• Vážené kolegyne, kolegovia, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, prajem príjemný deň.

    Otváram šiesty rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Viliam Veteška, ďalej, poslanci Gábor Gál, Tibor Mikuš, Ján Slota, Monika Smolková a Jozef Šimko.

    V súlade so schváleným programom by sme mali teraz rokovať o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej, je to tlač 758. Ale vzhľadom na skutočnosť, že sme včera nestihli prerokovať všetky body, ktoré sa týkajú pána guvernéra, a po dohode s navrhovateľmi nasledujúceho zákona dávam teraz priestor bodu, ktorý sa nazýva

    správa o stave a vývoji finančného trhu za rok 2007.

    Túto správu ste dostali ako tlač 686 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 686a.

    Pretože pán guvernér odchádza na zahraničnú pracovnú cestu, požiadam ho teraz, aby sa ujal slova. Srdečne ho týmto víta na rokovaní Národnej rady. Takže dávam mu úvodné slovo k uvedenému bodu. Nech sa páči, pán guvernér.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, že mám takúto možnosť vystúpiť v NR SR. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2007 na základe povinnosti, ktorá vyplýva zo zákonného dohľadu nad finančným trhom.

    Priaznivý vývoj domácej ekonomiky v roku 2007 vytvoril priestor pre pozitívne trendy aj v slovenskom finančnom sektore. Objem finančných prostriedkov spravovaných inštitúciami dohliadanými Národnou bankou stúpol takmer o 20 %.

    Rast aktív, resp. majetku v druhom polroku 2007 sa v niektorých segmentoch finančného trhu mierne spomalil, čo súviselo s momentálnou krízou na finančných trhoch a s ich nižšou výkonnosťou.

    Dopad prebiehajúcej krízy na svetových finančných trhoch na slovenský finančný sektor bol ku koncu roku 2007 nevýznamný aj vzhľadom na prevažnú orientáciu finančného sektora na domácu ekonomiku.

    V dôsledku prebiehajúcej krízy bola negatívne ovplyvnená výkonnosť vybraných fondov dôchodkového sporenia a kolektívneho investovania.

    V priebehu roku 2007 rástla expozícia finančného sektora voči rizikám, najmä kreditné riziko v bankách, zároveň sa však zlepšovala finančná pozícia finančného sektora. Veľkosť týchto rizík však neohrozovala stabilitu finančného sektora ako celku, najmä vzhľadom na rast zisku vo všetkých sektoroch.

    Dominantným trendom v bankovom sektore bol v roku 2007 pokračujúci rast úverov voči klientom. Banky financovali hlavne sektor domácností a podnikov. Záujem bánk sa sústreďoval na úverovanie malých a stredných podnikov. Pokračoval rast podnikových úverov na financovanie nehnuteľností. Vysoké tempo rastu si udržiavali úvery poskytnuté domácnostiam, keď dopyt domácností po úveroch bol ovplyvnený najmä rastom cien nehnuteľností.

    Rast úverov klientom bol v roku 2007 financovaný prevažne zo stabilných zdrojov klientov. Slovenský bankový sektor je tak jeden z mála bankových sektorov v krajinách Európskej únie, ktorý pri financovaní úverov nie je závislý od krátkodobých medzibankových zdrojov.

    Zisk bankového sektora vzrástol v roku 2007 a dosiahol 17,6 mld. Sk.

    V poistnom sektore v roku 2007 rástlo najmä technické poistné v životnom poistení. Pri pokračovaní rýchlejšieho rastu technického poistného v životnom poistení ako neživotnom poistení môžeme očakávať, že v roku 2008 dosiahne technické poistné v životnom poistení väčšiu hodnotu ako v tom neživotnom poistení.

    Čistý zisk poistného sektora za rok 2007 sa zvýšil na 5,6 mld. Sk.

    Čistá hodnota majetku spravovaného v otvorených podielových fondoch po miernej stagnácii v roku 2006 vzrástla takmer o štvrtinu. Dochádzalo k presunu kapitálu z akciových a dlhopisových fondov do fondov peňažného trhu, zmiešaných a tzv. zaistených fondov. Stagnácia svetových finančných trhov spôsobila nižšiu priemernú výkonnosť akciových a im podobných fondov. Vyššie výnosy v porovnaní s rokom 2006 prinášali fondy investujúce prevažne do dlhových cenných papierov.

    Objem majetku vo fondoch dôchodkových správcovských spoločností sa v roku 2007 takmer zdvojnásobil. Na konci roka 2007 dosiahol 51,3 mld. Sk.

    V porovnaní s predošlým rokom zaznamenali vyvážené a rastové fondy dôchodkových správcovských spoločností pokles ročnej výkonnosti a dostali sa pod úroveň výkonnosti konzervatívnych fondov. Ročná výkonnosť predstavovala pri rastových fondoch 3,6 %, vyvážených 3,8 % a konzervatívnych 4,1 %.

    Pomerne dynamicky z hľadiska nárastu čistej hodnoty aktív rástol aj tretí pilier dôchodkového poistenia. Nárast v roku 2007 bol o 19 % na konečných 25,3 mld. Sk, a to napriek aj istému úbytku sporiteľov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán guvernér, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Mikuša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov k správe o finančnom trhu za rok 2007.

    Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2007 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 696 z 26. júna 2008 trom výborom Národnej rady. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Tri výbory Národnej rady, gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, prerokovali uvedenú správu a zároveň odporučili Národnej rade vziať ju na vedomie.

    Zo strany výborov Národnej rady ani poslancov neboli predložené iné stanoviská alebo pripomienky, či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Gestorský výbor schválil spoločnú správu svojím uznesením 9. septembra 2008, kde ma zároveň určil ako spoločného spravodajcu výborov. Odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave k tejto správe. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou spoločnej správy.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú, hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Ďakujem, pán guvernér, prajem príjemnú zahraničnú pracovnú cestu.

    Pristúpime k bodu programu, ktorý sme si schválili pri schvaľovaní programu na dnes na 9.00 hodinu. Ide o prvé čítanie

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 758, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 774.

    Dávam teraz slovo poslankyni Kataríne Tóthovej, aby návrh uviedla. Pani poslankyňa, nech sa páči.

    Len pre informáciu ostatných. Keď prerokujeme tento návrh zákona, vrátime sa k zákonu o zásluhách pána Dubčeka.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som uviedla zákon, ktorý už vlastne špecifikoval a identifikoval pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predkladatelia tohto zákona považujú problematiku, ktorá je právne regulovaná, za problematiku citlivú, za problematiku, ktorú treba riešiť. V roku 1959 Organizácia Spojených národov prijala Deklaráciu práv dieťaťa. Signatármi tejto deklarácie je aj Slovenská republika. Z čl. 6 uvedenej deklarácie vyplýva, že dieťa má právo na lásku, porozumenie a starostlivosť. Z kontextu vyplýva, že táto starostlivosť včleňuje aj materiálne zabezpečenie. Keďže s týmto vymedzením práva dieťaťa nesporne korešponduje povinnosť rodiča zabezpečiť materiálne zabezpečenie dieťaťa, preto v prípadoch, ak sa to tak nedeje, musí právo ustanoviť pravidlá správania sa, ktoré zjednajú v realite, v praxi právny stav súladný s deklaráciou, ktorú sme podpísali.

    Nie všetky deti majú šťastie vyrastať v súladnej rodine, kde sa obaja rodičia o tieto deti starajú. Značná časť detí vyrastá v neúplnej rodine, kde sa o toto dieťa stará jeden rodič. Tento trend vývojom narastá, konkretizujem, narastá trend, že o dieťa sa stará jeden rodič. Žiaľ, narastá aj trend, že rodič, ktorému je do výchovy zverená starostlivosť dieťaťa a ktorý má aj rozhodnutím súdu, t. j. právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu priznanú finančnú sumu na výživu dieťaťa, nie vždy túto finančnú sumu, túto tzv. starostlivosť druhého rodiča dostáva bezproblémovo. Značná časť takýchto rodičov vôbec si neplní túto povinnosť danú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. V prípade, ak tomu tak nie je, má a musí sa zainteresovať verejná moc.

    My sme už v minulosti s pani poslankyňou Muškovou predložili legislatívny návrh, kde sa zainteresoval štát, t. j. verejná moc na prípady, keď druhý rodiť nie nechce, ale nemá možnosť poskytnúť súdom určené finančné prostriedky na materiálne zabezpečenie dieťaťa. Bol to legislatívny návrh o náhradnom výživnom, ktorý pred bývalými, ešte minulými voľbami v roku 1998 v tejto snemovni prešiel. Žiaľ, potom nová vláda, Dzurindova vláda tento zákon zrušila. A až neskôr zákon v slabšej, ja tak nazývam túto legislatívnu úpravu, čajovej podobe prešiel touto snemovňou. Dnes s pani poslankyňou Muškovou a s pánom poslancom Mečiarom prichádzame s legislatívnym návrhom taktiež zainteresovania verejnej moci na zabezpečovaní výživného, a to v prípadoch nie keď to nemá z čoho druhý rodič plniť, ale keď to má z čoho plniť a neplní to, to znamená, keď finančne je v takej situácii, že si svoje súdom stanovené povinnosti môže plniť, ale z rôznych dôvodov si ich neplní.

    A mechanizmus, ktorý ponúkame v tejto snemovni, je, že v prípade, ak takúto povinnosť si neplní vodič motorového vozidla, ktorý nutne je držiteľom vodičského oprávnenia, ako exekučný prostriedok na vymoženie príslušnej sumy výživného bude slúžiť exekučný prostriedok zadržanie vodičského preukazu. Dovoľte, aby som v tejto súvislosti citovala slová jedného z predkladateľov, a to pána poslanca Mečiara, ktorý uviedol: „Ak otec má peniaze, má financie na kŕmenie svojho autíčka, t. j. na kúpu benzínu, musí mať finančné prostriedky aj na nakŕmenie svojho dieťatka.“ V kontinentálnom práve riešenie takéhoto spôsobu exekučného riešenia nie je neznáme. Konkrétne v Poľskej republike už takýto model úspešne funguje. Poľský prijal zákon, kde exekučným prostriedkom sa stalo zadržanie vodičského preukazu a veľmi výrazne sa znížil počet neplatičov výživného, ktorí sú finančne na dobrej úrovni, teda sú solventní.

    Dovoľte, aby som sa pri tejto príležitosti vyjadrila aj k názoru jedného z poslancov, ktorý odznel v tlači po tlačovej besede, keď sme prezentovali tento nový legislatívny návrh. Stanovisko nemenovaného poslanca bolo také, že načo prichádzame s takýmto prostriedkom, keď Trestný zákon pozná účinnejší prostriedok, a to odňatie slobody za trestný čin neplnenia si vyživovacej povinnosti a ani to nie je dostatočne účinné. Nuž nemenovanému poslancovi Národnej rady, ktorý sa rád vyjadruje takmer ku každej téme, odkazujem nasledovné. Riešenie cez súdy, cez trestné konanie nielen zaťažuje súdy, ale vonkoncom nerieši prípad v 98 %. Aká je totiž situácia? Odsúdenie rodiča, ktorý si neplní vyživovaciu povinnosť, a odňatie slobody navodzuje situáciu, že dotyčný rodič vo väznici nenachádza prácu, nemá zabezpečenú prácu v množstve prípadov, a teda nemá prostriedky nielen na výživné, ale ani pokrytie svojho „príjemného pobytu“ vo väznici. Teda nie je to výhra ani pre dieťa, ktoré má nárok na výživné, ani pre štát, ktorý musí kŕmiť dotyčného neplatiča výživného na dieťa. Nuž, vážený pán poslanec, z tohto dôvodu predkladáme tento ďalší spôsob exekúcie na vymáhanie výživného, kde exekútor môže popri zrážkach zo mzdy a zrážkach z iných príjmov, prikázaní pohľadávky, predaja hnuteľných vecí, predaja cenných papierov, predaja nehnuteľností, predaja podniku, čo všetko sú exekučné prostriedky dnes uplatniteľné, uplatniť veľmi efektívny a jednoduchý ďalší nový exekučný prostriedok. A to je zadržanie vodičského preukazu. Takýchto vodičov je v súčasnosti veľká množina. A dovolím si tvrdiť, že aj niektorí z nich si neplnia svoju vyživovaciu povinnosť.

    Veľmi stručne k obsahu legislatívneho návrhu. Do zákona o Exekučnom poriadku sa vkladá nový § 179a, ktorý umožňuje vydať príkaz na zadržanie vodičského preukazu tomu, kto si neplní výživné stanovené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Vodičský preukaz zadrží orgán Policajného zboru, ktorý preukaz vydal, poprípade policajt, ktorého takýto orgán na tento úkon zmocní.

    Zároveň je problematika domyslená do systémovej súvislosti, keďže do § 34 ods. 3 sa vkladá upravený odsek 3, ktorý nielen dáva povinnosť polícii poskytnúť informácie uvedeným štátnym orgánom katastru nehnuteľností a orgánu, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, ale takúto povinnosť informačnú dáva aj orgánu, ktorý vedie evidenciu vodičských preukazov.

    Splnenie vyživovacej povinnosti, t. j. zaplatenie bežného mesačného výživného aj z ročného výživného, t. j. dlžoby dáva právny podklad pre vrátenie vodičského preukazu dotyčnému, vyživovacou povinnosťou zaviazanému rodičovi.

    Ďalej sú doupravované aj procesné otázky, komu ako a akým spôsobom určité skutočnosti treba oznámiť.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený legislatívny návrh je plne v súlade s ústavou, nemá nároky na financie zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtu obcí. Je prínosný najmä pre deti, ktoré majú, ako som spomínala, právny nárok na materiálne zabezpečenie od svojich rodičov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani navrhovateľka.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny, výbor, pánovi poslancovi Jaroslavovi Paškovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 2. septembra 2008 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 758). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jeho uplatňovanie v praxi nebude mať dopad na štátny rozpočet ani na rozpočet miest a obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 774 z 26. augusta 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. októbra 2008 a v gestorskom výbore do 21. októbra 2008. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za vaše úvodné slovo.

    Teraz otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť k tomuto návrhu zákona do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Klára Sárközy, ďalej, Ľudmila Mušková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo dávam pani poslankyni Kláre Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, pôvodne som chcela navrhnúť len jeden procedurálny návrh. Vážený pán spravodajca, navrhujem, aby okrem výborov, ktorým bol tento zákon pridelený, bol pridelený aj výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Teraz, keď som počula váš spravodajský prejav a dopočula som sa, že tento návrh bude predložený aj do výboru pre obranu a bezpečnosť aj pre výbor pre hospodárstvo, tak ja dávam jednu jedinú otázku, pani poslankyňa, asi to má súvis. Vy ste hovorili o tom, nebudeme sa teraz rozprávať o tom, pretože je prvé čítanie, takže tu je skôr politické pozadie, ale hovorili ste, že tým ľuďom, ktorí by mohli platiť a neplatia, sa odoberie vodičský preukaz. Podľa toho, ako tu odznela spravodajská správa, ja vám dám len jednu otázku: Čo bude s vodičmi z povolania? Pevne verím, že práve preto je návrh pridelený aj jednak do výboru pre hospodárstvo a, to ma až medzi tým napadlo, výboru pre obranu a bezpečnosť. Totiž čo bude s tými, ktorí to robia ako obživu? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa nehlási nikto, a preto teraz dávam slovo pani poslankyni Muškovej, ktorá je druhá prihlásená do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona je jedným zo série zákonov, ktoré sa pokúšajú vylepšiť legislatívne prostredie riešiace ťažkú situáciu detí v neúplných rodinách, detí, ale aj toho rodiča, ktorý sa o dieťa stará. Často sa totiž vďaka neplneniu si vyživovacej povinnosti druhým rodičom, ktorý je neraz solventný, ocitá v neriešiteľných finančných problémoch a nevie, nedokáže zabezpečiť zdravý a dôstojný vývoj ich dieťaťa alebo detí. Parlament, poslanci, ale i vláda sa snažili predkladať právne normy a opatrenia na zabránenie porušovania práv dieťaťa, ale stále sa nájde dosť rodičov, ktorí obchádzajú zákon a neplnia si svoju povinnosť voči vlastným deťom. Ich deti často strádajú, ale nezodpovedný rodiť žije v hojnosti. Preto ako predkladatelia, ako tu už bolo povedané, hľadali sme spôsob účinnejšieho vymáhania výživného, a inšpirovali sme sa zo zahraničia. Ostatné veci, ktoré už pani poslankyňa Tóthová vysvetlila, nebudem opakovať. Vysvetlila aj to pani poslankyňa, že problém s vodičom z povolania je riešený v zákone. Zostáva mi teda len poprosiť vás, vážení kolegovia, o podporu tohto zákona. Ďakujem vám.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásili pán poslanec Peter Miššík a pani poslankyňa Klára Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Keď som si prvý krát pozrel tento návrh zákona, zdal sa mi zvláštny. Zdal sa mi teda dosť zvláštny, hlavne kvôli tomu, že akým spôsobom sa snaží skupina poslancov navrhnúť to, aby sa pomohlo tým, ktorým treba pomáhať, pretože keď si niekto neplní vyživovaciu povinnosť, je to pekné svinstvo. Musím ale povedať, že keď som si to pozrel podrobnejšie a zistil som že aj v iných krajinách to používajú, tak môžem povedať, že je to vcelku sympatický a zaujímavý návrh. Ja pevne verím, že v praxi sa osvedčí a možno v druhom čítaní sa podarí ešte vyriešiť aj možné niektoré sporné prípady, ktoré by mohli nastať. A verím tomu, že pani predkladateľka má dostatok skúseností a informácií z tých iných krajín, kde sa to už odskúšalo. A verím, že to bude úspešné a že to pomôže tomu cieľu tohto návrhu zákona. Ďakujem. (Potlesk).

  • Ďakujem.

    Ešte sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja spresním tú moju otázku. Aj pán poslanec Miššík odpovedal fakticky na to, že sú tu vodiči z povolania, ktorí to robia ako živnosť, je to v zákone vyriešené, je to jedna skupina. Ale mňa napr. zaujímajú, no tak už je zlý ten pojem, pretože je to úplne iné, vojaci, ktorí robia v ozbrojených silách a sú vodiči. To je zase druhá skupina. Takže ďakujem.

  • Pani Mušková nechce reagovať.

    O slovo v rozprave sa hlási navrhovateľka pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vystupujem v rozprave z toho dôvodu, aby bolo možné na mňa reagovať, pretože toto plénum je vždy citlivé, pokiaľ predkladateľ vystupuje až po uzavretí rozpravy.

    Chcem zdôrazniť, skutočne veľmi výstižne to povedal pán poslanec Miššík, že ak si niekto neplní vyživovaciu povinnosť, je to veľké svinstvo. Áno, je to skutočne citlivá otázka, je to porušenie práv dieťaťa.

    Pokiaľ ide o osoby, ktoré sú vodiči z povolania, tam v predloženom § 179a, pani poslankyňa Sárközyová, je výslovne v odseku 1 uvedené: „Ak neplatič výživného je vodič z povolania, exekútor takýto príkaz nevydá.“ To zrejme bude platiť aj pre príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vedú motorové vozidlo, pretože je to v podstate náplň ich povolania. Takže nevidím dôvod to doplniť, pretože z množstva exekučných prostriedkov exekútor má možnosť vybrať si.

    Ďalej by som chcela k vystúpeniu pani poslankyne Sárközyovej povedať. Povedali ste, že sa odoberie vodičský preukaz. Vážená pani poslankyňa, tento legislatívny návrh vôbec nie je stavaný na právnom inštitúte odobratia vodičského preukazu. Tento právny inštitút je stavaný na zadržaní vodičského preukazu, čo je dosť výrazný rozdiel, pretože odobratie vodičského preukazu by muselo mať úplne inú dimenziu, než je predložený legislatívny návrh.

    Bola tu vyslovená myšlienka, že v druhom čítaní je možné doplniť predložený legislatívny návrh. Hovorím určite aj za ďalších dvoch predkladateľov, že všetci traja uvítame akékoľvek ďalšie spresnenie, ktoré by urobilo predložený legislatívny návrh realizovateľný v praxi tak, aby bol skutočne efektívny a smeroval k cieľu, ktorý majú predkladatelia ako svoj zámer predloženia tohto legislatívneho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani navrhovateľky sa prihlásili pán poslanec Peter Miššík a pani poslankyňa Klára Sárközy.

    Nech sa páči, pán Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani profesorka vysvetlila ten základný problém, ktorý tu nastal pri otázke pani poslankyne Sárközy. Ja si ale napriek tomu myslím, že v druhom čítaní budeme musieť vyšpecifikovať priamo ten výraz, pretože výraz „vodič z povolania“ mi evokuje len ľudí, ktorí sú zamestnaní niekde, kde vlastne vykonávajú prácu priamo vodiča. Ale existujú aj rozličné druhy ľudí, ktorí sa živia tým, že musia používať auto na to, aby mohli zarobiť peniaze. Takže predsa len v tom druhom čítaní to budeme musieť riešiť. A ja v tom nevidím žiadny problém. A pokúsim sa aj ja niečo v tom urobiť. Ďakujem pekne.

  • Poslednou s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníčky je pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Tóth, vy ste použili slovo „zrejme“. Mne nestačí to slovo „zrejme“. Vy ste povedali, že zrejme u vojenských vodičov sa to nejako vybaví. Tak v druhom čítaní by som bola rada, keby to slovo „zrejme“ ste použili nejako inak alebo ste to sprecizovali. A môžeme sa hrať o slovíčka, či má byť odňatie vodičského preukazu alebo, vy ste zdôraznili, zadržanie vodičského preukazu. Môžeme s tým súperiť, samozrejme, ale výsledok je ten istý. Ten vodič nebude môcť.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa Tóth, môžete sa usmievať, ale nebude môcť tak viesť vodič vozidlo. Takže tým pádom nebude môcť zarábať si na svoju obživu a na náhradné výživné. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, v legislatíve sú termíny, každý pojem má terminus technicus niekedy, terminus technicus znamená, že má určitý obsah. Odňatie vodičského preukazu je terminus technicus, kde prestávate mať oprávnenie. A ak na to pominú dôvody, môžete si znovu začať žiadať o vodičský preukaz. Takže, nehnevajte sa, tu nerobíme beletriu, ale robíme právne predpisy.

  • Pani poslankyňa a navrhovateľka Tóthová bola posledná v rozprave, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa ešte spýtať, či chce ešte pani poslankyňa v záverečnom slove využiť právo. Nie.

    Pán spravodajca tiež nechce využiť v záverečnom slove právo.

    Teraz vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Milé kolegyne, kolegovia, teraz sa vrátime k prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka,

    ktorý ste dostali ako tlač 721.

    Prosím teraz poslanca Borisa Zalu, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre kultúru a média poslanca Dušana Jarjabka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení poslanci Rafael Rafaj, František Mikloško, Darina Gabániová, Oľga Nachtmannová a Martin Fronc.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Rafaelovi Rafajovi a po ňom sa pripraví pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči, pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, kolegovia, máme tu jeden zo série, ak môžeme urobiť takúto parabolu zastrešenia, zásluhových zákonov. A otázka primárna teda znie, či návrh na ocenenie osobnosti je v súlade s týmto radom zásluhových zákonov. Zásluhové zákony, ktoré sme doteraz schvaľovali, konštatovali, že osobnosti sa primárne zaslúžili o štát, teda o buď štátnosť v procese vzniku alebo vznikania dosahovania cieľa nezávislosti v štátnej forme, alebo o štát v tej realizačnej fáze, ako napr. Milan Rastislav Štefánik a ostatní dvaja, Jozef Miloslav Hurban a Andrej Hlinka, patria do tej skupiny príprav. Keď sme naposledy schvaľovali zásluhový zákon o Andrejovi Hlinkovi, tiež padla už otázka, či budeme pokračovať ďalej. Pamätám si, že som tiež povedal, že by to chcelo širšiu diskusiu, ale že nevylučujeme možnosť pokračovať v oceňovaní osobnosti. Lenže v tom prípade mi potom už chýba tá ucelená koncepcia, akým spôsobom v širšom rozmere alebo spoločne poňať tieto osobnosti, pretože pri každej osobnosti, ktorá bola na pretrase v tejto sále, sme posudzovali nielen konkrétnu osobnosť, ale aj jej začlenenie do konkrétnej doby. A, povedzme si úprimne, väčšinou sme sa pozerali na tieto osobnosti z odstupom našej historickej a vývojovej skúsenosti, hoci istá zásada hovorí, že ak chceme hodnotiť ľudí, mali by sme svoje videnie prispôsobiť očami tej doby, akou boli oni vnímaní a ponímaní.

    Keďže zo systémového hľadiska osobnosť Alexandra Dubčeka sa vymyká z toho radu tých troch štátotvorcov, ak tak môžem povedať, poslanecký klub SNS mal pomerne obsiahlu diskusiu k predmetu návrhu. A sme ochotní ísť na istý kompromis, ktorý by zohľadnil túto systémovosť, s tým, že by sme si vedeli predstaviť uznanie zásluh Alexandra Dubčeka v konkrétnom časovom období. Inak povedané, z tej obsahovej stránky je snáď konštatovanie, ktoré obsahuje § 1, že sa zaslúžil o demokraciu, resp. ľudské práva alebo demokratizáciu. Ale, bohužiaľ, nemôžeme ísť ďalej a pokračovať v kopírovaní tých predchádzajúcich troch osobností, ku ktorým sme prijali v minulosti tzv. zásluhové zákony. Takže ja očakávam istú diskusiu aj k úprave a ku kompromisu v druhom čítaní, a to bez toho, že by sme chceli nejakým spôsobom rozdeľovať spoločnosť, pretože nepoznám zatiaľ osobnosť, ktorá by nebola kontroverzná. Videli sme to pri Andrejovi Hlinkovi, obviňovali Štefánika, že bol slobodomurár, a Hurbana, že si tak trošku liezli do vlasov so Štúrom. Takže naozaj ešte by snáď našli niečo aj na Ježiša Krista, možno Máriu Magdalénu.

    No ale tým chcem povedať, dívajme sa a pozerajme sa na osobnosti aj z toho nadhľadu, z toho nadhľadu, aký možno používajú naši južní susedia. Tam nie je podstatné, či bol niekto revolucionár alebo antirevolucionár, dôležité je, že bol dobrý Maďar. A toto, myslím, nám chýba, že v tomto naozaj zaostávame. Vieme sa strašne posekať, vieme sa pohádať, ale nevieme integrovať osobnosti, ktoré, priznajme si, sú kontroverzné. Veď dnes som mal byť v Žiline o tomto čase, o trinásť minút sa tam koná pietna spomienka politických väzňov k 10. výročiu odhalenia pamätníka obetí komunistického systému. Pravda je, že viac ako 71 000 ľudí bolo uväznených a po roku 1989 rehabilitovaných komunistickým systémom, v ktorom Alexander Dubček pôsobil. Ale teraz otázka znie, aby som bol spravodlivý, ak sme my dôvodili pred rokom aj niečo, že síce Andrej Hlinka pôsobil v tej dobe, keď nad Európou nebo hnedlo, a nepochybne Alexander Dubček pôsobil v období, keď minimálne polovica Európy mala červené zore, a to je neprekonateľná realita, preto som aj povedal, že viem si predstaviť jeho osobné hrdinstvo, ak sa vymykal v tom rade, kde bol, a že bol, ako som už uviedol, jednooký medzi slepými, pretože v tom čase naozaj tento systém nebol reformovateľný. Ale tá nádej a to zosobnenie tých predstáv a sklamaní, ktoré naši otcovia zažili, tie nepochybne sa premietli do akéhosi symbolu osobnosti, ktorý Alexander Dubček v tej dobe nepochybne reprezentoval.

    Nebudem už pokračovať ďalej v nejakých historických exkurzoch, či za federáciu bol alebo nebol a či sa pokúsil vstúpiť do Komunistickej strany alebo nie. To nie je podstatné, pretože myslím, že meritum je síce posudzovať to krátke obdobie od januára až do novembra, kde konkrétna osobnosť v tom historickom období, keď sa lámal chlieb, prejavila svoje postoje, ale nepochybne počas tých siedmich mesiacov, áno, vymykal sa z toho radu, bol istou nádejou na zmenu, ktorá sa, bohužiaľ, uskutočnila až o 21 rokov.

    Takže poprosil by som navrhovateľa, my sme už spolu rozprávali, keby sme mohli hovoriť už aj o detailoch ďalej, či je ochotný tieto systémové výhrady SNS akceptovať. Ak áno, tak vieme posunúť návrh do druhého čítania, ak sa tieto úpravy urobia, s tým, že potom zrejme naozaj by sme mali otvoriť všeobecnú diskusiu o oceňovaní osobností, či otvoríme novú normu, kde by len pribúdali chronologicky ďalší, pretože bude ďalšie výročie, budeme mať okrúhle výročie Štúra a ďalších. A čo urobíme? Myslím, že tie tri busty tu dole sú základom stability aj ocenenia národa tým osobnostiam, ktoré sa o štátnosť zaslúžili, ale máme tu ďalšie osobnosti, ktoré nepochybne prispeli k iným segmentom spoločnosti, či už v kultúre, umení, ale možno aj v iných oblastiach. A možno by si tiež zaslúžili nejakú konštatáciu.

    A už len taká posledná výčitka. Nemali by sme pritom zabudnúť, osobnosti sa väčšinou takýmto spôsobom oceňujú po istom časovom období. Je taká neformálna hranica 50 rokov. Myslím, že Alexander Dubček ešte je príliš čerstvou osobnosťou v mysliach. A možno preto aj zaznievajú tie polemiky, ktoré zaznievajú. Ale nemali by sme do budúcna potom zabudnúť na túto zásadu a oceňovať tých, ktorých už minimálne s odstupom troch generácií vieme objektívnejšie posúdiť bez toho, že by sme tam premietali svoje vlastné predstavy alebo animozity. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Vladimír Palko, pán poslanec Peter Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Vladimír Palko. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rafaj, je to kuriózne, ale vy ste položili znamienko rovnosti medzi Andreja Hlinku a Alexandra Dubčeka. To je naozaj kuriozita z úst poslanca Slovenskej národnej strany. To, že Dubček pôsobil v čase, keď sa to červenalo, ste položili na roveň toho, že Andrej Hlinka pôsobil vtedy, keď to v Európe hnedlo. No ale proste Andrej Hlinka nebol predsedom nejakej slovenskej NSDAP, Alexander Dubček stúpal, keď sa červenalo po tých rebríčkoch moci v Komunistickej strane, až dosiahol najvyšší post v tejto Komunistickej strane. Čiže to znamienko rovnosti, to je niečo škandalózne. A z úst poslanca SNS to je naozaj veľká, veľká kuriozita.

  • Posledným prihláseným s faktickou k vystúpeniu pána poslanca Rafaja je pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja som pozorne počúval tú reč pána kolegu Rafaja. No on pomenoval, že má SNS tzv. systémové výhrady voči tomuto návrhu zákona, ale, žiaľ, nepomenoval tieto systémové výhrady. Povedal, že možnože to pustia do druhého čítania, ale nebolo počuť jednu jedinú systémovú výhradu, ktorú by mal voči tomuto návrhu zákona. Ja mám trošku obavu, lebo dnes som videl vydanie Sme a videl som tam takú vtipnú kresbičku, ako Boris Zala spinká a sníva sa mu o lex Dubčekovi, či akákoľvek systémová výhrada SNS môže prejsť, keď tento vysnívaný návrh zákona má Borisko takto v svojej hlave. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Rafaj, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ani vy ste mňa neprekvapili, pán poslanec Palko, pretože opätovne ste dokázali, že nechcete chápať. Nechcem sa znižovať, že neviete chápať, to by som si nikdy nedovolil, ste učiteľ a matematik, takže pravdepodobne túto dimenziu máte, len vy nechcete chápať niektoré veci. Znamienko rovnosti som nepoložil.

    A odpoviem aj kolegovi Miššíkovi. Práve naopak, myslím, že som dosť jasne povedal tie systémové výhrady. Inak povedané, Alexander Dubček nie je v tom rade štátotvorcov. Nemohol sa zaslúžiť o štát, ktorý sme už mali. Preto som povedal, že to musí byť bez toho § 2, kde logicky nasleduje aj ocenenie bustou a pamätnou tabuľou s nápisom. Takže nejde v podstate o zásluhový zákon v tom rade. A toto je tá systémová výhrada SNS, ktorú, si dovolím tvrdiť, som aj namietol a sa nám podarí v rozhovoroch navrhovateľa presvedčiť. Veď počkajme času, uvidíme.

  • Teraz by malo nasledovať vystúpenie pána poslanca Františka Mikloška, ale v súlade s rokovacím poriadkom sa o slovo prihlásil spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek, máte slovo v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, príjemné dobré ráno. K tomuto vystúpeniu ma inšpirovali tie konfrontačné vystúpenia v tomto smere, ktoré sme si mohli vypočuť či už včera alebo vôbec pri hodnotení osobnosti Alexandra Dubčeka. A v rámci takého odkrytia nejakého takého čiernobieleho alebo v rámci takého jednostranného pohľadu, ktorý sa tuná často prezentuje, dovoľte aj mne, aby som sa k tejto diskusii pár vetami pridal.

    Ono je to zdanlivo jednoduché. A mnohí predrečníci začali tým, čo je napísané aj v tej dôvodovej správe a nakoniec v samotnom zákone, a síce, že Alexander Dubček sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu a slobodu a o ľudské práva. Samozrejme, myslí sa toto všetko, čo bolo napísané, v dobe, v ktorej žil, v dobe, v ktorej pôsobil, a v dobe, ktorá určite mala iné kritériá ako tá dnešná, keď už po bitke je každý generálom.

    Treba jednoznačne povedať, že žiaden náš politik nevstúpil tak razantne a trvalo do kontextu európskej a svetovej politiky a histórie ako práve Alexander Dubček. Celkom určite sa Dubček stal symbolom pokusu o socializmus s ľudskou tvárou, teda o spoločenské zriadenie, ktoré sa malo vrátiť k zásade slobodnej diskusie a spoločenského hľadania tých najoptimálnejších riešení spoločenských problémov.

    A len tak na margo tohto všetkého pri kritike tejto časti existencie vôbec rozpravy, ktorá vtedy prebiehala v rámci Alexandra Dubčeka a vtedajšieho spoločenského zriadenia, ma napadá, ako radi by sme vtedy boli, keby ten socializmus s ľudskou tvárou sa podarilo nejakým spôsobom inštalovať. Samozrejme, dnes vieme, že to bola nerealizovateľná predstava. Ale dnes to vieme iba z hľadiska poznania toho, čo sme vtedy nevedeli, čiže ako radi by sme brali v tom čase ten socializmus s ľudskou tvárou. A rovnako to celkom určite bol Alexander Dubček, kto tu v susedstve v Bratislavskom hrade na sklonku roku nádeje a zármutku v roku 1968 spoločne spolu s prezidentom Ludvíkom Svobodom, šéfom Národného zhromaždenia Josefom Smrkovským a predsedom vlády Oldřichom Černíkom podporili zákon o federatívnom usporiadaní vtedajšieho Česko-Slovenska. Ja som vtedy mal štrnásť rokov a naozaj som veľmi citlivo vnímal to všetko, čo sa dialo, pretože tak to vnímali moji rodičia. Aj s tými negatívami, aj s tými pozitívami sme o tom často rozprávali. A ja sa pamätám aj na to heslo, ktoré bolo na tých českých múroch, určite si to pamätáte mnohí, ktorí boli odporcovia tohto režimu vtedy, odporcovia federácie, určite si pamätáte na to heslo: „Chtěli jste federaci a máte okupaci.“ Ja si to veľmi dobre pamätám. A to bolo práve to znamienko rovnosti, ktoré kdesi každému nám tuto v zadnej časti hlavy bolo, či naozaj to nie je niečo za niečo. Ale hovorím, toto už je otázka pre historikov. Od tých čias prešlo 40 rokov a polovicu z nich prežil Alexander Dubček prenasledovaný. Stal sa prominentným objektom mocenského aparátu, ktorý už síce nemal silu a odvahu vrátiť sa k arzenálu hrdelných politických procesov, ale svojím odporcom dokázal život riadne znepríjemňovať. No Dubčekov význam netreba odvodzovať od jeho osobného utrpenia, hoci aj to martýrium tak akosi k významným postavám našich dejín neodmysliteľne patrí. A prešla ním každá výnimočná osobnosť našich dejín.

    Dôvod, prečo sa nazdávam, že navrhnutý zákon by sme mali podporiť a prijať ho, je podľa môjho názoru predovšetkým v tom, že sa ním Alexandrovi Dubčekovi a jeho úsiliu o otvorenosť a humanizmus v politike nielen prihlásime, ale že budeme mať aj vôľu toto Dubčekovo politické posolstvo chápať ako výzvu pre nás a pre budúce generácie. Samozrejme, vidím, ako sa niektorí kolegovia a kolegyne „zježili“, preto opakujem, ide o Alexandra Dubčeka a jeho úsilie o otvorenosť a humanizmus v politike. Nehlásam tu návrat ku kolektivizácii a popretiu individuálneho vlastníctva. Ten význam je úplne niekde inde.

    Vážené kolegyne a kolegovia, som si vedomý toho, že Alexander Dubček bol synom svojich, nazvime to, turbulentných čias, a preto sa naše názory na jeho jednotlivé aktivity môžu čiastkovo líšiť. Akokoľvek kriticky by sme však príp. chceli byť, treba povedať, že je tu Dubčekova významná politická misia v rokoch 1968 a 1969, ktorá je podstatná, dôležitá a, dovolím si tvrdiť, aj z hľadiska historického ojedinelá, pretože nebyť obrodného procesu, nebyť tých niekoľko mesiacov, keď sa ľudia slobodne nadýchli a stali sa opäť občanmi, nebyť tých mesiacov, keď sa zrodila idea federalizovaného štátu, bola by celkom naisto i dnešná realita iná. A nepochybujem, že nebyť česko-slovenskej jari a ústavného zákona o federatívnom usporiadaní Česko-Slovenska, asi by sme tu dnes nesedeli s mandátom prijímať legislatívu a kontrolovať exekutívu samostatného štátu. O tom som presvedčený, že aj v tom kontexte dejín aj z hľadiska toho obdobia, v ktorom vznikla federatívna republika, proste boli to základy na to, aby samostatná Slovenská republika mohla vzniknúť, preto, lebo aj to Federálne zhromaždenie sa predsa opieralo o istú historickú súvislosť. Patrím k tým, ktorí sme sa atmosféry roku 1968 nadýchli veľmi mladí. Ale zažili sme tieto roky a po celý čas normalizácie sme sa k týmto spomienkam mohli utiekať a mohli sme čerpať z nich nádej, že žiť sa dá aj inak, slobodne a dôstojne.

    Alexandra Dubčeka sa v sedemdesiatych rokoch neúspešne pokúsila moc vytesniť z našej historickej pamäti, ale jeho, nazvime to tak ľudsky, povedzme, sympatický úsmev a politický odkaz, ktoré reprezentoval, predstavovali pre mnohých alternatívu a nádej. A práve preto sa nazdávam, že jeho zásluhy o demokraciu, slobodu slovenského národa i ľudské práva treba zakotviť v našej legislatíve.

    Ja si myslím, že ešte inak sa na toto treba pozrieť. A to je tá asi najzákladnejšia otázka, na ktorú by sme si mali v tejto snemovni dať jednoznačnú odpoveď, či z hľadiska hodnotení a z hľadiska významu Alexandra Dubčeka je Dubček tou osobnosťou slovenských politických historických dejín, na ktorú majú právo byť Slováci hrdí. Pokiaľ to tak je, tento zákon by sme mali prijať. Pokiaľ to tak nie je, musíme sa baviť o nejakých iných hodnotách. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie spravodajcovi v rozprave.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Darina Gabániová, Jozef Rydlo, Rudolf Bauer. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Darina Gabániová.

  • Ďakujem. Viete, ťažko hovoriť o naivite, treba si uvedomiť, že myšlienka sa raz musí zrodiť. Nebudem hovoriť o genézach Maďarska 1956 a podobne. Treba si uvedomiť jednu vec, že v roku 1968 ešte neboli veľmoci naklonené zmeniť vzájomné vzťahy a revidovať dohody po druhej svetovej vojne. Ale doba zrela a vďaka roku 1968 u nás pokračovalo dozrievanie a došiel rok 1986 v Rusku, keď Gorbačov začal s perestrojkou. A potom sme sa mohli dočkať aj roku 1989. A preto, vážení a milí, naivne si predstavovať, že niečo ide bez zásahu veľmocí, je skutočne naivné. Ale začať treba, doba zrela a došlo k prerodu.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou Jozef Rydlo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Mám iba jednu naozaj faktickú poznámku. Alexander Dubček nepodpisoval zákon č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii, podpisoval ho iba prezident republiky Svoboda, predseda vlády Černík a, ak si dobre pamätám, Josef Smrkovský. Pán Dubček bol iba prvým tajomníkom Komunistickej strany Česko-Slovenska. Ďakujem.

  • Posledný pán poslanec Rudolf Bauer s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste asi dobre nečítali tento návrh zákona, kde sa hovorí, že Alexander Dubček sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva. Chcel by som upozorniť na jednu súvislosť, ktorá tu ešte v tejto diskusii nebola spomínaná, že táto Národná rada prijala v marci 1996 roku zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu, kde v preambule sa píše, len krátko odcitujem, „Národná rada... uvedomujúc si povinnosť vyrovnať sa s komunistickým totalitným režimom vyhlasuje, že Komunistická strana Česko-Slovenska a jej odnož Komunistická strana Slovenska sú zodpovedné za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1948 až 1989,“ čiže včítane rokov 1967, 1968, 1969, „a to najmä za cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd“ a tak ďalej. Čiže keď Komunistická strana úmyselne porušovala ľudské práva, ako vyplýva z tohto zákona, a Alexander Dubček bol jej čelným predstaviteľom, ako na druhej strane mohol sa zaslúžiť o ľudské práva? Tento zákon je v rozpore s týmto zákonom, a preto, samozrejme, ho nemôžeme prijať.

  • Ďakujem.

    Reagovať na faktické poznámky chce ešte pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja budem pre krátkosť času reagovať len na pána poslanca Bauera. Pán poslanec Bauer, vy pletiete hrušky s jablkami. A je to neuveriteľne jednoduché z vášho pohľadu a z pohľadu dnešného vášho vedomia a z dnešného pocitu vašich informácii hodnotiť dobu rokov 1968/1969. Samozrejme, mimoriadne sa Alexander Dubček zaslúžil o demokraciu a slobodu z hľadiska doby, v ktorej žil. Ja neviem, koľko vy ste mali rokov, ja si to ešte pamätám, možno by ste boli od mňa ja neviem mladší, možno starší, naozaj vtedy sa celá republika nadýchla. Veď keď už o ničom inom nechcete hovoriť a nechcete to zobrať na vedomie, no tak veď keď si len zoberiete, sloboda tlače bola napr. v tom roku 1968 ďaleko väčšia a vyššia, ako je sloboda tlače dnes, preto, lebo jednoducho nebola materiálne znehodnocovaná istými monopolmi. Proste to sú všetko veci, ktoré jednoducho boli nebývalé, neopakujú sa. My sme ich naozaj vtedy zažili. A vnímali sme ich jednak cez prizmu svojich rodičov a jednak cez svoje skúsenosti. Však sme všetci chodili do školy, vieme, čo sa dialo. No a by ma veľmi zaujímalo, ako z tohto kontextu by ste skutočne vy zo svojho pohľadu hodnotili napr. prínos Gorbačova v rámci svetovej politiky. Aj k tomu sa určite dostaneme tuná v tomto parlamente. Veď takéto čiernobiele videnie je v tejto chvíli, dovolím si tvrdiť, absolútne nie naivné, ale scestné, pán poslanec. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej do rozpravy sa prihlásil pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, dámy a páni, v prvom rade chcem povedať, že tak ako často čítame v novinách alebo v publicistike počujeme, že sa na Slovensku volá po istom intelektuálnom diškurze o rôznych témach, tak musím ja nie so žiaľom, ale s istým zadosťučinením konštatovať, že slovenský parlament je zatiaľ snáď jediným miestom, kde sa diskutuje aj o veciach, ktoré sa týkajú vertikálnych rozmerov dejín Slovenska, o istých problémoch, ktoré vôbec v tejto krajine zatiaľ neboli ani otvorené. V tomto smere teda som rád, že som v tomto parlamente a že sme tu mali diskusiu o rôznych problémoch, ako boli lex zákony, lex Hlinka, lex Štefánik ešte predtým, teraz lex Dubček a mnohé iné problémy. Čiže to je v poriadku.

    A teraz tri poznámky k celej tejto problematike.

    Je mi naprosto jasné, že 40. výročie augusta 1968 sa pre našu generáciu už asi nezopakuje, o 10 rokov na jeho 50. výročie bude tu istotne nejakým spôsobom stále zaznievať legenda Alexandra Dubčeka, pretože Dubček sa stal a zostane legendou. To nie je v moci parlamentu, aby ju vytváral alebo potláčal, to je vec doby, ľudí. A tá vec sa nedá nejakým spôsobom ani umenšiť ani uväčšiť. Čiže je tu príležitosť, aby táto generácia, ktorá ho aj poznala, nakoniec, Boris Zala bol predseda jeho strany, nejakým spôsobom ukončila tento oblúk. Na druhej strane sa nemôžeme diviť, že to vyvoláva istú kontroverznú diskusiu. Hurbanova socha bola inštalovaná po 100 rokoch, teda od jeho smrti, Štefánikova 80 rokov po jeho smrti, Hlinkova 70 rokov po jeho smrti. Čiže 16 rokov po smrti je ešte príliš krátka doba na to, aby sme mohli mať taký pokojný nadhľad a aby sme nemuseli v diskusii používať argumenty, že poznám jeho syna 40 rokov, resp. že bol som pri jeho oslave sedemdesiatky ap., čo sú citovo trošku zavádzajúce veci. Ale už s týmto nič neurobíme.

    To, čo sa mi zdá byť vážnejší problém, na ktorý by som chcel poukázať, je jedno konštatovanie, ktoré ja osobne cítim. Dnes máme vo vestibule parlamentu Hurbana ako prvého predsedu Slovenskej národnej rady, máme Štefánika, máme Hlinku. Ak tam dáme ešte Dubčeka, tak nastane skutočne pokoj. Nastane akýsi rovnovážny stav, proste nastane tu isté vyváženie, budeme tam mať každý niekoho toho svojho. A nastane akási atmosféra, že teraz je to v poriadku, toto sme my. Toto je zvláštny jav. Na jednej strane teda hovorí o tom, že vlastne tento vestibul parlamentu predstavuje politické dejiny vlastne Slovenska, našej krajiny a politické dejiny Slovenska boli takéto, že sme tu mali Štefánika, ktorý dneska oslovuje možno skôr liberálne založenú časť obyvateľstva, Hlinku, ktorý možno oslovuje kresťansky založených, a Dubčeka, ktorý vypĺňa priestor ľavicovo zameraných alebo ľudí, ktorí nejakým spôsobom boli prítomní aktéri aj tej éry za posledných štyridsať rokov. Toto je problém, s ktorým sa raz budeme musieť vysporiadať, pretože toto sú naše politické dejiny Slovenska a ony sú takéto, že tam máme všehochuť. Na druhej strane, samozrejme, musíme si otvorene povedať, že tam potom chýba nejaká vnútorná línia, vnútorný ideál, vnútorný pohľad, čo vlastne by malo byť posolstvom slovenských dejín. Toto je problém, s ktorými si nejakým spôsobom v budúcnosti budeme musieť dať rady, lebo práve tento lex Dubček ukazuje na to, že ak tam bude Dubček, tak nikto nebude môcť napádať už viac Hlinku, ak je tam Hlinka, nikto nemôže napádať Štefánika, je tam rovnovážny stav.

    Toto konštatovanie, že tam máme každý svojho a že teda v tom nastáva istý zmier na Slovensku, zároveň otvára ďalší taký vážny problém. A to je ten, vlastne čo vôbec s našimi dejinami z pohľadu na naše dejiny, čo chceme urobiť s obdobím šesťročným slovenského štátu v našich dejinách, ale ešte viac, lebo to predsa sa nás netýka, my sme vtedy ešte nežili, ale čo chceme urobiť so štyridsaťročným obdobím komunizmu. To je problém, ktorý aj pre mňa je veľkým problémom, pretože sa pýtam: Chceme to úplne vymazať? Chceme hovoriť len o nejakých odporcoch režimu? To sa celkom dobre nedá. Nespomínam vôbec ľudí, ktorí boli v tzv. šedej zóne, ktorí budovali tu život, žili veľmi slušným životom a zažili asi všetku aj tú najvyššiu úctu. A zároveň sú tu aj tí, ktorí teda tvorili ten režim. Čo s nimi? Čiže lex Dubček nejakým spôsobom otvára aj tento problém, čo chceme v budúcnosti, ak sa chceme postaviť tvárou v tvár k vlastným dejinám, ak budeme k tomu tlačení čím ďalej, tým viac, pretože práve zjednocujúca sa Európa nás bude nútiť hľadať si svoju vlastnú tvár, čo chceme urobiť aj s obdobím komunizmu tak, aby sme ho pravdivo pomenovali. A to budú potom otázky všetkého druhu aj toho, čo bude s tým obdobím medzi republikami a tak ďalej. Čiže tuto je druhý problém, ktorý nechtiac navrhovatelia otvorili.

    A tretí problém je taký trošku praktický. Ja si osobne myslím, že s Dubčekom sa to trošku preháňalo. Dubčeka sa každý chytal ako nejakého symbolu. A teraz už neviem, z akých dôvodov to bolo. Pamätám si, že už v roku 1995 bola po ňom pomenovaná nejaká škola v Karlovej Vsi. Už vtedy bola diskusia, či tri roky po smrti je doba na to, aby nejako sa už otváralo toto meno. Nebudem nijako pokúšať sa vysvetľovať motívy, v poriadku, Základná škola Alexandra Dubčeka tam je. Potom to zašlo ešte ďalej, tam mne osobne to už škrípalo, keď v roku 1997 vznikla Trenčianska univerzita a v roku 2002 bol prijatý zákon, kde bola premenovaná na Univerzitu Alexandra Dubčeka. Úplne sa priznám, že som to absolútne nepochopil, prečo jedna univerzita by mala byť pomenovaná po Alexandrovi Dubčekovi. Bolo to nejaké hľadanie možno identity od Trenčianskeho kraja, že Dubček odtiaľ pochádza, Dubček tam bol tajomníkom, čiže potrebujú aj oni si hľadať nejaké svoje symboly. Ale myslím si, že tam došlo prvýkrát k nejakému posunu, ktorý som nepochopil. Potom vzniklo, nazvime to dosť umelo, ale prosím, Námestie Alexandra Dubčeka. Odjakživa bola táto Národná rada na Mudroňovej, ale vzniklo aj s bustou, ktorá tam je. To námestie vlastne má jedno jediné popisné číslo a to je parlament, prosím, je tam busta, videli sme aj teraz v predvečer 40. výročia, bol tam prezident Heinz Fischer, rakúsky, s naším prezidentom, je to pietne miesto. Len teraz mám istý problém, že teraz tu, teda tam na Námestí Alexandra Dubčeka pred parlamentom bude busta, busta bude v parlamente, tak už len čakám, a teraz mi prepáčte, nechcem to zosmiešňovať, aby ste vy prijali zákon, že busta bude v každej kancelárii a už z toho Dubčeka vyjde nejaká matrioška, že kdekoľvek sa pozrieme, všade bude nejaká jeho busta. A tu by som teda veľmi dal na zváženie navrhovateľom, aby si zvážili, či do panteónu, by som povedal, nazvime to panteónom slovenských dejín alebo panteónom parlamentu, nemožno zahrnúť prostredie aj pri parlamente, pretože mám pocit, že niekedy menej je viac. A keď bude tých Dubčekov veľa, tak v jednej chvíli to nebude na pohoršenie, ale bude to trošku na srandu. Čiže v tomto smere dávam na zváženie, aby v rozmedzí 100 metrov boli dve busty, s tým istým symbolom, s tým istým základom, s tou istou charakteristikou že ktorá by to mala byť, tu kdesi mám vážny problém, ak, opakujem, nechceme vyzerať trošku na srandu, ako často pri našich niektorých rýchlych zákonoch, či chceme alebo nechceme, vyzeráme.

    Čiže toto je môj príspevok k tomuto zákonu o hodnotení Alexandra Dubčeka. To bolo hodnotené z každej strany. Ja osobne som ho poznal veľmi dobre. Poznal som jeho osobné názory. Ale osobne si myslím práve preto, že tá doba je krátka na to, toto, ani nevidím dôvod teda z mojej strany, aby sa tu nejakým spôsobom odohralo. Ďakujem.

  • Registrujem pána poslanca Jarjabka, spravodajcu? S faktickou sa chcete prihlásiť, pán kolega? Dobre, registrujem. Ďalej sa hlásia s faktickou pán poslanec Podmanický, pán poslanec Palko. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikloška. Slovo má s faktickou pán spravodajca.

  • Hlas z pléna.

  • Ste na prvom mieste uvedený.

    Takže na základe pokynov pána spravodajcu máte slovo, pán Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško, musím povedať, že ste ma veľmi príjemne prekvapili vaším takým, by som povedal, nadčasovým a s vysokým nadhľadom predneseným príspevkom do tejto diskusie. Ja osobne tiež zdieľam veľmi podobné názory. Myslím si, že ak sa aj dnes delíme na ľavicu, pravicu, na konzervatívcov, liberálov, je to súčasná aktuálna politická situácia, je to dobré. Vznikajú niekedy konštruktívne spory, niekedy menej konštruktívne. Ale myslím si, že je to pre ten politický život a rozvoj nášho štátu dobre.

    Čo sa týka dejín, myslím si, že tam by sme už to rozdeľovanie mali vnášať čo najmenej a mali by sme zaujať určitý taký pohľad, ako ste vy povedali, rešpektovať, že je to za nami, že už to nemôžeme ovplyvniť a napriek tomu tu boli určité prúdy, boli tu určité skupiny, boli tu určité osobnosti, ktoré na svojom mieste vo svojom čase urobili maximum, čo vtedy oni považovali za správne, a pre veľkú časť ľudí sa stali určitým symbolom. Ja neviem v prvej polovici 20. storočia to bol Hlinka, ale, povedzme, v tom roku 1968 to bol Dubček. A mohli by sme takto hovoriť o ďalších osobnostiach. A myslím si, že ten parlament a tie busty a tie pripomínania, tie tabule by naozaj mali odzrkadľovať prierez tými politickými dejinami Slovenska. A mali by sme tam vyberať osobnosti, ktoré naozaj na svojom mieste vo svojom čase boli určitým symbolom. Takže ďakujem vám veľmi pekne za tento príspevok. Po dlhom čase som počul v parlamente naozaj veľmi rozumné slová. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem začať tam, kde skončil môj predrečník pán kolega Podmanický. Ja sa chcem tiež veľmi poďakovať pánovi Mikloškovi za absolútne vecný príhovor, za absolútne pragmatické vystúpenie, kde teda skonštatoval veci absolútne presne. A myslím, že všetci nad tým budeme rozmýšľať, čo si povedal, pán poslanec.

    A pri tomto mojom malom príhovore by som sa chcel pozastaviť len nad tým, že vždy sa v rámci toho hodnotenia parlamentu a hodnotenia nejakých takýchto situácii alebo hodnotenia nejakých takýchto zákonov nevyhýbame tomu čiernobielemu videniu, že vždy si vyberáme tie negatívne veci, či už hodnotíme slovenskú históriu z hľadiska istých jej úsekov alebo či hovoríme o jednotlivých osobnostiach slovenskej histórie. Keď hovoríme o Hlinkovi, hovoríme len o negatívach. Keď hovoríme o slovenskom národnom povstaní, hovoríme len o negatívach. Je to tak aj o slovenskom štáte, o Tisovi a tak ďalej a tak ďalej. Ja skutočne čakám veľmi úctivo na všetkých historikov, ktorí nám konečne povedia z hľadiska istého nadhľadu čosi, čo sme tuná ešte nepočuli. Naozaj to čiernobiele videnie nemá miesta a nemá miesta ani pri hodnotení osobnosti Alexandra Dubčeka.

    Takže ešte raz, pán poslanec Mikloško, veľmi pekne ďakujem.

  • S faktickou poznámkou teraz, pán poslanec Palko.

  • Vážený pán poslanec Mikloško, ja si dovolím nadviazať na svojich predrečníkov, pána poslanca Podmanického a pána poslanca Jarjabka. Chcem vám poďakovať za toto vaše vystúpenie od rečníckeho pultu. Ten prejav bol aj vecný a bol aj hĺbkový, bol aj kritický, ale zároveň si uchoval k tým slovenským dejinám takú noblesnú láskavosť. A to je asi to, čo slovenský národ často potrebuje. A ja si myslím, že kolegovia Podmanický a Jarjabek to nepomenovali úplne natvrdo, ale ja si dovolím to pomenovať natvrdo, to bol prejav, ktorý bol prezidentský. A ja som naozaj veľmi rád, že vám budem môcť odovzdať svoj hlas. A myslím si pritom, že zďaleka nebudem z tejto poslaneckej snemovne jediný.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Mikloško.

  • Dámy a páni, ja som tak dojatý vašimi príspevkami, že nevládzem odpovedať, prepáčte. Ďakujem pekne.

  • Takže ďakujem.

    Pokračujeme v rozprave. Vystúpi pani poslankyňa Gabániová, pripraví sa pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Vážení prítomní, dámy a páni, dovoľte, aby som vám tlmočila vyjadrenia pána prof. Ivana Laluhu o Pražskej jari, o reformnom procese, ktorý začal koncom šesťdesiatych rokov, a o osobnosti Alexandra Dubčeka. Je to podľa môjho názoru najvýstižnejšie vyjadrenie významu udalostí pred štyridsiatimi rokmi, významu pre obdobie pred rokom 1989 aj pre dnešok. Citujem: „Kritický pohyb spoločnosti sa začal už v šesťdesiatych rokoch, keď sa evidentne ukázalo, že prax sa odchýlila od programovaných vízií, sľubov, nádejí a že navyše zaostávame aj za dynamikou vývoja v Európe. V pohybe je aj Slovensko po rokoch Novotného ignorácie slovenskej otázky dostáva národnoemancipačný proces nové impulzy federalizačných úsilí. Aktivizuje sa intelektuálna kapacita slovenskej spoločnosti, kultúrny úsek, vedecké a vysokoškolské pracoviská. Je snaha, aby sa namiesto politiky voči Slovensku kreovala slovenská politika. Výsledkom bol vznik Česko-slovenskej federatívnej socialistickej republiky.“

    Po nádejach a očakávaniach píše o Alexandrovi Dubčekovi vo februári 1969 bard slovenskej poézie Ján Smrek: „Vážený pán prvý tajomník..., že dnes máme federáciu a že náš národ štúrovský dospel po 50 rokoch naozaj tak, ako sme si to v mladosti s Krčmérym plánovali, nie je nejaký div, ale logika. A dejiny nám dali satisfakciu, aj vám, náš drahý, aj nám, kedysi mladším. Prebudená spoločnosť si vydýchla a aj nadýchla sa dúška slobody. Pochopiteľne, v krajine, kde vládol monopol jednej politickej strany, sa demokratický pohyb nielen mohol, ale aj musel začať odvíjať od kritickej sebareflexie samotného predvoja strany. Aj v tom bol záslužný počin reformných členov strany. Postupne sa začala aj revitalizácia prvkov občianskej spoločnosti. Vznikali spolky, združenia, strany, aj také, ktoré v prvých rokoch nastolenia moci Komunistická strana tvrdo likvidovala. Občiansky a národný rozmer v roku 1968 sa často dávajú do protikladu, hoci oba fenomény sú atribútom demokracie. Dôležitosť a poradie ich riešenia či optimálna synchrónnosť závisí od konkrétnej situácie a od vyspelosti partnerských národov. Programové ciele prvej etapy reformy, ktorá bola proponovaná na 2 – 3 roky, vyjadroval Akčný program strany. Dôraz kládol na prebudovanie spoločnosti na princípoch demokracie s využitím aj prvkov klasickej parlamentnej demokracie a podnetov trhovej ekonomiky, kládol sa dôraz na rozvoj malého a stredného podnikania a spoluprácu so západnými vyspelými ekonomikami. A vôbec rok 1968 nás znovu prihlásil k Európe. Alexander Dubček a reformátori hľadali inšpiráciu v demokratickom socializme a v sociálnodemokratických stranách vtedajšej Európy. Nebývalá podpora lídrom obrodného procesu tisícok občanov a najmä mládeže na verejných mítingoch a diskusiách, ich angažovanosť, miliónové dary na fond republiky, to bola neopakovateľná atmosféra doby. Práve v nej sa utvorila charizma Alexandra Dubčeka, umocnila jeho postojom voči nátlaku spojencov Varšavskej zmluvy a nádej, že sa dá žiť ináč ako v atmosfére strachu a diktátu. To bol skutočný reálny zmysel sloganu tých čias Socializmus s ľudskou tvárou. Išlo o poľudštenie a humanizáciu vzťahov a podmienok, v ktorých žijeme ako výraz dôstojnosti a úcty k človeku.“

    Prepáčte mi tieto podrobnosti, ale pri znôžke poloprávd a dezinterpretácií udalostí roku 1968 ich treba asi pripomínať.

    Konkrétne reálie doby, manévrovací priestor v triedne rozdelenom a polarizovanom svete, povojnové zaradenie Česko-Slovenska do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu, ktoré Západ v tomto období, žiaľ, ešte akceptoval, to treba zdôrazniť, boli kameňom úrazu od začiatku pokusu o reformy. Ovplyvňovali tempo a nakoniec rozhodli o zastavení a zmarení a nebola to vnútorná reformná schopnosť českej a slovenskej spoločnosti. Reformný proces trval len osem mesiacov. Transformujeme už osemnásty rok.

    Rok 1968 je stále a ešte bude predmetom diskusií, polemík a sporov. Ešte stále pôsobí ako politikum s nenaplnenými výzvami, ako každý veľký pohyb spoločnosti, ktorý sa dotkne záujmov a moci vládnucich alebo ich ohrozí. A to si treba uvedomiť. Zásadné výhrady voči obrodnému demokratickému procesu, ktorý je vo svete známy pod nie celkom presným názvom Pražská jar, to sú ešte aj dnes na jednej strane argumenty obhajujúce aj totalitný model socializmu. Hovorí sa dnes znovu o zlyhaní Alexandra Dubčeka. Isteže, Dubček mohol invázii zabrániť, ale za cenu zastavenia reforiem. Riešenia jeho kritici neposkytli dodnes. Ďalších 20 rokov sa nie veľmi pohlo dopredu, čo sa prejavilo v novembri 1989.

    Význam osobnosti Alexandra Dubčeka je aj v tom, že opäť pripomenul, že politika nie je prechádzka po dunajskom nábreží, preto nezabudnime na odkaz jeho stúpencov, ktorých má a aj mal a kontinuálne mal. Politika sa dá robiť ako služba občanovi a musí mať morálny základ. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Palko, nikto iný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne. Slovo má pán poslanec Palko.

  • Ja sa chcem poďakovať pani poslankyni Gabániovej za to, že konečne tu zaznelo vystúpenie, ktoré bolo za zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka, čo nie je chyba pani poslankyne, že to bolo prvé vystúpenie také. Ja síce budem hlasovať proti a aj som vystúpil proti tomu, ale to si zase Alexander Dubček nezaslúžil, aby sme tu rokovali o jeho zásluhách a aby skoro nikto nevystúpil za prijatie tohto zákona.

  • Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Nachtmannová pripraví sa pán poslanec Martin Fronc.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, nadviažem na to, čo práve povedal pán poslanec Palko. Vôbec to nie je pravda. Ak ste tu sedeli od rána, tak ste mali možnosť počuť viacero podporných stanovísk k danému návrhu zákona, ktoré predkladám spolu s kolegom Zalom.

    Zaznelo tu v sále toho skutočne veľa. Ja sa nebudem opakovať. Spomeniem tie fakty alebo určité citácie, ktoré tu ešte nezazneli.

    Na úvod si dovolím citovať prof. Gambettu, prorektora bolonskej univerzity. Dúfam, že aj o ňom nebudete hovoriť, že bol taliansky komunista, ako tu včera často zaznievalo: „Dubček bol stelesnením etiky v politike, politický človek, ktorý má odvahu. Na jednej strane sa môže zdať takmer bezmocný, nevedomý, no riadi sa princípmi etiky, ktoré mnohí iní politici považujú za znak hlúposti, slabosti, nepripravenosti. Za politika býva často považovaný človek schopný používať všetky nástroje na dosiahnutie cieľa. No ľudia sa chcú opierať o takých, ktorí kladú na prvé miesto princípy. Napr. ak raz dám slovo, tak platí, svoje sľuby som ochotný dodržať, aj keby to malo znamenať koniec kariéry. Toto Dubček veľmi hlboko symbolizoval. Nepodľahol snahe dôjsť k cieľu za každú cenu.“ Ešte raz, citovala som prorektora bolonskej univerzity.

    Dubček bol vlastenec, demokrat, humanista a Európan. Už pri preberaní titulu doktor honoris causa na bolonskej univerzite v roku 1988 prvýkrát vyslovil myšlienku spoločného európskeho domu. A v roku 1990 ako predseda Federálneho zhromaždenia inicioval prvé kontakty Česko-Slovenska s Európskym parlamentom a Radou Európy. A znovu toto posolstvo európskym národom vyslovil, keď v roku 1989 pri preberaní Ceny Andreja Sacharova povedal, že európske národy by mali hľadieť na to, čo ich spája, a nie na to, čo ich rozdeľuje. Bol čestným predsedom Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika v Paríži v rokoch 1990 – 1992, členom Spoločnosti Taliansko-Československo. Udelili mu mnoho domácich aj zahraničných vyznamenaní. Spomeniem z nich len niektoré. Získal dvakrát Medailu SNP, Cenu Andreja Sacharova už spomínanú, Medzinárodnú humanistickú cenu za rok 1990, Výročnú cenu Medzinárodnej skupiny pre dodržiavanie ľudských práv v USA v roku 1990, Zlatý klas (Cenu mesta Cinisello Balsamo pre najvýznamnejšie osobnosti politického a verejného života) v Taliansku v roku 1990, Medzinárodnú cenu Alfonsa Comína v Španielsku v roku 1991 a Veľký zlatý čestný odznak na šerpe Rádu za zásluhy o Rakúsku republiku v Rakúsku v roku 1991. Udelili mu titul doktor honoris causa na viacerých univerzitách, v Bologni, v Madride, vo Washingtone, v Bruseli, v Dubline. Stal sa čestným občanom Florencie a Bologne. Už tu bolo spomínané, že na Slovensku mu bol udelený za jeho významnú a dlhodobú spoločenskú činnosť Rad Ľudovíta Štúra I. triedy v roku 1995, Pribinov kríž I. triedy v roku 2000. A štátne vyznamenanie dostal v Českej republike, a to Rad Bieleho leva za zvlášť vynikajúce zásluhy v roku 2003.

    Na Slovensku nemáme veľa osobností, ktoré sú známe aj za našimi hranicami. Alexandra Dubčeka však vďaka jeho postoju spoznal celý demokratický svet, a to aj bežní ľudia. Nedávno som v jednom blogu čítala vyjadrenie mladého muža, ktorý bol na dovolenke na Novom Zélande a pri výlete s ďalšími do miestneho národného parku, ktorý je v odľahlej časti krajiny, sa stretol s miestnym obyvateľom. Prvá otázka bola, odkiaľ sú. Keď odpovedali, že sú zo Slovenska, okamžitá odpoveď tohto bežného občana bola, že, jasné, odtiaľ pochádzal Dubček. Pre mnohých ľudí v zahraničí bol Dubček osobou, ktorá sa snažila o reformu systému, ktorá sa nebála ísť proti prúdu a ktorá si vytvorila veľké množstvo prívržencov. A túto skúsenosť zo zahraničia máme viacerí. A rovnako som o tom presvedčená na základe sledovania tlače v týchto dňoch. Keď rezonujú v médiách, v blogoch reakcie bežných ľudí, tak som o tom presvedčená, že väčšina ľudí na Slovensku sa stotožňuje s tým, že Dubček bol symbolom demokratizačného procesu.

    A na úplný záver si dovolím citovať slová Kennetha Skouga, vtedajšieho tajomníka veľvyslanectva USA v Prahe. Tieto slová zazneli v telefonickom rozhovore, ktorý sa konal teraz v auguste tohto roku. Takže slová Kennetha Skouga sú: „Dubčeka hodnotím ako výnimočnú osobnosť. Zaslúži si, aby sa na neho spomínalo ako na človeka, ktorému patrí popredné miesto v dejinách 20. storočia.“ Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Damborská, pán poslanec Halecký, pán poslanec Palko. Ešte niekto, prosím, sa hlási? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Damborská.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo. Tak chcela by som povedať všetkým predrečníkom asi toľko, že áno, pán Dubček bol veľká osobnosť a idol v určitom priestore, a teda na určitý čas. Jeho politika však, je mi to ľúto, ja to musím povedať, bola zbabelá, pretože v dňoch okupácie sa nechal zavliecť do Moskvy a tam za pomoci prezidenta Ludvíka Svobodu podpísal hanebnú kapituláciu, po ktorej nastala tvrdá totalita a teror na ďalších 21 rokov. V tom období ja som mala 19 rokov a my, čo sme sa neohli, lebo sme mali pevnú chrbticu, sme skutočne doplatili na týchto 21 rokov zdravím. Ja som na všetko zabudla. Bolo to, ale skutočne keď máme riešiť teraz túto problematiku, tak naozaj ja nebudem hlasovať za návrh. Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel oceniť viaceré body, ktoré pani poslankyňa Nachtmannová tuná prezentovala.

    A chcel by som vyjadriť svoj názor k hodnoteniu a k postoju k Alexandrovi Dubčekovi. Počúvame tuná viaceré názory a viaceré hodnotenia, ktoré sú možnože viacej negatívne ako pozitívne, ale myslím si, že je skutočnosťou, že Alexander Dubček patrí medzi Slovákov, ktorí sú pozitívne vnímaní vo svete, v Európe a pozitívne hodnotení od samého začiatku. Myslím si, že aj väčšina ľudí na Slovensku jeho pôsobenie a jeho činnosť v svojej dobe, keď pôsobil, vníma pozitívne. Preto aj ja sa pripájam k tým, ktorí sú za to, aby týmto spôsobom, ako je tuná prezentované, sa jeho činnosť ocenila.

    Chcem ešte pripomenúť, že je trošku paradoxné, že pokiaľ pomenujeme námestie, kde sídli parlament, podľa Alexandra Dubčeka, má bustu vonku, my sa bojíme a nechceme ho pustiť dnu. Čiže nechceme ho pustiť do parlamentu. Považujem to len za prirodzené, že vkročí a vnikne takto aj do parlamentu.

    Takže aj napriek rozporuplným niektorým informáciám myslím si, že je to osobnosť pozitívna aj v terajšej dobe osoba, ktorá sa zaslúžila o demokraciu, o reprezentáciu Slovenska vo svete, a preto ja budem hlasovať za tento zákon. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Takže, keď sa nikto nehlási už s faktickou, takže teda s reakciou, pani poslankyňa Nachtmannová, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja iba reakciu na pani poslankyňu Damborskú, ale nie je tu, žiaľbohu. Ale cez to všetko poviem – Dubček určite za to, že sme tak dlho museli čakať na skutočnú demokraciu, nemohol. Ale on sa nezlomil, on pevne zotrval vo svojom postoji, aj keď prišiel o kariéru. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo ako posledný v rozprave pán poslanec Martin Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Táto Národná rada začala vyrábať zásluhové zákony pre mnohé osoby. A obávam sa, že spustila istú infláciu, ktorá bude pokračovať. A tu nechcem vyňať nikoho ani seba z tohto procesu. Na druhej strane keď sme sa už rozhodli my tuná v Národnej rade ako poslanci budovať panteón slovenských osobností, tak celkom prirodzene sa natíska otázka, aké sú kritériá na to, aby niekto sa v tomto panteóne ocitol. No žiadne kritériá sme nestanovili, i keď dlhodobo fungujúce inštitúcie, ako aj napr. cirkev má pri blahoslavení veľmi zložitý a vážny proces, pokiaľ sa rozhodne. Ale k tomu my nedospejeme. Chcem iné povedať, že minimálne by sme sa mali držať dvoch zásad pri takomto rozhodovaní, toho, že človek, ktorého chceme posadiť do toho panteónu, urobil veci veľké, ktoré mali ohlas a uznanie v celej spoločnosti, a druhej zásady, že nebol nositeľom veľkých zlyhaní. To je, myslím, také minimum, ktoré by malo platiť.

    Celkom iste ja nechcem spochybniť, že Alexander Dubček je najznámejší Slovák minulého storočia. A dnes môžeme debatovať o tom, ako hovoria historici, že celá tá pozícia toho generálneho tajomníka a následne Pražskej jari, ktorej je nositeľom, mu padla takpovediac do lona medzi dvoma zápasiacimi skupinami vo vedení Komunistickej strany Česko-Slovenska. A môžeme hovoriť, že bol naivný, pretože, ako hovoria odborníci, myslieť si, že dôjde k zmene režimu bolo naozaj naivné. Ale to nehovoria odborníci dnes, ja si pamätám presne v roku 1968, ako mi to v tom nadšení, ktoré bolo vtedy a ktoré sme mali, jeden skúsený muž povedal, že viete tam, kde vstúpili rímske légie, tam boli rímske légie dovtedy, pokiaľ Rím bol Rímom. Pokiaľ Česko-Slovensko patrilo do východnej socialistickej zóny, pokiaľ bola sila Sovietskeho zväzu, ťažko to bolo zmeniť. Ale to nevidím ako podstatné. Podstatné v jeho prípade vidím to, že po tých desiatkach rokoch, ktoré boli rokmi krutovlády komunistickej, bol Alexander Dubček nositeľom nádeje. Z nás asi nikto, kto tú dobu zažil, nechce to ani tú atmosféru spochybniť. A vôbec za toto, si myslím, mu naozaj patrí uznanie. Na druhej strane ale si musíme uvedomiť, že Alexander Dubček bol stále verný komunista. A nebol to človek, ktorý nebol takpovediac poučený. On už mal s tvrdým komunistickým stalinským režimom skúsenosť priamo v Sovietskom zväze, cez Interhelpo, v ktorom tam boli. A Alexander Dubček, to je všeobecne známe, bol v tom období najhroznejšej krutovlády komunizmu, keď zatvárali kňazov, keď zatvárali inteligenciu, keď boli justičné vraždy, likvidovali roľníkov, jednoducho v tom období bol významný člen Komunistickej strany. Roku 1951 bol okresný vedúci tajomník, roku 1953 bol vedúci tajomník krajský. To nebol človek, ktorý o týchto veciach nevedel. A predsa sa nedokázal vzoprieť v takejto vážnej situácii. Nakoniec, toto a následne celú jeho kariéru vnímam ako človeka, ktorý možno ako človek bol dobrosrdečný, ale v krízových situáciách sa naozaj nedokázal postaviť proti tomu, čo nebolo v poriadku.

    Ale čo ešte v súvislosti s týmto návrhom zákona pokladám za dôležité povedať, je čosi, čo si, myslím, ani Alexander Dubček si nezaslúži. Je to tak trochu podľa mňa politická hra s jeho menom. V roku 1989 vyletel odtiaľto komunizmus na smetisko dejín. A teraz prostredníctvom Alexandra Dubčeka, malým okienkom, mám pocit, že sa ho niektorí snažia rehabilitovať. To pokladám za zlé. A to je veľmi jednoduchý proces. V spojení s Alexandrom Dubčekom a človekom, ktorý bude v panteóne, budeme tu vidieť školské výpravy, ktoré budú pri buste Alexandra Dubčeka. A potichu a iste sa bude aj rehabilitovať komunistický systém. A toto, si myslím, ani Alexander Dubček si nezaslúži. A to sú dôvody, pre ktoré za takýto zákon nemôžeme hlasovať, musíme byť proti zákonu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Registrujem, pán Kužma sa zrejme chce prihlásiť s faktickou poznámkou. Prosím, karty, páni kolegovia. Ďakujem. Kto ešte iný sa hlási? Prosím, zapnite ešte s reakciou na pána poslanca Fronca pána poslanca Kužmu.

  • Ďakujem pekne. Skončila porada, ktorá niesla v sebe obrovský paradox, paradox s tým, že mnohí vystúpili poukázaním na určitý nesúhlas s návrhom, a to práve tí, ktorí sa roky rokúce za doby najťažšieho prenasledovania dokázali postaviť za rok 1968. Dokázali povedať, že okupácia bola okupáciou a proces roku 1968 bol demokratizáciou. Po roku 1968 došlo k tvrdému prenasledovaniu ľudí, ktorí hlásali idey demokratizácie, idey Dubčeka. A asi najvyššou podporou boja proti Dubčekovi, proti týmto ideám bolo, keď niekto vstúpil do strany, ktorá prenasledovala ľudí, lebo už viac podporiť nejakú ideu ako vstúpením do organizácie sa ani nedá. Je veľmi, veľmi, paradoxné, že mnohí z týchto ľudí, ktorí vyjadrili veľkú osobnú podporu prenasledovaniu Dubčeka a jeho druhov, dnes obhajujú v rozprave tento návrhu. Ja viem, že aj zo Šavla sa stal Pavol, ale ten konal veľké, veľké pokánie. On nielen neprezliekol len kabát. Preto pre mňa táto rozprava je skutočne veľmi paradoxná. Na jednej strane sú umiernení tí, ktorí v ťažkých dobách sa nebáli obhajovať Dubčeka a jeho idey, na druhej strane sú najodhodlanejší bojovníci tí, ktorí vstúpili do strany, ktorá prenasledovala idey a ktorí vlastne všetkou činnosťou tam sa za to museli zasadzovať.

  • Ďakujem pekne.

    Nikto sa nehlási s reakciou. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci rečníci, ktorí sa riadne prihlásili do rozpravy, preto mi dovoľte, aby som rozpravu vyhlásil za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Chce. Pán poslanec Zala, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, zaznelo tu všeličo pestré, za, proti, výber z rôznych častí, z rôznych období, z rôznych aktivít.

    Ja by som chcel zdôrazniť, že keď som s kolegyňou Nachtmannovou pripravoval tento návrh, vôbec sme nemali na mysli iba krátke obdobie januára 1968 až novembra roku 1968. Alexander Dubček z môjho uhla pohľadu, z toho, čo poznám, aj z historických prameňov, bol osobnosťou s integritou. Je to hlboký omyl, ak si niekto myslí, že iba naraz sa nechal v roku 1968 vliecť udalosťami a že ho niekto iný na špic týchto udalostí postavil. To nie je, prosím, pravda. Nepochybne môžeme riešiť problém päťdesiatych rokov, ale to je zložitá a komplikovaná debata, pretože päťdesiate roky boli reakciou na vojnové udalosti, boli výsledkom toho, čo sa udialo z hľadiska rozdelenia sveta. Vytvorili priestor pre stalinizáciu, my veľmi dobre vieme, že to, čo sa dialo v päťdesiatych rokoch, nebolo len výsledkom chcenia komunistov, či už bývalej Česko-slovenskej republiky, ale predovšetkým stalinizáciou, ktorá znamenala uplatnenie si nároku sovietskej moci nad územím Česko-Slovenska. A s tým boli spojené ďalšie procesy.

    Nezakrývajme si to, že v tých päťdesiatych rokoch využila voči Slovensku a na potlačenie mnohých slovenských nárokov aj česká reprezentácia dominanciu Komunistickej strany Česko-Slovenska a konala i z tohto hľadiska. Nechcem rozoberať tento historický rozmer, ktorý je mimoriadne zložitý. Ale treba povedať, že Alexander Dubček sa ocitol, a to je príznačné, v rehabilitačnej komisii ako člen rehabilitačnej komisie, kde prvýkrát skutočne ako člen tejto komisie mohol vidieť, čo sa v päťdesiatych rokoch dialo. A skutočne si myslím, že jeho účasť v týchto komisiách reálne formovala to, čo sme neskôr nazvali a všeobecne sa nazýva humanizmom alebo humanizmom spôsobu jeho myslenia. Od tohto momentu Alexander Dubček neustále, a to chcem zdôrazniť, otvára dvere. Alexander Dubček nebol mysliteľom, reformátorom mysliteľom, bol človek s humanizmom, ktorý otváral priestor tomu, aby sa mohla politika humanizovať, demokratizovať a aby sa mohol vytvoriť aj priestor pre ľudské práva. Takto pokračoval aj v sedemdesiatych rokoch. Ak hovorím o ľudských právach, mám na mysli predovšetkým to, čo sa dialo od roku 1971. Ak si pozriete dokumenty, tak uvidíte, že jeho aktivity voči vtedajšiemu vedeniu Komunistickej strany boli opreté a založené na presadzovaní a na koncepcii ľudských práv, ktoré potom nabrali jednoznačný výraz v helsinskom akte, ktorý skutočne znamenal z hľadiska medzinárodnej politiky postupný vnútorný rozklad v komunistických režimoch a to, jedine na základe čoho napr. mohla vzniknúť Charta 77. Bez tohto helsinského procesu by žiadna Charta 77 nemohla existovať. A hovorím o nej iba ako o ideovej stránke veci, pretože keby sme detailne veci analyzovali, prakticko-politický význam na páde režimu Charty 77 by sme vedeli vyjadriť vo veľmi nízkom percente. Ale to nie je podstatné, podstatná je ideová stránka, ktorá z tohto pohľadu vznikla. A Dubček takto kontinuitne predsa pokračoval aj po roku 1989. Hneď od začiatku stál na špici celého procesu, procesu demokracie a vytváranie pluralitnej spoločnosti. Ani jeden jediný raz sa nepokúsil veci zvrátiť späť na obnovenie komunistického režimu alebo socializmu s ľudskou tvárou tak, ako to bolo dobovo charakterizované a dobovo situované. Práve Dubček bol ten, ktorý vedel, že plná pluralita je absolútne potrebná. A zapojil sa do procesu vytvárania pluralitnej demokratickej spoločnosti.

    Pán poslanec Bauer, to je presne to, že celý ten čas, ktorý popisujem, Dubček pôsobil práve v civilizačných intenciách toho, aby podporil zákon, ktorý ste vy spomenuli, zákon, ktorý odsudzuje komunistický režim, práve odsudzuje Dubček, vždy išiel kontinuitne práve v ideovej stránke v súlade s tým, čo tento zákon presadzuje, čo tento zákon hovorí, bez ohľadu na to, či bol alebo nebol v Komunistickej strane.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k citlivej stránke, ktorá sa tu neustále opakuje. A to je problematika Moskovských protokolov. No, samozrejme, ten, kto je apriórne zameraný proti osobe Dubčeka, vidí to, čo v tých Moskovských protokoloch je. Ale musím vám povedať, a tu v parlamente sedia politici, nie teoretici, z politického pohľadu je absolútne rozhodujúce to, čo v tých Moskovských protokoloch nie je, to, o čo sa práve Dubček snažil svojím tvrdým postojom a trucom. Je to popísané v knihe Mráz prichádza z Moskvy veľmi podrobne. Odtiaľ predsa vypadli všetky podstatné body, ako bol návrat pred január 1968, vlastne teda zabránenie stalinizácii, kde boli predstavitelia, ktorí padli, ako Novotný a iní v roku 1968. Tento návrat tam nie je. Je tam akceptácia Akčného programu, v ktorom sú základné prvky demokratizácie spoločnosti, to, pod čím sa skvie, ja to tak musím povedať, skvie, pani Damborská, Dubčekov podpis je to, čo nie je v tých protokoloch, a nie to, čo v nich je. A to je ten podstatný rozdiel, či sa pozerám na veci z pohľadu reálnej politiky alebo nie. Ak by skutočne Moskovské protokoly neboli podpísané, tak vám garantujem, že nenastupuje dokonca ani roľnícko-robotnícka vláda, že je tu priamy režim, ktorý ovláda Leonid Brežnev a ktorý túto krajinu veľmi jednoznačne ovláda priamo z Moskvy, a nie z Česko-Slovenska. Nezachovalo by sa ani jedno štátne vedenie Česko-Slovenska, stali by sme sa protektorátom priamo a bezprostredne riadeným z Moskvy. Toto sú podstatné otázky.

  • Dovoľte mi, aby som sa vyjadril ešte...

  • Hlasy v sále.

  • Pán Kubovič, áno, k vám. Chcem povedať toľko, vy ste sa tu odvolávali na historikov. Ja si myslím, že práve tu v tejto snemovni si treba uvedomiť, že historici skúmajú fakty, ale vôľu občanov reprezentujeme a vyjadrujeme my. Tu v tomto parlamente musíme zaujať hodnotové stanoviská. To nám žiadni historici nedodajú. Nedá sa hľadať obezlička a alibi u historikov. Je nevyhnutné, aby sme my svoje základné hodnotové postoje tuto postavili. V tom si cením tých, ktorí sú aj proti návrhu, ktorí sú aj za návrh z hodnotového postoja. To je úplne nevyhnutné.

    K problému federácie. Znovu treba povedať, a to je otázka aj štátnej línie, v ktorej Dubček jednoznačne od začiatku otvoril priestor a aj pokračoval v tom, aby sa vytvorila federácia, aby sa vytvorila republika česko-slovenská s dvomi rovnoprávnymi, nielen národmi, ale aj štátnymi útvarmi. A tie sa federáciou skutočne stali. Rozhodujúcu zásluhu v tomto skutočne nemá Gustáv Husák. Gustáv Husák má veľkú, obrovskú zásluhu z hľadiska Slovenského národného povstania, a to v národnom slova zmysle, teda nie len odbojovom, pretože bez Slovenského národného povstania by Slovensko v medzinárodnom zmysle nebolo subjektom, ktorý by mohol vstúpiť do medzinárodného práva. Z tohto pohľadu skutočne má aj túto zásluhu. Ale na federácii má rozhodujúcu zásluhu Dubček. A treba povedať, že pri vznikaní Slovenskej republiky sa kontinuitne nadväzovalo na česko-slovenskú federáciu, na jej federalizačný proces, z nej sa odvodilo mierové rozdelenie Česko-Slovenska na dva štáty. A toto je výsledok práve federalizačného procesu, pri zrode ktorého stojí Alexander Dubček.

    Vážení kolegovia, nebudem ďalej pokračovať v detailnom rozbore situácie. A, myslím, argumenty, ktoré som uviedol pre toho, kto rozmýšľa a rozmýšľa nezaujato, sú veľmi jednoznačnými argumentmi v prospech tohto zákona.

    Chcel by som na záver oceniť dva príspevky vo vystúpení, príspevok alebo vystúpenie kolegu predsedu poslaneckého klubu SNS pána Rafaja, ktorý sa veľkoryso postavil k riešeniu tejto problematiky, rovnako ako pána poslanca Mikloška. Áno, takto si predstavujem pohľad na slovenskú históriu z nadhľadu. Som ako predkladateľ aj so svojou kolegyňou Nachtmannovou pripravený, ak zákon prejde do druhého čítania, riešiť situáciu umiestnenia busty, pretože nepatrím medzi tých, a súhlasím s argumentom, ktorý som si ja neuvedomil na začiatku pri predkladaní tohto zákona, ktorí by chceli množiť busty. Skutočne máme námestie. Na tomto námestí máme bustu Alexandra Dubčeka. Myslím si, že vieme nájsť také riešenie, aby sme to nerozmnožovali a nedostali sa do situácie, ktorá by mala komický charakter. S týmto skutočne plne súhlasím. A som pripravený v druhom čítaní tento problém čiže § 2 zákona riešiť tak, aby sme našli spoločné a akceptovateľné riešenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem navrhovateľovi za stanovisko k rozprave.

    Pán spravodajca sa nehlási o slovo. Ďakujem veľmi pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň chcem upozorniť, že je 11.00 hodín, takže je 2-minútová technická prestávka, o 11.05 hodine by sme mohli pokračovať tradičným bodom, hlasovaní o prerokovaných bodoch programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 27. schôdze a pristúpime k hlasovaniam o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Poprosím všetkých, aby zaujali svoje miesto.

    Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 720.

    A upozorňujem, že sme v skrátenom legislatívnom konaní.

    Takže, pán predseda výboru, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uvádzal hlasovanie k návrhu tohto zákona.

    V spoločnej správe máme 4 pozmeňujúce návrhy, o ktorých budeme najprv hlasovať s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, áno?

  • Áno, hlasujeme o bodoch 1 až 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 78 za, 2 proti, 55 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili piati poslanci, nepodali žiadny pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh a mám poverenie výboru na to, aby sme postúpili zákon do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za, 53 proti, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    A otváram rozpravu.

    Vyhlasujem ju za skončenú vzhľadom na to, že sa nikto do nej neprihlásil.

    A budeme záverečným hlasovaním rozhodovať o zákone.

  • Ďakujem. Pán predseda Národnej rady, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za, 55 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách.

    Pán predseda ešte vás poprosím, aby ste uvádzali hlasovanie aj o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 652).

    A budeme hlasovať v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec, podal jeden pozmeňujúci návrh.

    Najprv budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Poprosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 108 za, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca. Poprosím, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Štefanec.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 57 za, 4 proti, 77 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Pán predseda, mám splnomocnenie výboru postúpiť tento zákon do tretieho čítania.

  • Takže hlasujeme teraz o návrhu, aby sme rokovali v treťom čítaní o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za, 3 proti, 55 sa zdržalo.

    Návrh sme posunuli do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam si, či chce niekto využiť svoje právo. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 2 proti, 56 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 653).

    Pán poslanec Ďuračka uvedie hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne, o bodoch 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 21, 22, 24 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Pán predseda, dajte hlasovať, prosím.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 83 za, 55 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 15, 18, 19, 20 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 55 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Aj tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • O bode 23 hlasovať nebudeme, nakoľko bol schválený bod 22.

    Keďže sme prešli všetky body spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 19 proti, 39 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku.

  • Odporúčanie je návrh schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu ako o celku. Odporúčanie je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 28 proti, 30 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

    Opäť pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian uvedie hlasovanie, tento raz o návrhu uznesenia k

    správe o rokovaniach o zmene centrálnej parity a obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením o zmene centrálnej parity (tlač 745).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh uznesenia máte v tejto správe ako prílohu spoločnej správy. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o rokovaniach o zmene centrálnej parity a obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením o zmene centrálnej parity znie: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o rokovaniach o zmene centrálnej parity a obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením o zmene centrálnej parity.“ Gestorský výbor odporučil vziať uvedenú správu na vedomie. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 57 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Správu sme zobrali na vedomie.

    Teraz pán poslanec Mikuš uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2007.

    Je to tlač 686.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, v ktorom Národná rada berie na vedomie správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2007.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 118 za, 19 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Paška uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 758.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dve poslankyne. Žiadna z nich však nepodala žiaden pozmeňujúci procedurálny návrh, takže budeme môcť hlasovať o návrhu...

  • Hlas z pléna.

  • Pán spravodajca, je tu námietka. Pani poslankyňa Sárközy mali ste návrh?

  • Rozumel som tomu tak, že ste mali záujem podať návrh na doplnenie jedného výboru, ale potom ste si to rozmysleli.

  • Dobre, pokračujte, pán spravodajca, v druhom hlasovaní dáte návrh na rozšírenie.

  • Áno. Takže budeme hlasovať o tom, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 119 za, 19 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    A teraz tie hlasovania o výboroch a lehotách.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a teda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a výboru pre, pani Sárközy, ľudské práva a národnosti, takže týmto štyrom výborom, s tým, že za gestorský výbor bude určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Jarjabek bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka.

    Je to tlač 721.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. K predmetnému návrhu poslancov pána poslanca Zalu a pani poslankyne Nachtmannovej nebol žiadny pozmeňujúci návrh, preto poprosím, pán predseda, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 82 za, 14 proti, 37 sa zdržalo a 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ešte výbory, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre kultúru a médiá, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že výbory prerokujú návrh zákona v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008. Prosím, aby ste o tomto dali hlasovať.

  • Hlasujeme o pridelení návrhu do výborov a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 105 za, 4 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Odhlasovali sme všetky prerokované body programu.

    Ešte kým budeme pokračovať v ďalšom programe, pán poslanec Rafaj, pán predseda klubu SNS, nech sa páči.

  • Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov, Smeru – sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany – HZDS, dávam procedurálny návrh na zaradenie bodu programu, ktorým je spoločné vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 160. výročia prvej Slovenskej národnej rady, na túto schôdzu a navrhujem daný bod prerokovať ešte dnes o 15.00 hodine.

  • Hlasy z pléna.

  • Takže budeme o 15.00 hodine rokovať bodom, tak ako ho navrhol pán predseda poslaneckého klubu SNS.

    Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem oznámiť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že budeme mať zasadnutie výboru dnes o 12.00 hodine v miestnosti č. 34, teda na výbore pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda výboru Prokopovič.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som upozorniť členov osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS, že zasadnutie výboru bude teraz o 12.00 hodine na západnej terase v rokovacej miestnosti na mínus dvojke. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážení členovia výboru pre financie, rozpočet a menu, pozývam vás na zasadnutie výboru o 12.00 hodine v zasadačke výboru pre financie, rozpočet a menu, aby sme riešili problém, ktorý sme včera odložili alebo neboli ochotní prerokovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás ešte informovať, že tak ako sme rozhodli na grémiu a vzhľadom na to, že má pani predsedníčka poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia informovala, že Kresťanskodemokratické hnutie už nominuje svojho kandidáta na funkciu predsedu výboru pre kultúru, ktorý kresťanským demokratom na základe výsledkov volieb a proporcionálneho rozdelenia patrí, vykonáme tajnú voľbu nového predsedu tohto výboru po hlasovaní, po 17.00 hodine. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem prestávku do 11.30 hodiny a o 11.30 hodine budeme pokračovať v rokovaní programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 27. schôdze prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ley Grečkovej a Jána Babiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 751.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, predkladáme vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o odpadoch.

    K predloženiu tohto návrhu nás viedla snaha promptne zareagovať na ťaživú situáciu našich občanov, ale aj niektorých firiem, najmä na východe republiky, teda z regiónu, z ktorého pochádzam.

    Zákon o odpadoch obsahuje osobitné ustanovenia o výkupe odpadoch drahých kovov a niektorých ďalších kovových odpadov. Tieto ustanovenia boli do zákona o odpadoch vložené práve s cieľom obmedziť krádeže kovových zariadení, ktoré nezaťažujú len občanov, lebo často môžu viesť až k ohrozeniu života a zdravia ľudí, a to vtedy, keď ide o rôznu zabezpečovaciu techniku, dopravné zariadenia a podobne.

    Ako som už v úvode naznačila, poznatky z praxe nám jasne dokazujú, že doterajšie ustanovenia nie sú postačujúce a je potrebná ich úprava. Zvyšujúca sa hodnota kovov na obchodnom trhu vytvára opodstatnený priestor pre skutočnosť, že všetko čo je z kovu, sa stáva jedným z terčov nelegálneho získavania týchto materiálov pri pomerne ich jednoduchej dostupnosti. Koniec koncov na tento problém reagovalo aj uznesenie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky č. 181 z 19. septembra 2007, ktorým bol schválený návrh súboru preventívnych opatrení Železničnej polície na zvýšenie ochrany kritickej infraštruktúry v železničnej doprave a preprave na roky 2008 až 2011, z ktorých vyplýva práve úloha vypracovať návrh novely tohto zákona s cieľom rozšírenia sankcií, napr. aj o možnosť zrušenia rozhodnutia o vydaní súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na úseku odpadového hospodárstva pri opakovanom zistení porušenia ustanovení citovaného zákona.

    Ja by som chcela povedať, že situácia s kradnutím kovových odpadov sa začiatkom leta vyhrotila na Spiši a na Gemeri. A sú tam občania, ktorých napr. za mesiac vykradli 24-krát. Kradnú sa kovové brány, vypilujú sa ploty, kradnú sa kanalizačné poklopy, časti poľnohospodárskych zariadení, dopravné značky, zabezpečovacia železničná technika. A v podstate aj závody, ktoré sú tam hlavnými zamestnávateľmi, či už SEZ Krompachy alebo Kovohuty Krompachy, ktoré naozaj dávajú v tejto oblasti ľuďom prácu, venovali mnohomiliónové sumy na to, aby si ochránili svoje prevádzky, pretože pri svojom výrobnom procese používajú drahé kovy a ani tieto opatrenia nestačili na to, aby zabránili týmto krádežiam. A kradnú sa im zo skladov celé hotové súčiastky.

    Myslím si, že sa všetci zhodneme v tom, že situácia, keď starosta obce vykupuje od prevádzkovateľa takejto výkupne odpadov kovový poklop na kanalizáciu, pretože ho to vyjde lacnejšie, než by kúpil nový, je naozaj absurdná.

    Nemusím už spomínať to, čo sme určite všetci zaregistrovali v médiách, že práve napr. kradnutie kanalizačných poklopov viedlo k mnohým nešťastným udalostiam a doplatili na to najmä deti, keď do nezakrytých šácht spadli a prišli naozaj často k vážnym úrazom.

    Nemáme ambíciu, aj keď sme otvorili tento zákon, zaoberať sa zložitou problematikou odpadov a ich spracovania ako celku. Skutočne chceme len pomôcť občanom a pružne zareagovať na túto problematiku, aby sme ochránili občanov aj podnikateľov v tejto situácii a aby sme im pomohli. Preto verím, že tento návrh pochopíte a že získa podporu naprieč celou touto snemovňou. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Spravodajcom je pán Ľuboš Martinák.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 294 z 2. septembra 2008 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ley Grečkovej a Jána Babiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení.

    Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená ani v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. augusta 2008 č. 768 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Pán predsedajúci skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, preto sa pýtam, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Áno, pán poslanec Slafkovský a pán poslanec László Miklós. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Slafkovský.

  • Vážený pán predseda, vážení predkladatelia, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami pripojiť sa k navrhovateľom a svojím spôsobom privítať, že otvárajú tento zákon o odpadoch, a poskytnúť im taký pohľad, ktorý je, by som povedal, podfarbený alebo potvrdený dlhoročnou skúsenosťou zo samosprávy a z fungovania samosprávy.

    V čom chcem dať nejakú informáciu kolegom. Je to oblasť kompetencie pri vytváraní skládok. Dnes je, samozrejme, likvidovanie odpadov je v kompetencii miest a obcí. Zber, odvoz, budovanie skládok, všetko majú na starosti obce. Prax ale ukazuje, že toto nie je celkom šťastné riešenie, že narážame na problémy budovania spaľovní, budovania veľkých skládok, ktoré slúžia pre viaceré obce, resp. pre veľké mestá. A narážame na problém, že často príslušné mesto alebo obec nemá vo svojom katastri vhodnú lokalitu, kde by mohlo odpad ukladať. Takáto vhodná lokalita sa vyskytuje, povedzme príklad z Liptova, na troch-štyroch miestach, kde by bolo možné do budúcna vybudovať skládku, ktorá by nerušila životné prostredie, bola by v súlade s ochranou životného prostredia. Ale narazíme na problém, že miestne zastupiteľstvo príslušnej obci povie, že my tu skládku nechceme, pretože tá naša nám ešte stačí, nám to vydrží na najbližších ja neviem 10 – 15 rokov a čo sa bude diať v širšom okolí, to nás už nezaujíma. To je problém, ktorý v krajinách, kde samosprávy fungujú dlhšie, ako som odpozoroval, riešili troška ináč, kde kompetenciu likvidácie odpadu presunuli na vyšší stupeň samosprávy. Čiže buď to je nejaký región, alebo župa, alebo je to nejaká oblasť, ktorá je nad samosprávou. Pritom samospráva má miestna svoju nezastupiteľnú a neodnímateľnú kompetenciu v tom, že sa vyjadruje k takýmto skládkam. Musí sa rešpektovať zákon, sú stanovené presné pravidlá. Ale pokiaľ taký typ inštitúcie, ako je Štátna inšpekcia ochrany životného prostredia, povie, že daná skládka je v súlade so zákonom, príslušná obec alebo mesto nemá právo vetovať výstavbu takejto skládky alebo takéhoto zariadenia. To do budúcna by na Slovensku umožnilo riešiť veľký problém s odpadmi. Pozrite sa na Žilinu, Bratislavu, Pezinok a zistíte, že všetky tieto samosprávy sú konfrontované s obrovským problémom, kam z týchto väčších aglomerácií ukladať odpad. Nebude sa to dať riešiť. Máloktorý zo starostov, primátorov bude súhlasiť s tým, aby regionálna skládka alebo skládka nadregionálneho charakteru alebo spaľovňa nadregionálneho charakteru sa umiestnila v jeho katastri. Museli by to byť veľmi špeciálne podmienky, aby tak mohlo byť. Musel by to byť veľmi veľký kataster, musel by mať tie poveternostné a miestne klimatické podmienky také, aby tam zápach, vietor, dym a tak ďalej nerušili, pretože medzi našimi občanmi neviem si predstaviť, že by sme získali súhlas napr. na výstavbu spaľovne v Bratislave, v Petržalke, tak ako poznáte, keď idete na letisko do Viedne, po ľavej strane sú také zelené komíny. A to je spaľovňa Viedne. Uprostred Viedne spaľuje odpady z Viedne. Keby niekto u nás chcel stavať spaľovňu, neexistuje že dostane na to povolenie. Bola by vzbura občanov a samosprávy, viete si to všetci predstaviť.

    Preto navrhujem, aby ste sa pri prekladaní tohto zákona spojili s ministerstvom, keďže to už tu otvárate, predebatujte túto otázku a skúste túto kompetenciu skládkovania a likvidácie odpadu preniesť kompletne na vyšší samosprávny celok s tým, že obec zostane v tej oblasti, že je naďalej povinná zber odpadu organizovať, robiť odvoz, triediť, separovať a tak ďalej, ale skládku spaľovne vyňať z ich kompetencií. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pani navrhovateľka a pán poslanec Miklós. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ja ďakujem kolegovi za jeho prínos do rozpravy, ale chcela by som upozorniť, že som už na začiatku povedala, že si uvedomujem, že táto problematika je veľmi široká, že tu rezonujú práve všetky tie problémy okolo skládok, spaľovní, nakladania s nebezpečným odpadom a že my nemáme ambíciu vnášať do tejto novely aj tieto záležitosti, pretože pokiaľ viem, sú v riešení a prídu do tejto snemovne ako en bloc a určite bude možnosť sa k tomu vyjadriť. Naša novela skutočne rieši len tú časť, ktorá sa týka vykupovania odpadu od fyzických a právnických osôb, sprísňuje podmienky tohto výkupu a sprísňuje podmienky aj pre tých, ktorí tento odpad predávajú. Nemá ambíciu vstupovať, ako som povedala, do celého širokého spektra problémov, ktoré tento zákon rieši. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Inšpiroval ma pán poslanec Slafkovský, len by som chcel k tomu povedať, že je to dosť zložitá otázka. Totižto v podstate fyzická podstata je taká, že súčasné skládkovanie odpadu, keď sú dodržané všetky predpisy, naozaj je tak, ako si hovoril, že nesmie škodiť životnému prostrediu. A určite neškodí viac ako, povedzme, železiareň alebo akákoľvek iná prevádzka, možnože škodí menej. Podstata je skôr v psychike a v prístupe ľudí. A my absolútne uznávame právo každého občana a obce a samosprávy na rozhodovanie. Ale chcel by som pripomenúť, že za môjho pôsobenia na ministerstve bolo x a x obcí, ktoré žiadali vyslovene peniaze, aby si mohli vybudovať skládku, pretože skládkovanie je v súčasnosti už aj hospodárska činnosť. Z toho je tam aj určitá zamestnanosť. Sú z toho aj príjmy aj pre obec, aj pre prevádzkovateľa skládky. Takže ja si myslím, že tu by mal byť ten prístup vyvážený a predovšetkým založený na dobrej informovanosti, a nie na falošných propagandách. Ale znovu podčiarkujem, že ja osobne, a myslím, že nehovorím len za seba, absolútne uznávam právo samosprávy občanov na to, aby rozhodovali o týchto otázkach. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja viem, že v mojom krátkom vystúpení sa nedá celá tá problematika rozanalyzovať. Ani som nebol na to pripravený, aby som vám dával nejaké názory, rozumy, ako to riešiť. Chcem na to upozorniť, keďže to je v procese, pokiaľ by bolo možné do toho vstúpiť, je na to ešte čas, v druhom čítaní sa dá všeličo urobiť. Pokiaľ je pripravená aj iná legislatívna norma, ktorá sa týmto zaoberá, veľmi by ma zaujímalo, v akom štádiu je. A rád by som, pokiaľ by to bolo možné, sa k tomu aj osobne vyjadriť a vám možno na to povedal môj osobný názor.

    A čo sa týka pána kolegu Miklósa. Je to tak, ako hovoríš. Bohužiaľ, ten problém nastáva pri veľkých mestách, tam, kde je problém potom už umiestniť skládky. Klasický príklad je Žilina, kde sa už 40 rokov skládkuje na jednom mieste, kde s tým začali na jednom mieste, naplánovali rozšírenie v tom istom mieste alebo poblíž absolútne nevýhodného miesta, blízko vodného toku, blízko obydlí, kde dneska v celej tej dedine Považský Chlmec už nikto nemá pitnú vodu v studni, pretože tá pôvodná skládka, ktorá tam bola postavená pred x rokmi, nemá podložie také, aké by ho mala mať, nie je to odizolované, vyrástla tam hora odpadov do výšky možno 40 metrov a vedľa by sa mala stavať druhá takáto hora. Čiže ja verím tým občanom, že s tým nesúhlasia, aj keď to prebehlo nejakým tým procesom stavebného povolenia a získali stavebné povolenie na rozšírenie. Ale je to problém ktorý je skutočne závažný. A Slovensko sa ním bude musieť zaoberať, lebo inak narazí veľmi tvrdo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán László Miklós, do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Ja hneď na začiatku hovorím, že budem podporovať túto novelu. A vítam snahu kolegov vylepšiť situáciu, ktorá je skutočne alarmujúca, a to nielen u nás, ale aj v celej strednej Európe. Ďalej na západ sa nepozerám, neviem, aká je presne tá situácia. Ale myslím si, že všade je to problém. A naozaj je mimoriadne ťažké túto situáciu riešiť. Totižto tam nejde len o to, že niekto to ukradne a odovzdá, ale sú tam ďalšie stupne reťazca, ten, čo to vykúpi, ten, ktorý to dá ďalej, kto to kontroluje. A treba povedať, že, žiaľbohu, v celom tom reťazci sú veľmi veľké problémy. Nechcem povedať, že je to mafia, lebo to je veľmi ťažké slovo, ale naozaj tie reťazce existujú. Preto verím, že aj toto, čo ste navrhli, tá mierna zmena pomôže trošku, ale určite to nebude ešte konečný stupeň.

    Dve veci by som pripomenul.

    Jedna vec je, že by sme možno, a je to v prvom čítaní, mohli spoločne o tom porozmýšľať, ako urobiť určité obmedzenia, resp. návrhy obmedzení v tom ďalšom stupni, čo urobí zberateľ, ten, čo vykonáva zber v ďalšom stupni, lebo to je veľmi dôležité. A na druhej strane možnože aj tie orgány by sme mohli rozšíriť aj na širšie, nielen na miestne orgány, resp. na najbližšie príslušné orgány, ale aj na iné orgány. To je jedna poznámka.

    A druhá poznámka je, musím povedať, že sa obávam, že každý bude mať právo to oznamovať. To je v poriadku, ale že každý musí urobiť písomné oznámenie. Viete, no kto bude tvoriť asi ten okruh ľudí, ktorý to bude chcieť oznamovať? Môže nastať situácia, že medzi nimi budú takí, ktorí sú ochotní písať a napísať svoje meno a všetky svoje údaje a podpísať sa pod to oznámenie. Ale ja si myslím, že väčšina ľudí má ešte stále akýsi strach z toho písomného oznamovania, lebo to budú považovať, a to sú obyčajní ľudia, ktorí sa zaoberajú týmto okruhom činností, za udavačstvo. A to môže pôsobiť trošku kontraproduktívne. Ja, samozrejme, rozumiem tomu, že chceme sa vystríhať zneužitia tohto inštitútu, že každý to môže oznámiť. Ale možnože by sme na začiatok mohli tú všeobecnú možnosť oznamovania nechať bez písomného prejavu, resp. bez písomného potvrdenia. A uvidí sa postupne, koľko tých neoprávnených udaní bude. Možnože stále to bude lacnejšie ako v súčasnosti, keď sa kradne a zneužíva nielen štátny majetok, ale aj každý iný majetok na obohacovanie sa. Takže toto ustanovenie, máme na to času, premyslime si to, či musí byť ten písomný spôsob oznamovania s tým, že oznamovateľ musí podpísať a uviesť svoje všetky nacionálie, aby to nebolo kontraproduktívne.

    Ostatné ustanovenia sú, samozrejme, v poriadku.

    To, čo povedal pán kolega Slafkovský, naozaj to je o inej novele. Myslím, že teraz pripravuje ministerstvo životného prostredia celkove zmenu v legislatíve odpadového hospodárstva. Možnože pri tom by sme sa mohli tými ostatnými otázkami zaoberať. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, ďakujem pekne.

    Na vaše vystúpenie sa hlásia s faktickými poznámkami pán poslanec Záhumenský, pani poslankyňa Tóthová a Tkáčová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán Záhumenský.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Miklósa, jeho konštruktívny prístup k predkladanému návrhu novely zákona. A takisto chcem poďakovať aj predkladateľom, že načali tú problematiku, ktorá skutočne je na Slovensku veľmi vážna, kde dochádza nielen k hospodárskym škodám pri krádežiach všetkého možného, čo je kovové alebo čo sú farebné kovy, ale aj k ohrozeniu zdravia života tým, že sa kradnú rôzne dopravné značky, rôzne zabezpečovacie zariadenia a tak ďalej. Čiže je skutočne najvyšší čas sprísniť výkup. A keďže represia nepomáha z hľadiska tých, ktorí to robia, čiže ktorí kradnú a svojím spôsobom vytvárajú nebezpečné situácie, tak treba sprísniť to na strane dopytu. To znamená, tí, ktorí to vykupujú a ktorí takýto tovar žiadajú, vytvárajú priestor pre sociálne neprispôsobivých občanov, aby takýmto spôsobom sa živili. Takže asi treba ísť tou cestou, aby sme sprísnili dopyt, to znamená sprísniť to u tých, ktorí to vykupujú. Ja si myslím, že by sme mohli ešte v druhom čítaní nájsť priestor na tvrdší prístup a väčšiu kontrolu z hľadiska výkupcov druhotných surovín, lebo sa svojím spôsobom táto ich pozícia zneužíva a je tam veľká skupina ľudí, ktorí takýmto spôsobom sa obohacujú a spôsobujú nielen hospodárske škody, ale aj ohrozujú majetok a život občanov. Preto verím, že v druhom čítaní sa to bude dať tak dorobiť, aby to bolo ešte účinnejšie. A predkladaný návrh sa mi pozdáva a veľmi páči. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Tiež sa chcem pripojiť k súhlasným názorom k predloženému legislatívnemu návrhu. Za onoho času, t. j. minulé volebné obdobie s vtedajším poslancom Jasovským som predložila legislatívny návrh, podľa ktorého sme sprísnili vykupovanie takých druhotných surovín, ktoré navodzujú indíciu, že sú zo zabezpečovacích zariadení, železníc a iných dráh. A čo sa zmenilo? Nezmenilo sa nič, pretože ďalej sa to vykupuje. Týkalo sa to aj cestných poklopov. Čo sa zmenilo? Naďalej sa vykupujú. Vážení, tu je veľká diera v praxi. Tu treba spraviť nielen kontrolu, ale aj superkontrolu tak, ako tu bolo spomenuté predrečníkom pánom poslancom Záhumenským, s vysokými sankciami, ktoré by úplne odradili takéto počínanie, pretože je neudržateľné, aby na našich cestách autá padali do dier, pričom výkupcovia sa tvária, že nevedia, že je to poklop. Nuž toto je úplne trestuhodné. Treba odoberanie licencií jednoznačne, nielen pokuty, pretože myslím, že občania vyžadujú, aby tieto pravidlá boli rešpektované, nielen zákony prijímať, ale navodiť prax, aby boli rešpektované. Veď je to skutočne už úsmevné, ako do druhotných surovín sa vnášajú veci, ktoré sú potrebné verejnosti.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja tiež chcem povedať, že táto novela sa mi pozdáva. Určite nájdeme aj tu v poslaneckej snemovni ľudí, ktorí už uviazli vo výťahu, pretože tam chýbala hliníková kľučka na dverách. A myslím si, že pani predkladateľka má pravdu, že nájde podporu naprieč politickým spektrom, aj v poslaneckom klube sú poslanci, ktorí podporia tento návrh.

    Mám jednu takú poznámku k textu pri zdokladovaní vykúpených farebných kovov. Uvádzate tam alternatívne, že zhotoví sa buď popis predmetov, alebo fotodokumentácia. Ak to má byť prísne, ak to má byť preukazné, nestačí popis, pretože napísať sa dá všeličo. Môj názor je, že tam striktne musí byť fotodokumentácia. Aj to teda podľa mňa sa to bude môcť dať obísť.

    A ešte jedna taká malá výhrada, ako ste spomenuli pani predkladateľka. Bezpečnostná rada uložila vláde pripraviť túto novelu. A mňa to troška mrzí, lebo som presvedčená, že táto predloha, ktorú ste predložili, je z ministerstva a zase to predkladajú poslanci, že sa obchádza verejná diskusia s tými, ktorí by mohli v pripomienkovom konaní sa vyjadriť k tomuto návrhu a poprípade ho aj zlepšiť. To je toľko k tomu, ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne. Zdá sa, že naozaj je tu súhlas celého politického spektra. Ja by som len znovu chcel podčiarkovať všetkým kolegom, že nestačí zachytiť prvý stupeň, teda toho, čo donesie predmet, a toho, čo ho odkúpi. Musíme dávať pozor aj na ďalšie stupne. Totižto stáva sa, že niekedy v zberni sa určitý materiál ani nezastaví. Prejde to cez zberňu, ale sa to nezastaví. Ide to ďalej. A to je ten dopyt z ďalších stupňov. A treba zasiahnuť tam, v dopyte, v tom ďalšom stupni. A to je už veľmi ťažké, pretože to už zasahuje do iných sfér.

    A ďalšia stránka, čo som tiež podčiarkol, to je tá kontrola. Znovu naozaj nechcem obviniť mojich bývalých kolegov ani z inšpekcie, ani z obvodných úradov, ani z obcí, ale musím povedať, že skutočne niekedy sa stáva, že skoro každý o tom vie, čo sa stalo, pričom akože nič sa nestalo.

    Takže na tieto stránky by sme sa mali zamerať medzi prvým a druhým čítaním. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Je 12.00 hodín. Dámy a páni, ešte sa spýtam, či navrhovateľ sa chce vyjadriť. Môžeme dokončiť tento bod? Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani navrhovateľka.

  • Ja sa vyjadrím len stručne. Naozaj chcem ešte raz poďakovať všetkým, ktorí veľmi konštruktívne vystúpili. A cítila som z toho naozaj, že je záujem objektívne riešiť túto problematiku. Ja by som sa k niektorým názorom a poznámkam, ktoré tu odzneli, aspoň stručne vyjadrila. Možno pôjdem odzadu.

    Nemáme toto cez nás posunuté z ministerstva. Vypracovali sme tú novelu sami. Odpoviem aj zároveň, že celková novela zákona o odpadoch, ktorá rieši naozaj celú tú širokú problematiku, je v pripomienkovom konaní a mala by prísť na riešenie do parlamentu na budúci rok. Našou ambíciou naozaj bolo pružne zareagovať na tú absurdnú a ťaživú situáciu, ktorá je, myslím si, na celom Slovensku, ale na východe ju pociťujeme asi tak najzložitejšie a najťaživejšie. A skutočne v niektorých obciach už chceli občania spisovať petíciu a hľadali pomoc, ako to riešiť.

    Čo sa týka toho oznamovania písomného, zamýšľali sme sa nad tým, či to nenechať len ústne, ale predsa sme sa chceli vyhnúť proste nejakým prípadom, keď by mohlo ísť o nejaké pomsty, kde by sa nemohlo čo ja viem zdokumentovať a zistiť, či je to objektívne. Máme predstavu, že by jednoduchí ľudia v obciach aj tak sa najprv obracali na obec, pretože mnohí ani nevedeli, že existuje nejaká inšpekcia životného prostredia, ktorá to má riešiť. Tak sme tam tú obec zakomponovali, aby tam naozaj mala svoje zákonné miesto s tým, že v obci by bolo jednoduché tlačivo, kde by toho občana, keď to príde nahlásiť, sa všetky náležitosti vyplnili len preto, aby bolo jasné, kto prišiel, kedy prišiel, a aby vlastne pod tým názorom nejakým a pod tým oznámením bol konkrétny človek, na ktorého sa v prípade potreby možno spätne obrátiť. Takže nemyslím si, že by to muselo byť na nejakú prekážku.

    A čo sa týka tej obce tam, tak chcem povedať, že keď sme pracovali nad návrhom tohto zákona, s prekvapením som zistila, že mnohé obce a mnohí starostovia vlastne ani nepoznajú kompetencie, ktoré v tejto oblasti majú. Teda sťažujú sa na ťaživú situáciu. Ale v samotnom zákone o odpadoch je paragraf, ktorý hovorí o tom, že obec má povinnosť uzatvoriť s takýmto prevádzkovateľom výkupne zmluvu. A táto zmluva, bez ktorej vlastne tento prevádzkovateľ nemôže prevádzkovať svoju činnosť, jej dáva priestor na to, aby sa tam vložili ešte ďalšie obmedzenia. Ale priznám sa vám, že keď som náhodne oslovila niektorých starostov, tak som sa dozvedela, že takúto zmluvu ani nemali a ani o nej nevedeli. Takže tam je niekde aj v právnom povedomí nejaká diera. A už sme ako navrhovatelia v tomto smere urobili prvé kroky, aby sa aj cez ZMOS troška toto riešilo a aby aj sa pomohlo starostom a primátorom oboznámiť sa bližšie s touto problematikou, aby vedeli, aké právomoci vlastne možno ani svojím spôsobom nevyužívajú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Vážené panie kolegyne, vážení kolegovia, prajem príjemné popoludnie. Otváram popoludňajšie rokovanie Národnej rady s tým, že pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 752 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 769.

    Dávam teraz slovo navrhovateľovi poslancovi Vladimírovi Palkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v obsahu predloženej novely zákona o Policajnom zbore je veľmi jednoduchá zmena, jednoduché upresnenie. Ide o inštitút agenta. Agent je policajt, ktorý je v akcii pod krytím.

    Problém je v tom, že tento inštitút sa nachádza jednak v zákone o Policajnom zbore, jednak v Trestnom poriadku. A v praxi sa tu ukazuje určité nebezpečenstvo vlastne dvojakého výkladu jedného a toho istého pojmu agent. Podľa Trestného poriadku agent je policajt, ktorý pôsobí už v rámci trestného stíhania, to znamená, beží trestné stíhanie vo veci a celý proces beží pod dozorom prokurátora. No a zároveň agent je zmienený v zákone o Policajnom zbore, kde sa ním narába takým pojmom, ako keby vlastne to bol nejaký iný inštitút, ktorý môže byť použitý mimo trestného konania, čo považujeme za vlastne neprípustné, lebo jeden a ten istý pojem nemôže mať dva rôzne výklady.

    Priznám sa, že toto upresnenie som navrhol pod dojmom tragédie, ku ktorej došlo v Leviciach pred mesiacom aj pol, kde bol počas nevydarenej akcie zastrelený policajt a takisto osoba, ktorá spolupracovala s políciou. To prvé vysvetlenie, ktoré som vtedy dostal od policajného prezidenta, bolo to, že ten policajt pôsobil ako agent v zmysle zákona o Policajnom zbore. Potom zase o pár dní neskôr prišla nejaká nová interpretácia z Policajného zboru toho, čo sa stalo, že teda nepôsobil ako agent podľa zákona o Policajnom zbore, ale ako kriminalista, ktorý pracuje pod krytím, to znamená, že táto novela asi nevyrieši to, keď Policajný zbor nebude dodržiavať Trestný poriadok v takýchto akciách, ako bola tá levická, ak v rozpore so zákonom nebude začaté trestné stíhanie vo veci. Ale tak či onak takéto upresnenie zákona o Policajnom zbore má svoj zmysel, pretože jeden pojem sa nemôže vykladať v dvoch rôznych zákonoch dvomi rôznymi spôsobmi. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite, pán poslanec, miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby predniesol pôvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, vážení páni kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Máte to ako tlač 752. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. augusta 2008 č. 769 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Pritom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Všetko, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite tiež miesto určené pre spravodajcov.

    A otváram všeobecnú rozpravu s tým, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku k tomuto návrhu zákona. A preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme pokračovať hlasovaním o tomto bode o 17.00 hodine, ako aj o ďalších potom prerokovaných bodoch.

    Teraz by sme mali pristúpiť k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona o vyznamenaniach Slovenskej republiky.

    Konštatujem ale, že ani jeden z navrhovateľov...

  • Ruch v sále.

  • A, tak predsa, vítam pána poslanca Mamojku a prosím ho, keby predniesol návrh, ktorý ste dostali ako tlač 753, a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 770. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ide o návrh zákona, ktorým sa do určitej miery má sprecizovať a možno aj stransparentňovať udeľovanie štátnych vyznamenaní, ktoré sú svojím spôsobom nenahraditeľnou formou oceňovania mimoriadnych zásluh občanov Slovenskej republiky. A je tu možnosť aj pre organizácie, resp. inštitúcie.

    Návrh zákona zachováva rady a kríže, ktoré doposiaľ poznal náš právny poriadok, zriadené zákonom Národnej rady ešte v roku 1994 o štátnych vyznamenaniach s tým, že o. i. navrhuje obnoviť udeľovanie Radu Andreja Hlinku, ktorý sa udeľoval do 1. januára 2003 vrátane. Navrhuje sa tiež zriadiť nové štátne vyznamenanie, ktorým je Medaila prezidenta Slovenskej republiky.

    Právo udeľovať vyznamenania patrí v podstate k tradičným kompetenciám hláv štátov, čo platí, pochopiteľne, aj pre Slovenskú republiku.

    Udeľovanie štátnych vyznamenaní podľa platnej právnej úpravy je neraz predmetom kritiky. V niektorých prípadoch sú pre navrhovanie udeľovania štátnych vyznamenaní rozhodujúce iné kritériá ako naozaj relevantné a mimoriadne zásluhy, ktoré majú vzťah k Slovenskej republike ako takej. Miera zásluh jednotlivca by mala byť rozhodujúcim kritériom naozaj pre udelenie štátneho vyznamenania ako vrcholu určitého spoločenského ocenenia a uznania. Aj preto sa navrhuje zákonom zriadiť komisiu pre posudzovanie podnetov na predloženie návrhu na udelenie štátnych vyznamenaní, kde by mali byť reprezentanti akademickej obce, akadémie vied a iné osobnosti, s rozmerom celoštátnym, ktorí by mali posudzovať najsamprv splnenie kritérií a skutočne oprávnenosť udelenia vyznamenaní.

    Toľko zatiaľ, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, pán kolega.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Jánovi Podmanickému, aby uviedol pôvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predloženému návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel a v súlade so zákonom o rokovacom poriadku ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie, dôvodovú správu a ostatné formálnoprávne náležitosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. augusta 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. A to sa hlási pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, ktorej teraz dávam slovo. Po jej vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Niežeby som bola odborníčkou na faleristiku, to znamená na to, ako sa majú tvoriť vyznamenania, ale bola som oslovená skupinou odborníkov z faleristiky, to je vedná disciplína, ktorí ma upozornili na niektoré zásadné problémy, ktoré táto novela zákona obsahuje. Sama som presvedčená po sedemnásťročných skúsenostiach v diplomacii, že potrebujeme určite možno aj nový zákon o vyznamenaniach. A možno potrebujeme, a to určite, spresniť jasne protokol. Preto by som rozdelila svoje vystúpenie na dve časti, na časť, v ktorej sa ja nevyznám, ale kde ma požiadali odborníci, aby som na niektoré veci upozornila, a potom pár poznámok k protokolu odovzdávania.

    Odborníci si kladú otázku, prečo z návrhu zákona vypadli slová štátne vyznamenania. Totiž podľa nich sa v skutočnosti táto novela zaoberá len kategóriou štátnych vyznamenaní. Okrem štátnych vyznamenaní totiž existujú rôzne rezortné vyznamenania, vyznamenania rôznych občianskych spoločností, môže byť vyznamenanie aj súkromnými osobami a tak ďalej. A v tomto nekonkrétnom ponímaní sa potom za vyznamenanie môže považovať čokoľvek. Táto absencia pojmu „štátne“ sa podľa odborníkov jasne a naplno prejavuje v § 1, kde sa hovorí o udelení štátnych vyznamenaní. A potom tie iné zákon ale vôbec nerieši. A ich definícia v § 2 návrhu zákona je potom celkom logicky príliš neurčitá a nekompetentná podľa nich. Slovo vyznamenanie totiž podľa odborníkov zastupuje široké spektrum najrôznejších podôb vyznamenaní od nehmotných foriem až po hmotné a zástupné symboly, lebo vyznamenania môžu byť aj slovné pochvaly alebo, ako bolo voľakedy v stredoveku, právo nosiť červené opätky, alebo právo sedieť v prítomnosti panovníka, pokrývka hlavy v prítomnosti panovníka a tak ďalej a tak ďalej.

    Táto faleristika je naozaj veda. A ľudia, ktorí sa na Slovensku tým zaoberajú, ma upozornili, že aj rozdelenie vyznamenaní v § 2 v tomto návrhu zákona na rady, kríže a medaily je výsostne nesprávne, pretože kombinuje jeden z dvoch hlavných druhov skupín vyznamenaní, čiže rady, s pomenovaním vyznamenaní podľa ich fyzickej podoby. A to sú kríže a medaile. Terminologicky správne podľa týchto odborníkov je teda členenie na rady a dekorácie. Pritom rady sú Rad Bieleho dvojkríža, Rad Andreja Hlinku a Rad Ľudovíta Štúra a dekoráciami sú potom Kríž Milana Rastislava Štefánika, Pribinov kríž a Medaila prezidenta Slovenskej republiky.

    Upozorňujú aj na to, že zákon č. 90/2001 Z. z. zmenil kompetencie prezidenta a tieto kompetencie zmenené prezidenta sa prejavili aj v terminológii, kde sa to v § 3 používa v tomto návrhu, ale kde sa už nehovorí o zapožičiavaní, ale o udeľovaní. Odborníci ma požiadali, aby som dôrazne upozornila, že rady sa vždy len zapožičiavali a nikdy sa neudeľovali, s čím súvisí povinnosť po smrti vyznamenaného rad vrátiť do kancelárie radu. Zapožičanie je dôležité z hľadiska možnosti odňatia radu v dôsledku nevhodného správania, napr. že ten človek spôsobí nejaký kriminálny čin, ide do väzenia a tak ďalej a tak ďalej. Pokiaľ ho dostane udelený, nie je možnosť žiadať ho späť. Na toto ma odborníci upozornili. Návrh totižto s možnosťou odňatia počíta iba v prípade prezidenta. Podľa odborníkov ale mala by sa táto úprava vzťahovať aj na všetkých nositeľov štátnych vyznamenaní.

    Upozorňujú aj na podľa nich terminologický nezmysel, keď Kríž Milana Rastislava Štefánika a Pribinov kríž sa členia na triedy. Triedy majú mať výlučne iba rady. Dekorácie čiže kríže, medaily sa zásadne členia na stupne. Podobne vraj podľa nich § 9 ods. 3 návrhu zákona o medaile prezidenta, ktorá sa nečlení na druhy ani triedy, je preto nesprávny. Medaila nemá druhy ani stupne. Triedy aj stupne sa číslujú potom vzostupne, to znamená, I. trieda, prvý stupeň je najvyšší.

    To sú teda výčitky odborníkov.

    Čo sa týka protokolu, ktorý sa tiež vynára istým spôsobom z tohto návrhu zákona, dovoľte povedať pár poznámok. Každý, kto sa zúčastnil aspoň raz 1. januára na ceremónii alebo prijímania veľvyslancov, alebo pod., si uvedomí, že náš protokol má nielen ďaleko do dokonalosti, ale ďaleko aj do normálnych pomerov, ktoré sú dodržiavané aj v susedných krajinách. Napr. chcela by som upozorniť stadiaľto na mimoriadne nekultúrne odovzdávanie vyznamenaní v otvorenej etui, to znamená v krabici. Vyznamenania nikdy nemožno odovzdať v škatuli. Zásadné ich umiestňuje ten, kto vyznamenáva, na odev vyznamenaného, a to s jedinou výnimkou, keď je to in memoriam alebo keď to niekto dostáva v zastúpení. Táto vec sa vôbec nedodržiava na Slovensku, všade inde na svete sa dodržiava. Napr. náš prezident by mal mať automaticky Rad Bieleho dvojkríža. Nemôže vyznamenávať niekoho Radom Bieleho dvojkríža, keď on ho sám nemá pripnutý ako najvyššie vyznamenanie. To už súvisí vyslovene s kvalitou diplomatického protokolu. Napr. ako nosíme tie rady? Rad Bieleho dvojkríža by sa mal nosiť pred všetkými inými radmi, teda aj pred Radom Andreja Hlinku a Radom Ľudovíta Štúra, a nie až za česko-slovenskými radmi z rokov 1948 až 1990. Poradie by malo zodpovedať reálnej hierarchii.

    V prílohe by som chcela upozorniť na terminologické pochybenia. Napr. stužka kruhového tvaru, to neexistuje, existuje len rozeta. Stužka kruhového tvaru nemôže byť, lebo stužka je toto a kruhový tvar je toto. Upozorňujem na tento nezmysel. Neviem, kto to písal, ale rozeta je normálna. Každý, kto dostal nejaké štátne vyznamenanie, či už slovenské alebo zahraničné, má rozetu. To je kruh. Čiže stužka kruhového tvaru je absolútny terminologický nezmysel. Napr. sa nikdy nenosí na ľavej strane, ako uvádza návrh zákona, ale zásadne v gombíkovej dierke na klope tohto obleku. Stužku nosia hlavne vojaci a nevojenské osoby ju môžu rôzne nosiť na všelijakých spolkových rovnošatách, ale vojenské osoby môžu nosiť rozetu v gombíkovej dierke saka v prípade, že nemajú oblečenú vojenskú uniformu. Toto vôbec nedodržiavame. Preto by som chcela v tej prílohe, kde sa jasne určilo, že symbolické náhrady vyznamenaní sú aj stužky aj rozety, medzitým rozlišovať, aby sa za stužku nepokladala rozeta, pretože potom ešte existuje tzv. gombíková stužka, ktorá nemá vôbec žiadne určenie, ktorého stupňa je. A nosí sa len taká uzučká v gombíkovej dierke.

    Chcela by som ešte upozorniť na terminologický nezmysel, ktorý sa tu objavuje. A to sú insígnie medaily. Medaila nemá insígnie. Insígnie môže mať len rad. Medaila je medaila, kríž je kríž.

    Chcela by som tu ďalej upozorniť podľa mňa na graficky slovne opísaný nezmysel, pretože sa tam píše o 12-hrotovom kríži. Vy ste už videli 12-hrotový kríž? Takýto kríž je hviezda, a nie kríž. Takže tiež by som chcela na to upozorniť.

    Tento návrh zákona, bohužiaľ, nerieši niečo, čo je v našom diplomatickom protokole jedným z najväčších problémov. A to je nosenie miniatúr a radov a dekorácií. Ja si myslím, že nemožno hovoriť o zmenšenine, ale o miniatúre. Je to jednoducho zaužívaný názov. Miniatúry sa nosia zásadne na smokingu alebo na uniforme, v žiadnom prípade nie na ostatných oblekoch. A vyznamenania v originálnych veľkostiach sa nosia na uniforme a na frakoch. To tak skrátka je.

    Vôbec tento návrh zákona nerieši existenciu kolany. Čo je to kolana? Kolana je reťaz. Napr. pri Rade Bieleho dvojkríža my vôbec nemáme reťaz. A táto reťaz je maximálne potrebná pre vyznamenávanie hlavou štátu. V každej civilizovanej krajine hlava štátu, keď dostáva vyznamenanie, dostáva spolu s týmto vyznamenaním aj reťaz, tzv. kolanu. Takže nám možno nič nehovoria tieto cudzie hlavy štátov, ale určite si urobia o nás a o našom diplomatickom protokole svoju mienku. Je to podľa mňa dosť výrazne faux pas.

    Ináč, veľmi vítam, že sa konečne môžeme o tomto baviť a radiť, pretože myslím si, že diplomatický protokol a vôbec protokol prezidenta republiky má niekoľko závažných chýb. A jednou z nich je aj, že nemáme poriadne vypracovaný protokol, nielen vyznamenávania, to znamená nielen to, pán poslanec, čo ste hovorili, s čím vrelo súhlasím, že vlastne nevieme, koho vyznamenávame, tak, že ako sa teraz ukázalo, vyznamenávame profesora, ktorý bol profesorom vysokej školy policajnej za komunizmu, ale zároveň nemáme ani spôsob, ako dôstojne a na úrovni v Slovenskej republike odovzdávať medaily a ostatné vyznamenania. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Vášáryovej za vystúpenie v rozprave.

    Bola jediná prihlásená písomne. S faktickými sa neprihlásil nikto, a preto otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec František Mikloško ako jediný sa hlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A dávam slovo pánovi poslancovi Mikloškovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán predkladateľ aj spravodajca, rozhodne nechcem byť odborníkom na všetko, preto bude veľmi opatrne pristupovať k môjmu diskusnému príspevku.

    Chcem povedať, že prvýkrát sa ide novelizovať alebo priamo od základu meniť zákon o štátnych vyznamenaniach, preto by som povedal, že ak teda prvýkrát to ideme meniť po 16 rokoch, mali by sme to už urobiť definitívne. Čiže odporúčam veľmi, radšej by som skôr povedal, že ešte chvíľu treba počkať a dotiahnuť to do všetkých detailov, aby sme mali pocit, že to je v poriadku. Čiže po tej stránke som veľmi so záujmom počúval aj vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej. A myslím, že nikomu nebude na škodu, ak sa to obohatí aj o takéto odborné pohľady.

    Ja sledujem tie vyznamenania od vzniku Slovenskej republiky, lebo to bola nakoniec svojím spôsobom súčasť aj nejakého nie politického zápasu, ale budovania tváre tejto krajiny. Čiže vyznamenania štátu, teda toho 1. septembra a 1. januára, sú vždy zaujímavým pohľadom na to, že koho oceňujeme. A vyvoláva to vždycky aj polemiky.

    Ja mám teda takéto otázky skôr.

    Tieto vyznamenania odovzdáva prezident republiky. Pre mňa od začiatku bolo otázkou, či vlastne by mala návrhy dávať aj vláda. Totiž ak to má byť prezident republiky, ktorý to dáva, a ja si myslím, že v tom akte a v tom geste by mala byť celá jeho vážnosť, vážnosť jeho symbolu, jeho autority hlavy, tak už tu niekde v zárodku môže byť kontroverzia, že jeho pohľad na vyznamenaného a pohľad vlády nemusí byť ten istý. Ale vyriešiť to celkom dobre neviem. Neviem, ako je to v iných krajinách, pretože, samozrejme, len ak by mu to mal dávať prezident republiky, tak zase to môže upadnúť do inej nevyváženosti, do inej jednosmernosti, ktorú predstavuje práve v tom čase prezident republiky.

    Ale kladiem otázku, a bol by som rád, pán navrhovateľ, keby ste mi vedeli na ňu odpovedať. Zavádza sa tu nový pojem, pojem komisia. Tak neviem celkom, čo to má znamenať. V prvom rade myslím si, že rozhodne komisia by nemala byť pri prezidentovi republiky. Mne sa osobne zdá, že proste prezident republiky sa nemôže viazať nejakým názvom komisie a nikdy by ani takú komisiu nemal nejakým spôsobom zvolávať, pretože tam by mal byť on výlučný a jediný výlučný, ktorý môže povedať, že tohto človeka ja oceňujem. Čiže tu by som chcel odpoveď, či komisia by mala byť nejakým spôsobom aj pri prezidentovi republiky, pri kancelárii prezidenta.

    Ale druhá vec je, čo vlastne tá komisia má byť. Tak dobre, vláda zozbiera návrhy a teraz ich dá tej komisii. A čo ďalej? To má byť poradný orgán, ktorý povie, že tak tento človek bol spolupracovník ŠtB, a preto pozor, alebo tento človek má takýto vrub? Čiže má ho nejako hodnotiť morálne alebo má ho hodnotiť len, pokiaľ ide o odbornú činnosť? Čo má byť tá komisia? Je to úplne nový moment. A neviem si dobre predstaviť, že ak vláda navrhne nejakých vyznamenaných, komisia ich neodporučí. Znovu vznikne spor, pretože médiá sa toho zmocnia, že vlastne je tu spor medzi odborníkmi, ktorí vidia tieto a tieto stránky, a je to politické rozhodnutie vlády alebo prezidenta, ale dúfam teda, že prezidenta sa to netýka, ktoré dáva znovu teda možnosť nejakému konfliktu o tieto základné symboly. Čiže najmä tu by som bol rád, keby ste mi odpovedali, lebo to je dosť zásadný moment, ktorý sa tam objavuje, čo tá komisia má znamenať, čo ona bude znamenať v celom tom, nazvime to, naozaj istom zápase. Totiž vyznamenanie, to je istá forma politického zápasu. To je zápas o istú tvár krajiny, o jej vzory, o to, akým spôsobom sa ďalej bude napredovať.

    Otázka je podľa mňa, ja si stále myslím, že vyznamenania by mali byť spájané s finančnou odmenou. Tá finančná odmena, ktorá by nemala byť malá, je istým aj kritériom, ktoré tú komisiu alebo toho prezidenta určuje, teda nejakým spôsobom riadi, že ak tomuto človeku dám vyznamenanie, ak mu dám napr. 100 000 korún, tak on si to naozaj zaslúži. Ja si pamätám, že som pracoval na Ústave technickej kybernetiky a poslal ma raz na zasadnutie brnianskeho veľtrhu náš riaditeľ. A poprosil ma, či by som nevypýtal niekoľko vyznamenaní brnianskeho veľtrhu niektorým našim pracovníkom. A tomu človeku to som tam tlmočil. A on mi dal takú kopu podpísaných aj s pečiatkami. Čiže vyznamenanie pokiaľ je dávané len na meno a nie je za tým aj nejaká úvaha, či ten človek si ho zaslúži, nezaslúži, hocijako ale finančná odmena je vždy, by som povedal, istým kritériom, či aj štát reskíruje a dá tie peniaze, a teda aj či ten človek je hodný finančnej odmeny, tak mám pocit, že by som sa jej nebál, nevidel by som len ten čestný, by som povedal, moment toho, že dostávam najvyššie vyznamenanie. Ale viem si predstaviť, že týmto ľuďom by som, ktorí sú väčšinou z oblasti, kde sú až tak veľmi finančne nie honorovaní, finančne dal nejaké ocenenie. Nakoniec, to je aj sila cien, ako je Nobelova cena, ale aj iné ceny, ktoré sú aj finančne honorované. To finančné honorovanie dáva tomu aj vážnosť. Čiže dávam to len do úvahy.

    Otázku kladiem na tú komisiu, lebo zdá sa mi, že to môže byť ďalšia oblasť sporu. Ale dávam na zváženie aj tieto veci, aby ten zákon bol, dovolím si povedať, na 10 – 20 rokov. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikloška sa prihlásila pani poslankyňa Vášáryová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A slovo dávam pani poslankyni Vášáryovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Na vašu otázku by som mala jednu odpoveď. Keď niekto nechce niesť výlučnú zodpovednosť, menuje komisiu, pretože v momente keď má komisiu, môže povedať, že no ale to mi komisia navrhla a čo ja už som mohol robiť. Čiže ja sa prihováram naozaj k tomu, čo navrhoval pán poslanec Mikloško, že pán prezident, teda ten najosamelejší človek v ústavnom systéme Slovenskej republiky, musí niesť aj túto osamelú zodpovednosť. A, samozrejme, nemôžeme dávať kritériá na naše rady, medaily a vyznamenania rôzneho druhu, dajme tomu, na udeľovanie vyznamenania anglickej kráľovnej, my máme občianskeho prezidenta, to znamená prvého medzi rovnými. A tomuto sa musí prispôsobiť aj protokol a aj vyznamenanie. Ja si myslím, že celý náš protokol či už v Národnej rade alebo kdekoľvek inde sa musí podriadiť občianskemu princípu. Nie sme monarchiou. A keď si pomyslíte, že sa u nás prezidentské vyznamenávania odovzdávajú nielen teda v tej škatuli, čo je absolútne vylúčená vec v normálnom civilizovanom svete, ale že aj pri tom sedí prezident s predsedom parlamentu a ich kolená sú od seba minimálne meter a sedia takto pred televíznymi kamerami, je to skutočne obraz toho, ako my pristupujeme k tomu celému procesu vyznamenávania našich spoluobčanov. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mikloško nechce reagovať.

    Pán poslanec Mikloško bol jediný prihlásený do rozpravy ústne, takže uzatváram rozpravu.

    A dávam priestor v záverečnom slove navrhovateľovi pánovi poslancovi Mamojkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    To vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej, to sa dá podľa môjho názoru v mnohom akceptovať, pretože išlo vyslovene o profesionálne a odborné veci. Treba podotknúť, že to je prvé čítanie, samozrejme. A to prvé čítanie je o tom, že je to všeobecnejšia poloha. A my chceme aj s pánom poslancom Jarjabkom naozaj akceptovať všetko to, čo vylepší tento návrh zákona, a akceptovať to, čo skutočne akceptovať treba. Tam by som nevidel žiadny principiálny problém, čo bolo povedané.

    Pán poslanec Mikloško aj pani poslankyňa Vášáryová spomínala tú komisiu. To je do určitej miery aj taký subjektívny pohľad, keď by sa chcelo rozhodovať alibisticky, tak, samozrejme, môže sa na komisiu vyhovoriť. Ale komisia, reagujem na pána poslanca Mikloška, podľa, myslím, § 18 ods. 8, je vyslovene povedané, je to, samozrejme, odporúčajúci orgán, ktorý by mal preskúmať všetky tie podklady a mieru zásluh toho potenciálneho vyznamenaného. A prijme uznesenie, teda rozhodnutie vo forme uznesenia odporúčajúce, ktoré dá na vedomie tomu, kto navrhoval dotyčného na vyznamenanie. A kópiu takisto uznesenia dá pánovi prezidentovi. To znamená, komisia je vyslovene odporúčajúci orgán. Ja osobne si myslím, že môže posúdiť možno kolektívne, povedal by som, asi viac hláv, viac rozumu, kvalitu toho potenciálneho vyznamenaného. A nevidel by som v tom negatívum, skôr osobne pozitívum.

  • Hlas z pléna.

  • To je komisia. Je tu technika kreovania tej komisie, kde navrhuje prezident, potom vláda, takže má 6 členov tá komisia.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, ona je len pri prezidentskej kancelárii, ale je kreovaná tak, že môže navrhovať dvoch prezident, dvoch, myslím, parlament, dvoch vláda. To znamená, to zloženie je tak variabilné z hľadiska kreovania. A je podstatné to, že uznesenie má len čisto odporúčajúci charakter. A prezident ho berie do úvahy alebo neberie do úvahy. To ukáže prax. No ja osobne si myslím, že keby tam boli skutočné, a verím, že to tak bude, osobnosti či už z akademickej pôdy, akadémie vied alebo iné osobnosti, že tie asi neurazia sami seba, aby podľa mňa kolektívne odsúhlasili niekoho, kto by na to nemal. Ja som v tomto reálny optimista. Ukáže to čas.

    Čo sa týka tých finančných odmien, neviem, ja si myslím, že vyznamenanie takýchto vysokých stupňov a rangov by asi možno nemalo byť o peniazoch. Ide o isté spoločenské ocenenie celoživotných zásluh, aj keď, áno, dá sa o tom diskutovať. Nobelova cena je aj o tom. Ale zas ten, kto dostane podľa mňa Nobelovu cenu, to je tak významná osobnosť, že tomu zase o tie peniaze vonkoncom asi nejde a ísť nemusí a väčšinou ich dáva na charitatívne účely a podobné účely. Takže ja si osobne myslím, že tá finančná zložka by nemala byť dôležitá, prioritná, lebo ľudia sú už takí, že sa možno bude potom utláčať a potláčať význam toho vyznamenania kvôli nejakej finančnej odmene a budú ešte na seba možno žiarliť, že ty máš viac a ty máš menej. Nechcem to takto prejoratívne brať.

    Opakujem, je to prvé čítanie. My budeme ešte o tom, samozrejme, uvažovať, konzultovať to aj s pánom poslancom Jarjabkom. A to, čo je odborné, profesionálne, budeme, samozrejme, akceptovať, pretože by sme boli radi, aby to bol právny predpis dlhodobejší, aby vychytal tak obsah, ako aj formu vrátane protokolu.

  • Ďakujem.

    To bolo záverečné slovo navrhovateľa.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že takisto hlasovanie sa uskutoční o 17.00 hodine.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov.

    Návrh máte ako tlač 754. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 771.

    Dávam slovo teraz poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som veľmi v krátkosti odôvodnil túto novelu zákona o vianočnom príspevku.

    Zákon o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku bol prijímaný najmä z toho dôvodu, aby sa pomohlo sociálnej skupine, ktorú podľa programového vyhlásenia vlády považuje aj táto súčasná vláda Slovenskej republiky, vládna koalícia za prioritnú. A ide najmä o skupinu obyvateľstva, ktorá je v dôsledku svojej vekovej štruktúry, v dôsledku sociálnych pomerov ohrozenou skupinou obyvateľstva. Vianočný príspevok k dôchodku sa poskytoval dôchodcom, ktorí majú nižšie príjmy, ktorý mal riešiť ich sociálnu situáciu a byť pomocou aspoň na konci kalendárneho roka, keď sú náklady ľudí, ktorí poberajú dôchodok, najvyššie. Tento dôchodok sa teda poskytuje v súčasnosti najčastejšie dôchodcom, ktorí poberajú starobný dôchodok, invalidný dôchodok a iné druhy dôchodkov.

    V novele zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku sa navrhuje rozšíriť osobný rozsah tohto zákona. Navrhuje sa rozšíriť okruh poberateľov vianočného príspevku aj o poberateľov pozostalostných dôchodkov, a to najmä vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, ako aj ďalších dôchodkov, a to prekvalifikovaného pozostalostného výsluhového dôchodku, pozostalostného výsluhového dôchodku po poberateľovi prekvalifikovaného dôchodku. U týchto poberateľov, ktorí majú tieto dôchodky ako jediný zdroj príjmu, to znamená vdov, vdovcov, ktorí poberajú vdovecký alebo vdovský dôchodok ako jediný zdroj príjmu, a rovnako aj sirôt doposiaľ poskytovaný vianočný príspevok nebol. Podľa tejto novely, ktorá sa navrhuje, sa predpokladá, že už v decembrovom výplatnom termíne by mal tak, ako určí vláda, vo výške, ako určí vláda, byť poskytnutý vianočný príspevok k dôchodku aj vdovám, vdovcom, ktorí poberajú tento dôchodok ako jediný druh dôchodku, ako aj sirotám. Predpokladané výšky by, verím tomu, mali byť podobné ako v minulom roku, 2 000, 1 500 a 1 750 korún v závislosti od výšky dôchodku, ktorý sa vypláca.

    Som presvedčený, že predmetný návrh zákona je aj v súlade s programovým vyhlásením vlády, v súlade so zámerom pomáhať slabším a ohrozeným skupinám. Rozširuje pomoc štátu, ktorá sa efektívne zaviedla už na začiatku tohto volebného obdobia. Prehlbuje ju. Pomáha ďalším ľuďom, a tým preukazuje, že štát má záujem v prípade jeho prijatia skutočne pomôcť ďalším ľuďom, ktorí si to skutočne zaslúžia.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že 77 000 poberateľov, o ktorých rozšíri tento zákon množstvo poberateľov vianočného príspevku, je dostatočný dôvod na to, aby bol predmetný návrh zákona podporený. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ, skúste zaujať miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhovaný gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Ľubici Roškovej, nech sa páči, aby uviedla úvodnú spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov, ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 165 z 9. septembra 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona, ktorý bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 754.

    Predseda Národnej rady zaradil poslanecký návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 771 z 26. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Účelom predloženého návrhu zákona je rozšírenie poberateľov vianočného príspevku. V prípade, že bude tento návrh zákona schválený, sa vianočný príspevok k dôchodku poskytne ešte v tomto roku aj osobám, ktorým podľa doterajšej právnej úpravy nepatril.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju informáciu spravodajskú. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sárközy a pán poslanec Halecký. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A pani poslankyňa Sárközy má slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k poslaneckému návrhu zákona, ktorý predkladá pán poslanec Madej a ktorý sa týka vianočného príspevku.

    Pán poslanec, dovoľte mi na začiatok uviesť krátke vety zo stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo sekcie rozpočtovej politiky. Citujem: „Berieme na vedomie kvantifikácie dopadu k predloženému návrhu na roky 2008 – 2011. Konštatujeme, že predložený návrh je súčasťou sociálneho balíčka, ktorý bol odsúhlasený Koaličnou radou Slovenskej republiky. Podotýkame, že v rozpočte kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na rok 2008 sú osobitne rozpočtovo zabezpečené zdroje na vianočný príspevok v objeme 1,7 mld. korún. V tejto sume nie je zohľadnené rozšírenie počtu poberateľov v zmysle predloženého návrhu. V nadväznosti na uvedené žiadame upresniť v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny zdroje pre krytie zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu v sume 147 mil. korún v roku 2008.“

    Pán poslanec, toto som citovala kvôli tomu, a pre mňa je dôležitá táto jedna veta, že tento poslanecký návrh zákona, ktorý predkladáte, je súčasťou sociálneho balíčka, ktorý bol odsúhlasený Koaličnou radou. Podčiarkujem a zdôvodňujem to kvôli tomu, že ide o poslanecký návrh novely zákona vtedy, keď táto Národná rada na tejto schôdzi včera posunula do druhého čítania otvorený zákon o sociálnom poistení. Takže moja otázka znie, či by sa do toho zákona nemohol dať aj tento kratučký zákon, ďalší článok, však to je zvykom. Ale ja na to zrejme aj odpoviem. Tak, po prvé, si poslanec najsilnejšej vládnej strany Smer prihrieva polievočku, čo nemožno uprieť. Nedali to do zákona kvôli tomu, pretože vianočný príspevok tu bude odsúhlasený ešte raz, na budúci rok pri rozpočte roku 2009, a potom prídu voľby a na vianočný príspevok sa zabudne.

    Ale, pán poslanec, ja som rada, že vy ste tento návrh zákona predložili, pretože niekto v tejto snemovni počúva to, čo hovoria opoziční poslanci. Ale teraz, pretože vystupujem ja, som rada, že niekto počúva to, čo tu ja hovorím. Pri všetkých vianočných príspevkoch, ktoré boli predmetom rokovania tejto snemovne, som vystupovala. A síce som povedala, že je to nesystémový prvok, ale v každom prípade sme za to hlasovali. Ale môj problém bol vždy ten, na ktorý som upozorňovala, že vianočný príspevok nedostávajú práve tie skupiny, ktorých by sa to najviac týkalo. A sú to vdovy, vdovci a siroty. Pani ministerka mi na to odpovedala na hodine otázok, že to je asi veľa. Ale pokúsila sa na to odpovedať. To bol názor pani ministerky. Nemusí sa s tým stotožniť celá vláda. Ale ja teraz prečítam zdôvodnenie vlády. V tejto snemovni to prečítal pán podpredseda vlády Čaplovič vtedy, keď táto snemovňa odvolávala pani ministerku Tomanovú koncom augusta minulého roka. Citujem, je to prepis, môžete si to overiť. Tam sme tiež už predtým viackrát poukazovali na to, že tie tri skupiny, ktoré sú najviac ohrozené, vypadávajú. Citujem: „Poberatelia pozostalostných dôchodkov, teda vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, ako aj poberateľky dôchodku manželky sú osobitnou skupinou poberateľov dôchodkov, ktorá neparticipuje na tvorbe zdrojov sociálneho systému, a preto táto skupina nebola zahrnutá do okruhu fyzických osôb, ktorým sa poskytol vianočný príspevok. Z uvedeného dôvodu takýto prístup nemožno vnímať ako neopodstatnene diskriminačný.“ Toto povedal pán podpredseda vlády Čaplovič v tejto snemovni 4. 9. 2007. Som rada, pán poslanec, že vy máte na to iný názor. A teraz som už pochopila, že zrejme to preto predkladá poslanec najsilnejšej vládnej strany a poslanec sociálneho výboru, lebo pani ministerka a vláda sa doteraz nestotožnili s týmto návrhom, takže musí sa s tým stotožniť vládny poslanec.

    Pokladám to aj teraz za nesystémový prvok, pretože podľa nás by sa to dalo vyriešiť úplne inak, napr. zmenou valorizácie.

    Ale, pán poslanec, aj ja, aj poslanci Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja budú hlasovať za vami predložený poslanecký návrh, ktorý sa týka vianočných príspevkov, a to hlavne kvôli tomu, že sa to týka tých bodov, na ktoré som v tejto snemovni ja upozorňovala minimálne šesťkrát alebo sedemkrát. Takže môžete si to dať vytiahnuť.

    No a ešte posledná veta. Vy ste povedali, že štát má záujem pomôcť týmto ľuďom. Moja otázka je: Kto je štát, kto je vláda, prečo to nerobí štát, prečo to nerobí vláda?

  • Hlas z pléna.

  • No tak ja si nemyslím o sebe, že štát som ja. Takže preto to musí robiť vládny poslanec. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy nie sú. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pretože bolo dohodnuté, že o 15.00 hodine začneme prerokúvať návrh na spoločné vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 160. výročia prvej Slovenskej národnej rady, skôr ako začneme prerokúvať tento bod, vyhlasujem krátku prestávku do 15.00 hodiny.

  • Hlas z pléna.

  • Nie, nedokončíme to.

    Prerušujem rokovanie o predchádzajúcom bode programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz pristúpime k prerokovaniu

    Spoločného vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 160. výročia prvej Slovenskej národnej rady.

    Spoločné vyhlásenie máte rozdané ako tlač 767.

    Prosím pána poslanca Vladimíra Mečiara, aby spoločné vyhlásenie predniesol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni, ak chceme vedieť, kde smerujeme, musíme vedieť, odkiaľ sme prišli. Úcta k vlastnej histórii je úcta k vlastnej podstate, vlastnému bytiu a vlastnej ceste, ktorou obyvatelia tohto štátu, Slováci spolu s menšinami, prešli. Táto cesta od 9. až 10. storočia bola cesta plná osudov, ťažkých bojov a zápasov o fyzickú existenciu aj politickú existenciu národov.

    Ak sa historické udalosti preklenuli k tomu, že zmeny vo Francúzsku, napoleonské vojny začali búrať tróny v celej Európe, súčasne okrem politických zmien prinášali aj posolstvo nových zmien v demokracii, v postavení občanov, novému priestoru pre rozvoj remesiel, manufaktúr a ďalšieho. Samozrejme, tento politický zápas, ktorý išiel celou Európou, mal pozitívne i negatívne tendencie v jednotlivých štátoch. V Uhorsku nebol prijímaný ako revolučná zmena, bol prijímaný ako návrh uskutočňovania zmien konštitučnou cestou, cez monarchu, ktorý mal občanom darovať slobody politické, hospodárske a, očakávalo sa, i národné. Ak táto konštitučná cesta nenapĺňala očakávania nikoho zo stredných a nižších vrstiev ľudí, viedla logicky k nepokojom. Tieto nepokoje, ktoré mali takisto svoju vývojovú cestu aj na území Uhorska, viedli k tomu, že nespokojnosť bola v strednej vrstve, v nižšej šľachte, v remeselníkoch, ale aj medzi roľníkmi. Tento nepokoj nebol, pravda, vo všetkých oblastiach jednotný, predstavoval niekde rozdiely náboženské, napr. medzi evanjelikmi a katolíkmi, niekde rozdiely politické, medzi radikálmi, monarchistami a republikánmi, niekde rozdiely v názoroch na demokraciu aj pravidlá ekonomického vývoja v tejto oblasti. Samozrejme, ak monarchia nenapĺňala tieto ciele, rozhodli sa radikáli pre radikálne riešenie aj na území Uhorska.

    Uhorsko v tom čase bolo štátom, v ktorom bolo 40 % obyvateľov maďarskej národnosti, 60 % obyvateľov nemaďarských národností. Tento fakt je mimoriadne dôležitý preto, aby sme túto históriu sčasti pochopili. Ak začína dochádzať k pohybu všeobecne demokratickému, hospodárskemu, politickému a národnému, tak musíme povedať, že veľká iniciatíva vyšla práve z radov strednej maďarskej šľachty, ktorá sa postavila proti monarchii, začala deklarovať zmeny a sľuby na tieto zmeny, treba povedať, že tieto prvé vystúpenia, ktoré viedol vtedy Lajos Kossuth, boli na Slovensku prijímané s istým zadosťučinením a len po veľmi krátku dobu, kým sa nezistilo, že vlastne je to demokracia pre 5 % obyvateľov alebo demokracia len pre bohatých, demokracia len pre maďarsky hovoriacich. A ak tlmočila všeobecne demokratické a národné požiadavky voči Viedni, tak súčasne tá istá zmena a tá istá politická reprezentácia potláčala tieto demokratické požiadavky vo vzťahu k iným národom, ktoré žili na území Rakúska. Čiže sama chcela viesť boj proti monarchii. A sama si vytvárala vnútorného nepriateľa vo väčšine národov, ktoré vtedy v Uhorsku žili. Tento historický krok nevedela ani pochopiť, ani prekročiť, preto vyvolávala neustále napätie a neustály pohyb aj pred rokom 1848. Tento pohyb vrcholil rokmi 1848 – 1849 a pokračoval potom až po rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867.

    Pokiaľ ide o tieto fakty a hodnotenie vývoja slovenskej politiky a Slovákov v nej, po počiatočnom prihlasovaní sa k zmenám, ktoré boli deklarované ako pozitívne, došlo k rýchlemu vytriezveniu a hľadali sa riešenia iné. Slováci vtedy prvýkrát v Liptovskom Mikuláši v roku 1848 sa zišli reprezentovaní približne 20 až 28 zástupcami a prijímali deklaráciu alebo hlavné zásady, ktoré sa považujú za základ štátnej doktríny a štátnej politiky Slovenskej republiky dodnes, od roku 1848 dodnes je ich všeobecná platnosť. Deklarovali svoje žiadosti a práva. Bolo to vcelku v dvanástich bodoch, z nich sa týkalo osem slobôd národných, tri slobôd ekonomických a posledná sloboda súvisela s prepustením z väzenia niektorých politických predstaviteľov. Táto deklarácia, samozrejme, nezostala bez povšimnutia uhorskou vládou. A hlavných predstaviteľov začali prenasledovať, zbavili občianskych práv, niektorí boli obesení, niektorí vykázaní, mnohí potrestaní. A začala represia voči Slovákom. V tomto období sa časť reprezentácie slovenskej utieka do Viedne a hľadá podporu vo Viedni u cisára, hľadá podporu u ostatných nemaďarských národov alebo slovanských národov, najmä u Srbov, Chorvátov a aj Čechov, kde sa hľadá širšie riešenie. To širšie riešenie časť vtedajšej politickej reprezentácie sčasti predpokladala, že vznikne nejaká austroslavistická monarchia, ktorá bude so zameraním na ochranu Slovanov a potláčanie alebo zatlačenie vývoja na území Maďarska. Časť sa domáha širšieho pochopenia v rámci slovanstva vôbec, utieka sa k ruskému cárovi, aby ten pomohol, a časť hovorí, že musíme si pomôcť sami. Práve voči týmto austroslovanom veľmi ostro vystúpil Ľudovít Štúr a hovorí: „Je Rakúsko a my padáme, ale Rakúsko padne, ale my budeme.“ To jeho posolstvo, ktoré má dodnes platnosť, hovorí, že odkázaní sme na svoju pomoc a spoluprácu s inými. Samozrejme, nespokojnosť tých čias išla a vyústila do ozbrojených povstaní. Také bolo v Sedmohradsku, vzbúrili a chytili sa zbraní Srbi, Chorváti, Česi počas slovanského zjazdu v Prahe a prechádza revolučné nadšenie i na Slovensko a Slováci hľadajú spojencov aj v Srbsku, odkiaľ prichádzajú peniaze na zbrane, pretože sami na vyzbrojenie vlastných ozbrojených síl nemali, a prichádzajú aj rozhodnutia k politickej spolupráci aj s Čechmi. Počas rokovaní s Čechmi a v snahe Ľudovíta Štúra utvrdiť spoluprácu s Čechmi dochádza aj k dohodám s niektorými vojenskými predstaviteľmi v Česku, aby pomohli po vojenskej stránke aj na Slovensku pripraviť ozbrojené vystúpenie.

    Ak vrcholí príprava na ozbrojené vystúpenie, významný deň je 16. september, keď vo Viedni vzniká Slovenská národná rada. Slovenská národná rada mala štruktúrované usporiadanie, mala svojich predstaviteľov politických, ako boli Štúr, Hurban, Hodža, mala dvoch vojenských veliteľov, ktorí podliehali politickému vedeniu, a mala dvoch administrátorov. Táto vnútorná štruktúra Národnej rady, usporiadania, pokus o správu štátu, ale aj vedenie ozbrojených síl je verejnosti málo známe. A málo je táto minulosť osvetlená. Máme 160. výročie Národnej rady, ale v podstate o nej aj sami poslanci s výnimkou pár historikov vedia veľmi málo. Preto za obnovenie a vysvetlenie tejto histórie treba zvádzať dlhší politický zápas.

    Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré Slovenská národná rada prijíma hneď v úvode, vystupuje zo zväzku s Maďarskom, vyhlasuje neposlušnosť voči maďarskej vláde. Na Slovensko prichádza 450 ozbrojených ľudí, ktorí začínajú ozbrojené povstanie. K nim sa pridávajú ľudia zo západného Slovenska a najmä z Brezovej. Rastie počet dobrovoľníkov, ktorí do dobrovoľníckej armády vstupujú, až dosahuje počet 5 000 až 6 000 mužov. O vojenskom význame vzniku Slovenskej národnej rady a krokov, ktoré podniká, sa nevie skoro nič alebo veľmi málo. Na základe toho, že Slovenská národná rada deklaruje svoje politické požiadavky, pokúsi sa organizovať obyvateľstvo, pokúsi sa koordinovať kroky s Viedňou, je presvedčená, že v jej politike ju Viedeň podporí, minimálne bude neutrálna. Táto kalkulácia bola historicky chybná a nesprávna a nikdy sa nepotvrdila. Ukázala sa ako jedna z chybných kalkulácií v celom historickom vývoji. Samozrejme, vlna prvého vojenského náporu, ktorý dobrovoľníci podnikli, skončila neúspechom, neúspechom aj preto, že boli horšie vyzbrojení aj išlo o dobrovoľníkov, roľníkov, remeselníkov, ktorí nemali vojenský výcvik, aj rôzne okolnosti. To neznamená, že týmto vojenská stránka pôsobenia dobrovoľníckych zborov pod velením Národnej rady na Slovensku skončila. Po prvé, prichádza druhá i tretia vlna...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán poslanec. Poprosím ostatných pánov poslancov a panie poslankyne, ktorých táto téma nezaujíma, aby sa išli porozprávať mimo rokovacej sály. Nech sa páči, pokračujte.

  • Pani predsedajúca, ja mám taký dojem, že niektorí poslanci vôbec nevedia, o čom to je. Sedia v Národnej rade a nevedia, prečo to je a prečo tu sedia a načo tu sedia. Takže dajte ich zaplatiť a boh s nimi.

    Pokiaľ ide o historický vývoj týchto ďalších etáp, prichádza druhá vlna, tretia vlna, kde už slovenské dobrovoľnícke zbory boli úspešné. Dokonca s doporučením cisárskej Viedne mohli mať Slováci na svojom území 20 000 vojakov domobrany. Vojenské útvary, ktoré nastupovali z tohto územia, zasahovali veľkú časť územia Slovenska a sčasti do Maďarska. Zúčastnili sa bojov proti vláde maďarskej i Kossuthovcov. Samozrejme, z maďarskej strany išli protiútoky, ale súčasne maďarská strana bola vystavená aj povstaniam v Sedmohradsku, Srbsku, Chorvátsku, aj tlakom z Viedne. Viedeň, ktorá sľubovala veľké národné slobody, ktorá sľubovala ústretovosť voči všetkým národom, do doby, kým nezískala kontrolu nad Maďarskom, bola národne ústretová. Po získaní kontroly všetky sľuby zostávali na papieri. Všade, kde prišli rakúske vojská, dávali nemeckých úradníkov, potláčali slovenský živel na celom území Slovenska a v novembri 1949 rozhodli o rozpustení dobrovoľníckych zborov na Slovensku. Čiže tieto zbory na Slovensku pôsobili 14 mesiacov vo veľkých bojových aktivitách a táto časť histórie Slovenska nie je dostatočne zdokumentovaná a ani dostatočne známa. To je vojenský vplyv Slovenskej národnej rady, vznik ozbrojených síl Slovenskej republiky, vznik útvarov, ktoré ako prvé dokázali na tomto území politiku Národnej rady podporiť vojenskou silou. A túto vojenskú silu musel brať do úvahy každý v domácom i v zahraničnom merítku.

    Pokiaľ ide o všeobecne demokratické práva, samozrejme, Slovenská národná rada deklarovala nielen podporu voči vláde Maďarskej republiky, neprijatie tejto vlády, ale deklarovala aj mnohé iné práva, právo volebné, slobody tlače, zhromažďovacie, Slovenská národná rada deklarovala právo jazyka, právo na vytvorenie vlastného štátneho orgánu. Jej predstavy spočiatku boli také, že by to bola akási federalizácia Uhorska, neskoršie federalizácia Rakúska aj vo vzťahu k Maďarsku aj ostatným, ale vystupovanie vo vlastnom sneme, vo vlastnom súdnictve, vo vlastnej správe, na vlastnom území, s vlastným jazykom. To boli základné požiadavky, ktoré v tom období boli živé. Je zaujímavé, že historicky vznikajú nejaké paralely. Keď začínala sa rozvíjať revolúcia v Maďarsku, tak sa zakladali tzv. revolučné gardy, gardy sa zakladajú aj teraz, všimnite si ten istý výraz. Až potom sa historicky tieto gardy pri pôsobení Kossutha zmenili na vojenské oddiely. A pôsobili ako vojenská sila. A pôsobili veľmi silne aj voči Viedni a cisárskemu dvoru, dokonca cisársky dvor na istú dobu odišiel do Kroměříža.

    Pokiaľ ide o demokratické otázky tohto pohybu, nemohli sa naplniť, aj pre nekoordinovanosť na celom území, aj pre neexistenciu jednotnej politickej štruktúry, aj pre neschopnosť pôsobiť na celom území a koordinovať činnosť centrály so župnými a miestnymi orgánmi a organizáciami. Pri krvavom potlačení podpory a povstania na Slovensku vyhaslo mnoho životov.

    Pokiaľ ide o otázky hospodárske, Uhorsko bolo feudálnym štátom, sľuby na obnovu hospodárskej štruktúry boli veľmi veľké. Zmeny smerovali k tomu, aby sa potlačilo veľké vlastníctvo feudálov a nevoľníkov, aby sa odbúrali poplatky za pôdu, desiatky, ktoré ľudia odvádzali, urbárske povinnosti, ktoré nútili k tomu, aby sa muselo pracovať každý deň. Tieto všetky zásady boli prijímané a deklarované, ale nikdy naplno nie naplnené. Preto aj vývoj na území Uhorska bol nerovnomerný vo vzťahu k severu a k juhu, kde sever bol vyvinutejšou časťou Uhorska ako juh. Preto i požiadavka na zmenu na severe bola podstatne radikálnejšia.

    Pokiaľ ide o otázky národných slobôd, zásadný problém, ktorý vtedy bol, súvisel práve s tým, že tí, ktorí si predstavovali revolučné zmeny v dôsledku národného vývoja, chápali tento národný vývoj tak, že veľký maďarský národ pri týchto revolučných zmenách uskutoční zmeny v celom Rakúsko-Uhorsku, ale aby tento národ bol veľkým, tak musí spojiť do jedného národného celku aj všetky ostatné národy, ktoré na území Uhorska žijú. A preto nastala ešte pred rokom 1848 asimilácia násilná, najmä jazyková. Obsadzovanie úradov nie Maďarmi bolo takmer vylúčené, zastúpenie v poslaneckých zboroch takmer vylúčené, vyučovanie v školách obmedzené, slobody jazyka a kultúry potláčané. Práve ochrana týchto práv národa na existenciu, práv na sebaurčenie viedla k rozporu, kde na jednej strane Maďarsko chcelo slobody vo vzťahu k Rakúsku, ale nie slobodu pre ostatné národy, ktoré na území Uhorska žili. Túto vec dodnes maďarská história si dobre neuvedomuje, neobjasňuje, je len málo historikov, ktorí v prameňoch uvádzajú, že o toto v tomto období išlo.

    Pokiaľ ide o samotnú myšlienku Slovenskej národnej rady a jej zloženie, hovoril som o troch štruktúrach orgánov, politickom, vojenskom, správnom, pričom politický bol rozhodujúci. Omylom sa vysvetľuje tak, že z tých troch predstaviteľov bol jeden predseda Národnej rady. V skutočnosti to bolo tak, že každý bol predsedom v tom území, kde mal vplyv, aj Štúr, aj Hurban, aj Hodža, v tom území na Myjave bol jeden, v tých ostatných boli ďalší. Ak Slovenská národná rada z Viedne prichádza na Myjavu, deklaruje a začína riadiť svoju činnosť, musí sa zmieriť s tým, že najprv cisár sľubuje pod dojmom tlaku maďarských vojsk, ale akonáhle získava prevahu, zabúda na sľub a nakoniec z práv Slovákov sa nestane nič, vojská generála Heistera pomáhajú rozprášiť dobrovoľníkov, hoci predtým bojovali na strane Rakúska proti Maďarsku, obnovuje svoj vplyv na území Slovenska. V roku 1867 dochádza k maďarsko-rakúskemu vyrovnaniu. Po tomto vyrovnaní nastupuje ešte tvrdšia maďarizácia ako predtým. Časť slovenských politikov prechádza k rezignácii, časť hľadá nejaké východiská, časť zakladá politické strany a hnutia a chce pokračovať v zápase, ktorý bol existenčný a neobyčajne ťažký.

    Pokiaľ ide o históriu Slovenskej národnej rady, predovšetkým musíme povedať, že myšlienky, ktoré boli vyslovené v rokoch 1848 – 1849 Ľudovítom Štúrom, všetkými jeho spolubojovníkmi, sú myšlienky nadčasové, ktoré majú čo povedať dnešku, patria k tomu, čo obohacuje históriu humanizmu, demokracie, ľudských práv a slobôd pre celú Európu, aj keď menej známe, vyjadrované viacej poeticky ako v politických prejavoch, predsa len majú nadčasovú hodnotu.

    Veľmi významné je aj to, že hoci povstanie Ľudovíta Štúra sčasti chceli prezentovať maďarské vládne kruhy ako povstanie evanjelikov proti katolíkom, došlo k dohode medzi katolíkmi a evanjelikmi a vystupovali spolu, národne, dochádza k zjednocovaniu, nie k procesu trieštenia. Ten boj nebol postavený iba na jedných. Ak v tomto období deklarujú myšlienky, deklarujú nezávislosť podstate štátneho útvaru, deklarujú myšlienky slobody, demokracie, ľudských práv, deklarujú myšlienky hospodárskych slobôd, národných slobôd, hľadajú vhodné usporiadanie, išlo o rozhodnutia, názory a stanoviská, aj keď nie realizovateľné, ale platné.

    Po tomto období a následne tvrdej maďarizácii aktivita politiky na Slovensku klesá. Prenáša sa najmä na dve slovenské strany, Slovenskú národnú stranu, Slovenskú ľudovú stranu, ktorú, mimochodom, na podnet pápeža zakladal maďarský gróf, až potom sa delila na maďarskú a slovenskú vetvu, a ovplyvňovali históriu spoločne, dochádza k riešeniu otázok druhej svetovej vojny, k novému pohybu Slovákov aj Čechov, k organizácii podpory hlavne v zahraničí, ozbrojenej moci, politickej moci, obnove a vzniku Česko-Slovenska.

    Dámy a páni, keď sme pripravovali stanovisko Národnej rady k týmto udalostiam, dochádzalo k pochybnosti, či existuje most medzi 1. januárom 1993 a udalosťami z roku 1848. Ak by neboli udalosti v roku 1948, nebolo by 1. januára 1993, a ak by nebolo došlo k zápasu o potvrdenie a sebaurčenie Slovákov, bol by pokračoval potláčací zápas a vymazanie z mapy etník Európy ďalej do konca. Preto ak dneska máme slobodu štátnu a občiansku, ak hovoríme, že tento štát je štátom Slovákov, súčasne hovoríme, túto občiansku slobodu majú všetky národnosti, ktoré s ním žijú, rovnoprávne, nie vyvyšovane. Rovnosť, spolupráca, vzájomná úcta, spolupatričnosť, to je cesta, nie hľadanie odlišností, ale hľadanie spoločného záujmu aj spoločného vyjadrenia tohto záujmu. Preto aj dnes, keď Národná rada na tieto udalosti spomína, musí sa vracať tento orgán, jeho poslanci, ak to majú vysvetľovať kdekoľvek a komukoľvek, aj k svojim základom, k svojej histórii, k tomu, že tá prvá Slovenská národná rada nebola iba krátkym výplodom, ale bola vybojovaná krvou, politickou vôľou, väzením, prenasledovaním, smrťou mnohých ľudí. To sú základy, na ktorých táto Národná rada stojí.

    Pravda, v roku 1993, keď bola snaha nadviazať na Slovenskú národnú radu a pokračovať v tomto názve, bol istý politik, ktorý namiesto SNR navrhol NR SR. Takže dneska nie sme totožní s názvom. A nie je dôvod neprihlásiť sa vo vhodnom čase aj k pôvodnému názvu, aj k dedičstvu historických udalostí, ktoré medzinárodne patria k niečomu nádhernému, krásnemu

  • , čo môže priniesť len zápas za slobodu a poznanie ceny tohto zápasu. Kto ju poznal, vie si slobodu vážiť a chrániť, kto k nej prišiel ľahko, len s ľahostajnosťou a ľahkovážnosťou sa k nej správa. Cena slobody bola cena neobyčajne vysoká. Ak dnes je a nastupuje, je na pokolení našom nadviazať na tento odkaz, prevziať jej hodnoty, odovzdať generáciám ďalšie, ako zástavu, čistú a nepoškvrnenú.

    Pravda, v tom období mali Slováci zástavu bielo-červenú, neskoršie pod vplyvom Slovanského zjazdu prešli na bielo-modro-červenú. Keď sme sa stali súčasťou Českej republiky, tam prišiel potom modrý klin, boli sme Česko-Slovenskom. Vrátili sme sa naspäť k bielo-modro-červenej. A vznikla taká drobná historická úsmevná príhoda. Prišiel na návštevu minister zahraničia Ruskej federácie, hovorí, že už ho všade vítali s veľkou slávou, ale len Slováci ho vítajú s dvomi ruskými zástavami. Naša zástava v tom období práve pre spoliehanie sa na vplyv cára a na to, že cár príde a nastolí demokraciu a slobodu slovanským národom, bola tam idea nejakého zbratania sa medzi Rusmi a Bulharmi, že sa rozšíria ďalej na území Uhorska, ale cár prišiel pomôcť rakúskemu cisárovi, a nie slovanským národom, táto idea sa preniesla aj do symboliky. Potom sme rozmýšľali, ako sa odlíšiť. A zistili sme, že Slovinci majú to isté a že bielo-modro-červená farba je v mnohých vlajkách. Tak sme sa vrátili k svojmu pôvodnému znaku a symbolu, ktorý Slovensko symbolizovalo ako územný celok a štát veľa rokov.

    Pokiaľ ide o historické súvislosti, do 10. storočia sa hranice Slovenska veľa razy menili. Boli to hranice, ktoré siahali na juhu Slovenska až po Balaton. Boli to hranice, ku ktorým patril Burgenland. Boli to hranice Moravského Slovácka, boli to medzištátne alebo medzinárodné zmluvy medzi Slovákmi a Srbmi. Na severe tie hranice smerovali až ku Krakovu. Na východe smerovali k Podkarpatskej Rusi, ale aj k ďalšej oblasti. Historicky sa tieto hranice menili, boli rozdielne, ale boli realitou, potvrdené historickým výskumom a faktmi. Buď ich budeme ako fakt brať, že bol pohyb národov v Európe a menili sa hranice a budeme brať súčasný stav ako existujúci, alebo sa budeme vracať k histórii tak, že bude stále deformovaná, a nie prijatá.

    Slováci stoja okrem vecí stavať svoju budúcnosť aj pred odhaľovaním svojej vlastnej minulosti, nielen z hľadiska koreňov civilizácie, ale aj z hľadiska hodnôt, ducha a ceny tohto miesta, na ktorom sme žili. K hodnotám, ktoré vytvorila Slovenská národná rada v roku 1848, sa môže hrdo prihlásiť aj táto Slovenská národná rada. Je česť k tým hodnotám patriť, prijať ich, lebo majú všeobecnú platnosť slobôd, úcty k človeku, hospodárskych práv, úcty k národu. Samozrejme, na rokovaniach, ktoré predchádzali tomuto hodnoteniu, boli vyslovené rôzne názory. Zhodli sme sa na istom texte. Ten text bol politickým grémiom prijatý. Na ďalšom rokovaní boli navrhnuté zmeny textu, preto návrh nepredkladáme všetky politické strany. Hlásime sa k tomu pôvodne dohodnutému textu. A tento dohodnutý text navrhujeme prijať ako vyhlásenie Slovenskej národnej rady k tomuto výročiu.

    Text tohto vyhlásenia, ktorý máte, dámy a páni, v laviciach, ktorý je doporučený Národnej rade na schválenie pri príležitosti 160. výročia, hovorí: „Národná rada Slovenskej republiky, s úctou si pripomínajúc roky 1848 a 1849, keď zásluhou významných slovenských dejateľov Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu vznikla a pôsobila prvá Slovenská národná rada ako vrcholný politický orgán bojujúci za národné požiadavky Slovákov, nadväzujúc na dejinný odkaz Slovenského povstania z rokov 1848 a 1849, keď generácia štúrovcov viedla politický zápas za prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie a za demokratické požiadavky, ktoré našli svoje historické naplnenie v roku 1993 vznikom Slovenskej republiky, pamätajúc, že mesto Myjava zohralo v činnosti prvej Slovenskej národnej rady dôstojnú úlohu, keď práve v tomto meste na ľudovom zhromaždení 19. septembra 1848 Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban vyhlásili samostatnosť slovenského národa, vypovedali poslušnosť uhorskej vláde a jej úradom a deklarovali ciele povstania, vyhlasuje, že prvá Slovenská národná rada bola významným míľnikom v slovenských dejinách a položila základy slovenského parlamentarizmu a demokracie, a teda prispela k emancipácii slovenského národa, ku ktorej sa hlási aj súčasná Národná rada Slovenskej republiky a celé Slovensko, a že národné povedomie, úcta k vlastným dejinám a budovanie historických tradícií sú základným predpokladom rozvíjania národnej a štátnej identity, ku ktorej neodmysliteľne patrí aj rešpekt k iným národom, k príslušníkom národnostných menšín a k demokratickým hodnotám.“

    Myslím, že toto vyhlásenie je dokument, ktorý podporiť môžeme. Ak to urobiť nechceme, nemusíme, ale môžeme tak urobiť. Ja si budem považovať vždycky za česť, že som ho mohol uviesť a že môžem za takéto vyhlásenie hlasovať. Ďakujem, dámy a páni.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie Spoločného vyhlásenia pri príležitosti 160. výročia prvej Slovenskej národnej rady.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil za klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Rafaj, ktorý má slovo.

  • Hlas v sále.

  • Máte procedurálny, hej? Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, vzhľadom na vývoj a vážnosť tejto situácie, ak sa vieme dohodnúť vo všeobecnom súhlase, že nik iný z kolegov by sa nemienil prihlásiť, tak nevystúpim ani ja. Čiže ak je taký súhlas a ukončíme dôstojne prijímanie tohto uznesenia, tak môžeme to aj takto uzatvoriť. Čiže poprosil by som kolegov, ak sa vieme dohodnúť alebo...

  • Hlasy v pléne.

  • Takže vzdávate sa svojho vystúpenia, to chápem tak.

    Teraz sa ešte musím formálne opýtať, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nech sa páči. Do rozpravy sa neprihlásil nikto, konštatujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Procedurálny návrh má pán poslanec Mikloško. Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, ja vôbec nechcem nejako zľahčovať vážnosť tejto chvíle, ale ja sa chcem spýtať, čo to vlastne je. My tu preberáme vyhlásenie k 160. výročiu, nikto tu nie je, nikto tu nie je z vedenia parlamentu, nikto tu nie je z predsedov výborov okrem kolegov dvoch. Celkom dobre nerozumiem, čo toto je. Keby ste nám to vysvetlili, čo toto je.

  • Najprv vás chcem opraviť, že z vedenia parlamentu som tu ja. Dúfam, že ma dobre vidíte.

    A potom chcem povedať, že taká bola dohoda, že o 15.00 hodine budeme pokračovať týmto bodom. Ja vediem schôdzu. Čiže rešpektujem túto dohodu. Bod sme prerokovali, skončili sme rozpravu. Ak potrebujete ešte nejaké vysvetlenie, môžeme to urobiť individuálne. A nebola by som rada, keďže nešlo o procedurálny návrh, pán Mikloško,...

  • Chcel som sa spýtať, že kedy budeme hlasovať.

  • Aha, hlasovať budeme o 17.00 hodine o tomto vyhlásení.

  • Verím, že tu budú prítomní naozaj všetci poslanci, ktorým záleží na tom, aby toto vyhlásenie bolo na takéto výročie prijaté.

    Takže tento bod sme skončili.

    Ak dovolíte, vrátime sa teda k prerokúvaniu prvého čítania

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov.

    Skončili sme vystúpením pani poslankyne Sárközy, opravte ma, ak sa mýlim, na pani poslankyňu Sárközy nikto nereagoval faktickými poznámkami. Ďalej by v rozprave mal nasledovať pán poslanec Halecký, pred ním ale o slovo požiadal o vystúpenie spravodajca pán poslanec Madej, ktorý má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, presne ste si to pamätali, aj keď v súvislosti s tou rozdelenou rozpravou už bolo možné reagovať aj neskôr, ale dovolím si v krátkosti povedať niekoľko vecí.

    Určite pani poslankyňa Sárközy ani iní poslanci nespochybňujú právo poslancov Národnej rady predkladať návrhy zákonov. Ja pevne verím, že niekedy vyslovený...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán poslanec, poprosím kolegov, ktorých nezaujíma táto rozprava, aby išli diskutovať mimo rokovacej sály a nerušili pána poslanca vo vystupovaní.

  • Reakcia z pléna.

  • Bez prestávky. Nech sa páči, kto nedodržiava disciplínu, tak nech si diskutuje na chodbe. Pokračujte, pán poslanec.

  • Určite kolega Galbavý si urobí prestávku vonku.

    Pani poslankyne, páni poslanci, niekedy mám pocit, že aj dobré zákony proste musia byť skritizované zo strany opozície. Je to asi prirodzené tým, že už je druhá polovica volebného obdobia. Svojím spôsobom, po slovensky povedané, ideme dole z kopca a treba vystúpiť.

    A napriek prezentovanej podpore, za ktorú veľmi pekne ďakujem, musím povedať, že niektorú kritiku nechápem z jedného dôvodu. Možno opozícia rozpráva príliš veľa nahlas, niektorí pracujú zase tichšie, ku ktorým momentálne patrím. Dlho som sa usiloval, aby tento návrh zákona v takejto podobe bol predložený. A práve preto som ho predkladal s takouto snahou a s takouto dôverou, že bude v parlamente podporený.

    Čo sa týka podpory ministerstva práce, ja by som v žiadnom prípade nerád spochybňoval a nedovolím spochybňovať akékoľvek vzťahy v rámci koalície. Ministerstvo práce s týmto návrhom jednoznačne vyslovilo súhlas.

    Čo sa týka rozpočtových dopadov, správne bolo poznamenaných 149 mil. korún ročne v ďalších rokoch pravidelne. V prípade, ak by bol vianočný príspevok poskytnutý tak ako v minulých rokoch, uvedené rozpočtové prostriedky pôjdu z rozpočtovej kapitoly ministerstva práce a iných ministerstiev, ale gro, to maximum je štátny rozpočet, časť kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto finančné prostriedky sa alokovali. Nie je problém ich vynaložiť. Takže v tomto tiež nevidím žiadny problém.

    Ja ako poslanec predkladateľ som svoju povinnosť prerokovať návrh zákona s ministerstvom financií splnil. V rámci ďalšej komunikácie ministerstvo financií bolo vyrozumené ohľadne vykrytia týchto dopadov na štátny rozpočet v tomto roku v rámci komunikácie s ministerstvom práce. Takže tuná tento návrh zákona má určite jednoznačnú podporu.

    Chcem ešte poznamenať, že, prirodzene, pani poslankyňa, keď je nejaká vládna koalícia, ktorá má zámer budovať sociálny štát, zvyšovať mieru solidarity v štáte a naozaj uskutočňovať programy, ktoré podporia skupiny, ktoré sú ohrozené, tak je prirodzené, že na niektorých veciach sa dohodne koalícia, čo dáva možno väčšiu šancu na to, aby návrh zákona prešiel. Ďakujem veľmi pekne za citovanie aj so stanoviskami ministerstva financií. Je to presne tak, ako to bolo predložené. Myslím si, že kolegovia určite vedia aj sami čítať. V každom prípade ale tento návrh zákona ten okruh osôb rozširuje.

    Či už je vianočný príspevok systémovou alebo nesystémovou dávkou, mohli by sme diskutovať veľmi, veľmi dlho. Jedno viem ale určite, že aj vianočný príspevok k dôchodku pomôže tým skupinám ľudí, ktoré to potrebujú. A ja osobne môžem povedať, že isté dlhé obdobie som sa snažil, aby sa tento okruh osôb rozširoval. Som rád, že u určitej časti kolegov poslancov vznikla dohoda, ktorá napĺňa toto možné rozšírenie, aby sa ďalším osobám na Slovensku, ďalším ľuďom na Slovensku pomohlo. Celkovo teda ten vianočný príspevok, si myslím, bude veľmi výraznou pomocou aj z hľadiska dopadov na štátny rozpočet približne 1,87 mld. Aj s týmto navýšením, si myslím, je to dosť výrazná pomoc, ktorú ľudia v decembri tohto roka dostanú. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Madeja majú pani poslankyňa Sárközyová a pani poslankyňa Tóthová. Takže ak je to všetko, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, musím reagovať na tú stať, keď ste hovorili, že blíži sa koniec volebného obdobia, tak opoziční politici si musia prihrievať svoju polievočku. No myslím si, že mohli by sme byť korektní.

    Pán poslanec, viete veľmi dobre, že ja som vystupovala pri všetkých prerokovaniach týchto zákonov a hovorila som od začiatku to isté. Hovorila som aj to pri všetkých zmenách tohto zákona, že vianočný dôchodok nedostávajú práve tie skupiny, ktoré sú najviac ohrozené. A ešte raz musím povedať, že aspoň niekto, teda vy ste ma počúvali. Môžete si vytiahnuť moje otázky na hodinu otázok. Ale to, čo ste povedali, že ministerstvo aj vláda je s tým uzrozumená, tú jednu vetu aj tak ešte raz prečítam, pretože myslím si, že opakovanie je matka múdrosti. Doteraz vláda mala na to iný názor. Preto nedostávajú sirotský dôchodok a vdovský dôchodok tí, ktorých sa to najviac týka, pretože neparticipovali na tvorbe zdrojov sociálneho systému. Ja sa ešte raz pýtam: Pán poslanec, siroty by sa ako mali zúčastňovať na participácii sociálneho systému, aby to nebolo pre ne diskriminačné? Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tóthová, faktická poznámka.

  • Ďakujem. Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Madeja a uviesť, že predložený legislatívny návrh podporíme. Ja ho podporím určite aj príp. v pôvodnej podobe. Ak budú vylepšenia, možno to len uvítať.

    Ale robiť silnú kritiku legislatívnemu návrhu, ktorý niečo naviac dáva z takého pohľadu, že ešte viac by sme mohli dať, ešte viac, ešte viac, ja to chápem. Ja si viem predstaviť model, že by sme dali maximálne viac a neúrekom. Lenže je tu aj štátny rozpočet, sú tu určité možnosti. A treba brať do úvahy aj postupnosť krokov, ktorými budeme zlepšovať sociálnu situáciu tých ľudí, ktorí sa dostali skutočne do nezávideniahodnej situácie.

    A veľmi ťažko sa počúva kritika opozície, ktorá viac než 5 mil. financií za minulé obdobie vrátila do štátneho rozpočtu, pretože nevyužila tie možnosti, ktoré dával zákon, vylepšiť zlú situáciu občanov. A aj tam, kde to bolo možné podľa zákona priznať, neboli tie peniaze priznané a boli vrátené do štátneho rozpočtu.

    Takže myslím, že prestrelka má určitý už predvolebný ráz, čo je neželateľné. A poďme rokovať ďalej a podporme tento legislatívny návrh. Ďakujem za pozornosť.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Madej. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne predrečníčkam.

    Úplne sa stotožňujem s tým, čo povedala pani poslankyňa pani profesorka Tóthová. Od začiatku volebného obdobia sa nasadil úplne iný štandard v rámci sociálnej politiky, ktorý sa darí rozširovať všetkým tým, ktorí to chcú. A toto, si myslím, je najdôležitejšie.

    K reakcii na pani poslankyňu Sárközy môžem povedať len toľko, že ak bude podpora tohto zákona, za ktorú ďakujem, tak sa veľmi teším. Ale na druhej strane nechápem, prečo toľko kritiky. Ja naozaj nechcem skĺznuť do tej podoby, kto to rozprával, kto na tom koľko dlho pracoval. Ale musím povedať, že mali ste možnosť navrhnúť takýto legislatívny návrh, napísať návrh zákona, máte možnosť podať pozmeňujúci návrh. A nechcem sa o tom hádať, ale myslím si, že činy naozaj sú skôr dôkazom toho, či niekto koná alebo nie. Myslím si, že ale v tejto chvíli je to aj tak bezpredmetné, pretože diskusia by sa mala uberať naozaj tým smerom, ktorý by zabezpečil čo najväčšiu podporu tohto zákona, o ktorý sa treba usilovať. Ďakujem pekne.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký, ktorý je posledný z prihlásených rečníkov. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerokovávame zákon, ktorý má zlepšiť aspoň čiastočne sociálnu situáciu dôchodcov, má zlepšiť ich formou, ktorú síce určitá časť poslancov, možnože aj odborníkov pokladá za nie veľmi systémovú. Ale ja myslím, že čo je rozhodujúce, v každom prípade je to účinná forma, ako zlepšiť finančnú situáciu dôchodcov, hlavne k záveru roka, a zlepšiť ju v tom rozsahu, na aký jej stačí štátny rozpočet a, dá sa povedať, na aký jej stačí aj hospodársky rast. Je to forma, ktorá, myslím si, je typická pre túto vládu. Aplikuje ju vo svojom funkčnom období. A má svoju racionalitu v tom, že vylepšuje túto situáciu aspoň čiastočne, ako som spomínal, formou a rozsahom, na ktorý má. Je pravda, že aj v poskytovaní vianočného príspevku možno vidieť niektoré body, ktoré by sa možno dali vylepšiť, body, ktoré by sa dali zdokonaliť. A myslím si, že aj táto legislatívna úprava svedčí o tom, že aj vianočný príspevok má svoj vývoj.

    Nemyslím, že nie je nič zahanbujúce, pokiaľ priznáme, že skutočne aj s prispením opozičných poslancov sa akceptujú tieto pripomienky, ktoré sú aj legislatívne upravované. Ale myslím, že na to sme všetci poslanci v parlamente, aby sme konzultovali, aby sme doplňovali svoje názory. A vládna koalícia akceptuje to, na čo má a o čom sa rozhodne. Takže, ako vidíme aj, boli poriešení aj predčasní dôchodcovia, ale aj pozostalostní dôchodcovia, dokonca aj sirotské dôchodky tiež, tí poberatelia sirotských dôchodkov budú poberať tento príspevok. Takže myslím si, že čo je rozhodujúce pre tento zákon, je, že má to širší záber.

    A teraz by som sa zastavil pri otázke výšky vianočného príspevku. Zaiste, výšku možno korigovať v rôznom rozsahu. Predpokladám, že je už fixne stanovená, pretože kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny počíta s rozsahom 1,7 mld. korún na tento vianočný príspevok. Takže zrejme aj pravidlá poskytovania budú tie isté, čo boli aj v predchádzajúcom období. Čiže výška príspevku bude závisieť od výšky dôchodku, to znamená, tí s najnižšími dôchodkami dostanú ten príspevok vyšší, v závislosti od vzostupu výšky dôchodku ten príspevok bude nižší a bude klesať. Budú teda vytvorené tri kategórie pre tých, a bude horná hranica, predpokladám, opäť, ako to bolo v predchádzajúcom roku, 60 % priemernej mzdy, výška hornej hranice dôchodku, ktorí môžu dostať vianočný príspevok, teda kategória 20-, 40-, 60-percentná a od toho závisí aj tá výška príspevku. My sme v Ľudovej strane – HZDS navrhovali, aby trošku tá modifikácia tu bola, aby v období pred eurom tá hranica sa posunula na dimenziu 40, 60, 80 % priemernej mzdy, aby to boli tie hraničné bariéry pre poskytovanie rozsahu a výšky vianočného príspevku. Myslím si, že možno o tom diskutovať aj v ďalšom období. Zrejme ako koaličný návrh to bude schvaľované v rozsahu a charaktere, ako ho predkladá pán poslanec Madej.

    Ja chcem ešte pripomenúť jednu záležitosť, že to sa nebude dotýkať alebo nebude diskriminovať ľudí, ako sa niektorí toho obávajú, ktorí sú v štádiu hmotnej núdze alebo ktorých dôchodok sa pohybuje menší ako životné minimum, pretože nebude ich diskriminovať v závislosti od poberania tohto dôchodku. Ako sme už počuli, sú tu aj výsluhové, pretransformované dôchodky. Ich poberatelia aj poberatelia dôchodkov z ozbrojených zložiek tiež budú mať nárok na tento dôchodok.

    Chcem však pripomenúť to, čo sme v Ľudovej strane presadzovali a budeme presadzovať aj v ďalšom období a čo bolo už aj záverom a dohodou Koaličnej rady. A to je transformácia vianočného príspevku na 13. dôchodok, aby to bolo riešenie systémové, každoročné, v rozsahu, ktorý sa opäť stanoví zákonom, ale aby situácia dôchodcov bola zvýraznená aj týmto systémovým postupom 13. dôchodku. Myslím si, že dôchodcovia si zaslúžia tento 13. dôchodok, pretože je už v niektorých ďalších krajinách. Takže nie je to novinka, ktorú by bolo vhodné a potrebné spochybňovať.

    A čo je dôležité. Dôchodky na Slovensku nie sú až tak vysoké, ako by sme si mysleli. A dokonca nemajú ani vzostupný, stúpajúci charakter. Keď porovnáme charakter dôchodkov s rokom 1990 a s terajším obdobím, tak vidíme, že z roku 1990, keď predstavovali zhruba 52 % priemernej mzdy, teraz je to 43 % priemernej mzdy. Takže myslím, že je tu dôvod a je tu aj motív, aby vianočný príspevok v ďalšom období bol pretransformovaný na 13. dôchodok. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Haleckého má pán poslanec Madej. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A pán poslanec Madej má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. S úvahami, ktoré uviedol pán predseda výboru, možno súhlasiť.

    Ja by som len na jednu vec chcel upozorniť. Skutočne diskusiu o tom, kto bol prvý a koho nápad to je, považujem za prízemnú. Myslím si, že nikto sa nemusí preukazovať, kde akým spôsobom a ako dlhodobo pracoval na tejto myšlienke. Fórum typu výbor pre sociálne veci a médiá nie je jediným spôsobom možným. Preto si naozaj myslím, že o tomto netreba diskutovať.

    Ale, pán predseda, chcem vás upozorniť na jednu jedinú vec, lebo v tom vystúpení ste týmto možno pripustili, čo ja v zásade absolútne odmietam, že napr. tento zákon alebo iné zákony sú tu z podnetu opozície. To v žiadnom prípade nie je pravda. Možno sa názorovo stretneme, a tu ďakujem za podporu pani poslankyni Sárközy, v tomto. Ale tento zákon určite nie je motivovaný žiadnymi vystúpeniami opozičných poslancov. Je to naozaj naša úprimná snaha o postupné rozšírenie toho sociálneho štandardu, ktorý sa snažíme zlepšovať a zvyšovať po tom období sociálneho bezprávia predchádzajúcich Dzurindových vlád. Takže len na to jedno upozorňujem, aby sme nedávali autorské práva k zákonom opozičným poslancom, lebo médiá a možno iní neprajníci by sa toho veľmi radi chytili. A v tomto prípade môžem garantovať, že tomu tak určite nie je. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Halecký, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Pán predkladateľ, chcel by som zdôrazniť, že skutočne neviem, či to tak vyznelo, v žiadnom prípade autorom tejto myšlienky nemôže byť opozícia, pretože to je rozhodujúce a to je dané, čo je na papieri a čo sa predkladá v snemovni. Čo kto povie do novín alebo v kuloároch, to je vedľajšia vec. Takže ste autorom tohto návrhu zákona. Takže predpokladám, že toto je rozhodujúce pre autorstvo. Ale zase na druhej strane musíme byť trošku aj korektní. Odznievali tieto hlasy a dosť výrazne, nehovorím, že to bolo medzi prvými, možnože to bolo medzi prvými, aj zo strany iných ako koaličných poslancov, takže nie je to podstatné a dôležité, ale je seriózne, aby sme to vedeli aj priznať. Ďakujem.

  • Skončili sme vystúpenia všetkých rečníkov prihlásených do rozpravy, vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie.

    Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Takisto nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 755. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 772.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Vladimírovi Jánošovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Úvodom chcem zdôrazniť, že hlavným dôvodom vypracovania tohto návrhu zákona bola určitá snaha reagovať právnym predpisom na tú závažnú skutočnosť, že baníci dlhé roky patria práve do tej skupiny zamestnancov, ktorá sa štatisticky dožíva nižšieho veku ako ostatná časť populácie na Slovensku. Navrhovanou novelou zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom sa práve táto disproporcia sčasti vyvažuje, a to priznávaním osobitnej dávky baníkom v preddôchodkovom veku, ktorí odpracovali 15 rokov v podzemí hlbinných baní a dosiahli vek 55 rokov. To je tzv. osobitný príspevok baníkom. Uvedený príspevok bude mať formu osobitnej dávky za fyzické, duševné a iné opotrebenie osoby baníka. Na tomto mieste chcem takisto poznamenať, že napriek existencii splnomocňovacieho ustanovenia pre vládu neboli tieto nárokovateľné sumy už takmer 20 rokov zvyšované.

    Návrh novely o. i. mierne zvyšuje aj nároky tých, ktorí v dôsledku dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície alebo pre ohrozenie chorobou z povolania z doterajšieho zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky prestali túto prácu vykonávať. Zvýšenie pre túto skupinu osôb je však výrazne nižšie, keďže ide o osoby, ktoré sú spôsobilé vykonávať inú alebo teda ľahšiu prácu.

    Okrem zvyšovania návrh novely zákona odstraňuje aj vývojom už prekonané pojmy a ustanovenia či ustanovenia odvolávajúce sa na dnes už zrušené právne predpisy.

    Návrh novely je vypracovaný v súlade so zásadou adresnosti, preto v § 3 a v § 5 ods. 2 sa vysporadúva aj s otázkou súbehu osobitného príspevku baníkom ako dávky za fyzické, duševné a iné opotrebenie osoby baníka s inými dávkami podľa zákona o sociálnom poistení.

    V nadväznosti na tento návrh zákona sa novelizuje takisto aj zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to tak, že ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť poskytovať vyplácajúcej inštitúcii informácie potrebné na samotný proces posudzovania nároku na osobitný príspevok baníkom.

    Vážená pani podpredsedníčka, dámy kolegyne, páni kolegovia, týmto by som vás chcel požiadať, aby ste predložený návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, prerokovali a uzniesli sa na jeho prerokovaní v druhom čítaní. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Navrhnutý gestorsky výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, určil ako spravodajkyňu k tomuto návrhu zákona pani poslankyňu Janu Vaľovú. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimír Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 165 z 9. septembra 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona, ktorý bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 755.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil poslanecký návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 772 z 26. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorsky výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Cieľom pripravovanej právnej úpravy a právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb je podporovať sociálne začlenenie občanov a uspokojovať sociálne potreby ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Nová právna úprava je orientovaná na jednotlivca, rodinu a komunitu fyzických osôb, ktoré sa ocitli v nepriaznivej situácii alebo v krízovej sociálnej situácii.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje tento predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorsky výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

    Pani predsedajúca, ďakujem. Skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím vás, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Sárközy sa prihlásila. Ešte niekto sa hlási? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a pani poslankyňa Sárközy má slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, ctená snemovňa, dovoľte mi vyjadriť sa k poslaneckému návrhu zákona, ktorý predkladá pán poslanec Jánoš. Ide o osobitný príspevok baníkom.

    Budem citovať, či sa to niektorým pánom poslancom páči alebo nie, stanovisko ministerstva financií, a to odboru rozpočtu verejnej správy. Dve vety z tohto budem citovať, pretože, samozrejme, poslanci to majú k dispozícii, ale nemajú to k dispozícii baníci, ktorých sa tento zákon bytostne týka: „Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet kvantifikovaný návrhom v sume 73,6 mil. korún,“ ktoré sa majú podľa návrhu pána poslanca kryť v rokoch 2009 až 2011 v rámci návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. „V návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva hospodárstva na roky 2009 až 2011 nie sú k dispozícii voľné finančné prostriedky na krytie zvýšených výdavkov podľa predloženého poslaneckého návrhu zákona.“ Pán poslanec, moja otázka je, z čoho budú vyplatené tieto príspevky, keď podľa stanoviska ministerstva financií v rozpočte ministerstva hospodárstva nie sú tieto finančné prostriedky. Moja druhá otázka sa týka toho, že keď pre chvíľou som sa vyjadrovala k poslaneckému návrhu zákona, ktorý predkladá pán poslanec Madej, tam v rozpočte ministerstva sociálnych vecí a rodiny aj v tom sociálnom balíčku boli finančné prostriedky. Takže tam by som chápala aj to, že nebolo medzirezortné pripomienkové konanie. Preto je to poslanecký návrh zákona, pretože niekedy sa poslanci pokúšajú predísť medzirezortnému pripomienkovému konaniu. Pri vašom prípade asi tomu tak je, pretože ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva by sa inak museli vyjadriť k tomuto, čo som tu pred chvíľou citovala. A, pán poslanec, ak sa nemýlim, ešte stále platí uznesenie vlády, ktoré hovorí o tom, že poslanci aj vláda môžu predkladať len také návrhy zákonov, ktoré sú rozpočtovo kryté.

    Podľa toho, čo som tu pred chvíľou citovala, tento zákon rozpočtovo krytý nie je. Vtedy, keď sme v roku 2004 prijali novú formu dôchodkového poistenia, teda dôchodkovú reformu, o. i. sme hovorili o tom, že postupom času treba zaviesť univerzálny systém. Vtedy s tým súhlasili takmer všetci, nielen vtedajší koaliční poslanci, ale aj opoziční. Žiaľbohu, bol veľmi krátky čas na to, od 1. januára 2004 fakticky do apríla 2006 už sme nemohli spraviť žiadne kroky v tejto oblasti. Po nástupe tejto vlády nepočujem o tom, že by sa niečo v tejto problematike robilo. Už sme tu prijali výsluhové dôchodky, ktoré sa týkali policajtov, vojakov, colníkov. To bola len samozrejmá vec, že sa to týkalo aj hasičov, pretože keď to u tejto skupiny môže byť, tak, samozrejme, treba sem prideliť aj hasičov. Teraz tu máme druhú skupinu, novú skupinu, teda staronovú skupinu. A sú to baníci. Za socializmu sa razilo heslo: Ja som baník, kto je viac. Ja sa pýtam, keď predkladáte takýto návrh zákona, ktorý nie je rozpočtovo krytý, prečo nemôžeme dávať takéto osobitné príspevky napr. učiteľkám, ktoré učia na základnej škole 40 – 45 rokov? Ony toho robia menej alebo tá práca je menej dôležitá? Alebo prečo to nemôžeme dávať lekárom, ktorí pri röntgenovom stroji stoja napr. 40 alebo 45 rokov, alebo psychiatrom? A myslím si, že to by bolo nekonečné, pretože každý by sa tu našiel z poslancov, ktorí by vedel zastupovať niektorú skupinu. Táto cesta vedie do pekla. A vedie do pekla vtedy, keď návrhy, ktoré sú predložené, nie sú rozpočtovo kryté.

    A musím reagovať na to, čo tu odznelo pred chvíľou, a to v tom zmysle, že predkladáte teraz zhodou okolnosti za sebou dvaja koaliční poslanci zákony, ktoré sa týkajú o. i. aj zákona o sociálnom poistení, ktorý je teraz otvorený. Ja som sa k tomu už vyjadrovala. A pred chvíľou pán poslanec Madej hovoril o tom, že sa týmto pokúšate zmeniť len sociálne bezprávie, ktoré tu zaviedla Dzurindova vláda. No ja na margo tohto by som chcela povedať, pán poslanec, ja s vami, samozrejme, nesúhlasím, že tu Dzurindove vlády zaviedli sociálne bezprávie, ale zastavme sa trošičku pri tomto vašom výroku. Keď sociálne bezprávie zaviedla aj prvá Dzurindova vláda, tak už len prinajmenšom môžem podčiarknuť, sú tu dvaja poslanci z prvej Dzurindovej vlády, ktorí sú dnes asi najdôležitejšími ľuďmi v tejto krajine. Ten prvý človek je prvý človek vo vláde Slovenskej republiky a volá sa Robert Fico a ten druhý je asi najdôležitejší po Robertovi Ficovi, pretože jednak je šéfom poradcov pána premiéra a, po druhé, vždy stojí po jeho pravom boku. Títo dvaja poslanci počas prvej Dzurindovej vlády sedeli jeden v prvej lavici a druhý v tretej. Zhodou okolností terajší pán premiér Robert Fico bol mojím susedom. Boli súčasťou prvej Dzurindovej vlády. Boli poslanci vládnej koalície počas prvej Dzurindovej vlády, pán poslanec Faič, do konca volebného obdobia, pán poslanec Robert Fico, nie počas celého volebného obdobia, pretože medzičasom vystúpil zo Strany demokratickej ľavice, odkiaľ by nemusel vystúpiť, keby sa mu podarilo získať post ministra spravodlivosti alebo post generálneho prokurátora. Vystúpil odtiaľ, založil stranu Smer a táto strana vlani oslavovala 5 rokov. Takže keď hovoríme o sociálnom bezprávií prvej Dzurindovej vlády, tak treba povedať, že títo dvaja ľudia, ktorí sú dnes najdôležitejší, boli súčasťou tejto prvej Dzurindovej vlády.

    A ešte jedna kratučká poznámka k tomu, prečo sme to my nepredložili, prečo nerobíme. Predložili sme viac pozmeňujúcich návrhov, predložili sme viac návrhov zákonov poslaneckých, nič iné sa nestalo, len to snemovňa neprijala, to už zase si musíte uznať. A myslím si, pán poslanec, že zo strany niektorých vládnych poslancov je to ješitnosť, nepriznať si, že, nedajbože, opoziční poslanci niekedy môžu mať dobré návrhy. Oveľa jednoduchšie je toto si nepriznať, ako potom sa vrátiť k týmto návrhom o nejaký čas. Takže hodnoťme veci objektívne a hovorme o tom, čo je pravda. To, čo som povedala, to sa udialo v tejto snemovni.

    Pán poslanec, na záver chcela by som odpoveď na to, odkiaľ to bude kryté a či nemôže sa k tomu v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyjadriť ani ministerstvo financií, ani ministerstvo hospodárstva, pretože pri poslaneckých návrhoch nie je, niekedy to takto obchádzajú ministri, z čoho chcete vykryť banícke dôchodky v tom zákone a v tom zmysle, ako to teraz predkladáte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku na vystúpenie pani poslankyne Sárközy má pán poslanec Halecký. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja chcem len pripomenúť, že táto novela zákona sa bude dotýkať zhruba 1 200 baníkov. Takže nie je to nejaká veľká skupina, ale predsa len sú to ľudia, ktorí pracovali v podzemí a ktorí pre možnosť, že hrozila im choroba z povolania alebo že by došlo k poškodeniu zdravia, museli túto prácu, ktorá je v mimoriadne náročnom, ekologicky náročnom prostredí, zmeniť a ísť na pracovisko, ktoré im už nedovoľovalo túto prácu vykonávať, a teda v podstate poklesli na plate. Takže príspevok má vykryť túto skutočnosť a má pomôcť týmto ľuďom, ktorí by aj svoj dôchodok mali znížený, charakteru a významu práce, ktorú vykonávajú. Takže predpokladám, že možno súhlasiť s charakterom aj adresnosťou tohto príspevku.

    Odkiaľ by tie peniaze išli na tento príspevok, nechcem odpovedať, len hovorím, že je to štátny príspevok, takže aj charakter asi príspevku by musel byť vykrytý zo štátneho rozpočtu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz má slovo pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa, mám pocit, že ten záver vášho príspevku sa celkom nepodaril. Ale dovolím si vám položiť teda otázku kvôli upresneniu, ak som dobre rozumel: Vy chcete povedať, že Robert Fico a Vladimír Faič sú tí, ktorí sa podieľali na dnešnej sociálnej situácii na Slovensku, že zdieľali ich spoločné hodnoty spolu s vami, spolu s prvou Dzurindovou vládou, že mali tieto isté hodnoty, chceli napĺňať tieto zámery? Mám tomu rozumieť takto? Totiž moje vedomosti hovoria o tom, že práve s týmto nesúhlasili, tak ako dodnes nesúhlasia, tak ako dodnes vyjadrujú svoje názory nahlas na túto tému. A pokiaľ viem, to bol dôvod, prečo neboli ochotní sa podieľať na politike prvej Dzurindovej vlády. A práve preto dnes, keď už môžu zasiahnuť do tejto situácie, prijímať opatrenia, ktoré budú účinné, aj ich robia. To sú moje vedomosti, ale, prosím, skúste mi odpovedať na otázku, aby ste to mohli vy upresniť. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Klára Sárközy má slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Horváth, ja som nepovedala nič menej a nič viac, ja som povedala, že títo dvaja poslanci z tejto sály sú len oni dvaja, ktorí boli poslanci za Stranu demokratickej ľavice a Strana demokratickej ľavice bola vládnou stranou v prvej Dzurindovej vláde. A pretože to boli vládni poslanci toho času, pán poslanec Faič hlasoval za vládne návrhy zákonov. A to robil určite aj pán poslanec Robert Fico zo začiatku, ku koncu volebného obdobia nie preto, že miesto toho, aby chodil do parlamentu, zakladal stranu Smer. Takže na to upresnenie by som povedala len asi toľko. A táto Strana demokratickej ľavice sa potom pretransformovala a teraz už je súčasťou strany Smer. Takže sú veci, na ktoré netreba zabúdať. Oni boli poslanci, ktorí sedeli presne tam, kde teraz sedíte vy.

    A, pán poslanec Halecký, hovorili ste o tom, že je to malá skupina ľudí, že týka sa to asi tých 1 200 baníkov. No áno, možnože sa to týka 1 200 baníkov, ale aj to sa musí odniekadiaľ vykryť, keď tu je napísané, že nie je to finančne kryté.

    A druhá vec. Pán poslanec, pán kolega, koľkých lekárov by sa to asi týkalo, ktorí sú röntgenológovia alebo robili na tuberkulóznych oddeleniach, ktorí dostávali chorobu z povolania a museli odísť skôr, ako dosiahli dôchodkový vek. Takže ja som tú svoju otázku sformulovala takto. A myslím si, že môžete s tou druhou časťou súhlasiť, pretože vy ste tiež lekár. Ďakujem pekne.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vyhlásil všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko k rozprave navrhovateľ? Má slovo. Po ňom vystúpi pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne. Takže odpovedám na vašu otázku, pani poslankyňa. Tieto finančné prostriedky budú kryté z kapitoly ministerstva hospodárstva, pretože ministerstvo hospodárstva je gestorom vyplácania osobitného príplatku baníkom.

    No a musím odpovedať aj na vaše ďalšie príspevky, ktoré viac-menej asi ani nesúviseli s touto legislatívnou novelou zákona č. 98/1987 Zb.

    Som trošku prekvapený vašou reakciou a vaším spôsobom komunikácie, čo sa týka profesie baníctva. Ja nechcem v žiadnom prípade spochybňovať a zľahčovať iné profesie, ktoré fungujú a ktoré sú bezpochyby významnou súčasťou chodu celej našej spoločnosti v našej republike, ale podľa toho, čo ste povedali, pani poslankyňa, si myslím, že zrejme ani neviete, čo je baníctvo a čo je ťažba uhlia alebo nerastného bohatstva, pretože keď som vás počúval, tak bol som z toho v úžase. Pätnásť rokov v bani, myslím, priamo v podzemí, pani poslankyňa, to neznamená, že prechádzate okolo bane v rýchliku, jednoducho musí zanechať na človeku aj fyzicky zdatnom človeku stopy, pokiaľ ide o jeho zdravie. A práve táto novela zákona smeruje k týmto ľuďom. Ja som prekvapený z toho, že jednoducho spochybňujete takéto niečo, čo tu odznelo. A myslím si, že ak odsledujú tento váš príspevok ľudia, najmä ľudia či už v Siderite Nižná Slaná alebo v Hornonitrianskych baniach na hornej Nitre v okrese Prievidza, tak budú z vášho príspevku nemilo prekvapení, pani poslankyňa. Takže doporučoval by som ísť si pozrieť banícku profesiu bližšie. Poprípade ak by ste mali záujem, vybavíme vám aj sfáranie do hlbinných baní. A som presvedčený o tom, že potom v podstatnej miere zmeníte pohľad na celú túto problematiku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja budem iba taká stručná a dotknem sa len určitej časti vystúpenia pani kolegyne, aj keď odišla zo sály, neviem prečo, pretože my si ju stále vypočujeme. Ale zrejme, keď my sa chceme niečo spýtať, tak pani kolegyňa v sále nie je. Ale chcela som jej povedať, že tentokrát budem vzácne súhlasiť s pani kolegyňou Sárközyovou v jednom bode, a to v tej časti, kde sa pani kolegyňa pýtala: Odkiaľ zoberiete finančné prostriedky? A tu chcem povedať, ak má štát prioritu sa sociálne správať, vždy je to náročné na finančné prostriedky, pretože každý zákon, ktorý ľuďom pridáva, každý zákon, ktorý zmierňuje sociálnu udalosť občana, je náročný na sociálne prostriedky, na finančné prostriedky.

    Chcela by som povedať, že táto vláda sa správa sociálne, a preto ma prekvapili vystúpenia aj tejto pani kolegyne Kláry Sárközyovej, aj ostatných kolegov z SDKÚ, ktorí dodnes tvrdili, že mnoho týchto zákonov aj zákon, ktorý išiel predtým, čiže vianočný príspevok, vyšiel z ich dielne. To znamená, že by sme mali podporiť vdovy a siroty. A ja sa teda pýtam, ak vychádzali zákony kedysi z dielne opozičných poslancov, prečo ich nemohli realizovať. No preto, že ich vláda sa nesprávala sociálne, pretože ani bývalí ministri ich nemohli predložiť, pretože ich vláda nevyčlenila na tieto sociálne opatrenia finančné prostriedky. Takže teraz chcem povedať, tu je to, o čom rozprávame. Bude to predvolebná kampaň, pretože zákon nie je iba o tom, že sa predloží, ale, ako kolegyňa Sárközyová povedala, zákon je o tom, že tieto prostriedky sa musia nájsť a musí byť každý zákon krytý finančne. A táto vláda sa rozhodla, že sociálne bude podporovať a bude jej prioritou sociálna politika. Takže preto je jednoznačne jasné, že všetky zákony, ktoré tu prichádzajú, sú náročné na finančné prostriedky, ale táto vláda sa chová a bude sa chovať sociálne. Preto by som bola veľmi rada, aby v tejto snemovni neodznievali takéto veci, že toto sú návrhy opozičných poslancov. No návrh je jedna vec a realizácia zákona a jeho finančné krytie je druhá vec. A preto si myslím, že ak táto vláda neprivatizuje, ak táto vláda sa chová sociálne, ak táto vláda šetrí a dáva ľuďom, ktorí sú v sociálnej sieti a ktorí to potrebujú, toto si nezaslúži kritiku, ale toto si zaslúži uznanie. Takže myslím si, vážení kolegovia, kolegyne, základom prijímania zákonov sociálnych je ich finančné krytie. A táto vláda umožňuje tieto sociálne zákony prijímať. Nie sú to návrhy, ale je to práve realizácia formou finančných prostriedkov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.

    Parlamentná tlač má číslo 756. Návrh na pridelenie je v rozhodnutí predsedu č. 773.

    Pani poslankyňa Radičová, máte slovo a uveďte vami predložený návrh zákona.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, rada by som upriamila vašu pozornosť na zákon, ktorý by zlepšil postavenie mladých rodín, rodičov s malými deťmi. Chcela by som podotknúť, že je to návrh, ktorý je doplňujúci k návrhom, ktoré predkladá vládna koalícia. Nie je to návrh, ktorý by bol v protirečení s týmito návrhmi. Naopak, predpokladá napĺňanie a postupné prijímanie zákonov vo vzťahu k starostlivosti o malé deti a ich rodičov tak, ako to má vláda v programovom vyhlásení vlády. Ponúkam na zváženie tejto snemovni riešenie, ktoré by zlepšilo výrazne finančnú situáciu rodín s malými deťmi bez toho, aby sme zásadným spôsobom menili celý systém starostlivosti. A navyše navrhujem riešenie, ktoré spravodlivo rozdeľuje zdroje mladým rodinám.

    Riešenie, ktoré ponúkam, je spravodlivé a solidárne, pretože sa týka každého dieťaťa. Umožňuje rodičom možnosť voľby podľa konkrétnych životných podmienok. Zvyšuje príjem v čase nevyhnutnej starostlivosti o narodené deti. A pritom toto riešenie je viazané na platby do systému, či už poistného alebo daňového. Rodičia matky, ktoré nepracovali pred narodením dieťaťa, neprichádzajú o solidárnu podporu, tá sa nemení. Navrhované riešenie zároveň nie je zneužiteľné. Teda dieťa sa nemôže stať zdrojom príjmu, pretože vyššia podpora štátu je naviazaná na podmienku platenia odvodov.

    Navrhujem teda dve zásadné riešenia, súbeh poberania materskej z nemocenského poistenia a rodičovského príspevku pri narodení dieťaťa.

    Pre rodičov, ktorí pracovali, a teda riadne platili odvody a dane je práve obdobie po narodení dieťaťa výrazne ovplyvnené výpadkom príjmu v rodine, keďže jeden z rodičov je plne viazaný starostlivosťou o narodené dieťa. Nárok na materskú si však pracujúci alebo podnikajúci rodičia „predplatia“ platením odvodov. Umožnenie čerpania rodičovského príspevku popri čerpaní materskej, teda zároveň v tom istom čase by rodičom prinieslo vyše 29 000 Sk, ak chcete, 980 eur. Zmiernil by sa tak výpadok príjmu, ktorý je po nastúpení jedného z pracujúcich rodičov na materskú najciteľnejší práve v pracujúcich rodinách. Zároveň by sa napravil súčasný stav, keď rodičia, ktorí pred narodením dieťaťa nepracovali, by mali hneď po pôrode nárok na rodičovský príspevok, a rodičia, ktorí pred narodením dieťaťa pracovali, tento nárok by nemali napriek tomu, že riadne odvádzali dane. Pracujúci rodičia si po narodení dieťaťa naozaj zaslúžia väčšiu podporu zo sociálneho systému, keďže ten je tvorený z veľkej časti práve z ich daní a odvodov. Opatrenie, ktoré navrhujem, by znamenalo, že by sa úplne dorovnal rozdiel medzi príjmom z práce a neskorším príjmom počas obdobia rodičovskej dovolenky.

    Druhý návrh znamená voľbu, princíp slobodnej voľby, možnosť voľby dĺžky čerpania rodičovského príspevku. Do šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa, teda mali by rodičia 6 mesiacov na rozhodnutia, si rodičia budú môcť vybrať, či budú poberať rodičovský príspevok 18 mesiacov, 2 roky alebo 3 roky, ako je to v súčasnosti. V závislosti od dĺžky poberania rodičovského príspevku by sa adekvátne tým pádom zvýšila suma, ktorú by v tomto období poberali. Znamenalo by to zvýšenie v prípade osemnástich mesiacov na vyše 12 000 korún mesačne, dvoch rokov na úrovni minimálnej mzdy a troch rokov v súčasnej výške rodičovského príspevku.

    Chcem podčiarknuť a zdôrazniť, že tento návrh je doplňujúci k predpokladanému zvyšovaniu základnej výšky rodičovského príspevku, teda doplňujúci k tomu, s čím počíta vládna koalícia, že postupne by sa rodičovský príspevok rodičom zvyšoval. Teda aj na to obdobie troch rokov by nastalo zvýšenie rodičovského príspevku. Rodič totiž najlepšie vie, ako sa dieťa vyvíja, čo je pre dieťa najlepšie, aký je jeho zdravotný stav, aké sú jeho potreby, a preto nech má možnosť sa rozhodnúť ako, akým spôsobom, akým najvhodnejším spôsobom zabezpečí starostlivosť o svoje dieťa či deti.

    Súčasťou môjho návrhu je aj zmena valorizácie rodičovského príspevku, tak ako postupne posúvame valorizáciu k 1. januáru, rovnako takto učiniť i v prípade rodičovského príspevku, a to rovnakým mechanizmom, teda vo výške inflácie.

    Dovolím si ešte porovnať isté dopady. Keď porovnám existujúci súčasný návrh na zmeny v rodičovskom príspevku z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a návrh, ktorý predkladám, tak chcem konštatovať, že návrh, ktorý vám ponúkam, sa dotkne 26 714 detí, resp. rodičovských príspevkov, ktorým zachováme nezmenený stav, a zvyšku, vyše 28 000, výrazne zvýšime súčasný príjem. Keď to porovnáme s návrhom ministerstva práce, vidíme, že ten sa dotkne istým zvýšením 7 200 rodín.

    Dovolím si dať do pozornosti predkladaný návrh a obraciam sa na túto snemovňu o podporu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi, aby uviedol spravodajskú správu. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán Galis, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona, ktorý bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 756.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil poslanecký návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 773 z 26. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že najvýznamnejším obdobím pre deti a rodičov je obdobie po pôrode, v ktorom je jeden člen rodiny plne zaviazaný starostlivosťou o narodené dieťa. Štátna sociálna dávka je koncipovaná ako dávka, ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Navrhovaná novela zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku zavádza nový prvok v poskytovaní rodičovského príspevku pre osoby, ktorým vznikol nárok na materské. Umožňuje sa zvolenie troch režimov v poskytovaní rodičovského príspevku, ktoré sa odlišujú dobou a výškou poskytovanej dávky.

    Návrh zákona je v súlade so Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným už v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre sociálne veci a bývanie, ako i Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pani poslankyňu Damborskú. Ešte niekto sa hlási, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Damborská.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani kolegynka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Radičová v dôvodovej správe k prerokúvanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, uvádza, že dôvodom jeho predloženia je zvýšenie čistého príjmu pracujúcich rodičov po narodení dieťaťa a umožnením súbehu poberania rodičovského príspevku a materskej umožnenie poberania zvýšeného rodičovského príspevku v kratšom období a úprava zvyšovania rodičovského príspevku k 1. januáru aspoň o mieru inflácie tak, aby bola každoročne zachovaná úroveň štátnej pomoci rodičom pri riadnej starostlivosti o dieťa.

    Nemožno spochybniť dobrý úmysel pani poslankyne vychádzajúci z toho, že skutočne najvýznamnejším obdobím pre deti a rodičov je práve obdobie po pôrode, v ktorom je jeden člen rodiny plne viazaný starostlivosťou o narodené dieťa, a ani to, že neexistuje žiadny recept, ako prostredníctvom vplyvu štátu zásadným spôsobom zvýšiť počet narodených detí. Chcem však upozorniť na to, že aj dnes je podľa platného zákona možné poskytovať rodičovský príspevok ako štátnu sociálnu dávku aj popri poberaní nemocenskej dávky čiže materského, a to konkrétne v prípade, ak je výška materského nižšia ako suma rodičovského príspevku. V takomto prípade sa rodičovský príspevok poskytuje vo výške rozdielu medzi materským a rodičovským príspevkom. Súbežné poskytovanie rodičovského príspevku a materského v každom prípade bez ohľadu na jeho výšku nie je podľa môjho názoru dôvodné. Obidve formy totiž slúžia na finančné zabezpečenie rodiča v prípade tej istej životnej situácie. Je dobré položiť si otázku, či sme si vedomí, ako hlboko by sme schválením návrhu tohto zákona zasiahli do systému sociálneho poistenia. Ide o to, aby sa problematikou rodičovského príspevku, ktorý je štátnou sociálnou dávkou, nezakryla praktická deformácia iného systému, a to systému sociálneho poistenia založeného na zásluhovosti. Navyše, vzhľadom na dĺžku doby poskytovania materského príspevku, ktoré je v zásade 28 týždňov, z toho 20 až 22 týždňov po narodení dieťaťa, tvrdenie pani kolegynky poslankyne, že uvedeným postupom sa ovplyvní rozhodovanie rodičov o založení rodiny alebo o ďalšom dieťati, je možné považovať prinajmenšom za odvážne. Pokiaľ som to dobre pochopila, tak podľa mňa uvedený návrh vyžaduje, aby sa rodič, keď dieťa dovŕši 6 mesiacov veku dieťaťa, rozhodol o dobe poberania rodičovského príspevku, a teda aby sa vlastne rozhodol akým spôsobom zabezpečí starostlivosť o dieťa v čase, kým bude vykonávať zárobkovú činnosť. S takýmto návrhom pani kolegynky poslankyne si dovolím nesúhlasiť, pretože rodičovský príspevok patrí rodičovi, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa v útlom veku, to znamená v období, keď vzhľadom na fyzický a psychický vývoj dieťaťa je vyžadovanie takéhoto záväzného rozhodnutia často vopred pre rodičov obmedzujúce. A možno by sme to mohli označiť ako určitý druh dávkovej Sofiinej voľby.

    Z návrhu mi tiež nie je zrejmé, ako bude rodič finančne zabezpečovaný v prípade, ak sa rozhodne pre kratšiu dobu poberania rodičovského príspevku a po jeho vyčerpaní napr. vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa sa bude musieť starať o dieťa osobne. Toto je tiež riziko, ktoré, myslím si, nie je možné pripustiť.

    Predložený návrh zákona, ako vidíme, vyžaduje aj zvýšený dopad na rozpočet verejnej správy na roky 2009 až 2011, čo je prirodzené. Návrh tohto rozpočtu bol však už predložený na rokovanie vlády a, samozrejme, so zvýšením predpokladaným paňou poslankyňou nepočíta. Svedčí o tom aj zásadný nesúhlas ministerstva financií vyslovený v jeho stanovisku.

    Vzhľadom na tieto skutočnosti nebudem môcť podporiť posunutie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Neregistrujem žiadnu prihlášku s faktickou poznámkou. Pán poslanec Halecký, vy sa hlásite? Poprosím vážených kolegov, keby ste do istého času počas vystúpenia stlačili tlačidlo, lebo potom sa dostávame neustále do takýchto kolízií. Takže slovo má s faktickou pán poslanec Halecký. Prosím, už je uzavretá možnosť ďalej prihlasovať sa.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Sa ospravedlňujem, že som bol trošku otočený iným smerom, takže som nezaregistroval koniec pani poslankyne vo vystúpení.

    Chcem k tomu povedať asi toľko, nechcem sa hrať na nejakého koaličného, opozičného negativistu, skutočne tento návrh zákona a doplnenie zákona č. 280/2002 Z. z. pani poslankyne Radičovej je veľmi zaujímavé pre mňa, originálne. A myslím si, že je to taký silný ťah dámou na šachovnici sociálnej politiky. Možnože je najsilnejší v terajšom funkčnom období. Takže stálo by za to urobiť serióznu debatu s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže nie je nejaký konkurenčný alebo negujúci vládny postup, a urobiť z toho nejakú koordinovanú akciu, ktorá by bezpečne pomohla rodičom, hlavne tým, ktorí majú záujem sa starať o svoje deti, podľa možností diferencovane, ako bolo zdôraznené, to znamená, ktorí majú záujem aj včas nastúpiť do práce. A mali by byť honorovaní aj vyššou štátnou určitou rodinnou subvenciou. Takže som za to, aby sa seriózne posúdil tento návrh zákona, hlavne aby sa rozanalyzoval dopad na rozpočet, ale aj toto, čo spomínala pani poslankyňa Damborská, vzťah k sociálnemu poisteniu, k nemocenskému, či sú tam tie otázniky, ktoré ste naznačili. A myslím, že aj návrhy zo strany opozície, pokiaľ sú adekvátne, treba brať seriózne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Takže reakciu na faktickú poznámku neregistrujem. Ďakujem pekne. Pani Damborská sa nechce vyjadriť.

    Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Má slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne za všetky príspevky a stanoviská.

    Samozrejme, prijímam výzvu pána predsedu sociálneho výboru Haleckého na diskusiu o tomto návrhu a sama sa ju pokúsim otvoriť. Urobím tento krok a ďakujem veľmi pekne.

    Chcem zareagovať na pani kolegyňu Damborskú. Samozrejme, je istý vzťah medzi sociálnym poistením a systémom štátnej sociálnej podpory. Jeden systém má princíp poistný z odvodov, je to známa vec. Druhý princíp je založený na daňovom princípe. Naša štátna sociálna podpora ako súčasť rodinnej politiky má univerzálny charakter. Netestuje, nerozlišuje, ale orientuje celú svoju pomoc na každé dieťa. Teda princíp súbehu poistného princípu a podpory z daňového systému nie je ojedinelý. Máme ho v systéme opakovane niekoľkokrát, aj napr. v dôchodkoch. Je to normálna vec. Tento problém tu naozaj neexistuje.

    Čo sa týka diskusie o tom, či je 6 mesiacov dostatočne dlhou dobou na to, aby rodič, či už je to matka alebo otec, zvážil dobu, ktorú má k dispozícii, alebo nutnosť kombinovať príjem so starostlivosťou o dieťa, lebo nie každý má to šťastie v živote, že nemusí a nie je vystavený takémuto tlaku, v takomto prípade nie je problém, pokiaľ by po rozhodnutí zmenený zdravotný stav znamenal inú záťaž alebo potrebu ďalšej podpory tejto rodiny, lebo by nastala zmena. Pre starostlivosť o deti, kde je zhoršený zdravotný stav, máme úplne iný systém. A ten by v tom okamihu nastupoval do hry. Takže tento problém tam nevidím. A pri zodpovednom rozhodnutí sa do 6 mesiacov hovoríme stále o systéme, ktorý sa vzťahuje na matky alebo otcov, tých, čo predtým boli v práci, boli zamestnancami. Ja nehovorím o skoro polovici rodičov, ktorí pred narodením dieťaťa nepracovali, lebo takú máme situáciu. Tam naďalej beží normálny systém cez rodičovský príspevok a podobne. A ten rodič, ktorý mal predtým záväzky v práci, vie posúdiť, aký okamih návratu do práce je pre neho nevyhnutný alebo možný.

    A na námietku, že to môže vytvárať akýsi tlak, aby sa skôr ten rodič vracal do práce, som zámerne zdôraznila, že takýto tlak nevznikne, ak doplňujúco budeme postupovať, ak teda sa naplní i programové vyhlásenie vlády a postupne sa bude zvyšovať samotný rodičovský príspevok. A ja som s týmto predpokladom počítala, že k takémuto naplnenie príde. Potom ten tlak a motivácia nevzniká, ale zároveň podmienenosť môjho návrhu tým, že ide o rodiča, ktorý pracoval, zabraňuje tomu, aby sme znovu mali dieťa ako náhradu za zdroj príjmu. A vieme, o akej situácii hovorím.

    Takže ďakujem veľmi pekne za podnety. Som pripravená o nich ďalej diskutovať. A dávam len do pozornosti, že mechanizmus voľby vo viacerých štátoch existuje a nestretol sa so žiadnymi problémami. Naopak, dokonca forma celého balíka rodinných účtov, kde si disponuje rodič balíkom alebo sumou peňazí, ktorá je k dispozícii, podľa svojej voľby, je najosvedčenejšou sociálnou politikou. A naozaj funguje veľmi efektívne. A tento môj krok bol pokusom posunúť našu sociálnu politiku týmto smerom. Ale veľmi si vážim pripomienky a vecnú diskusiu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani navrhovateľka.

    Pán spravodajca nechce reagovať. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, ešte stihneme a budeme pokračovať v rokovaní do 17. 00 hodiny bodom, ktorým je

    návrh volebného poriadku o voľbe a odvolávaní členov Rady Slovenského pozemkového fondu (parlamentná tlač 761).

    Návrh uvedie predseda výboru pán poslanec Ján Slabý. Má slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky na svojej 24. schôdzi schválila dňa 2. júla 2008 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Podľa § 35a ods. 1 uvedeného zákona činnosť a hospodárenie pozemkového fondu kontroluje 11-členná rada, členov rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, a to 6 členov na návrh vlády Slovenskej republiky a 5 členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, funkčné obdobie členov rady je 3 roky.

    Vzhľadom na uvedené je potrebné prijať volebný poriadok. Vyplýva to z toho, že v platnom volebnom poriadku, v čl. 2, kde je uvedený okruh volených funkcií, tak vzhľadom na to, že ešte predtým neexistovala rada pozemkového fondu, táto tu nie je uvedená. Čiže preto je potrebné tento nový volebný poriadok prijať alebo starý doplniť.

    Národná rada prijala uznesením č. 61 zo 6. septembra 2006 volebný poriadok o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov. Tento však nemožno v tomto prípade použiť, a preto navrhujem v mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody schváliť parlamentnú tlač 761, ktorú máte rozdanú v poslaneckých laviciach. Pri jej vypracovaní sme, pochopiteľne, vychádzali z už spomenutého volebného poriadku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. A pýtam sa, keďže písomne sa nikto neprihlásil, či sa niekto chce prihlásiť ústne k tomuto bodu. Neregistrujem nikoho s prihláškou. Nikto sa nehlási do rozpravy. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľovi, pánovi predsedovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač parlamentnú 637 a informácia z výborov je pod číslom 637a.

    Pán minister obrany Jaroslav Baška, máte slovo, uveďte vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem veľmi pekne, že ste mi umožnili vystúpiť ešte pred piatou, pred hlasovaním. Budem naozaj veľmi krátko hovoriť.

    Cieľom predloženého návrhu novely zákona o Vojenskej polícii je skvalitniť policajnú ochranu v rezorte obrany a ustanoviť nové spôsobilosti Vojenskej polície v boji proti terorizmu a úlohy v operáciách v zmysle doktríny VP NATO APP-12.

    V návrhu zákona sú podrobnejšie rozpracované povinnosti vojenského policajta pri vykonávaní služobnej činnosti, preukazovanie príslušnosti k Vojenskej polícií, a to aj s ohľadom na vykonávanie služobných zákrokov v civilnom odeve. Oproti doterajšej právnej úprave sa rozširujú oprávnenia vojenského policajta napr. o oprávnenie zaistiť vec, oprávnenie použiť služobného psa na pachové práce, oprávnenie na používanie výbušnín, oprávnenie na držanie nebezpečných látok a zakázaných vecí. Doterajšia prax potvrdila potrebu disponovať týmito oprávneniami.

    Ďalším dôvodom na vypracovanie návrhu zákona sú aj poznatky z aplikačnej praxe, z ktorých vyplynula potreba odstránenia niektorých čiastkových nepresností.

    S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré som obdržal a čítal v informácii o prerokovaní návrhu vo výboroch, súhlasím okrem bodu 4, v ktorom sa navrhuje odkaz na neschválený zákon o cestnej premávke. Potom by som požiadal hlasovať teda, aby sa nehlasovalo za návrh v bode 4.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať, aby ste predloženú novelu zákona o Vojenskej polícii schválili. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Mariánovi Kovačócymu. A poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru. Pán poslanec Kovačócy, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som prečítal informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (tlač 637).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 876 zo 17. júna 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v informácii, ktorú ste obdržali.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 130/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 9. septembra 2008 o spoločnej správe na svojej 42. schôdzi. Spoločnú správu neschválil, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný. Počet všetkých poslancov je 12, prítomných bolo 6.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky určil spoločného spravodajcu poslanca Mariána Kovačócyho informovať Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledku rokovaní výborov podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    V zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady odporúčam o pripomienkach uvedených v bode III predloženej informácie hlasovať spoločne okrem bodu 4 a tieto schváliť. O bode 4 z predloženej informácie odporúčam hlasovať samostatne.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu. Zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Chcem skonštatovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Fedor. Ďalej sa hlási do rozpravy pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ale mrzí ma je 17.02 hodín. Takže keďže sú dvaja prihlásení do rozpravy, tak nie je šanca teraz to skončiť. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v jeho rokovaní po hlasovaní. Teraz dávam veľmi krátku 3-minútovú prestávku, hlasovať budeme o 17.05 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Chcem vás vopred informovať, že budeme hlasovať v poradí, tak ako sme prerokovali body, len spoločné vyhlásenie k 160. výročiu bude ako posledné hlasovanie pred vykonaním tajnej voľby, v ktorej budeme voliť nového predsedu výboru pre kultúru. Dobre, takže ideme v poradí. Po odhlasovaní prerokovaných zákonov budeme hlasovať o návrhu uznesenia k 160. výročiu prvej Slovenskej národnej rady a potom vykonáme tajnú voľbu.

    Takže poprosím teraz pána poslanca Martináka, aby v prvom čítaní uvádzal hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ley Grečkovej a Jána Babiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 751.

  • Pán predsedajúci v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí však nepodali žiaden procedurálny návrh. A preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 134 za, 2 sa zdržali.

    Návrh zákona sme posunuli do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Jasaň uvedie teraz hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 752.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil nikto, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 34 bolo za, 13 proti, 88 sa zdržalo.

    Neschválili sme postúpenie návrhu zákona do druhého čítania.

    Pán poslanec Podmanický uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona o vyznamenaniach Slovenskej republiky.

    Je to tlač 753.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 67 za, 59 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Tento návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre kultúru a médiá, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že výbory prerokujú návrh zákona v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasujeme o pridelení návrhu do výborov a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 102 bolo za, 1 proti, 21 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Návrh sme pridelili výborom a odsúhlasili lehoty.

    Pani poslankyňa Rošková uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 754.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nepodali žiaden návrh, a preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 133 za, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady o pridelení návrhu zákona výborom. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 bol proti.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty.

    Pani poslankyňa Vaľová, poprosím vás, aby ste uvádzali hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 755.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Pán predseda, prosím vás, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 109 za, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 131 bolo za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Horváth uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 756.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 58 za, 4 proti, 72 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.

    Takže ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Teraz poprosím pána poslanca Slabého, aby uviedol hlasovanie k

    návrhu volebného poriadku o voľbe a odvolávaní členov Rady Slovenského pozemkového fondu.

    Je to tlač 761.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje volebný poriadok o voľbe a odvolávaní členov Rady Slovenského pozemkového fondu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 132 bolo za, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh volebného poriadku o voľbe a odvolávaní členov Rady Slovenského pozemkového fondu.

    Teraz vás poprosím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, o hlasovanie o

    Spoločnom vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 160. výročia prvej Slovenskej národnej rady.

    Návrh uznesenia odznel a toto vyhlásenie máte pred sebou ako tlač 767.

    Poprosím vás, aby sme o tomto návrhu hlasovali. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 118 bolo za, 19 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme schválili Spoločné vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 160. výročia prvej Slovenskej národnej rady.

  • Chcem sa vám poďakovať.

    Zároveň, vážené kolegyne, kolegovia, dávam do pozornosti a pozývam vás na podujatie a bohatý program, ktorý sa uskutoční na Myjave 19. 9. v piatok.

    Ešte vás chcem, dámy a páni, predtým, ako pristúpime k tajnej voľbe, požiadať o zmenu programu. Pán minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek ma písomne požiadal vzhľadom na jeho program, aby sme o jeho bodoch, ktoré predkladá, a sú to body 76 až 79, rokovali zajtra od 9.00 hodiny ráno. Je všeobecný súhlas? Áno. Dobre, ďakujem pekne. Takže body, ktoré bude uvádzať pán minister hospodárstva, začneme prerokovávať zajtra o 9.00 hodine.

    A teraz už pristúpime k tajnému hlasovaniu o

    návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Hlasy z pléna.

  • Ešte pán poslanec Rydlo sa hlási. Nech sa páči.

  • Pán predseda, skôr ako sme hlasovali o tej deklarácii, ja som chcel tejto slávnej snemovni pripomenúť prominentného slovenského historika Daniela Rapanta, ktorý sa mimoriadnym spôsobom pričinil o to, aby sprítomnil v slovenskej historiografii dejiny prvej Slovenskej národnej rady, a Slovenskému povstaniu venoval 13 objemných zväzkov svojich vzácnych historických prác. Prosím, aby sme pri tejto príležitosti na tohto človeka, ktorého v minulom režime perzekvovali, nezabúdali. Ďakujem.

  • Dobre, ďakujem pekne, pán poslanec. Tak teda definitívne teraz pristúpime k tajnému hlasovaniu o

    návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Je to tlač 773.

    Navrhuje sa, aby bol do funkcie predsedu zvolený pán poslanec Pavol Abrhan. Chce sa niekto vyjadriť k tomuto návrhu? Ak nie, poprosím vás o vykonanie voľby. Stačí na lístku vyjadriť buď svoj súhlas „za“ alebo „zdržal sa“, alebo „proti“.

    Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená jedna z alternatív.

    Takže vás poprosím, aby ste, dámy a páni, vyjadrili svoju vôľu a hlasovali.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Zdá sa, že áno.

    Takže mi dovoľte, aby som vyhlásil tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    A vyhlasujem krátku prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte takú jednu otázku dať: Je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rokovaní, pokiaľ skrutátori budú...? (Odpovede z pléna).

    Takže ak dovolíte poprosím pána ministra obrany a pána spravodajcu, aby sa dostavili do sály, aby sme príp. využili čas na ďalšie rokovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

    Zároveň by som poprosil aj pánov poslancov pána Kováčócyho a pána Fedora, aby sa dostavili do sály. Obidvaja sú v sále. Ďakujem pekne. Takže naozaj nám nič nebráni, aby sme mohli pokračovať v rokovaní.

    Poprosím teda aj pána navrhovateľa, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, pána spravodajcu, aby zaujal miesto.

    Ako prvý sa prihlásil do rozpravy pán spravodajca Kováčócy. Takže pokračujeme v rokovaní. Pán Kováčócy, máte slovo, pripraví sa pán poslanec Martin Fedor.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja budem hovoriť len veľmi stručne. Dôvodom môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý ste obdržali, je tá skutočnosť, že nebol schválený cestný zákon, a preto bolo potrebné upraviť znenie predloženého návrhu zákona v tých paragrafoch, kde bolo poukazované na ustanovenia nového cestného zákona. Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Fedor, nech sa páči, do rozpravy.

  • Hlasy z pléna.

  • Prepáčte, pán poslanec Fedor, ešte raz poprosím o slovo pána poslanca Kovačócyho.

  • Bod 1 k čl. I. Bod 5 sa vypúšťa.

    Odôvodnenie. Poznámku pod čiarou k odkazu 2c nie je možné novelizovať vzhľadom na to, že nebol schválený prezidentom vrátený zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Bod 2 k čl. I. Bod 7 sa vypúšťa.

    Odôvodnenie. Ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na to, že nebol schválený prezidentom vrátený zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Bod 3 k čl. I. Za bod 21 sa vkladá nový bod 22, ktorý znie: „V § 18 odsek 3 znie: „Vojenský policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz za podmienok ustanovených v osobitnom predpise, ak ide o osoby, ktorých priestupky môže objasňovať.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 3aa znie: „3aa) § 66 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie. Zmena navrhovaná v bode 3 je totožná so zmenou v bode 4 informácie výborov Národnej rady Slovenskej republiky okrem poznámky pod čiarou 3aa. Túto poznámku pod čiarou je potrebné upraviť vzhľadom na to, že nebol schválený prezidentom vrátený zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Bod 4 k čl. I. Bod 22 bod sa vypúšťa.

    Odôvodnenie. Poznámku pod čiarou k odkazu 3b nie je možné novelizovať vzhľadom na to, že nebol schválený prezidentom vrátený zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Bod 5 k čl. I. V bode 29 poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie: „5) § 64 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z.“

    Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že nebol schválený prezidentom vrátený zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je potrebné poznámku pod čiarou dať do súladu s platným zákonom o premávke na pozemných komunikáciách.

    Ďakujem, to je všetko. Skončil som.

  • Pán poslanec, takže už ste skončili, áno. Dobre, ďakujem.

    Faktické poznámky nie sú, takže teraz pán poslanec Fedor, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, rád by som uviedol niekoľko poznámok k predkladanej novele o Vojenskej polícii.

    Nechcem kritizovať jednotlivé navrhované zmeny, pretože pre plnenie súčasných úloh Vojenskej polície je potrebné ich mať zákonne ošetrené, a preto ja ich aj podporím. Mám však niekoľko pripomienok, ktoré sú skôr príspevkom k diskusii o lepšom fungovaní Vojenskej polície ako útvaru, ktorý v budúcnosti môže plniť úlohy súvisiace s bezprostredným ohrozením života i majetku slovenských občanov. Verím, že takto budú tie pripomienky aj chápané.

    Podľa môjho názoru je existujúci zákon v súčasnej podobe aj s navrhovanými zmenami už prežitý. Organizácia, štruktúra aj úlohy Vojenskej polície neodzrkadľujú zmeny, ktoré v posledných rokoch nastali v ozbrojených silách. Ako príklad uvediem plnú profesionalizáciu, kladený dôraz na expedičný charakter ozbrojených síl, zahraničných misií a podobne. Dnes prerokúvaná novela len dopĺňa niektoré technicko-organizačné otázky a nereflektuje na zmienené hrozby a riziká. Myslím si preto, že je potrebné zamyslieť sa nad tým, do akej miery náš súčasný bezpečnostný systém reflektuje na zmeny v bezpečnostnom prostredí, či nenastal čas na zbavenie sa niektorých klišé z obdobia studenej vojny, týkajúcich sa budovania jednotlivých typov bezpečnostných síl. Myslím tým sily vojenské, ako aj policajné, ktoré dnes svojou štruktúrou, ale predovšetkým schopnosťami nezodpovedajú aktuálnym potrebám. Po skončení studenej vojny sa začali objavovať otázky, či potrebujeme naďalej klasické armády alebo ich bude potrebné nahradiť inými typmi ozbrojených bezpečnostných síl. Táto dilema zostáva vo svojej podstate podnes a týka sa celej strednej a východnej Európy. Dokázali sme čiastočne vyriešiť typy síl pre nasadenie mimo vlastného územia, a to spôsobom ľahkých expedičných síl. Zatiaľ sme sa však nedokázali úplne zbaviť syndrómu potreby tzv. ťažkých síl na vlastnú obranu s veľkou logistikou, starými systémami a finančnou náročnosťou, a to aj napriek tomu, že sme už štyri roky členmi euroatlantických bezpečnostných štruktúr. Navyše, posledné roky ukázali, že na vlastnom území sme najviac zraniteľní nevojenskými rizikami spojenými s prírodnými a priemyselnými katastrofami alebo organizovaným zločinom. Tieto riziká sa už objavili v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. A mnohí vojenskí predstavitelia sa vtedy obávali, že neexistencia konkrétnej vonkajšej hrozby by mohla viesť k strate rešpektu ozbrojených síl vo verejnosti, že armáda bude označovaná jednoducho za požierača peňazí. Aj to viedlo k využívaniu ozbrojených síl na plnenie netradičných úloh, hoci na to príslušníci ozbrojených síl neboli vycvičení, resp. nasadenie bolo neadekvátne. Môžeme to nazvať asistenčnými úlohami. Plnenie týchto úloh však ukazuje, že na niektoré nové druhy ohrození nepostačujú len vojenské alebo len policajné schopnosti a vyžaduje si to typ síl s kombinovanými vojensko-policajnými schopnosťami.

    Jednou z možností, ako sa s týmto problém vyrovnať, je vybudovať sily alebo budovať sily, ktoré sú vo všeobecnosti nazývané paramilitaristické policajné sily alebo v zahraničí žandarmérie. Tento druh ozbrojených síl je schopný významne prispieť tak do spôsobilosti národnej obrany, ako aj do stabilizačných operácií a pri podpore civilných autorít, a tak vyplniť medzeru medzi použitím vojenskej sily a policajným vynucovaním práva. Zmena rizík a ohrozenia v závislosti na tom aj úloh, ktoré súvisia s bezpečnosťou, a je ich ťažké riešiť buď vojenskými, resp. len policajnými nástrojmi, posúva tento druh síl do popredia nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Potvrdilo sa to aj pri ich nasadení v Bosne a Hercegovine, v Kosove i Iraku. Podobné sily má v súčasnosti okolo 50 krajín na svete. Myslím si, že aj v našich podmienkach chýba takýto druh vojenských síl, čo potvrdilo nasadenie nepripravených a právomocami nevybavených vojenských jednotiek, napr. pri ochrane slovensko-ukrajinskej hranice, resp. pri potláčaní rabovačky na východnom Slovensku pred niekoľkými rokmi. Nemáme s takýmto druhom síl ani novodobú tradíciu, hoci v minulosti na území bývalého predvojnového Česko-Slovenska pôsobili zložením podobné jednotky.

    Uvedomujeme si potrebu vylepšiť fungovanie bezpečnostného aparátu na Slovensku. Vieme, že sa musia zjednocovať a integrovať niektoré úlohy ministerstva vnútra a ministerstva obrany. Nemôžeme viesť prísne deliacu čiaru medzi týmito rezortmi, ak chceme, aby najvážnejšie bezpečnostné riziká pre slovenských občanov boli včas eliminované. K tomu môže prispieť práve lepšia koordinácia, zjednocovanie úloh medzi jednotlivými zložkami bezpečnostného aparátu. Pracujeme na analýze, akým spôsobom tieto schopnosti dosiahnuť. Jedným z možných riešení je zmena poslania a postavenia Vojenskej polície. Budovanie takýchto, resp. podobných druhov bezpečnostných síl na vojenských i policajných silách, ktoré majú schopnosti reagovať na nové druhy rizík a ohrození, vyplní medzeru medzi použitím vojenských síl a vynucovaním práva. Malo by to byť zároveň prioritou do budúcnosti, prioritou, ktorá zabezpečí, že v budúcnosti bude bezpečnostný aparát schopný lepšie, efektívnejšie reagovať na bezprostredné ohrozenia slovenských občanov. Tak ako sa menia ohrozenia, riziká pre slovenských občanov, rovnako musí byť aj flexibilný bezpečnostný aparát. Nemôžeme ustrnúť, ale musíme hľadať čo najvhodnejšie poslanie pre jednotlivé zložky tohto bezpečnostného systému. Bude si to vyžadovať čas a investície. Sú to však investície do bezpečnosti našich občanov i celej Slovenskej republiky. Možným východiskom je začať budovať tieto sily práve na báze terajšej Vojenskej polície. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcela podporiť môjho kolegu a pripomenúť vám, pán minister, že nemáme vyriešené ani pôsobenie polície alebo slovenských policajtov pri ochrane našich ambasád v zahraničí. Pripomínam kritickú situáciu samovražedného útoku pred našou ambasádou v Bagdade, možnosť proste ochrániť našich policajtov, ktorí tam boli a vôbec možnosť nasadiť ich tam, toto ja považujem za mimoriadne dôležitý problém, ktorý bude treba, čo sa týka Vojenskej polície nasaditeľnej v zahraničí, riešiť veľmi rýchlo. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fedor, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.

    Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete reagovať. Nie.

    Pán spravodajca, chcete reagovať? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím teraz pána poslanca Kahanca, aby nás informoval o výsledkoch tajného hlasovania o

    návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktoré sa konalo dnes 17. septembra 2008.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 126 hlasovacích lístkov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky, zo 126 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky hlasovacie lístky platné.

    Zo 126 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá za Pavla Abrhana hlasovalo 122 poslancov, proti návrhu nebol žiaden poslanec, hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Podľa § 15 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Pavol Abrhan bol zvolený za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi.

    Konštatujem, že v tajnom hlasovaní sme zvolili Pavla Abrhana za predsedu výboru pre kultúru a médiá.

    Samozrejme, pán poslanec Abrhan prijmite aj moju gratuláciu k zvoleniu. Ponúkam vám teraz miesto, ktoré vám patrí vo vedení. A môžete ho zaujať a teším sa na spoluprácu.

    Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia.

    Budeme pokračovať teraz...

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, nech sa páči, prepáčte, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zúčastnili voľby a prejavili akýkoľvek svoj názor pri hlasovaní. Osobitne, samozrejme, chcem poďakovať tým, ktorí moju kandidatúru podporili. Ďakujem veľmi pekne a teším sa na spoluprácu ako vo výbore, takisto aj v pléne Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Takže budeme pokračovať v programe.

    Najprv poprosím pána poslanca Richtera, aby ako jeden z navrhovateľov v druhom čítaní zaujal miesto.

    Budeme pokračovať v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 665 a spoločnú správu máte ako tlač 665a.

    Teda poprosím, za výbor pán poslanec Richter aby odôvodnil návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

    Citovaný zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2004. V zmysle tohto zákona môže byť prevod vlastníctva majetku štátu obciam a vyšším územným celkom realizovaný až po jeho ponuke štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, a to len v prípade, že tieto organizácie o ponúkaný majetok neprejavia záujem. Po ukončení ponukového konania je ministerstvo obrany alebo ministerstvo vnútra povinné ponúknuť prebytočný nehnuteľný majetok obciam alebo vyšším územným celkom v územnom obvode, v ktorom sa nachádza. Prevod vlastníctva majetku obciam alebo vyšším územným celkom sa realizuje bezodplatne formou darovacej zmluvy. V rámci tohto procesu má rozhodujúce postavenie vláda Slovenskej republiky, keďže prevody vlastníctva sa realizujú na základe jej rozhodnutia.

    Prijatím zákona č. 172/2004 Z. z. sa značne urýchlil a zjednodušil proces nakladania s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Postup v zmysle tohto zákona znamenal aj majetkový prínos pre obce a vyššie územné celky, keďže tieto subjekty nadobúdajú majetok štátu bezodplatne formou darovacej zmluvy. Od účinnosti tohto zákona prešiel na obce alebo na vyšší územný celok majetok v hodnote takmer 1,7 mld. korún. Celkove išlo o 97 nehnuteľností.

    Postup podľa tohto doteraz platného zákona mal pozitívny efekt z hľadiska urýchlenia a zjednodušenia procesu nakladania s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu v správe ministerstva obrany a ministerstva vnútra. Faktom je však nulový finančný prínos z takéhoto nakladania s majetkom štátu, t. j. žiadny príjem do štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že ide o majetok štátu nadobudnutý z prostriedkov štátneho rozpočtu, je žiaduce, aby sa časť finančných prostriedkov vrátila naspäť do štátneho rozpočtu.

    Cieľom vypracovania tejto osobitnej právnej úpravy, ktorú ako poslanecký návrh predkladáme, bolo zosúladenie procesu nakladania s nehnuteľným majetkom štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky s požiadavkami kladenými v rámci vstupu Slovenskej republiky do NATO a vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru, čo sa týka majetku ministerstva vnútra a colnej správy Slovenskej republiky.

    Nová úprava rozširuje postup, v rámci ktorého bude majetok štátu ponúknutý aj v rámci osobitného ponukového konania. A takýto majetok štátu budú môcť nadobudnúť aj iné osoby ako obce a vyššie územné celky, avšak odplatne.

    Bezodplatne budú naďalej nadobúdať majetok štátu len obce a vyššie územné celky. Rozdiel oproti pôvodnej právnej úprave bude v tom, že obce a vyššie územné celky budú môcť prebytočný nehnuteľný majetok štátu nadobudnúť darovaním až v prípade, ak o majetok neprejaví žiaden subjekt záujem v rámci osobitného ponukového konania alebo ďalšieho ponukového konania.

    Rozsah prebytočného majetku už nie je taký významný, aby sa nakladanie s ním urýchľovalo a zjednodušovalo len na ponuku štátnym rozpočtovým alebo štátnym príspevkovým organizáciám a na jeho darovanie obciam a vyšším územným celkom. Ide už totiž o minimum kasární alebo ich častí. Prebytočných je 6 skladových areálov, 14 pozemkov a vojenských objektov bez stavieb a 26 ďalších vojenských objektov, ako sú cvičiská, tankové cesty, vlečky, strelnice, kryty a iné.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona, ktorý bude znamenať pozitívny dopad na štátny rozpočet, nakoľko dôjde sčasti k navráteniu finančných prostriedkov, ktoré boli z neho čerpané na vybudovanie, resp. zakúpenie predmetných nehnuteľností.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Miroslav Jureňa bude spravodajcom výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Ešte sa ospravedlňujem, pri úvode samozrejme, pán poslanec Richter, uvádzal návrh za navrhovateľov, a nie za výbor. Ospravedlňujem sa.

    Takže teraz má slovo pán spravodajca pán poslanec Jureňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 906 z 20. júna 2008 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov (tlač 665), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady a k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory odporúčanie schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Zároveň výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu v Národnej rade. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Písomne sa do rozpravy prihlásil za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Brocka. Ďalej sa písomne prihlásil pán poslanec Farkas.

    Ako prvý má slovo pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, pred chvíľou sme hlasovali o viacerých poslaneckých návrhoch zákonov. A ste si mohli všimnúť, že z opozície hlasovali takmer všetci prítomní za poslanecké návrhy zákonov, ten, ktorý bol o vianočnom príspevku dôchodcom, alebo ten, ktorý bol o príspevkoch baníkom. Obávam sa ale, že tento poslanecký návrh, ktorý teraz prerokúvame, je veľmi silná káva, obrazne povedané. A myslím si, že poslanci, ktorí si ho preštudovali, teda z opozície, verím, určite nepodporia tento návrh. A aj vládni poslanci, ktorým ide napr. o plnenie vládneho programu tejto vládnej koalície, tak by sa tiež mali vážne zamyslieť, či tento poslanecký návrh zákona podporia.

    Názov tohto zákona je návrh zákona o prevode majetku Slovenskej republiky na obec a vyšší územný celok. Všetko v poriadku, taký zákon dnes platí, existuje, ale ja si myslím, že pokojne predkladatelia mohli tomuto návrhu zákona dať iný názov, aby vystihoval, čo je obsahom tejto novely. A pokojne sa mohol volať návrh zákona o prevode majetku štátu do vlastníctva tých našich. Áno, dámy a páni, bolo by to výstižné a nebola by to kamufláž. Touto novelou zákona sa obce a vyššie územné celky dostávajú na vedľajšiu koľaj. Touto novelou nejde o žiaden prevod štátneho majetku obciam a vyšším územným celkom. Týmto návrhom zákona ide o skrytú privatizáciu. Priznám sa, že principiálne ja proti privatizácii nič nemám, najmä ak ide o zmenu vlastníctva transparentne a v súťaži, aj keď priznám sa, že od vás by som to nečakal. A určite by to od vás nečakali ani vaši voliči, lebo vy ste privatizáciu aj vo svojom programovom vyhlásení odmietli. Čiže dá sa to povedať aj inak. Tento návrh zákona je rozdávanie štátneho majetku svojim verným mecenášom v pozadí strán alebo iným, ktorí ešte neboli účastní žiadnej podobnej takejto akcie, či šlo o sociálne podniky alebo iné projekty, pri ktorých najmä členovia vládnej koalície asistujú pri prerozdeľovaní či verejných alebo aj európskych zdrojov.

    Dámy a páni, keby to bola privatizácia, tak by to bola súťaž. A osoh by z toho mal štát, spoločnosť, pretože by vyhral ten, kto dá najviac. Ale vy ste upravili pravidlá tak, že ide o prevod majetku štátu za zlomok ceny. A ten je v podstate v zákone popísaný v bode 6, a to je zásadná zmena dnes platného zákona, že vy ste na prvom mieste prišli s novými nadobúdateľmi. Teraz sú to nové osoby.

    Potom v texte zákona sú to noví nadobúdatelia. A spôsob, akým sa dostanú títo nadobúdatelia k majetku, je tiež zaujímavý. Je to taká nová forma nadobúdania majetku, osobitné ponukové konanie, opakované osobitné ponukové konanie, ďalšie opakované ponukové konanie, až bude cena znížená o 70 %. Samozrejme, tých 70 % len v prípade napr. objektov ministerstva obrany, ktoré sa takto dostanú do rúk nových osôb pred obcami a vyššími územnými celkami, to predstavuje pri odhadovanom objeme majetku 1,7 mld. korún, znížených o tých 70 %, to je na rozdanie 1,2 mld. korún vašim, predpokladám, lebo tak to dopadne, tak to robíte, tak sa to robí pri tendroch, tak sa to robí pri výberových konaniach, jednoducho vždycky vyhrávajú tí správni.

    Dobre ste to vymysleli. Musím uznať, že robíte „pokroky“, a aj spôsob, akým ste to navrhli, že to nenavrhuje vláda, ale páni poslanci. A vláda akoby nič, ona nie je zlodej, ona je muzikant.

    Páni poslanci, ak si myslíte, že vám to v tichosti prejde, tak vám poviem, že vám to v tichosti neprejde, lebo obce, ktorých sa to týka, aj vyššie územné celky o tom veľmi dobre vedia. Čiže neprejde vám to, ak chcete ich obrať o majetok, ktorý, myslím si, im právom patrí, lebo ten pôvodný zákon z roku 2004 bol o tom, že áno, štát sa môže zbaviť prebytočného majetku, aby ho efektívne využil, napr. aj prevodom na obce, lebo obce v rámci decentralizácie aj v rámci napr. reformy armády či odsunu ruských vojsk jednoducho majú vo svojich katastroch, majú vo svojich regiónoch ekologické záťaže, na ktoré potrebujú zdroje, na ktoré musia rátať s istými výdavkami alebo s plnením funkcií, ktoré od nich štát a spoločnosť vyžadujú. Obce, ZMOS sa týmto spôsobom, že navrhujete tento zákon ako poslaneckú iniciatívu, nemohli zúčastniť pripomienkového konania, ale ich postoj a odmietavé stanovisko je známe.

    Páni kolegovia, ak píšete v dôvodovej správe, v časti Doložka vplyvov napr. na podnikateľské prostredie, že nebude mať návrh dopad na podnikateľské prostredie, tak vám chcem povedať, že ho bude mať. Vy takto deformujete a devastujete podnikateľské prostredie, že vaši klienti budú uprednostnení pred tými ostatnými.

    Páni a dámy, aj z týchto dôvodov, ktoré som tu spomenul, poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie tento návrh zákona nepodporia.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Brocku majú pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Jasaň a pani poslankyne Tóthová a Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Vaľová má slovo.

  • Pán kolega Brocka, ja keby som vás počúvala ako nezainteresovaný človek, ktorý by nerozumel tejto predlohe zákona, tak by som si skutočne bola istá, že ideme privatizovať alebo brať majetok obcí alebo mesta. Veď predsa tento návrh je úplne z opačného konca, ako ste povedali. Tu štát rozhoduje, akým spôsobom naloží so svojím majetkom. Čiže ministerstvá rozhodujú o tom, akým spôsobom naložia s prebytočným majetkom, ja tomu takto rozumiem.

    A druhá vec. Ja sa spýtam: Ak ministerstvo sa rozhodne predať svoj prebytočný majetok, čo teraz bolo takto, že ich previedol na obce alebo mestá, tak tieto finančné prostriedky sa predsa vrátia naspäť štátu a do kapitoly určitého ministerstva alebo do Štátnej pokladnice, kde potom tieto peniaze, o ktorých sa rozhodne, sa prerozdelia, myslíte si, že je to správnejšie? Ja dám otázku, pretože zasadám vo vyššom územnom celku ako poslankyňa a zasadám aj v meste čiže zasadám v dvoch parlamentoch, kde vidím, čo sa deje: Myslíte si, že je to správne, ak štát prevedie svoj majetok na vyšší územný celok alebo na obec a tá to obratom predá a ide to okamžite do inej pokladnice miesto toho, aby za tieto peniaze štát mohol pomôcť širším vrstvám obyvateľstva? A pýtam sa vás: Kto budú potom tí, ktorí to kúpia, ak napr. v prešovskom vyššom územnom celku tri štvrtiny poslaneckého parlamentu tvorí SDKÚ, KDH? Čiže tam nahrávate tento majetok, kde sú tri štvrtiny poslancov a kde, si myslím, kontrola je omnoho menšia ako ak štát predá majetok, je pod kontrolou parlamentu, je pod kontrolou vlády, je pod kontrolou médií. Myslím, že je omnoho vyššia. Takže ja považujem, ako ja tomu rozumiem, tento návrh za veľmi správny, pretože tu štát si rozhodne, akým spôsobom naloží so svojím majetkom, a nie presunie ho na obce a vyššie územné celky.

  • Ruch v sále.

  • Tak, pani kolegyňa, vám nerozprávam divadlo. Prosím vás pekne, hrajte v Národnom divadle, ale nemáchajte tu rukami, nohami.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán Brocka, vás niekedy počúvať, to je naozaj silná káva.

    A budem reagovať na tú časť, keď ste hovorili o tých našich. Asi ste mali na mysli tých vašich, vtedy, keď ste vy tam boli. Skúste si zistiť, kam v hodnote takmer 1,8 mld. na ktoré obce išiel majetok a akým spôsobom „efektívnym“ s nimi nakladali. Netvrdím, že to tak bolo všade. Skúste to.

    A ja len jednu poznámku poviem, že aj v čase, keď tento zákon platil, boli objekty, o ktoré štátne rozpočtové alebo príspevkové organizácie alebo obce neprejavili záujem. A ministerstvo uskutočnilo tzv. osobitné konanie. A bolo predložených takmer vyše 200 položiek. Boli ponúkané niekoľkokrát, trikrát, štyrikrát, päťkrát. A nikto nemal o ne záujem. Čo s nimi teraz chcete robiť ďalej? Znova budú len na náklady ministerstva ďalej spravované? A ja sa potom vyjadrím v rozprave ešte k ďalším veciam.

    Vy veľmi radi zhadzujete vinu na túto vládu vo všetkom. Osem rokov ste tu boli, osem rokov ste bačovali s majetkom. A teraz to, čo ste vy robili, chcete hodiť na súčasnú vládu? Aspoň si prečítajte, preštudujte to, čo ste urobili, kam ste tie majetky všetky dali a čo s nimi je teraz. A potom sa môžeme rozprávať. Ďakujem.

  • Áno, ďakujem. Rozhodne patrím medzi tých, ktorí veľmi radi obciam pridajú finančné prostriedky. Minulý týždeň som tu bojovala, keď dostavajú kompetencie, aby zo štátneho rozpočtu obciam išli aj financie. Takže nie je to žiadny nejaký negatívny postoj k obciam.

    Ale v tom, čo som tu počula, pán poslanec Brocka, je mi jasné, že sú vám absolútne právne kategórie úplne neznáme. Niekomu vziať majetok znamená, že to, čo dnes vlastní, mu beriem. A tu vôbec o to nejde. Tu ide o veci, majetky, ktoré dnes vlastní štát. A právne sa reguluje, akým spôsobom zbytočného majetku sa tento štát zbaví. Teda nič sa obciam neberie. Pán poslanec, tieto právne kategórie pri posudzovaní zákona majú veľký význam. Takže keď vystúpite a chcete niečo kydať na predkladateľov tohto legislatívneho návrhu, tak si objasnite právne kategórie a zmysel predkladaného návrhu zákona a potom, prosím vás, hovorte také súdy, ktoré ste tu vyriekli. Bez tejto znalosti je to skutočne len osočovanie predkladateľov legislatívneho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Moje smerovanie vystúpenia bude priamo na pána predchádzajúceho, ktorý vystúpil, pána poslanca Brocku. A chcem mu poďakovať za toto vystúpenie, pretože každý poslanec, ktorý sedí tu v tejto sále, a každý človek a občan, ktorý počul toto vysvetlenie, pochopil, o aký základný princíp v tejto novele zákona ide. Je úplne jasné, že my dnes týmto zákonom neberieme nič obciam ani vyšším územným celkom, ale im ani nič nedáme, pretože súčasný zákon im ponúka ako prvým, a to je väčšia skupina ľudí, ktorým môže poslúžiť táto nehnuteľnosť.

    A bola by som rada, myslím si, že pán poslanec sa veľmi dobre a jasne vyjadril, aby ministerstvo rozhodlo na základe zákona, vláda rozhodne na základe zákona. A my ten zákon tvoríme. Čiže my ideme zmeniť to, že bude ministerstvo rozhodovať tak, ako si pripravilo cez poslanecký návrh zákon. A toto je veľmi, veľmi vratká pôda, ak prejde tento návrh zákona.

    A ešte jedna poznámka. By som chcela povedať, že snáď si nemyslíte, kolegovia, že sa dali v zmysle tohto zákona nadbytočné nehnuteľnosti alebo nadbytočný majetok presúvať do obcí, kde sme mali ako bývalá vládna koalícia svojich zástupcov. Veď ten majetok je v tej obci, kde bol. A ja som mala trošku pocit z tých reakcií aj, pán poslanec Brocka, že to kolegovia nepochopili, ako keby sme boli tie nehnuteľnosti museli prestavať do inej obce, aby ich dostali poslanci obcí a miest, tých, kde sme mali svojich zástupcov. Čiže ja by som prosila o súdnosť v tejto sále. A veľmi vám chcem poďakovať, lebo občania pochopili, o čo v takej nevinnej novele môže ísť a aké veľké majetky...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Brocka bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa Tóthová, vy ste legislatívec z ústavnoprávneho výboru. Ak možno ste si prečítali návrh týchto pánov poslancov. Tak na vašom mieste by som čakal, že dáte pozmeňujúci návrh, aby zmenili páni aj názov zákona, pretože to nie je teraz po prijatí toho zákona o prevode štátneho majetku na obce a VÚC, ale na iné osoby. A tie iné osoby, ktoré majú títo páni na mysli, sú dokonca predradené pred obec a vyšší územný celok. Dokonca ak nemá záujem rozpočtová alebo príspevková organizácia o prebytočný majetok, tak je ministerstvo povinné ponúknuť tento majetok za zákonom predpísaných podmienok iným osobám.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o pokoj, ja hovorím s pani Tóthovou, ona ma nepočúvala.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne.

    K pánovi Jasaňovi. Pán kolega, koho, či našich alebo vašich, som mal tým na mysli? Ja som si len spomenul na výrok predsedu vlády. On jasne povedal, nie o opozičných, o vás hovoril. A tých som mal na mysli, lebo veď budeme to môcť sledovať, ako ten majetok bude prechádzať do iných rúk okrem obcí a VÚC.

    Ale to podstatné, pán kolega, ak ste naozaj chceli riešiť tento problém prebytočného majetku a hovoríte, že nie je oň záujem. No tak stačilo tie iné osoby dať za obce a VÚC-ky. To znamená, keď nemajú záujem o prebytočný majetok štátu vyššie územné celky alebo obce, potom sa ponúkne iným osobám. Tomu rozumiem a by som za to hlasoval. Ale vy ste tie iné osoby, vašich...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Farkas.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pán poslanec Richter zdôvodnil predloženie tejto poslaneckej novelizácie zákona o prevode majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec a vyšší územný celok dvomi argumentmi vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Jednak potrebuje naplniť príjmovú stránku štátneho rozpočtu, nesprávnosťou doterajšej praxe, lebo veľa obcí neprejavilo záujem o ponúknutý nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, resp. ak sa majetok štátu daroval obciam, niektoré obce nevedeli, čo s nadobudnutým majetkom.

    Dovoľte, aby som oponoval. Verejné vlastníctvo môže byť štátne alebo samosprávne. Nešlo teda do roku 2006 o privatizáciu, teda darovanie štátneho majetku v správe ministerstva obrany súkromnej osobe alebo súkromnej spoločnosti. Išlo o jeho prevod miestnej alebo regionálnej samospráve. Po hlbokých štrukturálnych reformách sa štátny rozpočet konsolidoval v prvom a druhom kvartáli tohto roku a bol dokonca prebytkový. Štátny rozpočet nie je odkázaný na podhodnotený a pochybný predaj nehnuteľného majetku v správe ministerstva obrany. Naproti tomu rozpočty miest a obcí po fiškálnej decentralizácii a najmä po nadobudnutých nových originálnych kompetenciách sú napäté, obciam a mestám sa dýcha ťažko. A vo viacerých prípadoch sa ukázalo, že obce a mestá vedia lepšie hospodáriť so zvereným majetkom ako štátna správa. Príkladov na chátranie budov v štátnom majetku je mnoho.

    Dovoľte, aby som poukázal na pozitívny príklad z minulosti, ktorý sa uskutočnil v mojom volebnom obvode. V Štúrove ozbrojené sily Slovenskej republiky chceli v minulosti postaviť novú budovu kasární. Desať rokov chátrala nedokončená stavba, zrejme nebol záujem budovu dokončiť. Na základe dodnes platného znenia zákona č. 172/2004 Z. z. sa nedokončená stavba darovala mestu. Mesto stavbu dokončilo. V budove postavilo 35 bytov ku spokojnosti obyvateľov mesta.

    Iný príklad je z obce Nána. Tieto kasárne boli tiež na zozname, mali sa darovať obci, lenže v nasledujúcej etape. Predchádzajúca vláda ale ukončila svoje účinkovanie skôr, nedokončila štvorročné volebné obdobie, minister obrany už nestihol darovať ďalšie budovy v správe ministerstva obrany ďalším obciam a mestám. Tento proces sa za posledné dva roky zastavil. Terajšia vláda a minister obrany po voľbách sa chopili iného riešenia. Chcú majetky predať, a to na základe poslaneckej novelizácie zákona. Napriek tomu, že v samospráve obce Nána viackrát prejavili záujem o prevzatie prebytočného majetku v správe ministerstva obrany, dokonca predložili ministrovi zámer na ďalšie využitie majetku dokazujúc, že majú čistý úmysel, päť rokov nevyužité budovy mohli slúžiť na rozvoj obce, nemajú šancu, na základe tejto novely sa obec dostane mimo hry. Nie je teda pravda, čím sa odôvodňuje potreba tejto novely, že obce a mestá nemajú záujem o majetok v správe ministerstva obrany. Pritom osud náňanských kasární je zaujímavý. Kasárne v obci Nána sa postavili za Prvej republiky pre potrebu Armády Česko-slovenskej republiky na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia. V roku 1939 sa do kasární nasťahovali vojaci Maďarskej armády. V roku 1946 sa stali domovom vojska Česko-slovenskej ľudovej armády, len do roku 1968, lebo v tomto roku ich stadiaľ vysťahovali, nasťahovali sa tam vojaci Červenej armády v rámci internacionálnej pomoci, vraj dočasne. Dočasne tam zostali do roku 1991. Po tomto roku sa tam nasťahovali vojaci Česko-slovenskej armády a v roku 1993 sa tam nasťahovali vojaci ozbrojených síl Slovenskej republiky. Zostali tam do roku 2003. Tieto neskutočné zmeny nastali za púhych 80 rokov. Napĺňanie štátnej kasy bude pochybné, lebo ak nebude o to záujem, správca štátneho majetku bude môcť znížiť cenu na 30-percentnú úroveň. Čiže nehnuteľný majetok sa predá za babku, čo by zrejme samospráva neurobila.

    Čo je ale najviac zarážajúce, je skutočnosť, že táto novela zákona o prevode nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky sa robí formou poslaneckého návrhu. Páni poslanci, nemáte asi čisté svedomie. Takýto zákon sa má novelizovať riadnou iniciatívou ministerstva a vlády, lebo sa bytostne týka majetku štátu. Nedeje sa tak, lebo vy, páni poslanci, a možnože aj kompetentnejší od vás chcete obísť pripomienkové konanie. To by mohlo predĺžiť legislatívny proces, pričom by nastali závažné pripomienky zo strany Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest a iných združení a organizácií. A vy veľmi dobre viete, páni poslanci, že s primátormi a starostami nie je výhodné pohádať sa. Vy to chcete obísť, chcete to vyriešiť elegantnejšie, pod kobercom. Navrhujete ponukové konanie v šiestich fázach. V prvej to ponúknete inej štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii. Ak neprejavia záujem, ponúknete majetok na odpredaj v osobitnom ponukovom konaní za odplatu, za primeranú cenu. Ak cena nebude primeraná, tak znížite cenu najprv na 50 %, potom v ďalšom kole o 70 %. Ak sa majetok nepredá, ponúknete ho obci, na území ktorej sa majetok nachádza, vo forme daru. Ak obec neprejaví oň záujem, tak ponúknete ho vyššiemu územnému celku vo forme daru. Pýtam sa, páni poslanci: Nebolo by korektné v druhej a tretej fáze to ponúknuť obci a následne vyššiemu územnému celku, ak neprejavia o to záujem, následne to ponúknuť na predaj čiže obrátiť poradie? Totiž obce o to mali záujem aj za posledné dva roky, vláda ale nenapĺňala ustanovenia zákona č. 172 /2004 Z. z. Dva roky podržala pripravené darovacie zmluvy predchádzajúcim vedením ministerstva, len aby obce a mestá neboli uprednostnené. Podľa vás to bude lepšie, hospodárnejšie, ak sa majetok predá za babku, za 30-percentnú cenu. Páni poslanci, vysvetlite to primátorom a starostom, vysvetlite to Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Farkasa majú pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani Tóthová má slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Áno, ďakujem. Ja som si vypočula vystúpenie pána poslanca. Prezentoval svoj názor, zdôvodnil si ho, čiže som si ho vypočula, ale chcem mu poďakovať, že nenavrhol zmenu názvu zákona ako pán poslanec Brocka. Ako legislatívec musím povedať, že tu ide o novelu zákona a keď vstupujem do nejakého zákona, musím svoj legislatívny návrh nazvať tak, ako sa volá zákon, do ktorého vstupujem. A predkladatelia toto presne podľa legislatívnych pravidiel dodržali. Že kývala pani poslankyňa Vášáryová, že by mal byť iný názov, k tomu poviem, no ona je tu prvé volebné obdobie, ale že s takýmto názorom vyjde pán poslanec Brocka, ktorý je tu v parlamente už dlhšie a bol aj ministrom, tak to ma šokuje. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Brocka, faktická poznámka.

  • Áno, ja by som chcel poďakovať pánu poslancovi Farkasovi, že pokračoval vo vysvetlení obsahu tejto novely zákona, aby tomu rozumeli tí prostí, jednoduchí ľudia, ktorí nie sú legislatívci. A priznám sa, že súhlasím s pani poslankyňou Tóthovou, že to moje vyjadrenie bolo možno pre legislatívca príliš obrazné, ale rovnako som mal ten istý zámer, odhaliť skutočný zámer predkladateľov tejto novely zákona. Čiže ak chcete, páni poslanci, ktorí predkladáte ten návrh zákona, aby opozícia ho podporila, zaň hlasovala, je tu jednoduchý spôsob, tie iné osoby, ktoré vy preferujete, ak zaradíte za obce a vyššie územné celky, ja si myslím, že tento návrh podporí každý rozumný poslanec.

  • Pán poslanec Farkas, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Ďakujem.

    Takže pán poslanec Farkas bol posledný z písomne prihlásených rečníkov. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Kahanec, Ivančo, Fedor, Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Kahanec.

  • Pani predsedajúca, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, neplánoval som vystúpenie k tomuto zákonu, ale po niektorých vystúpeniach a najmä po faktických reakciách zo strany koalície som sa predsa len rozhodol vystúpiť.

    Už tu spomínala predo mnou kolegyňa Vaľová, že pozná to aj na VÚC-kach, aj na meste. Aj ja to poznám aj na VÚC-kach, aj na meste, lebo tiež som tam poslancom. A neznamená, že budem teraz tvrdiť, že na mestách a obciach už sú ideálne pomery. Ale predsa len tam rozhoduje určitý poslanecký zbor. I keď aj tam sa dá povedať, že tie pozície štatutárov sú rôzne voči poslaneckému zboru. Ale keď je vyvážená poloha poslaneckého zboru v zastupiteľstvách, tak potom tá kontrola, si myslím, je dobrá zo strany zastupiteľstiev a je oveľa väčšia ako nejaké iné prevody osobitným osobám. Pani kolegyňa poslankyňa tam spomínala, že vlastne štát rozhoduje, akým spôsobom naloží so svojím majetkom. Samozrejme, je to právo štátu naložiť so svojím majetkom. Ale vzhľadom na tie reakcie, ktoré tu odzneli, tak môžem povedať, že to bola taká reakcia, že no však teraz sme štát my, štát som ja, ten výrok poznáte zo starých čias, tak si rozhodnime, čo urobíme so svojím majetkom. A nechcem, aby tieto veci teraz išli do tejto emotívnej roviny, lebo nemá zmysel tu vyvolávať nejaké emócie, ale presne toto, čo tu bolo načrtnuté týmito vystúpeniami zo strany opozície, je, aby sa poukázalo, k čomu vlastne tento zákon smeruje.

    Jednu vec zdôrazním takisto ešte raz. Zasa sa to robí cez poslaneckú novelu a cez poslaneckú účelovú novelu, aby sa obchádzalo riadne pripomienkové konanie. A takýchto návrhov tu bolo viac. A neustále sa vlastne opakujú. Čiže prečo to nerobíme cez riadnu cestu, aby sa k tomu mohli zainteresovaní vyjadriť a prečo to robíme poslaneckou novelou?

    Takže keď sa pozriem na tento zákon. V rámci dôvodovej správy sú niektoré veci ako také bežné konštatovanie, že zostane darovanie majetku štátu obciam i vyšším územným celkom zachované. To sa tam konštatuje. To je síce pekné, ale som rád, že sa v tejto dôvodovej správe takisto uviedlo, že v tom osobitnom ponukovom konaní sa môže postupne cena tohto majetku znížiť najviac o 70 %. A to už je zaujímavý údaj. Celkom som prekvapený, že toto prišlo do dôvodovej správy, lebo vlastne ste poukázali na tú zásadnú vec, ktorá sa týmto dá dosiahnuť. A čakal by som skôr, že sa to tam nedostane a že sa tam nechajú také vágne formulácie, ktoré nebudú ukazovať, o čo tam ide. Ale to, že ste tam uviedli, kvitujem, lebo tým pádom vlastne je to aj potvrdené v rámci tejto dôvodovej správy, že je tam možnosť toho zníženia ceny. A to, že akým spôsobom sa dá k tomu dostať, to už je vec všetkých tých mechanizmov a všetkých tých zabezpečovaní osobitných ponukových konaní cez osobitné predpisy, ako je tam uvádzané v odkazoch, a celým tým procesom ponukového konania. A vieme veľmi dobre, že tieto procesy sú problémové. Už sa robili takisto opatrenia v rámci verejných obstarávaní a nejaké návrhy, aby aj tieto verejné obstarávania mali inú kvalitu a predovšetkým aby zabezpečili transparentnosť a aby boli pri nich stanovené jasné podmienky.

    Tak teraz trošku do zákona si dovolím nazrieť. Je tam veľmi veľa začínajúcich viet podmienkovou spojkou ak: „Ak v lehote podľa odseku 1 neprejaví záujem o majetok štátu žiadna rozpočtová organizácia ani štátna príspevková organizácia, ministerstvo alebo organizácia sú povinné,“ zasa je tam ďalšie také slovko, „povinné“, „ponúknuť majetok štátu osobám v osobitnom ponukovom konaní podľa osobitného predpisu.“ Odkaz je tam v trojke. To je iba začiatok. Ale tá spojka ak pokračuje: „Ak ponuka žiadneho záujemcu nedosiahla v osobitnom konaní výšku primeranej ceny...“ A ja sa spýtam, čo je to primeraná cena. Myslím, že táto definícia primeranej ceny slovami „primeraná cena“ je asi nie celkom presná. Tá primeraná cena môže byť pre každého iná. Minimálne by som čakal, že tam sa odvoláme na nejaký znalecký posudok alebo niečo podobné, i keď nechcem dávať ani za to stopercentnú garanciu, lebo aj tie znalecké posudky, bohužiaľ, pri týchto našich prevodoch majetku sú niekedy aj podľa mojich skúseností tiež účelové. Ale primeraná cena nič nedefinuje. Čiže ak nemá primeranú cenu, má povinnosť na ďalšie ponukové konanie ísť a znížiť primeranú cenu zasa o 50 %. Čiže už máme tam ďalší vágny pojem „primeraná cena znížená o 50 %“. Samozrejme, ak zasa žiadny záujemca nedosiahol tú výšku ceny podľa odseku 3, a to sa točí dookola, tak znižujeme ju o 70 %. A až potom, ak už ani tú nikto nebude chcieť, tak nakoniec ju ponúkneme viacerým obciam alebo obci, pričom ak táto neprejaví záujem a neuzavrie darovaciu zmluvu, tak to ponúkneme vyššiemu územnému celku. No bolo tam veľa spojok ak, bolo tam veľa „primeraných cien“ a bolo tam veľa „ďalších opakovaných ponukových konaní“. V rámci celého tohto procesu si myslím, že je toľko možností, ako zneprehľadniť tento proces, že nakoniec to len dáva minimálne očakávania, že všetky tieto spojky „ak“ sú smerované k tomu záverečnému, k tej záverečnej ponuke, že sa to ponúkne niekomu za tie znížené ceny. Totiž, nakoniec, čo už je ten lepší prípad? Keď už ani darovacie zmluvy nebudú akceptovať ani mestá, ani obce, tak to zostáva v správe ministerstva, resp. organizácie. Tak tam ten majetok akože nezmizne. Takže toto je ten pozitívny koniec. Ale každopádne si myslím, že po skúsenostiach v rámci samospráv proces na samosprávach má oveľa vyššiu kontrolnú možnosť práve cez poslancov a cez medializáciu týchto prevodov. Teraz naposledy myslím, že tam bol prevod vo Svidníku, minule bol uvádzaný prevod v inom meste, kde sa ozývajú poslanci proti podľa nich nedobre pripraveným prevodom, teda ponukám za nižšie ceny a ponukám za, keď to poviem vo vašej terminológii, neprimerané ceny.

    Ja ešte raz zdôrazním, ani mestá a obce nedajú stopercentnú záruku, že tieto prevody budú vykonané s optimálnym výsledkom, teda za trhovú cenu a pri solídnych podmienkach, lebo aj tam v konečnom dôsledku rozhoduje poslanecký zbor. A keď sa z poslaneckého zboru väčšina dohodne, tak kľudne to môže predať za tú nižšiu cenu bez akýchkoľvek vyjadrovaní alebo neviem čoho, proste sa tak rozhodne, lebo si myslí, že tento prevod je dobrý. Ale každopádne je tam oveľa väčšia možnosť tlaku na tieto prevody cez každého jedného z nich a cez verejné prostriedky, na ktoré sa môžu odvolať a ktoré môžu vlastne využiť v medializácii týchto buď netransparentných, alebo neprimerane cenovo ohodnotených majetkových prevodov. Zažil som takisto mnoho podmienok na týchto úrovniach, keď minimálne boli udivujúce podmienky výberových konaní, kde sa dávali také podmienky, že človeku zostával trošku rozum stáť. A týkali sa dokonca aj personálnych výberových konaní, ale aj týchto konaní s majetkovými prevodmi. Napriek tomu všetkému si myslím, že tá ponuka tohto prebytočného majetku na mestá a obce a vyššie územné celky je pri tomto riešení určite spravodlivejšia a určite transparentnejšia ako tento model, ktorý ste tu v tomto zákone popísali, a ako tento model chcete presadzovať cez poslaneckú a podľa môjho názoru, dovoľte mi to povedať, účelovú poslaneckú novelu s obídením pripomienkového konania. Takže pripájam sa k predrečníkom, ktorí mali výhrady k tomuto zákonu, a takisto chcem povedať, že na základe toho, čo som povedal, nemôžem tento zákon, samozrejme, podporiť. Ďakujem pekne.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Kahanca má pán poslanec Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec má slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja len dve poznámky mám. Ja vám neberiem váš názor, samozrejme, máte na to právo, máte zrejme skúsenosti zo samosprávy. A určite máte také skúsenosti, že samospráva vždy spravodlivo a v prospech občanov rozhoduje. Ja vám to neberiem, ja mám iné skúsenosti, ale to nevadí. Mne len jedna vec prekáža v tom, čo ste hovorili, prečo beriete poslancom Národnej rady ich zákonnú možnosť, zákonné právo. Veď oni majú právo predložiť návrh, majú zákonodarnú iniciatívu. Prečo im ju beriete? Prečo ich tým spôsobom napádate, ako ste to urobili? To by ma strašne zaujímalo. Veď dnes tu bolo dosť poslaneckých návrhov, iniciatív aj z vašich radov a nikto vám to nevyčítal. A vy len útočíte na týchto troch kolegov. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kahanec, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • No nabehla mi tam iba jedna minúta. Takže zareagujem na vás, pán poslanec Jasaň. Ja so samosprávou, samozrejme, mám skúsenosti. A keď ste to pri mojom vystúpení nepostrehli, tak vám poviem, že som niekoľkokrát uviedol vo svojom vystúpení, že mám aj negatívne skúsenosti v samospráve. To znamená, potvrdil som vám, že to v samospráve tiež nie je ideálne. Ale napriek tomu poznám situáciu aj tam, aj tu. A myslím si, že ten model cez ponuku mestám a obciam, resp. aj vyšším územným celkom je korektnejší model a že pri tejto ponuke je väčšia transparentnosť a prehľadnosť týchto majetkových prevodov. Toto, si myslím, takisto je moje právo, aby som toto povedal, a to predovšetkým na základe skúseností, ktoré som prežil na všetkých úrovniach.

    A ja vôbec neberiem poslancom právo predkladať novely. Problém je v inom. Ja som im vytýkal zásadnú vec, že práve cez tieto poslanecké účelové novely sa obchádza pripomienkové konanie. A v tom je pes zakopaný, kolega poslanec. Čiže keď nebudete obchádzať pripomienkové konanie a budete tieto veci riešiť návrhom vládnym, kde sa tento návrh zaradí a začlení do riadneho legislatívneho procesu, tak potom sa vyjadria k tomu aj zainteresovaní. To znamená, vyjadria sa aj obce, aj mestá, aj všetci, komu to náleží. A potom môžu dať svoje pripomienky. Ale práve týmito poslaneckými novelami obchádzate pripomienkové konanie.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivančo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, vážený predkladateľ, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predmetnému návrhu trojice koaličných poslancov pána Pučíka, Richtera a Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

    Aj napriek tomu, čo tu povedala pani poslankyňa Tóthová, chcem tiež sa pridať do rozpravy v zmysle tom, že ak by sme prijali tento poslanecký návrh, tak pravdepodobne názov zákona pôvodného, to si uvedomujem, už potom nevystihuje samotnú podstatu. Totiž práve navrhovaná zmena v bode 4, citujem, „v § 3 ods. 1 sa vypúšťajú slová „na obec alebo vyšší územný celok“,“ to je v tomto návrhu kľúčové. Netvrdím to, čo už bolo povedané v rozprave, že obce strácajú možnosť nadobúdať majetok. Myslím si, že ale týmto návrhom sa im riadne znepríjemňuje a znevýhodňuje ich postavenie pri nadobúdaní štátneho, a nechcem použiť toto slovo, verejného majetku. Je škoda, že tento návrh nebol predložený ministerstvom alebo vládou ako takou, pretože nepoznáme pripomienky verejnosti, nepoznáme pripomienky ZMOS-u, čítal som sám nejaké vyjadrenia, nepoznáme pripomienky ďalších subjektov, ktoré sa zúčastňujú pripomienkového konania. Bohužiaľ, a to musím konštatovať, týmto návrhom troch koaličných poslancov štát sa rozhodol nedať obciam a VÚC-kam majetok, a to preto, pretože si myslím, že po troch kolách osobitného ponukového konania nebude obciam a VÚC-kam čo previesť.

    V dôvodovej správe alebo, myslím, vo vyjadrení pána Richtera z minulej rozpravy je napísané: „Účelom predloženého návrhu zákona má byť podľa predkladateľov predovšetkým zabezpečenie finančných prostriedkov získaných predajom prebytočného nehnuteľného majetku štátu tak, aby boli zdrojom štátneho rozpočtu a následne aby získané finančné prostriedky boli prerozdeľované vládou Slovenskej republiky.“ Tu, si myslím, je kľúčový ideový spor medzi terajšou opozíciou a terajšou koalíciou, kľúčový ideový spor o tom, kto bude prerozdeľovať prostriedky získané predajom takéhoto majetku. V našej filozofii, vo filozofii decentralizácie verejnej správy, za ktorou si tu za týmto rečníckym pultom stojím, sme vychádzali z toho, že prerozdeľovanie zdrojov získaných, už som to povedal, z verejného majetku je podľa nás lepšie, ak sa deje na čo najnižšej úrovni, podľa nás je to úroveň obcí, miest alebo regionálnej samosprávy, zvlášť preto, pretože som zachytil aj vyjadrenie pána ministra, že v podstate ani sa nevie, koľko finančných zdrojov tento návrh pre ministerstvo, pre štátny rozpočet prinesie, pretože v podstate nevieme presne vydefinovať, aká je trhová hodnota prebytočného majetku.

    Myslím si, že v tomto návrhu ide o to podstatné, zmeniť tvár verejnej správy, čo je už pre túto vládnu koalíciu trošku aj charakteristické. A ide o to, neviem, prečo to má byť, aby ste postupne ukrajovali z postavenia obcí, z postavenia regionálnej samosprávy a ukrajovali z ich možností v systéme verejnej správy, z ich možností fungovať, ale aj z ich možností, ako som povedal, nadobúdať verejný majetok. Ide hlavne o to, že namiesto pokračovania v decentralizácii a v subsidiarite v zmysle riadiť veci verejné čo najbližšie k občanovi vrátane správy majetku sa teda stretávame s diktovaním z centra, kde je snahou predať, snahou nedať peniaze dolu, ale snahou deliť peniaze z centra. Mení sa koncept ponímania regionálnej samosprávy. A to mi je pri tomto návrhu zákona najviac ľúto. Mení sa zásadná vec takouto malou novelou, zásadná vec je, že uberáme z postavenia obcí a regionálnej samosprávy. Čo je znepokojujúce, je, že uberáte z postavenia obcí a regionálnej samosprávy, pritom máte takisto riadne zvolených, legitímne zvolených zástupcov.

    Chcem uviesť ešte aj to, že prevod prebytočného majetku hlavne v správe ministerstva obrany jeho darovaním na obce vychádzal aj z minulosti, pretože práve kvôli svojej mnohokrát len geografickej polohe trpeli obce prítomnosťou a činnosťou, prítomnosťou či už armády alebo iných ozbrojených zložiek, ale aj činnosťou na tomto majetku, ktorý vlastne teraz je po mnohých zmenách, ktoré prebehli v spoločnosti, prebytočný. A práve v prevode tohto majetku na obce tieto obce, ich obyvatelia, ich zvolení zástupcovia videli a cítili aj istú kompenzáciu toho, čo prežili v minulosti. Navrhovaná novela im však túto šancu obmedzuje, ak nie priam berie. To isté platí o regionálnych samosprávach v širšom ponímaní majetku, kde sa obce nedohodnú, komu patrí, alebo je to mimo intravilánu jednej obce. Vo vzťahu k obciam a vyšším územným celkom sa teda zmena prejaví v tom, že prebytočný nehnuteľný majetok štátu budú môcť síce subjekty nadobudnúť darovaním, ale až vtedy, keď skutočne žiaden človek, a nedá mi to nepovedať, možno blízky vládnej koalícii, skutočne žiaden človek, žiaden záujemca nebude mať záujem o takýto majetok. Až vtedy príde na rad obec alebo samospráva. Predkladatelia zo sociálnodemokratického košiara chcú, aby prebytočný majetok štátu sa odpredával, podotýkam, odpredával aj súkromným osobám a, zdá sa, hlavne súkromným osobám, a teda privatizoval tak, že ceny nehnuteľností bude možné znížiť až o 70 %. Je tu legitímna reálna otázka, či nesmeruje táto zmena k vopred pripraveným predajom za 30 % ceny. Milé kolegyne a kolegovia, som presvedčený, že navrhovaná novela aj kvôli tomu nešla do pripomienkového konania. Nepoznáme názor verejnosti. A nechcem tým povedať pánovi kolegovi Jasaňovi, že spochybňujem tým právo poslanca Národnej rady predložiť legislatívnu zmenu.

    Mojou vážnou výhradou je, že využitie majetku štátu, ktorého sú obce kľúčovým prvkom vrátane regionálnych samospráv, touto malou a možno až rozsahom bezvýznamnou novelou, je výsledkom vnímania negatívnej činnosti samospráv zo strany vládnej koalície. Ak tento model má byť tým, ktorý chcete aj nasledujúce 2 roky presadzovať, tak vás prosím, aby ste verejne deklarovali, že obce a regionálne samosprávy sú pre vás na 3. a 4. a možno až na 6., 7. mieste, presne, lebo to vyplýva z predloženej novely zákona o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku v správe štátu alebo v správe Slovenskej republiky na obec a vyšší územný celok.

    Z uvedených dôvodov musím povedať, keďže ani v druhom čítaní či už na výboroch alebo v spoločnej správe sa neobjavili také pozmeňujúce návrhy, ktoré by menili tento text a túto filozofiu, Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana, jej poslanecký klub túto novelu nepodporí. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Ivanča majú pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Pučík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Slafkovský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len v krátkosti chcel doplniť môjho predrečníka v tom zmysle, že neverím, že pán minister je osobne stotožnený s takýmto návrhom zákona, pretože tento návrh zákona zabraňuje tomu, aby samosprávy mohli plniť prednostne niektoré úlohy, ktoré sú dané zo zákona v oblasti školstva, sociálnej starostlivosti, zdravotníctva, v oblasti správy verejného majetku. Preto si myslím, že je tu šanca ešte pre pána ministra, aby otvoril znova rozpravu, aby sme v rámci výboru pre verejnú správu pripravili taký pozmeňujúci návrh, ktorý by prešiel v opakovanom druhom čítaní, kde majetok, ktorý obce alebo samosprávne kraje využijú za podmienky, že ho využijú na školské účely, zdravotnícke účely, na sociálne veci, resp. v prospech verejného záujmu, tak ako je definovaný v stavebnom zákona, tieto štyri veci by prednostne zostali mestám a obciam. Pokiaľ to nebudú chcieť využiť na takúto záležitosť, prosím, súhlasím s tým, aby to bolo odpredané vo verejnej súťaži. A ak to chce niekto predať len na šmelinu, nech to predá rovno pod krytím ministerstva financií štát. Ale tieto štyri veci sú zo zákona pre samosprávy dané ako prenesené kompetencie. Ak my odpredáme pozemky mimo, potom ich budú ťažko a veľmi pracne nakupovať napr. pod cestu, autostrádu, školu alebo nemocnicu naspäť samosprávy. Teda preto navrhujem otvorte znovu rozpravu, aby sa mohlo...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Pučík, faktická poznámka.

  • Pán poslanec Ivančo, vaša starostlivosť o verejný majetok je dojímavá. Som toho názoru, že by ste mali oboznámiť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čo si predstavujete pod výrazom trhová cena. Občania Slovenskej republiky nestratili pamäť. Majú v živej pamäti predaj Slovenských elektrární, SPP a nikdy nezabudnú na Gabčíkovo, ktoré dostali tzv. závereční investori ako prezent. Za vašej vlády bol majetok v hodnote 1,7 mld. z rezortu obrany doslova darovaný obciam a VÚC. Osud darovaného majetku vás zrejme nezaujíma a nemáte prehľad, či slúži na osoh občanom, ktorých osud vás obzvlášť v súčasnosti trápi. Mám za to, že predmetná novela bude mať pozitívny efekt i v profesionalizácii ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Pán poslanec Ivančo, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja len v krátkosti si dovolím zareagovať na pána kolegu Pučíka, pretože mi dal otázku súvisiacu nie priamo s predkladanou novelou, ale s SPP. Preto ja sa vás pýtam, pán kolega, či viete už, ako štát, ako vláda Slovenskej republiky prerozdelila tých 16,8 mld. korún z výnosu z dane Slovenského plynárenského priemyslu, kde má svojich zástupcov, ktorí tam sedia a ktorí vedia o hospodárení Slovenského plynárenského priemyslu, po tej často spomínanej privatizácii, ktorú tak radi spochybňujete. Prosím vás pekne, povedzte teda občanom, ako vláda Slovenskej republiky prerozdelila 16,8 mld. zo Slovenského plynárenského priemyslu za minulý rok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže máme prakticky 19.00 hodín, prerušujem rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny rána, kde podľa dohody budeme pokračovať návrhmi zákonov, ktoré predkladá minister hospodárstva pán Jahnátek.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.