prevzali záväzok 1. januára 2009 zaviesť euro. Ešte raz vyzývam, páni, buď povedzte, že nechcete euro, alebo pristúpte a podpíšte spoločenský pakt. Ak tak mohli urobiť dôchodcovia, ktorí majú 8 – 9 000 korunové príjmy a vy máte, páni v opozícii, 100-tisícové príjmy, tak sa pýtam, či to je politická vypočítavosť a s čím vlastne rátate. Rátate s tým, že 1. januára 2009 skolabuje štát? Neskolabuje. Tak ako neskolaboval v júli, v auguste 2006, hoci ste všetci na to čakali, že príde vláda, ktorá bude sociálne orientovaná, všetko rozhádže, všetko zničí. Dnes je Slovensko úspešná krajina z hľadiska financií, ekonomiky, zahraničnopoliticky sme úspešní a budeme úspešní aj po 1. januári 2009. Jednoducho garantujem, že ste sa opäť výrazným spôsobom pomýlili. A pri každej jednej príležitosti vás žiadam, páni poslanci z vládnej koalície, aby ste oznamovali, že opozícia nemá záujem na eure na Slovensku. Pretože, ak môžu dôchodcovia, ak môžu učitelia, ak môžu zamestnávatelia, odborári, všetci povedať, chceme euro, nechápem, prečo časť politického spektra špekuluje a snaží sa vytĺkať z eura politický kapitál.

    Vážené dámy a páni, chcem ďalej zagarantovať, že vláda Slovenskej republiky bude prijímať ďalšie a ďalšie opatrenia, ktoré budú stabilizovať túto krajinu. Urobíme všetko pre to, aby sa do roku 2010 zlepšila cestná infraštruktúra, aby sme dostali investorov aj do iných častí Slovenska, ako iba na západné, možno na stredné Slovensko. Urobíme všetko pre to, aby naďalej pokračovala konsolidácia verejných financií. Pôjdeme podľa plánu, ku ktorému sme sa zaviazali v súvislosti so zavedením eura. Ale napriek tomu, že neprivatizujeme, že nemáme k dispozícii 300 mld. korún z predaja strategických majetkov, dávame ľuďom v tejto krajine tisíckrát viac, ako dávala niekedy pravicová vláda.

  • Toto je najväčší úspech tejto vlády, tejto vládnej koalície a nepochybne, poslanci, ktorí sedíte vo vládnych laviciach, máte na tom obrovský podiel.

    Je zrejmé, že tieto úspechy, ktoré dnes vládna koalícia na slovenskej politickej scéne má, sa ťažko trávia v žalúdku niektorých politikov. Preto sme predmetom osočovania, rôznych výmyslov, sme dnes predmetom obrovských mediálnych útokov. Ja by som len tak zo zaujímavosti dal pánom kolegom z médií do pozornosti článok v Die Presse. Prosím, vás, prečítajte si, čo napísal článok alebo autor článku v Die Presse o tom, ako sa správate k tejto vláde. Už zahraničné médiá otvorene hovoria o tom, že stačí bežné listovanie v denníkoch a v týždenníkoch a každý zistí, že všetky médiá sú absolútne zaujaté proti tejto vláde. Každý zistí, že sa vytrhávajú výroky, robia sa z toho titulky. Tak to je teda veľké vyznamenanie pre slovenské médiá, už keď renomované zahraničné denníky hovoria o tom, čo sa na Slovensku deje.

  • Vážené dámy a páni, samozrejme, že my sa otráviť nedáme. Chcem pánom z opozície, aj pánom z médií, ktorí tak tvrdo na nás pracujú, najmä teda opozičným médiám dať jasne najavo, že vzťahy vo vládnej koalícii sú korektné. Áno, stane sa ako v každom zoskupení, že môžeme mať rozdielny názor na niečo, ale vieme, že v tomto období musíme dotiahnuť Slovensko až do nasledujúcich parlamentných volieb tak, aby Slovensko v roku 2010 bolo posilnené, a nie oslabené. Tak ako sme ho preberali v roku 2006. Toto je naša zodpovednosť. My sme si jej absolútne vedomí a v tomto duchu, možno aj pri malých politických turbulenciách, ktoré, ako som povedal, sem-tam môžu prísť, toto všetko určite zagarantujeme občanom Slovenskej republiky. A najmä ľuďom zagarantujeme, že pri každej jednej príležitosti, samozrejme, pri zabezpečení finančnej stability tohto štátu im budeme postupne vracať to, čo títo ľudia pre túto republiku urobili.

  • Ľudia štátu Slovenskej republike dali veľmi veľa. Dali jej veľmi veľa, pretože tvrdo pracujú často za mzdy, ktoré sú ďaleko od európskeho priemeru. Teraz je našou povinnosťou, aby štát, ak na to má k dispozícii určité zdroje, ale bez toho, aby ohrozil svoju vlastnú vnútornú stabilitu, ľuďom to vracal. Držme sa všetci spoločne princípu ľudia štátu – štát ľuďom. Venujme sa ľuďom. Ignorujme tieto nezmyselné útoky, toto okydávanie, tieto vedrá špiny, ktoré sa na nás lejú z médií a od opozície. Venujem sa ľuďom. Ak sa budeme venovať ľuďom, v roku 2010 tu znovu takto budeme, ako sme tu teraz.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda vlády, váš čas 15 minút, ktorý ste mali k dispozícii, už uplynul. Takže ani sa nespýtam pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku.

    A budeme pokračovať teraz odpoveďami na otázky, ktoré boli vyžrebované na jednotlivých členov vlády.

    A prvá otázka je od pani poslankyne Gibalovej, je tu, takže bude na ňu odpovedať pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová. A otázka znie: „Pani ministerka, prosím, uveďte, koľkým evidovaným uchádzačom o zamestnanie nebola priznaná dávka v nezamestnanosti pre nesplnenie podmienky ustanovenia § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v roku 2004, 2005, 2006 a 2007.“

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, bez nároku na dávku v nezamestnanosti v roku 2004 to bolo 139 734 ľudí, v roku 2005 – 111 813, v roku 2006 – 99 066, v roku 2007 – 84 155 a v roku 2008 do konca 8. mesiaca – 43 318.

  • Pani poslankyňa, doplňujúca otázka?

  • Ďakujem pekne, pani ministerka, za odpoveď. A v súvislosti s týmto ustanovením § 104 zákona o sociálnom poistení sa chcem opýtať, či sa nenazdávate alebo aký máte názor, že toto ustanovenie je v tej časti, že sa vyžaduje najmenej 3 roky zo štyroch byť poistený pred zaevidovaním do evidencie nezamestnaných, trošku tvrdá podmienka. Váš názor poprosím. Ďakujem pekne.

  • V súčasnosti prehodnocujeme a vykonávame analýzu dopadu ustanovení zákona o službách zamestnanosti jednotlivých ustanovení a po vykonaní tejto analýzy, samozrejme, budeme korigovať aj zákon o službách zamestnanosti. Skončila som.

  • Skončili ste, pani ministerka? Dobre.

    Takže ďalšiu otázku mal pán poslanec Pataky. Ten tu nie je.

    Ďalšiu otázku má pán poslanec Fakras a je na pána ministra Becíka, ministra pôdohospodárstva a znie: „Pán minister, kedy zverejníte výzvu na predkladanie projektov obcí na dotácie z Programu rozvoja vidieka?“

    Nech sa páči, bude odpovedať v zastúpení pán minister pre výstavbu a regionálny rozvoj.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni, výzvu na predkladanie projektov v rámci opatrení základné služby pre vidiecke obyvateľstvo a obnova a rozvoj obcí Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 až 2013, v rámci ktorých sú prijímatelia pomoci obce nezaradené do pólov rastu, predpokladáme zverejniť do konca roku 2008. Tento termín objektívne ovplyvnilo viacero faktorov a to najmä:

    1. Pri podpore obcí z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 až 2013 je špecifická situácia, nakoľko v zmysle ustanovení nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 1698 z roku 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka je v prípade obcí DPH neoprávneným výdavkom. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vyvinulo maximálne úsilie o vyriešenie tohto problému, nakoľko rozpočty väčšiny menších obcí neumožňujú hradenie DPH vo výške 19 % z vlastných zdrojov. Predmetná problematika bude doriešená v rámci schvaľovania štátneho rozpočtu na rok 2009. Nebolo by preto od ministerstva pôdohospodárstva korektné vyhlásiť výzvu na predkladanie žiadostí za podmienky, že žiadatelia o podporu nebudú vedieť, či DPH bude oprávneným výdavkom a či teda budú môcť zrealizovať svoje projekty bez použitia ďalších vlastných zdrojov.

    2. Skúsenosti ministerstva pôdohospodárstva už z programu SAPARD nasvedčujú, že pred vypísaním výzvy je potrebné uskutočniť masívnu vzdelávaciu kampaň pre starostov obcí. Preto ministerstvo pôdohospodárstva v najbližšej dobe uskutoční viacero vzdelávacích aktivít zameraných na oboznámenie zástupcov samosprávy so stanovenými kritériami a ďalšími podmienkami, ktoré musia byť splnené pre akceptovanie žiadostí obcí o podporu.

    3. Za účelom zosúladenia vyhlasovania výziev na jednotlivé opatrenia Programu rozvoja vidieka, vyhodnocovania žiadostí, podpisovania zmlúv a refundáciu žiadostí o platby musel byť stanovený časový harmonogram vyhlasovania jednotlivých výziev. V súčasnom období Pôdohospodárska platobná agentúra eviduje vyše 4 000 žiadostí o nenávratný finančný príspevok, ktoré priebežne spracúva, preto i vzhľadom k jej obmedzeným personálnym kapacitám nebolo možné vyhlásiť výzvy na všetky opatrenia v jednom termíne.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec Farkas, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, možno by nebolo korektné, keby som vám teraz dal doplňujúcu otázku, nakoľko tu nie je pán minister pôdohospodárstva. Ale vzhľadom na to, že aj vy ste odborníkom v tejto oblasti, tak dovoľte, aby som predsa len tú otázku položil. Z programového obdobia 2007 až 2013 uplynul rok a deväť mesiacov. Ja sa pýtam, čo ste robili doteraz. Totiž obce a najmä malé obce netrpezlivo čakajú na túto jedinú možnosť uchádzať sa o dotáciu z fondov Európskej únie. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem za otázku. Pán poslanec, doteraz sme veľmi, veľmi tvrdo pracovali. Viete veľmi dobre, že ten systém N+3, ktorý navrhla Európska komisia pri rozbehu nového programového obdobia, je preto N+3, pretože ďalšie pokračovanie býva N+2. Na vysvetlenie N+2, to znamená roky, prvý rok je vždy rozbehujúci, to znamená, vtedy sa veľmi intenzívne rokuje aj rokovalo a vyrokovali sa veľmi dobré veci s Európskou komisiou, čiže tento rok, ten prvý rok, o ktorom hovoríte alebo sa pýtate, čo sme robili, veľmi tvrdo sme pracovali. A myslím si, že toto môžem povedať aj za ministerstvo pôdohospodárstva.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy a položila ju ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, mohli by ste uviesť, koľko študentov stredných škôl začalo svoj ročný štipendijný pobyt na zahraničných stredných školách, ktoré sú to školy a koľko financií sa vyplatilo týmto študentom z rozpočtu vlády?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa, ročný pobyt na zahraničných stredných školách v školskom roku 2008 – 2009 začne 323 študentov. Ide o stredné školy v nasledovných krajinách: Írskej republiky, Veľká Británia, Rakúska republika, Spolková republika Nemecko, Ruská federácia, Španielske kráľovstvo, Talianska republika, Francúzska republika.

    Pokiaľ ide o náklady a počet žiakov, tak v Írsku máme 130 žiakov, náklady celkové sú 991 900 eur, Veľká Británia 36 žiakov, 320 400 eur, Nemecko 31 žiakov, 216 473 eur, Rakúsko 19 žiakov, 101 704 eur, Španielsko 31 žiakov, 159 064 eur, Taliansko 10 žiakov, 64 000 eur, Francúzsko 62 žiakov, 325 260 eur, Rusko 4 žiaci 30 060 eur, spolu 12 mil. 131 861 eur. Celkový priemer na žiaka, ktorý sme plánovali vo výške okolo 7 700 eur, sa takto znížil na 6 600 eur.

    Pokiaľ ide o štruktúru nákladov na sociálne štipendiá, je to okolo 600 eur, na učebné pomôcky im dávame 100 eur v priemere, na poistenie 30 eur, asi 1 050 korún a cestovné náklady v priemere sú 430 eur.

    Pokiaľ by ste chceli vedieť, v ktorých mestách máme jednotlivých žiakov umiestnených, mám pre vás pripravené tabuľky, ktoré vám môžem odovzdať. Ale pre základnú informáciu pre každý štát máme vypracovanú tabuľku – toto nebudem, samozrejme, čítať –, kde vám môžem povedať napríklad v Írskej republike mesto Mayo 42 žiakov, Limerick 30, Cork 28, Kerry 19, Tipperary 11 atď., čiže presnú lokáciu vám môžem dať, aj skutočné náklady. Všetci žiaci sú, teda okrem Španielska, odcestovaní. 20 žiakov vo Veľkej Británii, ktorých nám Veľká Británia neprijala, pretože Veľká Británia si robí individuálne skúšky z jazyka, nie tie, ktoré my sme na základe stupnice B1 alebo B2 medzinárodnej, medzinárodného štandardu vykonali, sa nám podarilo presunúť do Írska, takže v podstate celá kapacita je vyčerpaná.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.

    Ja som vám túto otázku položila kvôli tomu, že vláda na svojom rokovaní 27. februára vyčlenila 270 miliónov korún cca pre 1 000 stredoškolákov, ktorí by mali získať sociálne štipendiá. Ja som si to vydelila a mne tá suma nevychádza, pretože ste povedali, že na jedného žiaka by teda podľa toho, ako bolo v pláne, bolo plánované 7 730 eur, doobeda ste mali tlačovku, kde ste povedali, že to je 6 600 eur. Moja doplňujúca otázka je, či sa vyčerpalo všetkých 270 miliónov korún? Prečo je tam len 323 žiakov, keď plánovaných bolo 1 000 žiakov? Prečo tieto peniaze išli z rozpočtu ministerstva obrany? Malo to ísť z rozpočtu úradu vlády. Ja som zrejme položila zle tú otázku, lebo mňa zaujímali tie stredné školy, odkiaľ išli žiaci na sociálne štipendiá, naše stredné školy, ako to je rozvrhnuté. A ešte, pretože sú to sociálne štipendiá, mňa by zaujímala tá hranica príjmu pre rodinu, kde sa stanovila. Pretože priemerný plat na Slovensku je 23 000 korún, ale tie priemerné platy sú iné napríklad v Bratislave a iné v Prešovskom alebo Banskobystrickom kraji. Takže, keby ste mi vedeli odpovedať ešte na tieto otázky.

    Ďakujem pekne.

  • Dobre, pokúsim sa. Pokiaľ ide o naše slovenské, tak vám môžem takisto dať tabuľku, kde je, pretože zriaďovateľmi strednej školy sú samosprávne kraje alebo krajské školské úrady pre bilingválne gymnáziá. Takže je tu presne stanovený počet, počet všetkých pridelených, počet prihlásených študentov a počet vybraných študentov. Prihlásených naozaj bolo takmer 1 000, ale nie všetci urobili jazykové skúšky. Ako som povedal, tie kritériá sú veľmi prísne, pretože, aby tento pobyt bol efektívny, však to ide zo štátnych peňazí, tak každý žiak musí tú cudziu reč vedieť. Ide o zdokonalenie sa, tam sa nikto z nuly alebo nikto sa nenaučí cudziu reč, čiže, to je po prvé.

    Po druhé, ako som vám povedal, veď tie zahraničné štáty majú veľmi tvrdé kritériá, veľmi ťažké, niekde musia bývať v rodinách, niekde musia byť na internáte, niekde musia mať poručníka. Čiže s každým štátom je zmluva, o každého žiaka je individuálne postarané, každý žiak má miesto v triede, každý žiak má miesto v rodine alebo na internáte, každý má zabezpečené poistenie, každý má zabezpečenú dopravu, každého sme dopravili, všetci nám prídu na Vianoce domov, to sme z tej úspory zaplatili. Pretože naozaj sme predpokladali, že okolo 250 miliónov korún, ale tým, že o 1 000 eur sú menšie náklady, to svedčí aj o tom, že sa snažíme peniaze šetriť a kde sa dá, lietadlom, kde nie, tak ide autobus. Čiže snažíme sa, aby ten projekt bol efektívny. A potom, pokiaľ ide o kritériá, tak to nám pomohlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré stanovilo, aké sú kritériá. A myslím si, že aj dvoma vyhláškami to presne stanovilo. Čiže tam sme postupovali podľa toho, aké kritériá sú. Ale môžem vám povedať, že ani jeden žiak nie je taký, ktorý by tieto kritériá nesplnil.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Branislav Bačík, otázku položil znova ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, aké sú plány ministerstva školstva ohľadom možnosti podnikania verejných a štátnych vysokých škôl?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec, už súčasný zákon o vysokých školách umožňuje verejným vysokým školám vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom je tam jedna podmienka, že výnosy z podnikania musia pokrývať náklady a nesmie to byť z verejných dotácií a nesmú využívať vlastný majetok, ale z podnikateľskej činnosti verejné vysoké školy podnikať dnes môžu.

    Vzhľadom na to, že sa aj v programovom vyhlásení vlády hovorí o viaczdrojovom financovaní vysokých škôl, je záujem zvyšovať podiel finančných prostriedkov, ktoré verejné vysoké školy získavajú zo súkromných zdrojov a z vlastnej činnosti. Súčasne je záujem podporiť univerzitný výskum, ktorého výstupy budú využívateľné v priemysle a v spoločenskej praxi.

    Na dosiahnutie tohto cieľa v súčasnosti pripravujeme novelu zákona o vysokých školách, ktorá umožní verejným vysokým školám vstup do obchodných spoločností a to prostredníctvom partnerstiev so súkromným sektorom v rámci uskutočňovania podnikateľskej činnosti v podstatne väčšom rozsahu, ako je v súčasnosti, s cieľom prepojenia potrieb a s rozvojom vedy a výskumu a ich aplikácie pre prax. V takýchto spoločnostiach bude verejná vysoká škola ručiť len za záväzky svojho vkladu. Vzhľadom na to, že kapitálový vstup verejných vysokých škôl do obchodných spoločností bude novým prvkom v našom právnom poriadku, nastavíme osobitné podmienky pre takýto režim. Očakávam však, že v prípade takýchto partnerstiev sa vysoké školy budú podieľať na ich činnosti skôr svojimi znalosťami, svojím know-how, teda prostredníctvom patentov, prostredníctvom licencií ako nejakým kapitálovým vstupom, poprípade vstupom svojho majetku, snáď okrem laboratórií a experimentálnych pracovísk.

    Chcem vás ale ubezpečiť, že vzdelávanie a výskum zostanú naďalej prvoradými úlohami vysokých škôl, pretože to je ich činnosť, a nie podnikať v hospodárstve. Máme tiež záujem, aby sa vysoké školy aktívne podieľali na vzniku špecializovaných organizácií vedy a techniky, ako sú centrá excelentnosti, technologické parky, inkubátory, spin off, start up a niektoré ďalšie, dovolím si povedať, moderné inštitúcie, ktoré zabezpečujú pre nás prenos poznatkov do praxe. V prípade štátnych vysokých škôl je situácia iná, keďže ide o príspevkové organizácie a ich hospodárenie sa riadi osobitnými predpismi.

    Vo veci podnikania súkromných vysokých škôl je potrebné posudzovať ich možnosti podnikania podľa právnej formy právnickej osoby, ktorej bol udelený štátny súhlas na pôsobenie ako súkromná vysoká škola. Ak ide o obchodnú spoločnosť, jej podnikateľská činnosť sa riadi Obchodným zákonníkom, v prípade ak ide o neziskovú organizáciu zákonom o neziskových organizáciách.

    Ak ide o zahraničnú vysokú školu, poskytovanie vzdelávania sa riadi právnymi predpismi štátu jej sídla.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Bačík, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Simon. Otázku položil pánovi ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky pánovi Stanislavovi Becíkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, kedy sa budú môcť malé obce uchádzať o prostriedky na rozvoj? Kedy poľnohospodári dostanú prvé platby na rozvojové aktivity z prvého kola výziev na roky 2007 – 2013?“

    Zastupovať pri odpovedi pána ministra Becíka bude pán minister Janušek. Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, milé dámy, vážení páni, žiadosti o nenávratný finančný príspevok poľnohospodárov, ktorých v rámci opatrení 1.1 Modernizácia fariem, 1.2 Pridávanie hodnoty do poľnohospodárskych produktov a produktov lesného hospodárstva a 3.1 Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam obdržala Pôdohospodárska platobná agentúra 2 549, sú v zmysle schválenej metodiky vyhodnocované a v súčasnom období sú už podpisované prvé zmluvy.

    Po splnení ďalších stanovených podmienok súvisiacich s ochranou vynaložených verejných zdrojov budú môcť poľnohospodári následne podať na Pôdohospodársku platobnú agentúru žiadosti o platbu. A po ich vyhodnotení budú v zmysle platnej metodiky najneskôr do štyroch mesiacov po ich podaní finančné prostriedky prevedené na účet príjemcu podpory.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Simon, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, je mi ľúto, že vy odpovedáte na tú otázku. Ja chápem, že zastupujete svojho kolegu z vlády, ale nedá mi, aby som nepoložil doplňujúcu otázku.

    Moja prvá otázka bola totožná alebo takmer identická s tým, čo položil pán poslanec Farkas. A doplňujúca otázka bude smerovať jednak k tejto prvej časti. Považujete za spravodlivé, že z 2 900 obcí na Slovensku 1 900, ktorých počet obyvateľov je menej ako 800, nemá od roku 2004 umožnené uchádzať sa o rozvojové aktivity? Je to správny prístup podľa vás, že tieto malé obce nemajú možnosť sa rozvíjať? Problematika DPH, ktorú ste spomenuli v predchádzajúcom vystúpení na poslanca Farkasa, je podľa vás opodstatnená, keď dneska zavádzate tie isté riešenia, ktoré už vláda v roku 2004 uplatňovala a riadila z hľadiska vratky DPH?

    A čo sa týka poľnohospodárov. Do koľkých bodov bodového hodnotenia projektov žiadatelia z tých 2 540 žiadateľov dostane pozitívne posúdené projekty a podpísané dohody?

  • Ďakujem. Čo sa týka toho spravodlivý, nespravodlivý, viete, pri tých rokovaniach s Európskou komisiou tí nám, nechcem povedať, že vyčítali, to nie, ale konštatovali, že Slovensko je strašne maličké, máme strašne veľa obcí, ďalej aj strašne veľa komunikácií a tak ďalej. Preto aj nám nejakým spôsobom radili, aby sme čo najefektívnejšie využívali tie fondy. To znamená, aby sme vlastne ich využívali len tam, kde sú väčšie obce. Nepriamo povedané, žiaľ, situácia je taká, že niektoré maličké obce pomaličky možno pôjdu k zániku, žiaľ, ale to je taká situácia, ktorá je aj inde vo svete, kde je takéto veľmi veľké množstvo, teda taká atomizácia. Takže, ja s tým nesúhlasím, samozrejme, tiež, ale žiaľ, situácia je taká a peňazí je toľko, ako je. A čo sa týka tých ostatných otázok, to sa potom s pánom ministrom Becíkom porozprávajte. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavol Minárik. Otázku položil ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, akú stratégiu by ste zvolili na udržanie trvalo nízkych cien plynu pre domácnosti, keď krížové dotácie Európska únia zakazuje, v Rusku pre vlastné obyvateľstvo pripravujú radikálne zvýšenie cien a regulačný úrad má byť nezávislý? Ste na túto úlohu pripravený, keď vás, vzhľadom na premiérom opakovane spomínané vyvlastnenie SPP, možno očakáva?“

    Za neprítomného pána ministra Jahnátka bude odpovedať pán minister Vážny. Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, otázka cien plynu pre odberateľov, domácnosti je vnímaná veľmi citlivo. Vláda Slovenskej republiky nehovorí o trvalo nízkych cenách, ale o cenách, ktoré by boli spravodlivé a zohľadňovali v čo možno najväčšej miere kúpyschopnosť obyvateľstva.

    Ako správne uvádzate, pán poslanec, krížové dotácie sú v zmysle európskej legislatívy zakázané. Avizované zvýšenie cien pre obyvateľstvo v Rusku však nie je možné priamo spájať s vývojom na Slovensku aj z dôvodu výrazných odlišností oboch trhov.

    Vláda Slovenskej republiky uznáva, že pohyby cien plynu na Slovensku sú závislé od svetových cien energií. Vzhľadom na to, že ceny plynu na Slovensku sú vo vzťahu k mnohým krajinám vyššie, je potrebné lepšie monitorovať ich vývoj a predovšetkým zlepšiť kontrolu nákladov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by mal dôsledne vylúčiť všetky náklady, ktoré nespadajú pod oprávnené. Predbežné výsledky však ukazujú, že monopolní dodávatelia si bežne zaratávali do nákladových položiek také aktivity, ktoré jednoducho nesúvisia s dodávkou, resp. boli nadhodnotené oproti skutočnému stavu. Tomuto by sme chceli zabrániť.

    Pozorne vnímame proces nárastu cien plynu v okolitých krajinách, ale vzhľadom na výšku cien na Slovensku predpokladáme, že existuje priestor na zníženie niektorých nákladových položiek, ktoré vstupujú do výpočtu cien plynu. Je potrebné aj rozvážne zhodnotiť rast nákladovej položky, ktorá sa odvíja od nákupnej ceny plynu. Iste je vám známe, že ceny zemného plynu súvisia s cenami ropy jednak cez existenciu dlhodobých kontraktov naviazaných na cenu ropných produktov, ale tiež ako určité priemerné ceny na komoditných burzách založených na báze vážených priemerov viacerých komponentov. Ak však niekto v snahe štatisticky upraviť podklady pre tvorbu cien zámerne zmení štruktúru váh jednotlivých komponentov, tak zmení aj výslednú kalkuláciu regulovaných cien a dožaduje sa ich rastu.

    V poslednom čase sa cena ropy a teda aj produktov znížila a je predpoklad, že pod vplyvom finančnej krízy nebude priestor na komoditné špekulácie, ktoré by výrazne zvýšili jej cenu. Riešením je jednoznačné a nespochybniteľné špecifikovanie oprávnených nákladových položiek, ktoré vstupujú do vzorcov určených úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré sa používajú pri návrhu ceny. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je zo zákona účastníkom cenového konania a vyjadruje sa k predloženým návrhom cien a dáva k nim stanovisko. Konečné rozhodnutie o cenách vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorého nezávislé postavenie plne rešpektujeme.

    Vážený pán poslanec, v mene ministra hospodárstva vás ubezpečujem, že ministerstvo hospodárstva je pripravené uplatniť všetky zákonné prostriedky, aby zabezpečilo splnenie vládou uložených úloh. So spoločnosťou SPP sa však predovšetkým pokúsime nájsť zhodu na základe ďalších rokovaní, pričom predpokladáme, že nebude potrebné pristúpiť k ráznejším opatreniam.

    Skončil som. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Minárik, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, vy schytávate skoro neriešiteľné úlohy, lebo za túto vládu odpovedať na túto otázku bolo asi nie ľahké pri tom, aby ste nemuseli hovoriť nie úplné pravdy. Dostali ste úlohu, aby ste do 2010 spojili západ s východom, to je ďalšia neriešiteľná úloha. Ja vás skoro ľutujem a nechcem vás ani moc týrať ďalšími nepríjemnými otázkami, na ktoré nebudete vedieť odpovedať. Ale predsa, keď už ste sa podujali za pána ministra hospodárstva. Čo robia vaši ľudia v dozornej rade, kde máte väčšinu, ale aj v správnej rade, kde síce máte menšinu, ale ste, keď hovoríte, že v SPP sa používajú nekalé praktiky na zavádzanie niektorých položiek neoprávnených do nákladov. Ďalšie otázky by mohli vyvstať, napríklad pán premiér pred chvíľou hovoril, že dávate ľuďom tisíckrát viacej, ako dávala predchádzajúca vláda. Skadiaľ na to beriete, nie náhodou aj z dividend SPP? A ako používate na kompenzácie drahého plynu pre ľudí mimoriadne dividendy 8,1 mld., ktoré ste zobrali z SPP? Bolo pre ľudí snáď 1,7 mld. to, čo ste zvýšili, základné imanie záručnej banky? Alebo bolo pre ľudí to, čo ste navyšovali, základné imanie Vojenských opravárenských podnikov? To išlo podľa vás ľuďom?

  • Ďakujem. Najprv ten rok 2010. Je potrebné prečítať si uznesenie vlády. V uznesení vlády je predpokladaný termín ukončenia netunelových úsekov do roku 2010 na diaľnici D1. A predpokladaný termín ukončenia tunelových úsekov do roku 2012. Treba zdôrazniť ešte raz to slovíčko „predpokladaný“, ktoré je v uznesení vlády. Čiže, uznesenie vlády naplníme, pretože je tam to slovíčko predpokladaný. A nikto z nás nepredpokladal, ja osobne tiež nie, že proces PPP z hľadiska finančného, technického, obchodného bude taký náročný proces, aký náročný je. A čo mám avíza od uchádzačov, ale i od iných, ktorí sa mohli zoznámiť s koncesnou dokumentáciou a so súťažnými podkladmi, tak väčšina nás ozaj chváli, že sme urobili veľký kus práce a že ideme ozaj veľmi rýchlym tempom, neobvyklým vo svete pri projektoch PPP. Pre mňa bude veľkým zadosťučinením to, keď v roku 2010 budú tie stavby, ktoré sme si predsavzali ani nie ukončené, ak sa podarí ukončiť, budem rád, ale ak budú rozostavané na 80 – 90 %, k čomu určite dospejeme.

    Čo sa týka právomocí v SPP, hovoríte, že koalícia má ľudí väčšinu, že teda prečo nezasahujeme ráznejšie. Na to odpovedám toľko, že to je práve problémom, že hoci je ľudí väčšina, ich kompetencie sú menšinové a to je problém celého SPP. Myslím, že to dobre poznáte.

    Čo sa týka dividend SPP, samozrejme, aj dividendy SPP sú súčasťou príjmovej časti štátneho rozpočtu a, samozrejme, sa prerozdeľujú ako súčasť štátneho rozpočtu. Takže, v tomto ja nevidím žiadny problém a myslím si, že o správnej sociálnej politike súčasnej vládnej koalície nepochybuje už na Slovensku nikto, len tí, ktorí chcú úmyselne o nej pochybovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Pán minister, ako hodnotíte kritiku pána guvernéra NBS na adresu vlády o opatreniach na udržanie súčasného ekonomického rastu? Stotožňujete sa s jeho názorom? Ak áno, akú podpornú politiku v tejto otázke chystá vaše ministerstvo?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ministerstvo financií podporuje zdravý ekonomický rast hlavne voľbou správnej fiškálnej politiky tak, aby v spolupôsobení s menovou politikou Národnej banky a pri aktuálnom pôsobení vonkajšieho prostredia vytváralo optimálne podmienky pre rast ekonomiky bez ohrozenia a stability. Tento cieľ dosahujeme najmä tým, že nastolujeme ambiciózny postup ďalšej konsolidácie verejných financií, zvyšovanie ich kvality a efektívnosti, pričom znižujeme deficit smerom k vyrovnanej bilancii. V súlade s týmto smerovaním je postavená aj projekcia vývoja salda verejnej správy pri tvorbe rozpočtu na roky 2009 – 11 s cieľom znížiť deficit v roku 2009 na 1,7 % HDP a následne v roku 2011 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet.

    Týmto znižujeme zadlženosť verejnej správy a zvyšujeme manévrovací priestor fiškálnej politiky, ktorý bude môcť vláda využiť v prípade nežiaducich efektov ekonomických cyklov a šokov z vonkajšieho prostredia. Znižujúci sa rast našej ekonomiky, najmä v nových podmienkach fungovania v rámci eurozóny, bez vlastnej menovej politiky bude oveľa väčšou výzvou práve pre fiškálnu stránku. Súčasne týmto vytvárame podmienky pre realizáciu deklarovaných zámerov vlády na podporu konkurencieschopnosti a rýchlej konvergencie, rýchleho a udržateľného ekonomického rastu, zvýšenia sociálnej mobility, posilnenia sociálnej súdržnosti, zmiernenia vplyvov demografického vývoja a zlepšenia prispôsobivosti ekonomiky zmenám vo vonkajšom prostredí. Tieto zámery sú špecifikované vo viacerých dokumentoch vlády, a to najmä v Modernizačnom programe Slovensko 21 a premietané sú do opatrení operatívnych programov a do Národného programu reforiem.

    Opatrenia sú krátkodobé aj strednodobé a týkajú sa štyroch prioritných oblastí verejnej politiky, a to výskum, vývoj a inovácie, vzdelávanie, zamestnanosť a skvalitnenie podnikateľského prostredia, lepšia regulácia, vyššia transparentnosť. Akčné plány budú súčasťou Národného plánu reforiem, ktorý bude po schválení vládou predložený komisii v októbri 2008. Treba tiež zdôrazniť, že na samotné tempo rastu ekonomiky pôsobí najmä v súčasnosti množstvo závažných vonkajších faktorov, ako je pretrvávajúce riziko rastu svetových cien ropy, energií, potravín a hlavne posledné prepady na finančných trhoch a globálna finančná kríza. Aj keď je Slovensko zatiaľ relatívne imúnne voči týmto vplyvom, potenciálne treba s negatívnym efektom na rast ekonomiky počítať minimálne cez znížené šance pre náš export. Aktualizované septembrové predikcie vývoja ekonomiky z dielne ministerstva financií, ako aj nezávislých prognostikov však potvrdili ich doterajšie odhady tempa rastu s kulmináciou v roku 2007. Prognózy sa nezmenili a zostávajú stále na vysokej úrovni, evidujú sa však silnejšie riziká do budúcnosti. Mierne spomaľovanie rastu po roku 2007 sa už dávnejšie prognózovalo a je to prirodzený jav priebehu aktív zahraničných investorov v Slovenskej republike a tiež signálom stability ekonomiky bez rizík prehrievania.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Dovoľte mi, aby som citovala z toho, čo povedal pán guvernér Národnej banky pán Šramko: „Stále nie je počuť nejaké jasné signály, ktoré by zazneli na to, aby sme udržali takýto dobrý ekonomický rast. Myslím si, že vláda by mala urýchlene začať prijímať opatrenia, ktoré by znamenali udržanie takéhoto dobrého ekonomického rastu.“ Vy ste odpovedali na tú otázku, pán minister, ktorú som položila, konkrétne v tej časti, čo plánuje robiť vaše ministerstvo všeobecne. Mohli by ste uviesť dve, tri konkrétnejšie veci, ktoré by zodpovedali tú moju pôvodnú otázku? Ďakujem.

  • To Slovensko, Modernizačný program Slovensko 21 obsahuje veľa jednotlivých opatrení, ktoré budú pretavované do konkrétnych zákonov alebo do konkrétnych opatrení následne. Jedno z takých, ktoré stojí podľa mňa za zmienku, ktoré teda je hlavne z dielne ministerstva financií a jedno z takých najkomplexnejších, je práve zavedenie zamestnaneckej prémie, čiže koncept medzinárodne známy ako negative income tax, o ktorom už bolo veľa povedané a nadväzne na toto, napríklad ďalšie z významných opatrení je aj zjednocovanie alebo postupná príprava zjednocovania daní a odvodov, taktiež UNITAS I, II a je ich množstvo ďalších, ktoré súvisia aj priamo s reformovaním školstva, atď.

  • Ďakujem. Ďalšiu otázku položila opäť pani poslankyňa Sárközy. Otázku položila ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, po spustení dôchodkovej reformy v roku 2004 sa plánovalo postupne vytvoriť univerzálny systém. Po nástupe tejto vlády o tom nepočuť. Mohli by ste nám uviesť váš názor?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, téma univerzálnosti dôchodkového systému rezonovala v diskusiách odbornej verejnosti už pred spustením dôchodkovej reformy v roku 2004. Súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že sociálny systém policajtov si zasluhuje osobitné postavenie a zaviazala sa, že chce zefektívnením tohto systému nielen zachovať, ale ďalej prehĺbiť sociálne istoty policajtov, stabilizovať ich postavenie v spoločnosti a posilniť spoločenskú prestíž tohto povolania. Univerzálnosť systému sociálneho poistenia, systému starobného dôchodkového sporenia, a tým zrušenie, resp. oslabenie osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov, hasičov, záchranárov, colníkov a profesionálnych vojakov nie je teda témou, ktorou sa ministerstvo financií v tento moment zaoberá.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. No, nie som rada, že ste dali takúto odpoveď, pretože to vedie k všetkému, len nie k univerzálnosti a chcela by som vedieť váš názor na to, že keď máme trojpilierový dôchodkový systém, prečo sa ten tretí pilier nemôže lepšie využiť napríklad na tie skupiny, ktoré ste povedali. Pretože mám v poslednej dobe taký názor alebo cítenie, že čím ďalej, tým viac sa nájdu také skupiny, ktoré dostávajú príspevky. Moja otázka znie, či sa budú tieto skupiny naďalej rozširovať alebo pre tú skupinu, ktorú ste spomenuli, sa nájde nejaký zvláštny režim, ako je to niekde v zahraničí alebo títo policajti, a tá skupina, ktorú ste spomenuli, budú dostávať vyššie dôchodky na úkor ostatných. Ja viem, že je to zvláštny režim. Ale aj tak, keby ste povedali váš vlastný názor na túto problematiku. Ďakujem.

  • Môj osobný názor je, že už pri nastavovaní parametrov reformy dôchodkového systému došlo k zásadným chybám. Na mnoho vecí sa nemyslelo napriek tomu, že sa o tom diskutovalo, ale neboli v ten moment rešpektované všetky, aj odborné názory, dokonca máme dôkazy, že ani názory samotného ministerstva financií, ani ministerstva práce často neboli rešpektované z tej odbornej úrovne. Čiže môj osobný názor, parametricky reforma dôchodkového systému nebola zvládnutá a tváriť sa teraz, že pre určité skupiny, ako sú napríklad policajti, vojaci, hasiči, colníci, zaviesť univerzálny systém bez toho, aby sa hĺbkovo analyzovali dôsledky tohto opatrenia, keďže sú to skupiny, ktoré boli dlhodobo hendikepované, je, myslím si, neadekvátne. Čiže, nemám vôbec psychicky žiadny problém s tým, že tieto skupiny momentálne nie sú začlenené do nejakého globálneho univerzálneho systému a sú, ako vy to hovoríte, zvýhodňované individuálne.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavol Minárik. Otázku položil ministrovi kultúry Slovenskej republiky pánovi Markovi Maďaričovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, ako hodnotíte tretí program STV - jeho kvalitu a sledovanosť - hlavne po skončení OH? Boli prostriedky zo štátneho rozpočtu

  • vynaložené na jeho spustenie použité efektívne? Koľko takýchto programov Slovensko potrebuje?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem za otázku, pán poslanec. Ale myslím si, že vaša otázka o kvalite sledovanosti a efektivite vynaložených prostriedkov na tretí program Slovenskej televízie je predčasná, pretože program Trojka bol spustený pred mesiacom a pár dňami, čo je na akékoľvek uzávery v prípade takéhoto projektu príliš skoro. To hodnotenie nemôže byť v tejto chvíli objektívne ani z toho dôvodu, že po skončení olympijských hier prišlo k celkom prirodzenej diváckej únave zo športu a ťažko prísť hneď následne s niečím porovnateľne atraktívnym pre televíznych divákov v oblasti športu.

    Napokon efektivita nemôže byť meraná len sledovanosťou, ale aj ponukou, ktorú by mali tvoriť v tomto prípade nielen prenosy a záznamy zo športových podujatí, ale aj prezentácia voľnočasových aktivít, programy propagujúce zdravý životný štýl, propagácia mládežníckeho športu alebo takých športov, ktoré doteraz vysielané nie sú a bez špecializovaného programu by ani v budúcnosti neboli.

    Domnievam sa, že tento tretí program Slovenskej televízie potrebuje čas, napokon aj jeho nábeh z hľadiska rozsahu vysielania je naplánovaný v postupnom raste.

    V období od 8. augusta 2008 do 31. decembra 2008 bude STV 3 vysielať 1 300 hodín športu v štruktúre 7 hodín vysielania denne počas pracovných dní, víkendov i sviatkov v čase od 17.00 do 24.00 hodiny pri zohľadnení prípadného špecifického času niektorých typov vysielania, napríklad nočné priame prenosy z NHL, prípadne vysielanie s časovým posunom a podobne.

    V roku 2009 počet hodín stúpne približne na 3 800 vysielacích hodín počas pracovných dní na 9 hodín denne a počas víkendových dní 13 hodín denne.

    V roku 2010 by sa mal vysielací čas zvýšiť na 5 222 hodín ročne. Nepochybujem, že súbežne s tým sa bude zvyšovať aj sledovanosť tohto programu a možno už aj v krátkom období, pretože určitým ťahákom sa stane štart jesenných ligových súťaží aj ďalšie atraktívne prenosy a tá sledovanosť sa dostane na predpovedanú, predikovanú úroveň 0,5 až 0,9 %.

    Teraz k tým vynaloženým finančným prostriedkom, pán poslanec. Z rozpočtových prostriedkov vo výške 90 mil. 783 tis., ktoré boli účelovo poskytnuté pre Slovenskú televíziu na zabezpečenie vysielania programov zameraných na šport, bolo podľa informácií, ktoré som si vyžiadal zo Slovenskej televízie, do súčasnosti vyčerpaných 13,7 mil. Slovenská televízia z týchto finančných prostriedkov nenakupuje licencie na vysielanie športových programov, musí ich podľa zmluvy účelne využiť na výrobu programov. V súčasnosti Slovenská televízia postupuje podľa predloženého projektu a v zmysle časového harmonogramu zabezpečuje programovú časť a realizuje dvojstranné rokovania s národnými športovými zväzmi, futbalovým, hokejovým, volejbalovým, basketbalovým, tenis, hádzaná, atletika, atď.

    Výsledkom bude zmluvná spolupráca Slovenskej televízie s národnými športovými zväzmi a priblíženie slovenského športu širokej verejnosti cez televíznu obrazovku.

    Ja sa ešte pokúsim odpovedať na tú poslednú vašu otázku. Pýtate sa, koľko takýchto programov Slovensko potrebuje. Špecializovaných programov športových na svete je veľa, ale žiadny z nich nevysiela a nikdy nebude vysielať slovenský šport...

  • Prerušenie vystúpenia podpredsedníčkou NR SR A. Belousovovou.

  • Prepáčte, pán minister, ale čas určený na hodinu otázok uplynul.

    Preto končím tento bod programu. Zároveň vyhlasujem krátku technickú 3-minútovú prestávku na prepnutie technického nahrávacieho zariadenia. Ďakujem.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ešte poprosím o minútku strpenia. Ďakujem.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

    Teraz nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 15. júla 2008,

    ktoré ste dostali ako tlač 698.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 698 nachádza.

    Dovoľte mi, aby som otvoril rozpravu. Písomne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Mária Sabolová, má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, páni ministri, chcem reagovať na odpoveď bývalej pani ministerky Kramplovej na moju interpeláciu. Je to odpoveď pod bodom č. 7. Nie je tu ani bývalá pani ministerka a nie je tu ani súčasný pán minister.

    Moja otázka smerovala k dvom témam. Jednak to bola téma rozhodnutia Okresného súdu v Ružomberku, ktoré bolo spojené s plagiátorstvom so zverejnením výskumných prác svojich kolegov pani riaditeľkou MVDr. Kantíkovou.

    Moja druhá otázka bola k tejto téme týkajúca sa, či nepovažuje pani ministerka za konflikt záujmov pracovnoprávny vzťah pani riaditeľky Kantíkovej, ktorá je riaditeľkou vo verejnej správe Štátneho veterinárneho potravinového ústavu v Dolnom Kubíne, s tým, že jej manžel je riaditeľom ústavu, teda ústredia.

    Pani ministerka mi na to odpovedá, že to nepovažuje za porušenie zákona o štátnej službe. A ja sa len chcem opýtať, či plat, ktorý určuje pán riaditeľ Pliešovský svojej manželke pani MVDr. Kantíkovej, rozhoduje o istých zákazkách, ktoré sa prideľujú na tieto pracoviská, moja otázka znela, či je to správne alebo morálne. A na to mi už pani ministerka neodpovedala.

    Ale k prvej časti týkajúcej sa plagiátorstva, dovolím si, páni poslanci, môj nesúhlas vyjadriť priamo listom, ktorý adresoval pán MVDr. Holko, ktorého sa bezprostredne dotýka táto kauza a ktorý prvý stupeň súdu na Okresnom súde v Ružomberku vyhral. Prečítam tento list, z ktorého je úplne jasná moja nespokojnosť aj s odpoveďou pani ministerky.

    „Touto cestou si dovoľujem dať vám do pozornosti, vážené pani poslankyne, páni poslanci, stanovisko k slovným útokom pani ministerky pôdohospodárstva Zdenky Kramplovej voči MVDr. Ivanovi Holkovi na pôde Národnej rady a to bolo aj v hodine otázok. Bola to otázka, ktorú som dala pani ministerke. V rámci hodiny otázok smerujúcej na ministerku pani ministerka prezentovala jednoznačne presvedčivý postoj odmietajúci akúkoľvek vinu a pochybenie zo strany MVDr. Kantíkovej. Zo zodpovednosti za celú kauzu a to z dôvodu, že som údajne nemal súhlas“, hovorí MVDr. Holko, „ministerstva na publikovanie výsledkov výskumu, ktoré som publikoval a túto publikáciu kompletne skopírovala MVDr. Kantíková do svojej dizertačnej práce. Navyše moju osobu kriminalizuje pani ministerka, spája s údajnými nekalými vecami, ktoré so mnou nesúvisia a nesúvisia ani s plagiátorstvom, čo má zjavne odvádzať pozornosť. Napriek irelevantnosti argumentácie ministerky Kramplovej vo vzťahu k plagiátorstvu MVDr. Kantíkovej, čo vyplýva z ich evidentného svorného nepochopenia osobnostných autorských práv k duševnému vlastníctvu, k celej veci dávam nasledovné stanovisko.

    K otázke neoprávneného zásahu do mojich autorských práv MVDr. Kantíkovou rozhoduje súd, ktorý zatiaľ na prvom stupni uznal oprávnenosť žaloby proti Kantíkovej a konštatoval porušenie autorských práv žalobcu. Neviem, odkiaľ berie pani ministerka takú neochvejnú istotu o nevine MVDr. Kantíkovej, ale pravdepodobne z verzie získanej od tejto osoby, lebo ja som nikým z ministerstva oslovený nebol a ministerka je až podozrivo detailne informovaná, no, bohužiaľ, jednostranne. Napriek náporu antidatovaných falzifikátov z ministerstva súd rozhodol, ako rozhodol, teda že uznal vinnou pani Kantíkovú a je vskutku pôsobivé, aj keď trochu nemiestne zo strany ústavného činiteľa postaviť sa pred parlamentom do úlohy advokáta či dokonca sudcu a ešte pritom verejne klamať.“ To je z listu pána doktora.

    „K otázke môjho údajného morálneho zlyhania, pretože pani ministerka sa vyjadrila takto, môžem povedať iba to, že som v dobrej viere a v snahe zviditeľniť svoje pracovisko a Slovenskú republiku publikoval výsledky mnou realizovaného výskumu v zahraničnom časopise, ako niekoľkokrát predtým aj potom. Na publikácii je riadne uvedené jednak pracovisko Dolný Kubín, ako aj mená všetkých priamych a vedomých spoluúčastníkov výskumu. Ako zamestnanec ústavu som sa riadil internými predpismi zamestnávateľa, v rámci ktorých bol v dobe publikovania výsledkov povinný súhlas vedenia bez špecifikácie formy, ako má byť súhlas žiadaný či vydaný. Nakoľko článok som pripravoval a zverejnil s vedomím MVDr. Urbanovej – spoluautorky, ktorá bola mojou priamou nadriadenou a zároveň členkou vedenia ústavu, môžem to považovať za súhlas vedenia. Takýto postup bol zaužívaný.

    Za nedostatočnú implementáciu záväzkov organizácie vyplývajúcich jej zo zmlúv so zriaďovateľom do interných smerníc odmietam niesť zodpovednosť, odhliadnuc od toho, sa tento súhlas účelovo preceňuje a takmer nikdy sa nepraktizoval. Komu môže vadiť publikovanie úspešného výskumu? Toto potvrdzuje aj fakt, že ani proti mne, ani proti ďalším spoluautorom, vtedy pracovníkom Štátneho veterinárneho ústavu Dolný Kubín nebolo v tejto, ani v inej podobnej veci nikdy vedené disciplinárne konanie pre porušenie vnútorných predpisov organizácie. O mojej motivácii v celej záležitosti sa určite bude diskutovať, čomu sa nechcem nijako brániť. Považujem však za absurdné tvrdenie ministerky, že je to pomsta za zlúčenie Štátneho veterinárneho potravinového ústavu v Nitre so Štátnym veterinárnym potravinovým ústavom Bratislava, nakoľko som o tomto zlúčení vedel od svojho nástupu na nitriansky ústav a bol som dokonca poverený vedením odbornej skupiny, ktorá fúziu koncepčne pripravovala, o čom sú známe záznamy aj na ministerstve pôdohospodárstva. Je však naozaj podstatná moja motivácia alebo sú podstatné relevantné fakty, ktoré tu, bohužiaľ, zazneli aj počas hodiny otázok, aj v odpovedi pani ministerky na moju interpeláciu? A mimochodom, ak nie je pre ministerku konflikt záujmov to, že manžel v štátnej službe rozhoduje o výške platu a odmien svojej manželky v službe verejnej, potom sa treba zamyslieť nad motiváciou pani ministerky.

    Považujem za alarmujúce vo vzťahu k ústavným právam v Slovenskej republike, keď je radový občan kriminalizovaný a osočovaný a to dokonca ústavným činiteľom na zákonodarnej pôde iba preto, že sa legitímne usiluje o uplatnenie svojich práv voči vysokopostavenej osobe, nehovoriac o spoločenskej závažnosti podliehania mýtom o paušálnej bezúhonnosti a hlavne beztrestnosti vyvolených.“

    Toto je list, ktorý napísal pán doktor a ktorým sa bráni ako osoba, ktorého sa bezprostredne výroky a tvrdenia pani ministerky Kramplovej, bývalej pani ministerky, dotýkajú. Ja vás nechcem zdržiavať ďalej čítaním aj prvostupňového rozsudku, kde sa jasne konštatuje porušenie autorských práv MVDr. Holka, ale chcem, aby sme sa minimálne zamysleli, či je fakt, lebo toto je spor, ktorý rozhodne súd, ale či je fakt pre bývalú ministerku a pre súčasného ministra normou, aby riaditeľ Štátneho veterinárneho ústavu v Bratislave bol priamym a, poviem, priamym nariadeným, pokiaľ rozhoduje o ich a jej ekonomických otázkach, platových otázkach, odmeňovaní a dokonca aj o zákazkách v priamom podriadení a nadriadení napriek tomu, že jeden je v štátnej a jeden vo verejnej službe.

    Preto vyjadrujem nesúhlas s touto odpoveďou a žiadam, aby Národná rada prijala uznesenie, v ktorom vyjadrujem nesúhlas s odpoveďou pani ministerky Kramplovej a následne budem formulovať list súčasnému ministrovi, ktorý je nástupcom po pani ministerke Kramplovej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Lipšic Daniel. Dobre, registrujem, pani poslankyňa, áno, dám vám slovo po vystúpení pána poslanca Lipšica. To je všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Lipšic. Pripraví sa pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť nesúhlas s dvomi odpoveďami na interpeláciu. Jedna bola odpoveď na interpeláciu predsedu vlády Roberta Fica a druhá ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorých som interpeloval vo veci vzťahu ministra spravodlivosti s osobou podozrivou z obchodovania s veľkým množstvom heroínu.

    Reakcie predsedu vlády k tejto téme sa menili s časom. Najskôr to bola reakcia, že veď nebola podaná námietka zaujatosti, potom to bola reakcia, veď išlo o spoločenský telefonát, potom tu bola reakcia aj k tejto interpelácii, veď je prezumpcia neviny. Potom to bola reakcia, veď to sú sfalšované doklady a potom už neviem čo.

    Často, keď dochádza k excesom aj v tomto parlamente, tak predseda vlády poukazuje na to, že ide o ľudí, ktorí nie sú v jeho vláde, o jednotlivých poslancov. Pán Harabin je zástupca pána Fica vo vláde. Je vicepremiér tejto vlády. Ten problém už nie je problémom pána Harabina. Pre opozíciu je taký minister skvelý. Skompromituje sa aj sám. Dnes to už je problém slušnosti v tejto krajine a tejto vlády. Dnes predseda vlády sedí vo vláde vedľa človeka, ktorý mal preukázateľný vzťah s drogovou mafiou. To považujem za vec, ktorej sa predseda vlády nezbaví ani odpoveďou na to, že sa treba pýtať ministra spravodlivosti. To je jeho minister spravodlivosti. Nie minister spravodlivosti opozície, ani môj, ale tohto predsedu vlády. Je to jeho zástupca, je to jeho zodpovednosť a celej vlády.

    Preto si dovoľujem vyjadriť zásadný nesúhlas s tým, akým alibistickým spôsobom predseda vlády odpovedal na moju interpeláciu.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Ágnes Biró.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja som interpelovala pána ministra Maďariča a pána ministra Mikolaja. Dostala som odpovede a chcela by som zareagovať na tieto odpovede.

    Moja interpelácia na pána ministra je uvedená v tlači 698 pod bodom 15. S odpoveďou pána ministra nesúhlasím a je pre mňa neprijateľná, presnejšie odpovede, ktoré pripravovali asi úradníci rezortu ministerstva kultúry a ktoré vnímam ako ospravedlnenie alebo odvádzanie pozornosti od otázok, ktoré som položila. A odvádzanie pozornosti aj od tej skutočnosti, že pán minister pripustil prerozdelenie finančných prostriedkov alokovaných v programe grantového systému Kultúra národnostných menšín v roku 2008 tak, že kým celkové navýšenie programu oproti minulému roku bolo 25 %, pre maďarskú národnostnú menšinu toto navýšenie bolo len o 2,5 %.

    Na čo je nám takéto status quo? Pýtam sa mnohokrát a pýtajú sa aj mnohí od nás. Je to status quo, ktoré nie je zachovaním už dosiahnutého stavu, ale je pod priemerom priemeru. Zmierili sme sa s tým, že v ponímaní pána ministra kultúry status quo je priemer za predchádzajúce štvorročné obdobie a to po vylúčení roku 2006, ktorým sa z času na čas zamáva, či postraší, ako keby sa v tomto roku udialo niečo nekalé, neprípustné a to najmä vtedy, ak nie je po ruke prijateľná, akceptovateľná odpoveď.

    Je po dvoch rokoch až úsmevné, ak účelovo uvádza sa v odpovedi, že v roku 2006 bol grantový systém „účelovo“ navýšený najmä preto, že čoraz častejšie sme svedkami toho, že štátne dotácie, granty sa používajú účelovo, ba dokonca protizákonne a dokonca sa posvätil aj klientelizmus.

    Zastúpenie maďarskej národnostnej menšiny v rámci všetkých menšín na Slovensku je 73,9 %. V priemere za roky 2003 až 2006 bolo prerozdelené v grantovom systéme 63 % z finančných prostriedkov určených na kultúru národnostných menšín pre maďarskú menšinu a vtedy sa uplatnila a použila aj pozitívna diskriminácia. Ešte raz tie čísla. Zastúpenie maďarskej menšiny je 73,9 %, v priemere za tieto štyri roky dostali z grantového systému 63 % prostriedkov, ktoré bolo alokovaných na kultúru národnostných menšín.

    Ako najpočetnejšia menšina na jedného príslušníka ročne dostávala dotáciu cca vo výške 100 korún. Na príslušníka najmenej početnej menšiny táto dotácia bola v týchto rokoch vyše 6 000 slovenských korún. Tým chcem len ešte raz podčiarknuť, že, áno, aj v týchto rokoch sme používali a podporovali sme alebo rozdeľovali na základe princípu pozitívnej diskriminácie.

    Je nepochopiteľné a neprijateľné pre mňa, že sa deklaruje spravodlivosť zo strany ministerstva kultúry. I to sa deklaruje, že kultúra národnostných menšín je súčasťou kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky, ale keď pristúpime k rozdeleniu finančných prostriedkov v tomto programe, tak pozitívna diskriminácia je nastavená tak, že sa negatívne postihuje len jediná národnostná menšina, a to národnostná menšina maďarská.

    Dovoľte mi ešte raz tieto čísla porovnať, aby to bolo čitateľnejšie. V roku 2007 pre maďarskú národnostnú menšinu bolo prerozdelených z celkového objemu tu alokovaných finančných prostriedkov 58,76 %, t. j. o 4,2 % menej než priemer za predchádzajúce obdobie, za predchádzajúce štvorročné obdobie. V roku 2008 z celkového objemu bolo rozdelených už len 57,2 %, t. j. o 5,8 % menej než priemer za predchádzajúce štvorročné obdobie a menej než v roku 2007, a to o 1,6 %.

    Alebo ešte inak. Rozpočet ministerstva kultúry, ktorý sme s potešením vítali, že bol navýšený, ten sa zvýšil pre rok 2007 o 27 %. Tešili sme sa, že ak sa do grantového systému dostalo viac finančných prostriedkov a tiež bolo navýšené cca o takýto objem, teda o 27 %. Ale na zachovanie a rozvoj kultúry maďarskej národnostnej menšiny toto navýšenie bolo len o 2,5 %.

    Pán minister mi v liste v odpovedi píše, že rezort zohľadní kultúrne potreby a reálne záujmy jednotlivých národných menšín. Viackrát sa skloňuje zachovanie status quo. Ja však toto v tých číslach a v skutkoch nevidím. Ja sa obraciam na pána ministra, lebo je v jeho právomoci napraviť tento stav. A očakávame, že tento stav bude deklarovaný nielen v slovách, ale aj v činoch. Ďakujem za vašu pozornosť.

    Teraz by som chcela interpelovať alebo odpovedať, reagovať na list pána ministra školstva, pána ministra a podpredsedu vlády pána Mikolaja.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vaše odpovede na moje otázky sú pre mňa neprijateľné a zásadne s nimi nesúhlasím a ak dovolíte, ak ma budete sledovať, poviem prečo.

    Pán minister alebo jeho úradníci v odpovedi na moju otázku, ktorá znela: „Podľa ktorej právnej normy zaraďuje ministerstvo školstva učebnice základných a stredných škôl do skupiny kartografických diel a odborných publikácií,“ uviedli, že príslušnou právnou normou je zákon č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

    Ďalej sa v odpovedi uvádza, že legislatíva tohto zákona je jasná a jednoznačná a to vraj preto, že dôvodová správa k návrhu zákona, ešte raz poviem, dôvodová správa k návrhu zákona v charakteristike odborných publikácií spomína aj učebnice.

    Vážený pán minister, táto odpoveď je pre mňa, povedzme, neprijateľná, ale skôr by som povedala, že je neodborná a nenáležitá, nakoľko iste viete, že dôvodová správa k návrhu zákona nie je súčasťou schváleného zákona, nemá žiadnu právnu silu, lebo nie je žiadnou právnou normou, na ktorú by sa dalo relevantne odvolávať.

    Zákon č. 215/1995 o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov v žiadnom svojom paragrafe neupresňuje termín odborná literatúra. Určite poznáte § 18 ods. 8 tohto zákona, ktorý znie: „Štandardizované geografické názvy sú záväzné pre vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií na používaní v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy. Rovnako to platí pre vydavateľov kartografických diel a odborných publikácií vydávaných v cudzom jazyku.“

    Podľa môjho názoru svojvoľný a zjavne účelový výklad tohto zákona podávaný ministerstvom školstva, ktorý vyhlásil za odbornú literatúru šlabikáre a čítanky a za odborníkov deti vo veku 6 až 18 rokov, je priam absurdný. Slovenská pedagogika sa hrdo hlási k odkazu Jána Amosa Komenského, ktorý presadzoval vyučovania v materinskom jazyku. A vedome tu, a teraz nebudem spomínať ústavné práva menšín na vzdelávaní v ich jazyku ako i medzinárodné dohovory, predovšetkým Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, či práva dieťaťa, ktoré nedávno spomínala pani kolegyňa Tóthová a to aj na zdravý duševný a telesný rozvoj detí, i keď by to bolo vhodné a náležité.

    Apelujem však na váš ľudský cit a zdravý rozum a prosím, zamyslite sa nad tým, čo môžu takéto zásahy rezortu ministerstva školstva pri výučbe materinského jazyka, základu na osvojenie si všetkých vedomostí a to aj odborných vedomostí v živote človeka a najmä v duši malého dieťaťa spôsobiť.

    Chcela by som vám tu pripomenúť aj slová Ľudovíta Štúra, pretože teraz oslavujeme a sme v takých slávnostných dňoch, keď naozaj sa otáčame aj k týmto významným osobnostiam slovenskej histórie, už aj preto, že odzneli na Uhorskom sneme 15. januára 1847. Sú to slová, ktoré naozaj stoja za zamyslenie a zastavenie sa.

    Ľudovít Štúr odkazuje vám, že: „Každý učiteľ z každodennej skúsenosti zná,“ citujem ho, „že je reč materinská najlepšia, najspôsobivejšia k vyučovaniu, bo v tejto nielen myslieť, ale aj cítiť sme naučení. A k dobrému vyučovaniu a vzdelávaniu aj toto je potrebné.“

    Žiaľ, pokračovateľmi zápasu Štúrovcov sme dnes už len my, myslím teraz v boji za možnosť zachovať si právo vyučovať v materinskom jazyku.

    Dovoľte mi, aby som to demonštrovala aj na príklade. Pán minister mi odišiel spoza chrbta. Predstavte si, že v jednej nemenovanej krajine, asi si to prečíta voľakde na zázname, no ale dobre. Dúfam, že si predstaví, že v jednej nemenovanej krajine, jeden nemenovaný minister školstva v záujme vyšších princípov alebo z lásky k ľudu rozhodol, že v učebniciach pre deti v školách s vyučovacím jazykom (teraz) slovenským (kvôli predstavivosti) je potrebné, aby sa detičky správne a včas naučili zemepisné názvy, a preto od toho času sa v tejto krajine aj ľudové pesničky spievajú nasledovne, a viem, že ste citliví na moju maďarčinu, na môj materinský jazyk, tak to skúsim práve v spojení týchto dvoch jazykov demonštrovať: „Pozsonyi kasáreň, široký dvor, po ňom sa prechádza bratríček môj“; „Az Árván dobre, Az Árván zdravo.“ Keby takto nôtili deti v tejto škole, myslím si, že z takto vyučovaných textov a z takto pripravených učebníc by sa aj nad „Magas Tátrou“ zablýskalo a hromy by divo bili. Takýto minister školstva sa na nešťastie nezrodil len v mojej fantázii a v imaginárnej krajine, ale zrodil sa aj u nás na Slovensku.

    Ctené kolegyne, kolegovia, naše deti na základných a stredných školách nie sú, a takto nikdy nebudú, odborníci. Výchovno-vyučovací proces nie je úradná činnosť orgánu verejnej správy a učebnice základných a stredných škôl nie sú kartografickými dielami, ani odbornými publikáciami v zmysle zákona č. 215/1995, na ktoré sa ministerstvo odvoláva.

    Vážený pán minister, vaša odpoveď na moju otázku a vaše zásahy do ktoréhokoľvek kodifikovaného jazyka zakrývané účelovou dezinterpretáciou zákonov je popretím základných ľudských práv a demokratických štandardov bežných v krajinách Európskej únie.

    V interpelácii som použila ešte ďalšie 3 otázky, na 2 z nich som dostala spoločnú odpoveď a to na 2. a 4. otázku s tým, že otázky sú obsahovo príbuzné. Z odpovede na 2. otázku som mala dojem, že moja otázka bola o voze a odpoveď o koze. Ja som sa totiž pýtala, ako výsledky 9. konferencie OSN konanej v New Yorku v auguste 2007 sa premietli do slovenských pomerov. V odpovedi ministerstvo uvádza, citujem: „Naši experti dlhodobo úspešne spolupracujú, ako to ukázalo okrem iného 18. zasadnutie regionálnej skupiny expertov OSN v Prahe v máji 2007.“ Otázka o voze a odpoveď o koze.

    S odpoveďou na 4. otázku však súhlasím, veď pán minister mi napísal: „Pani poslankyňa, poslankyňu nemusia popudzovať vžité slovenské názvy významných európskych, svetových kultúrnych, historických centier, ktoré majú v každom jazyku dávno zaužívané domáce podoby. Iste by také našla aj vo svojej materinčine.“ Ďalej sa odvoláva na Európsku Chartu regionálnych a menšinových jazykov a cituje z nej – citát: „V oblasti vzdelávania sa zmluvné strany zaväzujú na územiach, kde sa také jazyky používajú podľa situácie každého z týchto jazykov a štátu bez ujmy na výučbe oficiálneho jazyka, umožniť vyučovanie v príslušných regionálnych jazykoch.“ Koniec citátu.

    Vážený pán neprítomný minister, nemusíte mať obavy, ja plne rešpektujem a ctím si vžité názvy miest typu Viedeň, Benátky či Ostrihom alebo Pätikostolie a nikdy ma nepopudzovali, ale bolo by dobré, ak by vaše dobre mienené odporúčanie si vzali za svoje tí, ktorí pracujú vo vašej blízkosti alebo pod vašou rukou a ani tých by nepopudzovali vžité názvy miest v mojej materinčine typu Bécs, Velence, Kassa alebo Pozsonyi.

    A na záver, s históriou a vzájomnou úctou a toleranciou súvisela aj moja posledná otázka a týkala sa dvoch ďalších historických pomenovaní, ktoré oba národy používajú. Jedno pomenovanie, ktoré taktiež popudzuje, je Félvidék a druhé je Dolná Zem. V odpovedi sa uviedlo, v odpovedi ministerstva školstva sa uviedlo, že kým jedno historické pomenovanie je správne, druhé je neprijateľné, spolitizované a protislovenské. A dôvod? Dôvod jedného, toho správneho, je nasledovný a počúvajte, prosím vás: „Verne pokračuje v línii predtrianonských pomerov, úspešne predlžuje svoje trvanie.“ Teda, jedno je správne, lebo verne je pokračujúce v línii predtrianonských pomerov, úspešne predlžuje svoje trvanie. A druhé je nesprávne, lebo je prejavom obnovovania predtrianonskej kontinuity. Mne sa to zdá trošku schizofrenické.

    Dámy a páni, vznik týchto pomenovaní korení v historickom Uhorsku a označovali jej južnú a severnú oblasť. Dnes sú to už len vžité názvy označujúce územia obývané Slovákmi mimo územia Slovenska a Maďarmi mimo územia Maďarska, pre mňa a pre nás nič menej a nič viac.

    Vážený pán neprítomný minister, s odpoveďou na moju interpeláciu som nielen nespokojná, ale aj znepokojená, pretože váš rezort je zodpovedný za výchovu k tolerancii a vzájomnej úcte národov, etník a ľudí, za výchovu mládeže.

    Preto dovoľte mi, aby som vás interpelovala ďalšou otázkou, na ktorú očakávam písomnú odpoveď a tá otázka znie. Nemôžem? Dobre. Takže vás neinterpelujem otázkou, až nabudúce.

    Ale ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú, hlasovať budeme pri najbližšom hlasovaní.

    Teraz otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem pripomenúť, že ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Písomne sa do rozpravy prihlásili poslanci: Imre Andruskó, pán poslanec Martin Fronc a pani poslankyňa Monika Gibalová.

    Kým dám niekomu slovo, poprosím o krátke strpenie, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní bodom interpelácie poslancov. Zopakujem písomne prihlásených rečníkov do rozpravy v tomto bode: pán poslanec Andruskó, pán poslanec Fronc a pani poslankyňa Gibalová.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Andruskó. Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, mám štyri interpelácie.

    Prvé tri sú určené pánovi ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi a posledná, štvrtá interpelácia je určená pánovi ministrovi spravodlivosti. Veď nie sú v sále, tak odovzdal som to písomne, tak veľmi stručne.

    Prvá interpelácia sa týka miest pedagogických zamestnancov.

    Druhá interpelácia sa týka zloženia niektorých orgánov školskej samosprávy, tzv. školských rád.

    Tretia interpelácia sa týka prieskumu, ktorý zisťoval postoje ôsmakov a deviatakov k novým aj tradičným menšinám na Slovensku.

    A posledná interpelácia, ako som to povedal už predtým, je určená ministrovi spravodlivosti, pánovi Harabinovi a tá sa týka jeho výrokov na pôde parlamentu.

    Ďakujem pekne. A písomne to odovzdám, veď páni ministri nie sú v sále. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem vás poprosiť, aby ste požiadali pánov ministrov, aby zaujali miesta, pretože podľa rokovacieho poriadku tí, ktorí nie sú ospravedlnení, sa majú na interpeláciách zúčastniť.

  • Takže poprosím všetkých ministrov, aby sa dostavili do rokovacej sály a rešpektovali rokovací poriadok. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Mám interpelácie, ktoré sa týkajú pána ministra školstva Jána Mikolaja.

    Prvá interpelácia sa týka fungovania Agentúry na podporu vedy a výskumu. Zo slovenskej akademickej a vedeckej obce som dostal informácie, že uskutočnil presun finančných prostriedkov zo všeobecnej výzvy určenej pre rok 2008 na, povedal by som, „úspešné projekty“, dodatočne úspešné pre rok 2007. Tým sa stalo, že jednoducho nie sú prostriedky na všeobecnú výzvu roku 2008. Chcem sa ho preto opýtať, či pokladá tento postup za správny v súlade s pravidlami, ktoré sú dané zákonom pre fungovanie Agentúry na podporu vedy a výskumu a takisto aj v súlade so zákonom a dodržiavaním rozpočtovej disciplíny a zákonom o štátnom rozpočte.

    Druhá moja interpelácia sa takisto týka pána ministra Mikolaja a ide o čerpanie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu.

    Pán minister sa viackrát vyjadril , že problémy vznikli tým, že v minulosti sa prostriedky nečerpali dostatočne. Len pre ozrejmenie, Slovensko vstúpilo do Európskej únie v máji roku 2004. Následne bolo treba zriadiť pracovisko, ktoré by administrovalo tieto projekty, bolo treba projekty napísať, bolo treba ich vybrať, bolo treba získať dodatočné prostriedky na spolufinancovanie, ktoré neboli pôvodne v štátnom rozpočte, až potom, keď tieto projekty bežali, mohli byť financované. A podľa materiálu, ktorý je vlastný ministerstvu školstva, nevymýšľam si, to je jeho materiál, uvádza sa v ňom, že čerpanie záväzku za roky 2004 až 2006 predstavovali 13,63 %, ale k 31. 12. 2007 narástol len na 21,99. A teda čerpanie je nedostatočné napriek tomu, že už bol program rozbehnutý, že sa zvýšili počty pracovníkov, že bola zriadená sekcia pre ekonomiku pre štrukturálne fondy z Európskej únie.

    A tak moja otázka znie, ani nie tak kvôli tomu, že to, čo rozprával pán minister, bolo minimálne nekorektné a zavádzajúce, pretože skôr sa tie prostriedky dobre čerpať nedali, ale moja vážna otázka je, pretože to obdobie, dokedy tieto prostriedky z Európskeho sociálneho fondu sa môžu vyčerpať, je veľmi krátke, tak čo urobí pre to, aby jednoducho Slovensko neprišlo o ne, aby neprepadli tieto prostriedky. To boli moje dve interpelácie.

    Pani predsedajúca, ďakujem a ďakujem aj, že ste pozvali pánov ministrov.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, neprítomná pani ministerka Tomanová, ktorú chcem interpelovať dvakrát.

    Vážená pani ministerka Tomanová, interpelujem vás vo veci priznávania dávok v nezamestnanosti v interakcii na zákon 461 o sociálnom poistení. Uveďte, prosím, jednotlivo, koľkým evidovaným uchádzačom o zamestnanie nebola v rokoch 2004, 2005, 2006, 2007 aj 2008 priznaná dávka v nezamestnanosti pre nesplnenie podmienky ustanovenia § 104 ods. 2 zákona 461 o sociálnom poistení. Uveďte priemernú dĺžku doby vyplácania dávky v nezamestnanosti jednotlivo za uvedené roky a počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi za uvedené roky, ktorí sa nachádzali v evidencii občanov uchádzajúcich sa o zamestnanie.

    Druhá interpelácia.

    Pani ministerka Tomanová, interpelujem vás v súvislosti s transformáciou Rady vlády Slovenskej republiky pre občanov so zdravotným postihnutím na Radu vlády Slovenskej republiky pre osoby so zdravotným postihnutím. Vysvetlite, prosím, prečo sekretariát Rady vlády pre seniorov Slovenskej republiky a Rady vlády Slovenskej republiky pre osoby so zdravotným postihnutím sú začlenené do priamej pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale predsedom Rady vlády Slovenskej republiky pre seniorov aj pre osoby so zdravotným postihnutím bol menovaný podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 488/2008 podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pani poslankyňa bola posledná z písomne prihlásených rečníkov.

    Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť ústne v rámci tohto bodu. Ústne sa prihlásil pán poslanec Lipšic.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, mám interpeláciu na predsedu vlády Roberta Fica, ktorý nám nedávno oznámil, aké podozrenia z klientelizmu sú prípustné a ktoré sú neprípustné. A za jedno z neprípustných označil, keď plnenie zo štátneho rozpočtu ide priamo rodinným príslušníkom. Tak by som sa rád opýtal na konkrétny prípad, ktorý sa stal v Zbore väzenskej a justičnej stráže v rezorte spravodlivosti, kedy faktúrou č. 73 z tohto roku boli prenajaté priestory generálnym riaditeľstvom v hodnote takmer 90 tis. Sk v reštaurácii, ktorú vlastní a prevádzkuje dcéra a manžel generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráže.

    V písomnej interpelácii uvediem konkrétne výpisy zo živnostenského registra, číslo faktúry, sumu na faktúre a nebudem interpelovať ministra spravodlivosti, to by naozaj nemalo význam, ale predsedu vlády, či je ochotný takýto klientelizmus voči najbližším príbuzným trpieť, alebo nie, a či znovu tie jeho reči o klientelizme a čo tolerovateľné je a nie je, neboli takou bublinou, keď realita je úplne iná. Budem veľmi zvedavý na to, či nedostanem znovu odpoveď vo forme: „Pýtajte sa ministra spravodlivosti.“ Nie, pán premiér, vás sa budem pýtať, vy ste zodpovedný za túto vládu a za jej klientelistické praktiky.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyčerpali sme vystúpenia všetkých rečníkov prihlásených v rámci tohto bodu.

    Pýtam sa preto členov vlády, či sa chce z nich niekto vyjadriť teraz, teda odpovedať na interpelácie poslancov hneď. Nikto neprejavil záujem.

    Vyhlasujem tento bod programu za skončený. Zároveň vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní siedmeho dňa 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pristúpime teraz k

    návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    V tomto bode sa chcú vyjadriť páni poslanci Pavol Minárik, František Mikloško a pán Vladimír Palko.

    Ako prvému dávam slovo pánovi poslancovi Minárikovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Dámy a páni, som trošku v rozpakoch, lebo vystupujem v rozprave k bodu, ktorý nebol schválený do programu. Nebol ani do programu doplnený, pretože som nepočul nikoho vystúpiť za tri poslanecké kluby, aby takýto bod navrhol a táto snemovňa to neschválila.

    Dámy a páni, som v bode, ktorý nemôže byť, pretože rokovací poriadok v § 25 hovorí, že rokovanie o jednotlivých bodoch programu schôdze môže začať, ak boli poslancom doručené materiály aspoň 24 hodín dopredu. Tento materiál tak doručený nebol. Okrem toho nie je ani nijak odôvodnený. Ale keď si vláda, ktorá skladá zhruba rovnaký sľub ako my, kde hovorí, že bude dodržiavať ústavu, zákony, dovolí ignorovať rokovací poriadok § 130 a na interpeláciách je tu v počte najprv jeden muž, potom traja, hoci ju tento paragraf zaväzuje, aby tu boli všetci, prípadne, aby niektorých pre neodkladné povinnosti premiér ospravedlnil a nestalo sa tak, a rokuje, nemôžem sa čudovať, že tento parlament rokuje aj o tomto bode v takejto figúre, v akej rokuje.

    Dámy a páni, pripravil som si to na menej ako desať minút, aby ste mi nemuseli skracovať čas. Dámy a páni, máte väčšinu. Máme si zvyknúť? Toto som dnes našiel ráno na stole. O tomto za pár minút budete hlasovať. Nikto so mnou nekonzultoval, dokonca sa nikomu neráčilo ani mi len povedať, že to bude. Nik mi to neoznámil. Nie je to podpísané a som zvedavý, kto si to dovolil bez toho, aby mi to čo i len oznámil. Som zvedavý, či niekto nájde odvahu a prizná sa k tomu, že to spravil on. Ja osobne s mojím odchodom z výboru zásadne nesúhlasím. Nemám najmenší dôvod odchádzať z výboru pre kultúru a médiá. Ja sa tam cítim užitočný a nik vecne nenamietol moje pôsobenie v tomto výbore, dokonca ani vtedy, keď ma z tohto výboru táto snemovňa odvolávala ako jej predsedu a bol na to veľký priestor.

    Dámy a páni, ja som opozičný poslanec a o tom snáď nikto nepochybuje. Dámy a páni, ja nie som žiadna figúrka, s ktorou môžete ľubovoľne posúvať, ani koalícia, ani KDH. Považujem toto odvolávanie za absolútnu zvôľu. Keď tento návrh prejde, oznamujem vám, že sa budem naďalej zúčastňovať na zasadnutiach môjho výboru, výboru pre kultúru a médiá tak, ako mi to rokovací poriadok umožňuje a teraz nemám žiaden záujem ísť do akéhokoľvek iného výboru, do žiadneho zberňáku typu životné prostredie z roku 1994. Ak ma z môjho výboru odvoláte, budete každý jeden niesť zodpovednosť za to, že nebudem môcť plnoprávne vykonávať svoj mandát hlasovaním v tom výbore, do ktorého som bol zvolený a z ktorého nemám najmenší záujem, ani dôvod odísť.

    Ak ma odvoláte a KDH nechá poslanca Abrhana predsedať výboru pre kultúru a médiá, bude za to KDH niesť prvoradú zodpovednosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Minárika – pán poslanec Palko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som chcel ešte pripomenúť v nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Minárika. Ak dôjde k odvolaniu pána poslanca Pavla Minárika nielen z postu predsedu výboru, k čomu došlo už pred dvomi mesiacmi, ale aj z členstva tohto výboru, tak poznamenám, že tak dochádza po zhode medzi vládnou koalíciou a opozičnými stranami, najmä SDKÚ a KDH a v tejto chvíli mi neostáva nič iné, než pogratulovať, naozaj úprimne, stranám vládnej koalície po tom, čo včera večer v dojemnej zhode s opozičným KDH a SDKÚ zvolili za predsedu výboru pre kultúru a médiá Pavla Abrhana z KDH. Naozaj vám blahoželám, pretože pred dvomi týždňami to vyzeralo, že tieto opozičné strany sú s vami úplne na nože. Spomínate si na odvolávanie ministra spravodlivosti Harabina. Zdá sa, že všetky tiene minulosti sú preč a že tieto strany sú ochotné si s vami porozumieť, takže naozaj ako úprimná gratulácia.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Mikloško, po ňom pán poslanec Palko.

    Nech sa páči, pán Mikloško, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, odvolať bez udania dôvodu po vyše dvoch rokoch poslanca z výboru, z výboru, kde bol najprv predsedom, kde vystupoval naprosto kompetentne, bez dôvodu, to je ľudské a spoločenské poníženie. To je postavenie človeka spoločensky, aj ľudsky, aj ako politika, ako poslanca, ako nejakú handru, ktorú kedykoľvek možno zobrať, ľudskú handru, ktorú kedykoľvek možno zobrať a hodiť ju z jedného miesta na druhé. Toto sú spôsoby, ktoré sa sem začínajú zavádzať. Keby sa to ktorémukoľvek poslancovi stalo, nech sa zamyslí nad tým, ako by sa pred celou rodinou, pred svojím okolím, priateľmi, ale aj pred Slovenskom, pretože parlament je verejná inštitúcia, ako by sa cítil v takomto ľudskom a spoločenskom ponížení, keď niekto takto bezdôvodne doňho kopne a ešte sa usmieva, alebo ako pán predseda Paška povie, že si chceme robiť na tomto nejakú stranícku reklamu. My sme po nej netúžili. Vy, pán predseda Paška, ste navrhli toto ako bod programu a už sa len teším, ako zajtra budete rečniť o demokracii pred televíznymi kamerami na Myjave.

    Ale ja nebudem teraz hovoriť o vládnej koalícii, ak dovolíte. Ja budem hovoriť o opozícii, pretože opozícia je tá, ktorá sa tu dovoláva demokracie, ktorá volá po demokracii a ktorá tvrdí, že tu nie je demokracia, tak tejto opozícii sa ja prihovorím.

    Pán predseda Hrušovský, pán predseda KDH, kde si? Prečo mlčíš? Kde si? Nevidím ťa na tabuli prihláseného. Vždy si sa zastával demokracie. Vždy si bojoval za ľudské práva. Kde si? Tvojho kolegu ponižujú spoločensky aj ľudsky. Chovajú sa k nemu ako k handre. Kde si?

    Pán predseda Hrušovský, pán poslanec Minárik bol pri tebe, keď si bol predseda parlamentu, bol pri tebe vo všetkých životných situáciách, osobných, spoločenských, politických. Nemal si bližšieho človeka, ako bol poslanec Minárik. Nemal si bližšieho dôverníka. Poznáš ho veľmi dobre. On je človek, ktorý si zaslúži takéto poníženie? A ty tu ani nie si? A ty tu ani nepozdvihneš svoj hlas? On je človek, ktorý si zaslúži takéto kopnutie spoločenské? On má odtiaľto odísť na ulicu a tváriť sa, že sa nič nestalo? A ty odtiaľto odídeš ako slušný človek? Pán predseda Hrušovský, možno sa nakoniec zdržíš hlasovania, ako si sa zdržal pri odvolávaní, keď odvolávali pána Minárika z postu predsedu výboru, a to si myslíš, že ti bude stačiť na to, aby si zostal v tejto kauze slušným človekom?

    Páni poslanci, ktorí ste žili s Pavlom Minárikom – Gibalová, Sabolová, Hrušovský, Abrhán, Brocka, Fronc, Lipšic, Šimko – kolega, teraz v tom rozčúlení mi vypadlo dokonca tvoje meno, ospravedlňujem sa – Kahanec, kde ste? Prečo mlčíte? Ste kresťanskí demokrati. Prečo mlčíte? Ako sa môžete pozerať na takúto ponižujúcu frašku? Zajtra pôjdete a budete rečniť o demokracii. Dámy a páni z KDH, zašli ste ďaleko. Človeka, ktorý bol pilier KDH, ktorý stál pri predsedovi štyri roky vo všetkých osobných, ľudských, politických kauzách, tohto človeka ste dnes ponížili a ponížili ste ho surovo.

    A chcem povedať ešte na adresu tu neprítomných SDKÚ. Išli oslavovať dnes 160. výročie vzniku Slovenskej národnej rady. Išli oslavovať, lebo nechcú oslavovať zajtra s pánom predsedom Paškom, lebo on je nedemokrat a oni sú demokrati. Ale, že tu sa deje jedno svinstvo, jedno ponižovanie a oni tu nie sú, to už na ich demokracii neprekáža.

    Páni z SDKÚ na čele s Mikulášom Dzurindom sa tiež naučili na veľké hry, kedy detaily ich nezaujímajú, kedy nejaký príbeh poslanca, jeho osobný, spoločenský a politický život je nezaujímavý, lebo sa rozhoduje, samozrejme, len o veľkých veciach. Váš cynizmus som prvýkrát zbadal, keď ste vierolomne na čele s pánom predsedom Dzurindom oklamali pri zmluve o výhrade vo svedomí. Bolo to prvé vyhlásenie vlády a vystúpenie Mikuláša Dzurindu bolo absurdné, ktorým zdôvodňoval, prečo nepodporí túto zmluvu o výhrade vo svedomí. Druhýkrát vašu vierolomnosť a váš cynizmus, ktorý sa nezastaví pri nejakých malých, drobných veciach, som videl, keď odvolávali pána Minárika z postu predsedu výboru. Boli ste ticho, všetci. To je maličkosť, netýka sa vás. No, veď uvidíme, keď sa vás začnú týkať nejaké kauzy. Ako potom budete kričať, dovolávať sa – samozrejme, vám ich neprajem –, ale ako potom sa budete dovolávať ľudských práv. Keď sa to iného týka, tak vás sa to netýka. A dnes tretíkrát. Oslavujete demokraciu, bojujete proti tyranii tejto vládnej koalície a nie ste tu. Spokojne ste sa povzniesli nad jeden politický a poslanecký príbeh.

    Dámy a páni, píšeme všetci akúsi politickú históriu, spoločnú aj osobnú. Nechcem nikomu priať nič zlé, ale kto akým mečom bije, takým nakoniec zahynie. A tie spôsoby, ktoré sa týkajú najmä ľudských osudov, ľudskej cti a ľudského postavenia, v živote sa vracajú. Aj keď vám to neprajem, budem sa prizerať ďalej na vaše politické a ľudské príbehy.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikloška sa prihlásil pán poslanec Minárik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán Minárik, máte slovo.

  • Pán kolega Mikloško, ďakujem.

  • Všetko? Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči, zapnite mikrofón pánovi poslancovi. Nechcete? Ďakujem.

    Posledný vystúpi... Neskoro, pán poslanec. Ďalej vystúpi pán poslanec Vladimír Palko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem vám za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tu je návrh na odvolanie poslanca Pavla Minárika z výboru pre kultúru a médiá. Dostali sme ho do lavíc úplne anonymne. Kto to vlastne navrhuje? Chcem sa vás spýtať v dobrom, úprimne – kto to navrhuje? SMER, HZDS, SNS, KDH, SDKÚ, SMK? Kto túto hanbu navrhuje, kto sa k tomu hlási? To by som naozaj úprimne rád vedel.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teda prejednávame opäť odvolanie Pavla Minárika, po dvoch mesiacoch opäť, z členstva vo výbore pre kultúru a médiá. A toto odvolávanie to už je len také tretie dejstvo vo veľmi zaujímavom parlamentnom príbehu.

    Tým prvým dejstvom bolo už jeho odvolanie z funkcie predsedu výboru. Ten návrh vtedy podal poslanec Vladimír Mečiar. Pavol Minárik bol odvolaný hlasmi poslancov vládnej koalície, ale taký zaujímavý prístup zvolili, istý tichý súhlas vyjadrili i poslanci za SDKÚ a väčšina poslancov za KDH, ktorí ani neprotestovali v rozprave, ani nehlasovali proti tomu. Vyťahovali karty a tak všelijako sa tvárili, že sa ich to netýka.

    Druhým dejstvom bolo včerajšie večerné zvolenie Pavla Abrhana z KDH za predsedu výboru pre kultúru a médiá. My, konzervatívni demokrati Slovenska sme sa na tejto voľbe nezúčastnili. Ale mnohí poslanci vládnej koalície, všetci poslanci vládnej koalície a mnohí poslanci opozičných strán, najmä KDH a SDKÚ zvolili Abrhana.

    Vážení kolegovia z opozície, tým ste včera morálne odobrili aj odvolanie Pavla Minárika z funkcie predsedu výboru na návrh Vladimíra Mečiara, aby bolo jasné, čo ste včera urobili.

    Dámy a páni, po udalostiach spred necelých dvoch týždňov, tu sme boli pred dvomi týždňami my opozičníci, akú morálnu prevahu sme cítili nad klamstvami Harabina, akú morálnu prevahu sme cítili, keď tu mal Vladimír Mečiar svoje antisemitistické poznámky. Ako morálne nadradene sme sa cítili, keď celá vládna koalícia hlasovala za škandálne uznesenie, ktorým odporúčala trestné stíhanie nás, opozičných poslancov za to, že sme si dovolili pripomenúť nejaký rozhovor, ktorý, samozrejme, bol autentický, že sme si dovolili využiť naše ústavné právo a odvolávať ministra. Spolu hlasovali, na nás všetkých chceli dať trestné stíhanie, na mňa, aj ja som podpísal návrh na odvolanie Harabina, na vás, na nás spolu. A po tomto všetkom, a po tomto všetkom, ako ste si včera večer nádherne porozumeli. Ako ste jednotne SMER, HZDS, SNS, KDH, SDKÚ hlasovali za Abrhana ako predsedu výboru. To teda je opozičná morálka. A chcem sa spýtať kolegov z opozičných strán: To ako chcete byť úspešní v zápase s vládou koalíciou, keď sa s ňou spájate proti kolegovi z opozície? To ako? To keby ste nám mohli vysvetliť.

    Dnes budeme hlasovať už aj o odvolaní Minárika z členstva vo výbore. Páni kolegovia z opozície, ako budete hlasovať? No, veď to už je skoro jedno. Veď včera večer ste už odhlasovali aj dnešný výsledok. Zvolili ste včera večer Pavla Abrhana, ktorý predtým nebol členom výboru a tým ste hlasovaním rozhodli o tom, že vo výbore vznikne rovnosť. Rovnosť v počte poslancov opozície a koalície. A to ste si čo mysleli, páni kolegovia a kolegyne z opozície, že minister kultúry Maďarič pri svojom postavení v strane SMER sa bude trápiť s výborom, kde nemá väčšinu? To ste si mysleli? Včera ste hlasovali za Abrhana a vyriekli ste dnešný ortieľ nad Minárikom, aby bolo jasné.

    Dámy a páni, dovolím si adresovať pár slov špeciálne i poslancom z KDH. Vážení kolegovia, toto odstránenie Pavla Minárika z výboru pre kultúru a médiá ste spôsobili vy. Začala to Mária Sabolová na poslaneckom grémiu a okamžite sa toho chopil Vladimír Mečiar. V tomto ste si, kolegovia, porozumeli s Vladimírom Mečiarom. S Mečiarom, pred ktorým ste spolu s nami, spolu s Pavlom Minárikom pred pár rokmi zachraňovali Slovensko. S týmto Mečiarom ste si porozumeli, porozumeli v tom, že Minárika treba šibovať z výboru do výboru tak, ako Mečiar šiboval s vami, keď bol poslednýkrát premiérom. Vtedy existoval trestný výbor pre životné prostredie. Dnes pre Minárika asi bude tým trestným výborom výbor pre verejnú správu.

    Je mi to strašne ľúto, vážení kolegovia z KDH, to, čoho ste sa dopustili, sa volá kšeftárstvo. Rád by som zdôraznil, páni kolegovia z KDH, že na miesto predsedu výboru pre kultúru a médiá nemáte žiadny nárok. Je vás v klube 9. Poslancov, ktorí nie sú zaradení v parlamentných kluboch, je 8. Prečo máte mať vy dve miesta predsedov výborov a poslanci nezaradení v kluboch ani jedno? Prečo? Nemáte na to nárok ani ústavný, ani zákonný a predovšetkým, a to je podstatné, veď o morálke stále hovoríte, nemáte na to ani žiadny nárok morálny.

    Pavol Minárik odišiel spolu s nami z KDH, ale to nie je dôvod na jeho odchod z funkcie predsedu výboru. Pred 7 rokmi som bol predsedom výboru pre obranu a bezpečnosť a odišiel som z klubu SDK spolu s vami a nemali ste pocit, že by som mal odísť vtedy z funkcie predsedu výboru. Pretože sme všetci spolu vedeli, že to, že sme odišli z SDK, je iba polovica pravdy. A rovnako dnes to, že Pavol Minárik odišiel z KDH a dnes je v KDS, je tiež iba polovica pravdy. Aká je tá celá pravda? Celá pravda je v tom, prečo odišiel. Minárik spolu s nami odišiel v konečnom dôsledku preto, lebo sme v roku 2006 hlasovali proti tomu, aby KDH šlo do vlády Smerom. A ja sa pýtam, myslí si niekto, najmä opoziční poslanci, že ešte dnes má byť Minárik donekonečna poťahovaný za to, že nechcel ísť so Smerom. Že má byť poťahovaný aj za prispenia opozície, ktorá sa tvári, že so Smerom zápasí? No my si to nemyslíme a nemôže si to myslieť žiadny slušný človek s pamäťou. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento zápas o funkciu predsedu výboru pre kultúru a médiá opozícia morálne prehrala a je mi to ľúto.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Palka – pán poslanec Kovarčík, Lipšic, Minárik, Bárdos, Kvôrka. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A pán poslanec Kovarčík má slovo.

  • Ak dovolíte, budem reagovať na pána Palka, i keď som chcel reagovať na pána Mikloška, ale vlastne to je jedno. To je jedno, či budem reagovať na pána Minárika, Palka alebo Mikloška, ale v zmysle rokovacieho poriadku budem reagovať na pána Palka. Ja by som chcel vlastne osloviť občanov Slovenskej republiky takýmto spôsobom. Toto sú ľudia, ktorí vládli 8 rokov v tejto krajine. Ľudia, ktorí si dnes nevedia prísť na meno. Trojmužná strana, ktorá vznikla z KDH, sa búri a vlastne sa dostáva ku zbraniam, ktorými bojovala niekoľko rokov. Samozrejme, že pán Palko do svojho príhovoru zamontoval, prepáčte ten výraz, zamontoval aj koaličných poslancov, aby to malo takú údernú silu. Pán Palko, to bol skutočne herecký výkon. Mne je ľúto, že toto sú ľudia, ktorí vládli v tejto republike. A teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu, že včera, keď mal príhovor Vladimír Mečiar ku 160. výročiu Slovenskej národnej rady, nebol na balkóne jediný novinár a dnes pri tejto fraške, pri tomto hereckom výkone pár jednotlivcov sú tu kamery, ktoré snímajú túto skutočne frašku. Je mi to veľmi ľúto.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, ja by som najskôr chcel povedať, že návrh vládnej koalície preraďovať bez súhlasu poslanca z výboru do výboru považujem za hanebný. Znovu sa vracia čas 94. roku, znovu sa vracajú trestné výbory. Bez súhlasu poslanca tu neboli prekladaní členovia výborov. Čiže považujem to za hanebné. Považujem za smutné, že bol aj pán Minárik odvolaný, ja som hlasoval proti, ale nemyslím si, že kvôli tomu by z nejakej piety malo byť kreslo predsedu výboru neobsadené. Tam s mojimi kolegami celkom nesúhlasím. Ak vládna koalícia má záujem mať vo výbore pre médiá a kultúru väčšinu, nech tam doplní svojho poslanca. Nie je problém. Ale považujem za vážny precedens, ktorý nás vracia 15 rokov dozadu, bez súhlasu poslanca vyhadzovať ho z výboru a zaraďovať do iného výboru. Ja budem hlasovať proti a budem presviedčať aj kolegov z opozície, aby sme hlasovali proti. V roku 2006 ľudia volili zmenu a mnohí si aj úprimne mysleli, že k zmene príde. A zmena prichádza. To sme ale mnohí nevedeli, že pod verbálnymi heslami zmeny nastáva návrat 15 rokov späť. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Palko, poslankyňa Sabolová, keď ste hovorili, že KDH sa pri mojom odvolávaní z funkcie predsedu výboru spojilo s Mečiarom, a to je nespochybniteľná pravda, povedala, že ste grázel. To je úroveň Harabina a nech to teraz poprie.

  • Pán poslanec Bárdos. Pán poslanec, máte slovo. Pán Bárdos.

  • Rozruch v sále.

  • Ja poprosím o pokoj v rokovacej sále. Slovo má pán poslanec Bárdos. Ak chcete komunikovať navzájom, mimo rokovacej sály. Nech sa páči, pán Bárdos, máte slovo.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, v prvom rade sa chcem poďakovať tým, ktorí vystúpili a povedali svoj názor a ja ako člen výboru pre kultúru a médiá môžem povedať aj potvrdiť to, že pán Minárik bol dobrým šéfom výboru a boli sme spokojní s jeho prácou. Samozrejme, po tom, čo sa udialo a bol ten návrh, ten návrh bol prijatý, ja musím podčiarknuť to, že poslanci za Stranu maďarskej koalície hlasovali proti, keď bol tento návrh, aby bol odvolaný pán Minárik. A poslanci z SMK budú hlasovať aj teraz proti tomu návrhu, aby sa udiala zmena bez súhlasu poslanca Národnej rady. My veľmi dobre vieme, už boli spomenuté tie časy, keď bývalá koalícia v roku ´94 poprehadzovala poslancov bez ich vedomia a bez ich súhlasu. Ja som včera ešte mal také informácie, že tieto zmeny alebo táto zmena nebude. To znamená, keď chcete, aby ste tam mali väčšinu, máte elegantný spôsob dať tam poslanca z vládnej koalície, ale v žiadnom prípade nie je to riešením a je to fakt hanebné, ako to povedal kolega Lipšic, že sa to robí bez súhlasu poslanca, ktorý bol predsedom výboru a ktorý chce zostať v tom výbore. To znamená, že celá Národná rada by mala povedať rázne nie tomu, čo sa teraz pripravuje. V prvom rade neviem, čí je to materiál, kto to sem poslal, ale neviem, kto to napísal, kto to dal, ale ja z tohto miesta vyzývam toho alebo tých, ktorí to podali, aby stiahli tento návrh, aby sa o tom nehlasovalo v Národnej rade. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Palko, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 636 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 636a.

    Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho, aby odôvodnil vládny návrh zákona.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona predkladá Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008. Predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia. Návrhom zákona sa predovšetkým dopĺňajú povinnosti veliteľa námornej lode a vlastníka námornej lode zabezpečiť, aby sa z námornej lode nevypúšťali...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán minister, na chvíľočku vás preruším. Poprosím všetkých kolegov a kolegyne, aby si šli vzájomné rozhovory vybaviť mimo rokovacej sály.

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďakujem. Návrhom zákona sa predovšetkým dopĺňajú povinnosti veliteľa námornej lode a vlastníka námornej lode zabezpečiť, aby sa z námornej lode nevypúšťali znečisťujúce látky, ako aj sankcie za neplnenie týchto povinností.

    Vládnym návrhom zákona sa menia a dopĺňajú ďalšie ustanovenia, ktorých zmenu si vyžiadala aplikačná prax. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vládny návrh zákona bol dňa 2. septembra 2008 prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a predkladá sa bez rozporov.

    Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať vás o podporu a schválenie tohto návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor podáva k vládnemu návrhu zákona spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 877 zo 17. júna 2008 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 420, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku uznesením č. 382 a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 279.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré máte predložené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne. O bodoch 1 až 6 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov vyjadrených v uznesení uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a stanovísk poslancov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku, po ktorej bude nasledovať hlasovanie. Takže poprosím všetky panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní.

    Ešte pred tým ako pristúpime k samotnému hlasovaniu, poprosím vás o prezentáciu pred hlasovaním.

    Prítomných je 91 poslancov.

    Pristúpime k hlasovaniu a budeme hlasovať najprv o

    písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podaným predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 15. júla 2008.

    Je to tlač 698.

    Najprv však budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie pani poslankyne Sabolovej, pána poslanca Lipšica a pani poslankyne Biró, že písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie č. 7, 20, 21, 15 a 19 nepovažujú za uspokojivé.

    Takže, hlasujeme, že berieme na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 97, za 30, proti 54, zdržalo sa 13.

    Konštatujem, že sme nezobrali na vedomie vyjadrenia pani poslankýň a pána poslanca.

    Teraz budeme hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 15. júla 2008.

  • Hlasovanie.

  • 95 prítomných, 73 za, 17 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili navrhované uznesenie.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte predtým ako budeme hlasovať o samotnom uznesení, ktoré odznelo a ktoré máte, budeme hlasovať podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku o tom, aby sme hlasovali o návrhu uznesenia verejne. To znamená, budeme hlasovať teraz o návrhu, aby sme o návrhu uznesenia hlasovali verejne. Len pre vysvetlenie, ide o zaradenia zmeny vo výboroch, to znamená, mali by sme rozhodnúť či tajne alebo verejne. Obvykle sa dialo hlasovanie vždy verejne.

  • Hlasovanie.

  • Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále. Poprosím vás, aby sme po 15-minútovej prestávke, keďže sme hlasovaním zistili, že nie sme uznášaniaschopní, sa najprv prezentovali, aby som zistil, či sme uznášaniaschopní.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Prerušujem rokovanie 27. schôdze. Budeme pokračovať v rokovaní podľa programu v utorok od 9.00 hodiny ráno a hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Zajtra všetkých, ktorí si chcú dôstojným spôsobom pripomenúť 160. výročie prvej Slovenskej národnej rady, rád privítam na pripomienkovom dni a programe na Myjave. Takže zajtra tí, ktorí prijali pozvanie a ktorí si chcú uctiť 160. výročie, stretneme sa na Myjave.

    V prerušenom rokovaní programu 27. schôdze budeme pokračovať v utorok na budúci týždeň od 9.00 hodiny ráno podľa schváleného programu a hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Ďakujem pekne. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 17.28 hodine.